SPRÁVA o vzťahoch medzi EÚ a Čínou

    20.12.2012 - (2012/2137(INI))

    Výbor pre zahraničné veci
    Spravodajca: Bastiaan Belder


    Postup : 2012/2137(INI)
    Postup v rámci schôdze
    Postup dokumentu :  
    A7-0434/2012
    Predkladané texty :
    A7-0434/2012
    Prijaté texty :

    NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

    o vzťahoch medzi EÚ a Čínou

    (2012/2137(INI))

    Európsky parlament,

    –   so zreteľom na nadviazanie diplomatických vzťahov medzi EÚ a Čínou v máji 1975,

    –   so zreteľom na hlavný právny rámec vzťahov s Čínou, a to na Dohodu o obchode a hospodárskej spolupráci medzi ES a Čínou[1], podpísanú v máji 1985, ktorá sa vzťahuje na hospodárske a obchodné vzťahy a na program spolupráce medzi EÚ a Čínou,

    –   so zreteľom na rokovania o novej dohode o partnerstve a spolupráci prebiehajúce od roku 2007,

    –   so zreteľom na strategické partnerstvo medzi EÚ a Čínou založené v roku 2003,

    –   so zreteľom na štruktúrovaný politický dialóg medzi EÚ a Čínou, ktorý bol formálne nadviazaný v roku 1994, a na strategický dialóg na vysokej úrovni o strategických a zahraničnopolitických otázkach, ktorý bol nadviazaný v roku 2010,

    –   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 24. októbra 2006 s názvom EÚ – Čína: bližšie partnerstvo, viac zodpovednosti (COM(2006)0631),

    –   so zreteľom na politický dokument Komisie s názvom Dozrievajúce partnerstvo: spoločné záujmy a výzvy vo vzťahoch medzi EÚ a Čínou (COM(2003)0533), ktorý Európska rada schválila 13. októbra 2003,

      so zreteľom na usmernenia Rady týkajúce sa politiky pre východnú Áziu,

    –   so zreteľom na závery Rady s názvom Strategické partnerstvo medzi EÚ a Čínou prijaté na zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy 11. – 12. decembra 2006,

    –   so zreteľom na dokument Komisie o stratégii pre Čínu na roky 2007 – 2012, viacročný indikatívny program na roky 2011 – 2013, hodnotenie dokumentu o stratégii v polovici trvania a hodnotenie viacročného indikatívneho programu na roky 2011 – 2013,

    –   so zreteľom na úplne prvý politický dokument Číny o EÚ vydaný 13. októbra 2003,

    –   so zreteľom na dialóg EÚ a Číny o ľudských právach, ktorý sa začal v roku 1995, a na posledné dve kolá dialógu, a to 30. kolo, ktoré sa konalo 16. júna 2011 v Pekingu, a 31. kolo, ktoré sa konalo 29. mája 2012 v Bruseli,

    –   so zreteľom na takmer 60 odvetvových dialógov prebiehajúcich medzi Čínou a Úniou, ktoré sa okrem iného týkajú životného prostredia, regionálnej politiky, zamestnanosti a sociálnych vecí a občianskej spoločnosti,

    –   so zreteľom na ustanovenie dialógu na vysokej úrovni medzi národmi EÚ a Číny, ktorý sa začal vo februári 2012 a bude zahŕňať všetky spoločné iniciatívy EÚ a Číny v tejto oblasti,

    –   so zreteľom na dohodu o vedeckej a technickej spolupráci medzi ES a Čínou, ktorá bola podpísaná v decembri 1998, nadobudla platnosť v roku 2000[2] a bola obnovená v rokoch 2004 a 2009, dohodu o partnerstve v oblasti vedy a techniky, ktorá bola podpísaná 20. mája 2009 a spoločné vyhlásenie ES a Číny o energetickej spolupráci z 8. decembra 2010,

    –   so zreteľom na dohodu s Čínou o spolupráci na satelitnom navigačnom programe EÚ Galileo podpísanú 30. októbra 2003,

    –   so zreteľom na 15. samit EÚ – Čína, ktorý sa konal 20. septembra 2012 v Bruseli, a na spoločnú tlačovú správu vydanú na záver tohto samitu,

    –   so zreteľom na partnerstvo EÚ a Číny týkajúce sa zmeny klímy, ktoré sa dohodlo na 8. samite EÚ – Čína v septembri 2005, a na spoločné vyhlásenie o zmene klímy vydané na uvedenom samite,

    –   so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ a Číny o energetickej bezpečnosti vydané 3. mája 2012 v Bruseli a na 5. stretnutie v rámci dialógu o energetike medzi ES a Čínou v novembri 2011,

    –   so zreteľom na rokovania za okrúhlym stolom medzi Čínou a EÚ,

    –   so zreteľom na 18. národný zjazd Komunistickej strany Číny, ktorý sa konal v dňoch 8. – 14. novembra 2012, a na zmeny vo vedení stáleho výboru politbyra, o ktorých sa na tomto zjazde rozhodlo,

    –   so zreteľom na svoju najnovšiu medziparlamentnú schôdzu s Čínou, ktorá sa konala 11. a 12. júla 2012 v Bruseli,

    –   so zreteľom na svoje nedávne uznesenia o Číne, najmä na uznesenie z 23. mája 2012 s názvom EÚ a Čína: nevyvážený obchod?[3], z 2. februára 2012 o zahraničnej politike EÚ voči skupine BRICS a ďalším rozvíjajúcim sa mocnostiam: ciele a stratégie[4], a z 12. septembra 2012 o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (SZBP)[5],

    –   so zreteľom na svoje uznesenia zo 7. septembra 2006 o vzťahoch EÚ – Čína[6] a z 5. februára 2009 o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Čínou[7],

    –   so zreteľom na uznesenia o ľudských právach z 21. januára 2010 o porušovaní ľudských práv v Číne, najmä pokiaľ ide o prípad Liou Siao-paa[8], z 10. marca 2011 o situácii a kultúrnom dedičstve v Kašgare (Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang, Čína)[9], o 7. apríla 2011 o prípade Aj Wej-weja[10], z 5. júla 2012 o škandále s nútenými potratmi v Číne[11], z 26. novembra 2009 o Číne: práva menšín a uplatňovanie trestu smrti[12]a zo 16. decembra 2010 o výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2009 a politike Európskej únie v tejto oblasti[13],

    –   so zreteľom na zbrojné embargo zavedené zo strany EÚ po zásahu na Námestí nebeského pokoja v júni 1989, ktoré Parlament podporil vo svojom uznesení z 2. februára 2006 o hlavných aspektoch a základných možnostiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky[14],

    –   so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2005 o vzťahoch medzi EÚ, Čínou a Taiwanom a o bezpečnosti na Ďalekom východe[15],

