SPRÁVA o zlepšení prístupu k spravodlivosti: právna pomoc pri cezhraničných občianskych a obchodných sporoch

30.4.2013 - (2012/2101(INI))

Výbor pre právne veci
Spravodajca: Tadeusz Zwiefka

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o zlepšení prístupu k spravodlivosti: právna pomoc pri cezhraničných občianskych a obchodných sporoch

(2012/2101(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na smernicu Rady 2003/8/ES z 27. januára 2003 o zlepšení prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch[1],

–   so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru z 23. februára 2012 o uplatňovaní smernice 2003/8/ES o zlepšení prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch (COM(2012)0071),

–   so zreteľom na článok 47 Charty základných práv Európskej únie,

–   so zreteľom na Haagsky dohovor z 25. októbra 1980 o uľahčení prístupu k justičným orgánom v cudzine,

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0161/2013),

A. keďže v článku 47 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie sa ustanovuje, že „právna pomoc sa poskytuje osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky, v prípade, ak je táto pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti“;

B.  keďže smernica Rady 2003/8/ES obsahuje ustanovenia, ktorými sa zabezpečuje, aby občania, ktorí sú účastníkmi cezhraničných sporov, mali prístup k spravodlivosti;

C. keďže hlavným ustanovením smernice sa zabezpečuje, aby poskytnutie právnej pomoci nebolo možné odmietnuť len z toho dôvodu, že ide o cezhraničný spor, a každý členský štát si teda zachováva vlastný systém právnej pomoci, ktorý ale musí sprístupniť osobám z iných členských štátov;

D. keďže smernica ďalej stanovuje podmienky poskytnutia cezhraničnej právnej pomoci, najmä čo sa týka finančných prostriedkov, podstaty sporu a cezhraničného charakteru sporu;

E.  keďže právna pomoc sa musí poskytovať len osobám, ktoré nemajú v dôsledku svojej finančnej situácie možnosť prístupu k spravodlivosti bez takejto pomoci;

F.  keďže finančná situácia sa posudzuje podľa platných usmernení v členskom štáte, v ktorom má daný súd sídlo, pričom v niekoľkých členských štátoch sa uplatňujú pevne stanovené hraničné hodnoty;

G. keďže v jednotlivých členských štátoch sa uplatňujú značne odlišné hraničné hodnoty a občan, ktorý je v jednom členskom štáte považovaný za osobu, ktorá potrebuje právnu pomoc, nemusí byť za takúto osobu považovaný v inom členskom štáte, pričom článok 5 ods. 4 smernice tento problém čiastočne uznáva;

H. keďže v záujme riešenia týchto nezrovnalostí treba zvážiť, či by občan mal mať tiež možnosť požiadať o právnu pomoc v členskom štáte pobytu a nechať o svojej žiadosti rozhodnúť orgány tohto členského štátu;

I.   keďže v záujme uľahčenia situácie pre občanov aj orgány, ktoré smernicu uplatňujú, by občania mali mať v prípade cezhraničných žiadostí o právnu pomoc možnosť voľby, či sa o ich žiadosti bude rozhodovať v členskom štáte pobytu alebo v členskom štáte, v ktorom má daný súd sídlo alebo v ktorom sa má rozhodnutie vykonať;

J.   keďže v prípade, že by občania mali takúto možnosť voľby, orgány členských štátov by mohli uplatňovať vlastné kritériá a nemuseli by postupovať žiadosť alebo sa riadiť podmienkami a usmerneniami iného členského štátu;

K. keďže občania, ktorých nárok na právnu pomoc bol uznaný v ich členskom štáte pobytu, by mohli o tomto uznaní dostať osvedčenie, ktoré by akceptovali orgány členského štátu, v ktorom má daný súd sídlo alebo v ktorom sa má rozhodnutie vykonať;

