Postup : 2012/2318(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0220/2013

Predkladané texty :

A7-0220/2013

Rozpravy :

PV 11/09/2013 - 13
CRE 11/09/2013 - 13

Hlasovanie :

PV 12/09/2013 - 13.13
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2013)0380

SPRÁVA     
PDF 218kWORD 190k
12.6.2013
PE 504.129v02-00 A7-0220/2013

o námornom rozmere spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky

(2012/2318(INI))

Výbor pre zahraničné veci

Spravodajkyňa: Ana Gomes

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 MENŠINOVÉ STANOVISKO
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o námornom rozmere spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky

(2012/2318(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), a najmä na jej články 42, 43 a 45,

–   so zreteľom na článok 222 Zmluvy o fungovaní Európskej únii (ZFEÚ),

–   so zreteľom na článok 194 ZFEÚ,

–   so zreteľom na európsku bezpečnostnú stratégiu s názvom Bezpečná Európa v lepšom svete, ktorú prijala Európska rada 12. decembra 2003, a so zreteľom na správu o jej vykonávaní s názvom Zaistenie bezpečnosti v meniacom sa svete, ktorú Európska rada schválila 11. – 12. decembra 2008,

–   so zreteľom na európsku integrovanú námornú politiku z roku 2007 (COM(2007)0575) a jej správu o pokroku z roku 2012 (COM(2012)0491),

–   so zreteľom na vyhlásenie európskych ministrov zodpovedných za integrovanú námornú politiku a Európskej komisie zo 7. októbra 2012 o morskej a námornej agende pre rast a zamestnanosť (vyhlásenie z Limassolu),

–   so zreteľom na závery Rady o stratégii námornej bezpečnosti z 26. apríla 2010,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2013 o stratégii EÚ pre región Afrického rohu(1),

–   so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov a Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS) z 10. decembra 1982,

–   so zreteľom na spoločný návrh rozhodnutia Rady o podrobnostiach vykonávania doložky o solidarite Úniou z 21. decembra 2012(2),

–   so zreteľom na zelenú knihu Komisie zo 7. júna 2006 s názvom Budúcnosť námornej politiky Únie: Európska vízia pre oceány a moria (COM(2006)0275),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. januára 2011 o udržateľnej politike EÚ na ďalekom severe(3) a na spoločné oznámenie Európskemu parlamentu a Rade z 26. júna 2012 o pokroku pri vytváraní politiky Európskej únie pre Arktídu: pokrok od roku 2008 a ďalšie kroky(4),

–   so zreteľom na Kódex správania pre združovanie a spoločné využívanie Európskej obrannej agentúry (EDA) z roku 2012,

–   so zreteľom na námornú stratégiu aliancie, ktorú prijalo NATO 18. marca 2011,

–   so zreteľom na jednotnú akciu Rady o vojenskej operácii Európskej únie na podporu odradzovania od pirátskych činov a ozbrojených lúpeží pri somálskom pobreží, prevencie pred nimi a ich potláčania (ATALANTA) z roku 2008(5),

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady o misii Európskej únie na budovanie regionálnych námorných kapacít v Africkom rohu (EUCAP NESTOR) z roku 2012(6),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. novembra 2010 o civilno-vojenskej spolupráci a rozvoji civilno-vojenských spôsobilostí(7),

–   so zreteľom na závery zasadnutia Rady o Africkom rohu zo 14. novembra 2011, a najmä na strategický rámec uvedený v prílohe k týmto záverom,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o uplatňovaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky(8),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o vzťahoch medzi EÚ a Čínou(9),

–   so zreteľom na svoje uznesenia z 23. októbra 2008 o pirátstve na mori(10) a z 10. mája 2012 o námornom pirátstve(11),

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A7-0220/2013),

A. keďže členské štáty EÚ disponujú pobrežím v dĺžke vyše 90 000 km, ktoré obmývajú dva oceány a štyri moria, a zámorskými územiami a vnútroštátnymi bezpečnostnými zariadeniami v ostatných oceánoch; keďže členské štáty EÚ zodpovedajú za kontrolu, ochranu a bezpečnosť európskych pobrežných a teritoriálnych vôd, výhradných hospodárskych zón, podmorskej plytčiny, námornej infraštruktúry a morských zdrojov; keďže členské štáty sú zodpovedné za plnenie svojej úlohy hlavného zaisťovateľa bezpečnosti námorníkov na lodiach plaviacich sa pod ich vlajkou a v záujme ich občanov; keďže následky neschopnosti štátov kontrolovať svoj námorný priestor sa prejavujú aj mimo ich pobrežných a námorných zón;

B.  keďže námorné hranice členských štátov tvoria vonkajšie hranice Európskej únie;

C. keďže námorný priestor predstavuje otvorené, rozsiahle oblasti bez hraníc, ktoré sú obmedzené len námornou jurisdikciou; keďže námorný priestor je ťažké kontrolovať, a to najmä z dôvodu, že medzinárodné námorné právo sa zameriava prednostne na uľahčovanie obchodu a zabezpečovanie voľného pohybu;

D. keďže 90 % zahraničného obchodu EÚ a 40 % jej vnútorného obchodu sa prepravuje po mori; keďže EÚ je najväčším svetovým námorným dopravcom, pričom európski majitelia lodí spravujú 30 % plavidiel a 35 % svetovej lodnej kapacity – z toho 55 % kontajnerových plavidiel a 35 % tankerov predstavujúcich 42 % hodnoty celosvetového námorného obchodu; keďže členské štáty EÚ spoločne predstavujú najväčšiu výhradnú hospodársku zónu sveta (s rozlohou približne 25 miliónov m2);

E.  keďže námorná stratégia EÚ by mala v prvom rade presadzovať základné zásady stanovené v článku 21 ZFEÚ, ako sú demokracia, právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, zásady rovnosti a solidarity, a mala by dodržiavať zásady Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva; keďže je povinnosťou štátov snažiť sa o presadenie a posilnenie medzinárodného práva, najmä dohovoru UNCLOS, a zaručiť existenciu námorných ciest a zachovanie svetového spoločného bohatstva a obchodných a environmentálnych záujmov;

F.  keďže dôležitosť celosvetových námorných tokov pre Úniu exponenciálne vzrástla v dôsledku hospodárskeho rastu, globalizácie a čoraz väčšej vzájomnej globálnej prepojenosti; keďže geostrategická námorná rovnováha sa rýchlo mení, pretože novo vznikajúce mocnosti uplatňujú technológie a stratégie zamerané na zamedzenie prístupu, ktorými sa snažia presadiť v regionálnych a celosvetových námorných oblastiach a obmedziť prístup Spojených štátov amerických a EÚ; keďže v dôsledku zložitejšej a nejasnejšej situácie v oblasti námornej bezpečnosti s voľnejším a rôznorodým uplatňovaním medzinárodných zmlúv sa sťažuje účinný multilateralizmus a medzinárodná spolupráca v oblasti regulácie námorných záležitostí; keďže je v záujme EÚ zaistiť námornú bezpečnosť nielen vo vodách pozdĺž jej vlastného pobrežia, ale aj vo svetových oceánoch a moriach;

G. keďže niektoré faktory, ako napríklad chudoba, nedostatočný rozvoj, nízka miera štátnej kontroly a presadzovania práva a ohroziteľnosť trás, uľahčujú šírenie rôznych druhov hrozieb pre námornú bezpečnosť; keďže tieto hrozby môžu vychádzať zo správania štátov, ktoré majú zaujem o narušenie medzinárodných námorných tokov, ako aj z nelegálnych činností neštátnych subjektov, ako napríklad z nadnárodnej trestnej činnosti (napr. obchodovanie so zbraňami alebo drogami), medzinárodného terorizmu alebo pirátstva, ktoré využívajú slabé stránky roztriešteného miestneho, regionálneho a svetového systému riadenia námorných záležitostí; keďže rastúce množstvo subjektov prítomných na mori vedie k zvýšeniu počtu a komplexnosti legálnych aj nelegálnych činností na mori, v dôsledku čoho je čoraz náročnejšie odlíšiť legálne činnosti od nelegálnych; keďže sa tým vyvíja tlak na EÚ, aby investovala do celostného prístupu s cieľom riešiť zložitosť nadnárodných problémov, s ktorými sa žiaden členský štát nedokáže vyrovnať sám;

