SPRÁVA o osobitnej správe európskeho ombudsmana k otázke sťažnosti 2591/2010/GG voči Európskej komisii (letisko Viedeň )
31.1.2013 - (2012/2264(INI))
Výbor pre petície
Spravodajkyňa: Margrete Auken
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o osobitnej správe európskeho ombudsmana k otázke sťažnosti 2591/2010/GG voči Európskej komisii (letisko Viedeň )
Európsky parlament,
– so zreteľom na osobitnú správu európskeho ombudsmana pre Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 228 Zmluvy o fungovaní EÚ,
– so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262/ESUO, ES, Euratom z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana[1], a najmä na jeho článok 3 ods. 7,
– so zreteľom na článok 205 ods. 2 prvú vetu rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre petície (A7‑0022/2013),
A. keďže článok 228 Zmluvy o fungovaní Európskej únie oprávňuje európskeho ombudsmana prijímať od každého občana Únie sťažnosti, ktoré sa týkajú prípadov nesprávneho úradného postupu inštitúcií alebo orgánov Únie;
B. keďže sťažnosti občanov EÚ tvoria dôležitý zdroj informácií o možnom porušovaní právnych predpisov EÚ;
C. keďže článok 41 Charty základných práv Európskej únie stanovuje, že „každý má právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote“;
D. keďže ani zmluvy, ani štatút ombudsmana nevymedzujú prípady nesprávneho úradného postupu, ostáva táto úloha európskemu ombudsmanovi a je predmetom výkladovej právomoci Súdneho dvoru; keďže ombudsman vo svojej prvej výročnej správe predstavil neúplný zoznam správania, ktoré predstavuje prípady nesprávneho úradného postupu;
E. keďže po následnej výzve Parlamentu na určenie presného a jasného vymedzenia prípadov nesprávneho úradného postupu európsky ombudsman uviedol vo svojej výročnej správe za rok 1997, že „nesprávny úradný postup nastáva vtedy, keď verejnoprávna inštitúcia nekoná v súlade s pravidlami alebo zásadami, ktoré sú pre ňu záväzné“;
F. keďže toto vymedzenie bolo doplnené vyhlásením v tom zmysle, že keď sa skúma, či inštitúcia alebo orgán Spoločenstva konali v súlade s pravidlami a zásadami, ktoré sú pre ne záväzné, jeho prvoradou úlohou je zistiť, či konali v súlade so zákonom;
G. keďže ombudsman monitoruje aj uplatňovanie kódexov dobrého administratívneho správania, ktoré sa inštitúcie zaviazali dodržiavať a ktoré vyjadrujú všeobecné zásady administratívneho práva vrátane prvkov zásady služby, ako aj Charty základných práv Európskej únie, ktorá sa v plnej miere uplatňuje na všetky časti vlastnej správy EÚ;
H. keďže ombudsman, ktorý za 16 a pol roka predložil 18 osobitných správ, doteraz konal veľmi kooperatívne a zodpovedne, keď takéto správy pre Európsky parlament používal len ako krajný politický nástroj, čím preukazoval všeobecný zmysel pre konsenzuálne riešenia;
I. keďže táto osobitná správa sa týka spôsobu, akým Komisia riešila sťažnosť, ktorú v roku 2006 podalo 27 občianskych iniciatív bojujúcich proti tomu, čo vnímali ako negatívne dôsledky rozšírenia letiska Viedeň;
J. keďže v článku 2 smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie[2] sa uvádza, že „členské štáty prijmú všetky opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby [...] projekty, ktoré majú významný vplyv na životné prostredie [...] sa stali predmetom žiadosti o povolenie a hodnotenie s ohľadom na ich účinky“;
K. keďže Komisia zhrnula, že práce na rozšírení letiska boli zrealizované bez povinného posudzovania vplyvov na životné prostredie, a 21. marca 2007 zaslala Rakúsku formálnu výzvu, lebo nevykonalo posudzovanie vplyvov na životné prostredie; keďže Rakúsko vo svojej odpovedi zo 7. mája 2007 nedokázalo vyvrátiť fakt, že predmetné infraštruktúrne opatrenia viedli a stále vedú k výraznému zvýšeniu leteckej dopravy a obťažovaniu spôsobenému leteckou dopravou nad Viedňou, t. j. že tieto opatrenia mali výrazný vplyv na životné prostredie;
L. keďže so zreteľom na fakt, že práce boli buď ukončené alebo tesne pred ukončením, Komisia namiesto podania žaloby proti Rakúsku na Súdnom dvore Európskej únie uprednostnila hľadanie dohody s rakúskymi orgánmi, čím by sa táto situácia čo najlepšie napravila; keďže Komisia súhlasila s rakúskymi orgánmi, aby vykonali posudzovanie vplyvov na životné prostredie ex post, aby sa okrem iného určilo, aké zmierňujúce opatrenia by boli potrebné na zníženie vplyvov hluku na obyvateľov, ktorí žijú v blízkosti letiska;
M. keďže ombudsman akceptoval tento postup Komisie; keďže predkladateľ sťažnosti bol nespokojný s tým, akým spôsobom bolo vykonané posudzovanie vplyvov na životné prostredie ex post, a kritizoval najmä fakt, že nemal prístup k súdnej náprave, ako to určuje smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a že orgán zodpovedný za posudzovanie vplyvov na životné prostredie, t. j. rakúske ministerstvo dopravy, bol tým istým orgánom, ktorý predtým udelil povolenie na príslušné práce, a preto sa dostal do konfliktu záujmov;
N. keďže ombudsman po prešetrení zastával názor, že nemohol vyvodiť konečný záver, že Komisia zabezpečila, aby sa posudzovanie vplyvov na životné prostredie ex post vykonalo riadne; keďže prípad napriek tomu uzavrel vzhľadom na to, že z jeho strany neboli potrebné žiadne ďalšie opatrenia, pretože proces pokračoval a Komisia uviedla, že konanie o porušení právnych predpisov uzavrie iba v tom prípade, keď bude spokojná s tým, že rakúske orgány podnikli nevyhnutné kroky;
O. keďže v novembri 2010 sa sťažovatelia opäť obrátili na ombudsmana a začalo sa druhé vyšetrovanie, v priebehu ktorého ombudsman nahliadol do spisu Komisie; keďže ombudsman sa domnieval, že spis nepreukázal, že sa o námietkach, ktoré vzniesli sťažovatelia počas obdobia posudzovania vplyvov na životné prostredie ex post, diskutovalo s rakúskymi orgánmi, ani že rozhodnutie ombudsmana v prípade prvej sťažnosti podnietilo ďalšiu korešpondenciu okrem správ o posudzovaní vplyvov na životné prostredie z Rakúska;
P. keďže tento stav priviedol ombudsmana k záveru, že Komisia nebrala do úvahy jeho zistenia z prvého vyšetrovania, najmä nebola jednotná v odpovediach ombudsmanovi v súvislosti s možnosťou právnej nápravy proti posudzovaniu vplyvov na životné prostredie ex post, a že netrvala na vymenovaní iného subjektu, ktorý by vykonal posudzovanie vplyvov na životné prostredie, ako ministerstvo dopravy, ktoré predmetné práce schválilo;
Q. keďže ombudsman predložil Komisii návrh odporúčania, v ktorom naliehal, aby „prehodnotila svoj prístup k riešeniu sťažností týkajúcich sa porušovania predpisov na letisku Viedeň a zaoberala sa nedostatkami, na ktoré poukázal ombudsman“, a upozornil, že to znamená, „že Komisia by v ďalších krokoch ohľadom konania o nesplnení si povinnosti mala brať ohľad na povinnosť vnútroštátnych orgánov zabezpečiť, aby (i) sťažovatelia mali prístup k postupu preskúmania a (ii) boli prijaté kroky na riešenie jasného konfliktu záujmov pri uplatňovaní smernice 85/337“;
R. keďže Komisia v odpovedi ombudsmanovi argumentovala v prvom rade tým, že predniesla otázku právnej nápravy rakúskym orgánom, ale akceptovala ich názor, že by vznikli problémy v súvislosti s vnútroštátnymi právnymi predpismi o súdnom konaní, a upozornila, že rakúske orgány sa zaviazali zabezpečiť, aby sa pri posudzovaní vplyvov novej tretej pristávacej dráhy na životné prostredie, voči ktorej by bolo možné uplatniť úplné súdne preskúmanie, bral plný ohľad na kumulatívne vplyvy predchádzajúcich prác, v prípade ktorých sa posudzovanie vplyvov uskutočnilo až ex post;
S. keďže Komisia v súvislosti s druhým prípadom údajného nesprávneho úradného postupu tvrdila, že smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie nestanovila žiadne ustanovenia týkajúce sa rozdelenia právomocí v rámci postupu posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktorý sa má vykonať v členských štátoch; keďže v súlade so zásadou subsidiarity sú členské štáty zodpovedné za organizáciu svojej vlastnej správy, a teda v plnej miere rozhodujú o tom, ktorý orgán by mal byť zodpovedný za postupy súvisiace so smernicou o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a keďže je všeobecnou zásadou administratívneho práva všetkých členských štátov, že orgán, ktorý prijal protizákonné rozhodnutie, ktoré sa stalo predmetom správneho konania o opravnom prostriedku alebo rozhodnutia súdu, je zodpovedný za nápravu tejto situácie;
T. keďže návrh odporúčania preto nebol úspešný a ombudsman sa domnieval, že tento prípad je príkladom situácie, keď Komisia vo vzťahu k jasnému porušeniu práva EÚ neprijala vhodné nápravné opatrenia, keďže nezabezpečila, aby sa posudzovanie vplyvov na životné prostredie ex post vykonalo nestranným spôsobom, a náležite sa neriadila odporúčaním ombudsmana týkajúcim sa prístupu k právnym opravným prostriedkom voči tomuto posudzovaniu;
U. keďže ombudsman sa preto domnieval, že je potrebné na túto záležitosť upozorniť Parlament;
V. keďže Komisia prijala 26. októbra 2012 návrh na revíziu smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; keďže Výbor pre právne veci predložil legislatívnu iniciatívnu správu, v ktorej žiadal o všeobecný právny predpis o administratívnych postupoch pre vlastnú správu EÚ;
Odporúčanie ombudsmana
1. víta osobitnú správu ombudsmana, ktorá zdôrazňuje dôležité otázky vzťahujúce sa na problémy týkajúce sa uplatňovania smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a konania o nesplnení si povinnosti;
2. pripomína, že k nesprávnemu úradnému postupu dochádza vtedy, keď verejný orgán nekoná v súlade s pravidlom alebo zásadou, ktoré sú preň záväzné;
3. konštatuje, že údajný nesprávny úradný postup, ktorý sa týka spôsobu, ktorým Komisia viedla konanie o nesplnení povinnosti voči Rakúsku, konkrétne toho, že nezabezpečila, aby orgán, ktorý vydal povolenie na práce bez požadovaného posúdenia vplyvov na životné prostredie, bol zodpovedný za posúdenie vplyvov na životné prostredie ex post a aby mal sťažovateľ prístup k právnym opravným prostriedkom voči tomuto posúdeniu;
4. zdôrazňuje, že táto osobitná správa sa nezaoberá otázkou, či rakúske orgány konali chybne, ale otázkou, či Komisia zlyhala vo svojich povinnostiach, keď vyšetrovala a riešila sťažnosť, ktorá jej bola doručená, a v rámci svojej odpovede na žiadosti a odporúčania ombudsmana vyplývajúce z jeho prvého vyšetrovania tohto prípadu;
5. zdieľa ombudsmanove znepokojenie nad možným negatívnym vplyvom konfliktu záujmov na uskutočnenie posudzovania vplyvov na životné prostredie a súhlasí, že treba hľadať spôsoby na riešenie tejto situácie, a zároveň rozumie obavám Komisie v súvislosti s prekročením jej kompetencií, ak by žiadala od rakúskych orgánov, aby vymenovali iný subjekt, ktorý by bol zodpovedný za vykonanie posudzovania ex post;
6. radí príslušným orgánom v členských štátoch, aby dbali na možné konflikty záujmov už v rámci súčasnej právnej úpravy a aby sa v tomto ohľade pripravili na prípadné zmeny práva EÚ; zdôrazňuje úlohu národných ombudsmanov ako dôležitých mediátorov, ktorí pomáhajú občanom podnikať kroky proti možným konfliktom záujmov a všeobecne proti prípadom nesprávneho úradného postupu v administratívach členských štátov;
7. v súvislosti s druhým tvrdením ombudsmana sa domnieva, že čestné, aktívne a úplné zahrnutie miestneho obyvateľstva do uplatňovania smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je úplne zásadné, a preto verí, že otvorené a transparentné postupy mediácie by sa mali častejšie uplatňovať pred začatím projektov, ktoré môžu mať veľký vplyv na miestne životné prostredie a ľudské zdravie; v tomto kontexte uznáva verejnú mediáciu, ktorá predchádzala posudzovaniu vplyvov na životné prostredie v súvislosti s výstavbou tretej pristávacej dráhy na letisku Viedeň a ktorá tiež zohľadňovala celkový vplyv – napríklad rušivý hluk – tých rozširovaní, ktoré sú predmetom príslušného konania vo veci porušenia právnych predpisov a v prípade ktorých je možné uplatniť úplný postup preskúmania;
8. súhlasí s ombudsmanom, že vedenie a aktualizovanie jasných záznamov tvorí súčasť dobrej správy, pretože umožňuje napríklad európskemu ombudsmanovi overiť, či sa náležite prihliadalo na jeho odporúčania;
9. domnieva sa, že je takisto správne – ako relevantný aspekt dobrej administratívnej praxe – udržiavať náležitú, jasnú a dôslednú korešpondenciu so sťažovateľmi počas konaní vo veci porušenia právnych predpisov a s ombudsmanom počas jeho vyšetrovania;
10. víta vyhlásenie Komisie, že v obidvoch prípadoch, t. j. v písomných záznamoch aj v podrobnej korešpondencii, zamýšľa zlepšiť svoje postupy, aby sa vyhla problémom v komunikácii, s ktorými sa stretla v danom prípade;
11. zdôrazňuje, že ani Komisia, ani rakúske orgány neporušili pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie ex post, ktoré bolo založené na postupe sui generis dohodnutom ad hoc, žiadne existujúce európske právne predpisy; poukazuje však na to, že keďže právo EÚ neposkytuje pre takýto postup žiadny právny základ, treba ho považovať za výnimočný a za následok predchádzajúceho nedodržania smernice, ktoré nemožno napraviť;
12. nazdáva sa, že počas rokovaní s rakúskymi orgánmi mohla Komisia vyvinúť väčšie úsilie v otázke dostupnosti súdneho preskúmania, a to vzhľadom na transpozíciu príslušných ustanovení (článok 10a) do rakúskeho práva v roku 2005, a takisto v otázke konfliktu záujmov v rámci príslušného rakúskeho ministerstva, berúc do úvahy hlavnú zásadu judikatúry EÚ, že netreba sledovať len znenie zákona, ale treba brať do úvahy aj účel a zmysel legislatívy;
Prípad letiska Viedeň, revízia smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a nariadenie o dobrej správe
13. domnieva sa, že okolnosti, ktoré podnietili otvorenie konania Komisie o porušení právnych predpisov a následne sťažnosť európskemu ombudsmanovi, vyvolali v tom čase vážne otázky týkajúce sa vykonávania smernice 85/337 členským štátom, v tomto prípade Rakúskom; víta skutočnosť, že pri revízii rakúskeho federálneho zákona v roku 2009, ktorým sa vykonáva smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, sa okrem iného patrične zohľadnili zistenia tohto konania o porušení právnych predpisov, čím sa rakúske právne predpisy v tomto ohľade dostali do súladu s právom EÚ;
14. pripomína, že v minulých rokoch sa Výboru pre petície dostalo do pozornosti niekoľko prípadov, keď členské štáty údajne umožnili schválenie a realizáciu projektov bez požadovaného posudzovania vplyvov na životné prostredie;
15. vyjadruje presvedčenie, že v prípadoch, keď pri projektoch s veľkou pravdepodobnosťou dochádza k porušovaniu základných požiadaviek smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, by dotknutá verejnosť mala mať k dispozícii účinné právne nástroje, aby mohla žiadať od príslušného orgánu pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie okamžité vysvetlenie týkajúce sa súladu projektov s pravidlami EÚ, aby sa tak zabránilo nezvratným environmentálnym škodám pri realizácii takýchto projektov;
16. konštatuje, že koncepcia posudzovania vplyvov na životné prostredie ex post sa v súčasnej smernici o posudzovaní vplyvov na životné prostredie nenachádza a že tento nástroj dohodla Komisia v snahe riešiť vzniknutú situáciu de facto, keď už boli udelené povolenia a vykonané práce;
17. zdôrazňuje, že prípad letiska Viedeň poukazuje na slabé stránky súčasnej smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a to napríklad ako riešiť projekty, ktoré sú prakticky nezvratné, pretože už boli vykonané, a v prípade ktorých možno už došlo k poškodeniu životného prostredia, a problém konfliktu záujmov v rámci zodpovedných orgánov, ako je to údajne aj v aktuálnom prípade;
18. odkazuje na výročnú správu Výboru pre petície za rok 2011, ktorá zdôraznila potrebu zabezpečiť objektivitu a nestrannosť v súvislosti s posudzovaním vplyvov na životné prostredie; pripomína Komisii, že bola vyzvaná, aby zabezpečila posilnenie smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie stanovením jasnejších parametrov nezávislosti odborných štúdií, spoločných prahových úrovní v EÚ, maximálneho časového rámca postupu vrátane účinnej verejnej konzultácie, požiadavky na odôvodnenie rozhodnutí, povinného posudzovania prijateľných alternatív a mechanizmov kontroly kvality;
19. víta návrh Komisie na revíziu smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v záujme jej posilnenia; vyjadruje odhodlanie plne sa zapojiť spolu s Komisiou a Radou do tohto postupu, aby sa zabezpečilo, že táto dôležitá smernica bude slúžiť svojmu účelu stále účinnejším a objektívnejším spôsobom[3];
20. konštatuje, že súčasná smernica neobsahuje požiadavky vzťahujúce sa na objektívnosť a nestrannosť orgánov, ktoré sú zodpovedné za schválenie, a nestanovuje žiadne takéto požiadavky pre orgány, ktoré vykonávajú posudzovanie vplyvov na životné prostredie; konštatuje, že smernica neobsahuje žiadne ustanovenia o tom, ako postupovať v prípade, že projekt už bol realizovaný alebo bude čoskoro ukončený, ani o tom, ako by dotknutá verejnosť mohla prostredníctvom jasného a nebyrokratického postupu získať od príslušného orgánu pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie okamžité vysvetlenie týkajúce sa súladu takých projektov, pri ktorých môže s veľkou pravdepodobnosťou dochádzať k nedodržaniu základných ustanovení smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, s pravidlami EÚ; domnieva sa preto, že revízia smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je dobrou príležitosťou na zavedenie takýchto požiadaviek a ustanovení;
21. nazdáva sa, že tento prípad tiež ukazuje, že okrem opatrení na posilnenie ustanovení smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sú potrebné jasnejšie postupy pri konaní o nesplnení si povinností, najmä pomocou prijatia všeobecného predpisu o administratívnych postupoch pre správu EÚ, čo posilní pozíciu sťažovateľa; nazdáva sa, že takýto predpis by bol vhodným spôsobom, ako jasne stanoviť povinnosti orgánov pri komunikácii so sťažovateľmi v rámci konania vo veci porušenia právnych predpisov alebo so subjektmi zastupujúcimi európskych občanov, ako je Výbor pre petície či ombudsman, napríklad zavedením povinnosti čo najrýchlejšej reagovať na odporúčania ombudsmana s cieľom vyhnúť sa nesprávnej interpretácii, ako to bolo v tomto prípade;
22. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, európskemu ombudsmanovi, európskej sieti ombudsmanov a parlamentom členských štátov.
- [1] Ú. v. ES L 113, 4.5.1994, s. 15.
- [2] Smernica Rady z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (85/337/EHS) (v znení zmien a doplnení).
- [3] COM(2012)0628.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Od roku 1999 sa na viedenskom letisku vylepšovala a rozširovala infraštruktúra prostredníctvom sérií stavebných projektov, ktoré schválilo rakúske Spolkové ministerstvo dopravy, inovácie a technológie (BMVIT). Keď v roku 2006 sťažovatelia po prvýkrát podali sťažnosť Komisii[1], Komisia prišla k záveru, že sa malo vykonať posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa smernice 85/337/EHS (smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie).
Komisia sa tiež domnieva, že vzhľadom na to, že už bol udelený súhlas a projekty už boli zrealizované alebo boli krátko pred ukončením, nemohol sa dosiahnuť účel smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. V rámci rokovaní s rakúskymi orgánmi Komisia súhlasila, že nebude pokračovať v konaní o nesplnení povinnosti za predpokladu, že Rakúsko vykoná posudzovanie vplyvov na životné prostredie ex post, ktoré sa bude čo najviac podobať posudzovaniu vplyvov na životné prostredie ex ante a umožní úplné posúdenie vplyvov projektov na životné prostredie.
Sťažovatelia boli kritickí voči spôsobu, akým Komisia riešila tento prípad, a predložili európskemu ombudsmanovi sťažnosť. Ombudsman uzavrel 2. decembra 2009 svoje vyšetrovanie s týmto záverom:
- Spolkové ministerstvo dopravy, inovácie a technológie (BMVIT), ktoré malo vykonať posúdenie vplyvov na životné prostredie ex post, bolo tým istým orgánom, ktorý projekt povolil. Vzhľadom na to, že bolo aj orgánom, ktorý pôvodne nezabezpečil, aby sa dodržiavali ustanovenia smernice 85/337/EHS, znamená to, že angažovaním Spolkového ministerstva dopravy, inovácie a technológie vznikol konflikt záujmov.
- Komisia konštatovala, že posúdenie vplyvov na životné prostredie ex post sa vykoná v súlade s článkami 5 až 10 smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Sťažovatelia sa nazdávali, že by sa mal uplatniť aj článok 10a. Článok 10a stanovuje, že verejnosť „má prístup k opravným prostriedkom [ ... ] napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, skutku alebo nečinnosti, ktoré sú predmetom ustanovení tejto smernice o účasti verejnosti“. Komisia od Rakúska nežiadala osobitné záruky týkajúce sa uplatniteľnosti článku 10a. Ombudsman nechápal, prečo Komisia nežiadala explicitné záruky.
Ombudsman sa domnieval, že nebol schopný dospieť k záveru, že Komisia zabezpečila riadne vykonanie posúdenia vplyvov na životné prostredie ex post, a že sa teda riadne vykonalo konanie o nesplnení povinnosti. Konštatoval, že Komisia naznačila, že neuzavrie konanie o nesplnení povinnosti, až kým nebude spokojná s tým, že sa adekvátne zhodnotili možné vplyvy na životné prostredie a že rakúske úrady podnikli nevyhnutné kroky v nadväznosti na zistenia z posúdenia vplyvov na životné prostredie. V tomto štádiu skonštatoval, že neexistujú dôvody pre ďalšie vyšetrovanie tejto záležitosti, a v decembri 2009 rozhodol, že svoje vyšetrovanie uzavrie, pričom verí, že Komisia z jeho zistení náležite vyvodí dôsledky.
30. novembra 2010 sa sťažovatelia opäť obrátili na ombudsmana, ktorý začal druhé vyšetrovanie[2] týkajúce sa (i) tvrdenia, že Komisia riadne neuskutočnila konanie o nesplnení povinnosti voči Rakúsku, najmä tým, že nezabezpečila správne vykonanie posúdenia vplyvov na životné prostredie, a (ii) požiadavky, aby Komisia zabezpečila, že sa vykoná riadne posúdenie vplyvov na životné prostredie ex post vrátane monitorovacieho mechanizmu, do ktorého by mali právo byť zahrnutí aj predkladatelia sťažnosti, alebo ak by to nebolo možné, predložiť prípad Súdnemu dvoru.
Hodnotenie ombudsmana, ktoré viedlo k návrhu odporúčania
Rozhodnutie ombudsmana uzavrieť vyšetrovanie prvej sťažnosti v decembri 2009 sa zakladalo na záväzku Komisie, že konanie o nesplnení povinnosti uzavrie iba vtedy, keď bude mať istotu, že vplyv prác na rozšírení viedenského letiska na životné prostredie bol adekvátne zhodnotený a Rakúsko podniklo nevyhnutné kroky, aby vykonalo požadované opatrenia. V tom čase ešte stále prebiehalo posudzovanie vplyvov na životné prostredie ex post. Ombudsman sa preto domnieval, že pre Komisiu by bolo jednoduché nabádať rakúske orgány, aby riešili záležitosti, ktoré uviedol vo svojom rozhodnutí o skončení vyšetrovania. Kontrola tohto prípadu však ukázala, že Komisia nepodnikla takéto kroky, ale čakala na záverečnú správu od rakúskych orgánov.
Ombudsman upozornil, že tvrdenie sťažovateľa, že úloha Spolkového ministerstva dopravy, inovácie a technológie spôsobila jasný konflikt záujmov, považuje zrejme za odôvodnené. Zdôraznil dôležitosť článku 10a a podčiarkol, že vôbec nie je isté, že občania by podľa rakúskeho práva mohli využiť postup revízie posúdenia vplyvov na životné prostredie ex post.
Ombudsman sa domnieval, že bolo vhodné, aby Komisia zhodnotila záležitosti, ktoré uviedol vo svojom rozhodnutí o prvej sťažnosti, a položil si otázku, prečo tak neurobila. Dodal, že jeho pochybnosti týkajúce sa možnosti vykonať revíziu podľa článku 10a vzrástli v dôsledku odpovede rakúskeho ministra a rakúskeho dvora audítorov.
Vzhľadom na to sa ombudsman nazdával, že tvrdenie sťažovateľa, že Komisia zlyhala vo veci konania o nesplnení povinnosti voči Rakúsku, bolo odôvodnené. Ombudsman preto vypracoval tento návrh odporúčania pre Komisiu:
Komisia by mala napraviť svoj prístup k riešeniu sťažností týkajúcich sa porušovania predpisov v súvislosti s letiskom Viedeň, zaoberať sa nedostatkami, na ktoré poukázal ombudsman vo svojom rozhodnutí z 2. decembra 2009 o sťažnosti 1532/2008, a čo najskôr uzavrieť svoje hodnotenie.
Hodnotenie ombudsmana po vypracovaní návrhu odporúčania
Pri hodnotení argumentov strán, ktoré dostal po návrhu odporúčania, ombudsman pripomína, že už uviedol, že rozhodnutie Komisie vyzvať Rakúsko, aby vykonalo posúdenie vplyvov na životné prostredie ex post, je vzhľadom na okolnosti v zásade vhodné a rozumné. Otázkou, ktorú treba preskúmať, preto ostáva, či Komisia zabezpečila, aby sa toto posúdenie vplyvov na životné prostredie ex post vykonalo správne.
V tomto zmysle sa ombudsmanove pochybnosti zameriavajú na dve hlavné otázky.
1. uplatniteľnosť článku 10a smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie;
2. konflikt záujmov orgánu vykonávajúceho posúdenie vplyvov na životné prostredie ex post.
Komisia uvádza, že článok 10a by nebol uplatniteľný, ak by práce podliehali posúdeniu vplyvov na životné prostredie ex ante, keďže tento článok zaviedla smernica 2003/35/ES, ktorá bola vykonaná 25. júna 2005. Ombudsman považuje tento argument za hodnoverný, ale nie je presvedčený, že by sa tento článok nemal uplatňovať aj na posúdenie vplyvov na životné prostredie ex post, keďže cieľom posúdenia vplyvov na životné prostredie ex post bolo čo najvernejšie napodobniť posúdenie vplyvov na životné prostredie ex ante. Článok sa navyše týka opravných prostriedkov, ktoré sú dostupné pre občanov.
Ombudsman nevidí závažný dôvod, prečo by sa článok nemal uplatňovať aj na posúdenie vplyvov na životné prostredie ex post. Rakúske orgány nevykonali posúdenie vplyvov na životné prostredie a vzhľadom na to, že právo sa odvtedy vyvinulo, by bolo len správne, aby sa tieto zmeny brali do úvahy v záujme dotknutých občanov.
Ombudsman konštatuje, že Komisia uviedla, že „je naďalej presvedčená“, že článok 10a nie je uplatniteľný. Počas svojho vyšetrovania prvej sťažnosti ombudsman konkrétne požiadal Komisiu o jej názory na túto otázku a Komisia vo svojej odpovedi uviedla, že je presvedčená, „že otázky, ktorých sa týka „posúdenie vplyvov na životné prostredie ex post,“ môžu byť predmetom právnej kontroly podľa článku 10a smernice“. Keď ombudsman žiadal od Komisie ďalšie objasnenie tejto záležitosti, dodala, že článok 10a „možno bude – aj v rámci posúdenia vplyvov na životné prostredie ex post – potrebné vykladať v tom zmysle, že zabezpečuje prístup k spravodlivosti v súvislosti s administratívnym rozhodnutím vo veci možných ďalších krokov nadväzujúcich na zistenia posúdenia vplyvov na životné prostredie ex post.“
Podľa ombudsmana porovnanie odpovede Komisie naznačuje, že Komisia buď nepovažovala za potrebné dôkladne preskúmať, či sa mal alebo nemal uplatňovať článok 10a pri posúdení vplyvov na životné prostredie ex post, alebo vydala vyhlásenia, ktoré by viedli sťažovateľov a ombudsmana k tomu, aby sa domnievali, že tento článok je uplatniteľný, hoci sa Komisia nazdávala, že to tak nie je. Ombudsman sa domnieva, že obe tieto možné interpretácie by upozornili na vážne nedodržiavanie zásad riadnej správy.
Komisia navrhla, aby skutočnosť, že opravné prostriedky uvedené v článku 10a nebolo možné použiť pri posúdení vplyvov na životné prostredie ex post, bolo možné napraviť pri prebiehajúcich posúdeniach vplyvov na životné prostredie týkajúcich sa novej, tretej pristávacej dráhy.
V súvislosti s konfliktom záujmov ombudsman znovu opakuje, že orgán, ktorý bez potrebného posúdenia vplyvov na životné prostredie udelil povolenia na vykonanie prác, sa dostal do konfliktu záujmov, keď bol požiadaný o vykonanie posúdenia vplyvov na životné prostredie ex post.
Komisia uviedla, že ministerstvo konalo na základe zásady zákonnosti a právneho štátu. Ombudsman nepovažuje argument Komisie za presvedčivý a prichádza k záveru, že Komisia sa zrejme riadne nezaoberala argumentom sťažovateľov, že ministerstvo sa dostalo so jasného konfliktu záujmov.
Ombudsman vypracoval pre Komisiu toto odporúčanie :
Komisia by mala zvážiť svoj prístup k riešeniu sťažností týkajúcich sa porušovania predpisov v súvislosti s letiskom Viedeň a zaoberať sa nedostatkami, na ktoré poukázal ombudsman. Znamená to, že Komisia by v ďalších krokoch týkajúcich sa konania o nesplnení si povinnosti mala brať do úvahy povinnosť vnútroštátnych orgánov zabezpečiť, aby (i) sťažovatelia mali prístup k postupu preskúmania a (ii) aby sa podnikli kroky na riešenie jasného konfliktu záujmov pri uplatňovaní smernice 85/337EHS.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
22.1.2013 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
19 0 0 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Margrete Auken, Elena Băsescu, Heinz K. Becker, Victor Boştinaru, Giles Chichester, Nikolaos Chountis, Carlos José Iturgaiz Angulo, Peter Jahr, Lena Kolarska-Bobińska, Miguel Angel Martínez Martínez, Ana Miranda, Chrysoula Paliadeli, Angelika Werthmann, Tatjana Ždanoka |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Zoltán Bagó, Birgit Collin-Langen, Jaroslav Paška, Axel Voss |
||||
|
Náhradník (čl. 187 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní |
Jan Kozłowski |
||||