SPRÁVA o obchode a investíciách – hnacie sily rastu rozvojových krajín

8.4.2013 - (2012/2225(INI))

Výbor pre medzinárodný obchod
Spravodajkyňa: Tokia Saïfi
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*):
Alf Svensson, Výbor pre rozvoj
(*) Pridružený výbor – článok 50 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o obchode a investíciách – hnacie sily rastu rozvojových krajín

(2012/2225(INI))

–   so zreteľom na články 207 a 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 3 Zmluvy o Európskej únii,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obchod, rast a rozvoj – Prispôsobovanie obchodnej a investičnej politiky potrebám krajín v najväčšej núdzi (COM(2012)022),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obchod, rast a svetové záležitosti – Obchodná politika ako hlavná súčasť stratégie Európa 2020 (COM(2010)0612),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Zlepšenie podpory EÚ rozvojovým krajinám mobilizáciou financovania rozvoja (COM(2012)0366),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Nová reakcia na meniace sa susedstvo (COM(2011)0303),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ – program zmien (COM(2011)0637),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Globálna Európa: nový prístup k financovaniu vonkajšej činnosti EÚ (COM(2011)0865),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Na ceste ku komplexnej európskej medzinárodnej investičnej politike (COM(2010)0343),

–   so zreteľom na oznámenie s názvom Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014 (COM(2011)0681),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Na ceste k stratégii pomoci pre obchod EÚ – príspevok Komisie (COM(2007)0163),

–   so zreteľom na oznámenie s názvom Obchod a rozvoj: pomoc rozvojovým krajinám využívať výhody z obchodu, COM(2002)0513,

–   so zreteľom na priebežnú správu z roku 2012 o zodpovednosti EÚ v oblasti financovania rozvoja, a najmä na časť o pomoci obchodu (SWD(2012)199),

–   so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) a Európskou úniou, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 a zmenenú a doplnenú v roku 2005 a 2010,

–   so zreteľom na svoje uznesenia z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode[1], o medzinárodnej obchodnej politike v kontexte naliehavých požiadaviek súvisiacich so zmenou klímy[2] a o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách[3];

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o pomoci poskytovanej Európskou úniou v oblasti obchodu[4],

–   so zreteľom na svoje uznesenia o dohodách o hospodárskom partnerstve s regiónmi a štátmi AKT[5],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2011 o novej obchodnej politike pre Európu v rámci stratégie Európa 2020[6],

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012 z 25. októbra 2012 o uplatňovaní systému všeobecných colných preferencií[7],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2012 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (ES) č. 1528/2007, pokiaľ ide o vypustenie niekoľkých krajín zo zoznamu regiónov alebo štátov, ktoré ukončili rokovania[8],

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. apríla 2011 o budúcej európskej medzinárodnej investičnej politike[9],

–   so zreteľom na legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2012 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú prechodné opatrenia pre bilaterálne investičné dohody medzi členskými štátmi a tretími krajinami[10],

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2012 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí regionálneho dohovoru o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu[11],

–   so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) č. 1063/2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2454/93, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva[12],

–   so zreteľom na závery Rady zo 16. marca 2012 o prístupe EÚ k obchodu, rastu a rozvoju v budúcom desaťročí a z 15. októbra 2012 o financovaní rozvoja,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2010 o následkoch celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy pre rozvojové krajiny a rozvojovú spoluprácu[13],

–   so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. septembra 2012[14],

–   so zreteľom na pracovný program WTO, pokiaľ ide o pomoc v oblasti obchodu na roky 2012 – 2013,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie: „Európsky konsenzus“[15],

–   so zreteľom na stratégiu EÚ pre pomoc v oblasti obchodu: Posilňovanie podpory potrieb súvisiacich s obchodom v rozvojových krajinách zo strany EÚ, prijatú 15. mája 2007,

–   so zreteľom na akčný program z Alma-Aty pre vnútrozemské rozvojové krajiny z 28. – 29. augusta 2003,

–   so zreteľom na Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci z 2. marca 2005 a na Pusanské partnerstvo pre účinnú rozvojovú spoluprácu z 1. decembra 2011,

–   so zreteľom na Istanbulský akčný program pre najmenej rozvinuté krajiny na desaťročie 2011 – 2020,

–   so zreteľom na Soulský konsenzus o spoločnom rozvoji a raste, prijatý na samite G20 v dňoch 11 až 12 novembra 2010,

–   so zreteľom na správu UNCTAD o svetových investíciách 2012, hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv z roku 2011, hlavné zásady OSN hodnotenia vplyvu obchodných a investičných dohôd v oblasti ľudských práv, zásady zodpovedného investovania v poľnohospodárstve z Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD)/Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO)/Svetovej banky/Medzinárodného fondu pre poľnohospodársky rozvoj (IFAD), revíziu usmernení OECD pre nadnárodné podniky z roku 2011, mandát z Dauhy, ktorý bol schválený na XIII. ministerskej konferencii UNCTAD v roku 2012, a konferenciu Rio+20 z roku 2012;

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre rozvoj (A7-0053/2013),

A. keďže obchodná a investičná politika EÚ by sa mala riadiť všeobecnými zásadami svojej vonkajšej činnosti, ako je stanovené v článku 3 a článku 21 ZEÚ, a mala by prispievať „k trvalo udržateľnému rozvoju planéty (...), voľnému a spravodlivému obchodu, odstráneniu chudoby, ako aj ochrane ľudských práv (...)“;

B.   keďže články 207 a 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sú prepojené; keďže v článku 207 sa uvádza, že obchodná politika EÚ sa uskutočňuje v rámci zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie; keďže podľa článku 208 sa vyžaduje, aby Únia pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny, zohľadňovala ciele rozvojovej spolupráce;

C. keďže obchod a investície medzi EÚ, rozvojovými krajinami a najmenej rozvinutými krajinami sú prostriedkom na dosiahnutie týchto cieľov tým, že stimulujú udržateľný a inkluzívny rast všetkých zúčastnených strán, umožňujú prenos technológií a zručností a pomáhajú vytvárať pracovné miesta, zvyšovať konkurencieschopnosť a produktivitu, dosahovať väčšiu sociálnu súdržnosť a bojovať proti nerovnosti;

D. keďže však obchod a investície nemôžu mať samy o sebe rozhodujúci vplyv na rast a udržateľný rozvoj, pretože štrukturálne nedostatky (nedostatky ľudského kapitálu, riadenia a infraštruktúr, slabý súkromný sektor, silná závislosť od vývozu surovín, nedostatočná diverzifikácia vývozu, vysoké obchodné náklady atď.), ktorými trpia rozvojové krajiny vrátane najmenej rozvinutých krajín, im bránia v plnom prístupe k svetovému obchodu;

E.  keďže obchodná a investičná politika Únie na podporu rastu v prijímajúcich krajinách by mala byť koordinovaná s rozvojovými cieľmi, ktoré stanovia zodpovedné orgány, mala by byť v súlade so zásadami súdržnosti pre rozvoj, doplnená o technickú a finančnú pomoc a v prípade potreby o rozvoj cezhraničných partnerstiev na osi sever – juh a rozvoj verejno-súkromných partnerstiev na osi juh – juh;

F.  keďže v roku 2010 sa obchod juh – juh podieľal 23 % na celosvetovom obchode; keďže podľa správy WTO o svetovom obchode v roku 2011 preferenčné dohody juh – juh predstavovali dve tretiny všetkých týchto dohôd a dohody sever – juh iba štvrtinu; keďže podľa správy o investíciách vo svete v roku 2012 rozvíjajúce ekonomiky uskutočnili takmer polovicu priamych zahraničných investícií na celom svete;

G. keďže však mnohé krajiny stále nemajú prospech z obchodu a podiel najmenej rozvinutých krajín na svetovom HDP klesá; keďže napriek vysokej miere hospodárskeho rastu sa však 49 najmenej rozvinutých krajín naďalej podieľa len 1,12 % na celosvetovom obchode; keďže obchod nebol rovnakým prínosom pre všetky rozvojové krajiny a v niektorých prípadoch prehĺbil sociálne rozdiely;

H. keďže veľké rýchlo sa rozvíjajúce krajiny, ktoré sa ešte stále začleňujú do kategórie rozvojových krajín, sú súčasne darcami i príjemcami pomoci v oblasti obchodu; keďže Únia a ďalšie rozvinuté krajiny by mali viac zohľadňovať celkové postavenie týchto nových aktérov, ich význam a ich osobitosti a podľa toho prispôsobiť svoju pomoc v oblasti obchodu;

I.   keďže obchodné a investičné opatrenia v prospech udržateľného rozvoja môžu mať rôzny pôvod a mnoho podôb; keďže viaceré programy a činnosti môžu byť vykonávané na území jednej krajiny, no nedostatok koordinácie môže mať za následok oslabenie ich účinnosti a patričnosti a výsledkom môže byť zníženie dôvery občanov v takéto opatrenia;

J.   keďže EÚ a jej členské štáty sú najväčšími poskytovateľmi pomoci v oblasti obchodu, a to vo výške 10,7 miliardy EUR v roku 2010, čo je takmer tretina celkovej sumy oficiálnej rozvojovej pomoci; keďže hospodárska a finančná kríza vyvoláva otázku zníženia finančných prostriedkov vyčlenených na oficiálnu rozvojovú pomoc, najmä na pomoc v oblasti obchodu, ako aj účinnosti ich využitia;

K. keďže EÚ sa zaviazala zvýšiť do roku 2015 svoj celkový rozpočet určený na pomoc na 0,7 % HND;

1.  podporuje cieľ Komisie zlepšiť súčinnosť medzi obchodnou a rozvojovou politikou; odporúča, aby brala do úvahy potreby a kapacity prijímajúcich krajín, podporné nástroje, ako je napr. regionálna integrácia, ktoré môžu zabezpečiť lepšie využitie tejto súčinnosti, a aby uprednostňovala opatrenia zamerané na:

– podporu udržateľného a inkluzívneho rozvoja,

– vytváranie pracovných miest, posilňovanie kvalifikácie a rozvoj ľudského kapitálu a zároveň znižovanie sociálnych nerovností,

– zlepšenie odolnosti voči hospodárskym šokom,

– podporu rozvoja súkromného sektora, najmä malých subjektov vrátane mikropodnikov a malých a stredných podnikov, s cieľom podporiť ich účasť v obchode a investovaní na miestnej, regionálnej, cezhraničnej, dvojstrannej a mnohostrannej úrovni;

– zlepšenie finančnej správy a boja proti korupcii, daňovým podvodom a únikom, praniu špinavých peňazí a daňovým rajom vrátane zavedenia výmeny informácií a dozorných mechanizmov v oblasti podnikových platieb,

– zlepšenie podnikateľského a investičného prostredia vrátane vykonávania opatrení na podporu obchodu,

– diverzifikáciu obchodných a investičných tokov a

– poskytovanie potrebnej technickej pomoci na zabezpečenie správneho vypracovania týchto opatrení;

2.       vyzýva Európsku úniu, aby pri uskutočňovaní svojich politík v oblasti obchodu, poľnohospodárstva, životného prostredia a energetiky dodržiavala zásadu súdržnosti politík pre rozvoj a aby zhodnotila vplyv týchto politík na rozvojové krajiny a najmenej rozvinuté krajiny;

3.  zdôrazňuje, že dôstojná úroveň miezd a dobré normy bezpečnosti pri práci sú dôležité pre udržateľný systém svetového obchodu a nové svetové výrobné reťazce; v tejto súvislosti pripomína Komisii jej oznámenie o podpore dôstojnej práce pre všetkých;

4.  naliehavo žiada EÚ, iných poskytovateľov pomoci, orgány partnerských krajín a miestne a medzinárodné súkromné subjekty v rozvojových krajinách, aby preskúmali možné oblasti spolupráce zameranej na udržateľný rozvoj s cieľom čo najviac zvýšiť prínos hospodárskej činnosti pri dosahovaní rozvojových cieľov;

5.  zdôrazňuje, že v záujme zvýšenia bohatstva a životnej úrovne najchudobnejších je potrebné, aby EÚ osobitne zameriavala určitú časť svojej pomoci v oblasti obchodu na zodpovedný a udržateľný rozvoj s cieľom vybudovať miestnu a regionálnu obchodnú kapacitu v rámci rozvojových krajín a medzi nimi; víta ciele nástroja rozvojovej spolupráce, ktorý zdôrazňuje priority zamestnanosti a rastu v rozvojových krajinách;

6.  domnieva sa, že osvojenie si programov zameraných na rozvoj obchodu a investícií prijímajúcimi krajinami je jedným zo zásadných faktorov ich úspechu, a je presvedčený, že národné, regionálne a miestne orgány a občianska spoločnosť musia byť v súlade so zásadami právneho štátu systematicky zapájané do vypracovania a monitorovania vnútroštátnych programov;

7.  nabáda rozvojové krajiny, aby začleňovali udržateľný hospodársky rozvoj ako prierezový cieľ vnútroštátnej politiky do svojich príslušných stratégií a iniciatív; žiada Komisiu, aby pracovala – okrem iného ponukou väčšej pomoci – na zlepšovaní schopnosti vlád integrovať otázky spojené s udržateľným a inkluzívnym hospodárskym rozvojom do ich národných obchodných stratégií a programov;

8.  poznamenáva, že lepšie odborné vzdelanie v otázkach rozvoja by umožnilo jasnejšie určenie konkrétnych potrieb rozvoja a možných spôsobov ich plnenia s cieľom usmerniť a uľahčiť úlohu účastníkov obchodných rokovaní a ostatných subjektov v oblasti obchodu;

9.  považuje za rozhodujúce investície zamerané na vytváranie, rozvíjanie, posilňovanie a udržiavanie hlavných udržateľných dopravných, udržateľných energetických a telekomunikačných infraštruktúr, najmä cezhraničných infraštruktúr a intermodálnych dopravných uzlov;

10. zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť úplnú transparentnosť, pokiaľ ide o platby európskych podnikov vládam; vyzýva Komisiu, aby podporovala udržateľné stratégie industrializácie v rozvojových krajinách zamerané skôr na obchodovanie s produktmi s pridanou hodnotou než so surovinami;

11. domnieva sa, že keď sa obchod a investície používajú ako hnacie sily udržateľného rastu a hospodárskeho rozvoja, mali by pri rozvoji výroby a infraštruktúry, ktorá je potrebná, sledovať tieto ciele:

•   Poľnohospodárstvo:

-  podpora samostatne zárobkovo činných poľnohospodárov a malých družstiev a podpora rozvoja udržateľných poľnohospodárskych, rybárskych a šľachtiteľských metód, ktoré umožnia vytvárať, posilňovať a diverzifikovať dodávateľské reťazce;

-  zlepšenie ich prístupu k financovaniu a mikrofinancovaniu;

-   podpora rozvojových krajín v prístupe k informáciám a v zosúladení sa, pokiaľ ide o medzinárodné sanitárne a fytosanitárne normy, s cieľom zaručiť spravodlivú súťaž a lepší prístup na trhy vrátane lepšieho prístupu rozvojových krajín na trhy priemyselných krajín, ako aj s cieľom lepšie chrániť ich obyvateľstvo;

- postupné odstránenie obmedzení vývozu a opatrenia na boj proti špekuláciám s cenami v poľnohospodárstve a ich nestabilite;

- podpora zavedenia a marketingu sociálneho a ekologického tovaru a služieb vrátane ekoturistiky s cieľom zabezpečiť pridanú hodnotu pre výrobcov a dodržiavanie kritérií udržateľnosti;

-  udržateľné a transparentné hospodárenie s prírodnými zdrojmi;

-  programy týkajúce sa spravodlivého prístupu poľnohospodárov k pôde;

-  vytváranie prístupu k budovaniu kapacít, najmä v oblasti diverzifikácie produktov; zvýšenie pridanej hodnoty produktov a pomoc pri dodržiavaní noriem a plnení technických požiadaviek miestnych, regionálnych a medzinárodných trhov;

-   zavedenie systému pozitívnych stimulov do kapitol o udržateľnom rozvoji v obchodných dohodách s cieľom podporiť dovoz poľnohospodárskych výrobkov, ktoré sú v súlade s medzinárodnými normami životného prostredia, sociálnych a ľudských práv, do EÚ, najmä zabezpečením spravodlivých príjmov pre výrobcov a životného minima pre poľnohospodárskych pracovníkov, ako žiadal osobitný spravodajca OSN pre právo na výživu;

-  podpora potreby, aby v prípade rozvojových a najmenej rozvinutých krajín boli niektoré citlivé poľnohospodárke výrobky vyňaté z recipročnej liberalizácie;

•   Priemysel:

-  budovanie, posilňovanie a diverzifikácia výrobných kapacít a udržateľný rozvoj priemyslu, ktorý prostredníctvom inkluzívnych, spravodlivých dodávateľských reťazcov prináša výhody miestnym zapojeným subjektom;

-  zlepšenie obchodného a investičného prostredia s cieľom uľahčiť účasť súkromného sektora vrátane malých miestnych podnikov, prípadne vytvárania verejno-súkromných partnerstiev;

-  postupné odstraňovanie obmedzení obchodu s prihliadnutím na nutnosť, aby rozvojové krajiny diverzifikovali svoje ekonomiky a aby bol chránený novovznikajúci priemysel, s cieľom vybudovať udržateľnú domácu priemyselnú základňu;

- ochrana práv duševného vlastníctva vrátane zemepisného označovania, s prihliadnutím na úroveň rozvoja krajín a s cieľom podporovať prenos technológií (vrátane ekologických technológií) v súlade s vyhlásením z Dauhy o obchodných aspektoch práva duševného vlastníctva (TRIPS) a verejnom zdraví;

- podpora dôstojných pracovných podmienok, transparentnosti a udržateľnosti; podpora udržateľných a spravodlivých foriem práce, posilnenie bezpečnostných pracovných noriem a systémov sociálnej ochrany, s osobitným prihliadnutím na odporúčania MOP o vnútroštátnej minimálnej úrovni sociálnej ochrany;

• Služby:

-  posilnenie zásad právneho štátu a dobrej správy vecí verejných s cieľom zlepšiť právnu istotu, transparentnosť a zákonnosť súkromných investícií, najmä priamych zahraničných investícií;

-  dôkladné preskúmanie existujúcich ustanovení a smerníc na rokovanie o finančných službách v súvislosti s obchodnými dohodami vzhľadom na to, že by nemali brániť primeranej finančnej regulácii v rámci EÚ a jej obchodných partnerov;

- zlepšenie podmienok verejného obstarávania;

- zlepšenie efektívnosti verejných služieb;

- podpora služieb, ktoré napomáhajú obchod, investície, a najmä ekologické služby vrátane cestovného ruchu, logistiku a investície do projektov;

• Administratíva:

-  podpora národných vlád pri stanovovaní ich národných obchodných politík a stratégií s primeranou úrovňou transparentnosti a účasti;

- vytvorenie spoločných nástrojov a zdrojov s cieľom poskytnúť príslušným najmenej rozvinutým krajinám praktické informácie a metódy;

- podpora reforiem colných a daňových správ, ako aj opatrení zameraných na obmedzenie podielu neformálneho sektora na hospodárstve a na jeho začlenenie do regulovaného hospodárstva;

-  zlepšenie účinnosti, riadenia a organizácie systémov tranzitu, ako aj pohybu tovaru, osôb a služieb;

- zriadenie inštitúcií, ktoré napomáhajú obchod a investície, a vytvorenie záručných fondov a fondov rizikového kapitálu vrátane zárodkového kapitálu a „podnikateľských anjelov“;

12. podporuje návrh Komisie diferencovať podporu obchodu a zamerať úsilie na krajiny, ktoré to najviac potrebujú, najmä na najmenej rozvinuté krajiny; odporúča však, aby Komisia okrem štandardných ukazovateľov (hrubý národný produkt, ľudský kapitál a zraniteľnosť voči hospodárskym šokom) vzala do úvahy aj všeobecnú úroveň rozvoja krajiny a jej potreby, kapacity a vnútorné nerovnosti rozvoja; nabáda Komisiu, aby brala do úvahy zásady rozšíreného integrovaného rámca (EIF) pre najmenej rozvinuté krajiny;

13. zdôrazňuje, že sociálne podnikanie a sociálne inovácie v rozvojových krajinách sú hnacími silami rastu a rozvoja a môžu pomôcť znížiť nerovnosti a podporovať rast, ak sa zisky opätovne investujú do hospodárstva;

14. domnieva sa, že kým presuny finančných prostriedkov a mikrofinancovanie zostávajú dôležitými nástrojmi, samy nemôžu splniť všetky požiadavky na financovanie; vyzýva všetkých darcov, aby hľadali a podporovali inovatívne formy financovania a partnerstva; podporuje uzatváranie partnerstiev juh – juh a trojuholníkových partnerstiev; odporúča viac rozšíriť využívanie medziregionálnych schém financovania, ako sú schémy uplatnené v súvislosti s Trustovým fondom EÚ a Afriky pre infraštruktúru;

15. podporuje balík opatrení na podporu obchodu pre malé podniky v rozvojových krajinách, ktorý zverejnila Komisia vo svojom oznámení; vyzýva Komisiu, aby pokročila v práci na tomto balíku opatrení, a vyzýva všetkých darcov, aby vyčlenili dostatočné finančné prostriedky na jeho plnenie, najmä na podporu účasti malých podnikov v obchodných programoch, ktoré zabezpečujú pridanú hodnotu pre výrobcov vrátane tých, ktorí dodržiavajú kritériá udržateľnosti (napr. tzv. „spravodlivého obchodu“); žiada pravidelné informovanie o vykonávaní týchto opatrení;

16. víta prijatie oznámenia Komisie s názvom Zlepšenie podpory EÚ rozvojovým krajinám mobilizáciou financovania rozvoja; vyzýva Komisiu, aby urýchlene uplatnila svoje návrhy s cieľom mobilizovať dodatočné udržateľné, predvídateľné a účinné financovanie; víta hlavné zásady súboru nástrojov z politického rámca pre investície OECD; víta výsledky Pusanského partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu a Istanbulské zásady v záujme efektívneho rozvoja CSO;

17. vyjadruje znepokojenie nad rozširujúcou sa praxou viazanej pomoci; naliehavo vyzýva rozvinuté krajiny a veľké rýchlo sa rozvíjajúce krajiny, aby sa neuchyľovali k tejto praxi a aby naopak v rámci svojich projektov hospodárskeho rozvoja zameraných na obchod a investície využívali radšej regionálne a miestne zdroje vrátane ľudského kapitálu;

18. oceňuje prácu medzinárodných inštitúcií (WTO, UNCTAD, UNIDO, OECD, G20, Svetovej banky a medzinárodných rozvojových bánk) v oblasti pomoci obchodu; podporuje začlenenie kompenzačných opatrení na pomoc rozvojovým krajinám do programov pomoci pre obchod s cieľom vyvážiť straty vyplývajúce z liberalizácie obchodu; domnieva sa, že v koordinácii UNCTAD a WTO by sa mal zaviesť systém na zjednodušenie medzinárodnej, národnej a miestnej spolupráce medzi poskytovateľmi pomoci; pripomína záväzok EÚ podporiť a uľahčiť zastúpenie a účasť rozvojových krajín v týchto medzinárodných inštitúciách;

19. vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou koordináciou investičných politík vrátane ich koordinácie na medzinárodnej úrovni; víta dohodu Parlamentu a Rady o prechodných ustanoveniach týkajúcich sa bilaterálnych investičných dohôd medzi členskými štátmi a tretími krajinami; nabáda Komisiu, aby vypracovala politiku EÚ pre oblasť medzinárodných investícií, ktorá zabezpečí primeranú ochranu investícií, zvýši právnu istotu a bude prihliadať na schopnosť štátov vytvárať spoločné pravidlá a normy a súčasne zohľadňovať konkrétne sociálne, hospodárske a environmentálne potreby, okrem iného ako sú tie, ktoré sú stanovené v rámci investičnej politiky pre trvalo udržateľný rozvoj UNCTAD; pripomína, že rozvojové krajiny neúmerne trpia v dôsledku vysokých nákladov spojených s riešením sporov medzi investormi a štátom;

20. domnieva sa, že je dôležité zreformovať MID s cieľom posilniť ich rozvojový rozmer tým, že sa vyvážia práva a povinnosti štátov a investorov, zabezpečí sa dostatočný politický priestor pre politiky udržateľného rozvoja a ustanovenia o podpore investícií sa vyjadria konkrétnejšie a budú tesnejšie späté s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja;

21. naliehavo žiada Komisiu, aby poskytla rozčlenené údaje o priamych zahraničných investíciách EÚ (FDI) do rozvojových a najmenej rozvinutých krajín, pričom vezme do úvahy tieto kategórie investícií: fúzie a akvizície, vnútropodnikové presuny aktív, špekulatívne investície a ekologické investície;

22. domnieva sa, že spolupráca by sa mala zamerať aj na kapacitu a budovanie inštitúcií, aby mohli rozvojové krajiny vytvoriť rámec podmienok nevyhnutných pre investície, ako je budovanie kapacít na výber daní, zabránenie daňovým únikom a zavedenie najvyšších noriem v oblasti účtovníctva;

23.  víta rozhodnutie WTO uľahčiť pristúpenie najmenej rozvinutých krajín; vyzýva rozvinuté krajiny a veľké rýchlo sa rozvíjajúce krajiny, ktoré sú členmi WTO, aby uplatňovali výnimku na služby v prípade najmenej rozvinutých krajín, aby poskytli zvýhodnené podmienky pre služby a poskytovateľov služieb z najmenej rozvinutých krajín a aby súčasne venovali osobitnú pozornosť režimu 4, ktorý je pre najmenej rozvinuté krajiny prioritou;

24. vyjadruje želanie, aby Únia a jej členské štáty využili svoj vplyv, najmä vo veľkých rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomikách, a dosiahli rýchle uzavretie dohody o pomoci obchodu, o ktorej sa rokovalo v Dauhe;

25. víta záväzok krajín BRIC v prospech rastu a hospodárskeho rozvoja rozvojových krajín; žiada ich, aby pri svojich činnostiach dodržiavali a presadzovali demokratické zásady, dobré riadenie a ich podporu; žiada Komisiu, aby do všetkých obchodných dohôd s rozvojovými krajinami naďalej začleňovala doložku o demokracii a ľudských právach;

26. vyzýva Komisiu, aby navrhla konkrétne riešenia na posilnenie svojej podpory pre rýchlejšiu a hlbšiu regionálnu integráciu medzi rozvojovými krajinami s cieľom rozvíjať regionálne trhy a vytvárať regionálne hodnotové reťazce; za týmto účelom vyzýva Komisiu, aby vo svojich bilaterálnych a regionálnych obchodných dohodách podporovala regionálnu integráciu; vyzýva Komisiu, aby zvážila zjednodušenie a harmonizáciu pravidiel pôvodu, ako aj spôsoby, ako uľahčiť ich používanie pre malých vývozcov; žiada Komisiu, aby posilnila svoje partnerstvo s existujúcimi regionálnymi inštitúciami, najmä s Africkou rozvojovou bankou; poukazuje na dôležitú úlohu miestneho súkromného sektora, pokiaľ ide o obchodnú integráciu a hospodársky rozvoj;

27. víta reformu pravidiel o pôvode a nadobudnutie platnosti revidovaného všeobecného systému preferencií; verí, že Komisia predloží správu o dôsledkoch zmeny tohto systému pre prijímajúce krajiny, najmä pre tie krajiny, ktorým boli zrušené preferencie, v súlade s ustanoveniami článku 40 nových pravidiel;

28. berie na vedomie predbežné uplatňovanie prvej dohody o hospodárskom partnerstve (DHP) so skupinou afrických krajín; vyzýva Komisiu, aby zhodnotila doterajší nedostatočný pokrok v uzatváraní iných DHP, ktoré v plnej miere zohľadňujú rozvojové záujmy rozvojových krajín; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v tejto činnosti a obnovila neprerušené rokovania o DHP medzi EÚ a zainteresovanými rozvojovými krajinami s cieľom postupne integrovať ich trhy do mnohostranného obchodného rámca; zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť stabilný a spravodlivý právny a obchodný rámec na podporu investícií EÚ v krajinách AKT spôsobom, ktorý bude prospešný pre obe strany; vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy odporúčania Parlamentu o narušení preferencií, flexibilite a rozsahu odstránenia ciel a aby venovala osobitnú pozornosť vykonávaniu DHP;

29. domnieva sa, že EÚ vyvinula nástroje v oblasti rozvojovej pomoci prostredníctvom obchodu a investícií vrátane všeobecného systému preferencií (VSP) a DHP, ktoré sú účinné za predpokladu, že ich ustanovenia a vykonávacie kritériá nemajú za následok diskrimináciu alebo obmedzenia, ktoré sa môžu ukázať ako nevýhodné pre ich potenciálnych prijímateľov; nabáda však Komisiu, aby integrovala všetky existujúce nástroje do skutočnej globálnej stratégie vrátane opatrení technickej pomoci obchodu, vytvárania kapacít a úprav vyplývajúcich z obchodu, a to aj v súvislosti s dodržiavaním noriem; je presvedčený, že Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť by mali rozvíjať súčinnosť v záujme ďalšieho zlepšenia obchodnej diplomacie Únie vo svete;

30. nabáda Komisiu, aby zahrnula kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji do bilaterálnych obchodných dohôd so záväznými environmentálnymi a pracovnými pravidlami a doložkami o sociálnej zodpovednosti podnikov; domnieva sa, že Komisia by okrem toho mala poskytnúť spoluprácu s cieľom pomôcť rozvojovým a najmenej rozvinutým krajinám dodržiavať tieto normy; domnieva sa, že výrazné zapojenie občianskej spoločnosti do monitorovania vykonávania týchto kapitol zvyšuje informovanosť o environmentálnych a sociálnych normách a zlepšuje ich prijímanie;

31. odporúča, aby Komisia okrem ustanovení v sociálnej a environmentálnej oblasti prerokovala aj začlenenie záväzných a vykonateľných ustanovení o ľudských právach do všetkých budúcich obchodných dohôd s cieľom zvýšiť efektívnosť a dôveryhodnosť politiky podmienenosti EÚ;

32. naliehavo žiada EÚ, aby svoje obchodné dohody vypracovala s cieľom podporovať zodpovedné správanie investorov a súlad s najlepšími medzinárodnými postupmi v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov a ich dobrého riadenia; zdôrazňuje najmä, že pokiaľ má byť rast inkluzívny a účinný z hľadiska znižovania chudoby, mal by sa presadzovať v odvetviach, v ktorých aktívne pôsobia chudobní ľudia, mal by priniesť úžitok ženám, posilniť ich postavenie a mal by sa spájať s tvorbou pracovných miest, ako aj s rozvojom financovania mikropodnikov a malých podnikov;

33. vyzýva podniky so sídlom v EÚ, ktoré vlastnia výrobné zariadenia v rozvojových krajinách, aby išli príkladom a plnili si povinnosť dodržiavať ľudské práva a slobody, sociálne a environmentálne normy, základné pracovné normy a medzinárodné dohody;

34. vyzýva európske podniky, ktorých dcérske spoločnosti alebo dodávateľské reťazce pôsobia v rozvojových krajinách, aby plnili svoje vnútroštátne i medzinárodné právne záväzky v oblasti ľudských práv, pracovných noriem a environmentálnych pravidiel;

35. víta skutočnosť, že mnoho podnikov a nadnárodných spoločností prijalo pre svoje medzinárodné dodávateľské reťazce kódexy správania s podrobnými normami správania v sociálnej a environmentálnej oblasti; pripomína však, že v dôsledku rôznorodosti účtovných, audítorských a oznamovacích noriem týchto kódexov je ťažké porovnávať ich; zdôrazňuje, že lepšie vykonávanie hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv prispeje k cieľom EÚ, ktoré sa týkajú konkrétnych otázok ľudských práv a základných pracovných noriem;

36. zdôrazňuje, že pomoc EÚ vládam tretích krajín pri zavádzaní právnych predpisov v sociálnej a environmentálnej oblasti je nevyhnutným doplnkom k podpore sociálnej zodpovednosti európskych podnikov vo svete;

37. konštatuje, že bez ohľadu na zavedenie Kimberleyského systému pre certifikáciu diamantov pochádzajúcich z konfliktných oblastí obchod s nerastnými zdrojmi aj naďalej zásobuje rebelov a v oblastiach ťažby sa naďalej porušujú ľudské práva; zdôrazňuje preto naliehavú potrebu zavedenia systému riadnej kontroly ťažby drahokamov a iných tzv. konfliktných nerastov a obchodu s nimi; zastáva názor, že takéto opatrenie by mohlo prispieť k riešeniu hlavného problému, tzv. kliatby zdrojov, a zväčšiť výhody rozvojových krajín vyplývajúce z obchodovania s ich nerastnými surovinami;

38. berie na vedomie, že Komisia je partnerom v iniciatíve za transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI); vyzýva Komisiu a strany, ktoré aktívne pôsobia v ťažobnom priemysle, aby podporovali zapojenie ďalších producentských krajín do iniciatívy;

39. naliehavo vyzýva Komisiu, aby pri uzatváraní obchodných a investičných dohôd plnila usmernenie, ktoré vypracoval spravodajca OSN pre právo na výživu a v ktorom sa požaduje používanie hodnotenia vplyvu na ľudské práva (Hlavné zásady hodnotení vplyvu obchodných a investičných dohôd v oblasti ľudských práv), s cieľom zabezpečiť súlad dohôd so záväzkami vyplývajúcimi z dokumentov o medzinárodných ľudských právach;

40. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ.

• [1]  Prijaté texty, P7_TA(2010)0434.
• [2]  Prijaté texty, P7_TA(2010)0445.
• [3]  Prijaté texty, P7_TA(2010)0446.
• [4]  Prijaté texty, P6_TA(2007)0203.
• [5]  Prijaté texty: P6_TA(2009)0175, P6_TA(2009)0176, P6_TA(2009)0177, P6_TA(2009)0178, P6_TA(2009)0179, P6_TA(2009)0180, P6_TA(2009)0181, P6_TA(2009)0182, P6_TA(2009)0183, P6_TA(2009)0184.
• [6]  Prijaté texty, P7_TA(2011)0412.
• [7]  Ú. v. EÚ L 303, 23.11.10, s. 1.
• [8]  Prijaté texty, P7_TA(2012)0342.
• [9]  Prijaté texty, P7_TA(2011)0141.
• [10]  Prijaté texty, P7_TA(2012)0471.
• [11]  Prijaté texty, P7_TA(2012)0060.
• [12]  Ú. v. EÚ L 307, 23.11.10, s. 1.
• [13]  Prijaté texty, P7_TA(2010)0089.
• [14]  Ú. v. EÚ C 43,15.2.2012, s.73.
• [15]  Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.

STANOVISKO Výboru pre rozvoj (23.1.2013)

pre Výbor pre medzinárodný obchod

k obchodu a investíciám – hnacie sily rastu rozvojových krajín
(2012/2225(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Alf Svensson

(*)       Postup pridružených výborov – článok 50 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  pripomína význam zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja; zastáva názor, že obchodné dohody, ktoré EÚ podpísala a investície, ktoré EÚ vynaložila, by mali podporovať schopnosť týchto krajín uskutočniť industrializáciu, diverzifikovať produkciu, posunúť hodnotový reťazec a rozvinúť odvetvie služieb v prospech zodpovedného a udržateľného rozvoja. zdôrazňuje, že obchodná a rozvojová politika by mala sledovať ciele v oblasti poľnohospodárstva, najmä zrušenie akýchkoľvek poľnohospodárskych dotácií EÚ, ktoré by mohli ohroziť potravinovú bezpečnosť, udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi a miestne, regionálne a národné stratégie integrovaného rastu;

2.  zdôrazňuje, že z investičnej politiky vyplývajú pre rozvojové krajiny dve hlavné výzvy: na vnútroštátnej úrovni treba, aby sa investičná politika začlenila do rozvojovej stratégie zahŕňajúcej ciele trvalo udržateľného rozvoja; na medzinárodnej úrovni treba posilniť rozvojový rozmer medzinárodných investičných dohôd (MID) a vyvážiť práva a povinnosti štátov a investorov;

3.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa správy Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) o svetových investíciách z roku 2012 niektoré MID uzatvorené v roku 2011 sa držia tradičného modelu zmluvy, ktorý sa zameriava na ochranu investícií ako jediného cieľa zmluvy; víta však skutočnosť, že niektoré nové MID obsahujú ustanovenia na zabezpečenie toho, aby zmluva nebola v rozpore so stratégiami príslušných krajín pre trvalo udržateľný rozvoj, ktoré sú zamerané na environmentálne a sociálne vplyvy investícií, ale aby k nim prispievala;

4.  upozorňuje na skutočnosť, že revíziou vzoru bilaterálnej investičnej dohody Spojených štátov sa záväzok vynaložiť maximálne úsilie na to, aby nedošlo k zmierneniu vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti životného prostredia a pracovného práva, mení na záväznú povinnosť;

5.  naliehavo žiada EÚ a jej členské štáty, aby sa snažili o začlenenie ustanovení o udržateľnosti do svojich investičných dohôd, ktoré sú v súlade s prijatím a následným rozvíjaním hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv z roku 2011, so zásadami zodpovedného investovania v poľnohospodárstve Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD)/Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO)/Svetovej banky/Medzinárodného fondu pre poľnohospodársky rozvoj (IFAD), s preskúmaním usmernení organizácie OECD pre nadnárodné podniky z roku 2011, s mandátom z Dauhy, ktorý bol schválený na XIII. ministerskej konferencii UNCTAD v roku 2012 a konferenciou Rio+20 v roku 2012;

6.  domnieva sa, že je podstatné, aby sa MID zreformovali s cieľom posilniť ich rozvojový rozmer, pričom sa vyvážia práva a povinnosti štátov a investorov, zabezpečí sa dostatočný politický priestor pre politiky trvalo udržateľného rozvoja a ustanovenia podporujúce investície budú konkrétnejšie a v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja;

7.  poznamenáva, že lepšie odborné vzdelávanie v otázkach rozvoja by umožnilo jasnejšie určenie konkrétnych potrieb rozvoja a možných spôsobov na ich splnenie s cieľom usmerniť a uľahčiť úlohy účastníkov obchodných rokovaní a iných úradníkov v oblasti obchodu;

8.  pripomína, že mobilizácia investícií na trvalo udržateľný rozvoj je aj naďalej hlavnou výzvou pre rozvojové krajiny, najmä pre najmenej rozvinuté krajiny; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že UNCTAD vypracoval komplexný rámec investičnej politiky pre trvalo udržateľný rozvoj (Investment Policy Framework for Sustainable Development – IPFSD), ktorý zdôrazňuje najmä vzťah medzi zahraničnými investíciami a trvalo udržateľným rozvojom;

9.  pripomína, že pozitívny vplyv zahraničných priamych rozvojových investícií na rozvoj sa nepreukáže automaticky, ale vyžaduje okrem iného príslušnú reguláciu, ktorá zahŕňa politické oblasti mimo samotných investičných politík, ako sú obchod, zdaňovanie, duševné vlastníctvo, hospodárska súťaž, regulácia pracovného trhu, environmentálne politiky a prístup k pôde;

10. zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ osobitne zameriavala určitú časť svojej pomoci v oblasti obchodu na zodpovedný a trvalo udržateľný rozvoj s cieľom vybudovať miestnu a regionálnu obchodnú kapacitu v rámci rozvojových krajín a medzi nimi s cieľom zvýšiť bohatstvo a životnú úroveň najchudobnejších; víta ciele nástroja rozvojovej spolupráce, ktorý zdôrazňuje priority zamestnanosti a rastu v rozvojových krajinách;

11. naliehavo žiada EÚ, aby svoje obchodné dohody vypracovala tak, aby sa podporovalo zodpovedné správanie investorov a súlad s najlepšími medzinárodnými postupmi v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov a dobrého riadenia podnikov; zdôrazňuje najmä, že pokiaľ má byť rast inkluzívny a účinný z hľadiska znižovania chudoby, mal by sa dosiahnuť v odvetviach, v ktorých aktívne pôsobia chudobní ľudia, mal by priniesť úžitok ženám a mal by posilniť ich postavenie a mal by sa spájať s tvorbou pracovných miest, ale aj s rozvojom financovania mikropodnikov a malých podnikov;

12. zdôrazňuje, že sociálne podnikanie a sociálne inovácie v rozvojových krajinách sú hnacími silami rastu a rozvoja a môžu pomôcť znížiť nerovnosti a podporovať rast, ak sa zisky opätovne investujú do hospodárstva;

13. vyzýva podniky so sídlom v EÚ, ktoré vlastnia výrobné zariadenia v rozvojových krajinách, aby išli príkladom a plnili si povinnosť dodržiavať ľudské práva a slobody, sociálne a environmentálne normy, základné pracovné normy a medzinárodné dohody;

14. vyzýva európske podniky, ktorých dcérske spoločnosti alebo dodávateľské reťazce pôsobia v rozvojových krajinách, aby plnili svoje povinnosti vyplývajúce z vnútroštátnych a medzinárodných právnych predpisov v oblasti ľudských práv, pracovných noriem a environmentálnych pravidiel;

15. víta skutočnosť, že mnoho podnikov a nadnárodných spoločností prijalo kódexy správania s podrobnými normami týkajúcimi sa sociálnej zodpovednosti a environmentálneho správania podnikov pre svoje medzinárodné dodávateľské reťazce; pripomína však, že rôznorodosťou účtovných, audítorských a oznamovacích noriem kódexov sa komplikuje možnosť porovnať ich; zdôrazňuje, že lepšie vykonávanie hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv prispeje k cieľom EÚ týkajúcim sa konkrétnych otázok ľudských práv a základných pracovných noriem;

16. zdôrazňuje, že pomoc EÚ vládam tretích krajín pri zavádzaní právnych predpisov v sociálnej a environmentálnej oblasti je nevyhnutným doplnkom k podpore sociálnej zodpovednosti európskych podnikov na celom svete;

17. zdôrazňuje význam podpory EÚ a využívania jej skúseností pri podpore dobrej správy, dobre fungujúcej daňovej správy, účinného boja proti korupcii, vypracovania vnútroštátnych stratégií rozvoja zameraných na udržateľný, inkluzívny rast, znižovanie chudoby a pevné odhodlanie na ich úspešné vykonávanie; zdôrazňuje, že zabezpečovanie týchto cieľov musí predchádzať rokovaniam o obchodných dohodách, sprevádzať ich alebo ovplyvňovať;

18.     konštatuje, že bez ohľadu na zavedenie Kimberleyského systému pre certifikáciu diamantov pochádzajúcich z konfliktných oblastí obchod s nerastnými zdrojmi aj naďalej zásobuje rebelov a v oblastiach ťažby sa naďalej sa porušujú ľudské práva; zdôrazňuje preto naliehavú potrebu zavedenia systému riadnej kontroly ťažby drahokamov a iných tzv. konfliktných nerastov a obchodu s nimi, a zastáva názor, že takéto opatrenie by mohlo prispieť k zničeniu tzv. kliatby zdrojov a zväčšiť výhody rozvojových krajín vyplývajúce z obchodovania s ich nerastnými surovinami;

19. berie na vedomie, že Komisia je partnerom v Iniciatíve pre transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI); vyzýva Komisiu a strany, ktoré aktívne pôsobia v ťažobnom priemysle, aby podporovali zapojenie ďalších producentských krajín do iniciatívy;

20. naliehavo žiada EÚ, iných poskytovateľov pomoci, orgány partnerských krajín a miestne a medzinárodné súkromné subjekty v rozvojových krajinách, aby preskúmali možné oblasti spolupráce zameranej na udržateľný rozvoj s cieľom čo najviac zvýšiť prínos hospodárskej činnosti pri dosahovaní rozvojových cieľov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	22.1.2013
Výsledok záverečného hlasovania:	+: –: 0:	22 0 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Thijs Berman, Michael Cashman, Corina Creţu, Véronique De Keyser, Nirj Deva, Leonidas Donskis, Charles Goerens, Filip Kaczmarek, Miguel Angel Martínez Martínez, Gay Mitchell, Norbert Neuser, Bill Newton Dunn, Maurice Ponga, Birgit Schnieber-Jastram, Michèle Striffler, Alf Svensson, Keith Taylor, Eleni Theocharous, Patrice Tirolien, Anna Záborská, Iva Zanicchi
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Enrique Guerrero Salom, Gesine Meissner, Judith Sargentini

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	21.2.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	23 1 3
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Laima Liucija Andrikienė, Nora Berra, David Campbell Bannerman, Daniel Caspary, María Auxiliadora Correa Zamora, George Sabin Cutaş, Marielle de Sarnez, Christofer Fjellner, Yannick Jadot, Metin Kazak, Franziska Keller, Bernd Lange, David Martin, Vital Moreira, Paul Murphy, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Helmut Scholz, Peter Šťastný, Robert Sturdy, Henri Weber, Paweł Zalewski
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Josefa Andrés Barea, Catherine Bearder, Syed Kamall, Jörg Leichtfried, Tokia Saïfi
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Paul Rübig