SPRÁVA o súčasných výzvach a možnostiach týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov na európskom vnútornom trhu s energiou

28.3.2013 - 2012/2259(INI)

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
Spravodajca: Herbert Reul

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

• 001-001 (PDF - 103 KB)
• 001-001 (DOC - 152 KB)

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o súčasných výzvach a možnostiach týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov na európskom vnútornom trhu s energiou

(2012/2259(INI))

Európsky parlament,

–    so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Energia z obnoviteľných zdrojov: významný aktér na európskom trhu s energiou (COM(2012)0271),

–    so zreteľom na článok 194 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–    so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Plán postupu v energetike do roku 2050 (COM(2011)0885),

–    so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES[1],

–    so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý je pripojený k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie (SEC(2008)0057),

–    so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 z 25. októbra 2011 o ointegrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou[2],

–    so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES[3],

–    so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES[4],

–    so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–    so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A7‑0135/2013),

A.  keďže z krátkodobého, strednodobého a dlhodobého hľadiska rastie podiel energie z obnoviteľných zdrojov (EOZ) v európskom energetickom mixe a keďže EOZ významným spôsobom prispieva k zabezpečeniu bezpečných, nezávislých a diverzifikovaných dodávok energie s nízkymi emisiami pre Európu;

B.   keďže potenciál celoeurópskych dodávok EOZ ešte nebol vyčerpaný;

C.  keďže v dôsledku rastúceho podielu EOZ na európskom energetickom mixe je rozšírenie existujúcej siete a IT infraštruktúry zásadné;

D.  keďže diverzifikácia nášho energetického mixu spočíva na rozsiahlom súbore technológií v oblasti obnoviteľnej energie (vodná energia, geotermálna energia, slnečná energia, more, vietor, tepelné čerpadlo, biomasa, biopalivo), ktoré poskytujú rôzne služby vo forme elektrickej energie, vykurovania a ochladzovania, ako aj riešenia v oblasti dopravy;

E.   keďže energetická politika sa musí vždy realizovať s prihliadnutím na vyváženosť týchto cieľov: bezpečnosť dodávok, konkurencieschopnosť, efektívnosť a výsledky v oblasti životného prostredia;

F.   keďže EÚ je v súčasnosti závislá od dodávok energie pre viac než polovicu svojej konečnej spotreby energie;

G.  keďže energetickou politikou Európskej únie v zmysle solidarity medzi členskými štátmi v rámci budovania vnútorného trhu a pri zohľadnení potreby zachovania a zlepšenia životného prostredia sa okrem iného sleduje cieľ, ktorým je podpora vývoja nových a existujúcich obnoviteľných foriem energie;

H.  keďže dokončenie vnútorného trhu s energiou do roku 2014 by uľahčilo získať viac nových účastníkov trhu a vo väčšom počte, a to vrátane rastúceho počtu malých a stredných podnikov produkujúcich obnoviteľnú energiu;

I.    keďže liberalizácia a hospodárska súťaž zohrali kľúčovú úlohu pri znižovaní cien energie pre spotrebiteľov v celej EÚ;

J.    keďže právo členského štátu stanoviť podmienky na využívanie svojich zdrojov energie, jeho výber medzi rozdielnymi zdrojmi energie a všeobecná štruktúra jeho dodávok energie spadajú podľa európskych zmlúv do právomoci členských štátov, hoci posilnená spolupráca a komunikácie je však dôležitá; keďže v Pláne postupu v energetike do roku 2050 vypracovanom Komisiou sa uzatvára, že každý scenár energetického systému Európy si vyžaduje podstatne vyšší podiel energie z obnoviteľných zdrojov;

K.  keďže podľa odhadov je EÚ na dobrej ceste na splnenie cieľa, ktorým je dosiahnuť, aby energia z obnoviteľných zdrojov do roku 2020 predstavovala 20 % z energetického mixu;

L.   keďže v posledných rokoch sa dosiahol technologický pokrok v oblasti získavania energie z obnoviteľných zdrojov a keďže Európska únia je svetovým lídrom v tejto oblasti;

M.  keďže hospodárska a dlhová kríza v Európe ešte nie je prekonaná a verejné rozpočty a dôvera investorov stoja pred veľkými výzvami; keďže kríza by sa mohla využiť ako príležitosť na potrebné investície do čistých technológií s cieľom podporiť tvorbu pracovných miest a hospodársky rast;

N.  keďže na európskych liberalizovaných trhoch s energiou rast energie z obnoviteľných zdrojov závisí od súkromných investícií, ktoré zase závisia od stability politiky v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov;

O.  keďže investori budú potrebovať bezpečnosť a kontinuitu v súvislosti s budúcimi investíciami aj po roku 2020;

P.    keďže spotreba energie sa musí znížiť a efektívnosť výroby, prenosu a využívania energie sa musí zvýšiť;

Q.  keďže technológie kúrenia a chladenia založené na obnoviteľnej energii zohrávajú kľúčovú úlohu pri eliminácii emisií uhlíka v energetickom sektore;

R.   keďže plán postupu v energetike uznáva, že plyn bude mať zásadný význam pri transformácii energetického systému, pretože umožní, aby variabilné zaťaženie, ako aj základné zaťaženie podporovalo obnoviteľné zdroje energie;

S.   keďže Komisia vypočítala, že optimálny obchod s energiou z obnoviteľných zdrojov by mohol ušetriť až 8 miliárd EUR ročne;

T.   keďže existujúce právne nástroje na obhospodarovanie lesov tvoria dostatočný rámec na poskytnutie dôkazu o udržateľnosti lesnej biomasy produkovanej v Európskej únii;

V prospech využiteľnosti energie z obnoviteľných zdrojov

1.   súhlasí s Komisiou, že ENERGIA Z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV spolu s opatreniami na energetickú efektívnosť a pružnou a inteligentnou infraštruktúrou sú najlepším riešením ponúkaným Komisiou a že v budúcnosti porastie podiel energie z obnoviteľných zdrojov na dodávkach energie, a to tak z hľadiska dodávok elektrickej energie, ako aj kúrenia (ktoré predstavuje takmer polovicu celkového dopytu po energii v EÚ), chladenia a odvetvia dopravy, a závislosť Európy od konvenčných zdrojov energie sa zníži; dodáva, že na zabezpečenie dôvery k energii z obnoviteľných zdrojov v budúcnosti v EÚ treba na obdobie do roku 2050 stanoviť konkrétne ciele a medzníky; pripomína, že vo všetkých scenároch prezentovaných Komisiou v jej Pláne postupu v energetike do roku 2050 sa odhaduje aspoň 30 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe EÚ v roku 2030; preto navrhuje, aby sa EÚ usilovala o dosiahnutie ešte vyššieho podielu; vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila náklady a prínosy zavedenia povinného cieľa podielu energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2030 pre celú EÚ, vzájomne pôsobiace efekty s inými možnými politickými cieľmi v oblasti klímy a energetiky, najmä s cieľom na zníženie emisií skleníkových plynov, ako aj jeho vplyv na konkurencieschopnosť priemyselných odvetví EÚ vrátanie priemyselných odvetví výroby energie z obnoviteľných zdrojov;

2.   zdôrazňuje, že energie z obnoviteľných zdrojov nielen prispievajú k riešeniu zmeny klímy a zvyšujú energetickú nezávislosť Európy, ale majú aj ďalšie významné prínosy pre životné prostredie vďaka znižovaniu znečistenia ovzdušia, produkcie odpadov a využívania vody, ako aj ďalších rizík spojených s inými formami výroby energie;

3.   zdôrazňuje, že bezpečné, chránené, dostupné a udržateľné dodávky energie sú nevyhnuté z hľadiska konkurencieschopnosti európskeho priemyslu a hospodárstva; zdôrazňuje, že asi polovica elektrární v EÚ sa musí nahradiť v nadchádzajúcom desaťročí, a preto treba modernizovať a spružniť systém dodávok energie s cieľom prispôsobiť sa očakávanému zvyšovaniu podielu energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že treba zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov vo výrobe elektriny, vykurovania, chladenia a dopravy hospodárnym spôsobom, ktorý zohľadňuje prínosy a všetky náklady na energiu z obnoviteľných zdrojov vrátane nákladov na systém a ktorý zabezpečí bezpečnosť dodávok; uznáva rastúcu konkurencieschopnosť technológií na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a zdôrazňuje, že energia z obnoviteľných zdrojov a odvetvia súvisiace s čistými technológiami sú dôležitými hnacími prvkami rastu európskej konkurencieschopnosti, čo predstavuje obrovský potenciál tvorby pracovných miest a významný príspevok do rozvoja nových odvetví a vývozných trhov;

4.   konštatuje, že intenzívnejší rozvoj obnoviteľných zdrojov energie v členských štátoch pravdepodobne povedie k zvýšenému využívaniu biomasy, čo si bude naopak vyžadovať vypracovanie podrobných kritérií udržateľnosti pre plynnú a pevnú biomasu;

5.   poukazuje na to, že v rámci odvetvia obnoviteľných zdrojov energie treba, aby bol súčasný a očakávaný prínos biomasy a iných kontrolovateľných zdrojov energie viditeľnejší pre zainteresované subjekty s cieľom posilniť spravodlivý a vyvážený rozhodovací proces;

6.   žiada EÚ, aby zaručila, že podpora obnoviteľných zdrojov v produkcii a využívaní energie neohrozí potravinovú bezpečnosť, kvalitnú a dlhodobo udržateľnú výrobu potravín ani poľnohospodársku konkurencieschopnosť;

7.   konštatuje, že niektoré prvky potravinového systému sú menej odolné voči vyšším nákladom na energiu a že to by mohlo mať negatívny vplyv na výrobcov a spotrebiteľov;

8.  uznáva, že potenciál na zníženie emisií oxidu uhličitého prostredníctvom zvýšeného využívania biometánu vo vozidlách na krátke aj dlhé vzdialenosti, najmä v ťažkých nákladných vozidlách, a využívanie elektriny vo vozidlách na krátke vzdialenosti v mestách je značný;

9.  je presvedčený, že zhodnocovanie odpadu predstavuje príležitosť na ďalší rozvoj VÝROBY ENERGIE Z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV a dosahovanie cieľov európskeho plánu v oblasti energetiky;

10. konštatuje, že niektoré energie z obnoviteľných zdrojov, napr. geotermálna energia, môžu poskytovať teplo a elektrinu miestne a trvalo; zastáva názor, že tieto miestne zdroje energie zvyšujú energetickú nezávislosť, a to aj v prípade izolovaných spoločenstiev;

11. zdôrazňuje, že udržateľná vodná energia vo všetkých podobách pomáha pri plnení cieľov dodávok energie z obnoviteľných zdrojov v budúcnosti a navyše okrem výroby elektriny slúži na množstvo ďalších užitočných účelov vrátane prevencie proti povodniam a zásobovania pitnou vodou; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili informovanosť verejnosti o viacnásobných výhodách vodnej energie;

12. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali viac pozornosti nevyužitému potenciálu ENERGIE Z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV v odvetví kúrenia a chladenia, ako aj vzájomným prepojeniam medzi rastúcim využívaním energie z obnoviteľných zdrojov na jednej strane a vykonávaním smernice o energetickej efektívnosti a smernice o budovách na strane druhej, ako aj príležitostiam, ktoré z nich vyplývajú,

13. upozorňuje na potenciálne úspory, ktoré možno pri vývoji OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV ENERGIE dosiahnuť tým, že sa zohľadní poloha Slnka v jednotlivých európskych časových pásmach;

14. konštatuje, že členské štáty v rámci poskytovanom smernicou EÚ 2009/28/EÚ o energii z obnoviteľných zdrojov v súčasnosti postupujú nezávisle pri podpore výroby energie z obnoviteľných zdrojov v rámcoch vnútroštátnej administratívy, ktoré sa výrazne od seba líšia, a že toto len sťažuje ich nerovnomerný rozvoj, pričom potenciál rozvoja obnoviteľných zdrojov sa mení podľa technických, netechnických a prírodných okolností, vzhľadom na odlišné regionálne výhody hospodárskej súťaže; poukazuje na to, že fungujúci vnútorný trh by mohol prispievať ku kompenzácii nestálosti obnoviteľných zdrojov energie a nerovnomerného rozdelenia prírodného bohatstva; je presvedčený, že väčšina oblastí môže prispievať k nasadeniu obnoviteľných zdrojov energie; všíma si však potrebu stimulovania investícií do obnoviteľných zdrojov energie tam, kde majú najväčší potenciál, aby sa zabezpečilo účinné využívanie verejného financovania;

15. konštatuje, že spoločenská a politická akceptácia výroby energie z obnoviteľných zdrojov je rozdielna, podobne ako v prípade väčšiny ďalších typov výroby energie a infraštruktúry; konštatuje, že veľmi kolíše dostupnosť verejných a súkromných finančných prostriedkov, ktoré sa používajú na podporu výroby energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že prístup ku kapitálovým investíciám je veľmi dôležitým faktorov v ďalšom nasadzovaní výroby energie z obnoviteľných zdrojov, najmä z dôvodu finančnej krízy, ktorá viedla k veľkému rozptylu kapitálu investorov; je presvedčený, že v prípadoch, keď existujú nedostatky na trhu alebo keď výrobcovia majú obmedzené možnosti na zabezpečenie trhového financovania, mal by sa uľahčiť prístup k investičnému kapitálu na rozvoj výroby energie z obnoviteľných zdrojov; navrhuje, aby Komisia preskúmala spolu s Európskou investičnou bankou a vnútroštátnymi orgánmi možnosti na financovanie projektov výroby energie z obnoviteľných zdrojov pomocou inovatívnych finančných nástrojov, pričom uhlíkové trhy by sa mali podieľať na stimulovaní projektov výroby energie z obnoviteľných zdrojov;

16. konštatuje, že časť energie z obnoviteľných zdrojov na energetickom trhu je z ekonomického hľadiska konkurencieschopná, pričom sa trhovým cenám približujú aj ďalšie technológie; súhlasí s Komisiou, že sa musia využiť všetky primerané, finančne udržateľné prostriedky na zníženie nákladov na ďalšie posilňovanie hospodárskej konkurencieschopnosti energie z obnoviteľných zdrojov;

17. domnieva sa, že treba postupne zrušiť dotácie, ktoré narúšajú hospodársku súťaž, ako aj tie, ktoré podporujú fosílne palivá poškodzujúce životné prostredie;

Energia z obnoviteľných zdrojov v rámci vnútorného európskeho trhu s energiou

18. konštatuje, že do roku 2014 sa má vybudovať vnútorný trh s plynom a elektrickou energiou, ktorý bude mať kľúčový význam pre začleňovanie energie z obnoviteľných zdrojov a bude slúžiť ako nákladovo efektívny prostriedok na vyrovnanie kolísavej výroby elektrickej energie; víta správu Komisie o pokroku v súvislosti s budovaním vnútorného trhu s energiou a uplatňovaním tretieho balíka; vyzýva Komisiu, aby využila všetky dostupné nástroje, spolu s odkázaním členských štátov na Súdny dvor, s cieľom priblížiť sa čo najrýchlejšiemu dokončeniu vnútorného trhu s energiou; vyzýva Komisiu, aby riešila problém nevhodnej koncentrácie trhu, keď brzdí hospodársku súťaž; vyzýva členské štáty, aby v plnom rozsahu pokračovali v uplatňovaní právnych predpisov na vnútorný trh s energiou a rozvoj prepojení, ako aj odstraňovanie tzv. energetických ostrovov a núdzových prípadov;

19. konštatuje, že v dôsledku rozdielov medzi črtami vnútroštátnych trhov v súčasnosti v Únie spolu existujú rozličné potenciály a rozličné fázy technologických vzorov a technologickej zrelosti, ako aj široká paleta rozličných systémov na podporu výroby energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že táto rozmanitosť zhoršuje problémy vnútorného trhu s energiou, napríklad zmenšovaním hospodárnosti pri cezhraničnom obchodovaní s elektrinou; uvíta poradenstvo Komisie k reforme podporných schém;

20. konštatuje, že z vybudovania vnútorného trhu s energiou by mali najväčší osoh spotrebitelia; podporuje názor Komisie, že hospodárska súťaž sa musí vzťahovať na obnoviteľné zdroje energie, keď dozrejú a stanú sa ekonomicky realizovateľné, ako aj na ďalšie zdroje energie, pretože to je najlepším motívom inovačnej dynamiky a znižovania nákladov, čím sa zabráni šíreniu energetickej chudoby; zdôrazňuje, že pretrvávajúca regulácia cien na maloodberateľskej úrovni ohrozuje možnosti spotrebiteľov môcť sa naplno rozhodovať;

21. konštatuje, že mechanizmy spolupráce vytvorené na základe smernice 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie sa doteraz takmer nevyužívali, ale že v súčasnosti sa plánuje viacero systémov spolupráce; poukazuje na zistenia Komisie, podľa ktorých by lepšie využívanie existujúcich mechanizmov spolupráce mohlo priniesť značné výhody, napríklad oživenie obchodu; víta oznámenie Komisie o vypracovaní usmernení o spolupráci vnútri EÚ, ktorými sa stanovuje, ako by mali mechanizmy spolupráce fungovať v praxi, opisujú sa vyplývajúce výzvy a spôsoby, ako ich riešiť; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila uplatňovanie usmernení EÚ členskými štátmi; vyzýva Komisiu na zahrnutie interpretácie článku 13 smernice o energii z obnoviteľných zdrojov (2009/28/EÚ), aby sa zabezpečilo správne uplatňovanie smernice členskými štátmi a zabránilo orgánom verejnej moci používať spôsoby vydávania osvedčení a povolení, ktoré narúšajú hospodársku súťaž; vyzýva členské štáty, aby následne podľa potreby lepšie využívali mechanizmy spolupráce a takisto zintenzívnili vzájomnú komunikáciu;

22. víta skutočnosť, že sa zlepšili prognostické metódy pre kapacity v oblasti veternej energie, ktoré budú k dispozícii na denných trhoch, čím sa umožní lepšie začlenenie elektrickej energie z variabilných OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV ENERGIE; rovnako víta nové sieťové predpisy, vyžadované v treťom balíku pre vnútorný trh s energiou, ktorý momentálne vypracúvajú príslušní aktéri, ktoré povedú k stabilizovanej frekvencii, a tým prispejú k lepšiemu začleneniu elektrickej energie vyrábanej z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV ENERGIE;

23. zdôrazňuje, že primerané trhové opatrenia musia uľahčovať postupnú a čo najrýchlejšiu integráciu obnoviteľných zdrojov energie do energetického systému a do vnútorného európskeho trhu s energiou vo všetkých členských štátoch a že v dlhodobom horizonte rozličné druhy obnoviteľných zdrojov energie, podľa vlastných charakteristík a kapacít, musia nadobudnúť funkcie a úlohy súvisiace so stabilitou systému, ktoré predtým zabezpečovali konvenčné zdroje energie; zdôrazňuje, že v EÚ už existujú sľubné príklady týchto trhov; v tejto súvislosti požaduje, aby sa pri plánovaní a realizácii programov väčšmi brali do úvahy pozitívne aj negatívne účinky a priame aj nepriame vedľajšie vplyvy výroby energie z obnoviteľných zdrojov, najmä čo sa týka existujúcej infraštruktúry, ako sú systémy prenosu a distribúcie energie, ako aj životného prostredia, biodiverzity a ochrany prírody; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvyšovali informovanosť verejnosti o možných účinkoch rozličných technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov;

24. vyzýva Komisiu, aby na základe analýzy nákladov a prínosov posúdila, aký vplyv budú mať na rozvoj výroby energie z obnoviteľných zdrojov súčasné predpisy v oblasti životného prostredia, ako sú rámcová smernica o vode či smernica o ochrane vtáctva;

Požiadavky týkajúce sa infraštruktúry

25. konštatuje, že pripojenie energie z obnoviteľných zdrojov na sieť, ktoré sú v niektorých prípadoch decentralizované, veľmi vzdialené, závislé od počasia a nestále, si vyžaduje inú infraštruktúru, pretože rozvoj existujúcej energetickej infraštruktúry sa opieral iba o konvenčné zdroje energie; zdôrazňuje, že modernizácie energetických sietí musí sa musí prispôsobiť zmenám technológií výroby, prenosu, distribúcie a zabezpečovania rovnováhy ako súčasti celkového energetického systému; zdôrazňuje, že niektoré obnoviteľné zdroje energie môžu takisto vyvážiť nestále energetické zdroje, a tým zmierniť potrebu dodatočnej sieťovej infraštruktúry; zdôrazňuje, že rozvoj infraštruktúry je naliehavým a mimoriadne dôležitým faktorom úspechu jednotného trhu a integrácie energie z obnoviteľných zdrojov; konštatuje, že uplatňovanie balíka predpisov pre energetickú infraštruktúru je v tejto súvislosti veľmi dôležité, najmä na urýchlenie budovania novej infraštruktúry s cezhraničným dosahom; zdôrazňuje, že povoľovacie konania na projekty energetickej infraštruktúry treba urýchliť;

26. poukazuje na to, že existuje veľa zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sa nevyužívajú v plánovanej kapacity, pretože sieť nedokáže prijímať energiu vyrábanú týmto spôsobom;

27. konštatuje, že v záujme zaručenia bezpečnosti dodávok energie si rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov s premenlivými dodávkami energie vyžaduje pružné vyrovnávanie tejto premenlivosti a pružné zabezpečenie prostredníctvom integrovanej a vzájomne prepojenej celoeurópskej elektrickej siete, ktorá umožní cezhraničné obchodovanie, systémy reagujúce na dopyt, skladovanie energie a pružné elektrárne; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či v EÚ existuje problém v oblasti kapacity, a určila množstvo pevnej kapacity, ktorú môže zabezpečiť nestála výroba energie z obnoviteľných zdrojov v integrovanej energetickej sústave EÚ, ako aj jej potenciálny vplyv na primeranosť výroby; súhlasí s analýzou Komisie, že rozvoj mechanizmov rezervných kapacít prináša so sebou výrazné náklade a môže skresliť cenové signály; konštatuje, že existuje rastúca potreba stabilného politického rámca, ktorý by poskytol hospodárske záruky týkajúce sa dostupnosti týchto rezerv, ako aj systému a služieb na vyrovnávanie dodávok; odmieta súťaž o dotácie medzi jednotlivými zdrojmi energie a požaduje vytvorenie energetické trhu prispôsobeného dlhodobým cieľom Únie v oblasti energetiky a ochrany klímy, ktorý by umožnil zahrnúť technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov do vnútorného trhu s energiou, ale uznáva, že štátna pomoc bola historický nevyhnutná na rozvoj všetkých zdrojov energie;

28. zdôrazňuje význam nákladovo efektívneho využívania obnoviteľných zdrojov supersiete a pobrežnej energetickej rozvodnej siete v oblasti Severného mora; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam iniciatívy krajín z oblasti Severného mora, ktorá sa týka pobrežnej energetickej rozvodnej siete, v čase, keď boli oznámené projekty na výstavbu pobrežných veterných elektrární s kapacitou vyše 140 GW; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby túto iniciatívu ďalej stimulovali;

29. pripomína, že investície do obnoviteľných zdrojov energie predstavujú viac ako polovicu všetkých investícií do nových výrobných kapacít za uplynulých desať rokov a že budú ďalej rásť; zdôrazňuje, že energia z obnoviteľných zdrojov, ak má vysoký podiel na energetickom mixe, predstavuje pre existujúcu infraštruktúru siete veľké problémy a že na prekonanie týchto problémov sú potrebné ďalšie investície; konštatuje, že v niektorých členských štátoch, kde zvýšené dodávky energie z obnoviteľných zdrojov nesprevádzal rozvoj energetickej infraštruktúry, je bezpečnosť dodávok ohrozená zvýšením prísunu energie; zdôrazňuje, že podľa ENTSO-E významný podiel všetkých núdzových prípadov v európskych energetických sieťach súvisí s dodávkami energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje význam využívania nových prístupov na prekonávanie núdzových prípadov v distribučných sieťach, ktoré sa nie vždy spájajú s rozšírením rozvodných sietí a posilňovaním; je presvedčený, že prínosy z modernizácie európskej rozvodnej siete, čo sa rovnako vzťahuje aj na jednotného trhu s energiou, môže vykompenzovať jej náklady tým, že ponúkne efektívnejšiu prevádzku energetického systému EÚ; vyzýva prevádzkovateľov prenosových sústav, aby modernizovali svoje politiky rozvoja rozvodných sietí s cieľom zabezpečiť začlenenie kapacít výroby energie z obnoviteľných zdrojov, pričom zachovajú bezpečnosť dodávok, a aby posilnili spoluprácu s prevádzkovateľmi distribučných sústav;

30. konštatuje, že mnohé najlepšie a najkonkurenčnejšie miesta na obnoviteľné zdroje energie v EÚ sú často geograficky veľmi vzdialené od centier spotreby, čo znamená, že tieto miesta sa môžu optimálne využívať len vďaka rozvoju prenosovej a distribučnej siete a posilňovaniu cezhraničných prepojení; berie na vedomie aj výhody decentralizovaných dodávok energie z obnoviteľných zdrojov do centier spotreby; zdôrazňuje, že toto môže viesť k znižovaniu nákladov, obmedziť potrebu rozširovania a zabrániť preťaženiam, ak je vybudovaná primeraná infraštruktúra; poukazuje na to, že Komisia by mala uľahčovať rozvoj primeraných nástrojov modelovania s cieľom vymedziť optimálnu kombináciu vzdialených, veľkých elektrární a veľkých distribučných zariadení; zdôrazňuje potenciál integrovaného prístupu k energetickej sústave, v ktorom sú zahrnuté dopyt aj ponuka tepla a elektriny; ďalej berie na vedomie potenciál výroby energie z obnoviteľných zdrojov, napríklad mikrovýrobu alebo družstvá občanov spoločne investujúcich do výroby a dodávania energie z obnoviteľných zdrojov, ako sú geotermálne vykurovanie a slnečná energia, čo sa uviedlo v oznámení Komisie;

31. konštatuje, že nedostatočná kapacita siete a skladovacie zariadenia, ako aj nedostatočná spolupráca medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav môžu vyvolať nekoordinované cezhraničné toky energie a mohli by zapríčiniť vážne núdzové situácie v iných členských štátoch (tzv. kruhové toky), v dôsledku čoho sú v záujme bezpečnosti dodávok následne vo zvýšenej miere nevyhnutné zásahy na zníženie zaťaženia, ak tento stav nesprevádza požadovaná optimalizácia (napr. monitorovanie teplovodov) a rozvoj siete v týchto členských štátoch; je znepokojený stavom rozvoja a údržby infraštruktúry siete v členských štátoch; vyzýva členské štáty EÚ, aby čo najrýchlejšie napredovali v rozvoji prenosovej a distribučnej sústavy, a nabáda na užšiu spoluprácu medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav;

32. žiada Komisiu, aby vypracovala krátkodobý mechanizmus kompenzácie, čo sa týka kruhových tokov, ktorý dotknutým členským štátom poskytne spravodlivú metodiku zdieľania nákladov dovtedy, kým sa nedokončí potrebná výstavba rozvodnej siete a prepojenie trhu riadeného tokmi energie;

33. zdôrazňuje potenciál inteligentných sietí, riadiacich nástrojov založených na dopyte a technológií uskladňovania energie na čo najlepšiu integráciu energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov, ako aj na vyrovnanie kolísaní siete; pripomína, že je nevyhnutný ďalší výskum v oblasti uskladňovania energie a jeho rozmiestňovania vrátane spolupráce s prečerpávacími vodnými elektrárňami; berie na vedomie potrebu ďalšieho výskumu možností skladovania s variabilnou rýchlosťou, ktoré ponúkajú flexibilnejší systém kontroly rýchlosti skladovania, a tak uľahčujú rýchlejšie a cielenejšie spojenia; vyzýva členské štáty, aby zabránili dvojitému daňovému zaťaženiu prevádzkovateľov skladovania elektriny;

34. domnieva sa, že treba vytvoriť cezhraničné trhy so službami na vyrovnávanie dodávok elektriny a urýchlene vybudovať európsku prenosovú sústavu s cieľom uľahčovať cezhraničné začleňovanie prečerpávacích vodných elektrární, najmä v Škandinávii, Alpách a Pyrenejach;

35. zdôrazňuje, že vodná energia musí zohrávať hlavnú úlohu v plánovanom rozvoji OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV ENERGIE, predovšetkým vyvažovať zvyšujúcu sa nestálosť výroby elektriny z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV, ale aj prostredníctvom prečerpávania ako metódy uskladňovania elektriny; zdôrazňuje preto, že súčasný rozvojový potenciál vodnej energie a prečerpávania sa musí v EÚ plne využívať;

36. uznáva, že plynárenská infraštruktúra bude zohrávať dôležitú úlohu v rozvoji energie z obnoviteľných zdrojov v celej Európe; poukazuje na to, že bioplyn ako obnoviteľný zdroj energie možno v súčasnosti jednoducho dodávať vo forme biometánu do existujúcej infraštruktúry plynových sietí a že nové technológie, napríklad výroba energie z vodíka a plynu, budú aj naďalej prospešné v budúcom hospodárskom rámci, kde je prioritou nízka úroveň emisií uhlíka, pričom sa využijú existujúce a nové infraštruktúry, ktoré treba podporovať a rozvíjať;

37. zastáva názor, že informačné a komunikačné technológie v budúcnosti prispejú k riadeniu dodávok energie a dopytu, čím sa spotrebitelia stanú aktívnymi účastníkmi tohto trhu; vyzýva Komisiu, aby v súlade s tretín balíkom opatrení pre vnútorný trh s energiou urýchlene predložila návrhy na rozvoj, podporu a štandardizáciu inteligentných elektrických sietí a meracích zariadení, pretože to umožní zvýšiť podiel účastníkov trhu a posilní potenciálnu synergiu vo využívaní, vývoji a údržbe v celom odvetví telekomunikácií a energetických sietí; vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú podporu výskumu a vývoju v tomto odvetví; zdôrazňuje, že dôležitými faktormi v tejto súvislosti nie je len istota plánovania na strane prevádzkovateľov, ale aj akceptácia spotrebiteľmi, ktorí by mali byť hlavnými príjemcami inteligentných meracích zariadení a ktorých práva na ochranu údajov treba zabezpečiť v súlade s novou smernicou o ochrane údajov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pozorne vyhodnotila náklady a prínosy zavádzania inteligentných meracích prístrojov a ich vplyv na rozličné skupiny spotrebiteľov; uznáva, že angažovanosť spotrebiteľov je veľmi dôležitá na úspech zavádzania inteligentných meracích prístrojov;

38. konštatuje, že samotné odvetvie IKT je významným spotrebiteľom elektriny s dátovými centrami EÚ, na ktoré pripadá do 1,5 % celkovej spotreby elektrickej energie, a spotrebitelia, ktorí sú si čoraz viac vedomí uhlíkovej stopy IT a služieb cloud computingu, ktoré používajú, sa môžu stať vzorom v oblasti energetickej účinnosti a presadzovania výroby energie z obnoviteľných zdrojov;

39. poukazuje na to, že v niektorých regiónoch, najmä v malých komunitách a na ostrovoch, sa využívanie veterných elektrární a fotovoltických panelov stretlo s nesúhlasom verejnosti; poukazuje na to, že veterné elektrárne a fotovoltické panely sa vnímajú ako zariadenia s nepriaznivým vplyvom na odvetvie cestovného ruchu aj na povahu a vzhľad vidieckej/ostrovnej krajiny;

40. zdôrazňuje, že sa posilňuje spoločenská akceptácia, keď občania sami vyrábajú elektrinu z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom družstiev alebo komunít, čo skracuje čas plánovania na presadzovanie a propagáciu lepšieho chápania verejnosti v oblasti prechodu na iné druhy energií;

41. zdôrazňuje, že ďalší rozvoj výroby energie z obnoviteľných zdrojov a budovanie zariadení na výrobu energie zo všetkých iných zdrojov a príslušnej infraštruktúry so sebou prináša zmenu vzhľadu krajiny v Európe; trvá na to, že toto nesmie vyústiť do ekologického poškodenia miest pod ochranou programu Natura 2002 ani iných chránených krajinných oblastí; poukazuje na to, že spoločenskú akceptáciu infraštruktúry na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov možno dosiahnuť len transparentnými a koordinovanými postupmi územného plánovania, výstavby a povoľovania spolu s povinnými a včasnými konzultáciami s verejnosťou, za účasti všetkých zainteresovaných subjektov, a to aj na miestnej úrovni; zdôrazňuje, že účasť občanov a zainteresovaných subjektov, napríklad v rámci družstiev, môže pomôcť pri získavaní podpory verejnosti podobne ako komunikácia o možných prínosoch pre miestne hospodárstvo;

Posilnenie postavenia spotrebiteľov

42. vidí potrebu ďalších opatrení s cieľom zvýšiť schopnosť spoločnosti akceptovať obnoviteľné zdroje energie; konštatuje zároveň, že účinným krokom na tento účel by malo byť zavedenie holistického prístupu k výrobcovi/spotrebiteľovi alebo tzv. aktívnemu spotrebiteľovi, ktorý by bol schopný riadiť proces výroby energie;

43. uznáva význam VÝROBY ENERGIE Z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV malého rozsahu pri zvyšovaní podielu energie z obnoviteľných zdrojov; uznáva, že využívanie ENERGIE Z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV malého rozsahu predstavuje príležitosť pre jednotlivé domácnosti, priemyselné odvetvia a komunity, aby sa stali výrobcami energie, čím získajú povedomie o účinných spôsoboch výroby a spotreby energie; zdôrazňuje význam mikrovýroby pre zvyšovanie energetickej účinnosti; zdôrazňuje, že využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v malom rozsahu môže viesť k podstatným úsporám na účtoch za energiu a k vytváraniu nových modelov podnikania a pracovných miest;

44. v tejto súvislosti konštatuje, že treba stimulovať miestne družstvá na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, aby zvyšovali účasť občanov, zlepšovali dostupnosť energie z obnoviteľných zdrojov a posilňovali vytváranie finančných investícií;

45. zdôrazňuje, že rozumná kombinácia výroby energie z obnoviteľných zdrojov v malom rozsahu, skladovania, riadenia dopytu a energetickej efektívnosti môže viesť k obmedzeniu využívania miestnych rozvodných sietí počas odberovej špičky, čím sa znížia celkové investičné náklady, ktoré znášajú prevádzkovatelia distribučných sústav;

46. konštatuje, že predpokladom efektívnej miestnej spotreby a výroby energie, a to z hľadiska aktívneho spotrebiteľa, ako aj distribučnej siete, je zavádzanie inteligentných meračov a všeobecnejšie inteligentných sietí;

47. víta vyhlásenie Komisie, že v roku 2013 vydá oznámenie o energetických technológiách a inovácii so zameraním na mikrovýrobu;

48. domnieva sa, že regionálna politika EÚ musí zohrávať významnú úlohu pri podpore výroby energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti v celej Európe, ako aj v oblasti služieb zásobovania elektrickou energiou a služieb prenosu energie; víta skutočnosť, že úsilie v rámci politiky súdržnosti a regionálnej politiky zamerané na podporu využívania energie z obnoviteľných zdrojov sa postupne zintenzívňuje s cieľom zabezpečiť, aby energia z obnoviteľných zdrojov plne prispievala k cieľom politiky EÚ v oblasti energetiky a aby sa ciele EÚ v oblasti energie realizovali v celej EÚ; v rámci smerovania európskej politiky považuje za mimoriadne dôležitú schopnosť zabezpečiť dostatočné financovanie v období 2014 – 2020;

49. podporuje viacúrovňové riadenie a decentralizovaný prístup k energetickej politike a obnoviteľným zdrojom energie, čo by malo zahrnovať okrem iného aj Dohovor primátorov a starostov a ďalší rozvoj iniciatívy Inteligentné mestá, ako aj propagáciu najlepších riešení na regionálnej a miestnej úrovni prostredníctvom informačných kampaní;

50. konštatuje, že poľnohospodárstvo a vidiecke oblasti majú potenciál zabezpečovať významnú časť výroby energie z obnoviteľných zdrojov, a preto sa domnieva, že nová politika v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka by mala presadzovať výrobu energie z obnoviteľných zdrojov;

51. uznáva význam presadzovania a podpory rozvoja alternatívnych zdrojov energie pochádzajúcich priamo z poľnohospodárskeho podniku, najmä v malom rozsahu, a rozširovania príslušných metód medzi poľnohospodármi i spotrebiteľmi;

52. zdôrazňuje, že spolupráca medzi poľnohospodármi by v politike podpory obnoviteľných zdrojov mohla prispieť k úspešnému výsledku;

53. vyzýva Európsku investičnú banku, aby prostredníctvom finančných sprostredkovateľov vytvorila priebežný fond na poskytovanie potrebného štartovacieho kapitálu a technickej podpory pre mikrokapacitnú a malokapacitnú výrobu elektrickej energie a tepla z obnoviteľných zdrojov energie v rámci poľnohospodárskych podnikov a vo vlastníctve miestnych komunít, pričom zisky z tejto výroby možno opätovne investovať do ďalších systémov;

Medzinárodná spolupráca a obchod

54. pripomína, že obchodný deficit EÚ spôsobený dovozom fosílnych palív sa v nadchádzajúcich rokoch bude zvyšovať a že závislosť od fosílnych palív zahŕňa rastúce politické, hospodárske a environmentálne riziká; v tejto súvislosti poukazuje na úlohu, ktorú zohrávajú domáce obnoviteľné zdroje energie z hľadiska bezpečnosti dodávok a obnovy kladnej obchodnej bilancie s krajinami vyvážajúcimi ropu a zemný plyn, a preto zdôrazňuje, že obnoviteľné zdroje energie by mali mať väčšiu úlohu pri dosahovaní energetickej bezpečnosti EÚ;

55. uvedomuje si, že svetové trhy s energiou z obnoviteľných zdrojov sa rozrastajú a to bude mať pozitívny účinok na európsky priemysel, tvorbu pracovných miest, ceny a na ďalší rozvoj existujúcich a nových technológií globálne a v rámci EÚ z predpokladu, že politický a regulačný rámec pre energiou z obnoviteľných zdrojov zostane predvídateľný a podnikom s čistými technológiami pomôže pri zachovaní konkurenčnej výhody voči svetovým partnerom; považuje krajiny, ktoré nie sú členmi OECD, za významných obchodných partnerov z dôvodu ich významného potenciálu, čo sa týka energie z obnoviteľných zdrojov;

56. zdôrazňuje, že nepovolené narušovanie hospodárskej súťaže na trhu je neprijateľné, pretože EÚ môže len vďaka čestnej hospodárskej súťaži zabezpečovať primeranú úroveň cien pre technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov; vyzýva Komisiu, aby čo najrýchlejšie uzavrela konania v súvislosti s nekalými obchodnými praktikami; zdôrazňuje, že slobodné a otvorené globálne trhy ponúkajú najlepšie predpoklady na rast výroby energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že ďalej treba odstraňovať obchodné prekážky; vyzýva Komisiu, aby nezavádzala žiadne nové prekážky obchodu vzťahujúce sa na hotové výrobky alebo súčasti technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na odstraňovanie obchodných prekážok, na ochranu spravodlivej hospodárskej súťaže, na pomoc spoločnostiam EÚ pri získavaní prístupu na trhy mimo EÚ a na boj proti údajným narušeniam obchodu, aj čo sa týka nezákonnej štátnej pomoci;

57. naliehavo vyzýva Komisiu, aby aktívne monitorovala využívanie neodôvodnených necolných prekážok, dotácií a dampingových opatrení obchodnými partnermi EÚ v tejto oblasti;

58. vyzýva Komisiu, aby vzala na vedomie dohodu Svetovej obchodnej organizácie o informačných technológiách a aby preverila možnosti iniciovania dohody o voľnom obchode s environmentálnymi technológiami, ktorá by zaviedla bezcolný obchod s produktmi ekologických technológií;

59. zdôrazňuje, že táto stratégia by mala pomáhať aj pri uľahčovaní obchodu s cieľom podporovať úsilie rozvojových krajín v tejto konkrétnej oblasti a umožňovať využívanie obnoviteľných zdrojov energie ako obchodných komodít;

60. zdôrazňuje, že obchod musí mať dôležitú úlohu pri zabezpečovaní udržateľnej výroby energie z obnoviteľných zdrojov a jej financovania; pripomína, že dovážaná bioenergia a agropalivá musia spĺňať kritériá EÚ týkajúce sa trvalej udržateľnosti a že tieto kritériá treba jasne vymedziť; s týmto cieľom vyzýva Komisiu, aby zaviedla nepriame využívanie pôdy ako ďalšie kritérium; odporúča, aby obchodné dohody obsahovali ustanovenia, ktoré by riešili otázku odlesňovania a znehodnocovania lesov a podporovali riadnu správu pôdy a vodných zdrojov; nabáda Komisiu, aby ďalej prerokúvala s príslušnými tretími krajinami dohody o dobrovoľnom partnerstve zakazujúce nelegálnu ťažbu dreva;

61. zdôrazňuje potrebu úzkej spolupráce v energetike, ako aj v oblasti výroby energie z obnoviteľných zdrojov s krajinami susediacimi s EÚ a potrebu efektívneho využívania obchodného potenciálu energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje potrebu primeranej infraštruktúry, ktorá uľahčuje spoluprácu tak v rámci EÚ, ako aj so susednými krajinami; zdôrazňuje, že spolupráca v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov by mala obsahovať príslušné ciele politiky EÚ; zdôrazňuje, že najmä v oblasti Stredozemia existujú veľké možnosti na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov; poukazuje na potenciál projektov ako Desertec, Medgrid a Helios a na ďalší rozvoj vodnej energie v Nórsku a Švajčiarsku spolu s jej potenciálom na účely vyrovnávania; zdôrazňuje aj veľký prínos týchto veľkých projektov na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov pre miestne spoločenstvá;

62. zdôrazňuje, že medzinárodná spolupráca musí mať v záujme zvýšenia jej stability a spoľahlivosti oporu v pevnom regulačnom rámci a acquis Únie v oblasti obnoviteľných zdrojov, ako je to napríklad v rámci Energetického spoločenstva.

63. požaduje koordinované opatrenia s ďalšími vedúcimi krajinami v oblasti technológií (USA a Japonsko) v záujme riešenia nových úloh, ako je nedostatok surovín a vzácnych zemín, ktoré majú vplyv na zavádzanie technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov;

64. zdôrazňuje, že treba, aby EÚ rozvíjala úzku vedeckú spoluprácu s medzinárodnými partnermi, najmä s krajinami BRICS, a stanovila jasnú politiku výskumne a inovačnej spolupráce v oblasti výroby energie z obnoviteľných zdrojov;

Inovácie, výskum a rozvoj a priemyselná politika

65. konštatuje, že Európa musí vyvinúť úsilie v rámci kapacity priemyslu, výskumu a vývoja, ak si má udržať vedúce postavenie v oblasti technológií na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že treba podporovať konkurenčné prostredie na prevádzku a internacionalizáciu malých a stredných podnikov a že sa treba usilovať o obmedzenie byrokratických prekážok; zdôrazňuje, že len inovácie prostredníctvom výskumu a vývoja môžu zaručiť vedúce postavenie Európy v oblasti technológií na trhoch s technológiami súvisiacimi s VÝROBOU ENERGIE Z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV; zdôrazňuje, že súkromní investori potrebujú istotu; vyzýva Komisiu, aby podporovala priemyselnú stratégiu pre energetické technológie vrátane predovšetkým technológií na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, aby sa zachovalo vedúce postavenie EÚ v energetických technológiách, a najmú a oblasti výroby energie z obnoviteľných zdrojov;

66. zdôrazňuje vedúce postavenie EÚ v technológiách výroby veternej energie na pevnine a veľký potenciál európskeho odvetvia veternej energie pri pobreží, ktorá by mohla prispieť k reindustrializácii členských štátov ležiacich pri Baltskom a Severnom mori;

67. zdôrazňuje, že kľúčovou prioritou sú vzdelávacie inštitúcie schopné vyškoliť kvalifikovanú pracovnú silu a ďalšiu generáciu vedcov a novátorov v oblasti technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov; v tejto súvislosti pripomína významnú úlohu programu Horizont 2020 a Európskeho inovačného a technologického inštitútu pri preklenovaní medzery medzi vzdelávaním, výskumom a ich uplatňovaním v odvetví energií z obnoviteľných zdrojov;

68. kladie osobitný dôraz na spoluprácu medzi európskymi mechanizmami na ochranu patentov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie s cieľom uľahčiť prístup k cennému a nevyužitému duševnému vlastníctvu; zdôrazňuje, že v prvom rade treba aktivovať plánovaný európsky patent v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov;

69. je presvedčený, že cielený výskum a vývoj s využitím existujúcich nástrojov treba zefektívniť, a vyjadruje znepokojenie, že v niektorých častiach odvetvia výroby energie z obnoviteľných zdrojov sa zanedbal výskum a vývoj, čo v niektorých prípadoch viedlo ku komerčným problémom; zdôrazňuje potrebu investícií do ďalšieho rozvoja inovatívnych, rozvíjajúcich sa a existujúcich technológií, ako aj systému integrácie medzi dopravou a energetikou, aby sa zachovala alebo dosiahla konkurencieschopnosť a aby sa zabezpečilo, že existujúce technológie zostanú udržateľné počas celého životného cyklu; zdôrazňuje potrebu investícií do výskumu a vývoja v oblasti výroby energie z obnoviteľných zdrojov, najmä pokiaľ ide o kapacitu, efektivitu a zmenšovanie vplyvu na krajinu;

70. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby investovali do výskumu založeného na využití energie z obnoviteľných zdrojov v oblasti priemyselných aplikácií, napríklad v automobilovom priemysle;

71. víta vyhlásenie Komisie, že v roku 2013 predloží oznámenie o politike v oblasti energetických technológií; vyzýva Komisiu, aby sa pri uplatňovaní príslušných častí strategického plánu pre energetické technológie (SET) zameriavala na technológie, ktoré zvyšujú konkurencieschopnosť energie z obnoviteľných zdrojov a jej integrácie do energetického systému, ako sú riadenie rozvodných sietí, technológie skladovania či vykurovanie a chladenie z obnoviteľných zdrojov, a zároveň nediskriminujú osvedčené technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sa už využívajú mnoho rokov;

72. zdôrazňuje, že výskum je kľúčom rozvoja a cenovej dostupnosti nových a čistých technológií; je presvedčený, že plán SET môže významne prispieť k tomu, aby technológie v oblasti obnoviteľných zdrojov boli cenovo dostupné a konkurencieschopné;

Európsky rámec na podporu energie z obnoviteľných zdrojov

73. zdôrazňuje, že členské štáty v súčasnosti využívajú širokú paletu systémov podpory; zdôrazňuje, že táto podpora viedla k zdravému rastu, najmä ak sú podporné systémy dobre navrhnuté, ale niektoré systémy podpory boli zle navrhnuté a sa ukázali ako málo pružné, aby sa prispôsobili klesajúcim cenám niektorých technológií, a v niektorých prípadoch spôsobili nadmernú kompenzáciu, čím finančne veľmi zaťažili spotrebiteľov bez toho, aby mali možnosť výberu v tejto veci; s radosťou konštatuje, že vďaka dotáciám sa niektorých prípadoch sa energii z obnoviteľných zdrojov podarilo stať konkurenčnou v porovnaní s konvenčnými metódami výroby energie, a to napríklad v oblastiach, kde majú dobré zemepisné podmienky, kde je dobrý prístup ku kapitálu, kde je najnižšia administratívna záťaž alebo vďaka úsporám z výroby veľkého rozsahu;

74. zdôrazňuje, že vďaka vplyvu štátu a ďalších faktorov, vrátane cien fosílnych palív, sa v niektorých členských štátoch zvyšovali maloobchodné ceny elektrickej energie pre spotrebiteľov a priemysel; pripomína, že v roku 2010 malo 22 % domácností v EÚ ťažkosti s tým, že nedokázali platiť účty za elektrinu, a domnieva sa, že táto situácia sa medzitým zhoršila; zdôrazňuje, že energia by mala byť cenovo dostupná pre všetkých a že nesmie dôjsť k obmedzeniu konkurencieschopnosti priemyslu; žiada členské štáty, aby prijali opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie účinnej ochrany spotrebiteľov s nízkymi príjmami, a zároveň na zvyšovanie informovanosti o možnostiach úspor energie a opatrení na energetickú účinnosť; ďalej poukazuje na to, že pokles veľkoobchodných cien sa musí preniesť aj na spotrebiteľov;

