Postup : 2013/2042(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0269/2013

Predkladané texty :

A7-0269/2013

Rozpravy :

PV 07/10/2013 - 21
CRE 07/10/2013 - 21

Hlasovanie :

PV 08/10/2013 - 9.11
CRE 08/10/2013 - 9.11
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2013)0401

SPRÁVA     
PDF 191kWORD 159k
25.9.2013
PE 510.736v03-00 A7-0269/2013

o následkoch rozpočtových obmedzení pre regionálne a miestne orgány, pokiaľ ide o výdavky zo štrukturálnych fondov EÚ v členských štátoch

(2013/2042(INI))

Výbor pre regionálny rozvoj

Spravodajkyňa: Erminia Mazzoni

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre rozpočet
 STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vplyve rozpočtových obmedzení na regionálne a miestne orgány, pokiaľ ide o výdavky zo štrukturálnych fondov EÚ v členských štátoch

(2013/2042(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na závery zo zasadnutia Európskej rady konaného 28. a 29. júna 2012(1),

–   so zreteľom na závery zo zasadnutia Európskej rady konaného 14. a 15. marca 2013(2),

–   so zreteľom na súčasné medziinštitucionálne rokovania o budúcnosti politiky súdržnosti a viacročnom finančnom rámci,

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2012 s odporúčaniami pre Komisiu k správe predsedu Európskej rady, predsedu Európskej komisie, prezidenta Európskej centrálnej banky a predsedu Euroskupiny s názvom Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júna 2011 o európskej mestskej agende a jej budúcnosti v politike súdržnosti(4),

–   so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 12. marca 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne(5),

–   so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 12. marca 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o posilnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi, ktoré majú alebo im hrozia závažné ťažkosti v súvislosti s ich finančnou stabilitou v eurozóne(6),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2009 o politike súdržnosti: investíciách do reálnej ekonomiky(7),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2013 o záveroch Európskej rady zo 7. a 8. februára týkajúcich sa viacročného finančného rámca(8),

–   so zreteľom na návrh stanoviska Výboru regiónov zo 6. marca 2013 s názvom Súčinnosť medzi súkromnými investíciami a verejným financovaním na miestnej a regionálnej úrovni,

–   so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 1: februára 2013 s názvom Vytváranie väčšej súčinnosti medzi rozpočtom EÚ, štátnymi rozpočtami a rozpočtami nižších územných celkov,

–   so zreteľom na dokument Výboru regiónov z roku 2012 s názvom Vplyv rozpočtových úspor na miestne financie a investície,

–   so zreteľom na správu Európskej investičnej banky zo 14. decembra 2012 o vplyve recesie v rokoch 2008 a 2009 na regionálnu konvergenciu EÚ(9),

–   so zreteľom na občasník Komisie z decembra 2012 s názvom Kvalita verejných výdavkov v EÚ(10),

   so zreteľom na správu MMF s názvom Svetový hospodársky výhľad z októbra 2012,

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0269/2013),

A. keďže svetová hospodárska a finančná kríza oslabila sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť v EÚ, spôsobila vyššiu nezamestnanosť, zníženie HDP a zvýšenie regionálnych rozdielov a rozpočtového deficitu na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

B.  keďže obdobie a vážnosť krízy sa v jednotlivých regiónoch EÚ výrazne líšia, čo poukazuje na predchádzajúce štrukturálne nedostatky a spôsobuje výrazný pokles v raste HDP, rekordné úrovne nezamestnanosti, značné prehlbovanie chudoby najzraniteľnejších sociálnych vrstiev, zhoršenie podnikateľského prostredia a zníženie dôvery spotrebiteľov;

C. keďže banky a finančné trhy sú čoraz zdržanlivejšie v poskytovaní úverov, pretože úverová dôveryhodnosť vlád členských štátov a nižších územných celkov sa považuje za horšiu;

D. keďže sa ukázalo, že fiškálna dohoda nie je na riešenie problémov spojených s krízou vhodná a ako najvhodnejšie riešenie sa javí dohoda o raste umožňujúca značné investície v celom Spoločenstve, keďže dnes existuje zhoda v tom, že fiškálne úspory a rozpočtové škrty bez investícií nerevitalizujú hospodárstvo a nevytvoria priaznivé podmienky na tvorbu pracovných miest a hospodársky rast;

E.  keďže európske štrukturálne a investičné fondy majú podporovať hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v celej EÚ, znižovať regionálne rozdiely, podporovať konvergenciu a stimulovať rozvoj, zamestnanosť a sociálny pokrok prostredníctvom produktívnych investícií;

F.  keďže európske štrukturálne a investičné fondy predstavujú tiež výdavky vyčlenené na podporu inteligentného, inkluzívneho a udržateľného rastu a konkurencieschopnosti, a preto pozitívne vplývajú na priemernú hodnotu pomeru deficitu k HDP;

G. keďže pokles verejných financií v celej EÚ spôsobený krízou štátnych dlhov vyvolal rozšírenie politiky úspor; keďže jej vplyv na miestne financie bol zničujúci, spôsobil zníženie alebo obmedzenie prostriedkov vo viacerých rozpočtových riadkoch a vážne ohrozil schopnosť financovať/spolufinancovať produktívne investície štátnych, regionálnych a miestnych orgánov;

