SPRÁVA o inováciách pre udržateľný rast: biohospodárstvo pre Európu

7.6.2013 - (2012/2295(INI))

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
Spravodajca: Paolo Bartolozzi

Postup : 2012/2295(INI)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu :

A7-0201/2013

Predkladané texty :

A7-0201/2013

Rozpravy :

PV 01/07/2013 - 23
CRE 01/07/2013 - 23

Hlasovanie :

PV 02/07/2013 - 9.15

Prijaté texty :

P7_TA(2013)0302

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
DÔVODOVÁ SPRÁVA
STANOVISKO Výboru pre rozvoj
STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci
STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku
STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o inováciách pre udržateľný rast: biohospodárstvo pre Európu

(2012/2295(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Inovácie pre udržateľný rast: biohospodárstvo pre Európu (COM(2012)0060),

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

– so zreteľom na svoje uznesenie z 24. mája 2012 o Európe efektívne využívajúcej zdroje[1],

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Riešenie problémov na komoditných trhoch a trhoch s nerastnými surovinami (COM(2011)0025) a na svoje uznesenie týkajúce sa tohto oznámenia[2],

– so zreteľom na závery Rady počas predsedníctva Spojeného kráľovstva v roku 2005 (Znalostné biohospodárstvo v Európe), Nemecka v roku 2007 (Na ceste k znalostnému biohospodárstvu v Európe) a Belgicka v roku 2010 (Znalostné hospodárstvo v Európe: úspechy a výzvy),,

– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre regionálny rozvoj (A7‑0201/2013),

A. keďže svetová populácia sa podľa predpokladov do roku 2050 zvýši zo siedmich na viac ako deväť miliárd, čo povedie k odhadovanému 70-percentnému nárastu dopytu po potravinách a zvýšeniu silného tlaku na vodné rezervy;

B. keďže nedostatok prírodných zdrojov na svete, zvyšovanie tlaku na obnoviteľné suroviny a globálne účinky zmeny klímy vyžadujú efektívne využívanie zdrojov;

C. keďže dlhodobý, inovačný a efektívny prístup zaručí nielen väčšiu udržateľnosť, ale aj podporu pre rozvoj vidieka a regionálny rozvoj, možné zníženie emisií skleníkových plynov, väčšiu udržateľnosť výrobného cyklu a rozšírenie priemyselnej inovácie v rámci celého hodnotového reťazca;

D. keďže prechod na udržateľné hospodárstvo umožní posilniť konkurencieschopnosť európskeho priemyselného odvetvia a poľnohospodárskeho sektora, zvýšiť hospodársky rast a tým podporiť významný rast európskych mier zamestnanosti;

E. keďže úspešné biohospodárstvo pre Európu závisí od dostupnosti udržateľne riadených a zdrojovo zabezpečených východiskových surovín (z poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a biologicky rozložiteľného odpadu);

F. keďže biohospodárstvo EÚ už má obrat približne 2 bilióny EUR a očakáva sa významný rast na základe udržateľnej prvovýroby, spracovania potravín, priemyselných biotechnológií a biorafinérií;

Všeobecné pripomienky

1. víta oznámenie Komisie s názvom Inovácie pre udržateľný rast: biohospodárstvo pre Európu a akčný plán na vykonávanie stratégie pre biohospodárstvo, ktorý toto oznámenie zahŕňa;

2. nazdáva sa, že biohospodárstvo umožňuje menej nákladnú výrobu priemyselných a spotrebných komodít, s využitím menšieho množstva energie a s menším znečistením životného prostredia;

3. súhlasí s názorom, že prechod na inteligentné, udržateľné a inkluzívne biohospodárstvo nie je založený len na produkcii obnoviteľných prírodných zdrojov s malým vplyvom na životné prostredie, ale aj na ich udržateľnom využívaní z hľadiska životného prostredia, hospodárstva a spoločnosti, so zachovaním využitia biotických zdrojov v rámci obnovy ekosystému;

4. zdôrazňuje naliehavosť okamžitých opatrení na podporu inovácií a investícií do nových technológií a obchodných modelov a vytvorenie stimulov, ktoré budú mať pre hospodárstvo dlhodobý prínos; zdôrazňuje kľúčový význam súkromného sektora pri zabezpečení udržateľného hospodárskeho rastu;

5. domnieva sa, že biohospodárstvo je predpokladom pre napĺňanie cieľov stratégie Európa 2020, a najmä iniciatív Inovácia v Únii a Európa efektívne využívajúca zdroje;

6. víta podporu Komisie pre radikálnu zmenu prístupu EÚ k výrobe, spotrebe, spracovaniu, skladovaniu, recyklovaniu a likvidácii biologických zdrojov;

7. poukazuje na to, že v biohospodárstve je už teraz zamestnaných 22 miliónov ľudí, čo predstavuje 9 % celkovej zamestnanosti v EÚ, a má značný potenciál zamestnať aj milióny ďalších ľudí;

8. podporuje návrh Komisie na vytvorenie pracovnej skupiny a plánu pre biohospodárstvo, v ktorom sa poukáže na prínos obnoviteľných zdrojov energie a biotechnológií k udržateľnému rozvoju, a na podporu regiónov a prevádzkovateľov zameranú na rozvoj nových inovácií pre odvetvie biohospodárstva;

9. vyzýva členské štáty, aby vypracovali národné a regionálne akčné plány pre biohospodárstvo, a žiada Komisiu, aby každý polrok predložila Európskemu parlamentu správu o uplatňovaní biohospodárstva;

10. zdôrazňuje, že EÚ je celosvetovým lídrom v rôznych oblastiach biovedy a biotechnológií; domnieva sa, že prechod na biohospodárstvo umožní Európe dosiahnuť dôležitý pokrok v oblasti nízkouhlíkového hospodárstva, inovácie a konkurencieschopnosti a posilní jej úlohu na medzinárodnej scéne;

11. zdôrazňuje význam a obrovský potenciál efektívneho využívania zdrojov a energetickej účinnosti; zdôrazňuje potrebu „produkovať viac s menším množstvom zdrojov“, aby biohospodárstvo zostalo udržateľné;

12. zastáva názor, že biohospodárstvo pre Európu by nemalo iba nahrádzať súčasné hospodárstvo založené na fosílnych palivách ani opakovať súčasné modely nehospodárneho správania a spotreby, ale malo by byť účinnejším a udržateľnejším modelom so zreteľom na sociálne a environmentálne spravovanie v rámci celého hodnotového reťazca založeného na biohospodárstve;

13. víta prebiehajúcu revíziu právnych predpisov Únie týkajúcich sa biopaliva s cieľom zmierniť negatívny vplyv nepriamej zmeny využívania pôdy a podporiť trh s vyspelejšími biopalivami a ich rozvoj, čo by malo umožniť rozsiahlejšie využívanie nepotravinových surovín ako odpad, rezíduá, lignocelulózový a celulózový materiál;

14. pripomína, že faktory nepriamych zmien využívania pôdy v prípade biopalív a biokvapalín, ako aj záväzné kritériá udržateľnosti na využívanie pevnej a plynnej biomasy by mali byť zahrnuté do smernice o obnoviteľných zdrojoch energie a do smernice o kvalite palív; vyzýva Komisiu, aby navrhla rámcovú smernicu o biomase, ktorá by sa týkala všetkých spôsobov využitia biomasy (energia, palivá, materiály a chemické látky) a zaviedla by hierarchiu biomasy;

Investície do výskumu, inovácií a zručností

15. nabáda Komisiu, aby naďalej vynakladala úsilie o koordináciu cezhraničného a medzisektorového výskumu a vývoja v členských štátoch, a zdôrazňuje najmä skutočnosť, že je potrebné preskúmať hranice udržateľnosti biotických zdrojov so zreteľom na ekosystémové funkcie a prírodné potravinové reťazce, ako aj na dopyt ľudí po potravinách;

16. žiada podrobnejšie preskúmanie zabezpečenia sociálnych a environmentálnych príležitostí a tiež súvisiacich potenciálnych nákladov vzhľadom na rôzne možné dôsledky a prípadné nevhodné postupy využívania biohospodárstva, pokiaľ ide o využívanie vzácnych prírodných zdrojov, riziko poškodenia životného prostredia a straty biodiverzity a príležitosť na ochranu;

17. podporuje vytvorenie panelu odborníkov na biohospodárstvo, ktorý by pomáhal zvyšovať súčinnosť a súdržnosť politík a iniciatív, a monitorovacieho strediska pre biohospodárstvo s cieľom napomáhať vzájomnému učeniu tým, že sa zabezpečí nepretržitá výmena poznatkov a informácií medzi výskumnými ústavmi, podnikmi, inštitúciami, univerzitami, regionálnymi subjektmi, poľnohospodármi a obyvateľmi vidieckych oblastí, a urýchliť rozvoj regulačného rámca, ktorý zintenzívni a uľahčí výskum, jeho uplatňovanie a komercializáciu inovácií;

18. pripomína význam uplatňovania zásady predbežnej opatrnosti pri využívaní biotechnológií, najmä v oblasti geneticky modifikovaných organizmov a syntetickej biológie;

19. domnieva sa, že je nevyhnutné vytvoriť viacodborové a prierezové informačné a vzdelávacie programy, aby sa výsledky výskumu sprístupnili zúčastneným stranám vrátane spotrebiteľov, čím im poskytnú príležitosť na zvýšenie povedomia a miery účasti;

20. žiada o odstránenie prekážok pre inováciu v rámci hodnotového reťazca, najmä na základe rýchlych a vedeckých postupov EÚ pre schvaľovanie biotechnologických výrobkov a oveľa rýchlejšieho prístupu na trh;

21. vyzýva Komisiu, aby navrhla praktické opatrenia celoregionálneho dosahu na podporu produkcie a spotreby výrobkov biohospodárstva na regionálnej úrovni;

22. zdôrazňuje, že biohospodárstvo si vyžaduje, aby sa rozvíjali a/alebo ďalej prepájali nové zručnosti, nové znalosti a nové disciplíny s cieľom riešiť spoločenské zmeny súvisiace s biohospodárstvom, podporiť konkurencieschopnosť, rast a vytváranie pracovných miest, napĺňať potreby odvetvia a zabezpečiť lepší súlad zručností a pracovných miest;

23. zdôrazňuje, že biohospodárstvo vyžaduje prvotriedne znalosti a zručnú pracovnú silu; trvá na tom, že je nevyhnutné, aby sa v regiónoch Európskej únie zabezpečilo odborné a vysokoškolské vzdelávanie so zreteľom na osobitné charakteristiky regiónov; poukazuje na to, že komplexné systémy vzdelávania a odbornej prípravy v regiónoch stimulujú aj rozmach obchodu;

24. víta vyčlenenie rozpočtových prostriedkov vo výške 4,5 miliardy EUR, ktoré navrhla Komisia ako súčasť rámcového programu pre výskum (Horizont 2020), a dúfa, že tieto rozpočtové prostriedky budú k dispozícii pre všetky odvetvia a nástroje biohospodárstva a na ďalšie zdokonaľovanie inovácií vrátane výskumu ekosystémového rámca, opätovného využívania a recyklovania biologického materiálu;

25. zastáva názor, že biorafinérie založené na miestnom udržateľnom biomateriáli, ktoré nevytláčajú potraviny ani iné hodnotnejšie spôsoby použitia, predstavujú základný nástroj na uskutočnenie uspokojivých procesov transformácie nepoužívaných zariadení a na oživenie oblastí zasiahnutých krízou pomocou inovačných postupov a investícií do cyklického hospodárstva, a dúfa, že táto ich úloha sa bude naďalej podporovať;

26. zdôrazňuje, že dostatočné množstvá udržateľných surovín sú nevyhnutné na úspešnú prevádzku biorafinérií v Európe; poukazuje na to, že si to bude vyžadovať aj zlepšenie infraštruktúry na ukladanie a prepravu, ako aj vybudovanie potrebnej logistiky;

27. poukazuje na to, že v Európe existuje iba obmedzený počet demonštračných zariadení a že je nevyhnutné zvýšiť investície na udržanie vedúcej úlohy európskych priemyselných odvetví v sektore biorafinérií; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili pilotné a demonštračné činnosti na rozširovanie produktov a procesov;

28. zdôrazňuje, že biohospodárske politiky musia byť navrhnuté lepšie s cieľom zabezpečiť postupné využívanie biomasy; v tomto smere žiada o rozvoj právneho nástroja, ktorý vytvorí podmienky pre účinnejšie a udržateľnejšie využívanie tohto vzácneho zdroja; zdôrazňuje, že takýto nástroj by mal stanoviť zásadu postupného využívania tzv. pyramídy biomasy, pričom by mal zohľadniť jej rôzne segmenty a posilniť jej najvyššie úrovne; poukazuje na to, že takýto prístup by viedol k hierarchickému, inteligentnému a účinnému využívaniu biomasy, k jej uplatneniu s pridanou hodnotou a k podporným opatreniam, ako je koordinácia výskumu v rámci celého hodnotového reťazca;

Väčšia interakcia politík a intenzívnejšie zapojenie zainteresovaných strán

29. považuje za potrebné zaručiť integrovaný, jednotný, medziodvetvový a interdisciplinárny prístup k biohospodárstvu a požaduje harmonizáciu rozličných súvisiacich politík EÚ a príslušných smerodajných zásad – napríklad zásady predbežnej opatrnosti – v rôznych odvetviach (plán efektívneho využívania zdrojov, Inovácia v Únii, iniciatíva pre suroviny, Horizont 2020, environmentálny akčný program do roku 2020, politika súdržnosti, spoločná poľnohospodárska politika a spoločná rybárska politika, smernica o energii z obnoviteľných zdrojov, rámcová smernica o vode, rámcová smernica o odpadoch, smernica o obaloch a osobitné opatrenia týkajúce sa biologického odpadu); za potrebné považuje aj vymedzenie jednotného, dlhodobého a stabilného regulačného rámca na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni, ktorého cieľom bude podpora a zvyšovanie investícií do biohospodárstva v Európe;

30. vyzýva Komisiu, aby zriadila finančné nástroje na podporu investícií v oblasti biohospodárstva vo fáze pred komerčným využitím, aby pretavila výsledky výskumu do obchodných úspechov a aby umožnila inovačným spoločnostiam, najmä MSP, získať finančné a iné nástroje podpory, ktoré stimulujú rozvoj biohospodárstva, napríklad využitím regionálnych a štrukturálnych fondov a rizikového kapitálu Európskej investičnej banky, zvýšením súdržnosti rôznych fondov EÚ pre výskum a inovácie a zriadením jednotného kontaktného miesta pre informácie o všetkých iniciatívach týkajúcich sa biohospodárstva, s cieľom dosiahnuť najväčší možný účinok; uvedomuje si ťažkosti a finančné riziká spojené s komercializáciou inovácií v biohospodárstve a ich uvádzaním na trh;

31. žiada rozvoj priemyselných infraštruktúr a optimalizované reťazce zásobovania bioproduktmi vo vidieckych a pobrežných oblastiach s cieľom vytvoriť nové pracovné miesta v poľnohospodárstve, lesníctve a akvakultúre; žiada, aby sa na tento účel uvoľnili finančné prostriedky EÚ na rozvoj vidieka, a to takým spôsobom, aby nedošlo k zvýšeniu škôd na životnom prostredí a strate biodiverzity, ale naopak k ich zníženiu;

32. požaduje prijatie konkrétnych cielených opatrení na zníženie zložitosti a skrátenie byrokratických postupov udeľovania povolení, ktoré sťažujú postupy rozvoja biorafinérií a ktoré by mohli spôsobiť presun inovačných a moderných technológií mimo EÚ;

33. súhlasí s využitím verejno-súkromných partnerstiev, pričom sa treba náležite poučiť z problémov, ktoré sa objavili v minulosti pri uplatňovaní tejto formy spolupráce v iných odvetviach; vyzýva Komisiu, aby vyčlenila primerané zdroje na rozvoj a rast týchto partnerstiev, pretože sa domnieva, že ide o kľúčový prostriedok, ktorý umožní vytvorenie nových hodnotových reťazcov, posilní existujúce reťazce a uľahčí investovanie do technológií a skúšobných zariadení schopných uviesť na trh výsledky výskumu;

34. súhlasí s potrebou viacúrovňového prístupu a žiada, aby sa venovala ešte väčšia pozornosť regionálnemu a miestnemu rozmeru biohospodárstva a iniciatívam vychádzajúcim zdola; víta vytvorenie platforiem pre biohospodárstvo na regionálnej, národnej a európskej úrovni, ktoré budú môcť merať pokrok dosiahnutý v danom odvetví a umožnia výmenu takých znalostí a najlepších postupov, ktoré prispejú k vyrovnaniu stupňa rozvoja biohospodárstva na území EÚ; okrem toho žiada Komisiu, aby do nich zapojila aj odborníkov z tohto odvetvia a všetkých zainteresovaných oblastí, ako aj zástupcov spotrebiteľov a občanov; poukazuje na skutočnosť, že regionálne hospodárstva musia zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

35. domnieva sa, že pri budovaní spoločnosti využívajúcej biologické zdroje sú dôležité iniciatívy typu zdola nahor a že rozhodujúci význam má podnikateľský prístup a prístup založený na dopyte v kombinácii s prístupom vládnej úrovne; domnieva sa, že by sa mali poskytnúť primerané možnosti regionálnym iniciatívam; vyzýva Komisiu, aby podporila takéto siete a klastre s cieľom presadzovať výmenu skúseností.

Posilnenie trhov a konkurencieschopnosti

36. vyzýva Komisiu, aby svoju finančnú podporu zamerala na inovácie v súlade s iniciatívou Inovácia v Únii vrátane priorít programu Horizont 2020, a tak nabádala k príprave výsledkov výskumu na uvedenie na trh, čím sa preklenie „mŕtva zóna“ v oblasti výskumu v Európe;

37. domnieva sa, že existuje celá skupina vynikajúcich nástrojov (verejné obstarávanie, normalizácia, daňové stimuly, systémy certifikácie a osobitné označovanie), ktoré môžu zaistiť dostatočnú dodávku udržateľných a vysokokvalitných biologických produktov a zabezpečiť systémy výroby efektívne využívajúce zdroje; je presvedčený, že je potrebná reforma platných právnych predpisov; vyzýva Komisiu, aby vypracovala kritériá udržateľnosti pre využívanie biomasy, z ktorých by mali vychádzať aj nástroje na vytváranie trhu;

38. zdôrazňuje, že biohospodárstvo, ktoré využíva biologické zdroje namiesto energie z fosílnych palív, musí byť vedené pevným politickým rámcom, ktorý náležite zohľadňuje nielen hospodársku uskutočniteľnosť, ale aj faktory sociálnej a ekologickej udržateľnosti;

39. zastáva názor, že je mimoriadne dôležité zapojiť a informovať spotrebiteľov, pokiaľ ide o voľbu biologických produktov a ekologických služieb; v tejto súvislosti očakáva rozvoj štandardizácie takejto výroby v EÚ založenej na dostatočných kritériách udržateľnosti, keďže ju považuje za nástroj na presadenie výnosného európskeho trhu s týmito výrobkami;

40. je presvedčený, že životnosť biologických produktov sa nemôže umelo krátiť; produkt by mal byť vyrobený tak, aby mal čo najdlhšiu životnosť;

41. zdôrazňuje, že biohospodárstvo výrazne prispeje k rozvoju vidieckych a pobrežných oblastí; zastáva názor, že súčinnosť a úzka spolupráca v rámci hodnotového reťazca vrátane miestnych producentov poľnohospodárskych a lesných surovín a biorafinérií by mohla prispieť k posilneniu konkurencieschopnosti a k zvýšeniu ziskovosti vidieckych oblastí; zdôrazňuje nevyhnutnosť vypracovať dlhodobú stratégiu pre biohospodárstvo, v ktorej sa náležite zohľadní potreba zaistiť potravinovú bezpečnosť;

42. požaduje, aby vyvinuté biologické a biotechnologické postupy našli uplatnenie pri využívaní obnoviteľných zdrojov na biologickom základe pochádzajúcich z odpadov a plodín, ktoré nie sú určené na konzumáciu, ako aj v rámci existujúcich poľnohospodárskych a lesníckych odvetví;

43. trvá na tom, že jednou z hlavných zásad biohospodárstva je zvýšenie efektívnosti využívania zdrojov a zníženie závislosti od dovozu surovín, energie a neobnoviteľných prírodných zdrojov; poukazuje na dôležitosť odvetvia lesného hospodárstva a iných bioodvetví a trvá na tom, že uhlíkovo neutrálne obnoviteľné prírodné zdroje a suroviny, ako drevo a drevné vlákno, môžu nahradiť neobnoviteľné fosílne suroviny; poukazuje na to, že odvetvie biohospodárstva produkuje množstvo výrobkov s vysokou pridanou hodnotou, napríklad chemikálie, lieky, plasty a iné inovačné nové materiály, a vytvára pracovné miesta; zdôrazňuje potenciál biotechnológií založených na morských zdrojoch;

44. vyzýva Komisiu, aby podporila opatrenia zamerané na zvýšenie potenciálu východiskových surovín udržateľným spôsobom, ich lepšie využitie, zhromažďovanie biologicky rozložiteľného odpadu (pričom sa treba vyhnúť rozsiahlej preprave) a aby zabezpečila, že využívanie biomasy bude aj naďalej ekologické a nezníži sa ním funkcia záchytu uhlíka; v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné stanoviť kritériá udržateľnosti pre energetické využívanie biomasy s cieľom zabezpečiť dostupnosť biomasy na účely účinnejšieho využívania zdrojov a zároveň zaistiť, aby stimuly na premenu biomasy na energiu nenarušili fungovanie trhu a neobmedzili jej dostupnosť pre výrobcov;

45. domnieva sa, že je dôležité investovať do dodávateľských reťazcov biohospodárstva, aby sa zaručila dostupnosť surovín; opakuje, že stratégie biohospodárstva by mali podporovať nielen efektívnejšie využívanie domového a komunálneho odpadu, ale aj zhodnocovanie tokov a zvyškov, ktoré vznikajú ako vedľajšie produkty v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve; žiada, aby sa vypracovali lepšie a zmocňovacie právne predpisy, ktoré zabezpečia právnu istotu a pevnú podporu udržateľného využívania zdrojov biohospodárstva a ťažby surovín, a aby sa politika v každom ohľade opierala o flexibilný dlhodobý prístup, ktorý je priaznivý pre investície;

46. domnieva sa, že v súlade s usmerneniami novej stratégie európskej priemyselnej politiky by biohospodárstvo mohlo vo významnej miere pomôcť v boji proti procesu deindustrializácie, ktorý v súčasnosti sužuje Európu, a zvrátiť jeho priebeh pomocou nových stratégií, ktoré oživia trh a posilnia konkurencieschopnosť regionálneho systému;

47. dôrazne vyzýva Komisiu, aby definovala dotácie škodlivé pre životné prostredie ako „dôsledok opatrenia vlády, ktoré poskytuje spotrebiteľom alebo výrobcom výhodu v tom, že im umožní doplniť príjmy alebo znížiť náklady, no ktorým sa zároveň znevýhodňujú riadne environmentálne postupy“[3]; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vychádzajúc z tejto definície bezodkladne a najneskôr do roku 2014 prijali konkrétne plány na postupné zrušenie všetkých dotácií škodlivých pre životné prostredie do roku 2020 vrátane dotácií, ktoré stimulujú neefektívne využívanie obnoviteľných zdrojov, a dotácií na fosílne palivá a aby podávali správu o pokroku vo svojich národných programoch reforiem; v tejto súvislosti vyjadruje obavy, že dotácie na využívanie biologických materiálov na energetické účely už ohrozujú ciele týkajúce sa efektívneho využívania zdrojov;

48. vyjadruje obavu, že zvyšujúci sa dopyt po biomase, najmä po dreve, môže spôsobiť rozsiahle odlesňovanie v rozvojových krajinách, kde emisie skleníkových plynov nepodliehajú Kjótskemu protokolu; zdôrazňuje, že keď toto odlesňovanie môže mať vplyv nielen na kvalitu pôdy, kolobeh vody a biologickú diverzitu, ale zvyšuje aj tlak na globálne dohody, ako je Dohovor o biologickej diverzite (DBD) a Program spolupráce OSN pre znižovanie emisií z odlesňovania a degradácie lesov v rozvojových krajinách (program UN-REDD); takisto vyjadruje obavu, že vzhľadom na slabé systémy správy pozemkov v mnohých rozvojových krajinách môže zvyšujúci sa dopyt po výrobkoch z dreva spôsobiť nezákonnú ťažbu dreva a oslabiť dobrovoľné partnerské dohody v rámci akčného plánu pre vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve (FLEGT);

49. zdôrazňuje, že prechod na biohospodárstvo prispeje k lepšej integrácii výsledkov Rio+20 do politík EÚ; je presvedčený, že EÚ by mala zintenzívniť svoj prínos k iniciatívam, ktoré uľahčujú prechod na inkluzívne ekologické hospodárstvo na medzinárodnej úrovni;

50. vyzýva EÚ, aby sa stala medzinárodným lídrom, pokiaľ ide o výskum a inováciu v oblasti biohospodárstva; uvádza, že nové výrobky, postupy a služby založené na obnoviteľných zdrojoch zvýšia konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a zaistia mu tak vedúcu pozíciu na medzinárodnej scéne;

51. považuje za kľúčové, aby sa vypracovali medzinárodné právne záväzné normy udržateľnosti pre všetky sektory využívania biomasy, ako aj záväzné kritériá pre udržateľnú správu lesov; nalieha na EÚ, aby sa snažila o prijatie viacstranných dohôd a poskytovala, najmä najmenej rozvinutým krajinám, súvisiacu inštitucionálnu a technickú podporu s cieľom zabezpečiť udržateľné využívanie biomasy.

52. domnieva sa, že model biohospodárstva vyvinutý v rámci tejto stratégie umožní vyriešiť prípadné kritické otázky a z dlhodobého hľadiska môže viesť k vzniku udržateľnejších a účinnejších modelov výroby, spotreby, rozvoja a životného štýlu, čím sa pomocou nového prepojenia hospodárstva, životného prostredia a sociálnej kvality oživí rast v Európe;

53. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

[1] Prijaté texty, P7_TA(2012)0223.
[2] Prijaté texty, P7_TA(2011)0364.
[3] ¹ Prevzaté z OECD (1998 a 2005) v IEEP et al. 2007, pozri http://ec.europa.eu/environment/enveco/taxation/index.htm.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecný kontext

Európa bude musieť v priebehu najbližších štyridsiatich rokov vyriešiť mnohé sociálne výzvy. Neustály rast svetovej populácie, prudké zvyšovanie dopytu po potravinách a zdrojoch energie a nedostatok prírodných zdrojov na svete nútia Európu zamýšľať sa nad novým prístupom, ktorý by mohla zaujať k výrobe a spotrebe, aby účinným a udržateľným spôsobom uspokojila tieto nové potreby.

Biohospodárstvo predstavuje dôležitú príležitosť, ako na tieto výzvy reagovať a zároveň zaručiť nielen väčšiu udržateľnosť, ale aj podporu pre rozvoj vidieka, možné zníženie emisií skleníkových plynov, väčšiu udržateľnosť výrobného cyklu a rozšírenie priemyselnej inovácie v rámci celého hodnotového reťazca.

Stratégia pre biohospodárstvo môže byť riešením závislosti od fosílnych palív a cesta k inteligentnému rastu. Z hľadiska budúcnosti by mohla predstavovať aj riešenie pre potravinovú bezpečnosť, hospodársky rast a rast mier zamestnanosti.

Pozícia spravodajcu

Spravodajca víta oznámenie Komisie o biohospodárstve pre Európu a súhlasí s akčným plánom na vykonávanie stratégie, ktorú toto oznámenie zahŕňa, a jeho rozdelením na tri doplňujúce sa časti: podpora výskumu, inovácie a zručností, väčšia súčinnosť medzi jednotlivými politikami a posilnenie trhov a konkurencieschopnosti.

Spravodajca sa domnieva, že podpora tohto odvetvia predstavuje investíciu do budúcnosti a Európa môže a musí zastávať vedúcu úlohu pri dosahovaní tohto cieľa. V záujme uľahčenia jeho dosiahnutia je nevyhnutné vytvoriť základ pre jasný a stabilný regulačný rámec a zaručiť harmonizáciu poľnohospodárskej, priemyselnej a environmentálnej politiky a politiky v oblasti výskumu a inovácie, ktoré zasahujú do odvetví biohospodárstva. Spravodajca súhlasí s potrebou podporiť interdisciplinárny a integrovaný prístup, ktorým sa zároveň zabezpečí výmena poznatkov na regionálnej, národnej a európskej úrovni s cieľom pomôcť zjednotiť stupeň rozvoja biohospodárstva na území EÚ.

Podľa spravodajcu treba ďalej zaručiť a vyvinúť koordinované a ucelené programy v oblasti výskumu a inovácie, zriadiť nástroje podpory priemyselných investícií, vyčleniť finančné prostriedky a zabezpečiť čo najväčší vplyv dosiahnutých výsledkov na spoločnosť a trh. Technologické infraštruktúry, vedecká excelentnosť, zariadenia, ako aj bioodvetvia môžu reálne prispieť k uskutočneniu dôležitých pokrokov, čo sa týka inovácie a konkurencieschopnosti a posilnenia úlohy Európy na medzinárodnej scéne.

V tejto súvislosti by k rozvoju tejto stratégie mohli vo významnej miere prispieť aj nové formy partnerstiev schopné zlúčiť spoločný prínos verejných a súkromných subjektov. Vytvorenie verejno-súkromného partnerstva zameriavajúceho sa na bioodvetvia by mohlo skutočne podporiť nové projekty, umožniť vývoj nových výrobkov a zabezpečiť ich nevyhnutné a účinné uvedenie na trhu, čím sa zníži riziko, že lepšie podmienky podnietia únik mozgov a presun inovačných projektov mimo Európu.

Z týchto všetkých dôvodov sa spravodajca domnieva, že treba vynaložiť ešte väčšie úsilie zamerané na podporu ďalšieho pokroku v tomto zmysle, aby sa zabezpečil vznik udržateľnejších a účinnejších modelov výroby, spotreby, rozvoja a životného štýlu a – aj vďaka novému prepojeniu hospodárstva, životného prostredia a sociálnej kvality – oživenie rastu a reindustrializácie v Európe.

STANOVISKO Výboru pre rozvoj (28.5.2013)

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k inováciám pre udržateľný rast: biohospodárstvo pre Európu
(2012/2295(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Isabella Lövin

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. zdôrazňuje, že biohospodárstvo, ktoré využíva biologické zdroje namiesto energie z fosílnych palív, sa musí riadiť pevným politickým rámcom, ktorý zohľadňuje nielen hospodársku uskutočniteľnosť, ale aj faktory sociálnej a ekologickej udržateľnosti;

2. zdôrazňuje, že biologická diverzita a ekosystémy poskytujú spoločné prínosy a musia sa chápať ako spoločné hodnoty; pripomína, že hodnoty založené na biologickej diverzite môžu pri správnom riadení a správe priniesť značné hospodárske výhody; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že mnohí politici vidia v ochrane biologickej diverzity alebo v investovaní do nej len malý hospodársky úžitok; zdôrazňuje preto hodnotu „ekosystémových služieb“ a ich prínos k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju;

3. zdôrazňuje, že žiadny systém na vytváranie bohatstva nemôže byť udržateľný, ak znehodnocuje vlastnú základňu zdrojov; zdôrazňuje, že biohospodárstvo podporuje súbežne s funkciami orientovanými na trh aj širokú škálu funkcií verejných služieb, ktoré trh v súčasnosti neodmeňuje a ktoré by sa mali zachovať, ako napríklad poľnohospodárska krajina a lesy, poľnohospodárska pôda a lesná biologická diverzita, kvalita a dostupnosť vody, funkčnosť pôdy, stabilita klímy, kvalita ovzdušia, odolnosť voči záplavám a požiarom;

4. zastáva názor, že prechod k udržateľnému biohospodárstvu bude úspešný, len ak bude pilierom hospodárstva efektívnosť využívania zdrojov a ak sa ako hybná sila tohto hospodárstva nebude využívať genetické inžinierstvo;

5. je presvedčený, že každá stratégia pre biohospodárstvo by sa mala riadiť hlavnou zásadou hierarchie biomasy a podporovať postupné využívanie biomasy, pričom najprv by sa mala zamerať na zabezpečenie základných služieb, ktoré trh neodmeňuje, a potom na využitie s vysokou hodnotou, ako napríklad na materiály (skôr ako na bioenergiu, ktorá má nižšiu hodnotu);

6. zdôrazňuje, že udržateľné biohospodárstvo musí byť založené na modálnej doprave; zdôrazňuje najmä, že s cieľom posúdiť, či osobitný postup alebo výrobok biohospodárstva obmedzuje priame a nepriame emisie skleníkových plynov, je potrebné zohľadniť všetky fázy, od ťažby surovín po stav určený na konečné použitie; zdôrazňuje, že v rámci politík EÚ a vnútroštátnych politík by sa mali namiesto podporovania prechodu k biomase v odvetviach s nízkou pridanou hodnotou (napríklad výroba biopalív a bioenergie) podporovať čisté alternatívy fosílnych palív, ako napríklad vozidlá poháňané elektrinou z obnoviteľných zdrojov a solárna a veterná energia;

7. konštatuje, že množstvo udržateľnej biomasy z európskych zdrojov nebude nikdy postačovať na splnenie súčasných energetických nárokov a rozširujúce sa a konkurenčné spôsoby použitia biomasy a že EÚ bude preto čoraz závislejšia od dovozu z rozvojových krajín, kde predstavuje využívanie biomasy hlavnú výzvu z hľadiska riadenia, ako v prípade ochrany lesov a trvalo udržateľného obhospodarovania lesa, čo komplikuje plnenie kritérií udržateľnosti a opatrení EÚ týkajúcich sa dovážanej biomasy alebo kontrolu ich vykonávania prostredníctvom monitorovania a hodnotenia; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam energetickej účinnosti a úsporných opatrení s cieľom zabezpečiť, aby EÚ efektívnejším spôsobom využívala zdroje, a obmedzila tým dopyt po biomase;

8. trvá na tom, že EÚ má povinnosť znížiť svoju závislosť od rýb z rozvojových krajín, ktoré sú určené na konzumáciu a ktoré sa používajú ako krmivo v akvakultúre; zdôrazňuje, že v súčasnej reforme SRP by sa mala priorita venovať opatreniam, ktoré podporujú environmentálne udržateľné riadenie rybolovu a využívanie nemäsožravých druhov v akvakultúre;

9. vyjadruje obavu, že zvyšujúci sa dopyt po biomase, najmä po dreve, môže spôsobiť rozsiahle odlesňovanie v rozvojových krajinách, kde emisie skleníkových plynov nepodliehajú Kjótskemu protokolu; zdôrazňuje, že aj keď toto odlesňovanie môže mať vplyv na kvalitu pôdy, kolobeh vody a biologickú diverzitu, zvyšuje tlak na globálne dohody, ako je Dohovor o biologickej diverzite (DBD) a program OSN REDD; vyjadruje obavu, že vzhľadom na to, že pôdohospodárske systémy sú v mnohých rozvojových krajinách slabé, zvyšujúci sa dopyt po výrobkoch z dreva môže spôsobiť nielen nezákonnú ťažbu dreva a oslabiť dohody o dobrovoľnom partnerstve s EÚ v rámci akčného plánu pre vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve (FLEGT), ale aj zvýšiť tlak na globálne dohody, ako je Dohovor o biologickej diverzite (DBD) a program OSN REDD;

10. zdôrazňuje význam mangrovov, porastov morskej trávy, slaných močiarov a porastov chalúh ako vysoko účinných ekosystémov na absorbovanie uhlíka; upozorňuje na rýchle ničenie týchto pobrežných ekosystémov okrem iného aj z dôvodu zvyšujúceho sa dopytu po morských potravinách z akvakultúry; žiada vytvorenie morského ekvivalentu programu REDD s cieľom zachovať pobrežné a morské ekosystémy ako ekosystémy na absorbovanie uhlíka;

11. vyzýva EÚ, aby sa stala medzinárodným lídrom, pokiaľ ide o výskum a inováciu v oblasti biohospodárstva; uvádza, že nové výrobky, postupy a služby založené na obnoviteľných zdrojoch zvýšia konkurencieschopnosť európskeho priemyselného odvetvia a toto odvetvie sa stane priekopníckym medzinárodným odvetvím;

12. pripomína, že faktory v oblasti nepriamych zmien využívania pôdy (ILUC) pre biopalivá a biokvapaliny, ako aj záväzné kritériá udržateľnosti pre využívanie pevnej a plynnej biomasy by mali byť zahrnuté do smernice o obnoviteľných zdrojoch energie a smernice o kvalite palív; vyzýva Komisiu, aby navrhla rámcovú smernicu o biomase, ktorá by sa týkala všetkých spôsobov využitia biomasy (energia, palivá, materiály a chemické látky) a zaviedla hierarchiu biomasy;

13. pripomína, že ochrana biologickej diverzity je kľúčovým prvkom dosiahnutia miléniových rozvojových cieľov (vrátane cieľa 1 týkajúceho sa odstránenia extrémnej chudoby a hladu a cieľ 2 týkajúceho sa zabezpečenia environmentálnej udržateľnosti); zdôrazňuje najmä význam biodiverzity a zdravých ekosystémov pre odvetvia prvovýroby, ako sú poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo a rybárstvo; preto usudzuje, že výroba biomasy by sa mala analyzovať vzhľadom na jej vplyv na ekosystémové služby;

14. vyjadruje obavu z toho, že rastúci dopyt po biomase prehlbuje potravinovú neistotu v rozvojových krajinách vo forme oddeľovania plodín a pôdy od výroby potravín, odnímania práv na využívanie pôdy a zvyšovania chudoby v dôsledku získavania pôdy na účely výroby biomasy a nestabilných cien potravín; zdôrazňuje, že dopyt po biopalivách je takisto jedným z faktorov spôsobujúcich získavanie pôdy v rozvojových krajinách, najmä v subsaharskej Afrike; pripomína, že v dôsledku tohto získavania pôdy domorodé obyvateľstvo stráca prístup k pôde a teda aj prístup k potravinám a vode; takisto zdôrazňuje, že aj keď sa v rámci miléniových rozvojových cieľov stanovuje cieľ znížiť počet obyvateľstva bez bezpečného prístupu k vode do roku 2015 o polovicu, činnosti biohospodárstva, ktoré si vyžadujú vodu, môžu zvýšiť nedostatok vody v rozvojových krajinách, a prispieť tak k rozsiahlemu nedostatku potravín; nalieha na EÚ, aby plnila odporúčania osobitného spravodajcu OSN pre právo na výživu v oblasti agroekológie s cieľom dosiahnuť potravinovú bezpečnosť a súčasne sa zaoberala zmenou klímy;

15. považuje za rozhodujúce, aby sa vypracovali medzinárodné právne záväzné normy udržateľnosti pre všetky sektory využívania biomasy, ako aj záväzné kritériá pre udržateľné obhospodarovanie lesov; nalieha na EÚ, aby sa snažila o prijatie viacstranných dohôd a poskytovala, najmä najmenej rozvinutým krajinám, súvisiacu inštitucionálnu a technickú podporu s cieľom zabezpečiť udržateľné využívanie biomasy.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	28.5.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	24 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Thijs Berman, Corina Creţu, Véronique De Keyser, Charles Goerens, Mikael Gustafsson, Eva Joly, Filip Kaczmarek, Miguel Angel Martínez Martínez, Gay Mitchell, Bill Newton Dunn, Andreas Pitsillides, Maurice Ponga, Jean Roatta, Alf Svensson, Keith Taylor, Ivo Vajgl, Anna Záborská, Iva Zanicchi
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Eric Andrieu, Kriton Arsenis, Philippe Boulland, Emer Costello, Isabella Lövin, Cristian Dan Preda

STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (8.5.2013)

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k inováciám pre udržateľný rast: biohospodárstvo pre Európu
(2012/2295(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Tamás Deutsch

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

– so zreteľom na stratégiu Európa 2020, ktorá vyzýva na inteligentný a ekologický rast a viac pracovných príležitostí; Návrh stanoviska Pozmeňujúci návrh

A. keďže podpora biohospodárstva bude viesť k hospodárskemu rastu a tvorbe významného počtu pracovných miest vo vidieckych, pobrežných a priemyselných oblastiach;

B. keďže vďaka biohospodárstvu sa staneme menej závislými od väčšinou dovážaných fosílnych palív;

C. keďže biohospodárstvo EÚ už má obrat približne 2 miliardy EUR a očakáva sa významný rast na základe udržateľnej prvovýroby, spracovania potravín, priemyselných biotechnológií a biorafinérií;

D. keďže Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok odporúča predvídať a riadiť účinky ekologizácie odvetví na množstvo a kvalitu pracovných miest;

E. keďže v štúdii vypracovanej Medzinárodnou organizáciou práce[1] sa zdôrazňuje potreba podpory zdravia a bezpečnosti pri práci v ekologickom hospodárstve;

F. keďže v štúdii Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania na tému Ekologické zručnosti a povedomie o životnom prostredí v odbornom vzdelávaní a odbornej príprave[2] sa požaduje ďalší výskum zameraný na identifikáciu dynamiky zmien na vnútornom trhu práce na odvetvovej úrovni s cieľom pomôcť posúdiť primeranosť nesúladu ponuky pracovných síl a zručností;

1. žiada rozvoj inovatívnejšej, zdrojovo hospodárnejšej a konkurencieschopnejšej spoločnosti, ktorá dokáže zabezpečiť, aby dostatok potravín sprevádzalo udržateľné využívanie obnoviteľných zdrojov energie, a zdôrazňuje, že palivá by sa mali vyrábať predovšetkým z tých vedľajších produktov vznikajúcich pri postupoch v rámci reťazca výroby potravín a pri spracovaní dreva, ktoré už v hierarchii odpadového hospodárstva nemajú hodnotnejšie využitie, a že ak sa využívajú plodiny, ktoré obsahujú energiu vo veľmi koncentrovanej podobe a ktoré sa môžu spracovať aj na potravinové výrobky, musia sa uspokojovať primerané potreby výroby potravín a dodržiavať prísne podmienky v oblasti podpory ochrany prírody a biodiverzity;

2. zdôrazňuje, že výskum a inovácie sú základom pre štrukturálnu zmenu z ropného odvetvia na biologické odvetvie, ktoré ponúka veľké príležitosti pre rast a zamestnanosť, interdisciplinárnu prácu a medzinárodnú spoluprácu a spoluprácu v rámci EÚ s cieľom urýchliť prenos do praxe a tým zaviesť znalostnú ekonomiku;

3. poukazuje na to, že predvídanie zmeny, zlepšenie úrovne znalostí a zručností a lepšie zosúladenie zručností a pracovných miest sociálne zodpovedným spôsobom sú kľúčom k úspechu stratégie pre biohospodárstvo pri zabezpečovaní rastu a nových pracovných príležitostí v Európe;

4. poukazuje na to, že v biohospodárstve je už teraz zamestnaných 22 miliónov ľudí, čo predstavuje 9 % celkovej zamestnanosti v EÚ, a má značný potenciál zamestnať aj milióny ďalších ľudí;

5. vyzýva Komisiu, aby aktívne pristupovala k rozvoju biohospodárskeho sektora prostredníctvom využívania fondov EÚ, know-how a výmeny najlepších postupov na rozvoj biohospodárskeho sektora, a to najmä v tých členských štátoch južnej Európy, ktoré čelia finančným ťažkostiam, a vytvárala tak pracovné príležitosti pre mladú generáciu, ktorá je postihnutá veľkou nezamestnanosťou, ale ktorej zapojenie má kľúčový význam pre úspešný prechod na biohospodárstvo; zdôrazňuje, že systémy ochrany mládeže môžu podporiť kvalitnú zamestnanosť, odbornú prípravu a učňovské vzdelávanie pre mladých ľudí v tejto strategickej oblasti;

6. zdôrazňuje význam zabezpečenia riadnych pracovných miest v odvetví v súlade s normami MOP, najmä prostredníctvom silného sociálneho rozmeru stratégie pre biohospodárstvo vrátane zapojenia pracovníkov;

7. upozorňuje na skutočnosť, že biohospodárstvo, najmä produkcia biomasy, surovín na výrobu biomasy, surovín pre kompozity a špeciálnych olejnín pre odvetvie, môže prvovýrobcom v odvetví poľnohospodárstva, rybolovu a lesníctva poskytnúť značný dodatočný príjem, čím by sa vytvorili rôzne pracovné príležitosti v celom spektre súvisiacich odvetví;

8. poukazuje na skutočnosť, že Komisia založila svoju stratégiu pre biohospodárstvo pre Európu na scenári[3], ktorý môže vytvoriť okolo 130 000 pracovných miest v odvetví biohospodárstva; podporuje všetky členské štáty, aby pokročili pri naplňovaní svojich programov rozvoja biohospodárstva; ďalej zdôrazňuje význam účasti pracovníkov v činnostiach v oblasti výskumu a vývoja, napríklad prostredníctvom členstva v správnej rade;

9. pripomína svoje uznesenie z 15. decembra 2011 o hodnotení v polovici obdobia týkajúceho sa európskej stratégie v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2007 – 2012[4], v ktorom sa žiada o posúdenie vplyvu možných rizík vyplývajúcich z nových technológií, škodlivých látok a rizikových faktorov vrátane organizácie práce na pracovisku, ako aj toho, aby legislatívne postupy zabezpečili, že na nanomateriály sa bude plne vzťahovať súčasné nariadenie EÚ v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci;

10. vyzýva Komisiu, aby vybudovala účastnícke modely, ktoré možno využiť na vybudovanie užších prepojení medzi občanmi, výrobcami a konečnými používateľmi s cieľom podporiť bližší vzťah medzi vedou, spoločnosťou a politikou, a aby poukázala na prínos biohospodárstva a jeho význam pre spoločnosť, rast, pracovné miesta a sociálne inovácie;

11. zdôrazňuje význam sociálneho dialógu v rámci biohospodárstva v záujme zabezpečenia dostupnosti kvalitných pracovných miest a spravodlivého prechodu na biohospodárstvo; poukazuje na európsky odvetvový sociálny dialóg v rámci potravinárskeho a nápojového priemyslu; vyzýva Komisiu, aby z európskeho odvetvového sociálneho dialógu urobila základný kameň svojej stratégie pre rozvoj biohospodárstva;

12. vyzýva k podrobnejšiemu preskúmaniu na zabezpečenie príležitostí, ktoré biohospodárstvo predstavuje v sociálnej oblasti a oblasti životného prostredia, a tiež potenciálnych nákladov s ním súvisiacich vzhľadom na rôzne možné dôsledky a prípadné nevhodné postupy využívania biohospodárstva, pokiaľ ide o: využitie obmedzených prírodných zdrojov; riziko poškodenia životného prostredia a straty biodiverzity; príležitosť na ochranu; a úlohu fondov EÚ a členských štátov, najmä vzhľadom na spoločnú poľnohospodársku politiku, čo môže priniesť čistý zisk pre zamestnanosť, biodiverzitu a širšie prostredie, ak sa bude riadiť v rámci zodpovedného a holistického politického rámca;

13. zdôrazňuje, že biohospodárstvo si vyžaduje, aby sa nové zručnosti, nové znalosti a nové disciplíny ďalej rozvíjali a/alebo začlenili s cieľom riešiť spoločenské zmeny súvisiace s biohospodárstvom, podporiť konkurencieschopnosť, rast a vytváranie pracovných miest, spĺňať potreby odvetvia a zabezpečiť lepší súlad zručností a pracovných miest;

14. vyzýva členské štáty, aby ponúkli univerzitné študijné odbory v oblasti biohospodárstva a aby vypracovali programy odbornej prípravy s cieľom zabezpečiť, aby EÚ zohrávala v tejto oblasti priekopnícku, inovatívnu a vedúcu úlohu;

15. berie na vedomie potenciál zabezpečenia vidieckeho učňovského vzdelávania v rámci partnerstiev s miestnymi poskytovateľmi vzdelávania a s využitím fondov, ako je napríklad fond pre rozvoj vidieka, s cieľom rozvíjať prenosné zručnosti u mladých ľudí vo vidieckych oblastiach a umožniť im lepšie využitie potenciálu nových pracovných príležitostí vyplývajúcich z inovácií v sektore biohospodárstva a poľnohospodárstva; zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú môže Európsky sociálny fond zohrávať v podpore celoživotného vzdelávania s cieľom zvyšovať kvalifikáciu a rekvalifikovať pracovníkov v oblasti biohospodárstva; pripomína preto svoju pozíciu, ktorá podporuje minimálny celkový podiel ESF vo výške 25 % celkového rozpočtu určeného na politiku súdržnosti;

16. zdôrazňuje, že EÚ sa musí snažiť o zlepšenie svojej inovatívnej schopnosti tým, že výsledky výskumu premietne do obchodných úspechov, pretože v súčasnosti trvá EÚ príliš dlho, kým pretvorí výsledky výskumu a inovácií na produkty vhodných pre trh;

17. nazdáva sa, že biohospodárstvo umožňuje menej nákladnú výrobu priemyselných komodít, s využitím menšieho množstva energie a s menším znečistením životného prostredia;

18. žiada rozvoj priemyselných infraštruktúr a optimalizovaný reťazec zásobovania bioproduktmi vo vidieckych a pobrežných oblastiach s cieľom vytvoriť nové pracovné miesta v poľnohospodárstve, lesníctve a akvakultúre; žiada, aby sa na tento účel uvoľnilo financovanie z prostriedkov EÚ na rozvoj vidieka a aby sa uvoľnilo takým spôsobom, ktorý skôr zníži, ako zvýši škody na životnom prostredí a stratu biodiverzity.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	7.5.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	40 1 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Regina Bastos, Edit Bauer, Heinz K. Becker, Phil Bennion, Pervenche Berès, Vilija Blinkevičiūtė, Philippe Boulland, Milan Cabrnoch, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Marije Cornelissen, Emer Costello, Frédéric Daerden, Karima Delli, Sari Essayah, Richard Falbr, Marian Harkin, Nadja Hirsch, Stephen Hughes, Danuta Jazłowiecka, Martin Kastler, Ádám Kósa, Verónica Lope Fontagné, Olle Ludvigsson, Thomas Mann, Elisabeth Morin-Chartier, Csaba Őry, Siiri Oviir, Sylvana Rapti, Licia Ronzulli, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Jutta Steinruck, Traian Ungureanu, Andrea Zanoni, Inês Cristina Zuber
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Georges Bach, Malika Benarab-Attou, Sergio Gutiérrez Prieto, Jelko Kacin, Evelyn Regner, Csaba Sógor, Tatjana Ždanoka

[1] MOP (Medzinárodná organizácia práce), Podpora bezpečnosti a zdravia v ekologickom hospodárstve, Medzinárodný úrad práce, Ženeva (2012).
[2] Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania, Ekologické zručnosti a povedomie o životnom prostredí v odbornom vzdelávaní a odbornej príprave, štúdia č. 24, 2012.
[3] Pracovný dokument útvarov Európskej komisie, „Inovácie pre udržateľný rast: biohospodárstvo pre Európu“, SWD(2012) 11 final, s. 49.
[4] Prijaté texty, P7_TA(2011)0589.

STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (07.5.2013)

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k inováciám pre udržateľný rast: biohospodárstvo pre Európu
(2012/2295(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Giles Chichester

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže treba pripomenúť, že biohospodárstvo je dôležitým odvetvím vnútorného trhu, ktoré ponúka značné výhody, pokiaľ ide o nízkouhlíkové hospodárstvo, odolnosť voči zmene klímy, udržateľnosť, konkurencieschopnosť, vytváranie pracovných miest a zníženie závislosti od dovozu energie a surovín;

B. keďže biohospodárstvo sa musí vyrovnať s existujúcimi konfliktami cieľov, napríklad pokiaľ ide o biomasu, po ktorej je zároveň dopyt ako po zdroji potravy, surovín a energie, a súvisiace očakávania preto musia zostať v realistických medziach;

C. keďže biohospodárstvo môže okrem špičkového biologického výskumu vychádzať aj z tradičných znalostí a know-how;

1. víta podporu Komisie pre radikálnu zmenu prístupu EÚ k výrobe, spotrebe, spracovaniu, skladovaniu, recyklovaniu a likvidácii biologických zdrojov; je presvedčený, že biohospodárstvo v Európe môže prispieť ku konkurencieschopnosti európskeho priemyslu a poskytovať pracovné miesta a podnikateľské príležitosti, najmä pre rozvoj vidieka a pobrežia, ale iba vtedy, ak jeho aktivity budú spĺňať parametre účinného využívania zdrojov a udržateľnosti;

2. je presvedčený, že nedostatok koordinácie obmedzuje využívanie synergií a úspor z rozsahu, pokiaľ ide o biohospodárstvo v Únii; zdôrazňuje, že prínosom zo strany EÚ môže byť podporovanie a uľahčovanie spolupráce prostredníctvom informačných sietí a programov finančnej podpory; domnieva sa však, že sa nevyžaduje prístup zhora nadol, pretože biohospodárstvo sa bude rozvíjať pomocou integrovaného prístupu na všetkých úrovniach, na miestnej úrovni a úrovni členských štátov a Únie;

3. nabáda Komisiu, aby zaistila akceptovateľnosť používania biomasy a dostupnosť biomasy s cieľom zabezpečiť podmienky pre fungovanie existujúceho biologického priemyslu, ktorý je základom budúceho biohospodárstva;

4. víta v tejto súvislosti nedávne oznámenie Komisie o otvorení monitorovacieho strediska pre biohospodárstvo s cieľom sledovať regionálne a národné politiky a politiky EÚ v tejto oblasti, ako aj zriadenie stáleho panela odborníkov na biohospodárstvo s cieľom prispieť k zvýšeniu synergií a súdržnosti medzi politikami, iniciatívami a hospodárskymi odvetviami súvisiacimi s biohospodárstvom na úrovni EÚ, ktoré by boli prepojené s existujúcimi mechanizmami;

5. je presvedčený, že na úrovni Únie je potrebné prostredníctvom iných oblastí politiky, ako sú oblasti týkajúce sa surovín, biopalív a odpadu, a tiež programov, najmä Horizontu 2020, SPP a štrukturálnych fondov, podporovať väčšie synergie a vzájomné dopĺňanie sa; žiada Komisiu, aby vypracovala integrovaný prístup k biohospodárstvu, ktorý by prispieval k rozvoju stratégií na regionálnej, národnej a európskej úrovni; zastáva názor, že EÚ by mala podporovať biohospodárstvo aj na medzinárodnej úrovni, predovšetkým v rámci procesov Rio+20 a UNFCCC;

6. zdôrazňuje význam vidieckych oblastí a úlohu, ktorú môžu zohrávať pri rozvoji udržateľného biohospodárstva, najmä pokiaľ ide o rezíduá pre zásobovanie biorafinérií a/alebo (postupne) podnikov na konverziu biomasy na plyn; v tejto súvislosti navrhuje podporovanie opatrení v rámci celej Únie na sanáciu znečistenej pôdy tým, že sa prispeje k produkcii energetických plodín; pripomína význam koordinácie systému zberu odpadu pre vidiecke aj mestské oblasti;

7. víta zámer preklenúť priepasť medzi výskumom a inováciami v rámci programu Horizont 2020 a zároveň obmedziť prekážky interdisciplinárneho výskumu a spoločných programov vzhľadom na širokú škálu finálnych výrobkov biohospodárstva, t. j. energetických a priemyselných výrobkov a kľúčových technológií, ktoré sa majú zaviesť;

8. domnieva sa, že pre dlhodobý úspech bioenergetických zdrojov je nutné, aby sa produkovali a používali udržateľným spôsobom a mali by byť schopné si vzájomne konkurovať v oblasti cien aj kvality za normálnych trhových podmienok; víta prebiehajúcu revíziu právnych predpisov Únie týkajúcich sa biopaliva s cieľom zmierniť negatívny vplyv nepriamej zmeny využívania pôdy a podporiť trh s pokročilejšími biopalivami a ich rozvoj, čo by malo umožniť rozsiahlejšie využívanie nepotravinových surovín ako odpad, rezíduá, lignocelulózový a celulózový materiál;

9. zdôrazňuje význam a obrovský potenciál efektívneho využívania zdrojov a energetickej účinnosti; zdôrazňuje potrebu „produkovať viac s menším množstvom zdrojov“, aby biohospodárstvo zostalo udržateľné;

10. vyzýva priemysel, aby poháňal rozvoj udržateľného biohospodárstva v Únii; požaduje preto vytvorenie priaznivejšieho podnikateľského prostredia pomocou takých opatrení ako skrátenie času potrebného na uvedenie na trh, zladenie výskumných a inovačných politík s potrebami osobitných sektorov, zlepšenie prístupu k rizikovému financovaniu, predovšetkým pre existujúce a rozvíjajúce sa biologické odvetvia a MSP, a podpora podnikania v tomto odvetví;

11. je si vedomý toho, že ďalší rozvoj biohospodárstva prinesie významné vedecké úlohy presahujúce hranice akejkoľvek konkrétnej vedeckej oblasti alebo akejkoľvek krajiny a bude vyžadovať nové formy spolupráce medzi výskumníkmi a priemyselnými partnermi s cieľom urýchliť zavádzanie do praxe;

12. domnieva sa, že ak chce Európa zabezpečiť svoju globálnu konkurencieschopnosť na medzinárodnom trhu, je veľmi dôležité chrániť v prípade výrobkov a procesov súvisiacich s biohospodárstvom duševné vlastníctvo;

13. je presvedčený, že verejné financie majú hrať úlohu pri investovaní kapitálu zo súkromného sektora na podporu komercializácie v odvetví biotechnológií; podporuje zámer Komisie vytvoriť pre biologické odvetvia verejno-súkromné partnerstvo;

14. je presvedčený, že je nevyhnutné umožniť MSP lepší prístup k financovaniu prostredníctvom investícií do začínajúcich podnikov, rizikového kapitálu a podpory prenosu technológií, ako aj menej zložitých predpisov a zhodnotenia poznatkov v oblasti biohospodárstva; navrhuje zriadiť panel MSP, ktorý by poskytoval poradenstvo panelu pre biohospodárstvo a zabezpečil prístup orientovaný na podniky; ďalej zdôrazňuje dôležitú úlohu verejno-súkromných partnerstiev pri urýchľovaní prechodu na biohospodárstvo; je presvedčený, že MSP zohrávajú kľúčovú úlohu pri pretavovaní vedeckého výskumu do aplikácií a uvádzaní na trh vo forme nových výrobkov alebo techník;

15. domnieva sa, že v akčnom pláne stanovenom v oznámení chýbajú praktické opatrenia a nástroje na odstránenie potenciálnych prekážok alebo rizík pri posune smerom k biohospodárstvu; zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať prekrývajúcim sa alebo protichodným predpisom a dostupnosti rizikového kapitálu;

16. poznamenáva, že len niekoľko členských štátov podniklo opatrenia na podporu rozvoja biohospodárstva a že zodpovedajúce stratégie vypracúvajú hlavne vlády jednotlivých krajín; dobrým príkladom je cezhraničná regionálna stratégia biohospodárstva Bio-based Delta Europe (juhozápadné Holandsko a Flámsko); je presvedčený, že vzhľadom na stratégie inteligentnej špecializácie potrebujeme posilniť miestne a regionálne iniciatívy uplatňovaním biohospodárskych stratégií, a to na všetkých úrovniach spolupráce (na úrovni EÚ, na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni) a prostredníctvom koordinácie medziodvetvových činností;

17. domnieva sa, že pri budovaní spoločnosti využívajúcej biologické zdroje sú dôležité iniciatívy typu zdola nahor a že rozhodujúci význam má podnikateľský prístup a prístup založený na dopyte v kombinácii s prístupom vládnej úrovne; nazdáva sa, že by sa mali poskytnúť primerané možnosti regionálnym iniciatívam, a to napríklad v helsinskom regióne (Fínsko), v juhozápadnom Holandsku, na severozápade Francúzska, v Severnom Porýní-Vestfálsku (Nemecko), v Štajersku (Rakúsko) atď.; vyzýva Komisiu, aby podporila takéto siete a klastre s cieľom presadzovať výmenu skúseností.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	25.4.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	45 5 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jean-Pierre Audy, Zigmantas Balčytis, Ivo Belet, Bendt Bendtsen, Fabrizio Bertot, Jan Březina, Reinhard Bütikofer, Maria Da Graça Carvalho, Pilar del Castillo Vera, Giles Chichester, Jürgen Creutzmann, Vicky Ford, Gaston Franco, Adam Gierek, Norbert Glante, Robert Goebbels, Fiona Hall, Jacky Hénin, Edit Herczog, Romana Jordan, Krišjānis Kariņš, Philippe Lamberts, Judith A. Merkies, Angelika Niebler, Jaroslav Paška, Aldo Patriciello, Vittorio Prodi, Teresa Riera Madurell, Michèle Rivasi, Jens Rohde, Paul Rübig, Amalia Sartori, Salvador Sedó i Alabart, Konrad Szymański, Britta Thomsen, Evžen Tošenovský, Catherine Trautmann, Ioannis A. Tsoukalas, Claude Turmes, Marita Ulvskog, Adina-Ioana Vălean, Kathleen Van Brempt, Alejo Vidal-Quadras
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Elisabetta Gardini, Jolanta Emilia Hibner, Seán Kelly, Eija-Riitta Korhola, Bernd Lange, Vladimír Remek, Algirdas Saudargas, Silvia-Adriana Ţicău

STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (24.4.2013)

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k inováciám pre udržateľný rast: biohospodárstvo pre Európu
(2012/2295(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Riikka Manner

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. trvá na tom, že biohospodárstvo, ktoré musí byť založené na súvislom medziodborovom a medziodvetvovom prístupe v rámci EÚ, je kľúčovým prvkom inteligentného ekologického rastu v Európe, a zdôrazňuje, že politika regionálneho rozvoja zohráva ústrednú úlohu pri vykonávaní stratégie Európa 2020; poznamenáva, že sedem z jedenástich cieľov regionálnej politiky sa priamo alebo nepriamo týka biohospodárstva; poukazuje na skutočnosť, že politika regionálneho rozvoja je v súčasnosti viac ako kedykoľvek predtým silnejším prostriedkom na podporu inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu vzhľadom na jej intenzívnejšie tematické zameranie; poukazuje na skutočnosť, že biohospodárstvo vo významnej miere ovplyvňuje regióny a podporuje hospodársky rast a tvorbu pracovných miest;

2. trvá na tom, že stratégie a politika biohospodárstva, ako aj nariadenia a motivačné opatrenia týkajúce sa biohospodárstva by mali obsahovať jednoznačnejšie usmernenia a stupeň zamerania; upozorňuje, že je potrebné zlepšiť koordináciu, vytvárať synergie a doplnkové vzťahy medzi rôznymi politikami a finančnými prostriedkami (štrukturálne fondy, SPP, SRP, smernica o obnoviteľných zdrojoch energie, rámcová smernica o odpade a Horizont 2020) a nájsť možnosti krížového financovania; takisto upozorňuje, že prechod na biohospodárstvo je dlhým procesom, ktorý vyžaduje zákonodarnú vytrvalosť a dlhodobé stratégie a investície, aby sa tak vytvorilo stabilné investičné prostredie pre biohospodárstvo a zabezpečili sa rovnaké podmienky;

3. zdôrazňuje, že by sa mal zaviesť pevný politický rámec s cieľom plnohodnotne využívať potenciál biohospodárstva a uľahčiť prechod z hospodárstva založeného na fosílnych palivách k bioekonomike, ktorá by mala optimálne využívať miestne a regionálne zdroje a kapacity;

4. pripomína, že európske najvzdialenejšie regióny majú mimoriadnu biodiverzitu a jedinečné klimatické a geomorfologické charakteristiky; zdôrazňuje, že tieto regióny tak ponúkajú enormný výskumný a inovačný potenciál v oblasti biohospodárstva a že môžu zohrať ústrednú úlohu pri vytváraní tzv. zeleného rastu na európskej úrovni;

5. zdôrazňuje význam vytvorenia monitorovacieho strediska a odborného výboru pre biohospodárstvo; trvá na pravidelnom uskutočňovaní konferencií hlavných subjektov z verejného aj súkromného sektora, a to na regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni; žiada vytvorenie plánu, ktorý by zaručoval efektívne monitorovanie biohospodárskych iniciatív a dobrú koordináciu nástrojov a v rámci ktorého by sa pravidelne určovali konkrétne ciele a zverejňovali správy o pokroku prác v tejto oblasti, ktoré by sa postupovali Európskemu parlamentu;

6. poukazuje na to, že regionálne a miestne ekonomiky zohrávajú ústrednú úlohu pri dosahovaní inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; tvrdí, že samotné regióny majú vedomosti a znalosti potrebné na mobilizáciu aktérov podľa svojich osobitných charakteristík a na prechod k biologickej spoločnosti a hospodárstvu, ktoré prekonalo závislosť od ropy, pričom by mali využívať výskum a inováciu ako faktory zmeny; opätovne zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité integrovať a lepšie koordinovať plány týkajúce sa inovácií a udržateľnosti na regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni; preto naliehavo vyzýva regióny a regionálne orgány, aby sa aktívnejšie zapojili do vypracúvania silných regionálnych stratégií v oblasti biohospodárstva, výskumu a inovácií, ktoré zohľadňujú profil každého regiónu a sú zamerané na inteligentnú špecializáciu; vyzýva Komisiu, aby podporovala európske regionálne biozoskupenia a spoluprácu medzi regiónmi, a domnieva sa, že solídny rast v tejto oblasti je možný len prostredníctvom významných verejných a súkromných investícií; podporuje návrh zriadiť verejno-súkromné partnerstvá (PPP) v odvetví biohospodárstva;

7. domnieva sa, že sociálne a solidárne hospodárstvo, ktoré stavia na aktívnom zapojení ľudí, spoločnom vlastníctve a solidarite, by malo mať možnosť zohrávať významnú úlohu pri tvarovaní a zavádzaní stratégií v oblasti biohospodárstva na regionálnej úrovni;

8. vyzdvihuje dôležitosť zachovania a posilnenia miestnych a regionálnych iniciatív pomocou vykonávania stratégií biohospodárstva na všetkých stupňoch spolupráce; poukazuje na skutočnosť, že prístup zdola nahor je nevyhnutný na využitie potenciálu všetkých regiónov; podčiarkuje zásadnú úlohu malých a stredných podnikov (MSP), ktorú zohrávajú v oblasti biohospodárstva, a trvá na tom, že je nevyhnutné poskytnúť MSP možnosti financovania, ktoré budú prispôsobené miestnej úrovni; opätovne zdôrazňuje potrebu podporovať výskumné a inovačné stratégie zamerané na inteligentnú špecializáciu zdôrazňovaním nástrojov financovania a predovšetkým možností sieťovej spolupráce a výmeny poznatkov, ktoré ponúkajú;

9. opakuje, že jednou z hlavných zásad biohospodárstva je zvýšenie efektívnosti využívania zdrojov a zníženie závislosti od dovozu surovín, energie a neobnoviteľných prírodných zdrojov; poukazuje na dôležitosť odvetvia lesného hospodárstva a iných bioodvetví a opakuje, že uhlíkovo neutrálne obnoviteľné prírodné zdroje a suroviny, ako drevo a drevné vlákno, môžu nahradiť neobnoviteľné fosílne suroviny; poukazuje na to, že odvetvie biohospodárstva produkuje množstvo výrobkov s vysokou pridanou hodnotou, napríklad chemikálie, lieky, plasty a iné inovačné nové materiály, a vytvára pracovné miesta; zdôrazňuje potenciál biotechnológií založených na morských zdrojoch;

10. zdôrazňuje, že biohospodárstvo vyžaduje prvotriedne znalosti a zručnú pracovnú silu; trvá na tom, že je nevyhnutné, aby sa v regiónoch poskytovala odborná príprava a vyššie vzdelávanie pri zohľadnení ich osobitných charakteristík; poukazuje na to, že vzdelávacie programy a programy odbornej prípravy so širokým zameraním v regiónoch podporujú aj udržateľný rozvoj podnikania; trvá na tom, že vysoká úroveň znalostí v odvetví biohospodárstva predstavuje výhodu pre Európu z hľadiska jej postavenia v celosvetovom meradle a umožní jej stať sa jednotkou v oblasti biohospodárstva; poukazuje na význam zvýšenej cezhraničnej mobility výskumníkov v záujme výmeny osvedčených postupov a prenosu poznatkov v oblasti biohospodárstva;

11. domnieva sa, že v záujme rozvoja efektívneho a udržateľného biohospodárstva je nutné uskutočňovať trvalú modernizáciu všetkých typov infraštruktúry, z ktorej nemožno v žiadnom prípade vylúčiť vidiecke oblasti;

12. domnieva sa, že je dôležité investovať do dodávateľských reťazcov biohospodárstva, aby sa zaručila dostupnosť surovín; opakuje, že stratégie biohospodárstva by mali podporovať nielen efektívnejšie využívanie domového a komunálneho odpadu, ale aj zhodnocovanie tokov a zvyškov, ktoré vznikajú ako vedľajšie produkty v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve; žiada, aby sa vypracovali lepšie a zmocňovacie právne predpisy, ktoré zabezpečia právnu istotu a pevnú podporu udržateľného využívania zdrojov biohospodárstva a ťažby surovín, a aby sa politika v každom ohľade opierala o dlhodobý prístup, ktorý je priaznivý pre investície;

13. poukazuje na potrebu stanoviť osobitné ciele na zvýšenie pomeru obnoviteľných prírodných zdrojov využívaných vo výrobe a pri spotrebe tovaru; vyzýva Komisiu, aby navrhla praktické opatrenia celoregionálneho dosahu na podporu produkcie a spotreby výrobkov biohospodárstva na regionálnej úrovni;

14. konštatuje, že je dôležité zvýšiť povedomie spotrebiteľov o tom, čo je obsahom biohospodárstva, a že je preto vhodné informovať ich o výhodách biohospodárstva a lepších možnostiach výberu v oblasti spotreby, ktoré prináša; domnieva sa, že biohospodárstvo by sa malo podporovať krokmi na zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov o bezpečnosti potravín, o ochrane zdrojov a o iných spoločenských výzvach, ako sú zmena klímy a závislosť od neobnoviteľných zdrojov; požaduje preto uskutočnenie štúdií o modeloch spotreby v Európskej únii a zavedenie stratégií založených na vedeckých údajoch, aby spotrebitelia dostávali informácie o vlastnostiach produktov a aby sa podporoval udržateľný životný štýl.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	23.4.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	43 1 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Luís Paulo Alves, Catherine Bearder, Jean-Jacob Bicep, Victor Boştinaru, John Bufton, Nikos Chrysogelos, Rosa Estaràs Ferragut, Danuta Maria Hübner, Vincenzo Iovine, María Irigoyen Pérez, Seán Kelly, Constanze Angela Krehl, Petru Constantin Luhan, Ramona Nicole Mănescu, Riikka Manner, Iosif Matula, Miroslav Mikolášik, Jens Nilsson, Jan Olbrycht, Wojciech Michał Olejniczak, Younous Omarjee, Markus Pieper, Monika Smolková, Georgios Stavrakakis, Csanád Szegedi, Nuno Teixeira, Lambert van Nistelrooij, Justina Vitkauskaite, Oldřich Vlasák, Kerstin Westphal, Joachim Zeller, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Joseph Cuschieri, Vasilica Viorica Dăncilă, Karima Delli, James Nicholson, Ivari Padar, Herbert Reul, Elisabeth Schroedter, Richard Seeber, Czesław Adam Siekierski, Patrice Tirolien, Giommaria Uggias, Manfred Weber

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	29.5.2013
Výsledok záverečného hlasovania:	+: –: 0:	54 0 4
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Martina Anderson, Elena Oana Antonescu, Sophie Auconie, Paolo Bartolozzi, Sergio Berlato, Lajos Bokros, Milan Cabrnoch, Martin Callanan, Yves Cochet, Chris Davies, Anne Delvaux, Bas Eickhout, Edite Estrela, Jill Evans, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Satu Hassi, Jolanta Emilia Hibner, Karin Kadenbach, Christa Klaß, Eija-Riitta Korhola, Jo Leinen, Corinne Lepage, Peter Liese, Zofija Mazej Kukovič, Linda McAvan, Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė, Miroslav Ouzký, Vladko Todorov Panayotov, Andrés Perelló Rodríguez, Mario Pirillo, Pavel Poc, Anna Rosbach, Oreste Rossi, Dagmar Roth-Behrendt, Horst Schnellhardt, Richard Seeber, Theodoros Skylakakis, Bogusław Sonik, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Salvatore Tatarella, Glenis Willmott, Sabine Wils
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Margrete Auken, Christofer Fjellner, Romana Jordan, Judith A. Merkies, Michèle Rivasi, Kārlis Šadurskis, Christel Schaldemose, Renate Sommer, Alda Sousa, Marita Ulvskog, Vladimir Urutchev, Kathleen Van Brempt, Anna Záborská

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia