Postup : 2011/0401(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0427/2012

Predkladané texty :

A7-0427/2012

Rozpravy :

PV 20/11/2013 - 12
CRE 20/11/2013 - 12

Hlasovanie :

PV 21/11/2013 - 6.1
CRE 21/11/2013 - 6.1
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2013)0499

SPRÁVA     ***I
PDF 4326kWORD 5219k
20.12.2012
PE 489.637v01-00 A7-0427/2012

o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje rámcový program pre výskum a inovácie (2014 – 2020) – Horizont 2020

(COM(2011)0809 – C7‑0466/2011 – 2011/0401(COD))

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

Spravodajkyňa: Teresa Riera Madurell

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci
 STANOVISKO Výboru pre rozvoj
 STANOVISKO Výboru pre rozpočet
 STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
 STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch
 STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj
 STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
 STANOVISKO Výboru pre rybné hospodárstvo
 STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie
 STANOVISKO Výboru pre právne veci
 STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť
 POSTUP

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje rámcový program pre výskum a inovácie (2014 – 2020) – Horizont 2020

(COM(2011)0809 – C7‑0466/2011 – 2011/0401(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM (2011)0809),

–   so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 173 ods. 3 a 182 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7–0466/2011),

–   so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 19. júla 2012(1),

–   so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 28. marca 2012(2),

–   so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre rozpočet, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre rybné hospodárstvo, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre právne veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7 0427/2012),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  poukazuje na to, že finančné krytie vymedzené v legislatívnom návrhu je len orientačný údaj pre zákonodarný orgán a že nemôže byť presne stanovené, kým sa nedosiahne dohoda o návrhu nariadenia, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020;

3.  pripomína svoje uznesenie z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu(3); opakuje, že v nasledujúcom VFR bude potrebný dostatok dodatočných zdrojov, ktoré umožnia Únii plniť jej súčasné politické priority a nové úlohy ustanovené v Lisabonskej zmluve, ako aj reagovať na nepredvídané udalosti; zdôrazňuje, že aj pri zvýšení objemu zdrojov pre nasledujúci VFR o aspoň 5 % oproti úrovni v roku 2013 možno len obmedzene prispieť k dosiahnutiu dohodnutých cieľov a záväzkov Únie a k naplneniu zásady solidarity Únie; vyzýva Radu, aby v prípade, že s týmto prístupom nesúhlasí, jasne uviedla, ktorých z jej politických priorít alebo projektov sa možno úplne vzdať aj napriek ich preukázanej európskej pridanej hodnote;

4.  pripomína najmä skutočnosť, že Európsky parlament v tom istom uznesení požadoval výrazné zvýšenie príslušných výdavkov od roku 2013 s cieľom zlepšiť, stimulovať a zaistiť financovanie výskumu, vývoja a inovácií v Únii;

5.  ďalej pripomína svoju pozíciu, že v budúcom viacročnom finančnom rámci by sa rozpočtové zdroje mali vo väčšej miere sústreďovať na oblasti, ktoré stimulujú hospodársky rast a konkurencieschopnosť, ako sú výskum a inovácia, v súlade so zásadami európskej pridanej hodnoty a excelentnosti;

6.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

7.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     1

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(1) Cieľom Únie je posilňovať svoju vedeckú a technologickú základňu prostredníctvom vytvorenia Európskeho výskumného priestoru (ďalej len „EVP“), v ktorom sa voľne pohybujú výskumníci, vedecké poznatky a technológie, a podporovať zvyšovanie konkurencieschopnosti Únie vrátane konkurencieschopnosti jej priemyslu. Na presadzovanie týchto cieľov by Únia mala vykonávať činnosti na realizáciu výskumu, technologického rozvoja a demonštračných činností, mala by podporovať medzinárodnú spoluprácu, šíriť a optimalizovať výsledky a stimulovať odbornú prípravu a mobilitu.

(1) Cieľom Únie je posilniť svoju vedecko-technickú základňu vytvorením Európskeho výskumného priestoru („EVP“), v ktorom sa voľne pohybujú vedci, vedecké poznatky a technológie, a podporovať ju, aby sa z nej stala znalostná spoločnosť a udržateľná, konkurencieschopná znalostná a odolná ekonomika s vedúcim postavením vo svete vrátane konkurencieschopnosti jej priemyslu. Na dosiahnutie tohto cieľa by Únia mala vykonávať činnosti zamerané na realizáciu a inováciu výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností, podporovať medzinárodnú spoluprácu, šíriť a optimalizovať výsledky a podnecovať odbornú prípravu a mobilitu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     2

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(3) Únia sa zaviazala zrealizovať stratégiu Európa 2020, ktorá stanovuje ciele inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, vyzdvihuje úlohu výskumu a inovácie ako hlavnej hnacej sily sociálnej a hospodárskej prosperity a environmentálnej udržateľnosti, a vytýčila si cieľ zvýšiť do roku 2020 výdavky na výskum a vývoj, aby dosiahli 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) a vypracovať ukazovateľ intenzity inovácie. V hlavnej iniciatíve Inovácia v Únii sa v tejto súvislosti stanovuje strategický a integrovaný prístup k výskumu a inováciám, ktorý určuje rámec a ciele, ku ktorým bude Únia v budúcnosti prispievať prostredníctvom svojho financovania výskumu a vývoja. Výskum a inovácie sú kľúčovými faktormi aj pre ostatné hlavné iniciatívy stratégie Európa 2020, najmä pokiaľ ide o Európu efektívne využívajúcu zdroje, priemyselnú politiku pre éru globalizácie a Digitálnu agendu pre Európu. Okrem toho, v dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 súvisiacich s výskumom a inováciami musí hrať kľúčovú úlohu politika súdržnosti prostredníctvom posilňovania kapacít a prispievaním k dosahovaniu excelentnosti.

(3) Únia sa zaviazala zrealizovať stratégiu Európa 2020, ktorá stanovuje ciele inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, vyzdvihuje úlohu výskumu a inovácie ako hlavnej hnacej sily sociálnej a hospodárskej prosperity a environmentálnej udržateľnosti, a vytýčila si cieľ zvýšiť do roku 2020 verejné výdavky na výskum a vývoj, aby prilákala súkromné investície, ktoré budú tvoriť až dve tretiny celkových investícií, a tým dosiahla celkovú kumulatívnu výšku 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) a vypracovať ukazovateľ intenzity inovácie. Rozpočet Únie by mal odzrkadľovať tento ambiciózny cieľ tým, že uskutoční radikálne zmeny vo financovaní a bude sa zameriavať na financovanie investícií orientovaných na budúcnosť, ako je výskum, vývoj a inovácie, a malo by sa to viditeľne prejaviť v značnom náraste financovania v oblasti výskumu, vývoja a inovácií v Únii v porovnaní s výškou finančných prostriedkov pridelených na rok 2013. V hlavnej iniciatíve Inovácia v Únii sa v tejto súvislosti stanovuje strategický a integrovaný prístup k výskumu a inováciám, ktorý určuje rámec a ciele, ku ktorým bude Únia v budúcnosti prispievať prostredníctvom svojho financovania výskumu a vývoja. Výskum a inovácie sú kľúčovými faktormi aj pre ostatné hlavné iniciatívy a politické ciele stratégie Európa 2020, najmä pokiaľ ide o Európu efektívne využívajúcu zdroje, priemyselnú politiku pre éru globalizácie, ciele politiky v oblasti zmeny klímy, ciele energetickej politiky a Digitálnu agendu pre Európu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     3

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(4) Európska rada na svojom zasadnutí 4. februára 2011 podporila koncepciu spoločného strategického rámca pre financovanie výskumu a inovácií v Únii, ktorý je zameraný na zvýšenie efektívnosti financovania výskumu a inovácií na úrovni jednotlivých členských štátov a Únie a vyzvala Úniu, aby urýchlene odstránila zostávajúce prekážky brániace prilákaniu talentov a investícií v záujme dokončenia Európskeho výskumného priestoru do roku 2014 a vytvorenia skutočného jednotného trhu v oblasti poznatkov, výskumu a inovácií.

(4) Európska rada na svojom zasadnutí 4. februára 2011 podporila koncepciu spoločného strategického rámca pre financovanie výskumu a inovácií v Únii, ktorý je zameraný na zvýšenie efektívnosti financovania výskumu a inovácií na úrovni jednotlivých členských štátov a Únie a vyzvala Úniu, aby urýchlene odstránila zostávajúce prekážky brániace prilákaniu talentov a investícií v záujme dokončenia Európskeho výskumného priestoru do roku 2014 a vytvorenia skutočného jednotného trhu v oblasti poznatkov, výskumu a inovácií. To si vyžaduje výrazne zvýšiť rozpočet na nasledujúce sedemročné obdobie na posilnenie inovačnej kapacity Únie a zároveň prilákať významné množstvo finančných prostriedkov zo súkromného sektora na činnosti Únie.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     4

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(5) Európsky parlament žiadal o radikálne zjednodušenie financovania Únie v oblasti výskumu a inovácií vo svojom uznesení z 11. novembra 2010, zdôraznil dôležitosť iniciatívy Inovácia v Únii v súvislosti s transformáciou Európy po skončení krízy, vo svojom uznesení z 12. mája 2011, kde upozornil na významné poučenia, ktoré si treba zobrať z priebežného hodnotenia siedmeho rámcového programu, vo svojom uznesení 8. júna 2011 a vo svojom uznesení 7. septembra 2011, v ktorom podporil koncept spoločného strategického rámca pre financovanie výskumu a inovácie.

(5) Európsky parlament žiadal o radikálne zjednodušenie financovania Únie v oblasti výskumu a inovácií vo svojom uznesení z 11. novembra 2010, zdôraznil dôležitosť iniciatívy Inovácia v Únii v súvislosti s transformáciou Európy po skončení krízy, vo svojom uznesení z 12. mája 2011, kde upozornil na významné poučenia, ktoré si treba zobrať z priebežného hodnotenia siedmeho rámcového programu, vo svojom uznesení 8. júna 2011 a vo svojom uznesení 7. septembra 2011, v ktorom podporil koncept spoločného strategického rámca pre financovanie výskumu a inovácie, pričom požadoval zdvojnásobenie rozpočtových prostriedkov v porovnaní so siedmym rámcovým programom.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     5

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 10

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(10) V oznámení Rozpočet stratégie Európa 2020 Komisia navrhla, aby sa oblasti pokryté v období rokov 2007 – 2013 siedmym rámcovým programom pre výskum a časťou venovanou inovácii rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie, ako aj Európskym inovačným a technologickým inštitútom (EIT) riešili prostredníctvom jedného spoločného strategického rámca v oblasti výskumu a inovácií v záujme naplnenia cieľa stratégie Európa 2020 zvýšiť výdavky na výskum a vývoj na 3 % HDP do roku 2020. Komisia sa v tomto oznámení tiež zaviazala uplatňovať hľadisko zmeny klímy vo výdavkových programoch Únie a orientovať aspoň 20 % rozpočtu Únie na ciele súvisiace s klímou. Opatrenia v oblasti klímy a efektívnosť z hľadiska zdrojov sú navzájom sa podporujúce ciele týkajúce sa dosiahnutia udržateľného rozvoja. Špecifické ciele súvisiace s oboma by sa mali doplniť prostredníctvom špecifických cieľov Horizontu 2020. V dôsledku toho sa očakáva, že minimálne 60 % celkového rozpočtu Horizontu 2020 by malo súvisieť s udržateľným rozvojom. Takisto sa očakáva, že výdavky súvisiace s ochranou klímy by mali presiahnuť 35 % rozpočtu, vrátane vzájomne zlučiteľných opatrení na zvýšenie efektívnosti z hľadiska zdrojov. Komisia by mala poskytnúť informácie o rozsahu a výsledkoch podpory dosahovania cieľov v oblasti zmeny klímy. Výdavky súvisiace s ochranou klímy v rámci Horizontu 2020 by sa mali sledovať tým istým spôsobom, aký sa uvádza v tomto oznámení.

(10) V oznámení Rozpočet stratégie Európa 2020 Komisia navrhla, aby sa oblasti pokryté v období rokov 2007 – 2013 siedmym rámcovým programom pre výskum a časťou venovanou inovácii rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie, ako aj Európskym inovačným a technologickým inštitútom (EIT) riešili prostredníctvom jedného spoločného strategického rámca v oblasti výskumu a inovácií v záujme naplnenia cieľa stratégie Európa 2020 zvýšiť výdavky na výskum a vývoj na 3 % HDP do roku 2020. Komisia sa v tomto oznámení tiež zaviazala uplatňovať hľadisko zmeny klímy vo výdavkových programoch Únie a orientovať aspoň 20 % rozpočtu Únie na ciele súvisiace s klímou. Opatrenia v oblasti klímy a efektívnosť z hľadiska zdrojov sú navzájom sa podporujúce ciele týkajúce sa dosiahnutia udržateľného rozvoja. Špecifické ciele súvisiace s oboma by sa mali doplniť prostredníctvom špecifických cieľov Horizontu 2020.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     6

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 10a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

(10a) Komisia vo svojej bielej knihe s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje1, zastáva názor, že politika výskumu a inovácií v oblasti dopravy by mala zabezpečiť rastúcu a neustálu podporu pre vývoj kľúčových technológií so zreteľom na transformáciu európskeho dopravného systému na modernú, účinnú, udržateľnú a dostupnú službu. Biela kniha stanovuje za cieľ, ktorý je potrebné dosiahnuť do roku 2050, 60 % zníženie emisií skleníkových plynov na úroveň z roku 1990.

 

__________________

 

1 COM(2011)0144

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     7

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 11

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(11) Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inovácie v Európskej únii (ďalej len „Horizont 2020“) sa zameriava na tri priority, a to vytvorenie excelentnej vedy s cieľom posilniť excelentnosť vedeckej základne Únie na svetovej úrovni, podporovanie vedúceho postavenia priemyslu na podporu podnikov vrátane malých a stredných podnikov (MSP) a inovácií, a riešenie spoločenských výziev s cieľom priamo reagovať na výzvy stanovené v stratégii Európa 2020 podporovaním činností, ktoré sa týkajú celého spektra od výskumu až po trh. Horizont 2020 podporuje všetky fázy reťazca inovácií, a predovšetkým činnosti, ktoré sú bližšie k trhu, ako napr. inovačné finančné nástroje, ako aj netechnologickú a sociálnu inováciu, a usiluje sa uspokojiť potreby výskumu širokého spektra politík Únie tak, že kladie dôraz na čo najširšie možné použitie a šírenie poznatkov získaných v rámci podporených činností až po ich komerčné využitie. Priority Horizontu 2020 sú podporované aj prostredníctvom programu na základe Zmluvy o Euratome pre jadrový výskum a odborné vzdelávanie.

(11) Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inovácie v Európskej únii (ďalej len „Horizont 2020“) sa zameriava na tri priority, a to vytvorenie excelentnej vedy s cieľom posilniť excelentnosť vedeckej základne Únie na svetovej úrovni, podporovanie vedúceho postavenia priemyslu na podporu podnikov vrátane malých a stredných podnikov (MSP) a inovácií, a riešenie spoločenských výziev s cieľom priamo reagovať na výzvy stanovené v stratégii Európa 2020 podporovaním činností, ktoré sa týkajú celého spektra od výskumu až po trh. Kým prínos Únie spočíva predovšetkým vo financovaní predsúťažného, nadnárodného, spoločného výskumu, ktorý by mal v programe Horizont 2020 dosiahnuť aspoň úroveň siedmeho rámcového programu, treba klásť osobitný dôraz na financovanie inovácií v rámci programu Horizont 2020. Horizont 2020 sa tiež usiluje uspokojiť potreby výskumu širokého spektra politík Únie tak, že kladie dôraz na čo najširšie možné použitie a šírenie poznatkov získaných v rámci podporovaných činností až po ich komerčné využitie. Preto by mal program Horizont 2020 zabezpečovať všetky fázy reťazca výskumu a inovácií vrátane základného výskumu, aplikovaného výskumu, prenosu znalostí a činností, ktoré sú bližšie k trhu, inovačných finančných nástrojov, ako aj netechnologickú a sociálnu inováciu. Program Horizont 2020 by mal uplatňovať diferencované rozpätie, a čím je podporovaná činnosť bližšie k trhu, tým menšia by mala byť časť, ktorá bude financovaná programom Horizont 2020, a tým väčšia by mala byť tá časť, ktorá by mala prilákať finančné prostriedky z iných zdrojov, ako sú štrukturálne fondy, vnútroštátne alebo regionálne fondy alebo súkromný sektor. Priority Horizontu 2020 sú podporované aj prostredníctvom programu na základe Zmluvy o Euratome pre jadrový výskum a odborné vzdelávanie.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     8

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 12a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

(12a) Treba zdôrazniť, že činnosti programu Horizont 2020 by mali byť otvorené pre nových účastníkov, aby sa zaistila rozsiahla spolupráca s partnermi v celej Únii a vytvoril sa integrovaný Európsky výskumný priestor.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     9

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 13

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(13) V súvislosti s vedomostným trojuholníkom výskumu, vzdelávania a inovácií znalostné a inovačné spoločenstvá v rámci Európskeho inovačného a technologického inštitútu by mali významne prispievať k plneniu cieľov Horizontu 2020 vrátane spoločenských výziev, najmä integráciou výskumu, vzdelávania a inovácií. Aby sa zabezpečilo vzájomné dopĺňanie v rámci Horizontu 2020 a adekvátna absorpcia finančných prostriedkov, finančný príspevok Európskeho inovačného a technologického inštitútu by mal predstavovať dve pridelenia, z ktorých druhé bude podliehať predchádzajúcemu preskúmaniu.

(13) V súvislosti s vedomostným trojuholníkom výskumu, vzdelávania a inovácií znalostné a inovačné spoločenstvá (KIC) v rámci Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) by mali významne prispievať k plneniu cieľov Horizontu 2020 vrátane spoločenských výziev, najmä integráciou výskumu, vzdelávania a inovácií. EIT je jediným nástrojom v rámci programu Horizont 2020, ktorý kladie značný dôraz na vzdelávací rozmer znalostného trojuholníku a ktorý sa zaoberá problémom tzv. európskeho paradoxu prostredníctvom vzdelávania v oblasti podnikania, ktoré povedie k vytvoreniu inovatívnych začínajúcich podnikov a dcérskych spoločností založených na znalostiach.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     10

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 15

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(15) Ústredným zámerom Horizontu 2020 je zjednodušenie, čo by sa malo plne prejaviť v jeho koncepcii, pravidlách, finančnom riadení a vykonávaní. Cieľom Horizontu 2020 by malo byť prilákať silnú účasť univerzít, výskumných stredísk, priemyslu, a najmä MSP, a otvoriť sa novým účastníkom, keďže spája celý rozsah podpory v oblasti výskumu a inovácie do jedného spoločného strategického rámca, ktorý obsahuje zefektívnený súbor foriem podpory a používa pravidlá účasti, ktorých zásady sú uplatniteľné na všetky akcie v rámci programu. Jednoduchšie pravidlá financovania by mali znížiť administratívne náklady na účasť a prispejú k zníženiu chybovosti vo finančnej oblasti.

(15) Ústredným zámerom Horizontu 2020 je zjednodušenie, čo by sa malo plne prejaviť v jeho koncepcii, pravidlách, finančnom riadení a vykonávaní. Cieľom Horizontu 2020 by malo byť prilákať silnú účasť univerzít, výskumných stredísk, priemyslu, a najmä MSP, z ktorých sú aj napriek už uskutočneným opatreniam len niektoré zapojené do výskumných programov, a mali by byť otvorené novým účastníkom, najmä z občianskej spoločnosti. Program Horizont 2020 spája celý rozsah podpory v oblasti výskumu a inovácie do jedného spoločného strategického rámca, ktorý obsahuje zefektívnený súbor foriem podpory a používa pravidlá účasti, ktorých zásady sú uplatniteľné na všetky akcie v rámci programu. Jednoduchšie pravidlá financovania by mali znížiť administratívne náklady na účasť a prispejú k predchádzaniu chybovosti a jej znižovaniu vo finančnej oblasti.

 

Ak by sa prijali kroky v záujme ďalšej externalizácie financovania výskumu a inovácií Únie (spoločné technologické iniciatívy, partnerstvo verejného a súkromného sektora alebo výkonné agentúry v oblasti výskumu), spôsob a rozsah externalizácie by mal byť stanovený na základe výsledkov nezávislého posúdenia vplyvu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     11

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 15a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

(15a) S cieľom zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi výskumom, vývojom a inováciami, ktoré sú založené na zhode, a tými, ktoré sú menej zhodné, by sa aspoň mali by sa využívať otvorené výzvy logikou orientovanou na postup zdola nahor so zrýchlenými postupmi, aby sa zabezpečila rýchla realizácia inovačných projektov. Okrem toho by sa mala v rámci spoločenských výziev a podporných a priemyselných technológií nájsť primeraná rovnováha medzi malými a väčšími projektmi s prihliadnutím na štruktúru konkrétneho odvetvia, typ činnosti, technologické a výskumné prostredie.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     12

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 16

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(16) V súlade s článkom 182 ods. 1 ZFEÚ sa v rámcovom programe stanoví maximálna celková suma a podrobné pravidlá finančnej účasti Únie na rámcovom programe a príslušné podiely na každej z poskytovaných činností.

(16) V súlade s článkom 182 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa v rámcovom programe stanoví maximálna celková suma a podrobné pravidlá finančnej účasti Únie na rámcovom programe a príslušné podiely na každej z poskytovaných činností, ktoré sú stanovené v článku 180 ZFEÚ.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     13

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 17a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

(17a) Aby Európsky parlament mohol vykonávať svoju funkciu politickej kontroly a aby sa zabezpečila transparentnosť a zodpovednosť, ako sa stanovuje v zmluvách, Komisia by mala riadne a pravidelne informovať Európsky parlament o všetkých dôležitých aspektoch vykonávania programu Horizont 2020 vrátane prípravy a vypracúvania pracovných programov, plnenia a možnej potreby úprav rozpočtového rozpisu a vývoja výkonových ukazovateľov z hľadiska sledovaných cieľov a očakávaných výsledkov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     14

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 18

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(18) Vhodné je zabezpečiť správne uzavretie Horizontu 2020 a jeho predchádzajúcich programov, najmä pokiaľ ide o pokračovanie viacročných dohôd o jeho riadení, ako je financovanie technickej a administratívnej pomoci.

(18) Vhodné je zabezpečiť správne uzavretie Horizontu 2020 a jeho predchádzajúcich programov, najmä pokiaľ ide o pokračovanie viacročných dohôd o jeho riadení, ako je financovanie len nevyhnutnej technickej a administratívnej pomoci.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     15

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 19

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(19) Vykonávanie Horizontu 2020 môže dať podnet na vznik doplnkových programov zahŕňajúcich účasť len niektorých členských štátov, účasť Únie na programoch vykonávaných viacerými členskými štátmi, alebo stanovenie spoločných podnikov alebo iných dohôd v zmysle článkov 184, 185 a 187 ZFEÚ.

(19) Vykonávanie Horizontu 2020 môže dať za konkrétnych a transparentných podmienok a na individuálnej báze podnet na vznik doplnkových programov zahŕňajúcich účasť len niektorých členských štátov, účasť Únie na programoch vykonávaných viacerými členskými štátmi, alebo stanovenie spoločných podnikov alebo iných dohôd v zmysle článkov 184, 185 a 187 ZFEÚ. Tieto doplnkové programy alebo opatrenia by mali mať jasnú pridanú hodnotu Únie, mali by byť založené na skutočnom partnerstve, mali by dopĺňať ostatné aktivity v rámci programu Horizont 2020, preukázať, že žiadny iný typ finančných mechanizmov nedokáže priniesť rovnaké výsledky, a mali by byť čo najviac inkluzívne, čo sa týka účasti.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     16

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 20

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(20) S cieľom prehĺbiť vzťah medzi vedou a spoločnosťou a zvýšiť dôveru verejnosti vo vedu by sa v rámci Horizontu 2020 malo presadzovať informované zapájanie občanov a občianskej spoločnosti do záležitostí výskumu a inovácie prostredníctvom podpory vzdelávania v oblasti vedy, väčšieho sprístupnenia vedeckých poznatkov, zostavovania zodpovedných programov v oblasti výskumu a inovácie, ktoré zodpovedajú potrebám a očakávaniam občanov a občianskej spoločnosti, a uľahčovaním ich účasti na činnostiach programu Horizont 2020.

(20) S cieľom prehĺbiť vzťah medzi vedou a spoločnosťou by sa v rámci Horizontu 2020 malo:

 

- presadzovať aktívna účasť občanov a občianskej spoločnosti na procese výskumu a inovácií a ich informované zapájanie doň;

 

- zabezpečiť riadne zohľadnenie rodového rozmeru;

 

- podporovať vzdelávanie v oblasti excelentnej vedy;

 

- zvýšiť prístupnosť a opakované využívanie výsledkov výskumu financovaného z verejných zdrojov, predovšetkým vedeckých publikácií a údajov, konkrétne vytvorením archívu výsledkov výskumu ;

 

- prekonať digitálne, výskumné a inovačné rozdiely;

 

- zostavovať zodpovedné programy v oblasti výskumu a inovácií a programy rámca riadenia, ktoré zodpovedajú potrebám a očakávaniam občanov a občianskej spoločnosti, a posilniť ich účasť na stanovovaní výskumných priorít v rámci činností programu Horizont 2020. Zapájanie občanov a občianskej spoločnosti by sa malo spájať so šírením informácií medzi verejnosťou s cieľom vyvolať a udržať verejnú podporu programu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     17

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 20a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

(20a) Všetky dokumenty vydané Komisiou v súvislosti s programom Horizont 2020 sa na vyžiadanie poskytnú v prístupných formátoch ako veľká tlač, Braillovo písmo, ľahko čitateľný text, zvukové nahrávky, videonahrávky a elektronický formát.

Odôvodnenie

Osoby so zdravotným postihnutím by mali mať rovnaký prístup k informačným a komunikačným činnostiam, ktoré sa týkajú programu Horizont 2020, vrátane komunikácie o podporených projektoch a výsledkoch, tým skôr, že ide o finančné prostriedky z verejných zdrojov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     18

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 20b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

(20b) Program Horizont 2020 by sa mal využívať na podporu výskumnej rozmanitosti, ako aj jazykovej rozmanitosti v akademickej a vedeckej publikačnej činnosti, a to aj v rámci spolupráce s tretími krajinami, a tiež na zaistenie dodržiavania zásad nezávislého výskumu a partnerského overovania publikácií.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     19

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 21

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(21) Vykonávanie programu Horizont 2020 by malo reagovať na vznikajúce príležitosti a potreby vedy a techniky, priemyslu, politík a spoločnosti. Programy ako také by mali byť stanovené v úzkej koordinácii so zainteresovanými stranami zo všetkých príslušných sektorov a mala by sa poskytnúť dostatočná pružnosť pre nový vývoj. Počas programu Horizont 2020 by sa malo priebežne vyhľadávať externé poradenstvo, ako aj využívať príslušné štruktúry, ako európske technologické platformy, iniciatívy pre spoločnú tvorbu programov a európske partnerstvá v oblasti inovácií.

(21) Vykonávanie programu Horizont 2020 by malo reagovať na vznikajúce príležitosti a potreby vedy a techniky, priemyslu, politík a spoločnosti. Počas programu Horizont 2020 by sa preto malo priebežne vyhľadávať vyvážené externé poradenstvo. Najmä interdisciplinárny a transdisciplinárny charakter spoločenských výziev, ako aj potreba prierezových väzieb a rozhraní v rámci programu Horizont 2020 vyžaduje vytvorenie účelových strategických vedeckých výborov. Vstupy príslušných štruktúr, ako európske technologické platformy, iniciatívy pre spoločnú tvorbu programov a európske partnerstvá v oblasti inovácií by sa mali podľa možnosti zohľadňovať v procese stanovenia potrieb výskumu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     20

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 21a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

(21a) S cieľom zabezpečiť transparentný a účinný proces realizácie by viacročné orientačné realizačné plány mali byť stanovené na začiatku plánovania každého konkrétneho cieľa prierezovej tematickej oblasti a mala by sa vyvinúť snaha o krátky a transparentný proces tvorby ročných pracovných programov. Komisia by pri príprave a vypracúvaní realizačných plánov a pracovných programov mala včas a primeraným spôsobom zapojiť a informovať Európsky parlament a Radu. Počas programu Horizont 2020 by sa malo priebežne vyhľadávať externé poradenstvo, ako aj využívať príslušné štruktúry, ako sú poradné orgány v jednotlivých odvetviach, nové riadiace výbory, európske technologické platformy, iniciatívy pre spoločnú tvorbu programov a európske partnerstvá v oblasti inovácií.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     21

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 21b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

(21b) Aby Únia dokázala konkurovať v celosvetovom meradle, účinne riešiť veľké spoločenské problémy a dosiahnuť ciele stratégie 2020, mala by v plnej miere využívať svoje ľudské zdroje. Program Horizont 2020 by mal byť hnacou silou a mocným stimulom na dokončenie Európskeho výskumného priestoru prostredníctvom podpory rôznych činností, ktoré priťahujú výskumné a inovačné talenty, udržujú ich, vzdelávajú a rozvíjajú. Na naplnenie tohto zámeru a na posilnenie prenosu znalosti a kvality a kvantity ľudského kapitálu výskumníkov by vzdelávacie aktivity vrátane tých, ktoré sa zameriavajú konkrétne na mladých ľudí a ženy, mali byť štandardným prvkom vo všetkých výskumných a inovačných činnostiach, ktoré financuje Únia.

Odôvodnenie

Ostatné časti sveta majú lepšie výsledky ako Európa, čo sa týka priťahovania a udržiavania najtalentovanejších ľudí. Ak Európa chce byť naďalej konkurencieschopnou na svetovej scéne, musí zdokonaliť svoju atraktívnosť. Z tohto dôvodu musia výskumné a inovačné činnosti za finančnej podpory EÚ venovať osobitnú pozornosť ľudským zdrojom. Predovšetkým program Horizont 2020 musí byť podnetom na dokončenie Európskeho výskumného priestoru a zlepšiť ľudský kapitál v európskom výskumnom a inovačnom systéme.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     22

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 21c (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

(21c) S cieľom umožniť, aby v priebehu realizácie programu Horizont 2020 existovala dostatočná pružnosť na riešenie nových potrieb a nového vývoja a na vykonanie inventarizácie a prípadnej úpravy interakcie a prierezových opatrení medzi rôznymi prioritami a v rámci nich, mala by byť na Komisiu delegovaná právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ pokiaľ ide o hodnotenie súm stanovených na konkrétne ciele a priority a prevod rozpočtových prostriedkov medzi nimi na základe hodnotenia v polovici trvania programu Horizont 2020. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočňovala náležité konzultácie, a to aj na úrovni expertov v danej problematike. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

Odôvodnenie

Je dôležité, aby bola v rozpočte vytvorená určitá pružnosť, aby bol dostatočný priestor na riešenie budúcich potrieb a vývoja vrátane tzv. prierezových akcií. Najlepší postup, ako to dosiahnuť, je prostredníctvom delegovaného aktu s cieľom zabezpečiť demokratickú zodpovednosť a rýchle rozhodovanie.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     23

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 22

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(22) Horizont 2020 by mal prispieť k zvýšeniu príťažlivosti povolania výskumníka v Únii. Primeraná pozornosť by sa mala venovať Európskej charte výskumných pracovníkov a Kódexu správania pre nábor výskumných pracovníkov, spolu s ostatnými príslušnými referenčnými rámcami vymedzenými v spojitosti s Európskym výskumným priestorom, pričom je potrebné dodržiavať ich dobrovoľný charakter.

(22) Horizont 2020 by mal prispieť k zvýšeniu príťažlivosti povolania výskumníka v Únii, podporujúc primerané pracovné podmienky pre výskumníkov. Úplná pozornosť by sa mala venovať Európskej charte výskumných pracovníkov a Kódexu správania pre nábor výskumných pracovníkov spolu s ostatnými príslušnými referenčnými rámcami vymedzenými v spojitosti s Európskym výskumným priestorom s cieľom riešiť pretrvávajúci problém úniku mozgov výskumníkov a premeniť tento problém na prílev mozgov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     24

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 22a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

(22a) Horizont 2020 by mal prispieť aj k dosiahnutiu EVP, pomôcť európskym výskumníkom zostať v Európe, k prilákaniu výskumníkov z celého sveta do Európy a k zlepšeniu príťažlivosti Európy pre najlepších výskumníkov. V záujme mobility v Európe by mala byť zaručená zlučiteľnosť grantov, ako aj nástroje finančnej podpory pre mobilných výskumných pracovníkov. Otázky súvisiace s daňami by sa mali vyriešiť a mala by sa podporovať primeraná sociálna ochrana európskych vedcov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     25

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 22b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

(22b) Pre ženy, ktoré chcú pokračovať v kariére vo vede a výskume stále existuje tzv. sklený strop, ženy sú veľmi nedostatočne zastúpené v niektorých odboroch, ako je strojárstvo a technológie, a rozdiely v odmeňovaní mužov a žien sa stále neznižujú. Horizont 2020 by preto mal napraviť nerovnováhu v zastúpení vedkýň na všetkých stupňoch vedeckej kariéry a v rôznych oblastiach výskumu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     26

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 23

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(23) Činnosti v rámci Horizontu 2020 by sa mali zameriavať na podporu rovnosti medzi mužmi a ženami v oblasti výskumu a inovácií tak, že riešia predovšetkým hlavné dôvody rodovej nerovnosti, naplno využívajú potenciál výskumníčok aj výskumníkov a rodový rozmer zohľadňujú v obsahu projektov s cieľom zvýšiť kvalitu výskumu a podnietiť inovácie. Činnosti by sa mali zameriavať aj na uplatňovanie zásad týkajúcich sa rovnosti medzi ženami a mužmi, stanovených v článkoch 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii a v článku 8 ZFEÚ.

(23) Činnosti v rámci Horizontu 2020 by mali podporovať rovnosť medzi mužmi a ženami v oblasti výskumu a inovácií tak, že určia a odstraňujú hlavné dôvody rodovej nerovnosti, naplno využívajú potenciál a kvalifikácie výskumníčok aj výskumníkov. Okrem toho by mal program Horizont 2020 zabezpečiť, aby sa rodový rozmer začlenil do obsahu výskumných a inovačných činností vo všetkých etapách procesu s cieľom zvýšiť kvalitu výskumu a podnietiť inovácie. Činnosti by sa mali zameriavať aj na uplatňovanie zásad týkajúcich sa rovnosti medzi ženami a mužmi, ako sú ustanovené v článkoch 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii a v článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ako aj v článku 23 Charty základných práv EÚ.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     27

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 23a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

(23a) Horizont 2020 by mal povzbudzovať ženy k účasti na celom európskom výskume, vo všetkých projektoch a vedeckých disciplínach, nielen v poradných skupinách a medzi hodnotiacimi pracovníkmi, ale aj v štruktúrach súvisiacich s programom Horizont 2020 (Európsky technologický inštitút (EIT) Európska rada pre výskum (ERC), Spoločné výskumné centrum, riadiace skupiny, skupiny na vysokej úrovni, expertné skupiny, atď.), ako aj na univerzitách a vo výskumných inštitúciách.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     28

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 23b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

(23b) Výskum a inovácie vychádzajú z možnosti vedcov, výskumných ústavov, obchodných podnikov a občanov mať prístup k vedeckým informáciám, deliť sa o ne a využívať ich. Na rozšírenie obehu a zvýšenie využívania vedomostí by otvorený prístup k vedeckým publikáciám mal byť povinný pre vedecké publikácie, ktoré sú financované z verejných zdrojov v rámci programu Horizont 2020. Okrem toho by Horizont 2020 mal podporovať otvorený prístup k vedeckým údajom, ktoré sú výsledkom verejne financovaného výskumu v rámci programu Horizont 2020, s prihliadnutím na obmedzenia, ktoré sa týkajú súkromia, bezpečnosti štátu alebo práv duševného vlastníctva.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     29

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 23c (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

(23c) V rámci programu Horizont 2020 sa budú podnecovať a podporovať činnosti zamerané na využitie vedúceho postavenia Európy v úsilí o vyvinutie nových postupov a technológií na podporu udržateľného rozvoja v širšom zmysle, ako aj na boj proti zmene klímy. Takýto horizontálny prístup, ktorý je v plnej miere začlenený do všetkých priorít programu Horizont 2020, pomôže Únii prosperovať vo svete s nízkou spotrebou uhlíka s obmedzenými zdrojmi a zároveň budovať udržateľné a konkurencieschopné hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     30

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 23d (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

(23d) Každý účastník, ktorý poberá finančné prostriedky Únie, by mal vyvinúť maximálne úsilie a využiť výsledky, ktoré vlastní, v ďalšom výskume alebo na komerčné účely alebo umožniť ich využitie inému právnemu subjektu na tieto účely, najmä prostredníctvom prevodu a udelenia licencie na využívanie výsledkov v súlade s článkom 41 nariadenia (EÚ) č. xxxx/2012 (pravidlá účasti).

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     31

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 24

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(24) Pri činnostiach v oblasti výskumu a inovácií podporovaných programom Horizont 2020 by sa mali dodržiavať základné etické zásady. Zohľadňovať by sa mali stanoviská Európskej skupiny pre etiku v oblasti vedy a nových technológií. Pri výskumných činnostiach by sa mal zohľadňovať aj článok 13 ZFEÚ a malo by sa obmedziť využívanie zvierat na výskum a testovanie s cieľom úplne nahradiť využívanie zvierat. Všetky činnosti by sa mali vykonávať pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí v súlade s článkom 168 ZFEÚ.

(24) Pri činnostiach v oblasti výskumu a inovácií podporovaných programom Horizont 2020 by sa mali dodržiavať základné etické zásady a ľudské práva. Zohľadňovať by sa mali odôvodnené a aktuálne stanoviská Európskej skupiny pre etiku v oblasti vedy a nových technológií, ako aj stanovisko Agentúry Európskej únie pre základné práva a európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov. Pri financovaní výskumných činností v rámci programu Horizont 2020 by sa mali dodržiavať legislatívne a administratívne ustanovenia členských štátov. Výskumné činnosti by sa mali vykonávať v súlade s článkom 13 ZFEÚ a mala by sa pri nich dodržiavať povinnosť nahradiť alebo obmedziť využívanie zvierat na vedecké účely alebo zlepšiť podmienky, za ktorých sa zvieratá na tento účel využívajú. Všetky činnosti by sa mali vykonávať pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí v súlade s článkom 168 ZFEÚ.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     32

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 25

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(25) Európska komisia výslovne nežiada o používanie ľudských embryonálnych kmeňových buniek. Používanie ľudských kmeňových buniek, dospelých alebo embryonálnych, ak vôbec nejakých, závisí od posúdenia vedcov z hľadiska cieľov, ktoré chcú dosiahnuť, a vzťahuje sa naň prísne etické posúdenie. Nemal by sa financovať žiadny projekt zahŕňajúci používanie ľudských embryonálnych kmeňových buniek, ktorý nezíska potrebné schválenia členských štátov. Nemala by sa financovať žiadna činnosť, ktorá je zakázaná vo všetkých členských štátoch. V členskom štáte by sa nemala financovať nijaká činnosť, ktorá je v ňom zakázaná.

(25) Európska komisia výslovne nežiada o používanie ľudských embryonálnych kmeňových buniek. Používanie ľudských kmeňových buniek, dospelých alebo embryonálnych, ak vôbec nejakých, závisí od posúdenia vedcov z hľadiska cieľov, ktoré chcú dosiahnuť, a vzťahuje sa naň prísne etické posúdenie. Nemal by sa financovať žiadny projekt zahŕňajúci používanie ľudských embryonálnych kmeňových buniek, ktorý nezíska potrebné schválenia podľa práva členských štátov, ktorých sa to týka. Nemala by sa financovať žiadna činnosť, ktorá je zakázaná vo všetkých členských štátoch. V členskom štáte by sa nemala financovať nijaká činnosť, ktorá je v ňom zakázaná.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     33

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 26

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(26) S cieľom dosiahnuť čo najväčší možný vplyv, program Horizont 2020 by mal vytvoriť úzke prepojenia s ostatnými programami Únie v takých oblastiach ako je vzdelávanie, kozmický priestor, životné prostredie, konkurencieschopnosť a MSP, vnútorná bezpečnosť, kultúra a médiá, a s fondmi politiky súdržnosti a politiky rozvoja vidieka, ktoré môžu byť obzvlášť užitočné pri upevňovaní vnútroštátnych a regionálnych kapacít v oblasti výskumu a inovácie v kontexte inteligentných špecializovaných stratégií.

(26) S cieľom dosiahnuť čo najväčší možný vplyv, program Horizont 2020 by mal vytvoriť úzke prepojenia s ostatnými programami Únie v takých oblastiach ako je vzdelávanie, kozmický priestor, energetika, poľnohospodárstvo a rybolov, životné prostredie, konkurencieschopnosť a MSP, vnútorná bezpečnosť, kultúra a médiá.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     34

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 26a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

(26a) Program Horizont 2020, ako aj politika súdržnosti, sa usilujú o celkovejšie s cieľmi stratégie Európa 2020 na inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast prostredníctvom ich spoločných strategických rámcov. Toto nové strategické smerovanie si vyžaduje užšiu a organizovanejšiu spoluprácu oboch spoločných strategických rámcov, aby sa mohol v plnej miere mobilizovať výskumný a inovačný potenciál na regionálnej, národnej a európskej úrovni. Primerané skĺbenie s fondmi politiky súdržnosti a koordinované činnosti preto pomôžu znížiť rozdiely v oblasti výskumu a inovácií v Európskej únii posilnením „cesty k excelentnosti“ tým, že sa zohľadnia osobitné charakteristiky regiónov uvedených v článkoch 274 a 349 a článku 355 ods. 1 ZFEÚ. Okrem toho by sa štrukturálne fondy mali v plnom rozsahu využívať na podporu budovania kapacít a infraštruktúry VaV v regiónoch; pozitívne ohodnotených projektov Európskej rady pre výskum, projektov programu Marie Curie alebo projektov spolupráce, pre ktoré nie je k dispozícii financovanie v rámci Horizontu 2020.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     35

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 26b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

(26b) Európske miestne a regionálne orgány majú zohrávať dôležitú úlohu pri realizácii Európskeho výskumného priestoru (EVP) a zabezpečovaní účinnej koordinácie finančných nástrojov Únie, najmä pri posilňovaní prepojenia medzi programom Horizont 2020 a štrukturálnymi fondmi v rámci regionálnych inovačných stratégií založených na inteligentnej špecializácii. Regióny majú aj úlohu pri šírení a vykonávaní výsledkov programu Horizont 2020 a pri zabezpečovaní nástrojov doplnkového financovania vrátane verejného obstarávania.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     36

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 26c (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

(26c) Program Horizont 2020 by sa mal zameriavať na šírenie a podporu špičkového výskumu vo všetkých európskych regiónoch ako predpokladu pre geograficky vyvážený rast a inovačnú stratégiu Únie. Mal by sa tiež usilovať o podporu mobility výskumných pracovníkov ako prostriedku predchádzania rôznym formám úniku mozgov medzi členskými štátmi.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     37

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 27

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(27) MSP predstavujú významný zdroj inovácií a rastu v Európe. Preto je v rámci programu Horizont 2020 potrebná silná účasť MSP, ako to uviedla Komisia vo svojom odporúčaní 2003/361/ES zo 6. mája 2003. Týmto spôsobom by sa mali podporiť ciele iniciatívy Small Business Act.

(27) MSP predstavujú kľúčový zdroj inovácií, rastu a vytvárania pracovných miest v Európe. Preto je v rámci programu Horizont 2020 potrebná silná účasť MSP, ako to uviedla Komisia vo svojom odporúčaní 2003/361/ES zo 6. mája 2003. Týmto spôsobom by sa mali podporiť ciele iniciatívy Small Business Act. Hoci tvoria viac ako 95 % všetkých podnikov v Únii, existujú medzi MSP veľké rozdiely a je potrebný diferencovaný prístup. Program Horizont 2020 by mal preto stanoviť súbor rôznych nástrojov na podporu výskumných a inovačných činností a kapacít MSP počas rôznych etáp inovačného cyklu.

 

Program Horizont 2020 by mal vyčleniť aspoň 20 % priority 2.1 a 3 na MSP. Konkrétne aspoň 4,0 % rozpočtu programu Horizont 2020 by sa mali poskytnúť prostredníctvom nástroja pre MSP, ktorý by sa mal riadiť a uplatňovať na základe administratívnej štruktúry určenej na tento účel.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     38

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 27a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

(27a) Hospodársky význam verejného obstarávania v Únii, ktorý Komisia v pracovnom dokumente Ukazovatele verejného obstarávania na rok 2009 odhaduje na 19,4 % HDP, robí z trhu verejného obstarávania strategický nástroj hospodárskej a sociálnej politiky, ktorej je súčasťou. Navyše bezprostredným zámerom verejného obstarávania je vybaviť orgány verejnej správy riešeniami, ktoré im umožnia poskytovať lepšie služby občanom, a niet pochýb, že inovácia je prostriedkom na zlepšovanie a rozširovanie poskytovania konvenčných výrobkov, prác a služieb a že zefektívňuje riadiace procesy. Iba veľmi malá časť celkovej sumy určenej na verejné kontrakty v Únii však plynie do inovatívnych výrobkov a služieb a to predstavuje vážnu stratenú príležitosť.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     39

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 27b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

(27b) Osobitnú pozornosť treba venovať multidisciplinárnym a interdisciplinárnym prístupom ako nevyhnutným prvkom veľkého vedeckého pokroku, aby sa maximalizoval účinok programu Horizont 2020. Prelomové úspechy vo vede sa často vyskytujú na hraniciach alebo na priesečníkoch disciplín. Okrem toho zložitosť problémov a úloh Európy súčasnosti si vyžaduje riešenia, ktoré možno nájsť iba na základe spolupráce viacerých disciplín.

Odôvodnenie

Multidisciplinárna a interdisciplinárna spolupráca je veľmi dôležitá pre pokrok vo vede a inovácii. Zložitosť súčasných problémov často nemožno riešiť iba vedeckou disciplínou. V dôsledku toho sú pravidelne potrebné spoločné ciele alebo spoločné kognitívne štruktúry medzi disciplínami, aby sa našli a vypracovali najlepšie riešenia. Program Horizont 2020 by preto mal nielen predpokladať, ale aj podporovať multidisciplinárnu a interdisciplinárnu spoluprácu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     40

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 27c (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

(27c) Plnenie Horizontu 2020 by malo plne uznať dôležitú úlohu univerzít v rámci vedeckej a technologickej základne Únie ako základné ústavov excelentnosti tak v odbornej príprave, ako aj vo výskume, a to vďaka ich základnej úlohe pri prepájaní realizácie v oblasti európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania a EVP. Výskumné a technologické organizácie spájajú rôznych aktérov v celom inovačnom reťazci, od základného po technologický výskum, od vývoja výrobkov a postupov po vytváranie prototypov a demonštrácie, až po úplnú realizáciu vo verejných a súkromných odvetviach.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     41

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 28

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(28) S cieľom dosiahnuť čo najväčší možný vplyv financovania Únie má Horizont 2020 vytvoriť užšie prepojenia, ktoré môžu nadobudnúť aj formu zmiešaných partnerstiev v rámci verejného sektora, s vnútroštátnymi a regionálnymi programami na podporu výskumu a inovácií.

(28) S cieľom dosiahnuť čo najväčší možný vplyv financovania Únie má Horizont 2020 vytvoriť užšie prepojenia, ktoré môžu nadobudnúť aj formu zmiešaných partnerstiev v rámci verejného sektora, s medzinárodnými, vnútroštátnymi a regionálnymi programami na podporu výskumu a inovácií. Koordinácia a sledovanie vykonávané ako súčasti programu Horizont 2020 by mali zabezpečiť optimálne využitie zdrojov a vylúčiť zbytočné zdvojovanie výdavkov bez ohľadu na to, aké zdroje financovania sa využívajú.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     42

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 28a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

(28a) Komisia by mala nabádať regionálne zainteresované subjekty, aby vypracovali regionálne stratégie, ktoré by zohľadňovali špecifické potreby regiónov, a skombinovali tak existujúce formy verejného alebo súkromného financovania na úrovni EÚ. Činnosti v rámci programu Horizont 2020 by sa mali prispôsobiť týmto stratégiám, keďže užšie zapojenie regionálnych a miestnych orgánov do plánovania a využívania fondov a výskumných a inovačných programov má veľký význam vzhľadom na to, že vo všetkých regiónoch nemožno uplatňovať tie isté stratégie rozvoja.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     43

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 29

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(29) Vyšší vplyv by sa mal dosiahnuť spojením Horizontu 2020 s finančnými prostriedkami súkromného sektora v rámci verejno-súkromných partnerstiev v kľúčových oblastiach, v ktorých by výskum a inovácie mohli prispieť k širším cieľom konkurencieschopnosti Európy a pomôcť riešiť sociálne výzvy. Verejno-súkromné partnerstvá vo forme spoločných technologických iniciatív, zriadené na základe rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013), môžu ďalej pokračovať s použitím účelnejších štruktúr.

(29) Vyšší vplyv by sa mal dosiahnuť spojením Horizontu 2020 s finančnými prostriedkami súkromného sektora v rámci verejno-súkromných partnerstiev v kľúčových oblastiach, v ktorých by výskum a inovácie mohli prispieť k širším cieľom konkurencieschopnosti Európy, uvoľniť súkromné finančné prostriedky a pomôcť riešiť sociálne výzvy. Tieto partnerstvá by mali byť založené na skutočnom partnerstve vrátane partnerstiev v zmysle záväzkov a príspevkov zo súkromného sektora, mali by vymedzovať konkrétne ciele, ktoré je treba dosiahnuť a za ktoré budú zodpovedné, mali by byť zosúladené s ostatnými zložkami programu Horizont 2020, čo sa týka pravidiel účasti a strategického programu Únie pre výskum, vývoj a inovácie. Malo by byť upravené ich riadenie a fungovanie, aby sa zabezpečilo otvorené, transparentné, účinné a efektívne fungovanie a aby dostalo široké spektrum subjektov činných vo svojich osobitných oblastiach príležitosť zúčastniť sa. Existujúce verejno-súkromné partnerstvá vo forme spoločných technologických iniciatív môžu ďalej pokračovať s použitím účelnejších štruktúr a dodržiavajúc vyššie uvedené zásady.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     44

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 30

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(30) Horizont 2020 by mal podporovať spoluprácu s tretími krajinami založenú na spoločných záujmoch a vzájomnom prospechu. Medzinárodná spolupráca v oblasti vedy, technológií a inovácií by sa mala zameriavať na prispievanie k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020, aby sa posilnila konkurencieschopnosť, na prispievanie k riešeniu spoločenských výziev a podporu vonkajších a rozvojových politík Únie vrátane vytvorenia prepojení s vonkajšími programami a prispievania k medzinárodným záväzkom Únie, ako napríklad k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov.

(30) Horizont 2020 by mal podporovať spoluprácu s tretími krajinami založenú na spoločných záujmoch a vzájomnom prospechu a prípadne reciprocity, v súlade so zahraničnou a rozvojovou politikou Únie. Medzinárodná spolupráca v oblasti vedy, technológií a inovácií by sa mala zameriavať na prispievanie k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020, aby sa posilnila konkurencieschopnosť, na prispievanie k riešeniu spoločenských výziev a podporu medzinárodných sietí výskumnej spolupráce a politík Únie v oblasti spoločného medzinárodného výskumu vrátane vytvorenia prepojení s vonkajšími programami a prispievania k medzinárodným záväzkom Únie, ako napríklad k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov a cieľov RIO+20. V oblasti medzinárodnej spolupráce by sa mali vziať do úvahy schopnosti a prípadná úloha najvzdialenejších regiónov Únie a zámorských krajín a území pridružených k Únii v rámci ich príslušných oblastí sveta.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     45

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 30a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

(30a) Mala by sa zvážiť podpora účasti výskumných skupín na rôznych projektoch s cieľom posilniť kvalitu výskumu a inovácií a zvýšiť možnosť medzinárodnej spolupráce.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     46

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 31

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(31) Aby sa zachovali rovnaké podmienky pre všetky podniky na vnútornom trhu, financovanie v rámci Horizontu 2020 by malo prebiehať v súlade s pravidlami poskytovania štátnej pomoci, aby sa zabezpečila efektívnosť verejných výdavkov a zabránilo narušeniam trhu, akými sú potláčanie súkromného financovania, vytváranie neúčinných trhových štruktúr alebo ochrana neefektívnych podnikov.

(31) Aby sa zachovali rovnaké podmienky pre všetky podniky na vnútornom trhu, financovanie v rámci Horizontu 2020 by malo prebiehať v súlade s pravidlami poskytovania štátnej pomoci vrátane rámca Spoločenstva na poskytovanie štátnej pomoci výskumu, vývoju a inováciám1, pričom treba zohľadniť jeho súčasnú revíziu, aby sa zabezpečila efektívnosť verejných výdavkov a zabránilo narušeniam trhu, akými sú potláčanie súkromného financovania, vytváranie neúčinných trhových štruktúr alebo ochrana neefektívnych podnikov.

 

__________________

 

1 Ú. v. EÚ C 323, 30.12.2006, s. 1

Odôvodnenie

Prílišným posunom váhy smerom ku krátkodobému financovaniu by inovácia blízka trhu mohla narušiť hospodársku súťaž a byť na ujmu dlhodobejšieho, základného výskumu, čo je častou zdrojom radikálnych, rušivých inovácií. Preto by sa malo zohľadňovať nielen znenie, ale aj duch pravidiel na prideľovanie štátnej pomoci výskumu a vývoju.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     47

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 31a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

(31a) Výdavky Únie a členských štátov na výskum a inovácie by mali byť lepšie koordinované, aby sa zaistila ich doplnkovosť, lepšia efektívnosť a viditeľnosť a dosiahla sa lepšia súčinnosť. V súvislosti s hodnotiacim procesom stanoveným v tomto nariadení by Komisia mala poskytnúť konkrétny dôkaz, ak existuje, o doplnkovosti a súčinnosti dosiahnutej medzi rozpočtom EÚ a rozpočtami členských štátov pri dosahovaní cieľov výskumu a vývoja do roku 2020, ako aj hlavného ukazovateľa inovácií v rámci stratégie Európa 2020.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     48

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 32

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(32) Európska rada uznala 4. februára 2011 potrebu nového prístupu k riadeniu kontrol a rizika v rámci financovania výskumu v Úniipožiadala o novú rovnováhu, pokiaľ ide o vzťah medzi dôverou a kontrolou a medzi podstupovaním rizika a vyhýbaním sa mu. Európsky parlament vo svojom uznesení z 11. novembra 2010 o zjednodušení realizácie rámcových programov pre výskum vyzval k pragmatickému posunu smerom k administratívnemu a finančnému zjednodušeniu a uvádza sa v ňom, že riadenie financovania európskeho výskumu by malo viac vychádzať z prístupu založeného na dôvere a vo väčšej miere tolerovať riziko vo vzťahu k účastníkom. V priebežnej hodnotiacej správe o siedmom rámcovom programe pre výskum (2007 – 2013) sa konštatuje, že na dosiahnutie podstatného pokroku v oblasti zjednodušenia je potrebné zaujať radikálnejší prístup a riešiť rovnováhu medzi rizikom a dôverou.

(32) Európska rada uznala 4. februára 2011 potrebu nového prístupu k vytvoreniu stratégie riadenia rizika založenej na faktoch ako súčasť stratégie financovania výskumu z prostriedkov Únie. V tom čase Rada žiadala o novú rovnováhu, pokiaľ ide o vzťah medzi dôverou a kontrolou a medzi podstupovaním rizika a vyhýbaním sa mu. Európsky parlament vo svojom uznesení z 11. novembra 2010 o zjednodušení realizácie rámcových programov pre výskum vyzval k pragmatickému posunu smerom k administratívnemu a finančnému zjednodušeniu a uvádza sa v ňom, že riadenie financovania európskeho výskumu by malo viac vychádzať z prístupu založeného na dôvere a vo väčšej miere tolerovať riziko vo vzťahu k výskumníkom. V predbežnej hodnotiacej správe o siedmom rámcovom programe pre výskum (2007 – 2013) sa konštatuje, že na dosiahnutie podstatného pokroku pri zjednodušených postupoch, ktoré dokazujú dôveru Únie vo výskumníkov a podporujú ich pri podstupovaní rizík nevyhnutných na urýchlenie vedeckého a technologického pokroku, treba zaujať radikálnejší prístup.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     49

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 32a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

(32a) Horizont 2020 by mal zabezpečiť maximálnu transparentnosť, zodpovednosť a demokratickú kontrolu inovačných finančných nástrojov a mechanizmov, ktoré sa týkajú rozpočtu Únie, najmä pokiaľ ide o ich predpokladaný a dosiahnutý podiel na plnení cieľov Únie.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     50

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 35

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(35) Účinné riadenie výkonnosti, ktorého súčasťou je hodnotenie a monitorovanie, si vyžaduje vytvorenie osobitných ukazovateľov výkonu, ktoré je možné merať postupne v priebehu času; sú realistické a zároveň odzrkadľujú logiku intervencie a vyhovujú príslušnému poradiu cieľov a činností. Mali by sa zaviesť primerané mechanizmy koordinácie medzi vykonávaním a monitorovaním programu Horizont 2020 a monitorovaním pokroku, výsledkov a fungovania Európskeho výskumného priestoru.

(35) Účinné riadenie výkonnosti, ktorého súčasťou je hodnotenie a monitorovanie, si vyžaduje vytvorenie osobitných spoločných európskych ukazovateľov výkonu, ktoré možno merať priebežne; sú realistické a zároveň odzrkadľujú logiku intervencie a musia byť relevantné pre príslušnú hierarchiu cieľov a činností. Mali by sa zaviesť primerané mechanizmy koordinácie medzi vykonávaním a monitorovaním programu Horizont 2020 a monitorovaním pokroku, výsledkov a fungovania Európskeho výskumného priestoru.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     51

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 35a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

(35a) Do roku 2017 by Komisia mala uskutočniť komplexné vyhodnotenie a preskúmanie rôznych typov existujúcich verejno-súkromných partnerstiev (vrátane ZIS, spoločných technologických iniciatív a, verejno-súkromných partnerstiev) s cieľom racionalizovať a zjednodušiť prostredie budúceho rámcového programu a určiť najúčinnejšie, najotvorenejšie a najtransparentnejšie riadenie,, ktoré umožní čo najširšiu účasť príslušných zainteresovaných strán a zabránenie konfliktu záujmov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     52

Návrh nariadenia

Článok 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Predmet úpravy

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa zriaďuje rámcový program pre výskum a inovácie (2014 – 2020) – Horizont 2020 (ďalej len „Horizont 2020“) a ustanovuje sa rámec upravujúci podporu Únie pre činnosti v oblasti výskumu a inovácie a podporujúci lepšie využívanie priemyselného potenciálu politík v oblasti inovácie, výskumu a technického rozvoja.

Týmto nariadením sa zriaďuje rámcový program pre výskum a inovácie (2014 – 2020) – Horizont 2020 (ďalej len „Horizont 2020“) a ustanovuje sa rámec upravujúci podporu Únie pre činnosti v oblasti výskumu a inovácie, posilňujúci európsku vedeckú a technickú základňu a podporujúci lepšie využívanie spoločenského, hospodárskeho a priemyselného potenciálu politík v oblasti inovácie, výskumu a technického rozvoja.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     53

Návrh nariadenia

Článok 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Vymedzenie pojmov

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

(a) „výskumné a inovačné činnosti“ predstavujú celé spektrum činností v oblasti výskumu, technologického rozvoja, demonštračných činností a inovácií vrátane podpory spolupráce s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, šírenia a optimalizácie výsledkov a stimulácie odbornej prípravy a mobility výskumných pracovníkov v Únii;

(a) „výskumné a inovačné činnosti“ predstavujú celé spektrum činností v oblasti výskumu, technologického rozvoja, demonštračných činností a inovácií vrátane podpory spolupráce s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, šírenia a optimalizácie výsledkov a stimulácie vysokokvalitnej cielenej odbornej prípravy a mobility výskumných pracovníkov v Únii;

(b) „priame akcie“ znamenajú výskumné a inovačné činnosti Komisie vykonávané prostredníctvom Spoločného výskumného centra;

(b) „priame akcie“ znamenajú výskumné a inovačné činnosti Komisie vykonávané prostredníctvom Spoločného výskumného centra;

(c) „nepriame akcie“ znamenajú výskumné a inovačné činnosti, ktoré finančne podporuje Únia a ktoré vykonávajú účastníci;

(c) „nepriame akcie“ znamenajú výskumné a inovačné činnosti, ktoré finančne podporuje Únia a ktoré vykonávajú účastníci;

(d) „verejno-súkromné partnerstvo“ znamená partnerstvo, v ktorom sa partneri zo súkromného sektora, Únia a, podľa potreby, ostatní partneri zaviažu spoločne podporovať vývoj a vykonávanie programu alebo činností v oblasti výskumu a inovácií;

(d) „verejno-súkromné partnerstvo“ znamená partnerstvo medzi partnermi zo súkromného sektora a partnermi z verejného sektora, ako sú univerzity, výskumné organizácie a iné organizácie vo verejnom sektore, ktoré sú podľa potreby spoločne podporované Úniou a jej partnermi, ktorí podporujú vývoj a vykonávanie programu alebo činností v oblasti výskumu a inovácií;

(e) „partnerstvo v rámci verejného sektora“ znamená partnerstvo, v ktorom sa subjekty z verejného sektora alebo subjekty poverené vykonávaním verejnej služby na regionálnej, vnútroštátnej alebo medzinárodnej úrovni zaviažu spoločne s Úniou podporovať vývoj a vykonávanie programu alebo činností v oblasti výskumu a inovácií.

(e) „partnerstvo v rámci verejného sektora“ znamená partnerstvo, v ktorom sa subjekty z verejného sektora alebo subjekty poverené vykonávaním verejnej služby na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej alebo medzinárodnej úrovni zaviažu spoločne s Úniou podporovať vývoj a vykonávanie programu alebo činností v oblasti výskumu a inovácií.

 

(ea) „výskumné infraštruktúry“ sú zariadenia, zdroje, organizačné systémy a služby, ktoré výskumné komunity využívajú pri výskume a inováciách v príslušných odboroch. Ak je to vhodné, môžu sa využívať aj na iné účely ako na účely výskumu, napríklad na účely vzdelávania alebo služieb verejnosti. Sem patria: základné vedecké vybavenie (alebo súbory nástrojov); zdroje vychádzajúce zo znalostí, ako napríklad zbierky, archívy alebo vedecké údaje; elektronické infraštruktúry, ako napríklad dátové, počítačové alebo softvérové systémy, komunikačné siete a systémy na podporu otvorenosti a digitálnej dôvery; každá ďalšia infraštruktúra jedinečnej povahy, ktorá je nevyhnutná na dosiahnutie excelentnosti v oblasti výskumu a inovácií.

 

(eb) „inteligentná špecializácia“ je koncepcia rozvoja politiky výskumu, vývoja a inovácií Únie, ktorej cieľom je podporovať efektívne a účinné využitie verejných investícií na základe súčinnosti medzi štátmi a regiónmi a posilnenia ich inovačnej kapacity.

 

(ec) „stratégia inteligentnej špecializácie“ je stratégia pozostávajúca z viacročného strategického programu zameraného na rozvoj funkčného vnútroštátneho alebo regionálneho systému výskumných inovácií.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     54

Návrh nariadenia

Článok 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Pridaná hodnota Únie

Pridaná hodnota Únie

Horizont 2020 hrá ústrednú úlohu pri realizácii stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu tak, že poskytuje spoločný strategický rámec na financovanie výskumu a inovácií Únie, a teda funguje ako prostriedok na využívanie súkromných investícií, vytváranie nových pracovných príležitostí a zabezpečenie dlhodobého udržateľného rastu a konkurencieschopnosti Európy.

Horizont 2020 hrá ústrednú úlohu pri realizácii stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu tak, že poskytuje spoločný strategický rámec na financovanie excelentného výskumu a inovácií v Únii, a teda funguje ako prostriedok na využívanie verejných a súkromných investícií, vytváranie nových pracovných príležitostí a zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti, hospodárskeho rozvoja, sociálneho začlenenia a priemyselnej konkurencieschopnosti Európy. Podpora v rámci Horizontu 2020 sa zameriava na činnosti, pri ktorých zásah na úrovni Únie prináša pridanú hodnotu, ktorá presahuje zásah na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     55

Návrh nariadenia

Článok 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Všeobecný cieľ, priority a osobitné ciele

Všeobecný cieľ, priority a osobitné ciele

1. Horizont 2020 prispieva k budovaniu hospodárstva založeného na znalostiach a inováciách v celej Únii využitím dostatočných dodatočných finančných prostriedkov na výskum rozvoj a inovácie. Pritom podporuje realizáciu stratégie Európa 2020 a ostatných politík Únie, ako aj dokončenie a fungovanie Európskeho výskumného priestoru (EVP). Príslušné ukazovatele výkonnosti sú uvedené v úvode prílohy I.

