SPRÁVA o integrovanom rámci vnútornej kontroly

3.6.2013 - (2012/2291(INI))

Výbor pre kontrolu rozpočtu
Spravodajkyňa: Andrea Češková


Postup : 2012/2291(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A7-0189/2013
Predkladané texty :
A7-0189/2013
Prijaté texty :

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k integrovanému rámcu vnútornej kontroly

(2012/2291(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (TEFU),

   so zreteľom na stanovisko Európskeho dvora audítorov č. 2/2004 k modelu jednotného auditu (a návrh rámca vnútornej kontroly Spoločenstva)[1],

   so zreteľom na oznámenie Komisie o orientačnom pláne k integrovanému rámcu vnútornej kontroly (COM(2005)0252),

   so zreteľom na oznámenie Komisie o akčnom pláne Komisie na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly (COM(2006)0009),

   so zreteľom na prvú polročnú správu o výsledkoch realizácie akčného plánu Komisie na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly uverejnenú 19. júla 2006 (SEC(2006)1009) na základe požiadavky Parlamentu z jeho uznesenia o absolutóriu za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2004,

   so zreteľom na priebežnú správu Komisie o pokroku zverejnenú v marci 2007 (COM(2007)0086), v ktorej načrtla dosiahnutý pokrok a oznámila niektoré dodatočné opatrenia,

   so zreteľom na oznámenie Komisie z februára 2008 (COM(2008)0110) a k nemu priložený pracovný dokument útvarov Komisie (SEC(2008)259),

   so zreteľom na oznámenie Komisie z februára 2009 k správe o vplyve Akčného plánu Komisie na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly (COM(2006)0009),

     so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

     so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0189/2013),

A. keďže podľa článku 317 ZFEÚ Komisia plní rozpočet na vlastnú zodpovednosť vychádzajúc zo zásad riadneho finančného hospodárenia a v spolupráci s členskými štátmi;

B.  keďže zásada účinnej vnútornej kontroly je jednou z rozpočtových zásad, ktoré sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách po jeho zmene nariadením (ES, Euratom) č. 1995/2006, ako navrhla Komisia v akčnom pláne uvedenom vyššie;

C. keďže najúčinnejším spôsobom, ako môže Komisia preukázať skutočný záväzok zabezpečiť transparentnosť a riadne finančné hospodárenie, je urobiť čo najviac na podporu opatrení zameraných na skvalitnenie finančného riadenia, aby dosiahla od Európskeho dvora audítorov pozitívne vyhlásenie o vierohodnosti (DAS[2]);

D. keďže v záujme obnovenia dôvery európskych občanov vo finančnú výkonnosť Únie musia všetky inštitúcie a členské štáty spolupracovať;

E.  keďže Komisia na podporu strategického cieľa získať pozitívne vyhlásenie o vierohodnosti od Európskeho dvora audítorov (EDA) prijala v januári 2006 akčný plán na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly („akčný plán“) na základe odporúčaní EDA[3], uznesenia Európskeho parlamentu o udelení absolutória za rozpočtový rok 2003[4] a záverov Rady ECOFIN z 8. novembra 2005;

F.  keďže akčný plán bol zameraný na nedostatky v kontrolných štruktúrach Komisie v tom čase a určil 16 oblastí na prijatie opatrení do konca roku 2007, pričom prihliadal na skutočnosť, že zlepšenie finančného hospodárenia v EÚ treba podporovať dôkladným sledovaním kontrol v Komisii i členských štátoch,

Vykonávanie akčného plánu

1.  poukazuje na to, že pokrok v dosahovaní cieľov akčného plánu treba posudzovať nielen podľa uskutočnenia jednotlivých opatrení, ale aj podľa ich vplyvu na zníženie počtu chýb v príslušných transakciách;

2.  berie na vedomie konštatovanie samotnej Komisie, že akčný plán bol splnený na začiatku roku 2009, hoci tri zo 16 pôvodných opatrení nebolo možné vykonať alebo sa zmenil spôsob ich vykonania;

3.  poukazuje najmä na to, že v článku 32 nového nariadenia o rozpočtových pravidlách sa stanovuje zásada účinnej a efektívnej vnútornej kontroly a v článku 33 toho istého nariadenia sa stanovuje, že pri predkladaní revidovaných alebo nových návrhov výdavkov Komisia vypracuje odhad nákladov a prínosov kontrolných systémov, ako aj úrovne rizika chyby;

4.  konštatuje tiež, že v súvislosti s pojmom „prípustná úroveň rizika“ sa Komisia rozhodla ukončiť toto opatrenie vymedzením pojmu „zvyškové riziko chýb“;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že zjednodušenie právnych predpisov z rokov 2007 – 2013 nebolo také rozsiahle, ako sa očakávalo;

