SPRÁVA o sociálnej zodpovednosti podnikov: zodpovedné a transparentné správanie podnikov a udržateľný rast

28.1.2013 - (2012/2098(INI))

Výbor pre právne veci
Spravodajca: Raffaele Baldassarre
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*):
Richard Howitt, Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
(*) Postup pridružených výborov – článok 50 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o sociálnej zodpovednosti podnikov: zodpovedné a transparentné správanie podnikov a udržateľný rast

(2012/2098(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na uznesenie Rady z 3. decembra 2001 o ďalších krokoch v nadväznosti na zelenú knihu o sociálnej zodpovednosti podnikov[1],

–   so zreteľom na uznesenie Rady zo 6. februára 2003 o podnikovej sociálnej zodpovednosti[2],

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. mája 2003 s názvom Modernizovanie zákona o spoločnosti a zlepšenie riadenia podniku v Európskej únii – plán postupu (COM(2003)0284) (akčný plán o riadení podnikov),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Balík „Zodpovedné podniky” (COM(2011)0685),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Iniciatíva pre sociálne podnikanie – Vytvárať prostredie na podporu sociálnych podnikov v rámci sociálnej ekonomiky a sociálnych inovácií (COM(2011)0682),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 30. mája 2012 o Zelenej knihe Komisie o podpore európskeho rámca podnikovej sociálnej zodpovednosti[3],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. mája 2003 s názvom Oznámenie Komisie o sociálnej zodpovednosti podnikov: príspevok podnikov k trvalo udržateľnému rozvoju[4],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2007 o podnikovej sociálnej zodpovednosti: nové partnerstvo[5],

–   so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 24. mája 2012 o oznámení Komisie s názvom Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014[6],

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014“ (COM(2011)0681),

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A7-0017/2013),

Cesta k modernému chápaniu SZP: úvodné poznámky

1.  zdôrazňuje, že podniky nemôžu nahrádzať funkcie verejných orgánov, pokiaľ ide o presadzovanie, uplatňovanie a kontrolu sociálnych a environmentálnych noriem;

2.  zdôrazňuje, že súčasná celosvetová hospodárska kríza je dôsledkom základných omylov v oblasti transparentnosti, spoľahlivosti a zodpovednosti a krátkodobého zmýšľania a že EÚ musí zaručiť, aby sa z nich všetci poučili; víta zámer Komisie uskutočniť prieskumy Eurobarometra týkajúce sa dôvery v podniky; žiada, aby sa všetky zainteresované strany plne zapojili do diskusie o výsledkoch týchto prieskumov a aby konali podľa nich; dôrazne sa zasadzuje za sociálnu zodpovednosť podnikov (ďalej len „SZP“) a domnieva sa, že ak ju uskutočňujú správne všetky podniky, a nie len veľké podniky, môže plnohodnotne prispieť k obnoveniu stratenej dôvery, ktorá je rozhodne nevyhnutná na oživenie hospodárstva a môže zmierňovať sociálne dôsledky hospodárskej krízy; konštatuje, že keď podnik prevezme zodpovednosť za spoločnosť, životné prostredie a zamestnancov, vytvorí tým obojstranne výhodnú situáciu, ktorá rozširuje základ dôvery potrebnej pre hospodársky úspech; zastáva názor, že je v záujme podnikov a spoločnosti ako celku, aby sa SZP stala súčasťou udržateľnej podnikateľskej stratégie; pripomína, že mnohé podniky – najmä malé a stredné podniky – sú v tejto oblasti vynikajúcim príkladom;

3   domnieva sa, že podniky môžu prispievať k rozvoju sociálneho trhového hospodárstva a k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020 tým, že budú zaručovať zamestnanosť a uľahčovať obnovu hospodárstva;

4.  domnieva sa, že je potrebné začleniť diskusiu o sociálnej zodpovednosti podnikov do širšieho kontextu, v ktorom sa síce zachová primárne dobrovoľná orientácia SZP, no ktorý v prípade potreby umožní dialóg o regulačných opatreniach;

5.  súhlasí s novou definíciou, ktorú navrhuje Komisia a ktorá odstraňuje rozpor medzi dobrovoľnými a povinnými prístupmi;

6.  domnieva sa, že dobrá správa a riadenie podniku je kľúčovým prvkom sociálnej zodpovednosti podnikov, najmä pokiaľ ide o vzťah k verejným orgánom a zamestnancom a ich zastupujúcim združeniam, a pokiaľ ide o politiku, ktorú podnik vykonáva v oblasti bonusov, výplat a odmeňovania; domnieva sa, že najmä v prípadoch, keď je podnik v ťažkostiach, sú nadmerné bonusy, náhrady a odmeny manažérov nezlučiteľné so sociálne zodpovedným správaním;

7.  domnieva sa, že fiškálna politika podniku by sa mala považovať za súčasť SZP, a preto sú stratégie vyhýbania sa daňovým povinnostiam alebo využívania daňových rajov nezlučiteľné so sociálne zodpovedným správaním;

8.  domnieva sa, že pri hodnotení sociálnej zodpovednosti podniku sa musí zohľadniť správanie podnikov, ktoré sú súčasťou jeho dodávateľského reťazca, a jeho prípadných subdodávateľských podnikov;

Posilnenie vzťahu medzi SZP, občanmi, konkurencieschopnosťou a inováciou

9.  žiada Komisiu a orgány jednotlivých štátov, aby propagovali modely inovatívnych podnikov zamerané na upevnenie vzájomného vzťahu medzi podnikmi a sociálnym prostredím, v ktorom tieto podniky rozvíjajú svoju činnosť;

10. vyzýva Komisiu, aby zohľadnila súčasné diskusie prebiehajúce v oblasti revízie smerníc o účtovníctve a transparentnosti, aby nová navrhovaná stratégia v oblasti SZP dopĺňala revidovanú smernicu;

11. zdôrazňuje, že je dôležité podporovať inovatívne riešenia, ktoré by podnikom umožnili čeliť sociálnym a environmentálnym výzvam, ako sú inteligentná doprava a ekologicky účinné výrobky, ktoré sú prístupné a určené pre všetkých;

12. povzbudzuje iniciatívy, ktoré podnikla Komisia na podporu povedomia o sociálnej zodpovednosti podnikov a šírenia najlepších postupov a zasadzuje sa o to, aby sa na európskej úrovni zaviedlo uznávanie SZP v podnikoch a konzorciách; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby okrem iných činností zvážila, či by na tento účel mohlo byť zavedené európske sociálne označenie;

13. víta vytvorenie viacstranných platforiem v záujme sociálnej zodpovednosti podnikov a súhlasí so zvoleným sektorovým prístupom;

14. uznáva význam a potenciál iniciatívy s názvom Sociálne zodpovedný európsky podnik 2020, ktorá môže významne prispieť k upevneniu vzťahu medzi SZP a konkurencieschopnosťou a uľahčiť šírenie najlepších postupov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvíjali väčšiu súčinnosť, pokiaľ ide o ciele rozvoja politík a iniciatív pre sociálne inovácie a tvorbu pracovných miest; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby podporila úsilie siete pre sociálnu zodpovednosť podnikov Europe s primárnym cieľom posilniť spoluprácu medzi podnikmi a členskými štátmi, na posilnenie rozvoja národných akčných plánov a šírenie osvedčených postupov;

15. podporuje návrh Komisie vykonávať pravidelné prieskumy zamerané na hodnotenie dôvery a postojov občanov voči podnikom, pokiaľ ide o sociálnu zodpovednosť podnikov; odporúča prepojiť obsah prieskumov s revíziou akčného plánu pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu s cieľom zistiť, aké prekážky bránia zodpovednejšej spotrebe;

Zvýšenie transparentnosti a účinnosti politík SZP

16. naliehavo žiada Komisiu, aby vypracovala konkrétne opatrenia na boj proti zavádzajúcim a nepravdivým informáciám týkajúcim sa záväzkov voči sociálnej zodpovednosti a súvisiacim so životným prostredím a sociálnym dosahom výrobkov a služieb, a to nad rámec opatrení stanovených v smernici o nekalých obchodných praktikách, najmä so zreteľom na otázky podávania a posudzovania sťažností na základe otvoreného a jednoznačného postupu a na začatie vyšetrovania; domnieva sa, že falošná ekopropaganda (tzv. green-washing) nie je len klamlivou a zavádzajúcou praktikou pre spotrebiteľov, verejné orgány a investorov, ale znižuje aj dôveru v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov ako účinného nástroja na presadzovanie inkluzívneho a udržateľného rastu;

17. súhlasí s cieľom zlepšiť zahrnutie sociálnych a environmentálnych aspektov do verejného obstarávania; v tejto súvislosti si želá, aby sa odstránilo kritérium zadávania pri najnižšej cene, ako aj väčší dôraz na zodpovednosť v rámci subdodávateľského reťazca;

18. vyzýva Komisiu, aby prijala ďalšie iniciatívy zamerané na odblokovanie a posilnenie potenciálu SZP v oblasti boja proti zmene klímy (prostredníctvom jej prepojenia s účinným využívaním zdrojov a energie), napr. v prípade postupov, ktoré využívajú spoločnosti pri nákupe surovín;

19. zdôrazňuje, že pomoc EÚ poskytovaná vládam tretích krajín pri uplatňovaní sociálnej a environmentálnej regulácie predstavuje spolu s účinnými systémami kontrol nevyhnutný doplnok rozšírenia sociálnej zodpovednosti európskych podnikov na celom svete;

20. zdôrazňuje, že sociálne zodpovedné investície (SZI) sú súčasťou procesu uplatňovania SZP pri prijímaní rozhodnutí o investíciách; poznamenáva, že aj keď v súčasnosti neexistuje žiadne všeobecné vymedzenie pojmu SZI, zvyčajne sa toto chápe ako prepojenie finančných cieľov investorov s ich obavami týkajúcimi sa sociálnych, environmentálnych a etických otázok a s problematikou správy a riadenia spoločností;

21. uznáva, že je dôležité, aby podniky šírili informácie o udržateľnosti, napríklad v oblasti sociálnych a environmentálnych faktorov, s cieľom zistiť, čo ohrozuje udržateľnosť, a zvyšovať dôveru investorov a spotrebiteľov; v tejto súvislosti poukazuje na dosahovaný pokrok a vyzýva Komisiu, aby podporila cieľ Medzinárodnej rady pre integrované podávanie správ (International Integrated Reporting Council, IIRC) zameraný na to, aby sa integrované podávanie správ stalo v nasledujúcom desaťročí celosvetovým štandardom;

22. zdôrazňuje, že prísne dodržiavanie ľudských práv, zásad náležitej starostlivosti a transparentnosti je nevyhnutné na zabezpečenie SZP v celom dodávateľskom reťazci, hodnotenie vplyvu európskych podnikov na udržateľnosť a boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a protiprávnym peňažným tokom;

23. zdôrazňuje, že zodpovednosť podnikov sa nesmie zredukovať na marketingový nástroj, ale že naopak jedinou cestou k jej plnohodnotnému rozvoju je, aby sa SZP stala súčasťou celkovej podnikovej stratégie a uplatňovala a realizovala sa v každodennej činnosti a finančnej stratégii; uvítal by prepojenie medzi riadnou zodpovednosťou podnikov a dobrou správou a riadením spoločnosti; domnieva sa, že Komisia by mala nabádať spoločnosti k tomu, aby rozhodovali o stratégii SZP na úrovni predstavenstva; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli kódexy správy podnikov odrážajúce význam zodpovednosti pre všetkých v rámci spoločnosti a vytvárajúce pevnú väzbu medzi environmentálnou, sociálnou a ľudskoprávnou výkonnosťou spoločnosti a jej finančnými výsledkami;

24. zdôrazňuje, že je potrebné, aby podniky, ktoré sa angažujú v oblasti SZP, mohli investori a spotrebitelia ľahko identifikovať, pretože by ich to podporilo v ich úsilí;

25. zdôrazňuje, že sociálne zodpovedné investovanie (SZI), ktoré je súčasťou procesu uplatňovania SZP pri investičných rozhodnutiach, je kombináciou finančných a hospodárskych cieľov investorov so sociálnymi, environmentálnymi, etickými a kultúrnymi aspektmi a aspektmi v oblasti vzdelávania;

26. so záujmom sleduje diskusie o legislatívnom návrhu o transparentnosti sociálnych a environmentálnych informácií poskytovaných podnikmi; želá si, aby bol prijatý legislatívny návrh, ktorý by umožnil zachovať čo najväčšiu flexibilitu konania, s cieľom zohľadniť viacrozmerný charakter SZP a jej diferencované uplatňovanie v podnikoch, spolu s dostatočnou úrovňou porovnateľnosti na splnenie potrieb investorov a iných zúčastnených strán, ako aj potrebu poskytnúť spotrebiteľom jednoduchý prístup k informáciám o vplyve podnikov na spoločnosť vrátane hľadísk správy vecí verejných a metodiky nákladov na životný cyklus; domnieva sa, že informácie o udržateľnosti by mali tam, kde je to vhodné, zahŕňať aj subdodávateľský a dodávateľský reťazec a mali by sa zakladať na všeobecne uznávaných metodikách, ako je globálna iniciatíva pre podávanie správ alebo Rada pre integrované podávanie správ; požaduje, aby sa na MSP uplatňovala výnimka alebo zjednodušený rámec;

27. požaduje zvýšené, inkluzívnejšie a transparentnejšie monitorovanie zásad sociálnej zodpovednosti podnikov v obchodnej politike EÚ s jednoznačnými referenčnými kritériami na meranie zlepšení, aby tak bolo možné posilniť dôveru v systém;

28. nabáda EÚ, ako aj členské štáty, aby poskytovali konkrétne informácie o SZP, ako aj vzdelávanie a odbornú prípravu v jej rámci, aby podniky mohli plne využívať SZP a aby ju dokázali zapracovať do svojej organizačnej kultúry;

29. nabáda mediálne spoločnosti, aby do svojich politík SZP začlenili normy transparentného novinárstva vrátane záruk ochrany zdroja a práv informátorov;

30. vyzýva ďalej Komisiu, aby zhodnotila záväzné a nezáväzné opatrenia zamerané na zjednodušenie uznávania a podpory úsilia podnikov, pokiaľ ide o transparentnosť a sprostredkúvanie nefinančných informácií;

31. dôrazne odmieta zavedenie konkrétnych parametrov, ktoré by mohli spôsobiť zbytočné administratívne zaťaženie a neefektívne operačné obmedzenia, ako napríklad ukazovatele výkonnosti na úrovni EÚ; namiesto toho vyzýva Komisiu, aby poskytla spoločnostiam medzinárodne uznávané metodiky, ako je globálna iniciatíva pre podávanie správ alebo Rada pre integrované podávanie správ;

32. považuje však za nevyhnutné, aby Komisia čo najskôr vytvorila plánovanú spoločnú metodiku na meranie environmentálneho správania založenú na nákladoch na životný cyklus; domnieva sa, že táto metodika by bola užitočná z hľadiska transparentnosti informácií podnikov, ako aj na účely hodnotenia environmentálneho správania podnikov verejnými orgánmi;

33. víta zámer Komisie vytvoriť tzv. spoločenstvo, ktoré by sa zaoberalo postupmi v súvislosti so SZP a sociálnou činnosťou podnikov; domnieva sa, že tieto postupy musia dopĺňať kódex vhodných postupov pre spoločnú reguláciu a samoreguláciu, ktorý umožní zapojenie všetkých zainteresovaných strán do procesu spoločného vzdelávania s cieľom zlepšiť efektívnosť a zodpovednosť, pokiaľ ide o činnosti viacerých zainteresovaných strán;

34. vyzýva na plnohodnotné a aktívne konzultácie a zapájanie zastupujúcich organizácií vrátane odborov do prípravy, realizácie a monitorovania procesov a štruktúr v oblasti SZP v rámci podnikov, pričom spolupráca so zamestnávateľmi by mala mať podobu skutočného partnerstva;

35. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby povinnosť systematického podávania správ o zásadných informáciách v oblasti udržateľnosti nebola pre podniky nadmerne zaťažujúca, keďže je potrebné, aby podniky pozitívne prijali akúkoľvek novú stratégiu v oblasti SZP; vyzýva Komisiu, aby umožnila prechodné obdobie predtým, než pre podniky nadobudne účinnosť povinnosť pravidelného podávania iných než finančných správ, keďže toto prechodné obdobie by podnikom poskytlo možnosť najprv riadne zaviesť SZP do praxe na vnútornej úrovni a vytvoriť presnú a podrobnú politiku v oblasti SZP v rámci vnútorných systémov riadenia;

36. podporuje návrh Komisie, aby podmienkou pre všetky investičné fondy a finančné inštitúcie bola povinnosť informovať všetkých ich klientov (občanov, podniky, verejné orgány atď.) o prípadných kritériách etického alebo zodpovedného investovania, ktoré uplatňujú, alebo o normách a pravidlách, ktorými sa riadia;

37. podporuje smernicu Komisie o minimálnych štandardoch pre obete; žiada, aby politiky v oblasti SZP v prípade podnikov v príslušných odvetviach (ako cestovanie, poisťovníctvo, ubytovanie a telekomunikácie) obsahovali pozitívne a praktické stratégie a štruktúry na podporu obetí trestných činov a ich rodín počas krízy a na vytvorenie osobitných politík pre každého zamestnanca, ktorý sa stane obeťou trestného činu, a to na pracovisku či inde;

38. uznáva významnú hodnotu a potenciál nástrojov samoregulácie a koregulácie, ako sú kódexy správania na úrovni sektorov; víta ochotu Komisie zlepšiť existujúce nástroje prostredníctvom osvedčených postupov v tejto oblasti; nesúhlasí však s jednotným prístupom, ktorý nezohľadňuje špecifiká jednotlivých odvetví ani konkrétne potreby podnikov;

SZP a MSP: od teórie k praxi

39. poukazuje na osobitný charakter MSP, ktoré fungujú najmä na miestnej a regionálnej úrovni a v rámci konkrétnych odvetví; nazdáva sa preto, že je nevyhnutné, aby politiky Únie v oblasti SZP vrátane národných akčných plánov pre SZP zohľadňovali konkrétne potreby MSP a boli v súlade so zásadou „myslieť najskôr v malom“ a uznávali neformálny a intuitívny prístup MSP k SZP;

40. poukazuje na dôležitosť zapájania malých a stredných podnikov do SZP a uznávania ich výsledkov v tejto oblasti;

41. uznáva, že mnoho MSP v Európe už v súčasnosti uskutočňuje politiky v oblasti SZP, napríklad zamestnávanie miestnych pracovníkov, zapájanie sa do života miestneho spoločenstva, uplatňovanie politík dobrej správy v rámci svojho dodávateľského reťazca atď., poukazuje však na to, že väčšina z týchto MSP nevie, že skutočne zavádza do praxe postupy v oblasti udržateľnosti, SZP a dobrej správy podniku; vyzýva preto Komisiu, aby pred posúdením špecifických stratégií v oblasti SZP určených konkrétne pre MSP najprv preskúmala súčasné postupy MSP;

42. odmieta všetky iniciatívy, ktoré by mohli spôsobiť administratívne, byrokratické či finančné zaťaženie pre MSP; namiesto toho podporuje opatrenia umožňujúce malým a stredným podnikom realizovať spoločné opatrenia;

43. žiada členské štáty a regionálne orgány, aby presadzovali inteligentné využívanie kohéznych fondov s cieľom podporovať úlohu sprostredkovateľských organizácií MSP v oblasti propagácie SZP, ktoré je založené na príkladoch, ako je hlavný nemecký program spolufinancovaný Európskym sociálnym fondom;

44. žiada Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi, sprostredkovateľskými organizáciami MSP a ďalšími zúčastnenými stranami určila stratégie a opatrenia na podporu výmeny osvedčených postupov v oblasti SZP medzi malými a strednými podnikmi, ako je napríklad databáza, ktorá bude zhromažďovať prípady a postupy a bude zahŕňať informácie týkajúce sa projektov realizovaných v rôznych krajinách;

45. požaduje, aby sa vypracovali príručky a manuály o SZP určené malým a stredným podnikom; v tejto súvislosti zdôrazňuje naliehavú potrebu intenzívnejšieho akademického výskumu metód na zlepšenie uznávania sociálnej zodpovednosti podnikov zo strany MSP, ako aj výskumu vplyvu SZP na sociálnu sféru, hospodárstvo a životné prostredie na miestnej a regionálnej úrovni;

46. domnieva sa, že v záujme zabezpečenia skutočného vplyvu na zníženie chudoby by sa program SZP mal zameriavať aj na MSP, pretože ich kumulatívny sociálny a environmentálny vplyv je významný;

47. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby určili stratégie rozvoja a podpory pre rozšírenie SZP medzi malými a strednými podnikmi; odporúča najmä, aby sa vypracovali konkrétne opatrenia pre malé podniky a mikropodniky;

48. zdôrazňuje, že po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy má byť Parlament v plnom rozsahu informovaný o tom, ako sa zistenia hodnotení vplyvu dohôd na trvalú udržateľnosť začleňujú do rokovaní pred uzavretím týchto dohôd a aké kapitoly v týchto dohodách boli zmenené, aby sa predišlo akýmkoľvek negatívnym vplyvom zisteným v hodnoteniach vplyvu dohôd na trvalú udržateľnosť;

49. zdôrazňuje, že budúce dvojstranné investičné zmluvy podpísané Európskou úniou musia zaručiť spravodlivú rovnováhu medzi potrebou chrániť investorov a potrebou umožniť zásah štátu, najmä pokiaľ ide o sociálne, zdravotné a environmentálne normy;

50. požaduje, aby sa u zamestnávateľov podporovala myšlienka sponzorstva;

51. pripomína, že pre riešenie obchodných sporov a/alebo požadovanie odškodnenia za negatívne externé vplyvy nezodpovednej alebo nezákonnej podnikateľskej činnosti už existujú tak súdne konania, ako aj alternatívne spôsoby riešenia; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby ďalej zvyšovala informovanosť o oboch týchto prostriedkoch v rámci podnikateľskej komunity a širokej verejnosti; pripomína, že Medzinárodná obchodná komora (International Chamber of Commerce, ICC) poskytuje služby riešenia sporov pre jednotlivcov, podniky, štáty, štátne subjekty a medzinárodné organizácie hľadajúce alternatívy súdnych konaní, ktoré môžu prispieť k zlepšeniu účinného prístupu k spravodlivosti pre obete v prípadoch porušenia zodpovedných obchodných praktík s následnými hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi škodami v EÚ a/alebo v zahraničí;

52. zdôrazňuje, že zvyšovanie informovanosti o význame sociálnej zodpovednosti podnikov a následkoch nedodržiavania týchto zásad na úrovni spoločností musí byť – ako úloha Komisie EÚ – sprevádzané príslušným zvyšovaním povedomia a budovaním kapacít na úrovni vlád hostiteľských krajín s cieľom zabezpečiť účinné uplatňovanie práv týkajúcich sa sociálnej zodpovednosti podnikov a prístup k spravodlivosti;

53. domnieva sa, že Komisia a členské štáty by mali nabádať európske spoločnosti, aby prijali iniciatívy zamerané na presadzovanie sociálnej zodpovednosti podnikov a aby si vymieňali osvedčené postupy so svojimi partnermi v ostatných krajinách;

Záver

54. zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať prípadné regulačné opatrenia v pevnom právnom rámci a v súlade s medzinárodnými normami s cieľom zabrániť odlišným výkladom v jednotlivých štátoch a rizikám konkurenčných výhod a nevýhod na regionálnej, národnej a makroregionálnej úrovni;

55. povzbudzuje snahy Komisie zamerané na podporu zodpovedného správania vo vzťahoch s ostatnými štátmi a regiónmi sveta; v tejto súvislosti žiada zvýšiť snahy o zakotvenie zásady reciprocity obchodných výmen;

56. potvrdzuje, že rozvoj SZP by mal pokračovať prostredníctvom prístupu založeného na účasti viacerých zainteresovaných strán, v ktorom majú najdôležitejšiu úlohu podniky, ktoré musia mať možnosť zaujať prístup zodpovedajúci ich konkrétnej situácii; opakuje, že je potrebné prijať konkrétne opatrenia a prístupy na rozvoj SZP u malých a stredných podnikov;

57. konštatuje, že súčasná stratégia Komisie pre SZP pokrýva obdobie 2011 – 2014; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa včas prijme ambiciózna stratégia na obdobie po roku 2014;

58. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

• [1]  Ú. v. ES C 86, 10.4.2002, s. 3.
• [2]  Ú. v. EÚ C 39, 18.2.2003, s. 3.
• [3]  Ú. v. EÚ C 187 E, 7.8.2003, s. 180.
• [4]  Ú. v. EÚ C 67 E, 17.3.2004, s. 73.
• [5]  Ú. v. EÚ C 301 E, 13.12.2007, s. 45.
• [6]  Ú. v. EÚ C 229, 31.7.2012, s. 77.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. Úvodná poznámka: procedurálne aspekty

Výbor pre právne veci a Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci sa rozhodli nadviazať úzku spoluprácu s cieľom zaručiť jednotný prístup, ktorý zaujme Parlament k Obnovenej stratégii EÚ na obdobie 2011 – 2014 v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov[1]. V súlade s uvedeným cieľom a pri plnom dodržiavaní osobitných právomocí a zodpovedností sa tieto dva výbory rozhodli vypracovať v súlade s článkom 50 rokovacieho poriadku dve iniciatívne správy na uvedenú tému.

Výhradné právomoci každého z výborov možno zhrnúť týmito troma kľúčovými pojmami:

– ľudia (people): sociálne otázky a trvalé záväzky;

– zisk (profit): nešpekulatívne správanie a udržateľný rast;

– naša planéta (planet): opatrenia v oblasti životného prostredia.

Podľa týchto kritérií predstavuje kľúčový pojem „ľudia” (people) základ pri určovaní právomoci Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, kým výhradné právomoci Právneho výboru sa určujú pojmom „zisk” (profit). Oblasti, ktoré určuje pojem „planéta” (planet) sa delia medzi oba výbory na základe toho, či patria k „zisku”, alebo k „ľuďom”.

2. Úvod: obnovená stratégia EÚ v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov

Európska komisia navrhuje v novej stratégii aj novú definíciu[2] SZP, určenú ako „zodpovednosť podnikov za vplyv, ktorý majú na spoločnosť”[3]. V súlade s novou definíciou musia mať podniky k dispozícii postup zahrňujúci do ich obchodnej a základnej stratégie otázky týkajúce sa sociálnej oblasti, životného prostredia, morálky, ľudských práv a požiadaviek spotrebiteľov. Cieľom tohto procesu musí byť tvorba spoločnej hodnoty medzi vlastníkmi/akcionármi, ostatnými zúčastnenými stranami a spoločnosťou ako takou, a to takým spôsobom, aby bolo možné hľadať, predchádzať a zmierňovať negatívne účinky vyplývajúce z fungovania podniku.

Na základe tejto definície Komisia navrhuje celú radu konkrétnych opatrení zameraných na ďalšie posilnenie vplyvu politík v oblasti SZP v súlade s týmito ôsmimi príslušnými politickými oblasťami :

– podporovať povedomie o sociálnej zodpovednosti podnikov a šírenie najlepších postupov;

– zlepšovať a zvyšovať úroveň dôvery občanov v podniky;

– zlepšovať postupy samoregulácie a koregulácie;

– posilniť trhové prémie pre SZP;

– zvýšiť stupeň zverejňovania sociálnych a environmentálnych informácií zo strany podnikov;

– prehlbovať integráciu SZP do vzdelávania, odbornej prípravy a výskumu;

– vyzdvihnúť význam národných a nadnárodných politík v oblasti SZP;

– zlepšiť prispôsobenie globálnych a európskych prístupov k SZP.

3. Stanovisko spravodajcu k aspektom výhradných právomocí Výboru pre právne veci

3.1 Úvodné poznámky o novej definícii a osobitnom charaktere SZP

Rastúci význam „sociálne zodpovednej” úlohy, ktorú vykonávajú podniky, možno vykladať a posudzovať podľa viacerých kľúčov. Na jednej strane proces globalizácie a vznik „globálnych” trhov umožňujú rozvoj sociálnych a ekologických noriem zo strany podnikov[4]. Na druhej strane čoraz pozornejšia a informovanejšia občianska spoločnosť vyžaduje od podnikov zodpovednejšie správanie[5]. Dvojitý impulz na základe pokroku SZP v medzinárodnom systéme riadenia, niekedy definovaný ako postnárodný[6], odráža doplnkový charakter záujmov medzi podnikmi a spoločnosťou vo všeobecnosti, z ktorého vyplýva potreba širšieho a ďalekosiahlejšieho prístupu k tejto otázke v záujme plného využitia potenciálu SZP.

So zreteľom na tieto úvahy spravodajca súhlasí s novou definíciou, ktorú navrhuje Komisia a ktorá odstraňuje rozpor medzi dobrovoľnými a povinnými prístupmi, ktoré doteraz polarizovali diskusie o SZP. Mnohoraký charakter sektorov uplatňovania, veľký počet stratégií, ktoré využívajú podniky a rôznorodosť normatívnych prístupov svedčia o vývoji SZP na základe rôznych postupov. Z tohto dôvodu spravodajca považuje za potrebné začleniť diskusiu o sociálnej zodpovednosti podnikov do širšieho kontextu, v ktorom sa síce zachová primárne dobrovoľná orientácie SZP, no ktorý v prípade potreby umožní dialóg o regulačných opatreniach.

Na základe vyššie uvedených úvah spravodajca odmieta akýkoľvek prístup voči spoločnej zodpovednosti podnikov, ktorý by mohol odôvodniť prevzatie základných funkcií verejných orgánov zo strany podnikov, pokiaľ ide o podporu, presadzovanie a kontrolu sociálnych a environmentálnych noriem. Spravodajca preto podporuje orientáciu SZP predovšetkým na samotné podniky na základe ich vlastných možností a požiadaviek, ktoré náležite podporujú aj verejné orgány s cieľom uviesť do rovnováhy záujmy podnikov so záujmami spoločnosti.

3.2 Posilnenie vzťahu medzi SZP, konkurencieschopnosťou a občanmi

Sociálna zodpovednosť podnikov znamená tiež, a predovšetkým, konkurencieschopnosť[7]. To neznamená, že akékoľvek opatrenie v oblasti SZP automatiky posilní konkurencieschopnosť podniku, ale len to, že účelové opatrenia môžu posilniť podnik, pokiaľ umožňujú vytvárať spoločnú hodnotu medzi podnikom, jeho akcionármi a spoločnosťou ako takou[8].

V súvislosti s týmito pripomienkami považuje spravodajca za prvoradé upevniť vzťah medzi SZP, konkurencieschopnosťou a občanmi, a to prostredníctvom série dôsledných opatrení na posilnenie vzájomného vzťahu medzi obchodnými stratégiami podnikov a sociálnej situácie, v ktorej rozvíjajú svoju činnosť. V tomto zmysle spravodajca nabáda k podpore inovatívnych riešení, ktoré by podnikom umožnili čeliť sociálnym a environmentálnym výzvam, ako sú inteligentná doprava a ekologicky účinné výrobky.

S cieľom zvýšiť povedomie o sociálnej zodpovednosti podnikov na jednej strane a šírenia najlepších postupov na druhej strane sa spravodajca zároveň zasadzuje o to, aby sa na európskej úrovni zaviedlo uznávanie SZP v podnikoch a konzorciách, a tiež vytvárali mnohostranné platformy v záujme SZP. V tejto súvislosti spravodajca vyjadruje podporu iniciatíve s názvom Sociálne zodpovedný európsky podnik 2020, ktorá môže významne prispieť k upevneniu vzťahu medzi SZP a konkurencieschopnosťou.

3.3. Zvýšenie transparentnosti a účinnosti politík SZP

Spravodajca pripomína všeobecný cieľ SZP, pokiaľ ide o zvýšenie transparentnosti a zlepšenie postupov samoregulácie a koregulácie a trhovej prémie. Ide o veľmi dôležité napredovanie v záujme rastu dôvery občanov v podniky a zmierňovania rozdielov medzi očakávaniami občanov a tým, čo vnímajú ako reálne správanie podnikov.

Spravodajca preto považuje za dôležité, aby sa nezabúdalo na viacrozmerný charakter SZP a jej diferencovaného uplatňovania v podnikoch. Spravodajca si z tohto dôvodu želá prijatie regulačných kritérií umožňujúcich zachovať čo najväčšiu flexibilitu pre podniky, ktoré ako prvé riadia vývoj SZP.

Uvedené poznámky sa týkajú predovšetkým budúceho legislatívneho návrhu o transparentnosti informácií z oblasti sociálnych vecí a životného prostredia, ktoré poskytnú podniky, ako aj vývoja osvedčených postupov samoregulácie a koregulácie, zameraných na zlepšenie výkonnosti postupov SZP. V oboch prípadoch spravodajca nesúhlasí so zovšeobecňujúcimi riešeniami, ktoré nezohľadňujú osobitosti trhov a rôznych odvetví, v ktorých podniky fungujú a ktoré by mohli spôsobiť administratívne zaťaženie a kontraproduktívne operatívne spomalenie.

3.4 Uznanie a vyzdvihnutie zapojenia malých a stredných podnikov do SZP

MSP predstavujú viac než 90 % v celoeurópskej štruktúre podnikov a vďaka svojej blízkosti k regiónu či mestu, v ktorých rozvíjajú svoju činnosť, môžu uľahčiť šírenie SZP[9]. Malé a stredné podniky z toho istého odvetvia majú navyše možnosť zaoberať sa spoločne podobnými sociálnymi a ekologickými problémami, čím možno obmedzovať náklady a dosiahnuť skvalitnenia, ktoré by jeden MSP sotva dokázal dosiahnuť.

Napriek tomu, akú významnú úlohu zohrávajú malé a stredné podniky v diskusii o sociálnej zodpovednosti podnikov, na úrovni mikropodnikov je bohužiaľ zjavné, že tieto nemajú veľké skúsenosti s pojmom SZP, ktorá pre ne predstavuje často „nedotknuteľný” pojem, s ktorým sa nedokážu stotožniť, pokiaľ už skôr nerozvíjali skutočné sociálne povedomie[10].

Ďalší problém je spojený s vnímaním „nákladov”, a nie hospodárskeho potenciálu SZP. Keďže sociálna zodpovednosť podnikov je spojená s ekonomickou investíciou, ktorej plody nie sú bezprostredne hmatateľné, často sa vníma ako určitá záťaž pre podniky, ktoré majú k dispozícii len obmedzené zdroje. Túto „duševnú pascu” odôvodňuje aj skutočnosť, že mnohé MSP si bežne neuvedomujú pozitívne účinky, ktoré môže mať sociálna zodpovednosť podnikov na ich hospodársku výkonnosť, a že nie sú informované o vhodných postupoch, ktoré by mohli tieto výhody ešte zvýšiť[11].

Na základe týchto úvah sa spravodajca domnieva, že Parlament musí do budúcich rokov stanoviť ako politickú prioritu cieľ väčšieho zapojenia malých a stredných podnikov do SZP. Z tohto dôvodu spravodajca navrhuje sériu opatrení zameraných na zvýšenie zapojenia MSP do SZP:

– v prvom rade je dôležité, aby každá iniciatíva, či už záväzná alebo dobrovoľná, nespôsobovala administratívne ani finančné zaťaženie pre malé a stredné podniky a aby bola v súlade so zásadou „myslieť najskôr v malom”;

– čo sa týka druhu opatrení, ktoré je potrebné prijať, tieto sa musia opierať o cieľ šíriť informovanosť o SZP a jej potenciál . Jednotlivými témami sa preto treba zaoberať pravidelne a interdisciplinárne a musia vychádzať z výslovne uvedených strategických cieľov;

– verejné orgány by sa mali najmä dôrazne zasadzovať o šírenie SZP medzi malými a strednými podnikmi a zároveň podporovať úlohu sprostredkovateľských organizácií tak, aby uľahčovali šírenie informácií a najlepších postupov;

– Komisia by mala dodatočne k vládam jednotlivých štátov zdôrazniť svoje vlastné koordinačné schopnosti a organicky zhromažďovať príklady a postupy presadzovania sociálnej zodpovednosti podnikov malými a strednými podnikmi s cieľom povzbudzovať výmenu najlepších postupov a pri tom podporovať akademický výskum na túto tematiku, predovšetkým hospodársky, sociálny a environmentálny vplyv SZP na miestnej a regionálnej úrovni;

– v neposlednom rade so zreteľom na osobitý charakter MSP spravodajca vyzýva Komisiu, aby začala rozsiahle konzultácie s cieľom hľadať a určiť stratégie SZP, ktoré by vyhovovali potrebám MSP vrátane opatrení ad hoc pre mikropodniky.

• [1]  COM(2011) 0681 final
• [2]  Európska komisia v predchádzajúcom období definovala sociálnu zodpovednosť podnikov (SZP) ako „koncepciu, na základe ktorej podniky dobrovoľne začleňujú do svojich obchodných činností a vzájomných vzťahov so zúčastnenými stranami sociálne a environmentálne aspekty“. viď COM(2001)0366.
• [3]  viď COM(2011) 0681 final, s. 7.
• [4]  pozri Scherer, A./ Palazzo, G. (2008): Globalisation and Corporate Social Responsibility. In: Crane, A. a (2008): The Oxford Handbook of Corporate Social Responsibility. Oxford, s. 413.
• [5]  pozri Di Pascale, Alessia (2010): La responsabilità sociale dell'impresa nel diritto dell'Unione europea. Milano: vydavateľstvo Giuffre', s. 33-39.
• [6]  pozri Habermas, J. (2002): La costellazione postnazionale. Milan: Feltrinelli.
• [7]  See Martinuzzi, A. et al. (2010): Does Corporate Responsibility Pay Off? Exploring the Links between CSR and Competitiveness in Europe's Industrial Sectors. Táto štúdia analyzuje vzťah medzi SZP a konkurencieschopnosťou v troch priemyselných odvetviach: stavebníctvo, textilný a chemický priemysel.
• [8]  Túto spleť vzťahov medzi podnikom, občanmi a konkurencieschopnosťou možno vyjadriť aj slovami Michaela E. Portera, ktoré odzneli už pred viac než desaťročím a ktoré možno zhrnúť takto: „Úspešné spoločnosti si vyžadujú zdravú spoločnosť a zdravá spoločnosť zároveň potrebuje úspešné podniky.” See Porter, M.E./Kramer, M.R. (2006): Strategy and Society: The Link Between Competitive Advantage and Corporate Social Responsibility. In: Harvard Business Review, December 2006, pp. 78-93.
• [9]  Európska komisia - GR pre podnikanie (2007): Opportunity and Responsibility. How to help more small business to integrate social and environmental issues into what they do.
• [10]  See Perrini (2006): SMEs and CSR Theory: Evidence and Implications from an Italian Perspective. In: Journal of Business Ethics, Vol. 67, 305-316. Článok vychádzajúci z talianskej reality zdôrazňuje potrebu diferencovaného prístupu k SZP, ktorá by v prípade MSP mala vychádzať z pojmu sociálneho kapitálu, a nie na klasických zásadách akcionárskej teórie. Na túto tému pozri tiež: Morsing, M./Perrini, F. (2009): CSR in SMEs: do SMEs matter for the CSR agenda? In: Business Ethics, Vol. 18, Issue 1.
• [11]  Pozri MacGregor, S./Fontrodona, J. (2011): Strategic CSR for SMEs: paradox or possibility? V: Universia Business Review.

STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (15.1.2013)

pre Výbor pre právne veci

k sociálnej zodpovednosti podnikov: zodpovedné a transparentné správanie podnikov a udržateľný rast
(2012/2098(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Richard Howitt

(*) Postup pridružených výborov – článok 50 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že súčasná celosvetová hospodárska kríza je dôsledkom základných omylov v oblasti transparentnosti, spoľahlivosti a zodpovednosti a krátkodobého zmýšľania a že EÚ musí zaručiť, aby sa z nich všetci poučili; víta zámer Komisie uskutočniť prieskumy Eurobarometra týkajúce sa dôvery v podniky; žiada, aby sa všetky zainteresované strany plne zapojili do diskusie o výsledkoch týchto prieskumov a aby konali podľa nich; dôrazne sa zasadzuje za sociálnu zodpovednosť podnikov (ďalej len „SZP“) a domnieva sa, že ak ju uskutočňujú správne všetky podniky a nie len veľké podniky, môže plnohodnotne prispieť k obnoveniu stratenej dôvery, ktorá je rozhodne nevyhnutná na oživenie hospodárstva a môže zmierňovať sociálne dôsledky hospodárskej krízy; konštatuje, že keď podnik prevezme zodpovednosť za spoločnosť, životné prostredie a zamestnancov, vytvorí tým obojstranne výhodnú situáciu, ktorá rozširuje základ dôvery potrebnej pre hospodársky úspech; domnieva sa, že je v záujme podnikov a celej spoločnosti, aby sa SZP stala súčasťou udržateľnej podnikateľskej stratégie; pripomína, že mnohé podniky – najmä malé a stredné podniky – sú v tejto oblasti vynikajúcim príkladom;

2.  verí, že spoločná regulácia a samoregulácia nemôžu nahradiť zodpovedajúcu reguláciu odvetvia tam, kde je potrebná, napr. pokiaľ ide o sociálne a environmentálne požiadavky, pracovnoprávne a zamestnanecké postupy, ľudské práva alebo v akékoľvek oblasti, na ktoré sa SZP vzťahuje, mohli by však podporiť existujúce súkromné a dobrovoľné iniciatívy v oblasti SZP tým, že sa vytvoria minimálne zásady na zabezpečenie konzistentnosti, relevantnosti, zapojenia viacerých zainteresovaných strán a transparentnosti a že sa uľahčí zriaďovanie environmentálnych a sociálnych ratingových agentúr špecializovaných na SZP; zdôrazňuje, že akákoľvek forma SZP založená na samoregulácii a samoorganizácii trhu musí zahŕňať ustanovenie o „prístupe k náprave“ v súlade s „tretím pilierom“ hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; súčasne konštatuje, že verejná správa by mala poskytovať podporu tým, že vytvorí vhodné podmienky a poskytne vhodné nástroje, ako je systém stimulov, pre spoluprácu v rámci SZP; zdôrazňuje, že filantropické činnosti podnikov by mali byť zásadne dobrovoľné;

3.  domnieva sa, že je veľmi dôležité zabezpečiť prostredníctvom opatrení primerané obstarávanie služieb a dodržiavanie zásad spravodlivej hospodárskej súťaže na jednotnom trhu; preto navrhuje, aby sa sociálne kritériá spolu s doložkami MOP začlenili do zadávania zákaziek, boli ich nevyhnutnou podmienkou a aby sa to dialo čo najtransparentnejším spôsobom, a tým sa zabezpečila ochrana sociálneho prínosu činnosti v oblasti SZP; zdôrazňuje, že to môže podnecovať aj uskutočňovanie vhodnejších a účinnejších činností v oblasti SZP v rámci priemyselných odvetví;

4.  odmieta názor, že malé podniky sú menej zodpovedné než tie veľké len preto, že nemajú samostatnú infraštruktúru v oblasti SZP; domnieva sa, že na to, aby sa zohľadnili potreby malých podnikov, je nevyhnutné stanoviť rozumné prahy vo všetkých nových legislatívnych návrhoch týkajúcich sa SZP; požaduje však, aby sa pri podnikaní krokov na európskej úrovni vychádzalo zo skúseností Talianska, ktoré sa opiera o regionálne obchodné komory, a zo skúseností Francúzska, ktoré sa zameralo na svoje sporiteľne (iniciatíva Cordé), s cieľom spojiť malé podniky podľa miesta alebo odvetvia, aby sa zvýšila informovanosť o prínose malých podnikov a jeho viditeľnosť;

5.  víta zámer Komisie vytvoriť tzv. spoločenstvo praxe, ktoré by sa zaoberalo postupmi v súvislosti so SZP a sociálnou činnosťou zo strany podnikov; verí, že tieto postupy musia dopĺňať kódex vhodných postupov pre spoločnú reguláciu a samoreguláciu, čo umožní zapojenie všetkých zainteresovaných strán do spoločného vzdelávacieho procesu s cieľom zlepšiť a posilniť efektívnosť a zodpovednosť, pokiaľ ide o činnosti viacerých zainteresovaných strán;

6.  zastáva názor, že ak by sa určili minimálne normy, mohla by sa zaručiť transparentnosť a dôveryhodnosť činností v oblasti SZP; konštatuje, že minimálne normy v tejto oblasti by sa v každom prípade mali týkať zapojenia zástupcov zamestnancov a odborov spolu s inými zainteresovanými stranami, pokiaľ ide o obsah, presadzovanie a monitorovanie, zapojenie hodnotového reťazca a nezávislé posudzovanie dodržiavania povinností, ktoré si subjekt sám uložil;

7.  podporuje zámer Komisie predložiť návrh týkajúci sa zverejňovania nefinančných informácií podnikmi, ktorý EÚ umožní nabádať európske podniky k tomu, aby uplatňovali hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv[1] a zásady iniciatívy OSN nazvanej Global Compact; víta skutočnosť, že tento návrh vychádza z rozsiahlych verejných konzultácií, ako aj zo série pracovných seminárov s relevantnými zainteresovanými stranami; upozorňuje na to, že používaním pojmu „nefinančné informácie“ by sa nemali zakrývať reálne finančné dôsledky pre podniky, pokiaľ ide o sociálne, environmentálne a ľudskoprávne vplyvy; pripomína, že dôsledky podnikateľských krokov a sociálneho zapojenia možno posudzovať aj z finančného hľadiska; požaduje návrh, ktorý by EÚ staval do stredobodu viacerých súčasných medzinárodných iniciatív týkajúcich sa podávania správ o udržateľnosti podnikov a ktorý by bol plne v súlade s cieľom dosiahnuť, aby sa integrované podávanie správ, ako ho v súčasnosti rozvíja Medzinárodný výbor pre integrované podávanie správ (IIRC), do konca tohto desaťročia stalo globálnym štandardom; zdôrazňuje však, že žiadne zvolené riešenia nesmú vytvárať nadmernú administratívnu záťaž, najmä pre MSP; verí, že filantropické činnosti podnikov by nemali vytvárať byrokraciu a náklady, ktoré by mohli ohroziť ich dobrovoľné záväzky; víta cieľ odhaľovať prípady porušovania ľudských práv a trestnú činnosť a naliehavo žiada štáty, aby takúto činnosť čo najprísnejšie trestali;

8.  vyzýva Komisiu, aby sa v kontexte smernice o nekalých obchodných praktikách venovala problematike zavádzajúceho marketingu so zreteľom na environmentálny a sociálny vplyv fungovania podnikov;

9.  veľmi dôrazne odsudzuje korupciu v podnikoch a daňové úniky a tvrdí, že Komisia by mala zreteľnejšie rozlišovať medzi (1) filantropickou činnosťou, (2) sociálnymi krokmi podnikov a (3) antisociálnymi krokmi podnikov, ako je napr. zamestnávanie detí alebo nútené práce; dôrazne odsudzuje antisociálne kroky zo strany podnikov a domnieva sa, že je potrebné vyvinúť väčší tlak na krajiny, aby previedli medzinárodné normy do svojho vnútroštátneho práva a presadzovali takúto legislatívu; vo všeobecnosti však odmieta plošné odsudzovanie podnikov len preto, že niektoré spoločnosti sa dopustili nekalých praktík a porušili zákon; a domnieva sa, že hoci sú podniky povinné vyjadrovať sa k zásadným verejným otázkam vrátane ľudských práv, ich činnosti v oblasti lobovania musia byť úplne transparentné a musia rešpektovať demokratické zásady; zdôrazňuje, že je dôležité ponúkať na univerzitách a podnikateľských a manažérskych školách osobitnú odbornú prípravu v oblasti SZP;

10. zdôrazňuje, že prísne dodržiavanie ľudských práv, zásad náležitej starostlivosti a transparentnosti je nevyhnutné na zabezpečenie SZP v celom dodávateľskom reťazci, hodnotenie vplyvu európskych podnikov na udržateľnosť a boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a protiprávnym peňažným tokom; poukazuje na to, že prebiehajúca parlamentná diskusia o návrhu právneho predpisu EÚ o transparentnosti v ťažobnom a drevospracujúcom priemysle (2011/0307(COD)), revízia smernice o boji proti praniu špinavých peňazí a ohlásený návrh právneho predpisu o podávaní správ o nefinančných aktivitách poskytujú možnosť zlepšiť transparentnosť podnikov v záujme dosiahnutia týchto cieľov;

11. zdôrazňuje, že zodpovednosť podnikov sa nesmie zredukovať na marketingový nástroj, ale že jedinou cestou k plnohodnotnému rozvoju SZP je, aby sa stala súčasťou celkovej podnikovej stratégie a uplatňovala a realizovala sa v každodennej činnosti a finančnej stratégii podniku; uvítal by prepojenie medzi riadnou zodpovednosťou podnikov a dobrou správou a riadením spoločnosti; verí, že Komisia by mala povzbudiť spoločnosti k tomu, aby rozhodli o stratégii v oblasti SZP na úrovni správnej rady; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli kódexy správy podnikov, ktoré by odrážali význam zodpovednosti pre všetky osoby v spoločnosti a vytvárali pevnú väzbu medzi výsledkami spoločnosti v oblasti životného prostredia, sociálnych podmienok a ľudských práv a jej finančnými výsledkami.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	14.1.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	37 6 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Regina Bastos, Jean-Luc Bennahmias, Phil Bennion, Pervenche Berès, Vilija Blinkevičiūtė, Philippe Boulland, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Derek Roland Clark, Minodora Cliveti, Emer Costello, Frédéric Daerden, Karima Delli, Sari Essayah, Thomas Händel, Marian Harkin, Nadja Hirsch, Martin Kastler, Ádám Kósa, Jean Lambert, Patrick Le Hyaric, Veronica Lope Fontagné, Olle Ludvigsson, Thomas Mann, Elisabeth Morin-Chartier, Csaba Őry, Siiri Oviir, Konstantinos Poupakis, Sylvana Rapti, Elisabeth Schroedter, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Jutta Steinruck, Traian Ungureanu, Andrea Zanoni, Inês Cristina Zuber
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Georges Bach, Malika Benarab-Attou, Richard Howitt, Anthea McIntyre, Ria Oomen-Ruijten, Antigoni Papadopoulou, Evelyn Regner, Csaba Sógor

• [1]  ^{Správa osobitného zástupcu generálneho tajomníka Johna Ruggieho z 21. marca 2011 o problematike ľudských práv a nadnárodných spoločností a iných podnikov s názvom Hlavné zásady týkajúce sa podnikov a ľudských práv: Vykonávanie rámca OSN s názvom Chrániť, rešpektovať a naprávať z 21. marca 2011.}

STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (5.12.2012)

pre Výbor pre právne veci

k sociálnej zodpovednosti podnikov: zodpovedné a transparentné správanie podnikov a udržateľný rast
(2012/2098(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Andrzej Grzyb

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta skutočnosť, že nové vymedzenie ustanovené v oznámení Európskej komisie z 25. októbra 2011 o sociálnej zodpovednosti podnikov zdôrazňuje požiadavku dodržiavania platných právnych predpisov a kolektívnych zmlúv ako predpokladu pre zodpovedné konanie a upresňuje nevyhnutný rámec pre sociálnu zodpovednosť podnikov – „sociálne, environmentálne a etické aspekty, aspekty ľudských práv a spotrebiteľské aspekty“, ktoré treba v úzkej spolupráci s príslušnými zainteresovanými stranami zakotviť do činností a hlavnej stratégie podnikov; zdôrazňuje, že sociálnu zodpovednosť podnikov treba rozšíriť aj na ich konanie voči tretím krajinám a v rámci nich;

2.  víta úsilie Európskej únie a členských štátov o uvedenie politík do súladu s usmerneniami OECD pre nadnárodné spoločnosti prepracovanými v roku 2011, ako aj s hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv[1], a zdôrazňuje, že toto úsilie predovšetkým v oblasti globálneho podnikania stále ešte nedosiahlo úplný záväzok, pokiaľ ide o plnenie príslušných environmentálnych a sociálnych noriem a noriem v oblasti ľudských práv, ako aj ich preskúmanie;

3.  zdôrazňuje význam zohľadnenia celého dodávateľského reťazca pri hodnotení dodržiavania požiadaviek na sociálnu zodpovednosť zo strany podniku; domnieva sa, že je veľmi dôležité, aby existovali výkonné a transparentné ukazovatele, ktoré umožnia systematickým spôsobom presne vyhodnotiť dosah činnosti podnikov;

4.  trvá na tom, že každý z 27 členských štátov musí urýchliť preskúmanie svojich národných akčných plánov týkajúcich sa sociálnej zodpovednosti podnikov a rozvoj vnútroštátnych plánov vykonávajúcich príslušné usmernenia OECD a hlavné zásady OSN, ktoré by mali byť dokončené najneskôr do decembra 2013; domnieva sa, že členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa tieto plány vytvárali za účasti všetkých príslušných zainteresovaných strán vrátane mimovládnych organizácií (MVO), občianskej spoločnosti, odborov, organizácií zamestnávateľov a vnútroštátnych inštitúcií pre ľudské práva; vyzýva EÚ, aby umožnila sprostredkovanie skúseností tých členských štátov EÚ, ktoré týmto procesom práve prechádzajú; povzbudzuje členské štáty, aby načerpali inšpiráciu z usmernení uvedených v norme ISO 26000, najnovšej verzii usmernení globálnej iniciatívy pre podávanie správ, a z pokynov, ktoré vypracovala Európska skupina vnútroštátnych inštitúcií pre ľudské práva;

