SPRÁVA o výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2012

13.11.2013 - (2013/2076(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajca: Gianni Pittella

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

• 001-011 (PDF - 135 KB)
• 001-011 (DOC - 339 KB)

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2012

(2013/2076(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na výročnú správu Európskej centrálnej banky za rok 2012 (0000 – C7–0000/2013),

–   so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 123, 282 a článok 284 ods. 3,

–   so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, a najmä na jeho články 15 a 21,

–   so zreteľom na uznesenie zo 4. mája 1998 o demokratickej zodpovednosti v tretej fáze hospodárskej a menovej únie[1],

–   so zreteľom na uznesenie zo 17. apríla 2013 o výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2011[2],

–   so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. .../2013 z ... [ktorým sa Európskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami], ďalej len „navrhované nariadenie o jednotnom mechanizme dohľadu“,

–   so zreteľom na 83. výročnú správu Banky pre medzinárodné zúčtovanie za roky 2012/2013 zverejnenú 23. júna 2013,

–   so zreteľom na článok 119 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7 – 00382/2013),

A. keďže podľa predpovede útvarov Komisie z jari 2013 sa HDP v eurozóne po náraste o 1,4 % v roku 2011 v roku 2012 znížil o 0,6 % a v roku 2013 sa zníži o 0,4 % pred nárastom o 1,2 % v roku 2014;

B.  keďže podľa tej istej predpovede sa miera nezamestnanosti v eurozóne zvýšila od konca roku 2011 do konca roku 2012 z 10,2 % na 11,4 % a môže sa ďalej v roku 2013 zvýšiť na 12,2 % pred opätovným miernym poklesom v roku 2014,pričom je možné pozorovať veľké rozdiely medzi krajinami eurozóny, keď sa percento nezamestnanosti pohybuje od 4,3 % do 25 %, a pokiaľ ide o nezamestnanosť mladých ľudí, ktorá sa počas toho istého obdobia značne zvýšila, percentá sú ešte vyššie;

C. keďže v roku 2012 Európska centrálna banka znížila úrokové sadzby len jeden raz, a to v júli (25 bázických bodov), a ďalej ich znižovala do mája 2013, kedy dosiahli historicky najnižšiu hodnotu 0,5 %;

D. keďže podľa predpovede útvarov Komisie z jari 2013 dosiahla priemerná miera inflácie v eurozóne v roku 2012 úroveň 2,5 %, čo bol pokles z úrovne 2,7 % v 2011, a miera rastu M3 dosiahla v roku 2011 úroveň 1,5 %, čo bol pokles z úrovne 1.7 % v 2010;

E.  keďže výška konsolidovaného finančného výkazu Eurosystému na konci roka 2012 predstavovala 3 bilióny EUR, a to je zvýšenie v roku 2012 približne o 12 %;

F.  keďže neobchodovateľné aktíva vo výške približne 25 % celkových aktív predstavovali najväčšiu zložku aktív, ktoré sa v roku 2012 poskytli Eurosystému ako zábezpeka; keďže neobchodovateľné aktíva spolu s cennými papiermi krytými aktívami predstavujú viac ako 40 % celkových aktív poskytnutých ako zábezpeka;

G. keďže celkový obrat všetkých nástrojov peňažného trhu s eurom v druhom štvrťroku 2012 poklesol v porovnaní s druhým štvrťrokom predchádzajúceho roku o 14%;

H. keďže linky núdzovej pomoci na zvýšenie likvidity, ktorú poskytli národné centrálne banky uvedené v položkách konsolidovaného finančného výkazu Eurosystému ako „ostatné pohľadávky voči úverovým inštitúciám eurozóny v eurách“ dosiahli v roku2012 nebývalú úroveň a na konci roku 2012 ich výška predstavovala 206 miliárd EUR;

I.   keďže v rámci dlhodobých refinančných operácií, ktoré ECB vykonala vo februári 2012, sa finančným inštitúciám v rámci eurozóny poskytlo 529,5 miliardy EUR vo forme pôžičiek na obdobie troch rokov a s počiatočnou úrokovou sadzbou 1 %;

J.   keďže miera rastu úverov PFI pre rezidentov eurozóny výrazne klesla z úrovne 1 % v decembri 2011 na 0,4 % v decembri 2012, a keďže v decembri 2012 miera úverov súkromnému sektoru poklesla o 0,7 %;

K. keďže podľa predpovede útvarov Komisie z jari 2013 sa priemerný pomer hrubého dlhu verejnej správy v eurozóne zvýšil z 88 % v 2011 na 92,7 % v 2012 a agregovaný deficit verejných financií klesol zo 4,2 % na 3,7 % HDP;

L.  keďže v rámci dlhodobých refinančných operácií, ktoré ECB vykonala v decembri 2011 a februári 2012, sa európskym bankám poskytlo viac ako 1 bilión EUR, a to 489 miliárd EUR a 529,5 miliárd EUR v príslušných obdobiach, vo forme pôžičiek s nízkym úrokom na obdobie troch rokov s úrokovou sadzbou 1 %;

M. keďže Európska hospodárska prognóza z jari 2012 ukázala nízku úroveň podnikania a nálady spotrebiteľov, vysokú nezamestnanosť obmedzujúcu súkromnú spotrebu a rast poklesu vývozu od roku 2010, ktorý v období 2011 až 2012 viedol k stagnácii rastu HDP;

N. keďže malé a stredné podniky (MSP) zostávajú základom hospodárstva eurozóny, predstavujú približne 98 % všetkých firiem eurozóny, zamestnávajú približne tri štvrtiny zamestnancov eurozóny a vytvárajú približne 60 % pridanej hodnoty;

O. keďže úverová bonita a finančná situácia MSP sa zhoršili oveľa výraznejšie ako vo veľkých podnikoch a dlhotrvajúce obdobie nevyhovujúcich hospodárskych podmienok zintenzívnilo problémy asymetrickej informovanosti MSP;

P.  keďže podľa informácií získaných z prieskumu o prístupe podnikov k financovaniu (SAFE) sa zisky, likvidita, rezervy a vlastný kapitál MSP v období krízy vyvíjali nepriaznivejšie ako vo veľkých podnikoch;

Q. keďže v článku 282 ZFEÚ sa stanovuje, že hlavným cieľom ECB je udržiavať cenovú stabilitu; keďže Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB) sa pod dohľadom ECB snaží dosiahnuť finančnú stabilitu;

R.  keďže Banka pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) vo svojej správe uviedla, že v dôsledku politiky nízkych úrokových sadzieb v eurozóne sa reformné úsilie v členských štátoch značne oslabilo;

S.  keďže článok 123 ZFEÚ a článok 21 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky zakazujú menové financovanie vlád,

T.  keďže prostredie s nízkou infláciou je najlepším možným prínosom menovej politiky k vytvoreniu priaznivých podmienok pre hospodársky rast, tvorbu pracovných miest, sociálnu súdržnosť a finančnú stabilitu;

U. keďže sa ešte nezohľadnili odporúčania uvedené v jeho predchádzajúcich o výročných správach ECB týkajúce sa transparentnosti hlasovania a uverejňovania súhrnných zápisníc;

V. keďže opatrenia vnútroštátnych makroprudenciálnych orgánov by mali zohľadňovať zodpovednosť Európskeho výboru pre systémové riziká za makroprudenciálny dohľad nad finančným systémom v rámci EÚ;

W. keďže je mimoriadne dôležité zachovať tok úverov smerom k MSP, pretože zamestnávajú 72 % pracovných síl eurozóny a majú podstatne vyššiu hrubú mieru tvorby (a rušenia) pracovných miest ako veľké podniky;

X. keďže sa ešte nezohľadnili odporúčania uvedené v jeho predchádzajúcich uzneseniach o výročných správach ECB týkajúce sa transparentnosti hlasovania a uverejňovania súhrnných zápisníc;

Y. keďže 28. septembra 2012 jednodňové sterilizácie predstavovali 315,754 milióna EUR ;

Z.  keďže miera úverov v eurozóne ročne klesá o 2 % a v niektorých krajinách s väčším poklesom, ako napríklad v Španielsku, kde bol medziročný pokles v roku 2012 na úrovni 8 %;

AA.     keďže MSP musia platiť oveľa vyššie náklady na prijaté úvery a pôžičky v závislosti od krajiny eurozóny, v ktorej sa nachádzajú, čo narúša jednotný trh;

AB.     keďže úverová kríza, ktorá v súčasnosti ovplyvňuje MSP v niektorých častiach eurozóny, je jedným zo základných problémov, ktoré brzdia oživenie hospodárstva;

Menová politika

1.  víta odvážne opatrenia, ktoré v roku 2012 prijala ECB a ktoré rozhodným spôsobom prispeli k stabilizácii bankového sektora a pomohli oddeliť prepojenie medzi bankami a štátnymi dlhopismi;

2.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že v Európe sa zlá hospodárska situácia pomaly stáva normou v častiach EÚ, čo vytvára nestabilitu eurozóny ako celku a ohrozuje podporu celého európskeho projektu zo strany verejnosti i politikov;

3.  konštatuje, že využívanie hlavných refinančných operácií, strednodobých a dlhodobých refinančných operácií s úplným prideľovaním s pevnými sadzbami, využívanie jednodňových refinančných operácií, núdzovej pomoci pri zvyšovaní likvidity a jednodňovej sterilizácie zostali po celý rok 2012 na veľmi vysokej úrovni, čo je príznakom vážneho oslabenia mechanizmu prenosu menovej politiky a trhu eurozóny s medzibankovými úvermi, aj keď v druhom polroku bolo zaznamenané výrazné zlepšenie situácie signalizované stabilizáciou nevyváženosti marží a systému zúčtovania TARGET 2;

4.  je presvedčený, že pozitívny účinok rozhodnutia z júla 2012 znížiť kľúčovú úrokovú sadzbu ECB je obmedzený, lebo v mnohých častiach eurozóny sú kanály prenosu menovej politiky narušené alebo vážne poškodené; pripomína, že veľmi nízke úrokové sadzby môžu z dlhodobého hľadiska viesť k narušeniu v podnikateľskom sektore a poškodiť súkromné úspory a dôchodkové plány;

5.  zdôrazňuje, že prezident ECB v príhovore Výboru Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci 8. júla 2013 oznámil, že sa očakáva, že na základe obmedzených strednodobých odhadov inflácie a potreby podporiť reálnu ekonomiku úrokové sadzby ECB zostanú dlhšiu dobu na súčasnej alebo nižšej úrovni;

6.  s obavou konštatuje, že v roku 2012 sa zvýšil dopyt bankového systému po likvidite zo zdrojov Eurosystému a tým sa posilnila závislosť bankového systému od zásahov zo strany Eurosystému, a varuje pred rizikami takejto závislosti;

7.  domnieva sa, že trojročná dlhodobejšia refinančná operácia dohodnutá v marci 2012 prispela k stabilizácii bankového systému, avšak malo by to byť len dočasné opatrenie; poznamenáva, že i napriek likvidite poskytnutej bankovému systému prostredníctvom dlhodobejšej refinančnej operácie, sú úvery, ktoré sú hospodárstvu k dispozícii, stále ďaleko za hodnotami spred krízy; chápe, že dopyt podnikov po úveroch je v súčasnosti na veľmi nízkej úrovni, čo bankám sťažuje poskytovanie pôžičiek;

8.  vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad prenesením rizík z bánk a vlád zápasiacich s ťažkosťami na súvahu ECB na základe rozhodnutia ECB odkúpiť „neobmedzené“ množstvo krátkodobých štátnych dlhov; zdôrazňuje, že dlhodobé refinančné operácie neposkytujú zásadné riešenie krízy;

9.  domnieva sa, že funkcie centrálnej národnej banky sa musia vykonávať vo veci, ktorá je v plnom súlade s funkčnou, inštitucionálnou a finančnou nezávislosťou, aby sa zabezpečilo riadne plnenie jej úloh vyplývajúcich zo zmluvy a štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky;

10. zdôrazňuje, že nedostatočný rast v európskom podnikateľskom sektore nie je spôsobený predovšetkým nedostatočnou dostupnosťou úverov poskytovaných bankovým odvetvím;

11. vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že sa zdá, že sprísnenie poskytovania úverov bude mať veľmi nepriaznivý vplyv na MSP, pretože banky u nich predpokladajú väčšiu možnosť zlyhania ako u veľkých podnikov a tiež preto, lebo MSP často nie sú schopné prejsť z bankových úverov na iné zdroje externého financovania;

12. zdôrazňuje svoje obavy v súvislosti s veľkou fragmentáciou podmienok poskytovania úverov pre MSP v krajinách eurozóny;

13. zdôrazňuje dôležitú hoci obmedzenú úlohu programu pre trhy s cennými papiermi do septembra 2012 pri riešení zlého fungovania niektorých segmentov trhu s dlhovými cenným papiermi v eurozóne; upozorňuje, že bankový sektor ani vlády by to nemali považovať za ustálený stav;

14. víta zavedenie priamych menových transakcií bez kvantitatívnych obmedzení ex ante s cieľom zabezpečiť prenos menovej politiky, a víta rozhodnutie prepojiť aktivovanie priamych menových transakcií na základe prísnej podmienenosti spojenej s programom Európskeho nástroja finančnej stability(EFSF)/Európskeho mechanizmu pre stabilitu/(ESM);

15. chápe, že upozornenia Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) týkajúce sa pridlhého obdobia kvantitatívneho zmierňovania („vykonať všetko potrebné“); so záujmom sleduje diskusie vo väčšine hlavných centrálnych bánk o najlepšom harmonograme na ukončenie svojich voľných menových politík; konštatuje, že Federálny rezervný úrad chce okrem iného čo najskôr, ako to bude možné, ukončiť súčasné politiky; chápe, že kým sa bankový sektor celkom nestabilizuje a naďalej budú hroziť presahy do verejného sektora, ECB zachová pružnú menovú politiku, ktorú umožňujú nízke miery inflácie očakávané v strednodobom horizonte;

16. domnieva sa, že je nevyhnutné, aby programy ECB na poskytnutie likvidity primerane riešili aj hrozbu inflácie, napríklad prostredníctvom sterilizácie;

17. vzhľadom na nedávny vývoj v USA sa domnieva, že hospodárske oživenie a vyšší rast v hospodárstve predstavujú dobrý a pevný základ pre postupné ukončenie opatrení politiky kvantitatívneho zmierňovania;

18. pripomína, že opatrenia ECB v rámci politiky kvantitatívneho zmierňovania mali mať dočasný charakter, a preto by ich bankový sektor nemal v žiadnom prípade považovať za trvalý nástroj;

19. vyzýva ECB, aby vyslala trhu jasné signály v súvislosti s odhadovaným obdobím aktivácie opatrení v rámci svojej politiky kvantitatívneho zmierňovania a začala s postupným ukončovaním takýchto opatrení, hneď ako sa zmierni napätie v bankovom sektore, hneď ako sa zmierni prepojenie medzi bankami a štátnymi dlhopismi a hneď ako hospodárske ukazovatele týkajúce sa rastu a inflácie odôvodnia toto rozhodnutie;

20. domnieva sa, že nástroje menovej politiky, ktoré ECB používa od začiatku krízy, poskytujú vítanú úľavu finančným trhom v období tiesne, avšak zároveň odhalili svoje limity, pokiaľ ide o stimuláciu rastu a zlepšovaním situácie na trhu práce; domnieva sa preto, že ECB by mala preskúmať ďalšie opatrenia;

21. vyjadruje obavy v súvislosti s veľmi vysokou úrovňou liniek núdzovej pomoci (ELA) na zvýšenie likvidity, ktorú v roku 2011 poskytli národné centrálne bank na základe povolenia ECB, a žiada ďalšie údaje a doplňujúce informácie o presnom rozsahu uvedených liniek, ani o základných operáciách alebo podmienkach, ktoré s nimi súvisia;

22. berie na vedomie, že keďže mechanizmus prenosu menovej politiky nefunguje poriadne, ECB by mala hľadať spôsoby, ako sa priamejšie zameriavať MSP; poukazuje na to, že v súčasnosti nemajú porovnateľné MSP z rôznych krajín eurozóny porovnateľný prístup k úverom, napriek tomu, že majú podobné hospodárske vyhliadky a znášajú podobné riziká; vyzýva ECB, aby uplatňovala politiku zameranú na priamy nákup kvalitných sekuritizovaných úverov MSP, najmä od niektorých členských štátov, v ktorých je transmisný mechanizmus narušený; zdôrazňuje, že táto politika by mala byť obmedzená, pokiaľ ide o objem aj čas, plne neutralizovaná a zameraná tak, aby sa zabránilo vzniku rizík v súvahe ECB;

23. domnieva sa, že ECB by mala veľmi vážne uvažovať o možnosti začať osobitný program na pomoc v prístupe MSP k úverom v linkách systému poskytovania úverov Bank of England;

24. domnieva sa, že pri zabezpečení integrity finančného systému eurozóny plní rozhodujúcu úlohu systém zúčtovania TARGET2; konštatuje však, že podstatná nerovnováha systému TARGET2 odhaľuje znepokojujúcu fragmentáciu finančných trhov v eurozóne, ako aj pokračujúci únik kapitálu v členských štátoch, ktoré sú postihnuté alebo ohrozené vážnymi ťažkosťami súvisiacimi s ich finančnou stabilitou;

25. vyzýva ECB, aby uverejnila právne rozhodnutie týkajúce sa programu priamych monetárnych transakcií (OMT), aby bolo možné dôkladnejšie analyzovať jeho detaily a vplyvy;

26. zdôrazňuje, že linky núdzovej pomoci na zvýšenie likvidity sa v konsolidovanej súvahe Eurosystému uvádzajú v okruhu „ostatné pohľadávky voči úverovým inštitúciám eurozóny v eurách“, pričom sa neuvádzajú ďalšie náležitosti ani doplňujúce informácie o takýchto linkách, ani o základných operáciách alebo podmienkach, ktoré s nimi súvisia; žiada ECB, aby zlepšila podávanie správ o vývoji núdzovej pomoci na zvýšenie likvidity na svojich internetových stránkach podľa jednotlivých krajín;

27. je povzbudený stabilizáciou nevyváženosti úrovní systému zúčtovania TARGET 2 v druhej polovici roku 2012; zdôrazňuje, že pri zabezpečení integrity finančného systému eurozóny plní rozhodujúcu úlohu systém zúčtovania TARGET 2; naďalej ho však znepokojuje pretrvávajúca fragmentácia finančných trhov v rámci eurozóny;

28. pripomína nezávislosť ECB vo vedení svojej menovej politiky zakotvenej v zmluvách; domnieva sa, že vedenie menovej politiky by malo byť demokratické a malo by byť výsledkom rozhodovania medzi rôznymi názormi a prístupmi, aby sa posilnili transparentnosť, a tak aj demokratická zodpovednosť; v tejto súvislosti pripomína význam dialógu o menovej politike a písomných otázok predložených poslancami EP;

29. vyjadruje znepokojenie v súvislosti s možnými vedľajšími účinkami predĺženej, mimoriadne flexibilnej menovej politiky, ako je agresívne riskovanie, vytváranie finančnej nerovnováhy, narušenie cien na finančných trhoch a stimuly na oddialenie nevyhnutných opráv súvahy a reforiem; podporuje ECB, aby našla správnu rovnováhu medzi rizikami predčasného opustenia svojej mimoriadne prispôsobivej menovej politiky a rizikami súvisiacimi s ďalším odďaľovaním takéhoto opustenia;

30. zdôrazňuje, že ECB by mala byť pripravená spĺňať najvyššie normy zodpovednosti pri vykonávaní svojich úloh v oblasti menovej politiky a dohľadu vo vzťahu k Parlamentu a v tejto súvislosti pripomína význam dialógu o menovej politike a písomných otázok predložených poslancami EP; pripomína aktuálnu výzvu na väčšiu transparentnosť v ECB, ktorá by viedla k zvýšeniu dôveryhodnosti a predvídateľnosti, a oceňuje zlepšenia, ku ktorým už v tejto oblasti došlo;

31. domnieva sa, že výmenný kurz je dôležitou premennou hospodárskej politiky, ktorá má vplyv na konkurencieschopnosť eurozóny; zdôrazňuje význam podpory eura ako medzinárodnej meny;

32. vyzýva ECB, aby preskúmala možnosť použitia perspektívneho usmernenia ako nekonvenčného nástroja na podporu správneho prenosu opatrení peňažnej politiky; poznamenáva, že toto usmernenie by sa malo viazať na pozitívne zmeny v hospodárskom raste eurozóny alebo na zvýšenie inflácie v strednodobom horizonte nad 2 %;

33. vyzýva ECB, aby v spolupráci s národnými centrálnymi bankami vysvetlila svoju politiku v oblasti menových swapových obchodov určených na poskytnutie podpory dvojstrannej hospodárskej a obchodnej výmeny a na pomoc udržať finančnú stabilitu;

Banková únia

34. konštatuje, že európsky bankový systém je stále krehký a musí sa reformovať z hľadiska štruktúry a konsolidovať prostredníctvom rozvoja skutočnej bankovej únie;

35. víta pokrok dosiahnutý v rokovaniach o nariadení o jednotnom mechanizme dohľadu (SSM), ktorým sa má ECB udeliť právomoc dohľadu nad úverovými inštitúciami v eurozóne a nad inštitúciami, ktoré sa k nej chcú pripojiť; domnieva sa, že vytvorenie SSM prispeje k oddeleniu prepojenia medzi bankami a štátnymi dlhmi a pomôže vyvinúť spoločný európsky prístup ku krízovému riadeniu;

36. víta najmä svoje zapojenie do vymenúvania predsedu a podpredsedu dozornej rady;

37. domnieva sa, že zriadenie jednotného mechanizmu dohľadu by malo prispieť k obnove dôvery v bankový sektor a k oživeniu požičiavania medzi bankami a cezhraničným tokom úverov prostredníctvom nezávislého integrovaného dohľadu pre všetky zúčastnené členské štáty;

38. žiada, aby SSM fungoval spôsobom, ktorý by v plnej miere dodržiaval jednotný súbor pravidiel pre finančné služby bol by v plnom rozsahu v súlade so zásadami, na ktorých sa zakladá jednotný trh finančných služieb;

39. domnieva sa, že ECB by mala uvítať možnosť zapojiť do SSM členské štáty, ktoré nepatria do eurozóny, s cieľom zabezpečiť väčšiu harmonizáciu postupov dohľadu v rámci EÚ;

40. zdôrazňuje význam prínosnej spolupráce medzi ECB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v rámci SSM pre zabezpečenie účinného a hladkého dohľadu;

41. víta prípravu komplexného hodnotenia kvality aktív pre všetky banky, ktoré bude spadať pod priamy dohľad SSM a ktoré bude podkladom na celkový záťažový test, ktorý vykoná Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) v spolupráci s SSM v druhom štvrťroku roku 2014;

42. konštatuje, že posilnenie ECB vyplývajúce z vytvorenia SSM treba vyvážiť väčšou zodpovednosťou vo vzťahu k národným parlamentom a Európskemu parlamentu;

43. domnieva sa, že transparentnosť v oblasti bankového dohľadu je kľúčová tak, ako sa na tom dohodli Európsky parlament a Európska centrálna banka v medziinštitucionálnej dohode;

44. konštatuje, že pridelenie úloh dohľadu ECB predstavuje nové výzvy, pokiaľ ide o konflikt záujmov, a víta ustanovenia v tejto otázke, ktoré sú zakotvené v medziinštitucionálnej dohode medzi Európskym parlamentom a ECB; pripomína, že s cieľom úplného vykonávania týchto ustanovení musí ECB zaviesť presnejšie pravidlá, a to aj vrátane ustanovení o prechodných obdobiach pre členov vyššieho manažmentu Eurosystému, ktorí sa zúčastňujú na bankovom dohľade;

45. pripomína, že je mimoriadne dôležité, aby ECB zabezpečila oddelenie prevádzky základných jednotiek pripravujúcich návrhy rozhodnutí v oblasti menovej politiky a politiky v oblasti dohľadu; zdôrazňuje nevyhnutnosť dohody týkajúcej sa opatrení na zabezpečenie demokratickej zodpovednosti medzi ECB a Európskym parlamentom;

46. považuje za naliehavé schváliť vytvorenie jednotného mechanizmu riešenia sporov s cieľom chrániť daňovníkov a predchádzať budúcim bankovým krízam;

47. zdôrazňuje, že s cieľom zlepšiť odolnosť bankového systému je dôležité posilniť jeho rôznorodosť prostredníctvom podpory rozvoja malých a stredných miestnych bánk;

48. je presvedčený, že s cieľom znížiť riziká a posilniť stabilitu bankového systému a zamedziť rozvoju inštitúcií, ktoré sú „príliš veľké na to, aby zlyhali“, by sa mohla zvážiť možnosť zavedenia oddelenia sporiteľní a investičných bánk; očakáva legislatívny návrh Komisie o bankovej štruktúre;

49. domnieva sa, že trojku by mal nahradiť systém, v ktorom bude Komisia, ktorá zodpovedá Parlamentu, v centre mechanizmu s krajinami, pre ktoré je program určený, pričom Euroskupina bude začlenená do rozhodovacieho procesu, ECB poskytne expertízu a MMF v prípade potreby poskytne poradenské služby;

Inštitucionálne otázky

50. upozorňuje, že nariadenie o SSM predpokladá uzavretie medziinštitucionálnych dohôd medzi Európskym parlamentom a ECB o demokratickej zodpovednosti so zdôraznením úlohy Parlamentu; nalieha na ECB, aby plnila nové požiadavky, najmä pokiaľ ide o demokratickú zodpovednosť a transparentnosť v jej činnostiach dohľadu;

51. vyzýva ECB, aby podrobila každý aspekt svojej činnosti kritickému sebahodnoteniu vrátane vplyvu programov (hospodárskeho) prispôsobenia, ktoré pomohla vytvoriť, a primeranosti makroekonomických predpokladov ex post a scenárov, ktoré tvoria základ týchto programov;

52. vyzýva na ECB, aby zverejňovala súhrnné zápisnice zo zasadnutí Rady guvernérov vrátane argumentov a záznamov hlasovania;

53. je hlboko znepokojený tým, akým spôsobom Rada pristúpila k uzneseniu Parlamentu z 25. októbra 2012[3] o odporúčaní Rady na vymenovanie člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky, a konštatuje, že pri vymenúvaní členov najvyššieho manažmentu ECB treba venovať primeranú pozornosť odbornosti aj pohlaviu jeho členov; zastáva názor, že inštitúcie EÚ vrátane ECB by mali byť príkladom v oblasti rodovej vyváženosti, a že je veľmi dôležité, aby sa zlepšilo rodové zastúpenie na vedúcich pozíciách v rámci ECB; vyjadruje nesúhlas so skutočnosťou, že členské štáty ignorovali negatívny výsledok hlasovania Parlamentu vo výbore ECON a na plenárnej schôdzi z dôvodu nedostatočnej perspektívy hľadiska rodovej vyváženosti pri vymenúvaní Yvesa Merscha; naliehavo vyzýva členské štáty, aby v súvislosti s vymenovaním členov výkonnej rady začlenili hľadisko rodovej vyváženosti s možnosťou prijatia pozitívnych opatrení na základe vyváženého rodového zastúpenia;

54. pripomína, že v súlade s článkom 10.4 Protokolu 4 o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky sú rokovania na zasadnutiach Rady guvernérov dôverné, ale rada môže rozhodnúť o zverejnení výsledkov svojich rokovaní; žiada ECB, aby vo svojich následných výročných správach uviedla zdôvodnenú reakciu na výročnú správu Parlamentu o ECB;

55. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Európskej centrálnej banke.

• [1]  Ú. v. ES C 138, 4.5.1998, s. 177.
• [2]  Prijaté texty, P7_TA(2013)0176.
• [3]  Prijaté texty, P7_TA(2012)0396.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	5.11.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	41 5 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Marino Baldini, Burkhard Balz, Jean-Paul Besset, Sharon Bowles, Udo Bullmann, Nikolaos Chountis, George Sabin Cutaş, Leonardo Domenici, Derk Jan Eppink, Diogo Feio, Markus Ferber, Ildikó Gáll-Pelcz, Jean-Paul Gauzès, Sylvie Goulard, Liem Hoang Ngoc, Gunnar Hökmark, Syed Kamall, Jürgen Klute, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Philippe Lamberts, Werner Langen, Astrid Lulling, Ivana Maletić, Hans-Peter Martin, Marlene Mizzi, Sławomir Nitras, Ivari Padar, Alfredo Pallone, Antolín Sánchez Presedo, Olle Schmidt, Peter Simon, Theodor Dumitru Stolojan, Kay Swinburne, Sampo Terho, Marianne Thyssen, Corien Wortmann-Kool, Pablo Zalba Bidegain
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Zdravka Bušić, Krišjānis Kariņš, Mojca Kleva Kekuš, Olle Ludvigsson, Thomas Mann, Gianni Pittella, Nils Torvalds
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Izaskun Bilbao Barandica, Yves Cochet, Mary Honeyball