SPRÁVA o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike

    15.10.2013 - (2013/2081(INI))

    Výbor pre zahraničné veci
    Spravodajca: Elmar Brok


    Postup : 2013/2081(INI)
    Postup v rámci schôdze
    Postup dokumentu :  
    A7-0330/2013
    Predkladané texty :
    A7-0330/2013
    Rozpravy :
    Prijaté texty :

    NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

    o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike

    (2013/2081(INI))

    Európsky parlament,

    –   so zreteľom na výročnú správu Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (14605/1/2012),

    –   so zreteľom na článok 36 Zmluvy o Európskej únii,

    –   so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu (IIA) zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení[1], a najmä jej časť II oddiel G bod 43,

    –   so zreteľom na svoje uznesenia z 12. septembra 2012[2], 11. mája 2011[3] a 10. marca 2010[4] o výročných správach týkajúcich sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky za roky 2011, 2010 a 2009,

    –   so zreteľom na pozíciu prijatú 8. júla 2010[5] o Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a na svoje odporúčanie z 26. apríla 2013 vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčke Európskej komisie, Rade a Komisii o hodnotení organizácie a fungovania ESVČ uskutočnenom v roku 2013,

    –   so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) o politickej zodpovednosti[6],

    –   so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu 8. júla 2010 o základnej organizácií ústrednej správy ESVČ[7],

    –   so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júla 2013 s názvom Smerom ku konkurencieschopnejšiemu a efektívnejšiemu odvetviu obrany a bezpečnosti (COM(2013)0542),

    –   so zreteľom na prebiehajúce rokovania medzi Parlamentom a Radou o nových nástrojoch financovania v oblasti vonkajších vzťahov v rámci viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020,

    –   so zreteľom na závery medziparlamentnej konferencie o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike, ktorá sa konala od 4. do 6. septembra 2013 vo Vilniuse,

    –   so zreteľom na článok 48 a článok 119 ods. 1 rokovacieho poriadku,

    –   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozpočet (A7-0330/2013),

    A. keďže kontrola zahraničnej politiky EÚ vykonávaná Európskym parlamentom a národnými parlamentmi na príslušných úrovniach má zásadný význam pre to, aby občania EÚ chápali a podporovali európsku vonkajšiu činnosť; keďže parlamentná kontrola zvyšuje opodstatnenie tejto činnosti;

    Meniaci sa svet: vyváženie záujmov a hodnôt v novej zahraničnej politike EÚ

    1.  domnieva sa, že prvý štvrťrok 21. storočia sa vyznačuje dlhodobými štrukturálnymi zmenami, v dôsledku ktorých sa mení usporiadanie sveta; zdôrazňuje, že toto si vyžaduje nový prístup k formovaniu nového multipolárneho usporiadania sveta, ktorý bude inkluzívny a založený na právnom štáte a pluralistickom demokratickom modeli, ako aj všeobecných hodnotách vrátane ľudských práv; poznamenáva, že existuje množstvo prekážok, najmä pokiaľ ide o začatie spolupráce so vznikajúcimi mocnosťami v rámci reformy multilaterálneho systému, opätovného vyvažovania nestabilného regionálneho rozdelenia moci a riešenia rôznych hrozieb a výziev zo strany národov, neštátnych subjektov, nestabilných štátov a regionálnej nestability;

    2.  zdôrazňuje, že svetová finančná kríza a narastajúca priebojnosť nových rozvíjajúcich sa ekonomík predstavujú pre všetky strany významné politické, hospodárske, sociálne, kultúrne a environmentálne výzvy vrátane vnútorných problémov, a domnieva sa, že riešenie týchto výziev si vyžaduje spoločný a jednotný postup EÚ a vytvorenie koalícií s cieľom podporovať a zachovať mier, bezpečnosť, sociálny pokrok, prosperitu, kultúrnu rozmanitosť, demokraciu, právny štát a dodržiavanie ľudských práv; zdôrazňuje, že všetky politiky a kroky EÚ by mali byť v súlade s medzinárodným právom a Chartou Organizácie spojených národov;

    3.  zastáva názor, že EÚ musí hájiť záujmy svojich občanov vo svete rozhodným a jednotným spôsobom, pričom základom jej politík musí byť vždy podporovanie základných hodnôt, na ktorých je založená Únia (demokracia, zásady právneho štátu a ľudské práva, sociálna spravodlivosť a boj proti chudobe), a rešpektovanie iných krajín;

    4.  zdôrazňuje, že zahraničná politika EÚ musí byť flexibilná pri riešení vznikajúcich hrozieb a výziev v oblastiach, ako sú zdravie, energetika, zmena klímy a prístup k vode, ktoré majú vplyv na naše politické priority a naše hospodárstva, ako aj na medzinárodný rozvoj;

    5.  zdôrazňuje, že EÚ musí vytvoriť novú a spoľahlivú zahraničnú politiku, a tak reagovať na aktuálne zmeny vo svete; domnieva sa, že na to, aby EÚ mohla chrániť a presadzovať svoje hodnoty, svoju povesť a svoje záujmy, ako aj svoje postavenie na svetovej scéne, musí byť nielen jednotná a dôsledná, pokiaľ ide o jej vonkajšiu činnosť, ale musí aj jasne vymedziť a vykonávať svoje strategické ciele a zároveň v plnej miere využívať možnosti stanovené Lisabonskou zmluvou; domnieva sa, že je v záujme tak EÚ ako celku, ako aj členských štátov vypracovať spoločnú víziu presahujúcu rámec vízií a historických skúseností jednotlivých členských štátov; žiada, aby sa nástroj posilnenej spolupráce použil na zabezpečenie väčšej schopnosti konať a na vyriešenie neprimeraného používania veta v Rade;

    6.  tvrdí, že len prostredníctvom spoločnej činnosti alebo v jednote dokážeme zabezpečovať svoje záujmy a chrániť svoje hodnoty v tomto svete a že členské štáty musia preto – viac než v minulosti – preukázať svoju pripravenosť a politickú vôľu na spoločný, rýchly a účinný postup; tvrdí, že členské štáty musia plniť svoju zmluvnú povinnosť, ktorá spočíva v lojálnosti voči SZBP, pokiaľ ide o postup, ako aj o ducha, ktoré sú stanovené v Lisabonskej zmluve[8];

    7.  zdôrazňuje, že účinnosť vonkajšej činnosti EÚ závisí aj od plnej podpory zo strany jej občanov a od legitimity, ktorú nadobúda pevným začlenením medzi základné hodnoty EÚ, ktorými sú demokracia, zásady právneho štátu a ľudské práva, a preto vyzýva na dôsledné, pravidelné a včasné konzultácie s Európskym parlamentom pri stanovovaní jasných priorít a cieľov pre oblasť zahraničnej politiky EÚ;

    8.  domnieva sa, že je potrebné rozvíjať európske médiá s cieľom podporovať solidaritu, zblížiť rôzne národné vnímania a zvýšiť informovanosť o SZBP;

    Vytvorenie nového, komplexného prístupu k zahraničnej politike EÚ

    9. naliehavo vyzýva členské štáty, aby boli v rámci zahraničnej a bezpečnostnej politiky Únie konštruktívne tým, že budú presadzovať strategickú politickú koordináciu na úrovni Únie, najmä prostredníctvom efektívnej spolupráce medzi svojimi hlavnými mestami a Bruselom v súvislosti s pozíciami, ktoré vyjadrujú na multilaterálnych fórach, konkrétne v OSN a v NATO; zdôrazňuje, že v obdobiach vyznačujúcich sa hospodárskymi obmedzeniami je potrebné zlepšiť účinnosť Únie ako súdržného globálneho aktéra; konštatuje najmä, že členské štáty zohrávajú dôležitú úlohu v rozvíjaní a efektívnom vykonávaní SZBP, nielen tým, že poskytujú civilné a vojenské kapacity, ale aj tým, že zabezpečujú spoločné financovanie operácií SZBP a posilňujú európsku priemyselnú a technologickú základňu, a očakáva, že sa táto úloha posilní po diskusiách o budúcej európskej obrane na zasadnutí Európskej rady v decembri 2013;

    10. domnieva sa, že v tejto súvislosti má nesmierny význam posilnenie spolupráce, intenzívnejšia koordinácia a rozvoj synergií s programami a projektmi členských štátov EÚ v tretích krajinách s cieľom zlepšiť účinnosť vonkajšej činnosti EÚ a zvládnuť súčasné rozpočtové obmedzenia;

    11. víta iniciatívu PK/VP vyvinúť koncepciu komplexného prístupu s cieľom zabezpečiť celý potenciál Lisabonskej zmluvy a zaručiť celkovú účinnosť a súdržnosť SZBP a SBOP; vyzýva PK/VP, aby začala diskusiu s Parlamentom o tom, ako najlepšie zabezpečiť, aby sa komplexný prístup vykonával dôsledne, a najmä aby sa naše zahranično-politické priority ďalej rozvíjali spôsobom, ktorý bude zlučiteľný s našimi záujmami a hodnotami, a aby ich podporovali potrebné finančné prostriedky, ako aj účinné a flexibilné nástroje; zdôrazňuje, že vojenské štruktúry a kapacity vrátane stálych plánovacích štruktúr a vojenského operačného štábu sú neodmysliteľnou súčasťou takéhoto prístupu, a domnieva sa, že posilnenie koordinácie medzi vedúcimi misií, osobitnými zástupcami EÚ a vedúcimi delegácií tiež prispeje k zabezpečeniu jednotnej a súdržnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky v teréne; vyzýva členské štáty, aby podporili PK/VP s cieľom zabezpečiť plný potenciál komplexného prístupu;

    12. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že EÚ doteraz nevyvinula jasnú stratégiu týkajúcu sa jej vzťahov s ostatnými časťami sveta a že jej činnosti spočívajú skôr v reakciách ako v činnostiach; žiada preto zásadnú strategickú diskusiu, na ktorej by sa mali zúčastniť Rada, Komisia a Parlament; berie na vedomie európsku globálnu stratégiu, ktorú presadzujú ministri zahraničných vecí Švédska, Španielska, Poľska a Talianska, ako prínos k tejto diskusii;

    13. zdôrazňuje preto, že komplexné chápanie SZBP zahŕňa všetky oblasti zahraničnej politiky vrátane postupného formovania SBOP, ktorého výsledkom by mohla byť spoločná obrana, s dôrazom na uplatňovanie súdržnosti a jednotnosti pri súčasnom dodržiavaní osobitostí každej zložky vonkajšej činnosti; domnieva sa, že pod vedením PK/VP by mala existovať užšia koordinácia vnútorných politík EÚ a politických rozhodnutí členských štátov v kľúčových oblastiach, ako sú prepojenosť, obchod, doprava, energetika, životné prostredie a komunikácia, ak majú jasne nadnárodný vplyv, najmä so zreteľom na diverzifikáciu a bezpečnosť dodávok energií EÚ;

    14. vyzýva Radu a PK/VP, aby reagovali na odporúčanie Parlamentu o hodnotení organizácie a fungovania ESVČ uskutočnenom v roku 2013 s cieľom zabezpečiť ďalší rozvoj primeranej štruktúry v rámci ESVČ (so zapojením príslušných útvarov Komisie), do ktorého je začlenený zemepisný a tematický odborný posudok a ktorý podporuje komplexný prístup k plánovaniu, formulovaniu a vykonávaniu politiky;

    Zabezpečenie vedúcej úlohy a súdržnosti v rámci zahraničnej politiky EÚ

    15. zdôrazňuje vedúcu politickú úlohu, ktorú by mala plniť PK/VP zabezpečovaním jednoty, dôslednosti a efektívnosti činností Únie; poznamenáva, že PK/VP označila vo svojom hodnotí ESVČ oblasti, v ktorých by sa jej úloha mala posilniť a mala byť účinnejšia, pokiaľ ide o iniciovanie, vykonávanie a zabezpečovanie dodržiavania rozhodnutí SZBP, a vydala odporúčania, ktorých cieľom je zaručiť užšiu koordináciu s Komisiou, pričom sa má plne využiť jej funkcia ako podpredsedníčky Komisie; so zreteľom na vypočutia nových komisárov v roku 2014 zdôrazňuje skutočnosť, že Európsky parlament by mal podporovať tento trend posilnením úlohy podpredsedu vo vonkajších vzťahoch a tým posilnením koordinácie medzi ESVČ a Komisiou;

    16. opakuje, že podporuje vedúcu úlohu PK/VP v ťažkej situácii pri rokovaniach s Iránom, a gratuluje jej k tomu, že sa jej podarilo spojiť strany zapojené do dialógu medzi Kosovom a Srbskom podporovanému EÚ; domnieva sa, že tieto príklady vedúcej úlohy a stanovenia priorít by sa mali viac uplatňovať v súvislosti s kandidátskymi a potenciálnymi kandidátskymi krajinami EÚ, ako aj jej susedskými krajinami a v reakcii na strategické výzvy spájajúce oblasti od Strednej Ázie po Blízky východ a od Afrického rohu cez Sahel; vyjadruje svoju ochotu podporiť tento proces;

    17. žiada preskúmanie rozmiestnenia infraštruktúry a personálneho obsadenia delegácií EÚ s cieľom zabezpečiť, aby účinnosť, zviditeľnenie a zastúpenie Únie v tretích krajinách vyjadrovali naše politické ambície a očakávané priority; žiada, aby sa o tomto preskúmaní diskutovalo s príslušným výborom Parlamentu, najmä ak bude na základe výsledku potrebné nové rozdelenie zdrojov alebo rozhodnutie začať alebo skončiť činnosť delegácií v tretích krajinách;

    Zosúladenie cieľov s primeranými zdrojmi

    18. vzhľadom na celý rad výziev a žiadostí o aktívne pôsobenie EÚ vo svete vyjadruje pochybnosti nad odôvodnením Rady týkajúcim sa škrtov vo viacročnom finančnom rámci, v dôsledku ktorých sa zníži schopnosť Únie presadzovať mier, bezpečnosť a udržateľný hospodársky rozvoj, ako aj jej dôveryhodnosť v súvislosti s uvedeným úsilím; upozorňuje, že ak sa takéto obmedzenia uplatňujú nekoordinovaným spôsobom, mohli by oslabiť účinné presadzovanie našich záujmov a hodnôt, ako aj našu kolektívnu schopnosť podporovať mier, demokraciu, bezpečnosť a prosperitu ľudí v našom susedstve i vo vzdialenejších oblastiach;

    19. uznáva súčasne, že je potrebné robiť strategické rozhodnutia a stanoviť priority, aby sa zabezpečilo cielené a účinné použitie zdrojov Únie; vyzýva v tejto súvislosti členské štáty, aby zabezpečili zosúladenie a koordináciu svojich vnútroštátnych politík so strategickými cieľmi a záväzkami Únie;

    20. zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa nové finančné nástroje v oblasti vonkajších vzťahov, ktoré posudzuje Parlament a Rada, v plnej miere financovali a upravili tak, aby zodpovedali strategickým záujmom Únie, a aby sa mohli prispôsobiť meniacej sa politickej situácii;

    21. zdôrazňuje, že revízia IIA z roku 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení by mala predstavovať ďalší krok smerom k väčšej transparentnosti, pokiaľ ide o SZBP; domnieva sa, že demokratická kontrola si vyžaduje osobitné rozpočtové riadky pre každú misiu alebo operáciu SBOP zvlášť vrátane činnosti osobitných zástupcov EÚ, spolu s racionalizovanými, pritom však transparentnými postupmi v prípade vnútorného presunu finančných prostriedkov, ak si to vyžadujú okolnosti;

    Hodnotenie výsledkov PK/VP a Rady v roku 2011

    22. víta kroky, uvedené vo výročnej správe za rok 2011, ktoré podnikla Rada s podporou PK/VP s cieľom zmapovať zahraničnú politiku Únie v strategickom politickom dokumente zameranom na budúcnosť;

    23. berie do úvahy úsilie o odstránenie nedostatkov uvedených v poslednom uznesení Parlamentu týkajúcom sa tejto otázky, najmä vytvorením nových misií a operácií SBOP v rámci celkového prístupu Únie k určitej krajine alebo k určitému regiónu;

    24. domnieva sa však, že výročná správa Rady v závažnej miere nespĺňa ciele Lisabonskej zmluvy, a preto do budúcnosti požaduje tieto opatrenia:

    · stanovenie jednoznačných priorít a strategických usmernení pre SZBP ako základnej súčasti postupu účinnejšieho používania našich diplomatických, hospodárskych, finančných a rozvojových zdrojov a – v prípade potreby – zdrojov krízového riadenia pri plnení zahraničnej a bezpečnostnej politiky Únie,

    · stanovenie rámca na hodnotenie existujúcich strategických partnerov a budovanie nových partnerstiev vrátane partnerstiev s medzinárodnými a regionálnymi organizáciami,

    · stanovenie plánu na dosiahnutie pokroku, pokiaľ ide o dôležité inovácie Lisabonskej zmluvy, najmä 1) tým, že pridelenie osobitných úloh a misií hlavnej skupine členských štátov bude funkčné, 2) tým, že schopné a ochotné členské štáty vytvoria stálu štruktúrovanú spoluprácu v oblasti obrany, 3) tým, že sa posilní úloha Európskej obrannej agentúry a poskytne sa jej viac zdrojov,

    · riešenie naliehavých problémov týkajúcich sa rozhodovania v oblasti SBOP, okrem iného v súvislosti s postupmi financovania a financovaním operácií, ktoré spôsobujú nepochopiteľné meškanie medzi prijímaním politických rozhodnutí o začatí misie a skutočným umiestnením tejto misie na mieste (z množstva príkladov najnovšie v Líbyi a na Mali), a to aj opätovným posúdením účelu a spôsobilosti bojových skupín EÚ, a tým aj zlepšením celkového rámca na racionalizáciu prijímania politických rozhodnutí v oblasti SBOP;

    25. vyzýva Radu, aby požiadala PK/VP, aby v budúcej výročnej správe stanovila svoje ciele týkajúce sa zahraničnej politiky na roky 2014 a 2015 a spolu s nimi uviedla časový rámec a potrebné zdroje na ich vykonávanie; zdôrazňuje, že tieto priority by mali byť zamerané na strategické ciele EÚ, od transatlantického partnerstva, hospodársky a politický rozvoj v krajinách v jej východnom a južnom susedstve až po mierový proces na Blízkom východe;

    26. vyzýva Radu a PK/VP, aby sa pri vypracúvaní budúcich výročných správ o SZBP spojili v ranom štádiu s Výborom pre zahraničné veci a diskutovali s ním o cieľoch zahraničnej politiky na nasledujúce roky a poskytli občanom EÚ jasné informácie o vývoji, prioritách a pokroku zahraničnej politiky Únie, a teda prehodnotili a názorne predviedli úlohu PK/VP ako vedúceho činiteľa v zahraničnej politike EÚ;

    27. víta iniciatívu usporiadať v decembri 2013 samit Európskej rady o budúcnosti európskej obrany ako možnosť preskúmať strategické ciele a bezpečnostné záujmy EÚ, teda koncepcie, ktoré by sa mali ďalej rozvinúť v bielej knihe o európskej obrane; žiada, aby sa na tento účel poskytol jasný plán s harmonogramom na plnenie kľúčových cieľov vrátane najmä včasného preskúmania európskej bezpečnostnej stratégie a použitia bielej knihy, ktorá by mohla slúžiť ako spoločný vzor pre súbežné preskúmania bezpečnosti a obrany na národnej úrovni; zdôrazňuje potrebu vybudovať užšiu spoluprácu s cieľom zaručiť vojenská bezpečnosť a dosiahnuť úspory;

    Strategické priority: sústredené kruhy mieru, bezpečnosti a sociálno-hospodárskeho rozvoja

    28. víta vybudovanie strategických partnerstiev, ktoré predstavujú formu aktívnej spolupráce EÚ so zavedenými, ako aj so vznikajúcimi mocnosťami; tvrdí však, že táto koncepcia si vyžaduje jasné a dôsledné kritériá týkajúce sa jej miesta v štruktúre zahraničnej politiky EÚ; požaduje, aby sa budúce rozhodnutia o strategických partneroch vymedzili v súlade s prioritami zahraničnej politiky Únie a aby bol Parlament pravidelne informovaný pred prijatím rozhodnutí o budúcich partnerstvách, najmä ak takéto partnerstvá dostávajú finančnú podporu z rozpočtu Únie alebo ak je ich súčasťou užší zmluvný vzťah s EÚ;

    •   USA

    29. zdôrazňuje skutočnosť, že partnerstvo s USA je založené na pevných politických, kultúrnych, hospodárskych a historických väzbách a spoločných hodnotách, ako sú sloboda, demokracia, ľudské práva a zásady právneho štátu; je pevne presvedčený o tom, že USA sú najvýznamnejším strategickým partnerom EÚ bez ohľadu na odlišné názory na dôležité otázky; vyzýva preto naliehavo EÚ, aby pokladala za jasnú politickú prioritu prehĺbenie transatlantických vzťahov na všetkých úrovniach a rozšírila ich tak, aby zahŕňali iných transatlantických partnerov s cieľom zabezpečiť vzájomné výhody a reciprocitu;

    30. zastáva názor, že je potrebné, aby EÚ a USA úzko spolupracovali na mierovom riešení konfliktov a kríz, ktoré vznikajú v dôsledku jadrového programu Iránu, ako aj v súvislosti s procesom prechodu v krajinách arabskej jari a na Blízkom východe; víta odhodlanie prezidenta Obamu vyriešiť izraelsko-palestínsky konflikt na základe existencie dvoch štátov; vyzýva EÚ v nadväznosti na parlamentnú rozpravu, aby zintenzívnila diplomatickú činnosť ako súčasť dohodnutej obsiahlej politickej stratégie v záujme dlhodobej stability a bezpečnosti celého regiónu;

    31. víta oznámenie o začatí rokovaní o transatlantickom partnerstve v oblasti obchodu a investícií (TTIP), ktoré by mohlo viesť k významnému posilneniu ekonomík EÚ a USA, podnietiť napredovanie v prípade iných medzinárodných dohôd a byť modelom pre iných regionálnych a globálnych aktérov; pripomína potrebu vytvoriť transatlantickú politickú radu; poznamenáva, že usporadúvanie výročných samitov EÚ – USA zatiaľ poskytuje príležitosť stanoviť spoločné ciele, koordinovať stratégie v súvislosti s hrozbami a výzvami celosvetového významu, vyvinúť spoločný prístup k vznikajúcim mocnostiam, zabezpečiť viacjazyčnosť a vymieňať si najlepšie postupy; pripomína, že výročný samit EÚ – USA sa tento rok ešte nekonal; poukazuje ďalej na to, že eventuálne uzavretie TTIP a ukončenie prebiehajúcich rokovaní EÚ s Kanadou poskytnú vyhliadky na široký hospodársky priestor, ktorý by zahŕňal Severnú Ameriku, EÚ a mnohé krajiny Latinskej Ameriky a vytvoril by hospodársky rast a pracovné miesta; navrhuje preskúmať ďalšie politické možnosti trojstrannej transatlantickej spolupráce;

    32. domnieva sa, že v záujme vybudovania dôvery je potrebné, aby USA dodržiavali právne predpisy o ochrane citlivých údajov a zmenili svoje činnosti v oblasti zhromažďovania údajov namierené proti EÚ a jej občanom, a žiada rýchle uzavretie zastrešujúcej dohody medzi EÚ a USA o ochrane údajov, ktorá by občanom EÚ poskytla informácie a právnu nápravu; zdôrazňuje, že nedávne zverejnenia vyvolali v celej Európe obavy, ktoré by mohli poškodiť vzťahy medzi EÚ a USA; pripomína, že ochranu údajov musí rešpektovať aj EÚ, aj jej partneri, a domnieva sa, že sú potrebné spoločné štandardy týkajúce sa zdieľania utajených informácií, ktoré chránia slobodu občanov USA, ako aj občanov EÚ;

    · Rusko

    33. pripomína, že podporuje stratégiu Únie v súvislosti s kritickým prístupom k Rusku; pokladá Rusko za dôležitého strategického suseda, ale zastáva názor, že na vybudovanie skutočného partnerstva je potrebné, aby boli rešpektované základné hodnoty demokracie, ľudských práv a právneho štátu; víta spoluprácu s Ruskom v oblasti dôležitých medzinárodných otázok, najmä v súvislosti s Blízkym východom, Iránom, Afganistanom a Sýriou;

    34. vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že Rusko využíva svoje právo veta v Bezpečnostnej rade OSN (BR OSN) na oslabenie úsilia medzinárodného spoločenstva reagovať účinne a urýchlene na humanitárne krízy, ako je tragédia a narastajúce násilie v Sýrii; vyzýva preto PK/VP, aby v rozvíjaní ďalšej spolupráce s Ruskom v týchto záležitostiach vyvíjala väčšiu diplomatickú silu a väčšie úsilie; víta mediáciu Ruska v súvislosti so zásobami chemických zbraní Sýrie, ako aj návrh ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrovova, ktorý vyzýva Sýriu, aby sa vzdala kontroly nad svojimi chemickými zbraňami, a návrh Ruska pomôcť pri takejto operácii; vyjadruje poľutovanie nad tým, že k tejto mediácii nedošlo skôr, čím by sa predišlo tomu, aby tisíce ľudí prišli o život;

    35. naďalej vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tým, že Rusko sa nezasadzuje o zásady právneho štátu, pluralistickú demokraciu a ľudské práva, čo dokazujú najnovšie právne predpisy, ktoré bránia organizáciám občianskej spoločnosti a určitým menšinám vrátane komunít LGBT v ich práci a ktoré obmedzujú slobodu prejavu, právo zhromažďovať sa a združovať sa; zdôrazňuje, že posilnenie zásad právneho štátu vo všetkých oblastiach ruského verejného života vrátane hospodárstva by bolo konštruktívnou reakciou na nespokojnosť mnohých ruských občanov a že má zásadný význam pre vybudovanie skutočného a konštruktívneho partnerstva medzi EÚ a Ruskom; zdôrazňuje, že odhodlané úsilie bojovať proti korupcii je dôležité pre posilnenie dôvery v hospodársky vzťah medzi EÚ a Ruskom a že napredovanie rokovaní o uľahčení vydávania víz, ktorých počiatočná fáza bola pozitívna, by malo byť závislé od pokroku v oblastiach, ako sú selektívne súdnictvo a slobodné, spravodlivé pluralitné voľby;

    36. vyzdvihuje pripravenosť EÚ prispieť k partnerstvu pre modernizáciu a ku každej ďalšej dohode, ktorá nahradí súčasnú dohodu o partnerstve a spolupráci, za predpokladu, že Rusko dosiahne pokrok v oblastiach, ako sú ľudské práva, právny štát a pluralitná demokracia (vrátane slobodných, spravodlivých pluralitných volieb); zdôrazňuje tiež, že EÚ je naďalej odhodlaná budovať vzájomnú dôveru a posilňovať politický dialóg s Ruskom, a to aj o otázkach celosvetového významu ako boj proti terorizmu, nešírenie zbraní, organizovaný zločin a zmena klímy;

    37. vyjadruje sa kriticky k tomu, že Rusko používa nástroje politiky v oblasti energetiky a obchodu na vyvíjanie nátlaku na susediace európske krajiny, takže tieto krajiny núti, aby namiesto podpísania dohôd s EÚ o pridružení pristúpili k colnej únii vedenej Ruskom, a teda im bráni v nezávislom rozhodovaní, čím porušuje medzinárodné normy (napr. helsinské dohody); navyše je presvedčený, že postupné začleňovanie partnerských krajín s EÚ môže byť v súlade s ich úsilím o dobré susedské vzťahy s Ruskom; naliehavo vyzýva Rusko, aby prijalo konštruktívny postoj k zmrazeným konfliktom; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že EÚ nebola rozhodnejšie zapojená do riešenia týchto konfliktov; varuje Rusko, že používanie nevyriešených konfliktov na politické účely môže vyvolať nové nepriateľstvá a destabilizovať celý región;

    · Čína

    38. nabáda EÚ, aby ďalej rozvíjala svoje komplexné strategické partnerstvo s Čínou a podporovala pritom globálne záujmy oboch strán, spoločné projekty založené na geostrategických štandardoch a vzájomné rešpektovanie; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vystupovali vo vzťahu k čínskej vláde jednotne; považuje síce za pozitívnu existenciu takmer 60 aktívnych sektorových dialógov aj navrhované rokovania o dohode o investíciách, žiada však vytvorenie ďalších sektorových dialógoch a urýchlené vyriešenie prebiehajúcich vyšetrovaní týkajúcich sa obchodu; pripomína potrebu posilniť dialóg medzi EÚ a Čínou o ľudských právach, okrem iného zapojením občianskej spoločnosti a prostredníctvom spolupráce s OSN;

    39. zdôrazňuje, že spolupráca medzi EÚ a Čínou na multilaterálnej úrovni má kľúčový význam pre podporovanie stability a riešenie celosvetových výziev, okrem iného v súvislosti s hospodárskymi a finančnými záležitosťami, medzi ktoré patria snahy obmedziť daňové úniky, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové raje; zdôrazňuje, že spolupráca je potrebná aj na riešenie otázok zmeny klímy a životného prostredia, využívania obmedzených prírodných zdrojov našej planéty a rozvojovej spolupráce, na zachovanie mieru a dodržiavanie medzinárodného práva v konfliktoch, napríklad v Sýrii, a na zvládanie výziev, ktoré vytvárajú Irán a Severná Kórea v súvislosti s nešírením zbraní;

    40. vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tým, že Čína naďalej porušuje ľudské práva a práva kultúrnych a náboženských menšín, najmä v Tibete;

    · Japonsko

    41. zdôrazňuje potrebu upevniť vzťahy Únie s Japonskom ako strategickým partnerom a významným medzinárodným aktérom, ktorý zastáva rovnaké demokratické hodnoty ako EÚ a je prirodzeným partnerom na spoluprácu na medzinárodných fórach; s potešením očakáva rokovanie o komplexnej rámcovej dohode a o dohode o voľnom obchode;

    · Južná Kórea

    42. žiada EÚ, aby prehĺbila politickú spoluprácu s Južnou Kóreou ako hlavným demokratickým aktérom v Ázii, ktorý nedávno zintenzívnil obchodné vzťahy s EÚ prostredníctvom ambicióznej dohody o voľnom obchode;

    · India

    43. požaduje, aby EÚ a jej členské štáty na základe podpory demokracie, sociálneho začlenenia, právneho štátu a ľudských práv posilnili vzťahy s Indiou, a vyzýva obe strany, aby vynaložili čo najväčšie úsilie o uzavretie rokovaní o komplexnej dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou, ktorá podnieti európsky a indický obchod a hospodársky rast;

    · Turecko

    44. zdôrazňuje strategický význam dialógu a spolupráce EÚ s Tureckom, pokiaľ ide o stabilitu, demokraciu a bezpečnosť, s osobitným dôrazom na širšiu oblasť Blízkeho východu; poukazuje na to, že Turecko nie je len spojencom NATO, ale aj kandidátskou krajinou, ktorá pristúpi k EÚ, potom ako splní prístupové kritériá a ak bude rozhodnutie o jeho plnom členstve demokraticky schválené; žiada otvorenie kľúčových kapitol, najmä s cieľom podnietiť politické reformy; konštatuje, že Turecko dôrazne a opakovane odsúdilo násilie sýrskeho režimu voči civilnému obyvateľstvu a poskytuje nevyhnutnú humanitárnu pomoc Sýrčanom, ktorí utekajú pred násilím za hranice, žiada pokračovanie spolupráce medzi členskými štátmi a Tureckom, popri opatreniach na úrovni Únie, vzhľadom na narastajúci príliv utečencov na vonkajších hraniciach EÚ; zdôrazňuje, že čoraz silnejšie medzinárodné postavenie Turecka by malo byť tiež založené na jeho odhodlaní presadzovať na vnútroštátnej úrovni základné práva, sekulárny štát, pluralitnú demokraciu a právny štát a že najzásadnejšie reformy sa ešte len musia zabezpečiť; berie na vedomie energickosť demokratických požiadaviek zo strany občianskej spoločnosti v Turecku a opakuje svoje obavy týkajúce sa násilných, represívnych a často neprimeraných reakcií zo strany orgánov; žiada, aby Turecko podporilo boj proti fundamentalistickým a nedemokratickým hnutiam v regióne;

    · Južná Afrika

    45. pripomína význam strategického partnerstva EÚ a Južnej Afriky; uvádza, že vzhľadom na úspešný a mierový prechod Južnej Afriky k demokracii a jej úlohu regionálnej mocnosti, môže byť táto krajina hlavnou silou pri presadzovaní demokracie, dobrej správy, posilňovaní regionálnej hospodárskej integrácie a podporovaní národného zmierenia v celej Afrike a kľúčovým partnerom EÚ v tomto úsilí; zdôrazňuje význam úzkej spolupráce medzi EÚ a Južnou Afrikou v súvislosti so zmenou klímy, trvalo udržateľným rozvojom a reformou medzinárodných inštitúcií;

    Rozširujúca sa EÚ

    46. zdôrazňuje, že členstvo v EÚ zabezpečuje mier, prosperitu, demokratický rozvoj, stabilitu a bezpečnosť v rýchlo sa meniacom medzinárodnom prostredí a že toto členstvo naďalej poskytuje vyhliadky na sociálno-hospodársky rozvoj; zastáva názor, že rozširovanie je naďalej dôležitým nástrojom zahraničnej politiky EÚ a že predstavuje dlhodobý strategický záujem EÚ, ktorý nemožno vždy merať na základe krátkodobých rozpočtových súvah; poukazuje však na to, že politika rozširovania musí brať do úvahy integračné kapacity samotnej EÚ a skutočné odhodlanie krajín západného Balkánu a Turecka prijať príslušnú zodpovednosť a riešiť nedoriešené problémy; víta dohodu o telekomunikáciách a energiách, ktorú dosiahli Srbsko a Kosovo počas 16. kola rokovaní vedených PK/VP, a vyzýva na ďalšie úsilie o prekonanie zvyšných prekážok;

    Susedstvo EÚ

    47. zdôrazňuje, že EÚ musí v prípade európskej susedskej politiky (ESP) vyvíjať väčšie úsilie, považovať ju za väčšiu prioritu a prejaviť v tejto oblasti väčšie odhodlanie v časoch, keď má politika problémy a ohrozuje ju vývoj v mnohých krajinách; domnieva sa preto, že z dôvodu solidarity a na základe nášho záujmu o mierový a slobodný rozvoj musí EÚ pevne zamerať svoje nástroje, okrem iného prostredníctvom posilnenia viacstranných prístupov v regióne, a vytvoriť pevné prepojenia medzi svojou politikou, finančnými nástrojmi a financovaním, aby splnila svoje hlavné politické ciele, najmä pokiaľ ide o presadzovanie ľudských práv, demokracie, právneho štátu a hospodárskych reforiem; konštatuje, že európska perspektíva je naďalej kľúčovým stimulom zabezpečovať ambiciózne reformy, najmä pre susediace európske krajiny;

    48. zdôrazňuje, že podstatou modernizácie celého európskeho susedstva je postupný rozvoj liberálnej demokracie, v rámci ktorého tí, ktorí boli demokraticky zvolení, aj demokraticky vládnu v súlade s ústavnými princípmi, pričom rešpektujú opozíciu, disent a nekonformnosť.

    49. požaduje, aby zásady, ktoré tvoria základ nového prístupu k ESP, uvedené v príslušných spoločných oznámeniach PK/VP a Komisie[9], najmä zásada „viac za viac“, zásada diferenciácie, zásada vzájomnej zodpovednosti a zásada „partnerstvo so spoločnosťou“, boli plne funkčné a aby sa pomoc Únie v plnej miere zosúladila s týmto novým prístupom;

    50. zdôrazňuje, že s cieľom vyhnúť sa sociálnemu napätiu a/alebo sociálno-hospodárskej nerovnováhe v rámci zväčšenej Únii po pristúpení musí Komisia podporovať predvstupové politiky zamerané na zmiernenie štrukturálnych sociálnych nerovností, ako aj prekonať kultúrne rozpory v pristupujúcich štátoch pred momentom pristúpenia; zdôrazňuje, že prioritou by mala byť integrácia sociálnych a kultúrnych menšín na národnej úrovni, čí by sa predišlo ich hromadnému presúvaniu do iných členských štátov po pristúpení;

    · Východné susedstvo

    51. pripomína, že východné susedstvo má strategický význam, upozorňuje na európsku perspektívu dotknutých krajín, ktorá je pre tieto krajiny naďalej hlavným podnetom zabezpečovať reformy; zdôrazňuje, že EÚ má v tejto oblasti skutočný vplyv a mala by v plnom rozsahu posúdiť svoje schopnosti transformovať; domnieva sa, že je najvyšší čas vyvinúť intenzívne úsilie a vo väčšej miere sa politicky zasadiť o dosiahnutie cieľov Európskeho partnerstva vrátane potreby vytvoriť užšie prepojenie medzi SZBP a ESP; víta dosiahnutý pokrok a ďalej vyzýva všetky strany, aby vyvinuli potrebné úsilie o podpísanie alebo parafovanie dohôd o pridružení, prehĺbených a komplexných dohôd o voľnom obchode a dohôd o liberalizácii vízového režimu EÚ po splnení všetkých podmienok, a vyzýva našich východných partnerov, aby splnili požiadavky na zabezpečenie úspešného priebehu samitu, ktorý sa uskutoční vo Vilniuse v novembri 2013; zdôrazňuje, že samit by mal zabezpečiť jasný pokrok, pokiaľ ide o zblíženie spoločností v členských štátoch a v krajinách Východného partnerstva;

    52. považuje však za poľutovaniahodné, že celková situácia týkajúca sa demokratických štandardov a dodržiavania ľudských práv v mnohých krajinách Východného partnerstva sa takmer nezlepšila, prípadne sa zhoršila; vyzýva EÚ, aby zohrávala aktívnejšiu a trvalejšiu úlohu pri hľadaní politických riešení zmrazených konfliktov v európskom susedstve, najmä v záujme vyriešenia patovej situácie v Južnom Osetsku a Abcházsku a v konflikte o Náhorný Karabach a maximálnej podpory akejkoľvek následnej mierovej dohody; vyzýva na ďalší pokrok v otázke Podnesterska; zdôrazňuje ďalej, že Východné partnerstvo sa môže plne rozvíjať len po mierovom vyriešení zmrazených konfliktov, čo by sa malo považovať za prioritu; vyzýva EÚ, aby v plnej miere použila nástroje, ktoré má k dispozícii, na mediáciu a aby zabezpečila plné rešpektovanie ľudských práv; znovu opakuje svoj názor, že rozvoj vzťahov by mal závisieť od zmysluplného záväzku presadzovať ľudské práva, demokraciu a zásady právneho štátu;

    53. znovu pripomína, že demokratické reformy, ktoré podporuje EÚ, sú v záujme samých partnerských krajín a môžu prispieť k ich hospodárskemu a sociálnemu rozvoju; zdôrazňuje, že silné demokratické inštitúcie a užšie väzby s EÚ prostredníctvom dohôd o pridružení, prehĺbených a komplexných dohôd o voľnom obchode a opatrení na uľahčenie vydávania víz prispejú k posilneniu zvrchovanosti týchto krajín voči vplyvu silných susedov; vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcim nátlakom, ktorý je vyvíjaný na niektoré partnerské krajiny, ako sú Moldavsko, Ukrajina a Arménsko, s cieľom spomaliť ich pokrok na ceste k väčšej spolupráci s EÚ; vyzýva EÚ, aby tieto otázky riešila politicky koherentným spôsobom; znovu potvrdzuje pripravenosť EÚ stať sa spoľahlivým a silným partnerom týchto krajín na základe spoločných hodnôt a solidarity a deliť sa s nimi o výhody vyplývajúce z acquis EÚ v súlade s dohodou o európskom hospodárskom priestore plus;

    54. zdôrazňuje, že aj keď bola dohoda medzi EÚ a Ukrajinou parafovaná, jej podpísanie a ratifikácia sa môžu vykonať, len ak Ukrajina splní potrebné podmienky stanovené v záveroch Rady o Ukrajine z 10. decembra 2012; znovu zdôrazňuje svoju výzvu ukrajinskému parlamentu a vláde týkajúcu sa riešenia otázky selektívneho súdnictva, najmä prepustením Júlie Tymošenkovej, a vykonávania reforiem, ktoré sú stanovené v spoločne schválenom programe pristúpenia, vrátane reformy súdnictva (t. j. úradu generálneho prokurátora) a reformy volebného zákona; vyzýva Ukrajinu, aby zmenila svoj trestný zákonník prostredníctvom odstránenia trestných sankcií za jednoznačne politické činy štátnych úradníkov konajúcich na základe úradného postavenia;

    55. podporuje dohodu o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom, domnieva sa ale, že gruzínske orgány musia dosiahnuť hmatateľný pokrok v oblasti právneho štátu; žiada najmä, aby boli všetci politickí väzni vrátane bývalého premiéra Vana Merabišvila prepustení a aby sa pri nadchádzajúcich prezidentských voľbách dodržiavali európske štandardy;

    · Južné susedstvo a Blízky východ

    56. vyzdvihuje dlhodobé vzťahy EÚ s krajinami Južného susedstva; požaduje, aby zásady, ktoré tvoria základ nového prístupu ESP, stanovené v uvedených spoločných oznámeniach PK/VP a Komisie, najmä zásada „viac za viac“, zásada diferenciácie, zásada vzájomnej zodpovednosti a zásada „partnerstvo so spoločnosťou“, boli plne funkčné a aby sa pomoc Únie v plnej miere zosúladila s týmto novým prístupom;

    57. pripomína, že podporuje PK/VP v používaní nových koncepcií, ako je osobitná skupina pre južné Stredozemie, ktoré predstavujú spôsob, ako maximalizovať pákový efekt finančných prostriedkov EÚ a jej partnerov v prospech občanov týchto krajín; očakáva od takýchto inovatívnych prístupov hmatateľné výsledky, pokiaľ ide o lepšiu koordináciu príspevkov EÚ a členských štátov, pomoc pri budovaní kapacít pre prijímajúce krajiny a zodpovednosť ich správnych orgánov;

    58. vyjadruje hlboké znepokojenie týkajúce sa situácie v Egypte a neprimeraného násilia, ktoré používajú všetky strany, a to tak jednotky štátnej bezpečnosti, ako aj opozícia; zdôrazňuje, že EÚ by mala podporovať demokraciu a ľudské práva, a víta rozhodnutie ministrov zahraničných vecí EÚ z 21. augusta 2013 pozastaviť všetky povolenia na vývoz materiálu, ktorý by mohol byť použitý na vnútorné represie; naliehavo vyzýva všetkých politických aktérov v Egypte, aby svoje rozpory riešili prostredníctvom mierového dialógu, a požaduje inkluzívnu politickú dohodu a prenesenie právomoci na demokraticky zvolených vodcov, a to v čo najbližšej dobe; naliehavo vyzýva EÚ, a najmä PK/VP, aby využili svoje jedinečné postavenie a sieť vzťahov s kľúčovými hráčmi a neprestávali vyvíjať úsilie o mediáciu pri hľadaní politických riešení v súvislosti s parametrami prechodu k demokracii;

    59. vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ neuplatnila svoju spoločnú politiku zbrojného embarga v prípade Sýrie, čím oslabila spoločný prístup; odsudzuje tragické a pretrvávajúce krviprelievanie v Sýrii, ktoré už malo ničivé a destabilizujúce humanitárne účinky, a to aj v susedných krajinách, najmä v Jordánsku, Libanone, Iraku a Turecku; vyzýva členské štáty, aby vyjadrili solidaritu a pomohli utečencom zo Sýrie a osobám vysídleným v rámci Sýrie; dôrazne odsudzuje masové zabíjanie civilných obyvateľov a zdôrazňuje, že používanie chemických zbraní zo strany vlády Sýrie je hrubým porušením medzinárodných noriem, ktoré môže viesť k tomu, že všetky zodpovedné osoby budú odovzdané Medzinárodnému trestnému súdu; víta rozhodnú reakciu medzinárodného spoločenstva a žiada, aby sa pod medzinárodným dohľadom urýchlene uskutočnil plán zničenia všetkých takýchto chemických zbraní; zdôrazňuje, že závažnosť situácie v Sýrii si vyžaduje vysokú mieru súdržnosti a solidarity medzi členskými štátmi EÚ, a to v spolupráci s NATO a regionálnymi aktérmi, konkrétne Ruskom, Iránom, Izraelom a Tureckom; žiada, aby EÚ aktívne podporila úsilie o zvolanie druhého kola ženevských rozhovorov s cieľom podporiť politické riešenie, ktoré by bolo pre Sýrčanov prijateľné, a o ukončenie smrteľnej špirály násilia;

    60. naďalej podporuje dvojúrovňový prístup, ktorý EÚ, USA, Rusko a Čína prijali na účely nešírenia jadrových zbraní; vyzýva iránskeho prezidenta, aby postupoval v súlade so svojimi nedávnymi pozitívnymi vyhláseniami a plne spolupracoval s medzinárodným spoločenstvom pri riešení obáv týkajúcich sa výlučne mierového charakteru iránskeho jadrového programu; vyzýva EÚ 3-plus-3, aby zvážila prijatie dodatočných opatrení a stimulov, ktoré by záviseli od konkrétneho pokroku Iránu, pokiaľ ide o vykonanie preukázateľných krokov zameraných na riešenie obáv medzinárodného spoločenstva; zdôrazňuje, že akýkoľvek neúspech či zdržanie pri rokovaniach medzi EÚ 3-plus-3 a Iránom o nešírení jadrových zbraní bude predstavovať závažné riziká pre regionálnu, ako aj celosvetovú bezpečnosť;

    61. vyjadruje nádej, pokiaľ ide o mierové rokovania na Blízkom východe, a pripomína, že vyriešenie konfliktu na Blízkom východe má zásadný význam tak pre EÚ, ako aj pre samotné strany a širší región; zdôrazňuje preto, že vzhľadom na prebiehajúce zmeny v arabskom svete, krízu v Sýrii a mimoriadne nestabilnú situáciu v širšom regióne Blízkeho východu je potreba dosiahnutia pokroku ešte naliehavejšia; vyzýva členské štáty, aby našli spoločnú pozíciu, pokiaľ ide o prijatie rozhodnejších opatrení zo strany EÚ v úzkej spolupráci s Ligou arabských štátov a ostatnými členmi kvarteta; víta obnovenie priamych rokovaní medzi Izraelčanmi a Palestíncami ako základ pre dosiahnutie riešenia v podobe existencie dvoch štátov; kritizuje izraelskú politiku osídľovania, ktorá je v rozpore s medzinárodným právom a ktorá oslabuje vyhliadky na dosiahnutie mieru, ako aj na vyriešenie konfliktu prostredníctvom rokovaní; opakuje, že stabilný a mierový Blízky východ je v záujme EÚ a žiada o aktívnejšie nasadenie v záujme dosiahnutia tohto cieľa; víta zverejnenie usmernení týkajúcich sa finančných nástrojov EÚ a žiada, aby sa vykonávali citlivým a nebyrokratickým spôsobom;

    62. žiada Irán aj Spojené arabské emiráty, aby sa zapojili do otvoreného a úprimného dialógu, ktorý umožní dosiahnutie mierového riešenia územného sporu týchto štátov, ktoré bude v plnom súlade s medzinárodným právom;

      Latinská Amerika

    63. víta politický dialóg medzi EÚ a Latinskou Amerikou vrátane samitov hláv štátov a parlamentného zhromaždenia EUROLAT;

    64. domnieva sa, že EÚ a krajiny Latinskej Ameriky majú spoločný záväzok dosiahnuť sociálne udržateľný hospodársky rozvoj a spoločne vyznávajú demokratické hodnoty a zásadu právneho štátu, zároveň sú však svedkami napätia vznikajúceho pri zosúlaďovaní týchto hodnôt a cieľov s podmienkami správy vecí verejných;

    65. vyjadruje svoju podporu procesu rokovaní o dohode o pridružení medzi EÚ a Mercosurom a berie do úvahy záväzok oboch strán dosiahnuť do konca roka 2013 výmenu návrhov týkajúcich sa prístupu na trh; víta nadobudnutie platnosti dohody o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou, ako aj viacstrannej dohody o voľnom obchode medzi Kolumbiou a Peru a s potešením očakáva odstránenie vízových povinností v styku s týmito dvoma krajinami, ako aj vypracovanie ďalších dohôd o pridružení vrátane dohody o pridružení s Ekvádorom; poznamenáva, že takéto dohody predstavujú dôležitý krok vpred, pokiaľ ide o rozvíjanie strategických vzťahov medzi EÚ a Latinskou Amerikou;

    66. zdôrazňuje potrebu posilnenia kontaktov a koordinácie s latinskoamerickými partnermi na multilaterálnych fórach; vyzýva na prijatie Euro-latinskoamerickej charty pre mier a bezpečnosť, ako to požadovalo zhromaždenie EUROLAT;

        Afrika

    67. poznamenáva, že prípravy na štvrtý samit EÚ – Afrika v roku 2014 predstavujú príležitosť posunúť sa nad rámec inštitucionálneho budovania kapacít na kontinentálnej úrovni a nasmerovať svoje úsilie na vytvorenie politického partnerstva pre mier, bezpečnosť a sociálno-hospodársky rozvoj, úsilie o boj proti nezákonným finančným tokom z Afriky, splnenie miléniových rozvojových cieľov a dobrú správu vecí verejných, a to tak na regionálnej, ako aj na subregionálnej úrovni;

    68. zdôrazňuje význam príslušných stratégií EÚ pre Africký roh a región Sahel ako kľúčových nástrojov na riešenie zložitých problémov týkajúcich sa bezpečnosti, správy a rozvoja, ktoré postihujú tieto regióny rozprestierajúce sa naprieč celou Afrikou;

    69. pripomína, že dlhodobejšia stabilita štátu a bezpečnosť ľudí v týchto dvoch regiónoch si vyžadujú nielen porazenie násilných radikálnych extrémistov a obchodníkov so zbraňami, drogami a ľuďmi, ale aj podporu zmierovania, posilnenie štátnych inštitúcií a inštitúcií občianskej spoločnosti, ako aj zabezpečenie alternatívnych hospodárskych činností s cieľom poskytnúť ľuďom dôstojné živobytie, a to najmä prostredníctvom vytvárania pracovných miest pre mladých ľudí uľahčením vypracúvania a vykonávania opatrení na budovanie dôvery;

       Stredná Ázia

    70. podporuje EÚ v presadzovaní regionálneho prístupu v Strednej Ázii, ktorý má rozhodujúci význam pri riešení spoločných problémov, najmä pokiaľ ide o stabilitu, bezpečnosť, vodu a energiu, pri uľahčovaní dialógu, rozvíjaní dobrých susedských vzťahov, ako aj pri podpore strategických záujmov EÚ; žiada, aby angažovanosť EÚ v tomto regióne bola prepojená s pokrokom v oblasti demokratizácie, ľudských práv, dobrej správy vecí verejných, trvalo udržateľného sociálno-hospodárskeho rozvoja, právneho štátu a boja proti korupcii; ďalej zdôrazňuje význam prítomnosti EÚ priamo na mieste v záujme dôkladného podpory monitorovania politicky motivovaných súdnych procesov, ako aj nevyhnutnosť podporovať politický pluralizmus;

    71. zdôrazňuje tiež význam dialógu medzi EÚ a krajinami Strednej Ázie o otázkach týkajúcich sa životného prostredia a bezpečnosti v regióne, najmä pokiaľ ide o riadenie vodných zdrojov a situáciu v Afganistane po roku 2014; víta otvorenie bezpečnostného dialógu na vysokej úrovni medzi EÚ a Strednou Áziou 13. júna 2013;

    72. konštatuje, že krajiny Strednej Ázie, ktoré sú bohaté na energetické a prírodné zdroje, majú potenciálny význam pre diverzifikáciu zdrojov a dodávateľských trás EÚ v záujme dosiahnutia vyššieho stupňa energetickej bezpečnosti; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby naďalej dôrazne podporovali projekty diverzifikácie dodávok energie, ako je južný koridor a transkaspický plynovod;

    •   Afganistan

    73. vyjadruje hlboké znepokojenie nad pretrvávajúcim páchaním násilia v Afganistane vo všetkých jeho formách, najmä násilia namiereného proti ženám; nalieha na afganskú vládu, aby sa pripravila na prevzatie plnej zodpovednosti po stiahnutí medzinárodných jednotiek, ktoré sa začne v roku 2014; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie vynakladané na podporu budovania vojenských a civilných kapacít afganskej vlády a jej národných bezpečnostných síl s cieľom nastoliť stabilitu a bezpečnosť ako základné predpoklady rozvoja, aby sa však zároveň vyvarovali vytvorenia bezpečnostného a hospodárskeho vákua potom, ako krajina po roku 2014 prevezme plnú zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť; zdôrazňuje, že EÚ musí aj naďalej podporovať boj proti korupcii; opätovne zdôrazňuje potrebu vypracovania plánu na elimináciu produkcie ópia; pripomína, že Parlament opakovane žiadal o podporu päťročného plánu na elimináciu produkcie ópia;

    74. opätovne zdôrazňuje dlhodobý záväzok EÚ pomáhať Afganistanu pri mierovej transformácii a trvalo udržateľnom sociálno-hospodárskom rozvoji; víta skutočnosť, že EÚ a Afganistan v blízkej budúcnosti uzatvoria rokovania o dohode o spolupráci, partnerstve a rozvoji; vyzýva obe strany, aby tieto rokovania urýchlene uzavreli;

    75. zdôrazňuje potrebu posilnenej spolupráce v rámci subregiónu Strednej Ázie a s Ruskom, Pakistanom, Indiou a Iránom s cieľom riešiť problémy týkajúce sa cezhraničného obchodovania s ľuďmi a tovarom a bojovať proti nezákonnej výrobe drog a obchodovaniu s nimi; upozorňuje na riziko rozšírenia týchto problémov do susedných krajín a širšieho subregiónu po roku 2014; zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu Pakistanu v boji proti terorizmu;

       Ázia

    76. žiada EÚ, aby zintenzívnila svoju účasť v rámci ázijsko-tichomorského regiónu a zamerala sa pritom okrem Číny, Indie a Japonska aj na iné krajiny; zdôrazňuje politický a hospodársky potenciál partnerstva budovaného medzi EÚ a Indonéziou, ktorá je demokraciou so štvrtým najvyšším počtom obyvateľov – zväčša Moslimov – a zároveň členom G-20; zdôrazňuje nové vyhliadky vo vzťahoch medzi EÚ a ASEAN-om po demokratických zmenách v Mjanmarsku; považuje akčný plán z Bandar Seri Begawanu na posilnenie rozšíreného partnerstva medzi krajinami Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) a EÚ za dôležitý krok; zmluvu o priateľstve považuje tiež za príležitosť na prehĺbenie spolupráce a v tejto súvislosti s potešením očakáva konkrétne výsledky;

    77. zdôrazňuje potrebu uzavrieť rokovania o dohodách o partnerstve a spolupráci, ako aj o dohodách o politickom rámci s niekoľkými krajinami juhovýchodnej a východnej Ázie, ktoré sa budú zakladať na sociálnych normách a sociálnej zodpovednosti európskych podnikov, a to s cieľom upevniť a zvýšiť úroveň vzťahov EÚ s týmto regiónom;

    78. zdôrazňuje význam ázijsko-tichomorskej regionálnej bezpečnosti a je znepokojený napätím vrátane územných sporov o Východočínske more a Juhočínske more, zároveň má čoraz väčšie obavy, pokiaľ ide o Severnú Kóreu; navrhuje, aby EÚ zohrávala aktívnejšiu úlohu a požaduje, aby sa vzhľadom na význam stability v tejto oblasti pre námornú bezpečnosť EÚ a jej obchodné záujmy všetky zúčastnené strany zapojili do všetkých mechanizmov dialógu a spolupráce, najmä v tomto multilaterálnom prostredí;

    79. berie do úvahy úsilie o spoluprácu medzi EÚ a USA s reorientáciou na Áziu (tzv. pivot to Asia), ako to dokazuje spoločný postoj k zrušeniu sankcií voči Mjanmarsku; požaduje preto lepšiu koordináciu politík USA a EÚ voči Ázii vrátane politík kľúčových partnerov ako Austrália a Nový Zéland; preto naliehavo požaduje urýchlené uzavretie rokovaní o rámcových dohodách s Austráliou a Novým Zélandom, ktoré by mali odrážať spoločný prístup EÚ, pokiaľ ide o začlenenie jasne formulovaných politických doložiek o ľudských právach a demokracii do všetkých medzinárodných dohôd vyjednávaných zo strany EÚ;

    80. znovu pripomína prvý strategický dialóg medzi EÚ a Pakistanom z júna 2012, ako aj záväzok viesť konštruktívne diskusie o zlepšovaní dvojstrannej spolupráce a spoločných názoroch na regionálne a medzinárodné otázky spoločného záujmu vrátane aktívnej účasti v prospech pluralitnej spoločnosti ako základného prvku boja proti terorizmu; vyzýva PK/VP, aby Parlamentu poskytla aktuálne informácie o opatreniach prijatých v nadväznosti na tento strategický dialóg, ako aj o prípravách na nasledujúci strategický dialóg, ktorý by sa mal konať v roku 2013 v Bruseli;

    81. vyzdvihuje pretrvávajúce úsilie Taiwanu o zachovanie mieru a stability v ázijsko-tichomorskej oblasti; uznáva pokrok dosiahnutý vo vzťahoch naprieč Taiwanským prielivom, najmä pokiaľ ide o prosperujúce hospodárske väzby, cestovný ruch a kultúrnu spoluprácu; opakuje, že dôrazne podporuje zmysluplné zapojenie Taiwanu do príslušných medzinárodných organizácií a činností vrátane Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy; naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby uľahčili rokovanie o dohode o hospodárskej spolupráci medzi EÚ a Taiwanom; podporuje nadviazanie užšej dvojstrannej spolupráce medzi EÚ a Taiwanom v oblastiach, ako je obchod, výskum, kultúra, vzdelávanie a ochrana životného prostredia;

    82. vyjadruje pretrvávajúce mimoriadne znepokojenie nad tým, že v Severnej Kórei naďalej dochádza k rozsiahlemu porušovaniu ľudských práv a že  sa pokračuje v testovaní čoraz silnejších jadrových zariadení a rakiet s dlhšou dráhou letu, čo ostáva vážnou hrozbou pre medzinárodný mier, stabilitu a bezpečnosť, ako aj pre hospodársky rozvoj krajiny;

    –         Mnohostranní partneri

    83. domnieva sa, že skupina G-20 by mohla predstavovať užitočné a mimoriadne vhodné fórum na dosahovanie inkluzívneho konsenzu založeného na partnerstve a schopného podporovať zbližovanie aj v oblasti regulácie; zastáva však názor, že skupina G-20 ešte musí preukázať svoju hodnotu pri transformácii záverov samitu na trvalo udržateľné politiky zamerané na riešenie zásadných problémov;

    84. uznáva úlohu Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) ako najvyššieho medzinárodného orgánu zodpovedného za udržiavanie mieru a medzinárodnú bezpečnosť, zároveň však poznamenáva, že nedávne krízy upozornili na narastajúcu neschopnosť BR OSN včas reagovať na situácie závažného ohrozenia medzinárodného mieru a bezpečnosti, čoho príčinou je jej štruktúra a pracovné postupy; naliehavo preto vyzýva PK/VP, aby svoje úsilie vynaložila na zabezpečenie stáleho členstva EÚ v BR OSN a na usmerňovanie reformy BR OSN; vyzýva členské štáty EÚ so stálym členstvom, aby PK/VP zapojili do prijímania rozhodnutí;

    85. žiada, aby EÚ a jej členské štáty znovu potvrdili záväzok EÚ presadzovať účinný multilateralizmus, ktorého stredobodom bude systém OSN, a to zvyšovaním reprezentatívnosti, zodpovednosti a účinnosti OSN, čo si vyžaduje reformu BR OSN vrátane obmedzení v súvislosti s právom veta; zdôrazňuje význam spolupráce s ostatnými medzinárodnými partnermi s cieľom reagovať na medzinárodné výzvy; zdôrazňuje, že hlavným a dlhodobým cieľom EÚ je aj naďalej jej členstvo v rozšírenej BR OSN; vyzýva ďalej členské štáty, aby v záujme posilnenia prítomnosti EÚ v rámci systému OSN koordinovali svoje úsilie pri výbere vyšších úradníkov na vysoké funkcie v OSN a ostatných medzinárodných inštitúciách;

    86. požaduje, aby EÚ a jej členské štáty spolupracovali s partnermi na posilňovaní úlohy regionálnych organizácií v súvislosti s udržiavaním mieru, predchádzaním konfliktom, civilným a vojenským krízovým riadením a riešením konfliktov; zdôrazňuje potrebu spolupráce s partnermi s cieľom zabezpečiť, aby sa koncepcia zodpovednosti za ochranu (R2P – Responsibility to Protect) po právnej stránke vyvíjala a v prípade potreby uplatňovala, pričom jej súčasťou by malo byť predchádzanie konfliktom, ochrana a obnova po konfliktoch; pripomína svoje odporúčanie, aby sa dosiahol medziinštitucionálny konsenzus EÚ o zodpovednosti za ochranu, a očakáva, že ESVČ na tieto účely otvorí konzultácie; zdôrazňuje nevyhnutnosť vypracovať usmernenia a vybudovať kapacity na účinnejšiu mediáciu, a to aj prostredníctvom spolupráce medzi EÚ a OSN;

    87. víta záväzky, ktoré prijali EÚ a NATO, pokiaľ ide o posilnenie strategického partnerstva prostredníctvom komplementárneho prístupu; poznamenáva, že súčasná svetová a európska hospodárska kríza podnietila úsilie hľadať tak v rámci EÚ, ako aj v NATO nákladovo efektívnejšie operačné kapacity, ktoré sú naliehavo potrebné; žiada o naliehavé politické riešenie pretrvávajúcej patovej situácie, ktorá je prekážkou riadnej úzkej spolupráce medzi EÚ a NATO; víta iniciatívy, ako sú žiadosti ďalších členských štátov EÚ o členstvo v programe NATO s názvom Partnerstvo za mier (PzM), ktoré sú prvým krokom smerom k odstráneniu prekážok medzi EÚ a NATO;

    88. je naďalej znepokojený problémami sprevádzajúcimi začiatok misií SBOP, ako je oneskorenie pri plánovaní a vysielaní jednotiek, nedostatok personálu, ťažkosti spojené s plánovaním a čerpaním finančných prostriedkov, otázky týkajúce sa štatútu dohôd SZBP s tretími krajinami a počiatočné ťažkosti; požaduje, aby sa vytvoril príslušný mechanizmus pre následné opatrenia, ktorým sa zabezpečí, aby sa takéto opakujúce sa problémy riešili spoločne;

    89. vyzýva PK/VP, aby do vonkajšej činnosti EÚ začlenila kybernetickú bezpečnosť, aby koordinovala opatrenia prijímané v rámci Štokholmského programu a vytvorila siete podobne zmýšľajúcich partnerov s cieľom zaoberať sa hrozbami a problémami súvisiacimi s kybernetickou bezpečnosťou; zdôrazňuje, že je potrebné usilovať sa o zabezpečenie toho, aby sa posilnili existujúce medzinárodné právne nástroje v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

    90. zdôrazňuje, že je potrebné na úrovni EÚ regulovať predaj, dodávky, transfer a vývoz do tretích krajín, pokiaľ ide o zariadenia alebo softvér určený predovšetkým na monitorovanie alebo odpočúvanie internetovej a telefonickej komunikácie; zdôrazňuje naliehavú potrebu zabrániť podnikom EÚ vo vývoze takýchto položiek s dvojakým použitím do krajín s nedemokratickými, autoritatívnymi a represívnymi režimami;

    91. znovu zdôrazňuje svoju výzvu určenú PK/VP, aby preverila účinnosť stratégie EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia a jej politík zameraných na riešenie problémov týkajúcich sa konvenčných zbraní vrátane vývozu zbraní;

    92. víta koordinovaný prístup, ktorý EÚ uplatňovala počas rokovania o zmluve o obchode so zbraňami a ktorý viedol k úspešnému výsledku; vyzýva členské štáty, aby túto zmluvu urýchlene ratifikovali, aby tak po vyslovení súhlasu Parlamentu mohla nadobudnúť platnosť; požaduje, aby sa na EÚ v plnom rozsahu previedli právomoci týkajúce sa právnych predpisov upravujúcich vývoz zbraní a zariadenia alebo softvéru určeného predovšetkým na monitorovanie alebo odpočúvanie internetovej a telefonickej komunikácie v rámci mobilných alebo pevných sietí;

    93. podporuje dialóg o reforme Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a začatie procesu Helsinki 40+ v decembri 2012, ktorý poskytuje strategický plán na posilnenie OBSE; v plnej miere podporuje činnosť Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR), ktorý vykonáva neoceniteľnú prácu v oblasti presadzovania a ochrany ľudských práv a demokratických noriem;

    94. uznáva čoraz dôležitejšiu úlohu regionálnych organizácií, najmä Ligy arabských štátov, Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC), Organizácie islamskej konferencie a Organizácie pre hospodársku spoluprácu, a vyzýva EÚ, aby posilnila svoju spoluprácu s nimi, najmä v záležitostiach týkajúcich sa procesov prechodu a krízového riadenia v rámci južného susedstva; víta snahu EÚ pomôcť Lige arabských štátov v jej procese integrácie;

    °

    °    °

    95. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, generálnemu tajomníkovi NATO, predsedovi parlamentného zhromaždenia NATO, úradujúcemu predsedovi OBSE, predsedovi parlamentného zhromaždenia OBSE, predsedovi Výboru ministrov Rady Európy a predsedovi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.

    • [1]  Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.
    • [2]  Prijaté texty, P7_TA(2012)0334.
    • [3]  Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 35.
    • [4]  Ú. v. EÚ C 349 E, 22.12.2010, s. 51.
    • [5]  Ú. v. EÚ C 351 E, 2.12.2011, s. 454.
    • [6]  ibid., s. 470.
    • [7]  ibid., s. 472.
    • [8]     „Členské štáty aktívne a bezpodmienečne podporujú zahraničnú a bezpečnostnú politiku v duchu lojálnosti a vzájomnej solidarity a rešpektujú činnosť Únie v tejto oblasti. [...] Zdržia sa akéhokoľvek konania, ktoré je v rozpore so záujmami Únie alebo ktoré by mohlo znížiť účinnosť jej pôsobenia ako súdržnej sily v medzinárodných vzťahoch. Rada a vysoký predstaviteľ zabezpečujú dodržiavanie týchto zásad.“ (článok 24 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii).
    • [9]  Spoločné oznámenie z 25. mája 2011 s návzom „Nová reakcia na meniace sa susedstvo: hodnotenie európskej susedskej politiky“ (COM(2011)0303); spoločné oznámenie z 20. marca 2013 s názvom „Európska susedská politka: snaha o posilnené partnerstvo“ (JOIN(2013)0004).

    MENŠINOVÉ STANOVISKO

    Menšinové stanovisko k správe o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o hlavných aspektoch a základných možnostiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP)

    Výbor pre zahraničné veci, spravodajca Elmar Brok

    Menšinové stanovisko, ktoré v mene skupiny GUE-NGL predložili Willy Meyer, Sabine Lösing, Nikos Chountis a Takis Hadjigeorgiou

    So správou absolútne nesúhlasíme, pretože:

    – bráni a ďalej podporuje militarizáciu ako hlavnú súčasť SZBP;

    – podporuje súčinnosť civilných a vojenských spôsobilostí;

    – obhajuje myšlienku, aby SZBP zahŕňala všetky oblasti zahraničnej politiky a všetky otázky súvisiace s bezpečnosťou Únie vrátane postupného formovania spoločnej obrannej politiky, ktorá môže viesť k vzniku spoločnej obrannej politiky.

    Požadujeme:

    – civilnú EÚ, ktorá bude dôsledne oddelená od NATO,

    – rozpustenie NATO,

    – SZBP založenú na mierových zásadách,

    – dodržiavanie medzinárodného práva a Charty OSN,

    – použitie vojenských výdavkov na civilné účely,

    – zatvorenie všetkých vojenských základní v Európe,

    – odzbrojenie Európy vrátane úplného jadrového odzbrojenia,

    – aby sa EÚ zdržala intervenčných politík a rešpektovala zvrchovanosť štátov.

    Štrasburg 10. októbra 2013

    STANOVISKO Výboru pre rozpočet (27.6.2013)

    pre Výbor pre zahraničné veci

    k výročnej správe Rady Európskemu parlamentu o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike v roku 2012,
    (2013/2081(INI))

    Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Nadezhda Neynsky

    NÁVRHY

    Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

    1.  poznamenáva, že výsledok hospodárenia spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky v roku 2011 bol 332 miliónov EUR, čiže 3,54 % celkových rozpočtových prostriedkov okruhu 4; berie na vedomie, že viazané a výdavkové rozpočtové prostriedky, ktoré mala táto politika k dispozícii v decembri 2012, boli vyčerpané vo výške 93,12 %; naďalej ho však znepokojuje skutočnosť, že mandáty pre misiu EÚ na podporu právneho štátu v Kosove a pozorovateľskú misiu v Gruzínsku na obdobie 2012 – 2013 obnovila Rada s nižším rozpočtom, ako sa očakávalo;

    2.  so zreteľom na celkovú dobrú mieru čerpania prostriedkov varuje pred neopodstatnenými škrtmi v rozpočte pre SZBP vo viacročnom rozpočtovom rámci na roky 2014 – 2020, ktoré by ochromili účinnosť a dosah tejto politiky;

    3.  je naďalej znepokojený problémami pri rozbiehaní misií SBOP, napríklad časovými sklzmi v plánovaní a vysielaní jednotiek, nedostatkom personálu, ťažkosťami spojenými s plánovaním a čerpaním finančných prostriedkov, otázkami týkajúcimi sa štatútu dohôd SZBP s tretími krajinami a ťažkosťami vznikajúcimi v počiatočných fázach; požaduje, aby sa vytvoril príslušný mechanizmus pre následné opatrenia, ktorým sa zabezpečí, aby sa takéto opakujúce problémy riešili spoločne;

    4.  opakovane zdôrazňuje svoje obavy týkajúce sa parlamentnej kontroly rozpočtu SZBP, transparentnosti rozpočtu a využívania mechanizmu Athena v operáciách SBOP; víta úsilie o jasné rozlíšenie všetkých položiek financovaných v rámci rozpočtu SZBP vrátane všetkých položiek na každú operáciu SBOP, každého osobitného zástupcu EÚ a ďalšie súvisiace politiky, pokiaľ to neohrozí potrebnú flexibilitu a schopnosť reagovať, ktoré sa od SZBP vyžadujú; opakuje svoje stanovisko, že celková suma prevádzkových výdavkov na SZBP by mala byť v plnej miere zahrnutá do jednej rozpočtovej kapitoly s názvom SZBP a rozdelená do jednotlivých článkov rozpočtu pre SZBP;

    5.  pripomína, že je dôležité dosahovať súčinnosť a obmedzovať prekrývanie medzi existujúcimi politikami a novými iniciatívami, a víta úsilie vynaložené na podporu civilno-vojenskej súčinnosti a súladu medzi činnosťami SZBP; zastáva názor, že ak majú byť zahraničná politika a vonkajšia činnosť EÚ v súlade s vlastnými hodnotami EÚ, musia sa v rámci nich jednoznačne identifikovať nástroje a finančné prostriedky, ktoré sa použijú na plnenie každej z priorít EÚ v oblasti budovania mieru, podpory demokracie a právneho štátu, dobrej správy verejných vecí a spravodlivej spoločnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam posilnenia nástroja stability ako strategického nástroja EÚ na riešenie množstva globálnych bezpečnostných a rozvojových problémov;

    6.  zdôrazňuje, že je potrebné využiť väčšiu flexibilitu, ktorú poskytuje nové nariadenie o rozpočtových pravidlách, a urýchliť poskytovanie pomoci v krízových situáciách a v situáciách bezprostredného či okamžitého nebezpečenstva, ktoré by mohli prerásť do ozbrojeného konfliktu alebo destabilizovať krajinu, a prioritne sa zameriavať na tie krízové situácie, v ktorých by včasný zásah Únie mohol mať veľký význam z hľadiska zabránenia konfliktu;

    7.  v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby v súlade s článkom 54 ods. 2 predložila delegované akty týkajúce sa podrobných pravidiel financovania prípravných opatrení v oblasti SZBP.

    VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

    Dátum prijatia

    27.6.2013

     

     

     

    Výsledok záverečného hlasovania

    +:

    –:

    0:

    16

    1

    0

    Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Marta Andreasen, Jean Louis Cottigny, Jean-Luc Dehaene, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazábal Rubial, Jens Geier, Jutta Haug, Monika Hohlmeier, Sidonia Elżbieta Jędrzejewska, Giovanni La Via, Claudio Morganti, Jan Mulder, Dominique Riquet, Alda Sousa, Helga Trüpel, Derek Vaughan

    Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Georgios Stavrakakis

    VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

    Dátum prijatia

    10.10.2013

     

     

     

    Výsledok záverečného hlasovania

    +:

    –:

    0:

    48

    12

    7

    Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Bastiaan Belder, Elmar Brok, Jerzy Buzek, Tarja Cronberg, Arnaud Danjean, Mark Demesmaeker, Michael Gahler, Marietta Giannakou, Ana Gomes, Andrzej Grzyb, Richard Howitt, Liisa Jaakonsaari, Anneli Jäätteenmäki, Jelko Kacin, Tunne Kelam, Nicole Kiil-Nielsen, Maria Eleni Koppa, Andrey Kovatchev, Paweł Robert Kowal, Vytautas Landsbergis, Ryszard Antoni Legutko, Krzysztof Lisek, Sabine Lösing, Marusya Lyubcheva, Willy Meyer, Francisco José Millán Mon, Alexander Mirsky, María Muñiz De Urquiza, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Raimon Obiols, Justas Vincas Paleckis, Pier Antonio Panzeri, Ioan Mircea Paşcu, Alojz Peterle, Tonino Picula, Bernd Posselt, Hans-Gert Pöttering, Cristian Dan Preda, Tokia Saïfi, Nikolaos Salavrakos, Jacek Saryusz-Wolski, György Schöpflin, Werner Schulz, Adrian Severin, Marek Siwiec, Sophocles Sophocleous, Laurence J.A.J. Stassen, Davor Ivo Stier, Charles Tannock, Geoffrey Van Orden, Nikola Vuljanić, Sir Graham Watson, Boris Zala, Karim Zéribi

    Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Laima Liucija Andrikienė, Charalampos Angourakis, Jean-Jacob Bicep, Andrew Duff, Göran Färm, Hélène Flautre, Kinga Gál, Doris Pack, Dominique Vlasto, Paweł Zalewski

    Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

    Andreas Pitsillides, Vilja Savisaar-Toomast, Peter Šťastný