SPRÁVA s odporúčaniami pre Komisiu o štatúte európskej vzájomnej spoločnosti

28.1.2013 - (2012/2039(INI))

Výbor pre právne veci
Spravodajca: Luigi Berlinguer
(Podnet – článok 42 rokovacieho poriadku)
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*):
Regina Bastos, Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
(*) Postup pridružených výborov – článok 50 rokovacieho poriadku

Postup : 2012/2039(INL)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A7-0018/2013
Predkladané texty :
A7-0018/2013
Prijaté texty :

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

s odporúčaniami pre Komisiu o štatúte európskej vzájomnej spoločnosti

(2012/2039(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únii,

–   so zreteľom na návrh nariadenia Rady o štatúte európskej vzájomnej spoločnosti, ktorý predložila Komisia (COM(1991)0273), a na zmenený a doplnený návrh (COM(1993)0252),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. septembra 2005 o výsledku skríningu návrhov právnych predpisov v legislatívnom procese (COM(2005)0462),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. apríla 2011 s názvom Akt o jednotnom trhu – dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery – spoločne za nový rast (COM(2011)0206),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. októbra 2011 s názvom Iniciatíva pre sociálne podnikanie – vytvárať prostredie na podporu sociálnych podnikov v rámci sociálnej ekonomiky a sociálnych inovácií (COM(2011)0682),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. mája 2006 o výsledku preskúmania legislatívnych návrhov v legislatívnom procese[1],

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2006 o najnovšom vývoji a výhľadoch v oblasti práva obchodných spoločností[2],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2009 o sociálnom hospodárstve[3],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. novembra 2010 o právnych aspektoch občianskeho práva, obchodného práva, rodinného práva a medzinárodného súkromného práva týkajúcich sa akčného plánu na vykonávanie Štokholmského programu[4],

–   so zreteľom na svoje vyhlásenie z 10. marca 2011 o vypracovaní európskych štatútov pre vzájomné spoločnosti, združenia a nadácie[5],

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2012 o budúcnosti európskeho práva obchodných spoločností[6],

–   so zreteľom na posúdenie európskej pridanej hodnoty štatútu európskych vzájomných spoločností, ktorý dňa 21. januára 2013 predložilo oddelenie pre posudzovanie európskej pridanej hodnoty Výboru pre právne veci,

–   so zreteľom na článok 42 a článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0018/2013),

A. keďže Komisia v marci 2006 stiahla svoj návrh nariadenia o štatúte európskej vzájomnej spoločnosti;

B.  keďže v roku 2003 bolo prijaté nariadenie o štatúte európskeho družstva (SCE) [7] a 8. februára 2012 Komisia predložila návrh nariadenia Rady o štatúte európskej nadácie (EN);

C. keďže štúdia, ktorú dal v roku 2011 vypracovať Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, poskytla jasný prehľad sociálnych, politických a hospodárskych účinkov opatrení Únie v oblasti vzájomných spoločností;

D. keďže v posledných rokoch Európsky parlament prijal viaceré uznesenia, v ktorých žiada prijatie nariadenia o štatúte európskej vzájomnej spoločnosti; keďže je poľutovaniahodné, že Komisia po tom, čo stiahla návrh štatútu pre európsku vzájomnú spoločnosť v roku 2006, nevypracovala žiadny nový návrh, ktorý by vzájomným spoločnostiam poskytoval vhodný právny nástroj na uľahčenie ich cezhraničnej činnosti;

E.  keďže Komisia uskutočnila revíziu niektorých predchádzajúcich návrhov štatútu európskej vzájomnej spoločnosti a preskúmala potrebu legislatívnych opatrení na účel komplexného hodnotenia vplyvu; keďže Parlament víta štúdiu o súčasnej situácii a vyhliadkach vzájomných spoločností v EÚ, ktorú v tejto súvislosti dala vypracovať Európska komisia a v ktorej sa analyzujú ťažkosti vzájomných spoločností z dôvodu nedostatočných právnych rámcov v niektorých členských štátoch a problémy pri vytváraní nových vzájomných spoločností vzhľadom na kapitálové požiadavky a nedostatok riešení týkajúcich sa zoskupovania; keďže Komisia by mala navrhnúť primerané riešenia týchto problémov vrátane štatútu s cieľom lepšie uznávať prínos vzájomných spoločností do sociálneho hospodárstva;

F.  keďže našťastie Komisia uznala potrebu štatútu a zaviazala sa k vypracovaniu kvalitnejších právnych predpisov pre organizácie sociálneho hospodárstva (vrátane vzájomných spoločností), pričom zdôraznila skutočnosť, že vzájomné spoločnosti by mali byť schopné pôsobiť cezhranične a prispievať tak k európskym snahám o „zvýšenie rastu a posilnenie dôvery“ v Európskom hospodárskom priestore[8];

G. keďže treba dúfať, že tento európsky štatút bude ambiciózny a novátorský pre ochranu zamestnancov a ich rodín v prípade mobility v rámci krajín Únie;

H. keďže vzájomné spoločnosti sú dobrovoľné skupiny fyzických alebo právnických osôb, ktorých cieľom je skôr uspokojovať potreby svojich členov, ako dosahovať zisky z investícií; keďže vyvíjajú činnosť v súlade so zásadami dobrovoľnosti, otvoreného členstva a solidarity medzi členmi a sú riadené v súlade s demokratickými zásadami (napr. zásada „jeden člen/jeden hlas“ vo vzájomnej spoločnosti zloženej z jednotlivcov), a tým prispievajú k zodpovednému a trvalo udržateľnému riadeniu;

I.   keďže v dôsledku veľkej rozmanitosti vzájomných spoločností v Európe sa na tieto spoločnosti vzťahuje veľmi rôznorodý rámec, pokiaľ ide o služby, ktoré poskytujú, alebo ich veľkosť, úlohy, či ich geografický vplyv;

J.   keďže v Európe existujú dva hlavné typy vzájomných spoločností, a to spoločnosti „vzájomného prínosu“ (alebo „zdravotnej obozretnosti“) a spoločnosti „vzájomného poistenia“; keďže spoločnosti tzv. vzájomného prínosu poskytujú dodatočné alebo doplnkové zabezpečovanie blaha alebo zabezpečovanie blaha integrované do povinných systémov sociálneho zabezpečenia; keďže tzv. spoločnosti vzájomného poistenia môžu zahŕňať všetky typy vlastníctva a životných rizík a keďže v niektorých členských štátoch vzájomné spoločnosti môžu poskytovať aj služby v iných oblastiach, ako je bývanie alebo úver;

K. keďže napriek svojej rozmanitosti vzájomné spoločnosti zabezpečujú služby a zásobovanie v záujme svojich členov, a to na základe solidarity a spoločného financovania; keďže sú organizované demokratickým spôsobom a využívajú prebytok zo svojich činností v prospech svojich členov;

L.  keďže Únia, ktorej cieľom je zabezpečiť spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže a prispieť k ekonomickému rozvoju, by mala vzájomným spoločnostiam, ktoré predstavujú formu organizácie uznávanú vo väčšine členských štátov, poskytnúť zodpovedajúce právne nástroje, ktoré by boli schopné podporiť rozvoj ich cezhraničných činností a umožniť im využívať výhody vnútorného trhu;

M. keďže vzájomné spoločnosti zohrávajú dôležitú úlohu v hospodárstve Únie tým, že poskytujú zdravotnú starostlivosť a sociálne služby a cenovo dostupné služby poistenia vyše 160 miliónom európskych občanov; keďže ich poistné predstavuje viac ako 180 miliárd EUR a zamestnávajú viac ako 350 000 osôb;

N. keďže vzájomné spoločnosti uľahčujú prístup k zdravotnej starostlivosti a sociálnemu začleňovaniu a v plnej miere prispievajú k poskytovaniu služieb verejného záujmu v rámci Únie;

O. keďže v roku 2010 pracovalo 12,3 milióna európskych občanov v inom členskom štáte, čo predstavuje 2,5 % pracujúcich osôb Únie.

P.  keďže v niektorých členských štátoch fondy zákonného zdravotného poistenia nesmú fungovať ako spoločnosti zo súkromného sektora;

Q. keďže vzájomné spoločnosti predstavujú 25 % poistného trhu a 70 % celkového počtu podnikov v tomto sektore; keďže jednotný trh nemôže vzájomné spoločnosti aj naďalej ignorovať[9] a tieto spoločnosti by mali využívať výhody európskeho štatútu, aby mohli mať rovnaké podmienky ako ostatné formy podnikania v Únii; keďže rozmanitosť foriem podnikania je bohatstvo, ktoré sa musí v plnej miere uznávať a podporovať;

R.  keďže vzájomné spoločnosti zohrávajú alebo by mali zohrávať dôležitú úlohu v hospodárstve členských štátov, pretože prispievajú k napĺňaniu strategických cieľov Únie – potvrdené demografickými trendmi – ktoré spočívajú v zabezpečení inkluzívneho rastu s prístupom k základným zdrojom, právam a sociálnym službám pre všetkých, ako aj k primeranej zdravotnej a dlhodobej starostlivosti založenej na solidarite, dostupnosti, nediskriminácii a nevylúčení, ako aj záruky, že potreba doplnkovej starostlivosti o starších ľudí nebude mať za následok ich chudobu a finančnú závislosť;

S.  keďže vzájomné spoločnosti sú mimoriadne aktívne v oblasti zdravia, dlhodobej starostlivosti, dôchodkového zabezpečenia a sociálnych služieb vrátane potrieb starnúceho obyvateľstva; keďže zapojenie vzájomných spoločnosti ako dôležitých zainteresovaných strán je nevyhnutné pre dlhodobú budúcnosť sociálneho zabezpečenia vzhľadom na to, že starnutie obyvateľstva predstavuje v súčasnej dobe v Európe zásadnú výzvu, a to najmä preto, že je ťažkou skúškou vnútroštátnej rozpočtovej rovnováhy a môže vyvolávať tlak na verejné výdavky na sociálne zabezpečenie; keďže vzájomné spoločnosti môžu zohrávať dôležitú úlohu pri navrhovaní sociálne zodpovedných systémov dôchodkového zabezpečenia v súkromnom sektore, nemôžu však nahradiť silný prvý pilier systému dôchodkového zabezpečenia;

T.  keďže súkromný sektor bol vyzvaný, aby sa zapojil do hľadania riešení výziev, ktoré predstavuje reforma systémov starostlivosti Únie a sociálneho hospodárstva; keďže presnejšie povedané vzájomné spoločnosti musia plniť prirodzenú funkciu ako zainteresované strany pri dosahovaní tohto cieľa;

U. keďže vzájomné spoločnosti, vyznačujúce sa kľúčovými hodnotami solidarity, demokratickej správy a absenciou akcionárov, vykonávajú svoju činnosť v prospech svojich členov, a teda, ako vyplýva z ich povahy, sociálne zodpovedným spôsobom;

V. keďže hodnoty vzájomných spoločností zodpovedajú základným zásadám európskeho sociálneho modelu; keďže vzájomné spoločnosti založené na hodnotách solidarity sú dôležitými subjektmi sociálneho trhového hospodárstva Európskej únie, ktoré by mali byť viac uznávané, a to najmä vďaka zavedeniu európskeho štatútu;

W. keďže nárast výdavkov v oblasti zdravotnej starostlivosti a dôchodkového zabezpečenia by mohol mať vážny vplyv na kontinuitu a pokrývanie súčasných systémov sociálneho zabezpečenia; keďže vzájomné spoločnosti podporujú kľúčové hodnoty sociálneho štátu, ako je napríklad solidarita, nediskriminácia, rovnaký prístup a vysoká kvalita sociálnych služieb v súkromnom sektore; keďže posilnenie prispievania vzájomných spoločností do sociálneho hospodárstva európskeho trhu nesmie poškodzovať opatrenia členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia; keďže dobrovoľné príspevky na sociálne zabezpečenie však nesmú nahrádzať zákonné sociálne zabezpečenie; keďže sa musí rešpektovať rozmanitosť systémov sociálneho zabezpečenia, za ktorú je často v plnej miere zodpovedný štát, vzájomné spoločnosti alebo štát spolu so vzájomnými spoločnosťami; keďže štatút európskej vzájomnej spoločnosti je mimoriadne dôležitý, ale nesmie slúžiť na zakrývanie nedostatkov členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia;

X. 

keďže treba dúfať, že sa tým uľahčí a podporí možnosť vstupu do vzájomnej spoločnosti pre všetkých zamestnancov, a najmä pre zamestnancov pracujúcich v malých podnikoch;

Y. keďže treba dúfať, že za takýchto podmienok sa uľahčí vstup zamestnancov do systému vzájomných spoločností prostredníctvom oslobodenia od sociálneho alebo daňového zaťaženia;

Z.  keďže so zreteľom na výzvy, ktorým čelia vlády v oblasti sociálnej ochrany, by vzájomné spoločnosti mohli pomôcť pri zabezpečovaní dostupnej bezpečnej siete pre ohrozené osoby; keďže vzájomné spoločnosti ponúkajú občanom Únie dodatočné a cenovo dostupné možnosti;

Aa. keďže niektoré vzájomné spoločnosti majú veľmi silnú dobrovoľnú zložku a keďže tento dobrovoľnícky charakter treba zachovávať a uľahčovať.

Ab. keďže v niektorých členských štátoch vzájomné spoločnosti spoločne s poisťovacími službami poskytujú svojím členom pôžičky s nízkou alebo nulovou úrokovou sadzbou;

Ac. keďže pridaná hodnota vzájomných spoločností v porovnaní s ich obchodne motivovanými náprotivkami bude ešte väčšia na úrovni Únie so zreteľom na ich hospodársku váhu a pozitívny vplyv na podmienky v celej Únii;

Ad.     keďže sociálne hospodárstvo, a najmä vzájomné spoločnosti, zohrávajú zásadnú úlohu v  hospodárstve Únie spájaním výnosnosti a solidarity, vytváraním kvalitných pracovných miest a pracovných miest na miestnej úrovni, posilňovaním sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti, vytváraním sociálneho kapitálu, podporovaním aktívneho občianstva, sociálneho blahobytu založeného na solidarite a hospodárstva s demokratickými hodnotami, ktoré kladie ľudí na prvé miesto, pričom okrem toho podporuje trvalo udržateľný rozvoj a sociálne, environmentálne a technologické inovácie;

Ae. keďže vzájomné spoločnosti by mali pri plnení týchto výziev zohrať úlohu po boku súkromného sektora a na tento účel musia byť schopné pôsobiť v rámci Únie za takých istých konkurenčných podmienok, za akých vykonávajú svoju činnosť ostatné formy podnikov; keďže existujúce európske štatúty, ako napr. štatút Európskeho družstva (SCE) alebo Európskej spoločnosti (SE), nie sú vhodné pre vzájomné spoločnosti z dôvodu rozdielov v ich modeloch riadenia;

Af. keďže medzera, ktorá existuje v právnych predpisoch Únie, je poľutovaniahodná, nakoľko v zmluvách nie je o vzájomných spoločnostiach uvedená osobitá zmienka, a rešpektovanie ich podnikateľských modelov nie je zahrnuté do žiadnej sekundárnej legislatívy, ktorá sa vzťahuje len na verejné alebo súkromné podniky, čo negatívne vplýva na štatút vzájomných spoločností, ich rozvoj a na zavedenie cezhraničných skupín;

Ag. keďže európsky štatút je pre vzájomné spoločnosti nevyhnutný v záujme ich lepšej integrácie do jednotného trhu, lepšieho uznávania ich osobitostí a možnosti väčšieho podielu vzájomných spoločností na dosahovaní strategických cieľov pre rok 2020, ktoré sú zamerané na rast a zamestnanosť; keďže európsky štatút by takisto umožnil mobilitu európskych občanov tým, že by vzájomným spoločnostiam umožnil poskytovať služby vo viacerých členských štátoch, a tak vytvárať väčšiu spojitosť a súlad na jednotnom trhu;

Ah. keďže európsky štatút pre vzájomné spoločnosti by poskytol spôsob na podporu modelu vzájomnosti v rozšírenej Európe, najmä v nových členských štátoch, kde sa na tento model niektoré právne systémy nevzťahujú; keďže nariadenie Únie, ktoré by, prirodzene, platilo v celej Únii, by poskytlo dvojitú výhodu v tom, že by týmto krajinám poskytlo európsky referenčný štatút, a v tom, že by prispelo k zlepšeniu postavenia a verejnému profilu tohto typu podnikov.

Ai. keďže štatút by vzájomným spoločnostiam poskytol príležitosti na vytváranie úspor z rozsahu s cieľom zachovať konkurencieschopnosť v budúcnosti a zvýšil by uznanie hodnoty vzájomných spoločností pri tvorbe politiky Únie;

Aj. keďže vzájomné spoločnosti sú stabilnými a udržateľnými organizáciami, ktoré dobre zvládli finančnú krízu vo všetkých ekonomikách a prispeli k odolnejšiemu, diverzifikovanému trhu, a to najmä v oblasti poistenia a sociálneho zabezpečenia; keďže vzájomné spoločnosti sú mimoriadne aktívne v oblasti zameranej na starnúce obyvateľstvo a sociálne potreby; keďže zapojenie vzájomných spoločností do oblasti dôchodkového zabezpečenia ponúka občanom Únie dodatočné možnosti a keďže vzájomné spoločnosti zohrávajú svoju úlohu pri ochrane európskeho sociálneho modelu;

Ak.     keďže vzájomné spoločnosti nemajú žiadne akcie, ale sú v spoločnom vlastníctve a ich prebytky sa namiesto prerozdelenia medzi členov skôr preinvestujú; keďže vďaka tomu mohli vzájomné spoločnosti odolať kríze lepšie ako ostatné subjekty súkromného sektora;

Al. keďže európsky štatút by bol dodatočným dobrovoľným nástrojom k existujúcim vnútroštátnym právnym ustanoveniam vzťahujúcim sa na vzájomné spoločnosti, a teda by nemal vplyv na už existujúce štatúty, ale bol by skôr „28.“ systémom umožňujúcim vzájomným spoločnostiam vykonávať cezhraničné činnosti;

keďže Komisia by mala zohľadniť osobité charakteristiky vzájomných spoločností v záujme zaručenia rovnakých konkurenčných podmienok, aby sa tak zabránilo dodatočnej diskriminácii a zabezpečilo, aby všetky nové právne predpisy boli primerané a aby sa zaručil aj spravodlivý konkurenčný a udržateľný trh.

An. keďže diverzifikácia v poisťovníctve je čoraz viac žiadaná, čím sa zdôrazňuje úloha vzájomných spoločností v porovnaní s akciovými spoločnosťami, ktoré sú ich náprotivkami, pri zvyšovaní konkurencieschopnosti tohto odvetvia ako celku, znižovaní jeho rizikovosti a posilňovaní odolnosti voči meniacim sa finančným a ekonomickým podmienkam;

Ao.     keďže vzájomné spoločnosti sú súčasťou intenzívnej a zvyšujúcej sa hospodárskej súťaže, najmä v sektore poisťovníctva, a keďže v niektorých z nich mizne prvok vzájomnosti a dochádza k zmene orientácie na finančníctvo;

Ap.     keďže minimálne v šiestich členských štátoch Únie a Európskeho hospodárskeho priestoru je právne nemožné vytvoriť subjekt typu vzájomnej spoločnosti; keďže to deformuje trh; keďže európsky štatút by to mohol napraviť a mohol by slúžiť ako inšpirácia k vytváraniu vzájomných spoločností v týchto členských štátoch;

Aq.     keďže vzájomné spoločnosti nemajú právne nástroje, ktoré by im uľahčili rozvoj a cezhraničné činnosti v rámci vnútorného trhu; keďže vzhľadom na dostupnosť európskych štatútov pre ostatné formy spoločností sú vzájomné spoločnosti stále v nevýhode; keďže vzhľadom na to, že neexistuje európsky štatút, sú vzájomné spoločnosti často nútené využívať pri svojej cezhraničnej činnosti nevhodné právne nástroje, čo vedie k strate charakteru vzájomnosti;

Ar. keďže v rámci Únie existujú značné rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi týkajúcimi sa vzájomných spoločností a keďže európsky štatút by umožnil vytváranie nadnárodných vzájomných spoločností a posilnil tak európsky model sociálneho zabezpečenia;

As. keďže samotné vzájomné spoločnosti by mali šíriť myšlienku vzájomnosti ako svoju hlavnú hodnotu a presvedčiť svojich budúcich členov o tom, že ide o úspornú a udržateľnú alternatívu k hospodárskym subjektom poskytujúcim obchodné služby;

At. keďže treba zabrániť tomu, aby vzájomné spoločnosti – v snahe udržať si konkurencieschopnosť – podnikali kroky smerujúce k tomu, že sa priblížia svojim obchodným náprotivkom, napríklad zavedením selekcie na základe rizík alebo prísnejších kritérií na členstvo, alebo vydávaním akcií na zvýšenie svojej miery solventnosti;

Au. keďže vzájomné spoločnosti, najmä stredne veľké podniky, môžu byť vystavené nátlaku, aby sa stali súčasťou väčších organizácií, dokonca akciových spoločností (prostredníctvom straty charakteru vzájomnosti), čím sa dotknuté subjekty ešte viac vzďaľujú od svojich poistencov;

Av. keďže chýbajúci štatút stále bráni cezhraničnej spolupráci a fúzii vzájomných spoločností;

1.  vzhľadom na výsledky nedávnej štúdie o situácii vzájomných spoločností v Únii a zohľadňujúc jednoznačné uprednostňovanie štatútu európskej vzájomnej spoločnosti, ktoré Parlament vyjadril pri viacerých príležitostiach, žiada Komisiu, aby v súlade s podrobnými odporúčaniami uvedenými v prílohe k tomuto dokumentu urýchlene predložila na základe článku 352 alebo prípadne 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie jeden alebo viaceré návrhy, ktoré by vzájomným spoločnostiam umožnili pôsobiť na európskej a cezhraničnej úrovni;

2.  potvrdzuje, že tieto odporúčania sú v súlade so základnými právami a zásadou subsidiarity;

3.  domnieva sa, že finančné dôsledky vyžiadaného návrhu by sa mali pokryť z príslušných rozpočtových prostriedkov;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a podrobné odporúčania uvedené v prílohe Komisii a Rade.

  • [1]  Ú. v. EÚ C 297 E, 7.12.2006, s. 140.
  • [2]  Ú. v. EÚ C 303 E, 13.12.2006, s. 114.
  • [3] Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2010, s. 16.
  • [4]  Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 19.
  • [5]  Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 187.
  • [6]  Prijaté texty, P7_TA(2012)0259.
  • [7]  Nariadenie Rady (ES) č. 1435/2003 z 22. júla 2003 o stanovách európskeho družstva (SCE) (Ú. v. EÚ L 207, 18.8.2003, s. 1).
  • [8]  Oznámenie Komisie z 13. apríla 2011 s názvom Akt o jednotnom trhu – dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery – spoločne za nový rast (COM(2011)0206).
  • [9]  Pozri vyššie uvedený COM(2011)0206.

PRÍLOHA K NÁVRHU UZNESENIA:PODROBNÉ ODPORÚČANIA K OBSAHU VYŽIADANÉHO NÁVRHU

Odporúčania týkajúce sa štatútu európskej vzájomnej spoločnosti

Odporúčanie 1 (ciele štatútu európskej vzájomnej spoločnosti)

Európsky parlament sa domnieva, že rozmanitosť podnikov by mala byť jasne zakotvená v Zmluve o fungovaní Európskej únie, a navrhuje začleniť vzájomné spoločnosti do jej článku 54.

Európsky parlament sa domnieva, že je potrebná kombinácia stratégií a opatrení na vytvorenie rovnakých podmienok pre vzájomné spoločnosti vrátane európskeho štatútu, ktoré im poskytnú rovnaké možnosti pridať európsky rozmer ich organizácii a činnostiam a zabezpečia im primerané právne nástroje na uľahčenie ich cezhraničných a nadnárodných činností. V tejto súvislosti by mohli vzájomné spoločnosti fungovať v rámci Únie podľa svojej osobitnej správy.

Európsky parlament sa domnieva, že štatútom európskej vzájomnej spoločnosti sa vytvorí dobrovoľný systém, ktorý bude mať formu fakultatívneho nástroja umožňujúceho vzájomným spoločnostiam vykonávať činnosť v rôznych členských štátoch, pričom budú mať možnosť začať pôsobiť dokonca aj v krajinách, v ktorých zatiaľ neexistujú, a preto trvá na tom, aby sa európska vzájomná spoločnosť považovala za európsku právnu formu špecifickej povahy v rámci Únie;

Európsky parlament zároveň pripomína, že žiadna legislatívna iniciatíva nepovedie k zmene rôznych existujúcich vnútroštátnych zákonov a že to nemožno považovať za snahu o aproximáciu zákonov členských štátov v oblasti vzájomných spoločností.

Európsky parlament potvrdzuje, že nariadenie o štatúte európskej vzájomnej spoločnosti bude mať tieto hlavné ciele:

– odstrániť všetky prekážky brániace cezhraničnej spolupráci medzi vzájomnými spoločnosťami a zohľadniť zároveň ich osobitné črty, ktoré sú hlboko zakorenené v príslušných vnútroštátnych právnych systémoch, a umožniť vzájomným spoločnostiam slobodne fungovať na európskom jednotnom trhu, a tak posilňovať zásady samotného jednotného trhu;

– umožniť, aby európske vzájomné spoločnosti mohli zakladať fyzické osoby s bydliskom v rôznych členských štátoch alebo právne subjekty zriadené podľa zákonov rôznych členských štátov;

– zabezpečiť, aby bolo možné vytvoriť európsku vzájomnú spoločnosť cezhraničným zlúčením dvoch alebo viacerých existujúcich vzájomných spoločností vzhľadom na to, že na vzájomné spoločnosti sa nevzťahuje smernica o cezhraničných zlúčeniach[1];

– umožniť vytvorenie európskej vzájomnej spoločnosti transformáciou národnej vzájomnej spoločnosti na novú formu bez toho, aby sa najskôr musela zrušiť, ak má daná spoločnosť registrované sídlo a hlavné priestory v tom istom členskom štáte;

– umožniť vytvorenie európskej vzájomnej skupiny a umožniť vzájomným spoločnostiam využiť výhody vyplývajúce z európskej skupiny vzájomných spoločností, najmä v súvislosti so smernicou Solventnosť II[2] v prípade vzájomných spoločností, ktoré poskytujú poistenie;

Odporúčanie 2 (prvky štatútu európskej vzájomnej spoločnosti)

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby zohľadnila skutočnosť, že sprístupnenie takéhoto nepovinného nariadenia v právnych predpisoch členských štátov by malo zahŕňať charakteristiky a zásady riadenia vzájomných spoločností.

Európsky parlament pripomína, že návrh štatútu európskej vzájomnej spoločnosti musí zohľadňovať osobitné pravidlá, ktorými sa riadi činnosť vzájomných spoločností a ktoré sa odlišujú od pravidiel fungovania iných hospodárskych subjektov:

– vzájomné spoločnosti zabezpečujú široké spektrum poisťovacích služieb, pôžičiek a iných služieb v záujme svojich členov, a to na základe solidarity a spoločného financovania;

– členovia za to platia príspevky alebo ich obdobu, pričom ich výška sa môže meniť;

– členovia nesmú uplatňovať žiadne individuálne práva v súvislosti s aktívami vzájomnej spoločnosti.

Európsky parlament sa domnieva, že štatútom sa stanovia presné a jasné podmienky vytvorenia skutočnej a novej kategórie európskych vzájomných spoločností, a považuje v tomto ohľade za veľmi dôležité mať na zreteli doterajšie modely štatútov európskych subjektov, v prípade ktorých značná flexibilita poskytovaná členským štátom a chýbajúca pridaná hodnota neumožnili vytvoriť podmienky pre úspešné používanie takého európskeho nástroja.

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby do navrhovaného nariadenia vychádzajúceho z článku 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie začlenila hlavné charakteristiky vzájomných spoločností založených na osobách, konkrétne zásadu nediskriminácie, pokiaľ ide o voľbu rizika a demokratickú orientáciu ich členov, s cieľom zlepšiť sociálne podmienky miestnych spoločenstiev a širšej spoločnosti v duchu vzájomnosti.

Európsky parlament zdôrazňuje význam zásady solidarity vo vzájomných spoločnostiach, kde sú klienti takisto členmi, a preto majú tie isté záujmy; pripomína zásadu spoločného vlastníctva kapitálu a jeho nedeliteľnosť; zdôrazňuje význam zásady nestranného prevodu v prípade likvidácie, teda že aktíva by sa mali rozdeliť iným vzájomným spoločnostiam alebo orgánu, ktorých cieľom je podpora a presadzovanie vzájomných spoločností;

Odporúčanie 3 (rozsah a predmet pôsobnosti štatútu európskej vzájomnej spoločnosti)

Európsky parlament zdôrazňuje tieto aspekty týkajúce sa rozsahu a predmetu pôsobnosti budúceho nariadenia o európskom štatúte:

– nemali by ním byť ovplyvnené povinné a/alebo štatutárne systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré v niektorých členských štátoch spravujú vzájomné spoločnosti, ani možnosť členských štátov slobodne rozhodovať o tom, či a za akých podmienok zveria správu takýchto systémov vzájomným spoločnostiam;

– so zreteľom na osobitný charakter európskej vzájomnej spoločnosti v rámci Únie by úpravou správy, prijatou prostredníctvom štatútu, nemali byť dotknuté zákony členských štátov a úprava správy by nemala brániť prijímaniu rozhodnutí o iných textoch Únie o práve obchodných spoločností;

– nariadenie by sa nemalo vzťahovať na iné právne oblasti, ako sú pravidlá účasti zamestnancov na rozhodovacom procese, pracovné právo, daňové právo, právo hospodárskej súťaže, právo duševného vlastníctva alebo právo priemyselného vlastníctva, alebo predpisy týkajúce sa platobnej neschopnosti a pozastavenia platieb;

– vzhľadom na to, že rámec pre fungovanie vzájomných spoločností sa v jednotlivých členských štátoch líši, nariadenie by malo zabezpečiť, aby európske vzájomné spoločnosti mali možnosť slobodne vymedziť svoje vlastné ciele a poskytovať široké spektrum služieb vrátane sociálneho poistenia, zdravotného poistenia a poskytovania pôžičiek svojím členom.

Odporúčanie 4 (o správe európskych vzájomných spoločností)

– Európske vzájomné spoločnosti by mali byť spravované demokratickým spôsobom a financované kolektívne v prospech svojich členov. V štatúte by malo byť ustanovené, že členovia sú kolektívnymi vlastníkmi vzájomnej spoločnosti.

– V stanovách európskej vzájomnej spoločnosti by sa mali ustanoviť pravidlá správy a riadenia, pokiaľ ide o tieto body: valné zhromaždenie (ktoré môže pozostávať zo schôdze všetkých členov alebo zo schôdze zástupcov členov), dozorný orgán a riadiaci alebo správny orgán, podľa toho, aká forma je ustanovená v stanovách.

– Každý člen (fyzická alebo právnická osoba) alebo jeho zástupca na valnom zhromaždení by mal mať v zásade rovnaký hlas.

– Člena alebo členov riadiaceho orgánu by mal vymenovať a odvolávať dozorný orgán. Členské štáty však môžu žiadať alebo súhlasiť s tým, aby sa v stanovách ustanovilo, že člena alebo členov riadiaceho orgánu vymenuje valné zhromaždenie.

– Žiadny člen riadiaceho orgánu nesmie byť zároveň členom dozorného orgánu.

– Mal by sa dôsledne monitorovať vplyv smernice Solventnosť II na správu a riadenie vzájomných spoločností.

  • [1]  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES z 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností (Ú. v. EÚ L 310, 25.11.2005, s. 1).
  • [2]  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1).

STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (7.12.2012)

pre Výbor pre právne veci

k štatútu európskej vzájomnej spoločnosti
(2012/2039(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko(*): Regina Bastos

(Podnet – článok 42 rokovacieho poriadku)

(*)       Postup pridružených výborov – článok 50 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor:

–   zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  pripomína, že hodnoty vzájomných spoločností zodpovedajú základným zásadám európskeho sociálneho modelu; zdôrazňuje, že vzájomné spoločnosti založené na hodnotách solidarity sú dôležitými subjektmi sociálneho trhového hospodárstva Európskej únie, ktoré by mali byť viac uznávané, a to najmä vďaka zavedeniu európskeho štatútu;

2.  pripomína, že vzájomné spoločnosti sú dobrovoľné skupiny osôb (fyzických alebo právnických), ktorých účelom je skôr uspokojovanie potrieb svojich členov než dosahovanie návratnosti investícií a ktoré fungujú podľa zásad dobrovoľnosti a otvoreného členstva, solidarity medzi členmi, a sú riadené na základe demokratických zásad (ako je napríklad zásada jeden člen – jeden hlas), čo prispieva k zodpovednému a trvalo udržateľnému riadeniu;

3.  zdôrazňuje, že v Európe existujú dva hlavné typy vzájomných spoločností, a to spoločnosti „vzájomného prínosu“ (alebo „zdravotnej obozretnosti“) a spoločnosti „vzájomného poistenia“. spoločnosti tzv. vzájomného prínosu poskytujú dodatočné alebo doplnkové zabezpečovanie blaha alebo zabezpečovanie blaha integrované do povinných systémov sociálneho zabezpečenia; spoločnosti tzv. vzájomného poistenia môžu zahŕňať všetky typy rizík týkajúcich sa majetku a života; v niektorých členských štátoch môžu vzájomné spoločnosti dokonca poskytovať služby aj v iných oblastiach, ako je bývanie či poskytovanie úverov;

4.  pripomína, že vzájomné spoločnosti zohrávajú významnú úlohu v hospodárstve Únie tým, že poskytujú zdravotnú starostlivosť a sociálne dávky viac ako 160 miliónom európskych občanov, predstavujú viac ako 180 miliárd poistných bonusov a zamestnávajú viac než 350 000 osôb v Únii; zdôrazňuje, že vzájomné spoločnosti umožňujú prístup k zdravotnej starostlivosti a sociálnemu začleneniu a že v plnej miere prispievajú k poskytovaniu služieb verejného záujmu v rámci Európskej únie;

5.  poukazuje na to, že v roku 2010 pracovalo 12,3 milióna európskych občanov v inom členskom štáte, čo predstavuje 2,5 % pracujúcich osôb Únie.

6.  zdôrazňuje, že pri 25 % podiele na trhu poistenia a 70 % podiele na celkovom počte podnikov v odvetví jednotný trh nemôže vzájomné spoločnosti aj naďalej ignorovať[1], že musia využívať výhody európskeho štatútu, aby mohli mať rovnaké podmienky ako ostatné formy podnikania v Únii; pripomína, že rozmanitosť foriem podnikania je bohatstvo, ktoré sa musí v plnej miere uznávať a podporovať;

7.  zdôrazňuje, že vzájomné spoločnosti sú mimoriadne aktívne v oblasti zdravia, dlhodobej starostlivosti, dôchodkového zabezpečenia a sociálnych služieb vrátane starnúceho obyvateľstva a že zapojenie vzájomných spoločnosti ako dôležitých zúčastnených strán je nevyhnutné pre dlhodobú budúcnosť sociálneho zabezpečenia vzhľadom na to, že starnutie obyvateľstva predstavuje v súčasnej dobe v Európe zásadný výzvu, najmä preto, že je ťažkou skúškou vnútroštátnej rozpočtovej rovnováhy a môže vyvolávať tlak na verejné výdavky na sociálne zabezpečenie; zdôrazňuje, že vzájomné spoločnosti môžu zohrávať dôležitú úlohu pri navrhovaní sociálne zodpovedných systémov dôchodkového zabezpečenia, avšak nemôžu nahradiť silný prvý pilier systému dôchodkového zabezpečenia;

8.  zdôrazňuje, že vzájomné spoločnosti ponúkajú dodatočné a dostupné príležitosti pre občanov EÚ;

9.  zdôrazňuje, že niektoré vzájomné spoločnosti majú veľmi silnú dobrovoľnú zložku a že tento dobrovoľnícky charakter treba zachovávať a uľahčovať.

10.  zdôrazňuje, že nárast výdavkov v oblasti zdravotnej starostlivosti a dôchodkového zabezpečenia by mohol mať vážny vplyv na udržateľnosť a pokrývanie súčasných systémov sociálneho zabezpečenia; zdôrazňuje, že vzájomné spoločnosti podporujú kľúčové hodnoty sociálneho štátu, ako je napríklad solidarita, nediskriminácia, rovnaký prístup a vysoká kvalita sociálnych služieb v súkromnom sektore; domnieva sa, že posilnenie prispievania vzájomných spoločností do sociálneho hospodárstva európskeho trhu nesmie poškodzovať opatrenia členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia; zdôrazňuje však, že dobrovoľné príspevky na sociálne zabezpečenie nesmú nahrádzať zákonné sociálne zabezpečenie; pripomína, že sa musí rešpektovať rozmanitosť systémov sociálneho zabezpečenia, za ktorú je často v plnej miere zodpovedný štát, vzájomné spoločnosti alebo štát spolu so vzájomnými spoločnosťami; domnieva sa, že európsky štatút vzájomných spoločností je nevyhnutný, ale nesmie slúžiť na zakrývanie nedostatkov členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia;

11.  očakáva, že sa bude uľahčovať a podporovať možnosť vstupu do vzájomnej spoločnosti pre všetkých zamestnancov a najmä pre zamestnancov pracujúcich v malých podnikoch;

12.  v tejto súvislosti vyjadruje želanie, aby sa uľahčoval vstup zamestnancov do systému vzájomných spoločností prostredníctvom oslobodenia od sociálneho alebo daňového zaťaženia;

13.  pripomína, že vzájomné spoločnosti nemajú právne nástroje, ktoré by im uľahčili rozvoj a ich cezhraničné činnosti v rámci vnútorného trhu, a že vzhľadom na dostupnosť európskych stanov pre ostatné formy spoločností sú vzájomné spoločnosti stále v nevýhode; zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že neexistuje európsky štatút, sú vzájomné spoločnosti často nútené využívať pri svojej cezhraničnej činnosti nevhodné právne nástroje, čo vedie k strate charakteru vzájomnosti;

14.  konštatuje, že v rámci EÚ existujú značné rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi týkajúcimi sa vzájomných spoločností a že európsky štatút by mohol umožňovať vytváranie nadnárodných vzájomných spoločností, a posilniť tak európsky systém sociálneho zabezpečenia;

15.  zdôrazňuje, že vzájomné spoločnosti neexistujú vo všetkých členských štátoch; zdôrazňuje, že to vytvára deformácie trhu; pripomína, že európsky štatút by to mohol napraviť a že by mohol slúžiť ako inšpirácia k vytváraniu vzájomných spoločností v týchto členských štátoch;

16.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia po tom, čo stiahla návrh európskeho štatútu pre vzájomné spoločnosti v roku 2006, nevypracovala nový návrh, ktorý by vzájomným spoločnostiam poskytoval vhodný právny nástroj na uľahčenie ich cezhraničnej činnosti;

17.  vyzýva Európsku komisiu, aby predložila nový návrh štatútu európskych vzájomných spoločností;

18.  víta skutočnosť, že Komisia uznala nevyhnutnosť štatútu a že sa zaviazala k vypracovaniu kvalitnejších právnych predpisov pre organizácie sociálneho hospodárstva (vrátane vzájomných spoločností) zdôrazňujúc pri tom skutočnosť, že vzájomné spoločnosti by mali byť schopné pôsobiť cezhranične a prispievať tak k európskym snahám o „zvýšenie rastu a posilnenie dôvery“ v Európskom hospodárskom priestore[2];

19.  vyjadruje želanie, aby bol tento európsky štatút ambiciózny a novátorský pre ochranu zamestnancov a ich rodín v prípade mobility v rámci krajín Únie

20.  víta štúdiu vypracovanú Európskou komisiou o súčasnej situácii a vyhliadkach vzájomných spoločností v EÚ, v ktorej sa analyzujú ťažkosti vzájomných spoločností z dôvodu nedostatočných právnych rámcov v niektorých členských štátoch, pri vytváraní nových vzájomných spoločností z dôvodu kapitálových požiadaviek a nedostatočné riešenia týkajúce sa zoskupovania; vyzýva Komisiu, aby navrhla primerané riešenia týchto problémov s cieľom lepšie uznávať prínos vzájomných spoločností do sociálneho hospodárstva, vrátane štatútu;

21.  pripomína, že vzájomné spoločnosti zohrávajú alebo by mali zohrávať dôležitú úlohu v hospodárstve členských štátov, pretože prispievajú k napĺňaniu strategických cieľov Únie, ktoré spočívajú v zabezpečení inkluzívneho rastu s prístupom k základným zdrojom, k právam a sociálnym službám pre všetkých, rovnako ako aj ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých založenej na solidarite, dostupnosti, nediskriminácii a nevylúčení;

22.  pripomína, že nariadenie o stanovách Európskeho družstva (SCE)[3] bolo prijaté v roku 2003 a že Európska komisia 8. februára 2012 predložila návrh stanov Európskej nadácie;

23.  zdôrazňuje, že sociálne hospodárstvo, a najmä vzájomné spoločnosti, zohrávajú zásadnú úlohu v európskom hospodárstve spájaním výnosnosti a solidarity, vytváraním kvalitných pracovných miest a pracovných miest na miestnej úrovni, posilňovaním sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti, vytváraním sociálneho kapitálu, podporovaním aktívneho občianstva, sociálneho blahobytu založeného na solidarite a hospodárstva s demokratickými hodnotami, ktoré kladie ľudí na prvé miesto, pričom okrem toho podporuje trvalo udržateľný rozvoj a sociálne, environmentálne a technologické inovácie;

24.  pripomína, že vzájomné spoločnosti by mali pri plnení týchto výziev zohrať úlohu po boku súkromného sektora, a že na tento účel musia byť schopné pôsobiť v rámci Únie za takých istých konkurenčných podmienok, za akých vykonávajú svoju činnosť ostatné formy spoločností; zdôrazňuje, že existujúce európske stanovy, ako sú Európske družstvo (SCE) alebo Európska spoločnosť (SE), nie sú vhodné pre vzájomné spoločnosti z dôvodu rozdielov v ich modeloch riadenia;

25.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v právnych predpisoch Únie existuje medzera, nakoľko v zmluvách nie je o vzájomných spoločnostiach uvedená osobitá zmienka, že rešpektovanie ich podnikateľských modelov nie je zahrnuté v žiadnej sekundárnej legislatíve, ktorá sa vzťahuje len na verejné alebo súkromné podniky, čo negatívne vplýva na štatút vzájomných spoločností, ich rozvoj a na zavedenie cezhraničných skupín;

26.  pripomína, že európsky štatút je pre vzájomné spoločnosti nevyhnutný v záujme ich lepšej integrácie do jednotného trhu, lepšieho uznávania ich osobitostí a možnosti väčšieho podielu vzájomných spoločností na dosahovaní strategických cieľov pre rok 2020, ktoré sú zamerané na rast a zamestnanosť; zdôrazňuje, že európsky štatút by takisto umožnil mobilitu európskych občanov tým, že by vzájomným spoločnostiam umožnil poskytovať služby vo viacerých členských štátoch, a tak vytvárať väčšiu spojitosť a súlad na jednotnom trhu;

27.  pripomína, že európsky štatút pre vzájomné spoločnosti by poskytol spôsob na podporu modelu vzájomnosti v rozšírenej Európe, najmä v nových členských štátoch, kde sa na tento model niektoré právne systémy nevzťahujú; európske nariadenie, ktoré by, prirodzene, platilo v celej Európskej únii, by poskytlo dvojitú výhodu v tom, že by týmto krajinám poskytlo referenčný štatút a v tom, že by prispelo k zlepšeniu postavenia a verejnému profilu tohto typu podnikov.

28.  zdôrazňuje, že štatút by vzájomným spoločnostiam poskytol príležitosti na vytváranie úspor z rozsahu s cieľom zachovať konkurencieschopnosť v budúcnosti a zvýšil by uznanie hodnoty vzájomných spoločností pri tvorbe európskej politiky;

29.  zdôrazňuje, že vzájomné spoločnosti sú odolnými a udržateľnými organizáciami, ktoré dobre zvládli finančnú krízu vo všetkých ekonomikách a prispeli k odolnejšiemu, diverzifikovanému trhu, a to najmä v oblasti poistenia a sociálneho zabezpečenia; pripomína, že vzájomné spoločnosti sú obzvlášť aktívne v oblasti starnutia obyvateľstva a sociálnych potrieb, že zapojenie vzájomných spoločností do oblasti dôchodkového zabezpečenia ponúka občanom Únie dodatočné možnosti a že vzájomné spoločnosti zohrávajú hlavnú úlohu pri ochrane európskeho sociálneho modelu;

30.  zdôrazňuje, že vzájomné spoločnosti nemajú žiadne akcie, ale sú v spoločnom vlastníctve, a že ich prebytky sa namiesto prerozdelenia medzi členov skôr preinvestujú; pripomína, že vďaka tomu mohli vzájomné spoločnosti odolať kríze lepšie ako ostatné subjekty súkromného sektora;

31.  poznamenáva, že európsky štatút by bol dodatočným dobrovoľným nástrojom k existujúcim vnútroštátnym právnym ustanoveniam vzťahujúcim sa na vzájomné spoločnosti, a teda by nemal vplyv na už existujúce štatúty, ale bol by skôr „28.“ systémom umožňujúcim vzájomným spoločnostiam vykonávať cezhraničné aktivity;

32.  žiada Komisiu, aby zohľadnila osobité charakteristiky vzájomných spoločností v záujme zaručenia rovnakých konkurenčných podmienok, aby sa tak zabránilo dodatočným diskrimináciám a zabezpečilo, aby boli všetky nové právne predpisy primerané, ako aj aby sa zaručil spravodlivý konkurenčný a udržateľný trh.

33.  domnieva sa, že rozmanitosť podnikov by mala byť jasne zakotvená v Zmluve o EÚ a navrhuje začleniť vzájomné spoločnosti do článku 54 Zmluvy o EÚ;

34.  domnieva sa, že právny návrh nariadenia o európskej vzájomnej spoločnosti by mal obsahovať právne ustanovenia s cieľom:

– umožniť existenciu európskych vzájomných spoločností na základe členstva jednotlivcov alebo právnických osôb;

– umožniť vzájomným spoločnostiam slobodne fungovať na európskom jednotnom trhu, a tak posilňovať zásady samotného jednotného trhu;

– umožniť vzájomným spoločnostiam využiť výhody vyplývajúce z európskej skupiny vzájomných spoločností, najmä v súvislosti so Solventnosťou II v prípade vzájomných spoločností poskytujúcich poistenie;

35.  domnieva sa, že je potrebná kombinácia stratégií a opatrení na vytvorenie rovnakých podmienok pre vzájomné spoločnosti vrátane európskych stanov, ktoré im poskytnú rovnaké možnosti pridať európsky rozmer ich organizácii a činnostiam a zabezpečia im primerané právne nástroje na uľahčenie ich cezhraničných a nadnárodných činností; v tejto súvislosti by mohli vzájomné spoločnosti fungovať v rámci EÚ podľa svojho osobitného riadenia;

36.  vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy, že sprístupnenie takéhoto nepovinného nariadenia v právnych predpisoch členských štátov by malo zahŕňať charakteristiky a zásady riadenia vzájomných spoločností;

37.   vyzýva Komisiu, aby do navrhovaného nariadenia vychádzajúceho z článku 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zaviedla hlavné charakteristiky vzájomných spoločností založených na osobách, konkrétne zásadu nediskriminácie, pokiaľ ide o voľbu rizika a demokratickú orientáciu ich členov, za účelom zlepšenia sociálnych podmienok miestnych spoločenstiev a širšej spoločnosti v duchu vzájomnosti;

38.  zdôrazňuje význam zásady solidarity vo vzájomných spoločnostiach, kde sú klienti takisto členmi, a preto majú tie isté záujmy; pripomína zásadu spoločného vlastníctva kapitálu a jeho nedeliteľnosť; zdôrazňuje význam zásady nestranného prevodu v prípade likvidácie, teda že aktíva by sa mali rozdeliť iným vzájomným spoločnostiam alebo orgánu, ktorých cieľom je podpora a presadzovanie vzájomných spoločností;

39.  zdôrazňuje, že európsky štatút vzájomných spoločností by nemal ovplyvňovať vnútroštátne systémy štatutárneho sociálneho zabezpečenia riadeného vzájomnými spoločnosťami.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

6.12.2012

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

38

3

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Regina Bastos, Edit Bauer, Heinz K. Becker, Jean-Luc Bennahmias, Phil Bennion, Pervenche Berès, Philippe Boulland, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Derek Roland Clark, Minodora Cliveti, Marije Cornelissen, Emer Costello, Frédéric Daerden, Karima Delli, Marian Harkin, Nadja Hirsch, Danuta Jazłowiecka, Martin Kastler, Ádám Kósa, Jean Lambert, Veronica Lope Fontagné, Elisabeth Morin-Chartier, Csaba Őry, Siiri Oviir, Sylvana Rapti, Licia Ronzulli, Nicole Sinclaire, Jutta Steinruck, Andrea Zanoni, Inês Cristina Zuber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Georges Bach, Françoise Castex, Edite Estrela, Sven Giegold, Jan Kozłowski, Svetoslav Hristov Malinov, Anthea McIntyre, Evelyn Regner, Birgit Sippel, Csaba Sógor

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Jens Nilsson

  • [1]  COM(2011) 0206.
  • [2]  Oznámenie Komisie z 13. apríla 2011 s názvom Akt o jednotnom trhu – Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery – „Spoločne za nový rast“ (COM(2011)206).
  • [3]  Nariadenie Rady č. 1435/2003 z 22. júla 2003 o stanovách Európskeho družstva (SCE).

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

22.1.2013

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

22

0

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Raffaele Baldassarre, Luigi Berlinguer, Sebastian Valentin Bodu, Françoise Castex, Christian Engström, Giuseppe Gargani, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Sajjad Karim, Antonio Masip Hidalgo, Jiří Maštálka, Alajos Mészáros, Evelyn Regner, Francesco Enrico Speroni, Dimitar Stoyanov, Alexandra Thein, Rainer Wieland, Cecilia Wikström, Tadeusz Zwiefka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Piotr Borys, Vytautas Landsbergis, Eva Lichtenberger, Dagmar Roth-Behrendt, József Szájer, Axel Voss