SPRÁVA o žiadosti o zbavenie imunity Martina Ehrenhausera

16.10.2012 - (2012/2152(IMM))

Výbor pre právne veci
Spravodajca: Bernhard Rapkay

NÁVRH ROZHODNUTIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o žiadosti o zbavenie imunity Martin Ehrenhausera

(2012/2152(IMM))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Martina Ehrenhausera v súvislosti s vyšetrovacím konaním, ktorá bola Generálnou prokuratúrou vo Viedni zaslaná 21. marca 2012 a oznámená v pléne 2. júla 2012,

–   po vypočutí Martina Ehrenhausera v súlade s článkom 7 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na článok 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–   so zreteľom na článok 57 rakúskeho spolkového ústavného zákona,

–   so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010 a 6. septembra 2011[1],

–   so zreteľom na článok 6 ods. 2 a článok 7 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A7-0332/2012),

A. keďže Generálna prokuratúra vo Viedni požiadala o zbavenie imunity poslanca Európskeho parlamentu Martina Ehrenhausera, aby umožnila rakúskym úradom viesť vyšetrovanie a trestnoprávne konanie voči nemu;

B.  keďže zbavenie imunity Martin Ehrenhausera sa týka pravdepodobných prečinov v súvislosti s neoprávneným vstupom do počítačového systému podľa § 118 písm. a) rakúskeho trestného zákonníka, porušením telekomunikačného tajomstva podľa § 119 trestného zákonníka, nenáležitým zachytávaním údajov podľa § 119 písm. a) trestného zákonníka a podozrením zo zneužitia nahrávacieho alebo odpočúvacieho zariadenia podľa § 120 ods. 2 trestného zákonníka, ako aj s porušením § 51 zákona o ochrane osobných údajov z roku 2000;

C. keďže podľa článku 9 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie prislúcha poslancom Európskeho parlamentu na území ich vlastného štátu imunita priznaná členom ich parlamentu;

D. keďže v súlade s článkom 57 ods. 2 rakúskeho spolkového zákona môžu byť poslanci národnej rady zatknutí z dôvodu spáchania trestného činu – s výnimkou pristihnutia priamo pri páchaní trestného činu – len so súhlasom národnej rady a keďže aj domové prehliadky poslancov národnej rady si vyžadujú súhlas národnej rady; keďže ďalej podľa článku 57 ods. 3 rakúskeho ústavného zákona môžu byť poslanci národnej rady stíhaní z dôvodu spáchania trestného činu len vtedy, ak tento čin zjavne nesúvisí s politickou činnosťou tohto poslanca a keďže príslušný orgán musí podľa tohto predpisu získať rozhodnutie národnej rady o tom, že takáto súvislosť existuje, ak o to požiadal dotknutý poslanec alebo jedna tretina členov stáleho výboru povereného týmito záležitosťami;

E.  keďže z toho vyplýva, že na to, aby sa mohlo začať vyšetrovanie voči Martinovi Ehrenhauserovi, musí byť zbavený imunity;

F.  keďže Martin Ehrenhauser bol vypočutý Výborom pre právne veci Európskeho parlamentu a počas vypočutia sa vyjadril, že by mal byť zbavený imunity;

G. keďže Súdny dvor Európskej únie skonštatoval, že výsady a imunity, „aj keď sa udeľujú výlučne v záujme Spoločenstva, [...] boli priznané výlučne úradníkom a ostatným zamestnancom orgánov Spoločenstva a členom Parlamentu” a že „protokol [...] teda vytvára subjektívne právo dotknutých osôb”[2],

H. keďže podľa článku 9 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie a článku 57 rakúskeho spolkového ústavného zákona nič nestojí v ceste zbaveniu imunity Martina Ehrenhausera;

1.  zbavuje Martina Ehrenhausera imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru príslušným úradom Rakúskej republiky a Martinovi Ehrenhauserovi.

• [1]  Vec 101/63, Wagner/Fohrmann und Krier, zb. 1964, 195; vec 149/85 Wybot/Faure und andere, zb. 1986, 2391; vec T-345/05 Mote/Parlament, zb. 2008, II-2849; spojené veci C-200/07 a C-201/07 Marra/De Gregorio und Clemente, zb. 2008, I-7929; vec T-42/06 Gollnisch/ Parlament, zb. 2010, II-01135 a vec C-163/10 Patriciello (zatiaľ neuverejnené v zbierke).
• [2]  Vec T-345/05 Mote/Parlament, zb., 2008, II-2849, bod 28.

ODÔVODNENIE

1. Súvislosti

Na plenárnej schôdzi 2. júla 2012 predseda v súlade s článkom 6 ods. 2 Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu oznámil, že dostal list z Generálnej prokuratúry vo Viedni z 21. marca 2012 so žiadosťou o zbavenie parlamentnej imunity Martina Ehrenhausera v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním.

V súlade s článkom 6 ods. 2 rokovacieho poriadku predseda zaslal túto žiadosť Výboru pre právne veci. V súlade s článkom 7 ods. 3 rokovacieho poriadku Výbor pre právne veci vypočul Martina Ehrenhausera dňa 17. septembra 2012.

Žiadosť o zbavenie imunity vychádza z týchto skutočností:

Generálna prokuratúra vo Viedni má v úmysle viesť proti poslancovi Európskeho parlamentu Martinovi Ehrenhauserovi vyšetrovacie konanie. Podľa údajov prokuratúry existuje voči Martinovi Ehrenhauserovi podozrenie z neoprávneného vstupu do počítačového systému podľa § 118 písm. a) rakúskeho trestného zákonníka, z porušenia telekomunikačného tajomstva podľa § 119 trestného zákonníka, z nenáležitého zachytávania údajov podľa § 119 písm. a) trestného zákonníka a podozrenie zo zneužitia nahrávacieho alebo odpočúvacieho zariadenia podľa § 120 ods. 2 trestného zákonníka, ako aj z porušenia § 51 zákona o ochrane osobných údajov z roku 2000.

Generálna prokuratúra vo Viedni vo svojom liste z 21. marca 2012 uvádza, že Martin Ehrenhauser je podľa výkladu skutkovej podstaty, ktorý predložil iný poslanec Európskeho parlamentu, Hans-Peter Martin, podozrivý z toho, že od konca leta 2010 až do apríla 2011 neoprávnene vstupoval do súkromnej mailovej schránky Hansa-Petra Martina a otváral, kopíroval a tlačil jeho súkromné a pracovné údaje, najmä e-mailové správy vrátane príloh. Hans-Peter Martin ďalej údajne predložil Generálnej prokuratúre vo Viedni zväzok podkladov, ktoré majú slúžiť ako doklad neoprávneného vstupu. Na základe toho považuje Generálna prokuratúra vo Viedni počiatočné podozrenie voči Martinovi Ehrenhauserovi za opodstatnené.

Voči Martinovi Ehrenhauserovi ďalej existuje podozrenie, že bez súhlasu hovoriaceho zverejnil zvukovú nahrávku neverejného vyjadrenia inej osoby tretej osobe, ktorej táto nahrávka nebola určená, konkrétne tým, že sprostredkoval úryvok rozhovoru medzi viacerými osobami, medzi ktorými bol aj Hans-Peter Martin, jednej zo zúčastnených osôb, ktorá tento záznam predlžila Generálnej prokuratúre vo Viedni.

2. Právne predpisy a konanie týkajúce sa imunity poslancov Európskeho parlamentu

V článku 8 a článku 9 Protokolu č. 7 ZEÚ o výsadách a imunitách Európskej únie sa uvádza (podčiarknutia boli doplnené):

Článok 8

„Členovia Európskeho parlamentu nepodliehajú žiadnej forme vyšetrovania, zadržania alebo súdneho stíhania vo vzťahu k vyjadreným názorom alebo hlasovaniu pri výkone svojich úloh.

Článok 9

Členovia Európskeho parlamentu požívajú v priebehu zasadnutia:

a) na území svojho vlastného štátu imunitu priznanú členom ich parlamentu;

b) na území ktoréhokoľvek iného členského štátu imunitu proti zadržaniu a právomoci súdov.

Imunita sa obdobne vzťahuje na členov Európskeho parlamentu počas ich cesty z miesta a do miesta jeho zasadnutia.

Imunita sa neuplatní, ak je člen Európskeho parlamentu pristihnutý pri páchaní trestného činu, a tiež nezabráni Európskemu parlamentu vo výkone jeho práva zbaviť imunity niektorého zo svojich členov.”

Konanie Európskeho parlamentu sa riadi podľa článkov 6 a 7 rokovacieho poriadku. V príslušných ustanoveniach sa uvádza (podčiarknutia boli doplnené):

„Článok 6: Zbavenie imunity

(1) Pri výkone svojich právomocí týkajúcich sa výsad a imunít sa Parlament predovšetkým usiluje o zachovanie svojej integrity ako demokratického zákonodarného zhromaždenia a o zabezpečenie nezávislosti poslancov pri výkone ich povinností.

(2) Každá žiadosť o zbavenie poslanca imunity predložená predsedovi príslušným orgánom členského štátu sa oznámi v pléne a pridelí príslušnému výboru. [...]

Článok 7: Imunitné konanie

(1) Príslušný výbor bezodkladne a v poradí, v ktorom boli predložené, posúdi žiadosti o zbavenie imunity alebo žiadosti o ochranu imunity a výsad.

(2) Príslušný výbor pripraví návrh odôvodneného rozhodnutia, v ktorom odporučí prijatie alebo zamietnutie žiadosti o zbavenie imunity alebo ochranu imunity a výsad.

(3) Výbor môže požiadať príslušný orgán o poskytnutie všetkých informácií a vysvetlení, ktoré výbor považuje za potrebné na zaujatie stanoviska k zbaveniu alebo ochrane imunity. Dotknutému poslancovi sa poskytne možnosť byť vypočutý; Dotknutému poslancovi sa poskytne možnosť byť vypočutý a môže predložiť všetky dokumenty a iné písomné dôkazy, ktoré považuje v tejto súvislosti za dôležité. Môže sa nechať zastupovať iným poslancom. [...]

7. Výbor môže predložiť odôvodnené stanovisko týkajúce sa príslušnosti daného orgánu a prípustnosti žiadosti, ale za žiadnych okolností sa nevyslovuje o vine či nevine poslanca alebo o tom, či názory a činy pripisované poslancovi sú dôvodom na trestné stíhanie, a to ani v prípade, že výbor pri posudzovaní žiadosti nadobudol podrobnú znalosť okolností prípadu. [...]“

Keďže článok 9 písm. a berie ohľad na to, že poslancom Parlamentu prislúcha na území ich vlastného štátu imunita priznaná členom ich parlamentu, treba odkázať na článok 57 rakúskeho spolkového ústavného zákona, ktorý znie takto (podčiarknutia boli doplnené):

„Článok 57

(1) Členovia národnej rady nesmú byť bratí na zodpovednosť na základe hlasovania uskutočneného pri výkone svojho povolania nikdy a na základe ústnych alebo písomných vyjadrení sa môžu zodpovedať len voči národnej rade.

(2) Členovia národnej rady môžu byť zatknutí z dôvodu spáchania trestného činu len so súhlasom národnej rady, s výnimkou pristihnutia priamo pri čine. Na domové prehliadky u poslancov národnej rady sa okrem toho vyžaduje súhlas národnej rady.

(3) V ostatných prípadoch môžu byť členovia národnej rady stíhaní príslušným orgánom bez súhlasu národnej rady z dôvodu spáchania trestného činu len vtedy, ak tento čin zjavne nesúvisí s politickou činnosťou tohto poslanca. V prípade, že si to dotknutý poslanec alebo jedna tretina členov stáleho výboru povereného týmito záležitosťami vyžaduje, musí si príslušný orgán vyžiadať rozhodnutie národnej rady o tom, že takáto súvislosť existuje. V prípade takéhoto dožiadania sa stíhanie musí okamžite zastaviť, alebo prerušiť.

(4) Súhlas národnej rady sa vo všetkých týchto prípadoch považuje za vydaný, ak národná rada do ôsmich týždňov nerozhodla o príslušnej žiadosti orgánu, ktorý bol povolaný k stíhaniu. Aby národná rada dokázala vydať rozhodnutie načas, musí jej predseda nechať o ňom hlasovať najneskôr v predposledný deň pred uplynutím lehoty. Obdobie, počas ktorého rada nezasadá, sa do lehoty nezapočítava.

(5) V prípade pristihnutia priamo pri páchaní trestného činu musí príslušný orgán okamžite upovedomiť predsedu národnej rady o tom, že došlo k zatknutiu. Ak si to vyžaduje národná rada alebo stály výbor poverený týmito záležitosťami počas obdobia, kedy rada nezasadá, musí sa väzba, alebo celkovo stíhanie zrušiť.

(6) Imunita poslancov končí dňom zvolania novozvolenej národnej rady a pri orgánoch národnej rady, ktorých funkčné obdobie sa nekončí týmto dňom, zánikom funkcie.

(7) Podrobnejšie ustanovenia sú určené v spolkovom zákone o rokovacom poriadku národnej rady.“

3. Zdôvodnenie navrhovaného rozhodnutia

Pri všetkých predmetných predpokladaných prečinoch, pre ktoré Generálna prokuratúra vo Viedni zamýšľa viesť vyšetrovanie voči Martinovi Ehrenhauserovi, zjavne nejde o vyjadrenia alebo hlasovanie poslanca pri výkone jeho funkcie v zmysle článku 8 protokolu o výsadách a imunitách. So zreteľom na článok 9 protokolu a na príslušné predpisy Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu a rakúskej ústavy dospel Výbor pre právne veci k názoru, že zbaveniu imunity Martina Ehrenhausera nestojí nič v ceste.

4. Záver

Na základe predložených úvah navrhuje Výbor pre právne veci v súlade s článkom 7 ods. 2 rokovacieho poriadku zbaviť Martina Ehrenhausera imunity.

ERGEBNIS DER SCHLUSSABSTIMMUNG IM AUSSCHUSS

Dátum prijatia	10.10.2012
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	22 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Luigi Berlinguer, Sebastian Valentin Bodu, Françoise Castex, Christian Engström, Giuseppe Gargani, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Klaus-Heiner Lehne, Antonio López-Istúriz White, Antonio Masip Hidalgo, Alajos Mészáros, Bernhard Rapkay, Evelyn Regner, Francesco Enrico Speroni, Dimitar Stoyanov, Rebecca Taylor, Rainer Wieland, Cecilia Wikström, Tadeusz Zwiefka
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Piotr Borys, Luis de Grandes Pascual, Eva Lichtenberger
Náhradníčka (čl. 187 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní	Sophia in ‘t Veld