SPRÁVA o úlohe politiky súdržnosti EÚ a jej subjektov pri realizácii novej európskej energetickej politiky

21.12.2012 - (2012/2099(INI))

Výbor pre regionálny rozvoj
Spravodajkyňa: Lena Kolarska-Bobińska

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

• 001-001 (PDF - 152 KB)
• 001-001 (DOC - 78 KB)
• 002-003 (PDF - 101 KB)
• 002-003 (DOC - 164 KB)
• 004-004 (PDF - 141 KB)
• 004-004 (DOC - 76 KB)
• 005-005 (PDF - 152 KB)
• 005-005 (DOC - 86 KB)

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o úlohe politiky súdržnosti EÚ a jej subjektov pri realizácii novej európskej energetickej politiky

(2012/2099(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 194 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na oznámenie z 10. novembra 2010 s názvom Energia 2020 – Stratégia pre konkurencieschopnú, udržateľnú a bezpečnú energetiku (COM(2010)0639),

–   so zreteľom na oznámenie z 15.decembra 2011 s názvom Plán postupu v energetike do roku 2050 (COM(2050)0885),

–   so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej účinnosti a o zrušení smernice 2004/8/ES a smernice 2006/32/ES (COM(2011)0370),

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0437/2012),

A. keďže spoločnými cieľmi európskej energetickej politiky sú bezpečnosť dodávok, udržateľnosť a konkurencieschopnosť;

B.  keďže európska energetická politika by mala zabezpečiť aj bezpečnosť energetických zdrojov, diverzifikáciu dodávok a dostupné ceny pre koncových užívateľov;

C. keďže hlavnými cieľmi politiky súdržnosti EÚ sú hospodárska, sociálna a územná súdržnosť regiónov Európy prostredníctvom investícií do rastu a pracovných miest;

D. keďže investície v rámci politiky súdržnosti v oblasti energetiky by mali prispieť k uskutočňovaniu cieľov oboch politík;

E.  keďže tieto politiky by mali podporovať rast a tvorbu miestnych pracovných miest vo všetkých regiónoch a pritom zabezpečiť udržateľné zdroje energie a bezpečnosť dodávok energie v celej EÚ;

F.  F. keďže trhy s energiou sa v rámci Európskej únie sa čoraz viac rozširujú za vnútroštátne hranice a tento trend získa v nadchádzajúcom období ešte výrazne vyššie tempo;

G. keďže podľa pôvodného návrhu Komisie by sa malo aspoň 80 % prostriedkov EFRR v rozvinutejších a 50 % týchto prostriedkov v menej rozvinutých regiónoch vyčleniť na tzv. nízkouhlíkové hospodárstvo;

H. keďže v tejto tematickej oblasti je nutné vyčleniť aspoň 20 % prostriedkov na energetickú účinnosť a 6 % na obnoviteľné zdroje energie, čo je významný objem finančných prostriedkov;

I.   keďže cena energie sa v posledných rokoch výrazne zvýšila a v súčasnosti dosahuje historické úrovne, čo spôsobuje európskemu priemyslu značné problémy;

J.   keďže minimálna suma pre projekt, ktorý je oprávnený čerpať prostriedky z programu ELENA, je 50 miliónov EUR, a v prípade programu Inteligentná energia je minimálna suma vyššia než 6 miliónov EUR, čo je viac než predstavujú náklady na mnohé projekty v malých a vidieckych komunitách;

K. keďže v Pláne postupu v energetike do roku 2050 sa energia z obnoviteľných zdrojov označuje ako energia, ktorá bude v budúcej energetickej politike zohrávať významnú úlohu;

Všeobecný prístup

1.  víta všeobecný prístup, ktorým sa spája politika súdržnosti s cieľmi stratégie Európa 2020 a hlavnými iniciatívami s cieľom dosiahnuť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast a podporiť posun smerom k nízkouhlíkovému a energeticky účinnému hospodárstvu vo všetkých sektoroch; okrem toho pripomína dôležitosť štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v súvislosti s dosiahnutím týchto krátkodobých a dlhodobých cieľov v súlade so zásadou solidarity medzi členskými štátmi, ktorá je zakotvená v Lisabonskej zmluve, a v boji proti energetickej chudobe v menej rozvinutých regiónoch EÚ a v najzraniteľnejších domácnostiach;

2.  zdôrazňuje potrebu silnej podpory hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti zo strany EÚ vzhľadom na negatívny vplyv krízy na prehlbovanie miestnych a regionálnych rozdielov v Európe;

3.  je presvedčený, že európske projekty v oblasti energetiky by mohli prispieť k regionálnemu rozvoju a intenzívnejšej cezhraničnej spolupráci tým, že pomôžu regiónom zvýšiť ich schopnosť riadiť zdroje energie; je presvedčený, že investície do nízkouhlíkových alebo obnoviteľných zdrojov energie, energetickej účinnosti a iných opatrení môžu podporiť regionálny rast a tvorbu pracovných miest;

4.  zdôrazňuje, že je potrebné rozlišovať medzi cieľmi politiky súdržnosti, ktoré na jednej strane prispievajú k plneniu stratégie Európa 2020, a širšími cieľmi energetickej politiky EÚ na strane druhej, ktoré sa týkajú aj krajín oprávnených na prijímanie prostriedkov z Kohézneho fondu; zdôrazňuje, že prostriedky z Kohézneho fondu sa môžu používať ako dodatočný zdroj financovania energetických projektov iba v prípade, že tieto projekty prispievajú k cieľom politiky súdržnosti;

5.  domnieva sa, že regióny Európy by mali presadzovať inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast zohľadňujúci miestne špecifiká a podmienky, pričom sa európskym regiónom umožní dostatočná pružnosť na to, aby sa v záujme dosiahnutia cieľov na rok 2020 mohli zamerať na tie udržateľné zdroje energie, ktoré sú pre miestne a regionálne podmienky a zdroje najvhodnejšie, a že EÚ by mala začať merať a uplatňovať európske energetické ciele v celoeurópskom meradle;

6.  žiada, aby využívanie obnoviteľných zdrojov energie v rámci EÚ bolo účinnejšie, a to prostredníctvom úsilia o systém stimulov v oblasti obnoviteľných zdrojov platných pre celú EÚ, na základe ktorého by sa konkrétne typy obnoviteľných zdrojov energie využívali v tých častiach EÚ, kde je to najúčinnejšie, čím by sa znížili náklady na ich podporu a zabezpečilo efektívne prideľovanie finančných prostriedkov;

7.  odporúča zohľadniť skutočnosť, že európske trhy s energiou sú organizované v regionálnych skupinách, a domnieva sa, že by sa mala naďalej venovať väčšia pozornosť osobitným vlastnostiam vnútroštátnych a regionálnych trhov, aby bolo možné zaručiť náležité presadzovanie právnej regulácie;

8.  domnieva sa, že Európska únia by mala čo najrýchlejšie konať s cieľom zabezpečiť svoju energetickú budúcnosť a ochrániť svoje záujmy v tejto oblasti, pričom bude potrebné vyvinúť ďalší tlak na miestnych a regionálnych predstaviteľov, aby dodržiavali usmernenia EÚ; domnieva sa, že by sa im zároveň mala poskytnúť značná finančná podpora na vypracúvanie projektov;

9.  zdôrazňuje, že plánované zvýšenie cien energie môže dostať občanov v najmenej rozvinutých regiónoch EÚ do mimoriadne nevýhodného postavenia; preto žiada, aby bola táto skutočnosť v rámci plánovania politiky súdržnosti zohľadnená a aby členské štáty prijali ďalšie opatrenia na obmedzenie dôsledkov, najmä na chránených spotrebiteľov;

Budovanie kapacít

10. zdôrazňuje, že súčasné klimatické a energetické ciele a všetky ciele po roku 2020 by mali vychádzať zo spravodlivého rozdelenia záťaže medzi európskymi regiónmi, ktorým by sa mala poskytnúť možnosť potrebného budúceho rozvoja;

11. zdôrazňuje, že byrokracia a nedostatočná jasnosť postupov sťažili prístup k štrukturálnym fondom a ku Kohéznemu fondu a odradili tie subjekty, ktoré takéto prostriedky najviac potrebujú, aby sa o ne uchádzali; preto podporuje zjednodušenie pravidiel a postupov, odstránenie byrokracie a zvýšenie flexibility pri prideľovaní týchto prostriedkov tak na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni; domnieva sa, že zjednodušenie prispeje k účinnejšiemu prideľovaniu finančných prostriedkov, vyšším mieram čerpania prostriedkov, menšiemu počtu chýb a kratším dobám vyplácania prostriedkov a umožní najchudobnejším členským štátom a regiónom plne využívať finančné nástroje určené na zníženie regionálnych rozdielov a rozdielov medzi jednotlivými štátmi; domnieva sa, že treba nájsť rovnováhu medzi zjednodušením a stabilitou pravidiel a postupov;

12. zdôrazňuje význam rozšírenia administratívnej kapacity v členských štátoch na regionálnej a miestnej úrovni a medzi zúčastnenými stranami bez toho, aby sa zvýšila administratívna záťaž, s cieľom plne a účinne využívať finančné prostriedky, ktoré sa pridelia na projekty v oblasti energetiky (vrátane projektov v oblasti energetickej účinnosti a energie z obnoviteľných zdrojov) v rámci politiky súdržnosti a v záujme prekonania prekážok efektívnej súčinnosti medzi štrukturálnymi fondmi a inými fondmi a podpory tvorby a vykonávania účinných politík; vyzýva členské štáty, aby vyvíjali ďalšie úsilie s cieľom prilákať a udržať si kvalifikovaný personál na správu prostriedkov EÚ;

13. v súvislosti s veľkoplošnými energetickými projektmi poukazuje na možné nedostatky v kapacitách rôznych regionálnych a miestnych orgánov, ktoré by mohli byť vážnou prekážkou vo vykonávaní; preto je presvedčený, že by mali byť posilnené nielen iniciatívy JESSICA, ELENA a IEE-MLEI, ale že do roku 2018 by sa mali preskúmať všetky finančné prostriedky pridelené na tematické zamerania na nízkouhlíkové hospodárstvo v rámci politiky súdržnosti s ohľadom na mieru ich čerpania a prispôsobiť podľa potreby, a to najneskôr v rámci budúcej všeobecnej revízie VFR;

14. podporuje nadviazanie európskeho inovačného partnerstva Inteligentné mestá a obce a vyzýva príslušných partnerov, ktorí sú zapojení do postupov plánovania v oblasti udržateľného mestského rozvoja, aby lepšie propagovali a vo väčšej miere využívali výhody dostupné v rámci iniciatív JESSICA a ELENA týkajúcich sa investícií do udržateľnej energetiky na miestnej úrovni, s cieľom pomôcť mestám a regiónom s realizáciou uskutočniteľných investičných projektov v oblasti energetickej účinnosti, čistého spaľovacieho paliva, obnoviteľných zdrojov energie a udržateľnej mestskej dopravy;

15. zdôrazňuje, že je dôležité pravidelne kontrolovať prideľovanie finančných prostriedkov z Kohézneho fondu na projekty v oblasti energetiky s cieľom zvýšiť mieru čerpania a vyčleňovať prostriedky na programy s preukázanou mierou čerpania, pridanou hodnotou a účinnosťou;

16. zdôrazňuje, že hoci podporuje nové finančné nástroje (úvery, úverové záruky a vlastný kapitál), mali by byť doplnkom priamych fondov a spolufinancovania projektov v oblasti energetiky, nemali by ich nahrádzať;

17. upozorňuje členské štáty a Komisiu na skutočnosť, že mestá, najmä malé a stredné mestá a vidiecke spoločenstvá, by mali byť spôsobilé na čerpanie priamej finančnej pomoci v oblasti energetickej účinnosti a projektov renovácie budov, ako aj transregionálnych a cezhraničných projektov, pretože je pravdepodobné, že nemajú dostatočnú administratívnu kapacitu potrebnú na to, aby v plnej miere využili iné finančné nástroje; v tejto súvislosti odporúča Komisii, že je potrebné vypracovať stratégiu v oblasti energetickej účinnosti pre menšie spoločenstvá;

18. domnieva sa, že iniciatívy podporujúce miestne a regionálne kapacity, pokiaľ ide o energetické úspory, by sa mali podporovať, a to inter alia prostredníctvom investícií z EFRR a ESF;

19. vyzýva Komisiu, aby zaviedla celoeurópsky program spolupráce založený na skúsenostiach s programom partnerstva s cieľom zlepšiť spoluprácu medzi regiónmi s vysokou mierou čerpania prostriedkov EÚ a regiónmi s nízkou mierou čerpania prostriedkov EÚ a uľahčiť šírenie najlepších postupov;

Dohody o partnerstve

20. konštatuje, že ak sa projekty majú riadne realizovať, v rámci dohôd o partnerstve by mali prebehnúť konzultácie s regionálnymi a miestnymi orgánmi tak, aby dostali reálnu príležitosť ovplyvniť svoje ciele, obsah výdavkov a ich realizáciu; požaduje preto posilnenie zásady partnerstva;

21. podporuje preto viacúrovňové riadenie a decentralizovaný prístup k energetickej politike a energetickej účinnosti vrátane Dohovoru primátorov a starostov a ďalšieho rozvoja iniciatívy Inteligentné mestá, ako aj propagáciu najlepších riešení na regionálnej a miestnej úrovni prostredníctvom informačných kampaní;

22. poukazuje na to, že v mechanizmoch financovania v rámci politiky súdržnosti by sa malo zaručiť, že sa budú v plnej miere zohľadňovať hospodárske, sociálne a územné charakteristiky regiónov; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu regiónov, ktoré sa nachádzajú na vonkajších hraniciach Európskej únie;

23. je presvedčený, že spoločný strategický rámec síce poskytuje všeobecné vyčleňovanie, účelové viazanie a ďalšie tematické ciele, ale tieto opatrenia by sa mali uplatňovať pružným spôsobom v rámci dohôd o partnerstve s cieľom umožniť členským štátom a ich regiónom, aby sa mohli vydať na svoju najúčinnejšiu cestu k plneniu cieľov do roku 2020 a cieľov politiky súdržnosti;

24. konkrétne poukazuje na potrebu uplatňovať široké kritériá posudzovania energetických projektov, ktoré sú navrhované na financovanie v rámci politiky súdržnosti; predovšetkým konštatuje, že rôzne geografické podmienky znamenajú, že nemožno uplatňovať rovnakú energetickú politiku pre všetky regióny;

Návrhy v oblasti realizácie a politík

25. poznamenáva, že kým mnohé členské štáty menia svoju skladbu zdrojov energie v súlade s klimatickými cieľmi EÚ, mnohé regióny sú stále závislé od fosílnych palív; nazdáva sa preto, že všetky tieto regióny by sa mali podporovať vo využívaní zdrojov energie, ktoré sú v súlade s cieľmi inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, vrátane zdrojov dočasnej povahy, ak je dokázané, že nemajú vedľajšie účinky alebo negatívny vplyv na ľudí a územia, v ktorých sa vyrábajú alebo využívajú;  

26. zdôrazňuje potrebu vyberať miestne zdroje na výrobu energie obozretne a tak, aby sa zabezpečilo, že čo najlepšie zapadnú do regionálneho krajinného rázu;

27. domnieva sa, že na európskej úrovni sú potrebné konzistentné pravidlá spolu s mechanizmom, ktorý umožní verejným orgánom získať prístup k informáciám z celej Únie s cieľom úplne porozumieť vývoju na trhu s energiou;

28. domnieva sa, že politika súdržnosti môže zohrávať kľúčovú úlohu pri využívaní potenciálu, ktorý ponúkajú inovácie, výskum a vývoj, aby bolo možné zmeniť budúce výzvy v oblasti energetiky na príležitosť, ktorá revitalizuje hospodársku silu Únie;

29. podporuje využívanie fondov politiky súdržnosti a energetickej politiky v cezhraničných projektoch s partnerskými tretími krajinami a na prepojenia medzi vnútroštátnymi sieťami; zdôrazňuje, že hraničné regióny by mali byť čo najlepšie začlenené do systému EÚ, aby sa zabezpečil udržateľný rozvoj na oboch stranách hranice; zdôrazňuje, že takéto financovanie by malo byť predmetom uplatňovania pravidiel EÚ pre trh s energiou vrátane tretieho energetického balíka;

30. víta nový návrh týkajúci sa Nástroja na prepojenie Európy ako dodatočného a doplnkového nástroja politiky súdržnosti, ktorý by sa zameriaval na riešenie potreby väčších investícií do modernizácie a rozširovania energetickej infraštruktúry Európy, a tým prispieval k plneniu cieľov stratégie Európa 2020; naliehavo žiada Komisiu, aby maximalizovala mieru koordinácie medzi štrukturálnymi fondmi a Kohéznym fondom na jednej strane a Nástrojom na prepojenie Európy na strane druhej;

31. nabáda na využívanie efektívnych cezhraničných stratégií v oblasti výroby, distribúcie a využívania energie v rámci cieľa Európska územná spolupráca a cieľa Nástroj na prepojenie Európy; zdôrazňuje význam prispôsobenia európskych pravidiel, ktorými sa riadia prevádzkovatelia energetickej infraštruktúry v cezhraničnom kontexte;

32. domnieva sa, že finančné prostriedky politiky súdržnosti by mali byť dostupné na systematické poskytovanie informácií miestnym a regionálnym orgánom, MSP a jednotlivcom o vnútroštátnych systémoch obnoviteľnej energie; poznamenáva, že je to potrebné najmä v tých členských štátoch, v ktorých bolo schválené tzv. osvedčenie o pôvode, čo by mohlo zvýhodňovať len rozsiahle energetické projekty;

33. vyzýva na plnohodnotné využívanie synergií medzi verejnými a súkromnými prostriedkami pri financovaní energetických projektov;

34. podporuje revíziu smernice EÚ o DPH (2006/112/ES) s cieľom umožniť zníženie sadzby DPH uplatňovanej na regionálne, miestne a cezhraničné projekty, ktorých zámerom je zvýšiť energetickú účinnosť, a na nákup produktov najvyššej triedy energetickej účinnosti podľa smernice 2010/30/EÚ;

35. nazdáva sa, že vylúčenie projektov zameraných na zníženie emisií skleníkových plynov z EFRR a KF sa musí obmedziť na tie projekty, ktoré sú určené pre zariadenia uvedené v prílohe 1 smernice 2003/87/ES, aby to neprinieslo neprimeraný účinok na menej rozvinuté regióny a nespomalilo ich prechod na regióny s nízkymi emisiami; žiada Komisiu, aby ďalej objasnila a určila, ktoré odvetvia energetiky by neboli oprávnené čerpať finančné prostriedky politiky súdržnosti a aby zrušila toto vylúčenie v prípade projektov prebiehajúcich v konvergenčných regiónoch;

36. konštatuje, že diaľkové vykurovanie a kogeneračné zariadenia sú veľmi rozšírené najmä v strednej a východnej Európe; domnieva sa, že modernizácia týchto zariadení a ich distribučnej siete, prípadne aj vytvorenie nových vysoko účinných zariadení, by mali pozitívny environmentálny vplyv, a preto by sa tieto činnosti mali podnecovať a podporovať v rámci politiky súdržnosti;