H. keďže len niektoré štáty pokračovali v podpore miestnych investícií, zatiaľ čo iné sa pod vplyvom krízy štátnych dlhov rozhodli zmraziť alebo znížiť finančnú podporu pre investície miestnych orgánov a vo veľkej miere uprednostnili centralizáciu alebo zaviedli vnútorné pravidlá paktu stability, ktorými výrazne znížili investície;

I.   keďže značné škrty v rozpočtoch v dôležitých oblastiach a sektoroch predstavujú jeden z hlavných problémov, ktorým v súčasnosti čelia miestne a regionálne orgány;

J.   keďže vlády nižších územných celkov sú kľúčovými aktérmi regionálneho rozvoja: predstavujú 60 % verejných investícií, 38 % konsolidovaných vládnych výdavkov v hospodárskej oblasti a zahŕňajú tak väčšinu výdavkov, ktoré môžu ovplyvniť regionálny rozvoj, napríklad v oblasti obchodu, práce, v poľnohospodárstve, doprave alebo v oblasti výskumu a vývoja;

K. keďže v dvoch z troch členských štátov EÚ pôsobili investície ako upravujúca premenná čiastočne vďaka úsiliu dosiahnutému v roku 2009 v boji s krízou; keďže v sedemnástich členských štátoch priame investície poklesli v roku 2011 v porovnaní s rokom 2010, pričom v desiatich z nich v roku 2011 o viac ako 10 % (Rakúsko, Lotyšsko, Česká republika, Slovensko, Bulharsko, Portugalsko, Grécko, Maďarsko a Španielsko); keďže pokles investícií, ktorý sa začal v roku 2010 (investičné granty centrálnych vlád poklesli o -8,7 %), pokračuje a zdá sa, že sa dostáva do negatívnej špirály;

L.  keďže úroveň zadlženia nižších územných celkov je výrazne nižšia ako úroveň zadlženia štátnych subjektov;

M. keďže od orgánov nižších územných celkov sa požaduje účasť na konsolidačnom úsilí a znižovanie ich deficitov a dlhov, pričom podmienky poskytovania úverov sa v prípade finančne slabších vlád nižších územných celkov zhoršili;

N. keďže verejné investície sú nevyhnutné pre sociálne začleňovanie a investičné potreby sú veľmi dôležité v mnohých kľúčových odvetviach hospodárstva EÚ, ako je trh práce, infraštruktúra, výskum a inovácia a MSP;

O. keďže po období zvyšujúcej sa konvergencie v EÚ v období 2000 až 2007 nastal počas recesie v tomto smere výrazný pokles; keďže najviac ovplyvnené sú regióny s neudržateľnými a špekulatívnymi investíciami, ako aj regióny so silnými výrobnými sektormi orientovanými na vývoz;

P.  keďže v rámci mechanizmu príjmu prostriedkov zo štrukturálnych fondov Únie môže Komisia vyplácať iba priebežné platby na základe vyhlásení o výdavkoch, ktoré sa už v členských štátoch uplatňujú;

Q. keďže vnútroštátne verejné spolufinancovanie v rámci štrukturálnych fondov v EÚ 27 na programové obdobie 2007 – 2013 dosahuje výšku takmer 132 mld. EUR a keďže táto suma predstavuje nevyhnutnú podmienku riadneho čerpania z týchto fondov a kvality investícií, čím sa posilňuje spoluúčasť a zodpovednosť, pokiaľ ide o využívanie finančných prostriedkov Únie;

R.  keďže verejné spolufinancovanie programov podporovaných v rámci politiky súdržnosti môže byť ohrozené nedostatkom flexibility v uplatňovaní Paktu stability a rastu, v dôsledku čoho politika súdržnosti nemôže tak účinne prispievať k zvyšovaniu konkurencieschopnosti a k prekonaniu súčasnej krízy;

Všeobecné pripomienky

1.  s veľkými obavami si všíma súčasný jednoznačný trend zvyšovania regionálnych rozdielov v EÚ, dokonca aj v rámci členských štátov a regiónov, pričom relatívne veľa chudobných regiónov je v nových členských štátoch a v južnej Európe a väčšina bohatých regiónov je v strednej a severnej Európe; zdôrazňuje v tejto súvislosti základný význam politiky súdržnosti EÚ ako hlavného investičného nástroja zameraného na konvergenciu a udržateľný rozvoj v EÚ;

2.  zdôrazňuje, že miestne hospodárstvo je pre obce hlavným faktorom ich obnovy, a to je v súčasnej krízovej situácii veľmi dôležité; v tejto súvislosti upozorňuje najmä na hospodársky a spoločenský vplyv sociálnej ekonomiky na zlepšovanie sociálnej súdržnosti na miestnej úrovni; vyzýva členské štáty, aby sociálnej ekonomike poskytli možnosti získania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov na roky 2014 – 2020;

3.  opäť zdôrazňuje význam politiky súdržnosti ako hlavného investičného nástroja Únie, ktorý zohráva ústrednú úlohu v boji s krízou, pri znižovaní rozdielov a v nasmerovaní EÚ a jej regiónov na cestu trvalo udržateľného rastu; zdôrazňuje osobitnú úlohu Európskeho sociálneho fondu (ESF) v podpore sociálnych investícií a vykonávaní stratégie Európa 2020, ktorá spočíva najmä v jeho prínose k vysokej miere udržateľnej zamestnanosti a produktivity, a tým v účinnom boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ako aj vo zvyšovaní sociálnej súdržnosti; preto zdôrazňuje, že v súvislosti s rokovaniami o VFR je dôležité zabezpečiť dostatočné rozpočtové prostriedky pre štrukturálne a investičné fondy, s prihliadnutím najmä na ich kľúčový podiel na investíciách v oblastiach, ako je zamestnanosť, inovácia, udržateľný rozvoj, nízkouhlíkové hospodárstvo a podpora MSP;

4.  upozorňuje, že politika súdržnosti sa ukázala byť odolná voči kríze, keď prispôsobila svoje programy a nástroje financovania, stala sa flexibilnejšou a významne prispela v oblastiach, v ktorých sú investície potrebné na modernizáciu hospodárstva, zvýšenie konkurencieschopnosti a zníženie geografických rozdielov;

Schopnosť financovania regiónov EÚ a súčinnosť medzi regiónmi, členskými štátmi a EÚ

5.  zdôrazňuje úlohu, ktorú zohrávajú viaceré orgány nižších územných celkov vo vyrovnávaní rozpočtu tým, že udržiavajú úroveň verejných investícií, spolufinancujú nové projekty a zabezpečujú pákový účinok, najmä v prípadoch, keď sú súkromné investície nízke; upozorňuje na skutočnosť, že udržateľné verejné obstarávanie, schopnosť financovať/spolufinancovať a záväzky investovať majú v čase recesie a nízkeho rastu pre udržanie potenciálu rastu kľúčový význam;

6.  je znepokojený tým, že dlhodobé úsporné opatrenia a prísne hospodárske riadenie z rokov 2011 a 2012, ktoré znamenali vyšší tlak na verejné financie a škrty v nich, môžu obmedziť pôsobnosť miestnych politík zameraných na plnenie stratégie Európa 2020;

7.  zdôrazňuje potrebu obnoviť a zvýšiť finančné kapacity na úrovni nižších územných celkov a poskytnúť primeranú technickú pomoc, najmä pri uskutočňovaní miestne riadených zložitých projektov, s cieľom zabezpečiť verejné investície na programy a projekty zamerané na zvýšenie udržateľného rastu, boj proti sociálnemu vylúčeniu, obnovu sociálnej štruktúry, poskytovanie primeraných sociálnych a zdravotných služieb a zabezpečenie pracovných miest, najmä na regionálnej a miestnej úrovni; zastáva názor, že osobitný dodatočný príspevok pre najvzdialenejšie regióny by nemal byť podmienený tematickým zameraním a mal by sa použiť na vyrovnanie dodatočných nákladov, ktoré súvisia s charakteristikami a obmedzeniami uvedenými v článku 349 ZFEÚ a ktoré vznikajú v najvzdialenejších regiónoch; konštatuje ďalej, že osobitný dodatočný príspevok sa môže použiť aj na podporu financovania prevádzkovej pomoci a výdavkov na služby vo verejnom záujme a zmluvy o službách vo verejnom záujme v najvzdialenejších regiónoch;

8.  zdôrazňuje potrebu ďalej posilniť administratívne kapacity miestnych a regionálnych orgánov a znížiť byrokraciu, ktorá má nepriaznivý vplyv na tieto orgány aj v ich postavení ako príjemcov a obmedzuje ich schopnosť vykonávať projekty financované Európskou úniou;

9.  žiada inštitúcie, aby zlepšili existujúce podmienky s cieľom umožniť regiónom v niektorých členských štátoch, ktoré sú mimoriadne postihnuté finančnou krízou, aby ďalej zlepšovali svoju kapacitu využívať štrukturálne fondy a Fond súdržnosti s cieľom predísť predpokladanej vysokej miere rušenia záväzkov;

10. žiada ďalšie zjednodušenie pravidiel a zvýšenie pružnosti a transparentnosti pri plánovaní a spravovaní štrukturálnych fondov, čo umožní lepšiu realizáciu projektov, ako aj rýchlejšie a primeranejšie reakcie na sociálne výzvy a hrozby;

11. víta správu Komisie za rok 2012 o verejných financiách v HMÚ, a najmä kapitolu o fiškálnej decentralizácii v EÚ, v ktorej sa zdôrazňuje spoľahlivosť modelu fiškálnej federácie, v rámci ktorého sa zodpovednosť za dosahovanie príjmov, ako aj za výdavky presúva na orgány nižších územných celkov; žiada Komisiu, aby do budúcoročnej správy o verejných financiách v HMÚ zaradila takúto kapitolu o stave verejných financií a reforme nižších územných celkov;

12. upozorňuje na potrebu väčšej súčinnosti medzi štátnymi, regionálnymi a európskymi výdavkovými rozpočtami prostredníctvom jednoznačného stanovenia úloh a zodpovedností jednotlivých rozpočtových orgánov na úrovni EÚ, členských štátov a nižších územných celkov vrátane jasnej úlohy a odôvodnenia zásahov politiky a financovania EÚ, dodržiavania platobných lehôt stanovených v smernici o boji proti oneskoreným platbám 2011/7/EÚ, rešpektovania zásad subsidiarity a rozpočtových práv miestnych a regionálnych samospráv (ich úlohy pri rozhodovaní a kontrole), t. j. ich demokratickej zodpovednosti voči svojim voličom, a zabezpečenia autonómie každej úrovne riadenia v stanovovaní priorít a čerpaní rozpočtu; žiada Komisiu, aby poskytla jednoznačné konkrétne údaje o možnostiach posilniť úlohu rozpočtu EÚ pri získavaní investícií na rozličných úrovniach;

13. dôrazne podporuje vyššiu transparentnosť a zjednodušovanie rozpočtových postupov na všetkých úrovniach riadenia (vrátane jednoznačného určenia zdrojov financovania EÚ v rámci štátnych rozpočtov a rozpočtov nižších územných celkov), ako aj zaistenie dostupnosti údajov na úrovni EÚ týkajúcich sa prehľadu o čerpaní prostriedkov z programov EÚ v oblasti financovania na regionálnej úrovni (ak je to možné), ale aj objasnenie, ako sú priority a financovanie na úrovni EÚ, členských štátov a nižších územných celkov zladené s dohodnutými prioritami na úrovni EÚ;

14. zdôrazňuje, že je dôležité prispôsobovať sa prebiehajúcim rozpočtovým obmedzeniam v celej Európe a zároveň pokračovať v investovaní do budúcnosti; pripomína členským štátom, že výzvou nie je míňať viac, ale míňať efektívnejšie;

15. víta skutočnosť, že uplatňovanie finančných nástrojov sa v rámci politiky súdržnosti rozširuje na všetky tematické ciele a všetky fondy SSR; žiada Komisiu, aby predložila dôkladnú analýzu a vyhodnotenie možných nových prostriedkov a zdrojov financovania na podporu investícií do rastu, ako je trh s dlhopismi, nástroj s rozdelením rizika a používanie inovatívnych finančných nástrojov; vyzýva Komisiu a Európsku investičnú banku (EIB), aby navrhli inovatívne spôsoby financovania dlhodobých investícií miestnych a regionálnych orgánov vrátanie pritiahnutia súkromného kapitálu; zdôrazňuje nevyhnutnú úlohu, ktorú zohrávajú mechanizmy pôžičiek EIB vo financovaní projektov európskeho záujmu, a žiada väčšiu koordináciu a súčinnosť medzi týmito mechanizmami a štrukturálnymi fondmi;

16. zdôrazňuje význam iniciatívy JESSICA pri podpore udržateľného rozvoja miest a obnove mestských oblastí prostredníctvom mechanizmov finančného inžinierstva a žiada, aby sa zintenzívnilo jej využívanie v budúcom programovom období;

Správa ekonomických záležitostí EÚ a investície do rastu a pracovných miest

17. zdôrazňuje úlohu, ktorú by mohli zohrávať miestne a regionálne orgány pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; zdôrazňuje význam partnerstva medzi centrálnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi pri stanovovaní priorít a poskytovaní potrebného spolufinancovania plnenia programov ako podmienky na dosiahnutie maximálneho účinku s obmedzenými zdrojmi pri plnení týchto cieľov; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť nového nástroja pre miestny rozvoj pod vedením obcí, ktorý by umožnil akčným skupinám na miestnej úrovni rozvíjať a vykonávať miestne stratégie v záujme inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; vyzýva členské štáty, aby v rámci prebiehajúceho procesu plánovania zabezpečili tieto príležitosti s cieľom využiť veľký potenciál miestnych akčných skupín na inovácie; zdôrazňuje význam miestnych a regionálnych orgánov, prípadne sociálnych partnerov a ďalších relevantných partnerov pri plánovaní, vykonávaní, monitorovaní a hodnotení štrukturálnych fondov a pri príprave dohôd o partnerstve, čo by mohlo viesť k lepšiemu prepojeniu medzi stratégiami EÚ, národnými a regionálnymi stratégiami;

18. vyjadruje presvedčenie, že je potrebné tematicky sa zamerať na malý počet priorít; zdôrazňuje však, že je potrebná flexibilita, aby sa členským štátom a regiónom umožnilo čo najúčinnejšie reagovať na spoločné ciele a zároveň rešpektovať územné, hospodárske a sociálne osobitosti;

19. dôrazne opakuje svoj nesúhlas so zavedením makroekonomických podmienok do politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020, pretože by to poškodilo regióny a sociálne skupiny, ktoré sú už oslabené krízou, pričom pozastavenie platieb by pravdepodobne malo neprimeraný vplyv na niektoré členské štáty, a najmä regióny, napriek ich plnej snahe o dosiahnutie vyrovnaných verejných rozpočtov, len by to oslabilo štáty vo finančných ťažkostiach a podkopalo snahu o solidaritu, ktorá je nevyhnutná na zachovanie makroekonomickej rovnováhy v rámci Únie; okrem toho sa domnieva, že takýto sankčný prístup by verejnosť zväčša nemusela pochopiť a mohol by len zvýšiť nedôveru občanov práve vo chvíli, keď sú už vážne zasiahnutí krízou a dôsledkami úsporných politík;

20. domnieva sa, že v období znižovania verejného financovania je potrebné prehodnotiť zásadu doplnkového charakteru pomoci, ktorá by sa mala uplatňovať v súlade s európskym rámcom správy ekonomických záležitostí, a verí, že sa o tejto otázke bude diskutovať v rámci rokovaní o politike súdržnosti po roku 2013;

21. berie na vedomie nedávne pripomienky MMF, že úsporné opatrenia oslabujú krajiny, ak sa používajú nepremyslene, pretože keď sú svetové hospodárske vyhliadky zlé, rýchle zníženie deficitu verejných financií bráni oživeniu v krátkodobom horizonte, keďže sa znížia daňové príjmy, a deficit sa teda ďalej prehlbuje; súhlasí s MMF, že je potrebné zamerať sa širšie s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi konsolidáciou a rastom, nielen obmedziť sa na rozpočtovú konsolidáciu;

22. víta návrh predložený viacerými členskými štátmi, a to zahrnúť do rámca rokovaní o viacročnom finančnom rámci na roky 2015 – 2016 tzv. doložku o revízii účtov, vďaka ktorej bude možné zvýšiť rozpočty v priebehu ich plnenia s cieľom podporiť zamestnanosť mladých ľudí, MSP a iné dôležité oblasti;

23. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali všetky možnosti flexibility, ktoré existujú v preventívnej časti Paktu stability a rastu, na dosiahnutie rovnováhy medzi potrebou produktívnych a udržateľných verejných financií a cieľmi v oblasti fiškálnej disciplíny; domnieva sa, že to možno dosiahnuť napríklad vylúčením úhrnnej sumy vnútroštátneho spolufinancovania v rámci európskych štrukturálnych fondov a investičných fondov z obmedzení Paktu stability a rastu tým, že výpočty na účely paktu sa budú zakladať na požiadavkách pre členský štát na čisté platby, nie na hrubé, t. j. čisté bez daní splatných za skutočné výdavky (predovšetkým DPH), alebo tým, že sa naplánujú dva zdroje financovania (európsky a vnútroštátny) podľa odlišných harmonogramov, vďaka čomu sa v prvých rokoch programu využije financovanie len z európskych fondov a v posledných rokoch programu zasa len z vnútroštátnych zdrojov, za predpokladu, že príslušný členský štát dosiahne dovtedy konkrétne výsledky, pokiaľ ide o pomer zadlženia a HDP;

24. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že verejné výdavky členských štátov na spolufinancovanie programov podporovaných zo štrukturálnych fondov nebudú patriť k verejným alebo rovnocenným štrukturálnym výdavkom, ktoré sa berú do úvahy v rámci dohôd o partnerstve na kontrolu dodržiavania Paktu stability a rastu, keďže ide o záväzok vyplývajúci priamo z dodržiavania zásady doplnkového charakteru pomoci; žiada preto, aby sa verejné výdavky súvisiace s plnením programov spolufinancovaných zo štrukturálnych a investičných fondov úplne vylúčili z definície štrukturálnych deficitov v rámci Paktu stability a rastu, pretože ide o výdavky, ktoré sú určené na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 a na podporu konkurencieschopnosti, rastu a tvorby pracovných miest, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť mladých;

25. vyzýva Komisiu, aby informovala o rozsahu možných opatrení v rámci jestvujúceho fiškálneho rámca EÚ s cieľom podrobnejšie riešiť otázku oddelenia bežných výdavkov a investícií pri výpočte deficitu rozpočtu, aby nedochádzalo k tomu, že investície s dlhodobým čistým ziskom budú hodnotené ako negatívne;

26. nalieha na Komisiu a členské štáty, aby v rámci prebiehajúcich rokovaní o budúcnosti hospodárskej a menovej únie zohľadnili všetky možnosti flexibility v rámci makroekonomického riadenia s cieľom umožniť produktívne investície, a to najmä prehodnotením vzťahu medzi Paktom stability a rastu a produktívnymi verejnými investíciami, ako aj vylúčením verejných výdavkov spojených s plnením programov spolufinancovaných zo štrukturálnych a investičných fondov v rámci politík zameraných na rast z pravidiel dohľadu nad rozpočtami v rámci Paktu stability a rastu;

27. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/131388.pdf.

(2)

http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/136151.pdf.

(3)

Prijaté texty, P7_TA(2012)0430.

(4)

Ú. v. EÚ C 390 E, 18.12.2012, s. 10.

(5)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0070.

(6)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0069.

(7)

Ú. v. EÚ C 87 E, 1.4.2010, s. 113.

(8)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0078.

(9)

http://www.eib.org/infocentre/publications/all/econ-note-2012-regional-convergence.htm.

(10)

http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/occasional_paper/2012/pdf/ocp125_en.pdf.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Prebiehajúca kríza výrazne obmedzuje verejné financie členských štátov. Okrem toho v kontexte pokračujúcej finančnej a hospodárskej krízy stoja orgány nižších územných celkov (regionálne a miestne) čoraz častejšie pred náročnými úlohami, pokiaľ ide o ich schopnosť zabezpečiť produktívne investície. Na druhej strane zaznamenávajú prudký pokles príjmov, keďže v dôsledku krízy centrálne vlády škrtajú presuny a žiadajú regionálne a miestne samosprávy, aby prispeli k úsporám, ale tie pritom musia zabezpečiť čoraz náročnejšie sociálne služby, čo vytvára mimoriadny tlak na ich verejné pokladnice.

Za týchto okolností spravodajkyňa považuje za dôležité predložiť konkrétne návrhy s cieľom umožniť čo najvyššiu flexibilitu pri spolufinancovaní rozvojových výdavkov EÚ v členských štátoch v kontexte prísneho plnenia paktu stability a rastu. To sa dosiahne analýzou rozsahu, v akom súčasná kríza vplýva na schopnosť orgánov nižších územných celkov plniť ciele v oblasti rastu a tvorby pracovných miest stratégie Európa 2020 a navrhnutím spôsobov zlepšenia finančných kapacít týchto subjektov určených na produktívne investície.

Vzhľadom na prebiehajúce rokovania o budúcnosti politiky súdržnosti, VFR a vo všeobecnosti na diskusiu o budúcnosti hospodárskej a menovej únie spravodajkyňa zdôrazňuje, že pre Parlament je z politického hľadiska veľmi dôležité identifikovať a odporučiť vhodné možnosti investícií do inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu na úrovni členských štátov, regionálnej a miestnej úrovni.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti spravodajkyňa považuje za potrebné využiť najmä všetky možnosti flexibility v rámci makroekonomického riadenia s cieľom umožniť realizovať zodpovedajúce investície, a to najmä prehodnotením vzťahu medzi Paktom stability a rastu a produktívnymi verejnými investíciami. Dôrazne vyzývame Komisiu, aby k tejto problematike do 31. júla 2013 predložila správu, ako sa vyžaduje v tzv. balíku dvoch legislatívnych návrhov:

-          verejné výdavky spojené s plnením programov spolufinancovaných v rámci politiky súdržnosti a politiky rozvoja vidieka by mali byť vylúčené z rámca Paktu stability a rastu, lebo sú to výdavky, ktoré sú určené na podporu konkurencieschopnosti a rastu;

-          využitie možností v rámci preventívnej časti Paktu stability a rastu s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi potrebami produktívnych verejných financií a cieľmi fiškálnej disciplíny.


STANOVISKO Výboru pre rozpočet (27.6.2013)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k účinkom rozpočtových obmedzení na regionálne a miestne orgány v súvislosti s výdavkami zo štrukturálnych fondov EÚ v členských štátoch

(2013/2042(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Derek Vaughan

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  pripomína, že rozpočet EÚ je v prvom rade investičným rozpočtom, pričom 94 % jeho celkového objemu sa spätne investuje v členských štátoch, a že miestne a regionálne orgány sú zodpovedné za podstatnú časť verejných výdavkov v Európe;

2.  zdôrazňuje, že politika súdržnosti zohráva rozhodujúcu úlohu pri presadzovaní hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, pri podnecovaní zamestnanosti a rastu a znižovaní makroekonomických rozdielov;

3.  žiada, aby sa priorita kládla na vytváranie súčinnosti medzi rozpočtami EÚ, členských štátov a miestnych a regionálnych orgánov; žiada Komisiu, aby poskytla jednoznačné a konkrétne údaje o tom, akým spôsobom by sa mohla posilniť úloha rozpočtu EÚ pri získavaní investícií na rozličných úrovniach; vyzýva členské štáty, aby v plnom rozsahu a na všetkých úrovniach využívali dodatočné možnosti financovania, ktoré poskytuje Európska investičná banka a nový nástroj dlhopisov na projekty; ďalej víta skutočnosť, že uplatňovanie finančných nástrojov sa v rámci politiky súdržnosti rozširuje na všetky tematické ciele a všetky fondy SSR;

4.  je znepokojený tým, že škrty vo financovaní politiky súdržnosti v ďalšom viacročnom finančnom rámci obmedzia schopnosť vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov investovať do inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; zdôrazňuje, že financovanie politiky súdržnosti by sa malo ponechať aspoň na súčasnej úrovni;

5.  žiada inštitúcie, aby zlepšili existujúce podmienky s cieľom umožniť regiónom v niektorých členských štátoch, ktoré sú mimoriadne postihnuté finančnou krízou, ďalej posilňovať svoju kapacitu využívať štrukturálne fondy a Fond súdržnosti, aby tým predišli predpokladanej vysokej miere rušenia viazanosti prostriedkov;

6.  zdôrazňuje, že makroekonomická podmienenosť nie je prijateľná, pretože by mohla spôsobiť problémy vo vykonávaní politiky súdržnosti a mohla by prípadne ohroziť plnenie dlhodobých záväzkov; opätovne zdôrazňuje, že zavedenie makroekonomickej podmienenosti by postihlo tie regióny, ktoré sú v najväčšej núdzi, a zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány by nemali byť trestané za ťažkosti, ktoré existujú na celoštátnej úrovni; ďalej zdôrazňuje svoje výhrady voči výkonnostnej rezerve, ktorá by mohla odrádzať regióny od výberu ambicióznejších a inovatívnejších projektov v prospech projektov s ľahšie dosiahnuteľnými cieľmi;

7.  vyjadruje presvedčenie, že je potrebné tematicky sa zamerať na malý počet priorít; zdôrazňuje však, že je potrebná flexibilita, aby sa členským štátom a regiónom umožnilo najúčinnejším spôsobom reagovať na spoločné ciele a zároveň rešpektovať územné, hospodárske a sociálne osobitosti.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

27.6.2013

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

17

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marta Andreasen, Reimer Böge, Jean Louis Cottigny, Jean-Luc Dehaene, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazábal Rubial, Jens Geier, Jutta Haug, Monika Hohlmeier, Sidonia Elżbieta Jędrzejewska, Giovanni La Via, Claudio Morganti, Jan Mulder, Dominique Riquet, Alda Sousa, Helga Trüpel, Derek Vaughan

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Georgios Stavrakakis


STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (21.6.2013)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k vplyvu rozpočtových obmedzení na regionálne a miestne orgány v súvislosti s výdavkami zo štrukturálnych fondov EÚ v členských štátoch

(2013/2042(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jan Kozłowski

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že v čase krízy, ktorá má za následok rastúci dopytu po sociálnych službách, má tlak na regionálne a miestne orgány z dôvodu finančných obmedzení negatívny vplyv na sociálnu súdržnosť, vzdelávanie a udržateľnú zamestnanosť; zdôrazňuje, že regionálne a miestne orgány čelia prekážkam pri riešení problémov, ako je chudoba, sociálne vylúčenie, a teda aj pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020;

2.  zdôrazňuje osobitnú úlohu ESF pri podpore sociálnych investícií a vykonávaní stratégie Európa 2020, ktorá spočíva najmä v jeho prínose k vysokej miere udržateľnej zamestnanosti, produktivity a zároveň účinnému boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ako aj zvyšovaniu sociálnej súdržnosti;

3.  víta zjednodušenie postupov spojených so zavádzaním ESF a zlepšenie dostupnosti fondu, najmä pre menšie projekty na miestnej úrovni, vďaka čomu je možné lepšie a rýchlejšie reagovať na výzvy, ktoré prinášajú zložité hospodárske a sociálne situácie, a je zabezpečená širšia účasť prijímajúcich organizácií na realizácii investícií; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť nového nástroja pre miestny rozvoj pod vedením komunít, ktorý by umožnil akčným skupinám na miestnej úrovni rozvíjať a vykonávať miestne stratégie zamestnanosti; vyzýva členské štáty, aby v rámci prebiehajúceho procesu plánovania poskytli tieto príležitosti s cieľom využiť veľký potenciál miestnych akčných skupín pre inovácie;

4.  verí, že výdavky na súdržnosť by mali členským štátom poskytnúť dostatočnú flexibilitu pre riešenie ich vlastných konkrétnych problémov, aby mohli dosiahnuť ciele stratégie EÚ 2020;

5.  zdôrazňuje, že je dôležité prispôsobovať sa prebiehajúcim rozpočtovým obmedzeniam v celej Európe a zároveň pokračovať v investovaní do budúcnosti; pripomína členským štátom, že výzvou nie je míňať viac, ale míňať efektívnejším spôsobom;

6.  konštatuje, že ku koncu roku 2012 nemohli byť platobné nároky vo výške 4,2 miliárd EUR uhradené z ESF a že sú tieto nároky vyplácané z finančného krytia na rok 2013; zdôrazňuje negatívny vplyv takéhoto posunutia splatnosti na finančnú situáciu miestnych a regionálnych orgánov a príjemcov; ďalej zdôrazňuje, že z celkovej sumy 11,2 miliárd EUR poskytnutých do opravného rozpočtu č. 2/2013 je 3,253 miliárd EUR určených pre ESF a tento opravný rozpočet by mal byť plne preplatený, pravdepodobne vo dvoch fázach; žiada politický záväzok Rady k tomu, aby všetky právne záväzky, ktoré majú byť splnené v roku 2013, boli vyplatené na konci tohto roka;

7.  žiada zníženie celkovej úrovne nesplatených záväzkov (RAL), ktoré predstavujú vážnu hrozbu pre účinné využívanie zdrojov politiky súdržnosti, a tak brzdia budúce investície do rastu a zamestnanosti; vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti podporovali regionálne a miestne orgány v čo najlepšom využívaní dostupných prostriedkov fondov súdržnosti a štrukturálnych fondov za pomoci presného plánovania projektov a žiadostí a aby zabezpečili vhodnú podporu pre spolufinancovanie;

8.  zdôrazňuje, že politika súdržnosti je dôležitým faktorom pri podpore verejných a súkromných investícií, s potenciálom rozvíjať dobrú správu vecí verejných a účasť verejnosti na všetkých úrovniach, čím zároveň prispieva k hospodárskemu rastu, zamestnanosti, udržateľnému rozvoju a sociálnej súdržnosti v Únii ako celku a v regiónoch, ktoré z nej priamo profitujú, čím zabezpečuje solidaritu medzi európskymi občanmi a európskymi regiónmi; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili kontinuálne poskytovanie potrebných finančných zdrojov pre miestne subjekty aj v období krízy, aby boli tieto subjekty schopné využívať štrukturálne fondy;

9.  jednoznačne podporuje zmenu v prioritách v oblasti výdavkov, aby sa zabezpečilo, že členské štáty budú investovať do dlhodobého rastu vrátane investícií do mikropodnikov a malých a stredných podnikov, ktoré môžu zohrávať dôležitú úlohu pri rozvíjaní konkurencieschopnosti členských štátov;

10. zdôrazňuje, že miestne hospodárstvo je pre obce hlavným faktorom ich obnovy a to je v súčasnej krízovej situácii veľmi dôležité; v tejto súvislosti upozorňuje najmä na hospodárske a spoločenské vplyvy sociálnej ekonomiky na zlepšovanie sociálnej súdržnosti na miestnej úrovni; vyzýva členské štáty, aby sociálnej ekonomike poskytli možnosti získania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov na obdobie rokov 2014 – 2020;

11. zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu zohrávať miestne a regionálne orgány pri posilňovaní trvalo udržateľného rastu a tvorbe pracovných miest, obnove sociálnej štruktúry a pri podporovaní energie z obnoviteľných zdrojov, inteligentných sietí a udržateľnej mobility;

12. zdôrazňuje, že správa ekonomických záležitostí EÚ by mala byť dostatočne flexibilná, aby umožňovala investície podporené politikou súdržnosti, ktoré prispievajú k rastu a tvorbe pracovných miest, ak tieto investície nevedú v členských štátoch k prekračovaniu úrovne dlhu a schodku, ktoré boli schválené v obnovenom Pakte stability a rastu;

13. zdôrazňuje potrebu zvyšovania účasti miestnych a regionálnych orgánov, prípadne sociálnych partnerov a ďalších príslušných partnerov, na plánovaní, vykonávaní, monitorovaní a hodnotení štrukturálnych fondov, čo by viedlo k lepšiemu prepojenie stratégií EÚ, národných a regionálnych stratégií; vyzýva miestne a regionálne orgány, aby vždy keď je to možné, rozvíjali účasť občianskej spoločnosti s cieľom zabezpečiť pre projekty nevyhnutnú podporu a finančné prostriedky na uskutočňovanie ich cieľov;

14. vyzýva k väčšej transparentnosti využívania fondov a k lepšej komunikácii, ktoré povedú k širšiemu prijatiu zodpovednosti, uznaniu a kontrole využívania fondov;

15. vyzýva k ďalšiemu zjednodušeniu pravidiel a zvýšeniu pružnosti a transparentnosti pri plánovaní a spravovaní štrukturálnych fondov, ktoré umožní lepšie vykonávanie projektov, ako aj rýchlejšie a primeranejšie reakcie na sociálne výzvy a hrozby;

16. zdôrazňuje, že neexistuje priamy vzťah medzi výkonnosťou regionálnej politiky a makroekonomickými výsledkami členských štátov a že regióny by nemali byť trestané za neschopnosť štátu spĺňať postupy spojené s hospodárskym riadením; domnieva sa, že ukladanie dodatočných trestov by tak mohlo prehĺbiť problémy tých členských štátov, ktoré už čelia makroekonomickým ťažkostiam, a že preto sú makroekonomické podmienky neprijateľné;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

20.6.2013

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

43

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Regina Bastos, Edit Bauer, Heinz K. Becker, Jean-Luc Bennahmias, Phil Bennion, Philippe Boulland, Milan Cabrnoch, David Casa, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Derek Roland Clark, Marije Cornelissen, Emer Costello, Frédéric Daerden, Karima Delli, Sari Essayah, Richard Falbr, Thomas Händel, Marian Harkin, Nadja Hirsch, Stephen Hughes, Danuta Jazłowiecka, Martin Kastler, Jean Lambert, Verónica Lope Fontagné, Olle Ludvigsson, Thomas Mann, Csaba Őry, Sylvana Rapti, Licia Ronzulli, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Jutta Steinruck, Traian Ungureanu, Inês Cristina Zuber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Georges Bach, Kinga Göncz, Sergio Gutiérrez Prieto, Jelko Kacin, Jan Kozłowski, Svetoslav Hristov Malinov, Evelyn Regner, Birgit Sippel

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Jorgo Chatzimarkakis, Jürgen Klute


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

10.7.2013

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

40

2

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

François Alfonsi, Luís Paulo Alves, Catherine Bearder, Victor Boştinaru, John Bufton, Nikos Chrysogelos, Francesco De Angelis, Tamás Deutsch, Rosa Estaràs Ferragut, Danuta Maria Hübner, Filiz Hakaeva Hyusmenova, Vincenzo Iovine, María Irigoyen Pérez, Seán Kelly, Mojca Kleva Kekuš, Constanze Angela Krehl, Jacek Olgierd Kurski, Petru Constantin Luhan, Ramona Nicole Mănescu, Vladimír Maňka, Iosif Matula, Erminia Mazzoni, Miroslav Mikolášik, Jens Nilsson, Jan Olbrycht, Wojciech Michał Olejniczak, Younous Omarjee, Markus Pieper, Monika Smolková, Georgios Stavrakakis, Nuno Teixeira, Lambert van Nistelrooij, Oldřich Vlasák, Kerstin Westphal, Hermann Winkler, Joachim Zeller, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Andrea Cozzolino, Karima Delli, Cornelia Ernst, Ivars Godmanis, James Nicholson, Elisabeth Schroedter, Evžen Tošenovský

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia