SPRÁVA o ochrane detí v digitálnom svete

24.10.2012 - (2012/2068(INI))

Výbor pre kultúru a vzdelávanie
Spravodajkyňa: Silvia Costa

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o ochrane detí v digitálnom svete

(2012/2068(INI))

Európsky parlament,

–    so zreteľom na článok 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–    o zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie[1],

–    so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a Dohovor Rady Európy o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov,

–    so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z 20. novembra 1989,

–    so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV[2],

–    so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách)[3],

–    so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode)[4],

–    so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1718/2006/ES z 15. novembra 2006 o vykonávaní programu na podporu európskeho audiovizuálneho sektora (MEDIA 2007)[5],

–    so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/952/ES z 20. decembra 2006 o ochrane neplnoletých osôb a ľudskej dôstojnosti a o práve na vyjadrenie vo vzťahu ku konkurencieschopnosti európskeho priemyslu audiovizuálnych a online informačných služieb[6],

–    so zreteľom na závery Rady o ochrane detí v digitálnom svete[7],

–    so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 15. februára 2011 s názvom Program EÚ v oblasti práv dieťaťa (COM(2011)0060),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 26. augusta 2010 s názvom Digitálna agenda pre Európu (COM(2010)0245/2),

–  so zreteľom na oznámenie Rade a Komisie Európskemu parlamentu z 28. marca 2012 s názvom Riešenie otázok trestnej činnosti v digitálnom veku: zriadenie európskeho centra boja proti počítačovej kriminalite (COM(2012)0140),

– so zreteľom na stratégiu Rady Európy v oblasti práv dieťaťa na roky 2012 – 2015 z 15. februára 2012,

–    so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 2. mája 2012 s názvom Európska stratégia vytvárania lepšieho internetu pre deti (COM(2012)0196),

–    so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 13. septembra 2011 o uplatňovaní odporúčania Rady z 24. septembra 1998 o ochrane neplnoletých osôb a ľudskej dôstojnosti a odporúčania Európskeho parlamentu a Rady z 20. decembra 2006 o ochrane neplnoletých osôb a ľudskej dôstojnosti a o práve na vyjadrenie vo vzťahu ku konkurencieschopnosti európskeho priemyslu audiovizuálnych a online informačných služieb – Ochrana detí v digitálnom svete(COM(2011)0556),

–    so zreteľom na Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a zneužívaním,

–    so zreteľom na uznesenie EP z 6. júla 2011 o komplexnom prístupe k ochrane osobných údajov v Európskej únii (2011/2025(INI)[8],

–    so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–    so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0353/2012),  

A.  keďže ochrana maloletých v digitálnom svete sa musí riešiť jednak na regulačnej úrovni zavedením účinnejších opatrení vrátane samoregulácie so zapojením priemyslu, aby prevzal na seba príslušný podiel zodpovednosti, a jednak na úrovni vzdelávania a odbornej prípravy prostredníctvom výchovy detí, rodičov a pedagógov s cieľom zabrániť maloletým osobám v prístupe k nelegálnemu obsahu;

B.   keďže je potrebné bojovať proti všetkým formám nelegálneho online obsahu a keďže špecifickosť sexuálneho zneužívania detí sa musí uznať nielen preto, že je nelegálne, ale aj preto, že ide o jednu z najodpornejších foriem obsahu dostupného online;

C.  keďže jedným z hlavných cieľov účinnej stratégie v oblasti ochrany detí by malo byť zabezpečenie, aby všetky deti, mladí ľudia i rodičia/opatrovatelia mali k dispozícii informácie a zručnosti potrebné na to, aby boli schopní ochrániť sa v online prostredí;

D.  keďže rýchly vývoj technológií si vyžaduje včasnú reakciu prostredníctvom samoregulácie a spoločnej regulácie, ako aj prostredníctvom stálych orgánov, ktoré môžu zaujať holistický prístup v rozličných oblastiach;

E.   keďže digitálny svet ponúka veľa možností v oblasti výchovy a vzdelávania; keďže škola sa prispôsobuje digitálnemu svetu, avšak rýchlosťou a spôsobom, ktoré nezodpovedajú tempu technologických zmien v živote maloletých, a keďže v dôsledku toho vzniká problém, že rodičia a pedagógovia v snahe učiť deti kriticky pristupovať k médiám zostávajú skôr na okraji ich virtuálnych životov;

F.   keďže maloleté osoby sú vo všeobecnosti pri používaní internetu veľmi ľahkovážne, potrebujú pomoc, aby ho používali rozumne, zodpovedne a bezpečne;

G.  keďže je dôležité nielen to, aby maloleté osoby lepšie chápali potenciálne nebezpečenstvo, ktorému na čelia online, ale aj to, aby rodiny, školy a občianska spoločnosť spoločne niesli zodpovednosť za výchovu neplnoletých osôb a zabezpečenie toho, aby boli deti pri používaní internetu a iných nových médií náležitým spôsobom chránené;

H.  keďže výchova v súvislosti s médiami a novými informačnými a komunikačnými technológiami je dôležitá pre tvorbu politík na ochranu maloletých v digitálnom svete a na zaistenie bezpečného, vhodného a kritického používania týchto technológií;

I.    keďže rozvoj digitálnych technológií predstavuje obrovskú príležitosť na to, aby deti a mladí ľudia dostali príležitosť využívať nové médiá a internet účinne a tak, aby mali možnosť podeliť sa o svoje názory s inými a teda zúčastňovať sa na živote spoločnosti, učiť sa zohrávať v nej aktívnu úlohu, a to na internete i mimo neho;

J.    keďže uplatňovanie občianstva a práv, ktoré z neho vyplývajú, vrátane účasti na kultúrnom, spoločenskom a demokratickom živote si vyžaduje, aby aj maloletí mohli používať pluralitné a bezpečné digitálne nástroje, digitálne služby a digitálny obsah;

K.  keďže okrem boja proti nelegálnemu a nevhodnému obsahu musia preventívne a intervenčné opatrenia na ochranu maloletých osôb riešiť množstvo iných hrozieb, ako sú napríklad obťažovanie, diskriminácia a obmedzenie prístupu k službám, sledovanie internetu, ohrozovanie súkromia, slobody prejavu a informačnej slobody, nedostatočná transparentnosť cieľov pri zhromažďovaní osobných údajov atď.;

L.   keďže nové možnosti informácií a komunikácie ponúkané digitálnym prostredím, ako sú počítače, televízia na rozličných platformách, mobilné telefóny, videohry, tablety či aplikácie, a úroveň rozšírenia jednotlivých médií spojených do jedného digitálneho systému prinášajú nielen možnosti a príležitosti pre deti a dospievajúcich, ale nesú v sebe aj riziko ľahkého prístupu k nelegálnemu obsahu, ktorý je pre vývoj maloletých nevhodný a škodlivý, ako aj možnosť zhromažďovania údajov s negatívnymi a nemerateľnými účinkami, pričom spotrebiteľskou cieľovou skupinou sú detí;

M.  keďže pri voľnom pohybe audiovizuálnych služieb v rámci jednotného trhu sú dobrá pohoda maloletých a ľudská dôstojnosť záujmami, ktoré treba právne chrániť;

N.  keďže opatrenia členských štátov proti nezákonnému online obsahu nie sú vždy účinné a nevyhnutne zahŕňajú rozličné prístupy k prevencii pred škodlivým obsahom a keďže takýto nezákonný online obsah by sa mal na základe právneho postupu okamžite odstrániť;

O.  keďže uchovávanie osobných informácií a údajov o maloletých na internete môže mať za následok ich nezákonné spracovávanie, zneužívanie takýchto maloletých alebo poškodenie ich osobnej dôstojnosti, a tým výraznú ujmu ich identity, duševných schopností a sociálneho začleňovania, najmä preto, že tieto údaje môžu skončiť v nesprávnych rukách;

P.   keďže rýchly rast zdrojov sociálnych sietí prináša určité riziká v oblasti bezpečnosti súkromia, osobných údajov a dôstojnosti maloletých osôb;