Energetická účinnosť, obnoviteľné zdroje energie a infraštruktúra

37. súhlasí s tým, že energetická účinnosť je pre energetické ciele EÚ rozhodujúca a že by sa mala presadzovať predovšetkým v rámci štruktúry tematického zamerania a operačných programov; je presvedčený, že opatrenia EÚ by mali podporovať energetickú účinnosť vo fázach výroby energie, distribúcie aj spotreby; poznamenáva, že zatiaľ čo sa finančné prostriedky na energetiku v rámci politiky súdržnosti v súčasnosti vynakladajú najmä na obnoviteľné zdroje, je nutné dosiahnuť väčšiu rovnováhu, aby bolo možné zamerať vyšší podiel finančných prostriedkov na projekty v oblasti energetickej účinnosti;

38. domnieva sa, že je mimoriadne dôležité, aby sa uskutočňovali investície do energetickej účinnosti a využívania energie z obnoviteľných zdrojov, a to najmä v sektore bývania;

39. domnieva sa, že ak sa budú prostriedky Spoločenstva určené na nadchádzajúce obdobie 2014 – 2020 využívať rozumne, bude možné v Európskej únii dosiahnuť cieľ 20 % v oblasti energetickej účinnosti a teda ciele udržateľnosti a konkurencieschopnosti; zdôrazňuje, že zníženie spotreby prostredníctvom energetickej účinnosti je najudržateľnejší spôsob, ako znížiť závislosť na fosílnych palivách, čo povedie k zníženiu dovozu zhruba o 25 %;

40. zdôrazňuje význam politiky súdržnosti a finančných zdrojov, ktoré sú na ňu vyčleňované, pre úplné rozvinutie infraštruktúry a sietí na uskladňovanie a prenos energie (s osobitným zreteľom na inteligentné sústavy a distribučné systémy) medzi členskými štátmi a všetkými regiónmi EÚ vrátane najvzdialenejších regiónov, pre dokončenie a fungovanie vnútorného trhu s energiou, pre zabezpečenie  cenovo dostupných, bezpečných a udržateľných dodávok energie a pre dosiahnutie cieľa zbližovania regiónov EÚ, pričom je potrebné zohľadniť potreby občanov Európskej Únie v každom členskom štáte; zdôrazňuje, že po roku 2015 by žiaden región členských štátov nemal zostať izolovaný od európskych plynárenských a elektrických sietí ani by nemal byť znevýhodnený neadekvátnym pripojením k energetickým sieťam;

41. zdôrazňuje potrebu vyvinúť integrovaný a prepojený energetický systém a miestne a regionálne inteligentné distribučné a prenosové siete pre elektrinu a plyn, ako aj zariadenia na skladovanie; je presvedčený, že energetické tematické zameranie by malo podporovať tvorbu a obnovu sietí pre obnoviteľné zdroje energie, napr. udržateľnú výrobu bioplynu;

42. domnieva sa, a to so zreteľom na regionálne požiadavky, že financovanie obnoviteľných zdrojov energie by sa malo primárne zameriavať na miestnu distribúciu vyrobenej energie či vyrobeného paliva a na malé projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie; poznamenáva, že rozsiahle projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie sa často buď zameriavajú na prenos tejto energie mimo región jej výroby alebo zisťujú, že miestna prenosová sústava nemá kapacitu na absorbovanie tejto nestálej energie;

43. zdôrazňuje, že politika súdržnosti by mala prispievať k vyváženosti energetických tokov v rôznych členských štátoch, aby sa zabránilo možnej hrozbe výpadkov dodávky elektrickej energie (napr. prostredníctvom transformátorov);

44. konštatuje potrebu energetickej účinnosti a rozvoj obnoviteľnej energie vo vidieckych oblastiach; zdôrazňuje rastúci potenciál energetických úspor v domácnostiach na vidieku, čo si môže vyžiadať inovatívne systémy financovania, keďže týmto spoločenstvám chýbajú potrebné finančné inštitúcie schopné takéto projekty podporovať; podporuje kroky, ktoré by uľahčili prístup vidieckych oblastí k novým technológiám, a to najmä v oblasti tzv. mikrogenerácie;

45. žiada Komisiu, aby zabezpečila vhodnosť energetickej politiky pre vidiecke prostredie tým, že bude komplexnejším a koordinovanejším spôsobom riešiť výzvy a príležitosti, na ktoré vidiecke oblasti narážajú pri využívaní a výrobe energie;

46. zdôrazňuje, že zo zjavných finančných dôvodov nebude plynárenská rozvodná sieť nikdy pokrývať niektoré časti vidieckeho územia EÚ, preto by LPG a LNG mohli mať ako obnoviteľné zdroje energie v týchto oblastiach mimo rozvodnej siete záložnú úlohu, pričom by priniesli rovnaké environmentálne výhody ako zemný plyn;

47. pripomína, že potenciál v oblasti energetickej účinnosti zostáva v odvetviach výstavby a dopravy naďalej nevyužitý, pričom investície do vykurovania budov a energeticky účinnej verejnej dopravy predstavujú možnosť zvýšiť zamestnanosť v príslušných sektoroch; domnieva sa, že by sa v tomto smere mali určiť viacročné ciele;

48. berie na vedomie nerovnováhu v udržateľnom využívaní zdrojov medzi jednotlivými členskými štátmi; trvá na tom, že sú možné úspory z rozsahu vďaka cezhraničnej spolupráci v oblasti udržateľného využívania zdrojov a energetickej účinnosti; zastáva názor, že by sa mali posilniť opatrenia na podporu hospodárnosti zdrojov a recykláciu materiálov; zdôrazňuje riziko úniku uhlíka a jeho vplyv na regionálny rozvoj a sociálnu súdržnosť a preto sa domnieva, že je nutné vytvoriť rovnováhu medzi plnením našich klimatických cieľov a energetickou bezpečnosťou európskych regiónov, ktorá je potrebná pre udržateľný a konkurencieschopný rast;

49. zdôrazňuje význam výhody súvisiacej s využívaním štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu pri zavádzaní informačných a komunikačných sietí potrebných pre rozvoj bezpečnej a spoľahlivej inteligentnej energetickej sústavy EÚ;

Konkurencieschopnosť, pracovné miesta a boj proti energetickej chudobe

50. zdôrazňuje, že investície do energetickej infraštruktúry a energeticky účinnej výstavby a dopravy budú viesť priamo k tvorbe nových pracovných miest;

51. vyzýva na výmenu najlepších postupov v rámci celej EÚ, aby bolo možné monitorovať vplyv politík prijatých v oblasti energetiky na nedostatok energie;

52. zdôrazňuje, že je potrebné riešiť roztrieštenosť trhu EÚ s energiou odstránením prekážok a ťažkostí súvisiacich s príslušnými legislatívnymi rámcami a so systémom prístupu k verejným a súkromným finančným prostriedkom na vypracúvanie a vykonávanie projektov;

53. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Výboru regiónov.

STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (8.11.2012)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k úlohe politiky súdržnosti EÚ a jej subjektov pri realizácii novej európskej energetickej politiky
(2012/2099(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Ioan Enciu

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta všeobecný prístup, ktorým sa spája politika súdržnosti s cieľmi stratégie Európa 2020 a jej hlavnými iniciatívami, s cieľom dosiahnuť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast a podporiť posun smerom k nízkouhlíkovému a energeticky účinnému hospodárstvu vo všetkých sektoroch; okrem toho pripomína dôležitosť štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v súvislosti s dosiahnutím týchto krátkodobých a dlhodobých cieľov v súlade so zásadou solidarity medzi členskými štátmi, ktorá je zakotvená v Lisabonskej zmluve, a v súvislosti s bojom proti energetickej chudobe v menej rozvinutých regiónoch EÚ a v najzraniteľnejších domácnostiach;

2.  zastáva názor, že cieľ politiky súdržnosti Európska územná spolupráca spolu s makroregionálnou stratégiou môžu rozšíriť možnosti spolupráce pre cezhraničné projekty v záujme dosiahnutia efektívneho a inteligentného prepojenia medzi miestnymi a regionálnymi zdrojmi energie a veľkými energetickými sieťami; preto zdôrazňuje potrebu účinnej regionálnej spolupráce pri určovaní priorít týkajúcich sa regionálnej infraštruktúry a vykonávaní projektov spoločného záujmu; zdôrazňuje potrebu spolupráce medzi obcami a regiónmi na vnútroštátnej a európskej úrovni, ktorá môže prispieť k odstráneniu energetických ostrovov, dokončovaniu vnútorného trhu s energiou a vykonávaniu projektov energetickej infraštruktúry; vyzýva Komisiu, aby zaviedla celoeurópsky program spolupráce založený na skúsenostiach s programom partnerstva s cieľom zlepšiť spoluprácu medzi regiónmi s vysokou mierou čerpania prostriedkov EÚ a regiónmi s nízkou mierou čerpania prostriedkov EÚ a uľahčiť šírenie najlepších postupov;

3.  zdôrazňuje, že byrokracia a nedostatočná jasnosť postupov sťažili prístup k štrukturálnym fondom a ku Kohéznemu fondu a odradili tie subjekty, ktoré takéto prostriedky najviac potrebujú, aby sa o ne uchádzali; preto podporuje zjednodušenie pravidiel a postupov, odstránenie byrokracie a zvýšenie flexibility pri prideľovaní týchto prostriedkov tak na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni; domnieva sa, že zjednodušenie prispeje k účinnejšiemu prideľovaniu finančných prostriedkov, vyšším mieram čerpania prostriedkov, menšiemu počtu chýb a kratším dobám vyplácania prostriedkov a umožní najchudobnejším členským štátom a regiónom plne využívať finančné nástroje určené na zníženie regionálnych rozdielov a rozdielov medzi jednotlivými štátmi; domnieva sa, že treba nájsť rovnováhu medzi zjednodušením a stabilitou pravidiel a postupov;

4.  zdôrazňuje, že je potrebné riešiť roztrieštenosť trhu EÚ s energiou odstránením prekážok a ťažkostí súvisiacich s príslušnými legislatívnymi rámcami a so systémom prístupu k verejným a súkromným finančným prostriedkom na vypracúvanie a vykonávanie projektov;

5.  zdôrazňuje, že je potrebné rozlišovať medzi cieľmi politiky súdržnosti, ktoré na jednej strane prispievajú k plneniu stratégie Európa 2020, a širšími cieľmi energetickej politiky EÚ na strane druhej, ktoré sa týkajú aj krajín oprávnených na prijímanie prostriedkov z Kohézneho fondu; zdôrazňuje, že prostriedky z Kohézneho fondu sa môžu používať ako dodatočný zdroj financovania energetických projektov iba v prípade, že tieto projekty prispievajú k cieľom politiky súdržnosti;

6.  podporuje nadviazanie európskeho inovačného partnerstva Inteligentné mestá a obce a vyzýva príslušných partnerov, ktorí sú zapojení do postupov plánovania v oblasti udržateľného mestského rozvoja, aby lepšie propagovali a vo väčšej miere využívali výhody dostupné v rámci iniciatív JESSICA a ELENA týkajúcich sa investícií do udržateľnej energetiky na miestnej úrovni, s cieľom pomôcť mestám a regiónom s realizáciou uskutočniteľných investičných projektov v oblasti energetickej účinnosti, čistého spaľovacieho paliva, obnoviteľných zdrojov energie a udržateľnej mestskej dopravy;

7.  zdôrazňuje význam politiky súdržnosti a finančných zdrojov, ktoré sú na ňu vyčleňované, pre úplné rozvinutie infraštruktúry a sietí na uskladňovanie a prenos energie (s osobitným zreteľom na inteligentné sústavy a distribučné systémy) medzi členskými štátmi a všetkými regiónmi EÚ vrátane najvzdialenejších regiónov, pre dokončenie a fungovanie vnútorného trhu s energiou, pre zabezpečenie cenovo dostupných, bezpečných a udržateľných dodávok energie a pre dosiahnutie cieľa zbližovania regiónov EÚ, pričom je potrebné zohľadniť potreby občanov Európskej Únie v každom členskom štáte; zdôrazňuje, že po roku 2015 by žiaden región členských štátov nemal zostať izolovaný od európskych plynárenských a elektrických sietí ani by nemal byť znevýhodnený neadekvátnym pripojením k energetickým sieťam;

8.  poznamenáva, že používanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu pri vykonávaní programov, z ktorých sa financujú projekty týkajúce sa energetickej účinnosti a energie z obnoviteľných zdrojov, bolo doteraz úspešné a prispelo k dosahovaniu cieľov politiky EÚ;

9.  za najdôležitejšiu považuje možnosť využívania štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a iných finančných nástrojov založených na pákovom efekte na financovanie energetickej účinnosti a využívania obnoviteľnej energie, najmä v sektore bývania; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby vytvorili inovačné mechanizmy financovania a uľahčili využívanie uvedených fondov na financovanie projektov v oblasti energetickej hospodárnosti budov, výroby a prepravy energie na miestnej a regionálnej úrovni, a to poskytovaním stimulov, grantov a úverov a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby šírili jasné, ľahko dostupné informácie o finančných nástrojoch, stimuloch, grantoch a pôžičkách prístupných na podporu projektov služieb v oblasti energetickej účinnosti; zdôrazňuje, že s cieľom zlepšiť energetickú hospodárnosť nových a existujúcich obytných budov a zvýšiť používanie obnoviteľných zdrojov energie by sa mali opatrenia naplánované v rámci štrukturálnych fondov zahrnúť aj do regionálnych operačných programov členských štátov, čím by sa zabezpečilo prijímanie konečných rozhodnutí na regionálnej úrovni.

10. zdôrazňuje význam zahrnutia otázky obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti do výskumných a inovačných stratégií inteligentnej špecializácie, ktoré budú musieť členské štáty a regióny vypracovať s cieľom získať prístup k financovaniu inovácií v rámci budúcej politiky súdržnosti; poznamenáva že, regionálne a miestne orgány a zainteresované strany musia zohrávať kľúčovú úlohu pri zavádzaní mimoriadne potrebných inovácií v odvetví energetiky, ak má EÚ splniť svoje ciele v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti;

11. zdôrazňuje skutočnosť, že vykonávanie politiky súdržnosti a prideľovanie prostriedkov na túto politiku by sa malo vykonávať účinnejšie a malo by byť založené na zásadách proporcionality, nákladovej efektívnosti a zodpovednosti; preto podporuje využívanie finančných nástrojov na získavanie súkromných investícií, najmä pokiaľ ide o projekty týkajúce sa veľkých energetických infraštruktúr, energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie;

12. zdôrazňuje, že je dôležité pravidelne kontrolovať prideľovanie finančných prostriedkov z Kohézneho fondu na projekty v oblasti energetiky s cieľom zvýšiť mieru čerpania a vyčleňovať prostriedky na programy s preukázanou mierou čerpania, pridanou hodnotou a účinnosťou;

13. zdôrazňuje význam výhody súvisiacej s využívaním štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu pri zavádzaní informačných a komunikačných sietí potrebných pre rozvoj bezpečnej a spoľahlivej inteligentnej energetickej sústavy EÚ;

14. súhlasí s názormi Komisie, ktoré sa týkajú podpory a zvýšenia používania finančných nástrojov v rámci politiky súdržnosti, s prihliadnutím na súčasný nedostatok financií a finančné potreby EÚ na naplnenie cieľov stratégie Európa 2020; domnieva sa, že tieto nástroje môžu poskytnúť efektívnu a účinnú podporu investícií do projektov, ktoré by mohli byť ekonomicky životaschopné, a vytvoriť pákový efekt prostredníctvom mobilizácie dodatočných verejných alebo súkromných spoločných investícií s cieľom riešiť trhové zlyhania v odvetví energetiky a zároveň obmedziť na minimum narušenia trhu; domnieva sa, že finančné nástroje by mali byť prispôsobené osobitným potrebám regiónov a ich cieľových príjemcov, čím by sa výrazne zlepšil prístup širokej škály miestnych sociálno-ekonomických subjektov k financovaniu;

15. zdôrazňuje význam rozšírenia administratívnej kapacity v členských štátoch na regionálnej a miestnej úrovni a medzi zúčastnenými stranami bez toho, aby sa zvýšila administratívna záťaž, s cieľom plne a účinne využívať finančné prostriedky, ktoré sa pridelia na projekty v oblasti energetiky (vrátane projektov v oblasti energetickej účinnosti a energie z obnoviteľných zdrojov) v rámci politiky súdržnosti a v záujme prekonania prekážok efektívnej súčinnosti medzi štrukturálnymi fondmi a inými fondmi a podpory tvorby a vykonávania účinných politík; vyzýva členské štáty, aby vyvíjali ďalšie úsilie s cieľom prilákať a udržať si kvalifikovaný personál na správu prostriedkov EÚ;

16. víta nový návrh týkajúci sa Nástroja na prepojenie Európy ako dodatočného a doplnkového nástroja politiky súdržnosti, ktorý by sa zameriaval na riešenie potreby väčších investícií do modernizácie a rozširovania energetickej infraštruktúry Európy, a tým prispieval k plneniu cieľov stratégie Európa 2020; naliehavo vyzýva Komisiu, aby maximalizovala mieru koordinácie medzi štrukturálnymi fondmi a Kohéznym fondom na jednej strane a Nástrojom na prepojenie Európy na strane druhej.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	5.11.2012
Výsledok záverečného hlasovania:	+: –: 0:	43 1 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Gabriele Albertini, Josefa Andrés Barea, Jean-Pierre Audy, Ivo Belet, Jan Březina, Giles Chichester, Jürgen Creutzmann, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Vicky Ford, Adam Gierek, Fiona Hall, Jacky Hénin, Kent Johansson, Romana Jordan, Krišjānis Kariņš, Béla Kovács, Angelika Niebler, Jaroslav Paška, Aldo Patriciello, Vittorio Prodi, Miloslav Ransdorf, Herbert Reul, Michèle Rivasi, Amalia Sartori, Salvador Sedó i Alabart, Francisco Sosa Wagner, Britta Thomsen, Evžen Tošenovský, Catherine Trautmann, Claude Turmes, Marita Ulvskog, Adina-Ioana Vălean, Alejo Vidal-Quadras
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Yves Cochet, Ioan Enciu, Roger Helmer, Jolanta Emilia Hibner, Gunnar Hökmark, Yannick Jadot, Werner Langen, Zofija Mazej Kukovič, Franck Proust, Silvia-Adriana Ţicău
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Phil Bennion, Christian Engström

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	18.12.2012
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	22 17 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	François Alfonsi, Luís Paulo Alves, Charalampos Angourakis, Victor Boştinaru, John Bufton, Nikos Chrysogelos, Tamás Deutsch, Rosa Estaràs Ferragut, Danuta Maria Hübner, María Irigoyen Pérez, Seán Kelly, Mojca Kleva Kekuš, Constanze Angela Krehl, Jacek Olgierd Kurski, Petru Constantin Luhan, Ramona Nicole Mănescu, Vladimír Maňka, Iosif Matula, Erminia Mazzoni, Miroslav Mikolášik, Ana Miranda, Jan Olbrycht, Wojciech Michał Olejniczak, Younous Omarjee, Markus Pieper, Georgios Stavrakakis, Csanád Szegedi, Nuno Teixeira, Lambert van Nistelrooij, Justina Vitkauskaite, Oldřich Vlasák, Joachim Zeller, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Ivars Godmanis, Karin Kadenbach, Evgeni Kirilov, Lena Kolarska-Bobińska, Maurice Ponga, Elisabeth Schroedter, Derek Vaughan
Náhradník (čl. 187 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní	Olle Ludvigsson