SPRÁVA o úlohe žien v ekologickom hospodárstve

16.7.2012 - (2012/2035(INI))

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť
Spravodajca: Mikael Gustafsson

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o úlohe žien v ekologickom hospodárstve

(2012/2035(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a na článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–   so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. júna 2011 s názvom Rio+20: Na ceste k ekologickému hospodárstvu a lepšiemu riadeniu (COM(2011)0363),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2011 s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (COM(2011)0112),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. februára 2011 s názvom Správa o pokroku v oblasti rovnosti žien a mužov v roku 2010 (SEC(2010)0193),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2010 s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (COM(2010)0491),

–   so zreteľom na Štvrtú svetovú konferenciu o ženách, ktorá sa konala v septembri 1995 v Pekingu, na deklaráciu a akčnú platformu prijatú v Pekingu a na následné záverečné dokumenty prijaté 9. júna 2000, 11. marca 2005 a 2. marca 2010 na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking +5, Peking +10 a Peking +15, ktoré sa týkajú ďalších opatrení a iniciatív na uplatňovanie Pekinskej deklarácie a akčnej platformy,

–   so zreteľom na Dohovor OSN z 18. decembra 1979 o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW),

–   so zreteľom na správu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť z roku 2012 s názvom Preskúmanie vykonávania oblasti K Pekinskej akčnej platformy v EÚ: Ženy a životné prostredie s osobitným zameraním na rodovú rovnosť a zmenu klímy (Review of the Implementation in the EU of area K of the Beijing Platform for Action: Women and the Environment Gender Equality and Climate Change),

–   so zreteľom na spoločnú publikáciu Programu OSN pre životné prostredie (UNEP), Konferencie OSN pre rozvoj a obchod (UNCTAD) a Úradu vysokého predstaviteľa OSN pre najmenej rozvinuté krajiny, vnútrozemské rozvojové krajiny a malé ostrovné rozvojové krajiny (UN-OHRLLS) správy s názvom Prečo je ekologické hospodárstvo dôležité pre najmenej rozvinuté krajiny (Why a Green Economy Matters for the Least Developed Countries)[1], ktorá bola vypracovaná pre štvrtú konferenciu OSN o najmenej rozvinutých krajinách, ktorá sa konala v máji 2011,

–   so zreteľom na správu Programu OSN pre životné prostredie zo septembra 2008 s názvom Ekologické pracovné miesta: dôstojná práca v udržateľnom nízkouhlíkovom svete (Green Jobs: Towards Decent Work in a Sustainable, Low-Carbon World)[2],

–   so zreteľom na správu orgánu OSN pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien (OSN Ženy) z 1. novembra 2011 s názvom Dôležitosť rodovej rovnosti a posilnenie postavenia žien v oblasti trvalo udržateľného rozvoja (The Centrality of Gender Equality and the Empowerment of Women for Sustainable Development), vypracovanú v očakávaní záverečného dokumentu konferencie OSN o trvalo udržateľnom rozvoji (Rio+20), ktorá sa koná v roku 2012,

–   so zreteľom na súhrnné stanovisko hlavného ženského zoskupenia z 1. novembra 2011 v súvislosti s konferenciou Rio+20[3],

–   so zreteľom na stanovisko hlavného ženského zoskupenia z marca 2011 v rámci prípravy na konferenciu OSN o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorá sa bude konať v roku 2012, s názvom Rodové hľadisko v oblasti ekologického hospodárstva (A Gender Perspective on the Green Economy)[4],

–   so zreteľom na publikáciu oficiálnej správy vlády (Štokholm, Švédsko) z roku 2005 s názvom Autá, steaky, obydlia: udržateľné náklady – inteligentnejší model spotreby (Bilen, Biffen, Bostaden: Hållbara laster – smartare konsumtion),[5],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. apríla 2012 o ženách a zmene klímy[6],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2012 o ženách v procese politického rozhodovania – kvalita a rovnosť[7],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2012 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2011[8],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 29. septembra 2011 o vypracovaní spoločnej pozície EÚ pred konferenciou Organizácie Spojených národov o trvalo udržateľnom rozvoji (Rio+20)[9],

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o rozvoji potenciálu zamestnanosti v novom udržateľnom hospodárstve[10],

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o rodových aspektoch hospodárskeho poklesu a finančnej krízy[11],

- so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

- so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0235/2012),

A. keďže ekologické hospodárstvo možno vymedziť ako udržateľné hospodárstvo, pod čím sa rozumie sociálna a ekologická udržateľnosť; keďže sociálna udržateľnosť znamená spoločenský poriadok založený na rovnosti a sociálnej spravodlivosti bez ohľadu na pohlavie, etnickú príslušnosť, farbu pleti, náboženské vyznanie, sexuálnu orientáciu, zdravotné postihnutie či politické zmýšľanie;

B.  keďže zmena klímy a strata biodiverzity ohrozujú životné podmienky žien a mužov, ich blahobyt a prosperitu; keďže zachovanie nášho ekosystému preto predstavuje základný pilier ekologického hospodárstva; keďže dnešná generácia nemôže nechať riešenie súčasných environmentálnych problémov na budúce generácie; keďže súčasťou ekologickej udržateľnosti je používanie, uchovávanie a rozširovanie zdrojov spoločenstva tak, aby sa zachovali ekologické procesy, od ktorých závisí život, a aby sa dala zvýšiť celková kvalita života teraz aj v budúcnosti;

C. keďže vzhľadom na rodové úlohy nie je vplyv žien na životné prostredie rovnaký ako vplyv mužov a keďže v mnohých krajinách je prístup žien k zdrojom a možnostiam zvládnuť situáciu a prispôsobiť sa obmedzený z dôvodu štrukturálnych noriem a diskriminácie;

D. keďže politiky v oblasti životného prostredia majú priamy vplyv na zdravie a sociálno-ekonomický štatút jednotlivcov a keďže rodová nerovnosť spojená s nedostatkom citlivosti voči odlišnému ekonomickému a sociálnemu stavu žien a ich potrebám znamená, že ženy často neúmerne trpia zhoršovaním životného prostredia a neprimeranými politikami v tejto oblasti;

E.  keďže úloha žien v ekologickom hospodárstve sa vo viacerých členských štátoch aj naďalej podceňuje a ignoruje, čím často dochádza k diskriminácii z hľadiska straty prínosov, ako sú sociálna ochrana, zdravotné poistenie, primerané odmeňovanie a dôchodkové práva;

F.  keďže dôsledky zmeny klímy a narušenia ekosystému najviac postihnú najchudobnejších ľudí, z ktorých ženy tvoria podľa odhadov až 70 %;

G. keďže je nevyhnutný prechod na ekologické a udržateľné hospodárstvo s cieľom znížiť tlak na životné prostredie, zvýšiť sociálnu spravodlivosť a vytvoriť spoločnosť, v ktorej majú ženy aj muži rovnaké práva a príležitosti;

H. keďže prechod na ekologické hospodárstvo často vytvára osobitné problémy súvisiace so začlenením žien na trhu so zelenými pracovnými miestami, pretože ženám často chýba primeraná technická odborná príprava potrebná na prevzatie odborných funkcií v ekologickom hospodárstve;

I.   keďže ženy sú zjavne nedostatočne zastúpené v rámci rokovaní o životnom prostredí a rozpočte, ako aj pri prijímaní rozhodnutí o prechode na ekologické hospodárstvo;

J.   keďže vzorce správania spotrebiteľov a spôsoby ich životného štýlu majú podstatný vplyv na životné prostredie a klímu; keďže spotrebiteľské návyky bohatej časti sveta, napríklad pokiaľ ide o potraviny a dopravu, sú z dlhodobého hľadiska neudržateľné, najmä ak sa vezme do úvahy, že všetky ženy a všetci muži na zemi majú právo žiť svoj život v blahobyte;

K. keďže ženy a muži majú vo všeobecnosti odlišné vzorce spotrebiteľského správania; keďže ženy majú v porovnaní s mužmi menšiu spotrebu, a to bez ohľadu na sociálno-ekonomické postavenie, pritom však prejavujú väčšie odhodlanie svojimi spotrebiteľskými rozhodnutiami prispieť k zachovaniu životného prostredia, napríklad jesť menej mäsa, menej jazdiť automobilom a efektívnejšie využívať energiu;

L.  keďže ženy v dôsledku súčasnej štruktúry rozdelenia moci podľa pohlavia nedisponujú rovnakou mocou a prístupom k dopravnému systému ako muži; keďže v záujme zlepšenia dopravných možností žien je nevyhnutné zaviesť efektívnejšie spôsoby verejnej dopravy, vybudovať viac ciest pre chodcov a cyklistov a skrátiť vzdialenosti k poskytovaným službám, ako aj rozvíjať a rozširovať znalosti a inovácie v oblasti dopravných prostriedkov šetrných k životnému prostrediu;

M. keďže ženy sú mimoriadne zraniteľné z hľadiska vplyvov environmentálnych hrozieb a zmeny klímy, pretože majú v porovnaní s mužmi nižšie sociálno-ekonomické postavenie, ich podiel na plnení domácich povinností vychádzajúci z tradičného rozdelenia úloh je neúmerný a sú vystavené hrozbe násilia v konfliktných situáciách, ktoré sú spôsobené alebo zhoršené nedostatkom prírodných zdrojov;

N. keďže ženy sa v plnej miere musia spolupodieľať na vytváraní a vykonávaní politiky ekologického hospodárstva, ako aj na prijímaní rozhodnutí v tejto oblasti; keďže zapojenie žien viedlo k zlepšeniu reakcie na núdzové situácie, posilneniu biodiverzity, zvýšeniu potravinovej bezpečnosti a k zníženiu dezertifikácie a zlepšeniu ochrany lesov;

O. keďže chýbajú komplexné porovnateľné údaje o vplyve ekologického hospodárstva na trh práce;

Všeobecné súvislosti

1.  zdôrazňuje potrebu preorientovať spoločnosť na ekologické hospodárstvo, kde ekologické hľadisko úzko súvisí so sociálnou udržateľnosťou, t. j. s posilnením rovnosti a sociálnej spravodlivosti;

2.  konštatuje, že určité dôležité prvky ekologického hospodárstva majú vplyv na ekosystém, spotrebu, potraviny, rast, dopravu, energetiku a oblasť dobrých životných podmienok;

3.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v oznámení Komisie inštitúciám a výborom EÚ s názvom Rio+20: Na ceste k ekologickému hospodárstvu a lepšiemu riadeniu chýba rodové hľadisko;

4.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri plánovaní, vykonávaní a posudzovaní stratégií, programov a rozpočtových projektov v oblasti životného prostredia a klímy zostavili údaje rozčlenené podľa veku a pohlavia; bez štatistických údajov je ťažšie presadiť dôležité opatrenia na zvýšenie rovnosti;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že rodové hľadiská a perspektívy nie sú dobre začlenené do politík a programov v záujme trvalo udržateľného rozvoja; pripomína, že absencia rodovej perspektívy v politikách životného prostredia zvyšuje rodovú nerovnosť, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili mechanizmy na začleňovanie rodového hľadiska do politík životného prostredia na medzinárodnej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni;

6.  vyzýva Komisiu, aby iniciovala prieskum v oblasti rodového hľadiska a ekologického hospodárstva, ako aj v oblasti prínosu žien k rozvoju ekologických inovácií, služieb a produktov;

7.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a presadzovali osobitný výskum a štúdie o tom, aký vplyv bude mať prechod na zelené hospodárstvo na ženy a mužov v jednotlivých odvetviach, a o zásadnej úlohe žien pri uľahčení tohto prechodu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začlenili rodové hľadisko do ochrany životného prostredia a do štúdií o posúdení vplyvu na životné prostredie;

