SPRÁVA o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES
8.2.2013 - (COM(2011)0658 – C7‑0371/2011 – 2011/0300(COD)) - ***I
Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
Spravodajca: António Fernando Correia De Campos
- NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
- DÔVODOVÁ SPRÁVA
- STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci
- STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
- STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
- STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch
- STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj
- POSTUP
NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES
(COM(2011)0658 – C7‑0371/2011 – 2011/0300(COD))
(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)
Európsky parlament,
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM (2011)0658),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 172 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7–0371/2011),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené v rámci Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality Dolnou snemovňou Spojeného kráľovstva, ktorá sa domnieva, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,
– so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora z 1. februára 2012[1],
– so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 1. februára 2012[2],
– so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 1. februára 2012[3],
– so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0036/2013),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU[4]*
k návrhu Komisie
---------------------------------------------------------
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. .../2013
z …
o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 172,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[5],
so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[6],
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom[7],
(1) Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o iniciovaní novej stratégie Európa 2020. Jednou z priorít stratégie Európa 2020 je udržateľný rast dosahovaný presadzovaním udržateľnejšej a konkurencieschopnejšej ekonomiky s efektívnejšie využívanými zdrojmi. Táto stratégia kladie energetické infraštruktúry na popredné miesto ako súčasť hlavnej iniciatívy Európa efektívne využívajúca zdroje zdôraznením potreby naliehavo modernizovať európske siete, vzájomne ich prepojiť na kontinentálnej úrovni, a najmä integrovať obnoviteľné zdroje energie.
(1a) Cieľ schválený pre členské štáty v záveroch Európskej rady v Barcelone v marci 2002, ktorým bolo dosiahnuť mieru prepojenia zodpovedajúcu minimálne 10 % ich inštalovanej výrobnej kapacity, sa zatiaľ nepodarilo naplniť.
(2) Oznámenie Komisie s názvom Priority v oblasti energetickej infraštruktúry na rok 2020 a ďalšie roky – Plán integrovanej európskej energetickej siete, na ktoré nadviazali závery Rady pre dopravu, telekomunikácie a energetiku z 28. februára 2011 a uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2011, požadovalo novú politiku energetickej infraštruktúry s cieľom optimalizovať rozvoj siete na európskej úrovni na obdobie do roku 2020 a ďalšie roky, aby Únia mohla splniť svoje hlavné ciele energetickej politiky týkajúce sa konkurencieschopnosti, udržateľnosti a zabezpečenia dodávok.
(3) Európska rada 4. februára 2011 zdôraznila potrebu modernizovať a rozšíriť energetickú infraštruktúru Európy a s cieľom sfunkčniť solidaritu medzi členskými štátmi poskytnúť možnosť alternatívnych dodávok alebo tranzitných trás a zdrojov energie a rozvíjať obnoviteľné zdroje energie v hospodárskej súťaži s tradičnými zdrojmi. Zdôraznilo sa, že žiadny členský štát ▌by po roku 2015 nemal zostať izolovaný od európskych plynárenských a elektrických sietí ani považovať svoju energetickú bezpečnosť za ohrozenú nedostatkom príslušných prepojení.
(4) V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1364/2006/ES zo 6. septembra 2006[8] sa stanovujú usmernenia pre transeurópske energetické siete (ďalej len „TEN-E“). Tieto usmernenia majú za cieľ podporovať dokončenie vnútorného trhu s energiou Únie a súčasne napomáhať racionálnej výrobe, doprave, distribúcii a využívaniu energetických zdrojov, zmierňovať izolovanosť znevýhodnených a ostrovných regiónov, zabezpečiť a diverzifikovať dodávky, zdroje a trasy energie pre Úniu aj pomocou spolupráce s tretími krajinami a prispievať k udržateľnému rozvoju a ochrane životného prostredia.
(5) Hodnotenie súčasného rámca TEN-E jasne ukázalo, že aj keď tento rámec vniesol pozitívny vklad do vybraných projektov tým, že ich politicky zviditeľnil, chýba mu vízia, zameranie a pružnosť, aby sa zaplnili určené medzery infraštruktúry. Únia by preto mala zvýšiť svoje úsilie o splnenie budúcich náročných úloh v tejto oblasti a riadna pozornosť by sa mala venovať zisťovaniu medzier v dopyte a dodávkach energie, ktoré v budúcnosti môžu vzniknúť.
(6) Urýchlenie modernizácie existujúcej energetickej infraštruktúry a rozvoja novej energetickej infraštruktúry je dôležité na dosiahnutie cieľov energetickej a klimatickej politiky Únie, ktoré spočívajú v dokončení vnútorného trhu s energiou, zaručení bezpečnosti dodávok predovšetkým plynu a ropy, znížení emisií skleníkových plynov o 20 % (30 %, ak na to budú vhodné podmienky), zvýšení podielu energie z obnoviteľných zdrojov v konečnej spotrebe energie na 20 %[9] a dosiahnutí 20 % zvýšenia energetickej účinnosti do roku 2020, pričom zvýšenie energetickej účinnosti môže prispieť k obmedzeniu potreby budovania nových infraštruktúr. Únia musí súčasne pripraviť svoju infraštruktúru na ďalšie znižovanie emisií uhlíka v energetickej sústave v dlhodobom výhľade do roku 2050. V tomto nariadení by preto malo byť možné zohľadniť aj prípadné budúce politické ciele Únie v oblasti energetiky a klímy.
(7) Napriek skutočnosti, že smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou[10] a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom[11] sa upravuje vnútorný trh s energiou, tento trh zostáva roztrieštený z dôvodu nedostatočných prepojení medzi vnútroštátnymi energetickými sieťami a nie najlepšieho využívania existujúcej energetickej infraštruktúry. Integrované siete v celej Únii a zavedenie inteligentných sietí sú však dôležité na zabezpečenie konkurencieschopného a riadne fungujúceho integrovaného trhu, dosiahnutie optimálneho využívania energetickej infraštruktúry, zvýšenie energetickej účinnosti a integráciu distribuovaných zdrojov obnoviteľnej energie a na podporu rastu, zamestnanosti a udržateľného rozvoja.
(8) Energetická infraštruktúra Únie by sa mala zmodernizovať, aby sa predchádzalo technickým poruchám a zvýšila jej odolnosť voči týmto poruchám, voči živelným pohromám i katastrofám spôsobeným ľuďmi ▌, voči nepriaznivým účinkom klimatických zmien a rizikám pre jej bezpečnosť, najmä pokiaľ ide o európske kritické infraštruktúry ustanovené v smernici Rady 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu[12].
(8a) Preprava ropy ropovodmi po súši, a nie vodnými cestami, môže významne prispieť k zmenšeniu ekologických rizík súvisiacich s prepravou ropy.
(9) Význam inteligentných sietí pri dosahovaní cieľov energetickej politiky Únie sa potvrdil v oznámení Komisie z 12. apríla 2011 s názvom Inteligentné siete: od inovácií k zavedeniu.
(9a) Zásobníky energie a zariadenia na príjem, skladovanie a spätné splynovanie alebo dekompresiu skvapalneného zemného plynu (LNG) a stlačeného zemného plynu (CNG) majú v európskej energetickej infraštruktúre čoraz väčší význam. Rozširovanie týchto zariadení energetickej infraštruktúry je dôležitou súčasťou dobre fungujúcej sieťovej infraštruktúry.
(10) V oznámení Komisie zo 7. septembra 2011 s názvom Energetická politika EÚ: budovanie vzťahov s partnermi za hranicami EÚ sa zdôraznilo, že Únia musí podporovať rozvoj energetickej infraštruktúry vo svojich vonkajších vzťahoch s cieľom podporovať sociálno-ekonomický rozvoj za svojimi hranicami. Únia by mala napomáhať projektom v oblasti infraštruktúry spájajúcim jej energetické siete so sieťami tretích krajín, najmä susedných krajín a krajín, s ktorými nadviazala konkrétnu spoluprácu v energetike.
(10a) V záujme zabezpečenia stability napätia a frekvencie treba osobitnú pozornosť zamerať na stabilitu európskej siete elektrickej energie za meniacich sa podmienok spôsobených rastúcim prílevom nestabilnej energie z obnoviteľných zdrojov.
(11) Potreby investícií do infraštruktúr prenosu elektrickej energie a prepravy zemného plynu európskeho významu do roku 2020 sa odhadovali približne na 200 miliárd EUR. Značné zvýšenie objemov investícií v porovnaní s minulými trendmi a naliehavosť realizácie priorít energetických infraštruktúr si vyžaduje nový prístup k tomu, ako sa regulujú a financujú energetické infraštruktúry, a najmä infraštruktúry cezhraničného charakteru.
(12) V pracovnom dokumente útvarov Komisie pre Radu pre dopravu, telekomunikácie a energetiku z 10. júna 2011 s názvom Potreby investícií do energetickej infraštruktúry a požiadavky na financovanie sa zdôrazňuje, že približne polovici celkových investícií potrebných na desaťročie do roku 2020 hrozí, že sa vôbec nevynaložia, alebo sa nevynaložia včas pre prekážky spojené s vydávaním povolení, reguláciou a financovaním.
(13) Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá na včasný rozvoj a interoperabilitu transeurópskych energetických sietí s cieľom dosiahnuť ciele zmluvy v oblasti energetickej politiky, zaistiť fungovanie vnútorného trhu s energiou a bezpečnosť dodávok v Únii, podporovať energetickú účinnosť a úspory energie, rozvoj nových a obnoviteľných foriem energie a presadzovať prepojenie energetických sietí. Tento návrh sledovaním uvedených cieľov napomáha inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast a prináša výhody pre celú Úniu z hľadiska konkurencieschopnosti a hospodárskej, spoločenskej a územnej súdržnosti.
(13a) Pre rozvoj transeurópskych sietí a ich účinnú interoperabilitu je dôležité, aby sa zabezpečila operačná koordinácia medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav elektriny (ďalej len „PPS“). Na zabezpečenie jednotných podmienok uplatňovania príslušných ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny[13] v tejto oblasti by sa vykonávacie právomoci mali preniesť na Komisiu. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[14]. Postup preskúmania by sa mal využívať na prijímanie usmernení na uskutočňovanie operačnej koordinácie medzi PPS na úrovni Únie, pretože tieto usmernenia sa budú vzťahovať všeobecne na všetkých PPS.
(13b) Agentúre pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ďalej len „agentúra“) zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009 z 13. júla 2009[15] sa v rámci tohto nariadenia prideľujú dôležité doplnkové úlohy, a preto by mala mať právo vyberať poplatky za niektoré z týchto doplnkových úloh.
(14) Komisia po podrobných konzultáciách so všetkými členskými štátmi a zainteresovanými stranami určila 12 strategických priorít transeurópskej energetickej infraštruktúry, ktorých realizácia do roku 2020 je dôležitá na dosiahnutie cieľov energetickej a klimatickej politiky Únie. Tieto priority pokrývajú rôzne zemepisné alebo tematické oblasti, pokiaľ ide o infraštruktúru prenosu a skladovania elektrickej energie, prepravy a skladovania zemného plynu a skvapalneného alebo stlačeného zemného plynu, prepravy oxidu uhličitého a ropy.
(15) Projekty spoločného záujmu by mali byť v súlade so spoločnými, transparentnými a objektívnymi kritériami so zreteľom na ich príspevok k cieľom energetickej politiky. V prípade elektrickej energie a plynu by navrhnuté projekty mali byť súčasťou najnovšieho existujúceho desaťročného plánu rozvoja siete, aby boli oprávnené na zaradenie do druhého a nasledujúcich zoznamov Únie. Tento plán by mal zohľadniť najmä závery Európskej rady zo 4. februára 2011, pokiaľ ide o potrebu integrovať okrajové trhy s energiou.
(16) Mali by sa vytvoriť regionálne skupiny s cieľom navrhnúť a preskúmať projekty spoločného záujmu, ktoré budú základom vypracovania regionálnych zoznamov projektov spoločného záujmu. V záujme dosiahnutia širokej zhody by tieto regionálne skupiny mali zabezpečiť úzku spoluprácu medzi členskými štátmi, vnútroštátnymi regulačnými orgánmi, realizátormi projektu a príslušnými zainteresovanými subjektmi. Spolupráca by sa mala v čo najväčšej miere opierať o existujúce regionálne kooperatívne štruktúry vnútroštátnych regulačných orgánov a PPS a iné štruktúry vytvorené členskými štátmi a Komisiou. V súvislosti s touto spoluprácou by vnútroštátne regulačné orgány mali v prípade potreby poradiť regionálnym skupinám v otázkach realizovateľnosti regulačných aspektov navrhovaných projektov a uskutočniteľnosti navrhovaného harmonogramu regulačného schvaľovania.
(17) Na zabezpečenie toho, aby sa zoznam projektov spoločného záujmu pre celú Úniu (ďalej len „zoznam Únie“) obmedzoval na projekty, ktoré najviac prispievajú k realizácii strategických prioritných koridorov a oblastí energetickej infraštruktúry, by sa právomoc prijímať a vyhodnocovať zoznam Únie mala delegovať na Komisiu v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), pri súčasnom rešpektovaní práva členských štátov schvaľovať projekty spoločného záujmu týkajúce sa ich územia. Podľa analýzy uskutočnenej v ▌hodnotení vplyvu priloženom k návrhu sa počet projektov v oblasti elektrickej energie odhaduje približne na 100 a v oblasti zemného plynu na 50. Berúc do úvahy tento odhad a potrebu zabezpečenia účelu tohto nariadenia by celkový počet projektov spoločného záujmu mal zostať zvládnuteľný, a preto by nemal výrazne prekročiť počet 220. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.
(17a) Nový zoznam Únie by sa mal vypracovať každé dva roky. Projekty spoločného záujmu, ktoré sú už dokončené alebo už nespĺňajú príslušné kritériá a požiadavky stanovené v tomto nariadení, by sa nemali objaviť v ďalšom zozname Únie. Z tohto dôvodu by existujúce projekty spoločného záujmu, ktoré sa majú zahrnúť do ďalšieho zoznamu Únie, mali podliehať rovnakému výberovému konaniu na vypracovanie regionálnych zoznamov a na vypracovanie zoznamu Únie ako navrhované projekty; je však potrebné zaistiť, aby sa čo najviac minimalizovala z toho vyplývajúca administratívna záťaž, napríklad čo najrozsiahlejším využívaním už skôr poskytnutých informácií a zohľadňovaním výročných správ realizátorov projektov.
(18) Projekty spoločného záujmu by sa mali realizovať čo najskôr a mali by sa podrobne sledovať a hodnotiť, pričom administratívna záťaž realizátorov projektov by mala byť čo najmenšia. Komisia by mala vymenovať európskych koordinátorov pre projekty, ktoré narážajú na mimoriadne ťažkosti.
(19) Povoľovacie konania by nemali viesť k administratívnej záťaži, ktorá nie je úmerná veľkosti alebo zložitosti projektu, ani by nemali vytvárať prekážky pre rozvoj transeurópskych sietí a prístup na trh. V záveroch Európskej rady z 19. februára 2009 sa zdôraznila potreba určiť a odstrániť prekážky pre investície vrátane zjednodušenia plánovania a postupov konzultácií. Uvedené závery podporili závery Európskej rady zo 4. februára 2011, ktoré znovu zdôraznili význam zefektívnenia a zlepšenia povoľovacích konaní pri súčasnom rešpektovaní vnútroštátnych právomocí.
(19a) Plánovanie a realizácia projektov spoločného záujmu Únie v oblasti energetickej, dopravnej a telekomunikačnej infraštruktúry by sa mali koordinovať s cieľom vytvoriť synergie vždy, keď to má zmysel z celkového hospodárskeho, technického, environmentálneho či územného hľadiska, a s riadnym prihliadaním na príslušné bezpečnostné aspekty. Pri plánovaní jednotlivých európskych sietí by sa mala teda uprednostňovať integrácia dopravných, komunikačných a energetických sietí s cieľom zabezpečiť zabratie čo najmenej pôdy, pričom podľa možnosti by sa malo zabezpečiť opätovné využitie súčasných alebo bývalých trás, a tak minimalizovať všetky negatívne sociálne, hospodárske, ekologické a finančné dosahy.
(20) Projekty spoločného záujmu by mali na vnútroštátnej úrovni dostať „prioritný štatút“, aby sa zabezpečilo ich rýchle administratívne vybavenie. Príslušné orgány by mali posudzovať projekty spoločného záujmu ako projekty vo verejnom záujme. Povolenie pre projekty, ktoré majú nepriaznivý vplyv na životné prostredie, by sa malo udeliť z dôvodov nadradeného verejného záujmu, ak sú splnené všetky podmienky podľa smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín[16] a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva[17].
(21) Vytvorenie ▌príslušného orgánu alebo príslušných orgánov, ktorý zjednocuje, alebo koordinuje všetky postupy vydávania povolení („jednotné kontaktné miesto“) zjednoduší, zefektívni a zväčší transparentnosť a umožní posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi. Po vytvorení by mal byť príslušný orgán čo najskôr prevádzkyschopný.
(22) Napriek tomu, že existujú zavedené normy účasti verejnosti v postupoch environmentálneho rozhodovania, sú potrebné ďalšie opatrenia, aby sa zabezpečili čo najvyššie normy transparentnosti a podielu verejnosti na všetkých príslušných otázkach postupu vydávania povolení pre projekty spoločného záujmu.
(23) Správne a koordinované uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie[18], podľa potreby smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie[19], a Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia podpísaného 25. júna 1998 v Aarhuse[20] (ďalej len „Aarhuský dohovor“) a Dohovoru z Espoo o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho štátne hranice (ďalej len „Dohovor z Espoo“) by malo zabezpečiť harmonizáciu hlavných zásad na hodnotenie vplyvov na životné prostredie, a to aj v cezhraničnom kontexte. Členské štáty by mali koordinovať posudzovanie projektov spoločného záujmu a podľa možnosti zabezpečiť spoločné posúdenie. Členské štáty by si mali vymieňať najlepšie postupy a spoločne budovať administratívne kapacity na postupy vydávania povolení.
(24) Je dôležité, aby sa zefektívnili a zlepšili postupy udeľovania povolení. Toto by sa malo diať za súčasného rešpektovania vnútroštátnych kompetencií a postupov na budovanie novej infraštruktúry, a to v čo najväčšej miere a s ohľadom na zásadu subsidiarity. Vzhľadom na naliehavosť rozvoja energetických infraštruktúr musí zjednodušenie postupov vydávania povolení sprevádzať jednoznačná lehota, v ktorej majú príslušné orgány prijať rozhodnutie o výstavbe projektu. Táto lehota by mala stimulovať efektívnejšie vymedzenie a vybavovanie postupov a za žiadnych okolností by nemala oslabiť prísne štandardy na ochranu životného prostredia a účasť občanov. Pokiaľ ide o maximálne lehoty stanovené týmto nariadením, členské štáty by sa jednako mohli podľa možnosti usilovať o ich ďalšie skracovanie. Príslušné orgány by mali zabezpečovať dodržiavanie lehôt a členské štáty by sa mali usilovať o zabezpečovanie toho, aby sa odvolania, ktoré napádajú vecnú alebo procesnú zákonnosť komplexného rozhodnutia, vybavovali čo najefektívnejšie.
(24a) Ak členské štáty uznajú za vhodné, môžu do komplexného rozhodnutia zahrnúť rozhodnutia, ktoré sa prijali v kontexte: rokovaní s jednotlivými majiteľmi pôdy o udelení prístupu k majetku, jeho vlastníctve a práve na jeho obývanie; územného plánovania, ktoré určuje všeobecné využívanie pôdy vymedzeného regiónu, obsahuje ďalšiu zástavbu, ako sú diaľnice, železnice, budovy, chránené prírodné oblasti atď., a nevykonáva sa na konkrétny účel plánovaného projektu; vydávania povolení na prevádzku. V súvislosti s postupmi vydávania povolení by projekt spoločného záujmu mohol zahrňovať súvisiacu infraštruktúru v rozsahu, ktorý je podstatný na vybudovanie či fungovanie projektu.
(25) Toto nariadenie, najmä ustanovenia o vydávaní povolení, účasti verejnosti a realizácii projektov spoločného záujmu, by sa malo používať bez toho, aby bolo dotknuté medzinárodné právo a právo Únie vrátane ustanovení o ochrane životného prostredia a zdravia ľudí a ustanovení prijatých podľa spoločnej rybárskej politiky a spoločnej námornej politiky.
(25a) Náklady na rozvoj, budovanie, prevádzku a údržbu projektov spoločného záujmu by vo všeobecnosti mali plne znášať používatelia infraštruktúry. Projekty spoločného záujmu by mali nárok na cezhraničné rozdelenie nákladov, keď hodnotenie trhového dopytu alebo očakávaných účinkov na sadzby naznačilo, že nemožno očakávať, aby sa náklady získali späť prostredníctvom sadzieb, ktoré platia používatelia infraštruktúry.
(26) Základom na rokovania o príslušnom rozdelení nákladov by mala byť analýza nákladov a prínosov projektov infraštruktúry na základe harmonizovanej metodiky na analýzu celej energetickej sústavy v rámci desaťročných plánov rozvoja siete spracovaných európskymi sieťami prevádzkovateľov prenosových/prepravných sústav podľa nariadenia (ES) č. 714/2009 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn[21] a preskúmané agentúrou.
V tejto analýze by sa mohli zohľadniť ukazovatele a zodpovedajúce referenčné hodnoty na porovnanie jednotkových investičných nákladov.
(27) Na čoraz integrovanejšom vnútornom trhu s energiou sú potrebné jasné a transparentné pravidlá na cezhraničné rozdelenie nákladov s cieľom urýchliť investovanie do cezhraničnej infraštruktúry. Európska rada 4. februára 2011 pripomenula dôležitosť podpory regulačného rámca príťažlivého pre investície do sietí so sadzbami stanovenými na úrovniach zodpovedajúcich finančným potrebám a s príslušným rozdelením nákladov pre cezhraničné investície so súčasným zvýšením hospodárskej súťaže a konkurencieschopnosti ▌a zohľadnením vplyvu na spotrebiteľov. Vnútroštátne regulačné orgány by pri rozhodovaní o cezhraničnom rozdelení nákladov mali zabezpečovať, aby jeho vplyv na vnútroštátne sadzby nepredstavoval neprimeranú záťaž pre spotrebiteľov. Navyše by sa vnútroštátne regulačné orgány mali vyhýbať rizikám dvojitej podpory projektov zohľadňovaním skutočných a odhadovaných poplatkov a výnosov. Uvedené poplatky a výnosy by sa mali zohľadňovať iba vtedy, keď sú určené na pokrytie príslušných nákladov a keď čo najviac súvisia s projektmi.
Keď žiadosť o investície zohľadňuje výhody prekračujúce hranice príslušného členského štátu, vnútroštátne regulačné orgány by mali s príslušnými PPS konzultovať o analýze nákladov a prínosov konkrétneho projektu.
(28) Existujúce právne predpisy o vnútornom trhu s energiou požadujú, aby sadzby za prístup k sieťam zemného plynu a elektrickej energie poskytovali vhodné stimuly pre investície. Vnútroštátne regulačné orgány by pri uplatňovaní právnych predpisov o vnútornom trhu s energiou mali zabezpečiť stabilný a predvídateľný regulačný rámec so stimulmi pre projekty spoločného záujmu vrátane dlhodobých stimulov, ktoré sú primerané úrovni konkrétneho rizika projektu. Toto sa vzťahuje predovšetkým na inovatívne technológie prenosu elektrickej energie, ktoré umožňujú rozsiahle začlenenie energie z obnoviteľných zdrojov, zdrojov distribuovanej energie alebo reakcie na dopyt do prepojených sietí, a na infraštruktúru na prepravu zemného plynu, ktorá trhu poskytuje zvýšenú kapacitu alebo väčšiu pružnosť s cieľom umožniť krátkodobé obchodovanie alebo rezervné zásobovanie v prípade prerušenia dodávok.
(28a) Toto nariadenie sa vzťahuje iba na vydávanie povolení pre projekty spoločného záujmu, verejnú účasť na týchto projektoch a regulačné zaobchádzanie s projektmi spoločného záujmu v zmysle stanovenom v tomto nariadení. Členské štáty však môžu na základe vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovať rovnaké alebo podobné pravidlá na iné projekty, ktoré nemajú štatút projektov spoločného záujmu v pôsobnosti tohto nariadenia. Pokiaľ ide o regulačné stimuly, členské štáty môžu na základe vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovať rovnaké alebo podobné pravidlá na projekty spoločného záujmu spadajúce do kategórie skladovania elektrickej energie.
(28b) Členské štáty, ktoré v súčasnosti neposkytujú právny štatút najvyššieho vnútroštátneho významu, ktorý možno pripísať projektom energetickej infraštruktúry v súvislosti s postupmi vydávania povolení, by mali zvážiť zavedenie tohto štatútu, najmä vyhodnotením, či by to viedlo k zrýchleniu postupu vydávania povolení.
(29) Európsky energetický program pre obnovu (EEPR) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1233/2010 z 15. decembra 2010 [22] preukázal pridanú hodnotu využitia pákového efektu súkromného financovania prostredníctvom značnej finančnej pomoci Únie s cieľom umožniť realizácie projektov európskeho významu. Európska rada 4. februára 2011 uznala, že niektoré projekty energetickej infraštruktúry si môžu vyžiadať obmedzené verejné financovanie s cieľom dosiahnuť pákový efekt súkromných finančných prostriedkov. Vzhľadom na hospodársku a finančnú krízu a rozpočtové obmedzenia by sa cielená podpora prostredníctvom grantov a finančných nástrojov mala rozvíjať na základe ďalšieho viacročného finančného rámca, ktorý pritiahne nových investorov do prioritných koridorov energetickej infraštruktúry a súčasne udrží príspevok z rozpočtu Únie na minime. Malo by sa pritom vychádzať zo skúseností pilotnej fázy projektových dlhopisov na financovanie projektov infraštruktúry.
(30) Projekty spoločného záujmu v oblasti elektrickej energie, plynu, ropy a oxidu uhličitého by mali byť oprávnené na finančnú pomoc Únie na štúdie a za splnenia určitých podmienok na práce, akonáhle je toto financovanie k dispozícii, podľa príslušného nariadenia o nástroji Spájame Európu buď vo forme grantov, alebo vo forme inovačných finančných nástrojov. Zabezpečí sa tým, že bude možné poskytnúť podporu prispôsobenú potrebám pre projekty spoločného záujmu, ktoré nie sú životaschopné na základe existujúceho regulačného rámca trhových podmienok. Je potrebné zabrániť každému narušeniu hospodárskej súťaže najmä medzi projektmi prispievajúcimi k realizácii rovnakých prioritných koridorov Únie. Táto finančná pomoc by mala zabezpečiť potrebné synergie so štrukturálnymi fondmi, ktoré budú financovať inteligentné distribučné energetické siete miestneho alebo regionálneho významu. Na investovanie do projektov spoločného záujmu sa uplatňuje logika troch krokov. Po prvé, trh by mal mať prednosť na investovanie. Po druhé, ak trh neinvestuje, mali by sa preskúmať regulačné riešenia, príslušný regulačný rámec by sa mal podľa potreby upraviť a malo by sa zabezpečiť správne uplatňovanie príslušného regulačného rámca. Po tretie, ak prvé dva kroky nestačia na poskytnutie potrebných investícií do projektov spoločného záujmu, mohla by sa prideliť finančná pomoc Únie, ak projekt spoločného záujmu spĺňa platné kritériá oprávnenosti.
▌
(32) Keďže cieľ tohto nariadenia, a to rozvoj a interoperabilita transeurópskych energetických sietí a napojenie na ne, nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť, a tento cieľ možno preto lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality ustanovenou v uvedenom článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.
(32a) Nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009 by sa mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.
(32b) Rozhodnutie č. 1364/2006/ES by sa preto malo zrušiť,
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
KAPITOLA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti
1. Toto nariadenie zakotvuje usmernenia pre včasný rozvoj a interoperabilitu prioritných koridorov a oblastí transeurópskej energetickej infraštruktúry uvedenej v prílohe I (prioritné koridory a oblasti energetickej infraštruktúry).
2. Toto nariadenie najmä:
a) upravuje určovanie projektov spoločného záujmu s cieľom realizovať ▌prioritné koridory a oblasti, ktoré spadajú do kategórií energetickej infraštruktúry v oblasti elektrickej energie, plynu, ropy a oxidu uhličitého vymedzených v prílohe II (kategórie energetickej infraštruktúry);
b) uľahčuje včasnú realizáciu projektov spoločného záujmu zefektívnením, lepšou koordináciou a urýchlením vydávania povolení a posilnením zapájania verejnosti;
c) poskytuje pravidlá a usmernenia pre cezhraničné rozdelenie nákladov a stimulov súvisiacich s rizikom pre projekty spoločného záujmu;
d) určuje podmienky na oprávnenosť projektov spoločného záujmu na finančnú pomoc Únie ▌.
Článok 2Vymedzenie pojmov
Na účel tohto nariadenia sa okrem vymedzení pojmov uvedených v smerniciach 2009/28/ES, 2009/72/ES a 2009/73/ES, nariadeniach (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009, uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
1. „energetická infraštruktúra“ znamená fyzické zariadenie alebo príslušenstvo spadajúce do kategórií energetickej infraštruktúry, ktoré sa nachádza v Únii, alebo spája Úniu s jednou alebo viacerými tretími krajinami;
2. „komplexné rozhodnutie“ znamená rozhodnutie alebo súbor rozhodnutí prijatých orgánom alebo orgánmi členského štátu, ktoré nezahrňujú súdy ani tribunály a ktoré určia, či sa realizátorovi projektu vydá povolenie na stavbu energetickej infraštruktúry s cieľom realizácie projektu bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek rozhodnutie prijaté v súvislosti s odvolacím správnym konaním;
3. projekt“ znamená jedno alebo niekoľko vedení, plynovodov, nástrojov, vybavení alebo zariadení spadajúcich do kategórií energetickej infraštruktúry;
4. „projekt spoločného záujmu“ znamená projekt, ktorý je potrebný na realizáciu prioritných koridorov a oblastí energetickej infraštruktúry stanovených v prílohe I a ktorý je súčasťou zoznamu projektov spoločného záujmu Únie uvedeného v článku 3;
4a. „úzke miesto energetickej infraštruktúry“ znamená obmedzenie fyzických tokov v energetickom systéme pre nedostatočnú prenosovú kapacitu, čo zahŕňa okrem iného aj chýbajúcu infraštruktúru;
5. „realizátor projektu“ znamená:
a) prevádzkovateľ prenosovej sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy či iný prevádzkovateľ alebo investor, ktorý rozvíja projekt spoločného záujmu; alebo
b) ak je niekoľko PPS, prevádzkovateľov distribučných sústav, iných prevádzkovateľov, investorov alebo akákoľvek ich skupina, subjekt s právnou subjektivitou podľa príslušných vnútroštátnych zákonov, ktorý bol určený zmluvnou úpravou medzi nimi a je spôsobilý prevziať právne záväzky a finančnú zodpovednosť menom zmluvných strán zmluvnej úpravy;
5b. „inteligentná sieť“ znamená elektrickú sieť, ktorá môže nákladovo efektívnym spôsobom spájať správanie a konanie všetkých na ňu napojených užívateľov – výrobcov, spotrebiteľov a tých, ktorí vyrábajú aj spotrebúvajú – aby sa zabezpečil ekonomicky efektívny a udržateľný elektroenergetický systém s nízkymi stratami a vysokou kvalitou, zabezpečením dodávok a bezpečnosťou;
5c. „práce“ znamenajú nákup, dodávky a využívanie komponentov, systémov a služieb vrátane softvéru, realizáciu vývojových a stavebných a montážnych prác spojených s projektom, preberanie zariadení a začiatok prevádzky projektu;
5d. „štúdie“ znamenajú činnosti potrebné na prípravu realizácie projektu, ako sú prípravné štúdie, štúdie uskutočniteľnosti, hodnotiace, skúšobné a validačné štúdie vrátane softvéru, a všetky ostatné podporné technické opatrenia vrátane predbežných činností zameraných na vymedzenie a vývoj projektu a rozhodnutie o jeho financovaní, akými sú prieskum v teréne a príprava finančného balíka;
5e. „vnútroštátny regulačný orgán“ znamená vnútroštátny regulačný orgán určený v súlade s článkom 35 ods. 1 smernice 2009/72/ES alebo článkom 39 ods. 1 smernice 2009/73/ES;
5f. „sprevádzkovanie“ znamená proces uvedenia projektu do prevádzky po jeho vybudovaní.
KAPITOLA II
PROJEKTY SPOLOČNÉHO ZÁUJMU
Článok 3
Zoznam projektov spoločného záujmu Únie
▌
2. Týmto nariadením sa vytvára dvanásť regionálnych skupín (ďalej len „skupiny“) vymedzených v oddiele 1 prílohy III. Členstvo každej skupiny vychádza z každého prioritného koridoru a oblasti a z ich príslušného geografického pokrytia, ako sa uvádza v prílohe I. Rozhodovacie právomoci v skupinách sa vyhradzujú členským štátom a Komisii, ktoré sa na tento účel uvádzajú ako rozhodovací orgán skupiny.
2a. Každá skupina prijme svoj vlastný rokovací poriadok s prihliadnutím na ustanovenia uvedené v prílohe III.
3. Rozhodovací orgán každej skupiny prijme regionálny zoznam navrhovaných projektov spoločného záujmu vypracovaný v súlade s postupom stanoveným v oddiele 2 prílohy III, v súlade s príspevkom každého projektu k realizácii prioritných koridorov a oblastí energetickej infraštruktúry a v súlade s ich plnením kritérií stanovených v článku 4.
Keď skupina vypracúva svoj regionálny zoznam:
– každý jednotlivý návrh projektu spoločného záujmu si vyžaduje schválenie členských štátov, na ktorých územie sa projekt vzťahuje; ak sa členský štát rozhodne neudeliť súhlas, príslušnej skupine predloží opodstatnené dôvody tohto neschválenia;
– zohľadní odporúčanie Komisie, ktorého cieľom je mať zvládnuteľný celkový počet projektov spoločného záujmu;
▌
6a. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 15b prijímať delegované akty, ktorými sa stanovuje zoznam projektov spoločného záujmu Únie (ďalej len „zoznam Únie“), a to za podmienok stanovených v druhom odseku článku 172 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Zoznam Únie nadobúda formu prílohy k tomuto nariadeniu.
Komisia pri výkone svojich právomocí zabezpečí, aby sa zoznam Únie stanovil každé dva roky na základe regionálnych zoznamov prijatých rozhodovacími orgánmi skupín zriadenými podľa bodu 1a časti1 prílohy III v súlade s postupom stanoveným v odseku 3 tohto článku.
Prvý zoznam Únie sa prijme do 31. júla 2013.
6b. Komisia pri schvaľovaní zoznamu Únie na základe regionálnych zoznamov:
– zabezpečí, aby naň boli zaradené iba tie projekty, ktoré spĺňajú kritériá podľa článku 4;
– zabezpečí medziregionálny súlad, pričom zohľadní stanovisko agentúry, ako sa uvádza v bode 5f časti 2 prílohy III;
– zohľadní všetky stanoviská členských štátov, ako sa uvádza v bode 5c časti 2 prílohy III; a
– usiluje sa o zvládnuteľný celkový počet projektov spoločného záujmu na zozname Únie.
7. Projekty spoločného záujmu zaradené do zoznamu Únie v súlade s odsekom 6a tohto článku sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou príslušných regionálnych investičných plánov podľa článku 12 nariadení (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009 a príslušných národných desaťročných plánov rozvoja siete podľa článku 22 smerníc 2009/72/ES a 2009/73/ES a prípadne iných príslušných národných plánov infraštruktúry. Týmto projektom sa poskytne čo najvyššia priorita v každom z týchto plánov.
Článok 4Kritériá pre projekty spoločného záujmu
1. Projekty spoločného záujmu musia spĺňať tieto všeobecné kritéria:
a) projekt je potrebný pre aspoň jeden z prioritných koridorov a oblastí energetickej infraštruktúry ▌; ▌
b) potenciálny celkový prínos projektu hodnoteného podľa príslušných konkrétnych kritérií uvedených v odseku 2 prevyšuje jeho náklady, a to aj z dlhodobého hľadiska; a
c) projekt spĺňa tieto kritériá:
i) zahŕňa najmenej dva členské štáty tak, že ▌priamo prekračuje hranice dvoch alebo viacerých členských štátov;
ii) sa nachádza na území jedného členského štátu a má značný cezhraničný vplyv vymedzený v časti 1 prílohy IV;
iii) prekračuje hranice aspoň jedného členského štáty a krajiny EHP.
2. Na projekty spoločného záujmu spadajúce do špecifických kategórií energetickej infraštruktúry sa vzťahujú tieto kritériá:
a) pokiaľ ide o projekty prenosu a skladovania elektrickej energie spadajúce do kategórií energetickej infraštruktúry uvedených v písmenách a) až d) časti 1 prílohy II, projekt značne prispieva najmenej k jednému z nasledujúcich špecifických kritérií:
i) integrácia trhu, okrem iného prostredníctvom odstránenia izolácie aspoň jedného členského štátu a obmedzenia úzkych miest energetickej infraštruktúry; hospodárska súťaž a flexibilita systému;
ii) udržateľnosť, okrem iného pomocou integrácie energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov do rozvodnej siete a prenosu energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov do hlavných spotrebiteľských centier a skladovacích miest;
iii) zabezpečenie dodávok, okrem iného prostredníctvom interoperability, vhodných prepojení a bezpečnej a spoľahlivej prevádzky systému;
b) pokiaľ ide o projekty pre plyn spadajúce do kategórií energetickej infraštruktúry uvedených v časti 2 prílohy II, projekt značne prispieva najmenej k jednému z nasledujúcich špecifických kritérií:
i) integrácia trhu, okrem iného prostredníctvom odstránenia izolácie aspoň jedného členského štátu a obmedzenia úzkych miest energetickej infraštruktúry; interoperabilita a flexibilita systému;
ii) zabezpečenie dodávok, okrem iného prostredníctvom vhodných prepojení a diverzifikácie zdrojov dodávok, dodávajúcich partnerov a trás;
iii) hospodárska súťaž, okrem iného prostredníctvom diverzifikácie zdrojov dodávok, dodávajúcich partnerov a trás;
iv) udržateľnosť, okrem iného prostredníctvom obmedzovania emisií, podpory nesúvislej výroby energie z obnoviteľných zdrojov a častejšieho využívania plynu z obnoviteľných zdrojov;
c) pokiaľ ide o projekty pre inteligentné siete elektrickej energie spadajúce do kategórie energetickej infraštruktúry uvedenej v písmene e) časti 1 prílohy II, projekt značne prispieva ku všetkým týmto špecifickým kritériám:
i) integrácia a zapojenie užívateľov siete s novými technickými požiadavkami s ohľadom na ich ponuku elektrickej energie a dopyt po nej;
ii) efektívnosť a interoperabilita prenosu a distribúcie elektrickej energie v každodennej prevádzke rozvodných sietí;
iii) bezpečnosť sietí, kontrola systému a kvalita dodávok;
iv) optimalizované plánovanie budúcich nákladovo efektívnych investícií do siete;
v) fungovanie trhu a služby pre spotrebiteľov;
vi) zapojenie používateľov do riadenia využívania energie;
d) pokiaľ ide o projekty prepravy ropy spadajúce do kategórií energetickej infraštruktúry uvedených v časti 3 prílohy II, projekt značne prispieva ku všetkým z nasledujúcich špecifických kritérií:
i) zabezpečenie dodávok znižujúce závislosť od jedného zdroja alebo trasy dodávok;
ii) efektívne a udržateľné využívanie zdrojov zmierňovaním environmentálnych rizík;
iii) interoperabilita;
e) pokiaľ ide o projekty prepravy oxidu uhličitého spadajúce do kategórií energetickej infraštruktúry uvedených v časti 4 prílohy II, projekt značne prispieva ku všetkým z týchto ▌špecifických kritérií:
i) zabraňovanie emisiám oxidu uhličitého ▌so súčasným zachovaním bezpečnosti dodávok energie;
ii) zvyšovanie odolnosti a bezpečnosti prepravy oxidu uhličitého;
iii) efektívne využívanie zdrojov umožnením spojenia viacerých zdrojov oxidu uhličitého a skladovacích miest prostredníctvom spoločnej infraštruktúry a minimalizáciou environmentálnej záťaže a rizík.
3. Pokiaľ ide o projekty spadajúce do kategórií energetickej infraštruktúry uvedených v častiach 1 až 3 prílohy II, kritéria vymenované v tomto článku sa posudzujú v súlade s ukazovateľmi uvedenými v častiach 2 až 5 prílohy IV.
4. S cieľom uľahčiť hodnotenie všetkých projektov, ktoré by mohli byť vhodné ako projekty spoločného záujmu a ktoré by sa mohli zaradiť do regionálneho zoznamu, každá skupina transparentne a objektívne vyhodnotí príspevok každého projektu k realizácii rovnakého prioritného koridoru či oblasti. Každá skupina určí svoju hodnotiacu metódu na základe celkového príspevku ku kritériám uvedeným v odseku 2; toto hodnotenie vedie k určeniu poradia projektov pre vnútornú potrebu skupiny. Regionálny zoznam ani zoznam Únie neobsahuje poradie a poradie sa nevyužíva na žiadny ďalší účel okrem prípadov opísaných v bode 5h časti 2 prílohy III.
Každá skupina pri hodnotení projektov navyše venuje náležitú pozornosť:
a) naliehavosti každého navrhnutého projektu, aby sa splnili ciele energetickej politiky Únie týkajúce sa integrácie, okrem iného odstránením izolácie aspoň jedného členského štátu, a konkurencieschopnosti trhu, udržateľnosti a zabezpečenia dodávok;
b) počtu členských štátov ovplyvnených každým projektom, pričom sa zabezpečia rovnaké príležitosti pre projekty zahrňujúce okrajové členské štáty;
ba) príspevku každého projektu k územnej súdržnosti; a
c) komplementárnosti vzhľadom na ostatné navrhované projekty.
V prípade projektov inteligentných sústav spadajúcich do kategórie energetickej infraštruktúry uvedenej v písmene e) časti 1 prílohy II sa zostaví poradie pre tie projekty, ktoré sa týkajú dvoch rovnakých členských štátov, a náležitá pozornosť sa venuje aj počtu používateľov ovplyvnených projektom, ročnej spotrebe energie a podielu výroby z nedopraviteľných zdrojov v oblasti pokrytej týmito používateľmi.
Článok 5Realizácia a monitorovanie
1. Realizátori projektov vypracujú plán realizácie projektov spoločného záujmu ▌, ktorý zahŕňa harmonogram:
a) štúdie uskutočniteľnosti a projektovej štúdie;
b) schválenia vnútroštátnym regulačným orgánom alebo iným príslušným orgánom;
c) výstavby a uvedenia do prevádzky;
d) vydania povolení uvedených v článku 11 ods. 2 písm. d).
1a. PPS, prevádzkovatelia distribučných sústav a iní prevádzkovatelia navzájom spolupracujú s cieľom uľahčiť rozvoj projektov spoločného záujmu vo svojej oblasti.
2. Agentúra a príslušné skupiny sledujú pokrok dosiahnutý v realizácii projektov spoločného záujmu a v prípade potreby vydávajú odporúčania na uľahčenie realizácie projektov spoločného záujmu. Skupiny môžu požadovať, aby sa v súlade s odsekmi 3, 4 a 5 predkladali ďalšie informácie, ▌zvolávať porady s príslušnými stranami a vyzývať Komisiu, aby poskytované informácie overovala na mieste.
3. Do 31. marca každého roku nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k zaradeniu projektu spoločného záujmu do zoznamu Únie podľa článku 3, predložia realizátori projektu výročnú správu za každý projekt spadajúci do kategórií uvedených v častiach 1 a 2 prílohy II príslušnému orgánu uvedenému v článku 9 a buď agentúre, alebo, v prípade projektov spadajúcich do kategórií uvedených v častiach 3 a 4 prílohy II, príslušnej skupine. V tejto správe sa uvedú podrobnosti o:
a) pokroku dosiahnutom v rozvoji, výstavbe a uvádzaní projektu do prevádzky, najmä čo sa týka vydávania povolení a konzultačných postupov;
b) prípadných oneskoreniach v porovnaní s realizačným plánom, príčinách týchto oneskorení a iných ťažkostiach, ktoré sa vyskytli;
ba) prípadnom revidovanom pláne zameranom na odstránenie oneskorení.
4. Agentúra do troch mesiacov od doručenia výročných správ uvedených v odseku 3 tohto článku predloží skupinám konsolidovanú správu za projekty spoločného záujmu patriace do kategórií uvedených v častiach 1 a 2 prílohy II s hodnotením dosiahnutého pokroku a prípadne poskytne odporúčania na prekonanie oneskorení a ťažkostí, ktoré sa vyskytli. V tejto konsolidovanej správe sa v súlade s ustanoveniami článku 6 ods. 8 a 9 nariadenia (ES) č. 713/2009 vyhodnotí aj dôsledné vykonávanie plánov rozvoja siete v celej Únii vzhľadom na prioritné koridory a oblasti energetickej infraštruktúry ▌.
5. Príslušné ▌orgány uvedené v článku 9 ▌každý rok predložia príslušnej skupine správu o pokroku a prípadne o oneskoreniach vo vykonávaní projektov spoločného záujmu nachádzajúcich sa na ich príslušnom území, pokiaľ ide o postup vydávania povolení, ako aj o dôvodoch týchto oneskorení.
6. Ak sa uvedenie projektu spoločného záujmu do prevádzky oneskorí ▌v porovnaní s realizačným plánom a ak hlavným dôvodom nie sú faktory mimo kontroly realizátora projektu:
a) v rozsahu, v akom sú podľa príslušných vnútroštátnych právnych predpisov uplatniteľné opatrenia uvedené v článku 22 ods. 7 písm. a), b) alebo c) smerníc 2009/72/ES a 2009/73/ES, vnútroštátne regulačné orgány zabezpečia realizáciu investície;
b) ak opatrenia vnútroštátnych regulačných orgánov podľa písmena a) nie sú uplatniteľné, realizátor projektu si zvolí tretiu stranu na financovanie alebo realizáciu celého projektu alebo jeho časti. Realizátor projektu tak urobí pred tým, než oneskorenie v porovnaní s dňom uvedenia projektu do prevádzky stanovenom v realizačnom pláne prekročí dva roky;
ba) ak sa v súlade s písmenom b) nevyberie tretia strana, členský štát alebo, ak tak určí členský štát, vnútroštátny regulačný orgán môže do dvoch mesiacov od uplynutia obdobia uvedeného v písmene b) navrhnúť tretiu stranu, ktorá bude financovať alebo realizovať projekt a ktorú realizátor projektu musí akceptovať;
c) ak oneskorenie uvedenia projektu do prevádzky prekročí dva roky a dva mesiace v porovnaní s realizačným plánom, Komisia môže na základe dohody a v spolupráci s príslušnými členskými štátmi uverejniť výzvu na predkladanie návrhov na výstavbu projektu podľa dohodnutého harmonogramu otvorenú pre akúkoľvek tretiu strany, ktorá sa môže stať realizátorom projektu;
ca) ak sa uplatní písmeno ba) alebo c), prevádzkovateľ sústavy, v ktorého oblasti sa investícia nachádza, poskytne vykonávajúcim prevádzkovateľom alebo investorom alebo tretej strane všetky informácie potrebné na realizáciu investície, pripojí nové aktíva k prenosovej sieti a vo všeobecnosti vynaloží maximálne úsilie o to, aby napomohol realizáciu investície a bezpečné, spoľahlivé a efektívne fungovanie a údržbu projektu spoločného záujmu.
7. Projekt spoločného záujmu môže byť vyradený zo zoznamu▌ Únie v súlade s postupom stanoveným v článku 3 ods. 6a, ak jeho zaradenie do tohto zoznamu ▌vychádzalo z nesprávnych informácií, ktoré boli určujúcim faktorom na zaradenie, alebo projekt nie je v súlade s právom Únie.
7a. Projekty, ktoré už nie sú na zozname Únie, strácajú všetky práva a povinnosti súvisiace so štatútom projektu spoločného záujmu, ktoré vyplývajú z tohto nariadenia ▌.
Projekt, ktorý už nie je na zozname Únie, ale príslušný orgán prijal príslušnú žiadosť na preskúmanie, si však zachováva práva a povinnosti vyplývajúce z kapitoly III okrem prípadu, keď projekt už nie je na zozname z dôvodov stanovených v odseku 7.
7b. Týmto článkom nie je dotknutá žiadna finančná pomoc Únie poskytnutá akémukoľvek projektu spoločného záujmu pred jeho vyradením zo zoznamu Únie.
Článok 6Európski koordinátori
1. Ak projekt spoločného záujmu naráža na značné ťažkosti vo vykonávaní, Komisia môže po dohode s príslušnými členskými štátmi vymenovať európskeho koordinátora na dobu najviacjedného roku, ktorá sa môže dvakrát predĺžiť.
2. Európsky koordinátor ▌:
a) podporuje projekty, pre ktoré bol určený za európskeho koordinátora, a cezhraničný dialóg medzi realizátormi projektu a všetkými príslušnými zainteresovanými stranami;
b) podľa potreby pomáha všetkým stranám v konzultáciách s príslušnými zainteresovanými stranami a v získaní potrebných povolení pre projekty;
ba) podľa potreby radí realizátorom projektu v otázkach financovania projektu;
c) zabezpečuje, aby príslušné členské štáty poskytovali vhodnú podporu a strategické usmerňovanie pri príprave a realizácii projektov;
d) každý rok, a podľa potreby po skončení svojho mandátu, predkladá Komisii správu o pokroku projektov a o ťažkostiach a prekážkach, ktoré pravdepodobne značne oddialia termín uvedenia projektov do prevádzky. Komisia správu postúpi príslušným skupinám a Európskemu parlamentu.
3. Európsky koordinátor sa vyberá na základe jeho skúseností s ohľadom na konkrétne úlohy, ktoré sú mu uložené v súvislosti s príslušnými projektmi.
4. V rozhodnutí o vymenovaní európskeho koordinátora sa stanovia jeho kompetencie, pričom sa uvedie doba trvania mandátu, konkrétne úlohy a zodpovedajúce termíny a metodika, ktorú treba dodržiavať. Koordinačné úsilie je úmerné zložitosti a odhadnutým nákladom na projekty.
5. Príslušné členské štáty plne spolupracujú s európskym koordinátorom pri plnení jeho úloh uvedených v odsekoch 2 a 4.
KAPITOLA III
VYDÁVANIE POVOLENÍ A VEREJNÉ KONZULTÁCIE
▌
Článok 8
„Prioritný štatút“ projektov spoločného záujmu
▌
2. Prijatím zoznamu ▌Únie sa na účely každého rozhodnutia vydaného v rámci postupu vydania povolenia stanoví ▌potreba týchto projektov z hľadiska energetickej politiky, bez ohľadu na presné miesto, smerovanie či technológiu projektu.
3. S cieľom zabezpečiť efektívne administratívne spracovanie žiadostí týkajúcich sa projektov spoločného záujmu realizátori projektov a všetky príslušné orgány zabezpečia, aby sa tieto spisy vybavovali čo najrýchlejšie v rámci zákona.
3a. Ak takýto štatút existuje vo vnútroštátnych právnych predpisoch, potom sa projektom spoločného záujmu priznáva štatút najvyššieho vnútroštátneho významu a ako s takými sa s nimi zaobchádza v postupoch vydávania povolení, a ak to vnútroštátne právne predpisy stanovujú pri územnom plánovaní a environmentálnom hodnotení, spôsobom, akým sa zaobchádzanie stanovuje vo vnútroštátnych právnych predpisoch platných na zodpovedajúci typ energetickej infraštruktúry.
3b. Komisia vydá do ...[23]* nezáväzný návod na pomoc členským štátom pri určovaní primeraných legislatívnych a nelegislatívnych opatrení na zjednodušenie postupov hodnotenia vplyvov na životné prostredie a na zabezpečenie dôsledného uplatňovania postupov hodnotenia vplyvov na životné prostredie podľa právnych predpisov Únie pre projekty spoločného záujmu.
3c. Členské štáty, berúc do úvahy návod Komisie uvedený v odseku 3b, vyhodnocujú, ktoré opatrenia na zjednodušenie postupov hodnotenia vplyvov na životné prostredie a na zabezpečenie dôsledného uplatňovania sú možné, a informujú Komisiu o výsledku.
3d. Členské štáty do deviatich mesiacov od dátumu vydania návodu uvedeného v odseku 3b prijmú praktické, nelegislatívne opatrenia, ktoré zistili v rámci odseku 3c.
4. Členské štáty do 24 mesiacov od dátumu vydania návodu uvedeného v odseku 3b prijmú legislatívne opatrenia, ktoré zistili v rámci odseku 3c. Tieto opatrenia sa nedotknú záväzkov vyplývajúcich z právnych predpisov Únie.
▌
5. Čo sa týka vplyvu na životné prostredie riešeného v článku 6 ods. 4 smernice 92/43/EHS a článku 4 ods. 7 smernice 2000/60/ES, projekty spoločného záujmu sa považujú za projekty vo verejnom záujme z hľadiska energetickej politiky a môžu sa považovať za projekty „nadradeného verejného záujmu”, ak sú splnené všetky podmienky stanovené v týchto smerniciach.
Ak by sa vyžadovalo stanovisko Komisie v súlade so smernicou 92/43/EHS, Komisia a príslušný orgán uvedený v článku 9 tohto nariadenia zabezpečia, aby sa rozhodnutie týkajúce sa projektu „nadriadeného verejného záujmu“ prijalo v lehote podľa článku 11 ods. 1 tohto nariadenia.
Článok 9Organizácia postupu vydávania povolení
1. Každý členský štát do ...[24]* určí jeden vnútroštátny príslušný orgán, ktorý zodpovedá za uľahčovanie a koordináciu postupu vydávania povolení pre projekty spoločného záujmu ▌.
1a. Zodpovednosť príslušného orgánu uvedeného v odseku 1 alebo úlohy súvisiace s ňou možno delegovať na iný orgán, alebo ich iný orgán môže vykonávať, pri každom projekte spoločného záujmu alebo pri konkrétnej kategórii projektov spoločného záujmu, za predpokladu, že:
a) príslušný orgán informuje Komisiu o uvedenom delegovaní a informácie o tom zverejňuje buď príslušný orgán alebo realizátor projektu na internetových stránkach uvedených v článku 10 ods. 7;
b) iba jeden orgán zodpovedá za projekt spoločného záujmu, je jediným kontaktným miestom pre realizátora projektu v procese vedúcom ku komplexnému rozhodnutiu pre daný projekt spoločného záujmu, a koordinuje predkladanie všetkých dôležitých dokumentov a informácií.
Príslušný orgán si môže udržať zodpovednosť na stanovenie lehôt bez toho, aby boli dotknuté lehoty stanovené v súlade s článkom 11.
2. Bez toho, aby boli dotknuté príslušné požiadavky podľa právnych predpisov Únie a medzinárodného práva, príslušný orgán podnikne kroky na uľahčenie vydania komplexného rozhodnutia. Komplexné rozhodnutie sa vydáva v lehote uvedenej v článku 11 ods. 1 a 1a a podľa jednej z týchto schém ▌:
a) Integrovaná schéma: komplexné rozhodnutie vydáva príslušný orgán a je jediným právne záväzným rozhodnutím vyplývajúcim zo zákonného postupu vydávania povolení. Ak sa projekt týka iných orgánov, tieto orgány môžu poskytnúť svoje stanovisko v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi ako vklad do postupu, ktoré príslušný orgán vezme do úvahy.
b) Koordinovaná schéma: Komplexné rozhodnutie zahrňuje viaceré jednotlivé, právne záväzné rozhodnutia vydané niektorými príslušnými orgánmi, ktoré koordinuje príslušný orgán▌. Príslušný orgán môže vytvoriť pracovnú skupinu, v ktorej sú zastúpené všetky príslušné orgány, na vypracovanie harmonogramu vydávania povolení v súlade s článkom 11 ods. 2 písm. b) a na monitorovanie a koordináciu jeho uplatňovania. Príslušný orgán po konzultáciách s ďalšími príslušnými orgánmi, podľa vhodnosti v súlade s vnútroštátnou legislatívou a bez toho, aby boli dotknuté lehoty stanovené v súlade s článkom 11, stanoví pre každý jednotlivý prípad vhodnú lehotu, v rámci ktorej sa vydajú jednotlivé rozhodnutia. Príslušný orgán môže prijať jednotlivé rozhodnutie v mene iného príslušného vnútroštátneho orgánu, ak sa rozhodnutie tohto orgánu neposkytne v lehote a ak oneskorenie nemožno primerane odôvodniť; alebo ak to stanovujú právne predpisy členského štátu a v rozsahu, ktorý je zlučiteľný s právom Únie, príslušný orgán môže zvážiť, aby iný príslušný vnútroštátny orgán buď schválil alebo zamietol projekt, ak tento orgán neprijal rozhodnutie v lehote. Ak tak stanovujú právne predpisy členského štátu, príslušný orgán môže ignorovať jednotlivé rozhodnutie iného príslušného vnútroštátneho orgánu, ak sa domnieva, že rozhodnutie nie je dostatočne zdôvodnené, pokiaľ ide o základné dôkazy predložené príslušným vnútroštátnym orgánom; príslušný orgán v takom prípade zabezpečí, aby sa dodržali zodpovedajúce požiadavky podľa medzinárodného práva a právnych predpisov Únie, a svoje rozhodnutie riadne zdôvodní.
ba) Schéma založená na spolupráci: príslušný orgán koordinuje prijatie komplexného rozhodnutia. Príslušný orgán po konzultáciách s ďalšími príslušnými orgánmi, podľa vhodnosti v súlade s vnútroštátnym právom a bez toho, aby boli dotknuté lehoty stanovené v súlade s článkom 11, stanoví pre každý jednotlivý prípad vhodnú lehotu, v rámci ktorej sa vydajú jednotlivé rozhodnutia. Monitoruje, či príslušné orgány dodržiavajú lehoty.
Ak sa očakáva, že príslušný orgán nevydá individuálne rozhodnutie v lehote, tento orgán o tom bez meškania informuje príslušný orgán spolu s odôvodnením zdržania. Príslušný orgán potom znovu stanoví lehotu, v rámci ktorej sa vydá jednotlivé rozhodnutie, pričom sa stále dodržiavajú celkové lehoty stanovené v súlade s článkom 11.
Členské štáty, uznávajúc národné osobitosti pri plánovaní a v postupoch vydávania povolení, si môžu vybrať spomedzi troch schém na uľahčenie a koordináciu ich postupov a rozhodnú sa pre uplatňovanie najefektívnejšej schémy. Keď si členský štát vyberie schému založenú na spolupráci, informuje Komisiu o dôvodoch tejto voľby. Komisia prikročí k hodnoteniu efektivity schém v správe uvedenej v článku 16.
2a. Členské štáty však môžu uplatňovať odlišné schémy, ako sa stanovuje v odseku 2, pre projekty spoločného záujmu na pevnine aj na mori.
3. Ak si projekt spoločného záujmu vyžaduje, aby rozhodnutia boli prijaté v dvoch alebo viacerých členských štátoch, dotknuté príslušné orgány urobia potrebné kroky pre efektívnu a účinnú vzájomnú spoluprácu a koordináciu, vrátane ustanovení uvedených v článku 11 ods. 2. Členské štáty sa usilujú o zabezpečenie spoločných postupov, najmä čo sa týka posúdenia vplyvu na životné prostredie.
▌
Článok 10T
ransparentnosť a účasť verejnosti
1. Do ...[25]* členský štát alebo príslušný orgán, prípadne v spolupráci s ostatnými príslušnými orgánmi, uverejní príručku postupov pre postup vydávania povolení vzťahujúcu sa na projekty spoločného záujmu. Príručka sa v prípade potreby aktualizuje a sprístupní verejnosti. Príručka musí obsahovať najmenej informácie uvedené v časti 1 prílohy VI. Príručka nie je právne záväzná, môže sa však odvolávať na príslušné právne ustanovenia alebo ich citovať.
2. Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek požiadavky na základe Aarhuského dohovoru a Dohovoru z Espoo a súvisiace právne predpisy Únie, všetky strany zapojené do postupu vydávania povolení dodržujú zásady zapojenia verejnosti ustanovené v časti 2 prílohy VI.
3. Realizátor projektu v orientačnej lehote troch mesiacov od začatia postupu vydávania povolení podľa článku 11 ods. 1 písm. a) vypracuje a príslušnému orgánu predloží koncepciu účasti verejnosti, v nadväznosti na postup uvedený v príručke a v súlade s usmerneniami uvedenými v prílohe VI. Príslušný orgán buď požiada o úpravy, alebo koncepciu účasti verejnosti do troch mesiacov schváli. V tomto prípade príslušný orgán zváži každú formu účasti verejnosti a konzultácií s verejnosťou, ktoré sa uskutočnia pred začatím postupu vydávania povolenia, v takom rozsahu, v ktorom táto účasť verejnosti a konzultácie spĺňajú požiadavky tohto článku.
Ak má realizátor projektu v úmysle vykonať podstatné zmeny v schválenej koncepcii, informuje o tom príslušný orgán. V tom prípade môže príslušný orgán požadovať úpravy.
4. Realizátor projektu alebo príslušný orgán, ak je to stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi, uskutoční najmenej jednu verejnú konzultáciu pred predložením konečnej a úplnej žiadosti príslušnému orgánu podľa článku 11 ods. 1 písm. a). Urobí tak bez toho, aby tým bola dotknutá akákoľvek verejná konzultácia, ktorá sa má uskutočniť po predložení žiadosti o povolenie podľa článku 6 ods. 2 smernice 2011/92/EÚ. Verejná konzultácia informuje zainteresované strany uvedené v písmene a) časti 2 prílohy VI o danom projekte v počiatočnom štádiu a pomôže určiť najvhodnejšie umiestnenie alebo trasu a príslušné otázky, ktoré bude treba v dokumentácii k žiadosti riešiť. Minimálne podmienky týkajúce sa tejto verejnej konzultácie sú uvedené v časti 4 prílohy VI.
Realizátor projektu pred predložením žiadosti vypracuje správu, ktorá zhrnie výsledky činností týkajúce sa zapojenia verejnosti vrátane činností, ktoré sa uskutočnili pred začatím postupu vydávania povolení. Realizátor projektu predloží uvedenú správu spolu so žiadosťou príslušnému orgánu. V komplexnom rozhodnutí sa tieto výsledky riadne zohľadnia.
5. V prípade projektov prekračujúcich hranice dvoch alebo viacerých členských štátov sa konzultácie podľa odseku 4 uskutočnia v každom príslušnom členskom štáte najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa začatia prvej verejnej konzultácie.
6. Pri projektoch, ktoré pravdepodobne budú mať značné nepriaznivé cezhraničné vplyvy v jednom alebo viacerých susedných členských štátoch, na ktoré sa vzťahuje článok 7 smernice 2011/92/EÚ a Dohovor z Espoo, sa vyššie uvedené informácie poskytnú príslušnému orgánu susedných členských štátov. Príslušný organ susedných členských štátov uvedie, prípadne v rámci oznamovacieho postupu, či sa on alebo niektorý iný príslušný orgán chce zúčastniť na príslušných postupoch verejných konzultácií.
7. Realizátor projektu alebo v prípade, ak to stanovia vnútroštátne právne predpisy, príslušný orgán, vytvorí a pravidelne aktualizuje internetovú stránku s príslušnými informáciami o projekte spoločného záujmu, ktorá obsahuje odkaz na internetovú stránku Komisie a spĺňa požiadavky stanovené v časti 5 prílohy VI. Dôvernosť citlivých obchodných informácií musí byť zachovaná.
Realizátori projektu tiež uverejnia príslušné informácie za pomoci iných vhodných informačných prostriedkov, ku ktorým má verejnosť otvorený prístup.
Článok 11
Doba trvania a vykonávanie postupu vydávania povolení
1. ▌Postup vydávania povolení sa skladá z dvoch fáz▌:
a) Postup pred podaním žiadosti, vymedzený ako doba medzi začatím postupu vydávania povolení a doručením predložených dokumentov žiadosti príslušnému orgánu, sa uskutoční v orientačnej lehote dvoch rokov.
Tento postup zahŕňa vypracovanie všetkých environmentálnych správ, ktoré majú realizátori projektu vypracovať.
Na účel začatia postupu vydávania povolení realizátori projektu zašlú projekt príslušnému orgánu príslučných členských štátov v písomnej forme spolu s dostatočne podrobným opisom projektu. Príslušný orgán najneskôr do troch mesiacov po doručení oznámenia uzná oznámenie v písomnej forme, aj v mene ostatných príslušných orgánov, alebo ho v písomnej forme zamietne, ak sa domnieva, že projekt nie je dostatočne zrelý na začatie postupu vydávania povolení. V prípade zamietnutia ,príslušný orgán svoje rozhodnutie zdôvodní, aj v mene ostatných príslušných orgánov. Dátum podpisu uznania oznámenia príslušným orgánom slúži ako dátum začatia postupu vydávania povolení. Ak ide o dva alebo viac členských štátov, dátum prijatia oznámenia posledným príslušným príslušným orgánom slúži ako dátum začatia postupu vydávania povolení.
b) Zákonný postup vydávania povolení, vymedzený ako doba od dátumu prevzatia predloženej žiadosti do prijatia komplexného rozhodnutia▌, neprekročí jeden rok a šesť mesiacov. Členské štáty môžu ustanoviť kratšiu lehotu, ak to považujú za vhodné.
1a. Doba trvania oboch fáz uvedených v odseku 1 neprekročí tri roky a šesť mesiacov. Ak sa však príslušný orgán domnieva, že jedna alebo obe z týchto fáz postupu vydávania povolenia nebudú dokončené pred lehotami stanovenými v odseku 1, môže pred ich uplynutím individuálne rozhodnúť o predĺžení jednej alebo oboch lehôt maximálne o deväť mesiacov pre obe fázy spolu.
V uvedenom prípade príslušný orgán informuje dotknutú skupinu a predloží jej opatrenia, ktoré sa prijali alebo budú prijaté s cieľom čo najskôr ukončiť postup vydávania povolení. Skupina môže príslušný orgán požiadať, aby jej pravidelne podával správu o pokroku dosiahnutom v tomto ohľade.
1b. V členských štátoch, v ktorých určenie trasy alebo umiestnenia, vykonané výhradne na osobitný účel plánovaného projektu vrátane plánovania koridorov osobitnej siete, nemôže byť zahrnuté do postupu, ktorý vedie ku komplexnému rozhodnutiu, sa príslušné rozhodnutie prijme v osobitnej lehote šiestich mesiacov od dátumu predloženia konečnej a úplnej dokumentácie žiadosti realizátorom.
V uvedenom prípade sa predĺžená lehota uvedená v odseku 1a obmedzí na šesť mesiacov vrátane postupu uvedeného v tomto odseku.
2. Fáza pred podaním žiadosti sa skladá z týchto krokov:
a) príslušný orgán po uznaní oznámenia podľa odseku 1 písm. a) v úzkej spolupráci s inými príslušnými orgánmi a prípadne na základe návrhu realizátora projektu určí rozsah materiálu a úroveň podrobných informácií, ktoré má predložiť realizátor projektu ako súčasť žiadosti, s cieľom použiť ich pre komplexné rozhodnutie. Kontrolný zoznam uvedený v písmene e) časti 1 prílohy VI slúži ako základ pre toto určenie. ▌
b) príslušný organ v úzkej spolupráci s realizátorom projektu a inými príslušnými orgánmi a s prihliadnutím na výsledky činností vykonávaných podľa odseku 2 vypracuje podrobný harmonogram postupu vydávania povolení v súlade s ustanoveniami uvedenými v bode 1a prílohy VI.
V prípade projektov prekračujúcich hranice medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi príslušné orgány dotknutých členských štátov vypracujú spoločný rozpis, v ktorom schvália zladenie svojich harmonogramov.
c) príslušný orgán po prijatí návrhu dokumentácie žiadosti v prípade potreby a aj v mene ostatných príslušných orgánov ďalej požiada, aby realizátor projektu predložil chýbajúce informácie, ktoré sa môžu týkať len otázok uvedených v písmene a). Príslušný orgán do jedného mesiaca od doručenia úplnej žiadosti písomne potvrdí prijatie žiadosti na preskúmanie. O dodatočné informácie možno požiadať len v prípadoch odôvodnených novými okolnosťami.
▌
4. Realizátor projektu zabezpečí, aby žiadosť bola úplná a mala príslušnú kvalitu a čo najskôr v priebehu postupu pred podaním žiadosti k nej získa stanovisko príslušného orgánu. Realizátor projektu v plnej miere spolupracuje s príslušným orgánom na dodržaní termínov a podrobného harmonogramu vymedzených v odseku 2 písm. b).
▌
7. Lehotami stanovenými v tomto článku nie sú dotknuté záväzky vyplývajúce z medzinárodného práva a právnych predpisov Únie, a nie sú nimi dotknuté ani právne predpisy týkajúce sa správneho odvolacieho konania a opravných prostriedkov pred súdom alebo tribunálom.
KAPITOLA IV
REGULAČNÉ ZAOBCHÁDZANIE
Článok 12Analýza nákladov a výnosov celého energetického systému
1. Do ...[26]* európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav (ENTSO) pre elektrickú energiu a európska sieť prevádzkovateľov prepravných sústav (ENTSO) pre zemný plyn zverejnia a predložia agentúre, ▌Komisii a členským štátom svoje príslušné metodiky vrátane modelovania siete a trhu pre harmonizovanú analýzu nákladov a výnosov celej energetickej sústavy na úrovni celej Únie pri projektoch spoločného záujmu spadajúcich do kategórií uvedených v písmenách a) až d) časti 1 a v časti 2 prílohy II. Uvedené metodiky sa použijú na prípravu každého nasledujúceho desaťročného plánu rozvoja siete vyvinutého ENTSO pre elektrickú energiu alebo ENTSO pre zemný plyn podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 714/2009 a článku 8 nariadenia (ES) č. 715/2009. Tieto metodiky sa vypracujú v súlade so zásadami ustanovenými v prílohe V a budú v súlade s pravidlami a ukazovateľmi vymedzenými v prílohe IV.
Pred predložením svojich príslušných metodík siete ENTSO uskutočňujú rozsiahle konzultácie zahŕňajúce prinajmenšom organizácie zastupujúce všetky príslušné zainteresované strany – a ak je to vhodné, aj samotné zainteresované strany – vnútroštátne regulačné orgány a iné vnútroštátne orgány.
2. Agentúra ▌ poskytne Komisii a členským štátom do troch mesiacov odo dňa doručenia metodík stanovisko k metodikám a uverejní ho.
3. Komisia a členské štáty môžu do troch mesiacov od doručenia stanoviska agentúry poskytnúť stanovisko k metodikám. Stanoviská sa predkladajú sieti ENTSO pre elektrickú energiu alebo sieti ENTSO pre zemný plyn.
4. Siete ENTSO pre elektrickú energiu a ENTSO pre zemný plyn do troch mesiacov odo dňa doručenia posledného stanoviska doručeného podľa odseku 3 svoje metodiky zodpovedajúcim spôsobom upravia, pričom riadne zohľadnia stanovisko Komisie, stanovisko agentúry a doručené stanoviská členských štátov, a predložia ich Komisii na schválenie.
5. Siete ENTSO pre elektrickú energiu a ENTSO pre zemný plyn do dvoch týždňov od schválenia metodík Komisiou uverejnia svoje príslušné metodiky na svojich internetových stránkach. Na požiadanie zašlú Komisii a agentúre v dostatočne presnej forme zodpovedajúce súbory vstupných údajov vymedzených v časti 1 prílohy V a iné príslušné údaje o sieti, výkonových tokoch a trhu v súlade s vnútroštátnym právom a príslušnými dohodami o mlčanlivosti. Údaje sú platné ku dňu žiadosti. Komisia a agentúra zabezpečia, aby aj ony, aj akákoľvek iná strana, ktorá pre ne vykonáva analytické práce na základe týchto údajov, dodržiavali mlčanlivosť v súvislosti s prijatými údajmi.
6. Metodiky sa pravidelne aktualizujú a zdokonaľujú s dodržaním postupu ustanoveného v odsekoch 1 až 5. Agentúra môže z vlastnej iniciatívy alebo na základe riadne odôvodnených žiadostí vnútroštátnych regulačných orgánov alebo zainteresovaných strán a po oficiálnych konzultáciách s organizáciami zastupujúcimi všetky príslušné zainteresované strany a Komisiu o také aktualizácie a zdokonalenia požiadať s náležitým odôvodnením a v riadnej lehote. Agentúra zverejní žiadosti vnútroštátnych regulačných orgánov alebo zainteresovaných strán a všetky príslušné dokumenty, ktoré nie sú citlivé z obchodného hľadiska, ktoré viedli k žiadosti agentúry o aktualizáciu alebo zdokonalenie.
▌
7a. Do...[27]* vnútroštátne regulačné orgány spolupracujúce v rámci agentúry stanovia a uverejnia súbor ukazovateľov a zodpovedajúce referenčné hodnoty pre porovnanie jednotkových investičných nákladov pri porovnateľných projektoch kategórií infraštruktúry uvedených v častiach 1 a 2 prílohy II. Uvedené referenčné hodnoty môžu siete ENTSO použiť na analýzy nákladov a prínosov vykonané pre nasledujúce desaťročné plány rozvoja siete.
8. Do 31. decembra 2016 siete ENTSO pre elektrickú energiu a ENTSO pre zemný plyn predložia Komisii a agentúre model konzistentného a prepojeného trhu s elektrickou energiou a zemným plynom a konzistentnej a prepojenej siete elektrickej energie a zemného plynu, vrátane prenosovej a prepravnej infraštruktúry aj skladovania a zariadení na skvapalnený zemný plyn so zahrnutím prioritných koridorov a oblastí energetickej infraštruktúry a vypracovaný v súlade so zásadami stanovenými v prílohe V. Po schválení tohto modelu Komisiou v súlade s postupom stanoveným v odsekoch 2 až 4 sa model začlení do metodík.
Článok 13
Umožnenie investícii s cezhraničnými vplyvmi
1. Efektívne vynaložené investičné náklady, ktoré vylučujú náklady na údržbu, týkajúce sa projektu spoločného záujmu, ktorý patrí do kategórií uvedených v písmenách a), b) a d) časti 1 prílohy II a v časti 2 prílohy II, nesú prevádzkovatelia prenosových/prepravných sústav alebo realizátori projektu prenosovej infraštruktúry členských štátov, pre ktorých má projekt čistý kladný efekt, a v rozsahu, v akom ich nekryjú poplatky za preťaženie prepojovacích vedení alebo iné poplatky, ich zaplatia užívatelia siete v sadzbách za prístup na sieť v uvedených členských štátoch.
1b. V prípade projektov spoločného záujmu patriacich do kategórií vymedzených v písmenách a), b) a d) časti 1 prílohy II a v časti 2 prílohy II sa ustanovenia odseku 1 uplatňujú iba vtedy, ak minimálne jeden realizátor projektu požiada príslušné vnútroštátne orgány, aby použili tento článok na všetky alebo na niektoré časti nákladov na projekt. Okrem toho sa v prípade projektov spoločného záujmu patriacich do kategórií vymedzených v časti 2 prílohy II uplatňujú ustanovenia odseku 1, len ak sa už vykonalo posúdenie trhového dopytu, ktoré preukázalo, že nemožno očakávať, že efektívne vynaložené investičné náklady budú pokryté sadzbami.
Ak má projekt niekoľko realizátorov, príslušné vnútroštátne regulačné orgány bezodkladne požiadajú všetkých realizátorov, aby spoločne predložili investičné požiadavky podľa článku 4.
4. V prípade projektu spoločného záujmu, na ktorý sa uplatňujú ustanovenia odseku 1, realizátori projektu ▌ pravidelne informujú príslušné vnútroštátne regulačné orgány o pokroku tohto projektu a o určení nákladov a vplyvov, ktoré s ním súvisia, a to najmenej raz ročne a až kým nie je projekt uvedený do prevádzky.
Len čo takýto projekt ▌dosiahne dostatočnú zrelosť, predložia realizátori projektu po konzultácii s prevádzkovateľmi prepravnej/prenosovej sústavy z členských štátov, na ktoré má projekt významný priaznivý vplyv, žiadosť o investície. Uvedená žiadosť o investície obsahuje žiadosť o cezhraničné rozdelenie nákladov a predloží sa všetkým príslušným vnútroštátnym regulačným orgánom spolu s:
a) analýzou nákladov a výnosov konkrétneho projektu v súlade s metodikou vypracovanou podľa článku 12 a so zohľadnením prínosov presahujúcich hranice príslušného členského štátu; a
b) podnikateľský m plánom hodnotiacim finančnú životaschopnosť projektu vrátane vybraného finančného riešenia a v prípade projektu spoločného záujmu patriaceho do kategórie uvedenej v časti 2 prílohy II výsledky testovania trhu;
ba) ak sa realizátori projektu môžu dohodnúť, s odôvodneným návrhom na cezhraničné rozdelenie nákladov.
Ak projekt podporuje niekoľko prevádzkovateľov alebo investorov, predložia žiadosť o investície spoločne.
V prípade projektov zaradených do prvého zoznamu Únie realizátori projektov predložia žiadosť o investície do 30. septembra 2013.
Vnútroštátne regulačné orgány zašlú agentúre pre informáciu kópiu každého investičného projektu bezodkladne po jeho doručení.
Vnútroštátne regulačné orgány a agentúra zachovávajú dôvernosť citlivých obchodných informácií.
5. Príslušné vnútroštátne regulačné orgány po konzultácii s príslušnými realizátoromi projektov do šiestich mesiacov odo dňa, keď posledný z dotknutých vnútroštátnych regulačných orgánov dostal poslednú žiadosť o investície, prijmú spoločné koordinované rozhodnutie o rozdelení investičných nákladov, ktoré má pri tomto projekte pokryť každý prevádzkovateľ sústavy, ako aj o ich začlenení do ▌sadzieb. Vnútroštátne regulačné orgány sa môžu rozhodnúť rozdeliť iba časť nákladov alebo sa môžu rozhodnúť rozdeliť náklady v rámci balíka niekoľkých projektov spoločného záujmu.
Pri rozdeľovaní nákladov zohľadnia vnútroštátne regulačné orgány skutočné alebo očakávané:
– poplatky za preťaženie alebo iné poplatky;
– príjmy pochádzajúce z vyrovnávacieho mechanizmu medzi prevádzkovateľmi prenosových/prepravných sústav vytvoreného podľa článku 13 nariadenia (ES) č. 714/2009.
Pri rozhodovaní o cezhraničnom rozdelení nákladov sa zohľadnia ekonomické, sociálne a environmentálne náklady a výnosy projektov v príslušných členských štátoch a prípadná potreba finančnej podpory.
Pri rozhodovaní o cezhraničnom rozdelení nákladov sa príslušné vnútroštátne regulačné orgány v konzultácii s príslušnými prevádzkovateľmi prenosových/prepravných sústav snažia o vzájomnú dohodu založenú najmä na informáciách uvedených v odseku 4 písm. a) a b).
Ak projekt spoločného záujmu zmierňuje negatívne externality, ako sú kruhové toky, a uvedený projekt spoločného záujmu sa v členskom štáte vykonáva na počiatku negatívnej externality, takéto zmiernenie sa nepovažuje za cezhraničný prínos a nie je preto základom pre rozdelenie nákladov prevádzkovateľov prenosovej/prepravnej sústavy členských štátov postihnutých uvedenými negatívnymi externalitami.
5a. Vnútroštátne regulačné orgány na základe cezhraničného rozdelenia nákladov, ako sa uvádza v odseku 5 tohto článku, pri stanovovaní alebo schvaľovaní sadzieb v súlade s článkom 37 ods. 1 písm. a) smernice 2009/72/ES a článkom 41 ods. 1 písm. a) smernice 2009/73/ES zohľadnia skutočné náklady, ktoré prevádzkovateľovi prenosovej sústavy alebo inému realizátorovi projektu vznikli v dôsledku investícií ▌, pokiaľ tieto náklady zodpovedajú nákladom efektívneho a štrukturálne zrovnateľného prevádzkovateľa.
Vnútroštátne regulačné orgány toto rozhodnutie o rozdelení nákladov bezodkladne oznámia agentúre spolu so všetkými relevantnými informáciami týkajúcimi sa daného rozhodnutia. Informácie obsahujú najmä podrobné dôvody, na základe ktorých boli náklady rozdelené medzi členské štáty, napríklad:
a) hodnotenie určených účinkov, vrátane účinkov týkajúcich sa sieťových sadzieb, na každý dotknutý členský štát;
b) hodnotenie podnikateľského plánu uvedeného v odseku 4 písm. b);
c) pozitívne vonkajšie účinky pre región alebo celú Úniu, ktoré by projekt vytvoril;
d) výsledok konzultácie s dotknutými realizátormi projektov.
Rozhodnutie o rozdelení nákladov sa uverejní.
6. Ak dotknuté vnútroštátne regulačné orgány nedosiahnu dohodu o investičnej žiadosti do šiestich mesiacov odo dňa, kedy posledný z dotknutých vnútroštátnych orgánov dostal žiadosť, ihneď o tom informujú agentúru.
V tomto prípade, alebo na spoločnú žiadosť príslušných vnútroštátnych regulačných orgánov, agentúra do troch mesiacov odo dňa, keď jej bola investičná žiadosť postúpená, príjme rozhodnutie o nej vrátane cezhraničného rozdelenia nákladov uvedených v odseku 4, a aj o spôsobe, ako sa náklady na investície odrazia v sadzbách.
Pred prijatím takéhoto rozhodnutia uskutoční agentúra konzultácie s dotknutými vnútroštátnymi regulačnými orgánmi a realizátormi projektov. Trojmesačná lehota uvedená v druhom pododseku sa môže predĺžiť o ďalšie dva mesiace, ak agentúra potrebuje získať doplňujúce informácie. Táto dodatočná lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po doručení úplných informácií.
Rozhodnutie o rozdelení nákladov sa uverejní. Uplatňujú sa články 19 a 20 nariadenia (ES) č. 713/2009.
7. Agentúra ihneď zašle Komisii kópiu všetkých rozhodnutí o rozdelení nákladov spolu so všetkými relevantnými informáciami týkajúcimi sa každého rozhodnutia. Tieto informácie sa môžu predložiť v súhrnnej forme. Všetci príjemcovia zachovávajú dôvernosť citlivých obchodných informácií.
8. Toto rozhodnutie o rozdelení nákladov sa nedotkne práva PPS uplatňovať a vnútroštátnych regulačných orgánov schvaľovať poplatky za prístup k sieťam podľa článku 32 smernice 2009/72/ES a smernice 2009/73 ES, článku 14 nariadenia (ES) č. 714/2009 a článku 13 nariadenia (ES) č. 715/2009.
8a. Ustanovenia tohto článku sa neuplatňujú na projekty spoločného záujmu, ktoré získali:
– výnimku z článkov 32, 33, 34 a z článku 41 ods. 6, 8 a 10 smernice 2009/73/ES podľa článku 36 smernice 2009/73/ES, alebo
– výnimku z článku 16 ods. 6 nariadenia (ES) č. 714/2009 alebo výnimku z článkov 32 a 37 ods. 6 a 10 smernice 2009/72/ES podľa článku 17 nariadenia (ES) č. 714/200,9 alebo
– výnimku podľa článku 22 smernice 2003/55/ES[28], alebo
– výnimku podľa článku 7 nariadenia (ES) č. 1228/2003[29].
Článok 14Stimuly
1. Ak realizátor projektu vyvoláva väčšie riziká pre vývoj, výstavbu, prevádzku alebo údržbu projektu spoločného záujmu spadajúceho do kategórií uvedených v písmenách a), b) a d) časti 1 prílohy IIa v časti 2 prílohy II v porovnaní s rizikami obvykle spôsobenými zrovnateľným projektom infraštruktúry ▌, členské štáty a vnútroštátne regulačné orgány zabezpečujú, aby sa pre tento projekt vyčlenili vhodné stimuly v súlade s článkom 37 ods. 8 smernice 2009/72/ES, článkom 41 ods. 8 smernice 2009/73/ES, článkom 14 nariadenia (ES) č. 714/2009 a článkom 13 nariadenia (ES) č. 715/2009.
Prvý pododsek sa neuplatňuje, ak projekt spoločného záujmu dostal:
– výnimku z článkov 32, 33, 34 a z článku 41 ods. 6, 8 a 10 smernice 2009/73/ES podľa článku 36 smernice 2009/73/ES, alebo
– výnimku z článku 16 ods. 6 nariadenia (ES) č. 714/2009, alebo výnimku z článkov 32 a 37 ods. 6 a 10 smernice 2009/72/ES podľa článku 17 nariadenia (ES) č. 714/2009, alebo
– výnimku podľa článku 22 smernice 2003/55/ES, alebo
– výnimku podľa článku 7 nariadenia (ES) č. 1228/2003.
2. Rozhodnutie vnútroštátnych regulačných orgánov o poskytnutí týchto stimulov zohľadní výsledky analýzy nákladov a výnosov na základe metodiky spracovanej podľa článku 12, a najmä pozitívne vonkajšie účinky projektu pre región alebo celú Úniu. Vnútroštátne regulačné orgány pri porovnávaní alternatívy s menším rizikom ďalej analyzujú špecifické riziká vyvolané realizátormi projektov, prijaté zmierňovacie opatrenia a odôvodnenie tohto rizikového profilu so zreteľom na čistý kladný efekt projektu. Oprávnené riziká zahŕňajú najmä riziká spojené s novými prenosovými technológiami tak na pevnine, ako aj na mori, riziká spojené s nedostatočnou úhradou nákladov a riziká vývoja.
3. Stimuly poskytnuté rozhodnutím zohľadní špecifický charakter vzniknutého rizika a môžu okrem iného zahrňovať:
a) pravidlá pre anticipačné investície; alebo
b) pravidlá na uznávanie skutočne vzniknutých nákladov pred uvedením projektu do prevádzky; alebo
c) pravidlá na zabezpečenie ďalšej návratnosti kapitálu investovaného do projektu; alebo
d) iné opatrenia, ktoré sa považujú za potrebné a vhodné.
▌
5. Každý vnútroštátny regulačný orgán podľa možnosti predloží agentúre do 31. júla 2013 svoju metodiku a kritériá používané na hodnotenie investícií do projektov infraštrutktúry na prenos elektrickej energie a prepravu zemného plynu a vyšších rizík, ktoré vyvolávajú.
5a. Agentúra do 31. decembra 2013 zohľadní získané informácie podľa odseku 5 tohto článku, uľahčí výmenu najlepších postupov a vydá odporúčania v súlade s článkom 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 713/2009:
a) týkajúce sa stimulov uvedených v odseku 1 na základe referenčného porovnania osvedčených postupov uskutočneného vnútroštátnymi regulačnými orgánmi;
b) týkajúce sa spoločnej metodiky hodnotenia vzniknutých vyšších rizík investícií do projektov infraštruktúry na prenos elektrickej energie a prepravu zemného plynu.
5b. Každý vnútroštátny regulačný orgán zverejní do 31. marca 2013 svoju metodiku a kritériá používané na hodnotenie investícií do projektov infraštruktúry na prenos elektrickej energie a prepravu zemného plynu a vyšších rizík, ktoré vyvolávajú.
6. Ak opatrenia uvedené v odsekoch 5a a 5b nestačia na zabezpečenie včasnej realizácie projektov spoločného záujmu, Komisia môže vydať usmernenia týkajúce sa stimulov stanovených v tomto článku▌.
KAPITOLA V
FINANCOVANIE
Článok 15Oprávnenosť projektov na finančnú pomoc Únie
1. Projekty spoločného záujmu spadajúce do kategórií uvedených v častiach 1, 2 a 4 prílohy II sú oprávnené na finančnú pomoc Únie vo forme grantov na štúdie a finančných nástrojov▌.
2. Projekty spoločného záujmu spadajúce do kategórií uvedených v písmenách a) až d) časti 1 prílohy II a v časti 2 prílohy II, okrem projektov elektriny vyrábanej z vody v prečerpávacích vodných elektrárňach, sú taktiež oprávnené na finančnú pomoc Únie vo forme grantov na práce ▌, ak spĺňajú tieto kritériá:
a) analýza nákladov a výnosov pre konkrétny projekt podľa článku 13 ods. 4 písm. a) dokáže existenciu významných pozitívnych vonkajších účinkov, ako je zabezpečenie dodávok, solidarita alebo inovácia; a
b) k projektu bolo prijaté rozhodnutie o cezhraničnom rozdelení nákladov podľa článku 13; alebo v prípade projektov spoločného záujmu spadajúcich do kategórie bodu 1 písm. c) prílohy II, ktoré preto nezískali rozhodnutie o cezhraničnom rozdelení nákladov, sa projekt zameriava na poskytovanie služieb za hranicami, prináša technologickú inováciu a zabezpečuje bezpečnosť prevádzky cezhraničnej siete; a
c) projekt nie je obchodne životaschopný podľa podnikateľského plánu a iných posudkov, vypracovaných najmä potenciálnymi investormi alebo veriteľmi a vnútroštátnym regulačným orgánom. Rozhodnutie o stimuloch a jeho odôvodnenie uvedené v článku 14 ods. 2 sa berie do úvahy pri posudzovaní obchodnej životaschopnosti projektu.
2a. Projekty spoločného záujmu realizované v súlade s postupom uvedeným v článku 5 ods. 6 písm. c) sú takisto oprávnené na finančnú pomoc Únie vo forme grantov na práce, ak spĺňajú kritériá stanovené v odseku 2 tohto článku.
3. Projekty spoločného záujmu spadajúce do kategórií uvedených v písmene e) časti 1 prílohy II a v časti 4 prílohy II sú taktiež oprávnené na finančnú pomoc Únie vo forme grantov na práce▌, ak príslušní realizátori projektov môžu jednoznačne preukázať značné pozitívne vonkajšie účinky vytvárané projektom a nedostatočnú obchodnú životaschopnosť, podľa podnikateľského plánu a ďalších posudkov vypracovaných predovšetkým možnými investormi alebo veriteľmi, prípadne vnútroštátnym regulačným orgánom.
Článok 15a
Návod na používanie kritérií na udeľovanie finančnej pomoci Únie
Osobitné kritériá stanovené v článku 4 ods. 2 a parametre stanovené v článku 4 ods. 4 plnia aj úlohu cieľov na účel vypracovania kritérií na udeľovanie finančnej pomoci Únie v príslušnom nariadení o nástroji Spájame Európu.
Článok 15b
Vykonávanie delegovania právomocí
1. Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 sa Komisii udeľuje na obdobie štyroch rokov od ...[30]*. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa končí delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po uverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.
5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
KAPITOLA VI
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 16Informovanie a hodnotenie
Komisia najneskôr v roku 2017 zverejní správu o realizácii projektov spoločného záujmu a predloží ju Európskemu parlamentu a Rade. Táto správa poskytne hodnotenie:
a) pokroku dosiahnutého v plánovaní, vývoji a výstavbe projektov spoločného záujmu vybraných podľa článku 3 a v ich uvádzaní do prevádzky a prípadného oneskorenia vo vykonávaní a iných vzniknutých ťažkostí;
b) finančných prostriedkov použitých a vyplatených Úniou pre projekty spoločného záujmu ▌v porovnaní s celkovou hodnotou financovaných projektov spoločného záujmu;
c) čo sa týka odvetví elektrickej energie a zemného plynu, hodnotenie vývoja úrovne prepojenia medzi členskými štátmi a zodpovedajúceho vývoja cien energie, ako aj počtu prípadov zlyhania sústavy siete, ich príčin a súvisiacich ekonomických nákladov;
d) čo sa týka vydávania povolení a účasti verejnosti:
– priemernej a maximálnej celkovej doby trvania povoľovacích konaní pre projekty spoločného záujmu vrátane doby trvania každého kroku povoľovacieho konania v porovnaní s lehotami, ktoré predpokladajú pôvodné hlavné míľniky uvedené v článku 11 ods. 2;
– úrovne námietok vznesených proti projektom spoločného záujmu (najmä počtu písomných námietok podaných v rámci postupu verejných konzultácií a počtu súdnych konaní);
– prehľadu osvedčených a inovačných postupov vzhľadom na zapojenie zainteresovaných subjektov a zmiernenie vplyvu na životné prostredie počas postupu vydávania povolení a realizácie projektu;
– účinnosti schém predpokladaných v článku 9 ods. 2 týkajúcich sa súladu s lehotami stanovenými v článku 11.
e) čo sa týka regulačného zaobchádzania:
– počtu projektov spoločného záujmu, ku ktorým sa vydalo rozhodnutie o cezhraničnom rozdelení nákladov podľa článku 13;
– počtu a typu projektov spoločného záujmu, ktoré dostali konkrétne stimuly podľa článku 14.
ea) účinnosti tohto nariadenia pri prispievaní k cieľom na trhovú integráciu do roku 2014 a 2015, ku klimatickým a k energetickým cieľom na rok 2020 a v dlhodobom horizonte k smerovaní k nízkouhlíkovému hospodárstvu do roku 2050.
Článok 17Informovanie a publicita
Komisia do šiestich mesiacov odo dňa prijatia prvého zoznamu Únie vytvorí platformu transparentnosti infraštruktúry jednoducho prístupnú pre verejnosť vrátane platformy na internete. Táto platforma obsahuje nasledujúce informácie:
a) všeobecné, ▌aktualizované informácie vrátane zemepisných informácií pre každý projekt spoločného záujmu;
b) plán realizácie stanovený v článku 5 ods. 1 pre každý projekt spoločného záujmu;
c) hlavné výsledky analýzy nákladov a výnosov na základe metodiky spracovanej podľa článku 12 pre príslušné projekty spoločného záujmu okrem všetkých citlivých obchodných informácií;
ca) zoznam Únie;
cb) finančné prostriedky, ktoré Únia vyčlenila a poskytla na každý projekt spoločného záujmu.
Článok 18Prechodné ustanovenia
Toto nariadenie neovplyvňuje udeľovanie, pokračovanie alebo zmenu finančnej pomoci poskytnutej Komisiou na základe výziev uverejnených podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 680/2007 z 20. júna 2007, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá udeľovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych dopravných a energetických sietí[31] pre projekty uvedené v prílohách I a III k rozhodnutiu 1364/2006/ES alebo vzhľadom na ciele na základe príslušných kategórií výdavkov na TEN-E, ako sú vymedzené v nariadení Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde[32].
Ustanovenia kapitoly III sa nevzťahujú na projekty spoločného záujmu v postupe vydávania povolenia, na ktoré realizátor projektu podal žiadosť pred ...[33]*.
Článok 18a
Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 713/2009
V nariadení (ES) č. 713/2009 sa v článku 22 nahrádza odsek 1 takto:
„1. Poplatky sú splatné agentúre za žiadosť o rozhodnutie o výnimke podľa článku 9 ods. 1 a za rozhodnutia o cezhraničnom rozdelení nákladov, ktoré agentúra poskytne podľa článku 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../... z ...[34]*+ o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru.
_____________________
* Ú. v. EÚ L ...++ .“.
Článok 18b
Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 714/2009
Nariadenie (ES) č. 714/2009 sa týmto mení a dopĺňa takto:
(1) Článok 8 sa mení a dopĺňa takto:
a) v odseku 3 sa písmeno a) nahrádza takto:
„a) spoločné nástroje na prevádzku siete na zabezpečenie koordinácie prevádzky siete za normálnych a núdzových podmienok vrátane spoločnej stupnice na klasifikáciu poruchových udalostí, a výskumné plány. Tieto nástroje konkretizujú okrem iného:
i) informácie vrátane vhodného dňa vopred, daného dňa a informácie v reálnom čase, užitočné na zlepšenie prevádzkovej koordinácie, ako aj optimálnu frekvenciu zberu a zverejňovania týchto informácií;
ii) technologickú platformu na výmenu informácií v reálnom čase a podľa potreby technologické platformy na zber, spracovanie a prenos ďalších informácií uvedených v bode i), ako aj na uplatňovanie postupov, ktoré dokážu posilniť prevádzkovú koordináciu medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav s cieľom dospieť k takej koordinácii v celej Únii;
iii) ako prevádzkovatelia prenosových sústav poskytujú informácie ďalším prevádzkovateľom prenosových sústave alebo subjektu, ktorý je riadne poverený ich podporovaním, v záujme dosiahnutia prevádzkovej koordinácie, a agentúre; a
iv) že prevázdkovatelia prenosových sústave navrhnú miesto kontaktu zodpovedné za riešenie žiadostí iných prevádzkovateľov prenosových sústav alebo subjektu, ktorý je riadne poverený, ako sa uvádza v bode iii) alebo agentúre v súvislosti s týmito informáciami.
ENTSO pre elektrickú energiu predloží agentúre a Komisii prijaté špecifikácie k uvedeným bodom i) a iv) do ....[35]*.
Agentúra do 12 mesiacov od prijatia špecifikácií vydá stanovisko, v ktorom posúdi, či dostatočne prispievajú k podpore cezhrnaničného obchodu a k zabezpečovaniu optimálneho riadenia, koordinovanej prevádzke, účinného využívania a plynulého technického vývoja európskej elektrizačnej prenosovej sústavy.“
b) v odseku 10 sa písmeno a) nahrádza takto:
„a) vychádza z národných investičných plánov zohľadňujúc regionálne investičné plány uvedené v článku 12 ods. 1 a podľa potreby aspektov Únie týkajúcich sa plánovania siete, ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../... z ...[36]*+ o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru; vypracuje sa analýza nákladov a prínosov za využitia metodiky stanovenej v článku 12 tohto nariadenia;
_________________
* Ú. v. EÚ L ...[37]++.“.
(2) Článok 11 sa nahrádza takto:
„Článok 11Výdavky
Náklady spojené s činnosťami ENTSO pre elektrinu uvedenými v článkoch 4 až 12 tohto nariadenia a v článku 12 nariadenia (EÚ) č. .../...[38]* znášajú prevádzkovatelia prenosových sústav a zohľadňujú sa pri výpočte taríf. Regulačné orgány tieto náklady schvália, iba ak sú rozumné a vhodné.“
(3) V článku 18 sa vkladá tento odsek:
„4a. Komisia môže prijať usmernenia o uplatňovaní prevádzkovej koordinácie medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav na úrovni Únie. Uvedené usmernenia sú v súlade so sieťovými kódmi uvedenými v článku 6 tohto nariadenia, vychádzajú z nich, ako aj z prijatých špecifikácií a zo stanoviska agentúry uvedeného v článku 8 ods. 3 tohto nariadenia. Komisia pri prijímaní týchto usmernení berie do úvahy líšiace sa regionálne a národné prevádzkové požiadavky.
Tieto usmernenia sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 23 ods. 3.“
(4) Do článku 23 sa vkladá tento odsek:
„3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 Európskeho parlamentu a Rady zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie*.
__________________
*Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.“.
Článok 18c
Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 715/2009
Nariadenie (ES) č. 715/2009 sa mení a dopĺňa takto:
(1) V článku 8 ods. 10 sa písmeno a) nahrádza takto:
„a) vychádza z národných investičných plánov zohľadňujúc regionálne investičné plány uvedené v článku 12 ods. 1 a podľa potreby aspektov Únie týkajúcich sa plánovania siete, ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../... z ...[39]*+ o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru; vypracuje sa analýza nákladov a prínosov za využitia metodiky stanovenej v článku 12 tohto nariadenia.
__________________
* Ú. v. EÚ L ...++.“.
(2) Článok 11 sa nahrádza takto:
„Článok 11Výdavky
Náklady spojené s činnosťami ENTSO pre elektrinu uvedenými v článkoch 4 až 12 tohto nariadenia a v článku 12 nariadenia (EÚ) č. .../...[40]* znášajú prevádzkovatelia prenosových sústav a zohľadňujú sa pri výpočte taríf. Regulačné orgány tieto náklady schvália, iba ak sú rozumné a vhodné.“.
Článok 19Zrušenie
Rozhodnutie č. 1364/2006/ES sa týmto zrušuje k 1. januáru 2014. Na základe tohto nariadenia nevyplývajú žiadne práva pre projekty uvedené v prílohách I a III k rozhodnutiu 1364/2006/ES.
Článok 20Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od ...[41]* s výnimkou článkov 15 a 15a, ktoré sa budú uplatňovať odo dňa uplatňovania príslušného nariadenia o nástroji Spájame Európu.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli ...
Za Európsky parlament Za Radu
predseda predseda
________________________
PRÍLOHA I
PRIORITNÉ KORIDORY A OBLASTI ENERGETICKEJ INFRAŠTRUKTÚRY
Toto nariadenie sa vzťahuje na nasledujúce prioritné koridory a oblasti transeurópskej energetickej infraštruktúry:
1. PRIORITNÉ KORIDORY ELEKTRICKEJ ENERGIE
(1) Morská prenosová a distribučná sústava v oblasti Severného mora („NSOG“): rozvoj integrovanej morskej elektrickej rozvodnej siete a príslušné prepojovacie vedenia v Severnom mori, Írskom mori, kanále La Manche, v Baltskom mori a priľahlých moriach pre dopravu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie na mori do centier spotreby a skladovania a zvýšenie cezhraničnej výmeny elektrickej energie.
Dotknuté členské štáty: Belgicko, Dánsko, Holandsko, Francúzsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Spojené kráľovstvo, Švédsko.
(2) Severojužné elektrické prepojovacie vedenia v juhozápadnej Európe („NSI elektrická energia západ“): prepojovacie vedenia medzi členskými štátmi regiónu a s ▌krajinami oblasti Stredozemia vrátane Pyrenejského polostrova, najmä s cieľom začleniť elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov energie a posilniť vnútroštátne infraštruktúry elektrických rozvodných sietí, aby sa podporila integrácia trhu v regióne.
Dotknuté členské štáty: Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Taliansko;
(3) Severojužné elektrické prepojovacie vedenia v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe („NSI elektrická energia východ“): prepojenia a vnútroštátne vedenia v smere sever – juh a východ – západ, aby sa dokončil vnútorný trh a začlenila výroba energie z obnoviteľných zdrojov energie.