6.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že záväzok, ktorý prijala Komisia na dosiahnutie plne pozitívneho vyhlásenia o vierohodnosti (DAS), nebol splnený, a poukazuje najmä na to, že Dvor audítorov v DAS za rok 2011 dospel k záveru, že v celkových platbách sa vyskytli závažné chyby, a usúdil, že systémy dohľadu a kontroly boli vo všeobecnosti čiastočne účinné;

7.  konštatuje, že celková miera chybovosti príslušných operácií vzrástla z 3,3 % na 3,7 % v roku 2010, pričom v roku 2011 dosiahla úroveň 3,9 %; vyjadruje poľutovanie nad zvrátením pozitívneho trendu, ku ktorému došlo v posledných rokoch, a obáva sa, že miera chybovosti sa v najbližších rokoch zvýši;

8.  konštatuje, že Komisia si zachováva cieľ získať pozitívne vyhlásenie o vierohodnosti, zatiaľ čo Parlament vyjadril vo svojom uznesení o udelení absolutória za rok 2011 vážne poľutovanie nad tým, že v platbách sa vyskytli závažné chyby;

9.  vyzýva Komisiu, aby podnikla potrebné kroky na dosiahnutie trvalého znižovania chybovosti;

Kde je chyba?

10. súhlasí s názormi Dvora audítorov a Komisie[5], že model jednotného auditu nefunguje a systémy kontroly zavedené členskými štátmi nefungujú v plnej miere;

11. pripomína v tejto súvislosti, že v roku 2011 v oblasti regionálnej politiky v prípade viac než 60 % chýb zistených Dvorom audítorov mali orgány členských štátov dostatok informácií na zistenie a opravu niektorých chýb pred požiadaním Komisie o preplatenie;

12. konštatuje, že zložité a neprehľadné pravidlá bránia realizácii a auditu programov; je znepokojený, že to môže viesť k veľkému počtu chýb a umožňovať podvody;

13. poznamenáva, že kontrolné orgány Komisie sa nemôžu spoliehať na zistenia vnútroštátnych kontrolných orgánov v členských štátoch;

14. konštatuje, že existuje zásadný rozdiel medzi stanoviskom Dvora audítorov, ktorý sa domnieva, že chybám možno predchádzať, a Komisie, ktorá sa spolieha na vykonanie následných finančných korekcií a spätné získavanie finančných prostriedkov; naliehavo preto vyzýva členské štáty, aby zvýšili monitorovanie vykonávania programov na základnej úrovni;

Čo treba urobiť?

15. vyzýva Komisiu, aby dôkladne uplatňovala článok 32 ods. 5 nového nariadenia o rozpočtových pravidlách, keď je miera chybovosti neustále vysoká, a aby následne zistila nedostatky kontrolných systémov, analyzovala náklady a prínosy možných nápravných opatrení a prijala alebo navrhla vhodné opatrenia, ako je zjednodušenie, zlepšenie kontrolných systémov a prepracovanie programov alebo dodávateľských systémov;

16. vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje systémy kontroly a dohľadu a zaistili predovšetkým spoľahlivosť ich ukazovateľov a štatistík;

17. so znepokojením konštatuje, že v roku 2010 a 2011 v regionálnej politike Dvor audítorov zistil, že Komisia sa nemohla v plnej miere spoliehať na prácu audítorských orgánov jednotlivých štátov a vychádzať z nej; vyzýva členské štáty, aby učinili nápravu tejto situácie;

18. vyzýva členské štáty, aby prevzali plnú zodpovednosť za svoje účty a Komisii predkladali spoľahlivé údaje a opierali sa pri tom o vyhlásenia o hospodárení jednotlivých štátov, podpísané na primeranej politickej úrovni;

19. vyzýva Komisiu, aby motivovala členské štáty k spolupráci pri zaručovaní využívania finančných prostriedkov daňových poplatníkov v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia, či už prostredníctvom vhodných výhod alebo prísnych sankcií či pozastavenia toku financií; tvrdí, že by to pomohlo obnoviť dôveru európskych občanov v EÚ a jej inštitúcie;

20. vyzýva Komisiu, aby harmonizovala postup v rámci svojich útvarov;

21. so znepokojením konštatuje, že chyby v práci orgánov jednotlivých štátov, ktoré zistil Dvor audítorov, môžu byť tiež výsledkom prirodzených nedostatkov a konfliktov záujmov spoločného systému riadenia ako takého[6], keďže na to, aby Komisia udelila audítorským orgánom jednotlivých štátov status modelu jednotného auditu, sa od nich vyžaduje, aby boli efektívne, no zároveň nahlasovaná chybovosť by mala byť nižšia ako 2 %, čo by mohlo tieto orgány podnietiť k tomu, aby nenahlásili všetky nezrovnalosti;

22. vyzýva preto Komisiu, aby bola pri udeľovaní osvedčení riadiacim a audítorským orgánom jednotlivých štátov prísnejšia a zaviedla správne stimuly a účinný systém sankcií;

23. vyzýva náležité inštitúcie EÚ, aby posúdili, či stanovenie chybovosti na 2 % je vhodný a dosiahnuteľný cieľ vo všetkých oblastiach politiky EÚ;

Následné opatrenia k absolutóriu Komisie za rok 2011

24. opakuje svoju výzvu členským štátom, aby na vhodnej politickej úrovni vydali vyhlásenia o hospodárení svojho štátu a žiada Komisiu, aby pripravila vzor takýchto vyhlásení;

25 nazdáva sa, že zásada povinného vyhlásenia o hospodárení jednotlivých štátov by mala byť súčasťou medziinštitucionálnej dohody k rozhodnutiu o viacročnom finančnom rámci;

26. zdôrazňuje, že pretrvávajúca absencia dôveryhodného systému vyhlásení jednotlivých štátov nabúra dôveru, ktorú by občania EÚ mohli prechovávať voči tomuto makru a peniazom EÚ a správcom týchto peňazí[7];

27. pripomína, že tri prioritné kroky, ktoré Komisia vyžaduje od Parlamentu pri udeľovaní absolutória za rok 2011, majú za cieľ pripraviť cestu ďalšiemu pokroku v otázke pozitívneho vyhlásenia o vierohodnosti (DAS);

28. zvlášť upozorňuje na to, že Komisia mala po prvý raz v septembri 2013 prijímať výročné oznámenia Európskemu parlamentu, Rade a Dvoru audítorov s cieľom zverejniť všetky nominálne čiastky získané počas predchádzajúceho roka z finančných korekcií a spätne získaných prostriedkov v rámci všetkých režimov hospodárenia na úrovni Únie a členských štátov[8];

29. trvá na tom, že toto oznámenie by malo byť včas predložené, aby ho mohol Dvor audítorov preveriť ešte pred uverejnením svojej výročnej správy;

30. potvrdzuje svoje povzbudenie Komisii, aby pokročila v zverejnení presnejších a spoľahlivejších údajov o spätne vrátených prostriedkoch a finančných korekciách a aby predložila informácie, ktoré by čo najviac zosúladili rok, kedy bola platba vykonaná, rok, v ktorom bola zistená príslušná chyba a rok, v ktorom boli v poznámkach k účtom zistené spätne vrátené finančné prostriedky alebo finančné korekcie;[9]

31. zdôrazňuje, že všetky opatrenia prijaté v záujme zníženia chybovosti by mala dopĺňať nová kultúra výkonnosti; služby Komisie by v pláne riadenia mali určiť počet cieľov a ukazovateľov, ktoré spĺňajú požiadavky Dvora audítorov z hľadiska relevantnosti, porovnateľnosti a spoľahlivosti; služby Komisie by mali vo svojich výročných správach o činnosti merať svoju výkonnosť tým, že zosumarizujú dosiahnuté výsledky, ktorými prispeli k hlavným politikám, ktoré presadzuje Komisia; táto výkonnosť podľa útvarov bude doplnená celkovým hodnotením výkonnosti Komisie v hodnotiacej správe podľa článku 318 ZFEÚ[10];

32. pripomína, že Komisia by mala zmeniť štruktúru uvedenej hodnotiacej správy tak, že bude rozlišovať medzi vnútornými a vonkajšími politikami a v rámci sekcie týkajúcej sa vnútorných politík sa zameria na stratégiu Európa 2020 ako na hospodársku a sociálnu politiku Únie; Komisia by mala klásť dôraz na pokrok pri dosahovaní hlavných iniciatív;

33. okrem toho zdôrazňuje, že výkonnostné ukazovatele by sa mali v plnej miere zahrnúť do všetkých návrhov nových politík a programov;

34. požaduje, aby usmernenia, ktoré poskytuje Parlament Komisii v odseku 1 uznesenia k rozhodnutiu o udelení absolutória za rok 2011, pokiaľ ide o vypracovanie hodnotiacej správy podľa článku 318 ZFEÚ, by mali byť zahrnuté do medziinštitucionálnej dohody k rozhodnutiu o viacročnom finančnom rámci;

Rozpočet založený na výkonnosti

35. súhlasí s názorom Európskeho dvora audítorov, že nemá zmysel snažiť sa merať výkonnosť bez toho, aby sa rozpočet pripravil na základe výkonnostných ukazovateľov[11] a žiada vypracovať taký model verejného rozpočtu založený na výkonnosti, v ktorom bude každý rozpočtový riadok sprevádzaný cieľmi a výsledkami merateľnými pomocou výkonnostných ukazovateľov;

36. žiada Komisiu, aby zostavila pracovnú skupinu zloženú zo zástupcov Komisie, Parlamentu, Rady a Dvora audítorov, ktorá by zvážila, aké potrebné opatrenia by sa mali prijať s cieľom zaviesť takýto rozpočet založený na výkonnosti a pripraviť v tejto súvislosti harmonogram akčného plánu;

Zjednodušenie

37. vyzýva všetky strany zapojené do rozhodovacieho procesu o legislatív e a programoch po roku 2013, aby brali do úvahy potrebu dodržiavať kategorický imperatív zjednodušenia tým, že sa zníži počet programov a stanovia sa primerané a nákladovo efektívne kontroly a zjednodušené pravidlá oprávnenosti a metódy zjednodušeného financovania nákladov;

o

o     o

38. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskemu dvoru audítorov a vládam a parlamentom členských štátov.

  • [1]  Ú. v. EÚ C 107, 30.04.04, s. 1.
  • [2]  Skratka francúzskeho výrazu „déclaration d' assurance“.
  • [3]  Stanovisko č. 2/2004 (Ú. v. EÚ C 107, 30.4.2004, s.1) (Stanovisko o jednotnom audite).
  • [4]  Ú. v. ES L 196, 27.07.2005, s. 4.
  • [5]  Príspevky, ktoré predniesli Kersti Kaljulaid a Manfred Kraff na vypočutí o integrovanom rámci vnútornej kontroly, ktoré organizoval výbor CONT 22. apríla.
  • [6]  Príspevok Kersti Kaljulaidovej na vypočutí o integrovanom rámci vnútornej kontroly, ktoré 22. apríla zorganizoval výbor CONT.
  • [7]  Príspevok Julesa Muisa na to istom vypočutí.
  • [8]  Uznesenie k rozhodnutiu udeliť absolutórium Komisie za rok 2011, bod 1a.
  • [9]  Uznesenie k rozhodnutiu udeliť absolutórium Komisie za rok 2011, bod 61.
  • [10]  Uznesenie k rozhodnutiu udeliť absolutórium Komisie za rok 2011, body 1 ab, ae, af.
  • [11]  Príspevok Kersti Kaljulaidovej na vypočutí o integrovanom rámci vnútornej kontroly, ktoré 22. apríla 2013 zorganizoval výbor CONT.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

V júni 2005 prijala Komisia plán na integrovaný rámec vnútornej kontroly. Cieľom bolo, aby pred koncom svojho mandátu splnila svoj záväzok dosiahnuť pozitívne vyhlásenie o vierohodnosti (DAS). Vykonávanie akčného plánu sa začalo v roku 2006.

Cieľom tohto pracovného dokumentu je predovšetkým zhodnotiť pokrok a výsledky, ktoré dosiahla Európska komisia pri realizácii tohto plánu. Dokument sa ďalej zaoberá otázkami budúcnosti integrovaného rámca vnútornej kontroly.

1.  Plán vytvorenia integrovaného rámca vnútornej kontroly: pôvod, obsah a dosiahnuté výsledky

1.1.     Pôvod

V roku 2005 sa Komisia rozhodla prijať opatrenia v snahe dosiahnuť pozitívne vyhlásenie o vierohodnosti (DAS). Európsky dvor audítorov v novembri 2010 po desiaty raz uviedol, že nemá opodstatnenú istotu v prípade platieb v rámci všetkých častí všeobecného rozpočtu. V roku 2003 počas postupu udeľovania absolutória Európsky parlament a Rada vyzvali Komisiu, aby konala v záujme vyriešenia tejto situácie. Napokon sa pri uplatňovaní finančného výhľadu (2006 – 2013) vyskytla príležitosť na zmenu právneho základu, a tým vznikla možnosť aktivovať ďalšie nástroje na dosiahnutie kladného vyhlásenia o vierohodnosti.

S cieľom získať kladné vyhlásenie o vierohodnosti zamerala Komisia svoje úsilie na zlepšenie rámca vnútornej kontroly. Prečo?

Po prvé, systém sledovania a vnútorná kontrola neposkytovali pre Dvor audítorov dostatočné záruky na vydanie pozitívneho DAS, pokiaľ ide o zákonnosť a správnosť príslušných transakcií.

Po druhé, v osobitnej správe z roku 2004 Európsky dvor audítorov poukázal na nedostatky rámca vnútornej kontroly používaného v EÚ a odporučil posilniť model auditu.

Po tretie, Komisia dostala jednoznačný politický mandát na reformu modelu vnútorného auditu. Podľa Wynnovej správy o absolutóriu za rok 2003 Parlament jasne vyzval Komisiu, aby vypracovala akčný plán na zavedenie rámca vnútornej kontroly pre Spoločenstvo.

Vo svojom odporúčaní Parlamentu v súvislosti s udeľovaním absolutória za rok 2003 Rada vyzvala tiež Komisiu, aby pokračovala v úsilí ďalej rozpracovať jasnú a komplexnú stratégiu auditu a kontroly.

1.2.     Obsah

Plán bol navrhnutý tak, aby sa znížili rozdiely medzi existujúcim rámcom auditu a modelom auditu, ktorý vypracoval Dvor audítorov. Model auditu, ktorý navrhol Dvor audítorov – tzv. model jednotného auditu – je založený na integrovanom reťazci aktérov, ktorí pracujú premyslene podľa spoločných zásad a sú zodpovední za svoje kontroly v každej fáze procesu.

Zavedenie takéhoto modelu predpokladá, že Komisia vykoná požadované opatrenia na svojej úrovni, ale že do tejto reformy sa plne zapoja aj členské štáty, keďže spravujú v rámci zdieľaného hospodárenia 80 % prostriedkov z EÚ.

Na základe vyhodnotenia nedostatkov sa Komisia rozhodla uskutočniť šestnásť konkrétnych opatrení rozdelených do štyroch tém.

Prvá téma sa týka zjednodušenia a spoločných zásad kontroly (opatrenie 1 – 4) Opatrenie 1, ktoré sa týka cieľov zjednodušovania, má zabrániť tomu, aby ťažkosti pri uplatňovaní kritérií oprávnenosti viedli k nezákonnostiam a neregulárnostiam. Opatrenia 2 a 3 sa týkajú stanovenia spoločných zásad a zosúladenia uplatňovania kontrolných stratégií, ktoré používajú Komisia a členské štáty. Cieľom je poskytnúť jasnejší a komplexnejší dôkaz o tom, že systém dohľadu a kontroly existuje a dokáže dodržiavať úroveň rizika chybovosti. Posledným opatrením v rámci tejto témy je iniciovať dialóg s Parlamentom a Radou o prípustných rizikách v príslušných transakciách. Znamená to objasniť Dvoru audítorov očakávania orgánov udeľujúcich absolutórium.

Druhá téma sa týka vyhlásenia o hospodárení a vierohodnosti auditu (opatrenia 5 – 8) Cieľom je poskytnúť primeranú záruku o správnosti a zákonnosti príslušných transakcií na každej úrovni plnenia rozpočtu EÚ. Posilnila by sa zodpovednosť každého aktéra a pre Komisiu by bolo na jej úrovni ľahšie dokazovať, že prostriedky EÚ sa využívajú správne. V záujme dosiahnutia tohto cieľa Parlament žiadal, aby členské štáty zverejňovali finančné vyhlásenie ex ante a vyhlásenie o vierohodnosti ex-post na najvyššej politickej úrovni. Jeho návrh však narazil na odpor v Rade Ecofin. S cieľom zladiť tieto odlišné postoje Komisia navrhla, aby bol vymenovaný národný koordinačný orgán za každú oblasť politiky, ktorý bude podávať súhrnné správy o vyhláseniach o hospodárení na operatívnej úrovni (opatrenie č. 5). Komisia chcela preskúmať aj prospešnosť vyhlásení o hospodárení mimo rámca zdieľaného a nepriameho centralizovaného hospodárenia (opatrenie č. 6). Napokon sa Komisia rozhodla viac podporiť úlohu nezávislých auditov a najvyšších národných kontrolných úradov s cieľom zabezpečiť poskytovanie dodatočného uistenia o príslušných transakciách (opatrenia č. 7 a 8).

Tretia téma sa zameriava na čo najvyššiu úroveň kontroly, akú možno dosiahnuť bez zvyšovania vyčlenených zdrojov (opatrenia č. 9 až 11). Na tento účel sa v akčnom pláne presadzuje predovšetkým lepšia koordinácia medzi kontrolnými orgánmi, aby sa minimalizovala duplicita práce. Presnejšie povedané, toto opatrenie zahŕňa vzájomné poskytovanie si výsledkov práce a ich nadväzných opatrení medzi audítormi, ako aj vymedzenie spoločnej stratégie auditu a lepšiu koordináciu pri plánovaní auditov (opatrenie č. 9). Po druhé, akčný plán sa pri kontrole rizika chybovosti v príslušných transakciách zameriava na prístup založený na nákladoch a prínose. Cieľom je dosiahnuť vhodnú rovnováhu medzi nákladmi a prínosom kontrol (opatrenia č. 10 a 11).

Štvrtá a posledná téma akčného plánu sa zaoberá rôznorodou povahou jednotlivých politík EÚ a obsahuje opatrenia na odstránenie nedostatkov špecifických pre určitý sektor (opatrenia č. 12 – 16). Po prvé, na základe nedostatkov zistených v jednotlivých oblastiach politiky prijali útvary Komisie opatrenia na ich odstránenie prostredníctvom ročných plánov hospodárenia a správ o pokroku vo výročných správach o činnosti. Po druhé, niektoré opatrenia sú určené na posilnenie kontrol štrukturálnych fondov, pri ktorých je riziko chybovosti najväčšie (opatrenia č. 13 – 15). Medzi týmito iniciatívami Komisia navrhla vykonanie ďalších analýz súčasných neúspechov v systéme dohľadu s cieľom posilniť existujúce usmernenia a podporovať „dohody o dôvere“, ktorými sa členské štáty môžu zaviazať, že sa zaručia za vierohodnosť auditu na ročnej báze (opatrenie č 13 až 15). A napokon posledné opatrenie sa týka vykonávania spoločných usmernení pre jednotlivé skupiny politík (opatrenie č. 16).

1.3.     Pokrok vo vykonávaní akčného plánu

Pokrok sa musí merať podľa dvoch kritérií: dosiahnuté výsledky akčného plánu a ich vplyv na znižovanie chýb príslušných transakcií.

•   Pokrok v dosahovaní akčného plánu

Komisia vo svojom poslednom hodnotení[1] pokladala akčný plán za úplne dokončený na začiatku roka 2009. Realizácia plánu sa oneskorila v porovnaní s pôvodným harmonogramom, podľa ktorého bol termín ukončenia na konci roka 2007.

Vyhlásenie Komisie však treba spresniť.

Po prvé, 13 z pôvodných 16 opatrení bolo reálne vykonaných, 3 sa nedali uskutočniť alebo sa zmenil spôsob ich vykonania. Spomedzi týchto troch opatrení prvým je vytvorenie spoločných zásad vnútornej kontroly v návrhu revidovaného nariadenia o rozpočtových pravidlách (opatrenie č. 2). Keďže Komisia nedosiahla politickú dohodu, aby boli zahrnuté osobitné ustanovenia o vnútornej kontrole, cieľ tohto opatrenia sa dosiahol vďaka článku 28A, v ktorom sa stanovuje zásada účinnej a efektívnej vnútornej kontroly pri plnení rozpočtu. Druhé opatrenie sa týka medziinštitucionálneho dialógu o rizikách chybovosti (opatrenie č. 4). Keďže pojem prípustnej miery rizika nemožno začleniť do nariadenia o rozpočtových pravidlách, Komisia sa rozhodla dokončiť toto opatrenie vymedzením pojmu „zvyškové riziko chýb“. Tretie opatrenie sa týka užitočnosti vyhlásení o hospodárení mimo rámca zdieľaného a nepriameho centralizovaného hospodárenia (opatrenie č. 6). Bolo zrušené, ale iba preto, aby sa vykonalo iným spôsobom.

Po druhé, medzi opatreniami považovanými za dosiahnuté možno niektoré vnímať ako klamlivé v porovnaní s tým, čo sa očakávalo. Napríklad zjednodušenie právnych predpisov v rokoch 2007 – 2013 nebolo také rozsiahle, ako sa očakávalo, pretože akčný plán bol vypracovaný príliš tesne po prijatí právnych predpisov 2007 – 2013, aby priniesol významné zmeny. Ďalším príkladom je prípustné riziko chýb v súvislosti s príslušnými transakciami. Rokovanie o tomto bode stále prebieha, ale zatiaľ sa neobjavilo žiadne celkom uspokojivé riešenie.

•   Vplyv akčného plánu na znižovanie počtu chýb v podkladových transakciách.

Vplyv akčného plánu nemožno vnímať ako plne uspokojivý. Komisia doteraz nedosiahla pozitívne vyhlásenie o vierohodnosti. Európsky dvor audítorov sa negatívne vyjadruje už osemnásť rokov.

Presnejšie povedané, v správe k vyhláseniu o vierohodnosti Dvor audítorov skonštatoval, že vo všetkých platbách sa vyskytli závažné chyby. Skonštatoval tiež, že systémy dohľadu a kontroly boli vo všeobecnosti čiastočne účinné. Dvor audítorov zistil správne hospodárenie s prostriedkami a účinnú vnútornú kontrolu len v oblastiach administratívnych výdavkov a vonkajších vzťahov, pomoci a politike rozširovania.

V porovnaní s vyhlásením o vierohodnosti za rok 2010 sa okrem toho nezaznamenalo žiadne výrazné zlepšenie. Celková chybovosť podkladových transakcií sa zvýšila 3.7 % to 3.9 %. Táto miera síce klesla v regionálnej politike, no stúpla v poľnohospodárskej politike a politike rozvoja vidieka.

Takže pokrok dosiahnutý na začiatku plánovacieho obdobia zrejme teraz dosiahol svoj limit, hoci Komisia neustále prízvukovala, že výsledky sa nedostavia okamžite.

2.  Vypočutie z 22. apríla 2013: hlavné výzvy

2.1.      Následné opatrenia k absolutóriu za rok 2011

V diskusii o akčnom pláne na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly vyvstáva len jedna otázka: prečo Komisia nedosiahla pozitívne vyhlásenie o vierohodnosti?

Zlyhal akčný plán? Bol zle formulovaný alebo zle vykonávaný?

A čo teraz plánuje urobiť Komisia?

No diskusia o integrovanej vnútornej kontrole sa uskutočňuje tiež v rámci následných opatrení k uzneseniu o absolutóriu za rozpočtový rok 2011, ktoré bolo prijaté na plenárnej schôdzi v apríli 2013 a ktoré Komisii zabezpečuje niektoré nové usmernenia.

Cieľom troch prioritných opatrení, ktoré sa od Komisii vyžadujú na základe posledného uznesenia o absolutóriu, je pripraviť cestu novému pokroku v otázke vyhlásení o vierohodnosti.

Oznámenie na obranu rozpočtu EÚ, čo je prvým prioritným krokom, ponúkne Komisii príležitosť, aby preukázala, aký účinný je jej systém obnovy.

Druhou prioritou je výmena najlepších postupov medzi službami Komisie poverenými finančným hospodárením, ktorú vyžaduje Parlament, by mala mať určitý pozitívny vplyv na chybovosť, a čo sa týka hodnotenia finančnej výkonnosti, ako tretiu prioritu Parlament dôrazne povzbudzuje Komisiu, aby uskutočnila posun k novej kultúre výkonnosti.

2.2.     Nutnosť zjednodušenia

Čo sa týka nutnosti zjednodušenia (pozri opatrenia 1 až 3), niet pochybností o tom, že táto zásada by sa mala v nasledujúcom programovom období 2014 – 2020 uplatňovať. Je nesporné, že zjednodušenie je spoločnou zodpovednosťou všetkých inštitúcií, ktoré sa zúčastňujú na rozhodovacom procese a že Parlament by mal na tento kategorický imperatív tiež pamätať.

2.3.     Vyhlásenia vedenia a vierohodnosť auditu

Čo sa týka vyhlásení o hospodárení a o vierohodnosti auditu, nové nariadenie o rozpočtových pravidlách zavádza osobitné nástroje v podobe výročných vyhlásení na rôznych úrovniach.

Riadiace orgány členských štátov musia Komisii raz ročne predkladať svoje účty spolu s vyhlásením o vierohodnosti, ročný súhrn zo záverečnej audítorskej správy a kontrol a stanovisko nezávislého audítorského orgánu (článok 59 nového nariadenia o rozpočtových pravidlách (EÚ, Euratom) č. 966/2012).

Členské štáty môžu okrem toho poskytnúť dobrovoľné vyhlásenia podpísané na primeranej úrovni, ktoré vychádzajú z týchto informácií.

Kvalita týchto vyhlásení bude mimoriadne dôležitá, pretože udeľovanie absolutórií ukázalo, že prvý problém, ktorý sa objavuje v rámci súčasného systému každoročných súhrnov, sa týka spoľahlivosti údajov vypracovaných členskými štátmi.

Parlament pri viacerých príležitostiach vyjadril poľutovanie nad tým, že ročné súhrny zavedené do právnych predpisov v dôsledku medziinštitucionálnej dohody o finančnom výhľade na obdobie 2006 – 2013 nie sú cenným zdrojom informácií pre posúdenie súladu alebo výkonnosti príjemcov. V uznesení k rozhodnutiu o udelení absolutória na rozpočtový rok 2011 Parlament požaduje, aby Komisia analyzovala silné aj slabé stránky systémov kontroly jednotlivých štátov na základe ročných súhrnov, ktoré dostala, a žiada, aby Komisia podnikla okamžité opatrenia, ktorými by sa zaručilo, že budúce ročné súhrny budú pre hodnotenie výkonnosti príjemcov užitočné.

Parlament taktiež vyzval Komisiu, aby v krátkodobom horizonte vypracovala v spolupráci s členskými štátmi vzor vyhlásení o hospodárení jednotlivých štátov, ktorý im zaručí zmysluplnosť a porovnateľnosť a členským štátom pomôže zabezpečiť tieto dobrovoľné vyhlásenia o hospodárení uvedené v článku 59 ods. 5 nového nariadenia o rozpočtových pravidlách (EÚ, Euratom) č. 966/2012 tým, že bude propagovať najlepšie postupy.

2.4.     Prípustné riziko chyby, prístupy v oblasti súladu a výkonu

Pojem prípustného rizika chyby sa na úrovni EÚ po prvýkrát zaviedol na Európskom dvore audítorov v stanovisku o jednotnom audite 2/2004. Dvor audítorov vyjadril názor, že „každý systém kontroly je určitým kompromisom medzi nákladmi na realizáciu definovanej intenzity kontrol na jednej strane a výhodami, ktoré tieto postupy prinesú na druhej strane. V kontexte Spoločenstva k týmto výhodám patrí aj zníženie rizika plytvania prostriedkami a zníženie rizika chyby na prípustnú úroveň.”

Komisia zahrnula návrhy Dvora audítorov do svojho akčného plánu na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly a vo svojom oznámení s názvom Smerom k jednotnému chápaniu koncepcie prípustného rizika chyby (COM(2008)866) zdôraznila, že pri určovaní nových stratégií kontroly by sa malo pamätať na dodatočné náklady na doplnkové kontroly.

Jednotné kritérium 2 % alebo hladina významnosti neberie do úvahy profily rozličných rizík jednotlivých politík. Podľa Komisie by bolo mysliteľné, aby rozpočtový orgán stanovil rozličné hladiny významnosti na základe politických potrieb, prínosov určitej politiky, súvisiaceho rizika, potenciálu na ďalšie zjednodušovanie a dodatočných nákladov spojených z obmedzovaním chybovosti pomocou vyššieho počtu kontrol.

Parlament sa doteraz domnieval, že prístup prípustného rizika chyby by nemal byť len izolovaným a čisto technickým nástrojom. Mal by to byť integrovaný prvok v celkovom riadení rozpočtu a mal by prispievať k racionálnejšiemu a flexibilnejšiemu vykonávaniu rozpočtu tým, že poskytne väčší priestor subjektom, ktoré ho vykonávajú a osobitne pri tom zohľadní náklady na kontroly, či už tie, ktoré vzniknú Komisii alebo členským štátom.

Tento opatrný prístup je spojený s opakovaným názorom Parlamentu o tom, že chybovosť by sa mala neustále znižovať.

Parlament vo svojom poslednom uznesení o absolutóriu vyjadril nevôľu nad zvyšovaním miery výskytu najpravdepodobnejších chýb a zišiel z pozitívneho trendu z predchádzajúcich rokov a vyzval preto Komisiu, aby prijala potrebné kroky na dosiahnutie takého trendu, ktorý by poukazoval na nestály pokles chybovosti. Parlament je tiež názoru, že dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutnou súčasťou zabezpečenia plnej hodnoty výdavkov EÚ do budúcnosti a napredovania smerom k pozitívnemu vyhláseniu o vierohodnosti.

Avšak proti tomuto postoju Parlamentu v prospech čo najnižšej prípustnej chybovosti do istej miery pôsobí nový vývoj smerom k hodnoteniu vyššej výkonnosti.

Parlament si v činnosti udeľovania absolutórií osvojuje analýzu Dvora audítorov o rozpočte EÚ a o výsledkoch.

V súlade s článkom 318 ZFEÚ je Komisia povinná podať správu o hodnotení financií Únie vychádzajúcu z dosiahnutých výsledkov a podľa zmluvy je to spolu s osobitnými správami Dvora audítorov dôležitý prvok, ktorý pri rozhodovaní o absolutóriu napomáha hodnotenie Parlamentu. To znamená, že prístup súladu sa čoraz častejšie dopĺňa prístupom na základe výsledkov.

Inými slovami, klasický prístup k vyhláseniu o vierohodnosti založený na previerkach súladu, určujúci relatívne náklady politík EÚ, je dopĺňaný prístupom k výkonnosti spočívajúcom na dosiahnutých výsledkoch.

Mali by sa sledovať oba prístupy, teda minimalizácia nákladov na politiky EÚ a súčasne maximalizácia ich výhod. Vo svojej poslednej správe o udelení absolutória Parlament zopakoval odporúčania Dvora audítorov o meraní výsledkov politiky prostredníctvom jednoznačných cieľov a ukazovateľov európskej pridanej hodnoty a trval na tom, aby mali tieto ukazovatele vplyvu lehoty a kvantifikované ciele s nimi spojené. Parlament nástojil tiež na potrebe zabezpečiť súlad medzi cieľmi a ukazovateľmi predpokladanými v pláne hospodárenia útvarov Komisie, ktoré sa objavia vo výročných správach o činnosti.

2.5.     Prístup v oblasti súladu a v oblasti výkonnosti: dve strany jednej mince

Náklady a výsledky sú podstatným spôsobom prepojené v politickom posudku, ktorý pri udeľovaní absolutória vydal Parlament. Toto hodnotenie by sa malo opierať o formálnejší model. Súčasný postup vykonávania výkonnostného auditu je možno obratom v histórií udeľovania absolutória a otázke vyhlásenia o vierohodnosti. Treba zistiť, či by bolo možné formálne upraviť prístup hodnotenia výkonnosti porovnateľne k vyhláseniu o vierohodnosti.

Pokrok týmto smerom bude možný len v dobrej spolupráci so všetkými zúčastnenými stranami, teda Európskym dvorom audítorov a rozpočtovým orgánom, ale aj vládami a orgánmi jednotlivých štátov, najvyššími orgánmi auditu a parlamentmi jednotlivých štátov.

Viac informácií získate na: Kontrolné systémy – Európska komisia

http://ec.europa.eu/budget/biblio/documents/control/control_en.cfm

Stauner Gabriele (2) – Európsky parlament

http://www.europarl.europa.eu/RegistreWeb/search/simple.htm?language=EN&fulltext=2008%2F0110 (COD)&auteur=Stauner+Gabriele

  • [1]  Pozri oznámenie Komisie: Správa o vplyve Akčného plánu Komisie na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly, COM(2009)43 final.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

28.5.2013

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

23

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Inés Ayala Sender, Zigmantas Balčytis, Zuzana Brzobohatá, Andrea Češková, Ryszard Czarnecki, Martin Ehrenhauser, Jens Geier, Ingeborg Gräßle, Bogusław Liberadzki, Monica Luisa Macovei, Jan Mulder, Eva Ortiz Vilella, Monika Panayotova, Crescenzio Rivellini, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, Bart Staes, Georgios Stavrakakis, Michael Theurer

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Philip Bradbourn, Monika Hohlmeier, Karin Kadenbach, Véronique Mathieu Houillon, Markus Pieper, Barbara Weiler