SPRÁVA o stratégii pre odvetvie rybárstva v Jadranskom a Iónskom mori

    24.6.2013 - (2012/2261(INI))

    Výbor pre rybné hospodárstvo
    Spravodajca: Guido Milana

    Postup : 2012/2261(INI)
    Postup v rámci schôdze
    Postup dokumentu :  
    A7-0234/2013
    Predkladané texty :
    A7-0234/2013
    Prijaté texty :

    NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

    o stratégii pre odvetvie rybárstva v Jadranskom a Iónskom mori

    (2012/2261(INI))

    Európsky parlament,

    –   so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

    –   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Námorná stratégia pre región Jadranského a Iónskeho mora (COM(2012)0713),

    –   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1967/2006 z 21. decembra 2006 o riadiacich opatreniach pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva v Stredozemnom mori, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2847/93 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1626/94[1], a na jeho následné zmeny (ďalej len „nariadenie o Stredozemnom mori“),

    –   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2012 o spoločnej rybárskej politike[2],

    –   so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o vonkajšom rozmere spoločnej rybárskej politiky[3],

    –   so zreteľom na smernicu 2008/56/ES a povinnosť členských štátov najneskôr do roku 2020 prijať potrebné opatrenia na dosiahnutie alebo zachovanie dobrého stavu životného prostredia v morskom prostredí,

    –   so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2013 o vývoji makroregionálnych stratégií EÚ: súčasná prax a vyhliadky do budúcnosti, najmä v oblasti Stredozemia[4],

    –   so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa rybolovu v oblasti dohody GFCM (Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more)[5],

    –   so zreteľom na svoje uznesenie z 21. októbra 2010 o integrovanej námornej politike – hodnotenie dosiahnutého pokroku a nové výzvy[6],

    –   so zreteľom na návrh smernice, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny (COM(2013)0133),

    –   so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o novom podnete pre stratégiu udržateľného rozvoja akvakultúry[7],

    –   so zreteľom na smernicu o ochrane biotopov[8],

    –   so zreteľom na vyhlásenie európskych ministrov zodpovedných za integrovanú námornú politiku a Komisie zo 7. októbra 2012 o morskej a námornej agende pre rast a zamestnanosť (vyhlásenie z Limassolu),

    –   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Príležitosti na modrý rast v oblasti udržateľného rastu morskej a námornej dopravy (COM(2012)0494),

    –   so zreteľom na závery Európskej rady z 23. a 24. júna 2011,

    –   so zreteľom na Dohovor o ochrane Stredozemného mora proti znečisťovaniu a jeho protokoly[9],

    –   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom EURÓPA 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

    –   so zreteľom na iniciatívu Výboru regiónov z 12. októbra 2011 zameranú na podporu rozvoja nového jadransko-iónskeho makroregiónu[10],

    –   so zreteľom na vyhlásenie z Ancony prijaté 5. mája 2010 pri príležitosti 12. zasadnutia Iónskej rady,

    –   so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 (UNCLOS),

    –   so zreteľom na Kódex správania pre zodpovedný rybolov, ktorý prijala Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) 31. októbra 1995,

    –   so zreteľom na odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 199 o práci v odvetví rybolovu,

    –   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

    –   so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo (A7-0234/2013),

    A. keďže na pobreží Jadranského a Iónskeho mora[11] leží sedem krajín, z ktorých tri sú členskými štátmi Únie (Taliansko, Grécko a Slovinsko), jedna budúcim členským štátom Únie (Chorvátsko), jedna kandidátskou krajinou (Čierna Hora) a dve potenciálnymi kandidátskymi krajinami (Albánsko a Bosna a Hercegovina);

    B.  keďže cezhraničná spolupráca má zásadný význam z hľadiska rozvoja spoločného riadenia rybolovných činností a zaručenia udržateľného využívania rybolovných zdrojov;

    C. keďže napriek tomu, že niektoré krajiny Jadranu zaviedli osobitné zóny, značná časť Jadranského a Iónskeho stále patrí do medzinárodných vôd;

