SPRÁVA o strategickom plánovaní a dlhodobých trendoch: rozpočtové dôsledky na budovanie kapacít

16.7.2013 - (2012/2290(INI))

Výbor pre rozpočet
Spravodajca: James Elles

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o strategickom plánovaní a dlhodobých trendoch: rozpočtové dôsledky na budovanie kapacít

(2012/2290(INI))

Európsky parlament,

–    so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2013[1], a najmä na prípravnú akciu nazvanú Medziinštitucionálny systém na identifikáciu dlhodobých trendov v rozpočte na rok 2013,

–    so zreteľom na nariadenie o rozpočtových pravidlách (EÚ, Euratom) č. 966/2012, najmä na jeho článok 54 ods. 2 písm. a) a b) a článok 54 písm. e), platné pre všeobecný rozpočet Únie, a vykonávacie pravidlá,

–    so zreteľom na správu ESPAS (Európskeho systému strategických a politických analýz) nazvanú Globálne trendy do roku 2030 – občania a vzájomne prepojený a polycentrický svet, ktorú vypracoval Inštitút Európskej únie pre bezpečnostné štúdie (EUISS)[2],

–    so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–    so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre ústavné veci (A7-0265/2013),

A.  keďže žijeme v období rýchlych zmien – zjavných v súvislosti s dynamikou sily, demografickými zmenami, so zmenami klímy, s urbanizáciou a technológiou – a politici preto musia vo všetkých jurisdikciách venovať väčšie úsilie štúdiu a monitorovaniu hlavných celosvetových trendov;

B.   keďže v rozpočte na rok 2010 sa na podnet Parlamentu stanovilo, aby Komisia realizovala počas dvoch rokov pilotný projekt, ktorého zámerom bolo preskúmanie možnosti na vytvorenie medziinštitucionálneho systému na zisťovanie dlhodobých trendov v oblasti hlavných politických otázok, ktoré stoja pred EÚ;

C.  keďže rozpočet EÚ na rok 2012 umožnil, aby projekt prešiel do ďalšej fázy ako prípravná akcia na tri roky od roku 2012 do roku 2014, ktorej cieľom je zaviesť do konca roka 2014 plne fungujúci Európsky systém strategických a politických analýz (ESPAS) zahrnujúci všetky dôležité inštitúcie EÚ, a to rozvíjaním „úzkej spolupráce medzi výskumnými oddeleniami rozličných inštitúcií EÚ a orgánmi, ktoré sa venujú analýze strednodobých a dlhodobých politických trendov“[3];

D.  keďže vytvorenie trvalého medziinštitucionálneho systému na administratívnej úrovni na zisťovanie a mapovanie hlavných trendov, ktorý môže formovať budúci politický kontext, by pomáhalo inštitúciám EÚ a podporovalo ich pri príprave a reagovaní na problémy a pri definovaní koherentných strategických smerovaní na budúce roky;

E.   keďže takýto dobre zavedený a uznávaný systém by mohol poskytovať základ pre úvahy v rámci príprav rozpočtu EÚ, určovania strategických priorít na ročnom a viacročnom základe a priamejšieho prepájania finančných zdrojov s politickými cieľmi;

F.   keďže posilnenie postavenia žien nemožno dosiahnuť bez uznania a účinného uplatňovania ich práv; keďže ESPAS by mohol taktiež poskytnúť účinnú analýzu úloh súvisiacich s podporou rodovej rovnosti, počnúc posilnením zastúpenia žien v politike až po boj proti všetkým formám diskriminácie žien;

G.  keďže v prvej správe sponzorovanej systémom ESPAS s názvom Globálne trendy do roku 2030 – občania a vzájomne prepojený a polycentrický svet, ktorú vypracoval inštitút EUISS, sa určuje niekoľko celosvetových trendov, ktoré môžu formovať svet v nasledujúcich desaťročiach;

H.  keďže tieto trendy zahrnujú predovšetkým: čoraz väčšiu moc jednotlivca, čiastočne poháňanú technologickými zmenami; väčší dôraz na udržateľný rozvoj na pozadí čoraz väčšieho nedostatku zdrojov a pretrvávajúcej chudoby, doplnený o účinky zmeny klímy; vznik medzinárodného systému charakterizovaného presunom moci ďalej od štátov, spolu s čoraz väčšími medzerami v správe verejných vecí, pretože tradičné mechanizmy medzištátnych vzťahov nereagujú primerane na požiadavky verejnosti;

1.   je presvedčený, že tvorba jasnej a účinnej politiky EÚ bude čoraz viac závisieť od včasného zistenia dlhodobých trendov, ktoré ovplyvňujú úlohy a výbery Únie v čoraz zložitejšom a vzájomne závislom svete;

2.   zdôrazňuje, že je dôležité, aby inštitúcie EÚ efektívne spolupracovali na monitorovaní a analyzovaní týchto dlhodobých trendov a aby tiež spolupracovali a vytvárali siete s inými subjektmi vrátane širšej komunity bádateľov v rámci Európskej únie i mimo nej, ktoré sa zaujímajú o podobné otázky v tretích krajinách; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v procese rozvoja účinných kapacít na poskytovanie nezávislých, vysoko kvalitných medziinštitucionálnych analýz a poradenstva o kľúčových trendoch, s ktorými sa tvorcovia politík v rámci systému EÚ stretávajú;

3.  poukazuje na to, že v súlade so zásadou subsidiarity nesú za vypracovanie dlhodobých sociálno-ekonomických stratégií a vykonávanie politík v EÚ zodpovednosť rôzne verejné organizácie, ako sú európske inštitúcie, vládne ministerstvá, útvary regionálnych alebo miestnych orgánov a špecializované agentúry; zdôrazňuje skutočnosť, že v členských štátoch a európskych inštitúciách zohrávajú úlohu v rozvoji dlhodobých stratégií okrem verejných orgánov aj hospodárski a sociálni partneri, mimovládne organizácie a ostatné zainteresované strany; zdôrazňuje preto, že by sa mal uplatňovať prístup viacúrovňovej správy;

4.  zdôrazňuje, že politika súdržnosti musí byť vzhľadom na svoj viacročný, dlhodobý a horizontálny charakter politikou, v ktorej je silne akcentovaný aspekt plánovania do budúcnosti, a že, keďže má značný podiel na rozpočte EÚ, musí zaujať významné miesto v akomkoľvek rozpočtovom plánovaní zameranom do budúcnosti;

5.  domnieva sa, že vytváranie politiky vzhľadom na politiku súdržnosti a iné oblasti v stále vyššej miere závisí od včasnej identifikácie dlhodobých globálnych trendov; berie v tejto súvislosti na vedomie rôzne správy zamerané do budúcnosti, napríklad Projekt Európa 2030 (správa skupiny pre reflexiu o budúcnosti EÚ 2030 predložená Európskej rade) a správu Globálne trendy 2030 – občania v prepojenom a polycentrickom svete, ktorú vypracoval Inštitút Európskej únie pre bezpečnostné štúdie (EUISS) ako súčasť projektu Európsky systém strategických a politických analýz (ESPAS); odporúča, aby sa takéto iniciatívy na podávanie správ užšie koordinovali;

6.   požaduje zahrnutie rodového hľadiska do hodnotenia dlhodobých trendov a do budúcich správ ako spôsob boja proti porušovaniu ľudských práv, diskriminácii a chudobe;

7.  víta predovšetkým doterajšie výsledky pilotného projektu na administratívnej úrovni (2010 – 2011) a prípravnú akciu (2012 – 2014) určenú na rozvoj Európskeho systému strategických a politických analýz (ESPAS) s cieľom napomáhať zisťovanie dlhodobých trendov v hlavných otázkach, ktoré Únia rieši, a rozhodne odporúča, aby tento proces pokračoval aj po uplynutí súčasnej prípravnej akcie; a domnieva sa, že takýto systém by mal zahŕňať zamestnancov všetkých príslušných inštitúcií a orgánov EÚ vrátane Výboru regiónov; domnieva sa, že o takomto systéme podávania správ treba viesť diskusiu za účasti všetkých zainteresovaných záujmových skupín a podnikateľských a mimovládnych organizácií;

8.  naliehavo vyzýva štyri inštitúcie a orgány, ktoré sú v súčasnosti zapojené do procesu ESPAS – Komisiu, Parlament, Radu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť – aby vypracovali a podpísali medziinštitucionálnu dohodu, ktorá by sa mala v ideálnom prípade uzavrieť na jar roku 2014, pričom každý partner by sa zaviazal, že dohodu bude plniť a podieľať sa na nej aj naďalej;

9.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby zúčastnené inštitúcie a orgány venovali potrebné pracovné sily a finančné zdroje systému ESPAS prostredníctvom svojich rozpočtov v plnom súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, a najmä s jeho článkom 54 písm. e), ako aj v rámci každoročného rozpočtového postupu, aby sa zaručilo, že tento systém sa bude môcť v budúcnosti rozvíjať rozpočtovo neutrálnym spôsobom; zdôrazňuje, že je potrebné, aby inštitúcie EÚ investovali do odborníkov so špecifickými znalosťami, ktorí budú v plnej miere prispievať k analyzovaniu a monitorovaniu globálnych trendov, ako aj so znalosťami, ktoré im umožnia identifikovať alternatívy a navrhovať odporúčania v oblasti politík pre osobitné potreby každej inštitúcie EÚ;

10. trvá na tom, aby systém ESPAS riadila a monitorovala vhodne zostavená medziinštitucionálna správna rada, ktorá stanoví jeho mandát a priority, vymenuje jeho riaditeľov alebo iných úradníkov, a v ktorej bude Európsky parlament zastúpený poslancami, pokiaľ sa tak rozhodne, čo znamená, že konkrétna činnosť systému ESPAS sa by sa mala v rámci jeho mandátu vykonávať nezávisle;

11. víta zámer využiť proces ESPAS a na základe jeho globálnej siete vybudovať internetový archív štúdii a materiálov z viacerých zdrojov týkajúcich sa strednodobých a dlhodobých trendov, ku ktorým by mali voľný prístup politici a občania na celom svete;

12. víta skutočnosť, že táto úzka administratívna spolupráca medzi inštitúciami EÚ v rámci procesu ESPAS povedie v rámci prípravnej akcie k prezentácii predbežnej správy analyzujúcej dlhodobé trendy a ich dôsledky na problémy a úlohy Únie v rokoch 2014 - 2019, ktorá by sa mala predložiť na informáciu prichádzajúcim predsedom inštitúcií v roku 2014; domnieva sa, že tento príklad je úspešný a mal by sa opakovať aj potom v päťročnom cykle;

13. je presvedčený, že stály systém, zameraný na vypracúvanie pravidelných analýz strednodobých a dlhodobých trendov pre inštitúcie EÚ s cieľom podporovania strategickejšieho prístupu k rozhodovaciemu procesu, by mal obsahovať ustanovenia na predkladanie správ o strategických trendoch inštitúciám, ešte pred rozpravou o stave Únie, a zverejnenie ročného pracovného programu Komisie, aby sa mohli zisťovať a vyhodnocovať meniace sa vzory dlhodobých trendov, a zároveň poskytovať konkrétne vstupné informácie rozpočtovému orgánu pred začatím rokovaní o viacročnom finančnom rámci po roku 2020, ako aj pre každé predbežné hodnotenie viacročného rámca na roky 2014 – 2020;

14. poveruje svojho predsedu, aby túto správu postúpil Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť.

• [1]  Ú. v. EÚ L 66, 8.3.2013, s. 1.
• [2]  27. apríla 2012; http://www.iss.europa.eu/uploads/media/ESPAS_report_01.pdf.
• [3]  http://europa.eu/espas/pdf/espas-preparatory-action-amendment_en.pdf.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

„Projekt ESPAS vysiela výrazný politický signál, že sme ako Európska únia ochotní pozerať za hranice inštitúcií, dokonca i za vnútorné i vonkajšie hranice, aby sme spoločnými silami podchytili vývoj v budúcnosti a nové výzvy.“ José Manuel Barroso, predseda Európskej komisie.

1. Rozpočtové súvislosti

V nariadení o rozpočtových pravidlách sa definuje povaha a účel pilotných projektov a prípravných akcií v článku 54 ods. 2 písm. a) a b). Pilotné projekty sú činnosti experimentálnej povahy určené na posúdenie uskutočniteľnosti akcie a jej užitočnosti. Prípravné akcie sú činnosti v oblasti pôsobnosti Zmluvy o ES, Zmluvy o Euratome a hlavy VI ZEÚ zamerané na prípravu návrhov s cieľom prijať budúce akcie.

Rozpočet EÚ na rok 2010 obsahoval návrh Európskeho parlamentu, ktorý predložil prostredníctvom Výboru pre rozpočet, prijatý spoločne s Radou ako druhou zložkou rozpočtového orgánu, začať pilotný projekt „s cieľom vytvoriť medziinštitucionálny systém na zisťovanie dlhodobých trendov, pokiaľ ide o hlavné politické otázky, ktoré stoja pred EÚ. Mal by poskytovať spoločné analýzy pravdepodobných scenárov vývoja, pokiaľ ide o hlavné otázky, ktoré potom budú k dispozícii tvorcom politiky“[1].

Po úspešnom dokončení tohto pilotného projektu sa obe zložky rozpočtového orgánu na základe iniciatívy Európskeho parlamentu v rámci rozpočtu na rok 2012 dohodli, že povolia, aby projekt prešiel do ďalšej fázy, a to do podoby prípravnej akcie na tri roky 2012 – 2014. Cieľom tejto akcie „je vytvoriť medziinštitucionálny systém zisťovania dlhodobých trendov, pokiaľ ide o hlavné politické otázky, ktoré stoja pred Európskou úniou. Cieľom je poskytovať spoločné analýzy pravdepodobných scenárov vývoja, pokiaľ ide o hlavné otázky, ktoré potom budú k dispozícii tvorcom politiky“. Okrem toho, aby sa dosiahol tento cieľ, bolo by vhodné preskúmať do hĺbky návrh osobitných mechanizmov na podporu užšej spolupráce medzi výskumnými oddeleniami rôznych inštitúcií EÚ a orgánmi, ktoré sa zaoberajú analýzou strednodobých a dlhodobých politických trendov“[2].

2. Analýza dlhodobých trendov.

Svet a spolu s ním Európska únia zažívajú obdobie rýchleho prechodu a transformácie, najmä pokiaľ ide o moc, demografický vývoj, klímu, urbanizáciu a technológie. Nadchádzajúce roky budú charakterizované rastúcou náročnosťou a rastúcou neistotou, ktoré bude sprevádzať multipolarita globalizovanejšieho sveta, viacúrovňová povaha správy vecí verejných a vzájomná interakcia viacerých aktérov v zákonodarnej a politickej činnosti, pričom to všetko sa bude podieľať na vzniku nového a náročnejšieho globálneho kontextu.

Tento nový globálny kontext sa bude vyvíjať s väčšou mierou neistoty než obvykle. Postihnutie globálnych trendov bude zásadným aspektom schopnosti Európy pripraviť sa na nadchádzajúce výzvy a reagovať na ne. Je preto čoraz dôležitejšie, aby tí, ktorí prijímajú rozhodnutia, investovali do monitorovania, skúmania a analýzy hlavných trendov a uvažovali plánovite dopredu v snahe nájsť riešenia na nové zložité výzvy. Väčšina vlád v najvýznamnejších metropolách celého sveta si vytvára určitý druh prognostických kapacít s administratívnou podporou. V inštitúciách EÚ však až do iniciatívy ESPAS neexistoval v tomto smere koordinovaný prístup.

Prognostika je viac než snaha zisťovať, čo bude zajtra, je to spôsob, ako zamerať pozornosť na to, čo je dôležité už dnes. Lepšie chápanie globálnych zmien by malo pomôcť poskytnúť Európskej únii informácie a analýzu, ktorá umožní informovanejšie rozhodovanie o otázkach kľúčovej dôležitosti.

3. Koncepcia ESPAS

Cie¾om pilotného projektu i prípravnej akcie je vytvori medziinštitucionálny systém na zisovanie dlhodobých trendov, pokia¾ ide o hlavné politické otázky, vnútorné i vonkajšie, ktoré budú pravdepodobne urèujúce pre budúcnos a Európska únia ich musí bra do úvahy vo svojej snahe vymedzi koherentné strategické vo¾by pre budúci cyklus riadenia. Pritom cie¾om tohto systému nie je predpoveda, ale anticipova možné trendy tým, že bude poskytova tvorcom politík všeobecnú analýzu pravdepodobných výsledkov, pokia¾ ide o takéto otázky.

Systém bol nazvaný ESPAS, Európsky systém strategických a politických analýz. Na projekte spoločne pracujú úradníci Európskej komisie, Európskeho parlamentu, Rady Európskej únie a (na pozvanie) Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a snažia sa vytvoriť mechanizmy hlbšej a pravidelnejšej spolupráce medzi úradníkmi rôznych orgánov a inštitúcií, ktorí sa zaoberajú politickým plánovaním. Spoločne sa snažia posilniť kolektívnu administratívnu schopnosť Únie identifikovať a analyzovať kľúčové trendy a výzvy, ako aj výsledné politické rozhodnutia, s ktorými sa pravdepodobne bude stretávať Európa i celý svet v najbližších desaťročiach.

4. Riadenie

Riadením projektu ESPAS je poverená medziinštitucionálna pracovná skupina, ktorú tvoria zástupcovia Komisie, Parlamentu, Rady a ESVČ menovaní príslušnými generálnymi tajomníkmi. Zástupcovia iných orgánov EÚ môžu byť prizvaní, aby sa zúčastňovali na práci pracovnej skupiny ako hostia (jediným doterajším príkladom je ESVČ).

Ako orgán zodpovedný za uskutočňovanie tejto prípravnej akcie zabezpečuje Komisia (prostredníctvom BEPA) vynakladanie rozpočtových prostriedkov a každodenné riadenie všetkých činností v rámci projektu ESPAS, a to v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách a na základe pokynov, ktoré dostáva od pracovnej skupiny. Komisia zabezpečuje sekretariát pre pracovnú skupinu, ktorej v záujme patričnej vyváženosti vždy predsedá zástupca iného orgánu. Schôdzky pracovnej skupiny sa striedavo konajú v rôznych inštitúciách tak, ako o tom rozhodne sama pracovná skupina.

5. Pilotný projekt

Ako prvý krok v rámci pilotného projektu bol Inštitút Európskej únie pre bezpečnostné štúdie (EUISS) poverený pracovnou skupinou zaoberať sa otázkou, aké budú dlhodobé, medzinárodné a domáce, politické a hospodárske súvislosti, v ktorých bude Únia pravdepodobne pôsobiť v nadchádzajúcich desaťročiach. Výsledná správa EUISS s názvom Globálne trendy do roku 2030 – občania v prepojenom a polycentrickom svete – bola zverejnená v apríli 2012[3]. Táto správa sa sústredila na to, ako sa budú pravdepodobne vyvíjať práva, požiadavky a očakávania občanov, a nezvolila tradičnejšie zameranie na vzťahy medzi štátmi. Ako sa v tejto správe uvádza, rysujú sa dnes tri hlavné globálne trendy, ktoré budú určovať dianie vo svete v nasledujúcich rokoch a to sa dá ovplyvniť koncepčnou politickou činnosťou s cieľom určiť rôzne alternatívy pre budúcnosť.

Ide o tieto tri trendy:

· posilňovanie postavenia jednotlivcov a vzostup globálnej strednej triedy,

· zmena klímy a nedostatok zdrojov,

· polycentrický svet so širším rozdelením moci.

6. Prípravná akcia

Pokrok v prípravnej akcii možno k dnešnému dňu zhrnúť do nasledujúcich bodov:

a) Pracovné skupiny

Ústredným bodom prípravnej akcie ESPAS je podpora pevného návyku na spoluprácu medzi vyššou a strednou kategóriou úradníkov v rôznych inštitúciách a orgánoch EÚ, ktorých práca zahŕňa úvahy o budúcich politických výzvach a možnostiach, ako aj celosvetových trendoch, ktoré by ich mohli ovplyvniť. Preto boli zriadené tri medziinštitucionálne pracovné skupiny na administratívnej úrovni, aby sa zapojili do spoločných úvah o kľúčových trendoch s vplyvom na politické prostredie, ktoré očakávajú Úniu v nadchádzajúcich desaťročiach.

Každú pracovnú skupinu tvorí až 15 úradníkov. Zaoberajú sa otázkami i) hospodárstva, ii) spoločnosti a iii) medzinárodnej správy a moci. Začali pracovať v októbri 2012 a budú sa stretávať počas zvyšného obdobia prípravnej akcie. Ich úlohou je pripraviť tri správy o trendoch – jednu za každú z troch tematických oblastí – ktoré majú byť predložené do konca roka 2013. V týchto správach o trendoch sa identifikujú hlavné problémy a možnosti, ktoré stoja pred Úniou v dôsledku globálnych trendov. Správy sa zas využijú v súhrnnej záverečnej správe, ktorú pripraví pre budúcich predsedov inštitúcií EÚ osobitná skupina v roku 2014.

Okrem využitia interných možností samotných inštitúcií EÚ sa na prípravnej akcii zúčastní aj Komisia prostredníctvom Kancelárie poradcov v oblasti európskej politiky (BEPA) tým, že zapojí nezávislých odborníkov z vonkajších zdrojov, ako sú Centrum pre európske politické štúdie (CEPS), Kráľovský inštitút medzinárodných záležitostí (Chatham House – RIIA) a Rand Corporation, ktoré budú pomáhať pri hlbšej analýze troch správ o trendoch.

(Ďalšie informácie o fungovaní pracovných skupín možno nájsť v BEPA Monthly Brief, február 2013, číslo 62).

b) Pôsobnosť

Ako sa rozvíjajú úvahy v rámci pracovných skupín, formuluje sa priebežný program diskusie, testovania a overovania týchto úvah v nasledujúcich troch smeroch:

Po prvé, úradníci EÚ sa stretnú s tvorcami národných politických koncepcií a s ďalšími odborníkmi z oblasti politického plánovania v správnych orgánoch členských štátov. Patria sem aj úradníci EÚ, ktorí pracujú v delegáciách EÚ v tretích krajinách, a to v úzkej spolupráci s ESVČ.

Po druhé, neskôr v roku 2013 niektoré z kľúčových zistení zo správ pracovných skupín preskúmajú mimoinštitucionálni aktéri v rámci širšej „politickej komunity“ EÚ. Medzi nich patria predovšetkým vedúce skupiny odborníkov, akademici, mimovládne organizácie, nadácie, veľké spoločnosti s progresívnymi výskumnými kapacitami a popredné mienkotvorné osobnosti všeobecne.

Po tretie, ESPAS bude naďalej oslovovať partnerov vo vládach tretích krajín a skupiny odborníkov, ktoré sa zaoberajú globálnymi trendmi a politickým plánovaním. V rámci takejto spolupráce boli už pozvaní tvorcovia koncepcií a odborníci na výročnú konferenciu ESPAS vo februári 2013 v Bruseli (pozri webovú stránku ESPAS).

c) Webová stránka

V rámci prípravnej akcie sa predpokladá, že webová stránka ESPAS (k dispozícii na adrese www.espas.europa.eu) by sa mala stať „svetovým archívom“ dokumentov a analýz budúcich trendov a politického plánovania, a to bude hrať dôležitú úlohu v stratégii pôsobnosti projektu na tvorcov politiky a občanov.

V globálnom archíve sa budú uchovávať prognózy dlhodobých trendov stanovené v rámci rôznych inštitúcií EÚ a vo vhodnom čase sa sprístupnia verejnosti. Je to postup v súlade s nákladovo efektívnejším riadením znalostí zo strany inštitúcií a transparentnejšou EÚ. Globálny archív je navrhnutý tak, aby sa v ňom mohli umiestniť hlavné práce o budúcich trendoch, ktoré vytvorili iné prognostické strediská (verejné i súkromné) pôsobiace v rámci členských štátov EÚ v krajinách strategických partnerov. Tým sa európskej verejnosti sprístupní prognostická činnosť, ktorá vznikla napríklad v USA, Rusku, Číne a Indii.

7. Budovanie kapacít

Ako bude takýto systém odôvodnený – na základe svojho financovania –aby pomáhal formovať politiku EÚ v dlhodobom horizonte? Jednoducho povedané, lepšia informovanosť o pravdepodobnom vývoji dlhodobých trendov uľahčí inštitúciám EÚ zvyšovať kolektívnu informovanosť o nových prioritách v budúcej politickej agende. Ešte oveľa dôležitejšie je to v situácii, keď pravdepodobne najmenej po zvyšok tohto desaťročia bude platiť, že je k dispozícii len malé množstvo verejných finančných zdrojov. Ak uvažujeme o budovaní kapacít, aby sme boli schopní konať na základe informácií, keď budú k dispozícii, je potrebné nájsť spôsoby, akými možno poskytnúť príslušné informácie politikom tým najzrozumiteľnejším spôsobom.

Stály medziinštitucionálny systém na skúmanie dlhodobých trendov by mohol po svojom vytvorení napomáhať lepšie rozhodovanie v Únii tým, že by plnil okrem iného tieto úlohy:

=  predkladať novozvoleným predsedom inštitúcií EÚ správu o politických výzvach budúcich rokov vždy na začiatku každého päťročného inštitucionálneho cyklu, a to na základe skúseností, pričom prvýkrát by sa tak stalo v roku 2014;

=  poskytovať inštitúciám EÚ pravidelné podklady a námety pre dlhodobé a strednodobé strategické úvahy zhromažďovaním a analyzovaním informácií od relevantných inštitúcií, partnerov a zainteresovaných strán a predkladať pravidelné správy, v ktorých by mohol byť napríklad analyzovaný pravdepodobný dosah zistených trendov na rozpočet. Každoročná „správa o strategických trendoch“ by mohla byť podkladom pre pravidelnú septembrovú rozpravu o stave Únie v Parlamente s cieľom postihnúť a zohľadniť meniacu sa podobu dlhodobých trendov, a rozpočtovému orgánu by mohli byť predkladané ďalšie špecificky zamerané podnety a námety v rámci prípravy na rokovania o viacročnom finančnom rámci (VFR) EÚ na obdobie po roku 2020.

=  organizovať každoročnú konferenciu o globálnych trendoch, na ktorých sa budú uvedené správy skúmať a diskutovať o nich, čo pomôže podporiť a prehĺbiť spoluprácu medzi inštitúciami EÚ v tejto oblasti. Okrem toho by sa takouto akciou mali rozvíjať aj väzby s inými krajinami, ktoré sa zaoberajú skúmaním globálnych trendov, malo by sa ťažiť z ich poznatkov a skúseností a tiež by bolo potrebné dať iným krajinám k dispozícii naše poznatky a skúsenosti, s cieľom podchytiť strategické trendy a zmeny.

=  napomáhať týmto procesom budovanie a udržiavanie verejne prístupných internetových stránok ako globálneho archívu pre všetky relevantné informácie a analýzy s rozsiahlym prístupom pre tvorcov politík a občanov a s prepojením internetových stránok s inými fungujúcimi internetovými stránkami venovanými dlhodobým trendom po celom svete.

Organizáciu a financovanie takéhoto systému by bolo najlepšie zabezpečovať na základe dohody o administratívnej spolupráci medzi štyrmi inštitúciami a orgánmi, ktoré sú teraz zapojené do tohto procesu – Komisiou, Parlamentom, Radou a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť –, ktorá by mala byť uzatvorená na jar roku 2014 a v ktorej by sa každý orgán alebo inštitúcia zaviazali trvale udržiavať tento systém a podieľať sa na jeho fungovaní a poskytovali by zo svojich rozpočtov potrebné personálne a finančné zdroje, a to rozpočtovo neutrálnym spôsobom.

Závery

Spravodajca je presvedčený, že typ spolupráce, ktorý predstavuje proces ESPAS, je veľmi dôležitý a Parlament by ho mal podporovať a podnecovať. Pokiaľ bude možné systém ESPAS založiť a rozvíjať na pevných zásadách uvedených v tejto správe, nielenže nám umožní pravidelnejšie a serióznejšie sa zoznamovať s typickými dlhodobými globálnymi trendmi, trvalo zvýši našu schopnosť rozpoznať kľúčové otázky, zvýši kvalitu našej kolektívnej diskusie o politických výzvach a voľbách, ktoré pred nami stoja, a v konečnom dôsledku nám pomôže pohotovejšie robiť lepšie rozhodnutia v záujme občanov.

• [1]  Rozpočtový riadok 25.01.09 sa dá nájsť na: http://europa.eu/espas/
• [2]  Rozpočtový riadok 25.01.10 sa dá nájsť na: http://europa.eu/espas/
• [3]  Tento dokument sa nachádza na: http://europa.eu/espas/

STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (24.4.2013)

pre Výbor pre rozpočet

k téme strategické plánovanie a dlhodobé trendy: rozpočtové dôsledky na budovanie kapacít
(2012/2290(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Oldřich Vlasák

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.   poukazuje na to, že v súlade so zásadou subsidiarity je vypracovanie dlhodobých sociálno-ekonomických stratégií a vykonávanie politík v EÚ zodpovednosťou rôznych verejných organizácií, ako sú európske inštitúcie, vládne ministerstvá, útvary regionálnych alebo miestnych orgánov a špecializované agentúry; zdôrazňuje skutočnosť, že v členských štátoch a európskych inštitúciách zohrávajú úlohu v rozvoji dlhodobých stratégií okrem verejných orgánov aj hospodárski a sociálni partneri, mimovládne organizácie a ostatné zainteresované strany; zdôrazňuje preto, že by sa mal uplatňovať viacúrovňový prístup riadenia;

2.   zdôrazňuje, že v záujme harmonického rozvoja Únie a bezproblémového fungovania jej programov potrebujú tieto organizácie moderné kapacity v oblasti správy a riadenia, aby mohli vytvárať kvalifikované a vzájomne previazané stratégie zamerané do budúcnosti, ktoré by mali zahŕňať aj otázky, ktoré sa osobitne týkajú regiónov, a tým prispievať ku kvalite a k účinnosti jednotlivých politík v rozličných oblastiach; zdôrazňuje, že by sa mali posúdiť existujúce rozhodovacie mechanizmy a administratívne postupy s cieľom zistiť, či je potrebné modernizovať správu; poukazuje však na to, že žiadne zvýšenie kapacity by nemalo zahŕňať vytváranie nových mechanizmov alebo inštitúcií, ale že existujúce administratívne postupy by sa mali účinnejšie využívať ako súčasť stratégií zameraných do budúcnosti; zastáva názor, že na zabezpečenie harmonického rozvoja Únie a bezproblémového fungovania jej programov potrebujú členské štáty moderné kapacity v oblasti správy a riadenia; zastáva názor, že osobitná pozornosť by sa mala venovať členským štátom, v ktorých sa v programovom období 2007 – 2013 zistili oneskorenia a nízka miera čerpania;

3.   zdôrazňuje skutočnosť, že finančné prostriedky sú dostupné v Európskom sociálnom fonde (ESF), Kohéznom fonde (KF) a Európskom fonde regionálneho rozvoja (EFRR) na posilňovanie inštitucionálnych a správnych kapacít na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, napríklad prostredníctvom modernizácie riadenia ľudských zdrojov, reorganizácie úloh a právomocí verejnej správy, boja proti korupcii, zníženia administratívneho zaťaženia podnikov, posilňovania regionálnej a miestnej správy, poskytovania podpory sociálnym partnerom a MVO, modernizácie postupov tvorby politiky a investovania do verejných kapitálových projektov v rôznych oblastiach elektronickej verejnej správy; domnieva sa, že pre súčasné programové obdobie by mala byť prioritou príprava budúcich príjemcov financovania v rámci politiky súdržnosti;

4.   zastáva názor, že elektronická verejná správa môže zohrávať kľúčovú úlohu v posilňovaní kapacít, modernizácii správy a zlepšovaní horizontálnej a vertikálnej koordinácie medzi rôznymi orgánmi na vnútroštátnej a európskej úrovni; poukazuje ďalej na to, že vykonávanie elektronickej verejnej správy musí vychádzať z množstva skúseností získaných v členských štátoch, európskych inštitúciách a mimovládnych organizáciách;

5.   zdôrazňuje, že napriek pokroku, ktorý sa dosiahol v znižovaní nerovností v rozvoji medzi regiónmi, hlavné rozdiely sú v úrovni hospodárskeho a sociálneho rozvoja a tieto rozdiely možno nájsť aj v kvalite verejných služieb poskytovaných obyvateľom;

6.   domnieva sa, že viacročný finančný rámec predstavuje veľmi dôležitý nástroj dlhodobého plánovania európskeho projektu zohľadňujúc európsku perspektívu a pridanú hodnotu Únie; požaduje však, aby sa zlepšila koordinácia medzi rozpočtom EÚ a národnými rozpočtami členských štátov a aby vynakladanie verejných prostriedkov od plánovania po vykonávanie prebiehalo spôsobom, ktorý zaručí väčšiu komplementaritu, koordináciu a synergický účinok bez zdvojovania zdrojov a účinne prispeje k dosiahnutiu stanovených cieľov; zdôrazňuje význam prepojenia cieľov stratégie EÚ 2020 s vnútroštátnymi stratégiami rozvoja s cieľom zabezpečiť realizáciu investícií čo najúčinnejším a najzodpovednejším spôsobom;

7.   zdôrazňuje, že politika súdržnosti musí byť vzhľadom na svoj viacročný, dlhodobý a horizontálny charakter politikou, v ktorej je silne akcentovaný aspekt plánovania do budúcnosti, a že, keďže má značný podiel na rozpočte EÚ, musí zaujať významné miesto v akomkoľvek rozpočtovom plánovaní zameranom do budúcnosti;

8.   domnieva sa, že vytváranie politiky vzhľadom na politiku súdržnosti a iné oblasti v stále vyššej miere závisí od včasnej identifikácie dlhodobých globálnych trendov; berie v tejto súvislosti na vedomie rôzne správy zamerané do budúcnosti, napríklad Projekt Európa 2030 (správa skupiny pre reflexiu o budúcnosti EÚ 2030 predložená Európskej rade) a správu Globálne trendy 2030 – občania v prepojenom a polycentrickom svete, ktorú vypracoval Inštitút Európskej únie pre bezpečnostné štúdie (EUISS) ako súčasť projektu Európsky systém strategických a politických analýz (ESPAS);

9.  odporúča užšiu koordináciu takýchto iniciatív na podávanie správ a vytvorenie medziinštitucionálneho systému na identifikáciu dlhodobých trendov z hľadiska dôležitých politických otázok, s ktorými sa Únia stretáva, a domnieva sa, že takýto systém by mal zahŕňať zamestnancov všetkých príslušných inštitúcií a orgánov EÚ vrátane Výboru regiónov; domnieva sa, že o takomto systéme podávania správ treba viesť diskusiu za účasti všetkých zainteresovaných záujmových skupín a podnikateľských a mimovládnych organizácií.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	23.4.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	42 0 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Luís Paulo Alves, Catherine Bearder, Jean-Jacob Bicep, Victor Boştinaru, John Bufton, Nikos Chrysogelos, Ryszard Czarnecki, Rosa Estaràs Ferragut, Danuta Maria Hübner, Vincenzo Iovine, María Irigoyen Pérez, Seán Kelly, Constanze Angela Krehl, Petru Constantin Luhan, Ramona Nicole Mănescu, Riikka Manner, Iosif Matula, Miroslav Mikolášik, Jens Nilsson, Jan Olbrycht, Wojciech Michał Olejniczak, Younous Omarjee, Markus Pieper, Georgios Stavrakakis, Csanád Szegedi, Nuno Teixeira, Lambert van Nistelrooij, Justina Vitkauskaite, Oldřich Vlasák, Kerstin Westphal, Joachim Zeller, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Joseph Cuschieri, Vasilica Viorica Dăncilă, Karima Delli, James Nicholson, Ivari Padar, Herbert Reul, Elisabeth Schroedter, Richard Seeber, Czesław Adam Siekierski, Patrice Tirolien, Giommaria Uggias, Manfred Weber

STANOVISKO Výboru pre ústavné veci (9.7.2013)

pre Výbor pre rozpočet

o strategickom plánovaní a dlhodobých trendoch: rozpočtové dôsledky na budovanie kapacít
(2012/2290(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Elmar Brok

NÁVRHY

Výbor pre ústavné veci vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže takýto dobre zavedený a uznávaný systém by mohol poskytovať základ pre úvahy v rámci príprav rozpočtu EÚ, určovania strategických priorít na ročnom a viacročnom základe a priamejšieho prepájania finančných zdrojov s politickými cieľmi;

1.   zdôrazňuje, že je dôležité, aby inštitúcie EÚ efektívne spolupracovali na monitorovaní a analyzovaní týchto dlhodobých trendov a aby tiež spolupracovali a vytvárali siete s inými subjektmi, ktoré sa zaujímajú o podobné otázky, v rámci Európskej únie i mimo nej; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa pokračovalo v procese rozvoja účinných kapacít na poskytovanie nezávislých, vysoko kvalitných analýz, ktoré povedú k väčšej súčinnosti medzi inštitúciami, a tiež poradenstva o kľúčových trendoch, s ktorými sa tvorcovia politík v rámci systému EÚ stretávajú;

2.   naliehavo vyzýva štyri inštitúcie a orgány, ktoré sú v súčasnosti zapojené do procesu ESPAS – Komisiu, Parlament, Radu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby uzavreli určitú formu medziinštitucionálnej dohody, ktorá by sa mala v ideálnom prípade podpísať najneskôr na jar roku 2014, pričom každý partner by sa zaviazal, že dohodu bude plniť nepretržite;

3.   trvá na tom, aby ESPAS riadila a monitorovala vhodne zostavená správna rada, ktorá bude určovať jeho mandát a priority, voliť jeho riaditeľa, a v ktorej bude Európsky parlament zastúpený poslancami, čo znamená, že ESPAS bude môcť vykonávať výskumné úlohy v rámci svojho mandátu úplne nezávisle;

4.   zdôrazňuje potrebu intenzívnejšieho zapojenia politickej úrovne do dohľadu nad procesom ESPAS s cieľom zvýšiť politickú zodpovednosť za tento proces;

5.   zdôrazňuje, že je potrebné, aby zúčastnené inštitúcie a orgány venovali potrebné pracovné sily a finančné zdroje systému ESPAS prostredníctvom svojich rozpočtov v plnom súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, a najmä s jeho článkom 54 písm. e), ako aj v rámci každoročného rozpočtového postupu, aby sa zaručilo, že tento systém sa bude môcť v budúcnosti rozvíjať rozpočtovo neutrálnym spôsobom; zdôrazňuje, že je potrebné, aby inštitúcie EÚ investovali do odborníkov so špecifickými znalosťami, ktorí budú v plnej miere prispievať k analyzovaniu a monitorovaniu globálnych trendov, ako aj so znalosťami, ktoré im umožnia identifikovať alternatívy a navrhovať odporúčania v oblasti politík pre osobitné potreby každej inštitúcie EÚ;

6.   víta zámer využiť proces ESPAS a na základe jeho globálnej siete vybudovať internetový archív štúdii a materiálov z viacerých zdrojov týkajúcich sa strednodobých a dlhodobých trendov, ku ktorým by mali prístup politici a občania na celom svete;

7.   vyjadruje presvedčenie, že trvalý systém, zameraný na vypracúvanie pravidelných analýz strednodobých a dlhodobých trendov a ich dôsledkov pre politické alternatívy a rozhodnutia EÚ s cieľom podporovať strategickejší prístup k rozhodovaciemu procesu, by mal umožňovať predkladanie správ o strategických trendoch inštitúciám EÚ ešte pred rozpravou o stave Únie a zverejnením ročného pracovného programu Komisie, aby sa mohli identifikovať a vyhodnotiť zmeny dlhodobých trendov a zároveň poskytnúť konkrétne vstupné informácie rozpočtovému orgánu pred začatím rokovaní o viacročnom finančnom rámci po roku 2020, ako aj pre každé preskúmanie viacročného rámca na roky 2014 – 2020 v polovici trvania;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	9.7.2013
Výsledok záverečného hlasovania:	+: –: 0:	19 2 3
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Alfredo Antoniozzi, Andrew Henry William Brons, Zdravka Bušić, Carlo Casini, Andrew Duff, Roberto Gualtieri, Enrique Guerrero Salom, Zita Gurmai, Gerald Häfner, Daniel Hannan, Stanimir Ilchev, Constance Le Grip, David Martin, Morten Messerschmidt, Sandra Petrović Jakovina, Paulo Rangel, Algirdas Saudargas, Rafał Trzaskowski
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Sandrine Bélier, Elmar Brok, Sylvie Guillaume, Helmut Scholz, György Schöpflin
Náhradníčka (čl. 187 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní	Susy De Martini

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	11.7.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	23 3 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Marta Andreasen, Richard Ashworth, Zuzana Brzobohatá, Jean-Luc Dehaene, James Elles, Göran Färm, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazábal Rubial, Salvador Garriga Polledo, Jens Geier, Lucas Hartong, Jutta Haug, Jan Kozłowski, Alain Lamassoure, Claudio Morganti, Jan Mulder, Juan Andrés Naranjo Escobar, Andrej Plenković, Dominique Riquet, Alda Sousa, Oleg Valjalo, Angelika Werthmann, Jacek Włosowicz
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Maria Da Graça Carvalho, Paul Rübig, Catherine Trautmann
Náhradníčka (čl. 187 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní	Zdravka Bušić