SPRÁVA o obmedzeniach v oblasti rybolovu a teritoriálnych vodách v Stredozemnom mori a Čiernom mori – spôsoby riešenia konfliktov
12.9.2013 - (2011/2086(INI))
Výbor pre rybné hospodárstvo
Spravodajca: Nikolaos Salavrakos
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o obmedzeniach v oblasti rybolovu a teritoriálnych vodách v Stredozemnom mori a Čiernom mori – spôsoby riešenia konfliktov
Európsky parlament,
– so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 (UNCLOS),
– so zreteľom na Dohodu z roku 1995 o uplatňovaní ustanovení Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 o ochrane a využívaní transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti,
– so zreteľom na Etický kódex pre zodpovedný rybolov prijatý Organizáciou pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) na jej konferencii v októbri 1995,
– so zreteľom na Dohovor o ochrane Čierneho mora pred znečistením podpísaný v apríli 1992 v Bukurešti,
– so zreteľom na Dohovor o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora a jeho protokoly podpísané v Barcelone vo februári 1976 a zmenené v júni 1995 v Barcelone,
– so zreteľom na strategický akčný plán na ochranu životného prostredia a obnovu Čierneho mora prijatý v apríli 2009 v Sofii,
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii)[1],
– so zreteľom na návrh Komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny (COM(2013)0133),
– so zreteľom na [časť VII o vonkajšej politike] nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. [...]/2013 z [...] o spoločnej rybárskej politike,[2]
– so zreteľom na svoje uznesenie z 20. januára 2011 o stratégii EÚ pre oblasť Čierneho mora[3],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2011 o súčasnom a budúcom riadení rybného hospodárstva v Čiernom mori[4],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o vonkajšom rozmere spoločnej rybárskej politiky[5],
– so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 10. októbra 2007 s názvom Integrovaná námorná politika Európskej únie [COM(2007)0575],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o integrovanej námornej politike – hodnotenie dosiahnutého pokroku a nové výzvy[6],
– so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 11. septembra 2009 s názvom Integrovanou námornou politikou k zlepšeniu spravovania Stredozemia [COM(2009)0466],
– so zreteľom na európsku susedskú politiku a súvisiace nástroje financovania,
– so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 8. septembra 2012 s názvom Poznatky o mori 2020 – námorné dáta a monitorovanie mora na účely rozumného a udržateľného rastu [COM(2010)0461],
– so zreteľom na program cezhraničnej spolupráce ENPI pre oblasť Stredozemného mora na roky 2007 – 2013, ktorý Komisia prijala 14. augusta 2008,
– so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 13. septembra 2012 s názvom Modrý rast – príležitosti pre udržateľný rast v morskom a námornom odvetví [COM(2012)0494],
– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo a stanovisko Výboru pre rozvoj(A7-0288/2013),
A. keďže urbanizácia v Stredozemí môže do roku 2025 dosiahnuť 60 %, pričom tretina obyvateľstva bude sústredená v pobrežných oblastiach, čím sa zdvojnásobí dopyt po vode a rybolovných zdrojoch;
B. keďže 30 % celosvetovej námornej dopravy prebieha po Stredozemnom mori;
C. keďže Stredozemné more a Čierne more sa z oceánografického, rybolovného, environmentálneho a sociálno-ekonomického hľadiska vyznačujú osobitnými vlastnosťami;
D. keďže riadenie morských a pobrežných oblastí má komplexný charakter a zúčastňujú sa na ňom rôzne súkromné a verejné orgány;
E. keďže morské oblasti Stredozemného mora a Čierneho mora majú veľmi nízku schopnosť obnovy vody (80 – 90 rokov v prípade Stredozemného mora a 140 rokov v prípade Čierneho mora), a preto sú veľmi citlivé na znečistenie morí;
F. keďže približne 75 % populácií rýb v Stredozemnom mori sa využíva nadmerne;
G. keďže právne predpisy upravujúce prístup plavidiel do rybolovných oblastí jednotlivých štátov sa líšia v závislosti od štátnej príslušnosti plavidla;
1. vyjadruje znepokojenie nad tým, že súperenie o čoraz obmedzenejšie populácie rýb a morské zdroje naberá na intenzite, čo vedie ku vzniku regionálneho napätia a možným sporom medzi pobrežnými štátmi o morské oblasti; v tejto súvislosti žiada, aby sa na regionálnej a vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ vynakladalo väčšie úsilie o zlepšenie regulácie prístupu ku zdrojom;
2. nabáda všetky pobrežné štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o postupné zastavenie nadmerného rybolovu v Stredozemnom mori a Čiernom mori, keďže ubúdanie populácií rýb zvýši potenciál konfliktov v tejto oblasti;
3. vyjadruje silné presvedčenie, že mierové riešenie sporov týkajúcich sa morských oblastí a vymedzenie námorných hraníc v súlade s právami a povinnosťami členských štátov a tretích krajín podľa práva EÚ a medzinárodného práva, predovšetkým Dohovoru OSN o morskom práve, je nevyhnutné pre dobrú správu oceánov;
4. domnieva sa, že správa Stredozemného mora a Čierneho mora si vyžaduje väčšiu politickú súdržnosť a spoluprácu dotknutých pobrežných štátov; zdôrazňuje dôležitú úlohu dvojstrannej spolupráce a medzinárodných dohôd, keďže väčšina krajín v oblasti Čierneho mora a Stredozemného mora nepatrí medzi členské štáty EÚ, a teda nepodlieha právnym predpisom EÚ;
5. víta úlohu Komisie pri podpore stabilnejšieho a štruktúrovanejšieho dialógu s nečlenskými štátmi ležiacimi na pobreží Stredozemného mora a Čierneho mora, pokiaľ ide o hospodárenie so spoločnými populáciami v týchto oblastiach; povzbudzuje Komisiu, aby na tento účel pri zohľadnení regionálneho prístupu zintenzívnila svoje úsilie;
6. v záujme lepšej spolupráce so susednými krajinami a lepšieho hospodárenia so spoločnými populáciami vyzýva Európsku úniu, aby sa snažila uzavrieť s týmito krajinami dohody o spolupráci v oblasti udržateľného rybárstva; vyjadruje nádej, že účelom týchto dohôd o spolupráci nebude zabezpečenie rybolovných práv pre plavidlá EÚ, ale dosiahnutie stavu, v ktorom EÚ poskytne finančnú a technickú podporu s cieľom zaistiť, aby partner v tretej krajine uplatňoval pravidlá udržateľného hospodárenia porovnateľné s tými, ktoré sa uplatňujú v EÚ;
7. vyjadruje presvedčenie, že správa v oblasti Stredozemného mora a Čierneho mora vytvára príležitosti z hľadiska medzinárodných vzťahov a účinnej správy tohto regiónu;
8. zdôrazňuje, že súperenie o nižšie úrovne populácií rýb a morských zdrojov môže viesť k vzniku napätia vo vzťahu k tretím krajinám; naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby spolupracovali na zaistení monitorovania, kontroly, ochrany a bezpečnosti pobrežných a teritoriálnych vôd, výhradných hospodárskych zón, podmorských plytčín, námornej infraštruktúry a morských zdrojov; konštatuje, že EÚ by si v tomto ohľade mala zachovať vysoký politický profil a mala by sa snažiť predchádzať medzinárodným nezhodám;
9. naliehavo vyzýva EÚ, aby svoje diplomatické zdroje využila na to, aby podporovala dialóg medzi členskými štátmi a tretími krajinami a tým zabezpečila, že si budú ctiť zásady spoločnej rybárskej politiky EÚ, a aby monitorovala dodržiavanie týchto pravidiel; zdôrazňuje, že kandidátske krajiny na pristúpenie k EÚ by predovšetkým mali rešpektovať zásady rybárskej politiky EÚ, ako aj príslušné právo EÚ a medzinárodné právo vzťahujúce sa na rybolovné činnosti;
10. poznamenáva, že iba tri krajiny z 21 stredomorských štátov zatiaľ nepodpísali ani neratifikovali Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve; žiada Komisiu, aby naliehala na tieto krajiny, a to predovšetkým na kandidátske krajiny na pristúpenie k EÚ, aby sa stali zmluvnými stranami dohovoru a vykonávali ho ako neoddeliteľnú súčasť regulačného rámca EÚ v oblasti námorných záležitostí;
11. vyzýva Komisiu a tretie krajiny, aby so zreteľom na cezhraničný rozmer rybolovu a migračný charakter niektorých druhov rozvinuli regionálny prístup k ochrane rýb a k rybolovu vo vodách Stredozemného mora a Čierneho mora; v tomto ohľade zdôrazňuje dôležitú úlohu Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more (GFCM) pri zabezpečovaní rovnakých podmienok a ako regionálneho fóra pre zabezpečenie udržateľného rybolovu v Čiernom mori;
12. zdôrazňuje potrebu ochrany životného prostredia a udržateľného rozvoja v týchto oblastiach, ako aj potrebu zvýšeného úsilia pri správe a kontrole morí v súlade s medzinárodným právom, predovšetkým Dohovorom Organizácie Spojených národov o morskom práve, ako prostriedkov zvýšenej ochrany životného prostredia v pobrežných a morských oblastiach;
13. domnieva sa, že integrovaná námorná politika a najmä námorné priestorové plánovanie môžu zohrávať hlavnú úlohu pri predchádzaní konfliktom medzi členskými štátmi EÚ, ako aj tretími krajinami;
14. nabáda členské štáty, aby zaviedli integrovaný manažment pobrežnej zóny a námorné priestorové plánovanie, pokiaľ ide o výrobu energie prostredníctvom veterných zariadení na mori, kladenie podmorských káblov a potrubí, námornú dopravu, rybolov a akvakultúru a vytváranie oblastí na opätovné zarybňovanie, v rámci stratégie pre tzv. modrý rast a existujúcich dohôd so susednými krajinami vrátane tretích krajín, ktoré ležia pri rovnakom regionálnom mori;
15. povzbudzuje vytvorenie námorných zón, predovšetkým výhradných hospodárskych zón a chránených morských oblastí, ktoré nielen zlepšia ochranu rybolovných zdrojov a hospodárenie s nimi mimo teritoriálnych vôd, ale takisto podporia udržateľné rybolovné zdroje, uľahčia kontrolu nezákonného, nenahláseného a neregulovaného rybolovu a boj proti nemu a zároveň zlepšia morské hospodárstvo v týchto oblastiach; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ v tomto ohľade poskytla členských štátom primerané usmernenia a podporu a zabezpečila ich koordináciu;
16. vyzýva Komisiu, aby o týchto otázkach ďalej uvažovala s cieľom zaistiť jednotnosť relevantných politických oblastí EÚ, a to predovšetkým spoločnej rybárskej politiky a integrovanej námornej politiky, a aby prostredníctvom posilnenej spolupráce a dialógu podporovala túto jednotnosť a rovnaké podmienky tak v EÚ, ako aj vo vzťahu k susedným partnerským krajinám;
17. poukazuje na dôležitosť hodnotenia populácií a žiada posilnenú spoluprácu vedeckých inštitúcií v oboch morských oblastiach vrátane vzájomnej výmeny vedeckých údajov a informácií; vyjadruje presvedčenie, že EÚ by mala podporovať, stimulovať a uľahčovať spoločné úsilie a spoluprácu vedeckých tímov EÚ s ich partnermi z ostatných zúčastnených nečlenských štátov; v tomto ohľade víta iniciatívu Znalosti o morskom prostredí 2020, ktorej zámerom je sprístupňovať údaje o morskom prostredí širokému počtu potenciálne zainteresovaných strán vrátane verejnosti, priemyselných, vzdelávacích a výskumných orgánov a občianskej spoločnosti;
18. žiada zaviesť zdokonalený systém monitorovania, kontroly a dohľadu nad rybolovnými činnosťami v rámci integrovanej perspektívy s cieľom posilniť ochranu ekosystému v oboch morských oblastiach v súlade s právom EÚ a medzinárodným právom, predovšetkým s Dohovorom Organizácie Spojených národov o morskom práve, čím sa účinnejšie prispeje k dlhodobému udržateľnému využívaniu populácií rýb a boju proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu;
19. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
STANOVISKO Výboru pre rozvoj (29.5.2013 )
pre Výbor pre rybárstvo
k obmedzeniam v oblasti rybolovu a teritoriálnym vodám v Stredozemnom mori a Čiernom mori – spôsoby riešenia konfliktov
(2011/2086(INI))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Eva Joly
NÁVRHY
Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre rybárstvo, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
A. keďže v rozvojových krajinách je rybolov odvetvím vytvárajúcim bohatstvo a pracovné miesta a zdrojom bielkovín pre obyvateľstvo;
1. poznamenáva, že konflikty v morských oblastiach sú vyvolané hlavne využívaním morských zdrojov, ktoré sa stali obmedzenými, ba dokonca vzácnymi, čo je do určitej miery dôsledkom nadmerného a neudržateľného využívania časti z nich v Stredozemnom mori a Čiernom mori; zdôrazňuje, že morské zdroje predstavujú pre mnohé rozvojové prímorské krajiny základ ich rozvoja a potravinovej bezpečnosti;
2. zdôrazňuje, že konflikty, ktoré sa týkajú vymedzenia námorných hraníc a vytvorenia chránených rybolovných oblastí, by sa mali riešiť v úplnom súlade s medzinárodným právom a na základe zásad spolupráce v dobrej viere a zásad rovnosti a spravodlivosti, pričom by sa mala zabezpečiť udržateľnosť morských zdrojov a ochrana ekosystémov, a to predovšetkým dodržiavaním Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve, a najmä jeho článku 62;
3. domnieva sa, že regionálne organizácie pre riadenie rybárstva, najmä Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more (GFCM), prestavujú optimálny rámec na riešenie kompetenčných sporov a na právnu úpravu rybolovných činností; vyzýva preto prímorské štáty a štáty, ktoré vykonávajú rybolovnú činnosť v Stredozemnom mori a Čiernom mori, aby tento rámec na diskusie podporili;
4. zdôrazňuje najmä, že je dôležité, aby Európska únia naďalej poskytovala rozvojovým prímorským krajinám podporu, aby mohli vo svojich pobrežných vodách zaviesť plány udržateľného riadenia rybárstva a prijať účinné opatrenia na boj proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu;
5. požaduje prijatie dlhodobého strategického rámca pre vedeckú spoluprácu v Stredozemnom mori a Čiernom mori, ktorý by uľahčil spoluprácu, pokiaľ ide o námorný výskum, vrátane výmeny vedeckých údajov a informácií.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
28.5.2013 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
22 0 0 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Thijs Berman, Corina Creţu, Véronique De Keyser, Charles Goerens, Mikael Gustafsson, Eva Joly, Filip Kaczmarek, Gay Mitchell, Bill Newton Dunn, Andreas Pitsillides, Maurice Ponga, Jean Roatta, Alf Svensson, Keith Taylor, Ivo Vajgl, Anna Záborská, Iva Zanicchi |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Philippe Boulland, Emer Costello, Isabella Lövin, Cristian Dan Preda, Patrizia Toia |
||||
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
5.9.2013 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
21 0 0 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
John Stuart Agnew, Antonello Antinoro, Kriton Arsenis, Chris Davies, Carmen Fraga Estévez, Dolores García-Hierro Caraballo, Marek Józef Gróbarczyk, Werner Kuhn, Isabella Lövin, Gabriel Mato Adrover, Guido Milana, Maria do Céu Patrão Neves, Crescenzio Rivellini, Raül Romeva i Rueda, Struan Stevenson, Isabelle Thomas, Nils Torvalds |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Jean Louis Cottigny, Iñaki Irazabalbeitia Fernández, Jens Nilsson, Nikolaos Salavrakos |
||||
|
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Jan Kozłowski |
||||