Postup : 2013/2101(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0295/2013

Predkladané texty :

A7-0295/2013

Rozpravy :

PV 22/10/2013 - 19
CRE 22/10/2013 - 19

Hlasovanie :

PV 23/10/2013 - 11.3
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2013)0438

SPRÁVA     
PDF 155kWORD 128k
23.9.2013
PE 513.376v02-00 A7-0295/2013

o poznatkoch o mori 2020: mapovanie morského dna na podporu trvalo udržateľného rybolovu

(2013/2101(INI))

Výbor pre rybárstvo

Spravodajkyňa: Maria do Céu Patrão Neves

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o poznatkoch o mori 2020: mapovanie morského dna na podporu trvalo udržateľného rybolovu

(2013/2101(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Zelenú knihu Komisie z 29. augusta 2012 s názvom Poznatky o mori 2020: od mapovania morského dna k oceánskym prognózam (COM(2012)0473),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. septembra 2010 názvom Poznatky o mori 2020: námorné dáta a monitorovanie mora na účely rozumného a udržateľného rastu COM(2010)0461),

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 199/2008 z 25. februára 2008 o vytvorení rámca Spoločenstva pre zber, správu a využívanie údajov v odvetví rybného hospodárstva a pre podporu vedeckého poradenstva súvisiaceho so spoločnou politikou v oblasti rybného hospodárstva,

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej rybárskej politiky,

–   so zreteľom na návrh Komisie z 12. marca 2013 na smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežnej zóny (COM(2013)0133),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. septembra 2012 s názvom Modrý rast: príležitosti pre udržateľný rast v morskom a námornom odvetví (COM(2012)0494),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (smernica 2008/56/ES),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire) (smernica 2007/2/ES),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora (smernica 2003/98/ES),

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady z 18.12.06 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva pre výskum, technologický rozvoj a demonštračné činnosti (2007 – 2013) (rozhodnutie 2006/2013/ES),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. júla 2012 s názvom Za lepší prístup k vedeckým informáciám: podpora prínosov verejných investícií do výskumu [COM(2012)0401],

–   so zreteľom na odporúčanie Komisie zo 17. júla 2012 o prístupe k vedeckým informáciám a ich uchovávaní (2012/417/EÚ),

–   so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 30. mája 2002 týkajúce sa uplatňovania integrovaného riadenia pobrežných zón v Európe (odporúčanie 2002/413/ES),

–   so zreteľom na správu Komisie z 11. septembra 2012 s názvom Pokrok dosiahnutý v oblasti integrovanej námornej politiky Európskej únie (COM(2012)0491),

–   so zreteľom na pracovný dokument Komisie z 29. augusta 2012 o predbežnom hodnotení európskej námornej monitorovacej a dátovej siete (SWD(2012)0250),

–   so zreteľom na dokument Komisie z 8. marca 2012 s názvom plán európskej námornej monitorovacej a dátovej siete (Ares(2012)275043),

–   so zreteľom na pracovný dokument Komisie z 8.septembra 2010 o hodnotení vplyvu európskej námornej monitorovacej a dátovej siete (SWD(2010)0250),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–   so zreteľom na pracovný dokument Komisie z 22. januára 2010 o výsledkoch verejných konzultácií o infraštruktúre údajov o mori (SEC(2010)0073),

–   so zreteľom na závery 2973. zasadnutia Rady zo 16. novembra 2009 k integrovanej námornej politike (Rada pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy),

–   so zreteľom na správu Komisie z 15. októbra 2009 s názvom Správa o pokroku v oblasti integrovanej námornej politiky Európskej únie (COM(2009)0540),

–   so zreteľom na pracovný dokument Komisie zo 7. apríla 2009 s názvom Budovať európsku infraštruktúru poznatkov o mori: plán výstavby európskej námornej monitorovacej a dátovej siete (SEC(2009)0499),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. septembra 2008 s názvom Európska stratégia pre morský a námorný výskum: Ucelený rámec európskeho výskumného priestoru na podporu trvalo udržateľného využívania oceánov a morí a na svoje uznesenie z 19. februára 2009 o aplikovanom výskume týkajúcom sa spoločnej politiky rybného hospodárstva(1),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2007 o integrovanej námornej politike Európskej únie (COM(2007)0575),

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A7-0295/2013),

A. keďže znalosti o morskom prostredí sú rozhodujúce pre podporu rozvoja a rozširovania modrého hospodárstva, ktoré tvorí námorný rozmer stratégie Európa 2020, pretože spája znalosti a technologické inovácie, udržateľné využívanie zdrojov, konkurencieschopnosť a tvorbu pracovných miest v prospech inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

B.  keďže znalosti o morskom prostredí sú rozhodujúce pre rozšírenie a skvalitnenie informácií o ekosystémoch a o antropogénnych vplyvoch na morské prostredie a pre umožnenie primeranej ochrany životného prostredia, rozumného a dlhodobo environmentálne udržateľného využívania zdrojov a vyvážený a udržateľný nárast využívania a ľudských činností, ku ktorým dochádza v oceánoch;

C. keďže existujúce údaje o morskom prostredí momentálne vlastní množstvo subjektov, a preto sú veľmi rozptýlené a roztrieštené, pričom treba zdôrazniť, že zabezpečenie a uľahčenie prístupu k obrovskému súboru jestvujúcich údajov o moriach v Európe je rozhodujúce pre optimalizáciu zdrojov a umocnenie rozvoja, inovácií a tvorby pracovných miest v morskom a námornom odvetví;

D. keďže rybolov je jednou z hlavných ľudských činností vykonávaných v morskom prostredí, prispieva k dostupnosti dodávok potravín a má nesmierny význam, najmä pre niektoré pobrežné spoločenstvá, pričom predstavuje základný prvok rámca integrovanej námornej politiky; keďže treba pripomenúť, že činnosti rybolovu majú z dôvodu rôznorodosti a množstva využívaných rybolovných zdrojov často výrazne nepriaznivý vplyv na morské ekosystémy; keďže rybolov je tiež odvetvím, ktoré je najviac postihnuté mnohorakým užívaním a činnosťami, ku ktorým dochádza v morskom prostredí, napr. námornou dopravou a cestovným ruchom, mestským a pobrežným rozvojom, znečisťovaním morí, ťažobným priemyslom a využívaním obnoviteľných energií, ktorých následky sa môžu hromadiť spolu s následkami, ktoré sú výsledkom rybolovných činností;

E.  keďže európske moria sú vysoko rôznorodé a líšia sa v závislosti od rybárskych flotíl a druhov vykonávaného rybolovu rôznymi členskými štátmi; keďže uznanie a ocenenie tejto rôznorodosti a osobitých vlastností vo výraznej miere závisí od dostupných informácií o rybolovnej činnosti;

F.  keďže sa vo zvýšenej miere využívajú nielen informačné technológie týkajúce sa odvetvia rybolovu, čo je faktor zvyšujúci dostupnosť a transparentnosť informáciám, ale aj informatizácia systémov zberu a prenosu údajov v orgánoch vnútroštátnej a regionálnej správy i na úrovni organizácií výrobcov; domnieva sa preto, že niet pochybností, že výraznejšie sprístupnenie informácií o rybolovnej činnosti môže viesť k takému vývoju, ktorý podporí udržateľnejší výkon rybolovu, nielen z hľadiska životného prostredia, ale aj z hospodárskeho a sociálneho hľadiska;

G. keďže je potrebné pristúpiť k určeniu a vymedzeniu biologicky a geograficky citlivých oblastí a vymedzeniu oblastí obnovy populácie rýb a morských chránených oblastí v záujme zaistenia účinnej ochrany zraniteľných morských ekosystémov pred rybolovnými praktikami, ktoré majú na ne výrazný vplyv; keďže pripomína, že opatreniam na ochranu ekosystémov, riadenie rybolovu a námorné priestorové plánovanie sa dostane o to viac pochopenia, prijatia a uplatnenia, čím viac a kvalitnejších informácií o morskom prostredí a rybolovnej činnosti bude k dispozícii;

H. keďže iniciatíva Poznatky o mori 2020 iniciovala diskusiu na túto tému a viedla ku konzultáciám s verejnosťou s cieľom vypočuť si názory na príležitosti a výzvy, ktoré vyplývajú zo sprístupnenia informácií týkajúcich sa pozorovania morí v Európe, pričom je chvályhodná, že Komisia z vlastnej iniciatívy predložila zelenú knihu s názvom Poznatky o mori 2020: od mapovania morského dna k oceánskym prognózam;

I.   keďže je potrebné v rámci vopred ustanovených predpisov uvoľniť potenciál nesmierneho množstva údajov o morskom prostredí, ktoré zozbierali a vlastnia mnohé verejné a súkromné subjekty na európskej úrovni, a sprístupniť ho možným používateľom so zdôraznením, že je potrebné zmeniť model zberu a využívania údajov a zmeniť súčasný systém, v ktorom prebieha viacero zberov údajov na jedinečné a špecifické účely, na model, v ktorom bude zber a sprístupňovanie údajov slúžiť na mnohoraké ciele;

J.   keďže vďaka lepšiemu a ľahšiemu prístupu k údajom sa umocní ich využitie v mnohoodborových štúdiách a povzbudí sa zakladanie medziodvetvových partnerstiev, najmä medzi verejným a súkromným sektorom, čím sa vytvorí omnoho vyššia spoločná kapacita a použiteľnosť, než je kapacita a použiteľnosť jednotlivých zložiek;

K. keďže táto iniciatíva vychádza z medziodborovej stratégie, ktorá zahŕňa a zlučuje všetky činnosti pozorovania morského prostredia prebiehajúce v EÚ; keďže zdôrazňuje, že pre sprístupnenie údajov o morskom prostredí je užitočné a výhodné zabezpečiť prístup k mnohorakým druhom údajov prostredníctvom digitálnej platformy so spoločným vstupom;

L.  keďže obrovský význam a rôznorodosť odvetvia rybolovu ako pradávnej a tradičnej činnosti vykonávanej na mori plne opodstatňuje zahrnutie informácií týkajúcich sa vykonávania riadenia rybolovu do údajov, ktoré budú mapované a sprístupňované v rámci iniciatívy Poznatky o mori 2020;

M. keďže EÚ v rámci podpory riadenia spoločnej rybárskej politiky od roku 2001 financuje zber údajov týkajúcich sa odvetvia rybolovu a ich príslušné šírenie vnútroštátnymi orgánmi členských štátov; pripomínajúc skutočnosť, že rybolovné zdroje v EÚ sú spravované prostredníctvom viacročných plánov riadenia a na základne obozretného prístupu a prístupu vychádzajúceho z ekosystémov, čo má za cieľ minimalizovať dosah rybolovnej činnosti na morský ekosystém, pričom ide o stratégiu riadenia, ktorá zahŕňa mnohoodborový výskum a ktorá si vyžaduje zber nespočetných vedeckých údajov o populáciách rýb;

N. keďže prebiehajúcou reformou spoločnej rybárskej politiky sa posilňujú povinnosti členských štátov, pokiaľ ide o zber environmentálnych, biologických, technických a sociálno-ekonomických údajov o rybolovnej činnosti v rámci zberu údajov pre odvetvie rybného hospodárstva, ktorý bude v období 2014 – 2020 predmetom vyššieho financovania prostredníctvom nového Európskeho fondu pre námorné otázky a rybné hospodárstvo;

Zdroje informácií a druhy údajov

1.  zdôrazňuje, že existujú veľmi rozmanité verejné a súkromné subjekty, ktoré majú vo vlastníctve údaje o rybolovnej činnosti v EÚ, ktoré by mali byť zahrnuté do verejne dostupnej digitálnej mapy morského dna s viacúrovňovým rozlíšením;

2.  zdôrazňuje, že s cieľom plniť si svoje povinnosti voči EÚ v rámci zberu údajov pre odvetvie rybného hospodárstva členské štáty zvierajú a odovzdávajú údaje, ktoré sú vynikajúcim zdrojom informácií o rybolovnej činnosti, a že tieto rozsiahle informácie porovnáva Spoločné výskumné centrum a vyhodnocujú ich odborníci pracovných skupín Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybné hospodárstvo; dodáva, že údaje zozbierané členskými štátmi v rámci zberu údajov pre odvetvie rybného hospodárstva využíva Medzinárodná rada pre výskum mora v rámci poskytovania vedeckých informácií o zdrojoch a poradenstva o riadení rybolovu;

3.  vyzdvihuje obrovské množstvo údajov, ktoré zozbierala flotila vybavená systémami na monitorovanie rybolovnej činnosti, čo by bolo veľmi užitočné na sledovanie rybolovu; pripomína význam údajov monitorovania rybolovnej činnosti v prípade zmiešaného rybolovnej činnosti; zdôrazňuje, že je náležité zahrnúť a zmapovať dodatočné informácie, najmä údaje zaznamenané v elektronických a papierových rybárskych lodných denníkoch, záznamoch pozorovateľov rybolovu na palube a údaje získané v rámci kampaní monitorovania rybolovných zdrojov;

4.  pripomína, že niektoré organizácie výrobcov, najmä v priemyselnom rybolove, vlastnia údaje o rybolovnej činnosti, ktoré by mali byť doplnkom k momentálne dostupným informáciám; dodáva, že v prípade maloobjemového rybolovu, teda činnosti, o ktorej existuje dosť obmedzené množstvo informácií, by sa mal podnietiť zber údajov samotnou flotilou, pričom by sa ako platformy na zber údajov a monitorovanie rybolovu použili plavidlá, prípadne by sa na plavidlách mohli nainštalovať jednoduché zariadenia na sledovanie v reálnom čase prostredníctvom systémov GPS/GPRS; zároveň potvrdzuje, že značné množstvo údajov o rybolove sa získava v rámci výskumných projektov;

5.  zdôrazňuje, že je vhodné sprístupniť mapovanie priestorového rozmiestnenia rybárskej flotily, rybolovného úsilia, zloženia a objemu výlovov, čo by možným používateľom umožnili získať prístup k informáciám o oblastiach, v ktorých dochádza k intenzívnejšiemu rybolovu, o lovených druhoch a objeme výlovov v určitých oblastiach a iných parametroch; v rámci súboru informácií o rybolove, ktoré by sa mali zahrnúť do tohto druhu mapovania, stoja za zmienku niektoré údaje o typológii flotily (napríklad štátna príslušnosť, prístav, vek, dĺžka a tonáž, výkon, posádka), o rybolovnom úsilí (napríklad počet plavieb alebo dní rybolovu, počet a charakteristika rybárskeho výstroja), o úlovkoch (napríklad cieľové druhy, doplnkové druhy, odhodené úlovky, hmotnosť, hodnota); zároveň zdôrazňuje, že dostupnosť údajov v rámci zberu údajov pre odvetvie rybného hospodárstva by umožnila identifikovať priestorové rozmiestnenie flotily a že krížové porovnanie týchto informácií s údajmi z rybárskych palubných denníkov by umožnilo zhodnotiť priestorové rozmiestnenie úlovkov;

6.  tvrdí, že oddelené mapovanie údajov v závislosti od druhu rybolovnej činnosti, teda maloobjemového rybolovu, tradičného rybolovu a priemyselného rybolovu, by poskytlo realistickejší pohľad na rozmanitosť rybolovu; ďalej zdôrazňuje, že ak by sa sprístupnili sociálno-ekonomicé ukazovatele súvisiace s rybolovom (napríklad vek a odborné školenie členov posádky), pomohlo by to pri poskytovaní podrobnejšieho popisu odvetvia;

Ako podporiť získavanie a sprístupňovanie údajov

7.  uznáva, že existujú mnohí záujemcovia s legitímnym záujmom o prístup k informáciám týkajúcim sa rybolovnej činnosti a stavu ochrany a využívania zdrojov; v tejto súvislosti sa zasadzuje o vytvorenie mechanizmov na poskytovanie ľahkého prístupu k relevantným údajom týkajúcim sa rybolovu za určených podmienok a s rozličnými úrovňami prístupu, pričom sa budú chrániť vhodné úrovne dôvernosti informácií a obchodných záujmov;

8.  pripomína, že zber údajov a riadenie rybolovných zdrojov financuje EÚ a členské štáty, a preto by k nim mali mať prístup možní záujemcovia a široká verejnosť; potvrdzuje, že vy mal byť dostupné a verejne prístupné aj iné údaje o rybolove získané vďaka financovaniu alebo spolufinancovaniu z verejných zdrojov (od EÚ alebo od členských štátov), pričom na prístup k údajom o rybolove získaným vďaka financovaniu zo súkromných zdrojov, ktoré neobsahujú obchodne citlivé informácie, by mal podliehať povoleniu udelenému organizáciami, ktoré tieto informácie vlastnia;

9.  poukazuje na to, že časť nariadenia, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej rybárskej politiky, ktorá sa zaoberá údajmi a informáciami o rybolove, obsahuje články zamerané osobitne na ochranu osobných údajov a zachovanie profesionálneho a obchodného tajomstva; ďalej zdôrazňuje, že vo vyššie uvedenom nariadení sa explicitne uvádza, že údaje o rybolove, ktorých zber, výmena a zverejňovanie by ohrozili ochranu súkromia a integrity jednotlivca alebo obchodné záujmy fyzickej alebo právnickej osoby vrátane práv duševného vlastníctva, podliehajú platným pravidlám o zachovaní mlčanlivosti a profesionálneho a obchodného tajomstva;

10. uvádza, že situácia týkajúca sa údajov o rybolove, ktoré sú výsledkom výskumných projektov, je obdobná, pričom možno očakávať, že informácie získané v rámci vedeckých projektov realizovaných na základe financovania či spolufinancovania z verejných zdrojov (EÚ či členských štátov) budú naďalej dostupné a prístupné možným používateľom a širokej verejnosti, pokiaľ splnia podmienky pre prístup k údajom získaným v rámci týchto projektov; poukazuje na to, že niektoré druhy údajov sú konkrétne výsledkom tvorby a používania modelov, prototypov alebo pokusných zariadení, a preto je ich sprístupnenie osobitne citlivé;

11. poukazuje na existenciu oznámení a odporúčaní Komisie týkajúcich sa prístupu k vedeckým informáciám, ich šíreniu a uchovávaniu, v ktorých sa uvádza, že zverejňovanie údajov z výskumu musí byť v súlade s európskymi a vnútroštátnymi pravidlami v oblasti ochrany údajov; ďalej poukazuje na to, že v týchto dokumentoch sa uvádza potreba zaručiť podmienky upravujúce zverejňovanie údajov a potrebné obmedzenia, aby sa dodržiavali pravidlá ochrany osobných údajov, súkromia, obchodného tajomstva, legitímnych obchodných záujmov a práv duševného vlastníctva;

12. vyhlasuje, že nezávisle od skutočnosti, či boli údaje získané verejnými či súkromnými subjektmi alebo či boli financované z verejných či súkromných zdrojov, subjekt zodpovedný za zber, spracovanie a poskytnutie informácií sa musí vždy uviesť; potvrdzuje tiež, že v prípadoch, keď by poskytnutie informácií mohlo mať dosah na úroveň konkurencieschopnosti, hospodárskej súťaže alebo príjmov subjektov, ktorí vlastnia informácie, mali by byť postúpené iba údajové produkty a nie hrubé údaje alebo spracované údaje; v týchto prípadoch povinné uvedenie zdroja údajov umožní záujemcom skontaktovať vlastníkov pôvodných informácií a požiadať o možnosť prístupu k podrobnejším údajom alebo k hrubým údajom;

13. domnieva sa, že mapovanie a sprístupnenie údajov o operáciách rybárskej flotily, najmä pokiaľ ide o informácie získané z registrov monitorovania rybolovnej činnosti, rybárskych palubných denníkov a záznamov pozorovateľov na palube si vyžaduje prijatie opatrení určených na ochranu dôvernosti údajov o na ochranu obchodných záujmov v súlade so zákonnými ustanoveniami uplatniteľnými v tejto súvislosti; zdôrazňuje, že to možno dosiahnuť vynechaním jednotlivých informácií, ako napríklad názvov lodí a evidenčných čísel, postupovaním súhrnných údajov, prípadne zoskupených podľa oblasti, segmentu flotily a rybárskeho výstroja, ako aj umožnením časového odstupu medzi zberom údajov a sprístupnením mapy rybolovnej činnosti; avšak pripomína, že nadmerné združovanie veľmi početných priestorových a časových údajov znižujú detailnosť a rozlíšenie informácií;

14. zastáva názor, že v prípade údajov o rybolove, ktoré vlastnia verejné orgány členských štátov, by Komisia mala vypracovať komplexný súbor štandardných usmernení pre obeh, plánovanie, zber, spracovanie a komunikovanie údajov v danom časovom rámci, a mala by poskytnúť stimuly potrebné na sprístupňovanie informácií možným záujemcom na konzultáciu; je presvedčený, že sa musí ustanoviť minimálny súbor usmernení, ktoré sa musia povinne postupovať, a že podobné údaje by sa mali postupovať a vymieňať, aby všetky členské štáty sprístupnili rovnaký druh informácií o rybolove;

15. presadzuje, aby v prípade údajov o rybolovnej činnosti získaných v rámci výskumných projektov financovaných či spolufinancovaných zo zdrojov EÚ alebo členských štátov bola zahrnutá doložka o povinnosti postúpenia údajov po ukončení projektu, a to v súlade s vopred určeným harmonogramom;

16. zasadzuje sa o tom, aby v prípade údajov, ktoré sú výsledkom výskumných projektov, bolo potrebné udeliť primeranú lehotu, v rámci ktorej musia zodpovední výskumní pracovníci uverejniť príslušné štúdie; domnieva sa, že tak, ako to ustanovuje iniciatíva Horizont 2020, túto podmienku možno obísť prostredníctvom ustanovenia odkladu, aby bolo toto zverejnenie možné; potvrdzuje tiež, že postúpenie údajov sa musí uskutočniť čím skôr, a teda odklad nesmie byť dlhší ako tri roky, aby sa zabránilo zastarávaniu údajov a aby sa v maximálnej miere mohli využiť výhody jeho sprístupnenia;

Ako zabezpečiť účinné zostavovanie a spájanie údajov

17. poukazuje na to, že sprístupnenie solídnych a dôveryhodných údajov si vyžaduje štandardizáciu, overovanie, kontrolu kvality údajov pochádzajúcich tak z databáz členských štátov, ako aj z výskumných projektov o rybolovnej činnosti;

18. považuje za rozhodujúce ustanoviť spoločné protokoly/modely, ktoré budú zjednotené a otestované na úrovni ukážkových stratégií, postupov zberu a spracovania údajov a formátu sprístupnenia informácií, čo je zásadné pre zaručenie porovnateľnosti a interoperability údajov o rybolove; uvádza tiež, že na tento účel sa môže použiť model určený v rámci zberu údajov pre odvetvie rybného hospodárstva;

19. potvrdzuje, že spôsob sprístupnenia údajov o rybolove sa môže líšiť v závislosti od ich zložitosti, pričom môže byť nutné určiť, ktoré údaje môžu byť sprístupnené ako hrubé údaje, spracované údaje alebo údajové produkty; zdôrazňuje tiež, že k najzákladnejším/najjednoduchším parametrom môže byť prístup zabezpečený v podobe hrubých údajov, pričom k zložitejším/špecifickejším parametrom, ktoré si vyžadujú špecializovaný analýzu a výklad, musí byť prístup zabezpečený formou spracovaných údajov alebo údajových produktov; upozorňuje na skutočnosť, že sa musí uviesť druh informácie o rybolove, ktorá je sprístupnený možným používateľom, pričom sa rozlíši medzi hrubými údajmi, spracovanými údajmi alebo údajovými produktmi, ako aj medzi parametrami získanými prostredníctvom meraní alebo na základe modelov;

20. zdôrazňuje, že v určitých prípadoch môže sprístupnenie veľmi podrobných údajov a nadmerné rozlíšenie mapovania viesť k neželateľnému sústredeniu rybolovného úsilia na určité morské zdroje a citlivé biotopy, a preto musí šírenie informácií sprevádzať zavedenie opatrení na ochranu a kontrolu uvedených zdrojov a biotopov; presadzuje tiež, aby citlivé informácie o územnom rozmiestnení vzácnych alebo ohrozených morských druhov neboli sprístupnené, a zaručila sa tak ich ochrana;

21. tvrdí, že účinné zhromažďovanie a sprístupnenie údajov si vyžadujú primeranú koordináciu zo strany Komisie a spoluprácu na úrovni členských štátov; zdôrazňuje, že koordinácia zo strany Komisie je rozhodujúca pre vytýčenie prioritných cieľov zameraných na zlepšenie pomeru náklady – účinnosť v rámci zberu, spracovania a sprístupnenia údajov, ako aj na rozvoj súčinnosti medzi členskými štátmi;

22. zdôrazňuje, že vzhľadom na rozmanitosť systémov zberu údajov a na samotné množstvo a druh údajov zhromaždených početnými verejnými a súkromnými subjektmi, ktoré vlastnia informácie o rybolove, je pre zaručenie harmonizácie rôznorodosti, množstva, kvality a formátu údajov zásadné skĺbenie činností a spolupráca medzi členskými štátmi; zdôrazňuje, že účinnosť skĺbenia činností a spolupráce medzi členskými štátmi musí Komisia pravidelne hodnotiť;

23. odporúča, aby členské štáty určili vnútroštátny subjekt zodpovedný za zber, zostavovanie, spracovanie, kontrolu kvality, spájanie a prenos údajov ktoré budú začlenené do spoločnej platformy pre prístup k informáciám o rybolovnej činnosti; zdôrazňuje, že možno uvažovať o vytvorení osobitného orgánu na tento účel, a to na úrovni členských štátov, ktorého činnosť by bola financovaná a koordinovaná Komisiou;

Ako využiť spracúvanie a interpretáciu údajov

24. upozorňuje na skutočnosť, že pre maximálnu mieru využitia výhod tejto iniciatívy je potrebný taký model riadenia a fungovania, ktorý umožní primeraný zber, spracovanie, výklad a šírenie údajov o rybolove, súbežne s účasťou a účinným zapojením členských štátov, vedeckej obce a miestnych spoločenstiev;

25. vyhlasuje, že na úrovni riadenia a fungovania bude rozhodujúce udeliť európskej námornej monitorovacej a dátovej sieti (EMODnet) trvalý štatút; zdôrazňuje, že začlenenie a sprístupnenie údajov o rybolove na tejto platforme musí čerpať zo skúseností nahromadených v priebehu vývoja koncepcie siete EMODnet, súbežne s vytvorením a činnosťou rôznych tematických skupín a tvorbou príslušných tematických portálov o morskom prostredí (hydrografia, geológia, fyzika, chémia, biológia, biotopy a ľudské činnosti);

26. uvádza, že význam tohto odvetvia v EÚ je dostatočným dôvodom na to, aby pre údaje o rybolove mohla byť vyčlenená v rámci platformy EMODnet prioritne samostatná tematická skupina alebo prípadne aby boli začlenené do nedávno vytvoreného tematického portálu venovaného ľudským činnostiam, ktorý bude ponúkať všeobecnejšie obsahy so širším záberom;

27. podčiarkuje, že je dôležité zabezpečiť skĺbenie platformy EMODnet a námornej služby európskeho programu monitorovania Zeme (Global Monitoring for Environment and Security – GMES), aby sa v maximálnej miere využili sprístupnené informácie a umožnilo sa vzájomné prepojenie medzi údajmi týkajúcimi sa rybolovnej činnosti a údajmi satelitného monitorovania parametrov životného prostredia v moriach poskytovaných programom GMES;

28. vyhlasuje, že taká ambiciózna iniciatíva, akou je iniciatíva Poznatky o mori 2020, pre ktorú je charakteristický široký záber a mnohoodborovosť a ktorá by sa podľa možnosti mala posilniť začlenením informácií o rybolove, potrebuje konkrétny akčný plán, v ktorom sa ustanovia strednodobé a dlhodobé ciele a úsilie sa rozdelí medzi EÚ a členské štáty;

29. zdôrazňuje, že vykonávanie a úspech tohto druhu projektov si vyžaduje pevné financovanie, ktorého pokračovanie bude zaručené a dlhodobo predvídateľné; trvá na tom, aby EÚ náležite podnecovala a podporovala sprístupňovanie údajov o rybolove, ktoré sú potrebné pre začlenenie do digitálnej mapy morského dna s viacúrovňovým rozlíšením, v tejto súvislosti pripomína, že sprístupnenie informácií o rybolove si vyžaduje skĺbenie mechanizmov financovania, ktoré budú poskytnuté na tento účel na úrovni Spoločenstva a na vnútroštátnej úrovni, pričom zdôrazňuje, že návrh Európskeho námorného a rybárskeho fondu zahŕňa podporu technickým nástrojom na vytvorenie a fungovanie EMODnet;

30. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Výboru regiónov, Poradnému výboru pre rybolov a akvakultúru, regionálnym poradným radám a Vedeckému, technickému a hospodárskemu výboru pre rybné hospodárstvo.

(1)

Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2010, s.38.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Európska komisia v auguste 2012 predstavila Zelenú knihu: Poznatky o mori 2020 – od mapovania morského dna k oceánskym prognózam ako súčasť propagácie, rozvoja a rozširovania „modrého hospodárstva“. V rámci neho sa poznatky a inovačné technológie, udržateľné využívanie zdrojov, konkurencieschopnosť a vytváranie pracovných miest spoločne využívajú na účely inteligentného, trvalo udržateľného a inkluzívneho rastu, a to v rámci cieľov stratégie Európa 2020 týkajúcich sa mora.

Na dosiahnutie tohto cieľa sa má do roku 2020 vytvoriť priebežná digitálna mapa morského dna európskych morí s viacúrovňovým rozlíšením. Ide o ambiciózny, rozsiahly, mnohoodborový projekt, ktorého cieľom je sprístupnenie údajov veľkému počtu záujemcov o informácie týkajúce sa oceánov, a to na úrovni verejných subjektov, priemyslu, školstva, výskumu a občianskej spoločnosti. Táto digitálna mapa spája rôzne oblasti, zahŕňa informácie o topografii, geológii, biotopoch a ekosystémoch morského dna, ako aj o ľudských činnostiach, pričom sprístupňuje údaje o fyzických, chemických a biologických parametroch nadložného vodného stĺpca a poskytuje oceánografické prognózy.

Zámerom tejto správy je analyzovať spôsob, akým môže byť odvetvie rybolovu začlenené do tohto nového kontextu, ako bude môcť prispieť k iniciatíve Poznatky o mori 2020 a ako ju bude môcť využívať, a to bez toho, aby sa podceňoval význam celostného prístupu k oceánom, hoci je vzhľadom na ich rozsah a mnohoodborovosť nemožné zaoberať sa všetkými témami zelenej knihy.

Takže táto správa sa zameriava na náležitosť a užitočnosť začlenenia mapy a sprístupnenie údajov o rybolovnej činnosti v rámci iniciatívy Poznatky o mori 2020, pričom dáva prednosť týmto hlavným otázkam:

-     zdroje informácií a druhy údajov;

-     ako podporiť získavanie a sprístupňovanie údajov;

-     ako zabezpečiť účinné zostavovanie a spájanie údajov;

-     ako využiť spracúvanie a interpretáciu údajov.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

18.9.2013

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

22

0

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

John Stuart Agnew, Kriton Arsenis, Alain Cadec, Carmen Fraga Estévez, Dolores García-Hierro Caraballo, Marek Józef Gróbarczyk, Ian Hudghton, Iliana Malinova Iotova, Werner Kuhn, Isabella Lövin, Gabriel Mato Adrover, Guido Milana, Maria do Céu Patrão Neves, Ulrike Rodust, Struan Stevenson, Isabelle Thomas, Nils Torvalds, Jarosław Leszek Wałęsa

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean-Paul Besset, Izaskun Bilbao Barandica, Gesine Meissner, Jens Nilsson, Antolín Sánchez Presedo

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Esther Herranz García, Juan Andrés Naranjo Escobar

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia