SPRÁVA o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení nástroja „Spájame Európu“

29.1.2013 - (COM(2011)0665/3 – C7–0374/2011 – 2011/0302(COD)) - ***I

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
Výbor pre dopravu a cestovný ruch
Spravodajcovia: Adina-Ioana Vălean, Dominique Riquet, Inés Ayala Sender
(Postup spoločných schôdzí výborov – článok 51 rokovacieho poriadku)

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

• 001-134 (PDF - 602 KB)
• 001-134 (DOC - 1242 KB)
• 135-135/REV1 (DOC - 900 KB)
• 136-139 (PDF - 107 KB)
• 136-139 (DOC - 160 KB)

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení nástroja „Spájame Európu“

(COM(2011)0665/3 – C7–0374/2011 – 2011/0302(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0665/3),

–   so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 172 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7–0374/2011),

–   so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–   so zreteľom na články 55 a 37 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre dopravu a cestovný ruch podľa článku 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre regionálny rozvoj (A7–0021/2013),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  poukazuje na to, že finančné krytie vymedzené v legislatívnom návrhu je len orientačný údaj pre zákonodarný orgán a nemôže byť presne stanovené, kým sa nedosiahne dohoda o návrhu nariadenia, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020;

3.  pripomína svoje uznesenie z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu[1]; opakuje, že v nasledujúcom VFR treba mať k dispozícii dostatok dodatočných zdrojov, aby Únia mohla plniť svoje existujúce politické priority a nové úlohy stanovené v Lisabonskej zmluve, ako aj reagovať na nepredvídané udalosti; poukazuje na to, že aj pri zvýšení objemu zdrojov v nasledujúcom VFR najmenej o 5 % oproti roku 2013 je možné len obmedzene prispieť k dosiahnutiu dohodnutých cieľov a záväzkov Únie a k naplneniu zásady solidarity Únie; vyzýva Radu, aby v prípade, že s týmto prístupom nesúhlasí, jasne uviedla, ktorých z jej politických priorít alebo projektov sa možno aj napriek ich preukázanej európskej pridanej hodnote úplne vzdať;

