SPRÁVA o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky systém hraničného dozoru (EUROSUR)

    24.6.2013 - (COM(2011)0873 – C7‑0506/2011 – 2011/0427(COD)) - ***I

    Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
    Spravodajca: Jan Mulder


    Postup : 2011/0427(COD)
    Postup v rámci schôdze
    Postup dokumentu :  
    A7-0232/2013
    Predkladané texty :
    A7-0232/2013
    Prijaté texty :

    NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

    o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky systém hraničného dozoru (EUROSUR)

    (COM(2011)0873 – C7‑0506/2011 – 2011/0427(COD))

    (Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

    Európsky parlament,

    –   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0873),

    –   so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 77 ods. 2 písm. d Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7‑0506/2011),

    –   so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

    –   so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality Švédskym parlamentom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

    –   so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

    –   so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre rozpočet (A7-0232/2013),

    1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

    2.  schvaľuje svoje vyhlásenie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

    3.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

    4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

    POZMEŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU[1]*

    k návrhu Komisie

    o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky systém hraničného dozoru (EUROSUR)

    ---------------------------------------------------------

    NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

    z

    ktorým sa zriaďuje Európsky systém hraničného dozoru (EUROSUR)

    EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

    so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 77 ods. 2 písm. d),

    so zreteľom na návrh Európskej komisie,

    po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

    konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

    keďže:

    (1)         Zriadenie Európskeho systému hraničného dozoru (ďalej len „EUROSUR“) je nevyhnutné na posilnenie výmeny informácií a operačnej spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi členských štátov, ako aj s Európskou agentúrou pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie, ktorá bola zriadená nariadením Rady (ES) č. 2007/2004 ▌ [2], ďalej len „agentúra“. Systém EUROSUR týmto orgánom a agentúre poskytuje infraštruktúru a nástroje potrebné na zlepšenie ich situačnej informovanosti a reakčnej kapacity na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie na účely odhaľovania nelegálneho prisťahovalectva a cezhraničnej trestnej činnosti, ich prevencie a potláčania a prispievania k zabezpečovaniu ochrany migrantov a zachraňovaniu ich životov ▌.

    (1a)       Cestovanie v malých plavidlách nevhodných na more dramaticky zvýšilo počet migrantov utopených na južných vonkajších námorných hraniciach. EUROSUR by mal významne zvýšiť operačné a technické schopnosti agentúry a členských štátov odhaľovať tieto malé plavidlá a zlepšiť schopnosť reakcie členských štátov, a prispieť tak k zníženiu počtu úmrtí migrantov.

    (2)         Členské štáty by mali na účely zlepšenia vzájomnej spolupráce a výmeny informácií v oblasti hraničného dozoru, ako aj takejto spolupráce a výmeny informácií s agentúrou, zriadiť národné koordinačné centrá ▌. Pre riadne fungovanie systému EUROSUR je zásadné, aby všetky vnútroštátne orgány zodpovedné za dozor na vonkajších hraniciach podľa vnútroštátnych právnych predpisov spolupracovali prostredníctvom národných koordinačných centier.

    (3)         Toto nariadenie by členským štátom nemalo brániť v tom, aby svoje národné koordinačné centrá poverili aj zodpovednosťou za koordináciu výmeny informácií a spolupráce v oblasti sledovania vzdušných hraníc a za kontroly na hraničných priechodoch.

    (3a)       Týmto nariadením sa agentúre ukladá povinnosť zlepšovať spoluprácu a výmenu informácií s ostatnými orgánmi, subjektmi a agentúrami Únie, ako sú Európska námorná bezpečnostná agentúra a Satelitné stredisko EÚ, s cieľom čo najlepšie využívať existujúce informácie, spôsobilosti a systémy, ktoré už sú dostupné na európskej úrovni, ako napríklad európsky program pozorovania Zeme.

    (4)         Toto nariadenie je súčasťou európskeho modelu integrovaného riadenia vonkajších hraníc a stratégie vnútornej bezpečnosti Európskej únie. Systém EUROSUR tiež prispieva k rozvoju spoločného prostredia na výmenu informácií pre dozor nad námornou oblasťou EÚ (CISE), ktoré poskytuje širší rámec pre námornú situačnú informovanosť prostredníctvom výmeny informácií medzi rozličnými sektorovými orgánmi verejnej správy v Únii.

    (4a)       S cieľom zabezpečiť, aby informácie obsiahnuté v systéme EUROSUR boli čo najkompletnejšie a najaktuálnejšie, najmä v súvislosti so situáciou v tretích krajinách, by agentúra mala spolupracovať s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť. Na tieto účely by delegácie a úrady Európskej únie mali poskytovať všetky informácie s významom pre systém EUROSUR.

    (5)         Agentúra by mala poskytovať potrebnú pomoc pri vývoji a prevádzke systému EUROSUR a prípadne pri rozvoji CISE, a to vrátane interoperability systémov, najmä prostredníctvom vytvorenia, spravovania a koordinácie rámca systému EUROSUR.

    (5a)       Agentúre by sa mali poskytovať primerané finančné prostriedky a ľudské zdroje, aby zodpovedajúcim spôsobom plnila ďalšie úlohy, ktoré jej podľa tohto nariadenia boli pridelené.

    (6)         V tomto nariadení sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznávané v článkoch 2 a 6 Zmluvy o Európskej únii a v Charte základných práv Európskej únie, hlavne právo na život, ľudská dôstojnosť, zákaz mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, zákaz obchodovania s ľuďmi, právo na slobodu a bezpečnosť, právo na ochranu osobných údajov, právo na prístup k dokumentom, právo na azyl, ochrana v prípade odsunu alebo vyhostenia, zákaz vrátenia alebo vyhostenia, zákaz diskriminácie a práva dieťaťa. Členské štáty a agentúra by mali toto nariadenie uplatňovať v súlade s týmito právami a zásadami.

    (6a)       V súlade s článkom 26a ods. 4 nariadenia (ES) č. 2007/2004 by dôstojník pre základné práva a konzultačné fórum mali mať prístup ku všetkým informáciám o dodržiavaní základných práv, pokiaľ ide o všetky činnosti agentúry v rámci systému EUROSUR.

    (6b)       V tomto nariadení sa uznáva, že migračné trasy využívajú aj osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu.

    (7)         Akákoľvek zmena osobných údajov v európskom situačnom prehľade a spoločnom súbore predhraničných spravodajských informácií by mala zostať výnimkou. Mala by sa vykonávať na základe existujúcich vnútroštátnych právnych predpisov a právnych predpisov Únie a rešpektovania ich špecifických požiadaviek na ochranu údajov. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov[3] a ▌ rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach[4] sa uplatňujú v prípadoch, v ktorých špecifickejšie nástroje, ako je nariadenie (ES) č. 2007/2004, neposkytujú úplný režim ochrany údajov.

    (8)         Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zriadenie systému EUROSUR, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov činností ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

    (9)         V záujme postupného geografického spustenia systému EUROSUR by sa povinnosť určiť a prevádzkovať národné koordinačné centrá mala plniť v dvoch po sebe nasledujúcich etapách; v prvej etape by ju mali splniť členské štáty nachádzajúce sa na južnej ▌a ▌ východnej ▌ vonkajšej hranici členských štátov a v druhej etape zostávajúce členské štáty ▌.

    (9a)       Súčasťou tohto nariadenia sú ustanovenia o spolupráci so susednými tretími krajinami, pretože náležite štruktúrovaná a nepretržitá spolupráca a výmena informácií s nimi, a najmä so stredozemským regiónom, je kľúčovým faktorom k dosiahnutiu cieľov systému EUROSUR. Je nevyhnutné, aby sa akákoľvek spolupráca a výmena informácií medzi členskými štátmi a susednými tretími krajinami uskutočňovala v plnom súlade so základnými právami a najmä zásadou zákazu vrátenia alebo vyhostenia (non-refoulement).

    (9b)       Toto nariadenie zahŕňa ustanovenia o možnosti úzkej spolupráce s Írskom a Spojeným kráľovstvom, ktoré môžu pomáhať pri lepšom dosahovaní cieľov systému EUROSUR.

    (9c)       Agentúra a členské štáty by pri vykonávaní tohto nariadenia mali čo najlepšie využívať existujúce kapacity z hľadiska ľudských zdrojov, ako aj technického vybavenia, a to na úrovni Únie i na vnútroštátnej úrovni.

    (9d)       Komisia by mala pravidelne posudzovať výsledky vykonávania tohto nariadenia, aby určila mieru, do akej sa ciele systému EUROSUR splnili.

    (10)       V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ▌ ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani ▌ nepodlieha jeho uplatňovaniu ▌. Vzhľadom na to, že toto nariadenie je založené na schengenskom acquis, ▌ sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto nariadení, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

    (11)       Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis ▌, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis[5]; Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí ▌, nie je ním viazané a ani nepodlieha jeho uplatňovaniu ▌.

    (12)       Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis ▌, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis[6]; Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí ▌, nie je ním viazané a ani nepodlieha jeho uplatňovaniu ▌.

    (13)       Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení ▌ Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis[7], ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k tejto dohode. Pokiaľ ide o Nórsko, článok 5 ods. 1 by sa mal uplatňovať od 2. decembra 2013.

    (14)       Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis[8], ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES[9].

    (15)       Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis[10], ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ[11].

    (16)       Vykonávanie tohto nariadenia nemá vplyv na rozdelenie právomocí medzi Úniou a členskými štátmi a ani na povinnosti členských štátov podľa Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve, Medzinárodného dohovoru o bezpečnosti ľudského života na mori, Medzinárodného dohovoru o pátraní a záchrane na mori, Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu a jeho Protokolu proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky, Dohovoru o právnom postavení utečencov, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ďalších relevantných medzinárodných nástrojov.

    (17)       Vykonávanie tohto nariadenia nemá vplyv na Kódex schengenských hraníc a ani na pravidlá dozoru nad vonkajšími námornými hranicami v rámci operačnej spolupráce koordinovanej agentúrou ▌.

                 PRIJALI TOTO NARIADENIE:

    HLAVA I

    VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

    Článok 1

    Predmet úpravy

    Týmto nariadením sa v záujme zlepšenia situačnej informovanosti a zvýšenia reakčnej kapacity na vonkajších hraniciach členských štátov ▌ Európskej únie zriaďuje spoločný rámec na výmenu informácií a spoluprácu medzi členskými štátmi a agentúrou (ďalej len „systém EUROSUR“) na účely odhaľovania nelegálneho prisťahovalectva a cezhraničnej trestnej činnosti, ich prevencie a potláčania a prispievania k zabezpečeniu ochrany migrantov a zachraňovaniu ich životov.

    Článok 2

    Rozsah pôsobnosti

    1.          Toto nariadenie sa vzťahuje na hraničný dozor na pozemných a námorných vonkajších hraniciach členských štátov vrátane ▌ monitorovania, odhaľovania, identifikácie, sledovania, predchádzania a zachytávania neoprávneného prekračovania hraníc na účely odhaľovania nelegálneho prisťahovalectva a cezhraničnej trestnej činnosti, ich prevencie a potláčania a prispievania k zabezpečeniu ochrany migrantov a zachraňovaniu ich životov.

    1a.        Toto nariadenie sa môže vzťahovať aj na dozor nad vzdušnými hranicami, ako aj na kontroly na hraničných priechodoch, ak členské štáty dobrovoľne poskytnú tieto informácie do systému EUROSUR.

    2.          Toto nariadenie sa nevzťahuje na žiadne právne ani administratívne opatrenia prijaté po tom, ako príslušné orgány členského štátu zachytili cezhraničnú trestnú činnosť alebo osoby, ktoré neoprávnene prekračujú vonkajšie hranice.

    3.          Členské štáty a agentúra dodržiavajú pri uplatňovaní tohto nariadenia základné práva vrátane zásady zákazu vrátenia alebo vyhostenia, ochrany ľudskej dôstojnosti a požiadaviek na ochranu údajov. Prednosť dávajú osobitným potrebám detí, maloletých bez sprievodu, obetí obchodovania s ľuďmi, osôb vyžadujúcich bezodkladnú lekársku pomoc, osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, osôb v tiesni na mori, ako aj ďalších osôb v obzvlášť zraniteľnom postavení.

    Článok 3

    Vymedzenie pojmov

    Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

    –a)        „agentúra“ je Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie zriadená nariadením 2007/2004;

    a)          „situačná informovanosť“ je schopnosť monitorovať, odhaľovať, identifikovať, sledovať a pochopiť ilegálne cezhraničné aktivity s cieľom nájsť opodstatnené dôvody na reakčné opatrenia na základe kombinácie nových informácií s existujúcimi poznatkami a nadobudnúť lepšiu schopnosť predchádzať úmrtiam migrantov na vonkajších hraniciach, pozdĺž nich alebo v ich blízkosti;

    b)          „reakčná kapacita“ je schopnosť uskutočniť opatrenia zamerané na potláčanie nelegálnych cezhraničných aktivít na vonkajších hraniciach členských štátov, pozdĺž nich alebo v ich blízkosti, vrátane prostriedkov a času na náležitú reakciu ▌;

    c)          „situačný prehľad“ je grafické rozhranie na zobrazovanie údajov a informácií ▌ v takmer reálnom čase prijatých od rôznych orgánov, z rôznych snímačov, platforiem a ďalších zdrojov, ktoré sú spoločne využívané v rámci komunikačných a informačných kanálov s inými orgánmi, aby sa dosiahla situačná informovanosť a podporila reakčná kapacita na vonkajších hraniciach členských štátov a v predhraničnej oblasti;

    d)          „cezhraničná trestná činnosť“ je akákoľvek závažná ▌ trestná činnosť s cezhraničným rozmerom, páchaná na vonkajších hraniciach členských štátov ▌, pozdĺž nich alebo v ich blízkosti;

    e)          „úsek vonkajších hraníc“ je celá alebo čiastočná vonkajšia pozemná alebo námorná hranica členského štátu podľa vymedzenia vo vnútroštátnych právnych predpisoch alebo podľa určenia národným koordinačným centrom alebo akýmkoľvek iným zodpovedným vnútroštátnym orgánom;

    f)           „predhraničná oblasť“ je geografická oblasť nachádzajúca sa za vonkajšími hranicami členských štátov ▌;

    fa)         „krízové situácie“ sú akékoľvek prírodné katastrofy, nehody, humanitárne alebo politické krízy a akékoľvek ďalšie závažné situácie a/alebo katastrofy, nehody, humanitárne alebo politické krízy alebo závažné situácie spôsobené ľudskou činnosťou, ku ktorým dochádza na vonkajších hraniciach členských štátov, pozdĺž nich alebo v ich blízkosti a ktoré môžu mať významný vplyv na kontrolu vonkajších hraníc;

    fb)         „mimoriadna udalosť“ je situácia súvisiaca s nelegálnym prisťahovalectvom, cezhraničnou trestnou činnosťou alebo rizikom pre životy migrantov na vonkajších hraniciach členských štátov, pozdĺž nich alebo v ich blízkosti.

    HLAVA II

    RÁMEC

    KAPITOLA I

    Zložky

    Článok 4

    Rámec systému EUROSUR

    1.          Berúc do úvahy existujúce mechanizmy výmeny informácií a spolupráce, členské štáty a agentúra na výmenu informácií a spoluprácu v oblasti hraničného dozoru využívajú rámec systému EUROSUR ▌, ktorý tvoria tieto zložky:

    a)      národné koordinačné centrá ▌;

    b)     národné situačné prehľady;

    c)      komunikačná sieť;

    d)     európsky situačný prehľad;

    e)      spoločný súbor predhraničných spravodajských informácií;

    f)      spoločné uplatňovanie nástrojov dozoru.

    2.          Národné koordinačné centrá poskytujú agentúre prostredníctvom komunikačnej siete informácie ▌ zo svojich národných situačných prehľadov, ktoré sú potrebné na zriadenie a vedenie európskeho situačného prehľadu a spoločného súboru predhraničných spravodajských informácií.

    3.          Agentúra poskytuje národným koordinačným centrám prostredníctvom komunikačnej siete neobmedzený prístup k európskemu situačnému prehľadu a spoločnému súboru predhraničných spravodajských informácií.

    4.          Zložky uvedené v odseku 1 sa vytvárajú a vedú v súlade so zásadami uvedenými v prílohe.

    Článok 5

    Národné koordinačné centrum

    1.          Každý členský štát ▌ určí, prevádzkuje a spravuje národné koordinačné centrum ▌, ktoré koordinuje a vymieňa informácie medzi všetkými orgánmi zodpovednými za dozor na vonkajších hraniciach na vnútroštátnej úrovni, ako aj s ostatnými národnými koordinačnými centrami a agentúrou. Členský štát oznámi zriadenie centra Komisii, ktorá o tom bezodkladne informuje ostatné členské štáty a agentúru.

    2.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 16, je národné koordinačné centrum v medziach rámca systému EUROSUR jediným kontaktným miestom na výmenu informácií a spoluprácu s ostatnými národnými koordinačnými centrami a agentúrou ▌.

    3.          Národné koordinačné centrum:

    a)      zabezpečuje včasnú výmenu informácií a spoluprácu medzi všetkými vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za dozor na vonkajších hraniciach ▌, ako aj s ostatnými národnými koordinačnými centrami a agentúrou;

    aa)   zabezpečuje včasnú výmenu informácií s orgánmi zodpovednými za pátranie a záchranu, presadzovanie práva, azyl a prisťahovalectvo na vnútroštátnej úrovni;

    b)     prispieva k účinnému a efektívnemu riadeniu zdrojov a personálu;

    c)      vytvára a vedie národný situačný prehľad v súlade s článkom 9;

    d)     podporuje plánovanie a vykonávanie ▌ vnútroštátnych činností hraničného dozoru;

    e)      koordinuje vnútroštátny systém hraničného dozoru ▌v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi;

    f)      na účely tohto nariadenia prispieva k pravidelnému meraniu účinkov vnútroštátnych činností hraničného dozoru;

    g)      koordinuje operačné opatrenia s ostatnými členskými štátmi bez toho, aby boli dotknuté právomoci agentúry a členských štátov.

    4.  Národné koordinačné centrum pracuje dvadsaťštyri hodín denne a sedem dní v týždni.

    Článok 6

    Agentúra

    1.          Agentúra

    a)      vytvára a spravuje komunikačnú sieť pre systém EUROSUR v súlade s článkom 7;

    b)     vytvára a vedie európsky situačný prehľad v súlade s článkom 10;

    c)      vytvára a vedie spoločný súbor predhraničných spravodajských informácií v súlade s článkom 11;

    d)     koordinuje spoločné uplatňovanie nástrojov dozoru v súlade s článkom 12.

    2.          Agentúra pracuje na účely odseku 1 dvadsaťštyri hodín denne a sedem dní v týždni.

    Článok 7

    Komunikačná sieť

    1.          Agentúra vytvára a spravuje komunikačnú sieť na účely poskytovania komunikačných a analytických nástrojov a umožnenia ▌ výmeny citlivých neutajovaných a utajovaných skutočností bezpečným spôsobom a v takmer reálnom čase s národnými koordinačnými centrami a medzi nimi. Táto sieť je v prevádzke dvadsaťštyri hodín denne a sedem dní v týždni a umožňuje:

    a)   dvojstrannú a viacstrannú výmenu informácií v takmer reálnom čase;

    b)   audiokonferencie a videokonferencie;

    c)   bezpečné zaobchádzanie s citlivými neutajovanými skutočnosťami, ich bezpečné uchovávanie, prenos a spracovanie;

    d)   bezpečné zaobchádzanie s utajovanými skutočnosťami EÚ až po stupeň utajenia RESTREINT UE/EU RESTRICTED alebo rovnocenné vnútroštátne klasifikačné stupne, ich bezpečné uchovávanie, prenos a spracovanie, zaisťujúc pritom, aby sa s utajovanými skutočnosťami nakladalo v samostatnej a riadne akreditovanej časti komunikačnej siete.

    2.          Agentúra poskytuje technickú podporu a zabezpečuje, aby bola komunikačná sieť interoperabilná s akýmkoľvek iným relevantným komunikačným a informačným systémom spravovaným agentúrou.

    3.          Agentúra si v súlade s článkom 11d nariadenia (ES) č. 2007/2004 vymieňa, spracúva a ukladá neutajované citlivé a utajované informácie v komunikačnej sieti.

    3a.  Národné koordinačné centrá si vymieňajú, spracúvajú a ukladajú neutajované citlivé a utajované informácie v komunikačnej sieti v súlade s pravidlami a normami ▌, ktoré sú rovnocenné s rozhodnutím Komisie 2001/844/ES, ktorým sa mení jej rokovací poriadok.

    4.          Orgány, agentúry a ďalšie subjekty členských štátov, ktoré využívajú komunikačnú sieť, zabezpečia, aby sa pri zaobchádzaní s utajovanými skutočnosťami dodržiavali bezpečnostné pravidlá a normy rovnocenné tým, ktoré uplatňuje agentúra.

