Postup : 2013/2023(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0291/2013

Predkladané texty :

A7-0291/2013

Rozpravy :

PV 07/10/2013 - 23
CRE 07/10/2013 - 23

Hlasovanie :

PV 08/10/2013 - 9.6
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2013)0396

SPRÁVA     
PDF 160kWORD 104k
20.9.2013
PE 508.078v02-00 A7-0291/2013

o zlepšení medzinárodného práva súkromného: pravidlá súdnej právomoci v oblasti zamestnávania

(2013/2023(INI))

Výbor pre právne veci

Spravodajkyňa: Evelyn Regner

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o zlepšení medzinárodného práva súkromného: pravidlá súdnej právomoci v oblasti zamestnávania

(2013/2023(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na články 12,15, 16, 27, 28, 30, 31 a 33 Charty základných práv Európskej únie,

–   so zreteľom na článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii,

–   so zreteľom na články 45, 81 a 146 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veciach C-18/02(1), C-341/05(2) a C-438/05(3),

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a na stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0291/2013),

A. keďže revízia nariadenia Brusel I(4) bola veľkým úspechom, pretože zaviedla výrazné zlepšenia, pokiaľ ide o pravidlá súdnej právomoci, uznávanie a výkon rozsudkov v občianskych a obchodných veciach v rámci Európskej únie;

B.  keďže rozsah pôsobnosti postupu prepracovania nezahŕňa niektoré otázky pracovného práva;

C. keďže medziinštitucionálna dohoda z 28. novembra 2001(5) stanovuje, že technika prepracovania sa má používať v často pozmeňovaných aktoch;

D. keďže je dôležité zaručiť súlad medzi právnymi normami upravujúcimi právomoc rozhodovať o sporoch a právnymi normami upravujúcimi rozhodné právo v sporoch;

E.  keďže hlavnou úlohou medzinárodného práva súkromného na európskej úrovni je aj predchádzať vyhľadávaniu najvýhodnejšej jurisdikcie (tzv. forum shopping) – najmä pokiaľ to môže viesť k znevýhodneniu slabšej strany, ako sú predovšetkým zamestnanci – a zabezpečiť najvyššiu možnú mieru predvídateľnosti súdnej právomoci;

F.  keďže platí všeobecná zásada, že právomoc by mal mať ten súd, ktorý má najužšiu väzbu k prípadu;

G. keďže množstvo významných prípadov Súdneho dvora EÚ, ktoré sa týkajú právomoci a rozhodného práva v oblasti individuálnych pracovných zmlúv a protestného pracovného opatrenia kolektívneho vyjednávania, vyvoláva obavy, že vnútroštátne ustanovenia v oblasti pracovného práva by mohli byť oslabené európskymi právnymi predpismi, čo môže v niektorých prípadoch spôsobiť, že právo jedného členského štátu uplatňuje súd iného členského štátu(6);

H. keďže vzhľadom na veľký význam pracovného práva pre ústavnú a politickú identitu členských štátov je dôležité, aby európske právo rešpektovalo vnútroštátne tradície v tejto oblasti;

I.   keďže je aj v záujme riadneho výkonu súdnictva, aby sa v čo najväčšej miere zosúladili pravidlá o súdnej právomoci s pravidlami o rozhodnosti súdov;

J.   keďže sa zdá byť náležité odhadnúť, či je potrebné meniť pravidlá o súdnej právomoci v oblasti pracovného práva;

K. keďže najmä v prípade protestného opatrenia by právomoc mali mať súdy toho členského štátu, v ktorom protestná akcia bola alebo má byť uskutočnená;

L.  keďže pokiaľ ide o individuálne pracovné zmluvy, malo by sa v želanej miere zabezpečiť, aby právomoc vykonávali súdy toho členského štátu, ktorý má najužšiu väzbu s konkrétnym pracovnoprávnym vzťahom;

1.  blahoželá inštitúciám k úspešnému preskúmaniu nariadenia Brusel I;

2.  nazdáva sa, že Komisia by sa mala hlbšie zaoberať problematikou pracovného práva v záujme jeho prípadnej revízie v budúcnosti;

3.   poznamenáva, že jednou z hlavných zásad medzinárodného práva súkromného v oblasti právomoci je ochrana slabšej strany a že cieľ ochrany zamestnancov je vysvetlený v súčasných pravidlách týkajúcich sa právomoci;

4.  konštatuje, že pravidlá súdnej právomoci zamestnancov vo všeobecnosti dobre chránia vo veciach zamestnania, keď sú obžalovaní vo veciach, ktoré súdu predložili ich zamestnávatelia, a to na základe kritérií výlučnej právomoci stanovených v nariadení Brusel I;

5.  žiada Komisiu, aby zhodnotila, či súčasný legislatívny rámec podľa nariadenia Brusel I dostatočne zohľadňuje charakteristické črty opatrení v oblasti zamestnanosti;

6.  vyzýva Komisiu, aby osobitnú pozornosť venovala najmä týmto otázkam:

(a) zistiť, či by sa v súvislosti so zodpovednosťou zamestnanca alebo zamestnávateľa alebo organizácie zastupujúcej profesijné záujmy zamestnancov alebo zamestnávateľov, za škody spôsobené protestnou akciou mali prijať kroky, ktorými by sa ujasnilo, že článok 7 ods. 2 nariadenia Brusel I v prepracovanom znení sa vzťahuje na miesto, kde sa protestná akcia má konať alebo konala, a či je nutné zosúladenie s článkom 9 nariadenia Rím II;

(b) zistiť, či v prípadoch, keď zamestnanec žaluje zamestnávateľa, by sa rezervná doložka, ktorá sa uplatňuje v prípadoch, keď neexistuje miesto obvyklého výkonu práce, mala preformulovať tak, aby odkazovala na miesto prevádzkarne, odkiaľ zamestnanec dostáva alebo dostával každodenné pokyny, a nie na miesto prevádzkarne, ktorá zamestnanca najala;

7.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.

(1)

Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 5. februára 2004 vo veci C-18/02, Danmarks Rederiforening, konajúca v mene DFDS Torline A/S v LO Landsorganisationen i Sverige, konajúca v mene SEKO Sjöfolk Facket för Service och Kommunikation, ECR 2004 p. I-01417.

(2)

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z  18. decembra 2007 vo veci C-341/05, Laval un Partneri Ltd/Svenska Byggnadsarbetareförbundet, Svenska Byggnadsarbetareförbundets avdelning 1, Byggettan, Svenska Elektrikerförbundet, Zb. 2007, s. p. I-11767.

(3)

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z  11. decembra 2007 vo veci C-438/05, International Transport Workers' Federation a Finnish Seamen's Union proti Viking Line ABP a Oü Viking Line Eesti, Zb. 2007, s. I-10779.

(4)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie), Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1.

(5)

Medziinštitucionálna dohoda z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov (Ú. v. ES C 077, 28.03.2002, s. 1).

(6)

Pozri najmä okolnosti veci C-438/05, International Transport Workers' Federation a Finnish Seamen's Union proti Viking Line ABP a Oü Viking Line Eesti, Zb. 2007, s. I-10779.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Dňa 12. decembra 2012 bolo podpísané prepracované znenie nariadenia Brusel I o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach(1). Prepracovaním nariadenia sa zaviedlo niekoľko dôležitých zlepšení, najmä zrušenie konania o vyhlásení vykonateľnosti, čo znamená, že vykonávanie rozsudkov v inom členskom štáte bude v budúcnosti podstatne ľahšie.

Do rozsahu pôsobnosti postupu prepracovania však neboli zahrnuté niektoré aspekty pravidiel súdnej právomoci, ktoré sa uplatňujú na pracovné právo, hoci mnoho odborníkov je presvedčených o nevyhnutnosti úprav v tejto oblasti.

Preto sa Výbor pre právne veci rozhodol, že vzhľadom na budúcu zmenu nariadenia Brusel I vydá iniciatívnu správu o otázke právomoci v oblasti pracovného práva.

Niekoľko rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie v oblasti medzinárodného práva súkromného a zamestnávania vyvolalo obavy, že právne predpisy Európskej únie by mohli ovplyvňovať právne predpisy členských štátov na ochranu práv pracovníkov. Spravodajkyňa sa domnieva, že tieto obavy sú prehnané, ale že napriek tomu treba vykonať určité zlepšenia s cieľom zaručiť, aby nedochádzalo k oslabovaniu vnútroštátnych právnych predpisov na vnútornom trhu.

Pracovné právo je oblasťou, na ktorú má Európska únia pomerne malý vplyv. Jednotlivé členské štáty dosahujú rovnováhu medzi právami pracovníkov, činnosťou odborov a slobodou podnikania rôznymi spôsobmi. V tomto okamihu úlohou Európskej únie nie je pokúšať sa zasahovať do vnútroštátnych právnych predpisov v tejto oblasti – na osude návrhu nariadenia Monti II o práve na štrajk sa ukázalo, že ide o mimoriadne citlivú oblasť.

So zreteľom na voľný pohyb pracovníkov a kapitálu v Európskej únii však Únia stanovila pravidlá, ktoré v cezhraničných prípadoch upravujú to, ktorý členský štát má právomoc rozhodovať o sporoch, a to aj v oblasti pracovného práva.

Ako už bolo vysvetlené, pracovné právo je mimoriadne citlivou oblasťou, a jestvujúce osobitné pravidlá nariadenia Brusel I týkajúce sa individuálnych pracovných zmlúv tejto skutočnosti aj zodpovedajú. Keďže cieľom spravodajkyne je chrániť individuálne právne predpisy členských štátov v oblasti zamestnávania pred ich oslabovaním právomocami iných členských štátov, domnieva sa, že je dôležité, aby sa pokiaľ možno zabezpečilo, že členský štát bude mať právomoc v prípade sporov, v ktorých je rozhodné jeho vlastné pracovné právo. Pokiaľ to bude možné, uplatňuje sa právomoc a rozhodné právo by mali jedného a toho istého členskému štátu.

Táto zásada by sa mala uplatňovať v dvoch rôznych oblastiach: protestné pracovné opatrenia (I.) a individuálne pracovné zmluvy (II.).

I. Protestné pracovné opatrenie kolektívneho vyjednávania

Práva a povinnosti, ako aj zákonná úloha odborov a podobných organizácií sa v jednotlivých členských štátoch líšia. Kolektívne opatrenie, ktoré je v niektorých členských štátoch zo zákona chránené ústavou, môže byť nezákonné v iných štátoch, napríklad ak sa nedodrží osobitný postup.

Aj v článku 9 nariadenia Rím II sa k rozhodnému právu pre mimozmluvné záväzky(2) uvádza, že: „rozhodným právom pre mimozmluvný záväzok, pokiaľ ide o zodpovednosť osoby v postavení zamestnanca alebo zamestnávateľa, alebo organizácií zastupujúcich ich profesijné záujmy, za škodu spôsobenú plánovaným alebo prebiehajúcim protestným pracovným opatrením kolektívneho vyjednávania, je právny poriadok krajiny, na území ktorej sa má vykonať alebo sa vykonalo opatrenie“.

Týmto ustanovením sa zabezpečuje, že v prípade protestného pracovného opatrenia kolektívneho vyjednávania je právom, ktoré sa uplatňuje, právo príslušného členského štátu. Súdny dvor v roku 2004 vo veci Torline(3) rozhodol, že podľa vtedy platných predpisov mali o zákonnosti protestného pracovného opatrenia, ktoré sa uskutočnilo vo Švédsku, a o náhrade škody rozhodovať dánske súdy. Nariadenie Rím II teraz objasňuje, že švédske právo by bolo uplatniteľné, ale prepracovaním nariadenia Brusel I sa nezmenili pravidlá súdnej právomoci, čo znamená, že o zákonnosti opatrenia by stále rozhodovali dánske súdy, ale uplatňovali by švédske právo.

To je potenciálne nevýhodné pre pracovníkov a predstaviteľov odborov, ktorí uplatňujú svoje ústavné práva, ale znamená to tiež, že v niektorých prípadoch budú musieť súdy prijímajúce rozhodnutia o protestných pracovných opatreniach uplatniť zahraničné právo, čím sa nevyhnutne zníži kvalita spravodlivosti, keďže ich znalosť zahraničných predpisov týkajúcich sa protestných pracovných opatrení bude horšia.

Spravodajkyňa sa preto domnieva, že pravidlá súdnej právomoci pre spory týkajúce sa pracovných vzťahov sa musia zosúladiť s príslušnými pravidlami o rozhodnom práve. Preto by mal o sporoch týkajúcich sa protestného pracovného opatrenia kolektívneho vyjednávania rozhodovať súd členského štátu, v ktorom sa opatrenie uskutočnilo alebo má uskutočniť.

II. Individuálne pracovné zmluvy

Pokiaľ ide o individuálne pracovné zmluvy, platné nariadenie Brusel I už uznáva osobitné okolnosti tým, že stanovuje osobitné, ochranné ustanovenia pre zamestnancov, tak ako obsahuje aj osobitné ustanovenia na ochranu spotrebiteľov a poistencov.

Spravodajkyňa sa však domnieva, že platné ustanovenia by sa dali výrazne zlepšiť. Isté zlepšenie sa už dosiahlo v nedávnych zmenách nariadenia Brusel I, ale dôležitej väzbe medzi súdnou právomocou nad spormi týkajúcimi sa zamestnania a právnym systémom rozhodným pre pracovné zmluvy sa nevenuje dostatočná pozornosť.

V prípadoch, keď je obvineným zamestnávateľ, sa žaloba môže podať v súlade s článkom 21 prepracovaného nariadenia Brusel I buď na súdoch členského štátu, v ktorom má bydlisko alebo v inom členskom štáte na súdoch podľa miesta, kde alebo odkiaľ zamestnanec obvykle vykonáva svoju prácu (alebo na súdoch podľa miesta, kde naposledy prácu vykonával, ak už u daného zamestnávateľa nepracuje). Ak sa nedá určiť miesto vykonávania práce, alebo miesto v ktorom sa práca obvykle vykonávala, toto kritérium sa nahrádza miestom, v ktorom sa nachádza prevádzkareň, ktorá zamestnanca najala.

Rezervné kritérium miesta najímajúcej prevádzkarne sa uplatňuje zriedkavo, keďže aj v prípadoch, v ktorých neexistuje stabilné miesto práce, obyčajne existuje stabilná základňa, z ktorej zamestnanec prácu vykonával. Problémy však môžu vzniknúť v odvetví medzinárodnej dopravy: u zamestnancov leteckých spoločností, vodičov nákladnej dopravy, zamestnancov námornej dopravy atď. V týchto prípadoch je často ťažké určiť, kde je zamestnanec zamestnaný, keďže spoločnosť a dopravný prostriedok môžu byť registrované v iných členských štátoch, príslušné vedenie spoločnosti môže sídliť v treťom členskom štáte a bydlisko zamestnanca môže byť vo štvrtom.

V takýchto prípadoch nie je najímajúca prevádzkareň ako kritérium obyčajne logická, ani nie je v záujme zamestnanca, keďže často neexistuje skutočná väzba medzi touto prevádzkarňou a každodennou prácou(4).

Spravodajkyňa preto navrhuje zrušiť rezervné kritérium miesta najímajúcej prevádzkarne. Prijatie univerzálneho kritéria z nariadenia Rím II (miesto s užšou väzbou podľa okolností(5)) nie je pre jednoznačné predchádzajúce určenie súdnej právomoci dostatočne presné.

Spravodajkyňa preto ako rezervné kritérium navrhuje miesto prevádzkarne, ktorá zamestnancovi dáva každodenné pokyny týkajúce sa vykonávanej práce. Väzba medzi súdmi, ktoré majú právomoc, a samotným pracovným vzťahom bude preto pravdepodobne silnejšie v tých prípadoch, v ktorých je potrebné rezervné kritérium z dôvodu neexistencie obvyklého miesta vykonávania práce.

III. Záver

Vzhľadom na uvedené spravodajkyňa navrhuje tieto zmeny ustanovení v nariadení Brusel I týkajúcich sa súdnej právomoci v oblasti pracovného práva:

1. výhradný príslušný súd pre spory týkajúce sa protestného pracovného opatrenia kolektívneho vyjednávania v súlade s nariadením Rím II na mieste, kde sa protestné opatrenie uskutočnilo alebo uskutoční;

2. v prípadoch, v ktorých zamestnanec žaluje zamestnávateľa, nové znenie ustanovenia o rezervnom kritériu v prípade, že neexistuje miesto obvyklého výkonu práce, tak aby sa ako kritérium uviedlo miesto prevádzkarne, ktorá dáva zamestnancovi každodenné pokyny k práci, namiesto miesta prevádzkarne, ktorá ho najala.

Cieľom týchto zmien je kolektívne aj individuálne chrániť zamestnancov, ktorí sú v pracovných vzťahoch obyčajne slabšou stranou, a zabezpečiť tiež právnu konzistentnosť a predísť poškodzovaniu právnych tradícií členských štátov v oblasti pracovného práva tým, že sa v možnom rozsahu zabezpečí, aby sa súdna právomoc a rozhodné právo prelínali.

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie), Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1.

(2)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II) (Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 40).

(3)

Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 5. februára 2004 vo veci C-18/02, Danmarks Rederiforening, konajúca v mene DFDS Torline A/S v LO Landsorganisationen i Sverige, konajúca v mene SEKO Sjöfolk Facket för Service och Kommunikation, ECR 2004 p. I-01417.

(4)

Ugljesa Grusic, Súdna právomoc vo veciach týkajúcich sa zamestnania podľa nariadenia Brusel I: prehodnotenie, I.C.L.Q. 2012, 61(1), 91-126.

(5)

Článok 8(4).


STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (5.9.2013)

pre Výbor pre právne veci

k zlepšeniu medzinárodného práva súkromného: pravidlá súdnej právomoci v oblasti zamestnávania

(2013/2023(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Ria Oomen-Ruijten

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže prepracované znenie nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie)) sa nezaoberá pravidlami súdnej právomoci uplatniteľnými na spory v oblasti zamestnania;

B.  keďže v medziinštitucionálnej dohode z 28. novembra 20011(1) sa stanovuje, že v prípade často pozmeňovaných aktov sa má používať technika prepracovania, čo však nebol prípad nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000; keďže v takýchto prípadoch je použitie techniky prepracovania neodôvodneným obmedzením práv Európskeho parlamentu v oblasti spolurozhodovania;

C. keďže právomoc by mal mať v zásade súd členského štátu s najužším prepojením na prípad; keďže najmä v prípade protestnej akcie by právomoc mali mať súdy toho členského štátu, v ktorom sa protestná akcia uskutočnila alebo má sa uskutočniť;

1.  poznamenáva, že jednou z hlavných zásad medzinárodného práva súkromného v oblasti právomoci je ochrana slabšej strany a že cieľ ochrany zamestnancov je vysvetlený v súčasných pravidlách týkajúcich sa právomoci;

2.  konštatuje, že pravidlá súdnej právomoci zamestnancov vo všeobecnosti dobre chránia vo veciach zamestnania, keď sú obžalovaní vo veciach, ktoré súdu predložili ich zamestnávatelia, a to na základe kritérií výlučnej právomoci stanovených v nariadení Brusel I;

3.  žiada, aby boli prijaté opatrenia na zlepšenie pravidiel právomoci platných pre konania, ktoré sa týkajú individuálnych pracovných zmlúv;

4.  vyzýva Komisiu, aby navrhla zmenu nariadenia Brusel I tak, že sa určí výhradný príslušný súd pre spory týkajúce sa protestnej akcie, a to na mieste, kde sa protestná akcia uskutočnila alebo sa má uskutočniť;

5.  vyzýva Komisiu, aby navrhla zmenu článku 19 nariadenia Brusel I, ktorou sa zabezpečí, aby zamestnanec mohol žalovať svojho zamestnávateľa na súdoch členského štátu, v ktorom má zamestnanec bydlisko.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

5.9.2013

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

30

2

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Regina Bastos, Edit Bauer, Heinz K. Becker, Jean-Luc Bennahmias, Phil Bennion, Pervenche Berès, Vilija Blinkevičiūtė, David Casa, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Minodora Cliveti, Marije Cornelissen, Emer Costello, Frédéric Daerden, Sari Essayah, Richard Falbr, Marian Harkin, Stephen Hughes, Jean Lambert, Verónica Lope Fontagné, Olle Ludvigsson, Thomas Mann, Elisabeth Morin-Chartier, Siiri Oviir, Elisabeth Schroedter, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Jutta Steinruck, Ruža Tomašić, Traian Ungureanu, Inês Cristina Zuber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Malika Benarab-Attou, Richard Howitt, Anthea McIntyre, Ria Oomen-Ruijten, Antigoni Papadopoulou, Csaba Sógor

(1)

Medziinštitucionálna dohoda z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov (Ú. v. ES C 077, 28.3.2002, s. 1).


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

17.9.2013

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

24

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Raffaele Baldassarre, Luigi Berlinguer, Sebastian Valentin Bodu, Françoise Castex, Christian Engström, Marielle Gallo, Giuseppe Gargani, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Sajjad Karim, Klaus-Heiner Lehne, Antonio López-Istúriz White, Antonio Masip Hidalgo, Jiří Maštálka, Alajos Mészáros, Bernhard Rapkay, Evelyn Regner, Francesco Enrico Speroni, Dimitar Stoyanov, Alexandra Thein, Rainer Wieland, Cecilia Wikström, Tadeusz Zwiefka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Eva Lichtenberger, Angelika Niebler, József Szájer, Axel Voss

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Olle Schmidt

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia