SPRÁVA o 18. správe o lepšej tvorbe právnych predpisov – uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality (2010)

20.7.2012 - (2011/2276(INI))

Výbor pre právne veci
Spravodajca: Sajjad Karim

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o 18. správe o lepšej tvorbe právnych predpisov – uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality (2010)

(2011/2276(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva[1],

–   so zreteľom na Spoločné politické vyhlásenie členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom[2],

–   so zreteľom na Spoločné politické vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie z 27. októbra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom[3],

–   so zreteľom na praktické opatrenia, na ktorých sa 22. júla 2011 zhodli príslušné útvary Európskeho parlamentu a Rada, týkajúce sa plnenia ustanovení článku 294 ods. 4 ZFEÚ v prípade zhody dosiahnutej pri prvom čítaní,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2011 o lepšej tvorbe právnych predpisov, subsidiarite a proporcionalite a inteligentnej regulácii[4],

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2011 o 27. výročnej správe o kontrole uplatňovania práva Európskej únie[5],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 o zaručení nezávislých posúdení vplyvu[6],

–   so zreteľom na správu Komisie o subsidiarite a proporcionalite (18. správa o lepšej tvorbe právnych predpisov za rok 2010) (COM(2011)0344),

–   so zreteľom na správu Komisie o minimalizovaní regulačného zaťaženia pre MSP – Prispôsobenie právnych predpisov EÚ potrebám mikropodnikov (COM(2011)0803),

–   so zreteľom na 28. výročnú správu Komisie o kontrole uplatňovania práva EÚ (2010) (COM(2011)0588),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o inteligentnej regulácii v Európskej únii (KOM(2010)0543),

–   so zreteľom na závery Rady pre konkurencieschopnosť o posudzovaní vplyvu z 5. decembra 2011,

–   so zreteľom na závery Rady pre konkurencieschopnosť o inteligentnej regulácii z 30. mája 2011,

–   so zreteľom na správu Skupiny nezávislých zainteresovaných strán na vysokej úrovni pre oblasť administratívneho zaťaženia z 15. novembra 2011 s názvom „Európa môže byť úspešnejšia: správa o osvedčených postupoch pri implementovaní právnych predpisov EÚ v členských štátoch najmenej zaťažujúcim spôsobom“,

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a na stanovisko Výboru pre ústavné veci (A7-0251/2012),

A. keďže národné parlamenty predložili Európskemu parlamentu v roku 2010 vyše sedemnásobne viac príspevkov ako odôvodnených stanovísk;

B.  keďže program inteligentnej regulácie predstavuje snahu o zjednotenie úsilia v oblasti lepšej tvorby predpisov, zjednodušenia právnych predpisov EÚ a zníženia administratívneho a regulačného zaťaženia a o vykročenie smerom k dobrému spravovaniu vecí verejných vychádzajúcemu z tvorby politík na základe overených poznatkov, v ktorej zohrávajú zásadnú úlohu posudzovanie vplyvu a kontroly ex post;

C. keďže Medziinštitucionálna dohoda o lepšej tvorbe práva z roku 2003 prestala vyhovovať súčasnému legislatívnemu prostrediu, ktoré sa vytvorilo v dôsledku Lisabonskej zmluvy, v neposlednom rade s ohľadom na roztrieštený prístup inštitúcií EÚ v súvislosti s prijímaním spoločných politických vyhlásení k vysvetľujúcim dokumentom a praktických opatrení na úrovni sekretariátov určených na vykonávanie článku 294 ZFEÚ;

D. keďže nesprávna voľba medzi využitím delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ alebo vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ v legislatívnom akte vedie k riziku, že daný legislatívny akt bude anulovaný rozhodnutím Súdneho dvora;

Všeobecné pripomienky

1.  zdôrazňuje všeobecnú potrebu zabezpečiť, aby boli právne predpisy jasné, jednoduché, ľahko zrozumiteľné a prístupné pre všetkých;

2.  zdôrazňuje, že európske inštitúcie musia pri tvorbe právnych predpisov dodržiavať zásadu subsidiarity a proporcionality;

3.  vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s názorom výboru pre posudzovanie vplyvu, že Komisia vo svojom posudzovaní vplyvu neberie v podstate dostatočný ohľad na tieto zásady; považuje za nesmierne dôležité, aby sa Komisia venovala riešeniu všetkých nedostatkov v tejto oblasti s cieľom zabezpečiť dodržiavanie týchto zásad;

4.  znovu pripomína svoje opakované výzvy na opätovné prerokovanie Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z roku 2003, aby sa v nej zohľadnilo nové legislatívne prostredie, ktoré sa vytvorilo v dôsledku Lisabonskej zmluvy, aby sa zjednotili najlepšie postupy a aby sa aktualizovala dohoda v súlade s programom inteligentnej regulácie; navrhuje, aby sa v tejto súvislosti dosiahla dohoda o opatreniach týkajúcich sa vymedzenia hraníc medzi delegovanými a vykonávacími aktmi; žiada svojho predsedu o podniknutie krokov, ktoré sú potrebné na otvorenie rokovaní s ostatnými inštitúciami;

Kontrola subsidiarity národnými parlamentmi

5.  víta užšie zapojenie národných parlamentov do európskeho legislatívneho procesu, najmä pokiaľ ide o kontrolu legislatívnych návrhov so zreteľom na zásady subsidiarity a proporcionality;

6.  konštatuje, že v roku 2010 národné parlamenty predložili 211 stanovísk, ale iba 34 z nich sa týkalo obáv v súvislosti so zásadou subsidiarity; poukazuje na to, že podmienky článku 2 ods. 2 prvej vety Protokolu o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality sa prvý raz splnili v máji 2012 v súvislosti s návrhom nariadenia Rady o výkone práva uskutočniť kolektívnu akciu v rámci slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby (COM(2012)0130); v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby vykonala potrebné preskúmanie návrhu s maximálnym ohľadom na výslovnú vôľu národných parlamentov, keďže cieľom nového kontrolného postupu je zabezpečiť, aby sa rozhodnutia prijímali čo najbližšie občanom;

7.  žiada, aby sa vykonala nezávislá analýza v mene Komisie, ktorá preskúma úlohu regionálnych alebo miestnych parlamentov v oblasti kontroly uplatňovania zásady subsidiarity; v tejto súvislosti poukazuje na internetovú platformu IPEX, ktorú financuje Európsky parlament a národné parlamenty a ktorá je mimoriadne užitočná pri výmene informácií súvisiacich s postupmi kontroly;

8.  odporúča náležite upozorniť zákonodarné orgány na potrebu zabezpečenia správneho uplatňovania zásad subsidiarity a proporcionality podľa podmienok protokolu č. 2 pripojeného k Zmluve o fungovaní Európskej únie;

9.  konštatuje, že kritiku výboru pre posudzovanie vplyvu týkajúcu sa zohľadnenia zásady subsidiarity vyjadrilo aj niekoľko národných parlamentov v stanoviskách predložených v rámci mechanizmu kontroly uplatňovania zásady subsidiarity, ktorý sa zaviedol v Lisabonskej zmluve; ďalej však konštatuje, že ani raz v roku 2010 sa nedosiahol prah na aktivovanie formálneho postupu podľa protokolu č. 2 pripojeného k zmluvám;

10. konštatuje však, že národné parlamenty uplatnili postup „žltej karty“ prvý raz od nadobudnutia účinnosti Lisabonskej zmluvy 22. mája 2012 prijatím odôvodnených stanovísk proti návrhu Komisie na nariadenie Rady o výkone práva uskutočniť kolektívnu akciu v rámci slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby (COM(2012)0130);

11. konštatuje so znepokojením, že v niektorých stanoviskách národných parlamentov sa zdôrazňuje skutočnosť, že v mnohých návrhoch Komisie je odôvodnenie z hľadiska subsidiarity nedostatočné alebo úplne chýba;

12. zdôrazňuje, že je potrebné, aby európske inštitúcie umožnili národným parlamentom kontrolovať legislatívne návrhy tak, že zabezpečia, aby Komisia predkladala podrobné a komplexné odôvodnenia svojich rozhodnutí z hľadiska zásad subsidiarity a proporcionality v súlade s článkom 5 protokolu č. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ);

13. navrhuje vypracovať posúdenie s cieľom zistiť, či by sa nemali stanoviť vhodné kritériá na európskej úrovni na hodnotenie súladu so zásadami subsidiarity a proporcionality;

14. domnieva sa, že súčasný časový rámec stanovený v zmluvách, v ktorom majú národné parlamenty vykonávať kontroly uplatňovania zásady subsidiarity, by sa mal preskúmať s cieľom zistiť, či je dostatočný; navrhuje, aby EP, Komisia a zástupcovia národných parlamentov preskúmali, ako by sa mohli zmenšiť prekážky účasti národných parlamentov v rámci mechanizmu kontroly uplatňovania zásady subsidiarity;

15. pripomína, že podľa zásady subsidiarity EÚ koná mimo oblastí svojej výlučnej právomoci iba v prípade, že ciele plánovaného opatrenia možno v dostatočnej miere a vzhľadom na jeho rozsah lepšie dosiahnuť na úrovni Únie než na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni; zásada subsidiarity teda môže viesť k rozšíreniu činnosti Únie v rámci jej právomocí, ak si to vyžadujú okolnosti, ale naopak aj k obmedzeniu alebo zredukovaniu príslušnej činnosti, ak už nie je opodstatnená; zdôrazňuje skutočnosť, že subsidiarita sa v tejto súvislosti netýka len vzťahu medzi EÚ a jej členskými štátmi, ale zahŕňa aj regionálnu a miestnu úroveň;

16. naliehavo vyzýva Komisiu, aby na základe zásady subsidiarity zlepšila a upravila vyhlásenia, ktorými odôvodňuje legislatívne iniciatívy; pripomína, že je potrebné upraviť a zjednodušiť administratívne právne predpisy EÚ, aby sa znížili administratívne a regulačné náklady; v tejto súvislosti konštatuje, že by sa mali primerane uplatňovať zásady subsidiarity a proporcionality;

17. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia ešte nepredložila riadnu správu o uplatňovaní zásady proporcionality, najmä pokiaľ ide o používanie článkov 290 a 291 ZFEÚ o delegovaných a vykonávacích aktoch; varuje Radu, aby nenarúšala zreteľný rozdiel medzi delegovanými a vykonávacími aktmi; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila riadne uplatňovanie oboch článkov;

18. konštatuje, že v čase, na ktorý sa vzťahuje správa, Súdny dvor EÚ vyhlásil iba jeden rozsudok o zásadách proporcionality a subsidiarity („roaming“ pri mobilnom telefonovaní), a poznamenáva, že podľa zistenia Súdneho dvora nedošlo v danom prípade k porušeniu ani jednej z týchto dvoch zásad, pretože obmedzenie cien pre konečných spotrebiteľov bolo nevyhnutné pre ochranu ich záujmov a tento cieľ možno najlepšie vykonať na úrovni Únie;

19. v tejto súvislosti víta predstavenie prepracovanej internetovej stránky IPEX, ktorá môže slúžiť ako katalyzátor ďalších zlepšení a na zapojenie sa do činností mechanizmu kontroly uplatňovania zásady subsidiarity, a zdôrazňuje potrebu naďalej propagovať túto stránku;

20. zdôrazňuje, že je nevyhnutné rozšíriť kontrolu uplatňovania zásady subsidiarity na regionálnu a miestnu úroveň v členských štátoch; v tejto súvislosti víta výročnú správu o subsidiarite, ktorú zverejnil Výbor regiónov, ako aj internetovú stránku REGPEX vytvorenú týmto výborom, ktoré napomáhajú výmenu informácií a prispejú k dosiahnutiu ďalších zlepšení v oblasti kontroly dodržiavania zásady subsidiarity;

21. vyzýva národné parlamenty, aby v súlade s protokolom o uplatňovaní zásady subsidiarity konzultovali regionálne parlamenty s legislatívnymi právomocami; vyzýva Komisiu, aby pri kontrole dodržiavania zásady subsidiarity, a najmä vo svojich výročných správach o subsidiarite a proporcionalite venovala pozornosť úlohe regionálnych parlamentov s legislatívnymi právomocami;

Tvorba politík na základe overených poznatkov

22. zdôrazňuje význam programu inteligentnej regulácie a vývoja nových regulačných prístupov na zabezpečenie toho, že legislatíva EÚ bude primeraná svojmu účelu a že bude môcť účinne prispievať k riešeniu budúcich problémov týkajúcich sa konkurencieschopnosti a rastu;

23. pripomína rozhodujúci význam posúdení vplyvu ako nástroja na podporu rozhodovania v legislatívnom procese a v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu riadne preskúmať otázky týkajúce sa zásad subsidiarity a proporcionality;

24. vyzdvihuje odhodlanie Parlamentu plniť svoje povinnosti v rámci programu inteligentnej regulácie a nabáda výbory zúčastňujúce sa legislatívnej činnosti v rámci bežného postupu, aby využívali Riaditeľstvo Parlamentu pre hodnotenie vplyvu; pripomína, že Parlament a Rada sa zaviazali v spoločnom medziinštitucionálnom prístupe k hodnoteniu vplyvu z roku 2005 vykonávať posudzovanie vplyvu pred prijatím podstatných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, a vyzýva výbory, aby pri plnení tohto záväzku využívali nové Riaditeľstvo pre hodnotenie vplyvu;

25. navrhuje, aby výbory ako súčasť systematickejšieho prístupu k posudzovaniu hodnotení vplyvu v Parlamente pri prvej výmene stanovísk požiadali Riaditeľstvo pre hodnotenie vplyvu o vypracovanie krátkeho zhrnutia každého hodnotenia vplyvu určeného na posúdenie; navrhuje, aby súčasťou tohto zhrnutia bol stručný záver týkajúci sa kvality hodnotenia vplyvu a krátka poznámka o hlavných zisteniach a o všetkých oblastiach analýzy, ktoré Komisia vynechala; zastáva názor, že by sa tým výrazne zlepšila parlamentná kontrola navrhovaných právnych predpisov;

26. považuje za zásadné, aby metódy, ktoré využíva Riaditeľstvo pre hodnotenie vplyvu, boli kompatibilné a porovnateľné s prístupom, ktorý zaujala Komisia, a v tejto súvislosti vyzýva Parlament a Komisiu na úplnú spoluprácu;

27. pripomína Medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva z roku 2003 a povzbudzuje Radu, aby bez zbytočného odkladu dokončila ustanovenie jej vlastného mechanizmu na vykonávanie hodnotení vplyvu v súlade s jej záväzkami v rámci dohody z roku 2003;

28. povzbudzuje Komisiu, aby ďalej zlepšovala svoj prístup k hodnoteniu vplyvu, a vyzýva ju, aby posilnila úlohu výboru pre posudzovanie vplyvu, a najmä aby dokončovala a predkladala len tie legislatívne návrhy, ktoré priaznivým stanoviskom schválil výbor pre posudzovanie vplyvu;

Minimalizovanie regulačného zaťaženia

29. víta oznámenie Komisie o minimalizovaní regulačného zaťaženia pre MSP; považuje za zásadné, aby Komisia dodržiavala pri tvorbe právnych predpisov zásadu „najskôr myslieť na malých“, a za povzbudivé považuje odhodlanie, ktoré prejavila Komisia, ako aj jej želanie prekonať rámec súčasných prístupov a zaviesť menej prísne režimy a výnimky pre menšie podniky;

30. pripomína pozíciu Parlamentu k otázke regulačných výnimiek a naliehavo žiada Komisiu, aby rozšírila výnimky pre malé a stredné podniky v prípadoch, keď by regulačné predpisy na ne mali neprimeraný dosah a keď neexistuje žiadny rozumný dôvod, aby sa zahrnuli do rozsahu pôsobnosti právneho predpisu; víta obnovené zameranie na rozsiahle uplatňovanie testu MSP a rozmer mikrosubjektov považuje za neodmysliteľnú súčasť tohto testu, pri ktorom sa systematicky hodnotia všetky existujúce možnosti; víta v tejto súvislosti stanovisko Komisie týkajúce sa začlenenia mikrosubjektov, ktoré by mali byť v plnej miere zahrnuté do rozsahu pôsobnosti navrhovaných právnych predpisov len vtedy, ak vyhoveli posilnenému testu MSP;

31. pripomína však Komisii, že prenesenie dôkazného bremena by nemalo automaticky viesť ku komplikovanejšej legislatíve, ktorá vznikala bez zreteľa na malé a stredné podniky; vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o zjednodušenie právnych predpisov, kedykoľvek to je možné, a aby ďalej vypracúvala a predkladala návrhy, pričom prístupnosť a nenáročné vykonávanie pre malé a stredné podniky by mali byť hlavné zásady pri navrhovaní právnych predpisov, a to aj v prípadoch, na ktoré sa vzťahujú výnimky;

32. zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia zabezpečila dôsledné uplatňovanie zdokonaleného testu MSP vo všetkých svojich riaditeľstvách, a vyzýva členské štáty, aby podobné úvahy zahrnuli do svojich vnútroštátnych rozhodovacích postupov;

33. víta prístup k legislatíve založený na prispôsobení, ktorý navrhuje Komisia; vyzýva, aby sa zvážilo možné uplatňovanie prístupov prispôsobenia pri revízii existujúcich právnych predpisov;

Následné činnosti, kontroly ex post a spätná väzba pre cyklus tvorby politík

34. víta skutočnosť, že Komisia prijala odporúčanie Parlamentu o uverejňovaní informácií týkajúcich sa vykonávania, čím sa venovala riešeniu problému pridávania ďalších požiadaviek; pripomína Komisii a Rade, že na zabezpečenie toho, aby boli súčasné a budúce programy na zníženie zaťaženia úspešné, je nevyhnutná aktívna spolupráca medzi Komisiou a členskými štátmi, ktorou sa predíde nezrovnalostiam pri výklade a vykonávaní právnych predpisov; naliehavo vyzýva členské štáty, aby do roku 2015 znížili svoju administratívnu záťaž o ďalších 25 %;

35. domnieva sa, že návrhy na zverejňovanie a pranierovanie európskych inštitúcií, ktoré poľavujú v zjednodušovaní, vychádzajú z dobrého úmyslu; domnieva sa však, že konštruktívnejšou spoluprácou s príslušnými zainteresovanými stranami a inštitúciami v predlegislatívnom procese spoločne s dodržiavaním všeobecných záväzkov týkajúcich sa zjednodušenia a programu inteligentnej regulácie by sa mohlo dosiahnuť, že takéto zviditeľnenie nebude potrebné; bez ohľadu na to navrhuje, aby sa zverejňovali tie členské štáty, ktoré sa najviac zúčastňujú na pridávaní ďalších požiadaviek k smerniciam, ako aj tie štáty, ktoré sú najväčšími previnilcami v prípade oneskorenej, nepresnej alebo neúplnej transpozície právnych predpisov EÚ;

36. pripomína svoje predchádzajúce vyhlásenia o potrebe, aby Komisia uskutočnila komplexné preskúmanie konzultačného procesu, a očakáva, že Komisia do konca roka 2012 prijme odporúčania Parlamentu v tejto oblasti;

Zabezpečenie kontinuity a opatrnosti

37. zdôrazňuje význam týchto opatrení ako kľúčového prvku obnoveného hospodárskeho rastu v EÚ; v tejto súvislosti pripomína svoje uznesenie o inteligentnej regulácii a vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy, ktorými by sa vykonávala regulačná kompenzácia, na základe ktorej by sa vyžadovalo, aby sa pred novými právnymi predpismi vytvárajúcimi náklady určila rovnocenná kompenzácia týchto nákladov; okrem toho pripomína svoju pozíciu v prospech rozšírenia rozsahu programu na zníženie administratívnej záťaže a naliehavo žiada Komisiu, aby vo svojom pracovnom programe na rok 2013 predstavila program na riešenie potreby znížiť celkového regulačného zaťaženia;

o

o o

38. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

• [1]       Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.
• [2]       Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.
• [3]       Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 15.
• [4]       Prijaté texty, P7_TA(2011)0381.
• [5]       Prijaté texty, P7_TA(2011)0377.
• [6]       Prijaté texty, P7_TA(2011)0259.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Program inteligentnej regulácie predstavuje snahu o zjednotenie úsilia v oblasti lepšej tvorby právnych predpisov, zjednodušenia právnych predpisov EÚ a zníženia administratívneho a regulačného zaťaženia. Program predstavuje novú príležitosť pre európske inštitúcie, aby v plnej miere prijali dobrú správu vecí verejných vychádzajúcu z tvorby politík na základe overených poznatkov, v ktorej zohrávajú zásadnú úlohu posudzovanie vplyvu a kontroly ex post. Oznámenie Komisie o inteligentnej regulácii vychádza zo záverov predsedníctva jarného zasadnutia Európskej rady v roku 2007 o obnovenej lisabonskej stratégii pre rast a zamestnanosť a z dokumentu Politické usmernenia pre budúcu Komisiu predsedu Komisie Barrosa, ktorý obsahoval návrh zmeniť lisabonskú stratégiu na stratégiu EÚ 2020, v ktorej sa mala zdôrazniť konkurencieschopnosť a nižšia administratívna záťaž prostredníctvom inteligentnej regulácie s cieľom zabezpečiť, aby trhy slúžili ľuďom.

Teraz je na Parlamente a ďalších európskych inštitúciách a členských štátoch, aby spoločne zabezpečili, že sa zachová doterajšia dynamika a že vo všetkých príslušných oblastiach dôjde k zintenzívneniu činností. Predovšetkým je mimoriadne potrebné aktualizovať Medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva z roku 2003, aby bola v súlade so súčasným legislatívnym prostredím vytvoreným v dôsledku Lisabonskej zmluvy, napríklad pokiaľ ide o tabuľky zhody, praktické podmienky legislatívnych postupov a hranice medzi delegovanými a vykonávacími aktmi. Konať treba aj v oblasti kontroly uplatňovania zásady subsidiarity zo strany národných parlamentov a v súvislosti s hodnoteniami vplyvu, ktoré vykonáva Parlament a Rada. A napokon sa musia vypracovať primerané nadväzujúce opatrenia, ktorými sa vyhodnotí fungovanie prijatých právnych predpisov, a to nie len na získanie spätnej väzby, ktorá sa použije na zmenu a doplnenie právnych predpisov označených ako predpisy, ktoré je možné zlepšiť, ale aj na boj proti pridávaniu ďalších požiadaviek, t. j. zavádzaniu dodatočných národných požiadaviek, ktoré nie sú súčasťou smernice, čím sa vytvára ďalšia nepotrebná záťaž pre občanov a podniky.

Komisia má podľa plánu koncom roka 2012 uverejniť správu o pokroku v rámci programu inteligentnej regulácie. Parlament by mal zabezpečiť, že bude naďalej pozorný pri zisťovaní nedostatkov a pri predkladaní návrhov na zlepšenie v tejto oblasti.

STANOVISKO Výboru pre ústavné veci (21.6.2012)

pre Výbor pre právne veci

k 18. správe o lepšej tvorbe právnych predpisov – uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality (2010)
(2011/2276(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Evelyn Regner

NÁVRHY

Výbor pre ústavné veci vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  navrhuje opätovné prerokovanie Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z roku 2003, aby odrážala Lisabonskú zmluvu a praktické zmeny legislatívnych postupov, ktoré sa medzitým uskutočnili;

2.  odporúča náležite upozorniť zákonodarné orgány na potrebu zabezpečenia správneho uplatňovania zásad subsidiarity a proporcionality podľa podmienok protokolu č. 2 pripojeného k Zmluve o fungovaní Európskej únie;

3.  navrhuje vypracovať posúdenie s cieľom zistiť, či by sa nemali stanoviť vhodné kritériá na európskej úrovni na hodnotenie súladu so zásadami subsidiarity a proporcionality;

4.  pripomína, že podľa zásady subsidiarity EÚ koná mimo oblastí svojej výlučnej právomoci iba v prípade, že ciele plánovaného opatrenia možno v dostatočnej miere a vzhľadom na jeho rozsah lepšie dosiahnuť na úrovni Únie než na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni; zásada subsidiarity teda môže viesť k rozšíreniu činnosti Únie v rámci jej právomocí, ak si to vyžadujú okolnosti, ale naopak aj k obmedzeniu alebo zredukovaniu príslušnej činnosti, ak už nie je opodstatnená; zdôrazňuje skutočnosť, že subsidiarita sa v tejto súvislosti netýka len vzťahu medzi EÚ a jej členskými štátmi, ale zahŕňa aj regionálnu a miestnu úroveň; naliehavo vyzýva Komisiu, aby na základe zásady subsidiarity zlepšila a upravila vyhlásenia, ktorými odôvodňuje legislatívne iniciatívy; pripomína, že je potrebné upraviť a zjednodušiť administratívne právne predpisy EÚ, aby sa znížili administratívne a regulačné náklady; v tejto súvislosti konštatuje, že by sa mali primerane uplatňovať zásady subsidiarity a proporcionality;

5.  pripomína rozhodujúci význam posúdení vplyvu ako nástroja na podporu rozhodovania v legislatívnom procese a v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu riadne preskúmať otázky týkajúce sa zásad subsidiarity a proporcionality;

6.  víta užšie zapojenie národných parlamentov do európskeho legislatívneho procesu, najmä pokiaľ ide o kontrolu legislatívnych návrhov so zreteľom na zásady subsidiarity a proporcionality;

7.  konštatuje, že v roku 2010 národné parlamenty predložili 211 stanovísk, ale iba 34 z nich sa týkalo obáv v súvislosti so zásadou subsidiarity; poukazuje na to, že podmienky článku 7 ods. 2 prvej vety Protokolu o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality sa prvý raz splnili v máji 2012 v súvislosti s návrhom nariadenia Rady o výkone práva uskutočniť kolektívnu akciu v rámci slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby (COM(2012)0130); v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby vykonala potrebné preskúmanie návrhu s maximálnym ohľadom na výslovnú vôľu národných parlamentov, keďže cieľom nového kontrolného postupu je zabezpečiť, aby sa rozhodnutia prijímali čo najbližšie občanom; žiada, aby sa vykonala nezávislá analýza v mene Komisie, ktorá preskúma úlohu regionálnych alebo miestnych parlamentov v oblasti kontroly uplatňovania zásady subsidiarity; v tejto súvislosti poukazuje na internetovú platformu IPEX, ktorú financuje Európsky parlament a národné parlamenty a ktorá je mimoriadne užitočná pri výmene informácií súvisiacich s postupmi kontroly;

8.  konštatuje so znepokojením, že v niektorých stanoviskách národných parlamentov sa zdôrazňuje skutočnosť, že v mnohých návrhoch Komisie je odôvodnenie z hľadiska subsidiarity nedostatočné alebo úplne chýba;

9.  konštatuje však, že vnútroštátne parlamenty iniciovali mechanizmus „žltej karty“ prvý raz od nadobudnutia účinnosti Lisabonskej zmluvy 22. mája 2012 prijatím odôvodnených stanovísk proti návrhu Komisie na nariadenie Rady o výkone práva uskutočniť kolektívnu akciu v rámci slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby (COM(2012)0130);

10. zdôrazňuje, že je potrebné, aby európske inštitúcie umožnili národným parlamentom kontrolovať legislatívne návrhy tak, že zabezpečia, aby Komisia predkladala podrobné a komplexné odôvodnenia svojich rozhodnutí z hľadiska zásad subsidiarity a proporcionality v súlade s článkom 5 protokolu č. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ);

11. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia ešte nepredložila riadnu správu o uplatňovaní zásady proporcionality, najmä pokiaľ ide o používanie článkov 290 a 291 ZFEÚ o delegovaných a vykonávacích aktoch; varuje Radu, aby nenarúšala zreteľný rozdiel medzi delegovanými a vykonávacími aktmi; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila riadne uplatňovanie oboch článkov;

12. v tejto súvislosti ďalej konštatuje, že súčasný časový rámec, v ktorom majú národné parlamenty vykonávať kontroly uplatňovania zásady subsidiarity a proporcionality, sa často pokladá za nedostatočný;

13. konštatuje, že v čase, na ktorý sa vzťahuje správa, Súdny dvor EÚ vyhlásil iba jeden rozsudok o zásadách proporcionality a subsidiarity („roaming“ pri mobilnom telefonovaní), a poznamenáva, že podľa zistenia Súdneho dvora nedošlo v danom prípade k porušeniu ani jednej z týchto dvoch zásad, pretože obmedzenie cien pre konečných spotrebiteľov bolo nevyhnutné pre ochranu ich záujmov a tento cieľ možno najlepšie dosiahnuť na úrovni Únie;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	19.6.2012
Výsledok záverečného hlasovania:	+: –: 0:	20 0 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Alfredo Antoniozzi, Andrew Henry William Brons, Carlo Casini, Andrew Duff, Ashley Fox, Roberto Gualtieri, Enrique Guerrero Salom, Zita Gurmai, Gerald Häfner, Stanimir Ilchev, Constance Le Grip, David Martin, Paulo Rangel, Algirdas Saudargas, Rafał Trzaskowski, Manfred Weber, Luis Yáñez-Barnuevo García
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Elmar Brok, Zuzana Brzobohatá, Anneli Jäätteenmäki, Evelyn Regner, Helmut Scholz, Rainer Wieland

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	10.7.2012
Výsledok záverečného hlasovania:	+: –: 0:	20 0 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Luigi Berlinguer, Françoise Castex, Christian Engström, Marielle Gallo, Giuseppe Gargani, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Sajjad Karim, Klaus-Heiner Lehne, Antonio Masip Hidalgo, Jiří Maštálka, Alajos Mészáros, Bernhard Rapkay, Evelyn Regner, Francesco Enrico Speroni, Rebecca Taylor, Cecilia Wikström, Tadeusz Zwiefka
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Piotr Borys, Luis de Grandes Pascual, Eva Lichtenberger, Dagmar Roth-Behrendt, József Szájer, Axel Voss