    KAPITOLA II

    Situačná informovanosť

    Článok 8

    Situačné prehľady

    1.          Národné situačné prehľady, európsky situačný prehľad a spoločný súbor predhraničných spravodajských informácií sa vytvárajú prostredníctvom zberu, hodnotenia, porovnávania, analýzy, výkladu, generovania, vizualizácie a šírenia informácií.

    2.          Prehľady uvedené v odseku 1 sa skladajú z týchto vrstiev:

    a)      vrstva udalostí ▌;

    b)      operačná vrstva ▌;

    c)      analytická vrstva ▌.

    Článok 9

    Národný situačný prehľad

    1.          Národné koordinačné centrum vytvára a vedie národný situačný prehľad s cieľom poskytnúť všetkým orgánom so zodpovednosťou v oblasti kontroly a predovšetkým dozoru na vonkajších hraniciach na vnútroštátnej úrovni účinné, presné a včasné informácie ▌.

    2.          Národný situačný prehľad sa skladá z informácií zozbieraných z týchto zdrojov:

    a)   vnútroštátny systém hraničného dozoru, ▌v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi;

    b)   stacionárne a mobilné snímače prevádzkované vnútroštátnymi orgánmi, ktoré sú zodpovedné za dozor na vonkajších hraniciach;

    c)   hliadky hraničného dozoru a iné monitorovacie misie;

    d)   miestne, regionálne a iné koordinačné centrá;

    e)   ďalšie relevantné vnútroštátne orgány a systémy, medzi ktoré môžu patriť styční úradníci, operačné centrá a kontaktné miesta;

    f)    agentúra;

    g)   národné koordinačné centrá v iných členských štátoch ▌;

    ga) orgány tretích krajín na základe dvojstranných alebo viacstranných dohôd a regionálne siete, ako sa uvádza v článku 18;

    i)    systémy hlásenia lodí v súlade so svojimi príslušnými právnymi základmi;

    j)    ďalšie relevantné európske a medzinárodné organizácie;

    k)   iné zdroje.

    3.          Vrstva udalostí národného situačného prehľadu pozostáva z týchto podvrstiev:

    a)   podvrstva týkajúca sa neoprávneného prekračovania hraníc vrátane informácií, ktoré má k dispozícii národné koordinačné centrum o mimoriadnych udalostiach súvisiacich s rizikom pre životy migrantov;

    b)   podvrstva týkajúca sa cezhraničnej trestnej činnosti ▌;

    c)   podvrstva týkajúca sa krízových situácií ▌;

    d)   podvrstva týkajúca sa iných udalostí, ktorá obsahuje informácie o neidentifikovaných a podozrivých vozidlách, plavidlách a iných strojoch a osobách prítomných na vonkajších hraniciach dotknutého členského štátu, pozdĺž nich alebo v ich blízkosti, rovnako ako o akejkoľvek inej udalosti, ktorá by mohla mať významný vplyv na kontrolu vonkajších hraníc;

    4.          Národné koordinačné centrum prisúdi každej mimoriadnej udalosti v rámci vrstvy udalostí národného situačného prehľadu jediný orientačný stupeň vplyvu v rozsahu od „nízky“ a „stredný“ po „vysoký“ vplyv. Všetky mimoriadne udalosti sa oznámia aj agentúre.

    5.          Operačná vrstva národného situačného prehľadu pozostáva z týchto podvrstiev:

    a)      podvrstva týkajúca sa vlastných prostriedkov vrátane vojenských prostriedkov na pomoc misii na presadzovanie práva, ako aj operačných oblastí, ktorá obsahuje informácie o polohe, ▌ stave a type vlastných prostriedkov ▌a o príslušných orgánoch. V súvislosti s vojenskými prostriedkami na pomoc misii na presadzovanie práva môže národné koordinačné centrum na žiadosť vnútroštátneho orgánu, ktorý zodpovedá za takéto prostriedky, rozhodnúť o obmedzení prístupu k takýmto informáciám na „potrebu poznať“ ▌;

    c)      podvrstva environmentálnych informácií, ktorá obsahuje alebo poskytuje informácie o teréne a poveternostných podmienkach na vonkajších hraniciach dotknutého členského štátu.

    5a.        Informácie o vlastných prostriedkoch v operačnej vrstve sú utajené stupňom EU RESTRICTED.

    6.          Analytická vrstva národného situačného prehľadu pozostáva z týchto podvrstiev:

    a)   informačná podvrstva, ktorá obsahuje najdôležitejšie udalosti a ukazovatele relevantné na účely tohto nariadenia;

    b)   analytická podvrstva, ktorá zahŕňa analytické správy, trendy v oblasti posudzovania rizík, regionálne monitory a informačné poznámky relevantné na účely tohto nariadenia;

    c)   spravodajská podvrstva, ktorá obsahuje analyzované informácie relevantné na účely tohto nariadenia, a najmä na prisudzovanie stupňa vplyvu ▌ úsekom vonkajších ▌ hraníc ▌;

    d)   podvrstva snímok a zemepisných údajov, ktorá zahŕňa referenčné snímky, podkladové mapy, ▌ overovanie analyzovaných informácií a analýzu zmien (snímky z pozorovania zeme), ako aj odhaľovanie zmien, georeferencované údaje a mapy priepustnosti vonkajších hraníc.

    7.          Informácie obsiahnuté v analytickej vrstve a environmentálne informácie v operačnej vrstve národného situačného prehľadu môžu vychádzať z informácií poskytnutých v európskom situačnom prehľade a spoločnom súbore predhraničných spravodajských informácií.

    9.          Národné koordinačné centrá susedných členských štátov priamo a v takmer reálnom čase vzájomne využívajú situačný prehľad susedných úsekov vonkajších hraníc týkajúci sa:

    a)    ▌ mimoriadnych udalostí ▌a iných významných udalostí obsiahnutých vo vrstve udalostí.

    d)   správ taktickej analýzy rizík obsiahnutých v analytickej vrstve.

    9a.        Národné koordinačné centrá susedných členských štátov môžu priamo a v takmer reálnom čase vzájomne využívať situačný prehľad susedných úsekov vonkajších hraníc týkajúci sa polohy stavu a typu vlastných prostriedkov prevádzkovaných v susedných úsekoch vonkajších hraníc, ktoré sa nachádzajú v operačnej vrstve.

    Článok 10

    Európsky situačný prehľad

    1.          Agentúra vytvára a vedie európsky situačný prehľad s cieľom poskytovať národným koordinačným centrám účinné, presné a včasné informácie a analýzu ▌.

    2.          Európsky situačný prehľad sa skladá z informácií zozbieraných z týchto zdrojov:

    a)   národné situačné prehľady v rozsahu vyžadovanom týmto článkom ▌,

    b)   agentúra;

    ba) Európska komisia, ktorá poskytuje strategické informácie o hraničnej kontrole vrátane nedostatkov vo vykonávaní kontroly vonkajších hraníc;

    bb)  delegácie a kancelárie Európskej únie;

    c)   ďalšie relevantné orgány, úrady a agentúry Únie a medzinárodné organizácie uvedené v článku 17;

    d)   iné zdroje.

    3.          Vrstva udalostí európskeho situačného prehľadu obsahuje zahŕňa informácie týkajúce sa:

    a)   mimoriadnych udalostí ▌, ktoré obsahuje vrstva udalostí národného situačného prehľadu ▌;

    b)   mimoriadnych udalostí ▌a iných udalostí, ktoré obsahuje spoločný súbor predhraničných spravodajských informácií ▌;

    c)   mimoriadnych udalostí ▌v operačnej oblasti spoločnej operácie, pilotného projektu alebo rýchleho zásahu koordinovaného agentúrou.

    4.          Agentúra v európskom situačnom prehľade zohľadňuje stupeň vplyvu, ktorý národné koordinačné centrum prisúdilo v národnom situačnom prehľade konkrétnej mimoriadnej udalosti.

    5.          Operačná vrstva európskeho situačného prehľadu pozostáva z týchto podvrstiev:

    a)   podvrstva vlastných prostriedkov, ktorá obsahuje informácie o polohe, čase, ▌ stave a type prostriedkov, ktoré sa zúčastňujú na spoločných operáciách, pilotných projektoch a rýchlych zásahoch agentúry alebo sú agentúre k dispozícii, a informácie o pláne nasadenia vrátane operačnej oblasti, harmonogramu hliadok a komunikačných kódov;

    b)   podvrstva operácií, ktorá obsahuje informácie o spoločných operáciách, pilotných projektoch a rýchlych zásahoch koordinovaných agentúrou, vrátane mandátu, miesta, stavu a doby trvania, ako aj informácie o členských štátoch a ďalších zapojených aktéroch, denné a týždenné situačné hlásenia, štatistické údaje a informačné balíky pre médiá;

    c)   podvrstva environmentálnych informácií, ktorá obsahuje informácie o teréne a poveternostných podmienkach na vonkajších hraniciach členských štátov.

    5a.        Informácie o vlastných prostriedkoch v operačnej vrstve európskeho situačného prehľadu sú utajené stupňom EU RESTRICTED.

    6.          Analytická vrstva európskeho situačného prehľadu má rovnakú štruktúru ako európsky situačný prehľad.

    Článok 11

    Spoločný súbor predhraničných spravodajských informácií

    1.          Agentúra vytvára a vedie spoločný súbor predhraničných spravodajských informácií s cieľom poskytovať národným koordinačným centrám účinné, presné a včasné informácie a analýzu, ktoré sa týkajú predhraničnej oblasti ▌.

    2.          Spoločný súbor predhraničných spravodajských informácií sa skladá z informácií zozbieraných z týchto zdrojov:

    a)   národné koordinačné centrá vrátane informácií a správ získaných od styčných dôstojníkov členských štátov prostredníctvom príslušných vnútroštátnych orgánov;

    ba) delegácie a kancelárie Európskej únie;

    c)   agentúra vrátane informácií a správ získaných od styčných dôstojníkov agentúry Frontex;

    d)   ďalšie relevantné orgány, úrady a agentúry Únie a medzinárodné organizácie uvedené v článku 17;

    e)   orgány tretích krajín na základe dvojstranných alebo viacstranných dohôd a regionálne siete, ako sa uvádza v článku 18, prostredníctvom národných koordinačných centier;

    f)    iné zdroje.

    3.          Spoločný súbor predhraničných spravodajských informácií môže obsahovať informácie, ktoré sú relevantné z hľadiska ▌ dozoru na vzdušných hraniciach a hraničných kontrol na vonkajších hraničných priechodoch.

    4.          Vrstva udalostí a operačné a analytické vrstvy spoločného súboru predhraničných spravodajských informácií sú štruktúrované rovnako ako európsky situačný prehľad.

    5.          Agentúra každej mimoriadnej udalosti vo vrstve udalostí spoločného súboru predhraničných spravodajských informácií prisúdi jediný indikatívny stupeň vplyvu. Agentúra informuje národné koordinačné centrá o akýchkoľvek mimoriadnych udalostiach v predhraničnej oblasti ▌.

    Článok 12

    Spoločné uplatňovanie nástrojov dozoru

    1.          Agentúra koordinuje spoločné uplatňovanie nástrojov dozoru ▌s cieľom pravidelne, spoľahlivo a hospodárne poskytovať národným koordinačným centrám a sebe informácie o dozore na vonkajších hraniciach a v predhraničnej oblasti.

    2.          Agentúra národnému koordinačnému centru na jeho žiadosť poskytuje informácie o vonkajších hraniciach žiadajúceho členského štátu a o predhraničnej oblasti, ktoré môžu vychádzať zo:

    a)   selektívneho monitorovania prístavov a pobrežia určených tretích krajín, ktoré boli prostredníctvom analýzy rizík a informácií identifikované ako miesta nalodenia alebo tranzitu pre plavidlá a iné stroje používané na nelegálne prisťahovalectvo alebo cezhraničnú trestnú činnosť;

    b)   sledovania plavidiel alebo iných strojov na šírom mori, v súvislosti s ktorými existuje podozrenie, že sú používané na nelegálne prisťahovalectvo alebo cezhraničnú trestnú činnosť, alebo v súvislosti s ktorými bolo zistené, že sa na tieto účely používajú;

    c)   monitorovania určených oblastí v pôsobnosti námorníctva s cieľom odhaliť, identifikovať a sledovať plavidlá a iné stroje, v súvislosti s ktorými existuje podozrenie, že sú používané na nelegálne prisťahovalectvo alebo cezhraničnú trestnú činnosť, alebo v súvislosti s ktorými bolo zistené, že sa na tieto účely používajú;

    d)   environmentálneho posudzovania určených oblastí v pôsobnosti námorníctva a oblastí na vonkajšej pozemnej hranici na účely optimalizácie monitorovacích a hliadkovacích činností;

    e)   selektívneho monitorovania určených predhraničných oblastí na vonkajších hraniciach, ktoré boli prostredníctvom analýzy rizík a informácií identifikované ako potenciálne oblasti odchodu alebo tranzitu pre nelegálne prisťahovalectvo alebo cezhraničnú trestnú činnosť.

    3.  Agentúra poskytuje informácie uvedené v odseku 1 prostredníctvom kombinácie a analýzy údajov, ktoré môžu byť zozbierané z nasledujúcich systémov, snímačov a platforiem:

    a)   systémy hlásenia lodí v súlade so svojimi príslušnými právnymi základmi;

    b)   satelitné snímky;

    c)   snímače nasadené na akékoľvek ▌ vozidlá, plavidlá alebo iné stroje.

    4.          Agentúra môže odmietnuť žiadosť národného koordinačného centra z technických, finančných alebo operačných dôvodov. Agentúra národnému koordinačnému centru včas oznámi dôvody takéhoto odmietnutia.

    5.          Agentúra môže z vlastného podnetu používať nástroje dozoru uvedené v odseku 2 na zber informácií, ktoré sú relevantné z hľadiska spoločného súboru predhraničných spravodajských informácií.

    Článok 12a

    Spracúvanie osobných údajov

    1.          Ak sa národný situačný prehľad používa na spracúvanie osobných údajov, tieto údaje sa spracúvajú v súlade so smernicou 95/46/ES[12], rámcovým rozhodnutím Rady 2008/977/SVV a príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi v oblasti ochrany údajov.

    2.          Európsky situačný prehľad a spoločný súbor predhraničných spravodajských informácií sa môžu na spracovanie osobných údajov použiť len v súvislosti s identifikačnými číslami lodí.

    Tieto osobné údaje sa spracúvajú v súlade s článkom 11ca nariadenia (ES) č. 2007/2004. Spracúvajú sa iba na účely odhaľovania, identifikácie a sledovania plavidiel, ako aj na účely uvedené v článku 11c ods. 3 nariadenia (ES) č. 2007/2004. Automaticky sa vymažú po siedmich dňoch, alebo ak je na sledovanie plavidla potrebný dlhší čas, po dvoch mesiacoch odo dňa prijatia príslušných údajov agentúrou.

    KAPITOLA III

    Reakčná kapacita

    Článok 13

    Určenie úsekov vonkajších hraníc

    Na účely tohto nariadenia si každý členský štát rozdelí svoje vonkajšie pozemné a námorné hranice na hraničné úseky, o ktorých informuje agentúru.

    Článok 14

    Priradenie stupňov vplyvu úsekom vonkajších hraníc

    1.          Na základe analýzy rizík agentúry a po dohode s dotknutým členským štátom priradí alebo zmení agentúra tieto stupne vplyvu každému úseku vonkajších pozemných a námorných hraníc členských štátov:

    a)   nízky stupeň vplyvu v prípade, že mimoriadne udalosti súvisiace s nelegálnym prisťahovalectvom alebo cezhraničnou trestnou činnosťou, vyskytujúce sa na danom hraničnom úseku, majú bezvýznamný vplyv na bezpečnosť hraníc;

    b)   stredný stupeň vplyvu v prípade, že mimoriadne udalosti súvisiace s nelegálnym prisťahovalectvom alebo cezhraničnou trestnou činnosťou, vyskytujúce sa na danom hraničnom úseku, majú mierny vplyv na bezpečnosť hraníc;

    c)   vysoký stupeň vplyvu v prípade, že mimoriadne udalosti súvisiace s nelegálnym prisťahovalectvom alebo cezhraničnou trestnou činnosťou, vyskytujúce sa na danom hraničnom úseku, majú významný vplyv na bezpečnosť hraníc.

    2.          Národné koordinačné centrum pravidelne posudzuje, či je na základe zohľadnenia informácií uvedených v národnom situačnom prehľade potrebné zmeniť stupeň vplyvu hraničných úsekov.

    3.          Agentúra vizualizuje ▌ stupne vplyvu priradené vonkajším hraniciam v európskom situačnom prehľade.

    Článok 15

    Reakcia zodpovedajúca stupňom vplyvu

    1.          Členské štáty zabezpečia, aby činnosti dozoru ▌ vykonávané na úsekoch vonkajších hraníc zodpovedali priradeným stupňom vplyvu takto:

    a)   ak je úseku vonkajšej hranice priradený nízky stupeň vplyvu, vnútroštátne orgány zodpovedné za dozor nad vonkajšou hranicou organizujú pravidelný dozor na základe analýzy rizík a zabezpečia prítomnosť dostatočného počtu personálu a dostatočných zdrojov v pohraničnej oblasti pripravených na sledovanie, identifikáciu a zachytenie;

    b)   ak je úseku vonkajšej hranice priradený stredný stupeň vplyvu, vnútroštátne orgány zodpovedné za dozor nad vonkajšou hranicou okrem opatrení uvedených v písmene a) zabezpečia, aby sa na tomto úseku hraníc prijali primerané dozorné opatrenia. Národné koordinačné centrum sa informuje o prijatí týchto opatrení. Národné koordinačné centrum koordinuje akúkoľvek podporu v súlade s článkom 5 ods. 3;

    c)   ak je úseku vonkajšej hranice priradený vysoký stupeň vplyvu, dotknutý členský štát okrem opatrení uvedených v písmene b) zabezpečí prostredníctvom národného koordinačného centra, aby vnútroštátne orgány, ktoré svoju činnosť vykonávajú na dotknutom úseku hranice, dostali potrebnú podporu a aby sa prijali posilnené dozorné opatrenia. Tento členský štát môže požiadať agentúru o podporu, s výhradou splnenia podmienok ustanovených v nariadení (ES) č. 2007/2004, ktoré sa týkajú iniciovania spoločných operácií alebo rýchlych zásahov.

    2.          Národné koordinačné centrum pravidelne informuje agentúru o opatreniach prijatých na vnútroštátnej úrovni podľa odseku 1 písm. c) ▌.

    3.          Keď sa úseku vonkajšej hranice, ktorý susedí s hraničným úsekom iného členského štátu alebo krajiny, s ktorou sú uzavreté dohody alebo fungujú regionálne siete v zmysle článkov 17a a 18, priradí stredný alebo vysoký stupeň vplyvu, národné koordinačné centrum kontaktuje národné koordinačné centrum susediaceho členského štátu alebo príslušný orgán susediacej krajiny a usiluje sa o koordináciu potrebných cezhraničných opatrení.

    4.          V prípade, že členský štát predloží žiadosť v zmysle odseku 1 písm. c), agentúra pri odpovedi na túto žiadosť môže podporiť tento členský štát najmä:

    a)   prioritným využívaním spoločného uplatňovania nástrojov dozoru;

    b)   koordinovaním nasadenia tímov európskej pohraničnej stráže v súlade s nariadením (ES) č. 2007/2004;

    c)   nasadením technického vybavenia, ktoré má agentúra k dispozícii v súlade s nariadením (ES) č. 2007/2004;

    d)   koordinovaním akejkoľvek ďalšej podpory ponúkanej inými členskými štátmi.

    5.          Agentúra spolu s členskými štátmi vyhodnocuje priradenie stupňov vplyvu a zodpovedajúce opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie vo svojich správach o analýze rizík.

    HLAVA IV

    OSOBITNÉ USTANOVENIA

    Článok 16

    Pridelenie úloh iným orgánom v členských štátoch

    1.          Členské štáty môžu poveriť regionálne, miestne, funkčné alebo iné orgány, ktoré sú oprávnené prijímať operačné rozhodnutia, zabezpečovaním situačnej informovanosti a reakčných kapacít v príslušnej oblasti právomocí vrátane úloh a právomocí uvedených v článku 5 ods. 3 písm. b), d) a e) ▌.

    2.          Rozhodnutie členského štátu uvedené v odseku 1 nemá vplyv na schopnosť národného koordinačného centra spolupracovať a vymieňať si informácie s inými národnými koordinačnými centrami a agentúrou.

    3.          Vo vopred vymedzených prípadoch určených na vnútroštátnej úrovni môže národné koordinačné centrum poveriť orgán uvedený v odseku 1 komunikáciou a výmenou informácií s regionálnymi orgánmi alebo národným koordinačným centrom iného členského štátu alebo príslušnými orgánmi tretej krajiny pod podmienkou, že o takejto komunikácii a výmene informácií pravidelne informuje vlastné národné koordinačné centrum.

    Článok 17

    Spolupráca agentúry s tretími stranami

    1.          Agentúra využíva existujúce informácie, spôsobilosti a systémy dostupné v iných orgánoch, úradoch a agentúrach Únie a v medzinárodných organizáciách v medziach príslušných právnych rámcov.

    2.          Agentúra v súlade s odsekom 1 spolupracuje s týmito orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a medzinárodnými organizáciami:

    a)   s Európskym policajným úradom (Europol) ▌ v rámci výmeny informácií o cezhraničnej trestnej činnosti, ktoré sa zahrnú do európskeho situačného prehľadu;

    b)   so Satelitným strediskom EÚ, s Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou a Európskou agentúrou na kontrolu rybného hospodárstva pri poskytovaní spoločného uplatňovania nástrojov dozoru;

    c)   Európskou komisiou, Európskou službou pre vonkajšiu činnosť a inými orgánmi, úradmi a agentúrami Únie vrátane Európskeho podporného úradu pre azyl, ktoré môžu agentúre poskytovať informácie relevantné na aktualizáciu európskeho situačného prehľadu a spoločného súboru predhraničných spravodajských informácií;

    d)   s medzinárodnými organizáciami, ktoré môžu agentúre poskytovať informácie relevantné na účely vedenia európskeho situačného prehľadu a spoločného súboru predhraničných spravodajských informácií.

    2a.        Agentúra môže v súlade s odsekom 1 spolupracovať s Námorným centrom analýz a operácií – narkotiká (MAOC-N) a Koordinačným centrom pre boj proti obchodovaniu s drogami v Stredozemí (CeCLAD-M) v oblasti výmeny informácií o cezhraničnej trestnej činnosti, ktoré sa zahrnú do európskeho situačného prehľadu.

    3.          Výmena informácií medzi agentúrou a orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a medzinárodnými organizáciami uvedenými v odsekoch 2 a 2a sa uskutočňuje prostredníctvom komunikačnej siete uvedenej v článku 7 alebo iných komunikačných sietí, ktoré spĺňajú kritériá dostupnosti, dôvernosti a integrity.

    4.          Spolupráca medzi agentúrou a orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a medzinárodnými organizáciami uvedenými v odsekoch 2 a 2a je upravená v pracovných predpisoch v súlade s nariadením (ES) č. 2007/2004 a príslušným právnym základom dotknutého orgánu, úradu a agentúry Únie alebo medzinárodnej organizácie. Pokiaľ ide o zaobchádzanie s utajovanými skutočnosťami, v týchto predpisoch sa ustanovuje, že dotknutý orgán, úrad a agentúra Únie a medzinárodná organizácia spĺňajú bezpečnostné pravidlá a normy, ktoré sú rovnocenné s tými, ktoré uplatňuje agentúra.

    5.          Orgány, úrady a agentúry Únie uvedené v odsekoch 2 a 2a používajú informácie prijaté v kontexte systému EUROSUR len v medziach svojho právneho rámca a v súlade so základnými právami vrátane požiadaviek na ochranu údajov.

    Článok 17a

    Spolupráca s Írskom a Spojeným kráľovstvom

    1.          Na účely tohto nariadenia môže výmena informácií a spolupráca s Írskom a so Spojeným kráľovstvom prebiehať na základe dvojstranných alebo viacstranných dohôd medzi Írskom a Spojeným kráľovstvom a jedným alebo viacerými susednými členskými štátmi alebo prostredníctvom regionálnych sietí založených na takýchto dohodách. Kontaktnými miestami pre výmenu informácií so zodpovedajúcimi orgánmi Írska a Spojeného kráľovstva v rámci systému EUROSUR sú národné koordinačné centrá členských štátov. O týchto dohodách sa po ich uzavretí informuje Komisia.

    2.          Dohody uvedené v odseku 1 sú obmedzené na výmenu nasledujúcich informácií medzi národným koordinačným centrom členského štátu a Írskom a Spojeným kráľovstvom:

    a)   informácie obsiahnuté v národnom situačnom prehľade členského štátu v rozsahu, v akom sú postupované agentúre na účely európskeho situačného prehľadu a spoločného súboru predhraničných spravodajských informácií;

    b)   informácie zozbierané Írskom a Spojeným kráľovstvom, ktoré sú relevantné na účely európskeho situačného prehľadu a spoločného súboru predhraničných spravodajských informácií;

    c)   informácie podľa článku 9 ods. 9).

    3.          Informácie, ktoré v kontexte systému EUROSUR poskytla agentúra alebo akýkoľvek iný členský štát, ktorý nie je stranou žiadnej dohody v zmysle odseku 1, možno Írsku a Spojenému kráľovstvu poskytnúť podľa tejto dohody až po predchádzajúcom súhlase tohto štátu alebo agentúry.

    4.          Následný prenos alebo ďalšie oznamovanie informácií vymenených podľa tohto článku tretím krajinám alebo iným tretím stranám sú zakázané.

    5.          Dohody uvedené v odseku 1 zahŕňajú ustanovenia o finančných nákladoch vyplývajúcich z účasti Írska a Spojeného kráľovstva na vykonávaní týchto dohôd.

    Článok 18

    Spolupráca so susednými tretími krajinami

    1.          Na účely tohto nariadenia si môžu členské štáty vymieňať informácie a spolupracovať s jednou alebo viacerými susediacimi tretími krajinami. Takáto výmena informácií a spolupráca sa uskutočňuje na základe dvojstranných alebo viacstranných dohôd alebo prostredníctvom regionálnych sietí vytvorených na základe takýchto dohôd. Kontaktnými miestami pre výmenu informácií ▌ so susednými tretími krajinami sú národné koordinačné centrá členských štátov.

    1aa.      Pred uzavretím akýchkoľvek dohôd uvedených v odseku 1 tohto článku členské štáty informujú o nich Komisiu, ktorá overí súlad častí dohôd, ktoré sa týkajú systému EUROSUR, s týmto nariadením. Po ich uzavretí sa o nich informuje Komisia, ktorá informuje Európsky parlament, Radu a agentúru.

    1a.        Tieto dohody musia byť v úplnom súlade s príslušným právom Únie a medzinárodným právom týkajúcim sa základných práv a medzinárodnej ochrany vrátane Charty základných práv Európskej únie a Dohovoru o právnom postavení utečencov, a to najmä so zásadou zákazu vyhostenia alebo vrátenia.

    1b.        Akákoľvek výmena osobných údajov s tretími krajinami v rámci systému EUROSUR sa prísne obmedzí na to, čo je absolútne nevyhnutné na účely tohto nariadenia. Vykonáva sa v súlade so smernicou 95/46/ES[13], rámcovým rozhodnutím Rady 2008/977/SVV a príslušnými vnútroštátnymi ustanoveniami o ochrane údajov.

    2.          Zakazuje sa akákoľvek výmena informácií podľa odseku 1 tohto článku a podľa článku 9 ods. 2 písm. ga), prostredníctvom ktorej sa tretej krajine poskytnú informácie, ktoré by sa mohli použiť na identifikáciu osôb alebo skupín osôb, ktorých žiadosť o prístup k medzinárodnej ochrane sa skúma alebo ktorým hrozí vážne riziko mučenia, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania alebo akéhokoľvek iného porušenia základných práv.

    3.          Akákoľvek výmena informácií podľa odseku 1 tohto článku a podľa článku 9 ▌ ods. 2 písm. ▌ ga) sa uskutočňuje v súlade s podmienkami dvojstranných a viacstranných dohôd uzavretých so susednými tretími krajinami.

    4.          Pred poskytnutím takýchto informácií akejkoľvek tretej krajine na základe dohôd uvedených v odseku 1 a sietí uvedených v článku 9 ▌ ods. 2 písm. ga) sa vyžaduje predchádzajúci súhlas akéhokoľvek iného členského štátu, ktorý poskytol informácie v kontexte systému EUROSUR a ktorý nie je súčasťou žiadnej z takýchto dohôd alebo sietí, alebo predchádzajúci súhlas agentúry. Žiadosťou o to, aby sa takéto informácie s dotknutou treťou krajinou nevymieňali, sú členské štáty a agentúra viazané.

    4b.        Následný prenos alebo ďalšie oznamovanie informácií vymenených podľa tohto článku iným tretím krajinám alebo tretím stranám sú zakázané.

    5.          Akákoľvek výmena informácií s tretími krajinami, ktoré boli získané prostredníctvom spoločného uplatňovania nástrojov dozoru, podlieha právnym predpisom a pravidlám upravujúcim tieto nástroje a systémy, ako aj príslušným ustanoveniam smernice 95/46/ES, nariadenia (ES) č. 45/2001 a rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV.

    Článok 19

    Príručka

    1.          Európska komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi, agentúrou a akýmkoľvek iným príslušným orgánom, úradom alebo agentúrou Únie sprístupní praktickú príručku pre vykonávanie a riadenie systému EUROSUR (ďalej len „príručka“), v ktorej sa uvedú technické a operačné usmernenia, odporúčania a najlepšie postupy, a to aj v kontexte spolupráce s tretími krajinami. Európska komisia prijme túto príručku vo forme odporúčania.

    2.          Európska komisia môže po porade s členskými štátmi a agentúrou rozhodnúť o utajení častí tejto príručky stupňom EU RESTRICTED v súlade s pravidlami ustanovenými v rozhodnutí Komisie 2001/844/ES, ktorým sa mení a dopĺňa jej rokovací poriadok.

    Článok 20

    Monitorovanie a hodnotenie

    1.          Na účely tohto nariadenia agentúra a členské štáty zabezpečia, aby sa zaviedli postupy na monitorovanie technického a operačného fungovania systému EUROSUR v súlade s cieľmi spočívajúcimi v dosiahnutí primeranej situačnej informovanosti a reakčnej kapacity na vonkajších hraniciach a pri dodržiavaní základných práv vrátane zásady zákazu vyhostenia a vrátenia.

    2.          Agentúra predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní systému EUROSUR 1. decembra 2015 a potom každé dva roky.

    3.          Komisia poskytne Európskemu parlamentu a Rade celkové hodnotenie systému EUROSUR 1. decembra 2016 a potom každé štyri roky. Toto hodnotenie zahŕňa posúdenie výsledkov v porovnaní s cieľmi ▌, posúdenie pokračujúcej platnosti dôvodov uplatňovania základného odôvodnenia, posúdenie uplatňovania tohto nariadenia v členských štátoch a agentúrou ▌, ako aj posúdenie dodržiavania základných práv a vplyvu na ne a hodnotenie efektívnosti nákladov. Toto hodnotenie v prípade potreby sprevádzajú primerané návrhy na zmenu tohto nariadenia.

    4.          Členské štáty poskytujú agentúre informácie potrebné na vypracovanie správy uvedenej v odseku 2. Agentúra poskytuje Komisii informácie potrebné na vypracovanie hodnotenia uvedeného v odseku 3.

    Článok 20a

    Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 2007/2004

    Nariadenie (ES) č. 2007/2004 sa týmto mení a dopĺňa takto:

    1.          V článku 2 ods. 1 sa písmeno i) nahrádza takto:

    „(i)   poskytuje potrebnú pomoc pri vytváraní a prevádzkovaní európskeho systému hraničného dozoru a prípadne i pri vytváraní spoločného prostredia na výmenu informácií, a to aj pokiaľ ide o interoperabilitu systémov, najmä prostredníctvom vytvorenia, spravovania a koordinácie rámca systému EUROSUR v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. XXX, ktorým sa zriaďuje Európsky systém hraničného dozoru (EUROSUR).“

    2.  Vkladá sa tento nový článok 11ca:

    „Článok 11ca

    Spracúvanie osobných údajov v rámci systému EUROSUR

    Agentúra môže spracúvať osobné údaje v zmysle článku 12a ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady XXX, ktorým sa zriaďuje Európsky systém hraničného dozoru (EUROSUR), pričom sa tento článok uplatňuje v súlade s opatreniami uvedenými v článku 11a. Pri spracúvaní takýchto údajov sa predovšetkým dodržiavajú zásady nevyhnutnosti a proporcionality a zakazuje sa ďalšie postupovanie alebo iné oznamovanie takýchto osobných údajov spracúvaných agentúrou tretím krajinám.“

    Článok 21

    Nadobudnutie účinnosti a uplatniteľnosť

    1.          Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

    2.          Toto nariadenie sa uplatňuje od 2. decembra 2013.

    3.          Článok 5 ods. 1 sa vzťahuje na členské štáty, ktoré sa nachádzajú na južných ▌a východných ▌ vonkajších hraniciach ▌ (Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovenská republika, Slovinsko a Španielsko), od 2. decembra 2013.

    4.  Článok 5 ods. 1 sa na ostatné členské štáty uplatňuje ▌ od 1. decembra 2014.

    Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

    V Bruseli

    Za Európsky parlament                                   Za Radu

    predseda                                                        predseda

    PRÍLOHA

                 Pri zostavovaní, prevádzkovaní a spravovaní jednotlivých zložiek rámca systému EUROSUR sa zohľadnia tieto zásady:

    a)          Zásada záujmových spoločenstiev: národné koordinačné centrá a agentúra vytvárajú špecifické záujmové spoločenstvá na účely spoločného využívania informácií a spolupráce v rámci systému EUROSUR. Záujmové spoločenstvá sa využívajú na účely organizácie rôznych národných koordinačných centier a agentúry v záujme výmeny informácií na účely dosahovania spoločných cieľov, požiadaviek a záujmov.

    b)          Zásady uceleného riadenia a využívania existujúcich štruktúr: agentúra zabezpečí ucelenosť medzi rôznymi zložkami rámca systému EUROSUR vrátane poskytovania usmernení a podpory národným koordinačným centrám a podpory interoperability informácií a technológií. Rámec systému EUROSUR využíva v čo najväčšej možnej miere existujúce systémy a spôsobilosti s cieľom optimalizovať čerpanie rozpočtu Únie a zabrániť zdvojovaniu. V tejto súvislosti je systém EUROSUR zriadený tak, aby bol v plnej miere zlučiteľný s iniciatívou týkajúcou sa spoločného prostredia na využívanie informácií pre námornú oblasť EÚ (CISE), čím prispieva ku koordinovanému a hospodárnemu prístupu k medziodvetvovej výmene informácií v Únii a má z tohto prístupu úžitok.

    c)          Zásady spoločného využívania informácií a zaručenia informácií: informácie dostupné v rámci systému EUROSUR sú k dispozícii všetkým národným koordinačným centrám a agentúre, ak neboli ustanovené alebo dohodnuté osobitné obmedzenia. Národné koordinačné centrá zaručia dostupnosť, dôvernosť a integritu vymieňaných informácií na vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovni. Agentúra zaručí dostupnosť, dôvernosť a integritu vymieňaných informácií na európskej a medzinárodnej úrovni.

    d)          Zásada orientácie na službu a zásada normalizácie: rôzne spôsobilosti systému EUROSUR sú vykonávané prostredníctvom prístupu orientovaného na službu. Agentúra zabezpečí, aby sa rámec systému EUROSUR v čo najväčšej možnej miere zakladal na medzinárodne dohodnutých normách.

    e)          Zásada flexibility: organizácia, informácie a technológie sú navrhnuté tak, aby umožnili zainteresovaným stranám v systéme EUROSUR reagovať na meniace sa situácie flexibilným a štruktúrovaným spôsobom.

    PRÍLOHA K NÁVRHU LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA

    Vyhlásenie Európskeho parlamentu

    Európsky parlament zdôrazňuje, že inštitúcie EÚ by sa mali snažiť o používanie primeranej a neutrálnej terminológie v právnych textoch upravujúcich prípady občanov tretích štátov, ktorých prítomnosť na území členského štátu nebola orgánmi členského štátu povolená alebo ktorých prítomnosť už nie je ďalej povolená. V takýchto prípadoch by sa inštitúcie EÚ mali vystríhať použitia slova „nezákonný“, ak je možné nájsť alternatívne znenie, a vo všetkých prípadoch, keď sa odkazuje na osoby, by sa mal použiť výraz „neregulárni migranti“.

    • [1] * Pozmeňujúce návrhy: nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▌.
    • [2]           Nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 z 26. októbra 2004 o zriadení Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Ú. v. EÚ L 349, 25.11.2004, s. 1).
    • [3]           Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.
    • [4]           Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60.
    • [5]           Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43.
    • [6]           Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20.
    • [7]           Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.
    • [8]           Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.
    • [9]           Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1.
    • [10]           Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 21.
    • [11]          Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 19.
    • [12]          Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.
    • [13]          Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

    DÔVODOVÁ SPRÁVA

    Voľný pohyb je základnou zásadou Európskej únie a schopnosť pohybovať sa v rámci Európskej únie bez podrobovania sa kontrolám na vnútorných hraniciach patrí k jedným z jej najväčších úspechov. Túto slobodu využíva mnoho ľudí a prieskumy verejnej mienky opakovane označujú slobodu cestovania za jednu z najväčších výhod, ktoré Únia dosiahla. Pokiaľ ide o naše hospodárstvo, voľný pohyb je tiež kľúčovým prvkom úspechu jednotného trhu. Koncepcia schengenského priestoru nie je možné zvrátiť. Skôr by mala byť posilňovaná prostredníctvom lepšieho riadenia vonkajších hraníc EÚ, ktoré medzi členskými štátmi zaisťuje úplnú vzájomnú dôveru.

    Z tohto dôvodu spravodajca vo všeobecnosti podporuje návrh Komisie. Vzájomné delenie sa o informácie a zlepšovanie spolupráce medzi členskými štátmi a medzi zúčastnenými agentúrami sú zásadnými krokmi s cieľom uľahčiť vzájomné delenie sa o záťaž súvisiacu s riadením vonkajších hraníc EÚ. Uvedené kroky sú tiež rozhodujúce, pretože pomáhajú členským štátom dodržiavať medzinárodné námorné právo a zachraňovali životy migrantov.

    Spravodajca navrhuje posilniť tieto body:

    1) Rozsah pôsobnosti smernice

    Spravodajca sa prikláňa k tomu, aby boli do systému EUROSUR začlenené prihraničnej oblasti, vrátane hraničných priechodov či letísk, ale je toho názoru, že by k tomu malo dôjsť v neskoršej fáze. V súčasnej dobe by mala byť táto možnosť pre členské štáty aj naďalej dobrovoľná. Spravodajca tiež podporuje, aby bola do textu vložená revízna doložka s vypracovaním správy, v ktorej sa zhodnotia vplyvy tohto začlenenia a prípadne navrhnú zmeny a doplnenia nariadenia.

    2) Spolupráca s inými agentúrami

    Spravodajca dôrazne podporuje spoluprácu s inými agentúrami, najmä sa jedná o Europol, Európsky podporný úrad pre azyl, Európsku agentúru pre námornú bezpečnosť (EMSA), Európsku agentúru pre kontrolu rybolovu (EFCA) a Satelitné stredisko Európskej únie (EUSC).

    3) Spolupráca s tretími krajinami

    Spravodajca sa domnieva, že členské štáty by mali spolupracovať so susednými tretími krajinami s cieľom chrániť životy migrantov, predchádzať nelegálnej migrácii a bojovať proti cezhraničnej trestnej činnosti. Tieto dohody sa oznamujú Komisii.

    4) Zapojenie Spojeného kráľovstva a Írska

    Spravodajca podporuje možnosť zapojenia Spojeného kráľovstva a Írska do systému EUROSUR. Spolupráca by mala prebiehať na základe bilaterálnych alebo multilaterálnych dohôd medzi Írskom a Spojeným kráľovstvom a jedným či niekoľkými susednými členskými štátmi.

    5) Osobné údaje

    Spravodajca trvá na tom, že k výmene a spracovávaniu osobných údajov prostredníctvom systému EUROSUR by malo dochádzať iba vtedy, ak je to nevyhnutné a riadne odôvodnené, pričom musia byť zabezpečené vhodné ochranné opatrenia. Domnieva sa tiež, že by nemalo dochádzať k výmene osobných údajov s tretími krajinami.

    6) Vymedzenie pojmov

    Spravodajca predložil niekoľko pozmeňujúcich návrhov s cieľom lepšie vymedziť niektoré pojmy ako mimoriadna udalosť či zachytenie. Spravodajca trvá aj na lepšom vymedzenie situácií vyznačujúcich sa mimoriadnym tlakom a zdôrazňuje, že posudzovanie nízkej, strednej a vysokej úrovne vplyvu by sa malo uskutočňovať na úrovni agentúry Frontex.

    7) Koordinácia

    Spravodajca podporuje myšlienku, že v každom členskom štáte by sa malo stanoviť jediné národné koordinačné centrum poverené spoluprácou so systémom EUROSUR, zatiaľ čo interným regionálnym organizáciám členských štátov by mala byť umožnená určitá pružnosť.

    8) Základné práva

    Spravodajca predkladá niektoré odkazy na príslušné právne predpisy EÚ týkajúce sa azylu (vrátane zásady zákazu vrátenia) a vrátenia, ktoré by sa mali uplatňovať po zadržaní osôb.

    9) Zodpovednosť

    Spravodajca súhlasí s tým, aby bola do textu vložená revízna klauzula, na základe ktorej sa bude Európskemu parlamentu každé štyri roky predkladať správa.

    STANOVISKO Výboru pre rozpočet (17.10.2012)

    pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

    k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky systém hraničného dozoru (EUROSUR)
    (COM(2011)0873 – C7-0506/2011 – 2011/0427(COD))

    Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Dominique Riquet

    STRUČNÉ ODÔVODNENIE

    1. Rozsah pôsobnosti návrhu

    Návrh na Európsky systém hraničného dozoru (EUROSUR) je súčasťou úsilia Únie o zvýšenie reakčnej schopnosti orgánov hraničnej kontroly členských štátov na vonkajších (schengenských) hraniciach. Mal by členským štátom pomôcť dosiahnuť plnú informovanosť o situácii na ich vonkajších hraniciach a posilniť tok informácií a sústavnejšiu a systematickejšiu spoluprácu medzi členskými štátmi navzájom, ako aj medzi členskými štátmi a agentúrou. Pokiaľ ide o vonkajší rozmer riadenia hraníc, EUROSUR by mal poskytovať podporu pri zvyšovaní spolupráce s tretími krajinami a pri posilňovaní ich hraničného dohľadu a riadenia kapacít v oblastiach, ktoré majú priamy dosah na EÚ (napr. prepojiť systémy a infraštruktúry tretích krajín s EÚ s cieľom umožniť pravidelnú výmenu informácií).

    2. Vykonávanie

    Rozličné zložky systému EUROSUR bude vykonávať väčšinou Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov EÚ[1] (FRONTEX) a členské štáty, ako sa uvádza v oznámení o systéme EUROSUR z roku 2008[2].

    Na rozdiel od oboch súbežných programov „Fond pre vnútornú bezpečnosť“ a „Fond pre azyl a migráciu“ by EUROSUR nebol koncipovaný ako fond EÚ, ale poskytoval by technický rámec a vytváral normy potrebné na racionalizáciu spolupráce, ako aj nepretržitú komunikáciu (24 hodín denne 7 dní v týždni) medzi orgánmi (na úrovni EˇU i členských štátov). Navrhované nariadenie EUROSUR by malo nadobudnúť účinnosť koncom roka 2013. Finančný výkaz priložený k návrhu[3] je obmedzený na časové obdobie 2014 – 2020, aj keď sa v dôvodovej správe k nariadeniu tiež predpokladá financovanie v rámci súčasného viacročného finančného rámca, pretože EUROSUR bol otvorený ako pilotný projekt v roku 2011. Na obdobie 2014 – 2020 sa predpokladá financovanie nie zo samostatného rozpočtového riadku, ale z dvoch zdrojov v rámci rozpočtu EÚ (ktoré buď už existujú alebo sa majú vytvoriť):

    · V súčasnosti členské štáty získavajú podporu z príspevkov z Fondu pre vonkajšie hranice EÚ (rozpočtový riadok 18 02 06) až do konca súčasného VFR (koniec roka 2013). Od roku 2014 by sa v novom rozpočte nasledujúcom po VFR 2014 – 2020 vytvoril nový rozpočtový riadok (18 02 XX XX – Fond pre vnútornú bezpečnosť – hranice a víza) a časť z neho by financovala rozvoj niektorých odlišných zložiek systému EUROSUR (napr. zriaďovanie vnútroštátnych koordinačných centier).

    · Na druhej strane práve agentúra FRONTEX (riadok 18 02 03 02) by mala používať vlastný rozpočet na zriadenie komunikačnej siete a ďalších horizontálnych častí systému EUROSUR, ako sú európsky situačný prehľad a spoločný súbor predhraničných spravodajských informácií, a v prípade potreby doplnený o pomoc v rámci Fondu pre vnútornú bezpečnosť (priame alebo nepriame centralizované finančné hospodárenie).

    Odhadovaný celkový dosah na výdavky EÚ počas sedem rokov (2014 – 2020) by predstavoval približne 244,021 milióna EUR. Asi 112 miliónov by bolo financovaných z rozpočtových prostriedkov novej položky „Fond pre vnútornú bezpečnosť – hranice a víza“ a 132 miliónov z prostriedkov agentúry FRONTEX (riadok 18 02 03 02), čo predstavuje značnú časť z odhadovaného celkového 7 – ročného rozpočtu agentúry FRONTEX 614 miliónov EUR.

    V porovnaní s tým Komisia navrhla vo viacročnom finančnom rámci pre súčasný okruh 3 A celkový orientačný rozpočet 10 911 miliónov EUR na obdobie 2014 – 2020.

    Táto suma sa týka výdavkov na finančné programy a agentúry EÚ pôsobiace v oblasti vnútorných vecí. Výdavky na agentúry predstavujú 1 572 miliónov EUR v bežných cenách.

    Odhadovaná potreba ľudských zdrojov na vykonávanie rámca(monitorovanie a podpora každodenného riadenia systému EUROSUR) by boli iba 2 úradníci AD v ústredí Komisie z GR pre vnútorné záležitosti. Podľa návrhu už boli pridelení na riadenie činnosti a/alebo boli interne preradení v rámci GR. Ak by sa prejavila potreba ďalších prostriedkov, spravodajca trvá na tom, že by mohli byť riadiacemu GR pridelené v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov b závislosti od rozpočtových obmedzení.

    3. Stanovisko spravodajcu

    Spravodajca podporuje pokračovanie a rozvoj systému EUROSUR, pretože dozor nad hranicami je oblasťou, v ktorej činnosť Únie vykazuje jednoznačnú pridanú hodnotu v porovnaní s čisto vnútroštátnymi opatreniami. Veď nezákonné prisťahovalectvo a cezhraničná trestná činnosť sú už svojou podstatou javmi, ktoré prekračujú územie členských štátov.

    Bolo by však potrebné poznamenať, že systém financovania navrhovaný pre EUROSUR je veľmi zložitý. Vyplýva to z troch možných úrovní riadenia (centralizované priame riadenie, centralizované nepriame riadenie a spoločné riadenie) a z časového rámca financovania (súčasný viacročný finančný rámec a VFR 2014 – 2020), a preto pochádza z dvoch rôznych balíkov v týchto dvoch rámcoch.

    Pokiaľ nebude prijatý rozpočet na rok 2013,bude možno len ťažko analyzovať jednotlivé čiastky, ktoré sa majú vybrať z príslušných rozpočtových riadkov v súčasnom VFR (Fond pre vonkajšie hranice, Frontex, 7. rámcový program pre výskum a rozvoj a nástroj rozvojovej spolupráce). Rozdelenie nákladov je uvedené v hodnotení vplyvu v prílohe k návrhu Komisie týkajúcemu sa systému EUROSUR[4], ale nefiguruje v samotnom návrhu.

    Pokiaľ ide o výdavky, ktoré sa majú dosiahnuť vo VFR 2014 – 2020 – a bez ohľadu na výsledok rokovaní o ďalšom VFR – , môžeme ľutovať, že Komisia v právne záväznej časti návrhu o systéme EUROSUR neuvádza žiaden rozpočtový odkaz.

    Okrem toho pokiaľ ide o výdavky týkajúce sa vnútroštátnych koordinačných centier a opatrení v susedných tretích krajinách, spravodajca zdôrazňuje absenciu akýchkoľvek kritérií na prideľovanie prostriedkov.

    POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

    Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto pozmeňujúce návrhy:

    Pozmeňujúci návrh    1

    Návrh legislatívneho uznesenia

    Odsek 1a (nový)

    Návrh legislatívneho uznesenia

    Pozmeňujúci návrh

     

    1a. Pripomína svoje uznesenie z 8. júna 2011 s názvom Investovanie do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu1; opakuje, že v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci treba mať k dispozícii dostatok dodatočných zdrojov, aby Únia mohla plniť svoje existujúce politické priority a nové úlohy stanovené v Lisabonskej zmluve, ako aj reagovať na nepredvídané udalosti; upozorňuje, že aj pri zvýšení objemu zdrojov v nasledujúcom VFR minimálne o 5 % oproti roku 2013 je možné len obmedzene prispieť k dosiahnutiu dohodnutých cieľov a záväzkov Únie a k naplneniu zásady solidarity Únie; vyzýva Radu, aby v prípade, že s týmto prístupom nesúhlasí, jasne uviedla, ktorých z jej politických priorít alebo projektov sa možno úplne vzdať aj napriek ich preukázanej európskej pridanej hodnote;

     

    _______________

     

    1 Prijaté texty, P7_TA(2011)0266.

    Pozmeňujúci návrh    2

    Návrh legislatívneho uznesenia

    Odsek 1b (nový)

    Návrh legislatívneho uznesenia

    Pozmeňujúci návrh

     

    1b. zdôrazňuje, že bod 47 Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení1 by sa mal uplatňovať na rozšírenie mandátu Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach; zdôrazňuje, že akékoľvek rozhodnutie zákonodarného orgánu v prospech takéhoto rozšírenia úloh sa nedotkne rozhodnutí rozpočtového orgánu v rámci ročného rozpočtového postupu;

     

    ________________

     

    1 Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.

    Pozmeňujúci návrh    3

    Návrh legislatívneho uznesenia

    Odsek 1c (nový)

    Návrh legislatívneho uznesenia

    Pozmeňujúci návrh

     

    1c. žiada, aby Komisia predložila nový finančný výkaz, v ktorom sa plne zohľadní výsledok legislatívnej dohody medzi Európskym parlamentom a Radou o plnení rozpočtových a personálnych požiadaviek v agentúre a v útvaroch Komisie;

    Pozmeňujúci návrh    4

    Návrh nariadenia

    Odôvodnenie 1

    Text predložený Komisiou

    Pozmeňujúci návrh

    (1) Zriadenie Európskeho systému hraničného dozoru (ďalej len „EUROSUR“) je nevyhnutné na posilnenie výmeny informácií a operačnej spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi členských štátov, ako aj s Európskou agentúrou pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie, zriadenou nariadením Rady č. 2007/2004 z 26. októbra 2004 (Frontex), ďalej len „agentúra“. Systém EUROSUR má poskytovať týmto orgánom a agentúre infraštruktúru a nástroje potrebné na zlepšenie ich situačnej informovanosti a schopnosti reakcie pri odhaľovaní a predchádzaní nelegálnej migrácii a cezhraničnej trestnej činnosti, ako aj na ochranu a záchranu života migrantov na vonkajších hraniciach členských štátov Únie.

    (1) Zriadenie Európskeho systému hraničného dozoru (ďalej len „EUROSUR“) je nevyhnutné na posilnenie výmeny informácií a operačnej spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi členských štátov, ako aj s Európskou agentúrou pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie, zriadenou nariadením Rady č. 2007/2004 z 26. októbra 2004 (Frontex), ďalej len „agentúra“. Systém EUROSUR má poskytovať týmto orgánom a agentúre infraštruktúru a nástroje potrebné na zlepšenie ich situačnej informovanosti a schopnosti reakcie pri odhaľovaní a predchádzaní nelegálnej migrácii a cezhraničnej trestnej činnosti, a tým prispievať k ochrane a záchrane života migrantov na vonkajších hraniciach členských štátov Únie.

    Pozmeňujúci návrh    5

    Návrh nariadenia

    Odôvodnenie 5a (nové)

    Text predložený Komisiou

    Pozmeňujúci návrh

     

    (5a) Agentúre by sa mali poskytovať primerané finančné prostriedky a ľudské zdroje, aby zodpovedajúcim spôsobom plnila ďalšie úlohy, ktoré jej podľa tohto nariadenia boli pridelené. Na tento účel by sa v rámci postupu týkajúceho sa zostavenia, plnenia a kontroly jej rozpočtu stanoveného v článkoch 29 a 30 nariadenia (ES) č. 2007/2004 mali náležite zohľadniť tieto úlohy. Rozpočtový orgán by mal zabezpečiť, aby boli splnené najvyššie normy účinnosti.

    Pozmeňujúci návrh    6

    Návrh nariadenia

    Odôvodnenie 9a (nové)

    Text predložený Komisiou

    Pozmeňujúci návrh

     

    (9a) Treba lepšie koordinovať výdavky z fondov Únie a členských štátov v oblasti vnútorných vecí, aby sa optimalizovalo využitie ich vlastných rozpočtov. Malo by to prispieť k lepšej doplnkovosti, účinnosti a viditeľnosti ich výdavkov. Konkrétne EUROSUR by mal čo najlepšie využívať existujúce kapacity z hľadiska ľudských zdrojov, ako aj technického vybavenia, a to na úrovni EÚ i na vnútroštátnej úrovni, a pritom podporovať vojensko-civilnú spoluprácu.

    Pozmeňujúci návrh    7

    Návrh nariadenia

    Odôvodnenie 9b (nové)

    Text predložený Komisiou

    Pozmeňujúci návrh

     

    (9b) Mechanizmy využívajúce rozpočet Únie pri uplatňovaní systému EUROSUR by mali byť transparentné, zodpovedné a mali by podliehať demokratickej kontrole.

    Pozmeňujúci návrh    8

    Návrh nariadenia

    Odôvodnenie 9c (nové)

    Text predložený Komisiou

    Pozmeňujúci návrh

     

    (9c) Je potrebné zabezpečiť správne finančné riadenie systému a jeho uplatňovanie čo najúčinnejším možným spôsobom a súčasne zachovať právnu istotu a dostupnosť systému pre všetkých účastníkov.

    Pozmeňujúci návrh    9

    Návrh nariadenia

    Odôvodnenie 9d (nové)

    Text predložený Komisiou

    Pozmeňujúci návrh

     

    (9d) Komisia by mala pravidelne preskúmať výsledky uplatňovania systému EUROSUR za pomoci jasných, jednoduchých a merateľných ukazovateľov. Tieto ukazovatele by mali byť základom určenia miery, v akej sa podarilo dosiahnuť ciele systému.

    Pozmeňujúci návrh    10

    Návrh nariadenia

    Článok 1

    Text predložený Komisiou

    Pozmeňujúci návrh

    Týmto nariadením sa zriaďuje spoločný rámec na výmenu informácií a spoluprácu medzi členskými štátmi a agentúrou, aby sa zlepšila situačná informovanosť a schopnosť reakcie na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie, ďalej len „Európsky systém hraničného dozoru“ (EUROSUR).

    Týmto nariadením sa zriaďuje spoločný rámec na výmenu informácií a spoluprácu medzi členskými štátmi a agentúrou, aby sa zlepšila situačná informovanosť a schopnosť reakcie na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie, a tým sa prispelo k lepšej ochrane a záchrane života migrantov na vonkajších hraniciach členských štátov Únie, ďalej len „Európsky systém hraničného dozoru“ (EUROSUR).

    Pozmeňujúci návrh    11

    Návrh nariadenia

    Článok 3 – písmeno g (nové)

    Text predložený Komisiou

    Pozmeňujúci návrh

     

    g) „agentúra“ je Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie zriadená nariadením Rady ES č. 2007/2004.

    Pozmeňujúci návrh    12

    Návrh nariadenia

    Článok 4 – odsek 1 – písmeno c

    Text predložený Komisiou

    Pozmeňujúci návrh

    (c) komunikačná sieť;

    c) výmena údajov a komunikačná sieť

    Pozmeňujúci návrh    13

    Návrh nariadenia

    Príloha – písmeno b

    Text predložený Komisiou

    Pozmeňujúci návrh

    (b) Zásady koherentného riadenia a využívania existujúcich štruktúr: Agentúra zabezpečí koherentnosť medzi rôznymi časťami rámca systému EUROSUR vrátane poskytovania usmernení a podpory národným koordinačným centrám a podpory interoperability informácií a technológií. Rámec systému EUROSUR využíva v možnej miere existujúce systémy a schopnosti. V tejto súvislosti je systém EUROSUR zriadený úplne zlučiteľne s iniciatívou pre Spoločné prostredie na využívanie informácií pre námornú oblasť EÚ (CISE), a tým prispieva k prospechu z koordinovaného a hospodárneho prístupu k výmene prierezových odvetvových informácií výmeny v Únii.

    b) Zásady koherentného riadenia a využívania existujúcich štruktúr: Agentúra zabezpečí koherentnosť medzi rôznymi časťami rámca systému EUROSUR vrátane poskytovania usmernení a podpory národným koordinačným centrám a podpory interoperability informácií a technológií. Rámec systému EUROSUR využíva v možnej miere existujúce systémy a schopnosti s cieľom optimalizovať čerpanie rozpočtu Únie a zabrániť vytváraniu zbytočných štruktúr. V tejto súvislosti je systém EUROSUR zriadený úplne zlučiteľne s iniciatívou pre Spoločné prostredie na využívanie informácií pre námornú oblasť EÚ (CISE), a tým prispieva k prospechu z koordinovaného a hospodárneho prístupu k výmene prierezových odvetvových informácií výmeny v Únii.

    POSTUP

    Názov

    Zriadenie Európskeho systému hraničného dozoru (EUROSUR)

    Referenčné čísla

    COM(2011)0873 – C7-0506/2011 – 2011/0427(COD)

    Gestorský výbor

                   dátum oznámenia na schôdzi

    LIBE

    2.2.2012

     

     

     

    Výbor, ktorý predložil stanovisko

                   dátum oznámenia na schôdzi

    BUDG

    2.2.2012

    Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko:

                   dátum vymenovania

    Dominique Riquet

    15.2.2012

    Dátum prijatia

    10.10.2012

     

     

     

    Výsledok záverečného hlasovania

    +:

    –:

    0:

    28

    4

    1

    Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Marta Andreasen, Richard Ashworth, Francesca Balzani, Zuzana Brzobohatá, Göran Färm, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazábal Rubial, Salvador Garriga Polledo, Jens Geier, Ivars Godmanis, Lucas Hartong, Jutta Haug, Sidonia Elżbieta Jędrzejewska, Ivailo Kalfin, Sergej Kozlík, Jan Kozłowski, Alain Lamassoure, Giovanni La Via, George Lyon, Barbara Matera, Juan Andrés Naranjo Escobar, Nadezhda Neynsky, Dominique Riquet, Potito Salatto, Alda Sousa, Helga Trüpel, Derek Vaughan, Angelika Werthmann

    Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Alexander Alvaro, Jürgen Klute, Georgios Papastamkos, Nils Torvalds, Catherine Trautmann

    • [1]  Zriadená nariadením Rady (ES) č. 2007/2004 z 26.októbra 2004 – Ú. v. EÚ L 349, 25.11.2004, s. 1.
    • [2]  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 13. februára 2008: „Preskúmanie vytvorenia Európskeho systému hraničného dozoru (EUROSUR)“ – COM(2008)68 v konečnom znení.
    • [3]  Legislatívny finančný výkaz v prílohe k návrhu COM(2011)873, s. 25
    • [4]  SEC(2011)1536

    POSTUP

    Názov

    Zriadenie Európskeho systému hraničného dozoru (EUROSUR)

    Referenčné čísla

    COM(2011)0873 – C7-0506/2011 – 2011/0427(COD)

    Dátum predloženia v EP

    12.12.2011

     

     

     

    Gestorský výbor

    dátum oznámenia na schôdzi

    LIBE

    2.2.2012

     

     

     

    Výbory požiadané o stanovisko

    dátum oznámenia na schôdzi

    AFET

    2.2.2012

    DEVE

    2.2.2012

    BUDG

    2.2.2012

     

    Bez predloženia stanoviska

    Dátum rozhodnutia

    AFET

    6.3.2012

    DEVE

    25.1.2012

     

     

    Spravodajca

    dátum vymenovania

    Jan Mulder

    9.2.2012

     

     

     

    Prerokovanie vo výbore

    25.4.2012

    3.9.2012

    11.10.2012

    27.11.2012

     

    19.6.2013

     

     

     

    Dátum prijatia

    19.6.2013

     

     

     

    Výsledok záverečného hlasovania:

    +:

    –:

    0:

    41

    8

    1

    Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Jan Philipp Albrecht, Rita Borsellino, Emine Bozkurt, Arkadiusz Tomasz Bratkowski, Salvatore Caronna, Philip Claeys, Carlos Coelho, Ioan Enciu, Tanja Fajon, Hélène Flautre, Kinga Gál, Kinga Göncz, Nathalie Griesbeck, Sylvie Guillaume, Ágnes Hankiss, Anna Hedh, Salvatore Iacolino, Sophia in ‘t Veld, Lívia Járóka, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Timothy Kirkhope, Juan Fernando López Aguilar, Baroness Sarah Ludford, Svetoslav Hristov Malinov, Véronique Mathieu Houillon, Anthea McIntyre, Nuno Melo, Roberta Metsola, Antigoni Papadopoulou, Georgios Papanikolaou, Carmen Romero López, Judith Sargentini, Birgit Sippel, Csaba Sógor, Renate Sommer, Rui Tavares, Nils Torvalds, Kyriacos Triantaphyllides, Axel Voss, Renate Weber, Josef Weidenholzer, Tatjana Ždanoka, Auke Zijlstra

    Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Elena Oana Antonescu, Dimitrios Droutsas, Monika Hohlmeier, Jan Mulder, Marco Scurria

    Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

    Jürgen Creutzmann, Jelko Kacin

    Dátum predloženia

    24.6.2013