1. Horizont 2020 prispieva k budovaniu hospodárstva založeného na znalostiach a inováciách v celej Únii využitím dostatočných dodatočných finančných prostriedkov na výskum, rozvoj a inovácie a tak prispieva k dosiahnutiu cieľa 3 % HDP finančných prostriedkov na výskum a inovácie v celej Únii do roku 2020. Pritom podporuje realizáciu stratégie Európa 2020 a ostatných politík Únie, ako aj dokončenie a fungovanie Európskeho výskumného priestoru (EVP) pomocou konkrétnych a príkladných opatrení podporujúcich štrukturálne zmeny v európskych výskumných a inovačných systémoch.

2. Tento všeobecný cieľ sa dosahuje prostredníctvom troch navzájom sa posilňujúcich priorít, ktoré sú venované:

2. Tento všeobecný cieľ sa dosahuje prostredníctvom troch navzájom sa posilňujúcich priorít, ktoré sú venované:

(a) excelentnej vede;

(a) excelentnej vede;

(b) vedúcemu postaveniu priemyslu;

(b) vedúcemu postaveniu priemyslu;

(c) spoločenským výzvam.

(c) spoločenským výzvam.

Osobitné ciele zodpovedajúce každej z týchto troch priorít sú stanovené v častiach I až III prílohy I, spolu so základnými líniami činností.

Osobitné ciele zodpovedajúce každej z týchto troch priorít sú stanovené v častiach I až III prílohy I, spolu so základnými líniami činností.

3. K všeobecnému cieľu a prioritám stanoveným v odsekoch 1 a 2 prispieva Spoločné výskumné centrum (JRC) poskytovaním vedeckej a technickej podpory politikám Únie. Základné línie činností sú uvedené v časti IV prílohy I.

3. K všeobecnému cieľu a prioritám stanoveným v odsekoch 1 a 2 prispieva Spoločné výskumné centrum (JRC) poskytovaním vedeckej a technickej podpory politikám Únie. Základné línie činností sú uvedené v časti IV prílohy I. Spoločné výskumné centrum bude okrem toho poskytovať pomoc národným a regionálnym orgánom pri vypracúvaní inteligentných špecializovaných stratégií.

4. Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 294/2008 prispieva k všeobecnému cieľu a prioritám stanoveným v odsekoch 1 a 2 osobitným cieľom integrácie vedomostného trojuholníka, ktorý tvorí výskum, inovácie a vzdelávanie. Príslušné ukazovatele výkonnosti Európskeho inovačného a technologického inštitútu sú stanovené v úvode prílohy I a základné línie tohto osobitného cieľa a činností sú stanovené v časti V prílohy I.

4. Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 294/2008 prispieva k všeobecnému cieľu a prioritám stanoveným v odsekoch 1 a 2 osobitným cieľom integrácie vedomostného trojuholníka, ktorý tvorí výskum, inovácie a vzdelávanie. Príslušné ukazovatele výkonnosti EIT sú stanovené v úvode prílohy I a základné línie tohto osobitného cieľa a činností sú stanovené v časti V prílohy I.

5. Nové a nepredvídané potreby, ktoré vzniknú v priebehu obdobia vykonávania programu Horizont 2020, sa môžu zohľadňovať v rámci priorít a základných línií uvedených v odseku 2. Môže to zahŕňať reakcie na vznikajúce príležitosti, krízy a hrozby, na potreby súvisiace s vývojom nových politík Únie a na pilotné projekty akcií, na ktoré sa poskytne podpora v rámci budúcich programov.

5. Nové a nepredvídané potreby, ktoré vzniknú v priebehu obdobia vykonávania programu Horizont 2020, sa môžu zohľadňovať v rámci priorít a základných línií uvedených v odseku 2. Môže to zahŕňať reakcie na vznikajúce príležitosti, krízy a hrozby, na potreby súvisiace s vývojom nových politík Únie.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     56

Návrh nariadenia

Článok 6

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Rozpočet

Rozpočet

1. Finančné krytie na vykonávanie Horizontu 2020 je 87 740 miliónov EUR, z čoho sa maximálne 86 198 miliónov EUR pridelí na činnosti podľa hlavy XIX Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

1. Finančné krytie na vykonávanie Horizontu 2020 je xxx miliónov EUR, z čoho sa maximálne 98,2 % pridelí na činnosti podľa hlavy XIX Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

2. Suma na činnosti podľa hlavy XIX ZFEÚ sa rozdelí medzi priority uvedené v článku 5 ods. 2 takto:

2. Suma na činnosti podľa hlavy XIX ZFEÚ sa rozdelí medzi priority uvedené v článku 5 ods. 2 takto:

(a) excelentná veda – 27 818 miliónov EUR;

(a) excelentná veda – 32,6 % celkového rozpočtu;

(b) vedúce postavenie priemyslu – 20 280 miliónov EUR;

(b) vedúce postavenie priemyslu – 24,3 % celkového rozpočtu;

(c) spoločenské výzvy – 35 888 miliónov EUR.

(c) spoločenské výzvy – 37,5 % celkového rozpočtu;

Maximálna celková výška finančného príspevku Únie z Horizontu 2020 na nejadrové priame akcie Spoločného výskumného centra je 2 212 miliónov EUR.

Maximálna celková výška finančného príspevku Únie z Horizontu 2020 na nejadrový priamy výskum Spoločného výskumného centra je 2,4 % celkového rozpočtu na program Horizont 2020.

Orientačný rozpis na osobitné ciele v rámci priorít a maximálna celková suma príspevku na nejadrové priame akcie Spoločného výskumného centra sú uvedené v prílohe II.

Rozpis na osobitné ciele v rámci priorít a maximálna celková suma príspevku na nejadrové priame akcie Spoločného výskumného centra sú uvedené v prílohe II.

 

Komisia odloží primeranú finančnú čiastku, aby ju mohla prideliť výzvam, ktoré dostanú viac ponúk, ktoré sú hodnotené vyšším stupňom excelentnosti, ako sa predpokladalo, aby tak bol v prípade potreby financovaný viac ako len jeden projekt.

3. Európsky inovačný a technologický inštitút sa financuje prostredníctvom maximálneho príspevku z Horizontu 2020 vo výške 3 194 EUR ako sa uvádza v prílohe II. Prvé pridelenie 1 542 miliónov EUR sa Európskemu inovačnému a technologickému inštitútu poskytne na činnosti podľa hlavy XVII Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Druhé pridelenie až do výšky 1 652 miliónov EUR sa poskytne po vykonaní preskúmania uvedeného v článku 26 ods. 1. Táto dodatočná suma sa poskytne na pomernom základe, ako sa uvádza v prílohe II, zo sumy určenej na špecifický cieľ „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ v rámci priority vedúceho postavenia priemyslu uvedenej v odseku 2 písm. b) a zo sumy určenej na prioritu spoločenských výziev uvedenú v odseku 2 písm. c).

3. Európsky inovačný a technologický inštitút sa financuje prostredníctvom maximálneho príspevku z Horizontu 2020 vo výške 3,3 % z celkového rozpočtu stanoveného v prílohe II.

Toto financovanie v dvoch viacročných prideleniach sa vzťahuje na:

 

(a) v rámci prvého pridelenia: prebiehajúci vývoj v súčasných znalostných a inovačných spoločenstvách (ďalej len „ZIS“) a počiatočný kapitál na spustenie druhej vlny troch nových ZIS;

 

(b) v rámci druhého pridelenia: prebiehajúci vývoj v ZIS, ktoré už boli spustené, a počiatočný kapitál na spustenie tretej vlny troch nových ZIS.

 

Druhé pridelenie sa dá k dispozícii po preskúmaní uvedenom v článku 26 ods. 1 s prihliadnutím predovšetkým na:

 

(a) dohodnuté načasovanie vytvorenia tretej vlny ZIS;

 

(b) plánované finančné potreby existujúcich ZIS na základe ich vlastného vývoja;

 

(c) príspevok Európskeho inovačného a technologického inštitútu a jeho ZIS k cieľom Horizontu 2020.

 

4. Finančné krytie programu Horizont 2020 sa vzťahuje na výdavky súvisiace s prípravnými, monitorovacími, kontrolnými, audítorskými a hodnotiacimi činnosťami potrebnými na riadenie programu Horizont 2020 a dosiahnutie jeho cieľov, najmä štúdie, stretnutia expertov, pokiaľ súvisia s cieľmi Horizontu 2020, výdavky spojené s IT sieťami zameranými na spracovanie a výmenu informácií, ako aj všetky ostatné výdavky na technickú a administratívnu pomoc, ktoré Komisii vzniknú pri riadení Horizontu 2020.

4. Finančné krytie programu Horizont 2020 sa vzťahuje na výdavky súvisiace s prípravnými, monitorovacími, kontrolnými, audítorskými a hodnotiacimi činnosťami potrebnými na riadenie programu Horizont 2020 a dosiahnutie jeho cieľov, najmä štúdie, stretnutia expertov, pokiaľ súvisia s cieľmi Horizontu 2020, výdavky spojené s IT sieťami zameranými na spracovanie a výmenu informácií, ako aj všetky ostatné výdavky na technickú pomoc, ktoré Komisii vzniknú pri riadení Horizontu 2020.

V prípade potreby možno rozpočtové prostriedky zaradiť do rozpočtu po roku 2020 na pokrytie výdavkov na technickú a administratívnu pomoc s cieľom umožniť riadenie akcií, ktoré ešte neboli ukončené do 31. decembra 2020.

Toto nariadenie nestanovuje financovanie administratívnych výdavkov Komisie na realizáciu programu Horizont 2020 ani tvorbu či prevádzku veľkých európskych projektov v oblasti infraštruktúry, ako je napríklad Galileo, GMES alebo ITER.

5. S cieľom reagovať na nepredvídané situácie alebo nový vývoj a potreby a zohľadniť ustanovenia odseku 3 tohto článku môže Komisia na základe priebežného hodnotenia programu Horizont 2020 uvedeného v článku 26 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, v rámci každoročného rozpočtového postupu preskúmať sumy určené na priority v odseku 2 a orientačný rozpis podľa osobitných cieľov v rámci týchto priorít uvedený v prílohe II a previesť rozpočtové prostriedky medzi prioritami a osobitnými cieľmi až do výšky 10 % celkového počiatočného pridelenia na každú prioritu a do výšky 10 % počiatočného orientačného rozpisu každého osobitného cieľa. Toto sa netýka sumy stanovenej na priame akcie Spoločného výskumného centra v odseku 2 ani príspevku na Európsky inovačný a technologický inštitút stanovený v odseku 3.

5. S cieľom reagovať na vývoj vedy, technológie a inovácií a, ak je to potrebné, prispôsobiť program Horizont 2020 novým smerom a potrebám vývoja, môže Komisia podľa hodnotenia v polovici obdobia stanoveného v článku 26 ods. 1 písm. a) prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkami 26a, 26b a 26c upraviť orientačný rozpis prostriedkov, ktoré sú stanovené v prílohe II, až na 15% celkového pôvodného prídelu na každú prioritnú oblasť a, ak je to potrebné, konkrétne ciele a činnosti uvedené v prílohe I.

 

Pri úprave prílohy I a prílohy II berie Komisia do úvahy predovšetkým:

 

(a) príspevok rozličných častí programu Horizontu 2020k cieľom;

 

b) vypracovanie kľúčových ukazovateľov na hodnotenie výsledkov a dôsledkov rozličných častí programu, ako je uvedené v prílohe II osobitného programu uvedenej v článku 8 tohto nariadenia;

 

(c) predpokladané budúce finančné potreby rozličných častí a nástrojov Horizontu 2020.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     57

Návrh nariadenia

Článok 7

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Pridruženie tretích krajín

Pridruženie tretích krajín

1. K Horizontu 2020 sa môžu pridružiť:

1. K Horizontu 2020 sa môžu pridružiť:

(a) pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovených v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Asociačnej rady, alebo v podobných dohodách;

(a) pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovených v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Asociačnej rady, alebo v podobných dohodách;

(b) vybrané tretie krajiny, ktoré spĺňajú tieto kritériá:

(b) vybrané tretie krajiny, ktoré spĺňajú tieto kritériá:

(i) majú dobrú kapacitu v oblasti vedy, technológií a inovácií;

(i) majú dobrú kapacitu v oblasti vedy, technológií a inovácií;

(ii) majú dobré výsledky, pokiaľ ide o ich účasť na programoch Únie v oblasti výskumu a inovácií;

(ii) majú dobré výsledky, pokiaľ ide o ich účasť na programoch Únie v oblasti výskumu a inovácií;

(iii) majú úzke hospodárske a geografické vzťahy s Úniou;

(iii) majú úzke hospodárske a geografické vzťahy s Úniou alebo udržiavajú osobitné historické a kultúrne väzby s členskými štátmi;

(iv) sú členmi Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) alebo krajinami či územiami uvedenými v prílohe k nariadeniu (EÚ) č. XX/2012 Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje nástroj európskeho susedstva.

(iv) sú členmi Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) alebo krajinami či územiami uvedenými v prílohe k nariadeniu (EÚ) č. XX/2012 Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje nástroj európskeho susedstva. Podmienky týkajúce sa účasti krajín Európskeho združenia voľného obchodu, ktoré majú uzatvorenú Dohodu o EHP, sú v súlade s ustanoveniami tejto dohody.

 

Program Horizont 2020 je otvorený účasti zámorských krajín a území uvedených v rozhodnutí Rady 2001/822/ES z 27. novembra 2001 o pridružení zámorských krajín a území k Európskemu spoločenstvu („Rozhodnutie o pridružení zámoria”) za osobitných podmienok, ktoré sú v ňom stanovené.

Osobitné podmienky účasti pridružených krajín na programe Horizont 2020 vrátane finančných príspevkov na základe hrubého domáceho produktu pridruženej krajiny sa určia v medzinárodných dohodách medzi Úniou a pridruženými krajinami.

Osobitné podmienky účasti pridružených krajín na programe Horizont 2020 vrátane finančných príspevkov na základe hrubého domáceho produktu pridruženej krajiny sa určia v medzinárodných dohodách medzi Úniou a pridruženými krajinami.

 

______________

 

1 Ú. v. ES L 314, 30.11.01, s. 1.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     58

Návrh nariadenia

Článok 8 – odsek 2a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

Zabezpečí sa účinná koordinácia medzi tromi hlavnými piliermi programu Horizont 2020.

Odôvodnenie

Koordinácia medzi tromi piliermi Horizontu 2020 je potrebná na naplnenie cieľov vytýčených v programe.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     59

Návrh nariadenia

Článok 10 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1. Horizont 2020 podporuje nepriame akcie prostredníctvom jednej alebo viacerých foriem financovania ustanoveného v nariadení (EÚ) č. XX/2012 [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách], najmä grantov, ocenení, obstarávania a finančných nástrojov.

1. Horizont 2020 podporuje nepriame akcie prostredníctvom jednej alebo viacerých foriem financovania ustanoveného v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012 najmä grantov, ocenení, obstarávania a finančných nástrojov. Posledná uvedená forma financovania, podporovaná v rámci Horizontu 2020, prevažuje v prípade činností, ktoré majú blízko k uplatneniu na trhu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     60

Návrh nariadenia

Článok 11a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

Článok 11a

 

Strategické poradenstvo a koordinácia

 

Vykonáva sa strategické poradenstvo a koordinácia výskumu a inovácií zameraných na spoločné ciele a požadujúcich prepojenia v rámci celého programu Horizont 2020.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     61

Návrh nariadenia

Článok 12 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Vonkajšie poradenstvo a zapojenie spoločnosti

Vonkajšie poradenstvo a zapojenie spoločnosti

1. Pri vykonávaní programu Horizont 2020 sa zohľadňuje poradenstvo a vstupné údaje poskytované: poradenskými skupinami nezávislých odborníkov na vysokej úrovni zriadenými Komisiou; štruktúrami na udržiavanie dialógu v rámci medzinárodných vedecko-technologických dohôd; činnosťami orientovanými na budúcnosť; cielenými verejnými konzultáciami a transparentnými a interaktívnymi procesmi, ktoré zabezpečujú podporu zodpovedného výskumu a inovácie.

1. Pri vykonávaní programu Horizont 2020 sa zohľadňuje poradenstvo a vstupné údaje poskytované: poradenskými skupinami nezávislých odborníkov na vysokej úrovni zriadenými Komisiou zo širokej škály odvetví, disciplín a prostredí, v ktorej sa zahrnú podnety organizácií občianskej spoločnosti ; štruktúrami na udržiavanie dialógu v rámci medzinárodných vedecko-technologických dohôd; činnosťami orientovanými na budúcnosť; cielenými verejnými konzultáciami, a transparentnými a interaktívnymi procesmi, ktoré zabezpečujú podporu zodpovedného výskumu a inovácie prostredníctvom zjednodušeného súboru opatrení, v ktorom sa zabraňuje zdvojovaniu a prekrývaniu finančných štruktúr.

 

1a. Pri tvorbe pracovných programov stanovených v článku 5 rozhodnutia Rady č. XX / XX / EÚ [Osobitný program H2020] berie Komisia do úvahy rozsiahle poradenstvo a názory, ktoré poskytnú zúčastnené strany, členské štáty, Európsky parlament a Rada. Príslušný výbor v Európskom parlamente môže pozvať zástupcov Komisie, aby predložili výboru návrh pracovných programov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     62

Návrh nariadenia

Článok 12 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

2. V plnej miere sa zohľadňujú aj príslušné aspekty programov v oblasti výskumu a inovácií zriadených európskymi technologickými platformami, iniciatívami pre spoločnú tvorbu programov a európskymi partnerstvami v oblasti inovácií.

2. V plnej miere sa zohľadňujú aj príslušné aspekty programov v oblasti výskumu a inovácií zriadených EIT a KIC, iniciatívami pre spoločnú tvorbu programov a európskymi partnerstvami v oblasti inovácií a európskymi medzinárodnými výskumnými organizáciami za predpokladu, že boli navrhnuté po konzultácii so širokou škálou odborníkov a zúčastnených strán.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     63

Návrh nariadenia

Článok 13 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Prierezové akcie

Prierezové akcie

1. Medzi osobitnými prioritami Horizontu 2020 a v ich rámci sa vytvoria prepojenia a rozhrania. V tomto ohľade sa mimoriadna pozornosť venuje vývoju a uplatneniu kľúčových podporných a priemyselných technológií, prepájaniu objavov s ich trhovým využitím, interdisciplinárnemu výskumu a inováciám, sociálno-ekonomickým a humanitným vedám, podpore fungovania a vytvárania Európskeho výskumného priestoru, spolupráci s tretími krajinami, zodpovednému výskumu a inovácii vrátane rodovej rovnosti, k zvýšeniu príťažlivosti povolania výskumníka a uľahčeniu cezhraničnej a medzisektorovej mobility výskumníkov.

1. Medzi osobitnými prioritami Horizontu 2020 a v ich rámci sa vytvoria prepojenia a rozhrania. V tomto ohľade sa mimoriadna pozornosť venuje vývoju a uplatneniu kľúčových podporných a priemyselných technológií, prepájaniu objavov s ich trhovým využitím, multidisciplinárnemu, medzidisciplinárnemu, interdisciplinárnemu a transdisciplinárnemu výskumu a inováciám, sociálno-ekonomickým a humanitným vedám, zmene klímy a trvalo udržateľnému rozvoju, podpore fungovania a vytvárania Európskeho výskumného priestoru, rozšíreniu účasti v celej Únii a prekonaniu rozdielov v oblasti výskumu a inovácií v Európe, širšej účasti súkromného sektora, zapojeniu MSP, spolupráci s tretími krajinami, zodpovednému výskumu a inovácii vrátane hľadiska rodovej rovnosti do projektov, inkluzívnejšiemu riadeniu výskumu, zvýšeniu príťažlivosti povolania výskumníka a uľahčeniu cezhraničnej a medzisektorovej mobility výskumníkov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     64

Návrh nariadenia

Článok 14

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Vyvíjajúci sa charakter vedy, techniky, inovácie, trhov a spoločnosti

Vyvíjajúci sa charakter vedy, techniky, inovácie, trhov a spoločnosti

Horizont 2020 sa vykonáva tak, aby sa zabezpečilo, že podporované priority a akcie budú reagovať na meniace sa potreby a zohľadňovať vývoj vedy, technológií, inovácií, trhov a spoločnosti, keď inovácia zahŕňa podnikateľské, organizačné a sociálne aspekty.

Horizont 2020 sa vykonáva tak, aby sa zabezpečilo, že podporované priority a akcie budú reagovať na meniace sa potreby a zohľadňovať vývoj vedy, technológií, inovácií, hospodárstiev a spoločnosti, v globalizovanom svete, keď inovácia zahŕňa podnikateľské, organizačné, technologické,  sociálne a environmentálne aspekty, a tiež prenášať výsledky vedy do všetkých úrovní vzdelávania a odbornej prípravy.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     65

Návrh nariadenia

Článok 15

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Rodová rovnosť

Rodová rovnosť

Horizont 2020 zabezpečuje účinné presadzovanie rodovej rovnosti a rodového rozmeru v obsahu výskumu a inovácií.

Horizont 2020 zabezpečuje účinné presadzovanie rodovej rovnosti a rodového rozmeru v obsahu výskumu a inovácií. Osobitná pozornosť sa venuje zabezpečeniu vyváženého zastúpenia mužov a žien v orgánoch, akými sú výberové komisie, výbory a odborné skupiny.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     66

Návrh nariadenia

Článok 15 – odsek 1a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

Horizont 2020 zabezpečuje, aby sa rodový rozmer riadne zohľadňoval v obsahu výskumu a inovácií na všetkých stupňoch procesu od stanovenia priorít, definovania požiadaviek a návrhov, po hodnotenie a monitorovanie programov a projektov, rokovanie a dohody.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     67

Návrh nariadenia

Článok 15 – odsek 1b (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

S cieľom podporiť rodovú rovnosť sa zavádzajú osobitné opatrenia na pomoc tým, ktorí sa po prerušení kariéry vracajú do zamestnania.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     68

Návrh nariadenia

Článok 15a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

Článok 15a

 

Nediskriminácia

 

Horizont 2020 zabezpečí účinné presadzovanie rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie a riadne zohľadní tento aspekt v obsahu výskumu a inovácií vo všetkých fázach procesu

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     69

Návrh nariadenia

Článok 15b (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

Článok 15b

 

Profesijná dráha výskumných pracovníkov

 

Podpora ľudských zdrojov pre vedu, technológiu a inovácie v celej Európe je v Horizonte 2020 prioritou. Program Horizont 2020 sa vykonáva v súlade s nariadením (EÚ) č. xx/2013 [pravidlá účasti], čo prispeje k posilneniu jednotného trhu pre výskumných pracovníkov a atraktívnosti ich profesijnej dráhy v celej Únii v rámci Európskeho výskumného priestoru tým, že sa zohľadní nadnárodný charakter činností, ktoré sa v rámci programu podporujú.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     70

Návrh nariadenia

Článok 15c (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

Článok 15c

 

Verejný prístup

 

1. Ak sa prijme rozhodnutie o prijatí, verejný prístup k vedeckým publikáciám, ktoré sú výsledkom výskumu financovaného z verejných zdrojov v rámci programu Horizont 2020, je povinný.

 

2. Podporuje sa otvorený prístup k vedeckým údajom, ktoré sú výsledkom verejne financovaného výskumu v rámci programu Horizont 2020, s prihliadnutím na obmedzenia, ktoré sa týkajú súkromia, bezpečnosti štátu alebo práv duševného vlastníctva.

 

3. Komisia posúdi do konca finančného obdobia programu Horizont 2020 vplyv na praxe otvoreného prístupu k údajom na obeh vedeckých poznatkov a urýchlenie inovácií. Toto sa vykoná s cieľom vymedziť ďalšiu politiku otvoreného prístupu a jeho vykonávania v budúcom rámcovom programe Únie pre výskum.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     71

Návrh nariadenia

Článok 16 – odsek 1 – pododsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1. Všetky výskumné a inovačné činnosti programu Horizont 2020 musia byť v súlade s etickými zásadami a príslušnými právnymi predpismi jednotlivých štátov, Únie a medzinárodnými právnymi predpismi vrátane Charty základných práv Európskej únie a Európskeho dohovoru o ľudských právach a jeho dodatkových protokolov.

1. Všetky výskumné a inovačné činnosti programu Horizont 2020 musia byť v súlade s etickými zásadami a príslušnými právnymi predpismi jednotlivých štátov, Únie a medzinárodnými právnymi predpismi vrátane Charty základných práv Európskej únie a Európskeho dohovoru o ľudských právach a jeho dodatkových protokolov. Zohľadňujú sa stanoviská Európskej skupiny pre etiku v oblasti vedy a nových technológií.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     72

Návrh nariadenia

Článok 16 – odseky 3 a 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

3. Nasledujúce oblasti výskumu sa nefinancujú:

3. Nasledujúce oblasti výskumu sa nefinancujú:

(a) výskumná činnosť zameraná na klonovanie ľudí na reprodukčné účely;

(a) výskumná činnosť zameraná na klonovanie ľudí na reprodukčné účely;

(b) výskumná činnosť určená na modifikáciu genetického dedičstva človeka, následkom ktorej by tieto zmeny mohli byť dedičné;

(b) výskumná činnosť určená na modifikáciu genetického dedičstva človeka, následkom ktorej by tieto zmeny mohli byť dedičné;

(c) výskumné činnosti určené na vytváranie ľudských embryí výlučne na účely výskumu alebo na účely získania kmeňových buniek okrem iného aj prostredníctvom prenosu jadra somatických buniek.

(c) činnosti určené na vytváranie ľudských embryí výlučne na účely výskumu alebo na účely získania kmeňových buniek okrem iného aj prostredníctvom prenosu jadra somatických buniek.

4. Výskum ľudských kmeňových buniek, dospelých, ako aj embryonálnych sa môže financovať v závislosti od obsahu vedeckého návrhu a právneho rámca zapojených členských štátov. Financovanie sa neposkytuje na výskumné činnosti, ktoré sú zakázané vo všetkých členských štátoch. V členskom štáte sa nefinancuje nijaká činnosť, ak je zakázaná.

4. Výskum ľudských kmeňových buniek, dospelých, ako aj embryonálnych sa môže financovať v závislosti od obsahu vedeckého návrhu a právneho rámca zapojených členských štátov. Financovanie sa neposkytuje na výskumné činnosti, ktoré sú zakázané vo všetkých členských štátoch. V členskom štáte sa nefinancuje nijaká činnosť, ak je zakázaná.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     73

Návrh nariadenia

Článok 17

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Komplementárnosť s ostatnými programami Únie

Komplementárnosť s ostatnými programami Únie

Horizont 2020 sa vykonáva spôsobom, ktorý dopĺňa ostatné finančné programy Únie vrátane štrukturálnych fondov.

Horizont 2020 sa vykonáva spôsobom, ktorý dopĺňa ostatné finančné programy Únie.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     74

Návrh nariadenia

Článok 17a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

Článok 17a

 

Synergie so štrukturálnymi fondmi

 

Horizont 2020 prispieva k prekonaniu rozdielov vo výskume a inováciách vnútri Únie tým, že umožňuje súčinnosť so štrukturálnymi fondmi v rámci podpory výskumu a inovácie pomocou koordinovaného uplatňovania doplnkových opatrení. Podľa možností sa podporuje interoperabilita Horizontu 2020 a štrukturálnych fondov a  kumulatívne alebo kombinované financovanie.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     75

Návrh nariadenia

Článok 18 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1. V rámci programu Horizont 2020 sa mimoriadna pozornosť venuje zaisťovaniu primeranej účasti malých a stredných podnikov (MSP) a vplyvu inovácií na ne. Súčasťou opatrení týkajúcich sa hodnotenia a monitorovania sú kvantitatívne a kvalitatívne posúdenia účasti MSP.

1. Počas vykonávania programu Horizont 2020 sa mimoriadna pozornosť venuje zaisťovaniu zvýšenej účasti malých a stredných podnikov (MSP) a vplyvu výskumu a inovácií na ne. Súčasťou opatrení týkajúcich sa hodnotenia a monitorovania sú kvantitatívne a kvalitatívne posúdenia účasti MSP.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     76

Návrh nariadenia

Článok 18 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

2. Ako súčasť osobitného cieľa „Vedúceho postavenia v rámci podporných a priemyselných technológií“ uvedeného v bode 1 časti II prílohy I a každého z osobitných cieľov v rámci priority „Spoločenské výzvy“ uvedených v bodoch 1 až 6 časti III prílohy I sa vykonajú osobitné akcie. Tieto osobitné akcie majú formu nástroja pre MSP, zameraného na všetky typy MSP s inovačným potenciálom, a vykonávajú sa jednotne a sú prispôsobené potrebám MSP, ako sa uvádza v rámci osobitného cieľa „Inovácia v MSP“ v bode 3 ods. 3 písm. a) časti II prílohy I.

2. Osobitné akcie pre MSP sa musia prijať s cieľom zabezpečiť, aby MSP boli integrované v rámci celého hodnotového reťazca a získali prístup ku všetkým príležitostiam v programe Horizont 2020. Medzi tieto akcie patria tie, ktoré sú stanovené v bode 3.3 časti II prílohy I.

 

Vytvorí sa osobitný nástroj MSP, zameraný na všetky typy malých a stredných podnikov s inovačným potenciálom, s jedným riadiacim orgánom, a je realizovaný najmä spôsobom zdola nahor, ako je stanovené v rámci špecifického cieľa Inovácie v MSPv bode 3.3. (a) časti II prílohy I. Tento nástroj tematicky súvisí s osobitným cieľom „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ uvedeným v bode 1 časti II prílohy I a každým z osobitných cieľov v rámci priority „Spoločenské výzvy“ uvedených v bodoch 1 až 7 časti III prílohy I.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     77

Návrh nariadenia

Článok 18 – odsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

3. Očakáva sa, že integrovaný prístup stanovený v odsekoch 1 a 2 bude viesť k približne 15 % celkového kombinovaného rozpočtu na osobitný cieľ „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ a na prioritu „Spoločenské výzvy“ poskytnutého MSP.

3. Integrovaný prístup stanovený v odsekoch 1 a 2 a zjednodušenie postupov predkladania žiadostí by mali dosiahnuť približne 20 % celkového kombinovaného rozpočtu na osobitný cieľ „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ a na prioritu „Spoločenské výzvy“ poskytnutého MSP.

 

3a. V súlade s ustanoveniami odsekov 1 a 3 Komisia vykonáva hodnotenia a zaznamenáva mieru účasti MSP na výskumných programoch. Ak sa cieľová miera 20 % nedosiahne, Komisia preskúma dôvody tejto situácie a bezodkladne navrhne nové opatrenia na splnenie tohto cieľa.

 

3b. Osobitná pozornosť by sa mala venovať ak primeranej účasti a zastúpeniu MSP v riadiacich štruktúrach Európskeho výskumného priestoru a konkrétne partnerstvám medzi verejným a súkromným sektorom.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     78

Návrh nariadenia

Článok 18a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

Článok 18a

 

Zrýchlený postup k inováciám

 

1. Ak sa má urýchliť zavádzanie inovácií na trh a ich šírenie, na zrýchlený postup k inováciám sa musí počítať s významným podielom financovania Únie vyčleneného v rámci osobitného cieľa „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ a v každej zo „Spoločenských výziev“ v časti III.

 

2. „Zrýchlený postup k inováciám“ je nástroj, ktorý umožňuje prístup zdola nahor, ktorý výrazne skráti čas od nápadu k jeho uvedeniu na trh a pravdepodobne zvýši účasť priemyslu na Horizonte 2020, ako aj účasť MSP a nových žiadateľov zo sektoru verejného a neziskového výskumu. Týmto podnieti investície súkromného sektora do výskumu, rozvoja a inovácií, podporuje výskum a inovácie so zameraním na tvorbu hodnoty a urýchľuje zrenie nových technológií na inovatívne projekty, po ktorých je dopyt a ktoré podporia budúce podniky, hospodársky rast a zamestnanosť.

 

3. Činnosti sa vzťahujú na celý inovačný proces, ale zameriavajú sa na činnosti spojené s inováciami, na experimentálny rozvoj a rozvoj vo fáze pred komerčným využitím, ktoré zahŕňajú fázy rozvoja od predvedenia novej technológie až po zavedenie na trh vrátane skúšobnej prevádzky, demonštrácie, testovacích zariadení, prednormatívneho výskumu a stanovenia noriem a zavedenia zavedenie inovácií na trhu.

 

4. „Zrýchlený postup k inováciám“ sa vykonáva ako viditeľný nástroj financovania, ktorý zabezpečuje jednoduchý a rýchly vstup do výskumu založeného na spolupráci v následnosti na osobitný výberový proces, ako sa ustanovuje v nariadení (EÚ) č. xxxx/2012 [Pravidlá účasti a šírenia].

 

5. Hoci sa zohľadňujú synergie medzi Zrýchleným postupom k inováciám a vyhradeným nástrojom pre MSP, oba nástroje sa vykonávajú súbežne ako dva samostatné postupy, s prihliadnutím na príslušné cieľové skupiny účastníkov, a bez vplyvu na rozpočet, ktorý bol vymedzená pre nástroj MSP.

Odôvodnenie

S náležitým zreteľom na skutočnosť, že program má v úmysle uskutočniť presun smerom k inováciám, Horizont 2020 musí poskytnúť aspoň jeden nástroj, ktorý bude systematicky umožňovať hodnotenie a financovanie inovatívnych nápadoch v ktorejkoľvek fáze, pričom bude uplatňovať rýchly, štandardizovaný a spoľahlivý postup. Nástroj „verejná výzva“ alebo„ zdola nahor“ so zaručeným obdobím udelenia grantu šesť mesiacov zaistí, že inovatívne nápady nebudú vystavené riziku neaktuálnosti v čase, keď bude projekt môcť konečne začať. Toto taktiež zvýši účasť priemyslu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     79

Návrh nariadenia

Článok 19

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Verejno-súkromné partnerstvá

Verejno-súkromné partnerstvá

1. Horizont 2020 možno vykonávať prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev, v rámci ktorých sa všetci dotknutí partneri zaviažu podporovať vývoj a vykonávanie výskumných a inovačných činností, ktoré majú strategický význam pre konkurencieschopnosť a vedúce postavenie priemyslu Únie a/alebo riešia konkrétne spoločenské výzvy.

1. Horizont 2020 možno vykonávať prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev, v rámci ktorých sa všetci dotknutí partneri zaviažu podporovať vývoj a vykonávanie predsúťažných výskumných a inovačných činností, ktoré majú strategický význam pre konkurencieschopnosť a vedúce postavenie priemyslu Únie a/alebo riešia konkrétne spoločenské výzvy. Kľúčom pri výbere účastníkov je excelentnosť.

2. Účasť Únie v týchto partnerstvách môže mať jednu z týchto foriem:

2. Účasť Únie v týchto partnerstvách môže mať jednu z týchto foriem:

(a) finančné príspevky Únie pre spoločné podniky zriadené na základe článku 187 ZFEÚ podľa rozhodnutia č. 1982/2006/ES o siedmom rámcovom programe, za podmienky zmeny a doplnenia ich základných aktov; pre nové verejno-súkromné partnerstvá zriadené na základe článku 187 ZFEÚ a pre ostatné financujúce orgány uvedené v článku [55 ods. 1 písm. b) bod v) alebo vii)] nariadenia (EÚ) č. XX/2012 [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách]. Táto forma partnerstiev sa uplatňuje iba v prípade, ak to odôvodňuje pôsobnosť plnených cieľov a rozsah potrebných zdrojov;

(a) finančné príspevky Únie pre spoločné podniky zriadené na základe článku 187 ZFEÚ podľa rozhodnutia č. 1982/2006/ES o siedmom rámcovom programe, za podmienky zmeny a doplnenia ich základných aktov zohľadňujúce v plnej miere výsledky analýzy nákladov a prínosov, ktorá sa má vypracovať v rámci plánovaného hodnotenia vplyvov tohto nástroja; pre nové verejno-súkromné partnerstvá zriadené na základe článku 187 ZFEÚ; a pre ďalšie financujúce orgány uvedené v článku [55 ods. 1 písm. b) bod v) alebo vii)] nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Táto forma partnerstiev sa uplatňuje iba v prípade, ak to odôvodňuje pôsobnosť plnených cieľov, súlad s existujúcimi cieľmi politiky Únie a rozsah potrebných zdrojov a ak iné formy partnerstva nenaplnia ciele ani nevytvoria potrebný pákový efekt;

(b) uzatvorenie zmluvnej dohody medzi partnermi podľa odseku 1, v ktorej sa stanovujú ciele partnerstva, príslušné záväzky partnerov, kľúčové ukazovatele výkonnosti a výstupy, ktoré sa majú dodať, vrátane určenia výskumných a inovačných činností, ktoré vyžadujú podporu z Horizontu 2020.

(b) uzatvorenie zmluvnej dohody medzi partnermi podľa odseku 1, v ktorej sa stanovujú ciele partnerstva, príslušné záväzky partnerov, kľúčové ukazovatele výkonnosti a výstupy, ktoré sa majú dodať, vrátane určenia výskumných a inovačných činností, ktoré vyžadujú podporu z Horizontu 2020.

3. Verejno-súkromné partnerstvá sa určujú otvoreným a transparentným spôsobom na základe týchto kritérií:

3. Verejno-súkromné partnerstvá sa určujú a vykonávajú podľa kritérií otvorenosti, transparentnosti, účinnosti a efektívnosti, ako aj plnenia kritéria stanoveného v článku X nariadenia (EÚ) č. xxxx/2012 [pravidlá účasti].

(a) pridaná hodnota akcie na úrovni Únie;

 

(b) rozsah vplyvu na konkurencieschopnosť priemyslu, udržateľný rast a sociálno-ekonomické otázky;

 

(c) dlhodobý záväzok všetkých partnerov založený na spoločnej vízii a jasne stanovených cieľoch;

 

(d) rozsah využitých zdrojov a schopnosť využívať dodatočné investície do výskumu a inovácií;

 

(e) jasne vymedzené úlohy každého z partnerov a dohodnuté kľúčové ukazovatele výkonnosti v zvolenom období.

 

 

3a. Výskumné priority zahrnuté vo verejno-súkromných partnerstvách sa tiež financujú prostredníctvom pracovných programov v pravidelných výziev na predkladanie návrhov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     80

Návrh nariadenia

Článok 20

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Partnerstvá v rámci verejného sektora

Partnerstvá v rámci verejného sektora

1. Horizont 2020 prispieva k posilňovaniu partnerstiev v rámci verejného sektora, ak sa akcie regionálnej, štátnej a medzinárodnej úrovni vykonávajú v rámci Únie spoločne.

1. Horizont 2020 prispieva k posilňovaniu partnerstiev v rámci verejného sektora, ak sa akcie regionálnej, štátnej a medzinárodnej úrovni vykonávajú v rámci Únie spoločne.

Mimoriadna pozornosť sa musí venovať iniciatívam spoločnej tvorby programov medzi členskými štátmi.

Mimoriadna pozornosť sa musí venovať iniciatívam spoločnej tvorby programov medzi členskými štátmi a tieto iniciatívy môžu podľa potreby zahŕňať regióny a mestá. Finančné príspevky Únie sú obmedzené a podmienené dokazovaním transparentnosti, vysokým podielom členských štátov, existenciou pridanej hodnoty Únie a doplnkový charakter zdrojov. Dodatočné financovanie sa bude obmedzovať na iniciatívy, do ktorých sa môžu zapojiť všetky členské štáty.

2. Partnerstvá v rámci verejného sektora sa môžu podporovať buď v rámci priorít, alebo naprieč viacerými prioritami stanovenými v článku 5 ods. 2, najmä prostredníctvom:

2. Partnerstvá v rámci verejného sektora sa môžu podporovať buď v rámci priorít, alebo naprieč viacerými prioritami stanovenými v článku 5 ods. 2, najmä prostredníctvom:

(a) nástroja ERA-NET s použitím grantov na podporu partnerstiev v rámci verejného sektora pri ich príprave, vytváraní sieťových štruktúr, navrhovaní, vykonávaní a koordinácii spoločných činností, ako aj pri dopĺňaní jednotlivých spoločných výziev a akcií nadnárodnej povahy;

(a) nástroja ERA-NET s použitím grantov na podporu partnerstiev v rámci verejného sektora pri ich príprave, vytváraní sieťových štruktúr, navrhovaní, vykonávaní a koordinácii spoločných činností, ako aj pri dopĺňaní jednotlivých spoločných výziev a akcií nadnárodnej povahy;

(b) účasti Únie na programoch vykonávaných viacerými členskými štátmi v súlade s článkom 185 ZFEÚ.

(b) účasti Únie na programoch vykonávaných viacerými členskými štátmi v súlade s článkom 185 ZFEÚ s prípadnou účasťou subnárodných orgánov.

Na účely písmena a) je dopĺňanie financovania podmienené významnou úrovňou predchádzajúcich finančných záväzkov zúčastnených subjektov v rámci spoločných výziev a akcií. Jedným z cieľov nástroja ERA-NET môže byť harmonizovanie pravidiel a spôsobov vykonávania spoločných výziev a akcií. Môže sa takisto použiť pri príprave iniciatívy v súlade s článkom 185 ZFEÚ.

 

Na účely písmena b) sa takéto iniciatívy navrhujú len v prípadoch, keď je potrebná špecializovaná vykonávacia štruktúra a keď sú zúčastnené krajiny vo veľkej miere zaviazané k integrácii na vedeckej, riadiacej a finančnej úrovni. Okrem toho, návrhy iniciatív uvedené v písmene b) sa určujú na základe týchto kritérií:

 

(a) jasné stanovenie cieľa, ktorý sa má plniť, a jeho relevantnosť v súvislosti s cieľmi Horizontu 2020 a širšími politickými cieľmi Únie;

 

(b) jasné finančné záväzky zúčastnených krajín vrátane predchádzajúcich záväzkov s cieľom združiť národné a/ alebo regionálne investície na cezhraničný výskum a inovácie;

 

(c) pridaná hodnota akcie na úrovni Únie;

 

(d) kritické množstvo z hľadiska rozsahu a počtu dotknutých programov, podobnosti činností a podielu príslušného výskumu, na ktorý sa vzťahujú a

 

(e) účinnosť článku 185 ZFEÚ ako najprimeranejšieho prostriedku na dosiahnutie cieľov.

 

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     81

Návrh nariadenia

Článok 21 – odsek 1 – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1. Subjekty zriadené v tretích krajinách a medzinárodné organizácie sú oprávnené zúčastňovať sa na nepriamych akciách programu Horizont 2020 za podmienok stanovených v nariadení (EÚ) XX/XX [pravidlá účasti]. V rámci programu Horizont 2020 a naprieč ním sa podporuje medzinárodná spolupráca s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, najmä s týmito cieľmi:

1. Subjekty zriadené v tretích krajinách a medzinárodné organizácie sú oprávnené zúčastňovať sa na nepriamych akciách programu Horizont 2020 za podmienok stanovených v nariadení (EÚ) XX/XX [pravidlá účasti]. V programe Horizont 2020 sa podporuje a integruje medzinárodná spolupráca s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, najmä s týmito cieľmi:

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     82

Návrh nariadenia

Článok 21 – odsek 1 – písmeno c

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(c) podporovať ciele vonkajšej a rozvojovej politiky Únie dopĺňajúce vonkajšie a rozvojové programy.

(c) podporovať ciele vonkajšej a rozvojovej politiky Únie dopĺňajúce vonkajšie a rozvojové programy a medzinárodné záväzky, ako je plnenie miléniových rozvojových cieľov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     83

Návrh nariadenia

Článok 21 – odsek 1 – písmeno ca (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

(ca) podporovať vytvorenie globálne konkurencieschopných centier excelentnosti, aby sa z Únie stalo globálne stredisko špičkového výskumu a inovácií svetového významu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     84

Návrh nariadenia

Článok 21 – odsek 2 – pododsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

2. Vykonávajú sa cielené akcie zamerané na podporu spolupráce s konkrétnymi tretími krajinami alebo skupinami tretích krajín, ktoré vychádzajú zo spoločných záujmov a vzájomného prospechu s prihliadnutím na ich vedecké a technické kapacity a trhové príležitosti a na rozsah očakávaného vplyvu.

2. Vykonávajú sa cielené akcie zamerané na podporu spolupráce s konkrétnymi tretími krajinami, najmä so strategickými partnermi Únie, alebo skupinami tretích krajín, ktoré vychádzajú zo spoločných záujmov a vzájomného prospechu. Tieto akcie zahŕňajú najmä budovanie výskumných kapacít v rozvojových krajinách a projekty spolupráce so zameraním na konkrétne potreby týchto krajín. Pri týchto činnostiach spolupráce by sa mali zohľadniť vedecké a technologické kapacity najvzdialenejších regiónov Únie a zámorských krajín a území pridružených k Únii.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     85

Návrh nariadenia

Článok 21 – odsek 2 – pododsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Mal by sa podporovať recipročný prístup k programom tretích krajín. S cieľom maximalizovať vplyv sa podporuje koordinácia a synergie s iniciatívami členských štátov a pridružených krajín.

Mal by sa podporovať a pravidelne monitorovať recipročný prístup k programom tretích krajín. S cieľom maximalizovať vplyv sa podporuje koordinácia a synergie s iniciatívami členských štátov a pridružených krajín.

Odôvodnenie

Pravidelné monitorovanie programov tretích krajín je potrebné s cieľom zabezpečiť, aby bol prístup k programu Horizont 2020, ktorý zaručuje Únia, recipročný. Týmto monitorovaním by sa mali zistiť zmeny v postupoch tretích krajín, ktoré by mohli tento požadovaný recipročný prístup narušiť.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     86

Návrh nariadenia

Článok 21 – odsek 2 – pododsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Priority spolupráce musia zohľadňovať meniaci sa vývoj politiky Únie a príležitosti spolupráce s tretími krajinami, ako aj možné nedostatky v systémoch tretích krajín v oblasti duševného vlastníctva.

Priority spolupráce musia zohľadňovať meniaci sa vývoj politiky Únie vrátane vonkajšej a rozvojovej politiky.

Odôvodnenie

Jediným možným základom pre činnosti medzinárodnej spolupráce je zásada spoločných záujmov a vzájomného prospechu. Začlenenie istých reštriktívnych kritérií na úrovni rámcového programu ako celku sa môže prejaviť iba ako kontraproduktívne. Vymedzenie tu navrhovaných cielených akcií je preto rovnaké ako v prílohe I k 7. rámcovému programu. Je v súlade s výberom odvetví, do ktorých sa EÚ rozhodla nasmerovať rozvojovú pomoc.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     87

Návrh nariadenia

Článok 21 – odsek 2 – pododsek 3a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

Politiky v oblasti spolupráce sú riadne koordinované s migračnou, azylovou a rozvojovou politikou, aby sa zamedzilo úniku mozgov z rozvojových krajín.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     88

Návrh nariadenia

Článok 21 – odsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

3. Okrem toho sa v rámci programu Horizont 2020 vykonávajú horizontálne a prierezové činnosti na podporu strategického rozvoja medzinárodnej spolupráce v rámci osobitného cieľa „Inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť“ stanovené v bode 6.3.2 písm. d) časti III prílohy I.

3. Okrem toho sa v rámci programu Horizont 2020 vykonávajú horizontálne a prierezové činnosti na podporu strategického rozvoja medzinárodnej spolupráce v rámci osobitného cieľa „Chápanie Európy v meniacom sa svete – inkluzívne, inovačné a reflexívne spoločnosti“ stanovené v bode 6.3.2 písm. d) časti III prílohy I.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     89

Návrh nariadenia

Článok 21 – odsek 3a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

3a. Komisia v záujme zníženia administratívnej záťaže pre účastníkov akceptuje vnútroštátne účtovné postupy prijímateľov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     90

Návrh nariadenia

Článok 21 – odsek 3b (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

3b. S cieľom posilniť lepší prístup založený na dôvere platí pre príjemcov, ktorí v troch po sebe nasledujúcich rokoch uskutočnili audit uspokojujúcim spôsobom, miernejší postup auditu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     91

Návrh nariadenia

Článok 22 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Európska komisia vykonáva informačné a komunikačné akcie týkajúce sa Horizontu 2020 vrátane prijímania komunikačných opatrení týkajúcich sa podporovaných projektov a výsledkov. Rozpočet pridelený na komunikáciu v rámci Horizontu 2020 musí prispievať aj na pokrytie inštitucionálnej komunikácie o politických prioritách Únie, pokiaľ súvisia so všeobecným cieľom tohto nariadenia.

Komisia vykonáva informačné a komunikačné akcie týkajúce sa Horizontu 2020 vrátane prijímania komunikačných opatrení týkajúcich sa podporovaných projektov a výsledkov. Rozpočet pridelený na komunikáciu v rámci Horizontu 2020 musí prispievať aj na pokrytie inštitucionálnej komunikácie o politických prioritách Únie, pokiaľ súvisia so všeobecným cieľom tohto nariadenia. Komisia poskytuje najmä včasné a podrobné informácie členským štátom.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     92

Návrh nariadenia

Článok 22 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Činnosti na šírenie informácií a vykonávanie komunikácie sú neoddeliteľnou úlohou všetkých akcií podporovaných Horizontom 2020.

Činnosti na šírenie informácií a vykonávanie komunikácie sú neoddeliteľnou úlohou všetkých akcií podporovaných Horizontom 2020. Všetky informačné a komunikačné činnosti týkajúce sa Horizontu 2020 vrátane komunikačných opatrení o podporovaných projektoch musia byť prístupné a dostupné všetkým občanom a uverejnené v digitálnej podobe .

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     93

Návrh nariadenia

Článok 22 – odsek 2a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

Služba CORDIS ako digitálny nástroj sa musí zrevidovať a reformovať jasnejším a flexibilnejším spôsobom s cieľom zjednodušiť prístup k informáciám a vytvoriť nástroj obsahujúci všetky informácie, ktoré požaduje výskumné spoločenstvo, a to so zreteľom na potrebu transparentnosti. Nový CORDIS bude dokončený 31. mája 2013.

Odôvodnenie

CORDIS je v súčasnosti jedným z najkomplexnejších a najzložitejších programov. Ak chceme uľahčiť prístup spoločnosti, výskumných pracovníkov a podnikov k informáciám, je potrebné preskúmať program, rozšíriť informácie a uľahčiť prístup k všetkým návrhom a dotáciám.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     94

Návrh nariadenia

Článok 22 – odsek 3 – písmeno a

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(a) iniciatívy zamerané na rozšírenie informovanosti a uľahčenie prístupu k financovaniu v rámci Horizontu 2020, najmä pre nedostatočne zastúpené regióny alebo typy účastníkov;

(a) iniciatívy zamerané na rozšírenie informovanosti a uľahčenie prístupu k financovaniu v rámci Horizontu 2020, najmä pre nedostatočne zastúpené regióny, zámorské krajiny a územia pridružené k Únii alebo typy účastníkov vrátane zdravotne postihnutých výskumných pracovníkov a účastníkov;

Odôvodnenie

Musí sa klásť dôraz na osoby so zdravotným postihnutím a na ich potreby v otázke prístupu k činnostiam spojeným s informáciami, komunikáciou a šírením v rámci Horizontu 2020. Okrem toho je potrebné budovať kapacity, pretože osoby so zdravotným postihnutím a ich zastupujúce organizácie sú skupiny s nedostatočným zastúpením v programoch výskumu a inovácií, ako aj v dialógu a konzultáciách s verejnosťou.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     95

Návrh nariadenia

Článok 22 – odsek 3 – písmeno b

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(b) cielená pomoc pre projekty a konzorciá s cieľom poskytnúť im prístup k potrebným zručnostiam na optimalizáciu komunikácie a šírenia výsledkov;

(b) cielená pre projekty a konzorciá s cieľom poskytnúť im primeraný prístup k potrebným zručnostiam na optimalizáciu komunikácie a šírenia výsledkov;

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     96

Návrh nariadenia

Článok 22 – odsek 3 – písmeno c

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(c) akcie, ktoré spájajú výsledky z celého radu projektov vrátane tých, ktoré môžu byť financované z iných zdrojov, s cieľom poskytnúť užívateľsky ústretové databázy a správy, ktoré zhŕňajú kľúčové zistenia;

(c) akcie, ktoré spájajú a vyhodnocujú výsledky z celého radu projektov vrátane tých, ktoré môžu byť financované z iných zdrojov, s cieľom poskytnúť užívateľsky ústretové a prístupné digitálne databázy a správy, ktoré zhŕňajú kľúčové zistenia; a keď to je potrebné, ich komunikácia a šírenie vedeckej obci, priemyslu a širokej verejnosti;

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     97

Návrh nariadenia

Článok 22 – odsek 3 – písmeno e

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(e) iniciatívy na podporu dialógu a diskusie s verejnosťou o otázkach súvisiacich s vedou, technológiami a inováciami a využitia sociálnych médií a iných inovačných technológií a metodík.

(e) iniciatívy na podporu dialógu a diskusie s verejnosťou o otázkach súvisiacich s vedou, technológiami a inováciami, ktoré sa uskutočňujú za účasti akademickej obce, využitia sociálnych médií a iných inovačných technológií a metodík, predovšetkým v záujme zvýšenia všeobecného povedomia o prínose výskumu a inovácií v oblasti spoločenských výziev.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     98

Návrh nariadenia

Článok 22 – odsek 3 – písmeno ea (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

(ea) iniciatívy na zahrnutie a podporu účasti občianskej spoločnosti, a jej organizácií či inštitúcií, v otázkach týkajúcich sa výskumného a inovačného procesu a na podporu otvorených, na vede založených debát o hlavných spoločenských otázok.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     99

Návrh nariadenia

Článok 23 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1. Kontrolný systém zriadený na vykonávanie tohto nariadenia je nastavený tak, aby poskytoval primerané záruky, že sa dosiahne vhodné riadenie rizík v súvislosti s účinnosťou a efektívnosťou operácií, ako aj zákonnosť a regulárnosť základných transakcií, so zreteľom na viacročnú povahu programov, ako aj na povahu dotknutých platieb.

1. Kontrolný systém zriadený na vykonávanie tohto nariadenia je nastavený tak, aby poskytoval primerané záruky, že sa dosiahne dostatočné zníženie a vhodné riadenie rizík v súvislosti s účinnosťou a efektívnosťou operácií, ako aj zákonnosť a regulárnosť základných transakcií, so zreteľom na viacročnú povahu programov, ako aj na povahu dotknutých platieb.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     100

Návrh nariadenia

Článok 23 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

2. Kontrolný systém musí zaručiť primeranú rovnováhu, pokiaľ ide o vzťah medzi dôverou a kontrolou, so zreteľom na administratívne a iné náklady na kontroly na všetkých úrovniach tak, aby bolo možné dosiahnuť ciele programu Horizont 2020 a prilákať k účasti na ňom najpoprednejších výskumníkov a najinovatívnejšie podniky.

2. Kontrolný systém musí zaručiť primeranú rovnováhu, pokiaľ ide o vzťah medzi dôverou a kontrolou, so zreteľom na administratívne a iné náklady na kontroly na všetkých úrovniach vrátane príjemcov tak, aby bolo možné dosiahnuť ciele programu Horizont 2020 a prilákať k účasti na ňom najpoprednejších výskumníkov a najinovačnejšie podniky.

Odôvodnenie

Administratívne náklady, ktoré môžu mať príjemcovia s cieľom dodržiavať požiadavky na kontrolu, sa musia uznať a zohľadniť.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     101

Návrh nariadenia

Článok 24 – odsek 1a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

1a. Vymenuje sa funkcia mediátor ad hoc, ktorý je zodpovedný za zabezpečenie jednotného výkladu predpisov. V prípade konfliktu týkajúceho sa výkladu pravidiel alebo postupov založenom napr. na opakovanom nezávislom audite vypracovanom akoukoľvek zainteresovanou stranou, Komisia môže nájsť kompromisné riešenie pomocou poradenstva mediátora ad hoc.

Odôvodnenie

V priebehu 6. a 7. rámcového programu vzniklo množstvo konfliktov s príjemcami o výklade predpisov a z procesu a výsledkov auditov uskutočnených Komisiou jasne vyplynulo, že by bolo užitočné ustanoviť postup mediácie, aby sa zabránilo vzniku súdnych sporov. Z rovnakého dôvodu je potrebné zaviesť kompromisný postup pre rýchle urovnávanie konfliktov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     102

Návrh nariadenia

Článok 24 – odsek 2 – pododsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, audity Komisie sa môžu vykonávať až do štyroch rokov od konečnej platby.

Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, audity Komisie sa môžu vykonávať až do dvoch rokov od ukončenia projektu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     103

Návrh nariadenia

Článok 25 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1. Komisia monitoruje každoročne vykonávanie Horizontu 2020, jeho osobitného programu a činností Európskeho inovačného a technologického inštitútu. Zahŕňa to informácie o prierezových témach ako udržateľnosť a zmena klímy vrátane informácií o výške výdavkov súvisiacich s ochranou klímy.

1. Komisia monitoruje každoročne vykonávanie Horizontu 2020, jeho osobitného programu a činností EIT a realizáciu verejno-súkromných a verejno-verejných partnerstiev. Zahŕňa to informácie a ukazovatele o prierezových témach ako rodová rovnosť, zodpovedný výskum a inovácie, udržateľnosť a zmena klímy vrátane informácií o výške výdavkov súvisiacich s ochranou klímy, zapojení súkromného sektora a najmä zapojení MSP a skutočnom vplyve opatrení na šírenie účasti.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     104

Návrh nariadenia

Článok 25 – odsek 1a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

1a. V záujme zabezpečenia budúcnosti životného prostredia Únie, ktoré ponúka reálne zvýšenie prosperity a kvality života, bude treba pravidelne a účinne monitorovať rovnováhu medzi ekonomickými, sociálnymi a environmentálnymi aspektmi počas realizácie programu Horizont 2020. Komisia na tento účel vopred vytvorí jasný a transparentný mechanizmus tohto monitorovania.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     105

Návrh nariadenia

Článok 25 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

2. Komisia podáva správy o tomto monitorovaní a šíri jeho výsledky.

2. Komisia podáva správy o tomto monitorovaní a šíri jeho výsledky uvedené v odsekoch 1 a 1a za prípadného použitia súboru spoločných kľúčových ukazovateľov, porovnateľných naprieč rozličných nástrojov. Výsledky sa odovzdávajú konkrétne Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     106

Návrh nariadenia

Článok 26 – nadpis

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Hodnotenie

Hodnotenie v polovici trvania

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     107

Návrh nariadenia

Článok 26 – odsek 1 – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1. Hodnotenia sa vykonávajú v dostatočnom časovom predstihu, aby poskytli informácie pre proces rozhodovania.

1. Preskúmania a hodnotenia sa vykonávajú v dostatočnom časovom predstihu, aby poskytli informácie pre proces rozhodovania.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     108

Návrh nariadenia

Článok 26 – odsek 1 – písmeno a

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(a) Najneskôr na konci roku 2017 preskúma Komisia s pomocou nezávislých odborníkov činnosť Európskeho inovačného a technologického inštitútu. Druhé pridelenie finančných prostriedkov Európskemu inovačnému a technologickému inštitútu ako sa uvádza v článku 6 ods. 3 sa dá k dispozícii po tomto prieskume. V rámci prieskumu sa posudzuje pokrok, ktorý Európsky inovačný a technologický inštitút dosiahol na základe týchto kritérií:

vypúšťa sa

(i) množstvo spotreby prvého pridelenia finančných prostriedkov uvedeného v článku 6 ods. 3 s rozlíšením medzi sumou finančných prostriedkov použitých na rozvoj prvej vlny ZIS a vplyvom počiatočného kapitálu na druhú fázu a schopnosť Európskeho inovačného a technologického inštitútu prilákať finančné investície od partnerov zo znalostných a inovačných spoločenstiev a zo súkromného sektora, ako sa uvádza v nariadení XX/2012 [revidovanom nariadení o EIT];

 

(ii) dohodnuté načasovanie vytvorenia tretej vlny znalostných a inovačných spoločenstiev a plánované finančné potreby existujúcich ZIS na základe ich vlastného vývoja; a

 

(iii) príspevok Európskeho inovačného a technologického inštitútu a znalostných a inovačných spoločenstiev k priorite sociálnych výziev a osobitnému cieľu „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ programu Horizont 2020.

 

Odôvodnenie

Ďalšia generácia ZIS by mala začať v roku 2014 a rozpočet sa postupne upraví podľa ich ročných výkonov. Keďže podmienky jednotlivých sektorov sú rôzne, zdá sa rozumnejšie, ak bude rozhodnutie o rozpočte vychádzať z vlastného prínosu jednotlivých ZIS, a nie rozhodovať o nových ZIS na základe výkonu iného ZIS.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     109

Návrh nariadenia

Článok 26 – odsek 1 – písmeno b

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

(b) Najneskôr na konci roku 2017 a s prihliadnutím na ex post hodnotenia siedmeho rámcového programu, ktoré sa má ukončiť do konca roku 2015, a na prieskum činnosti Európskeho inovačného a technologického inštitútu vykoná Komisia s pomocou nezávislých odborníkov priebežné hodnotenie programu Horizont 2020, jeho osobitného programu, vrátane Európskej rady pre výskum a činností Európskej inovačného a technologického inštitútu so zreteľom na splnenie cieľov (na úrovni výsledkov a pokroku smerom k vplyvom) cieľov programu Horizont 2020 a pokračujúci význam všetkých opatrení, účinnosť z hľadiska zdrojov a ich využívanie, rozsah pôsobnosti na ďalšie zjednodušenie a európsku pridanú hodnotu. V tomto hodnotení sa zohľadňujú aj aspekty týkajúce sa prístupu k príležitostiam financovania pre účastníkov vo všetkých regiónoch, pre MSP a na podporu rovnováhy mužov a žien. Hodnotenie dodatočne zohľadní príspevok opatrení k prioritám Únie v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a výsledkov týkajúcich sa dlhodobého vplyvu predchádzajúcich opatrení.

(b) Najneskôr na konci roku 2017 a s prihliadnutím na ex post hodnotenia siedmeho rámcového programu, ktoré sa má ukončiť do konca roku 2015 vykoná Komisia s pomocou nezávislých odborníkov hodnotenie v polovici trvania programu Horizont 2020, jeho osobitného programu, vrátane Európskej rady pre výskum a činností EIT.

 

V rámci hodnotenia v polovici obdobia sa existujúce aj nové verejno-súkromné partnerstvá vrátane spoločných technologických iniciatív dôkladne vyhodnotia s cieľom analyzovať ich európsku pridanú hodnotu a Komisia podá návrhy na zlepšenie ich riadenia a fungovania s cieľom zabezpečiť účinnejší a efektívnejší vplyv, otvorené a transparentné fungovanie a vyhnutie sa konfliktu záujmov. Komisia predloží výsledky týchto hodnotení Európskemu parlamentu a Rade.

 

Ak sa v hĺbkovom preskúmaní zistí, že kritérium európskej pridanej hodnoty nie je uspokojivo splnené, Európsky parlament a Rada sa môžu rozhodnúť, že už nebudú toto verejno-súkromné partnerstvo financovať.

 

Hodnotenie v polovici obdobia zohľadní aspekty týkajúce sa šírenia a využívania výsledkov výskumu. V hodnotení v polovici obdobia sa posudzuje pokrok, ktorý sa dosiahol v jednotlivých častiach programu Horizont 2020, na základe týchto kritérií:

 

(i) splnenie cieľov (na úrovni výsledkov a pokroku smerom k vplyvom na základe ukazovateľov uvedených v prílohe II osobitného programu) cieľov programu Horizont 2020 a pokračujúci význam všetkých opatrení;

 

(ii) účinnosť z hľadiska zdrojov a ich využívanie, s osobitným dôrazom na prierezové akcie a iné prvky uvedené v článku 13 ods. 1; ako aj

 

(iii) pridaná hodnota Únie.

 

V hodnotení v polovici obdobia sa tiež zohľadňuje priestor ns ďalšie zjednodušenie a aspekty týkajúce sa prístupu k príležitostiam financovania pre účastníkov vo všetkých regiónoch, pre MSP a na podporu rodovej vyváženosti. Dodatočne sa v ňom zohľadní príspevok opatrení k prioritám Únie v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a výsledkov týkajúcich sa dlhodobého vplyvu predchádzajúcich opatrení. Vykonáva sa v partnerstve s členskými štátmi s cieľom zabezpečiť, aby sa politiky výskumu a inovácií, ktoré sa realizujú v členských štátoch a prostredníctvom miestnych orgánov, dopĺňali s európskymi a predstavovali úniovú pridanú hodnotu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     110

Návrh nariadenia

Článok 26 – odsek 1a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

1a. Ako súčasť hodnotenia v polovici obdobia uvedeného v odseku 1 písm. b)Komisia poskytne konkrétny dôkaz, ak existuje, o doplnkovosti a súčinnosti dosiahnutej medzi rozpočtom Únie a rozpočtami členských štátov pri dosahovaní cieľov výskumu a vývoja do roku 2020, ako aj hlavného indikátora inovácií v rámci stratégie Európa 2020.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     111

Návrh nariadenia

Článok 26 – odsek 1b (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

1b. Komisia najneskôr do roku 2016 a potom každé dva roky uskutoční preskúmanie vzájomného prístupu organizácií Únie a tretích krajín k výskumným programom. Preskúmanie by sa uskutočňuje pre každú krajinu a obsahuje porovnanie medzi financovaním, ktoré získali organizácie tretích krajín z programu Horizont 2020, a tým, ktoré získali organizácie Únie z výskumných programov tretích krajín.

Odôvodnenie

Ak sa má zabezpečiť skutočná reciprocita v prístupe organizácií tretích krajín k programu Horizont 2020, prístup k nemu by mal byť pravidelne preskúmaný a mali by sa monitorovať finančné prostriedky vyčlenené z programu Horizont 2020 pre organizácie tretích krajín.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     112

Návrh nariadenia

Článok 26a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

Článok 26 a

 

Vykonávanie delegovania právomoci

 

1. Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

 

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 6 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od …. [XX]. Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovanej právomoci najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

 

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 6 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie o odvolaní nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

 

4. Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

 

5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     113

Návrh nariadenia

Príloha I – Základné línie osobitných cieľov a činností – odseky 1 až 6

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Všeobecným cieľom Horizontu 2020 je vybudovať hospodárstvo založené na poznatkoch a inováciách v celej Únii, ktoré prispieva k udržateľnému rozvoju. Bude podporovať stratégiu Európa 2020 a ostatné politiky Únie, ako aj dosiahnutie a fungovanie Európskeho výskumného priestoru.

Všeobecným cieľom Horizontu 2020 je vybudovať popredné svetové hospodárstvo a spoločnosť založené na poznatkoch a inováciách v celej Únii, ktoré prispievajú k udržateľnému rozvoju. Bude podporovať stratégiu Európa 2020 a ostatné politiky Únie, ako aj dosiahnutie a fungovanie Európskeho výskumného priestoru.

Ukazovatele výkonnosti na posúdenie pokroku pri plnení tohto všeobecného cieľa sú:

Ukazovatele výkonnosti na posúdenie pokroku pri plnení tohto všeobecného cieľa sú:

– cieľ stratégie Európa 2020 pre výskum a vývoj (3 % HDP);

– cieľ stratégie Európa 2020 pre výskum a vývoj (3 % HDP);

– hlavný ukazovateľ stratégie Európa 2020 pre inovácie.

– hlavný ukazovateľ stratégie Európa 2020 pre inovácie;

 

– tieto ukazovatele v oblasti ľudských zdrojov: zmena podielu výskumníkov (FTE – ekvivalent plného pracovného času) v rámci aktívneho obyvateľstva; zmena podielu žien v celkovom počte výskumníkov; zmena v získavaní výskumníkov zo zahraničia a v odlive mozgov výskumníkov.

 

Všetky ukazovatele výkonu sa používajú s cieľom zdôrazniť zmenu, viditeľne pokročiť pri riešení nerovnováhy v účasti na výskume v Únii, ako aj umožniť porovnanie na medzinárodnej úrovni.

Tento všeobecný cieľ sa presadzuje prostredníctvom troch rôznych, no zároveň vzájomne sa posilňujúcich priorít, z ktorých každá obsahuje súbor osobitných cieľov. Budú sa vykonávať plynule s cieľom podnietiť interakcie medzi rôznymi osobitnými cieľmi, vyhnúť sa zdvojovaniu úsilia a posilniť ich kombinovaný vplyv.

Tento všeobecný cieľ sa presadzuje prostredníctvom troch rôznych, no zároveň vzájomne sa posilňujúcich priorít, z ktorých každá obsahuje súbor osobitných cieľov. Budú sa vykonávať plynule s cieľom podnietiť interakcie medzi rôznymi osobitnými cieľmi, vyhnúť sa zdvojovaniu úsilia a posilniť ich kombinovaný vplyv.

 

Všetky tri priority obsahujú medzinárodný rozmer. Medzinárodná vedecko-technická spolupráca je pre Úniu kľúčovou otázkou a má osobitný význam z hľadiska hraničného a základného výskumu, aby sa využívali prínosy pochádzajúce z nových vedeckých a technických možností. V dôsledku toho sa podiel činností spojených s medzinárodnou spoluprácou, ktoré sú opísané v článkoch 21 ods. 2 a 3, zachováva aspoň na úrovni predchádzajúceho rámcového programu. Program Horizont 2020 podporuje predovšetkým tri hlavné rozmery medzinárodnej spolupráce:

 

– podpora vedecko-technickej spolupráce s najmodernejšími centrami znalostí vo svete s cieľom dosiahnuť najvyspelejšie normy excelentnosti a podeliť sa o ne a snažiť sa o súťaž na najvyšších úrovniach;

 

– podpora medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce v oblasti budovania kapacít, pomoc inštitúciám v Únii, prispievanie k rýchlemu rozvoju kapacít a ľudských zdrojov v oblasti výskumu a vývoja od úplného začiatku a využívanie jeho prínosov na celosvetovej úrovni;

 

– podpora vedecko-technickej spolupráce v záujme celosvetového mieru a stability, uznanie kľúčovej úlohy, ktorú môžu ľudské a spoločenské hodnoty vedy a výskumu zohrávať pri upevňovaní nestabilných spoločností a upokojovaní medzinárodných konfliktov.

Spoločné výskumné centrum (JRC) prispieva k všeobecnému cieľu a prioritám programu Horizont 2020 osobitným cieľom poskytovať vedeckú a technickú podporu procesu tvorby politík Únie orientovanú na zákazníka.

Spoločné výskumné centrum (JRC) prispieva k všeobecnému cieľu a prioritám programu Horizont 2020 osobitným cieľom poskytovať vedeckú a technickú podporu procesu tvorby politík Únie orientovanú na zákazníka. Pridaná hodnota Únie v rámci Spoločného výskumného centra sa posudzuje okrem iného na základe týchto ukazovateľov:

 

– počet výskytov hmatateľných osobitných vplyvov na politiky Únie vyplývajúcich z technickej a vedeckej politickej podpory, ktorú poskytuje Spoločné výskumné centrum;

 

– počet partnersky preskúmaných publikácií.

Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) bude prispievať k všeobecnému cieľu a prioritám programu Horizont 2020 osobitným cieľom integrácie vedomostného trojuholníka, ktorý tvorí výskum, inovácia a vzdelávanie. Ukazovatele na posúdenie výkonnosti EIT sú:

Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) bude prispievať k všeobecnému cieľu a prioritám programu Horizont 2020 osobitným cieľom integrácie vedomostného trojuholníka, ktorý tvorí výskum, inovácia a vysokoškolské vzdelávanie. Ukazovatele na posúdenie výkonnosti EIT sú:

– organizácie z univerzít, podnikov a z oblasti výskumu integrované v znalostných a inovačných spoločenstvách;

– organizácie z univerzít, podnikov a z oblasti výskumu integrované v znalostných a inovačných spoločenstvách;

– spolupráca vo vnútri vedomostného trojuholníka, vedúca k vývoju inovatívnych produktov a postupov.

– spolupráca vo vnútri vedomostného trojuholníka, vedúca k vývoju inovatívnych produktov, služieb a postupov.

V tejto prílohe sa stanovujú základné línie týchto osobitných cieľov a činností uvedených v článku 5 ods. 2, 3 a 4.

V tejto prílohe sa stanovujú základné línie týchto osobitných cieľov a činností uvedených v článku 5 ods. 2, 3 a 4.

 

S cieľom dosiahnuť primeranú rovnováhu medzi výskumom, vývojom a inováciami, ktoré sú založené na zhode, a tými, ktoré sú menej zhodné, sa podporujú otvorené výzvy na základe logiky orientovanej na postup zdola nahor so zrýchlenými postupmi, aby sa zabezpečila rýchla realizácia inovačných projektov. Okrem toho sa v rámci spoločenských výziev a podporných a priemyselných technológií hľadá primeraná rovnováha medzi menšími a väčšími projektmi s prihliadnutím na štruktúru konkrétneho odvetvia, typ činnosti, technologické a výskumné prostredie.

 

V záujme odstránenia rozdielov vo výskume a inováciách v oblastiach, regiónoch a členských štátoch v Európe sa pomocou štrukturálnych fondov vyvinie doplnkovosť a úzka súčinnosť tak smerom hore (budovanie kapacít v členských štátoch, aby lepšie pripravili svoju účasť na programe Horizont 2020), ako aj smerom dole (využívanie a šírenie výsledkov výskumu a inovácií vyplývajúce z programu Horizont 2020). Podľa možnosti sa presadzuje interoperabilita medzi oboma nástrojmi. Podporuje sa kumulatívne alebo kombinované financovanie. Hľadá sa súčinnosť najmä v činnostiach uvedených v cieli „šírenie excelentnosti a zvyšovanie účasti”, v regionálnych výskumných partnerských zariadeniach európskeho záujmu a v činnostiach uskutočňovaných prostredníctvom EIT a jeho ZIS.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     114

Návrh nariadenia

Príloha I – Základné línie osobitných cieľov a činností – časť I

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Cieľom tejto časti je posilniť a rozšíriť excelentnosť vedeckej základne Únie a skonsolidovať Európsky výskumný priestor, aby sa systém Únie v oblasti výskumu a inovácií stal konkurencieschopnejším v celosvetovom meradle. Má štyri osobitné ciele:

Cieľom tejto časti je posilniť a rozšíriť excelentnosť vedeckej základne Únie a skonsolidovať Európsky výskumný priestor, aby sa systém Únie v oblasti výskumu a inovácií stal konkurencieschopnejším v celosvetovom meradle. Má päť osobitných cieľov:

(a) Európska rada pre výskum (ERC) poskytne príťažlivé a pružné financovanie, ktoré umožní talentovaným a kreatívnym jednotlivým výskumníkom a ich tímom realizovať najsľubnejšie výskumné projekty na hraniciach vedy na základe súťaže na úrovni celej Únie.

(a) Európska rada pre výskum (ERC) poskytne príťažlivé a pružné financovanie, ktoré umožní talentovaným a kreatívnym jednotlivým výskumníkom a ich tímom realizovať najsľubnejšie výskumné projekty na hraniciach vedy na základe súťaže na úrovni celej Únie.

(b) Budúcimi a vznikajúcimi technológiami podporí spoluprácu v oblasti výskumu s cieľom rozšíriť kapacity Európy v oblasti pokročilej inovácie s paradigmatickým posunom inovácií. Podporí vedeckú spoluprácu naprieč všetkými disciplínami na radikálne nových, vysoko rizikových nápadoch a urýchli rozvoj najsľubnejších vznikajúcich oblastí vedy a technológií, ako aj tvorbu príslušných vedeckých spoločenstiev na úrovni Únie.

(b) Budúcimi a vznikajúcimi vedami a technológiami podporí spoluprácu v oblasti výskumu s cieľom rozšíriť kapacity Európy v oblasti pokročilej inovácie s paradigmatickým posunom inovácií. Podporí vedeckú spoluprácu naprieč všetkými disciplínami na radikálne nových, vysoko rizikových nápadoch a urýchli rozvoj najsľubnejších vznikajúcich oblastí vedy a technológií, ako aj tvorbu príslušných vedeckých spoločenstiev na úrovni Únie.

(c) Akcie Marie Curie zabezpečia excelentné a inovatívne odborné vzdelávanie v oblasti výskumu, ako aj príťažlivé pracovné príležitosti a príležitosti na výmenu poznatkov prostredníctvom cezhraničnej a medzisektorovej mobility výskumníkov s cieľom pripraviť ich čo najlepšie na to, aby boli schopní čeliť súčasným a budúcim spoločenským výzvam.

(c) Akcie Marie Skłodowska-Curie zabezpečia excelentné a inovatívne odborné vzdelávanie v oblasti výskumu, ako aj príťažlivé pracovné príležitosti a príležitosti na výmenu poznatkov prostredníctvom cezhraničnej a medzisektorovej mobility výskumníkov z univerzít, výskumných organizácií a podnikov vrátane MSP s cieľom pripraviť ich čo najlepšie na to, aby boli schopní čeliť súčasným a budúcim spoločenským výzvam.

(d) Výskumné infraštruktúry budú rozvíjať európske výskumné infraštruktúry pre rok 2020 a ďalšie roky, podporovať ich inovačný potenciál a ľudský kapitál a dopĺňať to príslušnou politikou Únie a medzinárodnou spoluprácou.

(d) Výskumné infraštruktúry rozvinú a podporia excelentné existujúce a nové európske výskumné infraštruktúry a pomôžu im vo fungovaní EVP podporou ich inovačného potenciálu, priťahovaním výskumníkov svetovej úrovne, odbornou prípravou ľudského kapitálu dopĺňaním tejto činnosti o politiku Únie v oblasti medzinárodnej spolupráce.

 

(da) Šírenie excelentnosti a zvyšovanie účasti uvoľní potenciál európskych talentov tým, že podporí osvojovanie poznatkov v oblasti politiky, nadväzovanie kontaktov a možnosti odbornej prípravy.

Preukázalo sa, že všetky vymenované časti majú veľkú pridanú hodnotu pre Úniu. Spoločne tvoria silný a vyvážený súbor činností, ktoré v súlade s činnosťami na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a riešia široké spektrum európskych potrieb v oblasti vedy a technológií. Zlúčenie do jedného programu im umožní pôsobiť jednotnejšie, racionálne, jednoduchšie a s väčším zameraním, pričom si zachovajú nadväznosť, ktorá je nevyhnutná na udržanie ich efektívnosti.

Preukázalo sa, že všetky vymenované časti majú veľkú pridanú hodnotu pre Úniu. Spoločne tvoria silný a vyvážený súbor činností, ktoré v súlade s činnosťami na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni a riešia široké spektrum európskych potrieb v oblasti vedy a technológií. Zlúčenie do jedného programu im umožní pôsobiť jednotnejšie, racionálne, jednoduchšie a s väčším zameraním, pričom si zachovajú nadväznosť, ktorá je nevyhnutná na udržanie ich efektívnosti.

Činnosti sú vo svojej podstate orientované do budúcnosti, budujú dlhodobé zručnosti, zameriavajú sa na novú generáciu vedy, technológií, výskumníkov a inovácií a poskytujú podporu novým talentom v rámci celej Únie a pridružených krajín, ako aj na celom svete. S ohľadom na ich vedeckú povahu a režimy financovania zväčša zdola nahor, orientované na bádateľov, bude európske vedecké spoločenstvo hrať významnú úlohu pri určovaní výskumných projektov uskutočňovaných v rámci programu.

Činnosti sú vo svojej podstate orientované do budúcnosti, budujú dlhodobé zručnosti, zameriavajú sa na novú generáciu vedy, technológií, výskumníkov a inovácií a poskytujú podporu novým talentom v rámci celej Únie a pridružených krajín, ako aj na celom svete. S ohľadom na ich vedeckú povahu a režimy financovania zväčša zdola nahor, orientované na bádateľov, bude európske vedecké spoločenstvo hrať významnú úlohu pri určovaní výskumných projektov uskutočňovaných v rámci programu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     115

Návrh nariadenia

Príloha I – Základné línie osobitných cieľov a činností – časť II

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Cieľom tejto časti je urýchliť vývoj technológií a inovácií, ktoré budú podporovať podniky zajtrajška a pomáhať inovatívnym európskym MSP narásť na svetové vedúce spoločnosti. Má tri osobitné ciele:

Cieľom tejto časti je urýchliť vývoj technológií a inovácií, ktoré budú podporovať podniky zajtrajška a pomáhať inovatívnym európskym MSP narásť na svetové vedúce spoločnosti, ako aj ťažiť z potenciálu, ktorý poskytne vybudovanie plodnej základne novým MSP. Osobitná pozornosť sa venuje podpore spotreby inovácie, t. j. presunu znalostí a technológií z verejných výskumných centier do spoločností, ako aj medzi spoločnosťami. Táto časť má tri osobitné ciele:

(a) Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií poskytne podporu vyhradenú pre výskum, vývoj a demonštračné činnosti v oblasti IKT, nanotechnológií, moderných materiálov, biotechnológií, modernej výroby a spracovania a kozmického priestoru. Dôraz sa bude klásť na vzájomné pôsobenie a zbližovanie v rámci rôznych technológií a medzi nimi.

(a) Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií poskytne podporu vyhradenú pre výskum, štandardizáciu, certifikáciu, vývoj a demonštračné činnosti v oblasti kľúčových podporných technológií, ako sú IKT, nanotechnológie, moderné materiály, biotechnológie, moderná výroba a spracovanie a kozmický priestor. Dôraz sa bude klásť na vzájomné pôsobenie a zbližovanie v rámci rôznych technológií a medzi nimi a na ich vzťahy k spoločenským výzvam. Vo všetkých týchto oblastiach sa venuje osobitná pozornosť potrebám užívateľov.

(b) Prístup k prostriedkom financovania rizika má za cieľ odstrániť nedostatky, pokiaľ ide o dostupnosť dlhového a akciového financovania pre spoločnosti orientované na výskum a vývoj a na inovácie, a pre projekty vo všetkých fázach vývoja. Spolu s akciovým nástrojom programu pre konkurencieschopnosť podnikov a pre MSP podporí tvorbu rizikového kapitálu na úrovni Únie.

(b) Prístup k prostriedkom financovania rizika má za cieľ odstrániť nedostatky, pokiaľ ide o dostupnosť dlhového a akciového financovania pre spoločnosti orientované na výskum a vývoj a na inovácie, a pre projekty vo všetkých fázach vývoja. Spolu s akciovým nástrojom programu pre konkurencieschopnosť podnikov a pre MSP podporí financovanie v počiatočnej fáze a tvorbu rizikového kapitálu na úrovni Únie.

(c) Inovácie v MSP podnecujú všetky formy inovácií v MSP so zameraním sa na tie, ktoré majú potenciál rastu a medzinárodného pôsobenia v rámci jednotného trhu a za jeho hranicami.

(c) Inovácie v MSP poskytujú podporu, ktorá je špeciálne prispôsobená MSP, v prípade všetkých foriem inovácií v MSP pomocou nástroja špecializovaných a upravených programov a nástrojov vrátane: prístupu k počiatočnému financovaniu, grantom, prístupu k dlhovému a kapitálovému financovaniu, služieb dohľadu a školení, ako aj prístupu k sieťam a zoskupeniam VaV.

Činnosti sa riadia programom zameraným na podniky. Rozpočty na osobitné ciele „Prístup k prostriedkom financovania rizika“ a „Inovácie v MSP“ sa budú riadiť zásadami vychádzajúcimi z dopytu a smerujúcimi zdola nahor bez vopred stanovených priorít. Tieto činnosti sú doplnené o využitie finančných nástrojov a nástroja vyhradeného pre MSP na základe prístupu odvíjajúceho sa od politiky v rámci časti „Spoločenské výzvy“ a osobitného cieľa „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“.

Činnosti sa riadia programom zameraným na podniky. Plnenie rozpočtov na „Prístup k prostriedkom financovania rizika“ a „Inovácie v MSP“ sa riadi hlavne zásadami vychádzajúcimi z dopytu a smerujúcimi zdola nahor. Nástroj pre MSP sa uplatňuje v tematických prioritných oblastiach stanovených v rámci časti „Spoločenské výzvy“ a  časti „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“. Tieto činnosti sú doplnené o možné využitie nástroja pre MSP zhora nadol ako súčasť verejného obstarávania pred komerčným využitím alebo činností inovatívneho verejného obstarávania, kde sa môže demonštrovať potreba spoločného vyžívania verejných obstarávateľov na úrovni Únie v členských štátoch.

Horizont 2020 zaujme integrovaný prístup k účasti MSP, ktorý môže viesť k približne 15 % celkového kombinovaného rozpočtu na všetky osobitné ciele týkajúce sa spoločenských výziev a osobitný cieľ „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ venovaných MSP.

Horizont 2020 zaujme integrovaný prístup k účasti MSP s prihliadnutím na ich potreby presunu znalostí a technológií. Podpora by mala viesť k viac ako 20 % celkového kombinovaného rozpočtu na všetky osobitné ciele týkajúce sa spoločenských výziev a osobitný cieľ „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ venovaných MSP.

Osobitný cieľ „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ sa riadi prístupom odvíjajúcim sa od technológií s cieľom vyvinúť podporné technológie, ktoré bude možné použiť vo viacerých oblastiach priemyslu a služieb. Uplatnenie týchto technológií pri riešení spoločenských výziev sa podporí spoločne so spoločenskými výzvami.

Osobitný cieľ „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ sa riadi prístupom odvíjajúcim sa od technológií s cieľom vyvinúť podporné technológie, ktoré bude možné použiť vo viacerých oblastiach priemyslu a služieb. Uplatnenie týchto technológií pri riešení spoločenských výziev sa podporí spoločne so spoločenskými výzvami.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     116

Návrh nariadenia

Príloha I – Základné línie osobitných cieľov a činností – časť III

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Táto časť reaguje priamo na politické priority a spoločenské výzvy vymedzené v stratégii Európa 2020 a jej cieľom je podnietiť dosiahnutie kritického množstva výskumného a inovačného úsilia potrebného na dosiahnutie cieľov politiky Únie. Financovanie sa zameria na tieto osobitné ciele:

Táto časť reaguje priamo na politické priority a spoločenské výzvy vymedzené v stratégii Európa 2020 a jej cieľom je podnietiť dosiahnutie kritického množstva výskumného a inovačného úsilia potrebného na dosiahnutie cieľov politiky Únie. Financovanie sa zameria na tieto osobitné ciele:

(a) zdravie, demografické zmeny a blahobyt;

(a) zdravie, demografické zmeny a blahobyt;

(b) potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo, morský a námorný výskum a biohospodárstvo;

(b) potravinová bezpečnosť, kvalita a bezpečnosť potravín, udržateľné poľnohospodárstvo a lesníctvo, morský a námorný výskum a bioodvetvia;

(c) bezpečná, čistá a efektívna energia;

(c) bezpečná, čistá a efektívna energia;

(d) inteligentná, zelená a integrovaná doprava;

(d) inteligentná, zelená a integrovaná doprava a mobilita;

(e) opatrenia v oblasti klímy, efektívnosť z hľadiska zdrojov a suroviny;

(e) opatrenia v oblasti klímy, životného prostredia, efektívnosť z hľadiska zdrojov a udržateľné využívanie surovín;

(f) inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť.

(f) pochopenie Európy v meniacom sa svete – inkluzívna, inovačné a reflexívna spoločnosť;

 

(fa) bezpečné spoločnosti – ochrana slobody a bezpečnosti Európy a jej občanov.

 

Zabezpečí sa tiež financovanie prierezovej výzvy: veda so spoločnosťou a pre spoločnosť.

V rámci všetkých činností sa používa prístup založený na výzvach, ktorý sa zameriava na politické priority bez predurčovania presného výberu technológií alebo riešení, ktoré sa majú rozvinúť. Dôraz sa kladie na zhromažďovanie kritického množstva zdrojov a poznatkov z rôznych oblastí, technológií a vedeckých odborov s cieľom riešiť výzvy. Činnosti pokrývajú celý cyklus od výskumu až po trh s novým zameraním na činnosti súvisiace s inováciami, ako sú napr. pilotné projekty, demonštračné činnosti, testovacie zariadenia, podpora verejného obstarávania, dizajn, inovácia orientovaná na konečného používateľa, sociálna inovácia a prenikanie inovácií na trh.

V rámci všetkých činností sa používa prístup založený na výzvach, v ktorom sú základná veda, aplikovaný výskum, transfer vedomostí a inovácie rovnako dôležité a prepojené prvky a ktorý sa zameriava na politické priority bez predurčovania presného výberu technológií alebo riešení, ktoré sa majú rozvinúť. Okrem riešení vyvíjajúcich sa od technológií sa pozornosť venuje netechnologickým, organizačným systémom inovácií a verejnému sektoru inovácií. Dôraz sa kladie na zhromažďovanie kritického množstva zdrojov a poznatkov z rôznych oblastí, technológií a vedeckých odborov a výskumných infraštruktúr s cieľom riešiť výzvy. Činnosti pokrývajú celý cyklus od základného výskumu až po trh vrátane činností súvisiacich s inováciami, ako sú napr. pilotné projekty, demonštračné činnosti, testovacie zariadenia, podpora verejného obstarávania, dizajn, inovácia orientovaná na konečného používateľa, sociálna inovácia a prenikanie prenosu poznatkov, ako aj inovácií na trh vrátane štandardizácie vo všetkých fázach. Na dosiahnutie cieľov programu Horizont 2020 je potrebné zapojiť širokú paletu zainteresovaných strán do projektov spolupráce, a to od výskumných inštitúcií a podnikov až po užívateľov z verejného a súkromného sektora.

 

Je potrebné koordinované strategické plánovanie činností v oblasti výskumu a inovácií s cieľom zaujať prístup založený na výzvach. Koordináciou sa môže riešiť roztrieštenosť a zlepšiť využívanie technologických a infraštrukturálnych zdrojov celou výskumnou spoločnosťou v súvislosti s každou výzvou.

 

Strategické akcie a vedecké riadenie môžu zabezpečiť odborný vstup týkajúci sa stratégie už od začiatku, urýchliť inovácie a hospodársku súťaž pochopením komplexnosti inovačného cyklu a podporiť účasť väčšieho počtu cezhraničných výskumníkov.

 

Na základe potreby a dopytu možno vytvoriť strategickú koordináciu výskumu a inovácií týkajúcu sa každej výzvy prostredníctvom strategických vedeckých skupín nezávislých odborníkov na vysokej úrovni z akademickej obce, priemyslu, konečných používateľov a občianskej spoločnosti, vybraných prostredníctvom otvoreného a transparentného procesu, ktorí prispejú k vymedzeniu výskumných a inovačných programov založených na najlepšom vedení a poskytnú impulz a nástroje potrebné na propagáciu vzájomnej spolupráce a súčinnosti v širšom rozsahu. Úloha týchto skupín by spočívala v poskytovaní priebežného strategického poradenstva o krokoch, ktoré sa podnikajú a plánujú v rámci programu Horizont 2020 a súvisiacich oblastí politiky Únie.

Sociálne a humanitné vedy sú neoddeliteľnou súčasťou činností na riešenie všetkých výziev. Sprievodný vývoj týchto odborov sa okrem toho podporuje v rámci osobitného cieľa „Inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť”. Podpora sa zameria aj na poskytnutie silnej základne podkladov na tvorbu politiky na medzinárodnej úrovni, úrovni Únie, vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Vzhľadom na celosvetovú povahu mnohých výziev je súčasťou všetkých výziev strategická spolupráca s tretími krajinami. Okrem toho sa v rámci osobitného cieľa „Inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť” poskytuje prierezová podpora medzinárodnej spolupráci.

Spoločenské a humanitné vedy sú horizontálnym rozmerom a neoddeliteľnou súčasťou činností na riešenie všetkých výziev. Mali by byť zastúpené v programových výboroch a skupinách odborníkov zodpovedných za projekt a vyhodnocovanie programu vo všetkých otázkach, a to aj pomocou formulovania výziev orientovaných na spoločenské vedy. Sprievodný vývoj týchto odborov sa okrem toho podporuje v rámci osobitného cieľa „Pochopenie Európy v meniacom sa svete – inkluzívna, inovatívna a reflexívna spoločnosť”. Podpora sa zameria aj na poskytnutie silnej základne podkladov na tvorbu politiky na medzinárodnej úrovni, úrovni Únie, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Vzhľadom na celosvetovú povahu mnohých výziev je súčasťou všetkých výziev strategická spolupráca s tretími krajinami, pričom sa osobitná pozornosť venuje podpore celosvetového úsilia, ktoré si vyžaduje dostatočne veľkú účasť Európy a kde by sa Európa mohla ujať vedenia.

Súčasťou osobitného cieľa „Inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť“ je aj činnosť zameraná na prekonanie rozdielov v oblasti výskumu a inovácií, s osobitnými opatreniami na vytvorenie excelentnosti v menej rozvinutých regiónoch Únie.

 

Činnosti Spoločného výskumného centra sú neoddeliteľnou súčasťou programu Horizont 2020 s cieľom poskytnúť pevnú podporu politík Únie založenú na faktoch. Táto podpora sa odvíja od potrieb zákazníkov a dopĺňa sa o činnosti orientované na budúcnosť.

Činnosti Spoločného výskumného centra sú neoddeliteľnou súčasťou programu Horizont 2020 s cieľom poskytnúť pevnú podporu politík Únie založenú na faktoch. Táto podpora sa odvíja od potrieb zákazníkov a dopĺňa sa o činnosti orientované na budúcnosť.

Významnú úlohu zohráva EIT, ktorý spája excelentný výskum, vzdelávanie a inovácie, a tak integruje vedomostný trojuholník. EIT to dosahuje najmä prostredníctvom znalostných a inovačných spoločenstiev (ZIS). Okrem toho zabezpečuje, aby sa skúsenosti zdieľali nad rámec ZIS prostredníctvom zacielených opatrení týkajúcich sa šírenia a vzájomnej výmeny poznatkov, a tak sa podporovalo rýchlejšie zavádzanie inovačných modelov v rámci Únie.

Významnú úlohu zohráva EIT, ktorý spája excelentný výskum, vzdelávanie a inovácie, a tak integruje vedomostný trojuholník. EIT to dosahuje najmä prostredníctvom znalostných a inovačných spoločenstiev (ZIS). Okrem toho zabezpečuje, aby sa skúsenosti zdieľali medzi a nad rámec ZIS prostredníctvom zacielených opatrení týkajúcich sa šírenia a vzájomnej výmeny poznatkov, a tak sa podporovalo rýchlejšie zavádzanie inovačných modelov v rámci Únie.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     117

Návrh nariadenia

Príloha I – časť I – bod 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1. Európska rada pre výskum (ERC)

1. Európska rada pre výskum (ERC)

1.1 Osobitný cieľ

1.1 Osobitný cieľ

Osobitným cieľom je posilniť excelentnosť, dynamiku a kreativitu európskeho výskumu.

Osobitným cieľom je posilniť excelentnosť, dynamiku a kreativitu európskeho výskumu.

Európa si stanovila cieľ prejsť na nový hospodársky model založený na inteligentnom, udržateľnom a inkluzívnom raste. Tento druh transformácie si bude vyžadovať viac ako len postupné zlepšovanie súčasných technológií. Bude potrebné oveľa väčšie množstvo kapacít na uskutočnenie inovácií založených na vede a poháňaných radikálne novými poznatkami, čo Európe umožní postaviť sa do čela tvorby technologických paradigmatických posunov, ktoré budú hnacou silou rastu produktivity, konkurencieschopnosti, bohatstva a sociálneho pokroku v budúcnosti. Tieto paradigmatické posuny v minulosti prevažne vznikali v rámci vedeckej základne verejného sektora, a až potom sa z nich vytvoril základ na vytvorenie celých nových odvetví a sektorov.

Európa si stanovila cieľ prejsť na nový hospodársky model založený na inteligentnom, udržateľnom a inkluzívnom raste. Tento druh transformácie si bude vyžadovať viac ako len postupné zlepšovanie súčasných technológií a znalostí. Bude si vyžadovať oveľa väčšie množstvo kapacít na uskutočnenie základnej vedy a inovácií založených na vede a poháňaných radikálne novými poznatkami, čo Európe umožní postaviť sa do čela tvorby vedeckých a technologických paradigmatických posunov, ktoré budú hnacou silou rastu produktivity, konkurencieschopnosti, bohatstva a sociálneho pokroku v budúcnosti. Tieto paradigmatické posuny v minulosti prevažne vznikali v rámci verejného sektora, a až potom sa z nich vytvoril základ na vytvorenie celých nových odvetví a sektorov.

Popredné svetové inovácie úzko súvisia s excelentnou vedou. Európa bola kedysi nesporným lídrom, no neskôr zaostala v súťaži o vytvorenie najlepšej prelomovej vedy a v porovnaní so Spojenými štátmi americkými zohrávala vedľajšiu úlohu pri významných povojnových technologických posunoch. Hoci je Únia aj naďalej jedným z najväčších tvorcov vedeckých publikácií na svete, Spojené štáty americké vydávajú dvakrát viac najvplyvnejších vedeckých prác (najlepšie 1 % podľa počtu citácií). Pri zostavovaní medzinárodného poradia univerzít podobne na prvých miestach prevládajú americké univerzity. A 70 % nositeľov Nobelovej ceny na svete pochádza z USA.

Popredné svetové inovácie úzko súvisia s excelentnou vedou. Európa bola kedysi nesporným lídrom, no neskôr zaostala v súťaži o vytvorenie najlepšej prelomovej vedy a v porovnaní so Spojenými štátmi americkými zohrávala vedľajšiu úlohu pri významných povojnových technologických posunoch. Hoci je Únia aj naďalej jedným z najväčších tvorcov vedeckých publikácií na svete, Spojené štáty americké vydávajú dvakrát viac najvplyvnejších vedeckých prác (najlepšie 1 % podľa počtu citácií). Pri zostavovaní medzinárodného poradia univerzít podobne na prvých miestach prevládajú americké univerzity. A 70 % nositeľov Nobelovej ceny na svete pochádza z USA.

Jedna strana výzvy spočíva v tom, že Európa a Spojené štáty americké investujú podobné množstvá finančných prostriedkov do svojich vedeckých základní verejného sektora, no v Únii je trikrát viac výskumníkov vo verejnom sektore, čo vedie k výrazne nižším investíciám na výskumníka. Okrem toho je financovanie v USA selektívnejšie pri prideľovaní prostriedkov hlavným výskumným pracovníkom. Na základe tohto faktu možno vysvetliť, prečo sú výskumníci vo verejnom sektore Únie v priemere menej produktívni a celkovo dosahujú majú nižší kombinovaný vedecký vplyv ako ich kolegovia z USA, ktorých je menej.

Jedna strana výzvy spočíva v tom, že Európa a Spojené štáty americké investujú podobné množstvá finančných prostriedkov do svojich vedeckých základní verejného sektora, no v Únii je trikrát viac výskumníkov vo verejnom sektore, čo vedie k výrazne nižším investíciám na výskumníka. Okrem toho je financovanie v USA selektívnejšie pri prideľovaní prostriedkov hlavným výskumným pracovníkom. Na základe tohto faktu možno vysvetliť, prečo sú výskumníci vo verejnom sektore Únie v priemere menej produktívni a celkovo dosahujú majú nižší kombinovaný vedecký vplyv ako ich kolegovia z USA, ktorých je menej.

Ďalšia významná časť výzvy spočíva v tom, že v mnohých európskych krajinách verejný sektor stále neponúka dostatočne príťažlivé podmienky najlepším výskumníkom. Môže prejsť veľa rokov, kým sa talentovaní mladí výskumníci môžu stať nezávislými a samostatnými vedcami. Vedie to k dramatickému plytvaniu európskeho výskumného potenciálu odďaľovaním príchodu novej generácie výskumníkov s novými nápadmi a energiou, a nabáda excelentných výskumníkov na začiatku kariéry, aby si budovali kariéru inde.

Ďalšia významná časť výzvy spočíva v tom, že v mnohých európskych krajinách verejný a súkromný sektor stále neponúka dostatočne príťažlivé podmienky najlepším výskumníkom. Môže prejsť veľa rokov, kým sa talentovaní mladí výskumníci môžu stať nezávislými a samostatnými vedcami. Vedie to k dramatickému plytvaniu európskeho výskumného potenciálu odďaľovaním príchodu novej generácie výskumníkov s novými nápadmi a energiou, a nabáda excelentných výskumníkov na začiatku kariéry, aby si budovali kariéru inde. Osobitná pozornosť by sa mala venovať vedkyniam, ktorých podiel medzi špičkovými výskumnými pracovníkmi predstavuje len 18 % v porovnaní s 27 % v USA, hoci 60 % absolventov univerzít v Európe tvoria ženy.

Okrem toho sa tieto faktory pripájajú k relatívnej nepríťažlivosti Európy v rámci celosvetovej súťaže o vedecké talenty. Schopnosťou systému USA ponúknuť viac zdrojov na výskumníka a lepšie kariérne vyhliadky vysvetľujú to, že USA naďalej priťahujú najlepších výskumníkov z celého sveta vrátane desiatok tisícov výskumníkov z Únie.

Okrem toho sa tieto faktory pripájajú k relatívnej nepríťažlivosti Európy v rámci celosvetovej súťaže o vedecké talenty. Schopnosťou systému USA ponúknuť viac zdrojov na výskumníka, lepšiu medzisektorovú mobilitu a prepojenia so súkromným sektorom, ako aj lepšie kariérne vyhliadky vysvetľujú to, že USA naďalej priťahujú najlepších výskumníkov z celého sveta vrátane desiatok tisícov výskumníkov z Únie.

1.2 Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

1.2 Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

ERC bola vytvorená s cieľom poskytovať najlepším európskym výskumníkom, ženám a mužom, zdroje, ktoré potrebujú na lepšie presadenie sa v celosvetovej súťaži, prostredníctvom financovania jednotlivých tímov na základe celoeurópskej súťaže. Jej činnosť je autonómna: celkovú osobitnú stratégiu stanovuje vedecká rada zložená z vedcov, inžinierov a bádateľov s najlepšou povesťou a odbornosťou, ktorá má plnú právomoc rozhodovať o druhu výskumu, ktorý sa má financovať. Toto sú základné črty ERC, ktorými sa zaručuje účinnosť jej vedeckého programu, kvalita jej pôsobenia a postupu odborného hodnotenia a jej dôveryhodnosť v rámci vedeckej spoločnosti.

ERC bola vytvorená s cieľom poskytovať najlepším európskym výskumníkom, ženám a mužom, zdroje, ktoré potrebujú na lepšie presadenie sa v celosvetovej súťaži, prostredníctvom financovania jednotlivých tímov na základe celoeurópskej súťaže. Jej činnosť je autonómna: celkovú osobitnú stratégiu stanovuje vedecká rada zložená z vedcov, inžinierov a bádateľov s najlepšou povesťou a odbornosťou, tvorená ženami aj mužmi rôznych vekových skupín, ktorá má plnú právomoc rozhodovať o druhu výskumu, ktorý sa má financovať. Toto sú základné črty ERC, ktorými sa zaručuje účinnosť jej vedeckého programu, kvalita jej pôsobenia a postupu odborného hodnotenia a jej dôveryhodnosť v rámci vedeckej spoločnosti.

ERC pôsobiaca v celej Európe na súťažnom základe môže čerpať zo širšieho záberu talentov a nápadov, než by bolo možné v rámci akejkoľvek vnútroštátnej schémy. Najlepší výskumníci a najlepšie nápady navzájom súťažia. Uchádzači vedia, že musia podávať špičkový výkon, pričom odmenou je pružné financovanie na rovnoprávnom základe, ktoré nie je ovplyvnené miestnymi bariérami alebo dostupnosťou vnútroštátneho financovania.

ERC pôsobiaca v celej Európe na súťažnom základe môže čerpať zo širšieho záberu talentov a nápadov, než by bolo možné v rámci akejkoľvek vnútroštátnej schémy. Najlepší výskumníci a najlepšie nápady navzájom súťažia. Uchádzači vedia, že musia podávať špičkový výkon, pričom odmenou je pružné financovanie na rovnoprávnom základe, ktoré nie je ovplyvnené miestnymi bariérami alebo dostupnosťou vnútroštátneho financovania.

Očakáva sa preto, že hraničný výskum financovaný zo zdrojov ERC bude mať podstatný priamy vplyv vo forme dosiahnutého pokroku na hraniciach poznania otvárajúc cestu k vytvoreniu nových a neočakávaných vedeckých a technologických výsledkov a nových oblastí výskumu, vďaka ktorým vzniknú radikálne nové nápady, ktoré budú hnacou silou inovácií a vynaliezavosti podnikov a budú riešiť spoločenské výzvy. Toto spojenie jednotlivých excelentných výskumníkov a inovatívnych nápadov slúži ako podpora pre každý článok reťazca inovácií.

Očakáva sa preto, že hraničný výskum financovaný zo zdrojov ERC bude mať podstatný priamy vplyv vo forme dosiahnutého pokroku na hraniciach poznania otvárajúc cestu k vytvoreniu nových a neočakávaných vedeckých a technologických výsledkov a nových oblastí výskumu, vďaka ktorým vzniknú radikálne nové nápady, ktoré budú hnacou silou inovácií a vynaliezavosti podnikov a budú riešiť spoločenské výzvy. Pri udeľovaní grantov ERC sa hlavný dôraz kladie na prelomové myšlienky. Toto spojenie jednotlivých excelentných výskumníkov a inovatívnych nápadov slúži ako podpora pre každý článok reťazca inovácií.

Ďalšou vlastnosťou ERC je, že má výrazný štrukturálny vplyv, keďže vytvára mocné impulzy na pozdvihnutie kvality európskeho výskumného systému ako celku, či už ide o výskumníkov, alebo projekty, ktoré ERC priamo financuje. Projekty a výskumníci financovaní ERC stanovujú jasný a inšpiratívny cieľ hraničného výskumu v Európe, zlepšujú jeho profil a zvyšujú jeho príťažlivosť pre najlepších výskumníkov na celosvetovej úrovni. Prestíž spojená s možnosťou hosťovať príjemcov grantov ERC a s tým súvisiaca „pečať excelentnosti“ majú za následok zintenzívnenie konkurencie medzi európskymi univerzitami a ostatnými vedeckými organizáciami o ponúknutie čo najpríťažlivejších podmienok popredným výskumníkom. Okrem toho schopnosť vnútroštátnych systémov a jednotlivých výskumných inštitúcií prilákať a hosťovať príjemcov grantov ERC predstavuje referenčné kritérium, na základe ktorého môžu posúdiť svoje relatívne silné a slabé miesta a reformovať svoje politiky a postupy. Financovanie zo zdrojov ERC teda dopĺňa existujúce snahy na úrovni Únie, na vnútroštátnej úrovni a regionálnej úrovni, ktoré sú zamerané na budovanie kapacít a zaktivizovanie plného potenciálu a príťažlivosti európskeho výskumného systému.

Ďalšou vlastnosťou ERC je, že má výrazný štrukturálny vplyv, keďže vytvára mocné impulzy na pozdvihnutie kvality európskeho výskumného systému ako celku, či už ide o výskumníkov, alebo projekty, ktoré ERC priamo financuje. Projekty a výskumníci financovaní ERC stanovujú jasný a inšpiratívny cieľ hraničného výskumu v Európe, zlepšujú jeho profil a zvyšujú jeho príťažlivosť pre najlepších výskumníkov na celosvetovej úrovni. Prestíž spojená s možnosťou hosťovať príjemcov grantov ERC a s tým súvisiaca „pečať excelentnosti“ majú za následok zintenzívnenie konkurencie medzi európskymi univerzitami a ostatnými vedeckými organizáciami o ponúknutie čo najpríťažlivejších podmienok popredným výskumníkom. Okrem toho schopnosť vnútroštátnych systémov a jednotlivých výskumných inštitúcií prilákať a hosťovať príjemcov grantov ERC predstavuje referenčné kritérium, na základe ktorého môžu posúdiť svoje relatívne silné a slabé miesta a reformovať svoje politiky a postupy. Financovanie zo zdrojov ERC teda dopĺňa existujúce snahy na úrovni Únie, na vnútroštátnej úrovni a regionálnej úrovni, ktoré sú zamerané na budovanie kapacít a zaktivizovanie plného potenciálu a príťažlivosti európskeho výskumného systému.

1.3 Základné línie činností

1.3 Základné línie činností

Základnou činnosťou ERC je poskytovať príťažlivé dlhodobé financovanie na podporu excelentných bádateľov a ich výskumných tímov pri vykonávaní prelomového, vysoko ziskového/vysoko rizikového výskumu.

Základnou činnosťou ERC je poskytovať príťažlivé dlhodobé financovanie na podporu excelentných bádateľov a ich výskumných tímov pri vykonávaní prelomového, vysoko ziskového/vysoko rizikového výskumu.

Finančné prostriedky ERC sa prideľujú na základe nasledujúcich zavedených zásad. Granty ERC sa udeľujú na základe jediného kritéria, ktorým je vedecká excelentnosť. ERC funguje na základe zásady zdola nahor a priority sa vopred neurčujú. Granty ERC sú otvorené pre jednotlivé tímy výskumníkov každého veku a z ktorejkoľvek krajiny sveta, ktorí pracujú v Európe. A cieľom ERC je podporovať zdravú súťaž v celej Európe.

Finančné prostriedky ERC sa prideľujú na základe nasledujúcich zavedených zásad. Granty ERC sa udeľujú na základe jediného kritéria, ktorým je vedecká excelentnosť. ERC funguje na základe zásady zdola nahor a priority sa vopred neurčujú. Granty ERC sú otvorené pre jednotlivé tímy výskumníkov každého veku a z ktorejkoľvek krajiny sveta, ktorí pracujú v Európe. Cieľom ERC je podporovať zdravú súťaž v celej Európe, pričom sa snaží náležite odstraňovať neúmyselnú rodovú zaujatosť v postupoch hodnotenia.

ERC osobitne uprednostňuje podporu excelentných začínajúcich výskumníkov, aby mohli dosiahnuť nezávislosť, a to tak, že im poskytuje primeranú podporu v rozhodujúcom momente, keď zostavujú alebo konsolidujú svoj výskumný tím alebo program.

ERC osobitne uprednostňuje podporu excelentných začínajúcich výskumníkov, aby mohli dosiahnuť nezávislosť, a to tak, že im poskytuje primeranú podporu v rozhodujúcom momente, keď zostavujú alebo konsolidujú svoj výskumný tím alebo program. Návrat a opätovné začlenenie výskumníkov po ukončení financovania ERC sa tiež môže podporovať, najmä v kombinácii so systémom Európskeho výskumného priestoru.

ERC podľa potreby poskytuje podporu aj pre novo vyvinuté spôsoby práce vo vedeckom svete, ktoré majú potenciál na vytvorenie prevratných výsledkov a uľahčuje odhaľovanie komerčného potenciálu alebo potenciálu sociálnej inovácie v rámci výskumu, ktorý financuje.

ERC podľa potreby poskytuje podporu aj pre nové spôsoby práce vo vedeckom svete, ktoré majú potenciál na vytvorenie prevratných výsledkov, a uľahčuje odhaľovanie komerčného potenciálu alebo potenciálu sociálnej inovácie v rámci výskumu, ktorý financuje.

Do roku 2020 je preto cieľom ERC preukázať: že najlepší výskumníci sa zapájajú do súťaží ERC; že financovanie ERC priamo prispelo k vytvorenou vysoko kvalitných vedeckých publikácií; že financovanie ERC priamo prispelo ku komercializácii a využitiu inovatívnych technológií a nápadov a že ERC významne pomohlo Európe stať sa príťažlivejším prostredím pre najlepších svetových vedcov. ERC sa zameria najmä na zmerateľné zvýšenie podielu EÚ na najlepšom 1 % najčastejšie citovaných publikácií na svete. Okrem toho sa zameria na podstatné zvýšenie počtu financovaných excelentných výskumníkov pochádzajúcich z miest mimo Európy a na osobitné zlepšenie inštitucionálnych postupov a vnútroštátnych politík na podporu najšpičkovejších výskumníkov.

Do roku 2020 je preto cieľom ERC preukázať: že najlepší výskumníci sa zapájajú do súťaží ERC; že financovanie ERC priamo prispelo k vytvoreniu vysoko kvalitných vedeckých publikácií a vedeckých výsledkov s vysokým spoločenským a hospodárskym dosahom a že financovanie ERC priamo prispelo ku komercializácii a využitiu inovatívnych technológií a nápadov a že ERC významne pomohlo Európe stať sa príťažlivejším prostredím pre najlepších svetových vedcov. ERC sa zameria najmä na zmerateľné zvýšenie podielu EÚ na najlepšom 1 % najčastejšie citovaných publikácií na svete. Okrem toho sa zameria na zvýšenie počtu financovaných excelentných výskumníkov pochádzajúcich z miest mimo Európy vrátane zvýšenia počtu excelentných výskumných pracovníčok a na osobitné zlepšenie inštitucionálnych postupov a vnútroštátnych politík na podporu najšpičkovejších výskumníkov. ERC sa o skúsenosti a najlepšie postupy delí s regionálnymi a národnými agentúrami na financovanie výskumu s cieľom propagovať podporu excelentných výskumných pracovníkov. Okrem toho ERC ešte viac zviditeľňuje svoje programy, aby prilákalo špičkových výskumníkov.

Vedecká rada ERC neustále monitoruje činnosť ERC a zvažuje, ako najlepšie dosiahnuť jej ciele prostredníctvom grantových režimov, v ktorých sa kladie dôraz na jasnosť, stabilitu a jednoduchosť, či už ide o uchádzačov alebo ich vykonávanie a riadenie, a ak to bude potrebné, ako najlepšie reagovať na nové potreby. Jej úlohou je zachovávať a ešte viac skvalitniť systém partnerského hodnotenia ERC svetovej úrovne, ktorý sa zakladá na transparentnosti, férovostinestrannosti pri zaobchádzaní s návrhmi tak, aby v jeho rámci bolo možné rozpoznať prelomovú vedeckú excelentnosť a talenty, bez ohľadu na pohlavie, pôvod alebo vek výskumníka. ERC bude napokon pokračovať vo vypracúvaní vlastných strategických štúdií s cieľom pripraviť sa na svoje činnosti a podporovať ich, udržiavať úzky kontakt s vedeckou komunitou a ďalšími zainteresovanými stranami a prihliadať na to, aby jej činnosti dopĺňali výskum vykonávaný na ostatných úrovniach.

Vedecká rada ERC neustále monitoruje činnosť ERC a postupy hodnotenia a zvažuje, ako najlepšie dosiahnuť jej ciele prostredníctvom grantových režimov, v ktorých sa kladie dôraz na účinnosť, jasnosť, stabilitu a jednoduchosť, či už ide o uchádzačov alebo ich vykonávanie a riadenie, a ak to bude potrebné, ako najlepšie reagovať na nové potreby. Jej úlohou je zachovávať a ešte viac skvalitniť systém partnerského hodnotenia ERC svetovej úrovne, ktorý zabezpečuje transparentnosť, férovosťnestrannosť pri zaobchádzaní s návrhmi tak, aby v jeho rámci bolo možné rozpoznať prelomovú vedeckú excelentnosť, prelomové myšlienky a talenty, bez ohľadu na pohlavie, štátnu príslušnosť, pôvodnú inštitúciu alebo vek výskumníka. ERC bude pokračovať vo vypracúvaní vlastných strategických štúdií s cieľom pripraviť sa na svoje činnosti a podporovať ich, udržiavať úzky kontakt s vedeckou komunitou a ďalšími zainteresovanými stranami a prihliadať na to, aby jej činnosti dopĺňali výskum vykonávaný na ostatných úrovniach v záujme zabránenia prekrývaniu s inými výskumnými činnosťami.

 

ECR zaručuje transparentnosť pri oboznamovaní vedeckej komunity a širokej verejnosti so svojimi činnosťami a výsledkami a uchováva aktualizované údaje z financovaných projektov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     118

Návrh nariadenia

Príloha I – časť I – bod 2 – nadpis – bod 2.1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

2. Vznikajúce technológie a technológie budúcnosti (FET)

2. Vznikajúce vedy a technológie a vedy a technológie budúcnosti (FEST)

Osobitným cieľom je podpora radikálne nových technológií s použitím novátorských a vysoko rizikových nápadov, ktoré stoja na vedeckých základoch. Tento cieľ spočíva v stanovení a využití príležitostí, ktoré budú mať pre občanov, hospodárstvo a spoločnosť dlhodobý prínos, a to poskytovaním pružnej podpory na interdisciplinárny spoločný výskum rôzneho rozsahu, ktorý je orientovaný na ciele, a zavedením inovačných výskumných postupov.

Osobitným cieľom je podpora výskumu na hraniciach poznania vrátane radikálne nových technológií a vysoko rizikových nápadov s potenciálom otvárať nové oblasti európskej vedy a technológie. Tento cieľ spočíva v stanovení a využití príležitostí, ktoré budú mať pre občanov, hospodárstvo a spoločnosť dlhodobý prínos, a to poskytovaním pružnej podpory na interdisciplinárny spoločný výskum rôzneho rozsahu, ktorý je orientovaný na ciele, a zavedením inovačných výskumných postupov. Platformy pre inteligentnú špecializáciu musia v tejto súvislosti zohrávať kľúčovú úlohu, predovšetkým pokiaľ ide o tvorbu a prepájanie sietí, výmenu informácií, partnerské programy a podporu politík v oblasti výskumu a inovácií.

 

FEST podporuje excelentnosť prostredníctvom projektov spolupráce zameraných na hraničný výskum v budúcnosti a vznikajúce vedecké a technologické príležitosti. Zahrnutím celej oblasti spoločného hraničného výskumu od základnej hraničnej vedy po technologický hraničný vývoj a podporou cezhraničnej spolupráce od počiatočných štádií výskumu ďalej FEST vytvorí pridanú hodnotu Únie k hranici moderného výskumu a pomôže vybudovať spoločný kritický obsah v excelentnom výskume v celej Európe.

V rámci FET sa podporuje výskum za hranicami súčasných, akceptovaných či všeobecne prijatých poznatkov a povzbudzuje sa novátorské a vizionárske uvažovanie s cieľom otvoriť sľubné cesty smerom k novým výkonným technológiám, medzi ktorými môžu vzniknúť také, ktoré sa rozvinú na popredné technické a intelektuálne paradigmy ďalších desaťročí. Prostredníctvom FET sa povzbudzuje úsilie o využívanie výskumných príležitostí malého rozsahu vo všetkých oblastiach výskumu, ako aj riešenie nových tém a veľkých výziev vedy a technológií, ktoré si vyžadujú zoskupenie a spoluprácu programov v rámci Európy, ako aj za jej hranicami. Tento prístup sa odvíja od excelentnosti a rozširuje sa na objavovanie predsúťažných myšlienok o formovaní budúcnosti technológií, vďaka čomu bude spoločnosť profitovať z multidiscipilárnej výskumnej spolupráce, ktorú treba uskutočniť na európskej úrovni vytvorením prepojenia medzi výskumom poháňaným vedou a výskumom poháňaným spoločenskými výzvami alebo konkurencieschopnosťou priemyslu.

V rámci FEST sa podporuje výskum za hranicami súčasných, akceptovaných či všeobecne prijatých poznatkov a povzbudzuje sa novátorské a vizionárske uvažovanie s cieľom otvoriť sľubné cesty smerom k novým výkonným technológiám, medzi ktorými môžu vzniknúť také, ktoré sa rozvinú na popredné technické a intelektuálne paradigmy ďalších desaťročí. Prostredníctvom FEST sa povzbudzuje úsilie o využívanie výskumných príležitostí malého rozsahu vo všetkých oblastiach výskumu, ako aj riešenie nových tém a veľkých výziev vedy a technológií, ktoré si vyžadujú zoskupenie a spoluprácu programov v rámci Európy, ako aj za jej hranicami. Tento prístup sa odvíja od excelentnosti a rozširuje sa na objavovanie predsúťažných myšlienok o formovaní budúcnosti technológií, vďaka čomu bude spoločnosť profitovať z multidiscipilárnej výskumnej spolupráce, ktorú treba uskutočniť na európskej úrovni vytvorením prepojenia medzi výskumom poháňaným vedou a výskumom poháňaným spoločenskými cieľmi a výzvami alebo konkurencieschopnosťou priemyslu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     119

Návrh nariadenia

Príloha I – časť I – bod 2 – bod 2.2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Radikálne prelomové poznatky s transformačným vplyvom čoraz viac závisia od intenzívnej spolupráce viacerých prírodovedných a spoločenskovedných disciplín (napr. informácie a komunikácia, biológia, chémia, systémové vedy o zemi, materiálový výskum, neuroveda a kognitívne vedy, spoločenské vedy a ekonómia). To si vyžaduje nielen excelentnosť vedy a technológií, ale aj nové postoje a novátorské interakcie medzi širokým okruhom aktérov v oblasti výskumu.

Radikálne prelomové poznatky s transformačným vplyvom čoraz viac závisia od intenzívnej spolupráce viacerých prírodovedných a spoločenskovedných disciplín (napr. informácie a komunikácia, biológia, bioinžinierstvo a robotika, chémia, fyzika, matematika, medicínske modelovanie, systémové vedy o zemi, materiálový výskum, neuroveda a kognitívne vedy, spoločenské vedy a ekonómia). To si vyžaduje nielen excelentnosť vedy a technológií, ale aj nové postoje a novátorské interakcie medzi širokým okruhom aktérov v oblasti výskumu.

Zatiaľ čo niektoré nápady možno rozvinúť už v malom meradle, iné môžu byť natoľko náročné, že si vyžadujú vyvinutie značného a viacstranného úsilia počas podstatne dlhého obdobia. Túto skutočnosť uznali aj hlavné svetové hospodárstva a v súčasnosti badať zvýšenú celosvetovú súťaž o určenie a využitie vznikajúcich technických príležitostí na hraniciach vedy, ktoré môžu mať významný vplyv na inovácie a byť prínosom pre spoločnosť. Na to, aby boli tieto druhy činnosti účinné, je potrebné zriadiť ich rýchlo a vo veľkom rozsahu, a to tak, že sa programy na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni zjednotia okolo spoločných cieľov s cieľom vytvoriť kritické množstvo, podnietiť synergie a získať čo najvhodnejší pákový efekt.

Zatiaľ čo niektoré nápady možno rozvinúť už v malom meradle, iné môžu byť natoľko náročné, že si vyžadujú vyvinutie značného a viacstranného úsilia počas podstatne dlhého obdobia. Túto skutočnosť uznali aj hlavné svetové hospodárstva a v súčasnosti badať zvýšenú celosvetovú súťaž o určenie a využitie vznikajúcich technických príležitostí na hraniciach vedy, ktoré môžu mať významný vplyv na inovácie a byť prínosom pre spoločnosť. Na to, aby boli tieto druhy činnosti účinné, je potrebné ich odborne viesť a rýchlo zriadiť a vo veľkom rozsahu, a to tak, že sa programy na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni zjednotia okolo spoločných cieľov s cieľom vytvoriť kritické množstvo, podnietiť synergie a získať čo najvhodnejší pákový efekt.

Program pre FET sa zameriava na celú škálu inovácií založených na vede: od skúmania zárodkových a krehkých myšlienok v skorej fáze na malej vzorke zdola nahor po budovanie nových výskumných a inovačných spoločenstiev okolo vznikajúcich transformačných výskumných oblastí a veľké a viacstranné výskumné iniciatívy vybudované na základe výskumného programu, ktorého zámerom je dosiahnuť ambiciózne a vizionárske ciele. Každá z týchto troch úrovní zapojenia má svoju vlastnú hodnotu, a zároveň je doplňujúca a vytvára synergie. Skúmanie na malej vzorke môže napríklad odhaliť potreby vývoja nových tém, ktoré môžu viesť k akcii veľkého rozsahu založenej na realizačnom pláne. Zúčastňuje sa na nich široké spektrum výskumných aktérov vrátane mladých výskumníkov a MSP s intenzívnou výskumnou činnosťou či komunít zainteresovaných strán (občianska spoločnosť, tvorcovia politík, priemysel a takisto aj komunity z oblasti verejného výskumu), ktorí sa zhromažďujú okolo výskumných programov počas svojho formovania, dozrievania a špecializácie.

Program pre FEST sa zameriava na celú škálu inovácií založených na vede: od skúmania zárodkových a krehkých myšlienok v skorej fáze na malej vzorke zdola nahor po budovanie nových výskumných a inovačných spoločenstiev okolo vznikajúcich transformačných výskumných oblastí a veľké a viacstranné výskumné iniciatívy vybudované na základe výskumného programu, ktorého zámerom je dosiahnuť ambiciózne a vizionárske ciele. Každá z týchto troch úrovní zapojenia má svoju vlastnú hodnotu, a zároveň je doplňujúca a vytvára synergie. Skúmanie na malej vzorke môže napríklad odhaliť potreby vývoja nových tém, ktoré môžu viesť k akcii veľkého rozsahu založenej na realizačnom pláne. Zúčastňuje sa na nich široké spektrum výskumných aktérov vrátane mladých výskumníkov a MSP s intenzívnou výskumnou činnosťou či komunít zainteresovaných strán (občianska spoločnosť, tvorcovia politík, priemysel a takisto aj komunity z oblasti verejného výskumu), ktorí sa zhromažďujú okolo rozvíjajúcich sa výskumných programov počas svojho formovania, dozrievania a špecializácie.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     120

Návrh nariadenia

Príloha I – časť I – bod 2 – bod 2.3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

Zatiaľ čo cieľom programu FET je byť vizionárskym, transformačným a nekonvenčným, v rámci jeho činností sa využívajú rôzne logiky, počnúc úplne otvorenými až po rôzne stupne štruktúrovania tém, komunít a financovania.

Zatiaľ čo cieľom programu FEST je byť vizionárskym, transformačným a nekonvenčným, v rámci jeho činností sa využívajú rôzne logiky, počnúc úplne otvorenými až po rôzne stupne štruktúrovania tém, komunít a financovania.

Činnosti dávajú rôznym logikám akcie pevnejšiu podobu, v primeranom rozsahu, pričom sa určia a uplatnia príležitosti s dlhodobým prínosom pre občanov, hospodárstvo a spoločnosť:

 

(a) Povzbudzovaním nových myšlienok (FET otvorený) program FET podporuje zárodkový výskum v oblasti vedy a techniky, ktorý skúma nové základy radikálne nových technológií budúcnosti prostredníctvom spochybňovania súčasných paradigiem a otvárania neprebádaných oblastí. Vďaka výberovému postupu zdola nahor široko otvorenému všetkým výskumným myšlienkam sa vytvára rôznorodé portfólio zacielených projektov. Kľúčom bude skoré objavovanie nových sľubných oblastí, vývojov a trendov, spolu s prilákaním nových vysoko potenciálnych výskumných a inovačných aktérov.

(a) Povzbudzovaním nových myšlienok (FEST otvorený) program FEST podporuje zárodkový výskum v oblasti vedy a techniky, ktorý skúma nové základy radikálne nových technológií budúcnosti prostredníctvom spochybňovania súčasných paradigiem a otvárania neprebádaných oblastí. Vďaka výberovému postupu zdola nahor široko otvorenému všetkým výskumným myšlienkam sa vytvára rôznorodé portfólio zacielených projektov. Kľúčom bude skoré objavovanie nových sľubných oblastí, vývojov a trendov, spolu s prilákaním nových vysoko potenciálnych výskumných a inovačných aktérov.

(b) Pestovaním vznikajúcich tém a komunít (FET proaktívny) sa program FET zameriava na niekoľko sľubných novátorských výskumných tém, ktoré majú potenciál na vytvorenie kritického množstva vzájomne súvisiacich projektov, ktoré spoločne zabezpečujú široké a viacstranné skúmanie tém a vytvárajú európsky súbor poznatkov.

(b) Pestovaním vznikajúcich tém a komunít (FEST proaktívny) v úzkom spojení s témami spoločenských výziev a technologického postavenia priemyslu sa program FEST zameriava na niekoľko sľubných novátorských výskumných tém, ktoré majú potenciál na vytvorenie kritického množstva vzájomne súvisiacich projektov, ktoré spoločne zabezpečujú široké a viacstranné skúmanie tém a vytvárajú európsky súbor poznatkov.

(c) Riešením veľkých interdisciplinárnych výziev v oblasti vedy a techniky (FET hlavné iniciatívy) program FET podporuje ambiciózny veľkorozmerný výskum založený na vede, ktorý sa zameriava na dosiahnutie vedeckého prevratu. Tieto činnosti budú môcť profitovať zo zosúladenia európskych a vnútroštátnych programov. Vedecký pokrok by mal poskytnúť silný a široký základ pre budúce technické inovácie a hospodárske využitie v rôznych oblastiach, ako aj novátorské výhody pre spoločnosť.

(c) Riešením veľkých interdisciplinárnych výziev v oblasti vedy a techniky (FEST hlavné iniciatívy) program FEST podporuje ambiciózny veľkorozmerný výskum založený na vede, ktorý sa zameriava na dosiahnutie vedeckého a technologického prevratu. Tieto činnosti budú môcť profitovať zo zosúladenia európskych a vnútroštátnych a regionálnych programov. Vedecký pokrok by mal poskytnúť silný a široký základ pre budúce technické inovácie a hospodárske využitie v rôznych oblastiach, ako aj novátorské výhody pre spoločnosť.

Správny pomer otvorenosti a rôznych stupňov štruktúrovania tém, komunít a financovania sa vymedzuje pri každej činnosti s cieľom čo najlepšie napĺňať vytýčené ciele.

 

 

Viac ako polovica zdrojov programu FEST sa pridelí spoločnému hraničnému výskumu uskutočňovanému zdola nahor vo všetkých oblastiach.

 

Všetky projekty FEST sa hodnotia výhradne na základe prísnych kritérií vedeckej a technologickej excelentnosti.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     121

Návrh nariadenia

Príloha I – časť I – bod 3 – nadpis – bod 3.1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

3. Akcie Marie Curie

3. Akcie Marie Skłodowska-Curie

3.1. Osobitný cieľ

3.1. Osobitný cieľ

Osobitným cieľom je zabezpečiť optimálny rozvoj a dynamiku využitia intelektuálneho kapitálu Európy, aby sa vytvárali nové zručnosti a inovácie a aby sa využil celý jej potenciál vo všetkých sektoroch a regiónoch.

Osobitným cieľom je zabezpečiť optimálny rozvoj a dynamiku využitia ľudských zdrojov Európy vo výskume a inovácii, aby sa vyvinuli a prenášali nové zručnosti a vytvárali sa nové poznatky a inovácie, a tým sa využil celý jej potenciál vo všetkých sektoroch a regiónoch.

Dostatočne vzdelaní, dynamickí a kreatívni výskumníci sú základnou surovinou pre najlepšiu vedu a najproduktívnejšie inovácie založené na výskume.

Dostatočne vzdelaní, dynamickí a kreatívni výskumníci sú základnou surovinou pre najlepšiu vedu a najproduktívnejšie inovácie založené na výskume.

Hoci Európa hosťuje veľký a rôznorodý súbor zručných ľudských zdrojov v oblasti výskumu a inovácie, je potrebné neustále ho dopĺňať, zlepšovať a prispôsobovať rýchlo sa meniacim potrebám trhu práce. V súčasnosti len 46 % tohto súboru pracuje v podnikovom sektore, čo je oveľa menej v porovnaní s našimi hlavnými hospodárskymi konkurentmi, napr. v Číne je tento podiel 69 %, v Japonsku 73 % a v Spojených štátoch amerických 80 %. K tomu sa pridáva demografický faktor, ktorý znamená, že nepomerne veľké množstvo výskumníkov dosiahne v najbližších rokoch dôchodkový vek. Táto skutočnosť v spojení s potrebou množstva výskumných pracovných miest vyššej kvality zároveň s tým, ako sa zvyšuje intenzita európskeho hospodárstva, bude predstavovať jednu z hlavných výziev, ktorej budú v najbližších rokoch čeliť naše európske systémy vzdelávania, výskumu a inovácií.

Hoci Európa hosťuje veľký a rôznorodý súbor zručných ľudských zdrojov v oblasti výskumu a inovácie, je potrebné neustále ho dopĺňať, zlepšovať a prispôsobovať rýchlo sa meniacim potrebám trhu práce. V súčasnosti len 46 % tohto súboru pracuje v podnikovom sektore, čo je oveľa menej v porovnaní s našimi hlavnými hospodárskymi konkurentmi, napr. v Číne je tento podiel 69 %, v Japonsku 73 % a v Spojených štátoch amerických 80 %. K tomu sa pridáva demografický faktor, ktorý znamená, že nepomerne veľké množstvo výskumníkov dosiahne v najbližších rokoch dôchodkový vek. Táto skutočnosť v spojení s potrebou množstva výskumných pracovných miest vyššej kvality zároveň s tým, ako sa zvyšuje intenzita európskeho hospodárstva, bude predstavovať jednu z hlavných výziev, ktorej budú v najbližších rokoch čeliť naše európske systémy vzdelávania, výskumu a inovácií.

Nevyhnutná reforma musí začať už v prvých fázach kariéry výskumných pracovníkov, počas ich doktorandských štúdií alebo porovnateľného postgraduálneho odborného vzdelávania. Európa musí vytvoriť moderné, inovačné programy vzdelávania, ktoré budú v súlade s vysoko konkurenčnými a čoraz väčšmi interdisciplinárnymi požiadavkami v oblasti výskumu a inovácií. Na vybavenie výskumníkov inovačnými zručnosťami, ktoré sa požadujú v rámci pracovných miest budúcnosti, bude potrebná výrazná účasť podnikov vrátane MSP a ďalších sociálno-ekonomických aktérov. Zároveň bude dôležité zvýšiť mobilitu týchto výskumných pracovníkov, keďže v súčasnosti je stále na príliš nízkej úrovni: v roku 2008 študovalo v inom členskom štáte iba 7 % európskych kandidátov na doktorát, pričom cieľom je 20 % do roku 2030.

Nevyhnutná reforma musí začať už v prvých fázach kariéry výskumných pracovníkov, počas ich doktorandských štúdií alebo porovnateľného postgraduálneho odborného vzdelávania. Osobitná pozornosť sa musí venovať mentorským systémom, ktoré stimulujú prenos poznatkov, skúseností a sietí. Európa musí vytvoriť moderné, inovačné programy vzdelávania, ktoré budú v súlade s vysoko konkurenčnými a čoraz väčšmi interdisciplinárnymi požiadavkami v oblasti výskumu a inovácií. Na vybavenie výskumníkov prierezovými inovačnými a podnikateľskými zručnosťami, ktoré sa požadujú v rámci pracovných miest budúcnosti, a na podporenie ich, aby zvážili svoje kariéry v priemysle alebo v najinovatívnejších spoločnostiach, bude potrebná výrazná účasť podnikov vrátane MSP a ďalších sociálno-ekonomických aktérov. Zároveň bude dôležité zvýšiť mobilitu týchto výskumných pracovníkov, keďže v súčasnosti je stále na príliš nízkej úrovni: v roku 2008 študovalo v inom členskom štáte iba 7 % európskych kandidátov na doktorát, pričom cieľom je 20 % do roku 2030.

 

Zvyšovanie mobility výskumných pracovníkov a posilňovanie zdrojov tých inštitúcií, ktoré priťahujú výskumných pracovníkov z iných členských štátov, podnieti vznik centier excelentnosti v celej Únii.

Túto reformu treba uskutočniť v rámci všetkých fáz kariéry výskumníkov. Nevyhnutnosťou je zvýšiť mobilitu výskumníkov na všetkých úrovniach vrátane mobility uprostred kariéry, a to nielen medzi krajinami, ale aj medzi verejným a súkromným sektorom. To vytvára silný impulz na vzdelávanie a rozvoj nových zručností. Predstavuje aj kľúčový faktor spolupráce medzi akademickou obcou, výskumnými centrami a priemyslom v rôznych krajinách. Ľudský faktor je základným kameňom udržateľnej spolupráce, ktorá je kľúčovou hnacou silou inovatívnej a kreatívnej Európy, ktorá je schopná čeliť spoločenským výzvam, a zároveň kľúčom k prekonaniu roztrieštenosti vnútroštátnych politík. Spolupráca a vzájomná výmena poznatkov prostredníctvom mobility jednotlivcov vo všetkých fázach kariéry a výmeny vysoko kvalifikovaných výskumných a inovačných pracovníkov je pre Európu nevyhnutná na to, aby sa opätovne dostala na cestu udržateľného rastu a aby mohla riešiť spoločenské výzvy.

Túto reformu treba uskutočniť v rámci všetkých fáz kariéry výskumníkov. Nevyhnutnosťou je zvýšiť mobilitu výskumníkov na všetkých úrovniach vrátane mobility uprostred kariéry, a to nielen medzi krajinami, ale aj medzi verejným a súkromným sektorom. To vytvára silný impulz na vzdelávanie a rozvoj nových zručností. Predstavuje aj kľúčový faktor spolupráce medzi akademickou obcou, výskumnými centrami a priemyslom v rôznych krajinách. Ľudský faktor je základným kameňom udržateľnej spolupráce, ktorá je kľúčovou hnacou silou inovatívnej a kreatívnej Európy, ktorá je schopná čeliť spoločenským výzvam, a zároveň kľúčom k prekonaniu roztrieštenosti vnútroštátnych politík. Prístup k výskumným výsledkom a spolupráca a vzájomná výmena poznatkov prostredníctvom mobility jednotlivcov vo všetkých fázach kariéry a výmeny vysoko kvalifikovaných výskumných a inovačných pracovníkov je pre Európu nevyhnutná na to, aby sa vyrovnali interné rozdiely vo výskumných a inovačných kapacitách, aby sa opätovne dostala na cestu trvalo udržateľného rastu a aby mohla riešiť spoločenské výzvy.

 

V tejto súvislosti by mal program Horizont 2020 podporiť spoluprácu medzi európskymi výskumnými pracovníkmi zavedením systému výskumného vouchera, v rámci ktorého by peniaze na výskum sprevádzali vedcov presúvajúcich sa medzi univerzitami vo všetkých členských štátoch, čo by prospelo strediskám excelentnosti, nezávislým univerzitám a zvýšilo by to mobilitu výskumných pracovníkov.

 

Programy mobility zaručia skutočnú rovnosť príležitostí medzi mužmi a ženami a obsahujú osobitné opatrenia na odstránenie prekážok mobility výskumných pracovníčok.

Ak sa má Európa vyrovnať svojim konkurentom v oblasti výskumu a inovácií, musí priviesť viac mladých žien a mužov ku kariére výskumníka a poskytovať mimoriadne lákavé príležitosti a prostredie pre výskum a inovácie. Najtalentovanejší jednotlivci z Európy a spoza jej hraníc by sa mali na Európu pozerať ako na prvotriedne miesto na prácu. Rodová rovnosť, vysoko kvalitné a spoľahlivé podmienky zamestnania a pracovné podmienky plus uznávanie kvalifikácií sú rozhodujúcimi aspektmi, ktoré treba zaistiť jednotne v rámci celej Európy.

Ak sa má Európa vyrovnať svojim konkurentom v oblasti výskumu a inovácií, musí priviesť viac mladých žien a mužov ku kariére výskumníka a poskytovať mimoriadne lákavé príležitosti a prostredie pre výskum a inovácie. Najtalentovanejší jednotlivci z Európy a spoza jej hraníc by sa mali na Európu pozerať ako na prvotriedne miesto na prácu. Rodová rovnosť, vysoko kvalitné a spoľahlivé podmienky zamestnania a pracovné podmienky plus uznávanie kvalifikácií sú rozhodujúcimi aspektmi, ktoré treba zaistiť jednotne v rámci celej Európy.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     122

Návrh nariadenia

Príloha I – časť I – bod 3 – bod 3.2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

3.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

 

3.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Túto výzvu nebude možné vyriešiť len financovaním z prostriedkov Únie alebo samostatne z prostriedkov členských štátov. Hoci členské štáty zaviedli reformy na zdokonalenie inštitúcií terciárneho vzdelávania a na modernizáciu systému odborného vzdelávania, pokrok v rámci Európy je stále nevyvážený a medzi jednotlivými štátmi sú veľké rozdiely. Celkovo je vedecko-technologická spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom vo všeobecnosti v Európe aj naďalej slabá. To isté platí aj v otázke rodovej rovnosti a v otázke úsilia prilákať študentov a výskumníkov spoza hraníc EVP. V súčasnosti je asi 20 % kandidátov na doktorát v Únii občanom tretej krajiny, pričom v Spojených štátoch amerických je asi 35 % kandidátov zo zahraničia. Na urýchlenie zmeny v tejto oblasti je na úrovni Únie potrebný strategický prístup, ktorý presahuje hranice jednotlivých štátov. Na vytvorenie stimulov a povzbudenie nevyhnutných štrukturálnych reforiem sú nevyhnutné finančné prostriedky Únie.

Túto výzvu nebude možné vyriešiť len financovaním z prostriedkov Únie alebo samostatne z prostriedkov členských štátov. Hoci členské štáty zaviedli reformy na zdokonalenie inštitúcií terciárneho vzdelávania a na modernizáciu systému odborného vzdelávania, pokrok v rámci Európy je stále nevyvážený a medzi jednotlivými štátmi sú veľké rozdiely. Celkovo je vedecko-technologická spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom vo všeobecnosti v Európe aj naďalej slabá. To isté platí aj v otázke rodovej rovnosti a v otázke úsilia prilákať študentov a výskumníkov spoza hraníc EVP. V súčasnosti je asi 20 % kandidátov na doktorát v Únii občanom tretej krajiny, pričom v Spojených štátoch amerických je asi 35 % kandidátov zo zahraničia. Na urýchlenie zmeny v tejto oblasti je na úrovni Únie potrebný strategický prístup, ktorý presahuje hranice jednotlivých štátov. Na vytvorenie stimulov a povzbudenie nevyhnutných štrukturálnych reforiem sú nevyhnutné finančné prostriedky Únie.

Európske akcie Marie Curie urobili pozoruhodný pokrok v podpore mobility, či už cezhraničnej alebo medzisektorovej, a v otvorení profesijných možností v oblasti výskumu na európskej alebo medzinárodnej úrovni, ktoré ponúkajú excelentné zamestnanie a pracovné podmienky v súlade s ustanoveniami Európskej charty výskumných pracovníkov a Kódexu správania. V členských štátoch nejestvuje ich obdoba, pokiaľ ide o ich rozmer a rozsah, financovanie, medzinárodnú povahu, získavanie a prenos poznatkov. Posilnili sa nimi zdroje tých inštitúcií, ktoré sú schopné prilákať výskumníkov na medzinárodnej úrovni a podnietilo sa tak rozšírenie centier excelentnosti v Únii. Slúžili ako vzor a výrazne ovplyvnili štruktúru rozšírením svojich osvedčených postupov na národnej úrovni. Akcie Marie Curie takisto prostredníctvom svojho prístupu zdola nahor umožnili veľkej väčšine týchto inštitúcií poskytovať odbornú prípravu a skvalitnenie zručností novej generácii výskumníkov, ktorí budú schopní riešiť spoločenské výzvy.

Európske akcie Marie Sklodowska-Curie urobili pozoruhodný pokrok v podpore mobility, či už cezhraničnej alebo medzisektorovej, a v otvorení profesijných možností v oblasti výskumu na európskej alebo medzinárodnej úrovni, ktoré ponúkajú excelentné zamestnanie a pracovné podmienky v súlade s ustanoveniami Európskej charty výskumných pracovníkov a Kódexu správania. V členských štátoch nejestvuje ich obdoba, pokiaľ ide o ich rozmer a rozsah, financovanie, medzinárodnú povahu, získavanie a prenos poznatkov. Posilnili sa nimi zdroje tých inštitúcií, ktoré sú schopné prilákať výskumníkov na medzinárodnej úrovni a podnietilo sa tak rozšírenie centier excelentnosti v Únii. Slúžili ako vzor a výrazne ovplyvnili štruktúru rozšírením svojich osvedčených postupov na národnej úrovni. Akcie Marie Sklodowska-Curie takisto prostredníctvom svojho prístupu zdola nahor umožnili veľkej väčšine týchto inštitúcií poskytovať odbornú prípravu a skvalitnenie zručností novej generácii výskumníkov, ktorí budú schopní riešiť spoločenské výzvy.

Ďalším rozvojom akcií Marie Curie sa výrazne prispeje k vytvoreniu Európskeho výskumného priestoru. Vzhľadom na štruktúru financovania založenú na celoeurópskej súťaži sa akciami Marie Curie povzbudí vznik nových kreatívnych a inovatívnych druhov odborného vzdelávania, napr. priemyselných doktorátov, s účasťou aktérov z oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií, ktorí budú celosvetovo súťažiť o dobrú povesť excelentnosti. Prostredníctvom udeľovania finančných prostriedkov Únie na najlepšie výskumné a vzdelávacie programy v súlade so zásadami inovačného doktorandského štúdia v Európe sa nimi takisto podporí rozsiahlejšie šírenie a uplatňovanie s cieľom dosiahnuť štruktúrovanejšie vzdelávanie doktorandov.

Ďalším rozvojom akcií Marie Skłodowska-Curie sa výrazne prispeje k vytvoreniu Európskeho výskumného priestoru. Vzhľadom na štruktúru financovania založenú na celoeurópskej súťaži sa akciami Marie Skłodowska-Curie povzbudí vznik nových kreatívnych a inovatívnych druhov odborného vzdelávania, napr. spoločných alebo viacnásobných doktorátov, priemyselných doktorátov, s účasťou aktérov z oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií, ktorí budú celosvetovo súťažiť o dobrú povesť excelentnosti. Prostredníctvom udeľovania finančných prostriedkov Únie na najlepšie výskumné a vzdelávacie programy v súlade so zásadami inovačného doktorandského štúdia v Európe sa nimi takisto podporí rozsiahlejšie šírenie a uplatňovanie s cieľom dosiahnuť štruktúrovanejšie vzdelávanie doktorandov.

Granty Marie Curie sa takisto rozšíria na dočasnú mobilitu skúsených výskumníkov a inžinierov z verejných inštitúcií v súkromnom sektore a naopak, čo umožní povzbudiť a podporiť snahy univerzít, výskumných centier a podnikov spolupracovať navzájom v európskom a medzinárodnom meradle. S pomocou osvedčeného, transparentného a spravodlivého systému hodnotenia sa akciami Marie Curie vyberú excelentné talenty v oblasti výskumu a inovácií v medzinárodnej súťaži, čo výskumníkom prinesie prestíž a zároveň ich to motivuje k rozvíjaniu kariéry v Európe.

Granty Marie Skłodowska-Curie sa takisto rozšíria na dočasnú mobilitu začínajúcich a skúsených výskumníkov, ako aj inžinierov z verejných inštitúcií v súkromnom sektore a naopak, čo umožní povzbudiť a podporiť snahy univerzít, výskumných centier a podnikov spolupracovať navzájom v európskom a medzinárodnom meradle. S pomocou osvedčeného, transparentného a spravodlivého systému hodnotenia sa akciami Marie Skłodowska-Curie vyberú excelentné talenty v oblasti výskumu a inovácií v medzinárodnej súťaži, čo výskumníkom prinesie prestíž a zároveň ich to motivuje k rozvíjaniu kariéry v Európe.

Spoločenské výzvy, ktoré by mali riešiť vysoko kvalifikovaní výskumní a inovační pracovníci, nie sú len problémom Európy. Ide o medzinárodné výzvy, ktoré sú nesmierne zložité a obsiahle. Najlepší výskumníci z Európy a sveta musia spolupracovať v rámci rôznych krajín, sektorov a disciplín. Akcie Marie Curie budú v tomto ohľade zohrávať kľúčovú úlohu, keďže sa nimi bude podporovať výmena pracovníkov s cieľom podnietiť uvažovanie zamerané na spoluprácu prostredníctvom medzinárodnej a medzisektorovej výmeny poznatkov, ktorá je tak rozhodujúca pre otvorenú inováciu.

Spoločenské výzvy, ktoré by mali riešiť vysoko kvalifikovaní výskumní a inovační pracovníci, nie sú len problémom Európy. Ide o medzinárodné výzvy, ktoré sú nesmierne zložité a obsiahle. Najlepší výskumníci z Európy a sveta musia spolupracovať v rámci rôznych krajín, sektorov a disciplín. Akcie Marie Skłodowska-Curie budú v tomto ohľade zohrávať kľúčovú úlohu, keďže sa nimi bude podporovať výmena pracovníkov s cieľom podnietiť uvažovanie zamerané na spoluprácu prostredníctvom medzinárodnej a medzisektorovej výmeny poznatkov, ktorá je tak rozhodujúca pre otvorenú inováciu.

Rozšírenie mechanizmu spolufinancovania akcií Marie Curie bude rozhodujúce pre rozšírenie európskej základne talentov. Číselný a štrukturálny vplyv činností EÚ sa zvýši, ak sa využije regionálne, vnútroštátne, medzinárodné a súkromné financovanie na vytváranie nových programov a otvorenie jestvujúcich programov v oblasti medzinárodného a medzisektorového vzdelávania, mobility a kariérneho rozvoja. Pomocou takéhoto mechanizmu sa upevnia prepojenia výskumných a vzdelávacích snáh na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie.

Rozšírenie mechanizmu spolufinancovania akcií Marie Skłodowska-Curie bude rozhodujúce pre rozšírenie európskej základne talentov. Číselný a štrukturálny vplyv činností EÚ sa zvýši, ak sa využije regionálne, vnútroštátne, medzinárodné a verejné a súkromné financovanie na vytváranie nových programov s podobnými a doplnkovými cieľmi a otvorenie jestvujúcich programov v oblasti medzinárodného a medzisektorového vzdelávania, mobility a kariérneho rozvoja. Pomocou takéhoto mechanizmu sa upevnia prepojenia výskumných a vzdelávacích snáh na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie.

Všetkými činnosťami v rámci tejto výzvy sa prispieva k vytvoreniu úplne nového uvažovania v Európe, ktoré je pre kreativitu a inováciu nevyhnutné. Opatrenia týkajúce sa financovania z programu Marie Curie posilnia združovanie zdrojov v Európe, čo bude viesť k zlepšeniu koordinácie a riadenia v oblasti vzdelávania, mobility a kariérneho rozvoja výskumníkov. Akciami sa prispeje k dosahovaniu politických cieľov vytýčených v iniciatívach Inovácia v Únii, Mládež v pohybe a Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta a ich uskutočnenie bude nevyhnutné na premenu Európskeho výskumného priestoru na skutočnosť.

Všetkými činnosťami v rámci tejto výzvy sa prispieva k vytvoreniu úplne nového uvažovania v Európe, ktoré je pre kreativitu a inováciu nevyhnutné. Opatrenia týkajúce sa financovania z programu Marie Skłodowskej-Curie posilnia združovanie zdrojov v Európe, čo bude viesť k zlepšeniu koordinácie a riadenia v oblasti vzdelávania, mobility a kariérneho rozvoja výskumných pracovníkov. Akciami sa prispeje k dosahovaniu politických cieľov vytýčených v iniciatívach Inovácia v Únii, Mládež v pohybe a Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta a ich uskutočnenie bude nevyhnutné na premenu Európskeho výskumného priestoru na skutočnosť.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     123

Návrh nariadenia

Príloha I – časť I – bod 3 – bod 3.3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

3.3. Základné línie činností

3.3. Základné línie činností

(a) Podpora nových zručností prostredníctvom excelentného počiatočnej odbornej prípravy výskumníkov

(a) Podpora nových zručností prostredníctvom excelentnej počiatočnej odbornej prípravy výskumníkov

Cieľom je odborne pripraviť novú generáciu kreatívnych a inovatívnych výskumníkov, ktorí budú schopní premeniť poznatky a nápady na produkty a služby s hospodárskym a sociálnym prospechom pre Úniu.

Cieľom je odborne pripraviť novú generáciu kreatívnych a inovatívnych výskumníkov, ktorí budú schopní premeniť poznatky a nápady na produkty a služby s hospodárskym a sociálnym prospechom pre Úniu.

Kľúčovou činnosťou je poskytovanie excelentnej a inovatívnej odbornej prípravy začínajúcim výskumníkom na postgraduálnej úrovni prostredníctvom interdisciplinárnych projektov alebo doktorandských programov, do ktorých sa zapoja univerzity, výskumné inštitúcie, podniky, MSP a ďalší sociálno-ekonomické skupiny z rôznych krajín. To zlepší kariérne vyhliadky mladých postgraduálnych výskumníkov vo verejnom, ako aj súkromnom sektore.

Kľúčovou činnosťou je poskytovanie excelentnej a inovatívnej odbornej prípravy začínajúcim výskumníkom na postgraduálnej úrovni prostredníctvom interdisciplinárnych projektov, mentorských systémov na prenos vedomostí a skúseností medzi výskumnými pracovníkmi alebo doktorandských programov, ktoré umožnia výskumným pracovníkom rozvíjať svoje výskumné skúsenosti a do ktorých sa zapoja univerzity, výskumné inštitúcie, podniky, MSP a ďalší sociálno-ekonomické skupiny z rôznych krajín. Rozšíria a zlepšia sa tak kariérne vyhliadky mladých postgraduálnych výskumníkov vo verejnom, ako aj súkromnom sektore.

(b) Pestovanie excelentnosti pomocou cezhraničnej a medzisektorovej mobility

(b) Pestovanie excelentnosti pomocou cezhraničnej a medzisektorovej mobility

Cieľom je posilniť kreatívny a inovačný potenciál skúsených výskumníkov zo všetkých úrovní kariéry vytvorením príležitostí cezhraničnej a medzisektorovej mobility.

Cieľom je posilniť kreatívny a inovačný potenciál skúsených výskumníkov zo všetkých úrovní kariéry vytvorením príležitostí cezhraničnej a medzisektorovej mobility.

Kľúčovou činnosťou je nabádať skúsených výskumníkov, aby si rozširovali a alebo prehlbovali svoje zručnosti pomocou mobility, a to ponúknutím príťažlivých pracovných príležitostí na univerzitách, vo výskumných inštitúciách, podnikoch, MSP a v ďalších sociálno-ekonomických skupinách v celej Európe i za jej hranicami. Podporovať sa budú aj príležitosti na opätovné naštartovanie výskumnej kariéry po prestávke.

Kľúčovou činnosťou je nabádať skúsených výskumníkov, aby si rozširovali a alebo prehlbovali svoje zručnosti pomocou mobility, a to ponúknutím príťažlivých pracovných príležitostí na univerzitách, vo výskumných inštitúciách, podnikoch, MSP a v ďalších sociálno-ekonomických skupinách v celej Európe i za jej hranicami, ktoré poskytnú výskumníkom príležitosť odborne sa vzdelávať a získavať nové znalosti vo výskumných inštitúciách na vysokej úrovni v tretích krajinách a opätovne ich privítať v Európe, v prípade ich rozhodnutia vrátiť sa späť. Podporovať sa budú aj príležitosti na opätovné naštartovanie výskumnej kariéry po prestávke. S cieľom posilniť inovatívnosť v súkromnom sektore sa pozornosť venuje aj medzisektorovej mobilite.

(c) Podnecovanie inovácie pomocou vzájomného obohacovania sa poznatkami

(c) Podnecovanie inovácie pomocou vzájomného obohacovania sa poznatkami

Cieľom je posilniť medzinárodnú cezhraničnú a medzisektorovú spoluprácu v oblasti výskumu a inovácií pomocou výmeny výskumných a inovačných pracovníkov so zámerom lepšie čeliť celosvetovým výzvam.

Cieľom je posilniť medzinárodnú cezhraničnú a medzisektorovú spoluprácu v oblasti výskumu a inovácií pomocou výmeny výskumných a inovačných pracovníkov so zámerom lepšie čeliť celosvetovým výzvam.

Kľúčovou činnosťou je podpora krátkodobej výmeny výskumných a inovačných pracovníkov medzi partnerskými univerzitami, výskumnými inštitúciami, podnikmi, MSP a inými sociálno-ekonomickými skupinami v rámci Európy, ako aj v celosvetovom meradle. Tá bude zahŕňať podporu spolupráce s tretími krajinami.

Kľúčovou činnosťou je podpora výmeny výskumných a inovačných pracovníkov medzi partnerskými univerzitami, výskumnými inštitúciami, podnikmi, MSP a inými sociálno-ekonomickými skupinami v rámci Európy, ako aj v celosvetovom meradle. Tá bude zahŕňať podporu spolupráce s tretími krajinami.

(d) Zvyšovanie štrukturálneho vplyvu spolufinancovaním činností

(d) Zvyšovanie štrukturálneho vplyvu spolufinancovaním činností

Cieľom je využiť prostredníctvom dodatočných finančných prostriedkov číselný a štrukturálny vplyv akcií Marie Curie a podporiť na vnútroštátnej úrovni excelentnosť odborného vzdelávania, mobility a rozvoja kariéry výskumníkov.

Cieľom je využiť prostredníctvom dodatočných finančných prostriedkov číselný a štrukturálny vplyv akcií Marie Skłodowskej-Curie a podporiť na vnútroštátnej úrovni excelentnosť odborného vzdelávania, mobility a rozvoja kariéry výskumných pracovníkov.

Kľúčovou činnosťou je povzbudiť pomocou mechanizmu spolufinancovania regionálne, vnútroštátne a medzinárodné organizácie k vytvoreniu nových programov a otvoriť jestvujúce programy medzinárodnej a medzisektorovej odbornej príprave, mobilite a kariérnemu rozvoju. Takto sa zvýši kvalita odbornej prípravy v oblasti výskumu v Európe vo všetkých fázach kariéry vrátane doktorandskej úrovne; podporí sa voľný pohyb výskumníkov a vedeckých poznatkov v Európe; budú sa podporovať príťažlivé výskumné miesta prostredníctvom otvoreného prijímania výskumníkov do zamestnania a ponúknutím príťažlivých pracovných podmienok a podporí sa spolupráca v oblasti výskumu a inovácie medzi univerzitami, výskumnými inštitúciami a podnikmi a spolupráca s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami.

Kľúčovou činnosťou je povzbudiť pomocou mechanizmu spolufinancovania regionálne, vnútroštátne a medzinárodné organizácie k vytvoreniu nových programov a prispôsobiť jestvujúce programy medzinárodnej a medzisektorovej odbornej príprave, mobilite a kariérnemu rozvoju. Takto sa zvýši kvalita odbornej prípravy v oblasti výskumu v Európe vo všetkých fázach kariéry vrátane doktorandského štúdia a úrovne pred doktorandským štúdiom; podporí sa voľný pohyb výskumníkov a vedeckých poznatkov v Európe; budú sa podporovať príťažlivé výskumné miesta prostredníctvom otvoreného prijímania výskumníkov do zamestnania a ponúknutím príťažlivých pracovných podmienok a podporí sa spolupráca v oblasti výskumu a inovácie medzi univerzitami, výskumnými inštitúciami a podnikmi a spolupráca s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami. Dôraz by sa mal klásť na excelentnosť a rovnosť.

(e) Osobitná podpora a politická činnosť

(e) Osobitná podpora a politická činnosť

Cieľom je monitorovať pokrok, zisťovať medzery v akciách Marie Curie a zvyšovať ich vplyv. V tomto kontexte budú stanovené ukazovatele a analyzovať údaje súvisiace s mobilitou, zručnosťami a kariérou výskumníkov, snažiac sa o synergie a úzku koordináciu s akciami na podporu politiky pre výskumníkov, ich zamestnávateľov a zakladateľov v rámci osobitného cieľa „Inkluzívna, inovatívna a bezpečná spoločnosť“. Činnosť sa ďalej zameriava na zvyšovanie informovanosti o dôležitosti a príťažlivosti kariéry výskumníka a na šírenie výsledkov výskumu a inovácie, vytvorených v súvislosti s prácou podporenou akciami Marie Curie.

Cieľom je monitorovať pokrok, zisťovať medzery a prekážky v akciách Marie Skłodowska-Curie a zvyšovať ich vplyv. V tomto kontexte budú stanovené ukazovatele a analyzovať údaje súvisiace s mobilitou, zručnosťami, kariérou a rodovou rovnosťou výskumníkov, snažiac sa o synergie a úzku koordináciu s akciami na podporu politiky pre výskumníkov, ich zamestnávateľov a financovateľov v rámci prierezovej výzvy „Veda pre spoločnosť a smerom k spoločnosti“. Činnosť sa ďalej zameriava na zvyšovanie informovanosti o dôležitosti a príťažlivosti kariéry výskumníka a na šírenie výsledkov výskumu a inovácie, vytvorených v súvislosti s prácou podporenou akciami Marie Skłodowska-Curie. Zahŕňa to aj osobitné opatrenia zamerané na odstránenie prekážok v kariérnom rozvoji vrátane tých, ktorí dočasne prerušili svoju kariéru.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     124

Návrh nariadenia

Príloha I – časť I – bod 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

4. Výskumné infraštruktúry

4. Výskumné infraštruktúry

4.1 Osobitný cieľ

4.1 Osobitný cieľ

Osobitným cieľom je vybaviť Európu výskumnými infraštruktúrami svetovej triedy, ktoré sú prístupné pre všetkých výskumníkov v Európe a mimo jej hraníc a plne využiť ich potenciál v oblasti vedeckého pokroku a inovácií.

Osobitným cieľom je vybaviť Európu výskumnými infraštruktúrami svetovej triedy, ktoré sú prístupné pre všetkých výskumníkov v Európe a mimo jej hraníc a plne využiť ich potenciál v oblasti vedeckého pokroku a inovácií.

Výskumné infraštruktúry sú kľúčovým rozhodujúcim faktorom konkurencieschopnosti Európy naprieč celou škálou vedeckých oblastí a sú nevyhnutné pre inovácie založené na vede. Výskum v mnohých oblastiach nie je možný bez prístupu k superpočítačom, k zdrojom žiarenia pri skúmaní nových materiálov, k sterilným miestnostiam v prípade nanotechnológií, k bankám údajom v prípade genomiky a spoločenských vied, k observatóriám v prípade prírodných vied, k širokopásmovým sieťam pri prenášaní údajov atď. Výskumné infraštruktúry sú potrebné na vykonávanie výskumu potrebného na riešenie hlavných spoločenských výziev, ktorými sú energetika, zmena klímy, biohohospodárstvo, celoživotné zdravie a blahobyt pre všetkých. Sú hnacou silou cezhraničnej a interdisciplinárnej spolupráce a vytvárajú plynulý a otvorený európsky priestor pre on-line výskum. Podporujú mobilitu osôb a nápadov, spájajú najlepších vedcov z Európy a sveta a zlepšujú vedecké vzdelávanie. Prinášajú excelentnosť do európskych výskumných a inovačných komunít a pre širokú verejnosť môžu predstavovať ukážku najlepšej vedy.

Výskumné infraštruktúry sú kľúčovým rozhodujúcim faktorom konkurencieschopnosti Európy naprieč celou škálou vedeckých oblastí a sú nevyhnutné pre inovácie založené na vede. Výskum v mnohých oblastiach nie je možný bez prístupu k superpočítačom, analytickým zariadeniam, k zdrojom žiarenia pri skúmaní nových materiálov, k sterilným miestnostiam a pokročilej metrológii v prípade nanotechnológií, k špeciálne vybaveným laboratóriám v prípade biologického a lekárskeho výskumu, k bankám údajom v prípade genomiky a spoločenských vied, k observatóriám a senzorom v prípade prírodných vied a životného prostredia, k vysokorýchlostným širokopásmovým sieťam pri prenášaní údajov atď. Výskumné infraštruktúry sú potrebné na vykonávanie výskumu potrebného na riešenie hlavných spoločenských výziev, ktorými sú energetika, zmena klímy, biohohospodárstvo, celoživotné zdravie a blahobyt pre všetkých, a to okrem iného. Sú hnacou silou cezhraničnej a interdisciplinárnej spolupráce a vytvárajú plynulý a otvorený európsky priestor pre on-line výskum. Podporujú mobilitu osôb a nápadov, spájajú najlepších vedcov z Európy a sveta a zlepšujú vedecké vzdelávanie. Ich budovanie podnecuje výskumných pracovníkov a inovatívne podniky, aby vyvíjali najmodernejšie technológie. Týmto spôsobom v Európe posilňujú inovačný priemysel so špičkovými technológiami. Prinášajú excelentnosť do európskych výskumných a inovačných komunít a pre širokú verejnosť môžu predstavovať ukážku najlepšej vedy.

Európa musí vytvoriť primeranú a stabilnú základňu na budovanie, údržbu a prevádzku výskumných infraštruktúr, ak chce aj naďalej zabezpečiť svetovú úroveň svojho výskumu. Vyžaduje si to podstatnú a účinnú spoluprácu medzi poskytovateľmi financovania na úrovni Únie, vnútroštátnej úrovni a regionálnej úrovni, pri ktorej sa budú presadzovať silné väzby s politikou súdržnosti s cieľom zabezpečiť synergický účinok a jednotný prístup.

Európa musí vytvoriť primeranú a stabilnú základňu na budovanie, údržbu a prevádzku výskumných infraštruktúr a vyberať a určovať priority na základe kritérií EÚ týkajúcich sa pridanej hodnoty, kvality a významu, ak chce aj naďalej zabezpečiť svetovú úroveň svojho výskumu. Vyžaduje si to podstatnú a účinnú spoluprácu medzi poskytovateľmi financovania na úrovni Únie, vnútroštátnej úrovni a regionálnej úrovni, pri ktorej sa budú presadzovať silné väzby s politikou súdržnosti s cieľom zabezpečiť synergický účinok a jednotný prístup.

Tento osobitný cieľ rieši ústredný záväzok hlavnej iniciatívy Inovácia v Únii, v ktorej sa zdôrazňuje rozhodujúca úloha, ktorú hrajú výskumné infraštruktúry svetovej triedy pri umožňovaní prelomového výskumu a inovácií. V iniciatíve sa kladie dôraz na potrebu zhromaždenia zdrojov v rámci Európy, a v niektorých prípadoch v rámci celého sveta, s cieľom vybudovať a prevádzkovať výskumné infraštruktúry. V hlavnej iniciatíve Digitálna agenda pre Európu sa podobne zdôrazňuje potreba posilnenia európskych elektronických infraštruktúr a význam rozvoja inovačných zoskupení s cieľom získať pre Európu inovačnú výhodu.

Tento osobitný cieľ rieši ústredný záväzok hlavnej iniciatívy Inovácia v Únii, v ktorej sa zdôrazňuje rozhodujúca úloha, ktorú hrajú výskumné infraštruktúry svetovej triedy pri umožňovaní prelomového výskumu a inovácií. V iniciatíve sa kladie dôraz na potrebu zhromaždenia zdrojov v rámci Európy, a v niektorých prípadoch v rámci celého sveta, s cieľom vybudovať a prevádzkovať tieto výskumné infraštruktúry. V hlavnej iniciatíve Digitálna agenda pre Európu sa podobne zdôrazňuje potreba posilnenia európskych elektronických infraštruktúr a význam rozvoja inovačných zoskupení s cieľom získať pre Európu inovačnú výhodu.

4.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

4.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Moderné výskumné infraštruktúry sú čoraz zložitejšie a nákladnejšie a často si vyžadujú využitie rôzneho vybavenia, služieb a zdrojov údajov, či rozsiahlu medzinárodnú spoluprácu. Žiadna krajina nemá dostatok prostriedkov, aby dokázala sama podporovať všetky výskumné infraštruktúry, ktoré potrebuje. Prístup Európy k výskumným infraštruktúram v ostatných rokoch podstatne pokročil, a to vďaka plnenia plánu Európskeho strategického fóra o výskumných infraštruktúrach (ESFRI) v oblasti infraštruktúr; integrovaniu a otvoreniu národných výskumných zariadení a rozvoju elektronických infraštruktúr podporujúcich európsky digitálny výskumný priestor. Siete výskumných infraštruktúr v Európe posilňujú jej základňu ľudského kapitálu tým, že poskytujú odborné vzdelávanie na svetovej úrovni novej generácii výskumníkov a inžinierov a podporujú interdisciplinárnu spoluprácu.

Moderné výskumné infraštruktúry sú čoraz zložitejšie a nákladnejšie a často si vyžadujú využitie rôzneho vybavenia, služieb a zdrojov údajov, či rozsiahlu medzinárodnú spoluprácu. Žiadna krajina nemá dostatok prostriedkov, aby dokázala sama podporovať všetky výskumné infraštruktúry, ktoré potrebuje. Prístup Európy k výskumným infraštruktúram v ostatných rokoch podstatne pokročil, a to vďaka plneniu plánu Európskeho strategického fóra o výskumných infraštruktúrach (ESFRI) v oblasti infraštruktúr; integrovaniu a otvoreniu národných výskumných zariadení a rozvoju elektronických infraštruktúr podporujúcich otvorený, digitálne prepojený európsky výskumný priestor. Siete výskumných infraštruktúr v Európe posilňujú jej základňu ľudského kapitálu tým, že poskytujú odborné vzdelávanie na svetovej úrovni novej generácii výskumníkov a inžinierov a podporujú interdisciplinárnu spoluprácu.

Ďalším rozvojom a širším využívaním výskumných infraštruktúr na úrovni Únie sa výrazne prispeje k vytvoreniu Európskeho výskumného priestoru. Zatiaľ čo členské štáty majú naďalej ústrednú úlohu pri rozvoji a financovaní výskumných infraštruktúr, Únia zohráva dôležitú úlohu pri podpore infraštruktúr na úrovni Únie, podpore vzniku nových zariadení, otváraní širokého prístupu k vnútroštátnym a európskym infraštruktúram a pri zabezpečovaní jednotnosti a účinnosti regionálnych, vnútroštátnych, európskych a medzinárodných politík. Nielenže je nevyhnutné vyhnúť sa zdvojovaniu úsilia a koordinovať a racionalizovať využívanie zariadení, ale aj zhromaždiť zdroje, aby Únia mohla takisto získať a prevádzkovať výskumné infraštruktúry na svetovej úrovni.

Ďalším rozvojom a širším využívaním najlepších výskumných infraštruktúr na európskej úrovni sa výrazne prispeje k vytvoreniu Európskeho výskumného priestoru. Zatiaľ čo členské štáty majú naďalej ústrednú úlohu pri rozvoji a financovaní výskumných infraštruktúr, Únia zohráva dôležitú úlohu pri podpore infraštruktúr na európskej úrovni, napr. pri podpore koordinácie rozptýlených európskych výskumných infraštruktúr, podpore vzniku nových a integrovaných zariadení, otváraní a podpore širokého prístupu k vnútroštátnym a európskym infraštruktúram a pri zabezpečovaní jednotnosti a účinnosti regionálnych, vnútroštátnych, európskych a medzinárodných politík. Je nevyhnutné vyhnúť sa zdvojovaniu a roztriešteniu úsilia, podporovať koordinované a efektívne využívanie zariadení a tam, kde je to vhodné, zhromažďovať zdroje, aby Únia mohla takisto získať a prevádzkovať výskumné infraštruktúry na svetovej úrovni.

 

IKT zmenili vedu tým, že umožnili diaľkovú spoluprácu, spracúvanie veľkého množstva údajov, experimentovanie in silico a prístup k vzdialeným zdrojom. Výskum sa preto stáva viac nadnárodným a medzidisciplinárnym, vyžadujúcim využívanie infraštruktúr IKT, ktoré sú nadnárodné, tak ako sama veda. Je preto vhodné, aby značná časť rozpočtu v rámci tohto špecifického cieľa išla na výskum a inovácie v oblasti elektronických infraštruktúr.

Dosiahnutím účinnosti z miery a rozsahu pomocou európskeho prístupu k budovaniu, využívaniu a riadeniu výskumných infraštruktúr vrátane elektronických infraštruktúr sa výrazne prispeje k zvýšeniu európskeho výskumného a inovačného potenciálu.

Dosiahnutím účinnosti z miery a rozsahu pomocou európskeho prístupu k budovaniu, využívaniu a riadeniu výskumných infraštruktúr vrátane elektronických infraštruktúr sa výrazne prispeje k zvýšeniu európskeho výskumného a inovačného potenciálu a zvýši sa konkurencieschopnosť Únie na medzinárodnej úrovni.

4.3. Základné línie činností

4.3. Základné línie činností

Činnosti sa zamerajú na rozvoj európskych výskumných infraštruktúr do roku 2020 a neskôr, na zhodnocovanie ich inovačného potenciálu a ľudského kapitálu a na posilňovanie európskej politiky v oblasti výskumných infraštruktúr.

Činnosti sa zamerajú na rozvoj európskych výskumných infraštruktúr do roku 2020 a neskôr, na zhodnocovanie ich inovačného potenciálu a ľudských zdrojov a na posilňovanie európskej politiky v oblasti výskumných infraštruktúr.

(a) Rozvoj Európskeho výskumného priestoru do roku 2020 a neskôr

(a) Rozvoj Európskeho výskumného priestoru do roku 2020 a neskôr

Cieľom je zaistiť vykonávanie a prevádzku ESFRI a ďalších výskumných infraštruktúr svetovej úrovne vrátane rozvoja regionálnych partnerských zariadení, integráciu a zabezpečenie prístupu k vnútroštátnym výskumným infraštruktúram a vytváranie, zavádzanie a prevádzku elektronických infraštruktúr.

Cieľom je zaistiť vykonávanie a prevádzku ESFRI a zabezpečiť nadnárodný prístup k tomuto fóru a ďalším výskumným infraštruktúram svetovej úrovne vrátane rozvoja excelentných regionálnych partnerských zariadení európskeho záujmu, ako aj nadnárodný prístup k európskym výskumným infraštruktúram svetovej úrovne, integráciu a zabezpečenie nadnárodného prístupu k vnútroštátnym výskumným infraštruktúram a vytváranie, zavádzanie a prevádzku elektronických infraštruktúr, aby sa zaistila popredná svetová schopnosť v oblasti získavania kontaktov, programovania a vedeckých údajov.

(b) Podpora inovačného potenciálu výskumných infraštruktúr a ich ľudského kapitálu

(b) Podpora inovačného potenciálu výskumných infraštruktúr a ich ľudského kapitálu

Cieľom je podnietiť výskumné infraštruktúry, aby medzi prvými prijímali technológie, podporovali partnerstvá v oblasti výskumu a vývoja s priemyslom, aby uľahčovali priemyselné využitie výskumných infraštruktúr a podporovali vytváranie inovačných zoskupení. V rámci tejto činnosti sa podporuje aj vzdelávanie a/alebo výmeny pracovníkov, ktorí riadia a prevádzkujú výskumné infraštruktúry.

Cieľom je podnietiť výskumné infraštruktúry, aby medzi prvými prijímali alebo vyvíjali najmodernejšie technológie, podporovali partnerstvá v oblasti výskumu a vývoja s priemyslom, aby uľahčovali priemyselné využitie výskumných infraštruktúr a podporovali vytváranie inovačných zoskupení. V rámci tejto činnosti sa podporuje aj vzdelávanie a odborná príprava a/alebo výmeny pracovníkov, ktorí používajú, riadia a prevádzkujú výskumné infraštruktúry, vrátane systémov pre dočasné preloženie vrcholových pracovníkov a projektových manažérov.

(c) Posilňovanie európskej politiky v oblasti výskumných infraštruktúr a medzinárodnej spolupráce

(c) Posilňovanie európskej politiky v oblasti výskumných infraštruktúr a medzinárodnej spolupráce

Cieľom je podporovať partnerstvá medzi príslušnými tvorcami politík a orgánmi financovania, používanie nástrojov mapovania a monitorovania pri rozhodovacom procese, a takisto činnosti medzinárodnej spolupráce.

Cieľom je podporovať partnerstvá medzi príslušnými tvorcami politík a orgánmi financovania, používanie nástrojov mapovania a monitorovania pri rozhodovacom procese, a takisto činnosti medzinárodnej spolupráce. Európske výskumné infraštruktúry sa podporujú vo ich činnostiach v oblasti medzinárodných vzťahov a konzultujú v procese vytvárania európskej stratégie pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti výskumu.

Druhá a tretia činnosť sa vykonávajú svojimi osobitnými akciami a tam, kde je to vhodné, ako súčasť prvej činnosti.

Druhá a tretia činnosť sa vykonávajú svojimi osobitnými akciami a tam, kde je to vhodné, ako súčasť prvej činnosti.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     125

Návrh nariadenia

Príloha I – časť I – bod 4a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

4a. ŠÍRENIE EXCELENTNOSTI A ZVYŠOVANIE ÚČASTI

 

4a.1. Osobitný cieľ

 

Osobitným cieľom je plné využívanie potenciálu európskych talentov a zabezpečenie maximalizácie a spravodlivého rozdelenia prínosov hospodárstva založeného na inováciách v celej Únii v súlade so zásadou excelentnosti.

 

Pokiaľ sa odkazuje na ciele politiky Únie v oblasti výskumu a technologického rozvoja, v článku 179 ods. 2 ZFEÚ sa jasne stanovuje, že „Únia preto vo všetkých členských štátoch podporuje podniky vrátane malých a stredných podnikov, výskumné strediská a univerzity v oblasti ich výskumnej činnosti a technologického rozvoja na vysokej úrovni”.

 

Zabezpečenie šírenia činností spojených s výskumom a inováciami je skutočne dlho dôležitým politickým cieľom Únie. Napriek nedávnym trendom zblížiť realizáciu inovácií jednotlivých krajín však stále existujú veľké rozdiely medzi krajinami EÚ 27, ako sa uvádza v hodnotiacich tabuľkách iniciatívy Inovácia v Únii za rok 2011. Obmedzovaním vnútroštátnych rozpočtov v súčasnej finančnej kríze navyše hrozí, že sa rozšíri priepasť medzi „lídrami inovácií” a „skromnými inovátormi”.

 

4a.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

 

Aby mohla Európa pokročiť smerom k udržateľnej, inkluzívnej a inteligentnej spoločnosti, musí čo najlepšie využívať inteligenciu, ktorú má v Únii k dispozícii, a začať využívať potenciál výskumu a inovácií. Toto je skutočnou európskou výzvou, rozhodujúcou pre našu medzinárodnú konkurencieschopnosť, a nemôžu jej čeliť členské štáty samotné.

 

Podporou a spájaním spoločných prostriedkov excelentnosti prispejú navrhované činnosti k posilneniu Európskeho výskumného priestoru.

 

4a.3. Základné línie činností

 

Aby sa zabezpečila účinnosť financovania výskumu a inovácií, program Horizont 2020 musí byť otvorený širokej škále účastníkov vrátane nových účastníkov a musí zaistiť, aby excelentnosť prevládala všade, kde je prítomná, a umožniť výskumníkom a inovátorom v celej Európe profitovať z nástrojov, sietí a financovania programu Horizont 2020 vrátane činností EIT a jeho ZIS.

 

V tejto súvislosti sa opatrenia zameriavajú na úplné využívanie potenciálu európskych talentov, čím sa optimalizuje ekonomický a sociálny vplyv výskumu a inovácií, pričom tieto opatrenia sú jasné, aj keď doplnkové, čo sa týka politík a opatrení fondov politiky súdržnosti.

 

Tieto opatrenia zahrnujú:

 

Opatrenia zamerané na tvorbu partnerstiev a sietí

 

(a) spájanie vznikajúcich centier excelentnosti v menej inovačných členských štátoch a regiónoch s vedúcimi medzinárodnými partnermi kdekoľvek v Európe;

 

(b) začatie súťaže na zriadenie medzinárodne konkurencieschopných výskumných centier v menej inovačných regiónoch na základe priorít určených v ich regionálnych inteligentných špecializovaných stratégiách: kandidáti do súťaže by mali predstavovať tímy, z ktorých každý by mal zahŕňať inovačné, ale z hľadiska inovácie ešte menej výkonné regióny, a medzinárodne uznávané centrum excelentnosti kdekoľvek v Európe;

 

(c) zriaďovanie tzv. predsedov Európskeho výskumného priestoru s cieľom pritiahnuť do inštitúcií výnimočných akademických pracovníkov s jednoznačným potenciálom na dosiahnutie výskumnej excelentnosti, čím týmto inštitúciám napomôže plne uvoľniť tento potenciál, a tým vytvoriť rovnaké podmienky pre výskum a inovácie v Európskom výskumnom priestore;

 

(d) pridelenie „návratných grantov” excelentným výskumníkom, ktorí v súčasnosti pracujú mimo Európy a chcú pracovať v Európe, alebo výskumníkom, ktorí už pracujú v Európe a chcú sa presunúť do menej výkonného regiónu;

 

(e) podpora doplnkových dohôd, ktoré podpísali organizácie príjemcov spoločných výskumných projektov s ostatnými subjektmi a organizáciami vytvorenými v krajinách iných, ako sú krajiny priamo zapojené do projektu, s konkrétnym cieľom uľahčiť možnosti odbornej prípravy (konkrétne doktorandské a postdoktorandské pozície);

 

(f) posilnenie úspešných sietí zameraných na vytváranie vysokokvalitných inštitucionálnych sietí v oblasti výskumu a inovácií; osobitná pozornosť sa venuje európskej spolupráci v oblasti vedy a techniky (COST) s cieľom podporovať činnosti na určovanie a spájanie „ohnísk excelentnosti” (vysokokvalitných vedeckých spoločenstiev a mladých výskumníkov) v celej Európe;

 

(g) rozvíjanie špecifických mechanizmov odbornej prípravy o tom, ako sa zapájať do programu Horizont 2020, pričom sa plne využijú výhody existujúcich sietí, ako sú národné kontaktné miesta;

 

(h) zriadenie internetového trhu, na ktorom je možné propagovať duševné vlastníctvo, s cieľom spojiť vlastníkov a používateľov práv duševného vlastníctva.

 

Budovanie súčinnosti so štrukturálnymi fondmi

 

(a) udelenie „známky excelentnosti” pozitívne vyhodnoteným návrhom týkajúcim sa projektov Európskej rady pre výskum, akcií Marie Sklodowska-Curie alebo projektov spolupráce, ktoré nemohli získať rozpočtové prostriedky pre rozpočtové obmedzenia, ako aj dokončeným projektom s cieľom uľahčiť financovanie nadväzujúcich činností zo štátnych, regionálnych alebo súkromných zdrojov;

 

(b) podporovanie vývoja a monitorovania inteligentných špecializačných stratégií; pripraví sa nástroj politickej podpory a umožní sa osvojovanie poznatkov v oblasti politiky na regionálnej úrovni, a to prostredníctvom medzinárodného partnerského hodnotenia a výmeny najlepších postupov.

viď kompromisný PDN 52

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     126

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – bod 1 – odseky 1 až 20

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1. Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií

1. Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií

Osobitným cieľom je udržať a vybudovať celosvetové vedúce postavenie v rámci podporných technológií a v oblasti vesmírneho výskumu a inovácií, ktoré sú oporou konkurencieschopnosti naprieč rôznymi jestvujúcimi a vznikajúcimi priemyselnými odvetviami a sektormi.

Osobitným cieľom je udržať a vybudovať celosvetové vedúce postavenie pomocou výskumu a inovácií v rámci podporných technológií, ktoré sú oporou konkurencieschopnosti naprieč rôznymi jestvujúcimi a vznikajúcimi priemyselnými odvetviami a sektormi.

Celosvetové podnikateľské prostredie sa rýchlo mení a ciele stratégie Európa 2020 v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu predstavujú pre európsky priemysel výzvy a príležitosti. Európa potrebuje urýchliť inovácie, ktorými sa transformujú poznatky s cieľom podporiť a posilniť jestvujúce produkty, služby a trhy a s cieľom vytvoriť nové produkty, služby a trhy. Inovácie by sa mali využívať v čo najväčšom rozsahu a ísť za hranice technológií tak, aby zahŕňali podnikateľské, organizačné a sociálne aspekty.

Celosvetové podnikateľské prostredie sa rýchlo mení a ciele stratégie Európa 2020 v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu predstavujú pre európsky priemysel výzvy a príležitosti. Európa potrebuje urýchliť inovácie, ktorými sa transformujú poznatky s cieľom podporiť a posilniť kvalitu a udržateľnosť jestvujúcich produktov, služieb a trhov a s cieľom vytvoriť nové produkty, služby a trhy. Inovácie by sa mali využívať v čo najväčšom rozsahu a ísť za hranice technológií tak, aby zahŕňali podnikateľské, organizačné, sociálne a bezpečnostné aspekty.

S cieľom zostať na čele celosvetovej súťaže a mať silnú technologickú základňu a priemyselné kapacity, je potrebné zvýšiť strategické investície do výskumu, rozvoja, overovania a riadenia, pokiaľ ide o informačné a komunikačné technológie (IKT); nanotechnológie; moderné materiály; biotechnológiu; modernú výrobu a spracovanie a o vesmír.

S cieľom zostať na čele celosvetovej súťaže a mať silnú technologickú základňu a priemyselné kapacity je potrebné zvýšiť strategické investície do výskumu, rozvoja, overovania a riadenia, pokiaľ ide o informačné a komunikačné technológie (IKT); nanotechnológie; moderné materiály; biotechnológiu; modernú výrobu a spracovanie a o vesmír.

Úspešné zvládnutie a zavedenie podporných technológií zo strany európskeho priemyslu je kľúčovým faktorom pri posilňovaní produktivity a inovačných kapacít Európy a pri zaisťovaní toho, že Európa bude mať moderné, udržateľné a konkurenčné hospodárstvo, celosvetové vedúce postavenie v sektoroch využitia špičkových technológií a schopnosť nachádzať účinné riešenia spoločenských výziev. Keďže tieto činnosti sú všadeprítomné, možno dosiahnuť väčší pokrok vďaka doplnkovým vynálezom a uplatneniam a zabezpečiť tak vyššiu návratnosť investícií v rámci týchto technológií, než by bolo možné v akejkoľvek inej oblasti.

Úspešné zvládnutie a zavedenie podporných technológií zo strany európskeho priemyslu je kľúčovým faktorom pri posilňovaní produktivity a inovačných kapacít Európy a pri zaisťovaní toho, že Európa bude mať moderné, udržateľné a konkurenčné hospodárstvo, celosvetové vedúce postavenie v sektoroch využitia špičkových technológií a schopnosť nachádzať účinné a udržateľné riešenia spoločenských výziev. Keďže tieto činnosti sú všadeprítomné, možno dosiahnuť väčší pokrok vďaka doplnkovým vynálezom a uplatneniam a zabezpečiť tak vyššiu návratnosť investícií v rámci týchto technológií, než by bolo možné v akejkoľvek inej oblasti. Rozvoj osamostatnených výskumných projektov sa podporuje pružnými nástrojmi, napr. otvorenými výzvami.

Týmito činnosťami sa prispeje k dosahovaniu cieľov hlavných iniciatív stratégie Európa 2020: Inovácia v Únii, Európa efektívne využívajúca zdroje, Priemyselná politika vo veku globalizácie a Digitálna agenda pre Európu ako aj cieľov Únie v oblasti vesmírnej politiky.

Týmito činnosťami sa prispeje k dosahovaniu cieľov hlavných iniciatív stratégie Európa 2020: Inovácia v Únii, Európa efektívne využívajúca zdroje, Priemyselná politika vo veku globalizácie a Digitálna agenda pre Európu, ako aj cieľov stratégie vnútornej bezpečnosti Únie a Únie v oblasti vesmírnej politiky.

Dopĺňanie sa s ostatnými činnosťami Horizontu 2020

Dopĺňanie sa s ostatnými činnosťami Horizontu 2020

Činnosti spadajúce do oblasti „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ sa budú zakladať predovšetkým na programoch v oblasti výskumu a inovácií, ktoré zostaví priemysel a podniky spolu s výskumnou komunitou a zamerajú sa najmä na prilákanie investícií zo súkromného sektora.

Činnosti spadajúce do oblasti „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ sa budú zakladať predovšetkým na programoch v oblasti výskumu a inovácií, ktoré zostaví priemysel, podniky a MSP spolu s výskumnou komunitou. Činnosti sa zamerajú nielen na riešenie spoločných potrieb a obáv v konkrétnom odvetví, ale taktiež na podporu vykonávania cieľov politiky v týchto konkrétnych odvetviac. Činnosti sa zamerajú najmä na prilákanie investícií a inovácií zo súkromného sektora.

Integrácia podporných technológií do riešení spoločenských výziev sa podporuje spolu s príslušnými výzvami. V rámci oblasti „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ sa podporuje využitie podporných technológií, ktoré nespadajú do žiadnej zo spoločenských výziev, ale sú dôležité pre posilnenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu.

Integrácia podporných technológií do riešení spoločenských výziev sa podporuje spolu s príslušnými výzvami. V rámci oblasti „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ sa podporuje využitie podporných technológií, ktoré nespadajú do žiadnej zo spoločenských výziev, ale sú dôležité pre posilnenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu.

Spoločný prístup

Spoločný prístup

Súčasťou prístupu sú činnosti založené na programe aj otvorenejšie oblasti na podporu inovatívnych projektov a prelomových riešení. Dôraz sa kladie na výskum a vývoj, rozsiahle pilotné a demonštračné činnosti, testovacie zariadenia a živé laboratória, vytváranie prototypov a overovanie produktu v pilotnej fáze projektu. Činnosti sa zamerajú na zvyšovanie priemyselnej konkurencieschopnosti prostredníctvom podnecovania priemyslu a najmä MSP k vynakladaniu väčších investícií na výskum a inovácie.

Súčasťou prístupu sú činnosti založené na programe aj otvorenejšie oblasti na podporu inovatívnych projektov a prelomových riešení. Dôraz sa kladie na výskum a vývoj a inovačné činnosti v predkomerčných a predsúťažných fázach vrátane demonštračných činností, testovacie zariadenia a živé laboratória, vytváranie prototypov a overovanie produktu v pilotnej fáze projektu. Činnosti sa zamerajú na zvyšovanie priemyselnej konkurencieschopnosti prostredníctvom podnecovania priemyslu na zvýšenie investícií na výskum a inovácie. Činnosti podporujú najmä MSP, aby investovali do činností výskumu a inovácie a mali k nim lepší prístup. Pozornosť sa zameria na projekty malého a stredného rozsahu. Činnosti, ktoré priamo nadväzujú na projekty, akými sú pilotné overovanie, demonštrácia a zavádzanie, sa podporujú pružnými nástrojmi, napr. otvorenými výzvami.

Hlavnou zložkou oblasti „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ sú kľúčové podporné technológie (KET – Key Enabling Technologies), medzi ktoré patria mikroelektronika a nanoelektronika, fotonika, nanotechnológia, biotechnológia, moderné materiály a moderné systémy výroby. Tieto multidisciplinárne, znalostné a kapitálovo náročné technológie sa týkajú množstva rôznych sektorov a poskytujú základ na vytvorenie výraznej konkurenčnej výhody pre európsky priemysel. Pomocou integrovaného prístupu, ktorý podporuje spájanie, zbližovanie a vzájomné obohacovanie sa v rámci KET v rôznych inovačných cykloch a hodnotových reťazcoch, možno vytvoriť sľubné výskumné výsledky a otvoriť dvere novým priemyselným technológiám, produktom, službám a novátorským využitiam (napr. v oblasti vesmíru, dopravy, životného prostredia, zdravia atď.). Početné interakcie KET a podporných technológií sa preto budú využívať pružným spôsobom ako dôležitý zdroj inovácie. Doplnia podporu pre výskum a inovácie v KET, ktorú môžu poskytovať vnútroštátne alebo regionálne orgány z fondov politiky súdržnosti v rámci inteligentných špecializovaných stratégií.

Hlavnou zložkou oblasti „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“ sú kľúčové podporné technológie (KET – Key Enabling Technologies), medzi ktoré patria mikroelektronika a nanoelektronika, fotonika, nanotechnológia, biotechnológia, moderné materiály a moderné systémy výroby. Tieto multidisciplinárne, znalostné a kapitálovo náročné technológie sa týkajú množstva rôznych sektorov a poskytujú základ na vytvorenie výraznej konkurenčnej výhody pre európsky priemysel a pre vytváranie nových pracovných miest. Pomocou integrovaného prístupu, ktorý podporuje spájanie, zbližovanie a vzájomné obohacovanie sa v rámci KET v rôznych inovačných cykloch a hodnotových reťazcoch, možno vytvoriť sľubné výskumné výsledky a otvoriť dvere novým priemyselným technológiám, produktom, službám, ako aj novátorským využitiam a udržateľným prístupom (napr. v oblasti vesmíru, dopravy, životného prostredia, zdravia, poľnohospodárstva atď.). Početné interakcie KET a podporných technológií sa preto budú využívať pružným spôsobom ako dôležitý zdroj inovácie. Doplnia podporu pre výskum a inovácie v KET, ktorú môžu poskytovať vnútroštátne alebo regionálne orgány z fondov politiky súdržnosti v rámci inteligentných špecializovaných stratégií.

Dôležitým cieľom všetkých podporných priemyselných technológií vrátane KET bude podporiť interakcie medzi technológiami s využitím v rámci spoločenských výziev. Plne sa to zohľadní pri vytváraní a vykonávaní programov a plnení priorít. Vyžaduje si to plnú účasť zainteresovaných strán zastávajúcich rôzne perspektívy na stanovovaní priorít a ich plnení. V určitých prípadoch si to takisto vyžaduje akcie, ktoré sú financované spoločne v rámci podporných a priemyselných technológií a v rámci príslušných spoločenských výziev. Pôjde o spoločné financovanie verejno-súkromných partnerstiev, ktoré sa zameriavajú na rozvoj a využívanie technológií s cieľom riešiť spoločenské výzvy.