4.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     1 Návrh nariadenia Citácia 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 172,	so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 172, 174 a 349,
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     2 Návrh nariadenia Odôvodnenia 1 až 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(1) Vytvorením nástroja „Spájame Európu“ by sa mal maximalizovať potenciál pre rast prostredníctvom realizácie synergií medzi politikami v oblasti dopravy, energetiky a telekomunikácií a ich realizácie, čím sa zvýši účinnosť zásahov Únie.	(1) Na dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a podnecovanie tvorby pracovných miest v súlade s cieľmi stratégie Európa 20201 Únia potrebuje moderné a vysoko výkonné infraštruktúry, ktoré prispievajú k prepojeniu a integrácii Únie a všetkých jej regiónov, najmä v oblasti dopravy, energetiky a telekomunikácií. Tieto prepojenia by mali pomôcť zlepšiť voľný pohyb osôb, tovaru, kapitálu a myšlienok prostredníctvom uľahčovania cezhraničných prepojení a súčasne posilňovaním hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, a tak prispievať ku konkurencieschopnejšej sociálnej trhovej ekonomike a boju proti zmene klímy.
	(1a) Je naliehavo potrebné pristúpiť k finančnému zjednodušeniu, aby sa využili výhody potenciálnej synergie v oblasti zavádzania, rozvoja a udržiavania telekomunikačných a energetických sietí.
(2) Riadne fungujúci jednotný trh závisí od modernej, vysoko výkonnej infraštruktúry spájajúcej Európu najmä v oblasti dopravy, energetiky a telekomunikácií. Tieto prepojenia podporujúce rast by zabezpečili lepší prístup k vnútornému trhu a následne prispeli k väčšej konkurencieschopnosti trhového hospodárstva v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020.	(2) Cieľom vytvorenia nástroja „Spájame Európu“ (CEF) je urýchlenie investovania v oblasti transeurópskych sietí a posilnenie účinku financovania z verejného aj súkromného sektora pri súčasnom zvyšovaní právnej istoty a dodržiavaní zásady technologickej neutrality. V tejto súvislosti by CEF mal v plnej miere využívať súčinnosť medzi sektormi dopravy, energetiky a telekomunikácií, čím sa zvýši účinnosť opatrení Únie a umožní optimalizácia nákladov na realizáciu.
	(2a) CEF je vyjadrením potrieb prioritných priemyselných odvetví v Európe. Stane sa rozhodujúcim nástrojom na vytvorenie európskej priemyselnej politiky, ktorá je zdrojom udržateľného rastu.
(3) Cieľom vytvorenia nástroja „Spájame Európu“ je urýchlenie investovania v oblasti transeurópskych sietí a posilnenie účinku financovania z verejného aj súkromného sektora.	(3) Finančné krytie na realizáciu CEF na obdobie rokov 2014 až 2020 by malo byť 50 000 000 000 EUR, ktoré budú základnou referenčnou hodnotou pre rozpočtový orgán počas ročného rozpočtového postupu v zmysle bodu [17] medziinštitucionálnej dohody z XX/XX/2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o spolupráci v otázkach rozpočtu a riadnom finančnom hospodárení.
	__________________
	1 Oznámenie Komisie z 3. marca s názvom „EURÓPA 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020).
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     3 Návrh nariadenia Odôvodnenie 5
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(5) Komisia sa zaviazala uplatňovať hľadisko zmeny klímy vo výdavkových programoch Únie a nasmerovať prinajmenšom 20 % rozpočtu EÚ na ciele súvisiace s klímou. Je dôležité zabezpečiť, aby sa zmiernenie zmeny klímy a prispôsobenie sa jej, ako aj prevencia a riadenie rizík, zohľadňovali vo fázach prípravy, navrhovania a realizácie projektov spoločného záujmu. Investície do infraštruktúry, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by mali prispievať k podpore prechodu na hospodárstvo a spoločnosť s nízkymi emisiami oxidu uhličitého a odolné voči zmene klímy a katastrofám.	(5) Komisia sa zaviazala uplatňovať hľadisko zmeny klímy vo výdavkových programoch Únie a nasmerovať prinajmenšom 20 % rozpočtu Únie na ciele súvisiace s klímou. Je dôležité zabezpečiť, aby sa zmiernenie zmeny klímy a prispôsobenie sa jej, ako aj prevencia a riadenie rizík, zohľadňovali vo fázach prípravy, navrhovania a realizácie projektov spoločného záujmu. Investície do infraštruktúry, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by mali prispievať k podpore prechodu na hospodárstvo a spoločnosť s nízkymi emisiami oxidu uhličitého a odolné voči zmene klímy a katastrofám, pričom by sa zohľadňovali osobitosti regiónov s prírodným a demografickým znevýhodnením, najmä najvzdialenejších a ostrovných regiónov. Predovšetkým v sektoroch energetiky a dopravy by mal CEF prispievať k dosiahnutiu strednodobých a dlhodobých cieľov Únie týkajúcich sa eliminácie emisií uhlíka.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     4 Návrh nariadenia Odôvodnenie 5a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(5a) Komisia by mala zabezpečiť, aby sa medzinárodné dohody a normy platné na vnútornom trhu uplatňovali v členských štátoch rovnomerne bez toho, aby sa narušila hospodárska súťaž, s cieľom zabezpečiť úspech európskych podnikov v rámci celosvetovej hospodárskej súťaže.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     5 Návrh nariadenia Odôvodnenie 6a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(6a) Medzi nástrojmi na financovanie CEF a Európskym fondom regionálneho rozvoja by sa v záujme financovania infraštruktúr v cezhraničných regiónoch mala v rámci budovania komplexnej siete dosiahnuť výrazná súčinnosť.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     6 Návrh nariadenia Odôvodnenie 7
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(7) Dňa 28. marca 2011 Komisia prijala bielu knihu Plán jednotného dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje. Cieľom bielej knihy je zníženie emisií skleníkových plynov v dopravnom sektore do roku 2050 aspoň o 60 % vzhľadom na rok 1990. V súvislosti s infraštruktúrou sa biela kniha zameriava na vybudovanie plne funkčnej multimodálnej „základnej siete“ TEN-T v celej Únii do roku 2030. Cieľom bielej knihy je aj optimalizácia výkonnosti multimodálnych logistických reťazcov, vrátane zabezpečenia väčšieho využívania energeticky účinnejších spôsobov dopravy. Preto stanovuje tieto ciele súvisiace s politikou TEN-T: 30 % cestnej nákladnej prepravy nad 300 km by sa malo do roku 2030 presunúť na iné druhy dopravy a do roku 2050 viac ako 50 %; dĺžka existujúcej vysokorýchlostnej železničnej siete by sa mala do roku 2030 strojnásobiť a do roku 2050 by mali väčšinu osobnej dopravy na stredné vzdialenosti zabezpečovať železnice; do roku 2050 by mali byť všetky letiská základnej siete napojené na železničnú sieť; všetky námorné prístavy by mali byť napojené na systém železničnej nákladnej dopravy a podľa možnosti na systém vnútrozemských vodných ciest.	(7) Dňa 28. marca 2011 Komisia prijala bielu knihu Plán jednotného dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje. Cieľom bielej knihy je zníženie emisií skleníkových plynov v dopravnom sektore do roku 2050 aspoň o 60 % oproti roku 1990. V súvislosti s infraštruktúrou sa biela kniha zameriava na vybudovanie plne funkčnej a interoperabilnej multimodálnej „základnej siete“ TEN-T v celej Únii do roku 2030. Interoperabilita by sa mohla posilniť inovačnými riešeniami, ktoré zlepšia kompatibilitu medzi využívanými systémami. Cieľom bielej knihy je aj optimalizácia výkonnosti multimodálnych logistických reťazcov vrátane zabezpečenia väčšieho využívania energeticky efektívnejších spôsobov dopravy. Preto stanovuje tieto ciele súvisiace s politikou TEN-T: 30 % cestnej nákladnej prepravy nad 300 km by sa malo do roku 2030 presunúť na iné druhy dopravy a do roku 2050 viac ako 50 %; dĺžka existujúcej vysokorýchlostnej železničnej siete by sa mala do roku 2030 strojnásobiť a do roku 2050 by mali väčšinu osobnej dopravy na stredné vzdialenosti zabezpečovať železnice; do roku 2050 by mali byť všetky letiská základnej siete napojené na železničnú sieť; všetky námorné prístavy by mali byť napojené na systém železničnej nákladnej dopravy a podľa možnosti na systém vnútrozemských vodných ciest.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     7 Návrh nariadenia Odôvodnenie 8
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(8) Európsky parlament vo svojom uznesení zo 6. júla 2010 o udržateľnej budúcnosti dopravy zdôrazňuje, že účinná dopravná politika si vyžaduje finančný rámec, ktorý vyhovuje novým úlohám, a že z toho dôvodu by sa mali zvýšiť súčasné finančné prostriedky na dopravu a mobilitu; ďalej považuje za potrebné vytvoriť nástroj na koordináciu využívania rozličných zdrojov financovania dopravy, finančných prostriedkov dostupných v rámci kohéznej politiky, verejno-súkromných partnerstiev (ďalej len „VSP“) alebo iných finančných nástrojov, napr. záruk.	(8) Európsky parlament vo svojom uznesení zo 6. júla 2010 o udržateľnej budúcnosti dopravy zdôrazňuje, že účinná dopravná politika si vyžaduje finančný rámec, ktorý vyhovuje novým úlohám, a že z toho dôvodu by sa mali zvýšiť súčasné finančné prostriedky na dopravu a mobilitu v rôznych rozpočtových riadkoch, ktoré sa ich týkajú; ďalej považuje za potrebné vytvoriť nástroj na koordináciu a optimalizáciu využívania rozličných zdrojov financovania dopravy a všetkých finančných prostriedkov a mechanizmov dostupných na úrovni Únie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     8 Návrh nariadenia Odôvodnenie 9a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(9a) Viacročný finančný rámec (2007 – 2013) ukázal, že obmedzený rozpočet na TEN-T bráni dosahovaniu pokroku v najväčších, najmä cezhraničných projektoch. Primeraný európsky rozpočtový rámec pre TEN-T by nielen zabezpečil jeho väčšiu atraktívnosť pre súkromných investorov, ale tiež by zaistil väčšiu politickú vôľu, čo sa týka európskych projektov, a tým lepšiu spoluprácu medzi členskými štátmi zapojenými do cezhraničného projektu. Únia by mala byť ambicióznejšia, čo sa týka hlavných európskych infraštruktúrnych projektov, ktorých zložitosť a rozsah sú také, že rozpočet na ne vyčlenený by sa mal upraviť smerom nahor a rozpočtové pravidlá, ktoré sa na ne vzťahujú, by sa mali prispôsobiť. Mali by sa poskytnúť rozpočtové a regulačné prostriedky potrebné na realizáciu nových usmernení pre TEN-T.
Odôvodnenie
Čo sa týka predošlého viacročného finančného rámca, je dôležité zdôrazniť neuspokojivé výsledky vyplývajúce z obmedzeného rozpočtu a niekedy slabo prispôsobeného regulačného rámca. Preto bol vytvorený nástroj „Spájame Európu“, ktorý má poskytnúť vhodný regulačný a rozpočtový rámec na realizáciu TEN-T.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     9 Návrh nariadenia Odôvodnenie 10
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(10) Na základe cieľov stanovených v bielej knihe sa v usmerneniach TEN-T uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. XXX/2012 z ... identifikuje infraštruktúra transeurópskej dopravnej siete, špecifikujú požiadavky, ktoré má spĺňať, a zabezpečujú opatrenia na ich realizáciu. V usmerneniach sa predovšetkým predpokladá ukončenie základnej siete do roku 2030.	(10) Na základe cieľov stanovených v bielej knihe sa v usmerneniach pre TEN-T uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. XXX/2012 z ... identifikuje infraštruktúra TEN-T, špecifikujú požiadavky, ktoré má spĺňať, a zabezpečujú opatrenia na ich realizáciu. V usmerneniach sa predovšetkým predpokladá ukončenie budovania základnej siete do roku 2030 prostredníctvom vytvorenia novej infraštruktúry, ako aj zásadnej modernizácie existujúcej infraštruktúry.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     10 Návrh nariadenia Odôvodnenie 11
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(11) Na základe analýzy plánov dopravnej infraštruktúry členských štátov Komisia odhaduje, že investičné potreby do dopravy na obdobie rokov 2014 – 2020 predstavujú 500 miliárd EUR v celej sieti TEN-T, z toho približne 250 miliárd EUR sa bude musieť investovať do základnej siete TEN-T. Vzhľadom na zdroje dostupné na úrovni Únie je potrebné sústrediť sa na projekty s najvyššou európskou pridanou hodnotou, aby sa dosiahol požadovaný výsledok. Preto by sa mala podpora zameriavať na základnú sieť (predovšetkým na koridory základnej siete) a na projekty spoločného záujmu v oblasti systémov riadenia dopravy (predovšetkým systémov manažmentu letovej prevádzky vyplývajúcich z programu SESAR, ktoré si vyžadujú rozpočtové prostriedky Únie vo výške približne 3 miliárd EUR).	(11) Na základe analýzy plánov dopravnej infraštruktúry členských štátov Komisia odhaduje, že investičné potreby do dopravy na obdobie rokov 2014 – 2020 predstavujú 500 miliárd EUR v celej sieti TEN-T, z toho približne 250 miliárd EUR sa bude musieť investovať do základnej siete TEN-T.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     11 Návrh nariadenia Odôvodnenie 12a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(12a) S cieľom zhodnotiť účinnosť podpory, ktorú poskytuje Únia na dopravnú infraštruktúru, a príspevok k cieľom stanoveným v tomto nariadení by Komisia mala vypracovať spoločnú metodiku, ktorá jasne ukáže prínosy financovaných projektov z hospodárskeho a environmentálneho hľadiska.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     12 Návrh nariadenia Odôvodnenie 13
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(13) Skúsenosti so súčasným finančným rámcom dokazujú, že mnohé členské štáty, ktoré majú nárok na prostriedky z Kohézneho fondu, čelia značným prekážkam pri včasnej realizácii zložitých projektov cezhraničnej dopravnej infraštruktúry s vysokou pridanou hodnotou Únie. Preto by sa mala na účely zlepšenia realizácie predovšetkým cezhraničných dopravných projektov s vysokou pridanou hodnotou Únie časť finančných prostriedkov pridelených z Kohézneho fondu (10 miliárd EUR) presunúť na financovanie dopravných projektov základnej dopravnej siete v členských štátoch oprávnených získať prostriedky z Kohézneho fondu, a to v rámci nástroja „Spájame Európu“. Komisia by mala podporovať členské štáty oprávnené čerpať finančné prostriedky z Kohézneho fondu pri príprave primeraných plánov projektov s cieľom zaradiť národné viazané rozpočtové príspevky z Kohézneho fondu medzi najväčšie priority.	(13) Skúsenosti so súčasným finančným rámcom dokazujú, že niektoré členské štáty, ktoré majú nárok na prostriedky z Kohézneho fondu, čelia značným prekážkam pri včasnej realizácii zložitých projektov cezhraničnej dopravnej infraštruktúry s vysokou pridanou hodnotou Únie, ako aj pri umožňovaní efektívneho využívania európskych fondov. Preto by sa mala na účely zlepšenia realizácie predovšetkým cezhraničných dopravných projektov s vysokou pridanou hodnotou Únie časť finančných prostriedkov pridelených z Kohézneho fondu (10 miliárd EUR) presunúť na financovanie dopravných projektov základnej dopravnej siete (a najmä koridorov základnej siete) alebo dopravných projektov súvisiacich s horizontálnymi prioritami v členských štátoch oprávnených získať prostriedky z Kohézneho fondu, a to v rámci CEF. V počiatočnej fáze by sa pri výbere projektov oprávnených na financovanie malo rešpektovať národné prideľovanie finančných prostriedkov z Kohézneho fondu. Komisia by mala podporovať členské štáty oprávnené čerpať finančné prostriedky z Kohézneho fondu pri príprave vhodnej siete projektov, najmä posilnením inštitucionálnej kapacity dotknutej verejnej správy a organizáciou ďalších výziev na predkladanie návrhov, a zároveň zabezpečiť transparentný proces výberu projektov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     13 Návrh nariadenia Odôvodnenie 13a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(13a) Inštitucionálna a administratívna kapacita je nevyhnutnou podmienkou účinného plnenia cieľov CEF. Komisia by mala zabezpečiť, aby táto kapacita bola vždy na dostatočnej úrovni, aby tak bolo možné pripravovať a realizovať projekty, a v prípade potreby by mala poskytnúť príslušnému členskému štátu primerané prostriedky.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     14 Návrh nariadenia Odôvodnenie 15
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(15) Veľké investície sú potrebné na modernizáciu a rozšírenie európskej energetickej infraštruktúry a na vzájomné prepojenie sietí cez hranice, aby sa tak dosiahli ciele energetickej a klimatickej politiky Únie súvisiace s konkurencieschopnosťou, udržateľnosťou a bezpečnosťou zásobovania nákladovo efektívnym spôsobom. Potreba investícií do energetickej infraštruktúry do roku 2020 sa odhaduje na 1 bilión EUR, z toho približne 200 miliárd EUR na infraštruktúru prenosu a skladovania elektriny a plynu európskeho významu. V prípade projektov európskeho významu existuje riziko, že približne 100 miliárd EUR nebude poskytnutých z dôvodu prekážok súvisiacich s udeľovaním povolení, reguláciou a financovaním.	(15) Veľké investície sú potrebné na modernizáciu a rozšírenie európskej energetickej infraštruktúry a na vzájomné prepojenie sietí cez hranice, čím by sa ukončila existencia energetických ostrovov, aby sa tak dosiahli ciele energetickej a klimatickej politiky Únie súvisiace s konkurencieschopnosťou, udržateľnosťou a bezpečnosťou zásobovania nákladovo efektívnym spôsobom. Diaľkové elektrické diaľnice výrazne pomôžu prekonávať premenlivosť obnoviteľných zdrojov elektrickej energie tým, že zabezpečia spoločné využívanie a distribúciu týchto zdrojov v celej Únii. Potreba investícií do energetickej infraštruktúry do roku 2020 sa odhaduje na 1 bilión EUR, z toho približne 200 miliárd EUR na infraštruktúru prenosu a skladovania elektriny a plynu, ktorá sa považuje za infraštruktúru európskeho významu. V prípade projektov európskeho významu existuje riziko, že približne 100 miliárd EUR nebude poskytnutých z dôvodu prekážok súvisiacich s udeľovaním povolení, reguláciou a financovaním, ako vyplýva z pracovného dokumentu útvarov Komisie z 10. júna 2011 predloženého Rade pre dopravu, telekomunikácie a energetiku s názvom Potreby investícií do energetickej infraštruktúry a požiadavky na financovanie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     15 Návrh nariadenia Odôvodnenie 17
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(17) Dňa 4. februára 2011 Európska rada vyzvala Komisiu, aby zjednodušila a zdokonalila postupy udeľovania povolení a aby podporila regulačný rámec atraktívny pre investície. Európska rada zdôraznila, že veľký objem investícií by mal poskytovať trh, pričom náklady by spätne získaval prostredníctvom taríf. Európska rada uznala, že verejné finančné prostriedky sú potrebné pre projekty požadované z hľadiska bezpečnosti zásobovania alebo solidarity, ktoré nie sú schopné prilákať trhové financovanie.	(17) Dňa 4. februára 2011 Európska rada vyzvala Komisiu, aby zjednodušila, zefektívnila, urýchlila a zdokonalila postupy udeľovania povolení a aby podporila regulačný rámec atraktívny pre investície. Európska rada zdôraznila, že veľký objem investícií by mal poskytovať trh, pričom náklady by spätne získaval prostredníctvom taríf. Európska rada uznala, že verejné finančné prostriedky sú potrebné pre projekty požadované z hľadiska bezpečnosti zásobovania alebo solidarity, ktoré nie sú schopné prilákať trhové financovanie. Takisto zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť veľké úsilie o modernizovanie a rozšírenie energetickej infraštruktúry Európy a prepojenie sietí cez hranice s cieľom zabezpečiť, aby solidarita medzi členskými štátmi začala fungovať, poskytnúť možnosť alternatívnych trás dodávok alebo tranzitných trás a zdrojov energie a rozvíjať obnoviteľné zdroje energie v hospodárskej súťaži s tradičnými zdrojmi.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     16 Návrh nariadenia Odôvodnenie 19
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(19) Telekomunikácie sa postupne stále viac stávajú infraštruktúrou využívajúcou internet, so vzájomne úzko prepojenými širokopásmovými sieťami a digitálnymi službami. Internet sa stáva dominantnou platformou pre komunikáciu, poskytovanie služieb a podnikanie. Preto je transeurópska dostupnosť prístupu k rýchlemu internetu a digitálnym službám dôležitá pre hospodársky rast a jednotný trh.	(19) Telekomunikácie sa postupne stále viac stávajú infraštruktúrou využívajúcou internet s infraštruktúrou širokopásmových sietí podnecujúcou používanie digitálnych služieb v rámci celého spektra aktivít v spoločnosti. Internet sa stáva dominantnou platformou pre komunikáciu, podnikanie, poskytovanie verejných a súkromných služieb a sociálnu a kultúrnu súdržnosť. Ako nové paradigmy výpočtovej techniky vznikajú výpočtové mračno a vývoj softvéru ako služby. Preto je transeurópska dostupnosť prístupu k všadeprítomnému, rýchlemu internetu a inovačným digitálnym službám dôležitá pre hospodársky rast a jednotný trh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     17 Návrh nariadenia Odôvodnenie 20
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(20) Moderné internetové siete využívajúce optické vlákna predstavujú mimoriadne dôležitú infraštruktúru pre budúcnosť vzhľadom na konektivitu európskych spoločností, predovšetkým malých a stredných podnikov, ktoré chcú využívať internetové služby s cieľom zvýšiť efektívnosť nákladov.	(20) Moderné a rýchle internetové siete predstavujú mimoriadne dôležitú infraštruktúru pre budúcnosť vzhľadom na konektivitu európskych spoločností, predovšetkým malých a stredných podnikov, ktoré chcú využívať internetové služby s cieľom zvýšiť nákladovú efektívnosť. V oblasti telekomunikácií sa bude venovať osobitný dôraz krokom, ktoré podporujú ciele týkajúce sa zavádzania výpočtových mračien a ultrarýchlych bezdrôtových sietí. Mali by sa podniknúť kroky na zlepšenie koordinácie podpory Únie pre širokopásmové siete z nástroja CEF a podpory širokopásmových sietí zo všetkých ostatných dostupných zdrojov, a to aj prostredníctvom vnútroštátnych plánov širokopásmového pripojenia, aby sa zabránilo duplicite infraštruktúry a vytlačeniu súkromných investícií, aby sa rozširovalo vytváranie kapacít v záujme tvorby nových investičných príležitostí a aby sa podporovalo vykonávanie opatrení na znižovanie nákladov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     18 Návrh nariadenia Odôvodnenie 21
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(21) V stratégii Európa 2020 sa vyžaduje realizácia Digitálnej agendy pre Európu, ktorou sa ustanovuje stabilný právny rámec na stimuláciu investícií do otvorenej a konkurencieschopnej infraštruktúry vysokorýchlostného internetu a do súvisiacich služieb. Európska rada na svojom zasadnutí v júni 2010 schválila Digitálnu agendu pre Európu a vyzvala všetky inštitúcie, aby sa zapojili do jej realizácie v plnej miere.	(21) V stratégii Európa 2020 sa vyžaduje realizácia Digitálnej agendy pre Európu, ktorou sa ustanovuje stabilný právny rámec na stimuláciu investícií do otvorenej a konkurencieschopnej infraštruktúry vysokorýchlostného internetu a do súvisiacich služieb. Cieľom by malo byť, aby Európa mala k dispozícii najvyššie rýchlosti širokopásmového pripojenia na svete vďaka zabezpečeniu toho, že do roku 2020 budú mať Európania prístup k sieti s rýchlosťou 100 Mbps a že 50 % domácnosti v Únii bude mať podľa možnosti prístup k sieti s rýchlosťou aspoň 1 Gbps.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     19 Návrh nariadenia Odôvodnenie 22
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(22) Dňa 31. mája 2010 Rada dospela k záveru, že Európa by mala poskytnúť prostriedky potrebné na rozvoj digitálneho jednotného trhu založeného na rýchlom a ultra rýchlom internete a interoperabilných aplikáciách, a uznala, že účinné a konkurencieschopné investície do širokopásmových sietí ďalšej generácie sú dôležité pre inováciu, výber služieb pre spotrebiteľov a konkurencieschopnosť Únie a mohli by zabezpečovať vyššiu kvalitu života prostredníctvom lepšej zdravotnej starostlivosti, bezpečnejšej dopravy, nových mediálnych možností a ľahšieho prístupu k tovaru a službám predovšetkým na cezhraničnej úrovni.	(22) Dňa 31. mája 2010 Rada dospela k záveru, že Európa by mala poskytnúť prostriedky potrebné na rozvoj digitálneho jednotného trhu založeného na rýchlom a ultrarýchlom internete a interoperabilných aplikáciách, a uznala, že účinné a konkurencieschopné investície do širokopásmových sietí ďalšej generácie sú potrebné pre inováciu, výber služieb pre spotrebiteľov a konkurencieschopnosť Únie a mohli by zabezpečovať vyššiu kvalitu života prostredníctvom lepšej zdravotnej starostlivosti, bezpečnejšej dopravy, nových mediálnych možností a ľahšieho prístupu k tovaru, službám a znalostiam, predovšetkým na cezhraničnej úrovni.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     20 Návrh nariadenia Odôvodnenie 23a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(23a) Je preto nevyhnutné v súlade so zásadou technologickej neutrality stimulovať zavádzanie rýchlych a ultrarýchlych širokopásmových sietí v celej Únii a uľahčovať rozvoj a zavádzanie transeurópskych digitálnych služieb. Verejné investície do rýchlych a ultrarýchlych širokopásmových sietí nesmú viesť k narúšaniu trhu ani vytvárať prekážky pre investície. Mali by sa využiť na pritiahnutie súkromných investícií, a to len v prípadoch, keď nie je dostatočný komerčný záujem o investovanie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     21 Návrh nariadenia Odôvodnenie 24
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(24) Je potrebné vybudovať silné a súdržné siete v celej EÚ na účely digitálnej realizácie akcií prospešných pre verejnosť, do ktorých budú zapojené aj verejné subjekty a subjekty občianskej spoločnosti na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, a preto je dôležité zabezpečiť, aby EÚ štruktúrovaným spôsobom financovala náklady na návrh systémov a softvéru, ako aj údržbu pružných serverov pre takéto siete, pričom rozpočty národných operátorov by pokrývali iba vnútroštátne náklady.	(24) Je potrebné vybudovať silné a súdržné siete v celej Únii na účely digitálnej realizácie akcií prospešných pre verejnosť, do ktorých budú zapojené aj verejné subjekty a subjekty občianskej spoločnosti na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, a preto je dôležité zabezpečiť, aby Únia štruktúrovaným spôsobom financovala náklady na návrh systémov a softvéru, ako aj kybernetickú bezpečnosť a údržbu pružných serverov pre takéto siete, pričom rozpočty národných operátorov by pokrývali iba vnútroštátne náklady. Na dobudovanie jednotného digitálneho trhu by sa mala zaistiť úzka spolupráca a koordinácia činností v rámci CEF s vnútroštátnymi a regionálnymi opatreniami v oblasti širokopásmových sietí.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     22 Návrh nariadenia Odôvodnenie 25
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(25) Potrebné sú viaceré metódy realizácie, ktoré si vyžadujú rozličnú mieru financovania na zvýšenie účinnosti a vplyvu finančnej pomoci Únie, na podporu súkromných investícií a na plnenie špecifických požiadaviek jednotlivých projektov.	(25) Potrebné sú viaceré metódy realizácie, ktoré si vyžadujú rozličnú mieru financovania a rôzne finančné nástroje na zvýšenie účinnosti a vplyvu finančnej pomoci Únie, na podporu súkromných investícií a na plnenie špecifických požiadaviek jednotlivých projektov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     23 Návrh nariadenia Odôvodnenie 28
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(28) Generické služby v oblasti verejného záujmu (ako základné služby) často trpia výraznou mierou zlyhania trhu. V skutočnosti oblasti, ktoré sa majú financovať, súvisia s poskytovaním verejných služieb (rozsiahle zavádzanie a interoperabilita systémov elektronického zdravotníctva, totožnosti a obstarávania), hoci na začiatku nemajú podľa svojho vymedzenia komerčný charakter. Okrem toho, keby sa financovali len základné služby, museli by sa vytvoriť správne stimuly na úrovni členských štátov a na regionálnej úrovni, aby sa služby verejného záujmu skutočne zaviedli: je to spôsobené predovšetkým nedostatkom motivácie na vnútroštátnej úrovni prepojiť vnútroštátne systémy so základnými systémami (a teda vytvoriť podmienky pre interoperabilitu a cezhraničné služby), ako aj skutočnosťou, že súkromní investori by sami nezabezpečili zavádzanie služieb v interoperabilných rámcoch.	(28) Generické služby v oblasti verejného záujmu (ako základné služby) často trpia výraznou mierou zlyhania trhu. V skutočnosti oblasti, ktoré sa majú financovať, súvisia s poskytovaním verejných služieb (elektronickej verejnej správy, elektronického zdravotníctva, elektronickej totožnosti, elektronického vzdelávania, elektronického obstarávania a digitalizácie európskeho kultúrneho dedičstva), rozsiahlym zavádzaním a interoperabilitou, a teda na začiatku nemajú podľa svojho vymedzenia komerčný charakter. Okrem toho, ak by sa financovali len základné služby, museli by sa vytvoriť správne stimuly na úrovni členských štátov a na regionálnej úrovni, aby sa služby verejného záujmu skutočne zaviedli: je to spôsobené predovšetkým nedostatkom motivácie na vnútroštátnej úrovni prepojiť vnútroštátne systémy so základnými systémami (a teda vytvoriť podmienky pre interoperabilitu a cezhraničné služby), ako aj skutočnosťou, že súkromní investori by sami nezabezpečili zavádzanie služieb v interoperabilných rámcoch. Projekty spoločného záujmu súvisiace s cezhraničným poskytovaním služieb elektronickej verejnej správy by mali zohľadňovať 25 odporúčaní európskeho rámca interoperability pre európske verejné služby (EIF), ktoré sa zaoberajú špecifickými požiadavkami na interoperabilitu, ako aj možnosť využiť riešenia s otvoreným zdrojom, ktoré sa už uplatňujú vo verejnom sektore v celej Európe.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     24 Návrh nariadenia Odôvodnenie 29a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(29a) Zavedenie cezhraničných služieb prostredníctvom vytvorenia elektronických postupov na presun z jednej európskej krajiny do druhej umožní elektronickým spôsobom realizovať všetky potrebné administratívne postupy, čím sa uľahčí mobilita Európanov a zároveň znížia náklady. Tieto služby majú teda potenciál zlepšiť možnosti Európanov pracovať, študovať a usídliť sa v ktoromkoľvek členskom štáte prostredníctvom jednotných kontaktných miest, na ktorých možno zaregistrovať zmeny adresy pre všetky verejné orgány v cieľovej krajine (miestny orgán, škola, lekár, polícia atď.) s použitím elektronickej totožnosti pôvodnej krajiny.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     25 Návrh nariadenia Odôvodnenie 30
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(30) Horizont 2020 – budúci rámcový program pre výskum a inováciu sa okrem iného zameriava na riešenie spoločenských úloh (napr. inteligentná, ekologická a integrovaná doprava, bezpečná, čistá a účinná energetika a zdravotníctvo, vláda a udržateľný rozvoj podporené informačnými a telekomunikačnými technológiami) s cieľom priamo reagovať na výzvy určené v stratégii Európa 2020 podpornými činnosťami pokrývajúcimi celé spektrum od výskumu po trh. Horizont 2020 bude podporovať všetky stupne inovačného reťazca, predovšetkým činnosti blízke trhu, vrátane inovačných finančných nástrojov. Medzi nástrojom „Spájame Európu“ a Horizontom 2020 sa vybuduje úzka synergia s cieľom dosiahnuť väčší vplyv financovania Únie a zabezpečiť súdržnosť.	(30) Horizont 2020 – budúci rámcový program pre výskum a inováciu sa okrem iného bude zameriavať na riešenie spoločenských úloh (napr. inteligentná, ekologická, dostupná a integrovaná doprava, bezpečná, čistá a efektívna energetika, ako aj zdravotníctvo, verejná správa a udržateľný rozvoj podporené informačnými a telekomunikačnými technológiami) s cieľom priamo reagovať na výzvy určené v stratégii Európa 2020 podpornými činnosťami pokrývajúcimi celé spektrum od výskumu po trh. Horizont 2020 bude podporovať všetky stupne inovačného reťazca, predovšetkým činnosti blízke trhu, vrátane inovačných finančných nástrojov. Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) sleduje rovnaké ciele pri riešení týchto spoločenských výziev, pričom sa zameriava na využitie výsledkov výskumu a rozvoj inovačných produktov a služieb. CEF vybuduje s Horizontom 2020 a EIT úzku synergiu s cieľom zaistiť väčší vplyv financovania Únie a zabezpečiť súdržnosť.
Odôvodnenie
Keďže v Európe je 80 miliónov osôb so zdravotným postihnutím, jej obyvateľstvo starne a existujú aj environmentálne problémy, dostupnosť dopravy sa stáva rozhodujúcou spoločenskou výzvou.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     26 Návrh nariadenia Odôvodnenie 30a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(30a) Komisia vo svojom oznámení „Smerom k európskemu priestoru bezpečnosti cestnej premávky: politické usmernenia pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2011 – 2020“ ustanovila rámec pre opatrenia politiky v prospech bezpečnej infraštruktúry ako základný aspekt zníženia počtu úmrtí v cestnej sieti o 50 % do roku 2020. CEF by preto mal zabezpečiť, aby žiadosti o financovanie Úniou spĺňali bezpečnostné požiadavky, odporúčania a ciele ustanovené vo všetkých príslušných právnych predpisoch Únie o bezpečnosti cestnej premávky. Pri hodnotení výkonnosti CEF by sa malo zohľadniť zníženie počtu úmrtí v cestnej sieti v EÚ-27.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     27 Návrh nariadenia Odôvodnenie 32 až 39a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(32) Finančné nástroje, ktoré sa majú zrealizovať v rámci toto nariadenia, by mali zodpovedať pravidlám uvedeným v hlave VIII nariadenia (EÚ) č. XXX/2012 [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách] a delegovaného aktu, ako aj pravidlám o osvedčených postupoch vzťahujúcich sa na finančné nástroje.	vypúšťa sa
(33) Fiškálne opatrenia v mnohých členských štátoch prinútia alebo už prinútili verejné orgány prehodnotiť svoje investičné programy do infraštruktúry. V tejto súvislosti sa VSP považujú za účinný prostriedok realizácie projektov infraštruktúry zabezpečujúci dosiahnutie takých politických cieľov ako je boj proti zmene klímy, podpora alternatívnych zdrojov energie, ako aj energetickej účinnosti a účinnosti zdrojov, podpora udržateľnej dopravy a zavádzanie širokopásmových sietí. Komisia sa vo svojom oznámení o VSP z 19. novembra 2009 zaviazala zlepšiť dostupnosť finančných prostriedkov pre VSP rozšírením rozsahu pôsobnosti existujúcich finančných nástrojov.
(34) Hoci určitý objem investícií v rámci stratégie Európa 2020 môžu zabezpečiť trhy a regulačné opatrenia, financovanie si vyžaduje zásah zo strany štátu a podporu Únie prostredníctvom grantov a inovačných finančných nástrojov. Finančné nástroje by sa mali používať tak, aby riešili špecifické potreby trhu v súlade s cieľmi nástroja „Spájame Európu“ a aby nevytláčali súkromné financovanie. Pred tým, ako sa Komisia rozhodne použiť finančné nástroje, mala by uskutočniť ex-ante (predbežné) posúdenie týchto nástrojov.	(34) Hoci značný podiel investícií v rámci stratégie Európa 2020 môžu zabezpečiť trhy a regulačné opatrenia, financovanie si vyžaduje zásah štátu a podporu Únie prostredníctvom grantov a inovačných finančných nástrojov.
	(34a) V záujme optimalizácie čerpania rozpočtu Únie vo forme grantov by čerpanie rozpočtu malo byť vyhradené pre projekty generujúce malé alebo žiadne príjmy.
	(34b) S cieľom zaistiť na jednej strane rovnosť medzi dopravnými projektmi, v ktorých sa už povinne uplatňuje zásada „používateľ platí“, a na druhej strane projektmi, ktoré neukladajú poplatky používateľom, by mala Únia poskytovať financovanie aj prostredníctvom grantov na dopravné projekty, ktoré generujú príjmy.
	(34c) Fiškálne opatrenia v členských štátoch by mali viesť verejné orgány k tomu, aby podporovali obnoviteľné zdroje energie, ako aj energetickú efektívnosť a efektívne využívanie zdrojov.
	(34d) Fiškálne opatrenia v mnohých členských štátoch alebo regiónoch s delegovanými právomocami prinútia alebo už prinútili verejné orgány k prehodnoteniu svojich investičných programov v oblasti infraštruktúry. V tejto súvislosti by verejno-súkromné partnerstvá mali fungovať ako účinný prostriedok realizácie projektov infraštruktúry zabezpečujúci dosiahnutie takých politických cieľov, ako je boj proti zmene klímy, podpora energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj energetickej efektívnosti a efektívneho využívania zdrojov, presadzovanie udržateľnej dopravy a zavádzanie širokopásmových sietí. Komisia sa vo svojom oznámení o verejno-súkromných partnerstvách z 19. novembra 2009 zaviazala zlepšiť dostupnosť finančných prostriedkov pre verejno-súkromné partnerstvá rozšírením rozsahu pôsobnosti existujúcich finančných nástrojov.
(35) V preskúmaní rozpočtu EÚ sa zdôraznilo, že pre projekty s dlhodobým komerčným potenciálom by sa mali štandardne využívať finančné prostriedky Únie v spolupráci s finančným a bankovým sektorom, predovšetkým Európskou investičnou bankou (ďalej len „EIB“) a verejnými finančnými inštitúciami členských štátov, ale aj s inými medzinárodnými finančnými inštitúciami a súkromným finančným sektorom.	(35) V preskúmaní rozpočtu EÚ sa zdôraznilo, že pre projekty s dlhodobým komerčným potenciálom by sa mali štandardne využívať finančné prostriedky Únie v spolupráci s finančným a bankovým sektorom, predovšetkým Európskou investičnou bankou (ďalej len „EIB“) a verejnými finančnými inštitúciami členských štátov, ale aj s inými medzinárodnými finančnými inštitúciami a súkromným finančným sektorom, a to aj na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. V dohodách o partnerstve je potrebné zdôrazniť miestne znalosti a vzťah medzi projektmi a finančnými sprostredkovateľmi.
	(35a) Finančné nástroje by sa mali používať v záujme riešenia špecifických potrieb trhu na činnosti, ktoré majú jasnú európsku pridanú hodnotu a ktoré sú v súlade s cieľmi CEF, a nemali by nahrádzať súkromné financovanie. Mali by zlepšovať pákový efekt výdavkov z rozpočtu Únie a dosiahnuť vyšší multiplikačný účinok vďaka prilákaniu financovania zo súkromného sektora. Toto je osobitne dôležité v kontexte ťažkostí v prístupe k úverom a tlaku na verejné financie a vzhľadom na potrebu podporovať hospodársku obnovu Európy. Pred vydaním rozhodnutia o použití finančných nástrojov by Komisia mala vykonať predbežné hodnotenie týchto nástrojov, aby sa presvedčila, že situácia v oblasti investícií nie je optimálna a že nástroj nebude narúšať trh. Okrem toho by projekty financované prostredníctvom využitia inovačného finančného nástroja vytvárať európsku pridanú hodnotu a zodpovedať cieľom stratégie Európa 2020.
(36) V stratégii Európa 2020 sa Komisia zaviazala, že zmobilizuje finančné nástroje Únie ako súčasť konzistentnej stratégie financovania, ktorá spája financovanie infraštruktúr na úrovni Únie s ich vnútroštátnym verejným a súkromným financovaním. Dôvodom je, že v mnohých prípadoch je možné nedostatočný investičný objem a nedokonalosti trhu omnoho účinnejšie riešiť finančnými nástrojmi, a nie grantmi.
(37) Nástroj „Spájame Európu“ by mal navrhovať finančné nástroje na podporu výraznej účasti investorov a finančných inštitúcií zo súkromného sektora na investíciách do infraštruktúry. Aby boli finančné nástroje dostatočne atraktívne pre súkromný sektor, mali by sa navrhovať a realizovať s ohľadom na zjednodušenie a zníženie administratívneho zaťaženia, s vysokou úrovňou flexibility, aby boli schopné pružným spôsobom reagovať na identifikované potreby financovania. Štruktúra týchto nástrojov by mala vychádzať zo skúseností získaných pri realizácii finančných nástrojov súvisiacich s viacročným finančným rámcom na roky 2007 – 2013, napríklad nástroja poskytovania záruk za úvery pre projekty TEN-T (LGTT), finančného nástroja s rozdelením rizika (RSFF) a Európskeho fondu 2020 pre energetiku, zmenu klímy a infraštruktúru („Fond Marguerite“).	(37) CEF by mal navrhovať finančné nástroje na podporu výraznej účasti investorov a finančných inštitúcií zo súkromného sektora na investíciách do infraštruktúry. Aby boli finančné nástroje dostatočne atraktívne pre súkromný sektor, mali by sa navrhovať a realizovať s primeraným ohľadom na zjednodušenie a zníženie administratívneho zaťaženia, ale zároveň s dostatočnou úrovňou flexibility, aby boli schopné pružným spôsobom reagovať na identifikované potreby financovania. Zodpovedné riadiace orgány by mali vytvoriť potrebné stimuly na prilákanie súkromných investorov. Štruktúra týchto nástrojov by mala vychádzať zo skúseností získaných pri realizácii finančných nástrojov súvisiacich s viacročným finančným rámcom na roky 2007 – 2013, napríklad nástroja poskytovania záruk za úvery pre projekty TEN-T (LGTT), finančného nástroja s rozdelením rizika (RSFF), Európskeho fondu 2020 pre energetiku, zmenu klímy a infraštruktúru („Fond Marguerite“) a iniciatívy dlhopisov na projekty v rámci stratégie Európa 2020.
	(37a) Takéto inovačné finančné nástroje, ako napríklad dlhopisy na projekty, môžu oživiť financovanie dopravnej infraštruktúry s európskou pridanou hodnotou. Ich používanie by sa teda malo dôrazne presadzovať, aby sa rozpočet Únie využíval čo najefektívnejšie.
(38) Hoci väčšina finančných nástrojov by mala byť spoločná pre všetky sektory, niektoré z nich môžu byť špecifické pre jednotlivé sektory. Útvary Komisie odhadujú, že kým finančná podpora pre širokopásmové pripojenie by využívala v prvom rade finančné nástroje, pre dopravu a energetiku by nemal objem rozpočtových prostriedkov Únie požadovaných na finančné nástroje prekročiť 2 miliardy EUR, resp. 1 miliardu EUR.	(38) Pri výbere najúčinnejšej formy finančnej pomoci by sa mali náležite zvážiť charakteristiky oprávnených projektov špecifické pre jednotlivé sektory a projekty.
(39) Aby sa zabezpečila sektorová diverzifikácia príjemcov finančných nástrojov a aby sa zároveň podporila aj postupná geografická diverzifikácia v rámci všetkých členských štátov, Komisia by mala v spolupráci s EIB a prostredníctvom spoločných iniciatív, ako sú napríklad Európske odborné centrum pre verejno-súkromné partnerstvá (EPEC) a iniciatíva Jaspers, poskytovať podporu členským štátom pri príprave plánu projektov, pri ktorých by sa mohlo zvážiť projektové financovanie.	(39) S cieľom zabezpečiť sektorovú diverzifikáciu príjemcov finančných nástrojov a zároveň podporiť postupnú geografickú diverzifikáciu v rámci všetkých členských štátov a s osobitným dôrazom na členské štáty oprávnené na čerpanie podpory z Kohézneho fondu by Komisia mala v spolupráci s EIB a prostredníctvom spoločných iniciatív, ako sú napríklad Európske odborné centrum pre verejno-súkromné partnerstvá (EPEC) a iniciatíva Jaspers, poskytovať podporu členským štátom pri príprave vhodnej siete projektov, pri ktorých by sa mohlo zvážiť projektové financovanie.
	(39a) Finančné nástroje, ktoré sa majú zrealizovať podľa toto nariadenia, by mali zodpovedať pravidlám uvedeným v hlave VIII nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie1, a delegovaného aktu, ako aj pravidlám o osvedčených postupoch vzťahujúcich sa na finančné nástroje2.
	__________________
	1 Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
	2 COM(2011)xxx, Rámec pre ďalšiu generáciu finančných nástrojov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     28 Návrh nariadenia Odôvodnenie 41
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(41) Viacročné programy na podporu pochádzajúcu z nástroja „Spájame Európu“ by mali byť nasmerované na podporu priorít Únie prostredníctvom zabezpečenia dostupnosti potrebných finančných zdrojov a konzistencie a kontinuity spoločných opatrení Únie a členských štátov. Pre návrhy predložené následne po realizácii prvého viacročného pracovného programu v sektore dopravy by oprávnenosť nákladov mala začať platiť od 1. januára 2014, aby sa zabezpečila kontinuita projektov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.680/2007 z 20. júna 2007, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá udeľovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych dopravných a energetických sietí.	(41) Viacročné programy na podporu pochádzajúcu z CEF by mali byť nasmerované na podporu priorít Únie prostredníctvom zabezpečenia dostupnosti potrebných finančných zdrojov a jednotnosti, spravodlivosti, transparentnosti a kontinuity spoločných opatrení Únie a členských štátov. Pre návrhy predložené následne po realizácii prvého viacročného pracovného programu v sektore dopravy by oprávnenosť nákladov mala začať platiť od 1. januára 2014, aby sa zabezpečila kontinuita projektov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.680/2007 z 20. júna 2007, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá udeľovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych dopravných a energetických sietí.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     29 Návrh nariadenia Odôvodnenie 42a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(42a) Vzhľadom na obmedzené zdroje dostupné na úrovni Únie je potrebné sústrediť sa na projekty s najvyššou európskou pridanou hodnotou, aby sa dosiahol požadovaný účinok. V odvetví dopravy by sa mala podpora Únie vyčleniť na základnú sieť (a najmä na koridory základnej siete) a na projekty spoločného záujmu v oblasti systémov riadenia dopravy. V sektore energetiky by sa finančná pomoc mala sústrediť na dokončenie vnútorného trhu s energiou, zaistenie bezpečnosti dodávok, zaistenie prenosu obnoviteľnej elektrickej energie z výroby do centier dopytu a uchovávania a na prilákanie súkromných investícií. V sektore telekomunikácií by sa mala finančná pomoc zacieliť predovšetkým na projekty, ktoré budú generovať dopyt po širokopásmových sieťach, vrátane budovania európskej infraštruktúry digitálnych služieb, čo by malo ďalej stimulovať investície do zavádzania širokopásmových sietí.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     30 Návrh nariadenia Odôvodnenie 42b (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(42b) V energetickom sektore by sa významná časť plánovaného rozpočtu mala prideliť vo forme finančných nástrojov. Projekty spoločného záujmu v telekomunikačnom sektore by mali byť oprávnené na finančnú podporu Únie vo forme grantov pre generické služby a horizontálne priority vrátane akcií na podporu programu a vo forme grantov a obstarávania pre platformy základných služieb. Akcie v oblasti širokopásmového pripojenia vrátane akcií, ktoré vytvárajú dopyt po širokopásmovom pripojení, by mali byť oprávnené na finančnú podporu Únie vo forme finančných nástrojov.
Odôvodnenie
Vzhľadom na osobitosti energetického a telekomunikačného sektora a s cieľom vyhnúť sa narušeniu trhu a dosiahnuť nákladovo najefektívnejšie využitie a najvyšší pákový efekt finančných prostriedkov EÚ by finančná podpora mala byť v značnej miere založená na finančných nástrojoch.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     31 Návrh nariadenia Odôvodnenie 43
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(43) Komisia by mala vykonávať strednodobé a ex post hodnotenia s cieľom posúdiť efektívnosť a účinnosť financovania a jeho vplyv na celkové ciele nástroja „Spájame Európu“ a priorít programu Európa 2020.	(43) Komisia by mala vykonávať strednodobé a ex post hodnotenia a postúpiť ich Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s cieľom posúdiť efektívnosť a účinnosť financovania a jeho vplyv na celkové ciele CEF a priorít stratégie Európa 2020. Komisia by mala zverejňovať a aspoň raz ročne aktualizovať informácie o osobitných projektoch v rámci CEF.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     32 Návrh nariadenia Odôvodnenie 44
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(44) Na základe usmernení špecifických pre jednotlivé sektory a uvedených v samostatných nariadeniach bol vypracovaný zoznam prioritných oblastí, na ktoré by sa malo vzťahovať toto nariadenie, pričom tento zoznam by mal byť uvedený v prílohe. S cieľom zohľadňovať prípadné zmeny v politických prioritách a technologických možnostiach, ako aj v dopravných tokoch, mala by sa Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o prijímanie zmien a doplnení prílohy. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočňovala náležité konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Komisia by pri príprave a tvorbe delegovaných aktov mala zaistiť súčasné, včasné a náležité postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.	(44) Na základe usmernení špecifických pre jednotlivé sektory a uvedených v samostatných nariadeniach bol vypracovaný zoznam prioritných oblastí, na ktoré by sa malo vzťahovať toto nariadenie, pričom tento zoznam by mal byť uvedený v prílohe. S cieľom zohľadňovať prípadné zmeny v politických prioritách a technologických možnostiach, ako aj v dopravných tokoch, by sa Komisii mala udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o prijímanie zmien a doplnení prílohy. Komisia by počas svojich prípravných prác mala uskutočňovať náležité konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Komisia by pri príprave a tvorbe delegovaných aktov mala zaistiť súčasné, včasné a náležité postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     33 Návrh nariadenia Odôvodnenie 47
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(47) Finančné záujmy Európskej únie by sa mali chrániť primeranými opatreniami počas celého výdavkového cyklu vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby aj ukladaním sankcií.	(47) Finančné záujmy Únie by sa mali chrániť primeranými opatreniami počas celého výdavkového cyklu vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby aj ukladaním sankcií. Parlament by mal byť informovaný o všetkých takýchto opatreniach vo všetkých fázach a pri plnej transparentnosti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     34 Návrh nariadenia Odôvodnenie 47a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(47a) Forma zmluvy, ktorú majú zmluvné strany uzatvoriť, by mala byť v súlade so základom projektu a jeho okolnosťami a mala by zaručovať širokú a spravodlivú hospodársku súťaž pre projekty spolufinancované v rámci CEF, na ktoré sa vzťahujú postupy verejného obstarávania.
	S cieľom zaručiť ekonomicky najvýhodnejšiu cenu a zaistiť, že sa projekt bude realizovať čo najefektívnejšie, by mali byť základné podmienky zmluvy spravodlivé a mali by vyjadrovať riziká spojené s projektom bez ohľadu na vnútroštátne alebo medzinárodné normy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     35 Návrh nariadenia Odôvodnenie 47b (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(47b) S cieľom zabezpečiť širokú a spravodlivú súťaž o projekty financované v rámci CEF by forma zmluvy mala byť v súlade so zámermi a okolnosťami projektu. Podmienky zmluvy by sa mali vypracovať tak, aby zabezpečovali spravodlivé rozdelenie rizík spojených s činnosťou, ktorá sa má vykonať, s cieľom maximalizovať nákladovú efektívnosť a zabezpečiť čo najefektívnejšiu realizáciu diela. Táto zásada by sa mala uplatňovať bez ohľadu na to, či sa použije vnútroštátny alebo medzinárodný model zmluvy.
Odôvodnenie
Medzi zmluvnými orgánmi v niektorých členských štátoch sa rozrastá trend nahrádzať všeobecné zmluvné podmienky špecifickými zmluvnými podmienkami, a tým meniť úpravu rozloženia rizika v kontexte verejných projektov. Zmeny tohto typu majú negatívny vplyv nielen na zmluvné postavenie firmy či orgánu, ktoré projekt uskutočňujú, ale aj na všeobecné konkurenčné prostredie v príslušných krajinách a na vlastný projekt.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     36 Návrh nariadenia Odôvodnenie 47c (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(47c) S cieľom zaistiť širokú a spravodlivú hospodársku súťaž pre projekty čerpajúce prostriedky z CEF musia byť výberové konania založené na spravodlivých a transparentných zmluvných podmienkach a použitá forma zmluvy musí byť vhodná z hľadiska cieľov a okolností projektu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     37 Návrh nariadenia Odôvodnenie 48
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(48) Pri niektorých infraštruktúrnych projektoch záujmu Únie môže byť potrebné napojenie na susediace, predvstupové alebo iné tretie krajiny a prechod cez tieto krajiny. Nástroj „Spájame Európu“ by mal poskytovať zjednodušené spôsoby prepojenia a financovania týchto infraštruktúr, aby sa zabezpečila zhoda medzi internými a externými nástrojmi rozpočtu Únie.	(48) Pri niektorých infraštruktúrnych projektoch záujmu Únie môže byť potrebné napojenie na susediace, predvstupové alebo iné tretie krajiny a prechod cez tieto krajiny v oblastiach, ako je napríklad južné a východné Stredozemie, ktoré má značné zdroje solárnej energie, ktorá by sa mohla dovážať do Únie prostredníctvom diaľkových elektrických prepojení. CEF musí poskytovať zjednodušené spôsoby prepojenia a financovania týchto infraštruktúr, aby sa zabezpečila zhoda medzi internými a externými nástrojmi rozpočtu Únie. Musí existovať riadna koordinácia medzi zapojenými generálnymi riaditeľstvami Komisie, aby sa zaistilo, že sa nebudú vytvárať prekážky pre tieto projekty, najmä projekty námorných diaľnic.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     38 Návrh nariadenia Odôvodnenie 48a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(48a) Účasť podnikov vytvorených v tretích krajinách je vzhľadom na skúsenosti a technické znalosti, ktoré môžu priniesť do projektov, nevyhnutnou podmienkou dosiahnutia cieľov CEF. Osobitná pozornosť sa však musí venovať tomu, že je potrebné, aby takéto podniky dodržiavali pracovné, sociálne a environmentálne právne predpisy. Toto európska spoločnosť čoraz častejšie požaduje. Komisia by preto mala dostať prostriedky na vykonávanie tejto úlohy s cieľom podporiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi podnikmi z Únie a z tretích krajín.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     39 Návrh nariadenia Odôvodnenie 48b (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(48b) Účasť podnikov zriadených v tretích krajinách na projektoch financovaných Úniou musí spĺňať požiadavku na reciprocitu v obchodných vzťahoch. Podniky z Únie teda musia mať prístup k podobným príležitostiam v dotknutých tretích krajinách.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     40 Návrh nariadenia Článok 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Predmet úpravy	Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti
Týmto nariadením sa ustanovuje nástroj „Spájame Európu“ a určujú sa podmienky, metódy a postupy poskytovania finančnej pomoci Únie transeurópskym sieťam s cieľom podporiť projekty v oblasti dopravných, energetických a telekomunikačných infraštruktúr.	Týmto nariadením sa ustanovuje nástroj „Spájame Európu“ a určujú sa podmienky, metódy a postupy poskytovania finančnej pomoci Únie transeurópskym sieťam, ako aj zdroje, ktoré sa majú poskytnúť vo viacročnom finančnom rámci 2014 – 2020 a nástroje na ich riadenie, s cieľom podporiť projekty spoločného záujmu v oblasti dopravných, energetických a telekomunikačných infraštruktúr a využiť súčinnosť medzi týmito sektormi.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     41 Návrh nariadenia Článok 2 – bod 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(2) „cezhraničný úsek“ je úsek, ktorý zabezpečuje kontinuitu projektu spoločného záujmu aspoň medzi dvomi členskými štátmi alebo medzi členským štátom a susednou krajinou;	(2) „cezhraničný úsek“ je úsek, ktorý zabezpečuje kontinuitu projektu spoločného záujmu medzi najbližšími mestskými uzlami, ako sa vymedzuje v článku 3 písm. o) nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre TEN-T], na oboch stranách hranice medzi dvomi členskými štátmi alebo medzi členským štátom a susednou krajinou;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     42 Návrh nariadenia Článok 2 – bod 2a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(2a) „susedná krajina“ je krajina patriaca do rozsahu pôsobnosti európskej susedskej politiky vrátane strategického partnerstva, politiky rozširovania, Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Európskeho združenia voľného obchodu;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     43 Návrh nariadenia Článok 2 – bod 2b (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(2b) „tretia krajina“ je každá susedná krajina a všetky ostatné krajiny, s ktorými môže Únia spolupracovať v záujme dosiahnutia cieľov, ktoré sa týmto nariadením sledujú;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     44 Návrh nariadenia Článok 2 – bod 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(4) „štúdie“ sú činnosti potrebné na prípravu vykonania projektu, ako sú prípravné štúdie, štúdie uskutočniteľnosti, hodnotiace, skúšobné a validačné štúdie, vrátane štúdií vo forme softvéru, a všetky ostatné podporné technické opatrenia vrátane predbežných činností zameraných na vymedzenie a prípravu projektu a rozhodnutie o jeho financovaní, akými sú prieskum v teréne a príprava finančného balíka;	(4) „štúdie“ sú činnosti potrebné na prípravu vykonania projektu, ako sú prípravné štúdie, mapovanie, štúdie uskutočniteľnosti, hodnotiace, skúšobné a validačné štúdie vrátane štúdií vo forme softvéru a všetky ostatné podporné technické opatrenia vrátane predbežných činností zameraných na vymedzenie a prípravu projektu a rozhodnutie o jeho financovaní, akými sú prieskum v teréne a príprava finančného balíka;
Odôvodnenie
Je potrebné, aby sa mapovanie, a najmä mapovanie širokých pásiem začlenilo do tohto vymedzenia „štúdií“, ktoré sú financované prostredníctvom grantov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     45 Návrh nariadenia Článok 2 – bod 5
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(5) „činnosti na podporu programu“ sú sprievodné opatrenia potrebné na realizáciu usmernení týkajúcich sa nástroja „Spájame Európu“ a špecifických usmernení týkajúcich sa jednotlivých sektorov, ako sú služby (predovšetkým technická pomoc), ako aj prípravné, realizačné, koordinačné, monitorovacie, kontrolné, auditorské a hodnotiace činnosti, ktoré sa vyžadujú priamo na účely riadenia tohto nástroja a dosahovania jeho cieľov, a predovšetkým štúdie, stretnutia, informácie, mapovanie infraštruktúry, partnerské programy, šírenie údajov, zvyšovanie informovanosti a komunikačné činnosti, výdavky súvisiace so sieťami IT zameranými na výmenu informácií, spolu so všetkými ostatnými výdavkami na technickú a administratívnu pomoc, ktoré môžu byť potrebné na riadenie tohto nástroja alebo na realizáciu jednotlivých usmernení špecifických pre príslušné sektory;	(5) „činnosti na podporu programu“ sú všetky sprievodné opatrenia potrebné na realizáciu usmernení týkajúcich sa nástroja „Spájame Európu“ a špecifických usmernení týkajúcich sa jednotlivých sektorov, ako sú služby (predovšetkým technická pomoc a pomoc v oblasti finančného inžinierstva), ako aj prípravné, realizačné, koordinačné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti a konzultácie so zainteresovanými stranami, ktoré sa vyžadujú v záujme uľahčenia prípravy projektov spoločného záujmu najmä v krajinách čerpajúcich finančné prostriedky z Kohézneho fondu s cieľom získať financovanie v rámci tohto nariadenia alebo na finančnom trhu, alebo priamo na účely riadenia nástroja, ktorý týmto ustanovuje, a dosahovania jeho cieľov. Toto zahŕňa predovšetkým štúdie, stretnutia, informácie, mapovanie infraštruktúry, šírenie údajov, zvyšovanie informovanosti, komunikačné a spoločné činnosti, výdavky súvisiace so sieťami IT zameranými na výmenu informácií o nástroji spolu so všetkými ostatnými výdavkami Komisie na technickú a administratívnu pomoc, ktoré môžu byť potrebné na riadenie nástroja alebo na realizáciu jednotlivých usmernení špecifických pre príslušné sektory;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     46 Návrh nariadenia Článok 2 – bod 6
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(6) „akcia“ je akákoľvek akcia, ktorá je potrebná na vykonanie projektu spoločného záujmu a je finančne, technicky alebo časovo nezávislá;	(6) „akcia“ je akákoľvek akcia, ktorá je potrebná na vykonanie projektu spoločného záujmu a je finančne a technicky vymedzená a časovo ohraničená;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     47 Návrh nariadenia Článok 2 – bod 9
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(9) „implementačný orgán“ je verejný alebo súkromný podnik alebo orgán poverený príjemcom, ktorým je členský štát alebo medzinárodná organizácia, vykonať akciu. O takomto poverení rozhodne príjemca na svoju vlastnú zodpovednosť a v prípade, ak si to vyžaduje zmluva o obstarávaní, v súlade s platnými predpismi o verejnom obstarávaní;	(9) „implementačný orgán“ je verejný alebo súkromný podnik alebo orgán poverený príjemcom, ktorým je členský štát alebo medzinárodná organizácia, vykonať akciu. O takomto poverení rozhodne príjemca na vlastnú zodpovednosť a v prípade, ak si to vyžaduje zmluva o obstarávaní, v súlade s platnými predpismi Únie o verejnom obstarávaní;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     48 Návrh nariadenia Článok 2 – bod 9a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(9a) „komplexná sieť“ je dopravná infraštruktúra vymedzená podľa kapitoly II nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre TEN-T];
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     49 Návrh nariadenia Článok 2 – bod 12