    –   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Tibete a o situácii v oblasti ľudských práv v Číne, predovšetkým na svoje uznesenia z 25. novembra 2010 o Tibete – plány na zavedenie čínštiny ako hlavného vyučovacieho jazyka[16], z 27. októbra 2011 o Tibete, najmä o samoupaľovaní mníšok a mníchov[17] a zo 14. júna 2012 o: situácii v oblasti ľudských práv v Tibete[18],

    –   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

    –   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A7-0434/2012),

    A. keďže strategické partnerstvo EÚ – Čína má veľký význam pre vzťahy medzi EÚ a Čínou a tento vzťah je rozhodujúci pre nájdenie riešení, pokiaľ ide o globálne otázky, medzi ktoré patrí globálna a regionálna bezpečnosť, hospodárska kríza, globálna finančná regulácia a regulácia trhu, energetická bezpečnosť, hospodársky a sociálny rozvoj trhovej ekonomiky, podpora demokracie a ľudských práv a boj proti organizovanému zločinu, terorizmu a pirátstvu, ako aj pri vytváraní rámca na riešenie dvojstranných problémov medzi EÚ a Čínou;

    B.  keďže strategické partnerstvo si vyžaduje pevný záväzok voči vzájomnej zodpovednosti a vysokú úroveň dôvery a musí byť založené na všeobecných hodnotách;

    C. keďže vzťahy medzi EÚ a Čínou sa výrazne rozvinuli od podpísania dohody o spolupráci medzi EÚ a Čínou v roku 1985; keďže Komisia v roku 2006 prijala hlavnú politickú stratégiu vo vzťahu k Číne a v tejto súvislosti začala v januári 2007 rokovania o komplexnej dohode o partnerstve a spolupráci s cieľom dosiahnuť ďalšie zlepšenie vzťahov medzi EÚ a Čínou, a to najmä v oblasti obchodu a investícií;

    D. keďže Čína prežíva sociálno-hospodársky prechod od rozsiahleho modelu založenom na hospodárstve riadenom štátom k modelu založenému na väčších hospodárskych slobodách, čo zároveň umožňuje zvyšovanie životnej úrovne veľkej časti čínskeho obyvateľstva;

    E.  keďže však neexistuje žiadny podobný pokrok v oblasti politických slobôd;

    F.  keďže ľudské práva sú doplnkové, univerzálne, neodňateľné, nedeliteľné a vzájomne prepojené; keďže Čína sa zaujíma o hospodárske a sociálne práva (napríklad stravovanie, ošatenie, hospodársky rozvoj), kým EÚ uplatňuje širší prístup k ľudským právam, pričom zdôrazňuje najmä občianske a politické práva (napríklad slobodu prejavu, náboženstva, združovania);

    G. keďže čínski aktivisti za ľudské práva informovali o obmedzovaní svojej slobody, keď ich polícia niekoľko mesiacov zadržiavala bez príkazu na zatknutie, bez obvinenia, bez akéhokoľvek kontaktu s rodinami a bez právnej pomoci;

    H. keďže už v roku 2007 prezident Chu Ťin-tchao nariadil najvyššej súdnej moci, aby sa sudcovia riadili troma autoritami – stranou, ľudom a zákonom, a to v uvedenom poradí, a keďže čínske ministerstvo spravodlivosti vydalo v marci 2012 nariadenie, že všetci právnici by mali prisahať vernosť Čínskej komunistickej strane, aby mohli získať licenciu alebo aby im bola obnovená;

    I.   keďže šokujúce správy z polovice júna 2012 o extrémne krutom nútenom potrate nenarodenej dcéry Feng Ťia-mej, ktorá bola v siedmom mesiaci tehotenstva, podnietili debatu o zrušení oficiálnej politiky jedného dieťaťa;

    J.   keďže napriek pokroku čínskej vlády pri presadzovaní niektorých hospodárskych a sociálnych práv je uplatňovanie práva na slobodu prejavu, združovania, zhromažďovania, slobodu tlače a vstup do odborových združení sústavne potlačované; keďže organizácie pôsobiace v oblasti ľudských práv sústavne informujú o závažnom porušovaní ľudských práv čínskymi orgánmi vrátane odsúdení významných disidentov, ako napríklad uväzneného nositeľa Nobelovej ceny za mier Liou Siao-paa, rozsiahlych obmedzeniach slobody médií a internetu, sprísnenom dohľade a obťažovaní právnikov, obhajcov ľudských práv a mimovládnych organizácií, rozsiahlom obmedzovaní a útlaku Ujgurov, Tibeťanov a ich slobôd, rastúcom počte násilných zmiznutí a svojvoľných zatknutí vrátane zadržiavania v tajných nezákonných zariadeniach známych ako „čierne žaláre“; keďže represívna politika voči základným slobodám Tibeťanov podnietila v posledných rokoch znepokojujúci počet prípadov samoupálenia;

    K. keďže Čína je signatárom Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ICCPR) a stálym členom Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov; keďže takéto postavenie určuje Číne osobitnú povinnosť dodržiavať medzinárodné právne záväzky podľa ICCPR a Charty Organizácie Spojených národov;

    L.  keďže nositeľ Sacharovovej ceny za rok 2008 Chu Ťia zostáva v domácom väzení pod prísnym dozorom a s obmedzenými možnosťami komunikácie;

    M.  keďže čínsky štát uznáva iba päť náboženstiev, a to budhizmus, taoizmus, islam a kresťanstvo (tak katolíctvo, ako aj protestantstvo); keďže všetky tieto náboženstvá majú ústredné riadiace orgány so sídlom v Pekingu a ich personál tvoria funkcionári lojálni Čínskej komunistickej strane; keďže Čínska komunistická strana vymenúva najvyšších náboženských vodcov a od roku 1999 zakázala nepovolené sekty ako Falun kung s cieľom ich úplného odstránenia; keďže podľa informácií organizácií pôsobiacich v oblasti ľudských práv sa v dôsledku tohto zákazu vykonávajú nezákonné nátlakové opatrenia vrátane svojvoľných zatknutí, nútenej práce a telesného mučenia, ktoré niekedy vedú až k úmrtiam;

    N. keďže Autonómna oblasť Tibet a ďalšie tibetské autonómne oblasti, ako aj Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang sa stávajú čoraz dôležitejšími územiami pre strategické, regionálne, vojenské a hospodárske zámery Číny a čínska vláda ich preto vníma ako ústrednú otázku územnej celistvosti Číny; keďže od roku 2009 sa v oblastiach Čínskej ľudovej republiky obývaných Tibeťanmi vrátane Autonómnej oblasti Tibet a tibetských autonómnych oblastí v provinciách Kan-su, S‘-čchuan a Čching-chaj upálilo najmenej 90 Tibeťanov;

    O. keďže napriek významným výhodám v dôsledku otvorenia sa čínskeho hospodárstva, akými sú lepší prístup k trhu práce a pokles miery nezamestnanosti vo vidieckych oblastiach, hospodársky rast Číny nepriniesol rovnaký úžitok všetkým vrstvám čínskeho obyvateľstva a medzi mestskými a vidieckymi oblasťami krajiny sa objavujú veľké rozdiely;

    P.  keďže nerovnosti v príjmoch a prístupe k zamestnaniu, sociálnej ochrane, zdravotníctvu a vzdelaniu medzi mestským a vidieckym obyvateľstvom predstavujú pre Čínu výrazný problém v oblasti politiky súdržnosti;

    Q. keďže spolupráca medzi EÚ a Čínou v oblasti vedy a techniky je vecou spoločného záujmu; keďže v Číne sa rozšírilo používanie internetu a v súčasnosti je viac ako 500 miliónov ľudí online platformou verejnej mienky; keďže však internetové prostredie krajiny aj naďalej ostáva veľmi reštriktívne;

    R.  keďže EÚ je najvýznamnejšou destináciou cestovného ruchu na svete a keďže sa očakáva, že do roku 2020 vycestuje do zahraničia 100 miliónov Číňanov, a keďže je preto potrebné podporiť iniciatívy na prilákanie týchto nových tokov v oblasti cestovného ruchu;

    S.  keďže Čína produkuje najväčšie množstvo oxidu uhličitého na svete a keďže objem emisií sa stále rýchlo zvyšuje; keďže podiel emisií CO2 na obyvateľa v Číne predstavoval v roku 2010 6,8 ton a očakáva sa, že v roku 2017 prekoná podiel emisií na obyvateľa v USA;

    T.  keďže Čína zvyšuje úsilie, čo sa týka trhových systémov obchodovania s emisnými kvótami; keďže Čína v tejto súvislosti realizuje sedem pilotných projektov s cieľom zaviesť vnútroštátny systém obchodovania s emisnými kvótami v roku 2015;

    U. keďže v 21. storočí sa Čína vracia na svetovú scénu ako hospodárska a obchodná mocnosť v dôsledku svojej rýchlo rastúcej hospodárskej moci a neprehľadného rozširovania vojenských síl;

    V. keďže EÚ podporuje politiku ČĽR jednej Číny v kontexte vzťahov naprieč prielivom medzi ČĽR a Taiwanom;

    W. keďže pozitívnu úlohu, ktorú ČĽR zohráva v juhovýchodnej Ázii, pokiaľ ide o hospodársku regionalizáciu a dynamiku, čoraz viac zatieňujú územné spory v Juhočínskom mori s Vietnamom, Malajziou, Indonéziou, Brunejom, Filipínami a Taiwanom, a vo Východočínskom mori s Japonskom a Taiwanom, čo sú všetko oblasti bohaté na ryby, ako aj na zásoby ropy a zemného plynu;

    X. keďže Čína udržiava úzke vzťahy so Severnou Kóreou, pričom Severná Kórea je do veľkej miery hospodársky závislá na Číne a prílev čínskych financií a turistov je za súčasného stavu nevyhnutný na prežitie pchjongjanského režimu;

    Y  keďže Čína spolupracuje s Ruskom, štyrmi stredoázijskými republikami (Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan a Uzbekistan) a štyrmi krajinami so štatútom pozorovateľa (India, Irán, Mongolsko a Pakistan) v Šanghajskej organizácii pre spoluprácu; keďže podľa oznámenia na samite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu, ktorý sa uskutočnil v Pekingu 6. júna 2012, sa čínske investície v Strednej Ázii v nadchádzajúcom desaťročí zvýšia z 20 miliárd na 100 miliárd USD;

    Z.  keďže prehlbujúce sa vzťahy medzi Pekingom a Washingtonom spolu so silnými finančnými a hospodárskymi zväzkami medzi oboma krajinami predstavujú jednu z najdôležitejších dvojstranných väzieb na svete; keďže Európa je prvým obchodným partnerom Číny;

    Aa. keďže nikde na svete nie je prudký rast Číny viditeľnejší než v Afrike a Latinskej Amerike; keďže to preukazuje najmä pôsobivý nárast objemu vzájomného obchodu medzi Čínou a Afrikou, ktorý sa podľa štatistík čínskeho ministerstva obchodu medzi rokmi 2009 a 2011 zvýšil o 80 % na 166,3 miliardy USD; keďže čínske priame zahraničné investície v Afrike sa v roku 2011 zvýšili o 58,9 % na 1,7 miliardy USD; keďže čínske záujmy v Afrike sú viditeľný prostredníctvom veľkých rozvojových projektov, ako napríklad železnice, cestné komunikácie a projekty sociálnej pomoci;

    Strategické partnerstvo a spolupráca EÚ a Číny

    1.  podporuje verejný záväzok, ktorý EÚ a Čína prijali počas svojho strategického dialógu na vysokej úrovni 9. – 10. júla 2012 v Pekingu s cieľom vytvoriť prostredníctvom svojho strategického partnerstva založeného na spoločných záujmoch a vzájomnom porozumení dobrý príklad medzinárodnej spolupráce v 21. storočí; podporuje a podnecuje takmer 60 odvetvových dialógov medzi EÚ a Čínou, pretože je presvedčený, že posilnené a vysoko rozvinuté partnerstvo bude prínosom tak pre EÚ, ako aj pre Čínu; želá si však posilnenie týchto dialógov v oblasti ľudských práv, životného prostredia, bezpečnosti, energetiky a najmä v oblasti boja proti falšovaným výrobkom vzhľadom na jeho dosah na verejné zdravie a bezpečnosť; podporuje úsilie o aktívne vyhľadávanie súčinnosti medzi čínskou 12. päťročnicou a stratégiou Európa 2020 s cieľom prehĺbiť pragmatickú spoluprácu v rôznych oblastiach; okrem toho sa domnieva, že koncepcia strategického partnerstva sa musí lepšie vymedziť; žiada, aby rozširovanie obchodných a hospodárskych vzťahov s Čínou bolo sprevádzané významným pokrokom v politickom dialógu o ľudských právach a zásadách právneho štátu;

    2.   očakáva, že členské štáty EÚ poskytnú Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), a najmä jej delegácii v Pekingu, jasný mandát na posilnenie strategického partnerstva EÚ a Číny jednotným postojom voči čínskej vláde a že sa zdržia vykonávania iniciatív dvojstranných zahraničných politík, ktoré by mohli ohroziť úsilie vyvíjané ESVČ; vyzýva EÚ, aby zaviedla voči Číne dlhodobú stratégiu, ktorá zabezpečí operatívnu koordináciu medzi inštitúciami Únie a medzi Úniou a jej členskými štátmi; očakáva od čínskych orgánov na všetkých politických úrovniach posilnenie strategického partnerstva EÚ a Číny prostredníctvom súdržného a transparentného uplatňovania vzájomných a medzinárodných dohôd a pravidiel;

    3.  víta dohody dosiahnuté počas 15. samitu EÚ a Číny, ktorý sa uskutočnil 20. septembra 2012 v Bruseli; naliehavo žiada ich okamžité sfunkčnenie a vykonávanie, ktoré posilní vzťahy medzi Úniou a Čínou;

    4.  víta tiež záväzky prijaté na 15. samite EÚ a Číny, najmä pokiaľ ide o rokovania o dohode o investíciách a vytvorenie sa pravidelného dialógu o otázkach obrany a bezpečnosti;

    5.  domnieva sa, že vzťahy medzi EÚ a Čínou na hospodárskej a obchodnej úrovni aj v kultúrnych a spoločenských otázkach by mohli byť jedným z hlavných činiteľov rozvoja a zlepšenia oboch spoločností, a preto považuje túto spoluprácu za nevyhnutnú v záujme oboch strán;

    6.  víta začatie dialógu na vysokej úrovni medzi národmi EÚ a Číny a jeho úspešné prvé kolo; vyjadruje spokojnosť s pokrokom a úspechmi roku medzikultúrneho dialógu medzi EÚ a Čínou a berie na vedomie dohodu dosiahnutú na 15. samite EÚ a Číny, ktorá sa týka súboru následných opatrení v rôznych oblastiach vzdelávania, kultúry, mnohojazyčnosti a mládeže;

    7.  vyzýva Komisiu, Radu a príslušné čínske orgány, aby v spolupráci s Parlamentom uľahčili prílev turistov z Číny do EÚ prostredníctvom harmonizácie a urýchlenia postupov udeľovania víz čínskym štátnym príslušníkom, najmä v súvislosti s pracovnými cestami a konferenčným cestovným ruchom;

    8.  víta výzvu oboch strán, ktorá zaznela na 15. samite EÚ a Číny a ktorá sa týka začatia komplexného dialógu na príslušnej úrovni medzi EÚ a Čínou o mobilite a migrácii, a ich vzájomné odhodlanie pokračovať v skúmaní možností uľahčovania výmen pre čínskych občanov a občanov EÚ vrátane vzájomnej výnimky z vízovej povinnosti pre držiteľov diplomatických pasov;

    9.  zdôrazňuje, že Čína nie je len druhým najväčším hospodárstvom na svete a najväčším vývozcom vo svetovom hospodárstve, ale aj čoraz dôležitejšou politickou mocnosťou;

    Vnútorná situácia

    10. zdôrazňuje, že Čína dosiahla v posledných desaťročiach značný spoločenský pokrok; zdôrazňuje, že takéto zlepšenie kvality života v takej veľkej krajine za taký krátky čas nemá v dejinách obdobu; pripomína, že hospodársky rast Číny zbavil od roku 1990 chudoby viac ako pol miliardy ľudí;

    11. víta 12. päťročnicu (2011 – 2015) schválenú národným ľudovým zhromaždením v marci 2012, ktorej zámerom je bojovať proti negatívnym vedľajším účinkom obdobia nepretržitého vysokého hospodárskeho rastu, ktorý nemá obdobu, napríklad proti naliehavým environmentálnym hrozbám, regionálnej nerovnováhe, rastúcej nerovnosti v oblasti príjmov a pretrvávajúcim kolektívnym protestom zameraným na sociálnu, hospodársku a právnu nespravodlivosť;

    12. poukazuje na význam vytvorenia spoločného základu medzi stratégiou Európa 2020 a čínskou 12. päťročnicou;

    13. víta úspešnú hospodársku politiku Číny, ale pripája sa ku kritike zo strany nezávislých čínskych učencov a pozorovateľov, že trvalý charakter tohto trendu vážne ohrozujú korupčné škandály, nedostatok transparentnosti a „červená šľachta“ zložená z blízkych rodinných príslušníkov bývalých a súčasných straníckych vodcov, ktorá vďaka svojim politickým a hospodárskym kontaktom vlastní obrovské majetky, čo je vážna situácia, ktorú nedávno odhalila Po Si-lajova aféra;

    14. sa teší na urýchlenú realizáciu opakovaných výziev na demokratizáciu a politické reformy v rámci Čínskej komunistickej strany jej novým vedením; je presvedčený, že len účinné politické reformy zamerané na formovanie inkluzívnych, demokratických a zodpovedných inštitúcií odzrkadľujúcich etnickú, náboženskú, politickú a sociálnu rozmanitosť Číny vydláždia cestu k budovaniu udržateľného rastu a stability a obmedzia čiastočnú nezávislosť svojvoľných provinčných, okresných a miestnych vedúcich predstaviteľov strany, ktorí vážne poškodzujú reputáciu národného vedenia Číny tak v rámci krajiny, ako aj v zahraničí tým, že zneužívajú moc, a to najmä mimoriadne nákladnými a endemickými prípadmi korupcie; domnieva sa, že takéto prípady by sa mali riešiť prostredníctvom zavedenia mechanizmu zodpovednosti, ako uznal predseda Chu Ťin-tchao počas 18. zjazdu Čínskej komunistickej strany v novembri 2012;

    15. spolu s čínskymi právnikmi, ktorých podporuje, dôrazne odmieta povinné prisahanie vernosti komunistickej strane z toho dôvodu, že ide o útok na právny systém, ktorý bezohľadne znevažuje medzinárodné právne normy, pretože každý právnik by mal prisahať vernosť ústave a nie politickej strane alebo organizácii;

    16. zdôrazňuje, že hoci nútené potraty sú v Číne jednoznačne nezákonné, úradníci pre plánovanie rodiny opakovane nútia ženy k neľudským praktikám, akými sú nútené potraty či sterilizácia; odsudzuje takzvaný sociálny poplatok na výživné, čo je často prehnaná pokuta, ktorú rodičia musia platiť v prípade ďalších pôrodov, ako to bolo aj v prípade tragédie Feng Ťia-mej; upozorňuje, že podľa oficiálnych štatistík bolo v roku 2011 zaznamenaných 8 400 sťažností obetí na nesprávne postupy úradov pre plánovanie rodiny; plne podporuje čínske hlasy volajúce po ukončení politiky jedného dieťaťa, ktorá má mnoho nedostatkov, najmä z hľadiska demografických trendov v Číne, pričom zdôrazňuje jej závažné negatívne spoločenské a psychologické dôsledky, napríklad sociálne rozdiely, zhoršovanie situácie v oblasti rodovej rovnosti, rozšírený negatívny pocit z narodenia dieťaťa ženského pohlavia a stále rastúci nepomer medzi narodenými chlapcami a dievčatami, čo podnecuje výskyt „malých tyranov“ a narúša tradičnú rodinnú štruktúru, ako aj obmedzuje prísun mladých ľudí na trh práce; vyzýva čínske vedenie, aby za hlavnú prioritu považovalo nájdenie riešenia tohto problému;

    17. berie vážne na vedomie dôrazné protesty zamestnancov továrne spoločnosti Foxconn a žiada rešpektovanie práv zamestnancov; podporuje úsilie zamerané na zabezpečenie dôstojnej odmeny a dôstojných pracovných podmienok;

    18. víta úsilie Číny zaviesť do roku 2015 celoštátny systém obchodovania s emisnými kvótami, ktorý by sa v budúcnosti mohol integrovať s ostatnými systémami na obchodovanie s emisiami oxidu uhličitého, najmä so systémom EÚ na obchodovanie s emisiami; pripomína však, že Čína zatiaľ nemá plne funkčné rozvinuté trhové hospodárstvo, ktoré je zrejmým predpokladom fungujúceho systému obchodovania s emisnými kvótami;

    19. naliehavo žiada čínsku vládu, aby zintenzívnila meranie znečisťujúcich látok a emisií s cieľom odstrániť nedostatok spoľahlivých údajov o emisiách oxidu uhličitého, zaviedla lepšiu právnu infraštruktúru a zvýšila budovanie kapacít na administratívnej úrovni. víta v tejto súvislosti dohodu o financovaní medzi EÚ a Čínou z 20. septembra 2012, ktorá sa týka podpory otázok životného prostredia, prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo a znižovania emisií skleníkových plynov v Číne;

    20. berie na vedomie rozhodnutie predsedu výkonnej rady Hongkongu nepresadzovať zavedenie sporných učebných osnov „národného vzdelávania“, ktoré bolo prijaté po masových demonštráciách a rozsiahlom odpore; vyzýva pekinské orgány, aby v plnej miere rešpektovali zásadu jedna krajina – dva systémy v súlade s dohodou podpísanou pred odovzdaním bývalej britskej kolónie Čínskej ľudovej republike; víta vysokú účasť v nedávnych voľbách legislatívnej rady a očakáva čo najrýchlejšie zavedenie všeobecného volebného práva na voľby všetkých členov tohto zhromaždenia;

    Ľudské práva a demokracia

    21. oceňuje a podporuje odvahu a aktívny prístup čínskych občanov, ktorí konajú spoločensky zodpovedným spôsobom pri presadzovaní a ochrane všeobecne uznávaných sociálnych a ľudských práv a pri odhaľovaní a náprave dobre známych spoločenských hrozieb a/alebo trestných činov, ako je korupcia, zneužívanie právomoci verejného činiteľa, environmentálne škody, infekcia AIDS, otrava potravinami, stavebné podvody týkajúce sa škôl a nezákonné vyvlastňovanie pôdy a majetku, ktoré často páchajú miestne stranícke orgány; odsudzuje všetky prípady odplaty zo strany úradov voči týmto čínskym občanom; naliehavo žiada čínske vedenie, aby nabádalo na občiansku zodpovednosť v zmysle dodržiavania sociálnych ľudských práv a rehabilitovalo úradmi prenasledovaných a potrestaných ochrancov týchto práv; pripomína čínskemu vedeniu, aby prísne dodržiavalo domáce a medzinárodné právne predpisy v oblasti ľudských práv;

    22. dôrazne schvaľuje kritické poznámky čínskych právnikov a odborníkov z oblasti právnej vedy, že ponižujúce zadržiavanie podozrivých viac ako 15 dní je v rozpore s Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach, ktorý Čína podpísala v októbri 1998; vyjadruje znepokojenie nad neochotou čínskej vlády ratifikovať ICCPR, čo sa doteraz nestalo; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že podľa nového zákona o trestnom konaní, ktorý nadobudne platnosť v roku 2013, môžu polícia a orgány štátnej bezpečnosti zadržať podozrivého dokonca na viac ako 14 mesiacov bez akejkoľvek pomoci právneho zástupcu; plne podporuje kritiku zo strany čínskych právnikov, že polícia má stále možnosť zadržiavať podozrivých v domácom väzení a zároveň ich môže zadržiavať podľa postupu „zatknutia na určenom mieste“; podporuje všetky iniciatívy čínskych právnikov na skutočnú reformu zákona o trestnom konaní ČĽR;

    23. vyzýva Čínu, aby dodržiavala minimálne sociálne normy; zdôrazňuje význam dodržiavania a rýchleho vykonávania všetkých pravidiel Medzinárodnej organizácie práce vrátane práva na slobodné zakladanie nezávislých odborov; víta vykonávanie pracovného zmluvného práva a požaduje, aby sa legislatívny rámec doplnil prijatím právneho predpisu o kolektívnom vyjednávaní; naliehavo žiada čínske orgány, ako aj európskych investorov a spoločnosti, ktoré v Číne pôsobia, aby dodržiavali medzinárodné pracovnoprávne normy a zaručili slušné platové a pracovné podmienky a dodržiavanie ľudských práv v Číne; zastáva názor, že EÚ by nemala umožniť prístup na trh výrobkom, ktoré boli vyrobené za pomoci detskej práce alebo v zariadeniach, kde sa závažným spôsobom porušujú medzinárodné pracovnoprávne normy a ľudské práva, napríklad vo väzenských pracovných táboroch;

    24. zastáva názor, že nerovnováha v obchode medzi EÚ a Čínou je odrazom ich rozdielnych sociálnych, hospodárskych a demokratických modelov; zastáva názor, že k tomu prispieva nedostatočné rešpektovanie až nerešpektovanie niektorých práv v Číne; zdôrazňuje dôležitosť určenia stratégie pre dialóg s Čínou, ktorý by sa mal v prvom rade týkať otázok trhu práce;

    25. sa obáva, že počet väzňov, ktorí sú popravovaní podľa čínskych právnych predpisov týkajúcich sa trestu smrti, ako aj rýchlosť ich súdnych procesov a následných popráv je v rozpore s duchom ľudského práva na slobodný a spravodlivý súdny proces v tom zmysle, že pri rýchlosti, ktorú uplatňujú čínske orgány, sa môžu prehliadnuť procesné alebo iné chyby, ktoré povedú k poprave nevinných osôb; domnieva sa, že uplatňovanie trestu smrti v neprehľadnom systéme súdnictva, ktorému chýba úplná transparentnosť a v ktorom práva väzňov nie sú ešte zďaleka rozvinuté, je hlbokým omylom; vyzýva čínske orgány, aby prehodnotili svoju politiku trestu smrti;

    26. zdôrazňuje, že strategické partnerstvo medzi EÚ a Čínou zahŕňa recipročnú slobodu médií, ktorá znamená slobodu tlače pre čínske médiá v Európe a tiež slobodu tlače pre európske médiá v Číne; očakáva, že všetky európske inštitúcie budú rozhodne podporovať túto základnú zásadu z oblasti ľudských práv pri svojich kontaktoch s príslušnými čínskymi partnermi;

    27. odsudzuje kontrolu a cenzúru internetu čínskymi orgánmi; so znepokojením berie na vedomie, že čínska vláda sprísňuje svoj dohľad nad internetom prostredníctvom nového zákona, ktorý zakazuje ľuďom vyzrádzanie štátnych tajomstiev, urážku národnej hrdosti, ohrozovanie etnickej jednoty krajiny či vyzývanie na „nezákonné protesty“ alebo „masové zhromaždenia“; pripomína, že preto už neexistuje žiadne skutočné obmedzenie cenzúry alebo prenasledovania; je znepokojený nedostatočnými zárukami, ktoré poskytuje nový zákon, vďaka čomu je možné jeho zneužívanie; zdôrazňuje, že termíny „nezákonné protesty“ a „masové zhromaždenia“ by sa mali používať len v situáciách, kde existuje platný zákon o pokojných a zákonných protestoch; podporuje čínsku vládu, aby umožnila vyjadrovanie pluralitných názorov na internete, v médiách a všeobecnejšie vo verejnej sfére; pripomína, že právo na slobodu vyjadrovania na internete nedávno uznala Rada OSN pre ľudské práva;

    28. je znepokojený nadobudnutím platnosti nových ustanovení o kontrole internetu, ktoré legalizujú rušenie blogov a ustanovujú prísne tresty pre blogerov, novinárov a právnikov, ktorí ich obhajujú;

    29. zdôrazňuje, že v krajine, kde internet využíva viac ako 500 miliónov ľudí, sú digitálne slobody jedinou cestou k dosiahnutiu prosperujúceho a rozvinutého kybernetického prostredia; vyzýva čínske orgány, aby zabezpečili i chránili obrovskú kybernetickú sféru, ktorá sa rozvinula v ich krajine, a aby svoje úsilie zamerali na jej posilnenie a nie na cenzúru a kontrolu;

    30. berie na vedomie významné úsilie čínskej vlády o hospodársky rozvoj Tibetu a Sin-ťiang a dosah tohto úsilia na kočovné spoločenstvá a tradičné spôsoby života; naliehavo žiada čínsku vládu, aby konala politicky zodpovedným spôsobom, a teda zmysluplne zapájala tibetské a ujgurské obyvateľstvo do otázok riadenia vrátane priorít nakladania so zdrojmi a hospodárskeho rozvoja a rešpektovala kultúrne prvky ako jazyk a náboženstvo a neoslabovala ich; dôrazne vyhlasuje, že čínska vláda nedosiahne trvalú stabilitu v Tibete či v Sin-ťiangu ani porozumenie medzi čínskym, tibetským a ujgurským obyvateľstvom prostredníctvom násilnej asimilácie, kultúrnej deštrukcie či represívnych policajných a bezpečnostných metód, ale len vážnym riešením všetkých sťažností pôvodného obyvateľstva s cieľom vytvoriť skutočnú spoločnú zodpovednosť za prosperitu oboch autonómnych provincií; naliehavo žiada čínsku vládu, aby zrušila zákaz nezávislých pozorovateľov navštevujúcich tieto regióny;

    31. zdôrazňuje, že napriek krutej represívnej politike dochádza v Číne k náboženskému obrodeniu, ktoré dokazuje opätovné otvorenie alebo rekonštrukcia nespočetných miest na konanie bohoslužieb; naliehavo žiada čínske orgány, aby upustili od politík a postupov, ktoré okliešťujú základné právo každého občana na slobodu náboženstva a viery;

    32. vyzýva čínske orgány, aby oficiálne uznali protestantské domáce cirkvi a ilegálne katolícke cirkvi, ako aj cirkvi iných náboženstiev; v tejto súvislosti pripomína, že medzinárodné právo v oblasti ľudských práv uznáva slobodu náboženského vyznania alebo viery bez ohľadu na stav registrácie, čo znamená, že by registrácia nemala byť nutným predpokladom vyznávania náboženstva; dôrazne odsudzuje všetky pokusy orgánov zbaviť tieto neregistrované cirkvi ich základného práva na slobodu náboženstva ukladaním požiadaviek, aby sa podriadili riadiacim orgánom kontrolovaným vládou, konfiškáciou ich majetku, ba dokonca využívaním väzby a väznenia v snahe o ich umlčanie, čo zasahuje do ich náboženskej autonómie a vážne obmedzuje ich činnosť;

    33. súhlasí s kritikou zo strany čínskych právnikov, že základné nedostatky čínskych právnych predpisov upravujúcich otázku náboženstva sú spojené s ústavou, pretože zásada „náboženskej slobody“ ustanovená v prvom a druhom odseku článku 36 je v rozpore so zásadou „obmedzení týkajúcich sa náboženstva“, ktorú ustanovujú odseky 3 a 4, pričom sa nevysvetľuje, ktorá zásada má prednosť; pripája sa k výzve čínskych právnikov, aby bola náboženská sloboda ustanovená ústavou ako prednostná zásada;

    34. uznáva úsilie v oblasti kontroly a obozretného uplatňovania trestu smrti v Číne, je však naďalej znepokojený tým, že čínska vláda stále dodržiava politiku neposkytovania podrobností o počte väzňov, ktorí boli v príslušnom roku popravení, a informácie o treste smrti považuje za štátne tajomstvo; ďalej naliehavo žiada čínske orgány, aby prestali využívať trest smrti v spolitizovaných prípadoch a aby zabezpečili vo svojom právnom systéme procesné garancie, ktoré zaručia ochranu osôb odsúdených na smrť, vrátane práva na spravodlivý proces v súlade s medzinárodnými normami;

    35. považuje za poľutovaniahodné, že pokiaľ ide o dialóg medzi EÚ a Čínou o ľudských právach, stále pretrváva nedostatočný pokrok a neschopnosť docieliť konkrétne a viditeľné výsledky; pripomína, že pri prijatí novej stratégie EÚ pre ľudské práva sa ministri zahraničných vecí EÚ v júni 2012 zaviazali, že EÚ bude odteraz „dôrazne nastoľovať otázky ľudských práv vo všetkých príslušných formách dvojstranného dialógu, a to aj na najvyššej úrovni“; vyzýva novovymenovaného osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva, ESVČ, Radu a Komisiu, aby zvýšili úsilie o podnietenie tohto procesu a na dosiahnutie väčšej účinnosti tohto dialógu a orientácie na výsledky, a to aj prostredníctvom prípravných stretnutí s medzinárodnými a miestnymi organizáciami občianskej spoločnosti a mimovládnymi organizáciami za prítomnosti orgánov oboch strán; zastáva názor, že takýto dialóg by mal byť súčasťou všetkých stykov s predstaviteľmi strategických partnerov, napríklad Číny; zdôrazňuje význam dôsledného riešenia všetkých problémov týkajúcich sa ľudských práv a zásad právneho štátu v Číne a v EÚ; zastáva názor, že samity EÚ a Číny a ich rozhovory o ľudských právach by mali obsahovať súbor transparentných otázok na diskusiu a konkrétne kritériá; naliehavo žiada vysokú predstaviteľku EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku pani Catherine Ashtonovú, aby vyjadrila svoje znepokojenie nad porušovaním ľudských práv v Číne a verejne poukázala na konkrétne prípady a otázky, o ktorých sa s čínskymi predstaviteľmi diskutovalo na jednotlivých stretnutiach; podporuje predstaviteľov členských štátov, aby súdržným a koordinovaným spôsobom dodržiavali tú istú líniu; vyzýva spoločnosti EÚ, ktoré vyvíjajú aktivity v Číne, aby dodržiavali hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, a naliehavo žiada EÚ a členské štáty, aby pozorne sledovali ich dodržiavanie;

    Vzťahy súvisiace s Taiwanským prielivom

    36. pripomína politiku EÚ jednej Číny; víta čoraz intenzívnejšie kontakty medzi ČĽR a Taiwanom; zdôrazňuje zlepšenie vzťahov naprieč prielivom napriek tomu, že ich stále vážne narúšajú čínske rakety namierené na Taiwan a medzinárodná izolácia Taiwanu zo strany Číny; podporuje Taiwanskú zmysluplnú účasť v medzinárodných organizáciách v súlade s vyhlásením Rady č. 9486/09 z 8. mája 2009;

    37. je potešený veľkým záujmom miliónov čínskych občanov o prezidentské a parlamentné voľby na Taiwane, ktoré sa uskutočnili 14. januára 2012 a po prvýkrát sa dali priamo sledovať na internete;

    38. víta silné a prekvitajúce hospodárske väzby medzi Čínou a Taiwanom naprieč prielivom, ako aj nové otvorenie sa Taiwanu čínskym turistom a kultúrnej spolupráci; považuje internacionalizáciu obchodu a investícií za najlepšiu záruku stability Taiwanu; naliehavo preto žiada taiwanskú vládu, aby jej investície v ČĽR boli sprevádzané aj investíciami v iných krajinách;

    Vonkajšia situácia

    39. naliehavo žiada ČĽR, aby zodpovednejšie využívala svoju svetovú pozíciu, a to najmä v Bezpečnostnej rade OSN (BR OSN), kde jej patrí stále kreslo a právo veta; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že Čína musí upustiť od svojho veta voči akejkoľvek rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN, ktorá umožňuje zásah v Sýrii so zámerom zastaviť občiansku vojnu a umožniť obyvateľom Sýrie, aby vzali budúcnosť svojej krajiny do vlastných rúk v rámci demokratického a slobodného procesu; zdôrazňuje, že Čína by mala tiež konať zodpovedne a úmerne k svojmu celosvetovému príspevku na úrovni štátov G20 v boji proti svetovej finančnej kríze tým, že sa pripojí k pravidlám Svetovej obchodnej organizácie a tým, že bude dodržiavať všetky medzinárodné dohovory a zmluvy, ktorých je zmluvnou stranou;

    40. naliehavo žiada ČĽR, aby sa pri sledovaní svojich cieľov v zahraničí jednoznačne zaviazala dodržiavať chartu OSN a medzinárodné právne predpisy;

    41. oceňuje, že Čína poskytuje najviac vojakov mierových síl spomedzi stálych členov BR OSN, najmä vďaka svojmu rýchlo sa modernizujúcemu námorníctvu; v tejto súvislosti víta posilnenú spoluprácu s EÚ v boji proti pirátstvu v Adenskom zálive; vyzýva Čínu, aby ako stály člen BR OSN zodpovedne spolupracovala s medzinárodným spoločenstvom v dôležitých otázkach svetovej bezpečnosti, napríklad pokiaľ ide o situáciu v Sýrii a Iráne;

    42. uznáva zodpovednosť Číny pri zaisťovaní bezpečnosti svojich občanov a preberaní úlohy zástancu mieru a stability vo svete a víta jej zvýšenú účasť v OSN; žiada však v týchto otázkach väčšiu transparentnosť a spoluprácu z čínskej strany vo vzťahu k EÚ a OSN a upustenie od izolácie pri tvorbe zahraničnej politiky Číny;

    43. vyzýva Čínu, aby prehodnotila svoju politiku nezasahovania do vnútorných záležitostí krajín v prípadoch vážneho porušenia medzinárodného humanitárneho práva;

    44. víta dialóg medzi EÚ a Čínou o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike, ktorý sa začal v júli 2012; navrhuje, aby sa tento dialóg rozšíril na celú ázijsko-tichomorskú oblasť;

    45. žiada Čínu, aby rozptýlila rastúce medzinárodné obavy v súvislosti s jej netransparentným vojenským rozpočtom;

    46. podčiarkuje globálny význam Juhočínskeho mora, ktorým prechádza tretina svetového obchodu, je znepokojený eskaláciou napätia, a preto naliehavo apeluje na všetky zúčastnené strany, aby upustili od jednostranných politických a vojenských akcií, zmiernili vyjadrenia a vyriešili svoje protichodné územné nároky v Juhočínskom mori prostredníctvom medzinárodnej arbitráže v súlade s medzinárodným právom, najmä s Dohovorom OSN o morskom práve, s cieľom zaučiť regionálnu stabilitu;

    47. je vážne znepokojený eskaláciou napätia medzi Čínou a Japonskom; dôrazne vyzýva Čínu a Japonsko, aby sa prestali vnímať ako vzájomní nepriatelia, a považuje za poľutovaniahodné, že tieto krajiny neboli schopné využiť štyridsiate výročie svojich diplomatických vzťahov na konštruktívne rokovania;

    48. vzhľadom na výrazný záujem Európskej únie o bezpečnosť a stabilitu vo východnej Ázii vyzýva všetky príslušné strany (Čínu, Japonsko a Taiwan), aby preukázali zdržanlivosť a podnikli kroky na upokojenie situácie, pokiaľ ide o sporné ostrovy; naliehavo žiada všetky príslušné strany, aby urovnali spory mierovou cestou v duchu spolupráce a pri rešpektovaní medzinárodných právnych predpisov, najmä Dohovoru OSN o morskom práve, a dohodli sa na opatreniach na zmiernenie situácie v prípade účasti na nepredvídaných udalostiach;

    49. berie na vedomie iniciatívu Taiwanu týkajúcu sa dosiahnutia konsenzu o kódexe správania vo Východočínskom mori a ustanovenia mechanizmov, ktoré všetkým stranám umožnia spolupracovať pri spoločnom využívaní prírodných zdrojov regiónu vrátane kapacity na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov;

    50. pripomína životne dôležitú úlohu Číny v spolupráci medzi oboma stranami na Kórejskom polostrove a vyzýva ČĽR, aby sa aktívnejšie usilovala o rozšírenie spolupráce medzi severom a juhom;

    51. poznamenáva a vyjadruje poľutovanie nad tým, že pretrvanie diktátorského a represívneho severokórejského režimu závisí v podstate od Číny; víta zodpovedné správanie Číny, ktorá na zasadnutí BR OSN 15. apríla 2012 hlasovala za dôrazné odsúdenie neúspešného štartu severokórejskej rakety, ktorý sa všeobecne považoval za pokus o skúšku balistickej rakety; očakáva s potešením, že Čína bude naďalej preberať zodpovednosť za stabilitu na Kórejskom polostrove, rýchlo sa obnovia šesťstranné rozhovory o severokórejskej jadrovej hrozbe, a predovšetkým sa vďaka čínskym iniciatívam prudko zlepšia každodenné životné podmienky severokórejských občanov;

    52. pripomína rastúcu úlohu Číny v stredoázijskej oblasti prostredníctvom obchodných, hospodárskych a energetických projektov; domnieva sa, že Čína môže zohrávať významnú úlohu v rozvoji krajín Strednej Ázie, a vyzýva ČĽR, aby medzi tamojšími štátmi presadzovala lepšie vzťahy ako kľúčový krok k regionálnej spolupráci; poznamenáva, že hlavným cieľom Číny v rámci Šanghajskej organizácie pre spoluprácu je dosiahnutie mieru a stability v Strednej Ázii prostredníctvom spoločného boja proti takzvaným „trom zlám“ extrémizmu, separatizmu a terorizmu; pripomína veľký strategický a hospodársky záujem Číny o tento región prostredníctvom využívania jeho rozsiahlych zásob ropy a zemného plynu a spojenia Strednej Ázie s čínskym pobrežím železnicou a diaľnicou;

    53. víta prehlbujúce sa vzťahy medzi Čínou a Afganistanom s rozhovormi, ktoré sa po prvýkrát v histórii konajú na úrovni vyššieho vedenia; domnieva sa, že Čína môže zohrávať kľúčovú úlohu pri stabilizácii Afganistanu prostredníctvom nenásilného vplyvu a naliehavo žiada rozvoj úzkej spolupráce medzi EÚ a Čínou v tejto otázke;

    54. konštatuje, že čínske vedenie vníma novú americkú stratégiu obnoveného záujmu o Áziu ako pokus USA zadržať rýchly hospodársky a politický vzostup Číny; nabáda Čínu a USA, aby sa vyhli napätiu a pretekom v zbrojení v oblasti Tichého oceánu; naliehavo žiada Čínu, aby zabezpečila slobodu pohybu na moriach;

    55. sa domnieva, že by sa mal veľmi vážne posúdiť hospodársky, sociálny a environmentálny dosah zvyšujúcich sa investícií Číny v rozvojových krajinách;

    56. pripomína, že rastúca čínska prítomnosť v Afrike prispieva k hospodárskemu rozvoju, s osobitným dôrazom na projekty infraštruktúry; oceňuje skutočnosť, že čínske vedenie uznalo vážnu kritiku svojej nevyváženej a na suroviny zameranej politiky voči Afrike počas Fóra čínsko-africkej spolupráce, ktoré sa konalo 20. júla 2012 v Pekingu, o čom svedčí jej súčasná otvorená podpora diverzifikácie jej aktivít na kontinente; víta prísľub vedúceho predstaviteľa štátu a strany Chu Ťin-tchaa na tomto stretnutí Fóra čínsko-africkej spolupráce, pokiaľ ide o rekordný úver pre africké krajiny vo výške 20 miliárd USD v nasledujúcich troch rokoch na rozvoj ich infraštruktúry, poľnohospodárstva, výroby a malých a stredných podnikov; víta podporu, ktorú Čína vyjadrila iniciatíve pre transparentnosť v ťažobnom priemysle, a podporuje čínske orgány, aby nasledovali svetové trendy smerom k väčšej transparentnosti a zvýšili svoje konkrétne záväzky v tejto oblasti; vyzýva EÚ, aby zostala ostražitá, pokiaľ ide o politický, hospodársky, sociálny a environmentálny dosah rastúcich investícií Číny v Afrike;

    57. je znepokojený skutočnosťou, že rastúca čínska prítomnosť v Afrike viedla k vážnemu spoločenskému napätiu, ale víta skutočnosť, že čínske firmy vyjadrili vôľu klásť v rámci svojich afrických aktivít väčší dôraz na sociálnu zodpovednosť podnikov; naliehavo žiada čínske orgány, aby svoje politiky v Afrike založili na zásadách a dodržiavaní ľudských práv, presadzovaní udržateľného rozvoja a bezpečnosti osôb;

    58. berie na vedomie zvyšujúcu sa účasť Číny na využívaní prírodných zdrojov v Latinskej Amerike, pričom čínsky dovoz týchto zdrojov sa zvýšil o viac ako 50 %;

    59. podporuje Čínu, najväčšieho svetového producenta oxidu uhličitého, aby zohrávala aktívnejšiu a konštruktívnejšiu úlohu pri presadzovaní spolupráce v rámci svetového spoločenstva na riešení zmeny klímy; víta bielu knihu o politikách a opatreniach prijatých na boj proti zmene klímy, ktorú čínske orgány uverejnili v novembri 2011, a žiada jej okamžité vykonávanie;

    60. pripomína, že medziľudské kontakty môžu zohrávať rozhodujúcu úlohu pri dosahovaní lepšieho vzájomného porozumenia medzi Čínou a EÚ a medzi Čínou a niektorými jej ďalšími partnermi, napríklad USA; víta v tejto súvislosti programy, ktorých cieľom je uľahčiť mobilitu medzi Čínou a EÚ;

    61. naliehavo žiada, aby Čína považovala za absolútnu prioritu zabezpečenie právnej istoty pre zahraničné spoločnosti dodržiavaním zásad rovnosti, reciprocity a sociálnej zodpovednosti firiem;

    62. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, ESVČ, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a pristupujúcich a kandidátskych krajín, vláde Čínskej ľudovej republiky, čínskemu Národnému ľudovému zhromaždeniu, taiwanskej vláde a taiwanskému legislatívnemu Yuanu.

    VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

    Dátum prijatia

    10.12.2012

     

     

     

    Výsledok záverečného hlasovania

    +:

    –:

    0:

    42

    1

    4

    Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Pino Arlacchi, Sir Robert Atkins, Bastiaan Belder, Elmar Brok, Tarja Cronberg, Arnaud Danjean, Michael Gahler, Ana Gomes, Andrzej Grzyb, Richard Howitt, Liisa Jaakonsaari, Anneli Jäätteenmäki, Jelko Kacin, Ioannis Kasoulides, Tunne Kelam, Evgeni Kirilov, Maria Eleni Koppa, Andrey Kovatchev, Paweł Robert Kowal, Eduard Kukan, Ryszard Antoni Legutko, Krzysztof Lisek, Ulrike Lunacek, Mario Mauro, Jean-Luc Mélenchon, María Muñiz De Urquiza, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Norica Nicolai, Ria Oomen-Ruijten, Ioan Mircea Paşcu, Bernd Posselt, Cristian Dan Preda, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Nikolaos Salavrakos, György Schöpflin, Charles Tannock, Sir Graham Watson

    Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Laima Liucija Andrikienė, Reinhard Bütikofer, Anne Delvaux, Emilio Menéndez del Valle, Doris Pack, Jean Roatta, Marietje Schaake, Helmut Scholz, Paweł Zalewski

    Náhradník (čl. 187 ods. 2), prítomný na záverečnom hlasovaní

    Philippe Boulland