SPRÁVA o „K účinnejšiemu a nákladovo efektívnejšiemu tlmočeniu v Európskom parlamente“

24.6.2013 - (2011/2287(INI))

Výbor pre kontrolu rozpočtu
Spravodajkyňa: Esther de Lange

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

• 001-001 (PDF - 146 KB)
• 001-001 (DOC - 159 KB)

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o „K účinnejšiemu a nákladovo efektívnejšiemu tlmočeniu v Európskom parlamente“

(2011/2287(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 286 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 5. septembra 2006 o osobitnej správe Európskeho dvora audítorov č. 5/2005: Výdavky na tlmočenie, ktoré vznikli Parlamentu, Komisii a Rade[1],

–   so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 5/2005: Výdavky na tlmočenie, ktoré vznikli Parlamentu, Komisii a Rade, spolu s odpoveďami inštitúcií[2],

–   so zreteľom na oznámenie členom Predsedníctva s názvom Zdrojovo efektívny komplexný systém viacjazyčnosti v tlmočení – vykonávanie rozhodnutia o rozpočte Európskeho parlamentu na rok 2012,

–   so zreteľom na správu generálneho tajomníka Európskeho parlamentu z 9. apríla 2013 s názvom Príprava na komplexnosť: Európsky parlament v roku 2025 – odpovede[3],

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0233/2013),

A. keďže viacjazyčnosť je jedným z kľúčových prvkov Európskeho parlamentu a Únie ako celku a zabezpečuje rešpektovanie kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, ako aj rovnaké zaobchádzanie s občanmi EÚ, ktorí majú rôzny pôvod a pochádzajú z rozličných prostredí;

B.  keďže zásada viacjazyčnosti v Európskom parlamente je základom politickej, spoluzákonodarnej a komunikačnej činnosti tejto inštitúcie;

C. keďže zásada viacjazyčnosti v Európskom parlamente chráni pred zbytočným obmedzovaním práva európskych občanov byť volený do Európskeho parlamentu;

D. keďže viacjazyčnosť zaručuje právo občanov komunikovať s Parlamentom v ktoromkoľvek z úradných jazykov EÚ, čo im umožňuje vykonávať právo demokratickej kontroly;

E.  keďže jazykové služby Parlamentu uľahčujú komunikáciu, a zaisťujú tak, aby Parlament zostal otvorený voči všetkým európskym občanom, pričom zabezpečujú transparentnosť v rámci jedinečnej viacjazyčnej štruktúry Únie založenej na 23 úradných jazykoch;

F.  keďže rokovací poriadok Parlamentu stanovuje, že poslanci môžu vystúpiť v úradnom jazyku podľa vlastného výberu a že sa zabezpečí tlmočenie do ostatných úradných jazykov, čo je v súlade s demokratickým právom byť volený do Európskeho parlamentu bez ohľadu na jazykové schopnosti;

G. keďže v dôsledku postupného rozšírenia dosiahla výzva viacjazyčnosti úplne nový rozmer, pokiaľ ide o rozsah, komplexnosť a politickú relevantnosť, a keďže rozsiahla viacjazyčnosť sa prirodzene prejavuje v značných a rastúcich nákladoch pre Parlament, a tým pre občanov Únie;

H. keďže v rozpočte Parlamentu na rok 2012 bolo potrebné dosiahnuť výrazné úspory vrátane zníženia nákladov na tlmočnícke služby o 10 miliónov EUR ročne, aby bolo možné obmedziť zvýšenie rozpočtu na 1,9 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom;

Rámec pre tlmočenie v Európskom parlamente

1.  uznáva, že Európska únia je jediným subjektom na svete uplatňujúcim oficiálnu politiku viacjazyčnosti založenú na 23 úradných jazykoch, ktorých počet sa čoskoro rozšíri na 24, v dôsledku čoho je potrebné pokryť 506 a čoskoro 552 jazykových kombinácií; v tejto súvislosti víta veľmi vysokú kvalitu tlmočníckych služieb Parlamentu, domnieva sa však, že by sa mali hľadať spôsoby, ako znížiť záťaž, ktorú táto komplexná štruktúra viacjazyčnosti a jej značné a rastúce náklady predstavujú;

2.  poznamenáva, že zo všetkých jazykov, ktorými sa v pléne v Štrasburgu a Bruseli hovorilo od septembra 2009 do februára 2013, sa angličtina používala počas 26 979 minút (29,1 %), nemčina počas 12 556 minút (13,6 %), francúzština počas 8 841 minút (9,5 %), estónčina počas 109 minút (0,1 %) a maltčina počas 195 minút (0,2 %);

3.  konštatuje, že niektoré mnohonárodné orgány, napríklad Organizácia Spojených národov a Organizácia Severoatlantickej zmluvy, pôsobia iba na medzivládnej úrovni a nemajú žiadnu zákonodarnú funkciu; v tejto súvislosti upozorňuje, že OSN so 192 členmi má jazykový systém so šiestimi úradnými jazykmi a NATO s 28 členmi používa najmä angličtinu, hoci má dva úradné jazyky;

4.  zdôrazňuje však, že Parlament je priamo volený politický orgán, ktorého poslanci sú volení bez ohľadu na svoje jazykové schopnosti; preto opätovne potvrdzuje právo každého poslanca vystúpiť v úradnom jazyku podľa vlastného výberu ako jednu z hlavných zásad spôsobu fungovania Parlamentu;

5.  konštatuje, že praktické dôsledky používania úradných jazykov v Európskom parlamente sú stanovené v jeho Etickom kódexe viacjazyčnosti, ktorý bol v roku 2008 aktualizovaný; berie na vedomie skutočnosť, že koncepcia tzv. riadeného komplexného systému viacjazyčnosti ustanovená v tomto kódexe zachováva rovnosť medzi poslancami a občanmi; poukazuje na to, že dlhodobé uplatňovanie komplexného systému viacjazyčnosti založeného na zásade „tlmočenia na požiadanie“ bude možné vtedy, ak si používatelia jazykových služieb budú plne vedomí nákladov na poskytovanie týchto služieb, a teda i vlastnej zodpovednosti za ich čo najlepšie využívanie;

6.  domnieva sa, že zásada riadneho finančného hospodárenia sa musí vzťahovať aj na tlmočenie a že v záujme zabezpečenia najvýhodnejšieho pomeru medzi kvalitou a cenou pre európskych daňovníkov by sa mala neustále vykonávať kritická analýza s cieľom určiť, kde a ako možno zlepšiť efektívnosť a kontrolovať alebo obmedzovať náklady;

Efektívne využívanie zdrojov v oblasti tlmočenia

7.  berie na vedomie rozhodnutie s názvom Zdrojovo efektívny komplexný systém viacjazyčnosti v tlmočení, ktoré Predsedníctvo Parlamentu prijalo v roku 2011 a ktoré zvyšuje efektívnosť tlmočníckych služieb a znižuje ich štrukturálne náklady týmito spôsobmi: i) prispôsobenie potrieb vyplývajúcich z ciest delegácií Parlamentu dostupným finančným a ľudským zdrojom, ii) uprednostňovanie tlmočenia trialógov počas týždňov určených na schôdze výborov, iii) rovnomernejšie rozloženie schôdzí výborov počas týždňa, iv) prísnejšie uplatňovanie pravidiel o dobe trvania večerných schôdzí;

8.  víta skutočnosť, že v dôsledku toho sa rozpočtové prostriedky vyhradené na tlmočnícke služby v Parlamente začali znižovať; poukazuje na to, že v roku 2010 bol výsledok rozpočtového hospodárenia vo výške 54 990 000 EUR, v roku 2011 vo výške 56 964 283 EUR a v roku 2012 je zatiaľ vo výške 47 000 000 EUR, hoci konečný výsledok rozpočtového hospodárenia za rok 2012 bude známy až 31. decembra 2013 a môže byť aj vyšší;

9.  konštatuje, že odhadovaná výška rozpočtu GR pre tlmočenie na rok 2013 je 58 000 000 EUR, z čoho 53 000 000 EUR priamo súvisí s tlmočníckymi službami; žiada, aby bol podrobne a pravidelne informovaný o konkrétnych výsledkoch iniciatívy „Zdrojovo efektívny komplexný systém viacjazyčnosti“ so zreteľom na rozpočet na rok 2013, najmä pokiaľ ide o očakávané zníženie alebo zvýšenie nákladov;

10. konštatuje tiež, že hoci náklady na tlmočnícke služby Parlamentu dosiahli v trojročnom období až do konca roka 2012 sumu 157 954 283 EUR, v porovnaní s výsledkom rozpočtového hospodárenia za rok 2010 sa v roku 2012 dosiahlo zníženie o 17 %; konštatuje, že inteligentné úspory dosiahnuté v tlmočníckych službách neohrozili zásadu viacjazyčnosti, a trvá na tom, že sa musí zabezpečiť rovnaký prístup poslancov k jazykovým službám a že sa musia zachovávať primerané pracovné podmienky pre príslušné služby;

11. víta skutočnosť, že v odhade príjmov a výdavkov Parlamentu na rozpočtový rok 2014 sa navrhuje zníženie nákladov na tlmočenie o 23 % v porovnaní s výškou rozpočtu na rok 2013, keď tieto náklady predstavovali 58 000 000 EUR; žiada o podrobné informácie, ktoré preukážu, že navrhované zníženia sú uskutočniteľné a že bude možné zachovať vynikajúcu kvalitu tlmočenia;

12. zdôrazňuje, že zavedenie „zdrojovo efektívneho komplexného systému viacjazyčnosti“ viedlo k dosiahnutiu značných ziskov vďaka rovnomernejšiemu rozloženiu schôdzí výborov počas týždňa bez toho, aby sa znížil ich celkový počet; konštatuje, že v dôsledku toho sa celkový počet dní tlmočenia znížil zo 105 258 (107 047 386 EUR) v roku 2011 na 97 793 (100 237 825 EUR) v roku 2012, čo viedlo k úsporám vo výške 6 809 561 EUR;

13. so znepokojením konštatuje, že podľa správ o Etickom kódexe viacjazyčnosti je so žiadosťami o tlmočnícke služby, ktoré podávajú výbory, delegácie a politické skupiny, aj naďalej spojený vysoký a stále rastúci počet neskorých zrušení, ako vyplýva z týchto údajov:

Výbory	2009	2010	2011	2012
Žiadosti	984	1712	2213	2448
Neskoré zrušenia	76	172	238	359
%	7.72 %	10.05 %	10.80 %	14.70 %

Delegácie	2009	2010	2011	2012
Žiadosti	624	813	836	832
Neskoré zrušenia	116	93	102	171
%	18.59 %	11.44 %	12.20 %	20.60 %

Politické skupiny	2009	2010	2011	2012
Žiadosti	1922	2310	2297	2146
Neskoré zrušenia	285	378	266	292
%	14.83 %	16.36 %	11.60 %	13.60 %

14. so znepokojením konštatuje, že náklady vzniknuté v dôsledku týchto neskorých zrušení tvoria značnú časť celkového rozpočtu na tlmočenie; v tejto súvislosti poznamenáva, že za tlmočnícke služby, ktoré boli dostupné, ale neboli využité z dôvodu neskoro podaných žiadostí alebo neskorých zrušení, sa v roku 2011 vynaložila suma 4 350 000 EUR (7,6 % rozpočtu na tlmočenie) a v roku 2012 suma 5 480 000 EUR (11,9 % rozpočtu na tlmočenie); vyzýva Predsedníctvo, aby Výboru pre kontrolu rozpočtu predložilo podrobnú analýzu týkajúcu sa rastúceho trendu neskorých zrušení a aby zaviedlo mechanizmus určený na zlepšenie informovanosti o stratách zdrojov v dôsledku neskorých zrušení a výrazné zníženie počtu a percentuálneho podielu takýchto zrušení;

15. znovu opakuje, že popri zachovaní vysokého štandardu práce je takisto potrebné efektívnejšie využívať jazykové zdroje a kontrolovať náklady na ne tým, že sa bude sledovať celkové pracovné zaťaženie každého jazykového oddelenia a že sa zabezpečí, aby sa znížili náklady vzniknuté v dôsledku neskorého rušenia žiadostí o schôdze a návštev delegácií s tlmočením, čo je v rozpore s termínmi stanovenými v etickom kódexe; trvá na tom, že výbory, delegácie a politické skupiny by mali byť oboznámené s pravidlami ustanovenými v etickom kódexe;

16. vyzýva Predsedníctvo, aby vypracovalo systém so sankčnou doložkou s cieľom zamedziť neskorým zrušeniam objednaných prekladateľských služieb;

17. vyzýva administratívu, aby v plnej miere a efektívne využívala aktualizované jazykové profily poslancov pri vypracúvaní jazykového režimu pre výbory, delegácie a politické skupiny tak na pracoviskách Parlamentu, ako aj mimo nich; trvá na tom, že jazykové profily všetkých poslancov by sa mali každoročne aktualizovať; okrem toho upozorňuje, že kópie týchto aktualizovaných profilov by sa mali odovzdávať sekretariátom výborov, delegácií, politických skupín a pracovných skupín;

18. trvá na tom, že s náležitým zreteľom na rozhodnutie Predsedníctva Parlamentu z decembra 2011 s názvom Zdrojovo efektívny komplexný systém viacjazyčnosti by sa tlmočenie do úradného jazyka malo pri návštevách delegácií poskytovať iba na výslovnú písomnú žiadosť poslanca Európskeho parlamentu zúčastňujúceho sa na danej návšteve; zdôrazňuje, že počas návštevy delegácie by počet tlmočníkov nemal prekročiť počet poslancov Európskeho parlamentu zúčastňujúcich sa na návšteve;

19. pripomína návrh generálneho tajomníka zaviesť opatrenia na zvýšenie informovanosti užívateľov tlmočníckych služieb vrátane výborov, delegácií a politických skupín a zastáva názor, že budúce návrhy by mali zahŕňať virtuálne fakturovanie užívateľov;

20. vyzýva administratívu, aby na konci každej schôdze vedúci skupiny tlmočníkov po dohode so sekretariátom schôdze aj naďalej vypracúval zoznam tlmočníckych služieb, ktoré boli vyžiadané, ale neboli využité; poznamenáva, že kópia tohto zoznamu by sa mala odovzdať sekretariátu danej schôdze; domnieva sa, že v tomto zozname by sa mali uviesť aj používatelia živého vysielania na internete a videozáznamov na požiadanie;

21. vyzýva Predsedníctvo, aby Výboru pre kontrolu rozpočtu predkladalo správu o využívaní jazykových služieb, ktorú mu každých šesť mesiacov zasielajú tlmočnícke i prekladateľské služby; konštatuje, že súčasťou správy by mala byť analýza jazykových služieb poskytovaných so zreteľom na požiadavky, ktoré predložili používatelia, a nákladov za poskytovanie týchto služieb;

22. berie na vedomie, že poslancom je poskytovaná nová služba – tlmočenie ad personam, ktorá bola zavedená v nadväznosti na pilotný projekt, ktorý sa začal v roku 2010; konštatuje, že náklady na túto novú službu dosiahli 157 000 EUR v roku 2011 a 115 000 EUR v roku 2012; domnieva sa, že táto služba by sa mala preskúmať s cieľom nájsť spôsoby jej vylepšenia;

Tlmočenie v Európskom parlamente: ďalší postup

23. víta skutočnosť, že tlmočnícke služby dosiahli v posledných rokoch zvýšenie efektivity a zníženie nákladov, pričom súčasne zachovali vynikajúcu kvalitu práce; zdôrazňuje, že výdavky na tlmočenie a preklady aj naďalej predstavujú výrazný podiel rozpočtu Parlamentu, a domnieva sa preto, že výzva viacjazyčnosti za primerané náklady si vyžaduje nepretržitú pozornosť Parlamentu;

24. domnieva sa, že Výbor pre kontrolu rozpočtu by mal byť pravidelne informovaný o zmenách nákladov na tlmočenie; požaduje, aby sa výročná správa o etickom kódexe, ktorú vypracúva tlmočnícka služba a ktorá sa zasiela generálnemu tajomníkovi, sprístupňovala členom výboru;

25. zastáva názor, že by sa v čo najväčšej miere malo zabraňovať situáciám, keď sa tlmočenie do niektorých jazykov zabezpečuje bez toho, aby sa využívalo; zdôrazňuje, že je nutné prijať opatrenia na zníženie nákladov na nepotrebné tlmočenie schôdzí, a požaduje preto, aby sa vytvoril a urýchlene zaviedol systém na zabránenie situáciám, keď sa zabezpečí tlmočenie do jazykov, ktorými sa v skutočnosti na danej schôdzi nehovorí a ktoré si nevyžiadali ani používatelia živého internetového vysielania;

26. očakáva, že generálny tajomník do konca roku predloží podrobnú analýzu tlmočníckych jazykov, ktoré boli zabezpečované na všetkých schôdzach (pracovných) skupín, výborov a delegácií, a jazykov, ktorými sa na týchto schôdzach skutočne hovorilo, ako aj prehľad výnimiek zo všeobecných pravidiel pre tlmočenie prijatých Predsedníctvom 12. marca 2012[4], o ktoré delegácie požiadajú v súvislosti s návštevami a ktoré im budú poskytnuté;

27. vyzýva Predsedníctvo, aby do konca roka prijalo ďalšie rozhodnutie o viacjazyčnosti, ktoré sa bude osobitne zaoberať možnými scenármi „tlmočenia na požiadanie“ a očakávaným zvýšením efektivity, ktoré sa takto má dosiahnuť;

28. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Dvor audítorov od roku 2005 nepredložil žiadnu správu nadväzujúcu na jeho správu o výdavkoch na tlmočenie, ktoré vznikli Parlamentu, Komisii a Rade;

29. žiada preto Dvor audítorov, aby Parlamentu v primeranom čase a najneskôr do marca 2014 predložil osobitnú správu o výdavkoch na tlmočenie a preklady, ktoré vznikli Parlamentu, Komisii a Rade, v ktorej posúdi, do akej miery sa uplatňuje riadne finančné hospodárenie, a zaktualizuje svoje zistenia uvedené v osobitnej správe č. 5/2005; konštatuje ďalej, že táto správa by mohla byť vypracúvaná pravidelne a mohla by sa používať na účely postupu udeľovania absolutória; znovu opakuje, že táto správa by mala obsahovať informácie o tom, či príslušné inštitúcie majú vhodné nástroje a postupy na zabezpečenie toho, aby:

–   poskytované služby nepresahovali rámec skutočných potrieb,

–   sa mohli poskytovať všetky potrebné služby,

–   sa služby poskytovali za najnižšiu možnú cenu,

–   sa poskytovali služby vysokej kvality;

30. konštatuje tiež, že v tejto nadväzujúcej správe by sa mala starostlivo porovnať nákladová účinnosť tlmočníckych služieb Parlamentu s nákladovou účinnosťou tlmočníckych služieb poskytovaných Radou a Komisiou a mali by sa porovnať aj skutočné náklady tlmočníckych služieb týchto troch inštitúcií s nákladmi zaznamenanými v období, keď sa uskutočnil audit;

31. okrem toho trvá na tom, aby sa Parlament prednostne zaoberal značným počtom neskorých zrušení, a vyzýva Predsedníctvo, aby predložilo podrobný akčný plán na ich obmedzenie;

32. opakuje, že medziinštitucionálna spolupráca je nevyhnutná v záujme výmeny najlepších postupov, ktoré prispievajú k účinnosti a umožňujú dosahovanie úspor; domnieva sa, že medziinštitucionálna spolupráca v súvislosti s tlmočením by sa mala zlepšiť; požaduje, aby sa uskutočnil dôkladný prieskum, ktorý by sa prednostne zameriaval na účinnejšie spoločné využívanie dostupných zdrojov všetkými inštitúciami a na konkrétne opatrenia v oblasti externého tlmočenia;

33. zdôrazňuje význam softvérových aplikácií ako nástrojov riadenia a trvá na tom, aby sa v rozpočte na budúci rok vyčlenilo na tento účel viac prostriedkov; berie na vedomie, že ak budú mať administratívne služby Parlamentu k dispozícii primerané informácie o riadení, bude možné dosiahnuť vyššiu úroveň efektívnosti; považuje za poľutovaniahodné, že pokiaľ ide o dostupné softvérové aplikácie, niektoré generálne riaditeľstvá napriek zlepšeniam, ku ktorým došlo od roku 2010 v oblasti IT, aj naďalej zaostávajú;

34. vyzýva svoje príslušné služby, aby posúdili, či výrazné zlepšenie efektívnosti, ktoré sa dosiahlo v oblasti tlmočenia, môže byť príkladom pre vylepšenia v ďalších GR;

*

*        *

35. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

• [1]  Ú. v. EÚ C 305 E, 14.12.2006, s. 67.
• [2]  Ú. v. EÚ C 291, 23.11.2005, s. 1.
• [3]  Príprava na komplexnosť: Európsky parlament v roku 2025 – odpovede (Preparing for Complexity: European Parliament in 2025 – The Answers), generálny tajomník Európskeho parlamentu, 9. apríla 2013.
• [4]  Konkrétne bolo rozhodnuté, že zatiaľ čo počas týždňov určených na vonkajšie parlamentné činnosti (zelené týždne) budú delegácie môcť naďalej využívať plný režim tlmočenia až do piatich jazykov – ako je stanovené v Etickom kódexe viacjazyčnosti – delegáciám, ktoré si vyžadujú výnimky pre cesty počas týždňov určených na schôdze výborov, sa poskytne iba obmedzený jazykový režim, ktorý nepresiahne tlmočenie do jedného jazyka.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Európsky dvor audítorov predložil Výboru pre kontrolu rozpočtu v roku 2005 osobitnú správu č. 5/2005 o výdavkoch na tlmočenie, ktoré vznikli Parlamentu, Komisii a Rade. V prípade Parlamentu bolo cieľom tejto osobitnej správy preskúmať možné zlepšenia zameraním sa na organizačné otázky, pričom sa poslancom zároveň zaručí právo vystúpiť a počúvať vystúpenie v úradnom jazyku podľa vlastného výberu. Správa poukázala na neefektívne využívanie tlmočníckych služieb a na potrebu zvýšenia informovanosti o nákladoch na tlmočenie a o plytvaní zdrojmi.

Európska únia (EÚ) je jediným subjektom na svete uplatňujúcim oficiálnu politiku viacjazyčnosti založenú na 23 úradných jazykoch[1], ktorých počet sa čoskoro rozšíri na 24. V roku 2011 sa konalo 5 263 schôdzí a približne 100 000 dní tlmočenia, na ktoré bolo pozvaných 47,74 % externých tlmočníkov a 52,26 % stálych tlmočníkov.

Používanie úradných jazykov v Európskom parlamente sa riadi jeho Etickým kódexom viacjazyčnosti, aktualizovaným v roku 2008. Parlament oznámil svoj úmysel vypracovať koncepciu „riadeného systému viacjazyčnosti“ vo svojom uznesení zo 14. mája 2003 o odhade na rok 2004 a vyzval Predsedníctvo, aby predložilo praktické návrhy na efektívnejšie využívanie zdrojov pri súčasnom zachovaní rovnosti jazykov. Vo svojom uznesení z 1. júna 2006 o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rok 2007 Parlament vyjadril názor, že viacjazyčnosť je nevyhnutnou podmienkou pre túto inštitúciu a jej poslancov, pričom si je vedomý vysokých nákladov, ktoré si vyžaduje udržiavanie takých rozsiahlych prekladateľských a tlmočníckych služieb. Vo svojich uzneseniach z 5. septembra 2006 a z 10. júla 2007 Parlament vyjadril názor, že viacjazyčnosť umožňuje občanom uplatňovať právo na demokratickú kontrolu a že jazykové služby pomáhajú, aby inštitúcie EÚ boli naďalej otvorené a transparentné, a vyjadril spokojnosť s vysokou kvalitou jazykových služieb.

V roku 2011 Predsedníctvo Parlamentu schválilo opatrenia na zníženie celkovej sumy návrhu odhadu EP na rok 2012 zavedením „zdrojovo efektívneho komplexného systému viacjazyčnosti v tlmočení“, ktorý zvyšuje efektívnosť tlmočníckych služieb a znižuje náklady na ne o 10 miliónov EUR.

Tlmočnícka služba Parlamentu má veľmi vysokú kvalitu. Napriek opatreniam Predsedníctva týkajúcim sa „zdrojovo efektívneho komplexného systému viacjazyčnosti v tlmočení“ sú náklady stále vysoké a zdroje sa vždy nevyužívajú účinným spôsobom. V roku 2010 boli dostupné, ale kvôli neskorým zrušeniam nevyužité zdroje vo výške 6,05 milióna EUR, v roku 2011 vo výške 4,4 milióna EUR a v roku 2012 vo výške 5,48 milióna EUR. Za posledné tri roky sa za z dôvodu neskoro podaných žiadostí alebo neskorých zrušení zbytočne vynaložilo 15,93 milióna EUR.

Jedným z hlavných cieľov tejto správy je zvyšovať informovanosť o potrebe zlepšiť efektívnosť v rámci viacjazyčnosti bez toho, že by došlo k ohrozeniu celkovej kvality a k spochybneniu práva poslancov používať v Parlamente úradný jazyk podľa vlastného výberu. Ako sa opisuje v etickom kódexe, jazykové služby Parlamentu by sa mali spravovať na základe zásad „riadeného komplexného systému viacjazyčnosti“. Zdroje určené na zabezpečenie viacjazyčnosti kontrolujú riadiace zložky na základe skutočných potrieb používateľov, opatrení zameraných na zvyšovanie informovanosti používateľov o ich zodpovednosti a účinnejšieho plánovania požiadaviek na jazykové služby.

Správa pozostáva z troch častí, ktoré sa zaoberajú:

-      všeobecným rámcom pre tlmočenie uplatňovaným v Európskom parlamente,

-      nedávnymi zlepšeniami efektívnosti, ktoré sa sčasti dosiahli vďaka dohode o rozpočte EP na rok 2012, ktorá požadovala zníženie rozpočtu na tlmočenie o 10 miliónov EUR, a

-      ďalšími krokmi, ktoré treba uskutočniť, najmä prostredníctvom konkrétneho uplatňovania „tlmočenia na požiadanie“, obmedzenia neskorých zrušení a aktualizácie správy Dvora audítorov z roku 2005 o výdavkoch na tlmočenie.

Parlament je v správe takisto požiadaný, aby Výbor pre kontrolu rozpočtu lepšie informoval o vývoji nákladov v oblasti tlmočenia, o svojich rozhodnutiach, ktoré majú vplyv na tlmočnícke služby, a o zlepšovaní efektívnosti a dosiahnutom znížení nákladov, napríklad prostredníctvom sprístupnenia výročných správ o etickom kódexe všetkým členom výboru.

• [1]  Okrem týchto 23 jazykov má ešte katalánčina, baskičtina a galícijčina štatút úradného jazyka v Španielsku, takže niektoré texty EÚ sa na náklady španielskej vlády prekladajú z a do týchto jazykov.

PRÍLOHA I

Jazyky, ktorými sa hovorilo v pléne od septembra 2009 do februára 2013

Jazyk	Minúty	%
angličtina	26979	29,1%
nemčina	12556	13,6%
francúzština	8841	9,5%
taliančina	7908	8,5%
poľština	7115	7,7%
španielčina	5357	5,8%
gréčtina	4528	4,9%
rumunčina	2831	3,1%
maďarčina	2596	2,8%
holandčina	2570	2,8%
portugalčina	2495	2,7%
čeština	1651	1,8%
slovenčina	1573	1,7%
švédčina	1338	1,4%
fínčina	1108	1,2%
dánčina	805	0,9%
bulharčina	612	0,7%
litovčina	476	0,5%
slovinčina	450	0,5%
gaelčina	265	0,3%
lotyština	239	0,3%
maltčina	195	0,2%
estónčina	109	0,1%
SPOLU	92 597	100,0%

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	18.6.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	20 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Marta Andreasen, Jean-Pierre Audy, Zigmantas Balčytis, Zuzana Brzobohatá, Tamás Deutsch, Martin Ehrenhauser, Ingeborg Gräßle, Jan Mulder, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, Theodoros Skylakakis, Bart Staes, Michael Theurer
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Cornelis de Jong, Esther de Lange, Karin Kadenbach, Ivailo Kalfin, Markus Pieper
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Vasilica Viorica Dăncilă, Verónica Lope Fontagné, Janusz Władysław Zemke