SPRÁVA o správe o plnení v roku 2013: rozvoj a uplatňovanie technológií na zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého v Európe
4.12.2013 - (2013/2079(INI))
Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
Spravodajca: Chris Davies
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*):Vicky Ford, Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
(*) Postup pridružených výborov – článok 50 rokovacieho poriadku
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
k správe o plnení v roku 2013: rozvoj a uplatňovanie technológií na zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého v Európe
Európsky parlament,
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého a o zmene a doplnení smernice Rady 85/337/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES, 2008/1/ES a nariadenia (ES) č. 1013/2006 (smernica o zachytávaní a ukladaní uhlíka) [1],
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. marca 2013 o budúcnosti zachytávania a ukladania CO2 v Európe (COM(2013) 180),
– so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 27. marca 2013 s názvom Rámec pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 (COM(2013) 169),
– so zreteľom na klimaticko-energetický balík EÚ z decembra 2008,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2012 o pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050[2],
– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0430/2013),
A. keďže zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého (CCS) je sľubnou technológiou, ktorá je možno jediným spôsobom, ako dosiahnuť výrazné zníženie CO2 z priemyselných zdrojov a ktorá má potenciál výrazne znížiť emisie CO2 z elektrární na fosílne palivá, ale ktorá si vyžaduje investície a predvedenie v priemyselnom rozsahu na podporu inovácií, bezpečné znižovanie nákladov a potvrdenie svojej bezpečnosti z hľadiska životného prostredia;
B. keďže Medzinárodná agentúra pre energiu predpovedá, že fosílne palivá budú do roku 2030 naďalej poskytovať 75 % celosvetového energetického mixu, navrhuje, že CCS má zabezpečiť takmer 20 % zníženia CO2 do roku 2050, a tvrdí, že ak sa CCS nezavedie, bude potrebných ďalších 40 % investícií do elektriny, aby sa zabránilo zvýšeniu teploty o 2°C;
C. keďže technológia CCS je jedinou technológiou, ktorá je schopná výrazne znížiť emisie CO2 v hlavných priemyselných odvetviach vrátane oceliarskeho, cementárenského, chemického a rafinačného a v kombinácii s využitím biomasy na výrobu elektrickej energie má potenciál na presadzovanie čistého zníženia emisií CO2;
D. keďže so súčasnými úrovňami využívania fosílnych palív a predpokladmi ich využívania v budúcnosti sa technológia CCS zdá zásadnou na dosiahnutie cieľa udržať zvýšenie globálnej teploty pod 2 °C;
E. keďže vývoj v oblasti CCS by sa mal považovať za stratégiu, ktorá dopĺňa rozvoj obnoviteľných zdrojov energie pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo;
F. keďže v roku 2007 si predsedovia vlád EÚ predsavzali do roku 2015 mať v prevádzke 12 demonštračných elektrární s CCS, ale keďže ich finančná životaschopnosť závisí od vysokej ceny uhlíka, tieto ambície nie je možné realizovať;
G. keďže rozvoj tejto technológie by nemal byť stimulom na zvýšenie podielu elektrární na fosílne palivá;
H. keďže EÚ stráca svoje technologické vedenie v oblasti CCS a s jediným projektom, o ktorého finančnej podpore z programu NER300 sa uvažuje, a projektmi Európskeho energetického programu pre oživenie, ktoré boli ukončené alebo pozastavené, v súčasnosti nemá žiadnu účinnú politiku na podporu rozvoja hlavných projektov v oblasti CCS;
I. keďže široká verejnosť by vždy mala mať úplnú a jasnú predstavu o výhodách a možných rizikách technológie CCS pred vypracovaním akéhokoľvek projektu v komerčnom rozsahu;
Zvýšenie ambícií
1. uznáva, že nasadenie technológie CCS má potenciál umožniť EÚ splniť svoje očakávania v oblasti zníženia emisií uhlíka do roka 2050 pri čo najnižších nákladoch a že je to potrebné najmä na zníženie emisií CO2 v odvetviach s vysokou úrovňou emisií; nazdáva sa, že môže tiež prispieť k rozmanitosti a bezpečnosti dodávok energie a zároveň môže zachovávať a vytvárať pracovné príležitosti; potvrdzuje naliehavú potrebu vypracovať celú sériu hlavných projektov CCS, aby sa mohli zistiť najlepšie a hospodársky najvýhodnejšie riešenia, a vyzýva Komisiu, aby vytýčila ciele pre dosiahnutie tohto zámeru; oceňuje, že vzhľadom na podstatné požadované investície sú okrem systému EÚ na obchodovanie s emisiami potrebné ďalšie investície na podporu výskumu a technického a bezpečného uplatňovania CCS;
2. domnieva sa, že hoci CCS môže poskytnúť časť riešenia na dosiahnutie cieľa znížiť emisie skleníkových plynov, bolo by lepšie, keby členské štáty mohli dosiahnuť tento cieľ bez použitia technológie CCS;
3. vyzýva Komisiu, aby povzbudila zavádzanie CCS nielen v súvislosti s výrobou elektrickej energie z uhlia a zemného plynu, ale aj v sérii priemyselných odvetví, akými sú chemické odvetvie, metalurgické, železiarske a oceliarske, cementárske a rafinačné odvetvie; trvá na tom, že Komisia by sa mala zaoberať otázkou zavádzania technológie CCS v rámci v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a mala by predložiť návrhy na podporu včasnej tvorby hlavných projektov CCS pre priemyselné odvetvia;
4. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali ďalekosiahle opatrenia na podporu medzinárodnej spolupráce a využívania technológií na zmierňovanie účinkov zmeny klímy s cieľom naznačiť rozvíjajúcim sa hospodárstvam cestu k alternatívam vo vývoji, napríklad k technológiám CCS, ktoré sú menej náročné na uhlík;
5. domnieva sa, že v akčnom pláne pre oceľ by sa mal uviesť osobitný odkaz na potrebu rozvíjať hlavné projekty CCS v rámci tohto odvetvia;
Vedúca úloha členských štátov
6. uznáva, že zavedenie technológie CCS nemožno uskutočniť bez podpory členských štátov a súkromných investorov a že členské štáty majú absolútne a zvrchované právo povzbudzovať jej uplatňovanie alebo jej brániť; poznamenáva, že hoci viaceré členské štáty uviedli, že neočakávajú, že CCS zohrá úlohu pri dosahovaní ich cieľov týkajúcich sa zníženia emisií, nemalo by to odradiť od iniciatív tých, ktorí sa nazdávajú, že technológia môže zohrávať účinnú úlohu v ich prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo;
7. pripomína Komisii, že Parlament vyzval na prijatie právneho predpisu, ktorý by vyžadoval, aby každý členský štát vypracoval stratégiu znižovania emisií uhlíka do roka 2050; navrhuje, aby sa tieto vnútroštátne plány aktualizovali každých päť rokov; očakáva, že členské štáty v nich uvedú, či a ako nasadia technológiu CCS;
8. žiada Komisiu, aby navrhla uložiť členským štátom povinnosť pripraviť a uverejniť vnútroštátne plány prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo pred konferenciou o Rámcovom dohovore OSN o zmene klímy, ktorá sa uskutoční v roku 2015;
9. zdôrazňuje, že vzhľadom na absenciu vysokej ceny uhlíka členské štáty, ktoré si želajú podporiť zavádzanie CCS, zohrávajú kľúčovú úlohu v zabezpečovaní transparentného toku príjmov a toľkej ďalšej finančnej podpory, koľko bude potrebné na zabezpečenie výstavby a prevádzky hlavných projektov, aby si prevádzkovatelia, ktorí ako prví iniciátori čelia vysokým nákladom, mohli zaistiť návratnosť svojej investície; poznamenáva, že možno sa budú požadovať vhodné regulačné opatrenia, ak má byť technológia CCS zavedená na komerčnej báze; uznáva, že je potrebné, aby boli splnené normy environmentálnej bezpečnosti;
Regulácia a financovanie zo strany EÚ
10. vyzýva Komisiu, aby zvážila vytvorenie investičného fondu EÚ pre priemyselné inovácie na podporu vývoja inovatívnych technológií šetrných voči životnému prostrediu vrátane hlavných projektov CCS, iných inovatívnych nízkouhlíkových technológií a opatrení na zníženie emisií CO2 z energeticky náročných priemyselných odvetví a ich procesov; navrhuje, aby sa to financovalo z predaja kvót z EU ETS; zdôrazňuje, že by to nemalo viesť k novému zaťaženiu rozpočtu EÚ; uznáva, že pri stanovení rámca pre parametre na používanie účtu tohto fondu by sa mali využiť poznatky z obmedzení a nepružnosti mechanizmu financovania NER 300;
11. je presvedčený, že politiky a stratégie CCS by sa mali vypracovať na základe jasného dôkazu o pozitívnom vplyve na životné prostredie, stabilitu hospodárstva EÚ, zamestnanosť v EÚ a na dostupnosť ceny energie pre verejnosť a pre priemysel;
12. nazdáva sa, že dlhodobejšia podpora CCS by sa mala odvíjať najmä od vhodného cenového signálu CO2, ale navrhuje, aby sa akákoľvek dočasná finančná podpora požadovaná od členských štátov alebo EÚ odvíjala najlepšie od produkcie a dovozu fosílnych palív, ktoré nesú hlavnú zodpovednosť za emisie CO2; navrhuje, aby Komisia uľahčila diskusiu o možných alternatívach, pričom uskutoční analýzu systémov vyžadujúcich nákup osvedčení CCS, ktoré budú dokladom o CO2, ktorým sa zabránilo prostredníctvom ukladania alebo spracovania v rovnakom množstve, ako v CO2, ktoré sa nachádzajú vo fosílnych palivách umiestnených na trhu;
13. žiada Komisiu, aby pripravila usmernenia pre členské štáty so zreteľom na rozličné finančné a iné mechanizmy, ktoré by mohli zaviesť na podporu a podnietenie vývoja CCS, a na podporu financií v rámci rozpočtu EÚ;
14. všíma si rozhodnutie Európskej investičnej banky zakázať pôžičky na výstavbu elektrární na uhlie, ktoré by vypúšťali viac než 550 g CO2/kWh; zdôrazňuje, že bez finančnej podpory rozvoja CCS bude mať zavedenie prísnych emisných noriem zásadný význam;
15. navrhuje, aby Komisia zvážila, ako by sa dal v týchto odvetviach využiť Výskumný fond EÚ pre uhlie a oceľ na podporu demonštrácie CCS v etape pred komerčným využitím;
16. víta podporu nórskej vlády projektov CCS v EÚ a vyjadruje želanie, aby sa v diskusii o nasledujúcom programovom období predložila žiadosť o finančnú podporu hlavných projektov CCS;
17. žiada Komisiu, aby posúdila prínosy prijatia a rozvoja skúšobného projektu Ciuden CCS v Španielsku, ktorý ako európske skúšobné zariadenie technológie zachytávania a skladovania CO2 v rámci krajiny získal podporu financovania z prostriedkov EÚ vo výške približne 100 miliónov EUR;
Preprava a úložiská
18. uznáva, že vytvorením zoskupení priemyselných zariadení CCS obsluhovaných spoločnými potrubiami alebo inými prepravnými systémami CO2 možno dosiahnuť významné finančné úspory; tvrdí, že od prevádzkovateľov závodov nemožno vo všeobecnosti očakávať, že budú brať ohľad na budúce požiadavky iných zariadení, a že významné investície, napríklad kmeňové potrubia, ktoré môžu prípadne odvádzať CO2 z viacerých zdrojov, by sa mohli budovať prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev; zdôrazňuje, že členské štáty usilujúce sa o zavedenie CCS môžu zohrávať priamu úlohu pri zaisťovaní zabezpečovania prepravy CCS a určovaní dostupnosti skladovacej infraštruktúry;
19. vyzýva na užšiu spoluprácu so Spojenými štátmi a s Kanadou formou výmeny skúseností a osvedčených postupov týkajúcich sa činností v oblasti CCS vykonaných v súvislosti s dialógom medzi USA a Kanadou o čistej energii;
20. trvá na tom, že nízkouhlíkové technológie by sa mali považovať za doplnkové a nie za vzájomne konkurenčné; zdôrazňuje skutočnosť, že obnoviteľné zdroje i CCS majú svoju úlohu v budúcom energetickom mixe EÚ a že energetický mix by sa nemal presadzovať na úkor dosiahnutia povinného cieľa EÚ v oblasti rozvoja obnoviteľných zdrojov; žiada, aby boli v rámci v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 navrhnuté opatrenia na podporu oboch technológií;
21. poznamenáva, že z geologického hľadiska je Európa bohatá na možné lokality vhodné na trvalé uloženie veľkého objemu CO2, v neposlednom rade na dne Severného mora, ďaleko od ľudských obydlí; podporuje opatrenia EÚ na stanovenie spoločného vymedzenia charakteru úložiska, identifikáciu vhodných úložísk v celej Európe, prípravu pilotných projektov a prípravu úložísk na ukladanie v komerčnom rozsahu na území členských štátov podporujúcich tento zámer;
22. vyzýva Komisiu, aby podporila výrobu európskeho atlasu možných úložísk CO2;
23. uznáva, že článok 6 Londýnskeho protokolu bol zmenený tak, že už nemusí tvoriť prekážku cezhraničnej prepravy CO2 určeného na ukladanie; poznamenáva však, že ratifikácia tejto zmeny by mohla trvať dlhé roky; vyzýva Komisiu, aby ozrejmila, či existujú okolnosti, ktoré umožnia cezhraničnú prepravu CO2 pred ratifikáciou protokolu;
Zodpovednosť pri ukladaní
24. berie na vedomie obavy niektorých potenciálnych staviteľov zariadení s CCS, že požiadavky a zodpovednosť, ktorá im plynie z geologického ukladania CO2 v úložiskách schválených členskými štátmi, sú nezmerateľné a neúmerné; pripomína však predpisy týkajúce sa zodpovednosti za ukladanie CO2, ktoré sa ustanovujú v smernici o geologickom ukladaní CO2 (smernica o CCS) a povinnosti plynúce držiteľom povolenia na ukladanie;
25. plne súhlasí s tým, že treba zabrániť akýmkoľvek únikom z úložísk CO2 a v súlade s článkom 1 smernici o CCS chrániť environmentálnu integritu projektu; vyzýva Komisiu, aby poskytla usmernenie k tomu, do akej miery by sa mali vopred určiť podrobnosti dojednaní o dodržiavaní podmienok prostredníctvom rokovaní medzi možnými prevádzkovateľmi a príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov;
26. poukazuje na to, že smernica o CCS poskytuje členským štátom veľkú pružnosť v určovaní finančnej zábezpeky poskytnutej prevádzkovateľmi CCS a obdobia, do ktorého sa zodpovednosť za zatvorené úložisko prenáša na príslušný orgán; navrhuje, aby členské štáty, ktoré sa usilujú podporovať rozvoj CCS, zohrávali väčšiu podnikateľskú úlohu a prevzali väčší podiel zodpovednosti v porovnaní so súčasným chápaním;
27. vyzýva Komisiu, aby preskúmala svoje usmerňujúce dokumenty k smernici o CCS, aby sa tieto body vysvetlili;
28. tvrdí, že požiadavka smernice o CCS, že v prípade úniku CO2 musia prevádzkovatelia odovzdať kvóty, nezohľadňuje nákladné úsilie potrebné na nápravu; obáva sa, že táto povinnosť kladie do cesty rozvoja CCS ďalšiu prekážku; vyzýva Komisiu, aby vo svojom posúdení smernice o CCS navrhla jej revíziu;
Stav pripravený na zachytávanie a ukladanie
29. trvá na tom, že nie je viac prijateľné investovať do elektrární či priemyselných zariadení, pri ktorých je pravdepodobné vypúšťanie veľkého množstva CO2, bez zohľadnenia toho, ako sa toto množstvo v budúcnosti zníži;
30. zdôrazňuje, že podľa prieskumu Eurobarometer európske obyvateľstvo vo veľkej miery nemá vedomosti o technológii CCS, ale tí, ktorí sú o nej informovaní, ju skôr podporujú; žiada Komisiu a členské štáty, aby zlepšili komunikáciu v záujme zvýšenia povedomia verejnosti o CCS, a vyjadruje presvedčenie, že lepšie porozumenie technológii CCS má zásadný význam pre jej verejné prijatie, a teda aj pre jej zavedenie;
31. poznamenáva, že členské štáty môžu rôznymi spôsobmi vyhodnotiť ustanovenia smernice o CCS, ktoré vyžadujú posúdenie možností zachytávania, prepravy a ukladania pred udelením prevádzkových licencií elektrárňam;
32. vyzýva Komisiu, aby ako možnú podmienku výstavby akýchkoľvek nových elektrární na fosílne palivá a priemyselných zariadení produkujúcich vysoké emisie nad schválenú veľkosť v členských štátoch, ktoré sa rozhodnú používať technológiu CCS, navrhla primeranú prípravu na zavedenie technológie CCS alebo iných opatrení zameraných na podstatné zníženie emisií CO2 s výnimkou elektrární určených na vyrovnávanie špičky a prípadov, keď členský štát splnil legislatívnu požiadavku na uverejnenie plánu, ako splní svoje ciele v oblasti znižovania emisií CO2 do roku 2050 bez použitia technológie CCS;
33. vyzýva Komisiu, aby zanalyzovala mieru, v akej by bolo potrebné zaviesť CCS do určitých kľúčových dátumov, napr. do roku 2030, a predložila o tom správu, aby CCS mohlo výrazne prispieť k cieľom znižovania emisií do roku 2050;
Zachytávanie a používanie uhlíka
34. víta rôzne iniciatívy na využitie CO2 spôsobmi, ktoré obmedzujú celkové množstvá emisií v atmosfére a vytvárajú alternatívne produkty, akými sú udržateľné dopravné palivá; obzvlášť naliehavo vyzýva Komisiu, aby posúdila potenciál bezpečného používania CO2 na zdokonalenie ťažby ropy a plynu v EÚ;
o
o o
35. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Pred piatimi rokmi existovali veľké nádeje, že Európska únia je na ceste k tomu, aby sa stala svetovým lídrom v nasadzovaní technológie zachytávania a ukladania oxidu uhličitého (CCS). Európska rada prijala nielen myšlienku uvedenia 12 demonštračných projektov CCS do prevádzky do roku 2015, ale podporila tiež návrh Európskeho parlamentu na mechanizmus financovania (NER300), pri ktorom sa zdalo, že pravdepodobne zabezpečí dostatočnú podporu verejného sektora na zaistenie výsledkov.
To všetko bolo dobré. Ak sa svetové emisie CO2 majú do roka 2050 dramaticky znížiť pri čo najnižších nákladoch, nasadenie technológie CCS bude mať zásadný význam. Je potrebné na obmedzenie emisií z veľkých priemyselných zariadení a môže umožniť ďalšie používanie fosílnych palív s výrazne obmedzenými dôsledkami z hľadiska globálneho otepľovania.
Žiaľ, z tohto pôvodného nadšenia sa zatiaľ neukázalo veľa výsledkov. Medzi prvými žiadateľmi v prvej fáze programu financovania NER300 bolo trinásť významných projektov v šiestich krajinách, no väčšina z nich bola buď stiahnutá, alebo nesplnili prísne, nepružné požiadavky, ktoré boli stanovené. V druhej fáze je spustený len jeden projekt (Spojené kráľovstvo – White Rose), ale zďaleka nie je isté, že požiadavky členského štátu a požiadavky Komisie budú v dostatočnom súlade, aby bolo možné prijať záväzok. Väčšina z 1 miliardy EUR uvoľnených na pilotné projekty CCS v roku 2009 prostredníctvom európskeho plánu na oživenie hospodárstva ostáva doteraz nepoužitá a nebude prerozdelená.
Technológia oddeľovania a zachytávania CO2 je k dispozícii od 30. rokov 20. storočia. Preprava CO2 potrubiami je bežná po celom svete. Bezpečnosť podzemného ukladania CO2 bola preukázaná, a to najmä v lokalite Sleipner, kde Nórsko od roku 1996 vstrekuje 1 milión ton CO2 ročne do horniny hlboko pod Severným morom bez akýchkoľvek známok neočakávaného pohybu.
Jedna štúdia za druhou ukazujú, že technológia CCS bude lacnejšia na tonu zachyteného CO2 v porovnaní s veternou energiou na mori a slnečnou energiou, prečo teda táto technológia nie je prijímaná s väčším nadšením?
Doteraz najdôležitejším dôvodom je, že ani Európska únia, ani jej členské štáty nevytvorili obchodný model, ktorý podporuje súkromné investície. Zatiaľ čo stavitelia projektov energie z obnoviteľných zdrojov dostali finančné dotácie na účet odberateľov elektrickej energie, podpora CCS závisela takmer úplne od toho, aby cena kvót na emisie uhlíka bola taká vysoká, že investori budú hľadať alternatívu ich nakupovania vyhýbaním sa emisiám CO2. Hodnota z mechanizmu financovania NER300 bola tiež priamo závislá od ceny emisných kvót uhlíka, ktorých prepad bol preto dvojitým úderom pre nádeje na nasadenie CCS.
Niet pochýb, že cena emisných kvót uhlíka vo výške 60 – 70 EUR za tonu by výrazne znížila potrebu dotácií pre energiu z obnoviteľných zdrojov a stimulovala investície do CCS, takáto cena je však na mnoho rokov dopredu nepravdepodobná. Preto je potrebný alternatívny prístup. Spravodajca v tejto správe naznačuje smer, ktorým by bolo možné sa uberať, a opatrenia, ktoré budú potrebné.
Zdôrazňuje, že ak sa má technológia CCS rozvíjať, bude mať zásadný význam finančná podpora zo strany členských štátov. Aj keď žiadny členský štát nemusí túto technológiu prijať proti svojej vôli, spravodajca spochybňuje predpoklad, že vlády všetkých krajín EÚ vedia, ako dosiahnu svoje ciele v oblasti zníženia emisií CO2 do roka 2050, alebo že posúdili úlohu, ktorú by CCS mohlo pri tom zohrávať. Čiastočne aj z tohto dôvodu zdôrazňuje, že v právnych predpisoch EÚ by sa malo vyžadovať, aby každý členský štát uverejnil indikatívnu stratégiu obsahujúcu vysvetlenie, ako dosiahnu ciele na rok 2050.
Nie je možné nechať všetko na súkromný sektor. Členské štáty, ktoré si uvedomujú potenciál CCS, by mali byť pripravené zohrávať aktívnu úlohu v realizovaní jej vývoja. Budú musieť zabezpečiť finančné mechanizmy, ako sú vstupné poplatky podobné ako v prípade podpory energie z obnoviteľných zdrojov. Môžu potrebovať pomoc pri výstavbe potrubnej siete a pri identifikácii a príprave úložísk. Môže byť tiež potrebné, aby prevzali iniciatívu v presviedčaní skeptickej verejnosti o tom, že ukladanie CO2 predstavuje menšie riziko než mnohé iné priemyselné činnosti. Budú musieť prevziať podiel finančnej zodpovednosti v prípade, ak na úložisku, ktoré schválili, nastanú problémy.
Hoci členské štáty by mali zohrávať vedúcu úlohu, vždy sa akceptovalo, že EÚ by mala kolektívne zohrávať úlohu v stimulovaní rozvoja CCS a zaisťovaní šírenia poznatkov v prospech všetkých. V súčasnej situácii EÚ už nemá na to zavedenú účinnú politiku.
Spravodajca navrhuje, aby sa schválil cieľ pre EÚ, ktorý pomôže sústrediť sa na podporu použitia určitej časti existujúcich obmedzených finančných prostriedkov, ktoré môžu byť k dispozícii na dosiahnutie tohto cieľa. Tvrdí, že je jednoducho nutné podporiť vypracovanie radu hlavných projektov CCS, ak sa majú podporiť inovácie, znížiť náklady a ak sa táto technológia má stať akceptovanou ako životaschopná možnosť. Navrhuje skromný cieľ do roku 2020 uviesť do prevádzky alebo začať stavať dostatočný počet projektov CCS, ktorý umožní ukladanie 10 miliónov ton CO2 ročne. To je jedna pätina globálneho cieľa pre uvedený rok navrhovaného Medzinárodnou agentúrou pre energiu.
V krátkodobom horizonte bude potrebný ďalší zdroj financovania. Spravodajca sa prihovára za vytvorenie fondu pre priemyselné inovácie z predaja emisných kvót uhlíka. Tieto zdroje by mohli byť k dispozícii nielen na podporu CCS, ale aj na prípravu inovatívnych projektov energie z obnoviteľných zdrojov a prostriedkov na znižovanie emisií CO2 v energeticky náročných priemyselných odvetviach.
Európska komisia očakáva, že do roka 2035 sa technológia CCS stane samostatne životaschopnou, ale pokiaľ ide o fázu pred komercializáciou po roku 2020, spravodajca sa domnieva, že zdrojom finančnej podpory by mali byť fosílne palivá, z ktorých emisie CO2 vznikajú. Odporúča vytvoriť systém osvedčení CCS podľa vzoru britského systému záväzkov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov alebo švédskeho a nórskeho systému osvedčovania. Odporúča, aby sa povinnosť mať viacero osvedčení CCS vzťahovala osobitne na výrobcov a dovozcov fosílnych palív.
Ak by sa nesprístupnila finančná podpora CCS, inou alternatívou by bol regulačný prístup. Spravodajca uprednostňuje vyhnutie sa zavádzaniu prísnych emisných noriem, akceptuje však, že aj tie môžu zohrávať určitú úlohu.
Európsky parlament získal v roku 2008 kredit za navrhnutie finančného mechanizmu na podporu CCS, ktorý zaistil podporu Rady a Komisie. Spravodajca dúfa, že poslanci EP znova prevezmú iniciatívu a že v tejto správe Parlament navrhne prostriedky na zaistenie uplatnenia technológie, ktorá bude zohrávať kľúčovú úlohu v boji proti hrozbe globálneho otepľovania.
STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (6.11.2013)
pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
k správe o plnení v roku 2013: rozvoj a uplatňovanie technológií na zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého v Európe
(2013/2079(INI))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*): Vicky Ford(*) Postup pridružených výborov – článok 50 rokovacieho poriadku
NÁVRHY
Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
A. keďže zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého (CCS) v súčasnosti predstavuje jedinú dostupnú technológiu, prostredníctvom ktorej sa dá vo veľkom meradle a preukázateľne odstrániť oxid uhličitý zo spaľovania fosílnych palív na účely nízkouhlíkovej výroby elektrickej energie;
B. keďže v energetickom sektore existujú alternatívy k fosílnym palivám, no vo viacerých priemyselných odvetviach, ako v chemickom, oceliarskom, rafinačnom či cementárskom priemysle, sa výrazné zníženie emisií môže dosiahnuť iba prostredníctvom CCS; rozvoj priemyselného CCS je preto prioritou;
C. keďže budúcnosť uhlia v Európe by sa mala zakladať na stabilnej rozvojovej stratégii, pretože uhlie je aj naďalej pre hospodárstvo EÚ mimoriadne dôležité; keďže úlohou energetického mixu EÚ po roku 2030 je poskytovať príležitosti na stabilný hospodársky rast a zároveň zachovať energetickú bezpečnosť členských štátov a rýchly rozvoj nových technológií vrátane uhoľných technológií;
D. keďže politiky prijaté v oblasti boja proti zmene klímy nemali očakávaný účinok a v mnohých prípadoch viedli k premiestneniu priemyslu v rámci EÚ a k zvýšeniu cien elektrickej energie, čo viedlo k zníženiu konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva a k chudobe európskeho obyvateľstva;
E. keďže boj proti zmene klímy môže byť úspešný, len ak sa celosvetovo zavedú osobitné opatrenia;
1. domnieva sa, že CCS môže členským štátom umožniť, aby svoje zdroje energie na báze uhlíka využívali v závislosti od aktuálneho dopytu, čo by prispelo tiež k rozmanitosti a bezpečnosti dodávok energie a k zníženiu emisií skleníkových plynov a zároveň k zachovaniu pracovných miest v priemysle a vytváraniu nových špecializovaných pracovných miest v EÚ; zdôrazňuje však, že akékoľvek zvýšenie spotreby fosílnych palív v energetickom odvetví musí prebiehať súbežne so zavedením CCS vrátane stimulov na investovanie;
2. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali ďalekosiahle opatrenia na podporu medzinárodnej spolupráce a využívania technológií na zmierňovanie účinkov zmeny klímy s cieľom naznačiť rozvíjajúcim sa hospodárstvam cestu k alternatívam vo vývoji, napríklad k technológiám CCS, ktoré sú menej náročné na uhlík;
3. pripomína, že fosílne palivá budú v najbližších desaťročiach aj naďalej predstavovať najväčšiu zložku energetického mixu (75 % v roku 2030 podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA)), čo znamená, že CCS je hodnotná technológia, ktorú treba ďalej rozvíjať;
4. zdôrazňuje že IEA vo svojej správe o budúcnosti energetických technológií z roku 2012 upozorňuje na to, že ak CCS nebude k dispozícii, ďalšie investície do výroby elektriny potrebné na obmedzenie zvýšenia svetovej teploty na maximálne o dva stupne, by sa zvýšili o ďalších 40 %;
5. poznamenáva, že pokiaľ sa CCS nestane súčasťou dlhodobej energetickej stratégie, výrazne to ohrozí vnútroštátne, únijné, ako aj celosvetové snahy o riešenie problematiky zmeny klímy;
6. je presvedčený, že politiky a stratégie CCS by sa mali vypracovať na základe jasného dôkazu o pozitívnom vplyve na životné prostredie, stabilitu hospodárstva EÚ, zamestnanosť v EÚ a na dostupnosť ceny energie pre verejnosť a pre priemysel;
7. domnieva sa, že s cieľom dosiahnuť dlhodobé ciele Európy v oblasti eliminácie emisií uhlíka by nové nízkouhlíkové technológie nemali byť chápané ako vzájomnej konkurenčné, ale skôr ako vzájomne sa dopĺňajúce; zdôrazňuje, že tak obnoviteľné zdroje energie, ako aj CCS budú v budúcom energetickom mixe EÚ zohrávať dôležitú úlohu; preto žiada, aby obnoviteľné zdroje, ako aj CCS boli doplnené v súlade s článkom 194 ods. 2 ZFEÚ o vhodné mechanizmy, aby v nadchádzajúcom balíku politík EÚ v oblasti energie a zmeny klímy do roku 2030 poskytovali investičnú istotu, a to s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky a zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi rôznymi nízkouhlíkovými energetickými technológiami;
8. domnieva sa, že podpora začínajúcich projektov, využívanie skúseností a výmena poznatkov sú predpokladom pre podrobné vypracovanie dlhodobejších opatrení na podporu CCS/zachytávanie a využívanie oxidu uhličitého (CCU) a v konečnom dôsledku môžu prispieť k zníženiu nákladov spojených so zavádzaním CCS/CCU; žiada preto o nepretržitú medzinárodnú spoluprácu medzi odvetvím priemyslu vrátane inovatívnych MSP a inštitúciami, aby sa zabezpečilo uplatňovanie najlepších postupov; zároveň pripomína výzvy v jednotlivých fázach výskumu a vývoja, ako aj v zavádzaní nových technológií na trhy a v tejto súvislosti verí, že nástroje na podporu projektov na úrovni EÚ by sa mali posilniť do takej miery, aby mohli skutočne stimulovať zapojenie podnikov do spolupráce s výskumnými centrami;
9. vyzýva na užšiu spoluprácu so Spojenými štátmi a s Kanadou formou výmeny skúseností a osvedčených postupov týkajúcich sa činností v oblasti CCS vykonaných v súvislosti s dialógom medzi USA a Kanadou o čistej energii;
10. žiada Komisiu a členské štáty, aby venovali pozornosť hlavným regulačným, finančným a sociálnym prekážkam pri zavádzaní CCS, medzi ktoré patrí napríklad udeľovanie povolení a financovanie, vytvorenie základne zručností spojených s CCS a rozvoj a testovanie technológií na účinné zachytávanie, prepravu a ukladanie;
11. domnieva sa, že stimuly a politické opatrenia by mali byť zamerané tak na demonštráciu CCS, ako aj na následné operačné projekty dlhodobejšieho charakteru, pričom je nevyhnutné, aby poskytovali väčšiu istotu pre investície súkromného sektora; ďalej sa domnieva, že je potrebné, aby sa tieto stimuly a opatrenia efektívne rozdelili medzi sektor výroby elektrickej energie na jednej strane a CCS v rámci priemyselných výrobných procesov na druhej strane;
12. domnieva sa, že na to, aby sa CCS stalo hospodársky použiteľné a environmentálne udržateľné, by demonštračné projekty na zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého mali byť zamerané na rozvoj stratégií na zachytávanie a využívanie oxidu uhličitého (CCU) podľa lokalít, aby sa dosiahol uzavretý cyklus CO2, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili výskum a technický rozvoj v príslušnej technologickej oblasti;
13. nazdáva sa, že zavedené metódy na podporu demonštračných projektov využívajúce finančný nástroj NER300 neboli z podnikateľského hľadiska dostatočne atraktívne na to, aby zabezpečili dlhodobé investície súkromného sektora do CCS, a že kapitálové výdavky, a predovšetkým prevádzkové náklady potrebné na tento typ technológie, sú stále príliš vysoké;
14. napriek pretrvávajúcej diskusii o dlhodobej štrukturálnej reforme ETS vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predložili ďalšie osobitné politické opatrenia a flexibilnejší finančný model, ktorými sa zabezpečí realizácia prvých operačných projektov CCS v EÚ do roku 2020;
15. domnieva sa, že podpora na úrovni EÚ by sa mala naďalej poskytovať, okrem iného prostredníctvom európskej priemyselnej iniciatívy v oblasti CCS a programu Horizont 2010;
16. zdôrazňuje, že podľa prieskumu Eurobarometer európske obyvateľstvo vo veľkej miery nemá vedomosti o technológii CCS, ale tí, ktorí sú o nej informovaní, ju skôr podporujú; žiada Komisiu a členské štáty, aby zlepšili komunikáciu v záujme zvýšenia povedomia verejnosti o CCS, a vyjadruje presvedčenie, že lepšie porozumenie technológii CCS má zásadný význam pre jej verejné prijatie, a teda aj pre jej zavedenie;
17. vyjadruje znepokojenie nad tým, že článok 6 Londýnskeho protokolu bude prekážkou cezhraničnej prepravy odpadu pochádzajúceho z CCS a následne obmedzí potenciál CCS v členských štátoch bez identifikovateľných úložísk; žiada preto zmluvné strany, aby našli riešenie, ako je ratifikácia pozmeňujúceho návrhu k článku 6 z roku 2009, aby sa zaistilo, že tento článok sa nestane prekážkou zavádzania CCS;
18. vyzýva Komisiu, aby zanalyzovala mieru, v akej by bolo potrebné zaviesť CCS do určitých kľúčových dátumov, napr. do roku 2030, a predložila o tom správu, aby CCS mohlo výrazne prispieť k cieľom znižovania emisií do roku 2050;
19. je presvedčený, že v súlade so zásadami trvalo udržateľného rozvoja by sme mali podporovať nielen zachytávanie a uchovávanie oxidu uhličitého, ale aj výskum a inovácie v oblasti využívania CO2;
20. vyzýva členské štáty, aby pomocou odhadov emisií, technológií a nákladov zabezpečili pre seba hlbšie vedomosti o potenciály CCS v priemyselných aplikáciách, aby pri krátkodobých a strednodobých politických rozhodnutiach mala výsadné postavenie technológia priemyselného CCS;
21. uznáva, že plánovanie patrí naďalej medzi právomoci členských štátov, a vyzýva Komisiu, ako aj členské štáty a miestne vlády, aby širšie a dôslednejšie mapovali príležitosti CCS v priemyselných lokalitách s vysokými emisiami, čo výrazne pomôže pri prijímaní rozhodnutí týkajúcich sa infraštruktúry a ukladania; je presvedčený, že tieto lokality by mohli vytvoriť uzly a využívať možnosti spoločnej infraštruktúry.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
5.11.2013 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
39 5 1 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Josefa Andrés Barea, Jean-Pierre Audy, Ivo Belet, Bendt Bendtsen, Jan Březina, Maria Da Graça Carvalho, Giles Chichester, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Vicky Ford, Adam Gierek, Norbert Glante, Fiona Hall, Jacky Hénin, Edit Herczog, Kent Johansson, Romana Jordan, Krišjānis Kariņš, Lena Kolarska-Bobińska, Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz, Jaroslav Paška, Aldo Patriciello, Vittorio Prodi, Miloslav Ransdorf, Jens Rohde, Paul Rübig, Amalia Sartori, Salvador Sedó i Alabart, Francisco Sosa Wagner, Konrad Szymański, Britta Thomsen, Evžen Tošenovský, Catherine Trautmann, Claude Turmes, Vladimir Urutchev |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Jerzy Buzek, Ioan Enciu, Andrzej Grzyb, Roger Helmer, Seán Kelly, Bernd Lange, Zofija Mazej Kukovič, Franck Proust, Algirdas Saudargas |
||||
|
Náhradník (čl. 187 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní |
Nikos Chrysogelos |
||||
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
27.11.2013 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
51 12 1 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Elena Oana Antonescu, Pilar Ayuso, Paolo Bartolozzi, Sandrine Bélier, Sergio Berlato, Lajos Bokros, Franco Bonanini, Biljana Borzan, Yves Cochet, Spyros Danellis, Chris Davies, Bas Eickhout, Edite Estrela, Jill Evans, Karl-Heinz Florenz, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Satu Hassi, Jolanta Emilia Hibner, Dan Jørgensen, Karin Kadenbach, Martin Kastler, Holger Krahmer, Corinne Lepage, Kartika Tamara Liotard, Linda McAvan, Miroslav Ouzký, Gilles Pargneaux, Andrés Perelló Rodríguez, Pavel Poc, Frédérique Ries, Anna Rosbach, Oreste Rossi, Dagmar Roth-Behrendt, Kārlis Šadurskis, Carl Schlyter, Richard Seeber, Theodoros Skylakakis, Bogusław Sonik, Dubravka Šuica, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Salvatore Tatarella, Thomas Ulmer, Glenis Willmott, Sabine Wils, Marina Yannakoudakis |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Erik Bánki, Gaston Franco, Julie Girling, Eduard-Raul Hellvig, Georgios Koumoutsakos, Marusya Lyubcheva, Judith A. Merkies, Miroslav Mikolášik, James Nicholson, Alojz Peterle, Vittorio Prodi, Marita Ulvskog, Vladimir Urutchev, Anna Záborská, Andrea Zanoni |
||||
|
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Esther de Lange |
||||