Postup : 2012/2027(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0270/2012

Predkladané texty :

A7-0270/2012

Rozpravy :

PV 25/10/2012 - 21
CRE 25/10/2012 - 21

Hlasovanie :

PV 26/10/2012 - 6.5
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2012)0404

SPRÁVA     
PDF 215kWORD 188k
14.9.2012
PE 492.680v02-00 A7-0270/2012

o inovatívnych finančných nástrojoch v kontexte budúceho viacročného finančného rámca

(2012/2027(INI))

Výbor pre rozpočet

Spravodajkyňa: Eider Gardiazábal Rubial

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO Výboru pre kontrolu rozpočtu
 STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku
 STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o inovatívnych finančných nástrojoch v kontexte budúceho viacročného finančného rámca

(2012/2027(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenia Komisie s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020 (COM(2011)0500), Rámec pre novú generáciu inovatívnych finančných nástrojov – dlhová platforma a platforma vlastného imania EÚ (COM(2011)0662) (tzv. oznámenie o finančných nástrojoch), Rastový balík pre integrované európske infraštruktúry (COM(2011)0676), Akčný plán na zlepšenie prístupu MSP k financovaniu (COM(2011)0870) a Pilotná fáza iniciatívy dlhopisov na projekty v rámci stratégie Európa 2020 (COM(2011)0660),

–   so zreteľom na návrhy Komisie, najmä na návrh nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (COM(2011)0398), návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na ročný rozpočet Únie (COM(2010)0815), návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013), a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 680/2007, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá udeľovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych dopravných a energetických sietí (COM(2011)0659), návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program pre výskum a inovácie (2014 – 2020) – Horizont 2020 (COM(2011)0809), návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (2014 – 2020) (COM(2011)0834), návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program Tvorivá Európa (COM(2011)0785), návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program Erazmus pre všetkých, program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport (COM(2011)0788), návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení nástroja „Spájame Európu“ (COM(2011)0665), návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o programe Európskej únie v oblasti sociálnej zmeny a inovácie (COM(2011)0609), návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva zahrnuté do spoločného strategického rámca a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (COM(2011)0615/2),

–   so zreteľom na pracovné dokumenty útvarov Komisie Finančné nástroje v politike súdržnosti (SWD(2012)36) a Podklady pre spoločný strategický rámec (SSR) 2014 – 2020 - Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a Európsky fond námorného a rybného hospodárstva (SWD(2012) 61) (Spoločný strategický rámec pre štrukturálne fondy a Kohézny fond),

–   so zreteľom na osobitné správy Európskeho dvora audítorov č. 4/2011 o Záručnom fonde pre MSP a č. 2/2012 o finančných nástrojoch pre MSP spolufinancovaných Európskym fondom regionálneho rozvoja, ako aj stanovisko Dvora audítorov č. 7/2011 k návrhu nariadenia o štrukturálnych fondoch a Kohéznom fonde,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú. udržateľnú a inkluzívnu Európu(1), a uznesenie zo 6. júla 2011 o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať(2),

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská Výboru pre kontrolu rozpočtu a Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0270/2012),

A. keďže od začiatku roku 2000 inštitúcie Únie vyvinuli celý rad inovatívnych finančných nástrojov (IFN), ktoré sú založené na mechanizmoch kombinujúcich navzájom sa dopĺňajúce dotácie z rozpočtu Únie a verejné a/alebo súkromné finančné prostriedky s cieľom zvýšiť objem dostupných investícií na plnenie strategických cieľov Únie;

B.  keďže v zmysle bodu 49 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení „inštitúcie súhlasia, že zavedenie mechanizmu spolufinancovania je nevyhnutné na posilnenie pákového efektu rozpočtu Európskej únie prostredníctvom zvýšenia stimulov financovania. Súhlasia s podporou rozvoja primeraných viacročných finančných nástrojov, ktoré pôsobia ako podnet pre verejných a súkromných investorov“;

C. keďže všeobecne sa uznáva, že v súčasnosti sa vyčleňuje približne 1,3 % z rozpočtu Únie na IFN, pričom na základe viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2007 – 2013 Únia vytvorila 14 IFN v oblasti svojich interných politík (3 miliardy EUR v kategórii 1a, t. j. 3,4 % disponibilných rozpočtových prostriedkov a približne 5,9 miliardy EUR v rámci regionálnej a kohéznej politiky) a 11 IFN v oblasti vonkajších politík (1,2 miliardy EUR, t. j. 2,2 % rozpočtových prostriedkov v kategórii 4, v čom nie sú zahrnuté IFN vytvorené v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja);

D. keďže Únia už získala skúsenosti so správou IFN a doteraz boli uverejnené mnohé protichodné štúdie a hodnotenia vplyvu;

E.  keďže, so zreteľom svoje uznesenie z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu, by sa malo o rámci vykonávania inovatívnych finančných nástrojov rozhodovať riadnym legislatívnym postupom tak, aby sa zaručil nepretržitý tok informácií a zapojenie rozpočtového orgánu, pokiaľ ide o využívanie týchto nástrojov v Únii a aby sa Parlamentu umožnilo overiť, či boli splnené jeho politické priority a posilnená kontrola týchto nástrojov zo strany Európskeho dvora audítorov;

Inovatívne finančné nástroje – východiská

1.  pripomína, že používanie IFN na európskej úrovni bolo myslené ako prostriedok Únie, ako zvýšiť objem investícií v reálnej európskej ekonomike v súlade s cieľmi Únie v podmienkach neustáleho znižovania zdrojov vyčleňovaných do jej rozpočtu, napriek neustálemu zvyšovaniu jej politických ambícií a teda i jej potrieb;

2.  zdôrazňuje, že konečný cieľ finančných nástrojov a ich opodstatnenie spočívajú v prípade zlyhania trhu alebo neoptimálnych investícií v ich katalytickom účinku, ktorý umožňuje – na základe príspevku z rozpočtu Únie – mobilizovať verejné a/alebo súkromné finančné prostriedky pre projekty, v prípade ktorých trh nefunguje tak, ako by mal, alebo funguje nedostatočne; zdôrazňuje, že verejná pomoc umožňuje zmierniť náklady vznikajúcich rizík tým, že ich čiastočne financuje, a uľahčuje realizáciu týchto projektov;

3.  zdôrazňuje, že doteraz vyvinuté IFN pokrývali nesmierne rozmanité typy pomoci, od účasti na kmeňovom kapitále/rizikovom kapitále (equity/venture capital) cez nástroje s rozdelením rizika s finančnými inštitúciami na podnietenie investícií, inovácií a výskum až po záručné mechanizmy/mechanizmy protizáruky pre finančných sprostredkovateľov (konkrétne banky);

4.  konštatuje, že táto rozmanitosť je opodstatnená vzhľadom na rôznorodosť financovaných oblastí (podpora MSP, energetika, zmena klímy, zamestnanosť a mikroúvery, výskum a inovácie, dopravná infraštruktúra, informačné technológie);

5.  zdôrazňuje, že používanie IFN podlieha prísnym požiadavkám na legislatívnej a rozpočtovej úrovni (potrebný súhlas zákonodarcu); poznamenáva, že použitie IFN nie je nepredvídateľnou finančnou záťažou na úkor rozpočtu Únie, pretože zodpovednosť rozpočtu Únie je obmedzená na sumu príspevku Únie určenú pre IFN na základe ročných rozpočtových dotácií odsúhlasenú rozpočtovým orgánom a že nebude podnetom na vznik podmienených záväzkov pre rozpočet Únie; dodáva, že naopak IFN prispievajú k cieľu riadneho a efektívneho finančného hospodárenia s verejnými finančnými prostriedkami, pretože poskytnutý príspevok z rozpočtu môže vytvárať príjmy, ktoré sa môžu opäť investovať (reflows) do IFN, a tým posilniť možnosti pomoci a zvýšiť efektivitu verejných opatrení; preto zdôrazňuje, že je potrebné, aby boli operácie financované IFN riadne kontrolované Európskym dvorom audítorov a spoluzákonodarcovia v plnej miere informovaní o všetkých zisteniach;

6.  pripomína, že existujú tri druhy investičných situácií: 1) optimálna, keď je výnos jednoznačne pozitívny a umožňuje financovanie prostredníctvom trhu, 2) suboptimálna, keď sa výnos dosiahne, ale nie je dostatočný na zabezpečenie financovania prostredníctvom trhu a oprávňuje na využitie IFN, 3) vyznačujúca sa nízkym alebo žiadnym výnosom, v dôsledku čoho je potrebná pomoc Únie v podobe dotácií, ktoré možno skombinovať s IFN, ak to projekt umožňuje;

7.  zdôrazňuje, že intenzívnejšie využívanie IFN by nemalo byť stratégiou na znižovanie rozpočtových prostriedkov Únie, ale na optimalizáciu ich využívania, a s potešením víta skutočnosť, že Komisia v svojom uvedenom oznámení o finančných nástrojoch uznáva, že „cieľom intenzívnejšieho používania inovatívnych finančných nástrojov [...] nie je nahradiť grantové financovanie finančnými nástrojmi“;

8.  zdôrazňuje, že doteraz nadobudnuté skúsenosti v oblasti IFN sú vcelku uspokojivé, i keď ich multiplikačné účinky sa v značnej miere menia v závislosti od oblastí pomoci, odvetvových cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť pomocou IFN, navrhovaného druhu IFN a zvolených spôsobov ich realizácie;

9.  vyzdvihuje skutočnosť, že IFN v oblasti vnútorných politík Únie sa uplatňujú buď na európskej úrovni (pričom ich spravuje samotná Komisia alebo sa spravujú na základe delegovania), alebo na národnej úrovni v rámci regionálnej a kohéznej politiky (spoločná správa s členskými štátmi);

10. poukazuje na to, že ich realizácia teda spočíva v zapojení celého radu rôznych aktérov, počnúc aktérmi Komisie ako orgánu vykonávajúceho rozpočet Únie cez národné alebo miestne banky, či už komerčné alebo špecializované na investovanie alebo rozvoj, a súkromných a verejných finančných investorov až po skupinu EIB (Európska investičná banka a Európsky investičný fond); a že zo všeobecnejšieho hľadiska ich úspech závisí od aktívnej účasti verejných, kváziverejných a súkromných finančných sprostredkovateľov, ktorých ciele sa líšia podľa oblastí opatrení (inštitúcie poskytujúce mikroúvery, záručné fondy pre MSP, regionálne štruktúry pre rozvoj, fond na podporu výskumu atď.);

11. konštatuje najmä, že existujú značné rozdiely medzi FN spravovanými centrálne na úrovni Spoločenstva a nástrojmi v rámci spoločnej správy v oblasti regionálnej politiky a politiky súdržnosti alebo v oblasti vonkajších vzťahov;

12. poznamenáva, že pokiaľ ide o nástroje politiky súdržnosti, tieto sa realizovali rôzne v jednotlivých členských štátoch, aj pokiaľ ide o druhy nástrojov; uznáva, že pri finančných nástrojoch boli v súvislosti s politikou súdržnosti zaznamenané z dôvodu nedostatočného legislatívneho rámca oneskorenia pri realizácii, problémy pri dosahovaní kritického objemu a významného multiplikačného účinku, ako aj nedostatočný prehľad a nedostatočná koordinácia; v tejto súvislosti víta návrh Komisie posilniť legislatívny rámec, a tým rozšíriť využívanie nástrojov v politike súdržnosti v nadchádzajúcom programovom období 2014 – 2020;

13. poznamenáva, že v prípade IFN v rámci vonkajšej politiky je počet zapojených medzinárodných finančných inštitúcií, ako aj multiplikačný účinok príspevku Únie vysoký, ale rozsah nástrojov, ktorých počet sa zvýšil najmä v ostatných rokoch (v súčasnosti ich je celkovo trinásť), je príliš vysoký;

14. konštatuje, že tieto IFN sa vykonávajú na základe dohôd, ktoré sú ešte komplexnejšie ako v oblasti vnútorných politík a ktoré zahŕňajú rozličné spôsoby spravovania a rôzne druhy subjektov (EBOR, medzinárodné organizácie);

15. konštatuje, že za týchto podmienok niekedy nie je viditeľná pomoc z rozpočtu Únie v prípade hospodárskych subjektov a občanov;

16. poznamenáva, že v oblasti vonkajších politík prevažná väčšina IFN umožňuje opätovné investovanie výnosov z investícií, zatiaľ čo v oblasti vnútorných politík je tomu naopak;

17. poznamenáva, že vzhľadom na potreby sa IFN vyvíjali v súlade s rozličnými strategickými cieľmi a zdrojmi a nie vždy koordinovane, čo spôsobuje určité problémy s prekrývaním;

18. konštatuje, že vykonávanie IFN si vyžaduje čas, a požaduje mobilizáciu osobitných kompetencií v oblasti investovania, dôslednú prípravu projektov a dôkladnú znalosť trhových mechanizmov, pričom však môže potenciálne zlepšiť riadenie a úspech podporovaných projektov, a to spojením osobitných zručností a znalostí dotknutých aktérov; zdôrazňuje, že IFN sú podnetom na spojenie finančných a ľudských zdrojov, pokiaľ ide o spoločné a strategické európske ciele;

Návrhy Komisie zamerané na obdobie budúceho viacročného finančného rámca 2014 – 2020

19. konštatuje, že na roky 2014 – 2020 Komisia navrhuje menší počet IFN v oblasti vnútorných politík, ktorých oblasť uplatnenia sa rozširuje; víta tento vývoj, ktorý by mal podľa portfóliového prístupu zlepšiť viditeľnosť aktérov, kritický objem, rozdelenie a diverzifikáciu rizík týchto nástrojov;

20. víta návrh Komisie vytvoriť platformu pre dlhové nástroje a platformu pre nástroje vlastného imania; berie na vedomie, že cieľom týchto platforiem bude zjednodušiť, normalizovať a zjednotiť súbor inovatívnych finančných nástrojov realizovaných z rozpočtu Únie; zdôrazňuje, že na to, aby bola realizácia týchto platforiem funkčná a úspešná, by sa mali rámec uplatňovania a ostatné technické detaily predložiť včas, a to určite ešte pred začiatkom nasledujúceho programového obdobia 2014 – 2020;

21. v tejto súvislosti upozorňuje na to, že v blízkej budúcnosti bude vytvorená platforma Únie pre externú spoluprácu a vývoj s cieľom zlepšiť kvalitu a účinnosť zmiešaných mechanizmov (kombinácia dotácií a úverov), ktoré sa v týchto politikách používajú, pričom sa náležite zohľadnia regionálne rámce, ktorými sa riadia vzťahy Únie s rôznymi partnerskými krajinami; poznamenáva, že úlohou platformy je pomôcť pri vyhodnocovaní existujúcich nástrojov vonkajšej politiky a zároveň pri navrhovaní nových nástrojov na obdobie 2014 – 2020;

22. víta rozšírenie využívania finančných nástrojov (FN) v rámci politiky súdržnosti na všetky tematické ciele a všetky fondy podporných rámcov Spoločenstva alebo na tie projekty a skupiny projektov, alebo časti projektových programov, ktoré vytvoria príjem a zisky, a ktoré sú preto primerané pre FN, v nadchádzajúcom programovom období; napriek tomu zdôrazňuje, že treba mať lepší prehľad o využívaných FN, aby sa zmiernilo riziko slabej koordinácie a prekrývania sa rôznych programov;

23. berie na vedomie, že zjednotené modely nástrojov sa poskytnú vnútroštátnym riadiacim orgánom (štandardné nástroje); domnieva sa, že ich úspech si vyžaduje včasné zahrnutie technických detailov a lepšiu počiatočnú výmenu medzi Komisiou a miestnymi orgánmi;

24. víta skutočnosť, že nariadenie (EÚ) č. XXXX/2012 [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách] odteraz referenčným legislatívnym rámcom na definovanie, vypracúvanie a využívanie finančných nástrojov, čím sa zabezpečí ich zhoda s cieľmi a záujmami Únie;

25. domnieva sa, že vytvorenie spomenutých platforiem by mohlo byť spojené s nepretržitou centrálnou koordináciou finančných nástrojov v rámci Komisie; poznamenáva, že bola vytvorená medziútvarová skupina odborníkov na finančné nástroje (FIEG) a jej úlohou by malo byť posilnenie inštitucionálnych kapacít Komisie pri podporovaní IFN;

26. domnieva sa, že zavedenie IFN pod záštitou Únie prispeje k využívaniu finančných prostriedkov v prospech reálnej ekonomiky na projekty s európskou pridanou hodnotou;

Navrhovanie nových IFN

27. zdôrazňuje, že od polovice 90. rokov 20. storočia sa v Únii neustále znižujú verejné investície a že tento trend sa zvýraznil od začiatku finančnej krízy v roku 2008; zdôrazňuje ďalej, že realizátori projektov čelia sprísneniu podmienok poskytovania úverov a majú horší prístup ku úverom na kapitálových trhoch; je preto presvedčený, že trvalý rozvoj IFN na vnútroštátnej úrovni i na úrovni Únie by sa mohol stať významným faktorom, ak má Únia zabezpečiť návrat k inteligentnému, trvalému, a inkluzívnemu rastu;

28. zdôrazňuje, že podľa odhadov Komisie by si vykonávanie stratégie Európa 2020 a jej siedmich hlavných iniciatív vyžadovalo, aby sa do roku 2020 na celom území EÚ investovali prostriedky vo výške 1600 miliárd EUR; konštatuje, že tieto investície pokrývajú rôzne reálne potreby, od realizácie veľkých projektov v oblasti infraštruktúry po podporu projektov menšieho rozsahu, ktoré majú veľký potenciál rastu na miestnej i regionálnej úrovni vrátane opatrení na podporu sociálnej súdržnosti;

29. pripomína, že cieľom IFN je napomáhať alebo uľahčovať projekty, ktoré sa považujú za nevyhnutné na dosiahnutie strategických cieľov Únie, a preto v nich treba viac zohľadniť a prispôsobiť časové harmonogramy programov;

30. je pevne presvedčený, že IFN sa musia týkať jedného alebo viacerých konkrétnych cieľov politiky Únie, najmä cieľov zakotvených v stratégii Európa 2020, musia sa realizovať nediskriminačným spôsobom, mať jasne stanovený koniec, dodržiavať zásady riadneho finančného hospodárenia a byť doplnkové k tradičným nástrojom, ako sú granty, a zlepšovať tak kvalitu výdavkov a prispievať k hlavným zásadám zabezpečenia optimálneho využívania finančných zdrojov;

31. domnieva sa, že IFN môžu uľahčiť realizáciu verejno-súkromných partnerstiev tým, že pritiahnu viac súkromného kapitálu na projekty v oblasti verejnej infraštruktúry;

32. zdôrazňuje význam hodnotenia ex ante pre určenie situácií zlyhania trhu alebo nevhodných podmienok investovania, investičných potrieb, potenciálneho zapojenia súkromného sektora, možností úspor z rozsahu a otázok kritického množstva a preverenie toho, či nástroj nenarušuje hospodársku súťaž na vnútornom trhu a neporušuje pravidlá štátnej pomoci; vyzýva Komisiu, aby navrhla objektívne, polytematické a náležité kritériá týkajúce sa úlohy a uplatnenia hodnotení ex ante; je presvedčený o zásade tvorby politiky založenej na faktoch a domnieva sa, že takéto hodnotenia prispejú k efektívnemu a účinnému fungovaniu IFN;

33. domnieva sa, že v rámci prístupu založeného na výsledkoch je nevyhnutné začleniť do ex ante a ex post hodnotení všetkých IFN primeraný počet jednoduchých kvalitatívnych a/alebo kvantitatívnych ukazovateľov, a to tak finančnej výkonnosti nástroja, ako aj jeho prínosu k realizácii cieľov Únie; domnieva sa, že táto požiadavka musí byť zlučiteľná s primeranou administratívnou záťažou pre tých, ktorí projekty spravujú; pri tejto príležitosti zdôrazňuje prerušenie kontinuity využívania IFN, ku ktorému môže dôjsť v dôsledku jeho potrebného hodnotenia ex post;

34. zdôrazňuje však, že zvýšený počet IFN vytvára množstvo výziev v oblasti právnych predpisov, správy a kontroly ich účinnosti a že je potrebné nájsť správnu rovnováhu medzi snahou zabezpečiť na jednej strane transparentnosť a kontrolu a na druhej strane dostatočnú mieru účinnosti a rýchlosti vykonávania; domnieva sa, že zníženie počtu finančných nástrojov by mohlo minimalizovať rozdiely a zabezpečiť dostatočný kritický objem;

35. zdôrazňuje teda význam právneho rámca, ktorý by bol čo najjednoduchší, najjasnejší a najtransparentnejší, nezhoršoval by administratívnu záťaž sprostredkovateľov a príjemcov a priťahoval by verejných a súkromných investorov;

36. domnieva sa hlavne, že pravidlá týkajúce sa podávania správ (reporting) by sa mali zlepšiť tak, aby boli jasné a pokiaľ možno jednotné, aby bolo možné zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi spoľahlivosťou informácií a príťažlivosťou IFN; vyzýva Komisiu, aby zaviedla náležité systémy riadenia a kontroly, ktorými sa zabezpečí presadzovanie existujúcich pravidiel vykonávania auditov;

37. žiada Komisiu, aby Parlamentu podala osobitnú, jedinú a súhrnnú výročnú správu o IFN, ich používaní a výsledkoch zostavenú podľa druhu fondu, tematických cieľov a členských štátov;

38. vzhľadom na súvisiacu nedostatočnú viditeľnosť týchto finančných nástrojov naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia, ktorými sa zabezpečí primeraná komunikácia o tomto druhu pomoci z európskeho rozpočtu, ktorá neslúži iba prípadným investorom ale aj európskym občanom; zdôrazňuje význam rozsiahlej informačnej kampane o nových finančných nástrojoch na úrovni EÚ s cieľom umožniť prístup všetkým investorom, bez ohľadu na veľkosť inštitúcie, ktorú zastupujú;

39. zdôrazňuje, že pákový a multiplikačný efekt sa v značnej miere odlišujú podľa oblastí pomoci; domnieva sa, že európsky zákonodarca nesmie stanovovať príliš jednotné ciele v tejto oblasti, pretože tieto efekty vzhľadom na svoju povahu veľmi závisia od hospodárskych daností a príslušných oblastí pomoci;

40. zdôrazňuje, že rozsah vykonávania IFN je stále nejasný, čo sa zrejme rýchlo zmení; v súvislosti s tým poznamenáva, že tvorivosť alebo schopnosť flexibility a prispôsobenia sa miestnym okolnostiam by mala byť čo najvyššia; navrhuje preto, aby rozpočtový orgán mohol upravovať ročnú sumu vyčlenenú pre jednotlivé nástroje, ak to bude potrebné v záujme lepšieho dosahovania cieľov, z ktorých vychádzalo ich vytvorenie;

41. opakuje, že opätovné investovanie úrokov a iných príjmov získaných prostredníctvom nástroja do uvedeného nástroja (reflows) musí byť zásadou každého IFN a že každá výnimka z tohto pravidla musí byť náležite odôvodnená; víta pokrok v tejto oblasti, ktorým je nové nariadenie o rozpočtových pravidlách, ktoré nadobudne účinnosť na budúci rok;

42. je presvedčený, že je naliehavo potrebné posilniť na úrovni riadiacich orgánov, finančných sprostredkovateľov, bánk a orgánov miestnej samosprávy odborné znalosti a technické možnosti týkajúce sa využívania a riadenia IFN; odporúča, aby sa posilnila výmena odborných znalostí medzi všetkými týmito subjektmi, najmä tými, ktoré poznajú vnútroštátne trhy, pred tým, ako Komisia prijme vykonávací akt s cieľom vymedziť normalizované nástroje poskytnuté členským štátom; domnieva sa, že je kľúčové, aby táto výmena prebiehala včas, ak sa majú prekonať kultúrne prekážky, zaručiť zodpovednosť za IFN a zabezpečiť ich šance na úspech;

43. domnieva sa, že je nevyhnutné uznať úlohu jednotlivých vnútroštátnych a regionálnych bankových inštitúcií vzhľadom na ich skúsenosti a odborné znalosti týkajúce sa miestnych a regionálnych špecifík, ktoré sú potrebné pri rozvoji a uplatňovaní finančných nástrojov;

44. domnieva sa, že inovatívny charakter IFN si vyžaduje zavedenie rámca na koordináciu verejných finančných inštitúcií, ktorým sa zverí právomoc plnenia rozpočtu na vykonávanie IFN, ktorý by zahŕňal zástupcov Komisie, Rady a Parlamentu;

45. víta rýchle dosiahnutie dohody medzi Parlamentom a Radou, pokiaľ ide o vykonávanie prvej fázy iniciatívy dlhopisov na projekty v období 2012 – 2013 (projektové dlhopisy) v oblasti dopravy, energetiky a informačných technológií(3); vyjadruje pripravenosť zhodnotiť na základe úplného nezávislého hodnotenia tejto pilotnej fázy budúce kroky, ktoré sa musia podniknúť v záujme zvýšenia efektívnosti výdavkov Únie, ako aj zvýšenia objemov investícií na prioritné projekty;

46. z tohto dôvodu naliehavo žiada, aby sa vykonala iniciatíva týkajúca sa dlhopisov na projekty (project bond) a aby sa starostlivo posúdila vhodnosť novej samostatnej iniciatívy týkajúcej sa vydávania európskych dlhopisov v oblasti infraštruktúry s priamou kapitálovou účasťou EÚ na infraštruktúrnych projektoch spoločného záujmu so silnou európskou pridanou hodnotou, a to prostredníctvom verejnej emisie dlhopisov na projekty zo strany Únie;

47. zastáva názor, že Európska únia by vyslala silný signál verejným a súkromným investorom, ako aj finančným trhom, ak by sa sama alebo spolu s členskými štátmi priamo podieľala na kapitalizácii infraštruktúrnych projektov (ktoré sú charakteristické dlhodobou návratnosťou investícií); domnieva sa, že takáto účasť EÚ ako investora by mala zaručiť súlad s dlhodobými politickými cieľmi Únie a predstavovala by záruku realizácie projektu slúžiac ako silný katalytický a rovnako silný pákový efekt;