H. keďže globálna perspektíva námorných kapacít a odhady síl sa rýchlo menia, pričom novo vznikajúce i existujúce mocnosti čoraz viac spochybňujú zásady Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS), medzinárodnú arbitráž alebo reguláciu; keďže predovšetkým Čína sleduje svoju politiku „String of pearls“(stratégia, ktorej cieľom je získať čo najširší prístup k prístavom a leteckým základniam v oblasti južnej Ázie), v rámci ktorej sa usiluje posilniť a rozšíriť svoju prítomnosť na mori z množstva oficiálnych i neoficiálnych dôvodov, od zabezpečenia obchodných a energetických trás až po kontrolu morských zdrojov a námorných infraštruktúr zásadného významu, čím sa dostáva do rozporu s námornými záujmami prakticky všetkých svojich susedov voVýchodočínskom a Juhočínskom mori;

I.   keďže EÚ a všetky jej členské štáty sú zmluvnými stranami dohovoru UNCLOS, a preto je tento dohovor súčasťou acquis communautaire;

J.   keďže EÚ musí ako svetový aktér zvážiť výzvy v oblasti bezpečnosti a možné nezávislé reakcie, najmä pokiaľ ide o oblasť blízkeho Stredozemného mora, Afrického rohu a západného Atlantiku, ale aj Tichého oceánu cez Východ i Západ a oblasť od Arktídy po Antarktídu;

K. keďže dochádza k zvyšovaniu počtu nelegálnych námorných neštátnych subjektov, ktoré ohrozujú kritické námorné trasy a infraštruktúry, pričom využívajú slabé stránky štátov a ich jurisdikcií;

L.  keďže boj proti týmto nekonvenčným hrozbám sa často odohráva v náročnom a nebezpečnom prostredí, čo si vyžaduje civilné aj vojenské zdroje; keďže SBOP s civilným aj vojenským rozmerom je vhodným rámcom na boj proti nebezpečným hrozbám na mori a pozdĺž pobrežia;

M. keďže EÚ nedokáže sama zabezpečiť globálnu námornú bezpečnosť; keďže EÚ musí dosiahnuť silné partnerstvá s tretími krajinami a regionálnymi organizáciami, najmä v odľahlých oblastiach, napríklad v Ázii, kde je pre ňu ťažšie nasadzovať svoje vlastné zdroje;

N. keďže európska bezpečnostná stratégia sa konkrétne nevenuje námornému rozmeru s výnimkou toho, že označuje pirátstvo za hrozbu EÚ; keďže európska integrovaná námorná politika sa zaoberá námornými otázkami, avšak rozmeru bezpečnosti sa venuje len veľmi okrajovo, a tak sa opomína oblasť, ktorá je pre EÚ zdrojom rastúcich obáv; keďže je bezodkladne potrebné prehodnotiť prístup EÚ k námornej bezpečnosti, najmä prijatím európskej stratégie v oblasti námornej bezpečnosti, ktorá by objasnila, ako by mala integrovaná námorná politika (INP) prispievať k Európskej bezpečnostnej stratégii; keďže táto európska stratégia v oblasti námornej bezpečnosti by mala vymedzovať bezpečnostné záujmy a strategické ciele EÚ a identifikovať ciele, riziká, dostupné a nevyhnutné prostriedky intervencie, ako aj možné miesta pôsobenia;

O. keďže európska stratégia v oblasti námornej bezpečnosti je potrebná s cieľom zahrnúť možnosti, riziká a príležitosti, ktorým Únia čelí na mori, a to vrátane ochrany európskych občanov a ich majetku; keďže táto stratégia by mala podporovať európske hodnoty a zásady a musí sa zameriavať na budúcnosť, byť proaktívna a mobilizovať všetky relevantné inštitúcie a aktérov, či už civilných alebo vojenských, ako aj poukazovať najmä na to, že členské štáty EÚ si už nemôžu dovoliť rozvíjať a udržiavať námorné kapacity s jediným cieľom využívať ich výlučne v rámci prípadných mimoriadne náročných operácií;

P.  keďže konflikty a nestabilita, ktoré majú vplyv na záujem EÚ o voľné námorné toky a bezpečný prístup, si vyžadujú väčšie zváženie prepojenia medzi ľudskou bezpečnosťou, riadením štátnych záležitostí a rozvojom, a keďže stratégia EÚ pre Africký roh by teda mala slúžiť ako model pre komplexný prístup s využitím politických, diplomatických, sociálnych a hospodárskych nástrojov EÚ; keďže tento komplexný prístup musí byť jadrom európskej stratégie v oblasti námornej bezpečnosti a mal by zahŕňať koordináciu medzi jednotlivými iniciatívami, agentúrami a nástrojmi EÚ s cieľom riešiť hlavné príčiny nestability a pomôcť riešiť konflikt, nastoliť mier a poskytovať pomoc pri budovaní štátu, riadení a rozvoji vrátane reformy sektora bezpečnosti, dodávok energie, bezpečnosti námorného a iného obchodu a dopravy, rybolovu a ochrany životného prostredia a vplyvu zmeny klímy;

Všeobecné pripomienky k budúcej európskej stratégii v oblasti námornej bezpečnosti

1.  je pevne presvedčený, že EÚ má zásadný záujem o bezpečné, otvorené a čisté námorné prostredie, ktoré umožňuje slobodné prúdenie obchodu a ľudí a mierové, zákonné, spravodlivé a udržateľné využívanie bohatstva oceánov; že námorné toky predstavujú zdroj životnej sily európskeho obchodu a sú prostriedkami európskej prosperity a vplyvu; že bezpečnosť európskych občanov a presadzovanie zásad článku 21 ZFEÚ je zodpovednosťou EÚ a členských štátov; a že inštitucionálny rámec EÚ, tak civilný, ako i vojenský, by sa mal preto ďalej rozvíjať, aby zabezpečil ciele, prostriedky a kapacity potrebné na splnenie tejto zodpovednosti;

2.  pripomína členským štátom, že len v duchu odhodlania, vzájomného porozumenia a skutočnej solidarity bude Únia schopná splniť svoju úlohu podľa ustanovení Lisabonskej zmluvy a naplniť svoju ambíciu v oblasti zaisťovania celosvetovej bezpečnoti; v tejto súvislosti pripomína, že v článku 42 ods. 7 ZEÚ (doložka o vzájomnej obrane alebo doložka o vzájomnej pomoci), článku 222 ZFEÚ (doložka o solidarite) a článku 42 ods. 6 ZEÚ (stála štruktúrovaná spolupráca), ktoré boli zavedené Lisabonskou zmluvou, sa ustanovuje inštitucionálny rámec pre účinnú solidaritu medzi členskými štátmi v oblasti bezpečnosti a obrany Únie; pripomína, že tieto nástroje sa ešte musia uplatniť v praxi; vyjadruje predovšetkým uznanie Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) za spoločný návrh týkajúci sa podrobností vykonávania doložky o solidarite Úniou a vyzýva ich, aby posúdili, čo by znamenalo, ak by sa tieto opatrenia začali uplatňovať pri riešení akejkoľvek výzvy na mori alebo v prípade zapojenia námorných síl alebo infraštruktúry; naliehavo vyzýva Radu, tento návrh urýchlene schválila;

3.  zdôrazňuje, že dohovor UNCLOS poskytuje právny rámec pre všetky druhy činností vykonávané v oceánoch a moriach a že môže slúžiť ako pomôcka pre mierové vyriešenie námorných sporov; vyzýva preto EÚ a jej členské štáty, aby podporovali univerzálnosť dohovoru a aby trvali na tom, že je potrebné jednotné a konzistentné uplatňovanie jeho ustanovení;

4.  uznáva, že Európska únia má už teraz k dispozícii niektoré prostriedky a nástroje potrebné na riešenie globálnych výziev v oblasti námornej bezpečnosti a potreby bezpečného a stabilného prostredia, a to prostredníctvom ESVČ a Európskej komisie, finančných nástrojov, rozvojovej spolupráce, humanitárnej pomoci, krízového riadenia, obchodnej spolupráce a iných užitočných nástrojov pôsobenia; konštatuje však, že väčšina technických a materiálnych aktív je v rukách členských štátov a že ich vôľa rozvíjať spoluprácu je pre budúcnosť európskej námornej bezpečnosti zásadná;

5.  poznamenáva však, že európska stratégia v oblasti námornej bezpečnosti je potrebná na zabezpečenie integrovaného a komplexného prístupu s osobitným zameraním na hrozby, riziká, problémy a príležitosti prítomné na mori; že európska stratégia v oblasti námornej bezpečnosti sa síce zakladá na európskych hodnotách a zásadách, no musí rozvíjať súčinnosť a spoločné reakcie, v rámci ktorých zmobilizuje všetky relevantné inštitúcie a subjekty, a to civilné i vojenské; že európska stratégia by mala identifikovať všetky potenciálne hrozby, počnúc konvenčnými bezpečnostnými hrozbami až po hrozby plynúce z prírodných katastrof a zmeny klímy, od hrozieb s vplyvom na ochranu životne dôležitých morských zdrojov po bezpečnosť námornej infraštruktúry a obchodných tokov; že musí tiež určiť osobitné prostriedky a kapacity potrebné na riešenie všetkých výziev vrátane spravodajstva, dozoru a hliadkovania, pátrania a záchrany, námornej prepravy, evakuácie štátnych príslušníkov EÚ a iných osôb z krízových oblastí, presadzovaním embárg a poskytovaním pomoci všetkým misiám a operáciám pod vedením SBOP;

6.  vyzýva vysokú predstaviteľku, Komisiu a Radu, aby vypracovali európsku stratégiu v oblasti námornej bezpečnosti zameranú na spojenie a koordináciu všetkých európskych aktérov a členských štátov relevantných z hľadiska námornej bezpečnosti; v tomto zmysle naliehavo vyzýva Komisiu a VP/PK, aby riešili nedostatky integrovanej námornej politiky z roku 2007, ktorá nezahŕňa bezpečnostný rozmer, ako aj obmedzenia Európskej bezpečnostnej stratégie, ktorá nerieši námorné bezpečnostné hrozby a riziká; zastáva názor, že v Európskej bezpečnostnej stratégii a integrovanej námornej politike by sa mala určiť miera ambícií európskej stratégie v oblasti námornej bezpečnosti a jej prostriedky a kapacity, pričom rámcom by mala byť nutnosť konať ako zaisťovateľ svetovej bezpečnosti, čím sa zaručia voľné námorné toky a prístup na otvorené more na svetovej úrovni; zdôrazňuje skutočnosť, že regulácia problematiky námornej bezpečnosti ovplyvní z krátkodobého, strednodobého aj dlhodobého hľadiska všetky ostatné zložky európskej bezpečnosti a prosperity;

7.  vyzýva členské štáty, aby úzko pomáhali ESVČ a Komisii a aktívne sa zapájali do spolupráce s týmito inštitúciami pri vypracúvaní novej európskej stratégie v oblasti námornej bezpečnosti s cieľom zabezpečiť efektívne využívanie všetkých jej rozmanitých zdrojov a zamerať sa aj na identifikáciu a vytváranie nových kapacít prostredníctvom združovania a spoločného využívania; ďalej sa domnieva, že súčasťou novej stratégie by malo byť aj začlenenie spoločných dvojstranných a viacstranných iniciatív na vytváranie síl, ako je napríklad francúzsko-britské vyhlásenie z 2. novembra 2010;

8.  zdôrazňuje skutočnosť, že v niektorých členských štátoch sa už začína na vnútroštátnej úrovni formovať takýto integrovaný námorný prístup, ktorý spája civilné nástroje s vojenskými a združuje vnútorné i vonkajšie aspekty bezpečnosti, pričom sa už uplatňuje dvojstranne medzi určitými členskými štátmi, a preto by sa mal posilniť aj na úrovni Únie; zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu a mali by zohrávať prímorské krajiny pri podpore pozitívnej regionálnej námornej integrácie; zdôrazňuje, že regionálne iniciatívy námornej integrácie môžu a mali by viesť k združovaniu a spoločnému využívaniu dôležitých námorných zdrojov, aby sa uspokojili kapacitné potreby EÚ;

Možné riziká

9.  berie na vedomie, že zvýšenie objemu dopravy na mori a rozvoj činností na mori a pobreží predstavujú hrozbu pre námornú bezpečnosť, keďže je čoraz náročnejšie odlišovať legálne činnosti na mori od nelegálnych;

10. konštatuje, že EÚ čelí konvenčným hrozbám svojej bezpečnosti, a to najmä od vzniku nových námorných mocností, ktorý sa spája s väčšou pravdepodobnosťou medzištátnych sporov týkajúcich sa vlastníctva námorných oblastí (spory o jurisdikciu, územné nároky, povolenia na prieskum a využívanie v zónach na otvorenom mori); okrem toho konštatuje, že rozvíjajúce sa krajiny rozširujú svoje námorné kapacity (vojnové loďstvo, ponorky) a zároveň inklinujú k spochybňovaniu zásad medzinárodného námorného práva;

11. varuje pred protiprávnym využívaním dôležitých prírodných zdrojov a nerastov vo vodách členských štátov EÚ a v susedných moriach; poznamenáva, že neregulované preteky o získanie morských, prírodných a nerastných zdrojov môžu mať škodlivý vplyv na morský ekosystém, čím sa zvýši vplyv aktivít na mori na životné prostredie; pripomína, že využívanie morských zdrojov môže tiež viesť k neželanej militarizácii morských oblastí; zdôrazňuje však právo každého členského štátu vykonávať prieskum a ťažbu svojich námorných prírodných zdrojov spôsobom, ktorý je v súlade s medzinárodným právom a právnymi predpismi týkajúcimi sa životného prostredia;

12. konštatuje, že EÚ musí vytvoriť silné partnerstvá s tretími krajinami a regionálnymi organizáciami, aby zaistila bezpečnosť a stabilitu obchodu a využívania zdrojov; poukazuje na skutočnosť, že silný námorný rozmer SBOP by EÚ poskytol možnosť v prípade potreby konať ako skutočný medzinárodný rozhodca;

13. upozorňuje, že štáty, ktoré nie sú ochotné spolupracovať s medzinárodným spoločenstvom a dodržiavať medzinárodné zmluvy a normy a ktoré sú v takej geografickej pozícii, že môžu blokovať obchodné trasy, a takisto majú technologické a vojenské kapacity, aby tak aj urobili, patria v súčasnosti medzi hlavné hrozby námornej bezpečnosti; domnieva sa, že ESVČ a VP/PK by mali vyvinúť maximálne diplomatické úsilie, aby sa s týmito krajinami nadviazal dialóg a spolupráca;

14. poznamenáva, že aj keď nemožno úplne zabrániť vojenským konfrontáciám štátov, priame a nepriame riziká pre bezpečnosť EÚ plynú väčšinou z nekonvenčných hrozieb, pričom sa využívajú ťažkosti súvisiace s presadzovaním práva v námorných zónach, pobrežných oblastiach a vo všeobecnosti so zlyhaniami štátu, jeho zraniteľnosťou alebo nedostatkom štátnej kontroly;

15. konštatuje, že medzi hlavné hrozby námornej bezpečnosti EÚ patrí rozšírenie námorných teroristických aktivít na celom svete, ktoré priamo ohrozujú civilné a vojenské plavidlá EÚ, prístavné zariadenia a energetické stavby a ktoré využívajú more na útoky na pozemné ciele a na prienik do nich; poznamenáva, že tieto subjekty spolupôsobia s nadnárodnými sieťami organizovanej trestnej činnosti, ktoré vykonávajú nelegálne činnosti na mori, ako sú napríklad pašovanie, obchodovanie s ľuďmi, nelegálne prisťahovalectvo, obchodovanie s drogami a zbraňami vrátane ručných a ľahkých zbraní a súčiastok do zbraní hromadného ničenia; zdôrazňuje skutočnosť, že takéto nezákonné činnosti vedú k zhoršeniu politických a humanitárnych kríz, kladú prekážky sociálnemu a hospodárskemu rozvoju, demokracii a právnemu štátu, podnecujú stav núdze a vedú k migrácii, vnútornému vysídľovaniu obyvateľstva a k obrovskému ľudskému utrpeniu;

16. vyjadruje znepokojenie nad rastúcimi dôkazmi o tom, že teroristické siete a neštátne subjekty sa zmocňujú dômyselných námorných kapacít vrátane podmorských kapacít a radarových technológií a technológií na odhaľovanie a získavajú prístup k logistickým údajom patriacim medzinárodnému lodnému odvetviu, ťažobným kapacitám a improvizovaným výbušným zariadeniam na vode, čím sa výrazne zvyšuje ich potenciálna hrozba a schopnosť uniknúť kontrole, čo dokazuje, že rozširujú svoje aktivity do blízkosti Európy, najmä na oboch stranách južného Atlantického oceánu;

17. domnieva sa, že predlžovanie zmrazených konfliktov v blízkosti rôznych námorných oblastí, ako sú napríklad Zakaukazsko, juhovýchodné Stredomorie alebo Japonské more, patrí medzi hlavné zdroje celosvetovej nestability, ohrozuje dopravné a energetické trasy, podporuje obchodovanie so zbraňami a takisto uľahčuje aktivity neštátnych subjektov, ako napríklad zločineckých sietí a teroristických buniek;

18. vyjadruje naďalej znepokojenie nad pirátstvom na východnom a západnom pobreží Afriky; poukazuje na to, že útoky pirátov (ozbrojené prepady, únosy plavidiel a posádok a vydieranie) vážne ohrozujú slobodu prístupu a toku v týchto moriach, čím predstavujú značnú hrozbu pre medzinárodný obchod a námornú bezpečnosť; upozorňuje, že pirátstvo je všeobecne problémom vyplývajúcim z nedostatočného riadenia a rozvoja príslušných pobrežných štátov; vyjadruje nádej, že EÚ bude vychádzať z úspechov operácie SBOP EUNAVFOR Atalanta, na základe čoho začne operácie SBOP zamerané na boj proti pirátstvu aj v iných oblastiach;

19. varuje pred problémami plynúcimi z pirátstva, medzinárodného terorizmu a organizovanej trestnej činnosti vo všeobecnosti ohrozujúcimi bezpečnosť plavieb na významných námorných rizikových miestach tranzitu; zdôrazňuje, že niektoré z najdôležitejších vodných ciest, ktoré zabezpečujú celosvetové dodávky energie, sú geograficky umiestnené v najnestabilnejších námorných oblastiach alebo sú cez takéto oblasti prístupné, ako sú napr. Suezský prieplav, Hormuzský prieliv a Melacký prieliv;

20. konštatuje, že boj proti nekonvenčným činnostiam musí vychádzať z celého spektra nástrojov SBOP vrátane vojenských nástrojov, keďže k intervenciám často dochádza v mimoriadne náročnom prostredí, kde majú subjekty k dispozícii rôzne nebezpečné zbrane; tvrdí, že podľa vzoru krokov EÚ v Africkom rohu, kde pokračujú operácie EUNAVFOR Atalanta a EUCAP NESTOR, je potrebné doplniť operácie SBOP ostatnými externými nástrojmi EÚ s cieľom riešiť hlavné sociálne, hospodárske a politické príčiny krízy a zaistiť udržateľnú bezpečnosť v príslušných regiónoch;

21. poznamenáva, že v dôsledku neregulárnej migrácie sa pravdepodobne bude naďalej vyvíjať tlak na námorné hranice EÚ, najmä vzhľadom na politický a hospodársky vývoj situácie, vývoj situácie v južnom susedstve a vyhliadky pretrvávajúcej nestability v severnej Afrike, Saheli, Africkom rohu a subsaharskej Afrike; pripomína však, že migráciu nemožno považovať za bezpečnostnú hrozbu, ale skôr za ľudský fenomén, ktorý si vyžaduje pevnú stratégiu riadenia, ktorá spája regionálnu, politickú a diplomatickú spoluprácu a rozvoj politík a investície do regionálnych partnerstiev; upozorňuje na skutočnosť, že toto úsilie si vyžaduje rozvoj námorných kapacít a činností pobrežnej stráže zameraných na hliadkovanie a záchranu migrantov cestujúcich na palube nelegálnych plavidiel;

22. uznáva, že v dôsledku rastúceho objemu dopravy po mori pravdepodobne vzrastie možnosť katastrof, akými sú úniky ropy a iné incidenty spojené so znečistením životného prostredia, vyhadzovanie toxického odpadu a nelegálne zásobníky ropy; zdôrazňuje, že EÚ musí naďalej rozvíjať stratégiu, ktorá sa opiera o minulé skúsenosti s vážnymi environmentálnymi katastrofami na mori, pričom treba zabezpečiť, aby všetci aktéri, orgány a agentúry EÚ spoločne s orgánmi členských štátov zasahovali koordinovaným spôsobom s cieľom vytvoriť primeranú súčinnosť v duchu solidarity a účinnejšieho pôsobenia;

Morské oblasti s kritickým významom

Stredomorie

23. zdôrazňuje skutočnosť, že Stredozemné more predstavuje celú škálu výziev, ktoré by mohli potenciálne ohroziť stabilitu EÚ a jej priame záujmy, a to najmä vzhľadom na politické otrasy a ťažkú spoločenskú a hospodársku situáciu, ktorá bude pravdepodobne v niektorých pobrežných štátoch pretrvávať; poznamenáva, že nezákonné činnosti, ktoré sú v dôsledku toho podporované, ako terorizmus a všetky druhy nelegálneho obchodovania, majú vplyv na námornú bezpečnosť EÚ vrátane bezpečnosti dodávok energie na juh; je presvedčený, že sú naliehavo potrebné investície do námornej regionálnej spolupráce, ktorá musí zahŕňať európsku a regionálnu spoluprácu, spravodajstvo, dozor, hliadkovanie a činnosti pobrežnej stráže, pričom všetky z nich si vyžadujú primerané prostriedky na odhad námorných síl;

24. zdôrazňuje, že Stredomorie je priestorom mnohých regionálnych konfliktov, medzi nimi sporov o námorné hranice, a preto naliehavo žiada EÚ, aby sa zaviazala k tomu, že bude brániť ďalšej eskalácii konfliktov v stredomorskej oblasti, pretože by to prispelo k zväčšeniu existujúcich hrozieb, akými sú následky občianskej vojny v Sýrii a vplyv na jej prímorskú oblasť a na prímorskú oblasť susedných krajín, politická nestabilita a nedostatok riadiacich kapacít v Líbyi, Egypte a Tunisku, dominový efekt v susednom Maroku a Alžírsku, ktoré sa stále nepreniesli cez konflikt o západnú Saharu a ktoré sú priamo postihnuté stupňovaním konfliktu v Mali a sahelskom regióne; ďalej upozorňuje na nebezpečenstvo plynúce zo vzájomného prepojenia kríz v Stredomorí a z nestability a konfliktu na Blízkom Východe, v Saheli, Africkom rohu, západnej Afrike a subsaharskej Afrike;

25. poznamenáva, že nedávne objavy zemného plynu vo východnej časti Stredomoria vytvorili nové geopolitické prostredie a značne zvýšili potenciál sporov, čo priamo ovplyvňuje legitímne záujmy a zvrchované práva členských štátov EÚ; vyjadruje znepokojenie nad tým, že Turecko, Rusko, USA a Izrael posilnili svoju námornú prítomnosť v Stredomorí; ďalej berie na vedomie dôsledky nevyriešeného sporu s Tureckom v Egejskom mori a stupňovanie napätia spôsobeného zamýšľanou ťažbou gréckych a cyperských pobrežných zásob uhľovodíka; naliehavo preto vyzýva EÚ, aby konala a potvrdila svoje stanovisko s cieľom zabrániť konfliktu o prírodné zdroje v Stredomorí a následným bezpečnostným hrozbám, ktoré by z toho konfliktu vyplynuli pre členské štáty EÚ v tejto oblasti a ktoré by v konečnom dôsledku mohli mať vplyv na EÚ ako celok;

Baltské more

26. poznamenáva, že s výnimkou ruských morských oblastí je Baltské more vnútrrozemským morom EÚ a je dôležitou dopravnou trasou pre niekoľko pobrežných štátov; konštatuje, že stabilita regiónu Baltského mora a bezproblémové fungovanie námornej dopravy závisí od vyriešenia politických záujmov tak medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ, ako aj medzi EÚ a Ruskom; konštatuje, že politická stabilita Pobaltia je spojená s otázkami týkajúcimi sa ochrany postavenia jazykových menšín v pobrežných štátoch, operáciami v oblasti dopravy energie, rušnou obchodnou lodnou dopravou, s možnými nehodami ropných tankerov a zamorením populácií rýb a životného prostredia; poznamenáva, že ďalšie problémy, čo sa týka ochrany námornej dopravy a námornej bezpečnosti v Pobaltí, predstavujú chemické zbrane na morskom dne, ktoré tam boli vyhodené na konci 2. svetovej vojny, zastarané jadrové elektrárne na pobreží, možné teroristické útoky na dodávky energie a možná nelegálna doprava zbraní cez pobaltské prístavy;

Čierne more

27. vyjadruje presvedčenie, že Čierne more predstavuje z geostrategického hľadiska jeden z najdôležitejších námorných regiónov susediacich s EÚ, a to najmä vzhľadom na potrebu zaistiť energetickú bezpečnosť EÚ a diverzifikáciu jej dodávok energie; poznamenáva, že tento región má zo strednodobého a dlhodobého hľadiska veľký potenciál rizík vzhľadom na jeho strategickú polohu ako dôležitá prepravná trasa pre tovar a energiu, jeho blízkosť k nestabilným oblastiam zdĺhavých konfliktov, ako sú napríklad sporné územia Abcházska a Južného Osetska, a súvisiaci konflikt medzi Moskvou a Tbilisi; zdôrazňuje, že EÚ má vzhľadom na to, že energetická bezpečnosť niektorých jej členských štátov do veľkej miery závisí od bezpečnosti plynovodných a ropovodných trás prechádzajúcich cez Čierne more a popri ňom, strategický záujem o zabránenie eskalácii dlhotrvajúcich regionálnych konfliktov a o nájdenie ich dlhodobých riešení; poukazuje na to, že EÚ bude na tento účel v prípade potreby možno musieť zmobilizovať európske námorné prostriedky;

28. pripomína svoje uznesenie z 20. januára 2011 o stratégii EÚ pre oblasť Čierneho mora(12) a opätovne zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ zohrávala aktívnejšiu úlohu pri formovaní bezpečnostnej situácie v oblasti Čierneho mora; znovu vyzýva Komisiu a ESVČ, aby vypracovali stratégiu pre región Čierneho mora, ktorá by sa účinne zaoberala otázkami ochrany námornej dopravy a námornej bezpečnosti;

29. vyzdvihuje potrebu posilneného dialógu so strategickými partnermi o prevencii konfliktov a ich riešení, zdôrazňuje však aj význam využívania regionálnych viacstranných iniciatív, ako je Čiernomorská synergia, s cieľom bojovať proti hrozbám, akými sú zločinecké siete zapojené do obchodovania s ľuďmi, drogami a zbraňami alebo problémy ako nezákonný rybolov a zhoršovanie stavu životného prostredia;

Atlantický oceán a západná Afrika

30. konštatuje, že Atlantický oceán je nevyhnutnou súčasťou obchodu Európy; vyjadruje znepokojenie nad tým, že Atlantik, a najmä jeho karibská oblasť, je trasou používanou na prepravu drog pochádzajúcich z Južnej Ameriky; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že rozvoj hospodárskych činností v nadchádzajúcich desaťročiach, najmä v súvislosti s rozšírením Panamského prieplavu, by mohol podnietiť nárast trestnej činnosti v oblasti;

31. vyjadruje presvedčenie, že pobrežie západnej Afriky, a najmä Guinejský záliv, v súčasnosti pre Európu predstavuje niektoré z najväčších hrozieb; vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že pozdĺž pobrežia západnej Afriky vznikajú vážne výzvy súvisiace s trestnou činnosťou, obchodovaním s drogami, ľuďmi a zbraňami; zároveň sú krajiny v Guinejskom zálive čoraz väčšou živnou pôdou pre regionálne teroristické siete, akou je skupina Boko Haram v Nigérii, ktorých pôsobenie prekračuje hranice susedných krajín a ktoré sú spojené so sieťami celosvetového dosahu, akou je al-Káida v islamskom Maghrebe, ako to jasne dokazuje kríza v Mali;

32. so znepokojením konštatuje, že krajiny v Guinejskom zálive sú predmetom pretrvávajúcej politickej nestability, niektoré z nich prekonávajú štátny bankrot, ako je to v prípade Guiney-Bissau, ktorá sa stala platformou pre obchodovanie s drogami pochádzajúcimi z Latinskej Ameriky a mieriacimi do Európy;

33. poznamenáva, že región je zároveň dôležitým dodávateľom energie, pretože 13 % objemu ropy a 6 % plynu dovezených do EÚ pochádza z Guinejského zálivu, pričom Nigéria zabezpečuje 5,8 % celkového objemu dovozu ropy do EÚ; očakáva, že dôležitosť regiónu ešte vzrastie v dôsledku nedávnych objavov zásob ropy a plynu v pobrežných vodách; vyjadruje preto obavy, že konkurenčný boj o prírodné zdroje v pobrežných vodách môže so sebou priniesť konflikt a tresnú činnosť;

34. poukazuje na to, že nestabilita, terorizmus a trestná činnosť vo vodách pri pobreží západnej Afriky úzke súvisia s nestabilitou v sahelskom regióne ako takom; naliehavo preto vyzýva EÚ, aby v rámci civilnej misie SBOP EUCAP Sahel Niger začlenila úsilie o boj proti terorizmus v sahelskom regióne do regionálnej a komplexnej stratégie s cieľom bojovať proti hrozbám na mori pozdĺž pobrežia západnej Afriky, najmä v Guinejskom zálive; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby zabezpečila v tomto regióne koordináciu medzi oboma misiami v rámci SBOP – EUCAP Sahel Niger a EUTM Mali –, ako aj s úsilím vyvíjaným na pevnine a na mori s cieľom bojovať proti terorizmu a inej organizovanej trestnej činnosti v regióne;

35. víta oznámenie Komisie o programe dôležitých námorných trás v Guinejskom zálive (CRIMGO), ktorého cieľom je zvýšiť bezpečnosť vo vodách Guinejského zálivu prostredníctvom poskytnutia odbornej prípravy príslušníkom pobrežnej stráže a zriadenia siete na výmenu informácií medzi orgánmi siedmich pobrežných štátov západnej Afriky, ktorá sa má financovať z nástroja stability; požaduje urýchlené vykonávanie programu CRIMGO pozdĺž pobrežia západnej Afriky; žiada tiež, aby sa ustanovili osobitné mechanizmy spolupráce, ktoré prepoja tento program financovaný Komisiou s misiami v rámci SBOP EUCAP Sahel Niger a EUTM Mali, ktorých činnosti sú neoddeliteľne spojené s príčinami nestability vo vodách Guinejského zálivu;

36. zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť účinnosť aktivít EÚ v Guinejskom zálive; navrhuje, aby sa vytvorila súčinnosť, ktorá by priniesla pridanú hodnotu zo spojenia existujúcich nástrojov a štruktúr EÚ, ako je napríklad Európska agentúra pre námornú bezpečnosť (EMSA);

37. vyzýva VP/PK, aby zmapovala zariadenia členských štátov EÚ a partnerov z AKT v strategických lokalitách – akými sú letecká základňa Lajes na portugalských Azorských ostrovoch a Kapverdy – , ktoré môžu byť využité na rozvíjanie osobitných námorných a leteckých operácií zameraných na boj proti šíreniu zbraní, terorizmu, pirátstvu a organizovanej trestnej činnosti v Guinejskom zálive a širšej južnej časti Atlantického oceánu, v rámci trojsmerného partnerstva zahŕňajúceho transatlantickú spoluprácu s USA, Kanadou, Brazíliou a inými latinsko-americkými krajinami, ako aj spoluprácu EÚ – Africká únia;

Adenský záliv a západný Indický oceán

38. poukazuje na to, že v dôsledku pirátstva je dnes Adenský záliv jednou z najnebezpečnejších námorných oblastí na svete; pripomína, že pirátstvo je osobitnou formou organizovanej trestnej činnosti, ktorá si vyžaduje osobitný, komplexný a celostný prístup, ktorý by sa mal zaoberať kauzálnym vzťahom medzi pirátstvom a sociálnym, politickym a hospodárskym riadením, ako to konkrétne dokazuje situácia v Africkom rohu a Somálsku; poznamenáva, že sledovanie peňažných tokov z platieb výkupného, rozbíjanie zločineckých sietí a stíhanie páchateľov sú tiež rozhodujúcou súčasťou boja proti pirátstvu a možno ich dosiahnuť iba tak, že sa využijú výhody, ktoré prináša spolupráca medzi orgánmi členských štátov, Europolom a Interpolom; poznamenáva, že práve v tom spočíva konkrétne prepojenie medzi vonkajšou bezpečnostnou politikou a vnútorným presadzovaním práva;

39. víta zriadenie civilnej misie v rámci SBOP EUCAP Nestor, ktorá je určená na posilnenie námorných kapacít v Africkom rohu a západnom Indickom oceáne a ktorej cieľom je poskytnúť udržateľnejší a miestny prínos k dosiahnutiu cieľov operácie EUNAVFOR Atalanta;

40. zdôrazňuje nedávny úspech, ktorý dosiahla misia EUNAVFOR Atalanta a ktorý musí pokračovať, v zamedzení výskytu pirátskych útokov v západnom Indickom oceáne a v posilňovaní dôveryhodnosti SBOP; poznamenáva, že operácia Atalanta je historicky prvou námornom misiou SBOP a že by sa mala stať vzorom pre ďalší rozvoj a vykonávanie námorného rozmeru SBOP, pričom by sa mali preskúmať jej úspechy, nedostatky a získané ponaučenia; víta pozitívnu úlohu, ktorú zohrávala EÚ prostredníctvom misie EUNAVFOR Atalanta v rámci mechanizmu SHADE (Spoločné povedomie a odstraňovanie konfliktov) s cieľom podporovať koordináciu medzi nadnárodnými, národnými a regionálnymi námornými silami fungujúcimi v oblasti, a najmä s operáciou NATO Ocean Shield; víta takisto dobrú spoluprácu medzi agentúrami EÚ (napr. Satelitné stredisko EÚ (EUSC) a agentúra EMSA) a tretími subjektmi, najmä v oblasti vyhodnocovania družicových snímok plavidiel, a to aj vtedy, keď túto spoluprácu nezastrešuje žiadna formálna dohoda; vyzýva EÚ, aby formalizovala premostenie medzi existujúcimi nástrojmi a orgánmi EÚ, akým je prepojenie medzi operáciou Atalanta, EMSA a EUSC, aby sa zabránilo zdvojovaniu úloh, zdrojov a expertíz a aby sa z týchto súčinností vyťažili jasné operačné výhody;

41. zdôrazňuje, že koncepcia komplexného prístupu, ktorý v tomto konkrétnom prípade plynie zo strategickej rámcovej stratégie pre Africký roh, je zjavná v kombinácii troch prebiehajúcich misií SBOP v regióne (EUNAVFOR Atalanta, výcviková misia EÚ v Somálsku a EUCAP Nestor) podporovaných politickým úsilím a rozvojovými politikami; víta sprevádzkovanie operačných centier EÚ zameraných na uľahčenie koordinácie a posilnenia súčinností medzi týmito misiami, čo zároveň predstavuje významný krok v rozvoji SBOP; poukazuje na to, že tento príklad vzájomného dopĺňania sa a koordinácie by mal byť inšpiráciou pre ďalšie činnosti, do ktorých sa v reakcii na mnohostranný problém zapájajú misie a operácie SBOP; poznamenáva, že stály štáb pre vojenské plánovanie a vedenie operácií by mohol ďalej posilniť integráciu každej zložky námorných síl v misiách a operáciách SBOP;

42. berie na vedomie ochranné opatrenia na palubách, ktoré prijali spoločnosti pôsobiace v oblasti lodnej dopravy; podporuje nedávne žiadosti námorného odvetvia na reguláciu súkromných spoločností poskytujúcich služby námornej bezpečnosti a opakuje svoju výzvu adresovanú v prvom rade Medzinárodnej námornej organizácii, vlajkovým štátom a námornému priemyslu, aby spolupracovali na vypracovaní kódexu správania stanovujúcom jasné, jednotné a vymáhateľné medzinárodne dohodnuté normy upravujúce používanie súkromných ozbrojených bezpečnostných stráží na lodiach, a v druhom rade adresovanú súkromným firmám poskytujúcim služby námornej bezpečnosti, aby konali striktne v súlade s týmito normami;

Arktída

43. zdôrazňuje, že otvorenie arktickej trasy je priamym dôsledkom zmeny klímy, a upozorňuje na skutočnosť, že EÚ by sa mala v prvom rade zamerať na zachovanie a ochranu regiónu a jeho významného prírodného bohatstva, pričom by mala zabezpečiť, aby sa zdroje v tejto oblasti využívali udržateľným spôsobom a aby sa pritom rešpektovalo miestne obyvateľstvo; zdôrazňuje význam celkovej stability a mieru v regióne; preto zdôrazňuje potrebu jednotnej a koordinovanej politiky EÚ pre región, v ktorej sa jasne vymedzia priority, potenciálne výzvy, ako aj stratégia EÚ; zdôrazňuje skutočnosť, že okrem záujmov Dánska, Fínska a Švédska o Arktídu by budúce pristúpenie Islandu k EÚ prehĺbilo premenu Únie na celok s arktickým pobrežím, pričom zdôrazňuje, že na úrovni EÚ je potrebná ešte koordinovanejšia politika pre oblasť Arktídy; v tejto súvislosti víta spomenuté spoločné oznámenie s názvom Pokrok pri vytváraní politiky Európskej únie pre Arktídu: pokrok od roku 2008 a ďalšie kroky a opakuje potrebu politického dialógu so všetkými partnermi v regióne vrátane Ruska;

44. zdôrazňuje význam nových obchodných trás prechádzajúcich cez Severný ľadový oceán, a to aj pre hospodárstvo EÚ a jej členských štátov; zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty by mali aktívne presadzovať slobodu morí a právo slobodného prechodu medzinárodnými vodnými cestami; zdôrazňuje, že existujúce dlhotrvajúce spory o územie medzi arktickými štátmi by sa mali vyriešiť mierovou cestou, a žiada intenzívnejšie zapojenie EÚ v regióne a preskúmanie otázky, aké nástroje a kapacity by mohli byť potrebné na riešenie konfliktu v tejto oblasti; v každom prípade zdôrazňuje, že je potrebné zabrániť militarizácii arktickej oblasti; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy, ako by sa projekt Galileo mohol využiť v prospech politiky EÚ v arktickej oblasti a ako by sa mohol ďalej rozvinúť, aby umožnil bezpečnejšiu plavbu vo vodách Severného ľadového oceána, z čoho plynie najmä potreba investovania do bezpečnosti a prístupnosti severovýchodnej trasy;

Tichý oceán

45. podčiarkuje globálny význam Tichého oceánu, a najmä Juhočínskeho mora, ktorým prechádza tretina svetového obchodu, vyjadruje znepokojenie nad eskaláciou napätia a naliehavo apeluje na všetky zúčastnené strany, aby upustili od jednostranných politických a vojenských akcií, zmiernili vyjadrenia a vyriešili svoje protichodné územné nároky v Juhočínskom mori prostredníctvom medzinárodnej arbitráže v súlade s medzinárodným právom, najmä s dohovorom UNCLOS, s cieľom zaučiť regionálnu stabilitu a slobodnú a bezpečnú lodnú dopravu v Juhočínskom mori;

46. domnieva sa, že pokrok v otázke prípadného mierového riešenia napätia v oblastiach Juhočínskeho a Východočínskeho mora možno dosiahnuť prostredníctvom rokovaní a spoločného vykonávania kódexov správania v záujme mierového využívania daných námorných oblastí vrátane vytvorenia bezpečných obchodných trás a kvót pre rybolov alebo vyčlenenia oblastí na prieskum zdrojov;

47. vyzýva VP/PK, aby určila riziká ohrozujúce mier a bezpečnosť, ak sa napätie a ozbrojené konflikty vo Východočínskom a Juhočínskom mori vystupňujú;

48. konštatuje, že určité štáty, predovšetkým Austrália, sú už v oblasti Tichého oceánu do veľkej miery politicky aktívne a že EÚ by sa mala opierať o dvojstrannú a viacstrannú spoluprácu s cieľom zaistiť bezpečnosť a istotu v regióne;

49. zdôrazňuje význam rozšírenia Panamského prieplavu, ktoré by malo byť dokončené v roku 2014, z hľadiska zmeny geostrategickej námornej rovnováhy a výnimočných príležitostí, ktoré sa tým otvoria EÚ a členským štátom; upozorňuje, že lodné a prístavné infraštruktúry členských štátov by mali byť pripravené na predvídateľný nárast námornej obchodnej prepravy a súvisiace bezpečnostné riziká, ktoré budú okrem iného vyplývať z ďalšej záťaže na životné prostredie a z trestnej činnosti; zdôrazňuje, že toto spojenie medzi Tichým a Atlantickým oceánom by sa mohlo stať významnou alternatívou dopravnej trasy z Ázie do Európy a naopak cez západ;

Existujúce nástroje a rozvoj kapacít

50. vyjadruje pevné presvedčenie, že finančná a hospodárska kríza by sa mala vnímať ako príležitosť na to, aby sa iniciatíva združovania a spoločného využívania vykonávala v oblasti tvorby námorných kapacít skutočne európskym spôsobom, najmä využitím iniciatívy LeaderSHIP 2020 a rozvojom sietí medzi prevádzkovateľmi v sektore výstavby a opráv lodí a v pridružených priemyselných odvetviach, čo môže prispieť k zachovaniu dôveryhodných vojenských kapacít a je jediným spôsobom, ako zaručiť, aby bola Európa schopná a spôsobilá riešiť celosvetové problémy v oblasti bezpečnosti, ktoré ovplyvňujú jej vody aj námorné kapacity;

51. vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty EÚ v reakcii na finančnú krízu a spomalenie hospodárskeho rastu zavádzajú v štátnych rozpočtoch vážne obmedzenia výdavkov na obranu a že takéto obmedzenia, ktoré sú väčšinou na úrovni EÚ nekoordinované a nezohľadňujú európsku bezpečnostnú stratégiu môžu mať závažné dôsledky pre schopnosť a pripravenosť Únie čeliť námorným a iným bezpečnostným výzvam a plniť svoje medzinárodné záväzky a môžu ohroziť jej úlohu zaisťovateľa svetovej bezpečnosti;

52. zdôrazňuje, že priorita združovania a spoločného využívania, ktorú si vytýčila EÚ, aby dosiahla lepšiu koordinovanosť, inteligentnejšie výdavky na obranu a väčšie úspory z rozsahu medzi členskými štátmi, zatiaľ nepriniesla výsledky, a to ani v oblasti kapacít námornej bezpečnosti;

53. vyzdvihuj prácu agentúry EDA pri kladení základov združovania a spoločného využívania prostredníctvom harmonizujúcich požiadaviek a projektov týkajúcich sa odbornej prípravy lodníkov a logistiky; víta štúdiu skupiny „WisePen“ z roku 2012 týkajúcu sa námorných požiadaviek a kapacít; s ohľadom na mandát a odborné poznatky agentúry EDA naliehavo vyzýva členské štáty, aby využili jej poradenstvo a technickú pomoc v prípadoch, keď musia čeliť potrebe obmedziť rozpočtové výdavky na obranu, aby tak zabránili ohrozeniu rozvoja strategických kapacít v EÚ, v rámci ktorého je potrebné koordinovaným spôsobom riešiť nedostatky a medzery; povzbudzuje členské štáty k tomu, aby spolupracovali s agentúrou EDA s cieľom určiť kapacitné potreby, najmä civilné, vojenské a kapacity dvojitého využitia v námornej oblasti; naliehavo vyzýva VP/PK, aby za podpory agentúry EDA a GR pre námorné záležitosti a rybárstvo určila všetky námorné a morské zdroje, ktoré pokrývajú námorné kapacity a požiadavky z roku 2012 a ktorým hrozí, že ich členské štáty EÚ stratia v dôsledku finančných a hospodárskych obmedzení, a aby hľadala spôsoby, ako ich uchovať a uviesť ich do služieb integrovanej námornej politiky EÚ a budúcej európskej stratégie v oblasti námornej bezpečnosti;

54. pripomína, že kapacity dvojitého využitia sú v rámci vykonávania SBOP potrebné vzhľadom na zložité bezpečnostné výzvy v dnešnom svete; zdôrazňuje, že súčasná kríza v Saheli a Africkom rohu zdôrazňuje potrebu komplexného prístupu, ktorý využíva na jednej strane celú škálu možností civilno-vojenského zapojenia a na druhej strane vybavenie a kapacity dvojitého využitia vrátane európskych námorných kapacít a občianskych a vojenských kapacít pri budovaní lodí zaisťujúcich bezpečnosť a odolnosť plavidiel; vyzýva členské štáty, aby spolupracovali s príslušnými orgánmi a agentúrami EÚ, najmä s Komisiou, agentúrou EDA a Európskou vesmírnou agentúrou (ESA), na hľadaní prostriedkov financovania rozvoja kapacít dvojitého využitia, pretože ide o spôsob, ako vyplniť kapacitné medzery na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a na úrovni Únie; pripomína potenciál dvojitého využitia programu Galileo a jeho hodnotu z hľadiska vykonávania a účinnosti operácií SBOP, najmä v námornej oblasti; zdôrazňuje však, že priorita by mala byť kladená na väčšiu transparentnosť, efektívnosť a multilaterálny prístup v oblasti rozvoja kapacít;

55. pripomína potrebu konsolidácie technologickej základne na úrovni EÚ financovanej z prostriedkov EÚ v oblasti obrany vrátane výstavby lodí a kapacít výroby vybavenia; s ohľadom na súčasnú hospodársku a finančnú krízu pripomína, že ustanovenie schopného a sebestačného európskeho odvetvia obrany a jeho podpora znamená tvorbu pracovných miest a rast; žiada kvalitnejší dialóg so zainteresovanými stranami v oblasti priemyslu, pretože rozvoj námorných kapacít predstavuje dlhoročný záväzok; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty EÚ a priemysel racionalizovali a harmonizovali normy na zabezpečenie európskej operačnej kompatibility v oblasti námorných a lodných kapacít vrátane komunikačných systémov a technológií;

56. domnieva sa, že projekt spolupráce agentúry EDA v oblasti námorného dozoru (MARSUR) je takou inováciou, ktorá prináša pridanú hodnotu rozvoju námorného rozmeru SBOP; dôrazne nalieha, aby sa ustanovili náležité oblasti spolupráce medzi projektom MARSUR a inými projektmi EÚ zameranými na rozvoj námorného dozoru, ako je Copernicus – európsky program pozorovania Zeme (bývalé GMES – Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť), projekty pre námorné a bezpečnostné služby alebo činnosť agentúry EMSA v oblasti námorného dozoru;

57. zastáva názor, že práca, ktorú odviedli EMSA, ESA a program Copernicus, môže ďalej slúžiť na vykonávanie námorného rozmeru SBOP a mala by byť oficiálne určená na tento účel; zdôrazňuje, že vďaka ich odborným poznatkom sa ocitajú vo vynikajúcej pozícii, v rámci ktorej môžu poskytovať služby a podporu prebiehajúcim misiám SBOP v oblastiach dozoru, hliadkovacích činností alebo zhromažďovania, skúmania a šírenia družicových informácií podľa vzoru partnerstva nadviazaného, hoci neoficiálne, medzi EMSA a operáciou EUNAVFOR Atalanta;

58. požaduje vytvorenie skutočnej európskej pobrežnej stráže na základe skúseností získaných v rámci Frontexu a Európskej siete hliadok, ktorej by konkrétne vládne orgány a subjekty poskytli kapacity a ktorá by konala v rámci jurisdikcie vyplývajúcej zo spolupráce v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí a zameriavala sa na ochranu hraníc EÚ, európskych občanov, ako aj životov ľudí, ktorým hrozí nebezpečenstvo v pobrežných vodách Únie;

59. vyzdvihuje prácu vykonanú v rámci rozvoja spoločného prostredia na výmenu informácií (CISE) na dosiahnutie účinnej európskej kapacity námorného dozoru; vyzýva preto EÚ, aby zmysluplne investovala do ďalšieho rozvoja rámca spoločného priestoru na výmenu informácií podľa vzoru skúseností získaných z projektov, akými sú MARSUNO, BluemassMed a EUROSUR, s cieľom pripraviť sa na sledovanie, monitorovanie a reakciu na námorné výzvy vo vodách členských štátov EÚ alebo v blízkosti EÚ;

60. vzhľadom na to, že členovia EÚ a NATO majú iba jeden súbor námorných síl, žiada silnejšiu strategickú koordináciu medzi oboma organizáciami v oblasti námornej bezpečnosti; zastáva názor, že budúca stratégia EÚ v oblasti námornej bezpečnosti by mala byť nezávislá od stratégie Severoatlantickej aliancie, no mala by ju dopĺňať, s cieľom prispieť k riešeniu čo najvyššieho počtu vyššie uvedených výziev a zároveň zabezpečovať optimálne využitie obmedzených námorných zdrojov; víta pozitívne výsledky vyplývajúce zo spoločného umiestnenia operačných veliteľstiev oboch organizácií v Northwoode; domnieva sa, že EÚ by sa mala sústrediť na jasnú pridanú hodnotu plynúcu z jej komplexného prístupu k riešeniu mnohotvárnych výziev, ako sa dokázalo v prípade diplomatických, finančných a justičných opatrení nadväzujúcich na účinný boj Atalanty proti pirátstvu; požaduje ďalšie zlepšenie výmeny informácií medzi NATO a EÚ, ako aj silnejšiu koordináciu s inými medzinárodnými aktérmi;

61. vyjadruje poľutovanie nad tým, že situácia, ktorá pretrváva dodnes, znamená zdvojovanie, prekrývanie a plytvanie zdrojmi a súťaženie medzi orgánmi a agentúrami EÚ pôsobiacimi v oblasti námornej bezpečnosti; naliehavo vyzýva EÚ, aby ďalej preskúmala spôsoby, ako možno obmedziť administratívnu a finančnú záťaž plynúcu zo zbytočného prekrývania funkcií, expertíz, vybavenia a zdrojov medzi viacerými orgánmi a subjektmi EÚ, a tým umožniť VP/PK, aby uplatňovala svoju koordinačnú úlohu;

62. v tejto súvislosti žiada, aby sa úsilie o koordináciu a zapojenie zohľadňovalo v stratégii EÚ v oblasti námornej bezpečnosti, v rámci ktorej by sa mali navrhnúť jasné usmernenia pre konkrétnu spoluprácu medzi príslušnými generálnymi riaditeľstvami Komisie vrátane GR pre námorné záležitosti a rybárstvo, vnútorné záležitosti, spravodlivosť, podnikanie a priemysel, mobilitu a dopravu, dane a colnú úniu, výskum a inovácie a pre rozvoj, ako aj Európskou službou pre vonkajšiu činnosť a Útvarom pre nástroje zahraničnej politiky; to isté by sa malo vykonať v záujme spolupráce medzi agentúrami EDA, EMSA, SatCen, Europol, Frontex, Vojenským štábom EÚ, riaditeľstvom pre krízové riadenie a plánovanie, Centrom EÚ pre analýzu spravodajských informácií a príslušnými orgánmi členských štátov;

63. víta činnosti veliteľov európskych vojenských námorníctiev (CHENS) v presadzovaní porozumenia medzi európskym loďstvom a v skúmaní otázok spoločného záujmu; žiada, aby výsledky výročných schôdzí CHENS a ich špecializovaných pracovných skupín prispievali k stratégii EÚ v oblasti námornej bezpečnosti a jej vykonávaniu na úrovni SBOP s cieľom podporiť ďalšiu spoluprácu a zabezpečiť integrovaný a účinný prístup;

64. vyzýva nadchádzajúcu Európsku radu pre obranu, ktorá bude zasadať v decembri 2013, aby prijala stratégiu EÚ v oblasti námornej bezpečnosti, ktorá bude zahŕňať stanoviská Európskeho parlamentu vyjadrené v tejto správe; pripomína členským štátom, že dnešný svet a predovšetkým jeho výzvy a hrozby si vyžadujú konzistentný, súdržný a presvedčivý prístup v záujme ochrany 500 miliónov občanov EÚ; pripomína, že tieto výzvy si tiež vyžadujú zahraničnú politiku EÚ, ktorá bude založená na potrebe mieru a bezpečnosti na celom svete a ich presadzovaní;

65. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Európske rady, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčke Komisie, Rade, Komisii, parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi NATO a predsedovi Parlamentného zhromaždenia NATO.

(1)

Prijaté texty P7_TA(2013)0006.

(2)

JOIN/2012/039 final – 2012/0370 (NLE).

(3)

Prijaté texty, P7_TA(2011)0024.

(4)

JOIN(2012)019 final.

(5)

Ú. v. EÚ L 301, 12.11.2008, s. 33.

(6)

Ú. v. EÚ L 187, 17.7.2012, s. 40.

(7)

Prijaté texty, P7_TA(2010)0419.

(8)

Prijaté texty, P7_TA(2012)0455.

(9)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0097.

(10)

Ú. v. EÚ C 15 E, 21.1.2010, s. 61.

(11)

Prijaté texty, P7_TA(2012)0203.

(12)

Prijaté texty, P7_TA(2011)0025.


MENŠINOVÉ STANOVISKO

o námornom rozmere spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky

(2012/2318(INI))

Výbor pre zahraničné veci, spravodajkyňa: Ana Gomes

Menšinové stanovisko, ktoré predložili poslanci EP za GUE/NGL Sabine Lösing a Willy Meyer

Správa presadzuje používanie vojenských síl na zabezpečenie využívania oceánskych a morských zdrojov a európskej nadvlády na moriach; podporuje civilno-vojenskú operáciu, zlučovanie vojenských a bezpečnostných nástrojov a militarizáciu morí a medzinárodných vôd.

Namietame proti tejto správe, pretože:

- víta misiu ATALANTA aj ako základ budúceho rozvoja námorného rozmeru SBOP;

- podporuje zvýšenie a rozšírenie vojenskej prítomnosti na moriach v záujme zaistenia obchodných a energetických trás a kontroly morských zdrojov a kritickej infraštruktúry; zastáva geostrategický prístup k moriam;

- podporuje doložku o vzájomnej obrane a o solidarite (článok 42 ods. 7 ZEÚ a článok 222 ZFEÚ); vyjadruje poľutovanie nad škrtmi vo vnútroštátnych rozpočtoch na obranu a požaduje využitie EÚ-MIC aj na výstavbu lodí a zabezpečenie vybavenia;

- požaduje vojenský námorný dozor prostredníctvom systému Galileo;

- požaduje integrovaný námorný prístup – spojenie civilných a vojenských nástrojov a zahrnutie vnútornej a vonkajšej bezpečnosti;

Požadujeme:

- demilitarizáciu morí, Stredozemie bez jadrových zbraní, radikálne odzbrojenie na úrovni EÚ aj na celosvetovej úrovni; spravodlivé, mierové a udržateľné/ekologické využívanie oceánskych zdrojov;

- presmerovanie vojenských výdavkov na civilné účely;

- realizovanie všetkých činností výhradne v súlade s chartou OSN a medzinárodným právom;

- civilnú EÚ, riešenie konfliktov a prístupy k nim striktne len civilnou mierovou cestou, oddelenie civilných a vojenských činností; riešenie základných príčin konfliktov, ako sú chudoba, nelegálne využívanie zdrojov; prísne oddelenie EÚ od NATO.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

30.5.2013

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

33

11

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Elmar Brok, Jerzy Buzek, Arnaud Danjean, Susy De Martini, Mark Demesmaeker, Michael Gahler, Marietta Giannakou, Ana Gomes, Takis Hadjigeorgiou, Anna Ibrisagic, Liisa Jaakonsaari, Anneli Jäätteenmäki, Tunne Kelam, Nicole Kiil-Nielsen, Maria Eleni Koppa, Andrey Kovatchev, Wolfgang Kreissl-Dörfler, Eduard Kukan, Alexander Graf Lambsdorff, Vytautas Landsbergis, Krzysztof Lisek, Ulrike Lunacek, Francisco José Millán Mon, María Muñiz De Urquiza, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Raimon Obiols, Ria Oomen-Ruijten, Justas Vincas Paleckis, Mirosław Piotrowski, Hans-Gert Pöttering, Cristian Dan Preda, Nikolaos Salavrakos, Werner Schulz, Laurence J.A.J. Stassen, Charles Tannock, Eleni Theocharous, Inese Vaidere, Sir Graham Watson, Boris Zala

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marije Cornelissen, Véronique De Keyser, Andrew Duff, Miroslav Ouzký, Jean Roatta, Marietje Schaake

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia