SPRÁVA o výročnej správe Európskej investičnej banky za rok 2011

25.1.2013 - (2012/2286(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajca: Mario Mauro


Postup : 2012/2286(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A7-0016/2013

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o výročnej správe Európskej investičnej banky za rok 2011

(2012/2286(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na výročnú správu Európskej investičnej banky (EIB) za rok 2011,

–   so zreteľom na články 15, 126, 175, 208, 209, 271, 308 a 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a protokol č. 5 o štatúte EIB,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 29. marca 2012 o výročnej správe Európskej investičnej banky za rok 2010[1],

–   so zreteľom na závery Európskej rady z 28. a 29. júna 2012, v ktorých sa predpokladá najmä zvýšenie kapitálu EIB o 10 miliárd EUR,

–   so zreteľom na závery zo zasadnutia Európskej rady z 29. júna 2012,

–   so zreteľom na správu predsedu Európskej rady z 26. júna 2012 s názvom Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii,

–   so zreteľom na správu o nástrojoch s rozdelením rizika (dokument prijatý minulý rok v rámci spolurozhodovacieho postupu), a najmä na stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci,

–   so zreteľom na zvýšenie kapitálu Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR), najmä v súvislosti s otázkou vzťahov medzi EIB a EBOR a prípadným prekrývaním ich činností,

–   so zreteľom na rozhodnutie o rozšírení rozsahu pôsobnosti EBOR na oblasť Stredozemia,

–   so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 1639/2006/ES, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013)[2], a nariadenie (ES) č. 680/2007, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá udeľovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych dopravných a energetických sietí[3] (COM(2011)0659), prijaté 2. mája 2012, ktorými sa zavádza pilotná fáza iniciatívy dlhopisov na projekty v rámci stratégie Európa 2020,

–   so zreteľom na návrh nariadenia Rady, ktorým sa Európskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami, a návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), pokiaľ ide o jeho vzájomné pôsobenie s nariadením Rady (EÚ) č. .../..., ktorým sa Európskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (COM/2012/0511)[4],

–   so zreteľom na dokument s názvom Udelenie osobitných úloh Európskej centrálnej banke, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami, a na zmenu a doplnenie nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), pokiaľ ide o jeho vzájomné pôsobenie s nariadením Rady (EÚ) č. .../..., ktorým sa Európskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (COM(2012)0511), ktorých cieľom je vytvoriť európsku bankovú úniu[5],

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1080/2011/ES o externom mandáte EIB na roky 2007 – 2013[6],

–   so zreteľom na článok 48 a článok 119 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0016/2013),

A. keďže obmedzené verejné rozpočty, nadmerné štátne dlhy a súvisiace nápravné opatrenia, ktoré vedú k zníženiu celkového dopytu, v kombinácii s neprimeranou reguláciou finančných inštitúcií v niektorých prípadoch vyvolávajú hospodársky pokles na úrovni EÚ a vyvíjajú tlak na znižovanie investícií, najmä pre MSP, a negatívne ovplyvňujú rast a konkurencieschopnosť a vytváranie pracovných miest v EÚ;

B.  keďže EIB bola zriadená na základe Rímskej zmluvy a zastáva úlohu európskej bankovej únie, ktorej cieľom je napomáhať realizáciu priorít Únie prostredníctvom výberu hospodársky efektívnych projektov, do ktorých môže EÚ investovať; keďže ako nezisková banka tiež dopĺňa komerčné banky a celkový finančný rámec tým, že rieši zlyhania trhu;

C. keďže súčasná dlhová, hospodárska a finančná kríza vážne narušila hospodársky rozvoj mnohých členských štátov, zhoršila sociálne podmienky, a tiež podnietila členské štáty k tomu, aby primerane reagovali opatreniami zameranými na hospodársku obnovu a vytvorenie pevného základu pre budúci rast a zamestnanosť; keďže prostredníctvom zvýšeného poskytovania úverov a účasti na ekonomicky spoľahlivých investičných projektoch má EIB aj vzhľadom na nedostatok verejných zdrojov schopnosť prispieť k sociálnej súdržnosti a hospodárskemu rastu tých členských štátov, ktoré majú finančné problémy,

D. keďže cieľom operácií EIB vykonávaných mimo EÚ je podporiť ekonomicky životaschopné projekty, ktoré sú v súlade politikami pre vonkajšiu činnosť Únie;

E.  keďže EIB vyvíja úsilie v podmienkach slabo regulovaných, netransparentných či nespolupracujúcich jurisdikcií, a to i): preverenie spôsobilostí finančných sprostredkovateľov pre boj proti prianiu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, na ktorých sa obracia za účelom poskytnutia sprostredkovaných úverov, aby boli presne určení koneční príjemcovia prostriedkov z EIB v súlade s platnými smernicami EÚ o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, prípadne s normami Finančnej akčnej skupiny (FATF), a ii): monitorovanie súm vyplácaných z EIB prostredníctvom týchto jurisdikcií;

F.  keďže s cieľom zabezpečiť udržateľnosť verejného dlhu sa v EÚ a najmä v eurozóne zaviedol nový súbor pravidiel ekonomického, fiškálneho a rozpočtového dohľadu a disciplíny;

