SPRÁVA o výročnej správe o daniach: ako uvoľniť potenciál EÚ pre hospodársky rast

30.4.2013 - (2013/2025(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajkyňa Ildikó Gáll-Pelcz

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o výročnej správe o daniach: ako uvoľniť potenciál EÚ pre hospodársky rast

(2013/2025(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a články 26 až 110 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–   so zreteľom na návrh smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (COM(2008)0727), ktorý predložila Komisia,

–   so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca v oblasti dane z finančných transakcií (COM(2012)0631) a ktorý predložila Komisia,

–   so zreteľom na návrh smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) (COM(2011)0121), ktorý predložila Komisia,

–   so zreteľom na návrh smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2011/96/ES o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (COM(2011)0169) a ktorý predložila Komisia,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2012 o daniach z príjmov právnických osôb: o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov (prepracované znenie)[1] ,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. júna 2012 o konkrétnych spôsoboch posilnenia boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom aj vo vzťahu k tretím krajinám (COM(2012)0351),

­–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. decembra 2012 s názvom Akčný plán Komisie na posilnenie boja proti daňovým podvodom a únikom (COM(2012)0722),

­–   so zreteľom na odporúčanie Komisie zo 6. decembra 2012 o agresívnom daňovom plánovaní (C(2012)8806),

­–   so zreteľom na odporúčanie Komisie zo 6. decembra 2012 v súvislosti s opatreniami určenými na podporu toho, aby tretie krajiny uplatňovali minimálne štandardy dobrej správy v daňových záležitostiach (C(2012)8805),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. decembra 2012 o posilnení jednotného trhu odstránením cezhraničných daňových prekážok pre osobné automobily (COM(2012)0756),

–   so zreteľom na návrh nariadenia, ktorým sa ustanovuje akčný program pre dane v Európskej únii na obdobie rokov 2014 – 2020 (Fiscalis 2020) (COM(2012)0465), ktorý predložila Komisia,

–   so zreteľom na správu Komisie o verejných financiách v hospodárskej a menovej únii (European Economy č. 4/2012),

–   so zreteľom na svoju správu o verejných financiách v HMÚ – 2011 a 2012 (A7-0425/2012),

–   so zreteľom na správu Komisie o daňových reformách v členských štátoch EÚ (European Economy č. 6/2012),

–   so zreteľom na správu „Current Tax Agenda 2012“(Aktuálny program zdaňovania na rok 2012)[2],

–   so zreteľom na správu OECD s názvom Riešenie narúšania daňových základov a presun zisku (Addressing Base Erosion and Profit Shifting)[3],

–   so zreteľom na správu Deutsch Bank z 5. októbra 2012 o dôsledkoch systémov zdaňovania pre hospodársky rast v Európe[4],

–   so zreteľom na stratégiu Európa 2020 (COM(2010)2020),

–   so zreteľom na závery Rady ECOFIN z 10. júla 2012[5],

–   so zreteľom na ročný prieskum rastu na rok 2013 vypracovaný Komisiou (COM(2012)0750),

–   so zreteľom na závery Rady z 12. februára 2013 o správe o mechanizme varovania 2013[6],

–   so zreteľom na závery Európskej rady z 29. júna, 19. októbra a 14. decembra 2012,

–   so zreteľom na záverečné vyhlásenie zo stretnutia ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk skupiny G20, ktoré sa konalo 15. – 16. februára 2013 v Moskve[7],

–   so zreteľom na pracovný program írskeho predsedníctva Rady,

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0154/2013),

A. keďže vyhliadky ekonomík v EÚ na hospodársky rast a rast zamestnanosti sú v blízkej budúcnosti skromné až negatívne, a to v mnohých prípadoch z dôvodu toho, že v rámci súčasných politík sa nevenuje dostatočná pozornosť investíciám, konkurencieschopnosti, zamestnanosti a spravodlivému a efektívnemu daňovému systému; keďže eurozóna sa ako celok v súčasnosti nachádza v druhej fáze recesie;

B.  keďže od vypuknutia nedávnej dlhovej krízy sa štruktúra daňových príjmov v niekoľkých členských štátoch dosť výrazne zmenila a je veľmi ťažké rozpoznať súvisiace štrukturálne a cyklické účinky tejto zmeny; keďže pri vypracúvaní daňovej politiky by mali byť v plnej miere zohľadnené zásady subsidiarity a viacúrovňového riadenia, a to v súlade s náležitými právnymi predpismi členských štátov;

C. keďže s dôvodu krízy, ktorá odhalila štrukturálne nedostatky niektorých ekonomík EÚ a ktorá naďalej poškodzuje potenciál hospodárskeho rastu v EÚ, prekonávajú členské štáty problémy spojené s nutnosťou vyrovnať svoje rozpočty a zároveň presadzovať hospodársky rast a zamestnanosť;

D. keďže od prelomu tisícročia možno pozorovať v EÚ tendenciu smerom k rozvoju daňového systému, ktorý sa viac zameriava na rast;

E   keďže daňové systémy v EÚ majú byť priaznivé z hľadiska podnikov tak, aby sa posilnila ich schopnosť vytvárať rast a zamestnanosť;

F.  keďže v prostredí pomalého rastu a recesie vytvára neskoré vrátenie daňových preddavkov ďalšie problémy s likviditou podnikov;

G. keďže dôsledky krízy by sa mali zmierniť pomocou daňovej politiky, ktorá bude zlučiteľná s cieľmi stratégie EÚ 2020, čo by malo byť prioritou;

H. keďže je potrebné obnoviť dôveryhodnosť rozpočtových politík a znížiť štátny dlh, z čoho plynie potreba upraviť rozpočtové výdavky, zaviesť štrukturálne reformy podporujúce rast a zároveň zlepšiť metódy výberu daní upraviť isté dane, pričom treba prípadne dbať na uprednostnenie kapitálových daní, zdanenia činností poškodzujúcich životné prostredie a niektorých druhov spotreby pred zdanením práce;

I.   keďže inteligentný a aktívny rozvoj politiky v oblasti ekologického zdaňovania je zásadným kľúčom na vykonávanie zásady „znečisťovateľ platí“, na posilňovanie rastu a zabezpečenie udržateľných vyhliadok rastu;

Všeobecné úvahy

1.  poznamenáva, že daňová politika zostáva vnútroštátnou právomocou a že z toho dôvodu je treba rešpektovať rozdielne daňové systémy členských štátov; poznamenáva, že prenos právomocí v daňovej oblasti z vnútroštátnej úrovne na úroveň Únie si vyžaduje zmenu zmluvy, na čo je zase potrebný jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov; poznamenáva však tiež, že toto nevylučuje efektívnu koordináciu daňových pravidiel na európskej úrovni; zdôrazňuje, že pri vypracúvaní daňovej politiky by mali byť v plnej miere zohľadnené zásady subsidiarity a viacúrovňového riadenia, a to v súlade s náležitými právnymi predpismi členských štátov;

2.  poznamenáva, že optimálna koncepcia daňových systémov závisí od množstva faktorov, a preto je v každej krajine odlišná; preto zdôrazňuje, že v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom časovom horizonte je potrebné náležité plánovanie a úprava daňových politík;

3.  zdôrazňuje, že v oblasti koordinácie daňových politík boli dosiahnuté zlepšenia, ale poukazuje na to, že občania a podniky EÚ zapájajúce sa do cezhraničných činností stále čelia značným nákladom, administratívnej záťaži a právnym medzerám, ktoré treba čo najskôr odstrániť, aby sa im umožnilo v plnej miere vyťažiť z výhod jednotného trhu;

4.  poznamenáva, že spravodlivá a zdravá hospodárska súťaž medzi jednotlivými daňovými systémami na jednotnom trhu má povzbudzujúci vplyv na európske ekonomiky; na druhej strane zdôrazňuje, že škodlivá daňová súťaž má nepriaznivý hospodársky účinok; so zreteľom na správu OECD s názvom Riešenie narúšania daňových základov a presun zisku (Addressing Base Erosion and Profit Shifting) prízvukuje, že sú nevyhnutné funkčné inštitúcie opierajúce sa o zdravý a spravodlivý právny a administratívny rámec;

5.  poznamenáva, že okrem zabezpečovania súladu s udržateľnými fiškálnymi politikami je v záujme dosiahnutia hospodárskej rovnováhy potrebné vykonávať opatrenia vedúce k rastu, akými sú boj proti daňovým podvodom a únikom, posun zdaňovania smerom k väčšej podpore rastu a zmysluplné daňové úľavy pre samostatne zárobkovo činné osoby, ako aj pre malé a stredné podniky, najmä s cieľom presadzovať inovácie a činnosti v oblasti rozvoja a výskumu;

6.  zdôrazňuje, že vytvorenie jasného, predvídateľného, transparentného a stabilného daňového prostredia v rámci jednotného trhu je v záujme podnikov a občanov, pretože nedostatočná transparentnosť v oblasti daňových predpisov je prekážkou cezhraničnej činnosti a domácich a zahraničných investícií v EÚ; odporúča, aby jednotlivci a podniky mali vo všetkých členských štátoch k dispozícii väčšie množstvo kvalitnejších informácií o daňových pravidlách, požiadavkách a predpisoch;

7.  odporúča, aby členské štáty postupovali pri úprave existujúcich daní a zavádzaní nových daní opatrne a zabezpečili pritom, aby sa neohrozil rast a aby občania a podnikateľský sektor mali dostatočný čas a príslušné prostriedky na to, aby sa pripravili pred vstupom nových fiškálnych opatrení do platnosti;

8.  vyjadruje znepokojenie nad dôsledkami, ktoré by mohol mať trend zaznamenaný v mnohých členských štátoch spočívajúci v posune k väčšiemu zdaneniu spotreby na sociálne nerovnosti; vyzýva členské štáty, aby tomuto potenciálnemu problému venovali pozornosť a starostlivo posúdili negatívne dôsledky narušenia progresivity daňového systému ako celku; je presvedčený, že systém DPH by mal byť do istej miery pružný, aby na niektoré kategórie produktov, a to v riadne opodstatnených prípadoch v súlade so smernicou o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktoré súvisia s kultúrou alebo so základnými potrebami, bolo možné ukladať nižšie daňové sadzby, ako je bežné;

9.  chápe, že na to, aby sa rozpočet EÚ stal užitočným nástrojom na posilnenie rastu, sú nevyhnutné vlastné zdroje, ktoré Komisii umožnia pri vypracúvaní návrhov viac autonómie;

Určovanie skrytých zdrojov, ktoré by prostredníctvom daňovej politiky mohli prispieť k hospodárskemu rastu

10. poznamenáva, že hospodársky rozvoj závisí od faktorov, ako sú práca, kapitál, technologický pokrok a efektívnosť využívania zdrojov a produktivita, a že daňová politika by sa mala týmto trom faktorom v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte prispôsobovať; zdôrazňuje preto, že na tento účel je dôležité prijímať spoločné rozhodnutia;

11. poznamenáva, že daňová politika by mala byť formulovaná s cieľom posilniť hospodárstvo, okrem iného budovaním daňových štruktúr, ktoré z dlhodobého hľadiska stimulujú celkový dopyt, uľahčujú činnosti zamerané na vývoz, podnecujú tvorbu pracovných miest a presadzujú udržateľný rozvoj;

12. predpokladá, že zvyšovanie daní v niektorých oblastiach, napríklad spotrebné dane, by mohli mať istý pozitívny účinok tým, že by vytvorili ďalšie zdroje, a tým by prospeli reálnemu hospodárstvu;

13. zdôrazňuje, že poskytovanie daňových stimulov pre výskum a vývoj pravdepodobne bude z dlhodobého hľadiska prínosné v podobe rastu a tvorby pracovných miest v ekonomikách založených na znalostiach, najmä vtedy, ak budú súčasťou vyváženej celoplošnej stratégie v oblasti zdaňovania; nazdáva sa, že by sa to malo zohľadniť na európskej a vnútroštátnej úrovni;

14 uznáva, že ďalšie príjmy pre členské štáty by skôr než zvyšovanie daňových sadzieb alebo zavádzanie nových daní mohlo vytvoriť rozšírenie už existujúcej daňovej základne ;

15. pripomína, že zníženie daní by malo vychádzať zo stabilnej a zodpovedne plánovanej fiškálnej politiky, ktorú budú sprevádzať opatrenia zamerané na zvyšovanie konkurencieschopnosti, rastu a zamestnanosti, pričom v žiadnom prípade nesmie dôjsť k ohrozeniu udržateľnosti verejných financií;

16. nazdáva sa, že je na základe dôkladnej analýzy potrebné vytvoriť celoeurópsky informačný systém, ktorý bude slúžiť nielen na harmonizáciu rozličných daňových štruktúr, ale na uľahčenie ich koordinácie sústavným a transparentným spôsobom, pričom sa budú sledovať obmedzenia a zvýšenia zaznamenané v každej štruktúry;

17. konštatuje, že pre fungovanie takéhoto systému by bol dobrým základom rámec európskeho semestra, pretože súbežne s inými osobitnými makroekonomickými opatreniami by sa mohol poskytnúť dobrý prehľad o jednotlivých daňových politikách rozličných členských štátov, pričom by sa v plnej miere zohľadňovali všeobecné hospodárske predpovede, všeobecné zásady a budúce perspektívy príslušných členských štátov a spoločné európske ciele; v tejto súvislosti povzbudzuje Komisiu a členské štáty k tomu, aby do európskeho semestra začlenili stratégiu zameranú na obmedzenie medzier v daňových príjmoch;

18. berie na vedomie posilnenú spoluprácu v otázkach dane z finančných transakcií (DFT), ktorá má byť zavedená v jedenástich členských štátoch spolu predstavujúcich dve tretiny HDP EÚ;

19. zdôrazňuje, že v krajinách, v ktorých sú náklady na prácu v porovnaní s produktivitou vysoké a v ktorých je preto znevýhodnená tvorba pracovných miest, by sa mohli preskúmať možné daňové opatrenia na zníženie týchto nákladov a/alebo zvýšenie produktivity, pričom treba vyvíjať rozhodné úsilie o zvýšenie produktivity; podčiarkuje, že daňové reformy musia slúžiť na podporu účasti na trhu práce s cieľom zvýšiť ponuku pracovnej sily a presadzovať inkulzívnosť; v tomto smere zdôrazňuje, že by sa mali vždy v plnej miere dodržiavať práva pracujúcich a úlohy sociálnych partnerov;

20. víta iniciatívu Komisie týkajúcu sa vytvorenia jednotných usmernení pre výpočet daní z príjmov právnických osôb; vyzýva členské štáty, aby odsúhlasili a začali uplatňovať spoločný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb; zdôrazňuje, že ako hlavný referenčný bod v tejto súvislosti by sa mala používať pozícia Parlamentu;

21. zdôrazňuje, že v oblasti zmierňovania a odstraňovania daňových prekážok brániacich cezhraničným aktivitám na jednotnom trhu existuje značný potenciál rozvoja; zdôrazňuje, že kľúčovými faktormi na zabezpečenie úplného využitia tohto potenciálu je revízia smernice o DPH, práca na spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmu právnických osôb a rozvoj administratívnej spolupráce v daňovej oblasti;

22. vyzýva Komisiu, aby bezodkladne prijala opatrenia na posilnenie transparentnosti a regulácie v oblasti registrov spoločností a registrov koncernov a nadácií;

23. vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s vnútroštátnymi daňovými orgánmi v plnej miere podporili iniciatívy Komisie, zamerané na potlačenie fiškálnych prekážok súvisiacich s cezhraničnými činnosťami, a pomohli tak ďalšej koordinácii a spolupráci v tejto oblasti; povzbudzuje členské štáty, aby naplno využili potenciál programov Fiscalis a Customs; vyzýva Komisiu, aby identifikovala ďalšie oblasti, v ktorých by sa mohli zlepšiť právne predpisy EÚ a administratívna spolupráca medzi členskými štátmi s cieľom obmedziť daňové podvody a agresívne daňové plánovanie;

24. vyzýva členské štáty, aby boli v prostredí pomalého rastu alebo recesie veľmi obozretné a aby zabránili oneskorenému vracaniu daňových preddavkov, pretože to by mohlo viesť k ďalším problémom s likviditou, najmä v MSP;

Boj proti daňovým podvodom a únikom a zrušenie dvojitého zdanenia, dvojitého nezdanenia a diskriminačných opatrení poškodzujúcich podniky EÚ

25. vyzýva členské štáty, aby podstatne zdokonalili svoje kapacity pre daňový dohľad, kontrolu a výber daní, čím vytvoria ďalšie zdroje na podporu rastu a pracovných miest, ako sa ustanovuje v stratégii EÚ 2020; zdôrazňuje, že by sa mali transparentným spôsobom zostaviť vnútroštátne osvedčené postupy zefektívnenia daňovej správy – prioritne v európskom kódexe osvedčených postupov v rámci celoeurópskeho systému daňových informácií – a mali by sa starostlivo zohľadňovať vyjadruje znepokojenie nad tendenciou viacerých členských štátov znižovať stavy zamestnancov a ďalšie zdroje v rámci daňových úradov a podobných orgánov; zdôrazňuje, že by to mohlo viesť k oslabeniu schopnosti poskytovať podnikom a jednotlivcom regulárne a efektívne služby a bojovať proti daňovým podvodom a únikom; vzhľadom na to naliehavo vyzýva členské štáty, aby pre svoje vnútroštátne daňové správy a orgány daňového auditu vyčlenili primerané finančné a ľudské zdroje;

26. vyzýva členské štáty, aby zlepšili svoju administratívnu spoluprácu v oblasti priamych daní;

27. opätovne vyzýva Komisiu, aby poskytla väčšie rozpočtové zdroje a viac zamestnancov pre GR TAXUD na pomoc pri vypracúvaní politík EÚ a návrhov týkajúcich sa dvojitého nezdanenia, daňových únikov a podvodov;

28. víta oznámenie Komisie s názvom Akčný plán Komisie na posilnenie boja proti daňovým podvodom a únikom, ako aj jej odporúčania v súvislosti „s opatreniami určenými na podporu toho, aby tretie krajiny uplatňovali minimálne štandardy dobrej správy v daňových záležitostiach“ a o „agresívnom daňovom plánovaní“;

29. vyzýva členské štáty, aby vyvíjali aktívne úsilie v súlade s oznámením a odporúčaniami Komisie tým, že prijmú okamžité a koordinované opatrenia proti daňovým podvodom, daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, agresívnemu daňovému plánovaniu a daňovým rajom, a zaručili tak spravodlivejšie rozdelenie ťarchy fiškálneho úsilia a zvýšené príjmy; nalieha na členské štáty, aby v záujme potláčania agresívnych praktík daňového plánovania urýchlene spomedzi mnohých konkrétnych opatrení, ktoré je potrebné v tejto súvislosti prijať, vykonali návrh Komisie na zavedenie všeobecného pravidla na zabránenie zneužitia a do svojich dohôd o dvojitom zdanení zahrnuli doložku, ktorá by zabránila dvojitému nezdaneniu;

30. poznamenáva, že podľa odhadov EÚ každoročne prichádza o verejné príjmy vo výške 1 bilióna EUR v dôsledku daňových podvodov a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia potrebné na zníženie medzier v daňových príjmoch aspoň na polovicu do roku 2020;

31. zdôrazňuje, že zníženie miery podvodov a únikov by posilnilo potenciál rastu v ekonomike tým, že by sa ozdravili verejné financie – v dôsledku čoho by sa zvýšili verejné finančné prostriedky dostupné na podporu investícií a posilnenie európskeho sociálneho trhového hospodárstva – a súťaž medzi podnikmi by prebiehala v rámci čestných a rovných podmienok;

32. naliehavo žiada členské štáty, aby sa zapojili do vážnych rokovaní a dokončili postupy súvisiace so všetkými prerokúvanými legislatívnymi návrhmi v oblastiach daňových podvodov, daňových únikov, vyhýbania sa daňovým povinnostiam, agresívneho daňového plánovania a daňových rajov; okrem iného vyzýva členské štáty, aby uzavreli proces revízie a rozširovania pôsobnosti smernice o zdaňovaní úspor a aby v následnosti na správu Parlamentu bezodkladne prijali a uskutočnili návrh Komisie týkajúci sa mechanizmu rýchlej reakcie proti podvodom v oblasti DPH;

33. víta v oblasti dane z príjmu právnických osôb intenzívnejšie medzinárodné úsilie zamerané na riešenie narúšania daňových základov a presunu zisku; považuje správu OECD na túto tému za kľúčový príspevok a očakáva následný akčný plán, ktorý má byť predložený tento rok v lete; očakáva, že ministri financií skupiny G20 potom, čo správu schválili na svojej nedávnej schôdzi v Moskve, prijmú odvážne a spoločné opatrenia vychádzajúce z tohto akčného plánu;

34. zdôrazňuje v súlade s pevným presvedčením Komisie, že ekologické dane patria v relatívnom vyjadrení medzi najpriaznivejšie pre rast; zdôrazňuje, že ekologické dane by sa mali popri generovaní príjmov dôsledne a dynamicky využívať na zachovanie udržateľného hospodárskeho rozvoja; vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexné hodnotenie existujúcich nedostatkov v rámci internalizácie a následne predložila primerané legislatívne návrhy;

°

°         °

35. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

• [1]  Prijaté texty, P7_TA(2012)0318.
• [2]  http://www.oecd.org/ctp/OECDCurrentTaxAgenda2012.pdf
• [3]  http://www.oecd.org/ctp/beps.htm
• [4]  http://www.dbresearch.com/PROD/DBR_INTERNET_EN-PROD/PROD0000000000295266.pdf
• [5]  http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_Data/docs/pressdata/en/ecofin/131662.pdf .
• [6]  http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_Data/docs/pressdata/en/ecofin/135430.pdf .
• [7]  http://www.g20.org/news/20130216/781212902.html

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Nedávna dlhová kríza dala v Európskej únii podnet pre vznik viacerých nových problémov, čo si v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom časovom horizonte vyžaduje náležitú úpravu daňových politík Niektoré krajiny už tieto úpravy vykonali, no iné to ešte čaká. Je nevyhnutné zdôrazniť, že daňová politika je stále v právomoci vnútroštátnych orgánov, a preto je potrebné rešpektovať rozdielne daňové systémy členských štátov, pričom by sa čím skôr mali odstrániť prekážky brániace vnútornému trhu a neistotu a nedorozumenia vyplývajúce z právnych medzier.

Spravodajkyňa ako možné riešenie vyššie uvedených problémov navrhuje vytvoriť inteligentný a koordinovaný celoeurópsky systém daní, tzv. „tax-snake“ (systém vzájomne prepojených daní, daňový had), ktorý namiesto harmonizácie rozličných daňových systémov ich bude koordinovať takým spôsobom, ktorý bude zohľadňovať znižovanie a zvyšovanie uskutočnené v každom systéme.

V správe sa zdôrazňuje, že v záujme obnovy dôvery v rozpočtovú politiku a zníženia štátneho dlhu je nevyhnutné zabezpečiť fiškálnu disciplínu a zaviesť štrukturálne reformy, ale zároveň treba uprednostniť fiškálne opatrenia zamerané na rast a spotrebné dane pred zdanením práce, pretože sú z dlhodobého hľadiska vhodnejšie na podporu hospodárskeho rastu a zamestnanosti.

Pretože otázky dvojitého zdaňovania a daňových únikov stále predstavujú vážny problém a vedú v Európskej únii k výrazným rozpočtovým stratám, v niekoľkých posledných odsekoch sa – v súlade s akčným plánom Komisie uverejneným na konci minulého roka – upozorňuje na to, že je potrebné tento problém urýchlene riešiť.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	24.4.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	37 1 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jean-Paul Besset, Sharon Bowles, Udo Bullmann, Nikolaos Chountis, George Sabin Cutaş, Leonardo Domenici, Diogo Feio, Elisa Ferreira, Ildikó Gáll-Pelcz, Jean-Paul Gauzès, Sven Giegold, Sylvie Goulard, Liem Hoang Ngoc, Gunnar Hökmark, Wolf Klinz, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Philippe Lamberts, Astrid Lulling, Hans-Peter Martin, Sławomir Nitras, Ivari Padar, Anni Podimata, Peter Skinner, Theodor Dumitru Stolojan, Kay Swinburne, Sampo Terho, Marianne Thyssen, Ramon Tremosa i Balcells
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Fabrizio Bertot, Herbert Dorfmann, Sari Essayah, Krišjānis Kariņš, Olle Ludvigsson, Petru Constantin Luhan, Sirpa Pietikäinen, Nils Torvalds
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	María Auxiliadora Correa Zamora, Iratxe García Pérez, Hubert Pirker