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(12) „úzke miesto“ je fyzická prekážka, ktorá vedie k narušeniu systému vplývajúcemu na plynulosť diaľkových tokov. Takéto prekážky môže odstrániť nová infraštruktúra, napríklad mosty alebo tunely, ktorými sa vyriešia také problémy, ako napríklad prudké stúpania, zákruty alebo rozchody. Potreba modernizácie existujúcej infraštruktúry sa nepovažuje za úzke miesto.	(12) „úzke miesto“ je fyzická a/alebo funkčná prekážka v oblasti dopravy, ktorá vedie k narušeniu systému vplývajúcemu na plynulosť diaľkových tokov a ktorú možno odstrániť vytvorením novej infraštruktúry alebo podstatnou modernizáciou existujúcej infraštruktúry, čo by mohlo priniesť značné zlepšenia, ktoré vyriešia obmedzenia úzkeho miesta;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     50 Návrh nariadenia Článok 2 – bod 20a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(20a) „súčinnosť medzi sektormi“ je existencia podobných alebo doplnkových akcií uskutočňovaných v najmenej dvoch z troch sektorov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie (doprava, energetika a telekomunikácie), umožňujúca optimalizovať náklady a/alebo výsledky prostredníctvom spoločného využívania finančných, technických a/alebo ľudských zdrojov;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     51 Návrh nariadenia Článok 2 – bod 20b (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(20b) „izolovaná sieť“ je železničná sieť členského štátu alebo jej časť, ako je vymedzená v článku 3 písm. qq) nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre TEN-T];
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     52 Návrh nariadenia Článok 3 – uvádzacia veta
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Nástroj „Spájame Európu“ umožňuje prípravu a realizáciu projektov spoločného záujmu v rámci politiky transeurópskych sietí v sektoroch energetiky, dopravy a telekomunikácií. Nástroj „Spájame Európu“ najmä podporuje realizáciu projektov zameraných na rozvoj a výstavbu novej alebo modernizáciu existujúcej infraštruktúry v oblasti dopravy, energetiky a telekomunikácií. V tejto súvislosti by mal nástroj „Spájame Európu“ sledovať tieto ciele:	Nástroj „Spájame Európu“ umožňuje prípravu a realizáciu projektov spoločného záujmu v rámci politiky transeurópskych sietí v sektoroch energetiky, dopravy a telekomunikácií. Nástroj „Spájame Európu“ podporuje najmä realizáciu projektov, ktoré sú zamerané na rozvoj a výstavbu novej infraštruktúry alebo modernizáciu existujúcej infraštruktúry v oblasti dopravy, energetiky a telekomunikácií a v rámci ktorých sa priorita kladie na chýbajúcu infraštruktúru. V tejto súvislosti nástroj „Spájame Európu“ sleduje tieto ciele:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     53 Návrh nariadenia Článok 3 – písmeno a
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
a) prispievať k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu rozvojom moderných a vysokovýkonných transeurópskych sietí, čím sa stane prínosom pre celú Európsku úniu vzhľadom na konkurencieschopnosť a hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v rámci jednotného trhu a vytvorí priaznivejšie prostredie pre súkromné a verejné investície prostredníctvom kombinácie finančných nástrojov a priamej podpory Únie a využívaním synergií vo všetkých sektoroch. Dosiahnutie tohto cieľa sa bude hodnotiť podľa objemu verejných a súkromných investícií do projektov spoločného záujmu, a predovšetkým podľa objemu verejných a súkromných investícií do projektov spoločného záujmu realizovaných pomocou finančných nástrojov na základe tohto nariadenia.	a) v súlade so stratégiou Európa 2020 prispievať k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu rozvojom moderných a vysokovýkonných transeurópskych sietí, ktoré zohľadňujú budúce dopravné toky, čím sa stane prínosom pre celú Úniu vzhľadom na zlepšovanie konkurencieschopnosti na svetovom trhu a hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v rámci jednotného trhu a vytvorí priaznivejšie prostredie pre súkromné, verejné alebo verejno-súkromné investície prostredníctvom kombinácie finančných nástrojov a priamej podpory Únie, v ktorom by projekty mohli využívať kombináciu viacerých nástrojov. Dosiahnutie tohto cieľa sa bude hodnotiť podľa objemu súkromných, verejných alebo verejno-súkromných investícií do projektov spoločného záujmu a okrem iného tých, ktoré sa realizujú pomocou finančných nástrojov na základe tohto nariadenia;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     54 Návrh nariadenia Článok 3 – písmeno b
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
b) umožniť Únii dosiahnuť svoje ciele znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov o 20 %, zvýšiť energetickú účinnosť o 20 % a zvýšiť podiel obnoviteľnej energie na 20 % a súčasne zabezpečiť väčšiu solidaritu medzi členskými štátmi.	b) umožniť Únii dosiahnuť svoje ciele v oblasti udržateľného rozvoja vrátane cieľa znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov najmenej o 20 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990, zvýšiť energetickú efektívnosť o 20 % a zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov na 20 %, a tým prispievať k dosiahnutiu strednodobých a dlhodobých cieľov Únie týkajúcich sa eliminácie emisií uhlíka a súčasne zabezpečiť väčšiu solidaritu medzi členskými štátmi;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     55 Návrh nariadenia Článok 3 – písmeno ba (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(ba) zvýšiť efektívnosť zdrojov využívaných na základe tohto nariadenia. Dosiahnutie tohto cieľa sa bude hodnotiť podľa úspor z rozsahu dosiahnutých Komisiou vo finančnej, technickej a personálnej oblasti pri riadení nástroja „Spájame Európu“ a prípadne celkovým počtom projektov, ktoré využívajú súčinnosť medzi sektormi;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     56 Návrh nariadenia Článok 3 – písmeno bb (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(bb) prispievať k podpore projektov s európskou pridanou hodnotou a so značným prínosom pre spoločnosť, ktoré nie sú dostatočne financované z trhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     57 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 1 – uvádzacia veta
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Okrem všeobecných cieľov stanovených v článku 3 by mal nástroj „Spájame Európu“ prispievať aj k dosahovaniu týchto špecifických sektorových cieľov:	1. Bez toho, aby to malo vplyv na všeobecné ciele stanovené v článku 3, nástroj „Spájame Európu“ prispieva k dosahovaniu týchto špecifických sektorových cieľov:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     58 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 1 – písmeno a – bod i
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(i) odstránenie úzkych miest a premostenie chýbajúcich prepojení, merané počtom nových a vylepšených cezhraničných prepojení a odstránených úzkych miest na dopravných trasách, ktoré využili nástroj „Spájame Európu“;	(i) odstránenie úzkych miest a premostenie chýbajúcich prepojení, predovšetkým v cezhraničných úsekoch, merané počtom nových a vylepšených cezhraničných prepojení a odstránených úzkych miest pre všetky druhy dopravy na dopravných trasách, ktoré využili nástroj „Spájame Európu“;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     59 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 1 – písmeno a – bod ii
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(ii) zabezpečenie udržateľnej a efektívnej dopravy z dlhodobého hľadiska, merané dĺžkou konvenčnej železničnej siete v EÚ-27 a dĺžkou vysokorýchlostnej železničnej siete v EÚ-27;	(ii) zabezpečenie udržateľnej a efektívnej dopravy z dlhodobého hľadiska, merané dĺžkou železničnej siete a siete vnútrozemských vodných ciest, ktoré boli vytvorené alebo zmodernizované podľa požiadaviek základnej siete stanovených v článku 45 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre TEN-T], a počtom miest zásobovania alternatívnymi zdrojmi energie pre vozidlá využívajúce základnú cestnú sieť v EÚ-27;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     60 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 1 – písmeno a – bod iii
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(iii) optimalizácia integrácie a vzájomného prepojenia druhov dopravy a zvýšenie interoperability dopravných služieb. Dosiahnutie tohto cieľa sa bude merať počtom prístavov a letísk napojených na železničnú sieť.	(iii) optimalizácia integrácie a vzájomného prepojenia druhov dopravy a zvýšenie multimodálnosti a dostupnosti dopravných služieb. Dosiahnutie tohto cieľa sa bude merať počtom vnútrozemských a námorných prístavov a letísk napojených na železničnú sieť, ako aj počtom vytvorených multimodálnych logistických platforiem a námorných diaľnic;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     61 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 1 – písmeno a – bod iiia (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(iiia) optimalizácia interoperability a bezpečnosti jednotlivých druhov dopravy. Dosiahnutie tohto cieľa sa bude merať počtom kilometrov vybavených inteligentnými dopravnými systémami (ERTMS a RIS), počtom kilometrov tratí prispôsobených európskym štandardným menovitým rozchodom a mierou, akou sa zavádza ITS v cestnej doprave, SESAR a VTMIS;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     62 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 1 – písmeno a – bod iiib (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(iiib) príprava na budúce dopravné toky;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     63 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 1 – písmeno a – bod iiic (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(iiic) umožnenie eliminácie emisií uhlíka v rámci všetkých druhov dopravy prostredníctvom prechodu na nízkouhlíkové a energeticky efektívne dopravné technológie, ako aj zavedenia alternatívnych systémov pohonu a poskytnutia primeranej infraštruktúry potrebnej na podporu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo a nízkouhlíkový dopravný systém.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     64 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 1 – písmeno b – bod i
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(i) podpora ďalšej integrácie vnútorného energetického trhu a cezhraničnej interoperability elektrických a plynárenských sietí, vrátane zabezpečenia toho, aby žiadny členský štát nebol odrezaný od európskej siete, merané počtom projektov účinne prepájajúcich siete členských štátov a odstraňujúcich vnútorné úzke miesta;	(i) zvyšovanie konkurencieschopnosti prostredníctvom podpory ďalšej integrácie vnútorného energetického trhu a cezhraničnej interoperability elektrických a plynárenských sietí vrátane zabezpečenia toho, aby žiadny členský štát nebol odrezaný od európskej siete ani nezávisel od jediného zdroja, merané počtom projektov účinne prispievajúcich k hospodárskej súťaži medzi zdrojmi dodávok a k cenovému zbližovaniu na trhu s plynom prostredníctvom prepojenia sietí členských štátov a odstránenia vnútorných úzkych miest;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     65 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 1 – písmeno b – bod ii
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(ii) zvýšenie bezpečnosti zásobovania v Únii, merané podľa vývoja pružnosti systému a zabezpečenia prevádzky sústav, ako aj podľa počtu projektov umožňujúcich diverzifikáciu zdrojov zásobovania, dodávateľských partnerov a trás;	(ii) zvýšenie bezpečnosti zásobovania v Únii v sektore elektrickej energie aj v sektore plynu, merané podľa vývoja odolnosti systému a efektívnosti a zabezpečenia prevádzky sústav, ako aj podľa zavádzania inteligentných sústav, optimálneho využívania energetickej infraštruktúry a integrácie obnoviteľných zdrojov energie a takisto podľa počtu projektov umožňujúcich diverzifikáciu zdrojov zásobovania, dodávateľských partnerov a trás;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     66 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 1 – písmeno b – bod iii
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(iii) prispievanie k udržateľnému rozvoju a ochrane životného prostredia, predovšetkým podporou integrácie energie z obnoviteľných zdrojov do prenosovej siete a budovaním sietí na výmenu oxidu uhličitého, merané prenosom obnoviteľnej energie z výrobných zariadení do veľkých spotrebiteľských centier a úložísk a celkovým objemom emisií CO2, vzniku ktorých sa zabránilo realizáciou projektov, ktoré využívali nástroj „Spájame Európu“.	(iii) prispievanie k udržateľnému rozvoju a ochrane životného prostredia, predovšetkým podporou integrácie energie z obnoviteľných zdrojov do prenosovej a distribučnej siete, zlepšovaním energetickej efektívnosti a budovaním inteligentných energetických sietí a sietí na výmenu oxidu uhličitého, merané prenosom energie z obnoviteľných zdrojov z výrobných zariadení do veľkých spotrebiteľských centier a úložísk, podielom umožnených reakcií na dopyt, počtom inteligentných elektrických sústav a celkovým objemom emisií CO2, vzniku ktorých sa zabránilo realizáciou projektov, ktoré využívali nástroj „Spájame Európu“, ako aj celkovým výstupom z obnoviteľných zdrojov energie integrovaných do európskej energetickej sústavy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     67 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 1 – písmeno c – bod i
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(-i) podnecovanie a vytváranie dopytu po širokopásmových službách prostredníctvom podpory vzájomného prepojenia a interoperability vnútroštátnych verejných služieb online, ako aj prístupu k takýmto sieťam, merané percentuálnym podielom občanov a podnikov využívajúcich verejné služby online a cezhraničnou dostupnosťou takýchto služieb;
(i) urýchlenie zavádzania rýchlych a ultrarýchlych širokopásmových sietí a ich využívania, vrátane malými a strednými podnikmi (MSP), merané úrovňou pokrytia širokopásmovými a ultrarýchlymi širokopásmovými sieťami a počtom domácností využívajúcich širokopásmové pripojenia nad 100 Mbps;	(i) urýchlenie zavádzania rýchlych a ultrarýchlych širokopásmových sietí a ich využívania s cieľom uspokojiť existujúci a vznikajúci dopyt, odstrániť digitálnu priepasť a podporovať konkurencieschopnosť, pracovné miesta a rast, a to aj prepojením malých a stredných podnikov (MSP), merané úrovňou pokrytia širokopásmovými sieťami a počtom domácností využívajúcich širokopásmové pripojenia s rýchlosťou 100 Mbps, 1 Gbps a viac;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     68 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Finančné krytie na realizáciu nástroja „Spájame Európu“ na obdobie rokov 2014 až 2020 predstavuje 50 000 000 000 EUR1. Táto suma sa rozdelí medzi sektory uvedené v článku 3 takto:	1. Investičné potreby pre transeurópske siete v sektoroch dopravy, energetiky a telekomunikácií sa odhadujú na 970 000 000 000 EUR do roku 2020. Finančné krytie na realizáciu nástroja „Spájame Európu“ na obdobie rokov 2014 až 2020 predstavuje [50 000 000 000 EUR1]. Táto suma sa rozdelí medzi sektory uvedené v článku 3 takto:
a) doprava: 31 694 000 000 EUR, z toho 10 000 000 000 EUR sa presunie z Kohézneho fondu na výdavky v súlade s týmto nariadením v členských štátoch, ktoré sú oprávnené na financovanie z Kohézneho fondu;	a) doprava: [31 694 000 000 EUR], z toho [10 000 000 000 EUR] sa presunie z Kohézneho fondu na výdavky v súlade s týmto nariadením výlučne v členských štátoch, ktoré sú oprávnené na financovanie z Kohézneho fondu;
b) energetika: 9 121 000 000 EUR;	b) energetika: [9 121 000 000 EUR];
c) telekomunikácie: 9 185 000 000 EUR.	c) telekomunikácie: [9 185 000 000EUR].
__________________	__________________
1 Všetky čísla sú vyjadrené v stálych cenách roku 2011. Príslušné sumy vyjadrené v aktuálnych cenách sú k dispozícii v legislatívnom finančnom výkaze.	1 Až do uzavretia dohody o viacročnom finančnom rámci 2014 – 2020.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     69 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
2. Finančné krytie nástroja „Spájame Európu“ sa môže vzťahovať na výdavky súvisiace s prípravnými, monitorovacími, kontrolnými, audítorskými a hodnotiacimi akciami, ktoré sa vyžadujú na riadenie programu a na dosiahnutie jeho cieľov, predovšetkým so štúdiami, zasadnutiami expertov, pokiaľ sa týkajú všeobecných cieľov tohto nariadenia, výdavkami spojenými so sieťami IT zameranými na spracovanie a výmenu informácií, spolu so všetkými ostatnými nákladmi na technickú a administratívnu pomoc, ktoré Komisii vznikli pri riadení programu.	2. Finančné krytie nástroja „Spájame Európu“ sa vzťahuje na výdavky súvisiace s:
	a) akciami na podporu projektov spoločného záujmu vymedzenými v článku 7;
	b) akciami na podporu programu vymedzenými v článku 2 bode 5, a to do výšky 1,5 %;
Pridelené finančné prostriedky sa môžu takisto vzťahovať na náklady na technickú a administratívnu pomoc potrebné na zabezpečenie prechodu medzi programom a opatreniami prijatými podľa nariadenia (ES) č. 680/2007. V prípade potreby by sa rozpočtové prostriedky mohli zahrnúť do rozpočtu po roku 2020 na krytie podobných výdavkov s cieľom umožniť riadenie akcií, ktoré ešte nie sú dokončené 31. decembra 2020.	c) nákladmi na technickú a administratívnu pomoc potrebnými na zabezpečenie prechodu medzi programom a opatreniami prijatými podľa nariadenia (ES) č. 680/2007.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     70 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
3. Po uskutočnení strednodobého hodnotenia v súlade s článkom 26 ods. 1 môže Komisia presúvať rozpočtové prostriedky medzi sektormi podľa odseku 1 s výnimkou 10 000 000 000 EUR presunutých z Kohézneho fondu na financovanie projektov v sektore dopravy v členských štátoch oprávnených čerpať financie z Kohézneho fondu.	3. Po uskutočnení strednodobého hodnotenia v súlade s článkom 26 ods. 1 môže Európsky parlament a Rada na návrh Komisie a po konzultácii s príslušnými výbormi presúvať rozpočtové prostriedky medzi sektormi podľa odseku 1 s výnimkou [10 000 000 000 EUR]1 presunutých z Kohézneho fondu na financovanie projektov v sektore dopravy v členských štátoch oprávnených čerpať finančné prostriedky z Kohézneho fondu.
	__________________
	1 Až do uzavretia dohody o viacročnom finančnom rámci 2014 – 2020.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     71 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 3a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	3a. Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje Európsky parlament a Rada v medziach viacročného finančného rámca.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     72 Návrh nariadenia Článok 6 – odsek 1a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	1a. V pracovných programoch sa ustanovia formy grantov, obstarávania a finančných nástrojov, ktoré sa môžu používať na financovanie stanovených priorít.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     73 Návrh nariadenia Článok 6 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
2. Komisia môže poveriť čiastočnou realizáciou nástroja „Spájame Európu“ orgány uvedené v článku 55 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách].	2. Komisia môže po uskutočnení posúdenia vplyvu poveriť čiastočnou realizáciou nástroja „Spájame Európu“ orgány uvedené v článku 55 ods. 1 písm. a) a článku 59 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, a najmä výkonnú agentúru pre TEN-T, a prispôsobiť ju požiadavkám optimálneho riadenia a efektívnosti nástroja „Spájame Európu“ pre tri sektory.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     74 Návrh nariadenia Článok 7 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
V oblasti dopravy sú oprávnené na podporu prostredníctvom finančnej pomoci Únie vo forme obstarávania a finančných nástrojov podľa tohto nariadenia len akcie prispievajúce k projektom spoločného záujmu v súlade s nariadením (EÚ) č. XXX/2012 [usmernenia pre TEN-T] a akcie na podporu programu. Na finančnú pomoc Únie vo forme grantov podľa tohto nariadenia sú oprávnené len tieto akcie:	V oblasti dopravy sú oprávnené na podporu prostredníctvom finančnej pomoci Únie vo forme obstarávania a finančných nástrojov podľa tohto nariadenia len akcie prispievajúce k projektom spoločného záujmu v súlade s nariadením (EÚ) č. XXX/2012 [usmernenia pre TEN-T] a akcie na podporu programu. Na finančnú pomoc Únie vo forme grantov podľa tohto nariadenia sú oprávnené len tieto akcie:
(a) akcie realizujúce základnú sieť podľa kapitoly III nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre TEN-T] vrátane zavádzania nových technológií a inovácií podľa článku 39 nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre TEN-T];	(a) akcie realizujúce základnú sieť v súlade s kapitolou III nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre TEN-T] vrátane zavádzania nových technológií a inovácií v súlade s týmto nariadením a priority vopred stanovené v časti 1 prílohy k tomuto nariadeniu;
(b) štúdie pre projekty spoločného záujmu vymedzené v článku 8 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre TEN-T];	(b) štúdie pre projekty spoločného záujmu vymedzené v článku 8 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre TEN-T] a pre cezhraničné prioritné projekty vymedzené v prílohe III k rozhodnutiu Európskeho parlamentu a Rady č. 661/2010/EÚ zo 7. júla 2010 o základných usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete1;
(c) akcie podporujúce projekty spoločného záujmu vymedzené v článku 8 ods. 1 písm. a) a d) nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre TEN-T];	(c) akcie podporujúce projekty spoločného záujmu vymedzené v článku 8 ods. 1 písm. a) a d) nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre TEN-T];
	(ca) akcie podporujúce mestské uzly základnej siete;
(d) akcie podporujúce systémy riadenia dopravy v súlade s článkom 37 nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre TEN-T];	(d) akcie podporujúce systémy riadenia dopravy v súlade s článkom 37 nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre TEN-T];
(e) akcie podporujúce služby nákladnej dopravy v súlade s článkom 38 nariadenia (EÚ) č. XXX/2012 [usmernenia pre TEN-T];	(e) akcie podporujúce služby nákladnej dopravy v súlade s článkom 38 nariadenia (EÚ) č. XXX/2012 [usmernenia pre TEN-T];
(f) akcie na zníženie hluku zo železničnej nákladnej dopravy úpravou existujúcich koľajových vozidiel;	(f) akcie na zníženie hluku zo železničnej nákladnej dopravy úpravou existujúcich koľajových vozidiel, okrem iného v spolupráci so železničným sektorom;
(g) akcie na podporu programu.	(g) akcie na podporu programu.
Akcie súvisiace s dopravou, ktoré zahŕňajú cezhraničný úsek alebo časť takéhoto úseku, sú oprávnené získať finančnú pomoc Únie, ak existuje písomná dohoda medzi dotknutými členskými štátmi alebo dotknutými členskými štátmi a tretími krajinami týkajúca sa dokončenia cezhraničného úseku. Vo výnimočných prípadoch, ak je projekt potrebný na napojenie na sieť susedného členského štátu alebo tretej krajiny, ale v skutočnosti neprekračuje hranice, uvedená písomná dohoda sa nepožaduje.	Akcie súvisiace s dopravou, ktoré zahŕňajú cezhraničný úsek alebo časť takéhoto úseku, sú oprávnené získať finančnú pomoc Únie, ak je uzavretá písomná dohoda medzi dotknutými členskými štátmi alebo dotknutými členskými štátmi a tretími krajinami týkajúca sa realizácie alebo dokončenia cezhraničného úseku.
Financovanie vo forme grantov pre projekty so značnými zdrojmi príjmov používateľov sú v prvom rade k dispozícii na účely prípravy projektov, predovšetkým posudzovania VSP.
	____________
	1 Ú. v. EÚ L 204, 5.8.2010, s. 1.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     75 Návrh nariadenia Článok 7 – odsek 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
3. V oblasti energetiky sa špecifické podmienky oprávnenosti akcií realizujúcich projekty spoločného záujmu na finančnú pomoc Únie vo forme finančných nástrojov a grantov na základe tohto nariadenia stanovujú v článku 15 nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre transeurópsku energetickú infraštruktúru].	3. V oblasti energetiky sa špecifické podmienky oprávnenosti akcií realizujúcich projekty spoločného záujmu na finančnú podporu Únie vo forme finančných nástrojov a grantov na základe tohto nariadenia stanovujú v článku 15 nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre transeurópsku energetickú infraštruktúru].
	V súlade s článkami 14 a 15 tohto nariadenia musia finančné prostriedky vyčlenené pre energetický sektor v článku 5 ods. 1 písm. b) uprednostňovať použitie finančných nástrojov s cieľom zvýšiť multiplikačný efekt finančnej podpory Únie.
	Na tento účel Komisia zabezpečí, aby sa finančná podpora prideľovala najmä prostredníctvom finančných nástrojov za predpokladu, že odozva na trhu je dostatočná.
	Granty sa využívajú v prípade akcií, ktoré podľa podnikateľského plánu projektu a iných posúdení vykonaných najmä potenciálnymi investormi, veriteľmi alebo vnútroštátnym regulačným orgánom nie sú obchodne uskutočniteľné a v prípade ktorých by finančný nástroj nepostačoval na to, aby bolo prijaté pozitívne investičné rozhodnutie.
	Výber by okrem toho mal odrážať mieru, v akej projekt prispieva k jednému alebo viacerým z týchto relevantných cieľov:
	– podpora ďalšej integrácie vnútorného trhu s energiou a cezhraničnej interoperability elektrických a plynárenských sietí s dôrazom na odstránenie energetickej izolácie;
	– zlepšovanie bezpečnosti dodávok energie v Únii prostredníctvom zlepšenia odolnosti systému a bezpečnosti fungovania systémov;
	– prispievanie k udržateľnému rozvoju a ochrane životného prostredia, okrem iného zabezpečením prenosu energie z obnoviteľných zdrojov z výrobných zariadení do veľkých spotrebiteľských centier a úložísk.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     76 Návrh nariadenia Článok 7 – odsek 3a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	3a. V rámci prvých dvoch pracovných programov sa prioritne posudzujú projekty a akcie zamerané na odstránenie energetickej izolácie a energetických úzkych miest, pričom najmenej 75 % celkových finančných prostriedkov vyčlenených na energetický sektor podľa tohto nariadenia sa pridelí infraštruktúrnym projektom v oblasti elektrickej energie.
	Nástroj „Spájame Európu“ podporuje okrem toho aj projekty týkajúce sa energie z obnoviteľných zdrojov a inteligentných elektrických sietí (na úrovni prenosu a distribúcie) prostredníctvom nástrojov s rozdelením rizika, ktoré patria medzi finančné nástroje opísané v článku 14 ods. 3.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     77 Návrh nariadenia Článok 7 – odsek 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
4. Všetky akcie v sektore telekomunikácií realizujúce projekty spoločného záujmu a akcie na podporu programu stanovené v prílohe k nariadeniu (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia INFSO] sú podľa tohto nariadenia oprávnené prijímať finančnú pomoc Únie vo forme grantov, obstarávania a finančných nástrojov.	4. Akcie v sektore telekomunikácií realizujúce projekty spoločného záujmu a akcie na podporu programu uvedené v prílohe k nariadeniu (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre INFSO] sú oprávnené prijímať finančnú pomoc Únie takto:
	– generické služby, platformy základných služieb a akcie na podporu programu sa financujú prostredníctvom grantov a/alebo verejného obstarávania;
	– akcie v oblasti širokopásmových sietí sa financujú spravidla prostredníctvom finančných nástrojov;
	– akcie v oblasti širokopásmových sietí sa môžu financovať aj prostredníctvom grantov v prípade projektov, ktoré zmenšujú digitálnu priepasť prepájaním vidieckych, horských, odľahlých alebo riedko osídlených regiónov alebo ostrovov, ako aj vnútrozemských a okrajových regiónov, za predpokladu, že pomoc poskytnutá prostredníctvom finančného nástroja by nepostačovala na to, aby bolo prijaté pozitívne investičné rozhodnutie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     78 Návrh nariadenia Článok 7 – odsek 4a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	4a. Akcie realizujúce projekty spoločného záujmu, ktoré obsahujú súčinnosť medzi najmenej dvomi sektormi, na ktoré sa vzťahuje nástroj „Spájame Európu“ a ktoré sú uvedené v príslušnej prílohe III oddiele a), sú oprávnené získať finančnú pomoc z Únie podľa tohto nariadenia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     79 Návrh nariadenia Článok 8 – odsek 1 – pododsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
V pracovných programoch sa ustanovia formy grantov, ktoré sa môžu používať na financovanie príslušných akcií.	V pracovných programoch uvedených v článku 17 sa ustanovia formy grantov, ktoré sa môžu používať na financovanie príslušných akcií.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     80 Návrh nariadenia Článok 8 – odsek 5
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
5. Výdavky súvisiace s environmentálnymi štúdiami o ochrane životného prostredia a súlade s acquis Únie môžu byť oprávnené.	5. Výdavky súvisiace s environmentálnymi štúdiami o ochrane životného prostredia a súlade s acquis Únie sú oprávnené.
Odôvodnenie
Posúdenie vplyvu na životné prostredie, ako ho vyžadujú ustanovenia smerníc 85/337 a 2001/42, je nevyhnutný a povinný krok, a preto je náležitým spôsobom oprávnené.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     81 Návrh nariadenia Článok 8 – odsek 6
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
6. Výdavky súvisiace s nákupom pôdy nepredstavujú oprávnené náklady.	6. Výdavky súvisiace s nákupom pôdy nepredstavujú oprávnené náklady, s výnimkou projektov podporovaných sumami, ktoré sú prevedené z Kohézneho fondu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     82 Návrh nariadenia Článok 9 – odsek 4 – pododsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
4. Tretie krajiny a subjekty zriadené v tretích krajinách sa môžu podieľať na akciách prispievajúcich k projektom spoločného záujmu, ak je to potrebné pre dosiahnutie cieľov daného projektu spoločného záujmu.	4. Tretie krajiny a subjekty zriadené v tretích krajinách sa môžu podieľať na akciách prispievajúcich k projektom spoločného záujmu, najmä pokiaľ ide o diverzifikáciu zdrojov dodávok a bezpečnosť dodávok v energetickom sektore, ak je to potrebné na dosiahnutie cieľov daného projektu spoločného záujmu a ak je to riadne odôvodnené.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     83 Návrh nariadenia Článok 9 – odsek 4 – pododsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Nesmú získavať finančné prostriedky na základe tohto nariadenia okrem prípadov, keď je to nevyhnutné pre dosiahnutie cieľov daného projektu spoločného záujmu.	Nesmú získavať finančné prostriedky vo forme grantov na základe tohto nariadenia okrem prípadov, keď je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov daného projektu spoločného záujmu, a iba vtedy, ak sa overilo, že nie je možné podporiť akciu inými formami finančnej pomoci v rámci nástroja „Spájame Európu“ alebo v rámci iných programov Únie. Predovšetkým v prípade projektov námorných diaľnic Komisia vytvorí podmienky napomáhajúce rozvoj takýchto projektov s tretími krajinami v oblasti rozširovania.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     84 Návrh nariadenia Článok 9 – odsek 4 – pododsek 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Ak je to potrebné na efektívnejšiu realizáciu príslušných akcií prispievajúcich k projektom spoločného záujmu v tretích krajinách podľa nariadenia (EÚ) č. XXX/2012 [usmernenia pre TEN-T], nariadenia (EÚ) č. XXX/2012 [usmernenia pre transeurópsku energetickú infraštruktúru] a nariadenia č. XXX/2012 [usmernenia INFSO], financovanie na základe tohto nariadenia sa môže zoskupiť spolu s financovaním, na ktoré sa vzťahujú iné príslušné právne predpisy Únie. V takomto prípade Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu môže rozhodnúť o jednotnom súbore pravidiel, ktoré by sa mali uplatňovať na realizáciu.	vypúšťa sa
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     85 Návrh nariadenia Článok 9 – odsek 6
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
6. Viacročné a ročné pracovné programy môžu poskytnúť dodatočné špecifické pravidlá týkajúce sa podávania návrhov.	6. Viacročné a ročné pracovné programy uvedené v článku 17 môžu poskytnúť dodatočné špecifické pravidlá týkajúce sa podávania návrhov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     86 Návrh nariadenia Článok 10 – odsek 2 – písmeno b
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(b) v prípade grantov na práce týkajúce sa:	(b) v prípade grantov na práce týkajúce sa:
(i) železnice a vnútrozemských vodných ciest: objem finančnej pomoci Únie neprekročí 20 % oprávnených nákladov; miera financovania sa môže zvýšiť na 30 % pre akcie odstraňujúce úzke miesta; miera financovania sa môže zvýšiť na 40 % pre akcie súvisiace s cezhraničnými úsekmi;	(i) železnice a cestných sietí v prípade členských štátov, ktoré na svojom území nemajú železničnú sieť, alebo v prípade členského štátu s izolovanou sieťou v zmysle vymedzenia podľa článku 3 písm. qq) nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre TEN-T] bez diaľkovej železničnej nákladnej dopravy: objem finančnej pomoci Únie neprekročí 20 % oprávnených nákladov; miera financovania sa môže zvýšiť na 30 % pre akcie odstraňujúce úzke miesta; miera financovania sa môže zvýšiť na 40 % pre akcie súvisiace s cezhraničnými úsekmi a pre akcie zlepšujúce železničnú interoperabilitu;
	(ia) vnútrozemských vodných ciest: objem finančnej pomoci Únie neprekročí 30 % oprávnených nákladov; miera financovania sa môže zvýšiť na 40 % pre akcie odstraňujúce úzke miesta a pre akcie súvisiace s cezhraničnými úsekmi;
(ii) vnútrozemských dopravných spojení s prístavmi a letiskami, akcie na zníženie hlučnosti železničnej nákladnej dopravy úpravou existujúcich koľajových vozidiel, ako aj rozvoj prístavov a multimodálnych platforiem: objem finančnej pomoci Únie neprekročí 20 % oprávnených nákladov.	(ii) vnútrozemských dopravných spojení s vnútrozemskými a námornými prístavmi a letiskami, ako aj rozvoja prístavov a multimodálnych platforiem: objem finančnej pomoci Únie neprekročí 20 % oprávnených nákladov;
	(iia) akcií na zníženie hlučnosti železničnej nákladnej dopravy úpravou existujúcich koľajových vozidiel: objem finančnej pomoci Únie neprekročí 20 % oprávnených nákladov až do súhrnného stropu vo výške 1 % rozpočtových prostriedkov uvedených v článku 5 ods. 1 písm. a);
	(iib) lepšej dostupnosti dopravy (infraštruktúry a služieb) pre osoby so zdravotným postihnutím: objem finančnej pomoci Únie neprekročí 30 % oprávnených nákladov na adaptačné práce, ktoré v žiadnom prípade neprekročia 10 % celkových oprávnených nákladov na práce.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     87 Návrh nariadenia Článok 10 – odsek 2 – písmeno c a písmeno ca (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(c) v prípade grantov na systémy a služby riadenia dopravy:	(c) v prípade grantov na systémy a služby riadenia dopravy:
(i) Európsky systém riadenia železničnej dopravy (ERTMS): objem finančnej pomoci Únie neprekročí 50 % oprávnených nákladov;	(i) Európsky systém riadenia železničnej dopravy (ERTMS), riečne informačné služby (RIS), monitorovacie a informačné systémy pre lodnú dopravu (VTMIS), SESAR a systémy riadenia cestnej dopravy (ITS): v prípade pozemných zložiek objem finančnej pomoci Únie neprekročí 50 % oprávnených nákladov; v prípade palubných zariadení objem finančnej pomoci Únie neprekročí 40 % oprávnených nákladov pre ERTMS a 20 % oprávnených nákladov pre RIS, VTMIS, SESAR a ITS v cestnej doprave až do súhrnného stropu vo výške 5 % rozpočtových prostriedkov uvedených v článku 5 ods. 1 písm. a);
(ii) systémy riadenia dopravy, služby nákladnej dopravy, bezpečné parkoviská na základnej cestnej sieti, ako aj akcie na podporu rozvoja námorných diaľnic: objem finančnej pomoci Únie neprekročí 20 % oprávnených nákladov.	(ii) služby nákladnej a kombinovanej dopravy a bezpečné parkovacie priestory na základnej cestnej sieti: objem finančnej pomoci Únie neprekročí 20 % oprávnených nákladov;
	(iia) akcie na podporu rozvoja námorných diaľnic: objem finančnej pomoci Únie neprekročí 30 % oprávnených nákladov;
	(ca) v prípade grantov na akcie podporujúce nové technológie a inovácie pre všetky druhy dopravy: objem finančnej pomoci Únie neprekročí 20 % oprávnených nákladov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     88 Návrh nariadenia Článok 10 – odsek 3 – písmená a a b (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(a) objem finančnej pomoci Únie neprekročí 50 % oprávnených nákladov na štúdie a/alebo práce;	(a) objem finančnej pomoci Únie neprekročí 50 % oprávnených nákladov na štúdie a 40 % oprávnených nákladov na práce;
(b) miera spolufinancovania sa môže zvýšiť maximálne na 80 % pri akciách, ktoré na základe dokumentov uvedených v článku 15 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre transeurópsku energetickú infraštruktúru], poskytujú vysokú úroveň regionálnej bezpečnosti zásobovania alebo bezpečnosti zásobovania v celej Únii alebo posilňujú solidaritu Únie alebo predstavujú vysoko inovačné riešenia.	(b) miera spolufinancovania sa môže zvýšiť maximálne na 70 % pri akciách, ktoré na základe dokumentov uvedených v článku 7 poskytujú vysokú úroveň regionálnej bezpečnosti zásobovania alebo bezpečnosti zásobovania v celej Únii a/alebo prispievajú k udržateľnému rozvoju a ochrane životného prostredia, najmä pokiaľ ide o inteligentné sústavy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     89 Návrh nariadenia Článok 10 – odsek 4 – písmeno a
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(a) akcie v oblasti širokopásmových sietí: objem finančnej pomoci Únie neprekročí 50 % oprávnených nákladov;	(a) akcie v oblasti širokopásmových sietí: objem finančnej pomoci Únie neprekročí 40 % oprávnených nákladov;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     90 Návrh nariadenia Článok 10 – odsek 5
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
5. Uvedené miery spolufinancovania sa môžu zvýšiť až o 10 percentuálnych bodov v prípade akcií so synergiami vo všetkých sektoroch, dosahujúcich ciele zmiernenia zmeny klímy, zvyšujúcich odolnosť voči zmenám klímy alebo znižujúcich emisie skleníkových plynov.	5. Miery spolufinancovania sa môžu zvýšiť až o 10 percentuálnych bodov v porovnaní s percentuálnym podielom stanoveným v odsekoch 2, 3 a 4 v prípade akcií so synergiami medzi najmenej sektormi, na ktoré sa vzťahuje nástroj „Spájame Európu“.
Toto zvýšenie by sa nemalo uplatňovať na miery spolufinancovania uvedené v článku 11.	Toto zvýšenie by sa nemalo uplatňovať na miery spolufinancovania uvedené v článku 11.
	Finančná pomoc Únie pre tieto akcie pochádza zo sektorových rozpočtov podľa článku 5 ods. 1 v pomere k podielu každého sektora na príslušnej akcii.
	V ročných a viacročných programoch uvedených v článku 17 Komisia navrhuje kritériá na určenie mier spolufinancovania, ktoré sú stanovené v tomto článku. Na tento účel vytvorí metodiku na posudzovanie týchto kritérií.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     91 Návrh nariadenia Článok 10 – odsek 6
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
6. Objem finančnej pomoci, ktorá sa má udeliť vybraným akciám, sa bude upravovať na základe analýzy nákladov a prínosov pre každý projekt, dostupnosti rozpočtových prostriedkov a potreby maximalizovať pákový efekt financovania EÚ.	6. Objem finančnej pomoci, ktorá sa má udeliť vybraným akciám, sa môže upravovať na základe analýzy nákladov a prínosov pre každý projekt, dostupnosti rozpočtových prostriedkov a potreby maximalizovať pákový efekt financovania EÚ.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     92 Návrh nariadenia Článok 11 – odseky 1, 2 a 2a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Pokiaľ ide o 10 000 000 000 EUR prevedených z Kohézneho fondu [článok XX nariadenia XXX], ktoré sa majú použiť v členských štátoch oprávnených prijímať finančné prostriedky z Kohézneho fondu, otvoria sa osobitné výzvy na predloženie projektov realizujúcich základnú sieť výhradne v členských štátoch oprávnených prijímať finančné prostriedky z Kohézneho fondu.	1. Pokiaľ ide o 10 000 000 000 EUR prevedených z Kohézneho fondu [článok XX nariadenia XXX], ktoré sa majú použiť výlučne v členských štátoch oprávnených prijímať finančné prostriedky z Kohézneho fondu, otvoria sa osobitné výzvy na predloženie projektov realizujúcich základnú sieť (a najmä koridory základnej siete) alebo súvisiacich s horizontálnymi prioritami výhradne v členských štátoch oprávnených prijímať finančné prostriedky z Kohézneho fondu.
2. Na tieto osobitné výzvy sa vzťahujú pravidlá platné podľa tohto nariadenia pre sektor dopravy. V rámci realizácie týchto výziev sa maximálna možná priorita udelí projektom rešpektujúcim národné prideľovanie finančných prostriedkov z Kohézneho fondu.	2. Na tieto osobitné výzvy sa vzťahujú pravidlá platné podľa tohto nariadenia pre sektor dopravy. Do 31. decembra 2016 musí výber projektov oprávnených na financovanie rešpektovať národné prideľovanie finančných prostriedkov z Kohézneho fondu. Od 1. januára 2017 budú zdroje presunuté do nástroja „Spájame Európu“, ktoré neboli vyčlenené na projekt dopravnej infraštruktúry, k dispozícii všetkým členským štátom oprávneným na čerpanie finančných prostriedkov z Kohézneho fondu s cieľom financovania projektov dopravnej infraštruktúry v súlade s týmto nariadením.
	2a. V záujme podpory členských štátov oprávnených na čerpanie finančných prostriedkov z Kohézneho fondu, ktoré môžu mať ťažkosti s prípravou projektov, ktoré sú dostatočne vyspelé a/alebo kvalitné a majú dostatočnú pridanú hodnotu pre Úniu, sa osobitná pozornosť venuje akciám na podporu programov v rámci nástroja „Spájame Európu“ zameraným na posilnenie inštitucionálnej kapacity a efektivity verejnej správy a verejných služieb súvisiacich s rozvojom a realizáciou projektov uvedených v prílohe 1 k°tomuto nariadeniu. S cieľom zabezpečiť čo najväčšiu mieru čerpania presunutých finančných prostriedkov vo všetkých členských štátoch oprávnených na financovanie z Kohézneho fondu môže Komisia organizovať dodatočné výzvy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     93 Návrh nariadenia Článok 11 – odsek 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
3. Odchylne od článku 10 v prípade sumy 10 000 000 000 EUR prevedenej z Kohézneho fondu [článok XX nariadenia XXX], ktorá sa má použiť v členských štátoch oprávnených prijímať finančné prostriedky z Kohézneho fondu, maximálne miery financovania sú tie, ktoré sa uplatňujú na Kohézny fond uvedený v článku 22 a článku 110 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. XXX/2012 [nariadenie, ktorým sa ustanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva, na ktoré sa vzťahuje spoločný strategický rámec a ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1083/2006], v prípade týchto akcií:	3. Odchylne od článku 10 v prípade sumy 10 000 000 000 EUR prevedenej z Kohézneho fondu [článok XX nariadenia XXX], ktorá sa má použiť výlučne v členských štátoch oprávnených prijímať finančné prostriedky z Kohézneho fondu, maximálne miery financovania sú tie, ktoré sa uplatňujú na Kohézny fond uvedený v článku 22 a článku 110 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. XXX/2012 [nariadenie, ktorým sa ustanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva, na ktoré sa vzťahuje spoločný strategický rámec a ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1083/2006], v prípade týchto akcií:
(a) v prípade grantov na štúdie:	(a) v prípade grantov na štúdie:
(b) v prípade grantov na práce týkajúce sa:	(b) v prípade grantov na práce týkajúce sa:
(i) železnice a vnútrozemských vodných ciest;	(i) železnice a vnútrozemských vodných ciest;
(ii) akcií na podporu cezhraničných cestných úsekov;	(ii) akcií na podporu cezhraničných cestných úsekov a – v prípade členských štátov, ktoré nemajú železničnú sieť – cestnej siete TEN-T;
(iii) vnútrozemských dopravných spojení s prístavmi a letiskami, rozvoj multimodálnych platforiem a prístavov;	(iii) vnútrozemských dopravných spojení s vnútrozemskými a námornými prístavmi a letiskami, rozvoja multimodálnych platforiem vrátane automatických zariadení na zmenu rozchodu koľajových vozidiel, ako aj prístavov a prepojovacích bodov, a to s prioritou venovanou železničným spojeniam;
(c) v prípade grantov na systémy a služby riadenia dopravy:	(c) v prípade grantov na systémy a služby riadenia dopravy:
(i) Európsky systém riadenia železničnej dopravy (ERTMS);	(i) Európsky systém riadenia železničnej dopravy (ERTMS), riečne informačné služby (RIS), monitorovacie a informačné systémy pre lodnú dopravu (VTMIS), SESAR a ITS v cestnej doprave;
(ii) systémy riadenia dopravy.
	(iia) akcie na podporu rozvoja námorných diaľnic;
	(ca) v prípade grantov na akcie podporujúce nové technológie a inovácie pre všetky druhy dopravy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     94 Návrh nariadenia Článok 12
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. S výnimkou riadne odôvodnených prípadov Komisia zruší poskytovanie finančnej pomoci akciám, ktoré sa nezačali realizovať v priebehu jedného roku od dátumu začatia akcie stanoveného v podmienkach platných pre poskytovanie pomoci.	1. S výnimkou riadne odôvodnených prípadov Komisia zruší poskytovanie finančnej pomoci štúdiám, ktoré sa nezačali realizovať v priebehu jedného roku od dátumu začatia stanoveného v podmienkach platných pre poskytovanie pomoci alebo do dvoch rokov po tomto dátume pre všetky ostatné akcie, ktoré sú oprávnené získať finančnú pomoc na základe tohto nariadenia.
2. Komisia môže pozastaviť, znížiť, vymáhať alebo ukončiť finančnú pomoc v súlade s podmienkami ustanovenými v nariadení EÚ č.XXX/2012 [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách] predovšetkým:	2. Komisia môže pozastaviť, znížiť, vymáhať alebo ukončiť finančnú pomoc v súlade s podmienkami ustanovenými v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012 predovšetkým:
(a) v prípade nezrovnalosti, ktorá sa vyskytla v rámci realizácie akcie vzhľadom na ustanovenia právnych predpisov Únie;	(a) v prípade nezrovnalosti, ktorá sa vyskytla v rámci realizácie akcie vzhľadom na ustanovenia právnych predpisov Únie;
(b) v prípade nedodržania podmienok platných pre grant, predovšetkým ak sa vykonala významná zmena vplývajúca na povahu projektu alebo akcie bez súhlasu Komisie;	(b) v prípade nedodržania podmienok platných pre grant, predovšetkým ak sa vykonala významná zmena vplývajúca na povahu projektu alebo akcie bez súhlasu Komisie;
(c) po posúdení dosiahnutého pokroku projektu, predovšetkým v prípade výrazných oneskorení v realizácii akcie.	(c) po posúdení dosiahnutého pokroku projektu, predovšetkým v prípade výrazných oneskorení v realizácii akcie.
3. Komisia môže požiadať o vrátenie poskytnutej finančnej pomoci, ak v priebehu dvoch rokov od konečného dátumu stanoveného v podmienkach platných pre poskytovanie pomoci, nebola dokončená realizácia akcie prijímajúcej finančnú pomoc.	3. Komisia môže požiadať o vrátenie poskytnutej finančnej pomoci, ak v priebehu dvoch rokov od konečného dátumu stanoveného v podmienkach platných pre poskytovanie pomoci nebola dokončená realizácia akcie prijímajúcej finančnú pomoc, s výnimkou riadne odôvodnených prípadov vyššej moci.
4. Pred tým, ako Komisia príjme akékoľvek rozhodnutie podľa odsekov 1, 2 a 3, preskúma daný prípad a informuje dotknutých príjemcov tak, aby mohli predložiť svoje stanoviská v stanovenom časovom rámci.	4. Pred tým, ako Komisia príjme akékoľvek rozhodnutie podľa odsekov 1, 2 a 3, preskúma daný prípad a informuje dotknutých príjemcov tak, aby mohli predložiť svoje stanoviská v stanovenom časovom rámci. Európskemu parlamentu a Rade oznámi všetky rozhodnutia prijaté počas prijímania ročných pracovných programov podľa článku 17.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     95 Návrh nariadenia Článok 13 – odsek 1 – písmeno a
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(a) môžu zabezpečovať špecifické podmienky, napríklad miesto výkonu obstarávaných činností, ak je to riadne odôvodnené cieľmi akcií a za predpokladu, že takéto podmienky neporušujú zásady verejného obstarávania;	(a) môžu zabezpečovať špecifické podmienky, napríklad miesto výkonu obstarávaných činností, ak je to riadne odôvodnené cieľmi akcií, a za predpokladu, že takéto podmienky neporušujú zásady Únie v oblasti verejného obstarávania;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     96 Návrh nariadenia Článok 14 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Finančné nástroje stanovené v súlade s hlavou VIII nariadenia (ES) č. XXXX/2012 [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách] sa môžu využívať na účely uľahčenia prístupu k finančným prostriedkom pre subjekty vykonávajúce akcie, ktoré prispievajú k projektom spoločného záujmu vymedzeným v nariadeniach (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia TEN-T], (EÚ) č. XXX/2012 [usmernenia pre transeurópsku energetickú infraštruktúru] a (EÚ) č. XXX/2012 [usmernenia pre INFSO], a dosiahnutiu ich cieľov. Finančné nástroje sú založené na predbežných posúdeniach nedokonalostí trhu alebo suboptimálnych investičných situácií a investičných potrieb.	1. Finančné nástroje stanovené v súlade s hlavou VIII nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 sa môžu využívať na účely uľahčenia prístupu k finančným prostriedkom pre subjekty vykonávajúce akcie, ktoré prispievajú k projektom spoločného záujmu vymedzeným v nariadeniach (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre TEN-T], (EÚ) č. XXX/2012 [usmernenia pre transeurópsku energetickú infraštruktúru] a (EÚ) č. XXX/2012 [usmernenia pre INFSO] a k dosiahnutiu ich cieľov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     97 Návrh nariadenia Článok 14 – odsek 3 – uvádzacia veta
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
3. Použiť sa môžu tieto nástroje:	3. Použiť sa môžu najmä tieto nástroje:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     98 Návrh nariadenia Článok 14 – odsek 3 – písmeno b
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
b) pôžičky a/alebo záruky s pomocou nástrojov založených na zdieľaní rizika, vrátane podporného mechanizmu pre projektové dlhopisy vydané finančnou inštitúciou na svoje vlastné zdroje s príspevkom Únie na tvorbu rezerv a/alebo alokáciu kapitálu;	b) pôžičky a/alebo záruky, ktorých poskytovanie sa uľahčuje pomocou nástrojov s rozdelením rizika, okrem iného vrátane podporného mechanizmu pre dlhopisy na projekty, ktoré slúžia na zaistenie individuálnych projektov alebo portfólií projektov a ktoré vydala finančná inštitúcia z vlastných zdrojov, s príspevkom Únie na tvorbu rezerv a/alebo alokáciu kapitálu;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     99 Návrh nariadenia Článok 14 – odsek 3 – písmeno c
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
c) akékoľvek iné finančné nástroje.	c) iné finančné nástroje, ak sú dodržané tieto podmienky:
	– súlad s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012; a
	– súlad s cieľmi tohto nariadenia.
	Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 25 tohto nariadenia prijať delegované akty týkajúce sa finančných nástrojov uvedených v písmene c) tohto odseku;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     100 Návrh nariadenia Článok 14 – odsek 3 – písmeno ca (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(ca) finančné nástroje zamerané na uľahčenie súkromných investícií do zavádzania inovatívnych technológií s vyšším investičným rizikom.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     101 Návrh nariadenia Článok 15
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Akcie podporované prostredníctvom finančných nástrojov sa vyberajú podľa zásady „kto prv príde, ten prv berie“, pričom sa usilujú o sektorovú diverzifikáciu v súlade s článkami 3 a 4, ako aj o postupnú geografickú diverzifikáciu v členských štátoch.	1. Akcie oprávnené na podporu prostredníctvom finančných nástrojov sa v súlade s článkom 17 vyberajú podľa vyspelosti, pričom sa usilujú o sektorovú a geografickú diverzifikáciu v členských štátoch a spĺňajú tieto kritériá:
	– mať európsku pridanú hodnotu;
	– zodpovedať cieľom stratégie Európa 2020;
	– zabezpečovať nenarušovanie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu;
	– dosahovať pákový efekt v súvislosti s podporou Únie.
2. Únia, ktorýkoľvek členský štát a ostatní investori môžu poskytovať finančnú pomoc popri príspevkoch získaných použitím finančných nástrojov za podmienky, že Komisia súhlasí so všetkými zmenami kritérií oprávnenosti akcií a/alebo investičnej stratégie nástroja, ktoré môžu byť potrebné z dôvodu dodatočných príspevkov.	2. Únia, ktorýkoľvek členský štát a ostatní investori môžu poskytovať finančnú pomoc popri príspevkoch získaných použitím finančných nástrojov za podmienky, že Komisia súhlasí so všetkými zmenami kritérií oprávnenosti akcií a/alebo investičnej stratégie nástroja, ktoré môžu byť potrebné z dôvodu dodatočných príspevkov.
3. Cieľom finančných nástrojov je zachovať hodnotu aktív poskytnutých prostredníctvom rozpočtu Únie. Môžu vytvárať akceptovateľné príjmy potrebné na dosiahnutie cieľov ostatných partnerov alebo investorov.	3. Cieľom finančných nástrojov je zvyšovať multiplikačný efekt výdavkov Únie prostredníctvom prilákania ďalších zdrojov od verejných i súkromných investorov a zároveň zachovať hodnotu aktív poskytnutých prostredníctvom rozpočtu Únie. Finančné nástroje môžu vytvárať akceptovateľné príjmy bez toho, aby akokoľvek ohrozovali uskutočňovanie akcií podporovaných na základe tohto nariadenia.
4. Finančné nástroje sa môžu kombinovať s grantmi financovanými z rozpočtu Únie vrátane grantov podľa tohto nariadenia.	4. Rôzne druhy finančných nástrojov sa môžu kombinovať s grantmi financovanými z rozpočtu Únie vrátane grantov podľa tohto nariadenia, ak je to potrebné na zabezpečenie uskutočniteľnosti projektu.
5. V pracovných programoch sa môžu stanoviť dodatočné podmienky v súlade so špecifickými potrebami sektorov.	5. V pracovných programoch sa môžu stanoviť dodatočné podmienky v súlade so špecifickými potrebami sektorov.
6. V súlade s článkom 18 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách] sa príjmy a vrátené platby vytvorené jedným finančným nástrojom prideľujú tomu istému finančnému nástroju. V prípade finančných nástrojov, ktoré už boli ustanovené vo viacročnom finančnom rámci na obdobie 2007 – 2013, sa príjmy a vrátené platby vytvorené operáciami začatými v uvedenom období prideľujú finančnému nástroju v období 2014 – 2020.	6. V súlade s článkom 18 ods. 2 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 sa príjmy a vrátené platby vytvorené jedným finančným nástrojom prideľujú tomu istému finančnému nástroju počas trvania platnosti tohto nariadenia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     102 Návrh nariadenia Článok 17 – odseky 1 a 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Komisia prijíma viacročné a ročné pracovné programy pre každý sektor. Komisia môže prijímať aj viacročné a ročné pracovné programy, ktoré sa týkajú viac ako jedného sektora. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 24 ods. 2.	1. Komisia v súlade s článkom 25 prijíma delegované akty týkajúce sa viacročných a ročných pracovných programov pre každý sektor. Komisia môže v súlade s článkom 25 prijímať aj delegované akty týkajúce sa viacročných a ročných pracovných programov, ktoré sa týkajú viac ako jedného sektora.
2. Viacročné pracovné programy sa kontrolujú minimálne v polovici obdobia svojej realizácie. V prípade potreby Komisia zreviduje viacročný pracovný program pomoci prostredníctvom vykonávacieho aktu. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 24 ods. 2.	2. Viacročné pracovné programy sa kontrolujú minimálne v polovici obdobia svojej realizácie. V prípade potreby Komisia v súlade s článkom 25 prijme delegované akty s cieľom zrevidovať viacročný pracovný program.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     103 Návrh nariadenia Článok 17 – odsek 3a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	3a. V oblasti dopravy sa najmenej 4 % až 5 % rozpočtových prostriedkov uvedených v článku 5 ods. 1 písm. a) používa na inovačné finančné nástroje.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     104 Návrh nariadenia Článok 17 – odsek 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
4. Viacročný pracovný program v oblasti energetiky a telekomunikácií zabezpečuje strategickú orientáciu v oblasti projektov spoločného záujmu a môže zahŕňať špecifické projekty spoločného záujmu.	vypúšťa sa
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     105 Návrh nariadenia Článok 17 – odsek 6
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
6. Konajúc v súlade s postupom uvedeným v odseku 1 Komisia pri stanovení viacročných a sektorových ročných pracovných programov určí výberové kritériá a kritériá pre udelenie finančných prostriedkov v súlade s cieľmi a prioritami stanovenými:	6. Konajúc v súlade s postupom uvedeným v odseku 1 Komisia pri stanovení viacročných a sektorových ročných pracovných programov určí výberové kritériá a kritériá pre udelenie finančných prostriedkov v súlade s cieľmi a prioritami stanovenými v článkoch 3 a 4 tohto nariadenia a v nariadení (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre TEN-T], nariadení (EÚ) č. XXX/2012 [usmernenia pre transeurópsku energetickú infraštruktúru] alebo nariadení (EÚ) č. XXX/2012 [usmernenia pre INFSO]. Zohľadňujú sa tieto kritériá:
	a) vypracovanosť akcie vo fázach vývoja a prípravy projektu a spoľahlivosť navrhovanej realizácie;
	b) pákový efekt podpory Únie na verejné a súkromné investície a jednotný trh;
	c) potreba prekonať špecifické finančné prekážky a chýbajúce financovanie trhom súvisiace s podstatou alebo naliehavosťou projektu;
	d) náklady a prínosy vrátane hospodárskych a sociálnych vplyvov a vplyvov súvisiacich so skleníkovými plynmi a/alebo iných environmentálnych vplyvov a dostupnosť;
	e) cezhraničný rozmer a schopnosť znížiť alebo odstrániť izoláciu členských štátov.
a) pre dopravu v nariadení (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre TEN-T];
b) pre energetiku v nariadení (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre transeurópsku energetickú infraštruktúru];
c) pre telekomunikácie v nariadení (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia INFSO].
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     106 Návrh nariadenia Článok 17 – odsek 7
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
7. Pracovné programy sa koordinujú s cieľom využiť synergiu medzi sektormi dopravy, energetiky a telekomunikácií, predovšetkým v takých oblastiach ako sú inteligentné rozvodové siete, elektrická mobilita, inteligentné a udržateľné dopravné systémy. Môžu sa prijímať viacsektorové výzvy na predkladanie návrhov.	7. Pracovné programy sa koordinujú s cieľom využiť synergiu medzi sektormi dopravy, energetiky a telekomunikácií, predovšetkým v takých oblastiach, ako sú inteligentné energetické sústavy, elektrická mobilita, inteligentné a udržateľné dopravné systémy, spoločné práva voľného priechodu alebo prepájanie infraštruktúr. Môžu sa prijímať viacsektorové výzvy na predkladanie návrhov s finančnými dotáciami pre všetky sektory, ktoré sú stanovené v článku 5 ods. 1, v pomere k podielu každého sektora na príslušných akciách.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     107 Návrh nariadenia Článok 18 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Príjemcom grantov a prípadne aj dotknutým finančným inštitúciám sa pošle orientačný harmonogram týkajúci sa záväzku jednotlivých ročných splátok.	Príjemcom grantov, príslušným členským štátom, Európskemu parlamentu a v prípade, že sa to finančných nástrojov týka, aj dotknutým finančným inštitúciám sa pošle orientačný harmonogram týkajúci sa záväzku jednotlivých ročných splátok.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     108 Návrh nariadenia Článok 19 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Rozpočtové prostriedky nevyužité do konca finančného roku, pre ktorý boli určené, sa automaticky prenášajú o ďalší rok.	Rozpočtové prostriedky nevyužité do konca rozpočtového roku, pre ktorý boli určené, sa v súlade s článkami 9 a 10 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 automaticky prenášajú do ďalšieho roku.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     109 Návrh nariadenia Článok 20 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 25 týkajúce sa dopĺňania alebo úpravy zoznamov uvedených v prílohe.]	Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 25 prijať delegované akty týkajúce sa dopĺňania alebo úpravy zoznamov uvedených v prílohe a prijímania viacročného a ročného pracovného programu pre každý sektor alebo pre viac než jeden sektor v súlade s článkom 17.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     110 Návrh nariadenia Článok 21 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
V súvislosti s projektmi týkajúcimi sa sektorov dopravy a energetiky členské štáty v úzkej spolupráci s Komisiou vykonávajú technické monitorovanie a finančnú kontrolu akcií a potvrdzujú skutočnú výšku a oprávnenosť výdavkov, ktoré vznikli v súvislosti s projektmi alebo s časťami projektov. Členské štáty môžu požiadať Komisiu o účasť na kontrolách na mieste.	Členské štáty v úzkej spolupráci s Komisiou vykonávajú technické monitorovanie a finančnú kontrolu akcií a potvrdzujú skutočnú výšku a oprávnenosť výdavkov, ktoré vznikli v súvislosti s projektmi alebo s časťami projektov. Členské štáty môžu požiadať Komisiu o účasť na kontrolách na mieste.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     111 Návrh nariadenia Článok 21 – odsek 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
V oblasti telekomunikácií vnútroštátne regulačné orgány vynaložia maximálne úsilie najmä na zabezpečenie požadovanej právnej istoty a investičných podmienok uľahčujúcich realizáciu projektov, ktoré prijímajú finančnú pomoc Únie na základe tohto nariadenia.	vypúšťa sa
Odôvodnenie
V záujme zjednodušenia by sa mali zharmonizovať pravidlá týkajúce sa zodpovedností členských štátov pre tri sektory.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     112 Návrh nariadenia Článok 21 – odsek 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
V prípade potreby členské štáty priebežne informujú Komisiu prostredníctvom interaktívnych geografických a technických informačných systémov, ktorým je pre transeurópsku dopravnú sieť systém TENtec, o pokroku dosiahnutom pri realizácii projektov spoločného záujmu a investíciách zrealizovaných na tento účel, vrátane objemu podpory použitého na ciele zmiernenia zmeny klímy.	Členské štáty pravidelne a aspoň raz ročne informujú Komisiu prostredníctvom interaktívneho geografického, technického, verejného a ľahko dostupného informačného systému, ktorým je pre transeurópsku dopravnú sieť systém TENtec, o pokroku dosiahnutom pri realizácii projektov spoločného záujmu a investíciách zrealizovaných na tento účel vrátane objemu podpory použitého na ciele zmiernenia zmeny klímy. Na základe toho Komisia zverejní a aspoň raz ročne aktualizuje informácie o osobitných projektoch v rámci nástroja „Spájame Európu“ a v prípade potreby aj o forme a výške spolufinancovania z prostriedkov Únie, ako aj o pokroku každého projektu. Na tento účel EIB na požiadanie postúpi príslušné údaje Komisii, pričom chráni dôverné obchodné informácie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     113 Návrh nariadenia Článok 23 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Komisia prijme primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby pri realizácii akcií financovaných podľa tohto nariadenia boli finančné záujmy Únie chránené uplatňovaním preventívnych opatrení proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným nezákonným činnostiam účinnými kontrolami a v prípade zistenia nezrovnalostí vymáhaním nenáležite vyplatených súm a prípadne aj účinnými, proporcionálnymi a odrádzajúcimi pokutami.	1. Komisia prijme primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby pri realizácii akcií financovaných podľa tohto nariadenia boli finančné záujmy Únie chránené zabezpečením toho, že náklady nie sú v prípade infraštruktúry rovnakého typu neprimerané v rozličných členských štátoch pri náležitom zohľadnení miestnych cien, a uplatňovaním preventívnych opatrení proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným nezákonným činnostiam účinnými kontrolami a v prípade zistenia nezrovnalostí vymáhaním nenáležite vyplatených súm a prípadne aj účinnými, proporcionálnymi a odrádzajúcimi pokutami.
Odôvodnenie
V najväčšej možnej miere sa musí zabezpečiť, aby boli náklady na projekty infraštruktúry financované z prostriedkov EÚ v rozličných členských štátoch jednotné na základe nákladov na miestne práce a materiály.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     114 Návrh nariadenia Článok 24 – odsek 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
3. Výbor zabezpečí zostavenie horizontálneho prehľadu pracovných programov uvedených v článku 17 na účely zabezpečenia zhody a určenia a využívania synergií medzi sektormi.	3. Výbor zabezpečí zostavenie horizontálneho prehľadu pracovných programov uvedených v článku 17 na účely zabezpečenia ich zhody a určenia, využívania a zhodnotenia synergií medzi sektormi a usiluje sa najmä zabezpečiť spravodlivý príspevok z finančných prostriedkov každého sektora v rámci výziev na predloženie návrhov týkajúcich sa viacerých sektorov a pri stanovovaní miery spolufinancovania pre akcie, ktoré obsahujú synergie medzi sektormi.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     115 Návrh nariadenia Článok 25 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 20 sa Komisii udeľujú na neurčité obdobie od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.	2. Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 17 a 20 sa Komisii udeľuje na dobu trvania viacročného finančného rámca 2014 – 2020.
	Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto sedemročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     116 Návrh nariadenia Článok 26 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Najneskôr v polovici roku 2018 Komisia vypracuje hodnotiacu správu o dosahovaní cieľov všetkých opatrení (na úrovni výsledkov a vplyvov), efektívnosti využívania zdrojov a ich európskej pridanej hodnote, s cieľom prijať rozhodnutie o obnovení, zmene alebo pozastavenie opatrení. V hodnotení sa overujú aj možnosti zjednodušenia, jeho vnútorný a vonkajší súlad, pokračujúca relevantnosť všetkých cieľov, ako aj tým, nakoľko opatrenia prispievajú k prioritám Únie dosiahnuť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Berie do úvahy výsledky hodnotenia dlhodobého vplyvu predchádzajúcich opatrení.	1. Najneskôr 31. decembra 2017 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade hodnotiacu správu o dosahovaní cieľov všetkých opatrení (na úrovni výsledkov a vplyvov), efektívnosti využívania zdrojov a ich európskej pridanej hodnote, s cieľom prijať rozhodnutie o obnovení, zmene alebo pozastavení opatrení. V hodnotení sa overujú aj možnosti zjednodušenia, jeho vnútorný a vonkajší súlad a pokračujúca relevantnosť všetkých cieľov, ako aj príspevok opatrení k prioritám Únie dosiahnuť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast vrátane ich vplyvu na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. V hodnotení sa berú do úvahy výsledky hodnotenia dlhodobého vplyvu predchádzajúcich opatrení. Komisia v tomto hodnotení ďalej posúdi opatrenia, ktoré sa majú v budúcnosti prijať s cieľom zlepšiť efektívnosť výdavkov Únie a zvýšiť objem investícií do prioritných projektov. V tomto hodnotení sa okrem iného preskúmajú spôsoby, ako finančné nástroje ešte väčšmi zatraktívniť pre širšie spektrum dlhodobých investorov vrátane verejných investorov a ako rozšíriť počet oprávnených projektov, ako aj možnosti vytvorenia kapitálových nástrojov na financovanie infraštruktúry v Únii.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     117 Návrh nariadenia Článok 26 – odsek 1a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	1a. Nástroj „Spájame Európu“ zohľadní úplné a nezávislé hodnotenie iniciatívy dlhopisov na projekty v rámci stratégie Európa 2020, ktoré sa má vykonať v roku 2015. Na základe tohto hodnotenia Komisia vyhodnotí dôležitosť iniciatívy dlhopisov na projekty v rámci stratégie Európa 2020 a jej účinnosť pri zväčšovaní objemu investícií do prioritných projektov a zlepšovaní efektívnosti výdavkov Únie. Komisia na základe tohto hodnotenia pri zohľadnení všetkých možností zváži navrhnutie vhodných regulačných zmien vrátane legislatívnych zmien, najmä vtedy, keď predpokladaná odozva na trhu nie je uspokojivá alebo keď sa alternatívne zdroje dlhodobého úverového financovania stanú dostatočne dostupnými.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     118 Návrh nariadenia Článok 27 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Príjemcovia a prípadne aj dotknuté členské štáty zabezpečia, aby sa pomoci poskytnutej na základe tohto nariadenia venovala náležitá publicita s cieľom informovať verejnosť o úlohe Únie pri realizácii projektov.	1. Príjemcovia a prípadne aj dotknuté členské štáty zabezpečia, aby sa pomoci poskytnutej na základe tohto nariadenia venovala náležitá publicita a aby sa v súvislosti s ňou uplatňovala náležitá transparentnosť s cieľom informovať verejnosť o úlohe Únie pri realizácii projektov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     119 Návrh nariadenia Článok 27 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
2. Komisia vykonáva informačné a komunikačné činnosti súvisiace s projektmi a výsledkami nástroja Spájame Európu. Okrem toho rozpočtové prostriedky vyčlenené na komunikáciu podľa tohto nariadenia sa vzťahujú aj na vnútornú komunikáciu o politických prioritách Únie.	2. Komisia vykonáva informačné a komunikačné činnosti súvisiace s projektmi a výsledkami nástroja „Spájame Európu“.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     120 Návrh nariadenia Príloha – Časť I – písmeno a – Horizontálne priority
Inovačný manažment a služby	Jednotné európske nebo – SESAR
Inovačný manažment a služby	Systémy riadenia dopravy pre cestnú, železničnú dopravu a pre vnútrozemské vodné cesty (ITS, ERTMS a RIS)
Inovačný manažment a služby	Prístavy a letiská základnej siete
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh Parlamentu
Inovačný manažment a služby	Jednotné európske nebo – SESAR
Inovačný manažment a služby	Systémy riadenia dopravy pre cestnú a železničnú dopravu a pre vnútrozemské vodné cesty a námorné služby (ITS, ERTMS, RIS, VTMIS a elektronické námorné služby)
Inovačný manažment a služby	Prístavy a letiská základnej siete a námorné diaľnice
Nové technológie a inovácia	Nové technológie a inovácia v súlade s článkom 39 písm. a) až d) nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre TEN-T]
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     121 Návrh nariadenia Príloha – Časť I – bod 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Helsinki – Tallinn – Riga – Kaunas – Warszawa – Katowice	Helsinki – Tallinn – Riga – Kaunas – Warszawa – Katowice
	Klaipeda – Kaunas
Gdynia – Katowice	Gdynia – Katowice
Katowice – Ostrava – Brno – Wien	Katowice – Ostrava – Brno – Wien
	Szczecin/Świnoujście – Poznań – Wrocław – Ostrava
Katowice – Žilina – Bratislava – Wien	Katowice – Žilina – Bratislava – Wien
Wien – Graz – Klagenfurt – Villach – Udine – Venezia – Bologna – Ravenna	Wien – Graz – Klagenfurt – Villach – Udine – Venezia – Bologna – Ravenna – Ancona
	Graz – Maribor – Ljubljana – Koper/Trieste
Text predložený Komisiou
Predbežne identifikované úseky
Druh dopravy
Opis/údaje
Helsinki - Tallinn
prístavy, námorné diaľnice
Prepojenia prístavov, (ďalší) rozvoj multimodálnych platforiem a ich prepojení, námorné diaľnice (vrátane ľadoboreckých schopností)
Tallinn - Riga - Kaunas - Warszawa
železnica
(podrobné) podrobné štúdie novej plne interoperabilnej trate s UIC rozchodom; práce na novej trati sa majú začať do roku 2020, prepojenia železnica – letiská/prístavy
Gdynia - Katowice
železnica
modernizácia
Gdynia, Gdansk
Prístavy
prepojenie prístavov, (ďalší) rozvoj multimodálnych platforiem
Warszawa – Katowice
železnica
modernizácia
Katowice – Ostrava – Brno – Wien a Katowice – Žilina – Bratislava – Wien
železnica
modernizácia, predovšetkým cezhraničných úsekov PL – CZ, PL – SK a SK – AT; (ďalší) rozvoj multimodálnych platforiem
Wien - Graz - Klagenfurt - Udine - Venezia - Ravenna
železnica
prebieha modernizácia a práce; (ďalší) rozvoj multimodálnych platforiem
Trieste, Venice, Ravenna
Prístavy
prepojenie prístavov, (ďalší) rozvoj multimodálnych platforiem
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh Parlamentu
Predbežne identifikované úseky
Druh dopravy
Opis/údaje
Helsinki – Tallinn
prístavy, námorné diaľnice
prepojenia prístavov, (ďalší) rozvoj multimodálnych platforiem a ich prepojení, námorné diaľnice (vrátane ľadoboreckých schopností)
Tallinn – Riga – Kaunas – Warszawa
železnica
(podrobné) štúdie novej plne interoperabilnej trate s UIC rozchodom; práce na novej trati sa majú začať do roku 2020, prepojenia železnica – letiská/prístavy
Klaipėda – Kaunas
železnica
modernizácia, prepojenie prístavu, námorné diaľnice
Koridor Via Baltica
cesta
práce na cezhraničných úsekoch (EE, LV, LT, PL)
Gdynia – Katowice
železnica
modernizácia
Gdynia, Gdansk
prístavy
prepojenie prístavov, (ďalší) rozvoj multimodálnych platforiem
Wrocław - Poznań - Szczecin/Świnoujście
železnica
práce
Świnoujście, Szczecin
prístav
prepojenia prístavu
Warszawa – Katowice
železnica
námorná doprava
Katowice – Ostrava – Brno – Wien a Katowice – Žilina – Bratislava – Wien
železnica
modernizácia, predovšetkým cezhraničných úsekov PL – CZ, CZ – AT, PL – SK a SK – AT, trate Brno – Přerov; (ďalší) rozvoj multimodálnych platforiem
Wien – Graz – Klagenfurt – Udine – Venezia – Ravenna
železnica
prebieha modernizácia a práce; (ďalší) rozvoj multimodálnych platforiem
Graz – Maribor – Pragersko
železnica
štúdie a práce na druhej trati
Trieste, Venice, Ravenna, Koper, Ancona
prístavy
prepojenie prístavov, (ďalší) rozvoj multimodálnych platforiem
Ravenna – Ancona
železnica
modernizácia
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     122 Návrh nariadenia Príloha – Časť I – bod 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
BY hranica – Warzsawa – Poznań – Frankfurt/Oder – Berlin – Hannover – Osnabrück – Enschede – Utrecht – Amsterdam/Rotterdam – Felixstowe – Birmingham/Manchester – Liverpool	BY hranica – Warzsawa – Poznań – Frankfurt/Oder – Berlin – Hannover – Osnabrück – Enschede – Utrecht – Amsterdam/Rotterdam – Felixstowe – Birmingham/Manchester – Liverpool
Text predložený Komisiou
Hranica s Bieloruskom – Warszawa – Poznań – hranica s Nemeckom
železnica
modernizácia existujúcej trate, štúdie vysokorýchlostnej železnice
Hranica s Poľskom – Berlin – Hannover – Amsterdam/Rotterdam
železnica
modernizácia viacerých úsekov (Amsterdam – Utrecht – Arnhem; Hannover – Berlin)
Západonemecké prieplavy, Mittellandkanal, Hannover – Magdeburg – Berlin
IWW – vnútrozemské vodné cesty
modernizácia
Plavebná komora Amsterdam
IWW – vnútrozemské vodné cesty
prebiehajú štúdie
Felixstowe – Midlands
železnica, prístav, multimodálne platformy
prepojenia prístavu a multimodálnych platforiem
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh Parlamentu
Hranica s Bieloruskom – Warszawa – Poznań – hranica s Nemeckom
železnica
modernizácia existujúcej trate, štúdie vysokorýchlostnej železnice
Hranica s Poľskom – Berlin – Hannover – Amsterdam/Rotterdam
železnica
modernizácia viacerých úsekov (Amsterdam – Utrecht – Arnhem – Hannover – Berlin)
Západonemecké prieplavy, Mittellandkanal, Hannover – Magdeburg – Berlin
IWW – vnútrozemské vodné cesty
modernizácia
Rhine-Waal-Noordzeekanaal
IWW – vnútrozemské vodné cesty
multimodálne prepojenia
Plavebná komora Amsterdam a nová plavebná komora Amsterdam Rijnkanaal – IJmuiden
IWW – vnútrozemské vodné cesty
prebiehajú štúdie, prístav; vrátane modernizácie plavebnej komory Beatrix
Felixstowe – Midlands
železnica, prístav, multimodálne platformy
prepojenia prístavu a multimodálnych platforiem
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     123 Návrh nariadenia Príloha – Časť I – bod 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Algeciras – Madrid – Tarragona	Algeciras – Madrid – Zaragoza – Tarragona
Sevilla – Valencia – Tarragona	Sevilla – Valencia – Tarragona
Tarragona – Barcelona – Perpignan – Lyon – Torino – Milano – Venezia – Ljubljana – Budapest – hranica s Ukrajinou	Tarragona – Barcelona – Perpignan – Marseille – Lyon – Torino – Milano – Venezia – Ljubljana – Budapest – hranica s Ukrajinou
Text predložený Komisiou
Algeciras - Madrid
železnica
prebiehajú štúdie, práce sa majú začať do roku 2015 a ukončiť v roku 2020
Sevilla - Antequera - Granada - Almería - Cartagena - Murcia - Alicante - Valencia
železnica
štúdie a práce
Valencia - Tarragona - Barcelona
železnica
výstavba v rokoch 2014 – 2020
Barcelona
prístav
prepojenie železnice s prístavom a letiskom
Barcelona - Perpignan
železnica
cezhraničný úsek, prebiehajú práce, nová trať sa dokončí do roku 2015, modernizácia existujúcej trate
Perpignan-Montpellier
železnica
obchvat Nîmes – Montpellier sa má sprevádzkovať do roku 2017, Montpellier – Perpignan do roku 2020
Lyon - Torino
železnica
cezhraničný úsek, práce na tuneli sa majú začať do roku 2020; štúdie príjazdových ciest
Milano - Brescia
železnica
čiastočná modernizácia, čiastočne nová vysokorýchlostná trať
Brescia - Venezia - Trieste
železnica
práce na viacerých úsekoch sa majú začať do roku 2014
Milano - Mantova - Venezia - Trieste
IWW – vnútrozemské vodné cesty
štúdie, modernizácia, práce
Trieste - Divača
železnica
prebiehajú štúdie a čiastočná modernizácia; cezhraničný úsek sa má zrealizovať do (po) roku 2020
Koper - Divača - Ljubljana - Maribor
železnica
štúdie a modernizácia/čiastočne nová trať
Uzol Ljubljana
železnica
železničný uzol Ljubljana, vrátane multimodálnej platformy; prepojenie železnice a letiska
Maribor - Zalalövö
železnica
cezhraničný úsek: štúdie, práce sa majú začať do roku 2020
Boba – Szekesferhervar
železnica
modernizácia
Budapest – Miskolc – hranica s Ukrajinou
železnica
modernizácia
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh Parlamentu
Algeciras - Madrid
železnica
prebiehajú štúdie, práce sa majú začať do roku 2015 a ukončiť v roku 2020
Sevilla - Antequera - Granada - Almería - Cartagena - Murcia - Alicante - Valencia
železnica
štúdie a práce
Valencia - Tarragona - Barcelona
železnica
výstavba v rokoch 2014 – 2020
Madrid – Zaragoza – Barcelona
železnica
modernizácia existujúcich tratí (koľajový rozchod, vedľajšie trate, platformy)
Barcelona
prístav
prepojenie železnice s prístavom (výstavba nových prístupov) a letiskom
Barcelona – Valencia – Livorno
námorné diaľnice
modernizácia
Barcelona – Perpignan
železnica
cezhraničný úsek, prebiehajú práce, nová trať sa dokončí do roku 2015, modernizácia existujúcej trate (koľajový rozchod, vedľajšie trate, platformy)
Perpignan-Montpellier
železnica
obchvat Nîmes – Montpellier sa má sprevádzkovať do roku 2017, Montpellier – Perpignan do roku 2020
Lyon – Avignon – Marseille
železnica
modernizácia
Lyon - Torino
železnica
modernizácia existujúceho cezhraničného úseku, práce na tuneli sa majú začať do roku 2020; štúdie príjazdových ciest
Milano - Brescia
železnica
čiastočná modernizácia, čiastočne nová vysokorýchlostná trať
Brescia - Venezia - Trieste
železnica
práce na viacerých úsekoch sa majú začať do roku 2014 v súčinnosti s modernizačnými opatreniami v prekrývajúcich sa úsekoch ako v rámci koridoru 1
Milano - Mantova - Venezia - Trieste
IWW – vnútrozemské vodné cesty
štúdie, modernizácia, práce
Trieste - Divača
železnica
prebiehajú štúdie a čiastočná modernizácia; cezhraničný úsek sa má zrealizovať do (po) roku 2020
Koper - Divača - Ljubljana - Pragersko
železnica
štúdie a modernizácia/čiastočne nová trať
Uzol Ljubljana
železnica
železničný uzol Ljubljana vrátane multimodálnej platformy; prepojenie železnice a letiska
Maribor - Zalalövö
železnica
cezhraničný úsek: štúdie, práce sa majú začať do roku 2020
Boba – Szekesferhervar
železnica
modernizácia
Budapest – Miskolc – hranica s Ukrajinou
železnica
modernizácia
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     124 Návrh nariadenia Príloha – Časť I – bod 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Hamburg/Rostock – Berlin – Praha – Brno – Bratislava – Budapest – Arad – Timişoara – Sofia	Hamburg/Rostock – Berlin – Praha – Brno – Bratislava – Budapest – Arad – Timişoara – Sofia
Sofia – Burgas/hranica s Tureckom	Sofia – Burgas/hranica s Tureckom
Sofia – Thessaloniki – Piraeus – Limassol – Lefkosia	Sofia – Thessaloniki – Piraeus – Limassol – Lefkosia
Text predložený Komisiou
Dresden - Praha
železnica
štúdie vysokorýchlostnej železnice
Praha
železnica
Modernizácia, obchvat pre nákladnú železničnú dopravu; železničné spojenie s letiskom
Hamburg - Dresden - Praha - Pardubice
IWW – vnútrozemské vodné cesty
Labe – modernizácia
Děčín plavebné komory
IWW – vnútrozemské vodné cesty
štúdie
Břeclav – Bratislava
železnica
cezhraničný úsek, modernizácia
Bratislava - Hegyeshalom
železnica
cezhraničný úsek, modernizácia
Budapest - Arad - Timișoara - Calafat
železnica
modernizácia v Maďarsku takmer dokončená, prebieha v Rumunsku
Vidin – Sofia – Burgas/hranica s TureckomSofia - Thessaloniki - Athens/Piraeus
železnica
štúdie a práce Vidin – Sofia – Thessaloniki; modernizácia Sofia – Burgas/hranica s Tureckom
Athens/Piraeus - Limassol
námorné diaľnice
prístavná kapacita a prepojenie s vnútrozemím
Limassol - Lefkosia
prístavy, multimodálne platformy
modernizácia modálneho prepojenia
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh Parlamentu
Dresden - Praha
železnica
štúdie vysokorýchlostnej železnice
Praha
železnica
modernizácia, obchvat pre nákladnú železničnú dopravu; železničné spojenie s letiskom
Hamburg - Dresden - Praha - Pardubice
IWW – vnútrozemské vodné cesty
Labe – modernizácia
Děčín – plavebné komory
IWW – vnútrozemské vodné cesty
štúdie
Praha – Brno – Břeclav
železnica
modernizácia vrátane železničného uzla Brno a multimodálnej platformy
Břeclav – Bratislava
železnica
cezhraničný úsek, modernizácia
Bratislava - Hegyeshalom
železnica
cezhraničný úsek, modernizácia
Budapest - Arad - Timişoara - Craiova - Calafat
železnica
modernizácia v Maďarsku takmer dokončená, prebieha v Rumunsku
Vidin – Sofia – Burgas/hranica s TureckomSofia - Thessaloniki - Athens/Piraeus
železnica
štúdie a práce Vidin – Sofia – Thessaloniki; modernizácia Sofia – Burgas/hranica s Tureckom
Athens/Piraeus - Limassol
námorné diaľnice
prístavná kapacita a prepojenie s vnútrozemím
Limassol - Lefkosia
prístavy, multimodálne platformy
modernizácia modálneho prepojenia
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     125 Návrh nariadenia Príloha – Časť I – bod 5
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Helsinki – Turku – Stockholm – Malmö – København – Fehmarn – Hamburg – Hannover	Helsinki – Turku – Stockholm – Malmö – København – Fehmarn – Lübeck – Hamburg – Hannover
Bremen – Hannover – Nürnberg – München – Brenner – Verona – Bologna – Roma – Napoli – Bari	Bremen – Hannover – Nürnberg
	Rostock – Berlin – Nürnberg
	Nürnberg – München – Brenner – Verona – Bologna – Roma – Napoli – Bari
Napoli – Palermo – Valletta	Napoli – Palermo – Valletta
Text predložený Komisiou
Kotka/Hamina - Helsinki
prístav, železnica
spojenie prístavu s vnútrozemím, modernizácia železnice
Helsinki
železnica
spojenie letiska so železnicou
hranica s Ruskom – Helsinki
železnica
prebiehajú práce
Turku - Stockholm
prístavy, námorné diaľnice
spojenie prístavu s vnútrozemím, ľadoborecká kapacita
Stockholm – Malmö (škandinávsky trojuholník)
železnica
prebiehajú práce na špecifických úsekoch
Fehmarn
železnica
prebiehajú štúdie, stavebné práce na pevnom spojení na trati Fehmarn Belt v období medzi rokmi 2014 a 2020
København – Hamburg cez Fehmarn: prístupové trasy
železnica
prístupové trasy do Dánska sa majú dokončiť do roku 2020, prístupové trasy do Nemecka sa majú dokončiť v 2 etapách (2020 – 2027)
Hamburg/Bremen - Hannover
železnica
práce sa majú začať do roku 2020
München - Wörgl
železnica
prístup k tunelu na úpätí Brenneru a cezhraničný úsek: štúdie
Tunel na úpätí Brenneru
železnica
štúdie a práce
Fortezza - Verona
železnica
štúdie a práce
Napoli - Bari
železnica
štúdie a práce
Napoli – Reggio Calabria
železnica
modernizácia
Messina - Palermo
železnica
modernizácia (zvyšné úseky)
Palermo - Valletta
prístavy, námorné diaľnice
spojenie prístavu s vnútrozemím
Valletta - Marsaxlokk
prístav, letisko
majú sa zavádzať systémy riadenia dopravy, modernizácia modálneho prepojenia
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh Parlamentu
Kotka/Hamina - Helsinki
prístav, železnica
spojenie prístavu s vnútrozemím, modernizácia železnice
Helsinki
železnica
spojenie letiska so železnicou
Hranica s Ruskom – Helsinki
železnica
prebiehajú práce
Turku - Stockholm
prístavy, námorné diaľnice
spojenie prístavu s vnútrozemím, ľadoborecká kapacita
Stockholm – Malmö (škandinávsky trojuholník)
železnica
prebiehajú práce na špecifických úsekoch
Fehmarn
železnica
prebiehajú štúdie, stavebné práce na pevnom spojení na trati Fehmarn Belt v období medzi rokmi 2014 a 2020
København – Hamburg cez Fehmarn: prístupové trasy
železnica
prístupové trasy do Dánska sa majú dokončiť do roku 2020, prístupové trasy do Nemecka sa majú dokončiť v 2 etapách (2020 – 2027)
Hamburg/Bremen - Hannover
železnica
práce sa majú začať do roku 2020
Rostock
prístavy, námorné diaľnice
prepojenie prístavov so železnicou; nízkoemisné trajekty; ľadoborecké schopnosti
Rostock – Berlin – Nürnberg
železnica
štúdie a modernizácia
München - Wörgl
železnica
prístup k tunelu na úpätí Brenneru a cezhraničný úsek: štúdie
Tunel na úpätí Brenneru
železnica
štúdie a práce
Fortezza - Verona
železnica
štúdie a práce
Napoli - Bari
železnica
štúdie a práce
Napoli – Reggio Calabria
železnica
modernizácia
Messina - Palermo
železnica
modernizácia (zvyšné úseky)
Palermo - Valletta
prístavy, námorné diaľnice
spojenie prístavu s vnútrozemím
Valletta - Marsaxlokk
prístav, letisko
majú sa zavádzať systémy riadenia dopravy, modernizácia modálneho prepojenia
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     126 Návrh nariadenia Príloha – Časť I – bod 6 – nadpis
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
6. Genova – Rotterdam	6. Genova – Rotterdam/Amsterdam/Antwerpen
Genova – Milano/Novara – Simplon/Lötschberg/Gotthard – Basel – Mannheim – Köln	Genova – Milano/Novara – Simplon/Lötschberg/Gotthard – Basel – Mannheim – Köln
Köln – Düsseldorf – Rotterdam/Amsterdam	Köln– Düsseldorf – Rotterdam/Amsterdam/Antwerpen
Köln – Liège – Bruxelles/Brussel – Zeebrugge	Köln – Liège – Bruxelles/Brussel – Zeebrugge
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     127 Návrh nariadenia Príloha – Časť I – bod 7
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Sines/Lisboa – Madrid – Valladolid	Sines/Lisboa – Madrid – Valladolid
Lisboa – Aveiro – Oporto	Lisboa – Aveiro – Oporto
Aveiro – Valladolid – Vitoria – Bordeaux – Paris – Mannheim/Strasbourg	Aveiro – Valladolid – Vitoria – Bordeaux – Paris – Mannheim/Strasbourg
	Toulouse – Bordeaux – Paris – Mannheim/Strasbourg
	Le Havre – Rouen – Paris
Text predložený Komisiou
Vysokorýchlostná železnica Sines/Lisboa – Madrid
železnica, prístavy
prebiehajú štúdie a práce, modernizácia modálneho prepojenia prístavov Sines/Lisboa
Vysokorýchlostná železnica Porto – Lisboa
železnica
prebiehajú štúdie
Železničné spojenie Aveiro – ES
železnica
cezhraničný úsek: prebiehajú práce
Železničné spojenie Bergara – San Sebastián – Bayonne
železnica
dokončenie v Španielsku sa očakáva do roku 2016, vo Francúzsku do roku 2020
Bayonne - Bordeaux
železnica
prebiehajú verejné konzultácie
Tours - Bordeaux
železnica
prebiehajú práce
Paris
železnica
južný vysokorýchlostný obchvat
Baudrecourt - Mannheim
železnica
modernizácia
Baudrecourt - Strasbourg
železnica
prebiehajúce práce sa majú dokončiť do roku 2016
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh Parlamentu
Vysokorýchlostná železnica Sines/Lisboa – Madrid
železnica, prístavy
prebiehajú štúdie a práce, modernizácia modálneho prepojenia prístavov Sines/Lisboa
Vysokorýchlostná železnica Porto – Lisboa
železnica
prebiehajú štúdie
Železničné spojenie Aveiro – ES
železnica
cezhraničný úsek: prebiehajú práce
Železničné spojenie Bergara – San Sebastián – Bayonne
železnica
dokončenie v Španielsku sa očakáva do roku 2016, vo Francúzsku do roku 2020
Bayonne - Bordeaux
železnica
prebiehajú verejné konzultácie
Toulouse – Bordeaux
železnica
prebiehajú verejné konzultácie
Tours - Bordeaux
železnica
prebiehajú práce
Paris
železnica
južný vysokorýchlostný obchvat
Baudrecourt - Mannheim
železnica
modernizácia
Baudrecourt - Strasbourg
železnica
prebiehajúce práce sa majú dokončiť do roku 2016
Le Havre – Paris
železnica
modernizácia
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     128 Návrh nariadenia Príloha – Časť I – bod 8
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Belfast – Dublin – Holyhead – Birmingham	Belfast – Dublin – Holyhead – Birmingham
	Larne – Belfast
Glasgow/Edinburgh – Birmingham	Glasgow/Edinburgh – Birmingham
Birmingham – London – Lille – Brussel/Bruxelles	Birmingham – London – Lille – Brussel/Bruxelles
Dublin/Cork/Southampton – Le Havre – Paris	Dublin/Cork/Southampton – Le Havre – Paris
London – Dover – Calais – Paris	London – Dover – Calais – Paris
Text predložený Komisiou
Dublin - Belfast
železnica
modernizácia; prepojovacie trate v Dubline (DART)
Glasgow - Edinburgh
železnica
modernizácia
Vysokorýchlostná doprava 2
železnica
štúdie
Cardiff - Bristol - London
železnica
modernizácia
Dublin, Cork, Southampton, Le Havre
Prístavy
prepojenia s vnútrozemím
Le Havre - Paris
IWW – (vnútrozemské vodné cesty)
modernizácia
Le Havre - Paris
železnica
štúdie
Calais - Paris
železnica
predbežné štúdie
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh Parlamentu
Dublin - Belfast
železnica
modernizácia; prepojovacie trate v Dubline (DART)
Glasgow - Edinburgh
železnica
modernizácia
Vysokorýchlostná doprava 2
železnica
štúdie
Cardiff - Bristol - London
železnica
modernizácia
Dublin, Cork, Southampton, Le Havre
Prístavy
prepojenia s vnútrozemím
Le Havre - Paris
IWW – (vnútrozemské vodné cesty)
modernizácia
Le Havre - Paris
železnica
štúdie
Calais - Paris
železnica
predbežné štúdie
Larne – Belfast
prístav, multimodálne spojenia
modernizácia
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     129 Návrh nariadenia Príloha – Časť I – bod 9
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Amsterdam – Rotterdam – Antwerp – Brussel/Bruxelles – Luxembourg	Amsterdam – Rotterdam – Antwerpen – Brussel/Bruxelles – Luxembourg
Luxembourg – Dijon – Lyon	Luxembourg – Strasbourg – Basel
Luxembourg – Strasbourg – Basel	Luxembourg – Strasbourg – Basel
	Strasbourg – Mulhouse – Dijon
Text predložený Komisiou
Maas
IWW – (vnútrozemské vodné cesty)
modernizácia
Albertkanaal
IWW – (vnútrozemské vodné cesty)
modernizácia
Terneuzen
námorná doprava
plavebné komory: prebiehajú práce
Terneuzen - Gent
IWW – (vnútrozemské vodné cesty)
štúdie, modernizácia
Antverpy
námorná doprava, prístav
plavebné komory: prebiehajú štúdie, prístav: prepojenia s vnútrozemím
Kanál Seine – Escaut
IWW – (vnútrozemské vodné cesty)
návrh dokončený, začal sa konkurenčný dialóg, celkové dokončenie do roku 2018
Modernizácia vodných ciest vo Valónsku
IWW – (vnútrozemské vodné cesty)
štúdie, modernizácia
Brussel/Bruxelles - Luxembourg - Strasbourg
železnica
prebiehajú práce
Strasbourg - Mulhouse - Basel
železnica
modernizácia
Železničné spojenie Luxembourg – Dijon – Lyon (TGV Rhin – Rhône)
železnica
štúdie a práce
Lyon
železnica
východný obchvat: štúdie a práce
Prieplav Saône – Moselle/Rhin
IWW – (vnútrozemské vodné cesty)
modernizácia
Rhône
IWW – (vnútrozemské vodné cesty)
modernizácia
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh Parlamentu
Maas vrátane Maaswerken
IWW – (vnútrozemské vodné cesty)
modernizácia, multimodálne spojenia
Koridor Rýn – Scheldt: Volkeraklock a Kreekaklock, Krammerlock a Lock Hansweert
plavebná komora
modernizácia
Albertkanaal
IWW – (vnútrozemské vodné cesty)
modernizácia
Terneuzen
námorná doprava
plavebné komory: prebiehajú štúdie
Terneuzen - Gent
IWW – (vnútrozemské vodné cesty)
štúdie, modernizácia
Rotterdam – Antwerpen
železnica
modernizácia trate pre nákladnú železničnú dopravu
Antwerpen
námorná doprava, prístav
plavebné komory: prebiehajú štúdie, prístav: prepojenia s vnútrozemím
Kanál Seine – Nord; prepojenie Seine – Escaut
IWW – (vnútrozemské vodné cesty)
návrh dokončený, začal sa konkurenčný dialóg, celkové dokončenie do roku 2020, modernizácia vrátane cezhraničných a multimodálnych spojení
Modernizácia vodných ciest vo Valónsku
IWW – (vnútrozemské vodné cesty)
štúdie, modernizácia
Brussel/Bruxelles - Luxembourg - Strasbourg
železnica
prebiehajú práce
Strasbourg - Mulhouse - Basel
železnica
modernizácia
Strasbourg – Dijon – Lyon
železnica
štúdie a práce, modernizácia
Luxembourg – Dijon – Ambérieu
železnica
štúdie a práce, modernizácia
Lyon
železnica
obchvat aglomerácie Lyon: štúdie a práce
Prieplav Saône – Moselle/Rhin
IWW – (vnútrozemské vodné cesty)
modernizácia
Rhône
IWW – (vnútrozemské vodné cesty)
modernizácia
Lyon – Avignon – Port de Marseille – Fos
železnica
modernizácia
Marseille
prístav
prepojenia s vnútrozemím a mulimodálny terminál
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     130 Návrh nariadenia Príloha – Časť I – bod 10
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Strasbourg – Stuttgart – München – Wels/Linz	Strasbourg – Stuttgart – München – Wels/Linz
Strasbourg – Mannheim – Frankfurt – Würzburg – Nürnberg – Regensburg – Passau – Wels/Linz	Strasbourg – Mannheim – Frankfurt – Würzburg – Nürnberg – Regensburg – Passau – Wels/Linz
Wels/Linz – Wien – Budapest – Arad – Brašov – Bucurešti – Constanta - Sulina	Wels/Linz – Wien – Budapest – Arad – Brašov – Bucurešti – Constanta - Sulina
Text predložený Komisiou
Železničné spojenie Strasbourg – Kehl Appenweier
železnica
práce na prepojení Appenweieru
Karlsruhe - Stuttgart - München
železnica
prebiehajú štúdie a práce
München - Mühldorf - Freilassing - Salzburg
železnica
prebiehajú štúdie a práce
Salzburg - Wels
železnica
štúdie
Nürnberg - Regensburg - Passau - Wels
železnica
štúdie; práce prebiehajú čiastočne
Železničné spojenie Wels – Wien
železnica
dokončenie sa očakáva do roku 2017
Wien - Budapest
železnica
štúdie vysokorýchlostnej trate v Maďarsku
Arad - Brašov - Bucurešti - Constanta
železnica
modernizácia konkrétnych úsekov; štúdie vysokorýchlostnej trate
Main – Main-Donau-Canal – Danube
IWW – (vnútrozemské vodné cesty)
štúdie a práce na viacerých úsekoch a úzkych miestach; vnútrozemské vodné prístavy: prepojenia s vnútrozemím
Constanța
prístav
prepojenia s vnútrozemím
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh Parlamentu
Železničné spojenie Strasbourg – Kehl Appenweier
železnica
práce na prepojení Appenweieru
Karlsruhe - Stuttgart - München
železnica
prebiehajú štúdie a práce
München - Mühldorf - Freilassing - Salzburg
železnica
prebiehajú štúdie a práce
Salzburg - Wels
železnica
štúdie
Nürnberg - Regensburg - Passau - Wels
železnica
štúdie; práce prebiehajú čiastočne
Železničné spojenie Wels – Wien
železnica
dokončenie sa očakáva do roku 2017
Wien - Budapest
železnica
štúdie vysokorýchlostnej trate v Maďarsku
Budapest – Arad
železnica
štúdie vysokorýchlostného spojenia medzi Budapešťou a Aradom
Arad - Brašov - Bucurešti - Constanta
železnica
modernizácia konkrétnych úsekov; štúdie vysokorýchlostnej trate
Main – Main-Donau-Kanal (Kehlheim – Constanța/Midia/Sulina) + Bucurešti – kanál Dunaj
IWW – (vnútrozemské vodné cesty)
štúdie a práce na viacerých úsekoch a úzkych miestach; vnútrozemské vodné prístavy: prepojenia s vnútrozemím prostredníctvom železnice
Giurgiu, Galați
prístav
ďalší rozvoj multimodálnych platforiem a prepojení s vnútrozemím: štúdie a práce
Constanța
prístav, námorné diaľnice
prepojenia s vnútrozemím, námorné diaľnice (vrátane ľadoborcových služieb)
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     131 Návrh nariadenia Príloha – Časť I – písmeno b
Text predložený Komisiou Sofia – hranica s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko cezhraničný úsek železnica prebiehajú štúdie Sofia – hranica so Srbskom cezhraničný úsek železnica prebiehajú štúdie Timișoara – hranice so Srbskom cezhraničný úsek železnica prebiehajú štúdie München – Praha cezhraničný úsek železnica štúdie Nürnberg – Praha cezhraničný úsek železnica štúdie Katowice – Wrocław – Dresden cezhraničný úsek železnica modernizácia Wroclaw – Praha cezhraničný úsek železnica štúdie Graz – Maribor – Pragersko cezhraničný úsek železnica štúdie Botnický koridor: Lulea – Oulu cezhraničný úsek železnica štúdie a práce severozápadné Španielsko a Portugalsko úzke miesto železnica prebiehajú práce Frankfurt – Fulda – Erfurt – Berlin úzke miesto železnica štúdie Halle – Leipzig – Nürnberg úzke miesto železnica prebiehajúce práce sa majú ukončiť do roku 2017 železnica Egnatia úzke miesto železnica prebiehajú štúdie vnútrozemské vodné cesty Dunkerque – Lille úzke miesto IWW – (vnútrozemské vodné cesty) prebiehajú štúdie         úzke miesto úzke miesto železnica štúdie a práce Malmö - Göteborg iná základná sieť železnica práce Botnický záliv – Kiruna – hranice s Nórskom iná základná sieť železnica štúdie a práce železničné prepojenie Shannon – Cork – Dublin iná základná sieť železnica prebiehajú štúdie železničné spojenie s Wilhelmshavenom a Bremerhavenom iná základná sieť železnica prebiehajú štúdie Žilina – hranica s Ukrajinou iná základná sieť železnica modernizácia Ventspils – Riga – hranica s Ruskom iná základná sieť železnica modernizácia Klaipeda – Kaunas – Vilnius – hranica s Bieloruskom iná základná sieť železnica modernizácia, prepojenie s letiskom Tallinn - Tartu - Koidula – hrnaica s Ruskom iná základná sieť železnica modernizácia Marseille – Toulon – Nice – hranica s Talianskom iná základná sieť železnica štúdie vysokorýchlostnej trate Bordeaux – Toulouse iná základná sieť železnica štúdie vysokorýchlostnej trate Tampere – Oulu iná základná sieť železnica modernizácia Pamplona – Zaragoza - Sagunto iná základná sieť železnica štúdie a práce Pozmeňujúci a doplňujúci návrh Parlamentu Sofia – hranica s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko cezhraničný úsek železnica prebiehajú štúdie Sofia – hranica so Srbskom cezhraničný úsek železnica prebiehajú štúdie Timișoara – hranice so Srbskom cezhraničný úsek železnica prebiehajú štúdie München – Praha cezhraničný úsek železnica štúdie Nürnberg – Praha cezhraničný úsek železnica štúdie Wroclaw – Dresden cezhraničný úsek železnica modernizácia Wroclaw – Praha cezhraničný úsek železnica štúdie Ljubljana – hranica s Chorvátskom cezhraničný úsek železnica štúdie Botnický koridor: Lulea – Oulu cezhraničný úsek železnica štúdie a práce Iasi – hranica s Moldavskom cezhraničný úsek železnica prebiehajú štúdie Suceava – hranica s Ukrajinou cezhraničný úsek železnica štúdie Nowa Sól – Hradec Králové cezhraničný úsek cesta práce A Coruña – Palencia úzke miesto železnica prebiehajú práce Gijón – Palencia úzke miesto železnica prebiehajú práce A Coruña – Madrid (vysokorýchlostné spojenie pre cestujúcich) úzke miesto železnica prebiehajú práce Prioritné projekty vymedzené v prílohe III rozhodnutia 661/2010 (Praha – Linz, Nová vysokokapacitná železnica: Centrálny Transpyrenejský prechod, „Železný Rýn“ (Rheidt – Antwerpen)) cezhraničný úsek železnica prebiehajú štúdie Frankfurt – Fulda – Erfurt – Berlin úzke miesto železnica štúdie Halle – Leipzig – Nürnberg úzke miesto železnica prebiehajúce práce sa majú ukončiť do roku 2017 železnica Egnatia úzke miesto železnica prebiehajú štúdie vnútrozemské vodné cesty Dunkerque – Lille úzke miesto IWW – (vnútrozemské vodné cesty) prebiehajú štúdie Paralelná vysokorýchlostná trať Paris – Lyon úzke miesto železnica prebiehajú predbežné štúdie Sundsvall – Umea – Lulea úzke miesto železnica štúdie a práce Alba-Iulia – Turda – Dej – Suceava – Paşcani – Iaşi iná základná sieť železnica štúdie a práce Bucuresti – Buzau – Braila – Galati iná základná sieť železnica zlepšovanie a oprava železničnej infraštruktúry a prepojenia s vnútrozemím: štúdie vysokorýchlostnej trate Kybartai – Kaunas iná základná sieť železnica modernizácia Porúrie – Münster – Osnabrück – Hamburg iná základná sieť železnica modernizácia úseku Münster – Lünen (dvojkoľajová trať) Nantes – Tours – Lyon iná základná sieť železnica štúdie a práce Ploiesti – Suceava iná základná sieť železnica štúdie Malmö - Göteborg iná základná sieť železnica práce Botnický záliv – Kiruna – hranice s Nórskom iná základná sieť železnica štúdie a práce železničné prepojenie Shannon – Cork – Dublin iná základná sieť železnica prebiehajú štúdie železničné spojenie s Wilhelmshavenom a Bremerhavenom iná základná sieť železnica prebiehajú štúdie Žilina – hranica s Ukrajinou iná základná sieť železnica modernizácia Ventspils – Riga – hranica s Ruskom iná základná sieť železnica modernizácia Klaipeda – Kaunas – Vilnius – hranica s Bieloruskom iná základná sieť železnica modernizácia, prepojenie s letiskom Katowice – Wroclaw – hranica s Nemeckom iná základná sieť železnica modernizácia Marseille – Toulon – Nice – hranica s Talianskom iná základná sieť železnica štúdie vysokorýchlostnej trate Bordeaux – Toulouse iná základná sieť železnica štúdie vysokorýchlostnej trate Tampere – Oulu iná základná sieť železnica modernizácia Pamplona – Zaragoza - Sagunto iná základná sieť železnica štúdie a práce Craiova – Bucurešti iná základná sieť železnica štúdie
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     132 Návrh nariadenia Príloha – Časť II
Text predložený Komisiou a) Prioritné koridory   Cieľ Zainteresované členské štáty 1. Elektrická rozvodná sieť v moriach severnej Európy („NSOG“) Vybudovať integrovanú elektrickú rozvodnú sieť v Severnom mori, Írskom mori, Lamanšskom prielive, Baltskom mori a v susediacich vodách na prenos elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie na mori do centier jej spotreby a uchovávania a na zvýšenie cezhraničnej výmeny elektrickej energie Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Luxembursko, Holandsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo 2. Severo-južné prepojenia elektrických sietí v juhozápadnej Európe („NSI West Electricity“) Vybudovanie prepojení medzi členskými štátmi regiónu a so stredomorskými tretími krajinami, predovšetkým s cieľom integrovať elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov energie Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Malta, Portugalsko, Španielsko, Spojené kráľovstvo 3. Severo-južné plynovodné prepojenia v západnej Európe („NSI West Gas“) Zvýšiť kapacitu prepojovacích plynovodných tokov zo severu na juh v západnej Európe s cieľom ďalej diverzifikovať zásobovacie trasy a zvýšiť okamžitú schopnosť dodávky plynu Belgicko, Írsko, Luxembursko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Malta, Holandsko, Portugalsko, Španielsko, Spojené kráľovstvo 4. Severojužné prepojenia elektrických sietí v strednej a východnej Európe a v juhovýchodnej Európe („NSI East Electricity“): Posilnenie prepojení a vnútorných rozvodných vedení v smere zo severu na juh a z východu na západ s cieľom dobudovať vnútorný trh a integrovať výrobu energie z obnoviteľných energetických zdrojov Rakúsko, Bulharsko, Česká republika, Cyprus, Grécko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko 5. Severojužné plynovodné prepojenia v strednej a východnej Európe a v juhovýchodnej Európe („NSI East Gas“): Posilnenie regionálnych plynovodných prepojení medzi regiónom Baltského, Jadranského, Egejského a Čierneho mora, predovšetkým s cieľom zvýšiť diverzifikáciu a zvýšiť bezpečnosť dodávok plynu Rakúsko, Bulharsko, Česká republika, Cyprus, Grécko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko 6. Plán prepojenia baltského energetického trhu s elektrickou energiou („BEMIP Electricity“): Vybudovanie prepojení medzi členskými štátmi v pobaltskom regióne a zároveň posilnenie vnútornej infraštruktúry energetickej rozvodnej siete s cieľom ukončiť izoláciu pobaltských štátov a podporiť integráciu trhu v regióne Dánsko, Estónsko, Fínsko, Nemecko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Švédsko 7. Plán prepojenia baltského energetického trhu so zemným plynom („BEMIP Gas“): Odstránenie izolácie troch pobaltských štátov a Fínska ukončením závislosti na jednom dodávateľovi a zvýšením diverzifikácie dodávok v regióne Baltského mora Dánsko, Estónsko, Fínsko, Nemecko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Švédsko 8. Južný plynovodný koridor („SGC“): Preprava zemného plynu z oblasti Kaspického mora, Strednej Ázie, Stredného východu a východnej časti Stredomoria do Únie s cieľom zvýšiť diverzifikáciu dodávok plynu Rakúsko, Bulharsko, Česká republika, Cyprus, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Grécko, Taliansko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko b) Prioritné oblasti   Cieľ Zainteresované členské štáty Zavedenie inteligentných sietí: Urýchlenie prijatia technológií inteligentných sietí v celej Únii s cieľom účinne integrovať správanie a činnosti všetkých užívateľov elektrickej siete. všetky Elektrické diaľnice Vybudovanie prvých elektrických diaľnic do roku 2020 s cieľom vytvoriť systém elektrických diaľnic v celej Únii. všetky Cezhraničná sieť pre oxid uhličitý Príprava výstavby prepravnej infraštruktúry oxidu uhličitého medzi členskými štátmi s cieľom zaviesť zachytávanie a skladovanie oxidu uhličitého. všetky Pozmeňujúci a doplňujúci návrh Parlamentu a) Prioritné koridory   Cieľ Zainteresované členské štáty 1. Elektrická rozvodná sieť v moriach severnej Európy („NSOG“) Vybudovať integrovanú príbrežnú elektrickú rozvodnú sieť a príslušné prepojenia v Severnom mori, Írskom mori, Lamanšskom prielive, Baltskom mori a v susediacich vodách na prenos elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie na mori do centier jej spotreby a uchovávania a na zvýšenie cezhraničnej výmeny elektrickej energie Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Luxembursko, Holandsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo 2. Severo-južné prepojenia elektrických sietí v juhozápadnej Európe („NSI West Electricity“) Vybudovanie prepojení medzi členskými štátmi regiónu a s krajinami oblasti Stredozemia vrátane Pyrenejského polostrova, predovšetkým s cieľom integrovať elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov a posilniť vnútroštátne infraštruktúry energetických rozvodných sietí, aby sa podporila integrácia trhu v regióne Rakúsko, Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Malta, Portugalsko, Španielsko, Spojené kráľovstvo 3. Severojužné prepojenia elektrických sietí v strednej a východnej Európe a v juhovýchodnej Európe („NSI East Electricity“) Posilnenie prepojení a vnútorných rozvodných vedení v smere zo severu na juh a z východu na západ s cieľom dobudovať vnútorný trh a integrovať výrobu energie z obnoviteľných zdrojov Rakúsko, Bulharsko, Chorvátsko1, Česká republika, Cyprus, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko     __________________     1 V prípade pristúpenia Chorvátska odo dňa jeho pristúpenia. 4. Plán prepojenia baltského energetického trhu s elektrickou energiou („BEMIP Electricity“) Vybudovanie prepojení medzi členskými štátmi v baltskom regióne a zodpovedajúce posilnenie vnútroštátnych infraštruktúr energetických rozvodných sietí, aby pobaltské štáty prestali byť izolované a aby sa podporila integrácia trhu okrem iného začlenením výroby energie z obnoviteľných zdrojov v regióne Dánsko, Estónsko, Fínsko, Nemecko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Švédsko 5. Severo-južné plynovodné prepojenia v západnej Európe („NSI West Gas“) Vybudovanie plynárenskej infraštruktúry pre severojužné toky plynu v západnej Európe, aby sa ďalej diverzifikovali trasy dodávok a zvýšila krátkodobá miera dodávania plynu Belgicko, Dánsko, Írsko, Luxembursko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Malta, Holandsko, Portugalsko, Španielsko, Spojené kráľovstvo 6. Severojužné plynovodné prepojenia v strednej a východnej Európe a v juhovýchodnej Európe („NSI East Gas“) Vybudovanie plynárenskej infraštruktúry pre regionálne plynárenské spojenia medzi oblasťou Baltského mora, Jadranským a Egejským morom, východným Stredomorím a Čiernym morom a v rámci týchto oblastí a na posilnenie diverzifikácie a bezpečnosti dodávok plynu Rakúsko, Bulharsko, Chorvátsko1, Česká republika, Cyprus, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko     __________________     1 V prípade pristúpenia Chorvátska odo dňa jeho pristúpenia. 7. Južný plynovodný koridor („SGC“) Vybudovanie infraštruktúry pre prepravu plynu z Kaspickej panvy, strednej Ázie, Blízkeho východu a východného Stredomoria do Únie, aby sa rozšírila diverzifikácia dodávok zemného plynu Rakúsko, Bulharsko, Chorvátsko1, Česká republika, Cyprus, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko     __________________     1 V prípade pristúpenia Chorvátska odo dňa jeho pristúpenia. 8. Plán prepojenia baltského energetického trhu so zemným plynom („BEMIP Gas“) Vybudovanie plynárenskej infraštruktúry, aby tri pobaltské štáty a Fínsko prestali byť izolované a závislé od jediného dodávateľa a aby sa zodpovedajúco posilnili vnútroštátne infraštruktúry energetických rozvodných sietí a zvýšila diverzifikácia a bezpečnosť dodávok v oblasti Baltského mora Dánsko, Estónsko, Fínsko, Nemecko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Švédsko b) Prioritné oblasti   Cieľ Zainteresované členské štáty Zavedenie inteligentných sietí: Urýchlenie prijatia technológií inteligentných sietí v celej Únii s cieľom účinne integrovať správanie a činnosti všetkých užívateľov napojených na elektrickú sieť, najmä výroba veľkých objemov elektrickej energie z obnoviteľných alebo distribuovaných zdrojov energie a reakcia spotrebiteľov týkajúca sa dopytu. všetky Elektrické diaľnice Vybudovanie prvých elektrických diaľnic do roku 2020 s cieľom vytvoriť systém elektrických diaľnic v celej Únii, ktorý bude schopný: všetky   (i) zvládať stále rastúci nadbytok výroby elektrickej energie z vetra v Severnom a Baltskom mori a v ich okolí a zvyšovanie výroby energie z obnoviteľných zdrojov na východe a juhu Európy aj v severnej Afrike;     (ii) prepojiť tieto nové výrobné centrá s hlavnými skladovacími kapacitami v severských krajinách, v Alpách a iných regiónoch s hlavnými centrami spotreby a     (iii) zvládať stále kolísavejší a decentralizovanejší dopyt po elektrickej energii.   Cezhraničná sieť pre oxid uhličitý Príprava výstavby prepravnej infraštruktúry oxidu uhličitého medzi členskými štátmi s cieľom zaviesť zachytávanie a skladovanie oxidu uhličitého. všetky
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     133 Návrh nariadenia Príloha – Časť III
a) Horizontálne priority
Inovačný manažment, mapovanie a služby	Technická pomoc a opatrenia replikácie v rámci projektov, kde je to potrebné na účely zavedenia a riadenia, vrátane projektového a investičného plánovania a štúdií uskutočniteľnosti.
	Mapovanie celoeurópskej širokopásmovej infraštruktúry s cieľom zriadiť priebežné podrobné fyzické testovanie a dokumentovanie príslušných lokalít, analýzu práv prístupu, posúdenie možnosti modernizácie súčasných zariadení atď.
	Analýza vplyvu na životné prostredie zohľadňujúca potreby prispôsobenia sa zmene klímy, zmiernenia jej účinkov a odolnosti voči katastrofám.
Podporné akcie a iné opatrenia technickej pomoci	Akcie potrebné na prípravu realizácie projektov spoločného záujmu alebo akcie prispievajúce k tomuto účelu, vrátane prípravných, hodnotiacich a validačných štúdií a štúdií uskutočniteľnosti, a všetky ostatné opatrenia technickej pomoci, vrátane predbežných akcií na úplné vymedzenie a rozvoj akcie.
b) Širokopásmové siete
Intervencia v oblasti širokopásmových sietí prispieva k inteligentnému a inkluzívnemu rastu prostredníctvom budovania vyváženého a geograficky diverzifikovaného portfólia širokopásmových projektov, vrátane projektov pre rýchlosti 30 Mbps a viac ako 100 Mbps; s projektmi pre mestá, predmestia a vidiek, s cieľom dosiahnuť uspokojivú úroveň konektivity vo všetkých členských štátoch.
Charakteristiky intervencie	Opis
Intervencia v oblasti širokopásmových sietí zahŕňa:	investície do širokopásmových sietí schopných dosiahnuť cieľ Digitálnej agendy 2020, t. j. univerzálne pokrytie rýchlosťou 30 Mbps; alebo
	investície do širokopásmových sietí schopných dosiahnuť cieľ Digitálnej agendy 2020 a minimálne 50 % domácností využívajúcich rýchlosti nad 100 Mbps.
Intervencia v oblasti širokopásmových sietí pozostáva predovšetkým z jedného alebo viacerých týchto prvkov:	zavedenie pasívnej fyzickej infraštruktúry alebo kombinovanej pasívnej a aktívnej fyzickej infraštruktúry a pomocných prvkov infraštruktúry, zabezpečenie služieb potrebných na prevádzkovanie takejto infraštruktúry;
	súvisiace zariadenia a súvisiace služby, napríklad vybudovanie vedenia, antén, veží a iných pomocných konštrukcií, potrubí, inštalačných trubíc, stožiarov, montážnych otvorov a skríň;
	využitie potenciálnych synergií medzi zavedením širokopásmových sietí a služieb ďalších úžitkových sietí (energetických, dopravných, vodohospodárskych, kanalizačných atď.), predovšetkým tých, ktoré súvisia s inteligentným rozvodom elektrickej energie.
c) Infraštruktúry digitálnych služieb
V oblasti infraštruktúr digitálnych služieb sa podporujú sa tieto oblasti intervencie.
Digitálna služba	Opis
Transeurópske vysokorýchlostné základné prepojenia pre verejné správy	Verejná transeurópska základná infraštruktúra služieb zabezpečí vysokorýchlostnú konektivitu medzi verejnými inštitúciami v takých oblastiach, ako je verejná správa, kultúra, vzdelávanie a zdravotníctvo.
Cezhraničné poskytovanie služieb elektronickej verejnej správy	Štandardizované, cezhraničné a užívateľsky priateľské interakčné platformy, ktorými sa zvýši efektívnosť tak v celom hospodárstve, ako aj vo verejnom sektore, a ktoré prispejú k jednotnému trhu.
	Takéto platformy umožnia elektronické obstarávanie, on-line zdravotnícke služby, elektronickú výmenu justičných informácií, štandardizované podnikové výkazníctvo, transeurópsku on-line registráciu spoločností, služby elektronickej verejnej správy pre podniky vrátane transeurópskej on-line registrácie spoločností.
Sprístupnenie informácií verejného sektora a viacjazyčných služieb	Digitalizácia veľkých zbierok európskych kultúrnych zdrojov a podpora ich opakovaného používania tretími stranami.
	Dosiahnutie plného prístupu k opakovanému používaniu všetkých zverejniteľných informácií verejného sektora v EÚ do roku 2020.
	Umožnenie všetkým podnikom v EÚ poskytovať on-line služby vo svojom vlastnom jazyku, aby boli ľahko dostupné a použiteľné v ktoromkoľvek jazyku EÚ.
Bezpečnosť a bezpečnostná ochrana	Zdieľané počítačové zariadenia, databázy a softvérové nástroje pre „centrá bezpečnejšieho internetu“ v členských štátoch, ako aj back-office operácie na riešenie nahlásených prípadov obsahu súvisiaceho so sexuálnym zneužívaním.
	Infraštruktúry kritických služieb, vrátane komunikačných kanálov a platforiem vyvinutých a zavedených na účely zvýšenia pripravenosti, zdieľania informácií, koordinácie a reakcieschopnosti v celej EÚ.
Zavádzanie riešení informačných a komunikačných technológií pre inteligentné energetické siete a pre zabezpečovanie inteligentných energetických služieb	Moderné informačné a komunikačné technológie v oblasti inteligentných energetických služieb na uspokojenie potrieb obyvateľov (ktorí môžu byť výrobcami, ako aj spotrebiteľmi energie), poskytovateľov energie a verejných orgánov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
a) Horizontálne priority
Inovačný manažment, mapovanie a služby	Technická pomoc a opatrenia replikácie v rámci projektov, kde je to potrebné na účely zavedenia a riadenia, vrátane projektového a investičného plánovania a štúdií uskutočniteľnosti.
	Mapovanie celoeurópskej širokopásmovej infraštruktúry spolu s mapovaním súčasnej a plánovanej infraštruktúry aj v oblastiach dopravy a energetiky s cieľom zriadiť priebežné podrobné fyzické testovanie a dokumentovanie príslušných lokalít, analýzu práv prístupu, posúdenie možnosti modernizácie súčasných zariadení atď.
	Analýza vplyvu na životné prostredie zohľadňujúca potreby prispôsobenia sa zmene klímy, zmiernenia jej účinkov a odolnosti voči katastrofám.
Podporné akcie a iné opatrenia technickej pomoci	Akcie potrebné na prípravu realizácie projektov spoločného záujmu alebo akcie prispievajúce k tomuto účelu vrátane prípravných, hodnotiacich a validačných štúdií a štúdií uskutočniteľnosti, technickej pomoci a pomoci v oblasti finančného inžinierstva, ktorá uľahčuje prípravu projektov spoločného záujmu, s cieľom získať finančnú podporu na trhu alebo na základe tohto nariadenia a všetky ostatné opatrenia technickej pomoci vrátane predbežných akcií na úplné vymedzenie a rozvoj akcie.
b) Širokopásmové siete
Intervencia v oblasti širokopásmových sietí prispieva k inteligentnému a inkluzívnemu rastu prostredníctvom budovania vyváženého a geograficky diverzifikovaného portfólia širokopásmových projektov vrátane projektov pre rýchlosti 100 Mbps a viac ako 1Gbps; s projektmi pre mestá, predmestia a vidiek, s cieľom dosiahnuť uspokojivú úroveň konektivity vo všetkých členských štátoch.
Charakteristiky intervencie	Opis
Intervencia v oblasti širokopásmových sietí zahŕňa:	investície do otvorených, vysokorýchlostných širokopásmových sietí schopných dosiahnuť podľa možnosti aspoň cieľ Digitálnej agendy 2020, t. j. univerzálne pokrytie rýchlosťou 100 Mbps; alebo
	investície do otvorených, vysokorýchlostných širokopásmových sietí schopných dosiahnuť cieľ Digitálnej agendy 2020 a podľa možnosti minimálne 50 % domácností využívajúcich rýchlosti 1Gbps a viac.
Intervencia v oblasti širokopásmových sietí pozostáva predovšetkým z jedného alebo viacerých týchto prvkov:	zavedenie pasívnej fyzickej infraštruktúry alebo kombinovanej pasívnej a aktívnej fyzickej infraštruktúry a pomocných prvkov infraštruktúry, zabezpečenie služieb potrebných na prevádzkovanie takejto infraštruktúry;
	súvisiace zariadenia a súvisiace služby, napríklad vybudovanie vedenia, antén, veží a iných pomocných konštrukcií, potrubí, inštalačných trubíc, stožiarov, montážnych otvorov a skríň;
	využitie potenciálnych synergií medzi zavedením širokopásmových sietí a služieb ďalších úžitkových sietí (energetických, dopravných, vodohospodárskych, kanalizačných atď.), predovšetkým tých, ktoré súvisia s inteligentným rozvodom elektrickej energie.
c) Infraštruktúry digitálnych služieb
Digitálna služba	Opis
Transeurópske vysokorýchlostné základné prepojenia pre verejné správy	Verejná transeurópska základná infraštruktúra služieb zabezpečí vysokorýchlostnú konektivitu medzi verejnými inštitúciami v takých oblastiach, ako je verejná správa, kultúra, vzdelávanie, výskum a zdravotníctvo.
Cezhraničné poskytovanie služieb elektronickej verejnej správy	Cezhraničné a užívateľsky priateľské interakčné platformy, ktorými sa zvýši efektívnosť tak v celom hospodárstve, ako aj vo verejnom sektore, a ktoré prispejú k jednotnému trhu.
	Takéto platformy umožnia elektronické obstarávanie, online zdravotnícke služby, elektronickú výmenu justičných informácií, štandardizované podnikové výkazníctvo, transeurópsku online registráciu spoločností, služby elektronickej verejnej správy pre podniky vrátane transeurópskej online registrácie spoločností, interoperabilné služby cezhraničného vydávania elektronických faktúr, zavádzanie infraštruktúry vo verejnej doprave umožňujúcej využívanie bezpečných a interoperabilných mobilných služieb na miestnej úrovni a platformu na online riešenie sporov.
Európska platforma pre prístup k vzdelávacím zdrojom	Elektronická viacjazyčná platforma, v rámci ktorej by si vzdelávacie inštitúcie a jednotlivci mohli vymieňať vzdelávací materiál s otvorenou licenciou. Platforma by poskytovala učebnice, články a videá a umožňovala by používateľom zapájať sa do poskytovania obsahu, spolupráce a diskusií. Umožňovala by inštitúciám spolupracovať online, vymieňať si skúsenosti a vytvárať kapacitu v oblasti otvorených vzdelávacích zdrojov a elektronického vzdelávania a takisto by uľahčovala diaľkové vzdelávanie a spoluprácu vzdelávacích subjektov, a to aj prostredníctvom aplikácií elektronického vzdelávania. Slúžila by aj ako platforma na vyhľadávanie verejne dostupných zdrojov knižníc a prístup k nim.
Sprístupnenie informácií verejného sektora a viacjazyčných služieb	Digitalizácia veľkých zbierok európskych kultúrnych zdrojov a podpora ich opakovaného používania tretími stranami.
	Dosiahnutie plného prístupu k opakovanému používaniu všetkých zverejniteľných informácií verejného sektora v EÚ do roku 2020 v súlade s predpismi týkajúcimi sa súkromia a ochrany osobných údajov.
	Umožnenie všetkým podnikom v EÚ poskytovať online služby vo svojom vlastnom jazyku, aby boli ľahko dostupné a použiteľné v ktoromkoľvek jazyku EÚ.
Bezpečnosť a bezpečnostná ochrana	Zdieľané počítačové zariadenia, databázy a softvérové nástroje pre „centrá bezpečnejšieho internetu“ v členských štátoch, ako aj back-office operácie na riešenie nahlásených prípadov obsahu súvisiaceho so sexuálnym zneužívaním.
	Infraštruktúry kritických služieb vrátane komunikačných kanálov a platforiem vyvinutých a zavedených na účely zvýšenia pripravenosti, zdieľania informácií, koordinácie a schopnosti reakcie v celej EÚ.
Zavádzanie riešení informačných a komunikačných technológií pre inteligentné energetické siete a pre zabezpečovanie inteligentných energetických služieb	Moderné informačné a komunikačné technológie v oblasti inteligentných energetických služieb na uspokojenie potrieb obyvateľov (ktorí môžu byť výrobcami, ako aj spotrebiteľmi energie), poskytovateľov energie a verejných orgánov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     134 Návrh nariadenia Príloha – Časť IIIa (nová)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	Zoznam vopred stanovených projektov, ktoré obsahujú synergie medzi najmenej dvomi sektormi, na ktoré sa vzťahuje nástroj „Spájame Európu“.
	Vytvorenie siete dodávok nefosílnej a neznečisťujúcej energie (napr. elektrina alebo vodík) pre dopravné prostriedky.
	Realizácia inteligentných sústav využívaním nových alebo existujúcich dopravných a telekomunikačných infraštruktúr.
	Využívanie dopravných infraštruktúr (napr. tunely, mosty, hate atď.) na výrobu energie a/alebo vytvorenie nových prepojení, ktoré zvyšujú elektrickú kapacitu a zavádzajú nové plynové koridory alebo telekomunikačné siete.

• [1]               Prijaté texty, P7_TA(2011)0266.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Cieľom nariadenia, v ktorom sa navrhuje zriadenie nástroja „Spájame Európu“, je:

– sústrediť prostriedky na projekty s európskou pridanou hodnotou v oblasti dopravnej, energetickej a telekomunikačnej infraštruktúry na vytvorenie integrovaných európskych sietí, ktoré zabezpečia rovnaký výkon a vysokú úroveň týchto infraštruktúr na celom území Únie;

– centralizovať, zjednodušiť a podmieniť prideľovanie fondov určených pre toto nariadenie na úrovni Únie, pričom sa využije súčinnosť medzi tromi sektormi;

– rozumne rozdeliť prostriedky medzi priamu pomoc a nové finančné nástroje, pričom sa zapojí trh a znásobí sa účinnosť európskych rozpočtových prostriedkov;

– po finančnej, technickej a operačnej stránke lepšie integrovať krajiny podporované v rámci politiky súdržnosti tým, že sa na časť fondov CEF budú uplatňovať pravidlá Kohézneho fondu v oblasti dopravy.

V hlbokej kríze, v ktorej sa nachádzame, napredovanie v hospodárskom, sociálnom a environmentálnom pokroku v Európe odôvodňuje súčasne:

– opatrenia na vyváženie verejných financií;

– zlepšenie konkurencieschopnosti hospodárstva v Európe;

– návrat udržateľného, inkluzívneho a vyrovnaného rastu.

V tomto kontexte spravodajcovia zásadne podporujú toto nariadenie, ktorého cieľom je zriadiť nástroj „Spájame Európu“ a prispieť tak k splneniu cieľa rastu konkurencieschopnosti v oblasti dopravy, energetiky a telekomunikácií, a to trojakým spôsobom:

– po prvé, poskytnutím prostriedkov pre sektor inžinierstva verejnej dopravy, ktoré sú potrebné na realizáciu projektov infraštruktúry, čo dá dynamický impulz pre mnohé sektory ekonomiky, či už v štádiu budovania, uvádzania do chodu alebo následnej údržby;

– po druhé, stimulovaním výskumu, prenosu technológií a (finančného a operačného) rozvoja v týchto sektoroch, ktoré umožnia Európe zachovať svoju vedúcu pozíciu v tejto oblasti na celosvetovej úrovni;

– po tretie, dotovaním Európskej únie robustnými, efektívnymi a spoľahlivými dopravnými, energetickými a telekomunikačnými systémami, ktoré sa budú podieľať na celkovej konkurencieschopnosti jej hospodárstva, na hladkom a integrovanom fungovaní Únie, pričom sa zlepší jej ekonomická, sociálna a environmentálna výkonnosť a územná integrácia.

Finančné potreby na území Únie sa do roku 2020 odhadujú na:

– 500 miliárd pre transeurópske dopravné siete, z toho 250 miliárd sa vynaloží na odstránenie úzkych miest a vytvorenie chýbajúcich spojení, najmä cezhraničných.

– 200 miliárd pre transeurópske energetické siete,

– 270miliárd pre širokopásmové pripojenie a platformy služieb.

Pridelenie 50 miliárd tomuto nástroju teda vyžaduje:

– rozumný výber infraštruktúr v súvislosti s európskou pridanou hodnotou a súlad so stratégiou Európa 2020,

– optimalizované a koordinované riadenie nástroja na úrovni orgánov Európskej únie,

– úzku spoluprácu so zúčastnenými stranami (členské štáty, regióny, územné samosprávy, predkladatelia projektov),

– spoluprácu medzi samotnými európskymi inštitúciami (Komisia, Rada, Parlament),

– osobitnú pozornosť venovanú krajinám podporovaným v rámci politiky súdržnosti, ktoré majú veľké potreby ale často obmedzené prostriedky,

– optimálne rozdelenie finančných prostriedkov medzi klasické intervenčné opatrenia a nové finančné nástroje,

Ø granty by sa mali používať iba na projekty, ktoré málo generujú príjmy alebo ich negenerujú, miera spolufinancovania by mala byť v súlade so stanovenými cieľmi a prioritami, očakávaniami operátorov a trhu, ako aj s povahou operácií;

Ø inovačné finančné nástroje by mali umožniť využívať trhy, pričom treba zachovať:

o záujmy Únie, pravidelnosť a objektívnosť operácií,

o výrazné pákové efekty,

o nenarúšanie hospodárskej súťaže a trhov;

– integráciu tohto nariadenia do budúceho viacročného finančného rámca, pričom sa zabezpečí úzka spolupráca s iným financovaním s rovnakým cieľom, najmä s:

Ø rámcovým programom pre výskum a inovácie (Horizont 2020),

Ø regionálnymi politikami súdržnosti.

Z tohto hľadiska sa spravodajcovia domnievajú, že viacročné a ročné programy by mali byť predmetom delegovaných aktov. Parlament sa musí na tejto činnosti podieľať, pretože tu ide o politické rozhodnutia (napr. pokiaľ ide o výzvy na predloženie návrhov, ktoré sa musia zverejňovať) a mohli by sa prijať osobitné dodatočné pravidlá o predkladaní projektov spoločného záujmu, ktoré by mohli prípadne nahradiť základné akty. Okrem toho v oblasti energetiky a telekomunikácií neexistuje zoznam projektov spoločného záujmu, ktoré treba financovať, čo by mohlo Komisii poskytnúť príliš veľkú rozhodovaciu právomoc.

Tri príslušné sektory majú v rámci tohto nástroja strategický význam pre budúcnosť Únie a jej obyvateľstva,

I – Oblasť dopravy

V tejto oblasti sa vytvára fyzické spojenie medzi všetkými regiónmi Únie a kapacita mobility osôb a tovaru, bez ktorej nie je možný žiadny rozvoj a ktorá podmieňuje územnú harmóniu Únie. Treba tiež poznamenať, že za politikou v oblasti infraštruktúry a jej využitia stojí celý európsky priemysel pokrývajúci oblasť dopravy (napr. automobilový priemysel, letectvo, železničný priemysel, astronautika, dopravné systémy), ktorý má stále vedúce postavenie z celosvetového hľadiska a predstavuje významnú časť nášho ekonomického potenciálu.

Ďalším rozhodujúcim prvkom charakterizujúcim účinné siete v oblasti dopravy je ich prínos v oblasti konkurencieschopnosti. Už v roku 1993 Jacques Delors, predseda Európskej komisie, odhadoval v Bielej knihe o raste, konkurencieschopnosti a zamestnanosti[1], že na vytvorenie 15 miliónov pracovných miest a podporu hospodárskeho rastu sú do roku 2000 potrebné dopravné siete v hodnote 220 miliárd ECU[2] vrátane 82 miliárd na prioritné projekty.

O dvadsať rokov neskôr a v podobnej hospodárskej kríze Komisia navrhuje pre sektor dopravy o 50 miliárd menej (31,7 miliárd EUR), pričom počet členských štátov v Únii a potreby sa výrazne zvýšili.

Podľa spravodajcov by ideálna suma na dosiahnutie pákového efektu očakávaného v oblasti dopravy mala predstavovať najmenej 10 % odhadovaných potrieb (500 miliárd EUR pre TEN-T do roku 2020).

Vzhľadom na obmedzené zdroje Komisia navrhuje jasne sústrediť nástroj „Spájame Európu“ na tie projekty, ktoré sú pripravené na financovanie počas nadchádzajúceho viacročného finančného rámca, majú vysokú európsku pridanú hodnotu a riešia horizontálne otázky alebo udržateľné formy dopravy, ako sú železnice a vnútrozemská vodná doprava. V zozname v prílohe je už vymedzený obmedzený počet potenciálnych projektov, najmä vo forme koridorov, ktoré sa budú financovať do výšky 85 % zo zdrojov určených pre nástroj „Spájame Európu“. Zásada súťaže v rámci výziev na predloženie návrhov sa bude stále uplatňovať, pretože dostupné prostriedky nepostačujú na financovanie všetkých týchto projektov uvedených v prílohe.

Spravodajcovia vítajú zavedenie prístupu na základe koncepcie koridoru, ktorý predstavuje výrazné zlepšenie riadenia 30 súčasných prioritných projektov v rámci siete TEN-T, ktoré boli vybrané v roku 2004, pretože majú veľký význam pre ciele v oblasti nadnárodných dopravných tokov, súdržnosti a udržateľného rozvoja. Spravodajcovia by chceli v tejto etape zotrvať ako na východiskovom bode na desiatich vopred stanovených koridoroch a iných úsekoch, ktoré predložila Komisia, a navrhujú iba malú zmenu horizontálnych priorít, a to pridaním námorných diaľnic, aby bol tento koncept stále prioritou pre TEN-T, ako aj služby námorného inteligentného dopravného systému.

Okrem toho, ak Rada výrazne zníži finančnú obálku, bude treba dôkladne preskúmať zoznam vopred stanovených dopravných projektov uvedených v časti I prílohy.

Využitie časti Kohézneho fondu v rámci nástroja „Spájame Európu“ v oblasti dopravy treba chápať ako príležitosť pre príslušné krajiny. Umožní im to lepšie prepojenie s veľkými európskymi sieťami, pričom sa posilní ich konkurencieschopnosť a integrácie do Európskej únie. Treba osobitne zohľadniť situáciu týchto krajín po finančnej, ako aj prevádzkovej stránke, najmä pokiaľ ide o zásadu "využiješ alebo stratíš". Kompenzáciou niektorých nevýhod spojených s administratívnou kapacitou by technická pomoc na podporu projektového inžinierstva v krajinách oprávnených čerpať z Kohézneho fondu mala umožniť týmto krajinám v plnej miere využívať nástroj „Spájame Európu“.

II – Oblasť energetiky

Rozvoj infraštruktúr podmieňuje viaceré základné výzvy Európskej únie v nasledujúcich rokoch:

- vzájomnú závislosť, nezávislosť a solidaritu v oblasti dodávok energie v Únii (bezpečnosť, stabilita),

- vytvorenie inteligentných a výkonnejších sietí, ktoré šetria energiu,

- rozvoj nových sietí pre obnoviteľné energie, ako aj ich napojenie na konvenčné siete.

V energetickom sektore nedostatok investícií, ktorý bol odhadnutý na 200 miliárd EUR, a meškanie vo vytváraní jednotného trhu sú hlavnými prekážkami, ktoré treba prekonať na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020.

Spravodajcovia sa preto domnievajú, že dosiahnutie maximálneho pákového efektu pre každé euro investované do energetickej infraštruktúry je to, čo je najväčšia hodnota nástroja „Spájame Európu“. Z tohto dôvodu využívanie finančných nástrojov vo veľkom rozsahu bude predstavovať ďalšie výhody pre zlepšenie a získanie súkromného financovania prostredníctvom trhovo založených nástrojov, ktoré sú predpokladom pre rozvoj infraštruktúr v časoch finančných obmedzení.

Granty sa môžu a mali by sa využívať ako posledná možnosť pre prioritné projekty, ktoré nie sú obchodne uskutočniteľné, ale majú výrazný pozitívny nepriamy vplyv bez poškodzovania stále sa rozvíjajúceho energetického trhu a bez vytvárania umelej súťaže so súkromnými zdrojmi.

CEF bude fungovať ako prostriedok na prepojenie medzi potrebami pre novú a modernizovanú infraštruktúru a energetickými a klimatickými cieľmi stanovenými na rok 2020 pod podmienkou, že tieto priority sa dodržia počas fázy uplatňovania nástroja „Spájame Európu“.

III – Oblasť telekomunikácií

Širokopásmové prepojenie založené na dopyte musí predstavovať strategický výber v záujme dokončenia jednotného trhu v oblasti informačných a komunikačných technológií a dosiahnutia cieľov digitálnej agendy.

Preto by sa malo uprednostniť vybudovanie európskej infraštruktúry digitálnych služieb, transeurópskych vysokorýchlostných základných prepojení pre verejné správy, cezhraničné poskytovania služieb elektronickej verejnej správy (napr. cezhraničné služby elektronického verejného obstarávania, elektronickej justície a elektronického zdravotníctva), ktoré uľahčujú prístup k informáciám vo verejnom sektore vrátane digitálnych zdrojov európskeho dedičstva, data.eu a viacjazyčných zdrojov, bezpečnosti a zabezpečenia (bezpečnejší internet a rozhodujúce infraštruktúry služieb) a inteligentných energetických služieb.

Spravodajcovia sa domnievajú, že finančné nástroje by mali byť jediným mechanizmom na podporu širokopásmového pripojenia v rámci nástroja „Spájame Európu“. Finančné nástroje majú mnoho výhod v porovnaní s grantmi vrátane oveľa vyššieho pákového efektu, a tým schopnosť pokryť viac domácností s rovnakým rozpočtom. Po schválení sa verejné podporné programy musia zameriavať na vytváranie pozitívnych nepriamych vplyvov, ako sú: rozvoj miestnej/vidieckej ekonomiky, zvýšenie konkurencieschopnosti a vytváranie pracovných miest.

IV – Súčinnosť

Spravodajcovia vítajú návrh Komisie na jednotný nástroj, ktorý zahŕňa tri sektory, pretože to zníži administratívne výdavky na riadenie programu. Napriek tomu sa domnievajú, že potenciálna súčinnosť medzi energetikou, dopravou a telekomunikáciami by sa mala naďalej stimulovať. Spravodajcovia navrhujú zaviesť konkrétnejšiu formuláciu súčinnosti, a najmä kritérií oprávnenosti, miery spolufinancovania a riadiacich a finančných pravidiel, aby boli realizátori projektov viac stimulovaní k príprave akcií s potenciálnou súčinnosťou medzi týmito tromi sektormi, Nový predbežný zoznam vopred stanovených projektov s potenciálnou súčinnosťou je uvedený v časti IV prílohy.

Na záver sa spravodajcovia domnievajú, že nástroj „Spájame Európu“ môže prostredníctvom transparentného, súčinného, zjednodušeného, centralizovaného a podmieneného riadenia dosiahnuť maximálnu efektívnosť európskeho financovania v záujme hlavných politických priorít Únie v oblasti dopravy, energetiky a informačných a komunikačných technológií.

Cieľom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov nie je pridanie nových prvkov, ale objasnenie zámerov, pretože spravodajcovia sa domnievajú, že nariadenie týkajúce sa nástroja „Spájame Európu“ musí byť koncízne.

Počas rokovaní o budúcom viacročnom finančnom rámci sa budú spravodajcovia predovšetkým zameriavať na to, aby sa tomuto nástroju pridelili výrazné rozpočtové a operačné prostriedky. Znížením prostriedkov by tento nástroj mohol stratiť svoje opodstatnenie a vážne ohroziť politiku rastu a konkurencieschopnosti Únie.

• [1]  COM (93)700.
• [2]  1 ECU= 1EUR k 1. januáru 1999.

STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVNE VECI K PRÁVNEMU ZÁKLADU

Vážená pani

Amalia Sartori

predsedníčka

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

BRUSEL

Vážený pán

Brian Simpson

predseda

Výbor pre dopravu a cestovný ruch

BRUSEL

Vec:                Stanovisko k právnemu základu návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení nástroja „Spájame Európu“ (COM(2011)0665 – C7‑0374/2011 – 2011/0302(COD))

Vážená pani predsedníčka, vážený pán predseda,

listom zo 16. januára 2013 ste v súlade s článkom 37 rokovacieho poriadku požiadali Výbor pre právne veci o predloženie stanoviska k vhodnosti pridať článok 174 a článok 349 ZFEÚ ako právny základ návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení nástroja „Spájame Európu“.

Komisia predložila návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení nástroja „Spájame Európu“ (CEF) na základe článku 172 ZFEÚ. Výbor pre priemysel, výskum a energetiku a Výbor pre dopravu a cestovný ruch tento návrh spoločne preskúmali podľa postupu spoločných schôdzí výborov stanoveného v článku 51 rokovacieho poriadku.

Tieto výbory prijali 18. decembra 2012 spoločnú správu o uvedenom nariadení vrátane pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu Výboru pre regionálny rozvoj, ktorým sa k právnemu základu nariadenia pridávajú články 174 a 349.

Súvislosti

1. Návrh

Cieľom navrhovaného nariadenia je vytvorenie nového integrovaného nástroja na investovanie do priorít infraštruktúry EÚ v oblasti dopravy, energetiky a telekomunikácií, t. j. nástroja „Spájame Európu“ (ďalej len „CEF“).

CEF je v súlade s revíziou politického rámca vo všetkých troch týchto sektoroch pre budúci viacročný finančný rámec. V sektore energetiky sa v navrhovanom nariadení určuje dvanásť priorít, koridorov a oblastí, a to štyri pre každý sektor: preprava elektriny a plynu, rozvoj inteligentných sietí, elektrické diaľnice a cezhraničné siete pre oxid uhličitý.

V sektore dopravy bola určená základná sieť s koridormi, zabezpečujúca vysoko efektívnu nákladnú a osobnú prepravu s nízkymi emisiami. Existujúce služby sa takto budú využívať v multimodálnych kombináciách, čo zvýši ich efektívnosť.

V prípade telekomunikačných sietí je kľúčovým cieľom odstránenie digitálnych úzkych miest. Z toho vyplýva potreba celkového skvalitnenia celej širokopásmovej siete a vybudovanie platforiem digitálnej infraštruktúry, ktoré umožnia súvislé digitálne zavádzanie európskych verejných služieb.

Na zabezpečenie realizácie stanovených priorít v období určenom vo viacročnom finančnom rámci je potrebný príspevok z rozpočtu EÚ. Financovanie sa bude poskytovať v súlade s návrhmi Komisie, a to prostredníctvom využitia inovačných finančných nástrojov, ktoré vytvoria multiplikačný účinok tým, že umožnia a pritiahnu ďalšie štátne a súkromné finančné prostriedky do projektov záujmu EÚ.

2. Právny základ návrhu

Právny základ navrhovaný Komisiou, t. j. článok 172 ZFEÚ, je právnym základom pre prijímanie usmernení a ďalších opatrení týkajúcich sa transeurópskych sietí (TEN) v oblastiach dopravných, telekomunikačných a energetických infraštruktúr a znie takto:

„Článok 172

Európsky parlament a Rada prijmú usmernenia a ostatné opatrenia uvedené v článku 171 ods. 1 v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov.

Usmernenia a projekty spoločného záujmu, ktoré sa týkajú územia členského štátu, si vyžadujú schválenie členského štátu.“

Článok 171 ZFEÚ, na ktorý sa v článku 172 odkazuje, vymedzuje opatrenia, ktoré môže Únia prijať na podporu transeurópskych sietí, a to:

„Článok 171

1. Únia na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 170:

– stanoví usmernenia zahŕňajúce ciele, priority a trendy opatrení, ktoré sa predpokladajú v oblasti transeurópskych sietí; tieto usmernenia vymedzia projekty spoločného záujmu,

– uskutoční všetky opatrenia, ktoré sú potrebné na zabezpečenie vzájomnej súčinnosti sietí, najmä v oblasti technických noriem,

– môže podporovať projekty spoločného záujmu podporované členskými štátmi, ktoré sú vymedzené v rámci usmernení uvedených v prvej zarážke, a to predovšetkým prostredníctvom realizačných štúdií, záruk na pôžičky a subvencií úrokovej sadzby; Únia môže prispieť aj na financovanie špecifických projektov v členských štátoch v oblasti dopravnej infraštruktúry prostredníctvom kohézneho fondu zriadeného podľa článku 177.

Únia pritom zváži potenciálnu hospodársku životaschopnosť projektov.

2. Členské štáty v spojení s Komisiou koordinujú medzi sebou politiky uskutočňované na vnútroštátnej úrovni, ktoré môžu významne ovplyvniť dosiahnutie cieľov uvedených v článku 170. Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi môže vyvíjať akékoľvek užitočné podnety na podporu tejto koordinácie.

3. Únia sa môže rozhodnúť spolupracovať s tretími krajinami, podporovať projekty vzájomného záujmu a zabezpečiť vzájomnú súčinnosť sietí.“

3. Navrhovaná zmena právneho základu

Citácia, ktorú prijali gestorské výbory na základe pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu Výboru pre regionálny rozvoj, pridáva dva nové právne základy nariadenia:

a) článok 174 ZFEÚ, ktorý stanovuje všeobecné ciele hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, znie takto:

„Článok 174

Na podporu celkového harmonického rozvoja Únia rozvíja a uskutočňuje činnosti vedúce k posilneniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti.

Únia sa predovšetkým zameriava na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch.

V rámci dotknutých regiónov je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť vidieckym regiónom, regiónom zasiahnutým zmenami v priemysle a regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovné, cezhraničné a horské regióny.“

b) článok 349 ZFEÚ sa týka osobitných opatrení na podporu najvzdialenejších regiónov:

„Článok 349

Vzhľadom na hospodársku a sociálnu štruktúru Guadeloupe, Francúzskej Guyany, Martiniku, Réunionu, Svätého Bartolomeja, Svätého Martina, Azor, Madeiry a Kanárskych ostrovov, ktorá je ovplyvnená ich odľahlosťou, ostrovnou polohou, malou rozlohou, obťažnými topografickými a klimatickými podmienkami, hospodárskou závislosťou na malom množstve výrobkov, čo spolu negatívne pôsobí na rozvoj týchto území, Rada na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom prijme osobitné opatrenia na stanovenie podmienok na uplatnenie zmlúv a spoločných politík na uvedených územiach. Ak Rada prijíma príslušné osobitné opatrenia v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom, tiež sa uznáša na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom.

Opatrenia uvedené v prvom odseku sa vzťahujú najmä na colnú a obchodnú politiku, daňovú politiku, voľné zóny, poľnohospodársku politiku a politiku rybného hospodárstva, na podmienky zásobovania surovinami a základným spotrebným tovarom, štátnu pomoc a podmienky prístupu k štrukturálnym fondom a horizontálnym programom Únie.

Rada prijme opatrenia uvedené v prvom odseku s prihliadnutím na osobitné charakteristiky a obmedzenia týchto veľmi vzdialených regiónov bez toho, aby narušila integritu a súdržnosť právneho poriadku Únie vrátane vnútorného trhu a spoločných politík.“

Keďže pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorým sa pridávajú dva nové právne základy, neobsahuje žiadne osobitné odôvodnenie, krátke odôvodnenie stanoviska Výboru pre regionálny rozvoj poskytuje určité usmernenia, pokiaľ ide o dôvody tejto zmeny:

Spravodajca konštatuje, že členské štáty oprávnené čerpať prostriedky z Kohézneho fondu „vyjadrili určité výhrady, a dokonca nesúhlas“ v súvislosti s presunom sumy 10 miliárd EUR z Kohézneho fondu, ktorá je v rámci CEF určená na projekty dopravnej infraštruktúry výlučne pre členské štáty podporované z Kohézneho fondu.

Analýza

1. Zásady stanovené Súdnym dvorom

Judikatúra Súdneho dvora je v súvislosti s výberom správneho právneho základu ustálená. Súdny dvor zdôraznil, že tento výber má ústavnoprávny význam vzhľadom na dôsledky právneho základu, pokiaľ ide o právomoc a postup[1]. Podľa článku 13 ods. 2 ZEÚ musí teda každá inštitúcia konať v medziach právomocí, ktoré sú jej zverené zmluvou[2]. Súdny dvor ďalej zdôraznil, že voľba právneho základu pre opatrenie [Únie] musí byť „založená na objektívnych skutočnostiach, ktoré môžu byť súdne preskúmateľné a medzi ktoré patria predovšetkým cieľ a obsah predmetného opatrenia“.[3]

V súvislosti s možnosťou, že právny akt má viac než jeden právny základ, Súdny dvor uviedol, že k tomu môže dôjsť, iba ak akt sleduje niekoľko cieľov alebo má viacero prvkov, ktoré sú neoddeliteľne prepojené bez toho, aby jeden z nich bol vo vzťahu k inému druhoradý alebo nepriamy. Ak preskúmanie opatrenia ukáže, že má niekoľko cieľov a/alebo obsahuje rôzne prvky, z ktorých jeden možno identifikovať ako hlavný cieľ alebo zložku, zatiaľ čo ostatné sú iba vedľajšie alebo podružné, akt musí byť založený na jednom základe, t. j. na základe zodpovedajúcom hlavnému cieľu alebo zložke.[4]

2. Hodnotenie navrhovaných právnych základov

a) Právny základ návrhu

Podľa článku 172 ZFEÚ sa riadny legislatívny postup vzťahuje na každé opatrenie alebo usmernenie týkajúce sa oblasti transeurópskych sietí (článok 171 ods. 1), ktorého rozvoj a presadzovanie patrí medzi ciele uvedené v ZFEÚ, najmä v článku 170, ktorý je citovaný. V článku 170 ZFEÚ sa uvádza, že: „Únia prispieva k zriadeniu a rozvoju transeurópskych sietí v oblastiach dopravných, telekomunikačných a energetických infraštruktúr.“

Článok 1 návrhu nariadenia o zriadení CEF vymedzuje predmet úpravy nariadenia takto:

„Článok 1

Týmto nariadením sa ustanovuje nástroj „Spájame Európu“ a určujú sa podmienky, metódy a postupy poskytovania finančnej pomoci Únie transeurópskym sieťam s cieľom podporiť projekty v oblasti dopravných, energetických a telekomunikačných infraštruktúr.

Článok 3 návrhu vymedzuje „všeobecné ciele“ nariadenia, ktoré sú doplnené sektorovo špecifickými cieľmi pre tri dotknuté sektory, t. j. dopravu, energetiku a telekomunikácie. Článok 3 návrhu znie takto:

„Článok 3

Nástroj Spájame Európu umožňuje prípravu a realizáciu projektov spoločného záujmu v rámci politiky transeurópskych sietí v sektoroch energetiky, dopravy a telekomunikácií. Nástroj „Spájame Európu“ najmä podporuje realizáciu projektov zameraných na rozvoj a výstavbu novej alebo modernizáciu existujúcej infraštruktúry v oblasti dopravy, energetiky a telekomunikácií. V tejto súvislosti by mal nástroj „Spájame Európu“ sledovať tieto ciele:

(a) prispievať k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu rozvojom moderných a vysokovýkonných transeurópskych sietí, čím sa stane prínosom pre celú Európsku úniu vzhľadom na konkurencieschopnosť a hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v rámci jednotného trhu a vytvorí priaznivejšie prostredie pre súkromné a verejné investície prostredníctvom kombinácie finančných nástrojov a priamej podpory Únie a využívaním synergií vo všetkých sektoroch.

Dosiahnutie tohto cieľa sa bude hodnotiť podľa objemu verejných a súkromných investícií do projektov spoločného záujmu, a predovšetkým podľa objemu verejných a súkromných investícií do projektov spoločného záujmu realizovaných pomocou finančných nástrojov na základe tohto nariadenia.

(b) umožniť Únii dosiahnuť svoje ciele znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov o 20 %, zvýšiť energetickú účinnosť o 20 % a zvýšiť podiel obnoviteľnej energie na 20 % a súčasne zabezpečiť väčšiu solidaritu medzi členskými štátmi.“

Ciele navrhovaného nariadenia jednoznačne zodpovedajú cieľom uvedeným v článku 172 ZFEÚ, ktorý preto treba považovať za správny právny základ návrhu.

b) Článok 174 ZFEÚ ako možný právny základ

Právny základ musí stanoviť právomoc prijímať právne predpisy. Článok 174 ZFEÚ stanovuje všeobecné ciele politiky regionálneho rozvoja, ale neobsahuje žiadne operatívne ustanovenia, ktoré by inštitúciám udeľovali právomoc prijímať právne predpisy.

Zatiaľ čo je teda jasné, že článok 174 ZFEÚ nemožno použiť ako právny základ, môžeme poznamenať, že podľa článku 171 ZFEÚ, ktorý vymedzuje opatrenia v rámci TEN a uplatňuje sa prostredníctvom článku 172, „Únia môže prispieť aj na financovanie špecifických projektov v členských štátoch v oblasti dopravnej infraštruktúry prostredníctvom kohézneho fondu zriadeného podľa článku 177“.

c) Článok 349 ZFEÚ ako možný právny základ

Článok 349 ZFEÚ na rozdiel od článku 174 umožňuje prijímať legislatívne opatrenia ako „osobitné opatrenia na stanovenie podmienok na uplatnenie zmlúv“ na územiach vymedzených v tomto článku. Medzi takéto opatrenia uvedené v tomto článku patria „podmienky prístupu k štrukturálnym fondom a horizontálnym programom Únie“.

Keď posudzujeme otázku, či by článok 349 bolo možné použiť ako druhý právny základ, musíme zvážiť nielen to, či by návrh mal mať dvojaký právny základ, ale aj otázku, či správa prijatá vo výbore zmenila a doplnila návrh do takej miery, že by bol potrebný ďalší právny základ.

V súvislosti s týmto návrhom je zrejmé, že prispôsobenie CEF najvzdialenejším regiónom nie je osobitným ani hlavným cieľom návrhu. Takisto je zrejmé, že správa prijatá spoločne výbormi ITRE a TRAN nezmenila všeobecné ciele takým spôsobom, že by to odôvodňovalo pridanie článku 349 ZFEÚ ako druhého právneho základu.

K článku 7 ods. 4 bol prijatý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, v ktorom sa uvádza, že akcie v oblasti širokopásmových sietí možno financovať aj prostredníctvom grantov na projekty, ktoré zmenšujú digitálnu priepasť prepájaním vidieckych, horských, odľahlých alebo riedko osídlených regiónov alebo ostrovov a vnútrozemských a okrajových regiónov za predpokladu, že pomoc poskytnutá prostredníctvom finančného nástroja by nepostačovala na to, aby viedla k pozitívnemu rozhodnutiu o investícii.

Toto ustanovenie však nie je druhým nezávislým cieľom navrhovaného nariadenia, ktorý by bolo možné prirovnať s cieľmi uvedenými ako všeobecné ciele nariadenia, či už v znení navrhnutom Komisiou alebo v znení prijatom výbormi ITRE a TRAN.

Odporúčanie Výboru pre právne veci

Výbor preskúmal uvedenú otázku na svojej schôdzi 22. januára 2013. Na tejto schôdzi jednomyseľne[5] rozhodol odporučiť, aby vhodným právnym základom návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o nástroji „Spájame Európu“ bol iba článok 172 ZFEÚ.

S úctou,

Klaus-Heiner Lehne

• [1]  Stanovisko 2/00 Kartagenský protokol, Zb. 2001, s. I-9713, bod 5; Vec C-370/07 Komisia/Rada, Zb. 2009, s. I-8917, body 46 – 49; stanovisko 1/08, Všeobecná dohoda o obchode so službami, Zb. 2009, s. I-11129, bod 110.
• [2]  Vec C-403/05 Parlament/Komisia, Zb. 2007, s. I-9045, bod 49 a tam citovaná judikatúra.
• [3]  Pozri najnovší rozsudok vo veci C-411/06 Komisia/Parlament a Rada, Zb. 2009, s. I-7585.
• [4]  Pozri napríklad vec C-178/03 Komisia/Parlament a Rada, Zb. 2006, s. 1-107, bod 43.
• [5]  Na záverečnom hlasovaní boli prítomní Raffaele Baldassarre (podpredseda), Luigi Berlinguer, Sebastian Valentin Bodu (podpredseda), Piotr Borys, Françoise Castex (podpredsedníčka), Christian Engström, Giuseppe Gargani, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Sajjad Karim, Vytautas Landsbergis, Eva Lichtenberger, Antonio Masip Hidalgo, Jiří Maštálka, Evelyn Regner (podpredsedníčka), Dagmar Roth-Behrendt, Francesco Enrico Speroni (spravodajca výboru požiadaného o stanovisko), Dimitar Stoyanov, József Szájer, Rebecca Taylor, Axel Voss, Rainer Wieland, Cecilia Wikström, Tadeusz Zwiefka.

STANOVISKO Výboru pre rozpočet (20.9.2012)

pre Výbor pre dopravu a cestovný ruch a Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení nástroja „Spájame Európu“
(COM(2011)0665/2 – C7‑0374/2011 – 2011/0302(COD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Göran Färm

POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre dopravu a cestovný ruch a Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     1 Návrh legislatívneho uznesenia Odsek 1a (nový)
Návrh legislatívneho uznesenia	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	1a. poukazuje na to, že finančné krytie vymedzené v legislatívnom návrhu je len orientačný údaj pre zákonodarný orgán a nemôže byť presne stanovené, kým sa nedosiahne dohoda o návrhu nariadenia, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     2 Návrh legislatívneho uznesenia Odsek 1b (nový)
Návrh legislatívneho uznesenia	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	1b. pripomína svoje uznesenie z 8. júna 2011 s názvom Investovanie do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu1; opakuje, že v nasledujúcom VFR treba mať k dispozícii dostatok dodatočných zdrojov, aby Únia mohla plniť svoje existujúce politické priority a nové úlohy stanovené v Lisabonskej zmluve, ako aj reagovať na nepredvídané udalosti; zdôrazňuje, že aj pri zvýšení objemu zdrojov v nasledujúcom VFR o aspoň 5 % oproti roku 2013 možno k dosiahnutiu dohodnutých cieľov a záväzkov Únie a k naplneniu zásady solidarity Únie prispieť len v obmedzenej miere; vyzýva Radu, aby v prípade, že s týmto prístupom nesúhlasí, jasne uviedla, ktorých z jej politických priorít alebo projektov sa možno úplne vzdať aj napriek ich preukázanej európskej pridanej hodnote;
	______________
	1 Prijaté texty, P7_TA(2011)0266.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     3 Návrh nariadenia Odôvodnenie 6a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(6a) Medzi nástrojmi na financovanie nástroja „Spájame Európu“ (CEF) a Európskym fondom regionálneho rozvoja by sa v záujme financovania infraštruktúr v cezhraničných regiónoch mala v rámci komplexnej siete dosiahnuť výrazná súčinnosť.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     4 Návrh nariadenia Odôvodnenie 13
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(13) Skúsenosti so súčasným finančným rámcom dokazujú, že mnohé členské štáty, ktoré majú nárok na prostriedky z Kohézneho fondu, čelia značným prekážkam pri včasnej realizácii zložitých projektov cezhraničnej dopravnej infraštruktúry s vysokou pridanou hodnotou Únie. Preto by sa mala na účely zlepšenia realizácie predovšetkým cezhraničných dopravných projektov s vysokou pridanou hodnotou Únie časť finančných prostriedkov pridelených z Kohézneho fondu (10 miliárd EUR) presunúť na financovanie dopravných projektov základnej dopravnej siete v členských štátoch oprávnených získať prostriedky z Kohézneho fondu, a to v rámci nástroja „Spájame Európu“. Komisia by mala podporovať členské štáty oprávnené čerpať finančné prostriedky z Kohézneho fondu pri príprave primeraných plánov projektov s cieľom zaradiť národné viazané rozpočtové príspevky z Kohézneho fondu medzi najväčšie priority.	(13) Skúsenosti so súčasným finančným rámcom dokazujú, že mnohé členské štáty, ktoré majú nárok na prostriedky z Kohézneho fondu, čelia značným prekážkam pri včasnej realizácii zložitých projektov cezhraničnej dopravnej infraštruktúry s vysokou pridanou hodnotou Únie. Preto by sa mala na účely zlepšenia realizácie predovšetkým cezhraničných dopravných projektov s vysokou pridanou hodnotou Únie časť finančných prostriedkov pridelených z Kohézneho fondu (10 miliárd EUR) presunúť na financovanie dopravných projektov základnej dopravnej siete v členských štátoch oprávnených získať prostriedky z Kohézneho fondu, a to v rámci nástroja „Spájame Európu“. Komisia by mala podporovať členské štáty oprávnené čerpať finančné prostriedky z Kohézneho fondu a v prípade potreby posilniť ich administratívnu kapacitu pri príprave vhodnej siete projektov s cieľom zaradiť národné rozpočtové prostriedky z Kohézneho fondu medzi najväčšie priority, ako aj pomôcť im pri podávaní žiadostí o čerpanie 21,7 miliardy EUR dostupných pre všetky členské štáty a v čo najväčšej miere zabezpečiť geografickú rovnováhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     5 Návrh nariadenia Odôvodnenie 25
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(25) Potrebné sú viaceré metódy realizácie, ktoré si vyžadujú rozličnú mieru financovania na zvýšenie účinnosti a vplyvu finančnej pomoci Únie, na podporu súkromných investícií a na plnenie špecifických požiadaviek jednotlivých projektov.	(25) Potrebné sú viaceré metódy realizácie, ktoré si vyžadujú rozličnú mieru financovania a rôzne finančné nástroje na zvýšenie účinnosti a vplyvu finančnej pomoci Únie, na podporu súkromných investícií a na plnenie špecifických požiadaviek jednotlivých projektov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     6 Návrh nariadenia Odôvodnenie 34
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(34) Hoci určitý objem investícií v rámci stratégie Európa 2020 môžu zabezpečiť trhy a regulačné opatrenia, financovanie si vyžaduje zásah zo strany štátu a podporu Únie prostredníctvom grantov a inovačných finančných nástrojov. Finančné nástroje by sa mali používať tak, aby riešili špecifické potreby trhu v súlade s cieľmi CEF a aby nevytláčali súkromné financovanie. Pred tým, ako sa Komisia rozhodne použiť finančné nástroje, mala by uskutočniť ex-ante (predbežné) posúdenie týchto nástrojov.	(34) Hoci určitý objem investícií v rámci stratégie Európa 2020 môžu zabezpečiť trhy a regulačné opatrenia, financovanie si vyžaduje zásah zo strany štátu a podporu Únie prostredníctvom grantov a inovačných finančných nástrojov. Finančné nástroje by sa mali používať tak, aby riešili špecifické potreby trhu v súlade s cieľmi nástroja „Spájame Európu“, mali by dopĺňať iné dostupné finančné opatrenia a nemali by vytláčať súkromné financovanie. Pred tým, ako sa Komisia rozhodne použiť finančné nástroje, mala by uskutočniť ex-ante (predbežné) posúdenie týchto nástrojov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     7 Návrh nariadenia Odôvodnenie 36
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(36) V stratégii Európa 2020 sa Komisia zaviazala, že zmobilizuje finančné nástroje Únie ako súčasť konzistentnej stratégie financovania, ktorá spája financovanie infraštruktúr na úrovni Únie s ich vnútroštátnym verejným a súkromným financovaním. Dôvodom je, že v mnohých prípadoch je možné nedostatočný investičný objem a nedokonalosti trhu omnoho účinnejšie riešiť finančnými nástrojmi, a nie grantmi.	(36) V stratégii Európa 2020 sa Komisia zaviazala, že zmobilizuje finančné nástroje Únie ako súčasť konzistentnej stratégie financovania, ktorá spája financovanie infraštruktúr na úrovni Únie s ich vnútroštátnym verejným a súkromným financovaním. Dôvodom je, že v mnohých prípadoch je možné nedostatočný investičný objem a nedokonalosti trhu omnoho účinnejšie riešiť finančnými nástrojmi, a nie grantmi, pričom dochádza k zlepšeniu pákového efektu rozpočtových výdavkov a dosahujú sa vyššie multiplikačné účinky vďaka prilákaniu financovania zo súkromného sektora. Toto je osobitne dôležité v kontexte ťažkého prístupu k úverom, obmedzení verejných financií, ako aj vzhľadom na potrebu podporovať hospodársku obnovu Európy. Finančné nástroje vychádzajúce z dopytu na trhu budú prínosom pre projekty s podobnými potrebami financovania a vďaka súčinnosti medzi odvetviami by mali vytvárať väčší úžitok z hľadiska vplyvu na trh, administratívnej efektívnosti a využívania zdrojov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     8 Návrh nariadenia Odôvodnenie 37
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(37) Nástroj „Spájame Európu“ by mal navrhovať finančné nástroje na podporu výraznej účasti investorov a finančných inštitúcií zo súkromného sektora na investíciách do infraštruktúry. Aby boli finančné nástroje dostatočne atraktívne pre súkromný sektor, mali by sa navrhovať a realizovať s ohľadom na zjednodušenie a zníženie administratívneho zaťaženia, s vysokou úrovňou flexibility, aby boli schopné pružným spôsobom reagovať na identifikované potreby financovania. Štruktúra týchto nástrojov by mala vychádzať zo skúseností získaných pri realizácii finančných nástrojov súvisiacich s viacročným finančným rámcom na roky 2007 – 2013, napríklad nástroja poskytovania záruk za úvery pre projekty TEN-T (LGTT), finančného nástroja s rozdelením rizika (RSFF) a Európskeho fondu 2020 pre energetiku, zmenu klímy a infraštruktúru („Fond Marguerite“).	(37) Nástroj „Spájame Európu“ by mal navrhovať finančné nástroje na podporu výraznej účasti investorov a finančných inštitúcií zo súkromného sektora na investíciách do infraštruktúry. Aby boli finančné nástroje dostatočne atraktívne pre súkromný sektor, mali by sa navrhovať a realizovať s ohľadom na zjednodušenie a zníženie administratívneho zaťaženia, s vysokou úrovňou flexibility, aby boli schopné pružným spôsobom reagovať na identifikované potreby financovania. Štruktúra týchto nástrojov by mala vychádzať zo skúseností získaných pri realizácii finančných nástrojov súvisiacich s viacročným finančným rámcom na roky 2007 – 2013, napríklad nástroja poskytovania záruk za úvery pre projekty TEN-T (LGTT), finančného nástroja s rozdelením rizika (RSFF), Európskeho fondu 2020 pre energetiku, zmenu klímy a infraštruktúru („Fond Marguerite“) a iniciatívy dlhopisov na projekty v rámci stratégie Európa 2020.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     9 Návrh nariadenia Odôvodnenie 39
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(39) Aby sa zabezpečila sektorová diverzifikácia príjemcov finančných nástrojov a aby sa zároveň podporila aj postupná geografická diverzifikácia v rámci všetkých členských štátov, Komisia by mala v spolupráci s EIB a prostredníctvom spoločných iniciatív, ako sú napríklad Európske odborné centrum pre verejno-súkromné partnerstvá (EPEC) a iniciatíva Jaspers, poskytovať podporu členským štátom pri príprave plánu projektov, pri ktorých by sa mohlo zvážiť projektové financovanie.	(39) S cieľom zabezpečiť sektorovú diverzifikáciu príjemcov finančných nástrojov a zároveň podporiť geografickú diverzifikáciu v rámci všetkých členských štátov a s osobitným dôrazom na členské štáty oprávnené na čerpanie podpory z Kohézneho fondu by mala Komisia v spolupráci s EIB a prostredníctvom spoločných iniciatív, ako sú Európske odborné centrum pre verejno-súkromné partnerstvá (EPEC) a iniciatíva Jaspers, poskytovať podporu členským štátom pri príprave vhodnej siete projektov, pri ktorých by sa mohlo zvážiť projektové financovanie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     10 Návrh nariadenia Odôvodnenie 43
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(43) Komisia by mala vykonávať strednodobé a ex post hodnotenia s cieľom posúdiť efektívnosť a účinnosť financovania a jeho vplyv na celkové ciele nástroja „Spájame Európu“ a priorít programu Európa 2020.	(43) Komisia by mala vykonávať strednodobé a ex post hodnotenia s cieľom posúdiť efektívnosť a účinnosť rôznych druhov finančnej podpory a ich vplyv na celkové ciele Nástroja „Spájame Európu“ a celkový objem verejných a súkromných investícií do projektov spoločného záujmu, ktorými sa zvyšuje objem investícií na priority stratégie Európa 2020.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     11 Návrh nariadenia Článok 3 – písmeno a
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(a) prispievať k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu rozvojom moderných a vysokovýkonných transeurópskych sietí, čím sa stane prínosom pre celú Európsku úniu vzhľadom na konkurencieschopnosť a hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v rámci jednotného trhu a vytvorí priaznivejšie prostredie pre súkromné a verejné investície prostredníctvom kombinácie finančných nástrojov a priamej podpory Únie a využívaním synergií vo všetkých sektoroch. Dosiahnutie tohto cieľa sa bude hodnotiť podľa objemu verejných a súkromných investícií do projektov spoločného záujmu, a predovšetkým podľa objemu verejných a súkromných investícií do projektov spoločného záujmu realizovaných pomocou finančných nástrojov na základe tohto nariadenia.	a) prispievať k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu rozvojom moderných a vysokovýkonných transeurópskych sietí, čím sa stane prínosom pre celú Európsku úniu, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť a hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v rámci jednotného trhu, a vytvorí priaznivejšie prostredie pre súkromné a verejné investície prostredníctvom kombinácie finančných nástrojov a priamej podpory Únie, v ktorom by projekty mohli využívať kombináciu viacerých nástrojov, a využívaním súčinnosti vo všetkých sektoroch. Dosiahnutie tohto cieľa sa bude hodnotiť podľa objemu verejných a súkromných investícií do projektov spoločného záujmu, a predovšetkým podľa objemu verejných a súkromných investícií do projektov spoločného záujmu realizovaných pomocou finančných nástrojov na základe tohto nariadenia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     12 Návrh nariadenia Článok 3 – písmeno ba (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	ba) prispievať k podpore projektov s európskou pridanou hodnotou a veľkým prínosom pre spoločnosť, ktoré nie sú dostatočne financované z trhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     13 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 1 – písmeno a – bod i
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
i) odstránenie úzkych miest a premostenie chýbajúcich prepojení, merané počtom nových a vylepšených cezhraničných prepojení a odstránených úzkych miest na dopravných trasách, ktoré využili nástroj „Spájame Európu“;	i) odstránenie úzkych miest a premostenie chýbajúcich prepojení tak v rámci dopravných infraštruktúr, ako aj v ich spojovacích bodoch na hraničných prechodoch, merané počtom nových a vylepšených cezhraničných prepojení a odstránených úzkych miest na dopravných trasách, ktoré využili nástroj „Spájame Európu“;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     14 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 1 – úvodná časť
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Finančné krytie na realizáciu nástroja „Spájame Európu“ na obdobie rokov 2014 až 2020 predstavuje 50 000 000 000 EUR. Táto suma sa rozdelí medzi sektory uvedené v článku 3 takto:	1. Finančné krytie na realizáciu nástroja „Spájame Európu“ na obdobie rokov 2014 až 2020 predstavuje 50 000 000 000 EUR, ktoré budú základnou referenčnou hodnotou pre rozpočtový orgán počas ročného rozpočtového postupu v zmysle bodu [17] medziinštitucionálnej dohody z XX/XX/2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o spolupráci v otázkach rozpočtu a riadnom finančnom hospodárení. Táto suma sa rozdelí medzi sektory uvedené v článku 3 takto:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     15 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 1 – písmeno a
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
a) Doprava: 31 694 000 000 EUR, z toho 10 000 000 000 EUR sa presunie z Kohézneho fondu na výdavky v súlade s týmto nariadením v členských štátoch, ktoré sú oprávnené na financovanie z Kohézneho fondu;	a) Doprava: 31 694 000 000 EUR, z toho 10 000 000 000 EUR sa presunie z Kohézneho fondu na výdavky v súlade s týmto nariadením výlučne v členských štátoch, ktoré sú oprávnené na financovanie z Kohézneho fondu;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     16 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 2 – pododsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Finančné krytie nástroja „Spájame Európu“ sa môže vzťahovať na výdavky súvisiace s prípravnými, monitorovacími, kontrolnými, audítorskými a hodnotiacimi akciami, ktoré sa vyžadujú na riadenie programu a na dosiahnutie jeho cieľov, predovšetkým so štúdiami, zasadnutiami expertov, pokiaľ sa týkajú všeobecných cieľov tohto nariadenia, výdavkami spojenými so sieťami IT zameranými na spracovanie a výmenu informácií, spolu so všetkými ostatnými nákladmi na technickú a administratívnu pomoc, ktoré Komisii vznikli pri riadení programu.	Finančné krytie nástroja „Spájame Európu“ sa môže vzťahovať na výdavky súvisiace s prípravnými, monitorovacími, kontrolnými, audítorskými, hodnotiacimi akciami a na administratívne náklady, ktoré sa vyžadujú na riadenie programu a na dosiahnutie jeho cieľov, predovšetkým so štúdiami, zasadnutiami expertov, pokiaľ sa týkajú všeobecných cieľov tohto nariadenia, výdavkami spojenými so sieťami IT zameranými na spracovanie a výmenu informácií, spolu so všetkými ostatnými nákladmi na technickú a administratívnu pomoc, ktoré Komisii vznikli pri riadení programu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     17 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
3. Po uskutočnení strednodobého hodnotenia v súlade s článkom 26 ods. 1 môže Komisia presúvať rozpočtové prostriedky medzi sektormi podľa odseku 1 s výnimkou 10 000 000 000 EUR presunutých z Kohézneho fondu na financovanie projektov v sektore dopravy v členských štátoch oprávnených čerpať financie z Kohézneho fondu.	3. Po uskutočnení strednodobého hodnotenia v súlade s článkom 26 ods. 1 môže Komisia navrhnúť presun rozpočtových prostriedkov medzi sektormi podľa odseku 1 s výnimkou 10 000 000 000 EUR presunutých z Kohézneho fondu na financovanie projektov v sektore dopravy v členských štátoch oprávnených čerpať financie z Kohézneho fondu bez toho, aby boli dotknuté právomoci rozpočtového orgánu počas ročného rozpočtového postupu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     18 Návrh nariadenia Článok 7 – odsek 2 – pododsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
2. V oblasti dopravy sú oprávnené na podporu prostredníctvom finančnej pomoci Únie vo forme obstarávania a finančných nástrojov podľa tohto nariadenia len akcie prispievajúce k projektom spoločného záujmu v súlade s nariadením (EÚ) č. XXX/2012 [usmernenia pre TEN-T] a akcie na podporu programu. Na finančnú pomoc Únie vo forme grantov podľa tohto nariadenia sú oprávnené len tieto akcie:	2. V oblasti dopravy sú oprávnené na podporu prostredníctvom finančnej pomoci Únie vo forme obstarávania a finančných nástrojov podľa tohto nariadenia len akcie prispievajúce k projektom spoločného záujmu v súlade s nariadením (EÚ) č. XXX/2012 [usmernenia pre TEN-T] a akcie na podporu programu. S cieľom zabezpečiť čo najväčšiu geografickú vyváženosť aj pri využívaní finančných nástrojov, najmä prostredníctvom opatrení na podporu programu uvedených v odseku 1, poskytne Komisia v prípade potreby administratívnu podporu, ktorá posilňuje schopnosť členských štátov vytvoriť vhodnú sieť projektov pre tieto nástroje. Na finančnú pomoc Únie vo forme grantov podľa tohto nariadenia sú oprávnené len tieto akcie:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     19 Návrh nariadenia Článok 7 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno ga (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	ga) akcie podporujúce nové technológie a inovácie pre všetky druhy dopravy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     20 Návrh nariadenia Článok 9 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Návrhy môže predkladať jeden alebo viac členských štátov, medzinárodných organizácií, spoločných podnikov alebo verejných či súkromných podnikov alebo orgánov zriadených v členských štátoch.	1. Návrhy môže predkladať jeden alebo viac členských štátov, medzinárodných organizácií, spoločných podnikov existujúcich napríklad v právnej forme európskeho zoskupenia územnej spolupráce alebo verejných či súkromných podnikov, alebo orgánov zriadených v členských štátoch.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     21 Návrh nariadenia Článok 10 – odsek 2 – písmeno b – bod ii
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
ii) vnútrozemských dopravných spojení s prístavmi a letiskami, akcie na zníženie hlučnosti železničnej nákladnej dopravy úpravou existujúcich koľajových vozidiel, ako aj rozvoj prístavov a multimodálnych platforiem: objem finančnej pomoci Únie neprekročí 20 % oprávnených nákladov.	ii) vnútrozemských dopravných spojení s prístavmi a letiskami, akcie na zníženie hlučnosti železničnej nákladnej dopravy úpravou existujúcich koľajových vozidiel, rozvoj prístavov a multimodálnych platforiem, ako aj akcie podporujúce nové technológie a inovácie pre všetky spôsoby dopravy: objem finančnej pomoci Únie neprekročí 20 % oprávnených nákladov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     22 Návrh nariadenia Článok 10 – odsek 3 – písmeno b
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(b) miera spolufinancovania sa môže zvýšiť maximálne na 80 % pri akciách, ktoré na základe dokumentov uvedených v článku 15 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre energetickú infraštruktúru], poskytujú vysokú úroveň regionálnej bezpečnosti zásobovania alebo bezpečnosti zásobovania v celej Únii alebo posilňujú solidaritu Únie alebo predstavujú vysoko inovačné riešenia.	b) miera spolufinancovania sa môže zvýšiť maximálne na 80 % pri akciách, ktoré na základe dokumentov uvedených v článku 15 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre energetickú infraštruktúru] poskytujú vysokú úroveň regionálnej bezpečnosti zásobovania alebo bezpečnosti zásobovania v celej Únii alebo posilňujú solidaritu Únie alebo predstavujú vysoko inovačné riešenia, predovšetkým v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     23 Návrh nariadenia Článok 11 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
2. Na tieto osobitné výzvy sa vzťahujú pravidlá platné podľa tohto nariadenia pre sektor dopravy. V rámci realizácie týchto výziev sa maximálna možná priorita udelí projektom rešpektujúcim národné prideľovanie finančných prostriedkov z Kohézneho fondu.	2. Na tieto osobitné výzvy sa vzťahujú pravidlá platné podľa tohto nariadenia pre sektor dopravy. S cieľom zabezpečiť v čo najväčšej miere geografickú vyváženosť Komisia podporuje v rámci realizácie týchto výziev členské štáty oprávnené čerpať finančné prostriedky z Kohézneho fondu a v prípade potreby posilňuje ich administratívnu kapacitu pri vytváraní vhodnej siete projektov s cieľom zabezpečiť, aby sa maximálna možná priorita udelila projektom zohľadňujúcim objem vnútroštátnych rozpočtových prostriedkov pridelených v rámci Kohézneho fondu, ako aj pomôcť týmto členským štátom pri podávaní žiadostí o čerpanie 21,7 miliardy EUR dostupných pre všetky členské štáty.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     24 Návrh nariadenia Článok 11 – odsek 3b (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	3b. S cieľom zabezpečiť čo najväčšiu mieru čerpania presunutých finančných prostriedkov vo všetkých členských štátoch čerpajúcich prostriedky z Kohézneho fondu sa osobitná pozornosť venuje činnostiam na podporu programu podľa tohto nariadenia, ktoré sú zamerané na posilnenie inštitucionálnych kapacít a efektívnosti orgánov verejnej správy a verejných služieb spojených s tvorbou a vykonávaním projektov implementujúcich ciele CEF.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     25 Návrh nariadenia Článok 14 – odsek 3 – písmeno b
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(b) pôžičky a/alebo záruky s pomocou nástrojov založených na zdieľaní rizika, vrátane podporného mechanizmu pre projektové dlhopisy vydané finančnou inštitúciou na svoje vlastné zdroje s príspevkom Únie na tvorbu rezerv a/alebo alokáciu kapitálu;	b) pôžičky a/alebo záruky, ktorých poskytovanie sa uľahčuje pomocou nástrojov s rozdelením rizika, vrátane podporného mechanizmu pre dlhopisy na projekty, ktoré slúžia na zaistenie individuálnych projektov alebo portfólií projektov a ktoré vydala finančná inštitúcia zo svojich vlastných zdrojov, s príspevkom Únie na tvorbu rezerv a/alebo alokáciu kapitálu;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     26 Návrh nariadenia Článok 15 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Akcie podporované prostredníctvom finančných nástrojov sa vyberajú podľa zásady „kto prv príde, ten prv berie“, pričom sa usilujú o sektorovú diverzifikáciu v súlade s článkami 3 a 4, ako aj o postupnú geografickú diverzifikáciu v členských štátoch.	1. Akcie podporované prostredníctvom finančných nástrojov sa vyberajú podľa zásady „kto prv príde, ten prv berie“, ak sú všetky ostatné aspekty týchto akcií zhodné, pričom sa usilujú o sektorovú diverzifikáciu v súlade s článkami 3 a 4, ako aj o geografickú diverzifikáciu v členských štátoch.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     27 Návrh nariadenia Článok 15 – odsek 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
3. Cieľom finančných nástrojov je zachovať hodnotu aktív poskytnutých prostredníctvom rozpočtu Únie. Môžu vytvárať akceptovateľné príjmy potrebné na dosiahnutie cieľov ostatných partnerov alebo investorov.	3. Cieľom finančných nástrojov je zvyšovať pákový efekt výdavkov z rozpočtu Únie, čím sa prilákajú ďalšie zdroje od verejných i súkromných investorov. Môžu vytvárať akceptovateľné príjmy potrebné na dosiahnutie cieľov ostatných partnerov alebo investorov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     28 Návrh nariadenia Článok 15 – odsek 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
4. Finančné nástroje sa môžu kombinovať s grantmi financovanými z rozpočtu Únie, vrátane grantov udelených podľa tohto nariadenia.	4. Rôzne druhy finančných nástrojov sa môžu kombinovať navzájom a/alebo s grantmi financovanými z rozpočtu Únie vrátane grantov udelených podľa tohto nariadenia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     29 Návrh nariadenia Článok 26 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Najneskôr v polovici roku 2018 Komisia vypracuje hodnotiacu správu o dosahovaní cieľov všetkých opatrení (na úrovni výsledkov a vplyvov), efektívnosti využívania zdrojov a ich európskej pridanej hodnote, s cieľom prijať rozhodnutie o obnovení, zmene alebo pozastavenie opatrení. Okrem toho sa hodnotenie bude zaoberať rozsahom zjednodušenia, jeho vnútornou a vonkajšou súdržnosťou, platnosťou všetkých cieľov, ako aj príspevkom opatrení k prioritám Únie zameraným na inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Zohľadňuje aj výsledky hodnotenia dlhodobého vplyvu predchádzajúcich opatrení.	1. Najneskôr v polovici roku 2017 Komisia vypracuje hodnotiacu správu o dosahovaní cieľov všetkých opatrení (na úrovni výsledkov a vplyvov), efektívnosti využívania zdrojov a ich európskej pridanej hodnote s cieľom prijať rozhodnutie o obnovení, zmene alebo pozastavení opatrení. V hodnotení sa overujú aj možnosti zjednodušenia, jeho vnútorný a vonkajší súlad, pokračujúca relevantnosť všetkých cieľov, ako aj to, nakoľko opatrenia prispievajú k prioritám Únie dosiahnuť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, vrátane vplyvu na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. Zohľadňuje aj výsledky hodnotenia dlhodobého vplyvu predchádzajúcich opatrení. Komisia v tomto hodnotení ďalej posúdi opatrenia, ktoré sa majú v budúcnosti prijať s cieľom zlepšiť efektívnosť výdavkov Únie, ako aj zvýšiť objemy investícií na prioritné projekty. V tomto hodnotení sa okrem iného preskúma, ako možno finančné nástroje ešte viac zatraktívniť pre širšie spektrum dlhodobých investorov vrátane verejných investorov a ako možno rozšíriť rámec oprávnených projektov, a prípadne ako vytvoriť kapitálové nástroje na financovanie infraštruktúry v Únii.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     30 Návrh nariadenia Článok 26 – odsek 1a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	1a. Nástroj zohľadňuje úplné a nezávislé hodnotenie iniciatívy dlhopisov na projekty v rámci stratégie Európa 2020, ktoré sa má vykonať v roku 2015. Na základe tohto hodnotenia Komisia vyhodnotí dôležitosť iniciatívy dlhopisov na projekty v rámci stratégie Európa 2020 a jej účinnosť pri zväčšovaní objemu investícií do prioritných projektov a zlepšovaní efektívnosti výdavkov Únie. Komisia na základe hodnotenia pri zohľadnení všetkých možností posudzuje navrhnutie vhodných regulačných zmien vrátane legislatívnych zmien, najmä vtedy, keď sa ukáže, že predpokladaná odozva na trhu nie je uspokojivá, alebo keď sa objavia dostatočne dostupné alternatívne zdroje dlhodobého dlhového financovania.

POSTUP

Názov	Nástroj „Spájame Európu“
Referenčné čísla	COM(2011)0665 – C7–0374/2011 – 2011/0302(COD)
Gestorské výbory                dátum oznámenia na schôdzi	ITRE 17.11.2011	TRAN 17.11.2011
Výbor požiadaný o stanovisko                dátum oznámenia na schôdzi	BUDG 17.11.2011
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko                dátum vymenovania	Göran Färm   6.2.2012
Článok 51 – spoločné schôdze výborov                dátum oznámenia na schôdzi	15.3.2012
Dátum prijatia	19.9.2012
Výsledok záverečného hlasovania:	+: –: 0:	28 2 3
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Marta Andreasen, Richard Ashworth, Francesca Balzani, Zuzana Brzobohatá, Andrea Cozzolino, James Elles, Göran Färm, Eider Gardiazábal Rubial, Salvador Garriga Polledo, Ivars Godmanis, Lucas Hartong, Jutta Haug, Monika Hohlmeier, Sidonia Elżbieta Jędrzejewska, Ivailo Kalfin, Sergej Kozlík, Jan Kozłowski, Alain Lamassoure, Giovanni La Via, George Lyon, Barbara Matera, Claudio Morganti, Juan Andrés Naranjo Escobar, Dominique Riquet, Alda Sousa, Derek Vaughan, Angelika Werthmann
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	François Alfonsi, Alexander Alvaro, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Peter Jahr, Paul Rübig, Peter Šťastný

STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (29.11.2012)

pre Výbor pre dopravu a cestovný ruch

k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení nástroja „Spájame Európu“
(COM(2011)0665/2 – C7‑0374/2011 – 2011/0302(COD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Markus Pieper

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Nástroj Spájame Európu (CEF) je hlavným nástrojom EÚ zameraným na financovanie projektov základnej siete s najvyššou európskou pridanou hodnotou prostredníctvom vytvárania chýbajúcich cezhraničných prepojení, odstraňovania hlavných úzkych miest a budovania multimodálnych uzlov. Z CEF budú mať úžitok všetky členské štáty, keďže im umožní rovnaký prístup k vnútornému trhu a urýchli rozvoj infraštruktúry, ktorú EÚ potrebuje.

Pokiaľ ide o 10 miliárd EUR presunutých z Kohézneho fondu a určených v rámci CEF na projekty dopravnej infraštruktúry výlučne pre členské štáty podporované z Kohézneho fondu, tieto členské štáty vyjadrili určité výhrady, a dokonca nesúhlas. Finančné prostriedky určené pre členské štáty podporované z Kohézneho fondu by sa však mali cielene použiť, keďže v prípade ich nevyužitia sa dostanú späť do Kohézneho fondu, a tým budú stratené. Európsky parlament ako spoluzákonodarca je zodpovedný za to, aby pracoval na návrhu Komisie a vniesol do textu potrebné objasnenia s cieľom zabezpečiť podporu všetkých členských štátov v záujme vypracovania dobrého návrhu s európskou pridanou hodnotou. V tejto súvislosti sa spravodajca domnieva, že v texte by sa mali vykonať tieto objasnenia:

Suma 10 mld. EUR z Kohézneho fondu by sa nemala zahrnúť do stropu na úrovni 2,5 % HDP.

Na sumu 10 mld. EUR presunutú z Kohézneho fondu by sa nemala vzťahovať metodika výpočtu stropu na úrovni 2,5 % HDP, ako sa navrhuje vo VFR. V zásade nemá zmysel, aby bol do stanovovania stropu zahrnutý centrálne riadený nástroj, ako je CEF. V prípade väčšiny projektov, ktoré majú byť financované, ide o cezhraničné projekty a stanovenie stropu by mohlo viesť k nerovnakému zaobchádzaniu na oboch stranách projektu. Okrem toho sa týmto pre členské štáty podporované z Kohézneho fondu zavádza nerovnaké zaobchádzanie medzi sumami 21,7 mld. EUR a 10 mld. EUR, pretože pri vykonávaní projektu na základe hospodárskej súťaže takýto strop – podobne ako pevne stanovené balíky finančných prostriedkov pre jednotlivé krajiny – nie je možné dodržať.

Výraznejšie zameranie na cezhraničné projekty v hraničných regiónoch

V mnohých pohraničných oblastiach súčasná infraštruktúra ešte stále odráža obmedzené vnútroštátne zásady (v prípade členských štátov, ktoré uprednostňujú investície do infraštruktúry v centre, pohraničná infraštruktúra nepatrí k volebným prioritám, aj keď je dôležitá na to, aby bolo možné mať úžitok z procesu európskej integrácie a z vnútorného trhu), čím príslušné regióny sú znevýhodnené pre svoju periférnu polohu. Väčšina prioritných projektov sa skutočne týka nadnárodných projektov v oblasti infraštruktúry, ale projekty plánované v cezhraničných úsekoch bývajú často dokončené až úplne nakoniec alebo nebývajú dokončené vôbec. Doteraz sa 26 z 30 prioritných projektov v rámci TEN-T týka prác v cezhraničných regiónoch alebo má cezhraničný rozmer, ale v prípade všetkých týchto projektov sa investície v hraničných regiónoch zrealizovali až nakoniec.

Medzi CEF a Kohéznym fondom by sa mala dosiahnuť výrazná súčinnosť.

V súvislosti s cezhraničnými projektmi v oblasti infraštruktúry by sa mali vytvoriť synergie aj s programami územnej spolupráce financovanými z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu. Cezhraničné projekty v oblasti infraštruktúry by aj v bohatších regiónoch mali byť výslovne oprávnené na financovanie z EFRR v rámci programov rastu a vytvárania pracovných miest.

CEF by v niektorých prípadoch mal podporovať komplexnú sieť.

CEF by okrem toho mal byť prístupný pre projekty v oblasti infraštruktúry v rámci komplexnej siete, najmä pre projekty v cezhraničných regiónoch, a to v rámci stropu vo výške 5 %.

Nástroj na silnejšie prepojenie s cieľom posilniť investície do kľúčovej infraštruktúry

Krajiny s finančnými problémami sú najviac závislé od investícií do infraštruktúry, keďže infraštruktúra stimuluje rast a vytvára pracovné miesta. Členské štáty s finančnými problémami by preto mali mať možnosť na vlastnú žiadosť využívať finančné prostriedky plynúce z hotovostných tokov získaných opravami alebo vymáhaním v rámci CEF a/alebo v rámci ich národných balíkov prostriedkov vyčlenených na projekty v oblasti infraštruktúry. Príslušné sumy by mala centrálne spravovať Komisia v rámci programu pre konkurencieschopnosť a rast. Tým by sa mali podporiť investície do vnútroštátnych, ako aj nadnárodných projektov v oblasti infraštruktúry, čo by prispelo k európskej pridanej hodnote.

V neposlednom rade treba zdôrazniť, že na identifikovanie a odstránenie prekážok (infraštruktúrnych, technických a administratívnych), ktoré stoja v ceste plynulej, interoperabilnej a intermodálnej doprave, musíme disponovať celoeurópskou víziou diaľkového koridoru presahujúceho štátne hranice. Tieto prekážky nielen vážne narúšajú európsku konkurencieschopnosť tým, že zvyšujú náklady a znižujú spoľahlivosť logistického reťazca, ale tiež asymetricky vplývajú na krajiny ležiace viac na periférii, čím zhoršujú územnú súdržnosť EÚ.

POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre dopravu a cestovný ruch, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh       1 Návrh nariadenia Citácia 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 172,	so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 172, 174 a 349,
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     2 Návrh nariadenia Odôvodnenie 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(2) Riadne fungujúci jednotný trh závisí od modernej, vysoko výkonnej infraštruktúry spájajúcej Európu najmä v oblasti dopravy, energetiky a telekomunikácií. Tieto prepojenia podporujúce rast by zabezpečili lepší prístup k vnútornému trhu a následne prispeli k väčšej konkurencieschopnosti trhového hospodárstva v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020.	(2) Riadne fungujúci jednotný trh závisí od modernej, integrovanej a vysoko výkonnej infraštruktúry spájajúcej Európu a jej regióny, a to najmä v oblasti dopravy, energetiky a telekomunikácií. Tieto prepojenia podporujúce rast by zabezpečili lepší prístup k vnútornému trhu a následne prispeli k väčšej konkurencieschopnosti trhového hospodárstva v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     3 Návrh nariadenia Odôvodnenie 5
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(5) Komisia sa zaviazala uplatňovať hľadisko zmeny klímy vo výdavkových programoch Únie a nasmerovať prinajmenšom 20 % rozpočtu EÚ na ciele súvisiace s klímou. Je dôležité zabezpečiť, aby sa zmiernenie zmeny klímy a prispôsobenie sa jej, ako aj prevencia a riadenie rizík, zohľadňovali vo fázach prípravy, navrhovania a realizácie projektov spoločného záujmu. Investície do infraštruktúry, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by mali prispievať k podpore prechodu na hospodárstvo a spoločnosť s nízkymi emisiami oxidu uhličitého a odolné voči zmene klímy a katastrofám.	(5) Komisia sa zaviazala uplatňovať hľadisko zmeny klímy vo výdavkových programoch Únie a nasmerovať prinajmenšom 20 % rozpočtu EÚ na ciele súvisiace s klímou. Je dôležité zabezpečiť, aby sa zmiernenie zmeny klímy a prispôsobenie sa jej, ako aj prevencia a riadenie rizík, zohľadňovali vo fázach prípravy, navrhovania a realizácie projektov spoločného záujmu. Investície do infraštruktúry, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by mali prispievať k podpore prechodu na hospodárstvo a spoločnosť s nízkymi emisiami oxidu uhličitého a byť odolné voči zmene klímy a katastrofám bez toho, aby prehlbovali izolovanosť niektorých európskych regiónov, ako sú najvzdialenejšie a ostrovné regióny.
Odôvodnenie
Opatrenia a kroky na podporu nízkouhlíkovej spoločnosti a hospodárstva by nemali byť príčinou zvyšovania izolovanosti regiónov, ktoré sú už aj tak dosť vzdialené od vnútorného hospodárstva.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     4 Návrh nariadenia Odôvodnenie 6a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(6a) Mala by sa dosiahnuť výrazná súčinnosť nástrojov financovania v rámci nástroja Spájame Európu a EFRR, aby bolo možné financovať infraštruktúru v cezhraničných regiónoch v rámci komplexnej siete.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     5 Návrh nariadenia Odôvodnenie 10
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(10) Na základe cieľov stanovených v bielej knihe sa v usmerneniach TEN-T uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. XXX/2012 z ... identifikuje infraštruktúra transeurópskej dopravnej siete, špecifikujú požiadavky, ktoré má spĺňať, a zabezpečujú opatrenia na ich realizáciu. V usmerneniach sa predovšetkým predpokladá ukončenie základnej siete do roku 2030.	(10) Na základe cieľov stanovených v bielej knihe sa v usmerneniach TEN-T uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. XXX/2012 z ... identifikuje infraštruktúra transeurópskej dopravnej siete, špecifikujú požiadavky, ktoré má spĺňať, a zabezpečujú opatrenia na ich realizáciu. V usmerneniach sa predovšetkým predpokladá ukončenie budovania základnej siete do roku 2030 prostredníctvom vytvorenia novej infraštruktúry, ako aj obnovenia a modernizácie existujúcej infraštruktúry.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     6 Návrh nariadenia Odôvodnenie 11
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(11) Na základe analýzy plánov dopravnej infraštruktúry členských štátov Komisia odhaduje, že investičné potreby do dopravy na obdobie rokov 2014 – 2020 predstavujú 500 miliárd EUR v celej sieti TEN-T, z toho približne 250 miliárd EUR sa bude musieť investovať do základnej siete TEN-T. Vzhľadom na zdroje dostupné na úrovni Únie je potrebné sústrediť sa na projekty s najvyššou európskou pridanou hodnotou, aby sa dosiahol požadovaný výsledok. Preto by sa mala podpora zameriavať na základnú sieť (predovšetkým na koridory základnej siete) a na projekty spoločného záujmu v oblasti systémov riadenia dopravy (predovšetkým systémov manažmentu letovej prevádzky vyplývajúcich z programu SESAR, ktoré si vyžadujú rozpočtové prostriedky Únie vo výške približne 3 miliárd EUR).	(11) Na základe analýzy plánov dopravnej infraštruktúry členských štátov Komisia odhaduje, že investičné potreby do dopravy na obdobie rokov 2014 – 2020 predstavujú [500] miliárd EUR v celej sieti TEN-T, z toho približne [250] miliárd EUR sa bude musieť investovať do základnej siete TEN-T. Vzhľadom na zdroje dostupné na úrovni Únie je potrebné sústrediť sa na projekty s najvyššou európskou pridanou hodnotou, aby sa dosiahol požadovaný výsledok. Preto by sa mala podpora zameriavať na základnú sieť (predovšetkým na koridory základnej siete) a nemala by sa vylúčiť podpora pre komplexnú sieť, ktorá môže účinne zvyšovať sociálnu a územnú súdržnosť a zvyšovať dostupnosť regiónov v Únii, ako aj na projekty spoločného záujmu v oblasti systémov riadenia dopravy (predovšetkým systémov manažmentu letovej prevádzky vyplývajúcich z programu SESAR, ktoré si vyžadujú rozpočtové prostriedky Únie vo výške približne 3 miliárd EUR).
Odôvodnenie
Podpora CEF by sa mala zamerať na hlavnú sieť, ale nemala by sa celkom vylúčiť podpora komplexnej siete v prípadoch, keď projekty zabezpečujú európsku pridanú hodnotu, najmä v oblastiach, ako sú najvzdialenejšie regióny v súlade s ustanoveniami článku 355 a 375 ZFEÚ, ktoré sa vzťahujú na komplexnú sieť s cieľom predchádzať zvyšovaniu ich izolácie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     7 Návrh nariadenia Odôvodnenie 13
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(13) Skúsenosti so súčasným finančným rámcom dokazujú, že mnohé členské štáty, ktoré majú nárok na prostriedky z Kohézneho fondu, čelia značným prekážkam pri včasnej realizácii zložitých projektov cezhraničnej dopravnej infraštruktúry s vysokou pridanou hodnotou Únie. Preto by sa mala na účely zlepšenia realizácie predovšetkým cezhraničných dopravných projektov s vysokou pridanou hodnotou Únie časť finančných prostriedkov pridelených z Kohézneho fondu (10 miliárd EUR) presunúť na financovanie dopravných projektov základnej dopravnej siete v členských štátoch oprávnených získať prostriedky z Kohézneho fondu, a to v rámci nástroja „Spájame Európu“. Komisia by mala podporovať členské štáty oprávnené čerpať finančné prostriedky z Kohézneho fondu pri príprave primeraných plánov projektov s cieľom zaradiť národné viazané rozpočtové príspevky z Kohézneho fondu medzi najväčšie priority.	(13) Skúsenosti so súčasným finančným rámcom dokazujú, že niektoré členské štáty, ktoré majú nárok na prostriedky z Kohézneho fondu, čelia značným prekážkam pri včasnej realizácii zložitých projektov cezhraničnej dopravnej infraštruktúry s vysokou pridanou hodnotou Únie. Preto by sa mala na účely zlepšenia realizácie predovšetkým cezhraničných dopravných projektov s vysokou pridanou hodnotou Únie časť finančných prostriedkov pridelených z Kohézneho fondu ([XXX]  miliárd EUR) presunúť na financovanie dopravných projektov základnej dopravnej siete v členských štátoch oprávnených získať prostriedky z Kohézneho fondu, a to v rámci nástroja Spájame Európu. Do 31. decembra 2016 by mal výber projektov plne rešpektovať prideľovanie finančných prostriedkov členským štátom z Kohézneho fondu. Od 1. januára 2017 by sa mali dať prostriedky, ktoré neboli vyčlenené na projekty dopravnej infraštruktúry, k dispozícii všetkým členským štátom, ktoré majú nárok na prostriedky z Kohézneho fondu, podľa tohto nariadenia. Najväčšiu prioritu treba udeliť projektom, ktoré zachovávajú objem finančných prostriedkov pridelených členským štátom v rámci Kohézneho fondu. Komisia by mala podporovať členské štáty oprávnené čerpať finančné prostriedky z Kohézneho fondu pri príprave a realizácii projektov s pridanou európskou hodnotou uvedených v prílohe k tomuto nariadeniu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     8 Návrh nariadenia Odôvodnenie 13a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(13a) Inštitucionálna a administratívna kapacita je nevyhnutnou podmienkou účinného plnenia cieľov nástroja Spájame Európu. Komisia by mala zabezpečiť, aby bola vždy na dostatočnej úrovni, pokiaľ ide o prípravu a realizáciu projektov, a v prípade potreby by mala poskytnúť príslušnému členskému štátu primerané prostriedky.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     9 Návrh nariadenia Odôvodnenie 24
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(24) Je potrebné vybudovať silné a súdržné siete v celej EÚ na účely digitálnej realizácie akcií prospešných pre verejnosť, do ktorých budú zapojené aj verejné subjekty a subjekty občianskej spoločnosti na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, a preto je dôležité zabezpečiť, aby EÚ štruktúrovaným spôsobom financovala náklady na návrh systémov a softvéru, ako aj údržbu pružných serverov pre takéto siete, pričom rozpočty národných operátorov by pokrývali iba vnútroštátne náklady.	(24) Je potrebné vybudovať silné a súdržné siete v celej EÚ na účely digitálnej realizácie akcií prospešných pre verejnosť, do ktorých budú zapojené aj verejné subjekty a subjekty občianskej spoločnosti na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, a preto je dôležité zabezpečiť, aby EÚ štruktúrovaným spôsobom financovala náklady na návrh systémov a softvéru, ako aj údržbu pružných serverov pre takéto siete, pričom rozpočty národných operátorov by pokrývali iba vnútroštátne náklady.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     10 Návrh nariadenia Odôvodnenie 37
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(37) Nástroj „Spájame Európu“ by mal navrhovať finančné nástroje na podporu výraznej účasti investorov a finančných inštitúcií zo súkromného sektora na investíciách do infraštruktúry. Aby boli finančné nástroje dostatočne atraktívne pre súkromný sektor, mali by sa navrhovať a realizovať s ohľadom na zjednodušenie a zníženie administratívneho zaťaženia, s vysokou úrovňou flexibility, aby boli schopné pružným spôsobom reagovať na identifikované potreby financovania. Štruktúra týchto nástrojov by mala vychádzať zo skúseností získaných pri realizácii finančných nástrojov súvisiacich s viacročným finančným rámcom na roky 2007 – 2013, napríklad nástroja poskytovania záruk za úvery pre projekty TEN-T (LGTT), finančného nástroja s rozdelením rizika (RSFF) a Európskeho fondu 2020 pre energetiku, zmenu klímy a infraštruktúru („Fond Marguerite“).	(37) Nástroj Spájame Európu by mal navrhovať finančné nástroje na podporu výraznej účasti investorov a finančných inštitúcií zo súkromného sektora na investíciách do infraštruktúry. Aby boli finančné nástroje dostatočne atraktívne pre súkromný sektor, mali by sa navrhovať a realizovať s ohľadom na zjednodušenie a zníženie administratívneho zaťaženia, s vysokou úrovňou flexibility, aby boli schopné pružným spôsobom reagovať na identifikované potreby financovania. Zodpovedné riadiace orgány by mali vytvoriť potrebné stimuly na prilákanie súkromných investorov. Štruktúra týchto nástrojov by mala vychádzať zo skúseností získaných pri realizácii finančných nástrojov súvisiacich s viacročným finančným rámcom na roky 2007 – 2013, napríklad nástroja poskytovania záruk za úvery pre projekty TEN-T (LGTT), finančného nástroja s rozdelením rizika (RSFF) a Európskeho fondu 2020 pre energetiku, zmenu klímy a infraštruktúru („Fond Marguerite“).
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     11 Návrh nariadenia Odôvodnenie 41
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(41) Viacročné programy na podporu pochádzajúcu z nástroja „Spájame Európu“ by mali byť nasmerované na podporu priorít Únie prostredníctvom zabezpečenia dostupnosti potrebných finančných zdrojov a konzistencie a kontinuity spoločných opatrení Únie a členských štátov. Pre návrhy predložené následne po realizácii prvého viacročného pracovného programu v sektore dopravy by oprávnenosť nákladov mala začať platiť od 1. januára 2014, aby sa zabezpečila kontinuita projektov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.680/2007 z 20. júna 2007, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá udeľovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych dopravných a energetických sietí.	(41) Viacročné programy na podporu pochádzajúcu z nástroja Spájame Európu by mali byť nasmerované na podporu priorít Únie prostredníctvom zabezpečenia dostupnosti potrebných finančných zdrojov a konzistentnosti, spravodlivosti a kontinuity spoločných opatrení Únie a členských štátov. Pre návrhy predložené následne po realizácii prvého viacročného pracovného programu v sektore dopravy by oprávnenosť nákladov mala začať platiť od 1. januára 2014, aby sa zabezpečila kontinuita projektov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.680/2007 z 20. júna 2007, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá udeľovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych dopravných a energetických sietí.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     12 Návrh nariadenia Odôvodnenie 44
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(44) Na základe usmernení špecifických pre jednotlivé sektory a uvedených v samostatných nariadeniach bol vypracovaný zoznam prioritných oblastí, na ktoré by sa malo vzťahovať toto nariadenie, pričom tento zoznam by mal byť uvedený v prílohe. S cieľom zohľadňovať prípadné zmeny v politických prioritách a technologických možnostiach, ako aj v dopravných tokoch, mala by sa Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o prijímanie zmien a doplnení prílohy. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia uskutočnila počas prípravných prác príslušné konzultácie, aj na úrovni odborníkov. Komisia musí zabezpečiť, aby sa počas prípravy a vypracovania delegovaných aktov príslušné dokumenty paralelne, včas a primerane predkladali Európskemu parlamentu a Rade.	(44) Na základe usmernení špecifických pre jednotlivé sektory a uvedených v samostatných nariadeniach bol vypracovaný zoznam prioritných oblastí, na ktoré by sa malo vzťahovať toto nariadenie, pričom tento zoznam by mal byť uvedený v prílohe. S cieľom zohľadňovať prípadné zmeny v politických prioritách a technologických možnostiach, ako aj v dopravných tokoch, by sa Komisii mala udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o prijímanie zmien a doplnení prílohy. Komisia by mala uskutočniť počas prípravných prác príslušné konzultácie, aj na úrovni odborníkov. Komisia musí zabezpečiť, aby sa počas prípravy a vypracovania delegovaných aktov príslušné dokumenty predkladali paralelne, včas a primerane Európskemu parlamentu a Rade.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     13 Návrh nariadenia Článok 2 – bod 10a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(10a) „komplexná sieť“ je celoeurópska dopravná sieť, ako sa stanovuje v kapitole II nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia TEN-T], ktorá zabezpečuje prístupnosť vnútorného trhu a vzájomné prepojenie všetkých regiónov v Únii vrátane odľahlých, najvzdialenejších a riedko osídlených regiónov, a tým posilňuje hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť medzi členskými štátmi, v členských štátoch a medzi členskými štátmi a tretími krajinami;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     14 Návrh nariadenia Článok 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Nástroj „Spájame Európu“ umožňuje prípravu a realizáciu projektov spoločného záujmu v rámci politiky transeurópskych sietí v sektoroch energetiky, dopravy a telekomunikácií. Nástroj „Spájame Európu“ najmä podporuje realizáciu projektov zameraných na rozvoj a výstavbu novej alebo modernizáciu existujúcej infraštruktúry v oblasti dopravy, energetiky a telekomunikácií. V tejto súvislosti by mal nástroj „Spájame Európu“ sledovať tieto ciele:	Nástroj Spájame Európu umožňuje prípravu a realizáciu projektov spoločného záujmu v rámci politiky transeurópskych sietí v sektoroch energetiky, dopravy a telekomunikácií. Nástroj Spájame Európu podporuje najmä realizáciu projektov, ktoré sú zamerané na rozvoj a výstavbu novej infraštruktúry alebo modernizáciu existujúcej infraštruktúry v oblasti dopravy, energetiky a telekomunikácií a v ktorých sa priorita kladie na chýbajúcu infraštruktúru. V tejto súvislosti by mal nástroj Spájame Európu sledovať tieto ciele:
(a) prispievať k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu rozvojom moderných a vysokovýkonných transeurópskych sietí, čím sa stane prínosom pre celú Európsku úniu vzhľadom na konkurencieschopnosť a hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v rámci jednotného trhu a vytvorí priaznivejšie prostredie pre súkromné a verejné investície prostredníctvom kombinácie finančných nástrojov a priamej podpory Únie a využívaním synergií vo všetkých sektoroch. Dosiahnutie tohto cieľa sa bude hodnotiť podľa objemu verejných a súkromných investícií do projektov spoločného záujmu, a predovšetkým podľa objemu verejných a súkromných investícií do projektov spoločného záujmu realizovaných pomocou finančných nástrojov na základe tohto nariadenia.	(a) prispievať k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu rozvojom moderných a vysokovýkonných transeurópskych sietí, ktoré zohľadňujú budúce dopravné toky, čím sa stane prínosom pre celú Európsku úniu vzhľadom na konkurencieschopnosť a hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v rámci jednotného trhu a vytvorí priaznivejšie prostredie pre súkromné a verejné investície prostredníctvom kombinácie finančných nástrojov a priamej podpory Únie a využívaním synergií vo všetkých sektoroch. Dosiahnutie tohto cieľa sa bude hodnotiť podľa objemu verejných a súkromných investícií do projektov spoločného záujmu, a predovšetkým podľa objemu verejných a súkromných investícií do projektov spoločného záujmu realizovaných pomocou finančných nástrojov na základe tohto nariadenia, ako aj ostatných finančných zdrojov.
(b) umožniť Únii dosiahnuť svoje ciele znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov o 20 %, zvýšiť energetickú účinnosť o 20 % a zvýšiť podiel obnoviteľnej energie na 20 % a súčasne zabezpečiť väčšiu solidaritu medzi členskými štátmi.	(b) prispieť k dosiahnutiu cieľov Únie znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov o 20 %, zvýšiť energetickú účinnosť o 20 % a zvýšiť podiel obnoviteľnej energie na 20 % a súčasne zabezpečiť väčšiu solidaritu medzi členskými štátmi.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     15 Návrh nariadenia Článok 3 – písmeno ba (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	(ba) premostiť chýbajúce prepojenia a odstrániť úzke miesta, najmä v cezhraničných úsekoch.
Odôvodnenie
Hraničné regióny sú znevýhodnené svojou periférnou polohou, a sú preto veľmi závislé od prepojení s dopravnou sieťou EÚ. V hraničných regiónoch by sa teda mali podporovať projekty v oblasti infraštruktúry s cieľom vybudovať chýbajúce prepojenia a odstrániť úzke miesta, čo by umožnilo prepojiť tieto regióny so základnou sieťou, a tým zaručiť lepší prístup k vnútornému trhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     16 Návrh nariadenia Článok 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Okrem všeobecných cieľov stanovených v článku 3 by mal nástroj „Spájame Európu“ prispievať aj k dosahovaniu týchto špecifických sektorových cieľov:	1. Okrem všeobecných cieľov stanovených v článku 3 by mal nástroj Spájame Európu prispievať aj k dosahovaniu týchto špecifických sektorových cieľov:
(a) V oblasti dopravy nástroj „Spájame Európu“ podporuje projekty spoločného záujmu zamerané na dosahovanie ďalej uvedených cieľov, ako sa ďalej vymedzuje v článku 4 nariadenia (EÚ) č. xxxx/2012 [usmernenia pre TEN-T]:	(a) V oblasti dopravy nástroj Spájame Európu podporuje projekty spoločného záujmu zamerané na dosahovanie ďalej uvedených cieľov, ako sa bližšie vymedzuje v článku 4 nariadenia (EÚ) č. xxxx/2012 [usmernenia pre TEN-T]:
(i) odstránenie úzkych miest a premostenie chýbajúcich prepojení, merané počtom nových a vylepšených cezhraničných prepojení a odstránených úzkych miest na dopravných trasách, ktoré využili CEF;	(i) odstránenie úzkych miest a premostenie chýbajúcich prepojení aj využitím kvót a miery spolufinancovania, ako sa uvádza v článku 10 tohto nariadenia, a prihliadnutím na zemepisne znevýhodnené regióny, čo treba merať počtom nových a vylepšených vnútorných a cezhraničných prepojení a odstránených úzkych miest na dopravných trasách, ktoré využili CEF;
(ii) zabezpečenie udržateľnej a efektívnej dopravy z dlhodobého hľadiska, merané dĺžkou konvenčnej železničnej siete v EÚ-27 a dĺžkou vysokorýchlostnej železničnej siete v EÚ-27;	(ii) zabezpečenie udržateľnej a efektívnej dopravy z dlhodobého hľadiska, merané dĺžkou konvenčnej železničnej siete v EÚ-27 a dĺžkou vysokorýchlostnej železničnej siete v EÚ-27;
(iii) optimalizácia integrácie a vzájomného prepojenia druhov dopravy a zvýšenie interoperability dopravných služieb. Dosiahnutie tohto cieľa sa bude merať počtom prístavov a letísk napojených na železničnú sieť.	(iii) optimalizácia integrácie a vzájomného prepojenia druhov dopravy a zvýšenie interoperability dopravných služieb. Dosiahnutie tohto cieľa sa bude merať počtom prístavov a letísk napojených na železničnú sieť.
	(iv) príprava na budúce dopravné toky.
(b) oblasti energetiky nástroj „Spájame Európu“ podporuje projekty spoločného záujmu zamerané na dosahovanie týchto cieľov, ako sa ďalej uvádza v nariadení (EÚ) č. xxxx/2012:	(b) oblasti energetiky nástroj Spájame Európu podporuje projekty spoločného záujmu zamerané na dosahovanie týchto cieľov, ako sa ďalej uvádza v nariadení (EÚ) č. xxxx/2012:
(i) podpora ďalšej integrácie vnútorného energetického trhu a cezhraničnej interoperability elektrických a plynárenských sietí, vrátane zabezpečenia toho, aby žiadny členský štát nebol odrezaný od európskej siete, merané počtom projektov účinne prepájajúcich siete členských štátov a odstraňujúcich vnútorné úzke miesta;	(i) podpora ďalšej integrácie vnútorného energetického trhu a cezhraničnej interoperability elektrických a plynárenských sietí, vrátane zabezpečenia toho, aby žiadny členský štát nebol odrezaný od európskej siete, merané počtom projektov účinne prepájajúcich siete členských štátov a odstraňujúcich vnútorné úzke miesta;
(ii) zvýšenie bezpečnosti zásobovania v Únii, merané podľa vývoja pružnosti systému a zabezpečenia prevádzky sústav, ako aj podľa počtu projektov umožňujúcich diverzifikáciu zdrojov zásobovania, dodávateľských partnerov a trás;	(ii) zvýšenie bezpečnosti zásobovania v Únii a efektívnosti zásobovania prostredníctvom modernizácie infraštruktúry, merané podľa vývoja pružnosti systému a zabezpečenia prevádzky sústav, ako aj podľa počtu projektov umožňujúcich diverzifikáciu zdrojov zásobovania, dodávateľských partnerov a trás;
prispievanie k udržateľnému rozvoju a ochrane životného prostredia, predovšetkým podporou integrácie energie z obnoviteľných zdrojov do prenosovej siete a budovaním sietí na výmenu oxidu uhličitého, merané prenosom obnoviteľnej energie z výrobných zariadení do veľkých spotrebiteľských centier a úložísk a celkovým objemom emisií CO2, vzniku ktorých sa zabránilo realizáciou projektov, ktoré využívali nástroj „Spájame Európu“.	prispievanie k udržateľnému rozvoju a ochrane životného prostredia, predovšetkým podporou integrácie energie z obnoviteľných zdrojov do prenosovej siete a budovaním sietí pre oxid uhličitý, merané prenosom obnoviteľnej energie z výrobných zariadení do veľkých spotrebiteľských centier a úložísk a celkovým objemom emisií CO2, vzniku ktorých sa zabránilo realizáciou projektov, ktoré využívali nástroj Spájame Európu.
(c) V oblasti telekomunikácií nástroj „Spájame Európu“ zabezpečuje akcie na podporu projektov spoločného záujmu zameraných na dosahovanie týchto cieľov, ako sa ďalej vymedzuje v nariadení (EÚ) č. xxxx/2012 [usmernenia INFSO]:	(c) V oblasti telekomunikácií nástroj Spájame Európu zabezpečuje akcie na podporu projektov spoločného záujmu zameraných na dosahovanie týchto cieľov, ako sa ďalej vymedzuje v nariadení (EÚ) č. xxxx/2012 [usmernenia INFSO]:
(i) urýchlenie zavádzania rýchlych a ultrarýchlych širokopásmových sietí a ich využívania, vrátane malými a strednými podnikmi (MSP), merané úrovňou pokrytia širokopásmovými a ultrarýchlymi širokopásmovými sieťami a počtom domácností využívajúcich širokopásmové pripojenia nad 100 Mbps;	(i) urýchlenie zavádzania rýchlych a ultrarýchlych širokopásmových sietí v rámci všetkých regiónov EÚ, medzi nimi a tiež vo vidieckych oblastiach a ich využívania, vrátane malými a strednými podnikmi (MSP), merané úrovňou pokrytia širokopásmovými a ultrarýchlymi širokopásmovými sieťami a počtom domácností využívajúcich širokopásmové pripojenia nad 100 Mbps;
(ii) podpora vzájomného prepojenia a online interoperability vnútroštátnych verejných služieb, ako aj prístupu do takýchto sietí, merané percentuálnym podielom obyvateľov a podnikov využívajúcich verejné online služby a cezhraničnou dostupnosťou takýchto služieb.	(ii) podpora vzájomného prepojenia a online interoperability vnútroštátnych verejných služieb, ako aj prístupu do takýchto sietí, merané percentuálnym podielom obyvateľov a podnikov využívajúcich verejné online služby a cezhraničnou dostupnosťou takýchto služieb.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     17 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 1 – písmeno b – bod iii
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(iii) prispievanie k udržateľnému rozvoju a ochrane životného prostredia, predovšetkým podporou integrácie energie z obnoviteľných zdrojov do prenosovej siete a budovaním sietí na výmenu oxidu uhličitého, merané prenosom obnoviteľnej energie z výrobných zariadení do veľkých spotrebiteľských centier a úložísk a celkovým objemom emisií CO2, vzniku ktorých sa zabránilo realizáciou projektov, ktoré využívali nástroj „Spájame Európu“.	(iii) prispievanie k udržateľnému rozvoju a ochrane životného prostredia, predovšetkým podporou integrácie energie z obnoviteľných zdrojov do prenosovej siete, budovaním sietí pre oxid uhličitý a investovaním do udržateľnej dopravy, merané prenosom obnoviteľnej energie z výrobných zariadení do veľkých spotrebiteľských centier a úložísk a celkovým objemom emisií CO2, vzniku ktorých sa zabránilo realizáciou projektov, ktoré využívali nástroj Spájame Európu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     18 Návrh nariadenia Článok 5
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Finančné krytie na realizáciu nástroja „Spájame Európu“ na obdobie rokov 2014 až 2020 predstavuje 50 000 000 000 EUR. Táto suma sa rozdelí medzi sektory uvedené v článku 3 takto:	1. Finančné krytie na realizáciu nástroja Spájame Európu na obdobie rokov 2014 až 2020 predstavuje [XXX] EUR. Táto suma sa rozdelí medzi sektory uvedené v článku 3 takto:
(a) doprava: 31 694 000 000 EUR, z toho 10 000 000 000 EUR sa presunie z Kohézneho fondu na výdavky v súlade s týmto nariadením v členských štátoch, ktoré sú oprávnené na financovanie z Kohézneho fondu;	(a) doprava: [XXX] EUR, z toho [XXX] EUR sa presunie z Kohézneho fondu na výdavky v súlade s týmto nariadením, nariadením (EÚ) č. [...]/2012 [NSU] a nariadením (EÚ) č. [...]/2012 [Kohézny fond] len do členských štátov, ktoré majú nárok na financovanie z Kohézneho fondu, v prípade projektov uvedených v prílohe 1 a do 31. decembra 2016 sa pritom plne rešpektujú finančné prostriedky pridelené z Kohézneho fondu;
(b) energetika: EUR 9 121 000 000;	(b) energetika: EUR [XXX];
(c) telekomunikácie: EUR 9 185 000 000.	(c) telekomunikácie: EUR [XXX].
2. Finančné krytie nástroja „Spájame Európu“ sa môže vzťahovať na výdavky súvisiace s prípravnými, monitorovacími, kontrolnými, audítorskými a hodnotiacimi akciami, ktoré sa vyžadujú na riadenie programu a na dosiahnutie jeho cieľov, predovšetkým so štúdiami, zasadnutiami expertov, pokiaľ sa týkajú všeobecných cieľov tohto nariadenia, výdavkami spojenými so sieťami IT zameranými na spracovanie a výmenu informácií, spolu so všetkými ostatnými nákladmi na technickú a administratívnu pomoc, ktoré Komisii vznikli pri riadení programu.	2. Finančné krytie nástroja Spájame Európu sa môže vzťahovať na výdavky súvisiace s prípravnými, monitorovacími, kontrolnými, audítorskými a hodnotiacimi akciami, ktoré sa vyžadujú na riadenie programu a na dosiahnutie jeho cieľov, predovšetkým so štúdiami, zasadnutiami expertov, pokiaľ sa týkajú všeobecných cieľov tohto nariadenia, výdavkami spojenými so sieťami IT zameranými na spracovanie a výmenu informácií, spolu so všetkými ostatnými nákladmi na technickú a administratívnu pomoc, ktoré Komisii vznikli pri riadení programu.
Pridelené finančné prostriedky sa môžu takisto vzťahovať na náklady na technickú a administratívnu pomoc potrebné na zabezpečenie prechodu medzi programom a opatreniami prijatými podľa nariadenia (ES) č. 680/2007. V prípade potreby by sa mohli rozpočtové prostriedky zahrnúť do rozpočtu na obdobie po roku 2020 s cieľom pokrývať podobné náklady, aby sa umožnilo riadenie akcií, ktoré sa do 31. decembra 2020 ešte neukončili.	Pridelené finančné prostriedky sa môžu takisto vzťahovať na náklady na technickú a administratívnu pomoc potrebné na zabezpečenie prechodu medzi programom a opatreniami prijatými podľa nariadenia (ES) č. 680/2007. V prípade potreby by sa mohli rozpočtové prostriedky zahrnúť do rozpočtu na obdobie po roku 2020 s cieľom pokrývať podobné náklady, aby sa umožnilo riadenie akcií, ktoré sa do 31. decembra 2020 ešte neukončili.
3. Po uskutočnení strednodobého hodnotenia v súlade s článkom 26 ods. 1 môže Komisia presúvať rozpočtové prostriedky medzi sektormi podľa odseku 1 s výnimkou 10 000 000 000 EUR presunutých z Kohézneho fondu na financovanie projektov v sektore dopravy v členských štátoch oprávnených čerpať financie z Kohézneho fondu.	3. Po uskutočnení strednodobého hodnotenia v súlade s článkom 26 ods. 1 môže Komisia presúvať medzi sektormi rozpočtové prostriedky podľa odseku 1 až do výšky maximálne 3 % na sektor s výnimkou [XXX]  EUR presunutých z Kohézneho fondu na financovanie projektov v sektore dopravy v členských štátoch oprávnených čerpať financie z Kohézneho fondu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     19 Návrh nariadenia Článok 7
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Využívať pomoc prostredníctvom finančnej pomoci EÚ vo forme grantov, finančných nástrojov a obstarávania sú oprávnené len akcie prispievajúce k projektom spoločného záujmu podľa nariadenia (EÚ) č. XXX/2012 [usmernenia pre TEN-T], (EÚ) č. XXX/2012 [usmernenia pre TEN-E], (EÚ) č. XXX/2012 [usmernenia pre energetickú infraštruktúru] a č. XXX/2012 [usmernenia INFSO], ako aj akcie na podporu programu.	1. Využívať pomoc prostredníctvom finančnej pomoci EÚ vo forme grantov, finančných nástrojov a obstarávania sú oprávnené len akcie prispievajúce k projektom spoločného záujmu podľa nariadenia (EÚ) č. XXX/2012 [usmernenia pre TEN-T], (EÚ) č. XXX/2012 [usmernenia pre TEN-E], (EÚ) č. XXX/2012 [usmernenia pre energetickú infraštruktúru] a č. XXX/2012 [usmernenia INFSO], ako aj akcie na podporu programu.
2. V oblasti dopravy sú oprávnené na podporu prostredníctvom finančnej pomoci Únie vo forme obstarávania a finančných nástrojov podľa tohto nariadenia len akcie prispievajúce k projektom spoločného záujmu v súlade s nariadením (EÚ) č. XXX/2012 [usmernenia pre TEN-T] a akcie na podporu programu. Na finančnú pomoc Únie vo forme grantov podľa tohto nariadenia sú oprávnené len tieto akcie:	2. V oblasti dopravy sú oprávnené na podporu prostredníctvom finančnej pomoci Únie vo forme obstarávania a finančných nástrojov podľa tohto nariadenia len akcie prispievajúce k projektom spoločného záujmu v súlade s nariadením (EÚ) č. XXX/2012 [usmernenia pre TEN-T] a akcie na podporu programu. Na finančnú pomoc Únie vo forme grantov podľa tohto nariadenia sú oprávnené len tieto akcie:
(a) akcie realizujúce základnú sieť podľa kapitoly III nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre TEN-T] vrátane zavádzania nových technológií a inovácií podľa článku 39 nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre TEN-T];	(a) akcie realizujúce základnú sieť podľa kapitoly III nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre TEN-T] vrátane zavádzania nových technológií a inovácií podľa článku 39 nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre TEN-T];
	(aa) akcie, ktorými sa realizuje komplexná sieť podľa kapitoly II nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia TEN-T], ak sa podieľajú na uľahčovaní cezhraničných dopravných tokov alebo odstránení úzkych miest a tiež na rozvoji základnej siete a zabezpečujú prepojenie regiónov vrátane vzdialených a najodľahlejších regiónov až do stropu 5 % finančného krytia pre dopravu vymedzeného v článku 5 tohto nariadenia;
(b) štúdie pre projekty spoločného záujmu vymedzené v článku 8 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre TEN-T];	(b) štúdie pre projekty spoločného záujmu vymedzené v článku 8 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre TEN-T];
(c) akcie podporujúce projekty spoločného záujmu vymedzené v článku 8 ods. 1 písm. a) a d) nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre TEN-T];	(c) akcie podporujúce projekty spoločného záujmu vymedzené v článku 8 ods. 1 písm. a) a d) nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre TEN-T];
(d) akcie podporujúce systémy riadenia dopravy v súlade s článkom 37 nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre TEN-T];	(d) akcie podporujúce systémy riadenia dopravy v súlade s článkom 37 nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre TEN-T];
(e) akcie podporujúce služby nákladnej dopravy v súlade s článkom 38 nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre TEN-T];	(e) akcie podporujúce služby nákladnej dopravy v súlade s článkom 38 nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre TEN-T];
(f) akcie na zníženie hluku zo železničnej nákladnej dopravy úpravou existujúcich koľajových vozidiel;	f) akcie zamerané na zníženie hluku zo železničnej dopravy, a to aj úpravou a modernizáciou existujúcich koľajových vozidiel;
(g) akcie na podporu programu.	(g) akcie na podporu programu;
	(ga) akcie podporujúce nové technológie a inovácie pre všetky spôsoby dopravy.
Akcie súvisiace s dopravou, ktoré zahŕňajú cezhraničný úsek alebo časť takéhoto úseku, sú oprávnené získať finančnú pomoc Únie, ak existuje písomná dohoda medzi dotknutými členskými štátmi alebo dotknutými členskými štátmi a tretími krajinami týkajúca sa dokončenia cezhraničného úseku. Vo výnimočných prípadoch, ak je projekt potrebný na napojenie na sieť susedného členského štátu alebo tretej krajiny, ale v skutočnosti neprekračuje hranice, uvedená písomná dohoda sa nepožaduje.	Akcie súvisiace s dopravou, ktoré zahŕňajú cezhraničný úsek alebo časť takéhoto úseku, sú oprávnené získať finančnú pomoc Únie, ak existuje písomná dohoda medzi dotknutými členskými štátmi alebo dotknutými členskými štátmi a tretími krajinami týkajúca sa dokončenia cezhraničného úseku. Komisia poskytuje pomoc pri uzatváraní dohody a každý rok podáva správu Parlamentu o prípadoch, v ktorých došlo k problémom, a o povahe týchto ťažkostí. Vo výnimočných prípadoch, ak je projekt potrebný na napojenie na sieť susedného členského štátu alebo tretej krajiny, ale v skutočnosti neprekračuje hranice, uvedená písomná dohoda sa nepožaduje.
Financovanie vo forme grantov pre projekty so značnými zdrojmi príjmov používateľov sú v prvom rade k dispozícii na účely prípravy projektov, predovšetkým posudzovania VSP.	Financovanie vo forme grantov pre projekty so značnými zdrojmi príjmov používateľov sú v prvom rade k dispozícii na účely prípravy projektov, predovšetkým posudzovania VSP.
3. V oblasti energetiky sa špecifické podmienky oprávnenosti akcií realizujúcich projekty spoločného záujmu na finančnú pomoc Únie vo forme finančných nástrojov a grantov na základe tohto nariadenia stanovujú v článku 15 nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre energetickú infraštruktúru].	3. V oblasti energetiky sa špecifické podmienky oprávnenosti akcií realizujúcich projekty spoločného záujmu na finančnú pomoc Únie vo forme finančných nástrojov a grantov na základe tohto nariadenia stanovujú v článku 15 nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre energetickú infraštruktúru].
4. Všetky akcie v sektore telekomunikácií realizujúce projekty spoločného záujmu a akcie na podporu programu stanovené v prílohe k nariadeniu (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia INFSO] sú podľa tohto nariadenia oprávnené prijímať finančnú pomoc Únie vo forme grantov, obstarávania a finančných nástrojov.	4. Všetky akcie v sektore telekomunikácií realizujúce projekty spoločného záujmu a akcie na podporu programu stanovené v prílohe k nariadeniu (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia INFSO] sú podľa tohto nariadenia oprávnené prijímať finančnú pomoc Únie vo forme grantov, obstarávania a finančných nástrojov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     20 Návrh nariadenia Článok 8
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Granty podľa tohto nariadenia môžu nadobúdať formy uvedené v článku XXX nariadenia (EÚ) č. XXX/2012 [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách].	1. Granty podľa tohto nariadenia môžu nadobúdať formy uvedené v článku XXX nariadenia (EÚ) č. XXX/2012 [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách].
V pracovných programoch sa ustanovia formy grantov, ktoré sa môžu používať na financovanie príslušných akcií.	V pracovných programoch sa ustanovia formy grantov, ktoré sa môžu používať na financovanie príslušných akcií.
2. Výdavky môžu byť oprávnené odo dňa, kedy bola podaná žiadosť o poskytnutie pomoci. [Výdavky na akcie vyplývajúce z projektov začlenených do prvého viacročného programu môžu byť oprávnené od 1. januára 2014].	2. Výdavky môžu byť oprávnené odo dňa, keď bola podaná žiadosť o poskytnutie pomoci. [Výdavky na akcie vyplývajúce z projektov začlenených do prvého viacročného programu môžu byť oprávnené od 1. januára 2014].
3. Oprávnené môžu byť len výdavky, ktoré vznikli v členských štátoch s výnimkou prípadov, keď sa projekt spoločného záujmu týka územia tretích krajín a keď je akcia nevyhnutná pre dosiahnutie cieľov daného projektu.	3. Oprávnené môžu byť len výdavky, ktoré vznikli v členských štátoch s výnimkou prípadov, keď sa projekt spoločného záujmu týka územia tretích krajín a keď je akcia nevyhnutná pre dosiahnutie cieľov daného projektu.
4. Náklady na zariadenia a infraštruktúru, s ktorými príjemca zaobchádza ako s kapitálovými nákladmi, môžu byť oprávnené až do svojej plnej výšky.	4. Náklady na zariadenia a infraštruktúru, s ktorými príjemca zaobchádza ako s kapitálovými nákladmi, môžu byť oprávnené až do svojej plnej výšky.
5. Výdavky súvisiace s environmentálnymi štúdiami o ochrane životného prostredia a súlade s acquis Únie môžu byť oprávnené.	5. Výdavky súvisiace s environmentálnymi štúdiami o ochrane životného prostredia a súlade s acquis Únie môžu byť oprávnené.
6. Výdavky súvisiace s nákupom pôdy nepredstavujú oprávnené náklady.	6. Výdavky súvisiace s nákupom nezastavanej pôdy nepredstavujú oprávnené náklady.
7. DPH nepredstavuje oprávnené náklady.	7. Nenávratná DPH predstavuje oprávnené náklady.
8. Pravidlá oprávnenosti nákladov, ktoré vznikli príjemcom, sa mutatis mutandis vzťahujú aj na náklady, ktoré vznikli implementačným orgánom.	8. Pravidlá oprávnenosti nákladov, ktoré vznikli príjemcom, sa mutatis mutandis vzťahujú aj na náklady, ktoré vznikli implementačným orgánom.
	8a. Technická a administratívna pomoc sa považuje za oprávnené náklady.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     21 Návrh nariadenia Článok 9 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Návrhy môže predkladať jeden alebo viac členských štátov, medzinárodných organizácií, spoločných podnikov alebo verejných či súkromných podnikov alebo orgánov zriadených v členských štátoch.	1. Návrhy môže predkladať jeden alebo viac členských štátov, medzinárodných organizácií, spoločných podnikov, ako je európske zoskupenie územnej spolupráce (EZÚS), alebo verejných či súkromných podnikov alebo orgánov zriadených v členských štátoch.
Odôvodnenie
Európske zoskupenie územnej spolupráce je jedinečný nástroj na úrovni EÚ, prostredníctvom ktorého možno koncipovať a rozvíjať miestne stratégie, zastupovať riadiaci orgán v komplexných programoch s rôznymi zdrojmi financovania a realizovať projekty či programy. EZÚS umožňuje obmedzovať administratívne náklady a zložitosť, pričom prináša dodatočnú pridanú hodnotu v cezhraničných prípadoch.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     22 Návrh nariadenia Článok 10
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Okrem prípadov uvedených v článku XXX nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách], sa budú návrhy vyberať prostredníctvom výzvy na predkladanie návrhov na základe pracovných programov uvedených v článku 17.	1. Okrem prípadov uvedených v článku XXX nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [nové nariadenie o rozpočtových pravidlách], sa budú návrhy vyberať prostredníctvom výzvy na predkladanie návrhov na základe pracovných programov uvedených v článku 17.
2. V oblasti dopravy:	2. V oblasti dopravy:
(a) v prípade grantov na štúdie, objem finančnej pomoci Únie neprekročí 50 % oprávnených nákladov;	(a) v prípade grantov na štúdie, objem finančnej pomoci Únie neprekročí 50 % oprávnených nákladov;
(b) v prípade grantov na práce týkajúce sa:	(b) v prípade grantov na práce týkajúce sa:
(i) železnice a vnútrozemských vodných ciest: objem finančnej pomoci Únie neprekročí 20 % oprávnených nákladov; miera financovania sa môže zvýšiť na 30 % pre akcie odstraňujúce úzke miesta; miera financovania sa môže zvýšiť na 40 % pre akcie súvisiace s cezhraničnými úsekmi;	(i) železnice a vnútrozemských vodných ciest: objem finančnej pomoci Únie je vo výške najmenej 20 % oprávnených nákladov, ale neprekročí 30 %; miera financovania sa zvýši na 30 % pre akcie odstraňujúce úzke miesta; miera financovania sa zvýši na 40 % pre akcie súvisiace s cezhraničnými úsekmi; 25 % finančných prostriedkov v rámci CEF je určených na programy realizované na hraničných prechodoch.
(ii) vnútrozemských dopravných spojení s prístavmi a letiskami, akcie na zníženie hlučnosti železničnej nákladnej dopravy úpravou existujúcich koľajových vozidiel, ako aj rozvoj prístavov a multimodálnych platforiem: objem finančnej pomoci Únie neprekročí 20 % oprávnených nákladov.	(ii) vnútrozemských dopravných spojení s prístavmi a letiskami, akcie na zníženie hlučnosti železničnej nákladnej dopravy úpravou existujúcich koľajových vozidiel a uľahčením ich modernizácie, rozvoj prístavov, čím sa prihliadne na zemepisne znevýhodnené regióny, ako aj akcie podporujúce nové technológie a inovácie pre všetky spôsoby dopravy: objem finančnej pomoci Únie neprekročí 20 % oprávnených nákladov.
(c) v prípade grantov na systémy a služby riadenia dopravy:	(c) v prípade grantov na systémy a služby riadenia dopravy:
(i) Európsky systém riadenia železničnej dopravy (ERTMS): objem finančnej pomoci Únie neprekročí 50 % oprávnených nákladov;	(i) Európsky systém riadenia železničnej dopravy (ERTMS) a riečne informačné systémy: objem finančnej pomoci Únie neprekročí 50 % oprávnených nákladov;
(ii) systémy riadenia dopravy, služby nákladnej dopravy, bezpečné parkoviská na základnej cestnej sieti, ako aj akcie na podporu rozvoja námorných diaľnic: objem finančnej pomoci Únie neprekročí 20 % oprávnených nákladov.	(ii) systémy riadenia dopravy, služby nákladnej dopravy, bezpečné parkoviská na základnej cestnej sieti, ako aj akcie na podporu rozvoja námorných diaľnic: objem finančnej pomoci Únie neprekročí 20 % oprávnených nákladov.
3. V oblasti energetiky:	3. V oblasti energetiky:
(a) objem finančnej pomoci Únie neprekročí 50 % oprávnených nákladov na štúdie a/alebo práce;	(a) objem finančnej pomoci Únie neprekročí 50 % oprávnených nákladov na štúdie a/alebo práce;
(b) miera spolufinancovania sa môže zvýšiť maximálne na 80 % pri akciách, ktoré na základe dokumentov uvedených v článku 15 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre energetickú infraštruktúru], poskytujú vysokú úroveň regionálnej bezpečnosti zásobovania alebo bezpečnosti zásobovania v celej Únii alebo posilňujú solidaritu Únie alebo predstavujú vysoko inovačné riešenia.	(b) miera spolufinancovania sa môže zvýšiť maximálne na 80 % pri akciách, ktoré na základe dokumentov uvedených v článku 15 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. XXXX/2012 [usmernenia pre energetickú infraštruktúru], poskytujú vysokú úroveň regionálnej bezpečnosti zásobovania alebo bezpečnosti zásobovania v celej Únii alebo posilňujú solidaritu Únie alebo predstavujú vysoko inovačné riešenia.
4. V oblasti telekomunikácií:	4. V oblasti telekomunikácií:
(a) akcie v oblasti širokopásmových sietí: objem finančnej pomoci Únie neprekročí 50 % oprávnených nákladov;	(a) akcie v oblasti širokopásmových sietí: objem finančnej pomoci Únie neprekročí 50 % oprávnených nákladov;
(b) akcie v oblasti generických služieb: objem finančnej pomoci Únie neprekročí 75 % oprávnených nákladov;	(b) akcie v oblasti generických služieb: objem finančnej pomoci Únie neprekročí 75 % oprávnených nákladov;
(c) základné služby sa zvyčajne financujú na základe obstarávania. Vo výnimočných prípadoch sa môžu financovať z grantu pokrývajúceho až 100 % oprávnených nákladov bez toho, aby bola dotknutá zásada spolufinancovania;	(c) základné služby sa zvyčajne financujú na základe obstarávania. Vo výnimočných prípadoch sa môžu financovať z grantu pokrývajúceho až 100 % oprávnených nákladov bez toho, aby bola dotknutá zásada spolufinancovania;
(d) akcie na podporu programu vrátane mapovania infraštruktúry, partnerských programov (twinning) a technickej pomoci: objem finančnej pomoci Únie neprekročí 75 % oprávnených nákladov.	(d) akcie na podporu programu vrátane mapovania infraštruktúry, partnerských programov (twinning) a technickej pomoci: objem finančnej pomoci Únie neprekročí 75 % oprávnených nákladov.
5. Uvedené miery spolufinancovania sa môžu zvýšiť až o 10 percentuálnych bodov v prípade akcií so synergiami vo všetkých sektoroch, dosahujúcich ciele zmiernenia zmeny klímy, zvyšujúcich odolnosť voči zmenám klímy alebo znižujúcich emisie skleníkových plynov. Toto zvýšenie by sa nemalo uplatňovať na miery spolufinancovania uvedené v článku 11.	5. Uvedené miery spolufinancovania sa môžu zvýšiť až o 10 percentuálnych bodov v prípade akcií so synergiami vo všetkých sektoroch, dosahujúcich ciele zmiernenia zmeny klímy, zvyšujúcich odolnosť voči zmenám klímy alebo znižujúcich emisie skleníkových plynov. Toto zvýšenie by sa nemalo uplatňovať na miery spolufinancovania uvedené v článku 11.
6. Objem finančnej pomoci, ktorá sa má udeliť vybraným akciám, sa bude upravovať na základe analýzy nákladov a prínosov pre každý projekt, dostupnosti rozpočtových prostriedkov a potreby maximalizovať pákový efekt financovania EÚ.	6. Objem finančnej pomoci, ktorá sa má udeliť vybraným akciám, sa bude upravovať na základe analýzy nákladov a prínosov pre každý projekt, dostupnosti rozpočtových prostriedkov a potreby maximalizovať pákový efekt financovania EÚ.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     23 Návrh nariadenia Článok 11
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Pokiaľ ide o 10 000 000 000 EUR prevedených z Kohézneho fondu [článok XX nariadenia XXX], ktoré sa majú použiť v členských štátoch oprávnených prijímať finančné prostriedky z Kohézneho fondu, otvoria sa osobitné výzvy na predloženie projektov realizujúcich základnú sieť výhradne v členských štátoch oprávnených prijímať finančné prostriedky z Kohézneho fondu.	1. Pokiaľ ide o [XXX] EUR prevedených z Kohézneho fondu [článok XX nariadenia XXX], ktoré sa majú použiť v členských štátoch oprávnených prijímať finančné prostriedky z Kohézneho fondu, otvoria sa osobitné výzvy na predloženie projektov realizujúcich základnú sieť výhradne v členských štátoch oprávnených prijímať finančné prostriedky z Kohézneho fondu.
2. Na tieto osobitné výzvy sa vzťahujú pravidlá platné podľa tohto nariadenia pre sektor dopravy. V rámci realizácie týchto výziev sa maximálna možná priorita udelí projektom rešpektujúcim národné prideľovanie finančných prostriedkov z Kohézneho fondu.	2. Na tieto osobitné výzvy sa vzťahujú pravidlá platné podľa tohto nariadenia pre sektor dopravy, ktorých cieľom je odstránenie prekážok pre mobilitu. Výber projektov, ktoré možno financovať, prebieha na základe toho, či sú vyzreté a kvalitné a prinášajú pridanú hodnotu EÚ v súlade s cieľmi a kritériami uvedenými v tomto nariadení a so zreteľom na prostriedky pridelené členským štátom v rámci Kohézneho fondu do 31. decembra 2016. Od 1. januára 2017 sú zdroje presunuté do nástroja Spájame Európu, ktoré neboli vyčlenené na projekt dopravnej infraštruktúry, k dispozícii všetkým členským štátom oprávneným na čerpanie finančných prostriedkov z Kohézneho fondu s cieľom financovania projektov dopravnej infraštruktúry podľa pravidiel uvedených v tomto nariadení. Najvyššiu prioritu treba však priznať projektom, ktoré zachovávajú objem finančných prostriedkov pridelených členskému štátu v rámci Kohézneho fondu.
3. Odchylne od článku 10 v prípade sumy 10 000 000 000 EUR prevedenej z Kohézneho fondu [článok XX nariadenia XXX], ktorá sa má použiť v členských štátoch oprávnených prijímať finančné prostriedky z Kohézneho fondu, maximálne miery financovania sú tie, ktoré sa uplatňujú na Kohézny fond uvedený v článku 22 a článku 110 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. XXX/2012 [nariadenie, ktorým sa ustanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva, na ktoré sa vzťahuje spoločný strategický rámec a ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1083/2006], v prípade týchto akcií:	3. Odchylne od článku 10 v prípade sumy EUR prevedenej z Kohézneho fondu [článok XX nariadenia XXX], ktorá sa má použiť v členských štátoch oprávnených prijímať finančné prostriedky z Kohézneho fondu, maximálne miery financovania sú tie, ktoré sa uplatňujú na Kohézny fond uvedený v článku 22 a článku 110 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. XXX/2012 [nariadenie, ktorým sa ustanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva, na ktoré sa vzťahuje spoločný strategický rámec a ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1083/2006], v prípade týchto akcií:
(a) v prípade grantov na štúdie:	(a) v prípade grantov na štúdie:
(b) v prípade grantov na práce týkajúce sa:	(b) v prípade grantov na práce týkajúce sa:
(i) železnice a vnútrozemských vodných ciest;	(i) železnice a vnútrozemských vodných ciest;
(ii) akcií na podporu cezhraničných cestných úsekov;	(ii) akcií na podporu cezhraničných cestných úsekov;
(iii) vnútrozemských dopravných spojení s prístavmi a letiskami, rozvoj multimodálnych platforiem a prístavov;	(iii) vnútrozemských dopravných spojení s prístavmi a letiskami, rozvoj multimodálnych platforiem a prístavov;
(c) v prípade grantov na systémy a služby riadenia dopravy:	(c) v prípade grantov na systémy a služby riadenia dopravy:
(i) Európsky systém riadenia železničnej dopravy (ERTMS);	(i) Európsky systém riadenia železničnej dopravy (ERTMS), riečne informačné služby (RIS) a monitorovací a informačný systém pre lodnú dopravu (VTMIS);
(ii) systémy riadenia dopravy.	(ii) systémy riadenia dopravy;
	(iii) námorné diaľnice.
	V záujme podpory členských štátov oprávnených na financovanie z Kohézneho fondu, ktoré by mohli mať ťažkosti pri navrhovaní projektov, ktoré budú vyzreté a kvalitné a prinesú pridanú hodnotu EÚ, Komisia usporiada dodatočné výzvy na predloženie návrhov. S cieľom zabezpečiť čo najväčšiu mieru čerpania presunutých finančných prostriedkov vo všetkých členských štátoch oprávnených na financovanie z Kohézneho fondu treba osobitnú pozornosť venovať činnostiam na podporu programu podľa nástroja „Spájame Európu“, ktoré sú zamerané na posilnenie inštitucionálnych kapacít a efektívnosti orgánov verejnej správy a verejných služieb spojených s vypracúvaním a vykonávaním projektov uvedených v prílohe I k tomuto nariadeniu.
	3a. Na sumu [XXX] EUR presunutú z Kohézneho fondu sa nevzťahuje metodika výpočtu stropu na úrovni 2,5 % HDP pre členské štáty, ktoré čerpajú prostriedky z Kohézneho fondu.
	3b. Zdroje z Kohézneho fondu použité na financovanie projektov sektoru dopravy v členských štátoch oprávnených na čerpanie finančných prostriedkov z Kohézneho fondu sa nezapočítavajú proti systému stropov politiky súdržnosti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     24 Návrh nariadenia Článok 11a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	Článok 11a
	1. Členské štáty s finančnými problémami, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia článku 22 a článku 100 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. XXX/XXXX (nariadenie o spoločných ustanoveniach), môžu okrem zvýšenej miery spolufinancovania až do 10 %, aj v rámci CEF1, na vlastnú žiadosť využívať:
	(i) finančné prostriedky plynúce z hotovostných tokov získaných vymáhaním v rámci CEF na projekty v oblasti infraštruktúry;
	(ii) finančné prostriedky plynúce z hotovostných tokov získaných opravami a/alebo vymáhaním v rámci ich národných balíkov prostriedkov vyčlenených na projekty v oblasti infraštruktúry;
	(iii) príslušné sumy by mala centrálne spravovať Komisia v rámci programu pre konkurencieschopnosť a rast. Tým sa podporia investície do vnútroštátnych, ako aj nadnárodných projektov v oblasti infraštruktúry, čo prispeje k zvýšeniu európskej pridanej hodnoty.
	_________________
	Tamtiež ako v článku 11 ods. 3 bode 3.
Odôvodnenie
Pre členské štáty s finančnými problémami má infraštruktúra veľký význam, keďže zvyšuje zamestnanosť a stimuluje rast.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     25 Návrh nariadenia Článok 12 – odsek 2 – písmeno c
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
(c) po posúdení dosiahnutého pokroku projektu, predovšetkým v prípade výrazných oneskorení v realizácii akcie.	(c) po posúdení dosiahnutého pokroku projektu, predovšetkým v prípade výrazných oneskorení v realizácii akcie, za ktoré sú priamo zodpovední príjemcovia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     26 Návrh nariadenia Článok 12 – odsek 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
4. Pred tým, ako Komisia príjme akékoľvek rozhodnutie podľa odsekov 1, 2 a 3, preskúma daný prípad a informuje dotknutých príjemcov tak, aby mohli predložiť svoje stanoviská v stanovenom časovom rámci.	4. Pred tým, ako Komisia prijme akékoľvek rozhodnutie podľa odsekov 1, 2 a 3, preskúma daný prípad a informuje dotknutých príjemcov tak, aby mohli predložiť svoje stanoviská v lehote najmenej troch mesiacov.
Odôvodnenie
Minimálny časový rámec troch mesiacov by mal národným a miestnym orgánom poskytnúť dostatok času na to, aby pripravili hĺbkové analýzy a predložili zmysluplné stanoviská k danému projektu pred tým, ako EK začne konať.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     27 Návrh nariadenia Článok 15 – odsek 6a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
	6a. Finančné nástroje slúžia na plnenie jedného alebo viacerých špecifických cieľov politík Únie, používajú sa nediskriminačným spôsobom, majú jasne stanovený dátum ukončenia, zodpovedajú zásadám riadneho finančného hospodárenia a dopĺňajú tradičné nástroje, ako sú napríklad granty.
Odôvodnenie
Používanie finančných nástrojov by malo byť riadne regulované a mali by sa poskytnúť dostatočné záruky na to, aby sa minimalizovali riziká pre verejné finančné prostriedky a zvýšili pákové efekty.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     28 Návrh nariadenia Článok 21 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
V súvislosti s projektmi týkajúcimi sa sektorov dopravy a energetiky členské štáty v úzkej spolupráci s Komisiou vykonávajú technické monitorovanie a finančnú kontrolu akcií a potvrdzujú skutočnú výšku a oprávnenosť výdavkov, ktoré vznikli v súvislosti s projektmi alebo s časťami projektov. Členské štáty môžu požiadať Komisiu o účasť na kontrolách na mieste.	V súvislosti s projektmi týkajúcimi sa sektorov dopravy, energetiky a telekomunikácií členské štáty v úzkej spolupráci s Komisiou vykonávajú technické monitorovanie a finančnú kontrolu akcií a potvrdzujú skutočnú výšku a oprávnenosť výdavkov, ktoré vznikli v súvislosti s projektmi alebo s časťami projektov. Členské štáty môžu požiadať Komisiu o účasť na kontrolách na mieste.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     29 Návrh nariadenia Článok 21 – odsek 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
V oblasti telekomunikácií vnútroštátne regulačné orgány vynaložia maximálne úsilie najmä na zabezpečenie požadovanej právnej istoty a investičných podmienok uľahčujúcich realizáciu projektov, ktoré prijímajú finančnú pomoc Únie na základe tohto nariadenia.	V oblasti telekomunikácií vnútroštátne regulačné orgány vynaložia maximálne úsilie aj na zabezpečenie požadovanej právnej istoty a investičných podmienok uľahčujúcich realizáciu projektov, ktoré prijímajú finančnú pomoc Únie na základe tohto nariadenia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     30 Návrh nariadenia Článok 23 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Komisia prijme primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby pri realizácii akcií financovaných podľa tohto nariadenia boli finančné záujmy Únie chránené uplatňovaním preventívnych opatrení proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným nezákonným činnostiam účinnými kontrolami a v prípade zistenia nezrovnalostí vymáhaním nenáležite vyplatených súm a prípadne aj účinnými, proporcionálnymi a odrádzajúcimi pokutami.	1. Komisia prijme primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby pri realizácii akcií financovaných podľa tohto nariadenia boli finančné záujmy Únie chránené, a to tak, že zaručí, že náklady na infraštruktúru nebudú neúmerné v porovnaní s infraštruktúrou rovnakého typu v iných členských štátoch, ak sa náležite zohľadnia miestne ceny, a uplatňovaním preventívnych opatrení proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným nezákonným činnostiam účinnými kontrolami a v prípade zistenia nezrovnalostí vymáhaním nenáležite vyplatených súm a prípadne aj účinnými, proporcionálnymi a odrádzajúcimi pokutami.
Odôvodnenie
V najväčšej možnej miere treba zabezpečiť, aby boli náklady na projekty infraštruktúry financované z prostriedkov EÚ v rozličných členských štátoch jednotné na základe nákladov na miestne práce a materiály.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     31 Návrh nariadenia Článok 24 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Komisii pomáha koordinačný výbor pre nástroj Spájame Európu. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.	1. Komisii pomáha koordinačný výbor pre nástroj Spájame Európu a výbory zriadené pre každý z troch sektorov tohto nástroja – dopravnú, energetickú a telekomunikačnú infraštruktúru. Tieto výbory sú výbormi v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     32 Návrh nariadenia Článok 24 – odsek 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
3. Výbor zabezpečí zostavenie horizontálneho prehľadu pracovných programov uvedených v článku 17 na účely zabezpečenia zhody a určenia a využívania synergií medzi sektormi.	3. Výbor pre koordináciu zabezpečí zostavenie horizontálneho prehľadu pracovných programov uvedených v článku 17 na účely zabezpečenia zhody a určenia a využívania synergií medzi sektormi. Výbory príslušných sektorov pomáhajú Komisii pri monitorovaní vykonávania jednotlivých usmernení a zúčastňujú sa na ich preskúmaniach.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     33 Návrh nariadenia Článok 25 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 20 sa Komisii udeľujú na neurčité obdobie od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.	2. Delegovanie právomoci uvedené v článku 20 sa Komisii udeľuje na obdobie troch rokov od ...*. Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto trojročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
	_________________
	* OJ: Vložte prosím dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
Odôvodnenie
Delegované akty by nemali brániť uplatňovaniu právomocí zákonodarcov, a preto by sa mali do návrhu zahrnúť ustanovenia, ktoré by umožnili pravidelné monitorovanie vykonávacích právomocí Komisie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     34 Návrh nariadenia Článok 25 – odsek 5
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 20 nadobudne účinnosť len vtedy, ak v lehote 2 mesiacov od oznámenia tohto aktu Európskemu parlamentu a Rade voči nemu Európsky parlament alebo Rada nevznesú žiadne námietky, alebo ak pred uplynutím tejto lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o tom, že nevznesú námietky. Táto lehota sa na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady predĺži o 2 mesiace.	5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 20 nadobudne účinnosť len vtedy, ak v lehote 3 mesiacov od oznámenia tohto aktu Európskemu parlamentu a Rade voči nemu Európsky parlament alebo Rada nevznesú žiadne námietky, alebo ak pred uplynutím tejto lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o tom, že nevznesú námietky. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     35 Návrh nariadenia Článok 26 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
1. Najneskôr v polovici roku 2018 Komisia vypracuje hodnotiacu správu o dosahovaní cieľov všetkých opatrení (na úrovni výsledkov a vplyvov), efektívnosti využívania zdrojov a ich európskej pridanej hodnote, s cieľom prijať rozhodnutie o obnovení, zmene alebo pozastavenie opatrení. Okrem toho sa hodnotenie bude zaoberať rozsahom zjednodušenia, jeho vnútornou a vonkajšou súdržnosťou, platnosťou všetkých cieľov, ako aj príspevkom opatrení k prioritám Únie zameraným na inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Zohľadňuje aj výsledky hodnotenia dlhodobého vplyvu predchádzajúcich opatrení.	1. Najneskôr v polovici roku 2017 Komisia vypracuje hodnotiacu správu o dosahovaní cieľov všetkých opatrení (na úrovni výsledkov a vplyvov), efektívnosti využívania zdrojov a ich európskej pridanej hodnote s cieľom prijať rozhodnutie o obnovení, zmene alebo pozastavení opatrení. V hodnotení sa overujú aj možnosti zjednodušenia, jeho vnútorný a vonkajší súlad, pokračujúca relevantnosť všetkých cieľov, ako aj to, do akej miery opatrenia prispievajú k prioritám Únie dosiahnuť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast vrátane vplyvu na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. Zohľadňuje aj výsledky hodnotenia dlhodobého vplyvu predchádzajúcich opatrení.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     36 Návrh nariadenia Príloha – časť 1 – oddiel a – bod 2 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
BY hranica – Warzsawa – Poznań – Frankfurt/Oder – Berlin – Hannover – Osnabrück – Enschede – Utrecht – Amsterdam/Rotterdam – Felixstowe – Birmingham/Manchester – Liverpool	BY hranica – Warzsawa – Poznań – Frankfurt/Oder – Berlin – Hannover – Osnabrück –Rheine-Twente/Mittellandkanal- Enschede – Hengelo-Utrecht – Amsterdam/Rotterdam – Felixstowe – Birmingham/Manchester – Liverpool
	Vnútrozemské vodné cesty: Štúdia uskutočniteľnosti spojenia medzi kanálmi Mittellandcanal a Twentecanal
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     37 Návrh nariadenia Príloha 1 – časť 1 – oddiel a – bod 2 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
BY hranica – Warzsawa – Poznań – Frankfurt/Oder – Berlin – Hannover – Osnabrück – Enschede – Utrecht – Amsterdam/Rotterdam – Felixstowe – Birmingham/Manchester – Liverpool	BY hranica – Warzsawa – Poznań – Frankfurt/Oder – Berlin – Hannover – Osnabrück – letisko Münster/Osnabrück FMO – Enschede – Utrecht – Amsterdam/Rotterdam – Felixstowe – Birmingham/Manchester – Liverpool
	Železnica, letisko: prepojenie železnice a letiska Münster-Osnabrück
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     38 Návrh nariadenia Príloha 1 – časť 1 – oddiel a – bod 2 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
BY hranica – Warzsawa – Poznań – Frankfurt/Oder – Berlin – Hannover – Osnabrück – Enschede – Utrecht – Amsterdam/Rotterdam – Felixstowe – Birmingham/Manchester – Liverpool	BY hranica – Warzsawa – Poznań – Frankfurt/Oder – Berlin – Hannover – Osnabrück – Hengelo/Twente – Enschede – Utrecht – Amsterdam/Rotterdam – Felixstowe – Birmingham/Manchester – Liverpool
	Železnica: modernizácia niekoľkých úsekov (Hannover – Osnabrück – Hengelo/Twente; najmä úsekov Minden/Seelze - Hannover a Twente-Bypass)
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     39 Návrh nariadenia Príloha 1 – časť 1 – oddiel a – bod 2 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
BY hranica – Warzsawa – Poznań – Frankfurt/Oder – Berlin – Hannover – Osnabrück – Enschede – Utrecht – Amsterdam/Rotterdam – Felixstowe – Birmingham/Manchester – Liverpool	BY hranica – Warzsawa – Poznań – Frankfurt/Oder – Berlin – Hannover – Západonemecké prieplavy, Mittellandkanal – Osnabrück – Enschede – Utrecht – Amsterdam/Rotterdam – Felixstowe – Birmingham/Manchester – Liverpool
	Predbežne identifikované úseky: Západonemecké prieplavy, Mittellandkanal, Hannover – Magdeburg – Berlin
	Druh dopravy: vnútrozemské vodné cesty
	Opis/údaje: modernizácia (napr. zvýšenie mostov s cieľom umožniť tri úrovne kontajnerov) vrátane prepojení na iné druhy dopravy

POSTUP

Názov	Nástroj „Spájame Európu“
Referenčné čísla	COM(2011)0665 – C7–0374/2011 – 2011/0302(COD)
Gestorské výbory dátum oznámenia na schôdzi	ITRE 17.11.2011	TRAN 17.11.2011
Výbor, ktorý predložil stanovisko dátum oznámenia na schôdzi	REGI 17.11.2011
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko                dátum vymenovania	Markus Pieper   23.11.2011
Článok 51 – Spoločné schôdze výborov dátum oznámenia na schôdzi	15.3.2012
Prerokovanie vo výbore	23.11.2011	20.6.2012	12.7.2012	17.9.2012
Dátum prijatia	27.11.2012
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	39 1 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	François Alfonsi, Luís Paulo Alves, Victor Boştinaru, John Bufton, Salvatore Caronna, Nikos Chrysogelos, Francesco De Angelis, Tamás Deutsch, Danuta Maria Hübner, Filiz Hakaeva Hyusmenova, María Irigoyen Pérez, Seán Kelly, Mojca Kleva, Constanze Angela Krehl, Petru Constantin Luhan, Ramona Nicole Mănescu, Vladimír Maňka, Iosif Matula, Erminia Mazzoni, Miroslav Mikolášik, Jens Nilsson, Jan Olbrycht, Younous Omarjee, Markus Pieper, Tomasz Piotr Poręba, Monika Smolková, Ewald Stadler, Georgios Stavrakakis, Nuno Teixeira, Lambert van Nistelrooij, Oldřich Vlasák, Kerstin Westphal, Hermann Winkler, Joachim Zeller
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jan Březina, Andrea Cozzolino, Ivars Godmanis, Karin Kadenbach, Lena Kolarska-Bobińska, Heide Rühle, Vilja Savisaar-Toomast, Elisabeth Schroedter

POSTUP

Názov	Nástroj „Spájame Európu“
Referenčné čísla	COM(2011)0665 – C7–0374/2011 – 2011/0302(COD)
Dátum predloženia v EP	19.10.2011
Gestorské výbory                dátum oznámenia na schôdzi	ITRE 17.11.2011	TRAN 17.11.2011
Výbory požiadané o stanovisko                dátum oznámenia na schôdzi	BUDG 17.11.2011	REGI 17.11.2011
Spravodajcovia:   dátum vymenovania	Adina-Ioana Vălean 10.11.2011	Inés Ayala Sender 10.11.2011	Dominique Riquet 10.11.2011
Článok 51 – Spoločné schôdze výborov                dátum oznámenia na schôdzi	15.3.2012
Námietky voči právnemu základu        dátum stanoviska JURI	JURI 22.1.2013
Prerokovanie vo výbore	27.3.2012	24.4.2012	18.9.2012	5.11.2012
Dátum prijatia	18.12.2012
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	81 8 5
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Gabriele Albertini, Amelia Andersdotter, Josefa Andrés Barea, Jean-Pierre Audy, Inés Ayala Sender, Georges Bach, Erik Bánki, Ivo Belet, Bendt Bendtsen, Izaskun Bilbao Barandica, Philip Bradbourn, Antonio Cancian, Maria Da Graça Carvalho, Giles Chichester, Michael Cramer, Jürgen Creutzmann, Philippe De Backer, Luis de Grandes Pascual, Pilar del Castillo Vera, Christine De Veyrac, Christian Ehler, Saïd El Khadraoui, Ismail Ertug, Carlo Fidanza, Vicky Ford, Jacqueline Foster, Adam Gierek, Norbert Glante, Robert Goebbels, Mathieu Grosch, András Gyürk, Fiona Hall, Jacky Hénin, Jim Higgins, Romana Jordan, Krišjānis Kariņš, Dieter-Lebrecht Koch, Georgios Koumoutsakos, Philippe Lamberts, Eva Lichtenberger, Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz, Marian-Jean Marinescu, Marisa Matias, Gesine Meissner, Angelika Niebler, Jaroslav Paška, Hubert Pirker, Miloslav Ransdorf, Herbert Reul, Michèle Rivasi, Jens Rohde, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, David-Maria Sassoli, Vilja Savisaar-Toomast, Salvador Sedó i Alabart, Olga Sehnalová, Brian Simpson, Francisco Sosa Wagner, Konrad Szymański, Keith Taylor, Britta Thomsen, Silvia-Adriana Ţicău, Evžen Tošenovský, Claude Turmes, Giommaria Uggias, Marita Ulvskog, Adina-Ioana Vălean, Kathleen Van Brempt, Peter van Dalen, Patricia van der Kammen, Alejo Vidal-Quadras, Artur Zasada, Roberts Zīle
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Maria Badia i Cutchet, Spyros Danellis, Ioan Enciu, Markus Ferber, Michael Gahler, Eider Gardiazábal Rubial, Andrzej Grzyb, Roger Helmer, Jolanta Emilia Hibner, Ivailo Kalfin, Werner Langen, Mario Pirillo, Dominique Riquet, Ramon Tremosa i Balcells, Sabine Wils, Corien Wortmann-Kool
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Tanja Fajon, Esther Herranz García, Marit Paulsen, Sergio Paolo Francesco Silvestris
Dátum predloženia	29.1.2013