    D. keďže Parlament vo svojom nedávnom uznesení o vývoji makroregionálnych stratégií Únie zdôraznil, že jadransko-iónska makroregionálna stratégia je významným prvkom zmierenia krajín západného Balkánu a môže týmto krajinám pomôcť v úsilí vstúpiť do EÚ, čo umožní zaviesť globálnu politiku pre celú oblasť Stredozemia;

    E.  keďže štáty, ktoré podpísali vyhlásenie z Ancony, vyzvali Komisiu, aby vypracovala makroregionálnu stratégiu pre región Jadranského a Iónskeho mora podľa vzoru makroregionálnych stratégií, ktoré už Komisia navrhla pre Baltské more (2009), podunajskú oblasť (2010) a Atlantický oceán (2011)[12];

    F.  keďže Európska rada vo svojich záveroch z 23. – 24. júna 2011 vyzvala členské štáty, aby „pokračovali v spolupráci s Komisiou na možných budúcich makroregionálnych stratégiách, najmä pokiaľ ide o jadransko-iónsky región“;

    G. keďže Výbor regiónov v jednom zo svojich nedávnych stanovísk vyzval Parlament, aby podporil vytvorenie stratégie Únie pre makroregión Jadranského a Iónskeho mora, v rámci ktorej by sa pozornosť venovala hlavným výzvam, ktorým tento región čelí, najmä pokiaľ ide o odvetvie rybárstva a akvakultúry;

    H. keďže vo väčšine regiónov, ktoré ležia na pobreží Jadranského a Iónskeho mora, zohráva odvetvie rybárstva tradične významnú úlohu, a keďže rybolovné činnosti v tejto oblasti v súčasnosti riadia Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more (GFCM) a Medzinárodná komisia pre zachovanie atlantických tuniakov (ICCAT);

    I.   keďže panva Jadranského mora, najmä jej severná časť, je z geofyzikálneho hľadiska prevažne plytká a piesčitá a väčšiu hĺbku dosahuje až niekoľko míľ od pobrežia, pričom geofyzikálna charakteristika panvy Iónskeho mora je podobná charakteristickým vlastnostiam zvyšnej časti oveľa hlbšieho Stredozemného mora, najmä jeho zemepisným podoblastiam 18 a 19, ktoré dosahujú hĺbku až 2000 metrov;

    J.   keďže v Jadranskom a Iónskom mori sa vykonáva zmiešaný rybolov, pre ktorý sú charakteristické činnosti, v rámci ktorých sa používajú rôzne nástroje, a ktorý siaha od maloobjemového rybolovu cez rybolov vlečnými sieťami pri dne, pelagický rybolov v stredných hĺbkach až po rekreačný rybolov;

    K. keďže Jadranské more je bohaté na endemické druhy rýb, pričom však nárast rybolovného úsilia, resp. zvýšenie znečistenia viedlo k vzniku vážnych problémov, ktoré sa dotýkajú tak populácií rýb, ako aj odvetvia rybárstva vo všeobecnosti, a to predovšetkým v južnej časti Jadranského mora pri talianskom pobreží;

    L.  keďže v posledných rokoch bol v oblasti Jadranského a Ionského mora navyše zaznamenaný výrazný nárast v oblasti akvakultúry, napriek výrazným environmentálnym a priestorovým obmedzeniam, a napriek tomu, že nie všetky oblasti sú vhodné na vybudovanie chovných zariadení na otvorenom mori a tam, kde sú takéto zariadenia vybudované, nie sú vždy v súlade s inými činnosťami;

    M. keďže už prebieha viacero významných regionálnych iniciatív zameraných na podporu vedeckej spolupráce, ktorých cieľom je presadzovanie zodpovedného rybolovu v Jadranskom mori, napr. iniciatíva ADRIAMED[13];

