ODPORÚČANIE k návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí doplnkového protokolu z Nagoje a Kuala Lumpuru o zodpovednosti a náhrade škôd ku Kartagenskému protokolu o biologickej bezpečnosti v mene Európskej únie

19.12.2012 - (13582/2012 – C7‑0323/2012 – 2012/0120(NLE)) - ***

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
Spravodajca: Matthias Groote

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí doplnkového protokolu z Nagoje a Kuala Lumpuru o zodpovednosti a náhrade škôd ku Kartagenskému protokolu o biologickej bezpečnosti v mene Európskej únie

(13582/2012 – C7‑0323/2012 – 2012/0120(NLE))

(Súhlas)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (13582/2012),

–   so zreteľom na doplnkový protokol z Nagoje a Kuala Lumpuru o zodpovednosti a náhrade škôd ku Kartagenskému protokolu o biologickej bezpečnosti, ktorý bol prijatý 15. októbra 2010 na záverečnom plenárnom zasadnutí piatej konferencie zmluvných strán slúžiacej na stretnutie zmluvných strán (COP/MOP 5) v Nagoji a ktorý Únia podpísala 11. mája 2011 (13583/2012),

–   so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 192 a článkom 218 ods. 6 druhý pododsek písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7–0323/2012),

–   so zreteľom na článok 81 a článok 90 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na odporúčanie Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0429/2012),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Vývoj návrhu

Dohovor o biologickej diverzite (DBD) nadobudol platnosť 29. decembra 1993. Podľa článku 19 ods. 3 DBD a v nadväznosti na viaceré schôdze pracovnej skupiny bol Kartagenský protokol o biologickej bezpečnosti k Dohovoru o biologickej diverzite prijatý 29. januára 2000 ako doplnková dohoda k DBD a 11. septembra 2003 nadobudol platnosť. Táto medzinárodná zmluva vychádza zo zásady prevencie a predstavuje rámec pre bezpečný presun, zaobchádzanie a používanie živých modifikovaných organizmov, ktoré vznikli vďaka modernej biotechnológii a ktoré môžu mať nepriaznivé účinky na zachovanie a udržateľné využívanie biologickej diverzity alebo ohrozovať ľudské zdravie.

Na základe článku 27 Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti sa ustanovilo, že na prvom zasadaní konferencie zmluvných strán slúžiacej ako zasadnutie zmluvných strán protokolu (ďalej len „COP/MOP“) sa začne proces na vypracovanie medzinárodných pravidiel a postupov v oblasti zodpovednosti za škodu a náhrad škôd spôsobených cezhraničnými presunmi živých modifikovaných organizmov. Počas piatej konferencie zmluvných strán slúžiacej ako zasadnutie zmluvných strán protokolu (COP/MOP 5), ktorá sa konala v japonskej Nagoji, EÚ jednomyseľne podporila konečný kompromis o doplnkovom protokole z Nagoje a Kuala Lumpuru o zodpovednosti a náhrade škôd po tom, čo vyhodnotila, že tento návrh zodpovedá schváleným pozíciám EÚ a smerniciam na rokovania predloženým Komisii. Dňa 15. októbra 2010 sa na záverečnom plenárnom zasadnutí COP/MOP 5 úspešne prijal doplnkový protokol z Nagoje a Kuala Lumpuru o zodpovednosti a náhrade škôd ku Kartagenskému protokolu o biologickej bezpečnosti.

Dňa 20. decembra 2010 Rada uvítala prijatie doplnkového protokolu z Nagoje a Kuala Lumpuru. V súlade s rozhodnutím Rady zo 6. mája 2011 Únia podpísala 11. mája 2011 doplnkový protokol z Nagoje a Kuala Lumpuru o zodpovednosti a náhrade škôd ku Kartagenskému protokolu o biologickej bezpečnosti s výhradou jeho uzavretia k neskoršiemu dátumu.

Cieľ

Kartagenský protokol o biologickej bezpečnosti je medzinárodná zmluva upravujúca presuny živých modifikovaných organizmov, ktoré sú výsledkom modernej biotechnológie, medzi rôznymi krajinami. Zavádza postup súhlasu na základe predbežnej informácie, ktorý by mal zabezpečiť, aby sa krajinám poskytovali informácie potrebné na prijímanie kvalifikovaných rozhodnutí pred vydaním súhlasu na dovoz takýchto organizmov na ich územie. Protokol odkazuje na prístup založený na prevencii a zdôrazňuje myšlienku prevencie vyjadrenú v zásade 15 Deklarácie z Ria o životnom prostredí a rozvoji. Protokolom sa taktiež ustanovuje Stredisko pre výmenu informácií o biologickej bezpečnosti s cieľom uľahčiť výmenu údajov o živých modifikovaných organizmoch a pomôcť krajinám pri implementácii protokolu.

Zásada 13 ustanovená v Deklarácii z Ria o životnom prostredí a rozvoji z roku 1992 vyzýva členské štáty, aby tvorili vnútroštátne zákony o zodpovednosti a náhrade škôd a aby spolupracovali na ďalšom rozvíjaní medzinárodných právnych predpisov týkajúcich sa zodpovednosti a náhrady v prípade nežiaducich účinkov environmentálnych škôd.

Zodpovednosť a náhrada škôd v rámci Kartagenského protokolu sa týka otázky, čo sa stane, ak cezhraničné presuny živých modifikovaných organizmov spôsobia škodu. V doplnkovom protokole o zodpovednosti a náhrade škôd, prijatom v roku 2010 na COP/MOP 5 v Nagoji, sú ustanovené medzinárodné pravidlá a postupy týkajúce sa zodpovednosti a náhrady škôd na biodiverzite spôsobených živými modifikovanými organizmami.

Doplnkový protokol sa zameriava najmä na administratívne postupy a požiadavky súvisiace s opatreniami, ktoré sa majú prijať na riešenie škôd spôsobených živými modifikovanými organizmami, ktoré majú negatívne účinky na zachovanie a udržateľné využívanie biologickej diverzity, pričom sa zohľadňuje aj ohrozenie ľudského zdravia.

Zmluvné strany sú podľa doplnkového protokolu povinné zaviesť v nových alebo existujúcich vnútroštátnych zákonoch pravidlá a postupy, ktoré sa zaoberajú škodami. Musia zabezpečiť opatrenia na účely prevencie alebo zmierňovania škôd alebo obnovenia biologickej diverzity. Zmluvné strany musia od prevádzkovateľov, ktorí priamo alebo nepriamo kontrolujú konkrétne živé modifikované organizmy, žiadať, aby prijali vhodné odvetné opatrenia v prípade škody alebo dostatočne pravdepodobného vzniku škody, čo je novinkou najmä v mnohých rozvojových krajinách.

Ustanovenia Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti sa v Európskej únii vykonávajú európskymi právnymi predpismi o biologickej bezpečnosti, ktorých základom je aj naďalej zásada prevencie. Ustanovenia o zodpovednosti uvedené v doplnkovom protokole z Nagoje a Kuala Lumpuru sa vykonávajú smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd, ktorá predstavuje rámec založený na zásade „znečisťovateľ platí“, podľa ktorej pri výskyte environmentálnych škôd platí znečisťovateľ.

COP/MOP 5 tiež rozhodla, že je možné prijať dodatočné a doplňujúce kompenzačné opatrenia v prípadoch, keď náklady odvetných opatrení ustanovených v doplnkovom protokole nie sú pokryté, a že súčasťou týchto opatrení môžu byť opatrenia, ktorými sa bude zaoberať COP/MOP. COP/MOP okrem toho vyzvala zmluvné strany, aby spolupracovali na rozvíjaní a/alebo posilňovaní ľudských zdrojov a inštitucionálnych kapacít v súvislosti s implementáciou doplnkového protokolu, a vyzvala ich, aby to zohľadnili pri vypracúvaní bilaterálnej, regionálnej a multilaterálnej pomoci poskytovanej rozvojovým krajinám, ktoré sú zmluvnými stranami.

Vyhlásenie Európskej únie

Podľa článku 34 Dohovoru o biologickej diverzite podlieha každý protokol k tomuto dohovoru ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu štátmi a organizáciami regionálnej ekonomickej integrácie. V súlade s odsekom 3 tohto článku musia organizácie regionálnej ekonomickej integrácie deklarovať rozsah svojich právomocí, pokiaľ ide o záležitosti upravované príslušným protokolom. S cieľom splniť túto povinnosť Komisia pripravila vyhlásenie pripojené k návrhu.

V tomto vyhlásení Európska únia vyhlasuje, že v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článkom 191, má právomoc uzatvárať medzinárodné dohody a vykonávať z nich vyplývajúce záväzky.

Európska únia ďalej vyhlasuje, že už prijala právne nástroje, ktoré sú záväzné pre jej členské štáty a týkajú sa všetkých záležitostí uvedených v doplnkovom protokole.

Závery spravodajcu

Doplnkový protokol z Nagoje a Kuala Lumpuru o zodpovednosti a náhrade škôd bude významným prínosom k dosahovaniu cieľov Dohovoru o biologickej diverzite a Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti. Podobne ako európska smernica z roku 2004 o environmentálnej zodpovednosti sa tento doplnkový protokol bude zaoberať osobitne zodpovednosťou a náhradou škôd na biodiverzite spôsobených živými modifikovanými organizmami.

Spravodajca podporuje rozhodnutie Rady, ktorá schválila doplnkový protokol z Nagoje a Kuala Lumpuru o zodpovednosti a náhrade škôd v mene Európskej únie, pokiaľ ide o otázky patriace do oblasti právomocí Únie.

Spravodajca s potešením víta, že doplnkový protokol už podpísala väčšina členských štátov, a vyzýva ich na jeho rýchlu ratifikáciu.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	18.12.2012
Výsledok záverečného hlasovania:	+: –: 0:	58 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Sophie Auconie, Pilar Ayuso, Paolo Bartolozzi, Sandrine Bélier, Milan Cabrnoch, Martin Callanan, Nessa Childers, Tadeusz Cymański, Esther de Lange, Anne Delvaux, Bas Eickhout, Edite Estrela, Karl-Heinz Florenz, Gerben-Jan Gerbrandy, Matthias Groote, Satu Hassi, Jolanta Emilia Hibner, Dan Jørgensen, Karin Kadenbach, Christa Klaß, Eija-Riitta Korhola, Holger Krahmer, Jo Leinen, Peter Liese, Zofija Mazej Kukovič, Linda McAvan, Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė, Miroslav Ouzký, Vladko Todorov Panayotov, Antonyia Parvanova, Andres Perello Rodriguez, Pavel Poc, Frédérique Ries, Anna Rosbach, Oreste Rossi, Dagmar Roth-Behrendt, Kārlis Šadurskis, Horst Schnellhardt, Richard Seeber, Theodoros Skylakakis, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Salvatore Tatarella, Thomas Ulmer, Anja Weisgerber, Marina Yannakoudakis
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Margrete Auken, Jutta Haug, Jiří Maštálka, Judith A. Merkies, Miroslav Mikolášik, Giancarlo Scottà, Alda Sousa, Andrea Zanoni
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Emine Bozkurt, Reinhard Bütikofer, Jean Lambert, Csaba Sógor, Josef Weidenholzer