SPRÁVA o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti

    19.4.2013 - (COM(2011)0290 – C7‑0135/2011 – 2011/0138(COD)) - ***I

    Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
    Spravodajca: Agustín Díaz de Mera García Consuegra


    Postup : 2011/0138(COD)
    Postup v rámci schôdze
    Postup dokumentu :  
    A7-0139/2013

    NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

    o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti

    (COM(2011)0290 – C7‑0135/2011 – 2011/0138(COD))

    (Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

    Európsky parlament,

    –   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0290),

    –   so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 77 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7–0135/2011),

    –   so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

    –   so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

    –   so zreteľom na správu Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A7-0139/2013),

    1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

    2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

    3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

    Pozmeňujúci návrh    1

    .

    POZMEŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU[1]*

    k návrhu Komisie

    ---------------------------------------------------------

    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti

    EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

    so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 77 ods.2 písm. a),

    so zreteľom na návrh Európskej komisie,

    po predložení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

    konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom[2],

    keďže:

    (3a)       Úplná vízová reciprocita je cieľom, ktorý by mala Únia vo svojich vzťahoch s tretími krajinami aktívne sledovať, a tým prispievať k zvýšeniu dôveryhodnosti a konzistentnosti vonkajšej politiky Únie na medzinárodnej úrovni.

    (3b)       Po prijatí oznámenia od členského štátu, že tretia krajina uvedená v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 539/2011 rozhodla o zavedení vízovej povinnosti pre štátnych príslušníkov daného členského štátu, by mali všetky členské štáty reagovať spoločne, a dať tým odpoveď Únie na situáciu, ktorá ovplyvňuje Úniu ako celok a umožňuje rozdielne zaobchádzanie s jej občanmi.

    (3c)       Týmto nariadením by sa mal ustanoviť mechanizmus pre dočasné pozastavenie bezvízového styku s treťou krajinou uvedenou v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 539/2001 v prípade núdzovej situácie, ktorá si vyžaduje okamžitú reakciu s cieľom riešiť ťažkosti, ktorým čelí jeden členský štát alebo viacero členských štátov, a s ohľadom na celkový dosah núdzovej situácie na Úniu ako celok.

    (3d)       Podstatný náhly nárast označuje prekročenie hranice 50 %. Podľa uváženia Komisie v konkrétnom prípade, ktorý oznámi členský štát čeliaci tlaku, môže byť táto hranica aj nižšia.

    (3e)       Nízka miera uznaných žiadostí o azyl označuje mieru uznaných žiadostí o azyl nižšiu než 3 percentá. Podľa uváženia Komisie v konkrétnom prípade, ktorý oznámi členský štát čeliaci tlaku, môže byť táto hranica aj vyššia.

    (3f)        Je potrebné vyhnúť sa a zabrániť každému zneužitiu vyplývajúcemu zo zavedenia bezvízového styku na krátkodobý pobyt štátnych príslušníkov konkrétnej tretej krajiny, keď títo štátni príslušníci predstavujú ohrozenie verejného poriadku a vnútornej bezpečnosti členských štátov.

    (3g)       S cieľom ustanoviť transparentný a účinný mechanizmus uplatniteľný na pozastavenie oslobodenia od vízovej povinnosti pre štátnych príslušníkov tretej krajiny uvedenej v prílohe II nariadenia (ES) č. 539/2001, a to v rámci reciprocity alebo v prípade mimoriadnej situácie, by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), pokiaľ ide o zmenu a doplnenie prílohy II k nariadeniu (ES) č. 539/2001 v súvislosti s treťou krajinou, pre ktorú je vízová povinnosť dočasne obnovená. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade. Vo výnimočných prípadoch týkajúcich sa núdzovej situácie, ktorá si vyžaduje okamžitú reakciu s cieľom riešiť ťažkosti, ktorým čelí jeden členský štát alebo viacero členských štátov, je Komisia v súlade s postupom pre naliehavé prípady splnomocnená prijať delegované akty týkajúce sa zmeny a doplnenia prílohy II k nariadeniu (ES) č. 539/2001 v súvislosti s treťou krajinou, pre ktorú je vízová povinnosť dočasne obnovená.

    (6)         Keďže ▌ vízové pravidlá uplatniteľné na utečencov a osoby bez štátnej príslušnosti zavedené v nariadení Rady (ES) č. 1932/2006 z 21. decembra 2006, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001, sa nevzťahujú na takéto osoby s pobytom v Spojenom kráľovstve alebo v Írsku, je potrebné vyjasniť situáciu v súvislosti s vízovou povinnosťou určitých utečencov a osôb bez štátnej príslušnosti s pobytom v Spojenom kráľovstve alebo v Írsku. Toto nariadenie by malo členským štátom ponechať voľnosť individuálne sa rozhodnúť, či v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami túto kategóriu osôb oslobodia od vízovej povinnosti, alebo jej vízovú povinnosť uložia. Takéto vnútroštátne rozhodnutia by sa mali oznámiť Komisii.

    (8)         Toto nariadenie by malo tvoriť právny základ udelenia vízovej povinnosti alebo oslobodenia od vízovej povinnosti pre držiteľov cestovných dokladov vydaných niektorými subjektmi podliehajúcimi medzinárodnému právu, ktoré nie sú medzinárodnými medzivládnymi organizáciami.

    (8a)       Nariadením (ES) č. 539/2001 nie je dotknuté uplatňovanie medzinárodných dohôd, ktoré Európske spoločenstvo uzatvorilo pred nadobudnutím jeho účinnosti a podľa ktorých je nutné odchýliť sa od spoločných vízových pravidiel, pričom sa zohľadňuje judikatúra Súdneho dvora Európskej únie.

    (9)         Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v súlade s protokolom, ktorým sa začleňuje schengenské acquis do rámca Európskej únie tak, ako sa vymedzuje v prílohe A k rozhodnutiu Rady 1999/435/ES[3] z 20. mája 1999 o určení schengenského acquis na účely stanovenia právneho základu pre všetky ustanovenia alebo rozhodnutia, ktoré tvoria toto acquis, v súlade s ustanoveniami Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a Zmluvy o Európskej únii, právneho základu pre všetky ustanovenia, ktoré tvoria acquis.

    (10)       Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis[4], ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 písm. B rozhodnutia Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k tejto dohode[5].

    (11)       Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody podpísanej medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis[6], ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 písm. B rozhodnutia Rady 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES[7],

    (12)       Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu podpísaného medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis[8], ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 písm. B rozhodnutia ▌1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady ▌2011/350/[9].

    (13)       Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa nezúčastňuje Spojené kráľovstvo, a to v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis[10]; Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijímaní, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

    (14)       Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa  nezúčastňuje Írsko, a to v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis[11]; Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním ani viazané a nepodlieha jeho uplatňovaniu,

    PRIJALI TOTO NARIADENIE:

    Článok 1

    Nariadenie (ES) č. 539/2001 sa týmto dopĺňa takto:

    1.        Článok 1 sa týmto mení takto:

    aa)      odsek 4 sa nahrádza takto:

    "4.       V prípade, že tretia krajina uvedená na zozname II zavedie, opätovne zavedie alebo zachová vízovú povinnosť pre štátnych príslušníkov jedného členského štátu alebo viacerých členských štátov, uplatňujú sa tieto ustanovenia:

    a)        dotknutý členský štát (štáty) to písomne oznámi Európskemu parlamentu, Rade a Komisii do (30) dní od zavedenia vízovej povinnosti treťou krajinou alebo v prípadoch, keď sa vízová povinnosť zachováva, do (30) dní od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

    V tomto oznámení:

    i) sa uvedie dátum zavedenia opatrenia a druh(y) dotknutých cestovných dokladov a víz,

    ii) sa zahrnie podrobné vysvetlenie predbežných opatrení, ktoré dotknutý členský štát (dotknuté členské štáty) prijal(i) na účely zabezpečenia bezvízového styku s dotknutou treťou krajinou, a všetky relevantné informácie,

    Informácie o tomto oznámení Komisia bezodkladne zverejní v sérii C Úradného vestníka Európskej únie, vrátane informácií o dátume uplatňovania vízovej povinnosti a druhu (druhov) dotknutých cestovných dokladov a víz.

    Ak sa tretia krajina rozhodne zrušiť vízovú povinnosť, oznámenie sa neurobí alebo sa zruší;

    b)        Komisia bezodkladne po dátume uverejnenia uvedeného oznámenia a po porade s dotknutým členským štátom podnikne s orgánmi tretej krajiny kroky s cieľom obnoviť alebo zaviesť bezvízový styk a bezodkladne o týchto krokoch informuje Európsky parlament a Radu;

    c)        ak tretia krajina v lehote (90) dní od dátumu uverejnenia oznámenia (oznámení) a napriek všetkým krokom podniknutým v súlade s písmenom b) predovšetkým v politickej, hospodárskej a obchodnej oblasti vízovú povinnosti nezruší, môže dotknutý členský štát (môžu dotknuté členské štáty) požiadať Komisiu, aby navrhla pozastaviť oslobodenie od vízovej povinnosti pre štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny.

    Ak členský štát podá takúto žiadosť, informuje o tom Európsky parlament a Radu;

    d)        Komisia pri zvažovaní ďalších krokov zohľadní výsledok opatrení, ktoré prijal dotknutý členský štát, kroky podniknuté v súlade s písmenom b) s cieľom obnoviť alebo zaviesť bezvízový styk a dôsledky pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti pre vonkajšie vzťahy Únie a jej členských štátov s dotknutou treťou krajinou;

    e)        ak v lehote šiestich mesiacov od dátumu uverejnenia oznámenia dotknutá tretia krajina nezruší vízovú povinnosť, Komisia na žiadosť členského štátu alebo z vlastného podnetu:

               i) môže prijať v súlade s článkami 4a a 4b delegovaný akt, ktorým sa zmení a doplní príloha II a pozastaví na obdobie (12) mesiacov oslobodenie od vízovej povinnosti pre štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny; alebo

    ii)        predloží Európskemu parlamentu a Rade správu hodnotiacu situáciu a určí dôvody, prečo nenavrhuje pozastavenie oslobodenia od vízovej povinnosti. V danej správe sa zohľadnia všetky relevantné faktory, ako napr. výsledok opatrení, ktoré prijal dotknutý členský štát, kroky podniknuté v súlade s písmenom b) s cieľom obnoviť alebo zaviesť bezvízový styk a dôsledky pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti pre vonkajšie vzťahy Únie a jej členských štátov s dotknutou treťou krajinou;

    f)         ak v lehote 24 mesiacov od dátumu uverejnenia oznámenia dotknutá tretia krajina nezruší vízovú povinnosť, prijme Komisia v súlade s článkami 4a a 4b delegovaný akt, ktorým sa zmení a doplní príloha II a pozastaví na obdobie 12 mesiacov oslobodenie od vízovej povinnosti pre štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny;

    g)        ak do šiestich mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu uvedeného v písmene e) bode i) alebo v písmene f) dotknutá tretia krajina nezruší vízovú povinnosť, môže Komisia predložiť legislatívny návrh, ktorý sa prijme v súlade s riadnym legislatívnym postupom, na účely presunutia odkazu na dotknutú tretiu krajinu z prílohy II do prílohy I;

    h)       postupy uvedené v písmenách e), f) a g) Komisii nebránia v tom, aby kedykoľvek predložila návrh na zmenu a doplnenie tohto nariadenia s cieľom presunúť odkaz na dotknutú tretiu krajinu z prílohy II do prílohy I;

    i)        ak dotknutá tretia krajina zruší vízovú povinnosť, dotknutý členský štát (dotknuté členské štáty) to bezodkladne oznámi(a) Európskemu parlamentu, Rade a Komisii. Komisia toto oznámenie uverejní v sérii C Úradného vestníka Európskej únie. Akýkoľvek delegovaný akt prijatý podľa písmena e) bodu i) alebo písmena f) stráca účinnosť sedem dní po uverejnení oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie. V prípade, že dotknutá tretia krajina zaviedla vízovú povinnosť pre štátnych príslušníkov dvoch alebo viacerých členských štátov, sa uvedené uplatňuje až po uverejnení posledného oznámenia.“

    j)         Komisia prijme prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 4b zodpovedajúce úpravy prílohy II, aby odrážali ukončenie účinku delegovaných právomocí uvedených v bode i).

    bb)      odsek 5 sa vypúšťa.

    2.        Vkladajú sa tieto články:

    „Článok 1a

    1.        Odchylne od článku 1 ods. 2 sa v núdzovej situácii (situáciách) v súvislosti s treťou krajinou uvedenou v prílohe II ako krajné riešenie dočasne uplatňuje článok 1 ods. 1, ak sa o tom rozhodne v súlade s týmto článkom.

    2.        Členský štát môže oznámiť Komisii, že čelí jednej alebo viacerým z týchto okolností vyvolávajúcich núdzovú situáciu, ktorú nedokáže napraviť samostatne:

    a)        v priebehu šiestich mesiacov došlo oproti rovnakému obdobiu v predchádzajúcom roku k výraznému a náhlemu ▌zvýšeniu počtu štátnych príslušníkov tretej krajiny uvedenej v prílohe II ▌, o ktorých sa zistilo, že sa neoprávnene zdržiavajú na území členského štátu;

    b)        v priebehu šiestich mesiacov došlo oproti rovnakému obdobiu v predchádzajúcom roku k výraznému a náhlemu zvýšeniu počtu žiadostí o azyl od štátnych príslušníkov tretej krajiny uvedenej v prílohe II, v prípade ktorej je miera udelenia azylu nízka, pričom toto zvýšenie viedlo k osobitnému tlaku na azylový systém;

    c)        v priebehu šiestich mesiacov došlo oproti rovnakému obdobiu v predchádzajúcom roku k výraznému a náhlemu ▌zvýšeniu zamietnutých žiadostí o readmisiu, ktoré podal členský štát tretej krajine uvedenej v prílohe II vo vzťahu k jej štátnym príslušníkom.

    V tomto oznámení sa uvedú dôvody, na ktorých sa zakladá, a musí obsahovať relevantné informácie a štatistické údaje, ako aj podrobné vysvetlenie predbežných opatrení, ktoré príslušný členský štát prijal s cieľom napraviť situáciu. Komisia informuje Európsky parlament a Radu ihneď, ako dostane takéto oznámenie od dotknutého členského štátu.

    3.        Komisia preskúma oznámenie (oznámenia) zaslané jedným alebo viacerými členskými štátmi podľa odseku 2 s prihliadnutím na:

    a)        počet členských štátov, ktorých sa týka niektorá zo situácií opísaných v odseku 2;

    b)        či je nárast v súlade s písmenami a), b) alebo c) odseku 2;

    c)        celkový vplyv týchto zvýšení na migračnú situáciu v Únii, ktorú charakterizujú údaje poskytnuté členskými štátmi ▌;

    d)        správy vypracované agentúrou FRONTEX ▌, Európskym podporným úradom pre azyl alebo Europolom, ak si to okolnosti v konkrétnom oznamovanom prípade vyžadujú;

    e)        celkový problém verejného poriadku a vnútornej bezpečnosti po konzultácii s dotknutým členským štátom (štátmi).

    Komisia o výsledkoch svojho preskúmania informuje Európsky parlament a Radu.

    3a.      Komisia zohľadní dôsledky pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti pre vonkajšie vzťahy Únie a jej členských štátov s dotknutou treťou krajinou a v úzkej spolupráci s touto treťou krajinou sa snaží nájsť alternatívne dlhodobé riešenia.

    3b. Ak Komisia na základe preskúmania uvedeného v odseku 3a zistí, že je potrebné konať, do troch mesiacov od prijatia oznámenia prijme v súlade s článkami 4a a 4b delegovaný akt, ktorým sa zmení a doplní príloha II a pozastaví na obdobie (12) mesiacov oslobodenie od vízovej povinnosti pre štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny.

    Ak sa to v prípade rozhodnutia o pozastavení platnosti oslobodenia štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny od vízovej povinnosti vyžaduje zo závažných a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa tohto článku sa uplatňuje postup ustanovený v článku 4c.

    4.        Pred skončením platnosti delegovaného aktu prijatého podľa odseku 3b Komisia v spolupráci s príslušným(-i) členským(-i) štátom (štátmi) predloží správu Európskemu parlamentu a Rade. K správe sa môže pripojiť návrh na zmenu a doplnenie tohto nariadenia s cieľom presunúť odkaz na príslušnú tretiu krajinu do prílohy I.

    Článok 1b

    Komisia najneskôr štyri roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi efektívnosť mechanizmu reciprocity a mechanizmu pozastavenia, a v prípade potreby predloží legislatívny návrh na zmenu a doplnenie tohto nariadenia s cieľom zmeniť a doplniť mechanizmy uvedené v článkoch 1 a 1a. Európsky parlament a Rada o takomto návrhu rozhodnú v súlade s riadnym legislatívnym postupom.“

    4.        Článok 4 sa týmto mení takto:

    a)        odsek 1 sa nahrádza takto:

    "1.       Členský štát môže ustanoviť výnimky z vízovej povinnosti ustanovenej v článku 1 ods. 1 alebo z oslobodenia od vízovej povinnosti ustanoveného v článku 1 ods. 2 pre:

    a)        držiteľov diplomatických pasov, služobných/úradných pasov alebo osobitných pasov;

    aa)      členov civilnej posádky lietadiel a lodí pri výkone služby;

    ab)      členov civilnej posádky lodí pri vystúpení na breh, ak sú držiteľmi preukazu námorníka vydaného v súlade s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce (č. 108 z 13. mája 1958 alebo č. 185 zo 16. júna 2003) alebo s Dohovorom Medzinárodnej námornej organizácie o uľahčení medzinárodnej námornej dopravy z 9. apríla 1965 (dohovor FAL);

    ac)      posádku a personál núdzových alebo záchranných misií v prípade katastrofy alebo nehody;

    b)        civilnú posádku lodí plaviacich sa v medzinárodných vnútrozemských vodách;

    c)         držiteľov ▌cestovných dokladov vydaných ▌medzivládnymi medzinárodnými organizáciami, ktorých členom je jeden alebo viacero členských štátov, alebo inými subjektmi, ktoré dotknutý členský štát uznáva ako subjekty medzinárodného práva, ▌ úradníkom týchto organizácií alebo subjektov.“;

    b)        v odseku 2 sa dopĺňa toto písmeno ▌:

    „d)      osoby, ktorým je priznané postavenie utečenca, a osoby bez štátnej príslušnosti a iné osoby, ktoré nie sú štátnymi príslušníkmi žiadnej krajiny, s pobytom v Spojenom kráľovstve alebo v Írsku, ktoré sú držiteľmi cestovného dokladu vydaného Spojeným kráľovstvom alebo Írskom, ktorý je uznaný dotknutým členským štátom, a to bez toho, by boli dotknuté požiadavky vyplývajúce z Európskej dohody o zrušení víz pre utečencov podpísanej 20. apríla 1959 v Štrasburgu.“;

    5.        Vkladajú sa tieto články:

    „Článok 4a

    1. Delegovanými aktmi uvedenými v článku 1 ods. 4 písm. e) bode i), článku 1 ods. 4 písm. f) a článku 1a ods. 3b sa mení a dopĺňa príloha II tým, že do odkazu na dotknutú tretiu krajinu sa vkladajú informácie o dátumoch začatia a ukončenia pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti pre štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny.

    2. V delegovaných aktoch uvedených v článku 1 ods. 4 písm. e) bode i), článku 1 ods. 4 písm. f) a článku 1a ods. 3b sa stanoví dátum, ku ktorému má pozastavenie oslobodenia od vízovej povinnosti nadobudnúť účinnosť s ohľadom na dostupné zdroje na konzulátoch členských štátov. Dátum sa stanoví na obdobie medzi šiestym a deviatym mesiacom po oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade podľa článku 4b ods. 4.

    3. Odchylne od odseku 2 sa delegovaný akt uvedený v článku 1a ods. 3b druhom pododseku uplatňuje odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti v súlade s článkom 4c.

    4. Komisia môže predĺžiť platnosť delegovaných aktov uvedených v článku 1 ods. 4 písm. e) bode i), článku 1 ods. 4 písm. f) a článku 1a ods. 3b na obdobie najviac 12 mesiacov. Pokiaľ Komisia navrhne zmenu a doplnenie tohto nariadenia s cieľom presunúť odkaz na tretiu krajinu do prílohy I podľa článku 1 ods. 4 písm. g), článku 1 ods. 4 písm. h) alebo článku 1a ods. 4, predĺži platnosť platného delegovaného aktu na obdobie najviac 12 mesiacov. Rozhodnutie o predĺžení platnosti delegovaného aktu sa prijme v súlade s článkom 4b, pričom sa ním v súlade s odsekom 1 zmení a doplní príloha II.

    Článok 4b

    1.        Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

    2.        Právomoc prijímať delegované akty podľa článku 1 ods. 4 písm. e) bod i), článku 1 ods. 4 písm. f), článku 1 ods. 4 písm. j) a článku 1a ods. 3b sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

    3.        Delegovanie právomoci uvedené v článku 1 ods. 4 písm. e) bode i), článku 1 ods. 4 písm. f) a článku 1a ods. 3b môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

    4.        Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

    5.        Delegovaný akt prijatý podľa článku 1 ods. 4 písm. e) bodu i), článku 1 ods. 4 písm. f) a článku 1a ods. 3b nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

    Článok 4c

    1.        Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.

    2.        Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 4b ods. 5. V takom prípade Komisia bez odkladu po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.

    Článok 2

    Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

    Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

    V Bruseli ...

    Za Európsky parlament                                Za Radu

    predseda                                                        predseda

    • [1] * Pozmeňujúce návrhy: nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▌.
    • [2]  Pozícia Európskeho parlamentu z …
    • [3]       Ú. v. ES L 176, 10.07.1999, s. 1.
    • [4]       Ú. v. ES L 176, 10.07.1999, s. 36.
    • [5]       Ú. v. ES L 176, 10.07.1999, s. 31.
    • [6]       Ú. v. ES L 53, 27.02.2008, s. 52.
    • [7]       Ú. v. ES L 53, 27.02.2008, s. 1.
    • [8]  Ú. v. ES L 160, 18.05.2011, s. 21.
    • [9]       Ú. v. ES L 160, 18.05.2011, s. 19.
    • [10]       Ú. v. ES L 131, 01.06.2000, s. 43.
    • [11]     Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20.

    DÔVODOVÁ SPRÁVA

    V nariadení (ES) č. 539/2001 sa uvádza zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc Únie, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú od tejto povinnosti oslobodení. Toto nariadenie ustanovuje podmienky, na základe ktorých môžu štátni príslušníci tretej krajiny využiť oslobodenie od vízovej povinnosti na krátkodobé pobyty na území Európskej únie.

    Rozhodnutie o oslobodení od vízovej povinnosti je výsledkom procesu hodnotenia príslušnej krajiny v súvislosti s nedovoleným prisťahovalectvom, verejným poriadkom a bezpečnosťou obyvateľstva, vonkajšími vzťahmi s Európskou úniou, územnou súdržnosťou a zásadou reciprocity.

    Cieľom navrhovanej zmeny nariadenia č. 539/2001 je v rámci revízie zaviesť ochrannú doložku umožňujúcu rýchle a dočasne pozastaviť platnosť zrušenia vízovej povinnosti v prípade núdzovej situácie; zmenu mechanizmu reciprocity; ustanovenie vymedzení v súlade s vízovým kódexom Spoločenstva; určiť podmienky pre oslobodenie od vízovej povinnosti pre štátnych príslušníkov tretej krajiny, utečencov a osoby bez štátnej príslušnosti, určité kategórie štátnych príslušníkov krajiny mimo Spoločenstva a držiteľov priepustiek alebo pasov vydaných subjektmi podliehajúcimi medzinárodnému právu; a napokon stanoviť povinnosti členských štátov vyplývajúce z medzinárodných dohôd.

    PRIPOMIENKY SPRAVODAJCU

    Je potrebné, aby táto správa, hoci slúži len na informatívne účely, odrážala objektívny pohľad na všetky aspekty, ktoré sa v nej skúmajú, a aby sa zohľadnilo nielen hľadisko Spoločenstva, ale aj pozícia krajín, ktoré do Európskej únie nepatria.

    V rámci Únie sú víza považované za nástroj potrebný na kontrolu rastu neoprávneného prisťahovalectva a je rozporuplné, že skutočnosť, že nečlenské krajiny môžu uložiť vízovú povinnosť za rovnakým účelom, vzbudzuje údiv.

    Spoločná vízová politika predstavuje pre oblasť prisťahovalectva základný kameň, pretože vízam prisudzuje rozhodujúcu úlohu nástroja na kontrolu neoprávneného prisťahovalectva.

    Návrh na zmenu nariadenia je reakciou Komisie na nesprávne využitie vízového systému Spoločenstva, ku ktorému v poslednej dobe dochádza. Ukázalo sa, že významný počet občanov tretích krajín, ktorí využívali oslobodenie od vízovej povinnosti na to, aby vycestovali na územie Únie, aby na základe veľmi slabo opodstatnených dôvodov požiadali o medzinárodnú ochranu.

    Návrh Komisie sa zďaleka neobmedzuje na vypracovanie ustanovení technickej povahy, obsahuje aj opatrenia politického rázu. Zavedenie tzv. ochrannej doložky predstavuje spolu s mechanizmom reciprocity nástroj, ktorého aktivácia môže mať vplyv na oblasť medzinárodných vzťahov Európskej únie.

    Pokiaľ ide o terminológiu, sa Európsky parlament už pri viacerých príležitostiach vyjadril v tom zmysle, že je potrebné, aby v prípade, že sa prisťahovalectvo uskutoční spôsobom odporujúcim ustanoveniam právnych predpisov členských štátov, nebolo označené ako „nezákonné“, ale ako „neoprávnené“ či „nedovolené“.

    Ochranná doložka: uvedenému nástroju by mal byť priradený príznačnejší názov, keďže jeho cieľom je pozastaviť platnosť zrušenia vízovej povinnosti, ak dôjde k určitým okolnostiam. Bolo by možno primeranejšie použiť inú formuláciu, ako doložka či mechanizmus na pozastavenie platnosti, alebo jednoducho toto označenie vypustiť.

    Formulácia doložky vzbudzuje viaceré otázky. V prvom rade je potrebné spresniť, či jej aktivácia má podliehať striktným kritériám, ako to navrhuje Komisia, alebo naopak, by sa mohla aktivovať pružnejšie, ako to navrhujú niektoré členské štáty.

    Zdá sa logické, aby sa aktivácia mechanizmu uskutočnila iba vo veľmi konkrétnych naliehavých prípadoch a v prípadoch, keď sa zaznamenal „podstatný“ a náhly nárast počtu neoprávnených prisťahovalcov alebo neopodstatnených žiadostí o medzinárodnú ochranu.

    Rozhodnutie o tom, či je nárast na dostatočnej úrovni na to, aby sa pozastavila platnosť zrušenia vízovej povinnosti, bude prijaté nielen preto, že percentá stanovené v návrhu na zmenu nariadenia č. 539/2001 sa dosiahli, ale aj vtedy, keď sa to odporučí na základe hodnotenia každého jednotlivého prípadu. Komisia musí preto preskúmať oznámenie, ktoré doručí príslušný členský štát, údaje a štatistiky, správy Frontexu, Európskeho podporného úradu pre azyl alebo Europolu, v závislosti od okolnosti prípadu, a celkový dosah migračnej situácie na Úniu.

    A tak percentuálne vyjadrenie ako objektívny podnet na začatie konania procesu hodnotenia nevyznieva vôbec uspokojivo. Percentuálne vyjadrenie má slúžiť výlučne na tento účel, to znamená na otvorenie procesu hodnotenia. Až po tom, ako prebehne kompletné hodnotenie každého prípadu, sa môže Európska komisia vyjadriť, či je na základe preskúmaných okolností možné pristúpiť k pozastaveniu platnosti zrušenia vízovej povinnosti. Tieto okolnosti sa majú vyznačovať takým nárastom neoprávneného prisťahovalectva alebo počtu žiadostí o medzinárodnú ochranu, ktorý je v porovnaní s predošlým rokom považovaný za „podstatný“.

    Pokiaľ ide o postup vo výboroch, bolo by vhodné, keby sa na ňom mohol Európsky parlament zúčastniť samotného začiatku, keď Európska komisia rozhodne o preskúmaní žiadosti, ktorú doručil niektorý členský štát, pričom by sa táto žiadosť mala postúpiť aj Parlamentu. To znamená, že Parlament musí byť informovaný súbežne s Komisiou o tom, že členský štát predložil žiadosť o pozastavenie platnosti, nielen vtedy, keď sa ohlási začiatok komitologického postupu.

    Pokiaľ ide o reciprocitu: je to jedna zo zásad, o ktorú sa opiera spoločná vízová politika, pričom je potrebné, aby tretia krajina, ktorá podlieha oslobodeniu od vízovej povinnosti, prijala rovnaké opatrenie vo vzťahu k občanom Európskej únie.

    Ale hoci sa o takúto zásadu opiera naša politika v oblasti vízového styku, nemala by byť dôvodom na pochybnosti o zákonnosti vízovej povinnosti, ktorú uložila tretia krajina občanom členského štátu, keď sa táto tretia krajina nazdáva, že sa členský štát stal pôvodcom neoprávneného prisťahovalectva.

    V tomto bode by bolo potrebné pripomenúť si dôvody, prečo európski občania žiadajú o medzinárodnú ochranu mimo Európskej únie. Nezávisle od toho, či je pravda alebo nie, že väčšina takýchto žiadostí vyviera z čisto ekonomických dôvodov a súvisí s vyhliadkami vytvorenými veľmi veľkorysými azylovými systémami, treba priznať, že je potrebné posilniť európske systémy integrácie menšín, pričom ide o oblasť náležiacu do právomoci členských štátov a ktorá by mala byť možno predmetom spoločného impulzu a formulácie v Únie.

    Pokiaľ ide o reciprocitu ako takú, je zjavné, že napriek tomu, čo vyhlásila Komisia, súčasný systém, ktorý bol pozmenený nariadením 851/2005, nie je účinný. Aj keď nie je potrebné opäť zaviesť automatický mechanizmus pôvodne stanovený v nariadení 539/2001, je nevyhnutné súčasný mechanizmus hĺbkovo preskúmať, aby sa zabezpečil jednotný postup a solidarita členských štátov. Iné hľadiská, ako napr. obchodné vzťahy Európskej únie, by nemali ohroziť základné piliere spoločnej vízovej politiky.

    V tomto zmysle je potrebné dosiahnuť ciele písomného vyhlásenia 2011/2053, schváleného v marci tohto roku, v ktorom Európsky parlament žiadal Komisiu a Radu, aby vyvíjali nátlak na tretie krajiny, aby plnili režim reciprocity, pričom zdôraznil, že je potrebné opätovne uložiť vízovú povinnosť v prípade, že príslušná krajina nezaujme kladné stanovisko. Parlament žiadal za týmto účelom Európsku komisiu, aby vytvorila „nový mechanizmus, ktorý bude zárukou úplnej reciprocity v oblasti víz pre všetky členské štáty a zároveň zabezpečí, že ak nečlenská krajina EÚ poruší túto reciprocitu v oblasti víz, všetky členské štáty okamžite obnovia vízovú povinnosť pre štátnych príslušníkov tejto krajiny“.

    Kanada obnovila 14. júla 2009 vízovú povinnosť pre českých občanov. Odvtedy už uplynulo dva a pol roka a táto severoamerická krajina svoje rozhodnutie nezrušila, a to i napriek nátlaku, ktorý v tomto smere mala vyvinúť Európska komisia.

    To, že nie je možné v uvedenom prípade nájsť prijateľné riešenie, je významným precedensom poškodzujúcim spoločnú vízovú politiku Európskej únie a odhaľuje slabé stránky platného mechanizmu. Preto je potrebné vytvoriť mechanizmus, ktorý Európskej únii umožní reagovať na prípady porušenia zásady reciprocity, aj keď nie automaticky, ale urýchlene.

    Stačilo by dočasne obnoviť vízovú povinnosť na rozumné a dostatočne dlhé obdobie na to, aby tretia krajina mohla prehodnotiť svoje rozhodnutie a Európska únia mohla poskytnúť záruky v súvislosti s neoprávneným prisťahovalectvom. Na konci tohto obdobia by mohla Komisia navrhnúť zaradenie príslušnej krajiny do prílohy I nariadenia 539/2001.

    Pokiaľ ide o situáciu poskytovateľov služieb z tretích krajín: odkaz na občanov konkrétnej krajiny, v tomto prípade Turecka, sa zdá byť logický, ak vezmeme do úvahy, že zatiaľ ide o jediný prípad. Bolo by však nežiaduce vyjadrovať sa výlučne k tejto situácii, keď jurisdikcia Súdneho dvora Európskej únie by mohla vyžadovať nové úpravy nariadenia, pokiaľ by bolo potrebné v budúcnosti preskúmať obdobné situácie. Preto by bolo vhodné zmeniť návrh tak, že sa bude zohľadňovať jurisdikcia Súdneho dvora bez uvedenia odkazu na štátnu príslušnosť občanov nečlenských štátov.

    Ďalšie otázky: ostatné otázky obsiahnuté v reforme sú väčšinou technickej povahy a z tohto hľadiska nepredstavujú problém.

    Nové vymedzené pojmy: sa aktualizujú v súlade s pojmami obsiahnutými vo vízovom kódexe a zohľadňujú výklad Európskeho súdneho dvora vo vzťahu ku krátkodobému pobytu.

    Utečenci a osoby bez štátnej príslušnosti s pobytom v Spojenom kráľovstve alebo v Írsku: keďže neexistuje vzájomné uznávanie ani rovnocennosť podobných nástrojov či povolenia na pobyt u uvedených členských štátov, návrh poskytuje členským štátom plnú slobodu sa rozhodnúť, či túto kategóriu osôb oslobodia od vízovej povinnosti alebo im ju zachovajú.

    Harmonizácia s istými kategóriami štátnych príslušníkov tretích krajín: v nariadení sa ustanovuje členským štátom možnosť zrušiť vízovú povinnosť istým kategóriám štátnych príslušníkov z nečlenských krajín, konkrétne členom posádok civilných lietadiel a lodí, držiteľom diplomatických, osobitných, služobných pasov alebo dokladov vydaných medzivládnymi medzinárodnými organizáciami podliehajúcimi medzinárodnému právu.

    STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (24.11.2011)

    pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

    k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti
    (KOM(2011)0290 – C7-0135/2011 – 2011/0138(COD))

    Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Andrey Kovatchev

    STRUČNÉ ODÔVODNENIE

    Výbor pre zahraničné veci víta návrh Komisie na zmenu nariadenia ES 539/2001.

    Ako sa podrobne uvádza v návrhu Komisie, mechanizmus reciprocity je potrebné aktualizovať, aby bol plne v súlade s ustanoveniami Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

    Výbor pre zahraničné veci súhlasí s tým, že súčasný mechanizmus reciprocity je účinný a netreba ho upravovať nad rámec nutnej kodifikácie. Ďalej je toho názoru, že predtým, ako Komisia predloží návrh na dočasné obnovenie vízovej povinnosti pre konkrétnu tretiu krajinu, je potrebné prerokovať vec v Rade a v Európskom parlamente.

    Pokiaľ ide o návrh na zavedenie ochrannej doložky, výbor uznáva, že samotná existencia tejto doložky, ktorá stanovuje všeobecný rámec pre budúcnosť, môže pomôcť prekonať neochotu niektorých členských štátov umožniť ďalšie postupy uvoľnenia vízového režimu a zvýšiť transparentnosť politiky a rozhodovacích mechanizmov EÚ voči partnerom.

    Zatiaľ čo je zrejmé, že sú potrebné relatívne ukazovatele navrhnuté v novom článku 1a, domnieva sa, že na zavedenie ochrannej doložky bude potrebné výrazné zvýšenie reálnych počtov. Víta odhodlanie Komisie nepostupovať automaticky a posudzovať vhodnosť pozastavenia platnosti zrušenia vízovej povinnosti pre konkrétnu tretiu krajinu s prihliadnutím na počet dotknutých členských štátov a na celkový vplyv aktuálnej „núdzovej situácie“ na migračnú situáciu v EÚ.

    Ďalej trvá na tom, že Európska komisia by mala v každom hodnotení „núdzovej situácie“ brať do úvahy širší kontext zahraničnej politiky EÚ, najmä vplyv pozastavenia platnosti zrušenia vízovej povinnosti na politiky EÚ a vzťah k danej tretej krajine a jej susediacemu regiónu. Zavedenie bezvízového režimu je vždy jedným z prvkov užších vzťahov medzi EÚ a treťou krajinou alebo regiónom. Opätovné zavedenie vízovej povinnosti preto nemožno oddeliť od tohto širšieho procesu a najmä by to nemalo ohroziť súdržnosť vonkajšej politiky EÚ.

    Výbor preto navrhuje, aby Komisia preskúmala oznámenie členského štátu nielen s prihliadnutím na údaje, ktoré poskytli členské štáty, a na správy, ktoré vypracovala agentúra FRONTEX a/alebo Európsky podporný úrad pre azyl, ale aj na základe hodnotenia, ktoré vypracuje Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ). Príslušné útvary Komisie, ako aj FRONTEX a Európsky podporný úrad pre azyl by preto mali čo najskôr zapojiť do tohto procesu aj ESVČ.

    POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

    Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto pozmeňujúce návrhy:

    Pozmeňujúci návrh    1

    Návrh nariadenia

    Odôvodnenie 1

    Text predložený Komisiou

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

    (1) Týmto nariadením sa ustanovuje vízová ochranná doložka umožňujúca rýchle dočasné pozastavenie platnosti zrušenia víz pre tretiu krajinu uvedenú na pozitívnom zozname v prípade núdzovej situácie vyžadujúcej okamžitú odozvu s cieľom riešiť ťažkosti, ktorým čelí jeden členský štát alebo niekoľko členských štátov, a zohľadňujúca celkový dosah núdzovej situácie na Európsku úniu ako celok;

    (1) Týmto nariadením sa ustanovuje vízová ochranná doložka umožňujúca rýchle dočasné pozastavenie platnosti zrušenia víz pre tretiu krajinu uvedenú na pozitívnom zozname v prípade núdzovej situácie vyžadujúcej okamžitú odozvu s cieľom riešiť ťažkosti, ktorým čelí jeden členský štát alebo niekoľko členských štátov, a zohľadňujúca celkový dosah núdzovej situácie na Európsku úniu ako celok a vplyv na jej zahraničné politiky s tretími krajinami v prípade pozastavenia platnosti zrušenia víz;

    Odôvodnenie

    Je dôležité zdôrazniť, že sa tiež musí venovať pozornosť vplyvu opätovného zavedenia vízovej povinnosti na zahraničnú politiku EÚ a na vzťahy s tretími krajinami.

    Pozmeňujúci návrh    2

    Návrh nariadenia

    Článok 1 – bod 2

    Nariadenie (ES) č. 539/2001

    Článok 1a – odsek 1

     

    Text predložený Komisiou

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

    1. Odseky 2 až 5 tohto článku sa uplatňujú, ak sa jeden členský štát alebo niekoľko členských štátov nachádza v núdzovej situácii, ktorú charakterizuje ktorákoľvek z týchto okolností:

    1. Odseky 2 až 5 tohto článku sa uplatňujú, ak sa jeden členský štát alebo niekoľko členských štátov nachádza v núdzovej situácii, ktorú charakterizuje ktorákoľvek z týchto okolností:

    a) náhle, najmenej 50-percentné zvýšenie počtu štátnych príslušníkov tretej krajiny uvedenej v prílohe II s nelegálnym pobytom na území členského štátu, ktoré nastalo v priebehu šiestich mesiacov v porovnaní s predchádzajúcim šesťmesačným obdobím;

    a) náhle a podstatné zvýšenie počtu štátnych príslušníkov tretej krajiny uvedenej v prílohe II s nelegálnym pobytom na území členského štátu, ktoré má vážny vplyv na celkovú situáciu v oblasti migrácie v príslušných členských štátoch a ktoré nastalo v priebehu šiestich mesiacov v porovnaní s rovnakým obdobím v predchádzajúcom roku;

    b) náhle, najmenej 50-percentné zvýšenie počtu žiadateľov o azyl spomedzi štátnych príslušníkov tretej krajiny uvedenej v prílohe II, ktoré nastalo v priebehu šiestich mesiacov, ak miera kladného vybavenia žiadostí o azyl bola v porovnaní s predchádzajúcim šesťmesačným obdobím nižšia ako 3 %;

    b) náhle a podstatné zvýšenie počtu žiadateľov o azyl spomedzi štátnych príslušníkov tretej krajiny uvedenej v prílohe II, ktoré má vážny vplyv na celkovú migračnú situáciu v príslušných členských štátoch a ktoré nastalo v priebehu šiestich mesiacov, ak miera kladného vybavenia žiadostí o azyl bola v porovnaní s rovnakým obdobím v predchádzajúcom roku nižšia ako 3 %;

    c) náhle, najmenej 50-percentné zvýšenie počtu zamietnutých žiadostí o opätovné prijatie podaných členským štátom voči tretej krajine uvedenej v prílohe II vo vzťahu k jej štátnym príslušníkom, ktoré nastalo v priebehu šiestich mesiacov, v porovnaní s predchádzajúcim šesťmesačným obdobím.

    c) náhle a podstatné zvýšenie počtu zamietnutých žiadostí o opätovné prijatie podaných členským štátom voči tretej krajine uvedenej v prílohe II vo vzťahu k jej štátnym príslušníkom, ktoré má vážny vplyv na celkovú migračnú situáciu v príslušných členských štátoch a ktoré nastalo v priebehu šiestich mesiacov, v porovnaní s rovnakým obdobím v predchádzajúcom roku.

    Pozmeňujúci návrh    3

    Návrh nariadenia

    Článok 1 – bod 2

    Nariadenie (ES) č. 539/2001

    Článok 1a – odsek 3

     

    Text predložený Komisiou

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

    3. Komisia preskúma oznámenie s prihliadnutím na počet členských štátov, ktorých sa týka niektorá zo situácií opísaných v ods. 1, a na celkový vplyv týchto zvýšení na migračnú situáciu v Únii, ktorú charakterizujú údaje poskytnuté členskými štátmi a správy vypracované agentúrou FRONTEX a/alebo Európskym podporným úradom pre azyl, a do troch mesiacov od jeho doručenia môže prijať vykonávacie rozhodnutie o pozastavení platnosti oslobodenia štátnych príslušníkov príslušnej tretej krajiny od vízovej povinnosti na obdobie šiestich mesiacov. Vykonávacie rozhodnutie prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 4a ods. 2. Vo vykonávacom rozhodnutí sa stanoví dátum, od ktorého nadobudne platnosť pozastavenie oslobodenia od vízovej povinnosti.

    3. Komisia preskúma oznámenie s prihliadnutím na počet členských štátov, ktorých sa týka niektorá zo situácií opísaných v ods. 1, a na celkový vplyv týchto zvýšení na migračnú situáciu v Únii, ktorú charakterizujú údaje poskytnuté členskými štátmi a správy vypracované agentúrou FRONTEX a/alebo Európskym podporným úradom pre azyl. Komisia takisto vezme do úvahy vplyv možného obnovenia vízovej povinnosti na politiky Únie a vzťah k príslušnej tretej krajine a jej susediacemu regiónu, a to na základe správy Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Do troch mesiacov od doručenia oznámenia môže Komisia prijať vykonávacie rozhodnutie o pozastavení platnosti oslobodenia štátnych príslušníkov príslušnej tretej krajiny od vízovej povinnosti na obdobie šiestich mesiacov. Vykonávacie rozhodnutie prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 4a ods. 2. Vo vykonávacom rozhodnutí sa stanoví dátum, od ktorého nadobudne platnosť pozastavenie oslobodenia od vízovej povinnosti.

    Pozmeňujúci návrh    4

    Návrh nariadenia

    Článok 1 – bod 2

    Nariadenie (ES) č. 539/2001

    Článok 1a – odsek 3

     

    Text predložený Komisiou

    Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

    3. Komisia preskúma oznámenie s prihliadnutím na počet členských štátov, ktorých sa týka niektorá zo situácií opísaných v ods. 1, a na celkový vplyv týchto zvýšení na migračnú situáciu v Únii, ktorú charakterizujú údaje poskytnuté členskými štátmi a správy vypracované agentúrou FRONTEX a/alebo Európskym podporným úradom pre azyl, a do troch mesiacov od jeho doručenia môže prijať vykonávacie rozhodnutie o pozastavení platnosti oslobodenia štátnych príslušníkov príslušnej tretej krajiny od vízovej povinnosti na obdobie šiestich mesiacov. Vykonávacie rozhodnutie prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 4a ods. 2. Vo vykonávacom rozhodnutí sa stanoví dátum, od ktorého nadobudne platnosť pozastavenie oslobodenia od vízovej povinnosti.

    3. Komisia bezodkladne informuje Európsky parlament a Radu o oznámení, ktoré dostala od príslušných členských štátov a preskúma toto oznámenie s prihliadnutím na počet členských štátov, ktorých sa týka niektorá zo situácií opísaných v ods. 1, a na celkový vplyv týchto zvýšení na migračnú situáciu v Únii, ktorú charakterizujú údaje poskytnuté členskými štátmi a správy vypracované agentúrou FRONTEX a/alebo Európskym podporným úradom pre azyl, a do troch mesiacov od jeho doručenia pošle Komisia výsledky svojho preskúmania Európskemu parlamentu a Rade, ktorí včas vyjadria svoje stanovisko, po ktorom môže Komisia prijať vykonávacie rozhodnutie o pozastavení platnosti oslobodenia štátnych príslušníkov príslušnej tretej krajiny od vízovej povinnosti na obdobie šiestich mesiacov. Vykonávacie rozhodnutie prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 4a ods. 2. Vo vykonávacom rozhodnutí sa stanoví dátum, od ktorého nadobudne platnosť pozastavenie oslobodenia od vízovej povinnosti.

    POSTUP

    Názov

    Zmena nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti

    Referenčné čísla

    KOM(2011)0290 – C7-0135/2011 – 2011/0138(COD)

    Gestorský výbor

                   dátum oznámenia na schôdzi

    LIBE

    9.6.2011

     

     

     

    Výbor požiadaný o stanovisko

                   dátum oznámenia na schôdzi

    AFET

    9.6.2011

     

     

     

    Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko

                   dátum vymenovania

    Andrey Kovatchev

    21.6.2011

     

     

     

    Dátum prijatia

    22.11.2011

     

     

     

    Výsledok záverečného hlasovania

    +:

    –:

    0:

    40

    1

    2

    Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Frieda Brepoels, Elmar Brok, Marietta Giannakou, Andrzej Grzyb, Takis Hadjigeorgiou, Anna Ibrisagic, Othmar Karas, Ioannis Kasoulides, Evgeni Kirilov, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Krzysztof Lisek, Sabine Lösing, Ulrike Lunacek, Barry Madlener, Francisco José Millán Mon, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Raimon Obiols, Justas Vincas Paleckis, Ioan Mircea Paşcu, Cristian Dan Preda, Libor Rouček, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Jacek Saryusz-Wolski, Werner Schulz, Marek Siwiec, Charles Tannock, Inese Vaidere, Kristian Vigenin

    Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Laima Liucija Andrikienė, Elena Băsescu, Tanja Fajon, Diogo Feio, Monica Luisa Macovei, Emilio Menéndez del Valle, György Schöpflin, Traian Ungureanu, Ivo Vajgl, Renate Weber, Janusz Władysław Zemke

    Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

    Luís Paulo Alves, Sylvie Guillaume, Vladimir Urutchev

    POSTUP

    Názov

    Zmena nariadenia Rady (ES) č. 539/2001, uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti

    Referenčné čísla

    COM(2011)0290 – C7-0135/2011 – 2011/0138(COD)

    Dátum predloženia v EP

    24.5.2011

     

     

     

    Gestorský výbor

    dátum oznámenia na schôdzi

    LIBE

    9.6.2011

     

     

     

    Výbory požiadané o stanovisko

    dátum oznámenia na schôdzi

    AFET

    9.6.2011

     

     

     

    Spravodajca

    dátum vymenovania

    Agustín Díaz de Mera García Consuegra

    12.7.2011

     

     

     

    Prerokovanie vo výbore

    31.8.2011

    29.11.2011

    8.4.2013

     

    Dátum prijatia

    8.4.2013

     

     

     

    Výsledok záverečného hlasovania:

    +:

    –:

    0:

    33

    7

    3

    Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Jan Philipp Albrecht, Edit Bauer, Emine Bozkurt, Arkadiusz Tomasz Bratkowski, Philip Claeys, Carlos Coelho, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Ioan Enciu, Frank Engel, Cornelia Ernst, Hélène Flautre, Kinga Gál, Kinga Göncz, Ágnes Hankiss, Anna Hedh, Salvatore Iacolino, Sophia in ‘t Veld, Lívia Járóka, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Timothy Kirkhope, Monica Luisa Macovei, Véronique Mathieu Houillon, Anthea McIntyre, Nuno Melo, Claude Moraes, Georgios Papanikolaou, Jacek Protasiewicz, Carmen Romero López, Birgit Sippel, Rui Tavares, Nils Torvalds, Wim van de Camp, Josef Weidenholzer, Tatjana Ždanoka, Auke Zijlstra

    Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Jan Mulder, Salvador Sedó i Alabart, Marie-Christine Vergiat

    Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

    Preslav Borissov, Verónica Lope Fontagné, Gabriel Mato Adrover, Vittorio Prodi, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra

    Dátum predloženia

    23.4.2013