Q.  keďže približne 15 % maloletých užívateľov internetu vo veku 10 až 17 rokov dostáva nejaké sexuálne návrhy a keďže 34 % z nich sa stretáva s obsahom sexuálneho charakteru bez toho, aby ho vyhľadávali;

R.   keďže rôzne kódexy správania, ktoré prijali poskytovatelia digitálneho obsahu a digitálnych služieb, nie vždy spĺňajú požiadavky európskych alebo vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti transparentnosti, nezávislosti, dôvernosti a spracovania osobných údajov a mnohé predstavujú riziko, pokiaľ ide o profilovanie na komerčné účely, iné formy vykorisťovania, ako je pohlavné zneužívanie alebo dokonca obchodovanie s ľuďmi;

S.   keďže reklama zameraná na deti by mala byť zodpovedná a umiernená;

T.   keďže maloletých treba chrániť pred nebezpečenstvom digitálneho sveta v súlade s ich vekom a stupňom vývoja; keďže členské štáty majú problémy s koordináciou aspektov, ktoré sa týkajú prijímania kategórií klasifikácie obsahu podľa veku a stupňa nebezpečnosti obsahu;

U.  keďže na jednej strane by sme mali uznávať mnohé hrozby, ktorým maloleté osoby čelia v digitálnom svete, ale súčasne by sme mali naďalej využívať rôzne príležitosti, ktorými digitálny svet prispieva k budovaniu znalostnej spoločnosti;

V.  keďže úloha rodičov pri ochrane svojich detí pred nebezpečenstvami digitálneho sveta je veľmi dôležitá;

Rámec práv a riadenia

1.   poukazuje na skutočnosť, že nová etapa ochrany práv detí v rámci EÚ sa začala nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy spolu s Chartou základných práv Európskej únie, ktorá má odteraz právne záväzný charakter a ktorej článok 24 vymedzuje ochranu detí ako základné právo a stanovuje, že všetky akcie týkajúce sa detí a uskutočnené verejnými orgánmi či súkromnými inštitúciami musia v prvom rade zohľadňovať najlepší záujem dieťaťa; opakovane zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby EÚ plne dodržiavala normy tých medzinárodných nástrojov, ktorých EÚ nie je zmluvnou stranou, v súlade s požiadavkou Európskeho súdneho dvora vo veci C-540/03, Európsky parlament v. Rada;

2.   naliehavo vyzýva členské štáty, aby plynule a včas transponovali a vykonávali smernicu 2011/92/EÚ o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili maximálnu harmonizáciu svojho úsilia v oblasti ochrany maloletých v digitálnom svete;

3.   opakovane vyzýva členské štáty, aby v prípade, že tak ešte neurobili, podpísali a ratifikovali medzinárodné nástroje o ochrane detí, napríklad Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním, Tretí opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa a Európsky dohovor o výkone práv detí, a aby transponovali tieto nástroje s potrebnou právnou istotou a jednoznačnosťou v súlade s požiadavkami právneho poriadku EÚ;

4.   vyzýva Komisiu, aby posilnila existujúce vnútorné mechanizmy s cieľom zabezpečiť konzistentný a koordinovaný prístup k ochrane práv maloletých v digitálnom svete; víta návrh Komisie na európsku stratégiu v oblasti lepšieho internetu pre deti a vyzýva Komisiu, aby posilnila existujúce interné mechanizmy na zaistenie konzistentného a koordinovaného prístupu k bezpečnosti detí na internete;

5.   zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa práva detí začleňovali do všetkých oblastí politiky EÚ prostredníctvom analýzy vplyvu opatrení na práva, bezpečnosť a fyzickú i duševnú integritu detí a aby táto analýza obsahovala jasne vypracované návrhy Komisie, ktoré sa týkajú digitálneho prostredia;

6.   zdôrazňuje, že len komplexným prepojením právnych, technických a výchovnovzdelávacích opatrení vrátane prevencie možno adekvátne reagovať na nebezpečenstvo, ktorému deti čelia online, a zlepšiť ochranu detí v online prostredí;

7.   víta novú agentúru pre kybernetickú bezpečnosť založenú v rámci Europolu a vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby skupina, ktorá sa v rámci nového centra venuje ochrane detí, mala k dispozícii primerané zdroje a účinne spolupracovala s Interpolom;

8.   vyzýva na pokračovanie programu Safer Internet (Bezpečnejší internet) s primeranými zdrojmi na riadne vykonávanie jeho činnosti a ochranu jeho špecifického charakteru a vyzýva Komisiu, aby predložila Parlamentu správu o jeho úspechoch i nedostatkoch s cieľom zabezpečiť maximálnu účinnosť v jeho pokračovaní;

9.   naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali vhodné opatrenia – aj prostredníctvom internetu – ako sú výskumné a výchovnovzdelávacie programy zamerané na osvetu a znižovanie rizika, že sa deti stanú obeťami internetu, a to podľa potreby v spolupráci s príslušnými organizáciami občianskej spoločnosti, rodinami, školami, audiovizuálnymi službami, priemyselným odvetvím a inými zúčastnenými stranami;

10. berie na vedomie, že z iniciatívy Komisie bola vytvorená koalícia generálnych riaditeľov pre internetovú bezpečnosť detí; v tejto súvislosti vyzýva na úzku spoluprácu so združeniami a organizáciami občianskej spoločnosti, ktoré pôsobia o. i. v oblasti ochrany maloletých, ochrany údajov a vzdelávania, so zástupcami rodičov a pedagógov vrátane na európskej úrovni, ako aj s rôznymi generálnymi riaditeľstvami Komisie, ktoré pôsobia v oblasti ochrany spotrebiteľa a spravodlivosti;

Médiá a nové médiá: prístup k nim a vzdelávanie

11. poukazuje na skutočnosť, že internet poskytuje deťom a mladým ľuďom nesmierne hodnotné nástroje, ktoré môžu využiť na vyjadrenie alebo presadzovanie svojich názorov, prístup k informáciám, vzdelávanie a dožadovanie sa svojich práv, a zároveň predstavuje skvelý komunikačný prostriedok, ktorý poskytuje príležitosti na osobný rast;

12. zdôrazňuje však i to, že online prostredie a zdroje sociálnych médií predstavujú značné možné riziká pre súkromie a dôstojnosť detí, ktoré patria medzi jeho najohrozenejších užívateľov;

13. pripomína, že internetové prostredie vystavuje deti tiež nebezpečenstvu vo forme takých javov, ako je detská pornografia, výmena materiálu o násilí, počítačová kriminalita, zastrašovanie, šikanovanie, navádzanie na sexuálny vzťah (grooming), možnosť detí získať prístup k zákonom obmedzeným alebo veku neprimeraným tovarom a službám alebo možnosť ich získať, vystavenie veku neprimeranej, agresívnej alebo zavádzajúcej reklame, podvody, krádež totožnosti, sprenevera a podobné nebezpečenstvá finančného charakteru, ktoré môžu znamenať traumatický zážitok;

14. podporuje v tejto súvislosti snahy členských štátov presadzovať systematické vzdelávanie a odbornú prípravu detí, rodičov, vychovávateľov, pedagógov a sociálnych pracovníkov s cieľom umožniť im pochopiť digitálny svet a identifikovať nebezpečenstvá, ktoré by mohli poškodiť fyzickú alebo duševnú integritu detí, súčasne znížiť riziká spojené s digitálnymi médiami a poskytovať informácie o možnostiach nahlasovania a o prístupe k obetiam spomedzi detí; zdôrazňuje zároveň, že deti musia pochopiť, že aj ony môžu používaním digitálnych technológií zasahovať do práv iných osôb alebo sa dokonca dopúšťať trestnej činnosti;

15. považuje za mimoriadne dôležité, aby sa vzdelávanie v oblasti mediálnych zručností začalo čím skôr, pričom sa deti a mladí ľudia naučia uvedomelo a kriticky rozhodovať o tom, ktoré možnosti chcú na internete používať a ktorým sa chcú vyhnúť, pričom sa presadzujú základné hodnoty spolužitia, ako aj rešpektovanie a tolerovanie iných ľudí;

16. považuje „mediálnu výchovu“ za základný nástroj, ktorý umožní maloletým osobám kritické využívanie médií a možností digitálneho sveta, a vyzýva členské štáty, aby ju zaradili do učebných osnov; pripomína Komisii, že vzhľadom na neustály rast digitálneho marketingu je dôležitá aj výchova spotrebiteľov;

17. pripomína význam digitálnej a mediálnej gramotnosti a zručností maloletých i rodičov; zdôrazňuje aj fakt, že digitálnu gramotnosť, digitálne zručnosti a bezpečné používanie internetu v prípade maloletých treba považovať za prioritu sociálnej, vzdelávacej a mládežníckej politiky Únie a za kľúčový prvok stratégie Európa 2020;

18. podporuje neustále digitálne vzdelávanie pedagógov, ktorí trvale pracujú so žiakmi v školách;

19. zdôrazňuje potrebu výchovného spojenectva rodín, školy, občianskej spoločnosti a zainteresovaných strán vrátane všetkých, ktorí sú zapojení do poskytovania audiovizuálnych služieb, s cieľom zabezpečiť vyvážené a aktívne vzťahy medzi digitálnym svetom a maloletými; nabáda Komisiu, aby podporovala informačné iniciatívy zamerané na rodičov a pedagógov s cieľom zabezpečiť, aby mohli maloletým čo najlepšie pomáhať pri používaní digitálnych nástrojov a služieb;

20. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali rovnaký prístup maloletých k bezpečnému a kvalitnému pluralitnému digitálnemu obsahu v rámci existujúcich i nových programov a služieb venovaných mladým ľuďom, vzdelávaniu, kultúre a umeniu;

21. vyzýva členské štáty, verejné orgány a poskytovateľov prístupu na internet, aby zintenzívnili svoje komunikačné kampane s cieľom informovať deti, adolescentov, rodičov a pedagógov o nekontrolovaných nebezpečenstvách digitálneho sveta;

22. uznáva úlohu médií verejnej služby pri propagovaní bezpečného a dôveryhodného online priestoru pre maloleté osoby;

23. vyzýva Komisiu, aby medzi svoje hlavné priority zaradila ochranu detí pred agresívnou alebo zavádzajúcou televíznou a online reklamou;

24. zdôrazňuje najmä úlohu súkromného sektora a priemyslu, ako aj ďalších zainteresovaných strán, pokiaľ ide o ich zodpovednosť vo vzťahu k týmto otázkam, ako aj označovanie webových stránok bezpečných pre deti a propagáciu „netikety“ (etikety na internete) pre deti; zdôrazňuje, že všetky takéto opatrenia by mali byť plne kompatibilné s právnymi predpismi a poskytovať právnu istotu, mali by brať do úvahy práva koncových užívateľov a byť v súlade s existujúcimi právnymi a súdnymi postupmi, ako aj s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Chartou základných práv Európskej únie, s judikatúrou Európskeho súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva; vyzýva odvetvie priemyslu, aby dodržiavalo a plne uplatňovalo existujúce kódexy správania a podobné iniciatívy, ako je záväzok EÚ a Barcelonské vyhlásenie Fóra o spotrebnom tovare;

25. zdôrazňuje, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť online predaju škodlivých látok, ako je alkohol, ktorý sa tak môže dostať k mladým ľuďom; poukazuje na to, že v dôsledku charakteru a rozsahu online marketingových metód (napríklad využívanie sociálnych sietí) sa dá jednotlivým členským štátom predaj alkoholu na internete veľmi ťažko monitorovať a opatrenia Európskej komisie by mali v tomto smere pridanú hodnotu;

26. upozorňuje na účinnosť formálneho, informálneho a neformálneho vzdelávania, ako aj vzájomného vzdelávania pri šírení bezpečných postupov a s prihliadnutím na potenciálne hrozby (prostredníctvom konkrétnych príkladov) medzi maloletými pri používaní internetu, sociálnych sietí, videohier a mobilných telefónov a nabáda iniciatívu Európska školská sieť, aby v tejto oblasti podporovala poradenskú činnosť medzi študentmi; zdôrazňuje, že o bezpečných postupoch a hrozbách je potrebné informovať aj rodičov;

27. vyzýva Komisiu a členské štáty na vytvorenie systémov zameraných na to, aby deti a mladí ľudia získali primerané zručnosti a aby mali zabezpečený informovaný prístup k internetu a novým médiám; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zavádzania digitálnej mediálnej gramotnosti do všetkých úrovní formálneho a neformálneho vzdelávania vrátane celoživotného vzdelávania od čo najnižšieho veku;

Právo na ochranu

Boj proti nezákonnému obsahu

28. zdôrazňuje problémy, ktorým čelí trestné právo, pokiaľ ide o jeho činnosť v prostredí online v súvislosti so zásadami právnej istoty a zákonnosti, prezumpcie neviny, práv obetí a práv podozrivých; v tejto súvislosti upozorňuje na problémy, ktoré vznikli v minulosti v súvislosti so zavedením jednoznačnej definície, ako v prípade navádzania na sexuálny vzťah cez internet (grooming) a detskej pornografie – pri ktorých sa uprednostňuje označenie „ materiál, ktorý sa týka sexuálneho zneužívania detí“;

29. vyzýva preto Komisiu, aby v rámci svojej oznamovacej povinnosti v súvislosti s transpozíciou smernice 2011/92/EÚ zbierala presné a jasné údaje o trestnej činnosti navádzania na sexuálny vzťah cez internet vrátane presnej identifikácie vnútroštátnych ustanovení, podľa ktorých sa takéto správanie považuje za trestný čin; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zhromažďovali údaje o tejto trestnej činnosti, pokiaľ ide o počet uzavretých trestných konaní, počet odsudzujúcich rozsudkov a dôležité vnútroštátne judikatúry, a  aby si navzájom vymieňali najlepšie skúsenosti, pokiaľ ide o trestné stíhanie a ukladanie trestu; vyzýva Komisiu, aby podstatne zlepšila prípravu a zverejňovanie štatistických informácií s cieľom umožniť lepšiu tvorbu a prehodnocovanie politiky;

30. v tejto súvislosti uznáva vysokú úroveň spolupráce, ktorá existuje medzi políciou a súdnymi orgánmi v členských štátoch, ako aj medzi Europolom a Eurojustom, pokiaľ ide o trestné činy spáchané na deťoch pomocou digitálnych médií, čoho príkladom je tvrdý zákrok v prípade akcie Ikarus z roku 2011, zameranej proti šíreniu detskej pornografie na internete;

31. zdôrazňuje však, že vzhľadom na existujúce prekážky v oblasti plnej spolupráce a vzájomnej dôvery by bolo možné dosiahnuť ďalšie zlepšenie v rámci ďalšej harmonizácie trestného práva a trestných konaní členských štátov vrátane procesného práva, práva na ochranu údajov podozrivých osôb a dodržiavania základných práv podľa Charty EÚ;

32. víta zámer Európskej komisie zvážiť možné legislatívne opatrenia, ak samoregulácia tohto odvetvia neprinesie výsledky;

33. zdôrazňuje však, že návrhy ustanovení trestného práva hmotného EÚ musia v plnej miere rešpektovať zásady subsidiarity, proporcionality a všeobecné zásady, ktorými sa riadi trestné právo, a musia jasne preukázať, že ich cieľom je priniesť pridanú hodnotu do spoločného prístupu EÚ k boju proti závažnej cezhraničnej trestnej činnosti, ako sa uvádza v uznesení Európskeho parlamentu o prístupe EÚ k trestnému právu z 22. mája 2012 (A7-0144/2012)[9];

34. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli maximálne úsilie na posilnenie spolupráce s tretími krajinami, pokiaľ ide o rýchle odstránenie internetových stránok, ktoré majú alebo šíria nelegálny obsah alebo správanie na ich území, ako aj o boj proti počítačovej kriminalite; podporuje v tejto súvislosti medzinárodné výmeny odborných poznatkov a osvedčených postupov a vzájomnú výmenu iniciatív medzi vládami, orgánmi presadzovania práva, policajnými útvarmi so špecializáciou na počítačovú kriminalitu, horúcimi linkami, organizáciami na ochranu detí a internetovým priemyslom;

35. v tejto súvislosti žiada úplné prijatie všetkých opatrení uvedených v pláne Rady na rok 2009, ktorý sa týka posilnenia procesných práv podozrivých alebo obvinených osôb v rámci trestných konaní, ako aj spoločný prístup k prípustnosti a posudzovaniu s cieľom odstrániť prekážky voľného šírenia dôkazov získaných v inom členskom štáte;

36. podporuje zavedenie a posilnenie systémov horúcich liniek na oznamovanie trestných činov, nezákonného obsahu a správania s prihliadnutím okrem iného na skúsenosti s európskou horúcou linkou pre prípady nezvestných detí, ako aj s vnútroštátnymi systémami včasného varovania a európskym automatizovaným systémom varovania v prípade nezvestných detí Child Alert; zdôrazňuje však, že v každom bezprostrednom trestnom konaní na základe oznámenia treba dosiahnuť rovnováhu na jednej strane medzi právami potenciálnych obetí, pozitívnou povinnosťou členských štátov konať v súlade s článkami 2 a 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ako už bolo zdôraznené v jurisprudencii Európskeho súdu pre ľudské práva, a na druhej strane právami podozrivých; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa zaviazali k výmene najlepších postupov, pokiaľ ide o vyšetrovanie a stíhanie trestných činov spáchaných na deťoch v digitálnom prostredí; pripomína, že článok 8 návrhu Komisie na všeobecné nariadenie o ochrane údajov (COM(2012)0011) obsahuje osobitné záruky týkajúce sa spracovania osobných údajov detí, ako je povinný súhlas rodičov so spracovaním údajov detí vo veku do 13 rokov;

37. konštatuje, že postupy na odhaľovanie a odstraňovanie fungujú v niektorých členských štátoch ešte stále príliš pomaly; víta iniciatívu Komisie zverejniť v tejto súvislosti posúdenie vplyvov a odporúča zvýšenie efektívnosti týchto postupov a ich ďalšie rozvíjanie v členských štátoch podľa osvedčených postupov;

38. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyhodnotili efektívnosť spolupráce pri ochrane maloletých pred trestnými činmi online s políciou, horúcimi linkami a platnými dohodami s poskytovateľmi internetových služieb; žiada vytváranie efektívneho spolupôsobenia s inými službami v tejto oblasti vrátane polície a systémov justičných orgánov na ochranu maloletých pred trestnými činmi online, najmä prostredníctvom koordinácie a zapájania horúcich liniek a kontaktných miest;

39. nabáda členské štáty, aby udržiavali vnútroštátne horúce linky a iné možnosti kontaktu, napríklad tzv. bezpečnostné tlačidlá, ktoré zodpovedajú štandardom INHOPE, s cieľom zlepšiť ich vzájomné prepojenie, a aby dôkladne analyzovali dosiahnuté výsledky;

40. zdôrazňuje význam rozširovania spoľahlivých nástrojov, ako sú výstražné stránky alebo zvukové či vizuálne signály, ktorých cieľom je obmedziť priamy prístup maloletých osôb k obsahu, ktorý je pre ne škodlivý;

41. žiada Komisiu a členské štáty, aby zlepšili informovanosť maloletých osôb a ich rodín o horúcich linkách a iných možnostiach kontaktu, ako sú bezpečnostné tlačidlá, ktoré uľahčia nahlásenie nezákonného obsahu, a vyzýva členské štáty, aby zvýšili informovanosť o existencii horúcich liniek ako možnosti kontaktu na oznamovanie vyobrazení so sexuálnym zneužívaním detí;

42. podporuje záväzky poskytovateľov digitálneho obsahu a digitálnych služieb uplatňovať etické kódexy, ktoré sú v súlade s platnými právnymi predpismi, s cieľom identifikovať nezákonný obsah, predchádzať jeho umiestňovaniu na internete a odstraňovať ho na základe rozhodnutia súdnych orgánov; nabáda Komisiu a členské štáty, aby v tejto oblasti uskutočnili vyhodnotenia;

43. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uskutočnili novú kampaň zameranú na rodičov s cieľom pomôcť im pochopiť digitálny obsah, s ktorým ich deti pracujú, a najmä spôsoby ochrany detí pred nelegálnym, nevhodným a nebezpečným digitálnym obsahom;

44. vyjadruje ľútosť nad nedodržiavaním dohody, ktorú 9. februára 2009 podpísala Európska komisia so 17 internetovými sociálnymi sieťami vrátane sietí Facebook a MySpace a ktorej cieľom bolo presadzovať ochranu a bezpečnosť maloletých osôb na internete;

45. zdôrazňuje, že trestné činy páchané na internete majú často cezhraničný charakter a medzinárodná spolupráca existujúcich orgánov presadzovania práva by preto mala byť významným prvkom boja proti týmto trestným činom;

46. naliehavo žiada členské štáty a Komisiu, aby začínali a podporovali informačné kampane zamerané na deti, rodičov a pedagógov s cieľom poskytnúť im informácie potrebné na ochranu pred počítačovou kriminalitou, ako aj s cieľom nabádať ich k tomu, aby oznamovali podozrivé webové stránky a správanie sa na internete;

47. vyzýva členské štáty, aby náležitým spôsobom zaviedli existujúce procesné pravidlá na ukončovanie prevádzky webových stránok s vykorisťovateľským, ohrozujúcim, zneužívajúcim, diskriminačným či inak škodlivým obsahom;

Boj proti škodlivému obsahu

48. vyzýva Komisiu, aby preskúmala účinnosť rôznych systémov dobrovoľnej klasifikácie obsahu nevhodného pre maloletých v členských štátoch, a nabáda Komisiu, členské štáty a internetový priemysel, aby posilnili spoluprácu v rozvíjaní stratégií a noriem na zaúčanie detí, ako zodpovedne používať internet, a aby ich informovali a chránili, pokiaľ ide o vystavenie obsahu online i offline, ktorý je vzhľadom na ich vek nevhodný, vrátane násilia, reklamy podporujúcej nadmerné utrácanie a nákupy virtuálneho tovaru alebo utrácanie kreditu prostredníctvom mobilných telefónov;

49. víta technické inovácie, prostredníctvom ktorých odvetvie ponúka osobitné online riešenie, ktoré umožňuje deťom bezpečné používanie internetu;

50. vyzýva združenia poskytovateľov audiovizuálnych a digitálnych služieb, aby v spolupráci s inými zainteresovanými združeniami zahrnuli ochranu maloletých do svojich štatútov a aby uvádzali vhodnú vekovú skupinu;

51. nabáda členské štáty, aby pokračovali v dialógu smerujúcom k harmonizácii klasifikácie digitálneho obsahu pre maloletých, a to v spolupráci s príslušnými prevádzkovateľmi, združeniami a tretími krajinami;

52. nabáda Komisiu a členské štáty, aby označovali elektronické hry jasnými odlišovacími znakmi podľa vekových skupín, ktorým sú určené, a najmä podľa ich obsahu;

53. vyzýva Komisiu, aby ďalej rozpracovala Európsky rámec bezpečnejšieho používania mobilných telefónov s využitím možností, ktoré uľahčujú rodičovskú kontrolu;

54. poukazuje na dobrú prácu organizácií občianskej spoločnosti a nabáda tieto organizácie, aby spolupracovali a pracovali na cezhraničnej úrovni, ako aj v partnerstve s orgánmi na presadzovanie práva, vládami, poskytovateľmi internetových služieb a verejnosťou;

Ochrana osobných údajov

55. opätovne zdôrazňuje význam ochrany údajov pre deti, najmä v súvislosti s rýchlym nárastom médií v oblasti sociálnych sietí a diskusných fór a vzhľadom na zvyšujúci sa tok a dostupnosť osobných údajov prostredníctvom digitálnych médií;

56. víta nový návrh nariadenia o ochrane údajov (COM(2012)0011) a jeho osobitné ustanovenia o súhlase detí a práve „byť zabudnutý“, ktoré zakazuje uchovávať online informácie o osobných údajoch maloletých, ktoré môžu predstavovať riziko pre ich osobný a profesijný život, pričom pripomína, že trvalosť internetových informácií a údajov súvisiacich s deťmi možno zneužiť na poškodenie ich dôstojnosti a sociálneho začlenenia;

57. zdôrazňuje, že tieto ustanovenia sa musia ujasniť a vypracovať spôsobom, ktorý zabezpečí, aby boli po prijatí nového právneho predpisu jednoznačné a plne funkčné a aby neoslabovali slobodu na internete;

58. víta tiež zámer zaviesť elektronický systém overovania veku;

59. je presvedčený, že vlastníci a správcovia internetových stránok by mali jasne a viditeľne uvádzať svoju politiku ochrany údajov a mali by zaviesť systém povinného súhlasu rodičov na spracovanie údajov o deťoch mladších ako 13 rokov; vyzýva tiež na zvýšenie úsilia na čo najvyššiu štandardnú ochranu súkromia, aby sa zabránilo sekundárnej viktimizácii detí;

60. zdôrazňuje význam informovania používateľov o tom, ako s ich osobnými údajmi a údajmi s nimi spojených tretích strán zaobchádzajú poskytovatelia služieb a sociálnych sietí, ako aj o možnostiach nápravy, ktoré majú k dispozícii v prípade použitia ich údajov nad legitímny účel, na ktorý ich poskytovatelia a ich partneri získali; tieto informácie musia byť v jazyku a forme, ktoré sú prispôsobené profilu používateľov, s osobitnou pozornosťou venovanou maloletým používateľom; domnieva sa, že poskytovatelia majú v tejto veci osobitné povinnosti, a vyzýva ich, aby používateľov informovali o svojej publikačnej politike jasným a zrozumiteľným spôsobom;

61. pevne verí, že v každom digitálnom odvetví získajú podporu také technologické možnosti, ktoré môžu v prípade výberu obmedziť surfovanie maloletých na internete v rámci kontrolovateľného rozsahu a s podmieneným prístupom, čím zabezpečia účinný nástroj rodičovskej kontroly; konštatuje však, že tieto opatrenia nemôžu nahrádzať starostlivú výchovu detí v oblasti používania médií;

62. zdôrazňuje, že je dôležité veľmi skoro informovať deti a adolescentov o ich práve na súkromie na internete a naučiť ich rozoznávať niekedy rafinované metódy používané na získavanie informácií od nich;

Právo na odpoveď v digitálnych médiách

63. vyzýva členské štáty, aby vypracovali a zharmonizovali systémy, ktoré sa týkajú práva na odpoveď v digitálnych médiách, pričom by mali zlepšiť aj ich účinnosť;

Právo na digitálne občianstvo

64. zdôrazňuje, že digitálny svet je významným nástrojom výchovy k občianstvu, ktorý uľahčuje zapájanie mnohých občanov žijúcich v periférnych oblastiach, najmä mladého publika, tým, že im umožňuje naplno využívať slobodu prejavu a komunikáciu online;

65. vyzýva členské štáty, aby považovali digitálne platformy za nástroj, ktorý učí každé dieťa demokratickej účasti, pričom treba brať osobitný zreteľ na tie najohrozenejšie;

66. zdôrazňuje, že nové médiá umožňujú prostredníctvom digitálnych služieb a digitálneho obsahu príležitosť na podporu porozumenia a dialógu medzi generáciami, pohlaviami a rôznymi kultúrnymi a etnickými skupinami;

67. pripomína, že na internete sú informácie a občianstvo úzko prepojené a že dnes ohrozuje občiansku angažovanosť mladých ľudí nezáujem o informácie, ktorý prejavujú;

o

o        o

68. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

• [1]  Ú. v. EÚ C 83, 30.3.2010, s. 389.
• [2]  Ú. v. EÚ L 335, 17.12.11, s. 1.
• [3]  Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1.
• [4]  Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1.
• [5]  Ú. v. EÚ L 327, 24.11.2006, s. 12.
• [6]  Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 72.
• [7]  Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011, s. 15.
• [8]  Prijaté texty, P7_TA(2011)0323.
• [9] ¹ Prijaté texty, P7_TA-PROV(2012)0208.

Dôvodová správa

Európske deti trávia pred televíziou až do 40 hodín týždenne. Na internete sú 88 minút denne (vo veku 15/16 rokov sú to 2 hodiny), pričom v priemere začínajú v deviatich rokoch, ale v niektorých prípadoch skôr než začnú čítať a chodiť do školy.

Prvý problém, ktorý je potrebné riešiť, sa stále týka digitálnej priepasti, ktorá v súčasnej ekonomickej situácii ohrozuje všetky menej chránené skupiny vrátane maloletých a negatívne vplýva na ich ekonomickú, sociálnu a kultúrnu budúcnosť. Prístup do digitálneho sveta a k zručnosti v digitálnom jazyku vyžaduje podporu, ktorú môže ponúknuť iba výchovné prepojenie rodiny, školy a spoločnosti.

Táto správa vychádza z odpovedí členských štátov v rámci prieskumu podľa bodu 6 odporúčania 2006/956/ES a komplexne sa zaoberá problematikou, ktorá v priebehu niekoľkých rokov významne zmenila život maloletých v Európskej únii.

Internet je spoločníkom mladých ľudí, často viac než ich rodina, škola a priatelia. Deti vo veku 9 – 16 rokov používajú počítače na školskú prácu a hru (100 %) a tiež na pozeranie videoklipov (86 %), hranie sa s inými, sťahovanie videa a hudby a výmenu P2P (56 %) a napokon na vzájomnú výmenu súborov, navštevovanie chatov, blogov a virtuálnych svetov (23 %).

Spomedzi mladých používateľov 44 % zdôrazňuje pozitívne možnosti, ktoré ponúka sieť, pričom vyslovujú veľkú spokojnosť. 38 % detí vo veku 9 – 12 rokov a 77 % detí vo veku 15 – 16 rokov je registrovaných na niektorej sociálnej sieti. Vo svojom profile má 16 % z nich fiktívnu identitu a 27 % 9 – 12 ročných uvádza vyšší ako skutočný vek. Používanie internetu je čoraz individuálnejšie, lebo 49 % detí sa pripája online z vlastnej izby, 33 % z mobilného telefónu alebo digitálneho tabletu, 87 % z domu a 63 % zo školy. 50 % detí vo veku 11 – 16 rokov uvádza, že sa ľahšie vyjadrujú online ako v v osobnom styku s ľuďmi.

Naivní a neskúsení používatelia, medzi ktorých možno zaradiť aj maloletých, pri nie príliš uvedomelom používaní bez ochrany a kontroly čelia rôznym rizikám, ako je zneužitie ich súkromných údajov, využitie ich profilov na obchodné účely, zdravotné riziká, fenomény závislosti, skreslený vzťah k realite a svojej vlastnej identite.

Ponuka škodlivého obsahu online s výraznými prvkami násilia, diskriminácie, sexizmu, rasizmu, ktorých charakter nie je vhodný pre maloletých, môže u nepripraveného používateľa znížiť vnímanie urážky ľudskej dôstojnosti a uľahčiť rozšírenie používania siete maloletými s úmyslami, ktoré viac či menej vedome škodia ich dôstojnosti (sexting) alebo dôstojnosti iných – internetové šikanovanie (cyber bullying). 55 % detí uvádza, že vníma riziká siete, 12 % detí vo veku 9 – 12 rokov uvádza, že boli obťažované, najmä formou internetového šikanovania (40 %), ako aj obsahom a prístupom sexuálneho charakteru (25 %). Predovšetkým internetové šikanovanie sa zdá byť rozšírením toho, ktoré existuje v reálnom živote, pričom pomáha šíriť tento jav a vytvárať recipročné správanie.

Rodičia a pedagógovia často prejavujú napätie, majú ťažkosti so sprevádzaním mladých ľudí pri pozitívnom objavovaní digitálneho sveta a zostávajú na okraji ich „virtuálnych životov“, čo môže byť niekedy príčinou alebo dôsledkom nespokojnosti v reálnom živote. Rodičovská kontrola prostredníctvom štandardných signálov alebo prístupu s použitím kreditnej karty a PIN sa osvedčila ako užitočný nástroj pre systémy vysielania a širokopásmových služieb v súvislosti s audiovizuálnymi médiami, ale je nedostatočná a len čiastočne efektívna v prípade internetu a elektronických komunikačných sietí vzhľadom na obrovskú rôznorodosť dodávateľov služieb a ich globálne rozšírenie.

Škola sa prispôsobuje digitálnemu svetu zavádzaním hardvéru, programov a pracovných metód do prevádzky v 23 krajinách Únie, a to tempom a spôsobom, ktoré nedržia krok so zmenami, ktoré technológia priniesla do života detí. Úlohou školy je vzdelávať maloletých v praktickom a kritickom používaní digitálnych technológií a siete vo vzťahových situáciách, a to s dospelou osobou, ako aj v skupine rovesníkov, obhajovaním kultúrnej rozmanitosti spolu s otvorením sa svetu. Vzdelávanie umožňuje mladým ľuďom zvládnuť digitálne zručnosti, uznávané ako jedny z ôsmich „kľúčových zručností“ nevyhnutných pre tých, ktorí žijú v spoločnosti založenej na vedomostiach.

Spoločnosť sa o túto zodpovednosť so školou delí a musí si byť vedomá sociálnych a ekonomických výhod vyplývajúcich z kritického, aktívneho a bezpečného používania digitálnych médií maloletými, na rozdiel od používania, ktoré vedie k závislosti, konformnému a úzkostnému správaniu, pasivite či agresivite.

Členské štáty rôznym tempom aj naďalej podporujú preklenutie digitálnej priepasti a účasť maloletých v digitálnom svete prostredníctvom metód prístupu k sieti, úpravy jej obsahu, ochrany súkromia a digitálnej identity a zavádzaním základného programovania ako voliteľného učebného programu pre základné a stredné školy.

Deti samotné, škola, vedci i spoločnosť si čoraz viac uvedomujú normy kvality, ktoré sa musia vyžadovať pre obsah zameraný na maloletých, bez ohľadu na formu jeho šírenia, analógovú či digitálnu, online alebo off-line a použitý prístroj (televízor, počítač, telefón, digitálny tablet). Výrobcovia hardvéru a poskytovatelia obsahu a ich združenia sa zúčastňujú na spoločnom výskume, pričom však bránia svoje obchodné záujmy. Predovšetkým na základe smernice o audiovizuálnych mediálnych službách verejné služby rozhlasového a televízneho vysielania a služby na viacerých platformách, a to priamo, ako aj prostredníctvom Európskej únie, už roky umožňujú výmenu osvedčených postupov a nástrojov na monitorovanie programov pre maloletých, a napriek tomu je ponuka kvalitných programov pre túto vekovú skupinu často obmedzená aj tam, kde je jasná redakčná zodpovednosť, ako je to v prípade televízneho vysielania.

EÚ a členské štáty prijali právne úpravy a opatrenia na podporu samoregulácie, čo bolo potrebné, keďže tento jav sa týka mnohých sociálnych aspektov, ktoré nie je možné riešiť iba z hľadiska práva. Preto sa zaviedli účinné nástroje spolufinancované EÚ, predovšetkým program Safer Internet (Bezpečnejší internet), ktorý je dobre zakotvený vo všetkých krajinách Európskej únie a do roku 2013 zabezpečí koordináciu, ktorá bola pozitívne prijatá v priebežnej správe.

V návrhu správy sa poukazuje na tri prvky v oblasti ochrany maloletých v digitálnom veku:

- prístup k médiám a novým médiám a vzdelávanie o nich,

- ochrana, ktorá rozlišuje boj proti nezákonnému obsahu od boja proti nevhodnému obsahu a správaniu, pričom sa ochraňujú osobné údaje a právo na odpoveď,

- digitálne občianstvo.

Na úvod sa navrhuje rámec práv a riadenia, ktorého cieľom je ukončiť stav legislatívnej roztrieštenosti a nejednotnosti pokynov na ochranu maloletých v digitálnom svete, ktoré sú v súčasnosti prítomné v oblasti ľudských práv, ochrany osobných údajov, boja proti sexuálnemu zneužívaniu, audiovizuálnych mediálnych služieb a internetového obchodu. V článku 24 Charty základných práv Európskej únie sa uvádza, že politiky v oblasti práv dieťaťa sú holistické: z tohto dôvodu je potrebná orientačná rámcová smernica, ktorá by zhrnula a upravila celú oblasť a viacúrovňové riadenie, ktoré bude vyžadovať harmonizáciu prístupu v členských štátoch a vyžadovať silnejšiu koordináciu medzi nimi a s EÚ.

S vedomím kultúrnych a právnych rozdielov medzi členskými štátmi, na základe ktorých je problematické určiť hranicu medzi obsahom a správaním, ktoré sa má postihovať, a „šedými“ oblasťami, navrhujeme rozlišovať nezákonný obsah, ako sú navádzanie na sexuálny vzťah – grooming (uznané ako trestný čin v Dohovore Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a zneužívaním, ktorý však doteraz neprijali a neratifikovali všetky členské štáty), detská pornografia, porušenie práva na ochranu osobných údajov, hazardné internetové hry a obchodné podvody, od konania, ktoré môže mať závažné dôsledky, ako sú internetové šikanovanie (cyber bullying) a sexting, a od nevhodného obsahu vzhľadom na vek, ako je nevhodná reklama, násilie, sex a iný obsah, ktorý vyvoláva strach a úzkosť.

Tiež je potrebné riešiť niektoré problémy súčasného rámca:

Je potrebné zabezpečiť pokračovanie programu Safer Internet a v každom prípade zabezpečiť, aby zodpovednosť za ochranu maloletých pred počítačovou kriminalitou niesli v prvom rade orgány činné v trestnom konaní, a to v čoraz účinnejšej podobe založenej na spolupráci na európskej úrovni. Malo by sa podporovať opatrenie na boj proti trestnej činnosti páchanej na maloletých online, úspešne prijaté v niektorých členských štátoch, ktoré zavádza výmenu informácií s poskytovateľmi internetových služieb a poskytovateľmi e-mailových služieb.

Samoregulácia sa ukázala ako užitočný spôsob, ale ukázala obmedzenia, ktoré je potrebné opraviť v prípade konfliktu záujmov.

Je nevyhnutné, aby sa členské štáty usilovali o ochranu maloletých v digitálnom svete tiež tým, že budú podporovať všetky formy ovládania jeho foriem, čo je nevyhnutné pre úplné a aktívne občianstvo, pre možnosť ponúknuť európskym občanom príležitosť zachytiť kultúrny a hospodársky rozmer všetkých druhov médií súvisiacich s digitálnou technológiou a s cieľom prispieť k realizácii lisabonských cieľov, a to podporou rozvoja znalostnej ekonomiky a posilnením konkurencieschopnosti.

MENŠINOVÉ STANOVISKO

predložený v súlade s článkom 52 ods. 3 rokovacieho poriadku

Názor menšiny skupiny ALDE

Marietje Schaake, Hannu Takkula, Morten Løkkegaard, Nadja Hirsch

Zastávame názor, že deti by mali byť chránené a zločin by sa mal riešiť prostredníctvom presadzovania práva. Zameranie správy na vládne kampane, rozšírenie presadzovania na ISP a ďalšie samoregulačné mechanizmy stanovuje nesprávne priority a prináša riziko „privatizácie“ zodpovedností, ktoré spočívajú v rukách štátov, pričom sa znižuje úloha rodičov vo výchove detí.

Opatrenia v správe ďalej ukazujú neopodstatnený dôraz na vnímanie nebezpečenstva internetu, pričom obmedzujú príležitosti na vzdelávanie a inovácie. Uprednostňujeme skôr posilnenie odolnosti a nezávislosti mladých. Úsilie treba zamerať na výchovu detí a mládeže, aby s pomocou rodičov a učiteľov prevzali zodpovednosť za svoje konanie v súvislosti s internetom a rozvíjali svoje elektronické zručnosti.

Sme si vedomí toho, že pokrok v IKT môže zvýšiť sociálny kapitál, pričom sa podporia základné práva, ako je sloboda prejavu a prístup k informáciám. Považujeme zapájanie detí a mládeže do dnešnej „digitálnej spoločnosti“ za zásadný aspekt ich vývoja.

Aj keď plne uznávame, že je potrebné efektívne presadzovanie práva, najmä zabrániť závažným trestným činom, ako je detská pornografia, vyjadrujeme poľutovanie nad reštriktívnou povahou navrhovaných opatrení, a to nám bráni podporiť ich.

STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (25.7.2012)

pre Výbor pre kultúru a vzdelávanie

o ochrane detí v digitálnom svete
(2012/2068(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Anna Hedh

NÁVRHY

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci vyzýva Výbor pre kultúru a vzdelávanie, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  poukazuje na skutočnosť, že nová etapa ochrany práv detí v rámci EÚ začala nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy spolu s Chartou základných práv Európskej únie, ktorá má odteraz právne záväzný charakter a ktorej článok 24 definuje ochranu detí ako základné právo a stanovuje, že všetky akcie, ktoré sa týkajú detí a ktoré uskutočňujú verejné orgány či súkromné inštitúcie musia v prvom rade zohľadňovať najlepší záujem dieťaťa; opakovane zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby EÚ plne dodržiavali normy tých medzinárodných nástrojov, ktorých EÚ nie je zmluvnou stranou, v súlade s požiadavkou Európskeho súdneho dvora vo veci C-540/03, Európsky parlament v. Rada;

2.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby plynulo a včas transponovali a vykonávali smernicu 2011/92/EÚ o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili maximálnu harmonizáciu svojho úsilia v oblasti ochrany maloletých v digitálnom svete;

3.  opakovane vyzýva členské štáty, aby v prípade, že tak ešte neurobili, podpísali a ratifikovali medzinárodné nástroje o ochrane detí, napríklad Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním, Tretí opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa a Európsky dohovor o výkone práv detí, a aby transponovali tieto nástroje s uplatnením potrebnej právnej istoty a jednoznačnosti v súlade s požiadavkou právneho poriadku EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa práva detí začleňovali do všetkých oblastí politiky EÚ prostredníctvom analýzy vplyvu opatrení na práva, bezpečnosť a fyzickú i duševnú integritu detí, a že táto analýza musí obsahovať jasne vypracované návrhy Komisie, ktoré sa týkajú digitálneho prostredia; zdôrazňuje, že digitálna gramotnosť, počítačové zručnosti a bezpečné používanie internetu treba zachovať ako prioritu európskej sociálnej politiky;

4.  poukazuje na skutočnosť, že internet poskytuje deťom a mladým ľuďom nesmierne hodnotné nástroje, ktoré môžu využiť na vyjadrenie alebo presadzovanie svojich názorov, prístup k informáciám, vzdelávanie a dožadovanie sa svojich práv, a zároveň predstavuje skvelý komunikačný prostriedok, ktorý poskytuje príležitosti na osobný rast; zdôrazňuje však i to, že prostredie online a zdroje sociálnych médií predstavujú značné možné riziká pre súkromie a dôstojnosť detí, ktoré s ľahkosťou používajú internet, avšak patria medzi jeho najohrozenejších užívateľov; pripomína, že internetové prostredie vystavuje deti tiež nebezpečenstvu vo forme takých javov, ako je detská pornografia, výmena materiálu o násilí, počítačová kriminalita, zastrašovanie, šikanovanie, navádzanie na sexuálny vzťah (grooming), možnosť detí získať prístup k zákonom obmedzeným alebo veku neprimeraným tovarom a službám alebo možnosť ich získať, vystavenie veku neprimeranej, agresívnej alebo zavádzajúcej reklame, podvody, krádež totožnosti, sprenevera a podobné nebezpečenstvá finančného charakteru, ktoré môžu znamenať traumatický zážitok;

5.  zdôrazňuje, že len komplexné prepojenie právnych, technických a výchovnovzdelávacích opatrení vrátane prevencie môže adekvátne reagovať na nebezpečenstvo, ktorému deti čelia , a zlepšiť ochranu detí v internetovom prostredí; naliehavo vyzýva v tejto súvislosti členské štáty a Komisiu, aby prijali vhodné opatrenia – aj prostredníctvom internetu – ako sú informačné kampane a kampane na zvýšenie povedomia, výskumné a výchovnovzdelávacie programy zamerané na zvyšovanie osvety a znižovanie rizika, že sa deti stanú obeťami internetu, a to podľa potreby v spolupráci s príslušnými organizáciami občianskej spoločnosti, rodinami, školami, audiovizuálnymi službami, priemyselným odvetvím a inými zúčastnenými stranami;

6.  podporuje v tejto súvislosti snahy členských štátov podporovať systematické vzdelávanie a odbornú prípravu detí, rodičov, vychovávateľov, učiteľov a sociálnych pracovníkov s cieľom umožniť im pochopiť digitálny svet a identifikovať tie nebezpečenstvá, ktoré by mohli poškodiť fyzickú alebo duševnú integritu detí, súčasne znížiť riziká spojené s digitálnymi médiami a poskytovať informácie o možnostiach nahlasovania a o prístupe k obetiam spomedzi detí; zdôrazňuje zároveň, že deti musia pochopiť, že aj ony môžu používaním digitálnych technológií zasahovať do práv iných osôb alebo sa dokonca dopúšťať trestnej činnosti;

7.  zdôrazňuje problémy, ktorým čelí trestné právo, pokiaľ ide o jeho činnosť v prostredí online v súvislosti so zásadami právnej istoty a zákonnosti, prezumpcie neviny, práv obetí a práv podozrivých; v tejto súvislosti upozorňuje na problémy, ktoré vznikli v minulosti v súvislosti so zavedením jednoznačnej definície, ako v prípade navádzania na sexuálny vzťah cez internet (grooming) a detskej pornografie – pri ktorých sa uprednostňuje označenie „ materiál, ktorý sa týka sexuálneho zneužívania detí“;

8.  zdôrazňuje, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť online predaju škodlivých látok, ako je alkohol, ktorý sa tak dostáva k mladým ľuďom; poukazuje na to, že v dôsledku charakteru a rozsahu online marketingových metód (napríklad využívanie sociálnych sietí) sa dá jednotlivým členským štátom predaj alkoholu online veľmi ťažko monitorovať a opatrenia Európskej komisie by mali v tomto smere pridanú hodnotu;

9.  vyzýva preto Komisiu, aby v rámci svojej oznamovacej povinnosti v súvislosti s transpozíciou smernice 2011/92/EÚ zbierala presné a jasné údaje o trestnej činnosti navádzania na sexuálny vzťah cez internet (grooming) vrátane presnej identifikácie vnútroštátnych ustanovení, podľa ktorých sa takéto správanie považuje za trestný čin; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zhromažďovali údaje o tejto trestnej činnosti, pokiaľ ide o počet uzavretých trestných konaní, počet odsudzujúcich rozsudkov a dôležité vnútroštátne judikatúry, a  aby si navzájom vymieňali najlepšie skúsenosti, pokiaľ ide o trestné stíhanie a ukladanie trestu; vyzýva Komisiu, aby podstatne zlepšila prípravu a zverejňovanie štatistických informácií s cieľom umožniť lepšiu tvorbu a prehodnocovanie politiky;

10. v tejto súvislosti uznáva vysokú úroveň spolupráce, ktorá existuje medzi políciou a súdnymi orgánmi v členských štátoch, ako aj medzi Europolom a Eurojustom, pokiaľ ide o trestné činy spáchané na deťoch pomocou digitálnych médií, čoho príkladom je tvrdý zákrok v prípade akcie Ikarus z roku 2011, zameranej proti šíreniu detskej pornografie online; zdôrazňuje však, že vzhľadom na existujúce prekážky v oblasti plnej spolupráce a vzájomnej dôvery by bolo možné dosiahnuť ďalšie zlepšenie v rámci ďalšej harmonizácie trestného práva a trestných konaní členských štátov vrátane procesného práva, práva na ochranu údajov podozrivých osôb a dodržiavania základných práv podľa Charty EÚ; zdôrazňuje však, že návrhy ustanovení trestného práva hmotného EÚ musia v plnej miere rešpektovať zásady subsidiarity, proporcionality a všeobecné zásady, ktorými sa riadi trestné právo, a musia jasne preukázať, že ich cieľom je priniesť pridanú hodnotu do spoločného prístupu EÚ k boju proti závažnej cezhraničnej trestnej činnosti, ako sa uvádza v uznesení Európskeho parlamentu o prístupe EÚ k trestnému právu z 22. mája 2012[1];

11. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli maximálne úsilie na posilnenie spolupráce s tretími krajinami, pokiaľ ide o rýchle odstránenie webových stránok, ktoré majú alebo šíria nelegálny obsah alebo správanie na ich území, ako aj o boj proti počítačovej kriminalite; podporuje v tejto súvislosti medzinárodné výmeny odborných znalostí a osvedčených postupov a vzájomnú výmenu iniciatív medzi vládami, orgánmi presadzovania práva, policajnými útvarmi so špecializáciou na počítačovú kriminalitu, horúcimi linkami, organizáciami na ochranu detí a internetovým priemyslom;

12. v tejto súvislosti žiada úplné prijatie všetkých opatrení uvedených v pláne Rady na rok 2009, ktorý sa týka posilnenia procesných práv podozrivých alebo obvinených osôb v rámci trestných konaní, ako aj spoločný prístup k prípustnosti a posudzovaniu s cieľom odstrániť prekážky voľného šírenia dôkazov získaných v inom členskom štáte;

13. podporuje zavedenie a posilnenie systémov horúcich liniek na oznamovanie trestných činov, nezákonného obsahu a správania s prihliadnutím okrem iného na skúsenosti s európskou horúcou linkou pre prípady nezvestných detí, ako aj s vnútroštátnymi systémami včasného varovania a európskym automatizovaným systémom varovania v prípade nezvestných detí Child Alert; zdôrazňuje však, že v každom bezprostrednom trestnom konaní na základe oznámenia treba dosiahnuť rovnováhu na jednej strane medzi právami potenciálnych obetí, pozitívnou povinnosťou členských štátov konať v súlade s článkami 2 a 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ako už bolo zdôraznené v jurisprudencii Európskeho súdu pre ľudské práva, a na druhej strane právami podozrivých; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa zaviazali k výmene najlepších postupov, pokiaľ ide o vyšetrovanie a stíhanie trestných činov spáchaných na deťoch v digitálnom prostredí; pripomína, že článok 8 návrhu Komisie na všeobecné nariadenie o ochrane údajov (COM(2012)0011) obsahuje osobitné záruky týkajúce sa spracovania osobných údajov detí, ako je povinný súhlas rodičov so spracovaním údajov detí vo veku do 13 rokov;

14. zdôrazňuje úlohu súkromného sektora a priemyslu, ako aj ďalších zainteresovaných strán, pokiaľ ide o ich zodpovednosť vo vzťahu k otázkam, ako je agresívna a zavádzajúca reklama v TV a online zameraná na maloletých, označovanie webových stránok bezpečných pre deti a propagácia „netikety“ (etikety na internete) pre deti; zdôrazňuje, že všetky takéto opatrenia by mali byť plne kompatibilné s právnymi predpismi a poskytovať právnu istotu, mali by brať do úvahy práva koncových užívateľov a byť v súlade s existujúcimi právnymi a súdnymi postupmi, ako aj s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Chartou základných práv Európskej únie, s judikatúrou Európskeho súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva; vyzýva odvetvie priemyslu, aby dodržiavalo a plne uplatňovalo existujúce kódexy správania a podobné iniciatívy, ako je záväzok EÚ a Barcelonské vyhlásenie Fóra o spotrebnom tovare;

15. opätovne zdôrazňuje význam ochrany údajov pre deti, najmä v súvislosti s rýchlym nárastom médií v oblasti sociálnych sietí a diskusných fór a vzhľadom na zvyšujúci sa tok a dostupnosť osobných údajov prostredníctvom digitálnych médií; víta nový návrh nariadenia o ochrane údajov (COM(2012)0011) a jeho osobitné ustanovenia o súhlase detí a práve „byť zabudnutý“, pričom pripomína, že trvalosť internetových informácií a údajov súvisiacich s deťmi možno zneužiť na poškodenie ich dôstojnosti a sociálneho začlenenia; zdôrazňuje, že tieto ustanovenia sa musia ujasniť a vypracovať spôsobom, ktorý zabezpečí, aby boli po prijatí nového právneho predpisu jednoznačné a plne funkčné a aby neoslabovali slobodu na internete;

16. je presvedčený v tejto súvislosti, že vlastníci a správcovia webových stránok by mali jasne a viditeľne uvádzať svoju politiku ochrany údajov a mali by zaviesť systém povinného súhlasu rodičov na spracovanie údajov detí mladších ako 13 rokov; vyzýva tiež na zvýšenie úsilia na čo najvyššiu štandardnú ochranu súkromia, aby sa zabránilo sekundárnej viktimizácii detí;

17. víta zámer Európskej komisie vytvoriť Európske centrum pre boj proti počítačovej kriminalite s cieľom bojovať proti kriminalite online a je presvedčený, že ochrana detí musí byť v činnosti a úlohách tohto centra prioritou.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	10.7.2012
Výsledok záverečného hlasovania:	+: –: 0:	56 0 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jan Philipp Albrecht, Roberta Angelilli, Edit Bauer, Mario Borghezio, Rita Borsellino, Emine Bozkurt, Arkadiusz Tomasz Bratkowski, Simon Busuttil, Philip Claeys, Carlos Coelho, Ioan Enciu, Frank Engel, Cornelia Ernst, Monika Flašíková Beňová, Hélène Flautre, Kinga Gál, Kinga Göncz, Nathalie Griesbeck, Sylvie Guillaume, Anna Hedh, Salvatore Iacolino, Sophia in ‘t Veld, Lívia Járóka, Timothy Kirkhope, Juan Fernando López Aguilar, Baroness Sarah Ludford, Monica Luisa Macovei, Svetoslav Hristov Malinov, Véronique Mathieu, Anthea McIntyre, Anthea McIntyre, Louis Michel, Claude Moraes, Georgios Papanikolaou, Carmen Romero López, Rui Tavares, Nils Torvalds, Kyriacos Triantaphyllides, Wim van de Camp, Axel Voss, Josef Weidenholzer, Cecilia Wikström, Tatjana Ždanoka, Auke Zijlstra
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Elena Oana Antonescu, Anna Maria Corazza Bildt, Leonidas Donskis, Dimitrios Droutsas, Mariya Gabriel, Monika Hohlmeier, Ádám Kósa, Marek Henryk Migalski, Raül Romeva i Rueda, Kārlis Šadurskis, Michèle Striffler
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Zita Gurmai, Nadja Hirsch, Elisabeth Jeggle, Petra Kammerevert

• [1] ¹ Prijaté texty, P7_TA-PROV(2012)0208.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	9.10.2012
Výsledok záverečného hlasovania:	+: –: 0:	20 3 5
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Zoltán Bagó, Malika Benarab-Attou, Lothar Bisky, Piotr Borys, Jean-Marie Cavada, Silvia Costa, Santiago Fisas Ayxela, Lorenzo Fontana, Mary Honeyball, Cătălin Sorin Ivan, Petra Kammerevert, Morten Løkkegaard, Emilio Menéndez del Valle, Marek Henryk Migalski, Doris Pack, Chrysoula Paliadeli, Marie-Thérèse Sanchez-Schmid, Marietje Schaake, Marco Scurria, Hannu Takkula, Helga Trüpel, Sabine Verheyen
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Nadja Hirsch, Seán Kelly, Iosif Matula, Mitro Repo
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Emer Costello, Jacky Hénin

0