8.  uznáva naliehavú potrebu medzinárodnej dohody o spoločnom vymedzení ekologického hospodárstva založenej na pilieroch sociálnej aj ekologickej udržateľnosti; zdôrazňuje významnú úlohu občianskej spoločnosti a najmä sociálnych hnutí, environmentálnych organizácií a organizácií pre práva žien pri vymedzovaní zámerov a cieľov ekologického hospodárstva;

9.  vyzýva Komisiu, aby systematicky začleňovala hľadisko rodovej rovnosti do vymedzovania, vykonávania a monitorovania politík v oblasti životného prostredia na všetkých úrovniach, a to vrátane miestneho a regionálneho rozvoja a výskumných činností; vyzýva Komisiu, aby využívala a podporovala presadzovanie rodového hľadiska ako nástroja dobrého riadenia;

10. vyzýva Komisiu, aby podporovala rodovú rovnosť ako kľúčovú otázku pri navrhovaní budúcich právnych predpisov a programov týkajúcich sa štrukturálnych fondov EÚ [Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR)] a spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako aj pri rokovaní o nich, a to najmä v rámci opatrení súvisiacich s prechodom na ekologické hospodárstvo;

11. poznamenáva, že obnoviteľné zdroje energie sa môžu využívať vo vzdialených a izolovaných oblastiach, kde nie je elektrina, čím sa prispieva k výrobe energie, ktorá neznečisťuje životné prostredie; nabáda preto členské štáty, aby rozvíjali nástroje na využívanie obnoviteľných zdrojov energie šetrných k životnému prostrediu prostredníctvom využívania EFRR a ESF; ďalej podporuje viac inovácií a intenzívnejšiu účasť žien aj mužov na rozvoji, napríklad na rozvoji energie a štruktúr, ktoré sú obnoviteľné a šetrné k životnému prostrediu;

12. vyzýva Komisiu, aby vo svojich informačných kampaniach zvyšovala informovanosť o význame preorientovania sa na ekologické hospodárstvo a o pozitívnych účinkoch politík v oblasti životného prostredia zohľadňujúcich rodové hľadisko;

Udržateľná spotreba

13. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začlenili hľadisko rodovej rovnosti do všetkých politických oblastí, ktoré súvisia so životným prostredím, a do všetkých úrovní ekonomického rozhodovania; tieto ciele treba presadzovať po dohode s občianskou spoločnosťou;

14. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začali uplatňovať nový sociálny a ekologický ukazovateľ rastu, ktorý bude zahŕňať nehospodárske aspekty blaha a bude sa prioritne zameriavať na témy súvisiace s trvalo udržateľným rozvojom, ako sú rodová rovnosť, znižovanie chudoby a nižšie emisie skleníkových plynov;

15. konštatuje, že opatrenia na uspokojenie oprávnených požiadaviek obyvateľstva týkajúcich sa bývania, potravín, energie a pracovných príležitostí je potrebné realizovať tak, aby sa zachovali ekosystémy a obmedzila zmena klímy a aby sa prírodné zdroje využívali spôsobom, ktorý je v súlade s ľudskými právami, vedie k väčšej rovnosti a prideľovaniu na základe zásad o environmentálnej spravodlivosti;

16. zdôrazňuje, že je dôležité deťom a vnúčatám zabezpečiť dobré životné podmienky, a preto je nevyhnutné, aby hospodársky rozvoj vyhovel dnešným požiadavkám a pritom neohrozil potreby budúcich generácií;

17. zdôrazňuje, že HDP je ukazovateľom produkcie, a nie environmentálnej udržateľnosti, efektívneho využívania zdrojov, sociálneho začlenenia ani rozvoja spoločnosti vo všeobecnosti; požaduje, aby sa predložili nové jasné a merateľné ukazovatele, ktoré zohľadňujú zmenu klímy, biodiverzitu, efektívnosť využívania zdrojov a sociálnu spravodlivosť;

18. vyzýva členské štáty, aby zaviedli fiškálne opatrenia, ktoré vedú k ekologickému hospodárstvu, a to sčasti stanovením ceny za vplyv na životné prostredie, sčasti investovaním do stimulovania zelených inovácií a udržateľného systému infraštruktúry;

19. domnieva sa, že verejné prostriedky EÚ by sa mali v omnoho väčšej miere použiť na udržateľné verejné statky;

20. žiada podmieniť dotácie EÚ tak, aby sa poskytovali len na tie činnosti, ktoré sú prínosné pre životné prostredie a podporujú sociálnu udržateľnosť;

Udržateľná doprava

21. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili udržateľné dopravné systémy, ktoré v rovnakej miere zohľadňujú potreby žien aj mužov týkajúce sa dopravy a ktoré majú zároveň malý vplyv na životné prostredie;

22. vyzýva Komisiu, aby financovanie výskumu, ktoré je nevyhnutnou hybnou silou, zamerala na projekty v oblasti rozvoja inovačných a udržateľných dopravných riešení;

23. vyzýva členské štáty, aby obmedzili vplyv odvetvia dopravy na životné prostredie a oblasť energetiky a zároveň podporili rovnosť prostredníctvom opatrení na zvýšenie prístupu k informačným technológiám a opatrení v oblasti územného plánovania s cieľom zefektívniť dopravu;

24. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli v oblasti dopravy hierarchiu, ktorá bude jasne stanovovať, ktoré druhy dopravy by sa mali uprednostniť v záujme dosiahnutia všeobecných cieľov v oblasti životného prostredia a dopravy;

25. žiada, aby sa pred vývojom akejkoľvek dopravnej hierarchie zhromaždili štatistické údaje, a to s cieľom zmerať vplyv verejných a súkromných spôsobov dopravy na životné prostredie s prihliadnutím na celú škálu rozličných miestnych podmienok, a vyzýva príslušné verejné orgány, aby v tomto úsilí šli príkladom;

26. vyzýva členské štáty, aby začlenili vplyv používania dopravy verejnými orgánmi do štátnych auditov vykonávaných príslušnými audítorskými orgánmi;

27. vyzýva členské štáty, aby podporovali prácu na diaľku prostredníctvom sociálnych a daňových stimulov a poskytovaním ochranného zákonného rámca pre pracujúcich;

28. vyzýva členské štáty, aby podstatne posilnili miestnu verejnú dopravu prostredníctvom zvýšenia kvality aj kvantity poskytovaných dopravných služieb, zlepšenia bezpečnosti, pohodlia a fyzickej dostupnosti dopravných prostriedkov a zariadení a zabezpečenia integrovaných a doplnkových dopravných systémov, a to aj v rámci malých miest a vidieckych oblastí, čím by sa posilnila schopnosť žien, osôb so zdravotným postihnutím a starších osôb premiestňovať sa, a tým sa umožnilo ich lepšie sociálne začlenenie a zlepšenie ich životných podmienok;

29. zdôrazňuje, že pri investovaní do udržateľného systému dopravy je nevyhnutné vziať do úvahy to, že ženy a muži vnímajú verejné prostredie rozdielne a ich vnímanie sa zakladá na odlišných posúdeniach rizika, čo znamená, že bezpečné prostredie musí byť v tejto oblasti prioritou, a to pre ženy aj mužov;

Oblasť dobrých životných podmienok a zelené pracovné miesta

30. konštatuje, že zelené pracovné miesta, napríklad v poľnohospodárstve, energetike, doprave, službách, výskume, technológiách, informačných technológiách, stavebníctve a odpadovom hospodárstve, majú pre ekologické hospodárstvo veľký význam;

31. vyzýva členské štáty, aby podporovali podnikanie žien v ekologickom hospodárstve tým, že uľahčia ich prístup k tomuto odvetviu, budú šíriť informácie a zabezpečovať semináre odbornej prípravy, ako aj vypracúvať opatrenia na dosiahnutie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom žien; vyzýva členské štáty, aby podporovali podnikanie žien v rámci vývoja environmentálnej ochrany a technológií šetrných k životnému prostrediu, napr. v odvetviach ako obnoviteľné zdroje energie, poľnohospodárstvo a cestovný ruch, a v rámci rozvoja ekologických inovácií, najmä v odvetví služieb; poznamenáva, že obnoviteľné zdroje energie môžu vytvárať nové pracovné príležitosti pre podnikateľky v oblastiach, kde je nezamestnanosť žien mimoriadne vysoká;

32. vyzýva členské štáty, aby ženám zabezpečili primerané pracovné podmienky, poskytli im prístup k dôstojnej úrovni zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu a bývaniu a zaistili ich účasť na sociálnom dialógu, v ktorom by zaujímali silné postavenie, s cieľom uľahčiť prechod na nové zelené pracovné miesta;

33. konštatuje, že udržateľné hospodárstvo znamená, že je „zelené pre všetkých“, a teda vedie k vytváraniu dôstojných pracovných miest a udržateľných spoločenstiev a umožňuje spravodlivejšie rozdelenie bohatstva;

34. konštatuje, že v rámci ekologického hospodárstva nie sú dôležité len zelené pracovné miesta, ale všetky pracovné pozície, ktoré majú hoci len nízky vplyv na životné prostredie; poznamenáva, že zatiaľ čo takéto pracovné miesta sa nachádzajú v súkromnom sektore, je možné nájsť ich aj v odvetví sociálnych služieb, napríklad v školstve a v službách poskytovania starostlivosti;

35. vyzýva členské štáty, aby ženám zabezpečili rovnaké zastúpenie v orgánoch prijímajúcich politické rozhodnutia, ako aj vo vládou menovaných orgánoch a inštitúciách, ktoré sa zaoberajú vymedzovaním, plánovaním a vykonávaním politík v oblasti životného prostredia, energetiky a zelených pracovných miest, s cieľom zabezpečiť uplatnenie rodového hľadiska; vyzýva členské štáty, aby vymenovali viac žien do riadiacich funkcií a správnych rád spoločností v rámci sektora zelených pracovných miest; zdôrazňuje, že ak to nie je možné dosiahnuť dobrovoľnou cestou, musia sa prijať cielené opatrenia na posilnenie rovnosti a demokracie, napríklad zavedenie kvót alebo iných metód;

36. poukazuje na to, že ekologická transformácia hospodárstva a prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo podnietia vysoký dopyt po kvalifikovaných pracovníkoch; odvoláva sa na skutočnosť, že ženy sú v odvetví obnoviteľných zdrojov oveľa menej zastúpené, najmä pokiaľ ide o zamestnania v oblasti vedy a špičkovej technológie; zdôrazňuje preto, že je mimoriadne dôležité, aby členské štáty vypracovali akčné plány, ktorými podnietia ženy k tomu, aby si vo väčšej miere volili študijné smery a povolania v oblastiach, ako sú výskum, technické odbory, prírodné vedy, informačné technológie a iné odbory v oblasti vyspelých technológií, pretože práve v týchto oblastiach bude v budúcnosti veľký počet zelených pracovných miest;

37. vyzýva členské štáty, aby uplatňovali a rozvíjali metódy podnecovania žien, aby si zvolili študijné smery a povolania v odvetví životného prostredia, dopravy a energetiky, pričom by rozhodne bojovali proti stereotypom, podľa ktorých je profesia v oblasti prírodných a aplikovaných vied vhodnejšia pre mužov;

38. poukazuje na potrebu podporovať a podnecovať prístup žien k mikroúverom pre malé podniky;

39. vyzýva členské štáty, aby uplatňovali a rozvíjali metódy podnecovania mužov, aby sa rozhodovali pre študijné smery a povolanie s nízkym negatívnym vplyvom na životné prostredie v oblasti sociálnych služieb;

40. vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom programov EÚ, ako sú EFRR a ESF, vypracovali kurzy odbornej prípravy zamerané na uľahčenie prístupu žien k novým zeleným pracovným miestam a novovznikajúcim technológiám s nízkym negatívnym vplyvom na životné prostredie, a to v súkromnom i vo verejnom sektore; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že ženy budú v rámci svojho zamestnania vo väčšej miere zapojené do projektov a programov odbornej prípravy týkajúcich sa ekologickej transformácie, t. j. v odvetví obnoviteľných zdrojov a v zamestnaniach v oblasti vedy a špičkových technológií, a aby sa sústredili na vzdelávanie a odbornú prípravu žien, aby tak získali potrebné znalosti a kvalifikáciu a mohli rovnocenne súťažiť s mužmi o zamestnanie a individuálny kariérny rozvoj; konštatuje, že muži majú ľahší prístup k prostriedkom vyspelej poľnohospodárskej výroby a podnikovým technológiám potrebným na prístup k vysokokvalifikovaným pozíciám v ekologickom hospodárstve;

41. konštatuje, že na to, aby sa ženy mohli zúčastňovať na ekologickom hospodárstve za rovnakých podmienok ako muži, je potrebné zvýšiť počet zariadení starostlivosti o deti a staršie osoby, pričom ženy aj muži musia mať možnosť zosúladiť súkromný a pracovný život a musia sa zabezpečiť práva žien týkajúce sa sexuálneho a reprodukčného zdravia; poukazuje na to, že politiky a právne predpisy by sa mali usilovať o poskytnutie podpory v záujme sociálneho zabezpečenia, plánovania rodiny a starostlivosti o deti, pretože ženy budú schopné prejaviť svoje odborné znalosti a prispieť rovnakým dielom k prosperujúcemu ekologickému hospodárstvu len v spoločnosti, ktorá plní tieto požiadavky;

42. poukazuje na to, že ekologizácia hospodárstva sa začala vnímať ako prostriedok na podporu hospodárskeho rozvoja, a to najmä v súvislosti s hospodárskou krízou a v kontexte stratégie Európa 2020; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali úsilie o ekologizáciu hospodárstva prostredníctvom podnecovania investícií a programov, ktoré podporujú ekologické inovácie a zelené pracovné miesta a ktoré sú zamerané na tých, ktorí ich najviac potrebujú; trvá na tom, že rodové hľadisko je rozhodujúce, ak sa má zabrániť zhoršovaniu nerovností;

43. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zhromažďovali a analyzovali údaje rozčlenené podľa pohlavia týkajúce sa prerozdelenia finančných zdrojov vo vzťahu k rodovo rozdeleným sektorom a ekologickým inováciám a aby vytvorili ukazovatele s cieľom zmerať potenciálne účinky ekologického hospodárstva na územnú a sociálnu súdržnosť; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali strategické smerovanie a skupinu nástrojov v záujme účinnej reakcie na možné zmeny v miere a štruktúre pracovného trhu;

Udržateľné politiky v medzinárodných vzťahoch

44. očakáva, že prechod na širšie a udržateľnejšie hospodárske ukazovatele, a to aj v rámci rozvojovej politiky, bude viesť k väčšiemu zameraniu sa na sociálne a environmentálne ciele v rozvojových krajinách a že konkrétne politiky a právne predpisy zaistia majetkové práva žien a kontrolu prírodných zdrojov; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať prístup žien k takýmto službám a novým technológiám potrebným na riadenie a prevádzku energetických a vodných štruktúr, obchodných podnikov a poľnohospodárskej výroby; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa ženy vo väčšej miere angažovali v podnikaní a na vedúcich pozíciách v rámci rôznych organizácií;

45. žiada Komisiu, aby v plnej miere uznala a riešila viacnásobné účinky zhoršovania životného prostredia na nerovnosti, najmä medzi ženami a mužmi, a aby zaistila podporu rovnakých práv žien pri vypracúvaní nových politických návrhov v oblasti zmeny klímy a udržateľnosti životného prostredia;

46. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali ukazovatele s cieľom posúdiť dôsledky projektov a programov z rodového hľadiska a aby pritom presadzovali rodové hľadisko a hľadisko rovnosti v environmentálnych stratégiách v záujme dosiahnutia ekologického hospodárstva;

47. vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy najmä skutočnosť, že prístup k čistej vode je pre ženy a dievčatá v mnohých častiach sveta zásadne dôležitý, lebo práve ony sú často zodpovedné za zásobenie domova čistou vodou; zdôrazňuje, že okrem toho je dôležité zachovať znalosti pôvodného ženského obyvateľstva o miestnych ekosystémoch;

48. vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť tomu, že v mnohých rozvojových krajinách sú príležitosti žien pracovať v ekologickom hospodárstve stále vážne obmedzené v dôsledku sociálnej podmienenosti a patriarchálnych modelov a že ženy nemajú prístup k informáciám, odbornej príprave a technológiám potrebným na vstup do tohto sektora;

49. vyzýva Komisiu, aby upriamila svoju pozornosť predovšetkým na skutočnosť, že miliardy ľudí sú úplne závislé od biomasy ako zdroja energie a že deti a ženy trpia zdravotnými problémami, lebo zbierajú, spracúvajú a používajú biomasu; zdôrazňuje, že z tohto dôvodu je potrebné zabezpečiť investície do obnoviteľných a efektívnejších zdrojov energie;

50. žiada, aby bola vypracovaná dôkladná analýza vplyvu viacstranných a dvojstranných obchodných dohôd EÚ s tretími krajinami z hľadiska klímy, z rodového hľadiska a z hľadiska udržateľnosti, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporu riešenia problematiky zmeny klímy jasne začlenila do všetkých programov v oblasti pomoci obchodu a do všetkých ostatných príslušných programov rozvojovej pomoci;

51. vyzýva Komisiu, aby vypracovala programy na prenos moderných technológií a odborných znalostí, ktoré môžu pomôcť rozvojovým krajinám a regiónom prispôsobiť sa zmenám životného prostredia;

52. zdôrazňuje, že pri vytváraní stratégií na boj proti zmene klímy je potrebné zohľadniť rodové nerovnosti v oblasti prístupu k zdrojom, napríklad pokiaľ ide o mikropôžičky, úvery, informácie a technológie;

53. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii a vládam členských štátov.

• [1]  http://unctad.org/en/Docs/unep_unctad_un-ohrlls_en.pdf
• [2]  http://www.unep.org/labour_environment/features/greenjobs-report.asp.
• [3]  http://www.womenrio20.org/Women’s_MG_Rio+20_Summary.pdf.
• [4]  http://www.wecf.eu/download/2011/March/greeneconomyMARCH6docx.pdf.
• [5]  http://www.regeringen.se/content/1/c6/04/59/80/4edc363a.pdf.
• [6]  Prijaté texty, P7_TA(2012)0145.
• [7]  Prijaté texty, P7_TA(2012)0070.
• [8]  Prijaté texty, P7_TA(2012)0069.
• [9]  Prijaté texty, P7_TA(2011)0430.
• [10]  Ú. v. EÚ C 308 E, 20.10.2011, s. 6 – 18.
• [11]  Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 79 – 86.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

V tejto správe sa na rovnakú úroveň stavia ekologické hospodárstvo a udržateľné hospodárstvo, ktoré zahŕňa udržateľné sociálne a ekologické hospodárstvo. Pod tým sa, samozrejme, rozumie aj rovnosť žien a mužov. Ekologické či udržateľné hospodárstvo je systém, v rámci ktorého sa zachováva produkčná kapacita ekosystémov (únosnosť zaťaženia planéty) a zároveň sa vytvára spoločnosť, v ktorej sa vyhovie základným potrebám všetkých ľudí. K hospodárskemu rozvoju v rámci ekologického hospodárstva teda dochádza v medziach toho, čo príroda dokáže tolerovať, a zabezpečuje sa spravodlivé rozdelenie zdrojov medzi ľudí, medzi ženy a mužov a medzi generácie.

Podstata ekologického hospodárstva spočíva v tom, že potrebám planéty a ľudí sa pripisuje najväčšia priorita, a cieľom je vytvoriť udržateľnú spoločnosť, ktorá efektívne využíva zdroje, je zdravá a v ktorej sú začlenení všetci ľudia bez ohľadu na pohlavie, vek, etnickú príslušnosť, farbu pleti, sexuálnu orientáciu, zdravotné postihnutie alebo vieru.

Podiel účasti žien a mužov na rozhodovaní v oblasti politiky a hospodárstva je veľmi nevyvážený. Táto nevyváženosť medzi pohlaviami narúša legitimitu politického rozhodovania, lebo demokracia vychádza z toho, že zvolení predstavitelia by mali predstavovať prierez obyvateľstvom. Rovnaká účasť na politike a ekologickom hospodárstve je nevyhnutná na to, aby sa záujmy žien brali do úvahy v rovnakej miere, ako sa v súčasnosti berú záujmy mužov. Na odstránenie tejto nevyváženosti je potrebné, aby krajiny prijali všetky primerané opatrenia, napríklad zaviedli kvóty, na dosiahnutie vyváženejšieho zastúpenia pohlaví v politike a ekologickom hospodárstve.

Udržateľná spotreba

Súčasný hospodársky systém neberie do úvahy skutočnosť, že prírodné zdroje sú obmedzené. Stály rast sa považuje za nevyhnutný. Skôr či neskôr to však bude viesť k zlyhaniu, lebo každý vyprodukovaný výrobok alebo poskytnutá služba si vyžaduje rôzne ďalšie prírodné zdroje (vodu, energiu, kovy atď.). Výsledkom produkcie a spotreby je vznik odpadu a znečistenia, ktoré sa skôr alebo neskôr dostanú do našich ekosystémov. Schopnosť ekosystému zmierniť účinky odpadu, naložiť s ním a prispôsobiť sa zmenenej situácii má svoju jednoznačnú hranicu. Ak sa táto hranica prekročí, mohli by sa prestať produkovať dôležité ekosystémové služby, ktoré tvoria podstatu našej existencie a blahobytu. S cieľom vyhnúť sa takémuto scenáru je potrebné zmeniť hospodársky systém tak, aby sa čerpanie prírodných zdrojov uskutočňovalo tempom, pri ktorom bude možná obnova a nová produkcia. Takouto cestou je prechod na ekologické hospodárstvo.

Ekologické hospodárstvo si však vyžaduje aj udržateľné hospodárenie s ľudskými zdrojmi, čiže sociálnu udržateľnosť. To znamená napríklad väčšiu rovnováhu medzi chudobnými a bohatými, medzi ženami a mužmi. V súčasnosti je náš vplyv na prírodné zdroje – takzvaná ekologická stopa – omnoho väčší v bohatých krajinách ako v chudobných. Keby všetci ľudia žili tak, ako žijú napríklad obyvatelia Švédska, potrebovali by sme tri zemegule, aby sme pokryli čerpanie zdrojov. Táto nevyváženosť je neprijateľná.

Hospodársky systém zapríčiňuje rôzne druhy kríz: finančnú krízu, zlyhanie ekosystému, zmenu klímy atď. To prispieva k oslabovaniu systému sociálneho zabezpečenia a zhoršovaniu dobrých životných podmienok. V prípade, že spoločnosť zasiahne kríza, často sa prijímajú úsporné opatrenia v oblasti dobrých životných podmienok, čo má za následok zhoršenie úrovne vzdelávania, zdravia, sociálnej starostlivosti, zníženie dôchodkov a nedostatok bytov. Tieto úsporné opatrenia zasiahnu najvýraznejšie najchudobnejšie osoby, ktoré nemajú možnosť zmierniť stratu úsporami, súkromným poistením a podobne. 70 % z 1,3 miliardy osôb, ktoré žijú z menej ako 1 dolára na deň, sú ženy. Krízy teda vytvárajú ešte väčšiu nerovnováhu v spoločnosti.

Naproti tomu treba zdôrazniť, že rozvoj chudobných krajín so zvýšenou spotrebou a väčším blahobytom je dôležitý, aby sa dosiahla lepšia rovnováha medzi krajinami na svete a skupinami obyvateľstva. Obmedzenie rozvoja najchudobnejších krajín nie je možnosťou. Ekologické hospodárstvo teda nie je udržateľné, ak sa nebude k otázke globálneho prerozdelenia pristupovať vážne.

Ženy a muži majú z dôvodu rozdielnych rodových úloh odlišné vzorce spotrebiteľského správania a k zaťažovaniu životného prostredia prispievajú rôzne. Muži napríklad spotrebúvajú viac mäsa a omnoho častejšie jazdia autom. Rozdielne spotrebiteľské správanie žien a mužov je súčasťou vytvárania identity a posilňovania rodovej identity. Spotreba sa často stavia na úroveň šťastia, úspechu a pôžitku, a preto predstavuje pre spotrebiteľa odmenu. Spotrebiteľské preferencie nie sú teda vôbec racionálne. Postoje sa tak vytvárajú skôr na základe pôžitku a túžob naplniť určitý druh identity, čo nezriedka úzko súvisí so sexualitou a pohlavím.

Produkty, ktoré lákajú skôr mužov, sú často energeticky náročné a vysoko technologické. V prípade žien sa na spotrebiteľskom zozname nachádza na prvých miestach najmä oblečenie. Ďalší rozdiel v rámci spotrebiteľského správania medzi pohlaviami súvisí s odlišnou výškou príjmu. Muži zarábajú vo všeobecnosti viac ako ženy, a preto majú väčšie možnosti viac spotrebovať. So zvyšujúcim sa príjmom a blahobytom vynakladá jednotlivec finančné prostriedky na veci, ktoré šetria čas, lebo čas je daný. To má často vplyv na životné prostredie. Pri posudzovaní rôznych alternatív sa čas dáva do súvisu s nákladmi a keďže náklady spojené s tlakom na životné prostredie jednotlivca nezaťažujú, voľba často prináša ešte väčší tlak na životné prostredie.

Existuje názor, že ženy sú od prírody starostlivejšie a ohľaduplnejšie k životnému prostrediu ako muži. Prijať tento druh postoja k otázke rozdielov v spotrebiteľskom správaní medzi pohlaviami je problematické, lebo sa oslabuje možnosť nájdenia riešení.

Keď sa hovorí o ekologickom a udržateľnom hospodárstve, samozrejmou súčasťou vymedzenia je aj väčšia rovnosť. Pojem rovnosť patrí do koncepcie sociálnej udržateľnosti. Súčasný hospodársky systém má jeden nedostatok – určité výrobky a služby nie sú vôbec docenené. Ide o činnosti, ktoré často vykonávajú ženy. Týka sa to napríklad opatrovania detí, prípravy jedla, pestovania, prinášania vody a pod. Tieto činnosti sú v hospodárstve úplne neviditeľné. Naproti tomu ženy investujú väčšinu toho, čo si zarobia v rámci platenej práce, späť do miestnej spoločnosti. Úloha ženy je preto dôležitá a musí sa viac zviditeľniť. Z toho dôvodu je potrebné plánovanie rodiny, zabezpečenie zvýšenej starostlivosti o deti a spoločná rodičovská starostlivosť, aby mali ženy voľný čas a mohli sa podieľať na rozvoji spoločnosti.

Mnoho žien v súčasnosti žije v patriarchálnom systéme, v ktorom sú práva žien omnoho menšie ako práva mužov. Nemôžu napríklad vlastniť pôdu, vziať si pôžičku, nemajú právo na prístup k prírodným zdrojom, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti ani k rôznym technologickým riešeniam. V systéme, ktorý oslabuje všetky možnosti týchto žien dostať sa z tejto situácie.

Udržateľná doprava

Je dôležité vytvoriť trvalo udržateľné dopravné systémy, ktoré berú rovnaký ohľad na potreby žien a mužov týkajúce sa dopravy a ktoré majú zároveň malý vplyv na životné prostredie. Členské štáty musia obmedziť vplyv odvetvia dopravy na životné prostredie a oblasť energetiky a zároveň podporiť rovnosť prostredníctvom opatrení na zvýšenie prístupu k informačným technológiám a opatrení v oblasti územného plánovania s cieľom zefektívniť dopravu. Vďaka lepšiemu prístupu k informačným technológiám je možné komunikovať bez potreby presúvať sa, a to prostredníctvom plánovania hustého osídlenia a šetrného využívania životného prostredia, čo vedie k spoločnosti s efektívnejšou dopravou a nižšou spotrebou energie Viacero osôb by potom malo možnosť presúvať sa z miesta na miesto pešo alebo použiť bicykel, čo bude ako spôsob dopravy prospešné nielen pre ženy, ale aj pre všetky osoby z nízkym príjmom.

Už dlhý čas sa mnoho ľudí zhoduje na tom, že je potrebné presadiť udržateľnejší spôsob dopravy. V praxi sa toho však mení pomerne málo. Preto je čas zaviesť v doprave hierarchiu, ktorá bude jasne stanovovať, ktoré druhy dopravy sa majú uprednostniť v záujme dosiahnutia všeobecných cieľov v oblasti životného prostredia a dopravy. Hierarchia dopravy bude vychádzať zo skutočnosti, že človek sa v prípade problému s komunikáciou alebo dopravou vždy snaží vybrať si prvú možnosť riešenia a postupuje v tomto poradí: 1) 1) informačné technológie a širokopásmové pripojenie, 2) územné plánovanie s cieľom zefektívniť dopravu, 3) premiestňovanie sa pešo alebo na bicykli, 4) verejná doprava, a to v prvom rade autobusy, električky a vlaky na pohonné hmoty z obnoviteľných zdrojov, v druhom rade verejné dopravné prostriedky na fosílne palivá, 5) námorná doprava, 6) cestná doprava.

Jedným z najdôležitejších opatrení na ceste k ekologickému hospodárstvu je výrazné posilnenie miestnej a regionálnej verejnej dopravy a tým zlepšenie každodennej situácie žien a ich možnosti presúvať sa. Posilnená verejná doprava by dokonca aj mužom umožnila vo väčšej miere využívať ekologicky udržateľný systém dopravy, čo je pozitívne, lebo je nevyhnutné, aby muži vo väčšom rozsahu zmenili svoje vzory správania a svoj zvyk používať automobil tak často ako v súčasnosti. Pritom je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že ženy a muži vnímajú verejné prostredie rozdielne a ich vnímanie sa zakladá na rozdielnych posúdeniach rizika. Je teda potrebné v rámci dopravy odstrániť prostredie, ktoré nie je bezpečné, ako napríklad tmavé tunely či priechody, a tým zvýšiť pocit bezpečia najmä u žien.

Oblasť dobrých životných podmienok a zelené pracovné miesta

Na pracovnom trhu nevládne v súčasnosti medzi ženami a mužmi rovnosť. Existuje riziko, že ženy nebudú v budúcnosti na nových zelených pracovných miestach dostatočne zastúpené. Z tohto dôvodu treba prijať opatrenia na zabezpečenie prístupu žien k zeleným pracovným miestam, napr. v oblasti dopravy, výstavby alebo výroby. Je dôležité, aby sa vo všetkých krajinách v rámci vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti zelených pracovných miest kládol dôraz na rodovú rovnosť.

Pod pojmom zelené pracovné miesta sa rozumie aj administratívna činnosť a práca v súkromnom či verejnom sektore služieb, ktorá je prospešná pre životné prostredie alebo naň má len malý škodlivý vplyv. Existujú oblasti, v ktorých ženy pracujú vo väčších počtoch ako muži, čo by malo viesť k prijatiu opatrení na zvýšenie podielu mužov v týchto sektoroch. Sú to napríklad referenti, pracovníci na úradoch, ale vo veľkej miere aj osoby pôsobiace na školách či v oblasti starostlivosti.

Vzdelanie vždy zohrávalo dôležitú úlohu, pokiaľ išlo o rozvoj spoločnosti. Je teda dôležité prispôsobiť ho sociálnemu rozvoju. Vychovávať súčasné a budúce generácie v duchu udržateľnej spoločnosti je preto rozhodujúce na dosiahnutie pokroku na ceste k udržateľnému rozvoju. Treba vyzdvihnúť odborné znalosti, ako aj hodnoty ako demokracia, rovnosť, rešpektovanie základných ľudských práv a prírody.

Udržateľná politika v oblasti medzinárodných vzťahov

Najmenej rozvinuté krajiny majú veľký potenciál uspieť a dokonca viesť rozvoj smerujúci k ekologickému hospodárstvu. To súvisí so skutočnosťou, že už v súčasnosti majú tieto krajiny nízkouhlíkovú výrobu a ich obyvatelia vedú životný štýl, ktorý nemá taký škodlivý vplyv na životné prostredie a klímu ako bohatý svet. Preorientovanie sa na ekologické hospodárstvo si vyžaduje politické reformy a nástroje riadenia, mechanizmy financovania a pravidlá obchodovania. Potešujúce však je, že v mnohých z týchto krajín sa už prijímajú dôležité rozhodnutia správnym smerom v záujme dosiahnutia ekologického hospodárstva. Vo viacerých krajinách s nízkymi alebo strednými príjmami sa v čoraz väčšej miere vyvíja daňový systém, v ktorom sa zdaňuje činnosť a výrobky, ktoré sú pre životné prostredie nebezpečné. Napriek tomu sa, žiaľ, veľká časť zahraničných finančných prostriedkov investuje do environmentálne nebezpečných činností, napríklad do ťažby ropy, zemného plynu a nerastných surovín, a len veľmi malý podiel do výrobných odvetví a udržateľných infraštruktúrnych projektov, ktoré sú dôležité pre rozvoj týchto krajín. Dôležitým krokom je teda nasmerovať investície do projektov, ktoré sú udržateľné, t. j. v súlade s rozvojom smerom k ekologickému hospodárstvu. EÚ stojí v tomto smere pred dôležitou úlohou smerovať svoju rozvojovú politiku k dosiahnutiu sociálnych a ekologických cieľov.

V rámci prispôsobenia sa musia tieto krajiny získať prístup k technologickým požiadavkám, ktoré vyplývajú z prechodu na nízkouhlíkové a ekologické hospodárstvo. Ide najmä o technológie, ktoré uľahčujú prácu v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, chovu zvierat, zásobovania energiou, nakladania s odpadom a dopravy. V týchto oblastiach pôsobia väčšinou ženy. Uľahčenie práce v týchto odvetviach by tak mohlo zlepšiť situáciu žien tým, že budú mať voľný čas na uspokojenie svojich potrieb a na účasť na živote spoločnosti.

Inovácie a dostupné informácie sú zásadne dôležité na umožnenie prístupu k príslušným technológiám a ich rozvoja. Rozvoj ekologickej technológie, jej prijatie a prispôsobenie sa v prípade domáceho použitia a dokonca aj vývozu do rozvojového sveta si vyžaduje medzinárodnú spoluprácu, súčinnosť, výskum a rozvoj. V tomto smere je navyše dôležité obmedziť platnosť patentov a uľahčiť využívanie už dostupných technológií a inovácií.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	10.7.2012
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	21 4 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Andrea Češková, Marije Cornelissen, Edite Estrela, Iratxe García Pérez, Zita Gurmai, Mikael Gustafsson, Mary Honeyball, Lívia Járóka, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Silvana Koch-Mehrin, Constance Le Grip, Astrid Lulling, Antonyia Parvanova, Raül Romeva i Rueda, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Marc Tarabella, Britta Thomsen, Angelika Werthmann, Marina Yannakoudakis, Inês Cristina Zuber
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Mariya Gabriel, Kent Johansson, Christa Klaß, Mojca Kleva, Kartika Tamara Liotard, Ana Miranda