L.  keďže cezhraničná právna pomoc podľa tejto smernice sa vzťahuje aj na dodatočné náklady, ktoré sú spojené s cezhraničným charakterom vecí, ako sú náklady na tlmočenie a preklady a cestovné náklady;

M. keďže informácie o pomoci dostupnej občanovi v oblasti spravodlivosti sa musia podávať v jednom z úradných jazykov Únie, aby sa zaručilo, že občan bude náležite informovaný v jazyku, ktorému rozumie;

N. keďže Haagsky dohovor z 25. októbra 1980 o uľahčení prístupu k justičným orgánom v cudzine obsahuje podobné ustanovenia na medzinárodnej úrovni, ale uplatňuje ho len 17 z 27 členských štátov;

O. keďže by preto bolo potrebné podnietiť členské štáty k tomu, aby tento dohovor podpísali alebo ratifikovali;

Uplatňovanie smernice 2003/8/ES

1.  víta skutočnosť, že Komisia predložila správu o uplatňovaní smernice 2003/8/ES;

2.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia sa nezaoberá priamo európskymi konaniami, na ktoré sa takisto vzťahuje smernica o právnej pomoci, ako napríklad európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, aj keď uplatňovanie smernice na vyššie uvedené konanie v období od 1. januára 2009 do 31. decembra 2010 sa už mohlo určite preskúmať;

3.  s uspokojením poznamenáva, že všetky členské štáty túto smernicu transponovali; konštatuje však, že výklad rozsahu pôsobnosti smernice sa v jednotlivých členských štátoch v niektorých bodoch odlišuje;

4.  poukazuje na to, že v súvislosti s ďalšou správou je potrebné zistiť počet a tematické zameranie vecí v jednotlivých krajinách s cieľom získať podrobný a hodnoverný prehľad využívania tohto nástroja;

Zvyšovanie povedomia o práve na cezhraničnú právnu pomoc

5.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že o právach vyplývajúcich z tejto smernice vie len pomerne málo občanov a právnikov;

6.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na zvýšenie povedomia o práve na cezhraničnú právnu pomoc v občianskych a obchodných veciach, a tak zlepšili voľný pohyb občanov;

7.  oceňuje dobrú prácu, ktorá sa vykonáva prostredníctvom portálu EÚ e-Justice, justičnej siete EÚ, ako aj projektu e-CODEX (komunikácia prostredníctvom výmeny údajov online), najmä v súvislosti s dostupnosťou formulárov na právnu pomoc uvedených v smernici Rady 2003/8/ES na portáli EÚ e-Justice; vyzýva však na zvýšenie prehľadnosti a uľahčenie prístupu k týmto formulárom právnej pomoci a k vnútroštátnym formulárom právnej pomoci na všetkých týchto platformách vrátane jasných a praktických informácií o tom, ako najlepšie uplatňovať právnu pomoc v jednotlivých členských štátoch v cezhraničných občianskych a obchodných sporoch;

8.  ďalej vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začali účinnú informačnú kampaň s cieľom osloviť veľký počet potenciálnych príjemcov, ako aj právnikov;

9.  zastáva názor, že ani iné európske konania, napríklad európske konanie s nízkou hodnotou sporu alebo európske konanie o platobnom rozkaze, nie sú známe a že sa prostredníctvom súčasnej informačnej politiky tiež nedosiahne vysoká miera ich známosti;

10. poukazuje na to, že na sprístupnenie informácií o právnej pomoci by sa mohli použiť nové technologické a komunikačné nástroje; preto odporúča, aby Komisia a členské štáty využívali širokú škálu komunikačných kanálov vrátane internetových kampaní a interaktívnych platforiem, ako napr. Európsky portál elektronickej justície, ako nákladovo efektívnych spôsobov oslovenia občanov;

11. poukazuje na to, že ak sa má zabezpečiť kontinuita otvoreného konania, je potrebné zlepšiť dočasnú a trvalú možnosť uchovania formulárov žiadostí o právnu pomoc, ako je to v prípade formulárov na ostatné konania, najmä na konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a konanie o platobnom rozkaze, a zabezpečiť okrem iného to, aby boli tieto formuláre zobrazované rovnako vo všetkých jazykoch, a to i na internetovej stránke Európskeho justičného atlasu pre občianske veci a na Európskom portáli elektronickej justície; vyzýva Komisia, aby na tento účel prijala bezodkladné opatrenia;

Zabezpečenie náležitej právnej podpory

12. domnieva sa, že by sa mali zriadiť databázy právnikov s dostatočnými jazykovými znalosťami a znalosťami porovnávacieho práva na riešenie vecí cezhraničnej právnej pomoci, čím by sa zaručilo, aby týmito vecami boli poverení právnici schopní konať v týchto veciach; berie na vedomie existujúce cezhraničné právne databázy, ako napr. platformu Find-a-Lawyer (Nájdi právnika), ktoré sú v tejto oblasti úspešnými príkladmi z praxe, a žiada, aby boli takéto nástroje ďalej rozvíjané s cieľom zapracovať ich do databázy právnikov registrovaných na Európskom portáli elektronickej justície;

13. tvrdí, že sú žiaduce osobitné programy odbornej prípravy, v ktorých by právnici získali odbornú spôsobilosť v oblasti cezhraničných vecí a ktoré by sa zameriavali na jazykové kurzy a porovnávacie právo; naliehavo vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi podporovala osobitné opatrenia na ďalšie vzdelávanie právnikov, ktorí poskytujú služby v rámci právnej pomoci;

14. uznáva, že právna podpora a odborná príprava predstavujú pre členské štáty náklady a že v súčasnej hospodárskej situácii môže byť financovanie týchto oblastí v mnohých členských štátoch obmedzené; vyzýva preto Európsku komisiu, aby podľa možnosti poskytla členským štátom finančné prostriedky na zaistenie konzistentnej a vysokej úrovne právnej odbornej prípravy o cezhraničnej právnej pomoci pri občianskych a obchodných sporoch;

Uľahčenie uplatňovania smernice pre občanov

15. zdôrazňuje, že je dôležité, aby bol postup predkladania žiadostí jednoduchý, aby boli občania vždy schopní požiadať o právnu pomoc bez pomoci právnika; navrhuje, aby boli občania absolvujúci tieto postupy automaticky informovaní o existencii právneho portálu e-Justice, ktorý im uľahčí prístup k informáciám;

16. považuje za vhodné určiť v súlade s existujúcimi systémami právnej pomoci samostatný orgán zodpovedný za zabezpečenie cezhraničnej právnej pomoci s ústredným miestom v každom členskom štáte, ktoré by prijímalo a ďalej postupovalo žiadosti o právnu pomoc;

17. zastáva názor, že na stanovenie hospodárskych kritérií na poskytnutie právnej pomoci by sa mali viac zohľadniť rôzne životné náklady v jednotlivých členských štátoch a malo by sa presnejšie vysvetliť, ako sa majú tieto rozdiely zohľadniť;

18. navrhuje, aby žiadatelia mali možnosť voľby, či budú žiadať o právnu pomoc v členskom štáte svojho pobytu alebo v členskom štáte, v ktorom má daný súd sídlo alebo v ktorom sa má rozhodnutie vykonať; poznamenáva, že za takýchto podmienok by orgány každého členského štátu mohli pri rozhodovaní o žiadosti uplatňovať vlastné kritériá;

19. navrhuje, aby každé rozhodnutie orgánov členského štátu pobytu o poskytnutí právnej pomoci, ktoré je doložené spoločným osvedčením, bolo účinné aj v členskom štáte, v ktorom má daný súd sídlo alebo v ktorom sa má rozhodnutie vykonať;

20. odporúča, aby náklady, ktoré sa vzťahujú na právnu pomoc, zahŕňali aj náklady na akékoľvek povinné predstúpenie pred súd alebo iný orgán, ktorý vyhodnocuje žiadosť, alebo náklady s tým spojené;

21. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť najviac zraniteľnými skupinám s cieľom zabezpečiť, aby boli zohľadnené ich potreby;

22. vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na zmenu smernice v zmysle predchádzajúcich bodov s cieľom stanoviť spoločný vyšší štandard pre cezhraničnú právnu pomoc;

Podporovanie alternatívnych foriem právnej podpory

23. nabáda členské štáty, aby zaviedli efektívnejšie systémy spolupráce medzi verejnými orgánmi a mimovládnymi organizáciami s cieľom zlepšiť prístup občanov k právnej pomoci a právnemu poradenstvu;

24. vyzýva na zavedenie systému skorého oznamovania medzi vnútroštátnymi jurisdikciami, aby sa o žiadosti o pomoc podanej v jednom členskom štáte mohli dozvedieť aj ostatné členské štáty;

25. navrhuje tiež väčšiu spoluprácu medzi Komisiou, členskými štátmi a profesijnými orgánmi a organizáciami v oblasti práva, ako sú napríklad európske a vnútroštátne advokátske komory a združenia právnikov;

26. víta početné iniciatívy, ktoré sa ukázali ako dobré príklady najlepších postupov v oblasti bezplatného právneho poradenstva vrátane agentúr pro bono a právnych kliník;

27. povzbudzuje členské štáty k tomu, aby zabezpečili dostupnosť právnej pomoci pred súdnym procesom a uľahčili k nej prístup, a to aj pokiaľ ide o poradenstvo o alternatívnych spôsoboch riešenia sporov, ktoré sa často ukázali ako nákladovo efektívnejšie a časovo menej náročné než súdne konanie;

Medzinárodné aspekty právnej pomoci

28. vyzýva tie členské štáty, ktoré ešte nepodpísali a/alebo neratifikovali Haagsky dohovor z 25. októbra 1980 o uľahčení prístupu k justičným orgánom v cudzine, aby tak urobili, keďže sa tým zlepší prístup občanov k spravodlivosti mimo Európskej únie;

o

o o

29. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii a členským štátom.

• [1]  Ú. v. ES L 26, 31.1.2003, s. 41.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Smernica Rady 2003/8/ES o zlepšení prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch predstavuje pre európskych občanov veľmi dôležitý právny predpis, keďže jej cieľom je zabezpečiť, aby nemajetnejšia časť spoločnosti mala prístup k spravodlivosti v ostatných členských štátoch, napríklad pri uplatňovaní svojho práva na voľný pohyb alebo využívaní vnútorného trhu.

1. Uplatňovanie smernice

Táto smernica sa uplatňuje od roku 2004. V roku 2012 Komisia predložila prvú správu hodnotiacu uplatňovanie tejto smernice.

Spravodajca víta správu Komisie a s potešením konštatuje, že Komisia zistila, že všetky členské štáty túto smernicu vo všeobecnosti úspešne uplatňujú. Komisia poznamenáva, že niektoré členské štáty možno neuplatňujú úplne jednotlivé ustanovenia. Ak je to tak, Komisia by mala využiť právomoci, ktoré jej boli zmluvou zverené, aby zabezpečila uplatňovanie práva EÚ.

Táto smernica sa týka len občianskych a obchodných vecí, nevzťahuje sa na spory v oblasti trestného alebo verejného práva. Vymedzenie občianskych a obchodných vecí treba chápať tak, ako je samostatne vymedzené právnymi predpismi EÚ, čo znamená, že na niektoré spory, ktoré by sa v niektorých členských štátoch mohli považovať za spory v oblasti verejného práva, sa vlastne môžu vzťahovať ustanovenia tejto smernice.

2. Verejné povedomie

Hlavným problémom v súvislosti s touto smernicou je, že sa o nej vie príliš málo. Komisia zistila, že len 12 % občanov vie, že existuje cezhraničná právna pomoc[1]. Ak občania nevedia o možnosti požiadať o cezhraničnú právnu pomoc, je málo pravdepodobné, že toto právo využijú, keď sa ocitnú v situácii, keď by to bolo namieste.

Preto je dôležité, aby sa prijali opatrenia na zabezpečenie väčšieho povedomia o cezhraničnej právnej pomoci, a to najmä medzi právnikmi.

3. Praktické zlepšenia

Medzi problémy, ku ktorým môže dôjsť pri poskytnutí právnej pomoci a vymenovaní právnika, patria problémy komunikácie medzi právnikom a jeho klientom, ktoré vyplývajú z nedostatočných znalostí jazyka alebo chápania právneho systému toho druhého. Treba prijať opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby pridelení právnici v takýchto veciach mali primerané znalosti príslušného jazyka a cudzieho právneho systému. Na tento účel by sa mohli napríklad zriadiť databázy právnikov s príslušnými znalosťami v prípadoch, keď takéto databázy ešte neexistujú.

S cieľom zlepšiť úroveň odbornej spôsobilosti by členské štáty mohli zvážiť, či by nebolo vhodné pre každú jurisdikciu určiť jediný postupujúci a prijímajúci orgán, čím by sa zabezpečilo, že úradníci vybavujúci tieto veci budú mať dostatočné skúsenosti. Ak sa cezhraničná právna pomoc zabezpečuje decentralizovane, jednotliví úradníci majú často veľmi malé množstvo takýchto spisov, čo znamená, že títo úradníci nemusia mať dostatok skúseností, aby mohli žiadosti účinne vybaviť.

Ďalším problémom v súčasnosti je to, že v jednotlivých členských štátoch sa uplatňujú odlišné hraničné hodnoty alebo usmernenia pre poskytovanie právnej pomoci. To znamená, že osoba, ktorá by vo svojom členskom štáte pobytu mala nárok na právnu pomoc, ho nemusí mať v členskom štáte, ktorý je miestom sporu.

So zreteľom na túto skutočnosť a na to, že orgány v členskom štáte pobytu môžu ľahšie komunikovať so žiadateľom a posúdiť jeho finančnú situáciu, spravodajca predkladá tento nový návrh: žiadatelia by mali mať možnosť voľby, či požiadajú o právnu pomoc v členskom štáte pobytu alebo v členskom štáte, v ktorom pomoc potrebujú. Každý orgán by uplatňoval vlastné hraničné hodnoty a usmernenia. Ak by orgán v členskom štáte pobytu žiadosti vyhovel, občan by dostal osvedčenie dokazujúce jeho nárok, ktoré by zas orgány v druhom členskom štáte akceptovali bez nového hodnotenia situácie.

Týmto by sa značne uľahčila situácia pre občanov (ako aj príslušné orgány) a zrýchlilo sa konanie.

Bolo by preto potrebné požiadať Komisiu, aby predložila návrh na zmenu a doplnenie smernice v zmysle uvedených bodov.

5. Medzinárodné vzťahy

Haagsky dohovor z 25. októbra 1980 o uľahčení prístupu k justičným orgánom v cudzine obsahuje podobné pravidlá týkajúce sa nároku na právnu pomoc, ktoré sa uplatňujú na medzinárodnej úrovni; Počet štátov, ktoré uplatňujú tento dohovor, je pomerne nízky, ale stále narastá. Dohovor uplatňuje len 17 z 27 členských štátov. Členské štáty treba podnietiť k tomu, aby dohovor podpísali, v prípade potreby rozhodnutím Rady, pretože ich občania by tak mohli využívať aj prístup k právnej pomoci v tretích krajinách.

• [1]  Osobitný prieskum Eurobarometer č. 351: http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_351_en.pdf.

STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (12.4.2013)

pre Výbor pre právne veci

o zlepšení prístupu k spravodlivosti: právna pomoc pri cezhraničných občianskych a obchodných sporoch
2012/2101(INI)

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Hans-Peter Mayer

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že o prvú správu Komisie o uplatňovaní smernice 2003/8/ES bolo požiadané až v roku 2010 a až v roku 2012 bola predložená Európskemu parlamentu, a tak sa slabé stránky smernice analyzujú až po 10 rokoch odo dňa nadobudnutia účinnosti;

2.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia nepodporuje európske konania, na ktoré sa takisto vzťahuje smernica o právnej pomoci, ako napríklad Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, aj keď uplatňovanie smernice na vyššie uvedeného konanie sa mohlo preskúmať už v období od 1. januára 2009 do 31. decembra 2010;

3.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v členských štátoch poznajú tak spotrebitelia a podnikatelia, ako aj osoby vykonávajúce právnické povolanie a združenia na ochranu spotrebiteľov prevažne len vnútroštátnu, ale nie európsku právnu pomoc;

4.  zastáva názor, že ani iné európske konania, napríklad Európske konanie s nízkou hodnotou sporu alebo európske konanie o platobnom rozkaze, nie sú známe a že sa prostredníctvom súčasnej informačnej politiky tiež nedosiahne vysoká miera ich známosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli zrozumiteľné a ľahko dostupné informácie o pomoci vo fáze pred súdnym konaním a o použití iných možností urovnania sporu;

5.  požaduje vytvorenie aktualizovanej a praktickej spoločnej európskej databázy, v ktorej by bolo možné vyhľadávať podľa právnikov, ktorí majú pracovať pre príjemcov právnej pomoci EÚ; uvádza, že pritom by sa mali spresniť jazyky, ktorými hovoria zúčastnení právnici, a právne systémy, ktoré poznajú; naliehavo vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi podporovala osobitné opatrenia na ďalšie vzdelávanie právnikov, ktorí poskytujú služby v rámci právnej pomoci;

6.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť najviac zraniteľnými skupinám s cieľom zabezpečiť, aby boli zohľadnené ich potreby;

7.  považuje za vhodné určiť v súlade s existujúcimi systémami právnej pomoci výhradný orgán zodpovedný za zabezpečenie cezhraničnej právnej pomoci s ústredným miestom v každom členskom štáte, ktoré by prijímalo a ďalej postupovalo žiadosti o právnu pomoc;

8.  poukazuje na to, že v súvislosti s ďalšou správou je potrebné zistiť počet a tematické zameranie vecí v jednotlivých krajinách s cieľom získať podrobný a hodnoverný prehľad využívania tohto nástroja;

9.  poukazuje na to, že ak sa má zabezpečiť kontinuita otvoreného konania, je potrebné zlepšiť dočasnú a trvalú možnosť uchovania formulárov žiadostí o právnu pomoc, ako je to v prípade formulárov na ostatné konania, najmä na konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a konanie o platobnom rozkaze, pričom sa okrem iného zabezpečí, že budú tieto formuláre zobrazované rovnako vo všetkých jazykoch, a to i na internetovej stránke Európskeho justičného atlasu pre občianske veci a na Európskom portáli elektronickej justície; vyzýva Komisia, aby na tento účel prijala bezodkladné opatrenia;

10. zdôrazňuje, že Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci, ktorá sa uvádza v správe, poskytuje síce informácie o právnej pomoci, tieto však boli naposledy aktualizované 12. júla 2007;

11. zastáva názor, že na stanovenie hospodárskych kritérií na poskytovanie právnej pomoci by sa mali viac zohľadniť rôzne životné náklady v jednotlivých členských štátoch a malo by sa presnejšie vysvetliť, ako sa majú tieto rozdiely zohľadniť;

12. zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť a objasniť hospodárske kritériá na poskytnutie právnej pomoci s cieľom zabezpečiť, aby sa nevyskytli závažné rozdiely vo výklade, napríklad keď členský štát pôvodu poskytne právnu pomoc a príslušný súd ju zamietne alebo naopak, alebo keď vzniknú ťažkosti pri výklade dokumentov, ktoré žiadateľ usadený v inom členskom štáte predloží na preukázanie svojej hospodárskej situácie v tom členskom štáte, kde sa má pomoc poskytnúť;

13. odporúča, aby náklady, na ktoré sa vzťahuje právna pomoc, zahŕňali aj náklady na akékoľvek povinné predstúpenie pred súd alebo iný orgán, ktorý vyhodnocuje žiadosť, alebo náklady s tým spojené;

14. odporúča členským štátom, aby vynaložili viac úsilia, aby bol dodržaný článok 18 smernice 2003/8/ES (Informácie);

15. vyzýva Komisiu, aby presadzovala európske informačné kampane adresované na širokú verejnosť i osoby vykonávajúce právnické povolania; žiada členské štáty, aby prijali účinnejšie opatrenia, ktorými budú informovať spotrebiteľov, podniky a jednotlivých poskytovateľov sociálnej pomoci o európskych opatreniach týkajúcich sa cezhraničných občianskych a obchodných sporov a o súvisiacich možnostiach, najmä v súvislosti s právom na právnu pomoc;

16. zastáva názor, že členské štáty sa musia zasadzovať za riešenie právnych sporov, a teda aj vo veciach európskej právnej pomoci, prostredníctvom úsporných, moderných komunikačných prostriedkov, už len vzhľadom na stále sa rozrastajúci vnútorný trh; vyzýva Komisiu, aby poskytla financovanie tohto úsilia a povzbudila ho;

17. vyzýva Komisiu, aby predložila prepracovaný návrh svojej správy (COM(2012)071), v ktorom budú odstránené v správe uvedené slabé miesta, nedostatky týkajúce sa výkladu a situácie, ktorými sa návrh nezaoberá, a aby zabezpečila ďalšiu harmonizáciu právnych predpisov členských štátov s cieľom predísť ďalšiemu nesprávnemu chápaniu a medzerám v zákonoch;

18. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby členské štáty, ktoré ani po 10 rokoch úplne netransponovali predmetné ustanovenia, aby tak teraz bezodkladne urobili;

19. vyzýva členské štáty, ktoré ešte nepodpísali alebo neratifikovali Haagsky dohovor z 25. októbra 1980 o medzinárodnom prístupe k spravodlivosti, aby tak urobili.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	11.4.2013
Výsledok záverečného hlasovania:	+: –: 0:	27 0 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Adam Bielan, Preslav Borissov, Jorgo Chatzimarkakis, Sergio Gaetano Cofferati, Birgit Collin-Langen, Lara Comi, António Fernando Correia de Campos, Cornelis de Jong, Christian Engström, Vicente Miguel Garcés Ramón, Philippe Juvin, Hans-Peter Mayer, Franz Obermayr, Sirpa Pietikäinen, Mitro Repo, Zuzana Roithová, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Catherine Stihler
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jürgen Creutzmann, Ashley Fox, María Irigoyen Pérez, Emma McClarkin, Sylvana Rapti, Olle Schmidt, Olga Sehnalová, Sabine Verheyen
Náhradníčka (čl. 187 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní	Jutta Steinruck

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	25.4.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	24 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Luigi Berlinguer, Sebastian Valentin Bodu, Christian Engström, Marielle Gallo, Giuseppe Gargani, Sajjad Karim, Klaus-Heiner Lehne, Antonio Masip Hidalgo, Alajos Mészáros, Bernhard Rapkay, Evelyn Regner, Dimitar Stoyanov, Rebecca Taylor, Alexandra Thein, Cecilia Wikström, Tadeusz Zwiefka
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Piotr Borys, Eva Lichtenberger, Angelika Niebler, József Szájer
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Sylvie Guillaume, Jürgen Klute, Jacek Olgierd Kurski, Andrés Perelló Rodríguez