Postup : 2012/2299(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0172/2013

Predkladané texty :

A7-0172/2013

Rozpravy :

PV 01/07/2013 - 20
CRE 01/07/2013 - 20

Hlasovanie :

PV 02/07/2013 - 9.3

Prijaté texty :

P7_TA(2013)0290

SPRÁVA     
PDF 192kWORD 164k
15.5.2013
PE 506.143v02-00 A7-0172/2013

o vonkajšej politike EÚ v oblasti letectva – riešenie budúcich úloh

(2012/2299(INI))

Výbor pre dopravu a cestovný ruch

Spravodajca: Marian-Jean Marinescu

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod
 STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vonkajšej politike EÚ v oblasti letectva – riešenie budúcich úloh

(2012/2299(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie nazvané Vonkajšia politika EÚ v oblasti letectva – riešenie budúcich úloh (COM(2012)0556),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2011 o medzinárodných dohodách o leteckej doprave podľa Lisabonskej zmluvy(1),

–   so zreteľom na svoje rozhodnutie z 20. októbra 2010 o revízii rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou (ďalej len „rámcová dohoda“)(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o dohode o leteckej doprave medzi EÚ a USA(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. apríla 2007 o vytvorení Spoločného európskeho vzdušného priestoru(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2006 o rozvoji programu vonkajšej politiky Spoločenstva v oblasti letectva(5),

–   so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 90, článok 100 ods. 2 a článok 218,

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0172/2013),

A. keďže letectvo je rýchlo sa rozširujúcou oblasťou hospodárstva, a to v Únii aj mimo Únie, najmä v Ázii a na Blízkom východe;

B.  keďže letectvo plní dôležitú úlohu pri spájaní ľudí s podnikateľskou sférou v rámci Únie aj na celom svete, najmä s rozvíjajúcimi sa trhmi;

C. keďže európske letecké spoločnosti od roku 2012 zrušili a plánujú zrušiť spolu viac ako 20 000 pracovných miest;

D. keďže európski sociálni partneri v odvetví leteckej dopravy sa 29. januára 2013 v rámci dialógu o vplyve globálnej krízy v odvetví civilného letectva zhodli na tom, že je potrebný koordinovaný a komplexný prístup na medzinárodnej úrovni;

E.  keďže oznámenie Komisie z roku 2005 hralo dôležitú úlohu pri vypracovávaní vonkajšej politiky Únie v oblasti letectva;

F.  keďže v dôsledku vývoja v posledných siedmich rokoch by bolo vhodné uskutočniť ďalšie preskúmanie;

Všeobecne

1.  zdôrazňuje pokrok dosiahnutý pri vytváraní jednotného a otvoreného regionálneho trhu Únie a zároveň pri formovaní spoločného prístupu Únie k jej vonkajšej politike v oblasti letectva;

2.  víta oznámenie Komisie, ktoré včas poskytuje analýzu súčasnej situácie a pokroku dosiahnutého v rámci vonkajšej politiky v oblasti letectva od roku 2005, ako aj výziev, ktorým je na mimoriadne súťaživom globálnom leteckom trhu sektor letectva EÚ vystavený;

3.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu sektora letectva pre hospodárstvo EÚ, a to najmä z hľadiska rastu a zamestnanosti, keďže v tomto odvetví je zamestnaných viac ako 5 mil. zamestnancov Európy a toto odvetvie tvorí 2,4 % HDP EÚ a zároveň prispieva k prepojenosti EÚ so zvyškom sveta; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sektor letectva EÚ zostal silný a konkurencieschopný;

4.  domnieva sa, že došlo k významnému pokroku pri vymedzovaní a vykonávaní mechanizmov a systémov Únie, ako je Jednotné európske nebo (SES), Výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba (SESAR), iniciatíva Čisté nebo, Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA) a Európsky globálny navigačný satelitný systém (GNSS), ktorých cieľom je zvýšiť bezpečnosť a plniť požiadavky cestujúcich; domnieva sa, že sa v týchto oblastiach musí dosiahnuť ďalší pokrok;

5.  vyjadruje však znepokojenie nad oneskoreným vykonávaním mechanizmov SES a SESAR vzhľadom na zbytočné náklady, ktoré tým vznikajú pre letecké spoločnosti a ich zákazníkov; podporuje Komisiu v podnikaní sankčných krokov voči tým členským štátom, ktoré nedodržali termín stanovený na december 2012 a ktoré nedosiahli žiaden pokrok v oblasti funkčných blokov vzdušného priestoru;

6.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytrvalo pokračovali vo vykonávaní Jednotného európskeho neba a Výskumu manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba; poznamenáva, že rozvoj Jednotného európskeho neba vytvorí po jeho úplnom zavedení dôležité priame a nepriame pracovné príležitosti;

7.  zdôrazňuje, že uvedené programy EÚ nie sú dôležité len pre vnútorný trh, ale aj pre vonkajšiu politiku; je presvedčený, že konečné vypracovanie a implementácia týchto nástrojov pomôže pri upevnení pozície priemyslu EÚ na konkurenčnom svetovom trhu;

8.  zdôrazňuje dôležitosť súčasnej revízie nariadenia o právach cestujúcich v leteckej doprave a podporuje silné a pre spotrebiteľov úplne zrozumiteľné európske právne predpisy;

9.  uvedomuje si, že vplyv finančnej krízy sa neprejavuje vo všetkých regiónoch sveta v rovnakej miere; domnieva sa, že v dôsledku toho letecké spoločnosti EÚ čelia výzvam v oblasti hospodárskej súťaže a že bilaterálne dohody o leteckých dopravných službách nie sú vždy tým najvhodnejším riešením, ako bojovať proti trhovým obmedzeniam alebo nespravodlivým dotáciám;

10. domnieva sa, že keďže napriek úsiliu vyvinutému za posledných sedem rokov sa nepodarilo vypracovať komplexnú vonkajšiu politiku v oblasti letectva, mal by sa čo najskôr uplatniť koordinovanejší a ambicióznejší prístup EÚ, aby sa vytvorila spravodlivá a otvorená hospodárska súťaž;

11. zastáva názor, že európske regulačné zbližovanie je kľúčovým prvkom pevnej európskej pozície na svetovom trhu a interakcií s tretími krajinami;

Oznámenie z roku 2005 a uznesenie Parlamentu

12. víta pokrok, ktorý sa dosiahol v súvislosti s tromi piliermi v rámci politiky z roku 2005; zásada určenia Únie sa v súčasnosti uznáva vo viac ako 100 krajinách; takmer 1000 bilaterálnych dohôd o leteckých dopravných službách bolo zosúladených s právom Únie, čím sa zaručila právna istota; vyjadruje poľutovanie nad tým, že dôležití partneri, medzi ktorých patrí Čína, India a Južná Afrika, doteraz tieto zásady neprijali;

13. upozorňuje, že vykonávanie vonkajšej politiky Únie v oblasti letectva pomohlo maximalizovať potenciál jednotného trhu, keďže uľahčuje konsolidáciu leteckého priemyslu Únie v čase, keď si globalizácia vyžaduje existenciu silnejších hospodárskych subjektov, aby obstála v zahraničnej konkurencii;

14. zdôrazňuje, že rozširujúci sa spoločný letecký priestor bol vyvinutý v spolupráci so susedskými krajinami; domnieva sa, že tieto dohody vytvorili významné hospodárske výhody; víta veľké úsilie vyvinuté s cieľom zosúladiť rôzne regulačné rámce s právnymi predpismi Únie v oblastiach ako bezpečnosť, ochrana, manažment letovej prevádzky, životné prostredie a práva cestujúcich, hospodárska regulácia a sociálne aspekty;

15. víta komplexnú Dohodu o leteckej doprave medzi EÚ a USA a jej pozitívny vplyv, ktorý mala a má na obe hospodárstva, ako aj 80 000 nových pracovných miest, ktoré boli podľa odhadov vytvorené počas prvých piatich rokov jej uplatňovania;

16. domnieva sa, že silná vonkajšia politika EÚ v oblasti letectva, ktorá sa zameriava na najdôležitejšie rastúce trhy v oblasti prepravy na dlhé vzdialenosti, by leteckým spoločnostiam EÚ poskytla nové hospodárske príležitosti, najmä v ázijsko-tichomorskom regióne;

17. zdôrazňuje, že rokovania s niektorými kľúčovými partnermi ako Brazília sa ešte neuzavreli a že obsiahle dohody o leteckých dopravných službách s týmito krajinami by mohli priniesť významné hospodárske výhody;

18. zdôrazňuje, že niektoré požiadavky vyjadrené v uznesení Parlamentu z roku 2006 sa musia ešte splniť; zdôrazňuje najmä potrebu presadzovať primerané medzinárodné normy v oblasti bezpečnosti a ochrany, zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s leteckými dopravcami z Únie a z krajín mimo Únie a zmierňovať nepriaznivý vplyv na životné prostredie;

19. vyzdvihuje význam nástrojov, ako je systém Spoločného výboru na vytvorenie spoločných prístupov k problémom v oblasti letectva;

20. víta vyriešenie ďalších otázok vytýčených v uznesení z roku 2006, ako je rozšírenie právomocí agentúry EASA;

Trh

21. berie na vedomie významný nárast objemu dopravy z a do ázijsko-tichomorského regiónu, ako aj v rámci neho, čo odráža tendencie hospodárskeho rastu; vyjadruje znepokojenie nad tým, že ak sa nič nepodnikne, mohli by letecké spoločnosti a podniky EÚ prísť o významné príležitosti v tejto časti sveta a stratiť schopnosť vytvárať zisky;

22. poznamenáva tiež, že celkové postavenie dopravcov z krajín mimo Únie sa posilnilo prostredníctvom dotácií a významných verejných investícií do lietadiel a infraštruktúry, ktoré sa uskutočnili v rôznych častiach Blízkeho východu, Ďalekého východu a Južnej Ameriky;

23. zdôrazňuje dôležité zmeny na vnútornom trhu Únie, ktoré sú výsledkom zvýšeného podielu nízkonákladových dopravných spoločností; domnieva sa, že bez ohľadu na hospodársku súťaž by bolo možné, aby sa dva uvedené modely podnikania navzájom dopĺňali pri riešení výziev na vonkajšom trhu;

24. konštatuje, že extrémne nízke ceny leteniek, ktoré ponúkajú niektorí európski nízkonákladoví dopravcovia, spoločnosti kompenzujú nekalými praktikami v oblasti pracovných podmienok, napríklad nedostatočnými sociálnymi a pracovnoprávnymi normami pre pracovníkov; taktiež konštatuje, že sa zdá, že určitú úlohu pri tomto určovaní cien leteniek zohrávajú aj minimálne investície do bezpečnostných noriem a neodôvodnené regionálne dotácie;

25. poukazuje na to, že medzi leteckými spoločnosťami existuje silná konkurencia vďaka nízkonákladovým leteckým spoločnostiam, ktoré tvoria spolu 40 % trhu leteckej dopravy v EÚ; zdôrazňuje, že ak členský štát ratifikoval dohovory MOP č. 87 a 98, letecké spoločnosti musia dodržiavať ich ustanovenia o základných právach týkajúce sa slobody zhromažďovania, ako aj uznávania zástupcov pracujúcich a dohôd o mzdových podmienkach, pričom ich dodržiavanie sa musí kontrolovať a ich porušovanie penalizovať;

26. zdôrazňuje význam uzlových letísk, vrátane rozvoja sekundárnych uzlov, špecializovaných uzlov a viacnásobných uzlov a naliehavú potrebu dlhodobých investícií verejného i súkromného sektora do letiskovej infraštruktúry s cieľom zvýšiť kapacitu, napríklad výstavbou nových letiskových dráh, ako aj účinnejšieho využívania existujúcej infraštruktúry – vrátane regionálnych letísk, napr. v Stredozemí, ako aj na východných hraniciach EÚ – a to prostredníctvom lepšieho rozdelenia letiskových prevádzkových intervalov;

27. zdôrazňuje, že konkurencieschopnosť dopravcov Únie obmedzujú na celosvetovej úrovni faktory ako chýbajúca rovnosť podmienok, ktorú spôsobujú napríklad odlišné národné dane, preťažené letiská, vysoké poplatky za riadenie letovej prevádzky a letiskové poplatky, štátna pomoc pre konkurentov a náklady na emisie uhlíka, ako aj uplatňovanie nižších sociálnych štandardov a rôznych pravidiel štátnej pomoci mimo EÚ;

28. tieto faktory považuje za možné prekážky rastu a zamestnanosti;

29. vyzýva Komisiu, aby uskutočnila štúdiu o rozdieloch medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o poplatky za leteckú dopravu, clá, dane a poplatky a ich vplyv na ceny za letenky a zisky leteckých spoločností, a aby uskutočnila štúdiu o možnej štátnej pomoci získavanej konkurentmi na svetovej úrovni a jej vplyve na letecké spoločnosti Únie;

30. víta nové predpisy Únie týkajúce sa sociálneho zabezpečenia mobilných pracovníkov;

Budúce opatrenia

31. zastáva názor, že vonkajšia politika v oblasti letectva by mala plne rešpektovať zásadu reciprocity, vrátane prístupu na trh, otvorenosti a spravodlivej hospodárskej súťaže s rovnakými podmienkami a že by mala sledovať dva hlavné ciele: poskytovať výhody spotrebiteľom a podporovať letecké spoločnosti a letiská EÚ v ich úsilí o zachovanie ich celosvetového vedúceho postavenia;

32. preto zdôrazňuje, že dohody o leteckých dopravných službách so susediacimi krajinami a podobne zmýšľajúcimi partnermi musia obsahovať regulačné podmienky pre spravodlivú hospodársku súťaž;

33. vyzýva, aby sa naďalej uplatňovali postupy na dojednávanie komplexných dohôd o leteckej doprave na úrovni Únie, ktoré sú založené na európskej jednote a ktoré schválila Rada;

34. vyzýva Komisiu, aby podporovala a hájila záujmy EÚ v dohodách a aby presadzovala normy, hodnoty a najlepšie postupy EÚ a informovala o nich;

35. žiada, aby sa posilnila spolupráca a koordinácia medzi Komisiou a členskými štátmi pri rokovaní o dohodách o leteckých službách s kľúčovými partnermi s cieľom posilniť pozíciu EÚ a zvýšiť jej vyhliadky na prístup na nové trhy;

36. vyzýva Komisiu, aby do komplexných dohôd začlenila regulačné podmienky týkajúce sa bezpečnosti a ochrany, práv cestujúcich, odbornej prípravy personálu a vydávania osvedčení;

37. vyzýva Komisiu, aby uzavrela prebiehajúce rokovania so susedskými krajinami ako Ukrajina, Libanon, Tunisko, Azerbajdžan a Alžírsko; pripomína, že blízkosť týchto krajín a ich trhov a hospodársky rast, ktorý v niektorých z nich nedávno nastal, možno považovať za možnosť rastu pre regionálne a sekundárne letiská v EÚ; zastáva názor, že kvôli veľkej kapacite regionálnych letísk môžu tieto letiská zohrávať určitú úlohu pri znižovaní preplnenosti hlavných európskych uzlov, čím sa zvýši ich konkurencieschopnosť na celosvetovej úrovni;

38. vyzýva Radu, aby Komisii v jednotlivých prípadoch udelila mandát rokovať s ostatnými krajinami v susedstve, najmä s Tureckom, Arménskom a Líbyou;

39. domnieva sa, že vo vzťahoch Európskej únie s kľúčovými partnermi musí prevažovať individualizovaný prístup, a vyzýva Komisiu, aby čo najskôr ukončila rokovania o komplexných dohodách o leteckej doprave vrátane Austrálie a Brazílie, a vyzýva Radu, aby Komisii udelila mandát na rokovania o takýchto dohodách s krajinami s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom, ako sú Čína, India, Združenie národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) a krajiny Perzského zálivu;

40. zastáva názor, že možná budúca dohoda o obchode a investíciách medzi EÚ a USA by mala vplyv aj na odvetvie letectva; domnieva sa preto, že by Komisia mala poskytovať dostatočné informácie na to, aby mohol Európsky parlament podrobne monitorovať nadchádzajúce rokovania;

41. zdôrazňuje, že je potrebné v plnej miere dosiahnuť ciele stanovené v dohode o leteckej doprave s hlavnými partnermi, najmä s USA a Kanadou, a to vrátane zrušenia obmedzení týkajúcich sa vlastníctva leteckých spoločností zahraničnými subjektmi, žiada o prijatie opatrení s cieľom napraviť pretrvávajúcu nerovnováhu medzi schopnosťou leteckých spoločností EÚ vykonávať kabotáž na trhu USA a schopnosťou leteckých spoločností USA vykonávať ju v Európe; pripomína, že medzinárodné krížové investície prispievajú k hospodárskej dynamike letectva, a v tejto súvislosti nabáda Komisiu, aby podporovala medzinárodné právne prostredie, ktoré je priaznivé z hľadiska rozvoja a podpory takýchto investícií, a ktoré slúži na podporu aktívnej politiky zameranej na vypracovanie noriem a najlepších postupov v oblasti medzinárodných investícií;

42. zastáva názor, že bilaterálne dohody môžu byť významným prínosom k rozvoju vonkajšej politiky v oblasti letectva, vyzdvihuje však zároveň význam spoločného prístupu EÚ;

43. zdôrazňuje význam spravodlivej a otvorenej hospodárskej súťaže vo všetkých činnostiach spojených s leteckými službami; žiada začlenenie doložky o spravodlivej hospodárskej súťaži do bilaterálnych dohôd o leteckých dopravných službách;

44. vyzýva Komisiu, aby vymedzila minimálny súbor štandardných právnych požiadaviek Únie, najmä v oblasti právnej úpravy, pracovných noriem a noriem v oblasti životného prostredia a práv cestujúcich, ktoré sa majú začleniť do bilaterálnych dohôd, a členské štáty, aby tento súbor uplatňovali, a to s jasným cieľom vytvárať leteckým spoločnostiam z EÚ príležitosti a odstraňovať im prekážky;

45. vyzýva Komisiu, aby navrhla urýchlenú revíziu alebo nahradenie nariadenia 2004/868/ES o ochrane voči ujme spôsobenej leteckým dopravcom Spoločenstva subvencovaním a nekalými cenovými praktikami(6);

46. podporuje návrhy Komisie na ochranu slobodnej a spravodlivej súťaže vo vzťahoch a dohodách s tretími krajinami a na vytvorenie účinnejších nových nástrojov na ochranu obchodu, ktoré budú lepšie prispôsobené na boj proti nekalým praktikám, ako sú diskriminácia, nedôsledné uplatňovanie regulačného rámca a nedostatok transparentnosti v rámci finančného výkazníctva spoločností, ktoré môžu viesť k narušeniam trhu;

47. vyzýva Komisiu, aby sa zapojila do dialógu s krajinami Perzského zálivu s cieľom zvýšiť transparentnosť a chrániť spravodlivú hospodársku súťaž;

48. konštatuje, že Ruská federácia odmieta rešpektovať dohodu o postupnom ukončovaní poplatkov za prelet nad Sibírou dosiahnutú v rámci vstupu Ruskej federácie do WTO v roku 2011; domnieva sa, že keďže dopravcovia z EÚ sú kvôli týmto nelegálnym tranzitným poplatkom dlhodobo vystavení diskriminačným podmienkam, mala by mať EÚ možnosť prijať recipročné opatrenia a odmietnuť alebo obmedziť tranzit nad svojim územím alebo všeobecne prijať akékoľvek opatrenie spojené s využívaním vzdušného priestoru EÚ leteckými dopravcami z Ruskej federácie, a to s cieľom motivovať Ruskú federáciu k tomu, aby odstránila uvedené poplatky, ktoré sú protiprávne, keďže sú v rozpore s medzinárodnými dohodami (Chicagský dohovor); preto vyzýva Komisiu a Radu, aby preskúmali možné opatrenia na zabezpečenie reciprocity vo vzťahu k využívaniu vzdušného priestoru medzi Ruskom a EÚ;

49. zdôrazňuje, že ambiciózna politika EÚ v oblasti ochrany práv cestujúcich v leteckej doprave môže dať leteckým spoločnostiam z EÚ kvalitatívnu výhodu v celosvetovej konkurencii; vyzýva Komisiu, aby podnikla ďalšie kroky na presadzovanie vysokých noriem EÚ v oblasti práv cestujúcich v leteckej doprave a aby monitorovala ich transpozíciu a uplatňovanie;

50. vyzýva Komisiu, aby čo najrýchlejšie vypracovala nový regulačný rámec týkajúci sa vykonávania Jednotného európskeho neba, ktorý bude založený na prístupe zhora nadol vrátane mechanizmu lepšej spolupráce medzi európskymi poskytovateľmi leteckých navigačných služieb, a aby zabezpečila podmienky potrebné na začatie uplatňovania mechanizmu SESAR;

51. vyzýva Radu, aby konečne prijala pozíciu k legislatívnemu uzneseniu Parlamentu z 5. mája 2010 o návrhu smernice o poplatkoch za bezpečnostnú ochranu letiska(7), ktoré aj napriek tomu, že bolo prijaté v Parlamente prevažnou 96 % väčšinou, Rada stále blokuje;

52. domnieva sa, že Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO) musí zohrávať dôležitú úlohu pri tvorbe regulačných rámcov pre sektor svetovej leteckej dopravy, napríklad pokiaľ ide o liberalizáciu vlastníctva a kontroly leteckých spoločností a zabezpečenie celosvetovej interoperability v oblasti riadenia leteckej premávky; podporuje ICAO, aby pokračovala vo vytváraní globálnych trhových opatrení s cieľom znížiť hluk na letiskách a obmedziť všetky relevantné emisie skleníkových plynov; považuje za zásadne dôležité, aby sa v rámci ICAO čo najskôr dosiahla dohoda o globálnom prístupe;

53. vyzýva k tomu, aby boli Komisii udelené rokovacie mandáty s cieľom ujasniť a posilniť zastúpenie Únie v rámci ICAO;

54. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Prijaté texty, P7_TA(2011)0251.

(2)

Prijaté texty, P7_TA(2010)0366.

(3)

Prijaté texty, P7_TA(2010)0239.

(4)

Ú. v. EÚ C 74E, 20.3.2008, s. 506.

(5)

Ú. v. EÚ C 287E, 24.11.2006, s. 18.

(6)

Ú. v. EÚ L 162, 30.4.2004, s. 1 – 7.

(7)

COM(2009)0217 – C7-0038/2009 – 2009/0063(COD).


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Letectvo je v súčasnosti kľúčovým sektorom európskeho hospodárstva. K európskemu HDP prispieva 365 miliardami EUR a poskytuje 5,1 milióna pracovných miest. Napriek tomu sme ani sedem rokov po oznámení Komisie o rozvoji vonkajšej politiky Spoločenstva v oblasti letectva svoje ciele nedosiahli.

Rýchly pokrok v európskom letectve je žiaduci oveľa viac ako kedykoľvek v minulosti. Nové hospodárske výzvy pochádzajú z regiónov celého sveta, v ktorých oveľa benevolentnejšia legislatíva umožňuje spoločnostiam stavať nové obrovské letiská, ktoré odkláňajú z európskych uzlových letísk mnoho cestujúcich. Európska únia naliehavo potrebuje väčšie kapacity letísk, aby sa zabránilo riziku, že si neudrží konkurencieschopnosť v regiónoch, v ktorých dochádza k rýchlemu exponenciálnemu rastu (naše obavy sa týkajú ázijsko-tichomorskej oblasti, oblasti Blízkeho východu a Južnej Ameriky).

Investície do infraštruktúry letísk treba brať vážne, i keď dopyt zatiaľ nie je vyšší ako ponuka. Zatiaľ je potrebné využívať existujúce kapacity čo najefektívnejšie (a to aj prostredníctvom lepšieho riadenia prevádzkových intervalov a využívania letísk, ktoré nepatria medzi uzlové, na zníženie preťaženia).

V súlade s uvedenou myšlienkou doplnkovosti by sa rastúci počet nízkonákladových dopravných spoločností na vnútornom trhu EÚ mohol použiť ako nový model posilnenia namiesto toho, aby sa považoval za konkurenčnú hrozbu. Klasickí a nízkonákladoví dopravcovia by mohli nájsť spôsob, ako harmonizovať trh EÚ, a tak sa navzájom dopĺňať, aby ich reakcie na výzvy na vonkajšom trhu boli odolnejšie.

Zo strategického hľadiska si musí Európska únia zachovať konkurencieschopné letecké odvetvie. V súčasnosti sa najdôležitejšie trhy leteckej dopravy nachádzajú mimo Európy, takže priemysel EÚ sa musí rozvíjať aj na týchto trhoch.

Od roku 2005 bol dojednaný značný počet dohôd s kľúčovými partnerskými krajinami. Ďalšie rozhodujúce dohody s kľúčovými partnermi sú však naďalej neuzavreté (medzi nimi napríklad Austrália a Nový Zéland).

Spravodajca zdôrazňuje, že pre rozvoj a vykonávanie mechanizmov EÚ, ako sú SES, SESAR, EASA a GNSS, je dôležité podporiť tento budúci vývoj. Tieto nástroje, ktoré boli vytvorené na podporu vnútorného trhu, následne uľahčia EÚ jej vonkajšiu politiku v oblasti letectva. Dokončením týchto mechanizmov sa upevní pozícia európskeho priemyslu, ktorý sa tak stane silnejším pri riešení nových výziev v oblasti hospodárskej súťaže.

Ďalší pokrok týchto mechanizmov si vyžaduje vytvorenie niekoľkých nevyhnutných postupov. Napríklad je potrebné čo najrýchlejšie zabezpečiť funkčné bloky vzdušného priestoru, ktoré majú podstatný význam pre vykonávanie Jednotného európskeho neba.

I keď je liberalizácia nevyhnutná, EÚ musí naďalej hájiť európske záujmy a normy. Osobitná pozornosť by sa mala venovať pracovným a environmentálnym normám, právam cestujúcich a dodržiavaniu európskych nariadení.

Pokiaľ ide o Medzinárodnú organizáciu civilného letectva (ICAO), v oblastiach, kde sú členské štáty EÚ členmi ICAO a Európska komisia vystupuje ako pozorovateľ, bola by potrebná väčšia koordinácia. Európa by tak získala možnosť vyjadrovať jeden spoločný postoj, a nie 27 rôznych postojov, a tak zvýšiť svoj vplyv na rozhodnutia ICAO. Spoločnou úlohou Komisie a členských štátov je užšia spolupráca na zabezpečení koordinovaného zastúpenia.


STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (21.3.2013)

pre Výbor pre dopravu a cestovný ruch

k vonkajšej politike EÚ v oblasti letectva – riešenie budúcich úloh

(2012/2299(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Robert Sturdy

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre dopravu a cestovný ruch, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta oznámenie Komisie, ktoré včas poskytuje analýzu súčasnej situácie a pokroku dosiahnutého v rámci vonkajšej politiky v oblasti letectva od roku 2005, ako aj výziev, ktorým je na mimoriadne súťaživom globálnom leteckom trhu sektor letectva EÚ vystavený;

2.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu sektora letectva pre hospodárstvo EÚ, a to najmä z hľadiska rastu a zamestnanosti, keďže v tomto odvetví je zamestnaných viac ako 5 mil. zamestnancov Európy a toto odvetvie tvorí 2,4 % HDP EÚ a zároveň prispieva k prepojenosti EÚ so zvyškom sveta; zdôrazňuje, že je potrebné, sektor letectva EÚ zostal silný a konkurencieschopný;

3.  podporuje návrhy Komisie na ochranu slobodnej a spravodlivej súťaže vo vzťahoch a dohodách s tretími krajinami a na vytvorenie účinnejších nových nástrojov na ochranu obchodu, ktoré budú lepšie prispôsobené na boj proti nekalým praktikám, ako sú diskriminácia, nedôsledné uplatňovanie regulačného rámca a nedostatok transparentnosti v rámci finančného výkazníctva spoločností, ktoré môžu viesť k narušeniam trhu;

4.  vyzýva členské štáty, Komisiu a letecké spoločnosti, aby posilnili úlohu regionálnych letísk v celej EÚ, napr. v Stredozemí, ako aj na východných hraniciach EÚ, a to vybudovaním infraštruktúr letísk s cieľom uľahčiť toky cestujúcich a tovaru a tým posilniť hospodárske a obchodné vzťahy s tretími krajinami a zároveň vytvoriť viac pracovných príležitostí;

5.  víta iniciatívu Komisie začleniť „doložku o spravodlivej súťaži“ do jestvujúcich dohôd o leteckých službách medzi členskými štátmi a tretími krajinami a podporuje zahrnutie takýchto doložiek do všetkých leteckých dohôd uzatvorených medzi Európskou úniou a krajinami európskeho susedstva alebo strategickými partnermi.

6.  vyzýva EÚ, aby v rámci Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) prevzala vedúcu úlohu s cieľom ustanoviť medzinárodnú dohodu o globálnom systéme obchodovania s emisiami, ktorý by riešil problém emisií skleníkových plynov pochádzajúcich z medzinárodného letectva a ktorý by s výnimkou USA zahŕňal krajiny ako Čína, India a ďalšie rozvíjajúce sa ekonomiky; ďalej naliehavo vyzýva EÚ, aby posilnila medzinárodný právny rámec civilného letectva v oblasti bezpečnosti a udržateľnosti leteckej dopravy;

7.  odsudzuje skutočnosť, že Ruská federácia nedodržiava a neuplatňuje svoje medzinárodné záväzky, a vyzýva na upustenie od nekalej praktiky spočívajúcej v ukladaní poplatkov na európske letecké spoločnosti lietajúce cez ruské územie;

8.  žiada, aby sa posilnila spolupráca a koordinácia medzi Komisiou a členskými štátmi pri rokovaní o dohodách o leteckých službách s kľúčovými partnermi s cieľom posilniť pozíciu EÚ a zvýšiť jej vyhliadky na prístup na nové trhy;

9.  zdôrazňuje, že je potrebné v plnej miere dosiahnuť ciele stanovené v dohode o leteckej doprave s hlavnými partnermi, najmä s USA a Kanadou, a to vrátane zrušenia obmedzení týkajúcich sa vlastníctva leteckých spoločností zahraničnými subjektmi, žiada o prijatie opatrení s cieľom napraviť pretrvávajúcu nerovnováhu medzi schopnosťou leteckých spoločností EÚ vykonávať kabotáž na trhu USA a schopnosťou leteckých spoločností USA vykonávať ju v Európe; pripomína, že medzinárodné krížové investície prispievajú k hospodárskej dynamike letectva, a v tejto súvislosti nabáda Komisiu, aby podporovala medzinárodné právne prostredie, ktoré je priaznivé z hľadiska rozvoja a podpory takýchto investícií, a aby podporovala aktívnu politiku zameranú na vypracovanie noriem a najlepších postupov v oblasti medzinárodných investícií;

10. podporuje návrhy Komisie na ukončenie prebiehajúcich rokovaní s partnerskými krajinami, najmä Brazíliou, Austráliou a Novým Zélandom, na uzatvorenie rokovaní o dohodách v oblasti letectva na úrovni EÚ so všetkými susediacimi krajinami do roku 2015 a na otvorenie rokovaní na úrovni EÚ s istými kľúčovými partnermi, najmä s Ruskom, Čínou, Japonskom, niektorými krajinami Perzského zálivu, Tureckom, Združením národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) a s Indiou. podporuje tiež užšiu koordináciu v rámci EÚ prostredníctvom posilnenia európskych leteckých spoločností a európskych uzlov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

21.3.2013

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

26

3

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

William (The Earl of) Dartmouth, Laima Liucija Andrikienė, Maria Badia i Cutchet, Nora Berra, David Campbell Bannerman, Daniel Caspary, María Auxiliadora Correa Zamora, Marielle de Sarnez, Yannick Jadot, Metin Kazak, Franziska Keller, Bernd Lange, David Martin, Vital Moreira, Paul Murphy, Cristiana Muscardini, Franck Proust, Helmut Scholz, Peter Šťastný, Robert Sturdy, Henri Weber, Iuliu Winkler, Jan Zahradil, Paweł Zalewski, Dan Dumitru Zamfirescu

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Josefa Andrés Barea, Silvana Koch-Mehrin, Elisabeth Köstinger, Katarína Neveďalová

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Petri Sarvamaa, Patrice Tirolien


STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (3.5.2013)

pre Výbor pre dopravu a cestovný ruch

k vonkajšej politike EÚ v oblasti letectva – riešenie budúcich úloh

(2012/2299(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Georges Bach

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre dopravu a cestovný ruch, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže európske letecké spoločnosti od roku 2012 zrušili a plánujú zrušiť spolu viac ako 20 000 pracovných miest;

B.  keďže európski sociálni partneri v odvetví leteckej dopravy sa 29. januára 2013 v rámci dialógu o vplyve globálnej krízy v odvetví civilného letectva zhodli na tom, že je potrebný koordinovaný a komplexný prístup na medzinárodnej úrovni;

1.  zdôrazňuje, že európske letectvo ponúka v súčasnosti prácu 5,1 miliónu ľudí a výrazne prispieva k hospodárskemu rastu, ako aj k regionálnej a sociálnej súdržnosti;

2.  poznamenáva, že letecká doprava má významný prínos pre hospodárstvo a zamestnanosť, pričom v roku 2012 európske letecké spoločnosti prepravili 790 miliónov cestujúcich a odhaduje sa, že letecká doprava ročne prispieva k európskemu HDP sumou 365 miliárd EUR;

3.  víta pokrok dosiahnutý pri vytváraní spoločného prístupu Únie k vonkajšej politike v oblasti letectva; domnieva sa, že tento spoločný prístup sa bude musieť v budúcnosti posilniť, aby bol schopný udržať krok s konkurenciou na medzinárodnej scéne;

4.  vyzdvihuje význam nástrojov, ako je systém Spoločného výboru na vytvorenie spoločných prístupov k problémom v oblasti letectva;

5.  víta pokrok, ktorý sa dosiahol pri vytváraní väčšieho Spoločného európskeho leteckého priestoru prostredníctvom uzatvorenia významných dohôd o leteckej doprave so susediacimi krajinami, a víta skutočnosť, že tieto dohody viedli k zladeniu právnych rámcov s právnymi predpismi EÚ v takých dôležitých oblastiach, ako je bezpečnosť letectva, ochrana pred hrozbami verejnej bezpečnosti, manažment letovej prevádzky, životné prostredie, práva cestujúcich v leteckej doprave, hospodárska regulácia a sociálne aspekty;

6.  víta komplexnú Dohodu o leteckej doprave medzi EÚ a USA a jej pozitívny vplyv, ktorý mala a má na obe hospodárstva, ako aj 80 000 nových pracovných miest, ktoré boli podľa odhadov vytvorené počas prvých piatich rokov jej uplatňovania; vyzýva Komisiu, aby čo najrýchlejšie uzatvorila komplexnú dohodu o leteckej doprave s ďalšími dôležitými partnermi, ako je Brazília, Austrália a Nový Zéland;

7.  upozorňuje, že vykonávanie vonkajšej politiky Spoločenstva v oblasti letectva umožnilo dosiahnuť výrazný pokrok pri zlaďovaní vnútroštátnych dohôd o leteckých dopravných službách s právnymi predpismi EÚ a pomohlo maximalizovať potenciál jednotného trhu do takej miery, že uľahčuje konsolidáciu leteckého priemyslu EÚ v čase, keď si globalizácia vyžaduje existenciu silnejších hospodárskych subjektov odolných voči zahraničnej konkurencii;

8.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytrvalo pokračovali s vykonávaním Jednotného európskeho neba a európskeho programu pre Výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba (SESAR); poznamenáva, že rozvoj Jednotného európskeho neba vytvorí po jeho úplnom zavedení dôležité priame a nepriame pracovné príležitosti;

9.  poukazuje na to, že európsky letecký priemysel by mal vysoký rastový potenciál, keby bola medzi všetkými krajinami spravodlivá a otvorená hospodárska súťaž, ktorá by umožnila v plnej miere využiť možnosti leteckej dopravy prispievať do európskeho hospodárstva;

10. zdôrazňuje preto, že dohody o leteckej doprave so susediacimi krajinami a podobne zmýšľajúcimi partnermi musia obsahovať regulačný rámec pre spravodlivú hospodársku súťaž;

11. poukazuje na to, že európske uzlové letiská sa musia posilniť prostredníctvom príslušných dohôd o leteckej doprave, investícií do lepších prepojení infraštruktúry medzi uzlovými letiskami, ich susediacimi regionálnymi letiskami a ich okolitými oblasťami s cieľom dosiahnuť rast a ekonomické multiplikačné efekty, ako aj investícií, ktoré pritiahnu ďalšie priame zahraničné investície, vytvoria ďalšie pracovné miesta a zabezpečia pracovné miesta v európskych leteckých spoločnostiach, na letiskách a v sektore služieb;

12. za možné prekážky rastu a zamestnanosti považuje uplatňovanie rozdielnych vnútroštátnych daní v odvetví letectva, preťaženie letísk a vzdušného priestoru v rámci EÚ, rozdielne výšky poplatkov za poskytovanie leteckých navigačných služieb a letiskových poplatkov a uplatňovanie nižších sociálnych štandardov a rôznych pravidiel štátnej pomoci mimo EÚ;

13. vyzýva členské štáty, aby preskúmali, či dane, poplatky a odvody, ktoré ovplyvňujú náklady leteckých spoločností, nemajú negatívny dosah na globálnu hospodársku súťaž;

14. vyzýva Komisiu, aby pri svojich snahách o zvýšenie konkurencieschopnosti a väčšie otvorenie trhu leteckej dopravy stanovila právny rámec zlučiteľný s bezpečnostnými, pracovnými a sociálnymi normami, ochranou pracovných miest a pracovných podmienok, leteckou bezpečnosťou vrátane predpisov týkajúcich sa pracovnej doby a dĺžky letov s cieľom predchádzať nadmernej únave, normami v oblasti životného prostredia a zlepšením kvality, aby hospodárska súťaž neviedla k súťaženiu o ponúknutie čo najmenej prísnych noriem;

15. zdôrazňuje, že plány na liberalizáciu sektora letectva, napríklad v oblasti služieb pozemnej obsluhy a letového času, nesmú mať negatívny dosah na zamestnancov alebo verejnosť; zdôrazňuje, že plány na liberalizáciu musia zahŕňať posúdenie sociálneho vplyvu;

16. poukazuje na to, že medzi leteckými spoločnosťami existuje silná konkurencia vďaka nízkonákladovým leteckým spoločnostiam, ktoré tvoria spolu 40 % trhu leteckej dopravy v EÚ; zdôrazňuje, že ak členský štát ratifikoval dohovory MOP č. 87 a 98, letecké spoločnosti musia dodržiavať ich ustanovenia o základných právach týkajúce sa slobody zhromažďovania, ako aj uznávania zástupcov pracujúcich a dohôd o mzdových podmienkach, pričom ich dodržiavanie sa musí kontrolovať a ich porušovanie penalizovať;

17. zdôrazňuje, že reforma vlastníctva a kontroly leteckých spoločností, ktorú navrhla Komisia, sa môže uskutočniť – ak vôbec – len na základe jasných pravidiel a po posúdení sociálneho vplyvu, ako aj po konzultácií so sociálnymi partnermi a ich úplnom zapojení; poukazuje na skutočnosť, že východiskom pre takúto reformu musí byť cieľ vytvoriť rovnaké podmienky pre krajiny EÚ a tretie krajiny;

18. vyzýva Komisiu, aby pri rokovaniach o rozšírení vzťahov v oblasti leteckej dopravy zabezpečila, aby do nich bol zapojený Parlament a všetky relevantné zúčastnené strany vrátane sociálnych partnerov s cieľom dosiahnuť čo najlepší výsledok, pokiaľ ide o návrh opatrení, a to najmä z hľadiska potenciálu zamestnanosti a rastu v tomto sektore; v tejto súvislosti sa domnieva, že sa musia uskutočniť a zohľadniť posúdenia sociálneho vplyvu;

19. poukazuje na to, že letecké spoločnosti z tretích krajín musia dodržiavať ustanovenia o základných právach obsiahnuté v dohovoroch MOP, ako sú sloboda zhromažďovania, zriadenie orgánov zastupujúcich zamestnancov a uznávanie dohôd o mzdových podmienkach, najmä článok 5 dohovoru č. 87; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby záväzné sociálne doložky a normy MOP zahrnuli do medzinárodných dohôd o leteckej doprave a ich porušovanie postihovali;

20. konštatuje, že rastúci podiel nízkonákladových leteckých spoločností na trhu výrazne ovplyvňuje hospodársku súťaž v Európe, mení trh s krátkymi a stredne dlhými letmi a má negatívny vplyv na sociálnu ochranu zamestnancov;

21. domnieva sa, že hoci sieťové letecké spoločnosti čelia vážnej konkurencii nízkonákladových leteckých spoločností, môžu sa aj napriek tomu vzájomne dopĺňať, pokiaľ ide o nové výzvy v oblasti prepravy na dlhé vzdialenosti na trhoch mimo EÚ;

22. domnieva sa, že silná vonkajšia politika EÚ v oblasti letectva, ktorá sa zameriava na najdôležitejšie rastúce trhy v oblasti prepravy na dlhé vzdialenosti, by leteckým spoločnostiam EÚ poskytla nové hospodárske príležitosti, najmä v ázijsko-tichomorskom regióne;

23. vyzýva Komisiu, aby pri revízii nariadenia (ES) č. 868/2004 o cenových praktikách venovala väčšiu pozornosť úrovni systémov sociálneho zabezpečenia a pracovným normám pre zamestnancov;

24. nazdáva sa, že jeho rozhodnutie o sociálnom zabezpečení pre mobilných zamestnancov predstavuje vhodný spôsob, ako zabrzdiť snahu niektorých spoločností využívať vnútroštátne systémy sociálneho zabezpečenia navzájom proti sebe, čím poškodzujú zamestnancov;

25. očakáva, že Komisia zabezpečí, aby letecké spoločnosti dodržiavali tieto pravidlá, a v prípade ich nedodržiavania prijme primerané opatrenia;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

23.4.2013

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

35

5

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Regina Bastos, Edit Bauer, Heinz K. Becker, Phil Bennion, Pervenche Berès, Vilija Blinkevičiūtė, Milan Cabrnoch, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Derek Roland Clark, Minodora Cliveti, Marije Cornelissen, Emer Costello, Frédéric Daerden, Thomas Händel, Marian Harkin, Nadja Hirsch, Stephen Hughes, Danuta Jazłowiecka, Verónica Lope Fontagné, Thomas Mann, Elisabeth Morin-Chartier, Siiri Oviir, Konstantinos Poupakis, Sylvana Rapti, Licia Ronzulli, Elisabeth Schroedter, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Jutta Steinruck, Traian Ungureanu, Andrea Zanoni

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Georges Bach, Edite Estrela, Jelko Kacin, Svetoslav Hristov Malinov, Ria Oomen-Ruijten, Antigoni Papadopoulou, Csaba Sógor, Tatjana Ždanoka

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Anna Hedh, Anna Záborská


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

7.5.2013

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

41

0

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Magdi Cristiano Allam, Georges Bach, Erik Bánki, Izaskun Bilbao Barandica, Philip Bradbourn, Antonio Cancian, Michael Cramer, Joseph Cuschieri, Philippe De Backer, Christine De Veyrac, Saïd El Khadraoui, Ismail Ertug, Carlo Fidanza, Knut Fleckenstein, Jacqueline Foster, Mathieu Grosch, Jim Higgins, Juozas Imbrasas, Dieter-Lebrecht Koch, Jaromír Kohlíček, Werner Kuhn, Jörg Leichtfried, Bogusław Liberadzki, Eva Lichtenberger, Marian-Jean Marinescu, Hubert Pirker, Dominique Riquet, Petri Sarvamaa, Vilja Savisaar-Toomast, Olga Sehnalová, Brian Simpson, Keith Taylor, Silvia-Adriana Ţicău, Giommaria Uggias, Peter van Dalen, Patricia van der Kammen, Dominique Vlasto, Artur Zasada, Roberts Zīle

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Phil Bennion, Spyros Danellis, Alfreds Rubiks, Janusz Władysław Zemke

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Pilar Ayuso

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia