SPRÁVA k rozpočtovému hospodáreniu s predvstupovými fondmi Európskej únie v oblastiach súdnych systémov a boja proti korupcii v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách

4.10.2013 - (2011/2033(INI))

Výbor pre kontrolu rozpočtu
Spravodajkyňa: Monica Luisa Macovei

Postup : 2011/2033(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A7-0318/2013
Predkladané texty :
A7-0318/2013
Prijaté texty :

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k rozpočtovému hospodáreniu s predvstupovými fondmi Európskej únie v oblastiach súdnych systémov a boja proti korupcii v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách

(2011/2033(INI))

Európsky parlament,

–   – so zreteľom na oznámenia Európskej komisie o stratégii rozširovania a hlavných výzvach na roky 2007 – 2008, 2008 – 2009, 2009 – 2010, 2010 – 2011, 2011 – 2012 a 2012 – 2013,

–   so zreteľom na viacročné orientačné finančné rámce, viacročné orientačné dokumenty o plánovaní, národné programy a projektové hárky, o ktorých Komisia rokuje s príslušnými kandidátskymi a potenciálnymi kandidátskymi krajinami,

–   so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 12/2009 o účinnosti projektov Komisie v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí na západnom Balkáne;

–   so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 16/2009 o riadení predvstupovej pomoci Turecku Európskou komisiou,

–   so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 14/2011 s názvom Zlepšila pomoc EÚ schopnosť Chorvátska riadiť financovanie po pristúpení?,

–   so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 18/2012 o pomoci Európskej únie Kosovu[1] týkajúcej sa právneho štátu,

–   so zreteľom na tematické hodnotenie súdnictva a základných práv v Turecku z októbra 2012, ktoré vypracovala Komisia,

–   so zreteľom na tematické hodnotenie zásad právneho štátu, reformy súdnictva a boja proti korupcii a organizovanému zločinu na západnom Balkáne – časť 2 a 3 z mája 2012 a februára 2013, ktoré vypracovala Komisia,

–   so zreteľom na informačnú poznámku Komisie z marca 2013[2] o využívaní predvstupových fondov v oblastiach súdnych systémov a boja proti korupcii v krajinách západného Balkánu a v Turecku,

–   so zreteľom na hodnotiacu správu z roku 2012 o pokroku kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín na členstvo v EÚ,

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A7-0318/2013),

A.   keďže potenciálne kandidátske a kandidátske krajiny by mali pokračovať vo svojom úsilí o zlepšenie svojich súdnych systémov a v boji proti korupcii, ak sa to považuje za nevyhnutné pre pristúpenie, i keď sa stali členskými štátmi EÚ; keďže na helsinskom samite v roku 1999 Európska rada udelila Turecku štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ a v roku 2001 bolo uzavreté prístupové partnerstvo EÚ – Turecko a keďže v roku 2003 bol na samite Európskej rady v Solúne potvrdený proces stabilizácie a pridruženia ako politika EÚ vo vzťahu ku krajinám západného Balkánu, na základe čoho sa stali oprávnenými na začatie prístupového procesu; keďže nástroj predvstupovej pomoci (IPA) nie je jediným prostriedkom, ktorým EÚ podporuje reformy právneho sektora v Bosne a Hercegovine a v Kosove, keďže podporu reformy právneho sektora v Kosove zabezpečuje aj EULEX a od roku 2003 do roku 2012 sa v Bosne a Hercegovine vykonávala policajná misia;

B.   keďže Komisia považuje presadzovanie právneho štátu, najmä prostredníctvom reformy súdnictva a boja proti korupcii a organizovanému zločinu v krajinách západného Balkánu a Turecku, za hlavné priority a keďže od roku 2012 sa nový prístup uplatňuje v rámci politiky rozširovania a rieši reformy v oblasti súdnictva a vnútorných vecí na začiatku prístupového procesu prostredníctvom vytvorenia novej metodiky rokovaní vrátane jasných priorít a podmienok v oblastiach v kapitolách 23 a 24, a tak sa zameriava na lepšie stanovenie priorít finančnej pomoci v rámci nástroja IPA II;

C. keďže Európska únia poskytuje finančnú pomoc kandidátskym a potenciálnym kandidátskym krajinám prostredníctvom nástroja predvstupovej pomoci (IPA), ktorý od roku 2007 nahradil programy TPA, PHARE a CARDS, a keďže všetky kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny, s výnimkou Islandu, využívajú predvstupové fondy EÚ v rámci reformy svojich súdnych systémov a boja proti korupcii;

D. keďže nový predvstupový nástroj IPA II musí byť strategickejší, účinnejší a lepšie zameraný ako predchádzajúce nástroje, aby dosiahol udržateľnejšie výsledky pri zlepšovaní pripravenosti týchto krajín na členstvo, a podľa možnosti by mal uprednostňovať sektorový prístup s cieľom podporiť stratégie komplexnej reformy prijímajúcich krajín;

E.  keďže podpora EÚ týkajúca sa reformy právneho štátu v Bosne a Hercegovine a v Kosove nie je obmedzená na pomoc nástroja IPA – v Bosne a Hercegovine sa od roku 2003 do roku 2012 vykonávala policajná misia, a Kosovu sa poskytovala aj v rámci misie EÚ na podporu právneho štátu v Kosove (EULEX), ktorá sa začala vykonávať v roku 2008, a keďže k 1. júlu 2013 predstavoval celkový počet viac ako 2000 zamestnancov (z čoho viac ako 730 vyslali členské štáty EÚ) a ročný rozpočet niečo viac ako 100 miliónov EUR (obdobie od júna 2012 do júna 2013), EURLEX zohráva významnú úlohu pri podpore kosovských inštitúcií v oblasti právneho štátu vrátane reformy súdnictva a boja proti korupcii;

F.  Ad. keďže od roku 2007 sú regionálne projekty podporujúce spoluprácu medzi príjemcami v rôznych krajinách a horizontálne projekty zamerané na spoločné potreby niekoľkých príjemcov oprávnené na získanie finančných prostriedkov v rámci programov IPA určených viacerým príjemcom,

1.  pripomína, že boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti je jedným z najdôležitejších priorít pre každú kandidátsku krajinu alebo potenciálnu kandidátsku krajinu, ktoré chcú naplniť svoju európsku perspektívu;

2.  opätovne pripomína význam nezávislého súdnictva, ochrany a presadzovania základných práv a účinného boja proti korupcii pri posilňovaní právneho štátu a demokracie; víta nový rokovací prístup EÚ, ktorý z týchto základných oblastí tvorí neoddeliteľnú súčasť prístupového procesu a zahŕňa včasné otvorenie kapitol 23 a 24 na základe jasných a podrobných akčných plánov, ktoré podporujú tvorbu potrebných právnych predpisov, zriaďovanie inštitúcií a skutočné výsledky vykonávania; zdôrazňuje, že treba stanoviť transparentné a spravodlivé referenčné ukazovatele v celom procese, ktoré tieto kritériá premenia na konkrétne kroky vedúce k pristúpeniu;

Rozpočtové a finančné hospodárenie

Reforma súdnictva

3.  konštatuje, že od roku 2001 predstavuje predvstupová pomoc EÚ Turecku v oblasti reformy súdnictva 128 938 935 EUR na 30 projektov, z čoho 66 645 666 EUR bolo vyplatených k 31. decembru 2012; upozorňuje, že doteraz bolo dokončených 9 projektov, 11 prebieha a 10 sa má začať[3];

4.  1a. berie na vedomie, že Komisia začala postup vymáhania týkajúci sa dvoch dokončených projektov vypracovaných v Turecku vo februári 2012, a to výstavba troch budov odvolacích súdov v Ankare, v Erzurume a v Diyarbakıre[4] a podpora zriadenia odvolacích súdov v Turecku[5]; berie na vedomie, že v apríli 2012 bolo vrátených 21 767 205,29 EUR a že táto suma zodpovedá platbám, ktoré uskutočnila Komisia za oba projekty; konštatuje, že rozhodnutie Komisie o vrátení celej sumy spochybnili externí hodnotitelia; vyzýva Komisiu, aby do decembra 2013 poskytla podrobné informácie týkajúce sa tejto otázky a vysvetlila, prečo rozhodla o vrátení sumy v plnej výške;

5.  konštatuje, že od roku 2005 predstavuje predvstupová pomoc EÚ krajinám západného Balkánu v oblasti reformy súdnictva 240 064 387,48 EUR na 124 projektov, z čoho 85 749 243,96 EUR bolo vyplatených k 31. decembru 2012; upozorňuje, že doteraz bolo dokončených 53 projektov, 47 prebieha a 23 sa má začať[6];

Tabuľka 1: Predvstupová pomoc v krajinách západného Balkánu v oblasti reformy súdnictva

Týka sa PHARE, CARDS a projektov IPA

Krajina

Celková predvstupová pomoc EÚ (v eurách)

Platby k 31.12.2012

(v eurách)

Počet projektov

Stav projektov

Majú začať

Prebiehajúce

Ukončené

Albánsko

46 954 563.08

12 681 306.32

17

2

14

1

Bosna a Hercegovina

35 918 893.00

14 148 643.76

26

4

13

8

Chorvátsko

34 443 208.36

12 356 399.21

17

4

6

7

Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko

11 295 000.00

3 236 000.00

13

2

1

10

Kosovo

63 613 000.00

25 641 584.77

15

6

6

3

Čierna Hora

4 790 085.00

3 406 910.19

9

0

2

7

Srbsko

43 049 638.04

14 278 399.71

27

5

5

17

Spolu

240 064 387.48

85 749 243.96

124

23

47

53

Boj proti korupcii

6.  konštatuje, že od roku 2001 predstavuje predvstupová pomoc EÚ Turecku v oblasti boja proti korupcii 6 160 000 EUR na 5 projektov, z čoho 1 661 732 EUR bolo vyplatených k 31. decembru 2012; upozorňuje, že doteraz bol dokončený 1 projekt, 2 prebiehajú a 2 sa majú začať;

7.  konštatuje, že od roku 2005 predstavuje predvstupová pomoc EÚ krajinám západného Balkánu v oblasti boja proti korupcii 55 160 227,76 EUR na 45 projektov, z čoho 16 060 007,57 EUR bolo vyplatených k 31. decembru 2012; zdôrazňuje, že v súčasnosti bolo dokončených 18 projektov, 17 prebieha a 10 sa má začať[7];

Tabuľka 2: Predvstupová pomoc v krajinách západného Balkánu v oblasti boja proti korupcii

Týka sa PHARE, CARDS a projektov IPA

Krajina

Celková predvstupová pomoc EÚ (v eurách)

Platby k 31.12.2012

(v eurách)

Počet projektov

Stav projektov

Majú začať

Prebiehajúce

Ukončené

Albánsko

3 500 000.00

3 184 112.00

2

0

1

1

Bosna a Hercegovina

4 553 791.00

1 878 730.36

16

1

9

6

Chorvátsko

9 684 397.12

3 753 821.95

9

2

2

5

Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko

14 647 000.00

1 182 000.00

5

3

0

2

Kosovo

6 500 000.00

1 394 670.10

4

2

1

1

Čierna Hora

6 391 722.00

2 690 106.00

5

1

2

2

Srbsko

3 383 317.64

1 976 567.16

4

1

2

1

Spolu

55 160 227.76

16 060 007.57

45

10

17

18

8.  zdôrazňuje nový prístup Komisie k riešeniu reforiem v oblasti súdnictva a vnútorných vecí včas v prístupovom procese; poznamenáva však, že v priemere bolo len 3,13 % z celkového predvstupového balíka EÚ na obdobie 2007 – 2013 určených na súdnictvo a len 0,52 % na boj proti korupcii; konštatuje, že suma vyčlenená v tom istom čase pre všetky oblasti politiky, na ktoré sa vzťahujú kapitoly 23 a 24 (súdnictvo a základné práva a spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť), je približne 7,41 % celkovej predvstupovej pomoci; konštatuje tiež, že približne 16,29 % finančných prostriedkov na prvok I je určených na podporu právneho štátu v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín;

9.  berie na vedomie, že bola pozastavená zmluva na projekt v rámci programu IPA na rok 2007 „Podpora kapacít pre plánovanie stratégií na ministerstvách spravodlivosti v Bosne a Hercegovine, podpora koordinácie pomoci a integrácie EÚ“; vyzýva Komisiu, aby do decembra 2013 poskytla podrobné informácie týkajúce sa pozastavenia zmluvy a súčasného stavu projektu;

Financovanie, priority rozširovania a spolufinancovanie

10. zdôrazňuje nový prístup Komisie k riešeniu reformy oblasti súdnictva a vnútorných vecí včas v prístupovom procese; poznamenáva však, že v priemere je len 2,87 % z celkového balíka predvstupovej pomoci EÚ na obdobie 2007 – 2013 určených na súdnictvo a len 0,52 % na boj proti korupcii;

 

Tabuľka 3: Úroveň prostriedkov investovaných do konkrétnych programov týkajúcich sa reformy súdnictva a boja proti korupcii v porovnaní s celkovým balíkom predvstupovej pomoci EÚ kandidátskym a potenciálnym kandidátskym krajinám v období 2007 – 2012[8]

 

Krajina

Celkový balík predvstupovej pomoci EÚ

Prostriedky investované do reformy súdnictva

 

%

Prostriedky investované do boja proti korupcii

 

%

Albánsko

591 200 000,00

46 954 563,08

7.94

3 500 000,00

0.59

Bosna a Hercegovina

655 300 000,00

35 918 893,00

5.48

4 322 690,00

0.66

Chorvátsko

998 000 000,00

28 124 764,60

2.81

9 552 355,11

0.96

Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko

615 100 000,00

8 903 000,00

1.45

13 285 000,00

2.16

Kosovo

635 300 000,00

63 613 000,00

10.01

6 500 000,00

1.02

Čierna Hora

235 600 000,00

4 377 111,00

1.86

6 391 722,00

2.71

Srbsko

1 385 400 000,00

43 049 638,04

3.11

3 383 317,64

0.24

Turecko

4 799 000 000,00

79 287 735,00

1.65

4 810 000,00

0.10

11. konštatuje, že úroveň spolufinancovania domácimi orgánmi sa v jednotlivých krajinách líši, pričom Chorvátsko a Turecko spolufinancujú väčšinu svojich projektov a Srbsko má všetky svoje projekty plne hradené z predvstupovej pomoci EÚ; domnieva sa, že projekty, ktoré sú spolufinancované, najmä v oblasti súdnictva a boja proti korupcii, prinášajú vyššiu mieru zodpovednosti príjemcov; vyzýva preto Komisiu, aby v rámci programu IPA II zvýšila počet projektov spolufinancovaných vnútroštátnymi orgánmi;

12. vyjadruje preto poľutovanie nad tým, že úroveň predvstupovej pomoci investovanej do reformy súdnictva a boja proti korupcii nezodpovedá priorite stanovenej v tejto oblasti Komisiou; vzhľadom na dôležitosť otázok týkajúcich sa súdnictva a korupcie, závažnosť problémov v týchto oblastiach, ako aj pozitívny účinok a synergiu, z ktorých by mali prínos aj ďalšie sektory, ak by sa reforma súdnictva a boj proti korupcii riadne dokončili a vykonávali, nalieha na Komisiu a krajiny prijímajúce pomoc, aby na tieto oblasti vyčlenili vyššie a zodpovedajúce finančné prostriedky; napriek tomu berie na vedomie, že iné faktory ako napríklad štruktúrované dialógy o právnom štáte a súdnictve špecifické pre príslušnú krajinu majú významný vplyv na účinnosť predvstupovej pomoci v reforme súdnych systémov a boji proti korupcii; uznáva však, že podiel celkového financovania nie je jediným kritériom účinnosti úsilia EÚ o posilnenie právneho štátu a protikorupčných postupov.

13. vyjadruje poľutovanie nad tým, že financovanie z IPA I sa naďalej zdá byť obmedzené v porovnaní s významom týchto oblastí; poukazuje na slabé čerpanie finančných prostriedkov z IPA-I v oblasti právneho štátu v niektorých kandidátskych krajinách a potenciálnych kandidátskych krajinách; domnieva sa, že je nevyhnutné zlepšiť riadenie predvstupovej pomoci v týchto oblastiach v rámci IPA-II, a zdôrazňuje, že pokrok pri plnení osobitných cieľov týkajúcich sa nezávislého a účinného súdnictva, právneho štátu a boja proti korupcii vrátane ich vykonávania by sa mal sledovať a posudzovať na základe kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov; považuje tiež za dôležité stanoviť výkonnostné stimuly v rámci IPA-II s cieľom odmeniť dosiahnutie výrazného pokroku pri plnení cieľov stanovených v strategických dokumentoch;

14. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nemá nástroj na automatické zisťovanie miery plnenia predvstupových projektov EÚ, a zdôrazňuje, že informácie o miere plnenia sú kľúčové pre monitorovanie efektívneho vykonávania projektov a tým aj odhalenie možných problémových miest v počiatočnej fáze; vyzýva Komisiu, aby každých 6 mesiacov sústreďovala údaje o miere plnenia projektov, na ktoré sa vyčleňuje predvstupová pomoc EÚ;

15. 8a. konštatuje, že spolupráca na reforme súdnych systémov a v boji proti korupcii sa uskutočňuje aj na politickej úrovni s využitím štruktúrovaných dialógov o právnom štáte a súdnictve špecifických pre príslušnú krajinu, ktoré boli zorganizované s kandidátskymi a potenciálnymi kandidátskymi krajinami;

Všeobecné pripomienky

16. zdôrazňuje, že účinnosť projektov predvstupovej pomoci vykonávaných v oblasti súdnictva a boja proti korupcii závisí predovšetkým od politickej vôle orgánov prijať a plne vykonávať reformy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že vo väčšine kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín nie je silná politická podpora zavedenia účinných reforiem v oblasti boja proti korupcii a organizovanému zločinu alebo plne nezávislého súdnictva; konštatuje, že kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny dostávajú predvstupovú pomoc EÚ zameranú na zosúladenie ich právnych systémov, legislatívneho rámca aj praxe s európskymi normami;

Reforma súdnictva

17. 8c. víta tie zmeny, ktoré viac zosúlaďujú právny a inštitucionálny rámec s acquis EÚ, ako aj modernizáciu inštitucionálneho usporiadania súdnictva; uznáva napríklad pozitívny vplyv na nestrannosť a efektívnosť súdnictva, ktorý malo zavedenie systému správy prípadov, hoci jeho operatívnosti a účinnosti niekedy bránia príliš ambiciózne ciele, ako je to napríklad v Kosove;

18. žiada Komisiu, aby pracovala na jasnejšom vymedzení rozsahu pôobnosti projektov v oblastiach právnych systémov a boja proti korupcii, čo by umožnilo konzistentnejšie monitorovanie a oznamovanie v týchto oblastiach;

19. zdôrazňuje, že Parlament by mal byť aktívne zapojený do dohľadu nad prideľovaním a používaním prostriedkov predvstupovej pomoci v kandidátskych krajinách a potenciálnych kandidátskych krajinách vo všetkých oblastiach vrátane súdnych systémov a boja proti korupcii; zdôrazňuje preto, že Parlament by mal byť priebežne informovaný o vykonávaní IPA a o prideľovaní finančných prostriedkov pre kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny;

20. pripomína, že zásady právneho štátu sú základom demokraciea predpokladom fungujúceho trhového hospodárstva, a zdôrazňuje potrebu vnímať reformu súdnictva v širších súvislostiach; trvá na tom, že systém súdnictva by mal byť úplne nezávislý, predvídateľnejší, spravodlivejší a efektívnejší, aby sa zabezpečila dôvera ľudí a podnikateľov v súdnictvo; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zaviesť náhodné prideľovanie prípadov na všetkých súdoch, zabezpečiť včasnú spravodlivosť so zjednotením judikatúry, zverejňovanie všetkých súdnych rozhodnutí okamžite po ich vynesení, ako aj výhody elektronickej justície vrátane finančných výhod; konštatuje, že ďalšie odborné vzdelávanie sudcov, prokurátorov a súdnych úradníkov sú kľúčové, konštatuje, že nový prístup by sa mal zamerať na tieto otázky v rámci prístupových rokovaní;

21. domnieva sa, že je nevyhnutné bližšie prepojiť finančnú pomoc EÚ s prioritami politiky rozšírenia, a to najmä vo vzťahu k právnemu štátu, s cieľom zlepšiť nezávislosť, zodpovednosť, nestrannosť, profesionalitu, transparentnosť a účinnosť súdnych systémov; zdôrazňuje, že predvídateľné a dostatočné financovanie je kľúčovým predpokladom pre udržateľné reformy súdnictva; zdôrazňuje význam nepretržitého odborného vzdelávania sudcov, prokurátorov a úradníkov; požaduje ďalšiu finančnú pomoc a vyzýva k ďalšej spolupráci s relevantnými subjektmi občianskej spoločnosti s cieľom zvýšiť transparentnosť súdnictva a zlepšiť ich dlhodobé kapacity, ako aj s tými, ktorí na ne dohliadajú a informujú o zneužívaní týchto finančných prostriedkov;

22.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že vplyv a udržateľnosť finančnej pomoci EÚ do značenej miery brzdí chýbajúci predvídateľný systém súdnictva a chýbajúce predvídateľné a dostatočné domáce finančné zdroje;

23. konštatuje, že v novom prístupe má v úmysle sa zamerať na tieto otázky v rámci prístupových rokovaní;

Boj proti korupcii

24. konštatuje, že korupcia je najväčším problémom väčšiny kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín; vyjadruje znepokojenie nad tým, že v niektorých krajinách západného Balkánu sa v správach o pokroku uvádzajú väzby, ktoré sa počas konfliktov v tomto regióne vytvorili medzi zločincami, sieťami organizovanej trestnej činnosti a politickými elitami a ktoré sa preniesli do dnešných spoločností; vyjadruje hlboké znepokojenie nad „ovládnutím štátu “, ku ktorému došlo v niektorých z týchto krajín;

25. konštatuje, že skutočné plnenie a dosiahnutie konkrétnych výsledkov v boji proti korupcii, najmä v prípadoch politickej korupcie na vysokej úrovni a korupcie v súdnictve, sú stále veľkou výzvou, a že v prípadoch treba dosiahnuť presvedčivé výsledky, pokiaľ ide o stíhanie a odsúdenie, aby sa dal zmerať pokrok; víta skutočnosť, že nový prístup sa zameria na tieto otázky v rámci prístupových rokovaní; zdôrazňuje potrebu lepšieho plánovania a financovania protikorupčnej činnosti založenej na spolupráci so širokou škálou zainteresovaných strán; vyzýva Komisiu, aby vypracovala dlhodobú a rozsiahlu strategickú perspektívu financovania zo zdrojov EÚ organizácií občianskej spoločnosti, ktoré pôsobia v oblastiach transparentnosti a boja proti korupcii na vnútroštátnej aj európskej úrovni; konštatuje, že v novom prístupe má v úmysle sa zamerať na tieto otázky v rámci prístupových rokovaní;

26. želá si vidieť výsledky pri nestranných a úspešných trestných stíhaniach a súdnych rozhodnutiach v oblasti potláčania korupcie vrátane pozorne sledovaných prípadov s cieľom upevniť dôveru občanov v právny štát a vo verejné inštitúcie; vyzýva príslušné orgány, aby zlepšili medziinštitucionálnu spoluprácu, a to najmä so štruktúrami orgánov činných v trestnom konaní, zvýšili informovanosť verejnosti a vytvárali kapacity na plánovanie, presadzovanie a sledovanie protikorupčných pravidiel a aktivít, ako aj aby úzko spolupracovali so skupinou štátov proti korupcii (GRECO) a nadväzovali úzke styky so štátnymi nezávislými orgánmi, ako sú agentúry na boj proti korupcii; žiada presadzovanie stratégií na prevenciu a boj proti korupcii na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni;

27. nazdáva sa, že sloboda tlače a médií a digitálna sloboda predstavujú zásadný prvok kontroly výkonu a dôležitý prvok v boji proti korupcii, a to tým, že poskytujú platformu pre slobodu prejavu a poskytujú verejnosti prístup k informáciám; žiada preto, aby tieto slobody boli aktívne presadzované prostredníctvom programov v rámci IPA, zameraných na vlády, občanov a tlač, ako aj redakcie médií;

28. 10a. vyjadruje znepokojenie nad tým, že predvstupová pomoc EÚ sa často využíva nejednotným spôsobom z dôvodu chýbajúceho regionálneho prístupu a stratégie; zdôrazňuje napríklad, že keďže v Chorvátsku sa v rámci predvstupovej pomoci EÚ financovala protikorupčná agentúra s vyšetrovacími právomocami, v Kosove sa financovala protikorupčná agentúra bez týchto právomocí, v dôsledku čoho vznikli pochybnosti o jej efektívnosti; vyzýva preto Komisiu, aby zaviedla jasnú regionálnu stratégiu, aby sa zabránilo financovaniu protikladných modelov v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách;

Vykonávanie projektov

29. konštatuje, že predvstupové projekty majú časové rozpätie od jedného do tri a pol roka; uznáva, na základe externých tematických hodnotení, že takéto termíny sú náročné, ak nie prehnané, vzhľadom na široký rozsah väčšiny projektov a množstvo ich často zložitých zložiek; vzhľadom na zložitosť reforiem v oblastiach spravodlivosti a boja proti korupcii a na to, ako dlho trvajú len činnosti pred plánovaním, odporúča, aby Komisia prijala primerané opatrenia v rámci plánovania a projektov IPA II, ktoré by viedli k dlhšiemu obdobiu (päť až sedem rokov), vrátane vopred určených a pravidelných hodnotení, ktoré by umožnili pružnejšie úpravy, a to aj finančného balíka;

30. je znepokojený neustálymi oneskoreniami vo vykonávaní projektov a tým aj ich efektívnosťou; konštatuje, že napríklad v Turecku projekty vykazujú v priemere ročné oneskorenie pred tým, ako sa zmluvy začnú realizovať z dôvodu problémov počas súťaží a uzatvárania zmlúv, zatiaľ čo v Chorvátsku sa zmluvy v rámci programov PHARE podpisovali v priemere o viac ako rok neskôr v porovnaní s plánom, a len niekoľko dní pred stanoveným termínom pre uzavretie zmlúv podľa finančnej dohody;

31. vyjadruje ďalej svoje znepokojenie nad zložitosťou pravidiel predvstupovej pomoci a ich nepružnosťou vždy, keď je potrebné do projektu zaradiť nové činnosti prípadne vytvoriť kontraproduktívne stimuly na opakovanie činnosti alebo prijať nevyhovujúci návrh projektu; je však toho názoru, že treba nájsť správnu rovnováhu medzi projektmi s pružnou účinnosťou a potrebou zabrániť nezrovnalostiam a zabezpečiť najlepší pomer medzi kvalitou a cenou a vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti postupovala v rámci programu IPA II;

32. domnieva sa, že v prípade rozsiahlych projektov by sa pred ich úplným zavedením mali vždy vykonávať prípravné (skúšobné) činnosti, aby sa identifikovali a zmiernili prípadné nedostatky, obmedzili oneskorenia a problémy, ktorým možno predísť, a merali dosiahnuteľné výsledky;

33. konštatuje, že komplexnejší sektorový prístup v oblastiach reformy súdnictva a boja proti korupcii by priniesol pozitívne zmeny, ako je lepšie zameranie národného reformného úsilia, lepšia koordinácia darcov a zabezpečenie lepšieho vzájomného pôsobenia medzi jednotlivými projektmi; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa zavedú sektorové prístupy v súlade s usmerneniami o sektorových prístupoch v predsvstupovej pomoci, a aby sa posilnili kapacity prijímajúcich krajín na vypraconie a vykonávanie zmysluplných sektorových stratégií; žiada Komisiu, aby naďalej poskytovala poradentvo o vykonávaní sektorového prístupu počas etáp plánovania programovania IPA II; domnieva sa, že vo väčšine krajín nie sú ani inštitucionálne usporiadanie ani procesy rozpočtovania na dostatočnej úrovni vhodnej na sektorovú rozpočtovú podporu a žiada Komisiu, aby podporovala potrebné inštitucionálne a procedurálne postupy v prijímajúcich krajinách;

34. zdôrazňuje, že spolupráca a koordinácia s ostatnými darcami a medzinárodnými finančnými inštitúciami je nanajvýš dôležitá, aby sa zabránilo duplicite, zabezpečila účinnosť pomoci a podporilo budovanie kapacít v kandidátskych krajinách a potenciálnych kandidátskych krajinách; ľutuje, že reforma súdnictva a boj proti korupcii nepatria do pôsobnosti investičného rámca pre západný Balkán, ktorý je spoločnou iniciatívou EÚ a medzinárodných finančných inštitúcií, bilaterálnych poskytovateľov pomoci a vlád západného Balkánu s cieľom posilniť súdržnosť podpory poskytovateľov pomoci; vyzýva Komisiu a jej partnerov, aby vytvorili mechanizmus v rovnakom duchu ako investičný rámec pre západný Balkán , ktorým sa posilní spolupráca a koordinácia v oblasti reformy súdnictva a boja proti korupcii, a aby informovala Parlament o všetkom dosiahnutom pokroku;

Výkonnosť a udržateľnosť

35. berie na vedomie, že po audite predvstupových projektov za obdobie 2001 – 2005 Európsky dvor audítorov uviedol, že udržateľnosť projektov by sa dala zlepšiť: (i) ak by sa zvýšilo zapojenie príjemcov; (ii) ak by sa nezačínali projekty bez plánu údržby; (iii) ak by Komisia dôkladnejšie monitorovala rozdelenie a vyhodnocovala použitie vybavenia a infraštruktúry financovaných z EÚ; a (iv) ak by poskytovanie technickej pomoci bolo adekvátne doplnené aktívnym podporovaním inštitucionálnych zmien; zdôrazňuje skutočnosť, že napriek zlepšeniam v rámci programu IPA stále pretrvávajú niektoré nedostatky, najmä pokiaľ ide o účasť zainteresovaných strán a údržbu, a pripomína, že napríklad počas procesu plánovania v roku 2011 v Turecku príjemcovia neboli doň počas posledných 12 mesiacov takmer vôbec zapojení;

36. konštatuje, že predprístupové projekty sú založené na projektových hárkoch, ktoré predstavujú ich všeobecné aj konkrétne ciele, činnosti, ktoré sa majú vykonať, ich časový rámec, náklady a prostriedky vykonávania a ukazovateľe, voči ktorým možno merať úspech projektov;

37. poukazuje na to, že článok 30 stanovuje finančné pravidlá pre ročný rozpočet Európskej únie (nariadenie č 966/2012 – rozpočtové riadenie) vyžaduje, aby sa stanovili SMART ciele pre všetky politické opatrenia, ktoré sa kryjú z rozpočtu EÚ a ktoré majú byť stanovené vo výročných správach o činnosti ako súčasť zostavovania rozpočtu podľa činností a riadiacich procesov ;

38. pozoruje, že projektové formuláre sa časom zlepšili zavedením nových a lepšie navrhnutých SMART cieľov, ako aj špecifických ukazovateľov pre rôzne zložky projektu; je však znepokojený, že vonkajšie hodnotenie uviedlo, že niektorým projektom chýba zameranie kvôli nevhodným ukazovateľom, pretože SMART ukazovatele nie sú vždy vhodné pre sektor spravodlivosti; trvá na potrebe navrhnutia kvalitatívnych ukazovateľov, pomocou ktorých sa bude dať merať dlhodobý vplyv projektov; vyzýva Komisiu, aby vydala pokyny k využívaniu ukazovateľov výkonu na programovanie, monitorovanie a vyhodnocovanie finančného rámca 2014 – 20 v súvislosti s IPA II; domnieva sa, že by sa mali vypracovať konkrétne ukazovatele v oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti a mali by sa použiť v súlade so strategickejším prístupom v rámci programu IPA II;

39. domnieva sa, že vysokokvalitná odborná príprava je veľmi dôležitým aspektom reforiem súdnictva a víta skutočnosť, že viac ako 30 % činnosti programu TAIEX je určených pre oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti, ale spochybňuje význam objektívnych ukazovateľov vymedzených v projektových hárkoch, ktoré sa používajú na meranie pridanej hodnoty činností odbornej prípravy; upozorňuje, že ukazovatele ako je kvalita a množstvo činností odbornej prípravy vykonaných školiteľmi alebo spokojnosť súdnych poradcov s odbornou prípravou sa zameriavajú najmä na výstup a prehliadajú výsledky; upozorňuje napríklad, že skutočnosť, že účastníci v dotazníku uvádzajú, že odborná príprava ovplyvní ich prácu, sama o sebe nie je ukazovateľom vplyvu; vyzýva preto Komisiu, aby ďalej zdokonaľovala svoje ukazovatele týkajúce sa odbornej prípravy a aby organizovala dôkladné posúdenie vplyvu činností odbornej prípravy realizovaných v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách;

40. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že relevantné základné údaje slúžiace ako východiskový bod na meranie zlepšenia často chýbajú, čo bráni meraniu zmien, ktoré sa dajú pripísať predvstupovým projektom;

41. berie na vedomie, že podpora legislatívnych reforiem je jedným z najčastejších predvstupových projektov; konštatuje, že inštitucionálne rámce sú teraz v súlade s európskymi normami, je však znepokojený tým, že udržateľnosť týchto zmien v právnych predpisoch a rámcoch v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách je ohrozená, lebo podľa konštatovania externých hodnotiteľov chýba celková stratégia; konštatuje, že často chýbajú najmä stanovy a doplňujúce predpisy, nie sú vyjasnené zmeny v úlohách a zodpovednostiach a personál nie je riadne odborne pripravený, a preto nemôže uplatňovať nové právne predpisy podľa plánu; trvá na tom, že podpora reformy súdnictva a boja proti korupcii musí byť dlhodobá a komplexná a musí obsahovať hodnotiace kritériá, ktoré sa týkajú celého procesu od tvorby nových rámcov, zákonov, stanov, predpisov po skutočné stíhanie v rámci prípadov na vysokej úrovni;

42. konštatuje, že vykonávanie a udržateľnosť programov určených viacerým príjemcom ešte neboli hodnotené; vyzýva Európsky dvor audítorov, aby tieto projekty zaradil do rámca budúcej osobitnej správy o predvstupovej pomoci v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách;

Monitorovanie a hodnotenie

43.  berie na vedomie, že Komisia posudzuje vplyv a udržateľnosť predvstupových programov prostredníctvom správ vyplývajúcich z monitorovania zameraného na výsledky, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto správy sa nezverejňujú; domnieva sa, že správy Komisie o pokroku by mali zohľadňovať zistenia správ vyplývajúcich z monitorovania zameraného na výsledky, a mali by poskytovať hodnotenie uplatňovaných programov a ich vplyvu; preto vyzýva Komisiu, aby zaviedla kapitolu o zapracovaní záverov monitorovania zameraného na výsledky do každej správy o pokroku;

44. upozorňuje, že počet správ z monitorovania orientovaného na výsledky (ROM) je v prípade jednotlivých krajín nerovnomerný, v prípade Albánska 31 a v prípade Bosny a Hercegoviny, Chorvátska, Čiernej Hory a Srbska ani jedna; upozorňuje tiež, že od krajín používajúcich systém decentralizovaného implementačného systému (DIS) sa nevyžaduje vykonávanie externých ROM, a preto sa v Chorvátsku uskutočňuje tak málo sledovania výkonnosti; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila pravidelné a dôkladné nezávislé externé monitorovanie programov financovaných z predvstupovej pomoci EÚ vo všetkých kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách;

45. je znepokojený tým, že správy ROM sa považujú za také, ktoré svojou štruktúrou uprednostňujú priaznivé hodnotenia, a že sú nevhodné pre dlhodobé monitorovanie výkonnosti; zdôrazňuje, že monitorovanie by sa malo zamerať na výkonnosť v sektore a nielen na výsledky projektu; nalieha na Komisiu, aby vypracovala komplexný akčný plán monitorovania vrátane ďalších hodnotiacich nástrojov (popri správach ROM), napríklad rámcov na hodnotenie výkonnosti sektorov s ukazovateľmi SMART, aby sa časom umožnilo komplexné monitorovanie výsledkov projektov; želá si informácie o dosiahnutom pokroku do konca roku 2014;

46. pripomína výzvu Parlamentu Komisii, aby posúdila vplyv a výsledky dosiahnuté prostredníctvom prideľovania prostriedkov EÚ v rámci reformy súdnictva a boja proti korupcii v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách[9]; víta hodnotenia súdnictva a základných práv v Turecku a hodnotenie zásad právneho štátu, reformy súdnictva a boja proti korupcii a organizovanému zločinu na západnom Balkáne, ktoré uverejnila Komisia v rokoch 2012/2013; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Turecko nezahrnulo preskúmanie projektov týkajúcich sa boja proti korupcii;

47. berie na vedomie, že Európsky dvor audítorov v súčasnosti pripravuje osobitnú správu o predvstupovej pomoci EÚ v Srbsku; dôrazne odporúča, aby sa projekty vykonávané v oblasti súdnictva a boja proti korupcii zahrnuli do rozsahu pôsobnosti auditu výkonnosti;

Transparentnosť

48. domnieva sa, že by sa mala zriadiť a sprístupniť databáza obsahujúca všetky projekty financované v rámci programov predvstupovej pomoci; vyzýva preto Komisiu, aby navrhla opatrenia na zvýšenie transparentnosti právnej úpravy a systém zverejňovania všetkých príjemcov prostriedkov z EÚ na rovnakej internetovej stránke bez ohľadu na správcu prostriedkov a na základe štandardných kategórií informácií, ktoré majú všetky členské štáty poskytovať aspoň v jednom pracovnom jazyku EÚ;

49. konštatuje záväzok Komisie riešiť tieto otázky do roku 2015 prostredníctvom zverejňovania informácií o pomoci v rámci programu IPA v súlade s iniciatívou za transparentnosť poskytovania medzinárodnej pomoci, ktorá zaviedla spoločnú normu pre elektronické zverejňovanie včasných, úplných a výhľadových informácií o zdrojoch poskytovaných prostredníctvom rozvojovej spolupráce; zdôrazňuje, že prínos tejto iniciatívy sa prejaví len vtedy, ak sa informácie budú pravidelne aktualizovať; nalieha preto na Komisiu, aby databázu aktualizovala každý mesiac podľa plánu;

Poznámky týkajúce sa krajín

Albánsko

50. víta zlepšenia, ktoré priniesla podpora EÚ v právnom a inštitucionálnom rámci aj v infraštruktúre súdnictva v Albánsku; vyjadruje však znepokojenie nad nedostatočným podávaním správ o výsledkoch o riadnom používaní, vykonávaní a konkrétom vplyve všetkých týchto transformácií;

51. uznáva výsledky týkajúce sa prijatia strategických dokumentov v oblasti boja proti korupcii; je však vážne znepokojený nízkou účinnosťou opatrení prijatých v tejto oblasti; zdôrazňuje, že v roku 2012 sa Albánsko považovalo za najskorumpovanejšiu krajinu Európy; vyzýva Komisiu a albánske orgány, aby urýchlene prehodnotili vykonávanie protikorupčných strategických a akčných plánov v tejto krajine;

Bosna a Hercegovina

52. vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným uplatňovaním niektorých posilnených kapacít súdnictva v Bosne a Hercegovine; je znepokojený tým, že Dvor audítorov v svojom audite z roku 2009 konštatoval nedostatok finančných prostriedkov na prevádzku a údržbu získanej infraštruktúry, čo prináša riziko, že zlepšeniam bude chýbať udržateľnosť;

53. je vážne znepokojený obmedzeným výkonom protikorupčnej agentúry v Bosne a Hercegovine a nedostatočným informovaním o konkrétnych výsledkoch financovania zo zdrojov EÚ v oblasti boja proti korupcii;

Chorvátsko

54. konštatuje pokrok, ktorý dosiahlo Chorvátsko v niektorých oblastiach reformy súdnictva a ich vykonávaní pri súčasnom zabezpečení ich udržateľnosti prostredníctvom nadväzujúcich projektov;

55. konštatuje určitý pozitívny vývoj v oblasti boja proti korupcii uvedený vo výročných správach o pokroku Chorvátska; je však znepokojený rizikom, že opatrenia, ktoré krajina prijala pred pristúpením k Európskej únii, nie sú nezvratné a udržateľné; zdôrazňuje napríklad, že je nejasné, ktorá inštitúcia má vedúce postavenie v dohľade nad všetkými protikorupčnými reformami, že členovia komisie pre konflikt záujmov boli vymenovaní začiatkom februára 2013, čo vyvoláva pochybnosti o jej skutočnej funkčnosti a výsledkoch, a že naďalej sa uskutočňujú a v skutočnosti sa zvyšujú politicky motivované menovania na ministerstvách a v dozorných radách spoločností;

Kosovo

56. konštatuje, že nedostatočná kontrola kosovských úradov so sídlom v Prištine nad severnou časťou územia, projekty IPA, ako napríklad „Reforma právneho vzdelávacieho systému“, ktoré sa mali týkať celého Kosova, mali na severe spravidla zanedbateľný vplyv;

57. je hlboko znepokojený, že Dvor audítorov zistil, že pomoc EÚ v Kosove v oblasti právneho štátu nie je dostatočne účinná; uznáva, že špecifická situácia v Kosove, ako nízka východisková úroveň na budovanie právneho štátu a nedostatočná priorita, ktorú tejto oblasti priznávajú kosovské orgány, vysvetľujú do určitej miery obmedzenú účinnosť činnosti EÚ; zdôrazňuje však existenciu oblastí, v ktorých by sa malo od Komisie a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť očakávať zlepšenie:

-   lepšie vymedzenie cieľov budovania kapacít a ich prepojenie s konkrétnymi kritériami, podľa ktorých by sa mohol posudzovať pokrok,

-   lepšia koordinácia vonkajších a vnútorných cieľov,

-   lepšia koordinácia medzi inštitúciami EÚ a ich koordinácia s kosovskými orgánmi a medzinárodným spoločenstvom, ktoré zabezpečia, aby misia EULEX pracovala s plným počtom oprávnených zamestnancov, aby boli vyslaní na nevyhnutný čas a mali primerané zručnosti na to, aby bola misia účinná, a

-   zabezpečiť, aby sa politické dialógy s kosovskými orgánmi zamerali na posilnenie právneho štátu a aby súviseli so stimulmi a prioritnými podmienkami;

58. je mimoriadne znepokojený nedostatočným viditeľným pokrokom v oblasti boja proti korupcii v Kosove; domnieva sa, že korupcia je najväčším problémom a vážnou prekážkou vo fungovaní verejných inštitúcií;

Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko

59. víta pokrok dosiahnutý v legislatívnom rámci v reforme súdnictva a pozitívne zmeny z hľadiska účinnosti a nestrannosti, ktoré prinieslo vybudovanie automatizovaného informačného systému riadenia súdnych konaní; uznáva aktívny prístup BJR Macedónska v reforme svojho súdnictva a jeho priekopnícke postavenie v oblasti;

60.  je znepokojený tým, že nie sú k dispozícii správy o účinnosti projektov IPA týkajúcich sa boja proti korupcii v BJR Macedónsku;

Čierna Hora

61. 20m. víta zlepšenie regionálnej spolupráce v oblasti policajnej a súdnej spolupráce, posilnenie právneho rámca potrebného na zabezpečenie nezávislosti súdnictva a posilnenie efektívnosti súdnictva v Čiernej Hore; je znepokojený nedostatočnou koordináciou darcov a nízkym hodnotením udržateľnosti projektov;

62. konštatuje, že korupcia je v Čiernej Hore vážnym problémom; uznáva úsilie Čiernej Hory v boji proti korupcii a víta najmä posilnenie iniciatívy riaditeľstva pre boj proti korupcii, ktoré sa dosiahlo financovaním zo zdrojov EÚ;

Srbsko

63.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že nezávislosť súdnictva zostáva v Srbsku naďalej vážnym problémom, najmä pre neprimeraný politický vplyv; vyjadruje ďalej poľutovanie nad tým, že nové právne predpisy sa neuplatňujú ani dôsledne, ani správne, čo ohrozuje ich účinnosť;

64. víta pozitívne hodnotenie projektu „Podpora zriadenia protikorupčnej agentúry“ a najmä skutočnosť, že projekt by mal mať vo všeobecnosti významný vplyv na všetky cieľové skupiny a spoločnosti; trvá však na potrebe stáleho monitorovania s cieľom zabezpečiť, aby politický vývoj nebránil uskutočneniu projektu;

Turecko

65. uznáva, že projekty realizované v oblasti súdnictva poskytujú dostatočné dôkazy o udržateľnosti a víta politickú vôľu tureckých orgánov pokračovať v začatom reformnom procese, o čom svedčí zvýšenie rozpočtových prostriedkov na justičné vzdelávanie; konštatuje však viacero nedostatkov v návrhoch projektov, ako sú chýbajúce základné údaje a nedostatok ukazovateľov SMART, ktoré sa musia riešiť, aby umožnili správne hodnotenie vplyvu predvstupových projektov;

66. konštatuje, že finančná pomoc EÚ v oblasti boja proti korupcii sa v Turecku začala len nedávno prostredníctvom projektu Etika prevencie korupcie v Turecku z roku 2006; berie na vedomie informácie Komisie, že finančné prostriedky EÚ sa nemôžu plánovať pred vytvorením nezávislého jednotného protikorupčného orgánu a prijatím národnej protikorupčnej stratégie; konštatuje, že uvedený projekt sa považuje za stredne dostatočný, ale že má nedostatok ukazovateľov SMART;

o

o         o

67. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie, Európskemu dvoru audítorov, dozornému výboru úradu OLAF a úradu OLAF.

STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (5.9.2013)

pre Výbor pre kontrolu rozpočtu

k rozpočtovému hospodáreniu s predvstupovými fondmi Európskej únie v oblastiach súdnych systémov a boja proti korupcii v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách
(2011/2033(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jelko Kacin

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre kontrolu rozpočtu, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  pripomína, že boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti je jedným z najdôležitejších priorít pre každú kandidátsku krajinu alebo potenciálnu kandidátsku krajinu, ktoré chcú naplniť svoju európsku perspektívu;

2.  opätovne pripomína význam nezávislého súdnictva, ochrany a presadzovania základných práv a účinného boja proti korupcii pri posilňovaní právneho štátu a demokracie; víta nový rokovací prístup EÚ, ktorý z týchto základných oblastí tvorí neoddeliteľnú súčasť prístupového procesu a zahŕňa včasné otvorenie kapitol 23 a 24 na základe jasných a podrobných akčných plánov, ktoré podporujú tvorbu potrebných právnych predpisov, zriaďovanie inštitúcií a skutočné výsledky vykonávania; zdôrazňuje, že treba stanoviť transparentné a spravodlivé referenčné ukazovatele v celom procese, ktoré tieto kritériá premenia na konkrétne kroky vedúce k pristúpeniu;

3.  domnieva sa, že je nevyhnutné bližšie prepojiť finančnú pomoc EÚ s prioritami politiky rozšírenia, a to najmä vo vzťahu k právnemu štátu, s cieľom zlepšiť nezávislosť, zodpovednosť, nestrannosť, profesionalitu, transparentnosť a účinnosť súdnych systémov; zdôrazňuje, že predvídateľné a dostatočné financovanie je kľúčovým predpokladom pre udržateľné reformy súdnictva; zdôrazňuje význam nepretržitého odborného vzdelávania sudcov, prokurátorov a úradníkov; požaduje ďalšiu finančnú pomoc a vyzýva k ďalšej spolupráci s relevantnými subjektmi občianskej spoločnosti s cieľom zvýšiť transparentnosť súdnictva a zlepšiť ich dlhodobé kapacity, ako aj s tými, ktorí na ne dohliadajú a informujú o zneužívaní týchto finančných prostriedkov;

4.  želá si vidieť výsledky pri nestranných a úspešných trestných stíhaniach a súdnych rozhodnutiach v oblasti potláčania korupcie vrátane pozorne sledovaných prípadov s cieľom upevniť dôveru občanov v právny štát a vo verejné inštitúcie; vyzýva príslušné orgány, aby zlepšili medziinštitucionálnu spoluprácu, a to najmä so štruktúrami orgánov činných v trestnom konaní, zvýšili informovanosť verejnosti a vytvárali kapacity na plánovanie, presadzovanie a sledovanie protikorupčných pravidiel a aktivít, ako aj aby úzko spolupracovali so skupinou štátov proti korupcii (GRECO) a nadväzovali úzke styky so štátnymi nezávislými orgánmi, ako sú agentúry na boj proti korupcii; žiada presadzovanie stratégií na prevenciu a boj proti korupcii na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že financovanie z IPA-I sa naďalej zdá byť obmedzené v porovnaní s významom týchto oblastí; poukazuje na slabé čerpanie finančných prostriedkov z IPA-I v oblasti právneho štátu v niektorých kandidátskych krajinách a potenciálnych kandidátskych krajinách; domnieva sa, že je nevyhnutné zlepšiť riadenie predvstupovej pomoci v týchto oblastiach v rámci IPA-II, a zdôrazňuje, že pokrok pri plnení osobitných cieľov týkajúcich sa nezávislého a účinného súdnictva, právneho štátu a boja proti korupcii vrátane ich vykonávania by sa mal sledovať a posudzovať na základe kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov; považuje tiež za dôležité stanoviť výkonnostné stimuly v rámci IPA-II s cieľom odmeniť dosiahnutie výrazného pokroku pri plnení cieľov stanovených v strategických dokumentoch;

6.  nazdáva sa, že sloboda tlače a médií a digitálna sloboda predstavujú zásadný prvok kontroly výkonu a dôležitý prvok v boji proti korupcii, a to tým, že poskytujú platformu pre slobodu prejavu a poskytujú verejnosti prístup k informáciám; žiada preto, aby tieto slobody boli aktívne presadzované prostredníctvom programov v rámci IPA, zameraných na vlády, občanov a tlač, ako aj redakcie médií;

7.  zdôrazňuje, že Parlament by mal byť aktívne zapojený do dohľadu nad prideľovaním a používaním prostriedkov predvstupovej pomoci v kandidátskych krajinách a potenciálnych kandidátskych krajinách vo všetkých oblastiach vrátane súdnych systémov a boja proti korupcii; zdôrazňuje preto, že Parlament by mal byť priebežne informovaný o vykonávaní IPA a o prideľovaní finančných prostriedkov pre kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

4.9.2013

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

54

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Sir Robert Atkins, Bastiaan Belder, Elmar Brok, Tarja Cronberg, Mário David, Susy De Martini, Mark Demesmaeker, Michael Gahler, Marietta Giannakou, Ana Gomes, Takis Hadjigeorgiou, Anna Ibrisagic, Liisa Jaakonsaari, Anneli Jäätteenmäki, Tunne Kelam, Nicole Kiil-Nielsen, Evgeni Kirilov, Wolfgang Kreissl-Dörfler, Eduard Kukan, Krzysztof Lisek, Marusya Lyubcheva, Willy Meyer, Francisco José Millán Mon, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Raimon Obiols, Kristiina Ojuland, Pier Antonio Panzeri, Ioan Mircea Paşcu, Tonino Picula, Mirosław Piotrowski, Cristian Dan Preda, Libor Rouček, Tokia Saïfi, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Nikolaos Salavrakos, Jacek Saryusz-Wolski, Werner Schulz, Davor Ivo Stier, Charles Tannock, Eleni Theocharous, Geoffrey Van Orden, Nikola Vuljanić, Sir Graham Watson, Karim Zéribi

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Göran Färm, Roberto Gualtieri, Elisabeth Jeggle, Emilio Menéndez del Valle, Doris Pack, Jean Roatta, Marietje Schaake, Alf Svensson, Janusz Władysław Zemke

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Dubravka Šuica

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

26.9.2013

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

24

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marta Andreasen, Jean-Pierre Audy, Inés Ayala Sender, Zigmantas Balčytis, Zuzana Brzobohatá, Andrea Češková, Martin Ehrenhauser, Jens Geier, Ingeborg Gräßle, Bogusław Liberadzki, Monica Luisa Macovei, Jan Mulder, Monika Panayotova, Crescenzio Rivellini, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, Bart Staes, Søren Bo Søndergaard

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Karin Kadenbach, Ivailo Kalfin, Markus Pieper, Olle Schmidt, Joachim Zeller

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Michael Gahler, Iosif Matula, Theodor Dumitru Stolojan