G. keďže tento súbor pravidiel musí byť urýchlene doplnený o opatrenia určené na posilnenie hospodárstva, priemyslu, rastu, konkurencieschopnosti, inovácií a zamestnanosti, čo si vyžaduje mobilizáciu rozpočtu EÚ, ako aj úverovej kapacity a odborných znalostí EIB;

H. keďže je mimoriadne dôležité zabezpečiť, aby si EIB udržala svoj úverový rating AAA, a tým si zachovala prístup k svetovým kapitálovým trhom za výhodných finančných podmienok, ktoré bude môcť následne poskytovať konečným navrhovateľom projektov; keďže je tiež potrebné, aby boli jej investície v súlade s politikami EÚ, s osobitným zreteľom na rast a zamestnanosť;

I.   keďže objem úverov EIB sa znížil zo 72 miliárd EUR v roku 2010 na 61 miliárd EUR v roku 2011, pretože výrazné zvýšenie objemu úverov v rokoch 2009 a 2010 v reakcii na prvú vlnu krízy spôsobilo vyčerpanie jej vlastného kapitálu;

1.  naliehavo vyzýva guvernérov EIB, aby potvrdili rozhodnutie týkajúce sa zvýšenia kapitálu banky o 10 miliárd EUR, ktoré by jej malo umožniť zvýšiť v období 2013 – 2015 objem úverov až o 60 miliárd EUR a mobilizovať celkové investície vo výške 180 miliárd EUR; konštatuje však, že tieto investície by aj v prípade, že by boli zvýšené, ako sa uvádza vyššie, predstavovali ročne 0,5 % HDP EÚ; domnieva sa preto, že ďalšie zvýšenie tohto kapitálu by výrazne prospelo rastu Únie v súvislosti s jej potrebou hospodárskeho rastu;

2.  vyzýva EIB, aby vyhodnotila účinnosť a udržateľnosť krízových opatrení z rokov 2009 a 2010, ktorých zistenia by mali podporovať budúce rozhodnutie o prioritách zvyšovania kapitálu v investičných plánoch;

3.  navrhuje, aby sa nová úverová kapacita využívala v súlade s prioritami EÚ v oblasti vytvárania rastu a pracovných miest a aby sa zameriavala predovšetkým na štyri oblasti (iniciatívu za prístup MSP v EÚ k financiám, iniciatívu EÚ v oblasti inovácií a zručností, iniciatívu EÚ týkajúcu sa efektívneho využívania zdrojov a iniciatívu týkajúcu sa strategickej infraštruktúry) a aby sa týkala všetkých členských štátov, ale zameriavala sa na menej rozvinuté regióny, pričom zachová diverzifikované investičné portfólio;

4.  podporuje využívanie rizikového kapitálu a finančných nástrojov pre nové investície, ktoré sú v súlade s mandátom EIB na poskytovanie úverov;

5.  pripomína, že organizovaná spolupráca medzi orgánmi EÚ (Komisiou a EIB), do ktorej sú zapojené aj iné inštitúcie, je pravdepodobne účinnejšia než ich vzájomná konkurencia;

6.   žiada, aby EIB v rámci svojho mandátu strategicky zameriavala svoje zdroje na špecifické potreby každého členského štátu;

7.  zdôrazňuje, že na financovanie malých a stredných podnikov je potrebné viac využívať súčasné spoločné iniciatívy Komisie a skupiny EIF/EIB, ako je JEREMIE, a kombinovať ich so štrukturálnymi fondami (tiež ELENA alebo EPEC) s cieľom ponúknuť služby technického a finančného poradenstva a nástroje ako PROGRESS a JASMINE na poskyntutie prostriedkov na mikrofinancovanie projektov, najmä v tých regiónoch EÚ, kde je z dôvodu vysokej nezamestnanosti mimoriadne náročné nájsť si prácu; rovnako nabáda Komisiu, aby na tieto účely poskytla EIB/EIF primerané rozpočtové prostriedky s cieľom zvýšiť počet projektov financovaných z týchto programov;

8.  opätovne potvrdzuje, že je dôležité, aby EIB dobrovoľne dodržiavala súčasné kapitálové požiadavky podľa noriem Bazilej II, a navrhuje, aby plnila budúce záväzky vyplývajúce z noriem Bazilej III a mala na pamäti špecifický charakter svojich činností;

9.  domnieva sa, že EIB ako banka, ktorá si musí udržať rating AAA, by nemala byť vystavená finančným intervenciám, na ktoré zvyčajne vzťahuje investičný oddiel verejného rozpočtu, ktorý neexistuje v rozpočte Európskej únie;

10. pripomína svoju žiadosť týkajúcu sa potreby prudenciálneho bankového dohľadu EIB, ktorá je opakovane vyjadrovaná už niekoľko rokov;

11. navrhuje, aby uvedený regulačný dohľad:

      (i)   vykonávala ECB na základe článku 127 ods. 6 ZFEÚ; alebo

      (ii)  bol vykonávaný v rámci budúcej bankovej únie, ktorá je predmetom oznámenia Komisie z 12. septembra 2012[7]; alebo

      (iii)  alebo aby ho v prípade, že by ho nevykonávala ECB ani banková únia, vykonával na základe dobrovoľného prístupu EIB Európsky orgán pre bankovníctvo za účasti alebo bez účasti národných orgánov dohľadu alebo nezávislý audítor;

     vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia v tomto smere nenavrhla žiadne kroky napriek opakovanej výzve Parlamentu, ktorú prvýkrát vyjadril v roku 2007;

12. žiada, aby Komisia poskytla Parlamentu uistenie o tom, že EIB pri vykonávaní svojich činností dodržiava pravidlá hospodárskej súťaže, najmä pokiaľ ide o iné úverové inštitúcie;

13. pripomína svoj návrh, aby sa Európska únia stala členom EIB;

14. domnieva sa, že v súčasnom období, a kým sa úrokové sadzby pre podniky v jednotlivých členských štátoch eurozóny výrazne líšia, sú opatrenia EIB čoraz dôležitejšie v súvislosti s úsilím EÚ o riešenie tohto problému;

15. domnieva sa, že v záujme rozvoja spoločných finančných nástrojov EIB a EÚ by sa mal včas zaviesť vhodný rámec na monitorovanie činností EIB a na zvýšenie jej demokratickej zodpovednosti zapojením Parlamentu a Rady; tento rámec by mal umožniť EIB naďalej hodnotiť projekty na základe ich prínosov, aby sa zabezpečilo dlhodobé a udržateľné využívanie kapitálových zdrojov EIB, a venovať pozornosť potrebe zabrániť nadmernej administratívnej záťaži riadiacich subjektov, finančných sprostredkovateľov a konečných príjemcov;

16. navrhuje, aby sa uplatňovanie finančných nástrojov EIB/EÚ zakladalo na politických cieľoch a kritériách ex ante v kombinácii s transparentným a účinným systémom podávania správ ex ante, ktorý zachová nezávislosť EIB, pokiaľ ide o výber projektov a hĺbkovú analýzu;

17. víta iniciatívu dlhopisov na projekty v rámci stratégie EÚ 2020 a vyzýva na rýchlejšiu realizáciu pilotnej fázy a rýchle vyhodnotenie jej výsledkov, aby sa mohla začať druhá fáza dlhopisov na projekty; domnieva sa, že táto iniciatíva by mala prispieť k vyváženému rozvoju priemyslu a infraštruktúry vo všetkých členských štátoch a nemala by priniesť väčšie rozdiely medzi najviac a najmenej rozvinutými trhmi EÚ v oblasti financovania verejno-súkromných partnerstiev a financovania projektov;

18. je presvedčený, že EIB by mala prispievať k boju proti korupcii a nedostatočnej transparentnosti v členských štátoch EÚ a tretích krajinách, v ktorých pôsobí, a to najmä zhromažďovaním podstatných informácií o príjemcoch a finančných sprostredkovateľoch, pričom by mala venovať pozornosť najmä dostupnosti úverov pre malé a stredné podniky a ich väzbám na miestne hospodárstvo a zverejňovať informácie o celkovej výške vyplatených súm, počet a mená príjemcov týchto prostriedkov, najmä ak ide o malé a stredné podniky, a tiež regióny a odvetvia, do ktorých boli pridelené; vyzýva tiež EIB, aby konala v súlade s čl. 6 ods. 5 Zmluvy o EÚ, ktorý – ako potvrdil Európsky súdny dvor 21. decembra 2011 vo svojom rozsudku vo veci ATAA – vyžaduje, aby Únia prispievala k prísnemu dodržiavaniu medzinárodného práva, a najmä zásad Charty OSN;

19. vyzýva EIB, aby sa naďalej usilovala vyhýbať sa pri financovaní svojich operácií využívaniu daňových rajov alebo jurisdikcií, ktoré nespolupracujú; v tejto súvislosti víta odporúčania Komisie týkajúce sa kritérií, ktoré sa majú uplatňovať pri určovaní tretích zemí, ktoré nespĺňajú minimálne štandardy dobrej správy v daňových záležitostiach; domnieva sa, že by sa Komisia mala zapojiť do dialógu s EIB s cieľom zaistiť, aby tieto kritériá boli pri výbere projektov, príjemcov a sprostredkovateľov riadne uplatňované; na základe nedávneho prípadu v ťažebnom priemysle vyzýva EIB, aby určila, ktoré postupy a normy môžu byť v budúcnosti v takýchto prípadoch prijaté;

20. pripomína, že financie sú iba jednou z možných prekážok investovania a že slabá administratívna kapacita a kapacita na riadenie projektu môže často spôsobiť oneskorenie investovania; preto vyzýva EIB, aby poskytovala viac technických a finančných rád, vyzvala bankových partnerov a iných finančných sprostredkovateľov, aby rozvinuli technické a finančné poradenské služby a zvážila vydanie súboru usmernení na základe najlepších postupov;

21. pripomína, že nedostatok finančných prostriedkov, najmä pre MSP, je hlavným problémom vo viacerých členských štátoch; vyzýva na posilnenie opatrení EIB v záujme podpory financovania MSP, podnikania a vývozu, čo je kľúč k oživeniu hospodárstva; domnieva sa, že každé opatrenie zamerané na zlepšenie finančných podmienok pre MSP by malo obsahovať tri hlavné znaky, ktorými sú: i) dostatočná kapilarita siete; ii) maximalizácia prenosu prednostných finančných nákladov EIB na MSP, iii) úplné zosúladenie s osobitnými potrebami krajiny a cieľmi politiky EÚ;

22. vyzýva EIB, aby v spolupráci s Komisiou pokračovala v rozvoji nástrojov na rozdelenie rizika s cieľom optimalizovať schopnosti EÚ niesť riziko a úverovú kapacitu EIB;

23. domnieva sa, že vnútroštátne verejné finančné inštitúcie majú kapacitu na zaistenie prenosu prednostných finančných nákladov EIB na malé a stredné podniky; navrhuje preto, aby EIB pokračovala v uplatňovaní finančných nástrojov pre malé a stredné podniky prostredníctvom vnútroštátnych verejných finančných inštitúcií, pokiaľ spĺňajú jej požiadavky na poskytnutie úveru; víta činnosti Klubu dlhodobých investorov, ktorých cieľom je rozšíriť spoluprácu medzi EIB a kľúčovými vnútroštátnymi verejnými inštitúciami;

24. okrem toho nabáda Komisiu a EIB, aby vytvorili rámec EIB na poskytovanie úverov malým a stredným podnikom, ktorý by slúžil týmto partnerom, s cieľom rozšíriť rozsah úverov EIB pre malé a stredné podniky na menších finančných sprostredkovateľov (a menšie malé a stredné podniky), ktorým sa v súčasnosti neposkytujú úvery v dostatočnej miere najmä vzhľadom na ich obmedzený úverový profil;

25. v záujme udržania súčasnej životnej úrovne v dobe, keď členské štáty vykonávajú reštrukturalizáciu verejných financií, nabáda skupinu EIB a Komisiu, aby pokračovali v podpore odvetvia sociálnej ekonomiky a mladých podnikateľov pomocou rôznych iniciatív, ako sú prispôsobené úvery a systémy záruk; víta najmä zavedenie novej investičnej platformy poskytujúcej prístup k financiám pre sociálne podniky, ktoré sú aktívne pri riešení aktuálnych sociálnych otázok prostredníctvom svojich podnikateľských modelov, a vyzýva EIB, aby úzko spolupracovala s Komisiou a zástupcami sektora v rámci iniciatívy pre sociálne podnikanie;

26. vyzýva EIB, aby okrem iného podporovala tie členské štáty, ktoré boli najviac postihnuté krízou, a to financovaním realizovateľných činností zameraných na podporu zamestnanosti a oživenie hospodárstva na ceste rastu; pripomína, že na realizáciu udržateľných a produktívnych verejných a súkromných investícií a projektov v oblasti infraštruktúry je nevyhnutná spolupráca medzi EIB a štrukturálnymi fondmi v členských štátoch, ktoré majú ťažkosti;

27. víta rámec EIB pre úvery v rámci štrukturálnych programov, ktorý významne prispeje k spolufinancovanému podielu v národných rozpočtoch v súvislosti so štrukturálnymi fondmi EÚ; nabáda banku, aby rozšírila túto podporu s cieľom vytvoriť nevyhnutné investície v tých členských štátoch, ktoré vážne zasiahla hospodárska kríza; poukazuje však na to, že toto opatrenie by malo ostať oddelené od programov štrukturálnych fondov a malo by sa postupne zrušiť, keď sa skončí kríza;

28. víta úlohu EIB pri napomáhaní rozvoja finančného nástroja určeného pre sektor kultúry, vzdelávania a tvorivej činnosti a domnieva sa, že EIB by mala aj naďalej rozvíjať iniciatívy na podporu kultúrnych a vzdelávacích činností;

29. vyzýva EIB, aby vzhľadom na obmedzené verejné zdroje naďalej finančne podporovala odvetvie zdravotníctva a aby predovšetkým poskytovala pomoc pri výstavbe, nahrádzaní a modernizácií nemocničných infraštruktúr;

30. podporuje úsilie EIB o pokračovanie v investovaní do výskumných a inovačných projektov, najmä prostredníctvom nástrojov s rozdelením rizika a v súvislosti s programom Horizont 2020, so zameraním na uvádzanie nových technológií na trh, pričom sa prihliada aj na ekologické technológie; vyzýva EIB, aby pokračovala v činnostiach zameraných na preklenutie rozdielov medzi výskumom a inováciami v ekonomikách štátov EÚ, keďže z dlhodobého hľadiska bránia riadnemu fungovaniu jednotného trhu;

31. vyzýva EIB, aby spoločne s Komisiou pokračovala vo svojom úsilí o rozvoj inovatívnych finančných nástrojov s cieľom čo najúčinnejšieho využitia obmedzených rozpočtových zdrojov EÚ, mobilizácie súkromných finančných zdrojov a podpory nástrojov založených na zdieľaní rizika na financovanie kľúčových investícií EÚ, a zohľadnila pritom okrem iného aj oblasti ako poľnohospodárstvo, opatrenia v oblasti klímy, oblasť energetickej účinnosti, účinnosti zdrojov, obnoviteľných zdrojov, udržateľných spôsobov dopravy, inovácií, transeurópskych sietí, vzdelávania a výskumu a oblasti, ktoré by napomohli Únii v prechode k rastu založenému na znalostiach, udržateľnom rozvoji a konkurencieschopnosti;

32. s osobitným zreteľom na energetickú účinnosť víta narastajúcu aktivitu EIB v tomto odvetví počas niekoľkých uplynulých rokov a nabáda Európsku komisiu a EIB, aby spolupracovali pri využívaní synergií a zavádzaní nových spoločných iniciatív, najmä vzhľadom na investičné potreby a príležitosti vytvorené nedávno prijatou smernicou o energetickej účinnosti; vyzýva EIB, aby zohľadnila okrem iného osobitnú úlohu spoločností poskytujúcich energetické služby (ESCO) pri vymedzovaní novej spoločnej iniciatívy v oblasti energetickej účinnosti;

33. víta revíziu mandátu EIB na operácie mimo Únie; podporuje zameranie EIB na investovanie do dlhodobej prosperity a stability susedných krajín EÚ, najmä do oblasti Stredozemia a krajín, ktoré sa pripravujú na členstvo v EÚ, prostredníctvom finančnej podpory v oblasti prepojenia, rastu, zmeny klímy, európskych zahraničných priamych investícií a MSP;

34. odporúča kroky na zabezpečenie lepšieho prístupu banky EÚ ku grantom Únie a zlepšenie súčinnosti s nástrojmi EÚ v rámci nového mandátu, a vyzýva na podporu intenzívnejšieho využívania inovatívnych finančných nástrojov mimo EÚ, vrátane kapitálových nástrojov a nástrojov na rozdelenie rizika pre MSP, a na poskytnutie možnosti financovania prostredníctvom mikroúverov;

35. víta regionálne iniciatívy banky, najmä v baltskom a dunajskom regióne, ktorých cieľom je zlepšenie celkovej udržateľnosti a konkurencieschopnosti príslušných oblastí; považuje tieto iniciatívy za najlepší postup z hľadiska možnosti rozšíriť podporu pre ďalšie regióny v EÚ;

36. víta zapojenie banky do „Viedenskej“ iniciatívy európskej bankovej koordinácie, ktorej cieľom je zabrániť rozsiahlemu a nekoordinovanému stiahnutiu cezhraničných bankových skupín zo strednej a z východnej Európy a z regiónu Baltského mora, ako aj do ohláseného Spoločného akčného plánu medzinárodných finančných inštitúcií pre obnovu a rast členských štátov zo strednej, z východnej a juhovýchodnej Európy a kandidátskych krajín;

37. nabáda EIB, aby ešte zvýšila snahy o uskutočňovanie svojich úverových operácií mimo EÚ a zintenzívnila spoluprácu s ďalšími rozvojovými bankami pôsobiacimi na celosvetovej a regionálnej úrovni, ako aj s agentúrami členských štátov pre financovanie rozvoja s cieľom znížiť náklady a dosiahnuť efektívnejšie využívanie zdrojov;

38. v súvislosti s budúcou platformou EÚ pre vonkajšiu spoluprácu a rozvoj, ktorú má navrhnúť Komisia, sa domnieva, že EIB by mala zohrávať osobitnú úlohu ako „banka EÚ“ a prirodzený partner Európskej komisie/ESVČ podporovaním cieľov vonkajšej politiky EÚ v rámci tejto platformy a poskytovaním svojich technických a finančných odborných znalostí;

39. pripomína, že v súvislosti s kombinovanými nástrojmi je dôležité čo najviac spoločne využívať obmedzené rozpočtové zdroje nielen z rozpočtu EÚ, ale aj z ostatných zdrojov a zabezpečiť súlad s politikami a normami EÚ;

40. nabáda EIB, aby tam, kde je to možné, v plnej miere využívala prípadnú súčinnosť prostredníctvom úzkej spolupráce s EBOR;

41. so zreteľom na súčasný nedostatok kapitálu pre ekologické hospodárstvo víta činnosti EIB zamerané na podporu prechodu Európy na inteligentnejšie, ekologickejšie a udržateľnejšie hospodárstvo;

42. vyzýva EIB, aby dodržiavala ustanovenia Aarhuského dohovoru a nariadení č. 1367/2006 a 1049/2001 tým, že vytvorí verejný register dokumentov, keďže je potrebné zaistiť práva na prístup k dokumentom, a to aj pokiaľ ide o konečných príjemcov globálnych úverov EIB;

43. pripomína, že povinnosťou EIB je okrem iného, dodržať európsky acquis v oblasti životného prostredia, pracovných a sociálnych práv, transparentnosti, verejného obstarávania a ľudských práv;

°

°          °

44. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej investičnej banke a vládam a parlamentom členských štátov.

  • [1]               Prijaté texty, P7_TA(2012)0119.
  • [2]               Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 15.
  • [3]               Ú. v. EÚ L 162, 22.06.07, s. 1.
  • [4]               Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12.
  • [5]               Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12.
  • [6]               Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2011, s. 1.
  • [7]  COM(2012)0510.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Úloha EIB sa stáva rozhodujúcou pre budúcnosť EÚ v záujme realizácie cieľov Európskej únie, ako sú rast a zamestnanosť. Európska únia už prijala niekoľko opatrení na zlepšenie disciplíny a dohľadu nad verejnými dlhmi a vnútroštátnymi rozpočtami. Spravodajca sa zároveň domnieva, že európsky projekt, ale najmä európski občania potrebujú niekoľko opatrení na podporu silného a stabilného hospodárskeho rastu.

Európska únia potrebuje prijať aktívne opatrenia na zlepšenie inkluzívneho rastu a príležitostí, posilnenie svojej inovačnej kapacity a priemyslu založeného na znalostiach, zvýšenie investícií do infraštruktúr, rozvoj sietí a posilnenie sociálnych a environmentálnych politík. Takisto potrebuje vysokokvalitné pracovné príležitosti, zvýšenie miery zamestnanosti a lepšiu produktivitu. Ak neprijmeme žiadne opatrenia, Európa bude musieť čeliť zvýšenej konkurencieschopnosti svojich obchodných partnerov.

V záujme dosiahnutia týchto cieľov spravodajca odporúča posilniť a zlepšiť spoluprácu medzi EIB a Európskou komisiou, pričom treba preskúmať možnosť EÚ stať sa akcionárom EIB.

Európa tiež potrebuje konať v celosvetovom meradle a koherentným spôsobom spájaním politických, finančných a obchodných aspektov. EIB by mala pomocou svojej kapacity financovať projekty a svojich odborných znalostí prispievať k vonkajšej činnosti v úzkom partnerstve s ESVČ, Európskou komisiou a ostatnými inštitúciami.

Spravodajca je presvedčený, že v tejto oblasti urobila EIB v posledných rokoch veľa, ako to ukazuje výročná správa za rok 2011, ale domnieva sa, že by mohla a mala urobiť viac.

Správa sa zameriava na to, čo sa spravilo a čo by sa malo spraviť, pričom poukazuje na výsledky, vzniknuté otázky a, čo je ešte dôležitejšie, na budúce ciele, aby mohla EIB pomôcť Európe prekonať súčasnú krízu, pretože v súčasnosti nie je ohrozené len európske hospodárstvo, ale aj mier na celom kontinente.

Správa poukazuje predovšetkým na tri hlavné otázky:

1. finančné a hospodárske aspekty

2. priority intervencií

3. transparentnosť

1. Finančné aspekty

V súčasnosti je mimoriadne dôležité, aby EIB zvýšila svoj kapitál s cieľom udržať si svoj úverový rating AAA, ktorý vyžaduje väčšina investorov EIB.

Kapacita EIB zvýšiť obmedzené rozpočtové zdroje EÚ si vyžaduje účinnú kombináciu nových finančných nástrojov zameraných na mobilizáciu súkromných zdrojov v záujme zlepšenia sociálneho hospodárstva, odvetví tvorivej činnosti, inteligentnej špecializácie a klastrov a dosiahnutia rozvoja, prosperity a cieľov v oblasti zamestnanosti.

Spravodajca víta najmä takzvanú iniciatívu dlhopisov na projekty EÚ a vyzýva EIB, aby čo najskôr rozvinula jej pilotnú fázu s cieľom vyhodnotiť účinnosť mechanizmu.

Na zabezpečenie účinného fungovania finančných nástrojov je potrebný vhodný rámec: tieto nástroje musia byť jednoduché (nevyhnutné z hľadiska transparentnosti, kontroly a nákladovej efektívnosti), revolvingové (čo umožňuje mobilizovať viac prostriedkov vďaka dlhšiemu obdobiu na prilákanie súkromných investorov), flexibilné (aby sa mohli prispôsobiť vývoju trhových podmienok alebo dopytu na trhu) a katalytické (prilákanie verejných/súkromných kapitálových zdrojov).

2. Vnútorné a vonkajšie priority

Priority EIB sa rozdeľujú do dvoch kategórií: vnútorné činnosti v rámci EÚ a vonkajšie činnosti mimo EÚ.

Spravodajca víta skutočnosť, že v roku 2011 sa 18 % úverov EIB vyčlenilo pre MSP, pričom víta nový európsky nástroj mikrofinancovania Progress, pilotnú fázu iniciatívy EÚ týkajúcej sa dlhopisov, ako aj dohodu o vytvorení nového nástroja s rozdelením rizika na podporu inovatívnych a začínajúcich MSP. okrem toho nabáda Komisiu a EIB, aby vytvorili rámec EIB na poskytovanie úverov malým a stredným podnikom, ktorý by slúžil týmto stranám, s cieľom rozšíriť rozsah úverov EIB pre malé a stredné podniky na menších finančných sprostredkovateľov (a menšie malé a stredné podniky), ktorým sa v súčasnosti neposkytujú úvery v dostatočnej miere najmä vzhľadom na ich obmedzený úverový profil;

osobitne víta zavedenie novej investiènej platformy poskytujúcej prístup k financiám pre sociálne podniky, ktoré sa zaoberajú riešením naliehavých sociálnych otázok prostredníctvom svojich obchodných modelov, a nabáda EIB, aby úzko spolupracovala s Európskou komisiou a zástupcami odvetvia v rámci iniciatívy pre sociálne podnikanie s cie¾om vytvori úèinné finanèné nástroje a zamedzi pritom prekrývaniu a zdvojovaniu úsilia;

Spravodajca vyzýva EIB, aby naïalej rozvíjala iniciatívy na podporu kultúrnych a vzdelávacích èinností, ktoré boli neprimerane postihnuté finanènou krízou; víta najmä úlohu EIB pri napomáhaní rozvoja systémov úverových záruk pre cezhranièných študentov, ktorí absolvujú celé magisterské štúdium v inej krajine ako vo svojej krajine; domnieva sa, že EIB by mala pokraèova v rozvoji iniciatív na podporu vzdelávacích systémov a systémov odbornej prípravy.

Spravodajca víta skutočnosť, že úvery EIB poskytované mimo EÚ dosiahli v roku 2011 výšku 7 miliárd EUR. Je dôležité zabezpečiť udržateľný rozvoj prostredníctvom investícií do infraštruktúr, MSP a zmeny klímy pri rešpektovaní životného prostredia, sociálnych aspektov a ľudských práv.

Spravodajca zdôrazňuje kľúčovú úlohu krajín južného Stredozemia, ktoré potrebujú silnú podporu na prebiehajúci reformný proces s cieľom zabezpečiť dlhodobú prosperitu a stabilitu.

Spravodajca vyzýva na lepšiu spoluprácu a koordináciu medzi EIB a inými príslušnými európskymi inštitúciami, napr. Európskou komisiou a ESVÈ, ako aj inými medzinárodnými finanènými inštitúciami, ako je EBOR, a žiada, aby sa zaruèilo riadne postavenie EIB ako „banky EÚ“ v rámci budúcej platformy pre vonkajšiu spoluprácu a rozvoj.

3. Transparentnosť

Spravodajca víta nástroje na určovanie zodpovednosti, ktoré vytvorila EIB, a zároveň ju vyzýva, aby zvýšila transparentnosť. EIB by mala predovšetkým poskytovať údaje o financovaných projektoch, najmä údaje o aktivitách finančných sprostredkovateľov v tretích krajinách.

Spravodajca sa domnieva, že je potrebné zavies vhodný regulaèný a inštitucionálny rámec na monitorovanie èinností EIB; tento rámec by mal by jednoduchý a mal by zabráni nadmernej administratívnej záaži riadiacich subjektov, finanèných sprostredkovate¾ov a koneèných príjemcov. Tento rámec by mal umožni EIB naïalej hodnoti projekty na základe ich prínosov v záujme zabezpeèenia dlhodobého a udržate¾ného využívania existujúcich zdrojov.

Vzhľadom na novú úlohu v oblasti bankového dohľadu, ktorú by mohla mať ECB v budúcnosti, je potrebné preskúmať zmenu vzťahov medzi EIB a ECB.

STANOVISKO Výboru pre kontrolu rozpočtu (10.1.2013)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k Výročnej správe Európskej investičnej banky za rok 2011
(2012/2286(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jean-Pierre Audy

NÁVRHY

Výbor pre kontrolu rozpočtu vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  schvaľuje rozhodnutie akcionárov EIB zvýšiť splatný upísaný kapitál o 10 miliárd EUR, čo musí EIB pomôcť, aby mohla poskytnúť dodatočné dlhodobé úvery vo výške do 60 miliárd EUR; želá si vysvetlenie týkajúce sa súladu tejto dodatočnej intervenčnej kapacity s článkom 16 ods. 5 Protokolu č. 5 o štatúte Európskej investičnej banky, ktorý je pripojený k Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a v ktorom je stanovené, že celková suma úverov a záruk nepresiahne 2,5-násobok upísaného základného imania;

2.  opätovne potvrdzuje, že je dôležité, aby EIB dobrovoľne dodržiavala súčasné kapitálové požiadavky podľa noriem Bazilej II, a navrhuje, aby plnila budúce záväzky vyplývajúce z noriem Bazilej III a mala na pamäti špecifický charakter svojich činností; považuje za veľmi dôležité, aby si EIB udržala rating AAA;

3.  zdôrazňuje, že celkové úverové riziko úverového portfólia banky sa zvýšilo na jednej strane z dôvodu rastúceho tlaku na úverové zaťaženie zmluvných strán, čo je dôsledkom pretrvávajúcej hospodárskej krízy, a na druhej strane z dôvodu zvýšenia úverového rizika súvisiaceho s novými operáciami; odporúča, aby EIB prijala vhodné opatrenia, ktorými by zabránila zhoršovaniu svojho úverového portfólia;

4.  konštatuje, že projektové dlhopisy spoločne podporia Únia a EIB; podporuje výzvu členských štátov Únie adresovanú banke, aby vytvorila také projektové dlhopisy, ktoré by zlepšili dlhodobé financovanie veľkých projektov v oblasti infraštruktúry;

5.  zdôrazňuje však, že v prípade infraštruktúr, ktoré financuje EIB a sú založené na verejno-súkromných partnerstvách, by sa mali zverejniť akumulované platby verejného sektora, pričom by sa mali jasne rozlíšiť riziká, ktoré nesie verejný sektor, a riziká, ktoré nesú súkromní partneri;

6.  navrhuje, aby sa Komisia v spolupráci s EIB – vzhľadom na kvalitu ľudských zdrojov banky a jej skúsenosti s financovaním dôležitej infraštruktúry – zapojila do procesu strategickej analýzy financovania investícií bez toho, aby vylúčila akýkoľvek možný scenár vrátane dotácií, uvoľnenia súm, ktoré členské štáty upísali ako základné imanie EIB, upísaného kapitálu Európskej únie na základnom imaní EIB, úverov, inovačných nástrojov, finančného inžinierstva prispôsobeného dlhodobým projektom, ktoré nie sú okamžite rentabilné, vypracovania systémov záruk, vytvorenia investičného oddielu v rámci rozpočtu Únie a finančných konzorcií vytvorených orgánmi na európskej, štátnej a miestnej úrovni, verejno-súkromné partnerstvá atď.;

7.  domnieva sa, že EIB ako banka, ktorá si musí udržať rating AAA, by nemala byť vystavená finančným intervenciám, na ktoré zvyčajne vzťahuje investičný oddiel verejného rozpočtu, ktorý neexistuje v rozpočte Európskej únie;

8.  pripomína svoju žiadosť týkajúcu sa potreby prudenciálneho bankového dohľadu EIB, ktorú opakovane vyjadruje už niekoľko rokov;

9.  navrhuje, aby uvedený regulačný dohľad:

      (i)   vykonávala ECB na základe článku 127 ods. 6 ZFEÚ alebo

      (ii)  bol vykonávaný v rámci budúcej bankovej únie, ktorá je predmetom oznámenia Komisie z 12. septembra 2012[1];

      iii) alebo aby ho v prípade, že by ho nevykonávala ECB ani banková únia, vykonával na základe dobrovoľného prístupu EIB Európsky orgán pre bankovníctvo za účasti alebo bez účasti národných orgánov dohľadu alebo nezávislý audítor;

     vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia v tomto smere nenavrhla žiadne kroky napriek opakovanej výzve Parlamentu, ktorú prvýkrát vyjadril v roku 2007;

10. žiada, aby Komisia poskytla Parlamentu uistenie o tom, že EIB pri vykonávaní svojich činností dodržiava pravidlá hospodárskej súťaže, najmä pokiaľ ide o iné úverové inštitúcie;

11. pripomína svoj návrh, aby sa Európska únia stala členom EIB;

12. víta rámec EIB pre úvery v rámci štrukturálnych programov, ktorý významne prispeje k spolufinancovanému podielu v národných rozpočtoch v súvislosti so štrukturálnymi fondmi EÚ; nabáda banku, aby rozšírila túto podporu s cieľom vytvoriť nevyhnutné investície v členských štátoch, ktoré vážne zasiahla hospodárska kríza; poukazuje však na to, že toto opatrenie by malo ostať oddelené od programov štrukturálnych fondov a malo by sa postupne zrušiť, keď sa skončí kríza;

13. víta regionálne iniciatívy banky, najmä v regióne Baltského mora a v dunajskej oblasti, s cieľom zlepšiť celkovú udržateľnosť a konkurencieschopnosť týchto oblastí; považuje tieto iniciatívy za najlepší postup z hľadiska možnosti rozšíriť podporu pre ďalšie regióny v EÚ;

14. víta zapojenie banky do „Viedenskej“ iniciatívy európskej bankovej koordinácie, ktorej cieľom je zabrániť rozsiahlemu a nekoordinovanému stiahnutiu cezhraničných bankových skupín zo strednej a z východnej Európy a z regiónu Baltského mora, a do ohláseného Spoločného akčného plánu medzinárodných finančných inštitúcií pre obnovu a rast členských štátov zo strednej, východnej a juhovýchodnej Európy a kandidátskych krajín;

15. nabáda EIB, aby ešte zvýšila snahy o uskutočňovanie svojich úverových operácií mimo EÚ a zintenzívnila spoluprácu s ďalšími rozvojovými bankami pôsobiacimi na celosvetovej a regionálnej úrovni, ako aj s agentúrami členských štátov pre financovanie rozvoja s cieľom znížiť náklady a dosiahnuť efektívnejšie využívanie zdrojov;

16. so zreteľom na politiku EIB voči slabo regulovaným, netransparentným a nespolupracujúcim jurisdikciám z 15. decembra 2010 pripomína banke jej záväzok, aby naďalej skúmala túto politiku a navrhla akúkoľvek primeranú aktualizáciu, ktorá bude v súlade s vývojom postupov a regulačných rámcov v ostatných medzinárodných finančných inštitúciách; vyzýva EIB, aby informovala Parlament o akýchkoľvek rozhodnutiach, ktoré budú v tejto súvislosti prijaté alebo naplánované;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

10.1.2013

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

14

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean-Pierre Audy, Zuzana Brzobohatá, Ryszard Czarnecki, Jens Geier, Ingeborg Gräßle, Monika Panayotova, Paul Rübig, Theodoros Skylakakis, Bogusław Sonik, Bart Staes, Georgios Stavrakakis

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Ivailo Kalfin, Derek Vaughan

Náhradník (čl. 187 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Czesław Adam Siekierski

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

22.1.2013

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

37

0

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Burkhard Balz, Elena Băsescu, Udo Bullmann, Nikolaos Chountis, George Sabin Cutaş, Leonardo Domenici, Derk Jan Eppink, Diogo Feio, Markus Ferber, Elisa Ferreira, Ildikó Gáll-Pelcz, Jean-Paul Gauzès, Sven Giegold, Sylvie Goulard, Liem Hoang Ngoc, Gunnar Hökmark, Syed Kamall, Othmar Karas, Wolf Klinz, Philippe Lamberts, Hans-Peter Martin, Arlene McCarthy, Sławomir Nitras, Ivari Padar, Anni Podimata, Antolín Sánchez Presedo, Peter Simon, Peter Skinner, Theodor Dumitru Stolojan, Sampo Terho, Marianne Thyssen, Ramon Tremosa i Balcells, Corien Wortmann-Kool

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Vicky Ford, Robert Goebbels, Sophia in ‘t Veld, Thomas Mann, Marisa Matias, Mario Mauro, Nils Torvalds, Emilie Turunen

Náhradník (čl. 187 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Dominique Riquet