5.  zdôrazňuje, že sociálna zodpovednosť podnikov v EÚ, ako aj v tretích krajinách, by sa mala rozšíriť aj na oblasti, ako sú napríklad organizácia práce, kvalita zamestnania, rovnosť príležitostí, sociálna účasť, boj proti diskriminácii a kontinuálne vzdelávanie;

6.  žiada lepšiu politickú súdržnosť na úrovni EÚ tým, že sa uvedú normy verejného obstarávania, vývozných úverov, dobrej správy vecí verejných, hospodárskej súťaže, rozvoja, obchodu, investícií a ostatných politík a dohôd do súladu s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv, sociálnej a environmentálnej oblasti stanovenými v príslušných usmerneniach a zásadách OECD a OSN, a v tejto súvislosti požaduje spoluprácu so zástupcami zamestnancov, zamestnávateľov a spotrebiteľov, ako aj využívanie odporúčaní príslušných organizácií pre ľudské práva, akým je napr. stanovisko Európskej skupiny vnútroštátnych inštitúcií pre ľudské práva Komisii k otázke ľudských práv a obstarávania; požaduje rozumné a primerané posúdenie vplyvu legislatívnych návrhov so zreteľom na možný nesúlad s hlavnými zásadami OSN a nástojí na koordinácii s pracovnou skupinou OSN pre podnikanie a ľudské práva s cieľom zabrániť rozdielnemu a rozpornému výkladu hlavných zásad OSN; uznáva dôležitosť rámca OSN pre ľudské práva týkajúceho sa sociálnej zodpovednosti podnikov, ako aj Charty základných práv Európskej únie vrátane článku 16, ktorý garantuje základné právo na podnikanie, ktoré by sa malo náležite zohľadniť a slúžiť ako referencia na podporu politík sociálnej zodpovednosti podnikov v EÚ; zdôrazňuje, že je dôležité vyvážiť slobodu podnikania s ostatnými právami, ktoré sa v tejto charte zaručujú, ako aj s medzinárodne uznávanými zásadami a usmerneniami pre sociálnu zodpovednosť podnikov; víta v tejto súvislosti úsilie Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) o zbieranie dôkazov a odborných znalostí týkajúcich sa existencie a výkladu slobody podnikania;

7.  zaväzuje sa k tomu, že bude aj naďalej zvyšovať svoje požiadavky na inštitúcie a úradníkov EÚ vrátane osobitného predstaviteľa EÚ pre ľudské práva, ako aj osobitných zástupcov EÚ pre jednotlivé krajiny a regióny a usilovať sa o presadzovanie noriem v sociálnej a environmentálnej oblasti a v oblasti ľudských práv vo všetkých vonkajších vzťahoch a činnostiach EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uskutočnili posúdenia vplyvu základných práv pred uzatvorením a počas hodnotenia multilaterálnych a bilaterálnych obchodných a investičných dohôd a pri prideľovaní rozvojovej pomoci a aby zabezpečili, dodržiavanie týchto práv;

8.  uznáva, že vnútroštátne organizácie pre ľudské práva riadiace sa parížskymi zásadami majú dobrú pozíciu v tom, aby podporili plnenie hlavných zásad OSN, a aby uľahčili, či dokonca zaistili prístup k náprave; vyzýva EÚ a členské štáty, aby uznali vnútroštátne organizácie pre ľudské práva popri podnikoch a zástupcoch zamestnancov, zamestnávateľov a spotrebiteľov ako dôležitých partnerov pri presadzovaní programov v oblasti ľudských práv a podnikania, tvorbe prepojení medzi podnikateľskou sférou, štátom a občianskou spoločnosťou a pri presadzovaní medzinárodne uznávaných noriem a usmernení v sociálnej a environmentálnej oblasti a v oblasti ľudských práv; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby posilnili a v prípade potreby rozšírili právomoci vnútroštátnych organizácií pre ľudské práva, aby mohli pôsobiť efektívnejšie, alebo v prípadoch, kde nie je k dispozícii žiadna vnútroštátna organizácia pre ľudské práva riadiaca sa parížskymi zásadami, podnikli kroky na ich založenie, pričom by EÚ poskytovala primeranú strategickú podporu; zaväzuje sa uskutočňovať pravidelnú výmenu názorov s organizáciami pre ľudské práva v rámci výborov LIBE a/alebo DROI, ktorá sa bude opierať o skúsenosti výboru DROI z výmeny názorov o samite ombudsmanov EÚ a krajín Východného partnerstva, ktorý sa uskutočnil v roku 2011, a dopĺňať takéto výmeny názorov seminármi o ľudských právach a podnikaní;

9.  víta prijatie odporúčania Medzinárodnej organizácie práce č. 202 zo 14. júna 2012 o vnútroštátnych základoch sociálnej ochrany; zaväzuje sa k tomu, že zaradí otázky ľudských práv a sociálnej zodpovednosti podnikov do programov nadchádzajúcich stretnutí EÚ s tretími krajinami, najmä s tými, s ktorými EÚ udržiava privilegované vzťahy; vyzýva na začlenenie sociálnej zodpovednosti podnikov do zmluvných vzťahov medzi EÚ a tretími krajinami, a požaduje, aby sa v prípade potreby zabezpečil preklad hlavných zásad OSN využitím kapacít EP alebo ostatných inštitúcií EÚ;

10. vyzýva EÚ, a najmä Komisiu, aby zabezpečila, že finančné nástroje, okrem iného Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), budú považovať vnútroštátne organizácie pre ľudské práva riadiace sa parížskymi zásadami za kľúčových partnerov pri plnení svojich cieľov, a aby ich podporovali pri účinnom využívaní ich jedinečného postavenia a skúseností v oblasti ľudských práv s cieľom vytvoriť dialóg medzi rôznymi zúčastnenými subjektmi vrátane štátnych orgánov, občianskej spoločnosti a podnikateľskej sféry a aby v záujme toho:

(1) zabezpečili, aby sa otázky sociálnej zodpovednosti podnikov a ľudských práv stali jednou z hlavných priorít jednotlivých finančných nástrojov v novom viacročnom finančnom rámci (VFR) na obdobie rokov 2014 – 2020; ako aj

(2) rozvíjali vedeckú podporu pod záštitou EIDHR pre vzdelávanie a celkové budovanie kapacít v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov a ľudských práv v rámci organizácií občianskej spoločnosti, vnútroštátnych organizácií pre ľudské práva, obhajcov ľudských práv, odborov a ďalších organizácií pôsobiacich v oblasti ľudských práv;

11. v záujme toho, aby plnenie novej stratégie EÚ v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov podporovalo záujmy spoločnosti v jej rozmanitosti, dodržiavanie ľudských práv a cestu k udržateľnej a inkluzívnej obnove a pokroku, musí odborná pomoc EÚ týkajúca sa zverejňovania nefinančných informácií podnikov (vrátane informácií z oblasti životného prostredia, sociálnej sféry a dobrej správy vecí verejných) zaručiť transparentnosť tým, že bude poskytovať jasný, jednoznačný, spoločný a vopred určený rámec odvolávajúci sa konkrétne na ľudské práva, ktorý bude v plnej miere zosúladený s usmerneniami a hlavnými zásadami OECD a OSN, a založený na objektívnych ukazovateľoch, ako sú rovnosť mužov a žien, vrátane rozdielov v odmeňovaní žien a mužov a zamestnávaní žien vo vedúcich funkciách, mzdy mladých ľudí, možnosť pracovníkov združovať sa v odboroch a viesť kolektívne vyjednávania, účinná záruka bezpečnosti na pracovisku a zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím;

12. vyzýva EÚ, aby sa zaoberala vnútornou kapacitou a rozdielmi v odborných znalostiach prostredníctvom realizácie dôležitých programov pre ľudské práva a podnikanie v rámci všetkých inštitúcií EÚ a všetkých oblastí politiky;

13. opakovane vyzýva EÚ a členské štáty, aby zlepšili presadzovanie existujúcich zákonov tým, že do nich zahrnú problematiku sociálnej zodpovednosti podnikov a ľudských práv, a aby vypracovali ďalšie riešenia zamerané na spravodlivé podmienky pre domáce podniky a podniky z tretích krajín s cieľom bojovať proti sociálnemu dumpingu;

14. žiada, aby boli vypracované európske normy náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv a dodávateľských reťazcov, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v usmerneniach OECD týkajúcich sa náležitej starostlivosti a zodpovedného riadenia dodávateľských reťazcov z konfliktných a vysokorizikových oblastí, ktoré by sa týkali okrem iného tých rizikových oblastí, kde potenciálne hrozí významný negatívny alebo pozitívny vplyv na ľudské práva, napríklad pokiaľ ide o globálne a miestne dodávateľské reťazce, nerasty z konfliktných oblastí, zabezpečovanie služieb tretími stranami (outsourcing); zaberanie pôdy, oblasti, kde sú pracovné právo a ochrana zamestnancov nedostatočné, a oblasti, kde sa vyrábajú výrobky nebezpečné pre životné prostredie a zdravie; víta programy, ktoré už EÚ zaviedla, najmä program FLEGT zaoberajúci sa presadzovaním práva, správou a obchodom v oblasti lesného hospodárstva, a podporuje súkromné iniciatívy, ako je napríklad iniciatíva za transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI);

15. žiada, aby sa všade tam, kde EÚ alebo jej členské štáty pôsobia ako obchodní partneri (napr. pri verejnom obstarávaní, v štátnych podnikoch, spoločných podnikoch, v prípade záruk na vývozné úvery a v rozsiahlych projektoch v tretích krajinách), prednostne vyžadoval súlad s hlavnými usmerneniami a zásadami OECD a OSN, ktorý by sa mal premietnuť do konkrétnych zmluvných doložiek a priniesť sankcie pre podniky, ktoré hrubo porušujú sociálne a ekologické normy a normy v oblasti ľudských práv; odporúča, aby sa plánovaná „platforma EÚ pre vonkajšiu spoluprácu a rozvoj“ podieľala na vymedzení opatrení s cieľom zlepšiť kvalitu a účinnosť vonkajšej spolupráce, zlučovacích mechanizmov a finančných nástrojov a rozvíjať spoluprácu a koordináciu medzi EÚ, finančnými inštitúciami a ostatnými zainteresovanými stranami v tejto oblasti;

16. zdôrazňuje význam rámca Organizácie Spojených národov „chrániť, rešpektovať a naprávať“ a domnieva sa, že jeho tri piliere – zodpovednosť štátu chrániť pred porušovaním ľudských práv, zodpovednosť podnikov rešpektovať ľudské práva a potreba účinnejšieho prístupu k nápravám – by mali podliehať primeraným opatreniam, ktoré umožnia ich realizáciu;

17. zdôrazňuje, že európske podniky, ich dcérske spoločnosti a ich subdodávatelia zohrávajú vzhľadom na svoj podiel v medzinárodnom obchode zásadnú úlohu pri propagácií a šírení sociálnych a pracovných noriem vo svete; uznáva, že sťažnosti na podniky z EÚ, ktoré realizujú svoju činnosť v zahraničí, sa často účelnejšie vyriešia priamo na mieste; vyjadruje uznanie OECD za založenie vnútroštátnych kontaktných miest ako mechanizmov bez právnej povahy, ktoré sa snažia nájsť zmierlivé riešenie v širokej škále sporov v oblasti podnikania a ľudských práv; žiada však, aby podniky vynakladali väčšie úsilie pri vytváraní mechanizmov riešenia sťažností, ktoré by boli v súlade s kritériami účinnosti uvedenými v hlavných zásadách OSN, a aby hľadali ďalšie oficiálne usmernenia v medzinárodne uznávaných zásadách a usmerneniach, predovšetkým v nedávno aktualizovaných usmerneniach OECD pre nadnárodné spoločnosti, desiatich zásadách iniciatívy OSN Global Compact, norme ISO 26000 o sociálnej zodpovednosti a tripartitnej deklarácii Medzinárodnej organizácie práce o zásadách týkajúcich sa nadnárodných spoločností a sociálnej politiky;

18. víta zámer Komisie zmeniť a doplniť ustanovenia medzinárodného súkromného práva, ktoré sú obsahom nariadenia Brusel I, a najmä zaviesť zásadu „forum necessitatis“; zdôrazňuje potrebu ďalšieho rozvoja účinného prístupu k náprave pre obete porušovania ľudských práv, ku ktorému došlo v dôsledku pôsobenia podniku mimo EÚ, a to konkrétne prostredníctvom reforiem nariadení Brusel I a Rím II; žiada prijať účinné opatrenia na odstránenie existujúcich prekážok zaistenia spravodlivosti, ako sú neúmerné náklady na riešenie sporov, prostredníctvom iniciatív, akými sú určenie minimálnych noriem kolektívnej nápravy a riešenia problému samostatnej právnej subjektivity podnikov;

19. požaduje rozvoj účinnejších noriem v oblasti transparentnosti a zodpovednosti pre technologické spoločnosti EÚ vo vzťahu k vývozu technológií, ktoré sa môžu použiť na porušovanie ľudských práv alebo na akty namierené proti bezpečnostným záujmom EÚ;

20. víta vôľu Komisie riešiť otázku sociálnej zodpovednosti podnikov v súvislosti s rozširovaním; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že neexistuje osobitný prístup k tejto otázke v rámci rokovaní o pristúpení s kandidátskymi krajinami ani sa táto koncepcia neuvádza v oznámení Komisie z 10. októbra 2012 o stratégii rozširovania a hlavných výzvach na roky 2012 – 2013;

21. víta zámer Komisie usilovať sa o dosiahnutie celosvetovej podpory, medzinárodných usmernení a dodatočných legislatívnych opatrení s cieľom zabezpečiť, aby mali podniky pozitívny vplyv na spoločnosti v iných krajinách; pripomína, že pozitívny vplyv podnikov na spoločnosti iných krajín sa môže merať, okrem iného, prístupom miestneho obyvateľstva k zdrojom, potravinovou nezávislosťou obyvateľstva a vnútorným rozvojom týchto spoločností;

22. požaduje uplatňovanie pravidla „poznaj svojho koncového užívateľa“, aby sa predchádzalo porušovaniu ľudských práv po smere i proti smeru toku výroby alebo trhu.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	3.12.2012
Výsledok záverečného hlasovania:	+: –: 0:	42 1 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Sir Robert Atkins, Arnaud Danjean, Marietta Giannakou, Andrzej Grzyb, Anna Ibrisagic, Liisa Jaakonsaari, Anneli Jäätteenmäki, Jelko Kacin, Tunne Kelam, Nicole Kiil-Nielsen, Evgeni Kirilov, Maria Eleni Koppa, Andrey Kovatchev, Paweł Robert Kowal, Eduard Kukan, Alexander Graf Lambsdorff, Krzysztof Lisek, Mario Mauro, Francisco José Millán Mon, María Muñiz De Urquiza, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Raimon Obiols, Ria Oomen-Ruijten, Pier Antonio Panzeri, Alojz Peterle, Bernd Posselt, Cristian Dan Preda, Tokia Saïfi, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Jacek Saryusz-Wolski, György Schöpflin, Werner Schulz, Marek Siwiec, Charles Tannock, Kristian Vigenin, Sir Graham Watson
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Laima Liucija Andrikienė, Marije Cornelissen, Elisabeth Jeggle, Agnès Le Brun, Marietje Schaake, Helmut Scholz
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Lara Comi, Danuta Jazłowiecka, Giovanni La Via

• [1]  Rada OSN pre ľudské práva, 17. zasadnutie, 21. marca 2011, správa osobitného splnomocnenca generálneho tajomníka o otázke ľudských práv a nadnárodných korporácií a iných podnikov, Johna Ruggieho: „Hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv: Vykonávanie rámca OSN s názvom Ochrana, dodržiavanie a náprava (A/HRC/17/31) (ďalej len „usmerňujúce zásady OSN“).

STANOVISKO Výboru pre rozvoj (6.12.2012)

pre Výbor pre právne veci

Sociálna zodpovednosť podnikov: podpora záujmov spoločnosti a cesta k udržateľnej a inkluzívnej obnove
(2012/2098(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Catherine Grèze

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  poznamenáva, že nejednotnosť koncepcie sociálnej zodpovednosti podnikov (SZP), v dôsledku ktorej rôzne podniky vytvorili rozličné normy v oblasti účtovníctva, audítorstva a podávania správ, spôsobuje ťažkosti pri porovnávaní úrovní SZP; zdôrazňuje, že regulácia schválená na medzinárodnej úrovni v súvislosti so SZP by mala do obchodných vzťahoch vniesť dôveru a spravodlivosť a priniesť úžitok v podobe istoty, postupnej vymáhateľnosti, univerzálnosti a posilnenia právomocí zúčastnených strán;

2.   súhlasí s Komisiou, že SZP sa musí vzťahovať na ľudské práva, postupy v oblasti práce a zamestnanosti, environmentálne otázky (ako je biodiverzita, zmena klímy, efektívne využívanie zdrojov) a boj proti úplatkárstvu a korupcii, napr. prostredníctvom dobrej správy v daňovej oblasti (konkrétne pomocou transparentnosti, výmeny informácií a spravodlivej daňovej súťaže);

3.   pripomína, že SZP pokrýva mnoho sociálnych noriem, ktoré sú však veľmi málo zohľadňované, pretože chýbajú ukazovatele, na základe ktorých by sa dal merať pokrok v sociálnej oblasti;

4.   zdôrazňuje, že je potrebné, aby podniky, ktoré sa angažujú v oblasti SZP, mohli investori a spotrebitelia ľahko identifikovať s cieľom podporovať ich v ich úsilí;

5.   trvá na tom, že EÚ by mala preskúmať možnosť označovania podnikov, ktoré sa angažujú v oblasti SZP, a to prostredníctvom značky alebo etikety, ktorá by sa pripojila k menu podniku alebo k danému výrobku;

6.   zdôrazňuje, že SZP je najlepším prostriedkom pre spoločnosti, aby preukázali svoje odhodlanie, solidaritu a zodpovednosť voči spoločnosti, a že je tiež nevyhnutná na dosiahnutie cieľa súdržnosti politík v záujme rozvoja (PCD); víta záväzok Európskej komisie podporovať SZP v súlade so súčasnými medzinárodnými usmerneniami, okrem iného v súlade s nedávno aktualizovanými usmerneniami OECD pre nadnárodné podniky, s desiatimi zásadami globálneho paktu OSN, s normou ISO 26 000 s názvom Usmernenia pre oblasť sociálnej zodpovednosti, s vyhlásením Medzinárodnej organizácie práce o nadnárodných podnikoch a sociálnej politike a s usmerňujúcimi zásadami OSN týkajúcimi sa podnikania a ľudských práv, zároveň však vyjadruje poľutovanie na tým, že znenie SZP má prevažne dobrovoľný charakter;

7.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že MSP nie sú v dostatočnej miere informované o tom, že existuje globálny pakt, na základe ktorého sa podniky zaväzujú, že v rámci svojej činnosti a stratégií sa budú riadiť desiatimi všeobecne prijatými zásadami týkajúcimi sa ľudských práv, pracovných noriem, životného prostredia a boja proti korupcii;

8.   zdôrazňuje, že globálny pakt OSN a štandardy ISO 26 000 nie sú dostatočne prispôsobené MSP, v dôsledku čoho sa znižuje rozsah uplatňovania SZP na európskej úrovni;

9.   zdôrazňuje, že je dôležité preskúmať na európskej a vnútroštátnej úrovni možnosti daňového zvýhodnenia, ktoré by umožnili podporiť SZP v prípade väčšieho počtu podnikov;

10. zdôrazňuje, že SZP ako čisto dobrovoľný záväzok nestačí na riešenie vonkajších dôsledkov vyplývajúcich z činností nadnárodných spoločností vrátane ohrozovania životného prostredia a porušovania ľudských práv; znovu opakuje svoju výzvu, aby zahraniční investori a spoločnosti pôsobiace v rozvojových krajinách plne dodržiavali medzinárodné právne záväzné povinnosti týkajúce sa dodržiavania ľudských práv, noriem životného prostredia a základných pracovných noriem MOP, ako aj všeobecné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; žiada, aby sa v rámci politík v oblasti SZP prijali aj konkrétne opatrenia na boj proti nezákonným postupom, akými sú zaraďovanie pracovníkov na čiernu listinu a bránenie ich prijímaniu do zamestnania, a to často v súvislosti s ich členstvom a činnosťami v odboroch alebo s úlohami, ktoré plnia ako zástupcovia v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci;

11. zdôrazňuje skutočnosť, že spoločnosti by sa mali podporovať s cieľom uplatňovať postupy SZP a spoločnosti, ktoré tieto postupy už zaviedli, by sa mali povzbudzovať v záujme plnenia cieľov SZP; žiada Komisiu, aby zvážila podnety, napríklad prioritné zaobchádzanie v prípade zmlúv EÚ v oblasti verejného obstarávania, aby spoločnosti vnímali SZP ako príležitosť, a nie ako hrozbu;

12. zdôrazňuje, že výsledkom SZP by mali byť jasné záväzky týkajúce sa rešpektovania práv a ochrany pracovníkov a dobrých podmienok pre nich spolu s ukazovateľmi výkonnosti a jednoznačnými referenčnými kritériami na meranie zlepšení a mali by sa prijať opatrenia týkajúce sa mechanizmov objektívneho, inkluzívneho a transparentného monitorovania a účinnej zodpovednosti a presadzovania v prípade nedodržiavania záväzkov vrátane otvorenejšieho a jasného postupu podávania a vybavovania sťažností a v prípade potreby začatia vyšetrovaní;

13. a opätovne pripomína, že SZP by sa mala vzťahovať na všetky spoločnosti, aby sa vytvorili spravodlivé a rovnaké podmienky pre všetkých; poukazuje však na to, že spôsob, akým funguje ťažobný priemysel v rozvojových krajinách, si vyžaduje posun nad rámec dobrovoľného prístupu; zdôrazňuje, že investície ropného priemyslu v Nigérii sú dobrým príkladom toho, v akej obmedzenej podobe sa SZP v súčasnosti uplatňuje, keď v tejto krajine spoločnosti vôbec nevyužili iniciatívy SZP na zavedenie udržateľných podnikateľských postupov alebo na prispenie k rozvoju v hostiteľských štátoch; plne podporuje legislatívny návrh týkajúci sa výkazníctva podľa krajín, ktoré bude vychádzať zo štandardov iniciatívy v oblasti transparentnosti ťažobného priemyslu (EITI) a v rámci ktorého budú predkladať správy o predajoch a ziskoch, ako aj daniach a príjmoch, s cieľom odrádzať od korupcie a predchádzať daňovým únikom; pripomína európskemu ťažobnému priemyslu pôsobiacemu v rozvojových krajinách, aby išiel príkladom, čo sa týka sociálnej zodpovednosti a presadzovania dôstojnej práce;

14. vyzýva Komisiu, aby prijala ďalšie iniciatívy zamerané na odblokovanie a posilnenie potenciálu SZP v oblasti boja proti zmene klímy (prostredníctvom jej prepojenia s účinným využívaním zdrojov a energie), napr. v prípade postupov, ktoré využívajú spoločnosti pri obstarávaní surovín;

15. zdôrazňuje, že SZP by sa mala vzťahovať na celý dodávateľský reťazec vrátane všetkých stupňov využívania subdodávateľov, či už ide o dodávky tovaru, pracovníkov alebo služby, a zahrňovať ustanovenia o rozšírení ochrany na migrujúcich, agentúrnych a vyslaných pracovníkov a mala by sa zakladať na spravodlivom finančnom ohodnotení a dôstojných pracovných podmienkach a mala by zaručovať práva a slobody odborov; zastáva názor, že je potrebné aj naďalej pracovať na koncepcii zodpovedného riadenia dodávateľského reťazca ako mechanizmu na zabezpečenie výsledkov v oblasti SZP;

16. domnieva sa, že v záujme zabezpečenia skutočného vplyvu na zníženie chudoby by sa program SZP mal zameriavať aj na MSP, pretože ich kumulatívny sociálny a environmentálny vplyv je významný;

17. zastáva názor, že spoločnosti EÚ by mali byť právne zodpovedné a medzi nimi a ich dcérskymi spoločnosťami a subjektmi, nad ktorými majú kontrolu v rozvojových krajinách, by sa mali uplatňovať rôzne mechanizmy zodpovednosti a ručenia; okrem toho víta vykonanú prácu občianskej spoločnosti v EÚ, ktorá sa aktívne zapájala do zvyšovania informovanosti o porušovaní práv týmito spoločnosťami v zahraničí

18. trvá na tom, že je povinnosťou štátu chrániť pred porušovaním ľudských a pracovných práv zo strany podnikov, brať spoločnosti na zodpovednosť, podporovať slobodu združovania a práva na kolektívne vyjednávanie a zaistiť prístup k spravodlivosti pre obete; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinné opatrenia na fungovanie rámca OSN s názvom Ochrana, dodržanie a náprava, ktorý navrhol osobitný splnomocnenec OSN pre podnikanie a ľudské práva John Ruggie;

19. zdôrazňuje, že lepšie vykonávanie hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv prispeje k cieľom EÚ týkajúcim sa konkrétnych otázok ľudských práv a základných pracovných noriem; vyzýva preto Komisiu, aby sa usilovala o jasný medzinárodný právny rámec týkajúci sa zodpovednosti a povinnosti podnikov v oblasti ľudských práv;

20. víta skutočnosť, že v uplynulých rokoch výrazne stúpol počet spoločností, ktoré zverejňujú informácie o svojich výsledkoch z hľadiska ochrany životného prostredia, sociálnej oblasti a správy vecí verejných; pripomína však, že spoločnosti poskytujúce informácie stále tvoria len malú časť v rámci globálneho obchodu; poznamenáva, že hoci smernica 2003/51/EC[1] o modernizácii účtovnej závierky zabezpečuje minimálnu úroveň tak finančných, ako aj nefinančných kľúčových ukazovateľov výkonnosti, nestanovuje žiadne povinnosti v oblasti ukazovateľov, ktoré sa majú začleniť do výročných správ; vyzýva Komisiu, aby zistila, aké ďalšie opatrenia možno prijať, aby informácie o výsledkoch z hľadiska ochrany životného prostredia, sociálnej oblasti a správy vecí verejných boli na európskej úrovni zverejňované vo väčšej miere;

21. zdôrazňuje, že pomoc EÚ poskytovaná vládam tretích krajín pri uplatňovaní sociálnej a environmentálnej regulácie predstavuje spolu s účinnými systémami kontrol nevyhnutný doplnok rozšírenia sociálnej zodpovednosti európskych podnikov na celom svete;

22. zdôrazňuje, že sociálne zodpovedné investície (SZI) sú súčasťou procesu uplatňovania SZP pri prijímaní rozhodnutí o investíciách; poznamenáva, že aj keď v súčasnosti neexistuje žiadne všeobecné vymedzenie pojmu SZI, zvyčajne sa toto chápe ako prepojenie finančných cieľov investorov s ich obavami týkajúcimi sa sociálnych, environmentálnych a etických otázok a s problematikou správy a riadenia spoločností;

23. nalieha na EÚ a jej členské štáty, aby sa chopili ďalších politických iniciatív zameraných na zvýšenie informovanosti o SZI a na posilnenie ich rozvoja, napríklad zvážením možnosti právnej formulácie systému minimálnych noriem týkajúcich sa SZI, predovšetkým v rámci investičných a obchodných dohôd EÚ s rozvojovými krajinami;

24. poznamenáva, že SZP je mechanizmus, prostredníctvom ktorého zamestnávatelia môžu podporovať svojich pracovníkov a miestne komunity v rozvojových krajinách a ktorý môže zabezpečiť rovnomerné rozdelenie ziskov s cieľom vytvoriť udržateľnú hospodársku a spoločenskú prosperitu a vymaniť väčší počet ľudí spod chudoby, najmä v čase finančnej krízy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že protokoly o sociálnych zásahoch majú v súčasnosti len dobrovoľný charakter, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby ich urobila záväznými;

25. požaduje, aby sa pri príprave, uplatňovaní a sledovaní postupov a štruktúr uplatňovania SZP v prípade jednotlivých spoločností viedli v plnom rozsahu a aktívnym spôsobom konzultácie za účasti zastupiteľských organizácií vrátane odborových organizácií, a to aj prostredníctvom ďalšieho rozvíjania schopností a kvalifikácií pracovníkov formou odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania v duchu spolupráce so zamestnávateľmi na základe skutočného partnerstva.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	6.12.2012
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	23 1 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Thijs Berman, Michael Cashman, Nirj Deva, Leonidas Donskis, Charles Goerens, Catherine Grèze, Eva Joly, Filip Kaczmarek, Miguel Angel Martínez Martínez, Gay Mitchell, Norbert Neuser, Bill Newton Dunn, Birgit Schnieber-Jastram, Michèle Striffler, Alf Svensson, Keith Taylor, Patrice Tirolien, Ivo Vajgl, Daniël van der Stoep, Anna Záborská, Iva Zanicchi
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Enrique Guerrero Salom, Cristian Dan Preda
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Ioan Enciu, Emilio Menéndez del Valle, Helmut Scholz

• [1]  Ú. v. ES L 178, 17.7.2003, s. 16.

STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (15.1.2013)

pre Výbor pre právne veci

k sociálnej zodpovednosti podnikov: zodpovedné a transparentné správanie podnikov a udržateľný rast
(2012/2098(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Bernd Lange

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  so záujmom konštatuje, že Komisia začala do obchodných dohôd EÚ zahŕňať jasné odkazy na sociálnu zodpovednosť podnikov; zastáva názor, že vzhľadom na zásadnú úlohu, ktorú zohrávajú veľké spoločnosti, ich dcérske spoločnosti a ich dodávateľské reťazce v medzinárodnom obchode, je nevyhnutné, aby sa sociálna a environmentálna zodpovednosť podnikov stala neoddeliteľnou súčasťou kapitol o trvalo udržateľnom rozvoji v obchodných dohodách Európskej únie; vyzýva Komisiu, aby vypracovala konkrétne návrhy k uplatňovaniu týchto zásad sociálnej zodpovednosti podnikov v obchodnej politike;

2.  zaväzuje sa aj naďalej zvyšovať svoje úsilie o to, aby inštitúcie a úradníci EÚ vrátane osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva boli povinní presadzovať sociálne a environmentálne normy a normy v oblasti ľudských práv vo všetkých vonkajších vzťahoch a činnostiach EÚ;

3.  zdôrazňuje, že presadzovanie sociálnej zodpovednosti podnikov je jedným z cieľov podporovaných Európskou úniou, a preto Únia musí zabezpečiť, aby vonkajšie politiky, ktoré realizuje, prispievali k udržateľnému a sociálnemu rozvoju príslušných krajín;

4.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní konkrétnych návrhov týkajúcich sa uplatňovania zásad sociálnej zodpovednosti podnikov vychádzala z usmernení OECD pre nadnárodné podniky vrátane postupu OECD pre sťažnosti;

5.  vyjadruje uznanie všetkým členom OECD za ich rozsiahlu prácu na usmerneniach OECD pre nadnárodné podniky, ktoré boli zverejnené 25. mája 2011; konštatuje, že 44 príslušných vlád – zastupujúcich všetky regióny sveta a predstavujúcich 85 % priamych zahraničných investícií – nabáda svoje podniky, aby dodržiavali tieto komplexné odporúčania pre zodpovedné správanie sa podnikov bez ohľadu na to, kde pôsobia;

6.  súhlasí s tým, že súčasné naliehavé požiadavky súvisiace s environmentálnymi zmenami a so zmenou klímy a rozvoj celosvetových výrobných reťazcov si vyžadujú širšiu koncepciu zabezpečenia sociálnej zodpovednosti podnikov, než sa plánovalo pri prvom návrhu tejto koncepcie; považuje preto za potrebné objasniť aktualizovanú koncepciu sociálnej zodpovednosti podnikov v súvislosti s pracovnými a ľudskými právami a otázkami zamestnanosti, ako aj s ochranou životného prostredia, s otázkami zmeny klímy a so zabraňovaním korupcii a daňovým únikom;

7.  žiada, aby boli všetky európske spoločnosti s viac ako 1 000 zamestnancami, ktoré pôsobia v tretích krajinách, povinné uplatňovať od 1. januára 2014 usmernenia OECD pre nadnárodné podniky;

8.  žiada Komisiu, aby do všetkých dvojstranných obchodných a investičných dohôd, ktoré EÚ uzavrie, začlenila záväznú doložku o sociálnej zodpovednosti podnikov založenú na zásadách sociálnej zodpovednosti podnikov, ako sú vymedzené na medzinárodnej úrovni, a to s dôrazom na udržateľný rozvoj a dobrú správu a s jasným zameraním na ľudské práva, dôstojnú prácu, pracovné normy, slobodu združovania, kolektívne vyjednávanie a ďalšie sociálne aspekty, najmä s ohľadom na aktualizáciu usmernení OECD v roku 2010; navrhuje, aby táto doložka zjednocovala súčasné normy a koncepcie s cieľom zabezpečiť porovnateľnosť a spravodlivosť, aby obsahovala opatrenia na monitorovanie týchto zásad na úrovni EÚ a na ich uplatňovanie a aby sa vytvorili národné kontaktné miesta ako fóra pre otázky týkajúce sa usmernení OECD, ako je požiadavka monitorovať činnosti podnikov a ich dcérskych spoločností a dodávateľských reťazcov a požiadavka uplatňovať náležitú starostlivosť;

9.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky spoločnosti pôsobiace na jednotnom trhu vrátane nadnárodných spoločností, ktorých dcérske spoločnosti alebo dodávateľské reťazce sa nachádzajú v EÚ, budú plniť všetky svoje právne povinnosti na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž a čo najväčší prínos pre spotrebiteľov z EÚ; vyzýva Komisiu, aby v spoločnostiach EÚ pôsobiacich v zahraničí aktívne propagovala zodpovedné správanie sa podnikov s osobitným zameraním na prísne dodržiavanie všetkých ich právnych povinností vyplývajúcich buď z vnútroštátnych zákonov, alebo z akýchkoľvek dvojstranných či medzinárodných právnych záväzkov, ktoré sa vzťahujú na ich obchodné činnosti, a to v neposlednom rade súlad s medzinárodnými normami a pravidlami v oblasti ľudských práv, práce a životného prostredia; na tento účel navrhuje, aby Komisia aktívne spolupracovala so svojimi partnermi v rozvojových a rozvíjajúcich sa krajinách s cieľom vymieňať si najlepšie postupy a znalosti týkajúce sa spôsobov a prostriedkov na zlepšenie podnikateľského prostredia a zvýšenie informovanosti o zodpovednom správaní sa podnikov;

10. navrhuje vládam členských štátov požiadať EIB, aby do svojich činností začlenila doložku o sociálnej zodpovednosti podnikov;

11. vyzýva Komisiu, aby zaviedla otvorenejší a jasnejší postup podávania a vybavovania sťažností týkajúcich sa nedodržiavania zásad sociálnej zodpovednosti podnikov, v prípade potreby vrátane mechanizmov na presadzovanie a začatia vyšetrovaní;

12. vyzýva Komisiu, aby naliehala na spoločnosti, aby uplatňovali sociálnu zodpovednosť podnikov; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať a vyzývať na rozširovanie takýchto postupov v malých a stredných podnikoch a zároveň obmedzovať na minimum súvisiace náklady a byrokraciu;

13. vyzýva Komisiu, aby do dohôd s mimovládnymi organizáciami (MVO) začlenila doložku o sociálnej zodpovednosti podnikov, najmä v súvislosti s činnosťami v prospech rozvoja;

14. vyzýva Komisiu, aby účinnejšie využívala opatrenia založené na stimuloch a aby pozornejšie monitorovala a zabezpečovala, aby si nadnárodné spoločnosti, ktorých dcérske spoločnosti alebo dodávateľské reťazce pôsobia v krajinách zúčastnených na VSP a VSP+, či už majú alebo nemajú sídlo v Európskej únii, ako aj dotknuté krajiny a) plnili svoje povinnosti vyplývajúce z vnútroštátnych a medzinárodných právnych predpisov v oblasti ľudských práv, sociálnych a pracovných noriem a predpisov týkajúcich sa životného prostredia, b) preukazovali skutočný záväzok týkajúci sa práv, ochrany a blahobytu svojej pracovnej sily a občanov vo všeobecnosti, c) dodržiavali slobodu združovania a právo na kolektívne vyjednávanie a d) rýchlo a účinne riešili všetky prípady porušenia;

15. vyzýva Komisiu, aby presadzovala sociálnu zodpovednosť podnikov na viacstranných fórach tým, že bude podporovať posilnenú spoluprácu medzi WTO a ďalšími viacstrannými fórami zaoberajúcimi sa sociálnou zodpovednosťou podnikov, ako je MOP a OECD;

16. pripomína, že pre riešenie obchodných sporov a/alebo požadovanie odškodnenia za negatívne externé vplyvy nezodpovednej alebo nezákonnej podnikateľskej činnosti už existujú tak súdne konania, ako aj alternatívy súdnych konaní; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby ďalej zvyšovala informovanosť o oboch týchto prostriedkoch v rámci podnikateľskej komunity a širokej verejnosti; pripomína, že Medzinárodná obchodná komora (International Chamber of Commerce, ICC) poskytuje služby riešenia sporov pre jednotlivcov, podniky, štáty, štátne subjekty a medzinárodné organizácie hľadajúce alternatívy súdnych konaní, ktoré môžu prispieť k zlepšeniu účinného prístupu k spravodlivosti pre obete v prípadoch porušenia zodpovedných obchodných praktík s následnými hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi škodami v EÚ a/alebo v zahraničí;

17. vyzýva na monitorovanie reštriktívnych opatrení (sankcií, bojkotov a embárg), ako aj na zavedenie režimov udeľovania licencií pre tovar dvojakého použitia na úrovni EÚ;

18. žiada zavedenie mechanizmov, na základe ktorých by zásady sociálnej zodpovednosti podnikov museli dodržiavať nielen hlavná spoločnosť alebo dodávateľ využívajúci obchodnú dohodu, ale aj všetci subdodávatelia alebo dodávateľské reťazce, ktoré by táto spoločnosť mohla využívať, či už v rámci dodávky tovaru alebo zabezpečovania pracovníkov či poskytovania služieb, čím sa zabezpečia rovnaké podmienky založené na spravodlivej odmene a dôstojných pracovných podmienkach a zaručia odborové práva a slobody;

19. žiada Komisiu, aby zdokonalila svoj vzor štúdií vplyvu na trvalú udržateľnosť v snahe náležite zohľadniť hospodárske, sociálne, ľudskoprávne a environmentálne dôsledky obchodných rokovaní vrátane cieľov v oblasti zmiernenia zmeny klímy; vyzýva Komisiu, aby nadviazala na dohody o obchode s partnerských krajinami EÚ vypracovávaním štúdií hodnotenia vplyvu na trvalú udržateľnosť pred podpisom i po podpise obchodnej zmluvy a aby pritom zohľadňovala najmä zraniteľné odvetvia;

20. zdôrazňuje, že po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy má byť Parlament v plnom rozsahu informovaný o tom, ako sa zistenia hodnotení vplyvu dohôd na trvalú udržateľnosť začleňujú do rokovaní pred uzavretím týchto dohôd a aké kapitoly v týchto dohodách boli zmenené, aby sa predišlo akýmkoľvek negatívnym vplyvom zisteným v hodnoteniach vplyvu dohôd na trvalú udržateľnosť;

21. žiada, aby sa vytvoril systém nadnárodnej právnej spolupráce medzi EÚ a tretími krajinami, ktoré podpísali dvojstranné obchodné dohody, s cieľom zabezpečiť, aby obete porušovania sociálnych a environmentálnych právnych predpisov alebo nerešpektovania pravidiel sociálnej zodpovednosti podnikov, ktorých sa dopúšťajú nadnárodné spoločnosti a ich bezprostredné dcérske spoločnosti, mali účinný prístup k spravodlivosti v krajine, kde došlo k porušeniu, a s cieľom podporovať zavedenie medzinárodných súdnych postupov, aby sa v prípade potreby zabezpečilo potrestanie spoločností, ktoré porušujú zákony;

22. požaduje rozvoj účinnejších noriem v oblasti transparentnosti a zodpovednosti pre technologické spoločnosti EÚ vo vzťahu k vývozu technológií, ktoré sa môžu použiť na porušovanie ľudských práv alebo na činnosti namierené proti bezpečnostným záujmom EÚ;

23. vyzýva ESVČ, aby zabezpečila, že obchodným úradníkom EÚ, ktorí pôsobia na veľvyslanectvách EÚ, sa bude poskytovať pravidelná odborná príprava v súvislosti s otázkami sociálnej zodpovednosti podnikov, najmä pokiaľ ide o uplatňovanie zásad OSN „chrániť, rešpektovať a naprávať“, a že veľvyslanectvá EÚ budú fungovať ako kontaktné miesta EÚ pre sťažnosti týkajúce sa podnikov EÚ a ich dcérskych spoločností, keďže národné kontaktné miesta OECD existujú iba v krajinách patriacich do OECD, a preto nie sú v praxi prístupné pre zamestnancov príslušných spoločností v krajinách, ktoré nie sú členmi OECD;

24. požaduje vypracúvanie hodnotení vplyvu na ľudské práva už vo fáze výskumu a vývoja nových technológií a žiada, aby takéto hodnotenia zahŕňali štúdie jednotlivých scenárov a úvahy o zohľadňovaní ľudských práv v rámci navrhovaných noriem;

25. zdôrazňuje, že zvyšovanie informovanosti o význame sociálnej zodpovednosti podnikov a následkoch nedodržiavania na úrovni spoločností musí byť – ako úloha Komisie EÚ – sprevádzané príslušným zvyšovaním povedomia a budovaním kapacít na úrovni vlád hostiteľských krajín s cieľom zabezpečiť účinné uplatňovanie práv týkajúcich sa sociálnej zodpovednosti podnikov a prístup k spravodlivosti;

26. požaduje uplatňovanie pravidla „poznaj svojho koncového užívateľa“ v záujme zabezpečenia lepšej kontroly a predchádzania porušovaniu ľudských práv oboma smermi v rámci dodávateľských reťazcov a výrobných alebo trhových tokov;

27. zdôrazňuje, že budúce dvojstranné investičné zmluvy podpísané Európskou úniou musia zaručiť spravodlivú rovnováhu medzi potrebou chrániť investorov a potrebou umožniť zásah štátu, najmä pokiaľ ide o sociálne, zdravotné a environmentálne normy;

28. berie na vedomie pozitívne kroky v rámci aktuálnej revízie smernice o transparentnosti (2004/109/ES) a smernice o účtovníctve (2003/51/ES), pokiaľ ide o riešenie otázky sociálnej zodpovednosti podnikov a súčasné zabezpečenie rovnováhy medzi legitímnym úsilím o transparentnosť a zodpovednosť a záťažou spoločností súvisiacou s podávaním správ; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že spoločnosti, na ktoré sa tieto smernice vzťahujú, budú povinné pravidelne informovať o svojich aktivitách týkajúcich sa sociálnej zodpovednosti podnikov, a to v súlade s usmerneniami OECD pre nadnárodné podniky, a aby súčasne prijala osobitné opatrenia pre MSP, aby sa požiadavky na informovanie stali finančne a administratívne uskutočniteľnými;

29. zdôrazňuje, že rozmer sociálnej zodpovednosti podnikov by sa mal začleniť do viacstranných obchodných dohôd, a preto vyzýva Komisiu, aby podporila príslušné návrhy na medzinárodných fórach, najmä v OECD a v MOP, ako aj v rámci WTO v období po skončení rokovaní v Dauhe;

30. požaduje, aby budúce opatrenia v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov zahŕňali celý hodnotový reťazec od ťažby surovín cez obchod až po recykláciu;

31. žiada, aby boli politiky v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov začlenené vo všetkých úrovniach obchodných dohôd s EÚ a aby obsahovali ustanovenia o rozšírení ochrany na migrujúcich, agentúrnych a vyslaných pracovníkov;

32. domnieva sa, že Komisia a členské štáty by mali nabádať európske spoločnosti, aby prijali iniciatívy zamerané na presadzovanie sociálnej zodpovednosti podnikov a aby si vymieňali osvedčené postupy so svojimi partnermi v ostatných krajinách;

33. požaduje, aby spoločnosti EÚ pri všetkých svojich činnostiach – či už ich vykonávajú v EÚ alebo v tretích krajinách – dodržiavali politiky v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov a základné zamestnanecké a odborové práva, ako je právo na súkromie a sloboda združovania;

34. vyzýva na plnohodnotné a aktívne konzultácie a zapájanie zastupujúcich organizácií vrátane odborov do prípravy, realizácie a monitorovania procesov a štruktúr sociálnej zodpovednosti podnikov v rámci jednotlivých spoločností; vyzýva takéto zastupujúce organizácie, aby spolupracovali so zamestnávateľmi v rámci prístupu založeného na skutočnom partnerstve;

35. požaduje zvýšené, inkluzívnejšie a transparentnejšie monitorovanie zásad sociálnej zodpovednosti podnikov v obchodnej politike EÚ s jednoznačnými referenčnými kritériami na meranie zlepšení, aby tak bolo možné posilniť dôveru v systém;

36. poznamenáva, že sociálna zodpovednosť podnikov je mechanizmus, prostredníctvom ktorého zamestnávatelia môžu podporovať svojich pracovníkov a miestne komunity v rozvojových krajinách, že dodržiavanie sociálnej zodpovednosti podnikov a pracovných noriem môže týmto krajinám umožniť, aby mali prospech z posilňovania medzinárodného obchodu, a že sociálna zodpovednosť podnikov môže zabezpečiť rovnomerné rozdelenie ziskov s cieľom vytvoriť udržateľnú hospodársku a spoločenskú prosperitu a vymaniť väčší počet ľudí z chudoby, najmä v období finančnej krízy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že protokoly o sociálnych zásahoch majú v súčasnosti len dobrovoľný charakter, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby ich vyhlásila za záväzné.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	18.12.2012
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	24 2 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	William (The Earl of) Dartmouth, Maria Badia i Cutchet, Nora Berra, Daniel Caspary, María Auxiliadora Correa Zamora, George Sabin Cutaş, Christofer Fjellner, Yannick Jadot, Franziska Keller, Vital Moreira, Paul Murphy, Cristiana Muscardini, Niccolò Rinaldi, Helmut Scholz, Peter Šťastný, Robert Sturdy, Gianluca Susta, Henri Weber, Iuliu Winkler, Paweł Zalewski
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Salvatore Iacolino, Silvana Koch-Mehrin, Maria Eleni Koppa, Katarína Neveďalová, Marietje Schaake
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Norbert Neuser, Birgit Schnieber-Jastram, Derek Vaughan

STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie (19.12.2012)

pre Výbor pre právne veci

k sociálnej zodpovednosti podnikov: zodpovedné a transparentné správanie podnikov a udržateľný rast
(2012/2098(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Morten Løkkegaard

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  nabáda EÚ, aby sa aktívne angažovala vo zvyšovaní informovanosti o tom, ako môžu podniky prostredníctvom sociálnej zodpovednosti podnikov (SZP) pomáhať spoločnosti v oblasti kultúry, vzdelávania, športu a mládeže;

2.  nabáda EÚ, ako aj členské štáty, aby poskytovali konkrétne informácie o SZP, ako aj vzdelávanie a odbornú prípravu v jej rámci, aby podniky mohli plne využívať SZP a aby ju dokázali zapracovať do svojej organizačnej kultúry;

3.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli oslobodenie od dane pre podniky, ktoré financujú dobrovoľnícku prácu a neziskové iniciatívy;

4.  pripomína, že je potrebné, aby sa SZP začlenila do osnov vzdelávacích inštitúcií na všetkých úrovniach vrátane obchodných škôl a do programov odbornej prípravy manažérov a zamestnancov v malých a stredných podnikoch;

5.  podporuje členské štáty, aby zaradili koncept SZP do príslušných učebných osnov;

6.  zdôrazňuje dôležitosť prepojenia medzi podnikmi a školami poskytujúcimi vyššie stredné vzdelávanie, a najmä na vysokoškolskej úrovni, a poukazuje na úlohu, ktorú SZP môže mať pri poskytovaní praktických skúseností študentom počas štúdia buď platenou prácou na čiastočný úväzok, alebo na platených stážach v podnikoch;

7.  nabáda podniky, aby poskytovali kvalitné stáže so silnou vzdelávacou zložkou, ktoré uľahčia študentom prechod zo školy do zamestnania, pomôžu rozvíjať zručnosti súvisiace s pracovným trhom a podporia autonómiu mladých ľudí;

8.  podporuje podniky, aby v rámci občianskej angažovanosti presadzovali vo svojich politikách SZP tvorivosť a kultúrne projekty a aby stimulovali udržateľný rast a vytváranie pracovných miest;

9.  poukazuje na dôležitosť zapájania malých a stredných podnikov do SZP a uznávania ich výsledkov v tejto oblasti;

10. nabáda podniky, aby za spolupráce riadiacich a výkonných pracovníkov informovali a školili zamestnancov o hlavných sociálnych problémoch, ktoré trápia Európu, a zapájali ich do nich, najmä v súvislosti s hospodárskymi, sociálnymi, environmentálnymi a medzinárodnými témami;

11. požaduje, aby sa u zamestnávateľov podporovala myšlienka sponzorstva;

12. poukazuje na to, že koncept SZP môže prostredníctvom interakcie na vysokej úrovni so spoločnosťou, ako aj prostredníctvom medzigeneračných činností, ako sú vzájomné odovzdávanie vedomostí a prenos know-how medzi starými a mladými pracovníkmi, výrazne prispieť k vytváraniu príležitostí na vzdelávanie a rast a pri tvorbe a podpore sociálnych postojov, občianskej angažovanosti, profesijnej etiky a sociálnej integrácie; zdôrazňuje najmä prínos, ktorý SZP môže mať pri vytváraní príležitostí pre mladých ľudí a rozvíjaní ich talentu;

13. zdôrazňuje, že je dôležité dodržiavať ľudské práva vo vzťahoch s krajinami mimo EÚ.

14. víta projekt európskeho ocenenia pre partnerstvá v rámci SZP medzi podnikmi a inými zainteresovanými stranami vrátane vzdelávacích inštitúcií a športových organizácií ako dôležitý krok na zviditeľňovanie konceptu SZP;

15. zdôrazňuje, že sociálne zodpovedné investovanie (SZI), ktoré je súčasťou procesu uplatňovania SZP pri investičných rozhodnutiach, je kombináciou finančných a hospodárskych cieľov investorov so sociálnymi, environmentálnymi, etickými a kultúrnymi otázkami a otázkami odbornej prípravy;

16. nabáda členské štáty a Úniu, aby pri zostavovaní programu SZP zohľadnili, že malé a stredné podniky v sektoroch kultúry a tvorivej činnosti môžu výrazným spôsobom ovplyvňovať sociálne a environmentálne zmeny tým, že zohľadňujú sociálne kritériá a zavádzajú dlhodobé riešenia na boj proti chudobe prostredníctvom nových impulzov pre pracovný trh;

17. vyzýva, aby sa preskúmali dôvody účinnosti či neúčinnosti rôznych stratégií použitých na uplatňovanie SZP;

18. vyzýva členské štáty, aby podporovali dobrovoľnícku činnosť zamestnancov a dobrovoľníctvo podporované zamestnávateľmi a posilnili ich význam aj v súvislosti so SZP, ako sa uvádza v uznesení z 12. júna 2012 o uznávaní a podpore cezhraničných dobrovoľníckych aktivít v EÚ[1]; zdôrazňuje, že dobrovoľnícka činnosť by nemala žiadnym spôsobom ovplyvňovať plat či prácu zamestnancov a že dobrovoľnícka činnosť a platená práca by sa mali vzájomne dopĺňať;

19. verí, že spoločnosti poskytujúce kultúrny obsah a mediálne spoločnosti nesú sociálnu podnikovú zodpovednosť pri zaručovaní dodržiavania základných práv používateľov, a domnieva sa, že pri samoregulácii a hĺbkovej kontrole paketov hrozí riziko postupovania právomocí polície a orgánov presadzovania práva súkromnému sektoru;

20. nabáda mediálne spoločnosti, aby do svojich politík SZP začlenili normy transparentného novinárstva vrátane záruk ochrany zdroja a práv informátorov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	18.12.2012
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	23 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Piotr Borys, Jean-Marie Cavada, Silvia Costa, Santiago Fisas Ayxela, Lorenzo Fontana, Mary Honeyball, Petra Kammerevert, Morten Løkkegaard, Emma McClarkin, Emilio Menéndez del Valle, Katarína Neveďalová, Doris Pack, Marie-Thérèse Sanchez-Schmid, Marietje Schaake, Marco Scurria, Hannu Takkula, Helga Trüpel, Milan Zver
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Nadja Hirsch, Stephen Hughes, Iosif Matula, Raimon Obiols, Rui Tavares
Náhradník (čl. 187 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní	Leonardo Domenici

• [1]  Prijaté texty, P7_TA(2012)0236.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	22.1.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	21 0 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Raffaele Baldassarre, Luigi Berlinguer, Sebastian Valentin Bodu, Françoise Castex, Christian Engström, Giuseppe Gargani, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Sajjad Karim, Antonio Masip Hidalgo, Jiří Maštálka, Alajos Mészáros, Evelyn Regner, Francesco Enrico Speroni, Dimitar Stoyanov, Rebecca Taylor, Rainer Wieland, Cecilia Wikström, Tadeusz Zwiefka
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Piotr Borys, Sergio Gaetano Cofferati, Vytautas Landsbergis, Eva Lichtenberger, Dagmar Roth-Behrendt, József Szájer, Axel Voss