Dotknuté členské štáty: Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Grécko, Chorvátsko[42], Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Taliansko;
(4) Plán prepojenia baltského trhu s energiou v elektrickej energii („BEMIP elektrická energia“): prepojovacie vedenia medzi členskými štátmi v baltskom regióne a zodpovedajúce posilnenie vnútroštátnych infraštruktúr elektrických rozvodných sietí, aby pobaltské štáty prestali byť izolované a aby sa podporila integrácia trhu okrem iného začlenením výroby energie z obnoviteľných zdrojov energie v regióne.
Dotknuté členské štáty: Dánsko, Estónsko, Fínsko, Litva, Lotyšsko, Nemecko, Poľsko, Švédsko.
2. PRIORITNÉ KORIDORY ZEMNÉHO PLYNU
(5) Severojužné prepojenia plynovodov v západnej Európe („NSI zemný plyn západ“): plynárenská infraštruktúra pre severojužné toky plynu v západnej Európe, aby sa ďalej diverzifikovali trasy dodávok a zvýšila krátkodobá miera dodávania plynu.
Dotknuté členské štáty: Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Taliansko;
(6) Severojužné prepojenia plynovodov v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe („NSI zemný plyn východ“): plynárenská infraštruktúra pre regionálne ▌spojenia medzi oblasťou Baltského mora, Adriatickým a Egejským morom, východným Stredomorím a Čiernym morom a v týchto oblastiach, a na posilnenie diverzifikácie a zabezpečenie dodávok zemného plynu;
Dotknuté členské štáty: Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Grécko, Chorvátsko[43], Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Taliansko;
(7) Južný koridor zemného plynu („SGC“): infraštruktúra pre prepravu zemného plynu z Kaspickej panvy, Strednej Ázie, Stredného Východu a východného Stredomoria do Únie, aby sa rozšírila diverzifikácia dodávok zemného plynu.
Dotknuté členské štáty: Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko[44], Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Taliansko;
(8) Plán prepojenia baltského trhu s energiou v zemnom plyne („BEMIP zemný plyn“); plynárenská infraštruktúra, aby tri pobaltské štáty a Fínsko prestali byť ▌závislé od jediného dodávateľa, aby sa zodpovedajúco posilnili vnútroštátne infraštruktúry rozvodných sietí a zvýšila diverzifikácia a bezpečnosť dodávok v oblasti Baltského mora.
Dotknuté členské štáty: Dánsko, Estónsko, Fínsko, Litva, Lotyšsko, Nemecko, Poľsko, Švédsko.
3. PRIORITNÝ KORIDOR ROPY
(9) Spojenia pre dodávky ropy v strednej a východnej Európe („OSC“): interoperabilita siete ropovodov v strednej a východnej Európe s cieľom zvýšiť zabezpečenie dodávok a znížiť riziká pre životné prostredie.
Dotknuté členské štáty: Česká republika, Chorvátsko[45], Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Slovensko.
4. PRIORITNÉ TEMATICKÉ OBLASTI
(10) Zavedenie inteligentných sietí: prijatie technológií inteligentných sietí v celej Únii s cieľom účinne spojiť správanie a konanie všetkých užívateľov napojených na elektrickú sieť, najmä výroba veľkých objemov elektrickej energie z obnoviteľných alebo distribuovaných zdrojov energie a reakcia na dopyt spotrebiteľov.
Dotknuté členské štáty: všetky.
(11) Elektrické diaľnice: prvé elektrické diaľnice do roku 2020 so zreteľom na výstavbu sústavy elektrických diaľnic v celej Únii, ktorá bude schopná:
a) zvládať zvyšujúci nadbytok výroby elektrickej energie z vetra v Severnom a Baltskom mori a v ich okolí a zvyšovanie výroby energie z obnoviteľných zdrojov na východe a juhu Európy aj v Severnej Afrike;
b) prepojiť tieto nové výrobné centrá s hlavnými skladovacími kapacitami v severských krajinách, v Alpách a iných regiónoch s hlavnými centrami spotreby v strednej Európe, a
c) zvládať stále variabilnejšie a decentralizovanejšie dodávky elektrickej energie a stále pružnejší dopyt po elektrickej energii.
Dotknuté členské štáty: všetky.
(12) Cezhraničná sieť oxidu uhličitého: rozvoj infraštruktúry na prepravu oxidu uhličitého medzi členskými štátmi a so susednými tretími krajinami s ohľadom na zavádzanie zachytávania a ukladania oxidu uhličitého.
Dotknuté členské štáty: všetky.
________________________
PRÍLOHA II
KATEGÓRIE ENERGETICKEJ INFRAŠTRUKTÚRY
Kategórie energetickej infraštruktúry rozvíjané s cieľom realizovať priority energetickej infraštruktúry uvedené v prílohe I sú tieto:
(1) pokiaľ ide o elektrickú energiu:
a) vysokonapäťové nadzemné prenosové vedenia, ak sú navrhované pre napätie najmenej 220 kV, a podzemné a podmorské prenosové káble, pokiaľ sú navrhované pre napätie najmenej 150 kV;
b) pokiaľ ide najmä o elektrické diaľnice: každé fyzické zariadenie navrhované na umožnenie prepravy elektrickej energie prenosovými vedeniami o vysokom a veľmi vysokom napätí so zreteľom na napojenie veľkých objemov výroby alebo skladovania elektrickej energie umiestnených v jednom alebo niekoľkých členských štátoch alebo v tretích krajinách s veľkou spotrebou elektrickej energie v jednom alebo niekoľkých ostatných členských štátoch;
c) zariadenia na ukladanie elektriny používané na trvalé alebo dočasné ukladanie elektriny alebo podzemná infraštruktúra alebo geologické úložiská, pokiaľ sú napojené priamo na vysokonapäťové prenosové vedenia navrhované pre napätie najmenej 110 kV;
d) každé vybavenie alebo zariadenie dôležité pre systémy vymedzené pod písmenami a) až c) s cieľom bezpečnej, spoľahlivej a efektívnej činnosti vrátane systémov ochrany, monitorovania a kontroly na všetkých úrovniach napätia a rozvodniach;
e) každé vybavenie alebo zariadenie na úrovni prepravy, ako aj distribúcie, o strednom napätí, ktoré má za cieľ obojsmernú digitálnu komunikáciu, v reálnom alebo takmer reálnom čase, interaktívne a inteligentné monitorovanie a riadenie výroby, prenosu, distribúcie a spotreby elektrickej energie v elektrickej rozvodnej sieti s ohľadom na rozvoj siete, ktorá účinne spája správanie a konanie všetkých užívateľov napojených na ňu – výrobcovia, spotrebitelia a tí, čo vykonávajú jedno aj druhé – aby sa zaistil ekonomicky efektívny, udržateľný elektroenergetický systém s nízkymi stratami a vysokou kvalitou a zabezpečením dodávok a bezpečnosťou;
(2) pokiaľ ide o zemný plyn:
a) plynovody na prepravu zemného plynu a bioplynu, ktoré sú súčasťou siete a väčšinou obsahujú vysokotlakové potrubia okrem vysokotlakových potrubí používaných pre protismernú alebo miestnu distribúciu zemného plynu;
b) podzemné zásobníky napojené na vyššie uvedené vysokotlakové plynovody;
c) zariadenia na príjem, skladovanie a spätné splynovanie alebo dekompresiu skvapalneného zemného plynu (LNG) alebo stlačeného zemného plynu (CNG);
d) každé vybavenie alebo zariadenie dôležité na to, aby systém pracoval bezpečne, spoľahlivo a efektívne, alebo aby umožňoval obojsmernú kapacitu, vrátane kompresorových staníc;
(3) pokiaľ ide o ropu:
a) ropovody používané na prepravu ropy;
b) prečerpávacie stanice a zásobníky potrebné pre činnosť ropovodov;
c) každé vybavenie alebo zariadenie dôležité pre daný systém s cieľom bezpečnej, spoľahlivej a efektívnej činnosti vrátane systémov ochrany, monitorovania a kontroly a zariadení pre spätný tok;
(4) pokiaľ ide o oxid uhličitý:
a) vyhradené potrubia okrem siete protismerných potrubí používané na prepravu antropogenného oxidu uhličitého z viac ako jedného zdroja, t. j. priemyslové zariadenia (vrátane elektrární), ktoré vyrábajú plyn oxidu uhličitého zo spaľovania alebo iných chemických reakcií zahŕňajúcich fosílne alebo nefosílne zlúčeniny obsahujúce uhlík na účel trvalého geologického uloženia oxidu uhličitého podľa smernice 2009/31/ES;
b) zariadenia na skvapalňovanie oxidu uhličitého a vyrovnávacie skladovacie zariadenia pre oxid uhličitý so zreteľom na jeho ďalšiu prepravu. To nezahŕňa infraštruktúru v rámci geologickej jednotky používanú pre konečné geologické uloženie oxidu uhličitého podľa smernice 2009/31/ES a súvisiace povrchové a vtláčacie zariadenia.
c) každé vybavenie alebo zariadenie dôležité pre daný systém s cieľom náležitej, spoľahlivej a efektívnej činnosti vrátane systémov ochrany, monitorovania a kontroly.
________________________
PRÍLOHA III
REGIONÁLNE ZOZNAMY PROJEKTOV SPOLOČNÉHO ZÁUJMU
1. PRAVIDLÁ PRE SKUPINY
(1) V prípade projektov elektrickej energie spadajúcich do kategórií uvedených v časti 1 prílohy II sa každá skupina skladá zo zástupcov členských štátov, vnútroštátnychregulačných orgánov, PPS ▌, ako aj Komisie, agentúry a ENTSO pre elektrickú energiu.
V prípade projektov zemného plynu spadajúcich do kategórií uvedených v časti 2 prílohy II sa každá skupina skladá zo zástupcov členských štátov, vnútroštátnych regulačných orgánov, PPS ▌, ako aj Komisie, agentúry a ENTSO pre zemný plyn.
V prípade projektov pre prepravu ropy a oxidu uhličitý spadajúcich do kategórií uvedených v častiach 3 a 4 prílohy II sa každá skupina skladá zo zástupcov členských štátov, realizátorov projektov dotknutých každou príslušnou prioritou určenou v prílohe 1 a Komisie.
(1a) Rozhodovacie orgány skupín sa môžu spájať. Všetky skupiny alebo rozhodovacie orgány sa v prípade potreby schádzajú, aby prediskutovali záležitosti, ktoré sú spoločné pre všetky skupiny; tieto záležitosti môžu zahŕňať otázky relevantné pre medziregionálnu konzistentnosť alebo určitý počet navrhovaných projektov, ktoré sú zahrnuté do návrhu regionálnych zoznamov a v prípade ktorých hrozí, že sa stanú nezvládnuteľnými.
(2) Každá skupina si usporiada svoju prácu v súlade s úsiliami o regionálnu spoluprácu podľa článku 6 smernice 2009/72/ES, článku 7 smernice 2009/73/ES, článku 12 nariadenia ES č. 714/2009 a článku 12 nariadenia (ES) č. 715/2009 a inými existujúcimi regionálnymi kooperačnými štruktúrami.
(3) Každá skupina prípadne s ohľadom na vykonávanie príslušnej priority určenej v prílohe I pozve realizátorov projektu spĺňajúceho podmienky spôsobilosti na výber ako projekt spoločného záujmu, ako i zástupcov vnútroštátnych správnych orgánov, regulačných orgánov ▌a PPS z kandidátskych krajín EÚ a potenciálnych kandidátov, členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru a Európskeho združenia voľného obchodu, zástupcov z inštitúcií a orgánov energetického spoločenstva, krajín, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika a krajín, s ktorými Únia nadviazala konkrétnu spoluprácu v oblasti energetiky. Rozhodnutie pozvať zástupcov tretej krajiny musí vychádzať z konsenzu.
(4) Každá skupina uskutoční konzultácie s organizáciami zastupujúcimi príslušné zainteresované strany – a v prípade potreby priamo so zainteresovanými stranami – vrátane výrobcov, prevádzkovateľov distribučných sústav, dodávateľov, spotrebiteľov, a ▌s organizáciami na ochranu životného prostredia. Skupina môže prípadne usporiadať vypočutia alebo konzultácie pre splnenie svojich úloh.
(4a) Komisia na platforme transparentnosti uvedenej v článku 17 zverejňuje pravidelne aktualizované informácie o pokroku dosiahnutom v rámci práce, programy schôdzí, ako aj konečné závery a rozhodnutia každej skupiny.
(4b) Komisia, agentúra a skupiny sa usilujú o konzistentnosť medzi rôznymi skupinami. Komisia a agentúra na tento účel v prípade potreby zaistia výmenu informácií všetkej činnosti medziregionálneho záujmu medzi príslušnými skupinami.
Účasť vnútroštátnych regulačných orgánov a agentúry v skupinách nesmie ohroziť plnenie ich cieľov a povinností, ktoré im ukladá toto nariadenie alebo články 36 a 37 smernice 2009/72/ES a články 40 a 41 smernice 2009/73/ES alebo nariadenie (ES) č. 713/2009.
2. POSTUP ZOSTAVOVANIA REGIONÁLNYCH ZOZNAMOV
(1) Realizátori projektu, ktorý by potenciálne mohol spĺňať podmienky spôsobilosti na výber ako projekt spoločného záujmu, ktorí chcú získať štatút projektov spoločného záujmu predložia ▌skupine žiadosť o výber projektu spoločného záujmu, ktorá obsahuje:
– hodnotenie svojich projektov s ohľadom na príspevok k realizácii priorít stanovených v prílohe I;
– analýzu plnenia príslušných kritérií vymedzených v článku 4;
– v prípade projektov, ktoré dosiahli dostatočný stupeň zrelosti, analýzu nákladov a výnosov pre konkrétny projekt podľa ustanovení článku 18a a na základe metodiky, ktorú vypracovali ENTSO v súlade s článkom 12; a
– všetky ostatné príslušné informácie pre hodnotenie projektu.
(2) Všetci príjemcovia zachovávajú dôvernosť citlivých obchodných informácií.
(3) Po prijatí prvého zoznamu Únie, pre všetky nasledujúce prijaté zoznamy Únie, navrhnuté projekty prenosu a skladovania elektrickej energie spadajúce do kategórií uvedených v bode 1 písm. a), b) a d) prílohy II sú súčasťou posledného dostupného desaťročného plánu rozvoja siete pre elektrickú energiu spracovaného ENTSO pre elektrickú energiu podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 714/2009.
(4) Po prijatí prvého zoznamu Únie, pre všetky nasledujúce prijaté zoznamy ▌Únie ▌, navrhnuté projekty plynárenskej infraštruktúry spadajúce do kategórií uvedených v bode 2 prílohy II sú súčasťou posledného dostupného desaťročného plánu rozvoja siete pre zemný plyn spracovaného ENTSO pre zemný plyn podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 715/2009.
(4a) Návrhy projektov predložené so žiadosťou o ich zaradenie do prvého zoznamu Únie, ktoré neboli predtým hodnotené podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 714/2009, hodnotia na úrovni celej Únie:
– ENTSO pre elektrickú energiu podľa metodiky uplatnenej v poslednom dostupnom desaťročnom pláne rozvoja v prípade projektov spadajúcich do bodu 1 písm. a), b) a d) prílohy II;
– ENTSO pre zemný plyn alebo tretia strana, a to dôsledným spôsobom založeným na objektívnej metodike, v prípade projektov spadajúcich do bodu 2 prílohy II;
– do .....[46]* Komisia vydá usmernenia o kritériách, ktoré majú uplatňovať ENTSO pre elektrickú energiu a ENTSO pre zemný plyn pri vypracúvaní ich desaťročných plánov rozvoja siete uvedených v bodoch 3 a 4 s cieľom zaistiť rovnaké vybavovanie a transparentnosť postupu.
(5) Navrhované projekty pre prepravu oxidu uhličitého spadajúce do kategórie uvedenej v časti 4 prílohy II sa predložia ako súčasť plánu spracovaného najmenej dvoma členskými štátmi pre rozvoj cezhraničnej dopravy oxidu uhličitého a infraštruktúry skladovania, ktorý Komisii predkladajú dotknuté členské štáty alebo nimi určené subjekty.
(5a) V prípade navrhovaných projektov, ktoré spadajú do kategórií uvedených v častiach 1 a 2 prílohy II, národné regulačné orgány – a v prípade potreby agentúra – kontrolujú, ak je to možné v rámci regionálnej spolupráce (článok 6 smernice 2009/72/ES, článok 7 smernice 2009/73/ES), dôsledné uplatňovanie kritérií/analýzy nákladov a prínosov metodiky a posudzujú ich cezhraničný význam. Svoje hodnotenie predkladajú skupine.
(5b) V prípade navrhovaných projektov pre prepravu ropy a oxidu uhličitého spadajúcich do kategórií uvedených v častiach 3 a 4 prílohy II Komisia vyhodnotí uplatňovanie kritérií uvedených v článku 4. V prípade navrhovaných projektov oxidu uhličitého spadajúcich do kategórie uvedenej v časti 4 prílohy II Komisia vezme do úvahy aj potenciál budúceho rozšírenia, aby sa začlenili ďalšie členské štáty. Komisia predkladá svoje hodnotenie skupine.
(5c) Každý členský štát, v prípade, že sa navrhovaný projekt nevzťahuje na jeho územie, ale môže mať naň potenciálny jasný pozitívny vplyv alebo potenciálny významný účinok – napr. na životné prostredie alebo na fungovanie energetickej infraštruktúry na jeho území – môže predložiť skupine svoje stanovisko, v ktorom uvedie svoje obavy.
(5d) Rozhodovací orgán skupiny na požiadanie členského štátu skupiny preskúma opodstatnené dôvody, ktoré členský štát predložil v súlade s článkom 3 ods. 3 a ktoré ho vedú k tomu, aby neschválil projekt spoločného záujmu, ktorý sa vzťahuje na jeho územie.
(5e) Skupina sa schádza, aby preskúmala navrhované projekty a zostavila ich poradie, pričom zohľadňuje hodnotenie regulačných orgánov alebo hodnotenie Komisie v prípade projektov pre ropu a oxid uhličitý.
(5f) Návrh regionálnych zoznamov navrhovaných projektov spadajúcich do kategórií uvedených v častiach 1 a 2 prílohy II, ktoré vypracovali skupiny, sa spolu so všetkými stanoviskami uvedenými v bode 5c predkladajú agentúre šesť mesiacov pred termínom prijatia zoznamu pre Úniu. Návrh regionálnych zoznamov a sprievodné stanoviská agentúra vyhodnotí do troch mesiacov odo dňa ich doručenia. Agentúra vydá stanovisko o návrhu regionálnych zoznamov, najmä o dôslednom uplatňovaní kritérií a analýzy nákladov a prínosov v regiónoch. Stanovisko agentúry sa prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 15 ods. 1 nariadenia (ES) č. 713/2009.
(5g) Rozhodovací orgán každej skupiny do jedného mesiaca odo dňa doručenia stanoviska agentúry prijme svoj konečný regionálny zoznam, pričom dodrží ustanovenia stanovené v článku 3 ods. 3, ktoré sú založené na návrhu skupín a zohľadňuje stanovisko agentúry a hodnotenie vnútroštátnych regulačných orgánov predložené podľa bodu 5a alebo hodnotenie Komisie v prípade projektov pre prepravu ropy a oxidu uhličitého navrhnutých v súlade s bodom 5b. Skupiny predkladajú konečné regionálne zoznamy Komisii spolu so všetkými stanoviskami, ako je uvedené v bode 5c.
(5h) Ak by na základe doručených regionálnych zoznamov a po zohľadnení stanoviska agentúry celkový počet navrhovaných projektov spoločného záujmu na zozname Únie prekročil zvládnuteľnú hranicu, Komisia po konzultácii s každou príslušnou skupinou zváži nezahrnúť do zoznamu Únie projekty, ktoré príslušná skupina zaradila najnižšie v rámci zostavenia poradia v súlade s článkom 4 ods. 4.
PRÍLOHA IV
PRAVIDLÁ A UKAZOVATELE TÝKAJÚCE SA KRITÉRIÍ PRE PROJEKTY SPOLOČNÉHO ZÁUJMU
(1) Projekt so značným cezhraničným vplyvom je projekt na území členského štátu, ktorý spĺňa tieto podmienky:
a) v prípade prenosu elektrickej energie projekt zvyšuje prenosovú kapacitu siete alebo kapacitu, ktorá je k dispozícii pre komerčné toky na hraniciach tohto členského štátu s jedným alebo viacerými inými členskými štátmi alebo na akomkoľvek inom príslušnom krížení toho istého prenosového koridoru s účinkom zvýšenia prenosovej kapacity siete, najmenej o 500 megawattov alebo 20 % v porovnaní so situáciou bez uvedenia projektu do prevádzky;
b) v prípade skladovania elektrickej energie projekt zaisťuje inštalovanú kapacitu najmenej 225 MW a má kapacitu skladovania umožňujúcu ročnú výrobu elektrickej energie 250 gigawatthodín/rok;
c) v prípade prepravy plynu sa projekt týka investícií do kapacít spätných tokov, alebo mení schopnosť prepravovať plyn cez hranice dotknutých členských štátov najmenej o 10 % v porovnaní so situáciou pred uvedením projektu do prevádzky;
d) v prípade skladovania plynu alebo skvapalneného/stlačeného zemného plynu projekt má za cieľ priamo alebo nepriamo zásobovať najmenej dva členské štáty, alebo plniť normu infraštruktúry (pravidlo N-1) na regionálnej úrovni v súlade s článkom 6 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 994/2010;
e) v prípade inteligentných sietí je projekt navrhnutý pre vybavenie a zariadenie na úrovni vysokého napätia a stredného napätia určené pre napätie najmenej 10 kV. Zahŕňa prevádzkovateľov prenosových a distribučných sústav najmenej z dvoch členských štátov pokrývajúcich najmenej 50 000 užívateľov, ktorí vyrábajú alebo spotrebovávajú elektrickú energiu, alebo vykonávajú oboje v oblasti spotreby vo výške najmenej 300 gigawatthodín/rok, z čoho najmenej 20 % pochádza z variabilných zdrojov.
(2) Pokiaľ ide o projekty spadajúce do kategórií uvedených v písmenách a) až d) časti 1 prílohy II, kritériá uvedené v článku 4 sa merajú takto:
a) Integrácia trhu, hospodárska súťaž a pružnosť systému sa meria podľa analýzy uskutočnenej v poslednom desaťročnom pláne rozvoja siete elektrickej energie pre celú Úniu, ktorý je k dispozícii, najmä:
– v prípade cezhraničných projektov výpočtom vplyvu na prenosovú kapacitu siete v oboch smeroch toku elektrickej energie meranú z hľadiska objemu elektrickej energie (v megawattoch) a ich prispenia k dosiahnutiu minimálnej kapacity spojovacích vedení na úrovni 10 %, alebo v prípade projektov so značným cezhraničným vplyvom výpočtom vplyvu na prenosovú kapacitu siete na hraniciach medzi príslušnými členskými štátmi, medzi príslušnými členskými štátmi a tretími krajinami alebo v príslušných členských štátoch a vplyvu na vyrovnávanie dopytu – ponuky a na prevádzku siete v príslušných členských štátoch;
– pre oblasť analýzy vymedzenej v časti 10 prílohy V posúdením vplyvu z hľadiska nákladov na výrobu a prepravu v celej energetickej sústave a vývoja a zbližovania trhových cien zaisťovaného projektom podľa rôznych scenárov plánovania, najmä s prihliadnutím na zmeny spôsobené v prednostnom poradí.
b) Prenos energie z obnoviteľných zdrojov energie do hlavných centier spotreby a skladovacích miest sa meria podľa analýzy uskutočnenej v poslednom desaťročnom pláne rozvoja siete elektrickej energie, ktorý je k dispozícii, najmä:
– v prípade prenosu elektrickej energie odhadom objemu výrobnej kapacity z obnoviteľných zdrojov energie (podľa technológie, v megawattoch), ktorá je napojená a prepravovaná zásluhou projektu, v porovnaní s objemom plánovanej celkovej výrobnej kapacity z týchto druhov obnoviteľných zdrojov energie v dotknutom členskom štáte v roku 2020 v súlade s národnými akčnými plánmi pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie, ako je to vymedzené v článku 4 smernice 2009/28/ES.
– v prípade skladovania elektrickej energie porovnaním novej kapacity zaistenej projektom s celkovou existujúcou kapacitou pre rovnakú skladovaciu technológiu v oblasti analýzy vymedzenej v časti 10 prílohy V.
c) Bezpečnosť dodávok, interoperabilita a fungovanie zabezpečeného systému sa meria podľa analýzy uskutočnenej v poslednom desaťročnom pláne rozvoja siete elektrickej energie, ktorý je k dispozícii, najmä posúdením vplyvu projektu na zníženie očakávanej záťaže pre oblasť analýzy, ako je to vymedzené v časti 10 prílohy V, pokiaľ ide o primeranosť výroby a prenosu pre súbor charakteristických záťažových období, s prihliadnutím na očakávané zmeny v extrémnych výkyvoch počasia súvisiacich s klímou a ich vplyv na odolnosť infraštruktúry. V prípade potreby sa zmeria vplyv projektu na nezávislú a spoľahlivú kontrolu fungovania systému a služieb.
▌
(3) Pokiaľ ide o projekty spadajúce do kategórií uvedených v časti 2 prílohy II, kritériá uvedené v článku 4 sa merajú takto:
a) Integrácia a interoperabilita trhu sa meria výpočtom pridanej hodnoty projektu k integrácii oblastí trhu a cenovej konvergencii, k celkovej pružnosti systému vrátane úrovne kapacity poskytnutej pre spätné toky podľa rôznych scenárov.
b) Konkurencieschopnosť sa meria na základe diverzifikácie ▌vrátane zjednodušenia prístupu k domácim zdrojom dodávok s postupným zohľadnením: diverzifikácie zdrojov; diverzifikácie partnerov; diverzifikácie trás; vplyv novej kapacity na koeficient Herfindahl-Hirschmann (HHI) vypočítaný na úroveň kapacity pre oblasť analýzy vymedzenú v časti 10 prílohy V.
c) Zabezpečenie dodávok plynu sa meria výpočtom pridanej hodnoty projektu ku krátkodobej a dlhodobej odolnosti plynárenského systému Únie a k zvýšeniu zostávajúcej flexibility systému s cieľom zvládnuť prerušenia dodávok do členských štátov podľa rôznych scenárov a doplňujúcej kapacity zaisťovanej projektom meranej vo vzťahu k norme infraštruktúry (pravidlo N-1) na regionálnej úrovni v súlade s článkom 6 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 994/2010.
d) Udržateľnosť sa meria ako príspevok projektu k zníženiu emisií, k podpore záložnej výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov alebo prepravy zemného plynu na výrobu elektrickej energie a bioplynu s prihliadnutím na očakávané zmeny klimatických podmienok.
(4) Pokiaľ ide o projekty spadajúce do kategórie uvedenej v písmene e) časti 1 prílohy II, každá funkcia uvedená v článku 4 sa hodnotí podľa týchto kritérií:
a) Úroveň udržateľnosti: Toto kritérium sa meria hodnotením zníženia emisií skleníkových plynov a vplyvu infraštruktúry elektrickej rozvodnej siete na životné prostredie.
b) Kapacita prenosových/prepravných a distribučných sústav/sietí na spojenie a privedenie elektrickej energie od užívateľov a k užívateľom: Toto kritérium sa meria hodnotením inštalovanej kapacity distribuovaných zdrojov energie v distribučných sieťach, maximálne prípustného privádzania elektrickej energie bez rizika preťaženia v prenosových sieťach a energie neodobranej z obnoviteľných zdrojov energie kvôli rizikám preťaženia alebo bezpečnostným rizikám.
c) Pripojenie na sieť a prístup k všetkým kategóriám užívateľov siete: Toto kritérium sa meria hodnotením metód prijatých pre výpočet poplatkov a sadzieb, ako aj ich štruktúry u výrobcov, spotrebiteľov a tých, čo vykonávajú jedno aj druhé, a prevádzkovej flexibility poskytnutej na dynamické vyváženie elektrickej energie v sieti.
d) Zabezpečenie a kvalita dodávok: Toto kritérium sa hodnotí posúdením miery spoľahlivo dostupnej výrobnej kapacity a dopytu počas špičky, podielu elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie, stability elektroenergetického systému, doby trvania a frekvencie prerušení na spotrebiteľa vrátane prerušení súvisiacich s klímou a prevádzkových hodnôt kvality napätia.
e) Efektívnosť a kvalita služieb v dodávkach elektrickej energie a v činnosti siete: Toto kritérium sa hodnotí posúdením úrovne strát v prenosových/prepravných a distribučných sieťach, pomeru medzi minimálnym a maximálnym dopytom po elektrickej energii vo vymedzenom časovom období, účasti na trhoch s elektrickou energiou na strane dopytu a na opatreniach energetickej účinnosti, percentuálneho využívania (t. j. priemerného zaťaženia) komponentov elektrickej rozvodnej siete, dostupnosti komponentov siete (súvisiacej s plánovanou a neplánovanou údržbou) a jej vplyvu na výkon siete a skutočnej dostupnosti kapacity siete s ohľadom na jej štandardnú hodnotu.
f) Príspevok k cezhraničným trhom s elektrickou energiou kontrolou výkonových tokov, aby sa znížili kruhové toky a zvýšili kapacity prepojovacích vedení: Toto kritérium sa hodnotí posúdením pomeru medzi kapacitou spojovacích vedení členského štátu a jeho dopytu po elektrickej energii, využívaním kapacít spojovacích vedení a poplatkov za preťaženie prepojovacích vedení.
(5) Pokiaľ ide o projekty spadajúce do kategórií uvedených v časti 3 prílohy II, kritériá uvedené v článku 4 sa merajú takto:
a) Zabezpečenie dodávok ropy sa meria hodnotením pridanej hodnoty novej kapacity poskytovanej projektom pre krátkodobú a dlhodobú odolnosť systému a zostávajúcu flexibilitu systému s cieľom zvládnuť prerušenia dodávok podľa rôznych scenárov.
b) Interoperabilita sa meria hodnotením rozsahu, v akom projekt zlepšuje prevádzku siete ropovodov, najmä poskytnutím možnosti spätných tokov.
c) Efektívne a udržateľné využívanie zdrojov sa hodnotí posúdením rozsahu, v akom projekt využíva už existujúcu infraštruktúru a prispieva k minimalizácii záťaže a rizík pre životné prostredie a klimatické zmeny.
PRÍLOHA V
ANALÝZA NÁKLADOV A VÝNOSOV CELÉHO ENERGETICKÉHO SYSTÉMU
Metodika harmonizovanej analýzy nákladov a výnosov celého energetického systému pre projekty spoločného záujmu musí spĺňať nasledujúce zásady ustanovené v tejto prílohe.
(1) Metodika vychádza zo spoločného súboru vstupných údajov predstavujúcich elektrárenské a plynárenské sústavy Únie v rokoch n+5, n+10, n+15 a n+20, kde n je rok, v ktorom sa vykonáva analýza. Tento súbor údajov obsahuje najmenej:
a) V elektrickej energii: scenáre pre dopyt, výrobné kapacity podľa druhu paliva (biomasa, geotermálne, vodné, plyn, jadrové, ropa, pevné palivá, veterné, solárne fotovoltaické, koncentračné solárne, iné obnoviteľné technológie) a ich zemepisné umiestnenie, ceny paliva (vrátane biomasy, uhlia, plynu a ropy), ceny oxidu uhličitého, zloženie prenosovej/prepravnej, prípadne distribučnej siete a jej vývoj s prihliadnutím na každú novú významnú výrobu (vrátane kapacity vybavenej na zachytávanie oxidu uhličitého), projekty skladovania a prepravy, pre ktoré bolo prijaté konečné rozhodnutie o investíciách a ktoré sa majú uviesť do prevádzky do konca roka n+5;
b) V zemnom plyne: scenáre pre dopyt, dovozy, ceny paliva (vrátane uhlia, plynu a ropy), ceny oxidu uhličitého, zloženie prepravnej siete a jej vývoj s prihliadnutím na všetky nové projekty, pre ktoré bolo prijaté konečné rozhodnutie o investíciách a majú sa uviesť do prevádzky do konca roka n+5;
(2) Súbor údajov odráža platné právne predpisy Únie a vnútroštátne právne predpisy v čase analýzy. Súbory údajov používané príslušne pre elektrickú energiu a plyn musia byť kompatibilné najmä s ohľadom na predpoklady týkajúce sa cien a objemov na každom trhu. Súbor údajov sa spracúva po oficiálnych konzultáciách s členskými štátmi a organizáciami zastupujúcimi všetky príslušné zainteresované strany. Komisia a agentúra prípadne zaistia prístup k nutným komerčným údajom od tretích strán.
(3) Metodika poskytuje usmernenia pre rozvoj a používanie siete a modelovanie trhu potrebné na analýzu nákladov a výnosov.
(4) Analýza nákladov a výnosov vychádza z harmonizovaného hodnotenia nákladov a výnosov pre rôzne kategórie analyzovaných projektov a pokrýva najmenej obdobie uvedené v bode 1.
(5) Analýza nákladov a výnosov zohľadní najmenej tieto náklady: kapitálové výdavky, prevádzkové náklady a náklady na údržbu počas technického životného cyklu projektu a prípadne náklady na vyradenie z prevádzky a nakladanie s odpadom. Metodika poskytne usmernenia o diskontných sadzbách používaných pre výpočty.
(6) Pri prenose a skladovaní elektrickej energie analýza nákladov a výnosov vezme do úvahy prinajmenšom vplyv a kompenzácie vyplývajúce z uplatňovania článku 13 nariadenia (ES) č. 714/2009, vplyv na ukazovatele vymedzené v prílohe IV ▌a tieto vplyvy:
▌
b) ▌emisie skleníkových plynov a straty pri prenose energie po dobu technického životného cyklu projektu;
c) budúce náklady na investície do novej výroby a prenosu energie po dobu technického životného cyklu projektu;
d) prevádzková flexibilitu vrátane optimalizácie regulovania energie a vedľajších služieb;
e) odolnosť systému vrátane odolnosti voči katastrofám a klíme a bezpečnosť systému, najmä pre európske kritické infraštruktúry vymedzené v smernici 2008/114/ES.
(7) Pri zemnom plyne analýza nákladov a výnosov zohľadní najmenej výsledky testovania trhu [], vplyvy na ukazovatele vymedzené v prílohe IV a ▌tieto vplyvy:
▌
b) ▌odolnosť voči katastrofám a klíme a bezpečnosť systému, najmä pre európske kritické infraštruktúry vymedzené v smernici 2008/114/ES;
▌
e) ▌preťaženie plynárenskej siete.
(8) Pri inteligentných sieťach analýza nákladov a výnosov zohľadní vplyvy na ukazovatele vymedzené v prílohe IV.
(9) Podrobná metóda používaná na zohľadnenie ukazovateľov uvedených v bodoch 6 až 8 sa spracuje po oficiálnych konzultáciách s členskými štátmi a organizáciami zastupujúcimi všetky príslušné zainteresované strany.
(10) Metodika vymedzuje ▌analýzu▌, ktorá sa má uskutočniť, na základe príslušného súboru vstupných údajov, tým, že sa určia vplyvy pri každom projekte a bez neho. Oblasť pre analýzu jednotlivého projektu zahŕňa všetky členské štáty a tretie krajiny, na území ktorých sa projekt postaví, všetky priamo susediace členské štáty a všetky ostatné členské štáty podstatne ovplyvnené projektom.
(11) ▌Analýza určí členské štáty, na ktoré má projekt čisté kladné efekty (príjemcovia) a členské štáty, na ktoré má projekt čistý záporný efekt (tie, ktoré nesú náklady). Každá analýza nákladov a výnosov zahŕňa analýzy citlivosti týkajúce sa vstupných údajov, dátum uvedenia rôznych projektov do prevádzky v tej istej oblasti analýzy a iné príslušné parametre.
(12) Prevádzkovatelia prenosových, skladovacích sústav a terminálov na stlačený a skvapalnený zemný plyn a prevádzkovatelia distribučných sústav si vymieňajú informácie potrebné na spracovanie metodiky vrátane príslušného modelovania sietí a trhov. Každý prevádzkovateľ prenosovej alebo distribučnej sústavy, ktorý zhromažďuje informácie v záujme iných prevádzkovateľov prenosovej alebo distribučnej sústavy, vráti zúčastneným prevádzkovateľom prenosovej a distribučnej sústavy výsledky zberu údajov.
(13) V prípade spoločného trhu s elektrickou energiou a zemným plynom a modelu siete uvedených v článku 12 ods. 8 vstupné údaje ustanovené v bode 1 pokrývajú roky n+10, n+20 a n+30 a model umožní úplné posúdenie hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho vplyvu vrátane najmä externých nákladov, ako sú náklady spojené s emisiami skleníkových plynov a konvenčných znečisťujúcich látok alebo so zabezpečením dodávok.
PRÍLOHA VI
USMERNENIA PRE TRANSPARENTNOSŤ A ÚČASŤ VEREJNOSTI
(1) Príručka postupov uvedená v článku 10 ods. 1 stanovuje najmenej:
a) príslušné právne predpisy, na ktorých sú založené rozhodnutia a stanoviská týkajúce sa rôznych druhov príslušných projektov spoločného záujmu, vrátane environmentálnych právnych predpisov;
b) príslušné rozhodnutia a stanoviská, ktoré treba získať;
c) názvy a kontaktné údaje príslušného orgánu, iných orgánov a hlavných dotknutých zainteresovaných strán;
d) pracovný postup popisujúci každú fázu procesu vrátane orientačného časového rámca a stručného prehľadu rozhodovacieho procesu;
e) informácie o rozsahu, štruktúre a úrovni podrobností dokumentov predkladaných so žiadosťou o rozhodnutia vrátane kontrolného zoznamu;
f) etapy a prostriedky pre účasť verejnosti v procesu.
(1a) Podrobný harmonogram uvedený v článku 11 ods. 2 písm. b) stanovuje najmenej:
a) rozhodnutia a stanoviská, ktoré sa majú získať;
b) dotknuté orgány, zainteresované strany a verejnosť;
c) jednotlivé etapy postupu a dobu ich trvania;
d) hlavné míľniky, ktoré treba dosiahnuť, a ich lehoty vzhľadom na prijatie komplexného rozhodnutia;
e) zdroje plánované orgánmi a prípadné potreby ďalších zdrojov.
(2) S cieľom zvýšiť účasť verejnosti v postupe vydávania povolení a vopred zabezpečiť trvalé informovanie verejnosti a dialóg s ňou sa pred ich vydaním uplatňujú tieto zásady:
a) Zainteresované strany dotknuté projektom spoločného záujmu vrátane príslušných vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, majiteľov pozemkov a občanov, ktorí žijú v blízkosti projektu, verejnosti a ich združení, organizácií alebo skupín sa v počiatočnom štádiu, keď je ešte možné vziať do úvahy prípadné obavy verejnosti, a to otvoreným, transparentným a vyčerpávajúcim spôsobom informujú a uskutočňujú sa s nimi konzultácie. Príslušný orgán prípadne aktívne podporuje činnosti vykonávané realizátorom projektu.
b) Príslušné orgány zaistia, aby postupy verejných konzultácií v prípade projektov spoločného záujmu boli podľa možnosti zoskupené. Každá verejná konzultácia zahŕňa všetky oblasti týkajúce sa konkrétneho štádia postupu a jedna oblasť týkajúca sa konkrétneho štádia postupu sa nerieši vo viac ako jednej verejnej konzultácii; jedna verejná konzultácia sa však môže uskutočniť vo viacerých zemepisných umiestneniach. Oblasť riešená verejnou konzultáciou sa jednoznačne uvedie v oznámení o verejnej konzultácii.
c) Pripomienky a námietky sú prípustné len od začiatku verejnej konzultácie do uplynutia jej lehoty.
(3) Koncepcia účasti verejnosti zahŕňa najmenej informácie o:
a) dotknutých a oslovených zainteresovaných stranách;
b) predpokladaných opatreniach vrátane navrhovaných všeobecných lokalít a termínov vyčlenených zasadnutí;
c) harmonograme;
d) ľudských zdrojoch pridelených na príslušné úlohy.
(4) V súvislosti s verejnou konzultáciou, ktorá sa má uskutočniť pred predložením žiadosti, príslušné strany prinajmenšom:
a) uverejnia informačnú brožúru v rozsahu maximálne 15 strán, v ktorej bude stručne a jasne uvedený prehľad účelu a predbežný harmonogram projektu, vnútroštátny plán rozvoja rozvodnej siete, zvažované alternatívne trasy, očakávané vplyvy vrátane vplyvov cezhraničnej povahy a prípadné zmierňujúce opatrenia, pričom ju uverejnia ▌pred začiatkom konzultácie; Informačná brožúra okrem toho uvedie webové adresy platformy transparentnosti stanovenej v článku 17 a príručky postupov stanovenej v bode 1.
b) informujú všetky dotknuté zainteresované strany o projekte na internetovej stránke uvedenej v článku 10 ods. 7 a inými vhodnými informačnými prostriedkami;
c) písomne pozvú príslušné dotknuté zainteresované strany na vyčlenené zasadnutia, počas ktorých sa otázky prerokujú.
(5) Webová stránka projektu sprístupní prinajmenšom:
-a) informačnú brožúru uvedenú v bode 4;
a) netechnické a pravidelne aktualizované zhrnutie maximálne v rozsahu 50 strán, ktoré odráža aktuálny stav projektu a v prípade aktualizácií jasne uvádza zmeny predchádzajúcich verzií;
b) plánovanie projektu a verejných konzultácií, ktoré jasne uvádza termíny a miesta verejných konzultácií a vypočutí, a predpokladané témy relevantné pre tieto vypočutia;
c) kontaktné údaje s ohľadom na doručenie úplného súboru dokumentov žiadosti;
d) kontaktné údaje s ohľadom na pripomienky a námietky doručené počas verejných konzultácií;
▌
________________________
- [1] Ú. v. EÚ C 0000, 0.0.2012, s. 0.
- [2] Ú. v. EÚ C 0000, 0.0.2012, s. 0.
- [3] Ú. v. EÚ C 277, 13.9.2012, s. 138.
- [4] * Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy: nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▌.
- [5] Ú. v. EÚ C 143, 22.5.2012, s. 125.
- [6] Ú. v. EÚ C 277, 13.9.2012, s. 143.
- [7] Pozícia Európskeho parlamentu z .... (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z ... .
- [8] Ú. v. EÚ L 262, 22.9.2006, s. 1.
- [9] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16).
- [10] Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 55.
- [11] Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 94.
- [12] Ú. v. EÚ L 345, 23.12.2008, s. 75.
- [13] Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 15.
- [14] Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.
- [15] Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 1.
- [16] Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7.
- [17] Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1.
- [18] Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1.
- [19] Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30.
- [20] Schválený v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo 17. februára 2005 (Ú. v. EÚ L 124, 17.5.2005, s. 1),
- [21] Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 36.
- [22] Ú. v. EÚ L 200, 31.7.2009, s. 31.
- [23] * Ú. v.: vložte prosím dátum - tri mesiace po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.
- [24] * Ú. v.: vložte prosím dátum – šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.
- [25] * Ú. v.: vložte prosím dátum – 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.
- [26] * Ú. v.: vložte prosím dátum – šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.
- [27] * Ú. v.: vložte prosím dátum – dva roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.
- [28] Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/55/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom (Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 57).
- [29] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1228/2003 z 26. júna 2003 o podmienkach prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektrickej energie (Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 1).
- [30] * Ú. v.: vložte prosím dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
- [31] Ú. v. EÚ L 162, 22.6.2007, s. 1.
- [32] Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25.
- [33] * Ú. v.: vložte prosím dátum – šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.
- [34] + Ú. v.: vložte prosím číslo a dátum uverejnenia tohto nariadenia.
- [35] * Ú. v.: vložte prosím dátum – 24 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.
- [36] + Ú. v.: vložte prosím číslo a dátum uverejnenia tohto nariadenia.
- [37] ++ . Ú. v.: vložte prosím odkaz na uverejnenie tohto nariadenia.
- [38] * Ú. v.: vložte prosím číslo tohto nariadenia.
- [39] + Ú. v.: vložte prosím číslo a dátum uverejnenia tohto nariadenia.
++ Ú. v.: vložte prosím odkaz na uverejnenie tohto nariadenia. - [40] * OJ: Please insert number of this Regulation.
- [41] * Ú. v.: vložte prosím dátum – prvý deň mesiaca po dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
- [42] V prípade pristúpenia Chorvátska odo dňa jeho pristúpenia.
- [43] V prípade pristúpenia Chorvátska odo dňa jeho pristúpenia.
- [44] V prípade pristúpenia Chorvátska odo dňa jeho pristúpenia.
- [45] V prípade pristúpenia Chorvátska odo dňa jeho pristúpenia.
- [46] * Ú. v.: vložte prosím dátum – osem mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Súčasná situácia
Udržateľná, bezpečná, spoľahlivá a cenovo dostupná energia je jednou z hlavných výziev, ktoré spájajú Európanov, počnúc občianskou spoločnosťou až po politikov, priemyselný sektor a ochrancov životného prostredia. Napriek tomu možno pozorovať len pomalý pokrok v európskej energetickej politike, ktorá sa vyznačuje nedostatočným vyčleňovaním zdrojov na európskej úrovni a ktorá len nedávno nadobudla význam v Lisabonskej zmluve. Aj keď Komisia vymedzila ambiciózne ciele energetickej politiky, ktorými sú konkurencieschopnosť, bezpečnosť dodávok, udržateľnosť a znižovanie emisií uhlíka, ešte aj dnes čelíme problémom, ako je nedostatočná integrácia na vnútornom trhu s energiou, značná energetická izolácia určitých geografických oblastí, nedostatočný prístup k diverzifikovaným zdrojom energie, ktoré prispievajú k energetickej bezpečnosti, a nedostatok konkrétnych výhod pre spotrebiteľov a podnikateľov v oblasti cien a udržateľnosti. Táto celková situácia a značný stupeň vzájomnej závislosti medzi jednotlivými členskými štátmi si vyžadujú prístup na európskej úrovni. Potrebná je rýchlejšia, rozhodnejšia a koordinovaná akcia a je nevyhnutné, aby Európa hrala väčšiu úlohu pri koordinácii a integrácii vnútroštátneho úsilia.
Kontext politiky
Ciele európskej energetickej politiky stanovujú jasné ciele na rok 2020: 20 % zníženie emisií skleníkových plynov (GHG), 20 % konečnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov, 20 % zvýšenie energetickej účinnosti. Medzi vykonávacie právne predpisy patrí smernica o obchodovaní s emisiami skleníkových plynov[1], smernica o energii z obnoviteľných zdrojov[2], smernica o zachytávaní a ukladaní oxidu uhličitého[3], nariadenie o bezpečnosti dodávok plynu[4], tretí energetický balík[5] a smernica o energetickej účinnosti, o ktorej momentálne rokujú Európsky parlament a Rada. Tretí energetický balík bol dôležitým prvým krokom smerom k integrovanejšej európskej energetickej sústave. Nedávno vydaná iniciatívna správa o prioritách energetickej infraštruktúry na rok 2020 a ďalšie roky (2011/2034(INI))[6] bola tiež podnetným dokumentom pre komplexný návrh politiky týkajúcej sa energetickej siete.
Prekážky pre cezhraničný trh s energiou
Napriek určitému pokroku v posledných rokoch ešte stále existujú veľké prekážky, ktoré bránia konkurencii na trhu. Významné nedostatky majú siete pre prenos elektrickej energie v strednej Európe. Napriek minimálnym cieľom v oblasti prepojenia, ktoré pre jednotlivé členské štáty vymedzila Rada a ktoré stanovujú, aby mali prepojenia elektrických sústav na úrovni 10 % inštalovaných výrobných kapacít do roku 2005, do roku 2010 túto úroveň nedosiahlo 9 členských štátov. Prenos elektrickej energie sa zvýšil o menej než polovicu v porovnaní so zvýšením v minulom desaťročí. Značne vzrástli rozdiely medzi priemernými cenami plynu. Na začiatku roku 2011 prebiehalo viac než 60 konaní v súvislosti s porušením pravidiel len druhého balíka o vnútornej energetickej politike. Čo sa týka transpozície tretieho energetického balíka, konečný termín uplynul 3. marca 2011 a Európska komisia nedávno vydala osem odôvodnených stanovísk, ktorými nalieha na osem členských štátov, aby si splnili svoje povinnosti súvisiace s transpozíciou.
Prekážky rozvoja cezhraničných energetických infraštruktúr
Kontext novej energetickej politiky zavádza značnú potrebu nových infraštruktúr. Investičné potreby do roku 2020 sa odhadujú na 200 miliárd eur len na energetickú infraštruktúru s cezhraničným významom. Stále veľmi zdĺhavé (v priemere 12 rokov) vnútroštátne procesy udeľovania povolení na energetickú infraštruktúru často blokujú projekty a odrádzajú od investičných rozhodnutí na pozadí častejšieho nesúhlasu verejnosti a odkladov. Nedostatok primeraných nástrojov financovania bráni investíciám uprostred hlbokej finančnej krízy.
Otázky v návrhu nariadenia o energetickej infraštruktúre
Nové nariadenie je pozitívnou a dôležitou iniciatívou, pretože má za cieľ urýchliť úspešné vytvorenie vnútorného trhu s energiou a dosahovanie cieľov EÚ v oblasti energetickej politiky a klímy. Prostredníctvom mobilizácie veľmi významných investícií môže prispieť k spusteniu ekonomického rastu a tvorbe pracovných miest v EÚ.
V tomto návrhu je plánovaná modernizácia a prepojenie energetických sietí. V oblasti elektrickej energie sa zameriava na zlepšenie integrácie a konkurencieschopnosti trhu, bezpečnosti systému a integrácie obnoviteľných zdrojov energie, na vyriešenie problému decentralizovanej a nedopraviteľnej výroby elektriny prostredníctvom inteligentných sietí, prepojenie na skladovacie miesta a elektrické diaľnice. V oblasti plynu možno energetickú bezpečnosť dosiahnuť prostredníctvom diverzifikácie zdrojov a trás na dodávku plynu, skladovaním skvapalneného zemného plynu (LNG) a používaním potrubí so spätným tokom. Tento návrh tiež podporuje dodávku ropy do vnútrozemských krajín a spustenie potrubí na zachytávanie a ukladanie uhlíka s cieľom spojiť výrobné a skladovacie miesta.
Návrh vymedzuje deväť prioritných geografických koridorov a tri tematické prioritné oblasti, stanovuje pravidlá na vymedzenie projektov spoločného záujmu a v každom členskom štáte zavádza jeden orgán (miesto jednotného kontaktu), ktorý bude robiť dohľad nad vykonávaním postupu vydávania povolení pre projekty spoločného záujmu a urýchľovať ho; navrhuje, aby poradie projektov spoločného záujmu bolo stanovené na základe analýzy nákladov a výnosov a aby na základe tejto analýzy boli stanovené investičné náklady vzhľadom na cezhraničnú polohu miesta, pokiaľ by mal pre ne daný projekt prínos, rizikovejším projektom poskytuje stimuly a určuje podmienky spôsobilosti na získanie finančnej pomoci Únie prostredníctvom Nástroja na prepojenie Európy.
Túto právnu úpravu projektov možno zlepšiť v niekoľkých oblastiach:
a) Cieľom procesu výberu projektov spoločného záujmu musí byť „europeizácia“ sietí
Predkladanie návrhov prevádzkovateľov prenosových sústav a ich analýza, ktorú robia regionálne skupiny, sa riadi prístupom zdola nahor. Opätovne bol vymedzený pojem realizátora projektu a vyjasnená bola tiež otázka, akým spôsobom majú predkladať svoje správy regionálnym skupinám. V riadení regionálnych skupín, ktoré sú zodpovedné za výber projektov spoločného záujmu, sa vypúšťajú podrobné ustanovenia týkajúce sa rovnováhy síl medzi zainteresovanými stranami, rozhodovacích procesov a mechanizmu riešenia sporov; pri nedávnych rokovaniach v Rade v súvislosti s otázkou riadenia regionálnych skupín bol zdôraznený záujem členských štátov zabezpečiť národné „strategické záujmy“. Táto otázka má veľký význam pre rozvoj európskej infraštruktúry.
Zabezpečenie spoločného európskeho záujmu by pri výbere projektov malo prevládať nad jednotlivými záujmami. Proces výberu projektov spoločného záujmu by mal prebiehať v súlade s tretím legislatívnym balíkom a desaťročným plánom Spoločenstva na rozvoj siete, pričom európska perspektíva vnútorného trhu, určovaná pohľadom zhora, by mala doplňovať pevne zakorenený prístup zdola nahor a prístup členských štátov. Významnú úlohu by mala plniť Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER), a to predovšetkým pri zabezpečovaní koordinácie a súvislého rozširovania sietí, hospodársky efektívnych investícií a zohľadnení perspektívy spotrebiteľov. Výber projektov a ich zlúčenie do skupín najskôr na regionálnej úrovni a následne na úrovni Únie, pričom bude zohľadnený väčší počet kritérií a analýza nákladov a výnosov, zabezpečí objektívnosť a lepšie dosahovanie konsenzu pri postupe zostavovania zoznamu projektov spoločného záujmu.
b) Návrh musí vytvárať účinné nástroje na budovanie infraštruktúry
Rozvoj a realizácia cezhraničnej infraštruktúry energetických sietí museli v minulosti prekonať veľa prekážok a očakáva sa, že to bude tak aj v budúcnosti, pretože rovnováha medzi subsidiaritou a spoločným európskym záujmom je krehká.
Návrh sa snaží nájsť v tomto procese riešenie: opis prioritných koridorov objasní očakávaný prínos jednotlivých regiónov k plneniu cieľov politiky v oblasti energetiky; konsenzuálne rozhodovacie postupy v rámci regionálnych skupín zabránia jednostrannému blokovaniu; účinnejšie postupy pri vydávaní povolení, časový limit troch rokov a vymáhateľné jednotné kontaktné miesto pre vnútroštátne orgány, kde sa budú vydávať povolenia na projekt, sú kľúčovými nástrojmi celého postupu; udelenie osobitných právomocí európskym koordinátorom na monitorovanie projektov, ktoré čelia ťažkostiam pri realizácii, môže podľa úspešných i neúspešných skúseností z minulosti vyriešiť časť problémov. Ak realizátori projektov navyše nedokážu realizovať projekty v rámci plánovaných časových limitov z dôvodov, ktoré nie sú mimo ich kontroly, a realizácia vážne mešká, zavádzajú sa jasné časové limity a postupy, ktoré umožnia novým realizátorom projektov pripojiť sa k úsiliu alebo prevziať takéto projekty.
Potrebujeme účinné nástroje na prekonanie prehlbujúcich sa zemepisných asymetrií a izolácie, aby sa zaručila územná súdržnosť v Únii. Na zabezpečenie účinnosti navrhovaných opatrení a prekonanie prekážok je potrebné zaviesť nástroje, ktoré umožnia zladenie činnosti zainteresovaných strán smerom k plneniu spoločných cieľov súdržnosti a zníženiu umelých prekážok pre cezhraničné siete.
c) Návrh musí ešte viac podporiť spoluprácu a koordináciu prevádzkovateľov sietí, aby sa dosiahli očakávané prínosy
Rôzne ČŠ dosahujú rôzny pokrok smerom k splneniu cieľov európskej politiky v oblasti zvýšenia prepojenia a výroby obnoviteľnej energie. Presmerovanie financovania EÚ na tie ČŠ, ktoré vynaložili len malé úsilie na dosiahnutie pokroku, spôsobuje morálny hazard, kde by oneskorenci boli vo výhode pred prvými, ak by čakali na investičné stimuly. Ponúknutie možnosti účasti viacerých prevádzkovateľov (3 a viac) na realizácii projektov financovaných EÚ by zlepšilo potrebnú spoluprácu TSO, znásobilo získané know-how, budovalo dôveru medzi účastníkmi trhu a znamenalo by pokrok v integrácii trhu.
Spolupráca a lepšie riadenie systému je potrebné na zaručenie optimalizovaného využívania a prevádzky energetických sietí zo strany TSO. Rastúca technologická zložitosť nového energetického mixu, kvôli významným nárastom príspevku obnoviteľných zdrojov v krátkom čase, zvýšila riziko nedostatočnej koordinácie a dokonca i výpadkov prúdu v sieťach závislých od mnohých faktorov. Zber a monitorovanie informácií o cezhraničných výmenách v reálnom čase sa môže stať dôležitým nástrojom pre bezpečné a efektívne fungovanie infraštruktúry energetických sietí a aj pre jej budúce plánovanie. Optimalizácia využívania infraštruktúry má takisto veľký význam, ak sa berú do úvahy preferencie spotrebiteľov. ENTSO pre elektrinu a ENTSO pre plyn majú predkladať Komisii návrhy koncepcie a uskutočňovania vhodnej operačnej koordinácie európskej energetickej infraštruktúry.
d) Zvyšovanie objemu investícií
Mobilizácia súkromných investícií je kľúčovým faktorom. Návrh predpokladá mechanizmus cezhraničného rozdelenia nákladov podľa prínosu pre zúčastnené členské štáty. Ustanovenia nariadenia určujú úlohu vnútroštátnych regulačných orgánov pri definovaní investičných stimulov úmerne k rizikám, ktoré vznikli realizátorom projektov. Môže sa ukázať, že na zvýšenie investícií budú potrebné jasnejšie európske usmernenia alebo porovnávanie najlepších postupov v celej Európe.
Nekomerčná životaschopnosť zostala kľúčovým kritériom spôsobilosti na finančnú podporu EÚ v rámci Nástroja na prepojenie Európy (CEF). To je veľmi dôležité, aby sa zabránilo narušeniu trhu a aby sa poskytovanie verejnej podpory obmedzilo na projekty, ktoré majú pozitívne vonkajšie účinky, ale ktoré by inak trhové mechanizmy nedokázali realizovať. Základným nástrojom bude úzka väzba s finančnými prostriedkami Nástroja na prepojenie Európy (CEF) na mobilizáciu súkromných zdrojov do projektov spoločného záujmu, zatiaľ čo zo štrukturálnych fondov sa budú financovať inteligentné distribučné energetické siete miestneho a regionálneho významu. Tieto dva zdroje financovania sa budú takto vzájomne dopĺňať. Na druhej strane by mali členské štáty dodržiavať európske pravidlá trhu s energiou, aby získali prístup k finančným nástrojom EÚ v rámci Nástroja na prepojenie Európy.
STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci (11.6.2012)
pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES
(COM(2011)0658 – C7‑0371/2011 – 2011/0300(COD))
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Philippe Lamberts
STRUČNÉ ODÔVODNENIE
Spravodajca víta usmernenia pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktoré navrhuje Európska komisia.
Ako uvádza Komisia, táto iniciatíva vymedzuje na obdobie do roku 2020 a na ďalšie roky obmedzený počet transeurópskych prioritných koridorov a oblastí zahŕňajúcich elektrické a plynárenské siete, ako aj infraštruktúru pre dopravu ropy a oxidu uhličitého, pre ktorú sú opatrenia Európskej únie najviac žiaduce. V ďalšom sa zameriava na realizáciu týchto priorít za pomoci:
1. zjednodušenia postupov vydávania povolení s cieľom podstatne skrátiť dobu ich trvania v prípade projektov spoločného záujmu a zvýšiť zapojenie verejnosti do vykonávania týchto projektov a ich prijímanie verejnosťou;
2. uľahčenia regulačného zaobchádzania s projektmi spoločného záujmu pre elektrickú energiu a zemný plyn prostredníctvom rozdelenia nákladov v závislosti od realizovaných prínosov a zabezpečenia toho, aby prípustné výnosy zodpovedali prijímaným rizikám;
3. zaistenia realizácie projektov spoločného záujmu poskytnutím potrebnej priamej finančnej podpory EÚ vychádzajúcej zo situácie na trhu. Čo sa týka poslednej zarážky, návrh poskytuje základ pre oprávnenosť projektov spoločného záujmu na finančnú pomoc EÚ na základe Nástroja na prepojenie Európy, ktorý je predmetom osobitného legislatívneho návrhu.
Cieľom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov je bližšie vymedziť niektoré koncepcie uvedené v nariadení a zabezpečiť jeho väčší súlad s ostatnými právnymi predpismi EÚ, najmä s právnymi predpismi týkajúcimi sa posudzovania vplyvov na životné prostredie a štrukturálnych fondov, ako aj so stratégiou Európa 2020 (keďže v rámci nej sa sledujú vzájomne prepojené energetické a klimatické ciele) a inými príslušnými scenármi vývoja, ako napríklad s tými, ktoré podnietil Plán postupu do roku 2050.
Vzhľadom na nedostatok dostupných finančných prostriedkov EÚ na podporu značného finančného úsilia potrebného na realizáciu projektov spoločného záujmu sa pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zameriavajú na zabezpečenie toho, aby primeranú zodpovednosť za financovanie týchto projektov prevzal na seba súkromný sektor.
Kľúčovým prvkom nariadenia je analýza nákladov a výnosov. Spravodajca navrhuje doplniť ustanovenia o metodike uvedené v prílohe o ďalšie podrobné informácie o ukazovateľoch súvisiacich s nákladmi a výnosmi. Keďže časový rámec na realizáciu projektov a ich očakávaná doba trvania sú veľmi dlhé, diskontné sadzby uplatňované pri výpočte týchto parametrov majú zásadný význam. Preto sa odporúča, aby Komisia pravidelne uvoľňovala diskontné sadzby, ktoré sa budú musieť zohľadňovať. S cieľom poukázať na osobitné vonkajšie účinky každého projektu sa k diskontným sadzbám pripočíta riziková prirážka stanovená realizátormi projektu po porade s náležitými zainteresovanými stranami. Tento spôsob postupu bude motivovať príslušné zainteresované strany, najmä občanov žijúcich v okolí realizácie projektu, k účasti na diskusii.
Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav (ENTSO) pre elektrickú energiu a európska sieť prevádzkovateľov prepravných sústav (ENTSO) pre zemný plyn budú pred predložením príslušnej metodiky zosúladenej analýzy nákladov a výnosov celej energetickej sústavy na úrovni celej Únie musieť zohľadniť pripomienky, ktoré im predloží Európska environmentálna agentúra a Európska monitorovacia sieť pre územný rozvoj a územnú súdržnosť. Týmto si ešte pred stanovením metodiky osvoja parametre súvisiace s environmentálnym a územným plánovaním.
Obsah správy predkladanej realizátormi projektov sa rozširuje o informácie, ako napríklad výška príspevku na realizáciu projektu zo štrukturálnych fondov a súhrnný prehľad vzniknutých nákladov s ohľadom na ich pôvodný odhad.
Ak skutočné náklady presiahnu odhadované náklady o viac ako 20 %, Komisia bude môcť odstrániť príslušný projekt zo zoznamu oprávnených projektov.
Spravodajca sa domnieva, že uvedenie projektu v desaťročnom pláne rozvoja siete by nemalo predstavovať podmienku, na základe ktorej sa projekt klasifikuje ako „projekt spoločného záujmu“.
POZMEŇUJÚCE a DOPLŇUJÚCE NÁVRHY
Výbor pre hospodárske a menové veci vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Návrh nariadenia Odôvodnenie 6 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(6) Urýchlenie modernizácie existujúcej a rozvoja novej energetickej infraštruktúry je dôležité pre dosiahnutie cieľov energetickej a klimatickej politiky Únie, ktoré spočívajú v dokončení vnútorného trhu s energiou, zaručení bezpečnosti dodávok predovšetkým plynu a ropy, znížení emisií skleníkových plynov o 20 %, zvýšení podielu energie z obnoviteľných zdrojov v konečnej spotrebe energie na 20% a dosiahnutí 20% zvýšenia energetickej účinnosti do roku 2020. Únia musí súčasne pripraviť svoju infraštruktúru na ďalšie znižovanie emisií uhlíka v energetickej sústave v dlhodobom výhľade do roku 2050. |
(6) Urýchlenie modernizácie existujúcej a rozvoja novej energetickej infraštruktúry je dôležité pre dosiahnutie cieľov energetickej a klimatickej politiky Únie, ktoré spočívajú v dokončení vnútorného trhu s energiou, zaručení bezpečnosti dodávok predovšetkým plynu a ropy, znížení emisií skleníkových plynov o 20 %, zvýšení podielu energie z obnoviteľných zdrojov v konečnej spotrebe energie na 20 % a dosiahnutí 20 % zvýšenia energetickej účinnosti do roku 2020. Únia musí súčasne pripraviť svoju infraštruktúru na ďalšie znižovanie emisií uhlíka v energetickej sústave v dlhodobom výhľade do roku 2050 a v rovnakom časovom rámci ju pripraviť na prepojenie regiónov, ktoré majú veľkú kapacitu výroby energie z obnoviteľných zdrojov a vysoký potenciál skladovania elektrickej energie. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Návrh nariadenia Odôvodnenie 11 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(11) Potreby investícií do infraštruktúr prenosu elektrickej energie a prepravy zemného plynu európskeho významu do roku 2020 boli odhadnuté približne na 200 miliárd EUR. Značné zvýšenie objemov investícií v porovnaní s minulými trendmi a naliehavosť realizácie priorít energetických infraštruktúr si vyžaduje nový prístup k spôsobu, akým sa regulujú a financujú energetické infraštruktúry, najmä infraštruktúry cezhraničného charakteru. |
(11) Potreby investícií do infraštruktúr prenosu elektrickej energie a prepravy zemného plynu európskeho významu do roku 2020 boli odhadnuté približne na 200 miliárd EUR. Značné zvýšenie objemov investícií v porovnaní s minulými trendmi, v dôsledku rýchlejšieho a komplexnejšieho rozvoja obnoviteľných zdrojov energie a úsilia o dosiahnutie cieľov Únie v otázke zníženia emisií skleníkových plynov o 20 %, zvýšenia energetickej účinnosti o 20 % a zvýšenia podielu spotreby energie z obnoviteľných zdrojov o 20 %, a to do roku 2020, a naliehavosť realizácie priorít energetických infraštruktúr si vyžaduje nový prístup k spôsobu, akým sa regulujú a financujú energetické infraštruktúry, najmä infraštruktúry cezhraničného charakteru. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Návrh nariadenia Odôvodnenie 14a (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(14a) Zariadenia na skladovanie energie a podniky produkujúce skvapalnený zemný plyn (LNG) a stlačený zemný plyn (CNG) ako súčasť transeurópskej energetickej infraštruktúry by mali mať dôležitú úlohu pri zaručovaní dodávok distribúciou uchovanej energie. Takže rýchly rozvoj podnikov na skladovanie energie je dôležitou zložkou fungovania sieťovej infraštruktúry. |
|
Hospodársku súťaž v súvislosti s budovaním a prevádzkou projektov na výrobu elektriny v prečerpávacích vodných elektrárňach či podnikov na skladovanie energie nemožno brzdiť stanovovaním taríf za používanie sietí, ktoré by z týchto podnikov urobili koncových spotrebiteľov. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Návrh nariadenia Odôvodnenie 20 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(20) Projekty spoločného záujmu by mali na vnútroštátnej úrovni dostať „prioritný štatút“, aby sa zaistilo ich rýchle administratívne vybavenie. Príslušné orgány posudzujú projekty spoločného záujmu ako projekty vo verejnom záujme. Povolenie pre projekty, ktoré majú nepriaznivý vplyv na životné prostredie, by sa malo udeliť z dôvodov nadradeného verejného záujmu, ak sú splnené všetky podmienky ustanovené v smerniciach 92/43/ES a 2000/60/ES. |
(20) Projekty spoločného záujmu by mali na vnútroštátnej úrovni dostať „prioritný štatút“, aby sa zaistilo ich rýchle administratívne vybavenie. Regionálne a vnútroštátne projekty sa takisto môžu stať prioritnými, ak to slúži na zaručenie integrácie obnoviteľných zdrojov energie a na ochranu hospodárskej súťaže. Platí to aj pre projekty, do ktorých sú zapojené tretie krajiny (napr. Švajčiarsko). Príslušné orgány posudzujú projekty spoločného záujmu ako projekty vo verejnom záujme. Povolenie pre projekty, ktoré majú nepriaznivý vplyv na životné prostredie, by sa malo udeliť z dôvodov nadradeného verejného záujmu, ak sú splnené všetky podmienky ustanovené v smerniciach 92/43/ES a 2000/60/ES. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Návrh nariadenia Odôvodnenie 21 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(21) Ustanovenie jediného príslušného orgánu na vnútroštátnej úrovni, ktorý zjednocuje, alebo koordinuje všetky postupy vydávania povolení („jednotné kontaktné miesto“) zníži zložitosť, zvýši efektívnosť a transparentnosť a umožní posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi. |
(21) Ustanovenie jediného príslušného orgánu na vnútroštátnej úrovni, ktorý zjednocuje, alebo koordinuje všetky postupy vydávania povolení („jednotné kontaktné miesto“) zníži zložitosť, zvýši efektívnosť a transparentnosť a umožní posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi. Vytvorenie tohto orgánu by však nemalo zvýšiť náklady daňovým poplatníkom, pričom orgán by sa mal vytvoriť prerozdelením existujúcich zdrojov. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Návrh nariadenia Odôvodnenie 29 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(29) Európsky energetický program pre obnovu (EEPR) preukázal pridanú hodnotu využitia pákového efektu súkromného financovania prostredníctvom značnej finančnej pomoci Únie s cieľom umožniť vykonávanie projektov európskeho významu. Európska rada 4. februára 2011 uznala, že niektoré projekty energetickej infraštruktúry si môžu vyžiadať obmedzené verejné financovanie s cieľom dosiahnuť pákový efekt súkromných finančných prostriedkov. S ohľadom na hospodársku a finančnú krízu a rozpočtové obmedzenia by sa cielená podpora prostredníctvom grantov a finančných nástrojov mala rozvíjať na základe ďalšieho viacročného finančného rámca, ktorý pritiahne nových investorov do prioritných koridorov energetickej infraštruktúry a súčasne udrží príspevok z rozpočtu Únie na minime. |
(29) Európsky energetický program pre obnovu (EEPR) preukázal pridanú hodnotu využitia pákového efektu súkromného financovania prostredníctvom značnej finančnej pomoci Únie s cieľom umožniť vykonávanie projektov európskeho významu. Európska rada 4. februára 2011 uznala, že niektoré projekty energetickej infraštruktúry si môžu vyžiadať obmedzené verejné financovanie s cieľom dosiahnuť pákový efekt súkromných finančných prostriedkov. S ohľadom na hospodársku a finančnú krízu a rozpočtové obmedzenia by sa cielená podpora prostredníctvom grantov a finančných nástrojov mala rozvíjať na základe ďalšieho viacročného finančného rámca, ktorý pritiahne nových investorov do prioritných koridorov energetickej infraštruktúry a súčasne udrží príspevok z rozpočtu Únie na minime. Pri realizácii príslušných opatrení by sa malo čerpať zo skúseností počas skúšobnej fázy po zavedení projektových dlhopisov na financovanie projektov budovania infraštruktúry. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Návrh nariadenia Odôvodnenie 30 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(30) Projekty spoločného záujmu v oblasti elektrickej energie, plynu a oxidu uhličitého by mali byť oprávnené na finančnú pomoc Únie na štúdie a za splnenia určitých podmienok na práce podľa navrhovaného nariadenia o nástroji „Spájame Európu“ buď vo forme grantov, alebo vo forme inovačných finančných nástrojov. Zaistí sa tým, že bude možné poskytnúť podporu prispôsobenú potrebám pre projekty spoločného záujmu, ktoré nie sú životaschopné na základe existujúceho regulačného rámca trhových podmienok. Takáto finančná pomoc by mala zaistiť potrebnú synergiu s financovaním z nástrojov na základe politík Únie. Energetická infraštruktúra európskeho významu sa bude financovať najmä z nástroja „Spájame Európu“, zatiaľ čo zo štrukturálnych fondov sa budú financovať inteligentné distribučné energetické siete miestneho a regionálneho významu. Tieto dva zdroje financovania sa budú takto vzájomne dopĺňať. |
(30) Projekty spoločného záujmu v oblasti elektrickej energie, plynu a oxidu uhličitého by mali byť oprávnené na finančnú pomoc Únie na štúdie a za splnenia určitých podmienok na práce podľa navrhovaného nariadenia o vytvorení Nástroja na prepojenie Európy buď vo forme grantov, alebo vo forme inovačných finančných nástrojov. Zaistí sa tým, že bude možné poskytnúť podporu prispôsobenú potrebám pre projekty spoločného záujmu, ktoré nie sú životaschopné na základe existujúceho regulačného rámca trhových podmienok. Malo by sa dôsledne zohľadňovať predchádzanie každému narušeniu hospodárskej súťaže, najmä medzi projektmi prispievajúcimi na dosiahnutie rovnakého prioritného koridoru Únie. Takáto finančná pomoc by mala zaistiť potrebnú synergiu s financovaním z nástrojov na základe politík Únie. Energetická infraštruktúra európskeho významu sa bude financovať najmä z Nástroja na prepojenie Európy, zatiaľ čo zo štrukturálnych fondov sa budú financovať inteligentné distribučné energetické siete miestneho a regionálneho významu. Tieto dva zdroje financovania sa budú takto vzájomne dopĺňať. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Návrh nariadenia Odôvodnenie 30a (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(30a) Veľké rozdiely v ratingovom hodnotení medzi členskými štátmi a investormi by v ovzduší súčasnej hospodárskej krízy mohli spôsobiť nevyváženosť a prekážky financovania projektov. Finančný príspevok Únie na prekonanie tejto nevyváženosti má kľúčový význam pri zabezpečovaní toho, aby sa realizácia projektov infraštruktúry, ktoré pomáhajú pri dosahovaní cieľov tohto nariadenia, neohrozila - najmä vzhľadom na skutočnosť, že veľký podiel potrebného financovania projektov budovania energetickej infraštruktúry bude v nadchádzajúcej dekáde pochádzať zo súkromného sektora. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Návrh nariadenia Odôvodnenie 32a (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(32a) Keď Rada a Komisia vyhodnocujú, či sa dosiahol dostatočný pokrok pri plnení strednodobého rozpočtového cieľa, a tým skúmajú rastovú krivku vládnych výdavkov, výdavkový súhrn by mal vylúčiť úrokové výdavky, výdavky na programy Únie plne kryté príjmami fondov Únie a nediskrečné zmeny vo výdavkoch na príspevky v nezamestnanosti, ako sa stanovuje v článku 5 Nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii1. |
|
____________________ |
|
1Ú. v. ES L 209, 2. 8. 1997, s. 1 |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 2a (nový) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
2a. Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté: |
|
— smernica 85/337/EHS Rady z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie1; |
|
— smernica 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie2 ; |
|
— smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva3 ; |
|
— smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín4 ; |
|
— smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva5 ; |
|
— Aarhuský dohovor; ako aj |
|
— Dohovor z Espoo. |
|
____________________ |
|
1 Ú. v. ES L 175, 5. 7. 1985, s. 40 |
|
2 Ú. v. ES L 197, 21. 7. 2001, s. 30. |
|
3 Ú. v. ES L 327, 22. 12. 2000, s. 1. |
|
4 Ú. v. ES L 206, 22. 7. 1992, s. 7. |
|
5 Ú. v. EÚ L 20, 26. 1. 2010, s. 7. |
Odôvodnenie | |
Týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa ustanovuje, že ostatné právne predpisy EÚ sa budú uplatňovať ako doposiaľ. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Návrh nariadenia Článok 3 – odsek 1 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
1. Komisia zostaví zoznam projektov spoločného záujmu celej Únie. Zoznam sa podľa potreby preskúma a aktualizuje každé dva roky. Prvý zoznam sa prijme najneskôr do 31. júla 2013. |
1. Komisia zostaví zoznam projektov spoločného záujmu celej Únie. Zoznam sa preskúma a aktualizuje každé dva roky. Prvý zoznam sa prijme najneskôr do 31. júla 2013. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Návrh nariadenia Článok 3 – odsek 1 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
1. Komisia zostaví zoznam projektov spoločného záujmu celej Únie. Zoznam sa podľa potreby preskúma a aktualizuje každé dva roky. Prvý zoznam sa prijme najneskôr do 31. júla 2013. |
1. Komisia po konzultáciách s členskými štátmi zostaví zoznam projektov spoločného záujmu celej Únie. Zoznam sa podľa potreby preskúma a aktualizuje každé dva roky. Prvý zoznam sa prijme najneskôr do 31. júla 2013. |
Odôvodnenie | |
Malo by ísť o proces konzultácií vo všetkých fázach. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Návrh nariadenia Článok 3 – odsek 3 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
3. Každá skupina spracuje návrh zoznamu projektov spoločného záujmu v súlade s postupom ustanoveným v oddiele 2 prílohy III, v súlade s príspevkom každého projektu k realizácii prioritných koridorov a oblastí energetickej infraštruktúry uvedených v prílohe I a v súlade s ich plnením kritérií ustanovených v článku 4. Každý jednotlivý návrh na projekt spoločného záujmu si vyžaduje schválenie členských štátov, na ktorých územie sa projekt vzťahuje. |
3. Každá skupina spracuje návrh zoznamu projektov spoločného záujmu v súlade s postupom ustanoveným v oddiele 2 prílohy III, v súlade s príspevkom každého projektu k realizácii prioritných koridorov a oblastí energetickej infraštruktúry uvedených v prílohe I a v súlade s ich plnením kritérií ustanovených v článku 4. Skupiny schvaľujú navrhovaný zoznam jednoduchou väčšinou hlasov svojich členov. Každý jednotlivý návrh na projekt spoločného záujmu si vyžaduje schválenie členských štátov, na ktorých územie sa projekt vzťahuje. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 1 – písmeno b | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(b) projekt prejavuje hospodársku, sociálnu a environmentálnu životaschopnosť; ako aj |
b) projekt je životaschopný podľa hospodárskych, sociálnych a ekologických kritérií; ako aj |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 1 – písmeno ca (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
ca) projekt integruje ciele Zmluvy o fungovaní Európskej únie, konkrétne články 170 a 171, a je s nimi v súlade; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 2 – písmeno a – zarážka 1 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
– integrácia trhu, hospodárska súťaž a flexibilita systému; |
– integrácia trhu okrem iného prostredníctvom zmierňovania účinkov odlúčenia regiónov Únie; hospodárska súťaž a flexibilita systému; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 2 – písmeno a – zarážka 3 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
– interoperabilita a bezpečná prevádzka systému; |
– bezpečnosť dodávok okrem iného prostredníctvom interoperability a bezpečnej prevádzky systému; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 2 – písmeno a – zarážka 3a (nová) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
– veľká kapacita výroby energie z obnoviteľných zdrojov a potenciál jej skladovania; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 2 – písmeno b – zarážka 1 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
– integrácia trhu, interoperabilita a flexibilita systému; |
– integrácia trhu okrem iného prostredníctvom zmierňovania účinkov odlúčenia regiónov Únie; interoperability a flexibility systému; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 4 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
4. Pri zostavovaní poradia projektov prispievajúcich k realizácii tej istej priority sa náležitá pozornosť venuje aj naliehavosti každého navrhnutého projektu, aby sa splnili ciele energetickej politiky týkajúce sa integrácie a konkurencieschopnosti trhu, udržateľnosti a zabezpečeniu dodávok, počtu členských štátov dotknutých každých projektom a jeho komplementárnosti s ohľadom na ostatné navrhnuté projekty. V prípade projektov spadajúcich do kategórie uvedenej v bode 1 písm. e) prílohy II sa náležitá pozornosť venuje aj počtu používateľov dotknutých projektom, ročnej spotrebe energie a podielu výroby z dopraviteľných zdrojov v oblasti pokrytej týmito používateľmi. |
4. Pri zostavovaní poradia projektov prispievajúcich k realizácii tej istej priority sa náležitá pozornosť venuje aj naliehavosti každého navrhnutého projektu, aby sa splnili ciele energetickej politiky týkajúce sa integrácie a konkurencieschopnosti trhu, udržateľnosti a zabezpečenia dodávok, flexibility a masívnosti systému, nákladovo efektívnej výhodnosti projektu s pridanou hodnotou v súvislosti s pracovnými miestami, počtu členských štátov dotknutých každým projektom a jeho komplementárnosti s ohľadom na ostatné navrhnuté projekty, ako aj jeho potenciálu na rozvoj inovácie. Do úvahy sa berú ukazovatele uvedené v prílohe V bode 5 potrebné na vykonanie analýzy nákladov a výnosov projektu. Tieto ukazovatele možno na tento účel ustanoviť v harmonizovanom rámci vypracovanom Komisiou. V prípade projektov spadajúcich do kategórie uvedenej v bode 1 písm. e) prílohy II sa náležitá pozornosť venuje aj počtu používateľov dotknutých projektom, ročnej spotrebe energie a podielu výroby z dopraviteľných zdrojov v oblasti pokrytej týmito používateľmi. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 4a (nový) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
4a. Projekty týkajúce sa aspoň jedného členského štátu s vážnymi ťažkosťami z hľadiska ich finančnej stability alebo ohrozeného týmito ťažkosťami, alebo ktoré požiadali o finančnú pomoc na základe nariadenia (EÚ) č. .../2012 a ktoré už túto pomoc dostávajú, dostanú štatút najvyššej priority pri zoraďovaní projektov spoločného záujmu. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 2 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
2. Agentúra a skupiny sledujú pokrok dosiahnutý v realizácii projektov spoločného záujmu. Skupiny môžu požadovať ďalšie informácie v súlade s odsekmi 3, 4 a 5, overovať poskytnuté informácie na mieste a v prípade potreby zvolávať porady s príslušnými stranami. Skupiny môžu taktiež požiadať agentúru, aby napomáhala realizácii projektov spoločného záujmu. |
2. Agentúra a skupiny sledujú pokrok dosiahnutý v realizácii projektov spoločného záujmu. Skupiny môžu požadovať ďalšie informácie v súlade s odsekmi 3, 4 a 5, overovať poskytnuté informácie na mieste a v prípade potreby zvolávať porady s príslušnými stranami. Skupiny môžu taktiež požiadať agentúru, aby napomáhala realizácii projektov spoločného záujmu. Všetky rozhodnutia skupín o zaslaní žiadosti sa prijímajú jednoduchou väčšinou hlasov ich členov. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 3 – písmeno ba (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
ba) analýza nákladov realizovaných do dnešného dňa a súčasné predpovede budúcich nákladov, ktoré by mohli vzniknúť v rámci projektu, spolu s analýzou a opisom toho, ako treba tieto náklady porovnávať s nákladmi odhadovanými v pôvodnom realizačnom pláne; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 3 – písmeno bb (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
bb) príspevok zo štrukturálnych fondov a ďalších fondov Únie do projektu vrátane investícií či záruk z Európskej investičnej banky; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 7 – písmeno b | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(b) projekt už nie je zaradený do desaťročného plánu rozvoja siete; |
vypúšťa sa |
Odôvodnenie | |
Zaradenie projektu do desaťročného plánu rozvoja siete by nemalo byť podmienkou toho, aby išlo o projekt všeobecného záujmu. Potenciálne projekty, ktoré prinášajú významnú európsku pridanú hodnotu, ale nezaujímajú (ani jeden) zúčastnený členský štát, by sa tak nikdy nerealizovali. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 7 – pododsek 1 – písmeno da (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
da) Realizované náklady prekročia náklady odhadované v realizačnom pláne na rovnaké obdobie o 30 %,iba ak možno riadne odôvodniť, že zvýšené náklady sú dôsledkom faktorov, nad ktorými správcovia projektu nemajú kontrolu. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 7a (nový) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
7a. Komisia predkladá Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov každý rok správu založenú na informáciách súvisiacich s odsekmi 2 až 7. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28 Návrh nariadenia Článok 8 – odsek 4 – pododsek 1 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
4. Členské štáty do deviatich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia príjmu opatrenia na zjednodušenie postupov posúdenia vplyvu na životné prostredie s cieľom splniť lehoty ustanovené v článku 11 a znížiť administratívnu záťaž spojenú s realizáciou projektov spoločného záujmu. Tieto opatrenia sa nedotknú záväzkov vyplývajúcich z právnych predpisov Únie. |
4. Členské štáty do deviatich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia príjmu záväzné opatrenia na zjednodušenie postupov posúdenia vplyvu na životné prostredie s cieľom splniť lehoty ustanovené v článku 11 a znížiť administratívnu záťaž spojenú s realizáciou projektov spoločného záujmu. Tieto opatrenia sa nedotknú záväzkov vyplývajúcich z právnych predpisov Únie. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29 Návrh nariadenia Článok 8 – odsek 4 – pododsek 2 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
Komisia do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia vydá usmernenia na podporu členských štátov v určení príslušných opatrení a zaistení jednotného uplatňovania postupov posúdenia vplyvu na životné prostredie vyžadovanom podľa právnych predpisov EÚ pri projektoch spoločného záujmu. |
Komisia do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia vydá usmernenia na podporu členských štátov v určení príslušných záväzných opatrení a zaistení jednotného uplatňovania postupov posúdenia vplyvu na životné prostredie vyžadovanom podľa právnych predpisov EÚ pri projektoch spoločného záujmu. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30 Návrh nariadenia Článok 12 – odsek 1 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
1. Do jedného mesiaca od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav (ENTSO) pre elektrickú energiu a európska sieť prevádzkovateľov prepravných sústav (ENTSO) pre zemný plyn predložia agentúre a Komisii svoju príslušnú metodiku vrátane modelovania siete a trhu pre harmonizovanú analýzu nákladov a výnosov celej energetickej sústavy na úrovni celej Únie pri projektoch spoločného záujmu spadajúcich do kategórií uvedených v bode 1 písm. a) až d) a v bode 2 prílohy II. |
1. Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav (ENTSO) pre elektrickú energiu a európska sieť prevádzkovateľov prepravných sústav (ENTSO) pre zemný plyn do jedného mesiaca od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a po konzultáciách s Európskou environmentálnou agentúrou (EEA) a Európskou monitorovacou sieťou pre územný rozvoj a územnú súdržnosť (ESPON) predložia agentúre a Komisii svoju príslušnú metodiku vrátane modelovania siete a trhu pre harmonizovanú analýzu nákladov a výnosov celej energetickej sústavy na úrovni celej Únie pri projektoch spoločného záujmu spadajúcich do kategórií uvedených v bode 1 písm. a) až d) a v bode 2 prílohy II. Metodika sa spracuje v súlade so zásadami ustanovenými v prílohe V. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 31 Návrh nariadenia Článok 12 – odsek 1 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
1. Do jedného mesiaca od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav (ENTSO) pre elektrickú energiu a európska sieť prevádzkovateľov prepravných sústav (ENTSO) pre zemný plyn predložia agentúre a Komisii svoju príslušnú metodiku vrátane modelovania siete a trhu pre harmonizovanú analýzu nákladov a výnosov celej energetickej sústavy na úrovni celej Únie pri projektoch spoločného záujmu spadajúcich do kategórií uvedených v bode 1 písm. a) až d) a v bode 2 prílohy II. |
1. Do jedného mesiaca od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav (ENTSO) pre elektrickú energiu a európska sieť prevádzkovateľov prepravných sústav (ENTSO) pre zemný plyn predložia agentúre a Komisii svoju príslušnú metodiku vrátane modelovania siete a trhu pre harmonizovanú analýzu nákladov a výnosov celej energetickej sústavy na úrovni celej Únie v príslušných scenároch vývoja projektov spoločného záujmu spadajúcich do kategórií uvedených v bode 1 písm. a) až d) a v bode 2 prílohy II. Metodika sa spracuje v súlade so zásadami ustanovenými v prílohe V. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 32 Návrh nariadenia Článok 12 – odsek 7 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
7. Metodika sa uplatňuje na analýzu nákladov a výnosov na základe všetkých ďalších desaťročných plánov rozvoja siete pre elektrickú energiu alebo plyn spracovaných európskymi sieťami prevádzkovateľov prenosových/prepravných sústav (ENTSO) pre elektrickú energiu a plyn podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 714/2009 a nariadenia (ES) č. 715/2009. |
7. Metodika sa uplatňuje na analýzu nákladov a výnosov na základe všetkých ďalších desaťročných plánov rozvoja siete pre elektrickú energiu alebo plyn spracovaných európskymi sieťami prevádzkovateľov prenosových/prepravných sústav (ENTSO) pre elektrickú energiu a zemný plyn podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 714/2009 a nariadenia (ES) č. 715/2009 a hlavné výsledky analýzy nákladov a výnosov v príslušných scenároch sa musia zahrnúť do procesu konzultácií a do záverečnej správy o desaťročnom pláne rozvoja siete. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 33 Návrh nariadenia Článok 13 – odsek 1 – pododsek 1 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
1. Investičné náklady týkajúce sa projektu spoločného záujmu, ktorý spadá do kategórií uvedených v bode 1 písm. a) až d) a v bode 2 prílohy II, nesú prevádzkovatelia prenosových/prepravných sústav členských štátov, pre ktorých má projekt čistý kladný efekt, a zaplatia ich užívatelia siete v sadzbách za prístup na sieť. |
1. Investičné náklady týkajúce sa projektu spoločného záujmu, ktorý spadá do kategórií uvedených v bode 1 písm. a) až e) a v bode 2 prílohy II, nesú prevádzkovatelia prenosových/prepravných sústav členských štátov, pre ktorých má projekt čistý kladný efekt, a zaplatia ich užívatelia siete v sadzbách za prístup na sieť. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 34 Návrh nariadenia Článok 13 – odsek 4 – úvodná časť | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
Realizátori projektu spoločného záujmu, ktorý spadá do kategórií uvedených v bode 1 písm. a) až d) a v bode 2 prílohy II, pravidelne informujú príslušné vnútroštátne regulačné orgány o pokroku tohto projektu a o určení nákladov a vplyvov, ktoré s ním súvisia. Len čo projekt spoločného záujmu vybraný podľa článku 3 a spadajúci do kategórií uvedených v bode 1 písm. a) až d) a v bode 2 prílohy II dosiahne dostatočnú zrelosť, realizátor projektu predloží príslušným vnútroštátnym regulačným orgánom žiadosť o investície vrátane cezhraničného rozdelenia nákladov a pripojí k nej: |
Realizátori projektu spoločného záujmu, ktorý spadá do kategórií uvedených v bode 1 písm. a) až e) a v bode 2 prílohy II, pravidelne informujú príslušné vnútroštátne regulačné orgány o pokroku tohto projektu a o určení nákladov a vplyvov, ktoré s ním súvisia. Len čo projekt spoločného záujmu vybraný podľa článku 3 a spadajúci do kategórií uvedených v bode 1 písm. a) až e) a v bode 2 prílohy II dosiahne dostatočnú zrelosť, realizátor projektu predloží príslušným vnútroštátnym regulačným orgánom žiadosť o investície vrátane cezhraničného rozdelenia nákladov a pripojí k nej: |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 35 Návrh nariadenia Článok 13 – odsek 5 – pododsek 2 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
V rozhodnutí o rozdelení nákladov cez hranice sa zohľadnia ekonomické, sociálne a environmentálne náklady a výnosy projektov v príslušných členských štátoch a prípadná potreba finančnej podpory. |
V rozhodnutí o rozdelení nákladov cez hranice sa zohľadnia ekonomické náklady a výnosy projektov v príslušných členských štátoch a prípadná potreba finančnej podpory. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 36 Návrh nariadenia Článok 13 – odsek 5 – pododsek 2a (nový) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
Ak sú náklady na projekt zahrnuté do sieťových sadzieb, príjmy zo spoplatňovania preťaženia prenosových vedení zahrnutých do projektu sa odčítavajú od sieťových sadzieb. Pri rozdeľovaní príjmu zo spoplatňovania preťaženia do rôznych prenosových sadzieb sa používajú rovnaké podiely ako pri rozdeľovaní nákladov. |
Odôvodnenie | |
Toto môže uľahčiť diskusiu o dohode o rozdelení nákladov medzi navrhovateľmi projektov, pretože sa tým zabezpečuje rozdelenie značnej časti výnosov podľa vynaložených nákladov. Týmto sa rieši obava vnútroštátnych regulačných orgánov týkajúca sa eventuálneho ukladania nákladov vlastným spotrebiteľom, z čoho by mohli mať úžitok zahraniční spotrebitelia. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 37 Návrh nariadenia Článok 14 – odsek 1 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
1. Ak realizátor projektu vyvoláva väčšie riziká pre rozvoj, výstavbu, prevádzku alebo údržbu projektu spoločného záujmu spadajúceho do kategórií uvedených v bodoch 1 a 2 prílohy II v porovnaní s rizikami obvykle spôsobenými zrovnateľným projektom infraštruktúry, okrem projektov elektriny vyrábanej z vody v prečerpávacích vodných elektrárňach, a ak sa na tieto riziká nevzťahuje oslobodenie podľa článku 36 smernice 2009/73/ES alebo článku 17 nariadenia (ES) č. 714/2009, vnútroštátne regulačné orgány zaistia, aby pri uplatňovaní článku 37 ods. 8 smernice 2009/72/ES, článku 41 ods. 8 smernice 2009/73/ES, článku 14 nariadenia (ES) č. 714/2009 a článku 13 nariadenia (ES) č. 715/2009 bola projektu poskytnutá príslušná pomoc. |
1. Ak realizátor projektu vyvoláva väčšie riziká pre rozvoj, výstavbu, prevádzku alebo údržbu projektu spoločného záujmu spadajúceho do kategórií uvedených v bodoch 1 a 2 prílohy II v porovnaní s rizikami obvykle spôsobenými zrovnateľným projektom infraštruktúry, okrem projektov elektriny vyrábanej z vody v prečerpávacích vodných elektrárňach, zariadení na skladovanie plynu a prevádzok na skvapalňovanie zemného plynu, a ak sa na tieto riziká nevzťahuje oslobodenie podľa článku 36 smernice 2009/73/ES alebo článku 17 nariadenia (ES) č. 714/2009, vnútroštátne regulačné orgány zaistia, aby pri uplatňovaní článku 37 ods. 8 smernice 2009/72/ES, článku 41 ods. 8 smernice 2009/73/ES, článku 14 nariadenia (ES) č. 714/2009 a článku 13 nariadenia (ES) č. 715/2009 bola projektu poskytnutá príslušná pomoc. |
|
V súvislosti s platením poplatkov za využívanie sietí sa projekty na výrobu elektriny v prečerpávacích vodných elektrárňach, zariadenia na skladovanie plynu a podniky produkujúce skvapalnený zemný plyn nepovažujú za koncových spotrebiteľov, aby sa neohrozila ich konkurencieschopnosť. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 38 Návrh nariadenia Článok 14 – odsek 2 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
2. Rozhodnutie vnútroštátnych regulačných orgánov o poskytnutí takejto pomoci zohľadní výsledky analýzy nákladov a výnosov na základe metodiky spracovanej podľa článku 12 a najmä pozitívne vonkajšie účinky pre región alebo celú Úniu vytvárané projektom. Vnútroštátne regulačné orgány pri porovnávaní alternatívy s menším rizikom ďalej analyzujú špecifické riziká vyvolané realizátormi projektov, prijaté zmierňovacie opatrenia a odôvodnenie tohto rizikového profilu so zreteľom na čistý kladný efekt zaistený projektom. Oprávnené riziká zahŕňajú najmä riziká spojené s novými prenosovými technológiami tak na pobreží, ako aj na mori, riziká spojené s nedostatočnou úhradou nákladov a riziká vývoja. |
2. Rozhodnutie vnútroštátnych regulačných orgánov o poskytnutí takejto pomoci zohľadní výsledky analýzy nákladov a výnosov na základe metodiky spracovanej podľa článku 12 a najmä pozitívne vonkajšie účinky pre región alebo celú Úniu vytvárané projektom. Vnútroštátne regulačné orgány pri porovnávaní alternatívy s menším rizikom ďalej analyzujú špecifické riziká vyvolané realizátormi projektov, prijaté zmierňovacie opatrenia a odôvodnenie tohto rizikového profilu so zreteľom na čistý kladný efekt zaistený projektom. Oprávnené riziká zahŕňajú najmä riziká spojené s novými prenosovými technológiami tak na pobreží, ako aj na mori, a riziká vývoja. |
Odôvodnenie | |
Pokiaľ ide o projekty týkajúce sa prenosu/prepravy navrhnuté ako súčasť majetkového základu určeného na regulačné účely, vnútroštátne regulačné orgány a rámce EÚ zabezpečia primeranú odmenu, čím zamedzia riziku spojenému s nedostatočnou úhradou nákladov. V opačnom prípade by táto odmena mohla predstavovať nákladnú záruku za komerčné prenosové vedenia. V prípadoch, keď sa to javí ako nepresvedčivé, by cieľom tvorcov politík malo byť skôr riešenie týchto obáv pomocou posilňovania dôveryhodnosti, než ponúkanie vyšších výnosov s cieľom obmedziť náklady spotrebiteľov. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 39 Návrh nariadenia Článok 14 – odsek 3 – písmeno c | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(c) pravidlá pre zaistenie ďalšej návratnosti kapitálu investovaného do projektu; alebo |
c) pravidlá pre zaistenie ďalšej návratnosti kapitálu investovaného do projektu alebo pre riešenie rizík spojených s týmto kapitálom; alebo |
Odôvodnenie | |
Ak by regulačné prístupy založené na osvedčených postupoch boli spoločné a ďalej sa vyvíjali a riešili sa rizikové faktory, nad ktorými investori nemajú kontrolu, mohlo by sa tým zatraktívniť investovane do prepravnej/prenosovej infraštruktúry pre väčší rad subjektov a mohla by sa tým znížiť návratnosť, ktorú je potrebné ponúkať s cieľom prilákať takéto investície. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 40 Návrh nariadenia Článok 14 – odsek 3 – písmeno ca (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
ca) usmernenia vychádzajúce z najlepších skúseností pri hodnotení rizík súvisiacich s kapitálom investovaným do projektu; or |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 41 Návrh nariadenia Článok 14 – odsek 6 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
6. Komisia môže vydať usmernenia týkajúce sa stimulov ustanovených v tomto článku v súlade s článkom 18 ods. 1 až 3 nariadenia (ES) č. 714/2009 a článkom 23 ods. 1 nariadenia (ES) č. 715/2009. |
6. Komisia vydáva usmernenia týkajúce sa stimulov ustanovených v tomto článku v súlade s článkom 18 ods. 1 až 3 nariadenia (ES) č. 714/2009 a článkom 23 ods. 1 nariadenia (ES) č. 715/2009. V tejto súvislosti sa osobitne budú brať do úvahy pravidlá uvedené v odseku 3 písm. c) tohto článku, ktoré upravujú ďalšiu návratnosť kapitálu. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 42 Návrh nariadenia Článok 15 – odsek 1 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
1. Projekty spoločného záujmu spadajúce do kategórií uvedených v bodoch 1, 2 a 4 prílohy II sú oprávnené na finančnú pomoc Únie vo forme grantov na štúdie a finančných nástrojov v súlade s ustanoveniami [nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o nástroji „Spájame Európu“]. |
1. Projekty spoločného záujmu spadajúce do kategórií uvedených v bodoch 1, 2 a 4 prílohy II sú oprávnené na finančnú pomoc Únie vo forme grantov na štúdie a finančných nástrojov v súlade s ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../... o vytvorení Nástroja na prepojenie Európy, pričom sa berie do úvahy: |
|
– potreba zabrániť akémukoľvek narušeniu hospodárskej súťaže najmä medzi projektmi prispievajúcimi k realizácii tých istých prioritných koridorov Únie; |
|
– skutočnosť, že hlavným zdrojom finančných prostriedkov budú súkromné financie alebo financie poskytnuté príslušnými hospodárskymi subjektmi. |
|
Výber finančných nástrojov sa určuje so zreteľom na charakter projektov. Nie každá forma financovania je bezpodmienečne vhodná pre každý projekt. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 43 Návrh nariadenia Článok 15 – odsek 2 – úvodná časť | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
2. Projekty spoločného záujmu spadajúce do kategórií uvedených v bode 1 písm. a) až d) a v bode 2 prílohy II, okrem projektov elektriny vyrábanej z vody v prečerpávacích vodných elektrárňach, sú taktiež oprávnené na finančnú pomoc Únie vo forme grantov na práce v súlade s ustanoveniami [nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o nástroji „Spájame Európu“], ak sa vykonávajú v súlade s postupom uvedeným v článku 5 ods. 6 písm. b), alebo ak spĺňajú tieto kritériá: |
2. Projekty spoločného záujmu spadajúce do kategórií uvedených v bode 1 písm. a) až e) a v bode 2 prílohy II, okrem projektov elektriny vyrábanej z vody v prečerpávacích vodných elektrárňach, sú taktiež oprávnené na finančnú pomoc Únie vo forme grantov na práce v súlade s ustanoveniami [nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení Nástroja na prepojenie Európy, ak sa vykonávajú v súlade s postupom uvedeným v článku 5 ods. 6 písm. b), alebo ak spĺňajú tieto kritériá: |
Odôvodnenie | |
Má zmysel, aby všetky priority týkajúce sa infraštruktúry na prenos energie (v tomto prípade elektrickej energie) boli oprávnené na finančnú pomoc Únie, a teda aj projekty súvisiace s budovaním inteligentných sústav. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 44 Návrh nariadenia Článok 15 – odsek 2 – písmeno b | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(b) Projekt je obchodne neuskutočniteľný podľa podnikateľského plánu a iných posúdení, vykonaných najmä potenciálnymi investormi alebo veriteľmi. Rozhodnutie o stimuloch a jeho odôvodnenie uvedené v článku 14 ods. 3 sa berie do úvahy pri posudzovaní obchodnej životaschopnosti projektu; a |
b) Projekt je obchodne neuskutočniteľný podľa podnikateľského plánu a iných posúdení, vykonaných najmä potenciálnymi investormi alebo veriteľmi. Rozhodnutie o stimuloch a jeho odôvodnenie uvedené v článku 14 ods. 3 sa berie do úvahy pri posudzovaní obchodnej životaschopnosti projektu; alebo realizátor projektu môže jasne dokázať, že finančné náklady sú neprimerane vysoké alebo že neexistuje prístup k kapitálovému trhu z dôvodu mimoriadnych finančných a hospodárskych ťažkostí členského štátu či členských štátov, kde sa má projekt spoločného záujmu realizovať; ako aj |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 45 Návrh nariadenia Kapitola Va (nová) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
Kapitola Va – Zrýchlený postup v členských štátov ktoré majú alebo ktorým hrozia vážne ťažkosti |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 46 Návrh nariadenia Článok 15a (nový) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
Článok 15a |
|
Energetické infraštruktúry ako súčasť makroekonomických prispôsobovacích programov |
|
1. Technická pomoc poskytovaná Komisiou členským štátom, ktoré majú alebo ktorým hrozia finančné ťažkosti v súvislosti s ich finančnou stabilitou, alebo ktoré požiadali o finančnú pomoc alebo ju už dostávajú na základe nariadenia (EÚ) č. .../2012, zahrnuje konzultácie s ich vnútroštátnymi kompetentnými orgánmi a príslušnými realizátormi projektov s cieľom: |
|
a) urýchliť realizáciu projektov spoločného záujmu uvedených v zozname konkretizovanom v článku 3 v súlade s kritériami naliehavosti uvedenými v článku 4 ods. 4; |
|
b) preskúmať všetky dostupné prostriedky na zlepšenie podmienok financovania pre rozličných zainteresovaných aktérov. |
|
2. Časové obdobia stanovené v článkoch 10 ods. 3, 11, 13 ods. 5 a 13 ods. 6 sa môžu skrátiť, aby sa mohlo uplatniť ustanovenie odseku 1 písm. a). |
|
3. Skrátené termíny neoslabujú verejnú účasť príslušných zúčastnených strán. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 47 Návrh nariadenia Článok 16 – písmeno aa (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
aa) prínosu projektov spoločného záujmu pre dosiahnutie stratégie Únie pre rast a zamestnanosť; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 48 Návrh nariadenia Článok 16 – písmeno b | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(b) finančných prostriedkov použitých a vyplatených Úniou pre projekty spoločného záujmu v súlade s ustanoveniami [nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o nástroji „Spájame Európu“] v porovnaní s celkovou hodnotou financovaných projektov spoločného záujmu; |
b) finančných prostriedkov použitých a vyplatených Úniou pre projekty spoločného záujmu v súlade s ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. / o vytvorení Nástroja na prepojenie Európy na jednej strane a so štrukturálnymi fondmi na druhej strane v porovnaní s celkovou hodnotou financovaných projektov spoločného záujmu;; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 49 Návrh nariadenia Príloha 1 – časť 1 – bod 3 – odsek 1 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(3) Severojužné elektrické prepojovacie vedenia v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe („NSI elektrická energia východ“): prepojenia a vnútroštátne vedenia v smere sever – juh a východ – západ, aby sa dokončil vnútorný trh a začlenila výroba energie z obnoviteľných zdrojov energie. |
(3) Severojužné elektrické prepojovacie vedenia v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe („NSI elektrická energia východ“): prepojenia a vnútroštátne vedenia v smere sever – juh a východ – západ, aby sa dokončil vnútorný trh, aby sa skončila izolácia ostrovných elektrických systémov a začlenila výroba energie z obnoviteľných zdrojov energie. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 50 Návrh nariadenia Príloha 1 – časť 2 – bod 2 – úvodná časť | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(2) Severojužné prepojenia plynovodov v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe („NSI plyn východ“): regionálne plynárenské spojenia medzi oblasťou Baltského mora, Adriatickým, Egejským a Čiernym morom, najmä s cieľom zvýšiť diverzifikáciu a zabezpečenie dodávok plynu; |
(2) Severojužné prepojenia plynovodov v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe („NSI plyn východ“): regionálne plynárenské spojenia medzi oblasťou Baltského mora, Adriatickým, Egejským, Čiernym morom a východného Stredomoria, najmä s cieľom zvýšiť diverzifikáciu a zabezpečenie dodávok plynu; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 51 Návrh nariadenia Príloha 1 – časť 4 – bod 11 – odsek 1 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(11) Elektrické diaľnice: prvé elektrické diaľnice do roku 2020 so zreteľom na výstavbu sústavy elektrických diaľnic v celej Únii. |
(11) Elektrické diaľnice: prvé elektrické diaľnice do roku 2020 so zreteľom na výstavbu sústavy elektrických diaľnic v celej Únii, spájajúce predovšetkým regióny, ktoré majú veľkú kapacitu výroby energie z obnoviteľných zdrojov a veľký potenciál na uchovávanie energie. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 52 Návrh nariadenia Príloha III – oddiel 2 – bod 1a (nový) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(1a) Každý potenciálny projektový manažér môže predložiť príslušnej skupine hodnotenie svojho projektu alebo projektov s ohľadom na jeho/ich prínos k realizácii priorít uvedených v prílohe I, splnenie príslušných kritérií stanovených v článku 6 a akékoľvek ďalšie relevantné informácie potrebné na hodnotenie projektu alebo projektov. Ak projekt alebo projekty spĺňajú kritériá stanovené v článku 4, prílohe II a prílohe III, príslušná skupina musí predložiť odôvodnené stanovisko k možnej klasifikácii projektu alebo projektov ako projekt alebo projekty spoločného záujmu do šiestich mesiacov. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 53 Návrh nariadenia Príloha III – oddiel 2 – bod 3a (nový) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(3a) Navrhované projekty prenosu elektrickej energie spadajúce do kategórií uvedených v prílohe II bode 1 písm. a) a b) musia byť sprístupnené na kontrolu a zváženie príslušnou skupinou na návrh relevantných zainteresovaných strán, ak spĺňajú aspoň kritériá uvedené v článku 4 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a v prílohe II bode 1. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 54 Návrh nariadenia Príloha III – oddiel 2 – bod 6 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
Každá skupina pri hodnotení navrhnutých projektov pre elektrickú energiu a zemný plyn spadajúcich do kategórií uvedených v bode 1 písm. a) až d) a v bode 2 prílohy II, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia bodu 4, pri navrhnutých projektoch pre elektrickú energiu a zemný plyn spadajúcich do kategórií uvedených v bode 1 písm. a) až d) a bode 2 prílohy II vezme do úvahy analýzu uskutočnenú v súlade s ustanoveniami článku 12 ods. 7 v poslednom dostupnom desaťročnom pláne rozvoja siete pre plyn a elektrickú energiu spracovanom sieťami ENTSO pre elektrickú energiu a plyn v súlade s článkom 8 nariadení (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009. |
Každá skupina pri hodnotení navrhnutých projektov pre elektrickú energiu a zemný plyn spadajúcich do kategórií uvedených v bode 1 písm. a) až e) a v bode 2 prílohy II, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia bodu 4, pri navrhnutých projektoch pre elektrickú energiu a zemný plyn spadajúcich do kategórií uvedených v bode 1 písm. a) až e) a bode 2 prílohy II vezme do úvahy analýzu uskutočnenú v súlade s ustanoveniami článku 12 ods. 7 v poslednom dostupnom desaťročnom pláne rozvoja siete pre plyn a elektrickú energiu spracovanom sieťami ENTSO pre elektrickú energiu a plyn v súlade s článkom 8 nariadení (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009. |
Odôvodnenie | |
Cieľom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je zahrnúť inteligentné sústavy. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 55 Návrh nariadenia Príloha 4 – bod 1 – písmeno b | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(b) v prípade skladovania elektrickej energie projekt zaisťuje kapacitu skladovania umožňujúcu ročnú výrobu elektrickej energie najmenej 500 gigawatthodín; |
b) v prípade skladovania elektrickej energie projekt zaisťuje kapacitu skladovania umožňujúcu ročnú výrobu elektrickej energie najmenej 500 gigawatthodín alebo [x ] % ročnej výroby elektrickej energie členského štátu, podľa toho, ktorá hodnota je nižšia; |
Odôvodnenie | |
500 gigawatthodín je pre niektoré členské štáty veľmi vysoká hodnota, a preto by pomohlo, keby sme sa dohodli aj na percentuálnom podiele ročnej výroby elektrickej energie. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 56 Návrh nariadenia Príloha 4 – bod 1 – písmeno d | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(d) v prípade skladovania plynu alebo skvapalneného/stlačeného zemného plynu projekt má za cieľ priamo alebo nepriamo zásobovať najmenej dva členské štáty, alebo plniť normu infraštruktúry (pravidlo N-1) na regionálnej úrovni v súlade s článkom 6 písm. 3 nariadenia (EÚ) č. 994/2010; |
d) v prípade skladovania plynu alebo skvapalneného/stlačeného zemného plynu má projekt za cieľ priamo alebo má schopnosť nepriamo zásobovať najmenej dva členské štáty, alebo plniť normu infraštruktúry (pravidlo N-1) na regionálnej úrovni v súlade s článkom 6 písm. 3 nariadenia (EÚ) č. 994/2010; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 57 Návrh nariadenia Príloha 5 – bod 1 – písmeno a | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(a) V elektrickej energii: scenáre pre dopyt, výrobné kapacity podľa druhu paliva (biomasa, geotermálne, vodné, plyn, jadrové, ropa, pevné palivá, veterné, solárne fotovoltaické, koncentračné solárne, iné obnoviteľné technológie) a ich zemepisné umiestnenie, ceny paliva (vrátane biomasy, uhlia, plynu a ropy), ceny oxidu uhličitého, zloženie prenosovej/prepravnej, prípadne distribučnej siete a jej vývoj s prihliadnutím na každú novú významnú výrobu (vrátane kapacity vybavenej na zachytávanie oxidu uhličitého), projekty skladovania a prepravy, pre ktoré bolo prijaté konečné rozhodnutie o investíciách a ktoré sa majú uviesť do prevádzky do konca roka n+5; |
a) V elektrickej energii: scenáre pre dopyt (tak v členských štátoch, ako aj v susedných tretích krajinách), výrobné kapacity podľa druhu paliva (biomasa, geotermálne, vodné, plyn, jadrové, ropa, pevné palivá, veterné, solárne fotovoltaické, koncentračné solárne, iné obnoviteľné technológie) a ich zemepisné umiestnenie, ceny paliva (vrátane biomasy, uhlia, plynu a ropy), ceny oxidu uhličitého, zloženie prenosovej/prepravnej, prípadne distribučnej siete a jej vývoj s prihliadnutím na každú novú významnú výrobu (vrátane kapacity vybavenej na zachytávanie oxidu uhličitého), projekty skladovania a prepravy, pre ktoré bolo prijaté konečné rozhodnutie o investíciách a ktoré sa majú uviesť do prevádzky do konca roka n+5; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 58 Návrh nariadenia Príloha 5 – bod 1 – písmeno a | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(a) V elektrickej energii: scenáre pre dopyt, výrobné kapacity podľa druhu paliva (biomasa, geotermálne, vodné, plyn, jadrové, ropa, pevné palivá, veterné, solárne fotovoltaické, koncentračné solárne, iné obnoviteľné technológie) a ich zemepisné umiestnenie, ceny paliva (vrátane biomasy, uhlia, plynu a ropy), ceny oxidu uhličitého, zloženie prenosovej/prepravnej, prípadne distribučnej siete a jej vývoj s prihliadnutím na každú novú významnú výrobu (vrátane kapacity vybavenej na zachytávanie oxidu uhličitého), projekty skladovania a prepravy, pre ktoré bolo prijaté konečné rozhodnutie o investíciách a ktoré sa majú uviesť do prevádzky do konca roka n+5; |
a) V elektrickej energii: scenáre pre dopyt, výrobné kapacity podľa druhu paliva (biomasa, geotermálne, vodné, plyn, jadrové, ropa, pevné palivá, veterné, solárne fotovoltaické, koncentračné solárne, iné obnoviteľné technológie) a ich zemepisné umiestnenie, ceny paliva (vrátane biomasy, uhlia, plynu a ropy), ceny oxidu uhličitého, zloženie prenosovej/prepravnej, prípadne distribučnej siete a jej vývoj s prihliadnutím na každú novú významnú výrobu (vrátane kapacity vybavenej na zachytávanie oxidu uhličitého), potenciál v oblasti skladovania a projekty skladovania a prepravy, pre ktoré bolo prijaté konečné rozhodnutie o investíciách a ktoré sa majú uviesť do prevádzky do konca roka n+5; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 59 Návrh nariadenia Príloha V – bod 5b (nový) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(5b) Pri vykonávaní analýzy nákladov a výnosov uvedenej v článku 13 ods. 4 písm. a) uplatní projektový manažér na diskontné sadzby rizikovú prirážku. Projektový manažér stanoví výšku rizikovej prirážky po konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami na základe informácií ustanovených v prílohe VI bode 4. |
Odôvodnenie | |
Projektový manažér pripočíta k jednotným diskontným sadzbám rizikovú prirážku podľa miery príťažlivosti projektov pre náležité zainteresované strany, najmä občanov. |
POSTUP
Názov |
Transeurópske energetické infraštruktúry a zrušenie rozhodnutia č. 1364/2006/ES |
||||
Referenčné čísla |
COM(2011)0658 – C7-0371/2011 – 2011/0300(COD) |
||||
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi |
ITRE 15.11.2011 |
|
|
|
|
Výbor požiadaný o stanovisko dátum oznámenia na schôdzi |
ECON 15.11.2011 |
||||
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko dátum menovania |
Philippe Lamberts 29.11.2011 |
||||
Prerokovanie vo výbore |
20.3.2012 |
30.5.2012 |
|
|
|
Dátum prijatia |
31.5.2012 |
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
36 0 2 |
|||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Burkhard Balz, Elena Băsescu, Udo Bullmann, Nikolaos Chountis, George Sabin Cutaş, Leonardo Domenici, Derk Jan Eppink, Diogo Feio, Elisa Ferreira, Ildikó Gáll-Pelcz, Jean-Paul Gauzès, Sven Giegold, Sylvie Goulard, Liem Hoang Ngoc, Othmar Karas, Wolf Klinz, Jürgen Klute, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Philippe Lamberts, Werner Langen, Astrid Lulling, Arlene McCarthy, Ivari Padar, Alfredo Pallone, Olle Schmidt, Edward Scicluna, Peter Simon, Ivo Strejček, Sampo Terho, Marianne Thyssen, Ramon Tremosa i Balcells |
||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Sophie Auconie, Thijs Berman, Philippe De Backer, Roberto Gualtieri, Danuta Maria Hübner, Olle Ludvigsson |
||||
Náhradníčka (čl. 187 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní |
Margrete Auken |
||||
STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (9.5.2012)
pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES
(COM(2011)0658 – C7‑0371/2011 – 2011/0300(COD))
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Pavel Poc
STRUČNÉ ODÔVODNENIE
Úvod
Európska komisia 19. októbra 2011 predstavila svoj návrh nariadenia o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru. Cieľom návrhu Komisie je zabezpečiť, aby strategické energetické siete a zásobníky v EÚ boli dokončené do roku 2020. Toto nariadenie sa teda zameriava na úplnú integráciu vnútorného trhu s energiou o. i. aj tým, že sa zabezpečí, aby žiadny členský štát nebol izolovaný od európskej siete.
