SPRÁVA k vykonávaniu stratégie EÚ pre mládež na obdobie 2010 – 2012

19.7.2013 - (2013/2073(INI))

Výbor pre kultúru a vzdelávanie
Spravodajca: Georgios Papanikolaou

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k vykonávaniu stratégie EÚ pre mládež na obdobie 2010 – 2012

(2013/2073(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. septembra 2012 o návrhu spoločnej správy Rady a Komisie na rok 2012 o vykonávaní obnoveného rámca pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (Stratégia EÚ pre mládež na obdobie 2010 – 2018) (COM(2012)0495) a na príslušný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2012)0256),

–   so zreteľom na svoje uznesenie o stratégii EÚ pre mládež – investovanie a posilnenie postavenia mládeže[1],

–   so zreteľom na články 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Erasmus pre všetkých – program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport (COM(2011)0788), ktorý predložila Komisia 23. novembra 2011,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. novembra 2012 s názvom Prehodnotenie vzdelávania: investície do zručností na dosiahnutie lepších sociálno-ekonomických výsledkov (COM(2012)0669),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. septembra 2010 s názvom Mládež v pohybe – Iniciatíva zameraná na aktivizovanie potenciálu mladých ľudí smerom k inteligentnému a udržateľnému rastu pre všetkých v Európskej únii (COM(2010)0477,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. apríla 2009 s názvom Stratégia EÚ pre mládež – investovanie a posilnenie postavenia mládeže. Obnovená otvorená metóda koordinácie s cieľom riešiť výzvy a príležitosti týkajúce sa mládeže (COM(2009)0200), a príslušný pracovný dokument útvarov Komisie (SEC(2009)0549),

–   so zreteľom na návrh Komisie z 5. decembra 2012 s názvom Vytváranie rámca kvality pre stáže – druhá fáza konzultácií so sociálnymi partnermi na európskej úrovni (COM(2012)0728),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2010 s názvom Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť (COM(2010)0758),

–   so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020)[2],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o Mládeži v pohybe: rámec na skvalitnenie európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy[3],

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0238/2013),

A. keďže budúcnosť Európy spočíva v jej možnostiach využiť potenciál mládeže;

B.  keďže kríza viedla k nárastu neistých foriem zamestnania pre mladých ľudí so zmluvami na dobu určitú a prácou na čiastočný úväzok a schémami umiestňovania na neplatené pracovné miesta, ktoré až pričasto nahrádzajú existujúce pracovné miesta;

C. keďže celková nezamestnanosť mladých ľudí v EÚ dosahovala vo februári 2013 mieru 23,5 % a keďže 7,5 milióna mladých ľudí vo veku 15 až 4 rokov a 6, 5 milióna vo veku 25 až 29 rokov nebolo v roku 2011 zamestnaných, nezúčastňovalo sa ani na vzdelávaní, ani na odbornej príprave (NEET);

D. keďže hospodárske straty v roku 2011 v dôsledku neúčasti mladých ľudí na trhu práce sa odhadovali na 153 miliárd EUR, čo zodpovedá 1,2 % HDP[4];

E.  keďže všetci mladí ľudia tvoria neoddeliteľnú súčasť spoločnosti a treba ich v tomto zmysle uznávať; keďže stále pretrváva nerovnosť a všetky podoby diskriminácie, čo má veľký vplyv na životy mladých a ich ďalší vývoj v spoločnosti;

F.  keďže pretrvávajúca hospodárska kríza má závažný vplyv na život mladých, pokiaľ ide o ich životné podmienky a sociálne začlenenie, zamestnanosť, prístup k bývaniu, zdraviu, vzdelávaniu a odbornej príprave, kultúrnym, voľnočasovým a športovým aktivitám, dôsledkom čoho je bezprecedentný nedostatok príležitostí pre mladých ľudí v EÚ; keďže v značnej časti Európy hrozí vážne riziko „stratenej generácie“; keďže táto alarmujúca situácia si vyžaduje naliehavé opatrenia, politiky a akciu, ako aj štrukturálne reformy; keďže zhoršujúce sa hospodárske podmienky môžu predovšetkým v krajinách, ktoré sú hlboko zasiahnuté krízou, viesť mládež k nedobrovoľnej migrácii, čo sa môže prejavovať mimoriadnym „únikom mozgov“, v dôsledku ktorého sa v strednodobom až dlhodobom horizonte zníži rast, vývoj a inovačný potenciál krajiny pôvodu;

G. keďže v reakcii na hospodársku krízu zaviedli členské štáty závažné úsporné opatrenia, ktorých súčasťou boli aj vážne škrty výdavkov na vzdelávanie, odbornú prípravu a programy celoživotného vzdelávania; keďže tieto opatrenia majú nepriaznivý vplyv najmä na zamestnanosť mládeže v určitých členských štátoch, obzvlášť v južnej Európe, čo vo väčšine prípadov vedie k výraznému „úniku mozgov“ z týchto regiónov a následne k zvýrazňovaniu nerovností v rámci EÚ;

H. keďže je potrebné ďalej rozvinúť existujúce nástroje na úrovni EÚ, aby dokázali riešiť problémy novej generácie, no doteraz sa vykonalo len málo, pričom je priestor na zlepšenia; keďže stratégia EÚ pre mládež je komplexným rámcom a členské štáty ju musia v plnej miere využiť;

I.   keďže počet mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nevzdelávajú sa a ani sa nezúčastňujú na odbornej príprave, sa v EÚ nebezpečne zvýšil; keďže miera nezamestnanosti mladých ľudí je neprijateľne vysoká vo viacerých členských štátoch, zatiaľ čo priemerné miery nezamestnanosti v celej Únii lámu rekordy, pričom skutočný počet sa môže zamaskovať výrazným zvýšením emigrácie mladých ľudí a stáva sa ešte viac alarmujúcim s prihliadnutím na neisté pracovných podmienky alebo nelegálne zamestnanie, zatiaľ čo doba trvania obdobia nezamestnanosti sa neustále zvyšuje;

J.   keďže mladé ženy stále čelia neúnosným podmienkam na pracovnom trhu a predstavujú výraznú väčšinu medzi zamestnancami na kratší pracovný čas a dočasnými zamestnancami;

K. keďže hospodársky dosah počtu mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nevzdelávajú sa a ani sa nezúčastňujú na odbornej príprave, sa v roku 2011 odhadol ako strata 153 miliárd EUR, čo zodpovedá 1,2 % HDP EÚ[5]; keďže ide o vážne sociálne a hospodárske bremeno;

L.  keďže v dôsledku krízy v EÚ narastá chudoba a sociálne vylúčenie, ktoré ovplyvňujú najmä mladšie generácie; keďže kríza bráni mladým ľuďom v možnosti viesť nezávislý život a v extrémnych prípadoch vedie k podvýžive alebo problémom duševného zdravia;

M. keďže v marci 2013 dosiahla miera nezamestnanosti mládeže do 25 rokov 23,5 % a viac než 2 milióny pracovných miest sú v Európe naďalej neobsadené z dôvodu nesúladu medzi ponúkanými a vyžadovanými zručnosťami najmä v odvetví IKT a zdravotníctva; víta iniciatívu Komisie s názvom Panoráma zručností EÚ;

N. keďže geografický nesúlad medzi ponúkanými a vyžadovanými pracovnými miestami a zručnosťami je zjavný v jednotlivých členských štátoch, ako aj medzi nimi;

O. keďže mnoho mladých ľudí má neformálne, dočasné a neisté pracovné miesta bez nejasnej dlhodobej perspektívy, ktoré nesúvisia s ich kvalifikáciou alebo kariérnymi cieľmi; keďže mnohí prichádzajú tiež o príležitosť získať zručnosti a sebadôveru nevyhnutnú pre kariérny rast;

P.  keďže mladí ľudia majú stále viac problémov pri prechode od vzdelávania do pracovného procesu v dôsledku neexistujúceho prepojenia medzi dostupnými vzdelávacími programami a pracovným trhom; keďže iniciatívy celoživotného vzdelávania a medzigeneračné projekty predstavujú užitočné nástroje, ktoré môžu pomôcť mládeži v EÚ nadobudnúť zručnosti potrebné pri vstupe na pracovný trh;

Q. keďže v podnikateľskej populácii, najmä pokiaľ ide o zakladateľov nových podnikateľských projektov, sú nedostatočne zastúpené demografické skupiny vrátane mladých ľudí, žien, osôb so zdravotným postihnutím a imigranti;

R.  keďže osobný a sociálny rozvoj mládeže je rovnako dôležitý ako ich akademický a profesijný rozvoj; keďže mládež zohráva aktívnu úlohu v sociálnej infraštruktúre členských štátov a predstavuje centrálny prvok udržateľných a dynamických spoločenstiev;

S.  keďže treba zlepšiť zavádzanie širokopásmového pripojenia na internet v členských štátoch, aby mohli byť školy vybavené digitálnymi technológiami;

T.  keďže otvorené vzdelávacie zdroje zvyšujú kvalitu, prístupnosť a rovnosť vzdelávania a využitím IKT a nových technológií uľahčujú interaktívny, tvorivý, flexibilný a individualizovaný vzdelávací proces; keďže otvorené vzdelávanie zvyšuje udržateľnú zamestnateľnosť podporou celoživotného vzdelávania;

U. keďže využívanie nových technológií a platforiem sociálnych médií je významným prostriedkom aktívnej pomoci mladým ľuďom a zlepšenia ich schopnosti spoločenskej účasti a ovplyvňovania politických a spoločenských procesov;

V. keďže hospodárske a sociálne problémy sťažené reakciou EÚ na krízu zameranou na úsporné opatrenia zvyšujú euroskepticizmus európskych občanov; keďže mladí ľudia sú najzraniteľnejšou skupinou obyvateľstva;

W. keďže účinná politika pre mládež môže prispieť k rozvoju občianskeho povedomia u mladých ľudí, čo je zásadne dôležité pre ich individuálnu emancipáciu a aktívnu občiansku účasť v spoločnosti;

X. keďže štruktúrovaný dialóg by mal predstavovať prvý krok k vytvoreniu efektívnej a produktívnej diskusie medzi mládežou, mládežníckymi organizáciami a EÚ s vnútroštátnymi inštitúciami, ktorý sa musí neustále skvalitňovať a rozvíjať;

Posúdenie účinnosti stratégie EÚ pre mládež

1.  víta oznámenie Komisie o vykonávaní obnoveného rámca pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (Stratégia EÚ pre mládež na obdobie 2010 – 2018);

2.  pripomína návrh Komisie, že v rámci prebiehajúcich rokovaní o novom viacročnom finančnom rámci by sa malo zvýšiť financovanie politík v oblasti mládeže a vzdelávania v záujme riešenia aktuálnych a budúcich výziev; zdôrazňuje, že komunikácia medzi osobitnými skupinami pre mládež má zásadný význam a mala by sa podporovať, podobne ako komunikácia o prijatých opatreniach a dosiahnutých výsledkoch;

3.  nazdáva sa, že rozpočet 6 miliárd EUR vyčlenený v budúcom viacročnom finančnom rámci na prekonávanie nezamestnanosti mládeže, je nedostatočný, a počas rokovaní by sa mal podstatne zvýšiť;

4.  vyzýva Radu, aby naďalej zvyšovala zameranie na mládež a zhodnotila začlenenie mládeže ako hlavnej priority v tejto oblasti do všetkých programov EÚ v budúcom viacročnom finančnom rámci;

5.  považuje za poľutovaniahodné, že sa ambiciózne vyhlásenia Európskej rady o záväzkoch voči mládeži nepremietli do príslušných finančných záväzkov; poznamenáva, že veľkú časť tzv. rastového balíka, ktorý bol avizovaný v roku 2012, tvorili prostriedky čiastočne presunuté zo štrukturálnych fondov, ktoré už boli predtým prisľúbené a viazané;

6.  považuje za poľutovaniahodný nejednoznačný postoj Rady, ktorá na jednej strane presadzuje vyčlenenie dodatočných zdrojov pre mladých ľudí, avšak odkladá rokovania týkajúce sa ich vyplatenia v rámci opravného rozpočtu na rok 2013, čím ohrozuje vyplácanie štipendií v rámci programu Erasmus; vyzýva Radu, aby zaujala konštruktívnejší prístup a v každom ročnom rozpočte prestala rozširovať medzeru medzi platobnými rozpočtovými prostriedkami a viazanými rozpočtovými prostriedkami;

7.  považuje otvorenú metódu koordinácie za vhodnú metódu pre rozhodovanie o politikách v oblasti mládeže; opätovne zdôrazňuje svoju výzvu na užšiu spoluprácu medzi inštitúciami v otázkach mládeže; žiada užšie zapojenie Európskeho parlamentu; zdôrazňuje, že otvorená metóda koordinácie sa v záujme svojich maximálnych výsledkov musí realizovať na základe silnej politickej vôle zo strany členských štátov;

8.  vyjadruje sklamanie nad tým, že napriek tomu, že v rámci prvého cyklu stratégie EÚ pre mládež boli členské štáty požiadané o špecifické opatrenia, dosiahol sa len veľmi obmedzený pokrok, a vo viacerých prípadoch sa situácia zhoršila a v mnohých členských štátoch osobitná stratégia pre mládež neexistuje;

9.  berie na vedomie dosah prvého cyklu stratégie pre mládež (2010 – 2012); zdôrazňuje, že rámec pre medzisektorové zapojenie Komisie, členských štátov a príslušných zúčastnených strán je dobrým začiatkom, ale musí sa v budúcnosti ešte posilniť zlepšením prístupu k zamestnaniu, vzdelávaniu a odbornej príprave, aby sa tak bojovalo proti chudobe a vylúčeniu, a zároveň by sa mal pritom k šíreniu postupov v príslušných sektoroch využiť medzisektorový prístup;

10. zdôrazňuje význam štruktúrovaného dialógu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozvíjali túto koncepciu a aby zaistili zmysluplné a adekvátne následné opatrenia v súvislosti s odporúčaniami, ktoré vypracuje mládež so svojimi partnermi na ministerskej a inštitucionálnej úrovni: ďalej navrhuje obrátiť sa priamo na mládežnícke organizácie a neorganizované osoby na miestnej i regionálnej úrovni zabezpečiť, aby sa ich hlas nestratil a vykonávanie politík viedlo k pozitívnemu vývoju a posilneniu mladých ľudí;

11. nazdáva sa, že vývoj jednoznačných a ľahko použiteľných ukazovateľov týkajúcich sa situácie mladých ľudí a politiky mládeže je možné ďalej zlepšovať, najmä pokiaľ ide o nezávislosť a účasť mladých ľudí, na účely lepšieho vyhodnotenia vplyvu opatrení prijatých v rámci stratégie EÚ pre mládež;

12. vyzýva členské štáty, aby predložili správy podložené faktami a dôkazmi o sociálnej situácii a životných podmienkach mladých ľudí, a aby vypracovali národné akčné plány a dôsledne ich vykonávali;

13. zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala od útleho veku venovať zraniteľným skupinám, ktorým hrozí sociálne vylúčenie, okrem iného ľuďom, ktorí nie sú zamestnaní a nezúčastňujú sa ani na vzdelávaní či odbornej príprave, ako aj znevýhodneným skupinám mládeže a mali by sa im poskytnúť skutočné a hmatateľné pracovné príležitosti a povzbudiť ich k aktívnej účasti na spoločenskom dianí;

14. uvedomuje si potrebu medziodvetvového a vyváženého prístupu k ôsmim oblastiam činností v rámci stratégie EÚ pre mládež; vyzýva na stanovenie priorít pre politiky v čase krízy, ktoré budú ovplyvňovať a vytvárať samotní mladí ľudia na základe svojich postojov a cieľov;

Výzvy pre nasledujúci cyklus:

Vzdelávanie, odborná príprava, inovácie a financovanie

15. víta nový program EÚ pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport; podčiarkuje potrebu pevného financovania tohto programu a samostatnej kapitoly a samostatných rozpočtových prostriedkov pre oblasť mládeže;

16. zdôrazňuje, že členské štáty a podniky by mali viac investovať do právnych zručností a diverzifikovať typy vzdelávania pre žiadané povolania, najmä v odvetví technológií, vytvorením flexibilnejších učebných osnov, integráciou podnikateľských a prierezových zručností, aby sa lepšie prispôsobili budúcemu vývoju na pracovnom trhu; zdôrazňuje význam rozšírenia mobility mladých ľudí, najmä skorou výukou cudzích jazykov; vyzýva členské štáty, aby zriadili duálne systémy odborného vzdelávania a prípravy ako efektívny spôsob prepojenia požiadaviek trhu so vzdelaním a a zníženia nezamestnanosti mladých;

17. vyzýva členské štáty na zaručenie úplného prevodu získaných sociálnych výhod, aby sa neohrozila ochrana sociálneho zabezpečenia mladých pracovníkov, ktorí si vybrali mobilitu;

18. zdôrazňuje výhody vzdelanostného trojuholníka a naliehavo vyzýva členské štáty, aby podnikli viac iniciatív a zintenzívnili interakciu medzi tromi stranami vzdelanostného trojuholníka a zaistili tak, že interakcia medzi výskumom, vzdelávaním a inováciami môže pomôcť k vytváraniu pracovných miest a rastu;

19. uznáva, že nový program Horizont 2020 je vhodným rámcovom na podporu výskumu, inovácie a excelentnosti vo vede; upozorňuje však, že škrty, pokiaľ ide o výdavky na vzdelávanie v niektorých členských štátoch, ohrozujú jeho ciele; vyzýva členské štáty, aby stanovili kľúčové priority programu a v plnej miere ich využili;

20. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali a navrhli metódy na zvýšenie inovácie štátnych učebných osnov na úrovni škôl;

21. naliehavo žiada členské štáty, aby posilnili odborné vzdelávanie, prípravu na výber povolania, učňovské vzdelávanie, praxe a stáže, a odstránili cezhraničné prekážky, ktoré im bránia v rozvoji, aby sa táto forma vzdelávania oceňovala na základe rovnosti, zvýšilo jej spojenie s inými vzdelávacími cestami v perspektíve celoživotného vzdelávania a lepšie zodpovedala ponuke a dopytu možností vzdelávania založených na práci pre mladých ľudí, a tým zlepšovala mobilita a zamestnateľnosť, a to najmä v pohraničných regiónoch;

22. zdôrazňuje, že je potrebné zamerať sa na odstránenie nesúladu medzi ponukou a dopytom pracovných miest z geografického hľadiska v rámci členských štátov i medzi nimi, a to najmä na základe zmien Európskeho portálu pre pracovnú mobilitu (EURES), s cieľom zvýšiť počet pracovných ponúk pre mladých;

23. zdôrazňuje dôležitosť strategických investícií zo štrukturálnych fondov EÚ do regionálneho rozvoja, konkurencieschopnosti a tvorby vysoko kvalitných učňovských praxí a stáží a udržateľných a trvalých pracovných miest, čo by mladým ľuďom poskytlo čo možno najviac príležitostí zamestnania, ktoré by rešpektovalo zamestnanecké práva v každom členskom štáte, aby bolo možné výrazne obmedziť ich neisté podmienky a riziko chudoby; ďalej zdôrazňuje dôležitosť hospodárskej diverzifikácie v odvetviach s vysokou pridanou hodnotou a potrebu dôrazu na vidiecke a znevýhodnené oblasti;

24. verí, že v súvislosti s prekonávaním nezamestnanosti mládeže je zásadné zapojiť regionálne a miestne orgány do vytvárania a vykonávania vhodnej kombinácie politík;

25. vyjadruje presvedčenie, že vysokej nezamestnanosti v niektorých členských štátoch sa dalo vyhnúť prostredníctvom intenzívnych vnútroštátnych a regionálnych stratégií zmeraných na povzbudenie podnikov k náboru pracovnej sily spomedzi mladých ľudí;

26. poznamenáva, že popri stratégiách EÚ v oblasti zamestnanosti zohrávajú mestá a regióny významnú úlohu pri posudzovaní miestneho pracovného trhu, predvídaní ich potrieb a prispôsobovaní programov vhodných pre mladých ľudí; rovnako vyzdvihuje dôležitosť mladých ľudí pre ich spoločenstvá vrátane ostrovov a najvzdialenejších regiónov; žiada miestne a regionálne orgány, aby nabádali na aktívny prístup k občianstvu a zabezpečili, aby sa zástupcovia mladých ľudí alebo združení mladých ľudí zúčastňovali na rozličných iniciatívach, ktoré navrhuje EÚ;

27. zdôrazňuje pozitívnu úlohu otvoreného vzdelávania, ako aj vplyv otvorených univerzít na proces získavania vedomostí a nových zručností poslucháčmi vrátane mladých dospelých, ktoré sú potrebné v boji s nezamestnanosťou; zdôrazňuje, že celoživotné vzdelávanie predstavuje dynamickú formu získavania vedomostí v súlade s aktuálnymi potrebami a záujmami účastníkov;

28. zdôrazňuje význam získavania prierezových zručností, ako napríklad zručností v IKT, riadiacich schopností, kritického myslenia a znalosti jazykov, aj na základe štúdia v zahraničí, v záujme zlepšenia perspektív mládeže na trhu s pracovnými miestami a prispôsobenia sa budúcemu vývoju na pracovnom trhu;

29. zdôrazňuje význam neformálneho a informálneho vzdelávania pre vytváranie hodnôt, schopností a zručností mladých ľudí, ako aj pre získavanie vedomostí o občianstve a demokratickom zapojení; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli systémy, ktorými by vzájomne uznávali kompetencie získané neformálnym a informálnym vzdelávaním, dobrovoľnou prácou, stážami a sociálnou prácou, a aby podporili takéto činnosti v rámci nových programov pre vzdelávanie, mládež a občianstvo;

30. domnieva sa, že stále existuje priestor na rozvoj partnerského učenia v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy ako nástroja na uľahčenie výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi;

31. víta aktuálne záväzky členských štátov a Rady v súvislosti s uvedením nových iniciatív pre mládež s konkrétnymi finančnými opatreniami; vyzýva Radu, aby podnietila podobné politiky vo všetkých členských štátoch pod záštitou iniciatívy „nový pakt“ pre mládež;

32. zdôrazňuje potrebu podnecovať ženy ku kariérnym zameraniam, ktoré sa vo všeobecnosti považujú za typicky „mužské“, najmä v odvetví informačných technológií;

33. domnieva sa, že včasné zásahy a iniciatívna politika v oblasti pracovného trhu predstavujú posun od riešenia príznakov problému viacgeneračného nedostatku k rozpoznávaniu a riadeniu rizík už v začiatočnej fáze s cieľom zabrániť nezamestnanosti a uľahčiť reintegráciu mladých do pracovného procesu; osobitne upozorňuje na osoby, ktoré sú najviac vytláčané na okraj a najviac ohrozené nezamestnanosťou;

34. upozorňuje na problémy nerovnosti na úrovni školstva, záškoláctva a potrebu znížiť v celej EÚ počet žiakov, ktorí predčasne ukončujú školskú dochádzku; zdôrazňuje význam zvýšenia financovania na zaručenie rovného prístupu ku vzdelávaniu a zníženie predčasného ukončovania školskej dochádzky; poukazuje na potrebu zlepšenia prepojení a spolupráce medzi subjektmi vo vzdelávaní, v odbornej príprave a práci s mládežou; žiada pružné spôsoby vzdelávania na európskej a vnútroštátnej úrovni;

35. označuje prechod z procesu vzdelávania do praxe za mimoriadne dôležitý moment pre mladých ľudí vzhľadom na tom, že začiatok ich kariéry má významný dosah na ich budúci rozvoj; v tejto súvislosti zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú môže zohrávať vývoj v ranom detskom veku pri vymanení sa zo začarovaného kruhu medzigeneračného odovzdávania vzorca nízkeho ľudského rozvoja v prípade znevýhodnených detí; vyzýva členské štáty, aby posilnili poskytovanie poradenských a konzultačných služieb v ranom štádiu s cieľom zlepšiť schopnosť mladých ľudí robiť dostatočne informované rozhodnutia o svojej budúcej kariére, čím bude pre mladých ľudí ľahšie získať potrebné zručnosti a nájsť prácu, ktorá bude zodpovedať potrebám trhu práce; zdôrazňuje potenciál tvorby pracovných miest v odvetviach, akými sú ekologické hospodárstvo, zdravotné a sociálne služby a IKT;

36. zdôrazňuje význam zlepšenia politík, ktoré sú zamerané na uľahčenie prechodu zo vzdelávania do zamestnania, zaistením kvalitných učňovských a odborných stáží;

37. žiada členské štáty, aby sa zamerali na mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nevzdelávajú sa a ani sa nezúčastňujú na odbornej príprave, a ponúkli im kvalitné vzdelávanie a odbornú prípravu, aby mohli nadobudnúť zručnosti a skúsenosti, ktoré potrebujú na vstup do zamestnania, a aby sa niektorým z nich uľahčil návrat do vzdelávacieho systému;

38. žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala mladým ľuďom vo väzbe s cieľom uľahčiť ich integráciu do spoločnosti;

39. vyzýva Komisiu, aby zvýšila význam súčasnej vlajkovej iniciatívy Mládež v pohybe pomocou sloganov, ako napríklad „Ani jeden mladý človek bez vzdelania“, „Ani jeden mladý človek mimo pracovného trhu“;

40. opakovane upozorňuje na riziko, že niektoré členské štáty prichádzajú o talentovanú mládež tým, že sa vytvára potenciálny „únik mozgov“; zdôrazňuje, že toto môže členským štátom brániť v dosiahnutí hospodárskej obnovy a životaschopného rastu; vyzýva Komisiu a Radu, aby to pri navrhovaní a vykonávaní politík v budúcnosti plne zohľadnili;

41. zdôrazňuje, že kreatívny sektor môže mladým ľuďom ponúknuť ďalšie a nové možnosti rozvoja ich talentu a zručností; upozorňuje Komisiu a členské štáty, že nové technológie podporujú tvorivosť mladých ľudí;

42. zdôrazňuje, že kultúra v Európe predstavuje dôležitý podiel na HDP, a vyzýva členské štáty, aby naďalej podnecovali iniciatívy na podporu udržateľných pracovných miest pre mladých ľudí v tomto sektore;

Zamestnanosť a podnikanie mládeže

43. v kontexte prebiehajúcich opatrení na zníženie dlhu, narastajúcej nezamestnanosti mladých ľudí a značných rozdielov v úrovni dosiahnutého vzdelania a odbornej pripravenosti zdôrazňuje význam sociálno-hospodárskej a územnej súdržnosti Európskej únie, na základe článku 174 ZFEÚ, pre dosiahnutie cieľov stratégie EÚ pre mládež, ktorými sú vytváranie väčšieho počtu rovnakých pracovných príležitostí pre všetkých mladých ľudí, podpora sociálneho začlenenia, rodovej rovnosti a solidarity všetkých mladých ľudí, zníženie rizika chudoby a zvýšenie podielu pracujúceho obyvateľstva;

44. naliehavo vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využili štrukturálne fondy EÚ na roky 2007 až 2013, a najmä Európsky sociálny fond; vyzýva Komisiu, aby Parlament pravidelne informovala o pokroku, ktorý dosahujú členské štáty;

45. žiada Komisiu a členské štáty, aby mobilizovali všetky dostupné finančné prostriedky, predovšetkým v rámci štrukturálnych fondov, na uskutočnenie programu, ktorý by podnietil investície do odbornej prípravy a tvorby pracovných miest, čím by sa prispelo k zníženiu neprijateľne vysokej miery nezamestnanosti mladých ľudí a zároveň by sa podporou podnikateľského ducha mladých ľudí povzbudil rozvoj ich podnikania; víta iniciatívu pre zamestnanosť mládeže a naliehavo vyzýva príslušné členské štáty a regióny, aby v plnej miere využili finančné prostriedky ESF a osobitné prostriedky;

46. víta novú iniciatívu EÚ týkajúcu sa programu Záruka pre mladých, ktorá sa má rozšíriť aj na ľudí mladších ako 30 rokov, ktorá by im mala poskytnúť znalosti potrebné na pracovnom trhu, ktoré im zabezpečia vysokokvalitné, zmysluplné a účelné príležitosti; vyzýva členské štáty, aby sa zaviazali k vykonávaniu iniciatívy efektívnym a včasným spôsobom, a aby plne využili možnosti, ktoré ponúka nový fond pre zamestnanosť mládeže, ktorý je k dispozícii v novom VFR; zdôrazňuje potrebu dostatku financií na iniciatívu prostredníctvom ESF a iných minulých a budúcich štrukturálnych fondov EÚ; rozpočet na 7-ročné obdobie, ktorý navrhla Rada, však považuje za nedostatočný;

47. zdôrazňuje však, že program Záruka pre mladých nemôže nahradiť štrukturálne úsilie a reformy, ktorými sa musia vzdelávacie systémy a pracovné trhy v niektorých členských štátoch pripraviť na výzvy v budúcnosti;

48. vyzýva Komisiu, aby poskytla stimuly a technickú podporu mladým ľuďom, aby mohli začať vlastnú podnikateľskú činnosť na základe hesla: „ak si nevieš nájsť prácu, vytvor si ju“;

49. navrhuje podporiť u mladých ľudí odvahu podnikať tým, že sa im uľahčí prístup k mikroúverom a nástrojom mikrofinancovania;

50. domnieva sa, že fiškálna konsolidácia by sa nemala vykonávať takým spôsobom, aby mala vplyv na pracovné miesta pre mladých; vyzýva členské štáty, aby poskytli viac stimulov na podporu kvalitného zamestnania pre mladých ľudí, napríklad daňové úľavy a sociálne príspevky a vypracovanie vhodnejších právnych predpisov týkajúcich sa pracovného trhu;

51. uznáva, že sociálne podniky môžu zohrať významnú úlohu pri podpore pracovných miest vysokej kvality a v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu tým, že budú investovať do vzdelávania a odbornej prípravy mladých Európanov;

52. zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty poskytli záchrannú sieť pre neúspešné nové podnikateľské projekty; žiada ich, aby odstránili byrokraciu;

Nové technológie a sociálne médiá

53. žiada Komisiu, aby vykonala prieskum s cieľom sledovať vplyv nových technológií a sociálnych médií na životy mladých ľudí;

54. zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty vykonávali stratégie na podporu prístupu mladých ľudí k IKT;

55. žiada Komisiu, aby využila dynamiku sociálnych médií v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zapojenia mládeže, s cieľom zvýšiť možnosti zamestnania mládeže a rozšíriť podnikateľské príležitosti, inovácie a kultúru;

56. zdôrazňuje, že je potrebné chrániť mladých ľudí pred všetkými formami zneužívania vrátane internetových útokov a zneužívania ich osobných údajov a zdravia;

57. zdôrazňuje potrebu zlepšiť spôsob informovania a jeho vplyv, pokiaľ ide o iniciatívy Komisie týkajúce sa mládeže (napríklad Európsky portál pre mládež), prostredníctvom sociálnych sietí a väčšieho kontaktu s mládežníckymi organizáciami a zástupcami mládeže;

58. víta avizované oznámenie Komisie s názvom Otvorenie systémov vzdelávania, ktoré sa zameria na zlepšenie efektívnosti, prístupu a rovnosti, pokiaľ ide o systémy vzdelávania, odbornej prípravy a výuky, posilnením integrácie IKT a nových technológií do vzdelávania a odbornej prípravy;  vyzýva všetky členské štáty, aby podporovali iniciatívy na otvorenie vzdelávania, napríklad zavedením hromadných otvorených internetových kurzov;;

Zapojenie mladých a európske občianstvo

59. víta skutočnosť, že rok 2013 bol vyhlásený za Európsky rok občanov; zdôrazňuje, že je potrebné viac zapájať mladých ľudí tým, že sa budú nabádať, aby sa podelili o svoju víziu budúcnosti EÚ;

60. vyzýva Komisiu, aby aj naďalej poskytovala a zvyšovala podporu pre európsku kartu mládeže, čím sa mladým ľuďom uľahčí prístup ku kultúre v celej EÚ;

61. zdôrazňuje zásadný význam športu, pohybu a a spoločenských činností ako nástroja, ktorý môže mať výrazný vplyv na miestne spoločenstvá a pomôcť pri riešení mnohých spoločenských problémov, ktorým mládež čelí, ako napríklad pri prekonávaní sociálneho vylúčenia a získavaní sebadôvery a sebaúcty; fyzické a mentálne výhody pohybových aktivít okrem toho pomáhajú mladým ľuďom k lepšej pracovnej spôsobilosti;

62. zdôrazňuje význam vyjadrovania dôveryhodných myšlienok zo strany EÚ orientovaných na mladých a podporených súčasnými politikami, so zreteľom na európske voľby v roku 2014;

63. žiada Komisiu, aby vypracovala viac iniciatív na upevnenie integrácie EÚ; naliehavo vyzýva členské štáty, aby do vzdelávacích osnov začlenili predmet európske štúdiá;

64. zdôrazňuje význam využitia informačných a komunikačných technológií vrátane sociálnych sietí s osobitným cieľom prehĺbenia zapojenia;

65. podčiarkuje potrebu zvýšiť počet programov pre marginalizované skupiny a poskytnúť podporu sektoru mládeže pri vytváraní štruktúr a komunikačných kanálov, aby bolo možné osloviť viac mladých ľudí, predovšetkým tam, kde existuje riziko sociálneho vylúčenia;

66. upozorňuje na význam programu Mládež v pohybe, ktorým sa podporuje aktívne občianstvo mladých ľudí, vytváranie solidarity a podnecuje sa u mládeže tolerancia;

67. zdôrazňuje úlohu mládežníckych organizácií ako hlavného kanála na podnecovanie účasti a úlohu dobrovoľníkov, ktoré treba naďalej posilňovať mechanizmami podpory, ako aj vhodnými právnymi rámcami a jasne stanovenými právami a povinnosťami dobrovoľníkov, ako sa uvádza v Európskej charte práv a povinností dobrovoľníkov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili politickú a finančnú podporu pre prácu mládeže, najmä pre organizácie mládeže, ktoré sa podieľajú na projektoch EÚ;

68. považuje možnosť mladých ľudí viesť nezávislý život za hlavnú prioritu, ktorej by sa stratégia pre mládež mala v nadchádzajúcom období venovať; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby spoluprácu v oblasti mládeže zamerali na nezávislosť mládeže a zapojenie všetkých mladých ľudí do spoločnosti;

Všeobecné zásady

69. poukazuje na význam odstránenia všetkých druhov diskriminácie medzi mladými ľuďmi vrátane diskriminácie na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva, zdravotného postihnutia, veku a sexuálnej orientácie;

70. zdôrazňuje, že boj proti rodovej nerovnosti a stereotypom by mal predstavovať prirodzenú súčasť účinnej politiky pre mládež s cieľom prevencie a odstraňovania násilia páchaného predovšetkým na ženách;

71. zdôrazňuje, že je dôležité uznať mladých ľudí za prioritnú skupinu v rámci sociálnej vízie EÚ a priamo ich zapojiť, čím sa posilní ich vplyv, rozvoj, dobré životné podmienky a sociálne začlenenie;

72. zdôrazňuje potrebu poskytnúť účinnú a individuálnu podporu mladým ľuďom so zdravotným postihnutím;

o

o         o

73. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

• [1]  Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 21.
• [2]  Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 2.
• [3]  Ú. v. EÚ C 377, 07.12.2012, s. 77.
• [4]  Eurofound (2012):NEETs – Mladí ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, nevzdelávajú sa a nezúčastňujú sa na odbornej príprave: charakteristika, náklady a politické riešenia v Európe (NEETs – Young people not in employment, education or training: Characteristics, costs and policy responses in Europe), Úrad pre publikácie Európskej únie, Luxemburg.
• [5]  Eurofound (2012):NEETs – Mladí ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, nevzdelávajú sa a nezúčastňujú sa na odbornej príprave: charakteristika, náklady a politické riešenia v Európe . Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Oznámenie Komisie

Dňa 27. apríla 2009 zverejnila Komisia po prvý raz oznámenie, v ktorom stanovila novú stratégiu EÚ pre mládež. Zamerala sa v nej na vytvorenie rámca spolupráce v otázkach mládeže pre nadchádzajúce desaťročie a na poskytnutie väčšieho počtu lepších príležitostí pre život mladých ľudí. Stratégia je rozdelená do troch pracovných cyklov v rovnakom časovom rozsahu a do ôsmich oblastí činností – a) vzdelávanie a odborná príprava, b) zamestnanie a podnikanie, c) zdravie a dobré životné podmienky, d) sociálne začlenenie, e) participácia, f) dobrovoľníctvo, g) kultúra a tvorivosť, h) mládež a svet. Na konci každého cyklu sa musí zverejniť správa o pokroku, aby bolo možné posúdiť a vypracovať súbor priorít pre nasledujúci pracovný cyklus. Dňa 10. septembra 2012 Komisia zverejnila prvú správu o vykonávaní prvého cyklu stratégie EÚ pre mládež.

Prvý cyklus bol zameraný na rozšírenie spolupráce medzi členskými štátmi v otázkach a politikách mládeže a tejto oblasti poskytoval prioritnú pozornosť. Hlavnými témami, na ktoré sa stratégia EÚ pre mladých zameriava, sú zamestnateľnosť mladých, podpora podnikania a presadzovanie participácie mladých. Vo viacerých členských štátoch sa skutočne podarilo dosiahnuť veľký pokrok smerom k vytvoreniu národného plánu stratégie pre mládež, čo bolo kľúčovým cieľom prvého cyklu. Činnosti stratégie EÚ pre mládež sú rozdelené do ôsmich oblastí a miera dosiahnutého pokroku v jednotlivých členských štátoch sa rôzni. Pokiaľ ide o oblasť zamestnania a podnikania, prvý štruktúrovaný dialóg je zameraný na zamestnávanie mladých, predovšetkým na oblasť konkrétnych činností zameraných na boj proti rastúcej nezamestnanosti mládeže. Politiky členských štátov ďalej podporujú iniciatívy EÚ, ako napríklad „záruka pre mladých“, ako aj predpokladané zvýšenie financovania pre mladých v rámci programu ERASMUS PRE VŠETKÝCH v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020.

Súčasťou príslušného oznámenia Komisie sú informácie o iniciatívach, ako aj o pokroku dosiahnutom vo všetkých oblastiach činnosti (vzdelávanie, zamestnanie, atď.).

Nový cyklus stratégie EÚ pre mládež (2013 – 2015)

Podľa návrhu Komisie bude nasledujúci cyklus (2013 – 2015) naďalej zameraný na zamestnanosť mládeže a s využitím plného financovania EÚ bude zacielený predovšetkým na tých, ktorí nie sú zamestnaní, nevzdelávajú sa a ani sa nezúčastňujú na odbornej príprave. Komisia uznáva, že sa treba účinnejšie zamerať na riešenie dosahu krízy na mládež vzhľadom na skutočnosť, že miera nezamestnanosti mládeže vystúpila na neprijateľnú úroveň predovšetkým na juhu EÚ v Grécku (59,1 % v januári 2013), Španielsku (55,9 %), Taliansku (38,4 %) a Portugalsku (38,3 %). Ak sa chcú úspešne vyrovnať s touto výzvou, členské štáty by mali v plnej miere využiť dostupné financovanie EÚ a nájsť riešenie, ktoré poskytuje iniciatíva Príležitosti pre mladých, pre mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nevzdelávajú sa a ani sa nezúčastňujú na odbornej príprave. Ročný prieskum rastu navyše obsahuje jednoznačné signály o tom, že sa zvýšil počet osôb, najmä detí, ktorým hrozí prekročenie hranice chudoby. Toto je ďalšia oblasť, ktorou by sa Európa mala zaoberať v druhom cykle. Stratégia EÚ pre mladých by sa v tejto súvislosti mala zamerať na riešenie situácie zraniteľných mladých ľudí, a to tým, že sa zameria na celkové zapojenie mládeže do občianskej spoločnosti a tiež zmiernením následkov súčasnej krízy na sociálne začlenenie, ako aj jej vplyv na zdravie a dobré životné podmienky mladých.

Poznámky spravodajcu

V rámci daných priestorových obmedzení je cieľom tejto správy zdôrazniť, navrhnúť a pomôcť nájsť vhodné riešenia najväčších výziev, ktorým v súčasnosti čelí mladá generácia. Hlavným cieľom naďalej zostáva rozšírenie politík, ktoré vykonávajú členské štáty, aby mohli dosiahnuť najlepšie možné výsledky a splniť svoje ciele. Cieľom správy je aj osvetliť niektoré otázky, na ktoré sa zatiaľ nevzťahuje súčasná stratégia EÚ pre mládež. Netreba napríklad zabúdať na otázku nových technológií a sociálnych médií, keďže ich význam vo všetkých oblastiach života mladých ľudí (od zamestnania a zapojenia sa až po zábavu a vyjadrovanie) v súčasnosti neuveriteľne rastie.

Je nepochybné, že za tri roky od zverejnenia správy Stratégia EÚ pre mládež – investovanie a posilnenie postavenia mládeže sa sociálno-ekonomické ukazovatele v Európe výrazne zmenili. Situácia spred troch rokov nie je porovnateľná s tým, čo musí EÚ riešiť v súčasnosti. Pretrvávajúca hospodárska kríza, ktorá v súčasnosti zúri v Európe, bezprecedentným spôsobom oberá mládež o príležitosti. Táto výzva by sa mala urýchlene riešiť pomocou cielených opatrení a adekvátneho financovania, ako uviedol predseda Komisie Barroso v januári 2012 pri predstavovaní príslušnej iniciatívy Komisie o nezamestnanosti mládeže. Spravodajca zdôrazňuje tieto skutočnosti a v tejto súvislosti naliehavo vyzýva EÚ, aby okamžite prijala opatrenia a zabránila ďalšiemu zhoršovaniu situácie. Tým, že vykoná túto stratégiu, Európa môže po prvý raz vo svojej histórii použiť nástroje, politiky a mechanizmy, ktoré dokážu integrovaným spôsobom odpovedať na výzvy, ktorým čelí súčasná mladá generácia. Ide skutočne o krok vpred, aj keď sa nedá povedať, že by išlo o opatrenia postačujúce na odstránenie dôsledkov krízy, ktorá sa v určitých prípadoch rozšírila rýchlejšie, ako dokázala EÚ reagovať. Lisabonská zmluva vyhradzuje členským štátom silnejšie právomoci v otázkach mládeže a rozhodnutie preto nie je možné v plnej miere prijať na európskej úrovni. Ako však odhaľuje prvé posúdenie správy Komisie, existujú osvedčené postupy, nástroje financovania a špecifické možnosti.

V súčasnosti je mimoriadne dôležité tieto nástroje prispôsobiť tak, aby sa pre mládež zabezpečili optimálne výsledky, a to počnúc novým VFR a novým programom EÚ pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, až po nové iniciatívy (európska „záruka pre mladých“ atď.).

S ohľadom na uvedené skutočnosti a napriek výzve EÚ na zvýšenie financovania na vzdelávanie, inovácie a podnikanie mládeže boli vo veľkom množstve členských štátov vykonané vážne škrty v príslušných rozpočtoch. Predstavuje to nielen vážnu prekážku účinného vykonávania stratégie EÚ pre mládež, ale ohrozené je aj splnenie cieľov stratégie EÚ 2020. Členské štáty navyše len čiastočne využívajú štrukturálne fondy EÚ na podporu vzdelávania, zamestnania alebo odbornej prípravy. Minulý rok zostalo v Európskom sociálnom fonde (ESF) takmer 30 miliárd EUR, ktoré neboli využité členskými štátmi. Toto číslo vyvoláva sklamanie. Ak vezmeme do úvahy skutočnosť, že nový VFR ešte viac rozširuje ďalšie investície v týchto oblastiach, je jasné, že členské štáty by mali vyvinúť účinnejšie nástroje a vykonávať cielenejšie opatrenia.

Navyše sú potrebné jasnejšie vymedzené nástroje a ukazovatele. Aj napriek tomu, že osobitné skupiny pre mládež v súčasnosti fungujú v ôsmich členských štátoch, doposiaľ nebol spozorovaný žiaden významnejší pokrok, čo potvrdzuje, že sú potrebné lepšie informácie o právomociach a úlohe týchto skupín. Odhadované hospodárske straty vyplývajúce z neprítomnosti mladých ľudí na pracovnom trhu dosiahli v roku 2011 výšku 153 miliárd EUR, čo predstavuje 1,2 % HDP EÚ. Zo sociálno-hospodárskeho hľadiska ide o vážnu záťaž. Neúmerne vysoká miera nezamestnanosti v niektorých členských štátoch zároveň mládež núti sťahovať sa, čím sa zvyšuje riziko úniku mozgov a negatívny vplyv na krajiny pôvodu týchto mladých ľudí. Zároveň je pre tieto členské štáty ťažšie obnoviť svoju konkurencieschopnosť a udržateľný hospodársky rast založený na vysokej kvalifikácii. Podľa nedávnych štúdií Komisie je táto situácia ešte závažnejšia na regionálnej úrovni.

Ďalšou výzvou, na ktorú sa zameriava spravodajca, je nesúlad medzi ponúkanými a vyžadovanými zručnosťami. Napriek tomu, že existujú niektoré pozitívne iniciatívy, napríklad nástroj Panoráma zručností EÚ zameraný na riešenie problému nesúladu v zručnostiach, určite to nepostačuje. Podľa dostupných údajov sú v Európe v čase vysokej nezamestnanosti mládeže dva milióny neobsadených miest z dôvodu nesúladu ponúkaných a vyžadovaných zručností. V súvislosti s tým vznikajú vážne pochybnosti o tom, či sa vnútroštátne systémy vzdelávania dokážu prispôsobiť aktuálnym požiadavkám pracovného trhu. Počet mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nevzdelávajú sa a ani sa nezúčastňujú na odbornej príprave sa v EÚ nebezpečne zvyšuje a dosahuje už viac než 22 %. V niektorých prípadoch je tento problém navyše komplikovaný sociálnym vylúčením, bezdomovectvom a chudobou. Tým sa len znásobujú obavy, že vzniká nebezpečenstvo vytvorenia „stratenej generácie“.

Medzitým sa objavili nové výzvy. Kríza vytvorila úrodnú pôdu pre bujnenie extrémizmu a radikalizmu. Tento vývoj má veľmi výrazný vplyv na mládež, a to aj v krajinách len mierne zasiahnutých krízou, o čom svedčia prieskumy Eurobarometra. Spravodajca sa domnieva, že nový cyklus stratégie EÚ pre mládež by mal byť naďalej zameraný na túto otázku a mal by navrhovať konkrétne opatrenia a politiky, ktoré sú súčasťou tejto správy. Súčasťou týchto opatrení by malo byť aj zvýšenie zastúpenia mladých v diskusiách o európskych otázkach. Takýto medziodvetvový prístup skutočne doposiaľ viedol k úspešným výsledkom, napriek tomu, že podľa spravodajcu treba zapojiť väčší počet mladých ľudí (jednotlivcov, a nie organizovanú mládež).

Spravodajca sa domnieva, že v rámci stratégie EÚ pre mládež by sa mali zohľadniť aj nové technológie a vplyv sociálnych médií na život mladých ľudí. Zamestnateľnosť mladých, podnikanie, odborná príprava a vzdelávanie si vyžadujú prostredie charakterizované pokročilými a modernými zručnosťami. Sklamanie vyvoláva skutočnosť, že mnoho mladých ľudí má naďalej veľmi chabé alebo žiadne počítačové vedomosti, pričom širokopásmové pripojenie ešte nedorazilo ku všetkým európskym občanom. Podľa Komisie 20 % študentov stredných škôl nikdy alebo takmer nikdy nepoužilo počítač na hodine a len 50 % 16-ročných študentov navštevuje školu s kvalitným digitálnym vybavením. 80 % mladých Európanov vo veku od 16 do 24 rokov zároveň využíva internet na udržiavanie sociálnych kontaktov a takmer 230 000 pracovných miest v Európe podporujú sociálne siete.

Okrem týchto výziev je historickou povinnosťou EÚ vytvoriť záblesk nádeje a vyslať tým jednoznačnú a optimistickú správu, že Európa je odhodlaná prekonať tieto hrozby. Spravodajca sa nazdáva, že najlepšie sa to dosiahne stanovením priorít pre oblasti činnosti v nasledujúcom cykle, aby ani jedna z činností nebola odsunutá na vedľajšiu koľaj. V rámci tejto správy sa spravodajca pokúša naznačiť oblasti, v ktorých treba podniknúť ďalšie kroky. S týmto zámerom označuje prioritné činnosti a navrhuje nové nástroje a politiky na pomoc mládeži v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte. Zároveň trvá na svojom názore, že Európsky parlament, ako jediná demokraticky volená inštitúcia EÚ, ktorá sa zodpovedá európskym občanom, by mala mať silnejší hlas pri vytváraní, vykonávaní, monitorovaní a posudzovaní stratégie EÚ pre mládež.

Je skutočne mimoriadne dôležité, aby v čase krízy EÚ naďalej inšpirovala mládež poskytovaním väčšieho množstva príležitostí vo vzdelávaní a vo všetkých formách odbornej prípravy, investovaním do mladých ľudí a podporovaním inovatívneho a podnikateľského ducha, odvážnym financovaním programov pre mládež a tiež tým, že bude veriť, že každé euro, ktoré sa minie v prospech mladej generácie, bude mať znásobovací vplyv na rast v Európe a jej sociálnu súdržnosť v budúcnosti. EÚ má k dispozícii príslušné nástroje a politiky, aby sa tieto myšlienky mohli stať realitou. Ale nič sa nedá dosiahnuť bez odhodlania členských štátov. Prostredníctvom stratégie EÚ pre mládež vysielame jednoznačnú správu, stanovujeme priority a vytvárame usmernenia. Za uplatňovanie týchto usmernení naliehavým a účinným spôsobom sú však už zodpovedné členské štáty, a to predovšetkým tie, ktoré čelia najzávažnejším problémom. Potrebujeme zrýchliť našu činnosť, potrebujeme napraviť alebo finančne podporiť neefektívne iniciatívy a potrebujeme zostať verní historickej výzve pre EÚ. Napriek pesimistickým odhadom a apokalyptickým prognózam si musíme zachovať optimizmus a veriť, že naše ciele dosiahneme.

STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (31.5.2013)

pre Výbor pre kultúru a vzdelávanie

k plneniu Stratégie EÚ pre mládež na obdobie 2010 – 2015
2013/2073(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Ole Christensen

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre kultúru a vzdelávanie, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže kríza viedla k nárastu neistých foriem zamestnania pre mladých ľudí so zmluvami na dobu určitú a prácou na čiastočný úväzok a schémami umiestňovania na neplatené pracovné miesta, ktoré až pričasto nahrádzajú existujúce pracovné miesta;

B.  keďže celková nezamestnanosť mladých ľudí v EÚ dosahovala vo februári 2013 mieru 23,5 % a keďže 7,5 milióna mladých ľudí vo veku 15 až 4 rokov a 6, 5 milióna vo veku 25 až 29 rokov nebolo v roku 2011 zamestnaných, nezúčastňovalo sa ani na vzdelávaní, ani na odbornej príprave;

C. keďže hospodárske straty v roku 2011 v dôsledku neúčasti mladých ľudí na trhu práce sa odhadovali na 153 miliárd EUR, čo zodpovedá 1,2 % HDP[1];

1.  berie na vedomie dosah prvého cyklu stratégie pre mládež (2010 – 2012); zdôrazňuje, že rámec pre medzisektorové zapojenie Komisie, členských štátov a príslušných zúčastnených strán bol dobrým začiatkom, ale mal by sa v budúcnosti ešte posilniť zlepšením prístupu k zamestnaniu, vzdelávaniu a odbornej príprave, aby sa tak bojovalo proti chudobe a vylúčeniu, a zároveň by sa mal pritom k šíreniu postupov v príslušných sektoroch využiť medzisektorový prístup;

2.  poznamenáva, že aspekty zamestnanosti, ktoré obsahuje stratégia pre mládež, sa stali ešte naliehavejšími vzhľadom na súčasnú krízu a alarmujúco vysokú úroveň nezamestnanosti mladých ľudí a na odhadované náklady na „nečinnosť“ v rámci EÚ; nazdáva sa, že vzhľadom na takmer 2 milióny neobsadených voľných pracovných miest v EÚ by ďalší cyklus (2013 – 2015) mal svojím zameraním na nezamestnanosť, vzdelávanie a odbornú prípravu mladých ľudí prispieť k dvom celkovým cieľom stratégie pre mládež (vytvorenie rovnakých príležitostí pre mládež na trhu práce a podpora začleňovania do spoločnosti); zdôrazňuje, že by sa mal náležite zohľadniť vplyv krízy na mladých ľudí a ich zapojenie do spoločnosti; varuje pred uvádzaním mladých ľudí do zamestnania akýmikoľvek prostriedkami, pretože z toho plynie riziko, že sa môže opomínať kvalita takýchto pracovných miest, ako aj práva mladých ľudí pri práci, a najmä právo na primeraný plat; preto zdôrazňuje, že stratégia pre mládež by mala pomôcť vytvoriť vysoko kvalitné pracovné miesta, ktoré umožnia mladým ľuďom viesť nezávislý život bez toho, aby museli čeliť chudobe;

3.  pripomína hlavné ciele stratégie Európa 2020, konkrétne že miera zamestnanosti obyvateľov vo veku 20 – 64 rokov by mala dosiahnuť 75 %, že podiel ľudí, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku, by sa mal znížiť pod 10 % a že počet ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením by mal byť minimálne o 20 miliónov nižší; zdôrazňuje, že vykonávanie stratégie pre mládež počas ďalšieho cyklu by malo byť úzko prepojené s dosahovaním hlavných cieľov stratégie Európa 2020;

4.  vyzýva členské štáty, aby predložili správy podložené faktami a dôkazmi o sociálnej situácii a životných podmienkach mladých ľudí a aby vypracovali národné akčné plány a dôsledne ich vykonávali;

5.  zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala od útleho veku venovať zraniteľným skupinám, ktorým hrozí sociálne vylúčenie, okrem iného ľuďom, ktorí nie sú zamestnaní a nezúčastňujú sa ani na vzdelávaní či odbornej príprave, ako aj znevýhodneným skupinám mládeže a mali by sa im poskytnúť skutočné a hmatateľné pracovné príležitosti a povzbudiť ich k aktívnej účasti na spoločenskom dianí;

6.  zdôrazňuje, že je potrebné pôsobiť proti predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky; zdôrazňuje, že bez rozsiahlej integrovanej činnosti sa ciele stratégie Európa 2020 zamerané na obmedzenie predčasného ukončovania školskej dochádzky nepodarí dosiahnuť; vyzýva všetky subjekty, aby zabezpečili prechod od vzdelávania a odbornej prípravy na zamestnanie prostredníctvom dialógu medzi predmetnými jednotlivcami, sektorom vzdelávania, službami zamestnanosti a sociálnymi službami a službami pre rodinu, prostredníctvom lepších prepojení medzi pôvodným a ďalším odborným vzdelávaním a zamestnanosťou mladých ľudí, aby sa podporila primeraná odborná príprava vyhovujúca potrebám trhu práce a programy opätovnej integrácie, ktoré poskytujú druhú príležitosť, a tiež prostredníctvom systémov duálneho vzdelávania;

7.  označuje prechod z procesu vzdelávania do praxe za mimoriadne dôležitý moment pre mladých ľudí vzhľadom na tom, že začiatok ich kariéry má významný dosah na ich budúci rozvoj; v tejto súvislosti zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú môže zohrávať vývoj v ranom detskom veku pri vymanení sa zo začarovaného kruhu medzigeneračného odovzdávania vzorca nízkeho ľudského rozvoja v prípade znevýhodnených detí; vyzýva členské štáty, aby posilnili poskytovanie poradenských a konzultačných služieb v ranom štádiu s cieľom zlepšiť schopnosť mladých ľudí robiť dostatočne informované rozhodnutia o svojej budúcej kariére, čím bude pre ne ľahšie získať potrebné zručnosti a nájsť prácu, ktorá bude zodpovedať potrebám trhu práce; zdôrazňuje potenciál tvorby pracovných miest v odvetviach, akými sú ekologické hospodárstvo, zdravotné a sociálne služby a IKT;

8.  uznáva význam stáží – najmä ako súčasť odbornej prípravy alebo univerzitnej kvalifikácie – pretože pomáhajú mladým ľuďom získať kvalifikácie a skúsenosti; zdôrazňuje, sa musia dodržiavať záruky pre mladých ľudí a že Komisia by mala navrhnúť vymedzenie vysokokvalitných stáží vrátane kritérií pre sociálnu ochranu, odpovedajúcej mzdy, pracovných podmienok (s náležitým zohľadnením národných prístupov) a zdravotných a bezpečnostných noriem bez ohľadu na dĺžku trvania stáže;

9.  vyzýva Komisiu, aby navrhla kvalitatívny rámec pre stáže a združenia pre učňovskú prípravu, ktoré sú zamerané na podporu kvalitných stáží pre študentov a mladých ľudí v rámci celej EÚ; vyzýva členské štáty, aby urýchlene presadzovali systémy záruk pre mladých – ktoré sa vzťahujú na ľudí do 30 rokov – a aby okamžite iniciovali projekty s cieľom bojovať proti nezamestnanosti mladých ľudí, pričom budú čerpať z fondov EÚ vo výške 6 miliárd EUR, ktoré sú k dispozícii pre iniciatívu pre zamestnanosť mládeže, a aby k nim prispeli dostatočnými vlastnými prostriedkami, a tak uľahčili ich vykonávanie; vyzýva Komisiu, aby členským štátom pri presadzovaní systémy záruk pre mladých poskytla praktickú podporu, pričom pripomína dôležitosť sociálnej zodpovednosti podnikov;

10. zdôrazňuje, že úspech systému záruk pre mladých vo veľkej miere závisí od zavedenia ostatných verejných politík – vrátane politík aktívneho a inkluzívneho trhu práce –, ktoré zabezpečia, aby mali služby zamestnanosti potrebnú infraštruktúru a kapacity na poskytovanie prispôsobených, personalizovaných služieb mladým ľuďom; zdôrazňuje, že úspešný rámec pre ochranu mládeže závisí aj od úsilia zamestnávateľov a začlenenia sociálnych partnerov a mládežníckych organizácií;

11. zdôrazňuje, že by sa mala posilniť dobrovoľná mobilita mladých ľudí – a to i prostredníctvom pracovného portálu EURES, programu celoživotného vzdelávania a programu „Mládež v akcii“ – s cieľom zdokonaliť vzdelávanie, odbornú prípravu a vzájomné učenie a priblížiť ponuku na trhu práce dopytu;

12. zdôrazňuje, že európske financovanie môže byť významným doplnkom potrebných investícií z vnútroštátnych rozpočtov, najmä v tých členských štátoch a regiónoch, ktoré boli najviac postihnuté krízou a ktoré čelia mimoriadne vysokej nezamestnanosti mladých ľudí; vyzýva členské štáty, aby pri presadzovaní stratégie pre mládež využili potenciál Európskeho sociálneho fondu (ESF), pričom pripomína zameranie ESF na začleňovanie do spoločnosti, boj proti chudobe a podporu udržateľných pracovných miest; nazdáva sa, že na ESF by malo byť vyčlenených aspoň 25 % finančných zdrojov určených na politiku súdržnosti; zdôrazňuje že zdroje a iniciatívy financovania zamestnanosti mládeže by sa nemali vnímať ako náklady, ale ako dlhodobé, trvalé kľúčové investície zamerané na maximálne využitie potenciálu mladých ľudí vo vzťahu k trhu práce i k spoločnosti ako celku; zdôrazňuje, že na podporu takýchto investícií existuje silný sociálny, demokratický a ekonomický argument a poukazuje na vysokú návratnosť investícií do odbornej prípravy a zručností;

13. zdôrazňuje, že úspešné presadzovanie stratégie pre mládež si vyžaduje nepretržitú, jednotnú a koordinovanú účasť všetkých príslušných zainteresovaných strán, najmä sociálnych partnerov, mládežníckych organizácií a zástupcov vnútroštátnych rád mládeže; vyzýva členské štáty, aby preskúmali, akým spôsobom možno príklady osvedčených postupov z iných členských štátov uplatniť na ich vlastných trhoch práce; je presvedčený, že štruktúrovaný dialóg je hodnotným spôsobom zapájania mladých ľudí do rozhodovania a podporovania zodpovednosti v rámci stratégie pre mládež; vyzýva členské štáty aby využívali toto fórum počas ďalšieho cyklu stratégie pre mládež.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	30.5.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	35 2 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Edit Bauer, Heinz K. Becker, Jean-Luc Bennahmias, Phil Bennion, Pervenche Berès, Vilija Blinkevičiūtė, Milan Cabrnoch, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Derek Roland Clark, Minodora Cliveti, Marije Cornelissen, Frédéric Daerden, Sari Essayah, Richard Falbr, Marian Harkin, Nadja Hirsch, Stephen Hughes, Danuta Jazłowiecka, Martin Kastler, Ádám Kósa, Jean Lambert, Patrick Le Hyaric, Verónica Lope Fontagné, Olle Ludvigsson, Thomas Mann, Csaba Őry, Sylvana Rapti, Licia Ronzulli, Nicole Sinclaire, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Jutta Steinruck, Traian Ungureanu
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Malika Benarab-Attou, Iliana Malinova Iotova, Svetoslav Hristov Malinov, Ria Oomen-Ruijten, Antigoni Papadopoulou

• [1]  Eurofound (2012):NEETs – Mladí ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, nevzdelávajú sa a nezúčastňujú sa na odbornej príprave: charakteristika, náklady a politické riešenia v Európe (NEETs – Young people not in employment, education or training: Characteristics, costs and policy responses in Europe), Úrad pre publikácie Európskej únie, Luxemburg.

STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (3.6.2013)

pre Výbor pre kultúru a vzdelávanie

k vykonávaniu stratégie EÚ pre mládež na obdobie 2010 – 2012
(2013/2073(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Martina Anderson

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre kultúru a vzdelávanie, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  v kontexte prebiehajúcich opatrení na zníženie dlhu, narastajúcej nezamestnanosti mladých ľudí a značných rozdielov v úrovni dosiahnutého vzdelania a odbornej pripravenosti zdôrazňuje význam sociálno-hospodárskej a územnej súdržnosti Európskej únie, na základe článku 174 ZFEÚ, pre dosiahnutie cieľov stratégie EÚ pre mládež, ktorými sú vytváranie väčšieho počtu rovnakých pracovných príležitostí pre všetkých mladých ľudí, podpora sociálneho začlenenia, rodovej rovnosti a solidarity všetkých mladých ľudí, zníženie rizika chudoby a zvýšenie podielu pracujúceho obyvateľstva;

2.  domnieva sa, že hlavnou prioritou EÚ by mal byť boj proti nezamestnanosti mladých ľudí v Európe; s obavami vníma alarmujúci počet mladých ľudí bez vzdelania či práce; vyjadruje presvedčenie, že ak EÚ nedokáže náležitým spôsobom vyriešiť túto výzvu, vieru v európsky projekt zatienia chýbajúce perspektívy pre mladých ľudí;

3.  zdôrazňuje dôležitosť strategických investícií zo štrukturálnych fondov EÚ do regionálneho rozvoja, konkurencieschopnosti a tvorby vysoko kvalitných učňovských praxí a stáží a udržateľných a trvalých pracovných miest, čo by mladým ľuďom poskytlo čo možno najviac príležitostí zamestnania, ktoré by rešpektovalo zamestnanecké práva v každom členskom štáte, aby bolo možné výrazne obmedziť ich neisté podmienky a riziko chudoby; ďalej zdôrazňuje dôležitosť hospodárskej diverzifikácie v odvetviach s vysokou pridanou hodnotou a potrebu dôrazu na vidiecke a znevýhodnené oblasti;

4.  zdôrazňuje, že je potrebné zamerať sa na odstránenie nesúladu medzi ponukou a dopytom pracovných miest z geografického hľadiska v rámci členských štátov i medzi nimi, a to najmä na základe zmien Európskeho portálu pre pracovnú mobilitu (EURES), s cieľom zvýšiť počet pracovných ponúk pre mladých;

5.  domnieva sa, že včasné zásahy a iniciatívna politika v oblasti pracovného trhu predstavujú posun od riešenia príznakov problému viacgeneračného nedostatku k rozpoznávaniu a riadeniu rizík už v začiatočnej fáze s cieľom zabrániť nezamestnanosti a uľahčiť reintegráciu mladých do pracovného procesu; osobitne upozorňuje na osoby, ktoré sú najviac vytláčané na okraj a najviac ohrozené nezamestnanosťou;

6.  ako najúčinnejší spôsob napredovania navrhuje vytvorenie rámca, ktorý jednoznačne spojí dosiahnuté výsledky s pokrokom vo vykonávaní Dohovoru OSN o právach dieťaťa (UNCRC), pričom zastáva názor, že politika v oblasti mládeže by mala byť rázna a merateľná;

7.  poznamenáva, že popri stratégiách EÚ v oblasti zamestnanosti zohrávajú mestá a regióny významnú úlohu pri posudzovaní miestneho pracovného trhu, predvídaní ich potrieb a prispôsobovaní programov vhodných pre mladých ľudí; rovnako vyzdvihuje dôležitosť mladých ľudí pre ich spoločenstvá vrátane ostrovov a najodľahlejších regiónov; žiada miestne a regionálne orgány, aby nabádali na aktívny prístup k občianstvu a zabezpečili, aby sa zástupcovia mladých ľudí alebo združení mladých ľudí zúčastňovali na rozličných iniciatívach, ktoré navrhuje EÚ;

8.  zdôrazňuje, že programy EÚ a predovšetkým štrukturálne fondy a Kohézny fond sú najúčinnejšími nástrojmi vytvárania nových pracovných miest a podporovania podnikania medzi mladými ľuďmi;

9.  považuje za poľutovaniahodné, že sa ohromujúce vyhlásenia Európskej rady o záväzkoch voči mládeži nepremietli do príslušných finančných záväzkov; poznamenáva, že veľkú časť tzv. rastového balíka, ktorý bol avizovaný v roku 2012, tvorili najmä prostriedky čiastočne presunuté zo štrukturálnych fondov, ktoré už boli predtým prisľúbené a viazané;

10. naliehavo vyzýva členské štáty, aby odstránili existujúce prekážky pre cezhraničné učňovské praxe a stáže a tým lepšie prepojili dopyt a ponuku pracovných stáží a praxe pre mladých ľudí, čím sa zvýši mobilita a zamestnateľnosť, predovšetkým v pohraničných oblastiach;

11. považuje za poľutovaniahodný nejednoznačný postoj Rady, ktorá na jednej strane presadzuje vyčlenenie dodatočných zdrojov pre mladých ľudí, avšak odkladá rokovania týkajúce sa ich vyplatenia v rámci opravného rozpočtu na rok 2013, čím ohrozuje vyplácanie štipendií v rámci programu Erasmus; vyzýva Radu, aby zaujala konštruktívnejší prístup a v každom ročnom rozpočte prestala rozširovať medzeru medzi platobnými rozpočtovými prostriedkami a viazanými rozpočtovými prostriedkami;

12. žiada Komisiu a členské štáty, aby mobilizovali všetky dostupné finančné prostriedky, predovšetkým v rámci štrukturálnych fondov, na uskutočnenie programu, ktorý by podnietil investície do odbornej prípravy a tvorby pracovných miest, čím by sa prispelo k zníženiu neprijateľne vysokej miery nezamestnanosti mladých ľudí a zároveň by sa podporou podnikateľského ducha mladých ľudí povzbudil rozvoj ich podnikania; víta iniciatívu pre zamestnanosť mládeže a naliehavo vyzýva príslušné členské štáty a regióny, aby v plnej miere využili finančné prostriedky Európskeho sociálneho fondu (ESF) a osobitné prostriedky;

13. vyjadruje presvedčenie, že vysokej nezamestnanosti v niektorých členských štátoch sa dalo vyhnúť prostredníctvom intenzívnych vnútroštátnych a regionálnych stratégií zmeraných na povzbudenie podnikov k náboru pracovnej sily spomedzi mladých ľudí;

14. navrhuje, aby bol systém záruk pre mladých náležite financovaný prostredníctvom lepšieho využitia ESF;

15. zdôrazňuje, že by bolo vhodné viac podporovať rozvoj podnikateľského ducha medzi mladými ľuďmi prostredníctvom prístupu k európskym prostriedkom a poskytovaním poradenstva v tejto oblasti;

16. domnieva sa, že by sa mali vypracovať nové programy s cieľom poskytnúť mladým ľuďom kvalitné technologické vzdelanie a podporovať príležitosti, aby sa títo mladí ľudia mohli špecializovať a pracovať na území iného členského štátu;

17. uznáva, že sociálne podniky môžu zohrať významnú úlohu pri podpore pracovných miest vysokej kvality a v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu tým, že budú investovať do vzdelávania a odbornej prípravy mladých Európanov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	30.5.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	41 0 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Luís Paulo Alves, Jean-Jacob Bicep, John Bufton, Nikos Chrysogelos, Francesco De Angelis, Danuta Maria Hübner, Filiz Hakaeva Hyusmenova, Vincenzo Iovine, María Irigoyen Pérez, Seán Kelly, Mojca Kleva Kekuš, Constanze Angela Krehl, Petru Constantin Luhan, Iosif Matula, Erminia Mazzoni, Ana Miranda, Jens Nilsson, Jan Olbrycht, Wojciech Michał Olejniczak, Markus Pieper, Tomasz Piotr Poręba, Georgios Stavrakakis, Csanád Szegedi, Nuno Teixeira, Lambert van Nistelrooij, Oldřich Vlasák, Kerstin Westphal, Hermann Winkler, Joachim Zeller, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Martina Anderson, Vasilica Viorica Dăncilă, Karin Kadenbach, Lena Kolarska-Bobińska, Elisabeth Schroedter, Patrice Tirolien, Evžen Tošenovský, Manfred Weber, Iuliu Winkler
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Albert Deß, Takis Hadjigeorgiou, Katarína Neveďalová

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	18.6.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	28 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Zoltán Bagó, Lothar Bisky, Piotr Borys, Jean-Marie Cavada, Silvia Costa, Santiago Fisas Ayxela, Lorenzo Fontana, Mary Honeyball, Petra Kammerevert, Emma McClarkin, Marek Henryk Migalski, Katarína Neveďalová, Doris Pack, Chrysoula Paliadeli, Monika Panayotova, Gianni Pittella, Marie-Thérèse Sanchez-Schmid, Marco Scurria, Hannu Takkula, László Tőkés, Helga Trüpel, Sabine Verheyen, Milan Zver
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	François Alfonsi, Liam Aylward, Ivo Belet, Nadja Hirsch, Iosif Matula, Georgios Papanikolaou, Inês Cristina Zuber
Náhradníčka (čl. 187 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní	Vasilica Viorica Dăncilă