SPRÁVA o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2014, oddiel III – Komisia
22.2.2013 - (2013/2010(BUD))
Výbor pre rozpočet
Spravodajkyňa: Anne E. Jensen
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2014, oddiel III – Komisia
Európsky parlament,
– so zreteľom na články 312, 313 a 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,
– so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (MID)[1],
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002[2],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2012 o návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2013[3],
– so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2013[4] a na tri súvisiace spoločné vyhlásenia Parlamentu, Rady a Komisie,
– so zreteľom na hlavu II kapitolu 7 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na závery Rady z 29. júna a 19. októbra 2012 o Pakte pre rast a zamestnanosť;
– so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A7-0043/2013),
A. keďže na základe Lisabonskej zmluvy sa Európskej únii udeľujú významné nové výsadné právomoci v oblastiach, ako je vonkajšia činnosť, šport, kozmický priestor, zmena klímy, energetika, cestovný ruch a civilná ochrana;
B. keďže podľa článku 312 Lisabonskej zmluvy je viacročný finančný rámec zakotvený v zmluve a schvaľuje sa vo forme nariadenia Rady, ktoré prijíma Rada jednomyseľne po udelení súhlasu Európskeho parlamentu, ktorý sa uznáša väčšinou svojich poslancov;
C. keďže platnosť súčasného viacročného finančného rámca končí na konci roka 2013 a keďže rok 2014 by mal byť prvým rokom uplatňovania budúceho viacročného finančného rámca;
D. keďže rok 2013 bude prvým rokom uplatňovania nového nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie;
Všeobecný kontext
1. berie na vedomie závery Európskej rady z 8. februára 2013 o budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR); trvá na tom, že ak Európsky parlament ešte nedal súhlas s novým nariadením o VFR, Európska komisia by najprv mala vypracovať návrh rozpočtu na rok 2014 na základe jej vlastných návrhov týkajúcich sa VFR na roky 2014 – 2020 a ak sa následne nedosiahne dohoda o novom VFR, mala by upraviť svoj návrh podľa článku 312 ods. 4 Zmluvy;
2. pripomína, že pokiaľ sa do konca tohto roka nedosiahne dohoda o nariadení o budúcom VFR, uplatní sa článok 312 ods. 2, podľa ktorého Rada prijíma nariadenie o VFR až po udelení súhlasu Európskeho parlamentu, článok 312 ods. 4, v ktorom sa stanovuje, že ak sa včas nedosiahne dohoda o novom VFR, uplatnia sa stropy posledného roka súčasného VFR, a článok 30 súčasnej medziinštitucionálnej dohody o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení, čo znamená predĺženie platnosti stropov na rok 2013 upravených na základe fixného deflátora vo výške 2 % ročne až do prijatia nového nariadenia o VFR; opätovne zdôrazňuje, že ak nastane taká situácia, je pripravený dosiahnuť rýchlu dohodu s Radou a Komisiou o zabezpečení platnosti právnych základov pre plnenie programov a politík EÚ v roku 2014;
3. berie na vedomie ťažkosti pri vymedzení všeobecných usmernení pre rozpočet na rok 2014, keďže čo sa týka výšky stropu viazaných rozpočtových prostriedkov na rok 2014, situácia je veľmi neistá; zdôrazňuje, že výška stropu by sa mohla pohybovať medzi 143,8 miliardy EUR v cenách roku 2014 v prípade, že sa dohoda o VFR na roky 2014 – 2020 dosiahne na základe rokovaní Európskej rady konaných 23. novembra 2012, a 155,5 miliardy EUR v cenách roku 2014 v prípade predĺženia platnosti stropu z roku 2013;
4. poznamenáva, že v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy vznikol medzi európskymi politickými predstaviteľmi konsenzus v prospech zvýšenej hospodárskej, fiškálnej, finančnej a bankovej integrácie, ako aj zlepšenia správy vecí verejných, pričom sa prejavila potreba posilniť rast s cieľom ozdraviť verejné financie; zdôrazňuje, že znížený európsky rozpočet by bol v rozpore s týmito politickými cieľmi;
Dostatočná a realistická úroveň platieb
5. zastáva názor, že pokiaľ by sa na začiatku rozpočtového cyklu naplánovala dostatočná a realistická úroveň platieb v rámci rozpočtu, nenastali by komplikácie pri plnení rozpočtu, ktorých sme boli svedkami najmä v prípade rozpočtu na rok 2012;
6. pripomína, že z dôvodu nekompromisnej pozície Rady v rokovaniach je celková úroveň platieb stanovená v rozpočte na rok 2013 o 5 miliárd EUR nižšia, než sú odhady Komisie týkajúce sa potrieb v oblasti platobných rozpočtových prostriedkov uvedené v návrhu rozpočtu; zdôrazňuje, že návrh Komisie vychádzal zo zníženia odhadov na rok 2013, ktoré poskytli samotné členské štáty, a z predpokladu, že všetky žiadosti o platby, ktoré sa majú doručiť v roku 2012, budú uhradené z rozpočtu na rok 2012; je preto mimoriadne znepokojený úrovňou platieb v roku 2013 a upozorňuje, že táto úroveň rozpočtových prostriedkov nebude dostatočná na pokrytie skutočných platobných potrieb v roku 2013, keďže rezerva platobných rozpočtových prostriedkov ponechaná pod stropom platieb VFR v rozpočte na rok 2013 predstavuje 11,2 miliardy EUR, pričom iba prenosy dodatočných platobných potrieb z roku 2012 predstavujú viac ako 16 miliárd EUR; upozorňuje, že pokračujúce a nadmerné odklady platieb z roka na rok povedú v budúcich rokoch k závažným problémom;
7. prikladá najvyššiu politickú dôležitosť spoločným vyhláseniam, ktoré podpísali Parlament, Rada a Komisia na najvyššej politickej úrovni v decembri 2012, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou dohody o rozpočte na rok 2013 medzi dvoma zložkami rozpočtového orgánu a podľa ktorých sa v rozpočte EÚ na rok 2013 zabezpečia dodatočné prostriedky, aby Únia bola schopná platiť svoje účty a aby si dokázala zachovať politickú dôveryhodnosť a platobnú schopnosť;
8. pripomína, že v súlade s ustanoveniami spoločného vyhlásenia o platbách na rok 2012 predloží Komisia začiatkom roka 2013 návrh opravného rozpočtu, ktorý bude slúžiť jedinému účelu, a to na pokrytie žiadostí pozastavených v roku 2012 vo výške 2,9 miliardy EUR, ako aj na pokrytie ostatných nesplnených právnych záväzkov, bez toho, aby bolo dotknuté riadne plnenie rozpočtu na rok 2013; pripomína, že v novembri a decembri 2012 sa Komisii predložili ďalšie žiadosti o platby v rámci zdieľaného hospodárenia v celkovej výške 16 miliárd EUR, ktoré bude treba uhradiť v roku 2013; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby bezodkladne a najneskôr do konca marca 2013 predložila uvedený návrh opravného rozpočtu s cieľom predísť akémukoľvek zásahu do procesu prípravy rozpočtu na rok 2014;
9. ďalej vyzýva Komisiu a Radu, aby konštruktívne spolupracovali s Parlamentom s cieľom zabrániť opakovaniu tejto situácie v budúcich rozpočtových cykloch tým, že zlepšia presnosť predpovedí a dohodnú sa na realistických a dostatočných odhadoch rozpočtu, ktoré by mali zahŕňať jasné a podrobné informácie o povahe všetkých odhadov platieb;
10. v tejto súvislosti znovu žiada Komisiu, aby Parlamentu a Rade predkladala mesačné správy o vývoji žiadostí členských štátov o platby zo štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a fondov v oblasti rozvoja vidieka a rybného hospodárstva (samostatne za každý členský štát a fond). Informácie poskytnuté v týchto mesačných správach by mali byť základom pre monitorovanie plnenia záväzkov dohodnutých medzi inštitúciami;
11. naliehavo tiež žiada, aby sa čo najskôr zriadila medziinštitucionálna skupina pre platby, ktorá bude vychádzať zo skúseností z medziinštitucionálnych rokovaní o platbách, ktoré sa usporiadali v kontexte rozpočtového postupu na rok 2013; je pevne presvedčený, že takéto stretnutia na politickej úrovni pomáhajú predísť akýmkoľvek prípadným nedorozumeniam v súvislosti s presnosťou údajov a odhadov týkajúcich sa potrieb v oblasti platieb; predovšetkým sa domnieva, že táto pracovná skupina by sa mala prioritne zaoberať otázkou rozdielu medzi odhadmi výdavkov v rámci zdieľaného hospodárenia poskytnutými orgánmi členských štátov a úrovňou platobných rozpočtových prostriedkov, ktorú Rada kolektívne presadzuje v priebehu rokovaní o rozpočte; žiada, aby sa prvá medziinštitucionálna schôdza o platbách uskutočnila v prvom polroku 2013;
12. je hlboko znepokojený tým, že napriek 99 % miere plnenia platobných rozpočtových prostriedkov na konci roka 2012 sa počas posledného roka neuhradené záväzky (RAL) zvýšili o 10 miliárd a dosiahli celkovo nevídanú hodnotu 217,3 miliardy EUR; očakáva, že úroveň RAL môže byť na konci roka 2013 dokonca vyššia; varuje pred prílišným uplatňovaním pravidla automatického rušenia viazanosti ako spôsobu riešenia problému RAL, keďže je to v rozpore s Paktom pre rast a zamestnanosť odsúhlaseným Európskou radou v roku 2012; domnieva sa, že na tohtoročných medziinštitucionálnych schôdzach o platbách by sa mal podrobne preskúmať rozdiel medzi viazanými a platobnými rozpočtovými prostriedkami, nadviazať dialóg s Komisiou s cieľom úplne objasniť zloženie RAL a posúdiť, či je súčasná maximálna výška RAL predovšetkým dôsledkom hospodárskej krízy alebo či poukazuje na rozsiahlejšie štrukturálne problémy; ak sa zistí, že príčinou sú štrukturálne problémy, vyzýva inštitúcie, aby spolupracovali a prijali vhodný akčný plán s cieľom riešiť otázku mimoriadnej výšky RAL v rámci budúceho VFR; trvá na tom, aby sa Rada zdržala prijatia rozhodnutia o úrovni platieb a priori, bez zohľadnenia skutočných potrieb a právnych záväzkov; ďalej konštatuje, že zvyšujúca sa suma RAL v skutočnosti podkopáva transparentnosť rozpočtu EÚ, v ktorom je jasne viditeľný pomer záväzkov a platieb v ktoromkoľvek konkrétnom rozpočtovom roku;
13. pripomína, že rok 2014 je rokom prechodu medzi dvoma viacročnými finančnými rámcami, a očakáva od Komisie, že k svojmu finančnému plánu na rok 2014 pripojí dôkladný a realistický odhad výšky rozpočtových prostriedkov, pričom zohľadní skutočnosť, že aj keď viacročný program financovania sa v počiatočnom roku uplatňuje pomalšie než na svojom konci a že v dôsledku toho je úroveň potrieb v oblasti platieb zvyčajne nižšia na začiatku viacročného finančného obdobia než na jeho konci, treba naliehavo riešiť otázku RAL na konci roku 2013;
14. naliehavo vyzýva Komisiu, aby pri prijímaní návrhu rozpočtu na rok 2014 poskytla jasný a vecný dôkaz o súvislosti medzi úrovňou rozpočtových prostriedkov, ktorú navrhuje, a vykonávaním Paktu pre rast a zamestnanosť, ktorý bol prijatý na zasadnutí Európskej rady v júni 2012;
15. trvá na tom, že rokovania o rozpočte na rok 2013 znovu poukázali na skutočnosť, že systém financovania rozpočtu EÚ, v ktorom predstavujú príspevky členských štátov viac než 75 % príjmov EÚ, je v rozpore s duchom a literou Zmluvy a spôsobuje, že rozpočet EÚ je úplne závislý od pokladníc členských štátov, čo môže byť obzvlášť škodlivé v čase, keď sú ich rozpočty obmedzené; naliehavo žiada, aby sa štruktúra príjmov Únie reformovala, a to aj zavedením nových a skutočných vlastných zdrojov, ako je daň z finančných transakcií a nová DPH na úrovni EÚ; pripomína svoju podporu návrhu Komisie na reformu systému vlastných zdrojov;
Úloha rozpočtu EÚ pri uplatňovaní stratégie Európa 2020 a pri vytváraní hospodárskeho rastu a pracovných miest
16. pripomína, že rok 2014 má byť prvým rokom uplatňovania nového VFR, a preto je dôležitý pre úspešný začiatok nového programového obdobia; zastáva názor, že prioritou európskeho rozpočtu v roku 2014 by malo byť udržanie hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti, posilnenie zamestnanosti a boj proti nezamestnanosti mladých;
17. pripomína osobitnú povahu rozpočtu EÚ, ktorý predstavuje len 1 % HDP EÚ a je investičným rozpočtom so silným pákovým efektom; zdôrazňuje, že 94 % jeho prostriedkov sa vracia členským štátom a európskym občanom prostredníctvom politík a programov EÚ, a preto by sa nemal vnímať ako dodatočná záťaž, ale ako nástroj na posilnenie investícií, rastu a pracovných miest v Európe; zdôrazňuje, že bez príspevku z rozpočtu EÚ by verejné investície v regiónoch a členských štátoch boli na minimálnej úrovni alebo úplne nemožné; domnieva sa, že každé zníženie rozpočtu EÚ by nevyhnutne viedlo k zvýšeniu nerovnováh a k brzdeniu rastu a konkurenčnej sily celého hospodárstva Únie, ako aj jeho súdržnosti, a ohrozilo by zásadu solidarity ako hlavnú hodnotu EÚ; zastáva názor, že požiadavka „viac Európy“ nemá zmysel, keď ju sprevádzajú návrhy na drastické obmedzovanie finančných prostriedkov EÚ;
18. uznáva pretrvávajúce hospodárske a rozpočtové obmedzenia na vnútroštátnej úrovni, ako aj úsilie členských štátov o fiškálnu konsolidáciu; zdôrazňuje však, že rozpočet EÚ je účinným nástrojom investovania a solidarity s preukázanou pridanou hodnotou na európskej i vnútroštátnej úrovni; je presvedčený, že schopnosť rozpočtu podporiť hospodársky rast, konkurencieschopnosť a vytváranie pracovných miest je ešte dôležitejšia v čase hospodárskych problémov, keďže vytvorí podmienky pre úspech týchto konsolidačných snáh, a že rozpočet EÚ by sa mal považovať za nástroj na prekonanie krízy;
19. zdôrazňuje potrebu rozšírenia finančnej podpory a činností v súvislosti so zavedením kvalitných systémov vzdelávania spájajúcich praktickú prípravu s odborným vzdelávaním; požaduje rozhodnejšiu podporu spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti odborného vzdelávania s cieľom účinne bojovať proti nezamestnanosti mladých ľudí; pripomína v tejto súvislosti návrh na odporúčanie Rady o vytvorení záruky pre mladých[5];
20. pripomína, že ani všetkými makroekonomickými opatreniami na stabilizáciu finančného sektora prijatými od roku 2008 sa doteraz nepodarilo ukončiť hospodársku a finančnú krízu; domnieva sa preto, že s cieľom vrátiť sa k rastu a vytvárať pracovné miesta v Európe by členské štáty mali pokračovať v úsilí o uvoľnenie potenciálu na udržateľný a inkluzívny rast, napríklad prostredníctvom podpory vzdelávania, celoživotného vzdelávania a mobility; súčasťou riešenia musí byť dobre cielený, silný a dostatočný rozpočet EÚ, ktorý je potrebný na zlepšenie koordinácie a posilnenia úsilia členských štátov;
21. vyzýva preto členské štáty, aby zvážili synergický účinok konsolidačného úsilia na vnútroštátnej úrovni a pridanej hodnoty rozpočtu EÚ s vhodne určenými prioritami, ktorý umožní plnenie už prijatých politických záväzkov na najvyššej úrovni; pripomína, že plnenie politických záväzkov a priorít je účinnejšie, ak existuje synergia medzi rozpočtami členských štátov a rozpočtom EÚ, a zdôrazňuje význam medziparlamentných diskusií o spoločných hospodárskych a rozpočtových orientáciách členských štátov a Únie v rámci Európskeho parlamentného týždňa o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík;
22. vyzýva Komisiu, aby pri predkladaní návrhu rozpočtu na rok 2014 riadne vysvetlila úlohu rozpočtu EÚ v procese európskeho semestra; vyzýva Komisiu najmä, aby poskytla vecné a konkrétne údaje o tom, ako môže ňou predložený návrh rozpočtu EÚ mať naozaj spúšťaciu, urýchľovaciu, synergickú a doplnkovú úlohu k investíciám na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni pri realizácii priorít dohodnutých v rámci európskeho semestra;
23 domnieva sa, že výdavky EÚ majú často potenciál na vytváranie úspor z rozsahu a automaticky by mali viesť k hodnoteniu možných úspor na vnútroštátnej úrovni, čo by výrazne odbremenilo verejné financie členských štátov;
24. zdôrazňuje, že treba využiť všetky nástroje a opatrenia, ktoré má Európska únia k dispozícii, s cieľom pomôcť členským štátom prekonať krízu a vyhnúť sa budúcim krízam; zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú tri európske orgány dohľadu tým, že umožňujú komplexné vykonávanie programu regulácie finančného sektora a vytváranie štruktúr dohľadu; vyzýva Komisiu, aby vo svojom návrhu rozpočtu na rok 2014 navrhla dostatočné finančné prostriedky pre tieto agentúry a aby pri príprave hodnotenia a revízii nariadení v januári 2014 vypracovala revidovaný model financovania týchto agentúr, ktorý zvýši ich nezávislosť a zároveň zachová jednotnosť rozpočtu EÚ;
25. zdôrazňuje strategický účinok výberu priorít na rok 2014, ktorý je prvým rokom nadchádzajúceho VFR; zdôrazňuje, že EÚ musí naliehavo posilniť rast a konkurencieschopnosť s cieľom vytvárať pracovné miesta a príležitosti, najmä pre mladých ľudí;
26. v tejto súvislosti pripomína, že stratégia Európa 2020 by mala byť stredobodom budúceho VFR (2014 – 2020), a naliehavo vyzýva Komisiu, aby túto stratégiu stanovila za prioritu a jasne preukázala všetky súvisiace investície v rozpočte na rok 2014, pričom by mala klásť dôraz na investície do oblastí vedomostného trojuholníka (vzdelávania, výskum, inovácie), infraštruktúr a malých a stredných podnikov, energie z obnoviteľných zdrojov, trvalo udržateľný rozvoj, podnikanie, zamestnanosť – najmä zamestnanosť mladých – a zručnosti, ako aj posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;
27. vyjadruje poľutovanie nad zvyčajnými horizontálnymi škrtmi Rady a varuje ju pred pokusom o opätovné využitie takýchto umelých škrtov; bude venovať osobitnú pozornosť zabezpečeniu dostatočnej úrovne platieb pre politiky a programy, ktoré posilňujú rast a konkurencieschopnosť;
28. má v úmysle pokračovať v podrobnom skúmaní plánu Komisie, ktorý sa týka zníženia počtu pracovných miest v inštitúciách, a pripomína, že by sa to malo považovať za celkový cieľ; berie na vedomie nepriaznivý vplyv, ktorý tieto opatrenia mať môžu na rýchlu, pravidelnú a efektívnu realizáciou opatrení a programov EÚ; domnieva sa, že sa musí zabezpečiť a dokonca posilniť efektívnosť administratívy; domnieva sa, že každá krátkodobá alebo dlhodobá revízia počtu pracovných miest by mala vychádzať z predchádzajúceho hodnotenia vplyvu a mala by, okrem iného, v plnej miere zohľadňovať právne povinnosti Únie a nové právomoci a rozšírené úlohy inštitúcií vyplývajúce zo zmlúv; pripomína spoločné vyhlásenie o decentralizovaných agentúrach, najmä priložený spoločný prístup a jeho ustanovenia o poverovaní agentúr novými úlohami;
29. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Dvoru audítorov.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
Dátum prijatia |
20.2.2013 |
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
26 4 2 |
|||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Marta Andreasen, Richard Ashworth, Zuzana Brzobohatá, Jean Louis Cottigny, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazábal Rubial, Salvador Garriga Polledo, Jens Geier, Ingeborg Gräßle, Lucas Hartong, Jutta Haug, Monika Hohlmeier, Sidonia Elżbieta Jędrzejewska, Anne E. Jensen, Ivailo Kalfin, Jan Kozłowski, Claudio Morganti, Jan Mulder, Vojtěch Mynář, Juan Andrés Naranjo Escobar, Alda Sousa, László Surján, Derek Vaughan |
||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
François Alfonsi, Alexander Alvaro, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Jürgen Klute, Peter Šťastný, Georgios Stavrakakis, Theodor Dumitru Stolojan, Nils Torvalds |
||||
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Bill Newton Dunn |
||||