75. varuje, že príliš nadhodnotené sumy podpory potláčajú v dôsledku nadmernej kompenzácie technologický pokrok a bránia integrácii trhov, pretože sa tým znižuje motivácia vyvíjať inovatívne a lacnejšie výrobky; konštatuje, že inteligentné vypracovanie podporných mechanizmov, ktoré umožňujú reagovať na signály trhu, je veľmi dôležité na zabránenie nadmernej kompenzácii; je presvedčený, že rýchle smerovanie k systému, ktorý vystavuje výrobcov cenovému riziku, stimuluje konkurenčnosť technológie a zjednodušuje integráciu na trhu;

76. je presvedčený, že Komisia by mala podporovať členské štáty pri určovaní nákladovo najefektívnejšej energie z obnoviteľných zdrojov a spôsobov najlepšieho využitia ich potenciálu; pripomína, že politiky pre oblasť optimálnych nákladov sa líšia podľa dopytu, možností dodávok a ekonomickej situácie na miestnej úrovni;

77. víta vyhlásenie Komisie, že pracuje na usmerneniach týkajúcich sa osvedčených postupov a reformy vnútroštátnych režimov podpory energie z obnoviteľných zdrojov; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila tieto usmernenia s cieľom zabezpečiť, aby jednotlivé národné systémy nenarušili hospodársku súťaž a nevytvorili prekážky obchodu a investíciám v rámci EÚ, aby sa podporila predvídateľnosť a nákladová účinnosť a zabránilo nadmerným dotáciám; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty budú v plnej miere dodržiavať acquis týkajúce sa vnútorného trhu; je presvedčený, že usmernenia týkajúce sa osvedčených postupov predstavujú dôležitý krok na zabezpečenie fungujúceho jednotného trhu s energiou, a domnieva sa, že usmernenia by sa mohli doplniť na vnútroštátnej úrovni o hodnotenie efektívnosti nákladov súčasných vnútroštátnych podporných systémov, pričom sa berú do úvahy rozličné technológie, na ktoré sa vzťahujú, aby sa zabezpečila porovnateľnosť a koordinácia na postupné zbližovanie vnútroštátnych podporných mechanizmov; je ďalej presvedčený, že uplatňovanie týchto usmernení na úrovni členských štátov bude rozhodujúce pri tom, aby sa zabránilo zmenám alebo zrušeniu vnútroštátnych systémov podpory so spätnou platnosťou, čo by mohlo vyslať katastrofálne signály investorom, a prípadne spôsobiť vážne hospodárske ťažkosti súkromným osobám, ktoré investovali do výroby energie z obnoviteľných zdrojov na základe týchto systémov podpory; zdôrazňuje, že uplatňovanie týchto usmernení by mali zabezpečiť členské štáty a mali by sa umožniť osobitné podporné opatrenia na rozvoj miestnych a regionálnych zdrojov;

78. považuje za dôležité urýchlene podnietiť diskusiu o lepšom zladení a o vhodnom európskom systéme podpory po roku 2020 vzhľadom na veľký počet podporných opatrení zavedených v členských štátoch; je presvedčený, že integrovanejší systém na podporu výroby energie z obnoviteľných zdrojov na úrovni EÚ, ktorý plne zohľadňuje regionálne a zemepisné rozdiely a existujúce nadnárodné iniciatívy a ktorý je súčasťou všeobecného úsilia o znižovanie emisií uhlíka, by z dlhodobého hľadiska mohol poskytnúť nákladovo najefektívnejší rámec pre obnoviteľné zdroje a na vytvorenie rovnakých podmienok, v ktorých by sa mohol plne realizovať ich potenciál; konštatuje, že existujúca smernica o energii z obnoviteľných zdrojov umožňuje vládam využívanie systémov podpory; berie na vedomie skúsenosti v niektorých európskych krajinách, ktoré úspešne dokazujú, ako spoločný prístup k integrovanému trhu s elektrickou energiou umožňuje vzájomne výhodné inovácie medzi vnútroštátnymi systémami; žiada Komisiu, aby v rámci rámca po roku 2020 posúdila, či by systém podpory výroby energie z obnoviteľných zdrojov v celej EÚ ponúkol nákladovo efektívnejší rámec, prostredníctvom ktorého bude možné v plnom rozsahu rozvinúť jej potenciál, a ako by mohlo fungovať postupná konvergencia;

79. zdôrazňuje výhody výmeny osvedčených postupov v oblasti mechanizmov podpory medzi členskými štátmi; poukazuje na to, že Spojené kráľovstvo a Taliansko nedávno oznámili zmenu systémov podpory, a to prechod zo systému kvót na systém založený na dodávkach, pretože dôkazy z podobných zemepisných oblastí hovoria, že modely založené na dodávkach boli lacnejšie; vyzýva Komisiu, aby tieto aspekty zahrnula do svojej aktuálnej analýzy[5] a do pripravovaného návrhu usmernení;

80. navrhuje, aby sa vychádzalo z iniciatív, ako je spoločná schéma podpory, ktorú zaviedlo Nórsko a Švédsko s cieľom postupne rozvíjať spoločné schémy podpory na regionálnej úrovni na spoločnom trhu s energiou, akým je napríklad Nord Pool;

81. vyzýva rozpočtový orgán, aby Agentúre pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) poskytol finančné prostriedky na vykonávanie jej úloh a dosiahnutie cieľov stanovených v nariadení o integrite, transparentnosti a efektivite veľkoobchodného trhu s energiou; konštatuje, že tento krok je potrebný v záujme dobudovania integrovaného a transparentného vnútorného trhu s elektrickou energiou a plynom do roku 2014;

82. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

• [1]  Ú. v. EÚ L140, 5.6.2009, s. 16.
• [2]  Ú. v. EÚ L326, 8.12.2011, s. 1.
• [3]  Ú. v. EÚ L211, 14.8.2009, s. 55.
• [4]  Ú. v. EÚ L211, 14.8.2009, s. 94.
• [5]     COM (2012)0271 a sprievodné dokumenty; SEC 2008/57; IEE Studies Reshaping (Quo(ta) vadis, Europe? (Štúdie IEE prepracujúce Quo(ta) vadis, Europe?).

STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (11.3.2013)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k súčasným výzvam a možnostiam týkajúcim sa energie z obnoviteľných zdrojov na európskom vnútornom trhu s energiou
(2012/2259(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Yannick Jadot

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že politika EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov prospieva hospodárstvu EÚ a prispela k vytvoreniu viac než 500 000 tisíc domácich pracovných miest[1]; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v uplatňovaní ambiciózneho, ale aj štruktúrovaného a perspektívneho prístupu k obnoviteľným zdrojom energie zahŕňajúceho podporné mechanizmy, ktoré sú financované udržateľným spôsobom, prispôsobiteľné a zodpovedajú stupňu vyspelosti technológií, ako aj opatrenia na podporu technologickej inovácie, začlenenie obnoviteľných zdrojov energie do energetického trhu a energetického mixu, potrebné prenosové kapacity a identifikáciu nových strategických oblastí; zdôrazňuje, že táto stratégia by mala pomáhať aj pri uľahčovaní obchodu s cieľom podporovať úsilie rozvojových krajín v tejto konkrétnej oblasti a umožniť využívanie obnoviteľných zdrojov energie ako obchodných komodít;

2.  zdôrazňuje, že EÚ by mala podporovať rozvoj obnoviteľných zdrojov energie v rámci ambicióznej spoločnej priemyselnej politiky, ktorá by pokrývala všetko od výskumu a vývoja po financovanie, keďže je to nevyhnutné na zabezpečenie vedúceho postavenia EÚ v tomto odvetví;

3.  konštatuje, že popredné postavenie EÚ v oblasti technológií využívajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov je v súčasnosti oslabené, a to okrem iného v dôsledku nekalých obchodných praktík niektorých rozvíjajúcich sa ekonomík; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby strategicky, pohotovo a účinne využívala nástroje na ochranu obchodu a mechanizmus Svetovej obchodnej organizácie na urovnávanie sporov a potláčala tak tieto nezákonné praktiky, a to v úzkej spolupráci so spoločnosťami, ktoré sú takýmito nezákonnými praktikami postihnuté;

4.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby aktívne monitorovala využívanie neodôvodnených necolných prekážok, dotácií a dampingových opatrení obchodnými partnermi EÚ v tejto oblasti;

5.  pripomína, že Komisia podporuje miestny rozmer výroby energie z obnoviteľných zdrojov; súhlasí s Komisiou, že decentralizovaná výroba energie má mnoho výhod vrátane využívania miestnych zdrojov energie a súčasnej podpory rozvoja komunity a súdržnosti poskytovaním zdrojov príjmov a vytváraním pracovných miest na miestnej úrovni pri súčasnom znižovaní závislosti niektorých regiónov EÚ od dodávateľov energie z tretích krajín; zdôrazňuje, že ak majú obnoviteľné zdroje energie dosiahnuť svoj plný potenciál, je dôležité poskytovať stimuly pre využívanie miestnych zdrojov v hospodársky prijateľnej miere, pričom verejné obstarávanie by v prípade potreby malo v tomto ohľade zohrávať dôležitú úlohu;

6.  zdôrazňuje, že obchod zohráva dôležitú úlohu pri zabezpečovaní udržateľnej výroby a financovania energie z obnoviteľných zdrojov; pripomína, že dovážaná bioenergia a agropalivá musia spĺňať kritériá EÚ týkajúce sa trvalej udržateľnosti a že tieto kritériá treba jasne vymedziť; s týmto cieľom vyzýva Komisiu, aby zaviedla nepriame využívanie pôdy ako ďalšie kritérium; odporúča, aby obchodné dohody obsahovali ustanovenia, ktoré by riešili otázku odlesňovania a znehodnocovania lesov a podporovali riadnu správu pôdy a vodných zdrojov; nabáda Komisiu, aby naďalej prerokúvala s príslušnými tretími krajinami dohody o dobrovoľnom partnerstve zakazujúce nelegálnu ťažbu dreva;

7.  pripomína, že obchodný deficit EÚ spôsobený dovozom fosílnych palív sa v nadchádzajúcich rokoch bude zvyšovať a že závislosť od fosílnych palív zahŕňa rastúce politické, hospodárske a environmentálne riziká; v tejto súvislosti poukazuje na úlohu, ktorú zohráva domáca energia z obnoviteľných zdrojov z hľadiska bezpečnosti dodávok a obnovy kladnej obchodnej bilancie s krajinami vyvážajúcimi ropu a zemný plyn, a preto zdôrazňuje, že obnoviteľné zdroje energie by mali zohrávať väčšiu úlohu pri dosahovaní energetickej bezpečnosti EÚ;

8.  víta pilier týkajúci sa medzinárodnej spolupráce; uznáva potenciál, ktorý predstavujú z hľadiska výroby energie z obnoviteľných zdrojov susedné krajiny a najmä krajiny južného Stredozemia; domnieva sa, že prehĺbené a komplexné dohody o voľnom obchode (DCFTA), ktoré navrhuje EÚ, by mohli byť užitočným spôsobom, ako na základe skutočnej spolupráce začleniť krajiny tohto regiónu do energetického trhu Únie a investovať do ich technologického rozvoja spôsobom, ktorý je prospešný pre udržateľnosť ich hospodárstiev;

9.  tvrdí, že členské štáty musia v spolupráci s Komisiou využívať energetické a obchodné dohody s nečlenskými krajinami na konsolidáciu európskych politických cieľov v oblasti rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov;

10. konštatuje, že mechanizmy spolupráce a obchod s tretími krajinami by sa mali preskúmať s cieľom lepšie využívať potenciál obnoviteľných zdrojov energie a že v tejto súvislosti je potrebné vyhodnotiť požiadavky v oblasti infraštruktúry týkajúce sa bezpečného a efektívneho fungovania vnútroštátnych elektrických sústav, ako aj náklady pre tranzitné krajiny;

11. tvrdí, že cieľ užšej energetickej spolupráce, a to v rámci EÚ aj so susednými krajinami, musí byť spojený s potrebným rozvojom energetickej infraštruktúry;

12. pripomína, že fungujúci spravodlivý a slobodný obchod môže pomôcť zabezpečiť, aby sa obnoviteľné zdroje energie a technológie v oblasti energetickej účinnosti zavádzali rýchlejšie a za nižšiu cenu;

13. vyzýva Komisiu, aby vzala na vedomie dohodu Svetovej obchodnej organizácie o informačných technológiách a aby preverila možnosti iniciovania dohody o voľnom obchode s environmentálnymi technológiami, ktorá by zaviedla bezcolný obchod s výrobkami z oblasti environmentálnych technológií;

14. pripomína dohodu skupiny G20 o postupnom rušení dotácií na fosílne palivá; vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila návrhy harmonogramu postupného rušenia všetkých dotácií na fosílne palivá, ktoré poskytujú inštitúcie, napríklad agentúry pre vývozné úvery, ktoré sú príjemcami pomoci z verejných prostriedkov EÚ alebo členských štátov;

15. nabáda Komisiu, aby pokračovala v úsilí o dosiahnutie dohody na obdobie po skončení platnosti Kjótskeho protokolu, ktorou sa zavedú vyváženejšie medzinárodné podmienky pre európsky výrobný priemysel.

16. vyzýva inštitúcie EÚ a orgány členských štátov, aby pri príprave budúcich právnych predpisov, predovšetkým v oblasti znižovania emisií CO₂ v EÚ, zohľadňovali negatívne dôsledky ďalšej dezindustrializácie EÚ a presunu výroby s veľkými emisiami CO₂ do tretích krajín.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	21.2.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	24 1 3
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	William (The Earl of) Dartmouth, Laima Liucija Andrikienė, Nora Berra, David Campbell Bannerman, Daniel Caspary, María Auxiliadora Correa Zamora, George Sabin Cutaş, Marielle de Sarnez, Christofer Fjellner, Yannick Jadot, Metin Kazak, Franziska Keller, Bernd Lange, David Martin, Vital Moreira, Paul Murphy, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Helmut Scholz, Peter Šťastný, Robert Sturdy, Henri Weber, Paweł Zalewski
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Josefa Andrés Barea, Catherine Bearder, Syed Kamall, Jörg Leichtfried, Tokia Saïfi
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Paul Rübig

• [1]  Eurostat, 2010.

STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (25.2.2013)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k aktuálnym výzvam a príležitostiam v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na európskom vnútornom trhu s energiou
((2012/2259(INI)

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Zofija Mazej Kukovič

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že energie z obnoviteľných zdrojov nielen prispievajú k riešeniu zmeny klímy a zvyšujú energetickú nezávislosť Európy, ale majú aj ďalšie významné prínosy pre životné prostredie vďaka znižovaniu znečistenia ovzdušia, produkcie odpadov a využívania vody, ako aj ďalších rizík spojených s inými formami výroby energie;

2.  víta, že v záujme splnenia cieľov stanovených na rok 2020 v smernici EÚ o energii z obnoviteľných zdrojov a posilnenia konkurencieschopnosti EÚ dochádza v členských štátoch k rozvoju energie z obnoviteľných zdrojov; vyzýva Komisiu, aby navrhla ambiciózny a záväzný cieľ EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov pre rok 2030 s cieľom zabezpečiť kontinuitu a stabilitu;

3.  poukazuje na to, že záväzné ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2020 zintenzívnili zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ a vytvorili stabilnú investičnú klímu, čo poskytuje EÚ konkurenčnú výhodu v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a významne prispeje k trvalo udržateľnému rastu a tvorbe pracovných miest;

4.  zdôrazňuje, že energetická politika EÚ sa musí zameriavať na rozvoj, zavádzanie a distribúciu energie z obnoviteľných zdrojov, a že je potrebné, aby si členské štáty stanovili ambicióznejšie ciele v oblasti obnoviteľných zdrojov energie na rok 2030 a na obdobie po ňom, aby sa do roku 2050 dosiahla ekonomika založená na obnoviteľných zdrojoch energie;

5.  poukazuje na trhový potenciál zelenej technológie a zdôrazňuje, že zelené technológie by sa mali považovať za príležitosť na posilnenie priemyselných odvetví v EÚ;

6.  súhlasí s Komisiou, že výrazný nárast energií z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 by mohol prispieť k vytvoreniu viac ako troch miliónov pracovných miest;

7.  poukazuje na to, že oblasť energie z obnoviteľných zdrojov sa nerozvíja samostatne v záujme podpory rozvoja decentralizovaných systémov energie z obnoviteľných zdrojov, ale aj ako súčasť celkového energetického systému; opätovne zdôrazňuje, že sú potrebné investície zo súkromných aj z verejných zdrojov, ako je Nástroj na prepojenie Európy, na financovanie rozvoja energetickej infraštruktúry a inteligentných sústav založených na IKT, aby sa tak umožnilo komplexnejšie, nákladovo efektívnejšie a bezpečnejšie začlenenie energie z obnoviteľných zdrojov do energetického trhu a zlepšila sa stabilita prenosových a distribučných systémov v záujme zachovania bezpečnosti dodávok energie; zdôrazňuje potrebu podporovať malé a stredné podniky (MSP) poskytovaním väčšieho počtu príležitostí v oblasti rozvoja infraštruktúry;

8.  konštatuje, že rozličné systémy propagácie obnoviteľných zdrojov energie (OZE) zabezpečujú zohľadňovanie rozličných potenciálov a technologických vzorcov v rámci členských štátov pri príprave podporných schém, čím sa v dôsledku zohľadnenia reálnych nákladov na technológie zabráni neprimeraným ziskom; zároveň víta iniciatívu Komisie vypracovať usmernenia pre schémy podpory;

9.  domnieva sa, že pred požadovaním európskej podpornej schémy by sa malo posúdiť, či by systém propagácie obnoviteľných zdrojov energie v celej EÚ poskytol úspornejší rámec propagácie obnoviteľných zdrojov energie; uznáva, že dlhodobá istota vrátane cieľa na rok 2030 v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov by prispela k investíciám do energie z obnoviteľných zdrojov a zmenšila by riziká tých, ktorí investujú do energie z obnoviteľných zdrojov; opakuje, že EÚ a jej členské štáty sa zaviazali postupne ukončiť dotácie škodlivé pre životné prostredie do roku 2020, ako sa uviedlo v rámci samitu o biodiverzite v Nagoji, samitu G20 v Pittsburghu, plánu Komisie pre Európu efektívne využívajúcu zdroje a záverov Rady; zdôrazňuje naliehavú potrebu riešiť dotácie škodlivé pre životné prostredie v oblasti energetiky, a to na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ; vyzýva preto na koordinované kroky zamerané na určenie a postupné ukončenie všetkých dotácií škodlivých pre životné prostredie v oblasti energetiky do roku 2020;

11. je presvedčený, že stabilné a dlhodobé politické rámce zohrávajú kľúčovú úlohu pri znižovaní nákladov súvisiacich s neistotou a pri zlepšovaní prístupu ku kapitálu, čím zabezpečujú spoločnosti nákladovo efektívny a účinný prechod;

12. vyzýva Komisiu, aby súčasnú hospodársku krízu využila ako príležitosť uskutočniť investície do tzv. čistých technológií s cieľom vytvoriť pracovné miesta a hospodársky rast;

13. zdôrazňuje význam zabezpečenia dlhodobých stratégií a stimulov a stabilného regulačného a fiškálneho rámca na vnútroštátnej úrovni pre zabezpečenie predvídateľnosti pre investorov a účinné presadzovanie rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov v rámci každého členského štátu;

14. zdôrazňuje, že kľúčom k uvoľneniu potenciálu systémov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a k dosiahnutiu hospodárstva bez emisií uhlíka je účinná podpora MSP;

15. konštatuje, že odvetvie energie z obnoviteľných zdrojov zatiaľ nie je dostatočne silné, aby odolalo silám trhu, a preto sa domnieva, že na konsolidáciu tohto odvetvia a na to, aby EÚ mohla uskutočniť svoj plán bezuhlíkovej budúcnosti je ešte stále potrebná prísne a transparentne riadená podpora;

16. je znepokojený náhlymi zmenami vnútroštátnych mechanizmov podpory energie z obnoviteľných zdrojov, najmä retroaktívnymi zmenami či zmrazovaním podpory; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili stabilné rámce pre investície do energie z obnoviteľných zdrojov vrátane pravidelne kontrolovaných systémov podpory a efektívnych administratívnych postupov;

17. poukazuje na potrebu výraznejšieho financovania výskumu technológií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že technológie uskladňovania energie sú potrebné na začlenenie decentralizovaných prostriedkov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do distribučnej siete; trvá na tom, že v rámci programu Horizont 2020 je potrebné vyčleniť prostriedky na financovanie rozvoja technológií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov; vyzýva Komisiu, aby spolu s Európskou investičnou bankou a vnútroštátnymi verejnými inštitúciami v plnej miere preskúmala možnosti vyčlenenia prostriedkov v rámci súčasného a budúceho rozpočtu EÚ na financovanie projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov;

18. pripomína skutočnosť, že výraznejšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie a ekologických technológií nie je len záležitosťou plnenia emisných cieľov, ale zlepšuje aj energetickú bezpečnosť a znižuje potrebu dovozu palív;

19. zastáva názor, že je potrebné, aby cielený výskum a vývoj prostredníctvom existujúcich nástrojov bol účinnejší, a je znepokojený tým, že takéto úsilie sa v niektorých odvetviach sektora energie z obnoviteľných zdrojov zanedbáva, čo vedie k ťažkostiam s komerčným uplatňovaním; konštatuje, že výskum a vývoj zameraný na zmenšovanie vplyvu na životné prostredie a efektívne využívanie odpadu vrátane potravinového odpadu a odpadu z morského prostredia na výrobu elektrickej energie, plynu a tepla zohráva dôležitú úlohu pri plnení cieľov energetickej efektívnosti a účinného vynakladania zdrojov, ak sa dodržiavajú normy v oblasti energetickej účinnosti stanovené v rámcovej smernici o odpade, ako aj pri riešení energetickej chudoby; konštatuje tiež, že odvetvie dopravy je mimoriadne veľkým spotrebiteľom fosílnych palív, a preto bude mať výskum zlepšovania energetickej účinnosti a znižovania emisií CO₂ v doprave priaznivý vplyv;

20. poukazuje na to, že veľa možno dosiahnuť aj využívaním existujúcich technológií, a to zvýšením energetickej účinnosti a nahradením zastaraných technológií výroby energie novšími a menej znečisťujúcimi verziami;

21. zdôrazňuje potrebu dlhodobej udržateľnosti v oblasti využívania biomasy a biopalív, najmä z hľadiska ich priamych účinkov na klímu a ich priameho a nepriameho vplyvu na biodiverzitu;

22. konštatuje, že je dôležité zabezpečiť, aby ceny pre spotrebiteľov, a to pre domácnosti aj priemysel, zostali na dostupnej a z medzinárodného hľadiska konkurencieschopnej úrovni;

23. vyzýva rozpočtový orgán, aby Agentúre pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) poskytol prostriedky na plnenie jej povinností a dosiahnutie cieľov stanovených v nariadení o integrite, transparentnosti a efektivite veľkoobchodného trhu s energiou; poznamenáva, že tento krok je potrebný v záujme dobudovania integrovaného a transparentného vnútorného trhu s elektrickou energiou a plynom do roku 2014.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	19.2.2013
Výsledok záverečného hlasovania:	+: –: 0:	64 1 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Martina Anderson, Elena Oana Antonescu, Kriton Arsenis, Sophie Auconie, Pilar Ayuso, Paolo Bartolozzi, Sandrine Bélier, Lajos Bokros, Martin Callanan, Nessa Childers, Tadeusz Cymański, Chris Davies, Esther de Lange, Anne Delvaux, Jill Evans, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Cristina Gutiérrez-Cortines, Satu Hassi, Jolanta Emilia Hibner, Dan Jørgensen, Karin Kadenbach, Christa Klaß, Eija-Riitta Korhola, Holger Krahmer, Jo Leinen, Corinne Lepage, Peter Liese, Zofija Mazej Kukovič, Linda McAvan, Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė, Miroslav Ouzký, Vladko Todorov Panayotov, Gilles Pargneaux, Antonyia Parvanova, Andrés Perelló Rodríguez, Mario Pirillo, Pavel Poc, Frédérique Ries, Anna Rosbach, Oreste Rossi, Carl Schlyter, Horst Schnellhardt, Richard Seeber, Theodoros Skylakakis, Bogusław Sonik, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Thomas Ulmer, Åsa Westlund, Glenis Willmott, Marina Yannakoudakis
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Nikos Chrysogelos, Minodora Cliveti, Christofer Fjellner, Gaston Franco, Rebecca Harms, Jutta Haug, Judith A. Merkies, Miroslav Mikolášik, Alojz Peterle, Birgit Schnieber-Jastram, Alda Sousa
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Konrad Szymański, Jacek Włosowicz

STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (22.2.2013)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k súčasným výzvam a možnostiam týkajúcim sa energie z obnoviteľných zdrojov na európskom vnútornom trhu s energiou
(2012/2259(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Riikka Manner

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že investície do energie z obnoviteľných zdrojov a jej využívanie podporia hospodársky rozvoj, nové inovácie a technológie a udržateľný rast v regiónoch EÚ; navyše sa tým zaistí diverzifikácia dodávok energie, zníži závislosť EÚ od konvenčných zdrojov energie a súčasne sa vytvoria nové pracovné miesta, konkurencieschopnosť a územná a sociálna súdržnosť;

2.  poznamenáva, že v sektore obnoviteľných zdrojov energie sa vytvorilo takmer pol milióna pracovných miest a že v rámci intenzívnejšieho rozvoja tohto sektora do roku 2030 by sa mohli vytvoriť ďalšie tri milióny pracovných miest;

3.  vyzýva členské štáty, aby naďalej podporovali investície do obnoviteľných zdrojov energie a energetickej konvergencie a vyjadruje poľutovanie nad trendom odoberania stimulov pre obnoviteľné zdroje energie v prospech iných zdrojov energie, ktoré sú z environmentálneho aj sociálno-ekonomického hľadiska menej udržateľné.

4.  domnieva sa, že regionálna politika EÚ musí zohrávať významnú úlohu pri podpore výroby energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti v celej Európe, ako aj v oblasti služieb zásobovania elektrickou energiou a služieb prenosu energie; víta skutočnosť, že úsilie v rámci politiky súdržnosti a regionálnej politiky zamerané na podporu využívania energie z obnoviteľných zdrojov sa postupne zintenzívňuje s cieľom, aby EOZ plne prispievala k cieľom politiky EÚ v oblasti energie a aby sa ciele EÚ v oblasti energie implementovali v celej EÚ; v rámci smerovania európskej politiky považuje za mimoriadne dôležitú schopnosť zabezpečiť dostatočné financovanie v období 2014 – 2020; ambicióznejšie ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, aby sa do roku 2050 dosiahlo hospodárstvo založené na energii z obnoviteľných zdrojov;

5.  domnieva sa, že aby sa naplno využili výhody obnoviteľných zdrojov energie, je potrebná úzka spolupráca v oblasti energetickej infraštruktúry a vynaloženie ďalších európskych finančných prostriedkov na nové technológie;

6.  domnieva sa, že inteligentným využívaním finančných prostriedkov Spoločenstva na ďalšie programové obdobie 2014 – 2020 sa umožní splnenie cieľa na zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie na 20 % a zároveň splnenie cieľov v oblasti udržateľnosti a konkurencieschopnosti v Európskej únii;

7.  zdôrazňuje, že investície zo spoločných strategických rámcových fondov by mohli významne prispieť k vyriešeniu problémov týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov a k využívaniu ich potenciálu v oblasti energetickej účinnosti; upozorňuje na význam verejných a súkromných – a predovšetkým európskych – investícií a inovačných finančných nástrojov; bez toho, aby zabúdal na úlohu programu Horizont 2020, navyše poukazuje na to, že projekty v oblasti výskumu a rozvoja podporované v rámci štrukturálnych fondov, a to najmä projekty, ktoré sú vykonávané na miestnej úrovni, majú zásadný význam pre rozvoj európskeho odvetvia energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj pre riešenie osobitných územných výziev; zdôrazňuje, že investície v oblasti obnoviteľných zdrojov energie majú zásadný význam pre ich konkurencieschopnosť s energiou z iných, tradičnejších zdrojov;

8.  poukazuje na význam inteligentných rozvodných sietí v budúcnosti – ako s nimi počíta plán energetickej politiky Európskej komisie – pri riešení nerovnováhy v dostupnosti energie z obnoviteľných zdrojov v rámci EÚ a pri vytváraní celoeurópskeho trhu s energiami, ktorý zabezpečí dodávanie tejto energie do všetkých regiónov;

9.  zdôrazňuje, že využívanie technológií pre energiu z obnoviteľných zdrojov by sa malo optimalizovať podľa dostupnosti obnoviteľných zdrojov energie v príslušnom regióne; poukazuje na to, že intenzívnejšia výroba energie z obnoviteľných zdrojov bude predstavovať výzvu, pokiaľ ide o funkčnosť jestvujúcej energetickej infraštruktúry, keďže zdroje sú často vzdialené, a preto sú potrebné rozsiahle práce na rozvoji prenosových a distribučných vedení; domnieva, sa že na ďalšie integrovanie obnoviteľných zdrojov energie budú potrebné úpravy infraštruktúry v EÚ na úrovni dopravy ako aj distribúcie, a že vnútroštátne právne predpisy musia zaistiť zjednodušenie a urýchlenie postupov plánovania, ktoré často vyžadujú interakciu medzi rozličnými úrovňami plánovania; zdôrazňuje význam verejného, ako aj súkromného financovania, pokiaľ ide o investície do energetickej infraštruktúry; naliehavo zdôrazňuje potrebu pokroku v rozvoji a rozširovaní vnútorného trhu EÚ s energiou; zdôrazňuje potenciál štrukturálnych fondov na modernizáciu súčasnej energetickej infraštruktúry a na obsluhovanie dobre prepojenej európskej infraštruktúry s cieľom integrovať obnoviteľné zdroje energie na európskom trhu s energiou; zdôrazňuje tiež význam vytvorenia inteligentných rozvodných sietí; trvá však na tom, že objem financovania z EFRR v súčasnom finančnom období na vytvorenie nových energetických kapacít je dosť nízky; domnieva sa, že napr. pomoc poskytovaná v rámci Európskeho nástroja miestnej pomoci v oblasti energie (ELENA) by mala podporovať veľké, ale aj malé a decentralizované investičné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na ich účinnejšie využívanie, a že program Inteligentná energia – Európa by sa mohol využiť na ďalší rozvoj obnoviteľnej energie a posilnenie spoločných projektov malých obcí v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, vrátane vidieckych oblastí;

10. poznamenáva, že najefektívnejšie a najkonkurencieschopnejšie lokality obnoviteľných zdrojov energie v EÚ sú niekedy geograficky vzdialené od miest spotreby a že je preto potrebné rozvinúť vhodné siete na prenos čistej energie; zdôrazňuje, že v záujme zníženia prenosových strát, posilnenia bezpečnosti dodávok a podpory regionálnej energetickej sebestačnosti treba podporovať aj efektívnu miestnu výrobu energie z obnoviteľných zdrojov;

11. podporuje viacúrovňové riadenie a decentralizovaný prístup k energetickej politike a obnoviteľným zdrojom energie vrátane Dohovoru primátorov a starostov a ďalšieho rozvoja iniciatívy Inteligentné mestá, ako aj propagáciu najlepších riešení na regionálnej a miestnej úrovni prostredníctvom informačných kampaní;

12. poukazuje na význam energetickej sebestačnosti a bezpečnosti dodávok energie v EÚ, ako aj na veľmi dôležitú úlohu európskych obnoviteľných zdrojov energie vrátane pomaly sa obnovujúcich zdrojov v rámci regionálnych ekonomík; poukazuje na to, že úsilie o prechod z fosílnej a dovážanej energie na európsku obnoviteľnú energiu z miestnych a regionálnych zdrojov vrátane cezhraničných projektov je dôležité z dlhodobého hľadiska pre splnenie cieľov stanovených v Pláne postupu v energetike do roku 2050, ako aj v stratégii Európa 2020; čím poskytne prístup k bezpečnej, udržateľnej a dostupnej energii pre všetkých európskych občanov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že vzhľadom závislosť EÚ od dovážaných fosílnych palív sú európske regióny zraniteľné krízou a konkurenciou;

13. zastáva názor, že európske regióny potrebujú väčšiu pružnosť, aby sa mohli prispôsobiť a využiť výhody obnoviteľných zdrojov energie dostupných v príslušných oblastiach, čo prináša plné využitie decentralizovanej výroby energie s cieľom vyrovnať premenné a využiť ich tam, kde je dostupnosť najlepšia; poukazuje na to, že toto by sa malo vykonať decentralizovaným prístupom zameraným na inteligentné siete a technológie a podporou prepojenia medzi inováciami a investíciami udržateľným spôsobom;

14. domnieva sa, že miestne stratégie v oblasti udržateľnej energie zohrávajú zásadnú úlohu, pokiaľ ide o regionálny a sociálny rozvoj, pretože podporujú účasť regionálnych subjektov na projektoch v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov; konštatuje, že členské štáty a regióny majú vlastné silné stránky, pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje energie, a že vzhľadom na zemepisné rozdiely nemôže byť politika v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov úplne rovnaká vo všetkých regiónoch; konštatuje, že členské štáty a regióny majú vlastné silné stránky, pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje energie, a vzhľadom na zemepisné rozdiely; konštatuje, že politika obnoviteľných zdrojov energie nemôže byť rovnaká vo všetkých regiónoch, a je preto potrebná pružnosť; domnieva sa, že je nutné zistiť osobitné silné stránky regiónov a maximálne ich využiť; pripomína, že pri rozvoji potenciálu OZE je nutné vziať do úvahy miestne a regionálne podmienky a zdroje; poukazuje na to, že bioenergia a iné obnoviteľné zdroje energie môžu byť veľkým prínosom pre podporu riadenia v oblasti energetiky, hospodárskeho rastu a životaschopnosti, a to najmä v najvzdialenejších regiónoch, riedko obývaných regiónoch a vidieckych oblastiach; domnieva sa, že financovanie obnoviteľných zdrojov energie v rámci spoločného strategického rámca by malo prispieť k regionálnej distribúcii vyrobenej energie a malým projektom v oblasti obnoviteľných zdrojov energie; zdôrazňuje dôležitú úlohu MSP v politike obnoviteľných zdrojov energie;

15. konštatuje, že na podporu využívania energie z obnoviteľných zdrojov bude potrebný integrovaný prístup na regionálnej úrovni; domnieva sa, že v zriaďovaní infraštruktúry by mali byť zapojení rozliční aktéri bez pridávania ďalších stupňov byrokracie;

16. zdôrazňuje, že účinné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov by sa nemali zastaviť na vnútorných, ale ani na vonkajších hraniciach EÚ; upozorňuje na význam cezhraničných projektov v oblasti energetiky a zastáva názor, že programy európskej regionálnej spolupráce, ako aj nástroj predvstupovej pomoci (IPA) a nástroj európskeho susedstva (ENI) by sa mali využívať s cieľom pomôcť pri zavádzaní energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že v rámci týchto programov by sa mali vymieňať a využívať najlepšie postupy; podporuje využívanie fondov regionálnej politiky a energetickej politiky v cezhraničných projektoch týkajúcich sa obnoviteľnej energetiky s partnerskými tretími krajinami a na prepojenia medzi vnútroštátnymi sieťami v rámci tretieho balíka o energetike; zdôrazňuje, že hraničné regióny by mali byť čo najlepšie prepojené do siete EÚ, aby sa zabezpečil udržateľný rozvoj na oboch stranách hranice; konštatuje však, že existencia viacerých rozličných systémov na podporou obnoviteľnej energetiky v členských štátoch zapríčiňuje určité problémy s efektivitou, a to najmä v cezhraničných regiónoch;

17. upozorňuje na dôležitosť postupného dosiahnutia vnútorného európskeho trhu s energiou z obnoviteľných zdrojov vo všetkých európskych regiónoch, ktorý by plne zohľadňoval všetky príslušné zdroje energie, čo týmto regiónom umožní získať trvalo udržateľnú konkurencieschopnosť;

18. konštatuje, že integrácia a rozširovanie energie z obnoviteľných zdrojov významne prispieva k znižovaniu environmentálnych nákladov v prípade konvenčných zdrojov energie, k znižovaniu používania fosílnych palív a k znižovaniu emisií skleníkových plynov, a preto by sa mali rozvíjať, pričom by sa súčasne malo dbať na ochranu prírody a biodiverzity;

19. konštatuje, že súdržnosť a vytrvalosť, inovácie a udržateľnosť; sú kľúčovými prvkami politiky EÚ v oblasti zmeny klímy a jej energetickej politiky, ak sa majú splniť ciele EÚ 2020 a zvýšiť dodávky energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2050; zdôrazňuje, že právne predpisy, ktoré obmedzujú využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, v najhoršom prípade skomplikujú dosiahnutie príslušných cieľov, čo by mohlo mať negatívny vplyv na regionálne ekonomiky.

20. zdôrazňuje potrebu posilniť v tejto oblasti spoločnú podporu konkrétnych a zacielených informačných kampaní, v ktorých sa zohľadnia osobitné charakteristiky jednotlivých regiónov a ktoré budú obsahovať prezentácie výsledkov preukazujúce výhody, ktoré príslušný región získal využívaním obnoviteľných zdrojov energie;

21. zdôrazňuje cenné skúsenosti získané na miestnej úrovni pri dosahovaní energetickej nezávislosti podporou výroby energie z obnoviteľných zdrojov; odporúča podporovať obecné a energetické družstvá zamerané na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a uľahčovať výmenu osvedčených postupov a budovanie sietí s cieľom maximálne zhodnotiť úspešné modely;

22. poznamenáva, že regionálne a miestne orgány musia zohrávať kľúčovú úlohu pri nasadzovaní najpotrebnejších inovácií v energetickom odvetví, ak má EÚ splniť ciele v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti, a mali by mať reálny vplyv na ovplyvňovanie týchto cieľov; podporuje prístup viacúrovňového riadenia zameraný na úzke a účinné prepojenie medzi vnútroštátnymi plánmi pre energiu z obnoviteľných zdrojov a regionálnymi stratégiami financovania; pripomína, že vysokú spoločenskú akceptáciu projektov v oblasti obnoviteľnej energetiky možno dosiahnuť len transparentnými postupmi týkajúcimi sa územného plánovania, výstavby a povoľovania za účasti všetkých zainteresovaných strán;

23. žiada Komisiu a členské štáty, aby zjednodušili postu vydávania povolení, vytvoriť stabilný a jednoduchý regulačný rámec, odstránili trhové bariéry a vytvorili stimuly a zjednodušili prístup k financovaniu, aby pomohli pri zavádzaní zariadení v oblasti obnoviteľných energií; okrem toho žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili spolufinancovanie nástrojov na financovanie kohéznej politiky z prostriedkov Európskej investičnej banky;

24. upriamuje pozornosť na potrebu podporovať kroky smerujúce k využitiu potenciálu obnoviteľných zdrojov energie v najvzdialenejších regiónoch, na ostrovoch a v iných odľahlých oblastiach, kde je závislosť od fosílnych palív ešte zhoršená vzdialenosťou a geografickou izoláciou; vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby zriadili osobitný program v oblasti obnoviteľných zdrojov podľa vzoru POSEI, aby sa plne využil jedinečný potenciál týchto území.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	19.2.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	39 3 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	François Alfonsi, Catherine Bearder, Jean-Jacob Bicep, Victor Boştinaru, John Bufton, Salvatore Caronna, Nikos Chrysogelos, Tamás Deutsch, Danuta Maria Hübner, María Irigoyen Pérez, Seán Kelly, Constanze Angela Krehl, Petru Constantin Luhan, Vladimír Maňka, Iosif Matula, Erminia Mazzoni, Miroslav Mikolášik, Jens Nilsson, Jan Olbrycht, Wojciech Michał Olejniczak, Younous Omarjee, Markus Pieper, Tomasz Piotr Poręba, Monika Smolková, Nuno Teixeira, Lambert van Nistelrooij, Justina Vitkauskaite, Oldřich Vlasák, Kerstin Westphal, Hermann Winkler, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Vasilica Viorica Dăncilă, Karima Delli, Cornelia Ernst, Karin Kadenbach, László Surján, Patrice Tirolien, Giommaria Uggias, Derek Vaughan, Iuliu Winkler
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Marit Paulsen, Britta Reimers

STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (12.3.2013)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k súčasným výzvam a príležitostiam pre energiu z obnoviteľných zdrojov na európskom vnútornom trhu s energiou
(2012/2259(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Spyros Danellis

NÁVRHY

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje význam, ktorý má energia z obnoviteľných zdrojov pri zásobovaní Európy energiou, a podporuje presadzovanie obnoviteľných zdrojov ako súčasť stratégie EÚ týkajúcej sa zmeny klímy;

2.  zdôrazňuje, že závislosť na dovážaných fosílnych palivách zahŕňa čoraz väčšie politické a environmentálne riziká, že ich získavanie je pre členské štáty a spotrebiteľov čoraz nákladnejšie, a že by preto energia z obnoviteľných zdrojov vyrobená v Európe mala zohrávať väčšiu úlohu pri dosahovaní energetickej bezpečnosti pre Európsku úniu;

3.  zdôrazňuje význam zlepšovania bezpečnosti dodávok energie za dostupné ceny vzhľadom na dôležité výzvy, ktorým spoločnosť v súčasnosti čelí; konštatuje, že bezpečnosť dodávok energie aj zmena klímy majú vplyv na zahraničnú a bezpečnostnú politiku;

4.  vyzýva Európsku úniu, aby členským štátom pridelila nové záväzné ciele pre energiu z obnoviteľných zdrojov na obdobie po roku 2020;

5.  konštatuje, že stimuly pre energiu z obnoviteľných zdrojov a podpora výskumu a vývoja v tejto oblasti podporujú medzinárodnú konkurencieschopnosť tohto odvetvia;

6.  upozorňuje na dôležitosť postupného začlenenia obnoviteľných zdrojov energie do európskeho trhu s energiou, aby sa tak stali konkurencieschopnými na udržateľnom základe; je presvedčený, že podpora obnoviteľných zdrojov energie by mala mať obmedzené trvanie a mala by podliehať úprave podľa vyspelosti rôznych technológií;

7.  zdôrazňuje však problémy, ktoré súvisia s podporovaním a dosahovaním udržateľného využívania obnoviteľných zdrojov energie v súlade s cieľmi v oblasti klímy, efektívnosti využívania zdrojov, biodiverzity a s cieľmi EÚ v rámci programu Horizont 2020, ako aj s požiadavkami týkajúcimi sa životného prostredia v konkrétnych oblastiach;

8   zdôrazňuje, že energetická politika by nemala podporovať produkciu a využívanie obnoviteľných zdrojov na úkor udržateľnosti životného prostredia; zdôrazňuje význam efektívnosti využívania zdrojov v rámci spotreby a výroby energie na úrovni poľnohospodárskych podnikov; pripomína potenciál rozvoja bioplynových systémov založených na biologickom odpade v poľnohospodárskych podnikoch, kde sa chovajú hospodárske zvieratá;

9.  zdôrazňuje, že energetická politika by nemala podporovať produkciu a využívanie obnoviteľných zdrojov na úkor sociálnej udržateľnosti, hospodárskej udržateľnosti a udržateľnosti životného prostredia;

10 žiada EÚ, aby zaručila, že podpora obnoviteľných zdrojov v produkcii a využívaní energie neohrozí potravinovú bezpečnosť, kvalitnú a dlhodobo udržateľnú výrobu potravín ani poľnohospodársku konkurencieschopnosť;

11. uznáva, že poľnohospodárstvo stojí pred veľkou výzvou určiť účinné opatrenia v oblasti zmeny klímy, ktoré nebudú mať negatívny vplyv na výrobu potravín, alebo ktoré na ňu budú vplývať dokonca pozitívne;

12. pripomína význam výskumu a technologického vývoja s cieľom podporiť výrobu biopalív druhej generácie; zdôrazňuje význam týchto biopalív pre predchádzanie negatívnym vplyvom na potravinové trhy;

13. žiada EÚ, aby zabezpečila, že energetické opatrenia na rozvoj alternatívnych palív nebudú priamo ani nepriamo v rozpore so záväzkami Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a nevystavia EÚ odvetným opatreniam;

14. konštatuje, že niektoré prvky potravinového systému sú zraniteľné voči vyšším nákladom na energiu a mohlo by to mať negatívny vplyv na výrobcov a spotrebiteľov;

15. zdôrazňuje, že rozumná stratégia pre energiu z obnoviteľných zdrojov by mala okrem lepšieho využívania obnoviteľných zdrojov energie pokladať za základné ciele aj znižovanie produkcie odpadu a šetrenie energiou;

16. je si vedomý úlohy, ktorú by ustanovenia o inovácii zahrnuté v návrhoch reformy SPP pre rozvoj vidieka mali zohrať pri výskume a rozširovaní techník udržateľnej produkcie a využití energie z obnoviteľných zdrojov a odpadu;

17. zdôrazňuje, že je dôležité, aby politiky v oblasti energetických plodín boli predvídateľné a súdržné;

18. uznáva význam presadzovania a podpory rozvoja alternatívnych zdrojov energie pochádzajúcich priamo z poľnohospodárskeho podniku, najmä v malom rozsahu, a rozširovania príslušných metód medzi poľnohospodármi i spotrebiteľmi;

19. zdôrazňuje, že spolupráca medzi poľnohospodármi by v politike podpory obnoviteľných zdrojov mohla prispieť k úspešnému výsledku;

20. vyzýva Európsku investičnú banku, aby prostredníctvom finančných sprostredkovateľov vytvorila priebežný fond na poskytovanie potrebného štartovacieho kapitálu a technickej podpory pre mikrokapacitnú a malokapacitnú výrobu elektrickej energie a tepla z obnoviteľných zdrojov energie v rámci poľnohospodárskych podnikov a vo vlastníctve miestnych komunít, pričom zisky z tejto výroby možno opätovne investovať do ďalších systémov;

21. pripomína, že ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov stanovené pre rok 2020 v smernici o energii z obnoviteľných zdrojov pre EÚ ako celok aj pre členské štáty výrazne zvýšili využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v Európe a na európskom vidieku; domnieva sa, že ak chce EÚ uplatňovať dlhodobú politiku a posilniť bezpečnosť investícií, musí čo najskôr stanoviť ciele aj na obdobie po roku 2020;

22. konštatuje, že poľnohospodárstvo a vidiecke oblasti majú potenciál zabezpečovať významnú časť výroby energie z obnoviteľných zdrojov, a preto sa domnieva, že nová politika v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka by mala presadzovať výrobu energie z obnoviteľných zdrojov;

23. konštatuje, že je potrebné odstrániť prekážky brániace rozsiahlejšiemu využívaniu energie z obnoviteľných zdrojov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	21.2.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	28 4 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	John Stuart Agnew, Eric Andrieu, José Bové, Luis Manuel Capoulas Santos, Vasilica Viorica Dăncilă, Michel Dantin, Paolo De Castro, Albert Deß, Herbert Dorfmann, Hynek Fajmon, Iratxe García Pérez, Julie Girling, Béla Glattfelder, Martin Häusling, Peter Jahr, Elisabeth Jeggle, Elisabeth Köstinger, Agnès Le Brun, Mairead McGuinness, James Nicholson, Georgios Papastamkos, Marit Paulsen, Britta Reimers, Alfreds Rubiks, Giancarlo Scottà, Czesław Adam Siekierski, Alyn Smith, Ewald Stadler, Csaba Sándor Tabajdi, Marc Tarabella, Janusz Wojciechowski
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Pilar Ayuso, Spyros Danellis, Esther de Lange, Kent Johansson, Christa Klaß, Astrid Lulling, Riikka Manner

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	19.3.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	50 6 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Amelia Andersdotter, Jean-Pierre Audy, Zigmantas Balčytis, Ivo Belet, Bendt Bendtsen, Jan Březina, Reinhard Bütikofer, Maria Da Graça Carvalho, Giles Chichester, Jürgen Creutzmann, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Vicky Ford, Adam Gierek, Norbert Glante, Robert Goebbels, Fiona Hall, Jacky Hénin, Kent Johansson, Romana Jordan, Krišjānis Kariņš, Lena Kolarska-Bobińska, Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz, Judith A. Merkies, Angelika Niebler, Rolandas Paksas, Jaroslav Paška, Aldo Patriciello, Vittorio Prodi, Miloslav Ransdorf, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Michèle Rivasi, Amalia Sartori, Salvador Sedó i Alabart, Francisco Sosa Wagner, Konrad Szymański, Britta Thomsen, Ioannis A. Tsoukalas, Claude Turmes, Marita Ulvskog, Vladimir Urutchev, Adina-Ioana Vălean, Kathleen Van Brempt, Alejo Vidal-Quadras
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	António Fernando Correia de Campos, Ioan Enciu, Françoise Grossetête, Jolanta Emilia Hibner, Yannick Jadot, Holger Krahmer, Bernd Lange, Werner Langen, Zofija Mazej Kukovič, Vladko Todorov Panayotov, Mario Pirillo, Vladimír Remek