SPRÁVA o Pakte sociálnych investícií – ako reakcia na krízu

25.7.2012 - (2012/2003(INI))

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
Spravodajkyňa: Danuta Jazłowiecka

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o Pakte sociálnych investícií – ako reakcia na krízu

(2012/2003(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej články 5, 6, 9, 147, 149, 151 a 153,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. novembra 2010 s názvom Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta: Európsky príspevok k plnej zamestnanosti (COM(2010)0682) a na svoje uznesenie z 26. októbra 2011 k tomuto programu[1],

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. novembra 2011 s názvom Ročný prieskum rastu 2012 (COM(2011)0815), na návrh spoločnej správy o zamestnanosti, ktorá je jeho prílohou, a na svoje uznesenie z 15. februára 2012 o zamestnanosti a sociálnych aspektoch v ročnom prieskume rastu 2012[2],

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. apríla 2012 s názvom Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest (COM(2012)0173),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2008 o odporúčaní Komisie o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce (KOM(2008)0639) a na svoje uznesenie k nemu zo 6. mája 2009[3],

–   so zreteľom na prieskum Eurostatu z januára 2012 a na tlačovú správu Eurostatu z 8. februára 2012[4],

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť (COM(2010)0758), na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k tomuto oznámeniu[5] a na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 k tomuto oznámeniu[6],

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady z 22. októbra 2008 o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010)[7],

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2008 s názvom Obnovená sociálna agenda: Príležitosti, prístup a solidarita v Európe 21. storočia (COM(2008)0412) a na svoje uznesenie zo 6. mája 2009 k tomuto oznámeniu[8],

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Dlhodobá udržateľnosť verejných financií pre oživenie hospodárstva (COM(2009)0545) a na svoje uznesenie k nemu z 20. mája 2010[9],

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. júna 2010 s názvom Nový impulz pre európsku spoluprácu pri odbornom vzdelávaní a príprave na podporu stratégie Európa 2020 (COM(2010)0296) a na svoje uznesenie k nemu z 8. júna 2011[10],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o mobilite a začlenení osôb so zdravotným postihnutím a Európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020[11];

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 1. decembra 2011 o boji proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky[12],

–   so zreteľom na Bruggské komuniké o posilnenej európskej spolupráci v oblasti odborného vzdelávania a prípravy na roky 2011 – 2020, ktoré bolo prijaté 7. decembra 2010[13],

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Pokrok v záujme spoločných európskych cieľov vo vzdelávaní a odbornej príprave (SEK(2011)0526),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2010 o podpore prístupu mládeže na trh práce, posilnení postavenia stážistov, stáží a odbornej prípravy[14],

–   so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o programe Európskej únie v oblasti sociálnej zmeny a inovácie (COM(2011)0609),

–   so zreteľom na nedávno prijatý súbor piatich nariadení a jednej smernice o správe ekonomických záležitostí v EÚ[15],

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. decembra 2011 o iniciatíve „Príležitosti pre mladých“ (COM(2011)933),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. júna 2011 o viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020 (COM(2011)0398),

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0263/2012),

A. keďže súčasná hospodárska a finančná kríza bude mať dlhodobý vplyv nielen na hospodársky rast, ale takisto na mieru zamestnanosti, úroveň chudoby a sociálne vylúčenie, verejné úspory, ako aj kvantitu a kvalitu sociálnych investícií v Európe;

B.  keďže v uplynulých rokoch sa verejnému sektoru zanechalo veľké dlhové zaťaženie a s cieľom vyhnúť sa príliš vysokému zadlženiu sa väčšina nedávnych reakcií na krízu zakladala najmä na krátkodobých cieľoch zameraných na obnovu stability verejných financií, ktorá predstavuje zásadné úsilie o obranu nášho hospodárstva, ktoré je potrebné, a keďže tieto úsporné opatrenia a fiškálnu konsolidáciu musí sprevádzať rozsiahla a ambiciózna investičná stratégia pre trvalo udržateľný rast, zamestnanosť, sociálnu súdržnosť a konkurencieschopnosť, ako aj sociálne riadenie, ktoré by zabezpečilo silný mechanizmus kontroly a sledovania zamestnanosti a sociálnych cieľov stratégie Európa 2020;  

C.  keďže lisabonská stratégia a európska stratégia zamestnanosti zlyhali a keďže úspech stratégie Európa 2020 je neistý a vyžaduje ešte väčšie úsilie členských štátov a európskych inštitúcií vo forme opatrení podporujúcich konkurencieschopnosť, rast a zamestnanosť;

D. keďže z nedávno uverejneného ročného prieskumu rastu, ako aj zo spoločnej správy o zamestnanosti vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že fiškálna konsolidácia v uspokojivej miere nepokročila a stále sa považuje za prioritu, väčšina členských štátov sa v dostatočnej miere nevenovala cieľom stratégie Európa 2020 v oblasti sociálnych vecí, zamestnanosti a vzdelávania;

E.  keďže miera nezamestnanosti v krajinách EÚ 27 sa zvýšila zo 7,1 % v roku 2008 na viac ako 10 % v januári 2012, pričom medzi jednotlivými regiónmi sú zreteľné rozdiely, a postihla najmä mladých ľudí, nízkokvalifikovaných pracovníkov a dlhodobo nezamestnaných, a keďže na základe tejto skutočnosti spolu so starnutím obyvateľstva vzniká vážne riziko straty ľudského kapitálu z dlhodobého hľadiska a takisto by to mohlo mať nezvratné následky na trh práce, predovšetkým na vytváranie pracovných miest a sociálnu súdržnosť;

F.  keďže v súčasnosti je 80 miliónov Európanov ohrozených chudobou a úroveň detí a dospelých osôb žijúcich v domácnosti bez zamestnania sa zvýšila takmer o 10 % v roku 2010; keďže táto skutočnosť v spojení s detskou chudobou a čoraz zvyšujúci sa počet chudobných pracujúcich, ako aj vysoká nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi spôsobí v budúcnosti ešte väčšie riziko chudoby a sociálneho vylúčenia a ich šírenia;

G.  keďže miera chudoby medzi 16 až 24-ročnými za rok 2011 je v európskom priemere na úrovni 21,6 % a pravdepodobnosť, že mladí ľudia získajú zle platenú prácu na dobu určitú alebo na čiastočný úväzok je väčšia, na základe čoho sú tiež vystavení väčšiemu riziku straty zamestnania; keďže počet zle platených pracovných miest sa v posledných rokoch výrazne zvýšil a nezamestnanosť v niektorých krajinách je veľmi vysoká;

H.  keďže čiastočne kvôli chýbajúcim investíciám úroveň vzdelávania a odbornej prípravy v Európskej únii nepostačuje na to, aby dokázala uspokojiť potreby trhu práce, a zaostáva za čoraz väčšími nárokmi, ktoré sa pri existujúcich pracovných miestach kladú na kvalifikačné predpoklady, ako aj na zručnosti potrebné v odvetviach, ktoré budú v budúcnosti poskytovať množstvo pracovných miest;

I.   keďže tlak na systémy sociálneho zabezpečenia rastie v dôsledku zvyšujúcich sa verejných výdavkov, poklesu príjmov, ako aj tlaku na znižovanie nákladov; keďže je pravdepodobné, že slabý hospodársky rast, pretrvávajúce vysoké miery dlhodobej nezamestnanosti, zvyšujúci sa počet pracujúcich postihnutých chudobou, úroveň nenahlásenej práce a stúpajúca nezamestnanosť mladých pravdepodobne tento vývoj ešte zhoršia;

J.   keďže správne zamerané sociálne investície sú dôležité s cieľom zaistiť v budúcnosti riadnu úroveň zamestnanosti mužov aj žien, stabilizovať hospodárstvo, zlepšiť kvalifikáciu a vedomosti pracovných síl a zvýšiť konkurencieschopnosť Európskej únie;

K. keďže MSP majú dôležitý potenciál z hľadiska tvorby pracovných miest a zohrávajú kľúčovú úlohu pri prechode na nové, udržateľné hospodárstvo;

Obnovený prístup k sociálnym investíciám v Európe

1.  pripomína, že cieľom sociálnych investícií, ktoré spočívajú v poskytovaní finančných prostriedkov a ich použití na vytvorenie sociálnych a hospodárskych príjmov, je riešiť vznikajúce sociálne riziká a neuspokojené potreby a zameriavať sa na investičné stratégie v oblasti verejných politík a ľudských zdrojov, ktoré pomáhajú pripraviť jednotlivcov, rodiny a spoločnosti na to, aby sa dokázali prispôsobiť rôznym zmenám, zvládnuť prechod k meniacim sa pracovným trhom a čeliť ďalším výzvam vrátane napríklad nadobudnutia nových zručností pre odvetvia, ktoré budú v budúcnosti poskytovať množstvo pracovných miest;

2.  konštatuje, že okrem iného všetky verejné sociálne a zdravotné služby, vzdelávacie služby a služby, ktoré v týchto oblastiach poskytujú súkromné subjekty, možno považovať za sociálne investície, a opätovne pripomína, že tieto služby sú vymedzené v zmluvách ako súčasť vnútroštátnej právomoci;

3.  zdôrazňuje, že jednou z najdôležitejších vlastností sociálnych investícií je ich schopnosť zladiť sociálne a hospodárske ciele, a preto by sa mali považovať nielen za výdavky, ale hlavne za investície, ktoré sa dvojnásobne oplatia a v budúcnosti prinesú reálne výnosy, pokiaľ sa tieto prostriedky správne použijú;

4.  poznamenáva preto, že cielené sociálne investície by mali byť dôležitou súčasťou politík EÚ a členských štátov v oblasti hospodárstva a zamestnanosti a ich reakcií na krízu v záujme dosiahnutia cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti, sociálnych vecí a vzdelávania;

5.  domnieva sa, že v kontexte sociálnych investícií predstavuje zásadný prvok uľahčenie sociálneho podnikania a prístupu k mikrofinancovaniu pre zraniteľné skupiny a osoby, ktoré sú najviac vzdialené trhu práce, keďže to umožňuje vytváranie nových a udržateľných pracovných miest, ktoré často odolávajú zmenám hospodárskeho cyklu;

6.  poznamenáva, že kríza vyžaduje modernizáciu európskeho sociálneho modelu, prehodnotenie vnútroštátnych sociálnych politík a prechod od sociálneho štátu, ktorý prevažne reaguje na škody spôsobené zlyhaním trhu, k  „aktivizujúcemu sociálnemu štátu“, ktorý investuje do ľudí a poskytuje nástroje a stimuly s cieľom vytvárať udržateľné pracovné miesta a rast, ako aj zabraňovať sociálnym nerovnostiam; poznamenáva, že kríza ešte posilnila potrebu investovať do sociálneho podnikania;

Aktivizujúce sociálne štáty

7.  vyzýva v tejto súvislosti členské štáty a Komisiu, aby zachovali rovnováhu medzi opatreniami na riešenie okamžitých problémov vyplývajúcich z krízy a opatreniami strednodobého a dlhodobého charakteru, a osobitne uprednostnili opatrenia, ktorých cieľom je:

a)  pomôcť nezamestnaným vrátiť sa do práce vytvorením inovatívneho a dynamického prostredia, ako aj poskytnutím riešení šitých na mieru a nevyhnutnej odbornej prípravy; pomôcť osobám prichádzajúcim na trh práce pri hľadaní si práce a vytvárať predpoklady na plynulejší prechod od vzdelávania a odbornej prípravy do pracovného života;

b)  bojovať proti nezamestnanosti mladých ľudí a umožniť ich trvalé začlenenie do pracovného života vrátane tých mladých ľudí, ktorí nemajú pracovné miesto ani vzdelanie či odbornú prípravu;

c)  podporiť hospodársky rast v záujme tvorby kvalitných a udržateľných pracovných miest pre ženy aj mužov, ktoré zabezpečujú najmä MSP; zlepšiť produktivitu práce, ako aj pracovné rozdelenie;

d)   zlepšiť spokojnosť na pracovisku a odstrániť príčiny odchodu z pracovného života, ako sú pracovné úrazy, šikanovanie na pracovisku a iné neprijateľné pracovné podmienky,

e)  investovať do celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy pre všetky vekové skupiny kladením osobitného dôrazu na vzdelávanie v rannom detstve a na prístup k terciárnemu vzdelávaniu, na spoluprácu medzi podnikmi a školami, na odbornú prípravu na pracovisku a osobitnú odbornú prípravu pre odvetvia, kde je nedostatok pracovných síl, ako aj na odbornú prípravu;

f)  investovať do inovácie podporovaním výroby inovačných výrobkov a služieb, predovšetkým so zreteľom na zmenu klímy, energetickú účinnosť, zdravie a starnutie obyvateľstva;

g) odstrániť príčiny rodovej segregácie na pracovnom trhu;

h) zlepšiť rovnováhu medzi flexibilitou a zabezpečením pracovných pomerov s cieľom prispieť k lepšej zamestnanosti a pomôcť zladiť rodinný a pracovný život;

i)   prispôsobiť dôchodkové systémy meniacemu sa hospodárskemu a demografickému prostrediu, zaviesť nevyhnutné reformy s prihliadnutím na ich udržateľnosť aj spoľahlivosť a znížiť podiel závislých osôb, napr. vytvorením podmienok na dlhšie zapojenie do pracovného života na dobrovoľnom základe, ako je zlepšenie bezpečnosti a zdravia na pracovisku, rôzne stimuly a pružné modely zamestnávania, ako aj zvýšenie zamestnanosti všetkých vekových skupín;

j)  bojovať proti chudobe a vylúčeniu zo spoločnosti a zdravotnej starostlivosti a zdôrazniť pritom najmä preventívnu a proaktívnu prácu;

8.   vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali opatrenia s cieľom: vytvoriť politiky priaznivé pre rast a zamestnanosť (napr. efektívnejšia podpora MSP, ako aj efektívnejšie, lepšie zamerané a aktivujúce politiky zamestnanosti a systémy sociálnej pomoci); zaviesť celoživotné vzdelávanie, osobitnú odbornú prípravu zameranú na odvetvia, kde je nedostatok pracovných síl, ako aj na potreby regionálnych a miestnych trhov práce a rekvalifikácie v záujme podpory zamestnanosti dlhodobo nezamestnaných, ako aj presadzovať celoživotné zvyšovanie kvalifikácie, odbornú prípravu, odbornú prípravu na pracovisku a platené stáže s osobitným dôrazom na nezamestnaných mladých ľudí a pracovníkov s nízkou kvalifikáciou; usilovať sa o to, aby ľudia pracujúci na plný pracovný úväzok mohli žiť zo svojej práce;

9. zdôrazňuje, že téma zamestnanosti mladých ľudí musí byť dôležitou súčasťou stratégie sociálnych investícií; nabáda členské štáty, aby predložili ambiciózne stratégie s cieľom zabrániť strate generácie a zlepšiť prístup mladých ľudí k pracovnému trhu a aby do nich investovali, a to prostredníctvom:

a) rozvíjania partnerstiev medzi školami, vzdelávacími strediskami a miestnymi alebo regionálnymi podnikmi;

b) poskytovania vysokokvalitného odborného vzdelávania a programov stáží pre mladých ľudí, programov odbornej prípravy v spolupráci s podnikmi, ako aj programov partnerstiev so starších pracovníkov s cieľom zamestnať mladých ľudí a odborne ich vyškoliť;

c) presadzovania podnikania, ako aj ochrany európskej mládeže a vytvárania stimulov pre zamestnávateľov prijať absolventov do zamestnania;

d) zabezpečenia lepšieho prechodu zo systému vzdelávania k práci a prostredníctvom podpory európskej a regionálnej mobility;

10. zdôrazňuje osobnú zodpovednosť s prihliadnutím na to, že jednotlivci sa tiež musia zamyslieť nad tým, čo môžu sami urobiť pre to, aby pri hľadaní talentov stáli na strane víťazov;

11. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali všetky možné opatrenia na zlepšenie systémov vzdelávania na všetkých úrovniach prostredníctvom: kladenia väčšieho dôrazu na stratégie vývoja v ranom detstve; vytvárania inkluzívneho školského prostredia; predchádzania predčasnému ukončeniu školskej dochádzky; zlepšenia stredoškolského vzdelávania a zavedenia usmerňovania a poradenstva, zabezpečenia lepších podmienok pre mladých ľudí, aby sa mohli úspešne zapojiť do terciárneho vzdelávania alebo získať priamy prístup na pracovný trh; vytvorenia nástrojov zameraných na lepšie predvídanie zručností potrebných v budúcnosti a na posilnenie spolupráce medzi vzdelávacími inštitúciami, podnikmi a službami zamestnanosti; zlepšenia uznávania odborných kvalifikácií, ako aj vytvorenia národných kvalifikačných rámcov;

12. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili vyvážený pomer medzi bezpečnosťou a flexibilitou na pracovnom trhu, napr. komplexným uplatňovaním zásad flexiistoty, a aby riešili segmentáciu pracovného trhu poskytnutím primeranej sociálnej ochrany pre ľudí v prechodnom období alebo osoby zamestnané na určitý čas či na čiastočný pracovný úväzok, ako aj zabezpečením prístupu k možnostiam odbornej prípravy, kariérneho rozvoja a zamestnania na plný úväzok; nabáda členské štáty, aby investovali do služieb, ako je dostupná, celodenná a vysoko kvalitná starostlivosť o deti, miesta v školách s celodenným programom a zariadenia starostlivosti o seniorov, ktoré prispejú k podpore zrovnoprávnenia pohlaví, zlepšia zosúladenie pracovného a súkromného života a vytvoria rámec umožňujúci vstúpiť alebo sa vrátiť na pracovný trh;

13. nabáda členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby zaviedli reformy, ktoré sú potrebné na to, aby sa ich dôchodkové systémy stali udržateľnými, bezpečnými a inkluzívnymi a aby sa znížila miera hospodárskej závislosti s cieľom zachovať dostatočných počet pracovníkov a aby sa tieto kroky prepojili s neustálym zlepšovaním pracovných podmienok a s uplatňovaním systémov celoživotného vzdelávania, ktoré umožňujú pevnejšiu a dlhšiu profesionálnu kariéru;

Lepšia správa prostredníctvom Paktu sociálnych investícií

14. nabáda členské štáty, aby vyvinuli väčšie úsilie o začlenenie sociálnych investícií do svojich strednodobých a dlhodobých rozpočtových cieľov, ako aj do svojich vnútroštátnych programov reforiem; vyzýva Európsku radu a Komisiu, aby lepšie monitorovali vykonávanie a dosahovanie cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí;

15. poznamenáva, že na zabezpečenie riadneho plnenia cieľov v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí je nevyhnutné, aby sa nedávno vytvorený systém makroekonomického a rozpočtového dohľadu v EÚ spájal s lepším monitorovaním politík v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí; vyzýva preto Komisiu, aby uvažovala o vytvorení hodnotiacej tabuľky spoločných ukazovateľov sociálnych investícií, určenej na monitorovanie pokroku v tejto oblasti v členských štátov a na úrovni EÚ a aby podporovala spoločenskú zodpovednosť podnikov, najmä MSP, vytvorením európskej sociálnej značky;

16. vyzýva členské štáty, aby uvažovali o podpísaní tzv. Paktu sociálnych investícií, prostredníctvom ktorého by stanovili investičné ciele a vytvoril by sa posilnený kontrolný mechanizmus zameraný na zlepšenie úsilia o splnenie cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti, sociálnych vecí a vzdelávania; domnieva sa, že tento tzv. Pakt sociálnych investícií by podobne ako tzv. Pakt Euro Plus obsahoval zoznam konkrétnych opatrení vo forme sociálnych investícií, ktoré musia členské štáty uskutočniť v stanovenej lehote v záujme dosiahnutia cieľov v oblasti zamestnanosti, sociálnych vecí a vzdelávania v súlade s ročným prieskumom rastu a národnými vnútroštátnymi programami reforiem; zastáva názor, že tieto kroky by mali podliehať pravidelnému dohľadu, pričom Európska komisia a Európsky parlament by mali zohrávať dôležitú úlohu spolu s účasťou všetkých relevantných útvarov Rady;

17. vyzýva Komisiu, aby prijala všetky možné opatrenia s cieľom podporiť a stimulovať členské štáty, aby podpísali tzv. Pakt sociálnych investícií, a do európskeho semestra 2013 zaviedla hodnotenie cieľov v oblasti zamestnanosti, sociálnych vecí a vzdelávania;

18. vyzýva členské štáty na zabezpečenie toho, aby viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 obsahoval primerané rozpočtové zdroje nevyhnutné na stimulovanie a podporu sociálnych investícií v Európe a aby sa dostupné finančné prostriedky mohli racionálne a účinne použiť, a na zaistenie toho, aby štrukturálne fondy, najmä Európsky sociálny fond, podporovali sociálne investície a ich priority odrážali osobitné potreby členských štátov; vyzýva Komisiu, aby v prípade, že to považuje za vhodné, sprístupnila členským štátom ďalšie možné zdroje financovania na účely sociálnych investícií;

19. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

• [1]  Prijaté texty, P7_TA(2011)0466.
• [2]  Prijaté texty, P7_TA(2012)0047.
• [3]  Ú. v. EÚ C 212E, 5.8.2010, s. 23.
• [4]  Tlačová správa Eurostatu č. 21/2012, s.  .
• [5]  Ú. v. EÚ C 238, 25.8.2011, s. 130.
• [6]  Prijaté texty, P7_TA(2011)0495.
• [7]  Ú. v. EÚ L 298, 7.11.2008, s. 20.
• [8]  Prijaté texty, P6_TA(2009)0370.
• [9]  Prijaté texty, P7_TA(2010)0190.
• [10]  Prijaté texty, P7_TA(2011)0263.
• [11]  Prijaté texty, P7_TA(2011)0453.
• [12]  Prijaté texty, P7_TA(2011)0531.
• [13]  IP/10/1673.
• [14]  Prijaté texty, P7_TA(2010)0262.
• [15]  Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 1.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Súčasná hospodárska a finančná kríza bude mať nepochybne dlhodobý a silný vplyv nielen na európske hospodárstvo, ale tiež na mieru zamestnanosti, verejné úspory a sociálne investície v Európe. Väčšina súčasných a nedávnych reakcií na krízu sa zakladá na krátkodobých cieľoch zameraných najmä na opätovné získanie trvalej udržateľnosti verejných financií, ktoré je pre hospodárstvo EÚ zásadné. V tejto súvislosti je však potrebné brať do úvahy negatívny vplyv, ktorý by tieto prísne opatrenia mohli mať na zamestnanosť a konkurencieschopnosť v Európe, a doplniť ich o opatrenia priaznivé pre rast a zamestnanosť, ako aj správne zamerané sociálne investície.

Výzvy súvisiace s budúcnosťou

Výsledkom hospodárskej a sociálnej krízy je, že miera nezamestnanosti v krajinách EÚ 27 bola v januári 2012 vyššia ako 10 %. Navyše Európa čelí mimoriadne vážnym problémom súvisiacim s nezamestnanosťou mladých ľudí, ktoré spolu s veľmi problematickým prechodom zo systému vzdelávania na pracovný trh vytvárajú riziko vyčlenenia z pracovného trhu a straty ľudských zdrojov z dlhodobého hľadiska. Ďalším naliehavým problémom je situácia nízkokvalifikovaných pracovníkov, ktorí čelia pretrvávajúcemu znižovaniu dopytu na pracovnom trhu z dôvodu sektorových zmien zameraných na činnosti vyžadujúce vyššie technológie a viac znalostí, ako aj narastajúci počet ľudí žijúcich v chudobe a ohrozených sociálnym vylúčením.

Problematickú situáciu na pracovnom trhu zhoršujú problémy, ktorým čelia systémy vzdelávania, a takisto starnutie populácie. Na jednej strane nízka úroveň dosiahnutého vzdelania v Európskej únii neumožňuje reagovať na potreby trhu práce a zaostáva za čoraz väčšími nárokmi, ktoré sa pri existujúcich pracovných miestach kladú na kvalifikačné predpoklady. Je potrebné so znepokojením konštatovať, že v roku 2010 ukončilo 14,1 % mladých ľudí vo veku od 18 do 24 rokov školskú dochádzku predčasne a viac ako 20 % všetkých detí nedosiahlo základnú úroveň čitateľskej a matematickej gramotnosti. Na druhej strane starnutie populácie spôsobuje, že počet ľudí vstupujúcich na pracovný trh klesá a od roku 2012 sa začne znižovať počet ľudí v produktívnom veku, a na základe toho budú v roku 2060 iba dvaja pracujúci občania na jedného občana vo veku 65 rokov a viac. Tento demografický vývoj bude mať vážny vplyv na pracovný trh, potenciál hospodárskeho rastu a verejné úspory.

Okrem toho je jedným z následkov krízy zvýšený tlak na systémy sociálnej pomoci v mnohých krajinách a podstatné zníženie výnosov pre dôchodkové systémy, príspevky na zamestnanie alebo systémy zdravotnej starostlivosti. Vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti pravdepodobne ešte viac zhorší tento vývoj.

Zdá sa, žiaľ, že väčšine súčasných reakcií na krízu chýba rozmer sociálnej politiky a politiky zamestnanosti. Z nedávno uverejneného ročného prieskumu rastu a zo spoločnej správy o zamestnanosti vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že fiškálna konsolidácia sa stále musí považovať za prioritu, nie všetky členské štáty riešili dostatočne ciele stratégie Európa 2020 v oblasti sociálnych vecí, zamestnanosti a vzdelávania.

Význam sociálnych investícií

Na to, aby sa do Európy vrátil trvalo udržateľný rast, je nevyhnutné reagovať na uvedené výzvy správne zameranými sociálnymi investíciami, ktorých cieľom je pripraviť jednotlivcov, rodiny a spoločnosti na prispôsobenie sa zmeneným hospodárskym podmienkam a požiadavkám pracovného trhu. Pri zabezpečení udržateľnosti verejných financií by sa členské štáty mali zamerať rovnako na pomoc nezamestnaným, najmä dlhodobo nezamestnaným, vrátiť sa späť do práce; na vytváranie udržateľných a kvalitných pracovných miest, zlepšenie produktivity práce, ako aj na pracovné rozdelenie; na investovanie do vzdelávania a odbornej prípravy, zlepšenie úrovne vzdelávania a lepšie zladenie zručností absolventov a pracovníkov s požiadavkami pracovného trhu; na lepšie vyváženie pružnosti a bezpečnosti a zladenie rodinného a pracovného života; reformu dôchodkových systémov a vytvorenie podmienok pre možnosť pracovať dlhšie; na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

Sociálne investície, keďže zahŕňajú široký rozsah politík, sú dôležité na zabezpečenie správnej úrovne zamestnanosti v budúcnosti a na zlepšenie konkurencieschopnosti Európy. Keďže sú zamerané na zladenie cieľov v sociálnej a hospodárskej oblasti, vlády by ich mali považovať nielen za výdavky, ale skôr za investície, ktoré v budúcnosti prinesú reálne výnosy. Navyše sa zdá, že vzhľadom na krízu je nevyhnutné, aby členské štáty prehodnotili svoje sociálne politiky a prešli od „aktívneho sociálneho štátu“ k „aktivizujúcemu sociálnemu štátu“, ktorý nielen reaguje na vznikajúce škody spôsobené zlyhaním trhu, ale investuje do ľudí a poskytuje občanom nástroje a stimuly. Vzhľadom na túto skutočnosť by sme mali zabezpečiť, aby sociálne investície boli dôležitou súčasťou európskych politík v oblasti hospodárstva a zamestnanosti, a reakcií EÚ na krízu.

Európsky rozmer a lepšia správa

Zdá sa, že je mimoriadne naliehavé vytvoriť koordinovaný európsky prístup k sociálnym investíciám. Prvý pokus o vytvorenie koordinovanej reakcie EÚ k politikám v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí v Európe, lisabonská stratégia spolu s európskou stratégiou zamestnanosti, zlyhal pre nedostatočnú správu a, žiaľ, zdá sa, že úspech stratégie Európa 2020 je neistý a vyžaduje väčšie úsilie členských štátov. Spravodajkyňa sa preto domnieva, že nedávno vytvorená hospodárska správa a makroekonomický dohľad by sa mali spájať s monitorovaním politík v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí. Spravodajkyňa v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby podpísali tzv. Pakt sociálnych investícií, prostredníctvom ktorého budú môcť vytvoriť lepšiu správu a mechanizmus kontroly plnenia cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti, sociálnych vecí a vzdelávania. Takisto vyzýva Komisiu, aby vytvorila hodnotiacu tabuľku spoločných ukazovateľov sociálnych investícií s cieľom monitorovať pokrok v krajinách EÚ. Skutočná stratégia sociálnych investícií vyžaduje primerané financovanie, spravodajkyňa preto vyzýva Radu, aby zabezpečila, aby v súčasnosti prerokúvaný viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 obsahoval primerané rozpočtové zdroje nevyhnutné na sociálne investície v Európe a aby štrukturálne fondy, najmä Európsky sociálny fond, podporovali sociálne investície.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	10.7.2012
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	35 2 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Regina Bastos, Edit Bauer, Heinz K. Becker, Phil Bennion, Pervenche Berès, Vilija Blinkevičiūtė, Philippe Boulland, David Casa, Ole Christensen, Minodora Cliveti, Emer Costello, Frédéric Daerden, Karima Delli, Sari Essayah, Marian Harkin, Nadja Hirsch, Stephen Hughes, Danuta Jazłowiecka, Ádám Kósa, Jean Lambert, Veronica Lope Fontagné, Olle Ludvigsson, Thomas Mann, Csaba Őry, Siiri Oviir, Konstantinos Poupakis, Sylvana Rapti, Elisabeth Schroedter, Nicole Sinclaire, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Jutta Steinruck
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Georges Bach, Kinga Göncz, Svetoslav Hristov Malinov, Anthea McIntyre, Antigoni Papadopoulou, Evelyn Regner