SPRÁVA o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje rámcový program pre výskum a inovácie (2014 – 2020) – Horizont 2020

20.12.2012 - (COM(2011)0809 – C7‑0466/2011 – 2011/0401(COD)) - ***I

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
Spravodajkyňa: Teresa Riera Madurell

Postup : 2011/0401(COD)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu :

A7-0427/2012

Predkladané texty :

A7-0427/2012

Rozpravy :

PV 20/11/2013 - 12
CRE 20/11/2013 - 12

Hlasovanie :

PV 21/11/2013 - 6.1
CRE 21/11/2013 - 6.1
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2013)0499

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
DÔVODOVÁ SPRÁVA
STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci
STANOVISKO Výboru pre rozvoj
STANOVISKO Výboru pre rozpočet
STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch
STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj
STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
STANOVISKO Výboru pre rybné hospodárstvo
STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie
STANOVISKO Výboru pre právne veci
STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť
POSTUP

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje rámcový program pre výskum a inovácie (2014 – 2020) – Horizont 2020

(COM(2011)0809 – C7‑0466/2011 – 2011/0401(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM (2011)0809),

– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 173 ods. 3 a 182 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7–0466/2011),

– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

– so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 19. júla 2012[1],

– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 28. marca 2012[2],

– so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre rozpočet, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre rybné hospodárstvo, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre právne veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7 0427/2012),

1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2. poukazuje na to, že finančné krytie vymedzené v legislatívnom návrhu je len orientačný údaj pre zákonodarný orgán a že nemôže byť presne stanovené, kým sa nedosiahne dohoda o návrhu nariadenia, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020;

3. pripomína svoje uznesenie z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu[3]; opakuje, že v nasledujúcom VFR bude potrebný dostatok dodatočných zdrojov, ktoré umožnia Únii plniť jej súčasné politické priority a nové úlohy ustanovené v Lisabonskej zmluve, ako aj reagovať na nepredvídané udalosti; zdôrazňuje, že aj pri zvýšení objemu zdrojov pre nasledujúci VFR o aspoň 5 % oproti úrovni v roku 2013 možno len obmedzene prispieť k dosiahnutiu dohodnutých cieľov a záväzkov Únie a k naplneniu zásady solidarity Únie; vyzýva Radu, aby v prípade, že s týmto prístupom nesúhlasí, jasne uviedla, ktorých z jej politických priorít alebo projektov sa možno úplne vzdať aj napriek ich preukázanej európskej pridanej hodnote;

4. pripomína najmä skutočnosť, že Európsky parlament v tom istom uznesení požadoval výrazné zvýšenie príslušných výdavkov od roku 2013 s cieľom zlepšiť, stimulovať a zaistiť financovanie výskumu, vývoja a inovácií v Únii;

5. ďalej pripomína svoju pozíciu, že v budúcom viacročnom finančnom rámci by sa rozpočtové zdroje mali vo väčšej miere sústreďovať na oblasti, ktoré stimulujú hospodársky rast a konkurencieschopnosť, ako sú výskum a inovácia, v súlade so zásadami európskej pridanej hodnoty a excelentnosti;

6. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

7. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(1) Cieľom Únie je posilňovať svoju vedeckú a technologickú základňu prostredníctvom vytvorenia Európskeho výskumného priestoru (ďalej len „EVP“), v ktorom sa voľne pohybujú výskumníci, vedecké poznatky a technológie, a podporovať zvyšovanie konkurencieschopnosti Únie vrátane konkurencieschopnosti jej priemyslu. Na presadzovanie týchto cieľov by Únia mala vykonávať činnosti na realizáciu výskumu, technologického rozvoja a demonštračných činností, mala by podporovať medzinárodnú spoluprácu, šíriť a optimalizovať výsledky a stimulovať odbornú prípravu a mobilitu.

(1) Cieľom Únie je posilniť svoju vedecko-technickú základňu vytvorením Európskeho výskumného priestoru („EVP“), v ktorom sa voľne pohybujú vedci, vedecké poznatky a technológie, a podporovať ju, aby sa z nej stala znalostná spoločnosť a udržateľná, konkurencieschopná znalostná a odolná ekonomika s vedúcim postavením vo svete vrátane konkurencieschopnosti jej priemyslu. Na dosiahnutie tohto cieľa by Únia mala vykonávať činnosti zamerané na realizáciu a inováciu výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností, podporovať medzinárodnú spoluprácu, šíriť a optimalizovať výsledky a podnecovať odbornú prípravu a mobilitu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(3) Únia sa zaviazala zrealizovať stratégiu Európa 2020, ktorá stanovuje ciele inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, vyzdvihuje úlohu výskumu a inovácie ako hlavnej hnacej sily sociálnej a hospodárskej prosperity a environmentálnej udržateľnosti, a vytýčila si cieľ zvýšiť do roku 2020 výdavky na výskum a vývoj, aby dosiahli 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) a vypracovať ukazovateľ intenzity inovácie. V hlavnej iniciatíve Inovácia v Únii sa v tejto súvislosti stanovuje strategický a integrovaný prístup k výskumu a inováciám, ktorý určuje rámec a ciele, ku ktorým bude Únia v budúcnosti prispievať prostredníctvom svojho financovania výskumu a vývoja. Výskum a inovácie sú kľúčovými faktormi aj pre ostatné hlavné iniciatívy stratégie Európa 2020, najmä pokiaľ ide o Európu efektívne využívajúcu zdroje, priemyselnú politiku pre éru globalizácie a Digitálnu agendu pre Európu. Okrem toho, v dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 súvisiacich s výskumom a inováciami musí hrať kľúčovú úlohu politika súdržnosti prostredníctvom posilňovania kapacít a prispievaním k dosahovaniu excelentnosti.

(3) Únia sa zaviazala zrealizovať stratégiu Európa 2020, ktorá stanovuje ciele inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, vyzdvihuje úlohu výskumu a inovácie ako hlavnej hnacej sily sociálnej a hospodárskej prosperity a environmentálnej udržateľnosti, a vytýčila si cieľ zvýšiť do roku 2020 verejné výdavky na výskum a vývoj, aby prilákala súkromné investície, ktoré budú tvoriť až dve tretiny celkových investícií, a tým dosiahla celkovú kumulatívnu výšku 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) a vypracovať ukazovateľ intenzity inovácie. Rozpočet Únie by mal odzrkadľovať tento ambiciózny cieľ tým, že uskutoční radikálne zmeny vo financovaní a bude sa zameriavať na financovanie investícií orientovaných na budúcnosť, ako je výskum, vývoj a inovácie, a malo by sa to viditeľne prejaviť v značnom náraste financovania v oblasti výskumu, vývoja a inovácií v Únii v porovnaní s výškou finančných prostriedkov pridelených na rok 2013. V hlavnej iniciatíve Inovácia v Únii sa v tejto súvislosti stanovuje strategický a integrovaný prístup k výskumu a inováciám, ktorý určuje rámec a ciele, ku ktorým bude Únia v budúcnosti prispievať prostredníctvom svojho financovania výskumu a vývoja. Výskum a inovácie sú kľúčovými faktormi aj pre ostatné hlavné iniciatívy a politické ciele stratégie Európa 2020, najmä pokiaľ ide o Európu efektívne využívajúcu zdroje, priemyselnú politiku pre éru globalizácie, ciele politiky v oblasti zmeny klímy, ciele energetickej politiky a Digitálnu agendu pre Európu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(4) Európska rada na svojom zasadnutí 4. februára 2011 podporila koncepciu spoločného strategického rámca pre financovanie výskumu a inovácií v Únii, ktorý je zameraný na zvýšenie efektívnosti financovania výskumu a inovácií na úrovni jednotlivých členských štátov a Únie a vyzvala Úniu, aby urýchlene odstránila zostávajúce prekážky brániace prilákaniu talentov a investícií v záujme dokončenia Európskeho výskumného priestoru do roku 2014 a vytvorenia skutočného jednotného trhu v oblasti poznatkov, výskumu a inovácií.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(5) Európsky parlament žiadal o radikálne zjednodušenie financovania Únie v oblasti výskumu a inovácií vo svojom uznesení z 11. novembra 2010, zdôraznil dôležitosť iniciatívy Inovácia v Únii v súvislosti s transformáciou Európy po skončení krízy, vo svojom uznesení z 12. mája 2011, kde upozornil na významné poučenia, ktoré si treba zobrať z priebežného hodnotenia siedmeho rámcového programu, vo svojom uznesení 8. júna 2011 a vo svojom uznesení 7. septembra 2011, v ktorom podporil koncept spoločného strategického rámca pre financovanie výskumu a inovácie.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 10

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(10) V oznámení Rozpočet stratégie Európa 2020 Komisia navrhla, aby sa oblasti pokryté v období rokov 2007 – 2013 siedmym rámcovým programom pre výskum a časťou venovanou inovácii rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie, ako aj Európskym inovačným a technologickým inštitútom (EIT) riešili prostredníctvom jedného spoločného strategického rámca v oblasti výskumu a inovácií v záujme naplnenia cieľa stratégie Európa 2020 zvýšiť výdavky na výskum a vývoj na 3 % HDP do roku 2020. Komisia sa v tomto oznámení tiež zaviazala uplatňovať hľadisko zmeny klímy vo výdavkových programoch Únie a orientovať aspoň 20 % rozpočtu Únie na ciele súvisiace s klímou. Opatrenia v oblasti klímy a efektívnosť z hľadiska zdrojov sú navzájom sa podporujúce ciele týkajúce sa dosiahnutia udržateľného rozvoja. Špecifické ciele súvisiace s oboma by sa mali doplniť prostredníctvom špecifických cieľov Horizontu 2020. V dôsledku toho sa očakáva, že minimálne 60 % celkového rozpočtu Horizontu 2020 by malo súvisieť s udržateľným rozvojom. Takisto sa očakáva, že výdavky súvisiace s ochranou klímy by mali presiahnuť 35 % rozpočtu, vrátane vzájomne zlučiteľných opatrení na zvýšenie efektívnosti z hľadiska zdrojov. Komisia by mala poskytnúť informácie o rozsahu a výsledkoch podpory dosahovania cieľov v oblasti zmeny klímy. Výdavky súvisiace s ochranou klímy v rámci Horizontu 2020 by sa mali sledovať tým istým spôsobom, aký sa uvádza v tomto oznámení.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 10a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(10a) Komisia vo svojej bielej knihe s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje¹, zastáva názor, že politika výskumu a inovácií v oblasti dopravy by mala zabezpečiť rastúcu a neustálu podporu pre vývoj kľúčových technológií so zreteľom na transformáciu európskeho dopravného systému na modernú, účinnú, udržateľnú a dostupnú službu. Biela kniha stanovuje za cieľ, ktorý je potrebné dosiahnuť do roku 2050, 60 % zníženie emisií skleníkových plynov na úroveň z roku 1990.

__________________

¹ COM(2011)0144

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 11

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(11) Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inovácie v Európskej únii (ďalej len „Horizont 2020“) sa zameriava na tri priority, a to vytvorenie excelentnej vedy s cieľom posilniť excelentnosť vedeckej základne Únie na svetovej úrovni, podporovanie vedúceho postavenia priemyslu na podporu podnikov vrátane malých a stredných podnikov (MSP) a inovácií, a riešenie spoločenských výziev s cieľom priamo reagovať na výzvy stanovené v stratégii Európa 2020 podporovaním činností, ktoré sa týkajú celého spektra od výskumu až po trh. Kým prínos Únie spočíva predovšetkým vo financovaní predsúťažného, nadnárodného, spoločného výskumu, ktorý by mal v programe Horizont 2020 dosiahnuť aspoň úroveň siedmeho rámcového programu, treba klásť osobitný dôraz na financovanie inovácií v rámci programu Horizont 2020. Horizont 2020 sa tiež usiluje uspokojiť potreby výskumu širokého spektra politík Únie tak, že kladie dôraz na čo najširšie možné použitie a šírenie poznatkov získaných v rámci podporovaných činností až po ich komerčné využitie. Preto by mal program Horizont 2020 zabezpečovať všetky fázy reťazca výskumu a inovácií vrátane základného výskumu, aplikovaného výskumu, prenosu znalostí a činností, ktoré sú bližšie k trhu, inovačných finančných nástrojov, ako aj netechnologickú a sociálnu inováciu. Program Horizont 2020 by mal uplatňovať diferencované rozpätie, a čím je podporovaná činnosť bližšie k trhu, tým menšia by mala byť časť, ktorá bude financovaná programom Horizont 2020, a tým väčšia by mala byť tá časť, ktorá by mala prilákať finančné prostriedky z iných zdrojov, ako sú štrukturálne fondy, vnútroštátne alebo regionálne fondy alebo súkromný sektor. Priority Horizontu 2020 sú podporované aj prostredníctvom programu na základe Zmluvy o Euratome pre jadrový výskum a odborné vzdelávanie.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 12a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(12a) Treba zdôrazniť, že činnosti programu Horizont 2020 by mali byť otvorené pre nových účastníkov, aby sa zaistila rozsiahla spolupráca s partnermi v celej Únii a vytvoril sa integrovaný Európsky výskumný priestor.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 13

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(13) V súvislosti s vedomostným trojuholníkom výskumu, vzdelávania a inovácií znalostné a inovačné spoločenstvá v rámci Európskeho inovačného a technologického inštitútu by mali významne prispievať k plneniu cieľov Horizontu 2020 vrátane spoločenských výziev, najmä integráciou výskumu, vzdelávania a inovácií. Aby sa zabezpečilo vzájomné dopĺňanie v rámci Horizontu 2020 a adekvátna absorpcia finančných prostriedkov, finančný príspevok Európskeho inovačného a technologického inštitútu by mal predstavovať dve pridelenia, z ktorých druhé bude podliehať predchádzajúcemu preskúmaniu.

(13) V súvislosti s vedomostným trojuholníkom výskumu, vzdelávania a inovácií znalostné a inovačné spoločenstvá (KIC) v rámci Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) by mali významne prispievať k plneniu cieľov Horizontu 2020 vrátane spoločenských výziev, najmä integráciou výskumu, vzdelávania a inovácií. EIT je jediným nástrojom v rámci programu Horizont 2020, ktorý kladie značný dôraz na vzdelávací rozmer znalostného trojuholníku a ktorý sa zaoberá problémom tzv. európskeho paradoxu prostredníctvom vzdelávania v oblasti podnikania, ktoré povedie k vytvoreniu inovatívnych začínajúcich podnikov a dcérskych spoločností založených na znalostiach.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 15

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(15) Ústredným zámerom Horizontu 2020 je zjednodušenie, čo by sa malo plne prejaviť v jeho koncepcii, pravidlách, finančnom riadení a vykonávaní. Cieľom Horizontu 2020 by malo byť prilákať silnú účasť univerzít, výskumných stredísk, priemyslu, a najmä MSP, a otvoriť sa novým účastníkom, keďže spája celý rozsah podpory v oblasti výskumu a inovácie do jedného spoločného strategického rámca, ktorý obsahuje zefektívnený súbor foriem podpory a používa pravidlá účasti, ktorých zásady sú uplatniteľné na všetky akcie v rámci programu. Jednoduchšie pravidlá financovania by mali znížiť administratívne náklady na účasť a prispejú k zníženiu chybovosti vo finančnej oblasti.

(15) Ústredným zámerom Horizontu 2020 je zjednodušenie, čo by sa malo plne prejaviť v jeho koncepcii, pravidlách, finančnom riadení a vykonávaní. Cieľom Horizontu 2020 by malo byť prilákať silnú účasť univerzít, výskumných stredísk, priemyslu, a najmä MSP, z ktorých sú aj napriek už uskutočneným opatreniam len niektoré zapojené do výskumných programov, a mali by byť otvorené novým účastníkom, najmä z občianskej spoločnosti. Program Horizont 2020 spája celý rozsah podpory v oblasti výskumu a inovácie do jedného spoločného strategického rámca, ktorý obsahuje zefektívnený súbor foriem podpory a používa pravidlá účasti, ktorých zásady sú uplatniteľné na všetky akcie v rámci programu. Jednoduchšie pravidlá financovania by mali znížiť administratívne náklady na účasť a prispejú k predchádzaniu chybovosti a jej znižovaniu vo finančnej oblasti.

Ak by sa prijali kroky v záujme ďalšej externalizácie financovania výskumu a inovácií Únie (spoločné technologické iniciatívy, partnerstvo verejného a súkromného sektora alebo výkonné agentúry v oblasti výskumu), spôsob a rozsah externalizácie by mal byť stanovený na základe výsledkov nezávislého posúdenia vplyvu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 15a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(15a) S cieľom zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi výskumom, vývojom a inováciami, ktoré sú založené na zhode, a tými, ktoré sú menej zhodné, by sa aspoň mali by sa využívať otvorené výzvy logikou orientovanou na postup zdola nahor so zrýchlenými postupmi, aby sa zabezpečila rýchla realizácia inovačných projektov. Okrem toho by sa mala v rámci spoločenských výziev a podporných a priemyselných technológií nájsť primeraná rovnováha medzi malými a väčšími projektmi s prihliadnutím na štruktúru konkrétneho odvetvia, typ činnosti, technologické a výskumné prostredie.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 16

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(16) V súlade s článkom 182 ods. 1 ZFEÚ sa v rámcovom programe stanoví maximálna celková suma a podrobné pravidlá finančnej účasti Únie na rámcovom programe a príslušné podiely na každej z poskytovaných činností.

(16) V súlade s článkom 182 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa v rámcovom programe stanoví maximálna celková suma a podrobné pravidlá finančnej účasti Únie na rámcovom programe a príslušné podiely na každej z poskytovaných činností, ktoré sú stanovené v článku 180 ZFEÚ.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 17a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(17a) Aby Európsky parlament mohol vykonávať svoju funkciu politickej kontroly a aby sa zabezpečila transparentnosť a zodpovednosť, ako sa stanovuje v zmluvách, Komisia by mala riadne a pravidelne informovať Európsky parlament o všetkých dôležitých aspektoch vykonávania programu Horizont 2020 vrátane prípravy a vypracúvania pracovných programov, plnenia a možnej potreby úprav rozpočtového rozpisu a vývoja výkonových ukazovateľov z hľadiska sledovaných cieľov a očakávaných výsledkov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 18

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(18) Vhodné je zabezpečiť správne uzavretie Horizontu 2020 a jeho predchádzajúcich programov, najmä pokiaľ ide o pokračovanie viacročných dohôd o jeho riadení, ako je financovanie technickej a administratívnej pomoci.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 19

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(19) Vykonávanie Horizontu 2020 môže dať podnet na vznik doplnkových programov zahŕňajúcich účasť len niektorých členských štátov, účasť Únie na programoch vykonávaných viacerými členskými štátmi, alebo stanovenie spoločných podnikov alebo iných dohôd v zmysle článkov 184, 185 a 187 ZFEÚ.

(19) Vykonávanie Horizontu 2020 môže dať za konkrétnych a transparentných podmienok a na individuálnej báze podnet na vznik doplnkových programov zahŕňajúcich účasť len niektorých členských štátov, účasť Únie na programoch vykonávaných viacerými členskými štátmi, alebo stanovenie spoločných podnikov alebo iných dohôd v zmysle článkov 184, 185 a 187 ZFEÚ. Tieto doplnkové programy alebo opatrenia by mali mať jasnú pridanú hodnotu Únie, mali by byť založené na skutočnom partnerstve, mali by dopĺňať ostatné aktivity v rámci programu Horizont 2020, preukázať, že žiadny iný typ finančných mechanizmov nedokáže priniesť rovnaké výsledky, a mali by byť čo najviac inkluzívne, čo sa týka účasti.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 20

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(20) S cieľom prehĺbiť vzťah medzi vedou a spoločnosťou a zvýšiť dôveru verejnosti vo vedu by sa v rámci Horizontu 2020 malo presadzovať informované zapájanie občanov a občianskej spoločnosti do záležitostí výskumu a inovácie prostredníctvom podpory vzdelávania v oblasti vedy, väčšieho sprístupnenia vedeckých poznatkov, zostavovania zodpovedných programov v oblasti výskumu a inovácie, ktoré zodpovedajú potrebám a očakávaniam občanov a občianskej spoločnosti, a uľahčovaním ich účasti na činnostiach programu Horizont 2020.

(20) S cieľom prehĺbiť vzťah medzi vedou a spoločnosťou by sa v rámci Horizontu 2020 malo:

- presadzovať aktívna účasť občanov a občianskej spoločnosti na procese výskumu a inovácií a ich informované zapájanie doň;

- zabezpečiť riadne zohľadnenie rodového rozmeru;

- podporovať vzdelávanie v oblasti excelentnej vedy;

- zvýšiť prístupnosť a opakované využívanie výsledkov výskumu financovaného z verejných zdrojov, predovšetkým vedeckých publikácií a údajov, konkrétne vytvorením archívu výsledkov výskumu ;

- prekonať digitálne, výskumné a inovačné rozdiely;

- zostavovať zodpovedné programy v oblasti výskumu a inovácií a programy rámca riadenia, ktoré zodpovedajú potrebám a očakávaniam občanov a občianskej spoločnosti, a posilniť ich účasť na stanovovaní výskumných priorít v rámci činností programu Horizont 2020. Zapájanie občanov a občianskej spoločnosti by sa malo spájať so šírením informácií medzi verejnosťou s cieľom vyvolať a udržať verejnú podporu programu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 20a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(20a) Všetky dokumenty vydané Komisiou v súvislosti s programom Horizont 2020 sa na vyžiadanie poskytnú v prístupných formátoch ako veľká tlač, Braillovo písmo, ľahko čitateľný text, zvukové nahrávky, videonahrávky a elektronický formát.

Odôvodnenie

Osoby so zdravotným postihnutím by mali mať rovnaký prístup k informačným a komunikačným činnostiam, ktoré sa týkajú programu Horizont 2020, vrátane komunikácie o podporených projektoch a výsledkoch, tým skôr, že ide o finančné prostriedky z verejných zdrojov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 20b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(20b) Program Horizont 2020 by sa mal využívať na podporu výskumnej rozmanitosti, ako aj jazykovej rozmanitosti v akademickej a vedeckej publikačnej činnosti, a to aj v rámci spolupráce s tretími krajinami, a tiež na zaistenie dodržiavania zásad nezávislého výskumu a partnerského overovania publikácií.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 21

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(21) Vykonávanie programu Horizont 2020 by malo reagovať na vznikajúce príležitosti a potreby vedy a techniky, priemyslu, politík a spoločnosti. Programy ako také by mali byť stanovené v úzkej koordinácii so zainteresovanými stranami zo všetkých príslušných sektorov a mala by sa poskytnúť dostatočná pružnosť pre nový vývoj. Počas programu Horizont 2020 by sa malo priebežne vyhľadávať externé poradenstvo, ako aj využívať príslušné štruktúry, ako európske technologické platformy, iniciatívy pre spoločnú tvorbu programov a európske partnerstvá v oblasti inovácií.

(21) Vykonávanie programu Horizont 2020 by malo reagovať na vznikajúce príležitosti a potreby vedy a techniky, priemyslu, politík a spoločnosti. Počas programu Horizont 2020 by sa preto malo priebežne vyhľadávať vyvážené externé poradenstvo. Najmä interdisciplinárny a transdisciplinárny charakter spoločenských výziev, ako aj potreba prierezových väzieb a rozhraní v rámci programu Horizont 2020 vyžaduje vytvorenie účelových strategických vedeckých výborov. Vstupy príslušných štruktúr, ako európske technologické platformy, iniciatívy pre spoločnú tvorbu programov a európske partnerstvá v oblasti inovácií by sa mali podľa možnosti zohľadňovať v procese stanovenia potrieb výskumu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 21a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(21a) S cieľom zabezpečiť transparentný a účinný proces realizácie by viacročné orientačné realizačné plány mali byť stanovené na začiatku plánovania každého konkrétneho cieľa prierezovej tematickej oblasti a mala by sa vyvinúť snaha o krátky a transparentný proces tvorby ročných pracovných programov. Komisia by pri príprave a vypracúvaní realizačných plánov a pracovných programov mala včas a primeraným spôsobom zapojiť a informovať Európsky parlament a Radu. Počas programu Horizont 2020 by sa malo priebežne vyhľadávať externé poradenstvo, ako aj využívať príslušné štruktúry, ako sú poradné orgány v jednotlivých odvetviach, nové riadiace výbory, európske technologické platformy, iniciatívy pre spoločnú tvorbu programov a európske partnerstvá v oblasti inovácií.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 21b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(21b) Aby Únia dokázala konkurovať v celosvetovom meradle, účinne riešiť veľké spoločenské problémy a dosiahnuť ciele stratégie 2020, mala by v plnej miere využívať svoje ľudské zdroje. Program Horizont 2020 by mal byť hnacou silou a mocným stimulom na dokončenie Európskeho výskumného priestoru prostredníctvom podpory rôznych činností, ktoré priťahujú výskumné a inovačné talenty, udržujú ich, vzdelávajú a rozvíjajú. Na naplnenie tohto zámeru a na posilnenie prenosu znalosti a kvality a kvantity ľudského kapitálu výskumníkov by vzdelávacie aktivity vrátane tých, ktoré sa zameriavajú konkrétne na mladých ľudí a ženy, mali byť štandardným prvkom vo všetkých výskumných a inovačných činnostiach, ktoré financuje Únia.

Odôvodnenie

Ostatné časti sveta majú lepšie výsledky ako Európa, čo sa týka priťahovania a udržiavania najtalentovanejších ľudí. Ak Európa chce byť naďalej konkurencieschopnou na svetovej scéne, musí zdokonaliť svoju atraktívnosť. Z tohto dôvodu musia výskumné a inovačné činnosti za finančnej podpory EÚ venovať osobitnú pozornosť ľudským zdrojom. Predovšetkým program Horizont 2020 musí byť podnetom na dokončenie Európskeho výskumného priestoru a zlepšiť ľudský kapitál v európskom výskumnom a inovačnom systéme.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 21c (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(21c) S cieľom umožniť, aby v priebehu realizácie programu Horizont 2020 existovala dostatočná pružnosť na riešenie nových potrieb a nového vývoja a na vykonanie inventarizácie a prípadnej úpravy interakcie a prierezových opatrení medzi rôznymi prioritami a v rámci nich, mala by byť na Komisiu delegovaná právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ pokiaľ ide o hodnotenie súm stanovených na konkrétne ciele a priority a prevod rozpočtových prostriedkov medzi nimi na základe hodnotenia v polovici trvania programu Horizont 2020. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočňovala náležité konzultácie, a to aj na úrovni expertov v danej problematike. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

Odôvodnenie

Je dôležité, aby bola v rozpočte vytvorená určitá pružnosť, aby bol dostatočný priestor na riešenie budúcich potrieb a vývoja vrátane tzv. prierezových akcií. Najlepší postup, ako to dosiahnuť, je prostredníctvom delegovaného aktu s cieľom zabezpečiť demokratickú zodpovednosť a rýchle rozhodovanie.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 22

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(22) Horizont 2020 by mal prispieť k zvýšeniu príťažlivosti povolania výskumníka v Únii. Primeraná pozornosť by sa mala venovať Európskej charte výskumných pracovníkov a Kódexu správania pre nábor výskumných pracovníkov, spolu s ostatnými príslušnými referenčnými rámcami vymedzenými v spojitosti s Európskym výskumným priestorom, pričom je potrebné dodržiavať ich dobrovoľný charakter.

(22) Horizont 2020 by mal prispieť k zvýšeniu príťažlivosti povolania výskumníka v Únii, podporujúc primerané pracovné podmienky pre výskumníkov. Úplná pozornosť by sa mala venovať Európskej charte výskumných pracovníkov a Kódexu správania pre nábor výskumných pracovníkov spolu s ostatnými príslušnými referenčnými rámcami vymedzenými v spojitosti s Európskym výskumným priestorom s cieľom riešiť pretrvávajúci problém úniku mozgov výskumníkov a premeniť tento problém na prílev mozgov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 22a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(22a) Horizont 2020 by mal prispieť aj k dosiahnutiu EVP, pomôcť európskym výskumníkom zostať v Európe, k prilákaniu výskumníkov z celého sveta do Európy a k zlepšeniu príťažlivosti Európy pre najlepších výskumníkov. V záujme mobility v Európe by mala byť zaručená zlučiteľnosť grantov, ako aj nástroje finančnej podpory pre mobilných výskumných pracovníkov. Otázky súvisiace s daňami by sa mali vyriešiť a mala by sa podporovať primeraná sociálna ochrana európskych vedcov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 22b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(22b) Pre ženy, ktoré chcú pokračovať v kariére vo vede a výskume stále existuje tzv. sklený strop, ženy sú veľmi nedostatočne zastúpené v niektorých odboroch, ako je strojárstvo a technológie, a rozdiely v odmeňovaní mužov a žien sa stále neznižujú. Horizont 2020 by preto mal napraviť nerovnováhu v zastúpení vedkýň na všetkých stupňoch vedeckej kariéry a v rôznych oblastiach výskumu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 23

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(23) Činnosti v rámci Horizontu 2020 by sa mali zameriavať na podporu rovnosti medzi mužmi a ženami v oblasti výskumu a inovácií tak, že riešia predovšetkým hlavné dôvody rodovej nerovnosti, naplno využívajú potenciál výskumníčok aj výskumníkov a rodový rozmer zohľadňujú v obsahu projektov s cieľom zvýšiť kvalitu výskumu a podnietiť inovácie. Činnosti by sa mali zameriavať aj na uplatňovanie zásad týkajúcich sa rovnosti medzi ženami a mužmi, stanovených v článkoch 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii a v článku 8 ZFEÚ.

(23) Činnosti v rámci Horizontu 2020 by mali podporovať rovnosť medzi mužmi a ženami v oblasti výskumu a inovácií tak, že určia a odstraňujú hlavné dôvody rodovej nerovnosti, naplno využívajú potenciál a kvalifikácie výskumníčok aj výskumníkov. Okrem toho by mal program Horizont 2020 zabezpečiť, aby sa rodový rozmer začlenil do obsahu výskumných a inovačných činností vo všetkých etapách procesu s cieľom zvýšiť kvalitu výskumu a podnietiť inovácie. Činnosti by sa mali zameriavať aj na uplatňovanie zásad týkajúcich sa rovnosti medzi ženami a mužmi, ako sú ustanovené v článkoch 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii a v článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ako aj v článku 23 Charty základných práv EÚ.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 23a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(23a) Horizont 2020 by mal povzbudzovať ženy k účasti na celom európskom výskume, vo všetkých projektoch a vedeckých disciplínach, nielen v poradných skupinách a medzi hodnotiacimi pracovníkmi, ale aj v štruktúrach súvisiacich s programom Horizont 2020 (Európsky technologický inštitút (EIT) Európska rada pre výskum (ERC), Spoločné výskumné centrum, riadiace skupiny, skupiny na vysokej úrovni, expertné skupiny, atď.), ako aj na univerzitách a vo výskumných inštitúciách.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 23b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(23b) Výskum a inovácie vychádzajú z možnosti vedcov, výskumných ústavov, obchodných podnikov a občanov mať prístup k vedeckým informáciám, deliť sa o ne a využívať ich. Na rozšírenie obehu a zvýšenie využívania vedomostí by otvorený prístup k vedeckým publikáciám mal byť povinný pre vedecké publikácie, ktoré sú financované z verejných zdrojov v rámci programu Horizont 2020. Okrem toho by Horizont 2020 mal podporovať otvorený prístup k vedeckým údajom, ktoré sú výsledkom verejne financovaného výskumu v rámci programu Horizont 2020, s prihliadnutím na obmedzenia, ktoré sa týkajú súkromia, bezpečnosti štátu alebo práv duševného vlastníctva.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 23c (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(23c) V rámci programu Horizont 2020 sa budú podnecovať a podporovať činnosti zamerané na využitie vedúceho postavenia Európy v úsilí o vyvinutie nových postupov a technológií na podporu udržateľného rozvoja v širšom zmysle, ako aj na boj proti zmene klímy. Takýto horizontálny prístup, ktorý je v plnej miere začlenený do všetkých priorít programu Horizont 2020, pomôže Únii prosperovať vo svete s nízkou spotrebou uhlíka s obmedzenými zdrojmi a zároveň budovať udržateľné a konkurencieschopné hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 23d (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(23d) Každý účastník, ktorý poberá finančné prostriedky Únie, by mal vyvinúť maximálne úsilie a využiť výsledky, ktoré vlastní, v ďalšom výskume alebo na komerčné účely alebo umožniť ich využitie inému právnemu subjektu na tieto účely, najmä prostredníctvom prevodu a udelenia licencie na využívanie výsledkov v súlade s článkom 41 nariadenia (EÚ) č. xxxx/2012 (pravidlá účasti).

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 31

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 24

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(24) Pri činnostiach v oblasti výskumu a inovácií podporovaných programom Horizont 2020 by sa mali dodržiavať základné etické zásady. Zohľadňovať by sa mali stanoviská Európskej skupiny pre etiku v oblasti vedy a nových technológií. Pri výskumných činnostiach by sa mal zohľadňovať aj článok 13 ZFEÚ a malo by sa obmedziť využívanie zvierat na výskum a testovanie s cieľom úplne nahradiť využívanie zvierat. Všetky činnosti by sa mali vykonávať pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí v súlade s článkom 168 ZFEÚ.

(24) Pri činnostiach v oblasti výskumu a inovácií podporovaných programom Horizont 2020 by sa mali dodržiavať základné etické zásady a ľudské práva. Zohľadňovať by sa mali odôvodnené a aktuálne stanoviská Európskej skupiny pre etiku v oblasti vedy a nových technológií, ako aj stanovisko Agentúry Európskej únie pre základné práva a európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov. Pri financovaní výskumných činností v rámci programu Horizont 2020 by sa mali dodržiavať legislatívne a administratívne ustanovenia členských štátov. Výskumné činnosti by sa mali vykonávať v súlade s článkom 13 ZFEÚ a mala by sa pri nich dodržiavať povinnosť nahradiť alebo obmedziť využívanie zvierat na vedecké účely alebo zlepšiť podmienky, za ktorých sa zvieratá na tento účel využívajú. Všetky činnosti by sa mali vykonávať pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí v súlade s článkom 168 ZFEÚ.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 32

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 25

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(25) Európska komisia výslovne nežiada o používanie ľudských embryonálnych kmeňových buniek. Používanie ľudských kmeňových buniek, dospelých alebo embryonálnych, ak vôbec nejakých, závisí od posúdenia vedcov z hľadiska cieľov, ktoré chcú dosiahnuť, a vzťahuje sa naň prísne etické posúdenie. Nemal by sa financovať žiadny projekt zahŕňajúci používanie ľudských embryonálnych kmeňových buniek, ktorý nezíska potrebné schválenia členských štátov. Nemala by sa financovať žiadna činnosť, ktorá je zakázaná vo všetkých členských štátoch. V členskom štáte by sa nemala financovať nijaká činnosť, ktorá je v ňom zakázaná.

(25) Európska komisia výslovne nežiada o používanie ľudských embryonálnych kmeňových buniek. Používanie ľudských kmeňových buniek, dospelých alebo embryonálnych, ak vôbec nejakých, závisí od posúdenia vedcov z hľadiska cieľov, ktoré chcú dosiahnuť, a vzťahuje sa naň prísne etické posúdenie. Nemal by sa financovať žiadny projekt zahŕňajúci používanie ľudských embryonálnych kmeňových buniek, ktorý nezíska potrebné schválenia podľa práva členských štátov, ktorých sa to týka. Nemala by sa financovať žiadna činnosť, ktorá je zakázaná vo všetkých členských štátoch. V členskom štáte by sa nemala financovať nijaká činnosť, ktorá je v ňom zakázaná.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 33

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 26

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(26) S cieľom dosiahnuť čo najväčší možný vplyv, program Horizont 2020 by mal vytvoriť úzke prepojenia s ostatnými programami Únie v takých oblastiach ako je vzdelávanie, kozmický priestor, životné prostredie, konkurencieschopnosť a MSP, vnútorná bezpečnosť, kultúra a médiá, a s fondmi politiky súdržnosti a politiky rozvoja vidieka, ktoré môžu byť obzvlášť užitočné pri upevňovaní vnútroštátnych a regionálnych kapacít v oblasti výskumu a inovácie v kontexte inteligentných špecializovaných stratégií.

(26) S cieľom dosiahnuť čo najväčší možný vplyv, program Horizont 2020 by mal vytvoriť úzke prepojenia s ostatnými programami Únie v takých oblastiach ako je vzdelávanie, kozmický priestor, energetika, poľnohospodárstvo a rybolov, životné prostredie, konkurencieschopnosť a MSP, vnútorná bezpečnosť, kultúra a médiá.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 34

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 26a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(26a) Program Horizont 2020, ako aj politika súdržnosti, sa usilujú o celkovejšie s cieľmi stratégie Európa 2020 na inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast prostredníctvom ich spoločných strategických rámcov. Toto nové strategické smerovanie si vyžaduje užšiu a organizovanejšiu spoluprácu oboch spoločných strategických rámcov, aby sa mohol v plnej miere mobilizovať výskumný a inovačný potenciál na regionálnej, národnej a európskej úrovni. Primerané skĺbenie s fondmi politiky súdržnosti a koordinované činnosti preto pomôžu znížiť rozdiely v oblasti výskumu a inovácií v Európskej únii posilnením „cesty k excelentnosti“ tým, že sa zohľadnia osobitné charakteristiky regiónov uvedených v článkoch 274 a 349 a článku 355 ods. 1 ZFEÚ. Okrem toho by sa štrukturálne fondy mali v plnom rozsahu využívať na podporu budovania kapacít a infraštruktúry VaV v regiónoch; pozitívne ohodnotených projektov Európskej rady pre výskum, projektov programu Marie Curie alebo projektov spolupráce, pre ktoré nie je k dispozícii financovanie v rámci Horizontu 2020.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 35

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 26b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(26b) Európske miestne a regionálne orgány majú zohrávať dôležitú úlohu pri realizácii Európskeho výskumného priestoru (EVP) a zabezpečovaní účinnej koordinácie finančných nástrojov Únie, najmä pri posilňovaní prepojenia medzi programom Horizont 2020 a štrukturálnymi fondmi v rámci regionálnych inovačných stratégií založených na inteligentnej špecializácii. Regióny majú aj úlohu pri šírení a vykonávaní výsledkov programu Horizont 2020 a pri zabezpečovaní nástrojov doplnkového financovania vrátane verejného obstarávania.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 36

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 26c (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(26c) Program Horizont 2020 by sa mal zameriavať na šírenie a podporu špičkového výskumu vo všetkých európskych regiónoch ako predpokladu pre geograficky vyvážený rast a inovačnú stratégiu Únie. Mal by sa tiež usilovať o podporu mobility výskumných pracovníkov ako prostriedku predchádzania rôznym formám úniku mozgov medzi členskými štátmi.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 37

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 27

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(27) MSP predstavujú významný zdroj inovácií a rastu v Európe. Preto je v rámci programu Horizont 2020 potrebná silná účasť MSP, ako to uviedla Komisia vo svojom odporúčaní 2003/361/ES zo 6. mája 2003. Týmto spôsobom by sa mali podporiť ciele iniciatívy Small Business Act.

(27) MSP predstavujú kľúčový zdroj inovácií, rastu a vytvárania pracovných miest v Európe. Preto je v rámci programu Horizont 2020 potrebná silná účasť MSP, ako to uviedla Komisia vo svojom odporúčaní 2003/361/ES zo 6. mája 2003. Týmto spôsobom by sa mali podporiť ciele iniciatívy Small Business Act. Hoci tvoria viac ako 95 % všetkých podnikov v Únii, existujú medzi MSP veľké rozdiely a je potrebný diferencovaný prístup. Program Horizont 2020 by mal preto stanoviť súbor rôznych nástrojov na podporu výskumných a inovačných činností a kapacít MSP počas rôznych etáp inovačného cyklu.

Program Horizont 2020 by mal vyčleniť aspoň 20 % priority 2.1 a 3 na MSP. Konkrétne aspoň 4,0 % rozpočtu programu Horizont 2020 by sa mali poskytnúť prostredníctvom nástroja pre MSP, ktorý by sa mal riadiť a uplatňovať na základe administratívnej štruktúry určenej na tento účel.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 38

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 27a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(27a) Hospodársky význam verejného obstarávania v Únii, ktorý Komisia v pracovnom dokumente Ukazovatele verejného obstarávania na rok 2009 odhaduje na 19,4 % HDP, robí z trhu verejného obstarávania strategický nástroj hospodárskej a sociálnej politiky, ktorej je súčasťou. Navyše bezprostredným zámerom verejného obstarávania je vybaviť orgány verejnej správy riešeniami, ktoré im umožnia poskytovať lepšie služby občanom, a niet pochýb, že inovácia je prostriedkom na zlepšovanie a rozširovanie poskytovania konvenčných výrobkov, prác a služieb a že zefektívňuje riadiace procesy. Iba veľmi malá časť celkovej sumy určenej na verejné kontrakty v Únii však plynie do inovatívnych výrobkov a služieb a to predstavuje vážnu stratenú príležitosť.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 39

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 27b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(27b) Osobitnú pozornosť treba venovať multidisciplinárnym a interdisciplinárnym prístupom ako nevyhnutným prvkom veľkého vedeckého pokroku, aby sa maximalizoval účinok programu Horizont 2020. Prelomové úspechy vo vede sa často vyskytujú na hraniciach alebo na priesečníkoch disciplín. Okrem toho zložitosť problémov a úloh Európy súčasnosti si vyžaduje riešenia, ktoré možno nájsť iba na základe spolupráce viacerých disciplín.

Odôvodnenie

Multidisciplinárna a interdisciplinárna spolupráca je veľmi dôležitá pre pokrok vo vede a inovácii. Zložitosť súčasných problémov často nemožno riešiť iba vedeckou disciplínou. V dôsledku toho sú pravidelne potrebné spoločné ciele alebo spoločné kognitívne štruktúry medzi disciplínami, aby sa našli a vypracovali najlepšie riešenia. Program Horizont 2020 by preto mal nielen predpokladať, ale aj podporovať multidisciplinárnu a interdisciplinárnu spoluprácu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 40

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 27c (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(27c) Plnenie Horizontu 2020 by malo plne uznať dôležitú úlohu univerzít v rámci vedeckej a technologickej základne Únie ako základné ústavov excelentnosti tak v odbornej príprave, ako aj vo výskume, a to vďaka ich základnej úlohe pri prepájaní realizácie v oblasti európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania a EVP. Výskumné a technologické organizácie spájajú rôznych aktérov v celom inovačnom reťazci, od základného po technologický výskum, od vývoja výrobkov a postupov po vytváranie prototypov a demonštrácie, až po úplnú realizáciu vo verejných a súkromných odvetviach.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 41

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 28

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(28) S cieľom dosiahnuť čo najväčší možný vplyv financovania Únie má Horizont 2020 vytvoriť užšie prepojenia, ktoré môžu nadobudnúť aj formu zmiešaných partnerstiev v rámci verejného sektora, s medzinárodnými, vnútroštátnymi a regionálnymi programami na podporu výskumu a inovácií. Koordinácia a sledovanie vykonávané ako súčasti programu Horizont 2020 by mali zabezpečiť optimálne využitie zdrojov a vylúčiť zbytočné zdvojovanie výdavkov bez ohľadu na to, aké zdroje financovania sa využívajú.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 42

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 28a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(28a) Komisia by mala nabádať regionálne zainteresované subjekty, aby vypracovali regionálne stratégie, ktoré by zohľadňovali špecifické potreby regiónov, a skombinovali tak existujúce formy verejného alebo súkromného financovania na úrovni EÚ. Činnosti v rámci programu Horizont 2020 by sa mali prispôsobiť týmto stratégiám, keďže užšie zapojenie regionálnych a miestnych orgánov do plánovania a využívania fondov a výskumných a inovačných programov má veľký význam vzhľadom na to, že vo všetkých regiónoch nemožno uplatňovať tie isté stratégie rozvoja.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 43

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 29

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(29) Vyšší vplyv by sa mal dosiahnuť spojením Horizontu 2020 s finančnými prostriedkami súkromného sektora v rámci verejno-súkromných partnerstiev v kľúčových oblastiach, v ktorých by výskum a inovácie mohli prispieť k širším cieľom konkurencieschopnosti Európy, uvoľniť súkromné finančné prostriedky a pomôcť riešiť sociálne výzvy. Tieto partnerstvá by mali byť založené na skutočnom partnerstve vrátane partnerstiev v zmysle záväzkov a príspevkov zo súkromného sektora, mali by vymedzovať konkrétne ciele, ktoré je treba dosiahnuť a za ktoré budú zodpovedné, mali by byť zosúladené s ostatnými zložkami programu Horizont 2020, čo sa týka pravidiel účasti a strategického programu Únie pre výskum, vývoj a inovácie. Malo by byť upravené ich riadenie a fungovanie, aby sa zabezpečilo otvorené, transparentné, účinné a efektívne fungovanie a aby dostalo široké spektrum subjektov činných vo svojich osobitných oblastiach príležitosť zúčastniť sa. Existujúce verejno-súkromné partnerstvá vo forme spoločných technologických iniciatív môžu ďalej pokračovať s použitím účelnejších štruktúr a dodržiavajúc vyššie uvedené zásady.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 44

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 30

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(30) Horizont 2020 by mal podporovať spoluprácu s tretími krajinami založenú na spoločných záujmoch a vzájomnom prospechu. Medzinárodná spolupráca v oblasti vedy, technológií a inovácií by sa mala zameriavať na prispievanie k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020, aby sa posilnila konkurencieschopnosť, na prispievanie k riešeniu spoločenských výziev a podporu vonkajších a rozvojových politík Únie vrátane vytvorenia prepojení s vonkajšími programami a prispievania k medzinárodným záväzkom Únie, ako napríklad k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov.

(30) Horizont 2020 by mal podporovať spoluprácu s tretími krajinami založenú na spoločných záujmoch a vzájomnom prospechu a prípadne reciprocity, v súlade so zahraničnou a rozvojovou politikou Únie. Medzinárodná spolupráca v oblasti vedy, technológií a inovácií by sa mala zameriavať na prispievanie k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020, aby sa posilnila konkurencieschopnosť, na prispievanie k riešeniu spoločenských výziev a podporu medzinárodných sietí výskumnej spolupráce a politík Únie v oblasti spoločného medzinárodného výskumu vrátane vytvorenia prepojení s vonkajšími programami a prispievania k medzinárodným záväzkom Únie, ako napríklad k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov a cieľov RIO+20. V oblasti medzinárodnej spolupráce by sa mali vziať do úvahy schopnosti a prípadná úloha najvzdialenejších regiónov Únie a zámorských krajín a území pridružených k Únii v rámci ich príslušných oblastí sveta.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 45

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 30a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(30a) Mala by sa zvážiť podpora účasti výskumných skupín na rôznych projektoch s cieľom posilniť kvalitu výskumu a inovácií a zvýšiť možnosť medzinárodnej spolupráce.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 46

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 31

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(31) Aby sa zachovali rovnaké podmienky pre všetky podniky na vnútornom trhu, financovanie v rámci Horizontu 2020 by malo prebiehať v súlade s pravidlami poskytovania štátnej pomoci, aby sa zabezpečila efektívnosť verejných výdavkov a zabránilo narušeniam trhu, akými sú potláčanie súkromného financovania, vytváranie neúčinných trhových štruktúr alebo ochrana neefektívnych podnikov.

(31) Aby sa zachovali rovnaké podmienky pre všetky podniky na vnútornom trhu, financovanie v rámci Horizontu 2020 by malo prebiehať v súlade s pravidlami poskytovania štátnej pomoci vrátane rámca Spoločenstva na poskytovanie štátnej pomoci výskumu, vývoju a inováciám¹, pričom treba zohľadniť jeho súčasnú revíziu, aby sa zabezpečila efektívnosť verejných výdavkov a zabránilo narušeniam trhu, akými sú potláčanie súkromného financovania, vytváranie neúčinných trhových štruktúr alebo ochrana neefektívnych podnikov.

__________________

1 Ú. v. EÚ C 323, 30.12.2006, s. 1

Odôvodnenie

Prílišným posunom váhy smerom ku krátkodobému financovaniu by inovácia blízka trhu mohla narušiť hospodársku súťaž a byť na ujmu dlhodobejšieho, základného výskumu, čo je častou zdrojom radikálnych, rušivých inovácií. Preto by sa malo zohľadňovať nielen znenie, ale aj duch pravidiel na prideľovanie štátnej pomoci výskumu a vývoju.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 47

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 31a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(31a) Výdavky Únie a členských štátov na výskum a inovácie by mali byť lepšie koordinované, aby sa zaistila ich doplnkovosť, lepšia efektívnosť a viditeľnosť a dosiahla sa lepšia súčinnosť. V súvislosti s hodnotiacim procesom stanoveným v tomto nariadení by Komisia mala poskytnúť konkrétny dôkaz, ak existuje, o doplnkovosti a súčinnosti dosiahnutej medzi rozpočtom EÚ a rozpočtami členských štátov pri dosahovaní cieľov výskumu a vývoja do roku 2020, ako aj hlavného ukazovateľa inovácií v rámci stratégie Európa 2020.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 48

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 32

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(32) Európska rada uznala 4. februára 2011 potrebu nového prístupu k riadeniu kontrol a rizika v rámci financovania výskumu v Únii a požiadala o novú rovnováhu, pokiaľ ide o vzťah medzi dôverou a kontrolou a medzi podstupovaním rizika a vyhýbaním sa mu. Európsky parlament vo svojom uznesení z 11. novembra 2010 o zjednodušení realizácie rámcových programov pre výskum vyzval k pragmatickému posunu smerom k administratívnemu a finančnému zjednodušeniu a uvádza sa v ňom, že riadenie financovania európskeho výskumu by malo viac vychádzať z prístupu založeného na dôvere a vo väčšej miere tolerovať riziko vo vzťahu k účastníkom. V priebežnej hodnotiacej správe o siedmom rámcovom programe pre výskum (2007 – 2013) sa konštatuje, že na dosiahnutie podstatného pokroku v oblasti zjednodušenia je potrebné zaujať radikálnejší prístup a riešiť rovnováhu medzi rizikom a dôverou.

(32) Európska rada uznala 4. februára 2011 potrebu nového prístupu k vytvoreniu stratégie riadenia rizika založenej na faktoch ako súčasť stratégie financovania výskumu z prostriedkov Únie. V tom čase Rada žiadala o novú rovnováhu, pokiaľ ide o vzťah medzi dôverou a kontrolou a medzi podstupovaním rizika a vyhýbaním sa mu. Európsky parlament vo svojom uznesení z 11. novembra 2010 o zjednodušení realizácie rámcových programov pre výskum vyzval k pragmatickému posunu smerom k administratívnemu a finančnému zjednodušeniu a uvádza sa v ňom, že riadenie financovania európskeho výskumu by malo viac vychádzať z prístupu založeného na dôvere a vo väčšej miere tolerovať riziko vo vzťahu k výskumníkom. V predbežnej hodnotiacej správe o siedmom rámcovom programe pre výskum (2007 – 2013) sa konštatuje, že na dosiahnutie podstatného pokroku pri zjednodušených postupoch, ktoré dokazujú dôveru Únie vo výskumníkov a podporujú ich pri podstupovaní rizík nevyhnutných na urýchlenie vedeckého a technologického pokroku, treba zaujať radikálnejší prístup.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 49

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 32a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(32a) Horizont 2020 by mal zabezpečiť maximálnu transparentnosť, zodpovednosť a demokratickú kontrolu inovačných finančných nástrojov a mechanizmov, ktoré sa týkajú rozpočtu Únie, najmä pokiaľ ide o ich predpokladaný a dosiahnutý podiel na plnení cieľov Únie.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 50

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 35

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(35) Účinné riadenie výkonnosti, ktorého súčasťou je hodnotenie a monitorovanie, si vyžaduje vytvorenie osobitných ukazovateľov výkonu, ktoré je možné merať postupne v priebehu času; sú realistické a zároveň odzrkadľujú logiku intervencie a vyhovujú príslušnému poradiu cieľov a činností. Mali by sa zaviesť primerané mechanizmy koordinácie medzi vykonávaním a monitorovaním programu Horizont 2020 a monitorovaním pokroku, výsledkov a fungovania Európskeho výskumného priestoru.

(35) Účinné riadenie výkonnosti, ktorého súčasťou je hodnotenie a monitorovanie, si vyžaduje vytvorenie osobitných spoločných európskych ukazovateľov výkonu, ktoré možno merať priebežne; sú realistické a zároveň odzrkadľujú logiku intervencie a musia byť relevantné pre príslušnú hierarchiu cieľov a činností. Mali by sa zaviesť primerané mechanizmy koordinácie medzi vykonávaním a monitorovaním programu Horizont 2020 a monitorovaním pokroku, výsledkov a fungovania Európskeho výskumného priestoru.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 51

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 35a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(35a) Do roku 2017 by Komisia mala uskutočniť komplexné vyhodnotenie a preskúmanie rôznych typov existujúcich verejno-súkromných partnerstiev (vrátane ZIS, spoločných technologických iniciatív a, verejno-súkromných partnerstiev) s cieľom racionalizovať a zjednodušiť prostredie budúceho rámcového programu a určiť najúčinnejšie, najotvorenejšie a najtransparentnejšie riadenie,, ktoré umožní čo najširšiu účasť príslušných zainteresovaných strán a zabránenie konfliktu záujmov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 52

Návrh nariadenia

Článok 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa zriaďuje rámcový program pre výskum a inovácie (2014 – 2020) – Horizont 2020 (ďalej len „Horizont 2020“) a ustanovuje sa rámec upravujúci podporu Únie pre činnosti v oblasti výskumu a inovácie a podporujúci lepšie využívanie priemyselného potenciálu politík v oblasti inovácie, výskumu a technického rozvoja.

Týmto nariadením sa zriaďuje rámcový program pre výskum a inovácie (2014 – 2020) – Horizont 2020 (ďalej len „Horizont 2020“) a ustanovuje sa rámec upravujúci podporu Únie pre činnosti v oblasti výskumu a inovácie, posilňujúci európsku vedeckú a technickú základňu a podporujúci lepšie využívanie spoločenského, hospodárskeho a priemyselného potenciálu politík v oblasti inovácie, výskumu a technického rozvoja.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 53

Návrh nariadenia

Článok 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

(a) „výskumné a inovačné činnosti“ predstavujú celé spektrum činností v oblasti výskumu, technologického rozvoja, demonštračných činností a inovácií vrátane podpory spolupráce s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, šírenia a optimalizácie výsledkov a stimulácie odbornej prípravy a mobility výskumných pracovníkov v Únii;

(a) „výskumné a inovačné činnosti“ predstavujú celé spektrum činností v oblasti výskumu, technologického rozvoja, demonštračných činností a inovácií vrátane podpory spolupráce s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, šírenia a optimalizácie výsledkov a stimulácie vysokokvalitnej cielenej odbornej prípravy a mobility výskumných pracovníkov v Únii;

(b) „priame akcie“ znamenajú výskumné a inovačné činnosti Komisie vykonávané prostredníctvom Spoločného výskumného centra;

(d) „verejno-súkromné partnerstvo“ znamená partnerstvo, v ktorom sa partneri zo súkromného sektora, Únia a, podľa potreby, ostatní partneri zaviažu spoločne podporovať vývoj a vykonávanie programu alebo činností v oblasti výskumu a inovácií;

(d) „verejno-súkromné partnerstvo“ znamená partnerstvo medzi partnermi zo súkromného sektora a partnermi z verejného sektora, ako sú univerzity, výskumné organizácie a iné organizácie vo verejnom sektore, ktoré sú podľa potreby spoločne podporované Úniou a jej partnermi, ktorí podporujú vývoj a vykonávanie programu alebo činností v oblasti výskumu a inovácií;

(e) „partnerstvo v rámci verejného sektora“ znamená partnerstvo, v ktorom sa subjekty z verejného sektora alebo subjekty poverené vykonávaním verejnej služby na regionálnej, vnútroštátnej alebo medzinárodnej úrovni zaviažu spoločne s Úniou podporovať vývoj a vykonávanie programu alebo činností v oblasti výskumu a inovácií.

(e) „partnerstvo v rámci verejného sektora“ znamená partnerstvo, v ktorom sa subjekty z verejného sektora alebo subjekty poverené vykonávaním verejnej služby na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej alebo medzinárodnej úrovni zaviažu spoločne s Úniou podporovať vývoj a vykonávanie programu alebo činností v oblasti výskumu a inovácií.

(ea) „výskumné infraštruktúry“ sú zariadenia, zdroje, organizačné systémy a služby, ktoré výskumné komunity využívajú pri výskume a inováciách v príslušných odboroch. Ak je to vhodné, môžu sa využívať aj na iné účely ako na účely výskumu, napríklad na účely vzdelávania alebo služieb verejnosti. Sem patria: základné vedecké vybavenie (alebo súbory nástrojov); zdroje vychádzajúce zo znalostí, ako napríklad zbierky, archívy alebo vedecké údaje; elektronické infraštruktúry, ako napríklad dátové, počítačové alebo softvérové systémy, komunikačné siete a systémy na podporu otvorenosti a digitálnej dôvery; každá ďalšia infraštruktúra jedinečnej povahy, ktorá je nevyhnutná na dosiahnutie excelentnosti v oblasti výskumu a inovácií.

(eb) „inteligentná špecializácia“ je koncepcia rozvoja politiky výskumu, vývoja a inovácií Únie, ktorej cieľom je podporovať efektívne a účinné využitie verejných investícií na základe súčinnosti medzi štátmi a regiónmi a posilnenia ich inovačnej kapacity.

(ec) „stratégia inteligentnej špecializácie“ je stratégia pozostávajúca z viacročného strategického programu zameraného na rozvoj funkčného vnútroštátneho alebo regionálneho systému výskumných inovácií.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 54

Návrh nariadenia

Článok 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Pridaná hodnota Únie

Horizont 2020 hrá ústrednú úlohu pri realizácii stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu tak, že poskytuje spoločný strategický rámec na financovanie excelentného výskumu a inovácií v Únii, a teda funguje ako prostriedok na využívanie verejných a súkromných investícií, vytváranie nových pracovných príležitostí a zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti, hospodárskeho rozvoja, sociálneho začlenenia a priemyselnej konkurencieschopnosti Európy. Podpora v rámci Horizontu 2020 sa zameriava na činnosti, pri ktorých zásah na úrovni Únie prináša pridanú hodnotu, ktorá presahuje zásah na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 55

Návrh nariadenia

Článok 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Všeobecný cieľ, priority a osobitné ciele

1. Horizont 2020 prispieva k budovaniu hospodárstva založeného na znalostiach a inováciách v celej Únii využitím dostatočných dodatočných finančných prostriedkov na výskum rozvoj a inovácie. Pritom podporuje realizáciu stratégie Európa 2020 a ostatných politík Únie, ako aj dokončenie a fungovanie Európskeho výskumného priestoru (EVP). Príslušné ukazovatele výkonnosti sú uvedené v úvode prílohy I.

1. Horizont 2020 prispieva k budovaniu hospodárstva založeného na znalostiach a inováciách v celej Únii využitím dostatočných dodatočných finančných prostriedkov na výskum, rozvoj a inovácie a tak prispieva k dosiahnutiu cieľa 3 % HDP finančných prostriedkov na výskum a inovácie v celej Únii do roku 2020. Pritom podporuje realizáciu stratégie Európa 2020 a ostatných politík Únie, ako aj dokončenie a fungovanie Európskeho výskumného priestoru (EVP) pomocou konkrétnych a príkladných opatrení podporujúcich štrukturálne zmeny v európskych výskumných a inovačných systémoch.

2. Tento všeobecný cieľ sa dosahuje prostredníctvom troch navzájom sa posilňujúcich priorít, ktoré sú venované:

(a) excelentnej vede;

(b) vedúcemu postaveniu priemyslu;

Osobitné ciele zodpovedajúce každej z týchto troch priorít sú stanovené v častiach I až III prílohy I, spolu so základnými líniami činností.

3. K všeobecnému cieľu a prioritám stanoveným v odsekoch 1 a 2 prispieva Spoločné výskumné centrum (JRC) poskytovaním vedeckej a technickej podpory politikám Únie. Základné línie činností sú uvedené v časti IV prílohy I. Spoločné výskumné centrum bude okrem toho poskytovať pomoc národným a regionálnym orgánom pri vypracúvaní inteligentných špecializovaných stratégií.

4. Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 294/2008 prispieva k všeobecnému cieľu a prioritám stanoveným v odsekoch 1 a 2 osobitným cieľom integrácie vedomostného trojuholníka, ktorý tvorí výskum, inovácie a vzdelávanie. Príslušné ukazovatele výkonnosti Európskeho inovačného a technologického inštitútu sú stanovené v úvode prílohy I a základné línie tohto osobitného cieľa a činností sú stanovené v časti V prílohy I.

4. Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 294/2008 prispieva k všeobecnému cieľu a prioritám stanoveným v odsekoch 1 a 2 osobitným cieľom integrácie vedomostného trojuholníka, ktorý tvorí výskum, inovácie a vzdelávanie. Príslušné ukazovatele výkonnosti EIT sú stanovené v úvode prílohy I a základné línie tohto osobitného cieľa a činností sú stanovené v časti V prílohy I.

5. Nové a nepredvídané potreby, ktoré vzniknú v priebehu obdobia vykonávania programu Horizont 2020, sa môžu zohľadňovať v rámci priorít a základných línií uvedených v odseku 2. Môže to zahŕňať reakcie na vznikajúce príležitosti, krízy a hrozby, na potreby súvisiace s vývojom nových politík Únie a na pilotné projekty akcií, na ktoré sa poskytne podpora v rámci budúcich programov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 56

Návrh nariadenia

Článok 6

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Rozpočet

1. Finančné krytie na vykonávanie Horizontu 2020 je 87 740 miliónov EUR, z čoho sa maximálne 86 198 miliónov EUR pridelí na činnosti podľa hlavy XIX Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

1. Finančné krytie na vykonávanie Horizontu 2020 je xxx miliónov EUR, z čoho sa maximálne 98,2 % pridelí na činnosti podľa hlavy XIX Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

2. Suma na činnosti podľa hlavy XIX ZFEÚ sa rozdelí medzi priority uvedené v článku 5 ods. 2 takto:

(a) excelentná veda – 27 818 miliónov EUR;

(a) excelentná veda – 32,6 % celkového rozpočtu;

(b) vedúce postavenie priemyslu – 20 280 miliónov EUR;

(b) vedúce postavenie priemyslu – 24,3 % celkového rozpočtu;

Maximálna celková výška finančného príspevku Únie z Horizontu 2020 na nejadrové priame akcie Spoločného výskumného centra je 2 212 miliónov EUR.

Maximálna celková výška finančného príspevku Únie z Horizontu 2020 na nejadrový priamy výskum Spoločného výskumného centra je 2,4 % celkového rozpočtu na program Horizont 2020.

Orientačný rozpis na osobitné ciele v rámci priorít a maximálna celková suma príspevku na nejadrové priame akcie Spoločného výskumného centra sú uvedené v prílohe II.

Rozpis na osobitné ciele v rámci priorít a maximálna celková suma príspevku na nejadrové priame akcie Spoločného výskumného centra sú uvedené v prílohe II.

Komisia odloží primeranú finančnú čiastku, aby ju mohla prideliť výzvam, ktoré dostanú viac ponúk, ktoré sú hodnotené vyšším stupňom excelentnosti, ako sa predpokladalo, aby tak bol v prípade potreby financovaný viac ako len jeden projekt.

3. Európsky inovačný a technologický inštitút sa financuje prostredníctvom maximálneho príspevku z Horizontu 2020 vo výške 3 194 EUR ako sa uvádza v prílohe II. Prvé pridelenie 1 542 miliónov EUR sa Európskemu inovačnému a technologickému inštitútu poskytne na činnosti podľa hlavy XVII Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Druhé pridelenie až do výšky 1 652 miliónov EUR sa poskytne po vykonaní preskúmania uvedeného v článku 26 ods. 1. Táto dodatočná suma sa poskytne na pomernom základe, ako sa uvádza v prílohe II, zo sumy určenej na špecifický cieľ „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ v rámci priority vedúceho postavenia priemyslu uvedenej v odseku 2 písm. b) a zo sumy určenej na prioritu spoločenských výziev uvedenú v odseku 2 písm. c).

3. Európsky inovačný a technologický inštitút sa financuje prostredníctvom maximálneho príspevku z Horizontu 2020 vo výške 3,3 % z celkového rozpočtu stanoveného v prílohe II.

Toto financovanie v dvoch viacročných prideleniach sa vzťahuje na:

(a) v rámci prvého pridelenia: prebiehajúci vývoj v súčasných znalostných a inovačných spoločenstvách (ďalej len „ZIS“) a počiatočný kapitál na spustenie druhej vlny troch nových ZIS;

(b) v rámci druhého pridelenia: prebiehajúci vývoj v ZIS, ktoré už boli spustené, a počiatočný kapitál na spustenie tretej vlny troch nových ZIS.

Druhé pridelenie sa dá k dispozícii po preskúmaní uvedenom v článku 26 ods. 1 s prihliadnutím predovšetkým na:

(a) dohodnuté načasovanie vytvorenia tretej vlny ZIS;

(b) plánované finančné potreby existujúcich ZIS na základe ich vlastného vývoja;

4. Finančné krytie programu Horizont 2020 sa vzťahuje na výdavky súvisiace s prípravnými, monitorovacími, kontrolnými, audítorskými a hodnotiacimi činnosťami potrebnými na riadenie programu Horizont 2020 a dosiahnutie jeho cieľov, najmä štúdie, stretnutia expertov, pokiaľ súvisia s cieľmi Horizontu 2020, výdavky spojené s IT sieťami zameranými na spracovanie a výmenu informácií, ako aj všetky ostatné výdavky na technickú a administratívnu pomoc, ktoré Komisii vzniknú pri riadení Horizontu 2020.

4. Finančné krytie programu Horizont 2020 sa vzťahuje na výdavky súvisiace s prípravnými, monitorovacími, kontrolnými, audítorskými a hodnotiacimi činnosťami potrebnými na riadenie programu Horizont 2020 a dosiahnutie jeho cieľov, najmä štúdie, stretnutia expertov, pokiaľ súvisia s cieľmi Horizontu 2020, výdavky spojené s IT sieťami zameranými na spracovanie a výmenu informácií, ako aj všetky ostatné výdavky na technickú pomoc, ktoré Komisii vzniknú pri riadení Horizontu 2020.

V prípade potreby možno rozpočtové prostriedky zaradiť do rozpočtu po roku 2020 na pokrytie výdavkov na technickú a administratívnu pomoc s cieľom umožniť riadenie akcií, ktoré ešte neboli ukončené do 31. decembra 2020.

Toto nariadenie nestanovuje financovanie administratívnych výdavkov Komisie na realizáciu programu Horizont 2020 ani tvorbu či prevádzku veľkých európskych projektov v oblasti infraštruktúry, ako je napríklad Galileo, GMES alebo ITER.

5. S cieľom reagovať na nepredvídané situácie alebo nový vývoj a potreby a zohľadniť ustanovenia odseku 3 tohto článku môže Komisia na základe priebežného hodnotenia programu Horizont 2020 uvedeného v článku 26 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, v rámci každoročného rozpočtového postupu preskúmať sumy určené na priority v odseku 2 a orientačný rozpis podľa osobitných cieľov v rámci týchto priorít uvedený v prílohe II a previesť rozpočtové prostriedky medzi prioritami a osobitnými cieľmi až do výšky 10 % celkového počiatočného pridelenia na každú prioritu a do výšky 10 % počiatočného orientačného rozpisu každého osobitného cieľa. Toto sa netýka sumy stanovenej na priame akcie Spoločného výskumného centra v odseku 2 ani príspevku na Európsky inovačný a technologický inštitút stanovený v odseku 3.

5. S cieľom reagovať na vývoj vedy, technológie a inovácií a, ak je to potrebné, prispôsobiť program Horizont 2020 novým smerom a potrebám vývoja, môže Komisia podľa hodnotenia v polovici obdobia stanoveného v článku 26 ods. 1 písm. a) prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkami 26a, 26b a 26c upraviť orientačný rozpis prostriedkov, ktoré sú stanovené v prílohe II, až na 15% celkového pôvodného prídelu na každú prioritnú oblasť a, ak je to potrebné, konkrétne ciele a činnosti uvedené v prílohe I.

Pri úprave prílohy I a prílohy II berie Komisia do úvahy predovšetkým:

(a) príspevok rozličných častí programu Horizontu 2020k cieľom;

b) vypracovanie kľúčových ukazovateľov na hodnotenie výsledkov a dôsledkov rozličných častí programu, ako je uvedené v prílohe II osobitného programu uvedenej v článku 8 tohto nariadenia;

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 57

Návrh nariadenia

Článok 7

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Pridruženie tretích krajín

1. K Horizontu 2020 sa môžu pridružiť:

(a) pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovených v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Asociačnej rady, alebo v podobných dohodách;

(b) vybrané tretie krajiny, ktoré spĺňajú tieto kritériá:

(i) majú dobrú kapacitu v oblasti vedy, technológií a inovácií;

(ii) majú dobré výsledky, pokiaľ ide o ich účasť na programoch Únie v oblasti výskumu a inovácií;

(iii) majú úzke hospodárske a geografické vzťahy s Úniou;

(iii) majú úzke hospodárske a geografické vzťahy s Úniou alebo udržiavajú osobitné historické a kultúrne väzby s členskými štátmi;

(iv) sú členmi Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) alebo krajinami či územiami uvedenými v prílohe k nariadeniu (EÚ) č. XX/2012 Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje nástroj európskeho susedstva. Podmienky týkajúce sa účasti krajín Európskeho združenia voľného obchodu, ktoré majú uzatvorenú Dohodu o EHP, sú v súlade s ustanoveniami tejto dohody.

Program Horizont 2020 je otvorený účasti zámorských krajín a území uvedených v rozhodnutí Rady 2001/822/ES z 27. novembra 2001 o pridružení zámorských krajín a území k Európskemu spoločenstvu („Rozhodnutie o pridružení zámoria”) za osobitných podmienok, ktoré sú v ňom stanovené.

Osobitné podmienky účasti pridružených krajín na programe Horizont 2020 vrátane finančných príspevkov na základe hrubého domáceho produktu pridruženej krajiny sa určia v medzinárodných dohodách medzi Úniou a pridruženými krajinami.

______________

¹ Ú. v. ES L 314, 30.11.01, s. 1.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 58

Návrh nariadenia

Článok 8 – odsek 2a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Zabezpečí sa účinná koordinácia medzi tromi hlavnými piliermi programu Horizont 2020.

Odôvodnenie

Koordinácia medzi tromi piliermi Horizontu 2020 je potrebná na naplnenie cieľov vytýčených v programe.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 59

Návrh nariadenia

Článok 10 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1. Horizont 2020 podporuje nepriame akcie prostredníctvom jednej alebo viacerých foriem financovania ustanoveného v nariadení (EÚ) č. XX/2012 [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách], najmä grantov, ocenení, obstarávania a finančných nástrojov.

1. Horizont 2020 podporuje nepriame akcie prostredníctvom jednej alebo viacerých foriem financovania ustanoveného v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012 najmä grantov, ocenení, obstarávania a finančných nástrojov. Posledná uvedená forma financovania, podporovaná v rámci Horizontu 2020, prevažuje v prípade činností, ktoré majú blízko k uplatneniu na trhu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 60

Návrh nariadenia

Článok 11a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Článok 11a

Strategické poradenstvo a koordinácia

Vykonáva sa strategické poradenstvo a koordinácia výskumu a inovácií zameraných na spoločné ciele a požadujúcich prepojenia v rámci celého programu Horizont 2020.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 61

Návrh nariadenia

Článok 12 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Vonkajšie poradenstvo a zapojenie spoločnosti

1. Pri vykonávaní programu Horizont 2020 sa zohľadňuje poradenstvo a vstupné údaje poskytované: poradenskými skupinami nezávislých odborníkov na vysokej úrovni zriadenými Komisiou; štruktúrami na udržiavanie dialógu v rámci medzinárodných vedecko-technologických dohôd; činnosťami orientovanými na budúcnosť; cielenými verejnými konzultáciami a transparentnými a interaktívnymi procesmi, ktoré zabezpečujú podporu zodpovedného výskumu a inovácie.

1. Pri vykonávaní programu Horizont 2020 sa zohľadňuje poradenstvo a vstupné údaje poskytované: poradenskými skupinami nezávislých odborníkov na vysokej úrovni zriadenými Komisiou zo širokej škály odvetví, disciplín a prostredí, v ktorej sa zahrnú podnety organizácií občianskej spoločnosti ; štruktúrami na udržiavanie dialógu v rámci medzinárodných vedecko-technologických dohôd; činnosťami orientovanými na budúcnosť; cielenými verejnými konzultáciami, a transparentnými a interaktívnymi procesmi, ktoré zabezpečujú podporu zodpovedného výskumu a inovácie prostredníctvom zjednodušeného súboru opatrení, v ktorom sa zabraňuje zdvojovaniu a prekrývaniu finančných štruktúr.

1a. Pri tvorbe pracovných programov stanovených v článku 5 rozhodnutia Rady č. XX / XX / EÚ [Osobitný program H2020] berie Komisia do úvahy rozsiahle poradenstvo a názory, ktoré poskytnú zúčastnené strany, členské štáty, Európsky parlament a Rada. Príslušný výbor v Európskom parlamente môže pozvať zástupcov Komisie, aby predložili výboru návrh pracovných programov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 62

Návrh nariadenia

Článok 12 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

2. V plnej miere sa zohľadňujú aj príslušné aspekty programov v oblasti výskumu a inovácií zriadených európskymi technologickými platformami, iniciatívami pre spoločnú tvorbu programov a európskymi partnerstvami v oblasti inovácií.

2. V plnej miere sa zohľadňujú aj príslušné aspekty programov v oblasti výskumu a inovácií zriadených EIT a KIC, iniciatívami pre spoločnú tvorbu programov a európskymi partnerstvami v oblasti inovácií a európskymi medzinárodnými výskumnými organizáciami za predpokladu, že boli navrhnuté po konzultácii so širokou škálou odborníkov a zúčastnených strán.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 63

Návrh nariadenia

Článok 13 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Prierezové akcie

1. Medzi osobitnými prioritami Horizontu 2020 a v ich rámci sa vytvoria prepojenia a rozhrania. V tomto ohľade sa mimoriadna pozornosť venuje vývoju a uplatneniu kľúčových podporných a priemyselných technológií, prepájaniu objavov s ich trhovým využitím, multidisciplinárnemu, medzidisciplinárnemu, interdisciplinárnemu a transdisciplinárnemu výskumu a inováciám, sociálno-ekonomickým a humanitným vedám, zmene klímy a trvalo udržateľnému rozvoju, podpore fungovania a vytvárania Európskeho výskumného priestoru, rozšíreniu účasti v celej Únii a prekonaniu rozdielov v oblasti výskumu a inovácií v Európe, širšej účasti súkromného sektora, zapojeniu MSP, spolupráci s tretími krajinami, zodpovednému výskumu a inovácii vrátane hľadiska rodovej rovnosti do projektov, inkluzívnejšiemu riadeniu výskumu, zvýšeniu príťažlivosti povolania výskumníka a uľahčeniu cezhraničnej a medzisektorovej mobility výskumníkov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 64

Návrh nariadenia

Článok 14

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Vyvíjajúci sa charakter vedy, techniky, inovácie, trhov a spoločnosti

Horizont 2020 sa vykonáva tak, aby sa zabezpečilo, že podporované priority a akcie budú reagovať na meniace sa potreby a zohľadňovať vývoj vedy, technológií, inovácií, trhov a spoločnosti, keď inovácia zahŕňa podnikateľské, organizačné a sociálne aspekty.

Horizont 2020 sa vykonáva tak, aby sa zabezpečilo, že podporované priority a akcie budú reagovať na meniace sa potreby a zohľadňovať vývoj vedy, technológií, inovácií, hospodárstiev a spoločnosti, v globalizovanom svete, keď inovácia zahŕňa podnikateľské, organizačné, technologické, sociálne a environmentálne aspekty, a tiež prenášať výsledky vedy do všetkých úrovní vzdelávania a odbornej prípravy.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 65

Návrh nariadenia

Článok 15

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Rodová rovnosť

Horizont 2020 zabezpečuje účinné presadzovanie rodovej rovnosti a rodového rozmeru v obsahu výskumu a inovácií.

Horizont 2020 zabezpečuje účinné presadzovanie rodovej rovnosti a rodového rozmeru v obsahu výskumu a inovácií. Osobitná pozornosť sa venuje zabezpečeniu vyváženého zastúpenia mužov a žien v orgánoch, akými sú výberové komisie, výbory a odborné skupiny.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 66

Návrh nariadenia

Článok 15 – odsek 1a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Horizont 2020 zabezpečuje, aby sa rodový rozmer riadne zohľadňoval v obsahu výskumu a inovácií na všetkých stupňoch procesu od stanovenia priorít, definovania požiadaviek a návrhov, po hodnotenie a monitorovanie programov a projektov, rokovanie a dohody.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 67

Návrh nariadenia

Článok 15 – odsek 1b (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

S cieľom podporiť rodovú rovnosť sa zavádzajú osobitné opatrenia na pomoc tým, ktorí sa po prerušení kariéry vracajú do zamestnania.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 68

Návrh nariadenia

Článok 15a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Článok 15a

Nediskriminácia

Horizont 2020 zabezpečí účinné presadzovanie rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie a riadne zohľadní tento aspekt v obsahu výskumu a inovácií vo všetkých fázach procesu

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 69

Návrh nariadenia

Článok 15b (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Článok 15b

Profesijná dráha výskumných pracovníkov

Podpora ľudských zdrojov pre vedu, technológiu a inovácie v celej Európe je v Horizonte 2020 prioritou. Program Horizont 2020 sa vykonáva v súlade s nariadením (EÚ) č. xx/2013 [pravidlá účasti], čo prispeje k posilneniu jednotného trhu pre výskumných pracovníkov a atraktívnosti ich profesijnej dráhy v celej Únii v rámci Európskeho výskumného priestoru tým, že sa zohľadní nadnárodný charakter činností, ktoré sa v rámci programu podporujú.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 70

Návrh nariadenia

Článok 15c (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Článok 15c

Verejný prístup

1. Ak sa prijme rozhodnutie o prijatí, verejný prístup k vedeckým publikáciám, ktoré sú výsledkom výskumu financovaného z verejných zdrojov v rámci programu Horizont 2020, je povinný.

2. Podporuje sa otvorený prístup k vedeckým údajom, ktoré sú výsledkom verejne financovaného výskumu v rámci programu Horizont 2020, s prihliadnutím na obmedzenia, ktoré sa týkajú súkromia, bezpečnosti štátu alebo práv duševného vlastníctva.

3. Komisia posúdi do konca finančného obdobia programu Horizont 2020 vplyv na praxe otvoreného prístupu k údajom na obeh vedeckých poznatkov a urýchlenie inovácií. Toto sa vykoná s cieľom vymedziť ďalšiu politiku otvoreného prístupu a jeho vykonávania v budúcom rámcovom programe Únie pre výskum.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 71

Návrh nariadenia

Článok 16 – odsek 1 – pododsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1. Všetky výskumné a inovačné činnosti programu Horizont 2020 musia byť v súlade s etickými zásadami a príslušnými právnymi predpismi jednotlivých štátov, Únie a medzinárodnými právnymi predpismi vrátane Charty základných práv Európskej únie a Európskeho dohovoru o ľudských právach a jeho dodatkových protokolov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 72

Návrh nariadenia

Článok 16 – odseky 3 a 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

3. Nasledujúce oblasti výskumu sa nefinancujú:

(a) výskumná činnosť zameraná na klonovanie ľudí na reprodukčné účely;

(b) výskumná činnosť určená na modifikáciu genetického dedičstva človeka, následkom ktorej by tieto zmeny mohli byť dedičné;

(c) výskumné činnosti určené na vytváranie ľudských embryí výlučne na účely výskumu alebo na účely získania kmeňových buniek okrem iného aj prostredníctvom prenosu jadra somatických buniek.

(c) činnosti určené na vytváranie ľudských embryí výlučne na účely výskumu alebo na účely získania kmeňových buniek okrem iného aj prostredníctvom prenosu jadra somatických buniek.

4. Výskum ľudských kmeňových buniek, dospelých, ako aj embryonálnych sa môže financovať v závislosti od obsahu vedeckého návrhu a právneho rámca zapojených členských štátov. Financovanie sa neposkytuje na výskumné činnosti, ktoré sú zakázané vo všetkých členských štátoch. V členskom štáte sa nefinancuje nijaká činnosť, ak je zakázaná.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 73

Návrh nariadenia

Článok 17

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Komplementárnosť s ostatnými programami Únie

Horizont 2020 sa vykonáva spôsobom, ktorý dopĺňa ostatné finančné programy Únie vrátane štrukturálnych fondov.

Horizont 2020 sa vykonáva spôsobom, ktorý dopĺňa ostatné finančné programy Únie.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 74

Návrh nariadenia

Článok 17a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Článok 17a

Synergie so štrukturálnymi fondmi

Horizont 2020 prispieva k prekonaniu rozdielov vo výskume a inováciách vnútri Únie tým, že umožňuje súčinnosť so štrukturálnymi fondmi v rámci podpory výskumu a inovácie pomocou koordinovaného uplatňovania doplnkových opatrení. Podľa možností sa podporuje interoperabilita Horizontu 2020 a štrukturálnych fondov a kumulatívne alebo kombinované financovanie.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 75

Návrh nariadenia

Článok 18 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1. V rámci programu Horizont 2020 sa mimoriadna pozornosť venuje zaisťovaniu primeranej účasti malých a stredných podnikov (MSP) a vplyvu inovácií na ne. Súčasťou opatrení týkajúcich sa hodnotenia a monitorovania sú kvantitatívne a kvalitatívne posúdenia účasti MSP.

1. Počas vykonávania programu Horizont 2020 sa mimoriadna pozornosť venuje zaisťovaniu zvýšenej účasti malých a stredných podnikov (MSP) a vplyvu výskumu a inovácií na ne. Súčasťou opatrení týkajúcich sa hodnotenia a monitorovania sú kvantitatívne a kvalitatívne posúdenia účasti MSP.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 76

Návrh nariadenia

Článok 18 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

2. Ako súčasť osobitného cieľa „Vedúceho postavenia v rámci podporných a priemyselných technológií“ uvedeného v bode 1 časti II prílohy I a každého z osobitných cieľov v rámci priority „Spoločenské výzvy“ uvedených v bodoch 1 až 6 časti III prílohy I sa vykonajú osobitné akcie. Tieto osobitné akcie majú formu nástroja pre MSP, zameraného na všetky typy MSP s inovačným potenciálom, a vykonávajú sa jednotne a sú prispôsobené potrebám MSP, ako sa uvádza v rámci osobitného cieľa „Inovácia v MSP“ v bode 3 ods. 3 písm. a) časti II prílohy I.

2. Osobitné akcie pre MSP sa musia prijať s cieľom zabezpečiť, aby MSP boli integrované v rámci celého hodnotového reťazca a získali prístup ku všetkým príležitostiam v programe Horizont 2020. Medzi tieto akcie patria tie, ktoré sú stanovené v bode 3.3 časti II prílohy I.

Vytvorí sa osobitný nástroj MSP, zameraný na všetky typy malých a stredných podnikov s inovačným potenciálom, s jedným riadiacim orgánom, a je realizovaný najmä spôsobom zdola nahor, ako je stanovené v rámci špecifického cieľa „Inovácie v MSP“ v bode 3.3. (a) časti II prílohy I. Tento nástroj tematicky súvisí s osobitným cieľom „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ uvedeným v bode 1 časti II prílohy I a každým z osobitných cieľov v rámci priority „Spoločenské výzvy“ uvedených v bodoch 1 až 7 časti III prílohy I.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 77

Návrh nariadenia

Článok 18 – odsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

3. Očakáva sa, že integrovaný prístup stanovený v odsekoch 1 a 2 bude viesť k približne 15 % celkového kombinovaného rozpočtu na osobitný cieľ „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ a na prioritu „Spoločenské výzvy“ poskytnutého MSP.

3. Integrovaný prístup stanovený v odsekoch 1 a 2 a zjednodušenie postupov predkladania žiadostí by mali dosiahnuť približne 20 % celkového kombinovaného rozpočtu na osobitný cieľ „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ a na prioritu „Spoločenské výzvy“ poskytnutého MSP.

3a. V súlade s ustanoveniami odsekov 1 a 3 Komisia vykonáva hodnotenia a zaznamenáva mieru účasti MSP na výskumných programoch. Ak sa cieľová miera 20 % nedosiahne, Komisia preskúma dôvody tejto situácie a bezodkladne navrhne nové opatrenia na splnenie tohto cieľa.

3b. Osobitná pozornosť by sa mala venovať ak primeranej účasti a zastúpeniu MSP v riadiacich štruktúrach Európskeho výskumného priestoru a konkrétne partnerstvám medzi verejným a súkromným sektorom.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 78

Návrh nariadenia

Článok 18a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Článok 18a

Zrýchlený postup k inováciám

1. Ak sa má urýchliť zavádzanie inovácií na trh a ich šírenie, na zrýchlený postup k inováciám sa musí počítať s významným podielom financovania Únie vyčleneného v rámci osobitného cieľa „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ a v každej zo „Spoločenských výziev“ v časti III.

2. „Zrýchlený postup k inováciám“ je nástroj, ktorý umožňuje prístup zdola nahor, ktorý výrazne skráti čas od nápadu k jeho uvedeniu na trh a pravdepodobne zvýši účasť priemyslu na Horizonte 2020, ako aj účasť MSP a nových žiadateľov zo sektoru verejného a neziskového výskumu. Týmto podnieti investície súkromného sektora do výskumu, rozvoja a inovácií, podporuje výskum a inovácie so zameraním na tvorbu hodnoty a urýchľuje zrenie nových technológií na inovatívne projekty, po ktorých je dopyt a ktoré podporia budúce podniky, hospodársky rast a zamestnanosť.

3. Činnosti sa vzťahujú na celý inovačný proces, ale zameriavajú sa na činnosti spojené s inováciami, na experimentálny rozvoj a rozvoj vo fáze pred komerčným využitím, ktoré zahŕňajú fázy rozvoja od predvedenia novej technológie až po zavedenie na trh vrátane skúšobnej prevádzky, demonštrácie, testovacích zariadení, prednormatívneho výskumu a stanovenia noriem a zavedenia zavedenie inovácií na trhu.

4. „Zrýchlený postup k inováciám“ sa vykonáva ako viditeľný nástroj financovania, ktorý zabezpečuje jednoduchý a rýchly vstup do výskumu založeného na spolupráci v následnosti na osobitný výberový proces, ako sa ustanovuje v nariadení (EÚ) č. xxxx/2012 [Pravidlá účasti a šírenia].

5. Hoci sa zohľadňujú synergie medzi Zrýchleným postupom k inováciám a vyhradeným nástrojom pre MSP, oba nástroje sa vykonávajú súbežne ako dva samostatné postupy, s prihliadnutím na príslušné cieľové skupiny účastníkov, a bez vplyvu na rozpočet, ktorý bol vymedzená pre nástroj MSP.

Odôvodnenie

S náležitým zreteľom na skutočnosť, že program má v úmysle uskutočniť presun smerom k inováciám, Horizont 2020 musí poskytnúť aspoň jeden nástroj, ktorý bude systematicky umožňovať hodnotenie a financovanie inovatívnych nápadoch v ktorejkoľvek fáze, pričom bude uplatňovať rýchly, štandardizovaný a spoľahlivý postup. Nástroj „verejná výzva“ alebo„ zdola nahor“ so zaručeným obdobím udelenia grantu šesť mesiacov zaistí, že inovatívne nápady nebudú vystavené riziku neaktuálnosti v čase, keď bude projekt môcť konečne začať. Toto taktiež zvýši účasť priemyslu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 79

Návrh nariadenia

Článok 19

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Verejno-súkromné partnerstvá

1. Horizont 2020 možno vykonávať prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev, v rámci ktorých sa všetci dotknutí partneri zaviažu podporovať vývoj a vykonávanie výskumných a inovačných činností, ktoré majú strategický význam pre konkurencieschopnosť a vedúce postavenie priemyslu Únie a/alebo riešia konkrétne spoločenské výzvy.

1. Horizont 2020 možno vykonávať prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev, v rámci ktorých sa všetci dotknutí partneri zaviažu podporovať vývoj a vykonávanie predsúťažných výskumných a inovačných činností, ktoré majú strategický význam pre konkurencieschopnosť a vedúce postavenie priemyslu Únie a/alebo riešia konkrétne spoločenské výzvy. Kľúčom pri výbere účastníkov je excelentnosť.

2. Účasť Únie v týchto partnerstvách môže mať jednu z týchto foriem:

(a) finančné príspevky Únie pre spoločné podniky zriadené na základe článku 187 ZFEÚ podľa rozhodnutia č. 1982/2006/ES o siedmom rámcovom programe, za podmienky zmeny a doplnenia ich základných aktov; pre nové verejno-súkromné partnerstvá zriadené na základe článku 187 ZFEÚ a pre ostatné financujúce orgány uvedené v článku [55 ods. 1 písm. b) bod v) alebo vii)] nariadenia (EÚ) č. XX/2012 [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách]. Táto forma partnerstiev sa uplatňuje iba v prípade, ak to odôvodňuje pôsobnosť plnených cieľov a rozsah potrebných zdrojov;

(a) finančné príspevky Únie pre spoločné podniky zriadené na základe článku 187 ZFEÚ podľa rozhodnutia č. 1982/2006/ES o siedmom rámcovom programe, za podmienky zmeny a doplnenia ich základných aktov zohľadňujúce v plnej miere výsledky analýzy nákladov a prínosov, ktorá sa má vypracovať v rámci plánovaného hodnotenia vplyvov tohto nástroja; pre nové verejno-súkromné partnerstvá zriadené na základe článku 187 ZFEÚ; a pre ďalšie financujúce orgány uvedené v článku [55 ods. 1 písm. b) bod v) alebo vii)] nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Táto forma partnerstiev sa uplatňuje iba v prípade, ak to odôvodňuje pôsobnosť plnených cieľov, súlad s existujúcimi cieľmi politiky Únie a rozsah potrebných zdrojov a ak iné formy partnerstva nenaplnia ciele ani nevytvoria potrebný pákový efekt;

(b) uzatvorenie zmluvnej dohody medzi partnermi podľa odseku 1, v ktorej sa stanovujú ciele partnerstva, príslušné záväzky partnerov, kľúčové ukazovatele výkonnosti a výstupy, ktoré sa majú dodať, vrátane určenia výskumných a inovačných činností, ktoré vyžadujú podporu z Horizontu 2020.

3. Verejno-súkromné partnerstvá sa určujú otvoreným a transparentným spôsobom na základe týchto kritérií:

3. Verejno-súkromné partnerstvá sa určujú a vykonávajú podľa kritérií otvorenosti, transparentnosti, účinnosti a efektívnosti, ako aj plnenia kritéria stanoveného v článku X nariadenia (EÚ) č. xxxx/2012 [pravidlá účasti].

(a) pridaná hodnota akcie na úrovni Únie;

(b) rozsah vplyvu na konkurencieschopnosť priemyslu, udržateľný rast a sociálno-ekonomické otázky;

(d) rozsah využitých zdrojov a schopnosť využívať dodatočné investície do výskumu a inovácií;

(e) jasne vymedzené úlohy každého z partnerov a dohodnuté kľúčové ukazovatele výkonnosti v zvolenom období.

3a. Výskumné priority zahrnuté vo verejno-súkromných partnerstvách sa tiež financujú prostredníctvom pracovných programov v pravidelných výziev na predkladanie návrhov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 80

Návrh nariadenia

Článok 20

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Partnerstvá v rámci verejného sektora

1. Horizont 2020 prispieva k posilňovaniu partnerstiev v rámci verejného sektora, ak sa akcie regionálnej, štátnej a medzinárodnej úrovni vykonávajú v rámci Únie spoločne.

Mimoriadna pozornosť sa musí venovať iniciatívam spoločnej tvorby programov medzi členskými štátmi.

Mimoriadna pozornosť sa musí venovať iniciatívam spoločnej tvorby programov medzi členskými štátmi a tieto iniciatívy môžu podľa potreby zahŕňať regióny a mestá. Finančné príspevky Únie sú obmedzené a podmienené dokazovaním transparentnosti, vysokým podielom členských štátov, existenciou pridanej hodnoty Únie a doplnkový charakter zdrojov. Dodatočné financovanie sa bude obmedzovať na iniciatívy, do ktorých sa môžu zapojiť všetky členské štáty.

2. Partnerstvá v rámci verejného sektora sa môžu podporovať buď v rámci priorít, alebo naprieč viacerými prioritami stanovenými v článku 5 ods. 2, najmä prostredníctvom:

(a) nástroja ERA-NET s použitím grantov na podporu partnerstiev v rámci verejného sektora pri ich príprave, vytváraní sieťových štruktúr, navrhovaní, vykonávaní a koordinácii spoločných činností, ako aj pri dopĺňaní jednotlivých spoločných výziev a akcií nadnárodnej povahy;

(b) účasti Únie na programoch vykonávaných viacerými členskými štátmi v súlade s článkom 185 ZFEÚ.

(b) účasti Únie na programoch vykonávaných viacerými členskými štátmi v súlade s článkom 185 ZFEÚ s prípadnou účasťou subnárodných orgánov.

Na účely písmena a) je dopĺňanie financovania podmienené významnou úrovňou predchádzajúcich finančných záväzkov zúčastnených subjektov v rámci spoločných výziev a akcií. Jedným z cieľov nástroja ERA-NET môže byť harmonizovanie pravidiel a spôsobov vykonávania spoločných výziev a akcií. Môže sa takisto použiť pri príprave iniciatívy v súlade s článkom 185 ZFEÚ.

Na účely písmena b) sa takéto iniciatívy navrhujú len v prípadoch, keď je potrebná špecializovaná vykonávacia štruktúra a keď sú zúčastnené krajiny vo veľkej miere zaviazané k integrácii na vedeckej, riadiacej a finančnej úrovni. Okrem toho, návrhy iniciatív uvedené v písmene b) sa určujú na základe týchto kritérií:

(a) jasné stanovenie cieľa, ktorý sa má plniť, a jeho relevantnosť v súvislosti s cieľmi Horizontu 2020 a širšími politickými cieľmi Únie;

(b) jasné finančné záväzky zúčastnených krajín vrátane predchádzajúcich záväzkov s cieľom združiť národné a/ alebo regionálne investície na cezhraničný výskum a inovácie;

(d) kritické množstvo z hľadiska rozsahu a počtu dotknutých programov, podobnosti činností a podielu príslušného výskumu, na ktorý sa vzťahujú a

(e) účinnosť článku 185 ZFEÚ ako najprimeranejšieho prostriedku na dosiahnutie cieľov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 81

Návrh nariadenia

Článok 21 – odsek 1 – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1. Subjekty zriadené v tretích krajinách a medzinárodné organizácie sú oprávnené zúčastňovať sa na nepriamych akciách programu Horizont 2020 za podmienok stanovených v nariadení (EÚ) XX/XX [pravidlá účasti]. V rámci programu Horizont 2020 a naprieč ním sa podporuje medzinárodná spolupráca s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, najmä s týmito cieľmi:

1. Subjekty zriadené v tretích krajinách a medzinárodné organizácie sú oprávnené zúčastňovať sa na nepriamych akciách programu Horizont 2020 za podmienok stanovených v nariadení (EÚ) XX/XX [pravidlá účasti]. V programe Horizont 2020 sa podporuje a integruje medzinárodná spolupráca s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, najmä s týmito cieľmi:

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 82

Návrh nariadenia

Článok 21 – odsek 1 – písmeno c

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(c) podporovať ciele vonkajšej a rozvojovej politiky Únie dopĺňajúce vonkajšie a rozvojové programy a medzinárodné záväzky, ako je plnenie miléniových rozvojových cieľov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 83

Návrh nariadenia

Článok 21 – odsek 1 – písmeno ca (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(ca) podporovať vytvorenie globálne konkurencieschopných centier excelentnosti, aby sa z Únie stalo globálne stredisko špičkového výskumu a inovácií svetového významu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 84

Návrh nariadenia

Článok 21 – odsek 2 – pododsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

2. Vykonávajú sa cielené akcie zamerané na podporu spolupráce s konkrétnymi tretími krajinami alebo skupinami tretích krajín, ktoré vychádzajú zo spoločných záujmov a vzájomného prospechu s prihliadnutím na ich vedecké a technické kapacity a trhové príležitosti a na rozsah očakávaného vplyvu.

2. Vykonávajú sa cielené akcie zamerané na podporu spolupráce s konkrétnymi tretími krajinami, najmä so strategickými partnermi Únie, alebo skupinami tretích krajín, ktoré vychádzajú zo spoločných záujmov a vzájomného prospechu. Tieto akcie zahŕňajú najmä budovanie výskumných kapacít v rozvojových krajinách a projekty spolupráce so zameraním na konkrétne potreby týchto krajín. Pri týchto činnostiach spolupráce by sa mali zohľadniť vedecké a technologické kapacity najvzdialenejších regiónov Únie a zámorských krajín a území pridružených k Únii.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 85

Návrh nariadenia

Článok 21 – odsek 2 – pododsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Mal by sa podporovať recipročný prístup k programom tretích krajín. S cieľom maximalizovať vplyv sa podporuje koordinácia a synergie s iniciatívami členských štátov a pridružených krajín.

Mal by sa podporovať a pravidelne monitorovať recipročný prístup k programom tretích krajín. S cieľom maximalizovať vplyv sa podporuje koordinácia a synergie s iniciatívami členských štátov a pridružených krajín.

Odôvodnenie

Pravidelné monitorovanie programov tretích krajín je potrebné s cieľom zabezpečiť, aby bol prístup k programu Horizont 2020, ktorý zaručuje Únia, recipročný. Týmto monitorovaním by sa mali zistiť zmeny v postupoch tretích krajín, ktoré by mohli tento požadovaný recipročný prístup narušiť.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 86

Návrh nariadenia

Článok 21 – odsek 2 – pododsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Priority spolupráce musia zohľadňovať meniaci sa vývoj politiky Únie a príležitosti spolupráce s tretími krajinami, ako aj možné nedostatky v systémoch tretích krajín v oblasti duševného vlastníctva.

Priority spolupráce musia zohľadňovať meniaci sa vývoj politiky Únie vrátane vonkajšej a rozvojovej politiky.

Odôvodnenie

Jediným možným základom pre činnosti medzinárodnej spolupráce je zásada spoločných záujmov a vzájomného prospechu. Začlenenie istých reštriktívnych kritérií na úrovni rámcového programu ako celku sa môže prejaviť iba ako kontraproduktívne. Vymedzenie tu navrhovaných cielených akcií je preto rovnaké ako v prílohe I k 7. rámcovému programu. Je v súlade s výberom odvetví, do ktorých sa EÚ rozhodla nasmerovať rozvojovú pomoc.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 87

Návrh nariadenia

Článok 21 – odsek 2 – pododsek 3a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Politiky v oblasti spolupráce sú riadne koordinované s migračnou, azylovou a rozvojovou politikou, aby sa zamedzilo úniku mozgov z rozvojových krajín.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 88

Návrh nariadenia

Článok 21 – odsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

3. Okrem toho sa v rámci programu Horizont 2020 vykonávajú horizontálne a prierezové činnosti na podporu strategického rozvoja medzinárodnej spolupráce v rámci osobitného cieľa „Inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť“ stanovené v bode 6.3.2 písm. d) časti III prílohy I.

3. Okrem toho sa v rámci programu Horizont 2020 vykonávajú horizontálne a prierezové činnosti na podporu strategického rozvoja medzinárodnej spolupráce v rámci osobitného cieľa „Chápanie Európy v meniacom sa svete – inkluzívne, inovačné a reflexívne spoločnosti“ stanovené v bode 6.3.2 písm. d) časti III prílohy I.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 89

Návrh nariadenia

Článok 21 – odsek 3a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

3a. Komisia v záujme zníženia administratívnej záťaže pre účastníkov akceptuje vnútroštátne účtovné postupy prijímateľov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 90

Návrh nariadenia

Článok 21 – odsek 3b (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

3b. S cieľom posilniť lepší prístup založený na dôvere platí pre príjemcov, ktorí v troch po sebe nasledujúcich rokoch uskutočnili audit uspokojujúcim spôsobom, miernejší postup auditu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 91

Návrh nariadenia

Článok 22 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Európska komisia vykonáva informačné a komunikačné akcie týkajúce sa Horizontu 2020 vrátane prijímania komunikačných opatrení týkajúcich sa podporovaných projektov a výsledkov. Rozpočet pridelený na komunikáciu v rámci Horizontu 2020 musí prispievať aj na pokrytie inštitucionálnej komunikácie o politických prioritách Únie, pokiaľ súvisia so všeobecným cieľom tohto nariadenia.

Komisia vykonáva informačné a komunikačné akcie týkajúce sa Horizontu 2020 vrátane prijímania komunikačných opatrení týkajúcich sa podporovaných projektov a výsledkov. Rozpočet pridelený na komunikáciu v rámci Horizontu 2020 musí prispievať aj na pokrytie inštitucionálnej komunikácie o politických prioritách Únie, pokiaľ súvisia so všeobecným cieľom tohto nariadenia. Komisia poskytuje najmä včasné a podrobné informácie členským štátom.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 92

Návrh nariadenia

Článok 22 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Činnosti na šírenie informácií a vykonávanie komunikácie sú neoddeliteľnou úlohou všetkých akcií podporovaných Horizontom 2020.

Činnosti na šírenie informácií a vykonávanie komunikácie sú neoddeliteľnou úlohou všetkých akcií podporovaných Horizontom 2020. Všetky informačné a komunikačné činnosti týkajúce sa Horizontu 2020 vrátane komunikačných opatrení o podporovaných projektoch musia byť prístupné a dostupné všetkým občanom a uverejnené v digitálnej podobe .

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 93

Návrh nariadenia

Článok 22 – odsek 2a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Služba CORDIS ako digitálny nástroj sa musí zrevidovať a reformovať jasnejším a flexibilnejším spôsobom s cieľom zjednodušiť prístup k informáciám a vytvoriť nástroj obsahujúci všetky informácie, ktoré požaduje výskumné spoločenstvo, a to so zreteľom na potrebu transparentnosti. Nový CORDIS bude dokončený 31. mája 2013.

Odôvodnenie

CORDIS je v súčasnosti jedným z najkomplexnejších a najzložitejších programov. Ak chceme uľahčiť prístup spoločnosti, výskumných pracovníkov a podnikov k informáciám, je potrebné preskúmať program, rozšíriť informácie a uľahčiť prístup k všetkým návrhom a dotáciám.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 94

Návrh nariadenia

Článok 22 – odsek 3 – písmeno a

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(a) iniciatívy zamerané na rozšírenie informovanosti a uľahčenie prístupu k financovaniu v rámci Horizontu 2020, najmä pre nedostatočne zastúpené regióny alebo typy účastníkov;

(a) iniciatívy zamerané na rozšírenie informovanosti a uľahčenie prístupu k financovaniu v rámci Horizontu 2020, najmä pre nedostatočne zastúpené regióny, zámorské krajiny a územia pridružené k Únii alebo typy účastníkov vrátane zdravotne postihnutých výskumných pracovníkov a účastníkov;

Odôvodnenie

Musí sa klásť dôraz na osoby so zdravotným postihnutím a na ich potreby v otázke prístupu k činnostiam spojeným s informáciami, komunikáciou a šírením v rámci Horizontu 2020. Okrem toho je potrebné budovať kapacity, pretože osoby so zdravotným postihnutím a ich zastupujúce organizácie sú skupiny s nedostatočným zastúpením v programoch výskumu a inovácií, ako aj v dialógu a konzultáciách s verejnosťou.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 95

Návrh nariadenia

Článok 22 – odsek 3 – písmeno b

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(b) cielená pomoc pre projekty a konzorciá s cieľom poskytnúť im prístup k potrebným zručnostiam na optimalizáciu komunikácie a šírenia výsledkov;

(b) cielená pre projekty a konzorciá s cieľom poskytnúť im primeraný prístup k potrebným zručnostiam na optimalizáciu komunikácie a šírenia výsledkov;

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 96

Návrh nariadenia

Článok 22 – odsek 3 – písmeno c

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(c) akcie, ktoré spájajú výsledky z celého radu projektov vrátane tých, ktoré môžu byť financované z iných zdrojov, s cieľom poskytnúť užívateľsky ústretové databázy a správy, ktoré zhŕňajú kľúčové zistenia;

(c) akcie, ktoré spájajú a vyhodnocujú výsledky z celého radu projektov vrátane tých, ktoré môžu byť financované z iných zdrojov, s cieľom poskytnúť užívateľsky ústretové a prístupné digitálne databázy a správy, ktoré zhŕňajú kľúčové zistenia; a keď to je potrebné, ich komunikácia a šírenie vedeckej obci, priemyslu a širokej verejnosti;

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 97

Návrh nariadenia

Článok 22 – odsek 3 – písmeno e

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(e) iniciatívy na podporu dialógu a diskusie s verejnosťou o otázkach súvisiacich s vedou, technológiami a inováciami a využitia sociálnych médií a iných inovačných technológií a metodík.

(e) iniciatívy na podporu dialógu a diskusie s verejnosťou o otázkach súvisiacich s vedou, technológiami a inováciami, ktoré sa uskutočňujú za účasti akademickej obce, využitia sociálnych médií a iných inovačných technológií a metodík, predovšetkým v záujme zvýšenia všeobecného povedomia o prínose výskumu a inovácií v oblasti spoločenských výziev.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 98

Návrh nariadenia

Článok 22 – odsek 3 – písmeno ea (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(ea) iniciatívy na zahrnutie a podporu účasti občianskej spoločnosti, a jej organizácií či inštitúcií, v otázkach týkajúcich sa výskumného a inovačného procesu a na podporu otvorených, na vede založených debát o hlavných spoločenských otázok.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 99

Návrh nariadenia

Článok 23 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1. Kontrolný systém zriadený na vykonávanie tohto nariadenia je nastavený tak, aby poskytoval primerané záruky, že sa dosiahne vhodné riadenie rizík v súvislosti s účinnosťou a efektívnosťou operácií, ako aj zákonnosť a regulárnosť základných transakcií, so zreteľom na viacročnú povahu programov, ako aj na povahu dotknutých platieb.

1. Kontrolný systém zriadený na vykonávanie tohto nariadenia je nastavený tak, aby poskytoval primerané záruky, že sa dosiahne dostatočné zníženie a vhodné riadenie rizík v súvislosti s účinnosťou a efektívnosťou operácií, ako aj zákonnosť a regulárnosť základných transakcií, so zreteľom na viacročnú povahu programov, ako aj na povahu dotknutých platieb.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 100

Návrh nariadenia

Článok 23 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

2. Kontrolný systém musí zaručiť primeranú rovnováhu, pokiaľ ide o vzťah medzi dôverou a kontrolou, so zreteľom na administratívne a iné náklady na kontroly na všetkých úrovniach tak, aby bolo možné dosiahnuť ciele programu Horizont 2020 a prilákať k účasti na ňom najpoprednejších výskumníkov a najinovatívnejšie podniky.

2. Kontrolný systém musí zaručiť primeranú rovnováhu, pokiaľ ide o vzťah medzi dôverou a kontrolou, so zreteľom na administratívne a iné náklady na kontroly na všetkých úrovniach vrátane príjemcov tak, aby bolo možné dosiahnuť ciele programu Horizont 2020 a prilákať k účasti na ňom najpoprednejších výskumníkov a najinovačnejšie podniky.

Odôvodnenie

Administratívne náklady, ktoré môžu mať príjemcovia s cieľom dodržiavať požiadavky na kontrolu, sa musia uznať a zohľadniť.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 101

Návrh nariadenia

Článok 24 – odsek 1a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1a. Vymenuje sa funkcia mediátor ad hoc, ktorý je zodpovedný za zabezpečenie jednotného výkladu predpisov. V prípade konfliktu týkajúceho sa výkladu pravidiel alebo postupov založenom napr. na opakovanom nezávislom audite vypracovanom akoukoľvek zainteresovanou stranou, Komisia môže nájsť kompromisné riešenie pomocou poradenstva mediátora ad hoc.

Odôvodnenie

V priebehu 6. a 7. rámcového programu vzniklo množstvo konfliktov s príjemcami o výklade predpisov a z procesu a výsledkov auditov uskutočnených Komisiou jasne vyplynulo, že by bolo užitočné ustanoviť postup mediácie, aby sa zabránilo vzniku súdnych sporov. Z rovnakého dôvodu je potrebné zaviesť kompromisný postup pre rýchle urovnávanie konfliktov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 102

Návrh nariadenia

Článok 24 – odsek 2 – pododsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, audity Komisie sa môžu vykonávať až do štyroch rokov od konečnej platby.

Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, audity Komisie sa môžu vykonávať až do dvoch rokov od ukončenia projektu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 103

Návrh nariadenia

Článok 25 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1. Komisia monitoruje každoročne vykonávanie Horizontu 2020, jeho osobitného programu a činností Európskeho inovačného a technologického inštitútu. Zahŕňa to informácie o prierezových témach ako udržateľnosť a zmena klímy vrátane informácií o výške výdavkov súvisiacich s ochranou klímy.

1. Komisia monitoruje každoročne vykonávanie Horizontu 2020, jeho osobitného programu a činností EIT a realizáciu verejno-súkromných a verejno-verejných partnerstiev. Zahŕňa to informácie a ukazovatele o prierezových témach ako rodová rovnosť, zodpovedný výskum a inovácie, udržateľnosť a zmena klímy vrátane informácií o výške výdavkov súvisiacich s ochranou klímy, zapojení súkromného sektora a najmä zapojení MSP a skutočnom vplyve opatrení na šírenie účasti.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 104

Návrh nariadenia

Článok 25 – odsek 1a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1a. V záujme zabezpečenia budúcnosti životného prostredia Únie, ktoré ponúka reálne zvýšenie prosperity a kvality života, bude treba pravidelne a účinne monitorovať rovnováhu medzi ekonomickými, sociálnymi a environmentálnymi aspektmi počas realizácie programu Horizont 2020. Komisia na tento účel vopred vytvorí jasný a transparentný mechanizmus tohto monitorovania.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 105

Návrh nariadenia

Článok 25 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

2. Komisia podáva správy o tomto monitorovaní a šíri jeho výsledky.

2. Komisia podáva správy o tomto monitorovaní a šíri jeho výsledky uvedené v odsekoch 1 a 1a za prípadného použitia súboru spoločných kľúčových ukazovateľov, porovnateľných naprieč rozličných nástrojov. Výsledky sa odovzdávajú konkrétne Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 106

Návrh nariadenia

Článok 26 – nadpis

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Hodnotenie

Hodnotenie v polovici trvania

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 107

Návrh nariadenia

Článok 26 – odsek 1 – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1. Hodnotenia sa vykonávajú v dostatočnom časovom predstihu, aby poskytli informácie pre proces rozhodovania.

1. Preskúmania a hodnotenia sa vykonávajú v dostatočnom časovom predstihu, aby poskytli informácie pre proces rozhodovania.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 108

Návrh nariadenia

Článok 26 – odsek 1 – písmeno a

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(a) Najneskôr na konci roku 2017 preskúma Komisia s pomocou nezávislých odborníkov činnosť Európskeho inovačného a technologického inštitútu. Druhé pridelenie finančných prostriedkov Európskemu inovačnému a technologickému inštitútu ako sa uvádza v článku 6 ods. 3 sa dá k dispozícii po tomto prieskume. V rámci prieskumu sa posudzuje pokrok, ktorý Európsky inovačný a technologický inštitút dosiahol na základe týchto kritérií:

vypúšťa sa

(i) množstvo spotreby prvého pridelenia finančných prostriedkov uvedeného v článku 6 ods. 3 s rozlíšením medzi sumou finančných prostriedkov použitých na rozvoj prvej vlny ZIS a vplyvom počiatočného kapitálu na druhú fázu a schopnosť Európskeho inovačného a technologického inštitútu prilákať finančné investície od partnerov zo znalostných a inovačných spoločenstiev a zo súkromného sektora, ako sa uvádza v nariadení XX/2012 [revidovanom nariadení o EIT];

(ii) dohodnuté načasovanie vytvorenia tretej vlny znalostných a inovačných spoločenstiev a plánované finančné potreby existujúcich ZIS na základe ich vlastného vývoja; a

(iii) príspevok Európskeho inovačného a technologického inštitútu a znalostných a inovačných spoločenstiev k priorite sociálnych výziev a osobitnému cieľu „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ programu Horizont 2020.

Odôvodnenie

Ďalšia generácia ZIS by mala začať v roku 2014 a rozpočet sa postupne upraví podľa ich ročných výkonov. Keďže podmienky jednotlivých sektorov sú rôzne, zdá sa rozumnejšie, ak bude rozhodnutie o rozpočte vychádzať z vlastného prínosu jednotlivých ZIS, a nie rozhodovať o nových ZIS na základe výkonu iného ZIS.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 109

Návrh nariadenia

Článok 26 – odsek 1 – písmeno b

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(b) Najneskôr na konci roku 2017 a s prihliadnutím na ex post hodnotenia siedmeho rámcového programu, ktoré sa má ukončiť do konca roku 2015, a na prieskum činnosti Európskeho inovačného a technologického inštitútu vykoná Komisia s pomocou nezávislých odborníkov priebežné hodnotenie programu Horizont 2020, jeho osobitného programu, vrátane Európskej rady pre výskum a činností Európskej inovačného a technologického inštitútu so zreteľom na splnenie cieľov (na úrovni výsledkov a pokroku smerom k vplyvom) cieľov programu Horizont 2020 a pokračujúci význam všetkých opatrení, účinnosť z hľadiska zdrojov a ich využívanie, rozsah pôsobnosti na ďalšie zjednodušenie a európsku pridanú hodnotu. V tomto hodnotení sa zohľadňujú aj aspekty týkajúce sa prístupu k príležitostiam financovania pre účastníkov vo všetkých regiónoch, pre MSP a na podporu rovnováhy mužov a žien. Hodnotenie dodatočne zohľadní príspevok opatrení k prioritám Únie v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a výsledkov týkajúcich sa dlhodobého vplyvu predchádzajúcich opatrení.

(b) Najneskôr na konci roku 2017 a s prihliadnutím na ex post hodnotenia siedmeho rámcového programu, ktoré sa má ukončiť do konca roku 2015 vykoná Komisia s pomocou nezávislých odborníkov hodnotenie v polovici trvania programu Horizont 2020, jeho osobitného programu, vrátane Európskej rady pre výskum a činností EIT.

V rámci hodnotenia v polovici obdobia sa existujúce aj nové verejno-súkromné partnerstvá vrátane spoločných technologických iniciatív dôkladne vyhodnotia s cieľom analyzovať ich európsku pridanú hodnotu a Komisia podá návrhy na zlepšenie ich riadenia a fungovania s cieľom zabezpečiť účinnejší a efektívnejší vplyv, otvorené a transparentné fungovanie a vyhnutie sa konfliktu záujmov. Komisia predloží výsledky týchto hodnotení Európskemu parlamentu a Rade.

Ak sa v hĺbkovom preskúmaní zistí, že kritérium európskej pridanej hodnoty nie je uspokojivo splnené, Európsky parlament a Rada sa môžu rozhodnúť, že už nebudú toto verejno-súkromné partnerstvo financovať.

Hodnotenie v polovici obdobia zohľadní aspekty týkajúce sa šírenia a využívania výsledkov výskumu. V hodnotení v polovici obdobia sa posudzuje pokrok, ktorý sa dosiahol v jednotlivých častiach programu Horizont 2020, na základe týchto kritérií:

(i) splnenie cieľov (na úrovni výsledkov a pokroku smerom k vplyvom na základe ukazovateľov uvedených v prílohe II osobitného programu) cieľov programu Horizont 2020 a pokračujúci význam všetkých opatrení;

(ii) účinnosť z hľadiska zdrojov a ich využívanie, s osobitným dôrazom na prierezové akcie a iné prvky uvedené v článku 13 ods. 1; ako aj

(iii) pridaná hodnota Únie.

V hodnotení v polovici obdobia sa tiež zohľadňuje priestor ns ďalšie zjednodušenie a aspekty týkajúce sa prístupu k príležitostiam financovania pre účastníkov vo všetkých regiónoch, pre MSP a na podporu rodovej vyváženosti. Dodatočne sa v ňom zohľadní príspevok opatrení k prioritám Únie v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a výsledkov týkajúcich sa dlhodobého vplyvu predchádzajúcich opatrení. Vykonáva sa v partnerstve s členskými štátmi s cieľom zabezpečiť, aby sa politiky výskumu a inovácií, ktoré sa realizujú v členských štátoch a prostredníctvom miestnych orgánov, dopĺňali s európskymi a predstavovali úniovú pridanú hodnotu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 110

Návrh nariadenia

Článok 26 – odsek 1a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1a. Ako súčasť hodnotenia v polovici obdobia uvedeného v odseku 1 písm. b)Komisia poskytne konkrétny dôkaz, ak existuje, o doplnkovosti a súčinnosti dosiahnutej medzi rozpočtom Únie a rozpočtami členských štátov pri dosahovaní cieľov výskumu a vývoja do roku 2020, ako aj hlavného indikátora inovácií v rámci stratégie Európa 2020.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 111

Návrh nariadenia

Článok 26 – odsek 1b (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1b. Komisia najneskôr do roku 2016 a potom každé dva roky uskutoční preskúmanie vzájomného prístupu organizácií Únie a tretích krajín k výskumným programom. Preskúmanie by sa uskutočňuje pre každú krajinu a obsahuje porovnanie medzi financovaním, ktoré získali organizácie tretích krajín z programu Horizont 2020, a tým, ktoré získali organizácie Únie z výskumných programov tretích krajín.

Odôvodnenie

Ak sa má zabezpečiť skutočná reciprocita v prístupe organizácií tretích krajín k programu Horizont 2020, prístup k nemu by mal byť pravidelne preskúmaný a mali by sa monitorovať finančné prostriedky vyčlenené z programu Horizont 2020 pre organizácie tretích krajín.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 112

Návrh nariadenia

Článok 26a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Článok 26 a

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 6 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od …. [XX]. Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovanej právomoci najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 6 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie o odvolaní nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 113

Návrh nariadenia

Príloha I – Základné línie osobitných cieľov a činností – odseky 1 až 6

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Všeobecným cieľom Horizontu 2020 je vybudovať hospodárstvo založené na poznatkoch a inováciách v celej Únii, ktoré prispieva k udržateľnému rozvoju. Bude podporovať stratégiu Európa 2020 a ostatné politiky Únie, ako aj dosiahnutie a fungovanie Európskeho výskumného priestoru.

Všeobecným cieľom Horizontu 2020 je vybudovať popredné svetové hospodárstvo a spoločnosť založené na poznatkoch a inováciách v celej Únii, ktoré prispievajú k udržateľnému rozvoju. Bude podporovať stratégiu Európa 2020 a ostatné politiky Únie, ako aj dosiahnutie a fungovanie Európskeho výskumného priestoru.

Ukazovatele výkonnosti na posúdenie pokroku pri plnení tohto všeobecného cieľa sú:

– cieľ stratégie Európa 2020 pre výskum a vývoj (3 % HDP);

– hlavný ukazovateľ stratégie Európa 2020 pre inovácie.

– hlavný ukazovateľ stratégie Európa 2020 pre inovácie;

– tieto ukazovatele v oblasti ľudských zdrojov: zmena podielu výskumníkov (FTE – ekvivalent plného pracovného času) v rámci aktívneho obyvateľstva; zmena podielu žien v celkovom počte výskumníkov; zmena v získavaní výskumníkov zo zahraničia a v odlive mozgov výskumníkov.

Všetky ukazovatele výkonu sa používajú s cieľom zdôrazniť zmenu, viditeľne pokročiť pri riešení nerovnováhy v účasti na výskume v Únii, ako aj umožniť porovnanie na medzinárodnej úrovni.

Tento všeobecný cieľ sa presadzuje prostredníctvom troch rôznych, no zároveň vzájomne sa posilňujúcich priorít, z ktorých každá obsahuje súbor osobitných cieľov. Budú sa vykonávať plynule s cieľom podnietiť interakcie medzi rôznymi osobitnými cieľmi, vyhnúť sa zdvojovaniu úsilia a posilniť ich kombinovaný vplyv.

Všetky tri priority obsahujú medzinárodný rozmer. Medzinárodná vedecko-technická spolupráca je pre Úniu kľúčovou otázkou a má osobitný význam z hľadiska hraničného a základného výskumu, aby sa využívali prínosy pochádzajúce z nových vedeckých a technických možností. V dôsledku toho sa podiel činností spojených s medzinárodnou spoluprácou, ktoré sú opísané v článkoch 21 ods. 2 a 3, zachováva aspoň na úrovni predchádzajúceho rámcového programu. Program Horizont 2020 podporuje predovšetkým tri hlavné rozmery medzinárodnej spolupráce:

– podpora vedecko-technickej spolupráce s najmodernejšími centrami znalostí vo svete s cieľom dosiahnuť najvyspelejšie normy excelentnosti a podeliť sa o ne a snažiť sa o súťaž na najvyšších úrovniach;

– podpora medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce v oblasti budovania kapacít, pomoc inštitúciám v Únii, prispievanie k rýchlemu rozvoju kapacít a ľudských zdrojov v oblasti výskumu a vývoja od úplného začiatku a využívanie jeho prínosov na celosvetovej úrovni;

– podpora vedecko-technickej spolupráce v záujme celosvetového mieru a stability, uznanie kľúčovej úlohy, ktorú môžu ľudské a spoločenské hodnoty vedy a výskumu zohrávať pri upevňovaní nestabilných spoločností a upokojovaní medzinárodných konfliktov.

Spoločné výskumné centrum (JRC) prispieva k všeobecnému cieľu a prioritám programu Horizont 2020 osobitným cieľom poskytovať vedeckú a technickú podporu procesu tvorby politík Únie orientovanú na zákazníka. Pridaná hodnota Únie v rámci Spoločného výskumného centra sa posudzuje okrem iného na základe týchto ukazovateľov:

– počet výskytov hmatateľných osobitných vplyvov na politiky Únie vyplývajúcich z technickej a vedeckej politickej podpory, ktorú poskytuje Spoločné výskumné centrum;

– počet partnersky preskúmaných publikácií.

Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) bude prispievať k všeobecnému cieľu a prioritám programu Horizont 2020 osobitným cieľom integrácie vedomostného trojuholníka, ktorý tvorí výskum, inovácia a vzdelávanie. Ukazovatele na posúdenie výkonnosti EIT sú:

Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) bude prispievať k všeobecnému cieľu a prioritám programu Horizont 2020 osobitným cieľom integrácie vedomostného trojuholníka, ktorý tvorí výskum, inovácia a vysokoškolské vzdelávanie. Ukazovatele na posúdenie výkonnosti EIT sú:

– organizácie z univerzít, podnikov a z oblasti výskumu integrované v znalostných a inovačných spoločenstvách;

– spolupráca vo vnútri vedomostného trojuholníka, vedúca k vývoju inovatívnych produktov a postupov.

– spolupráca vo vnútri vedomostného trojuholníka, vedúca k vývoju inovatívnych produktov, služieb a postupov.

V tejto prílohe sa stanovujú základné línie týchto osobitných cieľov a činností uvedených v článku 5 ods. 2, 3 a 4.

S cieľom dosiahnuť primeranú rovnováhu medzi výskumom, vývojom a inováciami, ktoré sú založené na zhode, a tými, ktoré sú menej zhodné, sa podporujú otvorené výzvy na základe logiky orientovanej na postup zdola nahor so zrýchlenými postupmi, aby sa zabezpečila rýchla realizácia inovačných projektov. Okrem toho sa v rámci spoločenských výziev a podporných a priemyselných technológií hľadá primeraná rovnováha medzi menšími a väčšími projektmi s prihliadnutím na štruktúru konkrétneho odvetvia, typ činnosti, technologické a výskumné prostredie.

V záujme odstránenia rozdielov vo výskume a inováciách v oblastiach, regiónoch a členských štátoch v Európe sa pomocou štrukturálnych fondov vyvinie doplnkovosť a úzka súčinnosť tak smerom hore (budovanie kapacít v členských štátoch, aby lepšie pripravili svoju účasť na programe Horizont 2020), ako aj smerom dole (využívanie a šírenie výsledkov výskumu a inovácií vyplývajúce z programu Horizont 2020). Podľa možnosti sa presadzuje interoperabilita medzi oboma nástrojmi. Podporuje sa kumulatívne alebo kombinované financovanie. Hľadá sa súčinnosť najmä v činnostiach uvedených v cieli „šírenie excelentnosti a zvyšovanie účasti”, v regionálnych výskumných partnerských zariadeniach európskeho záujmu a v činnostiach uskutočňovaných prostredníctvom EIT a jeho ZIS.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 114

Návrh nariadenia

Príloha I – Základné línie osobitných cieľov a činností – časť I

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Cieľom tejto časti je posilniť a rozšíriť excelentnosť vedeckej základne Únie a skonsolidovať Európsky výskumný priestor, aby sa systém Únie v oblasti výskumu a inovácií stal konkurencieschopnejším v celosvetovom meradle. Má štyri osobitné ciele:

(a) Európska rada pre výskum (ERC) poskytne príťažlivé a pružné financovanie, ktoré umožní talentovaným a kreatívnym jednotlivým výskumníkom a ich tímom realizovať najsľubnejšie výskumné projekty na hraniciach vedy na základe súťaže na úrovni celej Únie.

(b) Budúcimi a vznikajúcimi technológiami podporí spoluprácu v oblasti výskumu s cieľom rozšíriť kapacity Európy v oblasti pokročilej inovácie s paradigmatickým posunom inovácií. Podporí vedeckú spoluprácu naprieč všetkými disciplínami na radikálne nových, vysoko rizikových nápadoch a urýchli rozvoj najsľubnejších vznikajúcich oblastí vedy a technológií, ako aj tvorbu príslušných vedeckých spoločenstiev na úrovni Únie.

(b) Budúcimi a vznikajúcimi vedami a technológiami podporí spoluprácu v oblasti výskumu s cieľom rozšíriť kapacity Európy v oblasti pokročilej inovácie s paradigmatickým posunom inovácií. Podporí vedeckú spoluprácu naprieč všetkými disciplínami na radikálne nových, vysoko rizikových nápadoch a urýchli rozvoj najsľubnejších vznikajúcich oblastí vedy a technológií, ako aj tvorbu príslušných vedeckých spoločenstiev na úrovni Únie.

(c) Akcie Marie Curie zabezpečia excelentné a inovatívne odborné vzdelávanie v oblasti výskumu, ako aj príťažlivé pracovné príležitosti a príležitosti na výmenu poznatkov prostredníctvom cezhraničnej a medzisektorovej mobility výskumníkov s cieľom pripraviť ich čo najlepšie na to, aby boli schopní čeliť súčasným a budúcim spoločenským výzvam.

(c) Akcie Marie Skłodowska-Curie zabezpečia excelentné a inovatívne odborné vzdelávanie v oblasti výskumu, ako aj príťažlivé pracovné príležitosti a príležitosti na výmenu poznatkov prostredníctvom cezhraničnej a medzisektorovej mobility výskumníkov z univerzít, výskumných organizácií a podnikov vrátane MSP s cieľom pripraviť ich čo najlepšie na to, aby boli schopní čeliť súčasným a budúcim spoločenským výzvam.

(d) Výskumné infraštruktúry budú rozvíjať európske výskumné infraštruktúry pre rok 2020 a ďalšie roky, podporovať ich inovačný potenciál a ľudský kapitál a dopĺňať to príslušnou politikou Únie a medzinárodnou spoluprácou.

(d) Výskumné infraštruktúry rozvinú a podporia excelentné existujúce a nové európske výskumné infraštruktúry a pomôžu im vo fungovaní EVP podporou ich inovačného potenciálu, priťahovaním výskumníkov svetovej úrovne, odbornou prípravou ľudského kapitálu a dopĺňaním tejto činnosti o politiku Únie v oblasti medzinárodnej spolupráce.

(da) Šírenie excelentnosti a zvyšovanie účasti uvoľní potenciál európskych talentov tým, že podporí osvojovanie poznatkov v oblasti politiky, nadväzovanie kontaktov a možnosti odbornej prípravy.

Preukázalo sa, že všetky vymenované časti majú veľkú pridanú hodnotu pre Úniu. Spoločne tvoria silný a vyvážený súbor činností, ktoré v súlade s činnosťami na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a riešia široké spektrum európskych potrieb v oblasti vedy a technológií. Zlúčenie do jedného programu im umožní pôsobiť jednotnejšie, racionálne, jednoduchšie a s väčším zameraním, pričom si zachovajú nadväznosť, ktorá je nevyhnutná na udržanie ich efektívnosti.

Preukázalo sa, že všetky vymenované časti majú veľkú pridanú hodnotu pre Úniu. Spoločne tvoria silný a vyvážený súbor činností, ktoré v súlade s činnosťami na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni a riešia široké spektrum európskych potrieb v oblasti vedy a technológií. Zlúčenie do jedného programu im umožní pôsobiť jednotnejšie, racionálne, jednoduchšie a s väčším zameraním, pričom si zachovajú nadväznosť, ktorá je nevyhnutná na udržanie ich efektívnosti.

Činnosti sú vo svojej podstate orientované do budúcnosti, budujú dlhodobé zručnosti, zameriavajú sa na novú generáciu vedy, technológií, výskumníkov a inovácií a poskytujú podporu novým talentom v rámci celej Únie a pridružených krajín, ako aj na celom svete. S ohľadom na ich vedeckú povahu a režimy financovania zväčša zdola nahor, orientované na bádateľov, bude európske vedecké spoločenstvo hrať významnú úlohu pri určovaní výskumných projektov uskutočňovaných v rámci programu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 115

Návrh nariadenia

Príloha I – Základné línie osobitných cieľov a činností – časť II

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Cieľom tejto časti je urýchliť vývoj technológií a inovácií, ktoré budú podporovať podniky zajtrajška a pomáhať inovatívnym európskym MSP narásť na svetové vedúce spoločnosti, ako aj ťažiť z potenciálu, ktorý poskytne vybudovanie plodnej základne novým MSP. Osobitná pozornosť sa venuje podpore spotreby inovácie, t. j. presunu znalostí a technológií z verejných výskumných centier do spoločností, ako aj medzi spoločnosťami. Táto časť má tri osobitné ciele:

(a) Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií poskytne podporu vyhradenú pre výskum, vývoj a demonštračné činnosti v oblasti IKT, nanotechnológií, moderných materiálov, biotechnológií, modernej výroby a spracovania a kozmického priestoru. Dôraz sa bude klásť na vzájomné pôsobenie a zbližovanie v rámci rôznych technológií a medzi nimi.

(a) Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií poskytne podporu vyhradenú pre výskum, štandardizáciu, certifikáciu, vývoj a demonštračné činnosti v oblasti kľúčových podporných technológií, ako sú IKT, nanotechnológie, moderné materiály, biotechnológie, moderná výroba a spracovanie a kozmický priestor. Dôraz sa bude klásť na vzájomné pôsobenie a zbližovanie v rámci rôznych technológií a medzi nimi a na ich vzťahy k spoločenským výzvam. Vo všetkých týchto oblastiach sa venuje osobitná pozornosť potrebám užívateľov.

(b) Prístup k prostriedkom financovania rizika má za cieľ odstrániť nedostatky, pokiaľ ide o dostupnosť dlhového a akciového financovania pre spoločnosti orientované na výskum a vývoj a na inovácie, a pre projekty vo všetkých fázach vývoja. Spolu s akciovým nástrojom programu pre konkurencieschopnosť podnikov a pre MSP podporí tvorbu rizikového kapitálu na úrovni Únie.

(c) Inovácie v MSP podnecujú všetky formy inovácií v MSP so zameraním sa na tie, ktoré majú potenciál rastu a medzinárodného pôsobenia v rámci jednotného trhu a za jeho hranicami.

(c) Inovácie v MSP poskytujú podporu, ktorá je špeciálne prispôsobená MSP, v prípade všetkých foriem inovácií v MSP pomocou nástroja špecializovaných a upravených programov a nástrojov vrátane: prístupu k počiatočnému financovaniu, grantom, prístupu k dlhovému a kapitálovému financovaniu, služieb dohľadu a školení, ako aj prístupu k sieťam a zoskupeniam VaV.

Činnosti sa riadia programom zameraným na podniky. Rozpočty na osobitné ciele „Prístup k prostriedkom financovania rizika“ a „Inovácie v MSP“ sa budú riadiť zásadami vychádzajúcimi z dopytu a smerujúcimi zdola nahor bez vopred stanovených priorít. Tieto činnosti sú doplnené o využitie finančných nástrojov a nástroja vyhradeného pre MSP na základe prístupu odvíjajúceho sa od politiky v rámci časti „Spoločenské výzvy“ a osobitného cieľa „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“.

Činnosti sa riadia programom zameraným na podniky. Plnenie rozpočtov na „Prístup k prostriedkom financovania rizika“ a „Inovácie v MSP“ sa riadi hlavne zásadami vychádzajúcimi z dopytu a smerujúcimi zdola nahor. Nástroj pre MSP sa uplatňuje v tematických prioritných oblastiach stanovených v rámci časti „Spoločenské výzvy“ a časti „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“. Tieto činnosti sú doplnené o možné využitie nástroja pre MSP zhora nadol ako súčasť verejného obstarávania pred komerčným využitím alebo činností inovatívneho verejného obstarávania, kde sa môže demonštrovať potreba spoločného vyžívania verejných obstarávateľov na úrovni Únie v členských štátoch.

Horizont 2020 zaujme integrovaný prístup k účasti MSP, ktorý môže viesť k približne 15 % celkového kombinovaného rozpočtu na všetky osobitné ciele týkajúce sa spoločenských výziev a osobitný cieľ „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ venovaných MSP.

Horizont 2020 zaujme integrovaný prístup k účasti MSP s prihliadnutím na ich potreby presunu znalostí a technológií. Podpora by mala viesť k viac ako 20 % celkového kombinovaného rozpočtu na všetky osobitné ciele týkajúce sa spoločenských výziev a osobitný cieľ „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ venovaných MSP.

Osobitný cieľ „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ sa riadi prístupom odvíjajúcim sa od technológií s cieľom vyvinúť podporné technológie, ktoré bude možné použiť vo viacerých oblastiach priemyslu a služieb. Uplatnenie týchto technológií pri riešení spoločenských výziev sa podporí spoločne so spoločenskými výzvami.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 116

Návrh nariadenia

Príloha I – Základné línie osobitných cieľov a činností – časť III

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Táto časť reaguje priamo na politické priority a spoločenské výzvy vymedzené v stratégii Európa 2020 a jej cieľom je podnietiť dosiahnutie kritického množstva výskumného a inovačného úsilia potrebného na dosiahnutie cieľov politiky Únie. Financovanie sa zameria na tieto osobitné ciele:

(a) zdravie, demografické zmeny a blahobyt;

(b) potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo, morský a námorný výskum a biohospodárstvo;

(b) potravinová bezpečnosť, kvalita a bezpečnosť potravín, udržateľné poľnohospodárstvo a lesníctvo, morský a námorný výskum a bioodvetvia;

(d) inteligentná, zelená a integrovaná doprava;

(d) inteligentná, zelená a integrovaná doprava a mobilita;

(e) opatrenia v oblasti klímy, efektívnosť z hľadiska zdrojov a suroviny;

(e) opatrenia v oblasti klímy, životného prostredia, efektívnosť z hľadiska zdrojov a udržateľné využívanie surovín;

(f) inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť.

(f) pochopenie Európy v meniacom sa svete – inkluzívna, inovačné a reflexívna spoločnosť;

(fa) bezpečné spoločnosti – ochrana slobody a bezpečnosti Európy a jej občanov.

Zabezpečí sa tiež financovanie prierezovej výzvy: veda so spoločnosťou a pre spoločnosť.

V rámci všetkých činností sa používa prístup založený na výzvach, ktorý sa zameriava na politické priority bez predurčovania presného výberu technológií alebo riešení, ktoré sa majú rozvinúť. Dôraz sa kladie na zhromažďovanie kritického množstva zdrojov a poznatkov z rôznych oblastí, technológií a vedeckých odborov s cieľom riešiť výzvy. Činnosti pokrývajú celý cyklus od výskumu až po trh s novým zameraním na činnosti súvisiace s inováciami, ako sú napr. pilotné projekty, demonštračné činnosti, testovacie zariadenia, podpora verejného obstarávania, dizajn, inovácia orientovaná na konečného používateľa, sociálna inovácia a prenikanie inovácií na trh.

V rámci všetkých činností sa používa prístup založený na výzvach, v ktorom sú základná veda, aplikovaný výskum, transfer vedomostí a inovácie rovnako dôležité a prepojené prvky a ktorý sa zameriava na politické priority bez predurčovania presného výberu technológií alebo riešení, ktoré sa majú rozvinúť. Okrem riešení vyvíjajúcich sa od technológií sa pozornosť venuje netechnologickým, organizačným systémom inovácií a verejnému sektoru inovácií. Dôraz sa kladie na zhromažďovanie kritického množstva zdrojov a poznatkov z rôznych oblastí, technológií a vedeckých odborov a výskumných infraštruktúr s cieľom riešiť výzvy. Činnosti pokrývajú celý cyklus od základného výskumu až po trh vrátane činností súvisiacich s inováciami, ako sú napr. pilotné projekty, demonštračné činnosti, testovacie zariadenia, podpora verejného obstarávania, dizajn, inovácia orientovaná na konečného používateľa, sociálna inovácia a prenikanie prenosu poznatkov, ako aj inovácií na trh vrátane štandardizácie vo všetkých fázach. Na dosiahnutie cieľov programu Horizont 2020 je potrebné zapojiť širokú paletu zainteresovaných strán do projektov spolupráce, a to od výskumných inštitúcií a podnikov až po užívateľov z verejného a súkromného sektora.

Je potrebné koordinované strategické plánovanie činností v oblasti výskumu a inovácií s cieľom zaujať prístup založený na výzvach. Koordináciou sa môže riešiť roztrieštenosť a zlepšiť využívanie technologických a infraštrukturálnych zdrojov celou výskumnou spoločnosťou v súvislosti s každou výzvou.

Strategické akcie a vedecké riadenie môžu zabezpečiť odborný vstup týkajúci sa stratégie už od začiatku, urýchliť inovácie a hospodársku súťaž pochopením komplexnosti inovačného cyklu a podporiť účasť väčšieho počtu cezhraničných výskumníkov.

Na základe potreby a dopytu možno vytvoriť strategickú koordináciu výskumu a inovácií týkajúcu sa každej výzvy prostredníctvom strategických vedeckých skupín nezávislých odborníkov na vysokej úrovni z akademickej obce, priemyslu, konečných používateľov a občianskej spoločnosti, vybraných prostredníctvom otvoreného a transparentného procesu, ktorí prispejú k vymedzeniu výskumných a inovačných programov založených na najlepšom vedení a poskytnú impulz a nástroje potrebné na propagáciu vzájomnej spolupráce a súčinnosti v širšom rozsahu. Úloha týchto skupín by spočívala v poskytovaní priebežného strategického poradenstva o krokoch, ktoré sa podnikajú a plánujú v rámci programu Horizont 2020 a súvisiacich oblastí politiky Únie.

Sociálne a humanitné vedy sú neoddeliteľnou súčasťou činností na riešenie všetkých výziev. Sprievodný vývoj týchto odborov sa okrem toho podporuje v rámci osobitného cieľa „Inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť”. Podpora sa zameria aj na poskytnutie silnej základne podkladov na tvorbu politiky na medzinárodnej úrovni, úrovni Únie, vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Vzhľadom na celosvetovú povahu mnohých výziev je súčasťou všetkých výziev strategická spolupráca s tretími krajinami. Okrem toho sa v rámci osobitného cieľa „Inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť” poskytuje prierezová podpora medzinárodnej spolupráci.

Spoločenské a humanitné vedy sú horizontálnym rozmerom a neoddeliteľnou súčasťou činností na riešenie všetkých výziev. Mali by byť zastúpené v programových výboroch a skupinách odborníkov zodpovedných za projekt a vyhodnocovanie programu vo všetkých otázkach, a to aj pomocou formulovania výziev orientovaných na spoločenské vedy. Sprievodný vývoj týchto odborov sa okrem toho podporuje v rámci osobitného cieľa „Pochopenie Európy v meniacom sa svete – inkluzívna, inovatívna a reflexívna spoločnosť”. Podpora sa zameria aj na poskytnutie silnej základne podkladov na tvorbu politiky na medzinárodnej úrovni, úrovni Únie, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Vzhľadom na celosvetovú povahu mnohých výziev je súčasťou všetkých výziev strategická spolupráca s tretími krajinami, pričom sa osobitná pozornosť venuje podpore celosvetového úsilia, ktoré si vyžaduje dostatočne veľkú účasť Európy a kde by sa Európa mohla ujať vedenia.

Súčasťou osobitného cieľa „Inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť“ je aj činnosť zameraná na prekonanie rozdielov v oblasti výskumu a inovácií, s osobitnými opatreniami na vytvorenie excelentnosti v menej rozvinutých regiónoch Únie.

Činnosti Spoločného výskumného centra sú neoddeliteľnou súčasťou programu Horizont 2020 s cieľom poskytnúť pevnú podporu politík Únie založenú na faktoch. Táto podpora sa odvíja od potrieb zákazníkov a dopĺňa sa o činnosti orientované na budúcnosť.

Významnú úlohu zohráva EIT, ktorý spája excelentný výskum, vzdelávanie a inovácie, a tak integruje vedomostný trojuholník. EIT to dosahuje najmä prostredníctvom znalostných a inovačných spoločenstiev (ZIS). Okrem toho zabezpečuje, aby sa skúsenosti zdieľali nad rámec ZIS prostredníctvom zacielených opatrení týkajúcich sa šírenia a vzájomnej výmeny poznatkov, a tak sa podporovalo rýchlejšie zavádzanie inovačných modelov v rámci Únie.

Významnú úlohu zohráva EIT, ktorý spája excelentný výskum, vzdelávanie a inovácie, a tak integruje vedomostný trojuholník. EIT to dosahuje najmä prostredníctvom znalostných a inovačných spoločenstiev (ZIS). Okrem toho zabezpečuje, aby sa skúsenosti zdieľali medzi a nad rámec ZIS prostredníctvom zacielených opatrení týkajúcich sa šírenia a vzájomnej výmeny poznatkov, a tak sa podporovalo rýchlejšie zavádzanie inovačných modelov v rámci Únie.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 117

Návrh nariadenia

Príloha I – časť I – bod 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1. Európska rada pre výskum (ERC)

1.1 Osobitný cieľ

Osobitným cieľom je posilniť excelentnosť, dynamiku a kreativitu európskeho výskumu.

Európa si stanovila cieľ prejsť na nový hospodársky model založený na inteligentnom, udržateľnom a inkluzívnom raste. Tento druh transformácie si bude vyžadovať viac ako len postupné zlepšovanie súčasných technológií. Bude potrebné oveľa väčšie množstvo kapacít na uskutočnenie inovácií založených na vede a poháňaných radikálne novými poznatkami, čo Európe umožní postaviť sa do čela tvorby technologických paradigmatických posunov, ktoré budú hnacou silou rastu produktivity, konkurencieschopnosti, bohatstva a sociálneho pokroku v budúcnosti. Tieto paradigmatické posuny v minulosti prevažne vznikali v rámci vedeckej základne verejného sektora, a až potom sa z nich vytvoril základ na vytvorenie celých nových odvetví a sektorov.

Európa si stanovila cieľ prejsť na nový hospodársky model založený na inteligentnom, udržateľnom a inkluzívnom raste. Tento druh transformácie si bude vyžadovať viac ako len postupné zlepšovanie súčasných technológií a znalostí. Bude si vyžadovať oveľa väčšie množstvo kapacít na uskutočnenie základnej vedy a inovácií založených na vede a poháňaných radikálne novými poznatkami, čo Európe umožní postaviť sa do čela tvorby vedeckých a technologických paradigmatických posunov, ktoré budú hnacou silou rastu produktivity, konkurencieschopnosti, bohatstva a sociálneho pokroku v budúcnosti. Tieto paradigmatické posuny v minulosti prevažne vznikali v rámci verejného sektora, a až potom sa z nich vytvoril základ na vytvorenie celých nových odvetví a sektorov.

Popredné svetové inovácie úzko súvisia s excelentnou vedou. Európa bola kedysi nesporným lídrom, no neskôr zaostala v súťaži o vytvorenie najlepšej prelomovej vedy a v porovnaní so Spojenými štátmi americkými zohrávala vedľajšiu úlohu pri významných povojnových technologických posunoch. Hoci je Únia aj naďalej jedným z najväčších tvorcov vedeckých publikácií na svete, Spojené štáty americké vydávajú dvakrát viac najvplyvnejších vedeckých prác (najlepšie 1 % podľa počtu citácií). Pri zostavovaní medzinárodného poradia univerzít podobne na prvých miestach prevládajú americké univerzity. A 70 % nositeľov Nobelovej ceny na svete pochádza z USA.

Jedna strana výzvy spočíva v tom, že Európa a Spojené štáty americké investujú podobné množstvá finančných prostriedkov do svojich vedeckých základní verejného sektora, no v Únii je trikrát viac výskumníkov vo verejnom sektore, čo vedie k výrazne nižším investíciám na výskumníka. Okrem toho je financovanie v USA selektívnejšie pri prideľovaní prostriedkov hlavným výskumným pracovníkom. Na základe tohto faktu možno vysvetliť, prečo sú výskumníci vo verejnom sektore Únie v priemere menej produktívni a celkovo dosahujú majú nižší kombinovaný vedecký vplyv ako ich kolegovia z USA, ktorých je menej.

Ďalšia významná časť výzvy spočíva v tom, že v mnohých európskych krajinách verejný sektor stále neponúka dostatočne príťažlivé podmienky najlepším výskumníkom. Môže prejsť veľa rokov, kým sa talentovaní mladí výskumníci môžu stať nezávislými a samostatnými vedcami. Vedie to k dramatickému plytvaniu európskeho výskumného potenciálu odďaľovaním príchodu novej generácie výskumníkov s novými nápadmi a energiou, a nabáda excelentných výskumníkov na začiatku kariéry, aby si budovali kariéru inde.

Ďalšia významná časť výzvy spočíva v tom, že v mnohých európskych krajinách verejný a súkromný sektor stále neponúka dostatočne príťažlivé podmienky najlepším výskumníkom. Môže prejsť veľa rokov, kým sa talentovaní mladí výskumníci môžu stať nezávislými a samostatnými vedcami. Vedie to k dramatickému plytvaniu európskeho výskumného potenciálu odďaľovaním príchodu novej generácie výskumníkov s novými nápadmi a energiou, a nabáda excelentných výskumníkov na začiatku kariéry, aby si budovali kariéru inde. Osobitná pozornosť by sa mala venovať vedkyniam, ktorých podiel medzi špičkovými výskumnými pracovníkmi predstavuje len 18 % v porovnaní s 27 % v USA, hoci 60 % absolventov univerzít v Európe tvoria ženy.

Okrem toho sa tieto faktory pripájajú k relatívnej nepríťažlivosti Európy v rámci celosvetovej súťaže o vedecké talenty. Schopnosťou systému USA ponúknuť viac zdrojov na výskumníka a lepšie kariérne vyhliadky vysvetľujú to, že USA naďalej priťahujú najlepších výskumníkov z celého sveta vrátane desiatok tisícov výskumníkov z Únie.

Okrem toho sa tieto faktory pripájajú k relatívnej nepríťažlivosti Európy v rámci celosvetovej súťaže o vedecké talenty. Schopnosťou systému USA ponúknuť viac zdrojov na výskumníka, lepšiu medzisektorovú mobilitu a prepojenia so súkromným sektorom, ako aj lepšie kariérne vyhliadky vysvetľujú to, že USA naďalej priťahujú najlepších výskumníkov z celého sveta vrátane desiatok tisícov výskumníkov z Únie.

1.2 Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

ERC bola vytvorená s cieľom poskytovať najlepším európskym výskumníkom, ženám a mužom, zdroje, ktoré potrebujú na lepšie presadenie sa v celosvetovej súťaži, prostredníctvom financovania jednotlivých tímov na základe celoeurópskej súťaže. Jej činnosť je autonómna: celkovú osobitnú stratégiu stanovuje vedecká rada zložená z vedcov, inžinierov a bádateľov s najlepšou povesťou a odbornosťou, ktorá má plnú právomoc rozhodovať o druhu výskumu, ktorý sa má financovať. Toto sú základné črty ERC, ktorými sa zaručuje účinnosť jej vedeckého programu, kvalita jej pôsobenia a postupu odborného hodnotenia a jej dôveryhodnosť v rámci vedeckej spoločnosti.

ERC bola vytvorená s cieľom poskytovať najlepším európskym výskumníkom, ženám a mužom, zdroje, ktoré potrebujú na lepšie presadenie sa v celosvetovej súťaži, prostredníctvom financovania jednotlivých tímov na základe celoeurópskej súťaže. Jej činnosť je autonómna: celkovú osobitnú stratégiu stanovuje vedecká rada zložená z vedcov, inžinierov a bádateľov s najlepšou povesťou a odbornosťou, tvorená ženami aj mužmi rôznych vekových skupín, ktorá má plnú právomoc rozhodovať o druhu výskumu, ktorý sa má financovať. Toto sú základné črty ERC, ktorými sa zaručuje účinnosť jej vedeckého programu, kvalita jej pôsobenia a postupu odborného hodnotenia a jej dôveryhodnosť v rámci vedeckej spoločnosti.

ERC pôsobiaca v celej Európe na súťažnom základe môže čerpať zo širšieho záberu talentov a nápadov, než by bolo možné v rámci akejkoľvek vnútroštátnej schémy. Najlepší výskumníci a najlepšie nápady navzájom súťažia. Uchádzači vedia, že musia podávať špičkový výkon, pričom odmenou je pružné financovanie na rovnoprávnom základe, ktoré nie je ovplyvnené miestnymi bariérami alebo dostupnosťou vnútroštátneho financovania.

Očakáva sa preto, že hraničný výskum financovaný zo zdrojov ERC bude mať podstatný priamy vplyv vo forme dosiahnutého pokroku na hraniciach poznania otvárajúc cestu k vytvoreniu nových a neočakávaných vedeckých a technologických výsledkov a nových oblastí výskumu, vďaka ktorým vzniknú radikálne nové nápady, ktoré budú hnacou silou inovácií a vynaliezavosti podnikov a budú riešiť spoločenské výzvy. Toto spojenie jednotlivých excelentných výskumníkov a inovatívnych nápadov slúži ako podpora pre každý článok reťazca inovácií.

Očakáva sa preto, že hraničný výskum financovaný zo zdrojov ERC bude mať podstatný priamy vplyv vo forme dosiahnutého pokroku na hraniciach poznania otvárajúc cestu k vytvoreniu nových a neočakávaných vedeckých a technologických výsledkov a nových oblastí výskumu, vďaka ktorým vzniknú radikálne nové nápady, ktoré budú hnacou silou inovácií a vynaliezavosti podnikov a budú riešiť spoločenské výzvy. Pri udeľovaní grantov ERC sa hlavný dôraz kladie na prelomové myšlienky. Toto spojenie jednotlivých excelentných výskumníkov a inovatívnych nápadov slúži ako podpora pre každý článok reťazca inovácií.

Ďalšou vlastnosťou ERC je, že má výrazný štrukturálny vplyv, keďže vytvára mocné impulzy na pozdvihnutie kvality európskeho výskumného systému ako celku, či už ide o výskumníkov, alebo projekty, ktoré ERC priamo financuje. Projekty a výskumníci financovaní ERC stanovujú jasný a inšpiratívny cieľ hraničného výskumu v Európe, zlepšujú jeho profil a zvyšujú jeho príťažlivosť pre najlepších výskumníkov na celosvetovej úrovni. Prestíž spojená s možnosťou hosťovať príjemcov grantov ERC a s tým súvisiaca „pečať excelentnosti“ majú za následok zintenzívnenie konkurencie medzi európskymi univerzitami a ostatnými vedeckými organizáciami o ponúknutie čo najpríťažlivejších podmienok popredným výskumníkom. Okrem toho schopnosť vnútroštátnych systémov a jednotlivých výskumných inštitúcií prilákať a hosťovať príjemcov grantov ERC predstavuje referenčné kritérium, na základe ktorého môžu posúdiť svoje relatívne silné a slabé miesta a reformovať svoje politiky a postupy. Financovanie zo zdrojov ERC teda dopĺňa existujúce snahy na úrovni Únie, na vnútroštátnej úrovni a regionálnej úrovni, ktoré sú zamerané na budovanie kapacít a zaktivizovanie plného potenciálu a príťažlivosti európskeho výskumného systému.

1.3 Základné línie činností

Základnou činnosťou ERC je poskytovať príťažlivé dlhodobé financovanie na podporu excelentných bádateľov a ich výskumných tímov pri vykonávaní prelomového, vysoko ziskového/vysoko rizikového výskumu.

Finančné prostriedky ERC sa prideľujú na základe nasledujúcich zavedených zásad. Granty ERC sa udeľujú na základe jediného kritéria, ktorým je vedecká excelentnosť. ERC funguje na základe zásady zdola nahor a priority sa vopred neurčujú. Granty ERC sú otvorené pre jednotlivé tímy výskumníkov každého veku a z ktorejkoľvek krajiny sveta, ktorí pracujú v Európe. A cieľom ERC je podporovať zdravú súťaž v celej Európe.

Finančné prostriedky ERC sa prideľujú na základe nasledujúcich zavedených zásad. Granty ERC sa udeľujú na základe jediného kritéria, ktorým je vedecká excelentnosť. ERC funguje na základe zásady zdola nahor a priority sa vopred neurčujú. Granty ERC sú otvorené pre jednotlivé tímy výskumníkov každého veku a z ktorejkoľvek krajiny sveta, ktorí pracujú v Európe. Cieľom ERC je podporovať zdravú súťaž v celej Európe, pričom sa snaží náležite odstraňovať neúmyselnú rodovú zaujatosť v postupoch hodnotenia.

ERC osobitne uprednostňuje podporu excelentných začínajúcich výskumníkov, aby mohli dosiahnuť nezávislosť, a to tak, že im poskytuje primeranú podporu v rozhodujúcom momente, keď zostavujú alebo konsolidujú svoj výskumný tím alebo program. Návrat a opätovné začlenenie výskumníkov po ukončení financovania ERC sa tiež môže podporovať, najmä v kombinácii so systémom Európskeho výskumného priestoru.

ERC podľa potreby poskytuje podporu aj pre novo vyvinuté spôsoby práce vo vedeckom svete, ktoré majú potenciál na vytvorenie prevratných výsledkov a uľahčuje odhaľovanie komerčného potenciálu alebo potenciálu sociálnej inovácie v rámci výskumu, ktorý financuje.

ERC podľa potreby poskytuje podporu aj pre nové spôsoby práce vo vedeckom svete, ktoré majú potenciál na vytvorenie prevratných výsledkov, a uľahčuje odhaľovanie komerčného potenciálu alebo potenciálu sociálnej inovácie v rámci výskumu, ktorý financuje.

Do roku 2020 je preto cieľom ERC preukázať: že najlepší výskumníci sa zapájajú do súťaží ERC; že financovanie ERC priamo prispelo k vytvorenou vysoko kvalitných vedeckých publikácií; že financovanie ERC priamo prispelo ku komercializácii a využitiu inovatívnych technológií a nápadov a že ERC významne pomohlo Európe stať sa príťažlivejším prostredím pre najlepších svetových vedcov. ERC sa zameria najmä na zmerateľné zvýšenie podielu EÚ na najlepšom 1 % najčastejšie citovaných publikácií na svete. Okrem toho sa zameria na podstatné zvýšenie počtu financovaných excelentných výskumníkov pochádzajúcich z miest mimo Európy a na osobitné zlepšenie inštitucionálnych postupov a vnútroštátnych politík na podporu najšpičkovejších výskumníkov.

Do roku 2020 je preto cieľom ERC preukázať: že najlepší výskumníci sa zapájajú do súťaží ERC; že financovanie ERC priamo prispelo k vytvoreniu vysoko kvalitných vedeckých publikácií a vedeckých výsledkov s vysokým spoločenským a hospodárskym dosahom a že financovanie ERC priamo prispelo ku komercializácii a využitiu inovatívnych technológií a nápadov a že ERC významne pomohlo Európe stať sa príťažlivejším prostredím pre najlepších svetových vedcov. ERC sa zameria najmä na zmerateľné zvýšenie podielu EÚ na najlepšom 1 % najčastejšie citovaných publikácií na svete. Okrem toho sa zameria na zvýšenie počtu financovaných excelentných výskumníkov pochádzajúcich z miest mimo Európy vrátane zvýšenia počtu excelentných výskumných pracovníčok a na osobitné zlepšenie inštitucionálnych postupov a vnútroštátnych politík na podporu najšpičkovejších výskumníkov. ERC sa o skúsenosti a najlepšie postupy delí s regionálnymi a národnými agentúrami na financovanie výskumu s cieľom propagovať podporu excelentných výskumných pracovníkov. Okrem toho ERC ešte viac zviditeľňuje svoje programy, aby prilákalo špičkových výskumníkov.

Vedecká rada ERC neustále monitoruje činnosť ERC a zvažuje, ako najlepšie dosiahnuť jej ciele prostredníctvom grantových režimov, v ktorých sa kladie dôraz na jasnosť, stabilitu a jednoduchosť, či už ide o uchádzačov alebo ich vykonávanie a riadenie, a ak to bude potrebné, ako najlepšie reagovať na nové potreby. Jej úlohou je zachovávať a ešte viac skvalitniť systém partnerského hodnotenia ERC svetovej úrovne, ktorý sa zakladá na transparentnosti, férovosti a nestrannosti pri zaobchádzaní s návrhmi tak, aby v jeho rámci bolo možné rozpoznať prelomovú vedeckú excelentnosť a talenty, bez ohľadu na pohlavie, pôvod alebo vek výskumníka. ERC bude napokon pokračovať vo vypracúvaní vlastných strategických štúdií s cieľom pripraviť sa na svoje činnosti a podporovať ich, udržiavať úzky kontakt s vedeckou komunitou a ďalšími zainteresovanými stranami a prihliadať na to, aby jej činnosti dopĺňali výskum vykonávaný na ostatných úrovniach.

Vedecká rada ERC neustále monitoruje činnosť ERC a postupy hodnotenia a zvažuje, ako najlepšie dosiahnuť jej ciele prostredníctvom grantových režimov, v ktorých sa kladie dôraz na účinnosť, jasnosť, stabilitu a jednoduchosť, či už ide o uchádzačov alebo ich vykonávanie a riadenie, a ak to bude potrebné, ako najlepšie reagovať na nové potreby. Jej úlohou je zachovávať a ešte viac skvalitniť systém partnerského hodnotenia ERC svetovej úrovne, ktorý zabezpečuje transparentnosť, férovosť a nestrannosť pri zaobchádzaní s návrhmi tak, aby v jeho rámci bolo možné rozpoznať prelomovú vedeckú excelentnosť, prelomové myšlienky a talenty, bez ohľadu na pohlavie, štátnu príslušnosť, pôvodnú inštitúciu alebo vek výskumníka. ERC bude pokračovať vo vypracúvaní vlastných strategických štúdií s cieľom pripraviť sa na svoje činnosti a podporovať ich, udržiavať úzky kontakt s vedeckou komunitou a ďalšími zainteresovanými stranami a prihliadať na to, aby jej činnosti dopĺňali výskum vykonávaný na ostatných úrovniach v záujme zabránenia prekrývaniu s inými výskumnými činnosťami.

ECR zaručuje transparentnosť pri oboznamovaní vedeckej komunity a širokej verejnosti so svojimi činnosťami a výsledkami a uchováva aktualizované údaje z financovaných projektov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 118

Návrh nariadenia

Príloha I – časť I – bod 2 – nadpis – bod 2.1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

2. Vznikajúce technológie a technológie budúcnosti (FET)

2. Vznikajúce vedy a technológie a vedy a technológie budúcnosti (FEST)

Osobitným cieľom je podpora radikálne nových technológií s použitím novátorských a vysoko rizikových nápadov, ktoré stoja na vedeckých základoch. Tento cieľ spočíva v stanovení a využití príležitostí, ktoré budú mať pre občanov, hospodárstvo a spoločnosť dlhodobý prínos, a to poskytovaním pružnej podpory na interdisciplinárny spoločný výskum rôzneho rozsahu, ktorý je orientovaný na ciele, a zavedením inovačných výskumných postupov.

Osobitným cieľom je podpora výskumu na hraniciach poznania vrátane radikálne nových technológií a vysoko rizikových nápadov s potenciálom otvárať nové oblasti európskej vedy a technológie. Tento cieľ spočíva v stanovení a využití príležitostí, ktoré budú mať pre občanov, hospodárstvo a spoločnosť dlhodobý prínos, a to poskytovaním pružnej podpory na interdisciplinárny spoločný výskum rôzneho rozsahu, ktorý je orientovaný na ciele, a zavedením inovačných výskumných postupov. Platformy pre inteligentnú špecializáciu musia v tejto súvislosti zohrávať kľúčovú úlohu, predovšetkým pokiaľ ide o tvorbu a prepájanie sietí, výmenu informácií, partnerské programy a podporu politík v oblasti výskumu a inovácií.

FEST podporuje excelentnosť prostredníctvom projektov spolupráce zameraných na hraničný výskum v budúcnosti a vznikajúce vedecké a technologické príležitosti. Zahrnutím celej oblasti spoločného hraničného výskumu od základnej hraničnej vedy po technologický hraničný vývoj a podporou cezhraničnej spolupráce od počiatočných štádií výskumu ďalej FEST vytvorí pridanú hodnotu Únie k hranici moderného výskumu a pomôže vybudovať spoločný kritický obsah v excelentnom výskume v celej Európe.

V rámci FET sa podporuje výskum za hranicami súčasných, akceptovaných či všeobecne prijatých poznatkov a povzbudzuje sa novátorské a vizionárske uvažovanie s cieľom otvoriť sľubné cesty smerom k novým výkonným technológiám, medzi ktorými môžu vzniknúť také, ktoré sa rozvinú na popredné technické a intelektuálne paradigmy ďalších desaťročí. Prostredníctvom FET sa povzbudzuje úsilie o využívanie výskumných príležitostí malého rozsahu vo všetkých oblastiach výskumu, ako aj riešenie nových tém a veľkých výziev vedy a technológií, ktoré si vyžadujú zoskupenie a spoluprácu programov v rámci Európy, ako aj za jej hranicami. Tento prístup sa odvíja od excelentnosti a rozširuje sa na objavovanie predsúťažných myšlienok o formovaní budúcnosti technológií, vďaka čomu bude spoločnosť profitovať z multidiscipilárnej výskumnej spolupráce, ktorú treba uskutočniť na európskej úrovni vytvorením prepojenia medzi výskumom poháňaným vedou a výskumom poháňaným spoločenskými výzvami alebo konkurencieschopnosťou priemyslu.

V rámci FEST sa podporuje výskum za hranicami súčasných, akceptovaných či všeobecne prijatých poznatkov a povzbudzuje sa novátorské a vizionárske uvažovanie s cieľom otvoriť sľubné cesty smerom k novým výkonným technológiám, medzi ktorými môžu vzniknúť také, ktoré sa rozvinú na popredné technické a intelektuálne paradigmy ďalších desaťročí. Prostredníctvom FEST sa povzbudzuje úsilie o využívanie výskumných príležitostí malého rozsahu vo všetkých oblastiach výskumu, ako aj riešenie nových tém a veľkých výziev vedy a technológií, ktoré si vyžadujú zoskupenie a spoluprácu programov v rámci Európy, ako aj za jej hranicami. Tento prístup sa odvíja od excelentnosti a rozširuje sa na objavovanie predsúťažných myšlienok o formovaní budúcnosti technológií, vďaka čomu bude spoločnosť profitovať z multidiscipilárnej výskumnej spolupráce, ktorú treba uskutočniť na európskej úrovni vytvorením prepojenia medzi výskumom poháňaným vedou a výskumom poháňaným spoločenskými cieľmi a výzvami alebo konkurencieschopnosťou priemyslu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 119

Návrh nariadenia

Príloha I – časť I – bod 2 – bod 2.2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Radikálne prelomové poznatky s transformačným vplyvom čoraz viac závisia od intenzívnej spolupráce viacerých prírodovedných a spoločenskovedných disciplín (napr. informácie a komunikácia, biológia, chémia, systémové vedy o zemi, materiálový výskum, neuroveda a kognitívne vedy, spoločenské vedy a ekonómia). To si vyžaduje nielen excelentnosť vedy a technológií, ale aj nové postoje a novátorské interakcie medzi širokým okruhom aktérov v oblasti výskumu.

Radikálne prelomové poznatky s transformačným vplyvom čoraz viac závisia od intenzívnej spolupráce viacerých prírodovedných a spoločenskovedných disciplín (napr. informácie a komunikácia, biológia, bioinžinierstvo a robotika, chémia, fyzika, matematika, medicínske modelovanie, systémové vedy o zemi, materiálový výskum, neuroveda a kognitívne vedy, spoločenské vedy a ekonómia). To si vyžaduje nielen excelentnosť vedy a technológií, ale aj nové postoje a novátorské interakcie medzi širokým okruhom aktérov v oblasti výskumu.

Zatiaľ čo niektoré nápady možno rozvinúť už v malom meradle, iné môžu byť natoľko náročné, že si vyžadujú vyvinutie značného a viacstranného úsilia počas podstatne dlhého obdobia. Túto skutočnosť uznali aj hlavné svetové hospodárstva a v súčasnosti badať zvýšenú celosvetovú súťaž o určenie a využitie vznikajúcich technických príležitostí na hraniciach vedy, ktoré môžu mať významný vplyv na inovácie a byť prínosom pre spoločnosť. Na to, aby boli tieto druhy činnosti účinné, je potrebné zriadiť ich rýchlo a vo veľkom rozsahu, a to tak, že sa programy na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni zjednotia okolo spoločných cieľov s cieľom vytvoriť kritické množstvo, podnietiť synergie a získať čo najvhodnejší pákový efekt.

Zatiaľ čo niektoré nápady možno rozvinúť už v malom meradle, iné môžu byť natoľko náročné, že si vyžadujú vyvinutie značného a viacstranného úsilia počas podstatne dlhého obdobia. Túto skutočnosť uznali aj hlavné svetové hospodárstva a v súčasnosti badať zvýšenú celosvetovú súťaž o určenie a využitie vznikajúcich technických príležitostí na hraniciach vedy, ktoré môžu mať významný vplyv na inovácie a byť prínosom pre spoločnosť. Na to, aby boli tieto druhy činnosti účinné, je potrebné ich odborne viesť a rýchlo zriadiť a vo veľkom rozsahu, a to tak, že sa programy na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni zjednotia okolo spoločných cieľov s cieľom vytvoriť kritické množstvo, podnietiť synergie a získať čo najvhodnejší pákový efekt.

Program pre FET sa zameriava na celú škálu inovácií založených na vede: od skúmania zárodkových a krehkých myšlienok v skorej fáze na malej vzorke zdola nahor po budovanie nových výskumných a inovačných spoločenstiev okolo vznikajúcich transformačných výskumných oblastí a veľké a viacstranné výskumné iniciatívy vybudované na základe výskumného programu, ktorého zámerom je dosiahnuť ambiciózne a vizionárske ciele. Každá z týchto troch úrovní zapojenia má svoju vlastnú hodnotu, a zároveň je doplňujúca a vytvára synergie. Skúmanie na malej vzorke môže napríklad odhaliť potreby vývoja nových tém, ktoré môžu viesť k akcii veľkého rozsahu založenej na realizačnom pláne. Zúčastňuje sa na nich široké spektrum výskumných aktérov vrátane mladých výskumníkov a MSP s intenzívnou výskumnou činnosťou či komunít zainteresovaných strán (občianska spoločnosť, tvorcovia politík, priemysel a takisto aj komunity z oblasti verejného výskumu), ktorí sa zhromažďujú okolo výskumných programov počas svojho formovania, dozrievania a špecializácie.

Program pre FEST sa zameriava na celú škálu inovácií založených na vede: od skúmania zárodkových a krehkých myšlienok v skorej fáze na malej vzorke zdola nahor po budovanie nových výskumných a inovačných spoločenstiev okolo vznikajúcich transformačných výskumných oblastí a veľké a viacstranné výskumné iniciatívy vybudované na základe výskumného programu, ktorého zámerom je dosiahnuť ambiciózne a vizionárske ciele. Každá z týchto troch úrovní zapojenia má svoju vlastnú hodnotu, a zároveň je doplňujúca a vytvára synergie. Skúmanie na malej vzorke môže napríklad odhaliť potreby vývoja nových tém, ktoré môžu viesť k akcii veľkého rozsahu založenej na realizačnom pláne. Zúčastňuje sa na nich široké spektrum výskumných aktérov vrátane mladých výskumníkov a MSP s intenzívnou výskumnou činnosťou či komunít zainteresovaných strán (občianska spoločnosť, tvorcovia politík, priemysel a takisto aj komunity z oblasti verejného výskumu), ktorí sa zhromažďujú okolo rozvíjajúcich sa výskumných programov počas svojho formovania, dozrievania a špecializácie.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 120

Návrh nariadenia

Príloha I – časť I – bod 2 – bod 2.3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Zatiaľ čo cieľom programu FET je byť vizionárskym, transformačným a nekonvenčným, v rámci jeho činností sa využívajú rôzne logiky, počnúc úplne otvorenými až po rôzne stupne štruktúrovania tém, komunít a financovania.

Zatiaľ čo cieľom programu FEST je byť vizionárskym, transformačným a nekonvenčným, v rámci jeho činností sa využívajú rôzne logiky, počnúc úplne otvorenými až po rôzne stupne štruktúrovania tém, komunít a financovania.

Činnosti dávajú rôznym logikám akcie pevnejšiu podobu, v primeranom rozsahu, pričom sa určia a uplatnia príležitosti s dlhodobým prínosom pre občanov, hospodárstvo a spoločnosť:

(a) Povzbudzovaním nových myšlienok (FET otvorený) program FET podporuje zárodkový výskum v oblasti vedy a techniky, ktorý skúma nové základy radikálne nových technológií budúcnosti prostredníctvom spochybňovania súčasných paradigiem a otvárania neprebádaných oblastí. Vďaka výberovému postupu zdola nahor široko otvorenému všetkým výskumným myšlienkam sa vytvára rôznorodé portfólio zacielených projektov. Kľúčom bude skoré objavovanie nových sľubných oblastí, vývojov a trendov, spolu s prilákaním nových vysoko potenciálnych výskumných a inovačných aktérov.

(a) Povzbudzovaním nových myšlienok (FEST otvorený) program FEST podporuje zárodkový výskum v oblasti vedy a techniky, ktorý skúma nové základy radikálne nových technológií budúcnosti prostredníctvom spochybňovania súčasných paradigiem a otvárania neprebádaných oblastí. Vďaka výberovému postupu zdola nahor široko otvorenému všetkým výskumným myšlienkam sa vytvára rôznorodé portfólio zacielených projektov. Kľúčom bude skoré objavovanie nových sľubných oblastí, vývojov a trendov, spolu s prilákaním nových vysoko potenciálnych výskumných a inovačných aktérov.

(b) Pestovaním vznikajúcich tém a komunít (FET proaktívny) sa program FET zameriava na niekoľko sľubných novátorských výskumných tém, ktoré majú potenciál na vytvorenie kritického množstva vzájomne súvisiacich projektov, ktoré spoločne zabezpečujú široké a viacstranné skúmanie tém a vytvárajú európsky súbor poznatkov.

(b) Pestovaním vznikajúcich tém a komunít (FEST proaktívny) v úzkom spojení s témami spoločenských výziev a technologického postavenia priemyslu sa program FEST zameriava na niekoľko sľubných novátorských výskumných tém, ktoré majú potenciál na vytvorenie kritického množstva vzájomne súvisiacich projektov, ktoré spoločne zabezpečujú široké a viacstranné skúmanie tém a vytvárajú európsky súbor poznatkov.

(c) Riešením veľkých interdisciplinárnych výziev v oblasti vedy a techniky (FET hlavné iniciatívy) program FET podporuje ambiciózny veľkorozmerný výskum založený na vede, ktorý sa zameriava na dosiahnutie vedeckého prevratu. Tieto činnosti budú môcť profitovať zo zosúladenia európskych a vnútroštátnych programov. Vedecký pokrok by mal poskytnúť silný a široký základ pre budúce technické inovácie a hospodárske využitie v rôznych oblastiach, ako aj novátorské výhody pre spoločnosť.

(c) Riešením veľkých interdisciplinárnych výziev v oblasti vedy a techniky (FEST hlavné iniciatívy) program FEST podporuje ambiciózny veľkorozmerný výskum založený na vede, ktorý sa zameriava na dosiahnutie vedeckého a technologického prevratu. Tieto činnosti budú môcť profitovať zo zosúladenia európskych a vnútroštátnych a regionálnych programov. Vedecký pokrok by mal poskytnúť silný a široký základ pre budúce technické inovácie a hospodárske využitie v rôznych oblastiach, ako aj novátorské výhody pre spoločnosť.

Správny pomer otvorenosti a rôznych stupňov štruktúrovania tém, komunít a financovania sa vymedzuje pri každej činnosti s cieľom čo najlepšie napĺňať vytýčené ciele.

Viac ako polovica zdrojov programu FEST sa pridelí spoločnému hraničnému výskumu uskutočňovanému zdola nahor vo všetkých oblastiach.

Všetky projekty FEST sa hodnotia výhradne na základe prísnych kritérií vedeckej a technologickej excelentnosti.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 121

Návrh nariadenia

Príloha I – časť I – bod 3 – nadpis – bod 3.1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

3. Akcie Marie Curie

3. Akcie Marie Skłodowska-Curie

3.1. Osobitný cieľ

Osobitným cieľom je zabezpečiť optimálny rozvoj a dynamiku využitia intelektuálneho kapitálu Európy, aby sa vytvárali nové zručnosti a inovácie a aby sa využil celý jej potenciál vo všetkých sektoroch a regiónoch.

Osobitným cieľom je zabezpečiť optimálny rozvoj a dynamiku využitia ľudských zdrojov Európy vo výskume a inovácii, aby sa vyvinuli a prenášali nové zručnosti a vytvárali sa nové poznatky a inovácie, a tým sa využil celý jej potenciál vo všetkých sektoroch a regiónoch.

Dostatočne vzdelaní, dynamickí a kreatívni výskumníci sú základnou surovinou pre najlepšiu vedu a najproduktívnejšie inovácie založené na výskume.

Hoci Európa hosťuje veľký a rôznorodý súbor zručných ľudských zdrojov v oblasti výskumu a inovácie, je potrebné neustále ho dopĺňať, zlepšovať a prispôsobovať rýchlo sa meniacim potrebám trhu práce. V súčasnosti len 46 % tohto súboru pracuje v podnikovom sektore, čo je oveľa menej v porovnaní s našimi hlavnými hospodárskymi konkurentmi, napr. v Číne je tento podiel 69 %, v Japonsku 73 % a v Spojených štátoch amerických 80 %. K tomu sa pridáva demografický faktor, ktorý znamená, že nepomerne veľké množstvo výskumníkov dosiahne v najbližších rokoch dôchodkový vek. Táto skutočnosť v spojení s potrebou množstva výskumných pracovných miest vyššej kvality zároveň s tým, ako sa zvyšuje intenzita európskeho hospodárstva, bude predstavovať jednu z hlavných výziev, ktorej budú v najbližších rokoch čeliť naše európske systémy vzdelávania, výskumu a inovácií.

Nevyhnutná reforma musí začať už v prvých fázach kariéry výskumných pracovníkov, počas ich doktorandských štúdií alebo porovnateľného postgraduálneho odborného vzdelávania. Európa musí vytvoriť moderné, inovačné programy vzdelávania, ktoré budú v súlade s vysoko konkurenčnými a čoraz väčšmi interdisciplinárnymi požiadavkami v oblasti výskumu a inovácií. Na vybavenie výskumníkov inovačnými zručnosťami, ktoré sa požadujú v rámci pracovných miest budúcnosti, bude potrebná výrazná účasť podnikov vrátane MSP a ďalších sociálno-ekonomických aktérov. Zároveň bude dôležité zvýšiť mobilitu týchto výskumných pracovníkov, keďže v súčasnosti je stále na príliš nízkej úrovni: v roku 2008 študovalo v inom členskom štáte iba 7 % európskych kandidátov na doktorát, pričom cieľom je 20 % do roku 2030.

Nevyhnutná reforma musí začať už v prvých fázach kariéry výskumných pracovníkov, počas ich doktorandských štúdií alebo porovnateľného postgraduálneho odborného vzdelávania. Osobitná pozornosť sa musí venovať mentorským systémom, ktoré stimulujú prenos poznatkov, skúseností a sietí. Európa musí vytvoriť moderné, inovačné programy vzdelávania, ktoré budú v súlade s vysoko konkurenčnými a čoraz väčšmi interdisciplinárnymi požiadavkami v oblasti výskumu a inovácií. Na vybavenie výskumníkov prierezovými inovačnými a podnikateľskými zručnosťami, ktoré sa požadujú v rámci pracovných miest budúcnosti, a na podporenie ich, aby zvážili svoje kariéry v priemysle alebo v najinovatívnejších spoločnostiach, bude potrebná výrazná účasť podnikov vrátane MSP a ďalších sociálno-ekonomických aktérov. Zároveň bude dôležité zvýšiť mobilitu týchto výskumných pracovníkov, keďže v súčasnosti je stále na príliš nízkej úrovni: v roku 2008 študovalo v inom členskom štáte iba 7 % európskych kandidátov na doktorát, pričom cieľom je 20 % do roku 2030.

Zvyšovanie mobility výskumných pracovníkov a posilňovanie zdrojov tých inštitúcií, ktoré priťahujú výskumných pracovníkov z iných členských štátov, podnieti vznik centier excelentnosti v celej Únii.

Túto reformu treba uskutočniť v rámci všetkých fáz kariéry výskumníkov. Nevyhnutnosťou je zvýšiť mobilitu výskumníkov na všetkých úrovniach vrátane mobility uprostred kariéry, a to nielen medzi krajinami, ale aj medzi verejným a súkromným sektorom. To vytvára silný impulz na vzdelávanie a rozvoj nových zručností. Predstavuje aj kľúčový faktor spolupráce medzi akademickou obcou, výskumnými centrami a priemyslom v rôznych krajinách. Ľudský faktor je základným kameňom udržateľnej spolupráce, ktorá je kľúčovou hnacou silou inovatívnej a kreatívnej Európy, ktorá je schopná čeliť spoločenským výzvam, a zároveň kľúčom k prekonaniu roztrieštenosti vnútroštátnych politík. Spolupráca a vzájomná výmena poznatkov prostredníctvom mobility jednotlivcov vo všetkých fázach kariéry a výmeny vysoko kvalifikovaných výskumných a inovačných pracovníkov je pre Európu nevyhnutná na to, aby sa opätovne dostala na cestu udržateľného rastu a aby mohla riešiť spoločenské výzvy.

Túto reformu treba uskutočniť v rámci všetkých fáz kariéry výskumníkov. Nevyhnutnosťou je zvýšiť mobilitu výskumníkov na všetkých úrovniach vrátane mobility uprostred kariéry, a to nielen medzi krajinami, ale aj medzi verejným a súkromným sektorom. To vytvára silný impulz na vzdelávanie a rozvoj nových zručností. Predstavuje aj kľúčový faktor spolupráce medzi akademickou obcou, výskumnými centrami a priemyslom v rôznych krajinách. Ľudský faktor je základným kameňom udržateľnej spolupráce, ktorá je kľúčovou hnacou silou inovatívnej a kreatívnej Európy, ktorá je schopná čeliť spoločenským výzvam, a zároveň kľúčom k prekonaniu roztrieštenosti vnútroštátnych politík. Prístup k výskumným výsledkom a spolupráca a vzájomná výmena poznatkov prostredníctvom mobility jednotlivcov vo všetkých fázach kariéry a výmeny vysoko kvalifikovaných výskumných a inovačných pracovníkov je pre Európu nevyhnutná na to, aby sa vyrovnali interné rozdiely vo výskumných a inovačných kapacitách, aby sa opätovne dostala na cestu trvalo udržateľného rastu a aby mohla riešiť spoločenské výzvy.

V tejto súvislosti by mal program Horizont 2020 podporiť spoluprácu medzi európskymi výskumnými pracovníkmi zavedením systému výskumného vouchera, v rámci ktorého by peniaze na výskum sprevádzali vedcov presúvajúcich sa medzi univerzitami vo všetkých členských štátoch, čo by prospelo strediskám excelentnosti, nezávislým univerzitám a zvýšilo by to mobilitu výskumných pracovníkov.

Programy mobility zaručia skutočnú rovnosť príležitostí medzi mužmi a ženami a obsahujú osobitné opatrenia na odstránenie prekážok mobility výskumných pracovníčok.

Ak sa má Európa vyrovnať svojim konkurentom v oblasti výskumu a inovácií, musí priviesť viac mladých žien a mužov ku kariére výskumníka a poskytovať mimoriadne lákavé príležitosti a prostredie pre výskum a inovácie. Najtalentovanejší jednotlivci z Európy a spoza jej hraníc by sa mali na Európu pozerať ako na prvotriedne miesto na prácu. Rodová rovnosť, vysoko kvalitné a spoľahlivé podmienky zamestnania a pracovné podmienky plus uznávanie kvalifikácií sú rozhodujúcimi aspektmi, ktoré treba zaistiť jednotne v rámci celej Európy.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 122

Návrh nariadenia

Príloha I – časť I – bod 3 – bod 3.2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

3.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Túto výzvu nebude možné vyriešiť len financovaním z prostriedkov Únie alebo samostatne z prostriedkov členských štátov. Hoci členské štáty zaviedli reformy na zdokonalenie inštitúcií terciárneho vzdelávania a na modernizáciu systému odborného vzdelávania, pokrok v rámci Európy je stále nevyvážený a medzi jednotlivými štátmi sú veľké rozdiely. Celkovo je vedecko-technologická spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom vo všeobecnosti v Európe aj naďalej slabá. To isté platí aj v otázke rodovej rovnosti a v otázke úsilia prilákať študentov a výskumníkov spoza hraníc EVP. V súčasnosti je asi 20 % kandidátov na doktorát v Únii občanom tretej krajiny, pričom v Spojených štátoch amerických je asi 35 % kandidátov zo zahraničia. Na urýchlenie zmeny v tejto oblasti je na úrovni Únie potrebný strategický prístup, ktorý presahuje hranice jednotlivých štátov. Na vytvorenie stimulov a povzbudenie nevyhnutných štrukturálnych reforiem sú nevyhnutné finančné prostriedky Únie.

Európske akcie Marie Curie urobili pozoruhodný pokrok v podpore mobility, či už cezhraničnej alebo medzisektorovej, a v otvorení profesijných možností v oblasti výskumu na európskej alebo medzinárodnej úrovni, ktoré ponúkajú excelentné zamestnanie a pracovné podmienky v súlade s ustanoveniami Európskej charty výskumných pracovníkov a Kódexu správania. V členských štátoch nejestvuje ich obdoba, pokiaľ ide o ich rozmer a rozsah, financovanie, medzinárodnú povahu, získavanie a prenos poznatkov. Posilnili sa nimi zdroje tých inštitúcií, ktoré sú schopné prilákať výskumníkov na medzinárodnej úrovni a podnietilo sa tak rozšírenie centier excelentnosti v Únii. Slúžili ako vzor a výrazne ovplyvnili štruktúru rozšírením svojich osvedčených postupov na národnej úrovni. Akcie Marie Curie takisto prostredníctvom svojho prístupu zdola nahor umožnili veľkej väčšine týchto inštitúcií poskytovať odbornú prípravu a skvalitnenie zručností novej generácii výskumníkov, ktorí budú schopní riešiť spoločenské výzvy.

Európske akcie Marie Sklodowska-Curie urobili pozoruhodný pokrok v podpore mobility, či už cezhraničnej alebo medzisektorovej, a v otvorení profesijných možností v oblasti výskumu na európskej alebo medzinárodnej úrovni, ktoré ponúkajú excelentné zamestnanie a pracovné podmienky v súlade s ustanoveniami Európskej charty výskumných pracovníkov a Kódexu správania. V členských štátoch nejestvuje ich obdoba, pokiaľ ide o ich rozmer a rozsah, financovanie, medzinárodnú povahu, získavanie a prenos poznatkov. Posilnili sa nimi zdroje tých inštitúcií, ktoré sú schopné prilákať výskumníkov na medzinárodnej úrovni a podnietilo sa tak rozšírenie centier excelentnosti v Únii. Slúžili ako vzor a výrazne ovplyvnili štruktúru rozšírením svojich osvedčených postupov na národnej úrovni. Akcie Marie Sklodowska-Curie takisto prostredníctvom svojho prístupu zdola nahor umožnili veľkej väčšine týchto inštitúcií poskytovať odbornú prípravu a skvalitnenie zručností novej generácii výskumníkov, ktorí budú schopní riešiť spoločenské výzvy.

Ďalším rozvojom akcií Marie Curie sa výrazne prispeje k vytvoreniu Európskeho výskumného priestoru. Vzhľadom na štruktúru financovania založenú na celoeurópskej súťaži sa akciami Marie Curie povzbudí vznik nových kreatívnych a inovatívnych druhov odborného vzdelávania, napr. priemyselných doktorátov, s účasťou aktérov z oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií, ktorí budú celosvetovo súťažiť o dobrú povesť excelentnosti. Prostredníctvom udeľovania finančných prostriedkov Únie na najlepšie výskumné a vzdelávacie programy v súlade so zásadami inovačného doktorandského štúdia v Európe sa nimi takisto podporí rozsiahlejšie šírenie a uplatňovanie s cieľom dosiahnuť štruktúrovanejšie vzdelávanie doktorandov.

Ďalším rozvojom akcií Marie Skłodowska-Curie sa výrazne prispeje k vytvoreniu Európskeho výskumného priestoru. Vzhľadom na štruktúru financovania založenú na celoeurópskej súťaži sa akciami Marie Skłodowska-Curie povzbudí vznik nových kreatívnych a inovatívnych druhov odborného vzdelávania, napr. spoločných alebo viacnásobných doktorátov, priemyselných doktorátov, s účasťou aktérov z oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií, ktorí budú celosvetovo súťažiť o dobrú povesť excelentnosti. Prostredníctvom udeľovania finančných prostriedkov Únie na najlepšie výskumné a vzdelávacie programy v súlade so zásadami inovačného doktorandského štúdia v Európe sa nimi takisto podporí rozsiahlejšie šírenie a uplatňovanie s cieľom dosiahnuť štruktúrovanejšie vzdelávanie doktorandov.

Granty Marie Curie sa takisto rozšíria na dočasnú mobilitu skúsených výskumníkov a inžinierov z verejných inštitúcií v súkromnom sektore a naopak, čo umožní povzbudiť a podporiť snahy univerzít, výskumných centier a podnikov spolupracovať navzájom v európskom a medzinárodnom meradle. S pomocou osvedčeného, transparentného a spravodlivého systému hodnotenia sa akciami Marie Curie vyberú excelentné talenty v oblasti výskumu a inovácií v medzinárodnej súťaži, čo výskumníkom prinesie prestíž a zároveň ich to motivuje k rozvíjaniu kariéry v Európe.

Granty Marie Skłodowska-Curie sa takisto rozšíria na dočasnú mobilitu začínajúcich a skúsených výskumníkov, ako aj inžinierov z verejných inštitúcií v súkromnom sektore a naopak, čo umožní povzbudiť a podporiť snahy univerzít, výskumných centier a podnikov spolupracovať navzájom v európskom a medzinárodnom meradle. S pomocou osvedčeného, transparentného a spravodlivého systému hodnotenia sa akciami Marie Skłodowska-Curie vyberú excelentné talenty v oblasti výskumu a inovácií v medzinárodnej súťaži, čo výskumníkom prinesie prestíž a zároveň ich to motivuje k rozvíjaniu kariéry v Európe.

Spoločenské výzvy, ktoré by mali riešiť vysoko kvalifikovaní výskumní a inovační pracovníci, nie sú len problémom Európy. Ide o medzinárodné výzvy, ktoré sú nesmierne zložité a obsiahle. Najlepší výskumníci z Európy a sveta musia spolupracovať v rámci rôznych krajín, sektorov a disciplín. Akcie Marie Curie budú v tomto ohľade zohrávať kľúčovú úlohu, keďže sa nimi bude podporovať výmena pracovníkov s cieľom podnietiť uvažovanie zamerané na spoluprácu prostredníctvom medzinárodnej a medzisektorovej výmeny poznatkov, ktorá je tak rozhodujúca pre otvorenú inováciu.

Spoločenské výzvy, ktoré by mali riešiť vysoko kvalifikovaní výskumní a inovační pracovníci, nie sú len problémom Európy. Ide o medzinárodné výzvy, ktoré sú nesmierne zložité a obsiahle. Najlepší výskumníci z Európy a sveta musia spolupracovať v rámci rôznych krajín, sektorov a disciplín. Akcie Marie Skłodowska-Curie budú v tomto ohľade zohrávať kľúčovú úlohu, keďže sa nimi bude podporovať výmena pracovníkov s cieľom podnietiť uvažovanie zamerané na spoluprácu prostredníctvom medzinárodnej a medzisektorovej výmeny poznatkov, ktorá je tak rozhodujúca pre otvorenú inováciu.

Rozšírenie mechanizmu spolufinancovania akcií Marie Curie bude rozhodujúce pre rozšírenie európskej základne talentov. Číselný a štrukturálny vplyv činností EÚ sa zvýši, ak sa využije regionálne, vnútroštátne, medzinárodné a súkromné financovanie na vytváranie nových programov a otvorenie jestvujúcich programov v oblasti medzinárodného a medzisektorového vzdelávania, mobility a kariérneho rozvoja. Pomocou takéhoto mechanizmu sa upevnia prepojenia výskumných a vzdelávacích snáh na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie.

Rozšírenie mechanizmu spolufinancovania akcií Marie Skłodowska-Curie bude rozhodujúce pre rozšírenie európskej základne talentov. Číselný a štrukturálny vplyv činností EÚ sa zvýši, ak sa využije regionálne, vnútroštátne, medzinárodné a verejné a súkromné financovanie na vytváranie nových programov s podobnými a doplnkovými cieľmi a otvorenie jestvujúcich programov v oblasti medzinárodného a medzisektorového vzdelávania, mobility a kariérneho rozvoja. Pomocou takéhoto mechanizmu sa upevnia prepojenia výskumných a vzdelávacích snáh na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie.

Všetkými činnosťami v rámci tejto výzvy sa prispieva k vytvoreniu úplne nového uvažovania v Európe, ktoré je pre kreativitu a inováciu nevyhnutné. Opatrenia týkajúce sa financovania z programu Marie Curie posilnia združovanie zdrojov v Európe, čo bude viesť k zlepšeniu koordinácie a riadenia v oblasti vzdelávania, mobility a kariérneho rozvoja výskumníkov. Akciami sa prispeje k dosahovaniu politických cieľov vytýčených v iniciatívach Inovácia v Únii, Mládež v pohybe a Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta a ich uskutočnenie bude nevyhnutné na premenu Európskeho výskumného priestoru na skutočnosť.

Všetkými činnosťami v rámci tejto výzvy sa prispieva k vytvoreniu úplne nového uvažovania v Európe, ktoré je pre kreativitu a inováciu nevyhnutné. Opatrenia týkajúce sa financovania z programu Marie Skłodowskej-Curie posilnia združovanie zdrojov v Európe, čo bude viesť k zlepšeniu koordinácie a riadenia v oblasti vzdelávania, mobility a kariérneho rozvoja výskumných pracovníkov. Akciami sa prispeje k dosahovaniu politických cieľov vytýčených v iniciatívach Inovácia v Únii, Mládež v pohybe a Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta a ich uskutočnenie bude nevyhnutné na premenu Európskeho výskumného priestoru na skutočnosť.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 123

Návrh nariadenia

Príloha I – časť I – bod 3 – bod 3.3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

3.3. Základné línie činností

(a) Podpora nových zručností prostredníctvom excelentného počiatočnej odbornej prípravy výskumníkov

(a) Podpora nových zručností prostredníctvom excelentnej počiatočnej odbornej prípravy výskumníkov

Cieľom je odborne pripraviť novú generáciu kreatívnych a inovatívnych výskumníkov, ktorí budú schopní premeniť poznatky a nápady na produkty a služby s hospodárskym a sociálnym prospechom pre Úniu.

Kľúčovou činnosťou je poskytovanie excelentnej a inovatívnej odbornej prípravy začínajúcim výskumníkom na postgraduálnej úrovni prostredníctvom interdisciplinárnych projektov alebo doktorandských programov, do ktorých sa zapoja univerzity, výskumné inštitúcie, podniky, MSP a ďalší sociálno-ekonomické skupiny z rôznych krajín. To zlepší kariérne vyhliadky mladých postgraduálnych výskumníkov vo verejnom, ako aj súkromnom sektore.

Kľúčovou činnosťou je poskytovanie excelentnej a inovatívnej odbornej prípravy začínajúcim výskumníkom na postgraduálnej úrovni prostredníctvom interdisciplinárnych projektov, mentorských systémov na prenos vedomostí a skúseností medzi výskumnými pracovníkmi alebo doktorandských programov, ktoré umožnia výskumným pracovníkom rozvíjať svoje výskumné skúsenosti a do ktorých sa zapoja univerzity, výskumné inštitúcie, podniky, MSP a ďalší sociálno-ekonomické skupiny z rôznych krajín. Rozšíria a zlepšia sa tak kariérne vyhliadky mladých postgraduálnych výskumníkov vo verejnom, ako aj súkromnom sektore.

(b) Pestovanie excelentnosti pomocou cezhraničnej a medzisektorovej mobility

Cieľom je posilniť kreatívny a inovačný potenciál skúsených výskumníkov zo všetkých úrovní kariéry vytvorením príležitostí cezhraničnej a medzisektorovej mobility.

Kľúčovou činnosťou je nabádať skúsených výskumníkov, aby si rozširovali a alebo prehlbovali svoje zručnosti pomocou mobility, a to ponúknutím príťažlivých pracovných príležitostí na univerzitách, vo výskumných inštitúciách, podnikoch, MSP a v ďalších sociálno-ekonomických skupinách v celej Európe i za jej hranicami, ktoré poskytnú výskumníkom príležitosť odborne sa vzdelávať a získavať nové znalosti vo výskumných inštitúciách na vysokej úrovni v tretích krajinách a opätovne ich privítať v Európe, v prípade ich rozhodnutia vrátiť sa späť. Podporovať sa budú aj príležitosti na opätovné naštartovanie výskumnej kariéry po prestávke. S cieľom posilniť inovatívnosť v súkromnom sektore sa pozornosť venuje aj medzisektorovej mobilite.

Cieľom je posilniť medzinárodnú cezhraničnú a medzisektorovú spoluprácu v oblasti výskumu a inovácií pomocou výmeny výskumných a inovačných pracovníkov so zámerom lepšie čeliť celosvetovým výzvam.

Kľúčovou činnosťou je podpora krátkodobej výmeny výskumných a inovačných pracovníkov medzi partnerskými univerzitami, výskumnými inštitúciami, podnikmi, MSP a inými sociálno-ekonomickými skupinami v rámci Európy, ako aj v celosvetovom meradle. Tá bude zahŕňať podporu spolupráce s tretími krajinami.

Kľúčovou činnosťou je podpora výmeny výskumných a inovačných pracovníkov medzi partnerskými univerzitami, výskumnými inštitúciami, podnikmi, MSP a inými sociálno-ekonomickými skupinami v rámci Európy, ako aj v celosvetovom meradle. Tá bude zahŕňať podporu spolupráce s tretími krajinami.

(d) Zvyšovanie štrukturálneho vplyvu spolufinancovaním činností

Cieľom je využiť prostredníctvom dodatočných finančných prostriedkov číselný a štrukturálny vplyv akcií Marie Curie a podporiť na vnútroštátnej úrovni excelentnosť odborného vzdelávania, mobility a rozvoja kariéry výskumníkov.

Cieľom je využiť prostredníctvom dodatočných finančných prostriedkov číselný a štrukturálny vplyv akcií Marie Skłodowskej-Curie a podporiť na vnútroštátnej úrovni excelentnosť odborného vzdelávania, mobility a rozvoja kariéry výskumných pracovníkov.

Kľúčovou činnosťou je povzbudiť pomocou mechanizmu spolufinancovania regionálne, vnútroštátne a medzinárodné organizácie k vytvoreniu nových programov a otvoriť jestvujúce programy medzinárodnej a medzisektorovej odbornej príprave, mobilite a kariérnemu rozvoju. Takto sa zvýši kvalita odbornej prípravy v oblasti výskumu v Európe vo všetkých fázach kariéry vrátane doktorandskej úrovne; podporí sa voľný pohyb výskumníkov a vedeckých poznatkov v Európe; budú sa podporovať príťažlivé výskumné miesta prostredníctvom otvoreného prijímania výskumníkov do zamestnania a ponúknutím príťažlivých pracovných podmienok a podporí sa spolupráca v oblasti výskumu a inovácie medzi univerzitami, výskumnými inštitúciami a podnikmi a spolupráca s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami.

Kľúčovou činnosťou je povzbudiť pomocou mechanizmu spolufinancovania regionálne, vnútroštátne a medzinárodné organizácie k vytvoreniu nových programov a prispôsobiť jestvujúce programy medzinárodnej a medzisektorovej odbornej príprave, mobilite a kariérnemu rozvoju. Takto sa zvýši kvalita odbornej prípravy v oblasti výskumu v Európe vo všetkých fázach kariéry vrátane doktorandského štúdia a úrovne pred doktorandským štúdiom; podporí sa voľný pohyb výskumníkov a vedeckých poznatkov v Európe; budú sa podporovať príťažlivé výskumné miesta prostredníctvom otvoreného prijímania výskumníkov do zamestnania a ponúknutím príťažlivých pracovných podmienok a podporí sa spolupráca v oblasti výskumu a inovácie medzi univerzitami, výskumnými inštitúciami a podnikmi a spolupráca s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami. Dôraz by sa mal klásť na excelentnosť a rovnosť.

(e) Osobitná podpora a politická činnosť

Cieľom je monitorovať pokrok, zisťovať medzery v akciách Marie Curie a zvyšovať ich vplyv. V tomto kontexte budú stanovené ukazovatele a analyzovať údaje súvisiace s mobilitou, zručnosťami a kariérou výskumníkov, snažiac sa o synergie a úzku koordináciu s akciami na podporu politiky pre výskumníkov, ich zamestnávateľov a zakladateľov v rámci osobitného cieľa „Inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť“. Činnosť sa ďalej zameriava na zvyšovanie informovanosti o dôležitosti a príťažlivosti kariéry výskumníka a na šírenie výsledkov výskumu a inovácie, vytvorených v súvislosti s prácou podporenou akciami Marie Curie.

Cieľom je monitorovať pokrok, zisťovať medzery a prekážky v akciách Marie Skłodowska-Curie a zvyšovať ich vplyv. V tomto kontexte budú stanovené ukazovatele a analyzovať údaje súvisiace s mobilitou, zručnosťami, kariérou a rodovou rovnosťou výskumníkov, snažiac sa o synergie a úzku koordináciu s akciami na podporu politiky pre výskumníkov, ich zamestnávateľov a financovateľov v rámci prierezovej výzvy „Veda pre spoločnosť a smerom k spoločnosti“. Činnosť sa ďalej zameriava na zvyšovanie informovanosti o dôležitosti a príťažlivosti kariéry výskumníka a na šírenie výsledkov výskumu a inovácie, vytvorených v súvislosti s prácou podporenou akciami Marie Skłodowska-Curie. Zahŕňa to aj osobitné opatrenia zamerané na odstránenie prekážok v kariérnom rozvoji vrátane tých, ktorí dočasne prerušili svoju kariéru.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 124

Návrh nariadenia

Príloha I – časť I – bod 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

4. Výskumné infraštruktúry

4.1 Osobitný cieľ

Osobitným cieľom je vybaviť Európu výskumnými infraštruktúrami svetovej triedy, ktoré sú prístupné pre všetkých výskumníkov v Európe a mimo jej hraníc a plne využiť ich potenciál v oblasti vedeckého pokroku a inovácií.

Výskumné infraštruktúry sú kľúčovým rozhodujúcim faktorom konkurencieschopnosti Európy naprieč celou škálou vedeckých oblastí a sú nevyhnutné pre inovácie založené na vede. Výskum v mnohých oblastiach nie je možný bez prístupu k superpočítačom, k zdrojom žiarenia pri skúmaní nových materiálov, k sterilným miestnostiam v prípade nanotechnológií, k bankám údajom v prípade genomiky a spoločenských vied, k observatóriám v prípade prírodných vied, k širokopásmovým sieťam pri prenášaní údajov atď. Výskumné infraštruktúry sú potrebné na vykonávanie výskumu potrebného na riešenie hlavných spoločenských výziev, ktorými sú energetika, zmena klímy, biohohospodárstvo, celoživotné zdravie a blahobyt pre všetkých. Sú hnacou silou cezhraničnej a interdisciplinárnej spolupráce a vytvárajú plynulý a otvorený európsky priestor pre on-line výskum. Podporujú mobilitu osôb a nápadov, spájajú najlepších vedcov z Európy a sveta a zlepšujú vedecké vzdelávanie. Prinášajú excelentnosť do európskych výskumných a inovačných komunít a pre širokú verejnosť môžu predstavovať ukážku najlepšej vedy.

Výskumné infraštruktúry sú kľúčovým rozhodujúcim faktorom konkurencieschopnosti Európy naprieč celou škálou vedeckých oblastí a sú nevyhnutné pre inovácie založené na vede. Výskum v mnohých oblastiach nie je možný bez prístupu k superpočítačom, analytickým zariadeniam, k zdrojom žiarenia pri skúmaní nových materiálov, k sterilným miestnostiam a pokročilej metrológii v prípade nanotechnológií, k špeciálne vybaveným laboratóriám v prípade biologického a lekárskeho výskumu, k bankám údajom v prípade genomiky a spoločenských vied, k observatóriám a senzorom v prípade prírodných vied a životného prostredia, k vysokorýchlostným širokopásmovým sieťam pri prenášaní údajov atď. Výskumné infraštruktúry sú potrebné na vykonávanie výskumu potrebného na riešenie hlavných spoločenských výziev, ktorými sú energetika, zmena klímy, biohohospodárstvo, celoživotné zdravie a blahobyt pre všetkých, a to okrem iného. Sú hnacou silou cezhraničnej a interdisciplinárnej spolupráce a vytvárajú plynulý a otvorený európsky priestor pre on-line výskum. Podporujú mobilitu osôb a nápadov, spájajú najlepších vedcov z Európy a sveta a zlepšujú vedecké vzdelávanie. Ich budovanie podnecuje výskumných pracovníkov a inovatívne podniky, aby vyvíjali najmodernejšie technológie. Týmto spôsobom v Európe posilňujú inovačný priemysel so špičkovými technológiami. Prinášajú excelentnosť do európskych výskumných a inovačných komunít a pre širokú verejnosť môžu predstavovať ukážku najlepšej vedy.

Európa musí vytvoriť primeranú a stabilnú základňu na budovanie, údržbu a prevádzku výskumných infraštruktúr, ak chce aj naďalej zabezpečiť svetovú úroveň svojho výskumu. Vyžaduje si to podstatnú a účinnú spoluprácu medzi poskytovateľmi financovania na úrovni Únie, vnútroštátnej úrovni a regionálnej úrovni, pri ktorej sa budú presadzovať silné väzby s politikou súdržnosti s cieľom zabezpečiť synergický účinok a jednotný prístup.

Európa musí vytvoriť primeranú a stabilnú základňu na budovanie, údržbu a prevádzku výskumných infraštruktúr a vyberať a určovať priority na základe kritérií EÚ týkajúcich sa pridanej hodnoty, kvality a významu, ak chce aj naďalej zabezpečiť svetovú úroveň svojho výskumu. Vyžaduje si to podstatnú a účinnú spoluprácu medzi poskytovateľmi financovania na úrovni Únie, vnútroštátnej úrovni a regionálnej úrovni, pri ktorej sa budú presadzovať silné väzby s politikou súdržnosti s cieľom zabezpečiť synergický účinok a jednotný prístup.

Tento osobitný cieľ rieši ústredný záväzok hlavnej iniciatívy Inovácia v Únii, v ktorej sa zdôrazňuje rozhodujúca úloha, ktorú hrajú výskumné infraštruktúry svetovej triedy pri umožňovaní prelomového výskumu a inovácií. V iniciatíve sa kladie dôraz na potrebu zhromaždenia zdrojov v rámci Európy, a v niektorých prípadoch v rámci celého sveta, s cieľom vybudovať a prevádzkovať výskumné infraštruktúry. V hlavnej iniciatíve Digitálna agenda pre Európu sa podobne zdôrazňuje potreba posilnenia európskych elektronických infraštruktúr a význam rozvoja inovačných zoskupení s cieľom získať pre Európu inovačnú výhodu.

Tento osobitný cieľ rieši ústredný záväzok hlavnej iniciatívy Inovácia v Únii, v ktorej sa zdôrazňuje rozhodujúca úloha, ktorú hrajú výskumné infraštruktúry svetovej triedy pri umožňovaní prelomového výskumu a inovácií. V iniciatíve sa kladie dôraz na potrebu zhromaždenia zdrojov v rámci Európy, a v niektorých prípadoch v rámci celého sveta, s cieľom vybudovať a prevádzkovať tieto výskumné infraštruktúry. V hlavnej iniciatíve Digitálna agenda pre Európu sa podobne zdôrazňuje potreba posilnenia európskych elektronických infraštruktúr a význam rozvoja inovačných zoskupení s cieľom získať pre Európu inovačnú výhodu.

4.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Moderné výskumné infraštruktúry sú čoraz zložitejšie a nákladnejšie a často si vyžadujú využitie rôzneho vybavenia, služieb a zdrojov údajov, či rozsiahlu medzinárodnú spoluprácu. Žiadna krajina nemá dostatok prostriedkov, aby dokázala sama podporovať všetky výskumné infraštruktúry, ktoré potrebuje. Prístup Európy k výskumným infraštruktúram v ostatných rokoch podstatne pokročil, a to vďaka plnenia plánu Európskeho strategického fóra o výskumných infraštruktúrach (ESFRI) v oblasti infraštruktúr; integrovaniu a otvoreniu národných výskumných zariadení a rozvoju elektronických infraštruktúr podporujúcich európsky digitálny výskumný priestor. Siete výskumných infraštruktúr v Európe posilňujú jej základňu ľudského kapitálu tým, že poskytujú odborné vzdelávanie na svetovej úrovni novej generácii výskumníkov a inžinierov a podporujú interdisciplinárnu spoluprácu.

Moderné výskumné infraštruktúry sú čoraz zložitejšie a nákladnejšie a často si vyžadujú využitie rôzneho vybavenia, služieb a zdrojov údajov, či rozsiahlu medzinárodnú spoluprácu. Žiadna krajina nemá dostatok prostriedkov, aby dokázala sama podporovať všetky výskumné infraštruktúry, ktoré potrebuje. Prístup Európy k výskumným infraštruktúram v ostatných rokoch podstatne pokročil, a to vďaka plneniu plánu Európskeho strategického fóra o výskumných infraštruktúrach (ESFRI) v oblasti infraštruktúr; integrovaniu a otvoreniu národných výskumných zariadení a rozvoju elektronických infraštruktúr podporujúcich otvorený, digitálne prepojený európsky výskumný priestor. Siete výskumných infraštruktúr v Európe posilňujú jej základňu ľudského kapitálu tým, že poskytujú odborné vzdelávanie na svetovej úrovni novej generácii výskumníkov a inžinierov a podporujú interdisciplinárnu spoluprácu.

Ďalším rozvojom a širším využívaním výskumných infraštruktúr na úrovni Únie sa výrazne prispeje k vytvoreniu Európskeho výskumného priestoru. Zatiaľ čo členské štáty majú naďalej ústrednú úlohu pri rozvoji a financovaní výskumných infraštruktúr, Únia zohráva dôležitú úlohu pri podpore infraštruktúr na úrovni Únie, podpore vzniku nových zariadení, otváraní širokého prístupu k vnútroštátnym a európskym infraštruktúram a pri zabezpečovaní jednotnosti a účinnosti regionálnych, vnútroštátnych, európskych a medzinárodných politík. Nielenže je nevyhnutné vyhnúť sa zdvojovaniu úsilia a koordinovať a racionalizovať využívanie zariadení, ale aj zhromaždiť zdroje, aby Únia mohla takisto získať a prevádzkovať výskumné infraštruktúry na svetovej úrovni.

Ďalším rozvojom a širším využívaním najlepších výskumných infraštruktúr na európskej úrovni sa výrazne prispeje k vytvoreniu Európskeho výskumného priestoru. Zatiaľ čo členské štáty majú naďalej ústrednú úlohu pri rozvoji a financovaní výskumných infraštruktúr, Únia zohráva dôležitú úlohu pri podpore infraštruktúr na európskej úrovni, napr. pri podpore koordinácie rozptýlených európskych výskumných infraštruktúr, podpore vzniku nových a integrovaných zariadení, otváraní a podpore širokého prístupu k vnútroštátnym a európskym infraštruktúram a pri zabezpečovaní jednotnosti a účinnosti regionálnych, vnútroštátnych, európskych a medzinárodných politík. Je nevyhnutné vyhnúť sa zdvojovaniu a roztriešteniu úsilia, podporovať koordinované a efektívne využívanie zariadení a tam, kde je to vhodné, zhromažďovať zdroje, aby Únia mohla takisto získať a prevádzkovať výskumné infraštruktúry na svetovej úrovni.

IKT zmenili vedu tým, že umožnili diaľkovú spoluprácu, spracúvanie veľkého množstva údajov, experimentovanie in silico a prístup k vzdialeným zdrojom. Výskum sa preto stáva viac nadnárodným a medzidisciplinárnym, vyžadujúcim využívanie infraštruktúr IKT, ktoré sú nadnárodné, tak ako sama veda. Je preto vhodné, aby značná časť rozpočtu v rámci tohto špecifického cieľa išla na výskum a inovácie v oblasti elektronických infraštruktúr.

Dosiahnutím účinnosti z miery a rozsahu pomocou európskeho prístupu k budovaniu, využívaniu a riadeniu výskumných infraštruktúr vrátane elektronických infraštruktúr sa výrazne prispeje k zvýšeniu európskeho výskumného a inovačného potenciálu.

4.3. Základné línie činností

Činnosti sa zamerajú na rozvoj európskych výskumných infraštruktúr do roku 2020 a neskôr, na zhodnocovanie ich inovačného potenciálu a ľudského kapitálu a na posilňovanie európskej politiky v oblasti výskumných infraštruktúr.

Činnosti sa zamerajú na rozvoj európskych výskumných infraštruktúr do roku 2020 a neskôr, na zhodnocovanie ich inovačného potenciálu a ľudských zdrojov a na posilňovanie európskej politiky v oblasti výskumných infraštruktúr.

(a) Rozvoj Európskeho výskumného priestoru do roku 2020 a neskôr

Cieľom je zaistiť vykonávanie a prevádzku ESFRI a ďalších výskumných infraštruktúr svetovej úrovne vrátane rozvoja regionálnych partnerských zariadení, integráciu a zabezpečenie prístupu k vnútroštátnym výskumným infraštruktúram a vytváranie, zavádzanie a prevádzku elektronických infraštruktúr.

Cieľom je zaistiť vykonávanie a prevádzku ESFRI a zabezpečiť nadnárodný prístup k tomuto fóru a ďalším výskumným infraštruktúram svetovej úrovne vrátane rozvoja excelentných regionálnych partnerských zariadení európskeho záujmu, ako aj nadnárodný prístup k európskym výskumným infraštruktúram svetovej úrovne, integráciu a zabezpečenie nadnárodného prístupu k vnútroštátnym výskumným infraštruktúram a vytváranie, zavádzanie a prevádzku elektronických infraštruktúr, aby sa zaistila popredná svetová schopnosť v oblasti získavania kontaktov, programovania a vedeckých údajov.

(b) Podpora inovačného potenciálu výskumných infraštruktúr a ich ľudského kapitálu

Cieľom je podnietiť výskumné infraštruktúry, aby medzi prvými prijímali technológie, podporovali partnerstvá v oblasti výskumu a vývoja s priemyslom, aby uľahčovali priemyselné využitie výskumných infraštruktúr a podporovali vytváranie inovačných zoskupení. V rámci tejto činnosti sa podporuje aj vzdelávanie a/alebo výmeny pracovníkov, ktorí riadia a prevádzkujú výskumné infraštruktúry.

Cieľom je podnietiť výskumné infraštruktúry, aby medzi prvými prijímali alebo vyvíjali najmodernejšie technológie, podporovali partnerstvá v oblasti výskumu a vývoja s priemyslom, aby uľahčovali priemyselné využitie výskumných infraštruktúr a podporovali vytváranie inovačných zoskupení. V rámci tejto činnosti sa podporuje aj vzdelávanie a odborná príprava a/alebo výmeny pracovníkov, ktorí používajú, riadia a prevádzkujú výskumné infraštruktúry, vrátane systémov pre dočasné preloženie vrcholových pracovníkov a projektových manažérov.

Cieľom je podporovať partnerstvá medzi príslušnými tvorcami politík a orgánmi financovania, používanie nástrojov mapovania a monitorovania pri rozhodovacom procese, a takisto činnosti medzinárodnej spolupráce. Európske výskumné infraštruktúry sa podporujú vo ich činnostiach v oblasti medzinárodných vzťahov a konzultujú v procese vytvárania európskej stratégie pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti výskumu.

Druhá a tretia činnosť sa vykonávajú svojimi osobitnými akciami a tam, kde je to vhodné, ako súčasť prvej činnosti.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 125

Návrh nariadenia

Príloha I – časť I – bod 4a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

4a. ŠÍRENIE EXCELENTNOSTI A ZVYŠOVANIE ÚČASTI

4a.1. Osobitný cieľ

Osobitným cieľom je plné využívanie potenciálu európskych talentov a zabezpečenie maximalizácie a spravodlivého rozdelenia prínosov hospodárstva založeného na inováciách v celej Únii v súlade so zásadou excelentnosti.

Pokiaľ sa odkazuje na ciele politiky Únie v oblasti výskumu a technologického rozvoja, v článku 179 ods. 2 ZFEÚ sa jasne stanovuje, že „Únia preto vo všetkých členských štátoch podporuje podniky vrátane malých a stredných podnikov, výskumné strediská a univerzity v oblasti ich výskumnej činnosti a technologického rozvoja na vysokej úrovni”.

Zabezpečenie šírenia činností spojených s výskumom a inováciami je skutočne dlho dôležitým politickým cieľom Únie. Napriek nedávnym trendom zblížiť realizáciu inovácií jednotlivých krajín však stále existujú veľké rozdiely medzi krajinami EÚ 27, ako sa uvádza v hodnotiacich tabuľkách iniciatívy Inovácia v Únii za rok 2011. Obmedzovaním vnútroštátnych rozpočtov v súčasnej finančnej kríze navyše hrozí, že sa rozšíri priepasť medzi „lídrami inovácií” a „skromnými inovátormi”.

4a.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Aby mohla Európa pokročiť smerom k udržateľnej, inkluzívnej a inteligentnej spoločnosti, musí čo najlepšie využívať inteligenciu, ktorú má v Únii k dispozícii, a začať využívať potenciál výskumu a inovácií. Toto je skutočnou európskou výzvou, rozhodujúcou pre našu medzinárodnú konkurencieschopnosť, a nemôžu jej čeliť členské štáty samotné.

Podporou a spájaním spoločných prostriedkov excelentnosti prispejú navrhované činnosti k posilneniu Európskeho výskumného priestoru.

4a.3. Základné línie činností

Aby sa zabezpečila účinnosť financovania výskumu a inovácií, program Horizont 2020 musí byť otvorený širokej škále účastníkov vrátane nových účastníkov a musí zaistiť, aby excelentnosť prevládala všade, kde je prítomná, a umožniť výskumníkom a inovátorom v celej Európe profitovať z nástrojov, sietí a financovania programu Horizont 2020 vrátane činností EIT a jeho ZIS.

V tejto súvislosti sa opatrenia zameriavajú na úplné využívanie potenciálu európskych talentov, čím sa optimalizuje ekonomický a sociálny vplyv výskumu a inovácií, pričom tieto opatrenia sú jasné, aj keď doplnkové, čo sa týka politík a opatrení fondov politiky súdržnosti.

Tieto opatrenia zahrnujú:

Opatrenia zamerané na tvorbu partnerstiev a sietí

(a) spájanie vznikajúcich centier excelentnosti v menej inovačných členských štátoch a regiónoch s vedúcimi medzinárodnými partnermi kdekoľvek v Európe;

(b) začatie súťaže na zriadenie medzinárodne konkurencieschopných výskumných centier v menej inovačných regiónoch na základe priorít určených v ich regionálnych inteligentných špecializovaných stratégiách: kandidáti do súťaže by mali predstavovať tímy, z ktorých každý by mal zahŕňať inovačné, ale z hľadiska inovácie ešte menej výkonné regióny, a medzinárodne uznávané centrum excelentnosti kdekoľvek v Európe;

(c) zriaďovanie tzv. predsedov Európskeho výskumného priestoru s cieľom pritiahnuť do inštitúcií výnimočných akademických pracovníkov s jednoznačným potenciálom na dosiahnutie výskumnej excelentnosti, čím týmto inštitúciám napomôže plne uvoľniť tento potenciál, a tým vytvoriť rovnaké podmienky pre výskum a inovácie v Európskom výskumnom priestore;

(d) pridelenie „návratných grantov” excelentným výskumníkom, ktorí v súčasnosti pracujú mimo Európy a chcú pracovať v Európe, alebo výskumníkom, ktorí už pracujú v Európe a chcú sa presunúť do menej výkonného regiónu;

(e) podpora doplnkových dohôd, ktoré podpísali organizácie príjemcov spoločných výskumných projektov s ostatnými subjektmi a organizáciami vytvorenými v krajinách iných, ako sú krajiny priamo zapojené do projektu, s konkrétnym cieľom uľahčiť možnosti odbornej prípravy (konkrétne doktorandské a postdoktorandské pozície);

(f) posilnenie úspešných sietí zameraných na vytváranie vysokokvalitných inštitucionálnych sietí v oblasti výskumu a inovácií; osobitná pozornosť sa venuje európskej spolupráci v oblasti vedy a techniky (COST) s cieľom podporovať činnosti na určovanie a spájanie „ohnísk excelentnosti” (vysokokvalitných vedeckých spoločenstiev a mladých výskumníkov) v celej Európe;

(g) rozvíjanie špecifických mechanizmov odbornej prípravy o tom, ako sa zapájať do programu Horizont 2020, pričom sa plne využijú výhody existujúcich sietí, ako sú národné kontaktné miesta;

(h) zriadenie internetového trhu, na ktorom je možné propagovať duševné vlastníctvo, s cieľom spojiť vlastníkov a používateľov práv duševného vlastníctva.

Budovanie súčinnosti so štrukturálnymi fondmi

(a) udelenie „známky excelentnosti” pozitívne vyhodnoteným návrhom týkajúcim sa projektov Európskej rady pre výskum, akcií Marie Sklodowska-Curie alebo projektov spolupráce, ktoré nemohli získať rozpočtové prostriedky pre rozpočtové obmedzenia, ako aj dokončeným projektom s cieľom uľahčiť financovanie nadväzujúcich činností zo štátnych, regionálnych alebo súkromných zdrojov;

(b) podporovanie vývoja a monitorovania inteligentných špecializačných stratégií; pripraví sa nástroj politickej podpory a umožní sa osvojovanie poznatkov v oblasti politiky na regionálnej úrovni, a to prostredníctvom medzinárodného partnerského hodnotenia a výmeny najlepších postupov.

viď kompromisný PDN 52

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 126

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – bod 1 – odseky 1 až 20

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1. Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií

Osobitným cieľom je udržať a vybudovať celosvetové vedúce postavenie pomocou výskumu a inovácií v rámci podporných technológií, ktoré sú oporou konkurencieschopnosti naprieč rôznymi jestvujúcimi a vznikajúcimi priemyselnými odvetviami a sektormi.

Celosvetové podnikateľské prostredie sa rýchlo mení a ciele stratégie Európa 2020 v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu predstavujú pre európsky priemysel výzvy a príležitosti. Európa potrebuje urýchliť inovácie, ktorými sa transformujú poznatky s cieľom podporiť a posilniť jestvujúce produkty, služby a trhy a s cieľom vytvoriť nové produkty, služby a trhy. Inovácie by sa mali využívať v čo najväčšom rozsahu a ísť za hranice technológií tak, aby zahŕňali podnikateľské, organizačné a sociálne aspekty.

Celosvetové podnikateľské prostredie sa rýchlo mení a ciele stratégie Európa 2020 v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu predstavujú pre európsky priemysel výzvy a príležitosti. Európa potrebuje urýchliť inovácie, ktorými sa transformujú poznatky s cieľom podporiť a posilniť kvalitu a udržateľnosť jestvujúcich produktov, služieb a trhov a s cieľom vytvoriť nové produkty, služby a trhy. Inovácie by sa mali využívať v čo najväčšom rozsahu a ísť za hranice technológií tak, aby zahŕňali podnikateľské, organizačné, sociálne a bezpečnostné aspekty.

S cieľom zostať na čele celosvetovej súťaže a mať silnú technologickú základňu a priemyselné kapacity, je potrebné zvýšiť strategické investície do výskumu, rozvoja, overovania a riadenia, pokiaľ ide o informačné a komunikačné technológie (IKT); nanotechnológie; moderné materiály; biotechnológiu; modernú výrobu a spracovanie a o vesmír.

S cieľom zostať na čele celosvetovej súťaže a mať silnú technologickú základňu a priemyselné kapacity je potrebné zvýšiť strategické investície do výskumu, rozvoja, overovania a riadenia, pokiaľ ide o informačné a komunikačné technológie (IKT); nanotechnológie; moderné materiály; biotechnológiu; modernú výrobu a spracovanie a o vesmír.

Úspešné zvládnutie a zavedenie podporných technológií zo strany európskeho priemyslu je kľúčovým faktorom pri posilňovaní produktivity a inovačných kapacít Európy a pri zaisťovaní toho, že Európa bude mať moderné, udržateľné a konkurenčné hospodárstvo, celosvetové vedúce postavenie v sektoroch využitia špičkových technológií a schopnosť nachádzať účinné riešenia spoločenských výziev. Keďže tieto činnosti sú všadeprítomné, možno dosiahnuť väčší pokrok vďaka doplnkovým vynálezom a uplatneniam a zabezpečiť tak vyššiu návratnosť investícií v rámci týchto technológií, než by bolo možné v akejkoľvek inej oblasti.

Úspešné zvládnutie a zavedenie podporných technológií zo strany európskeho priemyslu je kľúčovým faktorom pri posilňovaní produktivity a inovačných kapacít Európy a pri zaisťovaní toho, že Európa bude mať moderné, udržateľné a konkurenčné hospodárstvo, celosvetové vedúce postavenie v sektoroch využitia špičkových technológií a schopnosť nachádzať účinné a udržateľné riešenia spoločenských výziev. Keďže tieto činnosti sú všadeprítomné, možno dosiahnuť väčší pokrok vďaka doplnkovým vynálezom a uplatneniam a zabezpečiť tak vyššiu návratnosť investícií v rámci týchto technológií, než by bolo možné v akejkoľvek inej oblasti. Rozvoj osamostatnených výskumných projektov sa podporuje pružnými nástrojmi, napr. otvorenými výzvami.

Týmito činnosťami sa prispeje k dosahovaniu cieľov hlavných iniciatív stratégie Európa 2020: Inovácia v Únii, Európa efektívne využívajúca zdroje, Priemyselná politika vo veku globalizácie a Digitálna agenda pre Európu ako aj cieľov Únie v oblasti vesmírnej politiky.

Týmito činnosťami sa prispeje k dosahovaniu cieľov hlavných iniciatív stratégie Európa 2020: Inovácia v Únii, Európa efektívne využívajúca zdroje, Priemyselná politika vo veku globalizácie a Digitálna agenda pre Európu, ako aj cieľov stratégie vnútornej bezpečnosti Únie a Únie v oblasti vesmírnej politiky.

Dopĺňanie sa s ostatnými činnosťami Horizontu 2020

Činnosti spadajúce do oblasti „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ sa budú zakladať predovšetkým na programoch v oblasti výskumu a inovácií, ktoré zostaví priemysel, podniky a MSP spolu s výskumnou komunitou. Činnosti sa zamerajú nielen na riešenie spoločných potrieb a obáv v konkrétnom odvetví, ale taktiež na podporu vykonávania cieľov politiky v týchto konkrétnych odvetviac. Činnosti sa zamerajú najmä na prilákanie investícií a inovácií zo súkromného sektora.

Integrácia podporných technológií do riešení spoločenských výziev sa podporuje spolu s príslušnými výzvami. V rámci oblasti „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ sa podporuje využitie podporných technológií, ktoré nespadajú do žiadnej zo spoločenských výziev, ale sú dôležité pre posilnenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu.

Spoločný prístup

Súčasťou prístupu sú činnosti založené na programe aj otvorenejšie oblasti na podporu inovatívnych projektov a prelomových riešení. Dôraz sa kladie na výskum a vývoj, rozsiahle pilotné a demonštračné činnosti, testovacie zariadenia a živé laboratória, vytváranie prototypov a overovanie produktu v pilotnej fáze projektu. Činnosti sa zamerajú na zvyšovanie priemyselnej konkurencieschopnosti prostredníctvom podnecovania priemyslu a najmä MSP k vynakladaniu väčších investícií na výskum a inovácie.

Súčasťou prístupu sú činnosti založené na programe aj otvorenejšie oblasti na podporu inovatívnych projektov a prelomových riešení. Dôraz sa kladie na výskum a vývoj a inovačné činnosti v predkomerčných a predsúťažných fázach vrátane demonštračných činností, testovacie zariadenia a živé laboratória, vytváranie prototypov a overovanie produktu v pilotnej fáze projektu. Činnosti sa zamerajú na zvyšovanie priemyselnej konkurencieschopnosti prostredníctvom podnecovania priemyslu na zvýšenie investícií na výskum a inovácie. Činnosti podporujú najmä MSP, aby investovali do činností výskumu a inovácie a mali k nim lepší prístup. Pozornosť sa zameria na projekty malého a stredného rozsahu. Činnosti, ktoré priamo nadväzujú na projekty, akými sú pilotné overovanie, demonštrácia a zavádzanie, sa podporujú pružnými nástrojmi, napr. otvorenými výzvami.

Hlavnou zložkou oblasti „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ sú kľúčové podporné technológie (KET – Key Enabling Technologies), medzi ktoré patria mikroelektronika a nanoelektronika, fotonika, nanotechnológia, biotechnológia, moderné materiály a moderné systémy výroby. Tieto multidisciplinárne, znalostné a kapitálovo náročné technológie sa týkajú množstva rôznych sektorov a poskytujú základ na vytvorenie výraznej konkurenčnej výhody pre európsky priemysel. Pomocou integrovaného prístupu, ktorý podporuje spájanie, zbližovanie a vzájomné obohacovanie sa v rámci KET v rôznych inovačných cykloch a hodnotových reťazcoch, možno vytvoriť sľubné výskumné výsledky a otvoriť dvere novým priemyselným technológiám, produktom, službám a novátorským využitiam (napr. v oblasti vesmíru, dopravy, životného prostredia, zdravia atď.). Početné interakcie KET a podporných technológií sa preto budú využívať pružným spôsobom ako dôležitý zdroj inovácie. Doplnia podporu pre výskum a inovácie v KET, ktorú môžu poskytovať vnútroštátne alebo regionálne orgány z fondov politiky súdržnosti v rámci inteligentných špecializovaných stratégií.

Hlavnou zložkou oblasti „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ sú kľúčové podporné technológie (KET – Key Enabling Technologies), medzi ktoré patria mikroelektronika a nanoelektronika, fotonika, nanotechnológia, biotechnológia, moderné materiály a moderné systémy výroby. Tieto multidisciplinárne, znalostné a kapitálovo náročné technológie sa týkajú množstva rôznych sektorov a poskytujú základ na vytvorenie výraznej konkurenčnej výhody pre európsky priemysel a pre vytváranie nových pracovných miest. Pomocou integrovaného prístupu, ktorý podporuje spájanie, zbližovanie a vzájomné obohacovanie sa v rámci KET v rôznych inovačných cykloch a hodnotových reťazcoch, možno vytvoriť sľubné výskumné výsledky a otvoriť dvere novým priemyselným technológiám, produktom, službám, ako aj novátorským využitiam a udržateľným prístupom (napr. v oblasti vesmíru, dopravy, životného prostredia, zdravia, poľnohospodárstva atď.). Početné interakcie KET a podporných technológií sa preto budú využívať pružným spôsobom ako dôležitý zdroj inovácie. Doplnia podporu pre výskum a inovácie v KET, ktorú môžu poskytovať vnútroštátne alebo regionálne orgány z fondov politiky súdržnosti v rámci inteligentných špecializovaných stratégií.

Dôležitým cieľom všetkých podporných priemyselných technológií vrátane KET bude podporiť interakcie medzi technológiami s využitím v rámci spoločenských výziev. Plne sa to zohľadní pri vytváraní a vykonávaní programov a plnení priorít. Vyžaduje si to plnú účasť zainteresovaných strán zastávajúcich rôzne perspektívy na stanovovaní priorít a ich plnení. V určitých prípadoch si to takisto vyžaduje akcie, ktoré sú financované spoločne v rámci podporných a priemyselných technológií a v rámci príslušných spoločenských výziev. Pôjde o spoločné financovanie verejno-súkromných partnerstiev, ktoré sa zameriavajú na rozvoj a využívanie technológií s cieľom riešiť spoločenské výzvy.

Dôležitým cieľom všetkých podporných priemyselných technológií vrátane KET bude podporiť interakcie medzi technológiami s využitím v rámci spoločenských výziev. Plne sa to zohľadní pri vytváraní a vykonávaní programov a plnení priorít. Vyžaduje si to účasť všetkých zainteresovaných strán zastávajúcich rôzne perspektívy na stanovovaní priorít a ich plnení. V určitých prípadoch si to takisto vyžaduje akcie, ktoré sú financované spoločne v rámci podporných a priemyselných technológií a v rámci príslušných spoločenských výziev. Pôjde o spoločné financovanie verejno-súkromných partnerstiev, ktoré sa zameriavajú na rozvoj a využívanie technológií a inovácií s cieľom riešiť spoločenské výzvy.

IKT zohrávajú významnú úlohu, keďže obsahujú niektoré KET a poskytujú kľúčové základné infraštruktúry, technológie a systémy pre najdôležitejšie hospodárske a sociálne postupy a nové súkromné a verejné produkty a služby. Je potrebné, aby európsky priemysel aj naďalej zotrval v popredných líniách technického rozvoja IKT, v rámci ktorých mnohé technológie vstupujú do novej prierezovej fázy a otvárajú nové príležitosti.

Kozmický priestor je rýchlo rastúci sektor, ktorý poskytuje významné informácie pre mnohé oblasti modernej spoločnosti, spĺňa jej základné požiadavky, venuje pozornosť univerzálnym vedeckým otázkam a slúži na zabezpečenie pozície Únie ako hlavného aktéra na medzinárodnej scéne. Vesmírny výskum slúži ako podpora pre všetky činnosti vykonávané v kozmickom priestore, ale je často nejednotný vo vnútroštátnych programoch vykonávaných skupinou niekoľkých členských štátov Únie. Koordinácia a investície do vesmírneho výskumu na úrovni Únie sa vyžadujú (pozri článok 189 ZFEÚ) s cieľom zachovať konkurenčnú výhodu, chrániť vesmírnu infraštruktúru Únie, ako Galileo, a udržať si budúcu úlohu Únie vo vesmíre. Okrem toho, inovatívne nadväzujúce služby a využitia založené na informáciách odvodených od kozmickej oblasti sú dôležitým zdrojom rastu a tvorby pracovných miest.

Kozmický priestor je rýchlo rastúci sektor, ktorý poskytuje významné informácie pre mnohé oblasti modernej spoločnosti, spĺňa jej základné požiadavky, venuje pozornosť univerzálnym vedeckým otázkam a slúži na zabezpečenie pozície Únie ako hlavného aktéra na medzinárodnej scéne. Vesmírny výskum slúži ako podpora pre všetky činnosti vykonávané v kozmickom priestore. Koordinácia a investície do vesmírneho výskumu na úrovni Únie sa vyžadujú (pozri článok 189 ZFEÚ) s cieľom zachovať konkurenčnú výhodu, chrániť vesmírnu infraštruktúru Únie, ako Galileo, a udržať si budúcu úlohu Únie vo vesmíre. Tento cieľ sa dosiahne úzkou spoluprácou medzi Európskou kozmickou agentúrou a národnými kozmickými agentúrami. Okrem toho, inovatívne nadväzujúce služby a využitia založené na informáciách odvodených od kozmickej oblasti sú dôležitým zdrojom rastu a tvorby pracovných miest a ich rozvoj predstavuje významnú príležitosť pre Úniu.

Európa bude schopná dosiahnuť kritické množstvo, ak bude vytvárať partnerstvá, zoskupenia a siete, prostredníctvom normalizácie, podpory spolupráce rôznych vedeckých a technických disciplín a sektorov s podobnými potrebami, ktoré vedú k prelomovým vynálezom, novým technológiám a inovatívnym riešeniam.

Tvorba a vykonávanie výskumných a inovačných programov pomocou verejno-súkromných partnerstiev, budovanie účinných prepojení priemyslu a akademickej obce, využívanie dodatočných investícií, prístup k prostriedkom financovania rizika, normalizácia a podpora obstarávania pred komerčným využitím a obstarávania inovatívnych produktov a služieb – to všetko sú podstatné aspekty riešenia otázky konkurencieschopnosti.

Tvorba a vykonávanie výskumných a inovačných programov pomocou európskych technologických platforiem alebo verejno-súkromných partnerstiev, budovanie účinných prepojení priemyslu a akademickej obce, využívanie dodatočných investícií, prístup k prostriedkom financovania rizika, normalizácia a podpora obstarávania pred komerčným využitím a obstarávania inovatívnych produktov a služieb – to všetko sú podstatné aspekty riešenia otázky konkurencieschopnosti.

V tejto súvislosti sú takisto potrebné prepojenia s EIT s cieľom vychovávať špičkové podnikateľské talenty a urýchliť inováciu prostredníctvom spojenia osôb z rôznych krajín, disciplín a organizácií.

Spoluprácou na úrovni Únie možno takisto podporiť vznik obchodných príležitostí, a to prostredníctvom európskych alebo medzinárodných noriem pre nové vznikajúce produkty, služby a technológie. Budú sa podporovať činnosti na podporu normalizácie a interoperability, bezpečnosti a činnosti predchádzajúce regulácii.

Spoluprácou na úrovni Únie sa takisto podporuje vznik obchodných príležitostí, a to prostredníctvom európskych alebo medzinárodných noriem pre nové vznikajúce produkty, služby a technológie. Vypracovanie takýchto noriem po konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami, z oblasti vedy a priemyslu, by mohlo mať kladný vplyv. Budú sa podporovať činnosti na podporu normalizácie a interoperability, bezpečnosti a činnosti predchádzajúce regulácii.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 127

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – bod 1 – odsek 1.1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1.1. Informačné a komunikačné technológie (IKT)

1.1.1. Osobitný cieľ v oblasti IKT

V súlade s iniciatívou Digitálna agenda pre Európu je osobitným cieľom výskumu a inovácie v oblasti IKT umožniť Európe vytvárať a využívať príležitosti vyplývajúce z pokroku IKT v prospech svojich občanov, podnikov a vedeckých komunít. Súčasťou IKT sú všetky oblasti IKT vrátane okrem iného pevných, bezdrôtových, optických a satelitných sietí, sieťových elektronických médií, počítačových inteligentných systémov a vstavaných softvérov, ako aj rozsiahlych oblastí fotoniky, molekulárnej elektroniky, magneto-elektroniky, robotiky, nanoelektroniky a bioelektroniky.

Oprávnenými ambíciami Európy ako najväčšieho svetového hospodárstva a predstaviteľa najväčšieho podielu na svetovom trhu s IKT, ktorý v súčasnosti predstavuje viac ako 2 600 mld. EUR, môže byť, aby sa jej podniky, vlády, centrá výskumu a vývoja a univerzity dostali na čelo vývoja IKT, aby nachádzali nové podnikateľské príležitosti a aby viac investovali do inovácií IKT.

Do roku 2020 by mal európsky sektor IKT dodávať najmenej ten istý podiel svetového trhu s IKT, ktorý sa dnes pohybuje okolo jednej tretiny. Európa by mala takisto podnecovať rast inovatívnych podnikov v oblasti IKT, aby jedna tretina všetkých výdavkov na podniky v rámci výskumu a vývoja IKT, ktorá v súčasnosti predstavuje viac ako 35 mld. EUR ročne, investovali spoločnosti vytvorené v posledných dvadsiatich rokoch. To si bude vyžadovať výrazný nárast verejných investícií do výskumu a vývoja IKT s použitím spôsobov, ktorými sa využije súkromné financovanie, s cieľom zdvojnásobiť investície v nasledujúcom desaťročí, a vytvorí oveľa väčšie množstvo európskych centier excelentnosti svetovej triedy v oblasti IKT.

Do roku 2020 by mal európsky sektor IKT dodávať najmenej ten istý podiel svetového trhu s IKT, ktorý sa dnes pohybuje okolo jednej tretiny. Európa by mala takisto podnecovať rast inovatívnych podnikov v oblasti IKT, aby jednu tretinu všetkých výdavkov na podniky v rámci výskumu a vývoja IKT, ktorá v súčasnosti predstavuje viac ako 35 mld. EUR ročne, investovali spoločnosti vytvorené v posledných dvadsiatich rokoch. To si bude vyžadovať výrazný nárast verejných investícií do výskumu a vývoja IKT s použitím spôsobov, ktorými sa využije súkromné financovanie, s cieľom zdvojnásobiť investície v nasledujúcom desaťročí, a vytvorí oveľa väčšie množstvo európskych centier excelentnosti svetovej triedy v oblasti IKT.

Na zvládnutie čoraz zložitejších a multidisciplinárnych technických a obchodných reťazcov v oblasti IKT je v celej Únii potrebné vytvárať partnerstvá, spoločne znášať riziká a dosahovať kritické množstva. Opatrenia na úrovni Únie pomáhajú riešiť hľadiská jednotného trhu a dosahovať úspory z miery a rozsahu. Spolupráca v rámci spoločných a otvorených technických platforiem s vedľajším vplyvom a pákovým efektom umožňuje širokému spektru zainteresovaných strán využiť nový vývoj a uplatniť ďalšie inovácie. Vytváraním spojení a partnerstiev na úrovni Únie sa takisto umožňuje dosahovať konsenzus, zriadiť viditeľné kontaktné miesto pre medzinárodných partnerov a stanoviť normy a nájsť interoperabilné riešenia na úrovni Únie a svetovej úrovni.

1.1.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

IKT podporujú inováciu a konkurencieschopnosť v širokom spektre súkromných a verejných trhov a sektorov a umožňujú vedecký pokrok vo všetkých disciplínach. V nasledujúcom desaťročí bude transformačný vplyv digitálnych technológií, zložiek IKT, infraštruktúr a služieb IKT čoraz badateľnejší vo všetkých oblastiach života. Každý občan na svete bude mať k dispozícii neobmedzené počítačové a komunikačné zdroje a zdroje na ukladanie údajov. Veľké množstvo informácií a údajov budú produkovať snímače, prístroje a produkty založené na informáciách, čo zo zásahu na diaľku urobí bežnú vec, umožní celosvetové zavádzanie obchodných postupov a miest udržateľnej výroby a prinesie širokú škálu služieb a použití. Mnohé kritické komerčné a verejné služby a všetky kľúčové postupy produkcie poznatkov v oblasti vedy, vzdelávania, podnikov a verejného sektora sa budú zabezpečovať prostredníctvom IKT. IKT zabezpečia základnú infraštruktúru na produkciu a obchodné postupy, komunikáciu a transakcie. IKT budú takisto nevyhnutné pri riešení kľúčových spoločenských výziev, ako aj spoločenských postupov, ako je vytváranie komunít, spotrebiteľské správanie a verejná správa, napr. prostredníctvom sociálnych médií.

IKT podporujú inováciu a konkurencieschopnosť v širokom spektre súkromných a verejných trhov a sektorov a umožňujú vedecký pokrok vo všetkých disciplínach. V nasledujúcom desaťročí bude transformačný vplyv digitálnych technológií, zložiek IKT, infraštruktúr a služieb IKT čoraz badateľnejší vo všetkých oblastiach života. Počítačové a komunikačné zdroje a zdroje na ukladanie údajov sa budú naďalej šíriť v nadchádzajúcich rokoch. Veľké množstvo informácií a údajov v reálnom čase budú produkovať snímače, prístroje a produkty založené na informáciách, čo zo zásahu na diaľku urobí bežnú vec, umožní celosvetové zavádzanie obchodných postupov a miest udržateľnej výroby a prinesie širokú škálu služieb a použití. Mnohé kritické komerčné a verejné služby a všetky kľúčové postupy produkcie poznatkov v oblasti vedy, vzdelávania, podnikov a verejného sektora sa budú zabezpečovať, a teda viac sprístupňovať, prostredníctvom IKT. IKT zabezpečia základnú infraštruktúru na produkciu a obchodné postupy, komunikáciu a transakcie. IKT budú takisto nevyhnutné pri riešení kľúčových spoločenských výziev, ako aj spoločenských postupov, ako je vytváranie komunít, spotrebiteľské správanie, politická účasť a verejná správa, napr. prostredníctvom sociálnych médií a platforiem a nástrojov na zvyšovanie kolektívneho povedomia. Je veľmi dôležité podporovať a začleňovať výskum, orientujúci sa na hľadisko užívateľov, ktorý sa týka noriem, technológií a systémov s cieľom vyvinúť konkurencieschopné riešenia.

Podpora výskumu a inovácie v oblasti IKT zo strany Únie je dôležitou súčasťou prípravy technológií a využití novej generácie, keďže predstavuje veľkú časť celkových výdavkov v Európe na výskum a inovácie založené na spolupráci so stredným až vysokým rizikom. Verejné investície do výskumu a inovácie v oblasti IKT na úrovni Únie sú a naďalej budú základom dosahovania kritického množstva, ktoré vedie k prelomovým poznatkom a širšiemu uplatneniu a lepšiemu využitiu inovatívnych riešení, produktov a služieb. Naďalej zohráva ústrednú úlohu pri tvorbe otvorených platforiem a technológií, ktoré je možné využiť v rámci Únie, pri testovaní inovácií a ich pilotných projektoch v skutočnom celoeurópskom prostredí a pri zabezpečovaní optimálneho využitia zdrojov v rámci zaisťovania konkurencieschopnosti Únie a riešenia spoločných spoločenských výziev. Podpora Únie na výskum a inovácie v oblasti IKT zároveň umožňuje moderným MSP rásť a zvyšovať svoj podiel na trhoch v rámci celej Únie. Posilňuje sa ňou spolupráca a excelentnosť medzi vedcami a inžiniermi z Únie, utužujú sa synergie s a medzi vnútroštátnymi rozpočtami a slúži ako kontaktné miesto spolupráce s partnermi pochádzajúcimi spoza hraníc Európy.

V nadväzujúcich hodnoteniach činností IKT v rámci rámcového programu Únie pre výskum a inovácie sa ukázalo, že zacielené investície v oblasti výskumu a inovácie IKT uskutočnené na úrovni Únie pomohli vybudovať vedúce postavenie priemyslu v takých oblastiach, ako napr. mobilné komunikácie, systémy IKT nevyhnutné pre bezpečnosť a riešiť výzvy, ako napr. energetickú efektívnosť alebo demografické zmeny. Investíciami Únie do výskumných infraštruktúr IKT sa pre európskych výskumníkov zabezpečili najlepšie svetové zariadenia na vytváranie sietí v oblasti výskumu a počítačové zariadenia.

V nadväzujúcich hodnoteniach činností IKT v rámci rámcového programu Únie pre výskum a inovácie sa ukázalo, že zacielené investície v oblasti výskumu a inovácie IKT uskutočnené na úrovni Únie pomohli vybudovať vedúce postavenie priemyslu v takých oblastiach, ako napr. mobilné komunikácie, systémy IKT nevyhnutné pre bezpečnosť a riešiť výzvy, ako napr. energetickú efektívnosť alebo demografické zmeny a zabezpečenie lepších zdravotných systémov. Investíciami Únie do výskumných infraštruktúr IKT sa pre európskych výskumníkov zabezpečili najlepšie svetové zariadenia na vytváranie sietí v oblasti výskumu a počítačové zariadenia.

1.1.3. Základné línie činností

Viacero činností sa zameriava na výzvy v oblasti IKT týkajúce sa vedúceho postavenia v rámci priemyslu a technológií a bude pokrývať všeobecné programy v oblasti výskumu a inovácie IKT, najmä vrátane tém:

(a) Nová generácia zložiek a systémov: projektovanie vyspelých a inteligentných vstavaných komponentov a systémov;

(a) Nová generácia zložiek a systémov: projektovanie vyspelých, bezpečných a inteligentných vstavaných komponentov a systémových komponentov;

(b) Nová generácia počítačových systémov: vyspelé počítačové systémy a technológie;

(b) Nová generácia počítačových systémov: vyspelé a bezpečné počítačové systémy a technológie;

(d) Technológie obsahu a správa informácií: IKT pre digitálny obsah a kreativitu;

(d) Technológie obsahu a správa informácií: IKT pre digitálny obsah, kultúrny priemysel a kreativitu;

(e) Vyspelé rozhrania a roboty: robotika a inteligentné priestory;

(f) Mikroelektronika, nanoelektronika a fotonika: kľúčové podporné technológie súvisiace s mikroelektronikou, nanoelektronikou a fotonikou.

(f) Mikroelektronika, nanoelektronika a fotonika.

(fa) Kvantové technológie: ďalšia generácia zariadení IKT prostredníctvom kombinácie kvantovej fyziky a informačnej vedy.

Očakáva sa, že týmito šiestimi hlavnými črtami činností sa pokryjú všetky potreby. Ich súčasťou by boli vedúce postavenie priemyslu v oblasti generických riešení, produktov a služieb založených na IKT, ktoré sú potrebné na riešenie hlavných spoločenských výziev, ako aj programy výskumu a inovácií v oblasti IKT orientované na použitie, ktoré sa budú podporovať spolu s príslušnými spoločenskými výzvami.

Očakáva sa, že týmito siedmimi hlavnými črtami činností sa pokryjú všetky potreby. Ich súčasťou by boli vedúce postavenie priemyslu v oblasti generických riešení, produktov a služieb založených na IKT, ktoré sú potrebné na riešenie hlavných spoločenských výziev, ako aj programy výskumu a inovácií v oblasti IKT orientované na použitie, ktoré sa budú podporovať spolu s príslušnými spoločenskými výzvami. Osobitná pozornosť sa zameria na to, aby sa vybrali moderné riešenia IKT pre projekty financované v rámci priority spoločenských výziev. Zvýšená podpora sa poskytuje výskumu a vývoju otvorených systémov a distribučných systémov. S cieľom plne využiť potenciál IKT sa zaručí rozmanitosť oblastí a cyklov výskumu charakteristická pre výskum v oblasti IKT prostredníctvom pravidiel účasti, ktoré umožnia dlhodobé, nákladovo náročné a rozsiahle výskumné projekty, ako aj činnosti, pri ktorých sa rýchlo využívajú príležitosti a ktoré určuje trh.

Do týchto šiestich línií činností sú takisto zahrnuté osobitné výskumné infraštruktúry v oblasti IKT, ako napr. živé laboratóriá na rozsiahle experimentovanie a infraštruktúry pre súvisiace kľúčové podporné technológie a ich integrácia do moderných produktov a inovatívnych inteligentných systémov vrátane vybavenia, nástrojov, podporných služieb, čistých miestností a prístupu k zlievarniam pri vytváraní prototypov.

Do týchto siedmich línií činností sú takisto zahrnuté osobitné výskumné infraštruktúry v oblasti IKT, ako napr. živé laboratóriá na rozsiahle experimentovanie a infraštruktúry pre súvisiace kľúčové podporné technológie a ich integrácia do moderných produktov a inovatívnych inteligentných systémov vrátane vybavenia, nástrojov, podporných služieb, čistých miestností a prístupu k zlievarniam pri vytváraní prototypov. Z finančných prostriedkov Únie majú prospech spoločné zariadenia a infraštruktúry, ktoré sú prístupné viacerým subjektom vrátane najmä malých a stredných podnikov.

Základné práva a slobody fyzických osôb a najmä ich právo na súkromie sú v Únii kľúčové. Program Horizont 2020 podporuje výskum a vývoj systémov, ktoré kladú do rúk občanov Európy plnú kontrolu nad ich komunikáciou.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 128

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – bod 1 – bod 1.2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1.2. Nanotechnológie

1.2.1. Osobitný cieľ v oblasti nanotechnológií

Osobitným cieľom výskumu a inovácií v oblasti nanotechnológií je zabezpečiť vedúce postavenie Únie na tomto rýchlo rastúcom celosvetovom trhu podnecovaním investícií do nanotechnológií a ich uplatnenia vo vysoko prínosných, konkurencieschopných produktoch a službách v rámci celej škály využití a sektorov.

Do roku 2020 budú nanotechnológie všeobecne prístupné, t. j. plynulo integrované do väčšiny technológií a využití, ktoré sa zameriavajú na vytváranie pridanej hodnoty pre spotrebiteľov, kvalitu života, udržateľný rozvoj a silný priemyselný potenciál na dosiahnutie riešení v oblasti produktivity a účinnosti zdrojov, ktoré predtým neboli dostupné. Komisia do roku 2015 prehodnotí všetky príslušné právne predpisy, aby sa zaistila bezpečnosť každého použitia nanomateriálov vo výrobkoch, ktoré môžu mať počas svojho životného cyklu vplyv na zdravie, životné prostredie alebo na bezpečnosť.

Európa musí takisto stanoviť celosvetové referenčné kritériá v oblasti bezpečného a zodpovedného využívania a riadenia nanotechnológií, ktorými sa zabezpečia vysoké spoločenské a priemyselné prínosy.

Produkty využívajúce nanotechnológie predstavujú svetový trh, ktorý si Európa nemôže dovoliť prehliadať. Trhové odhady hodnoty produktov, ktoré obsahujú nanotechnológie ako kľúčové zložky, dosiahnu 700 mld. EUR do roku 2015 a 2 bil. EUR do roku 2020, pričom sa v rámci nich vytvorí v prvom prípade 2 milióny a v druhom 6 miliónov pracovných miest. Európske spoločnosti zaoberajúce sa nanotechnológiami by mali využiť tento dvojciferný rast trhu a byť schopné zabezpečiť si do roku 2020 podiel trhu, ktorý sa rovná najmenej európskemu podielu na celosvetovom financovaní výskumu (t. j. jednej štvrtine).

1.2.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Nanotechnológie predstavujú široké spektrum rozvíjajúcich sa technológií s dokázateľným potenciálom, ktoré majú revolučný vplyv napríklad v oblasti materiálov, IKT, biologických vied a zdravotnej starostlivosti a spotrebného tovaru, pokiaľ sa výskum premení na prevratné produkty a postupy výroby.

Nanotechnológie predstavujú široké spektrum rozvíjajúcich sa technológií s dokázateľným potenciálom, ktoré majú revolučný vplyv napríklad v oblasti materiálov, IKT, výroby, biologických vied a zdravotnej starostlivosti a spotrebného tovaru, pokiaľ sa výskum premení na prevratné, udržateľné a konkurencieschopné produkty a postupy výroby.

Nanotechnológie zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri riešení výziev určených v stratégii Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Úspešným zavádzaním týchto kľúčových podporných technológií sa prispeje ku konkurencieschopnosti priemyslu Únie, a to prostredníctvom novátorských a vylepšených produktov alebo účinnejších postupov, a zabezpečia sa reakcie na výzvy budúcnosti.

Celosvetové financovanie výskumu nanotechnológií sa od roku 2004, kedy predstavovalo 6,5 mld. EUR, zdvojnásobilo na asi 12,5 mld. EUR v roku 2008, pričom Únia má na tomto objeme asi štvrtinový podiel. Únia uznala význam vedúceho postavenia v rámci výskumu v oblasti nanovedy a nanotechnológií a do roku 2015 plánuje, že v Únii sa bude touto oblasťou zaoberať 4 000 spoločností.

Celosvetové financovanie výskumu nanotechnológií sa od roku 2004, keď predstavovalo 6,5 mld. EUR, zdvojnásobilo na asi 12,5 mld. EUR v roku 2008, pričom Únia má na tomto objeme asi štvrtinový podiel. Únia uznala význam vedúceho postavenia v rámci výskumu v oblasti nanovedy a nanotechnológií a do roku 2015 plánuje, že v Únii sa bude touto oblasťou zaoberať 4 000 spoločností.

Európa si v súčasnosti potrebuje zabezpečiť svoje postavenie na svetovom trhu a stavať na ňom prostredníctvom podpory široko záberovej spolupráce v rámci rôznych hodnotových reťazcov a medzi nimi a medzi rôznymi priemyselnými sektormi s cieľom uskutočniť proces pretvorenia týchto technológií na vierohodné komerčné produkty. Otázky súvisiace s posudzovaním a riadením rizika či so zodpovednou správou sa čoraz viac javia ako určujúce faktory budúceho vplyvu nanotechnológií na spoločnosť a hospodárstvo.

Európa si v súčasnosti potrebuje zabezpečiť svoje postavenie na svetovom trhu a stavať na ňom prostredníctvom podpory široko záberovej spolupráce v rámci rôznych hodnotových reťazcov a medzi nimi a medzi rôznymi priemyselnými sektormi s cieľom uskutočniť proces pretvorenia týchto technológií na bezpečné, udržateľné a vierohodné komerčné produkty. Otázky súvisiace s posudzovaním a riadením rizika či so zodpovednou správou sa čoraz viac javia ako určujúce faktory budúceho vplyvu nanotechnológií na spoločnosť a hospodárstvo.

Činnosti budú preto orientované na široké a zodpovedné využitie nanotechnológií v hospodárstve s cieľom umožniť tvorbu prínosov s veľkým vplyvom na spoločnosť a priemysel. S cieľom zaistiť potenciálne príležitosti vrátane vzniku nových spoločností a vytvárania nových pracovných miest by sa pomocou výskumu mali zabezpečovať potrebné nástroje na správne vykonávanie normalizácie a regulácie.

Činnosti budú preto orientované na zodpovedné a udržateľné využitie nanotechnológií v hospodárstve s cieľom umožniť tvorbu prínosov s veľkým vplyvom na spoločnosť a priemysel. S cieľom zaistiť potenciálne príležitosti vrátane vzniku nových spoločností a vytvárania nových pracovných miest by sa pomocou výskumu mali zabezpečovať potrebné nástroje na správne vykonávanie normalizácie a regulácie.

1.2.3. Základné línie činností

(a) Rozvoj novej generácie nanomateriálov, nanozariadení a nanosystémov

Zameranie sa na úplne nové produkty podporujúce udržateľné riešenia v širokom spektre sektorov.

Zameranie sa na úplne nové produkty podporujúce udržateľné riešenia v širokom spektre sektorov, pričom sa zohľadní zásada prevencie.

(b) Zabezpečenie bezpečného rozvoja a využitia nanotechnológií

(b) Zabezpečenie bezpečného a istého rozvoja a využitia nanotechnológií

Poskytovanie vedeckých poznatkov o možnom vplyve nanotechnológií a nanosystémov na zdravie alebo životné prostredie a zabezpečovanie nástrojov na posudzovanie a riadenie rizika počas celého životného cyklu nanomateriálov a nanosystémov.

Poskytovanie vedeckých poznatkov o možnom vplyve nanotechnológií a nanosystémov na zdravie alebo životné prostredie a nástrojov na posudzovanie a riadenie rizika počas celého životného cyklu nanomateriálov a nanosystémov.

(ba) Vývoj nových nástrojov na navrhovanie, simuláciu a charakterizáciu nanomateriálov, komponentov a systémov a manipuláciu s nimi.

Zameranie sa na štúdium, zobrazovanie a kontrolu nových nanomateriálov a systémov na nanoškále.

Zameranie sa na riadenie nanotechnológií v prospech spoločnosti.

Zameranie sa na riadenie nanotechnológií v prospech spoločnosti a na posúdenie spoločenskej prijateľnosti a relevantnosti špecifických aplikácií.

(d) Účinné zlučovanie a výroba nanomateriálov, zložiek a systémov

Zameranie sa na nové operácie, inteligentnú integráciu nových a jestvujúcich postupov, ako aj na zvyšovanie objemu s cieľom dosiahnuť masovú výrobu produktov a na viacúčelové továrne, ktorými sa zabezpečí účinný prenos poznatkov do oblasti priemyselnej inovácie.

Zameranie sa na nové operácie, inteligentnú integráciu nových a jestvujúcich postupov, ako aj na zvyšovanie objemu s cieľom dosiahnuť masovú výrobu produktov a flexibilné podniky, čím sa zabezpečí účinný prenos znalostí do oblasti priemyselnej inovácie.

(e) Rozvoj techník na zvyšovanie kapacít, metód merania a vybavenia

Zameranie sa na podporné technológie podporujúce rozvoj a uvádzanie na trh komplexných nanomateriálov a nanosystémov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 129

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – bod 1 – bod 1.3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1.3. Moderné materiály

1.3.1. Osobitný cieľ v oblasti moderných materiálov

Osobitným cieľom výskumu a inovácie v oblasti moderných materiálov je vývoj materiálov s novými funkciami a zlepšeným výkonom pri ich používaní pre konkurencieschopnejšie produkty, ktoré minimalizujú vplyv na životné prostredie a spotrebu zdrojov.

Osobitným cieľom výskumu a inovácie v oblasti moderných materiálov je vývoj materiálov s novými funkciami a zlepšeným výkonom určených pre konkurencieschopnejšie produkty, ktoré sú prístupnejšie pre spotrebiteľov a minimalizujú vplyv na životné prostredie a spotrebu zdrojov a zlepšujú bezpečnosť a ochranu.

Materiály sú ťažiskom priemyselnej inovácie a sú jej kľúčovým predpokladom. Moderné materiály, ktoré majú vyšší obsah poznatkov, nové funkcie a zlepšený výkon, sú nevyhnutné pre priemyselnú konkurencieschopnosť a udržateľný rozvoj v rámci rôznych využití a sektorov.

1.3.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Nové moderné materiály sú potrebné na vývoj produktov a postupov s lepším výkonom a udržateľnosťou. Takéto materiály tvoria súčasť riešenia našich priemyselných a spoločenských výziev a ponúkajú lepší výkon pri ich používaní, nižšie požiadavky na zdroje a energiu a udržateľnosť po skončení životnosti produktov.

Nové moderné materiály sú potrebné na vývoj produktov a postupov s lepším výkonom a udržateľnosťou a na nahrádzanie obmedzených zdrojov. Takéto materiály tvoria súčasť riešenia našich priemyselných a spoločenských výziev a ponúkajú lepší výkon pri ich používaní, nižšie požiadavky na zdroje a energiu a udržateľnosť po skončení životnosti produktov.

Rozvoj orientovaný na využitie často zahŕňa tvorbu úplne nových materiálov, ktoré sú schopné zabezpečiť plánovaný výkon pri ich používaní. Takéto materiály sú dôležitým prvkom dodávateľského reťazca v rámci vysoko hodnotnej výroby. Zároveň tvoria základ pokroku v oblastiach prierezových technológií (napr. v biovede, elektronike a fotonike) a takmer vo všetkých trhových sektoroch. Samotné materiály predstavujú základný krok pri zvyšovaní hodnoty produktov a ich výkonu. Odhadovaná hodnota a vplyv moderných materiálov sú značné, keďže ich ročná miera rastu sa rovná približne 6 % a očakávaná veľkosť trhu do roku 2015 je 100 mld. EUR.

Pri koncipovaní materiálov sa prihliada na celý životný cyklus, od dodávky dostupných materiálov až po skončenie ich životnosti (od kolísky po kolísku) a budú sa využívať inovatívne prístupy na čo najmenšie využitie zdrojov potrebných na ich premenu. Pokryje sa aj neustále využívanie, recyklácia alebo druhotné používanie materiálov po skončení ich životnosti, ako aj súvisiace spoločenské inovácie.

S cieľom urýchliť pokrok sa podporuje využívanie multidisciplinárneho a súdržného prístupu so zapojením chémie, fyziky, technických vied, teoretického a počítačového modelovania, biologických vied a čoraz kreatívnejšieho priemyselného dizajnu.

S cieľom urýchliť pokrok sa podporuje využívanie multidisciplinárneho a súdržného prístupu, opierajúceho sa o európsku výskumnú infraštruktúru, ktorá je svetovou špičkou, so zapojením chémie, fyziky, technických vied, teoretického a počítačového modelovania, biologických vied a čoraz kreatívnejšieho priemyselného dizajnu.

Podporujú sa novátorské ekologické inovačné spojenectvá a priemyselné symbiózy s cieľom umožniť priemyslu spestriť svoje zameranie, rozšíriť si obchodné modely, opätovne spracovať svoj odpad, čo všetko vytvorí základ pre nové typy výroby, napr. používanie CO₂ ako uhlíkovej bázy pre čisté chemikálie a alternatívne palivá.

1.3.3. Základné línie činností

(a) Prierezové a podporné materiálové technológie

Výskum v oblasti funkčných materiálov, multifunkčných materiálov a štrukturálnych materiálov na použitie v rámci inovácie vo všetkých priemyselných sektoroch.

(b) Vývoj a transformácia materiálov

Výskum a vývoj zameraný na zabezpečenie účinného a udržateľného rozvoja na podporu priemyselnej výroby budúcich produktov.

Výskum a vývoj zameraný na zabezpečenie účinného a udržateľného rozvoja na podporu priemyselnej výroby inteligentných budúcich produktov.

Výskum a vývoj zameraný na nové a inovatívne techniky a systémy.

Výskum a vývoj zameraný na nové a inovatívne techniky výroby materiálov, komponentov a systémov.

(d) Materiály na zabezpečenie udržateľného a nízkouhlíkového priemyslu

Rozvoj nových produktov a využití a spotrebiteľského správania, ktorými sa znižuje dopyt po energiách a uľahčuje nízkouhlíková výroba.

Rozvoj nových materiálov, komponentov, obchodných modelov a zodpovedného spotrebiteľského správania, produktov a využití, ktorými sa znižuje dopyt po energiách a uľahčuje nízkouhlíková výroba.

(da) Nové suroviny pre chemický priemysel a využívanie uhlíka

Činnosti sa zameriavajú na vývoj alternatívnych surovín pre chemický priemysel s cieľom environmentálne šetrným spôsobom nahradiť ropu ako zdroj uhlíka v strednodobom a dlhodobom výhľade, ako aj na systémy a technológie CCI na premenu CO₂ na výrobky.

(e) Materiály pre kreatívny priemysel

Využívanie tvorby a rozvoja zbližujúcich technológií s cieľom vytvoriť nové podnikateľské príležitostí vrátane zachovávania materiálov s historickou alebo kultúrnou hodnotou.

Využívanie tvorby a rozvoja zbližujúcich technológií s cieľom vytvoriť nové podnikateľské príležitosti vrátane zachovávania a obnovu materiálov s historickou alebo kultúrnou hodnotou, ako aj nových materiálov.

(f) Metrológia, charakterizácia, normalizácia a kontrola kvality

(f) Metrológia, charakterizácia, normalizácia, certifikácia a kontrola kvality

Podpora technológií typu charakterizácie, nedeštruktívneho hodnotenia a prognózovacieho modelovania výkonu na dosiahnutie pokroku v rámci vedy a techniky v oblasti materiálov.

Podpora technológií napríklad charakterizácie, nedeštruktívneho hodnotenia, priebežného posudzovania a monitorovania a prognózovacieho modelovania výkonu na dosiahnutie pokroku vo vede o materiáloch a v materiálovom inžinierstve.

(g) Optimalizácia používania materiálov

Výskum a vývoj zameraný na hľadanie alternatívneho používania materiálov a inovatívnych prístupov v oblasti obchodných modelov.

Výskum a vývoj zameraný na hľadanie možností nahrádzania a alternatívneho používania materiálov a inovatívnych prístupov v oblasti obchodných modelov a na určenie kľúčových zdrojov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 130

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – bod 1 – bod 1.4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1.4. Biotechnológia

1.4.1. Osobitný cieľ v oblasti biotechnológie

Osobitným cieľom biotechnologického výskumu a inovácií je rozvíjať konkurencieschopné, udržateľné a inovatívne priemyselné produkty a postupy a prispievať ako inovačná hnacia sila vo viacerých európskych sektoroch, napr. v poľnohospodárstve, potravinárstve, chémii a zdravotníctve.

Osobitným cieľom biotechnologického výskumu a inovácií je rozvíjať konkurencieschopné, udržateľné, bezpečné a spoľahlivé a inovatívne priemyselné produkty a postupy a prispievať ako hnacia sila inovácií vo viacerých európskych sektoroch, napr. v zdravotníctve, chémii, energetike, poľnohospodárstve, lesníctve a potravinárstve.

Pevná vedecká, technická a inovačná základňa v oblasti biotechnológie bude slúžiť ako podpora pre európske priemyselné odvetvia pri zaisťovaní vedúceho postavenia v rámci tejto podporných technológií. Toto postavenie sa bude ďalej upevňovať prostredníctvom integrácie posúdenia bezpečnosti a riadiacich hľadísk celkového rizika pri zavádzaní biotechnológií.

Pevná vedecká, technická a inovačná základňa v oblasti biotechnológie bude slúžiť ako podpora týchto technológií. Toto postavenie sa bude upevňovať prostredníctvom integrácie posúdenia zdravia a bezpečnosti, hospodárskeho a environmentálneho vplyvu používania technológií a riadiacich hľadísk celkového a špecifického rizika pri zavádzaní biotechnológií.

1.4.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Biotechnológia čerpá z rozmachu poznatkov o živých systémoch a jej zámerom je vytvárať rad nových využití a posilňovať priemyselnú základňu Únie a jej inovačné kapacity. Rastúci význam biotechnológie dosvedčuje jej priemyselné využitie vrátane biochemikálií, ktorých trhový podiel by sa mal podľa prognóz zvýšiť do roku 2015 až na 12 – 20 % celkovej chemickej produkcie. Prostredníctvom biotechnológie sa takisto rieši dodržiavanie tzv. 12 zásad zelenej chémie, a to vďaka selektívnosti a účinnosti biosystémov. Možné hospodárske zaťaženie podnikov Únie možno znížiť tak, že sa sústredí potenciál biotechnologických postupov a bioproduktov na znižovanie emisií CO₂, ktorý sa odhaduje na 1 až 2,5 mld. ton ekvivalentu CO₂ ročne do roku 2030. V európskom biofarmaceutickom sektore sa už 20 % súčasných liekov a až 50 % nových liekov zakladá na biotechnológiách. Biotechnológia takisto otvára nový priestor na využitie obrovského potenciálu morských zdrojov pri vytváraní inovatívnych priemyselných, zdravotníckych a environmentálnych využití. Vznikajúci sektor morskej (tzv. modrej) biotechnológie by mal podľa predpovedí rásť ročne o 10 %.

Biotechnológia čerpá z rozmachu poznatkov o živých systémoch a jej zámerom je vytvárať rad nových využití a posilňovať priemyselnú základňu Únie a jej inovačné kapacity. Rastúci význam biotechnológie dosvedčuje jej priemyselné a poľnohospodárske využitie vrátane biologických liekov, výroby potravín a krmiva, biochemikálií, ktorých trhový podiel by sa mal podľa prognóz zvýšiť do roku 2015 až na 12 – 20 % celkovej chemickej produkcie. Prostredníctvom biotechnológie sa takisto rieši dodržiavanie tzv. 12 zásad zelenej chémie, a to vďaka selektívnosti a účinnosti biosystémov. Možné hospodárske zaťaženie podnikov Únie možno znížiť tak, že sa sústredí potenciál biotechnologických postupov a bioproduktov na znižovanie emisií CO₂, ktorý sa odhaduje na 1 až 2,5 mld. ton ekvivalentu CO₂ ročne do roku 2030. V európskom biofarmaceutickom sektore sa už 20 % súčasných liekov a až 50 % nových liekov zakladá na biotechnológiách. Biotechnológia takisto otvára nový priestor na využitie potenciálu morských zdrojov pri vytváraní inovatívnych priemyselných, zdravotníckych, energetických, chemických a environmentálnych využití. Vznikajúci sektor morskej (tzv. modrej) biotechnológie by mal podľa predpovedí rásť ročne o 10 %.

Ďalšie dôležité zdroje inovácie sa nachádzajú v prieniku biotechnológie a iných podporných a zbližujúcich technológií, najmä pokiaľ ide o nanotechnológie a IKT, a používajú sa napr. pri používaní snímačov a v diagnostike.

1.4.3. Základné línie činností

(a) Podpora prelomových biotechnológií ako budúcej hnacej sily inovácií

(a) Podpora udržateľných prelomových biotechnológií ako budúcej hnacej sily inovácií

Rozvoj vznikajúcich technologických oblastí, ako je napr. syntetická biológia, bioinformatika či systémová biológia, ktoré v sebe nesú veľký prísľub úplne novátorských využití.

Rozvoj vznikajúcich technologických oblastí, ako sú napr. biologické systémy, bioinformatika či syntetická biológia a systémová biológia, ktoré v sebe nesú veľký prísľub úplne novátorských výrobkov, využití a technológií s prihliadnutím na zásadu predbežnej opatrnosti.

(b) Priemyselné postupy založené na biotechnológii

(b) Priemyselné výrobky a postupy založené na biotechnológii

Rozvoj priemyselnej biotechnológie na produkciu konkurencieschopných priemyselných produktov a postupov (napr. v oblasti chémie, zdravia, baníctva, energetiky, výroby celulózy a papiera, textílií, škrobu, spracovania potravín) a jej environmentálneho rozmeru.

Rozvoj priemyselnej biotechnológie na produkciu konkurencieschopných priemyselných materiálov, produktov a udržateľných postupov (napr. v oblasti chemikálií, zdravia, baníctva, energetiky, výroby celulózy a papiera, výrobkov z vlákien, ako aj dreva, textílií, škrobu, spracovania potravín) a jej environmentálneho a so zdravím súvisiaceho rozmeru.

Rozvoj platformových technológií (napr. genomiky, metagenomiky, proteomiky, molekulárnych nástrojov) s cieľom posilniť si vedúce postavenie a konkurenčnú výhodu vo viacerých hospodárskych sektoroch.

Rozvoj platformových technológií (napr. systémovej biológie, genomiky, metagenomiky, proteomiky, fenomiky, molekulárnych nástrojov a bunkových platforiem) s cieľom posilniť si vedúce postavenie a konkurenčnú výhodu vo viacerých sektoroch s hospodárskym vplyvom. Tento prístup môže ďalej výrazne podporiť potenciál nových MSP.

(ca) Environmentálne, spoločenské a etické obavy

Vypracovanie postupov hodnotenia vrátane rozsiahlych konzultácií so zainteresovanými stranami s cieľom zohľadniť ekologické, spoločenské a etické obavy, čo sa týka určitých druhov technológií.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 131

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – bod 1 – bod 1.5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1.5. Moderná výroba a spracovanie

1.5.1. Osobitný cieľ

Osobitným cieľom výskumu a inovácie v oblasti modernej výroby a spracovania je transformovať súčasné priemyselné modely produkcie na technológie výroby a spracovania, ktoré intenzívnejšie využívajú poznatky, sú udržateľnejšie a medzisektorovejšie, a ktorých výsledkom sú inovatívnejšie produkty, postupy a služby.

Osobitným cieľom výskumu a inovácií v oblasti modernej výroby a spracovania je transformovať súčasné výrobné podniky, systémy a postupy posilnením kľúčových podporných technológií s cieľom dosiahnuť udržateľné a medzisektorové technológie výroby a spracovania, ktoré intenzívnejšie využívajú poznatky a efektívne využívajú zdroje a energiu, čím vzniknú inovačnejšie, bezpečnejšie a spoľahlivejšie produkty, postupy a služby.

1.5.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Sektor výroby má pre európske hospodárstvo veľký význam, keďže prispieva asi 17 % HDP a pripisuje sa mu približne 22 miliónov pracovných miest v Únii v roku 2007. V dôsledku obmedzovania hospodárskych prekážok obchodu a podporného vplyvu komunikačných technológií je výroba výrazne konkurenčnou oblasťou a presúva sa do krajín s najnižšími celkovými nákladmi. V dôsledku vysokých miezd sa preto európsky prístup k výrobe musí radikálne zmeniť, aby bola schopná udržať krok s celosvetovou konkurenciou, a program Horizont 2020 môže pomôcť spojiť všetky zainteresované strany, aby sa tento cieľ dosiahol.

Sektor výroby má pre európske hospodárstvo veľký význam, keďže prispieva asi 17 % HDP a pripisuje sa mu približne 22 miliónov pracovných miest v Únii v roku 2007. V dôsledku obmedzovania hospodárskych prekážok obchodu a podporného vplyvu komunikačných technológií je výroba výrazne konkurenčnou oblasťou a presúva sa do krajín s najnižšími celkovými nákladmi. Európsky prístup k výrobe sa preto musí radikálne zmeniť, aby bola schopná udržať krok s celosvetovou konkurenciou, a program Horizont 2020 môže pomôcť spojiť všetky zainteresované strany, aby sa tento cieľ dosiahol.

Európa musí na úrovni Únie naďalej investovať do udržania si vedúceho postavenia a konkurencieschopnosti Európy v oblasti výrobných technológií a preorientovať sa na vysoko hodnotné tovary intenzívne využívajúce poznatky, a vytvoriť tak podmienky a základ pre udržateľnú produkciu a zabezpečovanie dlhotrvajúcej služby v súvislosti s vyrábaným produktom. Je potrebné, aby výrobné a spracovateľské odvetvia s intenzívnym využívaním zdrojov naďalej mobilizovali zdroje a znalosti na úrovni Únie a investovali do výskumu, vývoja a inovácií s cieľom umožniť ďalší pokrok v dosahovaní konkurencieschopného nízkouhlíkového hospodárstva a dodržiavali zníženie emisií skleníkových plynov v rámci priemyselných sektorov do roku 2050, na ktorom sa dohodla celá Únia.

Európa musí na úrovni Únie naďalej investovať do udržania si vedúceho postavenia a konkurencieschopnosti Európy v oblasti výrobných technológií a preorientovať sa na vysoko hodnotné tovary intenzívne využívajúce poznatky, a vytvoriť tak podmienky a základ pre udržateľnú produkciu a zabezpečovanie dlhotrvajúcej služby v súvislosti s vyrábaným produktom. Je potrebné, aby výrobné a spracovateľské odvetvia s intenzívnym využívaním zdrojov naďalej mobilizovali zdroje a znalosti na úrovni Únie a investovali do výskumu, vývoja a inovácií s cieľom umožniť ďalší pokrok v dosahovaní konkurencieschopného nízkouhlíkového hospodárstva efektívne využívajúceho zdroje a dodržiavať zníženie emisií skleníkových plynov v rámci priemyselných sektorov do roku 2050, na ktorom sa dohodla celá Únia.

Vďaka silným politikám Únie by Európa mohla zveľaďovať svoje jestvujúce odvetvia a formovať vznikajúce odvetvia budúcnosti. Odhadovaná hodnota a vplyv sektoru moderných systémov výroby sa nedá prehliadnuť, keďže jeho ročná miera rastu sa rovná 5 % a očakávaná veľkosť trhu do roku 2015 je 150 mld. EUR.

Na to, aby bolo možné v Európe zachovať kapacity v oblasti výroby a spracovania, je nevyhnutné zachovávať poznatky a kompetencie. Výskumné a inovačné činnosti sa musia zameriavať na udržateľnú výrobu a spracovanie, zavádzanie potrebnej technickej inovácie a orientácie na zákazníka s cieľom vyrábať produkty s vysokým obsahom poznatkov a služby s nízkou spotrebou materiálu a energie. Európa musí preniesť tieto podporné technológie a poznatky aj do ďalších výrobných odvetví, ako je napr. sektor výstavby, ktorý je jedným z hlavných zdrojov skleníkových plynov, keďže stavebné činnosti predstavujú asi 40 % z celkovej energetickej spotreby v Európe a produkujú až 36 % emisií CO₂. V sektore výstavby, ktorý vytvára 10 % HDP a zabezpečuje 16 miliónov pracovných miest v Európe v 3 miliónoch podnikov, z ktorých 95 % sú MSP, je potrebné prijať inovatívne prístupy k materiálom a výrobe s cieľom zmierniť jeho vplyv na životné prostredie.

1.5.3. Základné línie činností

(a) Technológie pre továrne budúcnosti

Podpora udržateľného priemyselného rastu prostredníctvom uľahčovania strategického posunu v Európe od výroby založenej na nákladoch k prístupu založenému na vytváraní vysokej pridanej hodnoty.

(b) Technológie na podporu energeticky účinných budov

(b) Technológie na podporu energeticky účinných budov s malým vplyvom na životné prostredie

Znižovanie energetickej spotreby a emisií CO₂ prostredníctvom rozvoja a zavádzania udržateľných stavebných technológií.

Znižovanie energetickej spotreby a emisií CO₂ prostredníctvom výskumu, rozvoja a zavádzania udržateľnej výstavby týkajúce sa celého hodnotového reťazca, automatizácie a technológií kontroly, ako aj znižovanie celkového vplyvu budov na životné prostredie

(c) Udržateľné a nízkouhlíkové technológie s nízkym vplyvom na životné prostredie v spracovateľských odvetviach náročných na energiu a na zdroje

Zvyšovanie konkurencieschopnosti spracovateľských odvetví prostredníctvom zásadného zlepšenia účinnosti zdrojov a energetickej účinnosti a prostredníctvom zníženia vplyvu takýchto priemyselných činností na životné prostredie pozdĺž celého hodnotového reťazca, podporovanie vrátane začlenenia energie z obnoviteľných zdrojov a inteligentných, vyspelých kontrolných systémových technológií a prijímania alternatívnych, udržateľnejších priemyselných procesov.

(d) Nové udržateľné obchodné modely

Vytváranie konceptov a metodík prispôsobivých obchodných modelov založených na poznatkoch v rámci vhodne upravených prístupov.

Vytváranie konceptov a metodík prispôsobivých obchodných modelov založených na poznatkoch v rámci vhodne upravených prístupov. Podpora rozvoja nových obchodných modelov v oblasti ekologických inovácií a alternatívnych prístupov vytvárajúcich zdroje.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 132

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – bod 1.6

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1.6. Vesmír

1.6.1. Osobitný cieľ v oblasti vesmíru

Osobitným cieľom výskumu a inovácie v oblasti vesmíru je podporovať konkurencieschopný a inovatívny vesmírny priemysel a výskumnú komunitu, aby bolo možné vytvoriť a využívať vesmírnu infraštruktúru a naplniť potreby budúcej politiky Únie a spoločenské potreby.

Osobitným cieľom výskumu a inovácie v oblasti vesmíru je podporovať konkurencieschopný a inovatívny vesmírny priemysel a výskumnú komunitu, aby bolo možné využívať vesmírnu infraštruktúru, využitia a služby, a tým naplniť potreby budúcej politiky Únie a spoločenské potreby.

Posilňovanie európskeho vesmírneho sektoru prostredníctvom zvyšovania vesmírneho výskumu a inovácie je nevyhnutné na udržanie a zaistenie schopnosti Európy mať prístup k vesmíru a vykonávať v ňom operácie na podporu politík Únie, medzinárodných strategických záujmov a konkurencieschopnosti v okruhu uznávaných a nových krajín s vesmírnym programom.

Posilňovanie európskeho verejného a súkromného vesmírneho sektoru prostredníctvom podpory vesmírneho výskumu a inovácií, pozorovaní Zeme, navigácie, vedy a výskumu je nevyhnutné na udržanie a zaistenie schopnosti Európy mať prístup k vesmíru a vykonávať v ňom operácie na podporu politík Únie, medzinárodných strategických záujmov a konkurencieschopnosti v okruhu uznávaných a nových krajín a podnikov s vesmírnym programom. Aktivity sa vypracúvajú a realizujú doplnkovým spôsobom medzi Úniou, Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) a členskými štátmi.

1.6.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Vesmír je významným, no často neviditeľným faktorom, ktorý umožňuje fungovanie rôznych služieb a produktov nevyhnutných pre modernú spoločnosť, ako je napr. navigácia, komunikácia, predpovede počasia či geografické informácie. Tvorba a vykonávanie politiky na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni čoraz viac závisí od informácií získaných z vesmíru. Globálny vesmírny sektor rýchlo rastie a rozširuje sa do nových regiónov (napr. do Číny, Južnej Ameriky). Európske odvetvie je v súčasnosti dôležitým vývozcom prvotriednych satelitov na komerčné a vedecké účely. Zvyšujúca sa celosvetová konkurencia ohrozuje postavenie Európy v tejto oblasti. Preto má Európa záujem zabezpečiť, aby jej priemysel naďalej prekvital na tomto vysoko konkurenčnom trhu. Okrem toho, údaje z európskych vedeckých satelitov sa v ostatných desaťročiach rozvinuli do niektorých najdôležitejších vedeckých objavov v oblasti prírodných vied a astronómie. Vďaka tejto jedinečnej kapacite musí európsky vesmírny sektor zohrať dôležitú úlohu v riešení výziev identifikovaných stratégiou Európa 2020.

Vesmír je významným, no často neviditeľným faktorom, ktorý umožňuje fungovanie rôznych služieb a produktov nevyhnutných pre modernú spoločnosť, ako sú napr. navigácia a komunikácia, ako aj predpovede počasia či geografické informácie získané pozorovaním Zeme satelitmi. Tvorba a vykonávanie politiky na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni čoraz viac závisí od informácií získaných z vesmíru. Globálny vesmírny sektor rýchlo rastie a rozširuje sa do nových regiónov (napr. do Číny, Južnej Ameriky a Afriky). Európske odvetvie je v súčasnosti dôležitým vývozcom prvotriednych satelitov na komerčné a vedecké účely. Zvyšujúca sa celosvetová konkurencia ohrozuje postavenie Európy v tejto oblasti. Preto má Európa záujem zabezpečiť, aby jej priemysel naďalej prekvital na tomto vysoko konkurenčnom trhu. Okrem toho, údaje z európskych vedeckých satelitov sa v ostatných desaťročiach rozvinuli do niektorých najdôležitejších vedeckých objavov v oblasti prírodných vied, základnej fyziky a astronómie. Vďaka tejto jedinečnej kapacite musí európsky vesmírny sektor zohrať dôležitú úlohu v riešení výziev identifikovaných stratégiou Európa 2020.

Výskum, rozvoj technológií a inovácia podporujú kapacity v oblasti vesmíru, ktoré sú životne dôležité pre európsku spoločnosť. Zatiaľ čo Spojené štáty americké venujú približne 25 % svojho vesmírneho rozpočtu na výskum a vývoj, v Únii je to menej ako 10 %. Navyše je vesmírny výskum v Únii roztrieštený do vnútroštátnych programov niekoľkých členských štátov. Na zachovanie technického a konkurenčného vedúceho postavenia je potrebná činnosť na úrovni Únie na koordináciu vesmírneho výskumu s cieľom podporiť účasť výskumníkov zo všetkých členských štátov a obmedziť prekážky vesmírnych výskumných projektov vykonávaných v rámci medzinárodnej spolupráce. Toto treba uskutočniť v koordinácii s Európskou vesmírnou agentúrou, ktorá od roku 1975 úspešne riadi vývoj priemyselných satelitov a misií do hlbokého vesmíru na medzivládnom základe so súborom niekoľkých členských štátov. Navyše informácie, ktoré sa získajú z európskych satelitov budú ponúkať čoraz väčší potenciál na ďalší rozvoj inovatívnych nadväzujúcich satelitných služieb. Ide o typický sektor činnosti pre MSP a mal by sa podporovať v rámci opatrení v oblasti výskumu a inovácie s cieľom naplno využiť výhody, ktoré prináša táto príležitosť, a najmä značné investície vynaložené na dve hlavné iniciatívy Únie, a to Galileo a GMES.

Výskum, rozvoj technológií a inovácia podporujú kapacity v oblasti vesmíru, ktoré sú životne dôležité pre európsku spoločnosť. Zatiaľ čo Spojené štáty americké venujú približne 25 % svojho vesmírneho rozpočtu na výskum a vývoj, v Únii je to menej ako 10 %. Navyše je vesmírny výskum v Únii predmetom vnútroštátnych programov členských štátov a programov ESA. Na zachovanie technického a konkurenčného vedúceho postavenia je potrebná činnosť na úrovni Únie na koordináciu vesmírneho výskumu s cieľom podporiť účasť výskumníkov zo všetkých členských štátov a obmedziť prekážky vesmírnych výskumných projektov vykonávaných v rámci medzinárodnej spolupráce. Toto treba uskutočniť v koordinácii s Európskou vesmírnou agentúrou, ktorá od roku 1975 úspešne riadi vývoj priemyselných satelitov a misií do hlbokého vesmíru na medzivládnom základe so súborom niekoľkých členských štátov. Navyše informácie, ktoré sa získajú z európskych satelitov budú ponúkať čoraz väčší potenciál na ďalší rozvoj inovatívnych nadväzujúcich satelitných služieb. Ide o typický sektor činnosti pre MSP a mal by sa podporovať v rámci opatrení v oblasti výskumu a inovácie s cieľom naplno využiť výhody, ktoré prináša táto príležitosť, a najmä značné investície vynaložené na dve hlavné iniciatívy Únie, a to Galileo a GMES, ale aj v odvetví elektronickej komunikácie, čo prispeje k splneniu cieľov Digitálnej agendy pre Európu.

Vesmír prirodzene presahuje hranice Zeme a predstavuje jedinečný uhol pohľadu celosvetového rozmeru, a teda inšpiruje k vzniku veľkorozmerných projektov (napr. Medzinárodná vesmírna stanica, Informovanosť o situácii vo vesmíre), ktoré sa vykonávajú v medzinárodnej spolupráci. Na zaistenie poprednej úlohy v tejto oblasti medzinárodných vesmírnych činností v nasledujúcich desaťročiach je nevyhnutné vytvoriť spoločnú európsku vesmírnu politiku aj výskumné a inovačné programy na európskej úrovni.

Vesmírny výskum a inovácia v rámci programu Horizont 2020 je v súlade s prioritami vesmírnej politiky Únie, ktoré naďalej vymedzujú Rady pre kozmický priestor Únie a Európska komisia.

Vesmírny výskum a inovácie v rámci programu Horizont 2020 sú v súlade s prioritami vesmírnej politiky Únie a potrebami európskych operačných programov, ktoré naďalej vymedzujú na svojich zasadnutiach Rada pre kozmický priestor Únie a Európska komisia.

1.6.3. Základné línie činností

(a) Podpora európskej konkurencieschopnosti, nezávislosti a inovácie európskeho vesmírneho sektoru

Ide o zaistenie a rozvoj konkurencieschopného a podnikateľského vesmírneho odvetvia v spojení s výskumnou komunitou v oblasti vesmíru svetovej triedy s cieľom zachovať vedúce postavenie Európy a nezávislosť v oblasti vesmírnej technológie, podporovať inováciu vo vesmírnom sektore a umožňovať pozemskú inováciu vychádzajúcu z vesmíru, napr. prostredníctvom využitia prieskumu na diaľku alebo navigačných údajov.

Ide o zaistenie a ďalší rozvoj konkurencieschopného, udržateľného a podnikateľského vesmírneho odvetvia v spojení s výskumnou komunitou v oblasti vesmíru svetovej triedy s cieľom zachovať a posilniť vedúce postavenie Európy tým, že sa zabezpečí dostupnosť potrebných technológií s náležitou mierou vyspelosti, požadovanou úrovňou nezávislosti a v podmienkach hospodárskej súťaže, a zachovať a posilniť nezávislosť v strategických pododvetviach, ako je prístup k vesmíru alebo najdôležitejšie technológie vrátane čistých riešení, podporovať inovácie vo vesmírnom sektore a umožňovať pozemské inovácie založené na vesmírnych činnostiach, napr. využitím prieskumu na diaľku a navigačných údajov.

(b) Podpora pokroku v oblasti vesmírnych technológií

Zameriava sa na vývoj pokročilých vesmírnych technológií a prevádzkových koncepcií, od nápadu až po ich prevedenie vo vesmíre, vrátane navigácie a diaľkového snímania, ako aj technológií na ochranu vesmírnych aktív pred hrozbami v podobe nečistôt a slnečnej erupcie. Vývoj a používanie pokročilých vesmírnych technológií si vyžaduje neustále vzdelávanie a odbornú prípravu vysoko kvalifikovaných inžinierov a vedcov.

Zameriava sa na vývoj pokročilých a podporných vesmírnych technológií a prevádzkových koncepcií, od nápadu až po ich demonštráciu vo vesmíre. Toto zahŕňa technológie na ochranu vesmírnych aktív pred hrozbami v podobe nečistôt a slnečnej erupcie, ako aj v súvislosti so satelitnou telekomunikáciou, s navigáciou, elektronickou komunikáciou alebo telekomunikáciou a diaľkovým snímaním. Vývoj a používanie pokročilých vesmírnych technológií si vyžaduje neustále vzdelávanie a odbornú prípravu vysoko kvalifikovaných inžinierov a vedcov, ako aj ich silné prepojenie s používateľmi vesmírnych aplikácií.

Výrazne vyššie využívanie údajov z európskych satelitov možno dosiahnuť v prípade, že sa vyvinie súrodé úsilie o skoordinovanie a organizáciu spracovania, overovania a normalizácie údajov z vesmíru. Inováciami v oblasti nakladania s údajmi a ich šírenia takisto možno zabezpečiť vyššiu návratnosť investícií vesmírnych infraštruktúr a prispievať k riešeniu spoločenských výziev, najmä pokiaľ sa budú koordinovať v rámci celosvetového úsilia, ako je to napríklad v prípade globálneho systému systémov pozorovania Zeme, Európskeho satelitného navigačného systému Galileo alebo IPCC pre otázky zmeny klímy.

Výrazne vyššie využívanie údajov z európskych satelitov možno dosiahnuť v prípade, že sa vyvinie sústredené úsilie o skoordinovanie a organizáciu spracovania, overovania a normalizácie a udržateľnej dostupnosti údajov z vesmíru, ako aj o podporu vývoja nových informačných produktov a služieb vyplývajúcich z týchto údajov. Inováciami v oblasti nakladania s údajmi, ich šírenia a interoperability, najmä podporou v oblasti prístupu k údajom a metaúdajov náuky o Zemi a ich výmeny, takisto možno zabezpečiť vyššiu návratnosť investícií vesmírnych infraštruktúr a prispievať k riešeniu spoločenských výziev, najmä pokiaľ sa budú koordinovať v rámci celosvetového úsilia, napríklad prostredníctvom globálneho systému systémov pozorovania Zeme (GEOSS), a to konkrétne plným využitím programu GMES, ktorý je jeho hlavným európskym prínosom, ako aj prostredníctvom Európskeho satelitného navigačného systému Galileo alebo IPCC pre otázky zmeny klímy a monitorovania oceánov. Podporuje sa rýchle zavedenie týchto inovácií do príslušných spôsobov využitia. Patrí sem aj využívanie údajov na ďalší vedecký výskum.

(d) Podpora európskeho výskumu na podporu medzinárodných vesmírnych partnerstiev

Podniky v oblasti vesmíru majú v zásade celosvetovú povahu. Túto skutočnosť možno jasne badať v činnostiach, ako je napr. informovanosť o situácii vo vesmíre (SSA), a mnohé projekty v oblasti vesmírnej vedy a a prieskumu. Vývoj špičkovej vesmírnej technológie sa stále viac vykonáva v rámci týchto medzinárodných partnerstiev. Zabezpečenie prístupu k nim predstavuje dôležitý faktor úspechu európskych výskumníkov a priemyslu.

(da) Zaistenie návratnosti investícií do systémov Galileo a EGNOS a vedúceho miesta Európy, pokiaľ ide o nadväzujúce využitia

Európske satelitné navigačné systémy EGNOS a Galileo sú strategickou investíciou Európy a vývoj inovatívnych nadväzujúcich využití je potrebný na dosiahnutie ich sociálno-hospodárskych výhod. Využitia na profesionálne účely, napríklad v presnom poľnohospodárstve, geodézii, časovom riadení a synchronizácii, musia v súčinnosti so službami pozorovania Zeme posilňovať systémy EGNOS a Galileo, aby sa zaistilo vedúce miesto európskeho priemyslu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 133

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – bod 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

2. Prístup k prostriedkom financovania rizika

2.1. Osobitný cieľ

Osobitným cieľom je pomôcť napraviť nedostatky trhu v oblasti prístupu k prostriedkom financovania rizika v súvislosti s výskumom a vývojom.

Investičná situácia v oblasti výskumu a inovácie je zúfalá, predovšetkým pre inovatívne MSP a spoločnosti so strednou kapitalizáciou a vysokým potenciálom rastu. Trh má viacero veľkých medzier v oblasti poskytovania financovania, keďže inovácie potrebné na dosiahnutie cieľov politiky sa spravidla javia ako príliš rizikové na to, aby ich vedel trh zniesť.

Dlhový finančný nástroj a finančný nástroj vlastného imania pomôžu prekonať tieto problémy prostredníctvom zlepšenia finančného a rizikového profilu dotknutých činností v oblasti výskumu a vývoja. Na oplátku sa tak uľahčí prístup firiem a ostatných príjemcov k pôžičkám, zárukám a iným formám financovania rizika; podporia sa investície v ranom štádiu a tvorba nových fondov rizikového kapitálu; zlepší sa prevod poznatkov a trh v oblasti duševného vlastníctva; prilákajú sa fondy na trh s rizikovým kapitálom; a celkovo sa urýchli prechod od koncepcie, rozvoja a demonštrácie nových produktov a služieb k ich komercializácii.

Celkovým vplyvom bude zvýšenie ochoty súkromného sektora investovať do výskumu a inovácie, čím sa prispeje k naplneniu kľúčového cieľa stratégie Európa 2020 – investovať 3 % HDP Únie do oblasti výskumu a vývoja do konca desaťročia. Ak sa budú využívať finančné nástroje, pomôže to pri dosahovaní výskumných a inovačných cieľov vo všetkých sektoroch a oblastiach politiky, ktoré sú dôležité pri riešení spoločenských výziev (napr. zmeny klímy, energetická účinnosť a účinnosť zdrojov, celosvetová potravinová bezpečnosť, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a starnutie obyvateľstva), pri posilňovaní konkurencieschopnosti a pri podpore udržateľného a inkluzívneho rastu a zabezpečovania záujmov životného prostredia a ostatných verejných záujmov.

2.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Treba vytvoriť dlhový finančný nástroj v oblasti výskumu a inovácie na úrovni Únie, aby bolo možné zvýšiť pravdepodobnosť vzniku pôžičiek a záruk a zabezpečiť dosahovanie cieľov politiky v oblasti výskumu a inovácie. Súčasná medzera na trhu medzi dopytom a ponukou pôžičiek a záruk pre rizikové investície v oblasti výskumu a inovácie, ktorá sa rieši v rámci súčasného finančného nástroja s rozdelením rizika (RSFF), sa pravdepodobne neodstráni, keďže komerčné banky sa prevažne nezúčastňujú poskytovania vysoko rizikových pôžičiek. Dopyt po úverovom financovaní z RSFF je od začatia vykonávania tohto nástroja v polovici roku 2007 vysoký – v prvej fáze (2007 – 2010) jeho využitie prevýšilo počiatočné očakávania o viac ako 50 %, pokiaľ ide o aktívne schválenie pôžičiek (7,6 mld. EUR oproti predpovedaným 5 mld. EUR).

Bankám navyše spravidla chýba schopnosť oceniť znalostný kapitál, ako je napríklad duševné vlastníctvo, a preto často nie sú ochotné investovať do spoločností založených na znalostiach. V dôsledku toho mnohé uznávané inovatívne spoločnosti, či už veľké alebo malé, nevedia získať pôžičky na výskumné a inovačné činnosti s vyšším rizikom. Európska investičná banka, ktorá v mene Komisie riadi dlhový nástroj, má mandát poskytovať pôžičky na projekty s vysokým technologickým rizikom, a nielen ponúkať pôžičky s nižším ako trhovým úrokom na projekty s nízkym technologickým rizikom. Tento mandát však podlieha kritériám portfólia a spravovania projektového rizika a kritériám primeranej návratnosti rizika a dozoru, ktoré sú prispôsobené sledovaným cieľom.

K dispozícii je financovanie vo forme nezabezpečených úverov.

Tieto medzery trhu v zásade vznikajú v dôsledku nepresností, nezosúladených informácií a vysokých nákladov na snahy o riešenie týchto otázok – novo zriadené firmy majú príliš krátke záznamy, aby uspokojili možných veriteľov, a dokonca i uznávané firmy často nevedia poskytnúť dostatok informácií, a na začiatku investícií do výskumu a inovácie nie je vôbec isté, či výsledkom vynaloženého úsilia bude skutočne úspešná inovácia.

Tento problém čiastočne ovplyvňuje aj procesy prenosu znalostí a technológií medzi sférou verejného výskumu, ktorý uskutočňujú univerzity a výskumné ústavy, a podnikateľskou sférou, kde sa vyžaduje potvrdenie vo forme overenia funkčnosti koncepcie, aby sa preukázal inovačný potenciál, ktorý prinesú na trh znalosti a technológie určené na prenos.

Okrem toho podniky vo fáze tvorby koncepcie alebo tie, ktoré pracujú vo vznikajúcich oblastiach spravidla nemajú dostatočné záruky. Odradiť môže aj to, že aj v prípade, že činnosťami v oblasti výskumu a inovácie sa vytvorí komerčný produkt alebo postup, vôbec nie je isté, že spoločnosť, ktorá vyvinula príslušné úsilie si bude schopná výlučne privlastniť výhody, ktoré z neho vyplývajú.

Pokiaľ ide o pridanú hodnotu Únie, dlhový finančný nástroj pomôže napraviť nedostatky trhu, ktoré bránia súkromnému sektoru investovať v oblasti výskumu a inovácie na primeranej úrovni. Jeho vykonávaním sa umožní zhromažďovanie kritického množstva zdrojov z rozpočtu Únie a na základe rozdelenia rizika, z finančnej(-ých) inštitúcie(-ií), ktorej/ktorým bolo zverené jeho vykonávanie. Podnieti firmy, aby investovali viac vlastných peňažných prostriedkov v oblasti výskumu a vývoja, než by inak investovali. Dlhový finančný nástroj ďalej pomôže organizáciám, verejným, ako aj súkromným znížiť riziko vykonávania obstarávania pred komerčným využitím alebo obstarávania inovatívnych produktov a služieb.

Treba vytvoriť finančný nástroj vlastného imania v oblasti výskumu a inovácie na úrovni Únie, aby bolo možné zlepšiť dostupnosť akciového financovania investícií v ranej fáze a fáze rastu a aby sa posilnil rozvoj trhu Únie s rizikovým kapitálom. Vo fáze prenosu technológií a v počiatočnej fáze nové spoločnosti prechádzajú „údolím smrti“, keď sú verejné granty na výskum vyčerpané a prilákať súkromných investorov nie je možné. Verejná podpora súkromného počiatočného kapitálu a fondov na začatie podnikania zameraná na odstránenie tohto nedostatku je v súčasnosti veľmi roztrieštená a nárazová alebo jej riadenie nemá potrebné odborné znalosti. Navyše, väčšina fondov rizikového kapitálu v Európe je na podporu sústavného rastu inovatívnych spoločností príliš malá a nemá kritické množstvo na špecializáciu a nadnárodné pôsobenie.

Dôsledky sú vážne. Pred finančnou krízou predstavovala suma investovaná do MSP európskymi fondmi rizikového kapitálu približne 7 mld. EUR ročne, zatiaľ čo v rokoch 2009 a 2010 sa hodnoty pohybovali medzi 3 – 4 mld. EUR. Znížené financovanie rizikovým kapitálom postihlo viaceré začínajúce podniky, na ktoré sa zameriava rizikový kapitál: v roku 2007 získalo financovanie z fondov rizikového kapitálu 3 000 MSP, pričom v roku 2010 ich bolo iba približne 2 500.

Z hľadiska pridanej hodnoty Únie finančný nástroj vlastného imania pre výskum a inovácie doplní vnútroštátne režimy, ktoré sa nemôžu vzťahovať na cezhraničné investície do výskumu a inovácií. Dohody uzavreté v začiatočnej fáze budú mať aj demonštračný vplyv, z ktorého budú mať prospech verejní a súkromní investori v celej Európe. Investície do podnikov v ranom štádiu budú mať aj demonštračný vplyv, z ktorého môžu profitovať verejní aj súkromní investori v Európe. V rámci fázy rastu je len na úrovni EÚ možné dosiahnuť potrebný rozsah a silnú účasť súkromných investorov, ktorí sú nevyhnutní pre fungovanie sebestačného trhu s rizikovým kapitálom.

Dlhový finančný nástroj a finančný nástroj vlastného imania, ktoré budú podporené súborom sprievodných opatrení, budú podporovať dosahovanie cieľov politiky programu Horizont 2020. Na tento účel sú určené na upevnenie a zvýšenie kvality európskej vedeckej základne; podporu výskumu a inovácií s programom orientovaným na podniky a riešenie spoločenských výziev so zameraním na také činnosti ako sú pilotné projekty, demonštračné činnosti, testovacie zariadenia a prienik na trh.

Dlhový finančný nástroj a finančný nástroj vlastného imania, podporené súborom sprievodných opatrení, budú podporovať dosahovanie politických cieľov programu Horizont 2020. Na tento účel sú určené na upevnenie a zvýšenie kvality európskej vedeckej základne; na podporu výskumu a inovácií s programom, ktorý je orientovaný na podniky, a na riešenie spoločenských výziev so zameraním na také činnosti, ako sú pilotné projekty, demonštračné činnosti, testovacie zariadenia a prienik na trh. Mali by sa zabezpečiť osobitné podporné opatrenia, ako sú činnosti v oblasti informácií a poradenstva pre MSP. Do plánovania a vykonávania týchto činností by mali byť zapojené regionálne orgány, združenia MSP, obchodné komory a finanční sprostredkovatelia.

Okrem toho budú nápomocné pri riešení výskumných a inovačných cieľov iných programov a oblastí politiky, napr. spoločnej poľnohospodárskej politiky, opatrení v oblasti klímy (prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo a prispôsobenie sa zmene klímy) a spoločnej rybárskej politiky. V kontexte spoločného strategického rámca politiky súdržnosti sa vytvorí doplnkovosť s vnútroštátnymi a regionálnymi finančnými nástrojmi tam, kde sa predpokladá zvýšená úloha finančných nástrojov.

Sú zostavené tak, že prihliadajú na potreby riešenia konkrétnych trhových nedostatkov, povahy (napr. stupňa dynamiky a miery tvorby spoločností) a požiadaviek financovania týchto a iných oblastí. V priebehu programu Horizont 2020 možno pridelené rozpočtové prostriedky upravovať medzi jednotlivými nástrojmi tak, aby reagovali na meniace sa hospodárske podmienky.

Finančný nástroj vlastného imania a časť dlhového finančného nástroja venovaná MSP sa budú využívať ako súčasť finančných nástrojov EÚ na poskytovanie kapitálu a financovania dlhov na podporu výskumu a inovácií a rastu MSP v spojení s nástrojmi vlastného imania a dlhovými nástrojmi v rámci programu pre konkurencieschopnosť podnikov a pre MSP.

2.3. Základné línie činností

(a) Dlhový finančný nástroj poskytujúci dlhové financovanie výskumu a inovácií: „Služba Únie pre poskytovanie pôžičiek a záruk na výskum a inovácie“

Cieľom je zlepšiť prístup k dlhovému financovaniu, ako sú pôžičky, záruky, protizáruky a ďalšie formy financovania dlhu a rizika, pre verejné a súkromné subjekty a verejno-súkromné partnerstvá zapojené do výskumných a inovačných činností, ktoré si vyžadujú rizikové investície, aby mohli priniesť ovocie. Zámerom je podporiť výskum a inováciu s vysokým rizikom, ale aj s vysokým potenciálom excelentnosti. Dôraz sa kladie viac na riziko spojené s projektom ako na riziko týkajúce sa podniku, najmä v prípade MSP. V záujme zabezpečenia kritického objemu a prístupu založeného na celom inovačnom reťazci sú ich prednostným cieľom činnosti vyplývajúce z iných činností, ktoré sú financované v rámci programu Horizont 2020, vrátane podpory fázy 3 nového nástroja určeného pre MSP.

Vzhľadom na to, že jedným z cieľov programu Horizont 2020 je prispievať k znižovaniu rozdielov medzi výskumom a vývojom a inováciami, pomáhať pri uvádzaní nových alebo vylepšených produktov a služieb na trh a zohľadňovať rozhodujúcu úlohu, ktorú má fáza overovania funkčnosti koncepcie v procese prenosu znalostí, zavedú sa mechanizmy umožňujúce financovanie fáz overovania funkčnosti koncepcie, ktoré sú nevyhnutné na potvrdenie dôležitosti, relevantnosti a budúceho inovačného vplyvu odovzdávaných výsledkov výskumu alebo vynálezov.

Cieľovými konečnými príjemcami sú potenciálne právne subjekty akejkoľvek veľkosti, ktoré sú schopné požičať si a vrátiť peňažné prostriedky, najmä MSP s potenciálom na vytváranie inovácií a rýchleho rastu; spoločnosti so strednou kapitalizáciou a veľké firmy; univerzity a výskumné ústavy; výskumné infraštruktúry a inovačné infraštruktúry; verejno-súkromné partnerstvá; a finančné spoločnosti alebo projekty osobitného účelu.

Financovanie dlhového finančného nástroja má dve hlavné zložky:

(1) Financovanie založené na dopyte, v rámci ktorého sa poskytujú pôžičky a záruky podľa zásady „kto prvý príde, ten je prvý na rade“, a ktorého súčasťou je osobitná podpora príjemcov typu MSP a spoločností so strednou kapitalizáciou. V rámci tejto zložky sa reaguje na stabilný a sústavný rast, ktoré možno badať v objeme pôžičiek z RSFF, ktoré sa zakladali na dopyte. V rámci časti pre MSP sú podporované činnosti, ktorých cieľom je zlepšiť prístup k financovaniu pre MSP a ostatné subjekty, ktoré sú orientované na výskum a vývoj a/alebo inovácie.

(2) Zacielené financovanie, ktoré sa zameriava na politiky a kľúčové sektory nevyhnutné na riešenie spoločenských výziev, posilňuje konkurencieschopnosť, podporuje udržateľný, inkluzívny rast a zabezpečuje záujmy životného prostredia a ostatné verejné záujmy. Táto zložka bude Únii nápomocná pri riešení výskumných a inovačných hľadísk cieľov politiky daných sektorov.

(b) Finančný nástroj vlastného imania poskytujúci kapitálové financovanie výskumu a inovácií: „Akciové nástroje Únie v oblasti výskumu a inovácie“

Cieľom je prispievať k prekonávaniu nedostatkov európskeho trhu s rizikovým kapitálom a poskytovať akciový kapitál a kvázi akciový kapitál na pokrytie rozvoja a finančných potrieb inovatívnych podnikov od počiatočnej fázy až po fázu rastu a rozšírenia. Zámerom je podporiť ciele programu Horizont 2020 a súvisiacich politík.

Cieľovými konečnými príjemcami sú potenciálne podniky akejkoľvek veľkosti, ktoré realizujú alebo začínajú realizovať inovačné činnosti, pričom osobitná pozornosť sa venuje inovatívnym MSP a spoločnostiam so strednou kapitalizáciou.

Finančný nástroj vlastného imania sa zameria na počiatočné fondy rizikového kapitálu a kvázi kapitál (vrátane mezanínového) pre jednotlivé portfóliové podniky. Nástroj bude mať možnosť investovať do rozširovania a rastu v spojení s finančným nástrojom vlastného imania pre rast v rámci programu pre konkurencieschopnosť podnikov a pre MSP s cieľom zaistiť pokračovanie poskytovania podpory pri ich zakladaní a rozvoji.

Finančný nástroj vlastného imania sa zameria na fondy rizikového kapitálu a kvázi kapitál (vrátane mezanínového kapitálu) pre jednotlivé portfóliové podniky v počiatočnom štádiu. Nástroj bude mať možnosť investovať do rozširovania a rastu v spojení s finančným nástrojom vlastného imania pre rast v rámci programu pre konkurencieschopnosť podnikov a pre MSP s cieľom zaistiť pokračovanie poskytovania podpory pri ich zakladaní a rozvoji.

Finančný nástroj vlastného imania, ktorý bude založený predovšetkým na dopyte, sa riadi prístupom k portfóliu, v rámci ktorého si fondy rizikového kapitálu a iní porovnateľní sprostredkovatelia vyberajú firmy, do ktorých investujú.

Na dosiahnutie mimoriadnych politických cieľov sa môže uplatniť vyčleňovanie, vzhľadom na kladnú skúsenosť s vyčleňovaním prostriedkov pre ekoinovácie v rámci Rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie.

Na dosiahnutie mimoriadnych politických cieľov sa uplatňuje vyčleňovanie, pričom sa vychádza z pozitívnych skúseností s vyčleňovaním prostriedkov na ekologické inovácie v rámci Rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie, najmä v záujme dosiahnutia cieľov spojených so zistenými spoločenskými výzvami.

Časový rámec na overenie funkčnosti koncepcie podporí procesy prenosu znalostí a technológií vo fázach pred štádiom prevzatia zo strany priemyslu, aby sa overil a v prípade potreby zvýšil inovačný vplyv prenosu na trh, a tým sa znížila neistota a riziká spojené s prenosom výsledkov výskumu a vynálezov, ktoré pochádzajú zo sféry verejného výskumu, do výrobného odvetvia.

Časť nástroja venovaná začínajúcim podnikom, ktorou sa podporujú počiatočné a rané fázy, umožní kapitálové investície okrem iného do organizácií zaoberajúcich sa prenosom poznatkov, fondov zárodkového kapitálu, cezhraničných zárodkových fondov a fondov zameraných na ranú fázu, investičných prostriedkov spolufinancovania propagovaných neformálnymi investormi (tzv. „business angels“ – podnikateľskí anjeli), platforiem na výmenu a obchodovanie s právami duševného vlastníctva, fondov rizikového kapitálu zameraných na ranú fázu projektov a do financovania fondov zameraných na začínajúce cezhraničné aktivity, pokiaľ možno v kombinácii s nástrojom vlastného imania pre rast (EFG) v rámci programu pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP.

Časť nástroja venovaná rastu je určená na investície do rozširovania a rastu v spojení s finančným nástrojom vlastného imania pre rast v rámci programu pre konkurencieschopnosť podnikov a pre MSP vrátane investícií do cezhraničných fondov z fondov, ktoré investujú do fondov rizikového kapitálu a ktorých väčšina sa bude tematicky zameriavať na podporu cieľov stratégie Európa 2020.

Časť nástroja venovaná rastu je určená na investície do rozširovania a rastu v spojení s EFG vrátane investícií do cezhraničných súkromných a verejných fondov z fondov, ktoré investujú do fondov rizikového kapitálu a ktorých väčšina sa bude tematicky zameriavať na podporu cieľov stratégie Európa 2020.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 134

Návrh nariadenia

Príloha I – časť 2 – bod 2 – bod 2.3 – písmeno b – odsek 7a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Vzhľadom na mimoriadne problematickú situáciu na európskom trhu rizikového kapitálu, ako aj s tým súvisiacu naliehavosť by malo byť možné zriadiť do začiatku budúceho rozpočtového obdobia 2014 – 2020 fond fondov rizikového kapitálu ako pilotný projekt.

Odôvodnenie

Rizikový kapitál je nesmierne dôležitý zdroj financovania tisícov európskych inovatívnych začínajúcich podnikov a MSP s potenciálom rýchleho rastu, pre ktoré je veľmi ťažké získať financie od bánk, pretože ich obchodný model, i keď je sľubný, nie je vyskúšaný. Zriadenie skúšobného fondu fondov rizikového kapitálu a tým aj maximálne znásobený pákový efekt rozpočtu EÚ by pomohli bojovať proti kríze.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 135

Návrh nariadenia

Príloha I – časť 2 – bod 2 – bod 2.3 – písmeno b – odsek 7b (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Nástroj vlastného imania poskytujúci kapitálové financovanie sa používa v spojení s EFG ako jednotný integrovaný nástroj EÚ s cieľom poskytnúť podnikom financovanie formou rizikového kapitálu na inovácie a rast, a to od zárodkovej fázy až po fázu rastu.

Odôvodnenie

V praxi by obidva nástroje na podporu rizikového kapitálu – v rámci programu Horizont 2020 a programu COSME – mali predstavovať jednotný integrovaný nástroj financovania, aby ich fungovanie bolo efektívne a plnilo potreby trhu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 136

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – bod 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

3. Inovácia v malých a stredných podnikoch

3.1 Osobitný cieľ

3,1 Osobitný cieľ

Osobitným cieľom je podnietiť rast prostredníctvom zvýšenia úrovne inovácie v MSP s pokrytím ich príslušných inovačných potrieb v rámci celého inovačného cyklu všetkých druhov inovácie a vytvoriť tak rýchlejšie rastúce a medzinárodne aktívne MSP.

Osobitným cieľom je podnietiť udržateľný hospodársky rast prostredníctvom zvýšenia úrovne inovácie v MSP spolu s pokrytím ich príslušných inovačných potrieb v rámci celého inovačného cyklu všetkých druhov inovácie, a vytvoriť tak rýchlejšie rastúce a medzinárodne aktívne MSP.

Vzhľadom na ústrednú úlohu MSP v európskom hospodárstve, výskum a inovácia v MSP bude zohrávať významnú úlohu pri zvyšovaní konkurencieschopnosti, zväčšovaní hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest, a teda pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020, a najmä jej hlavnej iniciatívy Inovácia v Únii.

Vzhľadom na ústrednú úlohu MSP v európskom hospodárstve bude výskum a inovácia v MSP bude zohrávať významnú úlohu pri zvyšovaní konkurencieschopnosti, zväčšovaní hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest, a teda pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020, a najmä jej hlavnej iniciatívy Inovácia v Únii.

Napriek tomu, že MSP majú dôležitý podiel na hospodárstve a zabezpečovaní zamestnanosti a výrazný inovačný potenciál, dosiahnutiu vyššej úrovne inovácií a väčšej konkurencieschopnosti im bránia problémy súvisiace s ich veľkosťou. Hoci Európa produkuje podobný počet nových spoločností ako Spojené štáty americké, európske MSP považujú za ťažšie rozrásť sa na veľké spoločnosti ako ich americkí kolegovia. Ďalší zdroj tlaku na ne vytvára obchodné prostredie, ktoré sa stalo cezhraničným a čoraz prepletenejšie hodnotové reťazce. Je potrebné, aby MSP posilnili svoje inovačné kapacity. Musia rýchlejšie a vo väčšej miere vytvárať, zavádzať a komercializovať nové poznatky a obchodné nápady s cieľom úspešne konkurovať ostatným činiteľom na rýchlo sa rozvíjajúcich svetových trhoch. Výzva spočíva v podnietení väčšej miery inovácií v MSP, ktorými sa tak posilní ich konkurencieschopnosť a rast.

Napriek tomu, že MSP majú dôležitý podiel na hospodárstve a zabezpečovaní zamestnanosti a výrazný inovačný potenciál, dosiahnutiu vyššej úrovne inovácií a väčšej konkurencieschopnosti im bránia rôznorodé problémy vrátane nedostatku finančných zdrojov a prístupu k financiám, nedostatku zručností v riadení inovácií, nedostatkov pri budovaní kontaktov a spolupráci s externými subjektmi a nedostatočného využívania verejného obstarávania na posilnenie inovácií v MSP. Hoci Európa produkuje podobný počet nových spoločností ako Spojené štáty americké, európske MSP považujú za ťažšie rozrásť sa na veľké spoločnosti ako ich americkí kolegovia. Ďalší zdroj tlaku na ne vytvára obchodné prostredie, ktoré sa stalo cezhraničným, a čoraz prepletenejšie hodnotové reťazce. Je potrebné, aby MSP posilnili svoje výskumné a inovačné kapacity. Musia rýchlejšie a vo väčšej miere vytvárať, zavádzať a komercializovať nové poznatky a obchodné nápady s cieľom úspešne konkurovať ostatným činiteľom na rýchlo sa rozvíjajúcich svetových trhoch. Výzva spočíva v podnietení väčšej miery inovácií v MSP, čím sa posilní ich konkurencieschopnosť a udržateľnosť.

Cieľom navrhovaných opatrení je doplniť vnútroštátne a regionálne politiky a programy v oblasti podnikateľskej inovácie, posilniť spoluprácu medzi MSP a ďalšími činiteľmi podstatnými pre inováciu, preklenúť medzeru medzi výskumom a vývojom a úspešným uvedením na trh, vytvoriť prostredie, ktoré je priaznivejšie podnikateľskej inovácii, vrátane opatrení na strane dopytu, a podporu zohľadňujúcu meniacu sa podobu inovatívnych postupov, nových technológií, trhov a obchodných modelov.

Cieľom navrhovaných opatrení je doplniť vnútroštátne a regionálne politiky a programy v oblasti podnikateľskej inovácie, posilniť spoluprácu medzi MSP a ďalšími činiteľmi podstatnými pre inováciu, preklenúť medzeru medzi výskumom a vývojom a úspešným uvedením na trh, vytvoriť prostredie, ktoré je priaznivejšie podnikateľskej inovácii, vrátane opatrení na strane dopytu a ďalších opatrení zameraných na podporu prenosu poznatkov uskutočneného vo verejnej sfére, a vykonávať podporu zohľadňujúcu meniacu sa podobu inovatívnych postupov, nových technológií, trhov a obchodných modelov.

S cieľom zaistiť synergie a jednotný prístup sa vytvoria silné prepojenia s politikami Únie pre jednotlivé priemyselné odvetvia, najmä programom pre konkurencieschopnosť podnikov a pre MSP a fondy politiky súdržnosti.

3.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

MSP sú hlavnou hnacou silou inovácie pre ich schopnosť rýchlo a účinne premieňať nové nápady do úspešných podnikov. Slúžia ako dôležitý sprostredkovateľ šírenia poznatkov tým, že prinášajú výsledky výskumu na trh. V ostatných dvadsiatich rokoch sme boli svedkami toho, ako sa vďaka inovatívnym MSP obnovili celé sektory a vytvorili sa nové odvetvia. Rýchlo rastúce podniky sú nevyhnutné pre rozvoj vznikajúcich odvetví a pre urýchlenie štrukturálnych zmien, ktoré Európa potrebuje na to, aby sa stala nízkouhlíkovým hospodárstvom založeným na poznatkoch s udržateľným rastom a vysoko kvalitnými pracovnými miestami.

MSP možno nájsť vo všetkých sektoroch hospodárstva. Tvoria dôležitejší podiel európskeho hospodárstva ako je tomu v iných regiónoch, napr. v Spojených štátoch amerických. Všetky typy MSP sú schopné inovácie. Treba ich povzbudzovať a podporovať, aby investovali do výskumu inovácie. Ak sa tak vykoná, mali by môcť naplno čerpať z inovačného potenciálu vnútorného trhu a európskeho výskumného priestoru, aby sa tak mohli vytvárať nové podnikateľské príležitosti v Európe a za jej hranicami a prispievať k nachádzaniu riešení kľúčových spoločenských výziev.

MSP možno nájsť vo všetkých sektoroch hospodárstva. Tvoria dôležitejší podiel európskeho hospodárstva, ako je to v iných regiónoch, napr. v Spojených štátoch amerických. Všetky typy MSP sú schopné inovácie. Treba ich podporovať v tom, aby investovali do výskumu a inovácií a aby tiež posilňovali svoje kapacity v oblasti riadenia inovačných postupov. Ak sa tak vykoná, mali by môcť naplno čerpať z inovačného potenciálu vnútorného trhu a európskeho výskumného priestoru, aby sa tak mohli vytvárať nové podnikateľské príležitosti v Európe a za jej hranicami a mohlo prispievať k nachádzaniu riešení kľúčových spoločenských výziev.

Účasť na výskume a inovácii Únie posilňuje kapacity MSP v oblasti výskumu a vývoja a technológií, zvyšuje ich spôsobilosť na vytváranie, prijímanie a využívanie nových poznatkov, posilňuje hospodárske využitie nových riešení, zvyšuje inováciu produktov, služieb a obchodných modelov, propaguje obchodné činnosti na väčších trhoch a pomáha znalostným sieťam MSP získať medzinárodný charakter. MSP s dobrým zavedeným riadením inovácie, a ktoré sa teda často spoliehajú na externé odborné znalosti a zručnosti, majú pred ostatnými náskok. MSP musia tiež zohrávať kľúčovú úlohu ako príjemcovia procesov, pri ktorých dochádza k prenosu technológií a znalostí, ktorí prispievajú k prenosu inovácií v rámci trhu pochádzajúcich z výskumu, ktorý sa uskutočňuje na univerzitách, vo verejných výskumných ústavoch a v MSP pôsobiacich vo výskume.

Cezhraničná spolupráca je významným prvkom inovačnej stratégie MSP pri prekonávaní niektorých problémov súvisiacich s ich veľkosťou, ako napr. prístup k technickým a vedeckým kompetenciám a novým trhom. Prispievajú k premieňaniu nápadov na zisk a rast spoločnosti a na oplátku k zvyšovaniu súkromných investícií do výskumu a inovácie.

Cezhraničná spolupráca je významným prvkom inovačnej stratégie MSP pri prekonávaní niektorých problémov súvisiacich s ich veľkosťou, ako napr. prístup k technickým a vedeckým kompetenciám a novým trhom. Prispievajú k premieňaniu nápadov na zisk a rast spoločnosti a spätne k zvyšovaniu súkromných investícií do výskumu a inovácie. Odborná príprava a prenos technológií určené MSP môžu byť kľúčovými prvkami pri zvyšovaní ich konkurencieschopnosti a inovačného potenciálu.

Regionálne a vnútroštátne programy v oblasti výskumu a inovácie, často podložené európskou politikou súdržnosti, zohrávajú významnú úlohu pri podpore MSP. Kľúčovú úlohu musia zohrať najmä fondy politiky súdržnosti prostredníctvom budovania kapacít a poskytnutím schodiska k excelentnosti pre MSP s cieľom vytvoriť výnimočné projekty, ktoré môžu súťažiť o financovanie v rámci programu Horizont 2020. Napriek tom len málo vnútroštátnych a regionálnych programov poskytuje financovanie na cezhraničné výskumné a inovačné činnosti vykonávané MSP, šírenie a zavádzanie inovatívnych riešení po celej Únii alebo cezhraničné služby na podporu inovácie. Výzva spočíva v zabezpečení tematicky otvorenej podpory pre MSP na realizáciu medzinárodných projektov v súlade s inovačnou stratégiou spoločností. Preto sú potrebné opatrenia na úrovni Únie s cieľom doplniť činnosti vykonávané na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, posilniť ich vplyv a otvoriť systémy na podporu výskumu a inovácie.

Regionálne a vnútroštátne programy v oblasti výskumu a inovácie, často podložené európskou politikou súdržnosti, zohrávajú významnú úlohu pri podpore MSP. Kľúčovú úlohu musia zohrať najmä fondy politiky súdržnosti prostredníctvom budovania kapacít a poskytnutím schodiska k excelentnosti pre MSP s cieľom vytvoriť výnimočné projekty, ktoré môžu súťažiť o financovanie v rámci programu Horizont 2020. Napriek tomu len málo vnútroštátnych a regionálnych programov poskytuje financovanie na cezhraničné výskumné a inovačné činnosti vykonávané MSP, šírenie a zavádzanie inovatívnych riešení po celej Únii alebo cezhraničné služby na podporu inovácie. Výzva spočíva v zabezpečení tematicky otvorenej podpory pre MSP na realizáciu medzinárodných projektov v súlade s inovačnou stratégiou spoločností. Preto sú potrebné opatrenia na úrovni Únie s cieľom doplniť činnosti vykonávané na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, posilniť ich vplyv a otvoriť systémy na podporu výskumu a inovácie.

3.3. Základné línie činností

(a) Presadzovanie podpory MSP

(a) Podpora MSP prostredníctvom nástroja vyhradeného pre MSP

MSP by sa mali podporovať v rámci celého programu Horizont 2020. Na tento účel sa prostredníctvom vyhradeného nástroja pre MSP zabezpečí fázovaná a plynulá podpora pokrývajúca celý inovačný cyklus. Nástroj MSP sa zameriava na všetky typy inovatívnych MSP, ktoré majú pevnú ambíciu na rozvoj, rast a dosiahnutie medzinárodnej povahy. Poskytuje sa na všetky typy inovácie vrátane služieb, netechnických a spoločenských inovácií. Cieľom je rozvinúť a zužitkovať inovačný potenciál MSP vyplnením medzery vo financovaní počiatočného vysoko rizikového výskumu a inovácie, podnietením inovácií a zvýšením komercializácie výsledkov výskumu v súkromnom sektore.

Prostredníctvom vyhradeného nástroja pre MSP sa zabezpečí fázovaná a plynulá podpora pokrývajúca celý inovačný cyklus. Nástroj pre MSP sa zameriava na všetky typy inovácií v MSP, ktoré majú pevné ambície rozvíjať sa, rásť, dosiahnuť medzinárodnú povahu a inovovať, s osobitným dôrazom na začínajúce, osamostatnené a rýchlo rastúce MSP. Hlavným používateľom budú MSP, budú však vyzývané k tomu, aby spolupracovali s výskumnými ústavmi a inými spoločnosťami. Poskytuje sa na všetky typy inovácie vrátane služieb a netechnických a spoločenských inovácií pod podmienkou, že každá činnosť má jasnú pridanú hodnotu Únie. Cieľom je rozvinúť a zužitkovať inovačný potenciál MSP vyplnením medzery vo financovaní počiatočného vysoko rizikového výskumu a inovácie, podnietením inovácií a zvýšením komercializácie výsledkov výskumu v súkromnom sektore. Nástroj zabezpečí úspešným MSP označenie kvality v súvislosti s ich účasťou na verejnom obstarávaní.

Nástroj bude fungovať prostredníctvom jednej riadiacej štruktúry, jednoduchého administratívneho režimu a jednotného kontaktného miesta. Uplatňuje sa na základe prístupu zdola nahor s otvorenými výzvami na predkladanie ponúk.

Podporné služby v oblasti inovácií určené pre MSP, ktoré sa zúčastňujú na nástroji pre MSP, sa vykonávajú na základe existujúcich štruktúr, ako sú Európska sieť podnikov (Enterprise Europe Network) a ďalšie subjekty poskytujúce inovatívne služby a systémy v oblasti odborného vedenia/poradenstva.

Všetky osobitné ciele spoločenských výziev vedúceho postavenia v rámci podporných a priemyselných technológií budú uplatňovať nástroj vyhradený pre MSP a bude sa na ne vyčleňovať vyhradená suma.

Všetky osobitné ciele spoločenských výziev vedúceho postavenia v rámci podporných a priemyselných technológií budú uplatňovať nástroj vyhradený pre MSP. Nástroj vytvorí potrebnú flexibilitu, aby bolo možné zapojenie MSP do výskumných projektov v čase realizácie projektov a na obmedzené obdobie kratšie ako trvanie projektov.

Nástroj pre MSP sa môže používať aj ako nástroj na účely verejného obstarávania pred komerčným využitím alebo verejného obstarávania v súvislosti s inovatívnymi riešeniami.

(b) Podpora MSP intenzívne sa zaoberajúcich výskumom

Cieľom je podporovať inovácie orientované na trh zo strany MSP venujúcich sa výskumu a inovácii. Osobitná akcia sa zameriava na MSP intenzívne sa zaoberajúcich výskumom v sektoroch špičkovej techniky, ktoré preukazujú spôsobilosť na komerčné využitie výsledkov projektu.

Cieľom je podporovať inovácie orientované na trh zo strany MSP venujúcich sa výskumu a inovácii. Osobitná akcia sa zameriava na MSP intenzívne sa zaoberajúce výskumom v sektoroch špičkovej techniky, ktoré preukazujú spôsobilosť na komerčné využitie výsledkov projektu.

V rámci programu Horizont 2020 sa podporujú činnosti sprevádzajúce vykonávanie a dopĺňajúce opatrenia zamerané na MSP, najmä s cieľom posilniť inovačné kapacity MSP.

MSP by sa mali podporovať v rámci celého programu Horizont 2020. Na tento účel sa v rámci programu Horizont 2020 podporujú činnosti sprevádzajúce vykonávanie a dopĺňajúce opatrenia zamerané na MSP a vytváranie lepších podmienok pre MSP, najmä s cieľom posilniť inovačné kapacity MSP, a to aj poskytovaním finančných prostriedkov európskym inštitútom v oblasti aplikovaného výskumu, aby mohli pracovať na projektoch dohodnutých s jednotlivými MSP.

(d) Podpora inovácie orientovanej na trh

Podpora inovácie orientovanej na trh s cieľom zlepšiť rámcové podmienky pre inováciu a riešenie problému osobitných prekážok, ktoré bránia najmä rastu inovatívnych MSP.

Podpora inovácie orientovanej na trh s cieľom zlepšiť rámcové podmienky pre inováciu, riešenie problému osobitných prekážok, ktoré bránia najmä rastu inovácií v MSP, a zavedenie ustanovenia o inováciách umožňujúceho výber MSP, ktoré ponúkajú inovatívne výrobky.

(da) Podpora prenosu znalostí a technológií medzi verejným výskumom a trhom

Podpora postupov prenosu medzi sférou verejného výskumu a inovačnými MSP ako účinného mechanizmu na prenos výsledkov výskumu a vynálezov vytvorených univerzitami, výskumnými ústavmi a MSP uskutočňujúcimi výskum na trh.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 137

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod -1 (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

-1. Veda so spoločnosťou a pre spoločnosť: prierezová výzva

-1.1. Osobitný cieľ

Osobitným cieľom je rozvinúť efektívnu spoluprácu medzi vedou a spoločnosťou, prijímať nové talenty v oblasti vied a spojiť vedeckú excelentnosť so sociálnym povedomím a zodpovednosťou.

V dôsledku rýchleho pokroku v súčasnom vedeckom výskume a inováciách vyvstali dôležité etické, právne a sociálne otázky, ktoré si vyžadujú posilnený vzťah a angažovanosť medzi vedou a spoločnosťou.

Na nájdenie správnych odpovedí na výzvy, s ktorými sa Európa stretáva, je potrebné zapojenie čo najväčšieho počtu rôznorodých aktérov do procesu výskumu a inovácií. Tradične bolo vzájomné pôsobenie medzi vedou a spoločnosťou obmedzené na jednostranné zostupné odovzdávanie znalostí odborníkov občanom. Pokrok pri vytváraní otvorenej, účinnej a demokratickej spoločnosti založenej na znalostiach si vyžaduje zmenu k dvojstrannejšiemu dialógu a aktívnej spolupráci presahujúcej tradičné vedecké vzdelávanie či súčasnú predstavu o občanoch ako o čírych konzumentoch vedeckých zistení. Tento dialogický vzťah a aktívna spolupráca bezpochyby umožnia, aby pokrok vo vede a inováciách prebiehal zodpovednejším spôsobom.

Únia potrebuje všetky svoje talenty, aby posilnila svoju konkurenčnú výhodu v celosvetovom hospodárstve. Na to, aby dosiahla čistý prírastok 1 milión dodatočných výskumníkov, ktorí budú v Európe potrební do roku 2020 na dosiahnutie cieľa intenzity výskumu a vývoja vo výške 3 % HDP, Únia potrebuje, aby sa jej mladí ľudia snažili o kariéru v oblasti vedy, a takisto potrebuje rozmanitú a rodovo vyváženú pracovnú silu.

Je však čoraz ťažšie prilákať väčší počet mladých ľudí k vede a technike a v Európe rastú obavy, že mnoho talentovaných mladých ľudí si kariéru v týchto odboroch nezvolí. Navyše je zároveň nutné zabezpečiť, aby si ľudia, ktorí začali s kariérou vo vedeckej či technickej oblasti, mohli zachovať svoj entuziazmus a motiváciu a mali príležitosti na osobný rozvoj bez toho, aby museli opustiť svoje odbory.

V oblasti vedy tiež existuje jasná rodová nevyváženosť. Ak chce Európa zabezpečiť, aby financovala účinný a efektívny program výskumu a inovácií, treba venovať osobitnú pozornosť nedostatočnému zastúpeniu žien vo vede a nedostatočnému prihliadaniu na rodové rozdiely v rámci výskumu a inovácií.

-1.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Zlepšovanie spolupráce medzi vedou a spoločnosťou s cieľom zlepšiť spoločenskú a politickú podporu vedy a technológií vo všetkých členských štátoch je čoraz viac kľúčový problém, ktorý súčasná ekonomická kríza výrazne zhoršila. V demokratických spoločnostiach si priorita pre verejné investovanie do vedy vyžaduje rozsiahlu sociálnu a politickú skupinu, ktorá vyznáva hodnoty vedy, má odborné poznatky o jej procesoch a je schopná uznať jej prínos k znalostiam, spoločnosti a hospodárskemu pokroku.

To sa môže dosiahnuť iba vtedy, ak sa vyvinie plodný a intenzívny dialóg a aktívna spolupráca medzi vedou a spoločnosťou, aby sa zaistila zodpovednejšia veda a vytvoril priestor pre rozvoj politík, ktoré sú pre obyvateľov dôležitejšie.

Takáto interaktívna podpora vedeckej kultúry v Európe navyše posilní demokratické hodnoty a pomôže zvýšiť záujem o vedu a techniku. Pevnosť európskeho systému vedy a techniky závisí od jeho schopnosti využiť talent a nápady tam, kde sa nachádzajú.

-1.3. Základné línie činností

Opatrenia by sa mali zameriavať na prilákanie nových talentov k štúdiu vedy a techniky v európskych spoločnostiach a preklenutie rodových rozdielov v rámci ľudských zdrojov pracujúcich v oblasti výskumu v Únii. Podporovať sa bude aj zvyšovanie našej schopnosti začleňovať vedecké a technické znalosti a metódy do procesov rozhodovania, vytváranie mechanizmov umožňujúcich rozšírenie a prehĺbenie sociálneho vyhodnocovania vedeckých možností a zabezpečenie toho, aby sa etické a sociálne hodnoty zohľadňovali v celom inovačnom procese.

Zámerom činností je:

(a) zatraktívniť vedeckú a technickú kariéru pre mladých študentov a posilniť udržateľnú interakciu medzi školami a výskumnými ústavmi, priemyslom a organizáciami občianskej spoločnosti;

(b) propagovať rodovú rovnosť v oboch jej rozmeroch podporou zmien v: (i) organizácii výskumných inštitúcií a (ii) koncepcii výskumných programov. Toto zahŕňa jej rozličné rozmery týkajúce sa najmä: zabezpečenia rovnosti vo výskumných kariérach, rozhodovania a zahrnutia rodových rozmerov do obsahu výskumu a inovácií;

(c) integrovať spoločnosť do otázok vedy a inovácie s cieľom zohľadniť záujmy a hodnoty občanov a zvýšiť kvalitu, relevantnosť, prijateľnosť a udržateľnosť výsledkov výskumu a inovácií;

(d) podnecovať občanov, aby sa zapájali do vedy, a to prostredníctvom formálneho a neformálneho vzdelávania v oblasti vedy, a podporovať šírenie aktivít opierajúcich sa o vedu, konkrétne vo vedeckých centrách a inými vhodnými spôsobmi;

(e) zlepšiť otvorený prístup k vedeckým výsledkom a údajom, aby sa zvýšila vedecká excelentnosť a hospodárska konkurencieschopnosť;

(f) vytvoriť správu pre rozvoj zodpovedného výskumu a inovácií všetkými zúčastnenými stranami (výskumníkmi, verejnými orgánmi, priemyslom a organizáciami občianskej spoločnosti), ktorá bude vnímavá k potrebám a požiadavkám spoločnosti; propagovať etický rámec pre výskum a inovácie;

(g) zlepšiť znalosti o vedeckej komunikácii s cieľom zvýšiť kvalitu a účinnosť interakcie medzi vedcami, všeobecnými médiami a verejnosťou.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 138

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1. Zdravie, demografické zmeny a blahobyt

1.1. Osobitný cieľ

Osobitným cieľom je zlepšenie zdravia a blahobytu počas celého života pre všetkých.

Zdravie a blahobyt po celý život pre všetkých, vysoko kvalitné a hospodársky udržateľné systémy zdravotníckej starostlivosti a príležitosti na tvorbu nových pracovných miest a rastu sú cieľmi podpory výskumu a inovácie v rámci reakcie na túto výzvu, a budú predstavovať významný prínos ku stratégii Európa 2020.

Zdravie a blahobyt po celý život pre všetkých, vysoko kvalitné a hospodársky udržateľné bezpečné a spoľahlivé systémy zdravotníctva a starostlivosti zabezpečujúce sociálny blahobyt a riešenia týkajúce sa nezávislosti starnúceho obyvateľstva a príležitosti na tvorbu nových pracovných miest a rast sú cieľmi podpory výskumu a inovácií v rámci reakcie na túto výzvu a budú predstavovať významný prínos ku stratégii Európa 2020.

Náklady na systémy zdravotnej a sociálnej starostlivosti Únie rastú, opatrenia v oblasti starostlivosti a preventívne opatrenia vo všetkých vekových kategóriách sú čoraz nákladnejšie, očakáva sa, že počet Európanov nad 65 rokov sa takmer zdvojnásobí z 85 miliónov v roku 2008 na 151 miliónov v roku 2060, a tých nad 80 rokov sa zvýši z 22 na 61 miliónov za rovnaké obdobie. Znižovanie alebo upravenie týchto nákladov tak, aby sa nestali neudržateľnými, závisí z časti od zaistenia zdravia a blahobytu po celý život pre všetkých, a teda od účinnej prevencie, liečby a riadenia chorôb a zdravotného postihnutia.

Odstraňovanie nerovností v rámci zdravotníctva je hlavným záujmom v Európe, keďže tieto nerovnosti sa zvyšujú, zatiaľ čo náklady na systémy zdravotnej a sociálnej starostlivosti Únie rastú, opatrenia v oblasti starostlivosti a preventívne opatrenia vo všetkých vekových kategóriách sú čoraz nákladnejšie, očakáva sa, že počet Európanov nad 65 rokov sa takmer zdvojnásobí z 85 miliónov v roku 2008 na 151 miliónov v roku 2060 a počet Európanov nad 80 rokov sa zvýši z 22 na 61 miliónov za rovnaké obdobie. Náklady vznikajú aj v dôsledku diskriminácie na základe zdravotného postihnutia a vytvárania fyzického a sociálneho prostredia, ktoré je neprístupné pre osoby so zdravotným postihnutím. Znižovanie alebo upravenie týchto nákladov tak, aby sa nestali neudržateľnými, závisí sčasti od lepšieho informovania ľudí a podporovania uvedomelých rozhodnutí v oblasti zdravia v záujme optimálneho zlepšenia zdravia a blahobytu po celý život pre všetkých, a teda od účinnej prevencie, liečby a riadenia chorôb a zdravotného postihnutia. Postupný rozvoj založený výhradne na súčasných znalostiach tieto potreby nenaplní, a tak treba hľadať a realizovať radikálne novátorské myšlienky a znalosti. Na to, aby bolo možné čeliť výzvam, bude potrebná úzka spolupráca medzi akademickou obcou, priemyslom, poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a regulačnými agentúrami.

Chronické ochorenia, ako napr. kardiovaskulárne choroby, rakovina, cukrovka, neurologické a duševné choroby, nadváha a obezita a rôzne funkčné obmedzenia sú hlavnými dôvodmi zdravotných postihnutí, zlého zdravia a predčasného úmrtia a predstavujú značné spoločenské a hospodárske náklady.

Chronické ochorenia, ako napr. kardiovaskulárne choroby, rakovina, cukrovka, respiračné, reumatické, muskuloskeletálne, neurodegeneratívne a autoimúnne ochorenia, neurologické a duševné choroby, nadváha a obezita a rôzne funkčné obmedzenia sú hlavnými dôvodmi zdravotných postihnutí, zlého zdravia a predčasného úmrtia a predstavujú značné spoločenské a hospodárske náklady. Ak majú byť stratégie predchádzania v prípade iných – najmä neurodegeneratívnych – ochorení účinné, bude potrebné výrazne posilniť etiologický výskum a rozvíjať lepšiu včasnú diagnostiku a možnosti liečby.

V Únii sa kardiovaskulárnym chorobám pripisuje ročne viac ako 2 milióny úmrtí a náklady na hospodárstvo vo výške viac ako 192 mld. EUR, zatiaľ čo rakovina spôsobuje štvrtinu všetkých úmrtí a je najčastejšou príčinou smrti osôb vo veku 45 až 64 rokov. Viac ako 27 miliónov ľudí v Únii trpí cukrovkou a viac ako 120 miliónov reumatickými a muskuloskeletálnymi ochoreniami. Celkové náklady na ochorenia mozgu (vrátane, ale nie výlučne, tých, ktoré majú vplyv na duševné zdravie) sa odhadujú na 800 mld. EUR. Toto číslo bude naďalej dramaticky rásť, najmä v dôsledku starnúceho európskeho obyvateľstva a súvisiaceho nárastu neurodegeneratívnych chorôb. Na viaceré z týchto ochorení pôsobia faktory životného prostredia, životného štýlu a spoločensko-hospodárske faktory a odhaduje sa, že tieto faktory spôsobujú až jednu tretinu celosvetovej záťaže chorobami. Len samotná depresia postihuje v Únii podľa odhadov 165 miliónov ľudí, čo si vyžaduje náklady vo výške 118 miliárd EUR. V prípade neurodegeneratívnych, ako aj niektorých iných ochorení si stratégie účinného predchádzania budú vyžadovať najprv významné posilnenie výskumu ich príčin a rozvoj lepšej včasnej diagnostiky a možností liečby, prípadne aj personalizovanej inovatívnej liečby.

Zriedkavé choroby, ktoré sa týkajú približne 30 miliónov ľudí v Európe, sú aj naďalej veľkým problémom. Účinné spôsoby liečby možno vyvinúť iba vtedy, ak členské štáty budú spolupracovať, pretože prípady v ktoromkoľvek danom členskom štáte nie sú postačujúce na uskutočnenie účinného výskumu.

Ochorenia detí vrátane predčasne narodených detí

Zdravie detí je jednou z hlavných priorít Európskej únie. Podobne ako v prípade zriedkavých chorôb je rozvoj účinného výskumu a liečby možný iba v rámci spoločnej európskej stratégie.

Infekčné ochorenia (napr. HIV/AIDS, tuberkulóza a malária) sú celosvetovým problémom, pričom spôsobujú 41 % celkového počtu 1,5 miliardy rokov života v zhoršenom zdraví na celom svete a 8 % v Európe. Treba sa pripraviť aj na nové epidémie a hrozbu čoraz väčšej antibakteriálnej rezistencie.

Infekčné ochorenia (napr. HIV/AIDS, tuberkulóza, malária a zanedbávané ochorenia) sú celosvetovým problémom, pričom spôsobujú 41 % celkového počtu 1,5 miliardy rokov života v zhoršenom zdraví na celom svete a 8 % v Európe. Treba sa pripraviť aj na nové epidémie, vracajúce sa infekčné ochorenia a hrozbu čoraz väčšej antibakteriálnej rezistencie. Narastajúce problémy predstavujú ochorenia spojené s vodou.

V súčasnosti sú postupy rozvoja liekov a vakcín čoraz nákladnejšie a menej účinné. Treba riešiť prevládajúce nerovnosti v oblasti zdravia a všetkým Európanom treba zaistiť prístup k účinným a spôsobilým zdravotníckym systémom.

V súčasnosti sú postupy rozvoja liekov a vakcín čoraz nákladnejšie a menej účinné a opodstatnenosť základných testov na zvieratách, ktoré slúžia pre ľudí, sa čoraz viac spochybňuje. Treba riešiť pretrvávajúce nerovnosti v oblasti zdravia (napríklad potreba terapie, pokiaľ ide o zriedkavé, zanedbávané a autoimúnne choroby, je obrovská) a všetkým Európanom bez ohľadu na ich vek alebo pôvod treba zaistiť prístup k účinným a spôsobilým zdravotníckym systémom.

Výskum by mal umožniť zlepšenie inovatívnej a bunkovej liečby, pri ktorej by sa dôraz kládol na liečenie chronických a degeneratívnych chorôb.

1.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Choroby a zdravotné postihnutia nie sú ohraničené hranicami štátov. Primeranou reakciou v oblasti výskumu a vývoja na európskej úrovni je možné a malo by sa zásadne prispieť k riešeniu týchto výziev, zabezpečiť lepšie zdravie a blahobyt pre všetkých a postaviť Európu do čela rýchlo sa rozvíjajúcich svetových trhov v oblasti inovácií týkajúcich sa zdravia a blahobytu.

Choroby a zdravotné postihnutia nie sú ohraničené hranicami štátov. Primeranou reakciou v oblasti výskumu a vývoja na európskej úrovni v partnerstve s tretími krajinami je možné a malo by sa zásadne prispieť k riešeniu týchto globálnych výziev, a tak sa usilovať o dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov, zabezpečiť lepšie zdravie a blahobyt pre všetkých, predchádzať celosvetovým pandémiám a postaviť Európu do čela rýchlo sa rozvíjajúcich svetových trhov v oblasti inovácií týkajúcich sa zdravia a blahobytu.

Reakcia sa odvíja od excelentnosti výskumu na zlepšenie nášho základného chápania zdravia, ochorení, zdravotného postihnutia, rozvoja a starnutia obyvateľstva (vrátane dĺžky života) a od plynulej a rozsiahlej premeny výsledných a jestvujúcich poznatkov na inovatívne, stupňovateľné a účinné produkty, stratégie, intervencie a služby. Pretrvávajúca povaha týchto výziev v Európe a v mnohých prípadoch celosvetovo si vyžaduje reakciu, ktorej súčasťou je dlhodobá a koordinovaná podpora spolupráce medzi excelentnými, multidisciplinárnymi a multisektorovými tímami.

Reakcia sa odvíja od excelentnosti výskumu na zlepšenie nášho základného chápania určujúcich rysov zdravia, ochorení, zdravotného postihnutia, rozvoja a starnutia obyvateľstva (vrátane strednej dĺžky života) a od plynulej a rozsiahlej premeny výsledných a jestvujúcich poznatkov na inovatívne, stupňovateľné, účinné a dostupné bezpečné produkty, stratégie, intervencie a služby. Pretrvávajúca povaha týchto výziev v Európe a v mnohých prípadoch celosvetovo si vyžaduje reakciu, ktorej súčasťou je dlhodobá a koordinovaná celosvetová podpora spolupráce medzi excelentnými, multidisciplinárnymi a multisektorovými tímami vrátane kapacity na výskum a vývoj v endemických oblastiach. Je tiež potrebné riešiť túto výzvu z hľadiska spoločenských, hospodárskych a humanitných vied.

Zložitosť výzvy a vzájomná závislosť jej zložiek si podobne vyžadujú reakciu na európskej úrovni. Mnohé prístupy, nástroje a technológie sú uplatniteľné v mnohých oblastiach výskumu a inovácie tejto výzvy a najlepšie ich možno podporiť na úrovni Únie. Ide o pochopenie molekulárneho základu choroby, určenie inovatívnych terapeutických stratégií a novátorských modelových systémov, multidisciplinárne uplatňovanie znalostí vo fyzike, chémii a systémovej biológii na kontrolu zdravia, rozvoj dlhodobých skupín a vykonávanie klinických testov (so zameraním na vývoj a účinky liekov vo všetkých vekových skupinách), klinické využitie „-omík“ či rozvoj IKT a ich využitie v zdravotníckej praxi, najmä pokiaľ ide o elektronické zdravotníctvo. Požiadavky osobitných skupín obyvateľstva sa takisto najlepšie napĺňajú s použitím integrovaného prístupu, napr. pri rozvoji stratifikovaných a/alebo personalizovaných liekov, pri liečbe chorôb súvisiacich s chudobou a zanedbávaných a zriedkavých chorôb a pri poskytovaní riešení pomoci a nezávislého života.

Na to, aby mali opatrenia na úrovni Únie čo najväčší vplyv, podpora sa bude poskytovať celému spektru výskumných a inovačných činností. Ide o činnosti od základného výskumu cez premenu poznatkov na veľké testy a demonštračné činnosti, mobilizáciu súkromných investícií, po verejné a obstarávanie nových produktov pred komerčným využitím, služieb, stupňovateľných riešení, ktoré sú v prípade potreby interoperabilné a podporujú ich vymedzené normy a/alebo spoločné usmernenia. Takýmto koordinovaným európskym úsilím sa prispeje k súčasnej tvorbe európskeho výskumného priestoru. To bude podľa potreby spojené aj s činnosťami rozvíjanými v spojitosti s európskym inovačným partnerstvom zameraným na aktívne a zdravé starnutie v kontexte programu „Zdravie pre rast“.

Na to, aby mali opatrenia na úrovni Únie čo najväčší vplyv, podpora sa bude poskytovať celému spektru výskumných a inovačných činností. Ide o činnosti od základného výskumu cez premenu elementárnych poznatkov o chorobe na novú terapiu, veľké testy a demonštračné činnosti, mobilizáciu súkromných investícií, až po verejné obstarávanie a obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím týkajúce sa nových výrobkov, služieb a stupňovateľných riešení, ktoré sú v prípade potreby interoperabilné a podporujú ich vymedzené normy a/alebo spoločné usmernenia. V záujme posilňovania strategickej koordinácie výskumu v oblasti zdravia a inovácií v rámci programu Horizont 2020 a podporovania nadnárodného lekárskeho výskumu sa zriadia príslušné vedecké riadiace výbory pre zdravie. Uvedenú koordináciu možno rozšíriť na ďalšie programy a nástroje súvisiace s týmto problémom. Toto koordinované európske úsilie zvýši vedecké a ľudské kapacity pre výskum v oblasti zdravia a prispeje k súčasnej tvorbe Európskeho výskumného priestoru. To bude podľa potreby spojené aj s činnosťami rozvíjanými v spojitosti s európskym inovačným partnerstvom zameraným na aktívne a zdravé starnutie v kontexte programu „Zdravie pre rast“.

1.3. Základné línie činností

Účinná podpora zdravia opierajúca sa o robustnú základňu poznatkov pomáha predchádzať ochoreniam, zlepšuje blahobyt a je nákladovo účinná. Podpora zdravia a prevencia chorôb takisto závisia od pochopenia rozhodujúcich faktorov zdravia, od účinných nástrojov prevencie, ako sú napr. očkovacie látky, od účinného dohľadu a prípravy v oblasti zdravia a ochorení a od účinných skríningových programov.

Účinná podpora zdravia opierajúca sa o robustnú základňu poznatkov pomáha predchádzať ochoreniam, zlepšuje blahobyt a je nákladovo účinná. Podpora zdravia a prevencia chorôb vrátane chorôb z povolania takisto závisia od pochopenia rozhodujúcich faktorov zdravia vrátane sociálno-ekonomického postavenia a rodu, od účinných nástrojov prevencie (ako sú napr. očkovacie látky a zásahy v rámci politiky zamerané na rozhodujúce sociálne faktory a na rizikové skupiny), od účinného dohľadu a prípravy v oblasti zdravia a ochorení a od účinných skríningových programov.

Úspešné snahy v oblasti prevencie, riadenia, liečby a liečenia ochorení, zdravotného postihnutia a obmedzenej funkčnosti sprevádza zásadné pochopenie ich rozhodujúcich faktorov a príčin, procesov a vplyvov, ako aj faktorov podporujúcich dobré zdravie a blahobyt. Dôležitá je aj účinná vzájomná výmena údajov a prepojenie týchto údajov s veľkými skupinovými štúdiami, a takisto aj premena zistení výskumu v klinickej oblasti, najmä pomocou vykonávania klinických testov.

Úspešné snahy v oblasti prevencie, riadenia, liečby a liečenia ochorení, zdravotného postihnutia a obmedzenej funkčnosti sprevádza zásadné pochopenie ich rozhodujúcich faktorov a príčin, procesov a vplyvov, ako aj faktorov podporujúcich dobré zdravie a blahobyt. Dôležitá je aj účinná vzájomná výmena údajov, štandardizované spracúvanie údajov a prepojenie týchto údajov s veľkými skupinovými štúdiami, a takisto aj uplatnenie zistení výskumu v klinickej oblasti, a to aj pomocou vykonávania klinických testov, ktoré by sa mali týkať všetkých vekových skupín, aby sa zabezpečilo, že lieky budú prispôsobené ich použitiu.

Choroby súvisiace s chudobou a zanedbávané choroby sú celosvetovým problémom a nedostatky vo výskume treba riešiť prostredníctvom inovácií, ktoré sa budú riadiť potrebami pacientov. Obnovený výskyt starých infekčných chorôb vrátane tuberkulózy v európskom regióne, zvýšený výskyt chorôb, ktorým možno predchádzať očkovaním, vo vyspelých krajinách a narastajúci problém antimikrobiálnej rezistencie ešte viac zdôrazňuje potrebu komplexného prístupu a zvýšenia verejnej podpory výskumu a vývoja v oblasti týchto chorôb, ktoré každoročne zabijú milióny ľudí.

Treba vyvinúť personalizovaný liek s cieľom vytvárať nové preventívne a terapeutické stratégie, ktoré sa dajú prispôsobiť požiadavkám pacienta, aby sa tak posilnila prevencia a včasné zisťovanie ochorení. Faktory, ktoré ovplyvňujú terapeutické rozhodovanie, sa musia odhaliť, lepšie ozrejmiť a rozvíjať prostredníctvom výskumu.

Čoraz väčšie zaťaženie ochoreniami a zdravotným postihnutím v kontexte starnúceho obyvateľstva vytvára ďalšie nároky pre sektory zdravotnej starostlivosti. Na zachovanie účinnej zdravotnej starostlivosti pre všetky vekové skupiny sú potrebné snahy na zlepšenie rozhodovacieho procesu o ustanoveniach týkajúcich sa prevencie a liečby, na určenie a podporu šírenia osvedčených postupov v sektoroch zdravotnej starostlivosti a na podporu integrovanej starostlivosti a rozsiahleho využívania technických, organizačných a sociálnych inovácií, vďaka ktorým najmä staršie osoby či osoby so zdravotným postihnutím budú môcť zostať aktívne a nezávislé. Tieto kroky prispejú k zvýšeniu a predĺženiu trvania ich telesného, spoločenského a duševného blaha.

Čoraz väčšie zaťaženie ochoreniami a zdravotným postihnutím spolu s problémami v oblasti mobility a prístupnosti v kontexte starnúceho obyvateľstva vytvára ďalšie nároky pre sektory zdravotnej starostlivosti. Na zachovanie účinnej zdravotnej starostlivosti pre všetky vekové skupiny sú potrebné snahy na zlepšenie rozhodovacieho procesu o ustanoveniach týkajúcich sa prevencie a liečby, na určenie a podporu šírenia osvedčených postupov v sektoroch zdravotnej starostlivosti a na podporu integrovanej starostlivosti a rozsiahleho využívania technických, organizačných a sociálnych inovácií, vďaka ktorým najmä staršie osoby, osoby s chronickými ochoreniami či osoby so zdravotným postihnutím budú môcť zostať aktívne a nezávislé. Tieto kroky prispejú k zvýšeniu a predĺženiu trvania ich telesného, spoločenského a duševného blaha.

Všetky tieto činnosti sa vykonávajú tak, aby sa poskytovala podpora v rámci celého výskumného a inovačného cyklu, posilňovala sa konkurencieschopnosť odvetví so sídlom v Európe a aby sa vytvárali nové trhové príležitosti.

Všetky tieto činnosti sa vykonávajú tak, aby sa poskytovala podpora dlhodobým výskumným programom, ktoré zahŕňajú celý inovačný cyklus, posilňovala konkurencieschopnosť odvetví so sídlom v Európe a aby sa vytvárali nové trhové príležitosti. Bude sa klásť dôraz aj na zapojenie všetkých zainteresovaných strán v oblasti zdravia – vrátane pacientov a organizácií pacientov – s cieľom vytvoriť program v oblasti výskumu a inovácií, do ktorého by sa občania aktívne zapájali a ktorý by odrážal ich potreby a očakávania.

Osobitné ciele sú: pochopiť rozhodujúce faktory zdravia (vrátane faktorov súvisiacich so životným prostredím a klímou), zlepšiť podporu zdravia a prevenciu ochorení; pochopiť ochorenia a zlepšiť diagnostiku; vytvárať nákladovo účinné skríningové programy a zlepšiť posudzovanie náchylnosti na ochorenie; zlepšiť dohľad a pripravenosť; vytvárať lepšie preventívne vakcíny; používať medicínu in silico na zlepšenie riadenia a predvídania ochorení; liečiť ochorenia; prenášať poznatky do klinickej praxe a stupňovateľných inovačných akcií; lepšie využívať údaje o zdraví; aktívne starnutie, nezávislý život a život s pomocou; vybaviť jednotlivcov schopnosťami na samoriadenie zdravia; podporovať integrovanú starostlivosť; zlepšovať vedecké nástroje a metódy na podporu tvorby politík a regulačných potrieb; a optimalizovať efektívnosť a účinnosť systémov zdravotnej starostlivosti a znížiť nerovnosti tvorbou politiky založenej na faktoch a rozširovaním osvedčených postupov a inovačných technológií a prístupov.

Osobitné ciele sú: pochopiť rozhodujúce faktory zdravia (vrátane potravinovo-genetických a patogénnych faktorov a faktorov súvisiacich so životným prostredím, klímou, sociálnym postavením, rodom a chudobou), zlepšiť podporu zdravia a prevenciu ochorení; pochopiť základ ochorenia a zlepšiť diagnostiku v rôznych sociálno-ekonomických prostrediach; vytvárať nákladovo účinné skríningové programy a zlepšiť posudzovanie náchylnosti na ochorenie; zlepšiť dohľad nad infekčnými chorobami v Únii aj v susedných a rozvojových krajinách a pripravenosť na boj proti epidémiám a novým chorobám; vytvárať nové a lepšie preventívne vakcíny a lieky; používať medicínu in silico na zlepšenie riadenia a predvídania ochorení; vyvíjať špecifické liečebné postupy a liečiť ochorenia; prenášať poznatky do klinickej praxe a stupňovateľných inovačných akcií; lepšie zhromažďovať a využívať údaje o zdraví a skupinové a administratívne údaje; vyvíjať štandardizované techniky analýzy údajov; podporovať zdravé a aktívne starnutie, nezávislý život a život s pomocou; zlepšiť paliatívnu medicínu a vybaviť jednotlivcov schopnosťami na samoriadenie zdravia; podporovať integrovanú starostlivosť vrátane psychosociálnych aspektov; zlepšovať vedecké nástroje a metódy na podporu tvorby politík a regulačných potrieb; a optimalizovať efektívnosť a účinnosť systémov zdravotnej starostlivosti a znížiť rozdiely a nerovnosti v oblasti zdravia prostredníctvom rozhodovania založeného na faktoch a rozširovaním najlepších postupov a inovačných technológií a prístupov. Všetky tieto činnosti primerane zohľadňujú rodovú analýzu a analýzu pohlavia. Plne využívajú existujúce príležitosti na skutočný medziodborový prístup spájajúci znalosti zo všetkých siedmich výziev a ďalších pilierov v záujme zabezpečenia udržateľných riešení v tejto oblasti. Treba podnecovať aktívne zapojenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, aby sa zaistilo rýchle prevzatie a implementácia výsledkov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 139

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

2. potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo, morský a námorný výskum a biohospodárstvo

2. potravinová bezpečnosť, kvalita a bezpečnosť potravín, udržateľné poľnohospodárstvo a lesníctvo, morský a námorný výskum a bioodvetvia

2.1 Osobitný cieľ

Osobitný cieľ spočíva v zabezpečení dostatočných zásob bezpečných vysoko kvalitných potravín a iných bioproduktov prostredníctvom vývoja produktívnych a zdrojovo účinných systémov prvovýroby so súvisiacimi ekosystémovými službami spolu s konkurencieschopným a nízkouhlíkovým dodávateľským reťazcom. To urýchli prechod na udržateľné európske biohospodárstvo.

Osobitný cieľ spočíva v zabezpečení dostatočných zásob bezpečných vysoko kvalitných zdravých potravín a iných bioproduktov prostredníctvom vývoja produktívnych a udržateľných systémov prvovýroby a spracúvania potravín efektívne využívajúcich zdroje a podpory súvisiacich ekosystémových služieb spolu s konkurencieschopným a nízkouhlíkovým dodávateľským reťazcom. To urýchli prechod na udržateľné európske biohospodárstvo.

V nasledujúcich desaťročiach bude Európa postavená pred výzvu zvýšenej súťaže o obmedzené a vyčerpateľné prírodné zdroje v dôsledku zmien klímy, najmä v rámci systémov prvotnej produkcie (poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybárstvo a akvakultúra) a pred potrebu zabezpečovať udržateľné, bezpečné a spoľahlivé dodávky potravín pre obyvateľov Európy a čoraz objemnejšiu svetovú populáciu. Odhaduje sa, že do roku 2050 bude potrebný 70 % nárast svetových dodávok potravín, aby bolo možné nasýtiť 9-miliardovú svetovú populáciu. Poľnohospodárstvo sa podieľa asi 10 % na emisiách skleníkových plynov v Únii a zatiaľ čo v Európe emisie klesajú, celosvetovo sa do roku 2030 predpovedá nárast na 20 %. Okrem toho bude Európa musieť zabezpečiť dostatočné dodávky surovín, energie a priemyselných produktov, pod podmienkou zníženia využívania zdrojov fosílneho uhlíka (výroba ropy a kvapalného plynu by sa mala podľa očakávaní znížiť do roku 2050 o 60 %), a zároveň si zachovať svoju konkurencieschopnosť. Bioodpad (ktorý sa v Únii odhaduje na 138 miliónov ton ročne, z toho do 40 % ide na skládky) predstavuje ďalší veľký problém a náklady, napriek svojej vysokej potenciálnej pridanej hodnote. Napríklad sa odhaduje, že vo vyspelých krajinách sa 30 % všetkých vyprodukovaných potravín vyhadzuje. Treba vykonať výrazné zmeny, aby sa tento objem v Únii znížil do roku 2030 o 50 %. Okrem toho hranice štátov nie sú prekážkou šírenia živočíšnych a rastlinných škodcov a chorôb vrátane zoonotických chorôb a patogénov vznikajúcich v potravinách. Hoci sú účinné vnútroštátne preventívne opatrenia potrebné, na konečnú kontrolu a účinné riadenie jednotného trhu je nevyhnutná akcia na úrovni Únie. Výzva je zložitá, má vplyv na širokú škálu vzájomne prepojených sektorov a vyžaduje si pluralitné prístupy.

V nasledujúcich desaťročiach bude Európa postavená pred výzvu zvýšenej súťaže o obmedzené a vyčerpateľné prírodné zdroje v dôsledku zmien klímy, najmä v rámci systémov prvotnej produkcie (poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybárstvo a akvakultúra), a pred potrebu zabezpečovať udržateľné, bezpečné a spoľahlivé dodávky potravín pre obyvateľov Európy a čoraz objemnejšiu svetovú populáciu. Odhaduje sa, že do roku 2050 bude potrebný 70 % nárast svetových dodávok potravín, aby bolo možné nasýtiť 9-miliardovú svetovú populáciu. Poľnohospodárstvo sa podieľa asi 10 % na emisiách skleníkových plynov v Únii a zatiaľ čo v Európe emisie klesajú, celosvetovo sa do roku 2030 predpovedá nárast na 20 %. Okrem toho bude Európa musieť zabezpečiť dostatočné dodávky surovín, čistých vodných zdrojov, energie a priemyselných produktov, pod podmienkou zníženia využívania zdrojov fosílneho uhlíka (výroba ropy a kvapalného plynu by sa mala podľa očakávaní znížiť do roku 2050 o 60 %), a zároveň si zachovať svoju konkurencieschopnosť. Bioodpad (ktorý sa v Únii odhaduje na 138 miliónov ton ročne, z toho do 40 % ide na skládky) predstavuje ďalší veľký problém a náklady, napriek svojej vysokej potenciálnej pridanej hodnote. Napríklad sa odhaduje, že vo vyspelých krajinách sa 30 % všetkých vyprodukovaných potravín vyhadzuje. Treba vykonať výrazné zmeny, aby sa tento objem v Únii znížil do roku 2030 o 50 %. Okrem toho hranice štátov nie sú prekážkou šírenia živočíšnych a rastlinných škodcov a chorôb vrátane zoonotických chorôb a patogénov vznikajúcich v potravinách. Hoci sú účinné vnútroštátne preventívne opatrenia potrebné, na konečnú kontrolu a účinné riadenie jednotného trhu je nevyhnutná akcia na úrovni Únie. Výzva je zložitá, má vplyv na širokú škálu vzájomne prepojených sektorov a vyžaduje si pluralitné prístupy.

Pre potreby trhového dopytu po dodávkach bezpečných a zdravých potravín, biomateriálov a biovýrobkov, od spotrebiteľských výrobkov po väčšinu chemických látok, je potrebných čoraz viac biologických zdrojov. Kapacity zemských a vodných ekosystémov potrebných na ich produkciu sú však obmedzené, pričom čo sa o ich využitie uchádzajú viaceré konkurenčné strany, a často nie sú riadené najlepším spôsobom, čo dokazuje napríklad výrazný pokles obsahu uhlíka v pôde a pokles plodnosti. Poľnohospodárska pôda, lesy, morské a sladkovodné vody nedostatočne využívajú rozsah podpory služieb pre ekosystémy integrovaním agronomických a environmentálnych cieľov do udržateľnej výroby.

Pre potreby trhového dopytu po dodávkach bezpečných a zdravých potravín, biomateriálov a biovýrobkov, od spotrebiteľských výrobkov po väčšinu chemických látok, je potrebných čoraz viac biologických zdrojov. Kapacity zemských a vodných ekosystémov potrebných na ich produkciu sú však obmedzené, pričom čo sa o ich využitie uchádzajú viaceré konkurenčné strany, a často nie sú riadené najlepším spôsobom, čo dokazuje napríklad výrazný pokles obsahu uhlíka v pôde a pokles plodnosti, ako aj vyčerpanie populácií rýb. Poľnohospodárska pôda, lesy, morské a sladkovodné vody nedostatočne využívajú rozsah podpory služieb pre ekosystémy integrovaním agronomických a environmentálnych cieľov do udržateľnej výroby.

Potenciál biologických zdrojov a ekosystémov by bolo možné využívať oveľa udržateľnejšie, účinnejšie a integrovanejšie. Mohol by sa napríklad lepšie využívať potenciál biomasy z lesov a odpadových tokov z poľnohospodárskeho, vodného, priemyselného a takisto mestského pôvodu.

Potenciál biologických zdrojov a ekosystémov by bolo možné využívať oveľa udržateľnejšie, účinnejšie a integrovanejšie. Mohol by sa napríklad lepšie využívať potenciál biomasy z poľnohospodárstva, lesov a odpadových tokov poľnohospodárskeho, vodného, priemyselného a takisto mestského pôvodu.

V zásade je potrebný prechod k čo najlepšiemu a obnoviteľnému využitiu biologických zdrojov a k udržateľným priemyselným systémom prvotnej produkcie a spracovania, ktoré budú schopné vyprodukovať viac potravín, tkanín a iných bioproduktov s minimom vstupov, vplyvov na životné prostredie a emisií skleníkových plynov, s posilnenými službami ekosystémov a bez tvorby odpadu a s príslušnou spoločenskou hodnotou. Zámerom je zaviesť také systémy výroby potravín, ktoré nebudú degradovať prírodné zdroje, od ktorých závisia, ale budú naopak podporovať, posilňovať a živiť základňu zdrojov, čo by umožnilo udržateľnú tvorbu bohatstva. Reakcie na to, ako tvoríme, distribuujeme, uvádzame na trh, spotrebúvame a regulujeme výrobu potravín, je nutné lepšie pochopiť a rozvíjať. Aby sa tak mohlo stať, v Európe aj za jej hranicami je rozhodujúce vyvinúť podstatné úsilie v oblasti vzájomne prepojeného výskumu a inovácie.

2.2 Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov spolu s bioodvetviami sú hlavnými sektormi podporujúcimi biohospodárstvo. To predstavuje veľký a rastúci trh, ktorého hodnota sa odhaduje na viac ako 2 000 mld. EUR, poskytuje 20 miliónov pracovných miest a v roku 2009 pokrývalo 9 % celkovej zamestnanosti v Únii. Investície do výskumu a inovácií v rámci tejto spoločenskej výzvy umožnia Európe prevziať vedúcu úlohu na dotknutých trhoch a zohrať úlohu v dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 a jej hlavných iniciatív Inovácia v Únii a Európa efektívne využívajúca zdroje.

Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov spolu s bioodvetviami sú hlavnými sektormi podporujúcimi biohospodárstvo. To predstavuje veľký a rastúci trh, ktorého hodnota sa odhaduje na viac ako 2 000 mld. EUR, poskytuje 20 miliónov pracovných miest a v roku 2009 pokrýval 9 % celkovej zamestnanosti v Únii. Investície do výskumu a inovácií v rámci tejto spoločenskej výzvy umožnia Európe prevziať vedúcu úlohu na dotknutých trhoch a zohrať úlohu v dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 a jej hlavných iniciatív Inovácia v Únii a Európa efektívne využívajúca zdroje.

Plne funkčné európske biohospodárstvo, ktorého súčasťou je udržateľná produkcia obnoviteľných zdrojov zo zemského a vodného prostredia a ich premena na potraviny, bioprodukty a bioenergiu, ako aj súvisiace verejné záujmy, bude pre Európu veľkou pridanou hodnotou. Ak sa bude riadiť udržateľným spôsobom, môže znížiť environmentálnu stopu prvotnej produkcie a zásobovací reťazec ako celok. Môže zvýšiť ich konkurencieschopnosť a poskytnúť pracovné a podnikateľské príležitostí na rozvoj vidieka a pobrežia. Výzvy v oblasti potravinovej bezpečnosti, udržateľného poľnohospodárstva a celkového biohospodárstva majú európsku a celosvetovú povahu. Sú potrebné opatrenia na úrovni Únie s cieľom zostaviť skupiny na dosiahnutie potrebnej šírky a kritického množstva a s cieľom doplniť úsilie vyvinuté jednotlivými členskými štátmi alebo skupinami členských štátov. Prístup viacerých aktérov zabezpečí potrebné interakcie prinášajúce vzájomné obohacovanie sa medzi výskumníkmi, podnikmi, farmármi/producentmi, poradcami a koncovými používateľmi. Zásah na úrovni Únie je nevyhnutný aj na zabezpečenie jednotnosti pri riešení tejto výzvy v rámci sektorov, a takisto je potrebné vytvoriť silné prepojenia medzi príslušnými politikami Únie. Vďaka koordinácii výskumu a inovácie na úrovni Únie bude možné podnietiť a zrýchliť potrebné zmeny v celej Únii.

Plne funkčné európske biohospodárstvo, ktorého súčasťou je udržateľná produkcia obnoviteľných zdrojov zo suchozemského, morského a sladkovodného prostredia a ich premena na potraviny, krmivá, tkaniny, bioprodukty a bioenergiu bude pre Európu veľkou pridanou hodnotou. Biohospodárstvo okrem funkcií súvisiacich s trhom podporuje aj širokú škálu funkcií verejného záujmu a ekosystémových služieb, ktoré by sa mali zachovať: poľnohospodárska a lesná krajina, poľnohospodárska pôda a biodiverzita lesov, kvalita a dostupnosť vody, funkčnosť pôdy, stabilita klímy, kvalita ovzdušia, odolnosť proti povodniam a požiarom. Ak sa bude riadiť udržateľným spôsobom, môže znížiť environmentálnu stopu prvotnej produkcie a zásobovací reťazec ako celok. Môže zvýšiť ich konkurencieschopnosť, zlepšiť sebestačnosť Európy a poskytnúť pracovné a podnikateľské príležitosti na rozvoj vidieka a pobrežia. Výzvy v oblasti potravinovej bezpečnosti, udržateľného poľnohospodárstva a celkového biohospodárstva majú európsku a celosvetovú povahu. Sú potrebné opatrenia na úrovni Únie s cieľom zostaviť skupiny na dosiahnutie potrebnej šírky a kritického množstva a s cieľom doplniť úsilie vyvinuté jednotlivými členskými štátmi alebo skupinami členských štátov. Prístup viacerých aktérov zabezpečí potrebné interakcie prinášajúce vzájomné obohacovanie sa medzi výskumníkmi, podnikmi, farmármi/producentmi, poradcami, spotrebiteľmi a koncovými používateľmi. Zásah na úrovni Únie je nevyhnutný aj na zabezpečenie jednotnosti pri riešení tejto výzvy v rámci sektorov a takisto je potrebné vytvoriť silné prepojenia medzi príslušnými politikami Únie. Vďaka koordinácii výskumu a inovácie na úrovni Únie bude možné podnietiť a zrýchliť potrebné zmeny v celej Únii.

S cieľom podporovať efektívnosť z hľadiska zdrojov, opatrenia v oblasti klímy a znižovať odpad budú výskum a inovácia pôsobiť spoločne so širokým záberom politík Únie a súvisiacich cieľov vrátane spoločnej poľnohospodárskej politiky (najmä politiky rozvoja vidieka) a európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť, spoločnej rybárskej politiky, integrovanej námornej politiky, európskeho programu pre zmenu klímy, rámcovej smernice o vode, rámcovej smernice o námornej stratégii, lesníckeho akčného plánu, tematickej stratégie na ochranu pôdy, stratégie Európa 2020 v oblasti biodiverzity, strategického plánu energetických technológií, politík Únie v oblasti inovácie a priemyslu, vonkajších a rozvojových politík, stratégií v oblasti zdravia rastlín, stratégií v oblasti zdravia a dobrých životných podmienok zvierat a regulačných rámcov na ochranu životného prostredia, zdravia, a bezpečnosti. Prostredníctvom lepšej integrácie výskumu a inovácií do súvisiacich politík Únie sa výrazne zvýši ich európska pridaná hodnota, vytvoria sa pákové efekty, zvýši sa ich význam pre spoločnosť a umožní sa ďalší rozvoj udržateľného hospodárenia s pôdou, morami a oceánmi a trhov v oblasti biohospodárstva.

S cieľom podporovať efektívnosť z hľadiska zdrojov, opatrenia v oblasti klímy a znižovať odpad budú výskum a inovácia pôsobiť spoločne so širokým záberom politík Únie a súvisiacich cieľov vrátane spoločnej poľnohospodárskej politiky (najmä politiky rozvoja vidieka) a európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť, európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na vodné hospodárstvo, spoločnej rybárskej politiky, integrovanej námornej politiky, európskeho programu pre zmenu klímy, rámcovej smernice o vode, rámcovej smernice o námornej stratégii, lesníckeho akčného plánu, tematickej stratégie na ochranu pôdy, stratégie Európa 2020 v oblasti biodiverzity, strategického plánu energetických technológií, politík Únie v oblasti inovácie a priemyslu, vonkajších a rozvojových politík, stratégií v oblasti zdravia rastlín, stratégií v oblasti zdravia a dobrých životných podmienok zvierat a regulačných rámcov na ochranu životného prostredia, zdravia a bezpečnosti. Prostredníctvom lepšej integrácie celého cyklu od základného výskumu po inovácie do súvisiacich politík Únie sa výrazne zvýši ich európska pridaná hodnota, vytvoria sa pákové efekty, zvýši sa ich význam pre spoločnosť, zabezpečia sa zdravé potravinárske výrobky a umožní sa ďalší rozvoj udržateľného hospodárenia s pôdou, morami a oceánmi a trhov v oblasti biohospodárstva.

Na účel podpory politík Únie spojených s biohospodárstvom a na uľahčenie riadenia a monitorovania výskumu a inovácie sa budú vykonávať činnosti spoločensko-hospodárskeho výskumu a výhľadové činnosti v spojitosti so stratégiou biohospodárstva vrátane vypracovania ukazovateľov, databáz, modelov, vízií a prognóz, a posúdenia vplyvu iniciatív na hospodárstvo, spoločnosť a životné prostredie.

Na účel podpory politík Únie spojených s biohospodárstvom a na uľahčenie riadenia a monitorovania výskumu a inovácie sa budú vykonávať činnosti spoločensko-hospodárskeho výskumu a výhľadové činnosti v spojitosti so stratégiou biohospodárstva vrátane vypracovania ukazovateľov, databáz, modelov, vízií a prognóz a posúdenia vplyvu iniciatív na hospodárstvo, spoločnosť a životné prostredie.

Akcie na riešenie tejto výzvy zamerané na dosahovanie prínosov pre spoločnosť a hospodárstvo a na modernizáciu sektorov a trhov v oblasti biohospodárstva vychádzajú z multidisciplinárneho výskumu, ktorý bude podnecovať inovácie a viesť k rozvoju nových praktík, produktov a postupov. Takisto rozvíjajú široký prístup k inovácií počnúc technickou, netechnickou, organizačnou, hospodárskou a spoločenskou inováciou, po napríklad novátorské obchodné modely, označovanie a služby.

Akcie na riešenie tejto výzvy zamerané na dosahovanie ekologických prínosov a prínosov pre spoločnosť a hospodárstvo a na modernizáciu sektorov, zúčastnených subjektov a trhov v oblasti biohospodárstva vychádzajú z multidisciplinárneho výskumu, ktorý bude podnecovať inovácie a viesť k rozvoju nových praktík, udržateľných produktov a postupov. Takisto rozvíjajú široký prístup k inovácii, počnúc technickou, netechnickou, organizačnou, hospodárskou a spoločenskou inováciou po – napríklad – novátorské obchodné modely, označovanie a služby. Musí sa plne uznať potenciál poľnohospodárov a MSP prispievať k inováciám v tejto oblasti. Prístup k biohospodárstvu zohľadňuje význam miestnych znalostí zlepšujúcich miestne schopnosti a súčasne zahŕňa rozmanitosť a zložitosť.

2.3 Základné línie činností

(a) Udržateľné poľnohospodárstvo a lesníctvo

(a) Udržateľné a konkurencischopné poľnohospodárstvo, chov hospodárskych zvierat a lesníctvo

Cieľom je dodávať dostatok potravín, krmív, biomasy a iných surovín, a zároveň zachovávať prírodné zdroje a posilňovať ekosystémové služby vrátane vyrovnávania sa s podmienkami súvisiacimi so zmenami klímy a jej zmierňovania. Činnosti sú zamerané na udržateľnejšie a produktívnejšie poľnohospodárske a lesnícke systémy, ktoré sú zdrojovo účinnejšie (ako aj nízkouhlíkové) a odolnejšie, a zároveň na rozvoj služieb, koncepcií a politík na zveľadenie vidieckeho živobytia.

Cieľom je dodávať dostatok potravín, krmív, biomasy a iných surovín a zároveň zachovávať základňu prírodných zdrojov a biodiverzitu z európskeho aj celosvetového hľadiska a posilňovať ekosystémové služby vrátane vyrovnávania sa so zmenou klímy a jej zmierňovania. Činnosti sú zamerané na udržateľnejšie a produktívnejšie poľnohospodárske systémy, systémy chovu hospodárskych zvierat a lesnícke systémy, ktoré efektívne využívajú zdroje (ako aj nízkouhlíkové ekologické poľnohospodárstvo s nízkymi vonkajšími vstupmi), chránia prírodné zdroje, sú rozmanité, produkujú menej odpadu, dokážu sa prispôsobiť meniacemu sa životnému prostrediu a sú odolné, na zlepšovanie kvality a zvyšovanie hodnoty poľnohospodárskych produktov a zároveň na rozvoj služieb, koncepcií a politík zameraných na rozmanité potravinové systémy a zveľadenie vidieckeho živobytia.

Najmä v prípade lesného hospodárstva je cieľom udržateľná produkcia bioproduktov a ekosystémové služby s náležitým zohľadnením hospodárskych, ekologických a sociálnych aspektov lesného hospodárstva. Činnosti sa zamerajú na ďalší rozvoj produkcie a udržateľnosti systémov lesného hospodárstva, ktoré efektívne využívajú zdroje a pomáhajú pri posilňovaní odolnosti lesov a ochrane biodiverzity.

(b) Udržateľný a konkurencieschopný agropotravinársky sektor pre bezpečné a zdravé stravovanie

(b) Udržateľný a konkurencieschopný agropotravinársky sektor pre bezpečné, cenovo dostupné a zdravé stravovanie

Cieľom je vyjsť v ústrety požiadavkám občanov na bezpečné, zdravé a cenovo dostupné potraviny, vytvoriť udržateľnejšie spracovanie a distribúciu potravín a krmív a zvýšiť konkurencieschopnosť potravinového sektora. Činnosti sú zamerané na zdravé a bezpečné potraviny pre všetkých, rozhodnutia spotrebiteľov na základe informácií a konkurencieschopné metódy spracovania potravín, v rámci ktorých sa využíva menej zdrojov a produkuje sa menej vedľajších produktov, odpadu a skleníkových plynov.

Cieľom je vyjsť v ústrety požiadavkám občanov na bezpečné, zdravé a cenovo dostupné potraviny, vytvoriť udržateľnejšie spracovanie a distribúciu potravín a krmív, ako aj udržateľnejšiu spotrebu potravín, a zvýšiť konkurencieschopnosť potravinového sektora. Činnosti sú zamerané na širokú škálu zdravých a bezpečných potravín vysokej kvality pre všetkých, rozhodnutia spotrebiteľov na základe informácií a konkurencieschopné metódy spracovania potravín, v rámci ktorých sa využíva menej zdrojov a prídavných látok a produkuje sa menej vedľajších produktov, odpadu a skleníkových plynov.

Cieľom je udržateľné využívanie živých vodných zdrojov s cieľom získať čo najväčší sociálny a hospodársky prínos/návratnosť z európskych oceánov a morí. Činnosti sú zamerané na optimálne prispievanie k zabezpečeniu dodávok potravín prostredníctvom rozvoja udržateľného rybárstva priaznivého voči životnému prostrediu a konkurencieschopnej európskej akvakultúry v kontexte celosvetového hospodárstva a na podporu inovácie námornej prostredníctvom biotechnológií na podnietenie inteligentného morského (tzv. modrého) rastu.

Cieľom je udržateľné využívanie a zachovanie živých vodných zdrojov s cieľom získať čo najväčší sociálny a hospodársky prínos/návratnosť z európskych oceánov a morí a zároveň ochrana biodiverzity a ekosystémových služieb. Činnosti sú zamerané na optimálne prispievanie k zabezpečeniu dodávok potravín prostredníctvom rozvoja udržateľného rybárstva priaznivého voči životnému prostrediu a konkurencieschopnej európskej akvakultúry v kontexte celosvetového hospodárstva a na podporu morskej inovácie prostredníctvom biotechnológií na podnietenie inteligentného morského (tzv. modrého) rastu s náležitým zohľadnením obmedzení aj potenciálu morského prostredia.

(d) Udržateľné a konkurencieschopné bioodvetvia

Cieľom je podpora nízkouhlíkových, zdrojovo účinných, udržateľných a konkurencieschopných európskych bioodvetví. Činnosti sú zamerané na podporu biohospodárstva prostredníctvom pretvorenia priemyselných postupov a produktov na také, ktoré sa zakladajú na biozdrojoch a sú energeticky účinné, rozvoj integrovaných biorafinérií, ktoré využívajú biomasu z prvotnej produkcie, bioodpad a vedľajšie produkty z bioodvetví, a otváranie nových trhov prostredníctvom podpory normalizácie, regulačné a demonštračné činnosti/činnosti testovania v teréne a ďalšie činnosti, pričom sa zohľadňuje vplyv biohospodárstva na využívanie pôdy a zmeny využívania pôdy.

Cieľom je podpora európskych bioodvetví, ktoré sú nízkouhlíkové, efektívne využívajú zdroje (a to aj z hľadiska účinnosti využívania živín, energie, uhlíka, vody a pôdy), sú udržateľné a konkurencieschopné, a zároveň premena bioodpadu na hodnotu s naplno využívaným potenciálom, na čo je zásadne dôležité zaviesť uzavretý obeh živín medzi mestskými a vidieckymi oblasťami. Činnosti sú zamerané na podporu biohospodárstva prostredníctvom pretvorenia priemyselných postupov a produktov na také, ktoré sa zakladajú na biozdrojoch a sú energeticky účinné, rozvoj integrovaných biorafinérií druhej a tretej generácie, ktoré produkujú a využívajú biomasu a iný odpad z prvotnej poľnohospodárskej a lesníckej produkcie, bioodpad a vedľajšie produkty z bioodvetví, a premenu bioodpadu v mestských oblastiach na poľnohospodárske vstupy efektívnym čistením prostredníctvom podpory – v prípade potreby – normalizácie a systémov certifikácie, ale aj prostredníctvom regulačných a demonštračných činností/činností testovania v teréne a ďalších činností, pričom sa zohľadňuje environmentálny a sociálno-ekonomický vplyv biohospodárstva na využívanie pôdy a zmeny využívania pôdy, ako aj názory a obavy občianskej spoločnosti.

(da) Prierezový morský a námorný výskum

Využívanie živých a neživých morských zdrojov, ako aj rôznych zdrojov morskej energie a široká škála rôznych využití mora prinášajú prierezové vedecké a technické výzvy.

Moria a oceány tiež zohrávajú kľúčovú úlohu pri regulácii klímy, ale intenzívne na ne vplývajú vnútrozemské, pobrežné a morské aktivity človeka i zmena klímy. Celkovým cieľom je rozvíjať prierezové vedecké a technické znalosti v morskej a námornej oblasti (a to aj prostredníctvom štúdia morských vtákov) so zámerom uvoľniť potenciál modrého rastu v celej škále morských a námorných priemyselných odvetví a súčasne chrániť morské prostredie a prispôsobovať sa zmene klímy. Tento strategický koordinovaný prístup k morskému a námornému výskumu naprieč všetkými výzvami a piliermi programu Horizont 2020 podporí aj vykonávanie relevantných politík Únie s cieľom pomôcť dosiahnuť kľúčové ciele modrého rastu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 140

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

3. Bezpečná, čistá a efektívna energia

3.1. Osobitný cieľ

Osobitný cieľ spočíva v zabezpečení prechodu k spoľahlivému, udržateľnému a konkurencieschopnému energetickému systému v kontexte čoraz väčšieho nedostatku zdrojov, zvyšujúcich sa energetických potrieb a klimatických zmien.

Osobitný cieľ spočíva v zabezpečení prechodu k spoľahlivému, cenovo dostupnému, udržateľnému a konkurencieschopnému energetickému systému v kontexte čoraz väčšieho nedostatku zdrojov, zvyšujúcich sa energetických potrieb a klimatických zmien.

Únia plánuje znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov o 20 % pod úrovne z roku 1990 a do roku 2050 plánuje ďalšie zníženie o 80 – 95 %. Okrem toho by do roku 2020 mala energia z obnoviteľných zdrojov pokryť 20 % konečnej energetickej spotreby a energetická efektívnosť by sa mala zvýšiť o 20 %. Všetky scenáre eliminácie emisií uhlíka uvedené v Pláne postupu v energetike do roku 2050 ukazujú, že technológie energie z obnoviteľných zdrojov budú predstavovať najväčší podiel technológií dodávok energie. Musí to byť sprevádzané ambicióznymi politikami v oblasti energetickej efektívnosti, čo je nákladovo najúčinnejší spôsob dosiahnutia našich dlhodobých cieľov týkajúcich sa eliminácie emisií uhlíka. Preto je vhodné, aby sa 75 % rozpočtu v rámci tejto výzvy vyčlenilo na výskum a inovácie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti konečného využitia energie, inteligentných sústav a uskladňovania energie. Ďalších 15 % rozpočtu by sa malo vyčleniť na program Inteligentná energia – Európa. Dosiahnutie týchto cieľov si vyžaduje reorganizáciu energetického systému, ktorá spočíva v kombinácii rozvoja alternatív k fosílnym palivám, energetickej bezpečnosti a cenovej dostupnosti a zároveň si vyžaduje posilnenie hospodárskej konkurencieschopnosti Európy. Európa je v súčasnosti tomuto cieľu veľmi vzdialená. 80 % európskeho energetického systému sa stále spolieha na fosílne palivá a sektor produkuje 80 % všetkých emisií skleníkových plynov v Únii. Každoročne sa na dovoz energie vynaloží 2,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) Únie, čo sa pravdepodobne ešte zvýši. Tento trend by viedol k úplnej závislosti od dovozu ropy a zemného plynu v roku 2050. Európsky priemysel a spotrebitelia čelia nestálosti cien za energie na svetovom trhu, ku ktorej sa pripájajú obavy o bezpečnosť dodávok, a čoraz väčší podiel svojich príjmov vynakladajú na energiu.

V pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 sa uvádza, že cielené zníženie emisií skleníkových plynov sa bude musieť dosiahnuť prevažne na území Únie. Vyžiada si to zníženie emisií CO2 o viac ako 90 % do roku 2050 v sektore energetiky, o viac ako 80 % v priemysle a najmenej o 60 % v doprave a okolo 90 % v sektore bývania a služieb.

V pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 sa uvádza, že cielené zníženie emisií skleníkových plynov by sa muselo dosiahnuť prevažne na území Únie. Vyžiada si to zníženie emisií CO2 o viac ako 90 % do roku 2050 v sektore energetiky, o viac ako 80 % v priemysle a najmenej o 60 % v doprave a približne 90 % v sektore bývania a služieb. Plán prechodu tiež ukazuje, že okrem iného zemný plyn môže v krátkodobom až strednodobom horizonte prispieť k transformácii energetického sektora v kombinácii s využívaním technológie CCS.

Na dosiahnutie tohto zníženia je potrebné investovať značné prostriedky do výskumu, vývoja, demonštračných činností a postupného zavádzania na trh účinných, bezpečných a spoľahlivých nízkouhlíkových energetických technológií a služieb. Toto úsilie musí ísť ruka v ruke so zabezpečovaním netechnických riešení na strane ponuky aj dopytu. Všetko toto musí byť súčasťou integrovanej nízkouhlíkovej politiky vrátane zvládnutia kľúčových podporných technológií, najmä riešení IKT, modernej výroby, spracovania a materiálov. Cieľom je vytvoriť účinné energetické technológie a služby, ktoré možno zoširoka zaviesť na európskych a medzinárodných trhoch, a zriadiť inteligentné riadenie na strane dopytu prostredníctvom otvoreného a transparentného obchodného trhu s energiou a inteligentných systémov na riadenie energetickej účinnosti.

Na dosiahnutie tohto zníženia je potrebné investovať značné prostriedky do výskumu, vývoja, demonštračných činností a postupného zavádzania na trh cenovo prístupných, účinných, bezpečných, zabezpečených a spoľahlivých nízkouhlíkových energetických technológií a služieb vrátane uskladňovania elektrickej energie a postupného zavádzania malých energetických systémov a energetických mikrosystémov. Toto úsilie musí ísť ruka v ruke so zabezpečovaním netechnických riešení na strane ponuky aj dopytu. Všetko toto musí byť súčasťou integrovanej udržateľnej nízkouhlíkovej politiky vrátane zvládnutia kľúčových podporných technológií, najmä riešení IKT, modernej výroby, spracovania a materiálov. Cieľom je vytvoriť účinné energetické technológie a služby, ktoré prispejú k riešeniu energetických výziev, najmä tých spojených so začleňovaním energie z obnoviteľných zdrojov, a ktoré možno zoširoka zaviesť na európskych a medzinárodných trhoch, a zriadiť inteligentné riadenie na strane dopytu prostredníctvom otvoreného a transparentného obchodného trhu s energiou a bezpečných inteligentných systémov na riadenie energetickej účinnosti.

3.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Nové technológie a riešenia musia čeliť konkurencii v oblasti nákladov a spoľahlivosti s vysoko zdokonalenými energetickými systémami s dobre zabehnutými funkciami a technológiami. Výskum a inovácia tieto nové, čistejšie, nízkouhlíkové, energeticky účinnejšie zdroje podstatne pomáhajú v potrebnom rozsahu komerčne zatraktívniť. Ani priemysel, ani jednotlivé členské štáty nie sú schopní sami znášať náklady a riziká, ktorých hlavné hnacie sily (prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo, zabezpečovanie cenovo dostupnej energie) sú mimo trhu.

Nové technológie a riešenia musia konkurovať energetickým systémom určeným pre historické funkcie a technológie, ktoré dosiaľ absorbujú veľkú väčšinu finančných prostriedkov na výskum a dotácií vo svete a v Európe. Výskum a inovácia podstatne pomáhajú nové, čistejšie, obnoviteľné a energeticky účinnejšie zdroje v potrebnom rozsahu komerčne zatraktívniť. Ani priemysel, ani jednotlivé členské štáty nie sú schopní samy znášať náklady a riziká, ktorých hlavné hnacie sily (prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo, zabezpečovanie cenovo dostupnej energie) sú mimo trhu.

Zrýchlenie tohto rozvoja si bude vyžadovať strategický prístup na úrovni Únie, ktorý bude zastrešovať dodávky energie, dopyt a použitie v budovách, službách, doprave a priemyselných hodnotových reťazcoch. Jeho súčasťou bude aj zosúladenie zdrojov v rámci Únie vrátane fondov politiky súdržnosti, najmä prostredníctvom vnútroštátnych a regionálnych inteligentných špecializovaných stratégií, systémov obchodovania s emisiami (ETS), verejného obstarávania a ďalších finančných mechanizmov. Bude si to vyžadovať aj politiky v oblasti regulácie a zavádzania obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti, technickej podpory a budovania kapacít na odstránenie netechnických prekážok šitých na mieru.

Zrýchlenie tohto rozvoja si bude vyžadovať strategický prístup na úrovni Únie, ktorý bude zastrešovať dodávky energie, dopyt a použitie v budovách, službách, doprave a priemyselných hodnotových reťazcoch. Jeho súčasťou bude aj zosúladenie zdrojov v rámci Únie vrátane fondov politiky súdržnosti, najmä prostredníctvom vnútroštátnych a regionálnych inteligentných špecializovaných stratégií, systémov obchodovania s emisiami (ETS), verejného obstarávania a ďalších finančných mechanizmov. Bude si to vyžadovať aj politiky v oblasti regulácie a zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej účinnosti, individuálne prispôsobenej technickej podpory a budovania kapacít na odstránenie netechnických prekážok.

Takýto strategický prístup ponúka strategický plán energetických technológií (plán SET). Ten obsahuje dlhodobý program na riešenie kľúčových úzkych profilov v oblasti inovácie, ktorým čelia technológie hraničného výskumu, výskum a vývoj/overovanie vo fáze koncepcie a program demonštračnej fázy, v ktorej spoločnosti hľadajú kapitál na financovanie veľkých projektov, ktoré sú prvé svojho druhu a snažia sa začať proces zavádzania na trh. Zdroje potrebné na kompletné vykonanie plánu SET sa odhadujú na 8 mld.

Takýto strategický prístup ponúka strategický plán energetických technológií (plán SET). Ten obsahuje dlhodobý program na riešenie kľúčových úzkych profilov v oblasti inovácie, ktorým čelia technológie hraničného výskumu, výskum a vývoj/overovanie vo fáze koncepcie a program demonštračnej fázy, v ktorej spoločnosti hľadajú kapitál na financovanie veľkých projektov, ktoré sú prvé svojho druhu a snažia sa začať proces zavádzania na trh. Okrem množstva technológií zastúpených v pláne SET sa nezanedbajú ani ďalšie nové technológie s rušivým potenciálom.

Zdroje potrebné na úplné splnenie plánu SET EUR boli odhadnuté na 8 mld. EUR ročne po dobu 10 rokov. Táto suma vysoko presahuje kapacity jednotlivých členských štátov alebo zainteresovaných strán z oblasti výskumu alebo priemyslu. Sú potrebné investície v oblasti výskumu a inovácie na úrovni Únie v spojení s mobilizáciou úsilia v celej Európe vo forme spoločného vykonávania a rozdelenia rizika a kapacít. Financovaním energetického výskumu a inovácie na úrovni Únie sa teda doplnia činnosti členských štátov tak, že sa zameria na činnosti s jednoznačnou pridanou hodnotou pre EÚ, najmä na tie, ktoré majú veľký potenciál na zvýšenie efektu vnútroštátnych zdrojov. Akciami na úrovni Únie sa takisto podporia vysoko rizikové, vysoko nákladné, dlhodobé programy, ktoré sú mimo dosahu jednotlivých členských štátov, zhromaždí sa úsilie na zníženie investičného rizika v rámci veľkorozmerných činností, ako je napr. priemyselná demonštrácia, a vytvoria sa celoeurópske, interoperabilné energetické riešenia.

Zdroje potrebné na úplné splnenie plánu SET boli odhadnuté na 8 mld. EUR ročne po dobu nasledujúcich 10 rokov. Táto suma vysoko presahuje kapacity jednotlivých členských štátov alebo zainteresovaných strán z oblasti výskumu alebo priemyslu. Sú potrebné investície v oblasti výskumu a inovácie na úrovni Únie v spojení s mobilizáciou úsilia v celej Európe vo forme spoločného vykonávania a rozdelenia rizika a kapacít. Financovaním energetického výskumu a inovácie na úrovni Únie sa teda doplnia a rozšíria činnosti členských štátov tak, že sa zameria na činnosti s jednoznačnou pridanou hodnotou Únie, najmä na tie, ktoré majú veľký potenciál na zvýšenie efektu vnútroštátnych zdrojov a vytváranie pracovných miest v Európe. Akciami na úrovni Únie sa takisto podporia vysoko rizikové, vysoko nákladné, dlhodobé programy, ktoré sú mimo dosahu jednotlivých členských štátov, zhromaždí sa úsilie na zníženie investičného rizika v rámci veľkorozmerných činností, ako je napr. priemyselná demonštrácia, a vytvoria sa celoeurópske, interoperabilné energetické riešenia. Finančné prostriedky Únie sa v súlade s dlhodobými cieľmi Únie v oblasti energetiky a klímy použijú na financovanie udržateľnej technológie.

Vykonávaním plánu SET ako výskumného a inovačného piliera európskej energetickej politiky sa posilní bezpečnosť dodávok Únie a prechod k nízkouhlíkovému hospodárstvu, uľahčí sa prepojenie výskumných a inovačných programov s transeurópskymi a regionálnymi investíciami do energetických infraštruktúr a zvýši sa ochota investorov uvoľniť kapitál na dlhotrvajúce projekty s výraznými technickými a trhovými rizikami. Vytvorí príležitosti na inovácie pre malé a veľké spoločnosti a pomôže im dosiahnuť alebo udržať si konkurencieschopnosť na svetovej úrovni, v rámci ktorej sú príležitosti v oblasti energetických technológií veľké a rastúce.

Na medzinárodnej úrovni sa opatreniami prijatými na úrovni Únie zabezpečí kritické množstvo na prilákanie záujmu ostatných technických lídrov a posilnia sa medzinárodné partnerstvá v záujme riešenia cieľov Únie. Medzinárodným partnerom uľahčí interakciu s Úniou pri budovaní spoločných akcií, ktoré sú prínosné a zaujímavé pre obe strany.

Činnosti v rámci tejto výzvy preto budú tvoriť technický základ európskej politiky v oblasti energie a klímy. Prispeje sa nimi takisto k dosahovaniu cieľov iniciatívy Inovácia v Únii v oblasti energetiky a cieľov politiky vymedzených v iniciatívach Európa efektívne využívajúca zdroje, Priemyselná politika vo veku globalizácie a Digitálna agenda pre Európu.

Výskumné a inovačné činnosti v oblasti jadrového štiepenia a energie jadrovej syntézy sa vykonávajú v časti EURATOM programu Horizont 2020.

Výskumné a inovačné činnosti v oblasti jadrovej fúzie a bezpečnostných a zabezpečovacích aspektov energie jadrového štiepenia sa vykonávajú v časti EURATOM programu Horizont 2020. Zohľadnia sa možné synergie medzi výzvou týkajúcou sa „bezpečnej, čistej a efektívnej energie“ a časťou EURATOM programu Horizont 2020.

3.3. Základné línie činností

(a) Zníženie energetickej spotreby a uhlíkovej stopy prostredníctvom inteligentného a udržateľného využívania

(a) Zvýšenie energetickej efektívnosti a zníženie spotreby energie a uhlíkovej stopy prostredníctvom inteligentného, udržateľného a bezpečného využívania

Činnosti sa zameriavajú na výskum a testovanie v plnom rozsahu, pokiaľ ide o nové koncepcie, netechnické riešenia, účinnejšie, spoločensky prijateľné a cenovo dostupnejšie technické zložky a systémy so zabudovanou inteligenciou, s cieľom umožniť energetické riadenie v reálnom čase a vytvoriť budovy s takmer nulovými emisiami, obnoviteľné vyhrievanie a chladenie, vysoko účinné odvetvia a masové preberanie efektívne účinných riešení zo strany spoločností, jednotlivcov, komunít a miest.

Činnosti sa zameriavajú na výskum a testovanie v plnom rozsahu, pokiaľ ide o nové koncepcie, netechnické riešenia, účinnejšie, spoločensky prijateľné a cenovo dostupnejšie technické zložky a systémy so zabudovanou inteligenciou, s cieľom umožniť energetické riadenie v reálnom čase pre mestá a územia, budovy s takmer nulovou spotrebou energie a s kladnou energetickou bilanciou, zmodernizované budovy, obnoviteľné vyhrievanie a chladenie, vysoko účinné odvetvia a masové preberanie energeticky účinných a energeticky úsporných riešení a služieb spoločnosťami, jednotlivcami, komunitami a mestami.

(b) Nízkonákladové, nízkouhlíkové dodávky elektrickej energie

(b) Udržateľné nízkonákladové, nízkouhlíkové dodávky elektrickej energie

Činnosti sú zamerané na výskum, vývoj a demonštráciu v plnom rozsahu, pokiaľ ide o inovatívne zdroje obnoviteľnej energie a technológie na zachytávanie a ukladanie uhlíka, ktoré ponúkajú väčší rozsah, nižšie náklady, technológie bezpečné pre životné prostredie so zvýšenou účinnosťou z hľadiska konverzie a s väčšou dostupnosťou pre rôzne trhové a prevádzkové prostredia.

Činnosti sú zamerané na výskum, vývoj a demonštráciu v plnom rozsahu, pokiaľ ide o inovatívne zdroje obnoviteľnej energie a technológie na zachytávanie uhlíka, technológie na uskladňovanie, ktoré ponúkajú väčší rozsah, nižšie náklady, technológie bezpečné pre životné prostredie, ktoré ponúkajú alternatívu k fosílnym palivám alebo podstatne prispievajú k zníženiu uhlíkovej stopy fosílnych palív, so zvýšenou účinnosťou z hľadiska konverzie a uskladnenia a s väčšou dostupnosťou pre rôzne trhové a prevádzkové prostredia.

Činnosti sú zamerané na výskum, vývoj a demonštráciu v plnom rozsahu, pokiaľ ide o technológie a hodnotové reťazce na zvýšenie konkurencieschopnosti a udržateľnosti bioenergie, na skrátenie času uvedenia na trh technológií založených na vodíku a palivových článkoch a na vytvorenie nových možností vykazujúcich dlhodobý potenciál dozrievania.

Činnosti sú zamerané na výskum, vývoj a demonštráciu v plnom rozsahu, pokiaľ ide o technológie a hodnotové reťazce na zvýšenie konkurencieschopnosti a udržateľnosti bioenergie, vodíka, palivových článkov a iných alternatívnych kvapalných alebo plynných palív s potenciálom efektívnejšej konverzie energie.

Činnosti sa zameriavajú aj na vývoj a zavádzanie technológií zálohovania a vyvažovania, a to aj v rámci tradičných elektrární, čo umožní vyššiu pružnosť a efektívnosť s cieľom účinne plniť potrebu zasiahnuť v prípade, keď variabilné energie z obnoviteľných zdrojov nemôžu dodávať energiu do systému a zabezpečovať stabilitu siete.

(d) Jednotná, inteligentná európska elektrická sieť

(d) Jednotná, inteligentná flexibilná európska energetická sieť

Činnosti sa zameriavajú na výskum, vývoj a demonštráciu v plnom rozsahu, pokiaľ ide o nové sieťové technológie vrátane uskladnenia, systémy a štruktúry trhu na plánovanie, monitorovanie, kontrolu a bezpečnú prevádzku interoperabilných sietí na otvorenom, nízkouhlíkovom, prispôsobivom klimatickým podmienkam a konkurencieschopnom trhu za bežných a mimoriadnych podmienok.

Činnosti sa zameriavajú na výskum, vývoj a demonštráciu v plnom rozsahu, pokiaľ ide o nové sieťové technológie vrátane pružných systémov uskladnenia energie v rámci celého elektrického reťazca a štruktúry trhu na plánovanie, monitorovanie, kontrolu a bezpečnú prevádzku interoperabilných a pružných sietí a vyváženie rastúceho podielu energie z obnoviteľných zdrojov na otvorenom, dekarbonizovanom, environmentálne udržateľnom konkurencieschopnom trhu odolnom voči zmene klímy za bežných a mimoriadnych podmienok, čím sa podporí plné zavedenie a využívanie variabilných zdrojov obnoviteľnej energie.

Pozornosť sa venuje aj tzv. inteligentným sieťam vo vidieckych oblastiach, ktoré prinášajú osobitné výzvy a vyžadujú inovatívny technologický pokrok.

(e) Nové poznatky a technológie

Činnosti sú zamerané na multidisciplinárny výskum energetických technológií (vrátane vizionárskych akcií) a spoločnú realizáciu celoeurópskych výskumných programov a zariadení svetovej triedy.

Činnosti sú zamerané na multidisciplinárny výskum udržateľných energetických technológií (vrátane vizionárskych akcií) a spoločnú realizáciu celoeurópskych výskumných programov a zariadení svetovej triedy. Technologickú inováciu sprevádzajú politiky a iniciatívy podporujúce netechnologickú inováciu.

(f) Pevné rozhodovanie a zapojenie verejnosti.

Činnosti zahŕňajú vývoj nástrojov, metód a vzorov pevnej a transparentnej politickej podpory ako aj činnosti zamerané na akceptáciu a zapojenie verejnosti, zapojenie používateľov a udržateľnosť.

Činnosti zahŕňajú vývoj nástrojov, metód a vzorov, ako sú napríklad perspektívne scenáre pevnej a transparentnej politickej podpory, ako aj činnosti zamerané na akceptáciu verejnosťou a jej zapojenie, zapojenie používateľov, posudzovanie vplyvov na životné prostredie a udržateľnosť.

(g) Uvádzanie energetických inovácií na trh

(g) Uvádzanie energetických inovácií na trh, posilnenie trhov a spotrebiteľov prostredníctvom programu Inteligentná energia – Európa III

Činnosti sú zamerané na aplikované inovácie s cieľom uľahčiť uvedenie nových energetických technológií a služieb na trh, odstrániť prekážky netechnologického charakteru a urýchliť cenovo efektívne vykonávanie energetických politík Únie.

Činnosti sú zamerané na aplikované inovácie s cieľom uľahčiť uvedenie nových udržateľných energetických technológií a služieb na trh, odstrániť prekážky netechnologického charakteru a urýchliť nákladovo efektívne vykonávanie energetických politík Únie. V tejto súvislosti bude pokračovať program Inteligentná energia – Európa, ktorý bol úspešne zavedený v rámci programu pre konkurencieschopnosť a inovácie s ambicióznym rozdelením rozpočtu v rámci súčasného programu Horizont 2020.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 141

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

4. Inteligentná, zelená a integrovaná doprava

4. Inteligentná, zelená a integrovaná doprava a mobilita

4.1. Osobitný cieľ

Osobitný cieľ spočíva vo vytvorení európskeho dopravného systému, ktorý účinný z hľadiska zdrojov, šetrný voči životnému prostrediu, bezpečný a bez medzier, v prospech občanov, hospodárstva a spoločnosti.

Osobitný cieľ spočíva vo vytvorení európskeho dopravného systému (vrátane jeho sieťovej infraštruktúry), ktorý efektívne využíva zdroje, je cenovo dostupný, šetrný voči klíme a životnému prostrediu, bezpečný a interoperabilný v prospech občanov, hospodárstva Únie a spoločnosti. Takýto dopravný systém zahŕňa filozofiu zdravého starnutia, pričom prináša osoh všetkým bez ohľadu na vek, pohlavie a zdravotné postihnutie a zohľadňuje dimenzie univerzálneho dizajnu.

Európa sa musí vyrovnať s rastúcimi potrebami občanov v oblasti mobility, pričom musí prihliadať na hospodársky výkon a požiadavky nízkouhlíkového hospodárstva, schopného prispôsobiť sa zmene klímy. Napriek tomu, že sektor dopravy rastie, musí sa v ňom dosiahnuť podstatné zníženie skleníkových plynov a ďalších nepriaznivých vplyvov na životné prostredie, a musí sa odstrániť jeho závislosť na rope, a zároveň zachovať vysoká miera účinnosti a mobility.

Európa sa musí vyrovnať s meniacimi sa potrebami občanov v oblasti mobility, ktoré sú ovplyvňované novými demografickými a spoločenskými výzvami, a územnej súdržnosti, pričom musí prihliadať na hospodársky výkon a požiadavky energeticky účinnej nízkouhlíkovej spoločnosti a hospodárstva odolného voči zmene klímy. Napriek tomu, že sektor dopravy rastie, musí sa v ňom dosiahnuť podstatné zníženie skleníkových plynov a ďalších nepriaznivých vplyvov na životné prostredie a musí sa odstrániť jeho závislosť od ropy a iných fosílnych palív a zároveň zachovať vysokú mieru účinnosti, cenovej dostupnosti a mobility bez zvyšovania odľahlosti regiónov, ktoré už sú izolované. Systémy hromadnej dopravy predstavujú bezpečnostné výzvy, ktorými sa treba zaoberať už vo fáze výskumu.

Udržateľnú mobilitu možno dosiahnuť len ak sa vykoná radikálna zmena systému dopravy na základe prelomových poznatkov výskumu v oblasti dopravy, rozsiahlych inovácií a súrodým celoeurópskym uplatňovaním ekologickejších, bezpečnejších a inteligentnejších dopravných riešení.

Udržateľnú mobilitu možno dosiahnuť len vtedy, ak sa vykoná radikálna zmena systému dopravy a mobility na základe prelomových poznatkov jeho výskumu a rozsiahlych inovácií, a súrodým celoeurópskym uplatňovaním ekologickejších, zdravších, bezpečnejších, spoľahlivejších a inteligentnejších dopravných riešení a riešení v oblasti mobility.

Výskum a inovácie musia priniesť zacielený a včasný pokrok, ktorým sa umožní dosiahnutie kľúčových politických cieľov Únie, a zároveň sa zvýši konkurencieschopnosť hospodárstva, podporí prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo odolné voči zmenám klímy a zachová sa vedúce postavenie na svetovom trhu.

Výskum a inovácie musia priniesť každému spôsobu dopravy zacielený a včasný pokrok, ktorým sa umožní dosiahnutie kľúčových politických cieľov Únie a zároveň sa zvýši konkurencieschopnosť hospodárstva, podporí prechod na nízkouhlíkové a energeticky účinné hospodárstvo odolné voči zmene klímy a založené na energii z obnoviteľných zdrojov, zvýši sa mobilita v Európe a zachová sa vedúce postavenie na svetovom trhu.

Do výskumu, inovácie a zavádzania treba investovať nemalé prostriedky, no pokiaľ by sa nezabezpečilo zlepšenie udržateľnosti dopravy, v dlhodobom meradle by boli výsledkom neprípustne vysoké spoločenské, ekologické a hospodárske náklady.

Do výskumu, inovácie a zavádzania treba investovať nemalé prostriedky, no pokiaľ by sa nezabezpečilo zlepšenie udržateľnosti celého dopravného systému a systému mobility, v dlhodobom meradle by boli výsledkom neprípustne vysoké spoločenské, ekologické a hospodárske náklady. Podobne platí, že ak sa nepodarí udržať vedúce technologické postavenie Európy v oblasti dopravy, bude to prekážkou dosiahnutia vyššie uvedeného cieľa a bude to mať vážne a škodlivé dôsledky na európske pracovné miesta a dlhodobý hospodársky rast.

4.2 Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Doprava je jednou z hlavných hnacích síl konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva a rastu. Zabezpečuje mobilitu osôb a tovarov, ktorá je nevyhnutná pre integrovaný európsky jednotný trh a otvorenú a inkluzívnu spoločnosť. Predstavuje jedno z najväčších aktív Európy, pokiaľ ide o priemyselné kapacity a kvalitu služieb a na mnohých svetových trhoch má vedúce postavenie. Odvetvie dopravy a výroba dopravných zariadení spoločne predstavujú 6,3 % HDP EÚ. Zároveň európske odvetvie dopravy čelí čoraz tvrdšej konkurencii z ostatných častí sveta. Na zabezpečenie konkurenčnej výhody Európy v budúcnosti a na zmiernenie nedostatkov súčasného dopravného systému budú potrebné prelomové technológie.

Doprava je jednou z hlavných hnacích síl konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva a rastu. Zabezpečuje územnú súdržnosť a mobilitu osôb a tovaru, ktorá je nevyhnutná pre integráciu jednotného európskeho trhu a otvorenú a inkluzívnu spoločnosť. Predstavuje jedno z najväčších aktív Európy, pokiaľ ide o priemyselné kapacity a kvalitu služieb, a na mnohých svetových trhoch má vedúce postavenie. Odvetvie dopravy a výroba dopravných zariadení samy predstavujú 6,3 % HDP EÚ a približne 13 miliónov pracovných miest. Celkový príspevok odvetvia dopravy k hospodárstvu Únie je však omnoho väčší, keďže obchodovanie s tovarom, ktoré predstavuje takmer 30 % HDP Únie, ako aj mnohé služby a mnohí pracovníci, ktorí za prácou cestujú, úplne závisia od efektívnej dopravy. To, ako doprava spoločnosti prospieva spájaním ľudí, je tiež významné, ale ťažko kvantitatívne hodnotiteľné, a je zásadne dôležité pre slobodu pohybu v Európe. Zároveň európske odvetvie dopravy čelí čoraz tvrdšej konkurencii z ostatných častí sveta. Na zabezpečenie konkurenčnej výhody Európy v budúcnosti a na zmiernenie nedostatkov súčasného dopravného systému budú potrebné prelomové technológie.

Sektor dopravy je hlavným prispievateľom k emisiám skleníkových plynov a produkuje až štvrtinu všetkých emisií. Doprava závisí z 96 % od fosílnych palív. Čoraz väčším problémom je hustá premávka; systémy nie sú zatiaľ dostatočne inteligentné; alternatívny na obmenenie rôznych spôsobov dopravy nie sú vždy príťažlivé; obete cestných nehôd sú naďalej na dramaticky vysokej úrovni 34 000 osôb ročne v Únii; občania a podniky očakávajú vytvorenie dopravného systému, ktorý je bezpečný a spoľahlivý. Mestské prostredie predstavuje osobitnú výzvu v oblasti udržateľnosti dopravy.

Sektor dopravy je hlavným prispievateľom k emisiám skleníkových plynov a produkuje až štvrtinu všetkých emisií. Doprava závisí z 96 % od fosílnych palív. Čoraz väčším problémom je hustá premávka; systémy nie sú zatiaľ dostatočne inteligentné; alternatívny na prechod na udržateľnejšie spôsoby dopravy nie sú vždy príťažlivé; obete cestných nehôd sú naďalej na dramaticky vysokej úrovni 34 000 osôb ročne v Únii; občania a podniky očakávajú vytvorenie dopravného systému, ktorý je dostupný pre všetkých, bezpečný a spoľahlivý. Mestské prostredie predstavuje osobitnú výzvu v oblasti lepšieho vyváženia kvality života a udržateľnosti dopravy a mobility.

Za niekoľko desaťročí by očakávaná miera rastu dopravy dostala európsku dopravu do slepej uličky a vytvorila by nezvládnuteľné hospodárske náklady a dôsledky pre spoločnosť. Podľa prognóz sa počet osobokilometrov v nasledujúcich 40 rokoch zdvojnásobí a porastie dvakrát rýchlejšie ako v prípade leteckej dopravy. Emisie CO2 porastú do roku 2050 o 35 %. Náklady na hustú premávku sa zvýšia o 50 % na takmer 200 mld. EUR ročne. Externé náklady na nehody sa zvýšia o približne 60 mld. EUR v porovnaní s rokom 2005.

Za niekoľko desaťročí by očakávaná miera rastu dopravy dostala európsku dopravu do slepej uličky a vytvorila by nezvládnuteľné hospodárske náklady a dôsledky pre spoločnosť s katastrofálnymi hospodárskymi a spoločenskými následkami. Ak budú tendencie z minulosti pokračovať aj v budúcnosti, podľa prognóz sa počet osobokilometrov v nasledujúcich 40 rokoch zdvojnásobí a porastie dvakrát rýchlejšie ako v prípade leteckej dopravy. Emisie CO2 porastú do roku 2050 o 35 %. Náklady na hustú premávku sa zvýšia približne o 50 % na takmer 200 mld. EUR ročne. Externé náklady na nehody sa zvýšia o približne 60 mld. EUR v porovnaní s rokom 2005.

Postupovať ďalej bez zmien preto nie je možné. Výskum a inovácie vychádzajúce z politických cieľov a zamerané na kľúčové výzvy podstatne prispejú k naplneniu cieľov Únie na obmedzenie zvyšovania svetovej teploty o 2 ºC, odstránenie 60 % emisií CO2 z dopravy, radikálne zníženie nákladov na preťaženie premávky a nehody a na takmer úplné odstránenie úmrtnosti na cestách do roku 2050.

Problémy znečistenia, preťaženia, bezpečnosti a zabezpečenia sú bežné v celej Únii a vyžadujú si spoluprácu na reakciách v celej Európe. Zrýchlenie vývoja a nasadzovania nových technológií a inovatívnych riešení pre vozidlá, infraštruktúry a riadenie dopravy bude kľúčové na dosiahnutie čistejšieho a efektívnejšieho systému dopravy v Únii; na dodávanie výsledkov potrebných na zmiernenie zmeny klímy a zlepšenie účinnosti zdrojov; na zachovanie vedúceho postavenia Európy na svetových trhoch výrobkov a služieb súvisiacich s dopravou. Tieto ciele nemožno dosiahnuť iba roztrieštenými vnútroštátnymi snahami.

Problémy znečistenia, preťaženia, bezpečnosti a zabezpečenia sú bežné v celej Únii a vyžadujú si spoluprácu na reakciách v celej Európe. Zrýchlenie vývoja a nasadzovania nových technológií a inovatívnych riešení pre vozidlá, ktoré zabezpečí súdržný rozvoj infraštruktúry, a riadenie dopravy bude kľúčové pre dosiahnutie čistejšieho, bezpečnejšieho, spoľahlivejšieho, dostupnejšieho a efektívnejšieho systému dopravy v Únii; pre dosahovanie výsledkov potrebných na zmiernenie zmeny klímy a zlepšenie účinnosti zdrojov; a pre zachovanie vedúceho postavenia Európy na svetových trhoch výrobkov a služieb súvisiacich s dopravou. Tieto ciele nemožno dosiahnuť iba roztrieštenými vnútroštátnymi snahami.

Je takisto nevyhnutné podporiť už existujúce riešenia tým, že sa vytvoria účinné, inteligentné, interoperabilné a prepojené systémy súvisiace so systémami SESAR, Galileo, EGNOS, GMES, ERTMS, RIS, SafeSeaNet, LRIT a s inteligentným dopravným systémom. Rovnako sa musí pokračovať v realizácii iniciatív, ako je e-bezpečnosť a eCall.

Financovaním výskumu a inovácie v oblasti dopravy na úrovni Únie sa doplnia činnosti členských štátov prostredníctvom zamerania sa na činnosti s jednoznačnou európskou pridanou hodnotou. Znamená to, že dôraz sa bude klásť na prioritné oblasti, ktoré nadväzujú na európske politické ciele; v ktorých je potrebné dosiahnuť kritické množstvo úsilia; tam, kde treba vytvárať celoeurópske, interoperabilné dopravné riešenia; alebo tam, kde hromadné nadnárodné úsilie môže znížiť riziká investovania do výskumu, zaviesť nové spoločné normy a skrátiť čas uvedenia výsledkov výskumu na trh.

Financovaním výskumu a inovácie v oblasti dopravy na úrovni Únie sa doplnia činnosti členských štátov prostredníctvom zamerania sa na činnosti s jednoznačnou európskou pridanou hodnotou. Znamená to, že dôraz sa bude klásť na prioritné oblasti, ktoré nadväzujú na európske politické ciele; v ktorých je potrebné dosiahnuť kritické množstvo úsilia; tam, kde treba vytvárať celoeurópske dopravné systémy, aktuálne zdroje pohonu a energie, interoperabilné dopravné riešenia alebo multimodálne integrované dopravné riešenia a infraštruktúry; alebo tam, kde hromadné nadnárodné úsilie môže odstrániť nedostatky v systéme dopravy a znížiť riziká investovania do výskumu, zaviesť nové spoločné normy a normalizáciu a skrátiť čas uvedenia výsledkov výskumu na trh.

Súčasťou výskumných a inovačných činností je široká škála iniciatív pokrývajúcich celý inovačný reťazec. Niektoré činnosti sú osobitne zamerané na presadenie výsledkov na trhu: programový prístup k výskumu a inovácii, demonštračné projekty, činnosti v oblasti presadenia sa na trhu a podpora normalizácie, regulácie a inovatívnych stratégií obstarávania – všetky tieto oblasti pomáhajú naplniť tento cieľ. Využitie zapojenia zainteresovaných strán a odborníkov pomôže preklenúť medzeru medzi výsledkami výskumu a ich zavedením v sektore dopravy.

Súčasťou výskumných a inovačných činností je široká škála iniciatív pokrývajúcich celý inovačný reťazec, ktoré sa riadia integrovaným prístupom k inovačným dopravným riešeniam od inovácie vozidiel po infraštruktúru, ako aj dopravné systémy. Niektoré činnosti sú osobitne zamerané na presadenie výsledkov na trhu: programový prístup k výskumu a inovácii, demonštračné projekty, činnosti v oblasti presadenia sa na trhu a podpora normalizácie, regulácie a inovatívnych stratégií obstarávania – všetky tieto oblasti pomáhajú naplniť tento cieľ. Využitie zapojenia zainteresovaných strán a odborníkov pomôže preklenúť medzeru medzi výsledkami výskumu a ich zavedením v sektore dopravy.

Investovaním do výskumu a inovácií na vytvorenie zelenších, inteligentnejších a väčšmi integrovaných dopravných systémov sa výrazne prispeje k napĺňaniu cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a cieľov hlavnej iniciatívy Inovácia v Únii. Činnosti podporia vykonávanie Bielej knihy o doprave, ktorá sa zameriava na vytváranie jednotného európskeho dopravného priestoru. Prispeje sa nimi takisto k dosahovaniu politických cieľov vytýčených v hlavných iniciatívach Európa efektívne využívajúca zdroje, Priemyselná politika vo veku globalizácie a Digitálna agenda pre Európu.

Investovaním do výskumu a inovácií na vytvorenie zelenších, inteligentnejších a plne integrovaných spoľahlivých dopravných systémov sa výrazne prispeje k napĺňaniu cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a cieľov hlavnej iniciatívy Inovácia v Únii. Činnosti podporia vykonávanie Bielej knihy o doprave, ktorá sa zameriava na vytváranie jednotného európskeho dopravného priestoru. Prispeje sa nimi takisto k dosahovaniu politických cieľov vytýčených v hlavných iniciatívach Európa efektívne využívajúca zdroje, Priemyselná politika vo veku globalizácie a Digitálna agenda pre Európu.

4.3. Základné línie činností

(a) Doprava účinná z hľadiska zdrojov, ohľaduplná voči životnému prostrediu

(a) Doprava efektívne využívajúca zdroje a ohľaduplná voči životnému prostrediu a verejnému zdraviu

Cieľom je zminimalizovať vplyv dopravy na klímu a životné prostredie prostredníctvom zlepšenia jej účinnosti v oblasti využívania prírodných zdrojov a zníženia závislosti na fosílnych palivách.

Cieľom je zminimalizovať vplyv dopravy na klímu a životné prostredie, ale aj na zdravie občanov, prostredníctvom zlepšenia jej kvality, účinnosti a efektívnosti v oblasti využívania prírodných zdrojov, diverzifikovania zdrojov dodávok palív a zníženia závislosti od fosílnych palív, ako aj zníženia emisií skleníkových plynov. Na zvýšenie nákladovej efektívnosti sa má pozornosť venovať údržbe, opravám, modernizácii a recyklácii vo všetkých spôsoboch dopravy.

Zámerom činností je znížiť spotrebu zdrojov a emisie skleníkových plynov a zlepšiť účinnosť vozidiel, urýchliť rozvoj a zavádzanie elektrických a iných vozidiel s nízkymi alebo mulovými emisiami vrátane prostredníctvom prelomových poznatkov v oblasti motorov, batérií a infraštruktúry; preskúmať a zhodnotiť potenciál alternatívnych palív a inovatívnych a účinnejších pohonných systémov vrátane palivovej infraštruktúry; vylepšiť využívanie infraštruktúr prostredníctvom inteligentných systémov dopravy a inteligentných zariadení; a zvýšiť využívanie riadenia dopytu a verejnej a nemotorizovanej dopravy, najmä v mestských oblastiach.

Zámerom činností je v prvom rade znížiť spotrebu zdrojov, hladinu hluku a emisie skleníkových plynov a zlepšiť energetickú účinnosť všetkých typov vozidiel, urýchliť rozvoj a zavádzanie vozidiel s nízkymi alebo nulovými emisiami a príslušnej infraštruktúry, a to aj prostredníctvom prelomových poznatkov v oblasti motorov, batérií a infraštruktúry a využívania energie z obnoviteľných zdrojov v železničnej, lodnej a leteckej doprave. Okrem toho by sa mali podporovať všetky inovácie zamerané na dosiahnutie nízkych alebo nulových emisií vo všetkých typoch dopravy vrátane rozvoja obrovského potenciálu alternatívnych a udržateľných palív, rozvoja inovatívnych a účinnejších pohonných systémov, práce na optimalizácii palivových systémov, hmotnosti a aerodynamiky vozidiel, ako aj rozvoja a infraštruktúry a optimalizácie využívania infraštruktúr využívaním inteligentných systémov dopravy a inteligentných zariadení. Je dôležité zvýšiť využívanie verejnej a nemotorizovanej dopravy a intermodálnych reťazcov mobility, najmä v mestských oblastiach.

(b) Lepšia mobilita, menej hustá premávka, viac bezpečnosti a spoľahlivosti

(b) Lepšia mobilita a prístupnosť, menej hustá premávka, viac bezpečnosti a spoľahlivosti

Cieľom je zosúladiť rastúce potreby mobility so zlepšenou plynulosťou premávky prostredníctvom inovatívnych riešení na vytvorenie plynulých, inkluzívnych, bezpečných, spoľahlivých a robustných dopravných systémov.

Cieľom je zosúladiť rastúce potreby mobility so zlepšenou plynulosťou premávky prostredníctvom inovatívnych riešení na vytvorenie plynulých, intermodálnych, inkluzívnych, dostupných, bezpečných, spoľahlivých, správne fungujúcich a robustných dopravných systémov, a to aj so zreteľom na význam vysokokvalitnej, inovačnej a intermodálnej infraštruktúry.

Zámerom činností je zmenšiť hustotu premávky, zlepšiť prístupnosť a vyjsť v ústrety potrebám používateľov prostredníctvom podpory integrovanej dopravy a logistiky „od dverí k dverám“; posilniť intermodalitu a zavádzanie inteligentných riešení plánovania a riadenia; a drasticky znížiť výskyt nehôd a vplyv bezpečnostných hrozieb.

Zámerom činností je zmenšiť hustotu premávky, zlepšiť kvalitu života, prístupnosť a interoperabilitu a vyjsť v ústrety potrebám používateľov prostredníctvom podpory integrovanej logistiky dopravy „od dverí k dverám“ a riadenia mobility; urýchliť intermodálne riešenia pre cestujúcich (intermodálny predaj lístkov); posilniť intermodalitu a multimodalitu a zavádzanie inteligentných riešení plánovania a riadenia; a drasticky znížiť výskyt nehôd a vplyv bezpečnostných hrozieb.

Cieľom je posilniť konkurencieschopnosť a výkon európskych výrobných odvetví v oblasti dopravy a pridružených služieb.

Cieľom je posilniť konkurencieschopnosť a výkon európskych výrobných odvetví v oblasti dopravy a pridružených služieb z hľadiska sľubného, ale veľmi konkurenčného budúceho celosvetového trhu. Náležitú pozornosť treba venovať logistickým procesom, údržbe, opravám, modernizácii a recyklácii.

Zámerom činností je vytvoriť novú generáciu inovatívnych dopravných prostriedkov a pripraviť pôdu pre ďalšiu generáciu prostredníctvom rozvíjania novátorských konceptov a projektov, inteligentných kontrolných systémov a interoperabilných noriem, účinných postupov výroby, kratších období tvorby a znížených nákladov na životný cyklus.

Zámerom činností je vytvoriť novú generáciu inovatívnych dopravných prostriedkov a pripraviť pôdu pre ďalšiu generáciu prostredníctvom rozvíjania novátorských konfigurácií a technológií, koncepcií a projektov, inteligentných kontrolných systémov a interoperabilných noriem, účinných postupov výroby, využívania progresívnych materiálov a biologických vedľajších produktov, ktoré sú udržateľnejšie, inovatívnych certifikačných procesov, kratších období tvorby a znížených nákladov na životný cyklus alebo nových udržateľnejších materiálov či náterov.

(ca) Inteligentná logistika

Cieľom je zosúladiť náročnejšie nové spotrebiteľské vzory s účinným dodávateľským reťazcom zdrojov a optimálnou distribúciou tovaru na poslednom úseku.

Činnosti sa zamerajú na lepšie pochopenie vplyvu nových a budúcich spotrebiteľských vzorov a mestskej nákladnej logistiky, dopravy a hustej premávky; vývoj nových nástrojov IT a nástrojov riadenia pre logistiku prostredníctvom zlepšenia informačných systémov v reálnom čase na riadenie, sledovanie a spätné vysledovanie tokov nákladnej dopravy, integráciu a komunikáciu na vozidle a s infraštruktúrou; vývoj netradičných systémov distribúcie tovaru; vytvorenie konkurencieschopných intermodálnych riešení pre dodávateľský reťazec a logistické platformy, ktoré zlepšia toky nákladnej dopravy.

(d) Sociálno-hospodársky výskum a činnosti s výhľadom do budúcnosti pri tvorbe politiky

(d) Sociálno-ekonomický a behaviorálny výskum a činnosti s výhľadom do budúcnosti pri tvorbe politiky

Cieľom je podporovať vylepšenie tvorby politiky, ktorá je nevyhnutná na podporu inovácie a riešenie výziev v oblasti dopravy a súvisiacich spoločenských potrieb.

Cieľom je podporovať vylepšenie tvorby politiky, ktorá je nevyhnutná na podporu inovácie a riešenie výziev v oblasti dopravy a mobility a súvisiacich spoločenských a individuálnych potrieb.

Zámerom činností je zlepšiť pochopenie sociálno-hospodárskych trendov a vyhliadok súvisiacich s dopravou a zabezpečiť údaje a analýzy vychádzajúce zo skutočnosti pre tvorcov politík.

Zámerom činností je zlepšiť pochopenie sociálno-ekonomických trendov a vyhliadok súvisiacich s dopravou a zabezpečiť pre tvorcov politík údaje a analýzy vychádzajúce zo skutočnosti, šírené okrem iného prostredníctvom znalostného centra dopravného výskumu Európskej komisie.

Organizovanie všetkých činností súvisiacich s dopravou sa bude riadiť integrovaným prístupom, ktorý je prispôsobený jednotlivým spôsobom dopravy, a bude v súlade so strategickým výskumným programom a strategickým inovačným programom európskych technologických platforiem. Viacročná viditeľnosť a kontinuita sú zásadne dôležité pre zabezpečenie skutočnej pridanej hodnoty Únie a pre zohľadnenie početných špecifík každého spôsobu dopravy.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 142

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

5. Opatrenia v oblasti klímy, efektívnosť z hľadiska zdrojov a suroviny

5. Opatrenia v oblasti klímy, životné prostredie, efektívnosť využívania zdrojov a udržateľné využívanie surovín;

5.1. Osobitný cieľ

Osobitným cieľom je vytvoriť hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje a je odolné voči zmenám klímy a udržateľnú dodávku surovín, s cieľom uspokojiť potreby rastúcej svetovej populácie v rámci obmedzení prírodných zdrojov planéty. Činnosti prispejú k zvýšeniu európskej konkurencieschopnosti a zlepšeniu dobrých životných podmienok a zároveň zabezpečia integritu životného prostredia a jeho udržateľnosť tak, že sa bude priemerné otepľovanie planéty udržiavať na hodnote pod 2 °C a posilní sa schopnosť ekosystémov a spoločnosti prispôsobiť sa zmenám klímy.

Osobitným cieľom je vytvoriť hospodárstvo a spoločnosť, ktoré efektívne využívajú zdroje a sú bezpečné a odolné voči zmene klímy, a zabezpečiť ochranu a udržateľné riadenie prírodných zdrojov a ekosystémov a udržateľné využívanie a dodávku surovín a vody, s cieľom uspokojiť potreby rastúcej svetovej populácie v rámci obmedzení suchozemských a morských prírodných zdrojov planéty. Činnosti prispejú k zvýšeniu európskej konkurencieschopnosti a bezpečnosti dodávok surovín a k zlepšeniu dobrých životných podmienok a zároveň zabezpečia environmentálnu integritu, odolnosť a udržateľnosť tak, že sa bude priemerné otepľovanie planéty udržiavať na hodnote pod 2 °C, čo ekosystémom a spoločnosti umožní prispôsobiť sa zmene klímy.

V priebehu 20. storočia sa zvýšilo využívanie fosílnych palív na svete, ako aj ťažba materiálnych zdrojov o faktor 10. Táto éra zjavne hojných a lacných zdrojov sa však končí. Suroviny, voda, vzduch, biodiverzita a suchozemské, vodné a morské ekosystémy sú všetky pod tlakom. Mnohé najväčšie svetové ekosystémy sa narušujú a až 60 % služieb, ktoré sa z nich zabezpečujú, sa využíva neudržateľným spôsobom. V Únii sa na osobu využíva každoročne 16 ton materiálu a 6 ton z nich sa vyhodí, pričom polovica putuje na skládky odpadu. Svetový dopyt po zdrojoch sa naďalej zvyšuje zároveň s rastom populácie a zvyšujúcimi sa požiadavkami, najmä na úrovni vrstvy so stredne veľkými platmi v rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstvach. Je potrebné absolútne oddeliť hospodársky rast od využívania zdrojov.

V priebehu 20. storočia sa zvýšilo využívanie fosílnych palív na svete, ako aj ťažba materiálnych zdrojov o faktor 10. Táto éra zdanlivo hojných a lacných zdrojov sa však končí. Suroviny, voda, vzduch, biodiverzita a suchozemské, vodné a morské ekosystémy sú všetky pod tlakom. Mnohé najväčšie svetové ekosystémy sa narušujú a až 60 % služieb, ktoré sa z nich zabezpečujú, sa využíva neudržateľným spôsobom. V Únii sa na osobu využíva každoročne 16 ton materiálu a 6 ton z nich sa vyhodí, pričom polovica putuje na skládky odpadu. Svetový dopyt po zdrojoch sa naďalej zvyšuje zároveň s rastom populácie a zvyšujúcimi sa požiadavkami, najmä na úrovni vrstvy so stredne veľkými príjmami v rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstvach. Je potrebné absolútne oddeliť hospodársky rast od využívania zdrojov.

Priemerná teplota zemského povrchu sa za ostatných 100 rokov zvýšila asi o 0,8 °C a predpokladá sa, že do konca 21. storočia sa zvýši o 1,8 až 4 °C (v porovnaní s priemernými hodnotami rokov 1980 – 1999). Pravdepodobné dôsledky týchto zmien na prírodné a človekom vytvorené systémy postavia planétu pre výzvu, podrobia skúške jej schopnosť prispôsobenia sa a zároveň ohrozia budúci hospodársky rozvoj a blahobyt ľudstva. Dôsledky zmeny klímy a znečistenia spolu s narastajúcou urbanizáciou, masovým cestovným ruchom, ľudskou nedbalosťou a nadmerným využívaním zdrojov ohrozujú krehkú kultúrnu štruktúru spoločenstiev, ktoré zosobňujú európske kultúrne dedičstvo.

Čoraz väčšie vplyvy zmien klímy a problémy životného prostredia, ako napr. acidifikácia oceánov, topenie ľadovcov v Arktickom regióne, degradácia a využívanie pôdy, nedostatok vody, znečistenie chemikáliami a strata biodiverzity, naznačujú, že Zem sa približuje k hraniciam svojej udržateľnosti. Napríklad, ak sa nevylepší účinné využívanie vody, predpovedá sa, že za 20 rokov dopyt po vode prevýši jej dodávky o 40 %. Lesy sa redukujú hrozivo rýchlou mierou 5 miliónov hektárov za rok. Interakcie medzi zdrojmi môžu spôsobiť systémové riziká – poškodenie jedného zdroja vytvorí nezvrátiteľný bod zlomu pre ostatné zdroje a ekosystémy. Ak by sa pokračovalo v súčasných trendoch, v roku 2050 by na zabezpečenie potrieb rastúcej svetovej populácie boli treba viac ako dve Zeme.

Čoraz väčšie vplyvy zmeny klímy a problémy životného prostredia, ako napr. acidifikácia oceánov, zmeny morských prúdov, zvýšenie teploty morskej vody, topenie ľadovcov v Arktickom regióne a znížená slanosť morskej vody, degradácia a využívanie pôdy, strata úrodnosti pôdy, nedostatok vody, hydrologické anomálie, časová a priestorová heterogénnosť dažďových zrážok, zmeny v priestorovom rozdelení druhov, znečistenie chemikáliami a strata biodiverzity, naznačujú, že Zem sa približuje k hraniciam svojej udržateľnosti. Napríklad, ak sa nevylepší účinné využívanie vody, predpovedá sa, že za 20 rokov dopyt po vode prevýši jej dodávky o 40 %. Lesy sa redukujú hrozivo rýchlou mierou 5 miliónov hektárov za rok. Interakcie medzi zdrojmi môžu spôsobiť systémové riziká – poškodenie jedného zdroja vytvorí nezvrátiteľný bod zlomu pre ostatné zdroje a ekosystémy. Ak by sa pokračovalo v súčasných trendoch, v roku 2050 by na zabezpečenie potrieb rastúcej svetovej populácie boli treba viac ako dve Zeme.

Je naliehavo potrebné integrovať inovácie týkajúce sa vodného systému v Európe. Európa čelí problému starnúcej vodnej infraštruktúry (odpadová voda aj zásobovanie pitnou vodou), rastúcemu nedostatku vody, vyššiemu riziku povodní v mestách, znečisteniu vôd a rastúcemu a špecifickejšiemu dopytu poľnohospodárstva, priemyslu a mestského obyvateľstva po vode.

Pre fungovanie moderných spoločností a ich hospodárstiev sú zásadne dôležité udržateľné dodávky a nákladovo efektívne riadenie surovín, vrátane ich vyhľadávania, ťažby, opätovného použitia, recyklácie a nahrádzania. Európske sektory, ako je stavebníctvo, chemický, automobilový, vesmírny, strojárenský priemysel a zariadenia, ktoré poskytujú celkovú pridanú hodnotu vo výške asi 1 300 mld. EUR a zamestnanie pre približne 30 miliónov ľudí, veľmi závisia od prístupu k surovinám. Zásobovanie Únie surovinami sa však dostáva pod stále väčší tlak. Únia je navyše veľmi závislá na dovoze strategicky významných surovín, ktorý alarmujúco ovplyvňujú narušenia trhu. Okrem toho má Únia ešte cenné ložiská nerastných surovín, ktorých prieskum a ťažba je obmedzená nedostatkom primeraných technológií a brzdí ju zvyšujúca sa celosvetová konkurencia. Keďže suroviny sú dôležité pre európsku konkurencieschopnosť, hospodárstvo a použitie v inovatívnych výrobkoch, životne dôležitou prioritou pre Úniu sú udržateľné zásoby a nákladovo efektívne riadenie surovín.

Pre fungovanie moderných spoločností a ich hospodárstiev sú zásadne dôležité udržateľné dodávky a nákladovo efektívne a bezpečné riadenie surovín vrátane ich vyhľadávania, ťažby, efektívneho využitia z hľadiska zdrojov, opätovného použitia, recyklácie a nahrádzania. Európske sektory, ako je stavebníctvo, chemický, automobilový, vesmírny, strojárenský priemysel a zariadenia, ktoré poskytujú celkovú pridanú hodnotu vo výške asi 1 300 mld. EUR a zamestnanie pre približne 30 miliónov ľudí, veľmi závisia od prístupu k surovinám. Zásobovanie Únie surovinami sa však dostáva pod stále väčší tlak, najmä v súvislosti s nedostatočným riadením cyklu odpadového hospodárstva. Únia je navyše veľmi závislá od dovozu strategicky významných surovín, ktorý alarmujúco ovplyvňujú narušenia trhu. Okrem toho má Únia ešte cenné ložiská nerastných surovín, ktorých prieskum, ťažba a spracovanie sú obmedzené nedostatkom primeraných technológií a chýbajúcimi investíciami a brzdí ich zvyšujúca sa celosvetová konkurencia. Keďže suroviny sú dôležité pre európsku konkurencieschopnosť, hospodárstvo a použitie v inovatívnych výrobkoch, životne dôležitou prioritou pre Úniu sú udržateľné zásoby a nákladovo efektívne riadenie surovín.

Schopnosť hospodárstva prispôsobiť sa a stať sa odolnejším voči zmenám klímy, účinnejšie využívať zdroje, a zároveň si zachovať konkurencieschopnosť závisí od vysokej úrovne ekoinovácie spoločenskej aj technickej povahy. Celosvetový trh v oblasti ekoinovácie má ročnú hodnotu približne 1 000 mld. EUR a očakáva sa, že do roku 2030 sa strojnásobí, a teda ekoinovácia predstavuje veľkú príležitosť na zvýšenie konkurencieschopnosti a tvorbu pracovných miest v európskych hospodárstvach.

Schopnosť hospodárstva prispôsobiť sa a stať sa odolnejším voči zmene klímy, efektívnejšie využívať zdroje a zároveň si zachovať konkurencieschopnosť závisí od vysokej úrovne ekologickej inovácie spoločenskej, organizačnej aj technickej povahy. Celosvetový trh v oblasti ekologickej inovácie má ročnú hodnotu približne 1 bilión EUR a očakáva sa, že do roku 2030 sa strojnásobí, a teda ekologická inovácia predstavuje veľkú príležitosť na zvýšenie konkurencieschopnosti a tvorbu pracovných miest v európskych hospodárstvach.

5.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Napĺňanie cieľov Únie a medzinárodných cieľov na zníženie emisií skleníkových plynov a koncentrácie a zvládanie dôsledkov zmien klímy si vyžaduje rozvoj a zavedenie nákladovo efektívnych technológií a opatrenia na zmiernenie dopadu a na prispôsobenie sa. V politických rámcoch Únie a celosvetových rámcoch sa musí zaistiť, že ekosystémy a biodiverzita sa chránia, cenia a primeraným spôsobom obnovujú s cieľom zachovať ich schopnosť poskytovať v budúcnosti zdroje a služby. Výskum a inovácia môžu pomôcť zabezpečiť spoľahlivý a udržateľný prístup k surovinám a zaistiť výrazné zníženie využívania zdrojov a tvorby odpadu.

Napĺňanie cieľov Únie a medzinárodných cieľov na zníženie emisií skleníkových plynov a prekonávanie následkov zmeny klímy si vyžaduje rozvoj a zavedenie udržateľných a účinných technologických a iných ako technologických riešení a opatrenia na zmiernenie následkov a na prispôsobenie sa. V politických rámcoch Únie a celosvetových rámcoch sa musí zaistiť, že ekosystémy a biodiverzita sa chránia, cenia a primeraným spôsobom obnovujú s cieľom zachovať ich schopnosť poskytovať v budúcnosti zdroje a služby. Výskum a inovácia môžu pomôcť zaistiť bezpečný, spoľahlivý a udržateľný prístup k surovinám a ich využívanie a zabezpečiť výrazné zníženie využívania zdrojov a tvorby odpadu.

Akcie Únie sa teda zamerajú na podporu kľúčových cieľov a politík EÚ vrátane týchto: stratégia Európa 2020; Inovácia v Únii; Európa efektívne využívajúca zdroje a príslušný plán; plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050; Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení; Iniciatíva v oblasti surovín; stratégia trvalo udržateľného rozvoja Únie; Integrovaná námorná politika Únie; rámcová smernica o morskej stratégii; akčný plán ekologických inovácií a Digitálna agenda pre Európu. Tieto akcie posilnia schopnosť spoločnosti nadobudnúť odolnosť voči zmenám životného prostredia a klímy a zabezpečiť dostupnosť surovín.

Akcie Únie sa teda zamerajú na podporu kľúčových cieľov a politík Únie vrátane týchto: stratégia Európa 2020; Inovácia v Únii; Európa efektívne využívajúca zdroje a príslušný plán; plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050; integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie; Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení; Iniciatíva v oblasti surovín; stratégia trvalo udržateľného rozvoja Únie; Integrovaná námorná politika Únie; rámcová smernica o morskej stratégii; akčný plán ekologických inovácií; európske partnerstvo pre inovácie v oblasti surovín; európske partnerstvo pre inovácie v oblasti vody; a 7. environmentálny akčný program. Tieto akcie posilnia schopnosť spoločnosti nadobudnúť odolnosť voči zmenám životného prostredia a zmene klímy a zabezpečiť dostupnosť surovín.

Vzhľadom na cezhraničnú a celosvetovú povahu klímy a životného prostredia, na ich rozsah pôsobnosti a zložitosť, a na medzinárodný rozmer reťaze dodávok surovín, činnosti je potrebné vykonávať na úrovni Únie a na ďalších vyšších úrovniach. Multidisciplinárna povaha potrebného výskumu vyžaduje zhromažďovanie doplnkových poznatkov a zdrojov s cieľom účinne riešiť túto výzvu. Zníženie využívania zdrojov a vplyvov na životné prostredie a súčasné zvýšenie konkurencieschopnosti si bude vyžadovať rozhodný spoločenský a technický prechod na hospodárstvo založené na udržateľnom vzťahu dobrých prírodných podmienok a dobrých životných podmienok ľudí. Koordinovanými výskumnými a inovačnými činnosťami sa zlepší chápanie a predpovedanie zmien klímy a životného prostredia zo systematického a medzisektorového hľadiska, znížia sa nepresnosti, určia a posúdia sa slabé miesta, riziká, náklady a príležitosti, a takisto sa rozšíri rozsah a zlepší sa účinnosť spoločenských a politických reakcií a riešení. Akcie sa budú takisto snažiť o vybavenie činiteľov na všetkých úrovniach spoločnosti schopnosťami, aby sa mohli aktívne zúčastniť tohto procesu.

Vzhľadom na cezhraničnú a celosvetovú povahu klímy a životného prostredia, na ich rozsah a zložitosť a na medzinárodný rozmer reťazca dodávok surovín je potrebné vykonávať činnosti na úrovni Únie a na ďalších vyšších úrovniach. Multidisciplinárna povaha potrebného výskumu si vyžaduje zhromažďovanie doplnkových poznatkov a zdrojov s cieľom účinne riešiť túto výzvu. Obmedzenie využívania zdrojov a vplyvov na životné prostredie a súčasné zvýšenie konkurencieschopnosti si bude vyžadovať rozhodný spoločenský a technický prechod na udržateľné hospodárstvo založené na vzájomne výhodnom vzťahu medzi biodiverzitou a ľudskou populáciou. Koordinovanými výskumnými a inovačnými činnosťami sa zlepší chápanie a predpovedanie zmien klímy a životného prostredia zo systematického a medzisektorového hľadiska, znížia sa nepresnosti, určia a posúdia sa slabé miesta, riziká, náklady a príležitosti a takisto sa rozšíri rozsah a zlepší sa účinnosť spoločenských a politických reakcií a riešení. Akcie sa budú takisto snažiť o vybavenie činiteľov na všetkých úrovniach spoločnosti schopnosťami, aby sa mohli aktívne zúčastniť tohto procesu.

Riešenie dostupnosti surovín vyžaduje koordinované úsilie v oblasti výskumu a inovácií naprieč mnohými disciplínami a sektormi s cieľom pomôcť poskytnúť bezpečné, ekonomicky uskutočniteľné, environmentálne spoľahlivé a spoločensky prijateľné riešenia v celom hodnotovom reťazci (vyhľadávanie, ťažba, spracovanie, opätovné použitie, recyklácia a nahrádzanie). Inovácia v týchto oblastiach poskytne príležitosti pre rast a tvorbu pracovných miest, ako aj inovatívne možnosti týkajúce sa vedy, technológií, politiky a riadenia. Z tohto dôvodu sa pripravuje európske partnerstvo pre inovácie v oblasti surovín.

Riešenie udržateľného využívania a dostupnosti surovín si vyžaduje koordinované úsilie v oblasti výskumu a inovácií naprieč mnohými disciplínami a sektormi s cieľom pomôcť poskytnúť bezpečné, ekonomicky uskutočniteľné, environmentálne spoľahlivé a spoločensky prijateľné riešenia v celom hodnotovom reťazci (vyhľadávanie, ťažba, plánovanie, spracovanie, opätovné použitie, recyklácia a nahrádzanie). Inovácia v týchto oblastiach poskytne príležitosti pre rast a tvorbu pracovných miest, ako aj inovatívne možnosti týkajúce sa vedy, technológií, politiky a riadenia. Z tohto dôvodu sa pripravujú európske partnerstvá pre inovácie v oblasti efektívneho využívania vody a surovín a v prípade kriticky dôležitých surovín nazývaných vzácne zeminy vytvorenie európskej kompetenčnej siete pre vzácne zeminy.

Ekoinovácie vytvoria nové hodnotné príležitosti rastu a tvorby pracovných miest. Riešeniami vytvorenými v rámci akcií na úrovni Únie sa bude čeliť hrozbám priemyselnej konkurencieschopnosti a umožní sa ich rýchle zavádzanie a prenos na jednotnom trhu a za jeho hranicami. Umožní sa tak prechod k zelenému hospodárstvu, ktoré prihliada na udržateľné využívanie zdrojov. Partnermi v rámci tohto prístupu budú: medzinárodní, európski a vnútroštátni tvorcovia politík; medzinárodné výskumné a inovačné programy a programy členských štátov; európske podniky a priemysel; Európska environmentálna agentúra a vnútroštátne environmentálne agentúry; a ďalšie príslušné zainteresované strany. Okrem bilaterálnej a regionálnej spolupráce sa v rámci akcií Únie budú podporovať aj príslušné medzinárodné snahy a iniciatívy vrátane Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), Medzivládnej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) a Skupiny pre pozorovanie Zeme (GEO).

Ekologické inovácie vytvoria nové hodnotné príležitosti rastu a tvorby pracovných miest. Riešeniami vytvorenými v rámci akcií na úrovni Únie sa bude čeliť hrozbám pre priemyselnú konkurencieschopnosť a umožní sa rýchle zavádzanie a prenos na jednotnom trhu a za jeho hranicami. Umožní sa tak prechod k zelenému hospodárstvu, ktoré prihliada na udržateľné využívanie zdrojov. Partnermi v rámci tohto prístupu budú: medzinárodní, európski a vnútroštátni tvorcovia politík; medzinárodné výskumné a inovačné programy a výskumné a inovačné programy členských štátov; európske podniky a priemysel, ako aj Európska environmentálna agentúra a vnútroštátne environmentálne agentúry; a ďalšie príslušné zainteresované strany. Okrem bilaterálnej a regionálnej spolupráce sa v rámci akcií Únie budú podporovať aj príslušné medzinárodné snahy a iniciatívy vrátane Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), Medzivládnej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES), Medzinárodného panelu pre zdroje a Skupiny pre pozorovanie Zeme (GEO).

5.3. Základné línie činností

(a) Boj proti zmenám klímy a prispôsobovanie sa zmenám klímy

(a) Boj proti zmene klímy a prispôsobovanie sa zmene klímy

Cieľom je vytvárať a posudzovať inovatívne, nákladovo účinné a udržateľné opatrenia na prispôsobenie a zmiernenie, zacielené na skleníkové plyny s obsahom CO2 aj bez obsahu CO2 a zdôrazňujúce technické aj netechnické zelené riešenia prostredníctvom zhromažďovania poznatkov ako základu pre informované, skoré a účinné opatrenia a pre zosieťovanie potrebných spôsobilostí. Činnosti sa zameriavajú na: zlepšenie pochopenia zmien klímy a zabezpečovania spoľahlivých predpovedí o klíme; posudzovanie vplyvov, slabých miest a vytváranie inovatívnych nákladovo účinných opatrení na prispôsobenie a prevenciu rizika; podporu politík na zmiernenie.

Cieľom je vytvárať a posudzovať inovatívne, nákladovo účinné a udržateľné opatrenia a stratégie na prispôsobenie a zmiernenie zacielené na skleníkové plyny a častice s obsahom CO2 aj bez obsahu CO2, ktoré zvyšujú hladinu mora a vnútrozemských vôd, a zdôrazňujúce technické aj netechnické zelené riešenia prostredníctvom zhromažďovania poznatkov ako základu pre informované, skoré a účinné opatrenia a pre zosieťovanie potrebných spôsobilostí. Činnosti sa zameriavajú na: zlepšenie pochopenia zmeny klímy a rizík spojených s extrémnymi javmi a náhlymi zmenami prostredníctvom zabezpečovania spoľahlivých predpovedí o klíme; chápanie vzájomného pôsobenia ozónu a klímy a vodný cyklus v atmosfére; posudzovanie vplyvov na globálnej, regionálnej a miestnej úrovni a slabých miest a vytváranie inovatívnych nákladovo účinných opatrení na prispôsobenie a prevenciu a riadenie rizika v kľúčových sociálno-ekonomických sektoroch (napr. poľnohospodárstvo, energetika, doprava, cestovný ruch, vybudované prostredie a kultúrne dedičstvo); podporu politík na zmierňovanie a vymedzenie stratégií rýchlych opatrení ako reakcie na zmenu klímy v rámci niekoľkých desaťročí.

(b) Udržateľné nakladanie s prírodnými zdrojmi a ekosystémami

(b) Ochrana životného prostredia, udržateľné nakladanie s prírodnými zdrojmi, vodou, biodiverzitou a ekosytémami

Cieľom je zabezpečiť poznatky v oblasti nakladania s prírodnými zdrojmi, ktorými sa dosiahne udržateľná rovnováha medzi obmedzenými zdrojmi a potrebami spoločnosti a hospodárstva. Činnosti sa zameriavajú na: rozširovanie nášho chápania fungovania ekosystémov, ich interakcií s sociálnymi systémami a ich úlohy pri udržiavaní hospodárstva a blaha ľudstva; a na zabezpečovanie poznatkov a nástrojov na účinné rozhodovanie a zapojenie verejnosti.

Cieľom je zabezpečiť poznatky a nástroje v oblasti nakladania s prírodnými zdrojmi a ich ochrany, ktorými sa dosiahne udržateľná rovnováha medzi obmedzenými zdrojmi a potrebami spoločnosti a hospodárstva. Činnosti sa zameriavajú na: zabezpečenie opatrení na ochranu udržateľného prechodu, riadenia a využívania vodných zdrojov a vodných služieb, rozširovanie nášho chápania fungovania ekosystémov vrátane regulačnej úlohy, ktorú zohrávajú oceány a lesy pri predchádzaní globálnemu otepľovaniu, ich interakcií so sociálnymi systémami a ich úlohy pri udržiavaní hospodárstva a blaha ľudstva; a na zabezpečovanie poznatkov a nástrojov na účinné rozhodovanie a zapojenie verejnosti.

Cieľom je zlepšiť základňu vedomostí o surovinách a vytvoriť inovatívne riešenie na skúmanie, ťažbu, spracovanie, recykláciu a opätovné získavanie surovín nákladovo účinným spôsobom šetrným voči životnému prostrediu a na ich nahradenie hospodársky príťažlivými alternatívami s nižším vplyvom na životné prostredie. Činnosti sa zameriavajú na: zlepšovanie základne znalostí o dostupnosti surovín; podporu udržateľných dodávok a využívania surovín; nachádzanie alternatív dôležitých surovín; a na zlepšovanie informovanosti a zručností spoločnosti v oblasti surovín.

Cieľom je zlepšiť základňu vedomostí o surovinách a vytvoriť inovatívne riešenie na využívanie, opätovné využívanie a recykláciu a opätovné získavanie surovín nákladovo účinným spôsobom šetrným voči životnému prostrediu a účinne využívajúcim zdroje a na ich nahradenie hospodársky príťažlivými alternatívami s nižším vplyvom na životné prostredie. Činnosti sa zameriavajú na: zlepšovanie základne znalostí o dostupnosti surovín; podporu ekodizajnu; podporu udržateľných dodávok, efektívneho využívania a opätovného využívania surovín; nachádzanie alternatív dôležitých surovín, rozvoj uzavretých procesov a systémov, podpora stratégií a technológií v oblasti recyklácie a opätovného používania; opatrenie na strane dopytu umožňujúce občanom a spotrebiteľom znížiť spotrebu surovín a množstvo produkovaného odpadu; a zlepšovanie informovanosti a zručností spoločnosti v oblasti surovín a zároveň vytváranie a podnecovanie regionálnych a národných zoskupení pre otázku materiálov.

(d) Umožnenie prechodu k zelenému hospodárstvu prostredníctvom ekoinovácií

(d) Umožnenie prechodu k zelenému hospodárstvu prostredníctvom ekologických inovácií

Cieľom je podporovať všetky formy ekoinovácie, ktoré napomáhajú prechodu k zelenému hospodárstvu. Činnosti sa zameriavajú na: posilňovanie ekoinovačných technológií, postupov, služieb a produktov a zvyšovanie ich trhového prijatia a replikácie, s osobitnou pozornosťou venovanou MSP; podporu inovatívnych politík a spoločenských zmien; pokrok v oblasti meraní a posudzovania smerom k zelenému hospodárstvu; a na podporu účinného využívania zdrojov prostredníctvom digitálnych systémov.

Cieľom je podporovať všetky formy ekoinovácie, ktoré napomáhajú prechod k zelenému hospodárstvu. Činnosti sa zameriavajú na: posilňovanie ekoinovačných technológií, postupov, služieb a produktov a zvyšovanie ich trhového prijatia a replikácie, s osobitnou pozornosťou venovanou MSP; podporu inovatívnych politík, udržateľných hospodárskych modelov a spoločenských zmien; podporu výskumu bezpečných náhrad látok označených za nebezpečné na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 (nariadenie o REACH); pokrok v oblasti meraní a posudzovania smerom k zelenému hospodárstvu; a podporu efektívneho využívania zdrojov prostredníctvom digitálnych systémov. Predovšetkým program ekologických inovácií, ktorý bol úspešne zavedený ako súčasť programu pre konkurencieschopnosť a inovácie v rámci predchádzajúceho viacročného finančného rámca EÚ, bude pokračovať ako súčasť programu Horizont 2020.

(e) Rozvoj celistvých a nepretržitých celosvetových systémov environmentálnych informácií a pozorovania

Cieľom je zaistiť dodávku dlhodobých údajov a informácií potrebných pri riešení tejto výzvy. Činnosti sa zameriavajú na spôsobilosti, technológie a infraštruktúry údajov na pozorovanie a monitorovanie Zeme, ktoré budú schopné neprestajne poskytovať včasné a príslušné informácie, predpovede a prognózy. Bude sa povzbudzovať poskytovanie bezplatného, otvoreného a neobmedzeného prístupu k interoperabilným údajom a informáciám.

Cieľom je zaistiť poskytovanie dlhodobých údajov a informácií potrebných pri riešení tejto výzvy. Činnosti sa zameriavajú na spôsobilosti, technológie a infraštruktúry údajov na pozorovanie a monitorovanie Zeme pomocou diaľkového snímania, ako aj merania in situ, ktoré budú schopné neprestajne poskytovať včasné a presné informácie a umožnia predpovede a prognózy. Bude sa povzbudzovať poskytovanie bezplatného, otvoreného a neobmedzeného prístupu k interoperabilným údajom a informáciám.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 143

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 6

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

6. Inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť

6. Pochopenie Európy v meniacom sa svete – inkluzívne, inovatívne a reflexívne spoločnosti

6.1. Osobitný cieľ

Osobitný cieľ spočíva v podpore inkluzívnej, inovatívnej a bezpečnej európskej spoločnosti v kontexte nevídaných premien a čoraz väčšej vzájomnej celosvetovej závislosti.

Osobitný cieľ spočíva v podpore inkluzívnych, inovatívnych, kreatívnych a reflexívnych európskych spoločností prostredníctvom lepšieho pochopenia Európy v kontexte nevídaných premien a čoraz väčšej vzájomnej celosvetovej závislosti.

Európa čelí veľkým sociálno-ekonomickým výzvam, ktoré majú výrazný vplyv na jej budúcnosť – ide napr. o čoraz väčšiu vzájomnú hospodársku a kultúrnu závislosť, starnutie obyvateľstva, sociálne vylúčenie a chudoba, nerovnosť a migračné prúdy, vypĺňanie medzier v digitálnej oblasti, presadzovanie kultúry inovácií a kreatívnosti v spoločnosti a podnikoch, ako aj o zaistenie bezpečnosti a slobody, dôvery v demokratické inštitúcie a medzi občanmi a v rámci a mimo hraníc. Tieto výzvy sú obrovské a vyžadujú spoločný európsky prístup.

Európa čelí veľkým sociálno-ekonomickým výzvam, ktoré majú výrazný vplyv na jej budúcnosť, ako napr. čoraz väčšia vzájomná hospodárska a kultúrna závislosť, starnutie obyvateľstva a demografické zmeny, sociálne vylúčenie a chudoba, nerovnosť a migračné toky, vypĺňanie medzier v digitálnej oblasti, presadzovanie kultúry vedy, inovácií a kreatívnosti v spoločnosti a podnikoch, ako aj zaistenie dôvery v demokratické inštitúcie a medzi občanmi v rámci a mimo hraníc. Okrem toho je úloha verejnej sociálnej politiky v Európe čoraz väčšmi vnímaná ako rozhodujúci prvok pre udržateľnosť samotného európskeho sociálneho modelu. Tieto výzvy sú obrovské a vyžadujú si čoraz zložitejší súbor rozličných prístupov na základe spoločných vedeckých poznatkov, ktoré môžu poskytnúť spoločenské a humanitné vedy.

Po prvé, v Únii pretrvávajú výrazné nerovnosti, či už medzi štátmi, alebo v rámci nich. Index ľudského rozvoja, ktorým sa meria súhrnný pokrok v oblasti zdravia, vzdelávania a príjmov, nadobudol v roku 2010 v prípade členských štátov Únie hodnoty od 0,743 po 0,895, čo dosvedčuje výraznú nerovnováhu medzi krajinami. Pretrvávajú aj značné nerovnosti medzi pohlaviami: napríklad rozdiel v platoch mužov a žien v Únii je naďalej 17,8 % v prospech mužov. Jednému zo šiestich občanov Únie (takmer 80 miliónov osôb) v súčasnosti hrozí chudoba. V ostatných dvadsiatich rokoch sa zvýšila chudoba mladých dospelých a rodín s deťmi. Miera nezamestnanosti mládeže je vyše 20 %. Stopäťdesiat miliónov Európanov (25 %) nikdy nepoužilo internet a pravdepodobne nikdy nezískajú dostatočnú digitálnu gramotnosť. Zvýšila sa aj politická ľahostajnosť a polarizácia vo voľbách, ktorá dosvedčuje ochabujúcu dôveru občanov v súčasné politické systémy. Tieto čísla naznačujú, že na určité sociálne skupiny a komunity sa neustále zabúda pri sociálnom a hospodárskom rozvoji a/alebo demokratickej politike.

V Únii pretrvávajú výrazné nerovnosti, či už medzi štátmi, alebo v rámci nich. Index ľudského rozvoja, ktorým sa meria súhrnný pokrok v oblasti zdravia, vzdelávania a príjmov, nadobudol v roku 2010 v prípade členských štátov Únie hodnoty od 0,743 po 0,895, čo dosvedčuje výraznú nerovnováhu medzi krajinami. Pretrvávajú aj značné nerovnosti medzi pohlaviami: napríklad rozdiel v odmeňovaní žien a mužov v Únii je naďalej 17,8 % v prospech mužov. Jednému zo šiestich občanov Únie (približne 80 miliónov osôb) v súčasnosti hrozí chudoba. V ostatných dvadsiatich rokoch sa zvýšila chudoba mladých dospelých a rodín s deťmi. Miera nezamestnanosti mládeže je vyše 20 %. Stopäťdesiat miliónov Európanov (25 %) nikdy nepoužilo internet a pravdepodobne nikdy nezíska dostatočnú digitálnu gramotnosť. Zvýšila sa aj politická ľahostajnosť a polarizácia vo voľbách, ktorá dosvedčuje ochabujúcu dôveru občanov v súčasné politické systémy. Tieto čísla naznačujú, že na určité sociálne skupiny a komunity sa neustále zabúda pri sociálnom a hospodárskom rozvoji a/alebo demokratickej politike.

Po druhé, v ostatných štyridsiatich rokoch sa relatívne znižuje produktivita Európy a miera hospodárskeho rastu. Navyše sa rýchlo zmenšuje jej podiel na produkcii celosvetových poznatkov a jej vedúce postavenie v oblasti inovačného výkonu v porovnaní s kľúčovými rýchlo sa rozvíjajúcimi ekonomikami, ako je napr. Brazília alebo Čína. Aj napriek tomu, že má Európa pevnú výskumnú základňu, musí z nej vytvoriť silné východisko pre inovatívny tovar a služby. Keďže je všeobecne známe, že Európa musí investovať viac do vedy a inovácií, bude tieto investície musieť aj koordinovať inteligentnejšie než v minulosti. Viac ako 95 % vnútroštátnych rozpočtov na výskum a vývoj sa v rámci Únie vynakladajú bez akejkoľvek koordinácie, čo predstavuje ohromné potenciálne plytvanie so zdrojmi a zmenšovanie možností financovania. Okrem toho sú inovačné kapacity členských štátov napriek nedávnej konvergencii naďalej veľmi rôznorodé a medzi tzv. inovačnými lídrami a slabými inovátormi sú veľké medzery.

V ostatných štyridsiatich rokoch sa relatívne znižuje produktivita Európy a miera hospodárskeho rastu. Navyše sa rýchlo zmenšuje jej podiel na produkcii celosvetových poznatkov a jej vedúce postavenie v oblasti inovačného výkonu v porovnaní s kľúčovými rýchlo sa rozvíjajúcimi ekonomikami, ako je napr. Brazília alebo Čína. Aj napriek tomu, že má Európa pevnú výskumnú základňu, musí z nej vytvoriť silné východisko pre inovatívny tovar a služby. Keďže je všeobecne známe, že Európa musí investovať viac do vedy a inovácií, bude tieto investície musieť aj koordinovať inteligentnejšie než v minulosti. Viac ako 95 % vnútroštátnych rozpočtov na výskum a vývoj sa v rámci Únie vynakladá bez akejkoľvek koordinácie, čo predstavuje výraznú neefektívnosť v čase zmenšovania možností financovania.

Po tretie, na občanov EÚ majú čoraz väčší vplyv mnohé formy neistoty, či už zločin, násilie, terorizmus, kybernetické útoky, zneužívanie súkromia alebo ďalšie formy sociálneho a hospodárskeho neporiadku. Odhaduje sa, že v Európe sa pravdepodobne každý rok stane priamou obeťou zločinu 75 miliónov osôb. Priame náklady na zločin, terorizmus, nezákonné činnosti, násilie a katastrofy v Európe sa odhaduje na najmenej 650 mld. EUR (asi 5 % HDP Únie) v roku 2010. Živým príkladom dôsledkov terorizmu je útok na budovu Dvojičiek na Manhattane z 11. septembra 2001. Stratili sa tisícky životov a odhaduje sa, že táto udalosť spôsobila v USA v nasledujúcom štvrťroku stratu produktivity v hodnote 35 mld. amerických dolárov, z hľadiska celkových výstupov v hodnote 47 mld. amerických dolárov a zvýšenie nezamestnanosti o takmer 1 %. Občania, podniky a inštitúcie sa čoraz viac zúčastňujú digitálnych interakcií a transakcií v sociálnych, finančných a obchodných oblastiach života, no rozvoj internetu takisto vedie k kybernetickým zločinom, ktoré každý rok spôsobujú náklady v miliardách EUR a k narušovaniu súkromia jednotlivcov alebo združení na celom kontinente. Rozšírenie neistoty v bežnom živote a z dôvodu neočakávaných situácií môže ovplyvniť dôveru občanov nielen v inštitúcie, ale aj voči sebe navzájom.

Tieto výzvy treba riešiť spoločne a inovatívnymi spôsobmi, keďže sa medzi nimi vyskytujú zložité a neočakávané interakcie. Inovácie môžu viesť k oslabeniu začlenenia, ako to možno badať napríklad na fenoméne rozdielov v digitálnej oblasti alebo na segmentácii pracovného trhu. Sociálna inovácia, sociálna dôvera a bezpečnosť sa v rámci politík niekedy len ťažko dajú zosúladiť, napríklad v sociálne znevýhodnených oblastiach veľkých miest v Európe. Spojenie inovácie a meniacich sa potrieb občanov navyše tvorcov politík a hospodárskych a sociálnych činiteľov vedie k hľadaniu nových odpovedí, ktoré nerešpektujú zavedené hranice medzi sektormi, činnosťami, tovarmi alebo službami. Fenomény ako rast internetu, finančných systémov, starnúceho hospodárstva a ekologickej spoločnosti vo veľkej miere dosvedčujú, ako veľmi je potrebné uvažovať a reagovať na tieto problémy zároveň z ich hľadiska začlenenia, inovácie aj bezpečnosti.

Tieto výzvy treba riešiť spoločne a inovatívnymi spôsobmi, keďže sa medzi nimi vyskytujú zložité a neočakávané interakcie. Inovácie môžu viesť k oslabeniu začlenenia, ako to možno badať napríklad na fenoméne digitálnej priepasti alebo na segmentácii pracovného trhu. Sociálna inovácia a sociálna dôvera sa v rámci politík niekedy len ťažko dajú zosúladiť, napríklad v sociálne znevýhodnených oblastiach veľkých miest v Európe. Spojenie inovácie a meniacich sa potrieb občanov navyše tvorcov politík a hospodárskych a sociálnych činiteľov vedie k hľadaniu nových odpovedí, ktoré nerešpektujú zavedené hranice medzi sektormi, činnosťami, tovarom alebo službami. Fenomény ako rast internetu, finančných systémov, starnúceho hospodárstva a ekologickej spoločnosti vo veľkej miere dosvedčujú, ako veľmi je potrebné uvažovať a reagovať na tieto problémy zároveň z ich hľadiska začlenenia a inovácie.

Z dôvodu vnútornej zložitosti týchto výziev a meniacich sa požiadaviek je preto nevyhnutné vytvoriť inovatívny výskum a nové inteligentné technológie, postupy a metódy, mechanizmy sociálnej inovácie, koordinované opatrenia a politiky, v rámci ktorých sa predpokladá alebo ovplyvňuje hlavný vývoj v Európe. Vyžaduje si pochopenie sprievodných trendov a vplyvov, ktoré sú v súvislosti s týmito výzvami v hre a opätovné preskúmanie a pretvorenie úspešných foriem solidarity, koordinácie a kreativity, ktoré z Európy vytvárajú jedinečný vzor inkluzívnej, inovatívnej a bezpečnej spoločnosti v porovnaní s ostatnými svetovými regiónmi. Vyžaduje si takisto strategickejší prístup k spolupráci s tretími krajinami. Keďže bezpečnostné politiky by mali pôsobiť navzájom s inými sociálnymi politikami, dôležitým hľadiskom tejto výzvy bude aj posilnenie spoločenského rozmeru výskumu v oblasti bezpečnosti.

Z dôvodu vnútornej zložitosti týchto výziev a meniacich sa požiadaviek je preto nevyhnutné vytvoriť inovatívny výskum a nové inteligentné technológie, postupy a metódy, mechanizmy sociálnej inovácie, koordinované opatrenia a politiky, v rámci ktorých sa predpokladá alebo ovplyvňuje hlavný vývoj v Európe. Vyžaduje si to pochopenie sprievodných trendov a vplyvov, ktoré sú v súvislosti s týmito výzvami v hre, a opätovné preskúmanie a pretvorenie úspešných foriem solidarity, koordinácie a kreativity, ktoré z Európy vytvárajú jedinečný vzor inkluzívnej a inovatívnej spoločnosti v porovnaní s ostatnými svetovými regiónmi. Na účinné riešenie týchto výziev je potrebný výskum zameraný na dosahovanie výsledkov, ako aj vzostupný výskum. Napokon je potrebný strategickejší prístup k spolupráci s tretími krajinami.

6.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Tieto výzvy prekonávajú vnútroštátne hranice, a preto si vyžadujú zložitejšiu porovnávaciu analýzu mobility (osôb, tovarov, služieb a kapitálu, ale aj kompetencií a poznatkov) a formy inštitucionálnej spolupráce, medzikultúrne interakcie a medzinárodnú spoluprácu. Ak ich lepšie nepochopíme a nebudeme predvídať, globalizačné sily prinútia európske štáty skôr medzi sebou súťažiť ako spolupracovať, čím sa prehĺbia rozdiely v Európe namiesto toho, aby sa nachádzali spoločné východiská a správna rovnováha medzi spoluprácou a súťažou. Ak sa tieto sociálno-ekonomické výzvy budú riešiť len na vnútroštátnej úrovni, prináša to zo sebou nebezpečenstvo neúčinného využívania zdrojov, prenášania problémov na ostatné európske a neeurópske krajiny a zintenzívnenia sociálneho, hospodárskeho a politického napätia, čo môže priamo ovplyvniť ciele Európskej zmluvy a jej hodnoty, najmä hlavu I Zmluvy o Európskej únii.

Tieto výzvy prekonávajú vnútroštátne hranice, a preto si vyžadujú zložitejšiu porovnávaciu analýzu všetkých európskych spoločností. Ich spojenie s vnútroštátnymi a európskymi verejnými politikami v súvislosti s globalizáciou si vyžaduje nielen zostaviť výskumné plány, ktoré sú vzájomne uznávané, ale aj vytvárať základňu spoločných a trvácnejších európskych znalostí, na základe ktorej možno lepšie pochopiť a zhodnotiť vnútroštátne a európske politiky.

Na vybudovanie inkluzívnej, inovatívnej a bezpečnej spoločnosti Európa potrebuje reakciu, v rámci ktorej sa vytvoria nové poznatky, technológie a spôsobilosti, a v ktorej sa určia politické možnosti. Tieto snahy pomôžu Európe v boji so svojimi výzvami nielen vnútorne, ale aj z hľadiska svetového hráča na medzinárodnej scéne. Zároveň to pomôže členským štátom mať úžitok zo skúseností získaných mimo nich a umožní im to lepšie vymedziť osobitné opatrenia prispôsobené ich príslušnej situácii.

Na vybudovanie inkluzívnej, inovatívnej a reflexívnej spoločnosti Európa potrebuje reakciu, v rámci ktorej sa vytvoria nové poznatky a technológie a v ktorej sa takisto určia politické možnosti. Tieto snahy pomôžu Európe v boji so svojimi výzvami nielen vnútorne, ale aj z hľadiska svetového hráča na medzinárodnej scéne. Zároveň to pomôže členským štátom mať úžitok zo skúseností získaných mimo nich a umožní im to lepšie vymedziť osobitné opatrenia prispôsobené ich príslušnej situácii.

Ústrednou úlohou tejto výzvy je teda presadzovanie nových spôsobov spolupráce medzi krajinami v Únii a vo svete, ako aj medzi príslušnými výskumnými a inovačnými komunitami. S cieľom posilniť význam všetkých týchto činností pre tvorcov politík, sociálnych a hospodárskych aktérov a občanov sa bude systematicky vykonávať zapájanie občanov a priemyslu, podpora postupov sociálnej a technologickej inovácie, podpora inteligentnej verejnej správy s účasťou občanov, a takisto aj podpora tvorby politík na základe skutočností. V tomto ohľade budú výskum a inovácia predpokladom konkurencieschopnosti európskych odvetví a služieb, najmä v oblasti bezpečnosti, digitálneho rozvoja a ochrany súkromia.

S cieľom posilniť význam všetkých týchto činností pre tvorcov politík, sociálnych a hospodárskych aktérov a občanov sa bude systematicky vykonávať podpora inteligentnej verejnej správy s účasťou občanov, a takisto aj podpora tvorby politík na základe skutočností. V tomto ohľade bude výskum a inovácia predpokladom konkurencieschopnosti európskych odvetví a služieb.

Financovaním Únie v rámci tejto výzvy sa teda bude podporovať rozvoj, vykonávanie a prispôsobovanie kľúčových politík Únie, najmä priorít stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a stratégie Únie v oblasti vnútornej bezpečnosti vrátane politík v oblasti prevencie a reakcie na katastrofy. Bude sa vykonávať koordinácia s priamymi akciami Spoločného výskumného centra.

Financovaním z prostriedkov Únie v rámci tejto výzvy sa teda bude podporovať rozvoj, vykonávanie a prispôsobovanie kľúčových politík Únie, najmä priorít stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Spojí sa s iniciatívami spoločnej tvorby programov a bude sa vykonávať koordinácia s priamymi akciami Spoločného výskumného centra.

6.3. Základné línie činností

6.3.1. Inkluzívna spoločnosť

6.3.1. Inkluzívne spoločnosti

Cieľom je posilniť solidaritu a sociálne, hospodárske a politické začlenenie a pozitívnu medzikultúrnu dynamiku v Európe a s medzinárodnými partnermi prostredníctvom prelomovej vedy a interdisciplinárnosti, technického pokroku a organizačných inovácií. Tu môže zohrať významnú úlohu výskum v oblasti humanitných vied. Výskum podporuje tvorcov politík pri zostavovaní politík na boj proti chudobe a na predchádzanie rozvoja rôznych foriem rozdelení, diskriminácie a nerovností v európskej spoločnosti, ako sú napr. rodové nerovnosti alebo rozdiely v digitálnej alebo inovačnej oblasti, a s ostatnými svetovými regiónmi. Predovšetkým prispieva k vykonávaniu a prispôsobovaniu stratégie Európa 2020 a širokého vonkajšieho pôsobenia Únie. S cieľom vytvoriť excelentnosť v najmenej rozvinutých regiónoch sa prijímajú osobitné opatrenia a tak sa rozširuje účasť na programe Horizont 2020.

Cieľom je nadobudnúť lepšie pochopenie sociálnych zmien v Európe, ich vplyvu na sociálnu súdržnosť a hospodárske a politické začlenenie a hlavných dôsledkov na dobré podmienky a kvalitu života jednotlivcov, rodín a spoločností. Hlavné výzvy, ktoré je potrebné riešiť, sa budú zaoberať európskymi modelmi pre sociálnu súdržnosť a dobré podmienky a potrebou značnej vedomostnej základne v oblasti nerovného zaobchádzania, sociálneho vylúčenia, demografických zmien a starnúcej spoločnosti, životného cyklu a rodinných zmien, pracovných a životných podmienok, migrácie a mobility, vzdelávania a celoživotného vzdelávania, viacjazyčnosti, dynamiky sociálnych politík a správy sociálnych vecí, pričom sa bude zohľadňovať aj hospodárska a sociálna rozmanitosť v Európe. Tu môže zohrať významnú úlohu výskum v oblasti spoločenských a humanitných vied. Výskum podporuje tvorcov politík pri zostavovaní politík, v boji proti chudobe, konfliktom a politickému a sociálnemu vylúčeniu a pri predchádzaní rozvoju rôznych foriem rozdelení, diskriminácie a nerovností v európskych spoločnostiach, ako sú napr. rodové rozdiely, digitálna priepasť alebo rozdiely v inovačnej oblasti, a s ostatnými svetovými regiónmi. Predovšetkým prispieva k vykonávaniu a prispôsobovaniu stratégie Európa 2020. Je takisto nevyhnutné pochopiť a preskúmať bohaté kultúrne dedičstvo Európy, ako aj podporovať prístup k nemu a jeho ochranu, a to ako spôsob spájania občanov Únie a posilňovania súdržnosti európskej spoločnosti.

Zámerom činností je:

(a) podporovať inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast;

(b) budovať odolnú a inkluzívnu spoločnosť v Európe;

(b) budovať odolné a inkluzívne spoločnosti v Európe;

(ba) zaoberať sa európskymi modelmi pre sociálnu súdržnosť a dobré životné podmienky;

(d) odstrániť rozdiely v oblasti výskumu a inovácie v Európe.

6.3.2. Inovatívna spoločnosť

6.3.2. Inovatívne a reflexívne spoločnosti

Cieľom je podporiť rozvoj inovatívnej spoločnosti a politiky v Európe prostredníctvom zapojenia občanov, podnikov a používateľov do výskumu a inovácie a podpora koordinovaných výskumných a inovačných politík v kontexte globalizácie. Osobitná podpora sa vyčlení na tvorbu európskeho výskumného priestoru a na rozvoj rámcových podmienok inovácie.

Cieľom je podporiť rozvoj inovatívnych spoločností a politík v Európe prostredníctvom zapojenia občanov, organizácií občianskej spoločnosti, podnikov a používateľov do výskumu a inovácie a podpora koordinovaných výskumných a inovačných politík v kontexte globalizácie. Podpora sa vyčlení na výskum spojený s tvorbou Európskeho výskumného priestoru (EVP) a na rozvoj rámcových podmienok inovácie vrátane lepšieho pochopenia obmedzení a príležitostí v rámci spoločností a ich úlohy v procese inovácie.

Zámerom činností je:

(a) posilniť základňu poznatkov a podporu iniciatívy Inovácia v Únii a EVP;

(b) preskúmať nové formy inovácie vrátane sociálnej inovácie a kreativity;

(b) preskúmať a pochopiť nové formy inovácie vrátane sociálnej inovácie a kreativity;

(ba) preskúmať postupy, ktoré zabezpečia priaznivé podmienky pre kreativitu a inováciu;

(d) podporovať súdržnú a účinnú spoluprácu s tretími krajinami.

(d) pochopiť, ako súdržná a účinná spolupráca s tretími krajinami v oblasti výskumu a prehlbujúcej odbornej prípravy podporuje inovácie;

(da) propagovať kultúrne dedičstvo a európsku identitu.

6.3.3. Bezpečná spoločnosť

Cieľom je podporovať politiky EÚ v oblasti vnútornej a vonkajšej bezpečnosti a zaručovať kybernetickú bezpečnosť, dôveru a súkromie na digitálnom jednotnom trhu, a zároveň zlepšovať konkurencieschopnosť odvetví EÚ v oblasti bezpečnosti, IKT a služieb. Dosiahne sa prostredníctvom vytvorenia inovatívnych technológií a riešení, ktoré sa zameriavajú na vypĺňanie bezpečnostných medzier a vedú k predchádzaniu bezpečnostných hrozieb. Tieto akcie orientované na poslanie budú prihliadať na rôznych konečných používateľov (občanov, podniky a úrady vrátane vnútroštátnych a medzinárodných orgánov, civilnú ochranu, presadzovanie práva, pohraničných strážnikov atď.) s cieľom zohľadniť rozvoj bezpečnostných hrozieb a ochranu súkromia a potrebné spoločenské hľadiská.

Zámerom činností je:

(a) bojovať proti zločinu a terorizmu;

(b) posilniť bezpečnosť prostredníctvom riadenia hraníc;

(d) zvýšiť odolnosť Európy voči krízam a katastrofám;

(e) zabezpečiť súkromie a slobodu na internete a posilniť spoločenský rozmer bezpečnosti.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 144

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 6a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

6a. Bezpečné spoločnosti – ochrana slobody a bezpečnosti Európy a jej občanov

6a.1. Osobitný cieľ

Osobitným cieľom je chrániť slobodu a podporovať bezpečnosť v Európe v kontexte globálnych vzájomných závislostí a komplikovanosti hrozieb a zároveň posilňovať európsku kultúru slobody a spravodlivosti a jej dodržiavanie.

Európa nebola nikdy v histórii tak mierovo konsolidovaná a úrovne bezpečnosti, ktorú majú európski občania, sú pomerne vysoké v porovnaní s ostatnými časťami sveta. Európa je však aj naďalej zraniteľná v kontexte stále sa rozširujúcej globalizácie, v ktorej spoločnosti čelia bezpečnostným hrozbám a výzvam, ktorých rozsah a komplikovanosť sa rozširuje.

Hrozba vojenskej agresie veľkého rozsahu bola potlačená a bezpečnostné obavy sa zameriavajú na nové mnohostranné, vzájomne prepojené a nadnárodné hrozby. V dôsledku toho sa rozšíril pojem bezpečnosti z vojenského vymedzenia tak, aby zahŕňal aj iné aspekty, ako sú ľudské práva, zhoršovanie životného prostredia, politická stabilita a demokracia, sociálne otázky, kultúrna a náboženská identita alebo prisťahovalectvo. V tejto súvislosti sú neoddeliteľne prepojené vnútorné a vonkajšie aspekty bezpečnosti. Súčasných hrozieb pre bezpečnosť a slobodu je mnoho, sú komplexné a premenlivé a zahŕňajú terorizmus, organizovanú trestnú činnosť, kybernetické útoky, pirátstvo, regionálnu nestabilitu alebo prírodné a ľuďmi zapríčinené katastrofy, násilie, porušovania súkromia či iné formy sociálneho a hospodárskeho nepokoja. Tieto hrozby postihujú občanov a majú dôsledky na vnímanie dôvery, starostlivosti a komunikácie, ako aj dosah na hospodárstvo a spoločnosť, a preto si vyžadujú zodpovedajúcu rozmanitosť preventívnych opatrení a protiopatrení.

Priame náklady na trestnú činnosť, terorizmus, nezákonné činnosti, násilie a katastrofy v Európe sa odhadujú na najmenej 650 mld. EUR (asi 5 % HDP Únie) v roku 2010. Terorizmus ukázal svoje neblahé dôsledky v niekoľkých častiach Európy, keď si vyžiadal tisíce životov a významné hospodárske straty.

Občania, podniky a inštitúcie sa čoraz viac zapájajú do digitálnych interakcií a transakcií v sociálnych, finančných a obchodných oblastiach života, no rozvoj internetu takisto vedie k počítačovej kriminalite, ktorá každý rok spôsobuje náklady v miliardách EUR, a k narúšaniu súkromia jednotlivcov alebo združení na celom kontinente.

Kybernetické útoky majú tiež závažný vplyv na kritickú infraštruktúru. Rozšírenie neistoty v každodennom živote a z dôvodu neočakávaných situácií môže ovplyvniť dôveru občanov nielen v inštitúcie, ale aj voči sebe navzájom.

Na predvídanie týchto hrozieb a ich prevenciu je potrebné pochopiť kľúčové príčiny neistoty a zaoberať sa nimi, ako aj vypracovať a uplatňovať inovatívne technológie, riešenia, prognostické nástroje a poznatky, stimulovať spoluprácu medzi poskytovateľmi a používateľmi, nachádzať riešenia v oblasti civilnej bezpečnosti, zlepšovať konkurencieschopnosť európskeho odvetvia bezpečnosti a služieb a predchádzať porušovaniu súkromia a porušovaniam ľudských práv na internete aj inde a bojovať proti týmto javom, a to pri súčasnom zabezpečení individuálnych práv a slobôd európskych občanov.

S cieľom zlepšiť cezhraničnú spoluprácu medzi rôznymi druhmi pohotovostných služieb by sa mala venovať pozornosť interoperabilite a štandardizácii.

Keďže bezpečnostné politiky by mali pôsobiť navzájom s rôznymi sociálnymi politikami, dôležitým aspektom tejto výzvy bude aj posilnenie spoločenského rozmeru výskumu v oblasti bezpečnosti.

Rešpektovanie základných hodnôt je stavebným kameňom každého účinného bezpečnostného výskumu a každej účinnej bezpečnostnej politiky. Hľadanie riešení bezpečnostných problémov a ich realizácia znamená rešpektovanie hodnôt, ako je sloboda, demokracia, rovnosť a právny štát. Táto skutočnosť musí by základom každej činnosti, ktorej cieľom je zaisťovať bezpečnosť európskych občanov.

6a.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Žiadny členský štát nie je schopný sám reagovať na hrozby, pretože väčšina bezpečnostných hrozieb má cezhraničnú a medziodvetvovú povahu, a tým si vyžaduje komplexné a široké porovnávacie analýzy a posilnené formy inštitucionálnej a medzinárodnej spolupráce.

V záujme ochrany slobody a bezpečnosti si Únia vyžaduje účinné reakcie, ktoré využívajú komplexný a inovatívny súbor bezpečnostných nástrojov. Výskum a inovácie môžu zohrať jednoznačnú podpornú úlohu, lebo umožňujú použitie sily, aj keď samy nedokážu zaistiť bezpečnosť. Činnosti v rámci výskumu a inovácií by sa mali zameriavať na pochopenie bezpečnostných hrozieb, predchádzanie a zamedzovanie týmto hrozbám, prípravu na ne a ochranu pred nimi. Okrem toho predstavuje bezpečnosť základné výzvy, ktorým nemožno čeliť prostredníctvom nezávislého odvetvového riešenia, ale skôr potrebujú ambicióznejšie, koordinované a holistické prístupy.

Základnou časťou tejto výzvy je spolupráca medzi členskými štátmi, ako aj s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami.

Financovanie výskumu a inovácií z prostriedkov Únie v rámci tejto výzvy tak bude podporovať vytváranie, zavádzanie a prispôsobovanie kľúčových politík Únie, najmä priorít stratégie Európa 2020 týkajúcich sa inteligentného a inkluzívneho rastu, spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a stratégie vnútornej bezpečnosti Únie. Bude sa vykonávať koordinácia s priamymi akciami Spoločného výskumného centra.

6a.3. Základné línie činností

Cieľom je podporovať politiky Únie v oblasti vnútornej a vonkajšej bezpečnosti a zaručovať kybernetickú bezpečnosť, dôveru a súkromie na jednotnom digitálnom trhu a zároveň zlepšovať konkurencieschopnosť odvetví Únie v oblasti bezpečnosti, IKT a služieb. Tieto činnosti sa budú zameriavať aj na pochopenie príčin neistoty a konfliktov, ako aj výskum a rozvoj ďalšej generácie inovačných riešení tak, že sa bude pracovať na nových koncepciách a návrhoch, ako aj na interoperabilných normách. Dosiahne sa to prostredníctvom vytvorenia inovatívnych politík, technológií a riešení, ktoré sa zamerajú na odstraňovanie bezpečnostných medzier a povedú k predchádzaniu bezpečnostným hrozbám. Tieto činnosti orientované na poslanie budú prihliadať na rôznych konečných používateľov (občanov, podniky, organizácie občianskej spoločnosti a úrady vrátane vnútroštátnych a súkromných inštitúcií a agentúr) s cieľom zohľadniť rozvoj bezpečnostných hrozieb a výziev, ochranu súkromia prostrednícťvom príslušných koncepcií a potrebné spoločenské hľadiská.

Výskum tejto výzvy teda bude zameraný na prevenciu bezpečnostných hrozieb, zamedzenie týmto hrozbám, prípravu na ne a ochranu pred nimi a na podporu spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a stratégie vnútornej bezpečnosti Únie vrátane politík v oblasti prevencie katastrof a reakcie na ne.

Zámerom činností je:

(a) bojovať proti zločinu a terorizmu;

(b) chrániť a zlepšovať odolnosť kritických infraštruktúr;

(d) zabezpečiť kybernetickú bezpečnosť;

(e) zvýšiť odolnosť Európy voči krízam a katastrofám;

(f) rozšíriť spoločenský rozmer bezpečnosti a zabezpečiť súkromie a slobodu na internete;

(g) podporovať vnútorné a vonkajšie bezpečnostné politiky Únie;

(h) posilňovať bezpečnosť a transformáciu konfliktov v tretích krajinách prostredníctvom predchádzania konfliktom, budovania mieru, dialógu, mediácie a zmierovania, ako aj reformy sektora civilnej bezpečnosti;

(i) rozširovať normalizáciu a interoperabilitu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 145

Návrh nariadenia

Príloha I – časť IV

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1. Osobitný cieľ

Osobitným cieľom je poskytovať vedeckú a technickú podporu politikám Únie orientovanú na zákazníka a zároveň pružne reagovať na nové politické požiadavky.

2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Únia si vytýčila ambiciózny politický program do roku 2020, v ktorom sa rieši súbor zložitých a vzájomne prepojených výziev, ako je udržateľné nakladanie so zdrojmi a konkurencieschopnosť. Na úspešné riešenie týchto výziev sú potrebné spoľahlivé vedecké poznatky, ktoré čerpajú z viacerých vedeckých disciplín a umožňujú triezve posudzovanie možností politiky. Spoločné výskumné centrum (JRC) v rámci ďalšieho upevňovania svojej úlohy ako vedeckej služby v oblasti tvorby politík Únie bude poskytovať požadovanú vedeckú a technickú podporu vo všetkých etapách cyklu tvorby politík, počnúc návrhom až po vykonávanie a posúdenie. S týmto cieľom zameria svoj výskum na politické priority Únie, a súčasne bude posilňovať prierezové kompetencie. Vďaka nezávislosti od osobitných záujmov, či už súkromných, alebo národných, a pre svoju vedecko-technickú referenčnú úlohu JRC umožňuje uľahčovať potrebné dosahovanie konsenzu medzi zainteresovanými stranami a tvorcami politík. Výskum JRC prináša členským štátom a občanom Únie najbadateľnejší úžitok v oblasti zdravotníctva a ochrany spotrebiteľa, životného prostredia, bezpečnosti a ochrany a riadenia kríz a katastrof.

Únia si vytýčila ambiciózny politický program do roku 2020, v ktorom sa rieši súbor zložitých a vzájomne prepojených výziev, ako je udržateľné nakladanie so zdrojmi a konkurencieschopnosť. Na úspešné riešenie týchto výziev sú potrebné spoľahlivé vedecké poznatky, ktoré čerpajú z viacerých vedeckých disciplín a umožňujú triezve posudzovanie možností politiky. Spoločné výskumné centrum (JRC) v rámci ďalšieho upevňovania svojej úlohy ako vedeckej služby v oblasti tvorby politík Únie bude poskytovať požadovanú vedeckú a technickú podporu vo všetkých etapách cyklu tvorby politík, počnúc návrhom až po vykonávanie a posúdenie. S týmto cieľom zameria svoj výskum na politické priority Únie a súčasne bude posilňovať prierezové kompetencie. Vďaka nezávislosti od osobitných záujmov, či už súkromných, alebo národných, a pre svoju vedecko-technickú referenčnú úlohu JRC umožňuje uľahčovať potrebné dosahovanie konsenzu medzi zainteresovanými stranami a tvorcami politík. Podpora JRC prináša členským štátom a regiónom úžitok pri ich inteligentných špecializovaných stratégiách a z výskumu JRC, predovšetkým v oblasti zdravotníctva a ochrany spotrebiteľa, životného prostredia, bezpečnosti a ochrany, ako aj riadenia kríz a katastrof. Občania Únie budú tiež príjemcami tohto výskumu.

JRC je integrovanou súčasťou európskeho výskumného priestoru (ERA) a naďalej bude aktívne podporovať jeho fungovanie prostredníctvom úzkej spolupráce s odbornými partnermi a zainteresovanými stranami, sprístupňovania svojich zariadení a prostredníctvom odborného vzdelávania výskumníkov. Takýmto spôsobom sa zároveň podporí integrácia nových členských štátov a pridružených krajín; pre ich potreby bude JRC naďalej zabezpečovať vyhradené vzdelávacie kurzy na vedecko-technickom základe právnych predpisov Únie. JRC vytvorí koordinačné prepojenia s príslušnými osobitnými cieľmi programu Horizont 2020. Na doplnenie svojich priamych akcií a na účel ďalšej integrácie a vytvorenia kontaktov v rámci ERA sa JRC môže zúčastniť aj na nepriamych akciách programu Horizont 2020 a koordinovať nástroje v oblastiach, v ktorých vlastní príslušnú odbornosť na vytvorenie pridanej hodnoty.

JRC je integrovanou súčasťou európskeho výskumného priestoru (ERA) a naďalej bude aktívne podporovať jeho fungovanie prostredníctvom úzkej spolupráce s odbornými partnermi a zainteresovanými stranami, sprístupňovania svojich zariadení a prostredníctvom odborného vzdelávania výskumníkov. Takýmto spôsobom sa zároveň podporí integrácia nových členských štátov a pridružených krajín; pre ich potreby bude JRC naďalej zabezpečovať vyhradené vzdelávacie kurzy na vedecko-technickom základe právnych predpisov Únie. JRC vytvorí koordinačné prepojenia s príslušnými osobitnými cieľmi programu Horizont 2020. Na doplnenie svojich priamych akcií a na účel ďalšej integrácie a vytvorenia kontaktov v rámci ERA sa JRC môže zúčastniť aj na nepriamych akciách programu Horizont 2020 a koordinovať nástroje v oblastiach, v ktorých má príslušnú odbornosť na vytvorenie pridanej hodnoty.

3. Základné línie činností

Činnosti JRC v rámci programu Horizont 2020 sa zameriavajú na politické priority Únie a na spoločenské výzvy, ktoré sa nimi riešia; sú v súlade so stratégiou Európa 2020 a jej hlavnými cieľmi v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; bezpečnosti a občianstva;

a programu Globálna Európa. Kľúčovými kompetenciami JRC sú energetika, doprava, životné prostredie a zmeny klímy, poľnohospodárstvo a potravinová bezpečnosť, zdravie a ochrana spotrebiteľa, informačné a komunikačné technológie, referenčné materiály, bezpečnosť a ochrana (vrátane v oblasti jadrovej energie v rámci programu Euratomu).

a programu Globálna Európa. Kľúčovými kompetenciami JRC sú energetika, doprava, životné prostredie a zmena klímy, poľnohospodárstvo a potravinová bezpečnosť, zdravie a ochrana spotrebiteľa, informačné a komunikačné technológie, referenčné materiály, bezpečnosť a ochrana (a to aj v oblasti jadrovej energie v rámci programu Euratomu). Pri vykonávaní týchto činností JRC sa zohľadnia príslušné iniciatívy na úrovni regiónov, členských štátov alebo Únie, a to z hľadiska formovania Európskeho výskumného priestoru.

Tieto kompetencie sa výrazne posilnia vďaka schopnosti riešiť celý politický cyklus a posudzovať možnosti politiky. Ide o posilňovanie schopností v týchto oblastiach:

(a) predvídanie a prognózy – proaktívna strategická spravodajská služba o trendoch a udalostiach vo vede, technike a spoločnosti a ich možných dôsledkoch pre verejnú politiku;

(b) ekonomika – v oblasti integrovaných služieb pokrývajúcich vedecko-technické a makroekonomické hľadiská;

(c) modelovanie – zamerané na udržateľnosť a ekonomiku a znížiť závislosť Komisie od vonkajších dodávateľov v oblasti analýz dôležitých scenárov;

(c) modelovanie – zamerané na udržateľnosť a ekonomiku a zníženie závislosti Komisie od vonkajších dodávateľov v oblasti analýz dôležitých scenárov;

(d) analýza politiky – ktorá umožní medzisektorové skúmanie možností politiky;

(e) posúdenie vplyvu – ktorým sa poskytnú vedecké podklady na podporu možností politiky.

JRC naďalej presadzuje excelentnosť vo výskume, ktorá je základom dôveryhodnej a spoľahlivej vedecko-technickej podpory politík. Na tento účel bude posilňovať spoluprácu s európskymi a medzinárodnými partnermi, okrem iného prostredníctvom účasti na nepriamych akciách. Bude vykonávať aj bádateľský výskum a vytvárať kompetencie vo vybraných vznikajúcich oblastiach podstatných pre politiku.

JRC sa zameriava na tieto ciele:

3.1 Excelentná veda

Vykonávať výskum na posilnenie vedeckej základne poznatkov v oblasti tvorby politík a skúmať vznikajúce oblasti vedy a techniky vrátane prostredníctvom bádateľského výskumného programu.

Vykonávať výskum na posilnenie vedeckej základne poznatkov v oblasti tvorby politík a skúmať vznikajúce oblasti vedy a techniky, a to aj prostredníctvom bádateľského výskumného programu.

3.2 Vedúce postavenie priemyslu

Prispievať ku konkurencieschopnosti Európy prostredníctvom podpory procesu normalizácie a noriem s použitím prednormatívneho výskumu, tvorby referenčných materiálov a meraní a harmonizácie metodík v piatich oblastiach zamerania (energetika, doprava, digitálna agenda, bezpečnosť a ochrana, ochrana spotrebiteľa). Vykonávať bezpečnostné posudzovanie nových technológií v oblastiach, ako je napr. energetika, doprava, zdravotníctvo alebo ochrana spotrebiteľa. Prispievať k uľahčovaniu využívania, normalizácie a overovania vesmírnych technológií a údajov, najmä s cieľom riešiť spoločenské výzvy.

3.3 Spoločenské výzvy

(a) Zdravie, demografické zmeny a blahobyt

Prispievať k ochrane zdravia a spotrebiteľov prostredníctvom vedeckej a technickej podpory v oblastiach ako potraviny, krmivá a spotrebné produkty; životné prostredie a zdravie; zdravotnícka diagnostika a skríningová prax; a výživa a stravovanie.

(b) potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo, morský a námorný výskum a biohospodárstvo

(b) Potravinová bezpečnosť, kvalita a bezpečnosť potravín, udržateľné poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, morský a námorný výskum a bioodvetvia

Podporovať tvorbu, vykonávanie a monitorovanie európskej politiky v oblasti poľnohospodárstva a rybárstva vrátane potravinovej bezpečnosti a ochrany a rozvoja biohospodárstva napr. prostredníctvom predpovedania produkcie plodín, technickej a sociálno-ekonomickej analýzy a modelovania.

Podporovať tvorbu, vykonávanie a monitorovanie európskej politiky v oblasti poľnohospodárstva a rybárstva vrátane potravinovej bezpečnosti a ochrany a rozvoja biohospodárstva, napr. prostredníctvom predpovedania produkcie plodín, technickej a sociálno-ekonomickej analýzy a modelovania, ako aj podpory zdravých a produktívnych morí.

Podporovať dosahovanie klimatických a energetických cieľov 20/20/20 v rámci výskumu o technických a hospodárskych aspektoch energetických dodávok, účinnosti, nízkouhlíkových technológiách, prepravných sieťach energie/elektriny.

(d) Inteligentná, zelená a integrovaná doprava

(d) Inteligentná, zelená a integrovaná doprava a mobilita

Podporovať politiku Únie pre udržateľnú, bezpečnú a chránenú mobilitu osôb a tovaru pomocou laboratórnych štúdií, modelovacích a monitorovacích prístupov vrátane nízkouhlíkových technológií pre dopravu, ako je elektrifikácia, čisté a efektívne vozidlá, alternatívne palivá a inteligentné dopravné systémy.

(e) Opatrenia v oblasti klímy, efektívnosť z hľadiska zdrojov a suroviny

(e) Opatrenia v oblasti klímy, životné prostredie, efektívnosť využívania zdrojov a udržateľné využívanie surovín;

Skúmať medzisektorové výzvy v oblasti udržateľného nakladania s prírodnými zdrojmi prostredníctvom monitorovania kľúčových premenných životného prostredia a rozvoja integrovaného modelovacieho rámca v oblasti udržateľného posudzovania.

Podporovať účinnosť z hľadiska zdrojov, znižovanie emisií a udržateľné dodávky surovín prostredníctvom integrovaných spoločenských, environmentálnych a hospodárskych hodnotení čistých výrobných postupov, technológií, produktov a služieb.

Podporovať ciele rozvojovej politiky Únie výskumom zameraným na zaistenie vhodných dodávok základných zdrojov, ktorý sa bude sústreďovať na monitorovanie parametrov životného prostredia a zdrojov, analýzy potravinovej bezpečnosti a prenos poznatkov.

(f) Inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť

(f) Pochopenie Európy v meniacom sa svete – inkluzívna, inovatívna a reflexívna spoločnosť

Prispievať k realizácii iniciatívy Inovácia v Únii makroekonomickými analýzami hnacích síl a prekážok výskumu a inovácií a tvorbou metodík, hodnotiacich tabuliek a ukazovateľov a túto realizáciu monitorovať.

Podporovať Európsky výskumný priestor (EVP) prostredníctvom monitorovania fungovania EVP a analýzy hnacích síl a prekážok niektorých jeho kľúčových prvkov; a prostredníctvom vytvárania kontaktov v oblasti výskumu, vzdelávania, sprístupňovania zariadení a databáz JRC používateľom v členských štátoch a kandidátskych a pridružených krajinách.

Prispievať k napĺňaniu kľúčových cieľov digitálnej agendy prostredníctvom kvalitatívnych a kvantitatívnych analýz hospodárskych a spoločenských aspektov (digitálne hospodárstvo, digitálna spoločnosť, digitálny život).

(fa) Bezpečné spoločnosti – ochrana slobody a bezpečnosti Európy a jej občanov

Podporovať vnútornú bezpečnosť a ochranu prostredníctvom určovania a posudzovania slabých miest najdôležitejších infraštruktúr, ktoré sú základnými zložkami spoločenských funkcií; a prostredníctvom posudzovania prevádzkového výkonu technológií súvisiacich s digitálnou identitou; Riešiť výzvy celosvetovej bezpečnosti vrátane vznikajúcich alebo hybridných hrozieb prostredníctvom rozvoja moderných nástrojov nakladania s informáciami a ich analýzu, ako aj nástrojov na riadenie krízy.

Podporovať vnútornú bezpečnosť a ochranu prostredníctvom určovania a posudzovania slabých miest najdôležitejších infraštruktúr, ktoré sú základnými zložkami spoločenských funkcií; a prostredníctvom posudzovania prevádzkového, sociálneho a etického výkonu technológií súvisiacich s digitálnou identitou. Riešiť výzvy celosvetovej bezpečnosti vrátane vznikajúcich alebo hybridných hrozieb prostredníctvom rozvoja moderných nástrojov nakladania s informáciami a ich analýzy, ako aj nástrojov na riadenie krízy.

Posilniť schopnosti Únie v oblasti riadenia prírodných a človekom zapríčinených katastrof prostredníctvom posilnenia monitorovania infraštruktúr a rozvoja celosvetových informačných systémov včasného varovania a riadenia rizika zameraných na širokú škálu hrozieb, ktoré využívajú rámce satelitného pozorovania Zeme.

Posilniť schopnosti Únie v oblasti riadenia prírodných a človekom zapríčinených katastrof prostredníctvom posilnenia monitorovania infraštruktúr a rozvoja testovacích zariadení, ako aj celosvetových informačných systémov včasného varovania a riadenia rizika zameraných na širokú škálu hrozieb, ktoré využívajú rámce satelitného pozorovania Zeme.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 146

Návrh nariadenia

Príloha I – časť V

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1. Osobitný cieľ

Osobitným cieľom je integrovať znalostný trojuholník, ktorý tvorí výskum, inovácia a vzdelávanie, a tým posilniť inovačnú spôsobilosť Únie a riešiť spoločenské výzvy.

Osobitným cieľom je integrovať znalostný trojuholník, ktorý tvorí výskum, inovácia a vzdelávanie, a tým posilniť, zrýchliť a rozšíriť inovačnú spôsobilosť Únie a riešiť najmä spoločenské výzvy.

Pokiaľ ide o inovačnú kapacitu a schopnosť dodávať nové služby, výrobky a procesy, Európa čelí viacerým štrukturálnym slabinám. Hlavnými problémami, ktoré sú poruke, je relatívne slabá história Európy v oblasti prilákania a udržania si talentov; nedostatočné využívanie existujúcich silných stránok výskumu z hľadiska vytvárania hospodárskej a spoločenskej hodnoty; nízke úrovne podnikateľskej aktivity; rozsah zdrojov v póloch excelentnosti, ktorý je nedostatočný pre celosvetovú súťaž; a nadmerný počet prekážok spolupráce v rámci znalostného trojuholníka vysokoškolského vzdelávania, výskumu a podnikania na európskej úrovni.

Pokiaľ ide o inovačnú kapacitu a schopnosť dodávať nové služby, výrobky a procesy, Európa čelí viacerým štrukturálnym slabinám. Hlavnými problémami, ktoré sú poruke, je relatívne slabá história Európy v oblasti prilákania a udržania si talentov; nedostatočné využívanie existujúcich silných stránok výskumu z hľadiska vytvárania hospodárskej a spoločenskej hodnoty; nedostatok výsledkov výskumu, ktoré sa dostanú na trh; nízke úrovne podnikateľskej aktivity a zmýšľania; slabé využívanie súkromných investícií v oblasti výskumu a vývoja, rozsah zdrojov vrátane ľudských zdrojov v póloch excelentnosti, ktorý je nedostatočný pre celosvetovú súťaž; a nadmerný počet prekážok spolupráce v rámci znalostného trojuholníka vysokoškolského vzdelávania, výskumu a podnikania na európskej úrovni.

2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Ak má Európa súťažiť v medzinárodnom meradle, musí prekonať tieto štrukturálne slabiny. Uvedené prvky sú bežné vo všetkých členských štátoch a ovplyvňujú inovačnú kapacitu Únie ako celku.

Týmito otázkami sa bude zaoberať EIT presadzovaním štrukturálnych zmien na poli európskej inovácie. Bude to uskutočňovať podporovaním integrácie vysokoškolského vzdelávania, výskumu a inovácie najvyšších štandardov, čím vytvorí nové prostredia nabádajúce na inováciu, a presadzovaním a podporovaním novej generácie podnikateľov s podnikateľskými zručnosťami a skúsenosťami a podnecovaním vytvárania inovačných osamostatnených a začínajúcich podnikov. Takto bude EIT v plnej miere prispievať k cieľom stratégie Európa 2020, a to k hlavným iniciatívam Inovácia v Únii a Mládež v pohybe. Aktivity EIT prispejú predovšetkým prostredníctvom znalostných a inovačných spoločenstiev (ZIS) k uplatňovaniu osobitných cieľov „spoločenské výzvy“ a „vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“, ktoré boli zavedené v osobitnom programe Horizont 2020. EIT a jeho ZIS by okrem toho mali podporovať súčinnosť a interakcie vo všetkých pilieroch v rámci programu Horizont 2020 a s ostatnými príslušnými iniciatívami.

Integrácia školstva a podnikania do výskumu a inovácie

Osobitnou črtou EIT je, že integruje školstvo a podnikanie do výskumu a inovácie ako prepojenia spoločného inovačného reťazca naprieč Úniou aj za jej hranicami.

Osobitnou črtou EIT je, že integruje vysokoškolské vzdelávanie a podnikanie do výskumu a inovácie ako prepojenia spoločného inovačného reťazca naprieč Úniou aj za jej hranicami, čo vedie k zvyšovaniu inovatívnych služieb, produktov a procesov, ktoré sú dodávané na trh.

Zásady podnikania a prístup orientovaný na výsledky

EIT pôsobí prostredníctvom ZIS v súlade s logikou podnikania. Predpokladom je silné vedúce postavenie: každé ZIS riadi výkonný riaditeľ. Partnerov ZIS zastupuje jediný právny subjekt s cieľom umožniť zjednodušený rozhodovací proces. ZIS musia zostavovať ročný obchodný plán vrátane ambiciózneho portfólia činností od vzdelávania po tvorbu podnikov, ktorý obsahuje jasné ciele a výsledky a prihliada na vplyv na trh a spoločnosť. Súčasné pravidlá týkajúce sa účasti, hodnotenia a monitorovania ZIS umožňujú rýchle rozhodnutia obchodnej povahy.

EIT pôsobí prostredníctvom ZIS v súlade s logikou podnikania a orientuje sa na výsledky. Predpokladom je silné vedúce postavenie: každé ZIS riadi výkonný riaditeľ. Partnerov ZIS zastupuje jediný právny subjekt s cieľom umožniť zjednodušený rozhodovací proces. ZIS musia zostavovať ročný obchodný plán vrátane ambiciózneho portfólia činností od vzdelávania po tvorbu podnikov, ktorý obsahuje jasné ciele a výsledky a prihliada na vplyv na trh a spoločnosť, ako aj na čistú pridanú hodnotu určenú prostredníctvom prístupu založeného na výsledkoch. Súčasné pravidlá týkajúce sa účasti, hodnotenia a monitorovania ZIS umožňujú rýchle rozhodnutia obchodnej povahy a ZIS by mali byť schopné zmobilizovať investície a dlhodobé záväzky týkajúce sa sektoru podnikania. ZIS, ktoré sú financované aj z verejných zdrojov, musia mať však aj naďalej zodpovednosť a fungovať otvoreným a transparentným spôsobom, predovšetkým vo vzťahu k ostatným subjektom vo svojej oblasti pôsobenia.

Prekonávanie roztrieštenosti pomocou dlhodobých integrovaných partnerstiev svetovej triedy

Prekonávanie roztrieštenosti pomocou dlhodobých integrovaných partnerstiev

ZIS EIT sú vysoko integrované podniky, ktoré spájajú kreatívnych partnerov z priemyslu, vysokých škôl, výskumu a technologických inštitútov, ktorí sú známi svojou excelentnosťou. ZIS umožňujú svetovým partnerom zoskupiť sa v novom, cezhraničnom zložení, optimalizovať jestvujúce zdroje a otvoriť prístup k novým podnikateľským príležitostiam prostredníctvom hodnotových reťazcov, v rámci ktorých sa riešia veľké výzvy s vyšším rizikom.

ZIS v rámci EIT sú vysoko integrované podniky, ktoré spájajú kreatívnych partnerov z priemyslu vrátane MSP, vysokých škôl, výskumu a technologických inštitútov, ktorí sú známi svojou excelentnosťou. ZIS umožňujú svetovým partnerom zoskupiť sa v novom, cezhraničnom zložení, optimalizovať jestvujúce zdroje a otvoriť prístup k novým podnikateľským príležitostiam prostredníctvom hodnotových reťazcov, v rámci ktorých sa riešia veľké výzvy s vyšším rizikom. Je nevyhnutné, aby KIC poskytli malým a stredným podnikom príležitosť v plnej miere sa zúčastňovať na všetkých ich aktivitách: súčasťou stratégie ZIS pre rast by malo byť zvyšovanie počtu nových účastníkov, ktorí prinášajú nové myšlienky, a predovšetkým zvyšovanie účasti malých a stredných podnikov.

Zhodnocovanie hlavnej devízy Európy – jej vysoko talentovaných ľudí

Zhodnocovanie hlavnej inovačnej devízy Európy – jej vysoko talentovaných ľudí

Talent je základnou prísadou inovácie. EIT zhodnocuje ľudí a interakcie medzi nimi tak, že do stredu pozornosti svojich inovačných modelov stavia študentov, výskumníkov a podnikateľov. EIT zabezpečí podnikateľskú a kreatívnu kultúru a interdisciplinárne vzdelávanie talentovaných ľudí prostredníctvom magisterských a doktorských titulov s hlavičkou EIT, ktoré by sa mali stať medzinárodne uznávanou značkou excelentnosti. Popri tom EIT silno presadzuje mobilitu v rámci znalostného trojuholníka.

Talent je základnou prísadou inovácie. EIT zhodnocuje ľudí a interakcie medzi nimi tak, že do stredu pozornosti svojich inovačných modelov stavia študentov, výskumníkov a podnikateľov. EIT zabezpečí podnikateľskú a kreatívnu kultúru a interdisciplinárne vzdelávanie talentovaných ľudí prostredníctvom magisterských a doktorských titulov s hlavičkou EIT a letných a diaľkových kurzov, ktoré by sa mali stať medzinárodne uznávanou značkou excelentnosti. Popri tom EIT zaisťuje optimálny rozvoj a dynamiku využitia intelektuálneho kapitálu Európy a silno presadzuje mobilitu v rámci znalostného trojuholníka

3. Základné línie činností

EIT funguje hlavne, ale nie výlučne prostredníctvom znalostných a inovačných spoločenstiev (ZIS) v tých oblastiach spoločenských zmien, ktoré sú pre spoločnú budúcnosť Európy najdôležitejšie a ponúkajú inovačný potenciál. Hoci sú ZIS do veľkej miery autonómne, pokiaľ ide o vymedzenie ich vlastných stratégií a činností, všetky ZIS majú niekoľko spoločných inovatívnych znakov, v rámci ktorých existuje snaha o koordináciu a súčinnosť. Okrem toho bude EIT zvyšovať svoj vplyv tým, že skúsenosti ZIS sprístupní naprieč Úniou, šírením najlepších postupov v oblasti integrácie znalostného trojuholníka a rozvoja podnikania, presadzovaním začleňovania ďalších partnerov, a tým, že bude aktívne podporovať novú kultúru zdieľania vedomostí.

(a) Prenos a uplatňovanie činností v oblasti vysokoškolského vzdelávania, výskumu a inovácie v tvorbe nových podnikov

EIT sa zameriava na zhodnotenie inovačného potenciálu ľudí a zveľaďovanie ich nápadov bez ohľadu na ich postavenie v rámci inovačného reťazca. EIT tým zároveň pomôže pri riešení tzv. európskeho paradoxu, že jestvujúci excelentný výskum sa ani zďaleka nevyužíva naplno. EIT takto pomáha presúvať znalosti a technológie s cieľom prinášať nápady na trh. EIT musí zabezpečiť prístup ku všetkým kvalitným európskym výskumným spoločenstvám. Najmä prostredníctvom svojich ZIS a svojho zamerania sa na podporu podnikateľského myslenia bude vytvárať nové podnikateľské príležitosti vo forme začínajúcich podnikov aj vedľajších podnikov, ako aj v rámci jestvujúceho priemyslu. Zameranie je nielen na technické inovácie, ale aj na sociálne a netechnické inovácie a na podporu sociálneho podnikania.

(b) Prelomový výskum založený na inováciách v kľúčových oblastiach hospodárskeho a spoločenského záujmu

Stratégia a činnosti EIT sa riadia zameraním sa na spoločenské výzvy, ktoré majú veľký význam pre budúcnosť, ako sú napr. zmeny klímy alebo udržateľná energia. Riešením kľúčových spoločenských výziev komplexným spôsobom EIT podporí interdisciplinárne a multidisciplinárne prístupy a pomôže zameriavať výskumné úsilie partnerov v rámci ZIS.

Stratégia a činnosti EIT sa riadia zameraním sa na spoločenské výzvy, ktorými sa zaoberá program Horizont 2020 a ktoré majú veľký význam pre budúcnosť, ako je napr. zmena klímy alebo udržateľná energia, a ponúkajú skutočný inovačný potenciál. Riešením kľúčových spoločenských výziev komplexným spôsobom EIT podporí interdisciplinárne a multidisciplinárne prístupy a pomôže zameriavať výskumné úsilie partnerov v rámci ZIS. EIT vytvorí predovšetkým potenciál na netechnické, organizačné a systémové inovácie, ako aj na sociálne podnikanie, ako nevyhnutný doplnok svojho technologického a priemyselného zamerania.

EIT v plnej miere integruje vzdelávanie a odbornú prípravu vo všetkých fázach kariéry a vytvára nové a inovatívne učebné osnovy s cieľom reagovať na potrebu nových profilov, ktoré si vyžadujú zložité spoločenské a hospodárske výzvy. EIT preto bude zohrávať kľúčovú úlohu v uznávaní nových titulov a diplomov v členských štátoch.

EIT v plnej miere integruje vzdelávanie a odbornú prípravu vo všetkých fázach kariéry a podporuje a uľahčuje vytváranie nových a inovatívnych učebných osnov s cieľom reagovať na potrebu nových profilov, ktoré si vyžadujú zložité spoločenské a hospodárske výzvy. EIT preto bude zohrávať kľúčovú úlohu v uznávaní nových titulov a diplomov v členských štátoch. Rodový rozmer sa začlenení do analýzy potrieb pre nové profily. EIT pristupuje k vzdelávaniu a odbornej príprave rodovo citlivým spôsobom a rodový rozmer začlení do nových učebných osnov ako spôsob zabezpečenia účinnosti a kvality odbornej prípravy a vzdelávania, ako aj ich inovačného rozmeru.

EIT bude mať takisto podstatnú úlohu pri doladení koncepcie podnikania v rámci svojich vzdelávacích programov, ktoré propagujú podnikanie v kontexte intenzívnych poznatkov, ktorý stavia na inovatívnom výskume a prispieva k vytváraniu riešení s veľkým spoločenským významom.

(d) Šírenie osvedčených postupov a systematická vzájomná výmena poznatkov

EIT sa zameriava na skúšanie nových prístupov k inovácii a na rozvoj spoločnej kultúry inovácie a prenosu poznatkov, okrem iného prostredníctvom vzájomnej výmeny rôznych skúseností svojich ZIS pomocou rôznych mechanizmov šírenia informácií, akými sú napr. platforma zainteresovaných strán a systém spoluúčasti.

EIT sa zameriava na skúšanie nových prístupov k inovácii a na rozvoj spoločnej kultúry inovácie a prenosu poznatkov, pričom venuje osobitnú pozornosť malým a stredným podnikom. Toto možno zabezpečiť okrem iného prostredníctvom vzájomnej výmeny rôznych skúseností svojich ZIS pomocou rôznych mechanizmov šírenia informácií, akými sú napr. platforma zainteresovaných strán, ocenenia a súťaže, výstavy výrobkov a procesov, združovanie duševného vlastníctva a patentov a systém spoluúčasti.

(e) Medzinárodný rozmer

EIT funguje uvedomujúc si celosvetový kontext, v ktorom pracuje, a pomáha vytvárať prepojenia s kľúčovými medzinárodnými partnermi. Rozširovaním stredísk excelentnosti prostredníctvom ZIS a podporovaním nových vzdelávacích príležitostí sa zameriava na zvyšovanie príťažlivosti Európy pre talenty zo zahraničia.

(f) Zvyšovanie celoeurópskeho vplyvu prostredníctvom inovačného modelu financovania

EIT výrazne prispeje k dosahovaniu cieľov vytýčených v programe Horizont 2020, najmä prostredníctvom riešenia spoločenských výziev spôsobom, ktorý dopĺňa ostatné iniciatívy v týchto oblastiach. Testuje nové a zjednodušené prístupy k financovaniu a správe, čím zohráva úlohu priekopníka v rámci európskeho inovačného priestoru. Jeho prístup k financovaniu bude pevne založený na silnom pákovom efekte, ktorý mobilizuje verejné a súkromné finančné prostriedky. Navyše bude používať úplne nové nástroje na cielenú podporu jednotlivých činností prostredníctvom nadácie EIT.

EIT výrazne prispeje k dosahovaniu cieľov vytýčených v programe Horizont 2020, najmä prostredníctvom riešenia spoločenských výziev spôsobom, ktorý dopĺňa ostatné iniciatívy v týchto oblastiach. Testuje nové a zjednodušené prístupy k financovaniu a správe, čím zohráva úlohu priekopníka v rámci európskeho inovačného priestoru. Veľká časť ročného príspevku bude pridelená ZIS na základe výberového konania podľa hodnotenia ich ročných plánov, cieľov, získaných výsledkov a ďalšieho potenciálu. Jeho prístup k financovaniu bude pevne založený na silnom pákovom efekte, ktorý mobilizuje verejné a súkromné finančné prostriedky. Navyše bude používať úplne nové nástroje na cielenú podporu jednotlivých činností prostredníctvom nadácie EIT.

(g) Prepojenie regionálneho rozvoja s európskymi príležitosťami

Prostredníctvom ZIS a stredísk spoločného umiestnenia – uzlov excelentnosti, ktoré spájajú partnerov z oblasti vysokoškolského vzdelávania, výskumu a podnikania v danej zemepisnej lokalite – bude EIT prepojený aj s regionálnou politikou. Predovšetkým zaručí lepšie prepojenie inštitúcií vysokoškolského vzdelávania s regionálnymi inováciami a rastom v kontexte regionálnych a vnútroštátnych inteligentných špecializovaných stratégií. Takýmto pôsobením prispeje k dosahovaniu cieľov politiky Únie v oblasti súdržnosti.

Prostredníctvom ZIS a stredísk spoločného umiestnenia – uzlov excelentnosti, ktoré spájajú partnerov z oblasti vysokoškolského vzdelávania, výskumu a podnikania v danej zemepisnej lokalite – bude EIT prepojený aj s regionálnou politikou. Predovšetkým zaručí lepšie prepojenie inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a trhu práce s regionálnymi inováciami a rastom v kontexte regionálnych a vnútroštátnych inteligentných špecializovaných stratégií. Takýmto pôsobením prispeje k dosahovaniu cieľov politiky Únie v oblasti súdržnosti.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 147

Návrh nariadenia

Príloha II – Rozpis rozpočtu – tabuľka

Orientačný rozpis rozpočtu programu Horizont 2020 je takéto (v mil. EUR):

I Excelentná veda, z čoho:

27818

1. Európska rada pre výskum

15008

2. Vznikajúce technológie a technológie budúcnosti

3505

3. Akcie Marie Curie v oblasti zručností, odborného vzdelávania a profesijného rozvoja

6503

4. Európske výskumné infraštruktúry (vrátane elektronických infraštruktúr)

2802

II Vedúce postavenie priemyslu, z čoho:

20280

1. Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií*

15580, z čoho 500 na EIT

2. Prístup k prostriedkom financovania rizika**

4000

3. Inovácie v MSP

700

III Spoločenské výzvy, z čoho:

35888

1. Zdravie, demografické zmeny a blahobyt

9077, z čoho 292 na EIT

2. Potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo, morský a námorný výskum a biohospodárstvo;

4694, z čoho 150 na EIT

3. Bezpečná, čistá a efektívna energia

6537, z čoho 210 na EIT

4. Inteligentná, zelená a integrovaná doprava

7690, z čoho 247 na EIT

5. Opatrenia v oblasti klímy, efektívnosť z hľadiska zdrojov a suroviny

3573, z čoho 115 na EIT

6. Inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť

4317, z čoho 138 na EIT

Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT)

1542 + 1652***

Nejadrové priame akcie Spoločného výskumného centra

2212

SPOLU

87740

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Rozpis rozpočtu programu Horizont 2020 je takýto (v mil. EUR):
I Excelentná veda, z čoho:	32,6 %
1. Európska rada pre výskum	16,3 %
2. Vznikajúca veda a technológie a veda a technológie budúcnosti	3,5 %
3. Akcie Marie Skłodowskej-Curie v oblasti zručností, odborného vzdelávania a profesijného rozvoja	8,3 %
4. Európske výskumné infraštruktúry (vrátane elektronických infraštruktúr)	3,6 %
5. Rozširovanie excelentnosti	0,9 %
II Vedúce postavenie priemyslu, z čoho:	24,3 %
1. Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií*	15,8 %
2. Prístup k prostriedkom financovania rizika**	4,0 %
3. Inovácie v MSP	4,5 %
III Spoločenské výzvy, z čoho:	37,5 %
-1. Veda pre spoločnosť a so spoločnosťou	0,4 %
1. Zdravie a blahobyt	9,0 %
2. Potravinová bezpečnosť, kvalita a bezpečnosť potravín, udržateľné poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, morský a námorný výskum a bioodvetvia	4,9 %
3. Bezpečná, čistá a efektívna energia	8,4 %
4. Inteligentná, zelená a integrovaná doprava a mobilita	6,9 %
5. Opatrenia v oblasti klímy, životné prostredie, efektívnosť využívania zdrojov a udržateľné využívanie surovín	4,0 %
6. Pochopenie Európy v meniacom sa svete – inkluzívna, inovatívna a reflexívna spoločnosť	1,7 %
6a. Ochrana slobody a bezpečnosti v Európe	2,1 %
Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT)	3,3 %
Nejadrové priame akcie Spoločného výskumného centra	2,4 %
SPOLU	100 %*
* podľa správ, ktoré predložili Matias a Garriga

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 148

Návrh nariadenia

Príloha II – prvá hviezdička

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

* Vrátane 8 975 miliónov EUR na informačné a komunikačné technológie *IKT', z čoho 1 795 miliónov EUR na fotoniku a mikro- a nanoelektroniku, 4 293 miliónov EUR na nanotechnológie, moderné materiály a modernú výrobu a spracovanie, 575 miliónov EUR na biotechnológiu a 1 737 miliónov EUR na vesmír. Z toho vyplýva, že 6 663 miliónov EUR bude k dispozícii na podporu kľúčových podporných technológií.

* Vrátane 57,6 % na informačné a komunikačné technológie (IKT), z čoho 20 % na fotoniku a mikro- a nanoelektroniku, 27,6 % na nanotechnológie, moderné materiály a modernú výrobu a spracovanie, 3,7 % na biotechnológiu a 11,1 % na vesmír. Z toho vyplýva, že 42,8 % bude k dispozícii na podporu kľúčových podporných technológií.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 149

Návrh nariadenia

Príloha II – druhá hviezdička

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

** Približne 1131 miliónov EUR z tejto sumy môže ísť na realizáciu projektov v rámci strategického plánu energetických technológií (plánu SET). Približne jedna tretina z toho môže ísť MSP.

** Približne 28,3 % z tejto sumy môže ísť na realizáciu projektov v rámci strategického plánu energetických technológií (plánu SET). Približne jedna tretina z toho môže ísť MSP.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 150

Návrh nariadenia

Príloha II – tretia hviezdička

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

*** Celková suma bude k dispozícii prostredníctvom pridelení podľa článku 6 ods. 3. Druhé pridelenie vo výške 1 652 miliónov EUR sa uskutoční na pomernom základe z rozpočtov na priority Spoločenské výzvy a Vedúce postavenie v rámci podporných priemyselných technológií, a to na orientačnej báze a po vykonaní preskúmania uvedeného v článku 26 ods. 1.

vypúšťa sa

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 151

Návrh nariadenia

Príloha Ila (nová)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Príloha IIa

HORIZONT 2020

Súbor „nástrojov“

Komplexná povaha programu Horizont 2020, jeho mnohoraké ciele, črty a rozsah pokrytých činností si vyžadujú, aby bola k dispozícii škála vykonávacích opatrení („nástrojov“) a aby bolo možné tieto nástroje flexibilne využívať.

Cieľom tejto tabuľky je poskytnúť prehľad súborov nástrojov navrhovaných v programe Horizont 2020, ktoré vedú k vzniku finančnej podpory z Únie.

Súbor nástrojov vychádza zo skúseností získaných v rámci po sebe nasledujúcich výskumných rámcových programov, pričom nastali určité zlepšenia a bola vyvinutá všeobecná snaha o zjednodušenie nástrojov. V rámci programu Horizont 2020 bol zavedený len veľmi obmedzený počet nových nástrojov, ktoré reagujú na jasnú požiadavku od účastníkov a ktoré boli pilotne testované v rámci siedmeho rámcového programu.

Hlavné ciele	Opis	Prevládajúca forma financovania¹/vykonávania
Podpora jednotlivcom
Európska rada pre výskum (ERC)	Individuálni výskumníci, ktorí robia hraničný výskum	Granty
Akcie Marie Skłodowskej-Curie	Odborná príprava v oblasti výskumu a pracovné príležitosti a výmena poznatkov prostredníctvom cezhraničnej a medzisektorovej mobility	Granty
Podpora spolupráce v oblasti výskumu a inovácií
Projekty spolupráce	Vysoké školy, výskumné organizácie a podniky (vrátane MSP), a to v spolupráci so spoločnými cieľmi a kapacitami v záujme dosiahnutia konkrétnych výsledkov v oblasti výskumu a inovácií. FEST (Budúce a vznikajúce vedné disciplíny a technológie) - zastrešuje vedecké a technické disciplíny a vytvára základ úplne nových technológií) Granty, ceny, verejné obstarávanie	Osobitná podpora malých a stredných podnikov
Osobitná podpora malých a stredných podnikov
Opatrenie zamerané na MSP (typ výskumu pre malé podniky)	Odstrániť nedostatky vo financovaní začiatočnej fázy vysoko rizikového výskumu a inovácií prostredníctvom stálej podpory, ktorá pokrýva celý cyklus inovácií zameraných na všetky typy inovatívnych malých a stredných podnikov	Granty Finančné nástroje (dlhové a kapitálové)
Podpora high-tech malých a stredných podnikov	Inovácie orientované na trh zo strany MSP, ktoré sa venujú výskumu a vývoju, zamerané na odvetvia intenzívneho výskumu	Článok 185 ZFEÚ
Podpora infraštruktúry	Podporovanie výskumných infraštruktúr svetovej triedy, ktoré sú prístupné pre všetkých výskumníkov v Európe a mimo jej hraníc a ich úplné využitie	Granty, verejné obstarávanie;
Podpora financovania zo súkromných zdrojov	Prekonané nedostatky, pokiaľ ide o dostupnosť dlhového a kapitálového financovania pre spoločnosti orientované na výskum a vývoj a na inovácie, a pre projekty vo všetkých fázach vývoja	Finančné nástroje (dlhové a kapitálové)
Podpora partnerstva
Verejno-súkromné partnerstvo (zmluvné partnerstvo verejného a súkromného sektora)	Zmluva medzi partnermi, v ktorej sa stanovujú ciele partnerstva, príslušné záväzky partnerov, kľúčové ukazovatele výkonnosti a výstupy, ktoré sa majú dodať	Granty
Verejno-súkromné partnerstvo (spoločné technologické iniciatívy)	Spoločné podniky partnerov z verejného a súkromného sektora, ak to odôvodňuje rozsah plnených cieľov, záväzky zo súkromného sektora a rozsah potrebných zdrojov	Článok 187 ZFEÚ[4]
Partnerstvo v rámci verejného sektora (sieť ERA-Net, potenciálna podpora iniciatív spoločného plánovania)	Príprava a vytvorenie štruktúr pre zmiešané partnerstvá v rámci verejného sektora	Granty
Partnerstvo v rámci verejného sektora (Článok 185)	Spoločná podpora tvorby a vykonávania inovačného programu alebo činností v oblasti výskumu a inovácií orgánmi verejného sektora alebo orgánmi s poslaním verejnej služby na regionálnej, vnútroštátnej alebo medzinárodnej úrovni	Článok 185 ZFEÚ²ⁱ
Znalostné a inovačné spoločenstvá	Vysoko integrované partnerstvá, v rámci ktorých sa dlhodobo združujú vysoké školy, výskumné strediská, malé a veľké spoločnosti a ďalší inovační činitelia, aby spolu riešili osobitné spoločenské výzvy.	Článok 173 ods. 3 ZFEÚⁱⁱ

______________________

Existujú štyri základné formy financovania z programu Horizont 2020: granty, ceny, verejné obstarávanie a finančné nástroje (dlhové a kapitálové).

² Zriadený subjekt môže využiť aj dostupné formy financovania.

[1] Ú. v. EÚ C 277, 13.9.2012, s. 143.
[2] Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 111.
[3] Prijaté texty, P7_TA(2011)0266.
[4]

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Od siedmeho rámcového programu k programu Horizont 2020

Návrh Komisie týkajúci sa programu Horizont 2020 prvýkrát zastrešuje jediným spoločným strategickým rámcom pre financovanie výskumu a inovácie (CSFRI) rôzne prvky, ktoré doteraz nemali spoločnú perspektívu – „nástupcov“ siedmeho rámcového programu a programu pre inovácie a konkurencieschopnosť spolu s Európskym inovačným a technologickým inštitútom. Na tento účel sa kombinujú dva právne základy: články 173 a 182 o priemysle a výskume.

Ďalej sa v texte uvádzajú niektoré z prvkov navrhnutých v programe Horizont 2020, ktoré vo veľkej miere zhŕňajú odporúčania, ktoré Európsky parlament navrhol vo svojich predchádzajúcich uzneseniach (Merkiesovej správa, Carvalhovej správa, Audyho správa a Matiasovej správa):

• začlenenie celého inovačného reťazca – od základného výskumu až po uvedenie na trh – do jediného programu;

• jasné zameranie na celosvetové spoločenské výzvy, a to financovaním výskumu a inovácií s cieľom poskytnúť občanom odpovede na ich obavy týkajúce sa problémov, akými sú zmena klímy, potravinová bezpečnosť, nedostatok energie a čistej vody;

• väčší dôraz na konkurencieschopnosť európskeho priemyslu;

• zaistenie lepších príležitostí pre vedcov, ktorí si chcú rozšíriť svoje znalosti, a to organizovaním väčšieho počtu výziev na predkladanie návrhov, ktoré uplatňujú prístup zdola nahor a ktoré sa zameriavajú na prelomový výskum;

• väčší dôraz na multidisciplinárnosť s cieľom vytvárať novú pridanú hodnotu;

• široké vymedzenie politík v oblasti inovácií vrátane sociálnej inovácie;

• ďalšie zjednodušenie programu.

Dôvodová správa sa ďalej venuje usmerneniam programu, ktoré sa považujú za osobitne dôležité.

Čeliť kríze

Finančná a hospodárska kríza obnažila slabé stránky európskeho výrobného modelu. Nato, aby Európa vyšla z krízy posilnená a aby sa oživilo európske hospodárstvo stratégia EÚ 2020 presadzuje výskum a inovácie ako prostriedky, ktorými je možné priblížiť sa k hospodárstvu založenému na znalostiach, vďaka ktorému sa zaistí vyrovnanejší, diverzifikovanejší a udržateľnejší rast.

Avšak hospodársky model, ktorý EÚ 2020 presadzuje a ktorý je založený na vysokej úrovni zamestnanosti, produktivity a sociálnej súdržnosti, bude úspešný len vtedy, keď zaistíme, aby bol systém výskumu a inovácií stabilný, pokiaľ ide o ekonomické a ľudské zdroje. Inými slovami, zníženie investícií do výskumu, vývoja a inovácií má logicky vplyv na výkonnosť vedecko-technického systému a na jeho schopnosť vytvárať znalosti, čo má nakoniec negatívny vplyv na našu konkurencieschopnosť a naše sociálne blaho. Je preto absolútne nevyhnutné, aby finančné prostriedky na politiku Spoločenstva v oblasti výskumu a inovácií neboli obmedzované, ale naopak, aby boli zvýšené. Z tohto dôvodu a tiež preto, že nový program zahŕňa inovácie a rozširuje škálu nástrojov, sa spravodajkyňa domnieva, že rozpočet na program Horizont 2020 musí predstavovať dvojnásobok rozpočtu siedmeho rámcového programu.

Druhou premennou od ktorej závisí naša konkurencieschopnosť, ako už bolo povedané, sú ľudské zdroje. Bez výskumných pracovníkov nie je možný výskum, vývoj a inovácie, na ktorých by bolo možné založiť očakávaný hospodársky rast. Komisia odhadla, že ak sa má splniť cieľ investovať do výskumu 3 % HDP, bude nutné zapojiť do tohto systému jeden milión nových výskumných pracovníkov. Všetky analýzy však ukazujú, že v súčasnej situácii nie sú najlepšie podmienky na dosiahnutie týchto hodnôt. Mnohým odborom sa nedarí prilákať najlepších študentov, obmedzovanie výdavkov v oblasti výskumu vedie k ďalšiemu úniku mozgov a ešte stále vysoké percento výskumných pracovníčok zanecháva svoju profesionálnu dráhu. Tieto dôvody viedli spravodajkyňu k tomu, aby do správy začlenila rad pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, cieľom ktorých je posilniť našu schopnosť prilákať, udržať si a podporovať najlepšie talenty a zahrnúť ukazovatele týkajúce sa ľudských zdrojov ako základný prvok pre hodnotenie programu Horizont 2020.

Zaistiť pokračovanie inovačného reťazca

V súčasnosti už existuje mnoho publikácií, ktoré sa venujú prepojeniu medzi výskumom, inováciami a hospodárskym rozvojom a ktoré pripisujú menšiu úroveň konkurencieschopnosti Európskej únie vo vzťahu k jej konkurentom slabým väzbám medzi týmito tromi prvkami inovačného reťazca. Spravodajkyňa sa preto domnieva, že začlenenie činností v oblasti výskumu a inovácií do jedného reťazca je krokom správnym smerom, aby sa zaistil účinný prenos znalostí a technológií do oblasti výroby, služieb a zamestnanosti.

Nová štruktúra programu však môže byť jeho slabou stránkou, ak sa nedosiahne rovnováha medzi jeho časťami, najmä pokiaľ ide o rozpočty. Presun dôrazu na demonštračné činnosti, prototypy a projekty určené na komerčné využitie by mohol ovplyvniť základný výskum, ktorý je často zdrojom prelomových inovácií, ktoré vytvárajú nové potreby, trhy a využitia, a súčasne by mohol zatieniť aplikovaný výskum. Obidva tieto druhy výskumu si vyžadujú dlhodobejšiu víziu a potrebujú ucelené financovanie.

Rovnako dôležité je zaistiť integráciu rôznych etáp inovačného cyklu. To si viac ako kedykoľvek predtým vyžaduje, aby sa vymedzili vzťahy medzi rôznymi témami a nástrojmi a aby sa zaistilo, aby ďalšie prepojenie medzi základným výskumom a uvedením na trh bolo súdržné a aby bolo dobre začlenené do procesu prenosu technológií. Táto správa prináša v súvislosti s tým niekoľko prvkov, akými sú zlepšenie vnútorného riadenia vytvorením sektorových riadiacich výborov, posilnenie multidisciplinarity alebo vytvorenie „časového rámca na overenie funkčnosti koncepcie“ v rámci finančného nástroja vlastného imania.

Posilniť excelentnosť

Európa je v oblasti vedeckej činnosti – po Spojených štátoch – naďalej hlavným svetovým centrom výskumu a vývoja, naši konkurenti nás však rýchlo doháňajú. Zvýšenie úrovne excelentnosti vedeckej základne Európy a odborná príprava budúcich vedeckých talentov sú preto podľa spravodajkyne dostatočným dôvodom na to, aby bola pilieru „excelentná veda“ udelená tretina celkového rozpočtu programu.

Reagovať na celosvetové výzvy

Výskum a inovácie sú pri hľadaní a uskutočňovaní účinných odpovedí na hlavné spoločenské výzvy, ktorým čelí Európa, kľúčovými činnosťami. Vypracovanie riešení týchto výziev môže zároveň vo významnej miere prispieť k hospodárskemu rastu a posilneniu konkurencieschopnosti.

Vzhľadom na rozsah problémov je pochopiteľné, že hlavné spoločenské výzvy sú rovnaké ako výzvy v prípade 7RP, i keď teraz sa do popredia európskeho záujmu dostala problematika energie. Preto bol rozpočet na energie v 7RP významne zvýšený, tak ako to Európsky parlament požadoval v mnohých svojich uzneseniach. Okrem toho, s cieľom podporiť cieľ znížiť emisie CO2 presadzovaný Úniou, spravodajkyňa považuje za vhodné, aby boli dve tretiny finančných prostriedkov plánovaných v rámci oddielu Bezpečná, čistá a efektívna energia vyčlenené na energiu z obnoviteľných zdrojov.

Správa zachováva štruktúru, ktorú navrhla Komisia, s výnimkou otázky týkajúcej sa Inkluzívnej, inovatívnej a bezpečnej spoločnosti. Vzhľadom na osobitný charakter bezpečnosti ako výzvy bola táto problematika rozdelená na dve časti: „Porozumenie európskym spoločnostiam a spoločenským zmenám“ a „Ochrana slobody a bezpečnosti v Európe“. Spoločenské a humanitné vedy tak začínajú hrať rozhodujúcu úlohu pri úsilí o pokrok smerom k inkluzívnejším a inovatívnejším spoločnostiam. Táto rozhodujúca úloha spoločenských a humanitných vied samozrejme nespochybňuje zásadnú úlohu, ktorú budú tieto vedy naďalej zohrávať pri riešení ďalších šiestich výziev.

I keď súčasné hrozby v oblasti slobody a bezpečnosti sú mnohorozmerové, a preto sa nimi zaoberajú i ďalšie spoločenské výzvy, ich význam oprávňuje na vytvorenie samostatnej problematiky. Táto nová problematika sa zameriava konkrétne na hľadanie a vytváranie odpovedí na vonkajšie i vnútorné hrozby, pred ktorými stojí európska bezpečnosť.

Zaistiť spojovaciu úlohu programu Horizont 2020

Po sebe nasledujúce rámcové programy zohrávali kľúčovú úlohu pri prepojení európskeho systému vedy a techniky, a to vďaka financovaniu opatrení umožňujúcich aktívne zapojenie excelentných výskumníkov a excelentných myšlienok. Jednou z priorít tejto správy je chrániť súbor právnych predpisov v tejto oblasti s cieľom posilniť stredne veľké projekty medzinárodnej spolupráce počas ich predkonkurenčnej fázy a vo všetkých oblastiach proti určitej tendencii sústreďovať finančné prostriedky do veľkých projektov, ktoré by mohli skomplikovať zapojenie nových účastníkov a spomaliť dynamiku systému.

Podľa rovnakého prístupu sa zvýšilo financovanie akcií Marie Curie a výskumných infraštruktúr (pričom osobitná pozornosť sa venuje e-infraštruktúram) a bol stanovený nový osobitný cieľ „rozšírenie excelentnosti a zvyšovanie účasti“ v rámci priority „excelentná veda“, a to s cieľom posilniť štruktúru výskumu na celom území Únie. Tento posledný osobitný cieľ má viesť k podpore iniciatív, ako sú programy partnerstva, odborná príprava, prístup k sieťam atď.

Nutnosť vytvárať synergie medzi štrukturálnymi fondmi a rámcovým programom sa vždy zohľadňovala v príslušných nariadeniach a bola uplatňovaná s rôznymi výsledkami. Avšak skutočnosť, že sa zladil spoločný strategický rámec pre financovanie výskumu a inovácie a spoločný strategický rámec pre politiku súdržnosti s cieľom prispieť k plneniu cieľa inteligentného rastu stanoveného v stratégii EÚ znamená, že spolupráca medzi obidvomi nástrojmi bude v tomto novom období nevyhnutná. V tomto ohľade návrh Komisie o nariadení o EFRR obsahuje skutočne pozitívne prvky, napr. možnosť kombinovať financovanie z obidvoch zdrojov, ak má však spolupráca fungovať, je nutné, aby regionálne orgány boli oboznámené s iniciatívami v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, ktoré prichádzajú z ich univerzít, podnikov a výskumných stredísk, a podporovali ich v rámci svojich špecializovaných stratégií inteligentného rozvoja. Je rovnako dôležité, aby orgány na úrovni členských štátov i regionálne orgány mohli počítať s odborným poradenstvom pri vypracúvaní týchto stratégií a aby rôzne oddelenia Komisie spolupracovali pri ich hodnotení.

Posilniť úlohu zúčastnených strán

Jedným z hlavných pokynov tejto správy je snaha udeliť výskumným strediskám, univerzitám a podnikom významnejšiu úlohu pri predkladaní nových ideí a určovaní nových možností. Bolo preto stanovené, že v prípade minimálne 15 % finančných prostriedkov určených na výzvy na predkladanie návrhov v rámci priorít „vedúce postavenie priemyslu“ a „spoločenské výzvy“ sa uplatní prístup zdola nahor a minimálne 60 % finančných prostriedkov určených na FEST (Budúce a vznikajúce vedné disciplíny a technológie) sa venuje na iniciatívu FEST Open. Spravodajkyňa zároveň považuje za výnimočne vhodný rastúci dôraz na nástroj určený pre MSP, na ktorý boli vyhradené vlastné zdroje.

Spravodajkyňa sa okrem toho domnieva, že je vhodné posilniť postavenie výskumných pracovníkov aj v rámci ďalších výziev na predkladanie návrhov, čím sa otvoria dvere možnosti vytvoriť sektorové riadiace výbory zložené z nezávislých odborníkov, ktorí budú prispievať k vymedzovaniu programov výskumu a inovácií v rámci každej spoločenskej výzvy.

Na druhej strane na riešenie celosvetových výziev a rozvoj výskumu prínosného pre občanov je potrebné čo najširšie zapojenie zúčastnených strán. Preto sa navrhuje posilniť v rámci nového osobitného cieľa „zodpovedný výskum a inovácie“ možnosti dialógu, ktoré by prekročili hranicu predstáv o občanovi ako o obyčajnom príjemcovi výsledkov výskumu.

Spravodajkyňa na záver považuje za veľmi pozitívnu skutočnosť, že program Horizont 2020 zdôrazňuje otvorené inovácie uskutočňované užívateľmi.

Posilniť príkladnú úlohu programu

Medzi určujúcimi rysmi po sebe nasledujúcich rámcových programov bola ich schopnosť fungovať ako príklad osvedčených postupov. Akcie Marie Curie, ako i nedávne granty Európskej rady pre výskum tak zohrali zásadnú úlohu pri spoločenskom oceňovaní kariéry výskumných pracovníkov, pokiaľ ide o platové a pracovné podmienky, ktoré sa začali uplatňovať na univerzitách a vo výskumných strediskách.

Program Horizont 2020 prvýkrát začlenil do rámcových programov článok o rodovej rovnosti, čím zdôraznil svoju úlohu ako príkladu. Táto správa bola rozšírená tak, aby zahŕňala dvojaký rozmer: posilnenie zastúpenia a podpora žien v Horizonte 2020 a začlenenie rodovej analýzy do oblasti výskumu.

V tejto súvislosti spravodajkyňa začlenila nový článok o otvorenom a bezplatnom prístupe k článkom v periodikách, ktoré sa týkajú výskumu financovaného prostredníctvom programu. Plánuje sa tiež podporiť otvorený prístup k vedeckým údajom vypracovaným alebo zozbieraným v rámci projektov financovaných programom Horizont 2020.

Obidva tieto prvky majú okrem toho jasný vplyv na účinnosť a návratnosť rozpočtu. Účinnejšie využívanie ľudského kapitálu žien umožní získať viac skúseností a vytvoriť väčšie množstvo nápadov, vďaka čomu sa vytvoria nové príležitosti pretvárania inovácií do hospodárskeho rozvoja. Širší a otvorenejší obeh výsledkov výskumu nepochybne uľahčí spustenie procesu inovácií kdekoľvek v Únii.

Zdôrazniť medzinárodný rozmer programu Horizont 2020

Medzinárodná spolupráca predstavuje prierezový rozmer programu, ktorý bude mať v nadchádzajúcich rokoch významný potenciál rozvoja. Ak si máme zachovať našu úroveň konkurencieschopnosti, musíme spolupracovať s najvyspelejšími vedeckými strediskami vo svete; reagovať na celosvetové problémy znamená koordinovane pracovať s veľkým množstvom výskumných pracovníkov pracujúcich priamo na mieste, a prispievať tak k rozvoju vedy na celosvetovej úrovni. Vykonávanie všetkých troch priorít, ktoré tvoria základ programu Horizont 2020, by preto malo obsahovať jasný medzinárodný rozmer.

STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (19.9.2012)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje rámcový program pre výskum a inovácie (2014 – 2020) – Horizont 2020
(COM(2011)0809 – C7‑0466/2011 – 2011/0401(COD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Sophocles Sophocleous

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Výskum súvisiaci s bezpečnosťou predstavuje významnú súčasť rámcového program pre výskum a inovácie (2014 – 2020) – Horizont 2020. V návrhu Komisie je tento výskum zahrnutý do výzvy „Inkluzívne, inovatívne a bezpečné spoločnosti“ v rámci priority „Spoločenské výzvy“.

Bezpečné spoločnosti by mali byť schopné zabezpečiť ochranu slobody a bezpečnosť Európy a jej občanov. Výskum a inovácie môžu zohrávať jednoznačnú hlavnú a podpornú úlohu, lebo umožňujú použitie sily, aj keď len oni sami nedokážu zaistiť bezpečnosť. Činnosti v rámci výskumu a inovácií by sa mali zameriavať na predchádzanie a zamedzovanie bezpečnostným hrozbám, prípravu na ne a ochranu pred nimi. Okrem toho predstavuje bezpečnosť základné výzvy, ktoré nemožno prenechať na nezávislé odvetvové riešenie, pretože potrebujú skôr ambiciózne, koordinované a holistické prístupy. Výskum a inovácie predstavujú najdôležitejšie prvky pre oblasť bezpečnosti a obrany, keďže sú základom konkurencieschopnosti a odolnosti európskeho obranného priemyslu. Sú mimoriadne dôležité pre dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020.

V tejto súvislosti považuje spravodajca za obzvlášť problematický článok 16 ods. 2, keďže sa v ňom uvádza, že „výskumné a inovačné činnosti vykonávané v rámci programu Horizont 2020 sa zameriavajú výhradne na civilné účely“. Takéto znenie vylučuje z tohto programu všetky formy výskumu v oblasti obrany. Spravodajca zastáva názor, že vzhľadom na dôležitosť rastúceho množstva technológií s dvojakým uplatnením a zvyšujúceho sa vzájomného dopĺňania a súčinnosti európskych výskumných programov v oblasti obrany a civilnej bezpečnosti by sa výskumné a inovačné činnosti vykonávané v rámci programu Horizont 2020 nemali zameriavať výlučne na civilné účely. Spravodajca preto žiada takú zmenu a doplnenie článku 16 ods. 2, aby bolo s ohľadom na dvojaké použitie možné ich uplatnenie v obrane.

Program Horizont 2020 by mal podporovať výskum a inovácie súvisiace so spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou, ako sa uvádza v článku 42 ods. 2 a v článku 45 Zmluvy o Európskej únii. Na tento účel by sa v rámci programu malo ustanoviť plnenie požiadaviek súvisiacich s obranou v rámci dvojakého využitia výskumu a inovácií. Tieto činnosti by sa mali zameriavať na budovanie potrebných kapacít na udržiavanie mieru, predchádzanie konfliktom a posilňovanie medzinárodnej bezpečnosti, ako aj na činnosti krízového riadenia. V súlade s uvedeným by sa mala uznať kľúčová úloha Európskej obrannej agentúry ako hlavného partnera Európskej komisie pri identifikácii potrieb v oblasti kapacít, pri vytváraní súčinnosti, zamedzovaní zdvojovaniu a podpore štandardizácie. Z tohto dôvodu možno Európsku obrannú agentúru a Komisiu požiadať na základe zadávania úloh Radou v jej posledných záveroch, aby do konca roka predložili konkrétne návrhy v tejto oblasti vrátane návrhov v oblasti výskumu a technológií.

Nakoniec by spravodajca chcel zdôrazniť význam štruktúry a vykonávania Horizontu 2020. Napriek tomu, že sa zdá, že zvolené témy a zoskupenia v rámci priorít reagujú na súčasné globálne problémy, existujú pochybnosti, pokiaľ ide o prioritu „Spoločenské výzvy“, týkajúce sa zvolenej kombinácie tém v rámci výzvy „Inkluzívne, inovatívne a bezpečné spoločnosti“. Spravodajca zastáva názor, že bezpečnosť a obrana by sa zabezpečovali lepšie, keby sa zachoval výskum v oblasti bezpečnosti ako samostatný prvok programu Horizont 2020. Okrem toho by sa mal rozšíriť rozsah tém týkajúcich sa bezpečnosti, aby odrážal potrebu transferu inovácií a technológií medzi civilným a obranným priemyslom. V tomto kontexte sa obrana vymedzuje ako spôsob prevencie, aby sa spoločnosti pripravili na predchádzanie akejkoľvek kríze a obrane pred ňou. V každom prípade zmluvy Európskej únie umožňujú výskum vo veciach bezpečnosti a obrany. Jeho realizácia záleží na politickej vôli.

POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Návrh nariadenia Odôvodnenie 5a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(5a) Parlament v niekoľkých uzneseniach pripomenul, že výskum a inovácie v oblasti bezpečnosti a obrany sú dôležité ako základ pre konkurencieschopnosť a odolnosť európskeho obranného priemyslu, ako aj na dosahovanie cieľov stratégie Európa 2020 týkajúcich sa udržateľného rastu. V tejto súvislosti poukázal na vedľajšie produkty, doplnkovosť a súčinnosť programov v oblasti civilného výskumu a výskumu obrany, vyzdvihol kľúčovú úlohu Európskej obrannej agentúry pri koordinácii a plánovaní spoločných činností v oblasti výskumu obrany a zdôraznil prínos spolupráce vo výskume, čo sa týka zlepšenia interoperability. Okrem toho povzbudil Komisiu, Európsku obrannú agentúru a Európsku vesmírnu agentúru v tom, aby spolupracovali v rámci európskeho rámca pre spoluprácu. Zdôraznil najmä, že každá výskumná činnosť v oblasti obrany financovaná zo zdrojov Únie by sa mala zameriavať na rozvoj kapacít krízového riadenia v Európskej únii a na výskum s dvojakým uplatnením vzhľadom na skutočnosť, že vojenskí a civilní zamestnanci sú vystavení podobným hrozbám, a preto potrebujú porovnateľné kapacity. Na záver Parlament poukázal na ustanovenie článku 185 ZFEÚ, ktorým sa Európskej únii povoľuje prispievať na existujúce výskumné a rozvojové programy vykonávané skupinou členských štátov, ktoré možno využiť na urýchlenie rozvoja potrebných kapacít na misie a operácie uskutočňované v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Návrh nariadenia Odôvodnenie 6a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(6a) Rada Európskej únie vo svojich záveroch o združovaní a spoločnom využívaní vojenských kapacít prijatých na jej schôdzi, ktorá sa konala 22. a 23. marca 2012, uznala širší dosah obrany na technológie, inovácie a rast a vyjadrila znepokojenie nad celkovým znížením investícií do výskumu a technológií týkajúcich sa obrany a jeho dôsledkoch pre schopnosť Európy vyvíjať budúce obranné kapacity. Potvrdila svoj záväzok k spolupráci v oblasti výskumu a technológií. Rada povzbudila Európsku obrannú agentúru a Komisiu v tom, aby sa usilovali o súčinnosť s európskymi politikami, najmä v oblasti výskumu a technológií, a to aj pokiaľ ide o nový európsky rámcový program pre výskum a technológie (Horizont 2020). Dospela k záveru, že by sa tým prispelo k posilneniu európskej priemyselnej a technologickej základne v oblasti obrany. Rada Európskej únie navyše vo svojom vyhlásení o posilnení kapacít z 11. decembra 2008 vyzdvihla dôležitosť výskumu a technológií pre získanie potrebných kapacít, ako aj z hľadiska budúcnosti európskeho obranného priemyslu a jeho konkurencieschopnosti vo svete. Okrem toho vyjadrila túžbu pokračovať v zabezpečovaní súčinnosti medzi činnosťami uskutočňovanými v rámci programu v oblasti výskumu a vývoja a v rámci sektora obrany s cieľom poukázať na dvojaké uplatnenie civilných a obranných technológií.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Návrh nariadenia Odôvodnenie 11
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
11. Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inovácie v Európskej únii (ďalej len „Horizont 2020“) sa zameriava na tri priority, a to vytvorenie excelentnej vedy s cieľom posilniť excelentnosť vedeckej základne Únie na svetovej úrovni, podporovanie vedúceho postavenia priemyslu na podporu podnikov vrátane malých a stredných podnikov (MSP) a inovácií, a riešenie spoločenských výziev s cieľom priamo reagovať na výzvy stanovené v stratégii Európa 2020 podporovaním činností, ktoré sa týkajú celého spektra od výskumu až po trh. Horizont 2020 podporuje všetky fázy reťazca inovácií, a predovšetkým činnosti, ktoré sú bližšie k trhu, ako napr. inovačné finančné nástroje, ako aj netechnologickú a sociálnu inováciu, a usiluje sa uspokojiť potreby výskumu širokého spektra politík Únie tak, že kladie dôraz na čo najširšie možné použitie a šírenie poznatkov získaných v rámci podporených činností až po ich komerčné využitie. Priority Horizontu 2020 sú podporované aj prostredníctvom programu na základe Zmluvy o Euratome pre jadrový výskum a odborné vzdelávanie.	11. Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inovácie v Európskej únii (ďalej len „Horizont 2020“) sa zameriava na tri priority, a to vytvorenie excelentnej vedy s cieľom posilniť excelentnosť vedeckej základne Únie na svetovej úrovni, podporovanie vedúceho postavenia priemyslu na podporu podnikov vrátane malých a stredných podnikov (MSP) a inovácií, a riešenie spoločenských výziev s cieľom priamo reagovať na výzvy stanovené v stratégii Európa 2020 podporovaním činností, ktoré sa týkajú celého spektra od výskumu až po trh. Horizont 2020 podporuje všetky fázy reťazca inovácií, a predovšetkým činnosti, ktoré sú bližšie k trhu, ako napr. inovačné finančné nástroje, ako aj netechnologickú a sociálnu inováciu, a usiluje sa uspokojiť potreby výskumu širokého spektra politík Únie tak, že kladie dôraz na čo najširšie možné použitie a šírenie poznatkov získaných v rámci podporených činností až po ich komerčné využitie. Medzi to patrí aj výskum na podporu záujmov Únie a jej členských štátov v oblasti bezpečnosti a obrany. Priority Horizontu 2020 sú podporované aj prostredníctvom programu na základe Zmluvy o Euratome pre jadrový výskum a odborné vzdelávanie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Návrh nariadenia Odôvodnenie 26
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(26) S cieľom dosiahnuť čo najväčší možný vplyv, program Horizont 2020 by mal vytvoriť úzke prepojenia s ostatnými programami Únie v takých oblastiach ako je vzdelávanie, kozmický priestor, životné prostredie, konkurencieschopnosť a MSP, vnútorná bezpečnosť, kultúra a médiá, a s fondmi politiky súdržnosti a politiky rozvoja vidieka, ktoré môžu byť obzvlášť užitočné pri upevňovaní vnútroštátnych a regionálnych kapacít v oblasti výskumu a inovácie v kontexte inteligentných špecializovaných stratégií.	(26) S cieľom dosiahnuť čo najväčší možný vplyv by program Horizont 2020 mal vytvoriť úzke prepojenia s ostatnými programami Únie v takých oblastiach ako je vzdelávanie, kozmický priestor, globálna satelitná navigácia a globálne monitorovanie, životné prostredie, konkurencieschopnosť a MSP, vnútorná bezpečnosť, kultúra a médiá, a s fondmi politiky súdržnosti a politiky rozvoja vidieka, ktoré môžu byť obzvlášť užitočné pri upevňovaní vnútroštátnych a regionálnych kapacít v oblasti výskumu a inovácií v kontexte inteligentných špecializovaných stratégií.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Návrh nariadenia Odôvodnenie 26
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(26) S cieľom dosiahnuť čo najväčší možný vplyv, program Horizont 2020 by mal vytvoriť úzke prepojenia s ostatnými programami Únie v takých oblastiach ako je vzdelávanie, kozmický priestor, životné prostredie, konkurencieschopnosť a MSP, vnútorná bezpečnosť, kultúra a médiá, a s fondmi politiky súdržnosti a politiky rozvoja vidieka, ktoré môžu byť obzvlášť užitočné pri upevňovaní vnútroštátnych a regionálnych kapacít v oblasti výskumu a inovácie v kontexte inteligentných špecializovaných stratégií.	(26) S cieľom dosiahnuť čo najväčší možný vplyv by program Horizont 2020 mal vytvoriť úzke prepojenia s ostatnými programami Únie v takých oblastiach ako je vzdelávanie, kozmický priestor, životné prostredie, konkurencieschopnosť a MSP, vnútorná a vonkajšia bezpečnosť, obranné politiky, kultúra a médiá, a s fondmi politiky súdržnosti a politiky rozvoja vidieka, ktoré môžu byť obzvlášť užitočné pri upevňovaní vnútroštátnych a regionálnych kapacít v oblasti výskumu a inovácií v kontexte inteligentných špecializovaných stratégií.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Návrh nariadenia Odôvodnenie 26a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(26a) Program Horizont 2020 by mal podporovať výskum a inovácie súvisiace so spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou, ako sa uvádza v článku 42 ods. 3 a v článku 45 Zmluvy o Európskej únii. Na tento účel by sa program v rámci výskumu a inovácií s dvojakým využitím mal venovať požiadavkám súvisiacim s obranou a mali by sa v rámci neho stanoviť osobitné spoločné výskumné a vývojové činnosti podľa článku 185 ZFEÚ. Tieto činnosti by sa mali zameriavať na budovanie potrebných kapacít na udržiavanie mieru, predchádzanie konfliktom a posilňovanie medzinárodnej bezpečnosti, ako aj na činnosti krízového riadenia. Treba uznať úlohu Európskej obrannej agentúry v tomto ohľade.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Návrh nariadenia Odôvodnenie 28
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(28) S cieľom dosiahnuť čo najväčší možný vplyv financovania Únie má Horizont 2020 vytvoriť užšie prepojenia, ktoré môžu nadobudnúť aj formu zmiešaných partnerstiev v rámci verejného sektora, s vnútroštátnymi a regionálnymi programami na podporu výskumu a inovácií.	(28) S cieľom dosiahnuť čo najväčší možný vplyv financovania Únie má Horizont 2020 vytvoriť užšie prepojenia, ktoré môžu nadobudnúť aj formu zmiešaných partnerstiev v rámci verejného sektora, s medzinárodnými, vnútroštátnymi a regionálnymi programami na podporu výskumu a inovácií.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Návrh nariadenia Odôvodnenie 28
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(28) S cieľom dosiahnuť čo najväčší možný vplyv financovania Únie má Horizont 2020 vytvoriť užšie prepojenia, ktoré môžu nadobudnúť aj formu zmiešaných partnerstiev v rámci verejného sektora, s vnútroštátnymi a regionálnymi programami na podporu výskumu a inovácií.	(28) S cieľom dosiahnuť čo najväčší možný vplyv financovania Únie má Horizont 2020 vytvoriť užšie prepojenia, ktoré môžu nadobudnúť aj formu zmiešaných partnerstiev v rámci verejného sektora, s vnútroštátnymi a regionálnymi programami na podporu výskumu a inovácií. Tieto prepojenia by mali zahŕňať synergie medzi civilnými a obrannými technológiami, a to najmä uľahčením výskumu a inovácií s dvojakým využitím a zblížením technológií.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Návrh nariadenia Odôvodnenie 30
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(30) Horizont 2020 by mal podporovať spoluprácu s tretími krajinami založenú na spoločných záujmoch a vzájomnom prospechu. Medzinárodná spolupráca v oblasti vedy, technológií a inovácií by sa mala zameriavať na prispievanie k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020, aby sa posilnila konkurencieschopnosť, na prispievanie k riešeniu spoločenských výziev a podporu vonkajších a rozvojových politík Únie vrátane vytvorenia prepojení s vonkajšími programami a prispievania k medzinárodným záväzkom Únie, ako napríklad k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov.	(30) Horizont 2020 by mal podporovať spoluprácu s tretími krajinami založenú na spoločných záujmoch a vzájomnom prospechu. Medzinárodná spolupráca v oblasti vedy, technológií a inovácií by sa mala zameriavať na prispievanie k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020, aby sa posilnila konkurencieschopnosť, na prispievanie k riešeniu spoločenských výziev a podporu vonkajších a rozvojových politík Únie vrátane vytvorenia prepojení s vonkajšími programami a prispievania k medzinárodným záväzkom Únie, ako napríklad k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov. Pri každej forme spolupráce s tretími krajinami by sa mali zohľadňovať záujmy Únie a jej členských štátov v oblasti bezpečnosti a obrany.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Návrh nariadenia Článok 12 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Pri vykonávaní programu Horizont 2020 sa zohľadňuje poradenstvo a vstupné údaje poskytované: poradenskými skupinami nezávislých odborníkov na vysokej úrovni zriadenými Komisiou; štruktúrami na udržiavanie dialógu v rámci medzinárodných vedecko-technologických dohôd; činnosťami orientovanými na budúcnosť; cielenými verejnými konzultáciami a transparentnými a interaktívnymi procesmi, ktoré zabezpečujú podporu zodpovedného výskumu a inovácie.	1. Pri vykonávaní programu Horizont 2020 sa zohľadňuje poradenstvo a vstupné údaje poskytované: poradenskými skupinami nezávislých odborníkov na vysokej úrovni zriadenými Komisiou; štruktúrami na udržiavanie dialógu v rámci medzinárodných vedecko-technologických dohôd; činnosťami orientovanými na budúcnosť; cielenými verejnými konzultáciami a transparentnými a interaktívnymi procesmi, ktoré zabezpečujú podporu zodpovedného výskumu a inovácie. V prípade potreby poskytnú poradenstvo aj verejné útvary, ako Európska služba pre vonkajšiu činnosť.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Návrh nariadenia Článok 12 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(2) V plnej miere sa zohľadňujú aj príslušné aspekty programov v oblasti výskumu a inovácií zriadených európskymi technologickými platformami, iniciatívami pre spoločnú tvorbu programov a európskymi partnerstvami v oblasti inovácií.	(2) V plnej miere sa zohľadňujú aj príslušné aspekty programov v oblasti výskumu a inovácií zriadených európskymi technologickými platformami, iniciatívami pre spoločnú tvorbu programov, európskymi partnerstvami v oblasti inovácií a európskymi útvarmi zaoberajúcimi sa výskumnými programami, ako sú Európska obranná agentúra a Európska vesmírna agentúra.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Návrh nariadenia Článok 12 – odsek 2a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(2a) Treba vylúčiť každý konflikt záujmov medzi úlohou poradcu a účasťou na programe Horizont 2020.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Návrh nariadenia Článok 13 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Medzi osobitnými prioritami Horizontu 2020 a v ich rámci sa vytvoria prepojenia a rozhrania. V tomto ohľade sa mimoriadna pozornosť venuje vývoju a uplatneniu kľúčových podporných a priemyselných technológií, prepájaniu objavov s ich trhovým využitím, interdisciplinárnemu výskumu a inováciám, sociálno-ekonomickým a humanitným vedám, podpore fungovania a vytvárania Európskeho výskumného priestoru, spolupráci s tretími krajinami, zodpovednému výskumu a inovácii vrátane rodovej rovnosti, k zvýšeniu príťažlivosti povolania výskumníka a uľahčeniu cezhraničnej a medzisektorovej mobility výskumníkov.	1. Medzi osobitnými prioritami Horizontu 2020 a v ich rámci sa vytvoria prepojenia a rozhrania. V tomto ohľade sa mimoriadna pozornosť venuje vývoju a uplatneniu kľúčových podporných a priemyselných technológií, prepájaniu objavov s ich trhovým využitím, interdisciplinárnemu výskumu a inováciám, sociálno-ekonomickým a humanitným vedám, podpore fungovania a vytvárania Európskeho výskumného priestoru, spolupráci s tretími krajinami, zodpovednému výskumu a inováciám vrátane rodovej rovnosti, k zvýšeniu príťažlivosti povolania výskumníka a uľahčeniu cezhraničnej a medzisektorovej mobility výskumníkov, ako aj súčinnosti medzi civilnými a obrannými technológiami, a to najmä uľahčením výskumu a inovácií s dvojakým využitím a zblížením technológií.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Návrh nariadenia Článok 13 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Medzi osobitnými prioritami Horizontu 2020 a v ich rámci sa vytvoria prepojenia a rozhrania. V tomto ohľade sa mimoriadna pozornosť venuje vývoju a uplatneniu kľúčových podporných a priemyselných technológií, prepájaniu objavov s ich trhovým využitím, interdisciplinárnemu výskumu a inováciám, sociálno-ekonomickým a humanitným vedám, podpore fungovania a vytvárania Európskeho výskumného priestoru, spolupráci s tretími krajinami, zodpovednému výskumu a inovácii vrátane rodovej rovnosti, k zvýšeniu príťažlivosti povolania výskumníka a uľahčeniu cezhraničnej a medzisektorovej mobility výskumníkov.	1. Medzi osobitnými prioritami Horizontu 2020 a v ich rámci sa vytvoria prepojenia a rozhrania. V tomto ohľade sa mimoriadna pozornosť venuje vývoju a uplatneniu kľúčových podporných a priemyselných technológií, prepájaniu objavov s ich trhovým využitím, interdisciplinárnemu výskumu a inováciám, sociálno-ekonomickým a humanitným vedám, podpore fungovania a vytvárania Európskeho výskumného priestoru, spolupráci s tretími krajinami, zodpovednému výskumu a inovácii vrátane rodovej rovnosti, zvýšeniu príťažlivosti povolania výskumníka, uľahčeniu cezhraničnej a medzisektorovej mobility výskumníkov a dosiahnutiu primeranej technologickej nezávislosti na európskej úrovni.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Návrh nariadenia Článok 16 – odsek 1a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	1a. Horizont 2020 vylučuje právne subjekty (vrátane akýchkoľvek pridružených subjektov), ktorých účasť by vzhľadom na sledované ciele, miesta ich usadenia, povahu alebo umiestnenie ich činnosti zapríčinila, že Únia by musela uznať ako zákonnú situáciu alebo poskytnúť pomoc či podporu pri zachovaní situácie, ktorá vznikla závažným porušením medzinárodného práva (vrátane medzinárodného humanitárneho práva), kde bolo takéto porušenie konštatované v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN alebo v rozsudku či poradnom stanovisku Medzinárodného súdneho dvora.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 Návrh nariadenia Článok 16 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(2)Výskumné a inovačné činnosti vykonávané v rámci programu Horizont 2020 sa zameriavajú výhradne na civilné účely.	(2)Výskumné a inovačné činnosti vykonávané v rámci programu Horizont 2020 sa zameriavajú v prvom rade na civilné účely.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 Návrh nariadenia Článok 21 – odsek 1 – písmeno c
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(c) podporovať ciele vonkajšej a rozvojovej politiky Únie dopĺňajúce vonkajšie a rozvojové programy.	c) podporovať ciele vonkajšej a rozvojovej politiky Únie dopĺňajúce vonkajšie a rozvojové programy. Pri každej forme spolupráce s tretími krajinami sa zohľadňujú záujmy Únie a jej členských štátov v oblasti bezpečnosti a obrany.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 Návrh nariadenia Článok 21 – odsek 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(3) Okrem toho sa v rámci programu Horizont 2020 vykonávajú horizontálne a prierezové činnosti na podporu strategického rozvoja medzinárodnej spolupráce v rámci osobitného cieľa „Inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť“ stanovené v bode 6.3.2 písm. d) časti III prílohy I.	(3) Okrem toho sa v rámci cieľov „Európa v meniacom sa svete inkluzívne a inovatívne spoločnosti“ a „Bezpečné spoločnosti ochrana slobody a bezpečnosti Európy a jej občanov“, stanovených v bode 6.3.2 písm. d) a v bode 6.3.3 písm. a) až e) časti III prílohy I, vykonávajú horizontálne a prierezové činnosti na podporu strategického rozvoja spolupráce a činností na podporu súčinnosti s výskumnými programami ostatných agentúr, ako sú Európska obranná agentúra a Európska vesmírna agentúra.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 Návrh nariadenia Článok 25 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
2. Komisia podáva správy o tomto monitorovaní a šíri jeho výsledky.	2. Komisia podáva správy o tomto monitorovaní a šíri jeho výsledky. Výsledky sa odovzdávajú konkrétne Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 Návrh nariadenia Príloha I – Základné línie osobitných cieľov a činností – odsek 14 – písmeno f
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(f) inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť.	f) Európa v meniacom sa svete – inkluzívne a inovatívne spoločnosti
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 Návrh nariadenia Príloha I – Základné línie osobitných cieľov a činností – odsek 14 – písmeno fa (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	fa) Bezpečné spoločnosti – ochrana slobody a bezpečnosti Európy a jej občanov
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22 Návrh nariadenia Príloha I – Základné línie osobitných cieľov a činností – odsek 16
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Sociálne a humanitné vedy sú neoddeliteľnou súčasťou činností na riešenie všetkých výziev. Sprievodný vývoj týchto odborov sa okrem toho podporuje v rámci osobitného cieľa „Inkluzívne, inovatívne a bezpečné spoločnosti”. Podpora sa zameria aj na poskytnutie silnej základne podkladov na tvorbu politiky na medzinárodnej úrovni, úrovni Únie, vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Vzhľadom na celosvetovú povahu mnohých výziev je súčasťou všetkých výziev strategická spolupráca s tretími krajinami. Okrem toho sa v rámci osobitného cieľa „Inkluzívne, inovatívne a bezpečné spoločnosti” poskytuje prierezová podpora medzinárodnej spolupráci.	Sociálne a humanitné vedy sú neoddeliteľnou súčasťou činností na riešenie všetkých výziev. Sprievodný vývoj týchto odborov sa okrem toho podporuje v rámci osobitného cieľa „Európa v meniacom sa svete – inkluzívne a inovatívne spoločnosti”. Podpora sa zameria aj na poskytnutie silnej základne podkladov na tvorbu politiky na medzinárodnej úrovni, úrovni Únie, vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Vzhľadom na celosvetovú povahu mnohých výziev je súčasťou všetkých výziev strategická spolupráca s tretími krajinami. Okrem toho sa v rámci osobitného cieľa „Európa v meniacom sa svete – inkluzívne a inovatívne spoločnosti“ poskytuje prierezová podpora na medzinárodnú spoluprácu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23 Návrh nariadenia Príloha I – Základné línie osobitných cieľov a činností – odsek 17
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Súčasťou osobitného cieľa „Inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť“ je aj činnosť zameraná na prekonanie rozdielov v oblasti výskumu a inovácií, s osobitnými opatreniami na vytvorenie excelentnosti v menej rozvinutých regiónoch Únie.	Súčasťou osobitného cieľa „Európa v meniacom sa svete – inkluzívne a inovatívne spoločnosti“ je aj činnosť zameraná na prekonanie rozdielov v oblasti výskumu a inovácií, s osobitnými opatreniami na vytvorenie excelentnosti v menej rozvinutých regiónoch Únie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24 Návrh nariadenia Príloha I – časť I1 – bod 1 – odsek 5
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Týmito činnosťami sa prispeje k dosahovaniu cieľov hlavných iniciatív stratégie Európa 2020: Inovácia v Únii, Európa efektívne využívajúca zdroje, Priemyselná politika vo veku globalizácie a Digitálna agenda pre Európu ako aj cieľov Únie v oblasti vesmírnej politiky.	Týmito činnosťami sa prispeje k dosahovaniu cieľov hlavných iniciatív stratégie Európa 2020: Inovácia v Únii, Európa efektívne využívajúca zdroje, Priemyselná politika vo veku globalizácie a Digitálna agenda pre Európu, ako aj cieľov politiky Únie súvisiacej s jej hlavnými vesmírnymi programami Galileo a GMES.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25 Návrh nariadenia Príloha I – časť II – bod 1.6.3 – písmeno c
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(c) Výrazne vyššie využívanie údajov z európskych satelitov možno dosiahnuť v prípade, že sa vyvinie súrodé úsilie o skoordinovanie a organizáciu spracovania, overovania a normalizácie údajov z vesmíru. Inováciami v oblasti nakladania s údajmi a ich šírenia takisto možno zabezpečiť vyššiu návratnosť investícií vesmírnych infraštruktúr a prispievať k riešeniu spoločenských výziev, najmä pokiaľ sa budú koordinovať v rámci celosvetového úsilia, ako je to napríklad v prípade globálneho systému systémov pozorovania Zeme, Európskeho satelitného navigačného systému Galileo alebo IPCC pre otázky zmeny klímy.	c) Výrazne vyššie využívanie údajov z európskych satelitov možno dosiahnuť v prípade, že sa vyvinie súrodé úsilie o skoordinovanie a organizáciu spracovania, overovania a normalizácie údajov z vesmíru. Inováciami v oblasti nakladania s údajmi a ich šírenia takisto možno zabezpečiť vyššiu návratnosť investícií vesmírnych infraštruktúr a prispievať k riešeniu spoločenských výziev, najmä pokiaľ sa budú koordinovať v rámci celosvetového úsilia, ako je to napríklad v prípade globálneho systému systémov pozorovania Zeme a príspevku Únie k programu GMES, Európskeho satelitného navigačného systému Galileo alebo IPCC pre otázky zmeny klímy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26 Návrh nariadenia Príloha 1 – oddiel 3 – bod 1 – bod 1.2 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Choroby a zdravotné postihnutia nie sú ohraničené hranicami štátov. Primeranou reakciou v oblasti výskumu a vývoja na európskej úrovni je možné a malo by sa zásadne prispieť k riešeniu týchto výziev, zabezpečiť lepšie zdravie a blahobyt pre všetkých a postaviť Európu do čela rýchlo sa rozvíjajúcich svetových trhov v oblasti inovácií týkajúcich sa zdravia a blahobytu.	Choroby a zdravotné postihnutia nie sú ohraničené hranicami štátov. Primeranou reakciou v oblasti výskumu a vývoja na európskej úrovni v partnerstve s tretími krajinami je možné a malo by sa zásadne prispieť k riešeniu týchto globálnych výziev, a tak sa snažiť o dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov, zabezpečiť lepšie zdravie a blahobyt pre všetkých a postaviť Európu do čela rýchlo sa rozvíjajúcich svetových trhov v oblasti inovácií týkajúcich sa zdravia a blahobytu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27 Návrh nariadenia Príloha 1 – oddiel 3 – bod 1 – bod 1.2 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Reakcia sa odvíja od excelentnosti výskumu na zlepšenie nášho základného chápania zdravia, ochorení, zdravotného postihnutia, rozvoja a starnutia obyvateľstva (vrátane dĺžky života) a od plynulej a rozsiahlej premeny výsledných a jestvujúcich poznatkov na inovatívne, stupňovateľné a účinné produkty, stratégie, intervencie a služby. Pretrvávajúca povaha týchto výziev v Európe a v mnohých prípadoch celosvetovo si vyžaduje reakciu, ktorej súčasťou je dlhodobá a koordinovaná podpora spolupráce medzi excelentnými, multidisciplinárnymi a multisektorovými tímami.	Reakcia sa odvíja od excelentnosti výskumu na zlepšenie nášho základného chápania zdravia, ochorení, zdravotného postihnutia, rozvoja a starnutia obyvateľstva (vrátane dĺžky života) a od plynulej a rozsiahlej premeny výsledných a jestvujúcich poznatkov na inovatívne, stupňovateľné, účinné a dostupné produkty, stratégie, intervencie a služby. Pretrvávajúca povaha týchto výziev v Európe a v mnohých prípadoch celosvetovo si vyžaduje reakciu, ktorej súčasťou je dlhodobá a koordinovaná podpora spolupráce medzi excelentnými, multidisciplinárnymi a multisektorovými tímami.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 6 – nadpis
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
6. INKLUZÍVNA, INOVATÍVNA A BEZPEČNÁ SPOLOČNOSŤ	6. EURÓPA V MENIACOM SA SVETE – INKLUZÍVNE A INOVATÍVNE SPOLOČNOSTI
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 6,1 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Osobitný cieľ spočíva v podpore inkluzívnej, inovatívnej a bezpečnej európskej spoločnosti v kontexte nevídaných premien a čoraz väčšej vzájomnej celosvetovej závislosti.	Osobitný cieľ spočíva v podpore inkluzívnej a inovatívnej európskej spoločnosti v kontexte nevídaných premien a čoraz väčšej vzájomnej celosvetovej závislosti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 6.1 – odsek 5
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Po tretie, na občanov EÚ majú čoraz väčší vplyv mnohé formy neistoty, či už zločin, násilie, terorizmus, kybernetické útoky, zneužívanie súkromia alebo ďalšie formy sociálneho a hospodárskeho neporiadku. Odhaduje sa, že v Európe sa pravdepodobne každý rok stane priamou obeťou zločinu 75 miliónov osôb. Priame náklady na zločin, terorizmus, nezákonné činnosti, násilie a katastrofy v Európe sa odhaduje na najmenej 650 mld. EUR (asi 5 % HDP Únie) v roku 2010. Živým príkladom dôsledkov terorizmu je útok na budovu Dvojičiek na Manhattane z 11. septembra 2001. Stratili sa tisícky životov a odhaduje sa, že táto udalosť spôsobila v USA v nasledujúcom štvrťroku stratu produktivity v hodnote 35 mld. amerických dolárov, z hľadiska celkových výstupov v hodnote 47 mld. amerických dolárov a zvýšenie nezamestnanosti o takmer 1 %. Občania, podniky a inštitúcie sa čoraz viac zúčastňujú digitálnych interakcií a transakcií v sociálnych, finančných a obchodných oblastiach života, no rozvoj internetu takisto vedie k kybernetickým zločinom, ktoré každý rok spôsobujú náklady v miliardách EUR a k narušovaniu súkromia jednotlivcov alebo združení na celom kontinente. Rozšírenie neistoty v bežnom živote a z dôvodu neočakávaných situácií môže ovplyvniť dôveru občanov nielen v inštitúcie, ale aj voči sebe navzájom.	vypúšťa sa
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 31 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 6.2 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Na vybudovanie inkluzívnej, inovatívnej a bezpečnej spoločnosti Európa potrebuje reakciu, v rámci ktorej sa vytvoria nové poznatky, technológie a spôsobilosti, a v ktorej sa určia politické možnosti. Tieto snahy pomôžu Európe v boji so svojimi výzvami nielen vnútorne, ale aj z hľadiska svetového hráča na medzinárodnej scéne. Zároveň to pomôže členským štátom mať úžitok zo skúseností získaných mimo nich a umožní im to lepšie vymedziť osobitné opatrenia prispôsobené ich príslušnej situácii.	Na vybudovanie inkluzívnej a inovatívnej spoločnosti potrebuje Európa reakciu, v rámci ktorej sa vytvoria nové poznatky, technológie a spôsobilosti, a v ktorej sa určia politické možnosti. Tieto snahy pomôžu Európe v boji so svojimi výzvami nielen vnútorne, ale aj z hľadiska svetového hráča na medzinárodnej scéne. Zároveň to pomôže členským štátom mať úžitok zo skúseností získaných mimo nich a umožní im to lepšie vymedziť osobitné opatrenia prispôsobené ich príslušnej situácii.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 32 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 6.2 – odsek 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Financovaním Únie v rámci tejto výzvy sa teda bude podporovať rozvoj, vykonávanie a prispôsobovanie kľúčových politík Únie, najmä priorít stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a stratégie Únie v oblasti vnútornej bezpečnosti vrátane politík v oblasti prevencie a reakcie na katastrofy. Bude sa vykonávať koordinácia s priamymi akciami Spoločného výskumného centra.	Financovaním Únie v rámci tejto výzvy sa teda bude podporovať rozvoj, vykonávanie a prispôsobovanie kľúčových politík Únie, najmä priorít stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Bude sa vykonávať koordinácia s priamymi akciami Spoločného výskumného centra.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 33 Návrh nariadenia Príloha 1 – oddiel 3 – bod 6.3 – bod 6.3.2 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Cieľom je podporiť rozvoj inovatívnej spoločnosti a politiky v Európe prostredníctvom zapojenia občanov, podnikov a používateľov do výskumu a inovácie a podpora koordinovaných výskumných a inovačných politík v kontexte globalizácie. Osobitná podpora sa vyčlení na tvorbu európskeho výskumného priestoru a na rozvoj rámcových podmienok inovácie.	Cieľom je podporiť rozvoj inovatívnej spoločnosti a politiky v Európe prostredníctvom zapojenia občanov, organizácií občianskej spoločnosti, podnikov a používateľov do výskumu a inovácie a podpora koordinovaných výskumných a inovačných politík v kontexte globalizácie. Osobitná podpora sa vyčlení na tvorbu európskeho výskumného priestoru a na rozvoj rámcových podmienok inovácie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 34 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 6.3.3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
6.3.3. Bezpečná spoločnosť	vypúšťa sa
Cieľom je podporovať politiky EÚ v oblasti vnútornej a vonkajšej bezpečnosti a zaručovať kybernetickú bezpečnosť, dôveru a súkromie na digitálnom jednotnom trhu, a zároveň zlepšovať konkurencieschopnosť odvetví EÚ v oblasti bezpečnosti, IKT a služieb. Dosiahne sa prostredníctvom vytvorenia inovatívnych technológií a riešení, ktoré sa zameriavajú na vypĺňanie bezpečnostných medzier a vedú k predchádzaniu bezpečnostných hrozieb. Tieto akcie orientované na poslanie budú prihliadať na rôznych konečných používateľov (občanov, podniky a úrady vrátane vnútroštátnych a medzinárodných orgánov, civilnú ochranu, presadzovanie práva, pohraničných strážnikov atď.) s cieľom zohľadniť rozvoj bezpečnostných hrozieb a ochranu súkromia a potrebné spoločenské hľadiská.
Zámerom činností je:
(a) bojovať proti zločinu a terorizmu;
(b) posilniť bezpečnosť prostredníctvom riadenia hraníc;
(c) zabezpečiť kybernetickú bezpečnosť;
(d) zvýšiť odolnosť Európy voči krízam a katastrofám;
(e) zabezpečiť súkromie a slobodu na internete a posilniť spoločenský rozmer bezpečnosti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 35 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 6a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	6a. BEZPEČNÉ SPOLOČNOSTI – OCHRANA SLOBODY A BEZPEČNOSTI EURÓPY A JEJ OBČANOV
	6a.1. Osobitný cieľ
	Osobitným cieľom je podporovať bezpečné európske spoločnosti v kontexte nevídaných premien a čoraz väčšej vzájomnej celosvetovej závislosti a hrozieb a pritom posilňovať európsku kultúru slobody a spravodlivosti.
	Rozšíreným je pocit neistoty, ktorý pramení z trestnej činnosti, násilia, terorizmu, prírodných i človekom zapríčinených katastrof, kybernetických útokov, zneužívania súkromia či ďalších foriem sociálneho a hospodárskeho nepokoja. Tento pocit má priamy vplyv na občanov a širší dosah aj na dôveru, starostlivosť a komunikáciu a je prepojený s úrovňou prípravy a organizácie spoločnosti.
	Odhaduje sa, že v Európe sa pravdepodobne každý rok stane priamou obeťou trestnej činnosti 75 miliónov osôb¹. Podľa odhadov dosiahli v roku 2010 priame náklady súvisiace s trestnou činnosťou, terorizmom, nezákonnými činnosťami, násilím a katastrofami v Európe najmenej 650 mld. EUR (asi 5 % HDP Únie). Živým príkladom dôsledkov terorizmu je útok na budovu Dvojičiek na Manhattane z 11. septembra 2001. Stratili sa tisícky životov a odhaduje sa, že táto udalosť spôsobila v USA v nasledujúcom štvrťroku stratu produktivity v hodnote 35 mld. amerických dolárov, z hľadiska celkových výstupov v hodnote 47 mld. amerických dolárov a zvýšenie nezamestnanosti o takmer 1 %. Mala za následok aj významné kultúrne a globálne dôsledky. Občania, podniky a inštitúcie sa čoraz viac zúčastňujú digitálnych interakcií a transakcií v sociálnych, finančných a obchodných oblastiach života, no rozvoj internetu vedie takisto ku kybernetickým zločinom, ktoré každý rok spôsobujú škody vo výške miliárd EUR, a k narušovaniu súkromia jednotlivcov alebo združení na celom kontinente. Zmeny v povahe a vnímaní neistoty v bežnom živote môžu ovplyvniť dôveru občanov nielen v inštitúcie, ale aj voči sebe navzájom.
	Na predvídanie týchto hrozieb, predchádzanie im a ich riadenie je potrebné vypracovať a využívať inovačné technológie, riešenia, prognostické nástroje a znalosti, stimulovať spoluprácu medzi poskytovateľmi a používateľmi, nachádzať riešenia v oblasti civilnej bezpečnosti, zlepšovať konkurencieschopnosť európskeho bezpečnostného priemyslu a služieb vrátane IKT, predchádzať pirátstvu a porušovaniu ľudských práv na internete a inde a bojovať proti nim, a súčasne zabezpečiť jednotlivé práva a slobody pre európskych občanov.
	V rámci tejto výzvy sa pomocou programu Horizont 2020 podporí výskum technológií využívaných v civilnej bezpečnosti a v sektore obrany a výskum zameraný na európske kapacity v oboch týchto oblastiach. Na tento účel bude rozsah výskumu v oblasti bezpečnosti zahŕňať vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť vrátane spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a podporí sa ním celé spektrum technológií s dvojakým využitím, pričom v prípade potreby sa k práci Komisie pridruží Európska obranná agentúra. Pri uskutočňovaní technologického výskumu a inovácií, ako aj spoločného výskumu a rozvoja v rámci tejto výzvy sa osobitná pozornosť bude venovať aspektom ako štandardizácia, prirodzená interoperabilita, kľúčové podporné technológie, strategická nezávislosť a bezpečnosť dodávok prostredníctvom zachovania excelentnosti a inovácií v dodávateľskom reťazci technológií.
	Keďže bezpečnostné politiky by mali pôsobiť navzájom s inými sociálnymi politikami, dôležitým hľadiskom tejto výzvy bude aj posilnenie spoločenského rozmeru výskumu v oblasti bezpečnosti.
	6a.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie
	Bezpečnosť je pre Európu a jej občanov oprávnenou obavou a v tejto súvislosti predstavuje jednu z hlavných výziev pre spoločnosť. Únia, jej občania, priemysel a medzinárodní partneri čelia rôznym bezpečnostným hrozbám, napríklad trestným činom, terorizmu, nezákonnému obchodovaniu a všeobecnému ohrozeniu v dôsledku prírodných katastrof alebo katastrof spôsobených ľudskou činnosťou. Tieto hrozby sa môžu šíriť aj za hranice a zamerať sa na fyzické ciele alebo počítačový priestor, pričom útoky môžu pochádzať z rôznych zdrojov. Napríklad útoky proti informačným alebo komunikačným systémom verejných orgánov a súkromných subjektov nielen podkopávajú dôveru občanov v informačné a komunikačné systémy a vedú k priamym finančným stratám a stratám podnikateľských príležitostí, ale môžu aj vážne ovplyvniť kritickú infraštruktúru a služby, akými sú energetika, letectvo a iné druhy dopravy, dodávky vody a potravín, zdravie, financie alebo telekomunikácie.
	Takéto hrozby by mohli ohroziť vnútorné základy našej spoločnosti. Technológie a tvorivý dizajn môžu významným spôsobom prispieť ku každému možnému riešeniu. Pri vyvíjaní nových riešení by sa však malo pamätať na vhodnosť prostriedkov a ich primeranosť vzhľadom na dopyt spoločnosti, a to najmä v súvislosti so zaručením základných práv a slobôd pre občanov.
	Bezpečnosť predstavuje navyše aj jednu z hlavných ekonomických výziev. Celosvetový trh v oblasti bezpečnosti má hodnotu približne 100 miliárd EUR ročne, pričom Európa sa na ňom podieľa 25 % až 35 %. Okrem toho je to trh, ktorý napriek súčasnej hospodárskej kríze rýchlo rastie. Vzhľadom na potenciálny vplyv niektorých hrozieb na služby, siete alebo podniky sa zavedenie vhodných riešení v oblasti bezpečnosti stalo pre hospodárstvo a konkurencieschopnosť európskej výroby kľúčovým.
	Únia bude teda v rámci tejto výzvy finančne podporovať rozvoj, vykonávanie a prispôsobovanie kľúčových politík Únie, najmä priorít stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky vrátane priorít spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, stratégie Únie v oblasti vnútornej bezpečnosti vrátane politík v oblasti prevencie a reakcie na katastrofy a Digitálnej agendy pre Európu. Bude sa vykonávať koordinácia s priamymi akciami Spoločného výskumného centra.
	Vzhľadom na osobitnú povahu bezpečnosti sa zavedú konkrétne opatrenia v oblasti prípravy programov a riadenia vrátane dohôd s výborom uvedených v článku 9 rozhodnutia Rady, ktorým sa zriaďuje špecifický program na vykonávanie programu Horizont 2020 – Rámcový program pre výskum a inovácie (2014 – 2020). Dôverné alebo inak citlivé informácie týkajúce sa bezpečnosti sa budú chrániť a v pracovných programoch môžu byť stanovené konkrétne požiadavky a kritériá pre medzinárodnú spoluprácu. To sa bude odzrkadľovať aj v opatreniach v oblasti prípravy programov a riadenia prijatých pre túto výzvu vrátane aspektov komitológie.
	Napokon, keďže sa výskum v rámci tejto výzvy bude zameriavať na uplatnenie výsledkov v oblasti civilnej bezpečnosti, ako aj v sektore obrany, bude v rámci všetkých hľadísk súvisiacich s vykonávaním tejto výzvy zabezpečená aktívna spolupráca s Európskou obrannou agentúrou. Na tento účel by sa Európska obranná agentúra mala zúčastňovať na stanovení opatrení pre oblasti riadenia, prípravy programov a správy pre túto výzvu vrátane aspektov medziútvarovej spolupráce a komitológie. Ďalej sa posilnia aj koordinačné mechanizmy s príslušnými agentúrami Únie, ako je FRONTEX, EMSA a Europol, s cieľom zlepšiť koordináciu programov a politík Únie v oblasti vnútornej a vonkajšej bezpečnosti, ako aj ďalších iniciatív Únie.
	6a.3. Základné línie činností
	Cieľom je podporovať politiky EÚ v oblasti vnútornej a vonkajšej bezpečnosti a zaručovať kybernetickú bezpečnosť, dôveru a súkromie na digitálnom jednotnom trhu a zároveň zlepšovať konkurencieschopnosť bezpečnostného priemyslu a služieb Únie vrátane IKT. Tieto činnosti budú zahŕňať dôraz na výskum a rozvoj ďalšej generácie inovačných riešení tak, že sa bude pracovať na nových koncepciách a návrhoch, ako aj na interoperabilných normách. Dosiahne sa to prostredníctvom vytvorenia inovačných technológií a riešení, ktoré sa budú zameriavať na odstraňovanie bezpečnostných nedostatkov a povedú k zníženiu rizika vyplývajúceho z bezpečnostných hrozieb. Tieto cieľavedomé akcie budú prihliadať na požiadavky rôznych konečných používateľov (občanov, podniky a úrady vrátane vnútroštátnych a medzinárodných orgánov, civilnú ochranu, presadzovanie práva, pohraničných strážnikov atď.) s cieľom zohľadniť vývoj bezpečnostných hrozieb a ochrany súkromia a nevyhnutné spoločenské hľadiská.
	V rámci programu Horizont 2020 sa výskum súvisiaci so spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou podporí konkrétne takto:
	(i) v rámci Horizontu 2020 sa podporí účinné monitorovanie vznikajúcich nových technológií, ktoré môže významne zmeniť podobu budúcich kapacít v oblasti bezpečnosti a obrany či oblasť bezpečnosti. Na základe tohto monitorovania sa vďaka prevratnému a vysoko prínosnému výskumu odstránia rozdiely medzi inovačnými koncepciami a prelomovými objavmi a ich využitím v oblasti bezpečnosti a obrany.
	(ii) v rámci Horizontu 2020 sa podporia osobitne vybrané spoločné výskumné a rozvojové činnosti uskutočňované niekoľkými členskými štátmi za účasti Únie, ako sa uvádza v článku 185 ZFEÚ. Cieľom takýchto iniciatív bude zabezpečiť účinné zlepšenie európskych kapacít podľa cieľov politiky členských štátov a Únie prostredníctvom rozvoja inovačných technológií pre súčasné systémy overené na základe testovania a predvedenia. Takáto spolupráca bude vychádzať z iniciatívy členských štátov.
	Zámerom činností je:
	a) zvýšiť bezpečnosť ochrany občanov – boj proti trestnej činnosti a terorizmu;
	b) chrániť a zlepšovať odolnosť kritických infraštruktúr;
	c) posilniť bezpečnosť prostredníctvom riadenia hraníc, ako aj morskú bezpečnosť;
	d) zabezpečiť a zlepšiť počítačovú bezpečnosť;
	e) zvýšiť odolnosť Európy voči krízam a katastrofám;
	f) posilniť spoločenský rozmer bezpečnosti a zabezpečiť súkromie a slobodu na internete;
	g) posilniť schopnosť vykonávať misie a operácie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky.
	_____________
	¹ COM(2011) 0274 v konečnom znení.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 36 Návrh nariadenia Príloha 1 – oddiel 3 – bod 6.3 – bod 6.3.3 – odsek 2 – písmeno aa (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	aa) posilňovať bezpečnosť a transformáciu konfliktov v tretích krajinách prostredníctvom predchádzania konfliktom, budovania mieru, dialógu, mediácie a zmierovania, a reformy sektora civilnej bezpečnosti;

POSTUP

Názov	Zriadenie rámcového programu pre výskum a inovácie (2014 – 2020) – Horizont 2020
Referenčné čísla	COM(2011)0809 – C7-0466/2011 – 2011/0401(COD)
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi	ITRE 13.12.2011
Výbor, ktorý predložil stanovisko dátum oznámenia na schôdzi	AFET 15.3.2012
Spravodajca dátum vymenovania	Sophocles Sophocleous 4.9.2012
Predchádzajúci spravodajca	Kyriakos Mavronikolas
Prerokovanie vo výbore	21.6.2012	11.7.2012	17.9.2012
Dátum prijatia	18.9.2012
Výsledok záverečného hlasovania:	+: –: 0:	37 7 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jerzy Buzek, Tarja Cronberg, Arnaud Danjean, Michael Gahler, Marietta Giannakou, Anna Ibrisagic, Liisa Jaakonsaari, Anneli Jäätteenmäki, Jelko Kacin, Ioannis Kasoulides, Tunne Kelam, Maria Eleni Koppa, Eduard Kukan, Vytautas Landsbergis, Krzysztof Lisek, Sabine Lösing, Mario Mauro, Francisco José Millán Mon, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Norica Nicolai, Raimon Obiols, Kristiina Ojuland, Justas Vincas Paleckis, Ioan Mircea Paşcu, Alojz Peterle, Cristian Dan Preda, Fiorello Provera, György Schöpflin, Werner Schulz, Marek Siwiec, Sophocles Sophocleous, Charles Tannock, Inese Vaidere, Geoffrey Van Orden, Sir Graham Watson
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Christian Ehler, Diogo Feio, Kinga Gál, Emilio Menéndez del Valle, Norbert Neuser, Alf Svensson, Indrek Tarand
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Martin Ehrenhauser, Judith Sargentini

STANOVISKO Výboru pre rozvoj (5.9.2012)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Bill Newton Dunn

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Balík Horizont 2020 predstavuje jednotný rámcový program na riadenie podpory EÚ v oblasti výskumu a inovácií počas obdobia rokov 2014 – 2020.

Jeho všeobecné ciele sú pomáhať pri vykonávaní stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, zlepšiť prepojenie medzi základným výskumom a inováciami a trhom a zjednodušiť pravidlá účasti a posilniť zapojenie MSP.

Spravodajca sa domnieva, že najväčšie starosti robí Výboru pre rozvoj časť III o spoločenských výzvach. Táto časť sa zaoberá otázkami ako zdravie, bezpečnosť potravín, biodiverzita, zmena klímy a efektívne využívanie zdrojov a energie a zahŕňa osobitné prierezové zameranie sa na podporu medzinárodnej spolupráce pri výslovnom uznaní celosvetovej povahy všetkých spoločenských cieľov. Zo všetkých troch identifikovaných častí si najviac rozpočtových prostriedkov vyžaduje práve táto časť.

Návrh Komisie obsahuje veľa vítaných prvkov, najmä zameranie sa na podporu celého cyklu od základného výskumu až po inovácie a komercializáciu na trhu. Spravodajca víta tiež kladenie dôrazu na medzinárodný rozmer spoločenských výziev, ale uvádza, že ho treba ešte viac objasniť a posilniť.

Spravodajca sa rozhodol zamerať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy na tieto priority:

· zabezpečiť, aby bol program Horizont 2020 prístupný pre subjekty v rozvojových krajinách, a to čo sa týka účasti na projektoch a činnostiach, ako aj prístupu k výsledkom projektov, a zabezpečiť, aby nariadene nevyznievalo najmä v prospech tzv. pevnosti Európa;

· posilniť potenciál činností plánovaných v rámci spoločenskej výzvy týkajúcej sa zdravia, demografickej zmeny a blahobytu s cieľom prispieť k napĺňaniu potrieb v oblasti celosvetového zdravia, najmä k boju proti chorobám súvisiacim s chudobou a zanedbávanými chorobám. Spravodajca si želá, aby bola na opatrenia týkajúce sa boja proti chorobám súvisiacim s chudobou a zanedbávaným chorobám vyčlenená fixná časť z tohto rozpočtu na oblasť zdravia;

· zabezpečiť, aby priority a záväzky EÚ v rámci vonkajšej a rozvojovej politiky boli zohľadnené najmä v oblasti zmeny klímy, biodiverzity a efektívneho využívania zdrojov a energie, a osobitne opätovne pripomenúť úlohu vesmírneho výskumu pri riešení týchto výziev.

Všetky tieto priority sú v prospech EÚ a jej partnerských tretích krajín, ako aj v súlade so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja. Spolupráca v oblasti výskumu je navyše formou spolupráce, ktorá by bola užitočná pre tie krajiny, najmä krajiny so stredne vysokými príjmami, ktoré už nemajú nárok na bilaterálnu pomoc EÚ v rámci nového nástroja financovania rozvojovej spolupráce na roky 2014 – 2020.

POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Návrh nariadenia Odôvodnenie 15
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(15) Ústredným zámerom Horizontu 2020 je zjednodušenie, čo by sa malo plne prejaviť v jeho koncepcii, pravidlách, finančnom riadení a vykonávaní. Cieľom Horizontu 2020 by malo byť prilákať silnú účasť univerzít, výskumných stredísk, priemyslu, a najmä MSP, a otvoriť sa novým účastníkom, keďže spája celý rozsah podpory v oblasti výskumu a inovácie do jedného spoločného strategického rámca, ktorý obsahuje zefektívnený súbor foriem podpory a používa pravidlá účasti, ktorých zásady sú uplatniteľné na všetky akcie v rámci programu. Jednoduchšie pravidlá financovania by mali znížiť administratívne náklady na účasť a prispejú k zníženiu chybovosti vo finančnej oblasti.	(15) Ústredným zámerom Horizontu 2020 je zjednodušenie, čo by sa malo plne prejaviť v jeho koncepcii, pravidlách, finančnom riadení a vykonávaní. Cieľom Horizontu 2020 by malo byť prilákať silnú účasť univerzít, výskumných stredísk, priemyslu, a najmä MSP, pôsobiacich v Únii a v pridružených a tretích krajinách a otvoriť sa novým účastníkom, keďže spája celý rozsah podpory v oblasti výskumu a inovácie do jedného spoločného strategického rámca, ktorý obsahuje zefektívnený súbor foriem podpory a používa pravidlá účasti, ktorých zásady sú uplatniteľné na všetky akcie v rámci programu. Jednoduchšie pravidlá financovania by mali znížiť administratívne náklady na účasť a prispejú k zníženiu chybovosti vo finančnej oblasti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Návrh nariadenia Odôvodnenie 20
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(20) S cieľom prehĺbiť vzťah medzi vedou a spoločnosťou a zvýšiť dôveru verejnosti vo vedu by sa v rámci Horizontu 2020 malo presadzovať informované zapájanie občanov a občianskej spoločnosti do záležitostí výskumu a inovácie prostredníctvom podpory vzdelávania v oblasti vedy, väčšieho sprístupnenia vedeckých poznatkov, zostavovania zodpovedných programov v oblasti výskumu a inovácie, ktoré zodpovedajú potrebám a očakávaniam občanov a občianskej spoločnosti, a uľahčovaním ich účasti na činnostiach programu Horizont 2020.	(20) S cieľom prehĺbiť vzťah medzi vedou a spoločnosťou by sa v rámci Horizontu 2020 malo: presadzovať informované zapájanie občanov a občianskej spoločnosti do procesu výskumu a inovácií a uľahčovať ich aktívna účasť na činnostiach programu Horizont 2020; podporovať vzdelávanie v oblasti vedy; zaručiť dodržiavanie právnych predpisov pre oblasť etiky a podporovať tvorbu a dodržiavanie najvyšších etických noriem v celom svete, zvýšiť prístupnosť a opakované využívanie výsledkov výskumu financovaného z verejných zdrojov, predovšetkým vedeckých publikácií a údajov; zostavovať zodpovedné programy v oblasti výskumu a inovácií a programy rámca riadenia, ktoré zodpovedajú potrebám a očakávaniam občanov a občianskej spoločnosti, a posilniť ich účasť na stanovovaní výskumných priorít programu Horizont 2020.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Návrh nariadenia Odôvodnenie 23a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	23a. Všetok výskum a inovácie vychádzajú z možnosti vedcov, výskumných ústavov, podnikov a občanov na celom svete mať otvorený prístup k vedeckým informáciám, deliť sa o ne a využívať ich pri súčasnom dodržiavaní práv duševného vlastníctva. Toto je obzvlášť dôležité pre subjekty v rozvojových krajinách, kde je potrebné zlepšiť miestne možnosti v oblasti výskumu a ktorých spolupráca s partnermi v Únii môže pomôcť vyriešiť spoločné celosvetové výzvy a prispieť k excelentnosti výskumu v Únii. Na rozšírenie obehu a zvýšenie využívania vedomostí by bezplatný verejný prístup k vedeckým publikáciám, ktorý pojal už siedmy rámcový program, mal byť všeobecnou zásadou pre vedecké publikácie, na ktoré bola vyčlenená verejná finančná podpora z programu Horizont 2020. Program Horizont 2020 by mal navyše podporovať otvorený prístup k vedeckým údajom, ktoré boli vypracované alebo zhromaždené v rámci výskumu financovaného z verejných zdrojov, pričom cieľom je, aby sa otvorený prístup k takýmto údajom stal všeobecným pravidlom do roku 2020.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Návrh nariadenia Odôvodnenie 24
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(24) Pri činnostiach v oblasti výskumu a inovácií podporovaných programom Horizont 2020 by sa mali dodržiavať základné etické zásady. Zohľadňovať by sa mali stanoviská Európskej skupiny pre etiku v oblasti vedy a nových technológií. Pri výskumných činnostiach by sa mal zohľadňovať aj článok 13 ZFEÚ a malo by sa obmedziť využívanie zvierat na výskum a testovanie s cieľom úplne nahradiť využívanie zvierat. Všetky činnosti by sa mali vykonávať pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí v súlade s článkom 168 ZFEÚ.	(24) Pri činnostiach v oblasti výskumu a inovácií podporovaných programom Horizont 2020 by sa mali dodržiavať základné etické zásady. Zohľadňovať by sa mali stanoviská Európskej skupiny pre etiku v oblasti vedy a nových technológií. Pri výskumných činnostiach by sa mal zohľadňovať aj článok 13 ZFEÚ a malo by sa obmedziť využívanie zvierat na výskum a testovanie s cieľom úplne nahradiť využívanie zvierat. Všetky činnosti by sa mali vykonávať pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí v súlade s článkom 168 ZFEÚ. Etické princípy, ako Helsinská deklarácia, si vyžadujú, aby vedecké údaje, ktoré boli vypracované alebo zhromaždené v rámci verejne financovaného výskumu vykonaného na ľuďoch, boli sprístupnené verejnosti bez ohľadu na to, kde v Európe alebo inde na svete sa tento výskum uskutočnil.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Návrh nariadenia Odôvodnenie 26
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(26) S cieľom dosiahnuť čo najväčší možný vplyv, program Horizont 2020 by mal vytvoriť úzke prepojenia s ostatnými programami Únie v takých oblastiach ako je vzdelávanie, kozmický priestor, životné prostredie, konkurencieschopnosť a MSP, vnútorná bezpečnosť, kultúra a médiá, a s fondmi politiky súdržnosti a politiky rozvoja vidieka, ktoré môžu byť obzvlášť užitočné pri upevňovaní vnútroštátnych a regionálnych kapacít v oblasti výskumu a inovácie v kontexte inteligentných špecializovaných stratégií.	(26) S cieľom dosiahnuť čo najväčší možný vplyv by program Horizont 2020 mal vytvoriť úzke prepojenia s ostatnými programami Únie v takých oblastiach ako zdravie, vzdelávanie, kozmický priestor, životné prostredie, udržateľné využívanie energie, konkurencieschopnosť a MSP, vnútorná bezpečnosť, kultúra a médiá, a s fondmi politiky súdržnosti a politiky rozvoja vidieka, ktoré môžu byť obzvlášť užitočné pri upevňovaní vnútroštátnych a regionálnych kapacít v oblasti výskumu a inovácie v kontexte inteligentných špecializovaných stratégií. Vytvorenie prepojení s vonkajšou činnosťou Únie a rozvojovými programami pomôže tiež zabezpečiť maximálny dosah programu Horizont 2020 a zároveň splniť zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja zakotvenú v článku 208 ZFEÚ.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Návrh nariadenia Odôvodnenie 28
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(28) S cieľom dosiahnuť čo najväčší možný vplyv financovania Únie má Horizont 2020 vytvoriť užšie prepojenia, ktoré môžu nadobudnúť aj formu zmiešaných partnerstiev v rámci verejného sektora, s vnútroštátnymi a regionálnymi programami na podporu výskumu a inovácií.	(28) S cieľom dosiahnuť čo najväčší možný vplyv financovania Únie má Horizont 2020 vytvoriť užšie prepojenia, ktoré môžu nadobudnúť aj formu zmiešaných partnerstiev v rámci verejného sektora, s medzinárodnými, vnútroštátnymi a regionálnymi programami na podporu výskumu a inovácií.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Návrh nariadenia Odôvodnenie 30
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(30) Horizont 2020 by mal podporovať spoluprácu s tretími krajinami založenú na spoločných záujmoch a vzájomnom prospechu. Medzinárodná spolupráca v oblasti vedy, technológií a inovácií by sa mala zameriavať na prispievanie k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020, aby sa posilnila konkurencieschopnosť, na prispievanie k riešeniu spoločenských výziev a podporu vonkajších a rozvojových politík Únie vrátane vytvorenia prepojení s vonkajšími programami a prispievania k medzinárodným záväzkom Únie, ako napríklad k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov.	(30) Horizont 2020 by mal podporovať spoluprácu s tretími krajinami založenú na spoločných záujmoch a vzájomnom prospechu. Medzinárodná spolupráca v oblasti vedy, technológií a inovácií by sa mala zameriavať na prispievanie k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020, aby sa posilnila konkurencieschopnosť, na prispievanie k riešeniu spoločenských výziev a podporu vonkajších a rozvojových politík Únie vrátane vytvorenia prepojení s vonkajšími programami. Program Horizont 2020 by mal prispievať k medzinárodným záväzkom Únie v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, a najmä k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov a k ich následnej úprave na základe medzinárodných dohôd.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Návrh nariadenia Článok 13 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Medzi osobitnými prioritami Horizontu 2020 a v ich rámci sa vytvoria prepojenia a rozhrania. V tomto ohľade sa mimoriadna pozornosť venuje vývoju a uplatneniu kľúčových podporných a priemyselných technológií, prepájaniu objavov s ich trhovým využitím, interdisciplinárnemu výskumu a inováciám, sociálno-ekonomickým a humanitným vedám, podpore fungovania a vytvárania Európskeho výskumného priestoru, spolupráci s tretími krajinami, zodpovednému výskumu a inovácii vrátane rodovej rovnosti, k zvýšeniu príťažlivosti povolania výskumníka a uľahčeniu cezhraničnej a medzisektorovej mobility výskumníkov.	1. Medzi osobitnými prioritami Horizontu 2020 a v ich rámci sa vytvoria prepojenia a rozhrania. V tomto ohľade sa mimoriadna pozornosť venuje vývoju a uplatneniu kľúčových podporných a priemyselných technológií, prepájaniu objavov s ich trhovým využitím, interdisciplinárnemu výskumu a inováciám, sociálno-ekonomickým a humanitným vedám, podpore fungovania a vytvárania Európskeho výskumného priestoru, spolupráci s tretími krajinami, zodpovednému výskumu a inováciám vrátane rodovej rovnosti, zvýšeniu príťažlivosti povolania výskumníka a uľahčeniu cezhraničnej a medzisektorovej mobility výskumníkov vrátane podpory účasti výskumníkov pochádzajúcich z rozvojových krajín.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Návrh nariadenia Článok 16 – odsek 1 – pododsek 1a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	Vedecké údaje, ktoré boli vypracované alebo zhromaždené v rámci verejne financovaného výskumu vykonaného na ľuďoch, napríklad v súvislosti s klinickými testami, sú zverejnené a prístupné.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Návrh nariadenia Článok 18a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	Článok 18a
	Organizácie občianskej spoločnosti
	(1) (1) V rámci programu Horizont 2020 sa mimoriadna pozornosť venuje zabezpečeniu primeranej účasti organizácií občianskej spoločnosti (vrátane tých organizácií, ktoré sú zapojené do rozvojovej spolupráce) a vplyvu inovácií na ne. V rámci opatrení hodnotenia a monitorovania sa vykonáva aj kvantitatívne a kvalitatívne posudzovanie účasti organizácií občianskej spoločnosti (vrátane tých organizácií, ktoré sú zapojené do rozvojovej spolupráce).
	(2) Mimoriadna pozornosť sa venuje iniciatívam zameraným na zvýšenie informovanosti a uľahčenie prístupu k financovaniu organizácií občianskej spoločnosti vrátane tých organizácií, ktoré sú zapojené do rozvojovej spolupráce, v rámci programu Horizont 2020. Na tento účel sa využije program Horizont 2020 a ďalšie programy Únie na financovanie vrátane štrukturálnych fondov.
	(3) Počas vykonávania, programovania a monitorovania a hodnotenia programu Horizont 2020 sa vedú konzultácie s organizáciami občianskej spoločnosti (vrátane tých organizácií, ktoré sú zapojené do rozvojovej spolupráce).
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Návrh nariadenia Článok 19 – odsek 2 – písmeno a
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(a) finančné príspevky Únie pre spoločné podniky zriadené na základe článku 187 ZFEÚ podľa rozhodnutia č. 1982/2006/ES o siedmom rámcovom programe, za podmienky zmeny a doplnenia ich základných aktov; pre nové verejno-súkromné partnerstvá zriadené na základe článku 187 ZFEÚ; a pre ďalšie financujúce orgány uvedené v článku [55 ods. 1 písm. b) bod v) alebo vii)] nariadenia (EÚ) č. XX/2012 [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách]. Táto forma partnerstiev sa uplatňuje iba v prípade, ak to odôvodňuje pôsobnosť plnených cieľov a rozsah potrebných zdrojov;	a) finančné príspevky Únie pre spoločné podniky zriadené na základe článku 187 ZFEÚ podľa rozhodnutia č. 1982/2006/ES o siedmom rámcovom programe, za podmienky zmeny a doplnenia ich základných aktov; pre nové verejno-súkromné partnerstvá zriadené na základe článku 187 ZFEÚ; pre ostatné existujúce inovatívne partnerstvá v oblasti výskumu a inovácií, akými sú partnerstvá v oblasti vývoja výrobkov, a pre ďalšie financujúce orgány uvedené v článku [55 ods. 1 písm. b) bod v) alebo vii)] nariadenia (EÚ) č. XX/2012 [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách]. Táto forma partnerstiev sa uplatňuje iba v prípade, ak to odôvodňuje pôsobnosť plnených cieľov a rozsah potrebných zdrojov;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Návrh nariadenia Článok 19 – odsek 3 – písmeno b
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(b) rozsah vplyvu na konkurencieschopnosť priemyslu, udržateľný rast a sociálno-ekonomické otázky;	b) rozsah vplyvu na konkurencieschopnosť priemyslu, udržateľný rast a spoločensko-hospodárske otázky a spoločenské výzvy, ktoré majú globálny charakter;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Návrh nariadenia Článok 19 – odsek 3a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	3a. Pravidlá účasti a šírenia týkajúce sa verejno-súkromných partnerstiev vytvorených alebo financovaných v rámci programu Horizont 2020 sú v úplnom súlade s pravidlami stanovenými v nariadení (EÚ) č. XX/XX [nariadenie o rozpočtových pravidlách], ako aj s pravidlami stanovenými v nariadení (EÚ) č. XX/XX [pravidlá účasti a šírenia v programe Horizont 2020] a s každou výnimkou, ktorá je v nich ustanovená.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Návrh nariadenia Článok 21 – odsek 1 – úvodná časť
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Subjekty zriadené v tretích krajinách a medzinárodné organizácie sú oprávnené zúčastňovať sa na nepriamych akciách programu Horizont 2020 za podmienok stanovených v nariadení (EÚ) XX/XX [pravidlá účasti]. V rámci programu Horizont 2020 a naprieč ním sa podporuje medzinárodná spolupráca s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, najmä s týmito cieľmi:	1. Subjekty zriadené v tretích krajinách a medzinárodné organizácie sú oprávnené zúčastňovať sa na nepriamych akciách programu Horizont 2020 za podmienok stanovených v nariadení (EÚ) XX/XX [pravidlá účasti]. V rámci programu Horizont 2020 sa podporuje a sústreďuje medzinárodná spolupráca s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, najmä s týmito cieľmi:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Návrh nariadenia Článok 21 – odsek 1 – písmeno c
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(c) podporovať ciele vonkajšej a rozvojovej politiky Únie dopĺňajúce vonkajšie a rozvojové programy.	c) podporovať ciele vonkajšej a rozvojovej politiky Únie, tak ako sú stanovené v Európskom konsenze o rozvoji a v programe zmien, dopĺňajúce vonkajšie a rozvojové programy a prispievajúce k plneniu medzinárodných záväzkov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, najmä pokiaľ ide o dosahovanie miléniových rozvojových cieľov a ich následnú úpravu na základe medzinárodných dohôd.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 Návrh nariadenia Článok 21 – odsek 2 – pododsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
2. Vykonávajú sa cielené akcie zamerané na podporu spolupráce s konkrétnymi tretími krajinami alebo skupinami tretích krajín, ktoré vychádzajú zo spoločných záujmov a vzájomného prospechu s prihliadnutím na ich vedecké a technické kapacity a trhové príležitosti a na rozsah očakávaného vplyvu.	2. Vykonávajú sa cielené akcie zamerané na podporu spolupráce s konkrétnymi tretími krajinami alebo skupinami tretích krajín, ktoré vychádzajú zo spoločných záujmov a vzájomného prospechu s prihliadnutím na ich vedecké a technické kapacity a trhové príležitosti, potreby v oblasti rozvoja a na rozsah očakávaného vplyvu. Medzi tieto akcie patria akcie určené na posilnenie výskumných kapacít v rozvojových krajinách a akcie v oblasti spolupráce zameriavajúce sa na ich osobitné potreby v oblastiach ako zdravie vrátane výskumu zanedbávaných chorôb a epidémií, poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo a životné prostredie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 Návrh nariadenia Článok 21 – odsek 2 – pododsek 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Priority spolupráce musia zohľadňovať meniaci sa vývoj politiky Únie a príležitosti spolupráce s tretími krajinami, ako aj možné nedostatky v systémoch tretích krajín v oblasti duševného vlastníctva.	Priority spolupráce zohľadňujú meniaci sa vývoj politiky Únie vrátane vonkajších a rozvojových politík a príležitosti spolupráce s tretími krajinami, ako aj možné nedostatky v systémoch tretích krajín v oblasti duševného vlastníctva.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 Návrh nariadenia Článok 21 – odsek 2 – pododsek 3a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	Politiky v oblasti spolupráce budú navyše fungovať v súlade s migračnou, azylovou a rozvojovou politikou, aby sa zamedzilo úniku mozgov z rozvojových krajín.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 Návrh nariadenia Článok 22 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Európska komisia vykonáva informačné a komunikačné akcie týkajúce sa Horizontu 2020 vrátane prijímania komunikačných opatrení týkajúcich sa podporovaných projektov a výsledkov. Rozpočet pridelený na komunikáciu v rámci Horizontu 2020 musí prispievať aj na pokrytie inštitucionálnej komunikácie o politických prioritách Únie, pokiaľ súvisia so všeobecným cieľom tohto nariadenia.	Európska komisia vykonáva informačné a komunikačné akcie týkajúce sa Horizontu 2020 vrátane prijímania komunikačných opatrení týkajúcich sa podporovaných projektov a výsledkov. S cieľom zvýšiť obeh a využívanie vedomostí a maximalizovať účinnosť úsilia vynaloženého na výskum je bezplatný verejný internetový prístup k vedeckým publikáciám, ktorý pojal už siedmy rámcový program, všeobecnou zásadou pre vedecké publikácie o výskume, ktorý bol financovaný z verejných finančných prostriedkov v rámci Horizontu 2020. Podporuje sa bezplatný verejný prístup k vedeckým údajom vypracovaným alebo zozbieraným prostredníctvom výskumu financovaného programom Horizont 2020. Rozpočet pridelený na komunikáciu v rámci Horizontu 2020 musí prispievať aj na pokrytie inštitucionálnej komunikácie o politických prioritách Únie, pokiaľ súvisia so všeobecným cieľom tohto nariadenia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 Návrh nariadenia Článok 22 – odsek 3 – písmeno a
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(a) iniciatívy zamerané na rozšírenie informovanosti a uľahčenie prístupu k financovaniu v rámci Horizontu 2020, najmä pre nedostatočne zastúpené regióny alebo typy účastníkov;	a) iniciatívy zamerané na rozšírenie informovanosti a uľahčenie prístupu k financovaniu v rámci Horizontu 2020, najmä pre nedostatočne zastúpené regióny alebo typy účastníkov, akými sú výskumníci pochádzajúci z rozvojových alebo tretích krajín;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 Návrh nariadenia Príloha I – odsek 15
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
V rámci všetkých činností sa používa prístup založený na výzvach, ktorý sa zameriava na politické priority bez predurčovania presného výberu technológií alebo riešení, ktoré sa majú rozvinúť. Dôraz sa kladie na zhromažďovanie kritického množstva zdrojov a poznatkov z rôznych oblastí, technológií a vedeckých odborov s cieľom riešiť výzvy. Činnosti pokrývajú celý cyklus od výskumu až po trh s novým zameraním na činnosti súvisiace s inováciami, ako sú napr. pilotné projekty, demonštračné činnosti, testovacie zariadenia, podpora verejného obstarávania, dizajn, inovácia orientovaná na konečného používateľa, sociálna inovácia a prenikanie inovácií na trh.	V rámci všetkých činností sa používa prístup založený na výzvach, ktorý sa zameriava na politické priority bez predurčovania presného výberu technológií alebo riešení, ktoré sa majú rozvinúť. Dôraz sa kladie na zhromažďovanie kritického množstva zdrojov a poznatkov z rôznych oblastí, technológií a vedeckých odborov s cieľom riešiť výzvy. Činnosti pokrývajú celý cyklus od výskumu až po trh s novým zameraním na činnosti súvisiace s inováciami, ako sú napr. pilotné projekty, demonštračné činnosti, testovacie zariadenia, podpora verejného obstarávania, dizajn, inovácia orientovaná na konečného používateľa. V záujme financovania týchto činností by sa mal zvýšený dôraz venovať nástrojom na financovanie inovatívneho výskumu, ako sú napríklad ceny za inováciu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22 Návrh nariadenia Príloha I – odsek 15a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	Vzhľadom na celosvetovú povahu výziev a ich úzke prepojenie s vonkajšími politikami a medzinárodnými záväzkami Únie je súčasťou všetkých výziev strategická spolupráca s tretími krajinami. Okrem toho sa v rámci osobitného cieľa „Inkluzívne, inovatívne a bezpečné spoločnosti” poskytuje prierezová podpora medzinárodnej spolupráci.
(Posledný odsek prílohy I – odsek 16 – znenia textu Komisie sa upravil a vznikol z neho nový odsek 15a)
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23 Návrh nariadenia Príloha I – odsek 16
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Sociálne a humanitné vedy sú neoddeliteľnou súčasťou činností na riešenie všetkých výziev. Sprievodný vývoj týchto odborov sa okrem toho podporuje v rámci osobitného cieľa „Inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť”. Podpora sa zameria aj na poskytnutie silnej základne podkladov na tvorbu politiky na medzinárodnej úrovni, úrovni Únie, vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Vzhľadom na celosvetovú povahu mnohých výziev je súčasťou všetkých výziev strategická spolupráca s tretími krajinami. Okrem toho sa v rámci osobitného cieľa „Inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť” poskytuje prierezová podpora medzinárodnej spolupráci.	Sociálne a humanitné vedy vrátane otázok týkajúcich sa prístupu k vzdelávaniu a sociálnych a kultúrnych práv sú neoddeliteľnou súčasťou činností na riešenie všetkých výziev. Sprievodný vývoj týchto odborov sa okrem toho podporuje v rámci osobitného cieľa „Inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť”. Podpora sa zameria aj na poskytnutie silnej základne podkladov na tvorbu politiky na medzinárodnej úrovni, úrovni Únie, vnútroštátnej a regionálnej úrovni.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24 Návrh nariadenia Príloha I – časť I – bod 1.3 – odsek 5
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Do roku 2020 je preto cieľom ERC preukázať: že najlepší výskumníci sa zapájajú do súťaží ERC; že financovanie ERC priamo prispelo k vytvorenou vysoko kvalitných vedeckých publikácií; že financovanie ERC priamo prispelo ku komercializácii a využitiu inovatívnych technológií a nápadov a že ERC významne pomohlo Európe stať sa príťažlivejším prostredím pre najlepších svetových vedcov. ERC sa zameria najmä na zmerateľné zvýšenie podielu EÚ na najlepšom 1 % najčastejšie citovaných publikácií na svete. Okrem toho sa zameria na podstatné zvýšenie počtu financovaných excelentných výskumníkov pochádzajúcich z miest mimo Európy a na osobitné zlepšenie inštitucionálnych postupov a vnútroštátnych politík na podporu najšpičkovejších výskumníkov.	Do roku 2020 je preto cieľom ERC preukázať: že najlepší výskumníci sa zapájajú do súťaží ERC; že financovanie ERC priamo prispelo k vytvorenou vysoko kvalitných vedeckých publikácií; že financovanie ERC priamo prispelo ku komercializácii a využitiu inovatívnych technológií a nápadov a že ERC významne pomohlo Európe stať sa príťažlivejším prostredím pre najlepších svetových vedcov. ERC sa zameria najmä na zmerateľné zvýšenie podielu EÚ na najlepšom 1 % najčastejšie citovaných publikácií na svete. Okrem toho sa zameria na podstatné zvýšenie počtu financovaných excelentných výskumníkov pochádzajúcich z miest mimo Európy pomocou poskytnutia podpory mladým výskumníkom pochádzajúcim z rozvojových krajín a na osobitné zlepšenie inštitucionálnych postupov a vnútroštátnych politík na podporu najšpičkovejších výskumníkov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25 Návrh nariadenia Príloha I – časť I – bod 3.3 – písmeno b – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Kľúčovou činnosťou je nabádať skúsených výskumníkov, aby si rozširovali a alebo prehlbovali svoje zručnosti pomocou mobility, a to ponúknutím príťažlivých pracovných príležitostí na univerzitách, vo výskumných inštitúciách, podnikoch, MSP a v ďalších sociálno-ekonomických skupinách v celej Európe i za jej hranicami. Podporovať sa budú aj príležitosti na opätovné naštartovanie výskumnej kariéry po prestávke.	Kľúčovou činnosťou je nabádať skúsených výskumníkov, aby si rozširovali alebo prehlbovali svoje zručnosti pomocou mobility, a to ponúknutím príťažlivých pracovných príležitostí na univerzitách, vo výskumných inštitúciách, podnikoch, MSP a v ďalších sociálno-ekonomických skupinách v celej Európe i za jej hranicami, ktoré poskytnú výskumníkom príležitosť odborne sa vzdelávať a rozširovať si znalosti vo výskumných organizáciách na vysokej úrovni v tretích krajinách. Podporovať sa budú aj príležitosti na opätovné naštartovanie výskumnej kariéry po prestávke.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26 Návrh nariadenia Príloha I – časť I – bod 3.3 – písmeno c – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Kľúčovou činnosťou je podpora krátkodobej výmeny výskumných a inovačných pracovníkov medzi partnerskými univerzitami, výskumnými inštitúciami, podnikmi, MSP a inými sociálno-ekonomickými skupinami v rámci Európy, ako aj v celosvetovom meradle. Tá bude zahŕňať podporu spolupráce s tretími krajinami.	Kľúčovou činnosťou je podpora krátkodobej výmeny výskumných a inovačných pracovníkov medzi partnerskými univerzitami, výskumnými inštitúciami, podnikmi, MSP a inými sociálno-ekonomickými skupinami v rámci Európy, ako aj na celom svete. Tá bude zahŕňať podporu spolupráce s tretími krajinami, a najmä upevňovanie partnerstiev v oblasti vedy medzi Úniou a krajinami so stredne vysokými príjmami a rozvojovými krajinami.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27 Návrh nariadenia Príloha I – časť I – bod 4.3 – písmeno c – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Cieľom je podporovať partnerstvá medzi príslušnými tvorcami politík a orgánmi financovania, používanie nástrojov mapovania a monitorovania pri rozhodovacom procese, a takisto činnosti medzinárodnej spolupráce.	Cieľom je podporovať partnerstvá medzi príslušnými tvorcami politík a orgánmi financovania, používanie nástrojov mapovania a monitorovania pri rozhodovacom procese a takisto činnosti medzinárodnej spolupráce. Európske výskumné infraštruktúry sa podporujú v ich činnostiach v oblasti medzinárodných vzťahov a konzultujú sa v procese vytvárania európskej stratégie pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti výskumu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28 Návrh nariadenia Príloha I – časť I – bod 4.3 – písmeno c – odsek 2a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	Predmetom záujmu budú aj partnerstvá výskumných infraštruktúr rozvojových krajín, napríklad ako súčasť spoločnej stratégie EÚ pre Afriku.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29 Návrh nariadenia Príloha I – časť II – bod 1 – odsek 5
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Týmito činnosťami sa prispeje k dosahovaniu cieľov hlavných iniciatív stratégie Európa 2020: Inovácia v Únii, Európa efektívne využívajúca zdroje, Priemyselná politika vo veku globalizácie a Digitálna agenda pre Európu ako aj cieľov Únie v oblasti vesmírnej politiky.	Týmito činnosťami sa prispeje k dosahovaniu cieľov hlavných iniciatív stratégie Európa 2020: Inovácia v Únii, Európa efektívne využívajúca zdroje, Priemyselná politika vo veku globalizácie a Digitálna agenda pre Európu. Prispejú tiež k napĺňaniu cieľov politiky Únie a medzinárodných záväzkov v oblasti kozmického priestoru, zdravia, životného prostredia, energie a bezpečnosti potravín.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30 Návrh nariadenia Príloha I – časť II – bod 1 – odsek 12
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Kozmický priestor je rýchlo rastúci sektor, ktorý poskytuje významné informácie pre mnohé oblasti modernej spoločnosti, spĺňa jej základné požiadavky, venuje pozornosť univerzálnym vedeckým otázkam a slúži na zabezpečenie pozície Únie ako hlavného aktéra na medzinárodnej scéne. Vesmírny výskum slúži ako podpora pre všetky činnosti vykonávané v kozmickom priestore, ale je často nejednotný vo vnútroštátnych programoch vykonávaných skupinou niekoľkých členských štátov Únie. Koordinácia a investície do vesmírneho výskumu na úrovni Únie sa vyžadujú (pozri článok 189 ZFEÚ) s cieľom zachovať konkurenčnú výhodu, chrániť vesmírnu infraštruktúru Únie, ako Galileo, a udržať si budúcu úlohu Únie vo vesmíre. Okrem toho, inovatívne nadväzujúce služby a využitia založené na informáciách odvodených od kozmickej oblasti sú dôležitým zdrojom rastu a tvorby pracovných miest.	Kozmický priestor je rýchlo rastúci sektor, ktorý poskytuje významné informácie pre mnohé oblasti modernej spoločnosti, spĺňa jej základné požiadavky, venuje pozornosť univerzálnym vedeckým otázkam a celosvetovým výzvam, ako je zmena klímy, a slúži na zabezpečenie pozície Únie ako hlavného aktéra na medzinárodnej scéne. Vesmírny výskum slúži ako podpora pre všetky činnosti vykonávané v kozmickom priestore, ale je často nejednotný vo vnútroštátnych programoch vykonávaných skupinou niekoľkých členských štátov Únie. Koordinácia a investície do vesmírneho výskumu na úrovni Únie sa vyžadujú (pozri článok 189 ZFEÚ) s cieľom zachovať konkurenčnú výhodu, chrániť vesmírnu infraštruktúru Únie, ako Galileo, a udržať si budúcu úlohu Únie vo vesmíre. Okrem toho, inovatívne nadväzujúce služby a využitia založené na informáciách odvodených od kozmickej oblasti sú dôležitým zdrojom rastu a tvorby pracovných miest, pričom prispievajú aj k napĺňaniu vonkajších cieľov a medzinárodných záväzkov Únie, napríklad v oblasti reakcie na humanitárnu krízu a v oblasti životného prostredia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 31 Návrh nariadenia Príloha I – časť II – bod 1.6.2 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Vesmír je významným, no často neviditeľným faktorom, ktorý umožňuje fungovanie rôznych služieb a produktov nevyhnutných pre modernú spoločnosť, ako je napr. navigácia, komunikácia, predpovede počasia či geografické informácie. Tvorba a vykonávanie politiky na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni čoraz viac závisí od informácií získaných z vesmíru. Globálny vesmírny sektor rýchlo rastie a rozširuje sa do nových regiónov (napr. do Číny, Južnej Ameriky). Európske odvetvie je v súčasnosti dôležitým vývozcom prvotriednych satelitov na komerčné a vedecké účely. Zvyšujúca sa celosvetová konkurencia ohrozuje postavenie Európy v tejto oblasti. Preto má Európa záujem zabezpečiť, aby jej priemysel naďalej prekvital na tomto vysoko konkurenčnom trhu. Okrem toho, údaje z európskych vedeckých satelitov sa v ostatných desaťročiach rozvinuli do niektorých najdôležitejších vedeckých objavov v oblasti prírodných vied a astronómie. Vďaka tejto jedinečnej kapacite musí európsky vesmírny sektor zohrať dôležitú úlohu v riešení výziev identifikovaných stratégiou Európa 2020.	Vesmír je významným, no často neviditeľným faktorom, ktorý umožňuje fungovanie rôznych služieb a produktov nevyhnutných pre modernú spoločnosť, ako je napr. navigácia, komunikácia, predpovede počasia či geografické informácie. Tvorba a vykonávanie politiky na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni čoraz viac závisí od informácií získaných z vesmíru. Globálny vesmírny sektor rýchlo rastie a rozširuje sa do nových regiónov (napr. do Afriky, Číny, Južnej Ameriky). Európske odvetvie je v súčasnosti dôležitým vývozcom prvotriednych satelitov na komerčné a vedecké účely. Zvyšujúca sa celosvetová konkurencia ohrozuje postavenie Európy v tejto oblasti. Preto má Európa záujem zabezpečiť, aby jej priemysel naďalej prosperoval na tomto vysoko konkurenčnom trhu. Okrem toho údaje z európskych vedeckých satelitov v ostatných desaťročiach viedli k niektorým najdôležitejším vedeckým objavom v oblasti prírodných vied a astronómie. Vďaka tejto jedinečnej schopnosti musí európsky vesmírny sektor zohrať dôležitú úlohu pri riešení výziev stanovených v stratégii Európa 2020.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 32 Návrh nariadenia Príloha I – časť II – bod 3.3 – písmeno a – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
MSP by sa mali podporovať v rámci celého programu Horizont 2020. Na tento účel sa prostredníctvom vyhradeného nástroja pre MSP zabezpečí fázovaná a plynulá podpora pokrývajúca celý inovačný cyklus. Nástroj MSP sa zameriava na všetky typy inovatívnych MSP, ktoré majú pevnú ambíciu na rozvoj, rast a dosiahnutie medzinárodnej povahy. Poskytuje sa na všetky typy inovácie vrátane služieb, netechnických a spoločenských inovácií. Cieľom je rozvinúť a zužitkovať inovačný potenciál MSP vyplnením medzery vo financovaní počiatočného vysoko rizikového výskumu a inovácie, podnietením inovácií a zvýšením komercializácie výsledkov výskumu v súkromnom sektore.	MSP by sa mali podporovať v rámci celého programu Horizont 2020. Na tento účel sa prostredníctvom vyhradeného nástroja pre MSP zabezpečí fázovaná a plynulá podpora pokrývajúca celý inovačný cyklus. Nástroj MSP sa zameriava na všetky typy inovatívnych MSP, ktoré majú pevnú ambíciu na rozvoj, rast a dosiahnutie medzinárodnej povahy a ktoré pri otváraní sa zahraničným trhom vykonávajú politiky dohľadu nad sociálnou zodpovednosťou podnikov, najmä podnikov pôsobiacich v rozvojových krajinách. Poskytuje sa na všetky typy inovácie vrátane služieb, netechnických a spoločenských inovácií. Cieľom je rozvinúť a zužitkovať inovačný potenciál MSP vyplnením medzery vo financovaní počiatočného vysoko rizikového výskumu a inovácie, podnietením inovácií a zvýšením komercializácie výsledkov výskumu v súkromnom sektore.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 33 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 1.1 – odsek 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Chronické ochorenia, ako napr. kardiovaskulárne choroby, rakovina, cukrovka, neurologické a duševné choroby, nadváha a obezita a rôzne funkčné obmedzenia sú hlavnými dôvodmi zdravotných postihnutí, zlého zdravia a predčasného úmrtia a predstavujú značné spoločenské a hospodárske náklady.	Chronické ochorenia, ako napr. kardiovaskulárne choroby, rakovina, cukrovka, neurologické a duševné choroby, nadváha a obezita a rôzne funkčné obmedzenia sú hlavnými dôvodmi zdravotných postihnutí, zlého zdravia a predčasného úmrtia a predstavujú značné spoločenské a hospodárske náklady. Inovačné modely financovania a šírenia výsledkov výskumnej práce, ako napríklad inovačné odmeny, sú nevyhnutné na riešenie týchto spoločenských výziev a na umožnenie toho, aby výskumníci v Európe a v ostatnom svete zohrávali pri tom čo najaktívnejšiu a najúčinnejšiu úlohu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 34 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 1.1 – odsek 6
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Infekčné ochorenia (napr. HIV/AIDS, tuberkulóza a malária) sú celosvetovým problémom, pričom spôsobujú 41 % celkového počtu 1,5 miliardy rokov života v zhoršenom zdraví na celom svete a 8 % v Európe. Treba sa pripraviť aj na nové epidémie a hrozbu čoraz väčšej antibakteriálnej rezistencie.	Infekčné ochorenia (napr. HIV/AIDS, tuberkulóza, malária a zanedbávané ochorenia) spôsobujú 41 % celkového počtu 1,5 miliardy rokov života v zhoršenom zdraví na celom svete a 8 % v Európe. Treba sa pripraviť aj na nové a vracajúce sa epidémie a hrozbu čoraz väčšej antibakteriálnej rezistencie. V tejto súvislosti si vyžaduje pozornosť osobitná oblasť – zoonóza, a to v súlade s ostatnými podpornými činnosťami, ktoré sa zameriavajú na zdravie zvierat.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 35 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 1.1 – odsek 7
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
V súčasnosti sú postupy rozvoja liekov a vakcín čoraz nákladnejšie a menej účinné. Treba riešiť prevládajúce nerovnosti v oblasti zdravia a všetkým Európanom treba zaistiť prístup k účinným a spôsobilým zdravotníckym systémom.	V súčasnosti sú postupy rozvoja liekov a vakcín čoraz nákladnejšie a menej účinné. Treba riešiť prevládajúce nerovnosti v oblasti zdravia a na celom svete treba zabezpečiť prístup k účinným a spôsobilým zdravotníckym systémom, aby sa zaručil čo najlepší zdravotný stav všetkých Európanov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 36 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 1.2 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Choroby a zdravotné postihnutia nie sú ohraničené hranicami štátov. Primeranou reakciou v oblasti výskumu a vývoja na európskej úrovni je možné a malo by sa zásadne prispieť k riešeniu týchto výziev, zabezpečiť lepšie zdravie a blahobyt pre všetkých a postaviť Európu do čela rýchlo sa rozvíjajúcich svetových trhov v oblasti inovácií týkajúcich sa zdravia a blahobytu.	Choroby a zdravotné postihnutia nie sú ohraničené hranicami štátov. Primeranou reakciou v oblasti výskumu a vývoja na európskej úrovni a v partnerskom zväzku s tretími krajinami je možné a malo by sa zásadne prispieť k riešeniu týchto výziev, ktoré majú celosvetový rozmer, čím sa podieľajú na plnení rozvojových cieľov milénia, zabezpečiť lepšie zdravie a blahobyt pre všetkých a postaviť Európu do čela rýchlo sa rozvíjajúcich svetových trhov v oblasti inovácií týkajúcich sa zdravia a blahobytu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 37 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 1.2 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Reakcia sa odvíja od excelentnosti výskumu na zlepšenie nášho základného chápania zdravia, ochorení, zdravotného postihnutia, rozvoja a starnutia obyvateľstva (vrátane dĺžky života) a od plynulej a rozsiahlej premeny výsledných a jestvujúcich poznatkov na inovatívne, stupňovateľné a účinné produkty, stratégie, intervencie a služby. Pretrvávajúca povaha týchto výziev v Európe a v mnohých prípadoch celosvetovo si vyžaduje reakciu, ktorej súčasťou je dlhodobá a koordinovaná podpora spolupráce medzi excelentnými, multidisciplinárnymi a multisektorovými tímami.	Reakcia sa odvíja od excelentnosti výskumu na zlepšenie nášho základného chápania zdravia, ochorení, zdravotného postihnutia, rozvoja a starnutia obyvateľstva (vrátane dĺžky života) a od plynulej a rozsiahlej premeny výsledných a jestvujúcich poznatkov na inovatívne, stupňovateľné, účinné a prístupné produkty, stratégie, intervencie a služby. Pretrvávajúca povaha týchto výziev v Európe a v mnohých prípadoch celosvetovo si vyžaduje reakciu, ktorej súčasťou je dlhodobá a koordinovaná celosvetová podpora spolupráce medzi excelentnými, multidisciplinárnymi a multisektorovými tímami vrátane kapacít výskumu a vývoja v endemických oblastiach.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 38 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 1.2 – odsek 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Zložitosť výzvy a vzájomná závislosť jej zložiek si podobne vyžadujú reakciu na európskej úrovni. Mnohé prístupy, nástroje a technológie sú uplatniteľné v mnohých oblastiach výskumu a inovácie tejto výzvy a najlepšie ich možno podporiť na úrovni Únie. Ide o rozvoj dlhodobých skupín a vykonávanie klinických testov, klinické využitie „-omík“ či rozvoj IKT a ich využitie v zdravotníckej praxi, najmä pokiaľ ide o elektronické zdravotníctvo. Požiadavky osobitných skupín obyvateľstva sa takisto najlepšie napĺňajú s použitím integrovaného prístupu, napr. pri rozvoji stratifikovaných a/alebo personalizovaných liekov, pri liečbe zriedkavých chorôb a pri poskytovaní riešení pomoci a nezávislého života.	Zložitosť výzvy a vzájomná závislosť jej zložiek si podobne vyžadujú reakciu na európskej úrovni. Mnohé prístupy, nástroje a technológie sú uplatniteľné v mnohých oblastiach výskumu a inovácie tejto výzvy a najlepšie ich možno podporiť na úrovni Únie. Ide o medzinárodnú spoluprácu medzi výskumnými pracovníkmi s cieľom získať potrebné kritické množstvo a odborné znalosti, rozvoj dlhodobých skupín a vykonávanie klinických testov, klinické využitie „-omík“ či rozvoj IKT a ich využitie v zdravotníckej praxi, najmä pokiaľ ide o elektronické zdravotníctvo. Požiadavky osobitných skupín obyvateľstva sa takisto najlepšie napĺňajú s použitím integrovaného prístupu, napr. pri rozvoji stratifikovaných a/alebo personalizovaných liekov, pri diagnostike, prevencii a liečbe chorôb súvisiacich s chudobou a zanedbávaných, zriedkavých a neprenosných chorôb a pri poskytovaní riešení pomoci a nezávislého života.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 39 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 1.2 – odsek 3a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	Choroby súvisiace s chudobou a zanedbávané choroby sú celosvetovým problémom a nedostatky vo výskume treba riešiť prostredníctvom vytvorenia inovácií, ktoré budú vychádzať z potrieb pacientov. Zvýšený výskyt takýchto nových a vracajúcich sa infekčných ochorení v európskom regióne, ktorý je často dôsledkom zmeny klímy a pohybu ľudí po celom svete, a narastajúci problém antimikrobiálnej rezistencie ešte viac zdôrazňujú potrebu komplexného celosvetovo koordinovaného prístupu a zvýšenej verejnej podpory výskumu a vývoja v oblasti týchto chorôb, ktoré každoročne zabijú milióny ľudí na celom svete.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 40 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 1.2 – odsek 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Na to, aby mali opatrenia na úrovni Únie čo najväčší vplyv, podpora sa bude poskytovať celému spektru výskumných a inovačných činností. Ide o činnosti od základného výskumu cez premenu poznatkov na veľké testy a demonštračné činnosti, mobilizáciu súkromných investícií, po verejné a obstarávanie nových produktov pred komerčným využitím, služieb, stupňovateľných riešení, ktoré sú v prípade potreby interoperabilné a podporujú ich vymedzené normy a/alebo spoločné usmernenia. Takýmto koordinovaným európskym úsilím sa prispeje k súčasnej tvorbe európskeho výskumného priestoru. To bude podľa potreby spojené aj s činnosťami rozvíjanými v spojitosti s európskym inovačným partnerstvom zameraným na aktívne a zdravé starnutie v kontexte programu „Zdravie pre rast“.	Na to, aby mali opatrenia na úrovni Únie čo najväčší vplyv a vytvárali dlhodobý úžitok v duchu jej cieľov, sa bude podpora poskytovať celému spektru výskumných a inovačných činností. Ide o činnosti od základného výskumu cez premenu poznatkov na veľké testy a demonštračné činnosti, mobilizáciu súkromných investícií, po verejné a obstarávanie nových produktov pred komerčným využitím, služieb, stupňovateľných riešení, ktoré sú v prípade potreby interoperabilné a podporujú ich vymedzené normy a/alebo spoločné usmernenia. Takýmto koordinovaným európskym úsilím sa prispeje k súčasnej tvorbe európskeho výskumného priestoru. Toto úsilie bude tiež dopĺňať činnosti rozvíjané v spojitosti s programom Zdravie pre rast, európskym partnerstvom v oblasti inovácií zameraným na aktívne a zdravé starnutie, so závermi Rady o úlohe EÚ v rámci programu Celosvetové zdravie a vonkajších programov Únie a s medzinárodnými záväzkami v oblasti celosvetového zdravia, ako aj podľa potreby vytvárať s nimi synergie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 41 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 1.3 – odsek 5
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Osobitné ciele sú: pochopiť rozhodujúce faktory zdravia (vrátane faktorov súvisiacich so životným prostredím a klímou), zlepšiť podporu zdravia a prevenciu ochorení; pochopiť ochorenia a zlepšiť diagnostiku; vytvárať nákladovo účinné skríningové programy a zlepšiť posudzovanie náchylnosti na ochorenie; zlepšiť dohľad a pripravenosť; vytvárať lepšie preventívne vakcíny; používať medicínu in silico na zlepšenie riadenia a predvídania ochorení; liečiť ochorenia; prenášať poznatky do klinickej praxe a stupňovateľných inovačných akcií; lepšie využívať údaje o zdraví; aktívne starnutie, nezávislý život a život s pomocou; vybaviť jednotlivcov schopnosťami na samoriadenie zdravia; podporovať integrovanú starostlivosť; zlepšovať vedecké nástroje a metódy na podporu tvorby politík a regulačných potrieb; a optimalizovať efektívnosť a účinnosť systémov zdravotnej starostlivosti a znížiť nerovnosti tvorbou politiky založenej na faktoch a rozširovaním osvedčených postupov a inovačných technológií a prístupov.	Osobitné ciele sú: pochopiť rozhodujúce faktory zdravia (vrátane faktorov súvisiacich so životným prostredím, klímou a chudobou), zlepšiť podporu zdravia a prevenciu ochorení; pochopiť ochorenia a zlepšiť diagnostiku; vytvárať nákladovo účinné skríningové programy a zlepšiť posudzovanie náchylnosti na ochorenie; zlepšiť dohľad a pripravenosť; vytvárať nové a lepšie preventívne vakcíny a spôsoby terapie a liečby; používať medicínu in silico na zlepšenie riadenia a predvídania ochorení; vyvíjať liečebné postupy upravené podľa ochorení a liečiť ochorenia; prenášať poznatky do klinickej praxe a stupňovateľných inovačných akcií vrátane psychosociálnych aspektov; zlepšovať regulačné postupy a zvyšovať podporu činností súvisiacich s prístupom; lepšie zhromažďovať a využívať údaje o zdraví; vyvíjať štandardizované techniky analýzy údajov; podporovať zdravé a aktívne starnutie, nezávislý život a život s pomocou; vybaviť jednotlivcov schopnosťami na samoriadenie zdravia; podporovať integrovanú starostlivosť; zlepšovať vedecké nástroje a metódy na podporu tvorby politík a regulačných potrieb; a optimalizovať efektívnosť a účinnosť systémov zdravotnej starostlivosti a znížiť rozdiely v zdraví a nerovnosti tvorbou politiky založenej na faktoch a rozširovaním osvedčených postupov a inovačných technológií a prístupov najmä v súvislosti s financovaním výskumu a šírením výsledkov výskumu s cieľom vymieňať si poznatky, ktoré umožnia a urýchlia inovácie v týchto oblastiach. Všetky tieto činnosti náležite zohľadňujú rodovú analýzu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 42 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 1.3 – odsek 5a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	V záujme vyriešenia otázok súvisiacich s budúcnosťou európskej zdravotnej starostlivosti a zabezpečenia splnenia uvedených cieľov by mala Únia vyčleniť primerané finančné prostriedky na činnosti výskumu a inovácií v tejto oblasti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 43 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 2.1 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
V nasledujúcich desaťročiach bude Európa postavená pred výzvu zvýšenej súťaže o obmedzené a vyčerpateľné prírodné zdroje v dôsledku zmien klímy, najmä v rámci systémov prvotnej produkcie (poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybárstvo a akvakultúra) a pred potrebu zabezpečovať udržateľné, bezpečné a spoľahlivé dodávky potravín pre obyvateľov Európy a čoraz objemnejšiu svetovú populáciu. Odhaduje sa, že do roku 2050 bude potrebný 70 % nárast svetových dodávok potravín, aby bolo možné nasýtiť 9-miliardovú svetovú populáciu. Poľnohospodárstvo sa podieľa asi 10 % na emisiách skleníkových plynov v Únii a zatiaľ čo v Európe emisie klesajú, celosvetovo sa do roku 2030 predpovedá nárast na 20 %. Okrem toho bude Európa musieť zabezpečiť dostatočné dodávky surovín, energie a priemyselných produktov, pod podmienkou zníženia využívania zdrojov fosílneho uhlíka (výroba ropy a kvapalného plynu by sa mala podľa očakávaní znížiť do roku 2050 o 60 %), a zároveň si zachovať svoju konkurencieschopnosť. Bioodpad (ktorý sa v Únii odhaduje na 138 miliónov ton ročne, z toho do 40 % ide na skládky) predstavuje ďalší veľký problém a náklady, napriek svojej vysokej potenciálnej pridanej hodnote. Napríklad sa odhaduje, že vo vyspelých krajinách sa 30 % všetkých vyprodukovaných potravín vyhadzuje. Treba vykonať výrazné zmeny, aby sa tento objem v Únii znížil do roku 2030 o 50 %. Okrem toho hranice štátov nie sú prekážkou šírenia živočíšnych a rastlinných škodcov a chorôb vrátane zoonotických chorôb a patogénov vznikajúcich v potravinách. Hoci sú účinné vnútroštátne preventívne opatrenia potrebné, na konečnú kontrolu a účinné riadenie jednotného trhu je nevyhnutná akcia na úrovni Únie. Výzva je zložitá, má vplyv na širokú škálu vzájomne prepojených sektorov a vyžaduje si pluralitné prístupy.	V nasledujúcich desaťročiach bude Európa postavená pred výzvu zvýšenej súťaže o obmedzené a vyčerpateľné prírodné zdroje v dôsledku zmien klímy, najmä v rámci systémov prvotnej produkcie (poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybárstvo a akvakultúra) a pred potrebu zabezpečovať udržateľné, bezpečné a spoľahlivé dodávky potravín pre obyvateľov Európy a čoraz objemnejšiu svetovú populáciu. Odhaduje sa, že do roku 2050 bude potrebný 70 % nárast svetových dodávok potravín, aby bolo možné nasýtiť 9-miliardovú svetovú populáciu. Poľnohospodárstvo sa podieľa asi 10 % na emisiách skleníkových plynov v Únii a zatiaľ čo v Európe emisie klesajú, celosvetovo sa do roku 2030 predpovedá nárast na 20 %. Okrem toho bude Európa musieť zabezpečiť udržateľné a dostatočné dodávky surovín, energie a priemyselných produktov, pod podmienkou zníženia využívania zdrojov fosílneho uhlíka (výroba ropy a kvapalného plynu by sa mala podľa očakávaní znížiť do roku 2050 o 60 %), a zároveň si zachovať svoju konkurencieschopnosť. Bioodpad (ktorý sa v Únii odhaduje na 138 miliónov ton ročne, z toho do 40 % ide na skládky) predstavuje ďalší veľký problém a náklady, napriek svojej vysokej potenciálnej pridanej hodnote. Napríklad sa odhaduje, že vo vyspelých krajinách sa 30 % všetkých vyprodukovaných potravín vyhadzuje. Treba vykonať výrazné zmeny, aby sa tento objem v Únii znížil do roku 2030 o 50 %. Okrem toho hranice štátov nie sú prekážkou šírenia živočíšnych a rastlinných škodcov a chorôb vrátane zoonotických chorôb a patogénov vznikajúcich v potravinách. Hoci sú účinné vnútroštátne preventívne opatrenia potrebné, na konečnú kontrolu a účinné riadenie jednotného trhu je nevyhnutná akcia na úrovni Únie. Výzva je zložitá, má vplyv na širokú škálu vzájomne prepojených sektorov a vyžaduje si pluralitné prístupy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 44 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 2.2 – odsek 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
S cieľom podporovať efektívnosť z hľadiska zdrojov, opatrenia v oblasti klímy a znižovať odpad budú výskum a inovácia pôsobiť spoločne so širokým záberom politík Únie a súvisiacich cieľov vrátane spoločnej poľnohospodárskej politiky (najmä politiky rozvoja vidieka) a európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť, spoločnej rybárskej politiky, integrovanej námornej politiky, európskeho programu pre zmenu klímy, rámcovej smernice o vode, rámcovej smernice o námornej stratégii, lesníckeho akčného plánu, tematickej stratégie na ochranu pôdy, stratégie Európa 2020 v oblasti biodiverzity, strategického plánu energetických technológií, politík Únie v oblasti inovácie a priemyslu, vonkajších a rozvojových politík, stratégií v oblasti zdravia rastlín, stratégií v oblasti zdravia a dobrých životných podmienok zvierat a regulačných rámcov na ochranu životného prostredia, zdravia, a bezpečnosti. Prostredníctvom lepšej integrácie výskumu a inovácií do súvisiacich politík Únie sa výrazne zvýši ich európska pridaná hodnota, vytvoria sa pákové efekty, zvýši sa ich význam pre spoločnosť a umožní sa ďalší rozvoj udržateľného hospodárenia s pôdou, morami a oceánmi a trhov v oblasti biohospodárstva.	S cieľom podporovať efektívnosť z hľadiska zdrojov, opatrenia v oblasti klímy a znižovať odpad budú výskum a inovácia pôsobiť spoločne so širokým záberom politík Únie a súvisiacich cieľov vrátane spoločnej poľnohospodárskej politiky (najmä politiky rozvoja vidieka) a európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť, spoločnej rybárskej politiky, integrovanej námornej politiky, európskeho programu pre zmenu klímy, rámcovej smernice o vode, rámcovej smernice o námornej stratégii, lesníckeho akčného plánu, tematickej stratégie na ochranu pôdy, stratégie Európa 2020 v oblasti biodiverzity, strategického plánu energetických technológií, politík Únie v oblasti inovácie a priemyslu, vonkajších a rozvojových politík, medzinárodne dohodnutých záväzkov v oblasti celosvetovej bezpečnosti potravín, biodiverzity a trvalo udržateľného rozvoja, stratégií v oblasti zdravia rastlín, stratégií v oblasti zdravia a dobrých životných podmienok zvierat a regulačných rámcov na ochranu životného prostredia, zdravia, a bezpečnosti. Prostredníctvom lepšej integrácie celého cyklu od základného výskumu po inovácie do súvisiacich politík Únie sa výrazne zvýši ich pridaná hodnota, vytvoria sa pákové efekty, zvýši sa ich význam pre spoločnosť, zabezpečia sa zdravé potravinárske výrobky a umožní sa ďalší rozvoj udržateľného hospodárenia s pôdou, morami a oceánmi a trhov v oblasti ekologického hospodárstva.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 45 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 2.3 – písmeno a – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Cieľom je dodávať dostatok potravín, krmív, biomasy a iných surovín, a zároveň zachovávať prírodné zdroje a posilňovať ekosystémové služby vrátane vyrovnávania sa s podmienkami súvisiacimi so zmenami klímy a jej zmierňovania. Činnosti sú zamerané na udržateľnejšie a produktívnejšie poľnohospodárske a lesnícke systémy, ktoré sú zdrojovo účinnejšie (ako aj nízkouhlíkové) a odolnejšie, a zároveň na rozvoj služieb, koncepcií a politík na zveľadenie vidieckeho živobytia.	Cieľom je zaručiť dostatočnú celosvetovú ponuku potravín, krmív, biomasy a iných surovín, a zároveň chrániť prírodné zdroje vyskytujúce sa v rámci a mimo Európskej únie a posilňovať ekosystémové služby vrátane vyrovnávania sa s podmienkami súvisiacimi so zmenami klímy a jej zmierňovania a so zaberaním pôdy v rozvojových krajinách. Činnosti sú zamerané na udržateľnejšie a produktívnejšie poľnohospodárske a lesnícke systémy v celosvetovom meradle, ktoré sú založené na efektívnom využívaní zdrojov (ako aj sú nízkouhlíkové) a odolné, a zároveň na rozvoj služieb, koncepcií a politík na zveľadenie vidieckeho živobytia. Pozornosť treba venovať zdraviu a riadeniu hospodárskych zvierat, a to aj očkovaniu a liečbe chorôb vrátane tropických ochorení.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 46 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 3.2 – odsek 6
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Na medzinárodnej úrovni sa opatreniami prijatými na úrovni Únie zabezpečí kritické množstvo na prilákanie záujmu ostatných technických lídrov a posilnia sa medzinárodné partnerstvá v záujme riešenia cieľov Únie. Medzinárodným partnerom uľahčí interakciu s Úniou pri budovaní spoločných akcií, ktoré sú prínosné a zaujímavé pre obe strany.	Na medzinárodnej úrovni sa opatreniami prijatými na úrovni Únie zabezpečí kritické množstvo na prilákanie záujmu ostatných technických lídrov a posilnia sa medzinárodné partnerstvá v záujme riešenia cieľov Únie. Medzinárodným partnerom uľahčí interakciu s Úniou pri budovaní spoločných akcií, ktoré sú prínosné a zaujímavé pre obe strany. V tomto ohľade sa bude osobitná pozornosť venovať iniciatívam Únie a medzinárodným záväzkom týkajúcim sa univerzálneho prístupu k energii a zmiernenia a adaptácie zmeny klímy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 47 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 6.1 – odsek 7
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Z dôvodu vnútornej zložitosti týchto výziev a meniacich sa požiadaviek je preto nevyhnutné vytvoriť inovatívny výskum a nové inteligentné technológie, postupy a metódy, mechanizmy sociálnej inovácie, koordinované opatrenia a politiky, v rámci ktorých sa predpokladá alebo ovplyvňuje hlavný vývoj v Európe. Vyžaduje si pochopenie sprievodných trendov a vplyvov, ktoré sú v súvislosti s týmito výzvami v hre a opätovné preskúmanie a pretvorenie úspešných foriem solidarity, koordinácie a kreativity, ktoré z Európy vytvárajú jedinečný vzor inkluzívnej, inovatívnej a bezpečnej spoločnosti v porovnaní s ostatnými svetovými regiónmi. Vyžaduje si takisto strategickejší prístup k spolupráci s tretími krajinami. Keďže bezpečnostné politiky by mali pôsobiť navzájom s inými sociálnymi politikami, dôležitým hľadiskom tejto výzvy bude aj posilnenie spoločenského rozmeru výskumu v oblasti bezpečnosti.	Z dôvodu vnútornej zložitosti týchto výziev a meniacich sa požiadaviek je preto nevyhnutné vytvoriť inovatívny výskum a nové inteligentné technológie, postupy a metódy, mechanizmy sociálnej inovácie, koordinované opatrenia a politiky, v rámci ktorých sa predpokladá alebo ovplyvňuje hlavný vývoj v Európe. Vyžaduje si pochopenie sprievodných trendov a vplyvov, ktoré sú v súvislosti s týmito výzvami v hre a opätovné preskúmanie a pretvorenie úspešných foriem solidarity, koordinácie a kreativity, ktoré z Európy vytvárajú jedinečný vzor inkluzívnej, inovatívnej a bezpečnej spoločnosti v porovnaní s ostatnými svetovými regiónmi. Vyžaduje si takisto strategickejší a otvorenejší prístup k spolupráci s tretími krajinami pozostávajúci z vykonávania cielených opatrení na presadzovanie a podporu medzinárodnej spolupráce. Keďže bezpečnostné politiky by mali pôsobiť navzájom s inými sociálnymi politikami, dôležitým hľadiskom tejto výzvy bude aj posilnenie spoločenského rozmeru výskumu v oblasti bezpečnosti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 48 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 6.3.2 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Cieľom je podporiť rozvoj inovatívnej spoločnosti a politiky v Európe prostredníctvom zapojenia občanov, podnikov a používateľov do výskumu a inovácie a podpora koordinovaných výskumných a inovačných politík v kontexte globalizácie. Osobitná podpora sa vyčlení na tvorbu európskeho výskumného priestoru a na rozvoj rámcových podmienok inovácie.	Cieľom je podporiť rozvoj inovatívnej spoločnosti a politiky v Európe prostredníctvom zapojenia občanov, podnikov a používateľov do výskumu a inovácie a podpory koordinovaných výskumných a inovačných politík, do ktorých budú zapojené tretie krajiny. Osobitná podpora sa vyčlení na tvorbu európskeho výskumného priestoru a na rozvoj rámcových podmienok inovácie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 49 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 6.3.2 – odsek 2 – písmeno d
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(d) podporovať súdržnú a účinnú spoluprácu s tretími krajinami.	d) podporovať súdržnú a účinnú spoluprácu s tretími krajinami, a to aj čo sa týka prístupu k výsledkom výskumov a informáciám.

POSTUP

Názov	Zriadenie rámcového programu pre výskum a inovácie Horizont 2020 (2014 – 2020)
Referenčné čísla	COM(2011)0809 – C7-0466/2011 – 2011/0401(COD)
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi	ITRE 13.12.2011
Výbor, ktorý predložil stanovisko dátum oznámenia na schôdzi	DEVE 10.5.2012
Spravodajca dátum vymenovania	Bill Newton Dunn 27.3.2012
Prerokovanie vo výbore	10.7.2012
Dátum prijatia	3.9.2012
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	23 0 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Thijs Berman, Ricardo Cortés Lastra, Nirj Deva, Leonidas Donskis, Catherine Grèze, Eva Joly, Filip Kaczmarek, Miguel Angel Martínez Martínez, Gay Mitchell, Norbert Neuser, Bill Newton Dunn, Birgit Schnieber-Jastram, Michèle Striffler, Alf Svensson, Keith Taylor, Patrice Tirolien, Anna Záborská, Iva Zanicchi
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Santiago Fisas Ayxela, Enrique Guerrero Salom, Fiona Hall, Gesine Meissner, Horst Schnellhardt
Náhradník (čl. 187 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní	Phil Prendergast

STANOVISKO Výboru pre rozpočet (18.9.2012)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Nils Torvalds

POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Návrh legislatívneho uznesenia Odsek 1a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	1a. poukazuje na to, že finančné krytie vymedzené v legislatívnom návrhu je len orientačný údaj pre zákonodarný orgán a že nemôže byť presne stanovené, kým sa nedosiahne dohoda o návrhu nariadenia, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na obdobie 2014 – 2020;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Návrh legislatívneho uznesenia Odsek 1b (nový)
Návrh legislatívneho uznesenia	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	1b. pripomína svoje uznesenie z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu¹; opakuje, že pre nový viacročný finančný rámec treba mať k dispozícii dostatok dodatočných zdrojov, aby Únia mohla plniť svoje existujúce politické priority a nové úlohy zakotvené v Lisabonskej zmluve, ako aj reagovať na nepredvídané udalosti; zdôrazňuje, že aj pri zvýšení objemu zdrojov v nasledujúcom VFR minimálne o 5 % oproti roku 2013 je možné len obmedzene prispieť k dosiahnutiu dohodnutých cieľov a záväzkov Únie a k naplneniu zásady solidarity Únie; vyzýva Radu, aby v prípade, že s týmto prístupom nesúhlasí, jasne uviedla, ktorých z jej politických priorít alebo projektov sa možno úplne vzdať aj napriek ich preukázanej európskej pridanej hodnote;
	_______________
	¹Prijaté texty, P7_TA(2011)0266.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Návrh legislatívneho uznesenia Odsek 1c (nový)
Návrh legislatívneho uznesenia	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	1c. pripomína najmä skutočnosť, že Európsky parlament v tom istom uznesení požadoval výrazné zvýšenie príslušných výdavkov od roku 2013 s cieľom zlepšiť, stimulovať a zaistiť financovanie výskumu, vývoja a inovácií v Únii;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Návrh legislatívneho uznesenia Odsek 1d (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	1d. znova pripomína svoje stanovisko, že v budúcom viacročnom finančnom rámci by sa rozpočtové zdroje mali vo väčšej miere sústreďovať na oblasti, ktoré stimulujú hospodársky rast a konkurencieschopnosť, ako sú výskum a inovácie, v súlade so zásadami európskej pridanej hodnoty a prvotriednosti;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Návrh nariadenia Odôvodnenie 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(3) Únia sa zaviazala zrealizovať stratégiu Európa 2020, ktorá stanovuje ciele inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, vyzdvihuje úlohu výskumu a inovácie ako hlavnej hnacej sily sociálnej a hospodárskej prosperity a environmentálnej udržateľnosti, a vytýčila si cieľ zvýšiť do roku 2020 výdavky na výskum a vývoj, aby dosiahli 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) a vypracovať ukazovateľ intenzity inovácie. V hlavnej iniciatíve Inovácia v Únii sa v tejto súvislosti stanovuje strategický a integrovaný prístup k výskumu a inováciám, ktorý určuje rámec a ciele, ku ktorým bude Únia v budúcnosti prispievať prostredníctvom svojho financovania výskumu a vývoja. Výskum a inovácie sú kľúčovými faktormi aj pre ostatné hlavné iniciatívy stratégie Európa 2020, najmä pokiaľ ide o Európu efektívne využívajúcu zdroje, priemyselnú politiku pre éru globalizácie a Digitálnu agendu pre Európu. Okrem toho, v dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 súvisiacich s výskumom a inováciami musí hrať kľúčovú úlohu politika súdržnosti prostredníctvom posilňovania kapacít a prispievaním k dosahovaniu excelentnosti.	(3) Únia sa zaviazala zrealizovať stratégiu Európa 2020, ktorá stanovuje ciele inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, vyzdvihuje úlohu výskumu a inovácie ako hlavnej hnacej sily sociálnej a hospodárskej prosperity a environmentálnej udržateľnosti, a vytýčila si cieľ zvýšiť do roku 2020 výdavky na výskum a vývoj, aby dosiahli 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) a vypracovať ukazovateľ intenzity inovácie. V hlavnej iniciatíve Inovácia v Únii sa v tejto súvislosti stanovuje strategický a integrovaný prístup k výskumu a inováciám, ktorý určuje rámec a ciele, ku ktorým bude Únia v budúcnosti prispievať prostredníctvom svojho financovania výskumu a vývoja. Výskum a inovácie sú kľúčovými faktormi aj pre ostatné hlavné iniciatívy stratégie Európa 2020, najmä pokiaľ ide o Európu efektívne využívajúcu zdroje, priemyselnú politiku pre éru globalizácie a Digitálnu agendu pre Európu. Okrem toho, v dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 súvisiacich s výskumom a inováciami musí zohrávať kľúčovú úlohu politika súdržnosti prostredníctvom posilňovania kapacít a prispievaním k dosahovaniu excelentnosti, a tak zvyšovania významu podpory silnejšej súčinnosti a doplnkovosti so štrukturálnymi fondmi. Výber projektov financovaných v rámci koncepcie dosahovania excelentnosti však musí byť založený na určitých normách kvality. S cieľom zabezpečiť ich trvalý úspech by sa osobitná pozornosť mala venovať projektom financovaným v rámci koncepcie dosahovania excelentnosti, a tieto projekty sa musia podrobne monitorovať.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Návrh nariadenia Odôvodnenie 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(4) Európska rada na svojom zasadnutí 4. februára 2011 podporila koncepciu spoločného strategického rámca pre financovanie výskumu a inovácií v Únii, ktorý je zameraný na zvýšenie efektívnosti financovania výskumu a inovácií na úrovni jednotlivých členských štátov a Únie a vyzvala Úniu, aby urýchlene odstránila zostávajúce prekážky brániace prilákaniu talentov a investícií v záujme dokončenia Európskeho výskumného priestoru do roku 2014 a vytvorenia skutočného jednotného trhu v oblasti poznatkov, výskumu a inovácií.	(4) Európska rada na svojom zasadnutí 4. februára 2011 podporila koncepciu spoločného strategického rámca pre financovanie výskumu a inovácií v Únii, ktorý je zameraný na zvýšenie efektívnosti financovania výskumu a inovácií na úrovni jednotlivých členských štátov a Únie a vyzvala Úniu, aby urýchlene odstránila zostávajúce prekážky brániace prilákaniu talentov a investícií v záujme dokončenia Európskeho výskumného priestoru do roku 2014 a vytvorenia skutočného jednotného trhu v oblasti poznatkov, výskumu a inovácií. To si vyžaduje výrazne zvýšiť rozpočet na nasledujúce sedemročné obdobie na posilnenie inovačnej kapacity Únie a zároveň prilákať významné množstvo finančných prostriedkov zo súkromného sektora na jeho činnosti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Návrh nariadenia Odôvodnenie 5
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(5) Európsky parlament žiadal o radikálne zjednodušenie financovania Únie v oblasti výskumu a inovácií vo svojom uznesení z 11. novembra 2010, zdôraznil dôležitosť iniciatívy Inovácia v Únii v súvislosti s transformáciou Európy po skončení krízy, vo svojom uznesení z 12. mája 2011, kde upozornil na významné poučenia, ktoré si treba zobrať z priebežného hodnotenia siedmeho rámcového programu, vo svojom uznesení 8. júna 2011 a vo svojom uznesení 7. septembra 2011, v ktorom podporil koncept spoločného strategického rámca pre financovanie výskumu a inovácie.	(5) Európsky parlament žiadal o radikálne zjednodušenie financovania Únie v oblasti výskumu a inovácií vo svojich uzneseniach z 11. novembra 2010 a z 8. júna 2011¹, v ktorých zdôraznil, že akékoľvek zvýšenie prostriedkov by malo byť naviazané na radikálne zjednodušenie postupov financovania, zdôraznil dôležitosť iniciatívy Inovácia v Únii v súvislosti s transformáciou Európy po skončení krízy vo svojom uznesení z 12. mája 2011, upozornil na významné poučenia, ktoré si treba zobrať z priebežného hodnotenia siedmeho rámcového programu, vo svojom uznesení 8. júna 2011, podporil koncepciu spoločného strategického rámca pre financovanie výskumu a inovácie a vyzval na zdvojnásobenie rozpočtových prostriedkov pre výskum a inovácie v ďalšom viacročnom finančnom rámci v porovnaní so siedmym rámcovým programom vo svojom uznesení z 27. septembra 2011.
	______________
	¹Prijaté texty, P7_TA(2011)0266.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Návrh nariadenia Odôvodnenie 11
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(11) Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inovácie v Európskej únii (ďalej len „Horizont 2020“) sa zameriava na tri priority, a to vytvorenie excelentnej vedy s cieľom posilniť excelentnosť vedeckej základne Únie na svetovej úrovni, podporovanie vedúceho postavenia priemyslu na podporu podnikov vrátane malých a stredných podnikov (MSP) a inovácií, a riešenie spoločenských výziev s cieľom priamo reagovať na výzvy stanovené v stratégii Európa 2020 podporovaním činností, ktoré sa týkajú celého spektra od výskumu až po trh. Horizont 2020 podporuje všetky fázy reťazca inovácií, a predovšetkým činnosti, ktoré sú bližšie k trhu, ako napr. inovačné finančné nástroje, ako aj netechnologickú a sociálnu inováciu, a usiluje sa uspokojiť potreby výskumu širokého spektra politík Únie tak, že kladie dôraz na čo najširšie možné použitie a šírenie poznatkov získaných v rámci podporených činností až po ich komerčné využitie. Priority Horizontu 2020 sú podporované aj prostredníctvom programu na základe Zmluvy o Euratome pre jadrový výskum a odborné vzdelávanie.	(11) Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inovácie v Európskej únii (ďalej len „Horizont 2020“) sa zameriava na tri priority, a to vytvorenie excelentnej vedy s cieľom posilniť excelentnosť vedeckej základne Únie na svetovej úrovni, podporovanie vedúceho postavenia priemyslu na podporu podnikov vrátane malých a stredných podnikov (MSP) a inovácií, a riešenie spoločenských výziev s cieľom priamo reagovať na výzvy stanovené v stratégii Európa 2020 podporovaním činností, ktoré sa týkajú celého spektra od výskumu až po trh. Horizont 2020 podporuje všetky fázy reťazca inovácií bez narušenia hospodárskej súťaže, a predovšetkým činnosti, ktoré sú bližšie k trhu, ako napr. inovačné finančné nástroje, ako aj netechnologickú a sociálnu inováciu, a usiluje sa uspokojiť potreby výskumu širokého spektra politík Únie tak, že kladie dôraz na čo najširšie možné použitie a šírenie poznatkov získaných v rámci podporených činností až po ich komerčné využitie. Priority Horizontu 2020 sú podporované aj prostredníctvom programu na základe Zmluvy o Euratome pre jadrový výskum a odborné vzdelávanie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Návrh nariadenia Odôvodnenie 14a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(14a) Financovanie v rámci programu Horizont 2020 by sa malo riadiť zásadou excelentnosti a malo by poskytovať zreteľnú európsku pridanú hodnotu. Nemalo by nahradiť, ale v skutočnosti len doplniť financovanie výskumných projektov jednotlivými štátmi.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Návrh nariadenia Odôvodnenie 15
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(15) Ústredným zámerom Horizontu 2020 je zjednodušenie, čo by sa malo plne prejaviť v jeho koncepcii, pravidlách, finančnom riadení a vykonávaní. Cieľom Horizontu 2020 by malo byť prilákať silnú účasť univerzít, výskumných stredísk, priemyslu, a najmä MSP, a otvoriť sa novým účastníkom, keďže spája celý rozsah podpory v oblasti výskumu a inovácie do jedného spoločného strategického rámca, ktorý obsahuje zefektívnený súbor foriem podpory a používa pravidlá účasti, ktorých zásady sú uplatniteľné na všetky akcie v rámci programu. Jednoduchšie pravidlá financovania by mali znížiť administratívne náklady na účasť a prispejú k zníženiu chybovosti vo finančnej oblasti.	(15) Hlavnou požiadavkou na program Horizont 2020 je zjednodušenie, čo by sa malo plne prejaviť v jeho koncepcii, pravidlách, finančnom riadení a vykonávaní. Cieľom Horizontu 2020 by malo byť prilákať silnú účasť univerzít, výskumných stredísk, priemyslu, a najmä MSP, a otvoriť sa novým účastníkom, keďže spája celý rozsah podpory v oblasti výskumu a inovácie do jedného spoločného strategického rámca, ktorý obsahuje zefektívnený súbor foriem podpory prihliadajúci na charakter činnosti a ich blízkosť k trhu a používa pravidlá účasti, ktorých zásady sú uplatniteľné na všetky akcie v rámci programu. Jednoduchšie pravidlá financovania by mali znížiť administratívne náklady na účasť a prispejú k zníženiu chybovosti vo finančnej oblasti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Návrh nariadenia Odôvodnenie 15a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(15a) Program Horizont 2020 by mal pre príjemcov vrátane MSP zabezpečiť výrazné zníženie byrokratickej záťaže pri súčasnom umožnení diferencovaného prístupu v závislosti od druhu príjemcu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Návrh nariadenia Odôvodnenie 18
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(18) Vhodné je zabezpečiť správne uzavretie Horizontu 2020 a jeho predchádzajúcich programov, najmä pokiaľ ide o pokračovanie viacročných dohôd o jeho riadení, ako je financovanie technickej a administratívnej pomoci.	(18) Vhodné je zabezpečiť správne uzavretie Horizontu 2020 a jeho predchádzajúcich programov, najmä pokiaľ ide o pokračovanie viacročných dohôd o jeho riadení, ako je financovanie len nevyhnutnej technickej a administratívnej pomoci.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Návrh nariadenia Odôvodnenie 19
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(19) Vykonávanie Horizontu 2020 môže dať podnet na vznik doplnkových programov zahŕňajúcich účasť len niektorých členských štátov, účasť Únie na programoch vykonávaných viacerými členskými štátmi, alebo stanovenie spoločných podnikov alebo iných dohôd v zmysle článkov 184, 185 a 187 ZFEÚ.	(19) Vykonávanie Horizontu 2020 môže dať podnet na vznik doplnkových programov, za konkrétnych a transparentných podmienok, zahŕňajúcich účasť len niektorých členských štátov, účasť Únie na programoch vykonávaných viacerými členskými štátmi, alebo stanovenie spoločných podnikov alebo iných dohôd v zmysle článkov 184, 185 a 187 ZFEÚ.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Návrh nariadenia Odôvodnenie 21a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(21a) Na zabezpečenie primeranej rovnováhy medzi výskumom, vývojom a inováciou založenými na konsenze a prierezovejším výskumom, vývojom a inováciou, aspoň 15 % rozpočtu na prioritu „Spoločenské výzvy“ a konkrétne ciele „vedúceho postavenia v rámci podporných a priemyselných technológií“ v rámci priority „Vedúce postavenie priemyslu“ by malo sledovať logiku zdola nahor založenú na výskume. Navyše, správna vyváženosť by sa mala presadzovať v rámci priorít „Spoločenské výzvy“ a „Vedúce postavenie priemyslu“ medzi malými a veľkými projektmi, pričom treba brať do úvahy štruktúru konkrétneho odvetvia, druh činnosti, technologické a výskumné prostredie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Návrh nariadenia Odôvodnenie 26
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(26) S cieľom dosiahnuť čo najväčší možný vplyv, program Horizont 2020 by mal vytvoriť úzke prepojenia s ostatnými programami Únie v takých oblastiach ako je vzdelávanie, kozmický priestor, životné prostredie, konkurencieschopnosť a MSP, vnútorná bezpečnosť, kultúra a médiá, a s fondmi politiky súdržnosti a politiky rozvoja vidieka, ktoré môžu byť obzvlášť užitočné pri upevňovaní vnútroštátnych a regionálnych kapacít v oblasti výskumu a inovácie v kontexte inteligentných špecializovaných stratégií.	(26) S cieľom dosiahnuť čo najväčší možný vplyv, program Horizont 2020 by mal vytvoriť úzke prepojenia s ostatnými programami Únie v takých oblastiach ako je vzdelávanie, kozmický priestor, životné prostredie, konkurencieschopnosť a MSP, vnútorná bezpečnosť, kultúra a médiá, a s fondmi politiky súdržnosti a politiky rozvoja vidieka, ktoré môžu byť obzvlášť užitočné pri upevňovaní vnútroštátnych a regionálnych kapacít v oblasti výskumu a inovácie v kontexte inteligentných špecializovaných stratégií. Táto súčinnosť by nemala byť v rozpore so zásadou excelentnosti, ktorou by sa Horizont 2020 mal riadiť a nemala by viesť k zdvojeniu financovania rovnakých projektov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 Návrh nariadenia Odôvodnenie 26a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(26a) Program Horizont 2020, ako aj politika súdržnosti sa usilujú o celkové zladenie s cieľmi stratégie Európa 2020 tykajúcimi sa inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu prostredníctvom ich spoločných strategických rámcov. Toto nové strategické smerovanie si vyžaduje užšiu a organizovanejšiu spoluprácu oboch spoločných strategických rámcov, aby sa mohol v plnej miere mobilizovať výskumný a inovačný potenciál na regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni. S cieľom využiť súčinnosť by sa mali do programu Horizont 2020 aj do politiky súdržnosti začleniť nástroje na dosahovanie excelentnosti bez toho, aby bola ohrozená zásada excelentnosti.
Odôvodnenie
Aj napriek rozdielnemu zameraniu sú Horizont 2020 a politika súdržnosti mimoriadne dôležité na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020. Súčinnosť a doplnkovosť medzi nimi sú preto skutočne potrebné. Politika súdržnosti musí pripraviť regionálne subjekty v oblasti výskumu a inovácií na účasť v projektoch Horizontu 2020, ale mala by tiež poskytnúť prostriedky na využívanie a rýchle šírenie výsledkov výskumu a inovácií vyplývajúcich zo základného výskumu financovaného z Horizontu 2020 na trh. V záujme vytvorenia prepojenia medzi oboma programami, by Horizont 2020 mal ponúkať opatrenia na zisťovanie potenciálu (centrá excelentnosti), ktoré by poskytovali známku excelentnosti najlepším centrám.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 Návrh nariadenia Odôvodnenie 26b (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(26b) Európske miestne, regionálne a vnútroštátne orgány musia zohrávať dôležitú úlohu pri realizácii Európskeho výskumného priestoru a pri zabezpečovaní účinnej koordinácie finančných nástrojov Únie, najmä podporou prepojení medzi programom Horizont 2020 a štrukturálnymi fondmi, v rámci regionálnych inovačných stratégií vychádzajúcich z inteligentnej špecializácie. Regióny majú takisto kľúčové postavenie pri šírení a uplatňovaní výsledkov programu Horizont 2020 a pri ponúkaní nástrojov dodatočného financovania vrátane verejného obstarávania.
Odôvodnenie
Ako hlavní aktéri pri programovaní a uplatňovaní politiky súdržnosti budú národné a regionálne orgány mať dôležitú úlohu pri vytváraní a posilňovaní potrebnej súčinnosti medzi touto politikou a programom Horizont 2020. Regionálne orgány na to, aby v plnej miere využili možnosti pre súčinnosť, musia vypracovať výskumné a inovačné stratégie pre inteligentnú špecializáciu a uľahčiť využívanie výsledkov pochádzajúcich z programu Horizont 2020, pričom osobitnú pozornosť vytváraniu prijateľných trhových podmienok a obchodného prostredia. Uplatňovanie tejto koncepcie na úrovni členských štátov by mohli podporiť opatrenia prijaté Európskou komisiou.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 Návrh nariadenia Odôvodnenie 27
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(27) MSP predstavujú významný zdroj inovácií a rastu v Európe. Preto je v rámci programu Horizont 2020 potrebná silná účasť MSP, ako to uviedla Komisia vo svojom odporúčaní 2003/361/ES zo 6. mája 2003. Týmto spôsobom by sa mali podporiť ciele iniciatívy Small Business Act.	(27) MSP predstavujú významný zdroj inovácií a rastu v Európe. Preto je v rámci programu Horizont 2020 potrebná silná účasť MSP, ako to uviedla Komisia vo svojom odporúčaní 2003/361/ES zo 6. mája 2003. Týmto spôsobom by sa mali podporiť ciele iniciatívy Small Business Act. Horizont 2020 by mal vytvárať stimuly nevyhnutné na prilákanie MSP k tomuto typu financovania na úrovni Únie a poskytnúť súbor pravidiel a nástrojov, ktoré výrazne zlepšujú prístup MSP k finančným prostriedkom.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 Návrh nariadenia Odôvodnenie 31
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(31) Aby sa zachovali rovnaké podmienky pre všetky podniky na vnútornom trhu, financovanie v rámci Horizontu 2020 by malo prebiehať v súlade s pravidlami poskytovania štátnej pomoci, aby sa zabezpečila efektívnosť verejných výdavkov a zabránilo narušeniam trhu, akými sú potláčanie súkromného financovania, vytváranie neúčinných trhových štruktúr alebo ochrana neefektívnych podnikov.	(31) Na zachovanie rovnakých podmienok pre všetky podniky na vnútornom trhu by malo financovanie v rámci Horizontu 2020 prebiehať v súlade s pravidlami poskytovania štátnej pomoci vrátane rámca Spoločenstva pre poskytovanie štátnej pomoci na výskum, vývoj a inovácie, ktorý sa v súčasnosti preskúmava, aby sa zabezpečila efektívnosť verejných výdavkov a zabránilo narušeniam trhu, akými sú potláčanie súkromného financovania, vytváranie neúčinných trhových štruktúr alebo ochrana neefektívnych podnikov.
Odôvodnenie
Prílišným posunom váhy smerom ku krátkodobému financovaniu by inovácia blízka trhu mohla narušiť hospodársku súťaž a byť na ujmu dlhodobejšieho, základného výskumu, čo je častý zdroj radikálnych, rušivých inovácií. Preto by sa malo zohľadňovať nielen znenie, ale aj zmysel pravidiel na prideľovanie štátnej pomoci na výskum a vývoj.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 Návrh nariadenia Odôvodnenie 31a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(31a) Výdavky Únie a členských štátov na výskum a inovácie by mali byť lepšie koordinované, aby sa zaistila ich doplnkovosť, lepšia efektívnosť a viditeľnosť a dosiahla sa lepšia súčinnosť. V súvislosti s hodnotiacim procesom stanoveným v tomto nariadení by Komisia mala poskytnúť konkrétny dôkaz, ak existuje, o doplnkovosti a súčinnosti dosiahnutej medzi rozpočtom EÚ a rozpočtami členských štátov pri dosahovaní cieľov výskumu a vývoja do roku 2020, ako aj hlavného indikátora inovácií v rámci stratégie Európa 2020.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 Návrh nariadenia Odôvodnenie 32a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(32a) Horizont 2020 by mal zabezpečiť maximálnu transparentnosť, zodpovednosť a demokratickú kontrolu inovatívnych finančných nástrojov a mechanizmov, ktoré sa týkajú rozpočtu Únie, najmä pokiaľ ide o ich predpokladaný a dosiahnutý podiel na plnení cieľov Únie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Horizont 2020 hrá ústrednú úlohu pri realizácii stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu tak, že poskytuje spoločný strategický rámec na financovanie výskumu a inovácií Únie, a teda funguje ako prostriedok na využívanie súkromných investícií, vytváranie nových pracovných príležitostí a zabezpečenie dlhodobého udržateľného rastu a konkurencieschopnosti Európy.	Horizont 2020 zohráva ústrednú úlohu pri realizácii stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu tak, že poskytuje spoločný strategický rámec na financovanie výskumu a inovácií Únie, a teda funguje ako prostriedok na využívanie verejných a súkromných investícií, vytváranie nových pracovných príležitostí, podporu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a zabezpečenie dlhodobého udržateľného rastu a konkurencieschopnosti Európy.
Odôvodnenie
V kontexte rozpočtových obmedzení z dôvodu finančnej a hospodárskej krízy, ktorou Európa prechádza, by sa nemali oslabovať inteligentné investície v oblastiach s vysokou pridanou hodnotou ako výskum a inovácie. Verejné finančné úsilie v týchto oblastiach sa musí zachovať alebo zvýšiť a Horizont 2020 musí mať v tejto súvislosti pákový efekt. Na druhej strane sociálna, hospodárska a územná súdržnosť Únie musí byť jadrom všetkých verejných investícií EÚ.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Horizont 2020 prispieva k budovaniu hospodárstva založeného na znalostiach a inováciách v celej Únii využitím dostatočných dodatočných finančných prostriedkov na výskum rozvoj a inovácie. Pritom podporuje realizáciu stratégie Európa 2020 a ostatných politík Únie, ako aj dokončenie a fungovanie Európskeho výskumného priestoru (EVP). Príslušné ukazovatele výkonnosti sú uvedené v úvode prílohy I.	1. Horizont 2020 prispieva k budovaniu hospodárstva založeného na znalostiach a inováciách v celej Únii využitím dostatočných dodatočných finančných prostriedkov na výskum rozvoj a inovácie. Pritom podporuje realizáciu stratégie Európa 2020 a ostatných politík Únie, ako aj dokončenie a fungovanie Európskeho výskumného priestoru (EVP). Očakáva sa, že do roku 2030 sa v rámci programu Horizont 2020 vytvorí nárast HDP o 0,92 percent, nárast vývozu o 1,37 percent, pokles dovozu o – 0,15 percent a nárast zamestnanosti o 0,40 percent. Príslušné ukazovatele výkonnosti sú uvedené v úvode prílohy I.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24 Návrh nariadenia Článok 6 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
2. Suma na činnosti podľa hlavy XIX ZFEÚ sa rozdelí medzi priority uvedené v článku 5 ods. 2 takto:	2. Suma na činnosti sa rozdelí medzi priority uvedené v článku 5 ods. 2 takto:
(a) excelentná veda – 27 818 miliónov EUR;	a) excelentná veda – 31,705 % finančného krytia stanoveného v odseku 1;
(b) vedúce postavenie priemyslu – 20 280 miliónov EUR;	b) vedúce postavenie priemyslu – 22,544 % finančného krytia stanoveného v odseku 1;
(c) spoločenské výzvy – 35 888 miliónov EUR.	c) spoločenské výzvy – 39,589 % finančného krytia stanoveného v odseku 1;
Maximálna celková výška finančného príspevku Únie z Horizontu 2020 na nejadrové priame akcie Spoločného výskumného centra je 2 212 miliónov EUR.	Maximálna celková výška finančného príspevku Únie z Horizontu 2020 na nejadrové priame akcie Spoločného výskumného centra je 2,521 % finančného krytia stanoveného v odseku 1.
Orientačný rozpis na osobitné ciele v rámci priorít a maximálna celková suma príspevku na nejadrové priame akcie Spoločného výskumného centra sú uvedené v prílohe II.	Orientačný rozpis na osobitné ciele v rámci priorít a maximálna celková suma príspevku na nejadrové priame akcie Spoločného výskumného centra sú uvedené v prílohe II. Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje rozpočtový orgán bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia nariadenia, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na obdobie 2014 – 2020, a medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou z xxx/201z o spolupráci v oblasti rozpočtu a riadnom finančnom hospodárení.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25 Návrh nariadenia Článok 6 – odsek 3 – pododsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
3. Európsky inovačný a technologický inštitút sa financuje prostredníctvom maximálneho príspevku z Horizontu 2020 vo výške 3 194 EUR ako sa uvádza v prílohe II. Prvé pridelenie 1 542 miliónov EUR sa Európskemu inovačnému a technologickému inštitútu poskytne na činnosti podľa hlavy XVII Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Druhé pridelenie až do výšky 1 652 miliónov EUR sa poskytne po vykonaní preskúmania uvedeného v článku 26 ods. 1. Táto dodatočná suma sa poskytne na pomernom základe, ako sa uvádza v prílohe II, zo sumy určenej na špecifický cieľ „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ v rámci priority vedúceho postavenia priemyslu uvedenej v odseku 2 písm. b) a zo sumy určenej na prioritu spoločenských výziev uvedenú v odseku 2 písm. c).	3. Európsky inovačný a technologický inštitút sa financuje prostredníctvom maximálneho príspevku z Horizontu vo výške 3,64 %finančného krytia stanoveného v odseku 1.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26 Návrh nariadenia Článok 6 – odsek 3 – pododsek 3a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	Ročné rozpočtové prostriedky pre EIT schvaľuje rozpočtový orgán bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia nariadenia, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020, a medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou z xxx/201z o spolupráci vo veciach rozpočtu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27 Návrh nariadenia Článok 6 – odsek 5
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
5. S cieľom reagovať na nepredvídané situácie alebo nový vývoj a potreby a zohľadniť ustanovenia odseku 3 tohto článku môže Komisia na základe priebežného hodnotenia programu Horizont 2020 uvedeného v článku 26 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, v rámci každoročného rozpočtového postupu preskúmať sumy určené na priority v odseku 2 a orientačný rozpis podľa osobitných cieľov v rámci týchto priorít uvedený v prílohe II a previesť rozpočtové prostriedky medzi prioritami a osobitnými cieľmi až do výšky 10 % celkového počiatočného pridelenia na každú prioritu a do výšky 10 % počiatočného orientačného rozpisu každého osobitného cieľa. Toto sa netýka sumy stanovenej na priame akcie Spoločného výskumného centra v odseku 2 ani príspevku na Európsky inovačný a technologický inštitút stanovený v odseku 3.	5. S cieľom reagovať na nepredvídané situácie alebo nový vývoj a potreby a zohľadniť ustanovenia odseku 3 tohto článku môže Komisia na základe priebežného hodnotenia programu Horizont 2020 uvedeného v článku 26 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia v rámci každoročného rozpočtového postupu a bez toho, aby boli dotknuté výhradné práva rozpočtového orgánu, preskúmať sumy určené na priority v odseku 2 a orientačný rozpis podľa osobitných cieľov v rámci týchto priorít uvedený v prílohe II a previesť rozpočtové prostriedky medzi prioritami a osobitnými cieľmi až do výšky 10 % celkového počiatočného pridelenia na každú prioritu a do výšky 10 % počiatočného orientačného rozpisu každého osobitného cieľa.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28 Návrh nariadenia Článok 7 – odsek 1 – písmeno b – bod iva (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	iva) štáty EZVO, ktoré sú stranou Dohody o EHP, v súlade s ustanoveniami uvedenej dohody.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29 Návrh nariadenia Článok 13 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Medzi osobitnými prioritami Horizontu 2020 a v ich rámci sa vytvoria prepojenia a rozhrania. V tomto ohľade sa mimoriadna pozornosť venuje vývoju a uplatneniu kľúčových podporných a priemyselných technológií, prepájaniu objavov s ich trhovým využitím, interdisciplinárnemu výskumu a inováciám, sociálno-ekonomickým a humanitným vedám, podpore fungovania a vytvárania Európskeho výskumného priestoru, spolupráci s tretími krajinami, zodpovednému výskumu a inovácii vrátane rodovej rovnosti, k zvýšeniu príťažlivosti povolania výskumníka a uľahčeniu cezhraničnej a medzisektorovej mobility výskumníkov.	1. Medzi osobitnými prioritami Horizontu 2020 a v ich rámci sa vytvoria prepojenia a rozhrania. V tomto ohľade sa mimoriadna pozornosť venuje vývoju a uplatneniu kľúčových podporných a priemyselných technológií, prepájaniu objavov s ich trhovým využitím, interdisciplinárnemu výskumu a inováciám, sociálno-ekonomickým a humanitným vedám, podpore fungovania a vytvárania Európskeho výskumného priestoru, rozširovaniu účasti na výskume a inováciách v celej Únii, spolupráci s tretími krajinami, zodpovednému výskumu a inovácii vrátane rodovej rovnosti, zvýšeniu príťažlivosti povolania výskumníka a uľahčeniu cezhraničnej a medzisektorovej mobility výskumníkov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30 Návrh nariadenia Článok 15a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	Článok 15a
	Ľudské zdroje
	Horizont 2020 prispeje k propagácii a atraktívnosti povolania výskumných pracovníkov v celej Európe. V dôsledku toho sa program bude vykonávať spôsobom, ktorý podporí vytvorenie jednotného trhu pre výskumníkov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 31 Návrh nariadenia Článok 16 – odsek 1 – pododsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Osobitná pozornosť sa musí venovať zásade proporcionality, právu na súkromie, právu na ochranu osobných údajov, právu na fyzickú a mentálnu nedotknuteľnosť osoby, právu na nediskrimináciu a potrebe zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí.	Osobitná pozornosť sa musí venovať zásade proporcionality, právu na súkromie, právu na ochranu osobných údajov, právu na fyzickú a mentálnu nedotknuteľnosť osoby, právu na nediskrimináciu na základe národnosti, etnického pôvodu, zdravotného postihnutia, náboženstva alebo viery, veku, pohlavia alebo sexuálnej orientácie a potrebe zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 32 Návrh nariadenia Článok 17a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	Článok 17a
	Súčinnosť so štrukturálnymi fondmi
	Horizont 2020 prispieva k dokončeniu výskumu a inovácie rozdeľuje vnútri Únie tým, že umožňuje súčinnosť s politikou súdržnosti v rámci podpory výskumu a inovácie pomocou koordinovaného uplatňovania doplnkových opatrení. Podľa možností sa bude sa propagovať interoperabilita dvoch nástrojov a bude sa podporovať kumulatívne a spoločné financovanie bez toho, aby bola ohrozená zásada excelentnosti. Program Horizont 2020 prispieva k hodnoteniu potenciálu, určeniu najlepších centier a zlepšeniu ich viditeľnosti prostredníctvom poskytnutia známky excelentnosti.
Odôvodnenie
Ako sa uvádza v navrhovanom novom odôvodnení 26a, aj napriek rozdielnemu zameraniu sú Horizont 2020 a politika súdržnosti mimoriadne dôležité na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020. Súčinnosť a doplnkovosť medzi nimi sú preto skutočne potrebné. Politika súdržnosti musí pripraviť regionálne subjekty v oblasti výskumu a inovácií na účasť v projektoch Horizontu 2020, ale mala by tiež poskytnúť prostriedky na využívanie a rýchle šírenie výsledkov výskumu a inovácií vyplývajúcich zo základného výskumu financovaného z Horizontu 2020 na trh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 33 Návrh nariadenia Článok 18 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. V rámci programu Horizont 2020 sa mimoriadna pozornosť venuje zaisťovaniu primeranej účasti malých a stredných podnikov (MSP) a vplyvu inovácií na ne. Súčasťou opatrení týkajúcich sa hodnotenia a monitorovania sú kvantitatívne a kvalitatívne posúdenia účasti MSP.	1. V rámci programu Horizont 2020 sa mimoriadna pozornosť venuje zaisťovaniu primeranej účasti malých a stredných podnikov (MSP) a vplyvu inovácií na ne. Súčasťou opatrení týkajúcich sa hodnotenia a monitorovania sú kvantitatívne a kvalitatívne posúdenia účasti MSP. Komisia sa v najväčšom možnom rozsahu postará predovšetkým o účasť MSP v programe Horizont 2020 tým, že im poskytne aj nevyhnutnú podporu, čím im umožní splniť požiadavky a zlepšiť ich prístup k finančným prostriedkom v rámci tohto programu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 34 Návrh nariadenia Článok 18 – odsek 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
3. Očakáva sa, že integrovaný prístup stanovený v odsekoch 1 a 2 bude viesť k približne 15 % celkového kombinovaného rozpočtu na osobitný cieľ „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ a na prioritu „Spoločenské výzvy“ poskytnutého MSP.	3. Očakáva sa, že výsledkom integrovaného prístupu stanoveného v odsekoch 1 a 2 bude i) poskytnutie viac než 15 % celkového kombinovaného rozpočtu na osobitný cieľ „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ a na prioritu „Spoločenské výzvy“ poskytnutého MSP a že ii) 50 % zúčastnených MSP zavedie inovácie, ktoré budú v tomto podniku alebo na trhu nové (počas obdobia implementácie projektu predĺženého o tri roky).
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 35 Návrh nariadenia Článok 19 – odsek 3 – písmeno c
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
c) dlhodobý záväzok všetkých partnerov založený na spoločnej vízii a jasne stanovených cieľoch;	c) dlhodobý finančný záväzok všetkých partnerov založený na spoločnej vízii a jasne stanovených cieľoch;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 36 Návrh nariadenia Článok 22 – pododsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Činnosti na šírenie informácií a vykonávanie komunikácie sú neoddeliteľnou úlohou všetkých akcií podporovaných Horizontom 2020.	Činnosti na šírenie informácií a vykonávanie komunikácie sú neoddeliteľnou úlohou všetkých akcií podporovaných Horizontom 2020, pričom sa s osobitnou pozornosťou poskytnú tieto informácie spôsobom, ktorý umožňuje ľahký prístup pre všetkých, najmä pre osoby so zdravotným postihnutím.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 37 Návrh nariadenia Článok 22 – pododsek 3 – písmeno a
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
a) iniciatívy zamerané na rozšírenie informovanosti a uľahčenie prístupu k financovaniu v rámci Horizontu 2020, najmä pre nedostatočne zastúpené regióny alebo typy účastníkov;	a) iniciatívy zamerané na rozšírenie informovanosti a uľahčenie prístupu k financovaniu v rámci Horizontu 2020, najmä pre nedostatočne zastúpené regióny alebo typy účastníkov, ako je to v prípade výskumných pracovníkov a účastníkov so zdravotným postihnutím;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 38 Návrh nariadenia Článok 26 – odsek 1 – písmeno a – úvodná časť
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
a) Najneskôr na konci roku 2017 preskúma Komisia s pomocou nezávislých odborníkov činnosť Európskeho inovačného a technologického inštitútu. Druhé pridelenie finančných prostriedkov Európskemu inovačnému a technologickému inštitútu ako sa uvádza v článku 6 ods. 3 sa dá k dispozícii po tomto prieskume. V rámci prieskumu sa posudzuje pokrok, ktorý Európsky inovačný a technologický inštitút dosiahol na základe týchto kritérií:	a) Do konca roku 2016 preskúma Komisia s pomocou nezávislých odborníkov činnosť Európskeho inovačného a technologického inštitútu. Druhé pridelenie finančných prostriedkov Európskemu inovačnému a technologickému inštitútu ako sa uvádza v článku 6 ods. 3 sa dá k dispozícii po tomto prieskume. V rámci prieskumu sa posudzuje pokrok, ktorý Európsky inovačný a technologický inštitút dosiahol na základe týchto kritérií:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 39 Návrh nariadenia Článok 26 – odsek 1 – písmeno a – bod ii
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(ii) dohodnuté načasovanie vytvorenia tretej vlny znalostných a inovačných spoločenstiev a plánované finančné potreby existujúcich ZIS na základe ich vlastného vývoja a	(ii) úspech pri vytváraní nových znalostných a inovačných spoločenstiev a plánované finančné potreby existujúcich ZIS na základe ich vlastného vývoja a
Odôvodnenie
S cieľom zvýšiť transparentnosť by sa financovanie inštitútu EIT malo začleniť do rozpočtu ako jedna samostatná rozpočtová položka. Je tiež dôležité, aby inštitút EIT získal úplný prístup k svojmu financovaniu, aby mohol plniť svoje úlohy optimálnym spôsobom. Inštitút však stále musí dokázať, že môže plniť svoje úlohy. Ak sa v priebežnom hodnotení dospeje k záveru, že EIT nemôže plniť svoje úlohy, činnosti EIT by sa mali ukončiť a zvyšné finančné prostriedky by sa mali rovnomerne rozdeliť medzi tri piliere programu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 40 Návrh nariadenia Článok 26 – odsek 1 – písmeno a – bod iii
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(iii) príspevok Európskeho inovačného a technologického inštitútu a znalostných a inovačných spoločenstiev k priorite sociálnych výziev a osobitnému cieľu „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ programu Horizont 2020.	(iii) príspevok Európskeho inovačného a technologického inštitútu a znalostných a inovačných spoločenstiev k priorite sociálnych výziev a osobitnému cieľu „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ programu Horizont 2020 a k Európskemu výskumnému priestoru.
Odôvodnenie
Súčinnosť medzi inštitútom EIT a Európskym výskumným priestorom by sa mala začleniť do hodnotenia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 41 Návrh nariadenia Článok 26 – odsek 1 – písmeno b
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(b) Najneskôr na konci roku 2017 a s prihliadnutím na ex post hodnotenia siedmeho rámcového programu, ktoré sa má ukončiť do konca roku 2015, a na prieskum činnosti Európskeho inovačného a technologického inštitútu vykoná Komisia s pomocou nezávislých odborníkov priebežné hodnotenie programu Horizont 2020, jeho osobitného programu, vrátane Európskej rady pre výskum a činností Európskej inovačného a technologického inštitútu so zreteľom na splnenie cieľov (na úrovni výsledkov a pokroku smerom k vplyvom) cieľov programu Horizont 2020 a pokračujúci význam všetkých opatrení, účinnosť z hľadiska zdrojov a ich využívanie, rozsah pôsobnosti na ďalšie zjednodušenie a európsku pridanú hodnotu. V tomto hodnotení sa zohľadňujú aj aspekty týkajúce sa prístupu k príležitostiam financovania pre účastníkov vo všetkých regiónoch, pre MSP a na podporu rovnováhy mužov a žien. Hodnotenie dodatočne zohľadní príspevok opatrení k prioritám Únie v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a výsledkov týkajúcich sa dlhodobého vplyvu predchádzajúcich opatrení.	(b) Najneskôr na konci roku 2017 a s prihliadnutím na ex post hodnotenia siedmeho rámcového programu, ktoré sa má ukončiť do konca roku 2015, a na prieskum činnosti Európskeho inovačného a technologického inštitútu vykoná Komisia s pomocou nezávislých odborníkov priebežné hodnotenie programu Horizont 2020, jeho osobitného programu, vrátane Európskej rady pre výskum a činností Európskej inovačného a technologického inštitútu so zreteľom na splnenie cieľov (na úrovni výsledkov a pokroku smerom k vplyvom) cieľov programu Horizont 2020 a pokračujúci význam všetkých opatrení, účinnosť z hľadiska zdrojov a ich využívanie, rozsah pôsobnosti na ďalšie zjednodušenie a európsku pridanú hodnotu. V tomto hodnotení sa zohľadňujú aj aspekty týkajúce sa rozširovania excelentnosti vedy a inovačnej základne Únie vo všetkých regiónoch, pre MSP a na podporu rovnováhy mužov a žien. Hodnotenie dodatočne zohľadní príspevok opatrení k prioritám Únie v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a výsledkov týkajúcich sa dlhodobého vplyvu predchádzajúcich opatrení.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 42 Návrh nariadenia Článok 26 – odsek 1a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	1a. V súvislosti s hodnotiacim procesom opísaným v písmene b) odseku 1 Komisia poskytne konkrétny dôkaz, ak existuje, o doplnkovosti a súčinnosti dosiahnutej medzi rozpočtom Únie a rozpočtami členských štátov pri dosahovaní cieľov výskumu a vývoja do roku 2020, ako aj hlavného indikátora inovácií v rámci stratégie Európa 2020.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 43 Návrh nariadenia Príloha I – Úvodná časť – Časť I – písmeno d
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
d) Výskumné infraštruktúry budú rozvíjať európske výskumné infraštruktúry pre rok 2020 a ďalšie roky, podporovať ich inovačný potenciál a ľudský kapitál a dopĺňať to príslušnou politikou Únie a medzinárodnou spoluprácou.	d) Výskumné infraštruktúry budú rozvíjať európske výskumné infraštruktúry svetovej úrovne pre rok 2020 a ďalšie roky, podporovať a rozširovať excelentnosť vedy a inovačnej základne Únie a ľudský kapitál a dopĺňať to príslušnou politikou Únie a medzinárodnou spoluprácou. Je potrebné vhodným spôsobom využívať „pomoc Únie v oblasti pôžičiek a záruk pre výskum a inovácie“, aby sa na tieto investície získali ďalšie zdroje a aby sa rozvíjali účinné väzby medzi priemyslom a akademickým prostredím.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 44 Návrh nariadenia Príloha I – Úvodná časť – Časť III – odsek 1 – písmeno e
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
e) opatrenia v oblasti klímy, efektívnosť z hľadiska zdrojov a suroviny;	e) opatrenia v oblasti klímy, efektívnosť z hľadiska zdrojov a udržateľné využívanie surovín;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 45 Návrh nariadenia Príloha I – Úvodná časť – Časť III – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
V rámci všetkých činností sa používa prístup založený na výzvach, ktorý sa zameriava na politické priority bez predurčovania presného výberu technológií alebo riešení, ktoré sa majú rozvinúť. Dôraz sa kladie na zhromažďovanie kritického množstva zdrojov a poznatkov z rôznych oblastí, technológií a vedeckých odborov s cieľom riešiť výzvy. Činnosti pokrývajú celý cyklus od výskumu až po trh s novým zameraním na činnosti súvisiace s inováciami, ako sú napr. pilotné projekty, demonštračné činnosti, testovacie zariadenia, podpora verejného obstarávania, dizajn, inovácia orientovaná na konečného používateľa, sociálna inovácia a prenikanie inovácií na trh.	V rámci všetkých činností sa používa prístup založený na výzvach, ktorý sa zameriava na politické priority bez predurčovania presného výberu technológií alebo riešení, ktoré sa majú rozvinúť. Dôraz sa kladie na zhromažďovanie kritického množstva zdrojov a poznatkov z rôznych oblastí, technológií a vedeckých odborov s cieľom riešiť výzvy. Činnosti pokrývajú celý cyklus od výskumu až po trh, ako aj jeho vplyv spoločnosť, s novým zameraním na činnosti súvisiace s inováciami, ako sú napr. pilotné projekty, demonštračné činnosti, testovacie zariadenia, podpora verejného obstarávania, dizajn, inovácia orientovaná na konečného používateľa, sociálna inovácia a prenikanie inovácií na trh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 46 Návrh nariadenia Príloha I – časť I – bod 4.1 – odsek 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Európa musí vytvoriť primeranú a stabilnú základňu na budovanie, údržbu a prevádzku výskumných infraštruktúr, ak chce aj naďalej zabezpečiť svetovú úroveň svojho výskumu. Vyžaduje si to podstatnú a účinnú spoluprácu medzi poskytovateľmi financovania na úrovni Únie, vnútroštátnej úrovni a regionálnej úrovni, pri ktorej sa budú presadzovať silné väzby s politikou súdržnosti s cieľom zabezpečiť synergický účinok a jednotný prístup.	Európa musí vytvoriť primeranú a stabilnú základňu na budovanie, údržbu a prevádzku výskumných infraštruktúr, ak chce aj naďalej zabezpečiť svetovú úroveň svojho výskumu. Vyžaduje si to, aby sa prostredníctvom primeraných prostriedkov „pomoci Únie v oblasti pôžičiek a záruk pre výskum a inovácie“ získali na tieto investície ďalšie zdroje a aby sa rozvíjali účinné väzby medzi priemyslom a akademickým prostredím. Účinnou spoluprácou medzi poskytovateľmi financovania na úrovni Únie, vnútroštátnej úrovni a regionálnej úrovni sa budú presadzovať silné väzby s politikou súdržnosti s cieľom zabezpečiť synergický účinok a jednotný prístup.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 47 Návrh nariadenia Príloha I – časť I – bod 4.1 – odsek 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Tento osobitný cieľ rieši ústredný záväzok hlavnej iniciatívy Inovácia v Únii, v ktorej sa zdôrazňuje rozhodujúca úloha, ktorú hrajú výskumné infraštruktúry svetovej triedy pri umožňovaní prelomového výskumu a inovácií. V iniciatíve sa kladie dôraz na potrebu zhromaždenia zdrojov v rámci Európy, a v niektorých prípadoch v rámci celého sveta, s cieľom vybudovať a prevádzkovať výskumné infraštruktúry. V hlavnej iniciatíve Digitálna agenda pre Európu sa podobne zdôrazňuje potreba posilnenia európskych elektronických infraštruktúr a význam rozvoja inovačných zoskupení s cieľom získať pre Európu inovačnú výhodu.	Tento osobitný cieľ rieši ústredný záväzok hlavnej iniciatívy Inovácia v Únii, v ktorej sa zdôrazňuje rozhodujúca úloha, ktorú hrajú výskumné infraštruktúry svetovej triedy pri umožňovaní prelomového výskumu a podpore a rozširovaní excelentnosti vedy a inovačnej základne Únie. V iniciatíve sa kladie dôraz na potrebu zhromaždenia zdrojov v rámci Európy, a v niektorých prípadoch v rámci celého sveta, s cieľom vybudovať a prevádzkovať výskumné infraštruktúry. V hlavnej iniciatíve Digitálna agenda pre Európu sa podobne zdôrazňuje potreba posilnenia európskych elektronických infraštruktúr a význam rozvoja inovačných zoskupení s cieľom získať pre Európu inovačnú výhodu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 48 Návrh nariadenia Príloha I– časť II – bod 1– odsek 10
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Dôležitým cieľom všetkých podporných priemyselných technológií vrátane KET bude podporiť interakcie medzi technológiami s využitím v rámci spoločenských výziev. Plne sa to zohľadní pri vytváraní a vykonávaní programov a plnení priorít. Vyžaduje si to plnú účasť zainteresovaných strán zastávajúcich rôzne perspektívy na stanovovaní priorít a ich plnení. V určitých prípadoch si to takisto vyžaduje akcie, ktoré sú financované spoločne v rámci podporných a priemyselných technológií a v rámci príslušných spoločenských výziev. Pôjde o spoločné financovanie verejno-súkromných partnerstiev, ktoré sa zameriavajú na rozvoj a využívanie technológií s cieľom riešiť spoločenské výzvy.	Dôležitým cieľom všetkých podporných priemyselných technológií vrátane KET bude podporiť interakcie medzi technológiami s využitím v rámci spoločenských výziev. Plne sa to zohľadní pri vytváraní a vykonávaní programov a plnení priorít. Vyžaduje si to plnú účasť zainteresovaných strán zastávajúcich rôzne perspektívy na stanovovaní priorít a ich plnení. V určitých prípadoch si to takisto vyžaduje akcie, ktoré sú financované spoločne v rámci podporných a priemyselných technológií a v rámci príslušných spoločenských výziev. Pôjde o spoločné financovanie verejno-súkromných partnerstiev a partnerstiev s organizáciami občianskej spoločnosti, ktoré sa zameriavajú na rozvoj a využívanie technológií a metód s cieľom riešiť spoločenské výzvy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 49 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 1.1 – odsek 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Chronické ochorenia, ako napr. kardiovaskulárne choroby, rakovina, cukrovka, neurologické a duševné choroby, nadváha a obezita a rôzne funkčné obmedzenia sú hlavnými dôvodmi zdravotných postihnutí, zlého zdravia a predčasného úmrtia a predstavujú značné spoločenské a hospodárske náklady.	Chronické ochorenia, ako napr. kardiovaskulárne choroby, rakovina, cukrovka, reumatické ochorenia a ochorenia podporno-pohybovej sústavy, neurologické a duševné choroby, nadváha a obezita a rôzne funkčné obmedzenia sú hlavnými dôvodmi zdravotných postihnutí, zlého zdravia a predčasného úmrtia a predstavujú značné spoločenské a hospodárske náklady.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 50 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 1.1 – odsek 5
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
V Únii sa kardiovaskulárnym chorobám pripisuje ročne viac ako 2 milióny úmrtí a náklady na hospodárstvo vo výške viac ako 192 mld. EUR, zatiaľ čo rakovina spôsobuje štvrtinu všetkých úmrtí a je najčastejšou príčinou smrti osôb vo veku 45 až 64 rokov. Viac ako 27 miliónov ľudí v Únii trpí cukrovkou a celkové náklady na ochorenia mozgu (vrátane, ale nie výlučne, tých, ktoré majú vplyv na duševné zdravie) sa odhadujú na 800 mld. EUR. Na viaceré z týchto ochorení pôsobia faktory životného prostredia, životného štýlu a spoločensko-hospodárske faktory a odhaduje sa, že tieto faktory spôsobujú až jednu tretinu celosvetovej záťaže chorobami.	V Únii sa kardiovaskulárnym chorobám pripisuje ročne viac ako 2 milióny úmrtí a náklady na hospodárstvo vo výške viac ako 192 mld. EUR, zatiaľ čo rakovina spôsobuje štvrtinu všetkých úmrtí a je najčastejšou príčinou smrti osôb vo veku 45 až 64 rokov. Viac ako 120 miliónov občanov v Únii trpí reumatickými ochoreniami a ochoreniami podporno-pohybovej sústavy a 27 miliónov ľudí v Únii trpí cukrovkou, pričom celkové náklady na ochorenia mozgu (vrátane, ale nie výlučne, tých, ktoré majú vplyv na duševné zdravie) sa odhadujú na 800 mld. EUR a celkové náklady na reumatické ochorenia a ochorenia podporno-pohybovej sústavy na 240 mld. EUR. EUR. Na viaceré z týchto ochorení pôsobia faktory životného prostredia, životného štýlu a spoločensko-hospodárske faktory a odhaduje sa, že tieto faktory spôsobujú až jednu tretinu celosvetovej záťaže chorobami.
Odôvodnenie
Podľa vedeckého výskumu sú reumatické ochorenia a ochorenia podporno-pohybovej sústavy jedným z najzávažnejších chronických ochorení, ktoré postihujú európskych občanov. Okrem iných zdrojov tieto dôkazy poskytuje projekt EUMUSC.NET, ktorý je nepretržitou štúdiou spolufinancovanou Európskou komisiou, ktorá dokazuje, že reumatické ochorenia a ochorenia podporno-pohybovej sústavy sú jedným z najprevládajúcejších a najnákladnejších ochorení vedúcim k zdravotnému postihnutiu. Nesmierne zaťažujú jednotlivcov i spoločnosti v EÚ, najmä s prihliadnutím na to, že sú jedným z hlavných ochorení brániacim starším ľuďom, aby viedli zdravý, aktívny a nezávislý život. Keďže znenie rámcového programu Horizont 2020 môže predurčiť budúci vývoj, pokiaľ ide o uprednostňovanie výskumných oblastí na financovanie, je kľúčové, aby sa hlavné ochorenia súvisiace s prevládajúcimi problémami v spoločnosti primerane a spravodlivo spomenuli.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 51 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 6.2 – odsek 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Ústrednou úlohou tejto výzvy je teda presadzovanie nových spôsobov spolupráce medzi krajinami v Únii a vo svete, ako aj medzi príslušnými výskumnými a inovačnými komunitami. S cieľom posilniť význam všetkých týchto činností pre tvorcov politík, sociálnych a hospodárskych aktérov a občanov sa bude systematicky vykonávať zapájanie občanov a priemyslu, podpora postupov sociálnej a technologickej inovácie, podpora inteligentnej verejnej správy s účasťou občanov, a takisto aj podpora tvorby politík na základe skutočností. V tomto ohľade budú výskum a inovácia predpokladom konkurencieschopnosti európskych odvetví a služieb, najmä v oblasti bezpečnosti, digitálneho rozvoja a ochrany súkromia.	Ústrednou úlohou tejto výzvy je teda presadzovanie nových spôsobov spolupráce medzi krajinami v Únii a vo svete, ako aj medzi príslušnými výskumnými a inovačnými komunitami. S cieľom posilniť význam všetkých týchto činností pre tvorcov politík, sociálnych a hospodárskych aktérov a občanov sa bude systematicky vykonávať zapájanie občanov a priemyslu, podpora postupov sociálnej a technologickej inovácie, podpora inteligentnej verejnej správy s účasťou občanov, a takisto aj podpora tvorby politík na základe skutočností. V tomto ohľade budú výskum a inovácia predpokladom konkurencieschopnosti európskych odvetví a služieb, najmä v oblasti bezpečnosti, digitálneho rozvoja a ochrany súkromia. Úspech realizácie potrebných zmien skutočne závisí od zapojenia verejnosti s vedou a inováciami a ich prínosov. Na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutné sústrediť sa na sociálne aspekty spoločenských problémov, ktoré sa netýkajú len priemyselných subjektov, ale aj výskumných pracovníkov a univerzít, ako aj občianskej spoločnosti a jej organizácií a inštitúcií.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 52 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 6.3.2 – odsek 2 – písmeno c
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
c) zaistiť zapojenie spoločnosti do výskumu a inovácie;	c) zaistiť zapojenie spoločnosti do výskumu a inovácie s cieľom dokázať spojiť vedu so spoločnosťou a vytvoriť vedu pre spoločnosť;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 53 Návrh nariadenia Príloha II – tabuľka
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Orientačný rozpis rozpočtu programu Horizont 2020 je takéto (v mil. EUR):	Orientačný rozpis rozpočtu programu Horizont 2020 je takéto (v mil. EUR):
I Excelentná veda, z čoho:
27818
I Excelentná veda, z čoho:
31,705 %
1. Európska rada pre výskum
15008
1. Európska rada pre výskum

2. Vznikajúce technológie a technológie budúcnosti
3505
2. Vznikajúce technológie a technológie budúcnosti

3. Akcie Marie Curie v oblasti zručností, odborného vzdelávania a profesijného rozvoja
6503
3. Akcie Marie Curie v oblasti zručností, odborného vzdelávania a profesijného rozvoja

4. Európske výskumné infraštruktúry (vrátane elektronických infraštruktúr)
2802
4. Európske výskumné infraštruktúry (vrátane elektronických infraštruktúr)

II Vedúce postavenie priemyslu, z čoho:
20280
II Vedúce postavenie priemyslu, z čoho:
22,544 %
1. Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií*
15580
z čoho 500 na EIT
1. Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií*

2. Prístup k prostriedkom financovania rizika**
4000
2. Prístup k prostriedkom financovania rizika**

3. Inovácie v MSP
700
3. Inovácie v MSP

III Spoločenské výzvy, z čoho:
35888
III Spoločenské výzvy, z čoho:
39,589 %
1. Zdravie, demografické zmeny a blahobyt
9077
z čoho 292 na EIT
1. Zdravie, demografické zmeny a blahobyt

2. Potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo, morský a námorný výskum a ekologické hospodárstvo;
4694
z čoho 150 na EIT
2. Potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo, morský a námorný výskum a ekologické hospodárstvo;

3. Bezpečná, čistá a efektívna energia
6537
z čoho 210 na EIT
3. Bezpečná, čistá a efektívna energia

4. Inteligentná, zelená a integrovaná doprava
7690
z čoho 247 na EIT
4. Inteligentná, zelená a integrovaná doprava

5. Opatrenia v oblasti klímy, efektívnosť z hľadiska zdrojov a suroviny
3573
z čoho 115 na EIT
5. Opatrenia v oblasti klímy, efektívnosť z hľadiska zdrojov a suroviny

6. Inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť
4317
z čoho 138 na EIT
6. Inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť

Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT)
1542 +1652
***
Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT)
3,64 %
Nejadrové priame akcie Spoločného výskumného centra
2212
Nejadrové priame akcie Spoločného výskumného centra
2,521 %
SPOLU
87740
SPOLU
100 %

POSTUP

Názov	Zriadenie rámcového programu pre výskum a inovácie (2014 – 2020) – Horizont 2020
Referenčné čísla	COM(2011)0809 – C7-0466/2011 – 2011/0401(COD)
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi	ITRE 13.12.2011
Výbor, ktorý predložil stanovisko dátum oznámenia na schôdzi	BUDG 13.12.2011
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: dátum vymenovania	Nils Torvalds 2.7.2012
Dátum prijatia	6.9.2012
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	34 2 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Marta Andreasen, Richard Ashworth, Reimer Böge, Zuzana Brzobohatá, Jean Louis Cottigny, Jean-Luc Dehaene, James Elles, Göran Färm, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazábal Rubial, Salvador Garriga Polledo, Jens Geier, Ingeborg Gräßle, Lucas Hartong, Jutta Haug, Monika Hohlmeier, Sidonia Elżbieta Jędrzejewska, Anne E. Jensen, Jan Kozłowski, Alain Lamassoure, Giovanni La Via, George Lyon, Claudio Morganti, Jan Mulder, Juan Andrés Naranjo Escobar, Dominique Riquet, Derek Vaughan, Angelika Werthmann
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Burkhard Balz, Maria Da Graça Carvalho, Edit Herczog, Jürgen Klute, Constanze Angela Krehl, Paul Rübig, Peter Šťastný, Georgios Stavrakakis, Nils Torvalds
Náhradník (čl. 187 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní	Luigi Berlinguer

STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (25.9.2012)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Cristian Silviu Buşoi

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Horizont 2020 sa podľa oznámenia Komisie pripojeného k programu zameriava na plnenie hlavných cieľov iniciatívy Inovácia v Únii, pričom sa sústreďuje na aktuálne spoločenské problémy a posilňuje väzbu medzi výskumom smerom zdola nahor i zhora nadol a komercializáciou. Medzi jeho ďalšie ciele patrí aj ďalšie zjednodušenie a zvýšenie účasti malých a stredných podnikov (MSP). Mnohé spoločenské výzvy sa týkajú výboru ENVI, napríklad klíma, efektívne využívanie zdrojov, čisté energie a doprava, zdravie a bezpečnosť potravín. Spravodajca s potešením víta návrhy Komisie, ale chce viac zdôrazniť niektoré z riešených aspektov.

V tomto stanovisku spravodajca považuje holistický prístup za najlepší spôsob, ako ďalej posilniť priority výboru ENVI. Prvú správu treba tiež chápať ako otvorenie diskusie o tomto komplexnom programe, ktorý má kľúčový význam pre zvýšenie udržateľného a ekologického hospodárskeho rastu v Európskej únii a zároveň podporuje zdravú spoločnosť.

Stanovisko sa zameriava predovšetkým na spoločenské problémy a navrhuje posilniť niektoré aspekty týkajúce sa zdravia, bezpečnosti potravín, klímy a životného prostredia.

Zdravie

Výskum kmeňových buniek prostredníctvom skúmania existujúcich alternatív k embryonálnym kmeňovým bunkám by sa mal vzhľadom na jeho veľký prínos pre oblasť inovačných liečebných postupov, napríklad v regeneratívnej medicíne, naďalej podporovať, pričom treba prihliadať na etické otázky. Osobitný dôraz by sa mal klásť aj na výskum a inovácie v súvislosti s liečbou chorôb. Treba zvýšiť verejnú podporu výskumu a vývoja v oblasti infekcií a zriedkavých chorôb a presadzovať výmenu poznatkov. Hybnou silou financovania inovácií v oblasti zdravia, výskumu a vývoja by mali byť potreby pacientov. Navyše by sa mal primerane financovať výskum, vývoj a inovácie v oblasti environmentálneho zdravia.

Bezpečnosť potravín

Navrhuje sa rozšíriť spoločenské výzvy týkajúce sa bezpečnosti potravín tým, že sa do problematiky zahrnú všetky aspekty bezpečnosti potravín.

Životné prostredie a klíma

Je potrebné pravidelne a efektívne monitorovať rovnováhu medzi ekonomickými, sociálnymi a environmentálnymi aspektmi výskumu a inovácií. Treba posilniť podporu výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Zvýšenie účinnosti energie z obnoviteľných zdrojov môže priniesť zvýšenie jej ekonomickej atraktívnosti z hľadiska boja proti zmene klímy, znižovania našej závislosti od fosílnych palív a podpory nízkouhlíkového hospodárstva.

Horizont 2020 je kľúčový program, ktorý by mohol pomôcť EÚ v ďalšom znižovaní škodlivých emisií plynov a tuhých častíc a ich vplyvu na životné prostredie a zdravie, a to bez akejkoľvek záťaže pre priemysel alebo členské štáty.

Horizontálne otázky

Je potrebné ďalšie prepojenie cieľov hlavných iniciatív Inovácia v Únii a efektívnosť výskumu s Horizontom 2020, preto je táto otázka začlenená do stanoviska. S cieľom získať maximálny úžitok z projektov výskumu, vývoja a inovácie v celej EÚ mala by sa dôkladne sledovať komplementárnosť programu Horizont 2020 s inými fondmi EÚ a národnými fondmi. Okrem toho sa tiež navrhuje ďalšie zvýšenie účasti MSP, ktoré môžu byť hnacím motorom ekologického a udržateľného hospodárskeho rastu. Správa sa venuje aj jednému z dôležitých aspektov ukazovateľov výkonu, ktoré monitorujú plnenie cieľov programu Horizont 2020.

Ďalšie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sa týkajú rozdelenia rozpočtov na výskum a cieľov v inovačnom reťazci, ako aj zjednodušenia boli ponechané na budúcu diskusiu výboru ENVI o programe Horizont 2020.

POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(1) Cieľom Únie je posilňovať svoju vedeckú a technologickú základňu prostredníctvom vytvorenia Európskeho výskumného priestoru (ďalej len „EVP“), v ktorom sa voľne pohybujú výskumníci, vedecké poznatky a technológie, a podporovať zvyšovanie udržateľnosti, konkurencieschopnosti a odolnosti Únie vrátane konkurencieschopnosti jej priemyslu. Na presadzovanie týchto cieľov by Únia mala vykonávať činnosti na realizáciu výskumu, technologického rozvoja a demonštračných činností, mala by podporovať medzinárodnú spoluprácu, šíriť a optimalizovať výsledky a stimulovať odbornú prípravu a mobilitu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 11

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(11) Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inovácie v Európskej únii (ďalej len „Horizont 2020“) sa zameriava na tri priority, a to zvýšenie úrovne vedeckej excelentnosti v Európe s cieľom posilniť postavenie vedeckej základne Únie na svetovej úrovni, podporovanie vedúceho postavenia priemyslu na podporu podnikov vrátane malých a stredných podnikov (MSP) a inovácií, a riešenie spoločenských výziev s cieľom priamo reagovať na výzvy stanovené v stratégii Európa 2020 podporovaním činností, ktoré sa týkajú celého spektra od výskumu až po trh. Horizont 2020 podporuje všetky fázy reťazca inovácií, a predovšetkým činnosti, ktoré sú bližšie k trhu, ako napr. inovačné finančné nástroje, ako aj netechnologickú a sociálnu inováciu, a usiluje sa uspokojiť potreby výskumu širokého spektra politík Únie tak, že kladie dôraz na čo najširšie možné použitie a šírenie poznatkov získaných v rámci podporených činností až po ich komerčné využitie. Priority Horizontu 2020 sú podporované aj prostredníctvom programu na základe Zmluvy o Euratome pre jadrový výskum a odborné vzdelávanie.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 20

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(20) S cieľom prehĺbiť vzťah medzi vedou a spoločnosťou by sa v rámci Horizontu 2020 mali presadzovať zodpovedný výskum a inovácia prostredníctvom aktívnej účasti spoločenských subjektov (výskumníkov, občanov a občianskej spoločnosti, politikov a priemyslu) pri procese výskumu a inovácií najmä prostredníctvom zabezpečenia šírenia rodového rozmeru, podpory vzdelávania v oblasti vedy, zaručenia dodržiavania právnych predpisov pre oblasť etiky a podporou nevyhnutného dodržiavania najvyšších etických noriem v celom svete, zvýšenia prístupnosti a opakovaného využívania výsledkov výskumu financovaného z verejných zdrojov, predovšetkým vedeckých publikácií a údajov, väčšieho sprístupnenia vedeckých poznatkov, zostavovania rámca riadenia, ktorý zodpovedá potrebám a očakávaniam občanov a občianskej spoločnosti a uľahčuje ich účasť na činnostiach programu Horizont 2020.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 20a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(20a) Dostupnosť informačných a komunikačných opatrení, ktoré sa týkajú programu Horizont 2020, vrátane oznámenia o podporených projektoch a výsledkoch si vyžaduje zabezpečenie formátov prístupných pre všetkých. Prístupné formáty okrem iného zahŕňajú veľkú tlač, Braillovo písmo, zrozumiteľný text, audio, video a elektronický formát.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 22

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(22) Horizont 2020 by mal prispieť k zvýšeniu príťažlivosti povolania výskumníka v Únii, najmä v oblasti priemyslu a biomedicínskeho inžinierstva. Primeraná pozornosť by sa mala venovať Európskej charte výskumných pracovníkov a Kódexu správania pre nábor výskumných pracovníkov, spolu s ostatnými príslušnými referenčnými rámcami vymedzenými v spojitosti s Európskym výskumným priestorom, pričom je potrebné dodržiavať ich dobrovoľný charakter.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 22

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 22a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(22a) Horizont 2020 by mal prispieť aj k motivovaniu európskych výskumníkov, aby zostali v Európe, k prilákaniu výskumníkov z celého sveta do Európy a k zlepšeniu príťažlivosti Európy pre najlepších výskumníkov. V tejto súvislosti by sa malo na európskej úrovni uvažovať o koordinovanom a príťažlivom systéme zdaňovania výskumníkov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 23

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(23) Výskumné činnosti financované v rámci Horizontu 2020 by mali byť v súlade s acquis communautaire EÚ v oblasti rovných príležitostí pre mužov a ženy. Horizont 2020 by mal venovať pozornosť excelentnej vede a odbornej kvalifikácii vedeckých a výskumných pracovníkov oboch pohlaví, ktorí sa podieľajú na výskume a inovácii. Aby sa zabezpečilo účinné využívanie financovania z prostriedkov EÚ, hlavným kritériom financovania výskumu z prostriedkov EÚ by mala byť excelentnosť vedeckého projektu a odborná kvalifikácia výskumných pracovníkov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 24

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(24) Pri činnostiach v oblasti výskumu a inovácií podporovaných programom Horizont 2020 by sa mali dodržiavať základné etické zásady. Zohľadňovať by sa mali odôvodnené a pravidelne aktualizované stanoviská Európskej skupiny pre etiku v oblasti vedy a nových technológií, čo predpokladá predchádzajúci transparentný spôsob výberu založený na nezávislosti a vedeckej odbornosti členov Európskej skupiny. Pri výskumných činnostiach by sa mal zohľadňovať aj článok 13 ZFEÚ a malo by sa obmedziť využívanie zvierat na výskum a testovanie s cieľom úplne nahradiť využívanie zvierat, a to aj prostredníctvom strategického rozvoja, integrácie a využívania inovačných nástrojov a technológií, ktoré nevyužívajú zvieratá. Všetky činnosti by sa mali vykonávať pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí v súlade s článkom 168 ZFEÚ.

Odôvodnenie

Politický cieľ zníženia a konečného úplného nahradenia využívania zvierat by mal byť prepojený s praktickým prístupom, ktorý bude potrebný na to, aby sa tento cieľ stal realitou.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 25

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(25) Ukázalo sa, že terapie pomocou kmeňových buniek sú obrovským prínosom tým, že vedú k prelomom pri liečení chorôb. Preto by mala Únia naďalej podporovať výskum v tejto oblasti. Európska komisia výslovne nežiada o používanie ľudských embryonálnych kmeňových buniek. Používanie kmeňových buniek, dospelých alebo embryonálnych, vôbec nejakých, závisí od posúdenia vedcov z hľadiska cieľov, ktoré chcú dosiahnuť, a vzťahuje sa naň prísne etické posúdenie. Projekty, ktoré zahŕňajú používanie ľudských embryonálnych kmeňových buniek sa môžu financovať len po riadnom schválení v príslušných členských štátoch. Ak to vnútroštátne právne predpisy povoľujú, malo by sa posúdiť vytvorenie a udržiavanie verejných bánk embryonálnych kmeňových buniek.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 25a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(25a) Komisia by mala aktívne podporovať výskum zameraný na vypracovanie alternatív k výskumu na embryonálnych kmeňových bunkách. Nedávny objav indukovaných pluripotentných kmeňových buniek (IPS) pridal ďalšiu výskumnú líniu k niekoľko rokov otvoreným líniám zameraným na dospelé kmeňové bunky a embryonálne kmeňové bunky, čím dal novú nádej pacientom čakajúcim na liečbu. Komisia by však mala riadne zohľadňovať záujmy vedeckej komunity vo všetkých druhoch výskumu kmeňových buniek, a nie uprednostňovať jeden druh pred druhým, pričom by mala posudzovať aj etické problémy, ktoré so sebou prináša každá kategória kmeňových buniek.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 26

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(26) S cieľom dosiahnuť čo najväčší možný vplyv program Horizont 2020 by mal vytvoriť úzke prepojenia s ostatnými programami Únie v takých oblastiach, ako je zdravie, vzdelávanie, kozmický priestor, životné prostredie, konkurencieschopnosť a MSP, vnútorná bezpečnosť, kultúra a médiá, a s fondmi politiky súdržnosti a politiky rozvoja vidieka, ktoré môžu byť obzvlášť užitočné pri upevňovaní vnútroštátnych a regionálnych kapacít v oblasti výskumu a inovácie v kontexte inteligentných špecializovaných stratégií. Okrem toho by mala byť zabezpečená aj komplementárnosť programu Horizont 2020 a programov financovaných na národnej úrovni. Túto komplementárnosť by mal brať do úvahy aj Európsky dvor audítorov pri posudzovaní plnenia programu Horizont 2020.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 27

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 27a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(27a) S cieľom dosiahnuť čo najväčší vplyv programu Horizont 2020 by sa mala venovať osobitná pozornosť multidisciplinárnym, interdisciplinárnym a transdisciplinárnym prístupom ako nevyhnutným prvkom významného vedeckého pokroku. Prelomové úspechy vo vede sa často vyskytujú na hraniciach alebo na priesečníkoch disciplín a poznatkov. Okrem toho zložitosť problémov a výziev Európy si vyžaduje riešenia, ktoré možno nájsť iba na základe spolupráce viacerých disciplín a spoločenských subjektov.

Odôvodnenie

Pre pokrok vo vede a inovácii je veľmi dôležitý multidisciplinárny, interdisciplinárny a transdisciplinárny prístup. Zložitosť súčasných problémov často nemožno riešiť iba vedeckou disciplínou alebo prístupom výskumníkov. V dôsledku toho sú pravidelne potrebné spoločné ciele alebo spoločné kognitívne štruktúry medzi disciplínami a spoločenskými subjektmi, aby sa našli a vypracovali najlepšie riešenia. Program Horizont 2020 by preto mal nielen predpokladať, ale aj podporovať multidisciplinárnu a interdisciplinárnu spoluprácu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 30

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 30a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(30a) Účasť výskumných tímov na rozličných projektoch by sa mala pokladať za posilnenie kvality a možnosť medzinárodnej spolupráce.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 32

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(32) Európska rada uznala 4. februára 2011 potrebu nového prístupu k vytvoreniu empiricky podloženej stratégie riadenia rizika ako súčasť stratégie financovania výskumu z prostriedkov Únie. Rada vtedy požiadala o novú rovnováhu, pokiaľ ide o vzťah medzi dôverou a kontrolou a medzi podstupovaním rizika a vyhýbaním sa mu. Európsky parlament vo svojom uznesení z 11. novembra 2010 o zjednodušení realizácie rámcových programov pre výskum vyzval k pragmatickému posunu smerom k administratívnemu a finančnému zjednodušeniu a uvádza sa v ňom, že riadenie financovania európskeho výskumu by malo viac vychádzať z prístupu založeného na dôvere a vo väčšej miere tolerovať riziko vo vzťahu k výskumníkom. V predbežnej hodnotiacej správe o siedmom rámcovom programe pre výskum (2007 – 2013) sa konštatuje, že na dosiahnutie podstatného pokroku pri zjednodušených postupoch, ktoré dokazujú dôveru Únie vo výskumníkov a podporujú ich pri podstupovaní rizík nevyhnutných na urýchlenie vedeckého a technologického pokroku, treba zaujať radikálnejší prístup.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 35

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(35) Účinné riadenie výkonnosti, ktorého súčasťou je hodnotenie a monitorovanie, si vyžaduje vytvorenie osobitných spoločných európskych ukazovateľov výkonu, ktoré možno merať priebežne; sú realistické a zároveň odzrkadľujú logiku intervencie a vyhovujú príslušnému poradiu cieľov a činností. Mali by sa zaviesť primerané mechanizmy koordinácie medzi vykonávaním a monitorovaním programu Horizont 2020 a monitorovaním pokroku, výsledkov a fungovania Európskeho výskumného priestoru.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Týmto nariadením sa zriaďuje rámcový program pre výskum a inovácie (2014 – 2020) – Horizont 2020 (ďalej len „Horizont 2020“) a ustanovuje sa rámec upravujúci podporu Únie pre činnosti v oblasti výskumu a inovácie a podporujúci lepšie využívanie spoločenského, hospodárskeho a priemyselného potenciálu politík v oblasti inovácie, výskumu a technického rozvoja.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20

Návrh nariadenia

Článok 2 – odsek 1 – písmeno ea (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(ea) „výskumné infraštruktúry (VI)“ sú zariadenia, zdroje, organizačné systémy a služby, ktoré výskumné komunity využívajú pri vykonávaní výskumu a inovácií v príslušných odboroch. Podľa potreby sa môžu použiť aj v iných oblastiach, nielen vo výskume, napr. vo vzdelávaní alebo verejných službách. Patrí sem hlavné vedecké vybavenie (alebo súbory nástrojov); zdroje poznatkov, akými sú zbierky, archívy alebo vedecké údaje; elektronické infraštruktúry, ako sú dáta, počítačové vybavenie a softvérové systémy, komunikačné siete a systémy na podporu otvorenosti a digitálnej dôvery; každá iná infraštruktúra jedinečnej povahy, ktorá je podstatná na dosiahnutie excelentnosti vo výskume a inovácii.

Odôvodnenie

Aby sa zabezpečilo spoločné vymedzenie týkajúce sa koncepcie infraštruktúry, do legislatívneho dokumentu je potrebné zahrnúť používaný koncept, ktorý rozširuje tradičnú interpretáciu spojenú s budovami a fyzickými investíciami.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21

Návrh nariadenia

Článok 2 – odsek 1 – písmeno eb (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(eb) „transeurópsky prenos technológií“ znamená prenos vedeckých výsledkov a technológií medzi verejnými a súkromnými subjektmi, ktoré majú sídlo v rozličných členských štátoch EÚ.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22

Návrh nariadenia

Článok 2 – odsek 1 – písmeno ec (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(ec) „inteligentná špecializácia“ znamená koncepciu rozvoja politiky Európskej únie v oblasti výskumu, vývoja a inovácií. Cieľom inteligentnej špecializácie je podporovať efektívne a účinné využitie verejných investícií na základe synergie medzi štátmi a regiónmi a posilnenia ich inovačnej kapacity. Stratégiu inteligentnej špecializácie vymedzuje viacročný strategický program zameraný na rozvoj funkčného vnútroštátneho alebo regionálneho systému výskumných inovácií.

Odôvodnenie

Inteligentnú špecializáciu musia vykonávať regióny pri identifikácii vlastných kapacít a tvorbe svojich budúcich regionálnych strategických programov. Je to požiadavka zdola nahor, ktorá umožňuje prenos prostriedkov zo štrukturálnych fondov do programu Inovácia a Horizont 2020.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23

Návrh nariadenia

Článok 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Horizont 2020 hrá ústrednú úlohu pri realizácii stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a jej hlavných iniciatív Inovácia v Únii a Európa efektívne využívajúca zdroje tak, že poskytuje spoločný strategický rámec na financovanie výskumu a inovácií Únie, a teda funguje ako prostriedok na využívanie súkromných investícií, prenos výsledkov výskumu na všetky úrovne vzdelávania, podporu rastu malých a stredných podnikov, vytváranie nových pracovných príležitostí, lepšieho zdravia a výsledkov v oblasti zdravia, na vytváranie viacerých inovácií vďaka výskumu a zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti, hospodárskeho rozvoja a odolnosti, sociálnej inklúzie a priemyselnej konkurencieschopnosti Európy vďaka efektívnemu riadeniu zdrojov a energií, ako aj nízkouhlíkovému hospodárstvu. Hlavným nástrojom pri dosahovaní týchto cieľov by mal byť transeurópsky prenos technológií.

Odôvodnenie

Veľmi dôležitou hlavnou iniciatívou stratégie Európa 2020 je vzdelávanie. Je základným nástrojom európskej sily. Preto by mal byť zahrnutý prenos poznatkov z vedy do vzdelávacích programov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24

Návrh nariadenia

Článok 5 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1. Horizont 2020 prispieva k budovaniu hospodárstva založeného na znalostiach a inováciách v celej Únii využitím dostatočných dodatočných finančných prostriedkov na výskum rozvoj a inovácie. Pritom podporuje realizáciu stratégie Európa 2020 a ostatných politík Únie, ako aj dokončenie a fungovanie Európskeho výskumného priestoru (EVP). Príslušné ukazovatele výkonnosti sú uvedené v úvode prílohy I.

1. Horizont 2020 prispieva k hospodárskemu rastu budovaním nízkouhlíkového hospodárstva efektívne využívajúceho zdroje, založeného na znalostiach a inováciách v celej Únii využitím dostatočných dodatočných finančných prostriedkov na výskum, rozvoj a inovácie. Pritom podporuje realizáciu stratégie Európa 2020, jej hlavných iniciatív Inovácia v Únii a Európa efektívne využívajúca zdroje a ostatných politík Únie, ako aj dokončenie a fungovanie Európskeho výskumného priestoru (EVP). Príslušné ukazovatele výkonnosti sú uvedené v úvode prílohy I.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25

Návrh nariadenia

Článok 5 – odsek 1a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1a. Týmto nariadením sa nefinancuje vývoj geneticky modifikovaných organizmov na zámerné uvoľnenie do životného prostredia, potravín alebo krmív a súvisiace výskumné činnosti a infraštruktúry.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26

Návrh nariadenia

Článok 5 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno c – bod ia (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(ia) Poznanie, veda a technika. Biologické vedy, zdravie, zem, životné prostredie, prírodné zdroje a bezpečnosť potravín.

Odôvodnenie

Rozdiel medzi technológiami, technickými vedami, výskumom ľudských a sociálnych potrieb.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27

Návrh nariadenia

Článok 5 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno c – bod iia (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(iia) Spoločenské, hospodárske a humanitné vedy. Demografické problémy, vzdelávanie, územné otázky, riadenie, kultúra, digitálny obsah, humanitné vedy, kultúrne dedičstvo a tradičné oblasti poznania.

Odôvodnenie

Je potrebné upozorniť na význam tradičných oblastí poznania ako spôsobu prispôsobenia sa celosvetovým zmenám.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28

Návrh nariadenia

Článok 6

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1. Finančné krytie na vykonávanie Horizontu 2020 je XXX miliónov, z čoho sa maximálne 98,2 % pridelí na činnosti podľa hlavy XIX Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

2. Suma na činnosti podľa hlavy XIX ZFEÚ sa rozdelí medzi priority uvedené v článku 5 ods. 2 takto:

(a) excelentná veda – 27 818 miliónov EUR;

(a) excelentná veda – 29 %;

(b) vedúce postavenie priemyslu – 20 280 miliónov EUR;

(b) vedúce postavenie priemyslu – 25,2 %;

Maximálna celková výška finančného príspevku Únie z Horizontu 2020 na nejadrové priame akcie Spoločného výskumného centra je 2 212 miliónov EUR.

Maximálna celková výška finančného príspevku Únie z Horizontu 2020 na nejadrové priame akcie Spoločného výskumného centra je 2,5 % z celkového rozpočtu.

(...)

Európsky inovačný a technologický inštitút sa financuje prostredníctvom maximálneho príspevku z Horizontu 2020 vo výške 3 194 EUR ako sa uvádza v prílohe II. Prvé pridelenie 1 542 miliónov EUR sa Európskemu inovačnému a technologickému inštitútu poskytne na činnosti podľa hlavy XVII Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Druhé pridelenie až do výšky 1 652 miliónov EUR sa poskytne po vykonaní preskúmania uvedeného v článku 26 ods. 1. Táto dodatočná suma sa poskytne na pomernom základe, ako sa uvádza v prílohe II, zo sumy určenej na špecifický cieľ „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ v rámci priority vedúceho postavenia priemyslu uvedenej v odseku 2 písm. b) a zo sumy určenej na prioritu spoločenských výziev uvedenú v odseku 2 písm. c).

Európsky inovačný a technologický inštitút sa financuje prostredníctvom maximálneho príspevku z Horizontu 2020 vo výške 3 % z celkového rozpočtu stanoveného v prílohe II.

Toto financovanie v dvoch viacročných prideleniach sa vzťahuje na:

(b) v rámci druhého pridelenia: prebiehajúci vývoj v ZIS, ktoré už boli spustené, a počiatočný kapitál na spustenie tretej vlny troch nových ZIS.

Druhé pridelenie sa dá k dispozícii po preskúmaní uvedenom v článku 26 ods. 1 s prihliadnutím predovšetkým na:

(a) dohodnuté načasovanie vytvorenia tretej vlny ZIS;

(b) plánované finančné potreby existujúcich ZIS na základe ich vlastného vývoja;

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29

Návrh nariadenia

Článok 7 – odsek 1 – písmeno b – bod iii

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(iii) majú blízke hospodárske a geografické prepojenie s Úniou;

(iii) majú úzke politické, hospodárske a geografické vzťahy s Úniou;

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30

Návrh nariadenia

Článok 7 – odsek 1 – písmeno b – bod iiia (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(iiia) majú právny poriadok inšpirovaný demokratickými zásadami a efektívnu verejnú správu;

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 31

Návrh nariadenia

Článok 12 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1. Pri vykonávaní programu Horizont 2020 sa zohľadňuje poradenstvo a vstupné údaje poskytované: poradenskými skupinami nezávislých odborníkov na vysokej úrovni zriadenými Komisiou; štruktúrami na udržiavanie dialógu v rámci medzinárodných vedecko-technologických dohôd; činnosťami orientovanými na budúcnosť; cielenými verejnými konzultáciami a transparentnými a interaktívnymi procesmi, ktoré zabezpečujú podporu zodpovedného výskumu a inovácie.

1. Pri realizácii programu Horizont 2020 sa zohľadňuje poradenstvo a vstupné údaje poskytované: poradenskými skupinami nezávislých odborníkov na vysokej úrovni zriadenými Komisiou; neziskovými platformami občianskej spoločnosti; štruktúrami na udržiavanie dialógu v rámci medzinárodných vedecko-technických dohôd; zástupcami priemyslu (najmä v prípade energeticky náročných priemyselných odvetví); činnosťami orientovanými na budúcnosť; cielenými verejnými konzultáciami (napr. s organizáciami pacientov v prípade výskumu v zdravotníctve); aktívnymi konzultáciami s organizáciami zdravotne postihnutých osôb a transparentnými a interaktívnymi procesmi, ktoré zabezpečujú podporu zodpovedného výskumu a inovácie.

Odôvodnenie

Aby sa uskutočňoval výskum, ktorý je užitočný a zmysluplný pre spoločnosť, je dôležité, aby boli do rozhodovacieho procesu v rámci programu Horizont 2020 v plnej miere zapojené aj osoby so zdravotným postihnutím a ich zastupujúce organizácie. Je to rozhodujúce, ak chceme zabezpečiť, že výskum v Európe bude prinášať výsledky zodpovedajúce potrebám spoločnosti a občanov, a to najmä zdravotne postihnutých osôb. Momentálne sa neuvádza požiadavka zapojenia zdravotne postihnutých osôb a ich zastupujúcich organizácií do výskumu v rámci programu Horizont 2020 a tento návrh by sa mal doplniť a pozmeniť uvedeným spôsobom.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 32

Návrh nariadenia

Článok 12 – odsek 1a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1a. Komisia vytvorí platformy na dialóg medzi zástupcami občianskej spoločnosti a výskumníkmi, aby sa zabezpečil spoločenský význam potrieb a priorít výskumu stanovených s ohľadom na spoločenské výzvy.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 33

Návrh nariadenia

Článok 13 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1. Medzi osobitnými prioritami Horizontu 2020 a v ich rámci sa vytvoria prepojenia a rozhrania. V tomto ohľade sa mimoriadna pozornosť venuje vývoju a uplatneniu kľúčových podporných a priemyselných technológií, prepájaniu objavov s ich trhovým využitím, interdisciplinárnemu výskumu a inováciám, sociálno-ekonomickým a humanitným vedám, systematickému prístupu k priestorovým, urbanistickým a územným otázkam, zmene klímy, zdravým moriam a oceánom a udržateľnému rozvoju, podpore fungovania a vytvárania Európskeho výskumného priestoru, rozvoju výskumu v oblasti európskych právnych systémov, spolupráci s tretími krajinami, eticky zodpovednému výskumu a inovácii vrátane rešpektovania rovnosti príležitostí pre mužov a ženy v oblasti výskumu, inkluzívnemu riadeniu výskumu, participatívnemu výskumu, k zvýšeniu príťažlivosti povolania výskumníka pre obe pohlavia a uľahčeniu cezhraničnej a medzisektorovej mobility výskumníkov.

Odôvodnenie

V programe úplne chýba územný a priestorový rozmer (využívanie pôdy, regióny a mestá). Ide o kľúčovú a ústrednú súčasť spoločenských výziev a musí sa stať súčasťou všetkých opatrení.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 34

Návrh nariadenia

Článok 13 – odsek 1a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1a. Komisia v rámci pravidelného monitorovania a hodnotenia programu Horizont 2020 posudzuje nielen hospodárske otázky, ale aj otázky týkajúce sa spoločnosti, etiky a udržateľnosti a hodnotenia špecifických vedeckých programov, aby sa zabezpečilo riadne zohľadňovanie prierezových otázok pri realizácii programu Horizont 2020.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 35

Návrh nariadenia

Článok 14 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Horizont 2020 sa realizuje tak, aby sa zabezpečilo, že podporované priority a akcie budú reagovať na meniace sa potreby a zohľadňovať vývoj vedy, technológií, inovácií, trhov a spoločnosti, keď inovácia zahŕňa podnikateľské, organizačné a sociálne aspekty, a prenášať výsledky vedy na všetky úrovne vzdelávania a odbornej prípravy.

Odôvodnenie

Ak chce mať Európa konkurencieschopnú odbornú prípravu a konkurencieschopné vzdelávanie, potrebujeme prenášať výsledky výskumu do vzdelávacích programov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 36

Návrh nariadenia

Článok 14a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Článok 14 a

Zodpovedný výskum a inovácia

Horizont 2020 aktívne podporuje zodpovedný výskum a inováciu, aby sa zaručil harmonický a efektívny vzťah medzi vedou a spoločnosťou. Znamená to presadzovanie rámca riadenia, ktorý podporuje spoluprácu spoločenských subjektov počas celého procesu výskumu a inovácie s cieľom lepšieho zladenia tohto procesu, ako aj jeho výsledkov a vplyvov s očakávaniami, potrebami a hodnotami spoločnosti. Tento rámec riadenia zahŕňa predovšetkým:

(a) zabezpečenie účinného verejného zapojenia na zlepšenie výskumu a inovácie vrátane participatívneho výskumu, kde sa spoločenské subjekty spolupodieľajú na tvorbe znalostí s cieľom reagovať na potreby spoločnosti;

(b) presadzovanie rodového rozmeru uvedeného v článku 15;

(d) poskytovanie potrebných znalostí a nástrojov budúcim vedcom a ostatným spoločenským subjektom počas vzdelávacieho procesu na plnohodnotné zapojenie do procesu výskumu a inovácie a prevzatie zodpovednosti za tento proces;

(e) zabezpečenie súladu s etickými zásadami podľa článku 16 ods. 1.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 37

Návrh nariadenia

Článok 15 – názov

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Rodová rovnosť

Rovnaké príležitosti pre mužov a ženy v oblasti výskumu

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 38

Návrh nariadenia

Článok 15 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Horizont 2020 zabezpečuje účinné presadzovanie rodovej rovnosti a rodového rozmeru v obsahu výskumu a inovácií.

Horizont 2020 musí pri podpore rovnakých príležitostí pre mužov a ženy v obsahu výskumu a inovácií rešpektovať vedeckú excelentnosť a odbornú kvalifikáciu výskumného personálu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 39

Návrh nariadenia

Článok 15a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Článok 15 a

Rovnosť výskumníkov

Horizont 2020 prispieva k atraktívnosti kariéry výskumníkov v celej Európe. Preto sa realizuje tak, aby podporoval vytvorenie jednotného trhu pre výskumníkov, a to najmä zabezpečením vhodných mechanizmov na zmenšovanie rozdielov v odmeňovaní výskumníkov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 40

Návrh nariadenia

Článok 16 – odsek 1 – pododsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Všetky výskumné a inovačné činnosti programu Horizont 2020 musia byť v súlade s etickými zásadami a príslušnými právnymi predpismi jednotlivých štátov, Únie a medzinárodnými právnymi predpismi vrátane Charty základných práv Európskej únie a Európskeho dohovoru o ľudských právach, jeho dodatkových protokolov, ako aj Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Výskumné činnosti takisto zohľadňujú článok 13 ZFEÚ a obmedzujú využívanie zvierat vo výskume a pri testovaní, pričom konečným cieľom je úplne nahradiť využívanie zvierat aj prostredníctvom strategického rozvoja, integrácie a využívanie inovačných nástrojov a technológií, ktoré nevyužívajú zvieratá.

Odôvodnenie

Európska únia uzavrela 23. decembra 2010 Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý nadobudol účinnosť 22. januára 2011. Ide o prvú zmluvu o ľudských právach, ktorú uzavrela EÚ, a všetky politiky a legislatívne akty EÚ by mali byť v súlade s týmto medzinárodným dohovorom.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 41

Návrh nariadenia

Článok 16 – odsek 1 – pododsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Osobitná pozornosť sa musí venovať zásade proporcionality, právu na súkromie, právu na ochranu osobných údajov, právu na fyzickú a mentálnu nedotknuteľnosť osoby, právu na nediskrimináciu a potrebe zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí.

Osobitná pozornosť sa musí venovať zásade proporcionality, právu na súkromie, právu na ochranu osobných údajov, právu na fyzickú a mentálnu integritu osoby, právu na nediskrimináciu na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo vierovyznania, zdravotného postihnutia, veku a potrebe zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 42

Návrh nariadenia

Článok 16 – odsek 3 – písmeno a

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(a) výskumná činnosť zameraná na klonovanie ľudí na reprodukčné účely;

(a) výskumná činnosť zameraná na klonovanie ľudí na reprodukčné, terapeutické alebo vedecké účely;

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 43

Návrh nariadenia

Článok 16 – odsek 3 – písmeno ca (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(ca) výskum, pri ktorom sa spôsobuje veľké utrpenie stavovcom;

Odôvodnenie

EÚ by nemala financovať výskum spôsobujúci veľké utrpenie stavovcom.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 44

Návrh nariadenia

Článok 16 – odsek 3 – písmeno cb (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(cb) výskumné činnosti zahrnujúce ostatné primáty (okrem človeka) chytené v prirodzenom prostredí alebo ich prvú generáciu (F1);

Odôvodnenie

EÚ by nemala financovať výskum zahrnujúci ostatné primáty (okrem človeka) chytené v prirodzenom prostredí alebo ich prvú generáciu (F1).

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 45

Návrh nariadenia

Článok 16 – odsek 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

4. Výskumné činnosti zamerané na rozvoj a zlepšenie liečby založené na používaní ľudských kmeňových buniek sa budú podporovať. Financovanie výskumu všetkých druhov ľudských kmeňových buniek vrátane embryonálnych kmeňových buniek sa môže financovať v závislosti od obsahu vedeckého návrhu a právneho rámca zapojených členských štátov. Na výskumné účely sa ľudské embryonálne kmeňové bunky musia získavať z prebytočných embryí z oplodnenia in vitro, ktoré nie sú potrebné na reprodukciu. Okrem toho Horizont 2020 podporí výskumné činnosti zamerané na vypracovanie alternatív ľudských embryonálnych kmeňových buniek.

Financovanie sa neposkytuje na výskumné činnosti, ktoré sú zakázané vo všetkých členských štátoch. V členskom štáte sa nefinancuje nijaká činnosť, ak je zakázaná.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 46

Návrh nariadenia

Článok 17 – názov

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Komplementárnosť s ostatnými programami Únie

Komplementárnosť s ostatnými programami Únie a národnými programami

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 47

Návrh nariadenia

Článok 17

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Horizont 2020 sa vykonáva spôsobom, ktorý dopĺňa ostatné finančné programy Únie vrátane štrukturálnych fondov.

Horizont 2020 sa realizuje spôsobom, ktorý dopĺňa ostatné finančné programy Únie a národné finančné programy vrátane spoločných fondov riadenia, ako sú kohézny fond a štrukturálne fondy a program pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME). Na tento účel vytvorí Komisia vhodné nástroje, pomocou ktorých sa bude posudzovať komplementárnosť. Európsky dvor audítorov pri posudzovaní plnenia programu Horizont 2020 vo svojej výročnej správe pre udelenie absolutória predkladanej Európskemu parlamentu, vezme tiež do úvahy zásadu komplementárnosti.

Odôvodnenie

V záujme zabezpečenia efektivity výdavkov Únie na výskum a inovácie, a hoci synergia s inými programami Únie je vítaná a žiaduca, je potrebné zabrániť duplicite zabezpečením lepšej koordinácie medzi týmito programami a Horizontom 2020. Komisia by preto mala zabezpečiť túto koordináciu v procese realizácie.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 48

Návrh nariadenia

Článok 17a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Článok 17a

Strategická koordinácia

Komisia v rámci programu Horizont 2020 v prípade potreby zabezpečuje strategickú koordináciu činností v oblasti výskumu a inovácií tým, že vytvorí odvetvové riadiace výbory zložené z popredných výskumníkov, ktoré budú poskytovať poradenstvo pri určovaní priorít.

Odôvodnenie

Treba zabezpečiť strategickú koordináciu najmä v oblastiach, ako napríklad zdravotná starostlivosť, kde inovačné cykly trvajú veľmi dlho, dokonca dlhšie než programové obdobie súčasného programu. Komisia môže pri určovaní priorít financovania v rámci programu Horizont 2020 spolupracovať s poprednými výskumníkmi.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 49

Návrh nariadenia

Článok 18 – odsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

3. Očakáva sa, že integrovaný prístup stanovený v odsekoch 1 a 2 bude viesť k približne 20 % celkového kombinovaného rozpočtu na osobitný cieľ „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ a na prioritu „Spoločenské výzvy“ poskytnutého malým a stredným podnikom.

Odôvodnenie

Malé a stredné podniky najviac potrebujú podporu pri financovaní svojich inovačných aktivít. Väčšia časť rozpočtu by preto mala ísť im.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 50

Návrh nariadenia

Článok 19 – odsek 3 – písmeno a

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(a) pridaná hodnota akcie na úrovni Únie;

(a) pridaná hodnota akcie na úrovni Únie, a to najmä transeurópskeho charakteru;

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 51

Návrh nariadenia

Článok 19 – odsek 3a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

3a. Verejno-súkromné partnerstvá sa budú financovať prostredníctvom otvorených a súťažných výziev na predkladanie návrhov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 52

Návrh nariadenia

Článok 19 – odsek 3 – písmeno ea (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(ea) pomoc pri vytváraní a posilňovaní sietí združení výskumníkov, pacientov a zainteresovaných subjektov s cieľom zlepšiť vzťahy a výmenu medzi nimi, príslušnými odvetviami, inštitúciami a občianskou spoločnosťou.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 53

Návrh nariadenia

Článok 21 – odsek 1 – písmeno c

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(c) podporovať ciele vonkajšej a rozvojovej politiky Únie dopĺňajúce vonkajšie a rozvojové programy a prispievať k medzinárodným záväzkom, ako je naplnenie miléniových rozvojových cieľov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 54

Návrh nariadenia

Článok 21 – odsek 2 – pododsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Vykonávajú sa cielené akcie zamerané na podporu spolupráce s konkrétnymi tretími krajinami alebo skupinami tretích krajín, ktoré vychádzajú zo spoločných záujmov a vzájomného prospechu s prihliadnutím na ich vedecké a technické kapacity a trhové príležitosti a na rozsah očakávaného vplyvu. Tieto akcie zahŕňajú najmä akcie určené na posilňovanie výskumnej kapacity rozvojových krajín a spoluprácu so zameraním na ich osobitné potreby v oblastiach ako zdravotníctvo, vrátane výskumu zanedbaných chorôb, poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo a ochrana životného prostredia, realizované za finančných podmienok, ktoré sú prispôsobené kapacitám týchto krajín.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 55

Návrh nariadenia

Článok 22 – odsek 3 – písmeno a

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(a) iniciatívy zamerané na rozšírenie informovanosti a uľahčenie prístupu k financovaniu v rámci Horizontu 2020, najmä pre nedostatočne zastúpené regióny alebo typy účastníkov;

(a) iniciatívy zamerané na rozšírenie informovanosti a uľahčenie prístupu k financovaniu v rámci Horizontu 2020, najmä pre nedostatočne zastúpené regióny alebo typy účastníkov vrátane zdravotne postihnutých výskumníkov a účastníkov;

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 56

Návrh nariadenia

Článok 22 – odsek 3 – písmeno aa (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(aa) Služba CORDIS ako digitálny nástroj by sa mala zrevidovať a reformovať jasnejším a flexibilnejším spôsobom, aby sa zjednodušil prístup k informáciám a vytvoril nástroj obsahujúci všetky informácie, ktoré požaduje výskumné spoločenstvo, a to so zreteľom na potrebu transparentnosti. Nová služba CORDIS by mala byť pripravená do konca júna roku 2013.

Odôvodnenie

CORDIS je v súčasnosti jedným z najkomplexnejších a najzložitejších programov. Ak chceme uľahčiť prístup spoločnosti, výskumníkov a podnikov k informáciám, je potrebné preskúmať program, rozšíriť informácie a uľahčiť prístup k všetkým návrhom a dotáciám.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 57

Návrh nariadenia

Článok 22 – odsek 3 – písmeno e

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(e) iniciatívy na podporu dialógu a diskusie s verejnosťou o otázkach súvisiacich s vedou, technológiami a inováciami, ktoré sa uskutočňujú za účasti akademickej obce, a využitia sociálnych médií a iných inovačných technológií a metodík, predovšetkým v záujme zvýšenia všeobecného povedomia o prínose výskumu a inovácií v oblasti spoločenských úloh.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 58

Návrh nariadenia

Článok 25 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1. Komisia monitoruje každoročne vykonávanie Horizontu 2020, jeho osobitného programu a činností Európskeho inovačného a technologického inštitútu. Zahŕňa to informácie o prierezových témach ako udržateľnosť, efektívne využívanie zdrojov a zmena klímy vrátane informácií o výške výdavkov súvisiacich s ochranou klímy.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 59

Návrh nariadenia

Článok 25 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1. Komisia monitoruje každoročne vykonávanie Horizontu 2020, jeho osobitného programu a činností Európskeho inovačného a technologického inštitútu. Zahŕňa to informácie a ukazovatele o prierezových témach ako zodpovedný výskum a inovácia, ako aj udržateľnosť a zmena klímy, morský a námorný výskum vrátane informácií o výške výdavkov súvisiacich s ochranou klímy.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 60

Návrh nariadenia

Článok 25 – odsek 1a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 61

Návrh nariadenia

Článok 25 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

2. Komisia podáva správy o tomto monitorovaní a šíri jeho výsledky.

2. Komisia o tomto monitorovaní podáva každoročne správy, vrátane Parlamentu a Rade, a šíri jeho výsledky.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 62

Návrh nariadenia

Článok 25a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(25a) Komisia by mala aktívne podporovať výskum zameraný na vypracovanie alternatív výskumu embryonálnych kmeňových buniek. Nedávny objav indukovaných pluripotentných kmeňových buniek (IPS) pridal ďalšiu výskumnú líniu popri líniách existujúcim už viacero rokov zameraných na dospelé a embryonálne kmeňové bunky, čím dal novú nádej pacientom čakajúcim na liečbu. Komisia by však mala riadne zohľadňovať záujmy vedeckej komunity vo všetkých druhoch výskumu kmeňových buniek, a nie uprednostňovať jeden druh pred druhým, pričom by mala posudzovať aj etické problémy, ktoré so sebou prináša každá kategória kmeňových buniek.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 63

Návrh nariadenia

Článok 26 – odsek 1 – písmeno a

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

vypúšťa sa

(ii) dohodnuté načasovanie vytvorenia tretej vlny znalostných a inovačných spoločenstiev a plánované finančné potreby existujúcich ZIS na základe ich vlastného vývoja a

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 64

Návrh nariadenia

Príloha I – odsek 7a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Nový nástroj: realizácia jasného programu na prenos vedy, výskumu a inovácií do obsahu vzdelávania na všetkých úrovniach, ako aj na prispôsobenie technológií na používanie.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 65

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II Priorita „Vedúce postavenie priemyslu“ – písmeno a

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(a) Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií poskytne podporu vyhradenú pre výskum, vývoj a demonštračné činnosti v oblasti IKT, nanotechnológií, moderných materiálov, ekologických inovácií, biotechnológií, modernej výroby a spracovania a kozmického priestoru. Dôraz sa bude klásť na vzájomné pôsobenie a zbližovanie v rámci rôznych technológií a medzi nimi.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 66

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III Priorita „Spoločenské výzvy“ – odsek 1 – písmeno b

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(b) potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo, morský a námorný výskum a biohospodárstvo;

(b) potravinová bezpečnosť, kvalita a bezpečnosť potravín, udržateľné poľnohospodárstvo, morský a námorný výskum a biohospodárstvo;

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 67

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III Priorita „Spoločenské výzvy“ – odsek 1 – písmeno e

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(e) opatrenia v oblasti klímy, efektívnosť z hľadiska zdrojov a suroviny;

(e) opatrenia v oblasti klímy a vody, efektívnosť z hľadiska zdrojov, udržateľné využívanie surovín;

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 68

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III Priorita „Spoločenské výzvy“ – odsek 2a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

V rámci každej spoločenskej úlohy sa transparentným a participatívnym spôsobom stanovia priority a ciele výskumu vyváženým zapojením aktérov vrátane vedeckej obce, výskumníkov (aj z menších výskumných organizácií), verejného sektora, súkromného sektora a najmä malých a stredných podnikov, organizácií občianskej spoločnosti a iných zainteresovaných subjektov podľa potreby; Komisia zavedie konkrétne platformy na dialóg medzi občanmi a organizáciami občianskej spoločnosti s aktérmi z odvetvia vedy v oblasti výskumných priorít v rámci spoločenských úloh.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 69

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III Priorita „Spoločenské výzvy“ – odsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Sociálne a humanitné vedy, ako aj integrácia občianskej spoločnosti sú neoddeliteľnou súčasťou činností na riešenie všetkých úloh. Sprievodný vývoj týchto odborov sa okrem toho podporuje v rámci osobitného cieľa Inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť. Podpora sa zameria aj na poskytnutie silnej základne podkladov na tvorbu politiky na medzinárodnej úrovni, úrovni Únie, vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Vzhľadom na celosvetovú povahu mnohých úloh je súčasťou všetkých úloh strategická spolupráca s tretími krajinami. Okrem toho sa v rámci osobitného cieľa Inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť poskytuje prierezová podpora medzinárodnej spolupráci.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 70

Návrh nariadenia

Príloha I – časť I – bod 2.1 – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Osobitným cieľom je podpora radikálne nových technológií s použitím novátorských a vysoko rizikových nápadov, ktoré stoja na vedeckých základoch, vrátane rozširovania znalostí o vývine ľudských ochorení a toxicity a využívania výpočtových nástrojov a technológií v oblasti bunkového a genetického výskumu relevantných pre ľudí v stratégiách zdravotníckeho výskumu EÚ a hodnotení rizika, stanovením a využitím príležitostí, ktoré budú mať pre občanov, hospodárstvo a spoločnosť dlhodobý prínos, a to poskytovaním pružnej podpory na interdisciplinárny spoločný výskum rôzneho rozsahu, ktorý je orientovaný na ciele, a zavedením inovačných výskumných postupov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 71

Návrh nariadenia

Príloha I – časť I – bod 2.3 – odsek 2 – písmeno a

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(a) Pestovaním nových myšlienok (FET otvorený) program FET podporuje vznikajúci výskum v oblasti vedy a techniky, ktorý skúma nové základy radikálne nových technológií budúcnosti prostredníctvom spochybňovania súčasných paradigiem, ako napríklad využívanie zvieracích modelov v biomedicínskom výskume alebo na testovanie nepriaznivého vplyvu chemikálií na ľudské zdravie, a otvárania neprebádaných oblastí. Vďaka výberovému postupu zdola nahor široko otvorenému všetkým výskumným myšlienkam sa vytvára rôznorodé portfólio zacielených projektov. Kľúčom bude skoré objavovanie nových sľubných oblastí, vývojov a trendov, spolu s prilákaním nových vysoko potenciálnych výskumných a inovačných aktérov.

Odôvodnenie

Vo výskume EÚ by sa mal podporovať posun paradigmy v testovaní v oblasti biomedicínskeho výskumu a toxicity od testov na zvieratách k modernému testovaniu toxicity v 21. storočí. Pokroky v molekulárnej biológii, biotechnológii a v iných oblastiach vytvárajú cestu pre zásadné zlepšenia spôsobu, akým môžu vedci hodnotiť zdravotné riziká, ktoré predstavujú potenciálne toxické chemické látky. Vďaka týmto pokrokom sa testovanie toxicity môže urýchliť, môžu sa znížiť náklady a môže byť priamejšie prepojené s expozíciou ľudí.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 72

Návrh nariadenia

Príloha I – časť I – bod 3.3 – písmeno a – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Kľúčovou činnosťou je poskytovanie excelentnej a inovatívnej odbornej prípravy začínajúcim výskumníkom na postgraduálnej úrovni prostredníctvom interdisciplinárnych projektov alebo doktorandských programov, do ktorých sa zapoja univerzity, výskumné inštitúcie, podniky, MSP a ďalší sociálno-ekonomické skupiny z rôznych krajín. V rámci všeobecne dohodnutej hostiteľskej siete a finančného objemu pre projekt bude z hľadiska trvania, hosťujúcej inštitúcie a počtu praktikantov možná úplná flexibilita. To zlepší kariérne vyhliadky mladých postgraduálnych výskumníkov vo verejnom, ako aj v súkromnom sektore.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 73

Návrh nariadenia

Príloha I – časť I – bod 4.3a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

4.3 a. Vytváranie databázy týkajúcej sa výsledkov výskumu a inovácií

Cieľom je vytvoriť a sprístupniť databázu výsledkov výskumu a inovácií. Databáza bude otvorená pre medzinárodnú spoluprácu. Výskumné skupiny a podniky budú vytvárať jej obsah, čím sa prispeje k uvedeniu trhu inovácií a spolupráce a podnieti sa kontakt možných partnerov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 74

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – bod 1 – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Osobitným cieľom je udržať a vybudovať celosvetové vedúce postavenie v rámci podporných technológií a v oblasti vesmírneho výskumu a inovácií, ktoré sú oporou konkurencieschopnosti naprieč rôznymi existujúcimi a vznikajúcimi priemyselnými odvetviami a sektormi, vrátane vedúceho postavenia prostredníctvom financovania výskumu v oblasti zdravotníctva s cieľom podporovať výskum relevantný pre ľudí, ako napríklad nové oblasti výskumu (tzv. -omiky), výpočtové a iné inovatívne nástroje, pri ktorých sa nevyužívajú zvieratá, a technológie ďalšieho vymedzenia vývinu ľudských ochorení ako základ pre vývoj liekov a testovanie bezpečnosti.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 75

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – bod 1 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Celosvetové podnikateľské prostredie sa rýchlo mení a ciele stratégie Európa 2020 v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu predstavujú pre európsky priemysel výzvy a príležitosti. Európa potrebuje urýchliť inovácie, ktorými sa transformujú poznatky s cieľom podporiť a posilniť jestvujúce produkty, služby a trhy; a s cieľom vytvoriť nové produkty, služby a trhy. Inovácie by sa mali využívať v čo najväčšom rozsahu a ísť za hranice technológií tak, aby zahŕňali podnikateľské, organizačné a sociálne aspekty.

Celosvetové podnikateľské prostredie sa rýchlo mení a ciele stratégie Európa 2020 v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu predstavujú pre európsky priemysel výzvy a príležitosti. Európa potrebuje urýchliť inovácie, ktorými sa transformujú poznatky s cieľom podporiť a posilniť kvalitu a udržateľnosť existujúcich produktov, služieb a trhov; a s cieľom vytvoriť nové produkty, služby a trhy. Inovácie by sa mali využívať v čo najväčšom rozsahu a ísť za hranice technológií tak, aby zahŕňali podnikateľské, organizačné a sociálne aspekty.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 76

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – bod 1 – odsek 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Činnosti spadajúce do oblasti Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií sa budú zakladať predovšetkým na programoch v oblasti výskumu a inovácií zostavených spolu s priemyslom a podnikmi, výskumnou komunitou a inými organizáciami zainteresovaných subjektov ako napríklad organizáciami občianskej spoločnosti; činnosti budú cieliť nielen na riešenie spoločných potrieb a problémov v konkrétnom sektore, ale aj na podporu plnenia cieľov politiky v uvedených špecifických sektoroch; činnosti sa zamerajú najmä na prilákanie investícií zo súkromného sektora.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 77

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – bod 1 – odsek 8 'Integrovaný prístup ku kľúčovým podporným technológiám'

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Hlavnou zložkou oblasti Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií sú kľúčové podporné technológie definované ako mikroelektronika a nanoelektronika, fotonika, nanotechnológia, biotechnológia, moderné materiály, moderné systémy výroby a ekologické inovácie. Tieto multidisciplinárne, znalostné a kapitálovo náročné technológie sa týkajú množstva rôznych sektorov a poskytujú základ na vytvorenie výraznej konkurenčnej výhody pre európsky priemysel. Pomocou integrovaného prístupu, ktorý podporuje spájanie, zbližovanie a vzájomné obohacovanie sa v rámci KET v rôznych inovačných cykloch a hodnotových reťazcoch, možno vytvoriť sľubné výskumné výsledky a otvoriť dvere novým priemyselným technológiám, produktom, službám a novátorským využitiam (napr. v oblasti vesmíru, dopravy, životného prostredia, zdravia, poľnohospodárstva atď.). Početné interakcie KET a podporných technológií sa preto budú využívať pružným spôsobom ako dôležitý zdroj inovácie. Doplnia podporu pre výskum a inovácie v KET, ktorú môžu poskytovať vnútroštátne alebo regionálne orgány z fondov politiky súdržnosti v rámci inteligentných špecializovaných stratégií.

Odôvodnenie

Vedúce postavenie v priemysle v oblasti ekologických inovácií povedie k zlepšenej výkonnosti a odolnosti v oblasti životného prostredia v rámci hospodárstva, pričom bude zároveň celkovo nákladovo efektívne a dobré pre podnikanie a celú spoločnosť, od vidieckych po mestských občanov. Globálny trh (2020) pre ekologické odvetvia zaznamenáva rýchly rozmach a tento sektor podnikania v EÚ už značne narastá: Horizont 2020 musí stavať na tejto skutočnosti. Je potrebné, aby sa ekologické inovácie dostali do všetkých odvetví hospodárstva a spoločnosti a vytvorili základ pre výraznú konkurenčnú výhodu Európy pri riešení výzvy týkajúcej sa udržateľnosti. Ekologické inovácie sú preto kľúčovou podpornou technológiou.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 78

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – bod 1.1.3 – písmeno ea (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(ea) vyspelé roboty a technológie využívané v oblasti zdravotníctva a zdravotných postihnutí.

Odôvodnenie

Kľúčovým faktorom v zdravotníctve je vyspelá technológia, ako napríklad roboty.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 79

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – bod 1.1.3 – písmeno f – bod i (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

i) Zlepšenie energetickej účinnosti IKT.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 80

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – bod 1.2.1. – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Osobitným cieľom výskumu a inovácií v oblasti nanotechnológií je pripraviť vedúce postavenie Únie na tomto rýchlo rastúcom celosvetovom trhu podnecovaním investícií a patentov do bezpečných a spoľahlivých nanotechnológií a ich uplatnenia vo vysoko prínosných, konkurencieschopných produktoch a službách v rámci celej škály využití a sektorov.

Odôvodnenie

Skutočnosť je iná: Európa zaostáva za svojimi hlavnými konkurentmi – USA, Japonskom a Južnou Kóreou – ktorí celosvetovo vykazujú viac ako polovicu investícií a dve tretiny podaných patentov.

O bezpečnosti nanomateriálov existujú mnohé nezodpovedané otázky a určité uplatnenia jednoznačne predstavujú neprijateľné riziko pre ľudské zdravie a/alebo životné prostredie. EÚ by mala financovať len investície do bezpečných a spoľahlivých nanotechnológií.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 81

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – bod 1.2.1. – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Komisia do roku 2015 prehodnotí všetky príslušné právne predpisy, aby sa zaistila bezpečnosť každého použitia nanomateriálov vo výrobkoch, ktoré môžu mať počas svojho životného cyklu vplyv na zdravie, životné prostredie alebo na bezpečnosť. Do roku 2020 budú nanotechnológie všeobecne prístupné, t. j. plynulo integrované do väčšiny technológií a využití, ktoré sa zameriavajú na vytváranie pridanej hodnoty pre spotrebiteľov, kvalitu života, udržateľný rozvoj a silný priemyselný potenciál na dosiahnutie riešení v oblasti produktivity a účinnosti zdrojov, ktoré predtým neboli dostupné.

Odôvodnenie

Parlament vo svojom uznesení prijatom v apríli 2009 považoval sa osobitne dôležité riešiť problém nanomateriálov výslovne aspoň v rámci rozsahu pôsobnosti právnych predpisov o chemických látkach, potravinách, odpade, ochrane vzduchu, vody a pracovníkov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 82

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – bod 1.2.3. – písmeno a – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Zameranie sa na úplne nové produkty podporujúce udržateľné riešenia v širokom spektre sektorov.

Zameranie sa na úplne nové produkty podporujúce udržateľné riešenia v širokom spektre sektorov, najmä v elektronike, lekárstve, nových zdrojoch energie a materiáloch.

Odôvodnenie

Zlepšovanie vlastností a odolnosti výrobkov využitím nanotechnológie má väčšie odôvodnenie v niektorých priemyselných sektoroch alebo v zdravotníctve (možnosť aplikácie liečiva do rakovinovej bunky) ako v iných sektoroch. Treba si položiť otázky v súvislosti s využívaním tejto revolučnej technológie napríklad v agropotravinárskom sektore, keďže neškodnosť nanočastíc, pokiaľ ide o zdravie (môžu prenikať do buniek a hromadiť sa v nich) a o životné prostredie, nie je preukázaná.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 83

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – bod 1.2.3. – písmeno b

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(b) Zabezpečenie bezpečného rozvoja a využitia nanotechnológií

(b) Zabezpečenie bezpečného rozvoja a využitia nanotechnológií a rozvoj vhodných skúšobných metód na posúdenie vplyvu nanotechnológií a umelých nanomateriálov na ľudské zdravie a životné prostredie.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 84

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – bod 1.3.1. – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Materiály sú ťažiskom priemyselnej inovácie a sú jej kľúčovým predpokladom. Moderné materiály, ktoré majú vyšší obsah poznatkov, nové funkcie a zlepšený výkon, najmä z hľadiska účinnosti zdrojov a energetickej účinnosti, sú nevyhnutné pre priemyselnú konkurencieschopnosť a udržateľný rozvoj v rámci rôznych využití a sektorov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 85

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – bod 1.3.3 da (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(da) Materiály na zvyšovanie efektívnosti energií z obnoviteľných zdrojov

Vývoj nových produktov a aplikácií, ktoré zvyšujú efektívnosť energie z obnoviteľných zdrojov, ako je fotovoltaická, solárna, termálna energia a energia vyrobená veternými turbínami.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 86

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – bod 1.3.3. – písmeno g – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Výskum a vývoj zameraný na hľadanie alternatívneho používania materiálov a inovatívnych prístupov v oblasti obchodných modelov.

Výskum a vývoj zameraný na hľadanie alternatívneho používania materiálov, náhrady za kľúčové suroviny alebo za nebezpečné látky. Rozvoj inovatívnych prístupov v oblasti obchodných modelov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 87

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – bod 1.4.2. – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Biotechnológia čerpá z rozmachu poznatkov o živých systémoch a jej zámerom je vytvárať rad nových využití a posilňovať priemyselnú základňu Únie a jej inovačné kapacity. Rastúci význam biotechnológie dosvedčuje jej priemyselné využitie vrátane biochemikálií, ktorých trhový podiel by sa mal podľa prognóz zvýšiť do roku 2015 až na 12 – 20 % celkovej chemickej produkcie. Prostredníctvom biotechnológie sa takisto rieši dodržiavanie tzv. 12 zásad zelenej chémie, a to vďaka selektívnosti a účinnosti biosystémov. Možné hospodárske zaťaženie podnikov Únie možno znížiť tak, že sa sústredí potenciál biotechnologických postupov a bioproduktov na znižovanie emisií CO2, ktorý sa odhaduje na 1 až 2,5 mld. ton ekvivalentu CO2 ročne do roku 2030. V európskom biofarmaceutickom sektore sa už 20 % súčasných liekov a až 50 % nových liekov zakladá na biotechnológiách. Biotechnológia takisto otvára nový priestor na využitie obrovského potenciálu morských zdrojov pri vytváraní inovatívnych priemyselných, zdravotníckych a environmentálnych využití. Vznikajúci sektor morskej (tzv. modrej) biotechnológie by mal podľa predpovedí rásť ročne o 10 %.

Biotechnológia čerpá z rozmachu poznatkov o živých systémoch a jej zámerom je vytvárať rad nových využití a posilňovať priemyselnú základňu Únie a jej inovačné kapacity. Rastúci význam biotechnológie dosvedčuje jej priemyselné a poľnohospodárske využitie vrátane výroby potravín a krmiva, biochemikálií, ktorých trhový podiel by sa mal podľa prognóz zvýšiť do roku 2015 až na 12 – 20 % celkovej chemickej produkcie. Prostredníctvom biotechnológie sa takisto rieši dodržiavanie tzv. 12 zásad zelenej chémie, a to vďaka selektívnosti a účinnosti biosystémov. Možné hospodárske zaťaženie podnikov Únie možno znížiť tak, že sa sústredí potenciál biotechnologických postupov a bioproduktov na znižovanie emisií CO2, ktorý sa odhaduje na 1 až 2,5 mld. ton ekvivalentu CO2 ročne do roku 2030. V európskom biofarmaceutickom sektore sa už 20 % súčasných liekov a až 50 % nových liekov zakladá na biotechnológiách. Biotechnológia takisto otvára nový priestor na využitie obrovského potenciálu morských zdrojov pri vytváraní inovatívnych priemyselných, zdravotníckych a environmentálnych využití. Vznikajúci sektor morskej (tzv. modrej) biotechnológie by mal podľa predpovedí rásť ročne o 10 %.

Odôvodnenie

Biotechnológia je dôležitá aj vo využití v poľnohospodárstve.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 88

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – bod 1.4.3. – písmeno a – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Rozvoj vznikajúcich technologických oblastí, ako je napr. syntetická biológia, bioinformatika či systémová biológia, ktoré v sebe nesú veľký prísľub úplne novátorských využití.

Rozvoj vznikajúcich technologických oblastí, ako sú napr. biologické systémy, bioinformatika, syntetická biológia či systémová biológia, ktoré v sebe nesú veľký prísľub úplne novátorských využití.

Odôvodnenie

Potenciál biotechnológie nesmie byť obmedzený na priemyselné postupy, ale mal by zahŕňať všetky relevantné výrobky a postupy.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 89

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – bod 1.4.3. – písmeno b – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Rozvoj priemyselnej biotechnológie na produkciu konkurencieschopných priemyselných produktov a postupov (napr. v oblasti chémie, stavebníctva, zdravia, baníctva, energetiky, výroby celulózy a papiera, textílií, škrobu, spracovania potravín) a jej environmentálneho rozmeru.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 90

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – odsek 1.4.3. – písmeno c – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Rozvoj platformových technológií (napr. počítačovej chémie a systémovej biológie, genomiky, metagenomiky, proteomiky, vysoko výkonnostných platforiem in-vitro, systémov human-on-a-chip a molekulárnych nástrojov) s cieľom posilniť si vedúce postavenie a konkurenčnú výhodu vo viacerých hospodárskych sektoroch. V prípade súvislosti s terapiou sa budú podporovať diagnostické nástroje .

Odôvodnenie

Systémová biológia je najširší pojem, ktorý by sa mal uvádzať na prvom mieste. Ostatné pojmy zastupujú konkrétnejšie oblasti.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 91

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – bod 1.5.1 – úvodný odsek

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Osobitným cieľom výskumu a inovácie v oblasti modernej výroby a spracovania je transformovať súčasné priemyselné modely produkcie na energeticky účinné technológie výroby a spracovania efektívne využívajúce zdroje, ktoré intenzívnejšie využívajú poznatky, sú udržateľnejšie, prierezové v rámci sektorov a ktorých výsledkom sú inovatívnejšie produkty, postupy a služby.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 92

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – bod 1.5.2 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Európa musí na úrovni Únie naďalej investovať do udržania si vedúceho postavenia a konkurencieschopnosti v oblasti výrobných technológií a preorientovať sa na vysoko hodnotné, energeticky účinné tovary efektívne využívajúce zdroje a intenzívne využívajúce poznatky, a vytvoriť tak podmienky a základ na udržateľnú produkciu a zabezpečovanie dlhotrvajúcej služby v súvislosti s vyrábaným produktom. Je potrebné, aby výrobné a spracovateľské odvetvia s intenzívnym využívaním zdrojov naďalej mobilizovali zdroje a znalosti na úrovni Únie a investovali do výskumu, vývoja a inovácií s cieľom umožniť ďalší pokrok v dosahovaní konkurencieschopného nízkouhlíkového hospodárstva efektívne využívajúceho zdroje a dodržiavali zníženie emisií skleníkových plynov v rámci priemyselných sektorov do roku 2050, na ktorom sa dohodla celá Únia.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 93

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – bod 1.5.3 – písmeno a –odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 94

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – bod 1.5.3 – písmeno c –odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Zvyšovanie konkurencieschopnosti spracovateľských odvetví prostredníctvom zásadného zlepšenia účinnosti zdrojov a energetickej účinnosti a prostredníctvom zníženia vplyvu takýchto priemyselných činností na životné prostredie naprieč celým hodnotovým reťazcom, podporovanie zavádzania energeticky účinných technológií, postupov a materiálov efektívne využívajúcich zdroje.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 95

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – bod 1.6.2 – odsek 2a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Podpora zameraná na výskum a rozvoj kozmických programov bude určená najmä na podporu plnenia spoločenských úloh ako napríklad zmena klímy, životné prostredie, udržateľné dopravné systémy a poľnohospodárstvo. Ciele vzájomnej výmeny poznatkov a interoperabilného rozvoja posilnia podporu poskytovanú v týchto oblastiach.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 96

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – bod 1.6.3 – písmeno c – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Výrazne vyššie využívanie údajov z európskych satelitov možno dosiahnuť v prípade, že sa vyvinie súrodé úsilie o skoordinovanie a organizáciu spracovania, overovania a normalizácie údajov z vesmíru. Inováciami v oblasti nakladania s údajmi, ich šírenia a interoperability, najmä podporou v oblasti voľného prístupu k výmene údajov a metaúdajov náuky o Zemi, takisto možno zabezpečiť vyššiu návratnosť investícií vesmírnych infraštruktúr a prispievať k riešeniu spoločenských výziev, najmä pokiaľ sa budú koordinovať v rámci celosvetového úsilia, ako je to napríklad v prípade globálneho systému systémov pozorovania Zeme, Európskeho satelitného navigačného systému Galileo alebo IPCC pre otázky zmeny klímy a monitorovania oceánov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 97

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – bod 1.6.3 – písmeno c – odsek 1a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Poskytne sa podpora na rozvoj komplexného a udržateľného environmentálneho monitorovacieho a informačnému systému, a to aj podporou spolupráce medzi odbormi zaoberajúcimi sa modelovaním klímy a odbormi zaoberajúcimi sa environmentálnym pozorovaním a správou údajov. Zapojenie členských štátov do tejto spolupráce je veľmi dôležité, pretože vnútroštátne orgány sú často vlastníkmi záznamov o údajoch.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 98

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – bod 1.6a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1.6 a. Ekologické inovácie

Osobitný cieľ v oblasti ekologických inovácií

Osobitným cieľom v oblasti ekologických inovácií je podpora inovatívneho európskeho priemyslu a inovačného spoločenstva, v ktorom sa cielene vytvárajú nové produkty, postupy a služby prinášajúce ekologický rast a environmentálne výhody a ktoré sa považuje za svetového lídra. Zámerom je zvýšenie účinnosti z hľadiska zdrojov, zníženie vplyvov na životné prostredie, predchádzanie znečisteniu (vody) a/alebo dosiahnutie efektívnejšieho, účinnejšieho a zodpovednejšieho využívania prírodných zdrojov.

Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Vedúce postavenie v priemysle v oblasti ekologických inovácií povedie k zlepšenej výkonnosti a odolnosti v oblasti životného prostredia v rámci hospodárstva, pričom bude zároveň celkovo nákladovo efektívne a dobré pre podnikanie a celú spoločnosť, od vidieckych po mestských občanov. Globálny trh (2020) pre ekologické odvetvia zaznamenáva rýchly rozmach a tento sektor podnikania v EÚ sa už rýchlo rozrastá: Environmentálne odvetvia EÚ sú často svetovými lídrami. Horizont 2020 musí budovať na tejto skutočnosti. Ekologické inovácie by sa mal dostať do všetkých odvetví hospodárstva a spoločnosti a vytvoriť základ výraznej konkurenčnej výhody Európy pri riešení úlohy týkajúcej sa udržateľnosti. Ekologické inovácie sú preto kľúčovou podpornou technológiou.

Environmentálne odvetvia sa vyznačujú veľkým počtom malých a stredných podnikov. Tieto podniky zamestnávajú približne polovicu všetkých zamestnancov. Malé a stredné podniky v partnerstve s väčšími priemyselnými partnermi musia preto zohrávať rozhodnejšiu úlohu v rámci inovačných nových technológií a riešení a ich zavádzania.

Kľúčové zdroje inovácie sa nachádzajú v prieniku ekologických inovácií a iných podporných technológií, predovšetkým IKT (monitorovanie a snímanie) a nanotechnológií.

Základné línie činností

Ekologické inovácie sú všetky formy inovácií, ktorých cieľom je výrazný a preukázateľný pokrok smerom k udržateľnému rozvoju tým, že znižujú vplyv na životné prostredie, posilňujú odolnosť voči environmentálnym tlakom alebo dosahujú účinnejšie a zodpovednejšie využívanie prírodných zdrojov.

Činnosti v oblasti ekologických inovácií sa zameriavajú na udržateľné inovácie v rámci týchto oblastí:

a) dodávky ekologickej energie

b) energetická účinnosť

c) účinné využívanie surovín

d) ekologická mobilita

e) voda

f) odpad

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 99

Návrh nariadenia

Príloha I – Časť II – bod 2.3 – písmeno a – odsek 3 – bod 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(2) Zacielené financovanie, ktoré sa zameriava na politiky a kľúčové sektory nevyhnutné na riešenie spoločenských výziev, posilňuje konkurencieschopnosť, podporuje udržateľný, inkluzívny rast na základe nízkouhlíkovej výroby, podporuje výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a zabezpečuje záujmy životného prostredia a ostatné verejné záujmy. Táto zložka bude Únii nápomocná pri riešení výskumných a inovačných hľadísk cieľov politiky daných sektorov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 100

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – bod 3.1 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Napriek tomu, že malé a stredné podniky majú dôležitý podiel na hospodárstve a zabezpečovaní zamestnanosti a výrazný inovačný potenciál, dosiahnutiu vyššej úrovne inovácií a väčšej konkurencieschopnosti im bránia problémy súvisiace s ich veľkosťou. Hoci Európa produkuje podobný počet nových spoločností ako Spojené štáty americké, európske malé a stredné podniky považujú za ťažšie rozrásť sa na veľké spoločnosti ako ich americkí kolegovia. Ďalší zdroj tlaku na ne vytvára obchodné prostredie, ktoré sa stalo cezhraničným a čoraz prepletenejšie hodnotové reťazce. Malé a stredné podniky by mali posilniť svoje inovačné kapacity a mať zjednodušený prístup k rôznym formám finančnej podpory (úvery, záruky, rizikový kapitál). Musia rýchlejšie a vo väčšej miere vytvárať, zavádzať a komercializovať nové poznatky a obchodné nápady s cieľom úspešne konkurovať ostatným činiteľom na rýchlo sa rozvíjajúcich svetových trhoch. Výzva spočíva v podnietení väčšej miery inovácií v malých a stredných podnikoch, ktorými sa tak posilní ich konkurencieschopnosť a rast.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 101

Návrh nariadenia

Príloha I – Časť III – bod 1.1 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Zdravie a duševná a telesná pohoda po celý život pre všetkých, ako aj vysoko kvalitné a hospodársky udržateľné systémy zdravotníckej starostlivosti, riešenia týkajúce sa hospodárstva starnúceho obyvateľstva a príležitosti na tvorbu nových pracovných miest a rastu sú cieľmi podpory výskumu a inovácie v rámci reakcie na túto výzvu a budú predstavovať významný prínos ku stratégii Európa 2020.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 102

Návrh nariadenia

Príloha I – Časť III – bod 1.1 – odsek 1a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Mal by sa posilniť výskum chorôb, ktoré vyplývajú zo zvyšovania teploty a zmeny klímy a ktoré ovplyvňujú najmä krajiny Stredozemia, ale nielen tie.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 103

Návrh nariadenia

Príloha I – Časť III – bod 1.1 – odsek 1b (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Výskum umožní zlepšenie inovatívnej liečby a bunkovej liečby a mal by sa zameriavať na liečbu chronických a degeneratívnych chorôb.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 104

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 1.1 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Náklady na systémy zdravotnej a sociálnej starostlivosti Únie rastú, opatrenia v oblasti starostlivosti a preventívne opatrenia vo všetkých vekových kategóriách sú čoraz nákladnejšie, očakáva sa, že počet Európanov nad 65 rokov sa takmer zdvojnásobí z 85 miliónov v roku 2008 na 151 miliónov v roku 2060, a tých nad 80 rokov sa zvýši z 22 na 61 miliónov za rovnaké obdobie. Prevencia alebo obmedzenie týchto nákladov tak, aby sa nestali neudržateľnými, závisí z časti od lepšej informovanosti a väčšej zodpovednosti občanov, čo sa týka zdravotných faktorov, s cieľom zabezpečiť zdravie a pohodu po celý život pre všetkých, a teda od účinných preventívnych nástrojov financovaných na príslušnej úrovni, od dostupnosti primeranej a špecializovanej liečby a riadenia chorôb a zdravotného postihnutia, pričom sa riadne zohľadňuje rodový rozmer.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 105

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 1.1 – odsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Chronické ochorenia, ako napr. kardiovaskulárne choroby, choroby pľúc, rakovina, cukrovka, reumatické ochorenia a ochorenia pohybovo-podpornej sústavy, alergie, dýchacích ciest, neurologické a duševné choroby, nadváha a obezita, poruchy plodnosti a rôzne funkčné obmedzenia sú hlavnými dôvodmi zdravotných postihnutí, zlého zdravia, chorobnosti a predčasného úmrtia a predstavujú značné spoločenské a hospodárske náklady. Chronické neprenosné choroby sú príčinou 86 % úmrtí v európskom regióne WHO.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 106

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 1.1 – odsek 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

V Únii sa kardiovaskulárnym chorobám pripisujú ročne viac ako 2 milióny úmrtí a náklady na hospodárstvo vo výške viac ako 192 mld. EUR. Rakovina spôsobuje štvrtinu všetkých úmrtí a je najčastejšou príčinou smrti osôb vo veku 45 až 64 rokov. Vyše 120 miliónov občanov trpí reumatickými ochoreniami a chorobami pohybovo-podpornej sústavy, pričom viac ako 27 miliónov ľudí v Únii trpí cukrovkou a celkové náklady na ochorenia mozgu (vrátane, ale nie výlučne, tých, ktoré majú vplyv na duševné zdravie) sa odhadujú na 800 mld. EUR. Toto číslo bude naďalej dramaticky rásť najmä v dôsledku starnúceho európskeho obyvateľstva a súvisiacim nárastom bremena neurodegeneratívnych chorôb, ako sú Parkinsonova alebo Alzheimerova choroba. Na viaceré z týchto ochorení pôsobia faktory životného prostredia, životného štýlu a spoločensko-hospodárske faktory a odhaduje sa, že tieto faktory spôsobujú až jednu tretinu celosvetovej záťaže chorobami. Väčšina chronických neprenosných ochorení vyplýva zo štyroch rizikových faktorov: konzumácia tabaku, nevyvážená strava, konzumácia alkoholu a nedostatok telesnej aktivity. Pre iné choroby, najmä neurodegeneratívne choroby, budú však stratégie účinnej prevencie vyžadovať významné oživenie výskumu ich príčin a rozvoj lepších možností včasnej diagnostiky a liečby.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 107

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 1.1 – odsek 4a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Problémy týkajúce sa duševného zdravia predstavujú takmer 20 % chorobnosti v európskom regióne WHO, pričom jedna zo štyroch osôb je v určitom období svojho života postihnutá problémami duševného zdravia.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 108

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 1.1 – odsek 4b (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Ochorenia detí vrátane predčasne narodených detí.

Kľúčovou prioritou Európskej únie je zdravie detí. Podobne ako v prípade zriedkavých chorôb sa účinný výskum a liečba môžu vyvinúť iba spoločným úsilím na európskej úrovni.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 109

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 1.1. – odsek 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Infekčné ochorenia (napr. HIV/AIDS, tuberkulóza, malária a zanedbávané ochorenia) sú celosvetovým problémom, pričom spôsobujú 41 % celkového počtu 1,5 miliardy rokov života v zhoršenom zdraví na celom svete a 8 % v Európe. Obnovený výskyt starých infekčných chorôb vrátane tuberkulózy v európskom regióne a zvýšený výskyt chorôb, ktorým možno predchádzať očkovaním, vo vyspelých krajinách zdôrazňuje potrebu komplexného prístupu a zvýšenia verejnej podpory výskumu a vývoja. Treba sa pripraviť aj na nové epidémie a hrozbu čoraz väčšej antibakteriálnej rezistencie.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 110

Návrh nariadenia

Príloha I – Časť III – bod 1.1. – odsek 5a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

5a. Zriedkavé ochorenia zostávajú pre EÚ a členské štáty dôležitou úlohou. Existuje okolo 6000 až 8000 zriedkavých chorôb, ktoré postihujú približne 30 miliónov ľudí v celej EÚ. Stále pretrváva nedostatok príslušných vedeckých poznatkov a odborných skúseností, ktoré by mohli slúžiť ako základ vývoja inovačných a účinnejších spôsobov liečby pre pacientov so zriedkavými ochoreniami. Preto v súčasnej dobe pre väčšinu týchto pacientov existuje len málo možností liečby, alebo neexistujú žiadne. Európska podpora spolupráce prispeje k tomu, aby sa zabezpečila vzájomná výmena poznatkov a čo možno najefektívnejšie kombinovanie zdrojov s cieľom účinne riešiť problém zriedkavých chorôb v rámci EÚ ako celku.

Odôvodnenie

Komisia si stanovila za cieľ vyvinúť v rámci Medzinárodného konzorcia pre výskum zriedkavých chorôb 200 nových spôsobov liečby. Vzhľadom na obmedzený počet pacientov trpiacich na konkrétnu chorobu je však ekonomická atraktívnosť výskumu a vývoja nových liekov na ojedinelé ochorenia tiež nižšia. Financovanie z verejných zdrojov by to pomohlo zmierniť a pôsobiť ako katalyzátor pre súkromné investície. Výskum založený na spolupráci má základný význam v tom, aby sa zabezpečila vzájomná výmena obmedzených poznatkov a čo možno najefektívnejšie spájanie zdrojov s cieľom účinne sa zamerať na riešenie problému zriedkavých chorôb v rámci EÚ.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 111

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 1.1 – odsek 6

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

V súčasnosti sú postupy rozvoja liekov a vakcín čoraz nákladnejšie a menej účinné, pričom zásahy v oblasti verejného zdravia, podpora zdravia, obmedzovanie rizikových faktorov a stratégie prevencie sa z dlhodobého hľadiska ukázali ako nákladovo efektívne. Čoraz viac spochybňovaná opodstatnenosť základných testov na zvieratách. Regulačná veda v tejto oblasti sa musí zlepšiť. Treba riešiť prevládajúce nerovnosti v oblasti zdravia a všetkým Európanom treba zabezpečiť prístup k účinným, životaschopným a spôsobilým zdravotníckym systémom.

Odôvodnenie

Vo výskume EÚ by sa mal podporovať posun paradigmy biomedicínskeho výskumu od testov na zvieratách k modernému testovaniu toxicity v 21. storočí. Pokroky v molekulárnej biológii, biotechnológii a v iných oblastiach vytvárajú cestu pre zásadné zlepšenia spôsobu, ktorým môžu vedci hodnotiť lieky a vakcíny. Vďaka týmto pokrokom sa testovanie môže urýchliť, môžu sa znížiť náklady a môže byť priamejšie prepojené s ľuďmi.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 112

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 1.1 – odsek 6a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Čoraz viac štúdií potvrdzuje, že určité chemické látky nebezpečne ovplyvňujú náš hormonálny systém a celkové zdravie. Tieto endokrinné disruptory, najmä v kombináciách, ovplyvňujú okrem iného malformáciu pohlavných orgánov u novorodených chlapcov, predčasnú pubertu u dievčat, neplodnosť a cukrovku. Z tohto dôvodu treba túto oblasť ďalej skúmať.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 113

Návrh nariadenia

Príloha I – Časť III – bod 1.2. – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Choroby a zdravotné postihnutia nie sú ohraničené hranicami štátov. Jednotlivým členským štátom často chýbajú potrebné zdroje na čo najúčinnejšiu reakciu. Primeranou reakciou v oblasti výskumu a vývoja na európskej úrovni, podporenou primeraným záväzkom vo forme finančného príspevku, možno a malo by sa zásadne prispieť k riešeniu týchto výziev, zabezpečiť lepšie zdravie a pohodu pre všetkých a postaviť Európu do čela rýchlo sa rozvíjajúcich svetových trhov v oblasti inovácií týkajúcich sa zdravia a pohody.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 114

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 1.2 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Reakcia sa odvíja od excelentnosti výskumu a od účinného šírenia výsledkov výskumu na zlepšenie nášho základného chápania zdravia, ochorení, zdravotného postihnutia, rozvoja a starnutia obyvateľstva (vrátane dĺžky života) a od plynulej a rozsiahlej premeny výsledných a existujúcich poznatkov na inovatívne, stupňovateľné a účinné preventívne opatrenia, produkty, stratégie, intervencie a služby. Na objavenie kľúčových udalostí v biologickom procese medzi skorými narušeniami v genetických a bunkových procesoch a prejavmi nepriaznivých dôsledkov na ľudské zdravie je potrebné najmä rozsiahle výskumné úsilie v oblasti humánnej biológie. Pretrvávajúca povaha týchto výziev v Európe a v mnohých prípadoch celosvetovo si vyžaduje reakciu, ktorej súčasťou je dlhodobá a koordinovaná podpora spolupráce medzi excelentnými, multidisciplinárnymi a multisektorovými tímami nielen na úrovni Únie, ale aj na celosvetovej úrovni, a to napríklad podporou kapacít výskumu a vývoja v endemických oblastiach a v oblasti chorôb, najmä malárie, dengue, tuberkulózy.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 115

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 1.2 – odsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Zložitosť výzvy a vzájomná závislosť jej zložiek si podobne vyžadujú reakciu na európskej úrovni. Mnohé prístupy, nástroje a technológie sú uplatniteľné v mnohých oblastiach výskumu a inovácie tejto výzvy a najlepšie ich možno podporiť na úrovni Únie. Ide o podporu propagácie zdravia a výskumu v oblasti zdravotnej gramotnosti, rozvoj dlhodobých skupín a vykonávanie klinických testov, klinické využitie „-omík“ či rozvoj IKT a ich využitie v zdravotníckej praxi, najmä pokiaľ ide o elektronické zdravotníctvo. Požiadavky osobitných skupín obyvateľstva sa takisto najlepšie napĺňajú použitím integrovaného prístupu, napr. pri rozvoji stratifikovaných a/alebo personalizovaných liekov, starostlivosti poskytovanej v multidisciplinárnych odborných strediskách, pri liečbe zriedkavých chorôb a pri poskytovaní riešení pomoci a nezávislého života.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 116

Návrh nariadenia

Príloha I – Časť III – bod 1.2. – odsek 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Na to, aby mali opatrenia na úrovni Únie čo najväčší vplyv, podpora sa bude poskytovať celému spektru výskumných a inovačných činností. Ide o činnosti od základného výskumu cez premenu poznatkov na veľké testy a demonštračné činnosti, mobilizáciu súkromných investícií, po verejné a obstarávanie nových produktov pred komerčným využitím, služieb, stupňovateľných riešení, ktoré sú v prípade potreby interoperabilné a podporujú ich vymedzené normy a/alebo spoločné usmernenia. Takýmto koordinovaným európskym úsilím sa prispeje k súčasnej tvorbe európskeho výskumného priestoru. To bude podľa potreby spojené aj s činnosťami rozvíjanými v spojitosti s európskym inovačným partnerstvom zameraným na aktívne a zdravé starnutie v kontexte programu „Zdravie pre rast“.

Na to, aby mali opatrenia na úrovni Únie čo najväčší vplyv, podpora sa bude poskytovať celému spektru výskumných a inovačných činností. Ide o činnosti od základného výskumu cez premenu poznatkov na veľké testy a demonštračné činnosti, mobilizáciu súkromných investícií, po verejné a obstarávanie nových produktov pred komerčným využitím, služieb, stupňovateľných riešení, ktoré sú v prípade potreby interoperabilné a podporujú ich vymedzené normy a/alebo spoločné usmernenia. Takýmto koordinovaným európskym úsilím sa prispeje k súčasnej tvorbe európskeho výskumného priestoru. To sa podľa potreby doplní a bude spolupôsobiť aj s činnosťami rozvíjanými v spojitosti s európskym inovačným partnerstvom zameraným na aktívne a zdravé starnutie v kontexte programu Zdravie pre rast a budúcimi opatreniami v súvislosti s chronickými ochoreniami.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 117

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 1.3 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Účinná podpora zdravia opierajúca sa o robustnú základňu poznatkov pomáha predchádzať ochoreniam, zlepšuje fyzický a psychický blahobyt a je nákladovo efektívna. Podpora zdravia a prevencia chorôb takisto závisia od pochopenia rozhodujúcich faktorov zdravia a prepojení medzi telesným a duševným zdravím, od európskych údajov založených na spoločných ukazovateľoch, od účinných nástrojov prevencie, ako sú napr. očkovacie látky a behaviorálne intervencie zamerané na rizikové faktory vrátane obezity, od účinného dohľadu a prípravy v oblasti zdravia a ochorení a od účinných skríningových programov a včasnej diagnózy.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 118

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 1.3. – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Úspešné snahy v oblasti prevencie, riadenia, liečby a liečenia ochorení, zdravotného postihnutia a obmedzenej funkčnosti sprevádza zlepšenie poznatkov o chorobách vďaka molekulárnemu biomedicínskemu výskumu, zásadné pochopenie ich rozhodujúcich faktorov a príčin, procesov a vplyvov, ako aj faktorov podporujúcich dobré zdravie a pohodu. Opieranie sa o výsledky biomedicínskeho výskumu vo vývoji stratifikovaných a personalizovaných liekov je silným nástrojom zabezpečovania liečby, ktorá je upravená podľa genetického zloženia pacienta a konkrétneho typu choroby, čím sa zvyšuje účinnosť liečby a kvalita života pacienta. Dôležité sú aj zber a účinná vzájomná výmena údajov, štandardizované spracúvanie údajov a prepojenie týchto údajov s veľkými skupinovými štúdiami, a takisto aj premena zistení výskumu v klinickej oblasti, najmä pomocou vykonávania klinických testov vo viacerých strediskách.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 119

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 1.3 – odsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Čoraz väčšie zaťaženie ochoreniami a zdravotným postihnutím v kontexte starnúceho obyvateľstva vytvára ďalšie nároky pre sektory zdravotnej starostlivosti. Na zachovanie účinnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých jednotlivcov bez ohľadu na ich vek či pohlavie a ekonomických prostriedkov sú potrebné snahy na zlepšenie rozhodovacieho procesu o ustanoveniach týkajúcich sa prevencie, liečby a diagnózy, na určenie a podporu šírenia osvedčených postupov v sektoroch zdravotníckej starostlivosti, na upozorňovanie občanov a pacientov prostredníctvom zdravotnej gramotnosti na ich práva a na podporu integrovanej starostlivosti (podľa potreby poskytovanej v špecializovaných strediskách) a rozsiahleho využívania technických, organizačných a sociálnych inovácií, vďaka ktorým najmä staršie osoby, osoby s chronickými ochoreniami či osoby so zdravotným postihnutím a pacienti budú môcť zostať aktívne a nezávislé. Tieto kroky prispejú k zvýšeniu a predĺženiu trvania ich telesného, spoločenského a duševného blaha a kvality života.

Odôvodnenie

Chronické ochorenia sú najväčším problémom pri dosahovaní cieľa EÚ predĺžiť do roku 2020 roky zdravého života občanov Európy o dva roky. Malo by sa osobitne odkázať na zabezpečenie, že všetky osoby s chronickými ochoreniami budú môcť využívať zlepšený rozhodovací proces o ustanoveniach týkajúcich sa prevencie a liečby, šírenia najlepších postupov a zavádzania technických a sociálnych inovácií.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 120

Návrh nariadenia

Príloha I –časť III – bod 1.3. – odsek 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Všetky tieto činnosti sa vykonávajú tak, aby sa poskytovala podpora v rámci celého výskumného a inovačného cyklu a zároveň aby sa predchádzalo zbytočnej duplicite vo výskume, aby sa posilňoval rozvoj nových trhových príležitostí a konkurencieschopnosť odvetví so sídlom v Európe a aby sa podporovali malé a stredné podniky. Bude sa klásť dôraz na zapojenie všetkých zainteresovaných strán v oblasti zdravia – vrátane pacientov a organizácií pacientov – s cieľom vytvoriť program v oblasti výskumu a inovácií, do ktorého sa občania aktívne zapájajú a ktorý odráža ich potreby a očakávania. Na tento účel je mimoriadne dôležitá široká výskumná základňa v záujme vysokej úrovne konkurencieschopnosti a budúcich inovácií v Európskej únii.

Odôvodnenie

Výskum v oblasti zdravia financovaný EÚ by mal odrážať potreby a očakávania občanov, ktorým má pomôcť – a to samotným pacientom. Pacientske organizácie sú vďaka svojej odbornosti, svojmu prehľadu a myšlienkam ideálnym miestom pri vytváraní programu v oblasti výskumu, budovaní zmysluplných vzťahov so všetkými hlavnými zainteresovanými stranami a vyjadrovaní jednotného hlasu pacientov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 121

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 1.3. – odsek 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Osobitné ciele sú: pochopiť rozhodujúce faktory zdravia (vrátane psychosociálnych, behaviorálnych faktorov, faktorov súvisiacich so životným prostredím, klímou, chudobou a pohlavím), zlepšiť podporu zdravia a prevenciu ochorení; pochopiť vývoj ľudského ochorenia, toxicitu, biomarkery a spôsoby použitia a zlepšiť diagnostiku; vytvárať nákladovo účinné skríningové programy a zlepšiť posudzovanie náchylnosti na ochorenie; zlepšiť dohľad a pripravenosť; vytvárať lepšie preventívne nástroje vrátane vakcín; používať medicínu in silico na zlepšenie riadenia a predvídania ochorení; zlepšiť liečbu ochorení s dôrazom na rozvoj stratifikovanej/personalizovanej medicíny a liekov na ojedinelé ochorenie; prenášať poznatky vychádzajúce zo základného výskumu do klinickej praxe a stupňovateľných inovačných akcií včas a účinnejšie podporou kvalitného translačného výskumu; lepšie využívať údaje o zdraví; podporovať aktívne starnutie, nezávislý život a život s pomocou; vybaviť jednotlivcov schopnosťami na samoriadenie zdravia; podporovať integrovanú starostlivosť; zlepšovať vedecké nástroje a metódy na podporu tvorby politík a regulačných potrieb; a optimalizovať efektívnosť a účinnosť systémov zdravotníckej starostlivosti vrátane vývoja a intenzívnejšieho využívania riešení elektronického zdravotníctva a zmenšovať rozdiely tvorbou politiky založenej na faktoch a rozširovaním osvedčených postupov a inovačných technológií a prístupov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 122

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 1.3 – odsek 5a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

V záujme splnenia úloh pre budúcnosť európskych opatrení v oblasti vôd by mala Únia vyčleniť primerané finančné prostriedky na výskum a inovačné činnosti v oblasti inovácií týkajúcich sa vody. Preto treba na túto spoločenskú výzvu prideliť časť z celkového rozpočtu programu Horizont 2020 (v období rokov 2014 - 2020).

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 123

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 2 – názov

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

2. potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo, morský a námorný výskum a biohospodárstvo

2. Potravinová bezpečnosť a bezpečnosť potravín, udržateľné poľnohospodárstvo, morský a námorný výskum a biohospodárstvo

Odôvodnenie

Úprava pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 31 čiastočne odráža poznámky Komisie, pokiaľ ide o rozsah morského a námorného výskumu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 124

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 2.1 – úvodný odsek

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Osobitný cieľ spočíva v zabezpečení dostatočných zásob bezpečných vysoko kvalitných potravín a iných bioproduktov prostredníctvom vývoja produktívnych a zdrojovo účinných systémov prvovýroby so súvisiacimi ekosystémovými službami spolu s konkurencieschopným a nízkouhlíkovým dodávateľským reťazcom. Toto urýchli prechod na udržateľné európske biohospodárstvo.

Osobitný cieľ spočíva v zabezpečení dostatočných zásob bezpečných vysoko kvalitných zdravých potravín a iných bioproduktov za súčasného obmedzovania súčasného preťažovania ekosystémov, a to prostredníctvom vývoja produktívnych a zdrojovo účinných systémov prvovýroby a spracovania potravín, zlučujúcich kvantitatívne a kvalitatívne prístupy spolu s konkurencieschopným a nízkouhlíkovým dodávateľským reťazcom.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 125

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 2.1 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

V nasledujúcich desaťročiach bude Európa postavená pred výzvu zvýšenej súťaže o obmedzené a vyčerpateľné prírodné zdroje v dôsledku zmien klímy, najmä v rámci systémov prvotnej produkcie (poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybárstvo a akvakultúra) a pred potrebu zabezpečovať udržateľné, bezpečné a spoľahlivé dodávky potravín pre obyvateľov Európy a čoraz objemnejšiu svetovú populáciu. Odhaduje sa, že do roku 2050 bude potrebný 70 % nárast svetových dodávok potravín, aby bolo možné nasýtiť 9-miliardovú svetovú populáciu. Táto potravinová naliehavosť neodôvodňuje súčasnú nerovnováhu medzi často prebytočnou domácou výrobou a stálym rastom dovozu potravín, ani neospravedlňuje čoraz väčšiu zložitosť svetovej potravinovej siete. Preto je dôležité, aby Európska únia lepšie kontrolovala zásobovacie reťazce a zohľadňovala najmä sezónny cyklus, pôvod výrobkov a vysledovateľnosť potravín. Poľnohospodárstvo sa podieľa asi 10 % na emisiách skleníkových plynov v Únii a zatiaľ čo v Európe emisie klesajú, celosvetovo sa do roku 2030 predpovedá nárast na 20 %. Okrem toho bude Európa musieť zabezpečiť dostatočné dodávky surovín, energie a priemyselných produktov, pod podmienkou zníženia využívania zdrojov fosílneho uhlíka (výroba ropy a kvapalného plynu by sa mala podľa očakávaní znížiť do roku 2050 o 60 %), a zároveň si zachovať svoju konkurencieschopnosť. Bioodpad (ktorý sa v Únii odhaduje na 138 miliónov ton ročne, z toho do 40 % ide na skládky) predstavuje ďalší veľký problém a náklady, napriek svojej vysokej potenciálnej pridanej hodnote. Napríklad sa odhaduje, že vo vyspelých krajinách sa 30 % všetkých vyprodukovaných potravín vyhadzuje. Treba vykonať výrazné zmeny, aby sa tento objem v Únii znížil do roku 2030 o 50 %. Okrem toho hranice štátov nie sú prekážkou šírenia živočíšnych a rastlinných škodcov a chorôb vrátane zoonotických chorôb a patogénov vznikajúcich v potravinách. Hoci sú účinné vnútroštátne opatrenia v oblasti monitorovania krajiny, územnej starostlivosti a prevencie potrebné, na konečnú kontrolu a účinné riadenie jednotného trhu je nevyhnutná akcia na úrovni Únie. Výzva je zložitá, má vplyv na širokú škálu vzájomne prepojených sektorov a vyžaduje si pluralitné prístupy.

Odôvodnenie

Lepšia vysledovateľnosť potravín je nevyhnutným cieľom Európskej únie na lepšie odhaľovanie pôvodu intoxikovaných potravín a predchádzanie omeškaniam pri identifikovaní zdroja nákazy. V tejto súvislosti je dôležité pripomenúť najmä ohrozenie verejného zdravia v dôsledku baktérie Escherichia coli v júni 2011 v Nemecku.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 126

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 2.1 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Pre potreby trhového dopytu po dodávkach bezpečných a zdravých potravín, biomateriálov a biovýrobkov, od spotrebiteľských výrobkov po väčšinu chemických látok, je potrebných čoraz viac biologických zdrojov. Kapacity zemských a vodných ekosystémov potrebných na ich produkciu sú však obmedzené, pričom čo sa o ich využitie uchádzajú viaceré konkurenčné strany, a často nie sú riadené najlepším spôsobom, čo dokazuje napríklad výrazný pokles obsahu uhlíka v pôde a pokles plodnosti. Poľnohospodárska pôda, lesy, morské a sladkovodné vody nedostatočne využívajú rozsah podpory služieb pre ekosystémy a podpory odolnosti ekosystémov integrovaním agronomických a environmentálnych cieľov do udržateľnej výroby.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 127

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 2.1 – odsek 2a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Vytvorenie výrobného reťazca s nízkou mierou odpadu, v rámci ktorého možno v kontexte zmeny klímy a rastúceho počtu obyvateľstva takisto zabezpečiť dodávku potravín, môže zahŕňať lepšie systémy riadenia, ktoré minimalizujú vstupy na úrovni krajiny/mora a v rámci celého dodávateľského reťazca. Kolektívne znalosti poľnohospodárov o prírodných zdrojoch, ekologických procesoch a kvalite výrobkov sa dajú využiť ako základ na minimalizáciu závislosti od vonkajších vstupov. Aj kratšie agropotravinárske reťazce založené na dôvere spotrebiteľov a blízkosť k výrobcom predstavujú základ výrobného reťazca s nízkou mierou odpadu, pričom sa uspokojuje dopyt spotrebiteľov po vysoko kvalitných potravinách a zohľadňujú dobré životné podmienky zvierat.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 128

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 2.1 – odsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Potenciál biologických zdrojov a ekosystémov by bolo možné využívať oveľa udržateľnejšie, účinnejšie a integrovanejšie. Mohol by sa napríklad lepšie využívať potenciál biomasy z poľnohospodárstva, lesov a odpadových tokov poľnohospodárskeho, vodného, priemyselného a takisto mestského pôvodu.

Odôvodnenie

Malo by byť jasné, že samotné poľnohospodárstvo má veľký potenciál z hľadiska udržateľnej výroby a využívania biomasy prostredníctvom špecializovaných plodín, vývoja rastlín s vnútornými vlastnosťami a kaskádového využívania plodín.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 129

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 2.2 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Plne funkčné európske biohospodárstvo, ktorého súčasťou je udržateľná produkcia obnoviteľných zdrojov zo zemského a vodného prostredia a ich premena na potraviny, krmivá, bioprodukty a bioenergiu, ako aj súvisiace verejné záujmy, bude pre Európu veľkou pridanou hodnotou. Ak sa bude riadiť udržateľným spôsobom, môže znížiť environmentálnu stopu prvotnej produkcie a zásobovací reťazec ako celok. Môže zvýšiť ich konkurencieschopnosť a poskytnúť pracovné a podnikateľské príležitostí na rozvoj vidieka a pobrežia. Biohospodárstvo okrem funkcií orientovaných na trh podporuje aj široký rozsah funkcií verejného záujmu, ktoré by sa mali zachovať: poľnohospodárska a lesná krajina, poľnohospodárska pôda a biodiverzita lesov, kvalita a dostupnosť vody, funkčnosť pôdy, stabilita klímy, kvalita ovzdušia, odolnosť proti povodniam a požiarom. Výzvy v oblasti potravinovej bezpečnosti, udržateľného poľnohospodárstva a celkového biohospodárstva majú európsku a celosvetovú povahu. Sú potrebné opatrenia na úrovni Únie s cieľom zostaviť skupiny na dosiahnutie potrebnej šírky a kritického množstva a s cieľom doplniť úsilie vyvinuté jednotlivými členskými štátmi alebo skupinami členských štátov. Transparentný prístup viacerých aktérov zabezpečí potrebné interakcie prinášajúce vzájomné obohacovanie sa medzi výskumníkmi, podnikmi, farmármi/producentmi, poradcami, spotrebiteľmi a koncovými používateľmi. Zásah na úrovni Únie je nevyhnutný aj na zabezpečenie jednotnosti pri riešení tejto výzvy v rámci sektorov a takisto je potrebné vytvoriť silné prepojenia medzi príslušnými politikami Únie. Vďaka koordinácii výskumu a inovácie na úrovni Únie bude možné podnietiť a zrýchliť potrebné zmeny v celej Únii.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 130

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 2.2 – odsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

S cieľom podporovať efektívnosť z hľadiska zdrojov, opatrenia v oblasti klímy a znižovať odpad budú výskum a inovácia pôsobiť spoločne so širokým záberom politík Únie a súvisiacich cieľov vrátane spoločnej poľnohospodárskej politiky (najmä politiky rozvoja vidieka) a európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť, spoločnej rybárskej politiky, integrovanej námornej politiky, európskeho programu pre zmenu klímy, rámcovej smernice o vode, rámcovej smernice o námornej stratégii, rámcovej smernice o odpade, lesníckeho akčného plánu, tematickej stratégie na ochranu pôdy, stratégie Európa 2020 v oblasti biodiverzity, strategického plánu energetických technológií, politík Únie v oblasti inovácie a priemyslu, vonkajších a rozvojových politík, stratégií v oblasti zdravia rastlín, stratégií v oblasti zdravia a dobrých životných podmienok zvierat a regulačných rámcov na ochranu životného prostredia, zdravia a bezpečnosti. Prostredníctvom lepšej integrácie výskumu a inovácií do súvisiacich politík Únie sa výrazne zvýši ich európska pridaná hodnota, vytvoria sa pákové efekty, zvýši sa ich význam pre spoločnosť a umožní sa ďalší rozvoj udržateľného hospodárenia s pôdou, morami a oceánmi a trhov v oblasti biohospodárstva.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 131

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 2.2 – odsek 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Akcie na riešenie tejto výzvy zamerané na dosahovanie prínosov pre spoločnosť, životné prostredie a hospodárstvo a na modernizáciu sektorov, zúčastňujúcich sa aktérov a trhov v oblasti biohospodárstva vychádzajú z multidisciplinárneho výskumu, ktorý bude podnecovať inovácie a viesť k rozvoju nových praktík, udržateľných produktov a postupov. Takisto rozvíjajú široký prístup k inovácií počnúc technickou, netechnickou, organizačnou, hospodárskou a spoločenskou inováciou, po napríklad novátorské obchodné modely, označovanie a služby. Musí sa plne uznať potenciál poľnohospodárov a malých a stredných podnikov týkajúci sa ich príspevku k inováciám v tejto oblasti. V rámci prístupu k biohospodárstvu by sa mali zohľadniť miestne znalosti podporujúce miestny potenciál a súčasne prispôsobujúce sa diverzite a komplexnosti.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 132

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 2.3 – písmeno a – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Cieľom je dodávať dostatok potravín, krmív, biomasy a iných surovín, a zároveň zachovávať prírodné zdroje na globálnej úrovni a posilňovať ekosystémové služby vrátane ochrany biodiverzity a prírodných biotopov, a chrániť pôdne a vodné zdroje a zároveň riešiť problémy súvisiace so zmierňovaním a prispôsobovaním sa zmene klímy. Činnosti podporujú systémové prístupy a sú zamerané na udržateľnejšie a produktívnejšie poľnohospodárske a lesnícke systémy vrátane ekologického poľnohospodárstva, ktoré sú zdrojovo účinnejšie (ako aj nízkouhlíkové a s nízkymi vstupmi) a odolnejšie, a zároveň na rozvoj služieb, koncepcií a politík zameraných na zabezpečenie diverzity systémov výroby potravín a na zveľadenie vidieckeho života.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 133

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 2.3 – písmeno b – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Cieľom je vyjsť v ústrety požiadavkám občanov na kvalitné, bezpečné, zdravé a cenovo dostupné potraviny, vytvoriť udržateľnejšie spracovanie, distribúciu a spotrebu potravín a krmív a zvýšiť konkurencieschopnosť potravinového sektora a zároveň chrániť európsku biodiverzitu. . Činnosti sú zamerané na kvalitu, rozmanitosť zdravých, spoľahlivých, vysoko kvalitných a bezpečných potravín pre všetkých, na lepšiu informovanosť spotrebiteľov o potravinách a konkurencieschopné metódy spracovania potravín, v rámci ktorých sa využíva menej zdrojov a prídavných látok a produkuje sa menej vedľajších produktov, odpadu a skleníkových plynov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 134

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 2.3 – písmeno c – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Cieľom je zachovať udržateľné úrovne spotreby živých vodných zdrojov a zároveň získať čo najväčší sociálny a hospodársky prínos/návratnosť z európskych oceánov a morí a súčasne chrániť biodiverzitu a ekosystémové služby. Činnosti sú zamerané na optimálne prispievanie k zabezpečeniu dodávok potravín prostredníctvom rozvoja udržateľného rybárstva priaznivého voči životnému prostrediu a európskej akvakultúry v kontexte celosvetového hospodárstva. Ekologické obavy týkajúce sa využívania biotechnológií v otvorených morských ekosystémoch sa musia dôkladne zohľadniť. Musí sa zohľadniť zásada predbežnej opatrnosti, ako aj obavy občianskej spoločnosti, pokiaľ ide o využívanie a šírenie biotechnológií v otvorených morských ekosystémoch.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 135

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 2.3 – písmeno ca (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(c a) Ďalším cieľom je bojovať proti homogenizácii druhov nachádzajúcich sa vo vnútorných moriach a v riekach, ktoré majú významný vplyv na fungovanie ekosystémov, najmä v dôsledku zvýšenej odolnosti voči narušeniam.

Odôvodnenie

Je dôležité bojovať proti uniformizácii vôd a riek. Len v samotnej EÚ sa za posledné desaťročia dostalo do riek viac ako 400 druhov rýb, ktoré sa v nich z historického hľadiska dovtedy nenachádzali.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 136

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 2.3 – písmeno d – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Cieľom je podpora obnoviteľných a energeticky účinných, zdrojovo účinných, udržateľných a konkurencieschopných európskych bioodvetví. Činnosti sú zamerané na podporu biohospodárstva prostredníctvom pretvorenia priemyselných postupov a produktov na také, ktoré sa zakladajú na biozdrojoch a sú energeticky účinné, rozvoj integrovaných biorafinérií, ktoré produkujú a využívajú biomasu z prvotnej produkcie, bioodpad a vedľajšie produkty z bioodvetví, a otváranie nových trhov prostredníctvom podpory normalizácie, v prípade potreby, ale aj prostredníctvom regulačných a demonštračných a ďalších činností, pričom sa zohľadňuje environmentálny a sociálno-ekonomický vplyv biohospodárstva na využívanie pôdy a zmeny využívania pôdy, ako aj názory a obavy občianskej spoločnosti.

Odôvodnenie

Rozvoj integrovaných biorafinérií sa nemôže obmedzovať len na použitie.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 137

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 3.1 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Únia plánuje znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov o 20 % pod úrovne z roku 1990, a do roku 2050 plánuje ďalšie zníženie o 80 – 95 %. Okrem toho by do roku 2020 mala obnoviteľná energia pokryť 20 % konečnej energetickej spotreby a energetická efektívnosť by sa mala znížiť o 20 %. Do roku 2050 by sa malo dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov o 80 – 95 %. Všetky scenáre eliminácie emisií uhlíka v pláne postupu v oblasti energetiky do roku 2050 ukazujú, že obnoviteľné energetické technológie budú v polovici tohto storočia predstavovať najväčší podiel na technológiách dodávok energie a že energetická účinnosť koncového využitia energie bude zohrávať dôležitú úlohu pri dosahovaní týchto cieľov. Preto je vhodné, aby sa 80 % rozpočtu v rámci tejto výzvy vyčlenilo na výskum a inovácie v oblasti obnoviteľných energií a na energetickú účinnosť koncového využitia energie. Dosiahnutie týchto cieľov si vyžaduje reorganizáciu energetického systému, ktorá spočíva v kombinácií nízkouhlíkového profilu, energetickej bezpečnosti a cenovej dostupnosti, a zároveň si vyžaduje posilnenie hospodárskej konkurencieschopnosti Európy. Európa je v súčasnosti tomuto cieľu veľmi vzdialená. 80 % európskeho energetického systému sa stále spolieha na fosílne palivá a sektor produkuje 80 % všetkých emisií skleníkových plynov Únii. Každoročne sa na dovoz energie vynaloží 2,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) Únie, čo sa pravdepodobne ešte zvýši. Tento trend by viedol k úplnej závislosti na dovoze ropy a zemného plynu v roku 2050. Európsky priemysel a spotrebitelia čelia nestálosti cien za energie na svetovom trhu, ku ktorej sa pripájajú obavy o bezpečnosť dodávok a čoraz väčší podiel svojich príjmov vynakladajú na energiu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 138

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 3.1 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

V pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050, ako ho vypracovala Európska komisia, sa predpokladá, že cielené zníženie emisií skleníkových plynov sa bude musieť dosiahnuť prevažne na území Únie vzhľadom na skutočnosť, že v tejto otázke neexistuje celosvetová zhoda. Vyžiada si to zníženie emisií CO2 dokonca o viac ako 90 % do roku 2050 v sektore energetiky, o viac ako 80 % v priemysle a o 60 % v doprave a 90 % v sektore bývania a služieb.

Odôvodnenie

O konečnom cieli znížiť skleníkové plyny do roku 2050 sa ešte nerozhodlo. Požadujú sa ciele 80 – 95 %, ale tieto ciele nie sú nevyhnutne realizovateľné.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 139

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 3.3 – písmeno b – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 140

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 3.3 – písmeno d – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(d) Jednotná, inteligentná európska elektrická sieť

(d) Jednotná, inteligentná európska elektrická sieť, ktorá umožňuje úplnú integráciu obnoviteľných zdrojov energie do energetického mixu

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 141

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 3.3 – písmeno e – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Činnosti sú zamerané na multidisciplinárny výskum energetických technológií (vrátane vizionárskych akcií) a vplyv prístrojov, zariadení a nového technického pokroku na morské prostredie a spoločnú realizáciu celoeurópskych výskumných programov a zariadení svetovej triedy.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 142

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 4.3 – písmeno a – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Zámerom činností je znížiť spotrebu zdrojov a emisie skleníkových plynov a zlepšiť účinnosť vozidiel, urýchliť rozvoj a zavádzanie vozidiel s nízkymi emisiami za prístupné trhové ceny, a to aj prostredníctvom prelomových poznatkov v oblasti motorov, batérií a infraštruktúry; preskúmať a zhodnotiť potenciál alternatívnych palív a inovatívnych a účinnejších pohonných systémov vrátane palivovej infraštruktúry; vylepšiť využívanie infraštruktúr prostredníctvom inteligentných systémov dopravy a inteligentných zariadení; a zvýšiť využívanie riadenia dopytu a verejnej a nemotorizovanej dopravy, najmä v mestských oblastiach.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 143

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 4.3 – písmeno c – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Zámerom činností je vytvoriť novú generáciu inovatívnych dopravných prostriedkov a pripraviť pôdu pre ďalšiu generáciu prostredníctvom rozvíjania novátorských koncepcií a projektov za konkurencieschopné trhové ceny, inteligentných kontrolných systémov a interoperabilných noriem, účinných postupov výroby, kratších období tvorby a znížených nákladov na životný cyklus.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 144

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 5 – názov

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

5. Opatrenia v oblasti klímy, efektívnosť z hľadiska zdrojov a suroviny

5. Opatrenia v oblasti klímy a vody, efektívnosť z hľadiska zdrojov a udržateľné využívanie surovín

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 145

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 5.1 – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Osobitným cieľom je vytvoriť hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje a je odolné voči zmenám klímy, ochranu a udržateľné riadenie prírodných zdrojov a ekosystémov, udržateľné využívanie a dodávku surovín a vody, s cieľom uspokojiť potreby rastúcej svetovej populácie v rámci obmedzení suchozemských a morských prírodných zdrojov planéty. Činnosti prispejú k zvýšeniu európskej konkurencieschopnosti a zlepšeniu dobrých životných podmienok a zároveň zabezpečia integritu životného prostredia a jeho udržateľnosť tak, že sa bude priemerné otepľovanie planéty udržiavať na hodnote pod 2 °C, posilní sa schopnosť ekosystémov a spoločnosti prispôsobiť sa zmenám klímy a ochráni sa kultúrne dedičstvo.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 146

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 5.1 – odsek 3a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

3a. Vzhľadom na vážne a do značnej miery nezvratné zmeny veľkých súčastí klimatického systému Zeme treba posúdiť všetky zdroje globálneho otepľovania a všetky možnosti zmiernenia zmeny klímy. Popri posudzovaní zníženia emisií CO2 môžu stratégie rýchlych opatrení (napr. znižovanie úrovne fluórovaných uhľovodíkov, častíc čierneho uhlíka a troposférického ozónu; biosekvestrácia) najrýchlejšie reagovať na zmenu klímy, a to o niekoľko desiatok rokov alebo skôr.

Odôvodnenie

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh nahrádza pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29 v návrhu stanoviska.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 147

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 5.1 – odsek 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Pre fungovanie moderných spoločností a ich hospodárstiev sú zásadne dôležité udržateľné dodávky a nákladovo efektívne riadenie surovín, vrátane ich vyhľadávania, ťažby, opätovného použitia, recyklácie a nahrádzania. Európske sektory, ako je stavebníctvo, chemický, automobilový, vesmírny, strojárenský priemysel a zariadenia, ktoré poskytujú celkovú pridanú hodnotu vo výške asi 1 300 mld. EUR a zamestnanie pre približne 30 miliónov ľudí, veľmi závisia od prístupu k surovinám. Zásobovanie Únie surovinami sa však dostáva pod stále väčší tlak. Zásobovanie Únie surovinami sa však dostáva pod stále väčší tlak. Únia je navyše veľmi závislá od dovozu strategicky významných surovín, ktorý alarmujúco ovplyvňujú narušenia trhu. Okrem toho má Únia ešte cenné ložiská nerastných surovín, ktorých prieskum a ťažba je obmedzená nedostatkom primeraných technológií a brzdí ju zvyšujúca sa celosvetová konkurencia. Keďže suroviny sú dôležité pre európsku konkurencieschopnosť, hospodárstvo a použitie v inovatívnych výrobkoch, životne dôležitou prioritou pre Úniu sú udržateľné zásoby a nákladovo efektívne riadenie surovín.

Pre fungovanie moderných spoločností a ich hospodárstiev sú zásadne dôležité udržateľné dodávky a nákladovo efektívne riadenie surovín, vrátane ich vyhľadávania, ťažby, opätovného použitia, recyklácie a nahrádzania. Európske sektory, ako je stavebníctvo, chemický, automobilový, vesmírny, strojárenský priemysel a zariadenia, ktoré poskytujú celkovú pridanú hodnotu vo výške asi 1 300 mld. EUR a zamestnanie pre približne 30 miliónov ľudí, veľmi závisia od prístupu k surovinám. Zásobovanie Únie surovinami sa však dostáva pod stále väčší tlak, najmä v súvislosti s nedostatočným riadením cyklu odpadového hospodárstva. Zásobovanie Únie surovinami sa však dostáva pod stále väčší tlak. Únia je navyše veľmi závislá na dovoze strategicky významných surovín, ktorý alarmujúco ovplyvňujú narušenia trhu. Okrem toho má Únia ešte cenné ložiská nerastných surovín, ktorých prieskum a ťažba je obmedzená nedostatkom primeraných technológií a brzdí ju zvyšujúca sa celosvetová konkurencia. Keďže suroviny sú dôležité pre európsku konkurencieschopnosť, hospodárstvo a použitie v inovatívnych výrobkoch, životne dôležitou prioritou pre Úniu sú udržateľné zásoby a nákladovo efektívne riadenie surovín.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 148

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 5.1 – odsek 4a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Zmena klímy takisto predstavuje hrozbu pre európske kultúrne dedičstvo. Chápanie problémov a poskytovanie primeraných odpovedí budú nevyhnutné na zachovanie identity, sociálnej súdržnosti a na maximalizáciu hospodárskych prínosov spojených s cestovným ruchom.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 149

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 5.2 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Napĺňanie cieľov Únie a medzinárodných cieľov na zníženie emisií skleníkových plynov a prekonávanie následkov zmeny klímy si vyžaduje rozvoj a zavedenie udržateľných a účinných technologických a iných ako technologických riešení a opatrenia na zmiernenie následkov a na prispôsobenie sa. V politických rámcoch Únie a celosvetových rámcoch sa musí zabezpečiť, že ekosystémy a biodiverzita sa chránia, cenia a primeraným spôsobom obnovujú s cieľom zachovať ich schopnosť poskytovať v budúcnosti zdroje a služby. Výskum a inovácia môžu pomôcť zabezpečiť spoľahlivý a udržateľný prístup k surovinám a zabezpečiť výrazné zníženie využívania zdrojov a tvorby odpadu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 150

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 5.2 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Akcie Únie sa teda zamerajú na podporu kľúčových cieľov a politík EÚ vrátane týchto: stratégia Európa 2020; Inovácia v Únii; Európa efektívne využívajúca zdroje a príslušný plán; plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050; Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení; Iniciatíva v oblasti surovín; stratégia trvalo udržateľného rozvoja Únie; Integrovaná námorná politika Únie; rámcová smernica o morskej stratégii; akčný plán ekologických inovácií a 7. environmentálny akčný program. Tieto akcie posilnia schopnosť spoločnosti nadobudnúť odolnosť voči zmenám životného prostredia a klímy a zabezpečiť dostupnosť surovín.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 151

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 5.2 – odsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Vzhľadom na cezhraničnú a celosvetovú povahu klímy a životného prostredia, na ich rozsah pôsobnosti a zložitosť, a na medzinárodný rozmer reťaze dodávok surovín, činnosti je potrebné vykonávať na úrovni Únie a na ďalších vyšších úrovniach. Multidisciplinárna povaha potrebného výskumu vyžaduje zhromažďovanie doplnkových poznatkov a zdrojov s cieľom účinne riešiť túto výzvu. Obmedzenie využívania zdrojov a vplyvov na životné prostredie a súčasné zvýšenie konkurencieschopnosti si bude vyžadovať rozhodný spoločenský a technický prechod na udržateľné hospodárstvo založené na vzájomne výhodnom vzťahu medzi biodiverzitou a ľudskou populáciou. Koordinovanými výskumnými a inovačnými činnosťami sa zlepší chápanie a predpovedanie zmien klímy a životného prostredia zo systematického a medzisektorového hľadiska, znížia sa nepresnosti, určia a posúdia sa slabé miesta, riziká, náklady a príležitosti a takisto sa rozšíri rozsah a zlepší sa účinnosť spoločenských a politických reakcií a riešení. Akcie sa budú takisto snažiť o vybavenie činiteľov na všetkých úrovniach spoločnosti schopnosťami, aby sa mohli aktívne zúčastniť tohto procesu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 152

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 5.2 – odsek 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Riešenie udržateľného využívania a dostupnosti surovín vyžaduje koordinované úsilie v oblasti výskumu a inovácií naprieč mnohými disciplínami a sektormi s cieľom pomôcť poskytnúť bezpečné, ekonomicky uskutočniteľné, environmentálne spoľahlivé a spoločensky prijateľné riešenia v celom hodnotovom reťazci (vyhľadávanie, ťažba, plánovanie, spracovanie, opätovné použitie, recyklácia a nahrádzanie). Inovácia v týchto oblastiach poskytne príležitosti pre rast a tvorbu pracovných miest, ako aj inovatívne možnosti týkajúce sa vedy, technológií, politiky a riadenia. Z tohto dôvodu sa pripravuje európske partnerstvo pre inovácie v oblasti surovín.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 153

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 5.3. – písmeno a – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(a) Boj proti zmenám klímy a prispôsobovanie sa zmenám klímy

Cieľom je vytvárať a posudzovať inovatívne, nákladovo účinné a udržateľné opatrenia a stratégie na prispôsobenie a zmiernenie, zacielené na skleníkové plyny a častice s obsahom CO2 aj bez obsahu CO2 a zdôrazňujúce technické aj netechnické zelené riešenia prostredníctvom zhromažďovania poznatkov ako základu pre informované, skoré a účinné opatrenia a pre zosieťovanie potrebných spôsobilostí. Činnosti sa zameriavajú na: zlepšenie pochopenia zmeny klímy a rizík spojených s extrémnymi javmi a náhlymi zmenami prostredníctvom zabezpečovania spoľahlivých predpovedí o klíme; chápanie vzájomného pôsobenia ozónu a klímy a vodný cyklus v atmosfére; posudzovanie vplyvov na globálnej, regionálnej a miestnej úrovni, slabých miest a vytváranie inovatívnych nákladovo účinných opatrení na prispôsobenie a prevenciu rizika, ako aj hrozieb pre kultúrne dedičstvo; podporu politík na zmierňovanie a definovanie stratégií rýchlych opatrení ako reakcie na zmenu klímy v rámci niekoľkých desaťročí.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 154

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 5.3 – písmeno b – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Cieľom je zabezpečiť poznatky v oblasti nakladania s prírodnými zdrojmi, ktorými sa dosiahne udržateľná rovnováha medzi obmedzenými zdrojmi a potrebami spoločnosti a hospodárstva. Činnosti sa zameriavajú na: rozširovanie nášho chápania fungovania ekosystémov, ich interakcií s sociálnymi systémami a ich úlohy pri udržiavaní hospodárstva a blaha ľudstva; a na zabezpečovanie poznatkov a nástrojov na účinné rozhodovanie a zapojenie verejnosti.

Cieľom je zabezpečiť poznatky v oblasti nakladania s prírodnými zdrojmi, ktorými sa dosiahne udržateľná rovnováha medzi obmedzenými zdrojmi a potrebami spoločnosti a hospodárstva. Činnosti sa zameriavajú na: zabezpečenie opatrení na ochranu udržateľného prechodu, riadenia a využívania vodných zdrojov a vodných služieb, rozširovanie nášho chápania fungovania ekosystémov vrátane regulačnej úlohy, ktorú zohrávajú oceány a lesy pri predchádzaní globálnemu otepľovaniu, ich interakcií so sociálnymi systémami a ich úlohy pri udržiavaní hospodárstva a blaha ľudstva; a na zabezpečovanie poznatkov a nástrojov na účinné rozhodovanie a zapojenie verejnosti.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 155

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 5.3 – písmeno c – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 156

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 5.3 – písmeno c – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Cieľom je zlepšiť základňu vedomostí o surovinách a vytvoriť inovatívne riešenie na používanie, recykláciu a opätovné získavanie surovín nákladovo účinným a zdrojovo efektívnym spôsobom šetrným voči životnému prostrediu a na ich nahradenie hospodársky príťažlivými alternatívami s nižším vplyvom na životné prostredie. Činnosti sa zameriavajú na: zlepšovanie základne znalostí o dostupnosti surovín; podporu udržateľných dodávok a využívania surovín; podporu ekodizajnu, nachádzanie alternatív dôležitých surovín; rozvoj procesov a systémov uzavretého cyklu, podporu stratégií a technológií recyklácie a opätovného použitia; opatrenia na strane dopytu oprávňujúce občanov a spotrebiteľov na obmedzovanie spotreby surovín a produkcie odpadu, čím sa zlepšia informovanosť a zručnosti spoločnosti v oblasti surovín.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 157

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 5.3 – písmeno d – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Cieľom je podporovať všetky formy ekoinovácie, ktoré napomáhajú prechodu k zelenému hospodárstvu. Činnosti sa zameriavajú na: posilňovanie ekoinovačných technológií (vrátane technológií a nových materiálov na zachovanie a obnovu kultúrneho dedičstva), postupov, služieb a produktov a zvyšovanie ich trhového prijatia a replikácie, s osobitnou pozornosťou venovanou malých a stredných podnikov; podporu inovatívnych politík a spoločenských zmien; pokrok v oblasti meraní a posudzovania smerom k zelenému hospodárstvu; a na podporu účinného využívania zdrojov prostredníctvom digitálnych systémov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 158

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 5.3. – písmeno e

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(e) Rozvoj celistvých a nepretržitých celosvetových systémov environmentálnych informácií a pozorovania

Cieľom je zaistiť dodávku dlhodobých údajov a informácií potrebných pri riešení tejto výzvy. Činnosti sa zameriavajú na spôsobilosti, technológie a infraštruktúry údajov na pozorovanie a monitorovanie Zeme pomocou diaľkového snímania, ako aj merania in situ, ktoré budú schopné neprestajne poskytovať včasné, presné informácie a umožnia predpovede a prognózy. Bude sa stimulovať poskytovanie bezplatného, otvoreného a neobmedzeného prístupu k interoperabilným údajom a informáciám.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 159

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 6.3.2 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Cieľom je podporiť rozvoj inovatívnej spoločnosti a politiky v Európe prostredníctvom zapojenia občanov vrátane osôb so zdravotným postihnutím, podnikov a používateľov do výskumu a inovácie a podpora koordinovaných výskumných a inovačných politík v kontexte globalizácie. Osobitná podpora sa vyčlení na tvorbu európskeho výskumného priestoru a na rozvoj rámcových podmienok inovácie.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 160

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 6.3.1 – odsek 2 – písmeno c

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(c) zabezpečiť zapojenie spoločnosti do výskumu a inovácií, aj prostredníctvom konzultácií s organizáciami občianskej spoločnosti, najmä organizáciami zdravotne postihnutých osôb;

Odôvodnenie

Na to, aby bol výskum pre spoločnosť prospešný a zmysluplný, je dôležité, aby sa osoby so zdravotným postihnutím a ich zastupujúce organizácie plne začlenili do výskumných projektov financovaných v rámci programu Horizont 2020. Je to dôležité, pokiaľ chceme zabezpečiť, aby európsky výskum poskytoval výsledky v súlade s potrebami spoločnosti a občanov, najmä osôb so zdravotným postihnutím. V súčasnosti sa vo výskume v rámci programu Horizont 2020 začlenenie osôb so zdravotným postihnutím nespomína, preto by sa mal tento návrh náležite zmeniť a doplniť.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 161

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 6.3.1 – odsek 2 – písmeno c

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Odôvodnenie

Vnímanie dôležitosti vedy je pre spoločnosť dôležitým faktorom.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 162

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 6.3.3 – odsek 2 – písmeno d

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(d) zvýšiť odolnosť Európy voči krízam a katastrofám;

(d) posilniť prevenciu, reakciu a odolnosť Európy voči krízam a katastrofám vrátane prírodných katastrof a katastrof spôsobených človekom;

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 163

Návrh nariadenia

Príloha I – časť V – bod 1 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Pokiaľ ide o inovačnú kapacitu a schopnosť dodávať nové služby, výrobky a procesy, Európa čelí viacerým štrukturálnym slabinám. Hlavnými problémami, ktoré sú poruke, je relatívne slabá história Európy v oblasti prilákania a udržania si talentov; vyčerpanie technických a vedeckých znalostí charakteristických pre rôzne územia z historického hľadiska; nedostatočné využívanie existujúcich silných stránok výskumu z hľadiska vytvárania hospodárskej a spoločenskej hodnoty; nízke úrovne podnikateľskej aktivity; rozsah zdrojov v póloch excelentnosti, ktorý je nedostatočný pre celosvetovú súťaž; a nadmerný počet prekážok spolupráce v rámci znalostného trojuholníka vysokoškolského vzdelávania, výskumu a podnikania na európskej úrovni.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 164

Návrh nariadenia

Príloha I – časť V – bod 2 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Týmito otázkami sa bude zaoberať EIT presadzovaním štrukturálnych zmien na poli európskej inovácie. Bude to uskutočňovať podporovaním integrácie vysokoškolského vzdelávania, výskumu a inovácie najvyšších štandardov, čím rozšíri centrá spoločného umiestnenia znalostných a inovačných spoločenstiev vo všetkých európskych regiónoch, a tak vytvorí nové prostredia napomáhajúce inováciu, ako aj presadzovaním a podporovaním novej generácie podnikateľov. Takto bude EIT v plnej miere prispievať k cieľom stratégie Európa 2020, a to k hlavným iniciatívam Inovácia v Únii a Mládež v pohybe

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 165

Návrh nariadenia

Príloha I – časť V – bod 2 – odsek 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

EIT pôsobí prostredníctvom ZIS v súlade s logikou podnikania. Predpokladom je silné vedúce postavenie: každé ZIS riadi výkonný riaditeľ. Partnerov ZIS zastupuje jediný právny subjekt s cieľom umožniť zjednodušený rozhodovací proces. ZIS musia zostavovať ročný obchodný plán vrátane ambiciózneho portfólia činností od vzdelávania po tvorbu podnikov, ktorý obsahuje jasné ciele a výsledky, prihliada na vplyv na trh a spoločnosť a má jasnú pridanú hodnotu vyplývajúcu z prístupu orientovaného na výsledky. Súčasné pravidlá týkajúce sa účasti, hodnotenia a monitorovania ZIS umožňujú rýchle rozhodnutia obchodnej povahy.

Odôvodnenie

Odkaz na prístup orientovaný na výsledky uvedený v názve odseku sa neodráža v jeho texte, pričom na pridanú hodnotu vyplývajúcu z tohto prístupu treba výslovne poukázať.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 166

Návrh nariadenia

Príloha I – časť V – bod 3 – písmeno f – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 167

Návrh nariadenia

Príloha I – časť V – bod 3 – písmeno g – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Prostredníctvom ZIS a stredísk spoločného umiestnenia – uzlov excelentnosti, ktoré spájajú partnerov z oblasti vysokoškolského vzdelávania, výskumu a podnikania v danej zemepisnej lokalite – bude EIT prepojený aj s regionálnou politikou. Predovšetkým zaručí lepšie prepojenie inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a trhu práce s regionálnymi a miestnymi inováciami a rastom v kontexte miestnych, regionálnych a vnútroštátnych inteligentných špecializovaných stratégií. Takýmto pôsobením prispeje k dosahovaniu cieľov politiky Únie v oblasti súdržnosti.

Odôvodnenie

Ak sa vysokoškolské vzdelávanie nebude spájať aj s trhom práce, najmä na regionálnej a miestnej úrovni, Európa nebude môcť vyriešiť jeden zo svojich hlavných nedostatkov z hľadiska hospodárskeho rastu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 168

Návrh nariadenia

Príloha II – Tabuľka

Text predložený Komisiou

I Excelentná veda, z čoho:

27818

1. Európska rada pre výskum

15008

2. Vznikajúce technológie a technológie budúcnosti

3505

3. Akcie Marie Curie v oblasti zručností, odborného vzdelávania a profesijného rozvoja

6503

4. Európske výskumné infraštruktúry (vrátane elektronických infraštruktúr)

2802

II Vedúce postavenie priemyslu, z čoho:

20280

1. Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií*

15580, z čoho 500 na EIT

2. Prístup k prostriedkom financovania rizika**

4000

3. Inovácie v MSP

700

III Spoločenské výzvy, z čoho:

35888

1. Zdravie, demografické zmeny a pohoda

9077, z čoho 292 na EIT

2. Potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo, morský a námorný výskum a biohospodárstvo;

4694, z čoho 150 na EIT

3. Bezpečná, čistá a efektívna energia

6537, z čoho 210 na EIT

4. Inteligentná, zelená a integrovaná doprava

7690, z čoho 247 na EIT

5. Opatrenia v oblasti klímy, efektívnosť z hľadiska zdrojov a suroviny

3573, z čoho 115 na EIT

6. Inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť

4317, z čoho 138 na EIT

Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT)

1542 + 1652***

Nejadrové priame akcie Spoločného výskumného centra

2212

SPOLU

87740

*Vrátane 8 975 miliónov EUR na informačné a komunikačné technológie (IKT), z čoho 1 795 miliónov EUR na fotoniku a mikro- a nanoelektroniku, 4 293 miliónov EUR na nanotechnológie, moderné materiály a modernú výrobu a spracovanie, 575 miliónov EUR na biotechnológiu a 1 737 miliónov EUR na vesmír. Z toho vyplýva, že 6 663 miliónov EUR bude k dispozícii na podporu kľúčových podporných technológií.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

I Excelentná veda, z čoho:	29,00%
1. Európska rada pre výskum	14,2%
2. Vznikajúce technológie a technológie budúcnosti	3,9%
3. Akcie Marie Curie v oblasti zručností, odborného vzdelávania a profesijného rozvoja	7,4%
4. Európske výskumné infraštruktúry (vrátane elektronických infraštruktúr)	3,5%
II Vedúce postavenie priemyslu, z čoho:	25,2%
1. Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií*	17,7%
2. Prístup k prostriedkom financovania rizika**	4,5%
3. Inovácie v MSP	3%
III Spoločenské výzvy, z čoho:	40,3%
1. Zdravie, demografické zmeny a pohoda	12%
2. Potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo, morský a námorný výskum a biohospodárstvo;	5,3%
3. Bezpečná, čistá a efektívna energia	7,5%
4. Inteligentná, zelená a integrovaná doprava	8,7%
5. Opatrenia v oblasti klímy, efektívnosť z hľadiska zdrojov a suroviny	4,3%
6. Inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť	2,5%
Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT)	3%
Nejadrové priame akcie Spoločného výskumného centra	2,5%
SPOLU	100%

*Vrátane 57,6 % na informačné a komunikačné technológie (IKT), z toho 11,5 % na fotoniku a mikro- a nanoelektroniku, 27,6 % na nanotechnológie, moderné materiály a modernú výrobu a spracovanie, 3,7 % na biotechnológiu a 11,1 % na vesmír. Z toho vyplýva, že 42,9 % bude k dispozícii na podporu kľúčových podporných technológií.
** Približne 28,3 % z tejto sumy môže ísť na realizáciu projektov v rámci strategického plánu energetických technológií (plánu SET). Približne jedna tretina z toho môže ísť malým a stredným podnikom.
vypúšťa sa

POSTUP

Názov	Zriadenie rámcového programu pre výskum a inovácie Horizont 2020 (2014 – 2020)
Referenčné čísla	COM(2011)0809 – C7-0466/2011 – 2011/0401(COD)
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi	ITRE 13.12.2011
Výbor požiadaný o stanovisko dátum oznámenia na schôdzi	ENVI 13.12.2011
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko dátum menovania	Cristian Silviu Buşoi 20.1.2012
Prerokovanie vo výbore	20.6.2012	10.7.2012
Dátum prijatia	19.9.2012
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	50 1 10
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Martina Anderson, Kriton Arsenis, Sophie Auconie, Sandrine Bélier, Sergio Berlato, Lajos Bokros, Milan Cabrnoch, Martin Callanan, Nessa Childers, Chris Davies, Bas Eickhout, Edite Estrela, Karl-Heinz Florenz, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Cristina Gutiérrez-Cortines, Satu Hassi, Jolanta Emilia Hibner, Christa Klaß, Eija-Riitta Korhola, Jo Leinen, Peter Liese, Linda McAvan, Miroslav Ouzký, Vladko Todorov Panayotov, Andres Perello Rodriguez, Mario Pirillo, Pavel Poc, Frédérique Ries, Anna Rosbach, Oreste Rossi, Dagmar Roth-Behrendt, Kārlis Šadurskis, Carl Schlyter, Horst Schnellhardt, Richard Seeber, Theodoros Skylakakis, Bogusław Sonik, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Salvatore Tatarella, Anja Weisgerber, Åsa Westlund, Glenis Willmott
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Frieda Brepoels, Cristian Silviu Buşoi, Nikos Chrysogelos, Christofer Fjellner, Gaston Franco, Romana Jordan, Miroslav Mikolášik, James Nicholson, Justas Vincas Paleckis, Vittorio Prodi, Britta Reimers, Christel Schaldemose, Alda Sousa, Anna Záborská, Andrea Zanoni
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Agustín Díaz de Mera García Consuegra

STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch (20.9.2012)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Nathalie Griesbeck

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Súbor návrhov týkajúcich sa programu Horizont 2020, vypracovaný v úplnom súlade s oznámením Komisie Rozpočet stratégie Európa 2020, v plnej miere podporuje stratégiu Európa 2020, v ktorej sa výskum a inovácia určili za ústredné oblasti v záujme dosiahnutia cieľov inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Tento súbor pozostáva z návrhov:

(1) rámcový program Horizont 2020 (Zmluva o fungovaní Európskej únie, ďalej len „ZFEÚ“);

(2) jednotný súbor pravidiel účasti a šírenia (ZFEÚ);

(3) jeden špecifický program na vykonávanie programu Horizont 2020 (ZFEÚ); ako aj

(4) jediný návrh pre časti Horizontu 2020, ktoré zodpovedajú Zmluve o Euratome.

Celkový politický kontext a rámec týchto legislatívnych návrhov poskytuje oznámenie Komisie prijaté spolu s nimi, v ktorom sa venuje pozornosť mnohým zásadným prierezovým prvkom, ako je zjednodušovanie a spôsob, ako sa posilnil prístup k inováciám.

Program Horizont 2020 priamo prispieva k riešeniu hlavných spoločenských výziev vymedzených v stratégii Európa 2020 a jej hlavných iniciatívach. Zároveň prispieva k dosahovaniu vedúceho postavenia priemyslu v Európe. Takisto sa ním zvýši excelentnosť vedeckej základne, ktorá je nevyhnutná pre udržateľnosť, dlhodobú prosperitu a blahobyt Európy. Na dosiahnutie týchto cieľov sa v návrhoch predkladá celá škála podpory, ktorá je integrovaná v celom výskumnom a inovačnom cykle. Horizont 2020 preto spája a posilňuje činnosti, ktoré sú v súčasnosti financované v rámci siedmeho rámcového programu pre výskum, častí rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie venovaných inovácii a Európskeho inovačného a technologického inštitútu. Týmto spôsobom sú návrhy zostavené tak, aby sa nimi dosiahlo aj podstatné zjednodušenie pre účastníkov.

Rámcový program a osobitný program

Výboru TRAN boli postúpené tieto dva dokumenty: nariadenie COM(2011)0809 predložené v rámci spolurozhodovacieho postupu a návrh COM(2011)0811 predložený v rámci konzultačného postupu. Keďže pri konzultačnom postupe má Európsky parlament veľmi obmedzenú úlohu bez toho, aby mohol skutočne s Radou rokovať o obsahu, spravodajkyňa sa rozhodla zamerať činnosť výboru TRAN na rámcový program a prípadne do neho zaradiť dôležité prvky osobitného programu. Výbor ITRE uviedol, že by mohol postupovať podobným spôsobom.

Spravodajkyňa by sa rada sústredila len na časť týkajúcu sa dopravy, pričom toto stanovisko bude samozrejme stanoviskom Výboru pre dopravu a cestovný ruch V programe Horizont 2020 sa k rozmeru doprava pristupuje z hľadiska inteligentnej, zelenej a integrovanej dopravy. Spravodajkyňa by rada postupovala týmto smerom, ale zároveň by ho chcela zosúladiť s pozíciou, ktorú Výbor pre dopravu a cestovný ruch už vyjadril v doteraz prijatých správach.

Spravodajkyňa by preto chcela vyzdvihnúť zásadné aspekty dopravnej politiky, ako sú dodávky energie v EÚ, diverzifikácia zdrojov energie pre dopravu alebo vplyv dopravy na životné prostredie.

Vzhľadom na silnú hospodársku konkurenciu v oblasti dopravy na celosvetovej úrovni by však spravodajkyňa chcela pripomenúť, že v záujme oživenia rastu a tvorby pracovných miest je dôležité zachovať a klásť do popredia vývoj a inovácie Európskej únie v tomto sektore.

Okrem toho, keďže demografia Európy sa mení, dochádza k zmenám spôsobu života a vyvíja sa úsilie o dosiahnutie efektívneho a konkurencieschopného vnútorného trhu, spravodajkyňa kladie dôraz na kvalitu dopravných systémov, ktoré musia byť multimodálne, a upozorňuje, že hlavnou výzvou je mobilita v mestských oblastiach. Na tento účel je potrebné podporovať vytváranie znalostných a inovačných spoločenstiev (ZIS) zameraných na mestskú mobilitu.

Spravodajkyňa by nakoniec chcela potvrdiť dôležitú sociálnu úlohu, ktorú zohráva doprava najmä pre najzraniteľnejšie skupiny, a to, že jej dobré plánovanie umožňuje zabezpečiť územnú súdržnosť a bojovať proti rozdielom.

Horizont 2020 a Nástroj na prepojenie Európy (CEF)

Program Horizont 2020 a Nástroj na prepojenie Európy (CEF), ktorý je ďalším dôležitým opatrením pomoci z rozpočtu EÚ pre sektor dopravy, musia byť skoordinované tak , aby sa zaručila doplnkovosť a zároveň sa predišlo prípadnému prekrývaniu. Ďalej je dôležité, aby koordinácia medzi nástrojom CEF a programom Horizont 2020 zabezpečila plynulosť výskumného a inovačného reťazca vedúceho k zavedeniu do infraštruktúry. Je to mimoriadne dôležité v období, keď bude potrebné, aby významné technologické výdobytky v oblasti dopravy, energetiky a IKT pomohli EÚ pri dosahovaní jej ambicióznych cieľov vymedzených v stratégii Európa 2020.

Je potrebné zdôrazniť, že akákoľvek podpora poskytnutá na výskumné a inovačné činnosti prostredníctvom finančných nástrojov bude implementovaná v rámci finančných nástrojov súvisiacich s programom Horizont 2020.

POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Návrh nariadenia Odôvodnenie 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(3) Únia sa zaviazala zrealizovať stratégiu Európa 2020, ktorá stanovuje ciele inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, vyzdvihuje úlohu výskumu a inovácie ako hlavnej hnacej sily sociálnej a hospodárskej prosperity a environmentálnej udržateľnosti, a vytýčila si cieľ zvýšiť do roku 2020 výdavky na výskum a vývoj, aby dosiahli 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) a vypracovať ukazovateľ intenzity inovácie. V hlavnej iniciatíve Inovácia v Únii sa v tejto súvislosti stanovuje strategický a integrovaný prístup k výskumu a inováciám, ktorý určuje rámec a ciele, ku ktorým bude Únia v budúcnosti prispievať prostredníctvom svojho financovania výskumu a vývoja. Výskum a inovácie sú kľúčovými faktormi aj pre ostatné hlavné iniciatívy stratégie Európa 2020, najmä pokiaľ ide o Európu efektívne využívajúcu zdroje, priemyselnú politiku pre éru globalizácie a Digitálnu agendu pre Európu. Okrem toho, v dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 súvisiacich s výskumom a inováciami musí hrať kľúčovú úlohu politika súdržnosti prostredníctvom posilňovania kapacít a prispievaním k dosahovaniu excelentnosti.	(3) Únia sa zaviazala zrealizovať stratégiu Európa 2020, ktorá stanovuje ciele inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, vyzdvihuje úlohu výskumu a inovácie ako hlavnej hnacej sily sociálnej a hospodárskej prosperity a environmentálnej udržateľnosti, a vytýčila si cieľ zvýšiť do roku 2020 výdavky na výskum a vývoj, aby dosiahli 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) a vypracovať ukazovateľ intenzity inovácie. V hlavnej iniciatíve Inovácia v Únii sa v tejto súvislosti stanovuje strategický a integrovaný prístup k výskumu a inováciám, ktorý určuje rámec a ciele, ku ktorým bude Únia v budúcnosti prispievať prostredníctvom svojho financovania výskumu a vývoja. Výskum a inovácie sú kľúčovými faktormi aj pre ostatné hlavné iniciatívy stratégie Európa 2020, najmä pokiaľ ide o Európu efektívne využívajúcu zdroje, priemyselnú politiku pre éru globalizácie a Digitálnu agendu pre Európu. Okrem toho, v dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 súvisiacich s výskumom a inováciami musí hrať kľúčovú úlohu politika súdržnosti prostredníctvom posilňovania kapacít a prispievaním k dosahovaniu excelentnosti. Mali by sa zohľadniť rôzne úrovne rozvoja v regiónoch a investície do výskumu a inovácií, a mali by sa podporiť regióny, ktoré majú ďaleko do dosiahnutia cieľov stratégie Európa 2020 prostredníctvom osobitných opatrení a/alebo programov;
Odôvodnenie
Rôzne úrovne rozvoja európskych regiónov, najmä v oblasti inovácií a výskumu znamenajú, že niektoré regióny majú ešte stále ďaleko do dosiahnutia cieľov stanovených v stratégií Európa 2020. Niektoré regióny by sa preto mali podporiť prostredníctvom osobitných opatrení, aby sa priblížili k dosiahnutiu cieľov Európa 2020 v súlade s výškou svojich investícií do výskumu a inovácií.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Návrh nariadenia Odôvodnenie 10a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(10a) Komisia v Bielej knihe s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje¹, zastáva názor, že politika výskumu a inovácií v oblasti dopravy by mala zabezpečiť rastúcu a neustálu podporu pre vývoj kľúčových technológií so zreteľom na transformáciu európskeho dopravného systému na modernú, účinnú, udržateľnú a dostupnú službu. Biela kniha stanovuje za cieľ, ktorý je potrebné dosiahnuť do roku 2050, 60 % zníženia emisií skleníkových plynov z úrovne z roku 1990.
	__________________
	¹ COM(2011)0144
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Návrh nariadenia Odôvodnenie 26
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(26) S cieľom dosiahnuť čo najväčší možný vplyv, program Horizont 2020 by mal vytvoriť úzke prepojenia s ostatnými programami Únie v takých oblastiach ako je vzdelávanie, kozmický priestor, životné prostredie, konkurencieschopnosť a MSP, vnútorná bezpečnosť, kultúra a médiá, a s fondmi politiky súdržnosti a politiky rozvoja vidieka, ktoré môžu byť obzvlášť užitočné pri upevňovaní vnútroštátnych a regionálnych kapacít v oblasti výskumu a inovácie v kontexte inteligentných špecializovaných stratégií.	(26) S cieľom dosiahnuť čo najväčší možný vplyv, program Horizont 2020 by mal vytvoriť úzke prepojenia s ostatnými programami Únie v takých oblastiach ako je vzdelávanie, kozmický priestor, doprava, životné prostredie, konkurencieschopnosť a MSP, vnútorná bezpečnosť, kultúra a médiá, a s fondmi politiky súdržnosti, politiky rozvoja vidieka a Nástroja na prepojenie Európy, ktoré môžu byť obzvlášť užitočné pri upevňovaní vnútroštátnych a regionálnych kapacít v oblasti výskumu a inovácie v kontexte inteligentných špecializovaných stratégií.
Odôvodnenie
Je potrebné vytvoriť prepojenie medzi rámcovým programom Horizont 2020 a Nástrojom na prepojenie Európy (CEF) vzhľadom na to, že ak sa majú dosiahnuť ciele Bielej knihy o doprave, je potrebné zamerať sa na inteligentnú ekologickú dopravu, čo bude možné len prostredníctvom financovania inovácie a výskumu v oblasti dopravy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Návrh nariadenia Odôvodnenie 29
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(29) Vyšší vplyv by sa mal dosiahnuť spojením Horizontu 2020 s finančnými prostriedkami súkromného sektora v rámci verejno-súkromných partnerstiev v kľúčových oblastiach, v ktorých by výskum a inovácie mohli prispieť k širším cieľom konkurencieschopnosti Európy a pomôcť riešiť sociálne výzvy. Verejno-súkromné partnerstvá vo forme spoločných technologických iniciatív, zriadené na základe rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013), môžu ďalej pokračovať s použitím účelnejších štruktúr.	(29) Vyšší vplyv by sa mal dosiahnuť spojením Horizontu 2020 s finančnými prostriedkami súkromného sektora v rámci verejno-súkromných partnerstiev v kľúčových oblastiach, v ktorých by výskum a inovácie mohli prispieť k širším cieľom konkurencieschopnosti Európy a pomôcť riešiť sociálne výzvy. Verejno-súkromné partnerstvá vo forme spoločných technologických iniciatív, zriadené na základe rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013), môžu ďalej pokračovať s použitím účelnejších štruktúr a zavedením nových.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Horizont 2020 hrá ústrednú úlohu pri realizácii stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu tak, že poskytuje spoločný strategický rámec na financovanie výskumu a inovácií Únie, a teda funguje ako prostriedok na využívanie súkromných investícií, vytváranie nových pracovných príležitostí a zabezpečenie dlhodobého udržateľného rastu a konkurencieschopnosti Európy.	Horizont 2020 hrá ústrednú úlohu pri realizácii stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu tak, že poskytuje spoločný strategický rámec na financovanie výskumu a inovácií Únie, a teda funguje ako prostriedok na využívanie súkromných investícií, vytváranie nových pracovných príležitostí a zabezpečenie dlhodobého udržateľného rastu a konkurencieschopnosti Európy znížením nedostatkov v oblasti výskumu a inovácií v menej rozvinutých regiónoch EÚ prostredníctvom osobitných opatrení a programov.
Odôvodnenie
Tento odkaz sa už nachádza v odôvodneniach, ale mal by sa vložiť aj do súčasného nariadenia do článku s názvom „Pridaná hodnota Únie“. Osobitná pozornosť by sa mala venovať rôznym úrovniam rozvoja v oblasti investícií do inovácií a výskumu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Návrh nariadenia Článok 7 – odsek 1 – písmeno b – bod iii
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(iii) majú úzke hospodárske a geografické vzťahy s Úniou;	(iii) majú úzke hospodárske a geografické vzťahy s Úniou alebo udržiavajú osobitné historické a kultúrne väzby s členskými štátmi Únie;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Návrh nariadenia Článok 14 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Horizont 2020 sa vykonáva tak, aby sa zabezpečilo, že podporované priority a akcie budú reagovať na meniace sa potreby a zohľadňovať vývoj vedy, technológií, inovácií, trhov a spoločnosti, keď inovácia zahŕňa podnikateľské, organizačné a sociálne aspekty.	Horizont 2020 sa vykonáva tak, aby sa zabezpečilo, že podporované priority a akcie budú reagovať na meniace sa potreby a zohľadňovať vývoj vedy, technológií, inovácií, trhov a spoločnosti, keď inovácia zahŕňa podnikateľské, organizačné a sociálne aspekty. Technologická neutralita je nevyhnutným predpokladom pre účinnú politiku v oblasti inovácií.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Návrh nariadenia Článok 17 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Horizont 2020 sa vykonáva spôsobom, ktorý dopĺňa ostatné finančné programy Únie vrátane štrukturálnych fondov.	Horizont 2020 sa vykonáva spôsobom, ktorý dopĺňa ostatné finančné programy Únie vrátane štrukturálnych fondov, Nástroja na prepojenie Európy a osobitných programov a opatrení na zaistenie podpory a kompenzácie v rámci regionálnej politiky a politiky súdržnosti.
Odôvodnenie
Pokiaľ ide o konzistentnosť a účinnosť, program Horizont 2020 a programy financovania EÚ, konkrétne Nástroj na prepojenie Európy a štrukturálne fondy by sa mali dopĺňať, a to aj so zreteľom na osobitné programy a opatrenia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Návrh nariadenia Článok 19 – odsek 2a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	2a. Verejno-súkromné partnerstvá sa riadia transparentnými postupmi pre využívanie prostriedkov, ktoré umožňujú väčšiu pružnosť, pričom tieto prostriedky sa rozdeľujú na základe konkurenčných výziev na predkladanie návrhov alebo sa priamo vyplácajú v odôvodnených prípadoch.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Návrh nariadenia Článok 19 – odsek 3 – písmeno aa (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	aa) Opatrenia v súlade s politickými prioritami EÚ;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Návrh nariadenia Príloha I – odsek 14 – písmeno b
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(b) potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo, morský a námorný výskum a biohospodárstvo;	b) potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo, morský a námorný výskum, udržateľný cestovný ruch a ekologické hospodárstvo;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Návrh nariadenia Príloha I – odsek 17
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Súčasťou osobitného cieľa „Inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť“ je aj činnosť zameraná na prekonanie rozdielov v oblasti výskumu a inovácií, s osobitnými opatreniami na vytvorenie excelentnosti v menej rozvinutých regiónoch Únie.	Súčasťou osobitného cieľa „Inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť“ je aj činnosť zameraná na prekonanie rozdielov v oblasti výskumu a inovácií, s osobitnými opatreniami na vytvorenie excelentnosti v menej rozvinutých regiónoch Únie, najmä v najodľahlejších regiónoch v súlade s ich špecifickými charakteristikami, na ktoré odkazujú články 174, 349 a 355 ZFEÚ.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Návrh nariadenia Príloha I – Časť II – bod 1 – bod 1.3 – bod 1.3.3 – písmeno e – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Využívanie tvorby a rozvoja zbližujúcich technológií s cieľom vytvoriť nové podnikateľské príležitostí vrátane zachovávania materiálov s historickou alebo kultúrnou hodnotou.	Využívanie tvorby a rozvoja zbližujúcich technológií s cieľom vytvoriť nové podnikateľské príležitostí vrátane zachovávania materiálov s historickou alebo kultúrnou hodnotou, ako aj zlepšenie ekologického cestovného ruchu a udržateľných sietí turistických destinácií v oblasti historického, kultúrneho, priemyselného a prírodného dedičstva.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Návrh nariadenia Príloha I – Časť III – bod 2 – úvodná časť
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
2. potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo, morský a námorný výskum a biohospodárstvo	2. potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo, morský a námorný výskum, udržateľný cestovný ruch a ekologické hospodárstvo
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Návrh nariadenia Príloha I – Časť III – bod 2 – bod 2.3 – písmeno ca (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	ca) Cieľom je napomáhať vytváranie sietí skvalitňovať informácie v rámci európskeho ekologického a udržateľného potenciálu cestovného ruchu v záujme lepšej ochrany kultúrneho, historického, priemyselného a prírodného dedičstva.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 Návrh nariadenia Príloha I – Časť III – bod 3 – bod 3.2 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Zrýchlenie tohto rozvoja si bude vyžadovať strategický prístup na úrovni Únie, ktorý bude zastrešovať dodávky energie, dopyt a použitie v budovách, službách, doprave a priemyselných hodnotových reťazcoch. Jeho súčasťou bude aj zosúladenie zdrojov v rámci Únie vrátane fondov politiky súdržnosti, najmä prostredníctvom vnútroštátnych a regionálnych inteligentných špecializovaných stratégií, systémov obchodovania s emisiami (ETS), verejného obstarávania a ďalších finančných mechanizmov. Bude si to vyžadovať aj politiky v oblasti regulácie a zavádzania obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti, technickej podpory a budovania kapacít na odstránenie netechnických prekážok šitých na mieru.	Zrýchlenie tohto rozvoja si bude vyžadovať strategický prístup na úrovni Únie, ktorý bude zastrešovať dodávky energie, dopyt a použitie v budovách, službách, doprave a priemyselných hodnotových reťazcoch. Jeho súčasťou bude aj zosúladenie zdrojov v rámci Únie vrátane fondov politiky súdržnosti, najmä prostredníctvom vnútroštátnych a regionálnych inteligentných špecializovaných stratégií, systémov obchodovania s emisiami (ETS), verejného obstarávania a ďalších finančných mechanizmov. Bude si to vyžadovať aj politiky v oblasti regulácie a zavádzania obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti, technickej podpory a budovania kapacít na odstránenie netechnických prekážok šitých na mieru. Pokiaľ ide o najodľahlejšie regióny, mala by sa zvážiť možnosť motivovania s cieľom umožniť im rozvíjať obnoviteľné zdroje energie a využívať ich potenciál v oblasti alternatívnych zdrojov energie, pričom by sa zároveň znížila ich závislosť od fosílnych palív.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 Návrh nariadenia Príloha I – Časť III – bod 4 – úvodná časť
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
4. Inteligentná, zelená a integrovaná doprava	4. Inteligentná, zelená a integrovaná doprava a mobilita
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 Návrh nariadenia Príloha I – Časť III – bod 4 – bod 4.1 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Osobitný cieľ spočíva vo vytvorení európskeho dopravného systému, ktorý účinný z hľadiska zdrojov, šetrný voči životnému prostrediu, bezpečný a bez medzier, v prospech občanov, hospodárstva a spoločnosti.	Osobitný cieľ spočíva vo vytvorení európskeho dopravného systému, ktorý bude účinný z hľadiska zdrojov, šetrný voči klíme a životnému prostrediu, bezpečný a interoperabilný v záujme občanov, používateľov, pracovníkov, zamestnancov a hospodárstva, ako aj spoločnosti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 Návrh nariadenia Príloha I – Časť III – bod 4 – bod 4.1 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Európa sa musí vyrovnať s rastúcimi potrebami občanov v oblasti mobility, pričom musí prihliadať na hospodársky výkon a požiadavky nízkouhlíkového hospodárstva, schopného prispôsobiť sa zmene klímy. Napriek tomu, že sektor dopravy rastie, musí sa v ňom dosiahnuť podstatné zníženie skleníkových plynov a ďalších nepriaznivých vplyvov na životné prostredie, a musí sa odstrániť jeho závislosť na rope, a zároveň zachovať vysoká miera účinnosti a mobility.	Európa sa musí vyrovnať s meniacimi sa potrebami občanov v oblasti mobility, ktoré sú utvárané novými demografickými a spoločenskými problémami, a územnej súdržnosti, pričom musí prihliadať na hospodársky výkon a požiadavky nízkouhlíkového hospodárstva, schopného prispôsobiť sa zmene klímy. Napriek tomu, že sektor dopravy rastie, musí sa v ňom dosiahnuť podstatné zníženie skleníkových plynov a ďalších nepriaznivých vplyvov na životné prostredie, a musí sa odstrániť jeho závislosť na rope a iných fosílnych palivách, ktoré zväčša dodávajú tretie krajiny a ktorých zásoby sú obmedzené, a zároveň zachovať vysoká miera účinnosti a mobility bez zvyšovania odľahlosti regiónov, ktoré sú už izolované, najmä najodľahlejších regiónov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 Návrh nariadenia Príloha I – Časť III – bod 4 – bod 4.1 – odsek 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Udržateľnú mobilitu možno dosiahnuť len ak sa vykoná radikálna zmena systému dopravy na základe prelomových poznatkov výskumu v oblasti dopravy, rozsiahlych inovácií a súrodým celoeurópskym uplatňovaním ekologickejších, bezpečnejších a inteligentnejších dopravných riešení.	Udržateľnú mobilitu možno dosiahnuť len ak sa vykoná radikálna zmena systému dopravy na základe prelomových poznatkov výskumu v oblasti dopravy, rozsiahlych inovácií a súrodým celoeurópskym uplatňovaním ekologickejších, bezpečnejších a inteligentnejších dopravných riešení vrátane investícií do inovatívnej infraštruktúry pre všetky druhy dopravy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 Návrh nariadenia Príloha I – Časť III – bod 4 – bod 4.1 – odsek 3a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	Výskum a inovácia v doprave musia prispieť k vytvoreniu jednotného európskeho dopravného priestoru prostredníctvom vývoja technológií a systémov, napríklad ETCS a ERTMS, ktoré sú zamerané na odstránenie cezhraničných prekážok. Technológie a systémy, ktoré uľahčujú mobilitu občanov Únie, napríklad európsky multimodálny systém plánovania ciest, sa takisto musia podporovať a vykonávať v celej Európe.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22 Návrh nariadenia Príloha I – Časť III – bod 4 – bod 4.1 – odsek 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Výskum a inovácie musia priniesť zacielený a včasný pokrok, ktorým sa umožní dosiahnutie kľúčových politických cieľov Únie, a zároveň sa zvýši konkurencieschopnosť hospodárstva, podporí prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo odolné voči zmenám klímy a zachová sa vedúce postavenie na svetovom trhu.	Výskum a inovácie musia priniesť zacielený a včasný pokrok, ktorým sa umožní dosiahnutie kľúčových politických cieľov Únie, a zároveň sa zvýši konkurencieschopnosť hospodárstva, podporí prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo odolné voči zmenám klímy, zvýši sa mobilita v Európe a zachová sa vedúce postavenie na svetovom trhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23 Návrh nariadenia Príloha I – Časť III – bod 4 – bod 4.2 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Doprava je jednou z hlavných hnacích síl konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva a rastu. Zabezpečuje mobilitu osôb a tovarov, ktorá je nevyhnutná pre integrovaný európsky jednotný trh a otvorenú a inkluzívnu spoločnosť. Predstavuje jedno z najväčších aktív Európy, pokiaľ ide o priemyselné kapacity a kvalitu služieb a na mnohých svetových trhoch má vedúce postavenie. Odvetvie dopravy a výroba dopravných zariadení spoločne predstavujú 6,3 % HDP EÚ. Zároveň európske odvetvie dopravy čelí čoraz tvrdšej konkurencii z ostatných častí sveta. Na zabezpečenie konkurenčnej výhody Európy v budúcnosti a na zmiernenie nedostatkov súčasného dopravného systému budú potrebné prelomové technológie.	Doprava je jednou z hlavných hnacích síl konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva a rastu. Zabezpečuje územnú súdržnosť a mobilitu osôb a tovarov, ktorá je nevyhnutná pre integráciu európskeho jednotného trhu a otvorenú a inkluzívnu spoločnosť, čím znižuje izoláciu európskych regiónov na všetkých úrovniach. Predstavuje jedno z najväčších aktív Európy, pokiaľ ide o priemyselné kapacity a kvalitu služieb, a na mnohých svetových trhoch má vedúce postavenie. Odvetvie dopravy a výroba dopravných zariadení spoločne predstavujú 6,3 % HDP EÚ a približne 13 miliónov pracovných miest. Zároveň európske odvetvie dopravy čelí čoraz tvrdšej konkurencii z ostatných častí sveta. Na účely stratégie oživenia hospodárstva a presadzovania nášho priemyselného know-how treba vystupňovať európske záväzky v záujme podpory všetkých dopravných odvetví vzhľadom ja ich hospodársky a technologický význam.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24 Návrh nariadenia Príloha I – Časť III – bod 4 – bod 4.2 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Sektor dopravy je hlavným prispievateľom k emisiám skleníkových plynov a produkuje až štvrtinu všetkých emisií. Doprava závisí z 96 % od fosílnych palív. Čoraz väčším problémom je hustá premávka; systémy nie sú zatiaľ dostatočne inteligentné; alternatívny na obmenenie rôznych spôsobov dopravy nie sú vždy príťažlivé; obete cestných nehôd sú naďalej na dramaticky vysokej úrovni 34 000 osôb ročne v Únii; občania a podniky očakávajú vytvorenie dopravného systému, ktorý je bezpečný a spoľahlivý. Mestské prostredie predstavuje osobitnú výzvu v oblasti udržateľnosti dopravy.	Sektor dopravy je hlavným prispievateľom k emisiám skleníkových plynov a produkuje až štvrtinu všetkých emisií. Doprava závisí z 96 % od fosílnych palív. Čoraz väčším problémom je hustá premávka; systémy nie sú zatiaľ dostatočne inteligentné; alternatívny na obmenenie udržateľnejších druhov dopravy nie sú vždy príťažlivé; obete cestných nehôd sú naďalej na dramaticky vysokej úrovni 34 000 osôb ročne v Únii; občania a podniky očakávajú vytvorenie dopravného systému, ktorý je dostupný pre všetkých, bezpečný a spoľahlivý. Mestské prostredie predstavuje osobitnú výzvu v oblasti lepšieho vyváženia kvality života a udržateľnosti dopravy a mobility.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25 Návrh nariadenia Príloha I – Časť III – bod 3 – bod 4.2 – odsek 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Za niekoľko desaťročí by očakávaná miera rastu dopravy dostala európsku dopravu do slepej uličky a vytvorila by nezvládnuteľné hospodárske náklady a dôsledky pre spoločnosť. Podľa prognóz sa počet osobokilometrov v nasledujúcich 40 rokoch zdvojnásobí a porastie dvakrát rýchlejšie ako v prípade leteckej dopravy. Emisie CO2 porastú do roku 2050 o 35 %. Náklady na hustú premávku sa zvýšia o 50 % na takmer 200 mld. EUR ročne. Externé náklady na nehody sa zvýšia o približne 60 mld. EUR v porovnaní s rokom 2005.	Za niekoľko desaťročí by očakávaná miera rastu dopravy mohla dostať európsku dopravu do zložitej situácie s katastrofálnymi hospodárskymi dôsledkami pre spoločnosť. Podľa prognóz sa počet osobokilometrov v nasledujúcich 40 rokoch zdvojnásobí a porastie dvakrát rýchlejšie ako v prípade leteckej dopravy. Emisie porastú do roku 2050 o 35 %. Náklady na hustú premávku sa zvýšia o 50 % na takmer 200 mld. EUR ročne. Externé náklady na nehody sa zvýšia o približne 60 mld. EUR v porovnaní s rokom 2005.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26 Návrh nariadenia Príloha I – Časť III – bod 4 – bod 4.2 – odsek 3a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	Pri poskytovaní služieb v oblasti dopravy a mobility bude kľúčové podporiť a rozvinúť inovatívne koncepcie prostredníctvom výrazného zlepšenia riadenia ekologickej logistiky a mobility. Nové postupy v oblasti výroby, riadenia zásob a dodávky tovarov, ako aj účinnejšie a racionálnejšie reakcie na potreby mobility a využívanie komunikačných nástrojov by mali viesť k tomu, že spoločnosť bude menej plytvať v rámci služieb súvisiacich s dopravou a mobilitou. Treba prepojiť politiky v oblasti dopravy a zamestnanosti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27 Návrh nariadenia Príloha I – Časť III – bod 4 – bod 4.2 – odsek 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Postupovať ďalej bez zmien preto nie je možné. Výskum a inovácie vychádzajúce z politických cieľov a zamerané na kľúčové výzvy podstatne prispejú k naplneniu cieľov Únie na obmedzenie zvyšovania svetovej teploty o 2 ºC, odstránenie 60 % emisií CO₂ z dopravy, radikálne zníženie nákladov na preťaženie premávky a nehody a na takmer úplné odstránenie úmrtnosti na cestách do roku 2050.	Postupovať ďalej bez zmien preto nie je možné. Výskum a inovácie vychádzajúce z politických cieľov a zamerané na kľúčové výzvy podstatne prispejú k naplneniu cieľov Únie obmedziť zvyšovanie svetovej teploty o 2 ºC a znížiť 60 % emisií CO₂ z dopravy. S cieľom splniť tieto ciele v roku 2050 sú potrebné presnejšie a konkrétnejšie ustanovenia vzťahujúce sa na obdobie až do roku 2020. V prvom rade sa to dosiahne ambicióznym znížením emisií CO₂ a iných skleníkových plynov, ktoré spôsobuje doprava (vychádzajúc z údajov z roku 2009). Toto zníženie emisií sa stanoví podľa jednotlivých spôsobov dopravy v súlade s cieľmi 20-20-20. Výskumom a inováciami sa musí dosiahnuť aj internalizácia externých nákladov do roku 2020, radikálne zníženie nákladov na preťaženie premávky a nehody, odhodlaný boj za bezpečnosť cestnej premávky, aby sa na európskych cestách znížil do roku 2050 počet mŕtvych, a v súlade s týmto cieľom docieliť zníženie smrteľných nehôd v cestnej doprave do roku 2020 na polovicu. Komisia vo svojej Bielej knihe s názvom „Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje“ vyzýva na dosiahnutie týchto cieľov prostredníctvom inovatívnej, udržateľnej a účinnej politiky v oblasti dopravy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28 Návrh nariadenia Príloha I – Časť III – bod 4 – bod 4.2 – odsek 5
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Problémy znečistenia, preťaženia, bezpečnosti a zabezpečenia sú bežné v celej Únii a vyžadujú si spoluprácu na reakciách v celej Európe. Zrýchlenie vývoja a nasadzovania nových technológií a inovatívnych riešení pre vozidlá, infraštruktúry a riadenie dopravy bude kľúčové na dosiahnutie čistejšieho a efektívnejšieho systému dopravy v Únii; na dodávanie výsledkov potrebných na zmiernenie zmeny klímy a zlepšenie účinnosti zdrojov; na zachovanie vedúceho postavenia Európy na svetových trhoch výrobkov a služieb súvisiacich s dopravou. Tieto ciele nemožno dosiahnuť iba roztrieštenými vnútroštátnymi snahami.	Problémy znečistenia, preťaženia, bezpečnosti a zabezpečenia sú bežné v celej Únii a vyžadujú si spoluprácu na reakciách v celej Európe. Zrýchlenie vývoja a harmonizovaného nasadzovania nových technológií a inovatívnych riešení pre vozidlá, ktoré zabezpečia súdržný rozvoj infraštruktúry, a riadenie dopravy bude kľúčové na dosiahnutie čistejšieho, bezpečnejšieho a efektívnejšieho systému dopravy v Únii; na dodávanie výsledkov potrebných na zmiernenie zmeny klímy a zlepšenie účinnosti zdrojov; na zachovanie vedúceho postavenia Európy na svetových trhoch výrobkov a služieb súvisiacich s dopravou. Tieto ciele nemožno dosiahnuť iba roztrieštenými vnútroštátnymi snahami. Taktiež je nevyhnutné podporiť už existujúce riešenia tým, že sa vytvoria účinné, inteligentné, interoperabilné a prepojené systémy na základe systémov SESAR, Galileo, EGNOS, GMES, ERTMS, RIS, SafeSeaNet, LRIT a TSI. Rovnako sa musí pokračovať v realizácii iniciatív, ako je iniciatíva (v oblasti) elektronickej bezpečnosti (E-safety) a elektronického volania (E-call).
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29 Návrh nariadenia Príloha I – Časť III – bod 4 – bod 4.2 – odsek 6
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Financovaním výskumu a inovácie v oblasti dopravy na úrovni Únie sa doplnia činnosti členských štátov prostredníctvom zamerania sa na činnosti s jednoznačnou európskou pridanou hodnotou. Znamená to, že dôraz sa bude klásť na prioritné oblasti, ktoré nadväzujú na európske politické ciele; v ktorých je potrebné dosiahnuť kritické množstvo úsilia; tam, kde treba vytvárať celoeurópske, interoperabilné dopravné riešenia; alebo tam, kde hromadné nadnárodné úsilie môže znížiť riziká investovania do výskumu, zaviesť nové spoločné normy a skrátiť čas uvedenia výsledkov výskumu na trh.	Financovaním výskumu a inovácie v oblasti dopravy na úrovni Únie sa doplnia činnosti členských štátov prostredníctvom zamerania sa na činnosti s jednoznačnou európskou pridanou hodnotou. Znamená to, že dôraz sa bude klásť na prioritné oblasti, ktoré nadväzujú na európske politické ciele, v ktorých je potrebné dosiahnuť kritické množstvo úsilia; tam, kde treba vytvárať celoeurópske dopravné systémy, aktuálne zdroje stimulov a právomocí, interoperabilné dopravné riešenia alebo multimodálne infraštruktúry; alebo tam, kde hromadné nadnárodné úsilie môže odstrániť nedostatky v systéme dopravy (napr. nízka úroveň inovácií z hľadiska infraštruktúry v krajinách EÚ 12) a znížiť riziká investovania do výskumu, zaviesť nové spoločné normy a štandardizáciu a skrátiť čas uvedenia výsledkov výskumu na trh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30 Návrh nariadenia Príloha I – Časť III – bod 4 – bod 4.2 – odsek 7
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Súčasťou výskumných a inovačných činností je široká škála iniciatív pokrývajúcich celý inovačný reťazec. Niektoré činnosti sú osobitne zamerané na presadenie výsledkov na trhu: programový prístup k výskumu a inovácii, demonštračné projekty, činnosti v oblasti presadenia sa na trhu a podpora normalizácie, regulácie a inovatívnych stratégií obstarávania – všetky tieto oblasti pomáhajú naplniť tento cieľ. Využitie zapojenia zainteresovaných strán a odborníkov pomôže preklenúť medzeru medzi výsledkami výskumu a ich zavedením v sektore dopravy.	Súčasťou výskumných a inovačných činností je široká škála iniciatív pokrývajúcich celý inovačný reťazec, ktoré sa riadia integrovaným prístupom k inovatívnym dopravným riešeniam od inovácie vozidiel po infraštruktúry, ako aj dopravné systémy. Niektoré činnosti sú osobitne zamerané na presadenie výsledkov na trhu: programový prístup k výskumu a inovácii, demonštračné projekty, činnosti v oblasti presadenia sa na trhu a podpora normalizácie, regulácie a inovatívnych stratégií obstarávania – všetky tieto oblasti pomáhajú naplniť tento cieľ. Využitie zapojenia zainteresovaných strán a odborníkov pomôže preklenúť medzeru medzi výsledkami výskumu a ich zavedením v sektore dopravy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 31 Návrh nariadenia Príloha I – Časť III – bod 4 – bod 4.2 – odsek 8
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Investovaním do výskumu a inovácií na vytvorenie zelenších, inteligentnejších a väčšmi integrovaných dopravných systémov sa výrazne prispeje k napĺňaniu cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a cieľov hlavnej iniciatívy Inovácia v Únii. Činnosti podporia vykonávanie Bielej knihy o doprave, ktorá sa zameriava na vytváranie jednotného európskeho dopravného priestoru. Prispeje sa nimi takisto k dosahovaniu politických cieľov vytýčených v hlavných iniciatívach Európa efektívne využívajúca zdroje, Priemyselná politika vo veku globalizácie a Digitálna agenda pre Európu.	Investovaním do výskumu a inovácií na vytvorenie zelenších, inteligentnejších a integrovanejších spoľahlivých dopravných systémov sa výrazne prispeje k napĺňaniu cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a cieľov hlavnej iniciatívy Inovácia v Únii. Činnosti podporia vykonávanie bielej knihy o doprave, ktorá sa zameriava na vytváranie jednotného európskeho dopravného priestoru. Zúčastnia sa takisto na dosahovaní politických cieľov vytýčených v hlavných iniciatívach Európa efektívne využívajúca zdroje, Priemyselná politika vo veku globalizácie a Digitálna agenda pre Európu. Zároveň budú prijaté opatrenia na zabezpečenie súdržnosti s ostatnými časťami týchto programov, najmä prostredníctvom vytvorenia znalostného a inovačného spoločenstva pre mestskú mobilitu a inteligentné mestá.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 32 Návrh nariadenia Príloha I – Časť III – bod 4 – bod 4.3 – písmeno a – úvod
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(a) Doprava účinná z hľadiska zdrojov, ohľaduplná voči životnému prostrediu	a) Doprava efektívne využívajúca zdroje, ohľaduplná voči životnému prostrediu a zdraviu občanov
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 33 Návrh nariadenia Príloha I – Časť III – bod 4 – bod 4.3 – písmeno a – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Cieľom je zminimalizovať vplyv dopravy na klímu a životné prostredie prostredníctvom zlepšenia jej účinnosti v oblasti využívania prírodných zdrojov a zníženia závislosti na fosílnych palivách.	Cieľom je zminimalizovať vplyv dopravy na klímu a životné prostredie, ale aj na zdravie občanov, a to prostredníctvom zlepšenia jej kvality, účinnosti a efektívnosti v oblasti využívania prírodných zdrojov a zníženia závislosti na fosílnych palivách, a zároveň diverzifikovať jej zdroje dodávok palív.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 34 Návrh nariadenia Príloha I – Časť III – bod 4 – bod 4.3 – písmeno a – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Zámerom činností je znížiť spotrebu zdrojov a emisie skleníkových plynov a zlepšiť účinnosť vozidiel, urýchliť rozvoj a zavádzanie elektrických a iných vozidiel s nízkymi alebo mulovými emisiami vrátane prostredníctvom prelomových poznatkov v oblasti motorov, batérií a infraštruktúry; preskúmať a zhodnotiť potenciál alternatívnych palív a inovatívnych a účinnejších pohonných systémov vrátane palivovej infraštruktúry; vylepšiť využívanie infraštruktúr prostredníctvom inteligentných systémov dopravy a inteligentných zariadení; a zvýšiť využívanie riadenia dopytu a verejnej a nemotorizovanej dopravy, najmä v mestských oblastiach.	Zámerom činností je v prvom rade znížiť spotrebu zdrojov a emisie skleníkových plynov a zlepšiť energetickú účinnosť všetkých typov vozidiel, urýchliť rozvoj a zavádzanie novej generácie vozidiel s nízkymi alebo nulovými emisiami (napr. elektrických a hybridných vozidiel, a to nielen osobných automobilov, ale aj bicyklov na elektrický pohon, električiek a elektrovlakov) vrátane prostredníctvom prelomových poznatkov v oblasti motorov, batérií a infraštruktúry a využívania obnoviteľných zdrojov v železničnej, lodnej a leteckej doprave. Tiež je potrebná politika odpadového hospodárstva, pokiaľ ide o odpad spojený s týmito inováciami.
	Okrem toho by sa mali podporovať všetky inovácie zamerané na dosiahnutie nízkych alebo nulových emisií vo všetkých typoch dopravy vrátane rozvoja a využívania obrovského potenciálu alternatívnych a udržateľných palív, ako aj rozvoja inovatívnych a účinnejších pohonných systémov, práce na zlepšení palivových systémov, hmotnosti a aerodynamiky vozidiel, a rozvoja infraštruktúry a lepšieho využívania infraštruktúr prostredníctvom inteligentných systémov dopravy a inteligentných zariadení. Je dôležité zvýšiť využívanie verejnej a nemotorizovanej dopravy a intermodálnych reťazcov mobility (kombinácia chôdze a jazdy na bicykli, využívanie jedného auta viacerými osobami, spolujazda, verejná a kolektívna mobilita), najmä v mestských oblastiach.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 35 Návrh nariadenia Príloha I – Časť III – bod 4 – bod 4.3 – písmeno a – odsek 2a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	Už niekoľko rokov je preukázané, že emisie z motorových vozidiel majú vplyv na zdravie obyvateľov. Aj znižovanie emisií tuhých častí musí byť naďalej jedným z prvoradých cieľov Európskej únie v oblasti dopravy a na tento účel by bolo vhodné pokračovať v tejto politike, konkrétne vývojom alternatívnych palív. Veľmi dôležité je aj investovanie do inovatívnych riešení s cieľom znížiť úroveň hluku a pociťované vibrácie. Vývoj alternatívnych palív a inovatívnych riešení zameraných na zníženie úrovne hluku a vibrácií pomôže obmedziť množstvo škodlivých emisií a zlepšiť blahobyt spoločenstva.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 36 Návrh nariadenia Príloha I – Časť III – bod 4 – bod 4.3 – písmeno a – odsek 2a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	Pre inovatívnu, transparentnú a modernú organizáciu mestskej mobility treba navrhnúť postupy a riešenia so zreteľom na demografické spoločenské zmeny spolu s návrhmi na koexistenciu rôznych spôsobov dopravy v mestských oblastiach vrátane nemotorizovanej dopravy a prepojení so sieťou.
Odôvodnenie
Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh by sa mal zahrnúť do nového odseku, ktorý navrhla spravodajkyňa vo svojom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 18 o zavedení nového ZIS pre mestskú mobilitu a inteligentné mestá.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 37 Návrh nariadenia Príloha I – Časť III – bod 4 – bod 4.3 – písmeno a – odsek 2a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	Aj znižovanie emisií tuhých častí a hluku musí byť naďalej jedným z prvoradých cieľov Európskej únie v oblasti dopravy Na tento účel by bolo vhodné pokračovať v tejto politike, konkrétne vývojom alternatívnych palív, infraštruktúry a inteligentných dopravných systémov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 38 Návrh nariadenia Príloha 1 – Časť III – bod 4 – bod 4.3 – písmeno b – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Cieľom je zosúladiť rastúce potreby mobility so zlepšenou plynulosťou premávky prostredníctvom inovatívnych riešení na vytvorenie plynulých, inkluzívnych, bezpečných, spoľahlivých a robustných dopravných systémov.	Cieľom je zosúladiť rastúce potreby mobility so zlepšenou plynulosťou premávky prostredníctvom inovatívnych riešení na vytvorenie plynulých, intermodálnych, inkluzívnych, dostupných, bezpečných a spoľahlivých dopravných systémov so zreteľom na význam kvalitnej, inovatívnej a intermodálnej infraštruktúry.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 39 Návrh nariadenia Príloha 1 – Časť III – bod 4 – bod 4.3 – písmeno b – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Zámerom činností je zmenšiť hustotu premávky, zlepšiť prístupnosť a vyjsť v ústrety potrebám používateľov prostredníctvom podpory integrovanej dopravy a logistiky „od dverí k dverám“; posilniť intermodalitu a zavádzanie inteligentných riešení plánovania a riadenia; a drasticky znížiť výskyt nehôd a vplyv bezpečnostných hrozieb.	Zámerom činností je zmenšiť hustotu premávky, zlepšiť prístupnosť a vyjsť v ústrety potrebám používateľov prostredníctvom podpory integrovanej a úplne intermodálnej dopravy, infraštruktúry a logistiky „od dverí k dverám“; posilniť intermodalitu a zavádzanie inteligentných riešení plánovania a riadenia; a drasticky znížiť výskyt nehôd a vplyv bezpečnostných hrozieb.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 40 Návrh nariadenia Príloha I – Časť III – bod 4 – bod 4.3 – písmeno b – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Zámerom činností je zmenšiť hustotu premávky, zlepšiť prístupnosť a vyjsť v ústrety potrebám používateľov prostredníctvom podpory integrovanej dopravy a logistiky „od dverí k dverám“; posilniť intermodalitu a zavádzanie inteligentných riešení plánovania a riadenia; a drasticky znížiť výskyt nehôd a vplyv bezpečnostných hrozieb.	Zámerom činností je zmenšiť hustotu premávky, zlepšiť prístupnosť a interoperabilitu a vyjsť v ústrety potrebám používateľov prevažne prostredníctvom odstránenia nedostatkov (t. j. nízka úroveň inovácie infraštruktúry v rozsiahlych oblastiach Európy a nedostatok regionálnej leteckej dopravy a leteckej dopravy malého rozsahu) a podpory prepravy používateľov prostredníctvom integrovanej dopravy a logistiky „od dverí k dverám“; vytvoriť inteligentné dopravné aplikácie a systémy pre riadenie dopravy, integrovaný predaj lístkov, cestovné informácie a platby a urýchliť využívanie intermodálnych riešení pre cestujúcich; upraviť cestnú infraštruktúru pre nechránených používateľov ciest a pre potreby starnúcej spoločnosti; identifikovať prínosy, ktoré ITS a systémy spolupráce môžu priniesť pre riadenie bezpečnosti infraštruktúry; a výrazne znížiť výskyt nehôd (napríklad zlepšením komunikácie medzi infraštruktúrou, správcami ciest a vozidlami prostredníctvom inteligentných systémov, ako aj lepšieho pochopenia správania účastníkov dopravy s cieľom zdokonaliť technologické riešenia umiestnené na vozidle a primárnu a sekundárnu prevenciu v záujme bezpečnosti cestnej premávky, vývojom ITS pre používateľov ciest so zameraním na vysoko rizikové skupiny, ako sú motocyklisti, cyklisti, chodci) a vplyv bezpečnostných hrozieb (napríklad vývojom spoľahlivých systémov odhaľovania hrozieb v leteckej doprave a záznamových zariadení pre námornú bezpečnosť).
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 41 Návrh nariadenia Príloha I – Časť III – bod 4 – bod 4.3 – písmeno ba (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	ba) Mala by sa vyriešiť potreba bezpečnosti s cieľom zachovať rovnováhu medzi modernými riešeniami a inými riešeniami vrátane inovatívneho dizajnu ciest a nových techník a technológií pre ich vykonávanie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 42 Návrh nariadenia Príloha I – Časť III – bod 4 – bod 4.3 – písmeno bb (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	bb) Komisia by mala podnietiť členské štáty, aby monitorovali bežnú cestnú premávku prostredníctvom súboru ukazovateľov výkonnosti.
Odôvodnenie
EÚ už zhromažďuje údaje o dôsledkoch a príčinách nehôd. Monitorovanie výskytu v jednotlivých krajinách len na základe výsledkov kolízií však nie je dostatočné a musí sa rozšíriť.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 43 Návrh nariadenia Príloha I – Časť III – bod 4 – bod 4.3 – písmeno bc (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	bc) Bezpečné prechádzanie a bicyklovanie by malo byť jedným z cieľov riadenia bezpečnosti a malo by vychádzať z výskumu a vývoja nových inovatívnych prístupov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 44 Návrh nariadenia Príloha I – Časť III – bod 4 – bod 4.3 – písmeno c – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Cieľom je posilniť konkurencieschopnosť a výkon európskych výrobných odvetví v oblasti dopravy a pridružených služieb.	Cieľom je posilniť konkurencieschopnosť a výkon európskych výrobných odvetví v oblasti dopravy a pridružených služieb v kontexte rastúcej potreby inovatívnych dopravných riešení, najmä v rozvíjajúcich sa krajinách. V podmienkach narastajúcej konkurencie prispejú výskum aj inovácie k rastu európskeho dopravného priemyslu a počtu vysokokvalifikovaných pracovných miest, ak sa zachová vedúce miesto tohto priemyslu v oblasti nových technológií a ak sa znížia náklady na existujúce výrobné procesy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 45 Návrh nariadenia Príloha I – Časť III – bod 4 – bod 4.3 – písmeno c – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Zámerom činností je vytvoriť novú generáciu inovatívnych dopravných prostriedkov a pripraviť pôdu pre ďalšiu generáciu prostredníctvom rozvíjania novátorských konceptov a projektov, inteligentných kontrolných systémov a interoperabilných noriem, účinných postupov výroby, kratších období tvorby a znížených nákladov na životný cyklus.	Zámerom činností je vytvoriť novú generáciu inovatívnych dopravných prostriedkov a dopravných systémov a pracovať na rozvíjaní novátorských konceptov a návrhov s cieľom vyvinúť ďalšiu generáciu. Bude potrebné vyvinúť inteligentné kontrolné systémy, interoperabilné normy, inteligentné dopravné služby, intermodálne infraštruktúry a účinné postupy výroby a recyklácie a dosiahnuť kratšie obdobia tvorby a znížených nákladov na životný cyklus.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 46 Návrh nariadenia Príloha I – Časť III – bod 4 – bod 4.3 – písmeno ca (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	ca) Inteligentná logistika
	Cieľom je zladiť náročnejšie nové spotrebiteľské vzory s účinným dodávateľským reťazcom zdrojov a optimálnou distribúciou tovaru na poslednom úseku.
	Činnosti sa zamerajú na lepšie pochopenie vplyvu nových a budúcich spotrebiteľských vzorov a ich vplyvu na mestskú nákladnú logistiku, dopravu a hustotu premávky; vývoj nových nástrojov IT a riadenia pre logistiku prostredníctvom zlepšenia informačných systémov v reálnom čase; riadenie, sledovanie a spätné vysledovanie tokov nákladnej dopravy, integráciu a komunikáciu na vozidle a s infraštruktúrou; vývoj netradičných systémov distribúcie tovaru; vytvorenie konkurencieschopných intermodálnych riešení pre dodávateľský reťazec a logistické platformy, ktoré zlepšia toky nákladnej dopravy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 47 Návrh nariadenia Príloha 1 – Časť III – bod 4 – bod 4.3 – písmeno d – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Zámerom činností je zlepšiť pochopenie sociálno-hospodárskych trendov a vyhliadok súvisiacich s dopravou a zabezpečiť údaje a analýzy vychádzajúce zo skutočnosti pre tvorcov politík.	Zámerom činností je zlepšiť pochopenie sociálno-hospodárskych trendov a vyhliadok súvisiacich s dopravou a zabezpečiť údaje a analýzy vychádzajúce zo skutočnosti pre tvorcov politík. Patrí sem aj vplyv liberalizácie odvetvia dopravy a mobility, napríklad potreba lepšieho pochopenia vplyvu liberalizácie železničnej dopravy na kvalitu služieb, životné prostredie a sociálne záujmy zamestnancov. Bolo by vhodné zamerať sa viac na to, aby sa pri plánovaní dopravných politík zosúladili ciele v oblasti udržateľnosti so sociálnymi potrebami v snahe zabrániť predovšetkým vzniku sociálnych rozdielov, pokiaľ ide o mobilitu, a zlepšiť situáciu zraniteľných používateľov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 48 Návrh nariadenia Príloha I – Časť III – bod 4 – bod 4.3 – písmeno da (nové) – úvod
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	da) Znalostné a inovačné spoločenstvo pre mestskú mobilitu a inteligentné mestá
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 49 Návrh nariadenia Príloha I – Časť III – bod 4 – bod 4.3 – písmeno da (nové) – odsek 1 (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	V európskej čoraz viac urbanizovanej spoločnosti je mestská mobilita hlavnou výzvou nadchádzajúcich desaťročí. Táto výzva sa týka oblasti hospodárstva, zamestnanosti, ale aj kvality života obyvateľov miest.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 50 Návrh nariadenia Príloha I – Časť III – bod 4 – bod 4.3 – písmeno da (nové) – odsek 2 (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	V tejto súvislosti je vytvorenie ZIS v záujme mestskej mobility nanajvýš dôležité a treba ho podporovať. Vzdelávacie zariadenia, výskumné strediská a podniky združené v rámci takéhoto ZIS sa musia snažiť o vytvorenie udržateľnej mobility orientovanej na efektívne logistické reťazce osobnej a nákladnej dopravy v mestských a predmestských zónach. Cieľom tohto kroku bude obmedziť dopravu, nehody, znečistenie ovzdušia a úroveň hluku a zároveň posilniť vnútorný trh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 51 Návrh nariadenia Príloha I – Časť III – bod 4 – bod 4.3 – písmeno da (nové) – odsek 3 (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	Vývoj mestskej mobility a rozvíjanie siete inteligentnej dopravy musí umožniť zmenu v správaní používateľov dopravy a zároveň podporiť mobilitu a udržateľné spôsoby dopravy. Preto je dôležité rozvíjať bezpečné infraštruktúry pre chodcov a cyklistov, najmä v mestách a medzi nimi, a posilňovať interoperabilitu medzi dopravnými službami.

POSTUP

Názov	Zriadenie rámcového programu pre výskum a inovácie Horizont 2020 (2014 – 2020)
Referenčné čísla	COM(2011)0809 – C7-0466/2011 – 2011/0401(COD)
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi	ITRE 13.12.2011
Výbor požiadaný o stanovisko dátum oznámenia na schôdzi	TRAN 13.12.2011
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko dátum vymenovania	Nathalie Griesbeck 19.12.2011
Prerokovanie vo výbore	10.7.2012
Dátum prijatia	18.9.2012
Výsledok záverečného hlasovania:	+: –: 0:	39 4 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Magdi Cristiano Allam, Inés Ayala Sender, Georges Bach, Erik Bánki, Izaskun Bilbao Barandica, Philip Bradbourn, Antonio Cancian, Michael Cramer, Joseph Cuschieri, Philippe De Backer, Luis de Grandes Pascual, Christine De Veyrac, Saïd El Khadraoui, Ismail Ertug, Carlo Fidanza, Knut Fleckenstein, Jacqueline Foster, Mathieu Grosch, Jim Higgins, Juozas Imbrasas, Dieter-Lebrecht Koch, Georgios Koumoutsakos, Werner Kuhn, Jörg Leichtfried, Marian-Jean Marinescu, Mike Nattrass, Hubert Pirker, Dominique Riquet, Vilja Savisaar-Toomast, Olga Sehnalová, Brian Simpson, Keith Taylor, Silvia-Adriana Ţicău, Giommaria Uggias, Dominique Vlasto, Artur Zasada, Roberts Zīle
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Spyros Danellis, Nathalie Griesbeck, Zita Gurmai, Anna Rosbach, Sabine Wils, Janusz Władysław Zemke
Náhradníčka (čl. 187 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní	Isabella Lövin

STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (4.10.2012)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Oldřich Vlasák

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Návrh nariadenia o programe Horizont 2020 je kvalitným základom, ktorý zohľadňuje vedecké a výskumné potreby Európskej únie a zároveň zabezpečuje určitú mieru synergie s politikou súdržnosti.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa sústreďujú najmä na činnosti zamerané na rozvoj a zapojenie regiónov, miest a miestnych spoločenstiev, ktoré nie sú v návrhu dostatočne zohľadnené, hoci Komisia už členské štáty vyzvala, aby tieto činnosti zahrnuli do svojich operačných programov pre výskum v budúcom programovom období.

V programe Horizont 2020 by sa mala takisto vo väčšej miere zohľadniť geografická rozmanitosť EÚ a podporovať by sa mali výskumné iniciatívy vo všetkých členských štátoch, čo by posilnilo regionálny rozmer politiky v oblasti vedy a výskumu. V tomto ohľade by sa mal posilniť územný a nadnárodný rozmer.

Špecifickou témou je otázka týkajúca sa osobných výdavkov výskumných pracovníkov a ich zapojenia do medzinárodných výskumných tímov. V tejto oblasti existujú medzi jednotlivými regiónmi značné rozdiely, čo pre určité regióny, najmä menej rozvinuté regióny, predstavuje prekážku.

POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Návrh nariadenia Odôvodnenie 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(1) Cieľom Únie je posilňovať svoju vedeckú a technologickú základňu prostredníctvom vytvorenia Európskeho výskumného priestoru (ďalej len „EVP“), v ktorom sa voľne pohybujú výskumníci, vedecké poznatky a technológie, a podporovať zvyšovanie konkurencieschopnosti Únie vrátane konkurencieschopnosti jej priemyslu. Na presadzovanie týchto cieľov by Únia mala vykonávať činnosti na realizáciu výskumu, technologického rozvoja a demonštračných činností, mala by podporovať medzinárodnú spoluprácu, šíriť a optimalizovať výsledky a stimulovať odbornú prípravu a mobilitu.	(1) Cieľom Únie je posilňovať svoju vedeckú a technologickú základňu prostredníctvom vytvorenia Európskeho výskumného priestoru (ďalej len „EVP“), v ktorom sa voľne pohybujú výskumníci, vedecké poznatky a technológie, a podporovať zvyšovanie konkurencieschopnosti jednotlivých regiónov Únie a Únie ako celku vrátane konkurencieschopnosti ich priemyslu. Na presadzovanie týchto cieľov by Únia mala vykonávať činnosti na realizáciu výskumu, technologického rozvoja a demonštračných činností, mala by podporovať medzinárodnú spoluprácu, šíriť a optimalizovať výsledky a stimulovať odbornú prípravu a mobilitu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Návrh nariadenia Odôvodnenie 15
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(15) Ústredným zámerom Horizontu 2020 je zjednodušenie, čo by sa malo plne prejaviť v jeho koncepcii, pravidlách, finančnom riadení a vykonávaní. Cieľom Horizontu 2020 by malo byť prilákať silnú účasť univerzít, výskumných stredísk, priemyslu, a najmä MSP, a otvoriť sa novým účastníkom, keďže spája celý rozsah podpory v oblasti výskumu a inovácie do jedného spoločného strategického rámca, ktorý obsahuje zefektívnený súbor foriem podpory a používa pravidlá účasti, ktorých zásady sú uplatniteľné na všetky akcie v rámci programu. Jednoduchšie pravidlá financovania by mali znížiť administratívne náklady na účasť a prispejú k zníženiu chybovosti vo finančnej oblasti.	(15) Ústredným zámerom Horizontu 2020 je zjednodušenie, čo by sa malo plne prejaviť v jeho koncepcii, pravidlách, finančnom riadení a vykonávaní. Cieľom Horizontu 2020 by malo byť prilákať silnú účasť univerzít, výskumných stredísk, priemyslu, agentúr verejného výskumu a agentúr pre inovácie, organizácií sociálneho hospodárstva, a najmä MSP, a otvoriť sa novým účastníkom, keďže spája celý rozsah podpory v oblasti výskumu a inovácie do jedného spoločného strategického rámca, ktorý obsahuje zefektívnený súbor foriem podpory a používa pravidlá účasti, ktorých zásady sú uplatniteľné na všetky akcie v rámci programu. Jednoduchšie pravidlá financovania by mali znížiť administratívne náklady na účasť a prispejú k zníženiu chybovosti vo finančnej oblasti.
Odôvodnenie
V niektorých členských štátoch sa činnosti v oblasti výskumu a inovácií vykonávajú v rámci partnerstva s orgánmi verejnej moci, ale bez zapojenia univerzít či akademických inštitúcií. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh objasňuje, že nariadenie sa vzťahuje aj na takéto činnosti v oblasti výskumu a inovácií. Okrem toho je dôležité umožniť zapojenie partnerov z oblasti sociálneho hospodárstva, najmä v oblasti sociálnych inovácií.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Návrh nariadenia Odôvodnenie 19a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(19a) Európske regionálne a miestne orgány zohrávajú dôležitú úlohu pri vytváraní Európskeho výskumného priestoru a pri zabezpečovaní účinnej koordinácie rôznych finančných nástrojov Únie. Mali by najmä podporovať prepojenia medzi programom Horizont 2020 a štrukturálnymi fondmi v súvislosti s regionálnymi inovačnými stratégiami založenými na inteligentnej špecializácii. Regióny zohrávajú rozhodujúcu úlohu aj pri šírení a uplatňovaní výsledkov programu Horizont 2020 tým, že poskytujú možnosti doplnkového financovania vrátane verejných zákaziek.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Návrh nariadenia Odôvodnenie 20
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(20) S cieľom prehĺbiť vzťah medzi vedou a spoločnosťou a zvýšiť dôveru verejnosti vo vedu by sa v rámci Horizontu 2020 malo presadzovať informované zapájanie občanov a občianskej spoločnosti do záležitostí výskumu a inovácie prostredníctvom podpory vzdelávania v oblasti vedy, väčšieho sprístupnenia vedeckých poznatkov, zostavovania zodpovedných programov v oblasti výskumu a inovácie, ktoré zodpovedajú potrebám a očakávaniam občanov a občianskej spoločnosti, a uľahčovaním ich účasti na činnostiach programu Horizont 2020.	(20) S cieľom prehĺbiť vzťah medzi vedou a spoločnosťou a zvýšiť dôveru verejnosti vo vedu by Horizont 2020 mala podporiť intenzívna informačná kampaň určená občanom a občianskej spoločnosti týkajúca sa záležitostí výskumu a inovácií prostredníctvom podpory vzdelávania v oblasti vedy, väčšieho sprístupnenia vedeckých poznatkov, presadzovania výskumu a inovácií aj na menších univerzitách a v menších výskumných centrách, zostavovania zodpovedných programov v oblasti výskumu a inovácií, ktoré zodpovedajú potrebám a očakávaniam občanov a občianskej spoločnosti, a uľahčovaním ich účasti na činnostiach programu Horizont 2020.
Odôvodnenie
Vďaka využívaniu inteligentnej špecializácie sa mnohé menšie európske univerzity už v súčasnosti stali centrami excelentnosti. Tieto univerzity by sa v rámci programu Horizont 2020 v žiadnom prípade nemali znevýhodňovať.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Návrh nariadenia Odôvodnenie 22
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(22) Horizont 2020 by mal prispieť k zvýšeniu príťažlivosti povolania výskumníka v Únii. Primeraná pozornosť by sa mala venovať Európskej charte výskumných pracovníkov a Kódexu správania pre nábor výskumných pracovníkov, spolu s ostatnými príslušnými referenčnými rámcami vymedzenými v spojitosti s Európskym výskumným priestorom, pričom je potrebné dodržiavať ich dobrovoľný charakter.	(22) Horizont 2020 by mal prispieť k zvýšeniu príťažlivosti povolania výskumníka v Únii a viesť k vytváraniu nových pracovných miest v tejto oblasti. Primeraná pozornosť by sa mala venovať Európskej charte výskumných pracovníkov a Kódexu správania pre nábor výskumných pracovníkov, spolu s ostatnými príslušnými referenčnými rámcami vymedzenými v spojitosti s Európskym výskumným priestorom, pričom je potrebné dodržiavať ich dobrovoľný charakter.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Návrh nariadenia Odôvodnenie 24
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(24) Pri činnostiach v oblasti výskumu a inovácií podporovaných programom Horizont 2020 by sa mali dodržiavať základné etické zásady. Zohľadňovať by sa mali stanoviská Európskej skupiny pre etiku v oblasti vedy a nových technológií. Pri výskumných činnostiach by sa mal zohľadňovať aj článok 13 ZFEÚ a malo by sa obmedziť využívanie zvierat na výskum a testovanie s cieľom úplne nahradiť využívanie zvierat. Všetky činnosti by sa mali vykonávať pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí v súlade s článkom 168 ZFEÚ.	(24) Pri činnostiach v oblasti výskumu a inovácií podporovaných programom Horizont 2020 by sa mali dodržiavať ľudské práva a základné etické zásady. Zohľadňovať by sa mali stanoviská Európskej skupiny pre etiku v oblasti vedy a nových technológií. Pri výskumných činnostiach by sa mal zohľadňovať aj článok 13 ZFEÚ a malo by sa obmedziť využívanie zvierat na výskum a testovanie s cieľom úplne nahradiť využívanie zvierat. Pri výskumných činnostiach financovaných programom Horizont 2020 by sa mali dodržiavať právne ustanovenia a zvyky členských štátov. Všetky činnosti by sa mali vykonávať pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí v súlade s článkom 168 ZFEÚ.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Návrh nariadenia Odôvodnenie 25
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(25) Európska komisia výslovne nežiada o používanie ľudských embryonálnych kmeňových buniek. Používanie ľudských kmeňových buniek, dospelých alebo embryonálnych, ak vôbec nejakých, závisí od posúdenia vedcov z hľadiska cieľov, ktoré chcú dosiahnuť, a vzťahuje sa naň prísne etické posúdenie. Nemal by sa financovať žiadny projekt zahŕňajúci používanie ľudských embryonálnych kmeňových buniek, ktorý nezíska potrebné schválenia členských štátov. Nemala by sa financovať žiadna činnosť, ktorá je zakázaná vo všetkých členských štátoch. V členskom štáte by sa nemala financovať nijaká činnosť, ktorá je v ňom zakázaná.	(25) Mala by sa venovať pozornosť veľkým rozdielom vo vnútroštátnych právnych predpisoch členských štátov, ktoré upravujú používanie ľudských embryí a ľudských embryonálnych kmeňových buniek pri výskume. Politika Únie v oblasti výskumu by nemala viesť k harmonizácii vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov. Komisia by si mala so zreteľom na siedmy rámcový program pripomenúť svoje vyhlásenie pokračovať v súčasnej praxi a nepredkladať regulačnému výboru návrhy projektov, pri ktorých sa ničia ľudské embryá, vrátane návrhov na obstarávanie kmeňových buniek.¹ Takýto záväzok by sa mal v záujme zabezpečenia právnej istoty a kontinuity zahrnúť do tohto nariadenia.
	__________________
	¹ Bod 12 vyhlásenia Komisie v súvislosti s článkom 6, ktoré je pripojené k rozhodnutiu Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1).
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Návrh nariadenia Odôvodnenie 26
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(26) S cieľom dosiahnuť čo najväčší možný vplyv, program Horizont 2020 by mal vytvoriť úzke prepojenia s ostatnými programami Únie v takých oblastiach ako je vzdelávanie, kozmický priestor, životné prostredie, konkurencieschopnosť a MSP, vnútorná bezpečnosť, kultúra a médiá, a s fondmi politiky súdržnosti a politiky rozvoja vidieka, ktoré môžu byť obzvlášť užitočné pri upevňovaní vnútroštátnych a regionálnych kapacít v oblasti výskumu a inovácie v kontexte inteligentných špecializovaných stratégií.	(26) Program Horizont 2020 by mal vytvoriť úzke prepojenia s ostatnými programami Únie v takých oblastiach, ako je vzdelávanie, kozmický priestor, životné prostredie, konkurencieschopnosť a MSP, vnútorná bezpečnosť a kultúra a médiá s fondmi súdržnosti a s politikou rozvoja vidieka, námornou politikou a politikou rybného hospodárstva, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o spoločných ustanoveniach, prostredníctvom regionálnych partnerstiev, ktoré môžu byť obzvlášť užitočné pri upevňovaní vnútroštátnych, regionálnych a miestnych kapacít v oblasti výskumu a inovácií v kontexte inteligentných špecializovaných stratégií. Súčinnosť by sa nemala obmedzovať iba na doplnkové financovanie projektov, keďže rozvíjanie profesionálnych vzťahov, rozvoj schopností, a najmä odovzdávanie know-how by mohli predstavovať významnú formu súčinnosti. Primerané skĺbenie s fondmi politiky súdržnosti a koordinované činnosti pomôžu znížiť rozdiely v oblasti výskumu a inovácií v Európskej únii tým, že sa zohľadnia osobitné charakteristiky regiónov uvedených v článkoch 174 a 349 a článku 355 ods. 1 ZFEÚ.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Návrh nariadenia Odôvodnenie 28
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(28) S cieľom dosiahnuť čo najväčší možný vplyv financovania Únie má Horizont 2020 vytvoriť užšie prepojenia, ktoré môžu nadobudnúť aj formu zmiešaných partnerstiev v rámci verejného sektora, s vnútroštátnymi a regionálnymi programami na podporu výskumu a inovácií.	(28) S cieľom dosiahnuť najväčší možný vplyv financovania Únie má Horizont 2020 vytvoriť užšie prepojenia, ktoré môžu nadobudnúť aj formu zmiešaných partnerstiev v rámci verejného sektora, s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi programami na podporu výskumu a inovácií.
Odôvodnenie
V niektorých členských štátoch sa činnosti v oblasti výskumu a inovácií vykonávajú v rámci partnerstva s orgánmi verejnej moci, ale bez zapojenia univerzít či akademických inštitúcií. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh objasňuje, že nariadenie sa vzťahuje aj na takéto činnosti v oblasti výskumu a inovácií.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Návrh nariadenia Odôvodnenie 28a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(28a) Komisia by mala nabádať regionálne zainteresované subjekty, aby vypracovali regionálne stratégie, ktoré by zohľadňovali špecifické potreby území, a skombinovali tak existujúce formy verejného alebo súkromného financovania na úrovni EÚ. Činnosti v rámci programu Horizont 2020 by sa mali prispôsobiť týmto stratégiám, keďže užšie zapojenie regionálnych a miestnych orgánov do plánovania a využívania fondov a výskumných a inovačných programov má veľký význam vzhľadom na to, že vo všetkých regiónoch nemožno uplatňovať tie isté stratégie rozvoja.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Návrh nariadenia Odôvodnenie 28b (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(28b) Program Horizont 2020 by mal mať silný územný a nadnárodný rozmer. Program by mal zabezpečovať výmenu medzi európskou politikou v oblasti výskumu a inovácií a regionálnymi a miestnymi aktérmi, ktorí túto politiku v danom prostredí vykonávajú.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Návrh nariadenia Článok 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Horizont 2020 hrá ústrednú úlohu pri realizácii stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu tak, že poskytuje spoločný strategický rámec na financovanie výskumu a inovácií Únie, a teda funguje ako prostriedok na využívanie súkromných investícií, vytváranie nových pracovných príležitostí a zabezpečenie dlhodobého udržateľného rastu a konkurencieschopnosti Európy.	Horizont 2020 zohráva ústrednú úlohu pri realizácii stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu tak, že poskytuje spoločný strategický rámec na financovanie výskumu a inovácií Únie, a teda funguje ako prostriedok na využívanie verejných a súkromných investícií, vytváranie nových pracovných príležitostí, podporu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a zabezpečenie dlhodobého udržateľného rastu a konkurencieschopnosti Európy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Návrh nariadenia Článok 6 – odsek 3 – pododsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Európsky inovačný a technologický inštitút sa financuje prostredníctvom maximálneho príspevku z Horizontu 2020 vo výške 3 194 EUR ako sa uvádza v prílohe II. Prvé pridelenie 1 542 miliónov EUR sa Európskemu inovačnému a technologickému inštitútu poskytne na činnosti podľa hlavy XVII Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Druhé pridelenie až do výšky 1 652 miliónov EUR sa poskytne po vykonaní preskúmania uvedeného v článku 26 ods. 1. Táto dodatočná suma sa poskytne na pomernom základe, ako sa uvádza v prílohe II, zo sumy určenej na špecifický cieľ „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ v rámci priority vedúceho postavenia priemyslu uvedenej v odseku 2 písm. b) a zo sumy určenej na prioritu spoločenských výziev uvedenú v odseku 2 písm. c).	Európsky inovačný a technologický inštitút sa financuje prostredníctvom príspevku z Horizontu 2020 minimálne vo výške 3,64 % celkového rozpočtu, ako sa uvádza v prílohe II.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Návrh nariadenia Článok 12 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
2. V plnej miere sa zohľadňujú aj príslušné aspekty programov v oblasti výskumu a inovácií zriadených európskymi technologickými platformami, iniciatívami pre spoločnú tvorbu programov a európskymi partnerstvami v oblasti inovácií.	2. V plnej miere sa zohľadňujú aj príslušné aspekty programov v oblasti výskumu a inovácií zriadených európskymi technologickými platformami, iniciatívami pre spoločnú tvorbu programov a európskymi partnerstvami v oblasti inovácií za predpokladu, že tieto programy boli navrhnuté po konzultácii so širokou škálou odborníkov a zúčastnených strán.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Návrh nariadenia Článok 13 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Medzi osobitnými prioritami Horizontu 2020 a v ich rámci sa vytvoria prepojenia a rozhrania. V tomto ohľade sa mimoriadna pozornosť venuje vývoju a uplatneniu kľúčových podporných a priemyselných technológií, prepájaniu objavov s ich trhovým využitím, interdisciplinárnemu výskumu a inováciám, sociálno-ekonomickým a humanitným vedám, podpore fungovania a vytvárania Európskeho výskumného priestoru, spolupráci s tretími krajinami, zodpovednému výskumu a inovácii vrátane rodovej rovnosti, k zvýšeniu príťažlivosti povolania výskumníka a uľahčeniu cezhraničnej a medzisektorovej mobility výskumníkov.	1. Medzi osobitnými prioritami Horizontu 2020 a v ich rámci sa vytvoria prepojenia a rozhrania. V tomto ohľade sa mimoriadna pozornosť venuje vývoju a uplatneniu kľúčových podporných a priemyselných technológií, prepájaniu objavov s ich trhovým využitím, interdisciplinárnemu výskumu a inováciám, sociálno-ekonomickým a humanitným vedám, podpore fungovania a vytvárania Európskeho výskumného priestoru, rozvoju výskumu európskych právnych systémov, spolupráci s tretími krajinami, eticky zodpovednému výskumu a inováciám vrátane rodovej rovnosti, zvýšeniu príťažlivosti povolania výskumníka, podpore malých miestnych a regionálnych výskumných centier pri uskutočňovaní výskumných a inovačných činností a uľahčeniu cezhraničnej a medzisektorovej mobility výskumníkov, ako aj znižovaniu technologickej závislosti od tretích krajín..
Odôvodnenie
Vďaka využívaniu inteligentnej špecializácie sa mnohé menšie európske univerzity už v súčasnosti stali centrami excelentnosti. Tieto univerzity by sa v rámci programu Horizont 2020 v žiadnom prípade nemali znevýhodňovať.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 Návrh nariadenia Článok 15a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	Článok 15a
	Profesijná dráha výskumných pracovníkov
	Program Horizont 2020 sa vykonáva v súlade s nariadením (EÚ) č. xx/2013 [pravidlá účasti], čo prispeje k posilneniu jednotného trhu pre výskumných pracovníkov a atraktívnosti ich profesijnej dráhy v celej Únii v rámci Európskeho výskumného priestoru tým, že sa zohľadní nadnárodný charakter väčšiny činností, ktoré sa v rámci programu podporujú.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 Návrh nariadenia Článok 17
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Horizont 2020 sa vykonáva spôsobom, ktorý dopĺňa ostatné finančné programy Únie vrátane štrukturálnych fondov.	Horizont 2020 sa vykonáva spôsobom, ktorý dopĺňa ostatné finančné programy Únie vrátane štrukturálnych fondov a osobitných podporných a kompenzačných programov a opatrení v rámci regionálnej politiky a politiky súdržnosti. Synergie a doplnkovosť medzi štrukturálnymi fondmi a Horizontom 2020 by mali podnecovať všetky regionálne zainteresované subjekty v oblasti výskumu a vývoja, aby sa podieľali na programoch Horizontu 2020 a aby šírili ich výsledky na regionálnych a nadregionálnych trhoch. Dôležitým prvkom týchto synergií je posilnenie schopnosti vnútroštátnych a regionálnych subjektov v oblasti výskumu a inovácií v kontexte inteligentných špecializovaných stratégií a cieľa dosahovania excelentnosti. Pri týchto synergiách sa zohľadňujú konkrétne podmienky prevádzok umiestnených mimo oblasti programu, najmä pokiaľ ide o výšku podpory pre túto spoluprácu, ako je vymedzená v nariadení o spoločných ustanoveniach.
Odôvodnenie
V záujme súladu a efektívnosti by sa program Horizont 2020 mal dopĺňať s programami financovania Únie v rámci štrukturálnych fondov vrátane osobitných programov a opatrení.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 Návrh nariadenia Článok 18 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. V rámci programu Horizont 2020 sa mimoriadna pozornosť venuje zaisťovaniu primeranej účasti malých a stredných podnikov (MSP) a vplyvu inovácií na ne. Súčasťou opatrení týkajúcich sa hodnotenia a monitorovania sú kvantitatívne a kvalitatívne posúdenia účasti MSP.	1. V rámci programu Horizont 2020 sa mimoriadna pozornosť venuje zaisťovaniu vyššej účasti súkromného sektora, najmä malých a stredných podnikov (MSP), a vplyvu inovácií na ne.
	Tieto opatrenia zahŕňajú:
	a) pomoc vo všetkých fázach výskumného cyklu, od prototypu po riadne vykonávanie, s cieľom umožniť využitie ich výskumného potenciálu,
	b) poskytovanie osobitnej podpory pri rokovaniach o právach duševného vlastníctva v otvorených inovačných projektoch,
	c) prijímanie podporných opatrení s cieľom preklenúť obdobie oneskorene vyplácaných grantov, keďže peňažný tok je pre MSP kľúčový,
	d) prijímanie podporných opatrení zameraných na zvyšovanie informovanosti medzi MSP.
	Súčasťou opatrení týkajúcich sa hodnotenia a monitorovania sú kvantitatívne a kvalitatívne posúdenia účasti súkromného sektora, a najmä MSP.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 Návrh nariadenia Článok 18 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
2. Ako súčasť osobitného cieľa „Vedúceho postavenia v rámci podporných a priemyselných technológií“ uvedeného v bode 1 časti II prílohy I a každého z osobitných cieľov v rámci priority „Spoločenské výzvy“ uvedených v bodoch 1 až 6 časti III prílohy I sa vykonajú osobitné akcie. Tieto osobitné akcie majú formu nástroja pre MSP, zameraného na všetky typy MSP s inovačným potenciálom, a vykonávajú sa jednotne a sú prispôsobené potrebám MSP, ako sa uvádza v rámci osobitného cieľa „Inovácia v MSP“ v bode 3 ods. 3 písm. a) časti II prílohy I.	2. Ako súčasť osobitného cieľa „Vedúceho postavenia v rámci podporných a priemyselných technológií“ uvedeného v bode 1 časti II prílohy I a každého z osobitných cieľov v rámci priority „Spoločenské výzvy“ uvedených v bodoch 1 až 6 časti III prílohy I sa vykonajú osobitné akcie pre MSP. Tieto osobitné akcie majú okrem iného formu nástroja pre MSP, zameraného na všetky typy MSP s inovačným potenciálom, a vykonávajú sa jednotne a sú prispôsobené potrebám MSP, ako sa uvádza v rámci osobitného cieľa „Inovácia v MSP“ v bode 3 ods. 3 písm. a) časti II prílohy I.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 Návrh nariadenia Článok 18 – odsek 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
3. Očakáva sa, že integrovaný prístup stanovený v odsekoch 1 a 2 bude viesť k približne 15 % celkového kombinovaného rozpočtu na osobitný cieľ „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ a na prioritu „Spoločenské výzvy“ poskytnutého MSP.	3. Integrovaný prístup stanovený v odsekoch 1 a 2 musí viesť k prideleniu značných prostriedkov z celkového kombinovaného rozpočtu na osobitný cieľ „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ a na prioritu „Spoločenské výzvy“ poskytnutého MSP. Očakáva sa, že príjemcovia zo súkromného sektora získajú podstatnú časť z celkového rozpočtu na program Horizont 2020.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 Návrh nariadenia Článok 19 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Horizont 2020 možno vykonávať prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev, v rámci ktorých sa všetci dotknutí partneri zaviažu podporovať vývoj a vykonávanie výskumných a inovačných činností, ktoré majú strategický význam pre konkurencieschopnosť a vedúce postavenie priemyslu Únie a/alebo riešia konkrétne spoločenské výzvy.	1. Horizont 2020 možno vykonávať prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev, v rámci ktorých sa všetci dotknutí partneri zaviažu podporovať vývoj a vykonávanie výskumných a inovačných činností, ktoré majú strategický význam pre konkurencieschopnosť a vedúce postavenie priemyslu Únie a/alebo riešia konkrétne spoločenské výzvy. Malo by sa to dosiahnuť podporou sietí, spolupráce a výmeny skúseností medzi regiónmi, mestami a ďalšími zúčastnenými stranami vrátane kultúrnych, vedeckých a výskumných inštitúcií.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22 Návrh nariadenia Článok 20 – odsek 1 – pododsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Mimoriadna pozornosť sa musí venovať iniciatívam spoločnej tvorby programov medzi členskými štátmi.	Mimoriadna pozornosť sa musí venovať iniciatívam spoločnej tvorby programov medzi členskými štátmi, do ktorých sa podľa okolností môžu zapojiť regióny a mestá Európskej únie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23 Návrh nariadenia Článok 20 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno b
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(b) účasti Únie na programoch vykonávaných viacerými členskými štátmi v súlade s článkom 185 ZFEÚ.	(b) účasti Únie na programoch vykonávaných viacerými členskými štátmi v súlade s článkom 185 ZFEÚ so zapojením miestnych a regionálnych orgánov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24 Návrh nariadenia Článok 25 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Komisia monitoruje každoročne vykonávanie Horizontu 2020, jeho osobitného programu a činností Európskeho inovačného a technologického inštitútu. Zahŕňa to informácie o prierezových témach ako udržateľnosť a zmena klímy vrátane informácií o výške výdavkov súvisiacich s ochranou klímy.	1. Komisia monitoruje každoročne vykonávanie Horizontu 2020, jeho osobitného programu a činností Európskeho inovačného a technologického inštitútu. Zahŕňa to informácie o prierezových témach ako udržateľnosť a zmena klímy vrátane informácií o výške výdavkov súvisiacich s ochranou klímy a o účasti MSP a súkromného sektora.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25 Návrh nariadenia Príloha 1 – oddiel 1 – bod 2 – bod 2.1 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Osobitným cieľom je podpora radikálne nových technológií s použitím novátorských a vysoko rizikových nápadov, ktoré stoja na vedeckých základoch. Tento cieľ spočíva v stanovení a využití príležitostí, ktoré budú mať pre občanov, hospodárstvo a spoločnosť dlhodobý prínos, a to poskytovaním pružnej podpory na interdisciplinárny spoločný výskum rôzneho rozsahu, ktorý je orientovaný na ciele, a zavedením inovačných výskumných postupov.	Osobitným cieľom je podpora radikálne nových technológií s použitím novátorských a vysoko rizikových nápadov, ktoré stoja na vedeckých základoch. Tento cieľ spočíva v stanovení a využití príležitostí, ktoré budú mať pre občanov, hospodárstvo a spoločnosť dlhodobý prínos, a to poskytovaním pružnej podpory na interdisciplinárny spoločný výskum rôzneho rozsahu, ktorý je orientovaný na ciele, a zavedením inovačných výskumných postupov. Platformy pre inteligentnú špecializáciu musia v tejto súvislosti zohrávať kľúčovú úlohu, predovšetkým pokiaľ ide o tvorbu a rozvoj sietí, výmenu informácií, partnerské programy a podporu politík v oblasti výskumu a inovácií.
Odôvodnenie
Platformy pre inteligentnú špecializáciu zohrávajú kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o výmenu informácií, interdisciplinárnu spoluprácu a zameriavanie výskumu na viacúrovňové ciele za využívania inovačných postupov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26 Návrh nariadenia Príloha 1 – oddiel 2 – bod 1 – bod 1.3 – bod 1.3.3 – písmeno e – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Využívanie tvorby a rozvoja zbližujúcich technológií s cieľom vytvoriť nové podnikateľské príležitostí vrátane zachovávania materiálov s historickou alebo kultúrnou hodnotou.	Využívanie tvorby a rozvoja zbližujúcich technológií s cieľom vytvoriť nové podnikateľské príležitosti. Hodnotenie a chápanie mechanizmov, ktorými sa poškodzuje kultúrne dedičstvo. Vypracovanie pokrokových metód a technológií na účely ochrany a zachovania kultúrneho dedičstva. Zabezpečenie zohľadnenia a rozumného spravovania kultúrneho dedičstva na historických miestach a v mestách.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27 Návrh nariadenia Príloha 1 – oddiel 3 – bod 2 – názov
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
2. Potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo, morský a námorný výskum a biohospodárstvo;	2. Potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo, voda, morský a námorný výskum, akvakultúra, biohospodárstvo a ochrana biodiverzity
Odôvodnenie
Voda, ktorá je prírodným zdrojom, akvakultúra a ochrana biodiverzity sú navzájom súvisiace oblasti, ktoré by sa mali zaradiť do zoznamu priorít.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28 Návrh nariadenia Príloha 1 – oddiel 3 – bod 5 – bod 5.1 – odsek 5
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Pre fungovanie moderných spoločností a ich hospodárstiev sú zásadne dôležité udržateľné dodávky a nákladovo efektívne riadenie surovín, vrátane ich vyhľadávania, ťažby, opätovného použitia, recyklácie a nahrádzania. Európske sektory, ako je stavebníctvo, chemický, automobilový, vesmírny, strojárenský priemysel a zariadenia, ktoré poskytujú celkovú pridanú hodnotu vo výške asi 1 300 mld. EUR a zamestnanie pre približne 30 miliónov ľudí, veľmi závisia od prístupu k surovinám. Zásobovanie Únie surovinami sa však dostáva pod stále väčší tlak. Únia je navyše veľmi závislá na dovoze strategicky významných surovín, ktorý alarmujúco ovplyvňujú narušenia trhu. Okrem toho má Únia ešte cenné ložiská nerastných surovín, ktorých prieskum a ťažba je obmedzená nedostatkom primeraných technológií a brzdí ju zvyšujúca sa celosvetová konkurencia. Keďže suroviny sú dôležité pre európsku konkurencieschopnosť, hospodárstvo a použitie v inovatívnych výrobkoch, životne dôležitou prioritou pre Úniu sú udržateľné zásoby a nákladovo efektívne riadenie surovín.	Pre fungovanie moderných spoločností a ich hospodárstiev sú zásadne dôležité udržateľné dodávky a nákladovo efektívne riadenie surovín, vrátane ich vyhľadávania, ťažby, opätovného použitia, recyklácie a nahrádzania. Európske sektory, ako je stavebníctvo, chemický, automobilový, vesmírny, strojárenský priemysel a zariadenia, ktoré poskytujú celkovú pridanú hodnotu vo výške asi 1 300 mld. EUR a zamestnanie pre približne 30 miliónov ľudí, veľmi závisia od prístupu k surovinám. Únia má cenné ložiská nerastných surovín, ktorých prieskum a ťažba je obmedzená nedostatkom primeraných technológií a dopravnej infraštruktúry. Keďže suroviny sú dôležité pre európsku konkurencieschopnosť, hospodárstvo a použitie v inovatívnych výrobkoch, životne dôležitou prioritou pre Úniu sú udržateľné zásoby a nákladovo efektívne riadenie surovín. Prístup k európskym zdrojom surovín, ktoré sa často nachádzajú v zemepisne odľahlých oblastiach, je aj naďalej výzvou pre priemyselné odvetvia, ktoré sú závislé od bezpečných dodávok týchto surovín. Únia je navyše veľmi závislá na dovoze strategicky významných surovín, ktorý alarmujúco ovplyvňujú deformácie trhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29 Návrh nariadenia Príloha 1 – oddiel 3 – bod 5 – bod 5.3 – písmeno c – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Cieľom je zlepšiť základňu vedomostí o surovinách a vytvoriť inovatívne riešenie na skúmanie, ťažbu, spracovanie, recykláciu a opätovné získavanie surovín nákladovo účinným spôsobom šetrným voči životnému prostrediu a na ich nahradenie hospodársky príťažlivými alternatívami s nižším vplyvom na životné prostredie. Činnosti sa zameriavajú na: zlepšovanie základne znalostí o dostupnosti surovín; podporu udržateľných dodávok a využívania surovín; nachádzanie alternatív dôležitých surovín; a na zlepšovanie informovanosti a zručností spoločnosti v oblasti surovín.	Cieľom je zlepšiť základňu vedomostí o surovinách a vytvoriť inovatívne riešenie na skúmanie, ťažbu, spracovanie, recykláciu a opätovné získavanie surovín nákladovo účinným spôsobom šetrným voči životnému prostrediu a na ich nahradenie hospodársky príťažlivými alternatívami s nižším vplyvom na životné prostredie. Činnosti sa zameriavajú na: zlepšovanie základne znalostí o dostupnosti surovín; podporu udržateľných dodávok a využívania surovín; nachádzanie alternatív dôležitých surovín; zlepšovanie informovanosti a zručností spoločnosti v oblasti surovín; vytváranie a podnecovanie regionálnych a národných zoskupení pre otázku surovín; a na riešenie logistických problémov pri spájaní priemyselných odvetví so zdrojmi surovín.

POSTUP

Názov	Zriadenie rámcového programu pre výskum a inovácie (2014 – 2020) – Horizont 2020
Referenčné čísla	COM(2011)0809 – C7-0466/2011 – 2011/0401(COD)
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi	ITRE 13.12.2011
Výbor, ktorý predložil stanovisko dátum oznámenia na schôdzi	REGI 13.12.2011
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: dátum vymenovania	Oldřich Vlasák 26.1.2012
Dátum prijatia	18.9.2012
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	35 1 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	François Alfonsi, Luís Paulo Alves, Charalampos Angourakis, Victor Boştinaru, John Bufton, Alain Cadec, Ryszard Czarnecki, Francesco De Angelis, Rosa Estaràs Ferragut, Brice Hortefeux, Danuta Maria Hübner, Filiz Hakaeva Hyusmenova, María Irigoyen Pérez, Seán Kelly, Mojca Kleva, Constanze Angela Krehl, Petru Constantin Luhan, Ramona Nicole Mănescu, Riikka Manner, Iosif Matula, Erminia Mazzoni, Ana Miranda, Jens Nilsson, Jan Olbrycht, Younous Omarjee, Markus Pieper, Tomasz Piotr Poręba, Ewald Stadler, Georgios Stavrakakis, Nuno Teixeira, Lambert van Nistelrooij, Oldřich Vlasák, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Ivars Godmanis, Karin Kadenbach, Andrey Kovatchev, Marie-Thérèse Sanchez-Schmid, Derek Vaughan

STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (12.7.2012)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

Spravodajkyňa: Sandra Kalniete

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Spravodajkyňa víta, že Komisia vytvorila program Horizont 2020, pretože je presvedčená, že tento program pomôže Európskej únii prekonať dlhovú krízu a obnoviť rast tým, že posilní jej konkurencieschopnosť.

Program Horizont 2020 prvýkrát zlúči financovanie, ktoré EÚ poskytuje na výskum a inovácie, do jedného programu. Horizont 2020 sa zameriava na využívanie prelomových poznatkov vedy v inovatívnych produktoch a službách, ktoré vytvoria podnikateľské príležitosti a zlepšia život obyvateľstva. Cieľom programu je obmedziť byrokraciu zjednodušením pravidiel a postupov pre predkladanie žiadostí, a prilákať tak viac vedeckých pracovníkov a inovatívnych podnikov.

Horizont 2020 vstúpi do platnosti v januári 2014 s rozpočtom na obdobie do roku 2020 vo výške 87,74 mld. EUR. Program sa delí na tri široké oblasti: 1. excelentná veda, 2. vedúce postavenie priemyslu, 3. spoločenské výzvy. Spravodajkyňa sa domnieva, že úsilie výboru AGRI by sa malo zameriavať na tretiu časť, ktorá sa priamo týka záležitostí súvisiacich s poľnohospodárstvom. Tretia časť sa delí na šesť oblastí:

(a) zdravie, demografické zmeny a blahobyt (9,07 mld. EUR);

(b) potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo, morský a námorný výskum a biohospodárstvo (4,69 mld. EUR);

(d) inteligentná, zelená a integrovaná doprava (7,69 mld. EUR);

(e) opatrenia v oblasti klímy, efektívnosť z hľadiska zdrojov a suroviny (4,31 mld. EUR);

(f) inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť (4,31 mld. EUR).

Pokiaľ ide o oblasť potravinovej bezpečnosti a udržateľného poľnohospodárstva, spravodajkyňa zdôrazňuje, že je potrebná aktívna spolupráca s poľnohospodármi, najmä čo sa týka prerokúvaní výskumných priorít, aby boli nové objavy využívané v praktickom živote. Tiež je dôležité, aby sa do týchto diskusií o prioritách zapojili mimovládne organizácie.

Navrhovateľka víta skutočnosť, že v porovnaní so siedmym rámcovým programom bol podstatne zvýšený rozpočet na výskum v oblasti poľnohospodárstva.

Spravodajkyňa by chcela v súvislosti s rastúcim dopytom po potravinách v Európe i na celom svete zvlášť zdôrazniť potrebu podnietiť výskum zameraný na zníženie množstva potravinového odpadu. Je dôležité, aby prírodné zdroje boli využívané oveľa efektívnejšie.

Pri výmene názorov o programe Horizont 2020, ktorá prebehla vo výbore AGRI, bolo spomenuté, že je potrebné obmedziť administratívnu záťaž spojenú s postupmi súvisiacimi s programom. Spravodajkyňa sa domnieva, že Komisia v tomto návrhu podstatne obmedzila administratívnu záťaž a zjednodušila postup predkladania žiadostí.

Celkovo sa spravodajkyňa domnieva, že návrh je vyvážený a je veľmi dobre pripravený. Vyzýva svojich kolegov, aby k preskúmaniu tohto návrhu pristupovali prezieravo, a dúfa, že program nadobudne účinnosť 1. januára 2014, aby tak vedcom od nového roka pomáhal pri nových objavoch, ktoré zvýšia celkovú konkurencieschopnosť Európy.

POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Návrh nariadenia Odôvodnenie 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(3) Únia sa zaviazala zrealizovať stratégiu Európa 2020, ktorá stanovuje ciele inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, vyzdvihuje úlohu výskumu a inovácie ako hlavnej hnacej sily sociálnej a hospodárskej prosperity a environmentálnej udržateľnosti, a vytýčila si cieľ zvýšiť do roku 2020 výdavky na výskum a vývoj, aby dosiahli 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) a vypracovať ukazovateľ intenzity inovácie. V hlavnej iniciatíve Inovácia v Únii sa v tejto súvislosti stanovuje strategický a integrovaný prístup k výskumu a inováciám, ktorý určuje rámec a ciele, ku ktorým bude Únia v budúcnosti prispievať prostredníctvom svojho financovania výskumu a vývoja. Výskum a inovácie sú kľúčovými faktormi aj pre ostatné hlavné iniciatívy stratégie Európa 2020, najmä pokiaľ ide o Európu efektívne využívajúcu zdroje, priemyselnú politiku pre éru globalizácie a Digitálnu agendu pre Európu. Okrem toho, v dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 súvisiacich s výskumom a inováciami musí hrať kľúčovú úlohu politika súdržnosti prostredníctvom posilňovania kapacít a prispievaním k dosahovaniu excelentnosti.	(3) Únia sa zaviazala zrealizovať stratégiu Európa 2020, ktorá stanovuje ciele inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, vyzdvihuje úlohu výskumu a inovácie a uplatňovanie ich výsledkov ako hlavnej hnacej sily sociálnej a hospodárskej prosperity a environmentálnej udržateľnosti, a vytýčila si cieľ zvýšiť do roku 2020 výdavky na výskum a vývoj, aby dosiahli 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) a vypracovať ukazovateľ intenzity inovácie. V hlavnej iniciatíve Inovácia v Únii sa v tejto súvislosti stanovuje strategický a integrovaný prístup k výskumu a inováciám, ktorý určuje rámec a ciele, ku ktorým bude Únia v budúcnosti prispievať prostredníctvom svojho financovania výskumu a vývoja. Výskum a inovácie sú kľúčovými faktormi aj pre ostatné hlavné iniciatívy stratégie Európa 2020, najmä pokiaľ ide o Európu efektívne využívajúcu zdroje, priemyselnú politiku pre éru globalizácie a Digitálnu agendu pre Európu. Okrem toho, v dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 súvisiacich s výskumom a inováciami musí hrať kľúčovú úlohu politika súdržnosti prostredníctvom posilňovania kapacít a prispievaním k dosahovaniu excelentnosti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Návrh nariadenia Odôvodnenie 11
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(11) Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inovácie v Európskej únii (ďalej len „Horizont 2020“) sa zameriava na tri priority, a to vytvorenie excelentnej vedy s cieľom posilniť excelentnosť vedeckej základne Únie na svetovej úrovni, podporovanie vedúceho postavenia priemyslu na podporu podnikov vrátane malých a stredných podnikov (MSP) a inovácií, a riešenie spoločenských výziev s cieľom priamo reagovať na výzvy stanovené v stratégii Európa 2020 podporovaním činností, ktoré sa týkajú celého spektra od výskumu až po trh. Horizont 2020 podporuje všetky fázy reťazca inovácií, a predovšetkým činnosti, ktoré sú bližšie k trhu, ako napr. inovačné finančné nástroje, ako aj netechnologickú a sociálnu inováciu, a usiluje sa uspokojiť potreby výskumu širokého spektra politík Únie tak, že kladie dôraz na čo najširšie možné použitie a šírenie poznatkov získaných v rámci podporených činností až po ich komerčné využitie. Priority Horizontu 2020 sú podporované aj prostredníctvom programu na základe Zmluvy o Euratome pre jadrový výskum a odborné vzdelávanie.	(11) Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inovácie v Európskej únii (ďalej len „Horizont 2020“) sa zameriava na tri priority, a to vytvorenie excelentnej vedy s cieľom posilniť excelentnosť vedeckej a poľnohospodárskej základne Únie na svetovej úrovni, podporovanie vedúceho postavenia priemyslu na podporu podnikov vrátane malých a stredných podnikov (MSP) a inovácií, a riešenie spoločenských výziev s cieľom priamo reagovať na výzvy stanovené v stratégii Európa 2020 podporovaním činností, ktoré sa týkajú celého spektra od výskumu až po trh. Horizont 2020 podporuje všetky fázy reťazca inovácií, a predovšetkým činnosti, ktoré sú bližšie k trhu, ako napr. inovačné finančné nástroje, ako aj netechnologickú a sociálnu inováciu, a usiluje sa uspokojiť potreby výskumu širokého spektra politík Únie tak, že kladie dôraz na čo najširšie možné použitie a šírenie poznatkov získaných v rámci podporených činností až po ich komerčné využitie. Priority Horizontu 2020 sú podporované aj prostredníctvom programu na základe Zmluvy o Euratome pre jadrový výskum a odborné vzdelávanie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Návrh nariadenia Odôvodnenie 11 a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(11a) Väčšina poľnohospodárskych podnikov v Únii sú zároveň MSP a v súčasnosti je nedostatočná súčinnosť medzi výskumom a technologickými inováciami a právnymi predpismi Únie, ktoré sa týkajú poľnohospodárskych výrobkov, a tým je pre európske MSP stále náročnejšie, aby aktívne uplatňovali nové možnosti technologického rozvoja. S cieľom v plnej miere využiť poľnohospodársky výskum v Únii by mali byť právne predpisy upravené tak, aby umožnili európskym poľnohospodárskym podnikom rýchlejšie prijatie a účinnejšie využívanie nových technológií.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Návrh nariadenia Odôvodnenie 15
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(15) Ústredným zámerom Horizontu 2020 je zjednodušenie, čo by sa malo plne prejaviť v jeho koncepcii, pravidlách, finančnom riadení a vykonávaní. Cieľom Horizontu 2020 by malo byť prilákať silnú účasť univerzít, výskumných stredísk, priemyslu, a najmä MSP, a otvoriť sa novým účastníkom, keďže spája celý rozsah podpory v oblasti výskumu a inovácie do jedného spoločného strategického rámca, ktorý obsahuje zefektívnený súbor foriem podpory a používa pravidlá účasti, ktorých zásady sú uplatniteľné na všetky akcie v rámci programu. Jednoduchšie pravidlá financovania by mali znížiť administratívne náklady na účasť a prispejú k zníženiu chybovosti vo finančnej oblasti.	(15) Ústredným zámerom Horizontu 2020 je zjednodušenie, čo by sa malo plne prejaviť v jeho koncepcii, pravidlách, finančnom riadení a vykonávaní. Cieľom Horizontu 2020 by malo byť prilákať silnú účasť univerzít, výskumných stredísk, priemyslu, a najmä MSP, ako aj občianskej spoločnosti a otvoriť sa novým účastníkom, keďže spája celý rozsah podpory v oblasti výskumu a inovácie do jedného spoločného strategického rámca, ktorý obsahuje zefektívnený súbor foriem podpory a používa pravidlá účasti, ktorých zásady sú uplatniteľné na všetky akcie v rámci programu. Jednoduchšie pravidlá financovania by mali znížiť administratívne náklady na účasť a prispejú k zníženiu chybovosti vo finančnej oblasti.
Odôvodnenie
Výskumné činnosti sa netýkajú iba výskumných pracovníkov, orgánov verejnej správy a podnikov, ale aj občianskej spoločnosti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Návrh nariadenia Odôvodnenie 19
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(19) Vykonávanie Horizontu 2020 môže dať podnet na vznik doplnkových programov zahŕňajúcich účasť len niektorých členských štátov, účasť Únie na programoch vykonávaných viacerými členskými štátmi, alebo stanovenie spoločných podnikov alebo iných dohôd v zmysle článkov 184, 185 a 187 ZFEÚ.	(19) Vykonávanie Horizontu 2020 môže dať podnet na vznik doplnkových programov zahŕňajúcich účasť len niektorých členských štátov, účasť Únie na programoch vykonávaných viacerými členskými štátmi, alebo stanovenie spoločných podnikov alebo iných dohôd v zmysle článkov 184, 185 a 187 ZFEÚ, ktoré však musia byť otvorené účasti iných členských štátov a musia obsahovať postupy uľahčujúce účasť nových štátov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Návrh nariadenia Odôvodnenie 20
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(20) S cieľom prehĺbiť vzťah medzi vedou a spoločnosťou a zvýšiť dôveru verejnosti vo vedu by sa v rámci Horizontu 2020 malo presadzovať informované zapájanie občanov a občianskej spoločnosti do záležitostí výskumu a inovácie prostredníctvom podpory vzdelávania v oblasti vedy, väčšieho sprístupnenia vedeckých poznatkov, zostavovania zodpovedných programov v oblasti výskumu a inovácie, ktoré zodpovedajú potrebám a očakávaniam občanov a občianskej spoločnosti, a uľahčovaním ich účasti na činnostiach programu Horizont 2020.	(20) S cieľom prehĺbiť vzťah medzi vedou a spoločnosťou a obnoviť a posilniť dôveru verejnosti vo vedu by sa v rámci Horizontu 2020 mala presadzovať aktívna účasť občanov a občianskej spoločnosti na záležitostiach výskumu a inovácie prostredníctvom podpory participatívneho výskumu, vzdelávania v oblasti vedy, väčšieho sprístupnenia vedeckých poznatkov, zostavovania zodpovedných programov v oblasti výskumu a inovácie, ktoré zodpovedajú potrebám a očakávaniam občanov a občianskej spoločnosti, ako aj uplatňovania ich výsledkov, a prostredníctvom uľahčovania účasti občanov na činnostiach programu Horizont 2020.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Návrh nariadenia Odôvodnenie 26
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(26) S cieľom dosiahnuť čo najväčší možný vplyv, program Horizont 2020 by mal vytvoriť úzke prepojenia s ostatnými programami Únie v takých oblastiach ako je vzdelávanie, kozmický priestor, životné prostredie, konkurencieschopnosť a MSP, vnútorná bezpečnosť, kultúra a médiá, a s fondmi politiky súdržnosti a politiky rozvoja vidieka, ktoré môžu byť obzvlášť užitočné pri upevňovaní vnútroštátnych a regionálnych kapacít v oblasti výskumu a inovácie v kontexte inteligentných špecializovaných stratégií.	(26) S cieľom dosiahnuť čo najväčší možný vplyv, program Horizont 2020 by mal vytvoriť úzke prepojenia s ostatnými programami Únie v takých oblastiach ako je vzdelávanie, kozmický priestor, životné prostredie, konkurencieschopnosť a MSP, vnútorná bezpečnosť, kultúra a médiá, a s fondmi politiky súdržnosti a politiky rozvoja vidieka a spoločnej poľnohospodárskej politiky (predovšetkým politiky rozvoja vidieka), ktoré môžu byť obzvlášť užitočné pri upevňovaní vnútroštátnych a regionálnych kapacít v oblasti výskumu a inovácie v kontexte inteligentných špecializovaných stratégií.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Návrh nariadenia Odôvodnenie 30
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(30) Horizont 2020 by mal podporovať spoluprácu s tretími krajinami založenú na spoločných záujmoch a vzájomnom prospechu. Medzinárodná spolupráca v oblasti vedy, technológií a inovácií by sa mala zameriavať na prispievanie k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020, aby sa posilnila konkurencieschopnosť, na prispievanie k riešeniu spoločenských výziev a podporu vonkajších a rozvojových politík Únie vrátane vytvorenia synergií s vonkajšími programami a prispievania k medzinárodným záväzkom Únie, ako napríklad k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov.	(30) Horizont 2020 by mal podporovať spoluprácu s tretími krajinami, predovšetkým s krajinami, ktoré sú zapojené do európskej susedskej politiky, založenú na spoločných záujmoch a vzájomnom prospechu. Medzinárodná spolupráca v oblasti vedy, technológií a inovácií by sa mala zameriavať na prispievanie k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020, aby sa posilnila konkurencieschopnosť, na prispievanie k riešeniu spoločenských výziev a podporu vonkajších a rozvojových politík Únie vrátane vytvorenia synergií s vonkajšími programami a prispievania k medzinárodným záväzkom Únie, ako napríklad k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Návrh nariadenia Odôvodnenie 32
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(32) Európska rada uznala 4. februára 2011 potrebu nového prístupu k riadeniu kontrol a rizika v rámci financovania výskumu v Únii a požiadala o novú rovnováhu, pokiaľ ide o vzťah medzi dôverou a kontrolou a medzi podstupovaním rizika a vyhýbaním sa mu. Európsky parlament vo svojom uznesení z 11. novembra 2010 o zjednodušení realizácie rámcových programov pre výskum vyzval k pragmatickému posunu smerom k administratívnemu a finančnému zjednodušeniu a uvádza sa v ňom, že riadenie financovania európskeho výskumu by malo viac vychádzať z prístupu založeného na dôvere a vo väčšej miere tolerovať riziko vo vzťahu k účastníkom. V priebežnej hodnotiacej správe o siedmom rámcovom programe pre výskum (2007 – 2013) sa konštatuje, že na dosiahnutie podstatného pokroku v oblasti zjednodušenia je potrebné zaujať radikálnejší prístup a riešiť rovnováhu medzi rizikom a dôverou.	(32) Európska rada uznala 4. februára 2011 potrebu nového prístupu k vytvoreniu stratégie riadenia rizika založenej na dôkazoch v rámci stratégie financovania výskumu v Únii. Rada vtedy požiadala o novú rovnováhu, pokiaľ ide o vzťah medzi dôverou a kontrolou a medzi podstupovaním rizika a vyhýbaním sa mu. Európsky parlament vo svojom uznesení z 11. novembra 2010 o zjednodušení realizácie rámcových programov pre výskum vyzval k pragmatickému posunu smerom k administratívnemu a finančnému zjednodušeniu a uvádza sa v ňom, že riadenie financovania európskeho výskumu by malo viac vychádzať z prístupu založeného na dôvere a vo väčšej miere tolerovať riziko vo vzťahu k výskumníkom. V priebežnej hodnotiacej správe o siedmom rámcovom programe pre výskum (2007 – 2013) sa konštatuje, že na dosiahnutie podstatného pokroku pri zjednodušených postupoch, ktoré dokazujú dôveru Únie vo výskumníkov a podporujú ich pri podstupovaní rizík nevyhnutných na urýchlenie vedeckého a technologického pokroku, je potrebné zaujať radikálnejší prístup.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Návrh nariadenia Článok 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Týmto nariadením sa zriaďuje rámcový program pre výskum a inovácie (2014 – 2020) – Horizont 2020 (ďalej len „Horizont 2020“) a ustanovuje sa rámec upravujúci podporu Únie pre činnosti v oblasti výskumu a inovácie a podporujúci lepšie využívanie priemyselného potenciálu politík v oblasti inovácie, výskumu a technického rozvoja.	Týmto nariadením sa zriaďuje rámcový program pre výskum a inovácie (2014 – 2020) – Horizont 2020 (ďalej len „Horizont 2020“) a ustanovuje sa rámec upravujúci podporu Únie pre činnosti v oblasti výskumu a inovácie a v oblasti uplatňovania ich výsledkov a podporujúci lepšie využívanie priemyselného potenciálu politík v oblasti inovácie, výskumu a technického rozvoja.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno b
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(b) vedúcemu postaveniu priemyslu;	(b) vedúcemu postaveniu v oblasti priemyslu a poľnohospodárstva;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Návrh nariadenia Článok 12 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Pri vykonávaní programu Horizont 2020 sa zohľadňuje poradenstvo a vstupné údaje poskytované: poradenskými skupinami nezávislých odborníkov na vysokej úrovni zriadenými Komisiou; štruktúrami na udržiavanie dialógu v rámci medzinárodných vedecko-technologických dohôd; činnosťami orientovanými na budúcnosť; cielenými verejnými konzultáciami a transparentnými a interaktívnymi procesmi, ktoré zabezpečujú podporu zodpovedného výskumu a inovácie.	1. Pri vykonávaní programu Horizont 2020 sa zohľadňuje poradenstvo a vstupné údaje poskytované: poradenskými skupinami nezávislých odborníkov na vysokej úrovni zriadenými Komisiou; štruktúrami na udržiavanie dialógu v rámci medzinárodných vedecko-technologických dohôd; činnosťami orientovanými na budúcnosť; cielenými verejnými konzultáciami vrátane konzultácií s mimovládnymi organizáciami a inými skupinami občianskej spoločnosti a transparentnými a interaktívnymi procesmi, ktoré zabezpečujú podporu zodpovedného výskumu a inovácie.
Odôvodnenie
Výskumné činnosti sa netýkajú iba výskumných pracovníkov, orgánov verejnej správy a podnikov, ale aj občianskej spoločnosti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Návrh nariadenia Príloha I – odsek 14 – písmeno b
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(b) potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo, morský a námorný výskum a biohospodárstvo;	(b) potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, morský a námorný výskum a biohospodárstvo;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Návrh nariadenia Príloha I – časť I – bod 2 – bod 2.2 – odsek 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Program pre FET sa zameriava na celú škálu inovácií založených na vede: od skúmania zárodkových a krehkých myšlienok v skorej fáze na malej vzorke zdola nahor po budovanie nových výskumných a inovačných spoločenstiev okolo vznikajúcich transformačných výskumných oblastí a veľké a viacstranné výskumné iniciatívy vybudované na základe výskumného programu, ktorého zámerom je dosiahnuť ambiciózne a vizionárske ciele. Každá z týchto troch úrovní zapojenia má svoju vlastnú hodnotu, a zároveň je doplňujúca a vytvára synergie. Skúmanie na malej vzorke môže napríklad odhaliť potreby vývoja nových tém, ktoré môžu viesť k akcii veľkého rozsahu založenej na realizačnom pláne. Zúčastňuje sa na nich široké spektrum výskumných aktérov vrátane mladých výskumníkov a MSP s intenzívnou výskumnou činnosťou či komunít zainteresovaných strán (občianska spoločnosť, tvorcovia politík, priemysel a takisto aj komunity z oblasti verejného výskumu), ktorí sa zhromažďujú okolo výskumných programov počas svojho formovania, dozrievania a špecializácie.	Program pre FET sa zameriava na celú škálu inovácií založených na vede: od skúmania zárodkových a krehkých myšlienok v skorej fáze na malej vzorke zdola nahor po budovanie nových výskumných a inovačných spoločenstiev okolo vznikajúcich transformačných výskumných oblastí a veľké a viacstranné výskumné iniciatívy vybudované na základe výskumného programu, ktorého zámerom je dosiahnuť ambiciózne a vizionárske ciele. Každá z týchto troch úrovní zapojenia má svoju vlastnú hodnotu, a zároveň je doplňujúca a vytvára synergie. Skúmanie na malej vzorke môže napríklad odhaliť potreby vývoja nových tém, ktoré môžu viesť k akcii veľkého rozsahu založenej na realizačnom pláne. Zúčastňuje sa na nich široké spektrum výskumných aktérov vrátane mladých výskumníkov, výskumníčok a MSP s intenzívnou výskumnou činnosťou či komunít zainteresovaných strán (občianska spoločnosť, tvorcovia politík, priemysel a takisto aj komunity z oblasti verejného výskumu), ktorí sa zhromažďujú okolo výskumných programov počas svojho formovania, dozrievania a špecializácie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Návrh nariadenia Príloha I – časť I – bod 3 – bod 3.1 – odsek 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Hoci Európa hosťuje veľký a rôznorodý súbor zručných ľudských zdrojov v oblasti výskumu a inovácie, je potrebné neustále ho dopĺňať, zlepšovať a prispôsobovať rýchlo sa meniacim potrebám trhu práce. V súčasnosti len 46 % tohto súboru pracuje v podnikovom sektore, čo je oveľa menej v porovnaní s našimi hlavnými hospodárskymi konkurentmi, napr. v Číne je tento podiel 69 %, v Japonsku 73 % a v Spojených štátoch amerických 80 %. K tomu sa pridáva demografický faktor, ktorý znamená, že nepomerne veľké množstvo výskumníkov dosiahne v najbližších rokoch dôchodkový vek. Táto skutočnosť v spojení s potrebou množstva výskumných pracovných miest vyššej kvality zároveň s tým, ako sa zvyšuje intenzita európskeho hospodárstva, bude predstavovať jednu z hlavných výziev, ktorej budú v najbližších rokoch čeliť naše európske systémy vzdelávania, výskumu a inovácií.	Hoci Európa hosťuje veľký a rôznorodý súbor zručných ľudských zdrojov v oblasti výskumu a inovácie, je potrebné neustále ho dopĺňať, zlepšovať a prispôsobovať rýchlo sa meniacim potrebám trhu práce. V súčasnosti len 46 % tohto súboru pracuje v podnikovom sektore, čo je oveľa menej v porovnaní s našimi hlavnými hospodárskymi konkurentmi, napr. v Číne je tento podiel 69 %, v Japonsku 73 % a v Spojených štátoch amerických 80 %. K tomu sa pridáva demografický faktor, ktorý znamená, že nepomerne veľké množstvo výskumníkov dosiahne v najbližších rokoch dôchodkový vek. Táto skutočnosť v spojení s potrebou množstva výskumných pracovných miest vyššej kvality zároveň s tým, ako sa zvyšuje intenzita európskeho hospodárstva, bude predstavovať jednu z hlavných výziev, ktorej budú v najbližších rokoch čeliť naše európske systémy vzdelávania, výskumu a inovácií. Okrem toho, keďže jedným z cieľov rámcového programu je zabezpečiť účinnú podporu rodovej rovnosti a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v oblasti výskumu a inovácií, je potrebné vo väčšej miere podporovať zapojenie žien do činností v oblasti výskumu, aby mohli v plnej miere uplatniť svoj potenciál.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 Návrh nariadenia Príloha I – časť II – bod 1 – odsek 9
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Hlavnou zložkou oblasti „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ sú kľúčové podporné technológie (KET – Key Enabling Technologies), medzi ktoré patria mikroelektronika a nanoelektronika, fotonika, nanotechnológia, biotechnológia, moderné materiály a moderné systémy výroby. Tieto multidisciplinárne, znalostné a kapitálovo náročné technológie sa týkajú množstva rôznych sektorov a poskytujú základ na vytvorenie výraznej konkurenčnej výhody pre európsky priemysel. Pomocou integrovaného prístupu, ktorý podporuje spájanie, zbližovanie a vzájomné obohacovanie sa v rámci KET v rôznych inovačných cykloch a hodnotových reťazcoch, možno vytvoriť sľubné výskumné výsledky a otvoriť dvere novým priemyselným technológiám, produktom, službám a novátorským využitiam (napr. v oblasti vesmíru, dopravy, životného prostredia, zdravia atď.). Početné interakcie KET a podporných technológií sa preto budú využívať pružným spôsobom ako dôležitý zdroj inovácie. Doplnia podporu pre výskum a inovácie v KET, ktorú môžu poskytovať vnútroštátne alebo regionálne orgány z fondov politiky súdržnosti v rámci inteligentných špecializovaných stratégií.	Hlavnou zložkou oblasti „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ sú kľúčové podporné technológie (KET – Key Enabling Technologies), medzi ktoré patria mikroelektronika a nanoelektronika, fotonika, nanotechnológia, biotechnológia, moderné materiály a moderné systémy výroby. Tieto multidisciplinárne, znalostné a kapitálovo náročné technológie sa týkajú množstva rôznych sektorov a poskytujú základ na vytvorenie výraznej konkurenčnej výhody pre európsky priemysel. Pomocou integrovaného prístupu, ktorý podporuje spájanie, zbližovanie a vzájomné obohacovanie sa v rámci KET v rôznych inovačných cykloch a hodnotových reťazcoch, možno vytvoriť sľubné výskumné výsledky a otvoriť dvere novým priemyselným technológiám, produktom, službám a novátorským využitiam (napr. v oblasti vesmíru, dopravy, životného prostredia, zdravia, poľnohospodárstva atď.). Početné interakcie KET a podporných technológií sa preto budú využívať pružným spôsobom ako dôležitý zdroj inovácie. Doplnia podporu pre výskum a inovácie v KET, ktorú môžu poskytovať vnútroštátne alebo regionálne orgány z fondov politiky súdržnosti v rámci inteligentných špecializovaných stratégií.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 Návrh nariadenia Príloha I – časť II – bod 1 – bod 1.2.3 – písmeno c
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Zameranie sa na riadenie nanotechnológií v prospech spoločnosti.	Zameranie sa na riadenie nanotechnológií v prospech spoločnosti s ohľadom na zásadu predbežnej opatrnosti. Hodnotenie prijateľnosti rôznych osobitných aplikácií zo strany spoločnosti v oblasti nanotechnológií spolu s hodnotením rizika.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 Návrh nariadenia Príloha I – časť II – bod 1 – bod 1.4.1 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Pevná vedecká, technická a inovačná základňa v oblasti biotechnológie bude slúžiť ako podpora pre európske priemyselné odvetvia pri zaisťovaní vedúceho postavenia v rámci týchto podporných technológií. Toto postavenie sa bude ďalej upevňovať prostredníctvom integrácie posúdenia bezpečnosti a riadiacich hľadísk celkového rizika pri zavádzaní biotechnológií.	Pevná vedecká, technická a inovačná základňa v oblasti biotechnológie bude slúžiť ako podpora pre európske priemyselné odvetvia pri zaisťovaní vedúceho postavenia v rámci týchto podporných technológií. Toto postavenie sa bude ďalej upevňovať prostredníctvom integrácie posúdenia bezpečnosti a riadiacich hľadísk celkového rizika pri zavádzaní biotechnológií, a tým sa zabezpečí bezpečný plán realizácie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 Návrh nariadenia Príloha I – časť II – bod 1 – bod 1.4.2 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Biotechnológia čerpá z rozmachu poznatkov o živých systémoch a jej zámerom je vytvárať rad nových využití a posilňovať priemyselnú základňu Únie a jej inovačné kapacity. Rastúci význam biotechnológie dosvedčuje jej priemyselné využitie vrátane biochemikálií, ktorých trhový podiel by sa mal podľa prognóz zvýšiť do roku 2015 až na 12 – 20 % celkovej chemickej produkcie. Prostredníctvom biotechnológie sa takisto rieši dodržiavanie tzv. 12 zásad zelenej chémie, a to vďaka selektívnosti a účinnosti biosystémov. Možné hospodárske zaťaženie podnikov Únie možno znížiť tak, že sa sústredí potenciál biotechnologických postupov a bioproduktov na znižovanie emisií CO2, ktorý sa odhaduje na 1 až 2,5 mld. ton ekvivalentu CO2 ročne do roku 2030. V európskom biofarmaceutickom sektore sa už 20 % súčasných liekov a až 50 % nových liekov zakladá na biotechnológiách. Biotechnológia takisto otvára nový priestor na využitie obrovského potenciálu morských zdrojov pri vytváraní inovatívnych priemyselných, zdravotníckych a environmentálnych využití. Vznikajúci sektor morskej (tzv. modrej) biotechnológie by mal podľa predpovedí rásť ročne o 10 %.	Biotechnológia čerpá z rozmachu poznatkov o živých systémoch a jej zámerom je vytvárať rad nových využití a posilňovať priemyselnú základňu Únie a jej inovačné kapacity. Rastúci význam biotechnológie dosvedčuje jej priemyselné využitie vrátane biochemikálií, ktorých trhový podiel by sa mal podľa prognóz zvýšiť do roku 2015 až na 12 – 20 % celkovej chemickej produkcie, ako aj využitie v poľnohospodárstve vrátane pestovania plodín, čo je východiskový bod hodnotového reťazca potravinárskej výroby a bioekonomiky ako celku. Prostredníctvom biotechnológie sa takisto rieši dodržiavanie tzv. 12 zásad zelenej chémie, a to vďaka selektívnosti a účinnosti biosystémov. Možné hospodárske zaťaženie podnikov Únie možno znížiť tak, že sa sústredí potenciál biotechnologických postupov a bioproduktov na znižovanie emisií CO2, ktorý sa odhaduje na 1 až 2,5 mld. ton ekvivalentu CO2 ročne do roku 2030. V európskom biofarmaceutickom sektore sa už 20 % súčasných liekov a až 50 % nových liekov zakladá na biotechnológiách. Biotechnológia takisto otvára nový priestor na využitie obrovského potenciálu morských zdrojov pri vytváraní inovatívnych priemyselných, zdravotníckych a environmentálnych využití. Vznikajúci sektor morskej (tzv. modrej) biotechnológie by mal podľa predpovedí rásť ročne o 10 %.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 Návrh nariadenia Príloha I – časť II – bod 1 – bod 1.4.3 – písmeno b – úvodná časť
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(b) Priemyselné postupy založené na biotechnológii	(b) Výrobky a postupy založené na biotechnológii
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 Návrh nariadenia Príloha I – časť II – bod 1 – bod 1.4.3 – písmeno b
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Rozvoj priemyselnej biotechnológie na produkciu konkurencieschopných priemyselných produktov a postupov (napr. v oblasti chémie, zdravia, baníctva, energetiky, výroby celulózy a papiera, textílií, škrobu, spracovania potravín) a jej environmentálneho rozmeru.	Rozvoj biotechnológie na produkciu konkurencieschopných produktov a postupov (napr. v oblasti chémie, stavebníctva, zdravia, baníctva, energetiky, výroby celulózy a papiera, textílií, škrobu, poľnohospodárskej výroby a spracovania potravín) a jej environmentálneho rozmeru.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22 Návrh nariadenia Príloha I – časť II – bod 3 – bod 3.3 – písmeno b – úvodná časť
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(b) Podpora MSP intenzívne sa zaoberajúcich výskumom	(b) Podpora MSP intenzívne sa zaoberajúcich výskumom vo všetkých odvetviach vrátane poľnohospodárstva.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23 Návrh nariadenia Príloha I – časť II – bod 3 – bod 3.3 – písmeno c – úvodná časť
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(c) Posilňovanie inovačných kapacít MSP	(c) Posilňovanie inovačných kapacít MSP vo všetkých odvetviach vrátane poľnohospodárstva.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24 Návrh nariadenia Príloha I – časť II– bod 3 – bod 3.3 – písmeno d
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Podpora inovácie orientovanej na trh s cieľom zlepšiť rámcové podmienky pre inováciu a riešenie problému osobitných prekážok, ktoré bránia najmä rastu inovatívnych MSP.	Podpora inovácie orientovanej na trh s cieľom zlepšiť rámcové podmienky pre inováciu a riešenie problému osobitných prekážok, ktoré bránia najmä rastu inovatívnych MSP vrátane nedostatočnej súčinnosti medzi technologickými inováciami a právnymi predpismi Únie, predovšetkým v oblasti poľnohospodárstva.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 1 – bod 1.3 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Účinná podpora zdravia opierajúca sa o robustnú základňu poznatkov pomáha predchádzať ochoreniam, zlepšuje blahobyt a je nákladovo účinná. Podpora zdravia a prevencia chorôb takisto závisia od pochopenia rozhodujúcich faktorov zdravia, od účinných nástrojov prevencie, ako sú napr. očkovacie látky, od účinného dohľadu a prípravy v oblasti zdravia a ochorení a od účinných skríningových programov.	Účinná podpora zdravia opierajúca sa o robustnú základňu poznatkov pomáha predchádzať ochoreniam, zlepšuje blahobyt a je nákladovo účinná. Podpora zdravia a prevencia chorôb takisto závisia od pochopenia rozhodujúcich faktorov zdravia vrátane vzťahu medzi ľudským zdravím a zdravím zvierat, od účinných nástrojov prevencie, ako sú napr. očkovacie látky, od účinného dohľadu a prípravy v oblasti zdravia a ochorení a od účinných skríningových programov, ktoré tiež zahŕňajú používanie antibiotík u zvierat.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26 Návrh nariadenia Príloha I – časť III - bod 2 – názov
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
2. potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo, morský a námorný výskum a biohospodárstvo	2. potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, morský a námorný výskum a biohospodárstvo
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 2 – bod 2.1 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Osobitný cieľ spočíva v zabezpečení dostatočných zásob bezpečných vysoko kvalitných potravín a iných bioproduktov prostredníctvom vývoja produktívnych a zdrojovo účinných systémov prvovýroby so súvisiacimi ekosystémovými službami spolu s konkurencieschopným a nízkouhlíkovým dodávateľským reťazcom. To urýchli prechod na udržateľné európske biohospodárstvo.	Osobitný cieľ spočíva v zabezpečení dostatočných zásob bezpečných vysoko kvalitných potravín a iných bioproduktov prostredníctvom vývoja produktívnych a zdrojovo účinných systémov prvovýroby so súvisiacimi ekosystémovými službami spolu s konkurencieschopným a nízkouhlíkovým dodávateľským reťazcom. To urýchli prechod na udržateľné a konkurencieschopné európske biohospodárstvo.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 2 – bod 2.1 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
V nasledujúcich desaťročiach bude Európa postavená pred výzvu zvýšenej súťaže o obmedzené a vyčerpateľné prírodné zdroje v dôsledku zmien klímy, najmä v rámci systémov prvotnej produkcie (poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybárstvo a akvakultúra) a pred potrebu zabezpečovať udržateľné, bezpečné a spoľahlivé dodávky potravín pre obyvateľov Európy a čoraz objemnejšiu svetovú populáciu. Odhaduje sa, že do roku 2050 bude potrebný 70 % nárast svetových dodávok potravín, aby bolo možné nasýtiť 9-miliardovú svetovú populáciu. Poľnohospodárstvo sa podieľa asi 10 % na emisiách skleníkových plynov v Únii a zatiaľ čo v Európe emisie klesajú, celosvetovo sa do roku 2030 predpovedá nárast na 20 %. Okrem toho bude Európa musieť zabezpečiť dostatočné dodávky surovín, energie a priemyselných produktov, pod podmienkou zníženia využívania zdrojov fosílneho uhlíka (výroba ropy a kvapalného plynu by sa mala podľa očakávaní znížiť do roku 2050 o 60 %), a zároveň si zachovať svoju konkurencieschopnosť. Bioodpad (ktorý sa v Únii odhaduje na 138 miliónov ton ročne, z toho do 40 % ide na skládky) predstavuje ďalší veľký problém a náklady, napriek svojej vysokej potenciálnej pridanej hodnote. Napríklad sa odhaduje, že vo vyspelých krajinách sa 30 % všetkých vyprodukovaných potravín vyhadzuje. Treba vykonať výrazné zmeny, aby sa tento objem v Únii znížil do roku 2030 o 50 %. Okrem toho hranice štátov nie sú prekážkou šírenia živočíšnych a rastlinných škodcov a chorôb vrátane zoonotických chorôb a patogénov vznikajúcich v potravinách. Hoci sú účinné vnútroštátne preventívne opatrenia potrebné, na konečnú kontrolu a účinné riadenie jednotného trhu je nevyhnutná akcia na úrovni Únie. Výzva je zložitá, má vplyv na širokú škálu vzájomne prepojených sektorov a vyžaduje si pluralitné prístupy.	V nasledujúcich desaťročiach bude Európa postavená pred výzvu zvýšenej súťaže o obmedzené a vyčerpateľné prírodné zdroje (predovšetkým voda, pôda a zdroje fosílneho uhlíka) v dôsledku zmien klímy, najmä v rámci systémov prvotnej produkcie (poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybárstvo a akvakultúra) a pred potrebu zabezpečovať udržateľné, bezpečné a spoľahlivé dodávky potravín a pitnej vody pre obyvateľov Európy a čoraz objemnejšiu svetovú populáciu. Odhaduje sa, že do roku 2050 bude potrebný 70 % nárast svetových dodávok potravín, aby bolo možné nasýtiť 9-miliardovú svetovú populáciu. Poľnohospodárstvo sa podieľa asi 10 % na emisiách skleníkových plynov v Únii a zatiaľ čo v Európe emisie klesajú, najmä vďaka inováciám v oblasti metód zameraných na účinnejšiu výrobu a zníženiu počtu hospodárskych zvierat v niektorých oblastiach, celosvetovo sa do roku 2030 predpovedá nárast na 20 %. Okrem toho bude Európa musieť zabezpečiť dostatočné dodávky surovín, energie a priemyselných produktov, pod podmienkou zníženia využívania zdrojov fosílneho uhlíka (výroba ropy a kvapalného plynu by sa mala podľa očakávaní znížiť do roku 2050 o 60 %), a zároveň si zachovať svoju konkurencieschopnosť. Bioodpad (ktorý sa v Únii odhaduje na 138 miliónov ton ročne, z toho do 40 % ide na skládky) predstavuje ďalší veľký problém a náklady, napriek svojej vysokej potenciálnej pridanej hodnote. Podľa údajov Eurostatu sa len v Európskej únii ročne vyhodí 89 miliónov ton potravín, čo je 180 kg na osobu. Preto je potrebné prijať opatrenia na zníženie tohto objemu (minimálne o 50 % do roku 2030), predchádzanie plytvaniu potravinami a využívanie potravín, ktoré by inak boli vyhodené a sú potrebné aj ďalšie iniciatívy na pozitívne využitie poľnohospodárskeho odpadu. Tiež by sa mali rozvíjať oblasti výskumu zamerané na analýzu a vyčíslenie množstva plytvaných potravín prostredníctvom vhodných metodík. Okrem toho hranice štátov nie sú prekážkou šírenia živočíšnych a rastlinných škodcov a chorôb vrátane zoonotických chorôb a patogénov vznikajúcich v potravinách. Hoci sú účinné vnútroštátne preventívne opatrenia potrebné, na konečnú kontrolu a účinné riadenie jednotného trhu je nevyhnutná akcia na úrovni Únie. Výzva je zložitá, má vplyv na širokú škálu vzájomne prepojených sektorov a vyžaduje si ďalšiu súčinnosť medzi sektormi a pluralitné prístupy.
Odôvodnenie
Plytvanie potravinami má závažný vplyv z environmentálneho, socioekonomického, etického hľadiska, ako aj z hľadiska výživy. Dochádza k nemu na každej úrovni potravinového reťazca vo vyspelých aj v rozvojových krajinách. Preto je nevyhnutné obmedziť množstvo odpadu, a to prostredníctvom informačných kampaní a rozvoja nových technológií, ako sú napríklad spôsoby balenia alebo uchovávania potravín.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 2 – bod 2.1 – odsek 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Potenciál biologických zdrojov a ekosystémov by bolo možné využívať oveľa udržateľnejšie, účinnejšie a integrovanejšie. Mohol by sa napríklad lepšie využívať potenciál biomasy z lesov a odpadových tokov z poľnohospodárskeho, vodného, priemyselného a takisto mestského pôvodu.	Potenciál biologických zdrojov a ekosystémov by bolo možné využívať oveľa udržateľnejšie, účinnejšie a integrovanejšie. Mohol by sa napríklad lepšie využívať potenciál biomasy z lesov, poľnohospodárstva a odpadových tokov z poľnohospodárskeho, vodného, priemyselného a takisto mestského pôvodu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30 Návrh nariadenia Príloha 1 – časť III – oddiel 2.2 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Plne funkčné európske biohospodárstvo, ktorého súčasťou je udržateľná produkcia obnoviteľných zdrojov zo zemského a vodného prostredia a ich premena na potraviny, bioprodukty a bioenergiu, ako aj súvisiace verejné záujmy, bude pre Európu veľkou pridanou hodnotou. Ak sa bude riadiť udržateľným spôsobom, môže znížiť environmentálnu stopu prvotnej produkcie a zásobovací reťazec ako celok. Môže zvýšiť ich konkurencieschopnosť a poskytnúť pracovné a podnikateľské príležitostí na rozvoj vidieka a pobrežia. Výzvy v oblasti potravinovej bezpečnosti, udržateľného poľnohospodárstva a celkového biohospodárstva majú európsku a celosvetovú povahu. Sú potrebné opatrenia na úrovni Únie s cieľom zostaviť skupiny na dosiahnutie potrebnej šírky a kritického množstva a s cieľom doplniť úsilie vyvinuté jednotlivými členskými štátmi alebo skupinami členských štátov. Prístup viacerých aktérov zabezpečí potrebné interakcie prinášajúce vzájomné obohacovanie sa medzi výskumníkmi, podnikmi, farmármi/producentmi, poradcami a koncovými používateľmi. Zásah na úrovni Únie je nevyhnutný aj na zabezpečenie jednotnosti pri riešení tejto výzvy v rámci sektorov, a takisto je potrebné vytvoriť silné prepojenia medzi príslušnými politikami Únie. Vďaka koordinácii výskumu a inovácie na úrovni Únie bude možné podnietiť a zrýchliť potrebné zmeny v celej Únii.	Plne funkčné európske biohospodárstvo, ktorého súčasťou je udržateľná produkcia obnoviteľných zdrojov zo zemského a vodného prostredia a ich premena na potraviny a krmivo, bioprodukty a bioenergiu, ako aj súvisiace verejné záujmy, bude pre Európu veľkou pridanou hodnotou. Ak sa bude riadiť udržateľným spôsobom, môže znížiť environmentálnu stopu prvotnej produkcie a zásobovací reťazec ako celok. Môže zvýšiť ich konkurencieschopnosť a poskytnúť pracovné a podnikateľské príležitostí na rozvoj vidieka a pobrežia. Výzvy v oblasti potravinovej bezpečnosti, udržateľného poľnohospodárstva a celkového biohospodárstva majú európsku a celosvetovú povahu. Sú potrebné opatrenia na úrovni Únie s cieľom zostaviť skupiny na dosiahnutie potrebnej šírky a kritického množstva a s cieľom doplniť úsilie vyvinuté jednotlivými členskými štátmi alebo skupinami členských štátov. Prístup viacerých aktérov zabezpečí potrebné interakcie prinášajúce vzájomné obohacovanie sa medzi výskumníkmi, podnikmi, farmármi/producentmi, poradcami a koncovými používateľmi. Malo by byť vyvinuté mimoriadne úsilie s cieľom zabezpečiť, aby sa poľnohospodári a organizácie, ktoré ich zastupujú, podieľali na činnostiach v oblasti výmeny znalostí a na stanovovaní výskumných priorít. Výskumní pracovníci by sa mali byť podnecovaní, aby sa podieľali na činnostiach v oblasti výmeny poznatkov aj vtedy, ak sa týkajú už existujúceho výskumu. Zásah na úrovni Únie je nevyhnutný aj na zabezpečenie jednotnosti pri riešení tejto výzvy v rámci sektorov a takisto je potrebné vytvoriť silné prepojenia medzi príslušnými politikami Únie. Vďaka koordinácii výskumu a inovácie na úrovni Únie bude možné podnietiť a zrýchliť potrebné zmeny v celej Únii.
Odôvodnenie
Činnosti v oblasti výmeny znalostí musia byť konkrétne prispôsobené potrebám poľnohospodárov alebo organizácií, ktoré ich zastupujú, pretože tieto subjekty sú v menej priaznivom postavení ako podniky, pokiaľ ide o účasť na takýchto činnostiach. Je potrebné počúvať názory poľnohospodárov týkajúce sa ich výskumných priorít. Vedeckí pracovníci sú podnecovaní predovšetkým k tomu, aby uskutočňovali nový výskum, nie však k tomu, aby vysvetľovali svoj výskum a diskutovali o ňom s laikmi, ktorí by ho chceli uplatniť v praxi.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 31 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 2 – bod 2.3 – písmeno a – úvodná časť
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(a) Udržateľné poľnohospodárstvo a lesníctvo	(a) Udržateľné a konkurencischopné poľnohospodárstvo a lesníctvo
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 32 Návrh nariadenia Príloha I – časť III - bod 2 – bod 2.3 – písmeno a
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Cieľom je dodávať dostatok potravín, krmív, biomasy a iných surovín, a zároveň zachovávať prírodné zdroje a posilňovať ekosystémové služby vrátane vyrovnávania sa s podmienkami súvisiacimi so zmenami klímy a jej zmierňovania. Činnosti sú zamerané na udržateľnejšie a produktívnejšie poľnohospodárske a lesnícke systémy, ktoré sú zdrojovo účinnejšie (ako aj nízkouhlíkové) a odolnejšie, a zároveň na rozvoj služieb, koncepcií a politík na zveľadenie vidieckeho živobytia.	Cieľom je dodávať dostatok potravín, krmív, biomasy a iných surovín, a zároveň zachovávať prírodné zdroje a posilňovať ekosystémové služby vrátane vyrovnávania sa s podmienkami súvisiacimi so zmenami klímy a jej zmierňovania. Činnosti sú zamerané na udržateľnejšie a produktívnejšie poľnohospodárske a lesnícke systémy, ktoré sú zdrojovo účinnejšie (ako aj účinnejšie z hľadiska výživy a energetickej účinnosti a nízkouhlíkových cieľov) a odolnejšie, pričom sa zlepší kvalita a zvýši sa hodnota poľnohospodárskych produktov a zároveň na rozvoj služieb, koncepcií a politík na zveľadenie vidieckeho živobytia a vidieckych inovačných MSP. Kapacita rozvoja znalostí a prenos inovácií v oblasti poľnohospodárstva sa zameria na to, aby sa v Európe otočil neustály pokles potenciálu rastu výnosov, a vytvoril sa pozitívny kruh s cieľom trvalo a udržateľným spôsobom zintenzívniť poľnohospodársku výrobu Únie. V záujme zníženia uhlíkovej stopy poľnohospodárstva by sa mala zdôrazniť dôležitosť krátkych dodávateľských reťazcov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 33 Návrh nariadenia Príloha I – časť III - bod 2 – bod 2.3 – písmeno b
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Cieľom je vyjsť v ústrety požiadavkám občanov na bezpečné, zdravé a cenovo dostupné potraviny, vytvoriť udržateľnejšie spracovanie a distribúciu potravín a krmív a zvýšiť konkurencieschopnosť potravinového sektora. Činnosti sú zamerané na zdravé a bezpečné potraviny pre všetkých, rozhodnutia spotrebiteľov na základe informácií a konkurencieschopné metódy spracovania potravín, v rámci ktorých sa využíva menej zdrojov a produkuje sa menej vedľajších produktov, odpadu a skleníkových plynov.	Cieľom je vyjsť v ústrety požiadavkám občanov na bezpečné, zdravé a cenovo dostupné potraviny, vytvoriť udržateľnejšie spracovanie a distribúciu potravín a krmív, ako aj spotrebu potravín a zvýšiť konkurencieschopnosť potravinového sektora. Činnosti sú zamerané na široké rozpätie zdravých, originálnych a bezpečných potravín vysokej kvality pre všetkých, rozhodnutia spotrebiteľov na základe informácií a konkurencieschopné metódy spracovania potravín, v rámci ktorých sa využíva menej zdrojov a prídavných látok a produkuje sa menej vedľajších produktov, odpadu a skleníkových plynov. Spotrebitelia musia robiť vedomé rozhodnutia a musia byť informovaní nielen o bezpečných potravinách, ale aj o dôsledkoch, ktoré majú ich rozhodnutia a plytvanie potravinami z environmentálneho a sociálno-ekonomického hľadiska, ako aj z hľadiska výživy. Tieto inovácie by sa mali zameriavať aj na znižovanie plytvania potravinami vo výrobe, v distribučných reťazcoch a u spotrebiteľov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 34 Návrh nariadenia Príloha I – časť III - bod 2 – bod 2.3 – písmeno d
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Cieľom je podpora nízkouhlíkových, zdrojovo účinných, udržateľných a konkurencieschopných európskych bioodvetví. Činnosti sú zamerané na podporu biohospodárstva prostredníctvom pretvorenia priemyselných postupov a produktov na také, ktoré sa zakladajú na biozdrojoch a sú energeticky účinné, rozvoj integrovaných biorafinérií, ktoré využívajú biomasu z prvotnej produkcie, bioodpad a vedľajšie produkty z bioodvetví, a otváranie nových trhov prostredníctvom podpory normalizácie, regulačné a demonštračné činnosti/činnosti testovania v teréne a ďalšie činnosti, pričom sa zohľadňuje vplyv biohospodárstva na využívanie pôdy a zmeny využívania pôdy.	Cieľom je podpora nízkouhlíkových, zdrojovo účinných (vrátane efektívneho využívania živín, energie, uhlíka, vody a pôdy), udržateľných a konkurencieschopných európskych bioodvetví, pričom sa pozitívne a v plnej miere využíva bioodpad. Je veľmi dôležité vytvoriť úzke spojenie medzi mestskými a vidieckymi oblasťami. Činnosti sú zamerané na podporu biohospodárstva prostredníctvom pretvorenia priemyselných postupov a produktov na také, ktoré sa zakladajú na biozdrojoch a sú energeticky účinné, rozvoj integrovaných biorafinérií, ktoré využívajú biomasu z druhej a tretej generácie, ktoré vyrábajú a využívajú biomasu a iný odpad z prvotnej produkcie v poľnohospodárstve a lesníctve, bioodpad a vedľajšie produkty z bioodvetví, a prostredníctvom efektívnej premeny bioodpadu v mestských oblastiach na poľnohospodárske vstupy. Týmto sa podporia nové trhy a vytvoria sa potenciálne nové zdroje príjmu pre prvovýrobcov prostredníctvom podpory normalizácie, systémov certifikácie, regulačných a demonštračných činností/činností testovania v teréne a ďalších činností, pričom sa zohľadňuje vplyv biohospodárstva na využívanie pôdy a zmeny využívania pôdy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 35 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 5 – bod 5.2 – odsek 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Riešenie dostupnosti surovín vyžaduje koordinované úsilie v oblasti výskumu a inovácií naprieč mnohými disciplínami a sektormi s cieľom pomôcť poskytnúť bezpečné, ekonomicky uskutočniteľné, environmentálne spoľahlivé a spoločensky prijateľné riešenia v celom hodnotovom reťazci (vyhľadávanie, ťažba, spracovanie, opätovné použitie, recyklácia a nahrádzanie). Inovácia v týchto oblastiach poskytne príležitosti pre rast a tvorbu pracovných miest, ako aj inovatívne možnosti týkajúce sa vedy, technológií, hospodárstva, politiky a riadenia. Z tohto dôvodu sa pripravuje európske partnerstvo pre inovácie v oblasti surovín.	Riešenie dostupnosti surovín vyžaduje koordinované úsilie v oblasti výskumu a inovácií naprieč mnohými disciplínami a sektormi s cieľom pomôcť poskytnúť bezpečné, ekonomicky uskutočniteľné, environmentálne spoľahlivé a spoločensky prijateľné riešenia v celom hodnotovom reťazci (vyhľadávanie, ťažba, spracovanie, opätovné použitie, recyklácia a nahrádzanie). Najmä využívanie vodných zdrojov pre poľnohospodárstvo by malo byť predmetom mimoriadneho inovačného úsilia vzhľadom na rastúcu potrebu vody v tomto odvetví a predlžovanie obdobia intenzívneho sucha, ktoré zasahuje stále rozsiahlejšie plochy na celom svete, ako je napríklad stredomorská oblasť Európy. Inovácia v týchto oblastiach poskytne príležitosti pre rast a tvorbu pracovných miest, ako aj inovatívne možnosti týkajúce sa vedy, technológií, hospodárstva, politiky a riadenia. Z tohto dôvodu sa pripravuje európske partnerstvo pre inovácie v oblasti surovín.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 36 Návrh nariadenia Príloha I – časť IV – bod 3 – bod 3.3 – písmeno e – úvodná časť
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(b) potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo, morský a námorný výskum a biohospodárstvo	(b) potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, morský a námorný výskum a biohospodárstvo;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 37 Návrh nariadenia Príloha I – časť IV – bod 3 – bod 3.3 – písmeno e – úvodná časť
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(e) Opatrenia v oblasti klímy, efektívnosť z hľadiska zdrojov a suroviny	(e) Opatrenia v oblasti klímy, efektívne využívanie a zachovanie zdrojov, udržateľné využívanie surovín

POSTUP

Názov	Zriadenie rámcového programu pre výskum a inovácie (2014 – 2020) – Horizont 2020
Referenčné čísla	COM(2011)0809 – C7-0466/2011 – 2011/0401(COD)
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi	ITRE 13.12.2011
Výbor požiadaný o stanovisko dátum oznámenia na schôdzi	AGRI 13.12.2011
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko dátum vymenovania	Sandra Kalniete 20.12.2011
Prerokovanie vo výbore	24.4.2012	31.5.2012
Dátum prijatia	10.7.2012
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	31 3 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	John Stuart Agnew, Eric Andrieu, Liam Aylward, Luis Manuel Capoulas Santos, Vasilica Viorica Dăncilă, Michel Dantin, Paolo De Castro, Albert Deß, Diane Dodds, Herbert Dorfmann, Iratxe García Pérez, Béla Glattfelder, Martin Häusling, Esther Herranz García, Peter Jahr, Elisabeth Jeggle, Jarosław Kalinowski, Elisabeth Köstinger, Gabriel Mato Adrover, Mairead McGuinness, Mariya Nedelcheva, James Nicholson, Georgios Papastamkos, Marit Paulsen, Britta Reimers, Ulrike Rodust, Alfreds Rubiks, Giancarlo Scottà, Czesław Adam Siekierski, Sergio Paolo Francesco Silvestris, Alyn Smith, Marc Tarabella
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Salvatore Caronna, Marian Harkin, Sandra Kalniete, Giovanni La Via, Astrid Lulling, Maria do Céu Patrão Neves

STANOVISKO Výboru pre rybné hospodárstvo (20.9.2012)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Ioannis A. Tsoukalas

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Európske pobrežie je dlhé 68 000 km, 22 členských štátov má námorné hranice, takmer 50 % obyvateľov EÚ žije do vzdialenosti 50 km od pobrežia, 5 miliónov Európanov je zamestnaných v oblastiach súvisiacich s morom a podiel morského prostredia na HDP EÚ predstavuje viac ako 5 % . Je teda zrejmé, že morské prostredie a súvisiace činnosti zohrávajú v európskom sociálnom a hospodárskom rozvoji kľúčovú úlohu. Úloha morského prostredia je ešte dôležitejšia, ak si uvedomíme jeho prínos k úsiliu EÚ vyrovnať sa s početnými aktuálnymi výzvami, ako sú energetická účinnosť, zmena klímy, doprava, cestovný ruch, zdravie, rast počtu obyvateľstva, čo povedie k zodpovedajúcemu zvýšeniu dopytu po potravinách, atď.

V tejto súvislosti predstavuje rybné hospodárstvo pre občanov EÚ zásadný a súčasne mimoriadne citlivý sociálno-ekonomický zdroj. Celková spotreba EÚ predstavuje každoročne približne 12 miliónov ton produktov rybného hospodárstva (55 miliárd EUR), čo z nej robí jeden z najdôležitejších svetových trhov, napriek tomu však nie je schopná primerane pokryť svoju vnútornú spotrebu.

Vzájomná previazanosť EÚ a morského prostredia vyžaduje morský a námorný výskum na vysokej úrovni. Námorný výskum totiž prispieva k lepšiemu porozumeniu morských ekosystémov a k ich lepšej ochrane a jeho cieľom je rozvíjať udržateľné rybné hospodárstvo, ktoré berie ohľad na životné prostredie a súčasne aj na sociálno-ekonomické potreby pobrežných a ostrovných komunít.

V súčasnosti zostáva viac ako 90 % morskej biodiverzity nepreskúmaných. Pre nedostatok spoľahlivých vedeckých údajov je úsilie o dosiahnutie udržateľného riadenia populácií rýb v európskych vodách ešte ťažšie. Potreba zabezpečiť dostatočné množstvo spoľahlivých údajov o morskom prostredí je stále naliehavejšia a zber týchto údajov by sa mal v čo najväčšej miere podporiť prostredníctvom relevantných výskumných projektov a spolupráce.

EÚ v uplynulých rokoch systematicky investuje do morského a námorného výskumu, pričom jej cieľom je rozvíjať inovatívne technické metódy, ktoré uvoľnia rozsiahly potenciál morského prostredia, a udržateľným využívaním prírodných, energetických a biologických zdrojov a zdrojov potravín zabezpečiť hospodársky rast a tvorbu pracovných miest. V súčasnom 7. rámcovom programe boli na oblasť rybného hospodárstva, akvakultúry a morských biotechnológií vyčlenené značné, ale nepostačujúce finančné prostriedky. Vzhľadom na zvýšenie rozpočtu na výskum v rámci programu Horizont 2020 by sa mal tiež zvýšiť objem finančných prostriedkov vyčlenených na morský a námorný výskum.

Prierezový a interdisciplinárny výskum je nevyhnutný z hľadiska lepšieho porozumenia morských ekosystémov a udržateľného riadenia populácií rýb. Treba posilniť partnerstvá priemyselných odvetví, akademickej obce a verejného sektora, ktoré sa týkajú morského a námorného výskumu, pričom súkromný sektor, najmä MSP, by sa mal aktívne zapojiť do vytvárania inovatívnych technológií a metód a do podpory aplikovaného výskumu. Podpora medziodborových, viacodborových a medzisektorových partnerstiev v programoch morského a námorného výskumu prispeje k lepšiemu chápaniu vodného prostredia a nevyhnutne aj udržateľného rybného hospodárstva a akvakultúry. V tomto rámci by sme mohli preskúmať, či by vytvorenie príslušného znalostného a inovačného spoločenstva (ZIS) pod záštitou Európskeho inovačného a technologického inštitútu bolo prínosné z hľadiska podpory morského výskumu.

Mala by sa zvážiť užšia spolupráca medzi výskumnými programami a politikou súdržnosti, regionálnou politikou a štrukturálnymi fondmi, pretože je potrebné rozvíjať komplexné, dynamické a územné prístupy k inováciám, výskumu a konkurencieschopnosti v odvetví rybného hospodárstva. Takáto súčinnosť by uľahčila vytváranie stratégií inteligentnej špecializácie a zvýšila by schopnosť regiónov EÚ riešiť aktuálne problémy. Je tiež nevyhnutné zabezpečiť efektívnu koordináciu a komplementárnosť činností v rámci programu Horizont 2020 s činnosťami financovanými z Európskeho fondu pre námorné otázky a rybné hospodárstvo.

Treba vytvoriť atmosféru vzájomnej dôvery medzi výskumníkmi a zainteresovanými stranami. Ich zapojením by sa zlepšila kvalita vedeckých údajov a poznatkov, ktoré sú potrebné na udržateľné riadenie morských zdrojov. Odvetvie rybného hospodárstva často považuje výskum za prekážku rybolovnej činnosti, čo by sa malo zmeniť. Možnosti mobility výskumníkov, medzinárodná spolupráca, špičková odborná príprava a vzdelávanie, vyspelé technológie a stimuly k účasti na rybolovných činnostiach by mohli umožniť, aby sa európske rybné hospodárstvo stalo na medzinárodnej úrovni veľmi konkurencieschopné. K preklenutiu medzery medzi výskumom a zainteresovanými stranami by mohli prispieť aj výmena osvedčených postupov a efektívne využívanie výsledkov existujúcich výskumných programov prostredníctvom otvoreného prístupu.

Skutočnosť, že morský a námorný výskum je výslovne zahrnutý do programu Horizont 2020, považujeme za správny krok. Cieľom tohto výskumu by mali byť produktívne moria a oceány prostredníctvom udržateľného rybného hospodárstva a akvakultúry. Bez primeraných finančných prostriedkov však zostane obrovský potenciál vedy o moriach a odvetvia technológií nevyužitý a bohatstvo morí sa bude nadmerne využívať, čo povedie k úhynu druhov. Úlohou EÚ je vytvoriť osobitnú rozpočtovú položku pre prierezové činnosti, aby sa vytvorila prípadná súčinnosť medzi jednotlivými spoločenskými výzvami týkajúcimi sa morského prostredia.

POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre rybné hospodárstvo vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Návrh nariadenia Odôvodnenie 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(1) Cieľom Únie je posilňovať svoju vedeckú a technologickú základňu prostredníctvom vytvorenia Európskeho výskumného priestoru (ďalej len „EVP“), v ktorom sa voľne pohybujú výskumníci, vedecké poznatky a technológie, a podporovať zvyšovanie konkurencieschopnosti Únie vrátane konkurencieschopnosti jej priemyslu. Na presadzovanie týchto cieľov by Únia mala vykonávať činnosti na realizáciu výskumu, technologického rozvoja a demonštračných činností, mala by podporovať medzinárodnú spoluprácu, šíriť a optimalizovať výsledky a stimulovať odbornú prípravu a mobilitu.	(1) Cieľom Únie je posilňovať svoju vedeckú a technologickú základňu prostredníctvom vytvorenia Európskeho výskumného priestoru (ďalej len „EVP“), v ktorom sa voľne pohybujú výskumníci, vedecké poznatky a technológie, a podporovať zvyšovanie konkurencieschopnosti Únie vrátane konkurencieschopnosti jej priemyslu. Na presadzovanie týchto cieľov by Únia mala vykonávať činnosti na realizáciu výskumu, technologického rozvoja a demonštračných činností, mala by podporovať medzinárodnú spoluprácu, šíriť a optimalizovať výsledky a stimulovať vysokokvalitnú cielenú odbornú prípravu a mobilitu.
Odôvodnenie
Vzdelávanie a odborná príprava by mali byť cielené a prihliadať na skutočné potreby európskych občanov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Návrh nariadenia Článok 2 – písmeno (a)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(a) „výskumné a inovačné činnosti“ predstavujú celé spektrum činností v oblasti výskumu, technologického rozvoja, demonštračných činností a inovácií vrátane podpory spolupráce s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, šírenia a optimalizácie výsledkov a stimulácie odbornej prípravy a mobility výskumných pracovníkov v Únii;	a) „výskumné a inovačné činnosti“ predstavujú celé spektrum činností v oblasti výskumu, technologického rozvoja, demonštračných činností a inovácií vrátane podpory spolupráce s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, šírenia a optimalizácie výsledkov a stimulácie vysokokvalitnej cielenej odbornej prípravy a mobility výskumných pracovníkov v Únii;
Odôvodnenie
Vzdelávanie a odborná príprava by mali byť cielené a prihliadať na skutočné potreby európskych občanov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Návrh nariadenia Článok 13 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Medzi osobitnými prioritami Horizontu 2020 a v ich rámci sa vytvoria prepojenia a rozhrania. V tomto ohľade sa mimoriadna pozornosť venuje vývoju a uplatneniu kľúčových podporných a priemyselných technológií, prepájaniu objavov s ich trhovým využitím, interdisciplinárnemu výskumu a inováciám, sociálno-ekonomickým a humanitným vedám, podpore fungovania a vytvárania Európskeho výskumného priestoru, spolupráci s tretími krajinami, zodpovednému výskumu a inovácii vrátane rodovej rovnosti, k zvýšeniu príťažlivosti povolania výskumníka a uľahčeniu cezhraničnej a medzisektorovej mobility výskumníkov.	1. Medzi osobitnými prioritami Horizontu 2020 a v ich rámci sa vytvoria prepojenia a rozhrania. V tomto ohľade sa mimoriadna pozornosť venuje vývoju a uplatneniu kľúčových podporných a priemyselných technológií, prepájaniu objavov s ich trhovým využitím, interdisciplinárnemu výskumu a inováciám, sociálno-ekonomickým a humanitným vedám, zmene klímy, produktívnym moriam a oceánom a trvalo udržateľnému rozvoju, podpore fungovania a vytvárania Európskeho výskumného priestoru, spolupráci s tretími krajinami, zodpovednému výskumu a inovácii vrátane rodovej rovnosti, k zvýšeniu príťažlivosti povolania výskumníka a uľahčeniu cezhraničnej a medzisektorovej mobility výskumníkov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Návrh nariadenia Článok 21 – odsek 2 – pododsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Vykonávajú sa cielené akcie zamerané na podporu spolupráce s konkrétnymi tretími krajinami alebo skupinami tretích krajín, ktoré vychádzajú zo spoločných záujmov a vzájomného prospechu s prihliadnutím na ich vedecké a technické kapacity a trhové príležitosti a na rozsah očakávaného vplyvu.	Vykonávajú sa cielené akcie zamerané na podporu spolupráce s konkrétnymi tretími krajinami alebo skupinami tretích krajín, najmä so strategickými partnermi Únie, ktoré vychádzajú zo spoločných záujmov a vzájomného prospechu s prihliadnutím na ich vedecké a technické kapacity a trhové príležitosti a na rozsah očakávaného vplyvu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Návrh nariadenia Príloha 1 – odsek 14 – písmeno b
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(b) potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo, morský a námorný výskum a biohospodárstvo;	b) potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo, udržateľné a produktívne moria a oceány a biohospodárstvo;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Návrh nariadenia Príloha 1 – časť 3 – bod 2 – úvodná časť
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
2. potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo, morský a námorný výskum a biohospodárstvo	2. potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo, udržateľné a produktívne moria a oceány a biohospodárstvo;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Návrh nariadenia Príloha 1 – časť 3 – bod 2 – bod 2.1 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Osobitný cieľ spočíva v zabezpečení dostatočných zásob bezpečných vysoko kvalitných potravín a iných bioproduktov prostredníctvom vývoja produktívnych a zdrojovo účinných systémov prvovýroby so súvisiacimi ekosystémovými službami spolu s konkurencieschopným a nízkouhlíkovým dodávateľským reťazcom. To urýchli prechod na udržateľné európske biohospodárstvo.	Osobitný cieľ spočíva v zabezpečení dostatočných zásob zdravých, bezpečných vysoko kvalitných potravín a iných bioproduktov prostredníctvom vývoja produktívnych a zdrojovo účinných systémov prvovýroby spracúvania potravín so súvisiacimi ekosystémovými službami spolu s konkurencieschopným a nízkouhlíkovým dodávateľským reťazcom. To urýchli prechod na udržateľné európske biohospodárstvo.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Návrh nariadenia Príloha 1 – časť III – bod 2 – bod 2.1 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Pre potreby trhového dopytu po dodávkach bezpečných a zdravých potravín, biomateriálov a biovýrobkov, od spotrebiteľských výrobkov po väčšinu chemických látok, je potrebných čoraz viac biologických zdrojov. Kapacity zemských a vodných ekosystémov potrebných na ich produkciu sú však obmedzené, pričom čo sa o ich využitie uchádzajú viaceré konkurenčné strany, a často nie sú riadené najlepším spôsobom, čo dokazuje napríklad výrazný pokles obsahu uhlíka v pôde a pokles plodnosti. Poľnohospodárska pôda, lesy, morské a sladkovodné vody nedostatočne využívajú rozsah podpory služieb pre ekosystémy integrovaním agronomických a environmentálnych cieľov do udržateľnej výroby.	Pre potreby trhového dopytu po dodávkach bezpečných a zdravých potravín, biomateriálov a biovýrobkov, od spotrebiteľských výrobkov po väčšinu chemických látok, je potrebných čoraz viac biologických zdrojov. Kapacity zemských a vodných ekosystémov potrebných na ich produkciu sú však obmedzené, pričom čo sa o ich využitie uchádzajú viaceré konkurenčné strany, a často nie sú riadené najlepším spôsobom, čo dokazuje napríklad výrazný pokles obsahu uhlíka v pôde a pokles plodnosti. Poľnohospodárska pôda, lesy, morské a sladkovodné vody a farmy venujúce sa akvakultúre nedostatočne využívajú rozsah podpory služieb pre ekosystémy integrovaním agronomických a environmentálnych cieľov do udržateľnej výroby.
Odôvodnenie
Farmy venujúce sa akvakultúre by sa mali zahrnúť do znenia vzhľadom na ich reakciu s morským prostredím a ich príspevok k udržateľnej produkcii.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Návrh nariadenia Príloha 1 – časť III – bod 2 – bod 2.2 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov spolu s bioodvetviami sú hlavnými sektormi podporujúcimi biohospodárstvo. To predstavuje veľký a rastúci trh, ktorého hodnota sa odhaduje na viac ako 2 000 mld. EUR, poskytuje 20 miliónov pracovných miest a v roku 2009 pokrývalo 9 % celkovej zamestnanosti v Únii. Investície do výskumu a inovácií v rámci tejto spoločenskej výzvy umožnia Európe prevziať vedúcu úlohu na dotknutých trhoch a zohrať úlohu v dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 a jej hlavných iniciatív Inovácia v Únii a Európa efektívne využívajúca zdroje.	Poľnohospodárstvo, lesníctvo, udržateľné rybné hospodárstvo a akvakultúra spolu s bioodvetviami sú hlavnými sektormi podporujúcimi biohospodárstvo. To predstavuje veľký a rastúci trh, ktorého hodnota sa odhaduje na viac ako 2 000 mld. EUR, poskytuje 20 miliónov pracovných miest a v roku 2009 pokrývalo 9 % celkovej zamestnanosti v Únii. Investície do výskumu a inovácií v rámci tejto spoločenskej výzvy umožnia Európe prevziať vedúcu úlohu na dotknutých trhoch a zohrať úlohu v dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 a jej hlavných iniciatív Inovácia v Únii a Európa efektívne využívajúca zdroje.
Odôvodnenie
Nemal by sa podceňovať príspevok udržateľného rybného hospodárstva a akvakultúry k biohospodárstvu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Návrh nariadenia Príloha 1 – časť III – bod 2 – bod 2.2 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Plne funkčné európske biohospodárstvo, ktorého súčasťou je udržateľná produkcia obnoviteľných zdrojov zo zemského a vodného prostredia a ich premena na potraviny, bioprodukty a bioenergiu, ako aj súvisiace verejné záujmy, bude pre Európu veľkou pridanou hodnotou. Ak sa bude riadiť udržateľným spôsobom, môže znížiť environmentálnu stopu prvotnej produkcie a zásobovací reťazec ako celok. Môže zvýšiť ich konkurencieschopnosť a poskytnúť pracovné a podnikateľské príležitostí na rozvoj vidieka a pobrežia. Výzvy v oblasti potravinovej bezpečnosti, udržateľného poľnohospodárstva a celkového biohospodárstva majú európsku a celosvetovú povahu. Sú potrebné opatrenia na úrovni Únie s cieľom zostaviť skupiny na dosiahnutie potrebnej šírky a kritického množstva a s cieľom doplniť úsilie vyvinuté jednotlivými členskými štátmi alebo skupinami členských štátov. Prístup viacerých aktérov zabezpečí potrebné interakcie prinášajúce vzájomné obohacovanie sa medzi výskumníkmi, podnikmi, farmármi/producentmi, poradcami a koncovými používateľmi. Zásah na úrovni Únie je nevyhnutný aj na zabezpečenie jednotnosti pri riešení tejto výzvy v rámci sektorov, a takisto je potrebné vytvoriť silné prepojenia medzi príslušnými politikami Únie. Vďaka koordinácii výskumu a inovácie na úrovni Únie bude možné podnietiť a zrýchliť potrebné zmeny v celej Únii.	Plne funkčné európske biohospodárstvo, ktorého súčasťou je udržateľná produkcia obnoviteľných zdrojov zo zemského a vodného prostredia a ich premena na potraviny, bioprodukty a bioenergiu, ako aj súvisiace verejné záujmy, bude pre Európu veľkou pridanou hodnotou. Ak sa bude riadiť udržateľným spôsobom, môže znížiť environmentálnu stopu prvotnej produkcie a zásobovací reťazec ako celok. Môže zvýšiť ich konkurencieschopnosť a poskytnúť pracovné a podnikateľské príležitostí na rozvoj vidieka a pobrežia, ako aj na morský rozvoj. Výzvy v oblasti potravinovej bezpečnosti, udržateľného poľnohospodárstva, udržateľného rybného hospodárstva a akvakultúry a celkového biohospodárstva majú regionálnu, celoštátnu, európsku a celosvetovú povahu. Sú potrebné opatrenia na úrovni Únie a ich účinná koordinácia s cieľom zostaviť skupiny na dosiahnutie potrebnej šírky a kritického množstva a s cieľom doplniť úsilie vyvinuté jednotlivými členskými štátmi alebo skupinami členských štátov. Prístup viacerých aktérov zabezpečí potrebné interakcie prinášajúce vzájomné obohacovanie sa medzi výskumníkmi, vedcami, podnikmi, farmármi/producentmi, rybármi/výrobcami v oblasti akvakultúry, poradcami, tvorcami politiky a koncovými používateľmi. Zásah na úrovni Únie je nevyhnutný aj na zabezpečenie jednotnosti pri riešení tejto výzvy v rámci sektorov a takisto je potrebné vytvoriť silné prepojenia medzi príslušnými politikami Únie. Vďaka koordinácii výskumu a inovácie na úrovni Únie bude možné podnietiť a zrýchliť potrebné zmeny v celej Únii.
Odôvodnenie
Tvorcovia politiky môžu zohrávať dôležitú úlohu. Pred prijatím rozhodnutia by mali preskúmať a zohľadniť skutočné potreby tak morských ekosystémov, ako aj príslušných zainteresovaných strán. Nemal by sa podceňovať príspevok rybného hospodárstva a akvakultúry k biohospodárstvu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Návrh nariadenia Príloha 1 – časť III – bod 2 – bod 2.2 – odsek 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
S cieľom podporovať efektívnosť z hľadiska zdrojov, opatrenia v oblasti klímy a znižovať odpad budú výskum a inovácia pôsobiť spoločne so širokým záberom politík Únie a súvisiacich cieľov vrátane spoločnej poľnohospodárskej politiky (najmä politiky rozvoja vidieka) a európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť, spoločnej rybárskej politiky, integrovanej námornej politiky, európskeho programu pre zmenu klímy, rámcovej smernice o vode, rámcovej smernice o námornej stratégii, lesníckeho akčného plánu, tematickej stratégie na ochranu pôdy, stratégie Európa 2020 v oblasti biodiverzity, strategického plánu energetických technológií, politík Únie v oblasti inovácie a priemyslu, vonkajších a rozvojových politík, stratégií v oblasti zdravia rastlín, stratégií v oblasti zdravia a dobrých životných podmienok zvierat a regulačných rámcov na ochranu životného prostredia, zdravia, a bezpečnosti. Prostredníctvom lepšej integrácie výskumu a inovácií do súvisiacich politík Únie sa výrazne zvýši ich európska pridaná hodnota, vytvoria sa pákové efekty, zvýši sa ich význam pre spoločnosť a umožní sa ďalší rozvoj udržateľného hospodárenia s pôdou, morami a oceánmi a trhov v oblasti biohospodárstva.	S cieľom podporovať efektívnosť z hľadiska zdrojov, opatrenia v oblasti klímy a znižovať odpad budú výskum a inovácia pôsobiť spoločne so širokým záberom politík Únie a súvisiacich cieľov vrátane spoločnej poľnohospodárskej politiky (najmä politiky rozvoja vidieka) a európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť, spoločnej rybárskej politiky, integrovanej námornej politiky, európskeho programu pre zmenu klímy, rámcovej smernice o vode, rámcovej smernice o námornej stratégii, lesníckeho akčného plánu, tematickej stratégie na ochranu pôdy, stratégie Európa 2020 v oblasti biodiverzity, strategického plánu energetických technológií, politík Únie v oblasti inovácie a priemyslu, vonkajších a rozvojových politík, stratégií v oblasti zdravia rastlín, stratégií v oblasti zdravia a dobrých životných podmienok zvierat a regulačných rámcov na ochranu životného prostredia, zdravia, a bezpečnosti. Prostredníctvom lepšej integrácie celého cyklu základného výskumu po inovácie do súvisiacich politík Únie sa výrazne zvýši ich európska pridaná hodnota, vytvoria sa pákové efekty, zvýši sa ich význam pre spoločnosť, zabezpečia sa zdravé potravinárske výrobky a umožní sa ďalší rozvoj udržateľného hospodárenia s pôdou, morami, vnútrozemskými vodami a oceánmi a trhov v oblasti biohospodárstva.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Návrh nariadenia Príloha 1 – časť III – bod 2 – bod 2.2 – odsek 5
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Akcie na riešenie tejto výzvy zamerané na dosahovanie prínosov pre spoločnosť a hospodárstvo a na modernizáciu sektorov a trhov v oblasti biohospodárstva vychádzajú z multidisciplinárneho výskumu, ktorý bude podnecovať inovácie a viesť k rozvoju nových praktík, produktov a postupov. Takisto rozvíjajú široký prístup k inovácií počnúc technickou, netechnickou, organizačnou, hospodárskou a spoločenskou inováciou, po napríklad novátorské obchodné modely, označovanie a služby.	Akcie na riešenie tejto výzvy zamerané na dosahovanie prínosov pre spoločnosť a hospodárstvo a na modernizáciu sektorov a trhov v oblasti biohospodárstva vychádzajú z multidisciplinárneho výskumu a medziodvetvového prístupu medzi rôznymi témami, ako aj z lepšej spolupráce medzi výskumníkmi a všetkými relevantnými zainteresovanými stranami, ktorý bude podnecovať inovácie a viesť k rozvoju nových praktík, produktov a postupov. Takisto rozvíjajú široký prístup k inovácií počnúc technickou, netechnickou, organizačnou, hospodárskou a spoločenskou inováciou, po napríklad novátorské obchodné modely, označovanie a služby.
Odôvodnenie
Vzhľadom na viaceré výzvy, s ktorými sa EÚ musí vyrovnať, je potrebný účinný a koordinovaný výskum, a to uplatnením medziodvetvového prístupu. Pre toto úsilie sú zásadné vedomosti a odborné poznatky všetkých zainteresovaných strán.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Návrh nariadenia Príloha 1 – časť III – bod 2 – bod 2.3 – písmeno c – názov
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(c) Využitie potenciálu živých vodných zdrojov	c) Využitie potenciálu rybného hospodárstva, akvakultúry, morských biotechnológií a vodných zdrojov prostredníctvom udržateľného riadenia rybného hospodárstva
Odôvodnenie
Vodné prostredie zahŕňa živé aj neživé zdroje. So zreteľom na potreby ekosystémov aj potreby rybárov vyvstáva potreba udržateľného riadenia rybného hospodárstva.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Návrh nariadenia Príloha 1 – časť III – bod 2 – bod 2.3 – písmeno c – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Cieľom je udržateľné využívanie živých vodných zdrojov s cieľom získať čo najväčší sociálny a hospodársky prínos/návratnosť z európskych oceánov a morí. Činnosti sú zamerané na optimálne prispievanie k zabezpečeniu dodávok potravín prostredníctvom rozvoja udržateľného rybárstva priaznivého voči životnému prostrediu a konkurencieschopnej európskej akvakultúry v kontexte celosvetového hospodárstva a na podporu inovácie námornej prostredníctvom biotechnológií na podnietenie inteligentného morského (tzv. modrého) rastu.	Cieľom je udržateľné využívanie vodných zdrojov s cieľom získať čo najväčší sociálny, hospodársky prínos/návratnosť z európskych oceánov a morí, ako aj vnútrozemských vôd (sladké vody, slané vody a brakické vody). Produktívne moria a oceány by mohli zabezpečiť prosperitu morských odvetví, ako aj ochranu morskej biodiverzity, pričom ich možno dosiahnuť prostredníctvom rozvoja udržateľného rybného hospodárstva a akvakultúry. Činnosti sú zamerané na optimálne prispievanie k zabezpečeniu dodávok potravín prostredníctvom rozvoja udržateľného rybárstva priaznivého voči životnému prostrediu a konkurencieschopnej európskej akvakultúry, ktoré zahŕňa všetky relevantné vodné druhy a prvovýrobu v kontexte celosvetového hospodárstva a na podporu inovácie námornej prostredníctvom biotechnológií na podnietenie inteligentného morského (tzv. modrého) rastu, čo zabezpečí udržateľné a inovatívne riešenia s cieľom využiť veľký potenciál morí. Vzhľadom na silné vzájomné pôsobenie medzi využívanými živými vodným zdrojmi a životným prostredím je cieľom rozvíjať prierezové vedecké a technické znalosti v morskej a námornej oblasti v záujme lepšieho využitia morského potenciálu v morských a námorných priemyselných odvetviach a súčasne v záujme ochrany morského prostredia a prispôsobovania sa zmene klímy. Tento strategický koordinovaný prístup k morskému a námornému výskumu naprieč všetkými výzvami a piliermi programu Horizont 2020 podporí aj vykonávanie relevantných politík Únie s cieľom pomôcť dosiahnuť kľúčové ciele modrého rastu, ako aj zaistiť hospodársku a sociálnu prosperitu európskeho odvetvia morských plodov (zahŕňajúceho celý reťazec morských plodov od výroby až po spotrebiteľa). Osobitný rozpočtový riadok sa bude venovať prierezovým akciám.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Návrh nariadenia Príloha 1 – časť III – bod 2 – bod 2.3 – písmeno c – odsek 1a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	Je dôležité, aby existoval cielený výskum na uspokojenie skutočných potrieb tak ekosystémov, ako aj oblasti rybného hospodárstva a akvakultúry. Z tohto hľadiska má zásadný význam spolupráca medzi výskumníkmi a všetkými úrovňami zainteresovaných strán (rybári, podniky, spotrebitelia, tvorcovia politiky atď.) a účinná koordinácia jestvujúcich relevantných výskumných inštitúcií. Napomôže to vybudovať vzájomnú dôveru medzi zainteresovanými stranami a vedcami, čo povedie k dlhodobému udržateľnému riadeniu morských zdrojov. Okrem toho zásadnú úlohu môže hrať výmena osvedčených postupov a účinné uplatňovanie výsledkov získaných z existujúceho výskumného programu prostredníctvom otvoreného prístupu k výsledkom výskumu. Vzhľadom na značný nedostatok spoľahlivých vedeckých údajov by sa mali posilniť už existujúce relevantné mechanizmy (napríklad EMODnet). Mali by sa predložiť nové európske výskumné projekty v oblasti zberu údajov, ako aj poskytovania jednoduchého a slobodného prístupu k nim.
Odôvodnenie
Atmosféra vzájomnej dôvery medzi výskumníkmi a zástupcami odvetvia rybného hospodárstva (priemyselné odvetvia, MSP, spotrebitelia, tvorcovia politiky atď.) je nevyhnutná na zlepšenie vedeckých údajov a vedomostí potrebných na účinné vykonávanie opatrení. Cielený výskum a spoľahlivé vedecké údaje prispejú k splneniu technických, sociálnych a hospodárskych potrieb odvetvia a environmentálnych požiadaviek.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 Návrh nariadenia Príloha 1 – časť III – bod 2 – bod 2.3 – písmeno c – odsek 1a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	Tiež by sa mala navrhnúť spolupráca a silnejšie väzby medzi ľuďmi pracujúcimi v morskom a námornom výskume a výskumníkmi v iných oblastiach (životné prostredie, energetike, doprava atď.). Tieto oblasti sa navzájom dopĺňajú, preto by sa medzi nimi mali vytvoriť silnejšie vzťahy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 Návrh nariadenia Príloha 1 – časť III – bod 2 – bod 2.3 – písmeno c – odsek 1b (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	V tomto rámci je nutné pokúsiť sa zaplniť medzeru medzi základným a aplikovaným výskumom a zdôrazniť, že vynikajúce výsledky vo výskume zahŕňajú základný aj aplikovaný výskum.
Odôvodnenie
Cesta k vynikajúcim výsledkom spočíva jadre programu Horizont 2020, do úvahy však treba brať skutočnosť, že vynikajúce výsledky zahŕňajú aj aplikovaný výskum. Program Horizont 2020 venuje pozornosť inovácii a praktickému uplatňovaniu vedomostí a výskumu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 Návrh nariadenia Príloha 1 – časť III – bod 2 – bod 2.3 – písmeno c – odsek 1c (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	Súčinnosť a užšia spolupráca so štrukturálnym fondmi prispejú k oživeniu morského a námorného výskumu a prinesú kladné výsledky na environmentálnej, sociálnej a hospodárskej úrovni. Financovanie projektu z rôznych zdrojov prispeje tiež k posilneniu účasti regiónov na výskumnom úsilí EÚ.
Odôvodnenie
Morské prostredie a súvisiace činnosti zohrávajú kľúčovú úlohu pri európskom sociálnom a hospodárskom rozvoji a presnejšie pri rozvoji európskych regiónov. Spolupráca so štrukturálnymi fondmi bude kladne vplývať na odvetvie rybného hospodárstva prostredníctvom cielených činností na celoštátnej a regionálnej úrovni.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 Návrh nariadenia Príloha 1 – časť III – bod 2 – bod 2.3 – písmeno c – odsek 1d (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	Užšia spolupráca a dobrá koordinácia s Európskym fondom pre námorné otázky a rybné hospodárstvo je potrebná na zabráneniu prekrývaniu sa činností a na podporu aktívnej účasti odvetvia rybného hospodárstva na európskych projektoch.
Odôvodnenie
Účinná koordinácia a komplementárnosť činností v rámci programu Horizont 2020 s činnosťami financovanými z Európskeho fondu pre námorné otázky a rybné hospodárstvo sú potrebné na predchádzanie prekrývaniu a duplicite medzi nimi.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 Návrh nariadenia Príloha 1 – časť III – bod 2 – bod 2.3 – písmeno c – odsek 1e (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	Na zabezpečenie súladu so spoločnou politikou v oblasti rybného hospodárstva by činnosti mali tiež zohľadňovať prístup zhora nadol a venovať väčšiu pozornosť spolupráci na celoštátnej a regionálnej úrovni.
Odôvodnenie
Prístup zhora nadol uplatňovaný EÚ v odvetvi rybného hospodárstva zlyhal a v súčasnosti je zrejmé, že existuje všeobecná potreba zlepšenia komunikácie. V oblasti morského a námorného výskumu musia zohrávať dôležitú úlohu regióny. Pobrežné a ostrovné komunity môžu posunúť výskum a inováciu prostredníctvom svojich odborných poznatkov a praktických vedomostí.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 Návrh nariadenia Príloha 1 – časť III – bod 2 – bod 2.3 – písmeno d – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Cieľom je podpora nízkouhlíkových, zdrojovo účinných, udržateľných a konkurencieschopných európskych bioodvetví. Činnosti sú zamerané na podporu biohospodárstva prostredníctvom pretvorenia priemyselných postupov a produktov na také, ktoré sa zakladajú na biozdrojoch a sú energeticky účinné, rozvoj integrovaných biorafinérií, ktoré využívajú biomasu z prvotnej produkcie, bioodpad a vedľajšie produkty z bioodvetví, a otváranie nových trhov prostredníctvom podpory normalizácie, regulačné a demonštračné činnosti/činnosti testovania v teréne a ďalšie činnosti, pričom sa zohľadňuje vplyv biohospodárstva na využívanie pôdy a zmeny využívania pôdy.	Cieľom je podpora nízkouhlíkových, zdrojovo účinných, udržateľných a konkurencieschopných európskych bioodvetví. Činnosti sú zamerané na podporu biohospodárstva prostredníctvom pretvorenia priemyselných postupov a produktov na také, ktoré sa zakladajú na biozdrojoch a sú energeticky účinné, rozvoj integrovaných biorafinérií, ktoré využívajú biomasu z prvotnej produkcie, bioodpad a vedľajšie produkty z bioodvetví, a otváranie nových trhov prostredníctvom podpory normalizácie, regulačné a demonštračné činnosti/činnosti testovania v teréne a ďalšie činnosti, pričom sa zohľadňuje vplyv biohospodárstva na využívanie pôdy a mora a zmeny vo využívaní pôdy a mora.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22 Návrh nariadenia Príloha 1 – časť III – bod 5 – bod 5.1 – odsek 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Čoraz väčšie vplyvy zmien klímy a problémy životného prostredia, ako napr. acidifikácia oceánov, topenie ľadovcov v Arktickom regióne, degradácia a využívanie pôdy, nedostatok vody, znečistenie chemikáliami a strata biodiverzity, naznačujú, že Zem sa približuje k hraniciam svojej udržateľnosti. Napríklad, ak sa nevylepší účinné využívanie vody, predpovedá sa, že za 20 rokov dopyt po vode prevýši jej dodávky o 40 %. Lesy sa redukujú hrozivo rýchlou mierou 5 miliónov hektárov za rok. Interakcie medzi zdrojmi môžu spôsobiť systémové riziká – poškodenie jedného zdroja vytvorí nezvrátiteľný bod zlomu pre ostatné zdroje a ekosystémy. Ak by sa pokračovalo v súčasných trendoch, v roku 2050 by na zabezpečenie potrieb rastúcej svetovej populácie boli treba viac ako dve Zeme.	Čoraz väčšie vplyvy zmien klímy a problémy životného prostredia, ako napr. acidifikácia oceánov, zmeny morských prúdov, zvyšovanie teploty morskej vody, topenie ľadovcov v Arktickom regióne, degradácia a využívanie pôdy, nedostatok vody, znečistenie chemikáliami a strata biodiverzity, naznačujú, že Zem sa približuje k hraniciam svojej udržateľnosti. Napríklad, ak sa nevylepší účinné využívanie vody, predpovedá sa, že za 20 rokov dopyt po vode prevýši jej dodávky o 40 %. Lesy sa redukujú hrozivo rýchlou mierou 5 miliónov hektárov za rok. Interakcie medzi zdrojmi môžu spôsobiť systémové riziká – poškodenie jedného zdroja vytvorí nezvrátiteľný bod zlomu pre ostatné zdroje a ekosystémy. Ak by sa pokračovalo v súčasných trendoch, v roku 2050 by na zabezpečenie potrieb rastúcej svetovej populácie boli treba viac ako dve Zeme.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23 Návrh nariadenia Príloha 1 – časť III – bod 5 – bod 5.2 – odsek 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Riešenie dostupnosti surovín vyžaduje koordinované úsilie v oblasti výskumu a inovácií naprieč mnohými disciplínami a sektormi s cieľom pomôcť poskytnúť bezpečné, ekonomicky uskutočniteľné, environmentálne spoľahlivé a spoločensky prijateľné riešenia v celom hodnotovom reťazci (vyhľadávanie, ťažba, spracovanie, opätovné použitie, recyklácia a nahrádzanie). Inovácia v týchto oblastiach poskytne príležitosti pre rast a tvorbu pracovných miest, ako aj inovatívne možnosti týkajúce sa vedy, technológií, politiky a riadenia. Z tohto dôvodu sa pripravuje európske partnerstvo pre inovácie v oblasti surovín.	Riešenie dostupnosti surovín vyžaduje koordinované úsilie v oblasti výskumu a inovácií naprieč mnohými disciplínami a sektormi s cieľom pomôcť poskytnúť bezpečné, ekonomicky uskutočniteľné, environmentálne spoľahlivé a spoločensky prijateľné riešenia v celom hodnotovom reťazci (vyhľadávanie, ťažba, spracovanie, opätovné použitie, recyklácia a nahrádzanie). Výzvy súvisiace s vodou zahŕňajú využívanie vody vo vidieckom, mestskom a priemyselnom prostredí a ochranu vodných a morských ekosystémov. Inovácia v týchto oblastiach poskytne príležitosti pre rast a tvorbu pracovných miest, ako aj inovatívne možnosti týkajúce sa vedy, technológií, politiky a riadenia. Z tohto dôvodu sa pripravujú európske partnerstvá pre inovácie v oblasti efektívnosti pri využívaní vody a surovín.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24 Návrh nariadenia Príloha 1 – časť III – bod 6.3 – bod 6.3.1 – odsek 2 – písmeno ba (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	ba) snahy riešiť európske modely pre sociálnu súdržnosť a dobré životné podmienky ako medzinárodne záväzné kritériá; ako aj riadiť sa odporúčaniami MOP týkajúcimi sa zintenzívnenia výskumu a vzdelávania v otázkach zdravia, hygieny a bezpečnosti na pracovisku.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25 Návrh nariadenia Príloha 1 – časť IV – bod 3 – bod 3.3 – písmeno b – úvodná časť
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(b) potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo, morský a námorný výskum a biohospodárstvo.	b) potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo, produktívne moria a oceány a biohospodárstvo.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26 Návrh nariadenia Príloha 1 – časť IV – bod 3 – bod 3.3 – písmeno b
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Podporovať tvorbu, vykonávanie a monitorovanie európskej politiky v oblasti poľnohospodárstva a rybárstva vrátane potravinovej bezpečnosti a ochrany a rozvoja biohospodárstva napr. prostredníctvom predpovedania produkcie plodín, technickej a sociálno-ekonomickej analýzy a modelovania.	Podporovať tvorbu, vykonávanie a monitorovanie európskej politiky v oblasti poľnohospodárstva a rybárstva a akvakultúry vrátane potravinovej bezpečnosti a ochrany a rozvoja biohospodárstva napr. prostredníctvom predpovedania produkcie plodín, technickej a sociálno-ekonomickej analýzy, modelovania a vedeckej a technickej základne riadenia rybného hospodárstva.
Odôvodnenie
Vedecká a technická základňa prispeje k udržateľnému riadeniu rybného hospodárstva prostredníctvom napr. používania selektívnejších zariadení a iných nástrojov, ktoré sú šetrenejšie k životnému prostrediu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27 Návrh nariadenia Príloha 1 – časť V – bod 1 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Pokiaľ ide o inovačnú kapacitu a schopnosť dodávať nové služby, výrobky a procesy, Európa čelí viacerým štrukturálnym slabinám. Hlavnými problémami, ktoré sú poruke, je relatívne slabá história Európy v oblasti prilákania a udržania si talentov; nedostatočné využívanie existujúcich silných stránok výskumu z hľadiska vytvárania hospodárskej a spoločenskej hodnoty; nízke úrovne podnikateľskej aktivity; rozsah zdrojov v póloch excelentnosti, ktorý je nedostatočný pre celosvetovú súťaž; a nadmerný počet prekážok spolupráce v rámci znalostného trojuholníka vysokoškolského vzdelávania, výskumu a podnikania na európskej úrovni.	Pokiaľ ide o inovačnú kapacitu a schopnosť dodávať nové služby, výrobky a procesy, Európa čelí viacerým štrukturálnym slabinám. Hlavnými problémami, ktoré sú poruke, je relatívne slabá história Európy v oblasti prilákania a udržania si talentov; nedostatočné využívanie existujúcich silných stránok výskumu z hľadiska vytvárania hospodárskej a spoločenskej hodnoty; nedostatok výsledkov výskumu, ktoré sa dostanú na trh; nízke úrovne podnikateľskej aktivity a podnikateľského zmýšľania; slabé využívanie súkromných investícií v oblasti výskumu a vývoja, rozsahu zdrojov vrátane ľudských zdrojov v póloch excelentnosti, ktorý je nedostatočný pre celosvetovú súťaž; a nadmerný počet prekážok spolupráce v rámci znalostného trojuholníka vysokoškolského vzdelávania, výskumu a podnikania na európskej úrovni.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28 Návrh nariadenia Príloha 1 – časť V – bod 3 – písmeno c – názov
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(c) Rozvoj talentovaných, zručných a podnikavých ľudí pomocou vzdelávania a odbornej prípravy	c) Rozvoj talentovaných, zručných a podnikavých ľudí pomocou cieleného vysokokvalitného vzdelávania a odbornej prípravy
Odôvodnenie
Vzdelávanie a odborná príprava by mali byť cielené a prihliadať na skutočné potreby európskych občanov.

POSTUP

Názov	Zriadenie rámcového programu pre výskum a inovácie Horizont 2020 (2014 – 2020)
Referenčné čísla	COM(2011)0809 – C7-0466/2011 – 2011/0401(COD)
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi	ITRE 13.12.2011
Výbor požiadaný o stanovisko dátum oznámenia na schôdzi	PECH 13.12.2011
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko dátum menovania	Ioannis A. Tsoukalas 20.12.2011
Prerokovanie vo výbore	24.1.2012	31.5.2012	11.7.2012
Dátum prijatia	19.9.2012
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	21 0 3
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Antonello Antinoro, Kriton Arsenis, Alain Cadec, Chris Davies, João Ferreira, Carmen Fraga Estévez, Pat the Cope Gallagher, Dolores García-Hierro Caraballo, Marek Józef Gróbarczyk, Ian Hudghton, Iliana Malinova Iotova, Werner Kuhn, Isabella Lövin, Gabriel Mato Adrover, Guido Milana, Maria do Céu Patrão Neves, Crescenzio Rivellini, Ulrike Rodust, Raül Romeva i Rueda, Isabelle Thomas, Nils Torvalds, Jarosław Leszek Wałęsa
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jean-Paul Besset, Luis Manuel Capoulas Santos, Diane Dodds, Julie Girling, Ana Miranda, Jens Nilsson, Nikolaos Salavrakos, Antolín Sánchez Presedo, Ioannis A. Tsoukalas
Náhradník (čl. 187 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní	Nuno Teixeira

STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie (26.7.2012)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Emma McClarkin

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Cieľom návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Horizont 2020, je sústrediť všetky finančné prostriedky EÚ z oblasti výskumu a inovácie do jedného programu. Jeho zámerom je vytvoriť tri prioritné oblasti a zamerať sa na ne – excelentná veda, vedúce postavenie priemyslu a spoločenské výzvy.

Spravodajkyňa víta návrh a veľmi dôrazne podporuje záväzok k excelentnosti vo vede ako kľúčové kritérium financovania. Domnieva sa však, že výskum v oblasti kultúrneho dedičstva Európy, ktorý bol zaradený do predchádzajúcich programov financovania výskumu, sa v Horizonte 2020 konkrétne neobjavuje. Spravodajkyňa chce preto zahrnúť do návrhu nariadenia osobitnú zmienku o kultúrnom dedičstve.

Okrem toho, keďže Lisabonská zmluva dala Európskej únii nové právomoci v oblasti športu, spravodajkyňa chce využiť možnosti financovania v rámci Horizontu 2020, aby osobitne poukázala na možnosť výskumu v oblasti športu ako prostriedku na zlepšenie celkového zdravia obyvateľov Európy a ako prostriedku na podporu sociálnej súdržnosti a začleňovania.

Spravodajkyňa sa tiež domnieva, že úlohu žien vo vede a technike treba ďalej podporovať, a že úlohu akademického výskumu a vzdelávania vo vývoji inovatívnych produktov a nových obchodných modelov v rámci malých a stredných podnikov (MSP) je potrebné posilňovať, aby sa splnil záväzok hlavnej iniciatívy Inovácia v Únii a aby malé a stredné podniky boli viac dynamické a inovatívne.

Dôraz treba klásť na všetky činnosti Horizontu 2020, aby sa stali prístupnejšími a ľahšie dostupnými, a náležitá pozornosť by sa mala venovať vytváraniu udržateľných modelov tvorby cien za vedeckú publikačnú činnosť.

Spravodajkyňa je presvedčená, že prínos Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) je potrebné ďalej vyhodnocovať, pretože nie je vôbec jasné, či by prostriedky vynaložené na túto iniciatívu priniesli väčšiu hodnotu než prostriedky zamerané na iné priority v rámci Horizontu 2020. Spravodajkyňa preto navrhuje znížiť rozpočet pre EIT na 1 miliardu EUR, pričom zostávajúce 2 miliardy sa vrátia do rozpočtu Horizontu 2020 na zvýšenie financovania rozšírenej pôsobnosti tejto priority, keďže boli navrhnuté dodatočné ciele a činnosti v oblasti športu a kultúrneho dedičstva.

POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Návrh nariadenia Odôvodnenie 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(1) Cieľom Únie je posilňovať svoju vedeckú a technologickú základňu prostredníctvom vytvorenia Európskeho výskumného priestoru (ďalej len „EVP“), v ktorom sa voľne pohybujú výskumníci, vedecké poznatky a technológie, a podporovať zvyšovanie konkurencieschopnosti Únie vrátane konkurencieschopnosti jej priemyslu. Na presadzovanie týchto cieľov by Únia mala vykonávať činnosti na realizáciu výskumu, technologického rozvoja a demonštračných činností, mala by podporovať medzinárodnú spoluprácu, šíriť a optimalizovať výsledky a stimulovať odbornú prípravu a mobilitu.	(1) Cieľom Únie je posilňovať svoju vedeckú a technologickú základňu prostredníctvom vytvorenia Európskeho výskumného priestoru (ďalej len „EVP“), v ktorom sa voľne pohybujú výskumníci, vedecké poznatky a technológie, a podporovať zvyšovanie konkurencieschopnosti Únie vrátane konkurencieschopnosti jej priemyslu. Na presadzovanie týchto cieľov by Únia mala vykonávať činnosti na realizáciu výskumu, technologického rozvoja a demonštračných činností, mala by podporovať medzinárodnú spoluprácu, šíriť a optimalizovať výsledky, usilovať sa o inovácie a stimulovať odbornú prípravu a mobilitu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Návrh nariadenia Odôvodnenie 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(3) Únia sa zaviazala zrealizovať stratégiu Európa 2020, ktorá stanovuje ciele inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, vyzdvihuje úlohu výskumu a inovácie ako hlavnej hnacej sily sociálnej a hospodárskej prosperity a environmentálnej udržateľnosti, a vytýčila si cieľ zvýšiť do roku 2020 výdavky na výskum a vývoj, aby dosiahli 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) a vypracovať ukazovateľ intenzity inovácie. V hlavnej iniciatíve Inovácia v Únii sa v tejto súvislosti stanovuje strategický a integrovaný prístup k výskumu a inováciám, ktorý určuje rámec a ciele, ku ktorým bude Únia v budúcnosti prispievať prostredníctvom svojho financovania výskumu a vývoja. Výskum a inovácie sú kľúčovými faktormi aj pre ostatné hlavné iniciatívy stratégie Európa 2020, najmä pokiaľ ide o Európu efektívne využívajúcu zdroje, priemyselnú politiku pre éru globalizácie a Digitálnu agendu pre Európu. Okrem toho, v dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 súvisiacich s výskumom a inováciami musí hrať kľúčovú úlohu politika súdržnosti prostredníctvom posilňovania kapacít a prispievaním k dosahovaniu excelentnosti.	(3) Únia sa zaviazala zrealizovať stratégiu Európa 2020, ktorá stanovuje ciele inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, vyzdvihuje úlohu výskumu a inovácie ako hlavnej hnacej sily sociálnej a hospodárskej prosperity a environmentálnej udržateľnosti, a vytýčila si cieľ zvýšiť do roku 2020 výdavky na výskum a vývoj, aby dosiahli 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) a vypracovať ukazovateľ intenzity inovácie. V hlavnej iniciatíve Inovácia v Únii sa v tejto súvislosti stanovuje strategický a integrovaný prístup k výskumu a inováciám, ktorý určuje rámec a ciele, ku ktorým bude Únia v budúcnosti prispievať prostredníctvom svojho financovania výskumu a vývoja. Výskum a inovácie sú kľúčovými faktormi aj pre ostatné hlavné iniciatívy stratégie Európa 2020, najmä pokiaľ ide o Európu efektívne využívajúcu zdroje, priemyselnú politiku pre éru globalizácie a Digitálnu agendu pre Európu. Okrem toho, v dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 súvisiacich s výskumom a inováciami musí hrať kľúčovú úlohu politika súdržnosti prostredníctvom posilňovania kapacít a vývoja nových nástrojov na dosahovanie excelentnosti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Návrh nariadenia Odôvodnenie 5
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(5) Európsky parlament žiadal o radikálne zjednodušenie financovania Únie v oblasti výskumu a inovácií vo svojom uznesení z 11. novembra 2010, zdôraznil dôležitosť iniciatívy Inovácia v Únii v súvislosti s transformáciou Európy po skončení krízy, vo svojom uznesení z 12. mája 2011, kde upozornil na významné poučenia, ktoré si treba zobrať z priebežného hodnotenia siedmeho rámcového programu, vo svojom uznesení 8. júna 2011 a vo svojom uznesení 7. septembra 2011, v ktorom podporil koncept spoločného strategického rámca pre financovanie výskumu a inovácie.	(5) Európsky parlament žiadal o radikálne zjednodušenie financovania Únie v oblasti výskumu a inovácií vo svojom uznesení z 11. novembra 2010, zdôraznil dôležitosť iniciatívy Inovácia v Únii v súvislosti s transformáciou Európy po skončení krízy, vo svojom uznesení z 12. mája 2011, kde upozornil na významné poučenia, ktoré si treba zobrať z priebežného hodnotenia siedmeho rámcového programu, vo svojom uznesení 8. júna 2011 a vo svojom uznesení z 27. septembra 2011, v ktorom podporil koncept spoločného strategického rámca pre financovanie výskumu a inovácie, pričom zároveň vyzval na zdvojnásobenie rozpočtu v porovnaní so siedmym rámcovým programom.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Návrh nariadenia Odôvodnenie 11
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(11) Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inovácie v Európskej únii (ďalej len „Horizont 2020“) sa zameriava na tri priority, a to vytvorenie excelentnej vedy s cieľom posilniť excelentnosť vedeckej základne Únie na svetovej úrovni, podporovanie vedúceho postavenia priemyslu na podporu podnikov vrátane malých a stredných podnikov (MSP) a inovácií, a riešenie spoločenských výziev s cieľom priamo reagovať na výzvy stanovené v stratégii Európa 2020 podporovaním činností, ktoré sa týkajú celého spektra od výskumu až po trh. Horizont 2020 podporuje všetky fázy reťazca inovácií, a predovšetkým činnosti, ktoré sú bližšie k trhu, ako napr. inovačné finančné nástroje, ako aj netechnologickú a sociálnu inováciu, a usiluje sa uspokojiť potreby výskumu širokého spektra politík Únie tak, že kladie dôraz na čo najširšie možné použitie a šírenie poznatkov získaných v rámci podporených činností až po ich komerčné využitie. Priority Horizontu 2020 sú podporované aj prostredníctvom programu na základe Zmluvy o Euratome pre jadrový výskum a odborné vzdelávanie.	(11) Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inovácie v Európskej únii (ďalej len „Horizont 2020“) sa zameriava na tri priority, a to vytvorenie excelentnej vedy s cieľom posilniť excelentnosť vedeckej základne Únie na svetovej úrovni, podporovanie vedúceho postavenia priemyslu na podporu podnikov vrátane malých a stredných podnikov (MSP) a inovácií, a riešenie spoločenských výziev s cieľom priamo reagovať na výzvy stanovené v stratégii Európa 2020 podporovaním činností, ktoré sa týkajú celého spektra od základného a aplikovaného výskumu až po trh a spoločnosť. Horizont 2020 podporuje všetky fázy reťazca výskumu a inovácií, a predovšetkým činnosti, ktoré sú bližšie k trhu, ako napr. inovačné finančné nástroje, netechnologickú a sociálnu inováciu, ako aj činnosti, ktoré podporujú sociálne začleňovanie všetkých komunít, a usiluje sa uspokojiť potreby výskumu širokého spektra politík Únie tak, že kladie dôraz na čo najširšie možné použitie a šírenie poznatkov získaných v rámci podporených činností až po ich sociálne a/alebo komerčné využitie. Priority Horizontu 2020 sú podporované aj prostredníctvom programu na základe Zmluvy o Euratome pre jadrový výskum a odborné vzdelávanie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Návrh nariadenia Odôvodnenie 12a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(12a) Treba zdôrazniť, že činnosti programu Horizont 2020 by mali byť otvorené pre nových účastníkov, aby sa zaistila rozsiahla spolupráca s partnermi v celej EÚ a vytvoril sa integrovaný Európsky výskumný priestor.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Návrh nariadenia Odôvodnenie 15
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(15) Ústredným zámerom Horizontu 2020 je zjednodušenie, čo by sa malo plne prejaviť v jeho koncepcii, pravidlách, finančnom riadení a vykonávaní. Cieľom Horizontu 2020 by malo byť prilákať silnú účasť univerzít, výskumných stredísk, priemyslu, a najmä MSP, a otvoriť sa novým účastníkom, keďže spája celý rozsah podpory v oblasti výskumu a inovácie do jedného spoločného strategického rámca, ktorý obsahuje zefektívnený súbor foriem podpory a používa pravidlá účasti, ktorých zásady sú uplatniteľné na všetky akcie v rámci programu. Jednoduchšie pravidlá financovania by mali znížiť administratívne náklady na účasť a prispejú k zníženiu chybovosti vo finančnej oblasti.	(15) Ústredným zámerom Horizontu 2020 je zjednodušenie a jasnosť, čo by sa malo plne prejaviť v jeho koncepcii, pravidlách, finančnom riadení a vykonávaní. Cieľom Horizontu 2020 by malo byť prilákať silnú účasť univerzít, výskumných stredísk, priemyslu, a najmä MSP, a otvoriť sa novým účastníkom, keďže spája celý rozsah podpory v oblasti výskumu a inovácie do jedného spoločného strategického rámca, ktorý obsahuje zefektívnený súbor foriem podpory a používa pravidlá účasti, ktorých zásady sú uplatniteľné na všetky akcie v rámci programu. Jednoduchšie pravidlá financovania by mali znížiť administratívne náklady na účasť a prispejú k zníženiu chybovosti a nezrovnalostí vo finančnej oblasti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Návrh nariadenia Odôvodnenie 15a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(15a) Univerzity zohrávajú dôležitú úlohu v rámci vedeckej a technologickej základne Únie ako základné inštitúcie výnimočnosti, a to tak v rámci odbornej prípravy, ako aj výskumu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Návrh nariadenia Odôvodnenie 15b (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(15b) Horizont 2020 by mal prispieť k uznaniu kultúrneho dedičstva Európy a pozornosť by sa mala venovať jeho úlohe v rozvoji inkluzívnych spoločností, a to prostredníctvom JRC i prostredníctvom priority spoločenských výziev.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Návrh nariadenia Odôvodnenie 17a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(17a) Ak má byť Európsky parlament schopný vykonávať svoju funkciu politickej kontroly a zaisťovať transparentnosť a zodpovednosť, ako sa stanovuje v ZFEÚ, Komisia by mala riadne a pravidelne informovať Európsky parlament o všetkých príslušných aspektoch realizácie programu vrátane prípravy a vypracovania pracovných programov, ich vykonávania a možnej potreby úpravy rozpočtových príspevkov a vypracovania ukazovateľov výkonnosti, čo sa týka sledovaných cieľov a očakávaných výsledkov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Návrh nariadenia Odôvodnenie 19
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(19) Vykonávanie Horizontu 2020 môže dať podnet na vznik doplnkových programov zahŕňajúcich účasť len niektorých členských štátov, účasť Únie na programoch vykonávaných viacerými členskými štátmi, alebo stanovenie spoločných podnikov alebo iných dohôd v zmysle článkov 184, 185 a 187 ZFEÚ.	(19) Vykonávanie Horizontu 2020 môže dať za určitých podmienok podnet na vznik doplnkových programov zahŕňajúcich účasť len niektorých členských štátov, účasť Únie na programoch vykonávaných viacerými členskými štátmi, alebo stanovenie spoločných podnikov alebo iných dohôd v zmysle článkov 184, 185 a 187 ZFEÚ. Tieto doplnkové programy alebo opatrenia by mali mať jasnú pridanú hodnotu Únie, mali by byť založené na skutočnom partnerstve, mali by dopĺňať ostatné aktivity v rámci programu Horizont 2020 a mali by byť čo najviac inkluzívne, čo sa týka účasti členských štátov alebo úniového priemyslu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Návrh nariadenia Odôvodnenie 20
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(20) S cieľom prehĺbiť vzťah medzi vedou a spoločnosťou a zvýšiť dôveru verejnosti vo vedu by sa v rámci Horizontu 2020 malo presadzovať informované zapájanie občanov a občianskej spoločnosti do záležitostí výskumu a inovácie prostredníctvom podpory vzdelávania v oblasti vedy, väčšieho sprístupnenia vedeckých poznatkov, zostavovania zodpovedných programov v oblasti výskumu a inovácie, ktoré zodpovedajú potrebám a očakávaniam občanov a občianskej spoločnosti, a uľahčovaním ich účasti na činnostiach programu Horizont 2020.	(20) S cieľom prehĺbiť vzťah medzi vedou, spoločnosťou a zvýšiť dôveru verejnosti vo vedu by sa v rámci Horizontu 2020 malo presadzovať informované zapájanie občanov a občianskej spoločnosti do záležitostí výskumu a inovácie prostredníctvom podpory vzdelávania v oblasti vedy, vzdelávania vo všeobecnosti a komunikácie, väčšieho sprístupnenia vedeckých poznatkov a údajov z výskumu, zostavovania zodpovedných programov v oblasti výskumu a inovácie, ktoré zodpovedajú potrebám a očakávaniam občanov a občianskej spoločnosti, a uľahčovaním ich účasti na činnostiach programu Horizont 2020.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Návrh nariadenia Odôvodnenie 20a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(20a) Vedecká publikačná činnosť v sebe zahŕňa pridanú hodnotu a je životne dôležitá pre šírenie poznatkov, preto je prioritou nájsť rovnováhu medzi potrebou udržateľných platobných modelov, ktoré pokryjú výrobné náklady, a potrebami výskumníkov, výskumných inštitúcií, podnikov a občanov otvorene získavať, zdieľať a používať vedecké informácie. Na rozšírenie obehu a zvýšenie využívania vedomostí by bezplatný verejný prístup k takýmto publikáciám, ktorý pojal už siedmy rámcový program, mal byť všeobecnou zásadou pre vedecké publikácie, na ktoré bola vyčlenená verejná finančná podpora z programu Horizont 2020. Program Horizont 2020 by mal okrem toho experimentovať s otvoreným prístupom online k údajom vyprodukovaným alebo zhromaždenými na základe verejne financovaného výskumu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Návrh nariadenia Odôvodnenie 20b (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(20b) V rámci programu Horizont 2020 by sa mala poskytovať podpora na výskum kultúrnej rozmanitosti na vysokej úrovni a na ochranu tradičných znalostí, a to aj v rámci spolupráce s tretími krajinami, pričom na zachovanie a šírenie takýchto znalostí by sa v plnej miere mali využívať nové digitálne technológie. Mimoriadne dôležité je preskúmať možné synergie medzi modernou vedou a miestnymi poznatkami.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Návrh nariadenia Odôvodnenie 20c (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(20c) Rámcový program Horizont 2020 by mal pomáhať členským štátom a Únii v ich snahe prekonať súčasnú hospodársku krízu, zaistiť udržateľný hospodársky rast a zvýšiť svoju konkurencieschopnosť.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Návrh nariadenia Odôvodnenie 20d (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(20d) Program Horizont 2020 by sa mal využívať na podporu výskumnej rozmanitosti, ako aj jazykovej rozmanitosti v akademickej a vedeckej publikačnej činnosti, a to aj v rámci spolupráce s tretími krajinami, a tiež na zaistenie dodržiavania zásad nezávislého výskumu a partnerského overovania publikácií.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 Návrh nariadenia Odôvodnenie 21
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(21) Vykonávanie programu Horizont 2020 by malo reagovať na vznikajúce príležitosti a potreby vedy a techniky, priemyslu, politík a spoločnosti. Programy ako také by mali byť stanovené v úzkej koordinácii so zainteresovanými stranami zo všetkých príslušných sektorov a mala by sa poskytnúť dostatočná pružnosť pre nový vývoj. Počas programu Horizont 2020 by sa malo priebežne vyhľadávať externé poradenstvo, ako aj využívať príslušné štruktúry, ako európske technologické platformy, iniciatívy pre spoločnú tvorbu programov a európske partnerstvá v oblasti inovácií.	(21) Vykonávanie programu Horizont 2020 by malo reagovať na vznikajúce príležitosti a potreby vedy a techniky, priemyslu, politík a spoločnosti a odvetvia kultúry. Programy ako také by mali byť stanovené v úzkej koordinácii so zainteresovanými stranami zo všetkých príslušných sektorov a mala by sa poskytnúť dostatočná pružnosť pre nový vývoj. Počas programu Horizont 2020 by sa malo priebežne vyhľadávať externé poradenstvo, ako aj využívať príslušné štruktúry, ako európske technologické platformy, iniciatívy pre spoločnú tvorbu programov a európske partnerstvá v oblasti inovácií.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 Návrh nariadenia Odôvodnenie 21a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(21a) Únia by mala v plnej miere využívať svoje ľudské zdroje, aby dokázala globálne konkurovať, účinne riešiť veľké spoločenské problémy a plniť ciele stratégie Európa 2020. Program Horizont 2020 by mal byť hnacou silou a mocným stimulom na dokončenie Európskeho výskumného priestoru prostredníctvom podpory rôznych činností, ktoré priťahujú, udržujú, vzdelávajú a rozvíjajú výskumné a inovačné talenty. Na tento účel a v záujme rozšírenia prenosu znalostí a zvýšenia počtu kvalitných výskumníkov by sa mali stať činnosti zamerané na budovanie ľudského kapitálu vrátane tých, ktoré sú zamerané konkrétne na mladých ľudí a ženy, štandardným prvkom všetkých výskumných a inovačných činností financovaných Úniou.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 Návrh nariadenia Odôvodnenie 22
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(22) Horizont 2020 by mal prispieť k zvýšeniu príťažlivosti povolania výskumníka v Únii. Primeraná pozornosť by sa mala venovať Európskej charte výskumných pracovníkov a Kódexu správania pre nábor výskumných pracovníkov, spolu s ostatnými príslušnými referenčnými rámcami vymedzenými v spojitosti s Európskym výskumným priestorom, pričom je potrebné dodržiavať ich dobrovoľný charakter.	(22) Horizont 2020 by mal prispieť k zvýšeniu príťažlivosti povolania výskumníka v Únii a k úsiliu o to, aby bola činnosť výskumníkov konkurencieschopná. Primeraná pozornosť by sa mala venovať Európskej charte výskumných pracovníkov a Kódexu správania pre nábor výskumných pracovníkov, spolu s ostatnými príslušnými referenčnými rámcami vymedzenými v spojitosti s Európskym výskumným priestorom, pričom je potrebné dodržiavať ich dobrovoľný charakter.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 Návrh nariadenia Odôvodnenie 22a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(22a) Program Horizont 2020 by mal podporovať výskum v oblasti humanitných vied – najmä tých, v ktorých sa generujú poznatky – prostredníctvom základného a aplikovaného výskumu a mal by pomocou nových podstatných dôkazov alebo nových spôsobov prístupu prispievať k vývoju nových oblastí medzidisciplinárneho výskumu, vytváraniu pracovných miest, zachovaniu kultúrneho dedičstva a udržateľnosti Európy ako kolísky humanistickej tradície a jej vedúceho postavenia v rámci svetového cestovného ruchu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 Návrh nariadenia Odôvodnenie 24a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(24a) Horizont 2020 by mal využiť právomoci udelené Európskej únii prostredníctvom ZFEÚ v oblasti športu tým, že uľahčí prístup k výskumu v tejto oblasti, najmä s prihliadnutím na zdravotné a spoločenské aspekty súdržnosti, ktoré prináša fyzická aktivita, a jej potenciál pomôcť EÚ dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 Návrh nariadenia Odôvodnenie 26a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(26a) Činnosti vykonávané v rámci Horizontu 2020 by mali zabezpečovať vo všetkých programoch plnú kompatibilitu s budúcim programom celoživotného vzdelávania a mali by podporovať synergie, prepojenie a integráciu s inými programami európskych politík. Treba zdôrazniť, že mobilita postgraduálnych študentov má kľúčový význam v programe Horizont 2020, ktorý by mal ako doplnok budúceho programu celoživotného vzdelávania podporovať bolonský proces v EÚ a susedskú politiku s cieľom zvýšiť mieru komplementárnosti s budúcimi vzdelávacími programami EÚ.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22 Návrh nariadenia Odôvodnenie 27a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(27a) V záujme maximalizácie vplyvu programu Horizont 2020 by sa mali osobitne zvážiť multidisciplinárne a medzidisciplinárne prístupy ako potrebné prvky skutočného vedeckého pokroku. Vedecké zvraty sa často odohrávajú na hraniciach alebo v prienikoch disciplín. Zložitosť problémov a úloh, ktorým Európa čelí, si navyše vyžaduje riešenia, ktoré možno dosiahnuť len na základe spolupráce niekoľkých disciplín.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23 Návrh nariadenia Odôvodnenie 28
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(28) S cieľom dosiahnuť čo najväčší možný vplyv financovania Únie má Horizont 2020 vytvoriť užšie prepojenia, ktoré môžu nadobudnúť aj formu zmiešaných partnerstiev v rámci verejného sektora, s vnútroštátnymi a regionálnymi programami na podporu výskumu a inovácií.	(28) S cieľom dosiahnuť čo najväčší možný vplyv financovania Únie je rozhodujúce, aby program Horizont 2020 rozvíjal užšiu spoluprácu, ktorá môže nadobudnúť formu verejno-súkromných partnerstiev, jeho zámerom by však malo byť uprednostňovať verejný záujem, s regionálnymi, vnútroštátnymi a nadnárodnými programami na podporu výskumu a inovácií.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24 Návrh nariadenia Odôvodnenie 30a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(30a) Je potrebné zintenzívniť spoluprácu v rámci programu Horizont 2020 za konkrétnych podmienok so susednými krajinami s osobitným zreteľom na krajiny Východného partnerstva.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25 Návrh nariadenia Odôvodnenie 32a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(32a) Pravidlá účasti na každej činnosti v rámci Horizontu 2020 by mali byť jednoduché, jasné a ľahko dostupné. Náležitá pozornosť by sa mala venovať skutočnosti, že jednotlivé typy vedeckého výskumu môžu mať ľahší prístup k súkromným fondom.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26 Návrh nariadenia Článok 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Týmto nariadením sa zriaďuje rámcový program pre výskum a inovácie (2014 – 2020) – Horizont 2020 (ďalej len „Horizont 2020“) a ustanovuje sa rámec upravujúci podporu Únie pre činnosti v oblasti výskumu a inovácie a podporujúci lepšie využívanie priemyselného potenciálu politík v oblasti inovácie, výskumu a technického rozvoja.	Týmto nariadením sa zriaďuje rámcový program pre výskum a inovácie (2014 – 2020) – Horizont 2020 (ďalej len „Horizont 2020“) a ustanovuje sa rámec upravujúci podporu Únie pre činnosti v oblasti výskumu a inovácie s cieľom posilniť európsku vedeckú a technologickú základňu, zaistiť rozvoj jej duševného kapitálu a rozvíjať prínosy pre spoločnosť vrátane lepšieho využívania sociálneho a priemyselného potenciálu politík v oblasti inovácie, výskumu a technického rozvoja.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27 Návrh nariadenia Článok 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Horizont 2020 hrá ústrednú úlohu pri realizácii stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu tak, že poskytuje spoločný strategický rámec na financovanie výskumu a inovácií Únie, a teda funguje ako prostriedok na využívanie súkromných investícií, vytváranie nových pracovných príležitostí a zabezpečenie dlhodobého udržateľného rastu a konkurencieschopnosti Európy.	Horizont 2020 hrá ústrednú úlohu pri realizácii stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu tak, že poskytuje spoločný strategický rámec na financovanie výskumu a inovácií Únie, a teda funguje ako prostriedok na využívanie verejných a súkromných investícií, vytváranie nových pracovných príležitostí, podporu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a zabezpečenie dlhodobého udržateľného rastu a konkurencieschopnosti Európy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Horizont 2020 prispieva k budovaniu hospodárstva založeného na znalostiach a inováciách v celej Únii využitím dostatočných dodatočných finančných prostriedkov na výskum rozvoj a inovácie. Pritom podporuje realizáciu stratégie Európa 2020 a ostatných politík Únie, ako aj dokončenie a fungovanie Európskeho výskumného priestoru (EVP). Príslušné ukazovatele výkonnosti sú uvedené v úvode prílohy I.	1. Horizont 2020 prispieva k budovaniu hospodárstva založeného na znalostiach a inováciách v celej Únii využitím dostatočných dodatočných finančných prostriedkov na výskum rozvoj a inovácie. Pritom podporuje realizáciu stratégie Európa 2020 a ostatných politík Únie, ako aj dokončenie a fungovanie Európskeho výskumného priestoru (EVP) prostredníctvom konkrétnych a vzorových akcií podporujúcich štrukturálne zmeny v európskych systémoch výskumu a inovácií. Príslušné ukazovatele výkonnosti sú uvedené v úvode prílohy I.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno a
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(a) excelentnej vede;	(a) excelentnej vede vrátane základného a aplikovaného výskumu v oblasti humanitných vied;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno c
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(c) spoločenským výzvam.	(c) spoločenským výzvam vrátane základného a aplikovaného výskumu v oblasti sociálnych vied.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 31 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 5a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	5a. Program Horizont 2020 prispeje k atraktívnosti povolania výskumníkov v Európe a zmierni vplyvy úniku mozgov. V dôsledku toho sa program bude vykonávať spôsobom, ktorý podporí vytvorenie jednotného trhu pre výskumníkov najmä prostredníctvom toho, že umožní vznik vhodných mechanizmov na zmiernenie rozdielov v odmeňovaní výskumníkov v rámci tohto programu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 32 Návrh nariadenia Článok 14
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Horizont 2020 sa vykonáva tak, aby sa zabezpečilo, že podporované priority a akcie budú reagovať na meniace sa potreby a zohľadňovať vývoj vedy, technológií, inovácií, trhov a spoločnosti, keď inovácia zahŕňa podnikateľské, organizačné a sociálne aspekty.	Horizont 2020 sa vykonáva tak, aby sa zabezpečilo, že podporované priority a akcie sú v súlade s aktuálnymi vzdelávacími a výskumnými štruktúrami, a môže sa tiež prispôsobiť v súlade s meniacimi sa potrebami a zohľadňovať vývoj vedy, technológií, inovácií, trhov práce a spoločnosti, keď veda zahŕňa akúkoľvek oblasť akademického výskumu a inovácia zahŕňa sociálno-ekonomické, kultúrne a organizačné aspekty.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 33 Návrh nariadenia Článok 15
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Horizont 2020 zabezpečuje účinné presadzovanie rodovej rovnosti a rodového rozmeru v obsahu výskumu a inovácií.	Horizont 2020 zabezpečuje účinné presadzovanie rodovej vyváženosti vo všetkých programoch, v hodnotiacich výboroch, v odborných a poradných skupinách a v každom rozhodovacom orgáne existujúcom alebo vytvorenom na jeho realizáciu. Na tento účel sa vypracujú ciele a budú sa realizovať primerané akcie navrhnuté na dosiahnutie týchto cieľov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 34 Návrh nariadenia Článok 16 – odsek 3 – písmeno b
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(b) výskumná činnosť určená na modifikáciu genetického dedičstva človeka, následkom ktorej by tieto zmeny mohli byť dedičné;	(b) výskumná činnosť určená na modifikáciu genetického dedičstva človeka;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 35 Návrh nariadenia Článok 19 – odsek 3 – písmeno ea (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(ea) partnerský výskum a zriadenie sietí na zaistenie kvalitnejšieho plánovania;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 36 Návrh nariadenia Článok 21 – odsek 1 – písmeno c
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(c) podporovať ciele vonkajšej a rozvojovej politiky Únie dopĺňajúce vonkajšie a rozvojové programy.	(c) podporovať ciele vonkajšej a rozvojovej politiky Únie dopĺňajúce vonkajšie a rozvojové programy v súlade so záujmami všetkých zainteresovaných strán.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 37 Návrh nariadenia Článok 22 – odsek 3 – písmeno ea (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(ea) iniciatívy zamerané na podporu záujmu o vedu od skorého veku napríklad prostredníctvom organizovania otvorených dní vo výskumných centrách;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 38 Návrh nariadenia Článok 22 – odsek 3 – písmeno eb (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(eb) akcie na zvýšenie profilu európskych ocenení v oblasti vedy a výskumu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 39 Návrh nariadenia Článok 24 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Komisia prijme príslušné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pri vykonávaní akcií financovaných na základe tohto nariadenia chránili finančné záujmy Únie prostredníctvom uplatňovania preventívnych opatrení na zamedzenie podvodov, korupcie a iných protiprávnych činností, účinných kontrol, vymáhania neoprávnene vyplatených súm v prípade odhalenia nezrovnalostí a v prípade potreby prostredníctvom účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií.	1. Komisia prijme príslušné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pri vykonávaní akcií financovaných na základe tohto nariadenia chránili finančné záujmy Únie prostredníctvom účinného riadenia výskumných centier, uplatňovania preventívnych opatrení na zamedzenie podvodov, korupcie a iných protiprávnych činností, účinných kontrol, vymáhania neoprávnene vyplatených súm v prípade odhalenia nezrovnalostí a v prípade potreby prostredníctvom účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 40 Návrh nariadenia Príloha I – odsek 7 – písmeno a
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(a) Európska rada pre výskum (ERC) poskytne príťažlivé a pružné financovanie, ktoré umožní talentovaným a kreatívnym jednotlivým výskumníkom a ich tímom realizovať najsľubnejšie výskumné projekty na hraniciach vedy na základe súťaže na úrovni celej Únie.	(a) Európska rada pre výskum (ERC) poskytne príťažlivé a pružné financovanie, ktoré umožní talentovaným a kreatívnym jednotlivým výskumníkom a ich tímom pracujúcim v ktorejkoľvek vedeckej oblasti realizovať najsľubnejšie výskumné projekty na hraniciach vedy na základe súťaže na úrovni celej Únie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 41 Návrh nariadenia Príloha I – odsek 7 – písmeno b
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(b) Budúcimi a vznikajúcimi technológiami podporí spoluprácu v oblasti výskumu s cieľom rozšíriť kapacity Európy v oblasti pokročilej inovácie s paradigmatickým posunom inovácií. Podporí vedeckú spoluprácu naprieč všetkými disciplínami na radikálne nových, vysoko rizikových nápadoch a urýchli rozvoj najsľubnejších vznikajúcich oblastí vedy a technológií, ako aj tvorbu príslušných vedeckých spoločenstiev na úrovni Únie.	(b) Budúcimi a vznikajúcimi technológiami podporí spoluprácu v oblasti výskumu alebo interdisciplinárny výskum s cieľom rozšíriť kapacity Európy v oblasti pokročilej inovácie s paradigmatickým posunom inovácií. Podporí vedeckú spoluprácu naprieč všetkými disciplínami na radikálne nových, vysoko rizikových nápadoch a urýchli rozvoj najsľubnejších vznikajúcich oblastí vedy a technológií, ako aj tvorbu príslušných vedeckých spoločenstiev na úrovni Únie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 42 Návrh nariadenia Príloha I – odsek 7 – písmeno d
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(d) Výskumné infraštruktúry budú rozvíjať európske výskumné infraštruktúry pre rok 2020 a ďalšie roky, podporovať ich inovačný potenciál a ľudský kapitál a dopĺňať to príslušnou politikou Únie a medzinárodnou spoluprácou.	(d) Výskumné infraštruktúry budú rozvíjať európske výskumné infraštruktúry pre rok 2020 a ďalšie roky, podporovať ich inovačný potenciál a ľudský kapitál a dopĺňať to príslušnou politikou Únie a medzinárodnou spoluprácou s cieľom udržať alebo prilákať talentovaných ľudí, aby mali záujem žiť a pracovať v Únii.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 43 Návrh nariadenia Príloha I – odsek 14 – písmeno a
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(a) zdravie, demografické zmeny a blahobyt;	(a) zdravie, demografické zmeny a blahobyt vrátane vo forme účasti na športových činnostiach;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 44 Návrh nariadenia Príloha I – odsek 14 – písmeno f
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(f) inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť.	(f) inkluzívna, vzdelaná, inovatívna a bezpečná spoločnosť.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 45 Návrh nariadenia Príloha I – odsek 16
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Sociálne a humanitné vedy sú neoddeliteľnou súčasťou činností na riešenie všetkých výziev. Sprievodný vývoj týchto odborov sa okrem toho podporuje v rámci osobitného cieľa „Inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť”. Podpora sa zameria aj na poskytnutie silnej základne podkladov na tvorbu politiky na medzinárodnej úrovni, úrovni Únie, vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Vzhľadom na celosvetovú povahu mnohých výziev je súčasťou všetkých výziev strategická spolupráca s tretími krajinami. Okrem toho sa v rámci osobitného cieľa „Inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť” poskytuje prierezová podpora medzinárodnej spolupráci.	Sociálne a humanitné vedy sú neoddeliteľnou súčasťou činností na riešenie všetkých výziev. Sprievodný vývoj týchto odborov sa okrem toho podporuje v rámci osobitného cieľa „Inkluzívna, vzdelaná, inovatívna a bezpečná spoločnosť”. Podpora sa zameria aj na poskytnutie silnej základne podkladov na tvorbu politiky na medzinárodnej úrovni, úrovni Únie, vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Vzhľadom na celosvetovú povahu mnohých výziev je súčasťou všetkých výziev strategická spolupráca s tretími krajinami. Okrem toho sa v rámci osobitného cieľa „Inkluzívna, vzdelaná, inovatívna a bezpečná spoločnosť” poskytuje prierezová podpora medzinárodnej spolupráci.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 46 Návrh nariadenia Príloha I – odsek 17
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Súčasťou osobitného cieľa „Inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť“ je aj činnosť zameraná na prekonanie rozdielov v oblasti výskumu a inovácií, s osobitnými opatreniami na vytvorenie excelentnosti v menej rozvinutých regiónoch Únie.	Súčasťou osobitného cieľa „Inkluzívna, vzdelaná, inovatívna a bezpečná spoločnosť“ je aj činnosť zameraná na prekonanie rozdielov v oblasti výskumu a inovácií, s osobitnými opatreniami na vytvorenie excelentnosti v menej rozvinutých regiónoch Únie. Patria sem aj činnosti, stratégie, metódy a nástroje potrebné na to, aby umožnili zachovanie dynamického a udržateľného európskeho kultúrneho dedičstva.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 47 Návrh nariadenia Príloha I – časť I – bod 1 – bod 1.1 – odsek 6
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Okrem toho sa tieto faktory pripájajú k relatívnej nepríťažlivosti Európy v rámci celosvetovej súťaže o vedecké talenty. Schopnosťou systému USA ponúknuť viac zdrojov na výskumníka a lepšie kariérne vyhliadky vysvetľujú to, že USA naďalej priťahujú najlepších výskumníkov z celého sveta vrátane desiatok tisícov výskumníkov z Únie.	Okrem toho sa tieto faktory pripájajú k relatívnej nepríťažlivosti Európy v rámci celosvetovej súťaže o vedecké talenty. Schopnosťou systému USA ponúknuť viac zdrojov na výskumníka, lepšie výskumné infraštruktúry a lepšie kariérne vyhliadky vysvetľujú to, že USA naďalej priťahujú najlepších výskumníkov z celého sveta vrátane desiatok tisícov výskumníkov z Únie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 48 Návrh nariadenia Príloha I – časť I – bod 1 – bod 1.3 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Základnou činnosťou ERC je poskytovať príťažlivé dlhodobé financovanie na podporu excelentných bádateľov a ich výskumných tímov pri vykonávaní prelomového, vysoko ziskového/vysoko rizikového výskumu.	Základnou činnosťou ERC je poskytovať príťažlivé dlhodobé financovanie na podporu excelentných bádateľov a ich výskumných tímov pri vykonávaní prelomového, vysoko ziskového/vysoko rizikového výskumu. Z tohto hľadiska by sa mal výskum ako vedecký postup uznávať bez výnimiek vo všetkých oblastiach ľudských poznatkov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 49 Návrh nariadenia Príloha I – časť I – bod 1 – bod 1.3 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Finančné prostriedky ERC sa prideľujú na základe nasledujúcich zavedených zásad. Granty ERC sa udeľujú na základe jediného kritéria, ktorým je vedecká excelentnosť. ERC funguje na základe zásady zdola nahor a priority sa vopred neurčujú. Granty ERC sú otvorené pre jednotlivé tímy výskumníkov každého veku a z ktorejkoľvek krajiny sveta, ktorí pracujú v Európe. A cieľom ERC je podporovať zdravú súťaž v celej Európe.	Finančné prostriedky ERC sa prideľujú na základe nasledujúcich zavedených zásad. Granty ERC sa udeľujú na základe jediného kritéria, ktorým je vedecká excelentnosť v ľubovoľnej oblasti poznatkov. ERC funguje na základe zásady zdola nahor a priority sa vopred neurčujú. Granty ERC sú otvorené pre jednotlivé tímy výskumníkov každého veku a z ktorejkoľvek krajiny sveta, ktorí pracujú v Európe. A cieľom ERC je podporovať zdravú súťaž v celej Európe.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 50 Návrh nariadenia Príloha I – časť I – bod 3 – bod 3.1 – odsek 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Nevyhnutná reforma musí začať už v prvých fázach kariéry výskumníkov, počas ich doktorandských štúdií alebo porovnateľného postgraduálneho odborného vzdelávania. Európa musí vytvoriť moderné, inovatívne programy vzdelávania, ktoré budú v súlade s vysoko konkurenčnými a čoraz väčšmi interdisciplinárnymi požiadavkami v oblasti výskumu a inovácií. Na vybavenie výskumníkov inovačnými zručnosťami, ktoré sa požadujú v rámci pracovných miest budúcnosti, bude potrebná výrazná účasť podnikov vrátane MSP a ďalších sociálno-ekonomických aktérov. Zároveň bude dôležité zvýšiť mobilitu týchto výskumníkov, keďže v súčasnosti je stále na príliš nízkej úrovni: v roku 2008 študovalo v inom členskom štáte iba 7 % európskych kandidátov na doktorát, pričom cieľom je 20 % do roku 2030.	Nevyhnutná reforma musí začať už v prvých fázach kariéry výskumníkov, počas ich doktorandských štúdií alebo porovnateľného postgraduálneho odborného vzdelávania. Európa musí vytvoriť moderné, inovatívne programy vzdelávania, ktoré budú v súlade s vysoko konkurenčnými a čoraz väčšmi interdisciplinárnymi požiadavkami v oblasti výskumu a inovácií. Na vybavenie výskumníkov inovačnými zručnosťami, ktoré sa požadujú v rámci pracovných miest budúcnosti, bude potrebná výrazná účasť podnikov vrátane MSP a ďalších sociálno-ekonomických aktérov. Zároveň bude dôležité zvýšiť mobilitu týchto výskumníkov, keďže v súčasnosti je stále na príliš nízkej úrovni: v roku 2008 študovalo v inom členskom štáte iba 7 % európskych kandidátov na doktorát, pričom cieľom je 20 % do roku 2030. Podobne sa musia jasne identifikovať aj kandidáti na doktorát vo všetkých oblastiach ako jedna z kľúčových cieľových skupín nového programu pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, pričom treba zaistiť potrebnú komplementárnosť s programom Horizont 2020.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 51 Návrh nariadenia Príloha I – časť I – bod 3 – bod 3.3 – písmeno a – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Kľúčovou činnosťou je poskytovanie excelentnej a inovatívnej odbornej prípravy začínajúcim výskumníkom na postgraduálnej úrovni prostredníctvom interdisciplinárnych projektov alebo doktorandských programov, do ktorých sa zapoja univerzity, výskumné inštitúcie, podniky, MSP a ďalší sociálno-ekonomické skupiny z rôznych krajín. To zlepší kariérne vyhliadky mladých postgraduálnych výskumníkov vo verejnom, ako aj súkromnom sektore.	Kľúčovou činnosťou je poskytovanie excelentnej a inovatívnej odbornej prípravy začínajúcim výskumníkom na postgraduálnej úrovni prostredníctvom interdisciplinárnych projektov alebo doktorandských programov, ktoré umožnia výskumníkom rozvíjať svoje výskumné skúsenosti a do ktorých sa zapoja univerzity, výskumné inštitúcie, podniky, MSP a ďalší sociálno-ekonomické skupiny z rôznych krajín. To rozvinie a zlepší kariérne vyhliadky mladých postgraduálnych výskumníkov vo verejnom, ako aj súkromnom sektore.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 52 Návrh nariadenia Príloha I – časť I – bod 3 – bod 3.3 – písmeno b – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Kľúčovou činnosťou je nabádať skúsených výskumníkov, aby si rozširovali a alebo prehlbovali svoje zručnosti pomocou mobility, a to ponúknutím príťažlivých pracovných príležitostí na univerzitách, vo výskumných inštitúciách, podnikoch, MSP a v ďalších sociálno-ekonomických skupinách v celej Európe i za jej hranicami. Podporovať sa budú aj príležitosti na opätovné naštartovanie výskumnej kariéry po prestávke.	Kľúčovou činnosťou je nabádať skúsených výskumníkov, aby si rozširovali alebo prehlbovali svoje zručnosti pomocou mobility, a to ponúknutím príťažlivých pracovných príležitostí na univerzitách, vo výskumných inštitúciách, podnikoch, MSP a v ďalších sociálno-ekonomických skupinách v celej Európe i za jej hranicami, pri zohľadnení úlohy mladých ľudí v odvetví vedy, ktoré ponúknu výskumníkom príležitosť na získanie odbornej prípravy a nových znalostí v kvalitnej výskumnej organizácií tretej krajiny, a aby sa potom vrátili. Osobitnú pozornosť treba venovať úlohe žien vo vede a potenciálnym prekážkam ich prístupu do tejto oblasti. Podporovať sa budú aj príležitosti na opätovné naštartovanie výskumnej kariéry po prestávke a pružná organizácia pracovného procesu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 53 Návrh nariadenia Príloha I – časť I – bod 3 – bod 3.3 – písmeno c – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Kľúčovou činnosťou je podpora krátkodobej výmeny výskumných a inovačných pracovníkov medzi partnerskými univerzitami, výskumnými inštitúciami, podnikmi, MSP a inými sociálno-ekonomickými skupinami v rámci Európy, ako aj v celosvetovom meradle. Tá bude zahŕňať podporu spolupráce s tretími krajinami.	Kľúčovou činnosťou je podpora krátkodobej výmeny výskumných a inovačných pracovníkov medzi partnerskými univerzitami, výskumnými inštitúciami, podnikmi, MSP a inými sociálno-ekonomickými skupinami v rámci Európy, ako aj v celosvetovom meradle. Tá bude zahŕňať podporu spolupráce s tretími krajinami a najmä posilnenie vedeckých partnerstiev medzi dvomi stranami Stredozemného mora a zefektívnenie európsko-stredomorských programov výskumu, inovácií a technologického rozvoja.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 54 Návrh nariadenia Príloha I – časť I – bod 4 – bod 4.1 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Výskumné infraštruktúry sú kľúčovým rozhodujúcim faktorom konkurencieschopnosti Európy naprieč celou škálou vedeckých oblastí a sú nevyhnutné pre inovácie založené na vede. Výskum v mnohých oblastiach nie je možný bez prístupu k superpočítačom, k zdrojom žiarenia pri skúmaní nových materiálov, k sterilným miestnostiam v prípade nanotechnológií, k bankám údajom v prípade genomiky a spoločenských vied, k observatóriám v prípade prírodných vied, k širokopásmovým sieťam pri prenášaní údajov atď. Výskumné infraštruktúry sú potrebné na vykonávanie výskumu potrebného na riešenie hlavných spoločenských výziev, ktorými sú energetika, zmena klímy, biohohospodárstvo, celoživotné zdravie a blahobyt pre všetkých. Sú hnacou silou cezhraničnej a interdisciplinárnej spolupráce a vytvárajú plynulý a otvorený európsky priestor pre on-line výskum. Podporujú mobilitu osôb a nápadov, spájajú najlepších vedcov z Európy a sveta a zlepšujú vedecké vzdelávanie. Prinášajú excelentnosť do európskych výskumných a inovačných komunít a pre širokú verejnosť môžu predstavovať ukážku najlepšej vedy.	Výskumné infraštruktúry sú kľúčovým rozhodujúcim faktorom konkurencieschopnosti Európy naprieč celou škálou vedeckých oblastí a sú nevyhnutné pre inovácie založené na vede. Výskum v mnohých oblastiach nie je možný bez prístupu k superpočítačom, k zdrojom žiarenia pri skúmaní nových materiálov, k sterilným miestnostiam v prípade nanotechnológií, k bankám údajom v prípade genomiky a spoločenských vied, k observatóriám v prípade prírodných vied, k širokopásmovým sieťam pri prenášaní údajov atď. Výskumné infraštruktúry sú potrebné na vykonávanie výskumu potrebného na riešenie hlavných spoločenských výziev, ktorými sú energetika, zmena klímy, biohohospodárstvo, celoživotné zdravie a blahobyt pre všetkých. Sú hnacou silou cezhraničnej a interdisciplinárnej spolupráce a vytvárajú plynulý a otvorený európsky priestor pre on-line výskum. Podporujú mobilitu osôb a nápadov, spájajú najlepších vedcov z Európy a sveta a zlepšujú vedecké vzdelávanie. Prinášajú excelentnosť do európskych výskumných a inovačných komunít a pre širokú verejnosť môžu predstavovať ukážku najlepšej vedy. Môžu tiež podporovať inovácie v súkromnom sektore a byť zdrojom dynamických inovácií pre MSP.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 55 Návrh nariadenia Príloha I – časť I – bod 4 – bod 4.1 – odsek 4a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	Vedecká publikačná činnosť je kľúčovým prvkom výskumných infraštruktúr a hrá kľúčovú úlohu pri vytváraní nových znalostí a inovácií. Udržateľné modely šírenia informácií a platobné modely, ktoré kryjú náklady na výrobu, sú preto veľmi dôležité. Publikácie vypracované a overované ako výsledok práce vykonávanej výskumníkmi, ktorí dostávajú všetky alebo veľkú časť finančných prostriedkov z programu Horizont 2020, by mali tieto výsledky sprístupniť celej vedeckej komunite.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 56 Návrh nariadenia Príloha I – časť I – bod 4 – bod 4.3 – písmeno ca (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(ca) posilnenie úlohy infraštruktúry akademického výskumu a jej väzieb na inovácie v MSP.
	Cieľom je podporiť partnerstvo medzi MSP a akademickými inštitúciami a ich infraštruktúru s cieľom podnietiť obchodné inovácie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 57 Návrh nariadenia Príloha I – časť II – bod 1 – bod 1.2 – bod 1.2.3 – písmeno b
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Poskytovanie vedeckých poznatkov o možnom vplyve nanotechnológií a nanosystémov na zdravie alebo životné prostredie a zabezpečovanie nástrojov na posudzovanie a riadenie rizika počas celého životného cyklu nanomateriálov a nanosystémov.	Poskytovanie vedeckých poznatkov o možnom vplyve nanotechnológií a nanosystémov na zdravie alebo životné prostredie a zabezpečovanie nástrojov na posudzovanie a riadenie rizika počas celého životného cyklu nanomateriálov a nanosystémov s cieľom umožniť lepšiu integráciu ľudí so zdravotným postihnutím do spoločnosti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 58 Návrh nariadenia Príloha I – časť II – bod 3 – bod 3.1 – odsek 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Cieľom navrhovaných opatrení je doplniť vnútroštátne a regionálne politiky a programy v oblasti podnikateľskej inovácie, posilniť spoluprácu medzi MSP a ďalšími činiteľmi podstatnými pre inováciu, preklenúť medzeru medzi výskumom a vývojom a úspešným uvedením na trh, vytvoriť prostredie, ktoré je priaznivejšie podnikateľskej inovácii, vrátane opatrení na strane dopytu, a podporu zohľadňujúcu meniacu sa podobu inovatívnych postupov, nových technológií, trhov a obchodných modelov.	Cieľom navrhovaných opatrení je doplniť vnútroštátne a regionálne politiky a programy v oblasti podnikateľskej inovácie, posilniť spoluprácu medzi MSP, akademickými inštitúciami vrátane inštitúcií v kreatívnych odvetviach, ktoré majú dobrú pozíciu na to, aby využili internacionalizované podnikateľské prostredie, a ďalšími činiteľmi podstatnými pre inováciu, preklenúť medzeru medzi výskumom a vývojom a úspešným uvedením na trh, vytvoriť prostredie, ktoré je priaznivejšie podnikateľskej inovácii, vrátane opatrení na strane dopytu, a podporu zohľadňujúcu meniacu sa podobu inovatívnych postupov, nových technológií, trhov a obchodných modelov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 59 Návrh nariadenia Príloha I – časť II – bod 3 – bod 3.2 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
MSP možno nájsť vo všetkých sektoroch hospodárstva. Tvoria dôležitejší podiel európskeho hospodárstva ako je tomu v iných regiónoch, napr. v Spojených štátoch amerických. Všetky typy MSP sú schopné inovácie. Treba ich povzbudzovať a podporovať, aby investovali do výskumu inovácie. Ak sa tak vykoná, mali by môcť naplno čerpať z inovačného potenciálu vnútorného trhu a európskeho výskumného priestoru, aby sa tak mohli vytvárať nové podnikateľské príležitosti v Európe a za jej hranicami a prispievať k nachádzaniu riešení kľúčových spoločenských výziev.	MSP možno nájsť vo všetkých sektoroch hospodárstva. Tvoria dôležitejší podiel európskeho hospodárstva, ako je to v iných regiónoch, napr. v Spojených štátoch amerických. Všetky typy MSP sú schopné inovácie. Treba ich povzbudzovať a podporovať, aby investovali do výskumu inovácie a aby posilňovali väzby a partnerstvá s univerzitami a inými výskumnými inštitúciami. Ak sa tak vykoná, mali by môcť naplno čerpať z inovačného potenciálu vnútorného trhu a európskeho výskumného priestoru, aby sa tak mohli vytvárať nové podnikateľské príležitosti v Európe a za jej hranicami a mohlo prispievať k nachádzaniu riešení kľúčových spoločenských výziev.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 60 Návrh nariadenia Príloha I – časť II – bod 3 – bod 3.2 – odsek 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Cezhraničná spolupráca je významným prvkom inovačnej stratégie MSP pri prekonávaní niektorých problémov súvisiacich s ich veľkosťou, ako napr. prístup k technickým a vedeckým kompetenciám a novým trhom. Prispievajú k premieňaniu nápadov na zisk a rast spoločnosti a na oplátku k zvyšovaniu súkromných investícií do výskumu a inovácie.	Cezhraničná spolupráca je významným prvkom inovačnej stratégie MSP pri prekonávaní niektorých problémov súvisiacich s ich veľkosťou, ako napr. prístup k technickým a vedeckým kompetenciám a novým trhom. Prispievajú k premieňaniu nápadov na zisk a rast spoločnosti a na oplátku k zvyšovaniu súkromných investícií do výskumu a inovácie. Vyššie zameranie vzdelávania na inovácie, výskum a vývoj v podnikaní môže tiež zohrávať úlohu pri zabezpečovaní inovatívnych a dynamických pracovníkov pre MSP v Európe.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 61 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 1 – bod 1.1 – odsek 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Chronické ochorenia, ako napr. kardiovaskulárne choroby, rakovina, cukrovka, neurologické a duševné choroby, nadváha a obezita a rôzne funkčné obmedzenia sú hlavnými dôvodmi zdravotných postihnutí, zlého zdravia a predčasného úmrtia a predstavujú značné spoločenské a hospodárske náklady.	Chronické ochorenia, ako napr. kardiovaskulárne choroby, rakovina, cukrovka, neurologické a duševné choroby, nadváha a obezita a rôzne funkčné obmedzenia sú hlavnými dôvodmi zdravotných postihnutí, zlého zdravia a predčasného úmrtia a predstavujú značné spoločenské a hospodárske náklady. Telesná výchova a účasť na organizovanom športe môžu hrať v prevencii týchto podmienok významnú úlohu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 62 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 1 – bod 1.3 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Účinná podpora zdravia opierajúca sa o robustnú základňu poznatkov pomáha predchádzať ochoreniam, zlepšuje blahobyt a je nákladovo účinná. Podpora zdravia a prevencia chorôb takisto závisia od pochopenia rozhodujúcich faktorov zdravia, od účinných nástrojov prevencie, ako sú napr. očkovacie látky, od účinného dohľadu a prípravy v oblasti zdravia a ochorení a od účinných skríningových programov.	Účinná podpora zdravia opierajúca sa o robustnú základňu poznatkov pomáha predchádzať ochoreniam, zlepšuje blahobyt a je nákladovo účinná. Podpora zdravia a prevencia chorôb takisto závisia od pochopenia rozhodujúcich faktorov zdravia, ako je telesné cvičenie, od účinných nástrojov prevencie, ako sú napr. očkovacie látky, od účinného dohľadu a prípravy v oblasti zdravia a ochorení a od účinných skríningových programov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 63 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 1 – bod 1.3 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Úspešné snahy v oblasti prevencie, riadenia, liečby a liečenia ochorení, zdravotného postihnutia a obmedzenej funkčnosti sprevádza zásadné pochopenie ich rozhodujúcich faktorov a príčin, procesov a vplyvov, ako aj faktorov podporujúcich dobré zdravie a blahobyt. Dôležitá je aj účinná vzájomná výmena údajov a prepojenie týchto údajov s veľkými skupinovými štúdiami, a takisto aj premena zistení výskumu v klinickej oblasti, najmä pomocou vykonávania klinických testov.	Úspešné snahy v oblasti prevencie, riadenia, liečby a liečenia ochorení, zdravotného postihnutia a obmedzenej funkčnosti sprevádza zásadné pochopenie ich rozhodujúcich faktorov a príčin, procesov a vplyvov, ako aj faktorov podporujúcich dobré zdravie a blahobyt vrátane vplyvu sociálnych a kultúrnych faktorov a tvorivých činností na každodenné životy jednotlivcov. Dôležitá je aj účinná vzájomná výmena údajov a prepojenie týchto údajov s veľkými skupinovými štúdiami, a takisto aj premena zistení výskumu v klinickej oblasti, najmä pomocou vykonávania klinických testov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 64 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 1 – bod 1.3 – odsek 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Čoraz väčšie zaťaženie ochoreniami a zdravotným postihnutím v kontexte starnúceho obyvateľstva vytvára ďalšie nároky pre sektory zdravotnej starostlivosti. Na zachovanie účinnej zdravotnej starostlivosti pre všetky vekové skupiny sú potrebné snahy na zlepšenie rozhodovacieho procesu o ustanoveniach týkajúcich sa prevencie a liečby, na určenie a podporu šírenia osvedčených postupov v sektoroch zdravotnej starostlivosti a na podporu integrovanej starostlivosti a rozsiahleho využívania technických, organizačných a sociálnych inovácií, vďaka ktorým najmä staršie osoby či osoby so zdravotným postihnutím budú môcť zostať aktívne a nezávislé. Tieto kroky prispejú k zvýšeniu a predĺženiu trvania ich telesného, spoločenského a duševného blaha.	Čoraz väčšie zaťaženie ochoreniami a zdravotným postihnutím v kontexte starnúceho obyvateľstva vytvára ďalšie nároky pre sektory zdravotnej starostlivosti. Na zachovanie účinnej zdravotnej starostlivosti pre všetky vekové skupiny je potrebné snažiť sa o zlepšenie rozhodovacieho procesu o ustanoveniach týkajúcich sa prevencie a liečby vrátane väčšieho pochopenia úlohy telesného cvičenia pri prevencii chorôb, určiť a podporovať šírenie osvedčených postupov v sektoroch zdravotnej starostlivosti a podporovať integrovanú starostlivosť a rozsiahle využívanie technických, organizačných a sociálnych inovácií, vďaka ktorým najmä staršie osoby či osoby so zdravotným postihnutím budú môcť zostať aktívne a nezávislé. Tieto kroky prispejú k zvýšeniu a predĺženiu trvania ich telesného, spoločenského a duševného blaha.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 65 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 1 – bod 1.3 – odsek 5
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Osobitné ciele sú: pochopiť rozhodujúce faktory zdravia (vrátane faktorov súvisiacich so životným prostredím a klímou), zlepšiť podporu zdravia a prevenciu ochorení; pochopiť ochorenia a zlepšiť diagnostiku; vytvárať nákladovo účinné skríningové programy a zlepšiť posudzovanie náchylnosti na ochorenie; zlepšiť dohľad a pripravenosť; vytvárať lepšie preventívne vakcíny; používať medicínu in silico na zlepšenie riadenia a predvídania ochorení; liečiť ochorenia; prenášať poznatky do klinickej praxe a stupňovateľných inovačných akcií; lepšie využívať údaje o zdraví; aktívne starnutie, nezávislý život a život s pomocou; vybaviť jednotlivcov schopnosťami na samoriadenie zdravia; podporovať integrovanú starostlivosť; zlepšovať vedecké nástroje a metódy na podporu tvorby politík a regulačných potrieb; a optimalizovať efektívnosť a účinnosť systémov zdravotnej starostlivosti a znížiť nerovnosti tvorbou politiky založenej na faktoch a rozširovaním osvedčených postupov a inovačných technológií a prístupov.	Osobitné ciele sú: pochopiť rozhodujúce faktory zdravia (vrátane faktorov životného štýlu a faktorov súvisiacich so životným prostredím a klímou), zlepšiť podporu zdravia a prevenciu ochorení; pochopiť ochorenia a zlepšiť diagnostiku; vytvárať nákladovo účinné skríningové programy a zlepšiť posudzovanie náchylnosti na ochorenie; zlepšiť dohľad a pripravenosť; vytvárať lepšie preventívne vakcíny; používať medicínu in silico na zlepšenie riadenia a predvídania ochorení; liečiť ochorenia; prenášať poznatky do klinickej praxe a stupňovateľných inovačných akcií; lepšie využívať údaje o zdraví; aktívne starnutie, nezávislý život a život s pomocou; vybaviť jednotlivcov schopnosťami na samoriadenie zdravia; podporovať integrovanú starostlivosť; zlepšovať vedecké nástroje a metódy na podporu tvorby politík a regulačných potrieb; a optimalizovať efektívnosť a účinnosť systémov zdravotnej starostlivosti a znížiť nerovnosti tvorbou politiky založenej na faktoch a rozširovaním osvedčených postupov a inovačných technológií a prístupov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 66 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 3 – bod 3.1 – odsek 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Na dosiahnutie tohto zníženia je potrebné investovať značné prostriedky do výskumu, vývoja, demonštračných činností a postupného zavádzania na trh účinných, bezpečných a spoľahlivých nízkouhlíkových energetických technológií a služieb. Toto úsilie musí ísť ruka v ruke so zabezpečovaním netechnických riešení na strane ponuky aj dopytu. Všetko toto musí byť súčasťou integrovanej nízkouhlíkovej politiky vrátane zvládnutia kľúčových podporných technológií, najmä riešení IKT, modernej výroby, spracovania a materiálov. Cieľom je vytvoriť účinné energetické technológie a služby, ktoré možno zoširoka zaviesť na európskych a medzinárodných trhoch, a zriadiť inteligentné riadenie na strane dopytu prostredníctvom otvoreného a transparentného obchodného trhu s energiou a inteligentných systémov na riadenie energetickej účinnosti.	Na dosiahnutie tohto zníženia je potrebné investovať značné prostriedky do výskumu, vývoja, demonštračných činností a postupného zavádzania na trh účinných, bezpečných a spoľahlivých nízkouhlíkových energetických technológií a služieb. Toto úsilie musí ísť ruka v ruke so zabezpečovaním netechnických riešení na strane ponuky aj dopytu. Tieto investície musia byť navyše doplnené kvalitnými kampaňami na zvýšenie povedomia verejnosti, aby sa zaistilo, že európski občania sú v popredí zavádzania potrebných environmentálnych, spoločenských a kultúrnych zmien. Všetko toto musí byť súčasťou integrovanej nízkouhlíkovej politiky vrátane zvládnutia kľúčových podporných technológií, najmä riešení IKT, modernej výroby, spracovania a materiálov. Cieľom je vytvoriť účinné energetické technológie a služby, ktoré sú v prospech spoločnosti a ktoré možno zoširoka zaviesť na európskych a medzinárodných trhoch, a zriadiť inteligentné riadenie na strane dopytu prostredníctvom otvoreného a transparentného obchodného trhu s energiou a inteligentných systémov na riadenie a monitorovanie energetickej účinnosti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 67 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 5 – bod 5.3 – písmeno ea (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(ea) Možnosť zachovať trvalé kultúrne dedičstvo v reakcii na zmenu klímy
	Cieľom je uskutočňovať výskum stratégií, metód a nástrojov, ktoré sú potrebné na to, aby sa v reakcii na zmenu klímy umožnilo zachovanie dynamického a udržateľného európskeho kultúrneho dedičstva. Činnosti sa zameriavajú na lepšie pochopenie toho, ako spoločenstvá vnímajú meniace sa životné prostredie a stále častejšie extrémne udalosti, ako sa týmto javom prispôsobujú a ako na ne reagujú.
Odôvodnenie
Historické budovy (a zbierky) sú v kontexte kultúrneho dedičstva a zmeny klímy kľúčovou otázkou. Európske financované výskumné programy by mali byť schopné zistiť, ako adaptovať historické artefakty a budovy, aby boli odolnejšie voči vplyvom zmeny klímy. V tejto súvislosti je dôležité aj to, aby sa obnovili predtým opustené budovy, ako aj to, ako sa obce rozhodnú, čo treba chrániť.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 68 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 6 – bod 6.1 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Európa čelí veľkým sociálno-ekonomickým výzvam, ktoré majú výrazný vplyv na jej budúcnosť – ide napr. o čoraz väčšiu vzájomnú hospodársku a kultúrnu závislosť, starnutie obyvateľstva, sociálne vylúčenie a chudoba, nerovnosť a migračné prúdy, vypĺňanie medzier v digitálnej oblasti, presadzovanie kultúry inovácií a kreatívnosti v spoločnosti a podnikoch, ako aj o zaistenie bezpečnosti a slobody, dôvery v demokratické inštitúcie a medzi občanmi a v rámci a mimo hraníc. Tieto výzvy sú obrovské a vyžadujú spoločný európsky prístup.	Európa čelí veľkým sociálno-ekonomickým výzvam, ktoré majú výrazný vplyv na jej budúcnosť – ide napríklad o čoraz väčšiu vzájomnú hospodársku a kultúrnu závislosť, starnutie obyvateľstva a demografické zmeny, sociálne vylúčenie a chudoba, nerovnosť a migračné toky, vypĺňanie medzier v digitálnej oblasti, presadzovanie kultúry inovácií a kreatívnosti v spoločnosti a podnikoch, ako aj o zaistenie kultúrne udržateľného rozvoja, dôvery v demokratické inštitúcie a medzi občanmi v rámci hraníc a mimo nich. Úloha verejných sociálnych politík v Európe sa navyše čoraz viac vníma ako kľúčový prvok udržateľnosti samotného európskeho sociálneho modelu. Tieto výzvy sú obrovské a vyžadujú si čoraz zložitejší mix rozmanitých, ako aj spoločných európskych prístupov na základe spoločných vedeckých poznatkov, ktoré môžu poskytnúť len sociálne a humanitné vedy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 69 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 6 – bod 6.1 – odsek 7
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Z dôvodu vnútornej zložitosti týchto výziev a meniacich sa požiadaviek je preto nevyhnutné vytvoriť inovatívny výskum a nové inteligentné technológie, postupy a metódy, mechanizmy sociálnej inovácie, koordinované opatrenia a politiky, v rámci ktorých sa predpokladá alebo ovplyvňuje hlavný vývoj v Európe. Vyžaduje si pochopenie sprievodných trendov a vplyvov, ktoré sú v súvislosti s týmito výzvami v hre a opätovné preskúmanie a pretvorenie úspešných foriem solidarity, koordinácie a kreativity, ktoré z Európy vytvárajú jedinečný vzor inkluzívnej, inovatívnej a bezpečnej spoločnosti v porovnaní s ostatnými svetovými regiónmi. Vyžaduje si takisto strategickejší prístup k spolupráci s tretími krajinami. Keďže bezpečnostné politiky by mali pôsobiť navzájom s inými sociálnymi politikami, dôležitým hľadiskom tejto výzvy bude aj posilnenie spoločenského rozmeru výskumu v oblasti bezpečnosti.	Z dôvodu vnútornej zložitosti týchto výziev a meniacich sa požiadaviek je preto nevyhnutné vytvoriť inovatívny výskum a nové inteligentné technológie, postupy a metódy, mechanizmy sociálnej inovácie, koordinované opatrenia a politiky, v rámci ktorých sa predpokladá alebo ovplyvňuje hlavný vývoj v Európe. Vyžaduje si pochopenie sprievodných trendov a vplyvov, ktoré sú v súvislosti s týmito výzvami v hre a opätovné preskúmanie a pretvorenie úspešných foriem solidarity, koordinácie a kreativity, ktoré z Európy vytvárajú jedinečný vzor inkluzívnej, inovatívnej a bezpečnej spoločnosti v porovnaní s ostatnými svetovými regiónmi. Vyžaduje si to špecifické zameranie sa na kultúrne dedičstvo Európy a hľadanie činností, ktoré oživujú kontakty a spájajú ľudí medzi jednotlivými spoločenstvami. Vyžaduje si takisto strategickejší prístup k spolupráci s tretími krajinami. Keďže bezpečnostné politiky by mali pôsobiť navzájom s inými sociálnymi politikami, dôležitým hľadiskom tejto výzvy bude aj posilnenie spoločenského rozmeru výskumu v oblasti bezpečnosti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 70 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 6 – bod 6.3 – bod 6.3.1 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Cieľom je posilniť solidaritu a sociálne, hospodárske a politické začlenenie a pozitívnu medzikultúrnu dynamiku v Európe a s medzinárodnými partnermi prostredníctvom prelomovej vedy a interdisciplinárnosti, technického pokroku a organizačných inovácií. Tu môže zohrať významnú úlohu výskum v oblasti humanitných vied. Výskum podporuje tvorcov politík pri zostavovaní politík na boj proti chudobe a na predchádzanie rozvoja rôznych foriem rozdelení, diskriminácie a nerovností v európskej spoločnosti, ako sú napr. rodové nerovnosti alebo rozdiely v digitálnej alebo inovačnej oblasti, a s ostatnými svetovými regiónmi. Predovšetkým prispieva k vykonávaniu a prispôsobovaniu stratégie Európa 2020 a širokého vonkajšieho pôsobenia Únie. S cieľom vytvoriť excelentnosť v najmenej rozvinutých regiónoch sa prijímajú osobitné opatrenia a tak sa rozširuje účasť na programe Horizont 2020.	Cieľom je posilniť vzájomnú komunikáciu a sociálne, hospodárske, politické a kultúrne začleňovanie a pozitívnu medzikultúrnu dynamiku v Európe ako aj pochopenie sociálnych zmien v Európe a s medzinárodnými partnermi prostredníctvom prelomovej vedy a interdisciplinárnosti, technického pokroku a organizačných inovácií. Výskum v oblasti humanitných vied by tu mal hrať kľúčovú úlohu tiež výskumom hlavných následkov na blaho a kvalitu života jednotlivcov, rodín a spoločenstiev, a musí byť preto riadne financovaný. Výskum v oblasti humanitných vied by mal odkrývať, rozvíjať, zachovávať a vymedzovať viacrozmerné európske kultúrne dedičstvo prostredníctvom vytvárania nových vedeckých disciplín, a teda nových inovačných oblastí a pracovných miest. Existuje potreba väčšej vedomostnej základne v oblasti sociálneho vylúčenia, demografickej zmeny a starnúcej spoločnosti, priebehu života a formovania rodiny, spoločnej histórie a kultúrneho dedičstva, telesného cvičenia, migrácie a mobility, vzdelávania a celoživotného vzdelávania, viacjazyčnosti a dynamiky riadenia. Tu môže zohrať významnú úlohu výskum v oblasti sociálnych a humanitných vied. Výskum podporuje tvorcov politík pri zostavovaní politík a určovaní činností na boj proti chudobe a na predchádzanie rozvoja rôznych foriem rozdelení, diskriminácie a nerovností v európskej spoločnosti, ako sú napr. rodové nerovnosti alebo rozdiely v digitálnej alebo inovačnej oblasti, a s ostatnými svetovými regiónmi napríklad na základe porovnávacích štúdií kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a medzikultúrnej interakcie. Predovšetkým prispieva k vykonávaniu a prispôsobovaniu stratégie Európa 2020 a širokého vonkajšieho pôsobenia Únie. S cieľom vytvoriť excelentnosť v najmenej rozvinutých regiónoch sa prijímajú osobitné opatrenia a tak sa rozširuje účasť na programe Horizont 2020.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 71 Návrh nariadenia Príloha I – časť III – bod 6 – bod 6.3 – bod 6.3.1 – odsek 2 – písmeno ba (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(ba) rozvíjať vzájomné poznatky a pochopenie prostredníctvom medzikultúrneho dialógu;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 72 Návrh nariadenia Príloha I – časť IV – bod 3 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
a programu Globálna Európa. Kľúčovými kompetenciami JRC sú energetika, doprava, životné prostredie a zmeny klímy, poľnohospodárstvo a potravinová bezpečnosť, zdravie a ochrana spotrebiteľa, informačné a komunikačné technológie, referenčné materiály, bezpečnosť a ochrana (vrátane v oblasti jadrovej energie v rámci programu Euratomu).	Kľúčovými kompetenciami JRC sú energetika, doprava, životné prostredie a zmeny klímy, poľnohospodárstvo a potravinová bezpečnosť, zdravie a ochrana spotrebiteľa, ochrana historického, umeleckého a kultúrneho dedičstva, informačné a komunikačné technológie, referenčné materiály, bezpečnosť a ochrana (vrátane v oblasti jadrovej energie v rámci programu Euratomu).
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 73 Návrh nariadenia Príloha I – časť V – bod 2 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Týmito otázkami sa bude zaoberať EIT presadzovaním štrukturálnych zmien na poli európskej inovácie. Bude to uskutočňovať podporovaním integrácie vysokoškolského vzdelávania, výskumu a inovácie najvyšších štandardov, čím vytvorí nové prostredia nabádajúce k inovácii, a presadzovaním a podporovaním novej generácie podnikateľov. Takto bude EIT v plnej miere prispievať k cieľom stratégie Európa 2020, a to k hlavným iniciatívam Inovácia v Únii a Mládež v pohybe.	Týmito otázkami sa bude zaoberať EIT presadzovaním štrukturálnych zmien na poli európskej inovácie, ktorá podporuje konkurencieschopnosť Únie. Bude to uskutočňovať podporovaním integrácie vysokoškolského vzdelávania, výskumu a inovácie najvyšších štandardov, čím vytvorí nové prostredia nabádajúce k inovácii, a presadzovaním a podporovaním novej generácie podnikateľov. Takto bude EIT v plnej miere prispievať k cieľom stratégie Európa 2020, a to k hlavným iniciatívam Inovácia v Únii a Mládež v pohybe; finančný príspevok stanovený v prílohe II je preto kľúčový.

POSTUP

Názov	Zriadenie rámcového programu pre výskum a inovácie (2014 – 2020) – Horizont 2020
Referenčný dokument	COM(2011)0809 – C7-0466/2011 – 2011/0401(COD)
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi	ITRE 13.12.2011
Výbor, ktorý predložil stanovisko dátum oznámenia na schôdzi	CULT 13.12.2011
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: dátum vymenovania	Emma McClarkin 31.1.2012
Prerokovanie vo výbore	27.3.2012	29.5.2012
Dátum prijatia	10.7.2012
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	26 2 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Zoltán Bagó, Malika Benarab-Attou, Lothar Bisky, Piotr Borys, Jean-Marie Cavada, Silvia Costa, Santiago Fisas Ayxela, Lorenzo Fontana, Mary Honeyball, Petra Kammerevert, Morten Løkkegaard, Emma McClarkin, Emilio Menéndez del Valle, Doris Pack, Chrysoula Paliadeli, Marie-Thérèse Sanchez-Schmid, Marietje Schaake, Marco Scurria, Emil Stoyanov, Hannu Takkula, László Tőkés, Helga Trüpel, Marie-Christine Vergiat, Milan Zver
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Ivo Belet, Nessa Childers, Seán Kelly, Iosif Matula, Mitro Repo
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Evžen Tošenovský

STANOVISKO Výboru pre právne veci (18.9.2012)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inovácie (2014 – 2020)
(COM(2011)0809 – C7‑0466/2011 – 2011/0401(COD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Piotr Borys

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Toto nariadenie je súčasťou balíka Horizont 2020, ktorý Komisia predstavila v novembri 2011. Cieľom tohto balíka je vytvoriť rámcový program pre výskum a inovácie na roky 2014 – 2020.

Politika Európskej únie v oblasti výskumu a inovácií má mimoriadny význam pre konkurencieschopnosť Únie. Cieľom EÚ je prispôsobiť sa meniacemu svetu uskutočňovaním politiky v oblasti výskumu, ktorá ju povedie k špičkovej technológii, čím sa vytvoria pracovné príležitosti a podporí sa hospodársky rast.

Toto nariadenie je hlavným nástrojom v rámci balíka Horizont 2020. Stanovuje sa v ňom rámcový program pre výskum a inovácie. Tento nástroj podlieha rovnako ako hlavné nariadenie spolurozhodovaciemu postupu.

Záujem Výboru pre právne veci sa v prípade tohto návrhu sústreďuje predovšetkým na etické problémy, pretože výbor je zodpovedný za etické otázky súvisiace s novými technológiami. Výbor sa preto vo svojich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zameral na etické otázky, ktoré vyplynuli z návrhu nariadenia.

Hlavnou etickou otázkou je využívanie kmeňových buniek z ľudských embryí. Siedmy rámcový program (2007 – 2013) bol schválený po tom, čo sa dosiahol krehký kompromis o etických otázkach. Tento návrh stanoviska sa zameriava na riešenie tohto problému, pričom sa snaží o dosiahnutie väčšej právnej istoty.

Výbor preto navrhuje, aby výskum, pri ktorom buď dochádza k ničeniu ľudských embryí, alebo sa používajú ľudské embryonálne kmeňové bunky, bol úplne vylúčený z financovania Európskou úniou. Bude záležať od jednotlivých členských štátov, aby sa na základe svojich etických pravidiel rozhodli, či budú financovať takýto výskum zo svojho rozpočtu.

POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre právne veci vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Návrh nariadenia Odôvodnenie 23a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(23a) Výskum a inovácie často vychádzajú z možnosti vedcov, výskumných ústavov, obchodu a občanov mať prístup k vedeckým informáciám, deliť sa o ne a využívať ich. Na rozšírenie obehu a využívania vedomostí by udržateľný prístup k vedeckým publikáciám, ktorý pojal už siedmy rámcový program, mal byť všeobecnou zásadou pre vedecké publikácie, ktoré dostali verejné financovanie z programu Horizont 2020. Program Horizont 2020 by navyše mal experimentovať s verejným internetovým prístupom k vedeckým údajom, ktoré vypracoval alebo získal verejne financovaný výskum, pričom cieľom je, aby sa verejný prístup k týmto údajom stal všeobecným pravidlom do roku 2020. Ak je to potrebné, môžu byť publikačné náklady pokryté rozpočtom programu Horizont 2020.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Návrh nariadenia Odôvodnenie 24
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(24) Pri činnostiach v oblasti výskumu a inovácií podporovaných programom Horizont 2020 by sa mali dodržiavať základné etické zásady. Zohľadňovať by sa mali stanoviská Európskej skupiny pre etiku v oblasti vedy a nových technológií. Pri výskumných činnostiach by sa mal zohľadňovať aj článok 13 ZFEÚ a malo by sa obmedziť využívanie zvierat na výskum a testovanie s cieľom úplne nahradiť využívanie zvierat. Všetky činnosti by sa mali vykonávať pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí v súlade s článkom 168 ZFEÚ.	(24) Pri činnostiach v oblasti výskumu a inovácií podporovaných programom Horizont 2020 by sa mali dodržiavať základné etické zásady. Zohľadňovať by sa mali stanoviská Európskej skupiny pre etiku v oblasti vedy a nových technológií. Pri výskumných činnostiach by sa mal zohľadňovať aj článok 13 ZFEÚ a malo by sa obmedziť využívanie zvierat na výskum a testovanie s cieľom úplne nahradiť využívanie zvierat. Pri výskumných činnostiach by sa mali tiež dodržiavať právne a správne ustanovenia a zvyky členských štátov. Všetky činnosti by sa mali vykonávať pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí v súlade s článkom 168 ZFEÚ a článkom 35 Charty základných práv Európskej únie s cieľom uľahčiť uplatňovanie práva každého človeka na prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti a práva využívať lekársku starostlivosť za podmienok ustanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou.
Odôvodnenie
Cieľom tohto PDN je zdôrazniť, že výskum sa riadi vnútroštátnym právom.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Návrh nariadenia Odôvodnenie 25
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(25) Európska komisia výslovne nežiada o používanie ľudských embryonálnych kmeňových buniek. Používanie ľudských kmeňových buniek, dospelých alebo embryonálnych, ak vôbec nejakých, závisí od posúdenia vedcov z hľadiska cieľov, ktoré chcú dosiahnuť, a vzťahuje sa naň prísne etické posúdenie. Nemal by sa financovať žiadny projekt zahŕňajúci používanie ľudských embryonálnych kmeňových buniek, ktorý nezíska potrebné schválenia členských štátov. Nemala by sa financovať žiadna činnosť, ktorá je zakázaná vo všetkých členských štátoch. V členskom štáte by sa nemala financovať nijaká činnosť, ktorá je v ňom zakázaná.	(25) Existujú výrazné rozdiely medzi vnútroštátnymi právami týkajúcimi sa výskumu používajúceho ľudské embryá a ľudské embryonálne kmeňové bunky. Cieľom politiky Únie by nemala byť harmonizácia vnútroštátnych zákonov. V súvislosti so siedmym rámcovým programom Komisia vyhlásila, že „bude pokračovať v súčasnej praxi a nebude regulačnému výboru predkladať návrhy projektov obsahujúce výskumné aktivity, ktoré ničia ľudské embryá, vrátane obstarávania kmeňových buniek“¹. Tento záväzok by mal byť začlenený do tohto nariadenia v záujme zabezpečenia právnej istoty. Komisia by aktívne mala podporovať výskum zameraný na vývoj alternatív k embryonálnym kmeňovým bunkám.
	__________________
	¹ Bod 12) RE: článok 6 vyhlásenia Komisie, ktoré je pripojené k rozhodnutiu Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1).
Odôvodnenie
Cieľom tohto PDN je poskytnúť právnu silu záväzku Komisie, pokiaľ ide o výskum kmeňových buniek.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Návrh nariadenia Článok 13 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Medzi osobitnými prioritami Horizontu 2020 a v ich rámci sa vytvoria prepojenia a rozhrania. V tomto ohľade sa mimoriadna pozornosť venuje vývoju a uplatneniu kľúčových podporných a priemyselných technológií, prepájaniu objavov s ich trhovým využitím, interdisciplinárnemu výskumu a inováciám, sociálno-ekonomickým a humanitným vedám, podpore fungovania a vytvárania Európskeho výskumného priestoru, spolupráci s tretími krajinami, zodpovednému výskumu a inovácii vrátane rodovej rovnosti, k zvýšeniu príťažlivosti povolania výskumníka a uľahčeniu cezhraničnej a medzisektorovej mobility výskumníkov.	1. Medzi osobitnými prioritami Horizontu 2020 a v ich rámci sa vytvoria prepojenia a rozhrania. V tomto ohľade sa mimoriadna pozornosť venuje vývoju a uplatneniu kľúčových podporných a priemyselných technológií, prepájaniu objavov s ich trhovým využitím, interdisciplinárnemu výskumu a inováciám, sociálno-ekonomickým a humanitným vedám, podpore fungovania a vytvárania Európskeho výskumného priestoru, rozvoju výskumu právnych systémov členských štátov, spolupráci s tretími krajinami, zodpovednému výskumu a inovácii vrátane rodovej rovnosti, k zvýšeniu príťažlivosti povolania výskumníka a uľahčeniu cezhraničnej a medzisektorovej mobility výskumníkov.
Odôvodnenie
Vzhľadom na právne a etické problémy niektorých druhov výskumu by sa mal právny výskum tiež financovať v rámci navrhovaného nariadenia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Návrh nariadenia Článok 15 – odsek 1a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	1a. Program Horizont 2020 zabezpečí, aby sa so všetkými účastníkmi a spoločenskými skupinami začlenenými do výskumných projektov, do ktorých sú zapojené ľudské bytosti ako subjekty alebo koncoví používatelia, zaobchádzalo rovnako.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Návrh nariadenia Článok 15a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	Článok 15a
	Verejný prístup
	S prihliadnutím na zlepšenie využívania a šírenia výsledkov, čo následne posilní európsku inováciu, sa podporí udržateľný verejný prístup k publikáciám, ktoré sú výsledkom výskumu financovaného programom Horizont 2020, pričom sa zabezpečí, aby boli európski vedci schopní publikovať v najuznávanejších periodikách a iných fórach. Možno podporovať verejný prístup k vedeckým údajom vypracovaným alebo získaným vo výskume financovanom programom Horizont 2020.
	Pokiaľ sú publikácie, ktoré sú výsledkom programu Horizont 2020, vydané vo všeobecne prístupnom formáte a voľne dostupné, náklady na vydanie sa pokryjú rozpočtom programu Horizont 2020.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Návrh nariadenia Článok 16 – odsek 1 – pododsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Všetky výskumné a inovačné činnosti programu Horizont 2020 musia byť v súlade s etickými zásadami a príslušnými právnymi predpismi jednotlivých štátov, Únie a medzinárodnými právnymi predpismi vrátane Charty základných práv Európskej únie a Európskeho dohovoru o ľudských právach a jeho dodatkových protokolov.	1. Všetky výskumné a inovačné činnosti programu Horizont 2020 musia byť v súlade s etickými zásadami a príslušnými právnymi predpismi jednotlivých štátov, Únie a medzinárodnými právnymi predpismi vrátane Charty základných práv Európskej únie, Európskeho dohovoru o ľudských právach a jeho dodatkových protokolov, vyhlásenia z Helsínk o etických zásadách pre lekársky výskum, v ktorom sú zapojené ľudské subjekty, Svetovej zdravotníckej asociácie, Dohovoru Rady Európy z 4. apríla 1997 o ochrane ľudských práv a dôstojnosti ľudí v súvislosti s použitím biológie a medicíny, s jeho dodatočnými protokolmi a uznesenia č. 59/280 generálneho zhromaždenia Organizácie spojených národov z 8. marca 2005 o klonovaní ľudí.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Návrh nariadenia Článok 16 – odsek 3 – písmeno c
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(c) výskumné činnosti určené na vytváranie ľudských embryí výlučne na účely výskumu alebo na účely získania kmeňových buniek okrem iného aj prostredníctvom prenosu jadra somatických buniek.	c) činnosti určené na vytváranie ľudských embryí výlučne na účely výskumu alebo na účely získania kmeňových buniek okrem iného aj prostredníctvom prenosu jadra somatických buniek.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Návrh nariadenia Článok 16 – odsek 3 – písmeno ca (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	ca) výskum, pri ktorom dochádza k ničeniu ľudských embryí;
Odôvodnenie
Cieľom tohto PDN je vylúčiť financovanie výskumu, pri ktorom dochádza k ničeniu ľudských embryí.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Návrh nariadenia Článok 16 – odsek 3 – písmeno cb (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	cb) výskum používajúci ľudské embryonálne kmeňové bunky.
Odôvodnenie
Cieľom tohto PDN je vylúčiť financovanie výskumu používajúceho ľudské embryonálne kmeňové bunky.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Návrh nariadenia Článok 16 – odsek 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
4. Výskum ľudských kmeňových buniek, dospelých, ako aj embryonálnych sa môže financovať v závislosti od obsahu vedeckého návrhu a právneho rámca zapojených členských štátov. Financovanie sa neposkytuje na výskumné činnosti, ktoré sú zakázané vo všetkých členských štátoch. V členskom štáte sa nefinancuje nijaká činnosť, ak je zakázaná.	4. Výskum iných typov ľudských kmeňových buniek sa môže financovať v závislosti od obsahu vedeckého návrhu a právneho rámca zapojených členských štátov. Financovanie sa neposkytuje na výskumné činnosti, ktoré sú zakázané vo všetkých členských štátoch. V členskom štáte sa nefinancuje nijaká činnosť, ak je zakázaná.
Odôvodnenie
Tento PDN vyplýva z PDN, v ktorom sa stanovuje zákaz financovania výskumu používajúceho ľudské embryonálne kmeňové bunky.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Návrh nariadenia Článok 22 – odsek 3 – písmeno c
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(c) akcie, ktoré spájajú výsledky z celého radu projektov vrátane tých, ktoré môžu byť financované z iných zdrojov, s cieľom poskytnúť užívateľsky ústretové databázy a správy, ktoré zhŕňajú kľúčové zistenia;	c) akcie, ktoré spájajú výsledky z celého radu projektov vrátane tých, ktoré môžu byť financované z iných zdrojov, s cieľom poskytnúť užívateľsky ústretové databázy a správy, ktoré zhŕňajú kľúčové zistenia; a keď to je potrebné, ich komunikácia a šírenie vedeckej obci a verejnosti;

POSTUP

Názov	Zriadenie rámcového programu pre výskum a inovácie Horizont 2020 (2014 – 2020)
Referenčné čísla	COM(2011)0809 – C7-0466/2011 – 2011/0401(COD)
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi	ITRE 13.12.2011
Výbor, ktorý predložil stanovisko dátum oznámenia na schôdzi	JURI 13.12.2011
Spravodajca dátum vymenovania	Piotr Borys 19.12.2011
Prerokovanie vo výbore	26.4.2012	19.6.2012
Dátum prijatia	18.9.2012
Výsledok záverečného hlasovania:	+: –: 0:	18 5 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Raffaele Baldassarre, Luigi Berlinguer, Sebastian Valentin Bodu, Françoise Castex, Christian Engström, Marielle Gallo, Giuseppe Gargani, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Sajjad Karim, Klaus-Heiner Lehne, Antonio Masip Hidalgo, Jiří Maštálka, Alajos Mészáros, Bernhard Rapkay, Evelyn Regner, Francesco Enrico Speroni, Dimitar Stoyanov, Rebecca Taylor, Alexandra Thein, Rainer Wieland, Cecilia Wikström, Tadeusz Zwiefka
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Piotr Borys, Eva Lichtenberger, Angelika Niebler, Dagmar Roth-Behrendt, József Szájer
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Jacek Włosowicz

STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (24.9.2012)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Antigoni Papadopoulou

POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Návrh nariadenia Odôvodnenie 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(1) Cieľom Únie je posilňovať svoju vedeckú a technologickú základňu prostredníctvom vytvorenia Európskeho výskumného priestoru (ďalej len „EVP“), v ktorom sa voľne pohybujú výskumníci, vedecké poznatky a technológie, a podporovať zvyšovanie konkurencieschopnosti Únie vrátane konkurencieschopnosti jej priemyslu. Na presadzovanie týchto cieľov by Únia mala vykonávať činnosti na realizáciu výskumu, technologického rozvoja a demonštračných činností, mala by podporovať medzinárodnú spoluprácu, šíriť a optimalizovať výsledky a stimulovať odbornú prípravu a mobilitu.	(1) Cieľom Únie je posilňovať svoju vedeckú a technologickú základňu prostredníctvom vytvorenia Európskeho výskumného priestoru (ďalej len „EVP“), v ktorom sa voľne pohybujú výskumníci a výskumníčky, vedecké poznatky a technológie, pričom sa s nimi rovnako zaobchádza po právnej i odbornej stránke, a podporovať zvyšovanie konkurencieschopnosti Únie vrátane konkurencieschopnosti jej priemyslu. Na presadzovanie týchto cieľov by Únia mala vykonávať činnosti na realizáciu výskumu, technologického rozvoja a demonštračných činností, mala by podporovať medzinárodnú spoluprácu, šíriť a optimalizovať výsledky a stimulovať odbornú prípravu a mobilitu, ktoré sú kľúčové pre rozvoj povolania európskeho výskumníka, a prijať opatrenia na podporu rodovej rovnosti a rodového rozmeru vo výskume a inováciách.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Návrh nariadenia Odôvodnenie 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(3) Únia sa zaviazala zrealizovať stratégiu Európa 2020, ktorá stanovuje ciele inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, vyzdvihuje úlohu výskumu a inovácie ako hlavnej hnacej sily sociálnej a hospodárskej prosperity a environmentálnej udržateľnosti, a vytýčila si cieľ zvýšiť do roku 2020 výdavky na výskum a vývoj, aby dosiahli 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) a vypracovať ukazovateľ intenzity inovácie. V hlavnej iniciatíve Inovácia v Únii sa v tejto súvislosti stanovuje strategický a integrovaný prístup k výskumu a inováciám, ktorý určuje rámec a ciele, ku ktorým bude Únia v budúcnosti prispievať prostredníctvom svojho financovania výskumu a vývoja. Výskum a inovácie sú kľúčovými faktormi aj pre ostatné hlavné iniciatívy stratégie Európa 2020, najmä pokiaľ ide o Európu efektívne využívajúcu zdroje, priemyselnú politiku pre éru globalizácie a Digitálnu agendu pre Európu. Okrem toho, v dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 súvisiacich s výskumom a inováciami musí hrať kľúčovú úlohu politika súdržnosti prostredníctvom posilňovania kapacít a prispievaním k dosahovaniu excelentnosti.	(3) Únia sa zaviazala zrealizovať stratégiu Európa 2020, ktorá stanovuje ciele inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, vyzdvihuje úlohu výskumu a inovácie ako hlavnej hnacej sily sociálnej a hospodárskej prosperity a environmentálnej udržateľnosti, a vytýčila si cieľ zvýšiť do roku 2020 výdavky na výskum a vývoj, aby dosiahli 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) a vypracovať ukazovateľ intenzity inovácie. V hlavnej iniciatíve Inovácia v Únii sa v tejto súvislosti stanovuje strategický a integrovaný prístup k výskumu a inováciám, ktorý určuje rámec a ciele, ku ktorým bude Únia v budúcnosti prispievať prostredníctvom svojho financovania výskumu a vývoja. Výskum a inovácie sú kľúčovými faktormi aj pre ostatné hlavné iniciatívy stratégie Európa 2020, najmä pokiaľ ide o Európu efektívne využívajúcu zdroje, priemyselnú politiku pre éru globalizácie a Digitálnu agendu pre Európu. Okrem toho, v dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 súvisiacich s výskumom a inováciami musí hrať kľúčovú úlohu politika súdržnosti prostredníctvom posilňovania kapacít a vytvárania podmienok pre vedcov a vedkyne na dosiahnutie excelentnosti, aby mohli uskutočňovať špičkový výskum a inovácie najvyššej kvality. Program Horizont 2020 by mal podporovať regionálnu odbornú prípravu, aby sa ženám uľahčil prístup k vysoko špecializovaným miestam v odvetví výskumu a inovácií.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Návrh nariadenia Odôvodnenie 3a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(3a) Únia prijala 21. septembra 2010 stratégiu rovnosti žien a mužov 2010 – 2015, v ktorej sa uvádza, že „na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020, konkrétne inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, je potrebné rozsiahlejšie a účinnejšie využívať potenciál a talent žien“. V tejto súvislosti by sa rodový rozmer mal stať hlavnou prioritou celkovej koncepcie vhodných tematických oblastí, programov, nástrojov a kritérií pre projekty v každej fáze ich trvania: od etapy navrhovania až po hodnotenie, uplatňovanie a monitorovanie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Návrh nariadenia Odôvodnenie 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(4) Európska rada na svojom zasadnutí 4. februára 2011 podporila koncepciu spoločného strategického rámca pre financovanie výskumu a inovácií v Únii, ktorý je zameraný na zvýšenie efektívnosti financovania výskumu a inovácií na úrovni jednotlivých členských štátov a Únie a vyzvala Úniu, aby urýchlene odstránila zostávajúce prekážky brániace prilákaniu talentov a investícií v záujme dokončenia Európskeho výskumného priestoru do roku 2014 a vytvorenia skutočného jednotného trhu v oblasti poznatkov, výskumu a inovácií.	(4) Európska rada na svojom zasadnutí 4. februára 2011 podporila koncepciu spoločného strategického rámca pre financovanie výskumu a inovácií v Únii, ktorý je zameraný na zvýšenie efektívnosti financovania výskumu a inovácií na úrovni jednotlivých členských štátov a Únie. Vyzvala tiež Úniu, aby urýchlene odstránila zostávajúce prekážky brániace prilákaniu talentovaných žien a mužov a investícií v záujme dokončenia Európskeho výskumného priestoru do roku 2014 a vytvorenia skutočného jednotného trhu v oblasti poznatkov, výskumu a inovácií.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Návrh nariadenia Odôvodnenie 15
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(15) Ústredným zámerom Horizontu 2020 je zjednodušenie, čo by sa malo plne prejaviť v jeho koncepcii, pravidlách, finančnom riadení a vykonávaní. Cieľom Horizontu 2020 by malo byť prilákať silnú účasť univerzít, výskumných stredísk, priemyslu, a najmä MSP, a otvoriť sa novým účastníkom, keďže spája celý rozsah podpory v oblasti výskumu a inovácie do jedného spoločného strategického rámca, ktorý obsahuje zefektívnený súbor foriem podpory a používa pravidlá účasti, ktorých zásady sú uplatniteľné na všetky akcie v rámci programu. Jednoduchšie pravidlá financovania by mali znížiť administratívne náklady na účasť a prispejú k zníženiu chybovosti vo finančnej oblasti.	(15) Ústredným zámerom Horizontu 2020 je zjednodušenie, čo by sa malo plne prejaviť v jeho koncepcii, pravidlách, finančnom riadení a vykonávaní. Cieľom Horizontu 2020 by malo byť prilákať silnú účasť univerzít, výskumných stredísk, priemyslu, a najmä MSP, a otvoriť sa plnému potenciálu a vedeckej excelentnosti nových talentovaných účastníkov a účastníčok z celej Európy s cieľom zvýšiť podiel žien, ktoré sa zúčastňujú na výskumných a inovačných programoch financovaných EÚ, keďže spája celý rozsah podpory v oblasti výskumu a inovácie do jedného spoločného strategického rámca, ktorý obsahuje zefektívnený súbor foriem podpory a používa pravidlá účasti, ktorých zásady sú uplatniteľné na všetky akcie v rámci programu. Jednoduchšie pravidlá financovania by mali znížiť administratívne náklady na účasť a prispejú k zníženiu chybovosti vo finančnej oblasti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Návrh nariadenia Odôvodnenie 15a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(15a) Rodová otázka by mala byť zastúpená v troch prioritách programu Horizont 2020, ktorými sú: excelentná veda, vedúce postavenie v priemysle a spoločenské výzvy, ako aj vo všetkých identifikovaných spoločenských výzvach, a mala by byť zakomponovaná do základného a akčného výskumu a do ľudských zdrojov. Rodové hľadisko by malo byť zohľadnené aj pri prideľovaní finančných prostriedkov prostredníctvom využitia rodových ukazovateľov s cieľom zaistiť vyváženejšie zastúpenie žien vo výskume financovanom EÚ.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Návrh nariadenia Odôvodnenie 20a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(20a) V školách by sa mali organizovať programy na zvyšovanie povedomia a informovanosti s cieľom podnecovať dievčatá, aby sa viac zaujímali o vedecké profesie, v ktorých ešte príliš často dominujú chlapci.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Návrh nariadenia Odôvodnenie 21
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(21) Vykonávanie programu Horizont 2020 by malo reagovať na vznikajúce príležitosti a potreby vedy a techniky, priemyslu, politík a spoločnosti. Programy ako také by mali byť stanovené v úzkej koordinácii so zainteresovanými stranami zo všetkých príslušných sektorov a mala by sa poskytnúť dostatočná pružnosť pre nový vývoj. Počas programu Horizont 2020 by sa malo priebežne vyhľadávať externé poradenstvo, ako aj využívať príslušné štruktúry, ako európske technologické platformy, iniciatívy pre spoločnú tvorbu programov a európske partnerstvá v oblasti inovácií.	(21) Vykonávanie programu Horizont 2020 by malo reagovať na vznikajúce príležitosti a potreby občanov, spoločnosti, politiky, vedy a techniky a priemyslu. Programy by mali byť stanovené v úzkej koordinácii so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami zo všetkých príslušných sektorov vrátane zástupcov vedeckej obce, výskumníkov a výskumníčok, verejného sektora, organizácií občianskej spoločnosti pôsobiacich v oblasti rodovej rovnosti a práv žien a MSP. Mala by sa poskytnúť dostatočná pružnosť pre nový vývoj. Počas programu Horizont 2020 by sa malo priebežne vyhľadávať vyvážené externé poradenstvo, ako aj využívať príslušné štruktúry, ako európske technologické platformy, iniciatívy pre spoločnú tvorbu programov a európske partnerstvá v oblasti inovácií, pričom však treba zabezpečiť, aby nedochádzalo ku konfliktu záujmov. Záväzok uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti vo všetkých politikách Únie by mal byť riadne dodržiavaný v politike, plánovaní a hodnotení projektov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Návrh nariadenia Odôvodnenie 22
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(22) Horizont 2020 by mal prispieť k zvýšeniu príťažlivosti povolania výskumníka v Únii. Primeraná pozornosť by sa mala venovať Európskej charte výskumných pracovníkov a Kódexu správania pre nábor výskumných pracovníkov, spolu s ostatnými príslušnými referenčnými rámcami vymedzenými v spojitosti s Európskym výskumným priestorom, pričom je potrebné dodržiavať ich dobrovoľný charakter.	(22) Horizont 2020 by mal prispieť k zvýšeniu príťažlivosti povolania výskumníka v Únii. Primeraná pozornosť by sa mala venovať Európskej charte výskumných pracovníkov a Kódexu správania pre nábor výskumných pracovníkov z radov mužov i žien spolu s ostatnými príslušnými referenčnými rámcami vymedzenými v spojitosti s Európskym výskumným priestorom, pričom je potrebné dodržiavať ich dobrovoľný charakter.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Návrh nariadenia Odôvodnenie 22a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(22a) Pre ženy, ktoré chcú pokračovať v kariére vo vede a výskume stále existuje tzv. sklený strop, ženy sú veľmi nedostatočne zastúpené v niektorých odboroch, ako je strojárstvo a technológie, a rozdiely v odmeňovaní mužov a žien sa stále neznižujú. Horizont 2020 by preto mal napraviť nerovnováhu v zastúpení vedkýň na všetkých stupňoch vedeckej kariéry a v rôznych oblastiach výskumu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Návrh nariadenia Odôvodnenie 23
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(23) Činnosti v rámci Horizontu 2020 by sa mali zameriavať na podporu rovnosti medzi mužmi a ženami v oblasti výskumu a inovácií tak, že riešia predovšetkým hlavné dôvody rodovej nerovnosti, naplno využívajú potenciál výskumníčok aj výskumníkov a rodový rozmer zohľadňujú v obsahu projektov s cieľom zvýšiť kvalitu výskumu a podnietiť inovácie. Činnosti by sa mali zameriavať aj na uplatňovanie zásad týkajúcich sa rovnosti medzi ženami a mužmi, stanovených v článkoch 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii a v článku 8 ZFEÚ.	(23) Činnosti v rámci Horizontu 2020 by sa mali zameriavať na podporu rovnosti medzi mužmi a ženami v oblasti výskumu a inovácií tak, že vymedzia a odstránia hlavné dôvody rodovej nerovnosti, naplno využívajú potenciál výskumníčok aj výskumníkov, pokiaľ ide o profesionalizmus a zručnosti, a rodový rozmer zohľadňujú v obsahu projektov, pri vykonávaní a hodnotení, pri nábore a v zložení výskumných skupín a vo financovaní s cieľom zvýšiť kvalitu výskumu a podnietiť inovácie, a tým pomôcť európskym hospodárstvam, aby sa stali konkurencieschopnejšie a dynamickejšie. Činnosti by sa mali zameriavať aj na uplatňovanie zásad týkajúcich sa rovnosti medzi ženami a mužmi, stanovených v článkoch 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii a v článku 8 ZFEÚ.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Návrh nariadenia Odôvodnenie 23a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(23a) Činnosti programu Horizont 2020 by mali prekonať všetky prekážky vyplývajúce z javu tzv. skleného stropu, ktoré sú príčinou nedostatočného zastúpenia výskumníčok na vedúcich pozíciách v oblasti výskumu a inovácií.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Návrh nariadenia Odôvodnenie 23b (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(23b) Horizont 2020 by sa mal snažiť dosiahnuť spravodlivú rovnováhu medzi financovaním vedeckých projektov, ktoré uskutočňujú výskumníčky a výskumníci.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Návrh nariadenia Odôvodnenie 23c (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(23c) Horizont 2020 by mal povzbudzovať ženy k účasti na celom európskom výskume, vo všetkých projektoch a vedeckých disciplínach, nielen v poradných skupinách a medzi hodnotiacimi pracovníkmi, ale aj vo všetkých štruktúrach súvisiacich s programom Horizont 2020 (Európsky technologický inštitút, Európska rada pre výskum, Spoločné výskumné centrum, riadiace skupiny, skupiny na vysokej úrovni, expertné skupiny, atď.), ako aj na univerzitách a vo výskumných ústavoch.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Návrh nariadenia Odôvodnenie 24
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(24) Pri činnostiach v oblasti výskumu a inovácií podporovaných programom Horizont 2020 by sa mali dodržiavať základné etické zásady. Zohľadňovať by sa mali stanoviská Európskej skupiny pre etiku v oblasti vedy a nových technológií. Pri výskumných činnostiach by sa mal zohľadňovať aj článok 13 ZFEÚ a malo by sa obmedziť využívanie zvierat na výskum a testovanie s cieľom úplne nahradiť využívanie zvierat. Všetky činnosti by sa mali vykonávať pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí v súlade s článkom 168 ZFEÚ.	(24) Pri činnostiach v oblasti výskumu a inovácií podporovaných programom Horizont 2020 by sa mali dodržiavať základné etické a základné ľudské práva. Zohľadňovať by sa mali stanoviská Európskej skupiny pre etiku v oblasti vedy a nových technológií, ako aj stanovisko Agentúry Európskej únie pre základné práva a Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť. Pri výskumných činnostiach by sa mal zohľadňovať aj článok 13 ZFEÚ a malo by sa obmedziť využívanie zvierat na výskum a testovanie s cieľom úplne nahradiť využívanie zvierat. Všetky činnosti by sa mali vykonávať pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí v súlade s článkom 168 ZFEÚ.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 Návrh nariadenia Odôvodnenie 30
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(30) Horizont 2020 by mal podporovať spoluprácu s tretími krajinami založenú na spoločných záujmoch a vzájomnom prospechu. Medzinárodná spolupráca v oblasti vedy, technológií a inovácií by sa mala zameriavať na prispievanie k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020, aby sa posilnila konkurencieschopnosť, na prispievanie k riešeniu spoločenských výziev a podporu vonkajších a rozvojových politík Únie vrátane vytvorenia prepojení s vonkajšími programami a prispievania k medzinárodným záväzkom Únie, ako napríklad k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov.	(30) Horizont 2020 by mal podporovať spoluprácu s tretími krajinami založenú na spoločných záujmoch a vzájomnom prospechu. Medzinárodná spolupráca v oblasti vedy, technológií a inovácií by sa mala zameriavať na prispievanie k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020, aby sa posilnila konkurencieschopnosť, na prispievanie k riešeniu spoločenských výziev a podporu vonkajších a rozvojových politík Únie vrátane vytvorenia synergií s vonkajšími programami a prispievania k medzinárodným záväzkom Únie, ako napríklad k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov a hlavnej priority rodovej rovnosti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 Návrh nariadenia Odôvodnenie 34
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(34) Je dôležité zabezpečiť riadne finančné hospodárenie v rámci programu Horizont 2020 a jeho vykonávanie najúčinnejším a užívateľsky najprístupnejším spôsobom a zároveň zaručiť právnu istotu a prístup k programu pre všetkých účastníkov. Je potrebné zabezpečiť súlad s nariadením (EÚ) č. XXXX/2012 [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách], a s požiadavkami na zjednodušenie a lepšiu reguláciu.	(34) Je dôležité zabezpečiť riadne finančné hospodárenie v rámci programu Horizont 2020 a jeho vykonávanie najúčinnejším a užívateľsky najprístupnejším spôsobom a zároveň zaručiť právnu istotu a prístup k programu pre všetkých účastníkov. Členské štáty a Komisia musia zabezpečiť, aby rodové hľadisko a rovnosť medzi mužmi a ženami boli integrované do činností a do všetkých fáz prípravy, plánovania, realizácie, monitorovania a hodnotenia podľa metód hodnotenia rodového rozpočtovania. Je potrebné zabezpečiť súlad s nariadením (EÚ) č. XXXX/2012 [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách], a s požiadavkami na zjednodušenie a lepšiu reguláciu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 Návrh nariadenia Článok 3 – odsek 1a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(1a) Rodové hľadisko by sa malo v plnej miere začleniť do pravidiel pre účasť na Horizonte 2020 – rámcovom programe pre výskum a inovácie (2014-2020) a jeho šírenie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Horizont 2020 prispieva k budovaniu hospodárstva založeného na znalostiach a inováciách v celej Únii využitím dostatočných dodatočných finančných prostriedkov na výskum rozvoj a inovácie. Pritom podporuje realizáciu stratégie Európa 2020 a ostatných politík Únie, ako aj dokončenie a fungovanie Európskeho výskumného priestoru (EVP). Príslušné ukazovatele výkonnosti sú uvedené v úvode prílohy I.	1. Horizont 2020 prispieva k budovaniu hospodárstva založeného na rodovej rovnosti, znalostiach a inováciách v celej Únii využitím dostatočných dodatočných finančných prostriedkov na výskum, rozvoj a inovácie a využitím plného potenciálu a vedeckej excelentnosti všetkých európskych vedcov aj vedkýň. Pritom podporuje realizáciu stratégie Európa 2020 a ostatných politík Únie, ako aj dokončenie a fungovanie Európskeho výskumného priestoru (EVP). Príslušné ukazovatele výkonnosti sú uvedené v úvode prílohy I.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 2 – pododsek 2a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(2a) Jedným z prioritných cieľov Horizontu 2020 je zvýšenie podielu žien začlenených do odvetvia výskumu a inovácií uskutočňovaním informačných kampaní určených k nabádaniu žien, aby sa z nich stali vedkyne, a k poukázaniu na dostupné pracovné príležitosti v odvetví výskumu a inovácií.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 2a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(2b) Horizont 2020 presadzuje rodovú rovnosť podporovaním zmien v organizácii výskumných ústavov a v obsahu a koncepcii výskumných činností. Ako prierezová sa rieši rodová otázka, aby sa odstránila nerovnováha medzi ženami a mužmi a aby sa do vytvárania programov a obsahu v oblasti výskumu a inovácií začlenil rodový rozmer. Ekonomické a sociálne rozdiely medzi ženami a mužmi by sa mali dostatočne odrážať v koncepcii, obsahu a realizácii programov výskumu. Primeraná pozornosť by sa mala venovať zabezpečeniu vyššej účasti vedkýň na výskume a na procese politiky výskumu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 5a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(5a) Horizont 2020 zdôrazňuje dôležitosť podpory oblastí výskumu bez rodovej segregácie. Horizont 2020 sa prostredníctvom univerzít, inštitúcií Únie a členských štátov snaží podporovať záujem žien i mužov o vedu, a to od raných stupňov vzdelávania, a tiež vnímanie výskumníčky ako vzoru. Tento program poskytuje prostredníctvom osvetových kampaní informácie o požiadavkách, ktoré musia výskumníci splniť, a o príležitostiach, ktoré ponúka oblasť výskumu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23 Návrh nariadenia Článok 7 – odsek 1 – písmeno b – bod iiia (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(iii a) dodržiavajú zásady nediskriminácie, rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24 Návrh nariadenia Článok 12 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Pri vykonávaní programu Horizont 2020 sa zohľadňuje poradenstvo a vstupné údaje poskytované: poradenskými skupinami nezávislých odborníkov na vysokej úrovni zriadenými Komisiou; štruktúrami na udržiavanie dialógu v rámci medzinárodných vedecko-technologických dohôd; činnosťami orientovanými na budúcnosť; cielenými verejnými konzultáciami; a transparentnými a interaktívnymi procesmi, ktoré zabezpečujú podporu zodpovedného výskumu a inovácie.	1. Pri vykonávaní programu Horizont 2020 sa zohľadňuje poradenstvo a vstupné údaje poskytované: poradenskými skupinami nezávislých odborníkov na vysokej úrovni zo širokej škály odvetví a prostredí (vrátane zástupcov občianskej spoločnosti) zriadenými Komisiou; štruktúrami na udržiavanie dialógu v rámci medzinárodných vedecko-technologických dohôd; činnosťami orientovanými na budúcnosť; cielenými verejnými konzultáciami; a transparentnými a interaktívnymi procesmi, ktoré zabezpečujú realizáciu zodpovedného výskumu a inovácie. Zahŕňajú najmä činnosti na podporu vyrovnaného zastúpenia mužov a žien vo výskumných tímoch a zodpovedajúcu integráciu analýzy pohlavia a rodu do obsahu výskumu. Zloženie poradných výborov sa snaží dosiahnuť rodovú rovnováhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25 Návrh nariadenia Článok 12 – odsek 1a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(1a) K rodovému rozmeru v oblasti výskumu a inovácií je dôležité pristupovať ako k neoddeliteľnej súčasti návrhov, a to s cieľom zaistiť najvyššiu úroveň vedeckej kvality. Horizont 2020 zabezpečí, aby sa rodový rozmer riadne zohľadnil v obsahu výskumu a inovácií vo všetkých fázach procesu, od stanovenia priorít k vymedzeniu výziev a predkladaniu návrhov, hodnoteniu a monitorovaniu programov a projektov, rokovaní a dohôd.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26 Návrh nariadenia Článok 12 – odsek 1b (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(1b) zdôrazňuje, že je dôležité, aby poradné skupiny nezávislých odborníkov na vysokej úrovni zostavené Komisiou zodpovedali požiadavkám vyváženosti medzi ženami a mužmi.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27 Návrh nariadenia Článok 13 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Medzi osobitnými prioritami Horizontu 2020 a v ich rámci sa vytvoria prepojenia a rozhrania. V tomto ohľade sa mimoriadna pozornosť venuje vývoju a uplatneniu kľúčových podporných a priemyselných technológií, prepájaniu objavov s ich trhovým využitím, interdisciplinárnemu výskumu a inováciám, sociálno-ekonomickým a humanitným vedám, podpore fungovania a vytvárania Európskeho výskumného priestoru, spolupráci s tretími krajinami, zodpovednému výskumu a inovácii vrátane rodovej rovnosti, k zvýšeniu príťažlivosti povolania výskumníka a uľahčeniu cezhraničnej a medzisektorovej mobility výskumníkov.	1. Medzi osobitnými prioritami Horizontu 2020 a v ich rámci sa vytvoria prepojenia a rozhrania. V tomto ohľade sa mimoriadna pozornosť venuje vývoju a uplatneniu kľúčových podporných a priemyselných technológií, prepájaniu objavov s ich trhovým využitím, interdisciplinárnemu výskumu a inováciám, širokej spolupráci medzi výskumom, verejnými orgánmi, občianskou spoločnosťou a podnikateľskými kruhmi, sociálno-ekonomickým a humanitným vedám, podpore fungovania a vytvárania Európskeho výskumného priestoru, spolupráci s tretími krajinami, zodpovednému výskumu a inovácii vrátane rodovej rovnosti, dosiahnutiu rodovej rovnováhy, zvýšeniu príťažlivosti povolania výskumníka najmä u mladých žien a uľahčeniu cezhraničnej a medzisektorovej mobility výskumníkov s osobitnou pozornosťou venovanou výskumníčkam. Každý pracovný program obsahuje špeciálnu časť, kde sa popisujú plánované opatrenia na riešenie rodovej nerovnosti a začlenenie rodového rozmeru. To sa odráža aj na úrovni projektov v rámci ustanovení dohôd o grantoch.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28 Návrh nariadenia Článok 13 – odsek 1a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(1a) So zreteľom na nízku mieru účasti výskumníčok v 7. rámcovom programe a v 6. rámcovom programe Horizont 2020 rieši túto otázku prostredníctvom rovných príležitostí na služobný postup výskumníkov i výskumníčok so zameraním na ich mobilitu a možnosti zosúladenia rodinného a pracovného života.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29 Návrh nariadenia Článok 15 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Horizont 2020 zabezpečuje účinné presadzovanie rodovej rovnosti a rodového rozmeru v obsahu výskumu a inovácií.	1. Horizont 2020 zabezpečuje rodovú rovnosť a účinné presadzovanie rodového rozmeru v obsahu výskumu a inovácií a vo všetkých fázach trvania projektu: koncepcia, návrh, hodnotenie, riadenie projektu a monitorovanie, ako aj rodovú vyváženosť vo všetkých programoch, v hodnotiacich výboroch, v odborných a poradných skupinách a v rozhodovacích orgánoch existujúcich alebo vytvorených na jeho realizáciu zlepšovaním prístupu žien k vzdelávaniu a vedeckým povolaniam, čím sa podporí ich napredovanie v kariére vo všetkých aspektoch výskumu a inovácií. Na tento účel sa stanovia ciele a prijmú účinné plány na dosiahnutie toho, aby sa tieto ciele vypracovali a realizovali.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30 Návrh nariadenia Článok 15 – odsek 1a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(1a) Na dosiahnutie tohto cieľa treba, aby boli tieto opatrenia povinné:
	1. Stanovenie rodovej vyváženosti ako kritéria na hodnotenie projektu, ktoré by sa malo dostatočne zohľadniť v koncepcii projektu. Na tento účel treba zaviesť minimálny prah v štruktúre, pokiaľ ide o zloženie výskumnej skupiny, koordinátorov a vedúcich v tímoch.
	2. Podpora a monitorovanie školení hodnotiteľov a odborníkov: ak je rodová vyváženosť povinným kritériom, školenie o tejto špecifickej otázke pre tých, ktorí budú hodnotiť projekty, je mimoriadne dôležité a malo by byť povinné.
	3. Podporovať vedúcu úlohu žien vo vede a výskume prostredníctvom:
	a) prítomnosti žien na kľúčových rozhodovacích pozíciách vo výskumných inštitúciách a centrách;
	b) vytvorenia databázy a systematické šírenie informácií o najvyprofilovanejších výskumníčkach na ich lepšie zviditeľnenie a stanovenie úlohy vzoru, ktorú budú zohrávať pre mladšie generácie;
	c) zabezpečenia toho, aby boli kritériá podpory vo vedeckých a výskumných inštitúciách transparentné a spravodlivé a spĺňali požiadavky uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;
	d) podporovania politík na zosúladenie pracovného a rodinného života pre vedkyne a podporovania systémov mobility pre výskumníčky; otázky podmienok materskej a otcovskej dovolenky by sa mali analyzovať s cieľom umožniť dosiahnuť dobrú vyváženosť medzi prácou a súkromným životom a zachovať príťažlivosť takýchto pracovných miest pre vedkyne;
	e) monitorovania pokroku v kariére a plate s cieľom vyhnúť sa rozdielom v odmeňovaní na rodovom základe.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 31 Návrh nariadenia Článok 15 – odsek 1b (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(1b) V prípade potreby Horizont 2020 zabezpečuje, aby sa rodový rozmer riadne zohľadňoval vo výskumných a inovačných projektoch, najmä pokiaľ ide o služby a produkty pre koncových užívateľov, a v obsahu vo všetkých fázach procesu od stanovenia priorít cez definovanie výziev a návrhov, hodnotenie a monitorovanie programov a projektov až po rokovania a dohody.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 32 Návrh nariadenia Článok 15 – odsek 1c (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(1c) Požaduje sa, aby sa v rámci Horizontu 2020 predovšetkým zabezpečilo prísne dodržiavanie zásady rovnosti po odbornej stránke, stránke odmeňovania a kariéry. Na tento účel sa budú osobitne každoročne uskutočňovať konzultácie o situácii v oblasti rovnosti mužov a žien a o spôsoboch riešenia v prípade nezrovnalostí so zástupcami pracovníkov v podnikoch, ktoré dostávajú finančné príspevky od Únie. Okrem toho sa požaduje, aby sa v prípade pretrvávania nerovností po tom, čo bol podnik vyzvaný k plneniu svojich povinnosti, mohla zrušiť uvedená finančná pomoc.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 33 Návrh nariadenia Článok 15 – odsek 1d (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(1d) Horizont 2020 zabezpečuje účinné presadzovanie rodovej vyváženosti vo všetkých programoch, v hodnotiacich výboroch, v odborných a poradných skupinách a v každom rozhodovacom orgáne existujúcom alebo vytvorenom na jeho realizáciu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 34 Návrh nariadenia Článok 19 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Horizont 2020 možno vykonávať prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev, v rámci ktorých sa všetci dotknutí partneri zaviažu podporovať vývoj a vykonávanie výskumných a inovačných činností, ktoré majú strategický význam pre konkurencieschopnosť a vedúce postavenie priemyslu Únie a/alebo riešia konkrétne spoločenské výzvy.	1. Horizont 2020 možno vykonávať prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev, v rámci ktorých sa všetci dotknutí partneri zaviažu podporovať vývoj a vykonávanie výskumných a inovačných činností, ktoré majú strategický význam pre konkurencieschopnosť a vedúce postavenie priemyslu Únie alebo účinne riešia globálne spoločenské výzvy s osobitnou pozornosťou zameranou na existujúcu rodovú nerovnosť.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 35 Návrh nariadenia Článok 20 – odsek 1 – pododsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Horizont 2020 prispieva k posilňovaniu partnerstiev v rámci verejného sektora, ak sa akcie regionálnej, štátnej a medzinárodnej úrovni vykonávajú v rámci Únie spoločne.	1. Horizont 2020 prispieva k posilňovaniu partnerstiev v rámci verejného sektora vrátane občianskej spoločnosti, ak sa akcie regionálnej, štátnej a medzinárodnej úrovni vykonávajú v rámci Únie spoločne.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 36 Návrh nariadenia Článok 21 – odsek 1 – písmeno c
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(c) podporovať ciele vonkajšej a rozvojovej politiky Únie dopĺňajúce vonkajšie a rozvojové programy.	(c) podporovať ciele vonkajšej a rozvojovej politiky Únie dopĺňajúce vonkajšie a rozvojové programy a medzinárodné záväzky, ako je plnenie rozvojových cieľov tisícročia a hlavnej priority rodovej rovnosti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 37 Návrh nariadenia Článok 22 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
2. Činnosti na šírenie informácií a vykonávanie komunikácie sú neoddeliteľnou úlohou všetkých akcií podporovaných Horizontom 2020.	2. Činnosti na šírenie informácií a na komunikáciu sú neoddeliteľnou úlohou všetkých akcií podporovaných Horizontom 2020 a mali by obsahovať dostatočný rodový rozmer s dôrazom na pozitívnu úlohu a prínos vedkýň k výskumu a inováciám. Všetky šírené informácie a komunikačné činnosti zahrňujú rodový rozmer a mala by im predchádzať rodová analýza.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 38 Návrh nariadenia Článok 22 – odsek 3 – písmeno a
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(a) iniciatívy zamerané na rozšírenie informovanosti a uľahčenie prístupu k financovaniu v rámci Horizontu 2020, najmä pre nedostatočne zastúpené regióny alebo typy účastníkov;	(a) iniciatívy zamerané na rozšírenie informovanosti a uľahčenie prístupu k financovaniu v rámci Horizontu 2020, najmä pre nedostatočne zastúpené regióny alebo typy účastníkov; význam zvýšenej účasti žien vo vede by sa mal podporovať a cieľ rodovej vyváženosti v oblasti vedy a výskumu by sa mal vnímať ako presadzovanie zásady sociálnej spravodlivosti a hlavný prostriedok na plné využitie existujúceho vedeckého potenciálu v spoločnosti;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 39 Návrh nariadenia Článok 22 – odsek 3 – písmeno aa (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(aa) komunikačné a osvetové akcie zamerané na zabezpečenie zviditeľnenia žien činných v oblasti vedeckého a technologického výskumu (napr. reklamy, noviny, rádio, internet), a vytváranie pozitívneho obrazu žien vo vede v spoločnosti;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 40 Návrh nariadenia Článok 22 – odsek 3 – písmeno ab (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(ab) kampane na prekonanie rodových stereotypov vo vede všeobecne, a najmä v inovačných a výskumných činnostiach;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 41 Návrh nariadenia Článok 23 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
2. Kontrolný systém musí zaručiť primeranú rovnováhu, pokiaľ ide o vzťah medzi dôverou a kontrolou, so zreteľom na administratívne a iné náklady na kontroly na všetkých úrovniach tak, aby bolo možné dosiahnuť ciele programu Horizont 2020 a prilákať k účasti na ňom najpoprednejších výskumníkov a najinovatívnejšie podniky.	2. Kontrolný systém musí zaručiť primeranú rovnováhu, pokiaľ ide o vzťah medzi dôverou a kontrolou, so zreteľom na administratívne a iné náklady na kontroly na všetkých úrovniach tak, aby bolo možné dosiahnuť ciele programu Horizont 2020 a prilákať k účasti na ňom najpoprednejších výskumníkov bez ohľadu na rodovú príslušnosť a najinovatívnejšie podniky.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 42 Návrh nariadenia Článok 25 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Komisia monitoruje každoročne vykonávanie Horizontu 2020, jeho osobitného programu a činností Európskeho inovačného a technologického inštitútu. Zahŕňa to informácie o prierezových témach ako udržateľnosť a zmena klímy vrátane informácií o výške výdavkov súvisiacich s ochranou klímy.	1. Komisia monitoruje každoročne vykonávanie Horizontu 2020, jeho osobitného programu a činností Európskeho inovačného a technologického inštitútu. Zahŕňa to informácie a ukazovatele týkajúce sa prierezových tém ako rod, udržateľnosť a zmena klímy vrátane informácií o výške výdavkov súvisiacich s ochranou klímy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 43 Návrh nariadenia Článok 26 – odsek 1 – písmeno a – bod iii
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(iii) príspevok Európskeho inovačného a technologického inštitútu a znalostných a inovačných spoločenstiev k priorite sociálnych výziev a osobitnému cieľu „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ programu Horizont 2020.	(iii) príspevok Európskeho inovačného a technologického inštitútu a znalostných a inovačných spoločenstiev k cieľom v oblasti rodovej rovnosti, priorite sociálnych výziev a osobitnému cieľu „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ programu Horizont 2020.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 44 Návrh nariadenia Článok 26 – odsek 1 – písmeno b
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(b) Najneskôr na konci roku 2017 a s prihliadnutím na ex post hodnotenia siedmeho rámcového programu, ktoré sa má ukončiť do konca roku 2015, a na prieskum činnosti Európskeho inovačného a technologického inštitútu vykoná Komisia s pomocou nezávislých odborníkov priebežné hodnotenie programu Horizont 2020, jeho osobitného programu, vrátane Európskej rady pre výskum a činností Európskej inovačného a technologického inštitútu so zreteľom na splnenie cieľov (na úrovni výsledkov a pokroku smerom k vplyvom) cieľov programu Horizont 2020 a pokračujúci význam všetkých opatrení, účinnosť z hľadiska zdrojov a ich využívanie, rozsah pôsobnosti na ďalšie zjednodušenie a európsku pridanú hodnotu. V tomto hodnotení sa zohľadňujú aj aspekty týkajúce sa prístupu k príležitostiam financovania pre účastníkov vo všetkých regiónoch, pre MSP a na podporu rovnováhy mužov a žien. Hodnotenie dodatočne zohľadní príspevok opatrení k prioritám Únie v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a výsledkov týkajúcich sa dlhodobého vplyvu predchádzajúcich opatrení.	(b) Najneskôr na konci roku 2017 a s prihliadnutím na ex post hodnotenia siedmeho rámcového programu, ktoré sa má ukončiť do konca roku 2015, a na prieskum činnosti Európskeho inovačného a technologického inštitútu vykoná Komisia s pomocou nezávislých odborníkov priebežné hodnotenie programu Horizont 2020, jeho osobitného programu, vrátane Európskej rady pre výskum a činností Európskej inovačného a technologického inštitútu so zreteľom na splnenie cieľov (na úrovni výsledkov a pokroku smerom k vplyvom) cieľov programu Horizont 2020 a pokračujúci význam všetkých opatrení, účinnosť z hľadiska zdrojov a ich využívanie, rozsah pôsobnosti na ďalšie zjednodušenie a európsku pridanú hodnotu. V tomto hodnotení sa zohľadňujú aj aspekty týkajúce sa prístupu k príležitostiam financovania pre účastníkov vo všetkých regiónoch, pre MSP a na podporu rovnováhy mužov a žien a začlenenia rodového rozmeru do obsahu výskumu a inovácií. Okrem toho by sa mala pri hodnotení vziať do úvahy dosiahnutá rodová vyváženosť v rozhodovacích orgánoch, výboroch a poradných výboroch, rodový rozmer v procese, účasti a prideľovaní zdrojov. Hodnotenie dodatočne zohľadní príspevok opatrení k prioritám Únie v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a výsledkov týkajúcich sa dlhodobého vplyvu predchádzajúcich opatrení.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 45 Návrh nariadenia Článok 26 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
2. Minimálny základ pre posúdenie rozsahu splnenia cieľov programu Horizont 2020 poskytnú ukazovatele výkonnosti pre všeobecné ciele a pre Európsky inovačný a technologický inštitút stanovené v úvode prílohy I k tomuto nariadeniu a pre osobitné ciele stanovené v osobitnom programe, vrátane príslušných referenčných hodnôt.	2. Minimálny základ pre posúdenie rozsahu splnenia cieľov programu Horizont 2020 poskytnú ukazovatele výkonnosti pre všeobecné ciele a pre Európsky inovačný a technologický inštitút stanovené v úvode prílohy I k tomuto nariadeniu a pre osobitné ciele stanovené v osobitnom programe, vrátane príslušných referenčných hodnôt. Rodové ukazovatele sa pridajú ako ukazovatele výkonnosti a využívajú existujúce štatistické nástroje a metódy, napr. správu Údaje o ženách (She figures): štatistiky a ukazovatele v oblasti rodovej rovnosti vo vede, ktorú GR pre výskum uverejňuje každé tri roky. Správa Údaje o ženách sa stala relevantným a uznávaným zdrojom ukazovateľov a mala by sa uverejňovať každé dva roky.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 46 Návrh nariadenia Príloha I – odsek 7 – písmeno a
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(a) Európska rada pre výskum (ERC) poskytne príťažlivé a pružné financovanie, ktoré umožní talentovaným a kreatívnym jednotlivým výskumníkom a ich tímom realizovať najsľubnejšie výskumné projekty na hraniciach vedy na základe súťaže na úrovni celej Únie.	(a) Európska rada pre výskum (ERC) poskytne príťažlivé a pružné financovanie, ktoré umožní talentovaným a kreatívnym jednotlivým výskumníkom a ich tímom bez ohľadu na ich pohlavie realizovať najsľubnejšie výskumné projekty na hraniciach vedy na základe súťaže na úrovni celej Únie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 47 Návrh nariadenia Príloha I – odsek 7 – písmeno b
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(b) Budúcimi a vznikajúcimi technológiami podporí spoluprácu v oblasti výskumu s cieľom rozšíriť kapacity Európy v oblasti pokročilej inovácie s paradigmatickým posunom inovácií. Podporí vedeckú spoluprácu naprieč všetkými disciplínami na radikálne nových, vysoko rizikových nápadoch a urýchli rozvoj najsľubnejších vznikajúcich oblastí vedy a technológií, ako aj tvorbu príslušných vedeckých spoločenstiev na úrovni Únie.	(b) Budúcimi a vznikajúcimi technológiami podporí spoluprácu v oblasti výskumu, technológií a inovácií zameraných na užívateľa a zohľadňujúcich rodový rozmer s cieľom rozšíriť kapacity Európy v oblasti pokročilej inovácie s paradigmatickým posunom inovácií. Podporí vedeckú spoluprácu naprieč všetkými disciplínami na radikálne nových, vysoko rizikových nápadoch a urýchli rozvoj najsľubnejších vznikajúcich oblastí vedy a technológií, ako aj tvorbu príslušných vedeckých spoločenstiev na úrovni Únie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 48 Návrh nariadenia Príloha I – odsek 7 – písmeno c
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(c) Akcie Marie Curie zabezpečia excelentné a inovatívne odborné vzdelávanie v oblasti výskumu, ako aj príťažlivé pracovné príležitosti a príležitosti na výmenu poznatkov prostredníctvom cezhraničnej a medzisektorovej mobility výskumníkov s cieľom pripraviť ich čo najlepšie na to, aby boli schopní čeliť súčasným a budúcim spoločenským výzvam.	(c) Akcie Marie Curie zabezpečia excelentné a inovatívne odborné vzdelávanie v oblasti výskumu, ako aj príťažlivé pracovné príležitosti a príležitosti na výmenu poznatkov prostredníctvom cezhraničnej a medzisektorovej mobility výskumníkov s cieľom pripraviť ich čo najlepšie na to, aby boli schopní čeliť súčasným a budúcim spoločenským výzvam. Programy mobility zaručujú účinnú rovnosť príležitostí medzi mužmi a ženami a obsahujú osobitné opatrenia na odstránenie prekážok mobility výskumných pracovníčok.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 49 Návrh nariadenia Príloha I – odsek 9
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Činnosti sú vo svojej podstate orientované do budúcnosti, budujú dlhodobé zručnosti, zameriavajú sa na novú generáciu vedy, technológií, výskumníkov a inovácií a poskytujú podporu novým talentom v rámci celej Únie a pridružených krajín, ako aj na celom svete. S ohľadom na ich vedeckú povahu a režimy financovania zväčša zdola nahor, orientované na bádateľov, bude európske vedecké spoločenstvo hrať významnú úlohu pri určovaní výskumných projektov uskutočňovaných v rámci programu.	Činnosti sú vo svojej podstate orientované do budúcnosti, budujú dlhodobé zručnosti, zameriavajú sa na novú generáciu vedy, technológií, výskumníkov a inovácií a poskytujú podporu novým talentom v rámci celej Únie a pridružených krajín, ako aj na celom svete, s cieľom zvýšiť účasť talentovaných výskumníčok a využiť plný potenciál a vedeckú excelentnosť vedkýň v prospech európskej ekonomiky a spoločnosti. S ohľadom na ich vedeckú povahu a režimy financovania zväčša zdola nahor, orientované na bádateľov, bude európske vedecké spoločenstvo hrať významnú úlohu pri určovaní výskumných projektov uskutočňovaných v rámci programu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 50 Návrh nariadenia Príloha I – odsek 10 – písmeno a
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(a) Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií poskytne podporu vyhradenú pre výskum, vývoj a demonštračné činnosti v oblasti IKT, nanotechnológií, moderných materiálov, biotechnológií, modernej výroby a spracovania a kozmického priestoru. Dôraz sa bude klásť na vzájomné pôsobenie a zbližovanie v rámci rôznych technológií a medzi nimi.	(a) Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií poskytne podporu vyhradenú pre výskum, vývoj a demonštračné činnosti v oblasti IKT, nanotechnológií, moderných materiálov, biotechnológií, modernej výroby a spracovania a kozmického priestoru. Vo všetkých týchto oblastiach sa náležite zohľadnia potreby užívateľov a rodový rozmer. Dôraz sa bude klásť na vzájomné pôsobenie a zbližovanie v rámci rôznych technológií a medzi nimi.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 51 Návrh nariadenia Príloha I – odsek 14 – písmeno e
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(e) opatrenia v oblasti klímy, efektívnosť z hľadiska zdrojov a suroviny;	(e) opatrenia v oblasti klímy vrátane rodových aspektov zmeny klímy, životné prostredie, efektívnosť a zachovanie zdrojov a udržateľné využívanie surovín;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 52 Návrh nariadenia Príloha I – odsek 14 – písmeno f
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(f) inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť.	(f) rovnoprávna, inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 53 Návrh nariadenia Príloha I – odsek 16
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Sociálne a humanitné vedy sú neoddeliteľnou súčasťou činností na riešenie všetkých výziev. Sprievodný vývoj týchto odborov sa okrem toho podporuje v rámci osobitného cieľa „Inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť”. Podpora sa zameria aj na poskytnutie silnej základne podkladov na tvorbu politiky na medzinárodnej úrovni, úrovni Únie, vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Vzhľadom na celosvetovú povahu mnohých výziev je súčasťou všetkých výziev strategická spolupráca s tretími krajinami. Okrem toho sa v rámci osobitného cieľa „Inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť” poskytuje prierezová podpora medzinárodnej spolupráci.	Sociálne a humanitné vedy sú neoddeliteľnou súčasťou činností na riešenie všetkých výziev. Sprievodný vývoj týchto odborov sa okrem toho podporuje v rámci osobitného cieľa „Rovnoprávna, inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť”. Dôraz na rod a rodovú rovnosť sa tiež sa začlení do všetkých výziev. Podpora sa zameria aj na poskytnutie silnej základne podkladov na tvorbu politiky na medzinárodnej úrovni, úrovni Únie, vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Vzhľadom na celosvetovú povahu mnohých výziev je súčasťou všetkých výziev strategická spolupráca s tretími krajinami. Okrem toho sa v rámci osobitného cieľa „Rovnoprávna, inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť” poskytuje prierezová podpora medzinárodnej spolupráci.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 54 Návrh nariadenia Príloha I – odsek 17
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Súčasťou osobitného cieľa „Inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť“ je aj činnosť zameraná na prekonanie rozdielov v oblasti výskumu a inovácií, s osobitnými opatreniami na vytvorenie excelentnosti v menej rozvinutých regiónoch Únie.	Súčasťou osobitného cieľa „Rovnoprávna, inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť“ sú aj činnosti zamerané na podporu rodovej vyváženosti vo výskume a začlenenia rodového rozmeru do obsahu výskumu a inovácií a na prekonanie rozdielov v oblasti výskumu a inovácií, s osobitnými opatreniami na vytvorenie excelentnosti v menej rozvinutých regiónoch Únie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 55 Návrh nariadenia Príloha I – časť 1 – bod 1 – bod 1.1 – odsek 5
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Ďalšia významná časť výzvy spočíva v tom, že v mnohých európskych krajinách verejný sektor stále neponúka dostatočne príťažlivé podmienky najlepším výskumníkom. Môže prejsť veľa rokov, kým sa talentovaní mladí výskumníci môžu stať nezávislými a samostatnými vedcami. Vedie to k dramatickému plytvaniu európskeho výskumného potenciálu odďaľovaním príchodu novej generácie výskumníkov s novými nápadmi a energiou, a nabáda excelentných výskumníkov na začiatku kariéry, aby si budovali kariéru inde.	Ďalšia významná časť výzvy spočíva v tom, že v mnohých európskych krajinách verejný sektor stále neponúka dostatočne príťažlivé podmienky najlepším výskumníkom. Môže prejsť veľa rokov, kým sa talentovaní mladí výskumníci môžu stať nezávislými a samostatnými vedcami. Vedie to k dramatickému plytvaniu európskeho výskumného potenciálu odďaľovaním príchodu novej generácie výskumníkov s novými nápadmi a energiou, a nabáda excelentných výskumníkov na začiatku kariéry, aby si budovali kariéru inde. Osobitná pozornosť by sa mala venovať vedkyniam, ktorých podiel medzi špičkovými výskumnými pracovníkmi predstavuje len 18% v porovnaní s 27% v USA, hoci 60 % absolventov univerzít v Európe tvoria ženy. Je potrebné venovať pozornosť odstraňovaniu rodových predsudkov pri prijímaní na vedecké pracovné miesta a podpore kariéry výskumníčok.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 56 Návrh nariadenia Príloha I – časť 1 – bod 1 – bod 1.1 – odsek 6
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Okrem toho sa tieto faktory pripájajú k relatívnej nepríťažlivosti Európy v rámci celosvetovej súťaže o vedecké talenty. Schopnosťou systému USA ponúknuť viac zdrojov na výskumníka a lepšie kariérne vyhliadky vysvetľujú to, že USA naďalej priťahujú najlepších výskumníkov z celého sveta vrátane desiatok tisícov výskumníkov z Únie.	Okrem toho sa tieto faktory pripájajú k relatívnej nepríťažlivosti Európy v rámci celosvetovej súťaže o vedecké talenty. Schopnosťou systému USA ponúknuť viac zdrojov na výskumníka a lepšie kariérne vyhliadky vysvetľujú to, že USA naďalej priťahujú najlepších výskumníkov a výskumníčky z celého sveta vrátane desiatok tisícov z Únie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 57 Návrh nariadenia Príloha I – časť 1 – bod 1 – bod 1.2 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
ERC bola vytvorená s cieľom poskytovať najlepším európskym výskumníkom, ženám a mužom, zdroje, ktoré potrebujú na lepšie presadenie sa v celosvetovej súťaži, prostredníctvom financovania jednotlivých tímov na základe celoeurópskej súťaže. Jej činnosť je autonómna: celkovú osobitnú stratégiu stanovuje vedecká rada zložená z vedcov, inžinierov a bádateľov s najlepšou povesťou a odbornosťou, ktorá má plnú právomoc rozhodovať o druhu výskumu, ktorý sa má financovať. Toto sú základné črty ERC, ktorými sa zaručuje účinnosť jej vedeckého programu, kvalita jej pôsobenia a postupu odborného hodnotenia a jej dôveryhodnosť v rámci vedeckej spoločnosti.	ERC bola vytvorená s cieľom poskytovať najlepším európskym výskumníkom, ženám a mužom, zdroje, ktoré potrebujú na lepšie presadenie sa v celosvetovej súťaži, prostredníctvom financovania jednotlivých tímov na základe celoeurópskej súťaže. Jej činnosť je autonómna: celkovú osobitnú stratégiu stanovuje vedecká rada zložená z vedcov, inžinierov a bádateľov s najlepšou povesťou a odbornosťou, ktorá má plnú právomoc rozhodovať o druhu výskumu, ktorý sa má financovať. Toto sú základné črty ERC, ktorými sa zaručuje účinnosť jej vedeckého programu, kvalita jej pôsobenia a postupu odborného hodnotenia a jej dôveryhodnosť v rámci vedeckej spoločnosti. ERC zabezpečí, aby sa v postupoch hodnotenia náležite riešili rodové predsudky.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 58 Návrh nariadenia Príloha I – časť 1 – bod 1 – bod 1.3 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Finančné prostriedky ERC sa prideľujú na základe nasledujúcich zavedených zásad. Granty ERC sa udeľujú na základe jediného kritéria, ktorým je vedecká excelentnosť. ERC funguje na základe zásady zdola nahor a priority sa vopred neurčujú. Granty ERC sú otvorené pre jednotlivé tímy výskumníkov každého veku a z ktorejkoľvek krajiny sveta, ktorí pracujú v Európe. A cieľom ERC je podporovať zdravú súťaž v celej Európe.	Finančné prostriedky ERC sa prideľujú na základe nasledujúcich zavedených zásad. Granty ERC sa udeľujú na základe jediného kritéria, ktorým je vedecká excelentnosť. ERC funguje na základe zásady zdola nahor a priority sa vopred neurčujú. Granty ERC sú otvorené pre jednotlivé tímy výskumných pracovníkov každého veku, rodu a z ktorejkoľvek krajiny sveta, ktorí pracujú v Európe. A cieľom ERC je podporovať zdravú súťaž v celej Európe.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 59 Návrh nariadenia Príloha I – časť 1 – bod 1 – bod 1.3 – odsek 6
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Vedecká rada ERC neustále monitoruje činnosť ERC a zvažuje, ako najlepšie dosiahnuť jej ciele prostredníctvom grantových režimov, v ktorých sa kladie dôraz na jasnosť, stabilitu a jednoduchosť, či už ide o uchádzačov alebo ich vykonávanie a riadenie, a ak to bude potrebné, ako najlepšie reagovať na nové potreby. Jej úlohou je zachovávať a ešte viac skvalitniť systém partnerského hodnotenia ERC svetovej úrovne, ktorý sa zakladá na transparentnosti, férovosti a nestrannosti pri zaobchádzaní s návrhmi tak, aby v jeho rámci bolo možné rozpoznať prelomovú vedeckú excelentnosť a talenty, bez ohľadu na pohlavie, pôvod alebo vek výskumníka. ERC bude napokon pokračovať vo vypracúvaní vlastných strategických štúdií s cieľom pripraviť sa na svoje činnosti a podporovať ich, udržiavať úzky kontakt s vedeckou komunitou a ďalšími zainteresovanými stranami a prihliadať na to, aby jej činnosti dopĺňali výskum vykonávaný na ostatných úrovniach.	Vedecká rada ERC neustále monitoruje činnosť ERC a zvažuje, ako najlepšie dosiahnuť jej ciele prostredníctvom grantových režimov, v ktorých sa kladie dôraz na jasnosť, stabilitu a jednoduchosť, či už ide o uchádzačov alebo ich vykonávanie a riadenie, a ak to bude potrebné, ako najlepšie reagovať na nové potreby. Jej úlohou je zachovávať a ešte viac skvalitniť systém partnerského hodnotenia ERC svetovej úrovne, ktorý sa zakladá na transparentnosti, férovosti a nestrannosti pri zaobchádzaní s návrhmi tak, aby v jeho rámci bolo možné rozpoznať prelomovú vedeckú excelentnosť a talenty, bez ohľadu na pohlavie, pôvod alebo vek výskumníka. ERC bude napokon pokračovať vo vypracúvaní vlastných strategických štúdií s cieľom pripraviť sa na svoje činnosti a podporovať ich, udržiavať úzky kontakt s vedeckou komunitou a ďalšími zainteresovanými stranami a prihliadať na to, aby jej činnosti dopĺňali výskum vykonávaný na ostatných úrovniach. Rada sa snaží, aby jej zloženie bolo rodovo vyvážené.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 60 Návrh nariadenia Príloha I – časť 1 – bod 3 – bod 3.1 – odsek 6
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Ak sa má Európa vyrovnať svojim konkurentom v oblasti výskumu a inovácií, musí priviesť viac mladých žien a mužov ku kariére výskumníka a poskytnúť vysoko príťažlivé príležitosti a prostredia v oblasti výskumu a inovácie. Najtalentovanejší jednotlivci z Európy a spoza jej hraníc by sa mali na Európu pozerať ako na prvotriedne miesto na prácu. Rodová rovnosť, vysoko kvalitné a spoľahlivé podmienky zamestnania a pracovné podmienky plus uznávanie kvalifikácií sú rozhodujúcimi aspektmi, ktoré treba zaistiť jednotne v rámci celej Európy.	Ak sa má Európa vyrovnať svojim konkurentom v oblasti výskumu a inovácií, musí priviesť viac mladých žien a mužov ku kariére výskumníka a poskytnúť vysoko príťažlivé príležitosti a prostredia v oblasti výskumu a inovácie. Najtalentovanejší jednotlivci z Európy a spoza jej hraníc by sa mali na Európu pozerať ako na prvotriedne miesto na prácu. Rodová rovnosť, vysoko kvalitné a spoľahlivé podmienky zamestnania a pracovné podmienky plus uznávanie kvalifikácií sú rozhodujúcimi aspektmi, ktoré treba zaistiť jednotne v rámci celej Európy. Programy mobility zahŕňajú osobitné opatrenia zamerané na odstránenie prekážok pre mobilitu žien a zaručujú účinnú rovnosť príležitostí pre mužov a ženy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 61 Návrh nariadenia Príloha I – časť 1 – bod 3 – bod 3.3 – písmeno a – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Kľúčovou činnosťou je poskytovanie excelentnej a inovatívnej odbornej prípravy začínajúcim výskumníkom na postgraduálnej úrovni prostredníctvom interdisciplinárnych projektov alebo doktorandských programov, do ktorých sa zapoja univerzity, výskumné inštitúcie, podniky, MSP a ďalší sociálno-ekonomické skupiny z rôznych krajín. To zlepší kariérne vyhliadky mladých postgraduálnych výskumníkov vo verejnom, ako aj súkromnom sektore.	Kľúčovou činnosťou je poskytovanie excelentnej a inovatívnej odbornej prípravy začínajúcim výskumníkom na postgraduálnej úrovni prostredníctvom interdisciplinárnych projektov alebo doktorandských programov, do ktorých sa zapoja univerzity, výskumné inštitúcie, podniky, MSP a ďalší sociálno-ekonomické skupiny z rôznych krajín. To zlepší kariérne vyhliadky mladých postgraduálnych výskumníkov vo verejnom, ako aj súkromnom sektore. Osobitnú pozornosť treba venovať rodovej vyváženosti, pokiaľ ide o účasť.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 62 Návrh nariadenia Príloha I – časť 1 – bod 3 – bod 3.3 – písmeno d – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Cieľom je využiť prostredníctvom dodatočných finančných prostriedkov číselný a štrukturálny vplyv akcií Marie Curie a podporiť na vnútroštátnej úrovni excelentnosť odborného vzdelávania, mobility a rozvoja kariéry výskumníkov.	Cieľom je využiť prostredníctvom dodatočných finančných prostriedkov číselný a štrukturálny vplyv akcií Marie Curie a podporiť na vnútroštátnej úrovni excelentnosť odborného vzdelávania, mobility a rozvoja kariéry výskumníkov. Osobitná pozornosť by sa mala venovať rodovej rovnosti a štrukturálnej zmene.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 63 Návrh nariadenia Príloha I – časť 1 – bod 3 – bod 3.3 – písmeno d – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Kľúčovou činnosťou je povzbudiť pomocou mechanizmu spolufinancovania regionálne, vnútroštátne a medzinárodné organizácie k vytvoreniu nových programov a otvoriť jestvujúce programy medzinárodnej a medzisektorovej odbornej príprave, mobilite a kariérnemu rozvoju. Takto sa zvýši kvalita odbornej prípravy v oblasti výskumu v Európe vo všetkých fázach kariéry vrátane doktorandskej úrovne; podporí sa voľný pohyb výskumníkov a vedeckých poznatkov v Európe; budú sa podporovať príťažlivé výskumné miesta prostredníctvom otvoreného prijímania výskumníkov do zamestnania a ponúknutím príťažlivých pracovných podmienok a podporí sa spolupráca v oblasti výskumu a inovácie medzi univerzitami, výskumnými inštitúciami a podnikmi a spolupráca s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami.	Kľúčovou činnosťou je povzbudiť pomocou mechanizmu spolufinancovania regionálne, vnútroštátne a medzinárodné organizácie k vytvoreniu nových programov a otvoriť jestvujúce programy medzinárodnej a medzisektorovej odbornej príprave, mobilite a kariérnemu rozvoju. Takto sa zvýši kvalita odbornej prípravy v oblasti výskumu v Európe vo všetkých fázach kariéry vrátane doktorandskej úrovne; podporí sa voľný pohyb výskumníkov a vedeckých poznatkov v Európe; budú sa podporovať príťažlivé výskumné miesta prostredníctvom otvoreného prijímania výskumníkov do zamestnania a ponúknutím príťažlivých pracovných podmienok a podporí sa spolupráca v oblasti výskumu a inovácie medzi univerzitami, výskumnými inštitúciami a podnikmi a spolupráca s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami. Osobitnú pozornosť treba venovať rodovej vyváženosti, pokiaľ ide o účasť.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 64 Návrh nariadenia Príloha I – časť 1 – bod 3 – bod 3.3 – písmeno e – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Cieľom je monitorovať pokrok, zisťovať medzery v akciách Marie Curie a zvyšovať ich vplyv. V tomto kontexte budú stanovené ukazovatele a analyzovať údaje súvisiace s mobilitou, zručnosťami a kariérou výskumníkov, snažiac sa o synergie a úzku koordináciu s akciami na podporu politiky pre výskumníkov, ich zamestnávateľov a zakladateľov v rámci osobitného cieľa „Inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť“. Činnosť sa ďalej zameriava na zvyšovanie informovanosti o dôležitosti a príťažlivosti kariéry výskumníka a na šírenie výsledkov výskumu a inovácie, vytvorených v súvislosti s prácou podporenou akciami Marie Curie.	Cieľom je monitorovať pokrok, zisťovať medzery v akciách Marie Curie a zvyšovať ich vplyv. V tomto kontexte budú stanovené ukazovatele podľa rodu a budú sa analyzovať údaje súvisiace s mobilitou, zručnosťami, kariérou výskumníkov, ako aj s rodovou rovnosťou, snažiac sa o synergie a úzku koordináciu s akciami na podporu politiky pre výskumníkov, ich zamestnávateľov a zakladateľov v rámci osobitného cieľa „Inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť“. Činnosť sa ďalej zameriava na zvyšovanie informovanosti o dôležitosti a príťažlivosti kariéry výskumníka a na šírenie výsledkov výskumu a inovácie, vytvorených v súvislosti s prácou podporenou akciami Marie Curie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 65 Návrh nariadenia Príloha I – časť 2 – bod 1 – odsek 8
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Súčasťou prístupu sú činnosti založené na programe aj otvorenejšie oblasti na podporu inovatívnych projektov a prelomových riešení. Dôraz sa kladie na výskum a vývoj, rozsiahle pilotné a demonštračné činnosti, testovacie zariadenia a živé laboratória, vytváranie prototypov a overovanie produktu v pilotnej fáze projektu. Činnosti sa zamerajú na zvyšovanie priemyselnej konkurencieschopnosti prostredníctvom podnecovania priemyslu a najmä MSP k vynakladaniu väčších investícií na výskum a inovácie.	V rámci prístupu je pohlavie a rodová analýza zahrnutá do inovácií v oblasti inžinierstva. Správne posúdenie rodu a analýza pohlavia môže viesť k vývoju nových výrobkov, procesov, infraštruktúry alebo služieb. To povedie ku koncepcii, ktorá podporuje blaho ľudí vrátane rodovej rovnosti, a k vymedzeniu nových trhov a podnikateľských príležitostí prostredníctvom rozvoja technológií, ktoré vyhovujú potrebám zložitých a rôznorodých skupín užívateľov. Nevidieť prípadné rozdiely, pokiaľ ide o pohlavie a rodovú otázku, môže mať za následok zmeškanie podnikateľských príležitostí, pokiaľ ide o určité skupiny ľudí, ktoré boli zanedbávané alebo nedostatočne vybavené; pristupovať k ženám a mužom ako k homogénnym skupinám znamená ignorovať rozdiely medzi ženami a mužmi; nadmerné zdôrazňovanie rozdielov medzi ženami a mužmi môže spôsobiť, že inžinieri prehliadnu významné spoločné rysy žien a mužov; vytváranie stereotypov môže viesť k neobľúbeným výrobkom.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 66 Návrh nariadenia Príloha I – časť 2 – bod 1 – bod 1.1 – bod 1.1.2 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
IKT podporujú inováciu a konkurencieschopnosť v širokom spektre súkromných a verejných trhov a sektorov a umožňujú vedecký pokrok vo všetkých disciplínach. V nasledujúcom desaťročí bude transformačný vplyv digitálnych technológií, zložiek IKT, infraštruktúr a služieb IKT čoraz badateľnejší vo všetkých oblastiach života. Každý občan na svete bude mať k dispozícii neobmedzené počítačové a komunikačné zdroje a zdroje na ukladanie údajov. Veľké množstvo informácií a údajov budú produkovať snímače, prístroje a produkty založené na informáciách, čo zo zásahu na diaľku urobí bežnú vec, umožní celosvetové zavádzanie obchodných postupov a miest udržateľnej výroby a prinesie širokú škálu služieb a použití. Mnohé kritické komerčné a verejné služby a všetky kľúčové postupy produkcie poznatkov v oblasti vedy, vzdelávania, podnikov a verejného sektora sa budú zabezpečovať prostredníctvom IKT. IKT zabezpečia základnú infraštruktúru na produkciu a obchodné postupy, komunikáciu a transakcie. IKT budú takisto nevyhnutné pri riešení kľúčových spoločenských výziev, ako aj spoločenských postupov, ako je vytváranie komunít, spotrebiteľské správanie a verejná správa, napr. prostredníctvom sociálnych médií.	IKT podporujú inováciu a konkurencieschopnosť v širokom spektre súkromných a verejných trhov a sektorov a umožňujú vedecký pokrok vo všetkých disciplínach. V nasledujúcom desaťročí bude transformačný vplyv digitálnych technológií, zložiek IKT, infraštruktúr a služieb IKT čoraz badateľnejší vo všetkých oblastiach života. Každý občan na svete bude mať k dispozícii neobmedzené počítačové a komunikačné zdroje a zdroje na ukladanie údajov. Veľké množstvo informácií a údajov budú produkovať snímače, prístroje a produkty založené na informáciách, čo zo zásahu na diaľku urobí bežnú vec, umožní celosvetové zavádzanie obchodných postupov a miest udržateľnej výroby a prinesie širokú škálu služieb a použití. Mnohé kritické komerčné a verejné služby a všetky kľúčové postupy produkcie poznatkov v oblasti vedy, vzdelávania, podnikov a verejného sektora sa budú zabezpečovať prostredníctvom IKT. IKT zabezpečia základnú infraštruktúru na produkciu a obchodné postupy, komunikáciu a transakcie. IKT budú takisto nevyhnutné pri riešení kľúčových spoločenských výziev, ako aj spoločenských postupov, ako je vytváranie komunít, spotrebiteľské správanie, verejná správa a rodová rovnosť, napr. prostredníctvom sociálnych médií.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 67 Návrh nariadenia Príloha I – časť 2 – bod 3 – bod 3.3 – písmeno da (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(da) Je potrebné, aby viac žien vstúpilo do odvetvia vedy, ale ak sa tento výskum uskutočňuje v inštitúciách (ako napr. univerzitách) musí byť otvorený komercializácii znalostí skôr než priamemu pokroku v znalostiach. Inými slovami ide tu o to, aby sa komercializovali trhové príležitosti a projekty orientované na trh, ktoré sa môžu uplatniť v praxi. Je potrebné, aby sa táto myšlienka aktívne podporovala, ak je to možné, pretože to poskytne veľmi potrebnú podporu európskej konkurencieschopnosti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 68 Návrh nariadenia Príloha I – časť 3 – bod 1 – bod 1.1 – odsek 7a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(7a) Existujú významné rodové rozdiely a rozdiely medzi pohlaviami v oblasti zdravia a blaha, s ktorými je potrebné sa dôkladne zaoberať. Demografické procesy majú výrazný rodový rozmer, najmä pokiaľ ide o starnutie, pričom ženy tvoria väčšinu staršej populácie a väčšinu poskytovateľov starostlivosti. Ďalšie dôležité aspekty demografickej zmeny, napríklad zmeny životného štýlu, nových rodinných štruktúr a nízkej pôrodnosti si vyžadujú, aby sa správne posúdila rodová analýza.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 69 Návrh nariadenia Príloha I – časť 3 – bod 1 – bod 1.3 – odsek 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Všetky tieto činnosti sa vykonávajú tak, aby sa poskytovala podpora v rámci celého výskumného a inovačného cyklu, posilňovala sa konkurencieschopnosť odvetví so sídlom v Európe a aby sa vytvárali nové trhové príležitosti.	Všetky tieto činnosti sa vykonávajú tak, aby sa poskytovala podpora v rámci celého výskumného a inovačného cyklu, posilňovala sa konkurencieschopnosť odvetví so sídlom v Európe a aby sa vytvárali nové trhové príležitosti. Osobitná pozornosť sa venuje širokej spolupráci medzi verejnými orgánmi, výskumom, občianskou spoločnosťou a podnikmi.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 70 Návrh nariadenia Príloha I – časť 3 – bod 1 – bod 1.3 – odsek 5
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Osobitné ciele sú: pochopiť rozhodujúce faktory zdravia (vrátane faktorov súvisiacich so životným prostredím a klímou), zlepšiť podporu zdravia a prevenciu ochorení; pochopiť ochorenia a zlepšiť diagnostiku; vytvárať nákladovo účinné skríningové programy a zlepšiť posudzovanie náchylnosti na ochorenie; zlepšiť dohľad a pripravenosť; vytvárať lepšie preventívne vakcíny; používať medicínu in silico na zlepšenie riadenia a predvídania ochorení; liečiť ochorenia; prenášať poznatky do klinickej praxe a stupňovateľných inovačných akcií; lepšie využívať údaje o zdraví; aktívne starnutie, nezávislý život a život s pomocou; vybaviť jednotlivcov schopnosťami na samoriadenie zdravia; podporovať integrovanú starostlivosť; zlepšovať vedecké nástroje a metódy na podporu tvorby politík a regulačných potrieb; a optimalizovať efektívnosť a účinnosť systémov zdravotnej starostlivosti a znížiť nerovnosti tvorbou politiky založenej na faktoch a rozširovaním osvedčených postupov a inovačných technológií a prístupov.	Osobitné ciele sú: pochopiť rozhodujúce faktory zdravia (vrátane faktorov súvisiacich so životným prostredím a klímou), zlepšiť podporu zdravia a prevenciu ochorení; pochopiť ochorenia a zlepšiť diagnostiku; vytvárať nákladovo účinné skríningové programy a zlepšiť posudzovanie náchylnosti na ochorenie; zlepšiť dohľad a pripravenosť; vytvárať lepšie preventívne vakcíny; používať medicínu in silico na zlepšenie riadenia a predvídania ochorení; liečiť ochorenia; prenášať poznatky do klinickej praxe a stupňovateľných inovačných akcií; lepšie využívať údaje o zdraví; aktívne starnutie, nezávislý život a život s pomocou; vybaviť jednotlivcov schopnosťami na samoriadenie zdravia; podporovať integrovanú starostlivosť; zlepšovať vedecké nástroje a metódy na podporu tvorby politík a regulačných potrieb; a optimalizovať efektívnosť a účinnosť systémov zdravotnej starostlivosti a znížiť nerovnosti tvorbou politiky založenej na faktoch a rozširovaním osvedčených postupov a inovačných technológií a prístupov. Rodový rozmer treba začleniť do uvedených činností a mala by mu predchádzať rodová analýza.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 71 Návrh nariadenia Príloha I – časť 3 – bod 4 – bod 4.3 – písmeno b – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Zámerom činností je zmenšiť hustotu premávky, zlepšiť prístupnosť a vyjsť v ústrety potrebám používateľov prostredníctvom podpory integrovanej dopravy a logistiky „od dverí k dverám“; posilniť intermodalitu a zavádzanie inteligentných riešení plánovania a riadenia; a drasticky znížiť výskyt nehôd a vplyv bezpečnostných hrozieb.	Zámerom činností je zmenšiť hustotu premávky, zlepšiť prístupnosť a vyjsť v ústrety potrebám používateľov prostredníctvom podpory integrovanej dopravy a logistiky „od dverí k dverám“; posilniť intermodalitu a zavádzanie inteligentných riešení plánovania a riadenia; a drasticky znížiť výskyt nehôd a vplyv bezpečnostných hrozieb. Vo výskume treba zohľadniť sociálno-ekonomické a hospodárske rozdiely v dopravných systémoch. Rodový rozmer treba začleniť do uvedených činností a mala by mu predchádzať rodová analýza.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 72 Návrh nariadenia Príloha I – časť 3 – bod 5 – bod 5.1 – odsek 6a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(6a) Zmena klímy a jej dôsledky nie sú v žiadnom prípade rodovo neutrálne. Vzhľadom na rodové úlohy nie je vplyv žien na životné prostredie rovnaký ako u mužov a ich prístup k zdrojom a spôsoby vyrovnať sa a prispôsobiť sa sú výrazne ovplyvnené diskrimináciou, pokiaľ ide o príjmy, prístup k zdrojom, politickú moc, vzdelávanie a zodpovednosť za domácnosť. Ženský a mužský životný štýl, správanie sa a spotreba sú často rozdielne a zanechávajú odlišnú environmentálnu stopu. Zmena klímy ovplyvňuje ženy a mužov na celom svete. IPCC, panel OSN o zmene klímy, dospel k záveru, že „dôsledky zmeny klímy budú odlišné medzi rôznymi regiónmi, generáciami, vekovými kategóriami a príjmovými skupinami, zamestnaniami a pohlaviami".
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 73 Návrh nariadenia Príloha I – časť 3 – bod 5 – bod 5.3 – písmeno a – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Cieľom je vytvárať a posudzovať inovatívne, nákladovo účinné a udržateľné opatrenia na prispôsobenie a zmiernenie, zacielené na skleníkové plyny s obsahom CO2 aj bez obsahu CO2 a zdôrazňujúce technické aj netechnické zelené riešenia prostredníctvom zhromažďovania poznatkov ako základu pre informované, skoré a účinné opatrenia a pre zosieťovanie potrebných spôsobilostí. Činnosti sa zameriavajú na: zlepšenie pochopenia zmien klímy a zabezpečovania spoľahlivých predpovedí o klíme; posudzovanie vplyvov, slabých miest a vytváranie inovatívnych nákladovo účinných opatrení na prispôsobenie a prevenciu rizika; podporu politík na zmiernenie.	Cieľom je vytvárať a posudzovať inovatívne, nákladovo účinné a udržateľné opatrenia na prispôsobenie a zmiernenie, zacielené na skleníkové plyny s obsahom CO2 aj bez obsahu CO2 a zdôrazňujúce technické aj netechnické zelené riešenia prostredníctvom zhromažďovania poznatkov ako základu pre informované, skoré a účinné opatrenia a pre zosieťovanie potrebných spôsobilostí. Činnosti sa zameriavajú na: zlepšenie pochopenia zmien klímy a zabezpečovania spoľahlivých predpovedí o klíme; posudzovanie vplyvov, slabých miest a vytváranie inovatívnych nákladovo účinných opatrení na prispôsobenie a prevenciu rizika; podporu politík na zmiernenie. Vo výskume sa zohľadnia rodové otázky a otázky rodovej rovnosti vo vzťahu k adaptačným politikám.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 74 Návrh nariadenia Príloha I – časť 3 – bod 5 – bod 5.3 – písmeno a – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Cieľom je vytvárať a posudzovať inovatívne, nákladovo účinné a udržateľné opatrenia na prispôsobenie a zmiernenie, zacielené na skleníkové plyny s obsahom CO2 aj bez obsahu CO2 a zdôrazňujúce technické aj netechnické zelené riešenia prostredníctvom zhromažďovania poznatkov ako základu pre informované, skoré a účinné opatrenia a pre zosieťovanie potrebných spôsobilostí. Činnosti sa zameriavajú na: zlepšenie pochopenia zmien klímy a zabezpečovania spoľahlivých predpovedí o klíme; posudzovanie vplyvov, slabých miest a vytváranie inovatívnych nákladovo účinných opatrení na prispôsobenie a prevenciu rizika; podporu politík na zmiernenie.	Cieľom je vytvárať a posudzovať inovatívne, nákladovo účinné a udržateľné opatrenia na prispôsobenie a zmiernenie, zacielené na skleníkové plyny s obsahom CO2 aj bez obsahu CO2 a zdôrazňujúce technické aj netechnické zelené riešenia prostredníctvom zhromažďovania poznatkov ako základu pre informované, skoré a účinné opatrenia a pre zosieťovanie potrebných spôsobilostí. Činnosti sa zameriavajú na: zlepšenie pochopenia zmien klímy a zabezpečovania spoľahlivých predpovedí o klíme; posudzovanie vplyvov, slabých miest a vytváranie inovatívnych nákladovo účinných opatrení na prispôsobenie a prevenciu rizika; podporu politík na zmiernenie. Rodový rozmer treba začleniť do uvedených činností a mala by mu predchádzať rodová analýza.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 75 Návrh nariadenia Príloha I – časť 3 – bod 6 – názov
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
6. INKLUZÍVNA, INOVATÍVNA A BEZPEČNÁ SPOLOČNOSŤ	6. ROVNOPRÁVNA, INKLUZÍVNA, INOVATÍVNA A BEZPEČNÁ SPOLOČNOSŤ
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 76 Návrh nariadenia Príloha I – časť 3 – bod 6.3 – bod 6.3.1 – odsek 2 – písmeno da (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(da) podporovať rodovú rovnosť v Európe.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 77 Návrh nariadenia Príloha I – časť 3 – bod 6.3 – bod 6.3.2 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Cieľom je podporiť rozvoj inovatívnej spoločnosti a politiky v Európe prostredníctvom zapojenia občanov, podnikov a používateľov do výskumu a inovácie a podpora koordinovaných výskumných a inovačných politík v kontexte globalizácie. Osobitná podpora sa vyčlení na tvorbu európskeho výskumného priestoru a na rozvoj rámcových podmienok inovácie.	Cieľom je podporiť rozvoj inovatívnej spoločnosti a politiky v Európe prostredníctvom zapojenia občanov, občianskej spoločnosti, podnikov a používateľov do výskumu a inovácie a podpora koordinovaných výskumných a inovačných politík v kontexte globalizácie. Osobitná podpora sa vyčlení na tvorbu európskeho výskumného priestoru a na rozvoj rámcových podmienok inovácie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 78 Návrh nariadenia Príloha I – časť 3 – bod 6.3 – bod 6.3.2 – odsek 2 – písmeno c
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(c) zaistiť zapojenie spoločnosti do výskumu a inovácie;	(c) zaistiť zapojenie spoločnosti do výskumu a inovácie a jej účasť na nich;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 79 Návrh nariadenia Príloha I – časť 3 – bod 6.3 – bod 6.3.2 – odsek 2 – písmeno da (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(da) podporovať rodovú rovnosť v celej Európe a vo všetkých výskumných a inovačných činnostiach financovaných v rámci programu Horizont 2020.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 80 Návrh nariadenia Príloha I – časť 5 – bod 3 – písmeno b – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Stratégia a činnosti EIT sa riadia zameraním sa na spoločenské výzvy, ktoré majú veľký význam pre budúcnosť, ako sú napr. zmeny klímy alebo udržateľná energia. Riešením kľúčových spoločenských výziev komplexným spôsobom EIT podporí interdisciplinárne a multidisciplinárne prístupy a pomôže zameriavať výskumné úsilie partnerov v rámci ZIS.	Stratégia a činnosti EIT sa riadia zameraním sa na spoločenské výzvy, ktoré majú veľký význam pre budúcnosť, ako sú napr. zmena klímy, a to pri zohľadnení ich rodového rozmeru, alebo udržateľná energia. Riešením kľúčových spoločenských výziev komplexným spôsobom EIT podporí interdisciplinárne a multidisciplinárne prístupy a pomôže zameriavať výskumné úsilie partnerov v rámci ZIS.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 81 Návrh nariadenia Príloha I – časť 5 – bod 3 – písmeno c – úvodná časť
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(c) Rozvoj talentovaných, zručných a podnikavých ľudí pomocou vzdelávania a odbornej prípravy	(c) Rozvoj talentovaných, zručných a podnikavých ľudí, tak žien, ako aj mužov, pomocou vzdelávania a odbornej prípravy
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 82 Návrh nariadenia Príloha I – časť 5 – bod 3 – písmeno c – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
EIT v plnej miere integruje vzdelávanie a odbornú prípravu vo všetkých fázach kariéry a vytvára nové a inovatívne učebné osnovy s cieľom reagovať na potrebu nových profilov, ktoré si vyžadujú zložité spoločenské a hospodárske výzvy. EIT preto bude zohrávať kľúčovú úlohu v uznávaní nových titulov a diplomov v členských štátoch.	EIT v plnej miere integruje vzdelávanie a odbornú prípravu vo všetkých fázach kariéry a vytvára nové a inovatívne učebné osnovy s cieľom reagovať na potrebu nových profilov, ktoré si vyžadujú zložité spoločenské a hospodárske výzvy. Rodový rozmer sa začlenení do analýzy potrieb pre nové profily. To je dôvod, prečo EIT bude mať viac než akýkoľvek iný nástroj Horizontu 2020 hlavnú zodpovednosť za systematické zameriavanie sa na mladé ženské talenty s cieľom ukončiť v Európskom výskumnom priestore plytvanie s týmito talentami. Rovnako sa pristupuje k vzdelávaniu a odbornej príprave rodovo citlivým spôsobom, pretože obnova budúceho vedeckého a podnikateľského prostredia začne vo fáze vzdelávania a odbornej prípravy. Nakoniec sa rodový rozmer začlení do nových učebných osnov ako spôsob, ako zabezpečiť účinnosť a kvalitu odbornej prípravy a vzdelávania, ako aj jeho inovačného rozmeru. EIT preto bude zohrávať kľúčovú úlohu v uznávaní nových titulov a diplomov v členských štátoch.

POSTUP

Názov	Zriadenie rámcového programu pre výskum a inovácie (2014 – 2020) – Horizont 2020
Referenčné čísla	COM(2011)0809 – C7-0466/2011 – 2011/0401(COD)
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi	ITRE 13.12.2011
Výbor požiadaný o stanovisko dátum oznámenia na schôdzi	FEMM 13.12.2011
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko dátum vymenovania	Antigoni Papadopoulou 20.12.2011
Prerokovanie vo výbore	20.6.2012
Dátum prijatia	19.9.2012
Výsledok záverečného hlasovania:	+: –: 0:	23 4 3
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Regina Bastos, Andrea Češková, Marije Cornelissen, Edite Estrela, Iratxe García Pérez, Zita Gurmai, Mikael Gustafsson, Mary Honeyball, Lívia Járóka, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Nicole Kiil-Nielsen, Silvana Koch-Mehrin, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Astrid Lulling, Barbara Matera, Krisztina Morvai, Norica Nicolai, Joanna Senyszyn, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Britta Thomsen, Marina Yannakoudakis, Anna Záborská, Inês Cristina Zuber
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Silvia Costa, Mariya Gabriel, Ana Miranda, Doris Pack, Antigoni Papadopoulou, Licia Ronzulli, Angelika Werthmann

POSTUP

Názov	Zriadenie rámcového programu pre výskum a inovácie Horizont 2020 (2014 – 2020)
Referenčné čísla	COM(2011)0809 – C7-0466/2011 – 2011/0401(COD)
Dátum predloženia v EP	30.11.2011
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi	ITRE 13.12.2011
Výbory požiadané o stanovisko dátum oznámenia na schôdzi	AFET 15.3.2012	DEVE 10.5.2012	BUDG 13.12.2011	EMPL 13.12.2011
	ENVI 13.12.2011	TRAN 13.12.2011	REGI 13.12.2011	AGRI 13.12.2011
	PECH 13.12.2011	CULT 13.12.2011	JURI 13.12.2011	FEMM 13.12.2011
Bez predloženia stanoviska dátum rozhodnutia	EMPL 19.1.2012
Spravodajca dátum menovania	Teresa Riera Madurell 17.1.2012
Prerokovanie vo výbore	23.1.2012	18.6.2012	17.9.2012	8.10.2012
Dátum prijatia	28.11.2012
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	55 0 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Amelia Andersdotter, Josefa Andrés Barea, Jean-Pierre Audy, Zigmantas Balčytis, Ivo Belet, Jan Březina, Maria Da Graça Carvalho, Giles Chichester, Pilar del Castillo Vera, Dimitrios Droutsas, Christian Ehler, Vicky Ford, Gaston Franco, Adam Gierek, Norbert Glante, András Gyürk, Fiona Hall, Edit Herczog, Kent Johansson, Romana Jordan, Krišjānis Kariņš, Lena Kolarska-Bobińska, Philippe Lamberts, Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz, Marisa Matias, Judith A. Merkies, Angelika Niebler, Jaroslav Paška, Aldo Patriciello, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Jens Rohde, Paul Rübig, Salvador Sedó i Alabart, Konrad Szymański, Britta Thomsen, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Catherine Trautmann, Ioannis A. Tsoukalas, Claude Turmes, Marita Ulvskog, Vladimir Urutchev, Kathleen Van Brempt, Alejo Vidal-Quadras
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Yves Cochet, Satu Hassi, Jolanta Emilia Hibner, Seán Kelly, Zofija Mazej Kukovič, Vladimír Remek, Frédérique Ries, Peter Skinner, Silvia-Adriana Ţicău
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Cristian Silviu Buşoi, Alexandra Thein
Dátum predloženia	20.12.2012

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia