Postup : 2012/2292(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0258/2013

Predkladané texty :

A7-0258/2013

Rozpravy :

PV 12/09/2013 - 9
CRE 12/09/2013 - 9

Hlasovanie :

PV 12/09/2013 - 13.19
CRE 12/09/2013 - 13.19

Prijaté texty :

P7_TA(2013)0386

SPRÁVA     
PDF 189kWORD 152k
15.7.2013
PE 508.017v02-00 A7-0258/2013

o cezhraničnom kolektívnom vyjednávaní a nadnárodnom sociálnom dialógu

(2012/2292(INI))

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

Spravodajca: Thomas Händel

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o cezhraničnom kolektívnom vyjednávaní a nadnárodnom sociálnom dialógu

(2012/2292(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 3 ods. 3 a článok 6 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–   so zreteľom na články 9, 151, 152, 154, 155 a 156 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–   so zreteľom na článok 12, 28, článok 52 ods. 2 a článok 53 Charty základných práv Európskej únie, ako aj na preambulu a príslušné vysvetlenia,

–   so zreteľom na článok 11 Európskeho dohovoru o ľudských právach,

–   so zreteľom na články 5 a 6 (revidovanej) Európskej sociálnej charty,

–   so zreteľom na rozhodnutie Komisie 98/500/ES z 20. mája 1998 o zriadení Výborov pre medziodvetvový dialóg na podporu dialógu medzi sociálnymi partnermi na európskej úrovni,

–   so zreteľom na smernicu Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/86/ES z 8. októbra 2001, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskej spoločnosti v súvislosti s účasťou zamestnancov na riadení, a smernicu Rady 2003/72/ES z 22. júla 2003, ktorou sa dopĺňajú stanovy Európskeho družstva s ohľadom na účasť zamestnancov na riadení,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES z 11. marca 2002, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/38/ES zo 6. mája 2009 o zriaďovaní európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva na účely informovania zamestnancov a porady s nimi,

–   so zreteľom na závery Rady (EPSCO) 17423/11 prijaté 1. decembra 2011,

–   so zreteľom na pracovný dokument Komisie z 10. septembra 2012 nazvaný Nadnárodné dohody na úrovni podnikov: využitie potenciálu sociálneho dialógu (SWD(2012)0264),,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. apríla 2012 s názvom Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest (COM(2012)0173),

–   so zreteľom na správu skupiny odborníkov pre nadnárodné dohody na úrovni podnikov, ktorá existuje v rámci Komisie, z 31. januára 2012,

–   so zreteľom na prepracovaný pracovný dokument skupiny odborníkov pre nadnárodné dohody na úrovni podnikov, ktorá existuje v rámci Komisie, z 31. januára 2012,

–   so zreteľom na zelenú knihu Komisie zo 17. januára 2012 s názvom Reštrukturalizácia a pripravenosť na zmenu: aké ponaučenia vyplývajú z nedávnych skúseností? (COM(2012)0007) a doplňujúci pracovný dokument útvarov Komisie zo 17. januára 2012 nazvaný Reštrukturalizácia v Európe 2011 (SEC(2012)0059),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. októbra 2010 s názvom Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie: konkurencieschopnosť a udržateľnosť v popredí záujmu (COM(2010)0614),

–   so zreteľom na prieskum Komisie z 2. júla 2008 nazvaný Mapovanie nadnárodných dokumentov dohodnutých na úrovni podnikov (EMPL F2 EP/bp 2008 (D) 14511),

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z roku 2008 nazvaný Úloha nadnárodných podnikových dohôd v kontexte zvyšujúcej sa medzinárodnej integrácie (SEC(2008)2155),

–   so zreteľom na správu Komisie z februára 2006 nazvanú Nadnárodné kolektívne vyjednávanie: minulosť, prítomnosť a budúcnosť,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. februára 2005 o sociálnom programe (COM(2005)0033),

–   so zreteľom na dohovory MOP o pracovných doložkách (verejné zákazky) (č. 94) a o kolektívnom vyjednávaní (č. 154),

–   so zreteľom na judikatúru vytvorenú dozornými orgánmi MOP,

–   so zreteľom na trojstranné vyhlásenie MOP o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky (vyhlásenie o nadnárodných podnikoch) (1977),

–   so zreteľom na vyhlásenie MOP z 10. júna 2008 o sociálnej spravodlivosti a spravodlivej globalizácii,

–   so zreteľom na deklaráciu Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o základných zásadách a právach pri práci z 18. júna 1998,

–   so zreteľom na dohovory MOP, ktoré stanovujú všeobecné základné pracovné normy, pokiaľ ide (okrem iného) o: slobodu združovania a právo na kolektívne vyjednávanie (č. 87, 1948 a č. 98, 1949; a nediskrimináciu v zamestnaní (č. 100, 1951 a č. 111, 1958,

–   so zreteľom na štúdiu o presadzovaní základných práv pracovníkov, ktorú dal vypracovať Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci (september 2012),

–   so zreteľom na štúdiu o cezhraničnom kolektívnom vyjednávaní a nadnárodnom sociálnom dialógu, ktorú dal vypracovať Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci (jún 2011),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15.januára 2013 s odporúčaniami Komisii o informovaní pracovníkov a konzultácií s nimi, predvídaní a riadení reštrukturalizácie(1),

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0258/2013),

A. keďže podľa Komisie(2) v roku 2012 existovalo 244 európskych nadnárodných podnikových dohôd; keďže to poukazuje na to, že vo veľkých nadnárodných podnikoch v Európe integrácia pracovných vzťahov výrazne napreduje;

B.  keďže rastie počet nadnárodných podnikových dohôd, ktoré obsahujú dohody o postupoch riešenia sporov, ako odporúčajú organizácie zamestnancov a zamestnávateľov;

C. keďže ani na medzinárodnej, ani na európskej úrovni neexistuje pre tieto dohody právny rámec; keďže by sa malo uvažovať nad tým, či je to dôvodom, prečo sa uzatvorilo menej takýchto dohôd;

D. keďže každý členský štát Únie má vlastný systém pracovných vzťahov, ktorý je založený na rozdielnom historickom vývine a tradíciách a ktorý sa musí rešpektovať a nevyžaduje si harmonizáciu;

E.  keďže cezhraničné partnerstvá medzi sociálnymi partnermi dokázali, že sú dobrými postupmi na podporu voľného pohybu pracovníkov a podporu ich práv naprieč hranicami; keďže podpora EÚ pre takéto cezhraničné partnerstvá je životne dôležitá;

F.  keďže európsky dialóg podporuje zachovanie a zvyšovanie zamestnanosti, zlepšovanie pracovných podmienok a tým aj zvyšovanie blahobytu zamestnancov nadnárodných podnikov prostredníctvom inovácií, pričom zároveň rešpektuje autonómiu pri kolektívnom vyjednávaní;

G. keďže EÚ uznáva slobodu združovania a právo na kolektívne vyjednávanie ako základné práva;

H. keďže podniky čoraz viac pôsobia na európskej úrovni, pričom zastúpenie pracovníkov je prevažne organizované na vnútroštátnej úrovni; keďže táto nesúmernosť má negatívny vplyv na zastupovanie záujmov pracovníkov a pracovníci sú vystavení riziku, že budú vystavení vzájomnej konkurencii a budú nútení pristúpiť na nižšie mzdy, horšie pracovné podmienky alebo iné nepriaznivé úpravy;

1.  poznamenáva, že toto uznesenie sa týka nadnárodných podnikových dohôd; poznamenáva, že nadnárodné podnikové dohody sú uzatvorené – väčšinou na úrovni odvetví – medzi európskymi odborovými zväzmi na jednej strane a na strane druhej medzi jednotlivými podnikmi a/alebo zväzmi zamestnávateľov, a že uznesenie sa nevzťahuje na medzinárodné rámcové dohody, ktoré uzatvárajú a podpisujú medzinárodné odborové zväzy s podnikmi; zdôrazňuje potrebu posilniť európsky a nadnárodný sociálny dialóg a cezhraničné kolektívne vyjednávanie;

2.  navrhuje, aby Komisia zvážila, či je pre tieto európske nadnárodné podnikové dohody potrebný a užitočný voliteľný európsky právny rámec s cieľom poskytnúť pre tie dohody väčšiu právnu istotu, väčšiu transparentnosť a predvídateľné a vymáhateľné právne účinky v súlade s rámcovými ustanoveniami; navrhuje, aby sa postupy týkajúce sa európskych nadnárodných podnikových dohôd, ktoré uznávajú zmluvnú autonómiu zmluvných strán, podporovali, a odporúča, aby sa ustanovenia začlenili do dohôd o riešení sporov;

Voliteľný právny rámec pre európske nadnárodné podnikové dohody

3.  podčiarkuje autonómiu sociálnych partnerov, na základe ktorej môžu vstupovať do rokovaní a uzatvárať dohody na všetkých úrovniach;

4.  zdôrazňuje, že nadnárodné podnikové dohody sa od seba odlišujú, a to napríklad pokiaľ ide o rozsah ich uplatniteľnosti, pôsobnosť a signatárov, v súlade so zámermi, východiskami, potrebami a cieľmi týchto strán, a zároveň zdôrazňuje, že aj podniky a podnikové kultúry sa od seba významne odlišujú a že treba rešpektovať slobodu zmluvných partnerov vytvárať rozličné typy nadnárodných podnikových dohôd;

5.  navrhuje, aby si sociálni partneri vymieňali skúsenosti v oblasti nadnárodných podnikových dohôd;

6.  zdôrazňuje, že Komisia by mala pri uvažovaní o voliteľnom právnom rámci vychádzať z jeho dobrovoľného využívania, ktoré by malo byť pre sociálnych partnerov, ako aj spoločností a skupinu spoločností voliteľné a zároveň založené na flexibilite a postúpení na vnútroštátnej úrovni s cieľom dať nadnárodnej podnikovej dohode právny účinok; výslovne zdôrazňuje nezávislosť sociálnych partnerov a strán kolektívnych dohôd;

7.  zastáva názor, že európske podnikové rady by sa mali v príslušných prípadoch v plnej miere zúčastňovať na rokovaniach s európskymi odborovými zväzmi, keďže dokážu odhaliť potrebu nadnárodnej podnikovej dohody alebo príležitosť na jej uzavretie, mali by iniciovať proces a pripravovať pôdu pre rokovania a pomáhať pri zabezpečovaní transparentnosti a šírení informácií o dohodách medzi príslušnými pracovníkmi; víta skutočnosť, že niektoré európske odborové zväzy navrhli procedurálne pravidlá na zapojenie európskych podnikových rád;

8.  vyjadruje presvedčenie, že je nevyhnutné prijať zásadu najvýhodnejšieho ustanovenia (most favorable clause) a doložky o zákaze zníženia úrovne ochrany (non-regression clause) s cieľom vylúčiť nebezpečenstvo, aby európska nadnárodná podniková dohoda (European transnational company agreement) poškodila alebo ohrozila národné kolektívne dohody (collective agreements ) a národné podnikové dohody (company agreements);

9.  odporúča zaviesť alternatívne mechanizmy riešenia sporov; zastáva názor, že by sa mal dohodnúť prvý spoločný mechanizmus ad hoc na úrovni podnikov, napríklad nabádaním zmluvných strán k tomu, aby na dobrovoľnom základe súhlasili s ustanoveniami o riešení sporov, aby sa v prípade konfliktov medzi zmluvnými partnermi našlo riešenie; pripomína, že tieto ustanovenia môžu vychádzať zo šablón pre alternatívne mechanizmy riešenia sporov, ktoré dohodli a poskytujú sociálni partneri EÚ na odvetvovej úrovni; uznáva, že mnohé nadnárodné podnikové dohody, ktoré už boli uzavreté na európskej úrovni, už obsahujú funkčné mechanizmy mimosúdneho riešenia sporov a nabáda sociálnych partnerov, aby si o tejto otázke intenzívnejšie vymieňali názory a aby určili metódy, ako ich ďalej rozvíjať a/alebo optimalizovať;

10. navrhuje Komisii, aby odporučila sociálnym partnerom, aby v súvislosti s európskymi nadnárodnými podnikovými dohodami zohľadnili tieto kritériá: postup udeľovania mandátu, t. j. objasnenie legitimity a reprezentatívnosti strán rokujúcich o uzavretí dohody, miesto a dátum uzavretia dohody, rozsah pôsobnosti z obsahového a geografického hľadiska, zásada najvýhodnejšieho ustanovenia a doložka o zákaze zníženia úrovne ochrany, obdobie platnosti súhlasu; podmienky vypovedania dohody a mechanizmy urovnania sporu, témy, ktorých sa dohoda týka, a ďalšie formálne požiadavky;

11. víta opatrenia, ktoré na účel výmeny skúseností poskytuje Komisia sociálnym partnerom a expertom s cieľom podporovať ich, ako je zhromažďovanie príkladov, budovanie databáz a vypracúvanie štúdií;

12. v tejto súvislosti pripomína dobré skúsenosti s cezhraničnými partnerstvami sociálnych partnerov a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili podporu EÚ pre takéto budúce cezhraničné partnerstvá;

13. nabáda európskych sociálnych partnerov, aby v plnej miere využili možnosť uzavrieť dohody na úrovni Únie, ako sa uvádza v článku 155 ZFEÚ, pri plnom rešpektovaní ich nezávislosti;

14. žiada významnejšiu úlohu pre európskych sociálnych partnerov pri utváraní európskych politík; predovšetkým vyzýva sociálnych partnerov, aby sa podieľali na vypracovaní ročného prieskumu rastu a aby sa významnejším spôsobom zapojili do sledovania pokroku dosiahnutého v členských štátoch;

15. zdôrazňuje, že je potrebné nabádať k zastúpeniu a účasti žien na rôznych úrovniach sociálneho dialógu a štruktúr kolektívneho vyjednávania a podporovať a zvýšiť toto zastúpenie a účasť, ako aj uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti na príslušných fórach, a to s cieľom zaujímať sa o názory žien a začleniť otázky súvisiace s rodovou rovnosťou do kolektívneho vyjednávania; poukazuje na to, že trojstranný sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie majú nepopierateľne veľký potenciál ako prostriedky na podporu rodovej rovnosti na pracovisku;

16. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, sociálnym partnerom EÚ a národným parlamentom.

(1)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0005.

(2)

Nadnárodné dohody na úrovni podnikov: využitie potenciálu sociálneho dialógu, pracovný dokument Komisie z 10. septembra 2012 SWD(2012) 264 final, str. 2.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Podnikové stratégie, ako sú koncentrácia na hlavnú podnikateľskú činnosť, využívanie výrobných liniek mimo podnikov, využívanie krajín s nízkou úrovňou miezd, politika nízkych cien a získavanie prístupu k trhom za súčasného prispôsobovania výrobkov a služieb želaniam zákazníkov v čoraz kratšom čase, vedú k veľkým a rýchlym zmenám v podnikoch, ktoré vyrábajú výrobky alebo ponúkajú služby. Toto má za následok trvalé výkyvy v prípade zákaziek, organizačné zmeny a reštrukturalizáciu, čo sa zase prejavuje na strane zamestnancov. Podniky v takých prípadoch uplatňujú svoje výrobné systémy a podnikové štruktúry väčšinou vo všetkých závodoch, ktoré k nim patria.

V dôsledku toho, že riadenie koncernov nadobúda v čoraz väčšej miere nadnárodný charakter, rastie potreba vypracovávať riešenia problémov v politike práce na cezhraničnej úrovni(1).

Rozsah pôsobnosti pracovnoprávnych a sociálnoprávnych systémov sa ale v prípade zamestnancov spravidla končí na štátnych hraniciach ich krajiny. V mnohých podnikoch preto sociálni partneri prijali dohody s cieľom uskutočniť tieto zmeny. Tento proces rozširovania rozsahu činností na nadnárodnú úroveň nesmie prebiehať na úkor štrukturálne slabších zamestnancov ani sa nesmie skončiť obyčajným mzdovým a sociálnym dampingom.

Treba sa snažiť zabezpečiť výkonné podniky, ktoré vykazujú kvalitnú prácu a vysokú mieru zamestnanosti, čo bude možné len vtedy, ak bude existovať právne zaistený sociálny dialóg na vysokej úrovni.

Úpravy v tieni práva

Dohody uzatvárané medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľov sú však veľmi rôzne. Rozdiely sa prejavujú vo veľmi odlišných formách a siahajú od označenia (dohoda, vyhlásenie, kódex správania, kolektívna dohoda, kolektívna zmluva) až po zmluvné strany. Čím viac dohôd existuje, o to viac je potrebné vymedziť jednotlivé formy(2). Pokiaľ teda nebudú existovať záväzné vymedzenia, budú možné rôzne výklady vyplývajúce z odlišujúcich sa systémov vzťahov medzi sociálnymi partnermi.

Je prekvapivé, že sa vzhľadom na chýbajúce právne úpravy, rozdiely medzi nimi a množstvo s tým spojených problémov(3) doteraz vôbec uzatvorilo toľko európskych nadnárodných dohôd.

Komisia(4) síce zaregistrovala do svojej databázy približne 215 dokumentov od 138 podnikov, ktoré sa vzťahujú na viac ako 10 miliónov zamestnancov, BUSINESSEUROPE(5) však vychádza len zo 100 podnikov, ktoré majú sídlo v Európe a náležite uzatvorili dohody.

Európska konfederácia odborových zväzov (ETUC) registruje cca. 220 dokumentov rôzneho druhu (dohody, protokoly, vyhlásenia), ktoré uzatvorilo 138 podnikov(6). Tieto dokumenty sa týkajú viac ako 10 miliónov zamestnancov, vzhľadom na ich geografický rozsah pôsobnosti sa však 85 % z nich považuje za európske dohody.

Tento zvyšujúci sa počet dohôd je dôkazom toho, že pracovné vzťahy v Európe čoraz viac nadobúdajú nadnárodný rozmer. Okrem ekonomických dôvodov (pozri vyššie) si tento vývoj z právneho hľadiska vynútili prvotné európske právne predpisy, ktoré boli v tejto oblasti prijaté, napríklad smernice o európskych zamestnaneckých radách(7), o účasti zamestnancov na európskej spoločnosti na riadení(8), o vysielaní pracovníkov(9) a o informovaní zamestnancov a konzultáciách s nimi(10).

Rokovania na úrovni európskych zamestnaneckých rád prispeli prostredníctvom cezhraničnej interakcie k horizontálnemu a vertikálnemu rozšíreniu pracovných vzťahov v podnikoch na európsku úroveň(11).

Kolektívne (Collective agreements) a európske nadnárodné podnikové dohody (European transnational company agreements)

V prípade európskych nadnárodných podnikových dohôd (European Transnational Company Agreements) nejde väčšinou o národné kolektívne dohody (national collective agreements) v klasickom zmysle slova, ktoré sa uzatvárajú na národnej úrovni medzi odborovými zväzmi a zamestnávateľmi alebo zväzmi zamestnávateľov a na ktoré sa vzťahuje vnútroštátny právny rámec, do ktorého patria aj kolektívne akcie. K obsahu klasických kolektívnych zmlúv patria napr. mzdy a (vo väčšine členských štátov) pracovný čas.

Vymedzenie obidvoch oblastí môže byť v jednotlivých prípadoch ťažké. Súvisí to s tým, že v každom členskom štáte EÚ existuje osobitný systém vzťahov medzi sociálnymi partnermi, t. j. systém, ktorým sa riadi to, ako zamestnávatelia, zamestnanci a štát upravujú pracovné vzťahy.

O európskych kolektívnych dohodách (European Collective Agreements) sa v súčasnosti nedá hovoriť, i keď existuje niekoľko modelov koordinácie v tejto oblasti, napríklad zoskupenie Doorn(12). Táto koordinácia však prebieha medzi odborovými organizáciami a je do nej zapojených len málo odvetví.

Ťažko si predstaviť zjednotený systém kolektívnych zmlúv na európskej úrovni vzhľadom na rozdielne systémy vzťahov medzi sociálnymi partnermi. Právo na kolektívne vyjednávanie je vo väčšine členských štátov stanovené v zákone alebo v ústave, alebo ako základné právo. Okrem toho by sa v strednodobom horizonte európsky systém ťažko vytváral z hľadiska národných ekonomík. V prvom rade bude úlohou európskych sociálnych partnerov, aby v strednodobom horizonte našli rámec pre nadnárodné rokovania o kolektívnych dohodách.

Už teraz vlastne prebiehajú cezhraničné rokovania o tejto oblasti, pre ktoré sa musí zabezpečiť právo na kolektívne konanie aj na európskej úrovni, ako sa to požaduje v správe Anderson(13). Prípady Viking a Laval si vyžadujú riešenie, ktoré sa nepodarilo dosiahnuť návrhom nariadenia Monti II(14). Štúdia, ktorú dal vypracovať Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci a v ktorej sa jednoznačne poukazuje na to, ako sa v niektorých členských štátoch EÚ komplikuje alebo zhoršuje vykonávanie kolektívneho práva(15), zdôrazňuje ešte viac túto potrebu.

V prípade európskych nadnárodných podnikových dohôd síce nejde o európske kolektívne dohody v klasickom zmysle, obsahy sa ale menia(16). Zatiaľ čo v začiatkoch stáli v popredí skôr informácie, teraz ide čoraz častejšie o opatrenia ďalšieho vzdelávania, ochranu pri práci a ochranu zdravia, premiestňovanie a riešenie reštrukturalizačných opatrení(17). Preto by mohli byť v budúcnosti tieto dve regulačné roviny viac prepojené.

Udelenie mandátu a reprezentatívnosť pre európske nadnárodné podnikové dohody

Jednou z otázok, ktoré sú pre európskych sociálnych partnerov nanajvýš dôležité a problematické, je udelenie mandátu a reprezentatívnosť(18) tých, ktorí vedú rokovania a podpisujú dohody. Toto by malo byť jasné, transparentné a zrozumiteľné. Väčšina európskych odborových združení už vypracovala interné organizačné usmernenia(19).

Európske zamestnanecké rady a zástupcovia zamestnancov v európskych spoločnostiach síce začínajú často rokovania, ktoré neskôr vedú k uzavretiu dohôd, ale len európske odborové zväzy môžu uzatvárať európske nadnárodné podnikové dohody. Len im môžu národné odborové zväzy demokraticky udeliť mandát a len ony môžu zastupovať uznané národné odborové zväzy.

Na tomto základe je možné zaručiť právo na kolektívne vyjednávanie vo vnútroštátnom rámci napriek prepojeniu týchto dvoch sfér. Ďalej to znamená väčšiu záväznosť tak v procese rokovaní, ako aj pri vykonávaní. Vyplýva to z toho, že vo väčšine krajín sú odbory na národnej úrovni aj priamo zapojené a zabezpečujú zlučiteľnosť európskych právnych predpisov s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Mimosúdne vyrovnanie

V systémoch vzťahov medzi sociálnymi partnermi existujú v rôznych členských štátoch rozličné formy mimosúdneho vyrovnania sporov. Má to tú výhodu, že na vypracovávaní riešení sa zúčastňujú samotné rokujúce strany a rozhodnutie neprijímajú tretie strany. Z toho dôvodu sa v tejto súvislosti odporúča najmä mediácia, pretože zúčastnené strany samé vypracujú riešenie, pričom je zaručený spravodlivý postup. Treba tu brať do úvahy aj skúsenosti z iných odvetví a/alebo zbierať príklady, napr. mediácia, postupy s účasťou zmierovacích orgánov v zákone o organizácii podnikov (Betriebsverfassungsgesetz – Nemecko).

Alternatívy regulácie

Ešte stále neexistujú právne predpisy o európskych nadnárodných dohodách. Táto oblasť síce patrí do medzinárodného práva súkromného, ale v nariadeniach Brusel I a Rím I nie sú stanovené kolektívne dohody.

Aj dohoda uzatvorená v oblasti, na ktorú sa nevzťahuje žiadna úprava, by bola v plnej miere vynútiteľná. Takáto náhla zmena by bola prehnaná a autonómiu sociálnych partnerov a sociálny dialóg by zohľadňovala len vo veľmi malej miere.

Správnym riešením by neboli ani smernica alebo nariadenie bez voliteľného charakteru vzhľadom na záväznosť ich uplatnenia.

Dohodnutie sa na tom, že platí vnútroštátne právo určitého členského štátu, nie je riešením, pretože toto právo by nepoznali a nemohli uplatňovať všetky časti podniku, ktoré sa nachádzajú v inej krajine. Okrem toho by sa tým nezohľadnil pôvodne európsky nadnárodný charakter týchto dohôd a prenesenie pracovných vzťahov na nadnárodnú – európsku – úroveň.

(1)

Müller, Thorsten/ Platzer, Hans-Wolfgang, Rüb, Stefan, `Transnationale Unternehmensvereinbarungen und die Vereinbarungspolitik Europäischer Betriebsräte, Düsseldorf 2013, p. 94

(2)

http://www.eurofound.europa.eu/areas/industrialrelations/dictionary/definitions/transnationalcompanyagreement.htm

(3)

Pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Nadnárodné dohody na úrovni podnikov: využitie potenciálu sociálneho dialógu (2012) 264 final.

(4)

Ide o medzinárodné a európske dohody: http://ec.europa.eu/social/main.jsp?langId=en&catId=89&newsId=1141

(5)

http://www.businesseurope.eu/Content/Default.asp?PageID=568&DocID=31047

(6)

http://www.etuc.org/IMG/pdf/EN-ETUC-Position-on-TCA-2.pdf

(7)

Smernica 94/45/ES naposledy zmenená smernicou 2009/38/ES.

(8)

2001/86/EC.

(9)

96/71/EC.

(10)

2002/14/EC.

(11)

Rüb, Stefan/ Platzer, Hans-Wolfgang/ Müller, Thorsten `Transnationale Unternehmensvereinbarungen-Zur Neuordnung der Arbeitsbeziehungen in Europa` (Nadnárodné podnikové dohody – vytvorenie novej štruktúry pracovných vzťahov v Európe), Berlin 2011 , s.245.

(12)

http://www.eurofound.europa.eu/areas/industrialrelations/dictionary/definitions/doorngroup.htm

(13)

Správa Andersson (2008/2085(INI)) z 30.9.2008 (A6-0370/2008).

(14)

Monti-II, návrh nariadenia Rady o výkone práva uskutočniť kolektívnu akciu v rámci slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby (COM(2012) 130 final, Brusel, 21.3.2012.

(15)

Štúdia Európskeho parlamentu o vykonávaní základných práv pracovníkov (European Parliament study on Enforcement of Fundamental Workers´s Rights), vypracovaná na žiadosť Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, september 2012.

(16)

EUROACTA 02/2012: Európska akcia v oblasti nadnárodných podnikových dohôd: míľnik na ceste ku skutočnej internacionalizácii pracovných vzťahov?

(17)

http://ec.europa.eu/social/main.jsp?jsp?catId=978&langId=en

(18)

Oznámenie Komisie s názvom Partnerstvo na zvládanie zmien v rozšírenej Európe – zlepšovanie príspevku európskeho sociálneho dialógu (KOM(2004) 557.

(19)

Napr. IndustriAll, ETUC.


STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (3.6.2013)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

o cezhraničnom kolektívnom vyjednávaní a nadnárodnom sociálnom dialógu

(2012/2292(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko : Antigoni Papadopoulou

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci , aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže EÚ čelí v súčasnosti najhoršej hospodárskej a finančnej kríze od čias veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch dvadsiateho storočia;

B.  keďže účinky hospodárskej krízy mimoriadne vážne postihujú ženy, a to priamo aj nepriamo, najmä pokiaľ ide o rozdielnu mieru nezamestnanosti mužova a žien;

C. keďže pretrvávajúce nedostatočné zastúpenie žien na všetkých úrovniach rozhodovania a v oblasti sociálneho dialógu úzko súvisí s ich nedostatočným zastúpením vo vládach, v odboroch a zamestnaneckých organizáciách, pričom v zamestnaneckých organizáciách je žien trvalo zastúpených najmenej, a keďže toto nedostatočné zastúpenie môže znamenať nedostatočnú jasnú a ucelenú politiku v oblasti rodovej problematiky;

1.  poukazuje na to, že trojstranný sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie majú nepochybne veľký potenciál pri podpore rodovej rovnosti; zdôrazňuje význam kolektívneho vyjednávania medzi vedením a zamestnancami s cieľom zlepšiť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a bojovať proti rozdielom v odmeňovaní žien a mužov a tzv. sklenenému stropu;

2.  poukazuje na to, že modely zastúpenia na rôznych úrovniach (miestnej, odvetvovej, medziodborovej, vnútroštátnej a medzinárodnej) nie sú riadne zdokumentované; zdôrazňuje, že údaje o zastúpení žien týkajúce sa veku, sexuálnej orientácie, spôsobilosti, triedy, etnického pôvodu, občianskeho postavenia a rasy v podstate neexistujú; zdôrazňuje význam rozčleňovania údajov;

3.  naliehavo žiada členské štáty, aby ženám zaručili možnosť uplatňovať bez diskriminácie svoje práva vo všetkých oblastiach spoločnosti, a vyzdvihuje právo žien zúčastňovať sa na politickom živote a na formovaní a vykonávaní hlavných politických otázok, najmä tak, že budú zastávať verejné funkcie a budú volené do odborových orgánov a orgánov zastupujúcich pracovníkov;

4.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v jednotlivých etapách kolektívneho vyjednávania sa prehliadajú osobitné potreby žien napriek skutočnosti, že práve ženy sú živiteľkami vo väčšine rodín s osamelým rodičom, ktoré výrazne postihuje kríza; zdôrazňuje, že bez zmeny v kultúre kolektívneho vyjednávania (kto a ako vyjednáva – čo poukazuje na štýl vedenia) možno dosiahnuť len malú zmenu, pokiaľ ide o obsah vyjednávania; zdôrazňuje, že snahy súvisiace s otázkami, ako je rozmanitosť, rovnosť, zastúpenie podporujúce začleňovanie a demokratizácia vedenia v rámci inštitúcií treba prepojiť s agendou kolektívneho vyjednávania a sociálneho dialógu;

5.  zdôrazňuje, že kolektívne vyjednávanie predstavuje cenný doplnok právnych predpisov a rozhodovacieho procesu pri presadzovaní rodovej rovnosti a je kľúčovým mechanizmom pri uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v oblasti zamestnania;

6.  zdôrazňuje, že je potrebné zaujímať sa o názory žien, ktoré zvyčajne vyjadrujú aj záujmy detí a starších osôb, o ktoré sa ženy starajú, a zabezpečiť ich zastúpenie v rokovacích skupinách; požaduje tiež, aby sa vykonalo posúdenie vplyvu kolektívnych zmlúv z hľadiska rodovej rovnosti;

7.  zdôrazňuje potrebu zvýšiť zastúpenie a účasť žien v rámci sociálneho dialógu a štruktúr kolektívneho vyjednávania a uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti na príslušných fórach;

8.  vyzýva odbory, aby výslovne podporovali ženy a školili ich so zameraním na účasť v rokovacích skupinách vrátane Európskej zamestnaneckej rady;

9.  zdôrazňuje, že odbory by mali zvyšovať informovanosť o prínosoch združovania sa v odboroch a uskutočňovať osobitné kampane s cieľom podporiť zapojenie žien;

10. vyzýva odbory, aby zabezpečili, že organizovanie činnosti v odboroch (schôdze, cesty, činnosti) bude zodpovedať potrebám vyváženia pracovného a rodinného života mužov i žien;

11. vyzýva odbory, aby medzi svojimi členmi a u zamestnávateľov presadzovali a posilňovali citlivosť, pokiaľ ide o otázky rodovej rovnosti;

12. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili rovnocenné zastúpenie žien a mužov a ich účasť v inštitúciách podieľajúcich sa na sociálnom dialógu, vďaka čomu sa bude problematike rodovej rovnosti venovať väčšia pozornosť;

13. vyzýva EÚ a členské štáty, aby medzi sociálnymi partnermi podporovali citlivosť, pokiaľ ide o otázky rodovej rovnosti;

14. zdôrazňuje, že je dôležité rozvíjať agendu vyjednávania s prihliadaním na rodovú rovnosť, ako aj jasnú stratégiu pre problematiku rodovej rovnosti;

15. zdôrazňuje, že otázky súvisiace s rodovou rovnosťou, ako sú rozdiely v odmeňovaní mužov a žien, rodová segregácia na trhu práce, zosúladenie pracovných a rodinných povinností, podpora kariérneho rastu a boj proti násiliu a sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku, musia byť začlenené do agendy sociálneho dialógu tak, aby sa zohľadnili záujmy žien i mužov;

16. vyzýva odbory, aby do agendy kolektívneho vyjednávania zahrnuli rodové hľadisko;

17. nalieha na členské štáty, aby vykonávali rámec činností v oblasti rodovej rovnosti (2005);

18. vyzýva členské štáty, aby svoju pozornosť zamerali najmä na malé a stredné podniky, ktoré majú trvale väčšie problémy, pokiaľ ide o presadzovanie rovnakých príležitostí a vyrovnávanie sa s nákladmi v dôsledku neprítomnosti počas materskej alebo rodičovskej dovolenky;

19. naliehavo žiada členské štáty, aby zaručili právo na rovnaké pracovné príležitosti, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, o odbornú prípravu a postup v zamestnaní, ako aj o zásadu „rovnakej odmeny za rovnakú prácu“;

20. vyzýva členské štáty, aby každý rok udeľovali Cenu za rodovú rovnosť tým podnikom, ktoré svojou personálnou a administratívnou politikou podporujú rodovú rovnosť na pracovisku;

21. naliehavo vyzýva členské štáty, aby skutočne uznávali materstvo a otcovstvo ako mimoriadnu spoločenskú funkciu a aby zaručovali právo na dovolenku, ktoré je zakotvené v právnych predpisoch;

22. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v legislatívnych opatreniach s cieľom podporovať sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

29.5.2013

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

27

1

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Regina Bastos, Edit Bauer, Marije Cornelissen, Edite Estrela, Iratxe García Pérez, Mikael Gustafsson, Mary Honeyball, Lívia Járóka, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Constance Le Grip, Astrid Lulling, Barbara Matera, Elisabeth Morin-Chartier, Krisztina Morvai, Norica Nicolai, Siiri Oviir, Antonyia Parvanova, Joanna Senyszyn, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Marc Tarabella, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Roberta Angelilli, Rosa Estaràs Ferragut, Nicole Kiil-Nielsen, Katarína Neveďalová, Chrysoula Paliadeli, Antigoni Papadopoulou, Angelika Werthmann

Náhradníčka (čl. 187 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní

Martina Anderson


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

20.6.2013

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

31

6

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Regina Bastos, Edit Bauer, Phil Bennion, Pervenche Berès, Philippe Boulland, Milan Cabrnoch, David Casa, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Derek Roland Clark, Marije Cornelissen, Emer Costello, Frédéric Daerden, Karima Delli, Sari Essayah, Thomas Händel, Marian Harkin, Nadja Hirsch, Stephen Hughes, Danuta Jazłowiecka, Martin Kastler, Ádám Kósa, Jean Lambert, Verónica Lope Fontagné, Olle Ludvigsson, Thomas Mann, Elisabeth Morin-Chartier, Csaba Őry, Licia Ronzulli, Elisabeth Schroedter, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Jutta Steinruck, Traian Ungureanu, Inês Cristina Zuber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Georges Bach, Jürgen Creutzmann, Sergio Gutiérrez Prieto, Evelyn Regner, Birgit Sippel

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Ricardo Cortés Lastra, Jürgen Klute, Marita Ulvskog

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia