SPRÁVA o rastúcom rozvoji prostredníctvom obchodu
4.4.2013 - (2012/2224(INI))
Výbor pre rozvoj
Spravodajca: Alf Svensson
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*) Tokia Saifi, Výbor pre medzinárodný obchod
(*) Postup pridružených výborov – článok 50 rokovacieho poriadku
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o rastúcom rozvoji prostredníctvom obchodu
Európsky parlament,
– so zreteľom na oznámenie Komisie o obchode, raste a rozvoji (COM(2012)0022) z 27.januára 2012, ktorým aktualizuje oznámenie na tú istú tému z 18. septembra 2002,
– so zreteľom na články 207 a 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 3 Zmluvy o Európskej únii,
– so zreteľom na iné oznámenia Komisie a pracovné dokumenty jej útvarov v posledných rokoch, ktoré sa týkajú tejto témy, vrátane oznámení o súdržnosti politík v záujme rozvoja (COM(2009)0458, SEC(2010)0421, SEC(2011)1627), o akčnom pláne EÚ v oblasti rodovej rovnosti a posilňovania postavenia žien (SEC(2010)0265), o zvyšovaní vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien (COM(2011)0637), o financovaní rozvoja (COM (2012)0366), o prístupe EÚ k zvyšovaniu odolnosti (COM(2012)0586), o sociálnej ochrane v rozvojovej spolupráci EÚ (COM(2012)0446) a o zapojení občianskej spoločnosti do vonkajších vzťahov (COM(2012)0492), ako aj na jej oznámenie o pomoci pre obchod (COM(2007)0163) a na jej výročné monitorovacie správy o tejto pomoci,
– so zreteľom na závery Rady o postoji EÚ k obchodu, rastu a rozvoju v ďalšom desaťročí z 16. marca 2012 a na jej ďalšie závery, ktoré sa týkajú tejto témy,
– so zreteľom na dohodu z Cotonou[1],
– so zreteľom na nariadenia týkajúce sa nástroja financovania rozvojovej spolupráce (DCI)[2] a Európskeho rozvojového fondu a ich vykonávania,
– so zreteľom na strategický rámec EÚ pre ľudské práva a demokraciu a na bod 11 súvisiaceho akčného plánu venovaný obchodu[3],
– so zreteľom na rozšírený integrovaný rámec pomoci súvisiacej s obchodom pre najmenej rozvinuté krajiny vypracovaný pod vedením Svetovej banky,
– so zreteľom na program dôstojnej práce predložený Medzinárodnou organizáciou práce a iniciatívu OSN o základnej úrovni sociálnej ochrany,
– so zreteľom na Štvrtú svetovú konferenciu o ženách, ktorá sa uskutočnila v septembri 1995 v Pekingu, deklaráciu a akčnú platformu prijatú v Pekingu,
– so zreteľom na svoje uznesenia týkajúce sa obchodu a rozvoja vrátane uznesení o obchode a chudobe[4]; o pomoci pre obchod[5], dohodách o hospodárskom partnerstve[6]; o všeobecnom systéme preferencií EÚ[7]; sociálnej zodpovednosti podnikov[8], daňových otázkach týkajúcich sa rozvojových krajín[9]; o vzťahoch EÚ – Afrika[10]; potravinovej bezpečnosti[11]; všeobecnom vývoji rozvojovej politiky EÚ[12] a súdržnosti politík v záujme rozvoja[13],
– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a na stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0054/2013),
A. keďže články 207 a 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sú jasne prepojené; keďže v článku 207 sa uvádza, že obchodná politika EÚ vychádza zo zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie, a keďže podľa článku 208 je potrebné, aby Únia zohľadnila ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny;
B. keďže v nadväznosti na deklaráciu a akčnú platformu prijatú v Pekingu členské štáty a Komisia prijali uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti ako súčasť svojej politiky rozvojovej spolupráce;
C. keďže znižovanie chudoby a plnenie rozvojových cieľov tisícročia sú ústrednými prvkami rozvojovej politiky EÚ a mali by tiež viesť obchodnú politiky EÚ smerom k rozvojovým krajinám; keďže do tej politiky by malo byť zakomponované aj presadzovanie ľudských práv, ktoré by mali prispievať k tomu, aby sa postoj EÚ k rozvoju zakladal na ľudských právach;
D. keďže prepojenie medzi liberalizáciou obchodu a znižovaním chudoby nie je automatické, ale otvorenie obchodu môže byť jednou z najúčinnejších hnacích síl hospodárskeho rastu a rozvoja, ak sa vytvoria správne podmienky;
E. keďže vyhliadky na úspešný rozvoj motivovaný obchodom okrem iného závisia od riadneho fungovania inštitúcií, účinného boja proti korupcii, zdravého súkromného sektora a snahy o dosiahnutie rozsiahleho a inkluzívneho hospodárskeho rozvoja, diverzifikácie a postupného zvyšovania pridanej hodnoty;
F. keďže zámerom obchodnej politiky EÚ vo vzťahu k rozvojovým krajinám je ich lepšia integrácia do medzinárodného obchodného systému, ale zároveň táto politika jednoznačne nevymedzuje rozvojové ciele a predstavuje tak, naopak, riziko poškodzovania miestnej výroby a zvyšovania závislosti od vývozu komodít; keďže aj napriek značnému liberalizačnému úsiliu neboli niektoré rozvojové krajiny, najmä najmenej rozvinuté krajiny, schopné diverzifikovať výrobu a vývoz;
G. keďže globalizácia vplýva na znižovanie chudoby nerovnomerne; keďže veľký podiel obyvateľstva v rozvojových krajinách, najmä v najmenej rozvinutých krajinách, stále žije v extrémnej chudobe; v roku 1990 žilo v najmenej rozvinutých krajinách len 18 % extrémne chudobných ľudí, kým v roku 2007 sa tento podiel zdvojnásobil na 36 %;
H. keďže rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve sú vo veľkom časovom sklze, celkový pokrok je stále nevýrazný, rozvojové ciele nie sú v stratégii EÚ v oblasti dohôd o hospodárskom partnerstve jasne vymedzené a na nápravu situácie je potrebné nové zameranie sa na rozvoj a nielen konečný termín;
I. keďže chudobné krajiny majú problémy kompenzovať pokles daní z obchodu v kontexte súčasnej celosvetovej liberalizácie obchodu; keďže colné sadzby za spracované výrobky, ktoré sú vyššie ako v prípade surovín, by mohli prispieť k tomu, že rozvojové krajiny zostanú výlučne vývozcami surovín;
J. keďže sa musia odstrániť negatívne vplyvy spoločnej poľnohospodárskej politiky na obchod a rozvoj rozvojových krajín;
K. keďže pri rozširovaní agropalív sa do veľkej miery počíta s rozširovaním rozsiahleho pestovania priemyselných monokultúr, čím sa posilňujú poľnohospodárske postupy, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie, biodiverzitu, úrodnosť pôdy a dostupnosť vodných zdrojov; keďže rozširovanie používania agropalív môže mať podstatné dôsledky, pokiaľ ide o porušovanie práv na pôdu, stratu prístupu k nevyhnutným prírodným zdrojom, odlesňovanie a zhoršenie životného prostredia;
L. keďže krajiny s vyšším stredným príjmom budú od 1. januára 2014 vyňaté zo všeobecného systému preferencií EÚ, ale nie je isté, do akej miery to povedie k vzniku nových príležitostí na vývoz;
M. keďže pomoc obchodu (AfT), je určená na podporu rozvojových krajín okrem iného budovaním ich obchodných kapacít, znižovanie administratívnych prekážok brániacim obchodu, zavádzanie účinných infraštruktúr pre prepravu tovaru a posilňovanie miestnych podnikov s cieľom pripraviť ich na hospodársku súťaž a umožniť im získať výhody plynúce z nových trhových príležitostí; keďže pomoc obchodu by mala pomáhať pri podpore spracúvania a diverzifikácie produkcie, pomôcť podporiť spracúvanie a diverzifikáciu produkcie, pomáhať pri regionálnej integrácii, prenose technológií, uľahčovať zriadenie alebo rozvoj domácej výrobnej kapacity a znižovať nerovnosti príjmov;
N. keďže regionálna integrácia je účinným prostriedkom na dosahovanie prosperity, mieru a bezpečnosti; keďže prínosy lepšie fungujúceho vnútorného a regionálneho obchodu pre rozvoj môžu byť také významné či dokonca významnejšie ako prínosy intenzívnejšieho zahraničného obchodu, najmä v kontexte zmeny klímy; keďže v regionálnom obchode v Afrike prevláda obchod so spracovaným tovarom, na rozdiel od dominantného postavenia surovín v zahraničnom obchode;
O. keďže vývoz prírodných zdrojov sa často spája s korupciou, ako aj so stagnáciou v iných hospodárskych odvetviach; keďže jav „kliatby prírodných zdrojov“ je všeobecne známy a obchodná politika EÚ sa musí snažiť tomuto javu predchádzať a brániť;
P. keďže tzv. konfliktné zdroje sú prírodné zdroje, ktorých systematická ťažba a obchod s nimi v situácii konfliktu prispievajú k závažnému porušovaniu ľudských práv, medzinárodného humanitárneho práva alebo k porušovaniu predstavujúcemu zločiny podľa medzinárodného práva;
Q. keďže politiky EÚ musia potravinovú bezpečnosť podporovať a nikdy nie ju poškodzovať; keďže je tiež rozhodujúce, aby sa v rozvojových krajinách a regiónoch s nedostatočnou potravinovou bezpečnosťou zastavil presun vo využívaní poľnohospodárskej pôdy z produkcie potravín pre miestne alebo regionálne potreby na iné účely (tzv. problém zaberania pôdy);
R. keďže najmä podpora biopalív zo strany EÚ viedla k nepriamej zmene využívania pôdy a nestabilným cenám potravín v rozvojových krajinách;
S. keďže zaručenie istého vlastníctva pôdy pre drobných majiteľov pôdy, ktorí tvoria väčšinu vlastníkov pôdy v rozvojových krajinách a sú najzraniteľnejší, je základom zdravých trhov s nehnuteľnosťami a úverových trhov, ktoré sú nevyhnutné pre stabilný a trvalo udržateľný rozvoj;
T. keďže investície do príležitostí pre ženy majú najmä v súvislosti s mikroúvermi sú kľúčové na dosiahnutie vysokej návratnosti v podobe hospodárskeho a sociálneho rozvoja;
Vytvoriť z obchodu účinnú hnaciu silu rastu, rozvoja a znižovania miery chudoby
1. opakuje svoj názor, že uľahčovanie trvalo udržateľného rozvoja musí byť hlavným cieľom obchodnej politiky EÚ vo vzťahu k rozvojovým krajinám; zastáva názor, že pre všetky iniciatívy v rámci tejto politiky by sa mali vytýčiť konkrétne a udržateľné rozvojové ciele;
2. zdôrazňuje, že v dôsledku neistého predpokladu, že liberalizácia obchodu povedie k rastu a k znižovaniu chudoby, obchodná politika a politika pomoci obchodu sa musia neustále prispôsobovať na základe transparentných, inkluzívnych a participatívnych procesov týkajúcich sa všetkých zainteresovaných strán s osobitným zameraním na najviac znevýhodnené osoby, najmä ženy;
3. zdôrazňuje, že spravodlivý obchod medzi EÚ a rozvojovými krajinami sa musí zakladať na úplnom dodržiavaní a zaručení pracovných noriem a podmienok Medzinárodnej organizácie práce a musí zaisťovať uplatňovanie najvyšších možných noriem v sociálnej a environmentálnej oblasti; zdôrazňuje, že tento prístup zahŕňa platbu spravodlivých cien za zdroje a poľnohospodárske výrobky rozvojových krajín;
4. žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala podpore rodovej rovnosti a posilneniu postavenia žien;
5. víta skutočnosť, že v programe zmien (COM(2011)0637) sa dôraz kladie na podnikateľské prostredie, regionálnu integráciu a svetové trhy, ako aj na sociálnu ochranu, zdravie, vzdelanie a pracovné miesta;
6. vyzýva na úplné vykonávanie súdržnosti politík v záujme rozvoja, a to aj prostredníctvom ukončenia akejkoľvek nevýhodnej produkcie a obchodných praktík, nadmerného rybolovu a poľnohospodárskych dotácií, ktoré poškodzujú rozvoj a ohrozujú potravinovú bezpečnosť;
7. zdôrazňuje, že z investičnej politiky vyplývajú pre rozvojové krajiny dve hlavné výzvy: na vnútroštátnej úrovni treba, aby sa investičná politika začlenila do rozvojovej stratégie zahŕňajúcej ciele trvalo udržateľného rozvoja; na medzinárodnej úrovni treba posilniť rozvojový rozmer medzinárodných investičných dohôd (MID) a vyvážiť práva a povinnosti štátov a investorov;
8. vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa správy Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) o svetových investíciách z roku 2012 niektoré MID uzatvorené v roku 2011 sa držia tradičného modelu zmluvy, ktorý sa zameriava na ochranu investícií ako jediného cieľa zmluvy; víta však skutočnosť, že niektoré nové MID obsahujú ustanovenia na zabezpečenie toho, aby zmluva nebola v rozpore so stratégiami krajín pre trvalo udržateľný rozvoj zameranými na environmentálne a sociálne vplyvy investícií, ale aby k nim prispievala;
9. so znepokojením berie na vedomie rastúci počet prípadov urovnávania sporov medzi investorom a štátom podaných v rámci medzinárodných investičných dohôd (MID), v ktorých investori spochybňovali hlavné verejné politiky, pričom uvádzali, že tieto politiky mali negatívny vplyv na ich podnikateľské perspektívy; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v správe UNCTAD o svetových investíciách (2012) sa uvádza, že medzinárodné investičné dohody (MID) sú čoraz kontroverznejšie a politicky citlivejšie, a to v prvom rade z dôvodu rozšírenia arbitráží medzi investorom a štátom na základe MID, ktoré vyvolávajú rastúcu nespokojnosť (napr. vyhlásenie Austrálie v súvislosti s obchodnou politikou, v ktorom sa uvádza, že do svojich budúcich medzinárodných investičných dohôd prestane začleňovať doložky o urovnávaní sporov medzi investorom a štátom) a ktoré okrem iného odrážajú nedostatky tohto systému (napr. široký rozsah ustanovení, ako je vyvlastňovanie, obavy týkajúce sa kvalifikácií rozhodcov, nedostatočná transparentnosť a vysoké náklady na spracúvanie a vzťah medzi urovnávaniami sporov medzi investorom a štátom a konaniami medzi jednotlivými štátmi); trvá preto na tom, že každá budúca európska investičná dohoda musí zabezpečiť, že medzinárodné urovnávanie sporov medzi investorom a štátom nenaruší právomoci štátov týkajúce sa zákonodarstva v prospech verejného záujmu;
10. pripomína, že mobilizácia investícií na trvalo udržateľný rozvoj je aj naďalej hlavnou výzvou pre rozvojové krajiny, najmä pre najmenej rozvinuté krajiny; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že UNCTAD vypracoval komplexný rámec investičnej politiky pre trvalo udržateľný rozvoj (Investment Policy Framework for Sustainable Development – IPFSD), ktorý zdôrazňuje najmä vzťah medzi zahraničnými investíciami a trvalo udržateľným rozvojom;
11. vyzýva EÚ, aby aktívne využívala veľké množstvo nástrojov, ktoré má k dispozícii, na podporu mieru, dodržiavania ľudských práv, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných, správneho riadenia verejných financií, investícií do infraštruktúr, dodržiavania sociálnych noriem zo strany európskych podnikov a ich pobočiek, spoľahlivého poskytovania základných služieb a na vyvíjanie snáh o inkluzívny a udržateľný rast a znižovanie miery chudoby v rozvojových krajinách a aby tým zároveň pomohla vytvoriť motivujúce prostredie pre efektívnu pomoc obchodu a rozvoj udržateľného obchodu;
12. zdôrazňuje, že rozvojové krajiny v záujme úspešného začlenenia do svetového obchodu potrebujú viac než len lepší prístup na trh a posilnené pravidlá medzinárodného obchodu; v dôsledku toho by malo vytváranie programu pomoci obchodu podporovať rozvojové krajiny v ich úsilí na domácej úrovni podporovať miestny obchod, odstraňovať prekážky na strane ponuky a riešiť štrukturálne nedostatky, ktoré sa môžu vyriešiť vnútornými reformami politík týkajúcich sa obchodu, zjednodušovaním obchodu, zlepšovaním colných kapacít, modernizáciou infraštruktúry, zlepšovaním výrobných kapacít a budovaním domácich a regionálnych trhov;
13. pripomína, že prepojenie medzi medzinárodným obchodom a znižovaním chudoby nie je automatické; v tejto súvislosti poznamenáva, že UNCTAD uvádza, že priemerná úroveň obchodnej integrácie najmenej rozvinutých krajín meraná podielom vývozu a dovozu tovarov a služieb na HDP bola v skutočnosti vyššia ako úroveň rozvinutých hospodárstiev od začiatku 90. rokov 20. storočia; domnieva sa preto, že pretrvávanie masovej chudoby v najmenej rozvinutých krajinách je dôsledok pomalého vývoja a neúspechu týchto krajín v oblasti podporovania štrukturálnej transformácie, budovania výrobných kapacít a vytvárania produktívnej zamestnanosti na vnútroštátnej úrovni;
14. takisto zdôrazňuje, že UNCTAD tvrdí, že unáhlená a rýchla liberalizácia obchodu, ku ktorej boli mnohé rozvojové krajiny s nízkym príjmom v 80. až 90. rokoch 20. storočia podnecované, viedla k deindustrializácii a k takej forme integrácie, ktorá zvýšila ich závislosť od vonkajších trhov a zraniteľnosť vo vzťahu k týmto trhom, pričom, krajiny, ktoré z liberalizácie obchodu profitovali najviac a zažili najväčšie zníženie absolútnej chudoby, sú tie, ktoré svoje hospodárstva otvorili pomaly a postupne v súlade s rozvojom ich výrobných kapacít a ktoré prikročili k štrukturálnej transformácii;
15. zdôrazňuje, že ak má byť rast a vytváranie hodnôt inkluzívne a efektívne, pokiaľ ide o znižovanie miery chudoby, mal by hľadať v odvetviach, ktoré sú chudobou zasiahnuté najviac, a teda v odvetviach, v ktorých aktívne pôsobia chudobní ľudia; zdôrazňuje, že rast by mal byť prínosný aj pre ženy a posilňovať ich postavenie a mal by sa zamerať na zlepšovanie celkového podnikateľského prostredia s cieľom rozvoja MSP, ako aj vzniku príležitostí udržateľného mikrofinancovania a mikropôžičiek; zdôrazňuje, že rozvojové a obchodné politiky by sa mali v tejto oblasti riadiť inováciou, kreatívnosťou a konkurencieschopnosťou s cieľom tvorby pracovných miest a posilnenia znevýhodnených osôb;
16. víta skutočnosť, že Komisia uznala potrebu podporiť zapojenie malých výrobcov a podnikov; poukazuje na trhový potenciál systémov spravodlivého obchodu a účinnosť týchto systémov pri umožňovaní sociálneho rozvoja;
17. navrhuje, aby Komisia výraznejšie podporovala udržateľné verejné obstarávanie na medzinárodnej úrovni;
18. vyzýva EÚ, jej členské štáty a iných darcov pomoci, aby uznali rozhodujúcu úlohu žien pre hospodársky rozvoj a aby prispôsobili svoje úsilie v rámci poskytovania pomoci na posilnenie postavenia žien zo spoločenského a finančného hľadiska, a to aj prostredníctvom cielenej podpory rozvoju podnikov a prístupu k službám mikrofinancovania, najmä pre ženy;
19. pripomína Komisii a členským štátom akčný plán EÚ v oblasti rodovej rovnosti a posilňovania postavenia žien a činnosti, ktoré sa v tomto pláne navrhujú;
20. opakovane poukazuje na záväzok EÚ uplatňovať súdržnosť politík v záujme rozvoja, dodržiavanie, podporu a ochranu ľudských práv a rodovej rovnosti vo všetkých svojich vonkajších politikách vrátane medzinárodného obchodu; s radosťou očakáva úplné vykonávanie bodov akčného plánu priloženého k strategickému rámcu EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktoré sa týkajú obchodu;
21. Domnieva sa, že stratégie trvalo udržateľného hospodárskeho rozvoja by mali okrem iného zabezpečiť účasť súkromného sektora na reálnej ekonomike, regionálnu súdržnosť a integráciu trhov prostredníctvom cezhraničnej spolupráce a rozvoj otvoreného a spravodlivého obchodu, ktorý je zasadený do viacstranného obchodného rámca založeného na pravidlách;
22. pripomína dôležitosť investícií zameraných na vytváranie, rozvíjanie a posilňovanie hlavných prístavných, dopravných, energetických a telekomunikačných infraštruktúr, a to najmä cezhraničných infraštruktúr;
23. naliehavo vyzýva krajiny prijímajúce pomoc na rozvoj obchodu, aby takisto mobilizovali svoje vlastné domáce zdroje vrátane rozpočtových príjmov prostredníctvom riadneho vyberania daní a ľudského kapitálu; vyzýva Komisiu, aby v prípadoch, keď krajiny odvádzajú svoj príjem z využívania prírodných zdrojov, poskytovala podporu na transparentné a udržateľné riadenie týchto zdrojov; zdôrazňuje, že je potrebné stanoviť úplnú transparentnosť, pokiaľ ide o platby európskych podnikov adresované vládam; vyzýva Komisiu, aby podporovala udržateľné stratégie industrializácie v rozvojových krajinách zamerané na obchodovanie s produktmi s pridanou hodnotou;
24. domnieva sa, že nástroje vyvinuté Úniou v oblasti rozvojovej pomoci prostredníctvom obchodu a investícií, najmä revidovaný systém všeobecných preferencií a dohody o hospodárskom partnerstve, sú účinné; zdôrazňuje však, že pomoc obchodu sa neobmedzuje iba na uvedené nástroje; pripomína Únii jej cieľ zvýšiť do roku 2015 svoj celkový rozpočet na pomoc na 0,7 % HNP; vyzýva Komisiu, aby zvýšila časť týkajúcu sa technickej pomoci, a to aj pokiaľ ide o oblasť normalizácie; vyzýva Úniu, aby preukázala väčšiu jednotnosť pri vykonávaní svojej obchodnej, poľnohospodárskej, environmentálnej, energetickej a rozvojovej politiky;
25. považuje za nevyhnutné, aby európske politiky rozvojovej pomoci prostredníctvom obchodu spájali všetky rozmery inovácie – finančnú, ale aj technologickú a organizačnú inováciu – na základe lepších postupov;
26. odporúča, aby Komisia prerokovala začlenenie skutočne vynútiteľných ustanovení o ľudských právach do všetkých budúcich dvojstranných dohôd o obchode a spolupráci, aby skutočne prispela k takému prístupu k rozvoju, ktorý je založený na uplatňovaní práv;
27. zdôrazňuje, že dôstojná úroveň miezd a dôstojné normy bezpečnosti pri práci sú dôležité pre udržateľný systém celosvetového obchodu a nové reťazce výroby na celosvetovej úrovni; v tejto súvislosti pripomína Komisii jej oznámenie Podpora dôstojnej práce pre všetkých;
28. vyjadruje želanie, aby sa v záujme jednotnosti politík uplatňovaných Európskou úniou zintenzívnila spolupráca medzi rôznymi útvarmi Komisie a ESVČ, ako aj medzi všetkými troma inštitúciami – Komisiou, Radou a Európskym parlamentom;
29. domnieva sa, že kritériá hodnotenia politík a programov rozvoja prostredníctvom obchodu a investícií by mali zahŕňať nielen štatistiky týkajúce sa miery rastu a obchodných výmen, ale aj počtu vytvorených pracovných miest a zvýšenia kvality života obyvateľov rozvojových krajín z hľadiska ľudského, sociálneho, kultúrneho a environmentálneho rozvoja;
Zaradenie obchodných rokovaní a dohôd do jasnejšieho rozvojového rámca
30. zdôrazňuje význam kombinovania obchodných reforiem s dobre navrhnutými verejnými politikami, najmä v oblasti sociálnej ochrany; v širšom zmysle zdôrazňuje, že je dôležité včas a riadne vypracovať vnútroštátne rozvojové stratégie a predbežné hodnotenia vplyvu existujúcej obchodnej politiky na problém chudoby; vyzýva Komisiu na zavedenie usmernení vypracovaných spravodajcom OSN pre právo na výživu, ktorý vyzýva na využívanie hodnotení vplyvu v oblasti ľudských práv – Hlavné zásady hodnotení vplyvu obchodných a investičných dohôd v oblasti ľudských práv – pri uzatváraní obchodných a investičných dohôd s cieľom zabezpečiť, aby boli v súlade so záväzkami podľa nástrojov medzinárodných ľudských práv; takisto naliehavo vyzýva EÚ, aby do všetkých svojich obchodných dohôd začlenila jasné ustanovenia o podmienenosti a doložky o ľudských právach a demokracii;
31. zdôrazňuje význam ukotvenia sociálnej zodpovednosti podnikov v dohodách o voľnom obchode s rozvojovými krajinami v záujme podpory ľudských práv a sociálnych a environmentálnych noriem; očakáva začlenenie komplexnej kapitoly o ľudských právach – popri sociálnych a environmentálnych kapitolách – do každej budúcej dohody o voľnom obchode;
32. vyzýva Komisiu, aby povzbudila vlády rozvojových krajín k tomu, aby pri vypracúvaní svojich obchodných politík viedli rozsiahle konzultácie aj s neštátnymi a nepodnikateľskými subjektmi; zároveň vyzýva Komisiu, aby počas rokovaní presadzovala aj transparentnosť, a tým uľahčila nepretržité, účinné a rozsiahle zapojenie účastníkov a podporila dosahovanie výsledkov vytýčených v oblasti rozvoja;
33. žiada, aby bola vypracovaná dôkladná analýza vplyvu výsledku vyjednaných viacstranných a dvojstranných obchodných dohôd EÚ s tretími krajinami; vyzýva Komisiu, aby povolila výslovnú podporu riadenia zmeny klímy ako súčasť všetkých programov v oblasti pomoci obchodu a do všetkých ostatných príslušných programov rozvojovej pomoci;
34. je presvedčený, že v rokovaniach o obchodných dohodách by sa mali stanoviť referenčné hodnoty pre pokrok v oblasti rozvoja s cieľom uľahčiť monitorovanie a v prípade potreby úpravu harmonogramu vykonávania opatrení, úpravu sprievodných opatrení, ktoré môžu zahŕňať pomoc obchodu a pomoc prispôsobovaniu sa, a ak si to plnenie rozvojových cieľov vyžiada, aj prípravu nových iniciatív; zdôrazňuje, že pre obchodné rokovania je nevyhnutné poskytnúť rozvojovým krajinám právne a iné odborné znalosti potrebné v záujme účinnej práce v rámci WTO a podobných organizácií;
35. vyzýva EÚ, aby ďalej odstraňovali obchodné prekážky a dotácie narúšajúce obchod s cieľom pomôcť rozvojovým krajinám, aby zvyšovali svoj podiel na svetovom trhu; žiada, aby sa zrušenie poľnohospodárskych vývozných dotácií, ako záväzok prijatý v kole rokovaní WTO o rozvoji v Dauhe, uskutočnilo čo najskôr;
36. podnecuje Komisiu, aby podporila výzvu osobitného spravodajcu OSN pre právo na výživu zaviesť systém pozitívnych stimulov na podporu dovozu do EÚ, pokiaľ ide o poľnohospodárske výrobky, ktoré sú v súlade s osobitnými environmentálnymi normami, sociálnymi normami a normami v oblasti ľudských práv, a to najmä zabezpečením spravodlivých príjmov pre výrobcov a miezd umožňujúcich dôstojný život pre poľnohospodárskych pracovníkov;
37. vyzýva EÚ, aby vždy zaručila, že jej širokospektrálny prístup k obchodným rokovaniam, ktorý zahŕňa také otázky, ako investície, vládne obstarávanie, hospodársku súťaž, obchod v oblasti služieb a práva duševného vlastníctva, bude v súlade so vzájomnými potrebami a rozvojovými stratégiami partnerských krajín; pripomína najmä to, že zavedenie zásady reciprocity v oblasti verejného obstarávania môže byť pre rozvojové krajiny veľmi škodlivé, keďže to okrem iného spomalí rozvoj začínajúcich priemyselných odvetví a spracovateľského priemyslu; naliehavo preto žiada EÚ, aby svoju politiku vymedzila tak, že bude v plnej miere rešpektovať osobitný a diferencovaný prístup k rozvojovým krajinám; opakuje, že vlády a parlamenty si musia zachovať právo regulovať investície, aby dokázali diskriminovať v prospech investorov, ktorí podporujú rozvoj krajiny, a zabezpečiť, aby pre všetkých investorov vrátane zahraničných existovali záväzky a povinnosti rešpektovať pracovné normy, environmentálne normy, normy v oblasti ľudských práv a iné normy;
38. víta začlenenie rodového hľadiska do hodnotení vplyvu na udržateľnosť prepojených s obchodnými rokovaniami; vyzýva Komisiu, aby tieto hodnotenia vzala na vedomie a zabezpečila, aby sa zistené problémy v oblasti rodovej rovnosti skutočne riešili v rámci politických opatrení, ktoré sú súčasťou obchodných dohôd;
39. je presvedčený, že rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve by sa mali zameriavať na obsah, a nie na lehoty; uvádza, že na to, aby tieto dohody viedli k rozvoju, je zo strany EÚ potrebný pružnejší prístup, ktorým sa podporí diverzifikácia hospodárstiev krajín AKT a zvýšia sa spracovateľské činnosti a regionálny obchod;
Pomoc obchodu
40. podporuje návrh Komisie diferencovať svoju pomoc obchodu a zamerať svoje úsilie na krajiny, ktoré to najviac potrebujú, najmä najmenej rozvinuté krajiny a krajiny s nízkymi príjmami;
41. žiada, aby sa všetky nástroje pomoci obchodu zameriavali nielen na obchod medzi EÚ a rozvojovými krajinami, ale aj na podporu vnútorného obchodu a obchodu medzi južnými krajinami, ako aj na trojstranný obchod medzi krajinami AKT, a to podporovaním cezhraničných hodnotových reťazcov, zvyšovaním účinnosti kľúčových služieb a znižovaním nákladov na dopravu, čo môže zároveň pomôcť posilniť väzby rozvojových krajín so svetovými trhmi;
42. nabáda k rozvoju účinnejších podporných nástrojov týkajúcich sa prispôsobovania produkcie a diverzifikácie, ako aj zodpovedného a trvalo udržateľného rozvoja spracovateľského priemyslu a malých a stredných podnikov v rozvojových krajinách;
43. zdôrazňuje, že rodové nerovnosti vo vzťahu k prístupu k zdrojom, ako sú mikropôžičky, úvery, informácie a technológie, by sa mali zohľadňovať pri vymedzovaní stratégií pomoci obchodu a inej príslušnej rozvojovej pomoci;
44. vyzýva Komisiu, aby zrušila požiadavku, podľa ktorej krajiny AKT nemôžu pri rokovaniach o dohodách o hospodárskom partnerstve zavádzať vývozné obmedzenia v oblasti surovín, keďže predstavuje riziko zvyšovania závislosti od vývozu surovín a znižovania stimulov pri zapájaní sa do spracovateľských činností a diverzifikovaní hospodárstiev týchto krajín; uvádza, že vývozné obmedzenia možno uplatniť ako nástroj rozvoja, aby sa podporovalo spracovanie surovín a aby sa znížila závislosť od vývozu nespracovaných surovín;
45. podporuje balík na podporu obchodu pre malé podniky v rozvojových krajinách, ktorý zverejnila Komisia vo svojom oznámení; vyzýva Komisiu, aby pokročila pri práci na tomto balíku, a vyzýva všetkých darcov, aby prerozdelili dostatočné finančné prostriedky na zavedenie tohto balíka konkrétne na podporu účasti malých podnikov v systémoch obchodu, ktoré zabezpečujú pridanú hodnotu pre výrobcov vrátane tých, ktorí reagujú na kritériá trvalej udržateľnosti (napr. spravodlivý obchod); žiada pravidelné informovanie o jeho vykonávaní;
46. poznamenáva, že obchodné kapacity sú závislé od hardvéru (infraštruktúra) a softvéru (odborné znalosti); preto vyzýva EÚ, aby investovala svoju pomoc, a tak podporovala oba prvky v mnohých krajinách, najmä v spolupráci s najmenej rozvinutými krajinami;
47. vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že pomoc obchodu podporí znižovanie chudoby a inkluzívne nástroje, a preto by sa mala v prvom rade zamerať na potreby malých subjektov; zdôrazňuje, že pomoc obchodu by sa mala použiť na rozvojové udržateľné hodnotové reťazce a zamerať sa na chudobných, aby sa posilnil cieľ dosiahnuť udržateľný dodávateľský reťazec;
48. vyzýva EÚ, aby sa zamerala na riešenie problémov v programoch pomoci obchodu, najmä pokiaľ ide o schopnosť vykonávania a monitorovania; následne žiada zmenu hľadiska zameraného na výsledky a výstupy namiesto vstupov, ale uznáva potrebu aktívnej a intenzívnej externej kontroly, ktorou sa zabezpečia otvorené a transparentné obchodné postupy;
49. vyzýva EÚ, aby do tvorby projektov pomoci obchodu účinnejšie začlenila súkromný sektor s cieľom pomôcť spoločnostiam v rozvojových krajinách oživiť obchod;
Rozvoj súkromného sektora a jeho úloha
50. nazdáva sa, že v súvislosti s transformáciou štruktúry medzinárodného obchodu a výmen medzi severom a juhom je prijatie zodpovednosti prijímajúcich krajín za programy pomoci, spolu s transparentnosťou, určením zodpovednosti a dostatočnými prostriedkami, rozhodujúcim faktorom prispievajúcim k účinnosti a úspešnosti týchto programov, ktorých cieľom je zmenšenie priepasti medzi bohatými a chudobnými, deľba bohatstva a dosiahnutie regionálnej integrácie; zároveň sa považuje za zásadné, aby sa do plánovania a monitorovania týchto programov systematicky zapájali vnútroštátne, regionálne a miestne inštitúcie, ako aj občianska spoločnosť a aby sa zabezpečil dohľad zo strany darcov;
51. vyzýva Komisiu, aby lepšie zohľadnila nové výzvy v oblasti rozvojovej pomoci prostredníctvom obchodu, ako je diferenciácia úrovní rozvoja, podpora miestnej výroby a jej diverzifikácie, ako aj presadzovanie sociálnych a environmentálnych noriem;
52. vyzýva všetkých – verejných i súkromných – poskytovateľov pomoci, aby lepšie koordinovali svoje akcie a prispôsobovali ich existujúce ponuke, najmä v súvislosti s súčasnými rozpočtovými obmedzeniami; pripomína, že krajiny BRICS sú odteraz zároveň príjemcovia aj poskytovatelia pomoci; vyzýva ich, aby spolupracovali s Úniou s cieľom spojiť svoje skúsenosti a optimalizovať svoje kroky a aby prijali väčšiu zodpovednosť voči menej rozvinutým krajinám a v rámci spoločenstva poskytovateľov pomoci; vyjadruje znepokojenie nad čoraz častejšou praxou poskytovania viazanej pomoci a vyzýva rozvinuté krajiny a veľké rýchlo sa rozvíjajúce krajiny, aby sa vyhýbali uplatňovaniu tejto praxe;
53. žiada Komisiu a všetkých poskytovateľov pomoci, aby vyhľadávali inovatívne formy financovania a partnerstva v oblasti rozvoja; v tejto súvislosti pripomína, že úvery medzi partnermi môžu takisto prispieť k podpore rozvoja prostredníctvom obchodu; odporúča lepšiu koordináciu rozvojových projektov financovaných regionálnymi rozvojovými bankami a Svetovou bankou/Medzinárodnou finančnou korporáciou a širšie využívanie medziregionálnych schém financovania, ako je trustový fond EÚ – Afrika pre infraštruktúry;
54. vyzýva podniky so sídlom v EÚ, ktoré vlastnia výrobné zariadenia v rozvojových krajinách, aby si plnili povinnosť dodržiavať ľudské práva a slobody, sociálne a environmentálne normy, základné pracovné normy, rovnosť mužov a žien, medzinárodné dohody a platby príslušných daní transparentným spôsobom; vyzýva na vykonávanie bez výnimky práva na slobodu, najmä na ukončenie nútenej práce a najmä detskej práce;
55. je presvedčený o potenciáli súkromného sektora fungovať ako hybná sila rozvoja a zdôrazňuje, že v záujme presadzovania tohto potenciálu musí tento proces slúžiť miestnym komunitám a prostredníctvom zásady inkluzívnych spravodlivých dodávateľských reťazcov posilňovať všetky zainteresované subjekty od výrobcu/pracovníka po spotrebiteľa;
56. víta skutočnosť, že v mnohých odvetviach nadnárodné spoločnosti prijali kódexy správania dodávateľov s podrobnými normami týkajúcimi sa sociálnej zodpovednosti a environmentálneho správania podnikov pre svoje medzinárodné dodávateľské reťazce; pripomína však, že rozšírenosť a heterogénnosť kódexov sociálnej zodpovednosti podnikov predstavuje problém; poznamenáva najmä, že nejednotnosť koncepcie sociálnej zodpovednosti podnikov (SZP), v dôsledku ktorej rôzne podniky vytvorili rozličné normy v oblasti účtovníctva, audítorstva a podávania správ, spôsobuje ťažkosti pri porovnávaní úrovní SZP; znovu preto vyzýva EÚ, aby sa usilovala o jasný medzinárodný právny rámec, ktorý by stanovoval zodpovednosť a povinnosti podnikov, čo sa týka ľudských práv;
57. ďalej vyzýva podniky s sídlom v EÚ a mimo nej, aby dodržiavali desať ústredných zásad iniciatívy OSN s názvom Global Compact a hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv;
58. vyzýva Komisiu, aby do všetkých dvojstranných obchodných a investičných dohôd, ktoré podpisuje EÚ, začlenila záväzné doložky o sociálnej zodpovednosti podnikov na základe usmernení OECD pre nadnárodné podniky, a to vrátane postupu OECD pri podávaní sťažností;
59. žiada, aby EÚ posilnila svoje úsilie týkajúce sa daňových rajov a úniku kapitálu, ktoré poškodzujú príjmy EÚ aj rozvojových krajín a sú v rozpore s odstraňovaním chudoby a vytváraním blahobytu v chudobných krajinách; zdôrazňuje, že nezákonný únik kapitálu z rozvojových krajín predstavuje 6 až 8,7 percenta ich HDP a desaťnásobok celkovej rozvojovej pomoci pre tieto krajiny; vyzýva Komisiu, aby v tejto záležitosti aktívne hľadala ďalšie príležitosti na spoluprácu s rozvojovými krajinami; žiada najmä medzinárodný dohovor s cieľom odstrániť škodlivé daňové štruktúry (na modeli viacstranného mechanizmu automatickej výmeny daňových informácií), ktorý by zahŕňal sankcie pre nespolupracujúce jurisdikcie a finančné inštitúcie, ktoré pôsobia v daňových rajoch (t. j. s prihliadnutím na možnosť odobrať bankové licencie finančným inštitúciám, ktoré pôsobia v daňových rajoch, podľa modelu zákona USA na zastavenie zneužívania daňových rajov);
60. naliehavo žiada EÚ, ostatných poskytovateľov pomoci, orgány partnerských krajín a miestne a medzinárodné súkromné subjekty v rozvojových krajinách, aby preskúmali možné oblasti spolupráce zameranej na udržateľný rozvoj s cieľom maximálne zvýšiť prínos podnikateľských činností pre rozvoj a aby začlenili organizácie občianskej spoločnosti do všetkých úrovní diskusií;
61. zdôrazňuje zásadný význam podporovania verejno-súkromných partnerstiev pre iniciatívu rastu v rozvojových politikách EÚ a začlenenia skúseností, odborných znalostí a systémov riadenia súkromného sektora do partnerstiev s verejnými zdrojmi; vyzýva, aby sa miestnym orgánom v členských štátoch EÚ so skúsenosťami napríklad pri budovaní infraštruktúry umožnilo spájať sa a spolupracovať s miestnymi orgánmi v rozvojových krajinách;
62. je presvedčený, že priame zahraničné investície sú silným hnacím motorom pre udržateľný hospodársky rast, presun know-how, podnikateľské schopnosti a technológie a tvorbu pracovných miest, a preto sú pre rozvoj nevyhnutné; žiada, aby sa rozvojová agenda zamerala na podporu budovania kapacít v rozvojových krajinách, pričom sa zameria na tvorbu transparentného a predvídateľného prostredia priaznivého pre investície, v ktorom sa byrokracia pri podnikaní zníži na minimum, dodržiavajú sa vlastnícke práva, podporuje sa hospodárska súťaž a prevládajú snahy dosahovať zdravé makroekonomické politiky;
Nerastné suroviny a ťažobný priemysel
63. konštatuje, že napriek zavedeniu Kimberleyského procesu certifikácie diamantov pochádzajúcich z konfliktných oblastí je obchod s nerastnými zdrojmi naďalej zdrojom príjmov pre rebelov, a v oblastiach ťažby sa naďalej sa porušujú ľudské práva; zdôrazňuje preto naliehavú potrebu systému náležitej kontroly drahokamov a cenných nerastov, ako napríklad nerastov z oblastí postihnutých konfliktom; domnieva sa, že takéto opatrenie by mohlo pomôcť riešiť problematiku tzv. kliatby surovín a zvýšiť prínosy z obchodu s nerastnými surovinami pre rozvojové krajiny; v tejto súvislosti víta plán Komisie vydať oznámenie o nerastoch z oblastí postihnutých konfliktom;
64. vyzýva EÚ, aby plne dodržiavala právo rozvojových krajín využívať vývozné obmedzenia v ich verejnom záujme; zdôrazňuje, že zvýšenie miestneho spracovania surovín a vytvárania pridanej hodnoty je kľúčom k ukončeniu závislosti od vývozu surovín; zastáva názor, že rozvojové krajiny s vysokou závislosťou od vývozu surovín musia mať možnosť využívať vývozné dane a obmedzenia s cieľom pomôcť plneniu týchto cieľov;
65. uznáva, že Komisia je partnerom iniciatívy za transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI); vyzýva Komisiu a strany, ktoré sú aktívne zapojené v ťažobnom priemysle, aby iniciatívne podporovali zapojenie ďalších producentských krajín do tejto iniciatívy;
66. zdôrazňuje, že prírodné zdroje predstavujú pre rozvinuté a rozvojové krajiny dve hlavné výzvy: environmentálnu výzvu, ako vyriešiť vplyv používania zdrojov počas ich životného cyklu, a sociálno-politickú výzvu, ako vyriešiť problematiku ľudských práv a chudoby z medzinárodného hľadiska;
67. dôrazne podporuje legislatívny návrh vykazovania podľa jednotlivých krajín v rámci revízie smernice o účtovníctve a smernice o transparentnosti s cieľom zabrániť korupcii a predchádzať vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam; pripomína európskemu ťažobnému priemyslu pôsobiacemu v rozvojových krajinách, aby išiel príkladom, čo sa týka sociálnej zodpovednosti a presadzovania dôstojnej práce;
68. pripomína, že problém riadenia v odvetví zdrojov sa riešil takmer v plnej miere dobrovoľníckymi iniciatívami, pričom najvýznamnejšou je iniciatíva za transparentnosť v ťažobnom priemysle, ktorej cieľom je zlepšiť transparentnosť informácií; všíma si však, že hoci je EITI nevyhnutná, nie je dostatočná na riešenie širšieho problému korupcie a podplácania v ťažobnom priemysle; takisto poznamenáva, že rámec OSN v oblasti podnikania a ľudských práv (chrániť, rešpektovať a naprávať) nie je ešte pre ťažobný priemysel a zdroje špecifický; v tejto súvislosti zastáva názor, že rámec OSN v oblasti podnikania a ľudských práv treba doplniť o osobitné ustanovenia pre ťažobný priemysel, a že prvým krokom by mohlo byť vymenovanie osobitného spravodajcu Rady OSN pre ľudské práva pre túto problematiku, ktorý by mal právomoc posudzovať a vypracovávať odporúčania;
69. zastáva názor, že postupne treba rozšíriť normy v oblasti transparentnosti a certifikácie, aby sa v plnej miere mohol riešiť problém podplácania a korupcie nielen v ťažobnom priemysle; v širšom zmysle vyzýva EÚ, aby podporila silnejšie mechanizmy riadenia na riešenie environmentálneho rozmeru a ľudských práv v oblasti využívania zdrojov; zastáva konkrétne názor, že je nevyhnutný medzinárodný dohovor v oblasti udržateľného riadenia zdrojov na stanovenie základných právnych zásad pre udržateľné riadenie zdrojov;
70. zdôrazňuje, že udržateľná ťažba si vyžaduje prístupy, ktoré riešia celkový životný cyklus zdrojov; zdôrazňuje, že zložitosť globálnych dodávateľských reťazcov je prekážkou pre transparentnosť; zastáva preto názor, že existujúce iniciatívy za transparentnosť by mali byť sprevádzané úsilím v oblasti certifikácie vo forme označovania výrobkov a dodávateľských reťazcov v oblasti nerastných surovín;
71. žiada, aby súkromné subjekty zapojené do obchodu s produktmi ťažobného priemyslu alebo do ich spracúvania podnikli kroky, ktorými zabezpečia zavedenie pravidelných, dôkladných a dôsledných opatrení nadväzujúcich na zásady sociálnej zodpovednosti podnikov a dodávateľského reťazca;
72. vyzýva Komisiu a ESVČ, aby vychádzali z nedávno ratifikovaného zákona Dodda a Franka navrhnutého Výborom pre cenné papiere a burzu (SEC) v Spojených štátoch, v ktorom sa vyžaduje od emitentov ťažby surovín, aby zverejnili niektoré platby vládam; podnecuje Komisiu, aby rozšírila povinnosť podávania správ zo strany ťažobných a spracovateľských odvetví aj na ostatné odvetvia a aby zvážila možnosť nezávislej kontroly ich výsledkov;
73. zastáva názor, že na dvojstranný obchod a investičné politiky by sa mali vzťahovať spoločné zásady, ako sú zásady stanovené v Charte prírodných zdrojov; domnieva sa, že v súlade s úsilím o náležitú starostlivosť dodávateľského reťazca by ju mali sprevádzať odvetvové ustanovenia v oblastiach týkajúcich sa taviarní a rafinérií, odvetví kovopriemyslu a recyklačného odvetvia;
74. pripomína, že pokusy EÚ o zákaz alebo obmedzenie uplatňovania vývozných daní na suroviny sú v rozpore s cieľom umožniť krajinám vytvoriť dostatok verejných príjmov na splnenie miléniových rozvojových cieľov a v širšom zmysle zabezpečiť vnútorný rozvoj; preto naliehavo žiada EÚ, aby uznala, že vývozné obmedzenia môžu byť súčasťou rozvojových stratégií niektorých krajín alebo môžu byť odôvodnené ochranou životného prostredia;
Potravinová bezpečnosť a biopalivá
75. žiada EÚ a všetkých poskytovateľov pomoci, aby neuľahčovali využívanie úrodnej pôdy v krajinách a regiónoch s nedostatočnou potravinovou bezpečnosťou na iné účely než na účely produkcie potravín, ani k nemu neprispievala a aby zaviedla prístupy osvedčených postupov pri spravovaní pôdy a zdrojov v prípade biopalív a priemyselných plodín;
76. zdôrazňuje, že je potrebné odstrániť stimuly pre poľnohospodárov v krajinách s nedostatočnou potravinovou bezpečnosťou, ktoré ich povzbudzujú k tomu, aby využívali svoje pozemky na iné účely než na produkciu potravín, napr. na produkciu biopalív; je presvedčený, že výskum a inovácie podporované proaktívnymi politikami v rozvojových, ale i v rozvinutých krajinách, môžu pomôcť zmierniť rozpor medzi potravinovou bezpečnosťou a záujmami v oblasti energetiky;
*
* *
77. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
- [1] Dohoda z Cotonou v znení zmien a doplnení z rokov 2005 a 2010.
- [2] Nariadenie (ES) č. 1905/2006, Ú. v. EÚ L 378, 21.12.2006, s. 41.
- [3] Tlačový dokument Rady 11855/12.
- [4] Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 261.
- [5] Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 291.
- [6] Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 301; Ú. v. EÚ C 323 E, 18.12.2008, s. 149; Ú. v. EÚ C 117 E, 6.5.2010, s. 101; Ú. v. EÚ C 117 E,
6.5.2010, s. 124. - [7] Ú. v. EÚ C 284 E, 20.9.2012, s. 69.
- [8] Ú. v. EÚ C 301 E, 13.12.2007, s. 45. Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 101.
- [9] Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 37.
- [10] Ú. v. EÚ C 169 E, 15.6.2012, s. 45.
- [11] Ú. v. EÚ C 56 E, 26.2.2013, s. 75.
- [12] Prijaté texty, P7_TA(2011)0320; Prijaté texty P7_TA(2012)0386.
- [13] Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 47; Prijaté texty P7_TA(2012)0399.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Obchodná politika zameraná na splnenie rozvojových cieľov
Obchod je jednou z najdôležitejších politických oblastí v rámci súdržností politík EÚ v záujme rozvoja (PCD). Pokiaľ sa nástroje obchodnej politiky používajú správne, môžu mať podstatný vplyv na rozvoj chudobných krajín. Hlavným cieľom obchodnej politiky EÚ vo vzťahu k rozvojovým krajinám musí byť úsilie o dosahovanie výsledkov našej politiky pomoci a ich posilnenie. Snažiť sa o rozvoj vo svete, a to aj za pomoci iných prostriedkov, ako je pomoc, znamená zachovať základné hodnoty a zmluvné záväzky EÚ.
Efektívnejšie dosahovanie rozvojových cieľov si vyžaduje, aby sa obchodná politika EÚ viac zamerala na zabezpečenie kladného vplyvu na miestne, ako aj národné a regionálne ekonomiky, podporovanie rozmanitosti ekonomík rozvojových krajín a stimulovanie k modernejšej výrobe generujúcej príjmy. Hrozí, že colné sadzby za spracované výrobky, ktoré sú vyššie ako v prípade surovín, by mohli prispieť k tomu, že rozvojové krajiny zostanú výlučne vývozcami surovín.
Vplyvy obchodnej politiky EÚ na rozvojové krajiny
Je dôležité zdôrazniť zodpovednosť bohatých krajín a EÚ v rámci celosvetovej ekonomiky. Máme morálnu povinnosť pomôcť znižovať mieru chudoby a utrpenia vo svete. Jedným zo spôsobov, ako toto môžeme účinne dosiahnuť, je, že budeme vypracúvať obchodné dohody, ktoré rozvojovým krajinám umožnia skutočne sa podieľať na medzinárodnej ekonomike a využívať výhody globalizácie.
Pokiaľ ide o naše obchodné vzťahy s rozvojovými krajinami nemôže sa tolerovať protekcionizmus zo strany EÚ alebo jednotlivých členských štátov. EÚ by mala byť tiež pripravená spraviť isté ústupky – presne ako sa to od nás požaduje, keď uzatvárame obchodné dohody s inými obchodnými partnermi.
Rozvoj súkromného sektora, budovanie obchodných kapacít, pomoc obchodu
dobrá správa vecí verejných, boj proti korupcii a účinné využitie rozpočtových prostriedkov
Koncept pomoci obchodu (Aid for Trade) sa už od svojho zavedenia v roku 2005 úspešne osvedčil. Podľa odhadov WTO každý dolár v rámci pomoci, ktorý sa investuje do budovania obchodných kapacít určitej rozvojovej krajiny, zvyšuje export tejto krajiny v priemere o 42 dolárov. Obchodné kapacity závisia od hardvéru (infraštruktúra), ako aj softvéru (vedomosti) – a my musíme investovať našu pomoc tak, aby sa v mnohých krajinách posilnili oba tieto prvky, v neposlednom rade v spolupráci s najmenej rozvinutými krajinami.
Dobrá správa vecí verejných má kľúčový význam pre schopnosť krajiny rozvíjať obchod a využívať jeho výhody. Ako vieme, pretrvávajúca korupcia brzdí rozvoj spoločnosti na všetkých úrovniach. EÚ môže a musí presadzovať dobrú správu vecí verejných prostredníctvom svojej obchodnej politiky, pričom nesmie zatvárať oči pred skorumpovanými systémami: namiesto toho by skôr, ako nadviaže spoluprácu, mala trvať na transparentnosti a správnych postupoch.
Skutočná zmena v krajine musí vychádzať zvnútra a musí sa budovať zdola, čo platí tak pre sociálny, ako aj hospodársky rozvoj. Cielená pomoc zameraná na podporu a posilnenie vzniku malých a stredných podnikov v rozvojových krajinách je dôležitá.
Činnosti podnikov so sídlom v EÚ a iných medzinárodných podnikov v rozvojových krajinách a sociálna zodpovednosť týchto podnikov
Politici môžu vykonať mnoho tým, že vypracujú medzinárodné obchodné dohody, no veľkú časť zodpovednosti nesú aj naše podniky. Nadnárodné podniky majú často veľký vplyv na spoločnosť a prírodné prostredie v rozvojovej krajine a sú zodpovedné za to, aký druh vplyvu majú na miestnu spoločnosť: môžu rozvoju pomôcť alebo ho aj brzdiť.
Primerané mzdy, zdravé pracovné podmienky a možnosť založiť odbory alebo vstúpiť do odborov sú minimálne normy, ktoré by európske podniky mali zachovávať vo vzťahu k svojim zamestnancom v rozvojových krajinách. Veľké podniky však môžu často k svojim zamestnancom pristupovať s väčšou zodpovednosťou, nielen plniť minimálne požiadavky. Je mnoho pozitívnych príkladov, ktoré by sa naozaj mali považovať za významné, a my musíme preskúmať možnosti súčinnosti medzi opatreniami zo strany podnikov a formálnymi poskytovateľmi pomoci v tejto oblasti.
STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (17.1.2013)
pre Výbor pre rozvoj
k podpore rozvoja prostredníctvom obchodu
(2012/2224(INI))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*): Tokia Saïfi
(*) Postup pridružených výborov – článok 50 rokovacieho poriadku
NÁVRHY
Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. podporuje návrh Komisie diferencovať svoju pomoc obchodu a zamerať svoje úsilie na krajiny, ktoré to najviac potrebujú, najmä najmenej rozvinuté krajiny a krajiny s nízkymi príjmami;
2. nazdáva sa, že v súvislosti s transformáciou štruktúry medzinárodného obchodu a výmen medzi severom a juhom je prijatie zodpovednosti prijímajúcich krajín za programy pomoci, spolu s transparentnosťou, určením zodpovednosti a dostatočnými prostriedkami, rozhodujúcim faktorom prispievajúcim k účinnosti a úspešnosti týchto programov, ktorých cieľom je zmenšenie priepasti medzi bohatými a chudobnými, deľba bohatstva a dosiahnutie regionálnej integrácie; zároveň sa považuje za zásadné, aby sa do plánovania a monitorovania týchto programov systematicky zapájali vnútroštátne, regionálne a miestne inštitúcie, ako aj občianska spoločnosť a aby sa zabezpečil dohľad zo strany darcov;
3. vyzýva Komisiu, aby lepšie zohľadnila nové výzvy v oblasti rozvojovej pomoci prostredníctvom obchodu, ako je diferenciácia úrovní rozvoja, podpora miestnej výroby a jej diverzifikácie, ako aj presadzovanie sociálnych a environmentálnych noriem;
4. nabáda rozvojové krajiny, aby v záujme diverzifikácie svojho hospodárstva urobili z udržateľného hospodárskeho rozvoja cieľ integrovaný do všetkých politík, stratégií a opatrení, ktoré sú iniciované na vnútroštátnej úrovni; žiada Komisiu, aby pracovala na posilnení schopnosti vlád začleniť do svojich vnútroštátnych obchodných stratégií a programov udržateľný hospodársky rozvoj;
5. domnieva sa, že stratégie trvalo udržateľného hospodárskeho rozvoja by mali okrem iného zabezpečiť:
– účasť súkromného sektora na reálnej ekonomike;
– regionálnu súdržnosť a integráciu trhov prostredníctvom cezhraničnej spolupráce;
– rozvoj otvoreného a spravodlivého obchodu, ktorý je zasadený do viacstranného obchodného rámca založeného na pravidlách;
6. pripomína dôležitosť investícií zameraných na vytváranie, rozvíjanie a posilňovanie hlavných prístavných, dopravných, energetických a telekomunikačných infraštruktúr, a to najmä cezhraničných infraštruktúr;
7. naliehavo vyzýva krajiny prijímajúce pomoc na rozvoj obchodu, aby takisto mobilizovali svoje vlastné domáce zdroje vrátane rozpočtových príjmov prostredníctvom riadneho vyberania daní a ľudského kapitálu; vyzýva Komisiu, aby v prípadoch, keď krajiny odvádzajú svoj príjem z využívania prírodných zdrojov, poskytovala podporu na transparentné a udržateľné riadenie týchto zdrojov; zdôrazňuje, že je potrebné stanoviť úplnú transparentnosť, pokiaľ ide o platby európskych podnikov adresované vládam; vyzýva Komisiu, aby podporovala udržateľné stratégie industrializácie v rozvojových krajinách zamerané na obchodovanie s produktmi s pridanou hodnotou;
8. domnieva sa, že nástroje vyvinuté Úniou v oblasti rozvojovej pomoci prostredníctvom obchodu a investícií, najmä revidovaný systém všeobecných preferencií a dohody o hospodárskom partnerstve, sú účinné; zdôrazňuje však, že pomoc obchodu sa neobmedzuje iba na uvedené nástroje; pripomína Únii jej cieľ zvýšiť do roku 2015 svoj celkový rozpočet na pomoc na 0,7 % HNP; vyzýva Komisiu, aby zvýšila časť týkajúcu sa technickej pomoci, a to aj pokiaľ ide o oblasť normalizácie; vyzýva Úniu, aby preukázala väčšiu jednotnosť pri vykonávaní svojej obchodnej, poľnohospodárskej, environmentálnej, energetickej a rozvojovej politiky;
9. považuje za nevyhnutné, aby európske politiky rozvojovej pomoci prostredníctvom obchodu spájali všetky rozmery inovácie – finančnú, ale aj technologickú a organizačnú inováciu – na základe lepších postupov;
10. odporúča, aby Komisia prerokovala začlenenie skutočne vynútiteľných ustanovení o ľudských právach do všetkých budúcich dvojstranných dohôd o obchode a spolupráci, aby skutočne prispela k takému prístupu k rozvoju, ktorý je založený na uplatňovaní práv;
11. zdôrazňuje, že dôstojná úroveň miezd a dôstojné normy bezpečnosti pri práci sú dôležité pre udržateľný systém celosvetového obchodu a nové reťazce výroby na celosvetovej úrovni; v tejto súvislosti pripomína Komisii jej oznámenie Podpora dôstojnej práce pre všetkých;
12. vyzýva všetkých – verejných i súkromných – poskytovateľov pomoci, aby lepšie koordinovali svoje akcie a prispôsobovali ich existujúce ponuke, najmä v súvislosti s súčasnými rozpočtovými obmedzeniami; pripomína, že krajiny BRICS sú odteraz zároveň príjemcovia aj poskytovatelia pomoci; vyzýva ich, aby spolupracovali s Úniou s cieľom spojiť svoje skúsenosti a optimalizovať svoje kroky a aby prijali väčšiu zodpovednosť voči menej rozvinutým krajinám a v rámci spoločenstva poskytovateľov pomoci; vyjadruje znepokojenie nad čoraz častejšou praxou poskytovania viazanej pomoci a vyzýva rozvinuté krajiny a veľké rýchlo sa rozvíjajúce krajiny, aby sa vyhýbali uplatňovaniu tejto praxe;
13. vyjadruje želanie, aby sa v záujme jednotnosti politík uplatňovaných Európskou úniou zintenzívnila spolupráca medzi rôznymi útvarmi Komisie a ESVČ, ako aj medzi všetkými troma inštitúciami – Komisiou, Radou a Európskym parlamentom;
14. zdôrazňuje, že európske podniky, ich pobočky a subdodávatelia zohrávajú vzhľadom na svoj význam v medzinárodnom obchode zásadnú úlohu pri propagácii a šírení sociálnych a pracovných noriem vo svete; domnieva sa, že európske podniky, ktoré premiestňujú svoju výrobu do krajín s menej prísnymi sociálnymi povinnosťami, môžu niesť zodpovednosť za prípadné škody a negatívne externé účinky, ktoré majú vplyv na miestne obyvateľstvo, a to aj pred európskymi súdmi;
15. naliehavo vyzýva Komisiu, aby zlepšila súdržnosť medzi svojou obchodnou politikou a svojimi rozvojovými cieľmi a zároveň zabezpečila, aby ustanovenia obsiahnuté v obchodných dohodách s rozvojovými krajinami nebránili prístupu všetkých k vode, pôde a ďalším základným prírodným zdrojom a nesťažovali rozvoj služieb vo verejnom záujme a prístup miestnych MSP k príležitostiam v oblasti verejného obstarávania;
16. žiada Európsku komisiu a všetkých poskytovateľov pomoci, aby vyhľadávali inovatívne formy financovania a partnerstva v oblasti rozvoja; v tejto súvislosti pripomína, že verejno-súkromné partnerstvá, mikroúvery, zisky z daní za finančné transakcie a úvery medzi partnermi môžu takisto prispieť k podpore rozvoja prostredníctvom obchodu; podporuje okrem iného aj uzatváranie partnerstiev Juh – Juh a trojuholníkových partnerstiev; odporúča lepšiu koordináciu rozvojových projektov financovaných regionálnymi rozvojovými bankami a Svetovou bankou/Medzinárodnou finančnou korporáciou a širšie využívanie medziregionálnych schém financovania, ako je trustový fond EÚ – Afrika pre infraštruktúry; odporúča povzbudzovať prijímajúce krajiny k tomu, aby vytvorili spravodlivé, transparentné a komplexné vnútroštátne daňové systémy s cieľom zabezpečiť udržateľný zdroj finančných prostriedkov;
17. domnieva sa, že kritériá hodnotenia politík a programov rozvoja prostredníctvom obchodu a investícií by mali zahŕňať nielen štatistiky týkajúce sa miery rastu a obchodných výmen, ale aj počtu vytvorených pracovných miest a zvýšenia kvality života obyvateľov rozvojových krajín z hľadiska ľudského, sociálneho, kultúrneho a environmentálneho rozvoja.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
23.1.2013 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
20 1 8 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
William (The Earl of) Dartmouth, Maria Badia i Cutchet, Nora Berra, Daniel Caspary, George Sabin Cutaş, Christofer Fjellner, Yannick Jadot, Metin Kazak, Franziska Keller, Bernd Lange, Vital Moreira, Paul Murphy, Franck Proust, Helmut Scholz, Peter Šťastný, Robert Sturdy, Gianluca Susta, Henri Weber, Iuliu Winkler, Jan Zahradil, Paweł Zalewski |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Josefa Andrés Barea, Catherine Bearder, Emma McClarkin, Marietje Schaake |
||||
|
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Monika Hohlmeier, Peter Skinner, Nuno Teixeira, Sabine Verheyen |
||||
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
19.2.2013 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
25 3 0 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Thijs Berman, Michael Cashman, Ricardo Cortés Lastra, Véronique De Keyser, Nirj Deva, Leonidas Donskis, Charles Goerens, Mikael Gustafsson, Filip Kaczmarek, Michał Tomasz Kamiński, Miguel Angel Martínez Martínez, Gay Mitchell, Norbert Neuser, Jean Roatta, Birgit Schnieber-Jastram, Michèle Striffler, Alf Svensson, Keith Taylor, Eleni Theocharous, Patrice Tirolien, Anna Záborská |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Philippe Boulland, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Enrique Guerrero Salom, Isabella Lövin, Gesine Meissner, Judith Sargentini |
||||
|
Náhradník (čl. 187 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní |
George Lyon |
||||