SPRÁVA o správe o uplatňovaní regulačného rámca pre elektronické komunikácie

1.10.2013 - (2013/2080(INI))

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
Spravodajkyňa: Catherine Trautmann

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o správe o uplatňovaní regulačného rámca pre elektronické komunikácie

(2013/2080(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na smernicu 2009/140/ES (smernica o lepšej regulácii),

–   so zreteľom na smernicu 2009/136/ES (smernica o právach občanov),

–   so zreteľom na nariadenie (EÚ) č. 526/2013 (nariadenie o orgáne európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC)),

–   so zreteľom na smernicu 2002/21/ES (rámcová smernica),

–   so zreteľom na smernicu 2002/20/ES (smernica o povolení),

–   so zreteľom na smernicu 2002/19/ES (prístupová smernica),

–   so zreteľom na smernicu 2002/22/ES (smernica o univerzálnej službe),

–   so zreteľom na smernicu 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách),

–   so zreteľom na nariadenie (EÚ) č. 531/2012 (prepracované nariadenie o roamingu),

–   so zreteľom na odporúčanie 2010/572/EÚ (odporúčanie o regulovanom prístupe k prístupovým sieťam novej generácie),

–   so zreteľom na odporúčanie 2007/879/ES (odporúčanie o relevantných trhoch),

–   so zreteľom na odporúčanie 2009/396/ES (odporúčanie o regulácii poplatkov za prepojenie hlasových hovorov do inej siete),

–   so zreteľom na COM 2002/C 165/03 (usmernenia k VTS),

–   so zreteľom na odporúčanie 2008/850/ES (pravidlá uvedené v článku 7 rámcovej smernice),

–   so zreteľom na rozhodnutie č. 243/2012/EÚ o zriadení viacročného programu politiky rádiového frekvenčného spektra,

–   so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 19. októbra 2011 o zriadení nástroja Spájame Európu (COM(2011)0665),

–   so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady zo 7. februára 2013 opatreniach na zabezpečenie spoločnej vysokej úrovne bezpečnosti sietí a informácií v rámci Únie (COM (2013)0048),

–   so zreteľom na prácu, ktorú nedávno vykonal orgán BEREC v súvislosti s neutralitou siete,

–   so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 26. marca 2013 o opatreniach týkajúcich sa zníženia nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí (COM (2013)0147),

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0313/2013),

A. keďže regulačný rámec pre elektronické komunikácie v Únii bol naposledy zmenený v roku 2009 na základe návrhov predložených v roku 2007 a nasledujúcich rokov prípravnej práce;

B.  keďže transpozícia zmien z roku 2009 mala v členských štátoch prebehnúť do 25. mája 2011 a v poslednom členskom štáte bola dokončená v januári 2013;

C. keďže pre každý národný regulačný orgán existuje priestor na interpretáciu spôsobu, ako uplatňovať rámec, aby tak mohlo hodnotenie účinnosti rámca tiež zohľadniť podmienky, na základe ktorých sa rámec zavádza v členských štátoch;

D. keďže rozdiely v presadzovaní a uplatňovaní regulačného rámca viedli k vyšším nákladom pre operátorov pôsobiacich vo viac ako jednej krajine, čím bránili investíciám a rozvoju jednotného trhu telekomunikácií;

E.  keďže Európska komisia nevyužila možnosť prijať rozhodnutie, na základe ktorého by bolo možné identifikovať nadnárodné trhy, ako sa uvádza v článku 15 ods. 4 rámcovej smernice;

F.  keďže celoeurópski podnikoví užívatelia neboli uznaní za samostatný trhový segment, čo prispieva k nedostatku štandardizovaných veľkoobchodných ponúk, zbytočným nákladom a fragmentovanému vnútornému trhu;

G. keďže cieľom rámca je podporovať ekosystém hospodárskej súťaže, investície a inovácie, ktorý prispieva k rozvoju vnútorného trhu v oblasti komunikácií na prospech spotrebiteľov a podnikov – a najmä európskych podnikov – v tomto odvetví;

H. keďže by regulačný rámec mal zostať zachovaný ako súvislý celok;

I.   keďže v súlade so zásadami lepšej regulácie je Komisia povinná pravidelne preskúmavať rámec s cieľom zabezpečiť, aby tento rámec držal krok s technologickým vývojom a vývojom na trhu;

J.   keďže Komisia sa vydala cestou jednotlivých iniciatív, nie cestou rozvoja regulačného rámca, čoho najnovším príkladom je „jednotný digitálny trh“;

K. keďže Komisia oznámila svoj zámer preskúmať smernicu o súkromí a elektronických komunikáciách a odporúčanie o relevantných trhoch, nie však iné časti regulačného rámca;

L.  keďže Komisia od roku 1998 neaktualizovala smernicu o univerzálnej službe, a to napriek žiadosti obsiahnutej v smernici o právach občanov z roku 2009;

M. keďže relevantný, stabilný a konzistentný rámec je veľmi dôležitý na podporu investície, inovácie a hospodárskej súťaže, a teda aj kvalitnejších služieb;

N. keďže spoločný prístup zdola nahor založený na vnútroštátnych regulačných orgánoch sa ukázal ako účinný pri podpore spoločnej regulačnej judikatúry;

O. keďže funkčné oddelenie, t. j. povinnosť vertikálne integrovaného operátora začleniť činnosti súvisiace s poskytovaním príslušných prístupových produktov na veľkoobchodnej úrovni do nezávisle fungujúcej internej podnikateľskej jednotky, ostáva len ako posledné možné riešenie;

P.  keďže účinná a udržateľná hospodárska súťaž je dôležitou hnacou silou priebežných účinných investícií;

Q. keďže regulačný rámec podporuje hospodársku súťaž v oblasti poskytovania elektronických komunikačných sietí a služieb na prospech spotrebiteľov;

R.  keďže podpora hospodárskej súťaže v oblasti poskytovania elektronických komunikačných sietí a služieb spolu s podporou investícií sú kľúčové ciele politiky stanovené v článku 8 rámcovej smernice;

S.  keďže napriek dosiahnutému pokroku Európska únia postupuje len malými krokmi smerom k realizácii cieľov digitálnej agendy v oblasti širokopásmového pripojenia v stanovenom časovom rámci;

T.  keďže budovanie prístupu k vysokorýchlostnému širokopásmovému internetu je postupné (54 % európskych domácností má prístup k rýchlostnému pripojeniu nad 30 Mb/s), avšak tempo zavádzania tohto druhu pripojenia je u európskych spotrebiteľov pomalé (zatiaľ ho majú iba 4,2 % domácností); keďže budovanie prístupu k ultrarýchlemu internetu (nad 100 Mb/s) je pomalé a predstavuje iba 3,4 % všetkých pevných liniek a dopyt užívateľov je slabý – len asi 2 % domácností si predplatili tieto linky[1];

U. keďže transparentnosť riadenia sieťovej dopravy sama osebe nestačí na zaistenie neutrality siete;

V. keďže otázky týkajúce sa hospodárskej súťaže medzi poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb i medzi nimi a poskytovateľmi služieb informačnej spoločnosti si zaslúžia pozornosť, najmä pokiaľ ide o hrozby spojené s otvorenosťou internetu;

W. keďže v mnohých sieťach naďalej pretrvávajú prekážky v hospodárskej súťaži; so zreteľom na neschopnosť vymedziť a uplatniť zásadu neutrality siete na zabezpečenie nediskriminácie služieb pre koncových užívateľov;

X. keďže zavádzanie 4G internetu v Európe brzdí nedostatočná koordinácia prideľovania rádiového frekvenčného spektra, pričom najmä členské štáty meškajú s udelením povolenia na používanie pásma 800 MHz pre elektronické komunikačné služby, ktoré malo byť poskytnuté do 1. januára 2013, ako sa stanovuje v programe politiky rádiového frekvenčného spektra;

Y. keďže program politiky rádiového frekvenčného spektra vyzval Komisiu, aby preverila používanie spektra medzi 400 MHz a 6GHz a posúdila, či by sa mohlo uvoľniť a sprístupniť ďalšie spektrum pre nové využitia, ako napríklad, ale nielen pásmo 700 MHz;

Z.  keďže na posúdenie vplyvu právneho rámca na možnosti ponúkané užívateľom a spotrebiteľom by sa mali posúdiť inovácie a vývoj nových technológií a infraštruktúr;

Aa. keďže rámec by mal zostať neutrálny a pre rovnocenné služby by mali platiť rovnaké pravidlá;

1.  vyjadruje poľutovanie nad oneskorením transpozície zmien regulačného rámca pre elektronické komunikácie, ktoré boli prijaté v roku 2009, zo strany členských štátov a upriamuje pozornosť na fragmentáciu vnútorného trhu v oblasti komunikácií spôsobenú rôznorodým uplatňovaním tohto rámca v 28 členských štátoch;

2.  zdôrazňuje skutočnosť, že hoci sa dosiahol významný pokrok v dosahovaní cieľov rámca, trh EÚ v oblasti telekomunikačných služieb zostáva pozdĺž štátnych hraníc naďalej fragmentovaný, čo podnikom a občanom sťažuje možnosť plne využívať jednotný trh;

3.  domnieva sa, že len prostredníctvom konkurencieschopného európskeho trhu v oblasti služieb vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia bude možné podnietiť inovácie, hospodársky rast a tvorbu pracovných miest a ponúknuť koncovým užívateľom konkurencieschopné ceny;

4.  domnieva sa, že nasledujúce preskúmanie by sa malo zamerať na ďalší rozvoj rámca s cieľom riešiť nedostatky a so zreteľom na trhový, sociálny a technický vývoj a budúce trendy;

5.  domnieva sa, že pri preskúmaní celého regulačného rámca by sa mali zohľadniť tieto aspekty:

     (i) meškanie pri preskúmaní povinnosti univerzálnej služby vrátane povinnosti ponúknuť prístup k širokopásmovému internetu za primeranú cenu v reakcii na naliehavú potrebu zmenšiť digitálnu priepasť, a tým zmierniť obmedzenia zavedené všeobecnými usmerneniami pre štátnu pomoc;

     (ii) právomoc národných regulačných orgánov, pokiaľ ide o všetky otázky vrátane spektra, na ktoré sa rámec zameriava; právomoci udelené národným regulačným orgánom v členských štátoch, a teda požiadavka týkajúca sa rozsahu nezávislosti národného regulačného orgánu;

     (iii) spoluprácu medzi vnútroštátnymi regulačnými orgánmi a orgánmi pre hospodársku súťaž;

     (iv) symetrické povinnosti týkajúce sa prístupu k sieti (článok 12 rámcovej smernice), pretože v niektorých členských štátoch boli tieto regulačné právomoci zverené vnútroštátnym regulačným orgánom;

     (v) pravidlá týkajúce sa pákového efektu (článok 14 rámcovej smernice) a spoločného dominantného postavenia (príloha II rámcovej smernice), pretože aj napriek zmenám z roku 2009 majú vnútroštátne regulačné orgány problém používať tieto nástroje;

     (vi) postupy preskúmania trhu;

     (vii) vplyv služieb, ktoré sú plne nahraditeľné službami, ktoré poskytujú tradičné poskytovatelia; v niektorých prípadoch by boli potrebné niektoré spresnenia, pokiaľ ide o vplyv technologickej neutrality tohto rámca, ako aj spresnenia, pokiaľ ide o rozlíšenie medzi službami v rámci „informačnej spoločnosti“ a službami v rámci „elektronických komunikácií“;

     (viii) nevyhnutnosť zákazu nadbytočnej regulácie;

     (ix) zrušenie regulácie v prípade, keď analýza trhu preukáže skutočnú konkurencieschopnosť príslušného trhu a že existujú spôsoby aj prostriedky na predĺženie monitorovania;

     (x) umožnenie národným regulačným orgánom podávať správy o svojich skúsenostiach s povinnosťami a prostriedkami v oblasti nediskriminácie;

     (xi) účinnosť a fungovanie postupov podľa článku 7 ods. 7a (spoločná regulácia): zatiaľ čo sa Komisia aj BEREC celkovo zhodujú v tom, že fungujú dobre a umožňujú primeranú rovnováhu, Komisia tvrdí, že v niektorých prípadoch vnútroštátne regulačné orgány neupravili svoje regulačné opatrenia úplne alebo ich upravovali pomaly, a BEREC sa sťažuje na veľkú časovú tieseň;

     (xii) situáciu, keď sa nezačne fáza II postupu, pretože národný regulačný orgán stiahne návrh opatrenia alebo nepredloží návrh nápravy problému, o ktorom sa vie na určitom trhu, a v takom prípade je jediným riešením konanie vo veci porušenia právnych predpisov; v oboch týchto prípadoch by mala existovať možnosť začať riadny postup podľa článku 7 ods. 7a;

     (xiii) účinnosť a fungovanie postupu podľa článku 19: Komisia využila právomoci podľa článku 19 dvakrát (odporúčanie o NGA v septembri 2010 a odporúčanie o nediskriminácii a metodike pre výpočet nákladov); keďže na rozdiel od postupu podľa článku 7 ods .7a nie je pre postup podľa článku 19 stanovený časový rámec, regulačný dialóg medzi orgánom BEREC a Komisiou neprebiehal úplne hladko, čo viedlo k sťažnostiam orgánu BEREC, že o jeho stanovisko sa žiadalo vo veľmi krátkej lehote, a ku sťažnostiam Komisie, že niektoré národné regulačné orgány sa v období plánovania a realizácie správali váhavo;

     (xiv) celoeurópske služby a operátori s prihliadnutím na (nevyužité) ustanovenie článku 15 ods. 4 rámcovej smernice, ktoré Komisii umožní identifikovať nadnárodné trhy; väčšia pozornosť by sa mala venovať konkurenčnému poskytovaniu komunikačných služieb podnikom v EÚ a účinnému a jednotnému uplatňovaniu podnikateľských riešení v celej EÚ;

(xv) identifikáciu nadnárodných trhov ako prvý krok, aspoň pokiaľ ide o služby pre podniky; umožnenie poskytovateľom oznámiť orgánu BEREC, že majú v úmysle poskytovať služby na takýchto trhoch a dohľad orgánu BEREC nad poskytovateľmi služieb na takýchto trhoch;

     (xvi) BEREC a jeho fungovanie a rozšírenie rozsahu jeho právomocí;

     (xvii) voľný prístup k obsahu pre všetkých podľa článku 1 ods. 3a rámcovej smernice a neutralita siete na základe článku 8 ods. 4 písm. g) rámcovej smernice;

     (xviii) odporúčania o relevantných trhoch;

     (xix) regulácia v oblasti zariadení vrátane spájania predaja zariadení a operačných systémov;

(xx) najnovší celosvetový vývoj v oblasti kybernetickej bezpečnosti a kybernetickej špionáže a očakávania európskych občanov týkajúce sa rešpektovania ich súkromia pri využívaní elektronických komunikačných služieb a služieb informačnej spoločnosti, a

(xxi) skutočnosť, že internet sa stal kľúčovou infraštruktúrou pre vykonávanie širokého spektra hospodárskych a sociálnych činností;

6.  Domnieva sa, že hlavnými cieľmi preskúmania by mali byť:

     (i) zabezpečiť, aby plne nahraditeľné služby podliehali rovnakým pravidlám; na tento účel by sa mala vziať do úvahy definícia elektronických komunikačných služieb v článku 2 písm. c) rámcovej smernice;

(ii) zabezpečiť, aby spotrebitelia mali prístup ku komplexným a zrozumiteľným informáciám o rýchlosti internetového pripojenia, s cieľom umožniť im porovnať služby ponúkané rôznymi operátormi;

(iii) ešte viac podporiť účinnú a udržateľnú hospodársku súťaž, ktorá je hlavnou hnacou silou priebežných účinných investícií;

(iv) zvýšiť hospodársku súťaž na európskom trhu s vysokorýchlostným širokopásmovým pripojením;

     (v) poskytnúť stabilný a udržateľný rámec pre investície;

     (vi) zabezpečiť zosúladené, konzistentné a účinné uplatňovanie;

     (vii) umožniť rozvoj celoeurópskych poskytovateľov a poskytovanie cezhraničných služieb pre podniky;

(viii) zabezpečiť, aby bol rámec prispôsobený digitálnemu veku a vytváral internetový ekosystém, ktorý podporuje celé hospodárstvo, a

(ix) zvýšiť dôveru používateľov k vnútornému trhu v oblasti komunikácií, a to aj prostredníctvom opatrení na vykonávanie budúceho regulačného rámca na ochranu osobných údajov a opatrení na zvýšenie bezpečnosti elektronických komunikácií na vnútornom trhu;

7.  je presvedčený, že celkovým cieľom rámca by mala byť aj naďalej podpora odvetvového ekosystému pre hospodársku súťaž a investície, ktoré prinášajú úžitok spotrebiteľom a užívateľom a zároveň podnecujú vytvorenie skutočného vnútorného trhu v oblasti komunikácií a podporujú celosvetovú konkurencieschopnosť Únie;

8.  zdôrazňuje, že regulačný rámec musí zostať súdržný, náležitý a účinný;

9.  je presvedčený, že rámec musí slúžiť na zachovanie konzistentnosti a zabezpečenie právnej istoty, aby sa zaistila spravodlivá a vyvážená hospodárska súťaž, v ktorej európski hráči využijú každú šancu; nazdáva sa, že všetky ustanovenia, ktoré navrhla Komisia, vrátane jednotného európskeho povolenia, spotrebiteľských aspektov a technického zabezpečenia aukcií spektra, by mohli zohrávať dôležitú úlohu pri vytváraní jednotného trhu komunikačných služieb, ale že je potrebné ich vyhodnotiť na základe daného cieľa; nazdáva sa, že postup preskúmania rámca, ako sa žiada v tomto dokumente, musí byť považovaný za krok smerom k digitálnemu hospodárstvu EÚ, a preto by sa mal riešiť prostredníctvom jednotného a plánovaného prístupu;

10. zdôrazňuje, že nediskriminácia informácií vo fáze odosielania, prenosu a prijímania je nevyhnutná na podporu inovácií a odstránenie prekážok vstupu;

11. zdôrazňuje, že v riadení prevádzky sa skrýva potenciál diskriminačného správania a poškodzovania hospodárskej súťaže; preto vyzýva členské štáty, aby zabránili akémukoľvek porušeniu neutrality sietí;

12. poznamenáva, že ustanovenia, ktoré národným regulačným orgánom umožňujú zasiahnuť a vyžiadať si zachovanie určitej kvality služby v prípade jej obmedzovania alebo blokovania s cieľom brániť hospodárskej súťaži, sú v spojení s vyššou transparentnosťou zmlúv silnými nástrojmi, ktorými sa dá dosiahnuť, aby sa spotrebiteľom zabezpečil prístup k službám, ktoré si vybrali a možnosť ich využívania;

13. zdôrazňuje, že uprednostňovanie kvality služieb koniec – koniec („end to end“) spolu s používaním najlepšieho výkonu (tzv. best effort delivery) by mohli porušiť zásadu neutrality siete; vyzýva Komisiu a regulačné orgány, aby sledovali tieto trendy a ak je to vhodné, aby vypracovali nástroje na presadzovanie povinnosti poskytovať kvalitné služby stanovené v článku 22 smernice o univerzálnych službách a právach užívateľov; žiada, aby sa v prípade potreby zohľadnili ďalšie legislatívne opatrenia na úrovni EÚ;

14. zdôrazňuje, že v záujme podnecovania inovácií, širšej možnosti voľby spotrebiteľov, zníženia nákladov a zvýšenia účinnosti v zavádzaní vysokorýchlostných elektronických komunikačných infraštruktúr by sa mala preskúmať a ponúknuť spotrebiteľom kombinácia rozličných opatrení a všetkých dostupných technológií, čím sa zabráni zhoršovaniu služieb, blokovaniu prístupu a spomaleniu sieťovej prevádzky;

15. zdôrazňuje, že príslušné vnútroštátne orgány by sa mali zamerať na uplatňovanie regulačných zásad, postupov a podmienok pre využitie spektra, ktoré európskym poskytovateľom elektronických komunikácií nebránia v poskytovaní sietí a služieb vo viacerých členských štátoch alebo v celej Únii;

16. je presvedčený, že zvýšená koordinácia spektra v kombinácii s uplatňovaním spoločných zásad týkajúcich sa práv na využívanie spektra v celej Únii by bola kľúčovým prostriedkom na vyriešenie problému nedostatočnej predvídateľnosti v súvislosti s dostupnosťou spektra, čím by sa podporili investície a úspory z rozsahu;

17. zdôrazňuje, že stimulačné platby a/alebo odobratie užívacieho práva v prípade nevyužívania príslušného rádiového frekvenčného spektra by mohli byť dôležitými opatreniami na uvoľnenie dostatočne harmonizovaného rádiového frekvenčného spektra s cieľom stimulovať vysokokapacitné bezdrôtové širokopásmové služby;

18. zdôrazňuje, že celoeurópske obchodovanie formou aukcií s bezdrôtovými službami 4G a 5G internetu spolu s obmedzeným množstvom licencií, ktoré spoločne slúžia pre celé územie EÚ, by umožnili poskytovanie celoeurópskych bezdrôtových služieb, čím by sa narušili základy, na ktorých je postavený roaming;

19. vyzýva členské štáty, aby otázkam elektronických komunikácií, ktoré sa týkajú spotrebiteľov, prisúdili oveľa vyššiu prioritu; zdôrazňuje, že správne fungujúce trhy s dobre informovanými a sebaistými spotrebiteľmi sú nosným pilierom trhu EÚ ako celku;

20. zdôrazňuje, že keďže spotrebitelia sa stále častejšie rozhodujú pre zmluvy na balíky viacerých služieb, je mimoriadne dôležité, aby sa prísne dodržiavali požiadavky týkajúce sa informácií poskytovaných pred uzavretím zmluvy a informácií o aktualizácii zmlúv, ktoré už boli podpísané;

21. zdôrazňuje význam sprísnených požiadaviek na poskytovanie informácií spotrebiteľom týkajúcich sa obmedzení služby, dotácií na zariadenia a riadenia premávky; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili jednotné presadzovanie zákazu klamlivej reklamy;

22. zdôrazňuje, že spájanie služieb do balíkov môže byť prekážkou pre zmenu poskytovateľa a žiada Komisiu a Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC), aby sa v tejto súvislosti zamerali na aspekty poškodzovania hospodárskej súťaže, ktoré s tým súvisia;

23. poznamenáva, že existujú prípady, keď operátori obmedzili modemovú funkciu (prostredníctvom ktorej možno mobilný telefón využiť ako smerovač/prístupové miesto na pripojenie k internetu) mobilných telefónov spotrebiteľov a to aj napriek tomu, že sa v spotrebnej zmluve uvádza neobmedzený prenos údajov; žiada preto Komisiu a orgán BEREC, aby sa zamerali na problematiku potenciálne klamlivých reklám v zmysle potreby väčšej jasnosti v tomto ohľade;

24. poznamenáva, že je dôležité, aby spotrebitelia mohli meniť svojich poskytovateľov, jednoducho si prenášať svoje číslo na dynamickom trhu, aby boli zmluvy transparentné a aby sa spotrebiteľom poskytovali informácie o zmenách ich zmlúv; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že sa nedarí plniť ciele v oblasti prenositeľnosti čísiel, a vyzýva Komisiu a BEREC, aby v tejto súvislosti prijali opatrenia;

25. podporuje tie členské štáty, ktoré zaviedli sprísnené požiadavky na rovnocenný prístup pre používateľov so zdravotným postihnutím, a vyzýva všetky členské štáty, aby nasledovali ich príklad; vyzýva BEREC, aby zlepšil presadzovanie opatrení a prístup pre používateľov so zdravotným postihnutím;

26. vyjadruje členským štátom uznanie za zavedenie spoločného tiesňového telefónneho čísla 112; žiada zlepšenia, pokiaľ ide o čas odozvy potrebný na lokalizáciu volajúceho; konštatuje, že viaceré členské štáty už vyvinuli technológie, ktoré umožňujú takmer okamžitú lokalizáciu volajúceho;

27. víta činnosť Komisie, pokiaľ ide o praktické zavedenie čísiel 116, predovšetkým horúcej linky 116000 pre nezvestné deti; žiada lepšiu propagáciu týchto čísiel zo strany Komisie;

28. berie na vedomie, že Komisia sa vzdala svojich ambícií na zavedenie celoeurópskeho systému prideľovania telefónnych čísiel;

29. vyzdvihuje výrazný pokrok, ktorý sa podarilo dosiahnuť pri poskytovaní univerzálneho širokopásmového prístupu na základnej úrovni, zároveň však poznamenáva, že tento proces prebiehal veľmi nerovnomerne; nabáda členské štáty, aby splnili ciele v oblasti digitálnej agendy podporovaním súkromných investícií a vynakladaním verejných investícií do nových sieťových kapacít;

30. zdôrazňuje, že zvýšenie objemu dát, obmedzená dostupnosť zdrojov frekvenčného spektra a zbližovanie technológií, zariadenia a obsahu si vyžadujú inteligentné riadenie prenosu údajov a rôzne spôsoby šírenia, ako napríklad spoluprácu medzi sieťami pre digitálne pozemné vysielanie a širokopásmovými bezdrôtovými sieťami;

31. zdôrazňuje, že preskúmanie musí byť založené na rozsiahlych konzultáciách so všetkými zainteresovanými stranami a dôkladnej analýze všetkých otázok;

32. vyzýva preto Komisiu, aby iniciovala ďalšie preskúmanie celého rámca, a umožnila tak skutočnú diskusiu v budúcom volebnom období;

33. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

• [1]  SWD(2013)217 Hodnotiaca tabuľka digitálnej agendy, s. 43.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Komisia predložila svoje najnovšie návrhy na zmenu rámca Únie pre elektronické komunikácie v novembri 2007, revidovaný rámec bol prijatý Európskym parlamentom a Radou o dva roky neskôr v novembri 2009, a to po dlhých a zložitých rokovaniach. Tento rámec bolo potrebné transponovať do vnútroštátnych právnych predpisov do 25. mája 2011, t.j. 18 mesiacov po jeho prijatí. Avšak iba veľmi málo členských štátov transponovalo tieto predpisy včas a posledné členské štáty oznámili úplnú transpozíciu až v januári 2013.

Aj keď je Komisia povinná pravidelne revidovať tento rámec a nedávno sa zaviazala, že uskutoční revíziu dvoch súčastí rámca (smernice 2002/58 o súkromí a elektronických komunikáciách a odporúčania o relevantných trhoch), ešte neoznámila, že by mala v úmysle vykonať úplnú revíziu.

Po šiestich rokoch, ktoré uplynuli od predloženia návrhu Komisie, vedie prvé hodnotenie k záveru, že vnútorný trh elektronických komunikácií nie je ešte dobudovaný; neexistuje napríklad celoeurópsky operátor. Aj keď si myslím, že jednotný trh je veľmi dôležitý, balík opatrení bol pôvodne navrhnutý tak, aby zabezpečil právnu istotu v tejto oblasti; mal by sa považovať za súčasť širších predstáv, za nástroj, ktorý by mohol vytvoriť potrebné podmienky na podporu a prepojenie investícií a hospodárskej súťaže, a mať teda vplyv na život občanov.

To je dôvodom, prečo by sa účinnosť tohto rámca mala hodnotiť podľa týchto výsledkov, a prvou otázkou, ktorú treba riešiť, je skutočnosť, prečo po prijatí balíka nedošlo k investíciám na očakávanej úrovni.

Vzhľadom na hospodársku krízu, sociálny kontext a silu tohto sektora v zmysle rastu a vytvárania pracovných miest by správnou stratégiou Komisie malo byť vychádzanie zo skutočnosti, že v samotnom rámci neboli riešené všetky hlavné otázky, ktoré existujú v tomto sektore, a že na aktérov malo vplyv mnoho ďalších právnych predpisov.

Je preto poľutovaniahodné, že stále čakáme, než Komisia vytvorí nejaké spojivo medzi jednotlivými okruhmi problémov, ako sú ochrana údajov, otázky týkajúce sa spotrebiteľov, investícií a hospodárskej súťaže, usmernení o štátnej pomoci atď.

Je prekvapivé, že komisárka pre digitálnu stratégiu práve oznámila svoj zámer predložiť „úplný a konečný balík“ legislatívnych návrhov s cieľom vytvoriť „skutočný jednotný trh“, t.j. „vnútorný trh elektronických komunikácií“, o ktorom sa uvažovalo v návrhoch z roku 2007, a to do Veľkej noci v roku 2014.

Podľa toho, ako chápem uvažovanie Komisie, všeobecne som naklonená myšlienke jednotného európskeho pasu (s nevyhnutnými sprievodnými opatreniami týkajúcimi sa dohľadu, fiškálneho dumpingu a tiež ochrany spotrebiteľov, práce a údajov) a väčšej harmonizácii v oblasti prideľovania spektra a aukcií s cieľom uľahčiť celoúnijný prístup a vyvarovať sa chýb z minulosti, napríklad pokiaľ ide o cenu, ktorá sa platí za spektrum. Mám pochopiteľne pochopenie aj pre myšlienku ďalšieho rozvoja koncepcie neutrality siete a konečne aj jej transformácie do právne záväzných predpisov. Domnievam sa však, že tieto otázky sú zložité a citlivé a vyžadujú si dôkladné konzultácie a analýzy, a nemám pocit, že by bolo vhodné, predkladať ich spoluzákonodarcom v čiastkovej podobe. Pravidlá nemožno stále meniť. Dala by som radšej prednosť tomu, aby tieto otázky a ďalšie aspekty, ktoré budú uvedené v tejto správe, boli zahrnuté do ďalšej komplexnej revízie tohto rámca.

Aj keď rámec z roku 2009 predstavuje jednoznačné a vítané zlepšenie oproti predchádzajúcemu rámcu, napríklad tým, že poskytuje NRO účinné a konzistentné regulačné nástroje, domnievam sa, že od jeho prijatia sa objavili nové problémy, ktoré súvisia s vytvorením nového ekosystému, ktorý je dôsledkom vzniku nových technológií, nových hráčov a obchodných modelov a nových potrieb a očakávaní spotrebiteľov.

Patrí k nim prístup k sieťam novej generácie (NGA) vrátane odporúčaní Komisie o NGA, politika rádiového spektra, neutralita siete a bezpečnosť v kybernetickom priestore. Veľmi ma znepokojuje nedávna tendencia Komisie, ktorá niekedy využíva nové návrhy (napr. návrh odporúčania o nákladoch a nediskriminácii) na definovanie veľmi detailných opravných prostriedkov, a teda sa zdá, že je náchylná nahrádzať regulačné orgány sama sebou. Pred predložením nového návrhu by Komisia mala zistiť rozsah medzier v právnych predpisoch, jasne definovať spoločné ciele a usporiadať úplné, formálne a verejné konzultácie o tom, ako ich dosiahnuť.

V dôsledku toho by som od Komisie očakávala, že vyjde zo striktného poňatia úlohy tohto nariadenia a zabezpečí dynamiku a navrhne opatrenia na lepšie využívanie nástrojov, ktoré sú už v tomto rámci k dispozícii, a nie, že navrhne úplne novú iniciatívu, ktorej prijatie spoluzákonodarcami právnych predpisov pred koncom volebného obdobia sa javí ako takmer nemožné. Navyše by tento oneskorený návrh mohol viesť k zvýšenej neistote, a teda k zníženiu investícií.

Preto vítam túto príležitosť na posúdenie rámca a zváženie stanoviska Komisie k otázkam, ktoré existovali už v roku 2009, ale v tomto období boli iba načaté pre nedostatok konsenzu.

Frekvenčné spektrum

Pokiaľ ide o spektrum, rámec zahŕňal „umiernenú“ zásadu neutrality technológií a služieb a inicioval prvý program politiky rádiofrekvenčného spektra, ktorý si potom vyžiadal inventarizáciu využívania frekvencií členskými štátmi. To bola príležitosť pre Komisiu zastávať významnejšiu úlohu, pokiaľ ide o spektrum, ale súvisela s tým jedna podmienka: vedieť preukázať svoju schopnosť byť koordinátorom v tejto oblasti a ukázať európsku pridanú hodnotu. Po uplynutí niekoľkých rokov však ešte stále čakáme na skutočné celoeurópske služby a k sľúbenej inventarizácii má ešte len dôjsť.

Neutralita siete

Rokovania týkajúce sa známeho pozmeňujúceho návrhu č. 138 nás doviedli k vyhláseniu Komisie, že urobí kroky týkajúce sa diskriminácie obsahu a neutrality siete. Regulačné orgány si dali obrovskú prácu s identifikovaním niektorých problémov, napr. pokiaľ ide o blokovaný obsah a nedostatočnú kvalitu služieb, ale Komisia v tejto dôležitej otázke doteraz nepokročila okrem toho, že predložila nevýrazné oznámenie, ktoré vychádza z transparentnosti a uľahčenia zmeny poskytovateľov internetových služieb.

Ako už bolo uvedené, neutralita siete je horúca téma, ktorá si vyžaduje podrobné konzultácie a dôkladné analýzy, a nemôžeme sa vystaviť riziku, že pominieme diskusiu o základných právach občana, ale budem trvať na tom, že je potrebné ísť ešte oveľa ďalej, než stanovujú usmernenia, ak chceme mať nakoniec skutočný záväzný nástroj.

Poskytovatelia over-the-top obsahu (OTT)

Legislatívny rámec a najmä článok 10 smernice o povolení sa zameriavajú na operátorov, ale oblasť komunikácií sa teraz rozšírila aj o iné subjekty, napr. sprostredkovateľov OTT. Článkom 2 písm. c) rámcového rozhodnutia sú rovnako výslovne vylúčené služby informačnej spoločnosti. Rada by som preskúmala, či je potrebné, aby poskytovatelia OTT podliehali rovnakým pravidlám, pokiaľ ide o obsah, prístup alebo súkromie a ochranu údajov, ak poskytujú služby porovnateľné s tými, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje tento rámec.

Univerzálna služba

Aj keď rámec z roku 2009 si už vyžaduje revíziu, pokiaľ ide o povinnosť, aby univerzálna služba zahŕňala technický vývoj, Komisia nezverejnila žiadny plán v súvislosti s touto otázkou. Chcela by som Komisiu ešte raz vyzvať, aby predložila návrh, ktorý by sa zaoberal nevyhnutným zmenšením digitálnej priepasti a reagoval by na obmedzenia, ktoré vytvárajú usmernenia pre štátnu podporu, ktoré by bolo potrebné revidovať.

Roaming

Roaming predstavuje v istom zmysle osobitný politický problém. Aj keď táto otázka nebola riešená v telekomunikačnom balíku, a nie som presvedčená, že by mala byť, zdá sa, že niektorí politickí činitelia by podporili rýchle zverejnenie novej verzie.

Mala by som pripomenúť, že súčasné nariadenie o roamingu bolo prijaté až v minulom roku a ukladá rad štrukturálnych opatrení týkajúcich sa operátorov, ktorých zmyslom je vytvoriť konkurenčné prostredie, a znížiť tak ceny roamingu na úroveň cien v členských štátoch. Toto nariadenie sa má revidovať v roku 2016. Aj v prípade tých najlepších úmyslov by bolo prekvapujúce, keby Komisia teraz zamýšľala predložiť návrhy, proti ktorým bola pred rokom a ktoré boli predložené a zamietnuté v Parlamente aj v Rade. Plne podporujem zrušenie poplatkov za roaming a moja skupina to navrhla pri poslednej revízii nariadenia o roamingu, ale teraz musíme namiesto toho veriť, že systém navrhovaný Komisiou – v podobe zlepšenej Parlamentom – a zavedený v rámci nového nariadenia v minulom roku bude fungovať: to je názorný prípad situácie, keď by regulačná istota a konzistentnosť, ktoré vedú k revízii nariadenia o roamingu v roku 2016 (ktorá by mohla byť posunutá a zahrnutá do celkovej revízie), mali mať prednosť, ibaže by Komisia bola schopná zdôvodniť, že až do minulého roka sa mýlila a že ďalšia zmena teraz prinesie viac úžitku než škody. Vnútorný trh pre elektronické komunikácie nie je iba vecou roamingu.

Vykonala som svoje vlastné „minikonzultácie“, ktorých cieľom bolo získať lepší prehľad o týchto otázkach. Požiadala som orgán BEREC a Komisiu o zodpovedanie určitého okruhu otázok, ktoré by mne i ďalším poslancom ozrejmili ich súčasný náhľad na situáciu. Ich odpovede boli rozoslané a sú k dispozícii na webových stránkach výboru ITRE: http://www.europarl.europa.eu/meetdocs/2009_2014/organes/itre/itre_20130619_0900.htm.

Považujem niektoré pripomienky, o ktorých sa zmienil BEREC, za veľmi zaujímavé. Patria k nim:

· rozsah a rýchlosť zmien v odvetví komunikácií vrátane vzniku nových technológií, subjektov a obchodných modelov, rovnako ako rastúca konvergencie sietí, služieb a aplikácií a obsahu od roku 2009 priniesli nové výzvy a vyžadujú si, aby sme sa zamysleli nad ich dôsledkami pre budúcnosť a na nasledujúcu revíziu rámca;

· potreba stabilného a konzistentného rámca s cieľom zabezpečiť investície a hospodársku súťaž, a to aj prostredníctvom uľahčenia právnych krokov zameraných proti prípadnému správaniu porušujúcemu predpisy o hospodárskej súťaži, ktoré sa v súčasnom období ťažko rieši, napríklad spoločnému dominantnému postaveniu;

· potreba väčšieho zapojenia národných regulačných orgánov, napríklad v oblasti spektra, rozšírenie ich požiadaviek na nezávislosť a nutnosť udržiavať ich odborné znalosti aj v čase uťahovania rozpočtu a potreba koordinácie medzi týmito národnými regulačnými orgánmi a orgánmi zodpovednými za dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže;

· potreba spresniť úlohy, postupy a spoluprácu medzi orgánom BEREC a Komisiou vrátane intenzívnejších a systematickejších konzultácií Komisie s orgánom BEREC pred vydaním nového návrhu, pretože tento nástroj už existuje, ale Komisia ho plne nevyužíva;

· povinnosť poskytovať univerzálnu službu (čo je záležitosť, ktorou sa budú zaoberať kolegovia z výboru IMCO);

· úloha a význam asymetrickej a symetrickej regulácie, a to najmä vo vzťahu k sieťam NGA;

· otázka relevantných trhov a zrušenia regulácie;

· závažný problém týkajúci sa zariadení (napr. handsetov), ktoré samy o sebe často predstavujú balíky služieb, na ktoré sú používatelia viazaní.

Chcela by som to zdôrazniť, najmä pokiaľ ide o investície a zavádzanie vysokorýchlostných sietí, a to bez ohľadu na neslávny návrh Rady radikálne znížiť rozpočet na nástroj na prepojenie Európy (CEF). Podpora investícií pri zavádzaní infraštruktúr v oblasti telekomunikácií je prinajmenšom rovnako dôležitá ako regulácia existujúcich sietí a nedostatočná koordinácia na úrovni EÚ by mohla mať v budúcnosti veľmi škodlivé následky.

Celkovo sa domnievam, že vytváranie právnych predpisov týkajúcich sa elektronických komunikácií, ktoré vyústili do dnešného rámca, fungovalo dobre, vytvorilo dynamické odvetvie a zabezpečilo značné výhody pre spotrebiteľov aj ďalších používateľov. Ako som však uviedla vyššie, existuje teraz celý rad otázok, ktoré bude zrejme potrebné zvážiť pri ďalšej revízii rámca. Táto skutočnosť neznamená, že rámec je zlý – len to poukazuje na rýchlosť vývoja, ktorý má vplyv na toto odvetvie.

Nakoniec je potrebné umožniť, aby sa rámec rozvíjal. Ako som už veľakrát uviedla počas rokovaní o revízii v roku 2009, mala by to byť evolúcia, nie revolúcia. Evolúcia znamená určenie oblastí, kde je potrebné niečo zlepšiť, a nachádzanie uskutočniteľných riešení a kompromisov medzi vysokým počtom vzájomne si konkurujúcich aspektov. Je to úloha obrovského ekonomického významu s veľkým potenciálom vplyvu na občanov, či už ide o vplyv pozitívny alebo negatívny. To si vyžaduje dôkladnú diskusiu a analýzu.

Komisia predložila niektoré z cieľov revízie rámca aj vo svojich návrhoch z roku 2007. Tieto ciele sa nezmenili: potreba nákladovo efektívnejšej správy frekvenčného spektra; tam, kde je regulácia nevyhnutná, je efektívna a jednoduchá, a dobudovanie vnútorného trhu pre elektronické komunikácie. Odvtedy sa objavili nové otázky, ktoré vyvolal rozsah a rýchlosť zmien v odvetví komunikácií a požiadavky užívateľov. Na niektoré z nich som poukázala vyššie. A takisto je potrebné zabrániť fragmentácii: jednak v zmysle rôznych pravidiel uplatňovaných v rôznych členských štátoch, jednak v zmysle rámca, ktorý netvorí jednotný celok. Premyslený rámec vychádzajúci z toho, čo už máme, by mal byť sám o sebe schopný stanoviť zásady, pravidlá a nástroje na riešenie týchto dôležitých otázok.

STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (9.9.2013)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k správe o uplatňovaní regulačného rámca pre elektronické komunikácie
(2013/2080(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Malcolm Harbour

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. spoločne sa domnieva, že na všetky otázky, ktoré sú uvedené v správe, by sa bolo potrebné zamerať v rámci komplexného preskúmania celého rámca vrátane smernice o univerzálnej službe, a nie jednotlivo, že takéto preskúmanie by malo vychádzať zo širokých konzultácií a hĺbkovej analýzy a že Komisia by v súčasnosti mala iniciovať ďalšiu revíziu rámca, aby umožnila riadnu diskusiu v nasledujúcom volebnom období,

B.  podporuje názor, že napriek tomu, že sa dosiahol pokrok, Európska únia postupuje vzhľadom na stanovenú časovú lehotu len malými krokmi k dosiahnutiu cieľov digitálnej agendy súvisiacich so širokopásmovým pripojením;

1.  vyzýva členské štáty, aby otázkam elektronických komunikácií, ktoré sa týkajú spotrebiteľov, prisúdili oveľa vyššiu prioritu; zdôrazňuje, že správne fungujúce trhy s dobre informovanými a sebaistými spotrebiteľmi sú chrbticou trhu EÚ;

2.  zdôrazňuje, že keďže spotrebitelia sa stále častejšie rozhodujú pre zmluvy na balíky viacerých služieb, je mimoriadne dôležité, aby sa prísne dodržiavali požiadavky týkajúce sa informácií poskytovaných pred uzavretím zmluvy a informácií o aktualizácii zmlúv, ktoré už boli podpísané;

3.  zdôrazňuje, že je dôležité sprísniť požiadavky na poskytovanie informácií spotrebiteľom týkajúcich sa obmedzení služieb, poskytovania dotovaných zariadení a riadenia prevádzky, a vyzýva členské štáty a Komisiu, aby súdržne presadzovali zákaz zavádzajúcej reklamy;

4.  zdôrazňuje, že v riadení prevádzky sa skrýva potenciál diskriminačného správania a poškodzovania hospodárskej súťaže, a preto vyzýva členské štáty, aby zabránili akémukoľvek porušeniu neutrality sietí;

5.  zdôrazňuje, že uprednostňovanie kvality služieb koniec – koniec („end to end“) spolu s používaním najlepšieho výkonu (tzv. best effort delivery) by mohli porušiť zásadu neutrality siete; vyzýva Komisiu a regulačné orgány, aby tieto trendy sledovali a v prípade potreby, aby vypracovali nástroje na presadzovanie povinnosti poskytovať kvalitné služby stanovené v článku 22 smernice 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb a aby prípadne zvážili ďalšie legislatívne opatrenia EÚ;

6.  zdôrazňuje, že spájanie služieb do balíkov môže byť prekážkou pre zmenu poskytovateľa a žiada Komisiu a Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC), aby sa v tejto súvislosti zamerali na aspekty poškodzovania hospodárskej súťaže, ktoré s tým môžu súvisieť;

7.  poznamenáva, že existujú prípady, keď operátori obmedzili modemovú funkciu (prostredníctvom ktorej možno mobilný telefón využiť ako smerovač/prístupové miesto na pripojenie k internetu) mobilných telefónov spotrebiteľov, pričom v spotrebnej zmluve sa uvádza neobmedzený prenos údajov; preto vyzýva Komisiu a BEREC, aby sa zamerali na možné zavádzajúce reklamy a potrebu väčšej jasnosti v tomto ohľade;

8.  poznamenáva, že je dôležité, aby spotrebitelia mohli meniť svojich poskytovateľov a jednoducho si prenášať svoje číslo na živom trhu, aby boli zmluvy transparentné a aby mali spotrebitelia prístup k informáciám o zmenách svojich zmlúv; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nedarí plniť ciele v oblasti prenositeľnosti čísiel, a vyzýva Komisiu a BEREC, aby v tejto súvislosti prijali opatrenia;

9.  podporuje tie členské štáty, ktoré zaviedli sprísnené požiadavky na rovnocenný prístup pre používateľov so zdravotným postihnutím, a vyzýva všetky členské štáty, aby nasledovali ich príklad; vyzýva BEREC, aby lepším spôsobom presadzoval opatrenia a prístup pre používateľov so zdravotným postihnutím;

10. poznamenáva, že ustanovenia, ktoré národným regulačným orgánom umožňujú zasiahnuť a vyžiadať si zachovanie určitej kvality služby v prípade jej obmedzovania alebo blokovania s cieľom brániť hospodárskej súťaži, sú v spojení s vyššou transparentnosťou zmlúv silnými nástrojmi, ktorými sa dá dosiahnuť, aby sa spotrebiteľom zabezpečil prístup k službám, ktoré si vybrali a možnosť ich využívania;

11. vyjadruje členským štátom uznanie za zavedenie spoločného tiesňového telefónneho čísla 112; žiada zlepšenia, pokiaľ ide o čas odozvy potrebný na lokalizáciu volajúceho; zdôrazňuje, že viaceré členské štáty už vyvinuli technológie, ktoré umožňujú takmer okamžitú lokalizáciu volajúceho;

12. víta činnosť Komisie, pokiaľ ide o praktické zavedenie čísiel 116, predovšetkým horúcej linky 116000 pre nezvestné deti; žiada lepšiu propagáciu týchto čísiel zo strany Komisie;

13. berie na vedomie, že Komisia sa vzdala svojich ambícií na zavedenie celoeurópskeho systému prideľovania telefónnych čísiel;

14. vyzdvihuje výrazný pokrok, ktorý sa podarilo dosiahnuť pri poskytovaní univerzálneho širokopásmového prístupu na základnej úrovni, zároveň však poznamenáva, že tento proces prebiehal veľmi nerovnomerne; nabáda členské štáty aby splnili ciele v oblasti digitálnej agendy podporovaním súkromných –a vynakladaním verejných – investícií do nových sieťových kapacít;

15. zdôrazňuje, že v záujme podnecovania inovácií, širšej možnosti voľby spotrebiteľov, zníženia nákladov a zvýšenia účinnosti v zavádzaní vysokorýchlostných elektronických komunikačných infraštruktúr by sa mala preskúmať a ponúknuť spotrebiteľom kombinácia rozličných opatrení a všetkých dostupných technológií, čím sa zabráni zhoršovaniu služieb, blokovaniu prístupu a spomaleniu sieťovej prevádzky;

16. zdôrazňuje, že zvýšenie objemu dát, obmedzená dostupnosť zdrojov frekvenčného spektra a zbližovanie technológií, zariadenie a obsah si vyžadujú inteligentné riadenie prenosu údajov a rôzne spôsoby šírenia, akým je spolupráca medzi sieťami pre digitálne pozemné vysielanie a širokopásmovými bezdrôtovými sieťami.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	5.9.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	25 1 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Claudette Abela Baldacchino, Adam Bielan, Preslav Borissov, Birgit Collin-Langen, Malcolm Harbour, Philippe Juvin, Franz Obermayr, Sirpa Pietikäinen, Phil Prendergast, Zuzana Roithová, Heide Rühle, Andreas Schwab, Catherine Stihler, Emilie Turunen, Barbara Weiler
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Ildikó Gáll-Pelcz, Liem Hoang Ngoc, María Irigoyen Pérez, Pier Antonio Panzeri, Olle Schmidt, Olga Sehnalová, Marc Tarabella, Wim van de Camp, Patricia van der Kammen
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Małgorzata Handzlik, Cornelis de Jong

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	26.9.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	50 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Josefa Andrés Barea, Jean-Pierre Audy, Zigmantas Balčytis, Ivo Belet, Bendt Bendtsen, Jan Březina, Maria Da Graça Carvalho, Giles Chichester, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Adam Gierek, Norbert Glante, Robert Goebbels, Fiona Hall, Jacky Hénin, Romana Jordan, Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz, Angelika Niebler, Jaroslav Paška, Aldo Patriciello, Vittorio Prodi, Miloslav Ransdorf, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Amalia Sartori, Salvador Sedó i Alabart, Francisco Sosa Wagner, Konrad Szymański, Britta Thomsen, Patrizia Toia, Catherine Trautmann, Ioannis A. Tsoukalas, Claude Turmes, Marita Ulvskog, Adina-Ioana Vălean, Kathleen Van Brempt, Alejo Vidal-Quadras
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Francesco De Angelis, Elisabetta Gardini, Satu Hassi, Jolanta Emilia Hibner, Eija-Riitta Korhola, Paweł Robert Kowal, Bernd Lange, Werner Langen, Marian-Jean Marinescu, Markus Pieper, Lambert van Nistelrooij
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Pier Antonio Panzeri, Britta Reimers