Nariadenie prispieva k udržateľnému rozvoju a k ochrane životného prostredia tým, že Únii umožňuje dosiahnuť jej strategické ciele na rok 2020, a súčasne zaisťuje zabezpečenie dodávok energie a solidaritu medzi členskými štátmi.
Ako to vyžaduje oznámenie Komisie s názvom Priority energetickej infraštruktúry na rok 2020 a ďalšie roky, súčasnú politiku týkajúcu sa transeurópskych energetických sietí treba preskúmať, posilniť prostredníctvom nástrojov novej politiky energetickej infraštruktúry, urýchliť a primerane financovať.
Financovanie
V najbližších desiatich rokoch bude potrebných 200 miliárd EUR na vybudovanie plynovodov a elektrických rozvodných sietí. Konkrétne ide o: 140 mld. EUR na vysokonapäťové elektrické prenosové sústavy, skladovanie a na aplikácie inteligentných sústav, 70 mld. EUR na plynovody, skladovanie, terminály skvapalneného zemného plynu (LNG) a infraštruktúru spätného toku plynu a 2,5 mld. EUR na infraštruktúru na prepravu CO2.
To znamená, že súčasná úroveň investícií sa musí výrazne zvýšiť. V porovnaní s obdobím od roku 2000 do roku 2010 by to malo za následok 30 % zvýšenie investícií v odvetví zemného plynu a 100 % zvýšenie v odvetví elektrickej energie.
Identifikácia problémov
Problémy s vydávaním povolení a nesúhlas verejnosti patria medzi hlavné dôvody, ktoré bránia včasnej realizácii projektov energetickej infraštruktúry, predovšetkým nadzemných vedení elektrickej energie.
Administratívne postupy sú komplikované a neefektívne – predovšetkým pokiaľ ide o organizáciu postupov a kompetencie zainteresovaných strán, sú aj naďalej roztrieštené a chýbajú im jasné termíny a počiatočné plánovanie a koordinovanie implementácie environmentálnych právnych predpisov EÚ.
Nesúhlas dotknutej verejnosti súvisí s nejasnosťami okolo pridanej hodnoty projektu, skutočným alebo predpokladaným vplyvom na životné prostredie a krajinu, otázkami zdravia a bezpečnosti, a s neskorým a nedostatočným zapojením verejnosti a zainteresovaných strán.
V niektorých členských štátoch sa v súvislosti s postupmi na vydávanie povolení na investovanie do infraštruktúry objavujú politické špekulácie a/alebo špekulácie týkajúce sa vlastníctva.
Vplyv na životné prostredie
Energetické infraštruktúry plánované v súčasnosti musia byť súlade s dlhodobými klimatickými a energetickými cieľmi EÚ, ako aj s realizáciou týchto cieľov v rámci rôznych vnútroštátnych energetických politík. Plánovanie projektov energetickej infraštruktúry by malo byť tiež v plnej miere v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti.
Cieľom návrhu je začleniť existujúce požiadavky na ochranu životného prostredia do kontextu energetickej infraštruktúry. Prednosť by mali dostať tie zdroje energie, ktoré nepredstavujú žiadne spoločenské ani environmentálne náklady.
Popri kapitálových a prevádzkových nákladoch vznikajú aj značné environmentálne náklady spojené s budovaním a prevádzkovaním energetických infraštruktúr a ich vyraďovaním z prevádzky. Tieto environmentálne náklady treba zohľadniť v analýze nákladov a prínosov uplatnením prístupu založeného na výpočte nákladov počas životného cyklu. Dôkladné posudzovanie vplyvov projektu energetickej infraštruktúry na životné prostredie na individuálnom základe je potrebné na posúdenie závažných rizík, pričom sa zohľadnia miestne a regionálne environmentálne podmienky.
Transparentnosť a zapojenie verejnosti
Nové pravidlá zlepšujú možnosť občanov zapojiť sa do projektu a vyjadriť svoj názor. V nariadení sa uvádza, že občania sa majú zapojiť už v počiatočnom štádiu postupu vydávania povolení. Ďalej sa v ňom stanovuje, že toto zapojenie sa musí uskutočniť skôr, ako subjekt pripravujúci projekt predloží formálnu žiadosť o vydanie povolenia. Takýmto spôsobom bude možné zohľadniť záujmy občanov už vo fáze plánovania projektu. V mnohých členských štátoch sa v súčasnosti postupuje tak, že verejné konzultácie sa konajú až potom, ako sa žiadosť predloží príslušnému orgánu.
Projekty spoločného záujmu
Komisia na tento účel určila 12 prioritných koridorov a oblastí zahŕňajúcich elektrické a plynárenské siete, ako aj siete na prepravu ropy a oxidu uhličitého. Navrhuje zavedenie tzv. systému spoločného záujmu pre projekty, ktoré prispievajú k realizácii týchto priorít a ktoré už toto označenie získali. Pre projekty spoločného záujmu by mal platiť rýchlejší postup vydávania povolení, ktorý by nemal prekročiť tri roky.
Odporúčania spravodajcu
Spravodajca víta návrhy na urýchlenie procesu rozhodovania o vydávaní povolení pre infraštruktúry, ako aj nové pravidlá zamerané na zlepšenie možnosti občanov zapojiť sa do projektov a vyjadriť svoj názor.
Nie je však možné vyňať projekty infraštruktúry z právnych predpisov v oblasti životného prostredia a podľa článku 11 ZFEÚ musia byť do návrhu začlenené existujúce požiadavky na ochranu životného prostredia v kontexte energetickej infraštruktúry.
Musí sa zaručiť kvalitná verejná diskusia a európske právne predpisy v oblasti životného prostredia sa musia riadne zohľadniť.
POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY
Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Návrh nariadenia Odôvodnenie 6 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(6) Urýchlenie modernizácie existujúcej a rozvoja novej energetickej infraštruktúry je dôležité pre dosiahnutie cieľov energetickej a klimatickej politiky Únie, ktoré spočívajú v dokončení vnútorného trhu s energiou, zaručení bezpečnosti dodávok predovšetkým plynu a ropy, znížení emisií skleníkových plynov o 20 %, zvýšení podielu energie z obnoviteľných zdrojov v konečnej spotrebe energie na 20% a dosiahnutí 20% zvýšenia energetickej účinnosti do roku 2020. Únia musí súčasne pripraviť svoju infraštruktúru na ďalšie znižovanie emisií uhlíka v energetickej sústave v dlhodobom výhľade do roku 2050. |
(6) Urýchlenie modernizácie existujúcej a rozvoja novej energetickej infraštruktúry je dôležité pre dosiahnutie cieľov energetickej a klimatickej politiky Únie, ktoré spočívajú v dokončení vnútorného trhu s energiou, zaručení bezpečnosti dodávok predovšetkým plynu a ropy, znížení emisií skleníkových plynov o 20 %, zvýšení podielu energie z obnoviteľných zdrojov v konečnej spotrebe energie na 20 % a dosiahnutí 20 % zvýšenia energetickej účinnosti do roku 2020. Únia musí súčasne pripraviť svoju infraštruktúru na ďalšie znižovanie emisií uhlíka v energetickej sústave v dlhodobom výhľade do roku 2050 a v rovnakom časovom rámci ju pripraviť na prepojenie regiónov, ktoré majú vysokú kapacitu v oblasti výroby energie z obnoviteľných zdrojov a veľký potenciál v oblasti skladovania elektriny. Tieto energetické a klimatické ciele by sa mali splniť čo najviac efektívnym spôsobom z hľadiska nákladov. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Návrh nariadenia Odôvodnenie 6a (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(6a) Z environmentálneho, sociálneho a hospodárskeho hľadiska najlepšou infraštruktúrou je infraštruktúra, ktorá už existuje a ktorú nie je potrebné vybudovať. Energetická účinnosť je preto mimoriadne dôležitá; mali by sa v plnej miere zohľadňovať pravdepodobné dôsledky smernice o energetickej účinnosti (postup stále prebieha) v oblasti znižovania potreby budúcej infraštruktúry. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Návrh nariadenia Odôvodnenie 7 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(7) Vnútorný trh s energiou, napriek svojej právnej existencii vymedzenej v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, zostáva roztrieštený z dôvodu nedostatočných prepojení medzi vnútroštátnymi energetickými sieťami. Integrované siete v celej Únii sú však dôležité na zabezpečenie konkurencieschopného a dobre fungujúceho integrovaného trhu na podporu rastu, zamestnanosti a udržateľného rozvoja. |
(7) Vnútorný trh s energiou, napriek svojej právnej existencii vymedzenej v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, zostáva roztrieštený z dôvodu nedostatočných prepojení medzi vnútroštátnymi energetickými sieťami. Integrované siete v celej Únii a zavádzanie infraštruktúry inteligentných sietí umožňujúcej vyššiu energetickú účinnosť a začlenenie distribuovaných obnoviteľných zdrojov energie sú však dôležité na zabezpečenie konkurencieschopného a dobre fungujúceho integrovaného trhu na podporu rastu, zamestnanosti a udržateľného rozvoja s efektívnym využívaním zdrojov. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Návrh nariadenia Odôvodnenie 8 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(8) Energetická infraštruktúra Únie by sa mala zmodernizovať, aby sa zvýšila jej odolnosť voči živelným pohromám i katastrofám spôsobeným ľuďmi a schopnosť predchádzať im, voči nepriaznivým účinkom klimatických zmien a rizikám pre jej bezpečnosť, najmä pokiaľ ide o európske kritické infraštruktúry ustanovené v smernici Rady 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu. |
(8) Energetická infraštruktúra Únie by sa mala zmodernizovať prostredníctvom decentralizovanej architektúry, ktorá má tendenciu k energetickej sebestačnosti miestnych území, aby sa zvýšila jej odolnosť voči živelným pohromám i katastrofám spôsobeným ľuďmi a schopnosť predchádzať im, voči nepriaznivým účinkom klimatických zmien a rizikám pre jej bezpečnosť, najmä pokiaľ ide o európske kritické infraštruktúry ustanovené v smernici Rady 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Návrh nariadenia Odôvodnenie 11 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(11) Potreby investícií do infraštruktúr prenosu elektrickej energie a prepravy zemného plynu európskeho významu do roku 2020 boli odhadnuté približne na 200 miliárd EUR. Značné zvýšenie objemov investícií v porovnaní s minulými trendmi a naliehavosť realizácie priorít energetických infraštruktúr si vyžaduje nový prístup k spôsobu, akým sa regulujú a financujú energetické infraštruktúry, najmä infraštruktúry cezhraničného charakteru. |
(11) Potreby investícií do infraštruktúr prenosu elektrickej energie a prepravy zemného plynu európskeho významu do roku 2020 boli odhadnuté približne na 200 miliárd EUR. Značné zvýšenie objemov investícií v porovnaní s minulými trendmi a naliehavosť realizácie priorít energetických infraštruktúr si vyžaduje nový prístup k spôsobu, akým sa regulujú a financujú energetické infraštruktúry, najmä infraštruktúry cezhraničného charakteru. Tento prístup by však mal zohľadňovať mechanizmy fiškálnej konsolidácie, ktorá sa odohráva v celej EÚ, uprednostňovať tie projekty spoločného záujmu, ktoré prinášajú skutočnú európsku pridanú hodnotu, a uznávať oblasti, v ktorých sú orgány členských štátov a trh v lepšom postavení na to, aby zasiahli. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Návrh nariadenia Odôvodnenie 15 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(15) Určovanie projektov spoločného záujmu by malo vychádzať zo spoločných, transparentných a objektívnych kritérií so zreteľom na ich príspevok k cieľom energetickej politiky. V prípade elektrickej energie a plynu by navrhnuté projekty mali byť súčasťou posledného desaťročného plánu rozvoja siete, ktorý je k dispozícii. Tento plán by mal zohľadniť najmä závery Európskej rady zo 4. februára, pokiaľ ide o potrebu integrovať okrajové trhy s energiou. |
(15) Určovanie projektov spoločného záujmu by malo spĺňať spoločné, transparentné a objektívne kritériá so zreteľom na ich príspevok k cieľom energetickej politiky. Projekty v oblasti elektrickej energie a plynu by mali byť súčasťou posledného desaťročného plánu rozvoja siete, ktorý je k dispozícii. Tento plán by mal zohľadniť najmä závery Európskej rady zo 4. februára, pokiaľ ide o potrebu integrovať okrajové trhy s energiou a zaviesť infraštruktúru inteligentných sietí. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Návrh nariadenia Odôvodnenie 15a (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(15a) Tretie strany, ktoré chcú investovať do tejto oblasti, by nemali byť vylúčené z možnosti požiadať o financovanie projektov spoločného záujmu a toto financovanie aj získať. Okrem toho by sa mali podporovať aj partnerstvá medzi tretími stranami a vládnymi orgánmi v oblasti projektov spoločného záujmu. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Návrh nariadenia Odôvodnenie 20 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(20) Projekty spoločného záujmu by mali na vnútroštátnej úrovni dostať „prioritný štatút“, aby sa zaistilo ich rýchle administratívne vybavenie. Príslušné orgány posudzujú projekty spoločného záujmu ako projekty vo verejnom záujme. Povolenie pre projekty, ktoré majú nepriaznivý vplyv na životné prostredie, by sa malo udeliť z dôvodov nadradeného verejného záujmu, ak sú splnené všetky podmienky ustanovené v smerniciach 92/43/ES a 2000/60/ES. |
(20) Projekty spoločného záujmu by mali na vnútroštátnej úrovni dostať „prioritný štatút“, aby sa zaistilo ich rýchle administratívne vybavenie. Príslušné orgány posudzujú projekty spoločného záujmu ako projekty vo verejnom záujme. Povolenie pre projekty, ktoré majú nepriaznivý vplyv na životné prostredie, by sa malo udeliť z dôvodov nadradeného verejného záujmu, len ak sú splnené všetky podmienky ustanovené v smerniciach 92/43/ES a 2000/60/ES. Prípady, kde by bolo možné minimalizovať infraštruktúru prostredníctvom politík v oblasti energetickej účinnosti alebo kde by bolo možné zlepšiť alebo zmodernizovať jestvujúcu vnútroštátnu a cezhraničnú infraštruktúru a kde je potrebná nová infraštruktúra, ktorú možno vybudovať popri jestvujúcej energetickej alebo dopravnej infraštruktúre, je nutné stanoviť podľa hierarchie dôležitosti a v záujme efektívnosti nákladov. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Návrh nariadenia Odôvodnenie 22 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(22) Napriek tomu, že existujú zavedené normy účasti verejnosti v postupoch environmentálneho rozhodovania, sú potrebné ďalšie opatrenia, aby sa zaistili čo najvyššie normy transparentnosti a účasti verejnosti na všetkých príslušných otázkach postupu vydávania povolení pre projekty spoločného záujmu. |
(22) Napriek tomu, že existujú zavedené normy účasti verejnosti v postupoch environmentálneho rozhodovania, sú potrebné ďalšie opatrenia, aby sa zaistili čo najvyššie normy transparentnosti a primeranej účasti verejnosti na všetkých príslušných otázkach postupu vydávania povolení pre projekty spoločného záujmu. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 2 – písmeno b | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(b) uľahčuje včasnú realizáciu projektov spoločného záujmu urýchlením vydávania povolení a zvýšením zapojenia verejnosti; |
(b) uľahčuje včasnú realizáciu projektov spoločného záujmu urýchlením vydávania povolení a stanovení minimálnych požiadaviek v oblasti zapojenia verejnosti; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Návrh nariadenia Článok 3 – odsek 1 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
1. Komisia zostaví zoznam projektov spoločného záujmu celej Únie. Zoznam sa podľa potreby preskúma a aktualizuje každé dva roky. Prvý zoznam sa prijme najneskôr do 31. júla 2013. |
1. Komisia v spolupráci s členskými štátmi zostaví zoznam projektov spoločného záujmu celej Únie, pričom ich rozčlení podľa dôležitosti. Zoznam sa podľa potreby preskúma a aktualizuje každé dva roky. Prvý zoznam sa prijme najneskôr do 31. júla 2013. Komisia pri zostavovaní zoznamu pre celú Úniu zohľadňuje aj osobitné vlastnosti malých ostrovných členských štátov a vypracuje projekty tak, aby sa zabezpečilo, že žiaden členský štát EÚ nezostane po roku 2015 izolovaný od európskych plynovodných a elektrických sietí, ani sa neohrozí jeho energetická bezpečnosť nedostatkom vhodných prepojení. Zoznam pre celú Úniu obsahuje aj takéto projekty. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Návrh nariadenia Článok 3 – odsek 2 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
2. Na účel určenia projektov spoločného záujmu Komisia ustanoví regionálnu skupinu (ďalej len „skupina“) vymedzenú v oddiele 1 prílohy III na základe každého prioritného koridoru a oblasti a ich príslušného geografického pokrytia, ako je to uvedené v prílohe I. |
2. Na účel určenia projektov spoločného záujmu Komisia ustanoví dvanásť regionálnych skupín (ďalej len „skupiny“) na základe každého prioritného koridoru a oblasti a ich príslušného geografického pokrytia, ako je to uvedené v prílohe I. Zloženie každej skupiny vychádza z pravidiel vymedzených v oddiele 1 prílohy III. Každá skupina vykonáva svoju prácu na základe vopred dohodnutých referenčných podmienok alebo rokovacieho poriadku, a to so zreteľom na akékoľvek usmernenie, ktoré jej Komisia v tomto smere poskytne. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Návrh nariadenia Článok 3 – odsek 3 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
3. Každá skupina spracuje návrh zoznamu projektov spoločného záujmu v súlade s postupom ustanoveným v oddiele 2 prílohy III, v súlade s príspevkom každého projektu k realizácii prioritných koridorov a oblastí energetickej infraštruktúry uvedených v prílohe I a v súlade s ich plnením kritérií ustanovených v článku 4. Každý jednotlivý návrh na projekt spoločného záujmu si vyžaduje schválenie členských štátov, na ktorých územie sa projekt vzťahuje. |
3. Každá skupina prijme vlastný regionálny zoznam projektov spoločného záujmu, vypracovaný v súlade s postupom ustanoveným v oddiele 2 prílohy III, v súlade s príspevkom každého projektu k realizácii prioritných koridorov a oblastí energetickej infraštruktúry uvedených v prílohe I a v súlade s ich plnením kritérií ustanovených v článku 4. Každý jednotlivý návrh na projekt spoločného záujmu si vyžaduje schválenie členských štátov, na ktorých územie sa projekt vzťahuje. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Návrh nariadenia Článok 3 – odsek 5 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
5. V prípade projektov pre elektrickú energiu a zemný plyn spadajúcich do kategórií uvedených v bodoch 1 a 2 prílohy II agentúra do dvoch mesiacov odo dňa doručenia navrhnutého zoznamu projektov spoločného záujmu uvedeného v prvom pododseku odseku 4 predloží Komisii stanovisko k navrhnutým zoznamom projektov spoločného záujmu, najmä s prihliadnutím k dôslednému uplatňovaniu kritérií ustanovených v článku 4 vo všetkých podskupinách a výsledkom analýzy uskutočnenej sieťami ENTSO pre elektrickú energiu a zemný plyn v súlade s bodom 2.6 prílohy III. |
5. V prípade projektov pre elektrickú energiu a zemný plyn spadajúcich do kategórií uvedených v bodoch 1 a 2 prílohy II agentúra do dvoch mesiacov odo dňa doručenia navrhnutého zoznamu projektov spoločného záujmu uvedeného v prvom pododseku odseku 4 predloží Komisii stanovisko k navrhnutým zoznamom projektov spoločného záujmu, najmä s prihliadnutím k dôslednému uplatňovaniu kritérií ustanovených v článku 4 vo všetkých podskupinách a výsledkom analýzy uskutočnenej sieťami ENTSO pre elektrickú energiu a zemný plyn v súlade s bodom 2.6 prílohy III. Komisia dokončí zoznam projektov spoločného záujmu, pričom poskytne podrobnú analýzu svojich rozhodnutí o každom projekte. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 1 – písmeno aa (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(aa) projekt je v súlade s cieľmi Únie v oblasti energetiky a klímy; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 1 – písmeno c | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(c) projekt zahŕňa najmenej dva členské štáty tak, že buď priamo prekračuje hranice jedného alebo viacerých členských štátov, alebo sa nachádza na území jedného členského štátu a má značný cezhraničný vplyv vymedzený v bode 1 prílohy IV; |
(c) projekt zahŕňa najmenej dva členské štáty, ak priamo prekračuje pozemné alebo námorné hranice jedného alebo viacerých členských štátov, alebo ak sa nachádza na území jedného členského štátu, má však značný cezhraničný vplyv, alebo, v prípade vnútorného posilnenia, ak je projekt relevantný pre cezhraničné spojenie, ako je vymedzené v bode 1 prílohy IV, alebo ak je jeho účelom spojenie ostrovov a okrajových regiónov s centrálnymi regiónmi Únie; |
Odôvodnenie | |
V súlade s rozvojom obnoviteľných zdrojov energie je potrebné podporovať začleňovanie výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov do projektov posilňovania vnútornej prenosovej sústavy, ak prispievajú k cezhraničným prenosom podľa kritérií vymedzených v prílohe IV. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 2 – písmeno a – úvodná časť | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(a) pokiaľ ide o projekty pre prenos a skladovanie elektrickej energie spadajúce do kategórií uvedených v bode 1 písm. a) až d) prílohy II, projekt značne prispieva najmenej k jednému z nasledujúcich špecifických kritérií: |
(a) pokiaľ ide o projekty pre prenos a skladovanie elektrickej energie spadajúce do kategórií uvedených v bode 1 písm. a) až d) prílohy II, projekt prispieva k udržateľnosti a značne prispieva najmenej k jednému z nasledujúcich špecifických kritérií: |
Odôvodnenie | |
Kritériá udržateľnosti by nemali byť nepovinné. Udržateľný prístup pomôže EÚ dosiahnuť ciele v oblasti nízkouhlíkového hospodárstva a pritom zabráni zhoršovaniu životného prostredia, strate biodiverzity a neudržateľnému využívaniu zdrojov. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 2 – písmeno a – zarážka 1 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
– integrácia trhu, hospodárska súťaž a flexibilita systému; |
– integrácia trhu, a to okrem iného prostredníctvom odstránenia izolácie niektorých regiónov v Európskej únii; hospodárska súťaž a flexibilita systému; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 2 – písmeno a – zarážka 2 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
– udržateľnosť okrem iného pomocou prenosu energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie do hlavných spotrebiteľských centier a skladovacích miest; |
– začlenenie energie z obnoviteľných zdrojov do rozvodovej siete a prenos energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie do hlavných spotrebiteľských centier a skladovacích miest; |
Odôvodnenie | |
Kritériá udržateľnosti by nemali byť nepovinné. Udržateľný prístup pomôže EÚ dosiahnuť ciele v oblasti nízkouhlíkového hospodárstva a pritom zabráni zhoršovaniu životného prostredia, strate biodiverzity a neudržateľnému využívaniu zdrojov. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 2 – písmeno a – zarážka 3 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
– interoperabilita a bezpečná prevádzka systému; |
– bezpečnosť dodávok, okrem iného prostredníctvom interoperability a bezpečnej a spoľahlivej prevádzky systému, predovšetkým prostredníctvom posilnenia súčasnej prenosovej stability, zvýšenia odolnosti voči úplnému výpadku elektrickej energie (tzv. blackout) a bezpečného začlenenia prerušovanej výroby; |
Odôvodnenie | |
Špecifikácia hlavných cieľov, ktoré by mala spĺňať bezpečnosť dodávok. Konkrétnejšie vymedzenie bezpečnosti dodávok čaká na dobré pochopenie problému. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 2 – písmeno a – zarážka 3a (nová) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
– vysoká kapacita výroby energie z obnoviteľných zdrojov a skladovací potenciál; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 2 – písmeno b – úvodná časť | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(b) pokiaľ ide o projekty pre plyn spadajúce do kategórií uvedených v bode 2 prílohy II, projekt značne prispieva najmenej k jednému z nasledujúcich špecifických kritérií: |
(b) pokiaľ ide o projekty pre plyn spadajúce do kategórií uvedených v bode 2 prílohy II, projekt prispieva k udržateľnosti a značne prispieva najmenej k jednému z nasledujúcich špecifických kritérií: |
Odôvodnenie | |
Kritériá udržateľnosti by nemali byť nepovinné. Udržateľný prístup pomôže EÚ dosiahnuť ciele v oblasti nízkouhlíkového hospodárstva a pritom zabráni zhoršovaniu životného prostredia, strate biodiverzity a neudržateľnému využívaniu zdrojov. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 2 – písmeno b – zarážka 1 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
– integrácia trhu, interoperabilita a flexibilita systému; |
– integrácia trhu, a to okrem iného prostredníctvom odstránenia izolácie niektorých regiónov v Európskej únii; interoperabilita a flexibilita systému; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 2 – písmeno b – zarážka 3 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
– hospodárska súťaž okrem iného diverzifikáciou zdrojov dodávok, dodávajúcich partnerov a trás; |
– hospodárska súťaž okrem iného diverzifikáciou zdrojov dodávok, dodávkových trás a dodávajúcich partnerov; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 2 – písmeno b – zarážka 4 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
– sustainability; |
vypúšťa sa |
Odôvodnenie | |
Kritériá udržateľnosti by nemali byť nepovinné. Udržateľný prístup pomôže EÚ dosiahnuť ciele v oblasti nízkouhlíkového hospodárstva a pritom zabráni zhoršovaniu životného prostredia, strate biodiverzity a neudržateľnému využívaniu zdrojov. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 2 – písmeno c – úvodná časť | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(c) pokiaľ ide o projekty pre inteligentné siete elektrickej energie spadajúce do kategórie uvedenej v bode 1 písm. e) prílohy II, projekt značne prispieva k týmto špecifickým funkciám: |
(c) pokiaľ ide o projekty pre inteligentné siete elektrickej energie spadajúce do kategórie uvedenej v bode 1 písm. e) prílohy II, projekt prispieva k udržateľnosti a značne prispieva k týmto špecifickým funkciám: |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 2 – písmeno d – úvodná časť | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(d) pokiaľ ide o projekty pre dopravu ropy spadajúce do kategórií uvedených v bode 3 prílohy II, projekt značne prispieva najmenej k jednému z nasledujúcich špecifických kritérií: |
(d) pokiaľ ide o projekty pre inteligentné siete elektrickej energie spadajúce do kategórie uvedenej v bode 1 písm. e) prílohy II, projekt prispieva k udržateľnosti a značne prispieva k týmto špecifickým funkciám: |
Odôvodnenie | |
Kritériá udržateľnosti by nemali byť nepovinné. Udržateľný prístup pomôže EÚ dosiahnuť ciele v oblasti nízkouhlíkového hospodárstva a pritom zabráni zhoršovaniu životného prostredia, strate biodiverzity a neudržateľnému využívaniu zdrojov. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 2 – písmeno e – úvodná časť | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(e) pokiaľ ide o projekty pre dopravu oxidu uhličitého spadajúce do kategórií uvedených v bode 4 prílohy II, projekt značne prispieva najmenej k jednému z týchto troch špecifických kritérií: |
(e) pokiaľ ide o projekty pre dopravu oxidu uhličitého spadajúce do kategórií uvedených v bode 4 prílohy II, projekt prispieva k udržateľnosti a značne prispieva najmenej k jednému z týchto troch špecifických kritérií: |
Odôvodnenie | |
Kritériá udržateľnosti by nemali byť nepovinné. Udržateľný prístup pomôže EÚ dosiahnuť ciele v oblasti nízkouhlíkového hospodárstva a pritom zabráni zhoršovaniu životného prostredia, strate biodiverzity a neudržateľnému využívaniu zdrojov. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 3 – úvodná časť | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
3. Do 31. marca každého roku nasledujúceho po roku výberu projektu spoločného záujmu podľa článku 4 realizátori projektu predložia agentúre výročnú správu za každý projekt spadajúci do kategórií uvedených v bodoch 1 a 2 prílohy II, alebo v prípade projektov spadajúcich do kategórií uvedených v bodoch 3 a 4 prílohy II ju predložia príslušnej skupine. Táto správa podrobne uvedie: |
3. Do 31. marca každého roku nasledujúceho po roku výberu projektu spoločného záujmu podľa článku 4 realizátori projektu predložia Komisii a agentúre výročnú správu za každý projekt spadajúci do kategórií uvedených v bodoch 1 a 2 prílohy II, alebo v prípade projektov spadajúcich do kategórií uvedených v bodoch 3 a 4 prílohy II ju predložia príslušnej skupine. Táto správa podrobne uvedie: |
Odôvodnenie | |
Kvôli transparentnosti by Komisia mala byť informovaná o prínose konsolidovanej správy agentúry podľa článku 4. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30 Návrh nariadenia Článok 6 – odsek 1 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
1. Ak projekt spoločného záujmu naráža na značné ťažkosti vo vykonávaní, Komisia môže vymenovať európskeho koordinátora až na dobu jedného roku, ktorú môže dvakrát predĺžiť. |
1. Ak projekt spoločného záujmu naráža na značné ťažkosti vo vykonávaní, Komisia môže, so súhlasom dotknutých členských štátov, vymenovať európskeho koordinátora až na dobu jedného roku, ktorú môže dvakrát predĺžiť. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 31 Návrh nariadenia Článok 6 – odsek 3 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
3. Európsky koordinátor sa vyberá na základe jeho skúseností s ohľadom na konkrétne úlohy, ktoré sú mu uložené pre príslušné projekty. |
3. Európsky koordinátor sa vyberá na základe jeho skúseností s ohľadom na konkrétne úlohy, ktoré sú mu uložené pre príslušné projekty, a to so súhlasom dotknutých členských štátov. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 32 Návrh nariadenia Článok 8 – odsek 1 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
1. Projektom spoločného záujmu sa udeľuje štatút čo najvyššieho vnútroštátneho významu a ako s takými sa s nimi zaobchádza v postupoch vydávania povolení, ak je takéto zaobchádzanie ustanovené vo vnútroštátnych predpisoch vzťahujúcich sa na zodpovedajúci typ energetickej infraštruktúry. |
1. Projektom spoločného záujmu sa udeľuje štatút čo najvyššieho vnútroštátneho významu a ako s takými sa s nimi zaobchádza v regionálnom a územnom plánovaní, v postupoch vydávania povolení, pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie a pri strategickom environmentálnom posudzovaní, ak je takéto zaobchádzanie ustanovené vo vnútroštátnych predpisoch vzťahujúcich sa na zodpovedajúci typ energetickej infraštruktúry. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 33 Návrh nariadenia Článok 8 – odsek 4 – pododsek 2 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
Komisia do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia vydá usmernenia na podporu členských štátov v určení príslušných opatrení a zaistení jednotného uplatňovania postupov posúdenia vplyvu na životné prostredie vyžadovanom podľa právnych predpisov EÚ pri projektoch spoločného záujmu. |
Komisia do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia vydá usmernenia na podporu členských štátov v určení a zavádzaní príslušných opatrení a zaistení jednotného uplatňovania postupov posúdenia vplyvu na životné prostredie vyžadovanom podľa právnych predpisov EÚ pri projektoch spoločného záujmu, a monitoruje uplatňovanie týchto usmernení. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 34 Návrh nariadenia Článok 9 – odsek 2 – písmeno b | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(b) Koordinovaná schéma: Komplexné rozhodnutie môže zahŕňať viaceré jednotlivé, právne záväzné rozhodnutia vydané príslušným orgánom a inými dotknutými orgánmi. Príslušný orgán ustanoví v každom jednotlivom prípade primeranú lehotu, v ktorej musia byť jednotlivé rozhodnutia vydané. Príslušný orgán môže prijať jednotlivé rozhodnutie menom iného dotknutého vnútroštátneho orgánu, ak sa rozhodnutie tohto orgánu neposkytne v termíne a ak oneskorenie nemožno primerane odôvodniť. Príslušný orgán môže zrušiť jednotlivé rozhodnutie iného vnútroštátneho orgánu, ak je toho názoru, že rozhodnutie nie je dostatočne zdôvodnené, pokiaľ ide o základné dôkazy predložené príslušným orgánom. Príslušný orgán zaistí, aby sa dodržiavali zodpovedajúce požiadavky podľa medzinárodných právnych predpisov a právnych predpisov Únie, a svoje rozhodnutie musí riadne zdôvodniť. |
(b) Koordinovaná schéma: Komplexné rozhodnutie môže zahŕňať viaceré jednotlivé, právne záväzné rozhodnutia vydané príslušným orgánom a inými dotknutými orgánmi. Príslušný orgán ustanoví v každom jednotlivom prípade primeranú lehotu, v ktorej musia byť jednotlivé rozhodnutia vydané. Príslušný orgán môže prijať jednotlivé rozhodnutie menom iného dotknutého vnútroštátneho orgánu, ak sa rozhodnutie tohto orgánu neposkytne v termíne a ak oneskorenie nemožno primerane odôvodniť. Príslušný orgán môže zrušiť jednotlivé rozhodnutie iného vnútroštátneho orgánu, ak je toho názoru, že rozhodnutie nie je dostatočne zdôvodnené, pokiaľ ide o základné dôkazy predložené príslušným orgánom. Príslušný orgán zaistí, aby sa dodržiavali zodpovedajúce požiadavky podľa medzinárodných právnych predpisov a právnych predpisov Únie, a svoje rozhodnutie musí riadne zdôvodniť a toto rozhodnutie a jeho odôvodnenie, spolu s relevantnými dôkazmi, sprístupniť verejnosti. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 35 Návrh nariadenia Článok 9 – odsek 2 – písmeno ba (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(ba) Koordinovaná schéma: Komplexné rozhodnutie môže zahŕňať viaceré jednotlivé, právne záväzné rozhodnutia vydané príslušným orgánom a inými dotknutými orgánmi. Príslušný orgán ustanoví po konzultácii s inými dotknutými orgánmi v každom jednotlivom prípade primeranú lehotu, v ktorej môžu byť jednotlivé rozhodnutia vydané, ako aj výslednú celkovú lehotu povoľovania. Príslušný orgán monitoruje dodržiavanie lehôt dotknutými orgánmi. Ak sa očakáva, že rozhodnutie zapojeného orgánu nebude vydané v časovej lehote, tento orgán o tom ihneď informuje príslušný orgán, a to spolu s odôvodnením zdržania. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 36 Návrh nariadenia Článok 10 – odsek 6 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
6. Pri projektoch, ktoré pravdepodobne budú mať značné nepriaznivé cezhraničné vplyvy v jednom alebo viacerých susedných členských štátoch, na ktoré sa vzťahuje článok 7 smernice 85/337/EHS a Dohovor z Espoo, sa vyššie uvedené informácie dajú k dispozícii príslušnému orgánu susedných členských štátov. Príslušný organ susedných členských štátov uvedie, či sa chce zúčastniť na príslušných postupoch verejných konzultácií. |
6. Pri projektoch, ktoré pravdepodobne budú mať značné nepriaznivé cezhraničné vplyvy v jednom alebo viacerých susedných členských štátoch, na ktoré sa vzťahuje článok 7 smernice 2001/42/ES, článok 7 smernice 85/337/EHS alebo Dohovor z Espoo, sa vyššie uvedené informácie dajú k dispozícii príslušnému orgánu susedných členských štátov. Príslušný organ susedných členských štátov uvedie, či sa chce zúčastniť na príslušných postupoch verejných konzultácií. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 37 Návrh nariadenia Článok 10 – odsek 7a (nový) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
7a. Členské štáty zavedú mechanizmy na kompenzovanie obcí, ktorých sa dotknú tieto projekty všeobecného záujmu, ako aj iné projekty v oblasti energetickej infraštruktúry. |
Odôvodnenie | |
Tento jednoduchý nástroj je schopný výrazne skrátiť dĺžku konaní o udelení povolenia bez zásahu do zásady subsidiarity platnej v EÚ a do právomocí miestnych obcí, keďže má nepriamy vplyv na etapu územného plánovania, ktorá je v prevažnej miere zodpovedná za zdržania v rámci konaní o udelení povolenia. Finančná kompenzácia je mocný nástroj, ktorý bude motivovať miestne obce (komunity) k tomu, aby sa nepostavili proti umiestneniu infraštruktúry do vnútroštátnej, regionálnej a miestnej dokumentácie územného plánovania. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 38 Návrh nariadenia Článok 11 – odsek 7a (nový) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
7a. V členských štátoch, kde časti postupu vydávania povolení vrátane postupov priestorového plánovania a posudzovania vplyvov na životné prostredie nevedú k právne záväznému povoleniu, sú príslušné orgány povinné zabezpečiť, aby ich trvanie bolo riadne zahrnuté do celkových lehôt. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 39 Návrh nariadenia Článok 12 – odsek 1 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
1. Do jedného mesiaca od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav (ENTSO) pre elektrickú energiu a európska sieť prevádzkovateľov prepravných sústav (ENTSO) pre zemný plyn predložia agentúre a Komisii svoju príslušnú metodiku vrátane modelovania siete a trhu pre harmonizovanú analýzu nákladov a výnosov celej energetickej sústavy na úrovni celej Únie pri projektoch spoločného záujmu spadajúcich do kategórií uvedených v bode 1 písm. a) až d) a v bode 2 prílohy II. Metodika sa spracuje v súlade so zásadami ustanovenými v prílohe V. |
1. Do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav (ENTSO) pre elektrickú energiu a európska sieť prevádzkovateľov prepravných sústav (ENTSO) pre zemný plyn predložia agentúre a Komisii svoju príslušnú metodiku vrátane modelovania siete a trhu pre harmonizovanú analýzu nákladov a výnosov celej energetickej sústavy na úrovni celej Únie pri projektoch spoločného záujmu spadajúcich do kategórií uvedených v bode 1 písm. a) až d) a v bode 2 prílohy II. Metodika sa spracuje v súlade so zásadami ustanovenými v prílohe V a je zlučiteľná s pravidlami a ukazovateľmi uvedenými v prílohe IV. Siete ENTSO uskutočňujú rozsiahle konzultácie zahŕňajúce prinajmenšom organizácie zastupujúce všetky relevantné zainteresované subjekty – a, ak by to bolo vhodné, priamo zainteresované subjekty –, vnútroštátne regulačné orgány a iné vnútroštátne orgány. |
Odôvodnenie | |
Vypracovanie takejto metodiky by trvalo dlhšie než jeden mesiac, čo je dané vnútorným rozhodovacím procesom sietí ENTSO pre zemný plyn a ENTSO pre elektrickú energiu (pozri štatúty sietí ENTSO pre zemný plyn a ENTSO pre elektrickú energiu), a tiež by nebolo možné prostredníctvom tarifného režimu vnútroštátnych regulačných orgánov nahrádzať náklady, ktoré vznikli prevádzkovateľom prenosových sústav pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia. Okrem toho, ak sa majú uskutočniť rozsiahle konzultácie, jeden mesiac nestačí. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 40 Návrh nariadenia Článok 12 – odsek 6 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
6. Metodika sa pravidelne aktualizuje a zdokonaľuje s dodržaním postupu ustanoveného v odsekoch 1 až 5. Agentúra po oficiálnych konzultáciách s organizáciami zastupujúcimi všetky príslušné zúčastnené strany a Komisiu môže o také aktualizácie a zdokonalenia požiadať s náležitým odôvodnením. |
6. Metodika sa aktualizuje a zdokonaľuje každé dva roky s dodržaním postupu ustanoveného v odsekoch 1 až 5. |
Odôvodnenie | |
Toto musí byť jasný a vopred vymedzený postup, a to aj z hľadiska časového plánu, t.j. nesmie byť založený na náhodnej žiadosti. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 41 Návrh nariadenia Článok 13 – odsek 7 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
7. Agentúra ihneď zašle Komisii kópiu všetkých rozhodnutí spolu so všetkými relevantnými informáciami týkajúcimi sa každého rozhodnutia. Tieto informácie sa môžu predložiť v súhrnnej forme. Všetci príjemcovia zachovávajú dôvernosť citlivých obchodných informácií. |
7. Agentúra ihneď zašle Komisii kópiu všetkých rozhodnutí vydaných podľa odseku 6 spolu so všetkými relevantnými informáciami týkajúcimi sa každého rozhodnutia. Tieto informácie sa môžu predložiť v súhrnnej forme. Všetci príjemcovia zachovávajú dôvernosť citlivých obchodných informácií. |
Odôvodnenie | |
Ozrejmenie toho, ktorých rozhodnutí sa to týka. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 42 Návrh nariadenia Článok 15 – odsek 2 – písmeno a | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(a) analýza nákladov a výnosov pre konkrétny projekt podľa článku 13 ods. 4 písm. a) dokáže existenciu významných pozitívnych vonkajších účinkov, ako je zabezpečenie dodávok, solidarita alebo inovácia; a |
(a) analýza nákladov a výnosov pre konkrétny projekt podľa článku 13 ods. 4 písm. a) dokáže existenciu významných pozitívnych vonkajších účinkov, ako sú environmentálne a sociálne prínosy, zabezpečenie dodávok, solidarita alebo inovácia; a |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 43 Návrh nariadenia Článok 17 – písmeno a (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(-a) informácie o súčasnom zozname prioritných projektov, prehľad etáp rozhodovacieho procesu a termíny schôdzí regionálnych skupín a ich programy, spolu s následným zverejňovaním zápisníc a akýchkoľvek prijatých rozhodnutí; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 44 Návrh nariadenia Článok 17 – písmeno a | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(a) všeobecné, pravidelne aktualizované informácie vrátane zemepisných informácií pre každý projekt spoločného záujmu; |
(a) všeobecné, pravidelne aktualizované informácie vrátane potrebných zemepisných informácií pre každý projekt spoločného záujmu; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 45 Návrh nariadenia Príloha I – časť 1 – bod 3 – odsek 1 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(3) Severojužné elektrické prepojovacie vedenia v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe („NSI elektrická energia východ“): prepojenia a vnútroštátne vedenia v smere sever – juh a východ – západ, aby sa dokončil vnútorný trh a začlenila výroba energie z obnoviteľných zdrojov energie. |
(3) Severojužné elektrické prepojovacie vedenia v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe („NSI elektrická energia východ“): prepojenia a vnútroštátne vedenia v smere sever – juh a východ – západ, aby sa dokončil vnútorný trh a začlenila výroba energie z obnoviteľných zdrojov energie. Prepojovacie vedenia spájajúce izolované ostrovné elektrické systémy s pevninou s cieľom priniesť výhody integrovaného trhu s elektrickou energiou, zvýšiť rozšírenie obnoviteľných zdrojov energie a umožniť prenos energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na pevninu. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 46 Návrh nariadenia Príloha I – časť 4 – bod 11 – odsek 1 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(11) Elektrické diaľnice: prvé elektrické diaľnice do roku 2020 so zreteľom na výstavbu sústavy elektrických diaľnic v celej Únii. |
(11) Elektrické diaľnice: prvé elektrické diaľnice do roku 2020 so zreteľom na výstavbu sústavy elektrických diaľnic v celej Únii, spájajúce predovšetkým regióny, ktoré majú veľkú kapacitu výroby energie z obnoviteľných zdrojov a veľký potenciál na uchovávanie energie. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 47 Návrh nariadenia Príloha III – časť 1 – bod 1 – odsek 1 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(1) V prípade projektov elektrickej energie spadajúcich do kategórií uvedených v bode 1 prílohy II sa každá skupina skladá zo zástupcov členských štátov, vnútroštátnych regulačných orgánov, prevádzkovateľov prenosových sústav na základe ich povinnosti spolupracovať na regionálnej úrovni v súlade s článkom 6 smernice 2009/72/ES a článkom 12 nariadenia (ES) č. 714/2009 a realizátorov projektov dotknutých každou príslušnou prioritou určenou v prílohe I, ako aj Komisie, agentúry a ENTSO pre elektrickú energiu. |
(1) V prípade projektov elektrickej energie spadajúcich do kategórií uvedených v bode 1 prílohy II sa každá skupina skladá zo zástupcov príslušných orgánov členských štátov, vnútroštátnych regulačných orgánov, prevádzkovateľov prenosových sústav na základe ich povinnosti spolupracovať na regionálnej úrovni v súlade s článkom 6 smernice 2009/72/ES a článkom 12 nariadenia (ES) č. 714/2009, realizátorov projektov a ďalších relevantných zainteresovaných subjektov vrátane výrobcov, prevádzkovateľov distribučných systémov, dodávateľov a environmentálnych organizácií a organizácií zastupujúcich spotrebiteľov, dotknutých každou príslušnou prioritou určenou v prílohe I, ako aj Komisie, agentúry a ENTSO pre elektrickú energiu. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 48 Návrh nariadenia Príloha III – časť 1 – bod 1 – odsek 2 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
V prípade projektov zemného plynu spadajúcich do kategórií uvedených v bode 2 prílohy II sa každá skupina skladá zo zástupcov členských štátov, vnútroštátnych regulačných orgánov, prevádzkovateľov prenosových sústav na základe ich povinnosti spolupracovať na regionálnej úrovni v súlade s článkom 7 smernice 2009/73/ES a článkom 12 nariadenia (ES) č. 715/2009 a realizátorov projektov dotknutých každou príslušnou prioritou určenou v prílohe 1, ako aj Komisie, agentúry a ENTSO pre zemný plyn. |
V prípade projektov zemného plynu spadajúcich do kategórií uvedených v bode 2 prílohy II sa každá skupina skladá zo zástupcov príslušných orgánov členských štátov, vnútroštátnych regulačných orgánov, prevádzkovateľov prenosových sústav na základe ich povinnosti spolupracovať na regionálnej úrovni v súlade s článkom 7 smernice 2009/73/ES a článkom 12 nariadenia (ES) č. 715/2009 a realizátorov projektov dotknutých každou príslušnou prioritou určenou v prílohe 1, ako aj Komisie, agentúry a ENTSO pre zemný plyn. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 49 Návrh nariadenia Príloha III – časť 1 – bod 1 – odsek 3 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
V prípade projektov pre prepravu ropy a oxidu uhličitý spadajúcich do kategórií uvedených v bodoch 3 a 4 prílohy II sa každá skupina skladá zo zástupcov členských štátov, realizátorov projektov dotknutých každou príslušnou prioritou určenou v prílohe 1 a Komisie. |
V prípade projektov pre prepravu ropy a oxidu uhličitého spadajúcich do kategórií uvedených v bodoch 3 a 4 prílohy II sa každá skupina skladá zo zástupcov príslušných orgánov členských štátov, realizátorov projektov dotknutých každou príslušnou prioritou určenou v prílohe 1 a Komisie. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 50 Návrh nariadenia Príloha III – časť 1 – bod 4 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(4) Každá skupina uskutoční v prípade potreby konzultácie s organizáciami zastupujúcimi príslušné zúčastnené strany vrátane výrobcov, prevádzkovateľov distribučných sústav, dodávateľov a spotrebiteľov, a v prípade úloh uvedených v ods. 2 s organizáciami na ochranu životného prostredia. Skupina môže prípadne usporiadať vypočutia alebo konzultácie pre splnenie svojich úloh. |
(4) Každá skupina uskutoční v prípade potreby konzultácie s organizáciami zastupujúcimi príslušné zúčastnené strany vrátane výrobcov, prevádzkovateľov distribučných sústav, dodávateľov a spotrebiteľov, a s organizáciami na ochranu životného prostredia. Skupina usporiada vypočutia alebo konzultácie, ak sú relevantné pre splnenie jej úloh. Skupina pravidelne a komplexne informuje verejnosť o stave a výsledkoch svojich úvah a pred predložením svojho návrhu zoznamu uvedeného v článku 3 ods. 4 zorganizuje vypočutie alebo konzultáciu. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 51 Návrh nariadenia Príloha III – časť 2 – bod 3 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(3) Navrhnuté projekty prenosu a skladovania elektrickej energie spadajúce do kategórií uvedených v bode 1 písm. a) až d) prílohy II sú súčasťou posledného dostupného desaťročného plánu rozvoja siete pre elektrickú energiu spracovaného európskymi sieťami prevádzkovateľov prenosových/prepravných sústav (ENTSO) pre elektrickú energiu podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 714/2009. |
(3) V prípade všetkých projektov spoločného záujmu zaradených do zoznamu pre celú Úniu po 1. auguste 2013 sú projekty prenosu a skladovania elektrickej energie spadajúce do kategórií uvedených v bode 1 písm. a) až d) prílohy II súčasťou posledného dostupného desaťročného plánu rozvoja siete pre elektrickú energiu spracovaného európskymi sieťami prevádzkovateľov prenosových/prepravných sústav (ENTSO) pre elektrickú energiu podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 714/2009. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 52 Návrh nariadenia Príloha III – časť 2 – bod 4 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(4) Zoznam projektov spoločného záujmu pre celú Úniu prijatý po 1. auguste 2013, navrhnuté projekty prepravy a skladovania plynu spadajúce do kategórií uvedených v bode 2 prílohy II sú súčasťou posledného dostupného desaťročného plánu rozvoja siete pre plyn spracovaného európskymi sieťami prevádzkovateľov prepravných sústav (ENTSO) pre plyn podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 715/2009. |
(4) V prípade všetkých projektov spoločného záujmu zaradených do zoznamu pre celú Úniu po 1. auguste 2013 sú projekty prepravy a skladovania plynu spadajúce do kategórií uvedených v bode 2 prílohy II súčasťou posledného dostupného desaťročného plánu rozvoja siete pre plyn spracovaného európskymi sieťami prevádzkovateľov prepravných sústav (ENTSO) pre plyn podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 715/2009. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 53 Návrh nariadenia Príloha IV – bod 1 – písmeno b | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(b) v prípade skladovania elektrickej energie projekt zaisťuje kapacitu skladovania umožňujúcu ročnú výrobu elektrickej energie najmenej 500 gigawatthodín; |
(b) v prípade skladovania elektrickej energie projekt zaisťuje kapacitu skladovania umožňujúcu ročnú výrobu elektrickej energie na úrovni kapacity najmenej 250 MW a na úrovni najmenej 250 gigawatthodín/rok; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 54 Návrh nariadenia Príloha V – bod 1 – písmeno a | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(a) V elektrickej energii: scenáre pre dopyt, výrobné kapacity podľa druhu paliva (biomasa, geotermálne, vodné, plyn, jadrové, ropa, pevné palivá, veterné, solárne fotovoltaické, koncentračné solárne, iné obnoviteľné technológie) a ich zemepisné umiestnenie, ceny paliva (vrátane biomasy, uhlia, plynu a ropy), ceny oxidu uhličitého, zloženie prenosovej/prepravnej, prípadne distribučnej siete a jej vývoj s prihliadnutím na každú novú významnú výrobu (vrátane kapacity vybavenej na zachytávanie oxidu uhličitého), projekty skladovania a prepravy, pre ktoré bolo prijaté konečné rozhodnutie o investíciách a ktoré sa majú uviesť do prevádzky do konca roka n+5; |
(a) V elektrickej energii: scenáre pre dopyt (v členských štátoch aj v susedných tretích krajinách), výrobné kapacity podľa druhu paliva (biomasa, geotermálne, vodné, plyn, jadrové, ropa, pevné palivá, veterné, solárne fotovoltaické, koncentračné solárne, iné obnoviteľné technológie) a ich zemepisné umiestnenie, ceny paliva (vrátane biomasy, uhlia, plynu a ropy), ceny oxidu uhličitého, zloženie prenosovej/prepravnej, prípadne distribučnej siete a jej vývoj s prihliadnutím na každú novú významnú výrobu (vrátane kapacity vybavenej na zachytávanie oxidu uhličitého), potenciál skladovania a projekty skladovania a prepravy, pre ktoré bolo prijaté konečné rozhodnutie o investíciách a ktoré sa majú uviesť do prevádzky do konca roka n+5; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 55 Návrh nariadenia Príloha V – bod 1 – písmeno b | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(b) V plyne: scenáre pre dopyt, dovozy, ceny paliva (vrátane uhlia, plynu a ropy), ceny oxidu uhličitého, zloženie prepravnej siete a jej vývoj s prihliadnutím na všetky nové projekty, pre ktoré bolo prijaté konečné rozhodnutie o investíciách a majú sa uviesť do prevádzky do konca roka n+5; |
(b) V plyne: scenáre pre dopyt, dovozy, ceny paliva (vrátane uhlia, plynu a ropy), ceny oxidu uhličitého, zloženie prepravnej siete a jej vývoj s prihliadnutím na všetky nové projekty, pre ktoré bolo prijaté konečné rozhodnutie o investíciách a majú sa uviesť do prevádzky do konca roka n+5; |
Odôvodnenie | |
PDN sa netýka slovenskej verzie. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 56 Návrh nariadenia Príloha V – bod 5 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(5) Analýza nákladov a výnosov zohľadní najmenej tieto náklady: kapitálové výdavky, prevádzkové náklady a náklady na údržbu počas technického životného cyklu projektu a prípadne náklady na vyradenie z prevádzky a nakladanie s odpadom. Metodika poskytne usmernenia o diskontných sadzbách používaných pre výpočty. |
(5) Analýza nákladov a výnosov založená na nákladoch za technický životný cyklus projektu zohľadní najmenej tieto náklady: kapitálové výdavky, prevádzkové náklady, náklady na údržbu a environmentálne náklady výstavby, prevádzky projektov v oblasti energetickej infraštruktúry a náklady na ich vyradenie z prevádzky, a prípadné náklady na nakladanie s odpadom. Metodika poskytne usmernenia o diskontných sadzbách používaných pre výpočty. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 57 Návrh nariadenia Príloha V – bod 7 – písmeno b | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(b) odolnosť systému vrátane odolnosti voči katastrofám a klíme a bezpečnosť systému, najmä pre európske kritické infraštruktúry vymedzené v smernici 2008/114/ES; |
(b) odolnosť systému vrátane bezpečnosti dodávok, odolnosti voči katastrofám a klíme a bezpečnosť systému, najmä pre európske kritické infraštruktúry vymedzené v smernici 2008/114/ES; |
Odôvodnenie | |
Bezpečnosť dodávok je v tomto kontexte jednou z najdôležitejších otázok. |
POSTUP
Názov |
Transeurópska energetická infraštruktúra a zrušenie rozhodnutia č. 1364/2006/ES |
||||
Referenčné čísla |
COM(2011)0658 – C7-0371/2011 – 2011/0300(COD) |
||||
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi |
ITRE 15.11.2011 |
|
|
|
|
Výbor požiadaný o stanovisko dátum oznámenia na schôdzi |
ENVI 15.11.2011 |
|
|
|
|
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko dátum vymenovania |
Pavel Poc 20.12.2011 |
|
|
|
|
Prerokovanie vo výbore |
20.3.2012 |
|
|
|
|
Dátum prijatia |
8.5.2012 |
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
51 3 5 |
|||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Kriton Arsenis, Sophie Auconie, Pilar Ayuso, Paolo Bartolozzi, Lajos Bokros, Martin Callanan, Nessa Childers, Chris Davies, Esther de Lange, Anne Delvaux, Bas Eickhout, Edite Estrela, Karl-Heinz Florenz, Elisabetta Gardini, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Cristina Gutiérrez-Cortines, Satu Hassi, Jolanta Emilia Hibner, Karin Kadenbach, Christa Klaß, Eija-Riitta Korhola, Holger Krahmer, Jo Leinen, Corinne Lepage, Peter Liese, Kartika Tamara Liotard, Zofija Mazej Kukovič, Linda McAvan, Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė, Antonyia Parvanova, Andres Perello Rodriguez, Mario Pirillo, Pavel Poc, Frédérique Ries, Anna Rosbach, Oreste Rossi, Dagmar Roth-Behrendt, Horst Schnellhardt, Richard Seeber, Bogusław Sonik, Anja Weisgerber, Åsa Westlund, Glenis Willmott, Sabine Wils, Marina Yannakoudakis |
||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Nikos Chrysogelos, João Ferreira, Filip Kaczmarek, Toine Manders, Judith A. Merkies, James Nicholson, Justas Vincas Paleckis, Alojz Peterle, Michèle Rivasi, Christel Schaldemose, Marita Ulvskog, Vladimir Urutchev, Andrea Zanoni |
||||
STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (31.5.2012)
pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES
(COM(2011)0658 – C7‑0371/11 – 2011/0300(COD))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Sandra Kalniete
STRUČNÉ ODÔVODNENIE
Spravodajkyňa blahoželá Komisii k navrhnutiu primeraných usmernení pre rozvoj transeurópskej energetickej infraštruktúry a považuje to za rozhodujúci krok, ktorý ešte viac posilní Európsku úniu. Tento návrh stanovuje pravidlá pre včasný rozvoj a interoperabilitu transeurópskych energetických sietí v záujme dosiahnutia cieľov Zmluvy o fungovaní Európskej únie v oblasti energetickej politiky, zaistenia fungovania vnútorného trhu s energiou, zaistenia bezpečnosti dodávok v Únii, podporenia energetickej účinnosti a rozvoja nových a obnoviteľných foriem energie a tiež podporenia synergie energetických sietí. Spravodajkyňa sa domnieva, že ide o mimoriadne dôležitú bezpečnostnú otázku pre Európsku úniu.
Viacero členských štátov EÚ je stále ešte závislých od jedného dodávateľa energie, čo nie je v súlade so zásadami dobrej správy vecí verejných. Takýto stav výrazne zvyšuje riziko mimoriadnej udalosti v situáciách, keď dodávateľ má napríklad technické problémy. Táto situácia je neudržateľná, a preto spravodajkyňa víta aj oznámenie Komisie s názvom Rozpočet pre Európu 2020 o budúcom viacročnom finančnom rámci (2014 – 2020), ktoré okrem iného navrhuje vytvorenie Nástroja na prepojenie Európy s cieľom podporovať priority energetickej, dopravnej a digitálnej infraštruktúry prostredníctvom jediného fondu s prostriedkami vo výške 40 miliárd EUR, z ktorých bude 9,1 miliardy EUR vyčlenených na energiu.
Komisia vo svojom návrhu odporúča stanoviť obmedzený počet prioritných projektov v oblasti elektrických a plynárenských sietí a infraštruktúr na prepravu ropy a oxidu uhličitého. Komisia stanovila celkovo 12 prioritných infraštruktúrnych projektov a oblastí týkajúcich sa energie.
Spravodajkyňa by rada zdôraznila, že návrh sa neobmedzuje len na neobnoviteľné zdroje. Pomocou tohto nariadenia bude Únia môcť dosiahnuť svoje ciele v oblasti klímy a energie: Dvadsaťpercentné zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2020, dvadsaťpercentné zvýšenie energetickej účinnosti a dvadsaťpercentný nárast podielu energie z obnoviteľných zdrojov v konečnej spotrebe energie. Spravodajkyňa víta angažovanosť tohto návrhu, pokiaľ ide o veľmi dôležitú otázku udržateľnej a ekologickej politiky v oblasti energie. V súvislosti s touto problematikou vyjadruje isté znepokojenie, ale domnieva sa, že návrh Komisie je vyvážený. Spravodajkyňa takisto zdôrazňuje, že by sa nemali podporovať projekty, ktoré poškodzujú životné prostredie. Jedným z hodnotiacich kritérií projektov spoločného záujmu je miera ich udržateľnosti. Toto kritérium sa meria hodnotením zníženia emisií skleníkových plynov a vplyvu infraštruktúry elektrickej rozvodnej siete na životné prostredie. Spravodajkyňa sa domnieva, že Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa by sa vo svojom stanovisku nemal zameriavať na environmentálne otázky, pretože výbor ENVI, ktorý je gestorským výborom pre túto oblasť, pripravuje svoje vlastné stanovisko.
Spravodajkyňa je presvedčená, že realizácia týchto projektov má zásadný význam pre dosiahnutie cieľov energetickej politiky, ktoré sú stanovené v Zmluve o Európskej únii. Zároveň sa však domnieva, že táto skutočnosť nesmie viesť k zvýšeniu cien energie. Európski občania potrebujú bezpečné dodávky energie, čo ale nesmie zásadne ovplyvniť náklady na energiu. Spravodajkyňa vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa neuskutočnila hĺbková štúdia týkajúca sa vplyvu realizácie týchto projektov na ceny energie. Vzhľadom na nutnosť takýchto projektov a ich pozitívne účinky na hospodársku súťaž však možno očakávať pokles spomínaných cien.
Vo všeobecnosti si prioritné oblasti a projekty týkajúce sa elektrických a plynárenských sietí, ako aj projekty v oblasti infraštruktúr na prepravu ropy a oxidu uhličitého vyžadujú asi 200 miliárd EUR. Komisia sa domnieva, že väčšinu týchto projektov budú vzhľadom na ich výnosnosť financovať súkromní investori. Viacero projektov sa však musí zamerať na menšie členské štáty a v takých prípadoch možno súkromní investori nebudú mať záujem tieto projekty realizovať, pretože doba návratnosti je príliš dlhá. Komisia preto vyčlenila 9,1 miliardy EUR na financovanie projektov, ktoré nie sú atraktívne pre súkromných investorov, ale majú veľký význam pre bezpečnosť Európskej únie.
Celkovo spravodajkyňa víta navrhované nariadenie a dúfa, že nadobudne účinnosť podľa navrhovaného harmonogramu. Vyzýva ostatných členov Parlamentu, Komisie a Rady, aby konali zodpovedne a z prijímania tohto nariadenia neurobili politickú otázku, pretože to by mohlo ohroziť bezpečnosť Únie.
Cieľom obmedzeného počtu predložených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov je zdôrazniť význam rozvoja energetickej infraštruktúry pre jednotný trh všeobecne a európske podniky a spotrebiteľov konkrétne. Dva sa zameriavajú na aspekty komunikácie, a to jazyky, v ktorých má byť platforma transparentnosti vytvorená Komisiou prístupná, a uverejnenie príslušných informácií realizátormi projektov.
POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY
Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Návrh nariadenia Odôvodnenie 6 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(6) Urýchlenie modernizácie existujúcej a rozvoja novej energetickej infraštruktúry je dôležité pre dosiahnutie cieľov energetickej a klimatickej politiky Únie, ktoré spočívajú v dokončení vnútorného trhu s energiou, zaručení bezpečnosti dodávok predovšetkým plynu a ropy, znížení emisií skleníkových plynov o 20 %, zvýšení podielu energie z obnoviteľných zdrojov v konečnej spotrebe energie na 20% a dosiahnutí 20% zvýšenia energetickej účinnosti do roku 2020. Únia musí súčasne pripraviť svoju infraštruktúru na ďalšie znižovanie emisií uhlíka v energetickej sústave v dlhodobom výhľade do roku 2050. |
(6) Urýchlenie modernizácie existujúcej a rozvoja novej energetickej infraštruktúry je dôležité pre dosiahnutie cieľov energetickej a klimatickej politiky Únie, ktoré spočívajú v dokončení vnútorného trhu s energiou, zaručení bezpečnosti dodávok predovšetkým plynu a ropy, znížení emisií skleníkových plynov o 20 %, zvýšení podielu energie z obnoviteľných zdrojov v konečnej spotrebe energie na 20 %, t. j. spojením regiónov s vysokou kapacitou výroby energie z obnoviteľných zdrojov a s potenciálom skladovania elektrickej energie, a dosiahnutí 20 % zvýšenia energetickej účinnosti do roku 2020. Únia musí súčasne pripraviť svoju infraštruktúru na ďalšie znižovanie emisií uhlíka v energetickej sústave v dlhodobom výhľade do roku 2050. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Návrh nariadenia Odôvodnenie 7 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(7) Vnútorný trh s energiou, napriek svojej právnej existencii vymedzenej v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, zostáva roztrieštený z dôvodu nedostatočných prepojení medzi vnútroštátnymi energetickými sieťami. Integrované siete v celej Únii sú však dôležité na zabezpečenie konkurencieschopného a dobre fungujúceho integrovaného trhu na podporu rastu, zamestnanosti a udržateľného rozvoja. |
(7) Vnútorný trh s energiou, napriek svojej právnej existencii vymedzenej v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, zostáva roztrieštený z dôvodu nedostatočných prepojení medzi vnútroštátnymi energetickými sieťami. Integrované siete v celej Únii, v ktorých sú činnosti súvisiace s dodávkou a výrobou účinne oddelené od fungovania siete, sú však dôležité na zabezpečenie konkurencieschopného a dobre fungujúceho integrovaného trhu na podporu rastu, zamestnanosti a udržateľného rozvoja. |
Odôvodnenie | |
Tretí balík liberalizácie energetiky je základom konkurencieschopného trhu s energiou v EÚ. Na uľahčenie vykonávania tretieho energetického balíka a posun smerom k skutočne liberalizovanému trhu s energiou v celej EÚ je nevyhnutné prostredníctvom usmernení TEN-E zabezpečiť, aby sa efektívne oddeľovalo vlastníctvo v oblasti výroby a dodávok. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Návrh nariadenia Odôvodnenie 27 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(27) Na čoraz väčšmi integrovanom vnútornom trhu s energiou sú na urýchlenie investícií do cezhraničnej infraštruktúry potrebné jasné a transparentné pravidlá pre rozdelenie nákladov cez hranice. Európska rada 4. februára 2011 pripomenula dôležitosť podpory regulačného rámca príťažlivého pre investície do sietí so sadzbami stanovenými na úrovniach zodpovedajúcich finančným potrebám a s príslušným rozdelením nákladov pre cezhraničné investície so súčasným zvýšením hospodárskej súťaže a konkurencieschopnosti, najmä európskych odvetví, a zohľadnením vplyvu na spotrebiteľov. |
(27) Na čoraz väčšmi integrovanom vnútornom trhu s energiou sú na urýchlenie investícií do cezhraničnej infraštruktúry potrebné jasné a transparentné pravidlá pre rozdelenie nákladov cez hranice v záujme európskych podnikov a v neposlednom rade aj malých a stredných podnikov (MSP), pre ktoré sa vysoké ceny energie môžu stať vážnou prekážkou, a tiež v záujme európskych spotrebiteľov. Európska rada 4. februára 2011 pripomenula dôležitosť podpory regulačného rámca príťažlivého pre investície do sietí so sadzbami stanovenými na úrovniach zodpovedajúcich finančným potrebám a s príslušným rozdelením nákladov pre cezhraničné investície so súčasným zvýšením hospodárskej súťaže a konkurencieschopnosti, najmä európskych odvetví a MSP, a zohľadnením vplyvu na spotrebiteľov. |
Odôvodnenie | |
Pozri tiež príslušný pozmeňujúci a doplňujúci návrh k článku 16 písm. c). | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 1 – písmeno b | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(b) projekt prejavuje hospodársku, sociálnu a environmentálnu životaschopnosť; a |
(b) projekt prejavuje hospodársku, sociálnu a environmentálnu životaschopnosť a v súlade s fungovaním vnútorného trhu nebude prispievať k nepriaznivému vplyvu na cenovú dostupnosť energie pre koncových spotrebiteľov ani k narúšaniu spravodlivej hospodárskej súťaže medzi účastníkmi trhu; a |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 1 – písmeno c | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(c) projekt zahŕňa najmenej dva členské štáty tak, že buď priamo prekračuje hranice jedného alebo viacerých členských štátov, alebo sa nachádza na území jedného členského štátu a má značný cezhraničný vplyv vymedzený v bode 1 prílohy IV; |
(c) projekt zahŕňa najmenej dva členské štáty tak, že buď priamo prekračuje hranice jedného alebo viacerých členských štátov, alebo sa nachádza na území jedného členského štátu a má značný cezhraničný vplyv vymedzený v bode 1 prílohy IV, alebo slúži na prepojenie ostrovných a odľahlých regiónov s centrálnymi regiónmi Únie; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 2 – písmeno a – zarážka 3 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
– interoperabilita a bezpečná prevádzka systému; |
– interoperabilita, bezpečná prevádzka systému a bezpečnosť dodávok; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 2 – písmeno c – zarážka 5 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
– fungovanie trhu a služby pre spotrebiteľov; |
– fungovanie trhu a služby pre spotrebiteľov, najmä pokiaľ ide o domácnosti a MSP; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 4 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
4. Pri zostavovaní poradia projektov prispievajúcich k realizácii tej istej priority sa náležitá pozornosť venuje aj naliehavosti každého navrhnutého projektu, aby sa splnili ciele energetickej politiky týkajúce sa integrácie a konkurencieschopnosti trhu, udržateľnosti a zabezpečeniu dodávok, počtu členských štátov dotknutých každých projektom a jeho komplementárnosti s ohľadom na ostatné navrhnuté projekty. V prípade projektov spadajúcich do kategórie uvedenej v bode 1 písm. e) prílohy II sa náležitá pozornosť venuje aj počtu používateľov dotknutých projektom, ročnej spotrebe energie a podielu výroby z dopraviteľných zdrojov v oblasti pokrytej týmito používateľmi. |
4. Pri zostavovaní poradia projektov prispievajúcich k realizácii tej istej priority sa náležitá pozornosť venuje aj naliehavosti každého navrhnutého projektu, aby sa splnili ciele energetickej politiky týkajúce sa integrácie a konkurencieschopnosti trhu, udržateľnosti a zabezpečeniu dodávok, počtu členských štátov dotknutých každých projektom a jeho komplementárnosti s ohľadom na ostatné navrhnuté projekty. V prípade projektov spadajúcich do kategórie uvedenej v bode 1 písm. e) prílohy II sa náležitá pozornosť venuje aj počtu a situácii používateľov dotknutých projektom, najmä domácností, ročnej spotrebe energie a podielu výroby z dopraviteľných zdrojov v oblasti pokrytej týmito používateľmi. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Návrh nariadenia Článok 6 – odsek 1 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
1. Ak projekt spoločného záujmu naráža na značné ťažkosti vo vykonávaní, Komisia môže vymenovať európskeho koordinátora až na dobu jedného roku, ktorú môže dvakrát predĺžiť. |
1. Ak projekt spoločného záujmu naráža na značné ťažkosti vo vykonávaní, Komisia môže po dohode s dotknutými členskými štátmi vymenovať európskeho koordinátora až na dobu jedného roku, ktorú môže dvakrát predĺžiť. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Návrh nariadenia Článok 10 – odsek 7 – pododsek 2 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
Realizátori projektu okrem toho uverejnia príslušné informácie za pomoci iných vhodných informačných prostriedkov, ku ktorým má verejnosť otvorený prístup. |
Realizátori projektu okrem toho uverejnia príslušné informácie za pomoci iných vhodných informačných prostriedkov, ku ktorým má verejnosť ľahký a bezplatný prístup. |
Odôvodnenie | |
Výraz „otvorený prístup“ môže byť zavádzajúci vzhľadom na jeho využívanie v oblasti autorských práv. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Návrh nariadenia Článok 13 – odsek 5 – pododsek 2 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
V rozhodnutí o rozdelení nákladov cez hranice sa zohľadnia ekonomické, sociálne a environmentálne náklady a výnosy projektov v príslušných členských štátoch a prípadná potreba finančnej podpory. |
V rozhodnutí o rozdelení nákladov cez hranice sa zohľadnia ekonomické, sociálne a environmentálne náklady a výnosy projektov v príslušných členských štátoch, najmä z hľadiska fungovania vnútorného trhu, a prípadná potreba finančnej podpory. |
Odôvodnenie | |
Je potrebné zdôrazniť význam dobrého zásobovania energiou pre fungovanie vnútorného trhu a európskych ekonomík. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Návrh nariadenia Článok 15 – odsek 1 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
1. Projekty spoločného záujmu spadajúce do kategórií uvedených v bodoch 1, 2 a 4 prílohy II sú oprávnené na finančnú pomoc Únie vo forme grantov na štúdie a finančných nástrojov v súlade s ustanoveniami [nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o nástroji „Spájame Európu“]. |
1. Projekty spoločného záujmu spadajúce do kategórií uvedených v bodoch 1 a 4 prílohy II sú oprávnené na finančnú pomoc Únie vo forme grantov na štúdie a finančných nástrojov v súlade s ustanoveniami [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o Nástroji na prepojenie Európy]. |
|
Projekty spoločného záujmu, ktoré patria do kategórií stanovených v bode 2 Prílohy II, sú oprávnené na finančnú podporu Únie vo forme grantov na štúdie a práce a finančné nástroje v súlade s ustanoveniami [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o Nástroji na prepojenie Európy], ak sú realizované v tých častiach sektorov plynárenskej infraštruktúry, v ktorých sa vykonávajú ustanovenia o oddeľovaní podľa smernice 2009/73/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ako aj v tých členských štátoch, v ktorých sa v tomto ohľade uplatňujú isté výnimky. |
Odôvodnenie | |
Je nevyhnutné vykonávať tretí balík liberalizácie energetiky, najmä pokiaľ ide o trh so zemným plynom, a zabezpečiť, aby sa produkcia plynu oddeľovala od činností súvisiacich s dodávkami plynu a aby boli oddelené aj existujúce monopolné siete. Možno to dosiahnuť stanovením podmienky, že na finančnú pomoc Únie budú oprávnené len tie projekty spoločného záujmu týkajúce sa zemného plynu, ktoré sa realizujú v sektoroch plynárenskej infraštruktúry v členských štátoch, kde sa uplatňuje oddelené vlastníctvo. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Návrh nariadenia Článok 16 – písmeno c | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(c) čo sa týka odvetví elektrickej energie a zemného plynu, hodnotenie vývoja úrovne prepojenia medzi členskými štátmi a zodpovedajúceho vývoja cien energie, ako aj počtu prípadov zlyhania sústavy siete, ich príčin a súvisiacich ekonomických nákladov; |
(c) čo sa týka odvetví elektrickej energie a zemného plynu, hodnotenie vývoja úrovne prepojenia medzi členskými štátmi a zodpovedajúceho vývoja cien energie pre spotrebiteľov a európske podniky, najmä MSP, ako aj počtu prípadov zlyhania sústavy siete, ich príčin a súvisiacich ekonomických nákladov; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Návrh nariadenia Článok 17 – úvodná časť | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
Komisia vytvorí platformu transparentnosti infraštruktúry jednoducho prístupnú pre verejnosť. Táto platforma zahŕňa nasledujúce informácie: |
Komisia vytvorí platformu transparentnosti infraštruktúry jednoducho prístupnú pre širokú verejnosť vo všetkých úradných jazykoch Únie. Táto platforma zahŕňa nasledujúce informácie: |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Návrh nariadenia Príloha I – časť 1 – bod 3 – úvodná časť | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(3) Severojužné elektrické prepojovacie vedenia v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe („NSI elektrická energia východ“): prepojenia a vnútroštátne vedenia v smere sever – juh a východ – západ, aby sa dokončil vnútorný trh a začlenila výroba energie z obnoviteľných zdrojov energie. |
(3) Severojužné elektrické prepojovacie vedenia v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe („NSI elektrická energia východ“): prepojenia a vnútroštátne vedenia v smere sever – juh a východ – západ, aby sa dokončil vnútorný trh a začlenila výroba energie z obnoviteľných zdrojov energie. |
|
Prepojenie dodávok elektrickej energie na odľahlé ostrovy s pevninou s cieľom dokončiť vnútorný trh s elektrickou energiou, zvýšenie príspevku energie z obnoviteľných zdrojov a uľahčenie prenosu elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na pevnine. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 Návrh nariadenia Príloha V – bod 6 – písmeno a | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(a) konkurencieschopnosť z hľadiska trhovej sily rôznych prevádzkovateľov a zbližovanie cien medzi rôznymi členskými štátmi; |
(a) konkurencieschopnosť z hľadiska trhovej sily rôznych prevádzkovateľov a zbližovanie cien, najmä tých, ktoré majú vplyv na domácnosti, medzi rôznymi členskými štátmi; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 Návrh nariadenia Príloha V – bod 7 – písmeno a | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(a) konkurencieschopnosť z hľadiska trhovej sily rôznych prevádzkovateľov a zbližovanie cien medzi rôznymi členskými štátmi; |
(a) konkurencieschopnosť z hľadiska trhovej sily rôznych prevádzkovateľov a zbližovanie cien, najmä tých, ktoré majú vplyv na domácnosti, medzi rôznymi členskými štátmi; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 Návrh nariadenia Príloha V – bod 12 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(12) Prevádzkovatelia prenosových a distribučných sústav si vymieňajú informácie potrebné na spracovanie metodiky vrátane príslušného modelovania sietí a trhov. Každý prevádzkovateľ prenosovej alebo distribučnej sústavy, ktorý zhromažďuje informácie v záujme iných prevádzkovateľov prenosovej alebo distribučnej sústavy, vráti zúčastneným prevádzkovateľom prenosovej a distribučnej sústavy výsledky zberu údajov. V prípade spoločného trhu s elektrickou energiou a zemným plynom a modelu siete uvedených v článku 12 ods. 8 vstupné údaje ustanovené v bode 1 pokrývajú roky n+10, n+20 a n+30 a model umožní úplné posúdenie hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho vplyvu vrátane najmä externých nákladov, ako sú náklady spojené s emisiami skleníkových plynov a konvenčných znečisťujúcich látok alebo so zabezpečením dodávok. |
(12) Prevádzkovatelia prenosových a distribučných sústav si vymieňajú informácie potrebné na spracovanie metodiky vrátane príslušného modelovania sietí a trhov. Každý prevádzkovateľ prenosovej alebo distribučnej sústavy, ktorý zhromažďuje informácie v záujme iných prevádzkovateľov prenosovej alebo distribučnej sústavy, vráti zúčastneným prevádzkovateľom prenosovej a distribučnej sústavy výsledky zberu údajov. V prípade spoločného trhu s elektrickou energiou a zemným plynom a modelu siete uvedených v článku 12 ods. 8 vstupné údaje ustanovené v bode 1 pokrývajú roky n+10, n+20 a n+30 a model umožní úplné posúdenie hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho vplyvu najmä na fungovanie vnútorného trhu a vrátane externých nákladov, ako sú náklady spojené s emisiami skleníkových plynov a konvenčných znečisťujúcich látok alebo so zabezpečením dodávok. |
Odôvodnenie | |
Je potrebné zdôrazniť význam dobrého zásobovania energiou pre fungovanie vnútorného trhu a európskych ekonomík. |
POSTUP
Názov |
Transeurópske energetické infraštruktúry a zrušenie rozhodnutia č. 1364/2006/ES |
||||
Referenčné čísla |
COM(2011)0658 – C7-0371/2011 – 2011/0300(COD) |
||||
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi |
ITRE 15.11.2011 |
|
|
|
|
Výbor požiadaný o stanovisko dátum oznámenia na schôdzi |
IMCO 15.11.2011 |
||||
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko dátum menovania |
Sandra Kalniete 24.1.2012 |
||||
Prerokovanie vo výbore |
19.3.2012 |
25.4.2012 |
30.5.2012 |
|
|
Dátum prijatia |
31.5.2012 |
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
26 2 4 |
|||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Adam Bielan, Sergio Gaetano Cofferati, Birgit Collin-Langen, Lara Comi, António Fernando Correia de Campos, Cornelis de Jong, Evelyne Gebhardt, Louis Grech, Mikael Gustafsson, Małgorzata Handzlik, Malcolm Harbour, Iliana Ivanova, Sandra Kalniete, Toine Manders, Hans-Peter Mayer, Mitro Repo, Zuzana Roithová, Heide Rühle, Christel Schaldemose, Catherine Stihler, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Emilie Turunen, Bernadette Vergnaud, Barbara Weiler |
||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Raffaele Baldassarre, Anna Hedh, María Irigoyen Pérez, Constance Le Grip, Morten Løkkegaard, Antonyia Parvanova, Wim van de Camp, Sabine Verheyen |
||||
STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch (4.6.2012)
pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES
(COM(2011)0658 – C7-0371/2011 – 2011/0300(COD))
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz
STRUČNÉ ODÔVODNENIE
Úvod
Je potrebné vynaložiť veľké úsilie na modernizáciu a rozšírenie európskej dopravy, ale aj energetickej infraštruktúry Európy s cieľom splniť ciele energetickej politiky Únie týkajúce sa konkurencieschopnosti, udržateľnosti a zabezpečenia dodávok[1] a dobudovať vnútorný trh s energiou, z ktorého bude mať dopravné odvetvie EÚ prospech. Návrh Komisie je zameraný najmä na stanovenie náležitých postupov a pravidiel týkajúcich sa tohto záväzku.
Už v roku 2010[2] požadovala Komisia novú politiku EÚ v oblasti energetickej infraštruktúry potrebnú pre koordinovaný a optimalizovaný rozvoj siete, pričom zdôraznila potrebu nahradiť existujúcu politiku týkajúcu sa transeurópskej energetickej siete (TEN-E) účinnejším regulačným rámcom s ohľadom na solidaritu medzi členskými štátmi.
V júni 2011 prijala Komisia oznámenie o budúcom viacročnom finančnom rámci (2014 –2020)[3], v ktorom navrhla vytvorenie nástroja na prepojenie Európy s cieľom dokončiť prioritné energetické, dopravné a digitálne infraštruktúry s jediným fondom vo výške 40 miliárd EUR, v rámci ktorého sa 9,1 miliardy EUR vyčlenilo na energetiku.
Pokiaľ ide o oblasť pôsobnosti výboru TRAN, je potrebné poukázať na užitočnosť vytvorenia synergií pri zavádzaní dopravnej infraštruktúry EÚ (prostredníctvom TEN-T) a realizácii projektov v oblasti energetickej infraštruktúry s cieľom koordinovať projekty v oblasti dopravnej a energetickej infraštruktúry tam, kde je to možné, a posilniť administratívne a environmentálne postupy, ako aj postupy získavania povolení v súvislosti so spoločnými energetickými a dopravnými koridormi.
Ostatné aspekty návrhu týkajúce sa dopravy sa vzťahujú na spôsob prepravy ropy, zemného plynu a elektrickej energie do a v rámci EÚ: hlavne v prípade ropy a zemného plynu ide o lodnú, cestnú alebo železničnú prepravu, pričom zmena dopravnej politiky môže znamenať zmenu situácie.
80 % surovej ropy sa dováža do EÚ tankermi. Dôležitou črtou vnútornej ropovodnej siete EÚ je fakt, že jej západná časť je prepojená ropovodom s hlavnými európskymi prístavmi, zatiaľ čo do väčšiny rafinérií v strednej a východnej Európe (EÚ – 12) sa ropa dodáva z Ruska ropovodom Družba (približne 60 miliónov ton ročne) a prepojenie medzi západnými a východnými európskymi sieťami je obmedzené. To je spôsobené najmä tým, že východoeurópska ropovodná infraštruktúra bola navrhnutá a vybudovaná v období studenej vojny. Navyše sa odhaduje, že v týchto krajinách sa na rozdiel od EÚ – 15 v období 2010 – 2020 zvýši dopyt po rope o 7,8 % a celkovo ostane ropa aj po tomto období dôležitou súčasťou energetickej zmesi EÚ. Vzniká preto tlak na vybudovanie ropovodnej infraštruktúry s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok v strednej a východnej Európe.
Preprava ropy predstavuje veľké environmentálne riziká. V prípade prerušenia dodávok v systéme Družba by viedli obmedzené alternatívne možnosti dodávok k značnému zvýšeniu premávky tankerov v environmentálne citlivých oblastiach Baltského mora, Čierneho mora a tureckých prielivov, v dôsledku čoho by vznikli veľké problémy v súvislosti s potenciálnym nebezpečenstvom nehôd a úniku ropy. Každý rok premáva vo vodách Baltského mora 3 500 až 5 000 lodí. Až 25 % týchto lodí sú tankery, ktoré ročne prepravia približne 170 miliónov ton ropy. Zníženie rizika úniku ropy, ako aj obmedzenie premávky tankerov by pomohlo znížiť emisie CO2 a NOx.
Zemný plyn zohráva takisto dôležitú úlohu v oblasti energetiky, keďže z hľadiska dopravy v EÚ je udržateľným zdrojom energie s nízkymi emisiami, ktorý umožňuje vyrábať čistú energiu (najmä kogeneráciou), ktorá sa dá ľahko využiť pre potreby dopravy. Ak sa zemný plyn využíva ako palivo (skvapalnený zemný plyn a stlačený zemný plyn), môžu sa tak priamo napĺňať ciele týkajúce sa čistej dopravy. EÚ sa zároveň vo veľkej miere spolieha na dodávky zemného plynu, ktoré sú vysoko závislé od infraštruktúry.
Zvyšovanie dopytu po energii by sa dalo riešiť intenzívnejším využívaním skvapalneného a stlačeného zemného plynu. Preto by sme mali lepšie a efektívnejšie využívať existujúce a plánované siete energetickej infraštruktúry.
V záujme dobudovania vnútorného trhu so zemným plynom by mala mať EÚ vhodnú infraštruktúru pre zemný plyn. Mali by sa vytvoriť nové prepravné kapacity na dodávky, prepojenia medzi členskými štátmi, ako aj nové zariadenia na skladovanie a opätovné splyňovanie. Je potrebné prijať opatrenia na riešenie existujúcich medzier v investíciách, pričom by sa mali posilniť a rozvinúť vnútroštátne prepravné siete. Nové usmernenia by sa mali vzťahovať aj na problém energetických ostrovov a chýbajúcich prepojení medzi vnútroštátnymi trhmi so zemným plynom, ktorý je viditeľný v oblastiach, ako sú baltský región a stredná a východná Európa.
Návrhy
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa odporúča zamerať sa na:
(1) podporu synergií medzi infraštruktúrnymi projektmi EÚ v oblastiach dopravy a energetiky, okrem iného podnecovaním príslušných orgánov k udeľovaniu spoločných povolení, a to aj v oblasti životného prostredia;
(2) ďalší rozvoj existujúcej ropovodnej siete v EÚ s cieľom zlepšiť prepojenie medzi EÚ – 12 a EÚ – 15 a zaistiť bezpečnosť dodávok ropy v regióne EÚ – 12;
(3) zníženie potenciálneho rizika environmentálnych katastrof spôsobených premávkou tankerov;
(4) posilnenie úlohy regionálnych terminálov skvapalneného zemného plynu s osobitným dôrazom na tankovanie lodí a železničnú a kamiónovú dopravu;
(5) posilnenie úlohy zemného plynu ako udržateľného zdroja energie;
(6) integráciu trhu a skoncovanie s izolovanosťou trhov s energiou;
(7) podporu cieľov EÚ týkajúcich sa riadnych a pružných vnútroštátnych prepravných sietí.
POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY
Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Návrh nariadenia Odôvodnenie 4a (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(4a) Vzhľadom na geomorfologické podmienky a zemepisnú polohu najodľahlejších regiónov by bolo potrebné prihliadať na naliehavé úlohy so zreteľom na nezávislosť dodávok a dodávky energií, predovšetkým pri stanovovaní projektov spoločného záujmu, pretože tieto regióny sú mimoriadne vhodnými lokalitami pre rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov, ktorý je rozhodujúcim predpokladom dosahovania cieľov v oblasti európskej energetiky a klímy. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Návrh nariadenia Odôvodnenie 5 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(5) Hodnotenie súčasného rámca TEN-E jasne ukázalo, že aj keď táto politika vniesla pozitívny vklad do vybraných projektov tým, že ich politicky zviditeľnila, chýba jej vízia, zameranie a pružnosť, aby sa zaplnili určené medzery infraštruktúry. |
(5) Hodnotenie súčasného rámca TEN-E jasne ukázalo, že aj keď táto politika znamenala pozitívny prínos pre vybrané projekty tým, že ich politicky zviditeľnila, chýba jej vízia, zameranie a pružnosť, aby sa zaplnili určené medzery infraštruktúry; vzhľadom na túto skutočnosť je dôležité identifikovať medzery v dopyte a dodávkach energie, ktoré by v budúcnosti mohli vzniknúť. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Návrh nariadenia Odôvodnenie 7a (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(7a) V záujme zaistenia bezpečnosti dodávok v celej Únii je potrebné ďalšie prepojenie medzi západnou a východnou časťou vnútornej potrubnej siete Únie. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Návrh nariadenia Odôvodnenie 7b (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(7b) V záujme zaistenia bezpečnosti dodávok v celej Únii je potrebné ďalšie prepojenie medzi západnou, východnou a juhovýchodnou časťou vnútornej potrubnej siete Únie. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Návrh nariadenia Odôvodnenie 8a (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(8a) Obmedzenie používania rizikových prostriedkov na prepravu ropy, ako sú tankery, je dôležitým prvkom v oblasti znižovania environmentálnych rizík spojených s prepravou ropy. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Návrh nariadenia Odôvodnenie 10a (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(10a) V záujme zabezpečenia stability napätia a frekvencie je potrebné osobitne sa zamerať na stabilitu európskej siete elektrickej energie pri meniacich sa podmienkach spôsobených rastúcimi dodávkami nestabilnej energie z obnoviteľných zdrojov. Ďalší výskum by sa mal zamerať na to, aby sa pomocou inteligentných sietí, kapacity skladovania a koncepcie inteligentného energetického mixu dali vyvažovať výkyvy pri dodávke elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Návrh nariadenia Odôvodnenie 14a (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(14a) Veľmi dôležité je prepojenie potenciálu pobrežných vôd so sieťou Únie. Pre rozvoj vnútorného trhu s energiou v Únii má kľúčový význam zlúčenie potenciálu pobrežných vôd Severného, Baltského a Čierneho mora. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Návrh nariadenia Odôvodnenie 17a (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(17a) Vzhľadom na stúpajúci dopyt po elektrickej energii do roku 2020, ktorý bude dvojnásobný v porovnaní s dopytom po zemnom plynom, by sa pri čerpaní finančných prostriedkov Únie na projekty týkajúce sa elektrickej energie malo dbať na to, aby bol v súlade s dlhodobou politikou Únie v oblasti energetiky k dispozícii dostatok finančných prostriedkov, predovšetkým na projekty v oblasti elektrifikácie dopravy. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Návrh nariadenia Odôvodnenie 18a (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(18a) Mala by sa podporovať spolupráca v rámci horizontálnych projektov v oblasti energetiky a dopravy, aby sa pre Úniu vytvorili synergie s vysokou pridanou hodnotou. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Návrh nariadenia Odôvodnenie 19a (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(19a) Plánovanie a vykonávanie projektov Únie v oblasti energetickej a dopravnej infraštruktúry by sa malo koordinovať s cieľom vytvoriť synergie v oblastiach, v ktorých je to potrebné z hospodárskeho, technického a environmentálneho hľadiska, a s náležitým ohľadom na príslušné bezpečnostné aspekty. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Návrh nariadenia Odôvodnenie 20a (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(20a) Vytvorenie sietí energetickej infraštruktúry by v žiadnom prípade nemalo poškodiť európske dedičstvo (umenie, kultúru, cestovný ruch alebo životné prostredie), ako sa uvádza v uznesení Európskeho parlamentu z 27. septembra 2011 o Európe ako poprednej svetovej destinácii cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch1, v ktorom sú Komisia a členské štáty naliehavo vyzývané, aby „prijali všetky vhodné opatrenia na ochranu európskeho dedičstva a hodnôt pre budúce generácie”. |
|
_____________ |
|
1Prijaté texty, P7_TA(2011)0407. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Návrh nariadenia Odôvodnenie 21a (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(21a) Príslušné orgány by mali zvážiť udeľovanie spoločných povolení na realizáciu projektov spoločného záujmu, ktoré vytvárajú synergie medzi infraštruktúrnymi projektmi Únie v oblasti energetiky a dopravy. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Návrh nariadenia Odôvodnenie 21b (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(21b) Pri plánovaní rôznych transeurópskych sietí by sa mala uprednostniť taká integrácia dopravných, komunikačných a energetických sietí, pri ktorej sa využíva plocha čo najúspornejším spôsobom, a v záujme minimalizácie sociálno-ekonomického, environmentálneho a finančného vplyvu sa podľa možností dajú opätovne využiť existujúce a/alebo uzatvorené trasy. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Návrh nariadenia Odôvodnenie 24a (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(24a) Keďže ide o cezhraničné projekty, musia sa stanoviť dlhšie lehoty na verejné konzultácie vo všetkých zúčastnených členských štátoch, pričom treba okrem iného zohľadniť skutočnosť, že je nevyhnutné disponovať všetkými potrebnými informáciami v jazykoch dotknutých členských štátov a brať ohľad na rozdielne postupy v jednotlivých členských štátoch, aby sa zaručila plná účasť všetkých zúčastnených strán (dotknutí občania, miestne a regionálne orgány atď.). |
Odôvodnenie | |
Rovnako ako v prípade dopravnej infraštruktúry si cezhraničný charakter mnohých energetických infraštruktúr vyžaduje osobitné nároky na postupy verejných konzultácií. V záujme prekonania týchto prekážok a dosiahnutia širšieho pozitívneho vnímania projektov bez toho, aby sa zdržovalo uskutočňovanie naliehavých opatrení, sa navrhuje, aby sa umožnili dlhšie konzultácie so zreteľom na zjavné potreby súvisiace s používaním rôznych jazykov a postupov v jednotlivých členských štátoch. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Návrh nariadenia Odôvodnenie 25a (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(25a) Pri plánovaní a zakladaní energetickej infraštruktúry, najmä v prípade dopravných sietí, je potrebné zamedziť kolónam vozidiel prepravujúcich produkty na báze uhľovodíkov vnútri alebo v blízkosti obytných štvrtí, aby sa vylúčila akákoľvek možnosť ohrozenia bezpečnosti obyvateľov. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 Návrh nariadenia Odôvodnenie 29 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(29) Európsky energetický program pre obnovu (EEPR) preukázal pridanú hodnotu využitia pákového efektu súkromného financovania prostredníctvom značnej finančnej pomoci Únie s cieľom umožniť vykonávanie projektov európskeho významu. Európska rada 4. februára 2011 uznala, že niektoré projekty energetickej infraštruktúry si môžu vyžiadať obmedzené verejné financovanie s cieľom dosiahnuť pákový efekt súkromných finančných prostriedkov. S ohľadom na hospodársku a finančnú krízu a rozpočtové obmedzenia by sa cielená podpora prostredníctvom grantov a finančných nástrojov mala rozvíjať na základe ďalšieho viacročného finančného rámca, ktorý pritiahne nových investorov do prioritných koridorov energetickej infraštruktúry a súčasne udrží príspevok z rozpočtu Únie na minime. |
(29) Európsky energetický program pre obnovu (EEPR) preukázal pridanú hodnotu využitia pákového efektu súkromného financovania prostredníctvom značnej finančnej pomoci Únie s cieľom umožniť vykonávanie projektov európskeho významu. Európska rada 4. februára 2011 uznala, že niektoré projekty energetickej infraštruktúry si môžu vyžiadať obmedzené verejné financovanie s cieľom dosiahnuť pákový efekt súkromných finančných prostriedkov. S ohľadom na hospodársku a finančnú krízu a rozpočtové obmedzenia by sa cielená podpora prostredníctvom grantov, finančných nástrojov a štátnych záruk mala rozvíjať na základe ďalšieho viacročného finančného rámca, ktorý pritiahne nových investorov do prioritných koridorov energetickej infraštruktúry a súčasne udrží príspevok z rozpočtu Únie na minime. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 Návrh nariadenia Odôvodnenie 30 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(30) Projekty spoločného záujmu v oblasti elektrickej energie, plynu a oxidu uhličitého by mali byť oprávnené na finančnú pomoc Únie na štúdie a za splnenia určitých podmienok na práce podľa navrhovaného nariadenia o nástroji „Spájame Európu“ buď vo forme grantov, alebo vo forme inovačných finančných nástrojov. Zaistí sa tým, že bude možné poskytnúť podporu prispôsobenú potrebám pre projekty spoločného záujmu, ktoré nie sú životaschopné na základe existujúceho regulačného rámca trhových podmienok. Takáto finančná pomoc by mala zaistiť potrebnú synergiu s financovaním z nástrojov na základe politík Únie. Energetická infraštruktúra európskeho významu sa bude financovať najmä z nástroja „Spájame Európu“, zatiaľ čo zo štrukturálnych fondov sa budú financovať inteligentné distribučné energetické siete miestneho a regionálneho významu. Tieto dva zdroje financovania sa budú takto vzájomne dopĺňať. |
(30) Projekty spoločného záujmu v oblasti elektrickej energie, plynu a oxidu uhličitého alebo vývoj a vytváranie energetickej infraštruktúry na zníženie emisií CO2 v doprave by mali byť oprávnené na finančnú pomoc Únie na štúdie a za splnenia určitých podmienok na práce podľa navrhovaného nariadenia o nástroji „Spájame Európu“ buď vo forme grantov, alebo vo forme inovačných finančných nástrojov. Zaistí sa tým, že bude možné poskytnúť podporu prispôsobenú potrebám pre projekty spoločného záujmu, ktoré nie sú životaschopné na základe existujúceho regulačného rámca trhových podmienok. Takáto finančná pomoc by mala zaistiť potrebnú synergiu s financovaním z nástrojov na základe politík Únie. Energetická infraštruktúra európskeho významu sa bude financovať najmä z nástroja „Spájame Európu“, zatiaľ čo zo štrukturálnych fondov sa budú financovať inteligentné distribučné energetické siete miestneho a regionálneho významu. Tieto dva zdroje financovania sa budú takto vzájomne dopĺňať. |
Odôvodnenie | |
V súlade s požiadavkami stanovenými v bielej knihe EÚ o doprave je cieľom EÚ zníženie emisií CO2 v európskej doprave. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebná finančná podpora na rozvoj a vytvorenie sietí infraštruktúry elektrickej energie, vodíka a iných zdrojov energie, ktoré pomáhajú prispieť k zníženiu emisií pri doprave v mestských aglomeráciách aj v diaľkovej doprave. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 2 – písmeno c – zarážka 6a (nová) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
– vytváranie príležitostí pre oveľa širšie využívanie elektrických zariadení s nízkymi emisiami CO2, napr. elektrických vozidiel, pomocou pokrokových technických opatrení a tržných intervencií; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 2 – písmeno d | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(d) pokiaľ ide o projekty pre dopravu ropy spadajúce do kategórií uvedených v bode 3 prílohy II, projekt značne prispieva najmenej k jednému z nasledujúcich špecifických kritérií: |
(d) pokiaľ ide o projekty pre dopravu ropy spadajúce do kategórií uvedených v bode 3 prílohy II, projekt značne prispieva k plneniu najmenej jedného z nasledujúcich špecifických kritérií: |
zabezpečenie dodávok znižujúce závislosť od jedného zdroja alebo trasy dodávok; |
zabezpečenie dodávok znižujúce závislosť od jedného zdroja alebo trasy dodávok a dosiahnutie zvýšenej prepojenosti; |
efektívne a udržateľné využívanie zdrojov zmierňovaním environmentálnych rizík;
|
efektívne a udržateľné využívanie zdrojov zmierňovaním environmentálnych rizík, najmä obmedzením využívania rizikových prostriedkov na prepravu ropy, ako sú tankery; |
interoperabilita; |
interoperabilita; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 Návrh nariadenia Článok 6 – odsek 1 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
1. Ak projekt spoločného záujmu naráža na značné ťažkosti vo vykonávaní, Komisia môže vymenovať európskeho koordinátora až na dobu jedného roku, ktorú môže dvakrát predĺžiť. |
1. Ak projekt spoločného záujmu naráža na značné ťažkosti vo vykonávaní a vnútroštátne orgány alebo miestne alebo regionálne samosprávy sa nedokážu včas dohodnúť, môže Komisia vymenovať európskeho koordinátora až na obdobie jedného roku, ktoré môže dvakrát predĺžiť. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 Návrh nariadenia Článok 6 – odsek 3 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
3. Európsky koordinátor sa vyberá na základe jeho skúseností s ohľadom na konkrétne úlohy, ktoré sú mu uložené pre príslušné projekty. |
3. Európsky koordinátor sa vyberá na základe jeho skúseností s ohľadom na konkrétne úlohy, ktoré sú mu uložené pre príslušné projekty. Európsky koordinátor alebo kandidáti na tento post by mali pred svojím menovaním predstúpiť pred príslušný výbor Európskeho parlamentu. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22 Návrh nariadenia Článok 8 – odsek 4 – pododsek 1 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
Členské štáty do deviatich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia príjmu opatrenia na zjednodušenie postupov posúdenia vplyvu na životné prostredie s cieľom splniť lehoty ustanovené v článku 11 a znížiť administratívnu záťaž spojenú s realizáciou projektov spoločného záujmu. Tieto opatrenia sa nedotknú záväzkov vyplývajúcich z právnych predpisov Únie. |
Členské štáty do dvanástich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia príjmu opatrenia na zjednodušenie postupov posúdenia vplyvu na životné prostredie s cieľom splniť lehoty ustanovené v článku 11 a znížiť administratívnu záťaž spojenú s realizáciou projektov spoločného záujmu. Tieto opatrenia sa nedotknú záväzkov vyplývajúcich z právnych predpisov Únie. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23 Návrh nariadenia Článok 10 – odsek 5 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
5. V prípade projektov prekračujúcich hranice dvoch alebo viacerých členských štátov sa konzultácie podľa odseku 4 uskutočnia v každom dotknutom členskom štáte najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa otvorenia prvej verejnej konzultácie v jednom z týchto členských štátov. |
5. V prípade projektov prekračujúcich hranice dvoch alebo viacerých členských štátov sa konzultácie podľa odseku 4 uskutočnia v každom dotknutom členskom štáte najneskôr do štyroch mesiacov odo dňa otvorenia prvej verejnej konzultácie v jednom z týchto členských štátov v úradných jazykoch príslušných členských štátov. |
Odôvodnenie | |
Rovnako ako pri budovaní dopravnej infraštruktúry, aj pri cezhraničnom budovaní energetickej infraštruktúry si verejné konzultácie vyžadujú osobitné nároky. Na dosiahnutie pozitívneho vnímania projektov bez toho, aby sa zdržovalo uskutočňovanie naliehavých opatrení, by sa mali v prípade cezhraničných projektov umožniť dlhšie konzultácie. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24 Návrh nariadenia Článok 17 – úvodná časť | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
Komisia vytvorí platformu transparentnosti infraštruktúry jednoducho prístupnú pre verejnosť. Táto platforma zahŕňa nasledujúce informácie: |
Komisia vytvorí na internete platformu transparentnosti infraštruktúry vo všetkých úradných jazykoch EÚ jednoducho prístupnú pre verejnosť. Táto platforma zahŕňa nasledujúce informácie: |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25 Návrh nariadenia Článok 17 – písmeno ca (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(ca) údaje o aktualizovanom zozname projektov spoločného záujmu; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26 Návrh nariadenia Článok 17 – písmeno cb (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(cb) údaje o činnosti regionálnych skupín vrátane odkazov na činnosť regionálnych skupín; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27 Návrh nariadenia Príloha 1 – časť 4 – bod -10 (nový) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(-10) Sieť infraštruktúry na zabezpečenie dostupnosti zdrojov energie s cieľom znížiť emisie CO2 v doprave: |
|
Vývoj a vytváranie sietí infraštruktúry, ktorých cieľom je prispieť k zníženiu emisií CO2 v doprave (vodík, elektrické vozidlá, miesta pre výmenu batérií) v mestských aglomeráciách aj v diaľkovej doprave. |
|
Dotknuté členské štáty: všetky. |
Odôvodnenie | |
Je dôležité, aby sa pri výstavbe transeurópskych energetických sietí (TEN-E) uplatnilo okrem iného vytváranie infraštruktúry, ktorá prispieva k zníženiu emisií CO2 v doprave. Dobrým príkladom takejto infraštruktúry sú vodíkové čerpacie stanice a systém na výmenu batérií; ide o inovatívny projekt, ktorý nedávno získal podporu z finančných prostriedkov TEN-E (Greening European Transportation Infrastructure for Electic Vehicles). | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28 Návrh nariadenia Príloha II – bod 1 – písmeno ea (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(ea) príslušná infraštruktúra na dodávky energie pre elektrické a hybridné motory; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29 Návrh nariadenia Príloha II – bod 1 – písmeno eb (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(eb) prístavné zariadenia, ktoré lodiam dodávajú elektrickú energiu vyrobenú na pevnine namiesto elektrickej energie vyrobenej priamo na palube motormi. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30 Návrh nariadenia Príloha III – časť 1 – bod 1 – pododsek 3a (nový) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(3a) Každá skupina zverejní na internete rokovací program a zápisnice zo svojich zasadaní. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 31 Návrh nariadenia Príloha IV – bod 4 – písmeno fa (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(fa) Vytváranie príležitostí pre oveľa širšie využívanie elektrických zariadení s nízkymi emisiami CO2, napr. elektrických vozidiel, pomocou pokrokových technických opatrení do budúcnosti a tržných intervencií. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 32 Návrh nariadenia Príloha IV – bod 5 – písmeno c | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(c) Efektívne a udržateľné využívanie zdrojov sa hodnotí posúdením rozsahu, v akom projekt využíva už existujúcu infraštruktúru a prispieva k minimalizácii záťaže a rizík pre životné prostredie a klimatické zmeny. |
(c) Efektívne a udržateľné využívanie zdrojov sa hodnotí posúdením rozsahu, v akom projekt využíva už existujúcu infraštruktúru a prispieva k minimalizácii záťaže a rizík pre životné prostredie a zmenu klímy, napríklad nahradením rizikových dopravných prostriedkov, ako sú tankery, menej rizikovými spôsobmi dopravy. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 33 Návrh nariadenia Príloha VI – bod 3 – písmeno da (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(da) možnostiach podať príslušnému orgánu sťažnosť alebo odvolanie. |
Odôvodnenie | |
V snahe o dosiahnutie zákonnosti a pozitívneho prijímania projektov je dôležité definovať možné opravné prostriedky a príslušné orgány. |
POSTUP
Názov |
Transeurópska energetická infraštruktúra a zrušenie rozhodnutia č. 1364/2006/ES |
||||
Referenčné čísla |
COM(2011)0658 – C7-0371/2011 – 2011/0300(COD) |
||||
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi |
ITRE 15.11.2011 |
|
|
|
|
Výbor požiadaný o stanovisko dátum oznámenia na schôdzi |
TRAN 15.11.2011 |
|
|
|
|
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko dátum vymenovania |
Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz 24.1.2012 |
|
|
|
|
Prerokovanie vo výbore |
27.3.2012 |
|
|
|
|
Dátum prijatia |
8.5.2012 |
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
41 0 1 |
|||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Magdi Cristiano Allam, Inés Ayala Sender, Georges Bach, Izaskun Bilbao Barandica, Philip Bradbourn, Antonio Cancian, Philippe De Backer, Christine De Veyrac, Saïd El Khadraoui, Ismail Ertug, Carlo Fidanza, Knut Fleckenstein, Jacqueline Foster, Mathieu Grosch, Jim Higgins, Juozas Imbrasas, Dieter-Lebrecht Koch, Georgios Koumoutsakos, Werner Kuhn, Jörg Leichtfried, Bogusław Liberadzki, Eva Lichtenberger, Marian-Jean Marinescu, Gesine Meissner, Hubert Pirker, Dominique Riquet, Petri Sarvamaa, Vilja Savisaar-Toomast, Olga Sehnalová, Brian Simpson, Keith Taylor, Silvia-Adriana Ţicău, Giommaria Uggias, Thomas Ulmer, Peter van Dalen, Artur Zasada |
||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Spyros Danellis, Michel Dantin, Eider Gardiazábal Rubial, Sabine Wils, Janusz Władysław Zemke |
||||
Náhradník (čl. 187 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní |
Janusz Wojciechowski |
||||
- [1] Závery Európskej rady zo 4. februára 2011.
- [2] Pozri COM(2010) 677.
- [3] Pozri COM(2011)0500/I v konečnom znení a COM (2011)0500/II v konečnom znení (kapitoly politiky).
STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (1.6.2012)
pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES
(COM(2011)0658 – C7‑0371/2011 – 2011/0300(COD))
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Wojciech Michał Olejniczak
STRUČNÉ ODÔVODNENIE
Spravodajca víta návrh Komisie a oceňuje jeho komplexnosť pri zabezpečovaní regulácie pre projekty v oblasti transeurópskej energetickej infraštruktúry, najmä pokiaľ ide o projekty spoločného záujmu. Predovšetkým víta opatrenia zamerané na zefektívnenie a urýchlenie procesu vydávania povolení a nabáda na jeho prijatie vždy, keď to bude vhodné, a to aj na účely rozvoja projektov v oblasti energetickej infraštruktúry, ktoré nemajú cezhraničný charakter.
V správe sa kladie dôraz na regionálny rozmer energetickej infraštruktúry a zohľadňuje sa najmä jej priamy vplyv na občanov, ktorý často nie je primerane vyvážený očakávanými pozitívnymi výsledkami projektu z hľadiska energetickej bezpečnosti, udržateľnosti alebo účinnosti infraštruktúry. Z tohto dôvodu treba uznať úlohu regionálnych orgánov v konkrétnych etapách postupu vydávania povolení, aby najviac dotknuté strany mali možnosť ovplyvňovať rozhodovací proces. Okrem toho by sa mal na úrovni EÚ zjednotiť proces príslušných verejných konzultácií.
Návrhom by sa tiež mala dosiahnuť primeraná rovnováha medzi kritériami efektívnosti nákladov, ktoré sú kľúčové z pohľadu súkromných podnikateľov, ktorí budú nakoniec financovať, rozvíjať a riadiť energetickú infraštruktúru, a predpokladmi potrebnými na poskytovanie finančnej podpory z Nástroja na prepojenie Európy. V tomto prípade boli predložené náležité pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s cieľom vymedziť podmienky, za ktorých verejný záujem a prospech zákazníkov oprávňujú na dodatočné financovanie bez toho, aby tým došlo k porušeniu zásady konkurencieschopnosti.
Spravodajca ďalej navrhuje širšie poňatý prístup k projektom v oblasti plynárenskej infraštruktúry v tom zmysle, že všetky ich potrebné prvky sa začlenia do zoznamu oprávnenosti s cieľom dosiahnuť technickú konzistentnosť a umožniť plynulú prevádzku kľúčových koridorov zemného plynu v celej Európe.
Spravodajca sa domnieva, že jednoduchosť postupov v spojení so zapojením zúčastnených strán by mali predstavovať všeobecné zásady rozvoja transeurópskej energetickej infraštruktúry.
POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY
Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Návrh nariadenia Odôvodnenie 4a (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(4a) V súvislosti s energetickou infraštruktúrou by Komisia mala medzi svoje priority zahrnúť špecifickú situáciu energetických sústav na ostrovoch. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Návrh nariadenia Odôvodnenie 5 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(5) Hodnotenie súčasného rámca TEN-E jasne ukázalo, že aj keď táto politika vniesla pozitívny vklad do vybraných projektov tým, že ich politicky zviditeľnila, chýba jej vízia, zameranie a pružnosť, aby sa zaplnili určené medzery infraštruktúry. |
(5) Hodnotenie súčasného rámca TEN-E jasne ukázalo, že aj keď táto politika vniesla pozitívny vklad do vybraných projektov tým, že ich politicky zviditeľnila, chýba jej vízia, zameranie a pružnosť, aby sa zaplnili určené medzery infraštruktúry, a Únia zďaleka nie je pripravená čeliť budúcim výzvam v tejto oblasti. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Návrh nariadenia Odôvodnenie 6 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(6) Urýchlenie modernizácie existujúcej a rozvoja novej energetickej infraštruktúry je dôležité pre dosiahnutie cieľov energetickej a klimatickej politiky Únie, ktoré spočívajú v dokončení vnútorného trhu s energiou, zaručení bezpečnosti dodávok predovšetkým plynu a ropy, znížení emisií skleníkových plynov o 20 %, zvýšení podielu energie z obnoviteľných zdrojov v konečnej spotrebe energie na 20% a dosiahnutí 20% zvýšenia energetickej účinnosti do roku 2020. Únia musí súčasne pripraviť svoju infraštruktúru na ďalšie znižovanie emisií uhlíka v energetickej sústave v dlhodobom výhľade do roku 2050. |
(6) Urýchlenie modernizácie existujúcej energetickej infraštruktúry, dokončenia prebiehajúcich prác a rozvoja novej energetickej infraštruktúry je dôležité pre dosiahnutie cieľov energetickej a klimatickej politiky Únie, ktoré spočívajú v dokončení vnútorného trhu s energiou, zaručení bezpečnosti dodávok predovšetkým plynu a ropy, znížení emisií skleníkových plynov o 20 %, zvýšení podielu energie z obnoviteľných zdrojov v konečnej spotrebe energie na 20 % a dosiahnutí 20 % zvýšenia energetickej efektívnosti do roku 2020. Únia musí súčasne pripraviť svoju infraštruktúru na ďalšie znižovanie emisií uhlíka v energetickej sústave v dlhodobom výhľade do roku 2050. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Návrh nariadenia Odôvodnenie 6a (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(6a) Súčasné hospodárske prostredie kladie ešte väčší dôraz na prijatie integrovaného prístupu k otázkam energetiky, a to s ohľadom na hospodárske, environmentálne a sociálne aspekty. Je nutné obrátiť pozornosť na sekundárne pozitívne a negatívne dôsledky realizácie nevyhnutných prác, aby sa v strednodobom aj dlhodobom výhľade zaistil prístup všetkých občanov Únie k bezpečnej, udržateľnej a cenovo dostupnej energii. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Návrh nariadenia Odôvodnenie 7 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(7) Vnútorný trh s energiou, napriek svojej právnej existencii vymedzenej v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, zostáva roztrieštený z dôvodu nedostatočných prepojení medzi vnútroštátnymi energetickými sieťami. Integrované siete v celej Únii sú však dôležité na zabezpečenie konkurencieschopného a dobre fungujúceho integrovaného trhu na podporu rastu, zamestnanosti a udržateľného rozvoja. |
(7) Vnútorný trh s energiou, napriek svojej právnej existencii vymedzenej v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, zostáva roztrieštený z dôvodu nedostatočných prepojení medzi vnútroštátnymi energetickými sieťami. Integrované siete v celej Únii a zavedenie infraštruktúry inteligentných sústav, ktorá umožňuje zvýšenie energetickej efektívnosti a zahrnutie distribuovaných zdrojov obnoviteľnej energie, sú však dôležité na zabezpečenie konkurencieschopného a dobre fungujúceho integrovaného trhu na podporu rastu založeného na efektívnom využívaní zdrojov a udržateľného rozvoja. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Návrh nariadenia Odôvodnenie 11a (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(11a) Väčšia závislosť najodľahlejších regiónov od dovozu fosílnych palív prináša dodatočné náklady na ich rast a hospodársky rozvoj. Je naliehavo potrebné podporovať úlohu týchto regiónov ako prírodných laboratórií na štúdium obnoviteľných zdrojov energie a prepravu energie a zemného plynu pomocou rozvoja projektov verejného záujmu zameraných na diverzifikáciu regionálnej energetickej základne a na zlepšenie udržateľnosti a energetickej efektívnosti, a tým prispievať k dosiahnutiu cieľov stanovených v stratégii Európa 2020. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Návrh nariadenia Odôvodnenie 13 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(13) Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá pre včasný rozvoj a interoperabilitu transeurópskych energetických sietí s cieľom dosiahnuť ciele zmluvy v oblasti energetickej politiky, zaistiť fungovanie vnútorného trhu s energiou a zabezpečenie dodávok v Únii, podporiť energetickú účinnosť a úsporu energie, rozvoj nových a obnoviteľných foriem energie a presadzovať prepojenie energetických sietí. Tento návrh sledovaním uvedených cieľov napomáha inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu a prináša výhody pre celú Úniu z hľadiska konkurencieschopnosti a hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. |
(13) Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá pre včasný rozvoj a interoperabilitu transeurópskych energetických sietí s cieľom dosiahnuť ciele zmluvy v oblasti energetickej politiky, zaistiť fungovanie vnútorného trhu s energiou a zabezpečenie dodávok v Únii, znížiť závislosť od dovozu, podporiť energetickú efektívnosť, úsporu energie a rozvoj nových a obnoviteľných foriem energie a presadzovať prepojenie energetických sietí. Tento návrh sledovaním uvedených cieľov napomáha inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast a prináša výhody pre celú Úniu z hľadiska konkurencieschopnosti a hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. V záujme dosiahnutia týchto cieľov toto nariadenie podporuje konzultácie s regionálnymi orgánmi zapojenými do procesu, ktorý sa má uskutočniť v príslušnej etape postupu vydávania povolení. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Návrh nariadenia Odôvodnenie 15 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(15) Určovanie projektov spoločného záujmu by malo vychádzať zo spoločných, transparentných a objektívnych kritérií so zreteľom na ich príspevok k cieľom energetickej politiky. V prípade elektrickej energie a plynu by navrhnuté projekty mali byť súčasťou posledného desaťročného plánu rozvoja siete, ktorý je k dispozícii. Tento plán by mal zohľadniť najmä závery Európskej rady zo 4. februára, pokiaľ ide o potrebu integrovať okrajové trhy s energiou. |
(15) Určovanie projektov spoločného záujmu by malo vychádzať zo spoločných, transparentných a objektívnych kritérií so zreteľom na ich príspevok k cieľom energetickej politiky. V prípade elektrickej energie a plynu by navrhnuté projekty mali byť súčasťou posledného desaťročného plánu rozvoja siete, ktorý je k dispozícii. Tento plán by mal zohľadniť najmä závery Európskej rady zo 4. februára, pokiaľ ide o potrebu integrovať okrajové trhy s energiou a zaviesť rozvoj infraštruktúry inteligentných sústav. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Návrh nariadenia Odôvodnenie 18 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(18) Projekty spoločného záujmu by sa mali realizovať čo najskôr a mali by sa podrobne sledovať a hodnotiť, pričom administratívna záťaž realizátorov projektov by mala byť čo najmenšia. Komisia by mala vymenovať európskych koordinátorov pre projekty, ktoré narážajú na mimoriadne ťažkosti. |
(18) Projekty spoločného záujmu by sa mali realizovať čo najskôr a mali by sa podrobne sledovať a hodnotiť, pričom administratívna záťaž realizátorov projektov by mala byť čo najmenšia, najmä pokiaľ ide o malé a stredné podniky. Komisia by mala vymenovať európskych koordinátorov, a poskytnúť tak pomoc projektom, ktoré narážajú na mimoriadne ťažkosti, aby ich osud nebol ohrozený. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Návrh nariadenia Odôvodnenie 20 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(20) Projekty spoločného záujmu by mali na vnútroštátnej úrovni dostať „prioritný štatút“, aby sa zaistilo ich rýchle administratívne vybavenie. Príslušné orgány posudzujú projekty spoločného záujmu ako projekty vo verejnom záujme. Povolenie pre projekty, ktoré majú nepriaznivý vplyv na životné prostredie, by sa malo udeliť z dôvodov nadradeného verejného záujmu, ak sú splnené všetky podmienky ustanovené v smerniciach 92/43/ES a 2000/60/ES. |
(20) Projekty spoločného záujmu by mali na vnútroštátnej úrovni dostať „prioritný štatút“, aby sa zaistilo ich rýchle administratívne vybavenie. Príslušné orgány posudzujú projekty spoločného záujmu ako projekty vo verejnom záujme. Povolenie pre projekty, ktoré majú nepriaznivý vplyv na životné prostredie, by sa malo udeliť z dôvodov nadradeného verejného záujmu, ak sú splnené všetky podmienky ustanovené v smerniciach 92/43/ES a 2000/60/ES. Na základe poradia dôležitosti a v záujme nákladovej efektívnosti treba určiť, kde by sa dala prostredníctvom politík energetickej efektívnosti zminimalizovať infraštruktúra, kde by sa existujúca vnútroštátna a cezhraničná infraštruktúra dala zlepšiť či zmodernizovať a kde je nutné vybudovať novú infraštruktúru, ktorú možno vybudovať paralelne s jestvujúcou energetickou alebo dopravnou infraštruktúrou. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Návrh nariadenia Odôvodnenie 21 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(21) Ustanovenie jediného príslušného orgánu na vnútroštátnej úrovni, ktorý zjednocuje, alebo koordinuje všetky postupy vydávania povolení („jednotné kontaktné miesto“) zníži zložitosť, zvýši efektívnosť a transparentnosť a umožní posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi. |
(21) Ustanovenie jediného príslušného orgánu na vnútroštátnej úrovni, ktorý zjednocuje alebo koordinuje všetky postupy vydávania povolení („jednotné kontaktné miesto“), zníži zložitosť, zvýši efektívnosť a transparentnosť a umožní posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi organizovaním spoločných pracovných skupín medzi týmito príslušnými orgánmi. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Návrh nariadenia Odôvodnenie 21a (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(21a) Členské štáty sú okrem toho podnecované k uplatňovaniu ustanovení o postupoch vydávania povolení na projekty spoločného záujmu, prípadne aj na ostatné projekty v oblasti energetickej infraštruktúry. |
Odôvodnenie | |
Členské štáty by mali byť nabádané, aby uplatňovali najlepšie európske postupy aj na ostatné projekty s cieľom zvýšiť účinnosť potrebnej infraštruktúry a zamedziť preťaženiu a zavedeniu dvojúrovňového systému. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Návrh nariadenia Odôvodnenie 21a (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(21a) Pri plánovaní jednotlivých transeurópskych sietí by sa mala dať prednosť integrácii dopravných, komunikačných a energetických sietí s cieľom zaručiť minimálny záväzok daného územia a podľa možností by sa vždy malo zabezpečiť opätovné využitie súčasných a/alebo bývalých trás, a tak minimalizovať sociálne, hospodársky, ekologický a finančný dosah na toto územie. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Návrh nariadenia Odôvodnenie 24 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(24) Vzhľadom na naliehavosť rozvoja energetických infraštruktúr musí zjednodušenie postupov vydávania povolení sprevádzať jednoznačná lehota, v ktorej majú príslušné orgány prijať rozhodnutie o výstavbe projektu. Táto lehota by mala stimulovať efektívnejšie vymedzenie a vybavovanie postupov a za žiadnych okolností by nemala znížiť vysoké štandardy pre ochranu životného prostredia a účasť občanov. |
(24) Vzhľadom na potenciál rozvoja a vytvárania pracovných miest je osobitne dôležité investovať do transeurópskej energetickej infraštruktúry. Vzhľadom na naliehavosť rozvoja energetických infraštruktúr preto musí zjednodušenie postupov vydávania povolení sprevádzať jednoznačná lehota, v ktorej majú príslušné orgány prijať rozhodnutie o výstavbe projektu. Táto lehota by mala stimulovať efektívnejšie vymedzenie a vybavovanie postupov a za žiadnych okolností by nemala znížiť vysoké štandardy pre ochranu životného prostredia a účasť občanov. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 2 – písmeno b | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(b) uľahčuje včasnú realizáciu projektov spoločného záujmu urýchlením vydávania povolení a zvýšením zapojenia verejnosti; |
(b) uľahčuje včasnú realizáciu projektov spoločného záujmu urýchlením vydávania povolení a stanovením minimálnych požiadaviek pre účasť verejnosti; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 Návrh nariadenia Článok 2 – odsek 1 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
1. „energetická infraštruktúra“ znamená fyzické zariadenie určené na umožnenie prenosu a distribúcie elektrickej energie alebo prepravy a distribúcie plynu, prepravy ropy alebo oxidu uhličitého alebo skladovanie elektrickej energie či plynu, ktoré sa nachádza v Únii, alebo spája Úniu s jednou alebo viacerými tretími krajinami; |
1. „energetická infraštruktúra“ znamená fyzické zariadenie určené na umožnenie prenosu a distribúcie elektrickej energie alebo prepravy a distribúcie plynu, prepravy ropy alebo oxidu uhličitého alebo skladovanie elektrickej energie či plynu alebo zariadenia na príjem, skladovanie a spätné splynovanie alebo dekompresiu skvapalneného zemného plynu (LNG), ktoré sa nachádzajú v Únii alebo spájajú Úniu s jednou alebo viacerými tretími krajinami; |
Odôvodnenie | |
Energetická infraštruktúra pre zemný plyn zahŕňa terminály LNG; v záujme súladu s kategóriami v prílohe II článku 1 sa zodpovedajúcim spôsobom upraví vymedzenie. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 Návrh nariadenia Článok 2 – odsek 5a (nový) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
5a. „analýza nákladov a výnosov celej energetickej sústavy“ znamená hodnotenie vykonané súhrnne na úrovni celej Únie ako základ pre výber projektov spoločného záujmu podľa cieľov desaťročného plánu rozvoja siete v zmysle vymedzenia v článku 8 nariadenia (ES) 715/2009. |
Odôvodnenie | |
Nariadenie sa vzťahuje na rôzne analýzy nákladov a výnosov, analýzy a hodnotenia. Potrebné je objasnenie a zdá sa, že nevyhnutné je aj vymedzenie. Analýza nákladov a výnosov by sa mala vykonať súhrnne, a nie od projektu k projektu. | |
Projekty v oblasti plynárenskej infraštruktúry sú založené na pevných záväzkoch, t. j. záväzkoch zo strany trhových strán, ktoré sú výsledkom testovania trhu, alebo záväzkoch zo strany vnútroštátnych regionálnych orgánov. V prípade týchto projektov, ktoré už vychádzajú z pevných záväzkov, by bola analýza nákladov a výnosov pre jednotlivé projekty do značnej miery zdvojením práce. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 Návrh nariadenia Článok 3 – odsek 1 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
1. Komisia zostaví zoznam projektov spoločného záujmu celej Únie. Zoznam sa podľa potreby preskúma a aktualizuje každé dva roky. Prvý zoznam sa prijme najneskôr do 31. júla 2013. |
vypúšťa sa |
Odôvodnenie | |
Tento odsek sa presúva na koniec článku, aby bol článok v súlade so skutočným harmonogramom rozhodovacieho procesu. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 Návrh nariadenia Článok 3 – odsek 2 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
2. Na účel určenia projektov spoločného záujmu Komisia ustanoví regionálnu skupinu (ďalej len „skupina“) vymedzenú v oddiele 1 prílohy III na základe každého prioritného koridoru a oblasti a ich príslušného geografického pokrytia, ako je to uvedené v prílohe I. |
2. Na účel určenia projektov spoločného záujmu Komisia ustanoví regionálnu skupinu (ďalej len „skupina“) vymedzenú v oddiele 1 prílohy III na základe každého prioritného koridoru a oblasti a ich príslušného geografického pokrytia, ako je to uvedené v prílohe I. Každá skupina bude vykonávať svoju prácu na základe vopred dohodnutého referenčného rámca. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 Návrh nariadenia Článok 3 – odsek 2a (nový) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
2a. Ak existujúce skupiny alebo iné subjekty pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia pracovali na výbere projektov mimoriadneho významu pre energetické sústavy Únie, každá skupina uvedená v odseku 2 náležite zohľadní prácu vykonanú v rámci týchto skupín alebo subjektov. Ak sa už existujúce skupiny alebo iné subjekty vopred dohodli na projektoch alebo zoznamoch projektov, ktoré majú pre Úniu mimoriadny význam, informácie o týchto projektoch alebo zoznamoch sa poskytnú každej skupine uvedenej v odseku 2 a budú tvoriť základ procesu výberu projektu spoločného záujmu. |
|
Ustanovenia článku 2 ods. 5 písm. a) platia bez toho, aby tým boli dotknuté práva realizátorov projektov predložiť členom príslušnej skupiny žiadosť o zaradenie svojho projektu (projektov) medzi projekty spoločného záujmu. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 Návrh nariadenia Článok 3 – odsek 3 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
3. Každá skupina spracuje návrh zoznamu projektov spoločného záujmu v súlade s postupom ustanoveným v oddiele 2 prílohy III, v súlade s príspevkom každého projektu k realizácii prioritných koridorov a oblastí energetickej infraštruktúry uvedených v prílohe I a v súlade s ich plnením kritérií ustanovených v článku 4. Každý jednotlivý návrh na projekt spoločného záujmu si vyžaduje schválenie členských štátov, na ktorých územie sa projekt vzťahuje. |
3. Každá skupina spracuje návrh zoznamu projektov spoločného záujmu v súlade s postupom ustanoveným v oddiele 2 prílohy III, v súlade s príspevkom každého projektu k realizácii prioritných koridorov a oblastí energetickej infraštruktúry uvedených v prílohe I a v súlade s ich plnením kritérií ustanovených v článku 4. Každý jednotlivý návrh na projekt spoločného záujmu si vyžaduje predbežné schválenie členských štátov, na ktorých územie sa projekt vzťahuje, a to už pred zaradením projektu do konečného návrhu zoznamu predloženého podľa ods. 4. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22 Návrh nariadenia Článok 3 – odsek 3a (nový) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
3a. Pokiaľ jeden z návrhov projektov nezíska predbežné schválenie niektorého z členských štátov, musí tento členský štát predložiť skupine písomné vysvetlenie svojich námietok. Po tom, ako sa realizátori projektu budú môcť zaoberať predmetom námietky, môže skupina jednomyseľne až na jeden hlas prijať zahrnutie projektu do navrhovaného zoznamu s poznámkou o vznesení námietky. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23 Návrh nariadenia Článok 3 – odsek 5 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
5. V prípade projektov pre elektrickú energiu a zemný plyn spadajúcich do kategórií uvedených v bodoch 1 a 2 prílohy II agentúra do dvoch mesiacov odo dňa doručenia navrhnutého zoznamu projektov spoločného záujmu uvedeného v prvom pododseku odseku 4 predloží Komisii stanovisko k navrhnutým zoznamom projektov spoločného záujmu, najmä s prihliadnutím k dôslednému uplatňovaniu kritérií ustanovených v článku 4 vo všetkých podskupinách a výsledkom analýzy uskutočnenej sieťami ENTSO pre elektrickú energiu a zemný plyn v súlade s bodom 2.6 prílohy III. |
5. V prípade projektov pre elektrickú energiu a zemný plyn spadajúcich do kategórií uvedených v bodoch 1 a 2 prílohy II agentúra do štyroch mesiacov odo dňa doručenia navrhnutého zoznamu projektov spoločného záujmu uvedeného v prvom pododseku odseku 4 predloží Komisii stanovisko k navrhnutým zoznamom projektov spoločného záujmu, najmä s prihliadnutím na dôsledné uplatňovanie kritérií ustanovených v článku 4 vo všetkých podskupinách a výsledky analýzy uskutočnenej sieťami ENTSO pre elektrickú energiu a zemný plyn v rámci desaťročných plánov rozvoja siete. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24 Návrh nariadenia Článok 3 – odsek 6a (nový) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
6a. Na základe regionálnych zoznamov, ktoré skupina schváli, zostaví Komisia zoznam projektov spoločného záujmu celej Únie. Zoznam sa podľa potreby preskúma a aktualizuje každé dva roky. Prvý zoznam sa prijme najneskôr do 31. júla 2013. |
(Viď pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1.) | |
Odôvodnenie | |
Z dôvodu dodržania časového harmonogramu presunuté z odseku 1. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25 Návrh nariadenia Článok 3 – odsek 7 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
7. V nadväznosti na rozhodnutie Komisie o prijatí uvedenom v odseku 1 sa projekty spoločného záujmu stanú súčasťou príslušných regionálnych investičných plánov podľa článku 12 nariadení (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009 a príslušných národných desaťročných plánov rozvoja siete podľa článku 22 smerníc 72/2009/ES a 73/2009/ES a prípadne iných dotknutých národných plánov infraštruktúry. Projektom sa poskytne čo najvyššia priorita v každom tomto pláne. |
7. V nadväznosti na rozhodnutie Komisie sa projekty spoločného záujmu stanú súčasťou príslušných regionálnych investičných plánov podľa článku 12 nariadení (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009 a príslušných národných desaťročných plánov rozvoja siete podľa článku 22 smerníc 72/2009/ES a 73/2009/ES a prípadne iných dotknutých národných plánov infraštruktúry. Projektom sa poskytne čo najvyššia priorita v každom tomto pláne. |
(Viď presun odseku 1 za odsek 6.) | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 1 – písmeno b | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(b) projekt prejavuje hospodársku, sociálnu a environmentálnu životaschopnosť; a |
(b) potenciálny prínos projektu hodnoteného podľa príslušných konkrétnych kritérií uvedených v odseku 2 prevyšuje jeho náklady; a |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 2 – písmeno a – zarážka 2 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
– udržateľnosť okrem iného pomocou prenosu energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie do hlavných spotrebiteľských centier a skladovacích miest; |
(Netýka sa slovenského znenia.) |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 2 – písmeno a – zarážka 3 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
– interoperabilita a bezpečná prevádzka systému; |
– zabezpečenie dodávok okrem iného pomocou interoperability a bezpečnej a spoľahlivej prevádzky systému; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 2 – písmeno a – zarážka 3a (nová) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
– pripojenie plánovaných výrobných jednotiek do sústavy vrátane tých, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie, umožňujúce využívanie energie; |
Odôvodnenie | |
EU stojí pred veľkou výzvou nahradiť staré, neefektívne elektrárne, ktoré škodia životnému prostrediu, napr. zariadenia, ktoré využívajú fosílne palivá. V celej EÚ budú vznikať nové elektrárne, a to aj v oblastiach, kde sieť nie je dostatočne vyvinutá alebo potrebuje modernizáciu. Nariadenie by preto malo vytvoriť stimuly pre investície do nových elektrární prostredníctvom podpory potrebného rozvoja sústavy, ktorý umožní pripojenie nových zariadení do siete. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 2 – písmeno b – zarážka 2 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
– zabezpečenie dodávok okrem iného diverzifikáciou zdrojov dodávok, dodávajúcich partnerov a trás; |
(Netýka sa slovenského znenia.) |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 31 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 2 – písmeno b – zarážka 3 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
– hospodárska súťaž okrem iného diverzifikáciou zdrojov dodávok, dodávajúcich partnerov a trás; |
(Netýka sa slovenského znenia.) |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 32 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 2 – písmeno d – zarážka 1 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
– zabezpečenie dodávok znižujúce závislosť od jedného zdroja alebo trasy dodávok; |
– zabezpečenie dodávok okrem iného diverzifikáciou zdrojov dodávok, dodávajúcich partnerov a trás; |
Odôvodnenie | |
Nie je jasné, prečo sú kritériá pre zabezpečenie dodávok v odvetví ropy a plynu odlišné. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 33 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 4 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
4. Pri zostavovaní poradia projektov prispievajúcich k realizácii tej istej priority sa náležitá pozornosť venuje aj naliehavosti každého navrhnutého projektu, aby sa splnili ciele energetickej politiky týkajúce sa integrácie a konkurencieschopnosti trhu, udržateľnosti a zabezpečeniu dodávok, počtu členských štátov dotknutých každých projektom a jeho komplementárnosti s ohľadom na ostatné navrhnuté projekty. V prípade projektov spadajúcich do kategórie uvedenej v bode 1 písm. e) prílohy II sa náležitá pozornosť venuje aj počtu používateľov dotknutých projektom, ročnej spotrebe energie a podielu výroby z dopraviteľných zdrojov v oblasti pokrytej týmito používateľmi. |
4. Každá skupina zostaví poradie projektov prispievajúcich k realizácii tých istých prioritných koridorov alebo oblastí. Každá skupina vymedzí vo svojom referenčnom rámci spôsob určenia poradia a relatívnu váhu kritérií stanovených v druhom pododseku 2 a v odseku 2; usporiadanie preto môže vyústiť do všeobecného zoskupovania projektov. |
|
V tejto súvislosti a pri zaručení rovnakých príležitostí pre projekty, do ktorých sú zapojené okrajové členské štáty, sa náležitá pozornosť venuje: |
|
(a) naliehavosti každého navrhnutého projektu, aby sa splnili ciele energetickej politiky Únie týkajúce sa integrácie a konkurencieschopnosti trhu, udržateľnosti a zabezpečeniu dodávok, |
|
(b) počtu členských štátov dotknutých každých projektom a |
|
(c) jeho komplementárnosti s ohľadom na ostatné navrhnuté projekty. |
|
V prípade projektov inteligentných sústav spadajúcich do kategórie uvedenej v bode 1 písm. e) prílohy II sa radenie bude týkať projektov, ktoré sa týkajú dvoch rovnakých členských štátov, a náležitá pozornosť sa venuje aj počtu používateľov dotknutých projektom, ročnej spotrebe energie a podielu výroby z dopraviteľných zdrojov v oblasti pokrytej týmito používateľmi. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 34 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 2 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
2. Agentúra a skupiny sledujú pokrok dosiahnutý v realizácii projektov spoločného záujmu. Skupiny môžu požadovať ďalšie informácie v súlade s odsekmi 3, 4 a 5, overovať poskytnuté informácie na mieste a v prípade potreby zvolávať porady s príslušnými stranami. Skupiny môžu taktiež požiadať agentúru, aby napomáhala realizácii projektov spoločného záujmu. |
2. Agentúra a skupiny sledujú pokrok dosiahnutý v realizácii projektov spoločného záujmu. Skupiny môžu požadovať ďalšie informácie v súlade s odsekmi 3, 4 a 5, overovať poskytnuté informácie na mieste a v prípade potreby zvolávať porady s príslušnými stranami. Skupiny môžu taktiež požiadať agentúru, aby napomáhala realizáciu projektov spoločného záujmu. Tieto opatrenia by sa mali prijať v úzkej spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi regulačnými orgánmi a prevádzkovateľmi prenosových sústav. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 35 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 3 – úvodná časť | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
3. Do 31. marca každého roku nasledujúceho po roku výberu projektu spoločného záujmu podľa článku 4 realizátori projektu predložia agentúre výročnú správu za každý projekt spadajúci do kategórií uvedených v bodoch 1 a 2 prílohy II, alebo v prípade projektov spadajúcich do kategórií uvedených v bodoch 3 a 4 prílohy II ju predložia príslušnej skupine. Táto správa podrobne uvedie: |
3. Do 31. marca každého roku nasledujúceho po roku výberu projektu spoločného záujmu podľa článku 4 realizátori projektu predložia agentúre výročnú správu za každý projekt spadajúci do kategórií uvedených v bodoch 1 a 2 prílohy II, alebo v prípade projektov spadajúcich do kategórií uvedených v bodoch 3 a 4 prílohy II ju predložia príslušnej skupine. Správa sa predloží aj dotknutým príslušným orgánom uvedeným v článku9. Táto správa podrobne uvedie: |
Odôvodnenie | |
Tieto informácie by sa mali poskytovať aj príslušným orgánom, ktoré zabezpečujú prideľovanie povolení týmto projektom, a nie skupinám ani Agentúre pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER). | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 36 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 3 – pododsek 1a (nový) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
Agentúra alebo príslušná skupina môže požiadať o to, aby správu vypracoval alebo pred predložením preskúmal nezávislý externý odborník. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 37 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 4 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
4. Agentúra do troch mesiacov od doručenia výročných správ predloží skupinám konsolidovanú správu za projekty spoločného záujmu spadajúce do kategórií uvedených v bodoch 1 a 2 prílohy II s hodnotením dosiahnutého pokroku a prípadne s navrhnutím opatrení na prekonanie oneskorení a ťažkostí, ktoré sa vyskytli. V súlade s ustanoveniami článku 6 ods. 8 a článku 9 nariadenia (ES) č. 713/2009 hodnotenie zahrnie aj dôsledné vykonávanie plánov rozvoja siete v celej Únii s ohľadom na prioritné koridory a oblasti energetickej infraštruktúry uvedené v prílohe I. |
4. Agentúra do troch mesiacov od doručenia výročných správ predloží skupinám konsolidovanú správu za projekty spoločného záujmu spadajúce do kategórií uvedených v bodoch 1 a 2 prílohy II s hodnotením dosiahnutého pokroku a prípadne s navrhnutím opatrení na prekonanie oneskorení a ťažkostí, ktoré sa vyskytli. Súčasťou týchto opatrení môžu byť sankcie za zbytočné oneskorenia spôsobené realizátormi projektov. V súlade s ustanoveniami článku 6 ods. 8 a článku 9 nariadenia (ES) č. 713/2009 hodnotenie zahrnie aj dôsledné vykonávanie plánov rozvoja siete v celej Únii s ohľadom na prioritné koridory a oblasti energetickej infraštruktúry uvedené v prílohe I. |
Odôvodnenie | |
Mala by existovať aj možnosť sankcionovať realizátorov za oneskorenia, ktoré spôsobia. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 38 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 6 – úvodná časť | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
6. Ak sa uvedenie projektu spoločného záujmu do prevádzky oneskorí bez dostatočného odôvodnenia o viac ako dva roky v porovnaní s realizačným plánom: |
6. Ak sa vytvorenie a uvedenie projektu spoločného záujmu do prevádzky oneskorí v porovnaní s realizačným plánom a ak hlavnými dôvodmi oneskorenia nie sú faktory mimo kontroly realizátora projektu: |
(Viď pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k zarážkam; o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k tomuto odseku by sa malo hlasovať spoločne.) | |
Odôvodnenie | |
Prevzaté zo stanoviska Rady. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh je potrebný, aby sa vyjasnili verejné súťaže v prípade, keď sa projekt oneskorí. Pôvodné znenie neurčuje, ako by mala Komisia v takomto prípade postupovať. Okrem toho, nového realizátora nedokáže nájsť Komisia, ale príslušný orgán. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 39 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 6 – písmeno a | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(a) Realizátor tohto projektu akceptuje investície jedného alebo niekoľkých iných prevádzkovateľov alebo investorov na vykonávanie projektu. Prevádzkovateľ sústavy, v oblasti ktorého sú investície umiestnené, poskytne vykonávajúcim prevádzkovateľom alebo investorom všetky informácie potrebné na realizáciu investícií, napojí nové aktíva na prenosovú sieť a všeobecne vynaloží čo najväčšie úsilie, aby napomohol realizácii investícií a bezpečnému, spoľahlivému a účinnému fungovaniu a údržbe projektu spoločného záujmu. |
(a) Pokiaľ sú opatrenia uvedené v článku 22 ods. 7 písm. a), b) alebo c) smernice 2009/72/ES a smernice 2009/73/ES platné podľa príslušných vnútroštátnych zákonov, zabezpečia vnútroštátne regulačné orgány realizáciu investície. |
(Viď pozmeňujúci a doplňujúci návrh k úvodnej časti odseku; o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k tomuto odseku by sa malo hlasovať spoločne.) | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 40 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 6 – písmeno b | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(b) Komisia môže uverejniť výzvu na predloženie návrhov na výstavbu projektu v dohodnutom termíne otvorenú pre každého realizátora projektu. |
(b) Pokiaľ opatrenia vnútroštátnych regulačných orgánov podľa odseku 6 písm. a) nie sú pre zabezpečenie realizácie investície dostatočné alebo pokiaľ nie sú použiteľné, vyberie realizátor projektu tretiu stranu, ktorá bude projekt financovať alebo realizovať. Realizátor projektu tak urobí pred tým, než oneskorenie v porovnaní s dňom uvedenia projektu do prevádzky v realizačnom pláne prekročí dva roky. |
(Viď pozmeňujúci a doplňujúci návrh k úvodnej časti odseku; o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k tomuto odseku by sa malo hlasovať spoločne.) | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 41 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 6 – písmeno ba (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(ba) Pokiaľ sa v súlade s písmenom b) nevyberie tretia strana, menuje vnútroštátny regulačný orgán alebo členský štát do dvoch mesiacov tretiu stranu, ktorá bude projekt financovať alebo realizovať a ktorú akceptuje realizátor projektu. |
(Viď pozmeňujúci a doplňujúci návrh k úvodnej časti odseku; o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k tomuto odseku by sa malo hlasovať spoločne.) | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 42 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 6 – písmeno bb (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(bb) Pokiaľ oneskorenie uvedenia projektu do prevádzky prekročí dva roky a dva mesiace v porovnaní s realizačným plánom, môže dotknutý príslušný orgán uvedený v článku 9 uverejniť výzvu na predloženie návrhov na výstavbu projektu v dohodnutom termíne otvorenú pre každého realizátora projektu. Uprednostnia sa realizátori projektu a investori z členských štátov regionálnej skupiny, v rámci ktorej sa daný projekt rozvíja. Ak to bude potrebné, môžu vnútroštátne regulačné orgány poskytnúť ďalšie stimuly, ktoré doplnia motiváciu podľa článku 14, ako súčasť výzvy na predloženie návrhov, pokiaľ to schváli Komisia. |
(Viď pozmeňujúci a doplňujúci návrh k úvodnej časti odseku; o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k tomuto odseku by sa malo hlasovať spoločne.) | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 43 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 6 – písmeno bc (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(bc) Ak sa použije písmeno ba) alebo bb), prevádzkovateľ sústavy, v oblasti ktorého sa investícia nachádza, poskytne vykonávajúcim prevádzkovateľom alebo investorom alebo tretej strane všetky informácie potrebné na realizáciu investície, napojí nové aktíva do prenosovej siete a všeobecne vynaloží maximálne úsilie o to, aby napomohol realizáciu investície a bezpečné, spoľahlivé a účinné fungovanie a údržbu projektu spoločného záujmu. |
(Viď pozmeňujúci a doplňujúci návrh k úvodnej časti odseku; o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k tomuto odseku by sa malo hlasovať spoločne.) | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 44 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 7 – pododsek 1 – úvodná časť | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
Projekt spoločného záujmu môže byť vyradený zo zoznamu projektov spoločného záujmu celej Únie v súlade s postupom ustanoveným v článku 3 ods. 1 druhej vete, ak: |
Projekt spoločného záujmu môže byť vyradený zo zoznamu projektov spoločného záujmu celej Únie v súlade s postupom ustanoveným v článku 3 ods. 6a druhej vete, ak: |
(Viď pozmeňujúci a doplňujúci návrh [n+X], ktorým sa presúva prvý odsek článku 3.) | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 45 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 7 – pododsek 1 – písmeno a | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(a) analýza nákladov a výnosov celej energetickej sústavy uskutočnená sieťami ENTSO v súlade s bodom 6 prílohy III neprinesie kladný výsledok pre projekt; |
vypúšťa sa |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 46 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 7 – pododsek 1 – písmeno b | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(b) projekt už nie je zaradený do desaťročného plánu rozvoja siete; |
vypúšťa sa |
Odôvodnenie | |
Zaradenie projektu do desaťročného plánu rozvoja siete by nemalo byť podmienkou toho, aby išlo o projekt všeobecného záujmu. Základom pre výber projektov spoločného záujmu by malo byť to, či projekty spĺňajú všetky príslušné kritériá podľa tohto nariadenia a či majú dostatočný sociálny a hospodársky prínos pre celú EÚ, a nie to, či sú súčasťou plánov sietí ENTSO. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 47 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 7 – pododsek 2 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
Projekty vyradené zo zoznamu pre celú Úniu strácajú všetky práva a zbavujú sa všetkých povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia pre projekty spoločného záujmu. Tento článok sa nedotkne žiadneho financovania poskytnutého Úniou pre projekt pred rozhodnutím o jeho vyradení. |
Projekty vyradené zo zoznamu pre celú Úniu strácajú všetky práva a zbavujú sa všetkých povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia pre projekty spoločného záujmu. Tento článok sa nedotkne žiadneho financovania poskytnutého Úniou pre projekt pred rozhodnutím o jeho vyradení, ak rozhodnutie nebolo založené na úmyselnom podvode podľa písmena c) prvého pododseku. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 48 Návrh nariadenia Článok 6 – odsek 1 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
1. Ak projekt spoločného záujmu naráža na značné ťažkosti vo vykonávaní, Komisia môže vymenovať európskeho koordinátora až na dobu jedného roku, ktorú môže dvakrát predĺžiť. |
1. Ak projekt spoločného záujmu naráža na značné ťažkosti vo vykonávaní, Komisia môže po dohode s členskými štátmi vymenovať európskeho koordinátora až na dobu jedného roku, ktorú môže dvakrát predĺžiť. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 49 Návrh nariadenia Článok 6 – odsek 2 – písmeno a | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(a) podporuje projekty, pre ktoré bol určený za európskeho koordinátora, a cezhraničný dialóg medzi realizátormi projektu a všetkými dotknutými zúčastnenými stranami; |
(a) podporuje projekty, pre ktoré bol určený za európskeho koordinátora, a cezhraničný dialóg medzi realizátormi projektu a všetkými dotknutými zúčastnenými stranami, najmä vrátane regionálnych, miestnych alebo autonómnych orgánov; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 50 Návrh nariadenia Článok 6 – odsek 2 – písmeno ba (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(ba) radí realizátorom projektu v otázkach finančného balíka pre projekt; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 51 Návrh nariadenia Článok 8 – odsek 2 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
2. Prijatím zoznamu projektov spoločného záujmu celej Únie sa ustanoví verejný záujem a potreba týchto projektov v dotknutých členských štátoch a ako také ich potvrdia všetky príslušné strany. |
2. Prijatím zoznamu projektov spoločného záujmu celej Únie sa ustanoví verejný záujem a potreba týchto projektov v dotknutých členských štátoch a ako také ich potvrdia všetky príslušné strany, najmä vrátane regionálnych a miestnych orgánov zastupujúcich občanov, ktorých sa tieto opatrenia týkajú. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 52 Návrh nariadenia Článok 8 – odsek 4 – pododsek 2 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
Komisia do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia vydá usmernenia na podporu členských štátov v určení príslušných opatrení a zaistení jednotného uplatňovania postupov posúdenia vplyvu na životné prostredie vyžadovanom podľa právnych predpisov EÚ pri projektoch spoločného záujmu. |
Komisia do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia vydá usmernenia na podporu členských štátov v určení a vykonávaní príslušných opatrení a zaistení jednotného uplatňovania postupov posúdenia vplyvu na životné prostredie vyžadovaného podľa právnych predpisov EÚ pri projektoch spoločného záujmu a monitoruje ich uplatňovanie. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 53 Návrh nariadenia Článok 9 – odsek 4 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
4. Členské štáty sa usilujú zaistiť, aby sa odvolania, ktoré napadajú vecnú alebo procesnú zákonnosť komplexného rozhodnutia, vybavovali čo najefektívnejším spôsobom. |
4. Členské štáty sa usilujú zaistiť, aby sa odvolania, ktoré napádajú vecnú alebo procesnú zákonnosť komplexného rozhodnutia, vybavovali čo najefektívnejším spôsobom a aby sa v rámci administratívnych alebo justičných systémov prednostne využívali. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 54 Návrh nariadenia Článok 10 – odsek 3 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
3. Realizátor projektu do troch mesiacov od začatia postupu vydávania povolení podľa článku 11 ods. 1 písm. a) spracuje a príslušnému orgánu predloží koncepciu zapojenia verejnosti. Príslušný orgán buď požiada o úpravy, alebo koncepciu účasti verejnosti do jedného mesiaca schváli. Koncepcia musí obsahovať najmenej informácie uvedené v bode 3 prílohy VI. |
3. Realizátor projektu do troch mesiacov od začatia postupu vydávania povolení podľa článku 11 ods. 1 písm. a) spracuje a príslušnému orgánu predloží koncepciu zapojenia verejnosti. Príslušný orgán buď požiada o úpravy, alebo koncepciu účasti verejnosti do jedného mesiaca schváli. Koncepcia musí obsahovať najmenej informácie uvedené v bode 3 prílohy VI. Realizátor projektu informuje o všetkých významných zmenách schválenej koncepcie príslušný orgán, ktorý si môže vyžiadať úpravy. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 55 Návrh nariadenia Článok 10 – odsek 7 – pododsek 2 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
Realizátori projektu okrem toho uverejnia príslušné informácie za pomoci iných vhodných informačných prostriedkov, ku ktorým má verejnosť otvorený prístup. |
Realizátori projektu okrem toho uverejnia príslušné informácie za pomoci iných vhodných informačných prostriedkov, ku ktorým má verejnosť otvorený prístup. Podľa právnych predpisov daného členského štátu medzi ne patrí zverejnenie informácií o prípadných trasách projektu v novinách najväčších z hľadiska distribúcie v regiónoch a mestách, a to v súlade s odsekom 4 písm. a) prílohy VI. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 56 Návrh nariadenia Článok 11 – odsek 3 – pododsek 1 – písmeno b | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(b) dotknuté orgány, zúčastnené strany a verejnosť; |
(b) dotknuté príslušné vnútroštátne a regionálne orgány, zúčastnené strany a verejnosť; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 57 Návrh nariadenia Článok 11 – odsek 4 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
4. Realizátor projektu zaistí, aby žiadosť bola úplná a mala príslušnú kvalitu a čo najskôr v priebehu postupu pred podaním žiadosti k nej získa stanovisko príslušného orgánu. Realizátor projektu spolupracuje s príslušným orgánom na dodržaní termínov a podrobného harmonogramu vymedzených v odseku 3. |
4. Realizátor projektu zaistí, aby žiadosť bola úplná a mala príslušnú kvalitu, a čo najskôr v priebehu postupu pred podaním žiadosti k nej získa stanovisko príslušného orgánu. Realizátor projektu v plnej miere spolupracuje s príslušným orgánom na dodržaní termínov a podrobného harmonogramu vymedzených v odseku 3. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 58 Návrh nariadenia Článok 12 – odsek 1 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
1. Do jedného mesiaca od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav (ENTSO) pre elektrickú energiu a európska sieť prevádzkovateľov prepravných sústav (ENTSO) pre zemný plyn predložia agentúre a Komisii svoju príslušnú metodiku vrátane modelovania siete a trhu pre harmonizovanú analýzu nákladov a výnosov celej energetickej sústavy na úrovni celej Únie pri projektoch spoločného záujmu spadajúcich do kategórií uvedených v bode 1 písm. a) až d) a v bode 2 prílohy II. Metodika sa spracuje v súlade so zásadami ustanovenými v prílohe V. |
1. Do jedného mesiaca od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav (ENTSO) pre elektrickú energiu a európska sieť prevádzkovateľov prepravných sústav (ENTSO) pre zemný plyn predložia agentúre a Komisii svoju príslušnú metodiku vrátane modelovania siete a trhu pre harmonizovanú analýzu nákladov a výnosov celej energetickej sústavy na úrovni celej Únie pri projektoch spoločného záujmu spadajúcich do kategórií uvedených v bode 1 písm. a) až d) a v bode 2 prílohy II. Metodika sa spracuje v súlade so zásadami ustanovenými v prílohe V a bude zahŕňať najmä konzultácie s príslušnými regionálnymi orgánmi, ďalšími prevádzkovateľmi infraštruktúry a príslušnými organizáciami, ktoré ich zastupujú. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 59 Návrh nariadenia Článok 13 – odsek 4 – pododsek 1a (nový) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
Po prijatí desaťročného plánu rozvoja na základe metodiky vypracovanej v súlade s článkom 12 ods. 7 bude písmeno a) zahŕňať aj aktualizovanú verziu analýzy nákladov a výnosov, ktorú predložili európske siete prevádzkovateľov prenosových a prepravných sústav (ENTSO) na základe vývoja, ku ktorému došlo od jej zverejnenia. Realizátori môžu do výsledkov analýzy nákladov a výnosov sietí ENTSO zahrnúť aj svoje poznámky alebo ďalšie údaje, ktoré analýza ENTSO neobsahuje. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 60 Návrh nariadenia Článok 14 – odsek 1 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
1. Ak realizátor projektu vyvoláva väčšie riziká pre rozvoj, výstavbu, prevádzku alebo údržbu projektu spoločného záujmu spadajúceho do kategórií uvedených v bodoch 1 a 2 prílohy II v porovnaní s rizikami obvykle spôsobenými zrovnateľným projektom infraštruktúry, okrem projektov elektriny vyrábanej z vody v prečerpávacích vodných elektrárňach, a ak sa na tieto riziká nevzťahuje oslobodenie podľa článku 36 smernice 2009/73/ES alebo článku 17 nariadenia (ES) č. 714/2009, vnútroštátne regulačné orgány zaistia, aby pri uplatňovaní článku 37 ods. 8 smernice 2009/72/ES, článku 41 ods. 8 smernice 2009/73/ES, článku 14 nariadenia (ES) č. 714/2009 a článku 13 nariadenia (ES) č. 715/2009 bola projektu poskytnutá príslušná pomoc. |
1. Ak realizátor projektu vyvoláva väčšie riziká pre rozvoj, výstavbu, prevádzku alebo údržbu projektu spoločného záujmu spadajúceho do kategórií uvedených v bodoch 1 a 2 prílohy II v porovnaní s rizikami obvykle spôsobenými porovnateľným projektom infraštruktúry, okrem projektov elektriny vyrábanej z vody v prečerpávacích vodných elektrárňach, a ak sa na tieto riziká nevzťahuje oslobodenie podľa článku 36 smernice 2009/73/ES alebo článku 17 nariadenia (ES) č. 714/2009, a so zreteľom na očakávané budúce náklady pre spotrebiteľov energie vnútroštátne regulačné orgány zaistia, aby pri uplatňovaní článku 37 ods. 8 smernice 2009/72/ES, článku 41 ods. 8 smernice 2009/73/ES, článku 14 nariadenia (ES) č. 714/2009 a článku 13 nariadenia (ES) č. 715/2009 bola na projekt poskytnutá príslušná pomoc. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 61 Návrh nariadenia Článok 14 – odsek 3 – úvodná časť | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
3. Pomoc poskytnutá rozhodnutím zohľadní špecifický charakter vyvolaného rizika a jeho úhrady: |
3. Pomoc poskytnutá rozhodnutím zohľadní špecifický charakter vyvolaného rizika a jeho úhrady a zahŕňa okrem iného: |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 62 Návrh nariadenia Článok 14 – odsek 3 – písmeno d | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(d) iné opatrenia, ktoré sa považujú za potrebné a vhodné. |
(d) iné opatrenia, ktoré sa považujú za potrebné a vhodné, vrátane zmiernenia rizika vyšších prevádzkových nákladov na realizované projekty v oblasti energetickej infraštruktúry. |
Odôvodnenie | |
S cieľom uľahčiť súkromným podnikateľom zapojeným do rozvoja projektov v oblasti energetickej infraštruktúry proces investovania je potrebné, aby zoznam dostupných stimulov nebol obmedzený iba na stimuly uvedené v článku 14 ods. 3 a aby zahŕňal aj riziko očakávaných vyšších prevádzkových nákladov po realizácii projektov v oblasti infraštruktúry. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 63 Návrh nariadenia Článok 14 – odsek 5 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
5. Každý vnútroštátny regulačný orgán uverejní do 31. júla 2013 svoju metodiku a kritériá používané na hodnotenie investícií do projektov prenosu elektrickej energie a prepravy zemného plynu a vyšších rizík, ktoré vyvolávajú. |
5. Každý vnútroštátny regulačný orgán, ktorý rozhodol o poskytnutí dodatočných stimulov, uverejní do 31. júla 2013 svoju metodiku a kritériá používané na hodnotenie investícií do projektov prenosu elektrickej energie a prepravy zemného plynu a vyšších rizík, ktoré vyvolávajú. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 64 Návrh nariadenia Článok 15 – odsek 1 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
1. Projekty spoločného záujmu spadajúce do kategórií uvedených v bodoch 1, 2 a 4 prílohy II sú oprávnené na finančnú pomoc Únie vo forme grantov na štúdie a finančných nástrojov v súlade s ustanoveniami [nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o nástroji „Spájame Európu“]. |
1. Projekty spoločného záujmu sú oprávnené na finančnú pomoc Únie vo forme grantov na štúdie a finančných nástrojov v súlade s ustanoveniami [nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o nástroji „Spájame Európu“]. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 65 Návrh nariadenia Článok 15 – odsek 2 – úvodná časť | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
2. Projekty spoločného záujmu spadajúce do kategórií uvedených v bode 1 písm. a) až d) a v bode 2 prílohy II, okrem projektov elektriny vyrábanej z vody v prečerpávacích vodných elektrárňach, sú taktiež oprávnené na finančnú pomoc Únie vo forme grantov na práce v súlade s ustanoveniami [nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o nástroji „Spájame Európu“], ak sa vykonávajú v súlade s postupom uvedeným v článku 5 ods. 6 písm. b), alebo ak spĺňajú tieto kritériá: |
2. Projekty spoločného záujmu spadajúce do kategórií uvedených v bode 1 písm. a) až d) a v bode 2 a 3 prílohy II, okrem projektov elektriny vyrábanej z vody v prečerpávacích vodných elektrárňach, sú taktiež oprávnené na finančnú pomoc Únie vo forme grantov na práce v súlade s ustanoveniami [nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o nástroji „Spájame Európu“], ak sa vykonávajú v súlade s postupom uvedeným v článku 5 ods. 6 písm. b) alebo ak spĺňajú tieto kritériá: |
Odôvodnenie | |
Nie je logické vylúčiť ropovody z finančnej pomoci. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 66 Návrh nariadenia Článok 15 – odsek 2 – písmeno a | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(a) analýza nákladov a výnosov pre konkrétny projekt podľa článku 13 ods. 4 písm. a) dokáže existenciu významných pozitívnych vonkajších účinkov, ako je zabezpečenie dodávok, solidarita alebo inovácia; a |
(a) analýza nákladov a výnosov pre konkrétny projekt podľa článku 13 ods. 4 písm. a) dokáže existenciu významných pozitívnych vonkajších účinkov, ako je zabezpečenie dodávok, solidarita, inovácia a environmentálne a sociálne prínosy; a |
Odôvodnenie | |
Prvé dve kritériá pre projekty spoločného záujmu uvedené v článku 15 ods. 2 sú už dostatočne komplexné na to, aby umožňovali spravodlivý a rozumný výber. Prijatie rozhodnutia o cezhraničnom rozdelení nákladov by preto nemalo byť povinným kritériom. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 67 Návrh nariadenia Článok 15 – odsek 2 – písmeno b | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(b) Projekt je obchodne neuskutočniteľný podľa podnikateľského plánu a iných posúdení, vykonaných najmä potenciálnymi investormi alebo veriteľmi. Rozhodnutie o stimuloch a jeho odôvodnenie uvedené v článku 14 ods. 3 sa berie do úvahy pri posudzovaní obchodnej životaschopnosti projektu; a |
(b) projekt je obchodne neuskutočniteľný podľa podnikateľského plánu a iných posúdení, vykonaných najmä potenciálnymi investormi alebo veriteľmi. Rozhodnutie o stimuloch a jeho odôvodnenie uvedené v článku 14 ods. 3 sa berie do úvahy pri posudzovaní obchodnej životaschopnosti projektu; |
Odôvodnenie | |
Prvé dve kritériá pre projekty spoločného záujmu uvedené v článku 15 ods. 2 sú už dostatočne komplexné na to, aby umožňovali spravodlivý a rozumný výber. Prijatie rozhodnutia o cezhraničnom rozdelení nákladov by preto nemalo byť povinným kritériom. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 68 Návrh nariadenia Článok 15 – odsek 2 – písmeno c | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(c) k projektu bolo prijaté rozhodnutie o cezhraničnom rozdelení nákladov podľa článku 13 a v prípade projektov, ktoré boli oslobodené podľa článku 36 smernice 2009/73/ES alebo článku 17 nariadenia (ES) č. 714/2009, stanovisko príslušných vnútroštátnych regulačných orgánov a agentúry o obchodnej životaschopnosti projektu. |
(c) k projektu bolo na dobrovoľnom základe prijaté rozhodnutie o cezhraničnom rozdelení nákladov podľa článku 13 a v prípade projektov, ktoré boli oslobodené podľa článku 36 smernice 2009/73/ES alebo článku 17 nariadenia (ES) č. 714/2009, stanovisko príslušných vnútroštátnych regulačných orgánov a agentúry k obchodnej životaschopnosti projektu. |
Odôvodnenie | |
Prvé dve kritériá pre projekty spoločného záujmu uvedené v článku 15 ods. 2 sú už dostatočne komplexné na to, aby umožňovali spravodlivý a rozumný výber. Prijatie rozhodnutia o cezhraničnom rozdelení nákladov by preto nemalo byť povinným kritériom. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 69 Návrh nariadenia Článok 15 – odsek 3 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
3. Projekty spoločného záujmu spadajúce do kategórií uvedených v bode 1 písm. e) a v bode 4 prílohy II sú taktiež oprávnené na finančnú pomoc Únie vo forme grantov na práce v súlade s ustanoveniami [nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o nástroji „Spájame Európu“], ak príslušní realizátori projektov môžu jednoznačne preukázať značné pozitívne vonkajšie účinky vytvárané projektom a chýbajúcu obchodnú životaschopnosť. |
3. Projekty spoločného záujmu spadajúce do kategórií uvedených v bode 1 písm. e) a v bode 4 prílohy II sú taktiež oprávnené na finančnú pomoc Únie vo forme grantov na práce v súlade s ustanoveniami [nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o nástroji „Spájame Európu“], ak príslušní realizátori projektov môžu jednoznačne preukázať značné pozitívne vonkajšie účinky vytvárané projektom a chýbajúcu obchodnú životaschopnosť alebo zvýšené prevádzkové riziko. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 70 Návrh nariadenia Článok 16 – odsek 1 – písmeno ea (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(ea) spôsobu, akým sa regionálne orgány zapájajú do realizácie projektov, s osobitným dôrazom na ich aktívnu účasť vo fázach realizácie investícií v daných regiónoch. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 71 Návrh nariadenia Článok 17 – písmeno ca (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(ca) odkazy na webové stránky projektov vytvorené realizátormi projektov. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 72 Návrh nariadenia Článok 17 – odsek 1 – písmeno ca (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(ca) finančné prostriedky, ktoré Únia vyčlenila a poskytla na každý projekt spoločného záujmu; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 73 Návrh nariadenia Článok 17 – odsek 1 – písmeno cb (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(cb) spôsob, akým sa regionálne orgány zapájajú do realizácie projektov, s osobitným dôrazom na ich aktívnu účasť vo fázach realizácie investícií v daných regiónoch; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 74 Návrh nariadenia Článok 17 – odsek 1 – písmeno cc (nové) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(cc) vývoj už realizovaných investícií a možných prekážok, na ktoré projekty spoločného záujmu narážajú a ktoré môžu brániť ich bežnej realizácii v termínoch dohodnutých s príslušnými orgánmi. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 75 Návrh nariadenia Príloha 1 – časť 1 – bod 3 – úvodná časť | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(3) Severojužné elektrické prepojovacie vedenia v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe („NSI elektrická energia východ“): prepojenia a vnútroštátne vedenia v smere sever – juh a východ – západ, aby sa dokončil vnútorný trh a začlenila výroba energie z obnoviteľných zdrojov energie. |
(3) Severojužné elektrické prepojovacie vedenia v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe („NSI elektrická energia východ“): prepojenia a vnútroštátne vedenia v smere sever – juh a východ – západ a s tretími krajinami, aby sa dokončil vnútorný trh a začlenila výroba energie z obnoviteľných zdrojov energie. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 76 Návrh nariadenia Príloha I – časť 2 – bod 5 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(5) Severojužné prepojenia plynovodov v západnej Európe („NSI plyn západ“): kapacity prepojení pre severojužné toky plynu v západnej Európe, aby sa ďalej diverzifikovali trasy dodávok a zvýšila krátkodobá miera dodávania plynu. |
(5) Severojužné prepojenia plynovodov v západnej Európe („NSI plyn západ“): plynárenská infraštruktúra pre severojužné toky plynu v západnej Európe, aby sa ďalej diverzifikovali trasy dodávok a zvýšila krátkodobá miera dodávania plynu. |
Dotknuté členské štáty: Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Malta, Holandsko, Portugalsko, Španielsko, Spojené kráľovstvo. |
Dotknuté členské štáty: Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Malta, Holandsko, Portugalsko, Španielsko, Spojené kráľovstvo. |
Odôvodnenie | |
Je nevyhnutné preformulovať vymedzenie niektorých koridorov zemného plynu, aby sa zahrnuli všetky druhy infraštruktúry (toto nariadenie sa vzťahuje aj na podzemné zásobníky a terminály LNG) a aby bolo vymedzenie neutrálne. Zo všeobecnejšieho hľadiska je rozhodujúce, aby sa nevylúčili investície, ktoré by mohli byť potrebné na rozšírenie cezhraničných kapacít, ako je zvýšenie flexibility systému. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 77 Návrh nariadenia Príloha I – časť 2 – bod 6 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(6) Severojužné prepojenia plynovodov v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe („NSI plyn východ“): regionálne plynárenské spojenia medzi oblasťou Baltského mora, Adriatickým, Egejským a Čiernym morom, najmä s cieľom zvýšiť diverzifikáciu a zabezpečenie dodávok plynu; |
(6) Severojužné prepojenia plynovodov v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe („NSI plyn východ“): regionálna plynárenská infraštruktúra medzi oblasťou Baltského mora, Adriatickým, Jadranským, Egejským a Čiernym morom, najmä s cieľom zvýšiť diverzifikáciu a zabezpečenie dodávok plynu; |
Dotknuté členské štáty: Rakúsko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko; |
Dotknuté členské štáty: Rakúsko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko; |
Odôvodnenie | |
Je nevyhnutné preformulovať vymedzenie niektorých koridorov zemného plynu, aby sa zahrnuli všetky druhy infraštruktúry (toto nariadenie sa vzťahuje aj na podzemné zásobníky a terminály LNG) a aby bolo vymedzenie neutrálne. Zo všeobecnejšieho hľadiska je rozhodujúce, aby sa nevylúčili investície, ktoré by mohli byť potrebné na rozšírenie cezhraničných kapacít, ako je zvýšenie flexibility systému. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 78 Návrh nariadenia Príloha I – časť 2 – bod 7 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(7) Južný koridor zemného plynu („SGC“): preprava plynu z Kaspickej panvy, Strednej Ázie, Stredného Východu a východného Stredomoria do Únie, aby sa rozšírila diverzifikácia dodávok zemného plynu. |
(7) Južný koridor zemného plynu („SGC“): plynárenská infraštruktúra na rozšírenie diverzifikácie dodávok zemného plynu z Kaspickej panvy, Strednej Ázie, Stredného Východu a východného Stredomoria do Únie. |
Dotknuté členské štáty: Rakúsko, Bulharsko, Česká republika, Cyprus, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Grécko, Taliansko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko; |
Dotknuté členské štáty: Rakúsko, Bulharsko, Česká republika, Cyprus, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Grécko, Taliansko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko; |
Odôvodnenie | |
Je nevyhnutné preformulovať vymedzenie niektorých koridorov zemného plynu, aby sa zahrnuli všetky druhy infraštruktúry (toto nariadenie sa vzťahuje aj na podzemné zásobníky a terminály LNG) a aby bolo vymedzenie neutrálne. Zo všeobecnejšieho hľadiska je rozhodujúce, aby sa nevylúčili investície, ktoré by mohli byť potrebné na rozšírenie cezhraničných kapacít, ako je zvýšenie flexibility systému. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 79 Návrh nariadenia Príloha I – časť 3 – bod 9 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(1) Spojenia pre dodávky ropy v strednej a východnej Európe („OSC“): interoperabilita siete ropovodov v strednej a východnej Európe s cieľom zvýšiť zabezpečenie dodávok a znížiť riziká pre životné prostredie. |
(1) Diverzifikačné koridory pre dodávky ropy v strednej a východnej Európe („OSC“): interoperabilita siete ropovodov v strednej a východnej Európe s cieľom zvýšiť zabezpečenie dodávok a znížiť riziká pre životné prostredie. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 80 Návrh nariadenia Príloha III – časť 1 – bod 1 – odsek 1 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
V prípade projektov elektrickej energie spadajúcich do kategórií uvedených v bode 1 prílohy II sa každá skupina skladá zo zástupcov členských štátov, vnútroštátnych regulačných orgánov, prevádzkovateľov prenosových sústav na základe ich povinnosti spolupracovať na regionálnej úrovni v súlade s článkom 6 smernice 2009/72/ES a článkom 12 nariadenia (ES) č. 714/2009 a realizátorov projektov dotknutých každou príslušnou prioritou určenou v prílohe I, ako aj Komisie, agentúry a ENTSO pre elektrickú energiu. |
V prípade projektov elektrickej energie spadajúcich do kategórií uvedených v bode 1 prílohy II sa každá skupina skladá zo zástupcov príslušných orgánov členských štátov, vnútroštátnych regulačných orgánov, príslušných miestnych, regionálnych a autonómnych orgánov zo všetkých dotknutých členských štátov, prevádzkovateľov prenosových sústav na základe ich povinnosti spolupracovať na regionálnej úrovni v súlade s článkom 6 smernice 2009/72/ES a článkom 12 nariadenia (ES) č. 714/2009 a realizátorov projektov dotknutých každou príslušnou prioritou určenou v prílohe I, ako aj Komisie, agentúry a ENTSO pre elektrickú energiu. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 81 Návrh nariadenia Príloha III – časť 1 – bod 1 – odsek 2 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
V prípade projektov zemného plynu spadajúcich do kategórií uvedených v bode 2 prílohy II sa každá skupina skladá zo zástupcov členských štátov, vnútroštátnych regulačných orgánov, prevádzkovateľov prenosových sústav na základe ich povinnosti spolupracovať na regionálnej úrovni v súlade s článkom 7 smernice 2009/73/ES a článkom 12 nariadenia (ES) č. 715/2009 a realizátorov projektov dotknutých každou príslušnou prioritou určenou v prílohe 1, ako aj Komisie, agentúry a ENTSO pre zemný plyn. |
(1) V prípade projektov zemného plynu spadajúcich do kategórií uvedených v bode 2 prílohy II sa každá skupina skladá zo zástupcov členských štátov, vnútroštátnych regulačných orgánov, príslušných miestnych, regionálnych alebo autonómnych orgánov zo všetkých dotknutých členských štátov, prevádzkovateľov prenosových sústav na základe ich povinnosti spolupracovať na regionálnej úrovni v súlade s článkom 7 smernice 2009/73/ES a článkom 12 nariadenia (ES) č. 715/2009, všetkých dotknutých prevádzkovateľov infraštruktúry a príslušných organizácií, ktoré ich zastupujú, a realizátorov projektov dotknutých každou príslušnou prioritou určenou v prílohe 1, ako aj Komisie, agentúry a ENTSO pre zemný plyn. |
Odôvodnenie | |
V navrhovanom nariadení by sa mala uznať úloha, ktorú zohrávajú terminály LNG a podzemné zásobníky pri zabezpečovaní flexibility na vnútornom trhu s energiou. Prevádzkovatelia zásobníkov a LNG by preto v rámci postupu výberu projektov spoločného záujmu a pri analýze nákladov a výnosov mali mať oficiálne postavenie zúčastnených strán. Títo prevádzkovatelia infraštruktúry a organizácie, ktoré ich zastupujú (GIE), by preto pri vytváraní skupín mali mať oficiálne postavenie zúčastnenej strany, keďže zastupujú prevádzkovateľov zásobníkov a LNG, ktorí sú navyše realizátormi projektu. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 82 Návrh nariadenia Príloha III – časť 1 – bod 1 – odsek 3 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
V prípade projektov pre prepravu ropy a oxidu uhličitý spadajúcich do kategórií uvedených v bodoch 3 a 4 prílohy II sa každá skupina skladá zo zástupcov členských štátov, realizátorov projektov dotknutých každou príslušnou prioritou určenou v prílohe 1 a Komisie. |
V prípade projektov pre prepravu ropy a oxidu uhličitého spadajúcich do kategórií uvedených v bodoch 3 a 4 prílohy II sa každá skupina skladá zo zástupcov členských štátov, príslušných miestnych, regionálnych alebo autonómnych orgánov zo všetkých dotknutých členských štátov, realizátorov projektov dotknutých každou príslušnou prioritou určenou v prílohe 1 a Komisie. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 83 Návrh nariadenia Príloha III – časť 1 – bod 1 – odsek 3a (nový) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
Realizátori projektov a agentúra nemajú hlasovacie práva, hoci ostatné práva im ako členom skupiny zostávajú a záverečného prijímania navrhnutého zoznamu projektov na predloženie podľa článku 3 ods. 4 sa môžu sa zúčastniť iba ako pozorovatelia. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 84 Návrh nariadenia Príloha III – časť 2 – bod 1 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(1) Každý realizátor projektu predloží členom príslušnej skupiny žiadosť o výber projektu spoločného záujmu vrátane hodnotenia svojich projektov s ohľadom na príspevok k realizácii priorít ustanovených v prílohe I, plnenie príslušných kritérií vymedzených v článku 6 a všetky ostatné príslušné informácie pre hodnotenie projektu. |
(1) Každý realizátor projektu predloží členom príslušnej skupiny žiadosť o výber projektu spoločného záujmu vrátane hodnotenia svojich projektov s ohľadom na príspevok k realizácii priorít ustanovených v prílohe I, plnenie príslušných kritérií vymedzených v článku 4 a všetky ostatné príslušné informácie pre hodnotenie projektu. |
Odôvodnenie | |
Chyba v texte. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 85 Návrh nariadenia Príloha III – časť 2 – bod 3 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(3) Navrhnuté projekty prenosu a skladovania elektrickej energie spadajúce do kategórií uvedených v bode 1 písm. a) až d) prílohy II sú súčasťou posledného dostupného desaťročného plánu rozvoja siete pre elektrickú energiu spracovaného európskymi sieťami prevádzkovateľov prenosových/prepravných sústav (ENTSO) pre elektrickú energiu podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 714/2009. |
vypúšťa sa |
Odôvodnenie | |
Zaradenie projektu do desaťročného plánu rozvoja siete by nemalo byť podmienkou toho, aby išlo o projekt všeobecného záujmu. Základom pre výber projektov spoločného záujmu by malo byť to, či projekty spĺňajú všetky príslušné kritériá podľa tohto nariadenia a či majú dostatočný sociálny a hospodársky prínos pre celú EÚ, a nie to, či sú súčasťou plánov sietí ENTSO. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 86 Návrh nariadenia Príloha III – časť 2 – bod 4 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(4) Zoznam projektov spoločného záujmu pre celú Úniu prijatý po 1. auguste 2013, navrhnuté projekty prepravy a skladovania plynu spadajúce do kategórií uvedených v bode 2 prílohy II sú súčasťou posledného dostupného desaťročného plánu rozvoja siete pre plyn spracovaného európskymi sieťami prevádzkovateľov prepravných sústav (ENTSO) pre plyn podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 715/2009. |
(4) V prípade všetkých zoznamov projektov spoločného záujmu pre celú Úniu prijatých po 1. auguste 2013 sú navrhnuté projekty prepravy plynu, zariadení na príjem, spätné splynovanie alebo dekompresiu skvapalneného zemného plynu (LNG) a projekty skladovania plynu spadajúce do kategórií uvedených v bode 2 prílohy II súčasťou posledného dostupného desaťročného plánu rozvoja siete pre plyn spracovaného európskymi sieťami prevádzkovateľov prepravných sústav (ENTSO) pre plyn podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 715/2009. |
Odôvodnenie | |
V záujme konzistentnosti by sa mali začleniť i terminály LNG, keďže sú takisto uvedené v bode 2 prílohy II. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 87 Návrh nariadenia Príloha IV – bod 2 – odsek 1 – písmeno c | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(c) Interoperabilita a fungovanie zabezpečeného systému sa meria podľa analýzy uskutočnenej v poslednom desaťročnom pláne rozvoja siete elektrickej energie, ktorý je k dispozícii, najmä posúdením vplyvu projektu na zníženie očakávanej záťaže pre oblasť analýzy, ako je to vymedzené v bode 10 prílohy V, pokiaľ ide o primeranosť výroby a prenosu pre súbor charakteristických záťažových období, s prihliadnutím na očakávané zmeny v extrémnych výkyvoch počasia súvisiacich s klímou a ich vplyv na odolnosť infraštruktúry. |
(c) Interoperabilita a fungovanie zabezpečeného systému sa meria podľa analýzy uskutočnenej v poslednom desaťročnom pláne rozvoja siete elektrickej energie, ktorý je k dispozícii, najmä posúdením vplyvu projektu na zníženie očakávanej záťaže pre oblasť analýzy, ako je to vymedzené v bode 10 prílohy V, pokiaľ ide o primeranosť výroby a prenosu pre súbor charakteristických záťažových období, s prihliadnutím na očakávané zmeny v extrémnych výkyvoch počasia a ich vplyv na odolnosť infraštruktúry. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 88 Návrh nariadenia Príloha IV – bod 3 – písmeno d | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(d) Udržateľnosť sa meria ako príspevok projektu k zníženiu emisií, k podpore záložnej výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov alebo prepravy zemného plynu na výrobu elektrickej energie a bioplynu s prihliadnutím na očakávané zmeny klimatických podmienok. |
(d) Udržateľnosť sa meria ako príspevok projektu k zníženiu emisií, k podpore záložnej výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov alebo prepravy zemného plynu na výrobu elektrickej energie a bioplynu s prihliadnutím na očakávané zmeny extrémnych výkyvov počasia. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 89 Návrh nariadenia Príloha V – bod 2 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(2) Súbor údajov odráža platné právne predpisy Únie a vnútroštátne právne predpisy v čase analýzy. Súbory údajov používané príslušne pre elektrickú energiu a plyn musia byť kompatibilné najmä s ohľadom na predpoklady týkajúce sa cien a objemov na každom trhu. Súbor údajov sa spracúva po oficiálnych konzultáciách s členskými štátmi a organizáciami zastupujúcimi všetky príslušné zúčastnené strany. Komisia a agentúra prípadne zaistia prístup k nutným komerčným údajom od tretích strán. |
(2) Súbor údajov odráža platné právne predpisy Únie a vnútroštátne právne predpisy v čase analýzy. Súbory údajov používané príslušne pre elektrickú energiu a plyn musia byť kompatibilné najmä s ohľadom na predpoklady týkajúce sa cien a objemov na každom trhu. Súbor údajov sa spracúva po oficiálnych konzultáciách s členskými štátmi a organizáciami zastupujúcimi všetky príslušné zúčastnené strany vrátane akademických organizácií a organizácií na ochranu životného prostredia a zverejní sa. Komisia a agentúra prípadne zaistia prístup k nutným komerčným údajom od tretích strán. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 90 Návrh nariadenia Príloha V – bod 5 | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(5) Analýza nákladov a výnosov zohľadní najmenej tieto náklady: kapitálové výdavky, prevádzkové náklady a náklady na údržbu počas technického životného cyklu projektu a prípadne náklady na vyradenie z prevádzky a nakladanie s odpadom. Metodika poskytne usmernenia o diskontných sadzbách používaných pre výpočty. |
(5) Analýza nákladov a výnosov zohľadní najmenej tieto náklady: kapitálové výdavky, prevádzkové náklady a náklady na údržbu počas technického životného cyklu projektu, náklady na vyradenie z prevádzky a nakladanie s odpadom a ďalšie vonkajšie environmentálne faktory. Metodika poskytne usmernenia o diskontných sadzbách používaných pre výpočty. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 91 Návrh nariadenia Príloha V – bod 6 – úvodná časť | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(6) Pri prenose a skladovaní elektrickej energie analýza nákladov a výnosov vezme do úvahy najmenej vplyv na ukazovatele vymedzené v prílohe III. V súlade s metódami použitými na spracovanie posledného desaťročného plánu rozvoja siete elektrickej energie, ktorý je k dispozícii, vezme okrem toho do úvahy najmä vplyvy projektu na: |
(6) Pri prenose a skladovaní elektrickej energie analýza nákladov a výnosov vezme do úvahy najmenej vplyv na ukazovatele vymedzené v prílohe IV. V súlade s metódami použitými na spracovanie posledného desaťročného plánu rozvoja siete elektrickej energie, ktorý je k dispozícii, vezme okrem toho do úvahy najmä vplyvy projektu na: |
Odôvodnenie | |
Chyba v texte. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 92 Návrh nariadenia Príloha VI – bod 2 – písmeno a | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(a) Zúčastnené strany dotknuté projektom spoločného záujmu, vrátane príslušných orgánov, majiteľov pozemkov a občanov, ktorí žijú v blízkosti projektu, verejnosti a ich združení, organizácií alebo skupín, sa v počiatočnom štádiu otvoreným, transparentným a vyčerpávajúcim spôsobom informujú a uskutočňujú sa s nimi konzultácie. Príslušný orgán prípadne aktívne podporuje činnosti vykonávané realizátorom projektu. |
(a) Zúčastnené strany dotknuté projektom spoločného záujmu vrátane príslušných vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, majiteľov pozemkov a občanov, ktorí žijú v blízkosti projektu, verejnosti a ich združení, organizácií alebo skupín sa v počiatočnom štádiu otvoreným, transparentným a vyčerpávajúcim spôsobom informujú a uskutočňujú sa s nimi konzultácie. Príslušný orgán prípadne aktívne podporuje činnosti vykonávané realizátorom projektu. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 93 Návrh nariadenia Príloha VI – bod 2 – písmeno a | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(a) Zúčastnené strany dotknuté projektom spoločného záujmu, vrátane príslušných orgánov, majiteľov pozemkov a občanov, ktorí žijú v blízkosti projektu, verejnosti a ich združení, organizácií alebo skupín, sa v počiatočnom štádiu otvoreným, transparentným a vyčerpávajúcim spôsobom informujú a uskutočňujú sa s nimi konzultácie. Príslušný orgán prípadne aktívne podporuje činnosti vykonávané realizátorom projektu. |
(a) Zúčastnené strany dotknuté projektom spoločného záujmu vrátane príslušných orgánov, majiteľov pozemkov a občanov, ktorí žijú v blízkosti projektu, verejnosti a ich združení, organizácií alebo skupín sa najneskôr pri začatí postupu vydávania povolení otvoreným, transparentným a vyčerpávajúcim spôsobom informujú a uskutočňujú sa s nimi konzultácie. Príslušný orgán prípadne aktívne podporuje činnosti vykonávané realizátorom projektu. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 94 Návrh nariadenia Príloha VI – bod 2 – písmeno a | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(a) Zúčastnené strany dotknuté projektom spoločného záujmu, vrátane príslušných orgánov, majiteľov pozemkov a občanov, ktorí žijú v blízkosti projektu, verejnosti a ich združení, organizácií alebo skupín, sa v počiatočnom štádiu otvoreným, transparentným a vyčerpávajúcim spôsobom informujú a uskutočňujú sa s nimi konzultácie. Príslušný orgán prípadne aktívne podporuje činnosti vykonávané realizátorom projektu. |
(a) Zúčastnené strany dotknuté projektom spoločného záujmu vrátane príslušných miestnych, regionálnych a vnútroštátnych orgánov, majiteľov pozemkov a občanov, ktorí žijú v blízkosti projektu, verejnosti a ich združení, organizácií alebo skupín sa v počiatočnom štádiu otvoreným, transparentným a vyčerpávajúcim spôsobom informujú a uskutočňujú sa s nimi konzultácie. Príslušný orgán prípadne aktívne podporuje činnosti vykonávané realizátorom projektu. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 95 Návrh nariadenia Príloha VI – bod 3 – písmeno b | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
(b) predpokladaných opatreniach; |
(b) predpokladaných opatreniach vrátane všetkých navrhovaných všeobecných miest a termínov vyčlenených zasadnutí; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 96 Návrh nariadenia Príloha VI – bod 4a (nový) | |
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh |
|
(4a) Vyčlenené zasadnutia uvedené v bode 4 písm. c) tejto prílohy sa konajú v mieste a termíne, ktorý umožní účasť čo najväčšieho počtu zúčastnených strán. Príslušný orgán môže od realizátorov projektov žiadať, aby uľahčili účasť tým zúčastneným stranám, ktoré by sa inak z finančných alebo iných dôvodov nemohli zúčastniť. |
POSTUP
Názov |
Transeurópska energetická infraštruktúra a zrušenie rozhodnutia č. 1364/2006/ES |
||||
Referenčný dokument |
COM(2011)0658 – C7-0371/2011 – 2011/0300(COD) |
||||
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi |
ITRE 15.11.2011 |
|
|
|
|
Výbor, ktorý predložil stanovisko dátum oznámenia na schôdzi |
REGI 15.11.2011 |
||||
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: dátum vymenovania |
Wojciech Michał Olejniczak
23.11.2011 |
||||
Prerokovanie vo výbore |
26.4.2012 |
|
|
|
|
Dátum prijatia |
29.5.2012 |
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
38 0 1 |
|||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
François Alfonsi, Luís Paulo Alves, Jean-Paul Besset, Alain Cadec, Nikos Chrysogelos, Tamás Deutsch, Rosa Estaràs Ferragut, Danuta Maria Hübner, Vincenzo Iovine, María Irigoyen Pérez, Seán Kelly, Mojca Kleva, Constanze Angela Krehl, Petru Constantin Luhan, Ramona Nicole Mănescu, Vladimír Maňka, Riikka Manner, Iosif Matula, Erminia Mazzoni, Ana Miranda, Jan Olbrycht, Wojciech Michał Olejniczak, Markus Pieper, Tomasz Piotr Poręba, Monika Smolková, Ewald Stadler, Georgios Stavrakakis, Nuno Teixeira, Lambert van Nistelrooij, Oldřich Vlasák, Kerstin Westphal, Hermann Winkler, Joachim Zeller, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska |
||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Ivars Godmanis, Lena Kolarska-Bobińska, Ivari Padar, László Surján, Giommaria Uggias |
||||
POSTUP
Názov |
Transeurópska energetická infraštruktúra a zrušenie rozhodnutia č. 1364/2006/ES |
||||
Referenčné čísla |
COM(2011)0658 – C7-0371/2011 – 2011/0300(COD) |
||||
Dátum predloženia v EP |
19.10.2011 |
|
|
|
|
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi |
ITRE 15.11.2011 |
|
|
|
|
Výbory požiadané o stanovisko dátum oznámenia na schôdzi |
ECON 15.11.2011 |
ENVI 15.11.2011 |
IMCO 15.11.2011 |
TRAN 15.11.2011 |
|
|
REGI 15.11.2011 |
|
|
|
|
Spravodajca dátum vymenovania |
António Fernando Correia de Campos 14.12.2011 |
|
|
|
|
Prerokovanie vo výbore |
20.10.2011 |
24.4.2012 |
30.5.2012 |
|
|
Dátum prijatia |
18.12.2012 |
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
38 0 5 |
|||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Gabriele Albertini, Amelia Andersdotter, Josefa Andrés Barea, Jean-Pierre Audy, Ivo Belet, Bendt Bendtsen, Maria Da Graça Carvalho, Giles Chichester, Pilar del Castillo Vera, Dimitrios Droutsas, Christian Ehler, Vicky Ford, Adam Gierek, Norbert Glante, András Gyürk, Fiona Hall, Jacky Hénin, Kent Johansson, Romana Jordan, Krišjānis Kariņš, Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz, Angelika Niebler, Jaroslav Paška, Herbert Reul, Michèle Rivasi, Jens Rohde, Paul Rübig, Amalia Sartori, Salvador Sedó i Alabart, Francisco Sosa Wagner, Konrad Szymański, Britta Thomsen, Evžen Tošenovský, Claude Turmes, Marita Ulvskog, Adina-Ioana Vălean, Kathleen Van Brempt, Alejo Vidal-Quadras |
||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
António Fernando Correia de Campos, Andrzej Grzyb, Roger Helmer, Vladimír Remek, Peter Skinner |
||||
Dátum predloženia |
8.2.2013 |
||||