Dôležitým cieľom všetkých podporných priemyselných technológií vrátane KET bude podporiť interakcie medzi technológiami s využitím v rámci spoločenských výziev. Plne sa to zohľadní pri vytváraní a vykonávaní programov a plnení priorít. Vyžaduje si to účasť všetkých zainteresovaných strán zastávajúcich rôzne perspektívy na stanovovaní priorít a ich plnení. V určitých prípadoch si to takisto vyžaduje akcie, ktoré sú financované spoločne v rámci podporných a priemyselných technológií a v rámci príslušných spoločenských výziev. Pôjde o spoločné financovanie verejno-súkromných partnerstiev, ktoré sa zameriavajú na rozvoj a využívanie technológií a inovácií s cieľom riešiť spoločenské výzvy.

IKT zohrávajú významnú úlohu, keďže obsahujú niektoré KET a poskytujú kľúčové základné infraštruktúry, technológie a systémy pre najdôležitejšie hospodárske a sociálne postupy a nové súkromné a verejné produkty a služby. Je potrebné, aby európsky priemysel aj naďalej zotrval v popredných líniách technického rozvoja IKT, v rámci ktorých mnohé technológie vstupujú do novej prierezovej fázy a otvárajú nové príležitosti.

IKT zohrávajú významnú úlohu, keďže obsahujú niektoré KET a poskytujú kľúčové základné infraštruktúry, technológie a systémy pre najdôležitejšie hospodárske a sociálne postupy a nové súkromné a verejné produkty a služby. Je potrebné, aby európsky priemysel aj naďalej zotrval v popredných líniách technického rozvoja IKT, v rámci ktorých mnohé technológie vstupujú do novej prierezovej fázy a otvárajú nové príležitosti.

Kozmický priestor je rýchlo rastúci sektor, ktorý poskytuje významné informácie pre mnohé oblasti modernej spoločnosti, spĺňa jej základné požiadavky, venuje pozornosť univerzálnym vedeckým otázkam a slúži na zabezpečenie pozície Únie ako hlavného aktéra na medzinárodnej scéne. Vesmírny výskum slúži ako podpora pre všetky činnosti vykonávané v kozmickom priestore, ale je často nejednotný vo vnútroštátnych programoch vykonávaných skupinou niekoľkých členských štátov Únie. Koordinácia a investície do vesmírneho výskumu na úrovni Únie sa vyžadujú (pozri článok 189 ZFEÚ) s cieľom zachovať konkurenčnú výhodu, chrániť vesmírnu infraštruktúru Únie, ako Galileo, a udržať si budúcu úlohu Únie vo vesmíre. Okrem toho, inovatívne nadväzujúce služby a využitia založené na informáciách odvodených od kozmickej oblasti sú dôležitým zdrojom rastu a tvorby pracovných miest.

Kozmický priestor je rýchlo rastúci sektor, ktorý poskytuje významné informácie pre mnohé oblasti modernej spoločnosti, spĺňa jej základné požiadavky, venuje pozornosť univerzálnym vedeckým otázkam a slúži na zabezpečenie pozície Únie ako hlavného aktéra na medzinárodnej scéne. Vesmírny výskum slúži ako podpora pre všetky činnosti vykonávané v kozmickom priestore. Koordinácia a investície do vesmírneho výskumu na úrovni Únie sa vyžadujú (pozri článok 189 ZFEÚ) s cieľom zachovať konkurenčnú výhodu, chrániť vesmírnu infraštruktúru Únie, ako Galileo, a udržať si budúcu úlohu Únie vo vesmíre. Tento cieľ sa dosiahne úzkou spoluprácou medzi Európskou kozmickou agentúrou a národnými kozmickými agentúrami. Okrem toho, inovatívne nadväzujúce služby a využitia založené na informáciách odvodených od kozmickej oblasti sú dôležitým zdrojom rastu a tvorby pracovných miest a ich rozvoj predstavuje významnú príležitosť pre Úniu.

Európa bude schopná dosiahnuť kritické množstvo, ak bude vytvárať partnerstvá, zoskupenia a siete, prostredníctvom normalizácie, podpory spolupráce rôznych vedeckých a technických disciplín a sektorov s podobnými potrebami, ktoré vedú k prelomovým vynálezom, novým technológiám a inovatívnym riešeniam.

Európa bude schopná dosiahnuť kritické množstvo, ak bude vytvárať partnerstvá, zoskupenia a siete, prostredníctvom normalizácie, podpory spolupráce rôznych vedeckých a technických disciplín a sektorov s podobnými potrebami, ktoré vedú k prelomovým vynálezom, novým technológiám a inovatívnym riešeniam.

Tvorba a vykonávanie výskumných a inovačných programov pomocou verejno-súkromných partnerstiev, budovanie účinných prepojení priemyslu a akademickej obce, využívanie dodatočných investícií, prístup k prostriedkom financovania rizika, normalizácia a podpora obstarávania pred komerčným využitím a obstarávania inovatívnych produktov a služieb – to všetko sú podstatné aspekty riešenia otázky konkurencieschopnosti.

Tvorba a vykonávanie výskumných a inovačných programov pomocou európskych technologických platforiem alebo verejno-súkromných partnerstiev, budovanie účinných prepojení priemyslu a akademickej obce, využívanie dodatočných investícií, prístup k prostriedkom financovania rizika, normalizácia a podpora obstarávania pred komerčným využitím a obstarávania inovatívnych produktov a služieb – to všetko sú podstatné aspekty riešenia otázky konkurencieschopnosti.

V tejto súvislosti sú takisto potrebné prepojenia s EIT s cieľom vychovávať špičkové podnikateľské talenty a urýchliť inováciu prostredníctvom spojenia osôb z rôznych krajín, disciplín a organizácií.

V tejto súvislosti sú takisto potrebné prepojenia s EIT s cieľom vychovávať špičkové podnikateľské talenty a urýchliť inováciu prostredníctvom spojenia osôb z rôznych krajín, disciplín a organizácií.

Spoluprácou na úrovni Únie možno takisto podporiť vznik obchodných príležitostí, a to prostredníctvom európskych alebo medzinárodných noriem pre nové vznikajúce produkty, služby a technológie. Budú sa podporovať činnosti na podporu normalizácie a interoperability, bezpečnosti a činnosti predchádzajúce regulácii.

Spoluprácou na úrovni Únie sa takisto podporuje vznik obchodných príležitostí, a to prostredníctvom európskych alebo medzinárodných noriem pre nové vznikajúce produkty, služby a technológie. Vypracovanie takýchto noriem po konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami, z oblasti vedy a priemyslu, by mohlo mať kladný vplyv. Budú sa podporovať činnosti na podporu normalizácie a interoperability, bezpečnosti a činnosti predchádzajúce regulácii.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     127

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – bod 1 – odsek 1.1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1.1. Informačné a komunikačné technológie (IKT)

1.1. Informačné a komunikačné technológie (IKT)

1.1.1. Osobitný cieľ v oblasti IKT

1.1.1. Osobitný cieľ v oblasti IKT

V súlade s iniciatívou Digitálna agenda pre Európu je osobitným cieľom výskumu a inovácie v oblasti IKT umožniť Európe vytvárať a využívať príležitosti vyplývajúce z pokroku IKT v prospech svojich občanov, podnikov a vedeckých komunít.

V súlade s iniciatívou Digitálna agenda pre Európu je osobitným cieľom výskumu a inovácie v oblasti IKT umožniť Európe vytvárať a využívať príležitosti vyplývajúce z pokroku IKT v prospech svojich občanov, podnikov a vedeckých komunít. Súčasťou IKT sú všetky oblasti IKT vrátane okrem iného pevných, bezdrôtových, optických a satelitných sietí, sieťových elektronických médií, počítačových inteligentných systémov a vstavaných softvérov, ako aj rozsiahlych oblastí fotoniky, molekulárnej elektroniky, magneto-elektroniky, robotiky, nanoelektroniky a bioelektroniky.

Oprávnenými ambíciami Európy ako najväčšieho svetového hospodárstva a predstaviteľa najväčšieho podielu na svetovom trhu s IKT, ktorý v súčasnosti predstavuje viac ako 2 600 mld. EUR, môže byť, aby sa jej podniky, vlády, centrá výskumu a vývoja a univerzity dostali na čelo vývoja IKT, aby nachádzali nové podnikateľské príležitosti a aby viac investovali do inovácií IKT.

Oprávnenými ambíciami Európy ako najväčšieho svetového hospodárstva a predstaviteľa najväčšieho podielu na svetovom trhu s IKT, ktorý v súčasnosti predstavuje viac ako 2 600 mld. EUR, môže byť, aby sa jej podniky, vlády, centrá výskumu a vývoja a univerzity dostali na čelo vývoja IKT, aby nachádzali nové podnikateľské príležitosti a aby viac investovali do inovácií IKT.

Do roku 2020 by mal európsky sektor IKT dodávať najmenej ten istý podiel svetového trhu s IKT, ktorý sa dnes pohybuje okolo jednej tretiny. Európa by mala takisto podnecovať rast inovatívnych podnikov v oblasti IKT, aby jedna tretina všetkých výdavkov na podniky v rámci výskumu a vývoja IKT, ktorá v súčasnosti predstavuje viac ako 35 mld. EUR ročne, investovali spoločnosti vytvorené v posledných dvadsiatich rokoch. To si bude vyžadovať výrazný nárast verejných investícií do výskumu a vývoja IKT s použitím spôsobov, ktorými sa využije súkromné financovanie, s cieľom zdvojnásobiť investície v nasledujúcom desaťročí, a vytvorí oveľa väčšie množstvo európskych centier excelentnosti svetovej triedy v oblasti IKT.

Do roku 2020 by mal európsky sektor IKT dodávať najmenej ten istý podiel svetového trhu s IKT, ktorý sa dnes pohybuje okolo jednej tretiny. Európa by mala takisto podnecovať rast inovatívnych podnikov v oblasti IKT, aby jednu tretinu všetkých výdavkov na podniky v rámci výskumu a vývoja IKT, ktorá v súčasnosti predstavuje viac ako 35 mld. EUR ročne, investovali spoločnosti vytvorené v posledných dvadsiatich rokoch. To si bude vyžadovať výrazný nárast verejných investícií do výskumu a vývoja IKT s použitím spôsobov, ktorými sa využije súkromné financovanie, s cieľom zdvojnásobiť investície v nasledujúcom desaťročí, a vytvorí oveľa väčšie množstvo európskych centier excelentnosti svetovej triedy v oblasti IKT.

Na zvládnutie čoraz zložitejších a multidisciplinárnych technických a obchodných reťazcov v oblasti IKT je v celej Únii potrebné vytvárať partnerstvá, spoločne znášať riziká a dosahovať kritické množstva. Opatrenia na úrovni Únie pomáhajú riešiť hľadiská jednotného trhu a dosahovať úspory z miery a rozsahu. Spolupráca v rámci spoločných a otvorených technických platforiem s vedľajším vplyvom a pákovým efektom umožňuje širokému spektru zainteresovaných strán využiť nový vývoj a uplatniť ďalšie inovácie. Vytváraním spojení a partnerstiev na úrovni Únie sa takisto umožňuje dosahovať konsenzus, zriadiť viditeľné kontaktné miesto pre medzinárodných partnerov a stanoviť normy a nájsť interoperabilné riešenia na úrovni Únie a svetovej úrovni.

Na zvládnutie čoraz zložitejších a multidisciplinárnych technických a obchodných reťazcov v oblasti IKT je v celej Únii potrebné vytvárať partnerstvá, spoločne znášať riziká a dosahovať kritické množstva. Opatrenia na úrovni Únie pomáhajú riešiť hľadiská jednotného trhu a dosahovať úspory z miery a rozsahu. Spolupráca v rámci spoločných a otvorených technických platforiem s vedľajším vplyvom a pákovým efektom umožňuje širokému spektru zainteresovaných strán využiť nový vývoj a uplatniť ďalšie inovácie. Vytváraním spojení a partnerstiev na úrovni Únie sa takisto umožňuje dosahovať konsenzus, zriadiť viditeľné kontaktné miesto pre medzinárodných partnerov a stanoviť normy a nájsť interoperabilné riešenia na úrovni Únie a svetovej úrovni.

1.1.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

1.1.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

IKT podporujú inováciu a konkurencieschopnosť v širokom spektre súkromných a verejných trhov a sektorov a umožňujú vedecký pokrok vo všetkých disciplínach. V nasledujúcom desaťročí bude transformačný vplyv digitálnych technológií, zložiek IKT, infraštruktúr a služieb IKT čoraz badateľnejší vo všetkých oblastiach života. Každý občan na svete bude mať k dispozícii neobmedzené počítačové a komunikačné zdroje a zdroje na ukladanie údajov. Veľké množstvo informácií a údajov budú produkovať snímače, prístroje a produkty založené na informáciách, čo zo zásahu na diaľku urobí bežnú vec, umožní celosvetové zavádzanie obchodných postupov a miest udržateľnej výroby a prinesie širokú škálu služieb a použití. Mnohé kritické komerčné a verejné služby a všetky kľúčové postupy produkcie poznatkov v oblasti vedy, vzdelávania, podnikov a verejného sektora sa budú zabezpečovať prostredníctvom IKT. IKT zabezpečia základnú infraštruktúru na produkciu a obchodné postupy, komunikáciu a transakcie. IKT budú takisto nevyhnutné pri riešení kľúčových spoločenských výziev, ako aj spoločenských postupov, ako je vytváranie komunít, spotrebiteľské správanie a verejná správa, napr. prostredníctvom sociálnych médií.

IKT podporujú inováciu a konkurencieschopnosť v širokom spektre súkromných a verejných trhov a sektorov a umožňujú vedecký pokrok vo všetkých disciplínach. V nasledujúcom desaťročí bude transformačný vplyv digitálnych technológií, zložiek IKT, infraštruktúr a služieb IKT čoraz badateľnejší vo všetkých oblastiach života. Počítačové a komunikačné zdroje a zdroje na ukladanie údajov sa budú naďalej šíriť v nadchádzajúcich rokoch. Veľké množstvo informácií a údajov v reálnom čase budú produkovať snímače, prístroje a produkty založené na informáciách, čo zo zásahu na diaľku urobí bežnú vec, umožní celosvetové zavádzanie obchodných postupov a miest udržateľnej výroby a prinesie širokú škálu služieb a použití. Mnohé kritické komerčné a verejné služby a všetky kľúčové postupy produkcie poznatkov v oblasti vedy, vzdelávania, podnikov a verejného sektora sa budú zabezpečovať, a teda viac sprístupňovať, prostredníctvom IKT. IKT zabezpečia základnú infraštruktúru na produkciu a obchodné postupy, komunikáciu a transakcie. IKT budú takisto nevyhnutné pri riešení kľúčových spoločenských výziev, ako aj spoločenských postupov, ako je vytváranie komunít, spotrebiteľské správanie, politická účasť a verejná správa, napr. prostredníctvom sociálnych médií a platforiem a nástrojov na zvyšovanie kolektívneho povedomia. Je veľmi dôležité podporovať a začleňovať výskum, orientujúci sa na hľadisko užívateľov, ktorý sa týka noriem, technológií a systémov s cieľom vyvinúť konkurencieschopné riešenia.

Podpora výskumu a inovácie v oblasti IKT zo strany Únie je dôležitou súčasťou prípravy technológií a využití novej generácie, keďže predstavuje veľkú časť celkových výdavkov v Európe na výskum a inovácie založené na spolupráci so stredným až vysokým rizikom. Verejné investície do výskumu a inovácie v oblasti IKT na úrovni Únie sú a naďalej budú základom dosahovania kritického množstva, ktoré vedie k prelomovým poznatkom a širšiemu uplatneniu a lepšiemu využitiu inovatívnych riešení, produktov a služieb. Naďalej zohráva ústrednú úlohu pri tvorbe otvorených platforiem a technológií, ktoré je možné využiť v rámci Únie, pri testovaní inovácií a ich pilotných projektoch v skutočnom celoeurópskom prostredí a pri zabezpečovaní optimálneho využitia zdrojov v rámci zaisťovania konkurencieschopnosti Únie a riešenia spoločných spoločenských výziev. Podpora Únie na výskum a inovácie v oblasti IKT zároveň umožňuje moderným MSP rásť a zvyšovať svoj podiel na trhoch v rámci celej Únie. Posilňuje sa ňou spolupráca a excelentnosť medzi vedcami a inžiniermi z Únie, utužujú sa synergie s a medzi vnútroštátnymi rozpočtami a slúži ako kontaktné miesto spolupráce s partnermi pochádzajúcimi spoza hraníc Európy.

Podpora výskumu a inovácie v oblasti IKT zo strany Únie je dôležitou súčasťou prípravy technológií a využití novej generácie, keďže predstavuje veľkú časť celkových výdavkov v Európe na výskum a inovácie založené na spolupráci so stredným až vysokým rizikom. Verejné investície do výskumu a inovácie v oblasti IKT na úrovni Únie sú a naďalej budú základom dosahovania kritického množstva, ktoré vedie k prelomovým poznatkom a širšiemu uplatneniu a lepšiemu využitiu inovatívnych riešení, produktov a služieb. Naďalej zohráva ústrednú úlohu pri tvorbe otvorených platforiem a technológií, ktoré je možné využiť v rámci Únie, pri testovaní inovácií a ich pilotných projektoch v skutočnom celoeurópskom prostredí a pri zabezpečovaní optimálneho využitia zdrojov v rámci zaisťovania konkurencieschopnosti Únie a riešenia spoločných spoločenských výziev. Podpora Únie na výskum a inovácie v oblasti IKT zároveň umožňuje moderným MSP rásť a zvyšovať svoj podiel na trhoch v rámci celej Únie. Posilňuje sa ňou spolupráca a excelentnosť medzi vedcami a inžiniermi z Únie, utužujú sa synergie s a medzi vnútroštátnymi rozpočtami a slúži ako kontaktné miesto spolupráce s partnermi pochádzajúcimi spoza hraníc Európy.

V nadväzujúcich hodnoteniach činností IKT v rámci rámcového programu Únie pre výskum a inovácie sa ukázalo, že zacielené investície v oblasti výskumu a inovácie IKT uskutočnené na úrovni Únie pomohli vybudovať vedúce postavenie priemyslu v takých oblastiach, ako napr. mobilné komunikácie, systémy IKT nevyhnutné pre bezpečnosť a riešiť výzvy, ako napr. energetickú efektívnosť alebo demografické zmeny. Investíciami Únie do výskumných infraštruktúr IKT sa pre európskych výskumníkov zabezpečili najlepšie svetové zariadenia na vytváranie sietí v oblasti výskumu a počítačové zariadenia.

V nadväzujúcich hodnoteniach činností IKT v rámci rámcového programu Únie pre výskum a inovácie sa ukázalo, že zacielené investície v oblasti výskumu a inovácie IKT uskutočnené na úrovni Únie pomohli vybudovať vedúce postavenie priemyslu v takých oblastiach, ako napr. mobilné komunikácie, systémy IKT nevyhnutné pre bezpečnosť a riešiť výzvy, ako napr. energetickú efektívnosť alebo demografické zmeny a zabezpečenie lepších zdravotných systémov. Investíciami Únie do výskumných infraštruktúr IKT sa pre európskych výskumníkov zabezpečili najlepšie svetové zariadenia na vytváranie sietí v oblasti výskumu a počítačové zariadenia.

1.1.3. Základné línie činností

1.1.3. Základné línie činností

Viacero činností sa zameriava na výzvy v oblasti IKT týkajúce sa vedúceho postavenia v rámci priemyslu a technológií a bude pokrývať všeobecné programy v oblasti výskumu a inovácie IKT, najmä vrátane tém:

Viacero činností sa zameriava na výzvy v oblasti IKT týkajúce sa vedúceho postavenia v rámci priemyslu a technológií a bude pokrývať všeobecné programy v oblasti výskumu a inovácie IKT, najmä vrátane tém:

(a) Nová generácia zložiek a systémov: projektovanie vyspelých a inteligentných vstavaných komponentov a systémov;

(a) Nová generácia zložiek a systémov: projektovanie vyspelých, bezpečných a inteligentných vstavaných komponentov a systémových komponentov;

(b) Nová generácia počítačových systémov: vyspelé počítačové systémy a technológie;

(b) Nová generácia počítačových systémov: vyspelé a bezpečné počítačové systémy a technológie;

(c) Budúcnosť internetu: infraštruktúry, technológie a služby

(c) Budúcnosť internetu: software, hardware, infraštruktúry, technológie a služby;

(d) Technológie obsahu a správa informácií: IKT pre digitálny obsah a kreativitu;

(d) Technológie obsahu a správa informácií: IKT pre digitálny obsah, kultúrny priemysel a kreativitu;

(e) Vyspelé rozhrania a roboty: robotika a inteligentné priestory;

(e) Vyspelé rozhrania a roboty: robotika a inteligentné priestory;

(f) Mikroelektronika, nanoelektronika a fotonika: kľúčové podporné technológie súvisiace s mikroelektronikou, nanoelektronikou a fotonikou.

(f) Mikroelektronika, nanoelektronika a fotonika.

 

(fa) Kvantové technológie: ďalšia generácia zariadení IKT prostredníctvom kombinácie kvantovej fyziky a informačnej vedy.

Očakáva sa, že týmito šiestimi hlavnými črtami činností sa pokryjú všetky potreby. Ich súčasťou by boli vedúce postavenie priemyslu v oblasti generických riešení, produktov a služieb založených na IKT, ktoré sú potrebné na riešenie hlavných spoločenských výziev, ako aj programy výskumu a inovácií v oblasti IKT orientované na použitie, ktoré sa budú podporovať spolu s príslušnými spoločenskými výzvami.

Očakáva sa, že týmito siedmimi hlavnými črtami činností sa pokryjú všetky potreby. Ich súčasťou by boli vedúce postavenie priemyslu v oblasti generických riešení, produktov a služieb založených na IKT, ktoré sú potrebné na riešenie hlavných spoločenských výziev, ako aj programy výskumu a inovácií v oblasti IKT orientované na použitie, ktoré sa budú podporovať spolu s príslušnými spoločenskými výzvami. Osobitná pozornosť sa zameria na to, aby sa vybrali moderné riešenia IKT pre projekty financované v rámci priority spoločenských výziev. Zvýšená podpora sa poskytuje výskumu a vývoju otvorených systémov a distribučných systémov. S cieľom plne využiť potenciál IKT sa zaručí rozmanitosť oblastí a cyklov výskumu charakteristická pre výskum v oblasti IKT prostredníctvom pravidiel účasti, ktoré umožnia dlhodobé, nákladovo náročné a rozsiahle výskumné projekty, ako aj činnosti, pri ktorých sa rýchlo využívajú príležitosti a ktoré určuje trh.

Do týchto šiestich línií činností sú takisto zahrnuté osobitné výskumné infraštruktúry v oblasti IKT, ako napr. živé laboratóriá na rozsiahle experimentovanie a infraštruktúry pre súvisiace kľúčové podporné technológie a ich integrácia do moderných produktov a inovatívnych inteligentných systémov vrátane vybavenia, nástrojov, podporných služieb, čistých miestností a prístupu k zlievarniam pri vytváraní prototypov.

Do týchto siedmich línií činností sú takisto zahrnuté osobitné výskumné infraštruktúry v oblasti IKT, ako napr. živé laboratóriá na rozsiahle experimentovanie a infraštruktúry pre súvisiace kľúčové podporné technológie a ich integrácia do moderných produktov a inovatívnych inteligentných systémov vrátane vybavenia, nástrojov, podporných služieb, čistých miestností a prístupu k zlievarniam pri vytváraní prototypov. Z finančných prostriedkov Únie majú prospech spoločné zariadenia a infraštruktúry, ktoré sú prístupné viacerým subjektom vrátane najmä malých a stredných podnikov.

 

Základné práva a slobody fyzických osôb a najmä ich právo na súkromie sú v Únii kľúčové. Program Horizont 2020 podporuje výskum a vývoj systémov, ktoré kladú do rúk občanov Európy plnú kontrolu nad ich komunikáciou.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     128

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – bod 1 – bod 1.2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1.2. Nanotechnológie

1.2. Nanotechnológie

1.2.1. Osobitný cieľ v oblasti nanotechnológií

1.2.1. Osobitný cieľ v oblasti nanotechnológií

Osobitným cieľom výskumu a inovácií v oblasti nanotechnológií je zabezpečiť vedúce postavenie Únie na tomto rýchlo rastúcom celosvetovom trhu podnecovaním investícií do nanotechnológií a ich uplatnenia vo vysoko prínosných, konkurencieschopných produktoch a službách v rámci celej škály využití a sektorov.

Osobitným cieľom výskumu a inovácií v oblasti nanotechnológií je zabezpečiť vedúce postavenie Únie na tomto rýchlo rastúcom celosvetovom trhu podnecovaním investícií do nanotechnológií a ich uplatnenia vo vysoko prínosných, konkurencieschopných produktoch a službách v rámci celej škály využití a sektorov.

Do roku 2020 budú nanotechnológie všeobecne prístupné, t. j. plynulo integrované do väčšiny technológií a využití, ktoré sa zameriavajú na vytváranie pridanej hodnoty pre spotrebiteľov, kvalitu života, udržateľný rozvoj a silný priemyselný potenciál na dosiahnutie riešení v oblasti produktivity a účinnosti zdrojov, ktoré predtým neboli dostupné.

Do roku 2020 budú nanotechnológie všeobecne prístupné, t. j. plynulo integrované do väčšiny technológií a využití, ktoré sa zameriavajú na vytváranie pridanej hodnoty pre spotrebiteľov, kvalitu života, udržateľný rozvoj a silný priemyselný potenciál na dosiahnutie riešení v oblasti produktivity a účinnosti zdrojov, ktoré predtým neboli dostupné. Komisia do roku 2015 prehodnotí všetky príslušné právne predpisy, aby sa zaistila bezpečnosť každého použitia nanomateriálov vo výrobkoch, ktoré môžu mať počas svojho životného cyklu vplyv na zdravie, životné prostredie alebo na bezpečnosť.

Európa musí takisto stanoviť celosvetové referenčné kritériá v oblasti bezpečného a zodpovedného využívania a riadenia nanotechnológií, ktorými sa zabezpečia vysoké spoločenské a priemyselné prínosy.

Európa musí takisto stanoviť celosvetové referenčné kritériá v oblasti bezpečného a zodpovedného využívania a riadenia nanotechnológií, ktorými sa zabezpečia vysoké spoločenské a priemyselné prínosy.

Produkty využívajúce nanotechnológie predstavujú svetový trh, ktorý si Európa nemôže dovoliť prehliadať. Trhové odhady hodnoty produktov, ktoré obsahujú nanotechnológie ako kľúčové zložky, dosiahnu 700 mld. EUR do roku 2015 a 2 bil. EUR do roku 2020, pričom sa v rámci nich vytvorí v prvom prípade 2 milióny a v druhom 6 miliónov pracovných miest. Európske spoločnosti zaoberajúce sa nanotechnológiami by mali využiť tento dvojciferný rast trhu a byť schopné zabezpečiť si do roku 2020 podiel trhu, ktorý sa rovná najmenej európskemu podielu na celosvetovom financovaní výskumu (t. j. jednej štvrtine).

Produkty využívajúce nanotechnológie predstavujú svetový trh, ktorý si Európa nemôže dovoliť prehliadať. Trhové odhady hodnoty produktov, ktoré obsahujú nanotechnológie ako kľúčové zložky, dosiahnu 700 mld. EUR do roku 2015 a 2 bil. EUR do roku 2020, pričom sa v rámci nich vytvorí v prvom prípade 2 milióny a v druhom 6 miliónov pracovných miest. Európske spoločnosti zaoberajúce sa nanotechnológiami by mali využiť tento dvojciferný rast trhu a byť schopné zabezpečiť si do roku 2020 podiel trhu, ktorý sa rovná najmenej európskemu podielu na celosvetovom financovaní výskumu (t. j. jednej štvrtine).

1.2.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

1.2.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Nanotechnológie predstavujú široké spektrum rozvíjajúcich sa technológií s dokázateľným potenciálom, ktoré majú revolučný vplyv napríklad v oblasti materiálov, IKT, biologických vied a zdravotnej starostlivosti a spotrebného tovaru, pokiaľ sa výskum premení na prevratné produkty a postupy výroby.

Nanotechnológie predstavujú široké spektrum rozvíjajúcich sa technológií s dokázateľným potenciálom, ktoré majú revolučný vplyv napríklad v oblasti materiálov, IKT, výroby, biologických vied a zdravotnej starostlivosti a spotrebného tovaru, pokiaľ sa výskum premení na prevratné, udržateľné a konkurencieschopné produkty a postupy výroby.

Nanotechnológie zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri riešení výziev určených v stratégii Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Úspešným zavádzaním týchto kľúčových podporných technológií sa prispeje ku konkurencieschopnosti priemyslu Únie, a to prostredníctvom novátorských a vylepšených produktov alebo účinnejších postupov, a zabezpečia sa reakcie na výzvy budúcnosti.

Nanotechnológie zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri riešení výziev určených v stratégii Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Úspešným zavádzaním týchto kľúčových podporných technológií sa prispeje ku konkurencieschopnosti priemyslu Únie, a to prostredníctvom novátorských a vylepšených produktov alebo účinnejších postupov, a zabezpečia sa reakcie na výzvy budúcnosti.

Celosvetové financovanie výskumu nanotechnológií sa od roku 2004, kedy predstavovalo 6,5 mld. EUR, zdvojnásobilo na asi 12,5 mld. EUR v roku 2008, pričom Únia má na tomto objeme asi štvrtinový podiel. Únia uznala význam vedúceho postavenia v rámci výskumu v oblasti nanovedy a nanotechnológií a do roku 2015 plánuje, že v Únii sa bude touto oblasťou zaoberať 4 000 spoločností.

Celosvetové financovanie výskumu nanotechnológií sa od roku 2004, keď predstavovalo 6,5 mld. EUR, zdvojnásobilo na asi 12,5 mld. EUR v roku 2008, pričom Únia má na tomto objeme asi štvrtinový podiel. Únia uznala význam vedúceho postavenia v rámci výskumu v oblasti nanovedy a nanotechnológií a do roku 2015 plánuje, že v Únii sa bude touto oblasťou zaoberať 4 000 spoločností.

Európa si v súčasnosti potrebuje zabezpečiť svoje postavenie na svetovom trhu a stavať na ňom prostredníctvom podpory široko záberovej spolupráce v rámci rôznych hodnotových reťazcov a medzi nimi a medzi rôznymi priemyselnými sektormi s cieľom uskutočniť proces pretvorenia týchto technológií na vierohodné komerčné produkty. Otázky súvisiace s posudzovaním a riadením rizika či so zodpovednou správou sa čoraz viac javia ako určujúce faktory budúceho vplyvu nanotechnológií na spoločnosť a hospodárstvo.

Európa si v súčasnosti potrebuje zabezpečiť svoje postavenie na svetovom trhu a stavať na ňom prostredníctvom podpory široko záberovej spolupráce v rámci rôznych hodnotových reťazcov a medzi nimi a medzi rôznymi priemyselnými sektormi s cieľom uskutočniť proces pretvorenia týchto technológií na bezpečné, udržateľné a vierohodné komerčné produkty. Otázky súvisiace s posudzovaním a riadením rizika či so zodpovednou správou sa čoraz viac javia ako určujúce faktory budúceho vplyvu nanotechnológií na spoločnosť a hospodárstvo.

Činnosti budú preto orientované na široké a zodpovedné využitie nanotechnológií v hospodárstve s cieľom umožniť tvorbu prínosov s veľkým vplyvom na spoločnosť a priemysel. S cieľom zaistiť potenciálne príležitosti vrátane vzniku nových spoločností a vytvárania nových pracovných miest by sa pomocou výskumu mali zabezpečovať potrebné nástroje na správne vykonávanie normalizácie a regulácie.

Činnosti budú preto orientované na zodpovedné a udržateľné využitie nanotechnológií v hospodárstve s cieľom umožniť tvorbu prínosov s veľkým vplyvom na spoločnosť a priemysel. S cieľom zaistiť potenciálne príležitosti vrátane vzniku nových spoločností a vytvárania nových pracovných miest by sa pomocou výskumu mali zabezpečovať potrebné nástroje na správne vykonávanie normalizácie a regulácie.

1.2.3. Základné línie činností

1.2.3. Základné línie činností

(a) Rozvoj novej generácie nanomateriálov, nanozariadení a nanosystémov

(a) Rozvoj novej generácie nanomateriálov, nanozariadení a nanosystémov

Zameranie sa na úplne nové produkty podporujúce udržateľné riešenia v širokom spektre sektorov.

Zameranie sa na úplne nové produkty podporujúce udržateľné riešenia v širokom spektre sektorov, pričom sa zohľadní zásada prevencie.

(b) Zabezpečenie bezpečného rozvoja a využitia nanotechnológií

(b) Zabezpečenie bezpečného a istého rozvoja a využitia nanotechnológií

Poskytovanie vedeckých poznatkov o možnom vplyve nanotechnológií a nanosystémov na zdravie alebo životné prostredie a zabezpečovanie nástrojov na posudzovanie a riadenie rizika počas celého životného cyklu nanomateriálov a nanosystémov.

Poskytovanie vedeckých poznatkov o možnom vplyve nanotechnológií a nanosystémov na zdravie alebo životné prostredie a nástrojov na posudzovanie a riadenie rizika počas celého životného cyklu nanomateriálov a nanosystémov.

 

(ba) Vývoj nových nástrojov na navrhovanie, simuláciu a charakterizáciu nanomateriálov, komponentov a systémov a manipuláciu s nimi.

 

Zameranie sa na štúdium, zobrazovanie a kontrolu nových nanomateriálov a systémov na nanoškále.

(c) Rozvoj spoločenskej dimenzie nanotechnológií

(c) Rozvoj spoločenskej dimenzie nanotechnológií

Zameranie sa na riadenie nanotechnológií v prospech spoločnosti.

Zameranie sa na riadenie nanotechnológií v prospech spoločnosti a na posúdenie spoločenskej prijateľnosti a relevantnosti špecifických aplikácií.

(d) Účinné zlučovanie a výroba nanomateriálov, zložiek a systémov

(d) Účinné zlučovanie a výroba nanomateriálov, zložiek a systémov

Zameranie sa na nové operácie, inteligentnú integráciu nových a jestvujúcich postupov, ako aj na zvyšovanie objemu s cieľom dosiahnuť masovú výrobu produktov a na viacúčelové továrne, ktorými sa zabezpečí účinný prenos poznatkov do oblasti priemyselnej inovácie.

Zameranie sa na nové operácie, inteligentnú integráciu nových a jestvujúcich postupov, ako aj na zvyšovanie objemu s cieľom dosiahnuť masovú výrobu produktov a flexibilné podniky, čím sa zabezpečí účinný prenos znalostí do oblasti priemyselnej inovácie.

(e) Rozvoj techník na zvyšovanie kapacít, metód merania a vybavenia

(e) Rozvoj techník na zvyšovanie kapacít, metód merania a vybavenia

Zameranie sa na podporné technológie podporujúce rozvoj a uvádzanie na trh komplexných nanomateriálov a nanosystémov.

Zameranie sa na podporné technológie podporujúce rozvoj a uvádzanie na trh komplexných nanomateriálov a nanosystémov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     129

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – bod 1 – bod 1.3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1.3. Moderné materiály

1.3. Moderné materiály

1.3.1. Osobitný cieľ v oblasti moderných materiálov

1.3.1. Osobitný cieľ v oblasti moderných materiálov

Osobitným cieľom výskumu a inovácie v oblasti moderných materiálov je vývoj materiálov s novými funkciami a zlepšeným výkonom pri ich používaní pre konkurencieschopnejšie produkty, ktoré minimalizujú vplyv na životné prostredie a spotrebu zdrojov.

Osobitným cieľom výskumu a inovácie v oblasti moderných materiálov je vývoj materiálov s novými funkciami a zlepšeným výkonom určených pre konkurencieschopnejšie produkty, ktoré sú prístupnejšie pre spotrebiteľov a minimalizujú vplyv na životné prostredie a spotrebu zdrojov a zlepšujú bezpečnosť a ochranu.

Materiály sú ťažiskom priemyselnej inovácie a sú jej kľúčovým predpokladom. Moderné materiály, ktoré majú vyšší obsah poznatkov, nové funkcie a zlepšený výkon, sú nevyhnutné pre priemyselnú konkurencieschopnosť a udržateľný rozvoj v rámci rôznych využití a sektorov.

Materiály sú ťažiskom priemyselnej inovácie a sú jej kľúčovým predpokladom. Moderné materiály, ktoré majú vyšší obsah poznatkov, nové funkcie a zlepšený výkon, sú nevyhnutné pre priemyselnú konkurencieschopnosť a udržateľný rozvoj v rámci rôznych využití a sektorov.

1.3.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

1.3.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Nové moderné materiály sú potrebné na vývoj produktov a postupov s lepším výkonom a udržateľnosťou. Takéto materiály tvoria súčasť riešenia našich priemyselných a spoločenských výziev a ponúkajú lepší výkon pri ich používaní, nižšie požiadavky na zdroje a energiu a udržateľnosť po skončení životnosti produktov.

Nové moderné materiály sú potrebné na vývoj produktov a postupov s lepším výkonom a udržateľnosťou a na nahrádzanie obmedzených zdrojov. Takéto materiály tvoria súčasť riešenia našich priemyselných a spoločenských výziev a ponúkajú lepší výkon pri ich používaní, nižšie požiadavky na zdroje a energiu a udržateľnosť po skončení životnosti produktov.

Rozvoj orientovaný na využitie často zahŕňa tvorbu úplne nových materiálov, ktoré sú schopné zabezpečiť plánovaný výkon pri ich používaní. Takéto materiály sú dôležitým prvkom dodávateľského reťazca v rámci vysoko hodnotnej výroby. Zároveň tvoria základ pokroku v oblastiach prierezových technológií (napr. v biovede, elektronike a fotonike) a takmer vo všetkých trhových sektoroch. Samotné materiály predstavujú základný krok pri zvyšovaní hodnoty produktov a ich výkonu. Odhadovaná hodnota a vplyv moderných materiálov sú značné, keďže ich ročná miera rastu sa rovná približne 6 % a očakávaná veľkosť trhu do roku 2015 je 100 mld. EUR.

Rozvoj orientovaný na využitie často zahŕňa tvorbu úplne nových materiálov, ktoré sú schopné zabezpečiť plánovaný výkon pri ich používaní. Takéto materiály sú dôležitým prvkom dodávateľského reťazca v rámci vysoko hodnotnej výroby. Zároveň tvoria základ pokroku v oblastiach prierezových technológií (napr. v biovede, elektronike a fotonike) a takmer vo všetkých trhových sektoroch. Samotné materiály predstavujú základný krok pri zvyšovaní hodnoty produktov a ich výkonu. Odhadovaná hodnota a vplyv moderných materiálov sú značné, keďže ich ročná miera rastu sa rovná približne 6 % a očakávaná veľkosť trhu do roku 2015 je 100 mld. EUR.

Pri koncipovaní materiálov sa prihliada na celý životný cyklus, od dodávky dostupných materiálov až po skončenie ich životnosti (od kolísky po kolísku) a budú sa využívať inovatívne prístupy na čo najmenšie využitie zdrojov potrebných na ich premenu. Pokryje sa aj neustále využívanie, recyklácia alebo druhotné používanie materiálov po skončení ich životnosti, ako aj súvisiace spoločenské inovácie.

Pri koncipovaní materiálov sa prihliada na celý životný cyklus, od dodávky dostupných materiálov až po skončenie ich životnosti (od kolísky po kolísku) a budú sa využívať inovatívne prístupy na čo najmenšie využitie zdrojov potrebných na ich premenu. Pokryje sa aj neustále využívanie, recyklácia alebo druhotné používanie materiálov po skončení ich životnosti, ako aj súvisiace spoločenské inovácie.

S cieľom urýchliť pokrok sa podporuje využívanie multidisciplinárneho a súdržného prístupu so zapojením chémie, fyziky, technických vied, teoretického a počítačového modelovania, biologických vied a čoraz kreatívnejšieho priemyselného dizajnu.

S cieľom urýchliť pokrok sa podporuje využívanie multidisciplinárneho a súdržného prístupu, opierajúceho sa o európsku výskumnú infraštruktúru, ktorá je svetovou špičkou, so zapojením chémie, fyziky, technických vied, teoretického a počítačového modelovania, biologických vied a čoraz kreatívnejšieho priemyselného dizajnu.

Podporujú sa novátorské ekologické inovačné spojenectvá a priemyselné symbiózy s cieľom umožniť priemyslu spestriť svoje zameranie, rozšíriť si obchodné modely, opätovne spracovať svoj odpad, čo všetko vytvorí základ pre nové typy výroby, napr. používanie CO2 ako uhlíkovej bázy pre čisté chemikálie a alternatívne palivá.

Podporujú sa novátorské ekologické inovačné spojenectvá a priemyselné symbiózy s cieľom umožniť priemyslu spestriť svoje zameranie, rozšíriť si obchodné modely, opätovne spracovať svoj odpad, čo všetko vytvorí základ pre nové typy výroby.

1.3.3. Základné línie činností

1.3.3. Základné línie činností

(a) Prierezové a podporné materiálové technológie

(a) Prierezové a podporné materiálové technológie

Výskum v oblasti funkčných materiálov, multifunkčných materiálov a štrukturálnych materiálov na použitie v rámci inovácie vo všetkých priemyselných sektoroch.

Výskum v oblasti funkčných materiálov, multifunkčných materiálov a štrukturálnych materiálov na použitie v rámci inovácie vo všetkých priemyselných sektoroch.

(b) Vývoj a transformácia materiálov

(b) Vývoj a transformácia materiálov

Výskum a vývoj zameraný na zabezpečenie účinného a udržateľného rozvoja na podporu priemyselnej výroby budúcich produktov.

Výskum a vývoj zameraný na zabezpečenie účinného a udržateľného rozvoja na podporu priemyselnej výroby inteligentných budúcich produktov.

(c) Nakladanie so zložkami materiálov

(c) Nakladanie so zložkami materiálov

Výskum a vývoj zameraný na nové a inovatívne techniky a systémy.

Výskum a vývoj zameraný na nové a inovatívne techniky výroby materiálov, komponentovsystémov.

(d) Materiály na zabezpečenie udržateľného a nízkouhlíkového priemyslu

(d) Materiály na zabezpečenie udržateľného a nízkouhlíkového priemyslu

Rozvoj nových produktov a využití a spotrebiteľského správania, ktorými sa znižuje dopyt po energiách a uľahčuje nízkouhlíková výroba.

Rozvoj nových materiálov, komponentov, obchodných modelov a zodpovedného spotrebiteľského správania, produktov a využití, ktorými sa znižuje dopyt po energiách a uľahčuje nízkouhlíková výroba.

 

(da) Nové suroviny pre chemický priemysel a využívanie uhlíka

 

Činnosti sa zameriavajú na vývoj alternatívnych surovín pre chemický priemysel s cieľom environmentálne šetrným spôsobom nahradiť ropu ako zdroj uhlíka v strednodobom a dlhodobom výhľade, ako aj na systémy a technológie CCI na premenu CO2 na výrobky.

(e) Materiály pre kreatívny priemysel

(e) Materiály pre kreatívny priemysel

Využívanie tvorby a rozvoja zbližujúcich technológií s cieľom vytvoriť nové podnikateľské príležitostí vrátane zachovávania materiálov s historickou alebo kultúrnou hodnotou.

Využívanie tvorby a rozvoja zbližujúcich technológií s cieľom vytvoriť nové podnikateľské príležitosti vrátane zachovávania a obnovu materiálov s historickou alebo kultúrnou hodnotou, ako aj nových materiálov.

(f) Metrológia, charakterizácia, normalizácia a kontrola kvality

(f) Metrológia, charakterizácia, normalizácia, certifikácia a kontrola kvality

Podpora technológií typu charakterizácie, nedeštruktívneho hodnotenia a prognózovacieho modelovania výkonu na dosiahnutie pokroku v rámci vedy a techniky v oblasti materiálov.

Podpora technológií napríklad charakterizácie, nedeštruktívneho hodnotenia, priebežného posudzovania a monitorovania a prognózovacieho modelovania výkonu na dosiahnutie pokroku vo vede o materiáloch a v materiálovom inžinierstve.

(g) Optimalizácia používania materiálov

(g) Optimalizácia používania materiálov

Výskum a vývoj zameraný na hľadanie alternatívneho používania materiálov a inovatívnych prístupov v oblasti obchodných modelov.

Výskum a vývoj zameraný na hľadanie možností nahrádzania a alternatívneho používania materiálov a inovatívnych prístupov v oblasti obchodných modelov a na určenie kľúčových zdrojov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     130

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – bod 1 – bod 1.4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1.4. Biotechnológia

1.4. Biotechnológia

1.4.1. Osobitný cieľ v oblasti biotechnológie

1.4.1. Osobitný cieľ v oblasti biotechnológie

Osobitným cieľom biotechnologického výskumu a inovácií je rozvíjať konkurencieschopné, udržateľné a inovatívne priemyselné produkty a postupy a prispievať ako inovačná hnacia sila vo viacerých európskych sektoroch, napr. v poľnohospodárstve, potravinárstve, chémii a zdravotníctve.

Osobitným cieľom biotechnologického výskumu a inovácií je rozvíjať konkurencieschopné, udržateľné, bezpečné a spoľahlivé a inovatívne priemyselné produkty a postupy a prispievať ako hnacia sila inovácií vo viacerých európskych sektoroch, napr. v zdravotníctve, chémii, energetike, poľnohospodárstve, lesníctve a potravinárstve.

Pevná vedecká, technická a inovačná základňa v oblasti biotechnológie bude slúžiť ako podpora pre európske priemyselné odvetvia pri zaisťovaní vedúceho postavenia v rámci tejto podporných technológií. Toto postavenie sa bude ďalej upevňovať prostredníctvom integrácie posúdenia bezpečnosti a riadiacich hľadísk celkového rizika pri zavádzaní biotechnológií.

Pevná vedecká, technická a inovačná základňa v oblasti biotechnológie bude slúžiť ako podpora týchto technológií. Toto postavenie sa bude upevňovať prostredníctvom integrácie posúdenia zdravia a bezpečnosti, hospodárskeho a environmentálneho vplyvu používania technológií a riadiacich hľadísk celkového a špecifického rizika pri zavádzaní biotechnológií.

1.4.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

1.4.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Biotechnológia čerpá z rozmachu poznatkov o živých systémoch a jej zámerom je vytvárať rad nových využití a posilňovať priemyselnú základňu Únie a jej inovačné kapacity. Rastúci význam biotechnológie dosvedčuje jej priemyselné využitie vrátane biochemikálií, ktorých trhový podiel by sa mal podľa prognóz zvýšiť do roku 2015 až na 12 – 20 % celkovej chemickej produkcie. Prostredníctvom biotechnológie sa takisto rieši dodržiavanie tzv. 12 zásad zelenej chémie, a to vďaka selektívnosti a účinnosti biosystémov. Možné hospodárske zaťaženie podnikov Únie možno znížiť tak, že sa sústredí potenciál biotechnologických postupov a bioproduktov na znižovanie emisií CO2, ktorý sa odhaduje na 1 až 2,5 mld. ton ekvivalentu CO2 ročne do roku 2030. V európskom biofarmaceutickom sektore sa už 20 % súčasných liekov a až 50 % nových liekov zakladá na biotechnológiách. Biotechnológia takisto otvára nový priestor na využitie obrovského potenciálu morských zdrojov pri vytváraní inovatívnych priemyselných, zdravotníckych a environmentálnych využití. Vznikajúci sektor morskej (tzv. modrej) biotechnológie by mal podľa predpovedí rásť ročne o 10 %.

Biotechnológia čerpá z rozmachu poznatkov o živých systémoch a jej zámerom je vytvárať rad nových využití a posilňovať priemyselnú základňu Únie a jej inovačné kapacity. Rastúci význam biotechnológie dosvedčuje jej priemyselné a poľnohospodárske využitie vrátane biologických liekov, výroby potravín a krmiva, biochemikálií, ktorých trhový podiel by sa mal podľa prognóz zvýšiť do roku 2015 až na 12 – 20 % celkovej chemickej produkcie. Prostredníctvom biotechnológie sa takisto rieši dodržiavanie tzv. 12 zásad zelenej chémie, a to vďaka selektívnosti a účinnosti biosystémov. Možné hospodárske zaťaženie podnikov Únie možno znížiť tak, že sa sústredí potenciál biotechnologických postupov a bioproduktov na znižovanie emisií CO2, ktorý sa odhaduje na 1 až 2,5 mld. ton ekvivalentu CO2 ročne do roku 2030. V európskom biofarmaceutickom sektore sa už 20 % súčasných liekov a až 50 % nových liekov zakladá na biotechnológiách. Biotechnológia takisto otvára nový priestor na využitie potenciálu morských zdrojov pri vytváraní inovatívnych priemyselných, zdravotníckych, energetických, chemických a environmentálnych využití. Vznikajúci sektor morskej (tzv. modrej) biotechnológie by mal podľa predpovedí rásť ročne o 10 %.

Ďalšie dôležité zdroje inovácie sa nachádzajú v prieniku biotechnológie a iných podporných a zbližujúcich technológií, najmä pokiaľ ide o nanotechnológie a IKT, a používajú sa napr. pri používaní snímačov a v diagnostike.

Ďalšie dôležité zdroje inovácie sa nachádzajú v prieniku biotechnológie a iných podporných a zbližujúcich technológií, najmä pokiaľ ide o nanotechnológie a IKT, a používajú sa napr. pri používaní snímačov a v diagnostike.

1.4.3. Základné línie činností

1.4.3. Základné línie činností

(a) Podpora prelomových biotechnológií ako budúcej hnacej sily inovácií

(a) Podpora udržateľných prelomových biotechnológií ako budúcej hnacej sily inovácií

Rozvoj vznikajúcich technologických oblastí, ako je napr. syntetická biológia, bioinformatika či systémová biológia, ktoré v sebe nesú veľký prísľub úplne novátorských využití.

Rozvoj vznikajúcich technologických oblastí, ako napr. biologické systémy, bioinformatika či syntetická biológia a systémová biológia, ktoré v sebe nesú veľký prísľub úplne novátorských výrobkov, využití a technológií s prihliadnutím na zásadu predbežnej opatrnosti.

(b) Priemyselné postupy založené na biotechnológii

(b) Priemyselné výrobky a postupy založené na biotechnológii

Rozvoj priemyselnej biotechnológie na produkciu konkurencieschopných priemyselných produktov a postupov (napr. v oblasti chémie, zdravia, baníctva, energetiky, výroby celulózy a papiera, textílií, škrobu, spracovania potravín) a jej environmentálneho rozmeru.

Rozvoj priemyselnej biotechnológie na produkciu konkurencieschopných priemyselných materiálov, produktov a udržateľných postupov (napr. v oblasti chemikálií, zdravia, baníctva, energetiky, výroby celulózy a papiera, výrobkov z vlákien, ako aj dreva, textílií, škrobu, spracovania potravín) a jej environmentálneho a so zdravím súvisiaceho rozmeru.

(c) Inovatívne a konkurencieschopné platformové technológie

(c) Inovatívne a konkurencieschopné platformové technológie

Rozvoj platformových technológií (napr. genomiky, metagenomiky, proteomiky, molekulárnych nástrojov) s cieľom posilniť si vedúce postavenie a konkurenčnú výhodu vo viacerých hospodárskych sektoroch.

Rozvoj platformových technológií (napr. systémovej biológie, genomiky, metagenomiky, proteomiky, fenomiky, molekulárnych nástrojov a bunkových platforiem) s cieľom posilniť si vedúce postavenie a konkurenčnú výhodu vo viacerých sektoroch s hospodárskym vplyvom. Tento prístup môže ďalej výrazne podporiť potenciál nových MSP.

 

(ca) Environmentálne, spoločenské a etické obavy

 

Vypracovanie postupov hodnotenia vrátane rozsiahlych konzultácií so zainteresovanými stranami s cieľom zohľadniť ekologické, spoločenské a etické obavy, čo sa týka určitých druhov technológií.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     131

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – bod 1 – bod 1.5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1.5. Moderná výroba a spracovanie

1.5. Moderná výroba a spracovanie

1.5.1. Osobitný cieľ

1.5.1. Osobitný cieľ

Osobitným cieľom výskumu a inovácie v oblasti modernej výroby a spracovania je transformovať súčasné priemyselné modely produkcie na technológie výroby a spracovania, ktoré intenzívnejšie využívajú poznatky, sú udržateľnejšie a medzisektorovejšie, a ktorých výsledkom sú inovatívnejšie produkty, postupy a služby.

Osobitným cieľom výskumu a inovácií v oblasti modernej výroby a spracovania je transformovať súčasné výrobné podniky, systémy a postupy posilnením kľúčových podporných technológií s cieľom dosiahnuť udržateľnémedzisektorové technológie výroby a spracovania, ktoré intenzívnejšie využívajú poznatky a efektívne využívajú zdroje a energiu, čím vzniknú inovačnejšie, bezpečnejšie a spoľahlivejšie produkty, postupy a služby.

1.5.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

1.5.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Sektor výroby má pre európske hospodárstvo veľký význam, keďže prispieva asi 17 % HDP a pripisuje sa mu približne 22 miliónov pracovných miest v Únii v roku 2007. V dôsledku obmedzovania hospodárskych prekážok obchodu a podporného vplyvu komunikačných technológií je výroba výrazne konkurenčnou oblasťou a presúva sa do krajín s najnižšími celkovými nákladmi. V dôsledku vysokých miezd sa preto európsky prístup k výrobe musí radikálne zmeniť, aby bola schopná udržať krok s celosvetovou konkurenciou, a program Horizont 2020 môže pomôcť spojiť všetky zainteresované strany, aby sa tento cieľ dosiahol.

Sektor výroby má pre európske hospodárstvo veľký význam, keďže prispieva asi 17 % HDP a pripisuje sa mu približne 22 miliónov pracovných miest v Únii v roku 2007. V dôsledku obmedzovania hospodárskych prekážok obchodu a podporného vplyvu komunikačných technológií je výroba výrazne konkurenčnou oblasťou a presúva sa do krajín s najnižšími celkovými nákladmi. Európsky prístup k výrobe sa preto musí radikálne zmeniť, aby bola schopná udržať krok s celosvetovou konkurenciou, a program Horizont 2020 môže pomôcť spojiť všetky zainteresované strany, aby sa tento cieľ dosiahol.

Európa musí na úrovni Únie naďalej investovať do udržania si vedúceho postavenia a konkurencieschopnosti Európy v oblasti výrobných technológií a preorientovať sa na vysoko hodnotné tovary intenzívne využívajúce poznatky, a vytvoriť tak podmienky a základ pre udržateľnú produkciu a zabezpečovanie dlhotrvajúcej služby v súvislosti s vyrábaným produktom. Je potrebné, aby výrobné a spracovateľské odvetvia s intenzívnym využívaním zdrojov naďalej mobilizovali zdroje a znalosti na úrovni Únie a investovali do výskumu, vývoja a inovácií s cieľom umožniť ďalší pokrok v dosahovaní konkurencieschopného nízkouhlíkového hospodárstva a dodržiavali zníženie emisií skleníkových plynov v rámci priemyselných sektorov do roku 2050, na ktorom sa dohodla celá Únia.

Európa musí na úrovni Únie naďalej investovať do udržania si vedúceho postavenia a konkurencieschopnosti Európy v oblasti výrobných technológií a preorientovať sa na vysoko hodnotné tovary intenzívne využívajúce poznatky, a vytvoriť tak podmienky a základ pre udržateľnú produkciu a zabezpečovanie dlhotrvajúcej služby v súvislosti s vyrábaným produktom. Je potrebné, aby výrobné a spracovateľské odvetvia s intenzívnym využívaním zdrojov naďalej mobilizovali zdroje a znalosti na úrovni Únie a investovali do výskumu, vývoja a inovácií s cieľom umožniť ďalší pokrok v dosahovaní konkurencieschopného nízkouhlíkového hospodárstva efektívne využívajúceho zdrojedodržiavať zníženie emisií skleníkových plynov v rámci priemyselných sektorov do roku 2050, na ktorom sa dohodla celá Únia.

Vďaka silným politikám Únie by Európa mohla zveľaďovať svoje jestvujúce odvetvia a formovať vznikajúce odvetvia budúcnosti. Odhadovaná hodnota a vplyv sektoru moderných systémov výroby sa nedá prehliadnuť, keďže jeho ročná miera rastu sa rovná 5 % a očakávaná veľkosť trhu do roku 2015 je 150 mld. EUR.

Vďaka silným politikám Únie by Európa mohla zveľaďovať svoje jestvujúce odvetvia a formovať vznikajúce odvetvia budúcnosti. Odhadovaná hodnota a vplyv sektoru moderných systémov výroby sa nedá prehliadnuť, keďže jeho ročná miera rastu sa rovná 5 % a očakávaná veľkosť trhu do roku 2015 je 150 mld. EUR.

Na to, aby bolo možné v Európe zachovať kapacity v oblasti výroby a spracovania, je nevyhnutné zachovávať poznatky a kompetencie. Výskumné a inovačné činnosti sa musia zameriavať na udržateľnú výrobu a spracovanie, zavádzanie potrebnej technickej inovácie a orientácie na zákazníka s cieľom vyrábať produkty s vysokým obsahom poznatkov a služby s nízkou spotrebou materiálu a energie. Európa musí preniesť tieto podporné technológie a poznatky aj do ďalších výrobných odvetví, ako je napr. sektor výstavby, ktorý je jedným z hlavných zdrojov skleníkových plynov, keďže stavebné činnosti predstavujú asi 40 % z celkovej energetickej spotreby v Európe a produkujú až 36 % emisií CO2. V sektore výstavby, ktorý vytvára 10 % HDP a zabezpečuje 16 miliónov pracovných miest v Európe v 3 miliónoch podnikov, z ktorých 95 % sú MSP, je potrebné prijať inovatívne prístupy k materiálom a výrobe s cieľom zmierniť jeho vplyv na životné prostredie.

Na to, aby bolo možné v Európe zachovať kapacity v oblasti výroby a spracovania, je nevyhnutné zachovávať poznatky a kompetencie. Výskumné a inovačné činnosti sa musia zameriavať na udržateľnú výrobu a spracovanie, zavádzanie potrebnej technickej inovácie a orientácie na zákazníka s cieľom vyrábať produkty s vysokým obsahom poznatkov a služby s nízkou spotrebou materiálu a energie. Európa musí preniesť tieto podporné technológie a poznatky aj do ďalších výrobných odvetví, ako je napr. sektor výstavby, ktorý je jedným z hlavných zdrojov skleníkových plynov, keďže stavebné činnosti predstavujú asi 40 % z celkovej energetickej spotreby v Európe a produkujú až 36 % emisií CO2. V sektore výstavby, ktorý vytvára 10 % HDP a zabezpečuje 16 miliónov pracovných miest v Európe v 3 miliónoch podnikov, z ktorých 95 % sú MSP, je potrebné prijať inovatívne prístupy k materiálom a výrobe s cieľom zmierniť jeho vplyv na životné prostredie.

1.5.3. Základné línie činností

1.5.3. Základné línie činností

(a) Technológie pre továrne budúcnosti

(a) Technológie pre továrne budúcnosti

Podpora udržateľného priemyselného rastu prostredníctvom uľahčovania strategického posunu v Európe od výroby založenej na nákladoch k prístupu založenému na vytváraní vysokej pridanej hodnoty.

Podpora udržateľného priemyselného rastu prostredníctvom uľahčovania strategického posunu v Európe od výroby založenej na nákladoch k prístupu založenému na vytváraní vysokej pridanej hodnoty a efektívnom využívaní zdrojov.

(b) Technológie na podporu energeticky účinných budov

(b) Technológie na podporu energeticky účinných budov s malým vplyvom na životné prostredie

Znižovanie energetickej spotreby a emisií CO2 prostredníctvom rozvoja a zavádzania udržateľných stavebných technológií.

Znižovanie energetickej spotreby a emisií CO2 prostredníctvom výskumu, rozvoja a zavádzania udržateľnej výstavby týkajúce sa celého hodnotového reťazca, automatizácie a technológií kontroly, ako aj znižovanie celkového vplyvu budov na životné prostredie

(c) Udržateľné a nízkouhlíkové technológie v spracovateľských odvetviach náročných na energiu

(c) Udržateľné a nízkouhlíkové technológie s nízkym vplyvom na životné prostredie v spracovateľských odvetviach náročných na energiu a na zdroje

Zvyšovanie konkurencieschopnosti spracovateľských odvetví prostredníctvom zásadného zlepšenia účinnosti zdrojov a energetickej účinnosti a prostredníctvom zníženia vplyvu takýchto priemyselných činností na životné prostredie pozdĺž celého hodnotového reťazca, podporovanie zavádzania nízko uhlíkových technológií.

Zvyšovanie konkurencieschopnosti spracovateľských odvetví prostredníctvom zásadného zlepšenia účinnosti zdrojov a energetickej účinnosti a prostredníctvom zníženia vplyvu takýchto priemyselných činností na životné prostredie pozdĺž celého hodnotového reťazca, podporovanie vrátane začlenenia energie z obnoviteľných zdrojov a inteligentných, vyspelých kontrolných systémových technológií a prijímania alternatívnych, udržateľnejších priemyselných procesov.

(d) Nové udržateľné obchodné modely

(d) Nové udržateľné obchodné modely

Vytváranie konceptov a metodík prispôsobivých obchodných modelov založených na poznatkoch v rámci vhodne upravených prístupov.

Vytváranie konceptov a metodík prispôsobivých obchodných modelov založených na poznatkoch v rámci vhodne upravených prístupov. Podpora rozvoja nových obchodných modelov v oblasti ekologických inovácií a alternatívnych prístupov vytvárajúcich zdroje.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     132

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – bod 1.6

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1.6. Vesmír

1.6. Vesmír

1.6.1. Osobitný cieľ v oblasti vesmíru

1.6.1. Osobitný cieľ v oblasti vesmíru

Osobitným cieľom výskumu a inovácie v oblasti vesmíru je podporovať konkurencieschopný a inovatívny vesmírny priemysel a výskumnú komunitu, aby bolo možné vytvoriť a využívať vesmírnu infraštruktúru a naplniť potreby budúcej politiky Únie a spoločenské potreby.

Osobitným cieľom výskumu a inovácie v oblasti vesmíru je podporovať konkurencieschopný a inovatívny vesmírny priemysel a výskumnú komunitu, aby bolo možné využívať vesmírnu infraštruktúru, využitia a služby, a tým naplniť potreby budúcej politiky Únie a spoločenské potreby.

Posilňovanie európskeho vesmírneho sektoru prostredníctvom zvyšovania vesmírneho výskumu a inovácie je nevyhnutné na udržanie a zaistenie schopnosti Európy mať prístup k vesmíru a vykonávať v ňom operácie na podporu politík Únie, medzinárodných strategických záujmov a konkurencieschopnosti v okruhu uznávaných a nových krajín s vesmírnym programom.

Posilňovanie európskeho verejného a súkromného vesmírneho sektoru prostredníctvom podpory vesmírneho výskumu a inovácií, pozorovaní Zeme, navigácie, vedy a výskumu je nevyhnutné na udržanie a zaistenie schopnosti Európy mať prístup k vesmíru a vykonávať v ňom operácie na podporu politík Únie, medzinárodných strategických záujmov a konkurencieschopnosti v okruhu uznávaných a nových krajín a podnikov s vesmírnym programom. Aktivity sa vypracúvajú a realizujú doplnkovým spôsobom medzi Úniou, Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) a členskými štátmi.

1.6.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

1.6.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Vesmír je významným, no často neviditeľným faktorom, ktorý umožňuje fungovanie rôznych služieb a produktov nevyhnutných pre modernú spoločnosť, ako je napr. navigácia, komunikácia, predpovede počasia či geografické informácie. Tvorba a vykonávanie politiky na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni čoraz viac závisí od informácií získaných z vesmíru. Globálny vesmírny sektor rýchlo rastie a rozširuje sa do nových regiónov (napr. do Číny, Južnej Ameriky). Európske odvetvie je v súčasnosti dôležitým vývozcom prvotriednych satelitov na komerčné a vedecké účely. Zvyšujúca sa celosvetová konkurencia ohrozuje postavenie Európy v tejto oblasti. Preto má Európa záujem zabezpečiť, aby jej priemysel naďalej prekvital na tomto vysoko konkurenčnom trhu. Okrem toho, údaje z európskych vedeckých satelitov sa v ostatných desaťročiach rozvinuli do niektorých najdôležitejších vedeckých objavov v oblasti prírodných vied a astronómie. Vďaka tejto jedinečnej kapacite musí európsky vesmírny sektor zohrať dôležitú úlohu v riešení výziev identifikovaných stratégiou Európa 2020.

Vesmír je významným, no často neviditeľným faktorom, ktorý umožňuje fungovanie rôznych služieb a produktov nevyhnutných pre modernú spoločnosť, ako napr. navigácia a komunikácia, ako aj predpovede počasia či geografické informácie získané pozorovaním Zeme satelitmi. Tvorba a vykonávanie politiky na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni čoraz viac závisí od informácií získaných z vesmíru. Globálny vesmírny sektor rýchlo rastie a rozširuje sa do nových regiónov (napr. do Číny, Južnej Ameriky a Afriky). Európske odvetvie je v súčasnosti dôležitým vývozcom prvotriednych satelitov na komerčné a vedecké účely. Zvyšujúca sa celosvetová konkurencia ohrozuje postavenie Európy v tejto oblasti. Preto má Európa záujem zabezpečiť, aby jej priemysel naďalej prekvital na tomto vysoko konkurenčnom trhu. Okrem toho, údaje z európskych vedeckých satelitov sa v ostatných desaťročiach rozvinuli do niektorých najdôležitejších vedeckých objavov v oblasti prírodných vied, základnej fyziky a astronómie. Vďaka tejto jedinečnej kapacite musí európsky vesmírny sektor zohrať dôležitú úlohu v riešení výziev identifikovaných stratégiou Európa 2020.

Výskum, rozvoj technológií a inovácia podporujú kapacity v oblasti vesmíru, ktoré sú životne dôležité pre európsku spoločnosť. Zatiaľ čo Spojené štáty americké venujú približne 25 % svojho vesmírneho rozpočtu na výskum a vývoj, v Únii je to menej ako 10 %. Navyše je vesmírny výskum v Únii roztrieštený do vnútroštátnych programov niekoľkých členských štátov. Na zachovanie technického a konkurenčného vedúceho postavenia je potrebná činnosť na úrovni Únie na koordináciu vesmírneho výskumu s cieľom podporiť účasť výskumníkov zo všetkých členských štátov a obmedziť prekážky vesmírnych výskumných projektov vykonávaných v rámci medzinárodnej spolupráce. Toto treba uskutočniť v koordinácii s Európskou vesmírnou agentúrou, ktorá od roku 1975 úspešne riadi vývoj priemyselných satelitov a misií do hlbokého vesmíru na medzivládnom základe so súborom niekoľkých členských štátov. Navyše informácie, ktoré sa získajú z európskych satelitov budú ponúkať čoraz väčší potenciál na ďalší rozvoj inovatívnych nadväzujúcich satelitných služieb. Ide o typický sektor činnosti pre MSP a mal by sa podporovať v rámci opatrení v oblasti výskumu a inovácie s cieľom naplno využiť výhody, ktoré prináša táto príležitosť, a najmä značné investície vynaložené na dve hlavné iniciatívy Únie, a to Galileo a GMES.

Výskum, rozvoj technológií a inovácia podporujú kapacity v oblasti vesmíru, ktoré sú životne dôležité pre európsku spoločnosť. Zatiaľ čo Spojené štáty americké venujú približne 25 % svojho vesmírneho rozpočtu na výskum a vývoj, v Únii je to menej ako 10 %. Navyše je vesmírny výskum v Únii predmetom vnútroštátnych programov členských štátov a programov ESA. Na zachovanie technického a konkurenčného vedúceho postavenia je potrebná činnosť na úrovni Únie na koordináciu vesmírneho výskumu s cieľom podporiť účasť výskumníkov zo všetkých členských štátov a obmedziť prekážky vesmírnych výskumných projektov vykonávaných v rámci medzinárodnej spolupráce. Toto treba uskutočniť v koordinácii s Európskou vesmírnou agentúrou, ktorá od roku 1975 úspešne riadi vývoj priemyselných satelitov a misií do hlbokého vesmíru na medzivládnom základe so súborom niekoľkých členských štátov. Navyše informácie, ktoré sa získajú z európskych satelitov budú ponúkať čoraz väčší potenciál na ďalší rozvoj inovatívnych nadväzujúcich satelitných služieb. Ide o typický sektor činnosti pre MSP a mal by sa podporovať v rámci opatrení v oblasti výskumu a inovácie s cieľom naplno využiť výhody, ktoré prináša táto príležitosť, a najmä značné investície vynaložené na dve hlavné iniciatívy Únie, a to Galileo a GMES, ale aj v odvetví elektronickej komunikácie, čo prispeje k splneniu cieľov Digitálnej agendy pre Európu.

Vesmír prirodzene presahuje hranice Zeme a predstavuje jedinečný uhol pohľadu celosvetového rozmeru, a teda inšpiruje k vzniku veľkorozmerných projektov (napr. Medzinárodná vesmírna stanica, Informovanosť o situácii vo vesmíre), ktoré sa vykonávajú v medzinárodnej spolupráci. Na zaistenie poprednej úlohy v tejto oblasti medzinárodných vesmírnych činností v nasledujúcich desaťročiach je nevyhnutné vytvoriť spoločnú európsku vesmírnu politiku aj výskumné a inovačné programy na európskej úrovni.

Vesmír prirodzene presahuje hranice Zeme a predstavuje jedinečný uhol pohľadu celosvetového rozmeru, a teda inšpiruje k vzniku veľkorozmerných projektov (napr. Medzinárodná vesmírna stanica, Informovanosť o situácii vo vesmíre), ktoré sa vykonávajú v medzinárodnej spolupráci. Na zaistenie poprednej úlohy v tejto oblasti medzinárodných vesmírnych činností v nasledujúcich desaťročiach je nevyhnutné vytvoriť spoločnú európsku vesmírnu politiku aj výskumné a inovačné programy na európskej úrovni.

Vesmírny výskum a inovácia v rámci programu Horizont 2020 je v súlade s prioritami vesmírnej politiky Únie, ktoré naďalej vymedzujú Rady pre kozmický priestor Únie a Európska komisia.

Vesmírny výskum a inovácie v rámci programu Horizont 2020 v súlade s prioritami vesmírnej politiky Únie a potrebami európskych operačných programov, ktoré naďalej vymedzujú na svojich zasadnutiach Rada pre kozmický priestor Únie a Európska komisia.

1.6.3. Základné línie činností

1.6.3. Základné línie činností

(a) Podpora európskej konkurencieschopnosti, nezávislosti a inovácie európskeho vesmírneho sektoru

(a) Podpora európskej konkurencieschopnosti, nezávislosti a inovácie európskeho vesmírneho sektoru

Ide o zaistenie a rozvoj konkurencieschopného a podnikateľského vesmírneho odvetvia v spojení s výskumnou komunitou v oblasti vesmíru svetovej triedy s cieľom zachovať vedúce postavenie Európy a nezávislosť v oblasti vesmírnej technológie, podporovať inováciu vo vesmírnom sektore a umožňovať pozemskú inováciu vychádzajúcu z vesmíru, napr. prostredníctvom využitia prieskumu na diaľku alebo navigačných údajov.

Ide o zaistenie a ďalší rozvoj konkurencieschopného, udržateľného a podnikateľského vesmírneho odvetvia v spojení s výskumnou komunitou v oblasti vesmíru svetovej triedy s cieľom zachovať a posilniť vedúce postavenie Európy tým, že sa zabezpečí dostupnosť potrebných technológií s náležitou mierou vyspelosti, požadovanou úrovňou nezávislosti a v podmienkach hospodárskej súťaže, a zachovať a posilniť nezávislosť v strategických pododvetviach, ako je prístup k vesmíru alebo najdôležitejšie technológie vrátane čistých riešení, podporovať inovácie vo vesmírnom sektore a umožňovať pozemské inovácie založené na vesmírnych činnostiach, napr. využitím prieskumu na diaľku a navigačných údajov.

(b) Podpora pokroku v oblasti vesmírnych technológií

(b) Podpora pokroku v oblasti vesmírnych technológií

Zameriava sa na vývoj pokročilých vesmírnych technológií a prevádzkových koncepcií, od nápadu až po ich prevedenie vo vesmíre, vrátane navigácie a diaľkového snímania, ako aj technológií na ochranu vesmírnych aktív pred hrozbami v podobe nečistôt a slnečnej erupcie. Vývoj a používanie pokročilých vesmírnych technológií si vyžaduje neustále vzdelávanie a odbornú prípravu vysoko kvalifikovaných inžinierov a vedcov.

Zameriava sa na vývoj pokročilých a podporných vesmírnych technológií a prevádzkových koncepcií, od nápadu až po ich demonštráciu vo vesmíre. Toto zahŕňa technológie na ochranu vesmírnych aktív pred hrozbami v podobe nečistôt a slnečnej erupcie, ako aj v súvislosti so satelitnou telekomunikáciou, s navigáciou, elektronickou komunikáciou alebo telekomunikáciou a diaľkovým snímaním. Vývoj a používanie pokročilých vesmírnych technológií si vyžaduje neustále vzdelávanie a odbornú prípravu vysoko kvalifikovaných inžinierov a vedcov, ako aj ich silné prepojenie s používateľmi vesmírnych aplikácií.

(c) Podpora využívania údajov z vesmíru

(c) Podpora využívania údajov z vesmíru

Výrazne vyššie využívanie údajov z európskych satelitov možno dosiahnuť v prípade, že sa vyvinie súrodé úsilie o skoordinovanie a organizáciu spracovania, overovania a normalizácie údajov z vesmíru. Inováciami v oblasti nakladania s údajmi a ich šírenia takisto možno zabezpečiť vyššiu návratnosť investícií vesmírnych infraštruktúr a prispievať k riešeniu spoločenských výziev, najmä pokiaľ sa budú koordinovať v rámci celosvetového úsilia, ako je to napríklad v prípade globálneho systému systémov pozorovania Zeme, Európskeho satelitného navigačného systému Galileo alebo IPCC pre otázky zmeny klímy.

Výrazne vyššie využívanie údajov z európskych satelitov možno dosiahnuť v prípade, že sa vyvinie sústredené úsilie o skoordinovanie a organizáciu spracovania, overovania a normalizácie a udržateľnej dostupnosti údajov z vesmíru, ako aj o podporu vývoja nových informačných produktov a služieb vyplývajúcich z týchto údajov. Inováciami v oblasti nakladania s údajmi, ich šírenia a interoperability, najmä podporou v oblasti prístupu k údajom a metaúdajov náuky o Zemi a ich výmeny, takisto možno zabezpečiť vyššiu návratnosť investícií vesmírnych infraštruktúr a prispievať k riešeniu spoločenských výziev, najmä pokiaľ sa budú koordinovať v rámci celosvetového úsilia, napríklad prostredníctvom globálneho systému systémov pozorovania Zeme (GEOSS), a to konkrétne plným využitím programu GMES, ktorý je jeho hlavným európskym prínosom, ako aj prostredníctvom Európskeho satelitného navigačného systému Galileo alebo IPCC pre otázky zmeny klímy a monitorovania oceánov. Podporuje sa rýchle zavedenie týchto inovácií do príslušných spôsobov využitia. Patrí sem aj využívanie údajov na ďalší vedecký výskum.

(d) Podpora európskeho výskumu na podporu medzinárodných vesmírnych partnerstiev

(d) Podpora európskeho výskumu na podporu medzinárodných vesmírnych partnerstiev

Podniky v oblasti vesmíru majú v zásade celosvetovú povahu. Túto skutočnosť možno jasne badať v činnostiach, ako je napr. informovanosť o situácii vo vesmíre (SSA), a mnohé projekty v oblasti vesmírnej vedy a a prieskumu. Vývoj špičkovej vesmírnej technológie sa stále viac vykonáva v rámci týchto medzinárodných partnerstiev. Zabezpečenie prístupu k nim predstavuje dôležitý faktor úspechu európskych výskumníkov a priemyslu.

Podniky v oblasti vesmíru majú v zásade celosvetovú povahu. Túto skutočnosť možno jasne badať v činnostiach, ako je napr. informovanosť o situácii vo vesmíre (SSA), a mnohé projekty v oblasti vesmírnej vedy a a prieskumu. Vývoj špičkovej vesmírnej technológie sa stále viac vykonáva v rámci týchto medzinárodných partnerstiev. Zabezpečenie prístupu k nim predstavuje dôležitý faktor úspechu európskych výskumníkov a priemyslu.

 

(da) Zaistenie návratnosti investícií do systémov Galileo a EGNOS a vedúceho miesta Európy, pokiaľ ide o nadväzujúce využitia

 

Európske satelitné navigačné systémy EGNOS a Galileo sú strategickou investíciou Európy a vývoj inovatívnych nadväzujúcich využití je potrebný na dosiahnutie ich sociálno-hospodárskych výhod. Využitia na profesionálne účely, napríklad v presnom poľnohospodárstve, geodézii, časovom riadení a synchronizácii, musia v súčinnosti so službami pozorovania Zeme posilňovať systémy EGNOS a Galileo, aby sa zaistilo vedúce miesto európskeho priemyslu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     133

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – bod 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

2. Prístup k prostriedkom financovania rizika

2. Prístup k prostriedkom financovania rizika

2.1. Osobitný cieľ

2.1. Osobitný cieľ

Osobitným cieľom je pomôcť napraviť nedostatky trhu v oblasti prístupu k prostriedkom financovania rizika v súvislosti s výskumom a vývojom.

Osobitným cieľom je pomôcť napraviť nedostatky trhu v oblasti prístupu k prostriedkom financovania rizika v súvislosti s výskumom a vývojom.

Investičná situácia v oblasti výskumu a inovácie je zúfalá, predovšetkým pre inovatívne MSP a spoločnosti so strednou kapitalizáciou a vysokým potenciálom rastu. Trh má viacero veľkých medzier v oblasti poskytovania financovania, keďže inovácie potrebné na dosiahnutie cieľov politiky sa spravidla javia ako príliš rizikové na to, aby ich vedel trh zniesť.

Investičná situácia v oblasti výskumu a inovácie je zúfalá, predovšetkým pre inovatívne MSP a spoločnosti so strednou kapitalizáciou a vysokým potenciálom rastu. Trh má viacero veľkých medzier v oblasti poskytovania financovania, keďže inovácie potrebné na dosiahnutie cieľov politiky sa spravidla javia ako príliš rizikové na to, aby ich vedel trh zniesť.

Dlhový finančný nástroj a finančný nástroj vlastného imania pomôžu prekonať tieto problémy prostredníctvom zlepšenia finančného a rizikového profilu dotknutých činností v oblasti výskumu a vývoja. Na oplátku sa tak uľahčí prístup firiem a ostatných príjemcov k pôžičkám, zárukám a iným formám financovania rizika; podporia sa investície v ranom štádiu a tvorba nových fondov rizikového kapitálu; zlepší sa prevod poznatkov a trh v oblasti duševného vlastníctva; prilákajú sa fondy na trh s rizikovým kapitálom; a celkovo sa urýchli prechod od koncepcie, rozvoja a demonštrácie nových produktov a služieb k ich komercializácii.

Dlhový finančný nástroj a finančný nástroj vlastného imania pomôžu prekonať tieto problémy prostredníctvom zlepšenia finančného a rizikového profilu dotknutých činností v oblasti výskumu a vývoja. Na oplátku sa tak uľahčí prístup firiem a ostatných príjemcov k pôžičkám, zárukám a iným formám financovania rizika; podporia sa investície v ranom štádiu a tvorba nových fondov rizikového kapitálu; zlepší sa prevod poznatkov a trh v oblasti duševného vlastníctva; prilákajú sa fondy na trh s rizikovým kapitálom; a celkovo sa urýchli prechod od koncepcie, rozvoja a demonštrácie nových produktov a služieb k ich komercializácii.

Celkovým vplyvom bude zvýšenie ochoty súkromného sektora investovať do výskumu a inovácie, čím sa prispeje k naplneniu kľúčového cieľa stratégie Európa 2020 – investovať 3 % HDP Únie do oblasti výskumu a vývoja do konca desaťročia. Ak sa budú využívať finančné nástroje, pomôže to pri dosahovaní výskumných a inovačných cieľov vo všetkých sektoroch a oblastiach politiky, ktoré sú dôležité pri riešení spoločenských výziev (napr. zmeny klímy, energetická účinnosť a účinnosť zdrojov, celosvetová potravinová bezpečnosť, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a starnutie obyvateľstva), pri posilňovaní konkurencieschopnosti a pri podpore udržateľného a inkluzívneho rastu a zabezpečovania záujmov životného prostredia a ostatných verejných záujmov.

Celkovým vplyvom bude zvýšenie ochoty súkromného sektora investovať do výskumu a inovácie, čím sa prispeje k naplneniu kľúčového cieľa stratégie Európa 2020 – investovať 3 % HDP Únie do oblasti výskumu a vývoja do konca desaťročia. Ak sa budú využívať finančné nástroje, pomôže to pri dosahovaní výskumných a inovačných cieľov vo všetkých sektoroch a oblastiach politiky, ktoré sú dôležité pri riešení spoločenských výziev (napr. zmeny klímy, energetická účinnosť a účinnosť zdrojov, celosvetová potravinová bezpečnosť, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a starnutie obyvateľstva), pri posilňovaní konkurencieschopnosti a pri podpore udržateľného a inkluzívneho rastu a zabezpečovania záujmov životného prostredia a ostatných verejných záujmov.

2.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

2.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Treba vytvoriť dlhový finančný nástroj v oblasti výskumu a inovácie na úrovni Únie, aby bolo možné zvýšiť pravdepodobnosť vzniku pôžičiek a záruk a zabezpečiť dosahovanie cieľov politiky v oblasti výskumu a inovácie. Súčasná medzera na trhu medzi dopytom a ponukou pôžičiek a záruk pre rizikové investície v oblasti výskumu a inovácie, ktorá sa rieši v rámci súčasného finančného nástroja s rozdelením rizika (RSFF), sa pravdepodobne neodstráni, keďže komerčné banky sa prevažne nezúčastňujú poskytovania vysoko rizikových pôžičiek. Dopyt po úverovom financovaní z RSFF je od začatia vykonávania tohto nástroja v polovici roku 2007 vysoký – v prvej fáze (2007 – 2010) jeho využitie prevýšilo počiatočné očakávania o viac ako 50 %, pokiaľ ide o aktívne schválenie pôžičiek (7,6 mld. EUR oproti predpovedaným 5 mld. EUR).

Treba vytvoriť dlhový finančný nástroj v oblasti výskumu a inovácie na úrovni Únie, aby bolo možné zvýšiť pravdepodobnosť vzniku pôžičiek a záruk a zabezpečiť dosahovanie cieľov politiky v oblasti výskumu a inovácie. Súčasná medzera na trhu medzi dopytom a ponukou pôžičiek a záruk pre rizikové investície v oblasti výskumu a inovácie, ktorá sa rieši v rámci súčasného finančného nástroja s rozdelením rizika (RSFF), sa pravdepodobne neodstráni, keďže komerčné banky sa prevažne nezúčastňujú poskytovania vysoko rizikových pôžičiek. Dopyt po úverovom financovaní z RSFF je od začatia vykonávania tohto nástroja v polovici roku 2007 vysoký – v prvej fáze (2007 – 2010) jeho využitie prevýšilo počiatočné očakávania o viac ako 50 %, pokiaľ ide o aktívne schválenie pôžičiek (7,6 mld. EUR oproti predpovedaným 5 mld. EUR).

Bankám navyše spravidla chýba schopnosť oceniť znalostný kapitál, ako je napríklad duševné vlastníctvo, a preto často nie sú ochotné investovať do spoločností založených na znalostiach. V dôsledku toho mnohé uznávané inovatívne spoločnosti, či už veľké alebo malé, nevedia získať pôžičky na výskumné a inovačné činnosti s vyšším rizikom.

Bankám navyše spravidla chýba schopnosť oceniť znalostný kapitál, ako je napríklad duševné vlastníctvo, a preto často nie sú ochotné investovať do spoločností založených na znalostiach. V dôsledku toho mnohé uznávané inovatívne spoločnosti, či už veľké alebo malé, nevedia získať pôžičky na výskumné a inovačné činnosti s vyšším rizikom. Európska investičná banka, ktorá v mene Komisie riadi dlhový nástroj, má mandát poskytovať pôžičky na projekty s vysokým technologickým rizikom, a nielen ponúkať pôžičky s nižším ako trhovým úrokom na projekty s nízkym technologickým rizikom. Tento mandát však podlieha kritériám portfólia a spravovania projektového rizika a kritériám primeranej návratnosti rizika a dozoru, ktoré sú prispôsobené sledovaným cieľom.

 

K dispozícii je financovanie vo forme nezabezpečených úverov.

Tieto medzery trhu v zásade vznikajú v dôsledku nepresností, nezosúladených informácií a vysokých nákladov na snahy o riešenie týchto otázok – novo zriadené firmy majú príliš krátke záznamy, aby uspokojili možných veriteľov, a dokonca i uznávané firmy často nevedia poskytnúť dostatok informácií, a na začiatku investícií do výskumu a inovácie nie je vôbec isté, či výsledkom vynaloženého úsilia bude skutočne úspešná inovácia.

Tieto medzery trhu v zásade vznikajú v dôsledku nepresností, nezosúladených informácií a vysokých nákladov na snahy o riešenie týchto otázok – novo zriadené firmy majú príliš krátke záznamy, aby uspokojili možných veriteľov, a dokonca i uznávané firmy často nevedia poskytnúť dostatok informácií, a na začiatku investícií do výskumu a inovácie nie je vôbec isté, či výsledkom vynaloženého úsilia bude skutočne úspešná inovácia.

 

Tento problém čiastočne ovplyvňuje aj procesy prenosu znalostí a technológií medzi sférou verejného výskumu, ktorý uskutočňujú univerzity a výskumné ústavy, a podnikateľskou sférou, kde sa vyžaduje potvrdenie vo forme overenia funkčnosti koncepcie, aby sa preukázal inovačný potenciál, ktorý prinesú na trh znalosti a technológie určené na prenos.

Okrem toho podniky vo fáze tvorby koncepcie alebo tie, ktoré pracujú vo vznikajúcich oblastiach spravidla nemajú dostatočné záruky. Odradiť môže aj to, že aj v prípade, že činnosťami v oblasti výskumu a inovácie sa vytvorí komerčný produkt alebo postup, vôbec nie je isté, že spoločnosť, ktorá vyvinula príslušné úsilie si bude schopná výlučne privlastniť výhody, ktoré z neho vyplývajú.

Okrem toho podniky vo fáze tvorby koncepcie alebo tie, ktoré pracujú vo vznikajúcich oblastiach spravidla nemajú dostatočné záruky. Odradiť môže aj to, že aj v prípade, že činnosťami v oblasti výskumu a inovácie sa vytvorí komerčný produkt alebo postup, vôbec nie je isté, že spoločnosť, ktorá vyvinula príslušné úsilie si bude schopná výlučne privlastniť výhody, ktoré z neho vyplývajú.

Pokiaľ ide o pridanú hodnotu Únie, dlhový finančný nástroj pomôže napraviť nedostatky trhu, ktoré bránia súkromnému sektoru investovať v oblasti výskumu a inovácie na primeranej úrovni. Jeho vykonávaním sa umožní zhromažďovanie kritického množstva zdrojov z rozpočtu Únie a na základe rozdelenia rizika, z finančnej(-ých) inštitúcie(-ií), ktorej/ktorým bolo zverené jeho vykonávanie. Podnieti firmy, aby investovali viac vlastných peňažných prostriedkov v oblasti výskumu a vývoja, než by inak investovali. Dlhový finančný nástroj ďalej pomôže organizáciám, verejným, ako aj súkromným znížiť riziko vykonávania obstarávania pred komerčným využitím alebo obstarávania inovatívnych produktov a služieb.

Pokiaľ ide o pridanú hodnotu Únie, dlhový finančný nástroj pomôže napraviť nedostatky trhu, ktoré bránia súkromnému sektoru investovať v oblasti výskumu a inovácie na primeranej úrovni. Jeho vykonávaním sa umožní zhromažďovanie kritického množstva zdrojov z rozpočtu Únie a na základe rozdelenia rizika, z finančnej(-ých) inštitúcie(-ií), ktorej/ktorým bolo zverené jeho vykonávanie. Podnieti firmy, aby investovali viac vlastných peňažných prostriedkov v oblasti výskumu a vývoja, než by inak investovali. Dlhový finančný nástroj ďalej pomôže organizáciám, verejným, ako aj súkromným znížiť riziko vykonávania obstarávania pred komerčným využitím alebo obstarávania inovatívnych produktov a služieb.

Treba vytvoriť finančný nástroj vlastného imania v oblasti výskumu a inovácie na úrovni Únie, aby bolo možné zlepšiť dostupnosť akciového financovania investícií v ranej fáze a fáze rastu a aby sa posilnil rozvoj trhu Únie s rizikovým kapitálom. Vo fáze prenosu technológií a v počiatočnej fáze nové spoločnosti prechádzajú „údolím smrti“, keď sú verejné granty na výskum vyčerpané a prilákať súkromných investorov nie je možné. Verejná podpora súkromného počiatočného kapitálu a fondov na začatie podnikania zameraná na odstránenie tohto nedostatku je v súčasnosti veľmi roztrieštená a nárazová alebo jej riadenie nemá potrebné odborné znalosti. Navyše, väčšina fondov rizikového kapitálu v Európe je na podporu sústavného rastu inovatívnych spoločností príliš malá a nemá kritické množstvo na špecializáciu a nadnárodné pôsobenie.

Treba vytvoriť finančný nástroj vlastného imania v oblasti výskumu a inovácie na úrovni Únie, aby bolo možné zlepšiť dostupnosť akciového financovania investícií v ranej fáze a fáze rastu a aby sa posilnil rozvoj trhu Únie s rizikovým kapitálom. Vo fáze prenosu technológií a v počiatočnej fáze nové spoločnosti prechádzajú „údolím smrti“, keď sú verejné granty na výskum vyčerpané a prilákať súkromných investorov nie je možné. Verejná podpora súkromného počiatočného kapitálu a fondov na začatie podnikania zameraná na odstránenie tohto nedostatku je v súčasnosti veľmi roztrieštená a nárazová alebo jej riadenie nemá potrebné odborné znalosti. Navyše, väčšina fondov rizikového kapitálu v Európe je na podporu sústavného rastu inovatívnych spoločností príliš malá a nemá kritické množstvo na špecializáciu a nadnárodné pôsobenie.

Dôsledky sú vážne. Pred finančnou krízou predstavovala suma investovaná do MSP európskymi fondmi rizikového kapitálu približne 7 mld. EUR ročne, zatiaľ čo v rokoch 2009 a 2010 sa hodnoty pohybovali medzi 3 – 4 mld. EUR. Znížené financovanie rizikovým kapitálom postihlo viaceré začínajúce podniky, na ktoré sa zameriava rizikový kapitál: v roku 2007 získalo financovanie z fondov rizikového kapitálu 3 000 MSP, pričom v roku 2010 ich bolo iba približne 2 500.

Dôsledky sú vážne. Pred finančnou krízou predstavovala suma investovaná do MSP európskymi fondmi rizikového kapitálu približne 7 mld. EUR ročne, zatiaľ čo v rokoch 2009 a 2010 sa hodnoty pohybovali medzi 3 – 4 mld. EUR. Znížené financovanie rizikovým kapitálom postihlo viaceré začínajúce podniky, na ktoré sa zameriava rizikový kapitál: v roku 2007 získalo financovanie z fondov rizikového kapitálu 3 000 MSP, pričom v roku 2010 ich bolo iba približne 2 500.

Z hľadiska pridanej hodnoty Únie finančný nástroj vlastného imania pre výskum a inovácie doplní vnútroštátne režimy, ktoré sa nemôžu vzťahovať na cezhraničné investície do výskumu a inovácií. Dohody uzavreté v začiatočnej fáze budú mať aj demonštračný vplyv, z ktorého budú mať prospech verejní a súkromní investori v celej Európe. Investície do podnikov v ranom štádiu budú mať aj demonštračný vplyv, z ktorého môžu profitovať verejní aj súkromní investori v Európe. V rámci fázy rastu je len na úrovni EÚ možné dosiahnuť potrebný rozsah a silnú účasť súkromných investorov, ktorí sú nevyhnutní pre fungovanie sebestačného trhu s rizikovým kapitálom.

Z hľadiska pridanej hodnoty Únie finančný nástroj vlastného imania pre výskum a inovácie doplní vnútroštátne režimy, ktoré sa nemôžu vzťahovať na cezhraničné investície do výskumu a inovácií. Dohody uzavreté v začiatočnej fáze budú mať aj demonštračný vplyv, z ktorého budú mať prospech verejní a súkromní investori v celej Európe. Investície do podnikov v ranom štádiu budú mať aj demonštračný vplyv, z ktorého môžu profitovať verejní aj súkromní investori v Európe. V rámci fázy rastu je len na úrovni EÚ možné dosiahnuť potrebný rozsah a silnú účasť súkromných investorov, ktorí sú nevyhnutní pre fungovanie sebestačného trhu s rizikovým kapitálom.

Dlhový finančný nástroj a finančný nástroj vlastného imania, ktoré budú podporené súborom sprievodných opatrení, budú podporovať dosahovanie cieľov politiky programu Horizont 2020. Na tento účel sú určené na upevnenie a zvýšenie kvality európskej vedeckej základne; podporu výskumu a inovácií s programom orientovaným na podniky a riešenie spoločenských výziev so zameraním na také činnosti ako sú pilotné projekty, demonštračné činnosti, testovacie zariadenia a prienik na trh.

Dlhový finančný nástroj a finančný nástroj vlastného imania, podporené súborom sprievodných opatrení, budú podporovať dosahovanie politických cieľov programu Horizont 2020. Na tento účel sú určené na upevnenie a zvýšenie kvality európskej vedeckej základne; na podporu výskumu a inovácií s programom, ktorý je orientovaný na podniky, a na riešenie spoločenských výziev so zameraním na také činnosti, ako sú pilotné projekty, demonštračné činnosti, testovacie zariadenia a prienik na trh. Mali by sa zabezpečiť osobitné podporné opatrenia, ako sú činnosti v oblasti informácií a poradenstva pre MSP. Do plánovania a vykonávania týchto činností by mali byť zapojené regionálne orgány, združenia MSP, obchodné komory a finanční sprostredkovatelia.

Okrem toho budú nápomocné pri riešení výskumných a inovačných cieľov iných programov a oblastí politiky, napr. spoločnej poľnohospodárskej politiky, opatrení v oblasti klímy (prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo a prispôsobenie sa zmene klímy) a spoločnej rybárskej politiky. V kontexte spoločného strategického rámca politiky súdržnosti sa vytvorí doplnkovosť s vnútroštátnymi a regionálnymi finančnými nástrojmi tam, kde sa predpokladá zvýšená úloha finančných nástrojov.

Okrem toho budú nápomocné pri riešení výskumných a inovačných cieľov iných programov a oblastí politiky, napr. spoločnej poľnohospodárskej politiky, opatrení v oblasti klímy (prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo a prispôsobenie sa zmene klímy) a spoločnej rybárskej politiky. V kontexte spoločného strategického rámca politiky súdržnosti sa vytvorí doplnkovosť s vnútroštátnymi a regionálnymi finančnými nástrojmi tam, kde sa predpokladá zvýšená úloha finančných nástrojov.

Sú zostavené tak, že prihliadajú na potreby riešenia konkrétnych trhových nedostatkov, povahy (napr. stupňa dynamiky a miery tvorby spoločností) a požiadaviek financovania týchto a iných oblastí. V priebehu programu Horizont 2020 možno pridelené rozpočtové prostriedky upravovať medzi jednotlivými nástrojmi tak, aby reagovali na meniace sa hospodárske podmienky.

Sú zostavené tak, že prihliadajú na potreby riešenia konkrétnych trhových nedostatkov, povahy (napr. stupňa dynamiky a miery tvorby spoločností) a požiadaviek financovania týchto a iných oblastí. V priebehu programu Horizont 2020 možno pridelené rozpočtové prostriedky upravovať medzi jednotlivými nástrojmi tak, aby reagovali na meniace sa hospodárske podmienky.

Finančný nástroj vlastného imania a časť dlhového finančného nástroja venovaná MSP sa budú využívať ako súčasť finančných nástrojov EÚ na poskytovanie kapitálu a financovania dlhov na podporu výskumu a inovácií a rastu MSP v spojení s nástrojmi vlastného imania a dlhovými nástrojmi v rámci programu pre konkurencieschopnosť podnikov a pre MSP.

Finančný nástroj vlastného imania a časť dlhového finančného nástroja venovaná MSP sa budú využívať ako súčasť finančných nástrojov EÚ na poskytovanie kapitálu a financovania dlhov na podporu výskumu a inovácií a rastu MSP v spojení s nástrojmi vlastného imania a dlhovými nástrojmi v rámci programu pre konkurencieschopnosť podnikov a pre MSP.

2.3. Základné línie činností

2.3. Základné línie činností

(a) Dlhový finančný nástroj poskytujúci dlhové financovanie výskumu a inovácií: „Služba Únie pre poskytovanie pôžičiek a záruk na výskum a inovácie“

(a) Dlhový finančný nástroj poskytujúci dlhové financovanie výskumu a inovácií: „Služba Únie pre poskytovanie pôžičiek a záruk na výskum a inovácie“

Cieľom je zlepšiť prístup k dlhovému financovaniu, ako sú pôžičky, záruky, protizáruky a ďalšie formy financovania dlhu a rizika, pre verejné a súkromné subjekty a verejno-súkromné partnerstvá zapojené do výskumných a inovačných činností, ktoré si vyžadujú rizikové investície, aby mohli priniesť ovocie. Zámerom je podporiť výskum a inováciu s vysokým potenciálom excelentnosti.

Cieľom je zlepšiť prístup k dlhovému financovaniu, ako sú pôžičky, záruky, protizáruky a ďalšie formy financovania dlhu a rizika, pre verejné a súkromné subjekty a verejno-súkromné partnerstvá zapojené do výskumných a inovačných činností, ktoré si vyžadujú rizikové investície, aby mohli priniesť ovocie. Zámerom je podporiť výskum a inováciu s vysokým rizikom, ale aj s vysokým potenciálom excelentnosti. Dôraz sa kladie viac na riziko spojené s projektom ako na riziko týkajúce sa podniku, najmä v prípade MSP. V záujme zabezpečenia kritického objemu a prístupu založeného na celom inovačnom reťazci sú ich prednostným cieľom činnosti vyplývajúce z iných činností, ktoré sú financované v rámci programu Horizont 2020, vrátane podpory fázy 3 nového nástroja určeného pre MSP.

 

Vzhľadom na to, že jedným z cieľov programu Horizont 2020 je prispievať k znižovaniu rozdielov medzi výskumom a vývojom a inováciami, pomáhať pri uvádzaní nových alebo vylepšených produktov a služieb na trh a zohľadňovať rozhodujúcu úlohu, ktorú má fáza overovania funkčnosti koncepcie v procese prenosu znalostí, zavedú sa mechanizmy umožňujúce financovanie fáz overovania funkčnosti koncepcie, ktoré sú nevyhnutné na potvrdenie dôležitosti, relevantnosti a budúceho inovačného vplyvu odovzdávaných výsledkov výskumu alebo vynálezov.

Cieľovými konečnými príjemcami sú potenciálne právne subjekty akejkoľvek veľkosti, ktoré sú schopné požičať si a vrátiť peňažné prostriedky, najmä MSP s potenciálom na vytváranie inovácií a rýchleho rastu; spoločnosti so strednou kapitalizáciou a veľké firmy; univerzity a výskumné ústavy; výskumné infraštruktúry a inovačné infraštruktúry; verejno-súkromné partnerstvá; a finančné spoločnosti alebo projekty osobitného účelu.

Cieľovými konečnými príjemcami sú potenciálne právne subjekty akejkoľvek veľkosti, ktoré sú schopné požičať si a vrátiť peňažné prostriedky, najmä MSP s potenciálom na vytváranie inovácií a rýchleho rastu; spoločnosti so strednou kapitalizáciou a veľké firmy; univerzity a výskumné ústavy; výskumné infraštruktúry a inovačné infraštruktúry; verejno-súkromné partnerstvá; a finančné spoločnosti alebo projekty osobitného účelu.

Financovanie dlhového finančného nástroja má dve hlavné zložky:

Financovanie dlhového finančného nástroja má dve hlavné zložky:

(1) Financovanie založené na dopyte, v rámci ktorého sa poskytujú pôžičky a záruky podľa zásady „kto prvý príde, ten je prvý na rade“, a ktorého súčasťou je osobitná podpora príjemcov typu MSP a spoločností so strednou kapitalizáciou. V rámci tejto zložky sa reaguje na stabilný a sústavný rast, ktoré možno badať v objeme pôžičiek z RSFF, ktoré sa zakladali na dopyte. V rámci časti pre MSP sú podporované činnosti, ktorých cieľom je zlepšiť prístup k financovaniu pre MSP a ostatné subjekty, ktoré sú orientované na výskum a vývoj a/alebo inovácie.

(1) Financovanie založené na dopyte, v rámci ktorého sa poskytujú pôžičky a záruky podľa zásady „kto prvý príde, ten je prvý na rade“, a ktorého súčasťou je osobitná podpora príjemcov typu MSP a spoločností so strednou kapitalizáciou. V rámci tejto zložky sa reaguje na stabilný a sústavný rast, ktoré možno badať v objeme pôžičiek z RSFF, ktoré sa zakladali na dopyte. V rámci časti pre MSP sú podporované činnosti, ktorých cieľom je zlepšiť prístup k financovaniu pre MSP a ostatné subjekty, ktoré sú orientované na výskum a vývoj a/alebo inovácie, ako je financovanie kryté duševným vlastníctvom alebo používanie nehmotného majetku ako kolaterálu.

(2) Zacielené financovanie, ktoré sa zameriava na politiky a kľúčové sektory nevyhnutné na riešenie spoločenských výziev, posilňuje konkurencieschopnosť, podporuje udržateľný, inkluzívny rast a zabezpečuje záujmy životného prostredia a ostatné verejné záujmy. Táto zložka bude Únii nápomocná pri riešení výskumných a inovačných hľadísk cieľov politiky daných sektorov.

(2) Zacielené financovanie, ktoré sa zameriava na politiky a kľúčové sektory nevyhnutné na riešenie spoločenských výziev, posilňuje konkurencieschopnosť, podporuje udržateľný, inkluzívny rast a zabezpečuje záujmy životného prostredia a ostatné verejné záujmy. Táto zložka bude Únii nápomocná pri riešení výskumných a inovačných hľadísk cieľov politiky daných sektorov.

(b) Finančný nástroj vlastného imania poskytujúci kapitálové financovanie výskumu a inovácií: „Akciové nástroje Únie v oblasti výskumu a inovácie“

(b) Finančný nástroj vlastného imania poskytujúci kapitálové financovanie výskumu a inovácií: „Akciové nástroje Únie v oblasti výskumu a inovácie“

Cieľom je prispievať k prekonávaniu nedostatkov európskeho trhu s rizikovým kapitálom a poskytovať akciový kapitál a kvázi akciový kapitál na pokrytie rozvoja a finančných potrieb inovatívnych podnikov od počiatočnej fázy až po fázu rastu a rozšírenia. Zámerom je podporiť ciele programu Horizont 2020 a súvisiacich politík.

Cieľom je prispievať k prekonávaniu nedostatkov európskeho trhu s rizikovým kapitálom a poskytovať akciový kapitál a kvázi akciový kapitál na pokrytie rozvoja a finančných potrieb inovatívnych podnikov od počiatočnej fázy až po fázu rastu a rozšírenia. Zámerom je podporiť ciele programu Horizont 2020 a súvisiacich politík.

Cieľovými konečnými príjemcami sú potenciálne podniky akejkoľvek veľkosti, ktoré realizujú alebo začínajú realizovať inovačné činnosti, pričom osobitná pozornosť sa venuje inovatívnym MSP a spoločnostiam so strednou kapitalizáciou.

Cieľovými konečnými príjemcami sú potenciálne podniky akejkoľvek veľkosti, ktoré realizujú alebo začínajú realizovať inovačné činnosti, pričom osobitná pozornosť sa venuje inovatívnym MSP a spoločnostiam so strednou kapitalizáciou.

Finančný nástroj vlastného imania sa zameria na počiatočné fondy rizikového kapitálu a kvázi kapitál (vrátane mezanínového) pre jednotlivé portfóliové podniky. Nástroj bude mať možnosť investovať do rozširovania a rastu v spojení s finančným nástrojom vlastného imania pre rast v rámci programu pre konkurencieschopnosť podnikov a pre MSP s cieľom zaistiť pokračovanie poskytovania podpory pri ich zakladaní a rozvoji.

Finančný nástroj vlastného imania sa zameria na fondy rizikového kapitálu a kvázi kapitál (vrátane mezanínového kapitálu) pre jednotlivé portfóliové podniky v počiatočnom štádiu. Nástroj bude mať možnosť investovať do rozširovania a rastu v spojení s finančným nástrojom vlastného imania pre rast v rámci programu pre konkurencieschopnosť podnikov a pre MSP s cieľom zaistiť pokračovanie poskytovania podpory pri ich zakladaní a rozvoji.

Finančný nástroj vlastného imania, ktorý bude založený predovšetkým na dopyte, sa riadi prístupom k portfóliu, v rámci ktorého si fondy rizikového kapitálu a iní porovnateľní sprostredkovatelia vyberajú firmy, do ktorých investujú.

Finančný nástroj vlastného imania, ktorý bude založený predovšetkým na dopyte, sa riadi prístupom k portfóliu, v rámci ktorého si fondy rizikového kapitálu a iní porovnateľní sprostredkovatelia vyberajú firmy, do ktorých investujú.

Na dosiahnutie mimoriadnych politických cieľov sa môže uplatniť vyčleňovanie, vzhľadom na kladnú skúsenosť s vyčleňovaním prostriedkov pre ekoinovácie v rámci Rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie.

Na dosiahnutie mimoriadnych politických cieľov sa uplatňuje vyčleňovanie, pričom sa vychádza z pozitívnych skúseností s vyčleňovaním prostriedkov na ekologické inovácie v rámci Rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie, najmä v záujme dosiahnutia cieľov spojených so zistenými spoločenskými výzvami.

 

Časový rámec na overenie funkčnosti koncepcie podporí procesy prenosu znalostí a technológií vo fázach pred štádiom prevzatia zo strany priemyslu, aby sa overil a v prípade potreby zvýšil inovačný vplyv prenosu na trh, a tým sa znížila neistota a riziká spojené s prenosom výsledkov výskumu a vynálezov, ktoré pochádzajú zo sféry verejného výskumu, do výrobného odvetvia.

Časť nástroja venovaná začínajúcim podnikom, ktorou sa podporujú počiatočné a rané fázy, umožní kapitálové investície okrem iného do organizácií zaoberajúcich sa prenosom poznatkov, fondov zárodkového kapitálu, cezhraničných zárodkových fondov, investičných prostriedkov spolufinancovania propagovaných neformálnymi investormi (tzv. „business angels“ – podnikateľskí anjeli), platforiem na výmenu a obchodovanie s právami duševného vlastníctva a do fondov rizikového kapitálu zameraných na ranú fázu projektov.

Časť nástroja venovaná začínajúcim podnikom, ktorou sa podporujú počiatočné a rané fázy, umožní kapitálové investície okrem iného do organizácií zaoberajúcich sa prenosom poznatkov, fondov zárodkového kapitálu, cezhraničných zárodkových fondov a fondov zameraných na ranú fázu, investičných prostriedkov spolufinancovania propagovaných neformálnymi investormi (tzv. „business angels“ – podnikateľskí anjeli), platforiem na výmenu a obchodovanie s právami duševného vlastníctva, fondov rizikového kapitálu zameraných na ranú fázu projektov a do financovania fondov zameraných na začínajúce cezhraničné aktivity, pokiaľ možno v kombinácii s nástrojom vlastného imania pre rast (EFG) v rámci programu pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP.

Časť nástroja venovaná rastu je určená na investície do rozširovania a rastu v spojení s finančným nástrojom vlastného imania pre rast v rámci programu pre konkurencieschopnosť podnikov a pre MSP vrátane investícií do cezhraničných fondov z fondov, ktoré investujú do fondov rizikového kapitálu a ktorých väčšina sa bude tematicky zameriavať na podporu cieľov stratégie Európa 2020.

Časť nástroja venovaná rastu je určená na investície do rozširovania a rastu v spojení s EFG vrátane investícií do cezhraničných súkromných a verejných fondov z fondov, ktoré investujú do fondov rizikového kapitálu a ktorých väčšina sa bude tematicky zameriavať na podporu cieľov stratégie Európa 2020.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     134

Návrh nariadenia

Príloha I – časť 2 – bod 2 – bod 2.3 – písmeno b – odsek 7a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

Vzhľadom na mimoriadne problematickú situáciu na európskom trhu rizikového kapitálu, ako aj s tým súvisiacu naliehavosť by malo byť možné zriadiť do začiatku budúceho rozpočtového obdobia 2014 – 2020 fond fondov rizikového kapitálu ako pilotný projekt.

Odôvodnenie

Rizikový kapitál je nesmierne dôležitý zdroj financovania tisícov európskych inovatívnych začínajúcich podnikov a MSP s potenciálom rýchleho rastu, pre ktoré je veľmi ťažké získať financie od bánk, pretože ich obchodný model, i keď je sľubný, nie je vyskúšaný. Zriadenie skúšobného fondu fondov rizikového kapitálu a tým aj maximálne znásobený pákový efekt rozpočtu EÚ by pomohli bojovať proti kríze.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     135

Návrh nariadenia

Príloha I – časť 2 – bod 2 – bod 2.3 – písmeno b – odsek 7b (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

Nástroj vlastného imania poskytujúci kapitálové financovanie sa používa v spojení s EFG ako jednotný integrovaný nástroj EÚ s cieľom poskytnúť podnikom financovanie formou rizikového kapitálu na inovácie a rast, a to od zárodkovej fázy až po fázu rastu.

Odôvodnenie

V praxi by obidva nástroje na podporu rizikového kapitálu – v rámci programu Horizont 2020 a programu COSME – mali predstavovať jednotný integrovaný nástroj financovania, aby ich fungovanie bolo efektívne a plnilo potreby trhu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     136

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – bod 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

3. Inovácia v malých a stredných podnikoch

3. Inovácia v malých a stredných podnikoch

3.1 Osobitný cieľ

3,1 Osobitný cieľ

Osobitným cieľom je podnietiť rast prostredníctvom zvýšenia úrovne inovácie v MSP s pokrytím ich príslušných inovačných potrieb v rámci celého inovačného cyklu všetkých druhov inovácie a vytvoriť tak rýchlejšie rastúce a medzinárodne aktívne MSP.

Osobitným cieľom je podnietiť udržateľný hospodársky rast prostredníctvom zvýšenia úrovne inovácie v MSP spolu s pokrytím ich príslušných inovačných potrieb v rámci celého inovačného cyklu všetkých druhov inovácie, a vytvoriť tak rýchlejšie rastúce a medzinárodne aktívne MSP.

Vzhľadom na ústrednú úlohu MSP v európskom hospodárstve, výskum a inovácia v MSP bude zohrávať významnú úlohu pri zvyšovaní konkurencieschopnosti, zväčšovaní hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest, a teda pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020, a najmä jej hlavnej iniciatívy Inovácia v Únii.

Vzhľadom na ústrednú úlohu MSP v európskom hospodárstve bude výskum a inovácia v MSP bude zohrávať významnú úlohu pri zvyšovaní konkurencieschopnosti, zväčšovaní hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest, a teda pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020, a najmä jej hlavnej iniciatívy Inovácia v Únii.

Napriek tomu, že MSP majú dôležitý podiel na hospodárstve a zabezpečovaní zamestnanosti a výrazný inovačný potenciál, dosiahnutiu vyššej úrovne inovácií a väčšej konkurencieschopnosti im bránia problémy súvisiace s ich veľkosťou. Hoci Európa produkuje podobný počet nových spoločností ako Spojené štáty americké, európske MSP považujú za ťažšie rozrásť sa na veľké spoločnosti ako ich americkí kolegovia. Ďalší zdroj tlaku na ne vytvára obchodné prostredie, ktoré sa stalo cezhraničným a čoraz prepletenejšie hodnotové reťazce. Je potrebné, aby MSP posilnili svoje inovačné kapacity. Musia rýchlejšie a vo väčšej miere vytvárať, zavádzať a komercializovať nové poznatky a obchodné nápady s cieľom úspešne konkurovať ostatným činiteľom na rýchlo sa rozvíjajúcich svetových trhoch. Výzva spočíva v podnietení väčšej miery inovácií v MSP, ktorými sa tak posilní ich konkurencieschopnosť a rast.

Napriek tomu, že MSP majú dôležitý podiel na hospodárstve a zabezpečovaní zamestnanosti a výrazný inovačný potenciál, dosiahnutiu vyššej úrovne inovácií a väčšej konkurencieschopnosti im bránia rôznorodé problémy vrátane nedostatku finančných zdrojov a prístupu k financiám, nedostatku zručností v riadení inovácií, nedostatkov pri budovaní kontaktov a spolupráci s externými subjektmi a nedostatočného využívania verejného obstarávania na posilnenie inovácií v MSP. Hoci Európa produkuje podobný počet nových spoločností ako Spojené štáty americké, európske MSP považujú za ťažšie rozrásť sa na veľké spoločnosti ako ich americkí kolegovia. Ďalší zdroj tlaku na ne vytvára obchodné prostredie, ktoré sa stalo cezhraničným, a čoraz prepletenejšie hodnotové reťazce. Je potrebné, aby MSP posilnili svoje výskumné a inovačné kapacity. Musia rýchlejšie a vo väčšej miere vytvárať, zavádzať a komercializovať nové poznatky a obchodné nápady s cieľom úspešne konkurovať ostatným činiteľom na rýchlo sa rozvíjajúcich svetových trhoch. Výzva spočíva v podnietení väčšej miery inovácií v MSP, čím sa posilní ich konkurencieschopnosť a udržateľnosť.

Cieľom navrhovaných opatrení je doplniť vnútroštátne a regionálne politiky a programy v oblasti podnikateľskej inovácie, posilniť spoluprácu medzi MSP a ďalšími činiteľmi podstatnými pre inováciu, preklenúť medzeru medzi výskumom a vývojom a úspešným uvedením na trh, vytvoriť prostredie, ktoré je priaznivejšie podnikateľskej inovácii, vrátane opatrení na strane dopytu, a podporu zohľadňujúcu meniacu sa podobu inovatívnych postupov, nových technológií, trhov a obchodných modelov.

Cieľom navrhovaných opatrení je doplniť vnútroštátne a regionálne politiky a programy v oblasti podnikateľskej inovácie, posilniť spoluprácu medzi MSP a ďalšími činiteľmi podstatnými pre inováciu, preklenúť medzeru medzi výskumom a vývojom a úspešným uvedením na trh, vytvoriť prostredie, ktoré je priaznivejšie podnikateľskej inovácii, vrátane opatrení na strane dopytu a ďalších opatrení zameraných na podporu prenosu poznatkov uskutočneného vo verejnej sfére, a vykonávať podporu zohľadňujúcu meniacu sa podobu inovatívnych postupov, nových technológií, trhov a obchodných modelov.

S cieľom zaistiť synergie a jednotný prístup sa vytvoria silné prepojenia s politikami Únie pre jednotlivé priemyselné odvetvia, najmä programom pre konkurencieschopnosť podnikov a pre MSP a fondy politiky súdržnosti.

S cieľom zaistiť synergie a jednotný prístup sa vytvoria silné prepojenia s politikami Únie pre jednotlivé priemyselné odvetvia, najmä programom pre konkurencieschopnosť podnikov a pre MSP a fondy politiky súdržnosti.

3.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

3.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

MSP sú hlavnou hnacou silou inovácie pre ich schopnosť rýchlo a účinne premieňať nové nápady do úspešných podnikov. Slúžia ako dôležitý sprostredkovateľ šírenia poznatkov tým, že prinášajú výsledky výskumu na trh. V ostatných dvadsiatich rokoch sme boli svedkami toho, ako sa vďaka inovatívnym MSP obnovili celé sektory a vytvorili sa nové odvetvia. Rýchlo rastúce podniky sú nevyhnutné pre rozvoj vznikajúcich odvetví a pre urýchlenie štrukturálnych zmien, ktoré Európa potrebuje na to, aby sa stala nízkouhlíkovým hospodárstvom založeným na poznatkoch s udržateľným rastom a vysoko kvalitnými pracovnými miestami.

MSP sú hlavnou hnacou silou inovácie pre ich schopnosť rýchlo a účinne premieňať nové nápady do úspešných podnikov. Slúžia ako dôležitý sprostredkovateľ šírenia poznatkov tým, že prinášajú výsledky výskumu na trh. V ostatných dvadsiatich rokoch sme boli svedkami toho, ako sa vďaka inovatívnym MSP obnovili celé sektory a vytvorili sa nové odvetvia. Rýchlo rastúce podniky sú nevyhnutné pre rozvoj vznikajúcich odvetví a pre urýchlenie štrukturálnych zmien, ktoré Európa potrebuje na to, aby sa stala nízkouhlíkovým hospodárstvom založeným na poznatkoch s udržateľným rastom a vysoko kvalitnými pracovnými miestami.

MSP možno nájsť vo všetkých sektoroch hospodárstva. Tvoria dôležitejší podiel európskeho hospodárstva ako je tomu v iných regiónoch, napr. v Spojených štátoch amerických. Všetky typy MSP sú schopné inovácie. Treba ich povzbudzovať a podporovať, aby investovali do výskumu inovácie. Ak sa tak vykoná, mali by môcť naplno čerpať z inovačného potenciálu vnútorného trhu a európskeho výskumného priestoru, aby sa tak mohli vytvárať nové podnikateľské príležitosti v Európe a za jej hranicami a prispievať k nachádzaniu riešení kľúčových spoločenských výziev.

MSP možno nájsť vo všetkých sektoroch hospodárstva. Tvoria dôležitejší podiel európskeho hospodárstva, ako je to v iných regiónoch, napr. v Spojených štátoch amerických. Všetky typy MSP sú schopné inovácie. Treba ich podporovať v tom, aby investovali do výskumu a inovácií a aby tiež posilňovali svoje kapacity v oblasti riadenia inovačných postupov. Ak sa tak vykoná, mali by môcť naplno čerpať z inovačného potenciálu vnútorného trhu a európskeho výskumného priestoru, aby sa tak mohli vytvárať nové podnikateľské príležitosti v Európe a za jej hranicami a mohlo prispievať k nachádzaniu riešení kľúčových spoločenských výziev.

Účasť na výskume a inovácii Únie posilňuje kapacity MSP v oblasti výskumu a vývoja a technológií, zvyšuje ich spôsobilosť na vytváranie, prijímanie a využívanie nových poznatkov, posilňuje hospodárske využitie nových riešení, zvyšuje inováciu produktov, služieb a obchodných modelov, propaguje obchodné činnosti na väčších trhoch a pomáha znalostným sieťam MSP nabrať medzinárodný charakter. MSP s dobrým zavedeným riadením inovácie, a ktoré sa teda často spoliehajú na externé odborné znalosti a zručnosti, majú pred ostatnými náskok.

Účasť na výskume a inovácii Únie posilňuje kapacity MSP v oblasti výskumu a vývoja a technológií, zvyšuje ich spôsobilosť na vytváranie, prijímanie a využívanie nových poznatkov, posilňuje hospodárske využitie nových riešení, zvyšuje inováciu produktov, služieb a obchodných modelov, propaguje obchodné činnosti na väčších trhoch a pomáha znalostným sieťam MSP získať medzinárodný charakter. MSP s dobrým zavedeným riadením inovácie, a ktoré sa teda často spoliehajú na externé odborné znalosti a zručnosti, majú pred ostatnými náskok. MSP musia tiež zohrávať kľúčovú úlohu ako príjemcovia procesov, pri ktorých dochádza k prenosu technológií a znalostí, ktorí prispievajú k prenosu inovácií v rámci trhu pochádzajúcich z výskumu, ktorý sa uskutočňuje na univerzitách, vo verejných výskumných ústavoch a v MSP pôsobiacich vo výskume.

Cezhraničná spolupráca je významným prvkom inovačnej stratégie MSP pri prekonávaní niektorých problémov súvisiacich s ich veľkosťou, ako napr. prístup k technickým a vedeckým kompetenciám a novým trhom. Prispievajú k premieňaniu nápadov na zisk a rast spoločnosti a na oplátku k zvyšovaniu súkromných investícií do výskumu a inovácie.

Cezhraničná spolupráca je významným prvkom inovačnej stratégie MSP pri prekonávaní niektorých problémov súvisiacich s ich veľkosťou, ako napr. prístup k technickým a vedeckým kompetenciám a novým trhom. Prispievajú k premieňaniu nápadov na zisk a rast spoločnosti a spätne k zvyšovaniu súkromných investícií do výskumu a inovácie. Odborná príprava a prenos technológií určené MSP môžu byť kľúčovými prvkami pri zvyšovaní ich konkurencieschopnosti a inovačného potenciálu.

Regionálne a vnútroštátne programy v oblasti výskumu a inovácie, často podložené európskou politikou súdržnosti, zohrávajú významnú úlohu pri podpore MSP. Kľúčovú úlohu musia zohrať najmä fondy politiky súdržnosti prostredníctvom budovania kapacít a poskytnutím schodiska k excelentnosti pre MSP s cieľom vytvoriť výnimočné projekty, ktoré môžu súťažiť o financovanie v rámci programu Horizont 2020. Napriek tom len málo vnútroštátnych a regionálnych programov poskytuje financovanie na cezhraničné výskumné a inovačné činnosti vykonávané MSP, šírenie a zavádzanie inovatívnych riešení po celej Únii alebo cezhraničné služby na podporu inovácie. Výzva spočíva v zabezpečení tematicky otvorenej podpory pre MSP na realizáciu medzinárodných projektov v súlade s inovačnou stratégiou spoločností. Preto sú potrebné opatrenia na úrovni Únie s cieľom doplniť činnosti vykonávané na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, posilniť ich vplyv a otvoriť systémy na podporu výskumu a inovácie.

Regionálne a vnútroštátne programy v oblasti výskumu a inovácie, často podložené európskou politikou súdržnosti, zohrávajú významnú úlohu pri podpore MSP. Kľúčovú úlohu musia zohrať najmä fondy politiky súdržnosti prostredníctvom budovania kapacít a poskytnutím schodiska k excelentnosti pre MSP s cieľom vytvoriť výnimočné projekty, ktoré môžu súťažiť o financovanie v rámci programu Horizont 2020. Napriek tomu len málo vnútroštátnych a regionálnych programov poskytuje financovanie na cezhraničné výskumné a inovačné činnosti vykonávané MSP, šírenie a zavádzanie inovatívnych riešení po celej Únii alebo cezhraničné služby na podporu inovácie. Výzva spočíva v zabezpečení tematicky otvorenej podpory pre MSP na realizáciu medzinárodných projektov v súlade s inovačnou stratégiou spoločností. Preto sú potrebné opatrenia na úrovni Únie s cieľom doplniť činnosti vykonávané na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, posilniť ich vplyv a otvoriť systémy na podporu výskumu a inovácie.

3.3. Základné línie činností

3.3. Základné línie činností

(a) Presadzovanie podpory MSP

(a) Podpora MSP prostredníctvom nástroja vyhradeného pre MSP

MSP by sa mali podporovať v rámci celého programu Horizont 2020. Na tento účel sa prostredníctvom vyhradeného nástroja pre MSP zabezpečí fázovaná a plynulá podpora pokrývajúca celý inovačný cyklus. Nástroj MSP sa zameriava na všetky typy inovatívnych MSP, ktoré majú pevnú ambíciu na rozvoj, rast a dosiahnutie medzinárodnej povahy. Poskytuje sa na všetky typy inovácie vrátane služieb, netechnických a spoločenských inovácií. Cieľom je rozvinúť a zužitkovať inovačný potenciál MSP vyplnením medzery vo financovaní počiatočného vysoko rizikového výskumu a inovácie, podnietením inovácií a zvýšením komercializácie výsledkov výskumu v súkromnom sektore.

Prostredníctvom vyhradeného nástroja pre MSP sa zabezpečí fázovaná a plynulá podpora pokrývajúca celý inovačný cyklus. Nástroj pre MSP sa zameriava na všetky typy inovácií v MSP, ktoré majú pevné ambície rozvíjať sa, rásť, dosiahnuť medzinárodnú povahu a inovovať, s osobitným dôrazom na začínajúce, osamostatnené a rýchlo rastúce MSP. Hlavným používateľom budú MSP, budú však vyzývané k tomu, aby spolupracovali s výskumnými ústavmi a inými spoločnosťami. Poskytuje sa na všetky typy inovácie vrátane služieb a netechnických a spoločenských inovácií pod podmienkou, že každá činnosť má jasnú pridanú hodnotu Únie. Cieľom je rozvinúť a zužitkovať inovačný potenciál MSP vyplnením medzery vo financovaní počiatočného vysoko rizikového výskumu a inovácie, podnietením inovácií a zvýšením komercializácie výsledkov výskumu v súkromnom sektore. Nástroj zabezpečí úspešným MSP označenie kvality v súvislosti s ich účasťou na verejnom obstarávaní.

 

Nástroj bude fungovať prostredníctvom jednej riadiacej štruktúry, jednoduchého administratívneho režimu a jednotného kontaktného miesta. Uplatňuje sa na základe prístupu zdola nahor s otvorenými výzvami na predkladanie ponúk.

 

Podporné služby v oblasti inovácií určené pre MSP, ktoré sa zúčastňujú na nástroji pre MSP, sa vykonávajú na základe existujúcich štruktúr, ako sú Európska sieť podnikov (Enterprise Europe Network) a ďalšie subjekty poskytujúce inovatívne služby a systémy v oblasti odborného vedenia/poradenstva.

Všetky osobitné ciele spoločenských výziev vedúceho postavenia v rámci podporných a priemyselných technológií budú uplatňovať nástroj vyhradený pre MSP a bude sa na ne vyčleňovať vyhradená suma.

Všetky osobitné ciele spoločenských výziev vedúceho postavenia v rámci podporných a priemyselných technológií budú uplatňovať nástroj vyhradený pre MSP. Nástroj vytvorí potrebnú flexibilitu, aby bolo možné zapojenie MSP do výskumných projektov v čase realizácie projektov a na obmedzené obdobie kratšie ako trvanie projektov.

 

Nástroj pre MSP sa môže používať aj ako nástroj na účely verejného obstarávania pred komerčným využitím alebo verejného obstarávania v súvislosti s inovatívnymi riešeniami.

(b) Podpora MSP intenzívne sa zaoberajúcich výskumom

(b) Podpora MSP intenzívne sa zaoberajúcich výskumom

Cieľom je podporovať inovácie orientované na trh zo strany MSP venujúcich sa výskumu a inovácii. Osobitná akcia sa zameriava na MSP intenzívne sa zaoberajúcich výskumom v sektoroch špičkovej techniky, ktoré preukazujú spôsobilosť na komerčné využitie výsledkov projektu.

Cieľom je podporovať inovácie orientované na trh zo strany MSP venujúcich sa výskumu a inovácii. Osobitná akcia sa zameriava na MSP intenzívne sa zaoberajúce výskumom v sektoroch špičkovej techniky, ktoré preukazujú spôsobilosť na komerčné využitie výsledkov projektu.

(c) Posilňovanie inovačných kapacít MSP

(c) Presadzovanie podpory MSP a posilňovanie inovačných kapacít MSP

V rámci programu Horizont 2020 sa podporujú činnosti sprevádzajúce vykonávanie a dopĺňajúce opatrenia zamerané na MSP, najmä s cieľom posilniť inovačné kapacity MSP.

MSP by sa mali podporovať v rámci celého programu Horizont 2020. Na tento účel sa v rámci programu Horizont 2020 podporujú činnosti sprevádzajúce vykonávanie a dopĺňajúce opatrenia zamerané na MSP a vytváranie lepších podmienok pre MSP, najmä s cieľom posilniť inovačné kapacity MSP, a to aj poskytovaním finančných prostriedkov európskym inštitútom v oblasti aplikovaného výskumu, aby mohli pracovať na projektoch dohodnutých s jednotlivými MSP.

(d) Podpora inovácie orientovanej na trh

(d) Podpora inovácie orientovanej na trh

Podpora inovácie orientovanej na trh s cieľom zlepšiť rámcové podmienky pre inováciu riešenie problému osobitných prekážok, ktoré bránia najmä rastu inovatívnych MSP.

Podpora inovácie orientovanej na trh s cieľom zlepšiť rámcové podmienky pre inováciu, riešenie problému osobitných prekážok, ktoré bránia najmä rastu inovácií v MSP, a zavedenie ustanovenia o inováciách umožňujúceho výber MSP, ktoré ponúkajú inovatívne výrobky.

 

(da) Podpora prenosu znalostí a technológií medzi verejným výskumom a trhom

 

Podpora postupov prenosu medzi sférou verejného výskumu a inovačnými MSP ako účinného mechanizmu na prenos výsledkov výskumu a vynálezov vytvorených univerzitami, výskumnými ústavmi a MSP uskutočňujúcimi výskum na trh.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     137

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod -1 (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

 

-1. Veda so spoločnosťou a pre spoločnosť: prierezová výzva

 

-1.1. Osobitný cieľ

 

Osobitným cieľom je rozvinúť efektívnu spoluprácu medzi vedou a spoločnosťou, prijímať nové talenty v oblasti vied a spojiť vedeckú excelentnosť so sociálnym povedomím a zodpovednosťou.

 

V dôsledku rýchleho pokroku v súčasnom vedeckom výskume a inováciách vyvstali dôležité etické, právne a sociálne otázky, ktoré si vyžadujú posilnený vzťah a angažovanosť medzi vedou a spoločnosťou.

 

Na nájdenie správnych odpovedí na výzvy, s ktorými sa Európa stretáva, je potrebné zapojenie čo najväčšieho počtu rôznorodých aktérov do procesu výskumu a inovácií. Tradične bolo vzájomné pôsobenie medzi vedou a spoločnosťou obmedzené na jednostranné zostupné odovzdávanie znalostí odborníkov občanom. Pokrok pri vytváraní otvorenej, účinnej a demokratickej spoločnosti založenej na znalostiach si vyžaduje zmenu k dvojstrannejšiemu dialógu a aktívnej spolupráci presahujúcej tradičné vedecké vzdelávanie či súčasnú predstavu o občanoch ako o čírych konzumentoch vedeckých zistení. Tento dialogický vzťah a aktívna spolupráca bezpochyby umožnia, aby pokrok vo vede a inováciách prebiehal zodpovednejším spôsobom.

 

Únia potrebuje všetky svoje talenty, aby posilnila svoju konkurenčnú výhodu v celosvetovom hospodárstve. Na to, aby dosiahla čistý prírastok 1 milión dodatočných výskumníkov, ktorí budú v Európe potrební do roku 2020 na dosiahnutie cieľa intenzity výskumu a vývoja vo výške 3 % HDP, Únia potrebuje, aby sa jej mladí ľudia snažili o kariéru v oblasti vedy, a takisto potrebuje rozmanitú a rodovo vyváženú pracovnú silu.

 

Je však čoraz ťažšie prilákať väčší počet mladých ľudí k vede a technike a v Európe rastú obavy, že mnoho talentovaných mladých ľudí si kariéru v týchto odboroch nezvolí. Navyše je zároveň nutné zabezpečiť, aby si ľudia, ktorí začali s kariérou vo vedeckej či technickej oblasti, mohli zachovať svoj entuziazmus a motiváciu a mali príležitosti na osobný rozvoj bez toho, aby museli opustiť svoje odbory.

 

V oblasti vedy tiež existuje jasná rodová nevyváženosť. Ak chce Európa zabezpečiť, aby financovala účinný a efektívny program výskumu a inovácií, treba venovať osobitnú pozornosť nedostatočnému zastúpeniu žien vo vede a nedostatočnému prihliadaniu na rodové rozdiely v rámci výskumu a inovácií.

 

-1.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

 

Zlepšovanie spolupráce medzi vedou a spoločnosťou s cieľom zlepšiť spoločenskú a politickú podporu vedy a technológií vo všetkých členských štátoch je čoraz viac kľúčový problém, ktorý súčasná ekonomická kríza výrazne zhoršila. V demokratických spoločnostiach si priorita pre verejné investovanie do vedy vyžaduje rozsiahlu sociálnu a politickú skupinu, ktorá vyznáva hodnoty vedy, má odborné poznatky o jej procesoch a je schopná uznať jej prínos k znalostiam, spoločnosti a hospodárskemu pokroku.

 

To sa môže dosiahnuť iba vtedy, ak sa vyvinie plodný a intenzívny dialóg a aktívna spolupráca medzi vedou a spoločnosťou, aby sa zaistila zodpovednejšia veda a vytvoril priestor pre rozvoj politík, ktoré sú pre obyvateľov dôležitejšie.

 

Takáto interaktívna podpora vedeckej kultúry v Európe navyše posilní demokratické hodnoty a pomôže zvýšiť záujem o vedu a techniku. Pevnosť európskeho systému vedy a techniky závisí od jeho schopnosti využiť talent a nápady tam, kde sa nachádzajú.

 

-1.3. Základné línie činností

 

Opatrenia by sa mali zameriavať na prilákanie nových talentov k štúdiu vedy a techniky v európskych spoločnostiach a preklenutie rodových rozdielov v rámci ľudských zdrojov pracujúcich v oblasti výskumu v Únii. Podporovať sa bude aj zvyšovanie našej schopnosti začleňovať vedecké a technické znalosti a metódy do procesov rozhodovania, vytváranie mechanizmov umožňujúcich rozšírenie a prehĺbenie sociálneho vyhodnocovania vedeckých možností a zabezpečenie toho, aby sa etické a sociálne hodnoty zohľadňovali v celom inovačnom procese.

 

Zámerom činností je:

 

(a) zatraktívniť vedeckú a technickú kariéru pre mladých študentov a posilniť udržateľnú interakciu medzi školami a výskumnými ústavmi, priemyslom a organizáciami občianskej spoločnosti;

 

(b) propagovať rodovú rovnosť v oboch jej rozmeroch podporou zmien v: (i) organizácii výskumných inštitúcií a (ii) koncepcii výskumných programov. Toto zahŕňa jej rozličné rozmery týkajúce sa najmä: zabezpečenia rovnosti vo výskumných kariérach, rozhodovania a zahrnutia rodových rozmerov do obsahu výskumu a inovácií;

 

(c) integrovať spoločnosť do otázok vedy a inovácie s cieľom zohľadniť záujmy a hodnoty občanov a zvýšiť kvalitu, relevantnosť, prijateľnosť a udržateľnosť výsledkov výskumu a inovácií;

 

(d) podnecovať občanov, aby sa zapájali do vedy, a to prostredníctvom formálneho a neformálneho vzdelávania v oblasti vedy, a podporovať šírenie aktivít opierajúcich sa o vedu, konkrétne vo vedeckých centrách a inými vhodnými spôsobmi;

 

(e) zlepšiť otvorený prístup k vedeckým výsledkom a údajom, aby sa zvýšila vedecká excelentnosť a hospodárska konkurencieschopnosť;

 

(f) vytvoriť správu pre rozvoj zodpovedného výskumu a inovácií všetkými zúčastnenými stranami (výskumníkmi, verejnými orgánmi, priemyslom a organizáciami občianskej spoločnosti), ktorá bude vnímavá k potrebám a požiadavkám spoločnosti; propagovať etický rámec pre výskum a inovácie;

 

(g) zlepšiť znalosti o vedeckej komunikácii s cieľom zvýšiť kvalitu a účinnosť interakcie medzi vedcami, všeobecnými médiami a verejnosťou.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     138

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

1. Zdravie, demografické zmeny a blahobyt

1. Zdravie, demografické zmeny a blahobyt

1.1. Osobitný cieľ

1.1. Osobitný cieľ

Osobitným cieľom je zlepšenie zdravia a blahobytu počas celého života pre všetkých.

Osobitným cieľom je zlepšenie zdravia a blahobytu počas celého života pre všetkých.

Zdravie a blahobyt po celý život pre všetkých, vysoko kvalitné a hospodársky udržateľné systémy zdravotníckej starostlivosti a príležitosti na tvorbu nových pracovných miest a rastu sú cieľmi podpory výskumu a inovácie v rámci reakcie na túto výzvu, a budú predstavovať významný prínos ku stratégii Európa 2020.

Zdravie a blahobyt po celý život pre všetkých, vysoko kvalitné a hospodársky udržateľné bezpečné a spoľahlivé systémy zdravotníctva a starostlivosti zabezpečujúce sociálny blahobyt a riešenia týkajúce sa nezávislosti starnúceho obyvateľstva a príležitosti na tvorbu nových pracovných miest a rast sú cieľmi podpory výskumu a inovácií v rámci reakcie na túto výzvu a budú predstavovať významný prínos ku stratégii Európa 2020.

Náklady na systémy zdravotnej a sociálnej starostlivosti Únie rastú, opatrenia v oblasti starostlivosti a preventívne opatrenia vo všetkých vekových kategóriách sú čoraz nákladnejšie, očakáva sa, že počet Európanov nad 65 rokov sa takmer zdvojnásobí z 85 miliónov v roku 2008 na 151 miliónov v roku 2060,tých nad 80 rokov sa zvýši z 22 na 61 miliónov za rovnaké obdobie. Znižovanie alebo upravenie týchto nákladov tak, aby sa nestali neudržateľnými, závisí z časti od zaistenia zdravia a blahobytu po celý život pre všetkých, a teda od účinnej prevencie, liečby a riadenia chorôb a zdravotného postihnutia.

Odstraňovanie nerovností v rámci zdravotníctva je hlavným záujmom v Európe, keďže tieto nerovnosti sa zvyšujú, zatiaľ čo náklady na systémy zdravotnej a sociálnej starostlivosti Únie rastú, opatrenia v oblasti starostlivosti a preventívne opatrenia vo všetkých vekových kategóriách sú čoraz nákladnejšie, očakáva sa, že počet Európanov nad 65 rokov sa takmer zdvojnásobí z 85 miliónov v roku 2008 na 151 miliónov v roku 2060 a počet Európanov nad 80 rokov sa zvýši z 22 na 61 miliónov za rovnaké obdobie. Náklady vznikajú aj v dôsledku diskriminácie na základe zdravotného postihnutia a vytvárania fyzického a sociálneho prostredia, ktoré je neprístupné pre osoby so zdravotným postihnutím. Znižovanie alebo upravenie týchto nákladov tak, aby sa nestali neudržateľnými, závisí sčasti od lepšieho informovania ľudí a podporovania uvedomelých rozhodnutí v oblasti zdravia v záujme optimálneho zlepšenia zdravia a blahobytu po celý život pre všetkých, a teda od účinnej prevencie, liečby a riadenia chorôb a zdravotného postihnutia. Postupný rozvoj založený výhradne na súčasných znalostiach tieto potreby nenaplní, a tak treba hľadať a realizovať radikálne novátorské myšlienky a znalosti. Na to, aby bolo možné čeliť výzvam, bude potrebná úzka spolupráca medzi akademickou obcou, priemyslom, poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a regulačnými agentúrami.

Chronické ochorenia, ako napr. kardiovaskulárne choroby, rakovina, cukrovka, neurologické a duševné choroby, nadváha a obezita a rôzne funkčné obmedzenia sú hlavnými dôvodmi zdravotných postihnutí, zlého zdravia a predčasného úmrtia a predstavujú značné spoločenské a hospodárske náklady.

Chronické ochorenia, ako napr. kardiovaskulárne choroby, rakovina, cukrovka, respiračné, reumatické, muskuloskeletálne, neurodegeneratívne a autoimúnne ochorenia, neurologické a duševné choroby, nadváha a obezita a rôzne funkčné obmedzenia sú hlavnými dôvodmi zdravotných postihnutí, zlého zdravia a predčasného úmrtia a predstavujú značné spoločenské a hospodárske náklady. Ak majú byť stratégie predchádzania v prípade iných – najmä neurodegeneratívnych – ochorení účinné, bude potrebné výrazne posilniť etiologický výskum a rozvíjať lepšiu včasnú diagnostiku a možnosti liečby.

V Únii sa kardiovaskulárnym chorobám pripisuje ročne viac ako 2 milióny úmrtí a náklady na hospodárstvo vo výške viac ako 192 mld. EUR, zatiaľ čo rakovina spôsobuje štvrtinu všetkých úmrtí a je najčastejšou príčinou smrti osôb vo veku 45 až 64 rokov. Viac ako 27 miliónov ľudí v Únii trpí cukrovkou a celkové náklady na ochorenia mozgu (vrátane, ale nie výlučne, tých, ktoré majú vplyv na duševné zdravie) sa odhadujú na 800 mld. EUR. Na viaceré z týchto ochorení pôsobia faktory životného prostredia, životného štýlu a spoločensko-hospodárske faktory a odhaduje sa, že tieto faktory spôsobujú až jednu tretinu celosvetovej záťaže chorobami.

V Únii sa kardiovaskulárnym chorobám pripisuje ročne viac ako 2 milióny úmrtí a náklady na hospodárstvo vo výške viac ako 192 mld. EUR, zatiaľ čo rakovina spôsobuje štvrtinu všetkých úmrtí a je najčastejšou príčinou smrti osôb vo veku 45 až 64 rokov. Viac ako 27 miliónov ľudí v Únii trpí cukrovkou a viac ako 120 miliónov reumatickými a muskuloskeletálnymi ochoreniami. Celkové náklady na ochorenia mozgu (vrátane, ale nie výlučne, tých, ktoré majú vplyv na duševné zdravie) sa odhadujú na 800 mld. EUR. Toto číslo bude naďalej dramaticky rásť, najmä v dôsledku starnúceho európskeho obyvateľstva a súvisiaceho nárastu neurodegeneratívnych chorôb. Na viaceré z týchto ochorení pôsobia faktory životného prostredia, životného štýlu a spoločensko-hospodárske faktory a odhaduje sa, že tieto faktory spôsobujú až jednu tretinu celosvetovej záťaže chorobami. Len samotná depresia postihuje v Únii podľa odhadov 165 miliónov ľudí, čo si vyžaduje náklady vo výške 118 miliárd EUR. V prípade neurodegeneratívnych, ako aj niektorých iných ochorení si stratégie účinného predchádzania budú vyžadovať najprv významné posilnenie výskumu ich príčin a rozvoj lepšej včasnej diagnostiky a možností liečby, prípadne aj personalizovanej inovatívnej liečby.

 

Zriedkavé choroby, ktoré sa týkajú približne 30 miliónov ľudí v Európe, sú aj naďalej veľkým problémom. Účinné spôsoby liečby možno vyvinúť iba vtedy, ak členské štáty budú spolupracovať, pretože prípady v ktoromkoľvek danom členskom štáte nie sú postačujúce na uskutočnenie účinného výskumu.

 

Ochorenia detí vrátane predčasne narodených detí

 

Zdravie detí je jednou z hlavných priorít Európskej únie. Podobne ako v prípade zriedkavých chorôb je rozvoj účinného výskumu a liečby možný iba v rámci spoločnej európskej stratégie.

Infekčné ochorenia (napr. HIV/AIDS, tuberkulóza malária) sú celosvetovým problémom, pričom spôsobujú 41 % celkového počtu 1,5 miliardy rokov života v zhoršenom zdraví na celom svete a 8 % v Európe. Treba sa pripraviť aj na nové epidémie a hrozbu čoraz väčšej antibakteriálnej rezistencie.

Infekčné ochorenia (napr. HIV/AIDS, tuberkulóza, malária a zanedbávané ochorenia) sú celosvetovým problémom, pričom spôsobujú 41 % celkového počtu 1,5 miliardy rokov života v zhoršenom zdraví na celom svete a 8 % v Európe. Treba sa pripraviť aj na nové epidémie, vracajúce sa infekčné ochorenia a hrozbu čoraz väčšej antibakteriálnej rezistencie. Narastajúce problémy predstavujú ochorenia spojené s vodou.

V súčasnosti sú postupy rozvoja liekov a vakcín čoraz nákladnejšie a menej účinné. Treba riešiť prevládajúce nerovnosti v oblasti zdravia a všetkým Európanom treba zaistiť prístup k účinným a spôsobilým zdravotníckym systémom.

V súčasnosti sú postupy rozvoja liekov a vakcín čoraz nákladnejšie a menej účinné a opodstatnenosť základných testov na zvieratách, ktoré slúžia pre ľudí, sa čoraz viac spochybňuje. Treba riešiť pretrvávajúce nerovnosti v oblasti zdravia (napríklad potreba terapie, pokiaľ ide o zriedkavé, zanedbávané a autoimúnne choroby, je obrovská) a všetkým Európanom bez ohľadu na ich vek alebo pôvod treba zaistiť prístup k účinným a spôsobilým zdravotníckym systémom.

 

Výskum by mal umožniť zlepšenie inovatívnej a bunkovej liečby, pri ktorej by sa dôraz kládol na liečenie chronických a degeneratívnych chorôb.

1.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

1.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Choroby a zdravotné postihnutia nie sú ohraničené hranicami štátov. Primeranou reakciou v oblasti výskumu a vývoja na európskej úrovni je možné a malo by sa zásadne prispieť k riešeniu týchto výziev, zabezpečiť lepšie zdravie a blahobyt pre všetkých a postaviť Európu do čela rýchlo sa rozvíjajúcich svetových trhov v oblasti inovácií týkajúcich sa zdravia a blahobytu.

Choroby a zdravotné postihnutia nie sú ohraničené hranicami štátov. Primeranou reakciou v oblasti výskumu a vývoja na európskej úrovni v partnerstve s tretími krajinami je možné a malo by sa zásadne prispieť k riešeniu týchto globálnych výziev, a tak sa usilovať o dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov, zabezpečiť lepšie zdravie a blahobyt pre všetkých, predchádzať celosvetovým pandémiám a postaviť Európu do čela rýchlo sa rozvíjajúcich svetových trhov v oblasti inovácií týkajúcich sa zdravia a blahobytu.

Reakcia sa odvíja od excelentnosti výskumu na zlepšenie nášho základného chápania zdravia, ochorení, zdravotného postihnutia, rozvoja a starnutia obyvateľstva (vrátane dĺžky života) a od plynulej a rozsiahlej premeny výsledných a jestvujúcich poznatkov na inovatívne, stupňovateľné účinné produkty, stratégie, intervencie a služby. Pretrvávajúca povaha týchto výziev v Európe a v mnohých prípadoch celosvetovo si vyžaduje reakciu, ktorej súčasťou je dlhodobá a koordinovaná podpora spolupráce medzi excelentnými, multidisciplinárnymi a multisektorovými tímami.

Reakcia sa odvíja od excelentnosti výskumu na zlepšenie nášho základného chápania určujúcich rysov zdravia, ochorení, zdravotného postihnutia, rozvoja a starnutia obyvateľstva (vrátane strednej dĺžky života) a od plynulej a rozsiahlej premeny výsledných a jestvujúcich poznatkov na inovatívne, stupňovateľné, účinné a dostupné bezpečné produkty, stratégie, intervencie a služby. Pretrvávajúca povaha týchto výziev v Európe a v mnohých prípadoch celosvetovo si vyžaduje reakciu, ktorej súčasťou je dlhodobá a koordinovaná celosvetová podpora spolupráce medzi excelentnými, multidisciplinárnymi a multisektorovými tímami vrátane kapacity na výskum a vývoj v endemických oblastiach. Je tiež potrebné riešiť túto výzvu z hľadiska spoločenských, hospodárskych a humanitných vied.

Zložitosť výzvy a vzájomná závislosť jej zložiek si podobne vyžadujú reakciu na európskej úrovni. Mnohé prístupy, nástroje a technológie sú uplatniteľné v mnohých oblastiach výskumu a inovácie tejto výzvy a najlepšie ich možno podporiť na úrovni Únie. Ide o rozvoj dlhodobých skupín a vykonávanie klinických testov, klinické využitie „-omík“ či rozvoj IKT a ich využitie v zdravotníckej praxi, najmä pokiaľ ide o elektronické zdravotníctvo. Požiadavky osobitných skupín obyvateľstva sa takisto najlepšie napĺňajú s použitím integrovaného prístupu, napr. pri rozvoji stratifikovaných a/alebo personalizovaných liekov, pri liečbe zriedkavých chorôb a pri poskytovaní riešení pomoci a nezávislého života.

Zložitosť výzvy a vzájomná závislosť jej zložiek si podobne vyžadujú reakciu na európskej úrovni. Mnohé prístupy, nástroje a technológie sú uplatniteľné v mnohých oblastiach výskumu a inovácie tejto výzvy a najlepšie ich možno podporiť na úrovni Únie. Ide o pochopenie molekulárneho základu choroby, určenie inovatívnych terapeutických stratégií a novátorských modelových systémov, multidisciplinárne uplatňovanie znalostí vo fyzike, chémii a systémovej biológii na kontrolu zdravia, rozvoj dlhodobých skupín a vykonávanie klinických testov (so zameraním na vývoj a účinky liekov vo všetkých vekových skupinách), klinické využitie „-omík“ či rozvoj IKT a ich využitie v zdravotníckej praxi, najmä pokiaľ ide o elektronické zdravotníctvo. Požiadavky osobitných skupín obyvateľstva sa takisto najlepšie napĺňajú s použitím integrovaného prístupu, napr. pri rozvoji stratifikovaných a/alebo personalizovaných liekov, pri liečbe chorôb súvisiacich s chudobou a zanedbávaných a zriedkavých chorôb a pri poskytovaní riešení pomoci a nezávislého života.

Na to, aby mali opatrenia na úrovni Únie čo najväčší vplyv, podpora sa bude poskytovať celému spektru výskumných a inovačných činností. Ide o činnosti od základného výskumu cez premenu poznatkov na veľké testy a demonštračné činnosti, mobilizáciu súkromných investícií, po verejné a obstarávanie nových produktov pred komerčným využitím, služieb, stupňovateľných riešení, ktoré sú v prípade potreby interoperabilné a podporujú ich vymedzené normy a/alebo spoločné usmernenia. Takýmto koordinovaným európskym úsilím sa prispeje k súčasnej tvorbe európskeho výskumného priestoru. To bude podľa potreby spojené aj s činnosťami rozvíjanými v spojitosti s európskym inovačným partnerstvom zameraným na aktívne a zdravé starnutie v kontexte programu „Zdravie pre rast“.

Na to, aby mali opatrenia na úrovni Únie čo najväčší vplyv, podpora sa bude poskytovať celému spektru výskumných a inovačných činností. Ide o činnosti od základného výskumu cez premenu elementárnych poznatkov o chorobe na novú terapiu, veľké testy a demonštračné činnosti, mobilizáciu súkromných investícií, po verejné obstarávanie a obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím týkajúce sa nových výrobkov, služieb stupňovateľných riešení, ktoré sú v prípade potreby interoperabilné a podporujú ich vymedzené normy a/alebo spoločné usmernenia. V záujme posilňovania strategickej koordinácie výskumu v oblasti zdravia a inovácií v rámci programu Horizont 2020 a podporovania nadnárodného lekárskeho výskumu sa zriadia príslušné vedecké riadiace výbory pre zdravie. Uvedenú koordináciu možno rozšíriť na ďalšie programy a nástroje súvisiace s týmto problémom. Toto koordinované európske úsilie zvýši vedecké a ľudské kapacity pre výskum v oblasti zdravia a prispeje k súčasnej tvorbe Európskeho výskumného priestoru. To bude podľa potreby spojené aj s činnosťami rozvíjanými v spojitosti s európskym inovačným partnerstvom zameraným na aktívne a zdravé starnutie v kontexte programu „Zdravie pre rast“.

1.3. Základné línie činností

1.3. Základné línie činností

Účinná podpora zdravia opierajúca sa o robustnú základňu poznatkov pomáha predchádzať ochoreniam, zlepšuje blahobyt a je nákladovo účinná. Podpora zdravia a prevencia chorôb takisto závisia od pochopenia rozhodujúcich faktorov zdravia, od účinných nástrojov prevencie, ako sú napr. očkovacie látky, od účinného dohľadu a prípravy v oblasti zdravia a ochorení a od účinných skríningových programov.

Účinná podpora zdravia opierajúca sa o robustnú základňu poznatkov pomáha predchádzať ochoreniam, zlepšuje blahobyt a je nákladovo účinná. Podpora zdravia a prevencia chorôb vrátane chorôb z povolania takisto závisia od pochopenia rozhodujúcich faktorov zdravia vrátane sociálno-ekonomického postavenia a rodu, od účinných nástrojov prevencie (ako sú napr. očkovacie látky a zásahy v rámci politiky zamerané na rozhodujúce sociálne faktory a na rizikové skupiny), od účinného dohľadu a prípravy v oblasti zdravia a ochorení a od účinných skríningových programov.

Úspešné snahy v oblasti prevencie, riadenia, liečby a liečenia ochorení, zdravotného postihnutia a obmedzenej funkčnosti sprevádza zásadné pochopenie ich rozhodujúcich faktorov a príčin, procesov a vplyvov, ako aj faktorov podporujúcich dobré zdravie a blahobyt. Dôležitá je aj účinná vzájomná výmena údajov a prepojenie týchto údajov s veľkými skupinovými štúdiami, a takisto aj premena zistení výskumu v klinickej oblasti, najmä pomocou vykonávania klinických testov.

Úspešné snahy v oblasti prevencie, riadenia, liečby a liečenia ochorení, zdravotného postihnutia a obmedzenej funkčnosti sprevádza zásadné pochopenie ich rozhodujúcich faktorov a príčin, procesov a vplyvov, ako aj faktorov podporujúcich dobré zdravie a blahobyt. Dôležitá je aj účinná vzájomná výmena údajov, štandardizované spracúvanie údajov a prepojenie týchto údajov s veľkými skupinovými štúdiami, a takisto aj uplatnenie zistení výskumu v klinickej oblasti, a to aj pomocou vykonávania klinických testov, ktoré by sa mali týkať všetkých vekových skupín, aby sa zabezpečilo, že lieky budú prispôsobené ich použitiu.

 

Choroby súvisiace s chudobou a zanedbávané choroby sú celosvetovým problémom a nedostatky vo výskume treba riešiť prostredníctvom inovácií, ktoré sa budú riadiť potrebami pacientov. Obnovený výskyt starých infekčných chorôb vrátane tuberkulózy v európskom regióne, zvýšený výskyt chorôb, ktorým možno predchádzať očkovaním, vo vyspelých krajinách a narastajúci problém antimikrobiálnej rezistencie ešte viac zdôrazňuje potrebu komplexného prístupu a zvýšenia verejnej podpory výskumu a vývoja v oblasti týchto chorôb, ktoré každoročne zabijú milióny ľudí.

 

Treba vyvinúť personalizovaný liek s cieľom vytvárať nové preventívne a terapeutické stratégie, ktoré sa dajú prispôsobiť požiadavkám pacienta, aby sa tak posilnila prevencia a včasné zisťovanie ochorení. Faktory, ktoré ovplyvňujú terapeutické rozhodovanie, sa musia odhaliť, lepšie ozrejmiť a rozvíjať prostredníctvom výskumu.

Čoraz väčšie zaťaženie ochoreniami a zdravotným postihnutím v kontexte starnúceho obyvateľstva vytvára ďalšie nároky pre sektory zdravotnej starostlivosti. Na zachovanie účinnej zdravotnej starostlivosti pre všetky vekové skupiny sú potrebné snahy na zlepšenie rozhodovacieho procesu o ustanoveniach týkajúcich sa prevencie a liečby, na určenie a podporu šírenia osvedčených postupov v sektoroch zdravotnej starostlivosti a na podporu integrovanej starostlivosti a rozsiahleho využívania technických, organizačných a sociálnych inovácií, vďaka ktorým najmä staršie osoby či osoby so zdravotným postihnutím budú môcť zostať aktívne a nezávislé. Tieto kroky prispejú k zvýšeniu a predĺženiu trvania ich telesného, spoločenského a duševného blaha.

Čoraz väčšie zaťaženie ochoreniami a zdravotným postihnutím spolu s problémami v oblasti mobility a prístupnosti v kontexte starnúceho obyvateľstva vytvára ďalšie nároky pre sektory zdravotnej starostlivosti. Na zachovanie účinnej zdravotnej starostlivosti pre všetky vekové skupiny sú potrebné snahy na zlepšenie rozhodovacieho procesu o ustanoveniach týkajúcich sa prevencie a liečby, na určenie a podporu šírenia osvedčených postupov v sektoroch zdravotnej starostlivosti a na podporu integrovanej starostlivosti a rozsiahleho využívania technických, organizačných a sociálnych inovácií, vďaka ktorým najmä staršie osoby, osoby s chronickými ochoreniami či osoby so zdravotným postihnutím budú môcť zostať aktívne a nezávislé. Tieto kroky prispejú k zvýšeniu a predĺženiu trvania ich telesného, spoločenského a duševného blaha.

Všetky tieto činnosti sa vykonávajú tak, aby sa poskytovala podpora v rámci celého výskumného a inovačného cyklu, posilňovala sa konkurencieschopnosť odvetví so sídlom v Európe a aby sa vytvárali nové trhové príležitosti.

Všetky tieto činnosti sa vykonávajú tak, aby sa poskytovala podpora dlhodobým výskumným programom, ktoré zahŕňajú celý inovačný cyklus, posilňovala konkurencieschopnosť odvetví so sídlom v Európe a aby sa vytvárali nové trhové príležitosti. Bude sa klásť dôraz aj na zapojenie všetkých zainteresovaných strán v oblasti zdravia – vrátane pacientov a organizácií pacientov – s cieľom vytvoriť program v oblasti výskumu a inovácií, do ktorého by sa občania aktívne zapájali a ktorý by odrážal ich potreby a očakávania.

Osobitné ciele sú: pochopiť rozhodujúce faktory zdravia (vrátane faktorov súvisiacich so životným prostredím klímou), zlepšiť podporu zdravia a prevenciu ochorení; pochopiť ochorenia a zlepšiť diagnostiku; vytvárať nákladovo účinné skríningové programy a zlepšiť posudzovanie náchylnosti na ochorenie; zlepšiť dohľad a pripravenosť; vytvárať lepšie preventívne vakcíny; používať medicínu in silico na zlepšenie riadenia a predvídania ochorení; liečiť ochorenia; prenášať poznatky do klinickej praxe a stupňovateľných inovačných akcií; lepšie využívať údaje o zdraví; aktívne starnutie, nezávislý život a život s pomocou; vybaviť jednotlivcov schopnosťami na samoriadenie zdravia; podporovať integrovanú starostlivosť; zlepšovať vedecké nástroje a metódy na podporu tvorby politík a regulačných potrieb; a optimalizovať efektívnosť a účinnosť systémov zdravotnej starostlivosti a znížiť nerovnosti tvorbou politiky založenej na faktoch a rozširovaním osvedčených postupov a inovačných technológií a prístupov.

Osobitné ciele sú: pochopiť rozhodujúce faktory zdravia (vrátane potravinovo-genetických a patogénnych faktorov a faktorov súvisiacich so životným prostredím, klímou, sociálnym postavením, rodom a chudobou), zlepšiť podporu zdravia a prevenciu ochorení; pochopiť základ ochorenia a zlepšiť diagnostiku v rôznych sociálno-ekonomických prostrediach; vytvárať nákladovo účinné skríningové programy a zlepšiť posudzovanie náchylnosti na ochorenie; zlepšiť dohľad nad infekčnými chorobami v Únii aj v susedných a rozvojových krajinách a pripravenosť na boj proti epidémiám a novým chorobám; vytvárať nové a lepšie preventívne vakcíny a lieky; používať medicínu in silico na zlepšenie riadenia a predvídania ochorení; vyvíjať špecifické liečebné postupy a liečiť ochorenia; prenášať poznatky do klinickej praxe a stupňovateľných inovačných akcií; lepšie zhromažďovať a využívať údaje o zdraví a skupinové a administratívne údaje; vyvíjať štandardizované techniky analýzy údajov; podporovať zdravé a aktívne starnutie, nezávislý život a život s pomocou; zlepšiť paliatívnu medicínu a vybaviť jednotlivcov schopnosťami na samoriadenie zdravia; podporovať integrovanú starostlivosť vrátane psychosociálnych aspektov; zlepšovať vedecké nástroje a metódy na podporu tvorby politík a regulačných potrieb; a optimalizovať efektívnosť a účinnosť systémov zdravotnej starostlivosti a znížiť rozdiely a nerovnosti v oblasti zdravia prostredníctvom rozhodovania založeného na faktoch a rozširovaním najlepších postupov a inovačných technológií a prístupov. Všetky tieto činnosti primerane zohľadňujú rodovú analýzu a analýzu pohlavia. Plne využívajú existujúce príležitosti na skutočný medziodborový prístup spájajúci znalosti zo všetkých siedmich výziev a ďalších pilierov v záujme zabezpečenia udržateľných riešení v tejto oblasti. Treba podnecovať aktívne zapojenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, aby sa zaistilo rýchle prevzatie a implementácia výsledkov.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     139

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

2. potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo, morský a námorný výskum a biohospodárstvo

2. potravinová bezpečnosť, kvalita a bezpečnosť potravín, udržateľné poľnohospodárstvo a lesníctvo, morský a námorný výskum a bioodvetvia

2.1 Osobitný cieľ

2.1 Osobitný cieľ

Osobitný cieľ spočíva v zabezpečení dostatočných zásob bezpečných vysoko kvalitných potravín a iných bioproduktov prostredníctvom vývoja produktívnych a zdrojovo účinných systémov prvovýroby so súvisiacimi ekosystémovými službami spolu s konkurencieschopným a nízkouhlíkovým dodávateľským reťazcom. To urýchli prechod na udržateľné európske biohospodárstvo.

Osobitný cieľ spočíva v zabezpečení dostatočných zásob bezpečných vysoko kvalitných zdravých potravín a iných bioproduktov prostredníctvom vývoja produktívnych a udržateľných systémov prvovýroby a spracúvania potravín efektívne využívajúcich zdroje a podpory súvisiacich ekosystémových služieb spolu s konkurencieschopným a nízkouhlíkovým dodávateľským reťazcom. To urýchli prechod na udržateľné európske biohospodárstvo.

V nasledujúcich desaťročiach bude Európa postavená pred výzvu zvýšenej súťaže o obmedzené a vyčerpateľné prírodné zdroje v dôsledku zmien klímy, najmä v rámci systémov prvotnej produkcie (poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybárstvo a akvakultúra) a pred potrebu zabezpečovať udržateľné, bezpečné a spoľahlivé dodávky potravín pre obyvateľov Európy a čoraz objemnejšiu svetovú populáciu. Odhaduje sa, že do roku 2050 bude potrebný 70 % nárast svetových dodávok potravín, aby bolo možné nasýtiť 9-miliardovú svetovú populáciu. Poľnohospodárstvo sa podieľa asi 10 % na emisiách skleníkových plynov v Únii a zatiaľ čo v Európe emisie klesajú, celosvetovo sa do roku 2030 predpovedá nárast na 20 %. Okrem toho bude Európa musieť zabezpečiť dostatočné dodávky surovín, energie a priemyselných produktov, pod podmienkou zníženia využívania zdrojov fosílneho uhlíka (výroba ropy a kvapalného plynu by sa mala podľa očakávaní znížiť do roku 2050 o 60 %), a zároveň si zachovať svoju konkurencieschopnosť. Bioodpad (ktorý sa v Únii odhaduje na 138 miliónov ton ročne, z toho do 40 % ide na skládky) predstavuje ďalší veľký problém a náklady, napriek svojej vysokej potenciálnej pridanej hodnote. Napríklad sa odhaduje, že vo vyspelých krajinách sa 30 % všetkých vyprodukovaných potravín vyhadzuje. Treba vykonať výrazné zmeny, aby sa tento objem v Únii znížil do roku 2030 o 50 %. Okrem toho hranice štátov nie sú prekážkou šírenia živočíšnych a rastlinných škodcov a chorôb vrátane zoonotických chorôb a patogénov vznikajúcich v potravinách. Hoci sú účinné vnútroštátne preventívne opatrenia potrebné, na konečnú kontrolu a účinné riadenie jednotného trhu je nevyhnutná akcia na úrovni Únie. Výzva je zložitá, má vplyv na širokú škálu vzájomne prepojených sektorov a vyžaduje si pluralitné prístupy.

V nasledujúcich desaťročiach bude Európa postavená pred výzvu zvýšenej súťaže o obmedzené a vyčerpateľné prírodné zdroje v dôsledku zmien klímy, najmä v rámci systémov prvotnej produkcie (poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybárstvo a akvakultúra), a pred potrebu zabezpečovať udržateľné, bezpečné a spoľahlivé dodávky potravín pre obyvateľov Európy a čoraz objemnejšiu svetovú populáciu. Odhaduje sa, že do roku 2050 bude potrebný 70 % nárast svetových dodávok potravín, aby bolo možné nasýtiť 9-miliardovú svetovú populáciu. Poľnohospodárstvo sa podieľa asi 10 % na emisiách skleníkových plynov v Únii a zatiaľ čo v Európe emisie klesajú, celosvetovo sa do roku 2030 predpovedá nárast na 20 %. Okrem toho bude Európa musieť zabezpečiť dostatočné dodávky surovín, čistých vodných zdrojov, energie a priemyselných produktov, pod podmienkou zníženia využívania zdrojov fosílneho uhlíka (výroba ropy a kvapalného plynu by sa mala podľa očakávaní znížiť do roku 2050 o 60 %), a zároveň si zachovať svoju konkurencieschopnosť. Bioodpad (ktorý sa v Únii odhaduje na 138 miliónov ton ročne, z toho do 40 % ide na skládky) predstavuje ďalší veľký problém a náklady, napriek svojej vysokej potenciálnej pridanej hodnote. Napríklad sa odhaduje, že vo vyspelých krajinách sa 30 % všetkých vyprodukovaných potravín vyhadzuje. Treba vykonať výrazné zmeny, aby sa tento objem v Únii znížil do roku 2030 o 50 %. Okrem toho hranice štátov nie sú prekážkou šírenia živočíšnych a rastlinných škodcov a chorôb vrátane zoonotických chorôb a patogénov vznikajúcich v potravinách. Hoci sú účinné vnútroštátne preventívne opatrenia potrebné, na konečnú kontrolu a účinné riadenie jednotného trhu je nevyhnutná akcia na úrovni Únie. Výzva je zložitá, má vplyv na širokú škálu vzájomne prepojených sektorov a vyžaduje si pluralitné prístupy.

Pre potreby trhového dopytu po dodávkach bezpečných a zdravých potravín, biomateriálov a biovýrobkov, od spotrebiteľských výrobkov po väčšinu chemických látok, je potrebných čoraz viac biologických zdrojov. Kapacity zemských a vodných ekosystémov potrebných na ich produkciu sú však obmedzené, pričom čo sa o ich využitie uchádzajú viaceré konkurenčné strany, a často nie sú riadené najlepším spôsobom, čo dokazuje napríklad výrazný pokles obsahu uhlíka v pôde a pokles plodnosti. Poľnohospodárska pôda, lesy, morské a sladkovodné vody nedostatočne využívajú rozsah podpory služieb pre ekosystémy integrovaním agronomických a environmentálnych cieľov do udržateľnej výroby.

Pre potreby trhového dopytu po dodávkach bezpečných a zdravých potravín, biomateriálov a biovýrobkov, od spotrebiteľských výrobkov po väčšinu chemických látok, je potrebných čoraz viac biologických zdrojov. Kapacity zemských a vodných ekosystémov potrebných na ich produkciu sú však obmedzené, pričom čo sa o ich využitie uchádzajú viaceré konkurenčné strany, a často nie sú riadené najlepším spôsobom, čo dokazuje napríklad výrazný pokles obsahu uhlíka v pôde a pokles plodnosti, ako aj vyčerpanie populácií rýb. Poľnohospodárska pôda, lesy, morské a sladkovodné vody nedostatočne využívajú rozsah podpory služieb pre ekosystémy integrovaním agronomických a environmentálnych cieľov do udržateľnej výroby.

Potenciál biologických zdrojov a ekosystémov by bolo možné využívať oveľa udržateľnejšie, účinnejšie a integrovanejšie. Mohol by sa napríklad lepšie využívať potenciál biomasy z lesov a odpadových tokov poľnohospodárskeho, vodného, priemyselného a takisto mestského pôvodu.

Potenciál biologických zdrojov a ekosystémov by bolo možné využívať oveľa udržateľnejšie, účinnejšie a integrovanejšie. Mohol by sa napríklad lepšie využívať potenciál biomasy z poľnohospodárstva, lesov a odpadových tokov poľnohospodárskeho, vodného, priemyselného a takisto mestského pôvodu.

V zásade je potrebný prechod k čo najlepšiemu a obnoviteľnému využitiu biologických zdrojov a k udržateľným priemyselným systémom prvotnej produkcie a spracovania, ktoré budú schopné vyprodukovať viac potravín a iných bioproduktov s minimom vstupov, vplyvov na životné prostredie a emisií skleníkových plynov, s posilnenými službami ekosystémov, bez tvorby odpadu a s príslušnou spoločenskou hodnotou. Aby sa tak mohlo stať, v Európe aj za jej hranicami je rozhodujúce vyvinúť podstatné úsilie v oblasti vzájomne prepojeného výskumu a inovácie.

V zásade je potrebný prechod k čo najlepšiemu a obnoviteľnému využitiu biologických zdrojov a k udržateľným priemyselným systémom prvotnej produkcie a spracovania, ktoré budú schopné vyprodukovať viac potravín, tkanín a iných bioproduktov s minimom vstupov, vplyvov na životné prostredie a emisií skleníkových plynov, s posilnenými službami ekosystémov a bez tvorby odpadu a s príslušnou spoločenskou hodnotou. Zámerom je zaviesť také systémy výroby potravín, ktoré nebudú degradovať prírodné zdroje, od ktorých závisia, ale budú naopak podporovať, posilňovať a živiť základňu zdrojov, čo by umožnilo udržateľnú tvorbu bohatstva. Reakcie na to, ako tvoríme, distribuujeme, uvádzame na trh, spotrebúvame a regulujeme výrobu potravín, je nutné lepšie pochopiť a rozvíjať. Aby sa tak mohlo stať, v Európe aj za jej hranicami je rozhodujúce vyvinúť podstatné úsilie v oblasti vzájomne prepojeného výskumu a inovácie.

2.2 Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

2.2 Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov spolu s bioodvetviami sú hlavnými sektormi podporujúcimi biohospodárstvo. To predstavuje veľký a rastúci trh, ktorého hodnota sa odhaduje na viac ako 2 000 mld. EUR, poskytuje 20 miliónov pracovných miest a v roku 2009 pokrývalo 9 % celkovej zamestnanosti v Únii. Investície do výskumu a inovácií v rámci tejto spoločenskej výzvy umožnia Európe prevziať vedúcu úlohu na dotknutých trhoch a zohrať úlohu v dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 a jej hlavných iniciatív Inovácia v Únii a Európa efektívne využívajúca zdroje.

Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov spolu s bioodvetviami sú hlavnými sektormi podporujúcimi biohospodárstvo. To predstavuje veľký a rastúci trh, ktorého hodnota sa odhaduje na viac ako 2 000 mld. EUR, poskytuje 20 miliónov pracovných miest a v roku 2009 pokrýval 9 % celkovej zamestnanosti v Únii. Investície do výskumu a inovácií v rámci tejto spoločenskej výzvy umožnia Európe prevziať vedúcu úlohu na dotknutých trhoch a zohrať úlohu v dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 a jej hlavných iniciatív Inovácia v Únii a Európa efektívne využívajúca zdroje.

Plne funkčné európske biohospodárstvo, ktorého súčasťou je udržateľná produkcia obnoviteľných zdrojov zo zemského vodného prostredia a ich premena na potraviny, bioprodukty a bioenergiu, ako aj súvisiace verejné záujmy, bude pre Európu veľkou pridanou hodnotou. Ak sa bude riadiť udržateľným spôsobom, môže znížiť environmentálnu stopu prvotnej produkcie a zásobovací reťazec ako celok. Môže zvýšiť ich konkurencieschopnosť a poskytnúť pracovné a podnikateľské príležitostí na rozvoj vidieka a pobrežia. Výzvy v oblasti potravinovej bezpečnosti, udržateľného poľnohospodárstva a celkového biohospodárstva majú európsku a celosvetovú povahu. Sú potrebné opatrenia na úrovni Únie s cieľom zostaviť skupiny na dosiahnutie potrebnej šírky a kritického množstva a s cieľom doplniť úsilie vyvinuté jednotlivými členskými štátmi alebo skupinami členských štátov. Prístup viacerých aktérov zabezpečí potrebné interakcie prinášajúce vzájomné obohacovanie sa medzi výskumníkmi, podnikmi, farmármi/producentmi, poradcami a koncovými používateľmi. Zásah na úrovni Únie je nevyhnutný aj na zabezpečenie jednotnosti pri riešení tejto výzvy v rámci sektorov, a takisto je potrebné vytvoriť silné prepojenia medzi príslušnými politikami Únie. Vďaka koordinácii výskumu a inovácie na úrovni Únie bude možné podnietiť a zrýchliť potrebné zmeny v celej Únii.

Plne funkčné európske biohospodárstvo, ktorého súčasťou je udržateľná produkcia obnoviteľných zdrojov zo suchozemského, morského a sladkovodného prostredia a ich premena na potraviny, krmivá, tkaniny, bioprodukty a bioenergiu bude pre Európu veľkou pridanou hodnotou. Biohospodárstvo okrem funkcií súvisiacich s trhom podporuje aj širokú škálu funkcií verejného záujmu a ekosystémových služieb, ktoré by sa mali zachovať: poľnohospodárska a lesná krajina, poľnohospodárska pôda a biodiverzita lesov, kvalita a dostupnosť vody, funkčnosť pôdy, stabilita klímy, kvalita ovzdušia, odolnosť proti povodniam a požiarom. Ak sa bude riadiť udržateľným spôsobom, môže znížiť environmentálnu stopu prvotnej produkcie a zásobovací reťazec ako celok. Môže zvýšiť ich konkurencieschopnosť, zlepšiť sebestačnosť Európy a poskytnúť pracovné a podnikateľské príležitosti na rozvoj vidieka a pobrežia. Výzvy v oblasti potravinovej bezpečnosti, udržateľného poľnohospodárstva a celkového biohospodárstva majú európsku a celosvetovú povahu. Sú potrebné opatrenia na úrovni Únie s cieľom zostaviť skupiny na dosiahnutie potrebnej šírky a kritického množstva a s cieľom doplniť úsilie vyvinuté jednotlivými členskými štátmi alebo skupinami členských štátov. Prístup viacerých aktérov zabezpečí potrebné interakcie prinášajúce vzájomné obohacovanie sa medzi výskumníkmi, podnikmi, farmármi/producentmi, poradcami, spotrebiteľmi a koncovými používateľmi. Zásah na úrovni Únie je nevyhnutný aj na zabezpečenie jednotnosti pri riešení tejto výzvy v rámci sektorov a takisto je potrebné vytvoriť silné prepojenia medzi príslušnými politikami Únie. Vďaka koordinácii výskumu a inovácie na úrovni Únie bude možné podnietiť a zrýchliť potrebné zmeny v celej Únii.

S cieľom podporovať efektívnosť z hľadiska zdrojov, opatrenia v oblasti klímy a znižovať odpad budú výskum a inovácia pôsobiť spoločne so širokým záberom politík Únie a súvisiacich cieľov vrátane spoločnej poľnohospodárskej politiky (najmä politiky rozvoja vidieka) a európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť, spoločnej rybárskej politiky, integrovanej námornej politiky, európskeho programu pre zmenu klímy, rámcovej smernice o vode, rámcovej smernice o námornej stratégii, lesníckeho akčného plánu, tematickej stratégie na ochranu pôdy, stratégie Európa 2020 v oblasti biodiverzity, strategického plánu energetických technológií, politík Únie v oblasti inovácie a priemyslu, vonkajších a rozvojových politík, stratégií v oblasti zdravia rastlín, stratégií v oblasti zdravia a dobrých životných podmienok zvierat a regulačných rámcov na ochranu životného prostredia, zdravia, a bezpečnosti. Prostredníctvom lepšej integrácie výskumu a inovácií do súvisiacich politík Únie sa výrazne zvýši ich európska pridaná hodnota, vytvoria sa pákové efekty, zvýši sa ich význam pre spoločnosť a umožní sa ďalší rozvoj udržateľného hospodárenia s pôdou, morami a oceánmi a trhov v oblasti biohospodárstva.

S cieľom podporovať efektívnosť z hľadiska zdrojov, opatrenia v oblasti klímy a znižovať odpad budú výskum a inovácia pôsobiť spoločne so širokým záberom politík Únie a súvisiacich cieľov vrátane spoločnej poľnohospodárskej politiky (najmä politiky rozvoja vidieka) a európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť, európskeho partnerstva v oblasti inovácií zameraného na vodné hospodárstvo, spoločnej rybárskej politiky, integrovanej námornej politiky, európskeho programu pre zmenu klímy, rámcovej smernice o vode, rámcovej smernice o námornej stratégii, lesníckeho akčného plánu, tematickej stratégie na ochranu pôdy, stratégie Európa 2020 v oblasti biodiverzity, strategického plánu energetických technológií, politík Únie v oblasti inovácie a priemyslu, vonkajších a rozvojových politík, stratégií v oblasti zdravia rastlín, stratégií v oblasti zdravia a dobrých životných podmienok zvierat a regulačných rámcov na ochranu životného prostredia, zdravia a bezpečnosti. Prostredníctvom lepšej integrácie celého cyklu od základného výskumu po inovácie do súvisiacich politík Únie sa výrazne zvýši ich európska pridaná hodnota, vytvoria sa pákové efekty, zvýši sa ich význam pre spoločnosť, zabezpečia sa zdravé potravinárske výrobky a umožní sa ďalší rozvoj udržateľného hospodárenia s pôdou, morami a oceánmi a trhov v oblasti biohospodárstva.

Na účel podpory politík Únie spojených s biohospodárstvom a na uľahčenie riadenia a monitorovania výskumu a inovácie sa budú vykonávať činnosti spoločensko-hospodárskeho výskumu a výhľadové činnosti v spojitosti so stratégiou biohospodárstva vrátane vypracovania ukazovateľov, databáz, modelov, vízií a prognóz, a posúdenia vplyvu iniciatív na hospodárstvo, spoločnosť a životné prostredie.

Na účel podpory politík Únie spojených s biohospodárstvom a na uľahčenie riadenia a monitorovania výskumu a inovácie sa budú vykonávať činnosti spoločensko-hospodárskeho výskumu a výhľadové činnosti v spojitosti so stratégiou biohospodárstva vrátane vypracovania ukazovateľov, databáz, modelov, vízií a prognóz a posúdenia vplyvu iniciatív na hospodárstvo, spoločnosť a životné prostredie.

Akcie na riešenie tejto výzvy zamerané na dosahovanie prínosov pre spoločnosť a hospodárstvo a na modernizáciu sektorov a trhov v oblasti biohospodárstva vychádzajú z multidisciplinárneho výskumu, ktorý bude podnecovať inovácie a viesť k rozvoju nových praktík, produktov a postupov. Takisto rozvíjajú široký prístup k inovácií počnúc technickou, netechnickou, organizačnou, hospodárskou a spoločenskou inováciou, po napríklad novátorské obchodné modely, označovanie a služby.

Akcie na riešenie tejto výzvy zamerané na dosahovanie ekologických prínosov a prínosov pre spoločnosť a hospodárstvo a na modernizáciu sektorov, zúčastnených subjektov a trhov v oblasti biohospodárstva vychádzajú z multidisciplinárneho výskumu, ktorý bude podnecovať inovácie a viesť k rozvoju nových praktík, udržateľných produktov a postupov. Takisto rozvíjajú široký prístup k inovácii, počnúc technickou, netechnickou, organizačnou, hospodárskou a spoločenskou inováciou po napríklad novátorské obchodné modely, označovanie a služby. Musí sa plne uznať potenciál poľnohospodárov a MSP prispievať k inováciám v tejto oblasti. Prístup k biohospodárstvu zohľadňuje význam miestnych znalostí zlepšujúcich miestne schopnosti a súčasne zahŕňa rozmanitosť a zložitosť.

2.3 Základné línie činností

2.3 Základné línie činností

(a) Udržateľné poľnohospodárstvo a lesníctvo

(a) Udržateľné a konkurencischopné poľnohospodárstvo, chov hospodárskych zvierat a lesníctvo

Cieľom je dodávať dostatok potravín, krmív, biomasy a iných surovín, a zároveň zachovávať prírodné zdroje a posilňovať ekosystémové služby vrátane vyrovnávania sa s podmienkami súvisiacimi so zmenami klímy a jej zmierňovania. Činnosti sú zamerané na udržateľnejšie a produktívnejšie poľnohospodárske a lesnícke systémy, ktoré sú zdrojovo účinnejšie (ako aj nízkouhlíkové) a odolnejšie, a zároveň na rozvoj služieb, koncepcií a politík na zveľadenie vidieckeho živobytia.

Cieľom je dodávať dostatok potravín, krmív, biomasy a iných surovín a zároveň zachovávať základňu prírodných zdrojov a biodiverzitu z európskeho aj celosvetového hľadiska a posilňovať ekosystémové služby vrátane vyrovnávania sa so zmenou klímy a jej zmierňovania. Činnosti sú zamerané na udržateľnejšie a produktívnejšie poľnohospodárske systémy, systémy chovu hospodárskych zvierat a lesnícke systémy, ktoré efektívne využívajú zdroje (ako aj nízkouhlíkové ekologické poľnohospodárstvo s nízkymi vonkajšími vstupmi), chránia prírodné zdroje, sú rozmanité, produkujú menej odpadu, dokážu sa prispôsobiť meniacemu sa životnému prostrediu a odolné, na zlepšovanie kvality a zvyšovanie hodnoty poľnohospodárskych produktov a zároveň na rozvoj služieb, koncepcií a politík zameraných na rozmanité potravinové systémy a zveľadenie vidieckeho živobytia.

 

Najmä v prípade lesného hospodárstva je cieľom udržateľná produkcia bioproduktov a ekosystémové služby s náležitým zohľadnením hospodárskych, ekologických a sociálnych aspektov lesného hospodárstva. Činnosti sa zamerajú na ďalší rozvoj produkcie a udržateľnosti systémov lesného hospodárstva, ktoré efektívne využívajú zdroje a pomáhajú pri posilňovaní odolnosti lesov a ochrane biodiverzity.

(b) Udržateľný a konkurencieschopný agropotravinársky sektor pre bezpečné a zdravé stravovanie

(b) Udržateľný a konkurencieschopný agropotravinársky sektor pre bezpečné, cenovo dostupné a zdravé stravovanie

Cieľom je vyjsť v ústrety požiadavkám občanov na bezpečné, zdravé a cenovo dostupné potraviny, vytvoriť udržateľnejšie spracovanie a distribúciu potravín a krmív a zvýšiť konkurencieschopnosť potravinového sektora. Činnosti sú zamerané na zdravé a bezpečné potraviny pre všetkých, rozhodnutia spotrebiteľov na základe informácií a konkurencieschopné metódy spracovania potravín, v rámci ktorých sa využíva menej zdrojov a produkuje sa menej vedľajších produktov, odpadu a skleníkových plynov.

Cieľom je vyjsť v ústrety požiadavkám občanov na bezpečné, zdravé a cenovo dostupné potraviny, vytvoriť udržateľnejšie spracovanie a distribúciu potravín a krmív, ako aj udržateľnejšiu spotrebu potravín, a zvýšiť konkurencieschopnosť potravinového sektora. Činnosti sú zamerané na širokú škálu zdravých a bezpečných potravín vysokej kvality pre všetkých, rozhodnutia spotrebiteľov na základe informácií a konkurencieschopné metódy spracovania potravín, v rámci ktorých sa využíva menej zdrojov a prídavných látok a produkuje sa menej vedľajších produktov, odpadu a skleníkových plynov.

(c) Využitie potenciálu živých vodných zdrojov

(c) Využitie potenciálu rybárstva, akvakultúry a morských biotechnológií

Cieľom je udržateľné využívanie živých vodných zdrojov s cieľom získať čo najväčší sociálny a hospodársky prínos/návratnosť z európskych oceánov a morí. Činnosti sú zamerané na optimálne prispievanie k zabezpečeniu dodávok potravín prostredníctvom rozvoja udržateľného rybárstva priaznivého voči životnému prostrediu a konkurencieschopnej európskej akvakultúry v kontexte celosvetového hospodárstva a na podporu inovácie námornej prostredníctvom biotechnológií na podnietenie inteligentného morského (tzv. modrého) rastu.

Cieľom je udržateľné využívanie a zachovanie živých vodných zdrojov s cieľom získať čo najväčší sociálny a hospodársky prínos/návratnosť z európskych oceánov a morí a zároveň ochrana biodiverzity a ekosystémových služieb. Činnosti sú zamerané na optimálne prispievanie k zabezpečeniu dodávok potravín prostredníctvom rozvoja udržateľného rybárstva priaznivého voči životnému prostrediu a konkurencieschopnej európskej akvakultúry v kontexte celosvetového hospodárstva a na podporu morskej inovácie prostredníctvom biotechnológií na podnietenie inteligentného morského (tzv. modrého) rastu s náležitým zohľadnením obmedzení aj potenciálu morského prostredia.

(d) Udržateľné a konkurencieschopné bioodvetvia

(d) Udržateľné a konkurencieschopné bioodvetvia

Cieľom je podpora nízkouhlíkových, zdrojovo účinných, udržateľných a konkurencieschopných európskych bioodvetví. Činnosti sú zamerané na podporu biohospodárstva prostredníctvom pretvorenia priemyselných postupov a produktov na také, ktoré sa zakladajú na biozdrojoch a sú energeticky účinné, rozvoj integrovaných biorafinérií, ktoré využívajú biomasu z prvotnej produkcie, bioodpad a vedľajšie produkty z bioodvetví, a otváranie nových trhov prostredníctvom podpory normalizácie, regulačné a demonštračné činnosti/činnosti testovania v teréne a ďalšie činnosti, pričom sa zohľadňuje vplyv biohospodárstva na využívanie pôdy a zmeny využívania pôdy.

Cieľom je podpora európskych bioodvetví, ktoré sú nízkouhlíkové, efektívne využívajú zdroje (a to aj z hľadiska účinnosti využívania živín, energie, uhlíka, vody a pôdy), sú udržateľné a konkurencieschopné, a zároveň premena bioodpadu na hodnotu s naplno využívaným potenciálom, na čo je zásadne dôležité zaviesť uzavretý obeh živín medzi mestskými a vidieckymi oblasťami. Činnosti sú zamerané na podporu biohospodárstva prostredníctvom pretvorenia priemyselných postupov a produktov na také, ktoré sa zakladajú na biozdrojoch a sú energeticky účinné, rozvoj integrovaných biorafinérií druhej a tretej generácie, ktoré produkujú a využívajú biomasu a iný odpad z prvotnej poľnohospodárskej a lesníckej produkcie, bioodpad a vedľajšie produkty z bioodvetví, a premenu bioodpadu v mestských oblastiach na poľnohospodárske vstupy efektívnym čistením prostredníctvom podpory – v prípade potreby – normalizácie a systémov certifikácie, ale aj prostredníctvom regulačných a demonštračných činností/činností testovania v teréne a ďalších činností, pričom sa zohľadňuje environmentálny a sociálno-ekonomický vplyv biohospodárstva na využívanie pôdy a zmeny využívania pôdy, ako aj názory a obavy občianskej spoločnosti.

 

(da) Prierezový morský a námorný výskum

 

Využívanie živých a neživých morských zdrojov, ako aj rôznych zdrojov morskej energie a široká škála rôznych využití mora prinášajú prierezové vedecké a technické výzvy.

 

Moria a oceány tiež zohrávajú kľúčovú úlohu pri regulácii klímy, ale intenzívne na ne vplývajú vnútrozemské, pobrežné a morské aktivity človeka i zmena klímy. Celkovým cieľom je rozvíjať prierezové vedecké a technické znalosti v morskej a námornej oblasti (a to aj prostredníctvom štúdia morských vtákov) so zámerom uvoľniť potenciál modrého rastu v celej škále morských a námorných priemyselných odvetví a súčasne chrániť morské prostredie a prispôsobovať sa zmene klímy. Tento strategický koordinovaný prístup k morskému a námornému výskumu naprieč všetkými výzvami a piliermi programu Horizont 2020 podporí aj vykonávanie relevantných politík Únie s cieľom pomôcť dosiahnuť kľúčové ciele modrého rastu.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     140

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

3. Bezpečná, čistá a efektívna energia

3. Bezpečná, čistá a efektívna energia

3.1. Osobitný cieľ

3.1. Osobitný cieľ

Osobitný cieľ spočíva v zabezpečení prechodu k spoľahlivému, udržateľnému a konkurencieschopnému energetickému systému v kontexte čoraz väčšieho nedostatku zdrojov, zvyšujúcich sa energetických potrieb a klimatických zmien.

Osobitný cieľ spočíva v zabezpečení prechodu k spoľahlivému, cenovo dostupnému, udržateľnému a konkurencieschopnému energetickému systému v kontexte čoraz väčšieho nedostatku zdrojov, zvyšujúcich sa energetických potrieb a klimatických zmien.

Únia plánuje znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov o 20 % pod úrovne z roku 1990, a do roku 2050 plánuje ďalšie zníženie o 80 – 95 %. Okrem toho by do roku 2020 mala obnoviteľná energia pokryť 20 % konečnej energetickej spotreby a energetická efektívnosť by sa mala znížiť o 20 %. Dosiahnutie týchto cieľov si vyžaduje reorganizáciu energetického systému, ktorá spočíva v kombinácií nízkouhlíkového profilu, energetickej bezpečnosti a cenovej dostupnosti, a zároveň si vyžaduje posilnenie hospodárskej konkurencieschopnosti Európy. Európa je v súčasnosti tomuto cieľu veľmi vzdialená. 80 % európskeho energetického systému sa stále spolieha na fosílne palivá a sektor produkuje 80 % všetkých emisií skleníkových plynov Únii. Každoročne sa na dovoz energie vynaloží 2,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) Únie, čo sa pravdepodobne ešte zvýši. Tento trend by viedol k úplnej závislosti na dovoze ropy a zemného plynu v roku 2050. Európsky priemysel a spotrebitelia čelia nestálosti cien za energie na svetovom trhu, ku ktorej sa pripájajú obavy o bezpečnosť dodávok a čoraz väčší podiel svojich príjmov vynakladajú na energiu.

Únia plánuje znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov o 20 % pod úrovne z roku 1990 a do roku 2050 plánuje ďalšie zníženie o 80 – 95 %. Okrem toho by do roku 2020 mala energia z obnoviteľných zdrojov pokryť 20 % konečnej energetickej spotreby a energetická efektívnosť by sa mala zvýšiť o 20 %. Všetky scenáre eliminácie emisií uhlíka uvedené v Pláne postupu v energetike do roku 2050 ukazujú, že technológie energie z obnoviteľných zdrojov budú predstavovať najväčší podiel technológií dodávok energie. Musí to byť sprevádzané ambicióznymi politikami v oblasti energetickej efektívnosti, čo je nákladovo najúčinnejší spôsob dosiahnutia našich dlhodobých cieľov týkajúcich sa eliminácie emisií uhlíka. Preto je vhodné, aby sa 75 % rozpočtu v rámci tejto výzvy vyčlenilo na výskum a inovácie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti konečného využitia energie, inteligentných sústav a uskladňovania energie. Ďalších 15 % rozpočtu by sa malo vyčleniť na program Inteligentná energia – Európa. Dosiahnutie týchto cieľov si vyžaduje reorganizáciu energetického systému, ktorá spočíva v kombinácii rozvoja alternatív k fosílnym palivám, energetickej bezpečnosti a cenovej dostupnosti a zároveň si vyžaduje posilnenie hospodárskej konkurencieschopnosti Európy. Európa je v súčasnosti tomuto cieľu veľmi vzdialená. 80 % európskeho energetického systému sa stále spolieha na fosílne palivá a sektor produkuje 80 % všetkých emisií skleníkových plynov v Únii. Každoročne sa na dovoz energie vynaloží 2,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) Únie, čo sa pravdepodobne ešte zvýši. Tento trend by viedol k úplnej závislosti od dovozu ropy a zemného plynu v roku 2050. Európsky priemysel a spotrebitelia čelia nestálosti cien za energie na svetovom trhu, ku ktorej sa pripájajú obavy o bezpečnosť dodávok, a čoraz väčší podiel svojich príjmov vynakladajú na energiu.

V pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 sa uvádza, že cielené zníženie emisií skleníkových plynov sa bude musieť dosiahnuť prevažne na území Únie. Vyžiada si to zníženie emisií CO2 o viac ako 90 % do roku 2050 v sektore energetiky, o viac ako 80 % v priemysle a najmenej o 60 % v doprave a okolo 90 % v sektore bývania a služieb.

V pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 sa uvádza, že cielené zníženie emisií skleníkových plynov by sa muselo dosiahnuť prevažne na území Únie. Vyžiada si to zníženie emisií CO2 o viac ako 90 % do roku 2050 v sektore energetiky, o viac ako 80 % v priemysle a najmenej o 60 % v doprave a približne 90 % v sektore bývania a služieb. Plán prechodu tiež ukazuje, že okrem iného zemný plyn môže v krátkodobom až strednodobom horizonte prispieť k transformácii energetického sektora v kombinácii s využívaním technológie CCS.

Na dosiahnutie tohto zníženia je potrebné investovať značné prostriedky do výskumu, vývoja, demonštračných činností a postupného zavádzania na trh účinných, bezpečných a spoľahlivých nízkouhlíkových energetických technológií a služieb. Toto úsilie musí ísť ruka v ruke so zabezpečovaním netechnických riešení na strane ponuky aj dopytu. Všetko toto musí byť súčasťou integrovanej nízkouhlíkovej politiky vrátane zvládnutia kľúčových podporných technológií, najmä riešení IKT, modernej výroby, spracovania a materiálov. Cieľom je vytvoriť účinné energetické technológie a služby, ktoré možno zoširoka zaviesť na európskych a medzinárodných trhoch, a zriadiť inteligentné riadenie na strane dopytu prostredníctvom otvoreného a transparentného obchodného trhu s energiou a inteligentných systémov na riadenie energetickej účinnosti.

Na dosiahnutie tohto zníženia je potrebné investovať značné prostriedky do výskumu, vývoja, demonštračných činností a postupného zavádzania na trh cenovo prístupných, účinných, bezpečných, zabezpečených a spoľahlivých nízkouhlíkových energetických technológií a služieb vrátane uskladňovania elektrickej energie a postupného zavádzania malých energetických systémov a energetických mikrosystémov. Toto úsilie musí ísť ruka v ruke so zabezpečovaním netechnických riešení na strane ponuky aj dopytu. Všetko toto musí byť súčasťou integrovanej udržateľnej nízkouhlíkovej politiky vrátane zvládnutia kľúčových podporných technológií, najmä riešení IKT, modernej výroby, spracovania a materiálov. Cieľom je vytvoriť účinné energetické technológie a služby, ktoré prispejú k riešeniu energetických výziev, najmä tých spojených so začleňovaním energie z obnoviteľných zdrojov, a ktoré možno zoširoka zaviesť na európskych a medzinárodných trhoch, a zriadiť inteligentné riadenie na strane dopytu prostredníctvom otvoreného a transparentného obchodného trhu s energiou a bezpečných inteligentných systémov na riadenie energetickej účinnosti.

3.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

3.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Nové technológie a riešenia musia čeliť konkurencii v oblasti nákladov a spoľahlivosti s vysoko zdokonalenými energetickými systémami s dobre zabehnutými funkciami a technológiami. Výskum a inovácia tieto nové, čistejšie, nízkouhlíkové, energeticky účinnejšie zdroje podstatne pomáhajú v potrebnom rozsahu komerčne zatraktívniť. Ani priemysel, ani jednotlivé členské štáty nie sú schopní sami znášať náklady a riziká, ktorých hlavné hnacie sily (prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo, zabezpečovanie cenovo dostupnej energie) sú mimo trhu.

Nové technológie a riešenia musia konkurovať energetickým systémom určeným pre historické funkcie a technológie, ktoré dosiaľ absorbujú veľkú väčšinu finančných prostriedkov na výskum a dotácií vo svete a v Európe. Výskum a inovácia podstatne pomáhajú nové, čistejšie, obnoviteľné a energeticky účinnejšie zdroje v potrebnom rozsahu komerčne zatraktívniť. Ani priemysel, ani jednotlivé členské štáty nie sú schopní samy znášať náklady a riziká, ktorých hlavné hnacie sily (prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo, zabezpečovanie cenovo dostupnej energie) sú mimo trhu.

Zrýchlenie tohto rozvoja si bude vyžadovať strategický prístup na úrovni Únie, ktorý bude zastrešovať dodávky energie, dopyt a použitie v budovách, službách, doprave a priemyselných hodnotových reťazcoch. Jeho súčasťou bude aj zosúladenie zdrojov v rámci Únie vrátane fondov politiky súdržnosti, najmä prostredníctvom vnútroštátnych a regionálnych inteligentných špecializovaných stratégií, systémov obchodovania s emisiami (ETS), verejného obstarávania a ďalších finančných mechanizmov. Bude si to vyžadovať aj politiky v oblasti regulácie a zavádzania obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti, technickej podpory a budovania kapacít na odstránenie netechnických prekážok šitých na mieru.

Zrýchlenie tohto rozvoja si bude vyžadovať strategický prístup na úrovni Únie, ktorý bude zastrešovať dodávky energie, dopyt a použitie v budovách, službách, doprave a priemyselných hodnotových reťazcoch. Jeho súčasťou bude aj zosúladenie zdrojov v rámci Únie vrátane fondov politiky súdržnosti, najmä prostredníctvom vnútroštátnych a regionálnych inteligentných špecializovaných stratégií, systémov obchodovania s emisiami (ETS), verejného obstarávania a ďalších finančných mechanizmov. Bude si to vyžadovať aj politiky v oblasti regulácie a zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej účinnosti, individuálne prispôsobenej technickej podpory a budovania kapacít na odstránenie netechnických prekážok.

Takýto strategický prístup ponúka strategický plán energetických technológií (plán SET). Ten obsahuje dlhodobý program na riešenie kľúčových úzkych profilov v oblasti inovácie, ktorým čelia technológie hraničného výskumu, výskum a vývoj/overovanie vo fáze koncepcie a program demonštračnej fázy, v ktorej spoločnosti hľadajú kapitál na financovanie veľkých projektov, ktoré sú prvé svojho druhu a snažia sa začať proces zavádzania na trh. Zdroje potrebné na kompletné vykonanie plánu SET sa odhadujú na 8 mld.

Takýto strategický prístup ponúka strategický plán energetických technológií (plán SET). Ten obsahuje dlhodobý program na riešenie kľúčových úzkych profilov v oblasti inovácie, ktorým čelia technológie hraničného výskumu, výskum a vývoj/overovanie vo fáze koncepcie a program demonštračnej fázy, v ktorej spoločnosti hľadajú kapitál na financovanie veľkých projektov, ktoré sú prvé svojho druhu a snažia sa začať proces zavádzania na trh. Okrem množstva technológií zastúpených v pláne SET sa nezanedbajú ani ďalšie nové technológie s rušivým potenciálom.

Zdroje potrebné na úplné splnenie plánu SET EUR boli odhadnuté na 8 mld. EUR ročne po dobu 10 rokov. Táto suma vysoko presahuje kapacity jednotlivých členských štátov alebo zainteresovaných strán z oblasti výskumu alebo priemyslu. Sú potrebné investície v oblasti výskumu a inovácie na úrovni Únie v spojení s mobilizáciou úsilia v celej Európe vo forme spoločného vykonávania a rozdelenia rizika a kapacít. Financovaním energetického výskumu a inovácie na úrovni Únie sa teda doplnia činnosti členských štátov tak, že sa zameria na činnosti s jednoznačnou pridanou hodnotou pre EÚ, najmä na tie, ktoré majú veľký potenciál na zvýšenie efektu vnútroštátnych zdrojov. Akciami na úrovni Únie sa takisto podporia vysoko rizikové, vysoko nákladné, dlhodobé programy, ktoré sú mimo dosahu jednotlivých členských štátov, zhromaždí sa úsilie na zníženie investičného rizika v rámci veľkorozmerných činností, ako je napr. priemyselná demonštrácia, a vytvoria sa celoeurópske, interoperabilné energetické riešenia.

Zdroje potrebné na úplné splnenie plánu SET boli odhadnuté na 8 mld. EUR ročne po dobu nasledujúcich 10 rokov. Táto suma vysoko presahuje kapacity jednotlivých členských štátov alebo zainteresovaných strán z oblasti výskumu alebo priemyslu. Sú potrebné investície v oblasti výskumu a inovácie na úrovni Únie v spojení s mobilizáciou úsilia v celej Európe vo forme spoločného vykonávania a rozdelenia rizika a kapacít. Financovaním energetického výskumu a inovácie na úrovni Únie sa teda doplnia a rozšíria činnosti členských štátov tak, že sa zameria na činnosti s jednoznačnou pridanou hodnotou Únie, najmä na tie, ktoré majú veľký potenciál na zvýšenie efektu vnútroštátnych zdrojov a vytváranie pracovných miest v Európe. Akciami na úrovni Únie sa takisto podporia vysoko rizikové, vysoko nákladné, dlhodobé programy, ktoré sú mimo dosahu jednotlivých členských štátov, zhromaždí sa úsilie na zníženie investičného rizika v rámci veľkorozmerných činností, ako je napr. priemyselná demonštrácia, a vytvoria sa celoeurópske, interoperabilné energetické riešenia. Finančné prostriedky Únie sa v súlade s dlhodobými cieľmi Únie v oblasti energetiky a klímy použijú na financovanie udržateľnej technológie.

Vykonávaním plánu SET ako výskumného a inovačného piliera európskej energetickej politiky sa posilní bezpečnosť dodávok Únie a prechod k nízkouhlíkovému hospodárstvu, uľahčí sa prepojenie výskumných a inovačných programov s transeurópskymi a regionálnymi investíciami do energetických infraštruktúr a zvýši sa ochota investorov uvoľniť kapitál na dlhotrvajúce projekty s výraznými technickými a trhovými rizikami. Vytvorí príležitosti na inovácie pre malé a veľké spoločnosti a pomôže im dosiahnuť alebo udržať si konkurencieschopnosť na svetovej úrovni, v rámci ktorej sú príležitosti v oblasti energetických technológií veľké a rastúce.

Vykonávaním plánu SET ako výskumného a inovačného piliera európskej energetickej politiky sa posilní bezpečnosť dodávok Únie a prechod k nízkouhlíkovému hospodárstvu, uľahčí sa prepojenie výskumných a inovačných programov s transeurópskymi a regionálnymi investíciami do energetických infraštruktúr a zvýši sa ochota investorov uvoľniť kapitál na dlhotrvajúce projekty s výraznými technickými a trhovými rizikami. Vytvorí príležitosti na inovácie pre malé a veľké spoločnosti a pomôže im dosiahnuť alebo udržať si konkurencieschopnosť na svetovej úrovni, v rámci ktorej sú príležitosti v oblasti energetických technológií veľké a rastúce. Technológie v rámci plánu SET sa budú financovať z osobitných rozpočtových riadkov.

Na medzinárodnej úrovni sa opatreniami prijatými na úrovni Únie zabezpečí kritické množstvo na prilákanie záujmu ostatných technických lídrov a posilnia sa medzinárodné partnerstvá v záujme riešenia cieľov Únie. Medzinárodným partnerom uľahčí interakciu s Úniou pri budovaní spoločných akcií, ktoré sú prínosné a zaujímavé pre obe strany.

Na medzinárodnej úrovni sa opatreniami prijatými na úrovni Únie zabezpečí kritické množstvo na prilákanie záujmu ostatných technických lídrov a posilnia sa medzinárodné partnerstvá v záujme riešenia cieľov Únie. Medzinárodným partnerom uľahčí interakciu s Úniou pri budovaní spoločných akcií, ktoré sú prínosné a zaujímavé pre obe strany.

Činnosti v rámci tejto výzvy preto budú tvoriť technický základ európskej politiky v oblasti energie a klímy. Prispeje sa nimi takisto k dosahovaniu cieľov iniciatívy Inovácia v Únii v oblasti energetiky a cieľov politiky vymedzených v iniciatívach Európa efektívne využívajúca zdroje, Priemyselná politika vo veku globalizácie a Digitálna agenda pre Európu.

Činnosti v rámci tejto výzvy preto budú tvoriť technický základ európskej politiky v oblasti energie a klímy. Prispeje sa nimi takisto k dosahovaniu cieľov iniciatívy Inovácia v Únii v oblasti energetiky a cieľov politiky vymedzených v iniciatívach Európa efektívne využívajúca zdroje, Priemyselná politika vo veku globalizácie a Digitálna agenda pre Európu.

Výskumné a inovačné činnosti v oblasti jadrového štiepenia a energie jadrovej syntézy sa vykonávajú v časti EURATOM programu Horizont 2020.

Výskumné a inovačné činnosti v oblasti jadrovej fúzie a bezpečnostných a zabezpečovacích aspektov energie jadrového štiepenia sa vykonávajú v časti EURATOM programu Horizont 2020. Zohľadnia sa možné synergie medzi výzvou týkajúcou sa „bezpečnej, čistej a efektívnej energie“ a časťou EURATOM programu Horizont 2020.

3.3. Základné línie činností

3.3. Základné línie činností

(a) Zníženie energetickej spotreby a uhlíkovej stopy prostredníctvom inteligentného udržateľného využívania

(a) Zvýšenie energetickej efektívnosti a zníženie spotreby energie a uhlíkovej stopy prostredníctvom inteligentného, udržateľného a bezpečného využívania

Činnosti sa zameriavajú na výskum a testovanie v plnom rozsahu, pokiaľ ide o nové koncepcie, netechnické riešenia, účinnejšie, spoločensky prijateľné a cenovo dostupnejšie technické zložky a systémy so zabudovanou inteligenciou, s cieľom umožniť energetické riadenie v reálnom čase a vytvoriť budovy s takmer nulovými emisiami, obnoviteľné vyhrievanie a chladenie, vysoko účinné odvetvia a masové preberanie efektívne účinných riešení zo strany spoločností, jednotlivcov, komunít a miest.

Činnosti sa zameriavajú na výskum a testovanie v plnom rozsahu, pokiaľ ide o nové koncepcie, netechnické riešenia, účinnejšie, spoločensky prijateľné a cenovo dostupnejšie technické zložky a systémy so zabudovanou inteligenciou, s cieľom umožniť energetické riadenie v reálnom čase pre mestá a územia, budovy s takmer nulovou spotrebou energie a s kladnou energetickou bilanciou, zmodernizované budovy, obnoviteľné vyhrievanie a chladenie, vysoko účinné odvetvia a masové preberanie energeticky účinných a energeticky úsporných riešení a služieb spoločnosťami, jednotlivcami, komunitami a mestami.

(b) Nízkonákladové, nízkouhlíkové dodávky elektrickej energie

(b) Udržateľné nízkonákladové, nízkouhlíkové dodávky elektrickej energie

Činnosti sú zamerané na výskum, vývoj a demonštráciu v plnom rozsahu, pokiaľ ide o inovatívne zdroje obnoviteľnej energie a technológie na zachytávanie a ukladanie uhlíka, ktoré ponúkajú väčší rozsah, nižšie náklady, technológie bezpečné pre životné prostredie so zvýšenou účinnosťou z hľadiska konverzie a s väčšou dostupnosťou pre rôzne trhové a prevádzkové prostredia.

Činnosti sú zamerané na výskum, vývoj a demonštráciu v plnom rozsahu, pokiaľ ide o inovatívne zdroje obnoviteľnej energie a technológie na zachytávanie uhlíka, technológie na uskladňovanie, ktoré ponúkajú väčší rozsah, nižšie náklady, technológie bezpečné pre životné prostredie, ktoré ponúkajú alternatívu k fosílnym palivám alebo podstatne prispievajú k zníženiu uhlíkovej stopy fosílnych palív, so zvýšenou účinnosťou z hľadiska konverzie a uskladnenia a s väčšou dostupnosťou pre rôzne trhové a prevádzkové prostredia.

(c) Alternatívne palivá a mobilné zdroje energie

(c) Alternatívne palivá a mobilné zdroje energie

Činnosti sú zamerané na výskum, vývoj a demonštráciu v plnom rozsahu, pokiaľ ide o technológie a hodnotové reťazce na zvýšenie konkurencieschopnosti a udržateľnosti bioenergie, na skrátenie času uvedenia na trh technológií založených na vodíku a palivových článkoch a na vytvorenie nových možností vykazujúcich dlhodobý potenciál dozrievania.

Činnosti sú zamerané na výskum, vývoj a demonštráciu v plnom rozsahu, pokiaľ ide o technológie a hodnotové reťazce na zvýšenie konkurencieschopnosti a udržateľnosti bioenergie, vodíka, palivových článkov a iných alternatívnych kvapalných alebo plynných palív s potenciálom efektívnejšej konverzie energie.

 

Činnosti sa zameriavajú aj na vývoj a zavádzanie technológií zálohovania a vyvažovania, a to aj v rámci tradičných elektrární, čo umožní vyššiu pružnosť a efektívnosť s cieľom účinne plniť potrebu zasiahnuť v prípade, keď variabilné energie z obnoviteľných zdrojov nemôžu dodávať energiu do systému a zabezpečovať stabilitu siete.

(d) Jednotná, inteligentná európska elektrická sieť

(d) Jednotná, inteligentná flexibilná európska energetická sieť

Činnosti sa zameriavajú na výskum, vývoj a demonštráciu v plnom rozsahu, pokiaľ ide o nové sieťové technológie vrátane uskladnenia, systémy a štruktúry trhu na plánovanie, monitorovanie, kontrolu a bezpečnú prevádzku interoperabilných sietí na otvorenom, nízkouhlíkovom, prispôsobivom klimatickým podmienkam a konkurencieschopnom trhu za bežných a mimoriadnych podmienok.

Činnosti sa zameriavajú na výskum, vývoj a demonštráciu v plnom rozsahu, pokiaľ ide o nové sieťové technológie vrátane pružných systémov uskladnenia energie v rámci celého elektrického reťazca a štruktúry trhu na plánovanie, monitorovanie, kontrolu a bezpečnú prevádzku interoperabilných a pružných sietí a vyváženie rastúceho podielu energie z obnoviteľných zdrojov na otvorenom, dekarbonizovanom, environmentálne udržateľnom konkurencieschopnom trhu odolnom voči zmene klímy za bežných a mimoriadnych podmienok, čím sa podporí plné zavedenie a využívanie variabilných zdrojov obnoviteľnej energie.

 

Pozornosť sa venuje aj tzv. inteligentným sieťam vo vidieckych oblastiach, ktoré prinášajú osobitné výzvy a vyžadujú inovatívny technologický pokrok.

(e) Nové poznatky a technológie

(e) Nové poznatky a technológie

Činnosti sú zamerané na multidisciplinárny výskum energetických technológií (vrátane vizionárskych akcií) a spoločnú realizáciu celoeurópskych výskumných programov a zariadení svetovej triedy.

Činnosti sú zamerané na multidisciplinárny výskum udržateľných energetických technológií (vrátane vizionárskych akcií) a spoločnú realizáciu celoeurópskych výskumných programov a zariadení svetovej triedy. Technologickú inováciu sprevádzajú politiky a iniciatívy podporujúce netechnologickú inováciu.

(f) Pevné rozhodovanie a zapojenie verejnosti.

(f) Pevné rozhodovanie a zapojenie verejnosti.

Činnosti zahŕňajú vývoj nástrojov, metód a vzorov pevnej a transparentnej politickej podpory ako aj činnosti zamerané na akceptáciu a zapojenie verejnosti, zapojenie používateľov a udržateľnosť.

Činnosti zahŕňajú vývoj nástrojov, metód a vzorov, ako sú napríklad perspektívne scenáre pevnej a transparentnej politickej podpory, ako aj činnosti zamerané na akceptáciu verejnosťou a jej zapojenie, zapojenie používateľov, posudzovanie vplyvov na životné prostredie a udržateľnosť.

(g) Uvádzanie energetických inovácií na trh

(g) Uvádzanie energetických inovácií na trh, posilnenie trhov a spotrebiteľov prostredníctvom programu Inteligentná energia – Európa III

Činnosti sú zamerané na aplikované inovácie s cieľom uľahčiť uvedenie nových energetických technológií a služieb na trh, odstrániť prekážky netechnologického charakteru a urýchliť cenovo efektívne vykonávanie energetických politík Únie.

Činnosti sú zamerané na aplikované inovácie s cieľom uľahčiť uvedenie nových udržateľných energetických technológií a služieb na trh, odstrániť prekážky netechnologického charakteru a urýchliť nákladovo efektívne vykonávanie energetických politík Únie. V tejto súvislosti bude pokračovať program Inteligentná energia – Európa, ktorý bol úspešne zavedený v rámci programu pre konkurencieschopnosť a inovácie s ambicióznym rozdelením rozpočtu v rámci súčasného programu Horizont 2020.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     141

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

4. Inteligentná, zelená a integrovaná doprava

4. Inteligentná, zelená a integrovaná doprava a mobilita

4.1. Osobitný cieľ

4.1. Osobitný cieľ

Osobitný cieľ spočíva vo vytvorení európskeho dopravného systému, ktorý účinný z hľadiska zdrojov, šetrný voči životnému prostrediu, bezpečný a bez medzier, v prospech občanov, hospodárstva a spoločnosti.

Osobitný cieľ spočíva vo vytvorení európskeho dopravného systému (vrátane jeho sieťovej infraštruktúry), ktorý efektívne využíva zdroje, je cenovo dostupný, šetrný voči klíme a životnému prostrediu, bezpečný a interoperabilný v prospech občanov, hospodárstva Únie a spoločnosti. Takýto dopravný systém zahŕňa filozofiu zdravého starnutia, pričom prináša osoh všetkým bez ohľadu na vek, pohlavie a zdravotné postihnutie a zohľadňuje dimenzie univerzálneho dizajnu.

Európa sa musí vyrovnať s rastúcimi potrebami občanov v oblasti mobility, pričom musí prihliadať na hospodársky výkon a požiadavky nízkouhlíkového hospodárstva, schopného prispôsobiť sa zmene klímy. Napriek tomu, že sektor dopravy rastie, musí sa v ňom dosiahnuť podstatné zníženie skleníkových plynov a ďalších nepriaznivých vplyvov na životné prostredie, a musí sa odstrániť jeho závislosť na rope, a zároveň zachovať vysoká miera účinnosti a mobility.

Európa sa musí vyrovnať s meniacimi sa potrebami občanov v oblasti mobility, ktoré sú ovplyvňované novými demografickými a spoločenskými výzvami, a územnej súdržnosti, pričom musí prihliadať na hospodársky výkon a požiadavky energeticky účinnej nízkouhlíkovej spoločnosti a hospodárstva odolného voči zmene klímy. Napriek tomu, že sektor dopravy rastie, musí sa v ňom dosiahnuť podstatné zníženie skleníkových plynov a ďalších nepriaznivých vplyvov na životné prostredie a musí sa odstrániť jeho závislosť od ropy a iných fosílnych palív a zároveň zachovať vysokú mieru účinnosti, cenovej dostupnosti a mobility bez zvyšovania odľahlosti regiónov, ktoré už sú izolované. Systémy hromadnej dopravy predstavujú bezpečnostné výzvy, ktorými sa treba zaoberať už vo fáze výskumu.

Udržateľnú mobilitu možno dosiahnuť len ak sa vykoná radikálna zmena systému dopravy na základe prelomových poznatkov výskumu v oblasti dopravy, rozsiahlych inovácií a súrodým celoeurópskym uplatňovaním ekologickejších, bezpečnejších a inteligentnejších dopravných riešení.

Udržateľnú mobilitu možno dosiahnuť len vtedy, ak sa vykoná radikálna zmena systému dopravy a mobility na základe prelomových poznatkov jeho výskumu a rozsiahlych inovácií, a súrodým celoeurópskym uplatňovaním ekologickejších, zdravších, bezpečnejších, spoľahlivejších a inteligentnejších dopravných riešení a riešení v oblasti mobility.

Výskum a inovácie musia priniesť zacielený a včasný pokrok, ktorým sa umožní dosiahnutie kľúčových politických cieľov Únie, a zároveň sa zvýši konkurencieschopnosť hospodárstva, podporí prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo odolné voči zmenám klímy a zachová sa vedúce postavenie na svetovom trhu.

Výskum a inovácie musia priniesť každému spôsobu dopravy zacielený a včasný pokrok, ktorým sa umožní dosiahnutie kľúčových politických cieľov Únie a zároveň sa zvýši konkurencieschopnosť hospodárstva, podporí prechod na nízkouhlíkové a energeticky účinné hospodárstvo odolné voči zmene klímy a založené na energii z obnoviteľných zdrojov, zvýši sa mobilita v Európe a zachová sa vedúce postavenie na svetovom trhu.

Do výskumu, inovácie a zavádzania treba investovať nemalé prostriedky, no pokiaľ by sa nezabezpečilo zlepšenie udržateľnosti dopravy, v dlhodobom meradle by boli výsledkom neprípustne vysoké spoločenské, ekologické a hospodárske náklady.

Do výskumu, inovácie a zavádzania treba investovať nemalé prostriedky, no pokiaľ by sa nezabezpečilo zlepšenie udržateľnosti celého dopravného systému a systému mobility, v dlhodobom meradle by boli výsledkom neprípustne vysoké spoločenské, ekologické a hospodárske náklady. Podobne platí, že ak sa nepodarí udržať vedúce technologické postavenie Európy v oblasti dopravy, bude to prekážkou dosiahnutia vyššie uvedeného cieľa a bude to mať vážne a škodlivé dôsledky na európske pracovné miesta a dlhodobý hospodársky rast.

4.2 Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

4.2 Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Doprava je jednou z hlavných hnacích síl konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva a rastu. Zabezpečuje mobilitu osôb a tovarov, ktorá je nevyhnutná pre integrovaný európsky jednotný trh a otvorenú a inkluzívnu spoločnosť. Predstavuje jedno z najväčších aktív Európy, pokiaľ ide o priemyselné kapacity a kvalitu služieb a na mnohých svetových trhoch má vedúce postavenie. Odvetvie dopravy a výroba dopravných zariadení spoločne predstavujú 6,3 % HDP EÚ. Zároveň európske odvetvie dopravy čelí čoraz tvrdšej konkurencii z ostatných častí sveta. Na zabezpečenie konkurenčnej výhody Európy v budúcnosti a na zmiernenie nedostatkov súčasného dopravného systému budú potrebné prelomové technológie.

Doprava je jednou z hlavných hnacích síl konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva a rastu. Zabezpečuje územnú súdržnosť a mobilitu osôb a tovaru, ktorá je nevyhnutná pre integráciu jednotného európskeho trhu a otvorenú a inkluzívnu spoločnosť. Predstavuje jedno z najväčších aktív Európy, pokiaľ ide o priemyselné kapacity a kvalitu služieb, a na mnohých svetových trhoch má vedúce postavenie. Odvetvie dopravy a výroba dopravných zariadení samy predstavujú 6,3 % HDP EÚ a približne 13 miliónov pracovných miest. Celkový príspevok odvetvia dopravy k hospodárstvu Únie je však omnoho väčší, keďže obchodovanie s tovarom, ktoré predstavuje takmer 30 % HDP Únie, ako aj mnohé služby a mnohí pracovníci, ktorí za prácou cestujú, úplne závisia od efektívnej dopravy. To, ako doprava spoločnosti prospieva spájaním ľudí, je tiež významné, ale ťažko kvantitatívne hodnotiteľné, a je zásadne dôležité pre slobodu pohybu v Európe. Zároveň európske odvetvie dopravy čelí čoraz tvrdšej konkurencii z ostatných častí sveta. Na zabezpečenie konkurenčnej výhody Európy v budúcnosti a na zmiernenie nedostatkov súčasného dopravného systému budú potrebné prelomové technológie.

Sektor dopravy je hlavným prispievateľom k emisiám skleníkových plynov a produkuje až štvrtinu všetkých emisií. Doprava závisí z 96 % od fosílnych palív. Čoraz väčším problémom je hustá premávka; systémy nie sú zatiaľ dostatočne inteligentné; alternatívny na obmenenie rôznych spôsobov dopravy nie sú vždy príťažlivé; obete cestných nehôd sú naďalej na dramaticky vysokej úrovni 34 000 osôb ročne v Únii; občania a podniky očakávajú vytvorenie dopravného systému, ktorý je bezpečný a spoľahlivý. Mestské prostredie predstavuje osobitnú výzvu v oblasti udržateľnosti dopravy.

Sektor dopravy je hlavným prispievateľom k emisiám skleníkových plynov a produkuje až štvrtinu všetkých emisií. Doprava závisí z 96 % od fosílnych palív. Čoraz väčším problémom je hustá premávka; systémy nie sú zatiaľ dostatočne inteligentné; alternatívny na prechod na udržateľnejšie spôsoby dopravy nie sú vždy príťažlivé; obete cestných nehôd sú naďalej na dramaticky vysokej úrovni 34 000 osôb ročne v Únii; občania a podniky očakávajú vytvorenie dopravného systému, ktorý je dostupný pre všetkých, bezpečný a spoľahlivý. Mestské prostredie predstavuje osobitnú výzvu v oblasti lepšieho vyváženia kvality života a udržateľnosti dopravy a mobility.

Za niekoľko desaťročí by očakávaná miera rastu dopravy dostala európsku dopravu do slepej uličky a vytvorila by nezvládnuteľné hospodárske náklady a dôsledky pre spoločnosť. Podľa prognóz sa počet osobokilometrov v nasledujúcich 40 rokoch zdvojnásobí a porastie dvakrát rýchlejšie ako v prípade leteckej dopravy. Emisie CO2 porastú do roku 2050 o 35 %. Náklady na hustú premávku sa zvýšia o 50 % na takmer 200 mld. EUR ročne. Externé náklady na nehody sa zvýšia o približne 60 mld. EUR v porovnaní s rokom 2005.

Za niekoľko desaťročí by očakávaná miera rastu dopravy dostala európsku dopravu do slepej uličky a vytvorila by nezvládnuteľné hospodárske náklady a dôsledky pre spoločnosť s katastrofálnymi hospodárskymi a spoločenskými následkami. Ak budú tendencie z minulosti pokračovať aj v budúcnosti, podľa prognóz sa počet osobokilometrov v nasledujúcich 40 rokoch zdvojnásobí a porastie dvakrát rýchlejšie ako v prípade leteckej dopravy. Emisie CO2 porastú do roku 2050 o 35 %. Náklady na hustú premávku sa zvýšia približne o 50 % na takmer 200 mld. EUR ročne. Externé náklady na nehody sa zvýšia o približne 60 mld. EUR v porovnaní s rokom 2005.

Postupovať ďalej bez zmien preto nie je možné. Výskum a inovácie vychádzajúce z politických cieľov a zamerané na kľúčové výzvy podstatne prispejú k naplneniu cieľov Únie na obmedzenie zvyšovania svetovej teploty o 2 ºC, odstránenie 60 % emisií CO2 z dopravy, radikálne zníženie nákladov na preťaženie premávky a nehody a na takmer úplné odstránenie úmrtnosti na cestách do roku 2050.

Postupovať ďalej bez zmien preto nie je možné. Výskum a inovácie vychádzajúce z politických cieľov a zamerané na kľúčové výzvy podstatne prispejú k naplneniu cieľov Únie na obmedzenie zvyšovania svetovej teploty o 2 ºC, odstránenie 60 % emisií CO2 z dopravy, radikálne zníženie nákladov na preťaženie premávky a nehody a na takmer úplné odstránenie úmrtnosti na cestách do roku 2050.

Problémy znečistenia, preťaženia, bezpečnosti a zabezpečenia sú bežné v celej Únii a vyžadujú si spoluprácu na reakciách v celej Európe. Zrýchlenie vývoja a nasadzovania nových technológií a inovatívnych riešení pre vozidlá, infraštruktúry a riadenie dopravy bude kľúčové na dosiahnutie čistejšieho a efektívnejšieho systému dopravy v Únii; na dodávanie výsledkov potrebných na zmiernenie zmeny klímy a zlepšenie účinnosti zdrojov; na zachovanie vedúceho postavenia Európy na svetových trhoch výrobkov a služieb súvisiacich s dopravou. Tieto ciele nemožno dosiahnuť iba roztrieštenými vnútroštátnymi snahami.

Problémy znečistenia, preťaženia, bezpečnosti a zabezpečenia sú bežné v celej Únii a vyžadujú si spoluprácu na reakciách v celej Európe. Zrýchlenie vývoja a nasadzovania nových technológií a inovatívnych riešení pre vozidlá, ktoré zabezpečí súdržný rozvoj infraštruktúry, a riadenie dopravy bude kľúčové pre dosiahnutie čistejšieho, bezpečnejšieho, spoľahlivejšieho, dostupnejšieho a efektívnejšieho systému dopravy v Únii; pre dosahovanie výsledkov potrebných na zmiernenie zmeny klímy a zlepšenie účinnosti zdrojov; a pre zachovanie vedúceho postavenia Európy na svetových trhoch výrobkov a služieb súvisiacich s dopravou. Tieto ciele nemožno dosiahnuť iba roztrieštenými vnútroštátnymi snahami.

 

Je takisto nevyhnutné podporiť už existujúce riešenia tým, že sa vytvoria účinné, inteligentné, interoperabilné a prepojené systémy súvisiace so systémami SESAR, Galileo, EGNOS, GMES, ERTMS, RIS, SafeSeaNet, LRIT a s inteligentným dopravným systémom. Rovnako sa musí pokračovať v realizácii iniciatív, ako je e-bezpečnosť a eCall.

Financovaním výskumu a inovácie v oblasti dopravy na úrovni Únie sa doplnia činnosti členských štátov prostredníctvom zamerania sa na činnosti s jednoznačnou európskou pridanou hodnotou. Znamená to, že dôraz sa bude klásť na prioritné oblasti, ktoré nadväzujú na európske politické ciele; v ktorých je potrebné dosiahnuť kritické množstvo úsilia; tam, kde treba vytvárať celoeurópske, interoperabilné dopravné riešenia; alebo tam, kde hromadné nadnárodné úsilie môže znížiť riziká investovania do výskumu, zaviesť nové spoločné normy a skrátiť čas uvedenia výsledkov výskumu na trh.

Financovaním výskumu a inovácie v oblasti dopravy na úrovni Únie sa doplnia činnosti členských štátov prostredníctvom zamerania sa na činnosti s jednoznačnou európskou pridanou hodnotou. Znamená to, že dôraz sa bude klásť na prioritné oblasti, ktoré nadväzujú na európske politické ciele; v ktorých je potrebné dosiahnuť kritické množstvo úsilia; tam, kde treba vytvárať celoeurópske dopravné systémy, aktuálne zdroje pohonu a energie, interoperabilné dopravné riešenia alebo multimodálne integrované dopravné riešenia a infraštruktúry; alebo tam, kde hromadné nadnárodné úsilie môže odstrániť nedostatky v systéme dopravy a znížiť riziká investovania do výskumu, zaviesť nové spoločné normy a normalizáciu a skrátiť čas uvedenia výsledkov výskumu na trh.

Súčasťou výskumných a inovačných činností je široká škála iniciatív pokrývajúcich celý inovačný reťazec. Niektoré činnosti sú osobitne zamerané na presadenie výsledkov na trhu: programový prístup k výskumu a inovácii, demonštračné projekty, činnosti v oblasti presadenia sa na trhu a podpora normalizácie, regulácie a inovatívnych stratégií obstarávania – všetky tieto oblasti pomáhajú naplniť tento cieľ. Využitie zapojenia zainteresovaných strán a odborníkov pomôže preklenúť medzeru medzi výsledkami výskumu a ich zavedením v sektore dopravy.

Súčasťou výskumných a inovačných činností je široká škála iniciatív pokrývajúcich celý inovačný reťazec, ktoré sa riadia integrovaným prístupom k inovačným dopravným riešeniam od inovácie vozidiel po infraštruktúru, ako aj dopravné systémy. Niektoré činnosti sú osobitne zamerané na presadenie výsledkov na trhu: programový prístup k výskumu a inovácii, demonštračné projekty, činnosti v oblasti presadenia sa na trhu a podpora normalizácie, regulácie a inovatívnych stratégií obstarávania – všetky tieto oblasti pomáhajú naplniť tento cieľ. Využitie zapojenia zainteresovaných strán a odborníkov pomôže preklenúť medzeru medzi výsledkami výskumu a ich zavedením v sektore dopravy.

Investovaním do výskumu a inovácií na vytvorenie zelenších, inteligentnejších a väčšmi integrovaných dopravných systémov sa výrazne prispeje k napĺňaniu cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a cieľov hlavnej iniciatívy Inovácia v Únii. Činnosti podporia vykonávanie Bielej knihy o doprave, ktorá sa zameriava na vytváranie jednotného európskeho dopravného priestoru. Prispeje sa nimi takisto k dosahovaniu politických cieľov vytýčených v hlavných iniciatívach Európa efektívne využívajúca zdroje, Priemyselná politika vo veku globalizácie a Digitálna agenda pre Európu.

Investovaním do výskumu a inovácií na vytvorenie zelenších, inteligentnejších a plne integrovaných spoľahlivých dopravných systémov sa výrazne prispeje k napĺňaniu cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a cieľov hlavnej iniciatívy Inovácia v Únii. Činnosti podporia vykonávanie Bielej knihy o doprave, ktorá sa zameriava na vytváranie jednotného európskeho dopravného priestoru. Prispeje sa nimi takisto k dosahovaniu politických cieľov vytýčených v hlavných iniciatívach Európa efektívne využívajúca zdroje, Priemyselná politika vo veku globalizácie a Digitálna agenda pre Európu.

4.3. Základné línie činností

4.3. Základné línie činností

(a) Doprava účinná z hľadiska zdrojov, ohľaduplná voči životnému prostrediu

(a) Doprava efektívne využívajúca zdroje a ohľaduplná voči životnému prostrediu a verejnému zdraviu

Cieľom je zminimalizovať vplyv dopravy na klímu a životné prostredie prostredníctvom zlepšenia jej účinnosti v oblasti využívania prírodných zdrojov a zníženia závislosti na fosílnych palivách.

Cieľom je zminimalizovať vplyv dopravy na klímu a životné prostredie, ale aj na zdravie občanov, prostredníctvom zlepšenia jej kvality, účinnosti a efektívnosti v oblasti využívania prírodných zdrojov, diverzifikovania zdrojov dodávok palív a zníženia závislosti od fosílnych palív, ako aj zníženia emisií skleníkových plynov. Na zvýšenie nákladovej efektívnosti sa má pozornosť venovať údržbe, opravám, modernizácii a recyklácii vo všetkých spôsoboch dopravy.

Zámerom činností je znížiť spotrebu zdrojov a emisie skleníkových plynov a zlepšiť účinnosť vozidiel, urýchliť rozvoj a zavádzanie elektrických a iných vozidiel s nízkymi alebo mulovými emisiami vrátane prostredníctvom prelomových poznatkov v oblasti motorov, batérií a infraštruktúry; preskúmať a zhodnotiť potenciál alternatívnych palív inovatívnych a účinnejších pohonných systémov vrátane palivovej infraštruktúry; vylepšiť využívanie infraštruktúr prostredníctvom inteligentných systémov dopravy a inteligentných zariadení; a zvýšiť využívanie riadenia dopytu a verejnej a nemotorizovanej dopravy, najmä v mestských oblastiach.

Zámerom činností je v prvom rade znížiť spotrebu zdrojov, hladinu hluku a emisie skleníkových plynov a zlepšiť energetickú účinnosť všetkých typov vozidiel, urýchliť rozvoj a zavádzanie vozidiel s nízkymi alebo nulovými emisiami a príslušnej infraštruktúry, a to aj prostredníctvom prelomových poznatkov v oblasti motorov, batérií a infraštruktúry a využívania energie z obnoviteľných zdrojov v železničnej, lodnej a leteckej doprave. Okrem toho by sa mali podporovať všetky inovácie zamerané na dosiahnutie nízkych alebo nulových emisií vo všetkých typoch dopravy vrátane rozvoja obrovského potenciálu alternatívnych a udržateľných palív, rozvoja inovatívnych a účinnejších pohonných systémov, práce na optimalizácii palivových systémov, hmotnosti a aerodynamiky vozidiel, ako aj rozvoja a infraštruktúry a optimalizácie využívania infraštruktúr využívaním inteligentných systémov dopravy a inteligentných zariadení. Je dôležité zvýšiť využívanie verejnej a nemotorizovanej dopravy a intermodálnych reťazcov mobility, najmä v mestských oblastiach.

(b) Lepšia mobilita, menej hustá premávka, viac bezpečnosti a spoľahlivosti

(b) Lepšia mobilita a prístupnosť, menej hustá premávka, viac bezpečnosti a spoľahlivosti

Cieľom je zosúladiť rastúce potreby mobility so zlepšenou plynulosťou premávky prostredníctvom inovatívnych riešení na vytvorenie plynulých, inkluzívnych, bezpečných, spoľahlivých a robustných dopravných systémov.

Cieľom je zosúladiť rastúce potreby mobility so zlepšenou plynulosťou premávky prostredníctvom inovatívnych riešení na vytvorenie plynulých, intermodálnych, inkluzívnych, dostupných, bezpečných, spoľahlivých, správne fungujúcich a robustných dopravných systémov, a to aj so zreteľom na význam vysokokvalitnej, inovačnej a intermodálnej infraštruktúry.

Zámerom činností je zmenšiť hustotu premávky, zlepšiť prístupnosť a vyjsť v ústrety potrebám používateľov prostredníctvom podpory integrovanej dopravy a logistiky „od dverí k dverám“; posilniť intermodalitu a zavádzanie inteligentných riešení plánovania a riadenia; a drasticky znížiť výskyt nehôd a vplyv bezpečnostných hrozieb.

Zámerom činností je zmenšiť hustotu premávky, zlepšiť kvalitu života, prístupnosť a interoperabilitu a vyjsť v ústrety potrebám používateľov prostredníctvom podpory integrovanej logistiky dopravy „od dverí k dverám“ a riadenia mobility; urýchliť intermodálne riešenia pre cestujúcich (intermodálny predaj lístkov); posilniť intermodalitu a multimodalitu a zavádzanie inteligentných riešení plánovania a riadenia; a drasticky znížiť výskyt nehôd a vplyv bezpečnostných hrozieb.

(c) Svetové vedúce postavenie európskeho odvetvia dopravy

(c) Svetové vedúce postavenie európskeho odvetvia dopravy

Cieľom je posilniť konkurencieschopnosť a výkon európskych výrobných odvetví v oblasti dopravy a pridružených služieb.

Cieľom je posilniť konkurencieschopnosť a výkon európskych výrobných odvetví v oblasti dopravy a pridružených služieb z hľadiska sľubného, ale veľmi konkurenčného budúceho celosvetového trhu. Náležitú pozornosť treba venovať logistickým procesom, údržbe, opravám, modernizácii a recyklácii.

Zámerom činností je vytvoriť novú generáciu inovatívnych dopravných prostriedkov a pripraviť pôdu pre ďalšiu generáciu prostredníctvom rozvíjania novátorských konceptov a projektov, inteligentných kontrolných systémov a interoperabilných noriem, účinných postupov výroby, kratších období tvorby a znížených nákladov na životný cyklus.

Zámerom činností je vytvoriť novú generáciu inovatívnych dopravných prostriedkov a pripraviť pôdu pre ďalšiu generáciu prostredníctvom rozvíjania novátorských konfigurácií a technológií, koncepcií a projektov, inteligentných kontrolných systémov a interoperabilných noriem, účinných postupov výroby, využívania progresívnych materiálov a biologických vedľajších produktov, ktoré sú udržateľnejšie, inovatívnych certifikačných procesov, kratších období tvorby a znížených nákladov na životný cyklus alebo nových udržateľnejších materiálov či náterov.

 

(ca) Inteligentná logistika

 

Cieľom je zosúladiť náročnejšie nové spotrebiteľské vzory s účinným dodávateľským reťazcom zdrojov a optimálnou distribúciou tovaru na poslednom úseku.

 

Činnosti sa zamerajú na lepšie pochopenie vplyvu nových a budúcich spotrebiteľských vzorov a mestskej nákladnej logistiky, dopravy a hustej premávky; vývoj nových nástrojov IT a nástrojov riadenia pre logistiku prostredníctvom zlepšenia informačných systémov v reálnom čase na riadenie, sledovanie a spätné vysledovanie tokov nákladnej dopravy, integráciu a komunikáciu na vozidle a s infraštruktúrou; vývoj netradičných systémov distribúcie tovaru; vytvorenie konkurencieschopných intermodálnych riešení pre dodávateľský reťazec a logistické platformy, ktoré zlepšia toky nákladnej dopravy.

(d) Sociálno-hospodársky výskum a činnosti s výhľadom do budúcnosti pri tvorbe politiky

(d) Sociálno-ekonomický a behaviorálny výskum a činnosti s výhľadom do budúcnosti pri tvorbe politiky

Cieľom je podporovať vylepšenie tvorby politiky, ktorá je nevyhnutná na podporu inovácie a riešenie výziev v oblasti dopravy a súvisiacich spoločenských potrieb.

Cieľom je podporovať vylepšenie tvorby politiky, ktorá je nevyhnutná na podporu inovácie a riešenie výziev v oblasti dopravy a mobility a súvisiacich spoločenských a individuálnych potrieb.

Zámerom činností je zlepšiť pochopenie sociálno-hospodárskych trendov a vyhliadok súvisiacich s dopravou a zabezpečiť údaje a analýzy vychádzajúce zo skutočnosti pre tvorcov politík.

Zámerom činností je zlepšiť pochopenie sociálno-ekonomických trendov a vyhliadok súvisiacich s dopravou a zabezpečiť pre tvorcov politík údaje a analýzy vychádzajúce zo skutočnosti, šírené okrem iného prostredníctvom znalostného centra dopravného výskumu Európskej komisie.

 

Organizovanie všetkých činností súvisiacich s dopravou sa bude riadiť integrovaným prístupom, ktorý je prispôsobený jednotlivým spôsobom dopravy, a bude v súlade so strategickým výskumným programom a strategickým inovačným programom európskych technologických platforiem. Viacročná viditeľnosť a kontinuita sú zásadne dôležité pre zabezpečenie skutočnej pridanej hodnoty Únie a pre zohľadnenie početných špecifík každého spôsobu dopravy.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     142

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

5. Opatrenia v oblasti klímy, efektívnosť z hľadiska zdrojov a suroviny

5. Opatrenia v oblasti klímy, životné prostredie, efektívnosť využívania zdrojov a udržateľné využívanie surovín;

5.1. Osobitný cieľ

5.1. Osobitný cieľ

Osobitným cieľom je vytvoriť hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje a je odolné voči zmenám klímy a udržateľnú dodávku surovín, s cieľom uspokojiť potreby rastúcej svetovej populácie v rámci obmedzení prírodných zdrojov planéty. Činnosti prispejú k zvýšeniu európskej konkurencieschopnosti a zlepšeniu dobrých životných podmienok a zároveň zabezpečia integritu životného prostredia a jeho udržateľnosť tak, že sa bude priemerné otepľovanie planéty udržiavať na hodnote pod 2 °C a posilní sa schopnosť ekosystémov a spoločnosti prispôsobiť sa zmenám klímy.

Osobitným cieľom je vytvoriť hospodárstvo a spoločnosť, ktoré efektívne využívajú zdroje a bezpečné a odolné voči zmene klímy, a zabezpečiť ochranu a udržateľné riadenie prírodných zdrojov a ekosystémov a udržateľné využívanie a dodávku surovín a vody, s cieľom uspokojiť potreby rastúcej svetovej populácie v rámci obmedzení suchozemských a morských prírodných zdrojov planéty. Činnosti prispejú k zvýšeniu európskej konkurencieschopnosti a bezpečnosti dodávok surovín a k zlepšeniu dobrých životných podmienok a zároveň zabezpečia environmentálnu integritu, odolnosť a udržateľnosť tak, že sa bude priemerné otepľovanie planéty udržiavať na hodnote pod 2 °C, čo ekosystémom a spoločnosti umožní prispôsobiť sa zmene klímy.

V priebehu 20. storočia sa zvýšilo využívanie fosílnych palív na svete, ako aj ťažba materiálnych zdrojov o faktor 10. Táto éra zjavne hojných a lacných zdrojov sa však končí. Suroviny, voda, vzduch, biodiverzita a suchozemské, vodné a morské ekosystémy sú všetky pod tlakom. Mnohé najväčšie svetové ekosystémy sa narušujú a až 60 % služieb, ktoré sa z nich zabezpečujú, sa využíva neudržateľným spôsobom. V Únii sa na osobu využíva každoročne 16 ton materiálu a 6 ton z nich sa vyhodí, pričom polovica putuje na skládky odpadu. Svetový dopyt po zdrojoch sa naďalej zvyšuje zároveň s rastom populácie a zvyšujúcimi sa požiadavkami, najmä na úrovni vrstvy so stredne veľkými platmi v rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstvach. Je potrebné absolútne oddeliť hospodársky rast od využívania zdrojov.

V priebehu 20. storočia sa zvýšilo využívanie fosílnych palív na svete, ako aj ťažba materiálnych zdrojov o faktor 10. Táto éra zdanlivo hojných a lacných zdrojov sa však končí. Suroviny, voda, vzduch, biodiverzita a suchozemské, vodné a morské ekosystémy sú všetky pod tlakom. Mnohé najväčšie svetové ekosystémy sa narušujú a až 60 % služieb, ktoré sa z nich zabezpečujú, sa využíva neudržateľným spôsobom. V Únii sa na osobu využíva každoročne 16 ton materiálu a 6 ton z nich sa vyhodí, pričom polovica putuje na skládky odpadu. Svetový dopyt po zdrojoch sa naďalej zvyšuje zároveň s rastom populácie a zvyšujúcimi sa požiadavkami, najmä na úrovni vrstvy so stredne veľkými príjmami v rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstvach. Je potrebné absolútne oddeliť hospodársky rast od využívania zdrojov.

Priemerná teplota zemského povrchu sa za ostatných 100 rokov zvýšila asi o 0,8 °C a predpokladá sa, že do konca 21. storočia sa zvýši o 1,8 až 4 °C (v porovnaní s priemernými hodnotami rokov 1980 – 1999). Pravdepodobné dôsledky týchto zmien na prírodné a človekom vytvorené systémy postavia planétu pre výzvu, podrobia skúške jej schopnosť prispôsobenia sa, a zároveň ohrozia budúci hospodársky rozvoj a blahobyt ľudstva.

Priemerná teplota zemského povrchu sa za ostatných 100 rokov zvýšila asi o 0,8 °C a predpokladá sa, že do konca 21. storočia sa zvýši o 1,8 až 4 °C (v porovnaní s priemernými hodnotami rokov 1980 – 1999). Pravdepodobné dôsledky týchto zmien na prírodné a človekom vytvorené systémy postavia planétu pre výzvu, podrobia skúške jej schopnosť prispôsobenia sa a zároveň ohrozia budúci hospodársky rozvoj a blahobyt ľudstva. Dôsledky zmeny klímy a znečistenia spolu s narastajúcou urbanizáciou, masovým cestovným ruchom, ľudskou nedbalosťou a nadmerným využívaním zdrojov ohrozujú krehkú kultúrnu štruktúru spoločenstiev, ktoré zosobňujú európske kultúrne dedičstvo.

Čoraz väčšie vplyvy zmien klímy a problémy životného prostredia, ako napr. acidifikácia oceánov, topenie ľadovcov v Arktickom regióne, degradácia a využívanie pôdy, nedostatok vody, znečistenie chemikáliami a strata biodiverzity, naznačujú, že Zem sa približuje k hraniciam svojej udržateľnosti. Napríklad, ak sa nevylepší účinné využívanie vody, predpovedá sa, že za 20 rokov dopyt po vode prevýši jej dodávky o 40 %. Lesy sa redukujú hrozivo rýchlou mierou 5 miliónov hektárov za rok. Interakcie medzi zdrojmi môžu spôsobiť systémové riziká – poškodenie jedného zdroja vytvorí nezvrátiteľný bod zlomu pre ostatné zdroje a ekosystémy. Ak by sa pokračovalo v súčasných trendoch, v roku 2050 by na zabezpečenie potrieb rastúcej svetovej populácie boli treba viac ako dve Zeme.

Čoraz väčšie vplyvy zmeny klímy a problémy životného prostredia, ako napr. acidifikácia oceánov, zmeny morských prúdov, zvýšenie teploty morskej vody, topenie ľadovcov v Arktickom regióne a znížená slanosť morskej vody, degradácia a využívanie pôdy, strata úrodnosti pôdy, nedostatok vody, hydrologické anomálie, časová a priestorová heterogénnosť dažďových zrážok, zmeny v priestorovom rozdelení druhov, znečistenie chemikáliami a strata biodiverzity, naznačujú, že Zem sa približuje k hraniciam svojej udržateľnosti. Napríklad, ak sa nevylepší účinné využívanie vody, predpovedá sa, že za 20 rokov dopyt po vode prevýši jej dodávky o 40 %. Lesy sa redukujú hrozivo rýchlou mierou 5 miliónov hektárov za rok. Interakcie medzi zdrojmi môžu spôsobiť systémové riziká – poškodenie jedného zdroja vytvorí nezvrátiteľný bod zlomu pre ostatné zdroje a ekosystémy. Ak by sa pokračovalo v súčasných trendoch, v roku 2050 by na zabezpečenie potrieb rastúcej svetovej populácie boli treba viac ako dve Zeme.

 

Je naliehavo potrebné integrovať inovácie týkajúce sa vodného systému v Európe. Európa čelí problému starnúcej vodnej infraštruktúry (odpadová voda aj zásobovanie pitnou vodou), rastúcemu nedostatku vody, vyššiemu riziku povodní v mestách, znečisteniu vôd a rastúcemu a špecifickejšiemu dopytu poľnohospodárstva, priemyslu a mestského obyvateľstva po vode.

Pre fungovanie moderných spoločností a ich hospodárstiev sú zásadne dôležité udržateľné dodávky a nákladovo efektívne riadenie surovín, vrátane ich vyhľadávania, ťažby, opätovného použitia, recyklácie a nahrádzania. Európske sektory, ako je stavebníctvo, chemický, automobilový, vesmírny, strojárenský priemysel a zariadenia, ktoré poskytujú celkovú pridanú hodnotu vo výške asi 1 300 mld. EUR a zamestnanie pre približne 30 miliónov ľudí, veľmi závisia od prístupu k surovinám. Zásobovanie Únie surovinami sa však dostáva pod stále väčší tlak. Únia je navyše veľmi závislá na dovoze strategicky významných surovín, ktorý alarmujúco ovplyvňujú narušenia trhu. Okrem toho má Únia ešte cenné ložiská nerastných surovín, ktorých prieskum ťažba je obmedzená nedostatkom primeraných technológií a brzdí ju zvyšujúca sa celosvetová konkurencia. Keďže suroviny sú dôležité pre európsku konkurencieschopnosť, hospodárstvo a použitie v inovatívnych výrobkoch, životne dôležitou prioritou pre Úniu sú udržateľné zásoby a nákladovo efektívne riadenie surovín.

Pre fungovanie moderných spoločností a ich hospodárstiev sú zásadne dôležité udržateľné dodávky a nákladovo efektívne a bezpečné riadenie surovín vrátane ich vyhľadávania, ťažby, efektívneho využitia z hľadiska zdrojov, opätovného použitia, recyklácie a nahrádzania. Európske sektory, ako je stavebníctvo, chemický, automobilový, vesmírny, strojárenský priemysel a zariadenia, ktoré poskytujú celkovú pridanú hodnotu vo výške asi 1 300 mld. EUR a zamestnanie pre približne 30 miliónov ľudí, veľmi závisia od prístupu k surovinám. Zásobovanie Únie surovinami sa však dostáva pod stále väčší tlak, najmä v súvislosti s nedostatočným riadením cyklu odpadového hospodárstva. Únia je navyše veľmi závislá od dovozu strategicky významných surovín, ktorý alarmujúco ovplyvňujú narušenia trhu. Okrem toho má Únia ešte cenné ložiská nerastných surovín, ktorých prieskum, ťažba a spracovanie sú obmedzené nedostatkom primeraných technológií a chýbajúcimi investíciami a brzdí ich zvyšujúca sa celosvetová konkurencia. Keďže suroviny sú dôležité pre európsku konkurencieschopnosť, hospodárstvo a použitie v inovatívnych výrobkoch, životne dôležitou prioritou pre Úniu sú udržateľné zásoby a nákladovo efektívne riadenie surovín.

Schopnosť hospodárstva prispôsobiť sa a stať sa odolnejším voči zmenám klímy, účinnejšie využívať zdroje, a zároveň si zachovať konkurencieschopnosť závisí od vysokej úrovne ekoinovácie spoločenskej aj technickej povahy. Celosvetový trh v oblasti ekoinovácie má ročnú hodnotu približne 1 000 mld. EUR a očakáva sa, že do roku 2030 sa strojnásobí, a teda ekoinovácia predstavuje veľkú príležitosť na zvýšenie konkurencieschopnosti a tvorbu pracovných miest v európskych hospodárstvach.

Schopnosť hospodárstva prispôsobiť sa a stať sa odolnejším voči zmene klímy, efektívnejšie využívať zdroje a zároveň si zachovať konkurencieschopnosť závisí od vysokej úrovne ekologickej inovácie spoločenskej, organizačnej aj technickej povahy. Celosvetový trh v oblasti ekologickej inovácie má ročnú hodnotu približne 1 bilión EUR a očakáva sa, že do roku 2030 sa strojnásobí, a teda ekologická inovácia predstavuje veľkú príležitosť na zvýšenie konkurencieschopnosti a tvorbu pracovných miest v európskych hospodárstvach.

5.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

5.2. Odôvodnenie a pridaná hodnota Únie

Napĺňanie cieľov Únie a medzinárodných cieľov na zníženie emisií skleníkových plynov a koncentrácie a zvládanie dôsledkov zmien klímy si vyžaduje rozvoj a zavedenie nákladovo efektívnych technológií a opatrenia na zmiernenie dopadu a na prispôsobenie sa. V politických rámcoch Únie a celosvetových rámcoch sa musí zaistiť, že ekosystémy a biodiverzita sa chránia, cenia a primeraným spôsobom obnovujú s cieľom zachovať ich schopnosť poskytovať v budúcnosti zdroje a služby. Výskum a inovácia môžu pomôcť zabezpečiť spoľahlivý a udržateľný prístup k surovinám a zaistiť výrazné zníženie využívania zdrojov a tvorby odpadu.

Napĺňanie cieľov Únie a medzinárodných cieľov na zníženie emisií skleníkových plynov a prekonávanie následkov zmeny klímy si vyžaduje rozvoj a zavedenie udržateľných a účinných technologických a iných ako technologických riešení a opatrenia na zmiernenie následkov a na prispôsobenie sa. V politických rámcoch Únie a celosvetových rámcoch sa musí zaistiť, že ekosystémy a biodiverzita sa chránia, cenia a primeraným spôsobom obnovujú s cieľom zachovať ich schopnosť poskytovať v budúcnosti zdroje a služby. Výskum a inovácia môžu pomôcť zaistiť bezpečný, spoľahlivý a udržateľný prístup k surovinám a ich využívanie a zabezpečiť výrazné zníženie využívania zdrojov a tvorby odpadu.

Akcie Únie sa teda zamerajú na podporu kľúčových cieľov a politík vrátane týchto: stratégia Európa 2020; Inovácia v Únii; Európa efektívne využívajúca zdroje a príslušný plán; plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050; Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení; Iniciatíva v oblasti surovín; stratégia trvalo udržateľného rozvoja Únie; Integrovaná námorná politika Únie; rámcová smernica o morskej stratégii; akčný plán ekologických inovácií a Digitálna agenda pre Európu. Tieto akcie posilnia schopnosť spoločnosti nadobudnúť odolnosť voči zmenám životného prostredia a klímy a zabezpečiť dostupnosť surovín.

Akcie Únie sa teda zamerajú na podporu kľúčových cieľov a politík Únie vrátane týchto: stratégia Európa 2020; Inovácia v Únii; Európa efektívne využívajúca zdroje a príslušný plán; plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050; integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie; Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení; Iniciatíva v oblasti surovín; stratégia trvalo udržateľného rozvoja Únie; Integrovaná námorná politika Únie; rámcová smernica o morskej stratégii; akčný plán ekologických inovácií; európske partnerstvo pre inovácie v oblasti surovín; európske partnerstvo pre inovácie v oblasti vody; 7. environmentálny akčný program. Tieto akcie posilnia schopnosť spoločnosti nadobudnúť odolnosť voči zmenám životného prostredia a zmene klímy a zabezpečiť dostupnosť surovín.

Vzhľadom na cezhraničnú a celosvetovú povahu klímy a životného prostredia, na ich rozsah pôsobnosti a zložitosť, a na medzinárodný rozmer reťaze dodávok surovín, činnosti je potrebné vykonávať na úrovni Únie a na ďalších vyšších úrovniach. Multidisciplinárna povaha potrebného výskumu vyžaduje zhromažďovanie doplnkových poznatkov a zdrojov s cieľom účinne riešiť túto výzvu. Zníženie využívania zdrojov a vplyvov na životné prostredie a súčasné zvýšenie konkurencieschopnosti si bude vyžadovať rozhodný spoločenský a technický prechod na hospodárstvo založené na udržateľnom vzťahu dobrých prírodných podmienok a dobrých životných podmienok ľudí. Koordinovanými výskumnými a inovačnými činnosťami sa zlepší chápanie a predpovedanie zmien klímy a životného prostredia zo systematického a medzisektorového hľadiska, znížia sa nepresnosti, určia a posúdia sa slabé miesta, riziká, náklady a príležitosti, a takisto sa rozšíri rozsah a zlepší sa účinnosť spoločenských a politických reakcií a riešení. Akcie sa budú takisto snažiť o vybavenie činiteľov na všetkých úrovniach spoločnosti schopnosťami, aby sa mohli aktívne zúčastniť tohto procesu.

Vzhľadom na cezhraničnú a celosvetovú povahu klímy a životného prostredia, na ich rozsah a zložitosť a na medzinárodný rozmer reťazca dodávok surovín je potrebné vykonávať činnosti na úrovni Únie a na ďalších vyšších úrovniach. Multidisciplinárna povaha potrebného výskumu si vyžaduje zhromažďovanie doplnkových poznatkov a zdrojov s cieľom účinne riešiť túto výzvu. Obmedzenie využívania zdrojov a vplyvov na životné prostredie a súčasné zvýšenie konkurencieschopnosti si bude vyžadovať rozhodný spoločenský a technický prechod na udržateľné hospodárstvo založené na vzájomne výhodnom vzťahu medzi biodiverzitou a ľudskou populáciou. Koordinovanými výskumnými a inovačnými činnosťami sa zlepší chápanie a predpovedanie zmien klímy a životného prostredia zo systematického a medzisektorového hľadiska, znížia sa nepresnosti, určia a posúdia sa slabé miesta, riziká, náklady a príležitosti a takisto sa rozšíri rozsah a zlepší sa účinnosť spoločenských a politických reakcií a riešení. Akcie sa budú takisto snažiť o vybavenie činiteľov na všetkých úrovniach spoločnosti schopnosťami, aby sa mohli aktívne zúčastniť tohto procesu.

Riešenie dostupnosti surovín vyžaduje koordinované úsilie v oblasti výskumu a inovácií naprieč mnohými disciplínami a sektormi s cieľom pomôcť poskytnúť bezpečné, ekonomicky uskutočniteľné, environmentálne spoľahlivé a spoločensky prijateľné riešenia v celom hodnotovom reťazci (vyhľadávanie, ťažba, spracovanie, opätovné použitie, recyklácia a nahrádzanie). Inovácia v týchto oblastiach poskytne príležitosti pre rast a tvorbu pracovných miest, ako aj inovatívne možnosti týkajúce sa vedy, technológií, politiky a riadenia. Z tohto dôvodu sa pripravuje európske partnerstvo pre inovácie v oblasti surovín.

Riešenie udržateľného využívania a dostupnosti surovín si vyžaduje koordinované úsilie v oblasti výskumu a inovácií naprieč mnohými disciplínami a sektormi s cieľom pomôcť poskytnúť bezpečné, ekonomicky uskutočniteľné, environmentálne spoľahlivé a spoločensky prijateľné riešenia v celom hodnotovom reťazci (vyhľadávanie, ťažba, plánovanie, spracovanie, opätovné použitie, recyklácia a nahrádzanie). Inovácia v týchto oblastiach poskytne príležitosti pre rast a tvorbu pracovných miest, ako aj inovatívne možnosti týkajúce sa vedy, technológií, politiky a riadenia. Z tohto dôvodu sa pripravujú európske partnerstvá pre inovácie v oblasti efektívneho využívania vody a surovín a v prípade kriticky dôležitých surovín nazývaných vzácne zeminy vytv