    N. keďže v mnohých krajinách Únie chýba osobitný národný alebo regionálny plán rozvoja krajiny alebo regiónu, ktorý by upravoval zakladanie zariadení v pobrežných a prímorských oblastiach a transparentne vymedzoval zóny, v ktorých je zakladanie zariadení v oblasti akvakultúry možné, s cieľom vyhnúť sa ľahko predvídateľným konfliktom záujmov s inými hospodárskymi odvetviami, ako sú cestovný ruch, poľnohospodárstvo či pobrežný rybolov;

    O. so zreteľom na iniciatívu Sieť chránených morských a pobrežných oblastí Jadranského mora (AdriaPAN), ktorej cieľom je optimalizácia riadenia a plánovania týchto oblastí na základe partnerstva;

    P.  keďže vzhľadom na  cezhraničný charakter námorných činností a spoločných zdrojov musí rozvoj integrovaného prístupu k námorným politikám v Jadranskom a Iónskom mori sprevádzať dialóg a proces budovania partnerstva so všetkými pobrežnými štátmi;

    Všeobecné poznámky

    1.  poukazuje na to, že Parlament sa po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy stal v oblasti rybárstva a akvakultúry plnohodnotným spoluzákonodarcom a má v úmysle v plnej miere sa ujať svojej úlohy pri vymedzovaní smerovania v oblasti rybárstva na úrovni EÚ, ako aj na regionálnej a medziregionálnej úrovni;

    2.  nazdáva sa, že stratégia pre Jadranské a Iónske more by sa mala osobitne odvolávať na trvalo udržateľný rozvoj a rast odvetví rybného hospodárstva a akvakultúry a na zamestnanosť;

    3.  nazdáva sa, že stratégia pre Jadranské a Iónske more by sa mala usilovať o zabezpečenie zachovania a ochrany životného prostredia,

    4.  víza oznámenie Komisie z 3. decembra 2012 ako dôležitý krok k prijatiu legislatívneho rámca, ktorý bude hnacou silou intenzívnejšej spolupráce medzi krajinami a regiónmi na pobreží Jadranského a Iónskeho mora, a to s cieľom podporiť zodpovedný a hospodársky udržateľný rybolov v pobrežných spoločenstvách;

    5.  v tejto súvislosti sa domnieva, že integrovaná námorná politika by mala zohrávať rozhodujúcu úlohu v tvorbe dlhodobej strategickej politiky pre Jadranské a Iónske more zameranej na udržateľný rast v morskej a námornej oblasti a zachovanie námorných ekosystémov pre budúce generácie;

    6.  vyjadruje ďalej presvedčenie, že priestorové plánovanie morských oblastí má ako verejný proces analýzy a plánovania priestorového a časového rozvrhnutia ľudských činností v Jadranskom a Iónskom mori – najmä v severnej časti Jadranského mora – zásadný význam pre udržateľnú budúcnosť odvetvia rybolovu vo vzťahu k ostatným činnostiam, ktoré s ním súvisia;

    7.  opätovne zdôrazňuje svoju podporu zavedeniu makroregionálnej stratégie pre túto dôležitú morskú oblasť, a to s cieľom zamerať sa na riešenie spoločných výziev a problémov, pred ktorými stoja občania v príslušných pobrežných regiónoch, a podporiť hospodársky rozvoj a európsku integráciu v tejto oblasti;

    8.  zastáva názor, že všetky programy a finančné nástroje EÚ[14], ako aj nástroje predvstupovej pomoci týkajúce sa regiónov okolo Jadranského a Iónskeho mora by mali byť vzájomne zlučiteľné a mali by sa používať čo najúčinnejším spôsobom, aby sa prevádzkovateľom a podnikom pôsobiacim v oblasti rybolovu na tomto území poskytla skutočná pridaná hodnota;

    9.  vyjadruje pevné presvedčenie, že všetko úsilie vyvíjané na zabezpečenie zodpovedného a udržateľného rybárstva v oblasti Jadranského a Iónskeho mora môže byť katalyzátorom rozvoja pobrežných a vidieckych oblastí v príslušných krajinách a prispieť k rozvoju integrovaných hospodárskych činností – napríklad rybolovného cestovného ruchu, v rámci ktorého profesionálni rybári ponúkajú turistom alebo výskumníkom plavby na rybárskych lodiach – ktoré sú v plnom súlade so zásadami udržateľného rybárstva rešpektujúceho v plnej miere životné prostredie a chrániaceho biodiverzitu v danej morskej oblasti;

    10. nazdáva sa, že Barcelonský dohovor a jeho protokol o integrovanom riadení pobrežnej zóny, ktorý nadobudol účinnosť v marci 2011, by mohol slúžiť ako vzor pre zavedenie povinnej integrovanej politiky v členských štátoch hraničiacich s Jadranským a Iónskym morom;

    11. nazdáva sa, že dostupné informácie o populáciách rýb v oblasti Jadranského a Iónskeho mora, ich pohybe a miestach výskytu, ako aj o činnostiach týkajúcich sa rekreačného rybolovu nie sú dostatočné, a vyzýva preto príslušné orgány a výskumné inštitúcie, aby čo najskôr zabezpečili odstránenie existujúcich nedostatkov;

    12. vyzýva Komisiu, aby prijala ďalšie opatrenia na podporu výskumných programov týkajúcich sa morského prostredia a rybárstva a aby zároveň povzbudila používanie a šírenie výsledkov týchto programov;

    13. zastáva názor, že v oblasti obchodu by úspešné programy spolupráce medzi správnymi orgánmi rozličných regiónov[15] mohli slúžiť ako príklady najlepších postupov, ktoré by sa mohli použiť aj v ďalších oblastiach, aby sa zaručila lepšia vysledovateľnosť, výnosnosť a odbyt produktov rybolovu a akvakultúry, najmä pokiaľ ide o miestne výrobky;

    14. presadzuje účasť všetkých zainteresovaných strán na vytváraní udržateľného a produktívneho odvetvia rybárstva v danej oblasti;

    15. zastáva názor, že v záujme udržateľného rozvoja odvetvia rybolovu a akvakultúry v celej oblasti Jadranského a Iónskeho mora, ako aj v záujme zvýšenia zamestnanosti v pobrežných oblastiach je nevyhnutné, aby sa náležite uznala nesmierne dôležitá úloha žien v tomto odvetví a aby sa im uľahčilo získavanie odborných kvalifikácií a začleňovanie do pobrežných akčných skupín a organizácií výrobcov;

    16. žiada stimuly, ktoré môžu do odvetvia rybolovu a akvakultúry v tejto oblasti prilákať mladých ľudí a  motivovať ich k zapojeniu do týchto činností;

    17. poukazuje na to, že Parlament už v minulosti žiadal, aby sa pozornosť venovala potrebe jednoduchších, ucelenejších a transparentnejších právnych predpisov o akvakultúre, ktorými by sa odstránili prekážky, ktoré stále bránia rozvinutiu úplného potenciálu odvetvia akvakultúry v EÚ, čo si vyžaduje prijatie jasných a jednoznačných pravidiel na úrovni EÚ aj na úrovni členských štátov, ako aj vypracovanie jasne vymedzených plánov morského hospodárenia zo strany členských štátov, a to v súlade s usmerneniami, ktoré nedávno prijala Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more (GFCM) [16];

    18. upozorňuje, že cielený rozvoj odvetvia akvakultúry by mohol pobrežným regiónom okolo Jadranského a Iónskeho mora, ktoré sú výrazne závislé od letného turistického ruchu, priniesť trvalé pracovné miesta, a tým výrazne zvýšiť zamestnanosť v tejto oblasti;

    19. zdôrazňuje, že rozširovanie činností v oblasti akvakultúry nesmie ohroziť úsilie o dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu podľa smernice 2008/56/ES a musí sa vykonávať v plnom súlade so všetkými relevantnými právnymi predpismi Únie v oblasti životného prostredia;

    20. pripomína, že ochranu populácií rýb a morského životného prostredia pred znečistením a nadmerným a/alebo nezákonným rybolovom možno zabezpečiť jedine vytvorením integrovanej siete informačných systémov a systémov dohľadu v oblasti námorných činností v úzkej spolupráci s príslušnými štátmi a pobrežnými regiónmi;

    Osobitné poznámky

    21. nalieha na krajiny Jadranského a Iónskeho mora, aby spolupracovali pri zostavovaní globálneho prehľadu geomorfologických a batymetrických osobitostí tejto oblasti, prítomnosti a rozloženia jednotlivých morských druhov a rozličných rybolovných techník s cieľom získať celkovú predstavu, ktorá bude môcť slúžiť ako základ pre lepšie riadenie rybolovu a pomôže posilniť rybárske činnosti v rámci akejkoľvek budúcej makroregionálnej stratégie;

    22. naliehavo vyzýva Komisiu, aby čo najskôr a najneskôr do roku 2013 prijala akčný plán praktického uplatňovania námornej stratégie pre región Jadranského a Iónskeho mora na makroregionálnej úrovni, a zároveň poukazuje na to, že odvetvie rybolovu by malo byť jednou z priorít tejto stratégie, pričom Komisia by mala zohľadniť geofyzikálne osobitosti a tento akčný plán previazať s regionálnou politikou, integrovanou námornou politikou Únie a s Nástrojom na prepojenie Európy, a tým maximalizovať jeho účinnosť;

    23. vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila návrh nariadenia, v ktorom vymedzí spoločné technické opatrenia týkajúce sa rybolovu v oblasti Jadranského a Iónskeho mora, v ktorých uvedie upresňujúce informácie týkajúce sa rybolovného úsilia, času rybolovu a nástrojov povolených na rybolov, a iné relevantné opatrenia týkajúce sa riadenia;

    24. vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty nevyužili vo väčšej miere tieto jednotlivé plány riadenia, na základe ktorých je možné upustiť od istých všeobecných pravidiel, aby sa mohli vziať do úvahy osobitné vlastnosti; nazdáva sa, že by sa tým výrazne uľahčilo miestne riadenie a k dispozícii by boli cenné údaje o situácii v rôznych zónach, vďaka čomu by bolo možné zaviesť príslušné zmeny; preto žiada pobrežné členské štáty, aby vzájomne i s Komisiou konštruktívne spolupracovali na aktualizovaní a nepretržitých úpravách opatrení riadenia rybolovu;

    25. vyzýva Komisiu, aby nadviazala trvalý dialóg s krajinami jadransko-iónskej oblasti, ktoré nie sú členmi EÚ, zameraný na uzavretie dvojstranných alebo mnohostranných dohôd s cieľom postúpiť smerom k harmonizácii a štandardizácii pravidiel riadenia rybolovu, aby bolo možné splniť ciele spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva v Stredozemnom mori, a aby zároveň v plnej miere využila rámec pre spoluprácu, ktorý poskytujú medzinárodné a regionálne organizácie rybolovu; poukazuje na to, že stratégia pre Jadranské a Iónske bude mať pridanú hodnotu len vtedy, ak nebude opomenutá žiadna krajina ležiaca na pobreží týchto morí, či je členom EÚ alebo nie;

    26. vyzýva Komisiu, aby presadzovala ciele spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, najmä cieľ dosiahnuť vyšší než maximálny udržateľný výnos pre všetky rybie populácie najneskôr do roku 2020, a aby vo vzťahu k nečlenským štátom EÚ podporovala prístup založený na ekosystémoch;

    27. vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s pobrežnými štátmi zintenzívnila výmenu najlepších postupov v oblasti ochrany a aby podporovala vytváranie chránených morských zón, ktorých cieľom je obnova najohrozenejších druhov;

    28 vyzýva Komisiu, aby vo vzťahu ku krajinám, ktoré nie sú členmi EÚ a ležia na pobreží Jadranského a Iónskeho mora, presadzovala ciele rámcovej smernice o námornej stratégii, najmä cieľ dosiahnuť alebo zachovať dobrý stav životného prostredia v morskom prostredí najneskôr do roku 2020;

    29. vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby nabádala členské štáty ležiace na pobreží Jadranského a Iónskeho mora, aby vypracovali a zaviedli námorné stratégie vychádzajúce z prístupu založeného na ekosystémoch a zabezpečujúce integráciu problémových otázok v oblasti životného prostredia do rozličných politík, ktoré majú dosah na morské prostredie, a aby pritom zohľadnili cezhraničný vplyv na kvalitu morských vôd susedných tretích krajín;

    30. pripomína, že na zvyšovanie vedomostí o morskom prostredí vrátane informácií o druhoch rýb a na zavedenie ďalších inovácií a lepších postupov do rybolovu existujú finančné prostriedky prostredníctvom programov zberu údajov v budúcom Európskom fonde pre námorné otázky a rybné hospodárstvo, ako aj v rámci rozličných výskumných programov Únie; vyzýva preto členské štáty, aby v týchto oblastiach navrhovali projekty, a nazdáva sa, že pokročilá spolupráca medzi jednotlivými pobrežnými krajinami, či už patria do EÚ alebo nie, môže viesť k mimoriadne zaujímavým iniciatívam, ktoré môžu priniesť úžitok celej oblasti Jadranského a Iónskeho mora prostredníctvom projektov predložených členskými štátmi;

    31. žiada Komisiu, aby posúdila potrebu vytvorenia špecifického finančného nástroja na plnenie činností a cieľov tejto stratégie v súčinnosti s Európskou investičnou bankou (EIB) a s využitím skúseností získaných v rámci nástroja FEMIP[17], aby sa predišlo ďalšiemu komplikovaniu celej záležitosti zavádzaním nových rozpočtových nástrojov; vyzýva Komisiu, aby zvážila aj možnosť využitia projektových dlhopisov a verejno-súkromných partnerstiev ako mimoriadne vhodných nástrojov financovania;

    32. vyzýva Komisiu, aby na základe pozitívnych skúseností s morskými zónami zavedenými v Taliansku[18] navrhla zriadenie osobitných poradných orgánov v rámci už vytvorenej Regionálnej poradnej rady pre Stredozemie, a to tak pre Jadranské, ako i pre Iónske more (príkladom je rybársky región severnej oblasti Jadranského mora, ktorý bol ustanovený v roku 2012 na účely spoločného riadenia odvetvia rybárstva v severnej oblasti Jadranského mora z politického, hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho hľadiska);

    33. vyzýva Komisiu, aby do budúceho legislatívneho návrhu týkajúceho sa námorného priestorového plánovania zahrnula ustanovenia, na základe ktorých sa bude od členských štátov ležiacich pri mori požadovať, aby vykonali súpis opatrení v oblasti ochrany životného prostredia a cestovného ruchu na ich území, a aby v prípade zón, na ktoré sa nevzťahujú žiadne obmedzenia, zaviedli plány rozvoja morských a pobrežných oblastí, v ktorých sa ustanoví prípustnosť a zlučiteľnosť využívania a zaberania týchto území, s cieľom uľahčiť prístup do oblastí vhodných na zakladanie podnikov v odvetví akvakultúry;

    34. vyzýva Komisiu, aby ustanovila osobitný pracovný plán pre Jadranské a Iónske more, v ktorom vytýči budúce ciele pre tento región podobne, ako to v súčasnosti je v prípade Stredozemného mora (projekt IMP – MED); zdôrazňuje, že tento pracovný plán by mal byť považovaný za projekt oprávnený na financovanie z Európskeho fondu pre námorné otázky a rybné hospodárstvo;

    35. nalieha na Komisiu, aby vytvorila súbor sankčných nástrojov, ktoré by mohla použiť v súvislosti s členskými štátmi, ktoré si neplnia svoju povinnosť zberu a odovzdávania údajov alebo ktoré nedokážu riešiť problémy s nezákonným, nenahláseným a neregulovaným rybolovom vo svojich vodách, prípadne to, že sa takéhoto rybolovu dopúšťa ich rybárska flotila;

    36. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

    • [1]  Ú. v. EÚ L 409, 30.12.2006, s. 11; Ú. v. EÚ L 36, 8.2.2007, s. 6; Ú. v. EÚ L 196, 28.7.2011, s. 42.
    • [2]  Prijaté texty P7_TA(2013)0040.
    • [3]  Prijaté texty P7_TA(2012)0461.
    • [4]  Prijaté texty P7_TA(2012)0269.
    • [5]  Ú. v. EÚ L 347, 30.12.2011, s. 44.
    • [6]  Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 70.
    • [7]  Ú. v. EÚ 236E, 12.8.2011, s. 132.
    • [8]  smernica Rady 92/43/EHS, Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7 – 50.
    • [9]  Prijaté texty P7_TA(2010)0128.
    • [10]  Stanovisko COTER-V-016, spravodajca Spacca (ALDE, IT), október 2011.
    • [11]  Vymedzenie Medzinárodnej hydrografickej organizácie, na základe ktorého sa za južný okraj Iónskeho mora považuje línia medzi mysom Passero (Sicília) a mysom Tenaron (Grécko).
    • [12]  COM(2009)0248, COM(2012)0128, COM(2010)0715 a COM(2011)0782.
    • [13]  ADRIAMED je regionálny projekt, ktorý financujú talianske ministerstvo poľnohospodárstva, potravinovej politiky a politiky lesného hospodárstva (MiPAAF) a Komisia a ktorý je zameraný na podporu vedeckej spolupráce medzi krajinami oblasti Jadranského mora (Albánsko, Chorvátsko, Taliansko, Čierna Hora a Slovinsko) v súlade s Kódexom správania pre zodpovedný rybolov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO).
    • [14]  Štrukturálne fondy (EFRR, KF, ESF, Európsky fond pre rybné hospodárstvo/Európsky fond pre námorné otázky a rybné hospodárstvo), 7. rámcový program a LIFE+.
    • [15]  Napr. Sociálno-ekonomické stredisko pre monitorovanie rybolovu a akvakultúry v severnom Jadranskom mori.
    • [16]  Rezolúcia GFCM/36/2012/1 – Usmernenia o zónach určených na akvakultúru (Guidelines on Allocated Zones for Aquaculture (AZA) – prijatá na 36. zasadnutí CGPM (máj 2012).
    • [17]  Nástroj pre euro-stredozemské investície a partnerstvo.
    • [18]  Účelom morských zón je posilniť spoluprácu štátu a regiónov v oblasti rozvoja a podpory odvetvia rybolovu a akvakultúry a podporovať partnerstvo s výrobcami a podnikmi pôsobiacimi v tejto oblasti.

    DÔVODOVÁ SPRÁVA

    Cieľom tejto správy je podporiť vytvorenie novej stratégie Únie v odvetví rybolovu a akvakultúry pre oblasť Jadranského a Iónskeho mora a zásadným spôsobom tak prispieť k rozvoju udržateľných hospodárskych činností, ktoré budú mať pozitívny vplyv na pobrežné spoločenstvá a priľahlé vnútrozemské oblasti.

    Jadranské more a priľahlé Iónske more tvoria významnú morskú oblasť, na ktorej brehoch leží sedem krajín, spomedzi ktorých sú tri členskými štátmi Únie (Taliansko, Grécko a Slovinsko), jedna budúcim členským štátom Únie (Chorvátsko), jedna kandidátskou krajinou (Čierna Hora) a dve potenciálnymi kandidátskymi krajinami (Albánsko a Bosna a Hercegovina). Aj keď tieto krajiny medzi sebou vždy udržiavali intenzívne hospodárske a sociálne vzťahy – ktoré sa teraz vďaka prístupovým procesom do EÚ ešte zintenzívňujú –oblasť Jadranského a Iónskeho mora zostáva z hospodárskeho, environmentálneho a kultúrneho hľadiska stále rôznorodá.

    Štáty na brehoch týchto morí sa delia o mnohé zdroje vrátane populácií rýb, a preto musia riešiť veľa výziev, ktoré sú priamo či nepriamo spojené s rozvojom odvetvia rybolovu a akvakultúry, akými sú napríklad znečistenie mora, pobrežná erózia, rozdiely v hospodárskom rozvoji pobrežných oblastí alebo zvyšujúca sa urbanizácia.

    Hoci niektoré krajiny jadranskej oblasti zaviedli osobitné zóny, značnú časť Jadranského mora tvoria stále medzinárodné vody. Skutočnosť, že vody Únie nepresahujú hranicu výsostných vôd jednotlivých členských štátov (t. j. siahajú maximálne do vzdialenosti 12 námorných míľ), poukazuje na potrebu užšej medzinárodnej spolupráce so susednými krajinami, ktorá by umožňovala zaviesť spoločné opatrenia v oblasti riadenia rybolovných činností a zaručovala by udržateľné využívanie zdrojov.

    Aj keď možno vyzdvihnúť niekoľko príkladov úspešnej medziregionálnej spolupráce, problémy regiónu ako celku ešte stále nie sú riešené účinne. Modely medziregionálnej spolupráce, v prípade ktorých už Európska komisia navrhla stratégie na makroregionálnej úrovni, preukázali, že presadzovanie osvedčených postupov a iniciatív v jednej oblasti sa môže veľmi rýchlo pozitívne prejaviť aj v iných oblastiach, ak nie dokonca v celých regiónoch.

    Komisia nedávno prijala oznámenie, ktoré obsahuje návrh námornej stratégie pre región Jadranského a Iónskeho mora, pričom jedným zo štyroch jej strategických pilierov je podpora udržateľného rybolovu. Domnievame sa, že z tohto základu by bolo vhodné vychádzať aj z hľadiska zavedenia makroregionálnej stratégie Únie pre oblasť Jadranského a Iónskeho mora a že v opatreniach týkajúcich sa odvetvia rybolovu a akvakultúry by sa mali zohľadniť špecifiká tejto morskej oblasti vrátane jej osobitných geofyzikálnych vlastností – pomerne plytkého a piesčitého morského dna a s ním spojených lagún, ostrovov a pobrežných oblastí. Vyjadrujeme nádej, že Komisia čo najskôr prijme príslušný akčný plán, ako aj nariadenie o riadení rybolovných činností v tomto makroregióne.

    VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

    Dátum prijatia

    18.6.2013

     

     

     

    Výsledok záverečného hlasovania

    +:

    –:

    0:

    14

    5

    2

    Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

    John Stuart Agnew, Antonello Antinoro, Kriton Arsenis, Alain Cadec, Chris Davies, João Ferreira, Carmen Fraga Estévez, Pat the Cope Gallagher, Dolores García-Hierro Caraballo, Marek Józef Gróbarczyk, Ian Hudghton, Iliana Malinova Iotova, Werner Kuhn, Jean-Marie Le Pen, Isabella Lövin, Gabriel Mato Adrover, Guido Milana, Maria do Céu Patrão Neves, Crescenzio Rivellini, Ulrike Rodust, Raül Romeva i Rueda, Struan Stevenson, Isabelle Thomas, Nils Torvalds, Jarosław Leszek Wałęsa

    Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Jean-Paul Besset, Izaskun Bilbao Barandica, Vito Bonsignore, Luis Manuel Capoulas Santos, Ole Christensen, Jean Louis Cottigny, Diane Dodds, Julie Girling, Rebecca Harms, Jim Higgins, Carlos José Iturgaiz Angulo, Patrick Le Hyaric, George Lyon, Barbara Matera, Gesine Meissner, Ana Miranda, Rareş-Lucian Niculescu, Jens Nilsson, Sławomir Nitras, Mario Pirillo, Anna Rosbach, Nikolaos Salavrakos, Antolín Sánchez Presedo, Ioannis A. Tsoukalas

    Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

    Salvador Garriga Polledo