48. s potešením víta aj dohodu dosiahnutú na zasadnutí Európskej rady 28. a 29. júna 2012 o zvýšení kapitálu EIB o 10 miliárd EUR, čo skupine EIB umožní zvýšiť jej úverovú kapacitu v rámci Únie v nadchádzajúcich rokoch približne o 60 miliárd EUR a plniť tak vítanú proticyklickú úlohu v rámci spoločného úsilia o oživenie európskeho hospodárstva; pripomína, že všeobecne sa pripúšťa, že úvery EIB majú trojitý multiplikačný účinok; trvá preto na tom, že tento nový záväzok nesmie narušiť súčasné úsilie o posilnenie a zlepšenie spoločných nástrojov s rozdelením rizika alebo spoločných kapitálových nástrojov, financovaných EIB a z rozpočtu Únie, pretože tieto nástroje sa používajú na podporu iných druhov projektov a opatrení ako tie, ktoré sú pokryté úvermi EIB a majú vyšší multiplikačný účinok ako úvery EIB;

49. upriamuje pozornosť na skutočnosť, že bez ohľadu na mieru, do akej IFN naplnia svoj zamýšľaný účel, rozvinú svoj plný potenciál iba vtedy, ak celkové právne a regulačné prostredie bude priaznivo naklonené ich rozvoju, napríklad pokiaľ ide o zaobchádzanie s dlhodobými investíciami v rámci pravidiel obozretného podnikania, ktoré sú v súčasnosti predmetom reformy (Bazilej III, Solventnosť II);

50. je presvedčený, že intenzívnejšie využívanie IFN bude mať nesmierne pozitívny vplyv na európsku ekonomiku, obáva sa však, že sa to v praxi obmedzí na projekty s krátkodobými a strednodobými výnosmi; obáva sa, že investície do projektov, ktoré sú rovnako potrebné na dosiahnutie strategických cieľov EÚ pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, sa nemusia realizovať, pretože sa budú považovať za príliš rizikové pre investorov a nebude k dispozícii dostatok verejných prostriedkov; žiada preto Komisiu, aby čo najrýchlejšie predložila návrhy na uľahčenie mobilizácie úspor, ktoré sa v súčasnosti využívajú nedostatočne, na podporu strednodobých a dlhodobých projektov, ktoré vytvárajú trvalý rast v Únii;

51 domnieva sa, že v prípade dostatočného kritického množstva daného IFN by to mohlo byť pre kapitálový trh veľmi atraktívne vzhľadom na zníženie rizika vyplývajúceho zo značného objemu portfólia projektov a možnú plynulosť obchodovania na trhoch;

52. zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby prípadný vznik „zmiešaného finančného hospodárstva“ neviedol k tomu, aby sa z IFN stali komplexné deriváty, ktoré by bolo možné sekuritizovať, alebo ktoré by sa odklonili od svojho pôvodného účelu;

*

* *

53. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Prijaté texty, P7_TA-PROV(2011)0266.

(2)

Prijaté texty, P7_TA-PROV(2011)0331.

(3)

Prijaté texty, 5. júla 2012, P6_TA-PROV(2012)0296;


STANOVISKO Výboru pre kontrolu rozpočtu (31.5.2012)

pre Výbor pre rozpočet

k inovatívnym finančným nástrojom v kontexte budúceho viacročného finančného rámca

(2012/2027(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Iliana Ivanova

NÁVRHY

Výbor pre kontrolu rozpočtu vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  uznáva, že finančné nástroje sú prostriedkom na pridelenie financovania a poskytujú príležitosť na vytvorenie multiplikačného a pákového efektu, a preto môžu byť účinnejším a efektívnejším nástrojom verejnej podpory; pripomína, že Komisia podporuje zvýšené využitie finančných nástrojov pre budúci viacročný finančný rámec(1) aj napriek tomu, že samotná Komisia považuje finančné nástroje v oblasti súdržnosti za vysoko rizikové;

2.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že v súčasnosti neexistuje právna definícia „finančného nástroja”; berie na vedomie, že táto definícia bude súčasťou revidovaného nariadenia o rozpočtových pravidlách; je presvedčený o nevyhnutnosti dodržiavať túto definíciu vo všetkých legislatívnych aktoch zaoberajúcich sa finančnými nástrojmi;

3.  zdôrazňuje odporúčania Európskeho dvora audítorov (EDA) uvedené v jeho stanovisku 6/2010 o nariadení o rozpočtových pravidlách, ktoré sa týkajú potreby: a) vyjasniť vlastníctvo finančných nástrojov; b) zabezpečiť konzistentnosť v účtovaní a  vykazovaní finančných nástrojov v účtovnej závierke; c) prijať jasné vykonávacie pravidlá monitorovania a d) posilniť personálnu kapacitu Komisie na prevádzkovanie komplexných finančných nástrojov;

4.  zdôrazňuje, že finančné nástroje sa môžu v prípade preukázaného zlyhania trhu podporovať len z verejných finančných prostriedkov; preto zdôrazňuje dôležitosť vysokokvalitného hodnotenia zlyhania trhu, ktorým sa určuje množstvo chýbajúcich finančných prostriedkov a tým aj preukázaná potreba verejnej podpory finančných nástrojov; je presvedčený, že finančné nástroje s verejnou podporou by sa mali zaviesť iba vtedy, ak reagujú na takúto preukázanú potrebu, pretože v opačnom prípade by mohlo dôjsť k narušeniu trhu; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je dôležitý súlad s pravidlami štátnej pomoci;

5.  víta pripomienky, ktoré EDA zverejnil vo svojej osobitnej správe č. 4/2011 o Záručnom fonde pre MSP; vyzýva Európsky investičný fond, ktorý v mene Komisie riadi poskytovanie záruk, aby čo najskôr vykonal odporúčania EDA; berie na vedomie pripomienky EDA zverejnené v jeho osobitnej správe č. 4/2011 o audite Záručného fondu pre MSP, pokiaľ ide o príliš málo faktických dôkazov uvedených v posúdení vplyvu, ktoré by podporovali fond, nejasné ciele systému, neurčité ciele a prípady, kedy mohli príjemcovia získať pôžičky na trhu bez záruk podporovaných z verejných zdrojov; zároveň víta úspechy uvedené v osobitnej správe 4/2011 vrátane zriadenia primeraného rámca riadenia, ako aj dobre navrhnutého rámca pre výber príjemcov a zavedenia jasných a primeraných požiadaviek na podávanie správ, ktoré nadmerne nezaťažujú MSP;

6.  vyjadruje znepokojenie nad zisteniami EDA uvedenými v osobitnej správe č. 2/2012 o finančných nástrojoch pre MSP spolufinancovaných Európskym fondom regionálneho rozvoja; je pevne presvedčený, že tieto pripomienky treba riešiť a nedostatky napraviť ešte predtým, ako sa finančné nástroje začnú vo väčšej miere využívať v budúcom viacročnom finančnom rámci;

7.  odporúča, aby sa v budúcom viacročnom finančnom rámci riešili tieto aspekty:

–   zriadenie spoľahlivých a technicky zdatných monitorovacích a hodnotiacich systémov, ktoré sú charakteristické pre finančné nástroje, zahŕňajú malý počet merateľných, príslušných, konkrétnych a jednotných ukazovateľov zameriavajúcich sa na dosiahnuté výsledky a ktoré poskytujú náležité kritériá a cieľové hodnoty pre finančné nástroje,

–   použitie finančných nástrojov v dobrej koordinácii s ostatnými nástrojmi s cieľom lepšie zabezpečiť európsku pridanú hodnotu;

8.  vidí prínos zapojenia súkromného sektora prostredníctvom finančných nástrojov; k preferenčnému zaobchádzaniu so súkromnými investormi by však zaujal kritický postoj, pretože na verejný sektor by sa preniesli riziká, ktoré nie sú úmerné dostupným možnostiam; preto je presvedčený, že preferenčné zaobchádzanie treba v každom jednotlivom prípade odôvodniť;

9.  je znepokojený skutočnosťou, že mnohé finančné nástroje sú zamerané stále na tých istých alebo podobných príjemcov, a v týchto opatreniach vidí riziko prelínania a slabej koordinácie; vyzýva Komisiu, aby navrhla dokument, ktorý by mapoval všetky existujúce finančné nástroje, čím prispeje k primeranému riadeniu tohto rizika;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

30.5.2012

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

22

1

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marta Andreasen, Jean-Pierre Audy, Inés Ayala Sender, Zigmantas Balčytis, Andrea Češková, Tamás Deutsch, Martin Ehrenhauser, Jens Geier, Ingeborg Gräßle, Cătălin Sorin Ivan, Iliana Ivanova, Jan Mulder, Eva Ortiz Vilella, Crescenzio Rivellini, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, Theodoros Skylakakis, Bart Staes, Michael Theurer

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Zuzana Brzobohatá, Jorgo Chatzimarkakis, Derk Jan Eppink, Véronique Mathieu

Náhradník (čl. 187 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Joachim Zeller

(1)

     Pozri COM(2011)0662.


STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (20.6.2012)

pre Výbor pre rozpočet

k inovačným finančným nástrojom v kontexte budúceho viacročného finančného rámca

(2012/2027(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Antonio Cancian

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  konštatuje, že množstvo európskych finančných nástrojov a programov spolufinancovania spôsobuje zmätok a neistotu u verejných a súkromných subjektov, ktoré majú záujem o ich využitie; očakáva, že Komisia bude omnoho aktívnejšia, pokiaľ ide o poskytovanie pomoci potenciálnym žiadateľom pri nájdení vhodného financovania alebo finančného nástroja, a to tak, že im poskytne orientačné informácie, odporúčania a individuálnu pomoc s cieľom určiť najúčinnejší spôsob poskytnutia prostriedkov; vyjadruje nádej, že sa pristúpi k racionalizácii a koordinácii finančných nástrojov vrátane štrukturálnych fondov, ktoré by podporili ich efektívne využívanie v rámci jednotného a uceleného rámca; víta v tomto smere návrh Komisie na zoskupenie nástrojov slúžiacich viacerým politikám, ako je Nástroj na prepojenie Európy, s cieľom využívať medziodvetvové synergie; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila uprednostnenie medziodvetvových projektov, ako sú inteligentné siete;

2.  poznamenáva, že z fondu Marguerite sa doteraz financoval pomerne obmedzený počet projektov, a vyzýva Komisiu, aby vynaložila úsilie o zlepšenie výkonnosti tohto fondu; domnieva sa, že pri prijímaní budúcich finančných nástrojov by sa mala táto prvá skúsenosť zohľadniť, keď sa bude posudzovať možnosť rozšírenia rozsahu tohto typu financovania, a predovšetkým by sa mal tam, kde je to možné, znížiť čas na plnenie finančných nástrojov s cieľom zatraktívniť ich a docieliť väčšiu konkurencieschopnosť konečného produktu;

3   uznáva, že Európsky fond pre energetickú účinnosť (EEEF) ponúka potenciálnym príjemcom podobné alebo dokonca menej výhodné podmienky financovania, než sú podmienky dostupné na bežnom trhu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že hoci sa tento fond v skutočnosti zriadil ako nástroj financovania, Komisia ho považuje za určitý typ dotácie, čo znamená, že príjemcovia prostriedkov z EEEF teda nie sú oprávnení na poskytnutie pomoci zo štrukturálnych fondov; z tohto dôvodu zdôrazňuje. že je potrebné, aby sa v budúcnosti zabezpečila zlučiteľnosť nových finančných nástrojov so štrukturálnymi fondmi a inými nástrojmi dotácie, ktoré poskytuje Európska únia; konštatuje, že dobre fungujúce finančné nástroje v oblasti energetickej účinnosti môžu priniesť rýchle výsledky, a navrhuje preto zlepšiť EEEF tak, aby sa stal revolvingovým a aby priamo alebo nepriamo prostredníctvom finančných inštitúcií ponúkal skutočné investičné možnosti v menších projektoch energetickej účinnosti a v projektoch obnoviteľných zdrojov energie;

4.  domnieva sa, že väčšia pozornosť by sa mala venovať podpore MSP prostredníctvom nástrojov vlastného imania a dlhových nástrojov na základe Programu pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (COSME) a programu Horizont 2020; považuje však za vhodné zvážiť zvýšenie maximálnej hodnoty stanovenej v rámci mechanizmu nástroja na poskytovanie záruk za pôžičky (Loan Guarantee Facility, LGF) v programe COSME (150 000 EUR) na základe presnejšieho posúdenia skutočných úverových potrieb európskych MSP; domnieva sa, že zvýšenie tejto hodnoty by nemalo viesť k tomu, že tento nástroj bude využívať menej MSP, a žiada preto zvýšenie celkového objemu finančných prostriedkov plánovaných v rámci LGF;

5.  domnieva sa, že Komisia by mala nájsť spôsob, ako zlepšiť európsky trh s kvázi vlastným kapitálom, najmä pokiaľ ide o mezanínové financovanie; odporúča Komisii, aby preskúmala spôsoby, ako posilniť nástroj Európskeho investičného fondu (EIF) na mezanínové financovanie pre rast, a aby hľadala nové mezanínové nástroje, ako je záruka za mezanínové pôžičky; okrem toho navrhuje, aby sa predložili údaje a analýzy týkajúce sa finančných nástrojov, a to s cieľom odstrániť prekážky kladené finančným sprostredkovateľom, ktorí majú záujem preskúmať trh s úvermi na mezanínové financovanie v EÚ;

6.  priaznivo hodnotí zásahy zahŕňajúce vydávanie záruk pre predkladateľov projektov s cieľom uľahčiť ich prístup k úverom, a to podľa schémy finančného nástroja s rozdelením rizika (Risk Sharing Financial Facility – RSFF);

7.  podporuje úsilie vynaložené na povzbudenie výskumu a inovácií v MSP v rámci programu Horizont 2020; ďalej konštatuje, že financovanie rizikového kapitálu nie je jedinou cestou k dosiahnutiu tohto cieľa; vyzýva preto Komisiu a ďalšie zainteresované subjekty, aby urobili analýzu možných následkov systému zadávania zákaziek MSP na vývoj technológií, ktorých potrebu preukážu európske inštitúcie, tak aby sa z európskych prostriedkov financoval rozvoj technológií, ktoré sú pre uvedené inštitúcie potrebné;

8.  opakuje, že inovačné finančné nástroje by sa mali využívať na podporu verejno-súkromných partnerstiev a mali by sa považovať za alternatívu k výlučne verejným výdavkom ako spôsob získavania finančných prostriedkov pôsobením pákového efektu a riešenia zlyhaní trhu;

9.  zdôrazňuje, že tieto finančné nástroje by sa mali použiť na realizáciu projektov, ktoré sa považujú za nevyhnutné z hľadiska dosiahnutia cieľov stratégie Únie pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast na základe spoločného úsilia a kolektívnej účasti; vyzýva preto Komisiu a najmä EIB, ale aj všetky ostatné priamo či nepriamo zapojené strany, aby oveľa aktívnejšie pomáhali predkladateľom týchto projektov, a to najmä v ich počiatočnej fáze, ako aj počas celého ich vykonávania s cieľom zabezpečiť efektívne využitie finančných prostriedkov; v tomto zmysle sa domnieva, že je nevyhnutné inšpirovať sa úspešnými skúsenosťami, napríklad nástrojom technickej pomoci ELENA, a propagovať ich;

10. domnieva sa, že pri všetkých projektoch, ktoré si vyžadujú financovanie z európskych zdrojov, by sa malo uskutočniť hodnotenie ex ante potenciálu daného projektu s cieľom stanoviť, ktorá forma financovania by bola najvhodnejšia (grant z rozpočtu EÚ, úvery poskytnuté Európskou investičnou bankou alebo záruky prostredníctvom finančných nástrojov), pričom by sa tam, kde je to možné, starostlivo posúdila možnosť zníženia percentuálneho podielu grantu a pri rozsiahlych projektoch by sa preverila výhodnosť projektov v rámci verejno-súkromného partnerstva;

11. vyjadruje presvedčenie, že širšie strategické využívanie finančných nástrojov bude mať na Európsku úniu viac ako pozitívny vplyv, domnieva sa však, že toto využitie sa žiaľ obmedzí na projekty s krátkodobými až strednodobými výnosmi; obáva sa, že investície do projektov, ktoré sú rovnako potrebné na dosiahnutie cieľov stratégie Únie pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, sa nemusia realizovať, pretože sa budú považovať za príliš rizikové pre investorov a k dispozícii nebude dostatok verejných prostriedkov; zdôrazňuje však úlohu katalyzátora, ktorú by vo vzťahu k súkromnému kapitálu mohli zohrávať finančné nástroje tým, že vytvoria nástroje na rozdelenie rizika a znížia vnímanie rizika investormi;

12. víta vytvorenie európskych nadnárodných dlhopisov a opakuje, že vďaka tomuto solidárnemu prístupu tieto nástroje umožnia financovať zásadne dôležitú európsku infraštruktúru vrátane energetickej infraštruktúry;

13. z tohto dôvodu naliehavo žiada, aby sa uskutočnila iniciatíva týkajúca sa dlhopisov na projekty (project bond) a aby sa starostlivo posúdila vhodnosť novej samostatnej iniciatívy týkajúcej sa vydávania európskych dlhopisov v oblasti infraštruktúry s priamou kapitálovou účasťou Európskej únie na infraštruktúrnych projektoch spoločného záujmu so silnou európskou pridanou hodnotou, a to prostredníctvom verejnej emisie dlhopisov na projekty zo strany Únie;

14. zastáva názor, že Európska únia by vyslala silný signál verejným a súkromným investorom, ako aj finančným trhom, ak by sa sama alebo spolu s členskými štátmi priamo kapitálovo podieľala na infraštruktúrnych projektoch (ktoré sú charakteristické dlhodobou návratnosťou investícií); domnieva sa, že takáto účasť EÚ ako investora by mala zaručiť sledovanie jej dlhodobých politických cieľov, predstavovala by záruku realizácie projektu a vytvorila by silný katalytický a rovnako silný pákový efekt;

15. naliehavo vyzýva na zavedenie jednotných podmienok pre oprávnené náklady, audit a kontrolu a domnieva sa, že stanovenie jasnej miery zodpovednosti členských štátov za zavedenie a riadenie týchto finančných mechanizmov umožní dosiahnuť väčšiu účinnosť ich využívania;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

19.6.2012

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

49

2

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Amelia Andersdotter, Josefa Andrés Barea, Zigmantas Balčytis, Ivo Belet, Bendt Bendtsen, Jan Březina, Reinhard Bütikofer, Maria Da Graça Carvalho, Giles Chichester, Jürgen Creutzmann, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Vicky Ford, Gaston Franco, Adam Gierek, Norbert Glante, Fiona Hall, Kent Johansson, Romana Jordan, Krišjānis Kariņš, Lena Kolarska-Bobińska, Philippe Lamberts, Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz, Marisa Matias, Jaroslav Paška, Aldo Patriciello, Vittorio Prodi, Miloslav Ransdorf, Teresa Riera Madurell, Michèle Rivasi, Paul Rübig, Salvador Sedó i Alabart, Francisco Sosa Wagner, Konrad Szymański, Patrizia Toia, Ioannis A. Tsoukalas, Claude Turmes, Niki Tzavela, Marita Ulvskog, Vladimir Urutchev, Adina-Ioana Vălean, Kathleen Van Brempt, Alejo Vidal-Quadras, Henri Weber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Antonio Cancian, António Fernando Correia de Campos, Ioan Enciu, Roger Helmer, Jolanta Emilia Hibner, Ivailo Kalfin, Seán Kelly, Werner Langen, Mario Pirillo, Peter Skinner, Lambert van Nistelrooij

Náhradník (čl. 187 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Jorgo Chatzimarkakis


STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (25.6.2012)

pre Výbor pre rozpočet

k inovatívnym finančným nástrojom v kontexte budúceho viacročného finančného rámca

(2012/2027(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Mojca Kleva

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta návrh Komisie posilniť využívanie finančných nástrojov v nadchádzajúcom programovom období (2014 – 2020); zdôrazňuje, že v čase výrazných fiškálnych obmedzení a zníženej úverovej kapacity súkromného sektora možno zvýšením využívania inovatívnych finančných nástrojov podporiť verejno-súkromné partnerstvá, dosiahnuť multiplikačný efekt s rozpočtom EÚ, sprístupniť alternatívne zdroje financovania, zabezpečiť významný tok financovania strategických regionálnych investícií, podporiť dlhodobé a udržateľné investície a zvýšiť potenciál rastu EÚ; domnieva sa, že finančné nástroje, v prípade, že sa použijú na vhodné projekty, by sa ako doplnok ku grantom mohli rozvinúť a stať sa dôležitým aspektom regionálnych stratégií EÚ pre rast na dosiahnutie cieľov EÚ pre inteligentný a trvalo udržateľný hospodársky rast; domnieva sa, že finančné nástroje sú primerané, ak projekt v dôsledku poskytnutej podpory vytvára príjem a zisky tak, aby sa mohol splatiť úver a pôžičky;

2.  naliehavo žiada o to, aby sa právne vymedzenie finančných nástrojov v rámci pripravovaného revidovaného nariadenia o rozpočtových pravidlách schválilo čo najskôr, a o to, aby sa na toto vymedzenie jasne odkazovalo vo všetkých legislatívnych aktoch týkajúcich sa finančných nástrojov; zdôrazňuje, že je dôležité včas a pred začiatkom nadchádzajúceho programového obdobia zaručiť zrozumiteľnosť, jednoduchosť a transparentnosť právneho rámca finančných nástrojov, aby sa zabezpečila atraktívnosť finančných nástrojov pre verejných a súkromných investorov;

3.  zdôrazňuje, že je dôležité viesť na úrovni EÚ rozsiahlu informačnú kampaň o nových finančných nástrojoch s cieľom umožniť prístup všetkým investorom bez ohľadu na veľkosť inštitúcie, ktorú zastupujú;

4.  zdôrazňuje význam hodnotenia ex ante pre určenie situácií zlyhania trhu alebo suboptimálnych investícií; vyzýva Komisiu, aby v príslušnom nariadení ako súčasť základného aktu stanovila náležité požiadavky týkajúce sa úlohy a uplatňovania hodnotenia ex ante, ako sú dôkazy o zlyhaní trhu, kvantifikované nedostatočné financovanie a investičné potreby, možná účasť súkromného sektora, výsledná pridaná hodnota príslušného finančného nástroja a posúdenie rozhodujúceho množstva;

5.  víta rozšírenie využívania finančných nástrojov v rámci politiky súdržnosti na všetky tematické ciele a všetky fondy podporných rámcov Spoločenstva alebo na tie projekty a skupiny projektov, alebo časti projektových programov, ktoré vytvoria príjem a zisky, a ktoré sú preto primerané pre finančné nástroje, v nadchádzajúcom programovom období; napriek tomu zdôrazňuje, že treba mať lepší prehľad o využívaných finančných nástrojoch, aby sa zmiernilo riziko nedostatočnej koordinácie a prekrývania sa rôznych programov;

6.  je presvedčený, že náležité monitorovanie, podávanie správ a vykonávanie auditov sú mimoriadne dôležité pre zaručenie toho, že zdroje EÚ sa využívajú na zamýšľaný účel; vyzýva Komisiu, aby sprísnila požiadavky pre riadiace orgány týkajúce sa podávania správ počas programového obdobia;

7.  je presvedčený, že na úrovni riadiacich orgánov, finančných sprostredkovateľov a bánk treba posilniť aj odborné znalosti a technické možnosti týkajúce sa využívania a riadenia finančných nástrojov; zdôrazňuje, že lepšie znalosti osôb zodpovedných za vykonávanie verejných politík o finančných nástrojoch sú nevyhnutné na odstránenie prekážok kultúrnej povahy a na presadzovanie úspechu finančných nástrojov;

8.  podporuje Komisiu, aby popri definovaní novej éry finančných nástrojov pre programové obdobie 2014 – 2020 využívala skúsenosti s nástrojmi, ako sú JEREMIE, JESSICA a JASMINE, ktoré sú pre európske regióny a mestá veľmi dôležité;

9.  domnieva sa, že je nevyhnutné uznať úlohu jednotlivých vnútroštátnych a regionálnych bankových inštitúcií vzhľadom na ich skúsenosti a odborné znalosti týkajúce sa miestnych a regionálnych špecifík, ktoré sú potrebné pri rozvoji a uplatňovaní finančných nástrojov;

10. uznáva význam mestského rozmeru a posilnenú úlohu miest pri programovaní a realizácii fondov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o spoločných ustanoveniach, v nadchádzajúcom programovom období; vyzýva preto Komisiu, aby podrobnejšie objasnila procesné a praktické dôsledky významnejšej úlohy miest pri vývoji a uplatňovaní finančných nástrojov a súčasne zabezpečila aj pre tieto projekty využívanie postupov pre účasť verejnosti.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

21.6.2012

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

41

1

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

François Alfonsi, Catherine Bearder, Jean-Paul Besset, Victor Boştinaru, John Bufton, Alain Cadec, Salvatore Caronna, Nikos Chrysogelos, Ryszard Czarnecki, Francesco De Angelis, Rosa Estaràs Ferragut, Brice Hortefeux, Danuta Maria Hübner, Filiz Hakaeva Hyusmenova, María Irigoyen Pérez, Seán Kelly, Constanze Angela Krehl, Petru Constantin Luhan, Ramona Nicole Mănescu, Vladimír Maňka, Riikka Manner, Iosif Matula, Erminia Mazzoni, Miroslav Mikolášik, Jan Olbrycht, Younous Omarjee, Markus Pieper, Monika Smolková, Ewald Stadler, Lambert van Nistelrooij, Oldřich Vlasák, Kerstin Westphal, Joachim Zeller, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Antonello Antinoro, Cornelia Ernst, Pat the Cope Gallagher, Jens Geier, Lena Kolarska-Bobińska, James Nicholson, Ivari Padar, Vilja Savisaar-Toomast, Elisabeth Schroedter, Czesław Adam Siekierski, Patrice Tirolien


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

6.9.2012

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

31

2

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marta Andreasen, Richard Ashworth, Reimer Böge, Zuzana Brzobohatá, Jean-Luc Dehaene, Isabelle Durant, Göran Färm, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazábal Rubial, Jens Geier, Lucas Hartong, Monika Hohlmeier, Sidonia Elżbieta Jędrzejewska, Anne E. Jensen, Ivailo Kalfin, Sergej Kozlík, Jan Kozłowski, Alain Lamassoure, Giovanni La Via, George Lyon, Claudio Morganti, Jan Mulder, Juan Andrés Naranjo Escobar, Dominique Riquet, Derek Vaughan, Angelika Werthmann, Jacek Włosowicz

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Burkhard Balz, Maria Da Graça Carvalho, Edit Herczog, Jürgen Klute, Constanze Angela Krehl, Peter Šťastný, Georgios Stavrakakis

Náhradník (čl. 187 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Luigi Berlinguer

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia