SPRÁVA o Fonde solidarity Európskej únie, vykonávaní a uplatňovaní

20.12.2012 - (2012/2075(INI))

Výbor pre regionálny rozvoj
Spravodajkyňa: Rosa Estaràs Ferragut

Postup : 2012/2075(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A7-0398/2012
Predkladané texty :
A7-0398/2012
Prijaté texty :

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o Fonde solidarity Európskej únie, vykonávaní a uplatňovaní

(2012/2075(INI))

Európsky parlament,

   so zreteľom na články 175, 212 a 222 ZFEÚ,

   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie[1],

   so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu zo 7. novembra 2002 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o financovaní Fondu solidarity Európskej únie, nahrádzajúcu medziinštitucionálnu dohodu zo 6. mája 1999 o rozpočtovej disciplíne a zlepšení rozpočtového postupu[2],

   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – budúcnosť Fondu solidarity Európskej únie (COM(2011)0613),

   so zreteľom na správu Komisie o Fonde solidarity Európskej únie za rok 2010 (COM(2011)0694),

   so zreteľom na správu Komisie o Fonde solidarity Európskej únie – výročnú správu za rok 2008 a správu o skúsenostiach získaných po šesťročnom uplatňovaní nového nástroja (COM(2009)0193),

   so zreteľom na svoje uznesenie o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie[3],

   so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Budúcnosť Fondu solidarity Európskej únie,

   so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 3/2008 s názvom Fond solidarity Európskej únie – do akej miery je rýchly, účinný a pružný?[4],

   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

   so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0398/2012),

A. keďže článok 222 ZFEÚ stanovuje, že Únia a jej členské štáty konajú spoločne v duchu solidarity, ak sa niektorý členský štát stane obeťou prírodnej katastrofy alebo katastrofy spôsobenej ľudskou činnosťou alebo objektom teroristického útoku;

B.  keďže Fond solidarity Európskej únie (FSEÚ) je hlavným nástrojom na preukázanie solidarity Únie poskytovaním významnej finančnej podpory členským štátom alebo regiónom postihnutým vážnou katastrofou;

C. keďže Fond solidarity EÚ je v prípade, keď je nutná jeho mobilizácia, všeobecne považovaný za jeden z najuspokojivejších nástrojov dostupných v Európskej únii, pretože je najpriehľadnejším, najrozhodnejším a najvýznamnejším vyjadrením európskej solidarity s občanmi nachádzajúcimi sa v ťažkej situácii;

D. keďže Európsky parlament v roku 2005 v širokej miere podporil legislatívny návrh týkajúci sa nového nariadenia o Fonde solidarity, ktorý však väčšina členských štátov neprijala a ktorý Komisia nakoniec stiahla;

E.  keďže súčasná kríza núti členské štáty a EÚ k tomu, aby nemali prílišné výdavky;

F.  keďže v sérii správ sa dospelo k záveru, že súčasné nariadenie o Fonde solidarity EÚ[5] je nutné zmeniť a doplniť predovšetkým preto, aby bol pružnejší a aby sa zlepšila jeho funkčnosť, dodržujúc pritom zásadu subsidiarity;

Vykonávanie Fondu solidarity EÚ

1.  zdôrazňuje význam Fondu solidarity EÚ ako hlavného nástroja umožňujúceho Európskej únii reagovať na vážne katastrofy, ku ktorým dochádza na území Únie alebo v krajinách rokujúcich o pristúpení k EÚ;

2.  zdôrazňuje, že napriek tomu, že verejnosť vníma fond veľmi pozitívne, je nutné zlepšiť jeho fungovanie, aby bol pružnejší a viditeľnejší, s cieľom zvýšiť dôveryhodnosť Európskej únie v očiach svojich občanov;

3.  zdôrazňuje význam pomoci, ktorú Fond solidarity EÚ poskytuje členským štátom s cieľom odľahčiť verejné financie pri riešení núdzových situácií spôsobených vážnou katastrofou, ktorú sami nezvládajú.

4.  domnieva sa, že čas, ktorý je v súčasnosti vyhradený na mobilizáciu fondu je neprijateľne dlhý, a preto zdôrazňuje potrebu zlepšiť účinnosť a rýchlosť administratívnych postupov nutných na mobilizáciu fondu, ktorá si vyžaduje zásah troch európskych inštitúcií, aby bolo udelené povolenie, čo spôsobuje, že tieto postupy nadmerne odďaľujú pomoc členským štátom postihnutým katastrofou a nedarí sa dosiahnuť očakávané výsledky.

5.  poukazuje na skutočnosť, že väčšina žiadostí (63 %) bola predložená v rámci výnimočnej kategórie „regionálna katastrofa“ a že 66 % z nich bolo zamietnutých na základe hodnotenia Komisie;

6.  domnieva sa, že v prípade „pomaly sa rozvíjajúcich“ katastrof súčasné ustanovenia tohto nariadenia predstavujú pre uvoľňovanie prostriedkov z fondu právne a praktické ťažkosti, a preto žiada Komisiu o preukázanie väčšej pružnosti, pokiaľ ide o termíny na predkladanie žiadostí, aby bolo možné venovať osobitnú pozornosť zabezpečeniu toho, aby sa na takéto škody tiež vzťahovala pomoc z Fondu solidarity EÚ;

Odporúčania na zlepšenie Fondu solidarity EÚ

7.  víta rozhodnutie Komisie týkajúce sa potreby preskúmať súčasné nariadenie o Fonde solidarity EÚ s cieľom zlepšiť jeho fungovanie a operatívnosť; súhlasí so stanoviskom Komisie, že vzhľadom na súčasnú hospodársku krízu navrhovaná zmena a doplnenie nariadenia by nemali vytvoriť žiadnu ďalšiu záťaž pre rozpočty Únie alebo členských štátov;

8.  poukazuje na to, že by sa mala naďalej uplatňovať zásada, že ten, kto spôsobil škodu, musí platiť, aby sa využitím Fondu solidarity EÚ nemohli zbaviť zodpovednosti tí, ktorí katastrofu spôsobili;

9.  domnieva sa, že odmietavé stanovisko niektorých členských štátov obávajúcich sa, že významné zmeny právneho základu tohto nástroja by spôsobili vyššie finančné výdavky, je neopodstatnené a obmedzuje prispôsobenie nariadenia z roku 2002[6] niektorým vyjasneniam a obmedzuje pokus o zlepšenie jeho operatívnosti; poukazuje na to, že odkedy bol fond zriadený, sa množstvo, rozmanitosť, závažnosť a intenzita katastrof v regiónoch Európskej únie, žiaľ, zvýšili a ich charakter sa zhoršil;

10. napriek tomu víta skutočnosť, že jednoduchým zavedením niektorých úprav platných ustanovení sa dosiahnu významné zlepšenia vo fungovaní fondu, pričom sa zachová jeho základný princíp a charakter, t. j. predovšetkým byť pružným a účinným nástrojom, ktorý môže poskytnúť okamžitú pomoc občanom postihnutým takým javom, ktorý má vážne dôsledky na ich životné podmienky;

11. kladie si otázku, či jasnejšie a presnejšie vymedzenie pojmu katastrof by mohlo pomôcť znížiť nedôveru, ktorú pociťujú v mnohých členských štátoch, ktoré sa stavajú proti hĺbkovej reforme tohto nástroja EÚ;

Skrátenie času potrebného na poskytnutie pomoci

12. zdôrazňuje naliehavú potrebu zjednodušiť administratívne postupy potrebné na uvoľnenie prostriedkov z tohto nástroja EÚ s cieľom skrátiť čas, ktorý uplynie medzi okamihom, keď katastrofa nastane, a časom, v ktorom postihnutý členský štát alebo región dostáva pomoc, ktorý v niektorých prípadoch trvá viac ako jeden rok; poukazuje však na to, že tento nástroj nebol vytvorený s cieľom poskytovať rýchlu odpoveď, ale s cieľom prefinancovať núdzové operácie pôvodne financované verejnými orgánmi v postihnutej krajine;

13. víta návrh Komisie prispieť k zjednodušeniu postupov na európskej úrovni s cieľom obmedziť prieťahy; zdôrazňuje, že aj členské štáty by mali analyzovať svoje administratívne postupy a identifikovať a odstrániť potenciálne prekážky, ktoré by mohli obmedzovať rýchlejšiu mobilizáciu pomoci postihnutým regiónom;

14. vyzýva členské štáty, aby úzko spolupracovali s miestnymi a regionálnymi orgánmi vo všetkých fázach vykonávania s cieľom zaistiť, aby pomoc Únie bola viditeľná a účinná v praxi, a podporovať trvalo udržateľné riešenia;

15. domnieva sa, že návrh Komisie na spojenie rozhodnutí o subvenciách s vykonávacími dohodami medzi Komisiou a členskými štátmi je zaujímavý a vhodný, keď Európsky parlament a Rada sprístupnia finančné zdroje, pretože by to ušetrilo čas a umožnilo tak rýchlejšiu reakciu;

16. domnieva sa, že vzhľadom na neistotu a nepredvídateľnosť, pokiaľ ide o počet a závažnosť katastrof, ktoré môžu nastať, by mal Fond solidarity EÚ zostať mimo rozpočtu Únie, tak ako je to v súčasnej dobe, a mal by byť mobilizovaný v prípade katastrofy;

17. podporuje myšlienku, že zavedenie možnosti platieb vopred ihneď, ako postihnutý štát požiada o pomoc, je tiež možnou alternatívou v záujme urýchlenia sprístupnenia pomoci krajinám postihnutým veľkou katastrofou, a že by to pomohlo, aby bol Fond solidarity EÚ účinnejší; domnieva sa, že ak sa toto rozhodnutie prijme, mali by zálohy predstavovať pevnú percentnú časť z celkovej pomoci, ktorá by sa mala podľa odhadov poskytnúť, a museli by sa vrátiť do rozpočtu Únie v prípade zamietnutia žiadosti;

Väčšia jasnosť rozsahu pôsobnosti a vymedzení

18. vyzýva Komisiu, aby jasne vymedzila rozsah a oblasť pôsobnosti fondu, odstránila tak akúkoľvek prípadnú právnu neistotu týkajúcu sa rozsahu pôsobnosti a zabránila situácii, keď členské štáty predkladajú žiadosti pod tlakom svojich občanov, aj keď vedia, že ich žiadosti sa budú musieť zamietnuť;

19. zastáva názor, že v prípade, keď má katastrofa „kaskádové“ účinky, fond by mal hradiť i vedľajšie škody, ak majú významný vplyv na sociálno-ekonomickú štruktúru regiónu;

20. zdôrazňuje, že je potrebné jasne vymedziť, čo je katastrofa na regionálnej úrovni, a objasniť oprávnenosť v prípade katastrof, ku ktorým dochádza na regionálnej úrovni, a to zavedením jednoduchého a objektívneho kritéria, ktoré by umožnilo pričleniť ich k ďalším katastrofám a odstrániť tak akúkoľvek možnosť špekulatívneho výkladu a akúkoľvek pochybnosť žiadateľov o ich oprávnenosti;

21. domnieva sa, že kritérium založené na hraničnej hodnote národného dôchodku by mohlo byť použité ako všeobecné základné kritérium pre všetky typy katastrof; zdôrazňuje, že v prípade, že je nastavené ako ukazovateľ pre stanovenie oprávnenosti regionálnej katastrofy, malo by byť upravené v súlade s regionálnym HDP v poslednom roku, pre ktorý sú k dispozícii oficiálne údaje, uplatňujúc vopred definovaný korekčný faktor, ktorý by zahŕňal straty, ktoré sa nedajú číselne vyjadriť, pokiaľ ide o národný dôchodok, a priame a nepriame účinky zvyčajne sprevádzajúce regionálnu katastrofu, ktoré sú často oveľa väčšie než straty z hľadiska národného dôchodku;

22. domnieva sa, že navrhovaná hraničná hodnota škody 1,5 % regionálneho HDP na úrovni NUTS 2[7] na účel stanovenia oprávnenosti regionálnej katastrofy by objasnila očakávania, pokiaľ ide o to, či je alebo nie je žiadosť o uvoľnenie prostriedkov z fondu oprávnená, ale zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že to prinesie prakticky rovnaký výsledok ako súčasné kritériá pre regionálne katastrofy, budú prakticky všetky tieto regionálne katastrofy naďalej neoprávnené; poukazuje preto, že takáto vysoká hraničná hodnota neumožní odpoveď, ktorú občania očakávajú, a spôsobí tak sklamanie obetí katastrofy, ktoré budú naďalej odsudzovať činnosť Únie a obviňovať ju z nedostatku citlivosti voči svojim občanom;

23. pripomína, že prevencia katastrof zohráva v politikách Únie mimoriadne dôležitú úlohu a je najmenej nákladným spôsobom znižovania zraniteľnosti voči katastrofám; zdôrazňuje, že regióny EÚ by mali premyslene využívať všetky rôznorodé príležitosti na financovanie trvalo udržateľnej prevencie katastrof;

24. zdôrazňuje, že musí byť jasné, že sucho sa bude naďalej považovať za druh katastrofy, ktorá je oprávnená na prostriedky z Fondu solidarity EÚ, s cieľom zmierniť sociálno-ekonomický a environmentálny vplyv sucha v kontexte rámcovej smernice o vode, pričom sa berie do úvahy skutočnosť, že ide o trvalý štrukturálny problém, ktorý je ťažké zladiť s lehotami na podanie žiadosti a ktorý má vážne dôsledky na sociálny a ekonomický rozvoj postihnutých regiónov; naliehavo žiada, aby sa v prípade závažného sucha alebo iných pomaly sa rozvíjajúcich katastrof zaviedli osobitné ustanovenia stanovujúce dátum prvého zásahu verejného orgánu v boji proti katastrofe, čím sa umožní rýchla a právne jasná reakcia;

25. naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala a upravila kritériá tak, aby Fond solidarity EÚ mohol reagovať na prírodné katastrofy v stredomorskej oblasti, ktoré – čiastočne v dôsledku zmeny klímy – predstavujú najzávažnejšie prírodné katastrofy, ku ktorým dochádzalo v Únii v posledných rokoch;

26. poukazuje na to, že FSEÚ nekryje všetky škody spôsobené prírodnými katastrofami, a preto by sa škody kryté z tohto nástroja mali riadne vymedziť v budúcom návrhu nariadenia;

27. poukazuje na to, že s existujúcimi nástrojmi je veľmi ťažké primerane reagovať na úrovni EÚ na vážne krízy spôsobené človekom – ako bolo vidieť v prípade priemyselných nehôd a vážnych kríz v oblasti verejného zdravia, a že tam, kde dochádza k takýmto katastrofám, Únia musí mať k dispozícii primerané nástroje na vhodnú reakciu;

28. zdôrazňuje, že treba, aby FSEÚ pri reakcii na prírodné katastrofy dopĺňal iné výhody súčinností s týmito mechanizmami a súvisiacimi programami;

29. zdôrazňuje, že regióny by mali mať dostatočnú pružnosť v budúcom finančnom rámci 2014 – 2020 a mali by byť schopné prerozdeliť prostriedky, ktoré sú im pridelené, aby tak v prípade katastrofy mohli zvýšiť dostupné prostriedky, ak to považujú za nutné a vhodné, a vyzýva Komisiu, aby včas preskúmala súčasné nariadenie z hľadiska nového finančného rámca;

o

o         o

30. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii a národným parlamentom.

  • [1]  Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3.
  • [2]  Ú. v. ES C 283, 20.11.2002, s.1.
  • [3]  Ú. v. EÚ C 297E, 7.12.2006, s. 331.
  • [4]  Ú. v. EÚ C 153, 18.6.2008, s.1.
  • [5]  Osobitná správa Dvora audítorov č. 3/2008; správa Komisie o Fonde solidarity Európskej únie za rok 2010, COM(2011)0694 final, 31/10/2011; správa Komisie o Fonde solidarity Európskej únie – výročná správa za rok 2008 a správa o skúsenostiach získaných po šesťročnom uplatňovaní nového nástroja COM(2009)0193 final, 23/04/2009; stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – budúcnosť Fondu solidarity Európskej únie COM(2011)0613 final, ECO/319, 28/03/2012.
  • [6]  Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3.
  • [7]  Nomenklatúra Eurostatu pre územné jednotky na štatistické účely, regionálna úroveň 2: základné regióny na uplatňovanie regionálnych politík.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Fond solidarity: 10 rokov úspešného uplatňovania zásady solidarity v EÚ

Po zničujúcich povodniach v strednej Európe v roku 2002 a vzhľadom na to, že chýbal nástroj, ktorý by umožnil reagovať a poskytnúť pomoc obyvateľstvu a členskému štátu postihnutému katastrofou, Únia vytvorila nový nástroj: Fond solidarity Európskej únie.

Od tej doby neboli v nariadení upravujúcom Fond solidarity vykonané ani len menšie zmeny, ktoré by ho prispôsobili novým potrebám a opravili niektoré nedostatky, ktoré sa prejavili počas desiatich rokov jeho fungovania.

Od svojho vzniku až do septembra 2012 fond poskytol finančnú podporu na kompenzáciu škôd spôsobených 49 katastrofami, hlavne požiarmi a povodňami.

V posledných rokoch Komisia dostávala rastúci počet žiadostí, čiastočne preto, že došlo k väčšiemu množstvu katastrof, a čiastočne preto, že súčasné pravidlá nie sú dostatočne jasné, aby odstránili pochybnosti o možnom oprávnení v prípade katastrof, pri ktorých sú žiadosti predkladané v rámci výnimočných pravidiel pre „mimoriadne regionálne katastrofy“.

Súčasné znenie nariadenia, pokiaľ ide o tento typ katastrof, je nejednoznačné, a vytvára tak falošné nádeje občanov v členských štátoch, ktorí žiadajú o pomoc. V mnohých prípadoch členské štáty tieto žiadosti podávajú pod tlakom zo strany svojich občanov, ako aj politických súperov, ktorí požadujú rozhodné opatrenia a reakciu Únie a ich vlastných vnútroštátnych orgánov.

Je preto veľmi dôležité, aby sa súčasné nariadenie preskúmalo včas vzhľadom na nové finančné obdobie 2014 – 2020.

Napriek prevádzkovým nedostatkom, ktoré vyšli najavo v priebehu rokov, sa Fond solidarity prejavil ako jeden z najúspešnejších a dobre vnímaných nástrojov Únie, pretože je to jeden z mála nástrojov, ktoré má k dispozícii Únia, pomocou ktorých môže prejaviť svoju solidaritu s európskymi občanmi a svoju blízkosť k nim. Napriek veľkej podpore, ktorú v roku 2005 Európsky parlament prejavil návrhom Komisie, ktoré sa týkali hĺbkového preskúmania nariadenia, veľký počet delegácií Rady návrh nepodporil a od návrhu na preskúmanie sa preto muselo upustiť; legislatívny návrh bol stiahnutý a odložený.

Zmeny v hospodárskej situácii Únie a väčšine jeho členských štátov viedli Komisiu k tomu, aby v rámci svojho najnovšieho pokusu o prispôsobenie tohto nástroja súčasným okolnostiam zľavila zo svojich ambícií a navrhla iba tie zmeny v postupe, ktoré povedú k zlepšeniu funkčnosti fondu bez dodatočných nákladov. Jej cieľom je zjednodušiť postupy a určiť jasnejšie, presnejšie a transparentnejšie vymedzenia.

Nutnosť menších zmien s cieľom zlepšiť fungovanie a kvalitu FSEÚ

Súčasné politické ovzdušie, ktoré charakterizuje ťažká rozpočtová situácia v mnohých členských štátoch, znamená, že členské štáty nie sú schopné prijať návrh podobný návrhu z roku 2005. Väčšina členských štátov dala najavo, že neprijme podstatné zmeny právneho základu alebo zmeny vo fungovaní Fondu solidarity.

Komisia preto úplne upustila od myšlienky oživiť návrh z roku 2005 a prezentuje svoje predstavy dôrazne, ale s mierou. Všeobecne sa uznáva, že Fond solidarity sa však musí stať účinnejším.

Rad konzultácií, ktoré Komisia uskutočnila v posledných niekoľkých rokoch, a správa Dvora audítorov za rok 2008 o prevádzke fondu jasne ukazujú, že aj keď fond funguje uspokojivo v prípade veľkých katastrof, to isté sa nedá povedať v prípade „menších“ katastrof, ktoré sú zahrnuté do mimoriadnej regionálnej kategórie. Dvor dospel k záveru, že vymedzenie regionálnej katastrofy bolo nejednoznačné, čo spôsobilo problémy pri predkladaní žiadostí, z ktorých väčšina bola následne zamietnutá.

Dvor tiež dôrazne kritizoval nedostatočnú rýchlosť nástroja solidarity.

Komisia teraz predložila toto oznámenie s cieľom odstrániť tieto nedostatky a riešiť problémy. Vo svojom oznámení o budúcnosti Fondu solidarity z októbra 2011 Komisia prezentuje svoju predstavu zlepšenia fondu, obmedzuje sa na vykonanie určitých úprav súčasného nariadenia, ktoré si zachová svoj základný princíp a charakter. Nemení ani jeho rozpočet, ani rozsah pôsobnosti, pre ktoré Rada zamietla predchádzajúci návrh.

Ak sa predstavy Komisie prijmú kladne, Komisia chce na základe rozhodnutia vypracovať nový návrh nariadenia, ktoré by malo nadobudnúť účinnosť v roku 2014 spolu so zostávajúcimi legislatívnymi návrhmi, ktoré sa teraz pripravujú. Berúc do úvahy všetky tieto obmedzenia je spravodajkyňa absolútne presvedčená, že tento nástroj Únie je užitočný a pozitívny. Fond poskytuje podporu záchranným operáciám týkajúcim sa osôb postihnutých katastrofou a zmierňuje finančnú záťaž, ktorú počas katastrof nesú členské štáty, poskytuje prejav solidarity Únie s jej občanmi vo chvíľach, keď čelia ťažkej situácii. Spravodajkyňa súhlasí s názorom Komisie, že je nutné urobiť fond účinnejším, a to skrátením času, ktorý uplynie od momentu, keď dôjde ku katastrofe, do chvíle, keď je pomoc poskytnutá. Administratívne postupy sú pomalé, zložité a ťažkopádne, ale tomu by bolo možné predísť malými zmenami, ktoré by nezmenili podstatu súčasného nariadenia Únie.

Vzhľadom na to, že väčšina problémov je spojená so žiadosťami v rámci mimoriadnej regionálnej kategórie, sa spravodajkyňa domnieva, že je vhodné zaviesť jasné vymedzenie prístupu k fondu, v prípadoch, keď dôjde k „menším“ katastrofám.

Spravodajkyňa sa tiež domnieva, že v prípade „pomaly sa rozvíjajúcich“ katastrof, ku ktorým dochádza často najmä v južnejších častiach Únie, je ťažké dodržať lehoty pre žiadosti, ktoré sú stanovené v nariadení, i keď ide o pretrvávajúci štrukturálny problém, a tento problém by sa mal vyriešiť.

Spravodajkyňa súhlasí s tým, že je potrebné jasne a presne vymedziť pojem katastrofy a stanoviť všeobecné kritérium pre posudzovanie závažnosti spôsobených škôd, ako aj kritérium pre hraničné hodnoty, ktoré musia byť prispôsobené príslušnej územnej úrovni. Pomohlo by to odstrániť pochybnosti a negatívne postoje k Európskej únii, pokiaľ ide o členské štáty a verejnosť, ktorí by si inak mohli myslieť, že Európska únia neponúka vhodnú odpoveď na ich problémy.

Mala by sa znížiť byrokracia potrebná na uvoľnenie prostriedkov z fondu. Vyplácanie záloh by bolo mimoriadne užitočné a vhodné a zlúčenie postupov a rozhodnutí by pomohlo výrazne urýchliť súčasný proces.

Tento nástroj by mal zostať mimo rozpočtu Únie, pretože nie je možné vopred vedieť, v akom rozsahu bude musieť byť použitý v priebehu roka. To by bolo v súlade aj so všeobecným prístupom Parlamentu, podľa ktorého nástroje určené na reagovanie na mimoriadne a nepredvídané krízy by mali aj naďalej byť mimorozpočtovými nástrojmi.

Ako bolo uvedené vyššie, spravodajkyňa súhlasí s tým, že je potrebné objasniť kritériá prístupu, najmä pokiaľ ide o regionálne katastrofy. Zatiaľ čo kritérium vychádzajúce z regionálneho HDP je dobrým ukazovateľom, stanovená hraničná hodnota je však stále príliš vysoká na to, aby zodpovedala čoraz častejším a závažnejším katastrofám, ku ktorým dochádza v európskych regiónoch. Mala by byť zavedená určitá miera pružnosti, napríklad v podobe pevného koeficientu, ktorý by pokryl škody, ktoré nemožno merať z hľadiska národného dôchodku, ako je poškodenie krajiny, rekreačných zariadení, škody na životnom prostredí atď., a ktoré majú významné dôsledky na spôsob života a sociálno-ekonomické podmienky v postihnutých regiónoch.

Spravodajkyňa sa domnieva, že fond by si mal zachovať možnosť zasiahnuť vo výnimočných prípadoch, a to aj vtedy, keď je možné, že katastrofa nedosiahne hraničné hodnoty. Spravodajkyňa víta iniciatívu Komisie, i keď si je zároveň vedomá, že s existujúcimi nástrojmi je veľmi ťažké primerane reagovať na vážne krízy spôsobené človekom.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

27.11.2012

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

36

0

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

François Alfonsi, Luís Paulo Alves, Victor Boştinaru, John Bufton, Salvatore Caronna, Nikos Chrysogelos, Francesco De Angelis, Tamás Deutsch, Rosa Estaràs Ferragut, Danuta Maria Hübner, María Irigoyen Pérez, Seán Kelly, Mojca Kleva Kekuš, Constanze Angela Krehl, Petru Constantin Luhan, Ramona Nicole Mănescu, Iosif Matula, Erminia Mazzoni, Jens Nilsson, Jan Olbrycht, Younous Omarjee, Tomasz Piotr Poręba, Ewald Stadler, Georgios Stavrakakis, Nuno Teixeira, Lambert van Nistelrooij, Oldřich Vlasák, Kerstin Westphal, Hermann Winkler

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Březina, Andrea Cozzolino, Ivars Godmanis, Karin Kadenbach, Lena Kolarska-Bobińska, Heide Rühle, Vilja Savisaar-Toomast, Elisabeth Schroedter