SPRÁVA k vnútornému trhu so službami: súčasný stav a ďalšie kroky

18.7.2013 - (2012/2144(INI))

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
Spravodajkyňa: Anna Maria Corazza Bildt

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k vnútornému trhu so službami: súčasný stav a ďalšie kroky

(2012/2144(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii,

–   so zreteľom na články 9, 49 a 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o implementácii smernice o službách s názvom Partnerstvo pre nový rast v oblasti služieb 2012 – 2015 (COM(2012)0261) a sprievodné pracovné dokumenty Komisie,

–   so zreteľom na štúdiu Komisie s názvom Hospodársky vplyv smernice o službách: Prvé hodnotenie po implementácii (Economic Papers č. 456),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Na ceste k lepšie fungujúcemu jednotnému trhu služieb – vychádzajúc z výsledkov procesu vzájomného hodnotenia ustanoveného v smernici o službách (COM(2011)0020) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SEC(2011)0102) o procese vzájomného hodnotenia ustanoveného v smernici o službách,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akt o jednotnom trhu II – Spoločne za nový rast (COM(2012)0573),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Lepšia správa pre jednotný trh (COM(2012)0259),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akt o jednotnom trhu – Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery (COM(2011)0206),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu (COM(2010)0608),

–   so zreteľom na závery Európskej rady zo 14. – 15. marca 2013 o príspevku európskych politík k rastu a zamestnanosti,

–   so zreteľom na závery Európskej rady z 28. – 29. júna 2012 o Pakte pre rast a zamestnanosť,

–   so zreteľom na závery Rady z 10. marca 2011 o lepšie fungujúcom jednotnom trhu služieb – procese vzájomného hodnotenia ustanoveného v smernici o službách,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu[1],

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. februára 2013 s odporúčaniami pre Komisiu o správe jednotného trhu[2],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2012 o 20 hlavných obavách európskych občanov a podnikov súvisiacich s fungovaním jednotného trhu[3],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2001 o procese vzájomného hodnotenia ustanoveného v smernici o službách[4],

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. apríla 2011 o správe a partnerstve na jednotnom trhu[5],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2011 o efektívnejšom a spravodlivejšom obchodno-distribučnom trhu[6],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. februára 2011 o vykonávaní smernice o službách 2006/123/ES[7],

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0273/2013),

A. keďže náš jednotný trh je základným kameňom výstavby európskeho projektu a jeho správne fungovanie je nevyhnutné pre riadne vykonávanie politík EÚ a zároveň tvorí základ obnovy;

B.  keďže sektor služieb predstavuje viac než 65 % celkového HDP a pracovných miest v EÚ a je pilierom našej ekonomiky; keďže služby, ktorých sa týka smernica o službách, tvoria 45 % HDP EÚ;

C. keďže plným vykonávaním smernice sa významne zlepší fungovanie jednotného trhu so službami, a to predovšetkým tak, že sa zjednoduší prístup malých a stredných podnikov a samostatne zárobkovo činných osôb na trh, rozšíri ponuka pre spotrebiteľov a prispeje sa k posilneniu konkurencieschopnosti v EÚ, ako aj k rastu a zamestnanosti;

D. keďže pre európsky priemysel, európske podniky (najmä MSP) a spotrebiteľov je nevyhnutný funkčnejší, efektívnejší a konkurencieschopnejší trh so službami;

E.  keďže smernica o službách priniesla od svojho schválenia v roku 2006 konkrétne výhody spočívajúce v uľahčení prístupu podnikov i spotrebiteľov na trh, ale v dôsledku nedostatkov pri svojom vykonávaní doposiaľ nepriniesla všetky očakávané výsledky;

F.  keďže roztrieštený výklad a nedostatočné vykonávanie smernice stále bránia voľnému pohybu služieb cez hranice;

G. keďže podniky, najmä MSP, stále musia plniť rozsiahlu škálu administratívnych a byrokratických požiadaviek, ktoré sú pre ne veľkou záťažou, najmä v spojení s ťažkosťami, ktorým čelia pri získavaní prístupu k úverom;

H. keďže riziko únavy smernice o službách by nemalo viesť k oslabeniu nášho úsilia o uskutočnenie všetkých možností smernice,

I.   keďže nastal čas konať vzhľadom na to, že s rastúcou nezamestnanosťou a so zhoršujúcou sa situáciou v oblasti verejných financií je odvetvie služieb viac než inokedy zdrojom konkurencieschopnosti, rastu a zamestnanosti, ktorý nemožno zanedbať;

Nevyužité možnosti služieb v oblasti rastu a zamestnanosti

1.  zdôrazňuje, že zbytočná a neúmerná administratívna záťaž, diskriminačné postupy a neopodstatnené obmedzenia brániace poskytovaniu služieb v celej EÚ obmedzujú významné zdroje rastu, tvorbu pracovných miest a vedú k tomu, že podniky premeškávajú príležitosti;

2.  zdôrazňuje, že keby boli členské štáty pripravené riadne a v plnej miere vykonávať smernicu o službách a odstránili neopodstatnené obmedzenia, podľa odvážnych odhadov Komisie by EÚ mohla v horizonte 5 – 10 rokov vytvoriť hospodárske zisky vo výške až 2,6 % HDP;

3.  konštatuje, že Komisia by mala svoje úsilie zameriavať na tie odvetvia služieb, ktoré majú veľký hospodársky význam a nadpriemerný rastový potenciál, ako sú služby pre podniky, stavebné služby, služby cestovného ruchu a maloobchodný predaj, aby tak v krátkodobom horizonte dosiahla hmatateľné výsledky v oblasti rastu a zamestnanosti;

4.  zdôrazňuje, že účinné presadzovanie platných pravidiel je šikovný a rýchly spôsob, ako napomáhať rast bez verejných výdavkov; zdôrazňuje, že je naliehavé, aby smernica fungovala v praxi s cieľom uvoľniť jej nevyužitý potenciál a prispieť k európskemu modelu vyrovnaného a udržateľného sociálneho trhového hospodárstva;

5.  zdôrazňuje význam vypracovania lepších ukazovateľov účinnosti jednotného trhu na základe skutočných skúseností a očakávaní podnikov a spotrebiteľov v záujme rozšírenia funkčnosti a ich znalosti rôznych práv, ktoré možno uplatniť s cieľom zabezpečiť prístup k jednotnému trhu so službami;

6.  víta rozvoj jednotného digitálneho trhu a nové formy služieb, ako sú digitálne a mobilné služby a ponuky tovaru a služieb vo forme balíkov; zdôrazňuje, že je potrebné znenie a zmysel smernice vykonávať v plnej miere a so zameraním na budúcnosť, aby sa povzbudili inovácie;

7.  povzbudzuje tiež postupné otváranie vnútorného trhu so službami v odvetví sociálneho zabezpečenia pri súbežnom dodržiavaní ustanovení smernice o službách;

8.  pripomína, že smernica o službách nevnucuje liberalizáciu služieb, ale vytvára podnikom a spotrebiteľom príležitosti na využitie všetkých možností nášho jednotného trhu v kontexte konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva;

9.  víta oznámenie Komisie o implementácii smernice o službách s názvom Partnerstvo pre nový rast v oblasti služieb na obdobie 2012 – 2015 (COM(2012)0261), ktoré je reakciou na ohlasovaciu povinnosť stanovenú v článku 41 tejto smernice; pripomína, že je potrebné zohľadniť strednodobé a dlhodobé dôsledky smernice o službách na zamestnanosť v EÚ, prekážky, hranice a záťaž pre voľný pohyb;

10. vyjadruje poľutovanie nad tým, že bolo zistené značné množstvo prípadov, keď sa členské štáty nevhodným spôsobom odvolávajú na „závažné dôvody týkajúce sa verejného záujmu“ (článok 15 smernice o službách) iba na účely ochrany a podpory svojho domáceho trhu; nazdáva sa, že využívanie dôvodu vyššieho verejného záujmu by malo byť v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora vždy objektívne odôvodnené a striktne primerané sledovanému cieľu; zdôrazňuje skutočnosť, že komplikované právne formy a požiadavky akcionárov, územné obmedzenia, overovanie ekonomickej potreby a pevné tarify vytvárajú cezhraničným podnikom neopodstatnené prekážky v efektívnom cezhraničnom zakladaní a poškodzujú vnútorný trh so službami;

11. vyjadruje ľútosť nad tým, že sa zriedka robí posudzovanie proporcionality; žiada Komisiu, aby objasnila pojem proporcionality a vydala pre členské štáty praktické usmernenia na jej uplatňovanie, a to na základe existujúcej judikatúry Európskeho súdneho dvora;

12. naliehavo žiada členské štáty, aby účinne a plne uplatňovali ustanovenie o slobode poskytovania služieb (článok 16 smernice o službách) a odstránili dvojitú regulačnú záťaž;

13. poukazuje na to, že v prípade činností, v ktorých môže byť počet dostupných povolení obmedzený z dôvodu nedostatku prírodných zdrojov alebo technických kapacít, uvádza smernica o službách potrebu umožniť poskytovateľovi služieb získať späť svoje investičné náklady a vyťažiť z investovaného kapitálu primeraný zisk bez toho, aby sa obmedzovala alebo narúšala voľná hospodárska súťaž;

14. je znepokojený rastúcim počtom prípadov diskriminácie, ktoré hlásia spotrebitelia; naliehavo žiada členské štáty, aby riadne a v plnej miere uplatňovali článok 20 ods. 2 smernice o službách, a vyzýva podniky, aby sa zdržali bezdôvodnej diskriminácie na základe štátnej príslušnosti alebo miesta bydliska; zdôrazňuje však, že akákoľvek povinnosť predávať je v rozpore so základnou zásadou zmluvnej slobody; víta preto prebiehajúcu prácu Komisie na správe o usmerneniach v súvislosti so zákazom diskriminácie, v ktorej sa usiluje o správnu rovnováhu v prospech spotrebiteľov a podnikov; víta tiež úlohu európskych spotrebiteľských centier pri zisťovaní a riešení pozorovaných nezrovnalostí;

Inteligentné riadenie vnútorného trhu so službami

15. zdôrazňuje, že riadne fungovanie vnútorného trhu so službami si vyžaduje vzájomné spolupôsobenie s predpismi jednotlivých odvetví, podľa ktorých môžu byť potrebné ďalšie povolenia, čo vedie k hromadeniu nákladov, najmä pre podniky; zdôrazňuje, že to tiež závisí od vykonávania ostatných legislatívnych aktov EÚ; vyzýva preto členské štáty, aby prijali integrovaný prístup k vnútornému trhu so službami s cieľom zabezpečiť pre spotrebiteľov a podniky, najmä pre MSP, právnu istotu;

16. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súlad medzi partnerským preskúmaním podľa smernice o službách a vzájomným hodnotením podľa smernice o uznávaní odborných kvalifikácií; zdôrazňuje, že by sa malo uskutočniť dôkladné hodnotenie jednotlivých prípadov vrátane odôvodnení členských štátov toho, prečo zachovali určité požiadavky, s cieľom spresniť oblasti, v ktorých členské štáty výkon profesie neprimerané regulujú alebo prístup k istým profesiám blokujú; naliehavo žiada členské štáty, aby odstránili také neodôvodnené požiadavky;

17. žiada členské štáty, aby viac využívali vzájomné uznávanie s cieľom uľahčiť voľný pohyb služieb všade tam, kde ešte nie sú zavedené harmonizované pravidlá;

18. konštatuje, že rozmanitosť noriem jednotlivých štátov spôsobuje roztrieštenosť a neistotu; podporuje vytvorenie dobrovoľných európskych noriem pre oblasť služieb, na ktoré sa vzťahuje smernica o službách, s cieľom zlepšiť cezhraničnú porovnateľnosť a cezhraničný obchod;

19. nazdáva sa, že Európska komisia a európske organizácie pre normalizáciu by mali úzko spolupracovať, aby v prípade potreby zabezpečili rovnakú používanú terminológiu, aby sa predpisy uplatňovali v celej EÚ jednotne;

20. zdôrazňuje tiež skutočnosť, že nedostatočné cezhraničné poistné krytie pre poskytovateľov služieb je hlavnou prekážkou voľného pohybu; vyzýva zúčastnené strany, aby našli riešenie formou dialógu;

21. podporuje širšie využívanie informačného systému o vnútornom trhu (systém IMI) medzi členskými štátmi na kontrolu dodržiavania požiadaviek smernice, najmä v prípadoch cezhraničného poskytovania služieb, ako aj európske spotrebiteľských centier a siete SOLVIT (sieť na riešenie problémov na vnútornom trhu) s cieľom pomôcť podnikom a spotrebiteľom v prípade protichodných pravidiel a nedodržiavania predpisov; v tejto súvislosti podčiarkuje význam zabezpečenia plného prístupu pridružených partnerov do siete SOLVIT na technickej úrovni;

22. konštatuje, že nástroje jednotného trhu vrátane siete SOLVIT by mali lepšie fungovať, pokiaľ ide o čas potrebný na vyriešenie prípadov; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť zlepšených cieľov a ukazovateľov kľúčovej výkonnosti; víta iniciatívu Komisie na revíziu právneho rámca siete SOLVIT;

23. naliehavo žiada členské štáty, aby prispôsobili jednotné kontaktné miesta požiadavkám druhej generácie, aby tak boli plne funkčnými, viacjazyčnými a užívateľsky ústretovými portálmi elektronickej verejnej správy; zdôrazňuje, že je dôležité zaujať prístup poskytovateľa služieb, ktorý zahŕňa celý obchodný cyklus; domnieva sa, že elektronické postupy podporia zjednodušenie, znížia náklady na dodržiavanie predpisov a zvýšia právnu istotu; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili úplnú interoperabilitu svojich jednotných kontaktných miest a informovali európskych občanov a podniky o ich právach a príležitostiach, ktoré im plynú zo smernice o službách; vyzýva ďalej Komisiu, aby stanovila jasné porovnávacie kritériá na hodnotenie jednotných kontaktných miest vrátane údajov o miere ich využitia a aby pravidelne informovala Parlament o dosiahnutom pokroku;

Lepšie presadzovanie maximalizácie hospodárskych účinkov

24. zdôrazňuje skutočnosť, že smernica o službách v prípadoch náležitého uplatňovania priniesla konkrétne výsledky, pokiaľ ide o rast a zamestnanosť; podporuje preto výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi vrátane inovatívnych riešení medzi príslušnými orgánmi v pohraničných regiónoch;

25. poukazuje na to, že neprimerané vykonávanie má „bezhraničný“ účinok a cenu za to platia občania v celej EÚ; zdôrazňuje, že všetky členské štáty majú voči sebe a Únii vzájomnú zodpovednosť za účinné presadzovanie smernice a mali by sa za plnenie svojich povinností rovnako zodpovedať;

26. vyzýva Komisiu, aby členským štátom pomáhala v súvislosti s hlavnými problémami, ktoré zaznamenali pri vykonávaní a uplatňovaní právnych predpisov EÚ o jednotnom trhu, vrátane toho, ako odstrániť nedostatky v transpozícii a súlade a dosiahnuť rýchlu a účinnú súdnu nápravu;

27. zdôrazňuje, že príslušné regionálne a miestne orgány musia tiež niesť svoj diel zodpovednosti za plné a kvalitné vykonávanie znenia a zámeru smernice s celkovým cieľom podporiť hospodársku činnosť a zamestnanosť; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť odstránenia administratívnych prekážok;

28. dôrazne podporuje Komisiu v jej politike nulovej tolerancie, pokiaľ ide o neodôvodnené obmedzenia; nabáda Komisiu, aby v rovnoprávnom dialógu s členskými štátmi využila všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii, na zabezpečenie plného a správneho uplatňovania platných právnych predpisov; pri každom zistení nesprávneho alebo nedostatočného vykonávania alebo porušenia smernice členskými štátmi požaduje urýchlené uplatňovanie konania o neplnení povinnosti, ktoré treba uzavrieť najneskôr do 18 mesiacov;

29. vyzýva Komisiu, aby „mesiac jednotného trhu“ využila ako príležitosť na to, aby podnikom predstavila výhody jednotného trhu so službami;

Posilnenie transparentnosti a zodpovednosti

30. žiada Komisiu, aby na základe výsledkov partnerského preskúmania zistila najviac zaťažujúce obmedzenia, navrhla cielené reformy a aby o tom informovala Radu a Parlament;

31. vyzýva Komisiu, aby v správach o ročnom prieskume rastu a o stave integrácie jednotného trhu venovala osobitnú pozornosť sektoru služieb a aby začlenila oblasť služieb do odporúčaní pre jednotlivé krajiny; domnieva sa, že Komisia a Rada by mali prostredníctvom týchto podrobných odporúčaní pre jednotlivé krajiny naďalej nabádať členské štáty na prijatie a vykonávanie politík dlhodobého rastu;

32. vyzýva národné parlamenty, aby sa aktívne zapojili do podpory presadzovania smernice a využili svoje kontrolné právomoci voči vnútroštátnym orgánom na všetkých úrovniach;

33. naliehavo vyzýva zúčastnené strany, podnikateľskú sféru a sociálnych partnerov, aby prispeli k tlaku na vlády, pokiaľ ide o zodpovednosť vlád za oživenie európskeho odvetvia služieb a tvorbu stabilných pracovných miest;

34. žiada Radu a jej predsedníctvo, aby pravidelne zaraďovali vnútorný trh so službami do programu rokovaní Rady pre konkurencieschopnosť; navrhuje opätovné zavedenie správ Komisie o plnení ako prostriedok merania pokroku v podpore prístupu na trh;

35. naliehavo vyzýva členov Európskej rady, aby prevzali plnú politickú zodpovednosť za dobre fungujúci vnútorný trh so službami; vyzýva predsedu Európskej rady, aby zachovali túto tému v programe rokovaní Európskej rady tak dlho, ako to bude potrebné, a to so spoločne odsúhlaseným plánom postupu vrátane konkrétnych referenčných hodnôt a časového plánu pre členské štáty s cieľom poskytnúť nový impulz a odstrániť zostávajúce prekážky plnému vykonávaniu smernice o službách;

36. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii a parlamentom a vládam členských štátov.

• [1]  Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.
• [2]  Prijaté texty, P7_TA(2013)0054.
• [3]  Prijaté texty, P7_TA(2012)0395.
• [4]  Prijaté texty, P7_TA(2011)0456.
• [5]  Prijaté texty, P7_TA(2011)0144.
• [6]  Prijaté texty, P7_TA(2011)0307.
• [7]  Prijaté texty, P7_TA(2011)0051.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Vnútorný trh so službami nie je potrebné pretvárať nanovo – ide o to, aby fungoval, ako má. Ide o to, aby sa prešlo od neprimeraného vykonávania k úplnému uplatňovaniu. Toto uznesenie má za cieľ konfrontovať členské štáty s ich zodpovednosťou za plné a správne uplatňovanie obsahu a zámeru smernice o službách. Spravodajkyňa odporúča rozsiahly výklad vzťahujúci sa na nové formy služieb, ale nežiada revíziu smernice. Z hospodárskej krízy vyplynula ešte väčšia naliehavosť konať, aby sa uvoľnil plný potenciál služieb v odvetví služieb v záujme rastu a zamestnanosti. Preto si nemôžeme dovoliť odstrániť ju z politického programu.

Nevyužité možnosti služieb v oblasti rastu a zamestnanosti

Sektor služieb predstavuje viac než 65 % celkového HDP v EÚ a je dynamickou a modernou súčasťou európskeho hospodárstva, zameranou na budúcnosť. Neustále sa objavujú nové spôsoby poskytovania služieb, poháňané inováciami. Digitálne a mobilné služby menia spôsob fungovania ekonomiky. Tovar a služby sa čoraz častejšie predávajú v jednom balíku. Sme tiež svedkami rastúceho prenikania služieb do všetkých sfér a silnejšej vzájomnej previazanosti služieb a výroby (napr. popredajné služby, služby IKT ...). V dôsledku toho všetkého je lepšie fungovanie vnútorného trhu so službami dôležitým prvkom posilnenia lepšej konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva ako celku.

Od roku 2006 smernica o službách bola a stále je dôležitou hybnou silou štrukturálnej reformy v európskom sektore služieb. Podľa Komisie tie členské štáty, ktoré vykonali reformy na otvorenie svojich trhov so službami, získali významné výhody. No tri roky po termíne transpozície sa smernica ešte stále nevykonáva plne a správne vo všetkých členských štátoch. Existuje veľa dôkazov o tom, ako hromadiaca sa byrokracia a prekážky brzdia rast a pripravujú občanov o pracovné miesta, zatiaľ čo diskriminačné postupy podkopávajú dôveru spotrebiteľov v jednotný trh.

Existuje aj určitá únava smernice o službách na politickej a administratívnej úrovni, keďže vysoké očakávania sa doteraz nenaplnili. Možnosti smernice o službách sa nepreceňovali, skôr nie je dostatočná politická vôľa niektorých členských štátov uskutočniť potrebné reformy. Vzhľadom na narastajúcu nezamestnanosť je dôležité, aby sme svoje ambície neznižovali. V čase výziev na doplnenie úsporných opatrení politikami rastu, keď sa však nemôžeme dostať z krízy iba s peniazmi daňových poplatníkov, vnútorný trh so službami je jednou z mála oblastí, kde môžeme dosiahnuť rast bez zvyšovania verejného dlhu. Štúdia Komisie o hospodárskom vplyve smernice o službách jasne ukázala, že keby členské štáty prijali odvážnejší prístup k jej realizácii, mohol by byť celkový hospodársky prínos viac než trojnásobok toho, čo sa dosiahlo, asi 2,6 % HDP.

Prekážky, hranice a ťažkosti voľného pohybu

Firmy sa stretávajú s mnohými požiadavkami, ktoré sa jednotlivo zdajú neškodné, ale dohromady znamenajú pre poskytovateľov služieb vážnu záťaž, najmä pre malé a stredné podniky. Články 15 a 16 smernice umožňujú členským štátom slobodne sa rozhodnúť na základe overenia potreby a proporcionality, či si môžu zachovať niektoré vnútroštátne požiadavky. Žiaľ, niektoré členské štáty si príliš často a príliš široko vykladajú svoju právomoc chrániť a podporovať svoje trhy a profesie. Namiesto toho potrebujú členské štáty v prvom rade zodpovedne riešiť otázku „šedej zóny“.

Predovšetkým komplikované právne formy a požiadavky akcionárov, územné obmedzenia a overovanie ekonomickej potreby bránia usadeniu podnikov v inom členskom štáte, brzdia poskytovanie služieb a vylučujú niektorých účastníkov z trhu. Napríklad architekti niekedy musia zmeniť svoj obchodný model, aby mohli vytvoriť dcérsku spoločnosť v inom členskom štáte. Maloobchodníci musia niekedy zdôvodňovať pridanú hodnotu svojho obchodu pred komisiou zloženou z konkurentov.

V článku 20 ods. 2 uvedenej smernice sa zakazuje diskriminácia spotrebiteľa na základe národnosti alebo miesta bydliska. Napriek tomu sa spotrebiteľom často odmieta možnosť nakupovať z iného členského štátu, najmä on-line, alebo sa im ponúkajú rovnaké služby – napríklad prenájom auta či výletné balíky – za vyššiu cenu. Zatiaľ čo by mala prevažovať zmluvná sloboda a malé a stredné podniky nemôžu byť nútené predávať so stratou, je potrebné riešiť diskriminačné praktiky, v ktorých sa obmedzuje výber spotrebiteľa a zvyšujú sa ceny. V tejto súvislosti spravodajkyňa víta prácu Komisie na správe o osobitných usmerneniach v súvislosti s nediskrimináciou.

Inteligentné riadenie vnútorného trhu so službami

Toto uznesenie sa svojou pôsobnosťou v súlade s článkom 1 smernice o službách zameriava na vytváranie pracovných miest: „Táto smernica neovplyvňuje pracovné právo, ktorým sú akékoľvek právne alebo zmluvné ustanovenia o podmienkach zamestnávania, pracovných podmienkach vrátane ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci a vzťahy medzi zamestnávateľmi a pracovníkmi ...“. Sociálny rozmer sektora služieb je samozrejme veľmi dôležitý, ale vzťahujú sa naň samostatné právne predpisy, ako je smernica o vysielaní pracovníkov a vnútroštátne pracovné právne predpisy.

Treba sa preto sústrediť na mobilizáciu politickej vôle na národnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom odstrániť najvážnejšie prekážky voľného pohybu a riešiť otázky korporácií a oprávnené záujmy. Mnoho prekážok v oblasti tvorby pracovných miest tkvie v nedostatočnom vzájomnom spolupôsobení smernice o službách a iných nástrojov EÚ či vnútroštátnych pravidiel. Je najvyšší čas zaujať k vykonávaniu smernice integrovaný prístup so zameraním na budúcnosť.

Komisia urobila prvý krok prostredníctvom kontrol výkonu v oblasti obchodných služieb, stavebníctva a cestovného ruchu. Teraz je potrebné pokročiť v tomto smere ďalej. Prioritou je najmä vzájomné pôsobenie so smernicou o odborných kvalifikáciách a členské štáty by mali odstrániť neodôvodnené požiadavky, ktoré blokujú prístup k určitým povolaniam. Podobne poskytovatelia služieb v súčasnej dobe buď musia platiť dve poistenia, alebo obmedziť svoju činnosť na jednu krajinu. Spravodajkyňa preto víta, že Komisia a odvetvie poisťovníctva sa zaoberajú hľadaním konkrétneho riešenia.

Členské štáty by sa mali vo všeobecnosti zdržať „pozlacovania“, t. j. pridávania ďalších požiadaviek, ktoré znamenajú náklady. Príliš často sa fragmentácia kladie za vinu EÚ, zatiaľ čo zodpovednosť za účinnú transpozíciu a výklad leží na národných, regionálnych a miestnych orgánoch, ako aj na orgánoch verejnej správy. Preto kým na jednej strane sa treba v záujme zníženia fragmentácie trhu usilovať o harmonizáciu pravidiel a vytváranie spoločných noriem, členské štáty by mali plne uplatňovať zásadu vzájomného uznávania.

S cieľom znížiť byrokraciu, zlepšiť právnu istotu a uľahčiť jednotné uplatňovanie pravidiel v celej EÚ mali by sa lepšie a častejšie používať nástroje, ako je informačný systém o vnútornom trhu (IMI) a SOLVIT. Ďalej treba dodať, že jednotné kontaktné miesta (JKM) predstavujú konkrétny nástroj, ktorý majú k dispozícii poskytovatelia i príjemcovia služieb. Reformy v tých členských štátov, ktoré už aktualizovali svoje jednotné kontaktné miesta podľa zásad druhej generácie, ukázali, že dokončenie elektronických postupov v konečnej fáze znižuje náklady na dodržiavanie predpisov a uľahčuje prístup na trh. Informácie a zvyšovanie povedomia medzi zúčastnenými stranami majú zásadný význam v tom, aby sa jednotné kontaktné miesta stali účinnými portálmi elektronickej verejnej správy. Treba vynaložiť všetko úsilie, aby boli jednoduché, dostupné a otvorené pre aplikácie v jazyku iných členských štátov. Komisia by mala zhodnotiť pokrok dosiahnutý členskými štátmi podľa jasných porovnávacích kritérií stanovených v Charte JKM.

Lepšie presadzovanie maximalizácie hospodárskych účinkov

Politický význam integrácie trhu so službami v Európe by sa nemal podceňovať v dobe, keď je dôležité mať jednotnú EÚ, podporovať súdržnosť medzi eurozónou a krajinami mimo nej a vyhýbať sa spolkom v rámci Únie. Všetky členské štáty majú spoločnú zodpovednosť za dokončenie spoločného trhu so službami. Spravodajkyňa si je vedomá odlišných reálnych situácií v členských štátoch, ťažkostí pri otváraní trhu a dôležitosti uznať dosiahnutý pokrok. Je však potrebné netolerovať žiadne dvojité normy ani výnimky. Rozprávanie o vnútornom trhu bez jeho realizácie by narušilo dôveru európskych občanov v reformný program EÚ.

V tejto súvislosti spravodajkyňa víta vynikajúce oznámenie Komisie nazvané Partnerstvo pre nový rast v oblasti služieb a podporuje politiku nulovej tolerancie proti jasnému porušovaniu smernice o službách. Komisia už začala predbežné konanie vo veci neplnenia povinnosti proti 12 členským štátom. Spravodajkyňa podporuje tiež konštruktívny a pragmatický dialóg orientovaný na dosiahnutie výsledku s členskými štátmi s cieľom maximalizovať hospodársky účinok a svetovú konkurencieschopnosť Európy.

Spoločné úsilie by sa teraz malo zamerať na vytvorenie viacerých príležitostí pre podniky, viacerých možností zamestnania a väčšieho výberu pre spotrebiteľov v rámci skutočne zjednoteného trhu. Preto by mali členské štáty zmeniť perspektívu a venovať sa skôr tomu, čo ešte možno urobiť, aby sa pravidlá presadzovali spôsobom, ktorý zahŕňa digitálne hospodárstvo a vedie k rastu, než pozerať iba na to, čo vyžaduje smernica.

Prebiehajúce partnerské preskúmanie je vynikajúce fórum na výmenu osvedčených postupov. Členské štáty sa môžu učiť od tých krajín, ktoré úspešné reformy sektora služieb už uskutočnili, a môžu prehodnotiť svoje regulačné rámce. Je predovšetkým najvyšší čas spochybniť primeranosť mnohých požiadaviek, ktoré sa členské štáty rozhodli zachovať. Komisia by sa mala zamerať na nadmerné využívanie ochrany verejného záujmu a vydať pre členské štáty usmernenie o posudzovaní proporcionality a o šedých zónach. Malo by tiež podporiť lepšiu informovanosť a zvýšiť povedomie – najmä na miestnej úrovni – o negatívnych dôsledkoch reštriktívnych postupov.

Posilnenie transparentnosti a zodpovednosti

Najvyššia zodpovednosť za úplné, súdržné a ambiciózne vykonávanie smernice o službách spočíva na samotných členských štátoch. Občania Európy majú právo poznať cenu, ktorú platia za jej nedostatočné vykonávanie. Preto toto uznesenie požaduje väčšiu transparentnosť a zodpovednosť.

Národné parlamenty zohrávajú dôležitú úlohu a môžu využiť svoje kontrolné právomoci, aby brali vlády na zodpovednosť. Podnikatelia a sociálni partneri by mali takisto pri vyvíjaní tlaku na vlády prevziať svoj diel zodpovednosti.

Spravodajkyňa podporuje snahu Komisie zachovať pevný postoj pri konfrontácii členských štátov s ich povinnosťami. Parlamentu by sa mali verejne sprístupniť predovšetkým výsledky partnerských preskúmaní, správy o plnení a odporúčania pre jednotlivé krajiny v oblasti služieb. Zvyšovanie informovanosti a verejná diskusia o problémoch dokončenia vnútorného trhu so službami umožní občanom a zapájať sa a brať príslušné orgány na zodpovednosť.

Najdôležitejšie je, aby boli členovia Európskej rady a Rady pre konkurencieschopnosť poverení úlohou pravidelne zaraďovať problematiku vnútorného trhu so službami do politickej agendy s jasným plánom odstrániť prekážky voľného pohybu. Európa sa dostane na cestu rastu iba v prípade, že sa členské štáty zaviažu vytvoriť skutočne voľný a otvorený vnútorný trh so službami, z ktorého budú mať úžitok všetci občania.

STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (20.6.2013)

pre Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

k vnútornému trhu so službami: súčasný stav a ďalšie kroky
(2012/2144(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: David Casa

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže sektor služieb predstavuje viac ako 65 % celkového HDP a pracovných miest v EÚ a keďže integrovanejší a lepšie fungujúci jednotný trh so službami je kľúčovým faktorom pre oživenie hospodárstva a boj proti nezamestnanosti;

B.  keďže smernica o službách je dôležitá pre samostatne zárobkovo činné osoby a malé a stredné podniky, ktoré chcú vykonávať a rozširovať svoje podnikateľské činnosti a prijímať pracovníkov v ostatných členských štátoch;

C. keďže služby, ktorých sa týka smernica o službách, tvoria 45 % HDP Európskej únie a 43 % pracovných miest v Únii;

D. keďže jednotný trh so službami sa musí naplno rozvíjať a zachovávať pritom európsky sociálny model;

1.  víta oznámenie Komisie o implementácii smernice o službách s názvom Partnerstvo pre nový rast v oblasti služieb na obdobie 2012 – 2015, ktoré je reakciou na ohlasovaciu povinnosť stanovenú v článku 41 tejto smernice; pripomína, že je potrebné zohľadniť strednodobé a dlhodobé dôsledky smernice o službách na zamestnanosť v EÚ;

2.  pripomína, že smernica o službách sa musí vykladať v zmysle nových ustanovení zmlúv, najmä článku 3 Zmluvy o Európskej únii, horizontálnej sociálnej doložky uvedenej v článku 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), článku 14 ZFEÚ, protokolu č. 26 pripojeného k zmluvám a Charty základných práv Európskej únie;

3.  pripomína potrebu zohľadniť strednodobé a dlhodobé dôsledky, ako aj kvantitatívny (vytváranie pracovných miest a ich likvidácia) a kvalitatívny vplyv (kvalita pracovných miest a pracovné podmienky) smernice o službách na zamestnanosť v EÚ;

4.  poznamenáva, že všetky hlavné zainteresované strany sa musia zaviazať, že budú riadne presadzovať vykonávanie právnych predpisov v oblasti jednotného trhu v plnom rozsahu a súčasne zaistiť, že sa zohľadňuje ich sociálny rozmer; domnieva sa, že prehĺbenie vnútorného trhu so službami by sa malo chápať ako príležitosť na posilnenie sociálneho zabezpečenia, práv pracovníkov a dôstojných pracovných podmienok pre všetkých občanov EÚ, a to vrátane uplatňovania zásady rovnakého odmeňovania za rovnakú prácu, ako sa uvádza v článku 157 ZFEÚ; domnieva sa tiež, že ustanovenia týkajúce sa sociálnej ochrany, zdravia a bezpečnosti na pracovisku nemožno považovať za neprimerané obmedzenia;

5.  odporúča vykonať hodnotenie ex post liberalizácie služieb týkajúcej sa zamestnanosti a životných a pracovných podmienok, a posúdiť tento vplyv z hľadiska očakávaných účinkov v čase prijatia smernice;

6.  pripomína, že smernica vyňala z rozsahu svojej pôsobnosti mnohé oblasti vrátane služieb všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru, služieb zdravotnej starostlivosti a väčšiny sociálnych služieb; ďalej poznamenáva, že smernica nemá vplyv na pracovné právo, ani sa netýka právnych predpisov členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia;

7.  konštatuje, že jednotný trh dosiahol za posledné dve desaťročia výborné výsledky; zároveň sa domnieva, že je potrebné sústrediť väčšie úsilie na podporu hospodárskej prosperity, vytvárania vysoko kvalitných pracovných miest, kvality služieb pre konečných spotrebiteľov a na zachovanie prírodných zdrojov a životného prostredia, pretože ide o prostriedky, ktoré EÚ umožnia prekonať súčasnú krízu;

8.  poznamenáva, že na európskej úrovni sa musí presne vymedziť pojem pracovník, aby sa zabránilo narastajúcemu fenoménu obchádzania právnych predpisov týkajúcich sa práce, sociálneho zabezpečenia a ochrany zdravia, napríklad prostredníctvom fiktívnej samostatne zárobkovej činnosti;

9.  s cieľom posilniť úroveň zamestnanosti a tvorbu pracovných miest v EÚ vyjadruje podporu iniciatívam zameraným na zlepšenie cezhraničného poskytovania služieb pri dodržiavaní pracovných a sociálnych predpisov;

10. zdôrazňuje, že treba odhodlane brániť opatrenia na ochranu pracovníkov pri zmene zamestnávateľa; domnieva sa, že je dôležité zabezpečiť možnosť automatického presunu pracovníkov od predchádzajúceho zamestnávateľa k novému zamestnávateľovi bez toho, aby sa oslabili práva pracovníkov uvedené v kapitole IV Listiny základných práv a v hlavách IV a X ZFEÚ, pričom osobitný dôraz treba klásť na úlohu odborov a ustanovenia týkajúce sa „vyváženej podpory“ uvedené v článku 154 ZFEÚ;

11. berie na vedomie nové oznámenie Komisie s názvom Akt o jednotnom trhu II – Spoločne za nový rast, ktoré sa zameriava na posilnenie integrácie jednotného trhu v rámci EÚ, povzbudenie rastu a podporu vytvárania vysokokvalitných pracovných miest, najmä pre mladých ľudí; víta skutočnosť, že oznámenie poskytuje podporu sociálnemu podnikaniu; žiada, aby na túto iniciatívu nadviazali ďalší s cieľom podporiť MSP ako celku;

12. zdôrazňuje potrebu zlepšiť pravidlá prenosnosti dôchodkových práv, najmä v rámci zamestnaneckých dôchodkových systémov;

13. zdôrazňuje, že najmä v jednom kľúčovom sektore, konkrétne v oblasti internetu, komunikácií a kreatívneho hospodárstva, sa ešte musí dobudovať vnútorný trh; pripomína, že dobudovanie digitálneho jednotného trhu v sebe ešte skrýva veľký potenciál z hľadiska rastu a zamestnanosti;

14. vyzýva členské štáty, aby v rámci cezhraničného poskytovania služieb zabezpečili pracovníkom, zamestnávateľom a iným zainteresovaným stranám nevyhnutné poradenstvo, pokiaľ ide o platné právne predpisy týkajúce sa práce, sociálneho zabezpečenia a daňovej oblasti; domnieva sa, že tieto informácie musia byť dostupné pred nadobudnutím skúseností, počas neho a aj po nadobudnutí skúsenosti v oblasti mobility;

15. berie na vedomie význam jednotného kontaktného miesta (JKM) pri zabezpečení jednotného rozhrania, ktoré objasňuje všetky potrebné postupy pre podniky, čím sa znižujú administratívne prekážky a podporujú sa podnikateľské činnosti;

16. uznáva, že je potrebné vyvinúť druhú generáciu JKM, ktoré budú užívateľsky prístupnejšie a uľahčia cezhraničné dokončenie postupov; zdôrazňuje význam zvyšovania informovanosti o existencii jednotných kontaktných miest a o výhodách, ktoré prinášajú.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	20.6.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	41 4 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Regina Bastos, Edit Bauer, Heinz K. Becker, Jean-Luc Bennahmias, Phil Bennion, Pervenche Berès, Philippe Boulland, Milan Cabrnoch, David Casa, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Derek Roland Clark, Marije Cornelissen, Emer Costello, Frédéric Daerden, Karima Delli, Sari Essayah, Richard Falbr, Thomas Händel, Marian Harkin, Nadja Hirsch, Stephen Hughes, Danuta Jazłowiecka, Martin Kastler, Ádám Kósa, Jean Lambert, Verónica Lope Fontagné, Olle Ludvigsson, Thomas Mann, Elisabeth Morin-Chartier, Csaba Őry, Sylvana Rapti, Licia Ronzulli, Elisabeth Schroedter, Birgit Sippel, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Jutta Steinruck, Traian Ungureanu, Inês Cristina Zuber
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Sergio Gutiérrez Prieto, Richard Howitt, Jelko Kacin, Ria Oomen-Ruijten, Birgit Sippel
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Jorgo Chatzimarkakis, Ricardo Cortés Lastra, Jürgen Klute

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	9.7.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	23 2 13
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Claudette Abela Baldacchino, Pablo Arias Echeverría, Adam Bielan, Preslav Borissov, Sergio Gaetano Cofferati, Birgit Collin-Langen, Lara Comi, Anna Maria Corazza Bildt, Cornelis de Jong, Vicente Miguel Garcés Ramón, Evelyne Gebhardt, Thomas Händel, Małgorzata Handzlik, Philippe Juvin, Sandra Kalniete, Edvard Kožušník, Toine Manders, Hans-Peter Mayer, Franz Obermayr, Sirpa Pietikäinen, Phil Prendergast, Robert Rochefort, Heide Rühle, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Catherine Stihler, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Emilie Turunen, Bernadette Vergnaud, Barbara Weiler
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jürgen Creutzmann, Ashley Fox, María Irigoyen Pérez, Othmar Karas, Roberta Metsola, Olle Schmidt, Olga Sehnalová, Sabine Verheyen