SPRÁVA o odporúčaní Rady na vymenovanie člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky
22.10.2012 - (C7‑0195/2012 – 2012/0806(NLE))
Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajkyňa: Sharon Bowles
NÁVRH ROZHODNUTIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o odporúčaní Rady na vymenovanie člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky
(C7‑0195/2012 – 2012/0806(NLE))
(Konzultácia)
Európsky parlament,
– so zreteľom na odporúčanie Rady z 10. júla 2012[1],
– so zreteľom na článok 283 ods. 2 druhý pododsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Európska rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7‑0195/2012),
– so zreteľom na článok 109 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0348/2012),
A. keďže formou listu z 13. júla 2012, ktorý bol doručený 18. júla 2012, Európska rada konzultovala s Európskym parlamentom o vymenovaní Yvesa Merscha za člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky (ECB) na funkčné obdobie ôsmich rokov;
B. keďže Výbor pre hospodárske a menové veci EP následne pristúpil k posúdeniu poverovacích listín kandidáta, najmä so zreteľom na požiadavky ustanovené v článku 283 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a vzhľadom na potrebu úplnej nezávislosti ECB v oblasti menovej politiky podľa článku 130 ZFEÚ, a keďže v priebehu tohto posúdenia bol výboru doručený životopis kandidáta, ako aj jeho odpovede na písomný dotazník, ktorý mu bol zaslaný;
C. keďže výbor následne usporiadal 22. októbra 2012 vypočutie kandidáta, počas ktorého kandidát predniesol úvodné vyhlásenie a potom odpovedal na otázky položené členmi výboru;
D. keďže sa dosiahol široký konsenzus o tom, že kandidát je uznávanou osobnosťou, kvalifikovaným a skúseným odborníkom v menovej a bankovej oblasti, čo sú požiadavky na výkon úloh člena Výkonnej rady ECB;
E. keďže pred skončením mandátu pani Tumpelovej-Gugerellovej poslanci EP neformálnym spôsobom otvorili otázku zastúpenia žien v ECB;
F. keďže od založenia ECB až do odchodu pani Tumpelovej-Gugerellovej bola medzi členmi Výkonnej rady ECB vždy žena;
G. keďže v súlade so zásadou lojálnej spolupráce medzi členskými štátmi a Úniou, ako je ustanovené v článku 4 ods. 3 ZFEÚ, výbor pred skončením mandátu pána Gonzaleza-Parama v máji 2012 listom, ktorý 8. mája 2012 predseda výboru zaslal v mene všetkých politických skupín predsedovi Euroskupiny, informoval Radu o nedostatku rozmanitosti vo Výkonnej rade ECB a o tom, že je potrebné, aby medzi kandidátmi bola žena;
H. keďže v tom istom liste predseda výboru vyzval Euroskupinu, aby uplatňovala strednodobý plán podporovať ženy na vplyvných pozíciách v ECB, v národných centrálnych bankách a na vnútroštátnych ministerstvách financií;
I. keďže na list z 8. mája 2012 neprišla žiadna oficiálna odpoveď;
J. keďže v článku 2 Zmluvy o Európskej únii je ustanovená zásada rovnoprávneho postavenia žien a mužov;
K. keďže článok 19 ZFEÚ oprávňuje Úniu bojovať proti diskriminácii založenej na pohlaví;
L. keďže rodová rozmanitosť vo výkonných orgánoch a vládach zaručuje väčšiu kompetentnosť a širšie spektrum perspektív a keďže prijímať do zamestnania len mužov alebo len ženy znamená užší výber a riziko, že potenciálni vynikajúci kandidáti ostanú bez povšimnutia;
M. keďže mandát súčasnej Výkonnej rady ECB trvá do roku 2018, takže výkonná rada bude do tohto dátumu teoreticky fungovať bez rodovej rozmanitosti;
N. keďže predseda Európskeho parlamentu vo svojom liste z 19. septembra v nadväznosti na schôdzu Konferencie predsedov vyzval, aby sa predseda Európskej rady zaviazal, že zabezpečí, aby všetky inštitúcie Únie patriace do jeho pôsobnosti vykonávali konkrétne opatrenia na zaručenie rodovej vyváženosti;
O. keďže Komisia prijala 21. septembra 2010 stratégiu rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (COM(2010)0491) a 16. apríla 2012 schválila správu o pokroku v oblasti rovnosti žien a mužov v roku 2011 (SWD (2012/0085);
P. keďže súčasťou návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a o prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami (smernica o kapitálových požiadavkách (CRD4)), ktorý predložila Komisia, je požiadavka, aby inštitúcie zaviedli politiku na podporu rodovej rozmanitosti v riadiacich orgánoch;
Q. keďže Európska rada prijala 7. marca 2011 Európsky pakt pre rodovú rovnosť na obdobie 2011 až 2020;
R. keďže Parlament prijal uznesenia z 3. februára 2012 o ženách v procese politického rozhodovania[2], z 8. marca 2011 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2010[3] a zo 6. júla 2011 o ženách a riadení podnikov[4];
1. nesúhlasí s odporúčaním Rady vymenovať Yvesa Merscha za člena Výkonnej rady ECB a požaduje stiahnutie odporúčania a predloženie nového;
2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Európskej rade, Rade a vládam členských štátov.
- [1] Ú. v. EÚ C 215, 21.7.2012, s. 4.
- [2] Prijaté texty, P7_TA(2012)0070.
- [3] Prijaté texty, P7_TA(2011)0085.
- [4] Prijaté texty, P7_TA(2011)0330.
PRÍLOHA 1: ŽIVOTOPIS YVESA MERSCHA
Narodil sa 31. októbra 1949 v Luxemburgu. Štátna príslušnosť: luxemburská
Vzdelanie
1973 magister práva
Univerzita Pantheón Sorbonne – Paríž I
1974 postgraduálne štúdium medzinárodného verejného práva
magister politických vied
Univerzita Pantheón Sorbonne – Paríž I
1975 postgraduálne štúdium politických vied
Univerzita Pantheón Sorbonne – Paríž I
Profesionálna kariéra
1974 prijatý do advokátskej komory v Luxemburgu
asistent, vyučovanie verejného práva
Univerzita Paríž – Juh 11
1975 asistent, ministerstvo financií
1976 - 1978 pridelenie do Medzinárodného menového fondu (MMF), Washington D.C.
1978 – 1979 pridelenec, ministerstvo financií
1980 - 1981 finančný poradca, trvalé zastúpenie Luxemburska v OSN, New York
1981 poradca, medzinárodné finančné a menové vzťahy, Ministerstvo financií
1983 - 1999 člen rady Menového inštitútu v Luxemburgu
(orgán prudenciálneho dohľadu)
1985 - 1989 vládny komisár pre luxemburskú burzu
cenných papierov (orgán trhu s cennými papiermi)
1989 - 1998 riaditeľ štátnej pokladnice
personálny zástupca Ministerstva financií Luxemburska na rokovaniach o Maastrichtskej zmluve
od 1. júna 1998 guvernér Centrálnej banky Luxemburska (Banque centrale du Luxembourg) (3. obdobie od 11. júna 2010)
člen Rady guvernérov a Generálnej rady Európskej Centrálnej banky
od roku 2000 predseda neziskového združenia Bridge Forum Dialogue a.s.b.l., založeného v roku 2000 s účasťou inštitúcií a orgánov Európskej únie so sídlom v Luxemburgu
od roku 2003 člen akademickej rady Institut Universitaire International Luxembourg (IUIL)
od roku 2006 člen rady nadácie Luxembourg School of Finance (LSF)
od roku 2010 člen sekcie humanitných vied a politológie – Section des sciences morales et politiques de l’Institut Grand-Ducal
zástupca predsedu správnej rady inštitúcie International Islamic Liquidity Management Corporation (IILM)
od roku 2011 zvolený za podpredsedu regionálnej konzultačnej skupiny pre Európu Rady pre finančnú stabilitu
člen s hlasovacím právom Generálnej rady Európskeho výboru pre systémové riziká
Člen Výboru audítorov ECB
Predseda nadácie BCL Fondation de la Banque centrale du Luxembourg na podporu výskumu a vyššieho vzdelávania v oblastiach činnosti BCL
Ďalšie oficiálne funkcie
Zástupca Luxemburska v týchto orgánoch:
– Menový výbor Európskych spoločenstiev (náhradný člen od roku 1982 do roku 1985, plnohodnotný člen od roku 1989 do roku 1998)
– Medzinárodný menový fond (MMF) (náhradník guvernéra)
– Svetová banka (náhradník guvernéra)
– Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) (náhradník guvernéra)
– Európska investičná banka (EIB) (člen rady)
– Rozvojová banka Rady Európy (člen rady)
– Medzinárodný fond pre rozvoj poľnohospodárstva (IFAD) (guvernér)
Správca zastupujúci štát v radách týchto subjektov:
– ARBED S.A. (výroba ocele)
– Société européenne de satellites (SES) (satelitné služby)
– Pošty a telekomunikácie (Entreprise des Postes et Télécommunications)
– Štátna spoločnosť zabezpečujúca bytovú výstavbu (Société Nationale des Habitations à Bon Marché)
– Banque et Caisse d'Epargne de l'Etat (Štátna sporiteľňa)
predseda Úradu pre poistenie exportných úverov (Office du Ducroire)
predseda Fondu na boj proti obchodu s omamnými látkami
podpredseda banky Société nationale de crédit et d’investissement
Vyznamenania
Yves Mersch je dôstojníkom Národného radu Čestnej légie (Francúzsko) a vysokým dôstojníkom radu Kríža uznania (Lotyšsko).
PRÍLOHA 2: ODPOVEDE YVESA MERSCHA NA DOTAZNÍK
A. Osobné informácie a informácie týkajúce sa profesijného života
1. Uveďte hlavné aspekty svojich odborných skúseností v menovej, finančnej a obchodnej oblasti.
2. Uveďte hlavné aspekty svojich európskych a medzinárodných skúseností.
Odpovede k otázke 1 a 2:
Počas celej profesionálnej kariéry som sa zameriaval na menové a finančné otázky. To isté sa týka rôznych pozícií, ktoré som zastával ako štátny zamestnanec a člen centrálnej banky, a to všetky v európskom a medzinárodnom kontexte.
Od mája 1998 som guvernérom Centrálnej banky Luxemburska, ktorá bola vytvorená v súvislosti so zavedením eura a zriadením ECB a Eurosystému.
V rámci tejto funkcie som tiež členom Rady guvernérov a Generálnej rady Európskej centrálnej banky (ECB). Bol som členom Európskeho výboru pre systémové riziká s hlasovacím právom, a to od začiatku jeho činnosti v roku 2011. Rada guvernérov ma vymenovala do Výboru audítorov ECB v júli 2011.
V roku 2011 som bol zvolený za spolupredsedu Fóra pre finančnú stabilitu v rámci Regionálnej konzultačnej skupiny pre Európu.
V roku 2010 som bol zvolený za zástupcu predsedu správnej rady inštitúcie International Islamic Liquidity Management Corporation.
Ako odborný asistent pôsobiaci na Univerzite Paríž – Juh som bol prijatý do asociácie právnych zástupcov Bar of Luxembourg. O rok neskôr som začal svoju kariéru na odbore pre rozpočet v rámci ministerstva financií, odkiaľ som odišiel do Medzinárodného menového fondu vo Washingtone. Po návrate na ministerstvo financií som sa zaoberal daňovými záležitosťami a štrukturálnymi politikami.
V roku 1980 som bol preradený na ministerstvo zahraničných vecí, kde som sa stal členom stáleho zastúpenia Luxemburska pri OSN v New Yorku. V nasledujúcich rokoch som sa ako poradca na ministerstve financií venoval oblasti menových otázok a medzinárodných finančných vzťahov. V roku 1985 som sa stal vládnym komisárom pre luxemburský akciový trh a následne v roku 1989 riaditeľom ministerstva financií, pričom túto funkciu som zastával takmer desať rokov.
Vykonával som viaceré funkcie v rámci firiem a inštitúcií. Okrem iného som bol členom správnej rady Európskej investičnej banky, Luxemburského menového inštitútu, spoločností Arbed S. A. a Société Européenne de Satellites, Štátnej sporiteľne, Poštovej a telekomunikačnej spoločnosti a Štátnej spoločnosti pre otázky bývania.
Bol som tiež predsedom Úradu pre poistenie exportných úverov, predsedom Úradu pre boj proti obchodovania s omamnými látkami a viceprezidentom luxemburskej Národnej rozvojovej banky.
Okrem toho som pôsobil ako guvernér Medzinárodného fondu pre rozvoj poľnohospodárstva a ako viceguvernér Svetovej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Bol som tiež členom Európskeho menového výboru a predsedal som skupine zástupcov ministerstiev financií krajín EÚ, ktorá vypracovala návrh paktu o európskej menovej únii obsiahnutého v Maastrichtskej zmluve.
Okrem skúseností v odborných oblastiach som tiež pôsobil ako predseda neziskového združenia The Bridge Forum Dialogue a.s.b.l od jeho založenia v roku 2000. Na tomto fóre sa tiež zúčastňujú inštitúcie a orgány EÚ so sídlom v Luxemburgu, aby si tu vymieňali názory v oblasti európskej integrácie.
3. Ktoré sú najdôležitejšie rozhodnutia vo Vašom odbornom živote, na ktorých ste sa podieľali?
Mal som tú výsadu, že som sa zúčastnil na mnohých rokovaniach a príprave rozhodnutí na vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovni, ktoré sa týkali hospodárskych a finančných otázok. Dovoľte mi uviesť len niekoľko prípadov, ktoré považujem za dôležité.
Ako zástupca ministerstva financií Luxemburska som predsedal príslušnej skupine, ktorá vypracúvala návrhy pri rokovaniach o Maastrichtskej zmluve.
V rámci funkcie v MMF som bol svedkom prechodu na nový menový systém, ktorý bol ustanovený druhou zmenou a doplnením stanov MMF.
Od založenia Centrálnej banky Luxemburska (Banque centrale du Luxembourg) v roku 1998 stojím na jej čele.
Bez prerušenia od zavedenia eura som členom Rady guvernérov a Generálnej rady Európskej centrálnej banky a tak prispievam k naplneniu jej mandátu.
Za dôležitú skúsenosť považujem najmä problémy, ktoré priniesla finančná kríza a kríza štátneho dlhu. Od vypuknutia týchto kríz som bol zapojený do rozhodnutí prijatých Radou guvernérov ECB s cieľom zmierniť dôsledky na finančný sektor a skutočné hospodárstvo v rámci eurozóny.
4. Sú Vaše obchodné alebo finančné záujmy alebo akékoľvek iné záväzky charakteru, ktorý by bol nezlučiteľný s výkonom Vašich budúcich úloh? Existujú akékoľvek iné významné osobné alebo iné faktory, ktoré by mal Parlament zohľadniť pri posudzovaní Vašej nominácie?
Nie.
5. Aké sú hlavné ciele, ktoré by ste chceli sledovať počas svojho osemročného mandátu člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky?
Za svoju prvoradú povinnosť považujem hlavne v plnej miere dodržiavať mandát ECB, ktorý je zakotvený v zmluve.
Podľa zmluvy je prvoradým cieľom ECB zachovať v strednodobom meradle v eurozóne ako celku cenovú stabilitu a – bez toho, aby bola dotknutá cenová stabilita – podporovať všeobecné hospodárske politiky v Únii.
Okrem toho má ECB ešte ďalší hlavný cieľ, a to – opäť bez toho, aby bola dotknutá cenová stabilita – prispievať k stabilite finančného systému.
V súlade s právomocami ECB budem konať nezávisle vo všeobecnom záujme eurozóny a celej EÚ. To znamená, že ako člen rady ECB nebudem presadzovať záujmy štátu, ktorého som občanom.
Okrem toho si veľmi cením kompetentnosť, integritu, transparentnosť a zodpovednosť.
Som presvedčený, že kolektívne rozhodovanie a vysoko odborný prístup sú hlavným kapitálom ECB.
B. Menová politika ECB
6. Domnievate sa, že by mohla nastať situácia, keď by sme museli rozhodovať medzi nízkou infláciou a rozpadom eurozóny? Aké možnosti by ste v takejto situácii uprednostnili?
Európska menová únia sa zakladá na zhode, že prostredie s nízkou infláciou je najlepším spôsobom, ako môže menová politika prispieť k hospodárskemu rastu, tvorbe pracovných miest, sociálnej súdržnosti a finančnej stabilite. Na zachovanie podpory pre spoločnú menu a integritu eurozóny je teda nesmierne dôležité, aby ECB plnila svoj mandát a zaručovala cenovú stabilitu.
Zmluva jednak udeľuje ECB jednoznačný mandát na zachovanie cenovej stability, ale tiež vymedzuje jasné hranice toho, čo ECB môže robiť. Domnievam sa, že riešenie štrukturálnych hospodárskych problémov alebo fiškálnych nerovnováh je mimo dosahu centrálnej banky a musia sa ním zaoberať príslušné hospodárske a finančné politiky.
V tejto súvislosti vyjadrili vlády krajín eurozóny pevné odhodlanie urobiť všetko potrebné na vyriešenie prebiehajúcej krízy štátneho dlhu v eurozóne a na zachovanie eura. Tento záväzok potvrdzuje povzbudivý pokrok smerom k obnoveniu stabilných fiškálnych pozícií v celej eurozóne a vykonávanie štrukturálnych reforiem s cieľom opätovne nadobudnúť konkurencieschopnosť, najmä v najzraniteľnejších členských štátoch, hoci bude potrebné ďalšie rozhodné úsilie. A tento záväzok sa tiež odráža v ochote európskych vedúcich predstaviteľov pristúpiť k inštitucionálnym štrukturálnym reformám na európskej úrovni, ktorých cieľom je, aby sa európska menová únia stala skutočnou menovou úniou v pravom zmysle slova.
Súčasne menová politika ECB počas krízy účinne zabránila tomu, aby došlo k najhoršiemu. Som presvedčený, že stratégia ECB v oblasti menovej politiky má veľmi dobré predpoklady na to, aby dokázala riešiť výzvy prebiehajúcej krízy. Dobre zakotvené dlhodobé inflačné očakávania v prostredí s nízkym inflačným tlakom umožnili ECB znížiť úrokové sadzby na veľmi nízku úroveň, čím sa podporil hospodársky rast. Okrem toho ECB vykonala celý rad neštandardných opatrení v oblasti menovej politiky, ktorými podporila proces prenosu menovej politiky, s cieľom zachovať cenovú stabilitu, čím podporila úverový tok smerujúci do skutočného hospodárstva a taktiež stabilitu finančného systému eurozóny.
7. Aký je váš názor na rôznorodosť menových podmienok v eurozóne a jej vplyv na jednotnú menovú politiku ECB?
Hoci je určitá miera rôznorodosti medzi hospodárskymi a finančnými podmienkami jednotlivých štátov bežným znakom menovej únie, heterogénnosť v eurozóne počas krízy ešte vzrástla. Predovšetkým sa ešte viac prehĺbili rozdiely medzi menovými podmienkami v jednotlivých krajinách. Peňažné trhy sú oslabené, predovšetkým tie, ktoré presahujú hranice štátov. Náhle zmeny cezhraničných finančných tokov obmedzili vývoj v oblasti financií a úverov vo viacerých štátoch eurozóny. Predstavuje to výzvu pri zavedení a prenose jednotnej menovej politiky.
Súčasná úroveň heterogénnosti odráža fiškálnu, makroekonomickú a finančnú nerovnováhu, ktorá sa časom nahromadila vo viacerých členských štátoch eurozóny, ako aj rôzne tempá jej riešenia. Nerovnováha sa týka najmä vysokej úrovne zadlženia verejného a súkromného sektora a citlivosti finančného sektora. Obnovenie konkurencieschopnosti v týchto krajinách si vyžaduje výrazné úpravy relatívnych cien. Zdravé štrukturálne a fiškálne politiky sú tiež potrebné na to, aby sa zabezpečil návrat k udržateľnému rastu.
Menová politika ECB sa sústreďuje na zachovanie cenovej stability v eurozóne ako celku. Množstvo neštandardných opatrení menovej politiky prijatých počas krízy prispelo k tomu, že sa zabezpečil homogénnejší prenos menovej politiky naprieč eurozónou s cieľom udržať cenovú stabilitu. V budúcnosti menová politika nemôže poskytnúť trvalé riešenie základných príčin heterogénnosti. Zatiaľ čo politiky ECB môžu pomôcť zabezpečiť hladší proces prispôsobovania a ponúknuť dočasnú úľavu, nemôžu nahradiť potrebné štrukturálne zmeny v hospodárstvach eurozóny. Budúce politické kroky musia priniesť zlepšenia v rôznych oblastiach a posilnený rámec riadenia. Najnaliehavejšie je rýchlo realizovať to, o čom sa už rozhodlo ako o základných kameňoch budúcej integrácie.
Ako uviedol prezident ECB pri príležitosti tlačovej konferencie 2. augusta, rada guvernérov sa domnieva, že finančná fragmentácia bráni účinnému fungovaniu menovej politiky. V našej diskusii sme hodnotili rôzne symptómy fragmentácie finančného trhu. Medzi ne patrí podiel cezhraničných úverov na peňažnom trhu, ktorý sa znížil zo 60 % v polovici roku 2011 na 40 % v súčasnosti. Zahraničné medzibankové vklady sú vo viacerých krajinách na najnižšej úrovni od začiatku roka 2008. Zvyšujúca sa koncentrácia využívania operácií poskytovania likvidity z Eurosystému v niektorých krajinách je ďalším príkladom tejto segmentácie. Výrazne sa zvýšilo používanie domácich kolaterálov v refinančných operáciách ECB. Podiel cezhraničného využívania kolaterálov v rámci eurozóny je v súčasnosti na úrovni 20 % v porovnaní s 50 % v roku 2006. Medzi periférnymi a centrálnymi členskými štátmi eurozóny sú od konca roku 2011 veľké rozdiely v repo sadzbách všeobecných kolaterálov na štátne dlhy. Vyskytujú sa aj mnohé ďalšie znaky menovej fragmentácie. Súhlasím s prezidentom v tom, že musíme túto fragmentáciu prekonať.
8. Myslíte si, že banky v eurozóne sa príliš spoliehali na to, že ECB poskytne likviditu?
ECB v októbri 2008 zmenila svoju politiku prideľovania prostriedkov na tendre s pevnou úrokovou sadzbou s plným prideľovaním z dôvodu nefungovania peňažných trhov s eurom a rýchleho zhoršovania dôvery vo finančné trhy na celom svete v dôsledku bankrotu americkej investičnej banky Lehman Brothers. V rámci tejto politiky sa suma rezerv centrálnej banky, ktoré držia banky v každom období, určuje podľa celkového dopytu bánk v týchto aukciách. Vysoký dopyt po zásahoch centrálnej banky a prevládajúca veľká neistota viedla k vysokému dopytu bánk po úveroch z Eurosystému, ktorý prekročil prísne požiadavky na likviditu bankových sektorov. V súčasnosti peňažné trhy eurozóny vykazujú neobyčajne vysokú úroveň segmentácie, ktorá sa čoraz viac riadi hranicami členských štátov a ktorá viedla k veľmi vysokým úrovniam sprostredkovania centrálnou bankou a nadmernej likvidite vo výške približne 800 miliárd EUR. Za týmto vysokým súhrnným číslom je však výrazná heterogénnosť bánk a dokonca celých bankových systémov. V jednotlivých prípadoch môže v niektorých krajinách dochádzať k nadmernej závislosti na financovaní z Eurosystému.
Vo všeobecnosti si myslím, že na jednotlivých bánk treba túto závislosť monitorovať najmä s cieľom predchádzať šíreniu nevhodných podnikateľských modelov. Súhrnne je závislosť skôr odrazom stupňa segmentácie peňažného trhu a napätia na finančnom trhu, ktoré je v súčasnosti veľmi vysoké.
Najmä prepojenie medzi štátnymi dlhmi a bankami sťažuje bankovým systémom v krajinách so slabšou rozpočtovou pozíciou udržať si alebo znovu získať prístup na finančné trhy za prijateľných podmienok. Rád by som preto zdôraznil, že vierohodné zlepšenia rozpočtovej dynamiky sú veľmi dôležité aj z pohľadu zníženia závislosti bankových systémov na centrálnej banke v niektorých členských štátoch. Neistota spôsobená regulačnými zmenami môže tiež prispieť k nadmernému spoliehaniu sa na zásahy centrálnej banky.
9. Bez toho, aby bol dotknutý cieľ cenovej stability, ako by mala ECB podľa Vás splniť svoje druhotné povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo zmluvy (prispievať k hospodárskemu rastu a plnej zamestnanosti), a aké nástroje by na to mohla použiť?
Článok 127 Zmluvy ukladá Eurosystému ako primárny cieľ udržiavanie cenovej stability. Rada guvernérov Európskej centrálnej banky vyčíslila tento cieľ tak, že sa zameriava na udržanie inflácie v strednodobom horizonte tesne pod 2 %.
Táto definícia zohľadňuje aj potrebu podporovať „[..]všeobecné hospodárske politiky v Spoločenstve so zámerom prispieť k dosiahnutiu cieľov Spoločenstva, ako sú uvedené v článku 2“. Som hlboko presvedčený, že samotná cenová stabilita je najlepší spôsob, ako môže menová politika prispieť k vytvoreniu priaznivých podmienok pre udržateľný hospodársky rast, a že podporuje všeobecné hospodárske politiky Spoločenstva.
Zvyšuje fungovanie cenového mechanizmu a podporuje efektívnosť alokácie zdrojov. Cenová stabilita minimalizuje tiež inflačnú rizikovú prirážku v dlhodobých úrokových sadzbách a zachováva kúpnu silu spotrebiteľov, zárobkovo činných osôb, dôchodcov a sporiteľov.
Okrem toho strednodobá orientácia menovej politiky ECB pomáha pevne zakotviť inflačné očakávania a súčasne vhodne reagovať na hospodárske a finančné šoky, ktoré postihujú ekonomiku eurozóny, pričom sa do úvahy berie aj časové oneskorenie, kým začne menová politika pôsobiť na ekonomiku. Jasným príkladom dôležitosti strednodobej orientácie je vykonávanie menovej politiky počas prebiehajúcej finančnej krízy. Napriek miere inflácie, ktorá sa má pohybovať v najbližších mesiacoch tesne nad 2 %, ECB rozhodnutím zo začiatku júla 2012 ukázala, že je pripravená znížiť úrokové sadzby na historicky nízku úrovni za znižujúcich sa inflačných tlakov v horizonte relevantnom pre politiku.
ECB zaviedla rad neštandardných opatrení menovej politiky na riešenie nedostatkov mechanizme prenosu. Tieto opatrenia boli prijaté najmä na pozadí neistôt a obmedzení, pokiaľ ide o trhovo založené financovanie banky, kde skutočne hrozí, že sa naruší systém bankových úverov a že sa vytvoria tlaky na rozsiahle znižovanie pákového efektu. V tejto súvislosti boli opatrenia ECB zamerané na podporu toku úverov do domácností a firiem, aby tak naplnila náš hlavný mandát, teda udržiavať cenovú stabilitu, ale tiež aby významne prispela k podpore hospodárskeho rastu a zamestnanosti v eurozóne.
10. Aké úlohy, vzťahy a výzvy vidíte pre ECB a budúci Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS)? Myslíte si, že ECB potrebuje ďalšie nové nástroje na vyrovnanie sa s krízou eurozóny?
ECB a budúci EMS majú jasne definované a odlišné mandáty. Hlavným a prvoradým cieľom ECB je udržiavať cenovú stabilitu v eurozóne, zatiaľ čo EMS bude mať na starosti zachovanie finančnej stability v eurozóne ako celku. Ciele oboch inštitúcií – jeden menový, druhý fiškálny – sa navzájom dopĺňajú, keďže cenová stabilita je nevyhnutnou podmienkou širokej makrofinančnej stability a finančná stabilita podporuje hladký prenos menovej politiky do reálnej ekonomiky, a prispieva tak k cenovej stabilite.
Obe inštitúcie sú vybavené nástrojmi na dosiahnutie svojich mandátov. ECB udržiava cenovú stabilitu prostredníctvom zmien svojej kurzovej politiky – jej štandardného nástroja – a neštandardných opatrení na riešenie porúch mechanizmu prenosu menovej politiky. EMS má k dispozícii nástroje na zabezpečenie finančnej stability a zabránenie šírenia reťazovej reakcie vrátane pôžičiek a preventívnych úverových liniek pre členské štáty eurozóny, nákupov štátnych dlhopisov na primárnom a sekundárnom trhu a pôžičiek na rekapitalizáciu finančných inštitúcií. Každá podpora z EMS je podmienená.
Úloha ECB v rámci budúceho EMS je jasne definovaná v zmluve o ESM. Pred rozhodnutím o poskytnutí pomoci z EMS sa bude ECB podieľať na vyhodnotení, či existuje riziko pre finančnú stabilitu v eurozóne ako celku, pričom stanoví finančné potreby príslušného člena EMS a nadviaže spojenie s ďalšími inštitúciami s cieľom rokovať o memorandách o porozumení s uvedením konkrétnych podmienok politiky, a monitorovať ich. ECB ďalej posúdi, či existujú mimoriadne otrasy finančných trhov a riziká pre finančnú stabilitu, ktoré by oprávňovali EMS na začatie nákupov na sekundárnom trhu. ECB a Európsky nástroj finančnej stability (ENFS) podpísali sprostredkovateľskú dohodu, ktorou sa ECB poveruje vykonávaním trhových operácií v mene ENFS, a očakáva sa, že podobná dohoda bude uzavretá aj s EMS.
Pokiaľ ide o nástroje na riešenie krízy eurozóny, ECB má všetky nástroje, ktoré potrebuje na udržanie cenovej stability v súlade so svojím mandátom a v medziach zmluvy. Riešenie širších súvislostí krízy eurozóny nie je v pôsobnosti menovej politiky a musí sa riešiť opatreniami, ktoré stanovia členské štáty eurozóny.
Na svojom zasadnutí 2. augusta sa Rada guvernérov ECB vyjadrila, že vlády musia byť pripravené na aktiváciu ENFS/EMS na trhu so štátnymi dlhopismi, keď nastanú mimoriadne podmienky na finančnom trhu a ohrozenie finančnej stability – za prísnych a účinných podmienok v súlade so stanovenými usmerneniami.
Dodržiavanie záväzkov vládami a plnenie úloh zo strany ENFS/EMS je nevyhnutnou podmienkou. Ako uviedol prezident na tlačovej konferencii dňa 2. augusta, Rada guvernérov – v rámci svojho mandátu udržiavať cenovú stabilitu v strednodobom horizonte a pri dodržaní svojej nezávislosti v určovaní menovej politiky – môže vykonávať na voľnom trhu priame operácie veľkosti primeranej na dosiahnutie cieľa. V tejto súvislosti sa budú riešiť záujmy súkromných investorov, pokiaľ ide o senioritu. Okrem toho môže Rada guvernérov zvážiť prijatie ďalších neštandardných opatrení menovej politiky podľa toho, čo je na nápravu prenosu menovej politiky potrebné. Všetky presvedčivé aktivity na trhu sú však podmienené presvedčivým plánom na ďalšiu integráciu vo fiškálnej, finančnej a politickej oblasti.
11. Ako zaistíte transparentnosť, čo sa týka významného podielu na trhu (VPT) a programu nákupu krytých dlhopisov?
ECB zverejňuje nezaplatené sumy trhu s cennými papiermi a program nákupu krytých dlhopisov raz týždenne.
12. ECB vykonávala v posledných štyroch rokoch v rámci menovej politiky neštandardné operácie. Označili by ste to ako významné dotácie do bankového sektora? Ak áno, v akej sume to bolo? Ako by podľa vás mala ECB postupovať, aby upustila od súčasných neštandardných opatrení?
Hlavným cieľom neštandardných opatrení prijatých v ECB je prispieť k fungovaniu mechanizmu prenosu menovej politiky. Napríklad ECB sa zamerala na poskytovanie podpory pri refinancovaní súvah bánk v eurozóne prostredníctvom svojich dlhodobých refinančných operácií s trojročnou splatnosťou, ako aj prostredníctvom postupu plného prideľovania vo všetkých operáciách. Ako ďalej uviedol prezident ECB vo svojom vypočutí pred Výborom Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci, tieto opatrenia boli potrebné, keď bola riziková prirážka v súvislosti s likviditou zvýšená v dôsledku zvýšenej neistoty a nestálosti na finančných trhoch, a preto, že banky v eurozóne čelili stále väčším problémom pri refinancovaní svojho podnikania. Opatrenia ECB prispeli k zníženiu týchto prirážok a stabilizovali financovanie bánk, teda obe opatrenia možno považovať za opatrenia zamerané na znižovanie narušenia trhu.
Neštandardné opatrenia boli prijaté s cieľom zabezpečiť prenos jednotnej menovej politiky, ktorá je zameraná na zachovanie cenovej stability v eurozóne. Ako všetky opatrenia menovej politiky aj tieto majú vplyv na súvahu bánk a iných hospodárskych subjektov, čo je súčasťou procesu prenosu.
Neštandardné opatrenia platia tak dlho, ako je potrebné. Vzhľadom na ich silný vplyv na ceny na trhu je však veľmi dôležité pozorne sledovať vývoj situácie a to, či sú naďalej potrebné, aby sa predišlo ich možným negatívnym vedľajším účinkom. Tieto opatrenia majú dočasný charakter. Ich užitočnosť sa pravidelne kontroluje.
13. Akú úlohu by podľa vás mali mať ratingy štátov v politike ECB? Myslíte si, že ECB by mala ako pravidlo akceptovať ako zábezpeky všetky vládne dlhopisy eurozóny?
Eurosystém berie do úvahy mnohé vlastnosti pri posudzovaní úverových štandardov aktív akceptovateľných ako zábezpeky pri operáciách v rámci menovej politiky. Hodnotenie ratingových agentúr je jedným z dôležitých faktorov, ale nie jediným aspektom, ktorý slúži na posúdenie kvality aktív a zaručenie vysokej ochrany pred rizikom. V prípade krajín, ktoré sú v rámci ozdravného programu MMF-EÚ, napríklad hrá kľúčovú úlohu hodnotenie programu , ktoré robí ECB, a dodržiavanie tohto programu krajinou.
Eurosystém pre hodnotenie kreditného rizika bol navrhnutý tak, aby zabezpečil primeranú ochranu Eurosystému pred rizikami v operáciách menovej politiky. Stanovuje normy, ktoré ECB uplatňuje v prípade cenných papierov vrátane štátnych dlhopisov krajín eurozóny. Eurosystém môže obmedziť používanie cenných papierov, zamietnuť cenné papiere alebo uplatniť na ne ďalšie zrážky na základe akýchkoľvek informácií, ktoré považuje za dôležité, ak je to potrebné na zabezpečenie toho, aby riskovanie v operáciách menovej politiky bolo naďalej primerané.
Podporujem záväzok skupiny G20 ďalej znížiť závislosť od ratingových agentúr, ako na to opakovane vyzýval Výbor EP pre hospodárske a menové veci v rámci revízie nariadenia EÚ o ratingových agentúrach. Pokiaľ je mi známe, Eurosystém v tomto smere aktívne pracuje, najmä posilnením vlastných vnútorných kapacít na hodnotenie kreditného rizika a posilňovaním kapacít na kontrolu externých systémov hodnotenia kreditného rizika. Vyžaduje si to postupný prístup, aby bolo možné interne vyvinúť vierohodnú a vhodnú alternatívu na posudzovanie úverovej bonity.
14. Ako hodnotíte úspech nedávnej iniciatívy za zapojenie súkromného sektora (PSI) do reštrukturalizácie gréckeho dlhu? Ako si môžeme byť istí, že to nebude potrebné znova?
Reštrukturalizácia gréckeho štátneho dlhu realizovaná v marci a apríli 2012 znížila nesplatený verejný dlh o 106 miliárd EUR alebo 50 % HDP.
Tento výsledok bol uľahčený použitím ustanovení o kolektívnej akcii, ktoré pomohli dosiahnuť mieru účasti 96 %. Aj keď táto reštrukturalizácia dlhu prispela k obnove udržateľnosti verejného dlhu v Grécku, tento cieľ možno nakoniec dosiahnuť iba v prípade, že grécke orgány preukážu vytrvalosť pri realizácii programu makroekonomických úprav. Bohužiaľ, po schválení druhého programu pre Grécko sa implementácia politiky prakticky zastavila, kým makroekonomické vyhliadky sa ďalej zhoršovali. Tieto faktory negatívne ovplyvnili udržateľnosť gréckeho dlhu. Prioritnou úlohou novej vlády teraz je, aby program opäť pokračoval. Diskusiu o ďalšom kole reštrukturalizácie dlhu v tejto fáze nepovažujem za užitočnú. Po prvé, táto diskusia by ďalej podkopávala motiváciu gréckej vlády na vykonanie programu. A po druhé, tiež by mala potenciál narušiť motiváciu k fiškálnej konsolidácii a štrukturálnym reformám v iných zraniteľných krajinách eurozóny.
15. Ako hodnotíte nárast záväzkov a pohľadávok členov ECB v rámci systému Target II?
Záväzky a zodpovedajúco aj pohľadávky v rámci systému Target2 v súvahách národných centrálnych bánk v eurozóne v priebehu finančnej krízy výrazne vzrástli. Udialo sa to z dôvodu, že bankové systémy niektorých krajín čelia odlivu platieb, ktorý nie je kompenzovaný prílivom platieb a rovnako nemôže byť kompenzovaný prostriedkami získanými na trhu. Kompenzácia namiesto toho pochádza z požičiavania oproti kolaterálu u národných centrálnych bánk. Zároveň krajiny, do ktorých platby pritekajú, vykazujú pohľadávky v rámci systému Target2.
Zostatky v rámci systému Target2 odrážajú podporu Eurosystému, ktorá zabezpečuje, že solventné banky nemajú obmedzenú likviditu a že kapitál môže medzi členskými štátmi voľne prúdiť. Nerovnováham súčasného rozsahu v rámci systému Target2 by sa dalo predísť, ak by sa ukončilo rušivé prepojenie medzi bankami a ich vládami, pri ktorom slabé banky sťahujú nadol vlády a naopak, t. j. banky by sa stali skutočne európskymi, čo je dlhodobý cieľ. V prípade, že sa vierohodne vytvorí únia finančných trhov spolu s dobre fungujúcimi postupmi v rámci fiškálnej dohody a pre prípad makroekonomickej nerovnováhy, nerovnováhy v rámci systému Target2 by boli oveľa menej výrazné.
Tieto nerovnováhy môžu tiež byť ovplyvnené infraštruktúrami pre započítavanie, ktoré pôsobia na medzinárodnej úrovni a nachádzajú sa len v niekoľkých krajinách.
16. Aký je Váš názor na tempo, akým by mali nové členské štáty vstupovať do menovej únie a prijímať euro, vzhľadom na všetky konvergenčné kritériá a účasť na mechanizme výmenných kurzov (ERM II)?
Zmluva je veľmi jasná: pred tým, ako krajina môže prijať euro, sa musí dosiahnuť vysoký stupeň udržateľnej konvergencie. To znamená, že jednoduchý mechanický výklad konvergenčných kritérií stanovených v článku 140 zmluvy nestačí. To, čo potrebujeme, je posúdenie trvanlivosti prijatia eura. Ak hospodárska konvergencia nie je udržateľná, krajiny nakoniec zakúsia problémy, ako sú strata konkurencieschopnosti a/alebo cykly rastu a poklesu. Skúsenosti eurozóny poskytli presvedčivé dôkazy o tom, aké dôležité je starostlivo posúdiť pripravenosť krajiny na prijatie eura na základe spoľahlivých štatistík. To platí aj pre účasť v mechanizme ERM II, čo je nevyhnutnou podmienkou pre prijatie eura. Členské štáty musia preukázať, že dokážu udržať cenovú stabilitu, fiškálnu disciplínu a konkurencieschopnosť bez veľkých úprav výmenného kurzu.
Celkovo sa tempo prijatia eura líši od krajiny ku krajine, pretože závisí na dosiahnutom stupni konvergencie. Pokiaľ ide o nové členské štáty, ktoré ešte neprijali euro (t. j. Bulharsko, Česká republika, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko), Európska komisia a Európska centrálna banka ich naposledy hodnotili v konvergenčných správach za rok 2012, ktoré boli uverejnené 30. mája. V danom okamihu žiadna z týchto krajín nespĺňala všetky hospodárske a právne kritériá pre prijatie eura.
17. Aké je vaše stanovisko v súvislosti s iniciatívou „Prekročiť rámec HDP“?
Je kľúčovou úlohou tvorcov politiky plánovať maximalizáciu prosperity svojich občanov udržateľným spôsobom. V tejto súvislosti má zásadný význam a mala by byť vítaná nepretržitá snaha o najlepšie možné meradlo prosperity. Ako preukázala diskusia vo Výbore pre hospodárske a menové veci, vhodné sú rôzne meradlá v závislosti od príslušného cieľa. Výhodou meradla HDP je to, pomerne dobre zachytáva makroekonomickú aktivitu danej krajiny. Jeho využívanie je vhodné vždy, keď sa analyzuje hospodárska činnosť alebo sa dáva do súvislosti s inou ekonomickou premennou, ako je napríklad úroveň verejného dlhu.
Kvalitné štatistiky HDP (a potenciálny výstup) sú preto mimoriadne dôležité. Zdá sa však prirodzené doplniť pri posudzovaní celkovej prosperity populácie, najmä v dlhodobejšom horizonte, meradlá zachytávajúce len výstupy, ako je HDP, ďalšími ukazovateľmi. Takéto ukazovatele by mohli okrem iného zahŕňať stav životného prostredia, sociálne začlenenie alebo systém zdravotníctva. Údaje z práve prebiehajúceho prieskumu realizovaného Eurosystémom, ktorý sa týka financií a spotreby v domácnostiach, pridajú zaujímavé informácie o rozložení dlhov a majetku.
18. Aké sú podľa Vás hlavné výzvy pre Európsky štatistický systém v budúcom desaťročí?
Súčasná finančná kríza preukázala, aké je dôležité, aby európske štatistiky boli včasné, spoľahlivé a kvalitné. Význam štatistík pre tvorbu politiky pravdepodobne ešte vzrastie. Zabezpečenie dôveryhodnosti oficiálnych európskych hospodárskych a finančných štatistík bude nevyhnutnou podmienkou na podporu integrovaného rámca správy ekonomických záležitostí v EÚ a globálneho makroekonomického dohľadu posudzujúceho udržateľný a vyvážený rast v rámci G20. Na to budú potrebné porovnateľné kvalitné údaje o jednotlivých krajinách a podrobnejšie údaje. Nedávno aktualizované medzinárodné štatistické normy bude treba uplatňovať koordinovaným spôsobom v celej EÚ. Rovnako dôležitá je dôveryhodnosť – a nezávislosť – inštitúcií vytvárajúcich tieto štatistiky a to, aby sa výsledky zadarmo oznamovali verejnosti a boli pre ňu ľahko dostupné.
Európske štatistiky vyvíja, vypracúva a šíri Európsky štatistický systém (ESS) a Európsky systém centrálnych bánk (ESCB). Eurostat, národné štatistické úrady EÚ a ESS budú konfrontované a výzvami súvisiacimi s posilňovaním ich systémov riadenia kvality na základe Kódexu postupov pre európsku štatistiku a ich nezávislosti. Všetky krajiny EÚ budú musieť podpísať plánované záväzky zaistiť dôveru v štatistiku. ESS bude navyše musieť spolupracovať ešte užšie s ESCB v úspešnom rámci Výboru pre menovú a finančnú štatistiku a štatistiku platobnej bilancie, a to na koordinácii a zefektívňovaní postupov zhromažďovania a tvorby informácií. To by malo pomôcť zachovať – alebo dokonca zvýšiť – kvalitu štatistík a zároveň znížiť celkové náklady na vypracúvanie európskych štatistík.
C. Názory na hospodársku politiku EÚ
19. Aké kroky by sa mali podniknúť na zastavenie krízy?
Krízu treba riešiť tak na vnútroštátnej úrovni – prostredníctvom fiškálnej konsolidácie a štrukturálnych reforiem na zvýšenie rastového potenciálu – ako aj na európskej úrovni – prostredníctvom posilnenej správy a integrácie.
Na boj proti kríze je nutné riešiť jej základné príčiny: nadmernú zadlženosť vlád, nedostatočnú konkurencieschopnosť a nežiaduci vývoj vo finančnom sektore. Vysoko zadlžené vlády preto musia v strednodobom horizonte znížiť pomer svojho dlhu k HDP v plnom súlade s posilneným riadiacim rámcom EÚ. Je to o to dôležitejšie, že samotné vysoké pomery vládnych dlhov zaťažujú rast. Aby sa obmedzil možný počiatočný negatívny vplyv na rast, mala by sa fiškálna konsolidácia zamerať na vyššiu efektívnosť výdavkov a vyhnúť sa zbytočným škrtom vo verejných investíciách. Takéto dôveryhodné strednodobé fiškálne úpravy zvýšia dôveru finančného trhu a povedú k nižším rizikovým prirážkam. To sa prejaví na súkromnom sektore a v konečnom dôsledku prinesie vyšší rast.
Nevyhnutnú komplexnú fiškálnu konsolidáciu v Európe musia rozhodnejšie sprevádzať štrukturálne reformy zamerané na zvyšovanie potenciálneho rastu a zlepšovanie schopnosti národných ekonomík odolávať otrasom. Väčšina krajín, ktoré sú v súčasnosti vystavené tlaku finančných trhov, už začala zavádzať dôležité reformy. Hoci ďalšie opatrenia na znižovanie existujúcej nepružnosti tovarových a pracovných trhov sa v podmienkach nízkeho rastu zdajú byť obzvlášť politicky náročné, sú nevyhnutné na dosiahnutie udržateľného rastu v strednodobom a dlhodobom horizonte.
Mala by sa preto ďalej posilňovať hospodárska súťaž na tovarových trhoch, a to aj dokončením jednotného trhu, a platy by sa mali pružne upravovať tak, aby odrážali podmienky na pracovnom trhu a produktivitu.
Ďalej treba podporovať udržateľný rast produktivity okrem iného uľahčením investícií do výskumu a vývoja a zabezpečením kvality vzdelávania a celoživotného vzdelávania. Takéto opatrenia slúžia rovnako aj na zvyšovanie necenovej konkurencieschopnosti. Spolu so zlepšeniami v cenovej konkurencieschopnosti pravdepodobne podporia výkonnosť vývozu členských štátov a posilnia firmy vystavené konkurencii zo strany dovozu tým, že uľahčia nevyhnutné obnovenie rovnováhy tam, kde stále prevláda makroekonomická nerovnováha.
Na udržateľné zabezpečenie rastu, stability a prosperity je nutný rozhodný posun ku skutočnej hospodárskej a menovej únii. Návrhy, ktoré v júni 2012 predložil predseda Európskej rady v úzkej spolupráci s predsedami Komisie a Euroskupiny a prezidentom ECB, ukazujú správnym smerom. Hoci kríza podnietila potrebné posilnenie fiškálneho rámca založeného na pravidlách, sú potrebné ďalšie kroky k fiškálnej únii, aby sa zabezpečilo, že všetky krajiny eurozóny – a eurozóna ako celok – budú neustále realizovať udržateľnú fiškálnu politiku. Eurozóna musí tiež pokročiť k integrovanému rámcu hospodárskej politiky, aby tak zvýšila vzájomný tlak na krajiny v záujme vykonávania potrebných štrukturálnych reforiem.
Navyše sú vo väčšine členských krajín nevyhnutné reformy finančného sektora. Treba splniť politický záväzok zaviesť jednotný režim dohľadu podľa článku 127 ods. 6 ZFEÚ.
Napokon je veľmi dôležité, aby hlbšiu integráciu v hospodárskej a menovej únii sprevádzala posilnená zodpovednosť, najmä voči Európskemu parlamentu, s cieľom zabezpečiť demokratickú legitímnosť tohto procesu.
20. Čo by vydávanie stabilizačných dlhopisov/eurodlhopisov znamenalo pre správu ekonomických záležitostí v eurozóne? Uprednostňujete niektorú z možností predložených Komisiou v zelenej knihe?
Zavedenie eurodlhopisov alebo akéhokoľvek spoločného dlhového nástroja zahŕňajúceho rozsiahle vzájomné fiškálne záväzky výrazne závisí od vhodného načasovania. Bude realizovateľné až po zásadnom presune fiškálnej suverenity na úroveň EÚ s cieľom dosiahnuť v eurozóne skutočnú hospodársku úniu. Bez takéhoto presunu suverenity, ktorý umožní účinnú správu ekonomických záležitostí, by spoločné vydávanie dlhopisov nebolo dôveryhodné a viedlo by k morálnemu hazardu a k hrozbe oslabenia stimulov na vykonávanie zdravej fiškálnej politiky, ktoré majú pre hospodársku a menovú úniu zásadný význam. Zdravá fiškálna politika tiež prispieva k úsiliu o cenovú stabilitu zo strany Eurosystému.
Spoločné vydávanie dlhopisov pri správnom načasovaní ponúka aj možné prínosy pre finančnú integráciu a fungovanie trhu, ako aj pre finančnú stabilitu. Len čo sa teda vytvorí dôveryhodná fiškálna únia s náležitou demokratickou legitímnosťou, bude spoločné vydávanie štátnych dlhopisov členskými štátmi eurozóny podľa môjho názoru možným doplnkom.
21. Ktoré sú podľa Vás najdôležitejšie ciele stratégie pre zamestnanosť a rast do roku 2020? Ako môžu ECB a nástroje koordinácie hospodárskej politiky prispieť k úspechu tejto stratégie? Zoraďte podľa dôležitosti štrukturálne reformy, ktoré považujete za prioritné pre EÚ a odôvodnite svoj výber.
Členské štáty potrebujú udržateľným spôsobom zvýšiť rastový potenciál svojich ekonomík, ktorý je pomerne skromný a vo väčšine európskych krajín sa počas posledných rokov znižoval. Aby to bolo možné dosiahnuť, hospodárska politika členských štátov by mala podporovať inovácie, zabezpečovať prostredie priaznivé pre podnikanie a posilňovať konkurencieschopnosť prostredníctvom obmedzenia existujúcich nepružností trhu s produktmi a trhu práce. Takéto prostredie by vytvorilo optimálne podmienky pre udržateľný hospodársky rast a tvorbu pracovných miest.
Dohodnutá stratégia Európa 2020 a Pakt euro plus, ku ktorým sa zaviazal značný počet krajín EÚ, zdôrazňujú významné oblasti štrukturálnych reforiem, o ktoré sa musia štáty usilovať. Poradie dôležitosti týchto štrukturálnych reforiem do veľkej miery závisí od konkrétnej krajiny a v jednotlivých štátoch EÚ sa líši. Bez ohľadu na to sú vo väčšine členských štátov potrebné štrukturálne reformy na podporu rastu pozostávajúce z ambicióznych reforiem s cieľom zvyšovať pružnosť a posilňovať hospodársku súťaž na trhu s produktmi a na trhu práce, a najmä v eurozóne, kde je kľúčovým mechanizmom na prispôsobenie sa pružnosť cien a miezd. Reformy trhu práce by mali zabezpečiť, že vývoj platov bude v súlade s vývojom produktivity, pretože majú priamy vplyv na konkurencieschopnosť krajín. Pružnosť miezd je nevyhnutná najmä v obdobiach s obmedzeným rastom produktivity. Aby ju bolo možné dosiahnuť, mali by sa prestať používať doložky o automatickej indexácii platov, mali by sa podrobne preskúmať právne predpisy o ochrane zamestnanosti a posilniť dohody na úrovni jednotlivých firiem. Okrem toho by zmeny systémov poistenia v nezamestnanosti a aktívna politika týkajúca sa trhu práce mali umožniť prerozdelenie prostriedkov v prospech konkurencieschopnejších spoločností a odvetví. Pokiaľ ide o trhy s produktmi, je potrebné urgentne riešiť problém nadmerných odmien, najmä v chránených profesiách. Odvážny postup proti lobingu privilegovaných a odvetvových záujmových skupín zabezpečí posilnenie hospodárskej súťaže, otvorenie doteraz uzavretých profesií a liberalizáciu prisťahovalectva. Nadmerné ziskové marže prevládajú najmä u vnútroštátnych orientovaných odvetviach služieb.
Inovácie by mali byť podporované prostredníctvom investícií do výskumu a vývoja, ale aj do vysokoškolského a celoživotného vzdelávania. V niektorých členských štátoch sa potvrdilo, že odborná príprava má mimoriadny prínos pri udržiavaní nízkej miery nezamestnanosti mladých ľudí, a krajiny, v ktorých je miera nezamestnanosti mladých ľudí v súčasnosti vysoká, by sa mohli riadiť týmto príkladom. Mnohé členské štáty by tiež mohli zlepšiť podnikateľské prostredie tým, že by obmedzili byrokraciu. Realizácia týchto opatrení zostáva jednou z hlavných zodpovedností členských štátov. V súvislosti so súčasnou krízou, ktorá okrem iného odhalila slabiny existujúcich mechanizmov EÚ na koordináciu hospodárskej politiky, by sme mali hľadať cesty, ako členské štáty presvedčivejšie motivovať k realizácii potrebných štrukturálnych reforiem vrátane spôsobov, ako posilniť vzájomný tlak členských krajín.
Podľa môjho názoru prispieva ECB k udržateľnému rastu a podpore dlhodobých investícií súkromného sektora najlepšie tým, že zabezpečuje stabilitu cien.
22. Aký je Váš pohľad na zdaňovanie finančných transakcií? Myslíte, že daň z menových transakcií s menou euro môže mať pozitívne účinky – napríklad stabilizovaním výmenných kurzov krajín, ktoré sa v budúcnosti chcú pripojiť k eurozóne? Aký je Váš názor na možnosť zaviesť daň z finančných transakcií len v niekoľkých členských štátoch?
Existuje veľa rôznych návrhov týkajúcich sa zdaňovania finančných transakcií. Zdanenie menových transakcií je obzvlášť problematické, pretože obmedzuje voľný pohyb kapitálu. Najnovší návrh Komisie vylučuje menové transakcie, podľa môjho názoru má však daň z finančných transakcií stále rad nevýhod. Jej zástancovia tvrdia, že daň z finančných transakcií by 1) obmedzila nestálosť finančných trhov, 2) ochránila integritu jednotného finančného trhu a 3) zvýšila príjmy, ktoré by mohli poslúžiť na internalizáciu nákladov na riešenie bankových kríz. Hoci je každý z týchto cieľov sám o sebe želateľný, pochybujem, či by ich bolo možné dosiahnuť prostredníctvom dane z finančných transakcií. Napríklad plánované obmedzenie volatility nepotvrdil žiadny teoretický ani empirický výskum. Práve naopak – zvýšením transakčných nákladov by sa obmedzila trhová likvidita.
Okrem toho boli pre každý z uvedených cieľov navrhnuté vhodnejšie politické nástroje, o ktorých sa diskutuje. Niektoré postupy algoritmického obchodovania by bolo možné riešiť prostredníctvom regulácie. Fondy na riešenie bankových kríz by mohlo byť vhodnejšie financovať pomocou bankových odvodov.
Ak by daň z finančných transakcií mala byť zavedená, bolo by na mieste pripomenúť, že jej nedostatkom je veľmi pružný daňový základ, ktorý by sa stal predmetom najrôznejších podôb daňových únikov, ak by nebola zavedená celosvetovo. Zavedenie dane z finančných transakcií len v určitých krajinách by dosiahnutie niektorých pôvodných cieľov úplne znemožnilo, najmä harmonizáciu v rámci jednotného finančného trhu EÚ.
23. Aký je Váš názor na príslušné úlohy Rady a ECB, pokiaľ ide o zastupovanie eurozóny navonok?
Úloha Rady a ECB, pokiaľ ide o zastupovanie navonok, vychádza z ich príslušných politických právomocí, ktoré sú stanovené v zmluve To znamená, že ECB má výhradnú právomoc zastupovať eurozónu v oblasti jednotnej menovej politiky a svojich ďalších úloh. Politika výmenného kurzu eura spadá do právomocí ako Rady, tak ECB. Naproti tomu hospodárske politiky sú z veľkej časti aj naďalej zodpovednosťou členských štátov, ktoré tieto politiky takisto zastupujú navonok. Európa, a najmä eurozóna, sa v súčasnosti nachádzajú v procese významného posilňovania svojich štruktúr hospodárskeho riadenia. Tento proces sa časom odrazí v posilnenej koordinácii vonkajšieho zastupovania týchto politík na celosvetovej úrovni. V tejto súvislosti predstavuje článok 138 ZFEÚ spôsob, ako zabezpečiť spoločné zastupovanie Európskej menovej únie vo veciach jej osobitného záujmu na medzinárodných fórach. Celkovo však ide o politickú otázku, a preto by o nej mali rozhodnúť členské štáty.
24. Ako hodnotíte najnovší vývoj výmenného kurzu USD/EUR?
S prehĺbením krízy štátneho dlhu v eurozóne v druhej polovici roka 2011 euro voči americkému doláru oslabilo, pričom výmenný kurz vo zvýšenej miere kolísal. Od júla 2011 euro voči americkému doláru oslabilo približne o 15 %. Oslabenie eura súviselo predovšetkým s výraznejším vyhýbaním sa riziku vo svete, napätím na niektorých trhoch s dlhopismi v eurozóne a zhoršenými predpoveďami celosvetového rastu.
Z dlhodobého hľadiska zostalo euro pozoruhodne stabilnou menou, a to i v porovnaní s hlavnými menami. V júli/auguste 2012 bol výmenný kurz eura voči americkému doláru približne 1,20 až 1,25 a euro sa tak blížilo k svojmu dlhodobému priemeru od svojho zavedenia v roku 1999. To podčiarkuje skutočnosť, že súčasná kríza eurozóny neohrozila internú ani externú hodnotu tejto meny.
25. Ako hodnotíte najnovší vývoj výmenného kurzu jüan/EUR?
Myslíte si, že centrálne banky sú schopné účinne bojovať proti nadmernej volatilite? Myslíte si, že by sa mala podporiť medzinárodná úloha eura?
Keďže sa kurz čínskej meny voči americkému doláru naďalej pohybuje v pomerne úzkom pásme, vývoj výmenného kurzu jüan/EUR do veľkej miery závisí od vývoja kurzu EUR/USD. Takmer štvorpercentný rast hodnoty čínskeho RMB voči euru od začiatku tohto roku bol v tomto ohľade dôsledkom poklesu hodnoty eura voči americkému doláru (5 %), pričom RMB voči doláru stratilo viac ako 1 %. Od chvíle, keď v polovici apríla 2012 Čínska ľudová banka oznámila rozšírenie denného fluktuačného pásma RMB voči USD, hodnota RMB voči americkému doláru prestala rásť. I keď nie je možné vnímať toto oznámenie ako hlbší záväzok Čínskej ľudovej banky umožniť trend výraznejšieho rastu hodnoty, z pohľadu eurozóny je toto rozhodnutie vítané, pretože väčšia menová pružnosť je predpokladom pre ďalšie otváranie kapitálového účtu Číny.
Dúfajme, že to pomôže účastníkom trhu posilniť kapacity oceňovania a riadenia rizík a podporí ďalšie veľmi potrebné reformy finančného sektora.
Podporujem neutrálny prístup Eurosystému, podľa ktorého by sa medzinárodné používanie eura nemalo aktívne podporovať a ani by sa mu nemalo brániť. Medzinárodné používanie mien je predovšetkým výsledkom procesu riadeného trhom. Medzinárodné spoločenstvo nesie zodpovednosť za zaistenie toho, aby bol proces internacionalizácie mien hladký a aby sám osebe nebol zdrojom finančnej nestability. Ako ukazujú pomerne stabilné výmenné kurzy eura voči iným hlavným rezervným menám, medzinárodná úloha eura zostala relatívne stabilná počas krízy štátneho dlhu v eurozóne.
26. Ako hodnotíte úspechy G20? Aké sú Vaše názory na súčasnú úroveň koordinácie?
Skupina G20 je hlavným fórom pre spoluprácu v oblasti hospodárskej politiky na celosvetovej úrovni. Skupina zohrala dôležitú úlohu predovšetkým počas celosvetovej krízy v rokoch 2008 – 2009 a teraz počas európskej krízy tým, že je fórom pre výmenu názorov a spoluprácu v celej škále ekonomických a finančných otázok. Skupina G20 je úspešná už od roku 2008, keď začala hrať svoju úlohu.
Jej úsilie o posilnenie fungovania medzinárodného menového systému je vítané, rovnako ako jej podpora kľúčových stavebných kameňov reformy celosvetovej regulácie, uskutočňovanej Bazilejským výborom a FSB.
V tejto súvislosti osobitne vítam zriadenie šiestich regionálnych poradných skupín FSB, účelom ktorých je, aby finančné orgány členských i nečlenských krajín FSB spoločne podporovali finančnú stabilitu a vymieňali si názory na slabé miesta, ktoré majú negatívny vplyv na finančné systémy. FSB v novembri roku 2010 oznámila, že mieni rozšíriť a formalizovať svoju pôsobnosť aj mimo svojich členov. Mám tú česť, že som spolu s mojím britským kolegom spolupredsedom regionálnej poradnej skupiny pre Európu.
Úspech tohto medzinárodného úsilia však bude závisieť od jeho uplatňovania na vnútroštátnej úrovni v súlade s rámcom pre silný, udržateľný a vyvážený rast. Rozhodné uskutočňovanie politických záväzkov na európskej i celosvetovej úrovni je skutočne kľúčové.
D. Finančná stabilita a dohľad
27. Ste za bankovú úniu? Pokiaľ áno, akú podobu by mala mať? Mala by ECB zohrávať úlohu pri dohľade nad finančnými inštitúciami, a ak áno, akú? Aké zmeny týkajúce sa zodpovednosti by sa mali zaviesť? Mali by sa niektoré právomoci v oblasti dohľadu delegovať na Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA)?
S cieľom vyrovnať sa so štrukturálnymi nedostatkami rámca finančnej stability a najmä s cieľom prerušiť spojitosť medzi bankovým sektorom a štátmi, eurozóna potrebuje bankovú úniu s jednotným orgánom bankového dohľadu sprevádzané celoeurópskymi riešeniami problémov v súlade s hlavnými zásadami FSB a časom aj mechanizmus EÚ na ochranu vkladov.
Na zasadnutí Európskej rady a na samite eurozóny v júni 2012 sa hlavy štátov a predsedovia vlád zaviazali uplatniť článok 127 ods. 6 ZFEÚ a zveriť ECB úlohy v oblasti dohľadu nad bankami v eurozóne.
Podľa môjho názoru by sa ECB mali udeliť právomoci v oblasti dohľadu v súlade s týmito zásadami:
Po prvé, základom vykonávania dohľadu by malo byť jeho jasné a účinné oddelenie od vykonávania jednotnej menovej politiky. Hlavným cieľom ECB zakotveným v zmluve je zabezpečenie cenovej stability v eurozóne.
Po druhé, povinnosti v oblasti dohľadu by mali byť účinné a rozsiahle, aby sa možné riziká súvisiace s dobrým menom, ako aj hospodárske riziká, obmedzili na minimum. Z toho vyplýva, že rozsah dohľadu ECB by mal zahŕňať všetky banky v eurozóne, pričom úlohy v oblasti dohľadu ako také by boli štruktúrované decentralizovaným spôsobom.
Po tretie, funkčné vykonávanie úloh v oblasti dohľadu by sa v čo najväčšom rozsahu malo decentralizovať až na úroveň vnútroštátnych orgánov dohľadu. Tým sa zaručí tesná blízkosť so subjektmi, ktoré sú predmetom dohľadu, a zároveň to bude aj v súlade so zásadami proporcionality a subsidiarity. Úlohy v oblasti vnútroštátneho dohľadu by sa paralelne mali vykonávať v úzkej koordinácii s ESCB tak, že sa ECB včas a prostredníctvom postupov pravidelného podávania správ umožní prístup ku všetkým relevantným informáciám
Po štvrté, úlohy v oblasti dohľadu by sa mali vykonávať s potrebnými zárukami nezávislosti. Pokiaľ ide o menovú politiku, nezávislosť centrálnej banky má zásadný význam a môže tiež dohľad ochrániť pred vonkajšími negatívnymi zásahmi, ako aj pred rizikom tzv. regulačného zajatia (regulatory capture).
Poslednou zásadou je, že dohľad by mal zodpovedať vysokým štandardom demokratickej zodpovednosti, aby sa zaručila dôvera vo vykonávanie tejto verejnej funkcie v eurozóne. Prostriedky na zaručenie zodpovednosti za dohľad by mali byť v maximálnom možnom rozsahu oddelené od menovej politiky.
Pokiaľ ide o vzťahy s EBA, ECB by vykonávala dohľad v súlade s právnymi predpismi EÚ a normami EBA. ECB by preto ďalej podporovala niektoré hlavné činnosti orgánu EBA, ako sú činnosti zamerané na podporu zbližovania dohľadu na úrovni EÚ. Nenahradila by žiadne funkcie orgánu EBA, nahradila by len funkcie vnútroštátnych orgánov dohľadu. V dôsledku toho by kompetencie ECB neboli v rozpore s právnymi predpismi EÚ, ani s úlohou EBA.
28. Aké sú vaše názory na reguláciu subjektov tieňového bankovníctva?
Z prudenciálneho hľadiska je dôležité, aby sa k rizikám neoddeliteľne spojeným s bankovými činnosťami pristupovalo komplexne a systematicky namiesto toho, aby sa riešili len inštitúcie definované ako regulované banky. FSB, ako aj Európska komisia v súčasnosti pracujú na vymedzení oblastí možného regulačného zásadu. Regulačné iniciatívy by sa podľa mňa mali zaoberať týmito oblasťami:
V prvom rade je dôležité podporovať vhodné riadenie rizík bánk pri ich vystavení tieňovému bankovníctvu a v rámci regulačného rámca minimalizovať stimuly, ktoré uprednostňujú obchodovanie s tieňovými, a nie s regulovanými bankami.
Po druhé, pokiaľ ide o fondy peňažného trhu, ešte stále sa vedie diskusia o tom, či záväzným spôsobom prejsť na rámec variabilnej čistej hodnoty aktív s cieľom obmedziť riziko hromadného vyberania prostriedkov z fondov peňažného trhu. Eurosystém sa domnieva, že sú potrebné dodatočné opatrenia, ktoré by obmedzili transformáciu splatnosti a kreditné riziko.
Po tretie, malo by sa dôkladnejšie zvážiť, či by sa niektoré ustanovenia smernice CRD IV nemali vzťahovať na finančné spoločnosti neprijímajúce vklady, a to s cieľom obmedziť rozsah budúcej regulačnej arbitráže pre poskytovateľov úverov.
Po štvrté, dôležitá časť činnosti FSB súvisí s prípadnými iniciatívami týkajúcimi sa repo obchodov a požičiavania cenných papierov. K témam, ktoré sa v súčasnosti riešia, patrí procyklická povaha maržových požiadaviek uplatňovaných v transakciách spočívajúcich vo financovaní cenných papierov a riziká spojené so spätným účelovým viazaním a opätovným použitím majetku klientov. FSB koncom tohto roka predloží správu zaoberajúcu sa touto tematikou. Táto správa bude základom pre úvahy o tom, aké konkrétne opatrenia by sa mali v rámci EÚ prijať.
Pokiaľ ide o repo trhy všeobecne, podporujem nedávny návrh Eurosystému na vhodné iniciatívy na úrovni EÚ ako spoločné úsilie verejných orgánov a finančného sektora o vytvorenie centrálnej databázy, vďaka ktorej by bolo možné lepšie spoznať financovanie cenných papierov a repo trhy. Získanie väčšieho objemu informácií o aktivitách na repo trhoch je dôležité tak pre vykonávanie menovej politiky, ako aj pre úvahy o finančnej stabilite.
E. Fungovanie ECB a demokratická zodpovednosť a transparentnosť
29. Mali by sa podľa vás rozličné právomoci členov rady časom meniť v súlade so zmenami úloh a priorít ECB?
Podľa ustanovení o správe a riadení uvedených v zmluve a v štatúte ECB/ESCB je Výkonná rada ECB kolektívnym rozhodovacím orgánom. Zodpovednosť je naozaj zverená Výkonnej rade ako takej a nie jej jednotlivým členom. Práve vďaka tomu je možné využiť najrôznejšie profily a odborné vedomosti členov Výkonnej rady. Takáto kombinácia vedomostí a prístupov je preukázateľne mimoriadne cennou výhodou pre akúkoľvek inštitúciu, a to ešte viac v ťažkých časoch, ktoré v súčasnosti prežívame.
Zároveň sa v záujme uľahčenia každodenného fungovania ECB zaviedli priame informačné línie medzi jednotlivými členmi Výkonnej rady a rôznymi oddeleniami ECB, a to na základe rozdelenia oblastí pôsobnosti, o ktorom rozhodli členovia rady. Kolegiálna povaha postupu rozhodovania Výkonnej rady nie je týmto administratívnym rozdelením riadiacich právomocí dotknutá. Rozdelenie oblastí právomocí sa z času na čas preskúma.
30. Aký systém považujete za vhodný na zabezpečenie spravodlivej rotácie členstva vo Výkonnej rade ECB aj z hľadiska národnosti a pohlavia?
Rozmanitosť je cenným prínosom. Umožňuje konfrontáciu a zmierovanie rozdielnych prístupov, čím obohacuje a posilňuje rozhodovanie. Podpora rozmanitosti je preto dôležitá.
Pokiaľ však ide o vymenovanie členov do Výkonnej rady ECB, zmluva a štatút ECB/ESCB stanovujú len také podmienky, ktoré súvisia s ich odbornými vedomosťami a skúsenosťami: „členovia výkonnej rady sú menovaní spomedzi významných, uznávaných a skúsených odborníkov v menovej a bankovej problematike“. Platný právny rámec neponecháva žiaden priestor na stanovenie ďalších kritérií okrem tých, ktoré už sú uvedené v jestvujúcom ustanovení zmluvy.
31. Je podľa vás potrebné, aby sa zväčšila rozmanitosť zastúpenia v rade ECB a aby sa nespoliehalo výlučne na predstaviteľov centrálnych bánk?
Aký je váš názor na problém tzv. efektu otáčacích dvier medzi orgánmi dohľadu alebo regulačnými orgánmi a súkromnými inštitúciami v tej istej oblasti?
Ako som už zdôraznil vo svojej odpovedi na predchádzajúcu otázku, rozmanitosť je hodnotným prínosom obohacujúcim a posilňujúcim rozhodovanie. Rovnako to platí pre rôznorodosť v súvislosti s odbornou praxou a skúsenosťami: podporuje to uvažovanie, obohacuje vytváranie názoru a vedie k správnemu a pevnému rozhodovaniu.
V zmluve sa neobmedzuje základňa pre výber členov Výkonnej rady ECB na konkrétnu odbornosť, ale vo vlastnom záujme ECB sa zameriava na znalosti a skúsenosti kandidátov. V zmluve sa vyžaduje, aby boli kandidáti uznávaní a skúsení odborníci v menovej alebo bankovej oblasti, bez ohľadu na to, kde získali svoju kvalifikáciu a svoje skúsenosti.
Skutočnosť, že bankár pracujúci v centrálnom bankovníctve je vybraný na to, aby sa stal členom Výkonnej rady ECB, neznamená, že táto osoba počas celej svojej kariéry pracovala v centrálnom bankovníctve. V skutočnosti veľa z nás (vrátane mňa) má predchádzajúce odborné skúsenosti z inej oblasti verejného sektora (štátna pokladnica), z akademickej pôdy a/alebo zo súkromného (finančného) sektora. Moje právnické vzdelanie a skúsenosti by mohli do Výkonnej rady ECB vniesť ďalší aspekt rozmanitosti.
Riziko konfliktu záujmov po skončení mandátu člena Výkonnej rady ECB rieši príslušný právny rámec Napríklad kódex správania členov Rady guvernérov napríklad stanovuje jednoročné obdobie, počas ktorého sa bývalí členovia musia vyhýbať akýmkoľvek konfliktom záujmov, ktoré by mohli vyplynúť z ich nových súkromných alebo odborných činností. Okrem toho podmienky zamestnávania členov Výkonnej rady ECB členom zabraňujú prijímať akékoľvek pracovné, riadiace, poradné alebo konzultačné pozície, či už sú platené alebo nie, v rámci subjektu, ktorý bol ekvivalentom menovej politiky Eurosystému alebo devízových operácií.
Tento zákaz platí počas jedného roka od ukončenia ich povinností, ak Rada guvernérov nerozhodne inak.
32. Aký bude váš osobný prístup k sociálnemu dialógu v rámci ECB?
Zachovanie plodného dialógu medzi zamestnancami a zamestnávateľom nemá zásadný význam len pre motiváciu pracovníkov, ale aj pre správne riadenie organizácie.
Uvedomujem si, že ECB konzultuje zástupcov zamestnancov v súvislosti so zmenami podmienok zamestnávania a súvisiacimi opatreniami, a tento postup budem podporovať. Ako kandidát na člena Výkonnej rady ECB tiež vítam súčasnú prax priamych stretnutí so zástupcami pracovníkov na výročných zasadaniach alebo pri iných príležitostiach, v závislosti od ich zodpovedností a okolností. Vo všeobecnosti pokladám za dôležité zachovávať dôveru a porozumenie medzi predstaviteľmi ECB a zástupcami zamestnancov.
ECB tiež vedie dialóg so zástupcami zamestnancov ESCB, aby ich informovala o rozhodnutiach, ktoré majú prijať rozhodovacie orgány ECB a ktoré by mohli mať výrazný vplyv na situáciu v oblasti zamestnanosti v centrálnych bankách.
33. Podporili by ste postup potvrdzovania Európskym parlamentom (bez ohľadu na ústavné problémy, ktoré by táto zmena priniesla)?
Podľa článku 283 ZFEÚ je hlavným cieľom postupu menovania člena Výkonnej rady ECB zabezpečiť, aby boli na túto pozíciu vybraté len osoby „spomedzi uznávaných a skúsených odborníkov v menovej alebo bankovej oblasti“. Zmluva zveruje právo na menovanie člena Európskej rade, ktorá tak môže vykonať len „po konzultácii s Európskym parlamentom“.
Súdiac podľa predchádzajúcich a súčasných vymenovaných členov bol súčasný systém úspešný pri vymenúvaní veľmi vhodných kandidátov, ktorí si svoje povinnosti plnili obdivuhodne. Z tohto hľadiska preto nevidím nič, čo by naznačovalo, že treba túto prax preskúmať. Pracovníkovi centrálnej banky však neprislúcha rozhodovať o takýchto procedurálnych otázkach, ktoré sú– a to správne – čisto v právomoci zmluvných strán zmluvy.
34. Mohli by ste rozviesť svoje názory na koncepciu demokratickej zodpovednosti, pokiaľ ide o ECB a centrálne bankové systémy vo všeobecnosti?
Demokratická zodpovednosť je na zabezpečenie legitímnosti a naplnenia primárneho mandátu ECB voči verejným a politickým orgánom kľúčová. Európsky parlament ako jediná priamo volená európska inštitúcia zohráva v kontrole zodpovednosti ECB zásadnú úlohu. Mechanizmy zodpovednosti teda zaisťujú, aby ECB konala v súlade so svojím mandátom. ECB bola zmluvou poverená značnou nezávislosťou na základe dôkazov, že takéto usporiadanie je na zaistenie stability cien najvhodnejšie.
Zároveň sa ECB zaviazala plniť najvyššie normy zodpovednosti voči verejnosť vo všeobecnosti, voči Európskemu parlamentu i účastníkom finančného trhu a pri svojom pravidelnom predkladaní správ koná nad rámec štatutárnych povinností. Čo je najdôležitejšie, ECB uverejňuje výročnú
správu, mesačník, týždenné finančné výkazy a celý rad dodatočných správ a štúdií, ktoré sú dostupné širokej verejnosti na internetovej stránke ECB. Internetová stránka ECB ďalej verejnosti poskytujú právne stanoviská ECB, právne akty ECB, napríklad pokiaľ ide o operácie menovej politiky, širokú škálu štatistík a podrobné informácie pre užívateľov s osobitnými záujmami. Raz mesačne ECB vysvetľuje svoje rozhodnutia v oblasti menovej politiky na tlačovej konferencii a odpovedá na otázky novinárov, čo predstavuje mimoriadne otvorený a transparentný prístup ku komunikácii centrálnej banky. Záväzok ECB k zodpovednosti a transparentnosti ilustruje aj množstvo prejavov členov Výkonnej rady. Rozhodne podporujem prístup ECB vo forme aktuálnych, pravidelných a vyčerpávajúcich vysvetlení jej hodnotení a rozhodnutí v oblasti menovej politiky. Informačné technológie, napríklad internet, sú cennou príležitosťou na sprístupnenie informácií širokému publiku pri veľmi nízkych nákladoch.
Európsky parlament vo svojej funkcii demokraticky voleného orgánu na európskej úrovni kontroluje zodpovednosť ECB. Raz ročne prijíma Európsky parlament uznesenie o výročnej správe ECB, ktorá sa zverejňuje v deň, kedy sa predloží Európskemu parlamentu.
Vo štvrťročnom dialógu o menovej politike predkladá prezident ECB správu o činnostiach v oblasti menovej politiky. Podľa môjho názoru bol tento dialóg počas celého obdobia krízy pri vysvetľovaní politických opatrení ECB veľmi prínosný. Vypočutia opakovane vyvolali rozsiahlu verejnú diskusiu o opatreniach na prekonanie hospodárskych problémov.
Národné centrálne banky sú v súlade so svojím právnym rámcom v podobnom vzťahu voči národným parlamentom. »Zo svojej funkcie guvernéra Luxemburskej centrálnej banky mám skúsenosti s prijímaním pozvaní národného parlamentu, kde som sa vyjadroval k hospodárskej situácii, finančnej stabilite, fiškálnej situácii, štrukturálnym otázkam atď.
35. Aké závery vyvodzujete z porovnania politiky transparentnosti Federálnej rezervnej banky a ECB? Čo si myslíte o zverejňovaní zápisníc zo zasadnutí Federálnej rezervnej banky alebo Bank of England? Myslíte si, že ECB by mohla uplatňovať túto politiku?
Transparentná menová politika poskytuje verejnosti informácie, ktoré sú potrebné na lepšie pochopenie a posúdenie menovej politiky centrálnej banky. Transparentnosť pomáha verejnosti hodnotiť činnosť centrálnej banky. Okrem toho pomáha verejnosti s vytváraním očakávaní o smerovaní budúcej politiky centrálnej banky, čím uľahčuje plnenie mandátu centrálnej banky. Transparentná komunikácia a informovanie verejnosti sa v súčasnosti považuje za prostriedok na posilnenie dôveryhodnosti, predvídateľnosti a účinnosti menovej politiky. ECB od začiatku zdôrazňovala, že transparentnosť predstavuje významný prvok jej prístupu k menovej politike, pomocou ktorého predkladá a vysvetľuje verejnosti otvorene, jasne a včas svoje rozhodnutia v oblasti tejto politiky.
ECB predstavila formálnu stratégiu týkajúcu sa menovej politiky s kvantitatívnym vymedzením cenovej stability. Prezident ECB navyše vysvetľuje rozhodnutia v oblasti politiky na každomesačnej tlačovej konferencii, v tlačových správach, ako aj v mnohých ďalších publikáciách ECB. Možno povedať, že prístup Federálnej rezervnej banky (Fed) sa doposiaľ vo veľkej miere zhodoval s postupom ECB. V januári 2012 Fed objasnila, že dvojpercentná miera inflácie v dlhodobejšom horizonte sa momentálne považuje za zodpovedajúcu mandátu Federálnej rezervnej banky. Toto vymedzenie cenovej stability je veľmi podobné ako vymedzenie ECB, ktoré ustanovuje zachovanie inflácie tesne pod 2 %. Predseda Bernanke začal v roku 2011 takisto organizovať tlačové konferencie po niektorých schôdzach Federálneho výboru pre otvorený trh, čo predstavuje prax, ktorú si ECB osvojila už vo svojich začiatkoch v roku 1998, pričom na toto ich zámerné rozhodnutie si ja veľmi dobre spomínam.
Transparentnosť nepomáha centrálnej banke len účinnejšie vykonávať svoj mandát, ale zjednodušuje aj jej branie na zodpovednosť za jej činnosť. Keďže centrálne banky majú k dispozícii rôzne nástroje na zvyšovanie ich miery komunikácie, musia si vybrať najvhodnejší komunikačný kanál v závislosti od okolností. Najmä výbory pre menovú politiku môžu podliehať rôznym spôsobom kontroly. Kým mnohé výbory podliehajú systému spoločnej zodpovednosti (Fed a ECB), v prípade iných sa uplatňuje osobná zodpovednosť tvorcov politík, ako v Bank of England. Oba tieto prístupy majú svoje výhody a nevýhody, ako aj vplyv na komunikáciu centrálnej banky. Hoci zverejňovanie zápisníc z rokovaní o menovej politike môže verejnosti pomôcť lepšie predpovedať zmeny v úrokových mierach v budúcnosti, túto výhodu treba vnímať vo vzťahu k riziku spočívajúcom v tom, že verejnosť môže rovnako pripisovať väčšiu dôležitosť názorom jednotlivcov než príslušným ekonomickým argumentom a prijatým väčšinovým rozhodnutia, najmä keď neexistuje politická únia.
V prípade ECB sa navyše v samotnej zmluve ustanovuje dôvernosť priebehu schôdzí Rady guvernérov. Cieľom tohto ustanovenia je zaručiť nezávislosť rozhodovania o menovej politike a zabezpečiť kolektívnu zodpovednosť členov Rady guvernérov ako jedného orgánu. Tieto okolnosti predstavujú dôvod, pre ktorý ECB poskytuje informácie zameriavajúce sa na kolektívne hodnotenie Rady guvernérov. Úvodný príspevok prezidenta ECB predstavuje verejnosti celkové zhrnutie hodnotenia hospodárskeho vývoja z hľadiska politiky. Tlačová konferencia, ktorá sa koná každý mesiac hneď po každej schôdzi o menovej politike vrátane priestoru na otázky a odpovede, poskytuje platformu na včasné objasnenie diskusií o menovej politike.
ECB zverejňuje okrem toho na svojej webovej stránke na konci každého mesiaca krátke zhrnutie rozhodnutí Rady guvernérov, ktoré sa netýkajú menovej politiky. Keďže pomocou týchto komunikačných kanálov sa k verejnosti dostávajú včas úplné informácie a vysvetlenia, nevidím dôvod, pre ktorý by bolo treba meniť súčasnú prax.
36. Aký je Váš názor na dialóg s Európskym parlamentom o menovej politike? Môžu členovia predstavenstva ECB diskutovať o menovej politike a jej rozhodnutiach s ostatnými politickými aktérmi alebo by to poškodilo nezávislosť banky?
Súčasné pravidelné štvrťročné vypočutia sú jedným z kľúčových mechanizmov demokratickej zodpovednosti ECB. Uľahčujú rokovania medzi poslancami EP a ECB a v poslednom období umožňujú cenné diskusie o možných opatreniach na riešenie problémov v súvislosti s krízou. Sú dôležité aj z hľadiska toho, že umožňujú ECB objasniť základnú logiku a dôvody, z ktorých vychádzajú ňou prijaté opatrenia. Štvrťročný dialóg o menovej politike predstavuje preto dôležitý komunikačný nástroj s Parlamentom, ako aj s verejnosťou. Hoci treba zachovať efektívne pracovné vzťahy s ostatnými politickými orgánmi, ako je Euroskupina a Rada ECOFIN, najmä pokiaľ ide o vyriešenie finančnej krízy a krízy štátneho dlhu, je mimoriadne dôležité, aby Európsky parlament ostal jediným orgánom, ktorý môže brať ECB na zodpovednosť. Vzhľadom na mandát ECB zachovať cenovú stabilitu eurozóny ako celku predstavuje Európsky parlament vhodnú inštitúciu na výkon demokratickej zodpovednosti vo forme dialógu o menovej politike.
37. Čo považujete za najvážnejšie riziká a problémy, ktorým čelí ECB?
Eurozóna čelí v súčasnosti mnohostrannej kríze, ktorej časti spolu navzájom súvisia: vysoko nestabilné trhy so štátnymi dlhmi, nestabilný finančný sektor a nízky alebo záporný rast v niekoľkých jej členských štátov. ECB tak čelí viacerým významným výzvam.
Medzi hlavné zodpovednosti ECB patrí riadenie menovej politiky s cieľom zabezpečiť cenovú stabilitu eurozóny ako celku.
Znepokojujúcou je skutočnosť, že kríza zamedzila riadnemu prenosu prístupu ECB k menovej politike do hospodárstiev členských štátov. Konkrétne úrokové sadzby menovej politiky sa nepremietajú do ekonomiky tak ako pred krízou. ECB sa v reakcii na túto situáciu uchýlila k neštandardným opatreniam v oblasti menovej politiky s cieľom udržať mechanizmus prenosu a zabezpečiť riadne premietnutie úrokových sadzieb do reálnej ekonomiky. Nevyhnutnosťou je neustále monitorovanie, pričom ECB musí prijať odvážne opatrenia potrebné na zabezpečenie plnenia svojho mandátu.
Keďže kríza ovplyvňuje krajiny v celej eurozóne rôznym spôsobom, zaznamenali sme tiež zvyšujúce sa rozdiely medzi ekonomickými ukazovateľmi v rámci celej eurozóny. ECB aj v tomto prostredí so zvyšujúcou sa rôznorodosťou naďalej plní svoj mandát zabezpečiť cenovú stabilitu eurozóny ako celku. Dôkladne vypracovaná reakcia ECB v oblasti politiky pomohla znížiť rôznorodosť finančných podmienok, umožnila rozličné prijímanie neštandardných opatrení v celej eurozóne a uľahčila prenos menovej politiky. Napriek tomu bude rôznorodosť naďalej jednou z výziev v oblasti politiky, ktorej bude ECB čeliť, dokým budú ekonomiky krajín eurozóny zraniteľné.
Finančná stabilita eurozóny je naďalej ohrozená vzhľadom na pretrvávajúcu krízu štátneho dlhu a jej dosahu na bankový sektor. ECB v súlade so svojim mandátom zachovať cenovú stabilitu prijala rýchle a rozhodné opatrenie na zabezpečenie likvidity pre banky eurozóny v čase zvýšenej neistoty. Týmto sa do veľkej miery zamedzilo tomu, aby problémy s likviditou prerástli do problémov s platobnou schopnosťou, a podporila sa tak finančná stabilita. Príslušné orgány však musia vyriešiť ešte zásadnejšie nerovnováhy v bankovom systéme. Je potrebné, aby tvorcovia politiky prijali rozhodné opatrenie týkajúce sa založenia únie finančných trhov v eurozóne, aby sa pre budúcnosť vybudovali pevné základy bankového systému. Vytvorenie jedného dozorného mechanizmu je v tomto ohľade dôležitým krokom.
Nakoniec, súčasná kríza odhalila slabé stránky rámca správy hospodárskej a menovej únie. Európske štáty prijímali politiky, ktoré neboli v súlade s ich členstvom v menovej únii, a naopak v niektorých prípadoch podcenili dôveru finančných trhov v dlhodobú udržateľnosť národných rozpočtov. Fiškálna konsolidácia a štrukturálne reformy uskutočnené pred krízou boli v mnohých prípadoch nedostatočné. Je nevyhnutné vytvoriť značne posilnený rámec správy ekonomických záležitostí v Európe. Napriek značnému pokroku –posilneniu Paktu stability a rastu, zavedeniu európskeho semestra, prijatiu fiškálnej dohody a zriadeniu európskeho mechanizmu na riešenie kríz – je treba urobiť viac. Eurozóna musí okrem vytvorenia únie finančných trhov dosiahnuť pokrok, čo sa týka integrovaného rámca fiškálnej a hospodárskej politiky, ako aj politickej únie, aby sa zabezpečila politická legitímnosť tohto postupu. Na záver, vlády krajín eurozóny sa na úrovni EÚ musia vo väčšej miere podeliť o svoju suverenitu v oblasti hospodárskej a fiškálnej politiky a politiky finančných trhov.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
22.10.2012 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania: |
+: –: 0: |
20 13 12 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Burkhard Balz, Elena Băsescu, Sharon Bowles, Leonardo Domenici, Derk Jan Eppink, Diogo Feio, Markus Ferber, Elisa Ferreira, Ildikó Gáll-Pelcz, Sven Giegold, Sylvie Goulard, Liem Hoang Ngoc, Syed Kamall, Wolf Klinz, Jürgen Klute, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Philippe Lamberts, Werner Langen, Astrid Lulling, Hans-Peter Martin, Ivari Padar, Alfredo Pallone, Anni Podimata, Olle Schmidt, Edward Scicluna, Peter Simon, Theodor Dumitru Stolojan, Kay Swinburne, Sampo Terho, Marianne Thyssen, Corien Wortmann-Kool, Pablo Zalba Bidegain |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Jean-Pierre Audy, Pervenche Berès, Saïd El Khadraoui, Sari Essayah, Robert Goebbels, Roberto Gualtieri, Danuta Maria Hübner, Sophia in ‘t Veld, Olle Ludvigsson, Thomas Mann, Sirpa Pietikäinen, Gianni Pittella, Nils Torvalds |
||||
|
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Julie Girling, Charles Goerens, Erminia Mazzoni |
||||