SPRÁVA o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení Protokol o Štatúte Súdneho dvora Európskej únie na základe zvýšenia počtu sudcov Všeobecného súdu
10.7.2013 - (02074/2011 – C7‑0126/2012 – 2011/0901B(COD)) - ***I
Výbor pre právne veci
Spravodajkyňa: Alexandra Thein
NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení Protokol o Štatúte Súdneho dvora Európskej únie na základe zvýšenia počtu sudcov Všeobecného súdu
(02074/2011 – C7‑0126/2012 – 2011/0901B(COD))
(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)
Európsky parlament,
– so zreteľom na žiadosť Súdneho dvora predloženú Európskemu parlamentu a Rade (02074/2011),
– so zreteľom na článok 254 prvý odsek a článok 281 druhý odsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými bol Európskemu parlamentu predložený návrh aktu (C7-0126/2012),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 a ods. 15 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Komisie (COM(2011) 0596),
– so zreteľom na list Súdneho dvora z 8. mája 2012,
– so zreteľom na list Komisie z 30. mája 2012,
– so zreteľom na body 2 a 3 svojho legislatívneho uznesenia z 5. júla 2012 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa štatút Súdneho dvora Európskej únie[1] a jeho príloha I,
– so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A7-0252/2013),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Súdnemu dvoru, Komisii a národným parlamentom.
Pozmeňujúci návrh 1
POZMEŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU[2]*
k návrhu Súdneho dvora
---------------------------------------------------------
o nariadení Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení Protokol o Štatúte Súdneho dvora Európskej únie
na základe zvýšenia počtu sudcov Všeobecného súdu
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 19 ods. 2 druhý pododsek,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 254 prvý odsek a článok 281 druhý odsek,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a najmä na jej článok 106a ods. 1,
so zreteľom na žiadosť Súdneho dvora,
so zreteľom na stanovisko Komisie,
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,
keďže:
▌
(5) od vzniku Všeobecného súdu sa po postupnom rozšírení jeho právomocí v súčasnosti na tento súd podáva neustále narastajúci počet vecí;
(6) počet predložených vecí na tomto súde sa postupom rokov neustále zvyšuje, v dôsledku čoho došlo na Všeobecnom súde časom k značnému nárastu neskončených vecí a k predĺženiu konaní;
(7) osoby podliehajúce súdnej právomoci môžu toto predĺženie konaní najmä z hľadiska požiadaviek stanovených v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, ako aj článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd len ťažko akceptovať;
(8) situácia, v ktorej sa Všeobecný súd nachádza, má štrukturálne príčiny spojené so zintenzívnením a s diverzifikáciou legislatívnej a normotvornej činnosti inštitúcií, orgánov a úradov alebo agentúr Únie, ako aj s objemom a so zložitosťou vecí podaných na Všeobecný súd osobitne v oblastiach hospodárskej súťaže a štátnej pomoci;
(9) v dôsledku toho treba prijať opatrenia nevyhnutné na vyriešenie tejto situácie a využiť možnosť zvýšiť počet sudcov Všeobecného súdu stanovenú zmluvami, ktorej povaha umožní v krátkom čase znížiť objem neskončených vecí a takisto skrátiť neprimeranú dĺžku konaní vedených na tomto súde;
(9a) tieto opatrenia by mali zahŕňať aj právnu úpravu, ktorou sa stanoví dlhodobé riešenie otázky pôvodu sudcov, keďže súčasné rozdelenie sudcovských miest medzi členské štáty nie je uplatniteľné v situácií, keď je viac sudcov než členských štátov;
(9b) podľa článku 19 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii tvoria Všeobecný súd sudcovia, najmenej jeden za každý členský štát. Keďže týmto sa už zabezpečuje primeraná zemepisná rovnováha a zastúpenie vnútroštátnych právnych systémov, ďalší sudcovia by mali byť menovaní výlučne na základe ich profesionálnej a osobnostnej vhodnosti, pričom sa zohľadní ich znalosť právnych systémov Európskej únie a členských štátov. Počet sudcov za každý členský štát by však nemal byť vyšší ako dvaja,
▌
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Protokol o Štatúte Súdneho dvora Európskej únie sa mení takto:
▌
6a. Prvý odsek článku 47 sa nahrádza týmto textom:
„Na Všeobecný súd a jeho členov sa vzťahuje článok 9a, články 14 a 15, článok 17 ods. 1, 2, 4 a 5 a článok 18.“
7. ▌Článok 48 ▌sa nahrádza takto:
„Počet sudcov Všeobecného súdu je jedno sudcovské miesto za každý členský štát a dvanásť dodatočných sudcovských miest. Počet sudcov za každý členský štát by však nemal byť vyšší ako dvaja.
Všetci sudcovia majú rovnaké postavenie a rovnaké práva a povinnosti.
Čiastočná výmena, ku ktorej dochádza každé tri roky, sa striedavo týka jednej polovice sudcov, ak je počet sudcov párny; pri nepárnom počte sudcov sa táto výmena striedavo týka raz párneho počtu sudcov, raz nepárneho, t. j. o jedného menej, než je uvedený párny počet sudcov.
7a. Vkladá sa tento článok:
„Článok 48a
Kandidáta na sudcovské miesto členského štátu navrhuje vláda tohto členského štátu.“
7b. Vkladá sa tento článok:
„Článok 48b
1. Dodatočné sudcovské miesta sa obsadzujú nezávisle od pôvodu kandidáta z určitého členského štátu.
2. V rámci postupu obsadzovania jedného alebo viacerých dodatočných sudcovských miest môžu kandidátov navrhovať všetky vlády členských štátov. Okrem toho sa môžu odstupujúci sudcovia písomne uchádzať ako kandidáti na Všeobecnom súde u predsedu výboru v súlade s článkom 255 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
3. V rámci postupu obsadzovania jedného alebo viacerých dodatočných sudcovských miest výbor vydá stanovisko v súlade s článkom 255 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o spôsobilosti kandidátov na vykonávanie úradu sudcu Všeobecného súdu. Výbor pripojí k svojmu stanovisku o spôsobilosti kandidátov zoznam kandidátov, ktorí sú na základe skúseností na vysokej úrovni najvhodnejší, a to v preferenčnom poradí. Ak je počet vhodných kandidátov dostatočný, tento zoznam obsahuje aspoň dvojnásobok počtu kandidátov, ako je počet sudcov, ktorých majú vlády členských štátov vymenovať na základe vzájomnej dohody.“
▌
▌
Článok 3
1. Toto nariadenie nadobúda účinnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
2. Dodatoční dvanásti noví sudcovia vymenovaní po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia nastúpia do funkcie bezodkladne po zložení prísahy.
Funkčné obdobie šiestich z nich, ktorí sa určia žrebom, skončí šesť rokov po prvej čiastočnej obmene Všeobecného súdu po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. Funkčné obdobie ostatných šiestich sudcov končí šesť rokov po druhej čiastočnej obmene Všeobecného súdu po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V … …
Za Európsky parlament Za Radu
predseda predseda
- [1] Prijaté texty, P7_TA(2012)0294.
- [2] * Pozmeňujúce návrhy: nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▌.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1. Rozdelenie legislatívneho postupu na dve časti
Táto správa predstavuje druhú časť legislatívneho postupu, ktorým sa mení štatút Súdneho dvora. Pokiaľ ide o jednu časť navrhovanej zmeny a doplnenia – zvýšenie počtu sudcov, na jar 2012 bolo jasné, že v Rade nedôjde k dohode. V zásade ale panuje dohoda o tom, že počet sudcov treba zvýšiť. Keďže počet dodatočných sudcov bude v každom prípade nižší ako 27, ďalšieho sudcu nebudú môcť vyslať všetky členské štáty. Výberové kritériá budú preto nevyhnutne viesť k tomu, že len niektoré štáty budú môcť v budúcnosti vyslať dvoch sudcov. O kritériá výberu dodatočných sudcov sa náležite diskutuje.
Výbor pre právne veci sa preto rozhodol rozdeliť návrh nariadenia do dvoch častí. Nesporná časť, ktorá sa týkala zmeny a doplnenia štatútu, bola schválená ešte pred letom 2012 a prijatá vo forme zákona. Pokiaľ ide o teraz predkladanú druhú časť, treba nájsť riešenie s ohľadom na počet dodatočných sudcov (prvostupňového) Všeobecného súdu a kritériá ich výberu.
2. Neustále sa zvyšujúce pracovné zaťaženie Všeobecného súdu Európskej únie (prvostupňový súd)
Počet vecí skončených Všeobecným súdom pravidelne zaostával v posledných rokoch za počtom nových predložených vecí. Z tohto dôvodu sa neustále zvyšoval počet neskončených vecí. Až v roku 2012 bol tento trend prerušený, keď ostalo neskončených spolu 617 vecí a 688 vecí bolo skončených. K 31. decembru 2012 bolo neskončených spolu presne 1 237 vecí. Na porovnanie bolo v roku predložených 522 vecí a 397 bolo skončených. K 31. decembru 2007 bolo neskončených 1 154 vecí. Tieto údaje ukazujú, že na jednej strane počet vecí neustále rastie a na druhej strane sa vďaka interným organizačným reformám značne zvýšila produktivita Všeobecného súdu.
Napriek svojmu zvýšenému úsiliu Všeobecný súd už ďalej nevie znášať zvyšujúce sa pracovné zaťaženie. Údaje neukazujú počet žiadostí o zrýchlené konanie alebo počet žiadostí o predbežné opatrenia; oba druhy žiadostí pritom kladú vysoké nároky na zdroje.
Dôvodom súčasného nárastu v pracovnej záťaži je a) zvýšenie počtu prípustných druhov žalôb; b) nárast sporových vecí po pristúpení nových členských štátov v rokoch 2004 a 2007; c) žaloby, ktorý vyplývajú z väčšej európskej integrácie, čo vedie k vyššiemu počtu a väčšej rozmanitosti legislatívnych a regulačných aktov inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr EÚ; a d) nárast žalôb týkajúcich sa žiadostí o ochrannú známku Spoločenstva. Treba poukázať na to, že mnohé z uvedených dôvodov neboli predtým brané do úvahy.
3. Reakcia Všeobecného súdu
Všeobecný súd sa neprizeral nečinne na toto dodatočné zaťaženie. V prvom rade bol zmenený jeho rokovací poriadok, aby bolo možné uznášať o prípadoch týkajúcich sa duševného vlastníctva bez ústnych konaní. Tieto prípady môžu byť teraz uzavreté rýchlejšie.
Po druhé, na Všeobecnom súde sa v roku 2007 uskutočnila zmena organizačnej štruktúry na osem rôznych rozhodovacích zložiek a jednu odvolaciu komoru. Všeobecný súd zaviedol okrem toho dynamický systém správy vecí. Po tretie, správa pre pojednávanie sa v súčasnosti vypracúva vo forme zhrnutia pre všetky veci. Po štvrté, predseda Súdneho dvora môže v súčasnosti prideľovať nové veci tým komorám, ktoré už prejednávajú iné veci, z ktorých vyplývajú podobné právne otázky. Po piate, boli zavedené účinné metódy vypracovania znenia rozsudkov a uznesení. Po šieste, boli zavedené vysoko výkonné počítačové aplikácie, ktoré umožňujú okamžitú dostupnosť dokumentov a rýchlu výmenu medzi jednotlivými kabinetmi, ako aj medzi kabinetmi, kanceláriou a rozličnými oddeleniami Všeobecného súdu.
4. Možné riešenia
Napriek uvedených zlepšeniam priebehov konaní sa Všeobecný súd domnieva, že je potrebné urýchlene prijať štrukturálne riešenie. Zmluvy ustanovujú dve možnosti reformy:
a) vytvorenie osobitných súdov;
b) zvýšenie počtu sudcov Všeobecného súdu prostredníctvom zmeny a doplnenia článku 48 štatútu.
V rámci prvej časti legislatívneho postupu Súdny dvor zamietol vytvorenie oficiálnych osobitných komôr Všeobecného súdu. Pracovné zaťaženie Všeobecného súdu možno tak vyriešiť výlučne zvýšením počtu sudcov.
V tejto súvislosti spravodajkyňa 17. januára 2013 vycestovala do Luxemburgu, aby prerokovala tieto otázky s predsedom, tajomníkom a sudcami Všeobecného súdu, ako aj s predsedom Súdneho dvora. K tejto otázke sa tiež konalo 24. apríla2012 v Bruseli vypočutie.
5. Počet dodatočných sudcov
Súdny dvor navrhol zvýšiť počet sudcov na Všeobecnom súde o dvanásť, aby ich celkový stav dosiahol počet tridsaťdeväť. Spravodajkyňa považuje za preukázané, že Všeobecný súd potrebuje ďalších sudcov. Presný počet je ťažké stanoviť a odôvodniť. Z analýzy Výboru pre rozpočet[1] vyplynulo, že každé dodatočné sudcovské miesto vrátane okrem iného nákladov na príslušných tajomníkov bude stáť ročne približne jeden milión EUR. Spravodajkyňa považuje počet dvanásť dodatočných sudcov za primeraný, a to aj s ohľadom na viac než napätú rozpočtovú situáciu EÚ, príp. členských štátov. Súdnictvo musí byť schopné plniť svoje kontrolné funkcie a musí byť schopné tak spraviť v primeranom časovom rámci. To očakávajú aj občania so zreteľom na ochranu zásady právneho štátu.
6. Problém výberu sudcov
Súdny dvor sa vo svojom návrhu nevyjadruje k tomu, ako majú byť dodatoční sudcovia pred ich vymenovaním zvolení. Tradične ide o vec členských štátov, keďže článok 19 ods. 2 zmluvy hovorí len o tom, že za každý členský štát musí byť najmenej jeden sudca. Doterajšie rokovania jasne poukázali, že táto vec predstavuje pre členské štáty nanajvýš citlivú otázku štatútu.
V zásade jestvujú dve riešenia. Po prvé možno vyberať sudcov na základe ich pôvodu z členského štátu, ako doposiaľ. Vzhľadom na to, ako sa popisuje skôr v texte, že nie všetky členské štáty môžu vyslať dodatočného sudcu, by bol potrebný rotačný systém.
Po druhé možno dodatočných sudcov navrhovať čisto na základe ich odbornej spôsobilosti. Tento prístup uprednostňuje aj Komisia.
7. Možné rotačné systémy
Spravodajkyňa sa domnieva, že je naliehavo potrebné nájsť riešenie. Dôležitejšie ako otázka voľby systému výberu je urýchlené poskytnutie dodatočných sudcov pre Všeobecný súd. Je preto otvorená všetkým kompromisným návrhom, najmä zo strany Súdneho dvora alebo Všeobecného súdu. Rada by však predniesla nasledujúce poznámky k obom možným riešeniam.
V rámci diskusií medzi inštitúciami a členskými štátmi boli navrhnuté mnohé rotačné systémy:
a) úplne rovnoprávna rotácia, pri ktorej majú všetky členské štáty na rovnakom základe právo vysielať druhého sudcu;
b) rotácia, pri ktorej sa rozlišuje veľkosť členského štátu. Väčšie členské štáty pritom vysielajú druhého sudcu častejšie ako štáty menšie;
c) rotácia, pri ktorej sa na rotácii zúčastňujú všetky členské štáty, ale sudcovia väčších členských štátov sa vymenúvajú na dve funkčné obdobia;
d) zmiešaná rotácia: veľké členské štáty by vždy delegovali dvoch sudcov; malé členské štáty by tak spravili iba niekedy;
e) rotácia „losovaním“: pre každé sudcovské miesto, ktoré treba obsadiť, sa losuje, čím sa rozhodne o tom, ktorý členský štát je oprávnený na vymenovanie;
f) jeden z uvedených systémov, pričom sa však dodatočné sudcovské miesta vytvárajú najprv iba na určité obdobie, napríklad šesť rokov.
8. Zabudnuté kritérium odbornej spôsobilosti
Vo všeobecnosti treba poznamenať, že žiaden z uvedených rotačných systémov nie je presvedčivý. Zmysel doterajšieho platného pravidla – každý členský štát vysiela jedného sudcu – je zachovanie určitej rovnováhy medzi členskými štátmi a právnymi systémami. Je to do určitej miery aj opodstatnené.
Napokon je však rozhodujúce, aby sa na sudcovské miesto navrhli nielen vhodní právnici z určitého členského štátu, ale najvhodnejší právnici z celej EÚ. Najmä občania sa musia mať istotu, že sa môžu spoľahnúť na to, že o ich záležitostiach rozhodujú najspôsobilejší (a nie iba spôsobilí) sudcovia.
Táto zásada je už zakotvená pre výber sudcov pre Súd pre verejnú službu. V súlade s prílohou I článkom 3 ods. 4 k štatútu vydáva v ňom príslušný výberový výbor nielen stanovisko k spôsobilosti kandidátov. Výbor navyše pripojí k svojmu stanovisku zoznam kandidátov, ktorí sa na základe skúseností na vysokej úrovni javia ako najspôsobilejší.
Vytvorenie takéhoto zoznamu pre Všeobecný súd by mohol do budúcnosti prevziať výbor podľa článku 255 ZFEÚ. Doposiaľ mal tento výbor za úlohu iba preverovať spôsobilosť kandidátov navrhnutých členskými štátmi. V jednotlivých prípadoch už boli kandidáti vyhlásení za nespôsobilých. Odporúčania výboru síce nie sú pre vlády členských štátov záväzné, doposiaľ sa však vlády týmito odporúčaniami vždy riadili. Bolo by skutočne zložité vymenovať sudcu, ktorý bol označený za nespôsobilého.
Nedá sa tiež predpokladať, že by boli z jedného členského štátu vymenovaní viac než dvaja sudcovia. Ukazuje sa to zo skúseností so zoznamom kandidátov pre Súd pre verejnú službu. V dôsledku požadovanej vzájomnej dohody vlád členských štátov podľa článku 253 ZFEÚ by sa pri viacerých kandidátoch z jediného členského štátu na zozname, ktorí sa zdajú najspôsobilejší, aj tak vymenoval iba jeden a ostatní by sa na zozname jednoducho preskočili. Preto je tiež nevyhnutné, aby zoznam obsahoval väčší počet kandidátov, ako treba.
9. Návrh spravodajkyne
Podľa spravodajkyne by mal systém vyzerať takto: za súčasných podmienok by bol menovaný jeden sudca na členský štát, čím sa spĺňa požiadavka zemepisnej rovnováhy a zohľadňujú sa vnútroštátne právne poriadky. „Dodatoční" sudcovia vy sa mali vyberať výhrade v poradí ich spôsobilosti bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť. Všetky vlády členských štátov by mali mať možnosť navrhnúť svojich kandidátov. Toto riešenie je objektívne opodstatnené a odpovedá vôli občanov.
Aby sa zabránilo strate skúseností odstupujúcich sudcov, napríklad pretože sa z pohľadu vysielajúcich členských štátov ukázali byť príliš nezávislí pre svoje vlády, navrhuje spravodajkyňa okrem toho, aby sa odstupujúci sudcovia mohli sami uchádzať priamo u výboru ako kandidáti.
Témou diskusie so súčasným predsedom výboru podľa článku 255 Jeanom-Marcom Sauvém bola na vypočutí 30. mája 2013 možná budúca úloha tohto výboru v zmysle uvedených návrhov. Predseda vo všeobecnosti myšlienku podporil a zároveň poskytol pár návrhov na zlepšenie, ktorými sa vo veľkej miere zaoberala konečná správa.
10. Záverečné zhodnotenie spravodajkyne
Spravodajkyňa považuje argumenty, ktoré predniesol Všeobecný súd, za presvedčivé a potrebnosť dodatočných sudcov za preukázanú. Je nanajvýš dôležité, aby Všeobecný súd bol schopný rozhodovať vo veciach v primeranom čase.
Veľkým problémom je však vymenúvanie sudcov; táto otázka viedla už pri prvom pokuse k sklzom. Spravodajkyňa touto správou predkladá konkrétny návrh, v ktorom sa nezohľadňuje štátna príslušnosť dodatočných sudcov. Zvyšky národnostného zmýšľania nesmú ísť na úkor právneho štátu v EÚ.
V záujme rýchlej dohody však spravodajkyňa navrhuje, aby bol Parlament otvorený kompromisným návrhom Rady alebo Súdneho dvora, pretože posilnenie sudcovských miest je súrne. Akákoľvek dohoda je lepšia ako ďalšie oneskorenie. V dôsledku dlhého trvania súdnych konaní v súčasnosti hrozí ďalšie porušovanie Európskeho dohovoru o ľudských právach.
Výbor preto vyzýva Radu, aby na návrhy obsiahnuté v tomto návrhu správy reagovala čo najrýchlejšie, aby sa efektívnosť súdneho systému Únie nenarúšala ďalšími oneskoreniami.
- [1] Stanovisko z 27. januára 2013 (spravodajkyňa: Angelika Werthmann).
POSTUP
|
Názov |
Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení Protokol o Štatúte Súdneho dvora Európskej únie na základe zvýšenia počtu sudcov Všeobecného súdu |
||||
|
Referenčné čísla |
02074/2011 – C7-0126/2012 – 2011/0901B(COD) |
||||
|
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi |
JURI 12.6.2012 |
|
|
|
|
|
Výbory požiadané o stanovisko dátum oznámenia na schôdzi |
AFCO 12.6.2012 |
|
|
|
|
|
Bez predloženia stanoviska Dátum rozhodnutia |
AFCO 17.9.2012 |
|
|
|
|
|
Spravodajkyňa dátum vymenovania |
Alexandra Thein 8.6.2012 |
|
|
|
|
|
Prerokovanie vo výbore |
18.9.2012 |
26.11.2012 |
19.3.2013 |
30.5.2013 |
|
|
Dátum prijatia |
20.6.2013 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania: |
+: –: 0: |
23 1 0 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Raffaele Baldassarre, Luigi Berlinguer, Sebastian Valentin Bodu, Françoise Castex, Christian Engström, Marielle Gallo, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Sajjad Karim, Klaus-Heiner Lehne, Antonio Masip Hidalgo, Jiří Maštálka, Alajos Mészáros, Bernhard Rapkay, Evelyn Regner, Dimitar Stoyanov, Rebecca Taylor, Alexandra Thein, Tadeusz Zwiefka |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Sergio Gaetano Cofferati, Eva Lichtenberger, Angelika Niebler |
||||
|
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Frédérique Ries, Nikolaos Salavrakos, Jacek Włosowicz |
||||
|
Dátum predloženia |
10.7.2013 |
||||