SPRÁVA o vzťahoch Európskeho parlamentu s inštitúciami, ktoré zastupujú národné vlády
18.10.2013 - (2012/2034(INI))
Výbor pre ústavné veci
Spravodajca: Alain Lamassoure
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o vzťahoch Európskeho parlamentu s inštitúciami, ktoré zastupujú národné vlády
Európsky parlament,
– so zreteľom na články 15 a 16 Zmluvy o Európskej únii a článok 235 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na závery Európskej rady z 25. – 26. marca 2010, 17. júna 2010, 16. septembra 2010, 28. – 29. októbra 2010, 16. – 17. decembra 2010, 4. februára 2011, 24. – 25. marca 2011, 23. – 24. júna 2011, 23. októbra 2011, 9. decembra 2011, 1. – 2. marca 2012, 28. – 29. júna 2012, 18. – 19. októbra 2012, 13. – 14. decembra 2012, 7. – 8. februára 2013, 14 – 15. marca 2013 a 27. – 28. júna 2013,
– so zreteľom na vyhlásenia hláv štátov alebo predsedov vlád Európskej únie po neformálnych zasadnutiach členov Európskej rady z 26. októbra 2011 a 30. januára 2012,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. mája 2009 o vplyve Lisabonskej zmluvy na zvyšovanie inštitucionálnej rovnováhy Európskej únie[1],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2013 o zlepšení praktických opatrení týkajúcich sa konania volieb do Európskeho parlamentu v roku 2014[2],
– so zreteľom na články 48, 110 a 127 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A7-0336/2013),
A. keďže Lisabonská zmluva udelila Európskej rade štatút európskej inštitúcie bez toho, aby zmenila jej úlohu, keďže podľa článku 15 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii „Európska rada dáva Únii potrebné podnety na jej rozvoj a určuje jej všeobecné politické smerovanie a priority. Nevykonáva legislatívnu funkciu.“;
B. keďže Parlament si plne uvedomuje nezávislosť Európskej rady a významné úlohy, ktoré pre ňu vyplývajú zo zmlúv;
C. keďže pod tlakom krízy značne vzrástla úloha Európskej rady: zvýšil sa počet mimoriadnych schôdzí a otázky, ktoré sa zvyčajne prerokúvajú na úrovni Rady ministrov, boli prenesené do Európskej rady; keďže Európska rada tým prekračuje rámec kľúčového ustanovenia zmluvy, ktoré stanovuje, že Európska rada nemá žiadne legislatívne funkcie;
D. keďže pokušenie hláv štátov alebo predsedov vlád uchyľovať sa k riešeniam na medzivládnej úrovni ohrozuje tzv. metódu Spoločenstva a je v rozpore so zmluvami;
E. keďže na posilnenie demokratického charakteru rozhodovacieho procesu sa prijmú náležité opatrenia parlamentnej kontroly;
F. keďže podľa Lisabonskej zmluvy sa členovia Európskej rady individuálne zodpovedajú vlastným národným parlamentom, ale kolektívne sa zodpovedajú iba sebe samým;
G. keďže predsedovi Európskej úrady bola zverená úloha predkladať návrhy, ktorú najčastejšie vykonáva v súčinnosti s predsedami ostatných inštitúcií, čo znamená, že sa v skutočnosti stal hlavným vyjednávačom v mene členských štátov o otázkach, ktoré od prijatia Lisabonskej zmluvy patria do postupu spolurozhodovania;
H. keďže na základe dohody s orgánmi Parlamentu, a to najmä formou výmeny listov, sa predseda Van Rompuy snaží v čo najväčšej miere splniť požiadavky informovanosti a transparentnosti: osobne sa stretáva s predsedami výborov, spravodajcami alebo tzv. šerpami Parlamentu, aby s nimi prerokoval viaceré dôležité témy; odpovedá na písomné otázky; pravidelne informuje o zasadnutiach Európskej rady, buď na plenárnej schôdzi alebo na schôdzach rozšírenej Konferencie predsedov, a je v úzkom kontakte s predsedami skupín;
I. keďže tento postup si zaslúži byť formálne zakotvený, aby bol precedensom do budúcnosti, a zároveň si zasluhuje skvalitnenie; keďže pokiaľ ide o európsky režim patentov, Európska rada spochybnila legislatívnu dohodu uzatvorenú medzi Parlamentom a Radou; keďže pokiaľ ide o hospodárske riadenie, Európska rada považovala za vhodné opätovne prerokovať rovnaké ustanovenia ako tie, ktoré už nadobudli účinnosť v zmysle predchádzajúceho nariadenia; keďže pokiaľ ide o európsky orgán dohľadu pre bankovníctvo, Európska rada prijala s ročným odstupom dve protichodné stanoviská, čomu sa dalo predísť, ak by sa lepšie zohľadnilo stanovisko Parlamentu; keďže viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 umožnil faktickú legislatívnu lúpež, keďže jednomyseľnosť, ktorá je v Rade nevyhnutná, bolo možné dosiahnuť len tým, že sa niektoré zásadné politické rozhodnutia o legislatívnych predpisoch o financovaní niektorých politík prijali vopred, čo v týchto oblastiach obmedzilo úlohu Parlamentu pri predkladaní pozmeňujúcich návrhov k sekundárnym predpisom;
J. keďže vo všetkých týchto prípadoch, ktoré sú svojou podstatou tie najdôležitejšie, chýbajúci formálny dialóg medzi Parlamentom a Európskou radou bráni Parlamentu plne vykonávať svoju úlohu spoluzákonodarcu stanovenú zmluvami; keďže sa často ukázalo, že oficiálni partneri zástupcov Parlamentu nemajú právomoc na to, aby svoje vlády skutočne k niečomu zaviazali; keďže napriek tomu, že úradujúci predseda Rady a Rada pre všeobecné záležitosti[3] sú naďalej teoreticky zodpovední za prípravu zasadnutí Európskej rady, začína byť čoraz jasnejšie, že zohrávajú len okrajovú či technickú úlohu; keďže tradičný otvárací prejav predsedu Európskeho parlamentu pri otváraní zasadnutí Európskej rady nie je dostatočným opatrením;
K. keďže Európsky parlament nemôže vyzvať predsedu Európskej rady na rozpravu ešte pred začiatkom zasadnutia Európskej rady; keďže Parlament nie je dobre pripravený na rozpravy, v ktorých predseda podáva správy v nadväznosti na zasadnutia Európskej rady;
L. keďže treba naopak privítať, že niekoľko predsedov vlád členských štátov EÚ prejavuje záujem o diskusie o budúcnosti Európy v Európskom parlamente;
M. keďže činnosť Rady ministrov je dôvodom na vážne obavy a keďže ani Európska rada, ani rotujúce predsedníctvo nedokážu podľa všetkého pri svojej práci zabezpečiť žiaducu úroveň rýchlosti, stratégie, súladu, súdržnosti a transparentnosti; keďže takéto nedostatky v rámci druhého zákonodarného orgánu poškodzujú tvorbu práva v Európskej únii;
N. keďže článok 17 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii sa začne prvýkrát uplatňovať po nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu; keďže toto kľúčové ustanovenie umožní, aby predsedu Komisie zvolili občania prostredníctvom voľby svojich poslancov Parlamentu, čo je v súlade s parlamentným systémom; keďže tento výsledok možno dosiahnuť len v prípade, ak európske politické strany, Parlament a Európska rada budú konať v duchu tohto ustanovenia, v súlade so svojimi povinnosťami, najmä v súvislosti s konzultáciami zameranými na vykonávanie deklarácie 11 pripojenej k Lisabonskej zmluve;
1. domnieva sa, že so zreteľom na skúsenosti získané počas týchto štyroch rokov je potrebné zlepšiť a formálne upraviť pracovné vzťahy medzi Európskou radou a Parlamentom; nazdáva sa, že by sa to mohlo uskutočniť buď formou spoločného vyhlásenia alebo medziinštitucionálnej dohody alebo na základe výmeny listov;
2. zastáva názor, že s výnimkou naliehavých udalostí by mala každému zasadnutiu Európskej rady predchádzať rozprava v Európskom parlamente, ktorá by umožnila prijatie uznesenia, pričom na rozprave by sa mal osobne zúčastniť predseda Európskej rady, ktorý by mal predložiť témy programu; domnieva sa, že Parlament a Európska rada by mali zorganizovať svoju činnosť tak, aby Parlament mal možnosť v dostatočnom čase vyjadriť svoje stanovisko k týmto témam a aby predseda Európskej rady mohol po každom zasadnutí Európskej rady podať správu na plenárnej schôdzi; zdôrazňuje, že pokiaľ je to možné, zasadnutia Európskej rady by sa nemali konať počas týždňov, ktoré sú vyhradené na plenárne schôdze Parlamentu;
3. pripomína, že závery Európskej rady sú usmerneniami na rokovanie pre Radu ministrov a v žiadnom prípade nie sú hranicami, ktoré nie je možné prekročiť pri rokovaniach s Parlamentom; žiada, aby sa do záverov Európskej rady zaviedla štandardná formulácia odkazujúca na ustanovenia článku 15 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii;
4. naliehavo vyzýva Európsku radu, aby v prípade, ak sa uzatvorí dohoda medzi zástupcami Parlamentu a zástupcami Rady v rámci legislatívneho postupu, danú otázku opätovne neotvárala, okrem prípadov, ak predsedníctvo stanovilo, že ide o dohodu ad referendum;
5. navrhuje, aby sa raz ročne pozval predseda Európskej rady a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby sa spolu s predsedom Komisie zúčastnili na všeobecnej diskusii o vnútornej a vonkajšej situácii v Únii, a to bez toho, aby sa táto diskusia prekrývala so súčasnou rozpravou o stave Únie, počas ktorej predseda Komisie predkladá svoj pracovný program a podáva správu o svojej činnosti Parlamentu, ktorému sa zodpovedá;
6. pripomína, že na rozdiel od predsedu Komisie sa predseda Európskej rady nezodpovedá Parlamentu a že sa to musí zohľadniť pri organizácii rozpráv, na ktorých sa zúčastňuje, a zároveň sa musí umožniť dialóg s predsedom Európskej rady aj iným členom ako predsedom skupín; preto sa domnieva, že postup písomných otázok nie je vhodný;
7. žiada, aby sa vždy, keď Európska rada iniciuje akčný plán alebo postup, ktorý by mohol mať legislatívny rozmer, včas a v spolupráci s Parlamentom rozhodlo o pridružení Parlamentu v takej forme, ktorá sa javí v danom prípade vhodná; trvá na tom, že predseda Parlamentu by sa mal v plnom rozsahu zúčastňovať na zasadnutiach Európskej rady, na ktorých sa rokuje o medziinštitucionálnych otázkach, pričom Európsky parlament a Európska rada by následne upravili svoje rokovacie poriadky a stanovili v nich výber svojich zástupcov a spôsob, akým títo zástupcovia získavajú mandát na rokovanie a ako o rokovaní informujú;
8. vyzýva Európsku radu, aby pred začiatkom európskej volebnej kampane vysvetlila, ako zamýšľa v rámci konzultácií o vykonávaní deklarácie 11 pripojenej k Lisabonskej zmluve, ktoré by mali prebehnúť medzi Európskym parlamentom a Európskou radou, rešpektovať voľbu európskych občanov pri vymenovaní predsedu Komisie v súlade s článkom 17 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii; pripomína, že je dôležité zviditeľniť predvolebnú kampaň a posilniť jej európsky charakter; vyzýva všetkých členov Európskej rady, aby vopred oznámili, ako zamýšľajú rešpektovať hlas svojich spoluobčanov pri navrhovaní jedného alebo viacerých kandidátov do funkcie komisára za svoju krajinu;
9. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej rade, Rade a Komisii, ako aj hlavám štátov a predsedom vlád a parlamentom členských štátov.
- [1] Prijaté texty, 7.5.2009, P6_TA(2009)0387.
- [2] Prijaté texty, 4.7.2013, P7_TA(2013)0323.
- [3] Pozri článok 16 Zmluvy o Európskej únii.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
14.10.2013 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
22 4 0 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Alfredo Antoniozzi, Andrew Henry William Brons, Zdravka Bušić, Carlo Casini, Andrew Duff, Ashley Fox, Roberto Gualtieri, Zita Gurmai, Gerald Häfner, Stanimir Ilchev, Constance Le Grip, Morten Messerschmidt, Sandra Petrović Jakovina, Paulo Rangel, Algirdas Saudargas, Søren Bo Søndergaard, Rafał Trzaskowski, Luis Yáñez-Barnuevo García |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Elmar Brok, David Campbell Bannerman, Dimitrios Droutsas, Isabelle Durant, Marietta Giannakou, Alain Lamassoure, Andrej Plenković |
||||
|
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Edward McMillan-Scott, Elisabeth Morin-Chartier, Catherine Trautmann |
||||