SPRÁVA o potravinovej kríze, podvodoch v potravinovom reťazci a ich kontrole

4.12.2013 - (2013/2091(INI))

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
Spravodajkyňa: Esther de Lange

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

• 001-003 (PDF - 102 KB)
• 001-003 (DOC - 143 KB)

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o potravinovej kríze, podvodom v potravinovom reťazci a ich kontrole

(2013/2091(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na päťbodový akčný plán[1], ktorý Komisia predložila v marci 2013 v nadväznosti na odhalenie rozsiahlej podvodnej siete vydávajúcej konské mäso za hovädzie mäso,

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a starostlivosti o zvieratá,

–   so zreteľom na nariadenie (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa stanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín,

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004,

–   so zreteľom na návrh nariadenia o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat, pre zdravie rastlín a rastlinný rozmnožovací materiál a pre prípravky na ochranu rastlín (COM(2013)0265),

–   so zreteľom na správu Európskeho dvora audítorov o riešení konfliktov záujmov v rámci štyroch agentúr Európskej únie z 11. októbra 2012;

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A7-0434/2013),

A. keďže vo všeobecných zásadách potravinového práva EÚ sa v súlade s nariadením č. 178/2002 zakazuje uvádzať na trh nebezpečné potraviny a zároveň sa zakazujú podvodné postupy, falšovanie potravín a akékoľvek iné postupy, ktoré môžu spotrebiteľa uviesť do omylu;

B.  keďže v nariadení (ES) č. 1924/2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách a v nariadení (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom sa uvádzajú podrobné ustanovenia týkajúce sa zákazu zavádzajúcej reklamy a označovania;

C. keďže platný regulačný rámec pre bezpečnosť potravín a potravinový reťazec doteraz spotrebiteľom v EÚ zaručoval vysokú úroveň potravinovej bezpečnosti; keďže súčasné právne predpisy sú však stále krehké a nie vždy spoľahlivé, a preto sú potrebné zlepšenia v teréne;

D. keďže nedávne prípady potravinových podvodov zároveň narušili dôveru spotrebiteľov v potravinový reťazec a mali nepriaznivý vplyv na agropotravinárske odvetvie, pretože tieto škandály poškodzujú celkový obraz tohto kľúčového odvetvia hospodárstva EÚ; keďže prvoradý význam má obnova dôvery spotrebiteľov voči európskym agropotravinárskym výrobkom, a to tak v rámci EÚ, ako aj mimo nej; keďže však treba zdôrazniť, že prevažná väčšina európskych agropotravinárskych výrobkov má vynikajúcu kvalitu, a preto si zasluhuje medzinárodné uznanie;

E.  keďže transparentnosť je kľúčovou zložkou prístupu, ktorý Komisia a členské štáty zaujali vo vzťahu ku kontrole bezpečnosti potravín;

F.  keďže agropotravinársky sektor je jedným z najväčších hospodárskych sektorov v EÚ, poskytuje 48 miliónov pracovných miest a dosahuje ročnú hodnotu vo výške 715 miliárd EUR;

G. keďže jednotlivé prípady potravinových podvodov majú nepriaznivý vplyv na celkový obraz celého agropotravinárskeho sektoru;

H. keďže potravinové právo EÚ je veľmi podrobné, pokiaľ ide o oblasť potravinovej bezpečnosti, a obsahuje ustanovenia o kontrolách a testoch týkajúcich sa rezíduí a iných druhov kontaminácie potravín a krmív, keďže okrem všeobecného ustanovenia, že spotrebitelia nesmú byť uvedení do omylu, však neexistuje rámec, ktorý by sa konkrétne zameriaval na potravinové podvody;

I.   keďže problémy sa vyskytujú aj v rámci vykonávania súčasných právnych predpisov a keďže sú potrebné účinnejšie úradné kontroly potravín živočíšneho pôvodu v každej etape potravinového reťazca;

J.   keďže neexistujú štatistiky o výskyte prípadov potravinových podvodov v EÚ a keďže Komisia len nedávno vymedzila potravinové podvody ako novú oblasť činnosti;

K. keďže k nedávnym potravinovým podvodom patrí napríklad uvádzanie konského mäsa na trh ako hovädzieho mäsa, ako aj uvádzanie mäsa z koní, ktorým bol podaný fenylbutazón, na trh ako jedlého konského mäsa, uvádzanie obyčajnej múky na trh ako biomúky, klietkových vajec ako biovajec, cestárskej soli ako potravinárskej soli, používanie metanolového alkoholu v liehovinách, používanie tukov kontaminovaných dioxínmi pri výrobe krmív, ako aj nesprávne označenie druhov rýb a výrobkov z morských plodov;

L.  keďže o podvode možno hovoriť aj v prípade, keď výrobca na dva samostatné trhy uvádza zdanlivo totožný výrobok vyrobený s použitím zložiek rozličnej kvality;

M. keďže potravinové podvody sa vo všeobecnosti vyskytujú tam, kde je potenciál potravinových podvodov a s ním spojené pokušenie vysoké a riziko prichytenia a sankcie nízke;

N. keďže potravinový reťazec je často dlhý a zložitý a zahŕňa mnohých prevádzkovateľov potravinárskych podnikov a ďalšie subjekty; keďže spotrebitelia majú čoraz menej informácií o spôsobe výroby ich potravín, a jednotliví prevádzkovatelia potravinárskych podnikov nie vždy majú prehľad o celom výrobnom reťazci a keďže sa to od nich ani nevyžaduje;

O. keďže podvody s konským mäsom, ku ktorým došlo v rozsiahlej miere v celej Európe, sú príznakom nekontrolovateľného globalizovaného systému dodávok, agropotravinárskej výroby zameranej na nízke ceny a neúplného systému označovania;

P.  keďže obchodníci a sprostredkovatelia v potravinovom reťazci nie sú vždy registrovaní a nemajú povolenia ako prevádzkovatelia potravinárskeho podniku; keďže Komisia a členské štáty si sú často neistí, pokiaľ ide o počet aktívnych neregistrovaných obchodníkov;

Q. keďže po výskyte závažných prípadov potravinových podvodov príslušné vnútroštátne orgány niekedy ukončujú činnosť prevádzkovateľov potravinárskych podnikov odsúdených za podvod; keďže takéto podniky sa krátko nato opätovne zaregistrujú inde a vo svojej činnosti pokračujú ako predtým; keďže výmena informácií medzi členskými štátmi o odsúdených podvodných podnikoch by zlepšila monitorovanie týchto podnikov a zabránila by im vo vykonávaní novej podvodnej činnosti;

R.  keďže zodpovednosť za plnenie a presadzovanie potravinového práva EÚ je na členských štátoch a keďže presadzovanie a kontrola sa preto väčšinou obmedzujú na úroveň jednotlivých štátov, v dôsledku čoho je celoeurópsky a cezhraničný prehľad obmedzený až neexistujúci;

S.  keďže vnútroštátne orgány majú tendenciu zameriavať svoje kontroly na bezpečnosť potravín, a nie sú prioritne zamerané na potravinové podvody, často pre nedostatok kapacít a zdrojov;

T.  keďže príslušné orgány niektorých členských štátov majú špecializované policajné jednotky na boj proti potravinovým podvodom; keďže kontroly v niektorých členských štátoch sú čiastočne delegované na súkromné kontrolné orgány; keďže v iných členských štátoch vykonávajú kontroly v plnej miere príslušné orgány;

U. keďže systém rýchleho varovania pre potraviny a krmivá je užitočný nástroj rýchlej výmeny informácií medzi členskými štátmi a Komisiou, ako to bolo napríklad v prípadoch nedávnych podvodov s konským mäsom;

V. keďže Potravinový a veterinárny úrad (FVO) Európskej komisie je zodpovedný za kontrolu súladu s požiadavkami potravinovej bezpečnosti a kvality EÚ a keďže jeho audity sa bežne ohlasujú vopred a pripravujú sa v spolupráci s príslušnými orgánmi; keďže počet kontrol ročne je limitovaný obmedzenou kapacitou FVO; keďže FVO naznačil, že v súčasnosti nie je vybavený ani vyškolený tak, aby sa mohol zamerať na potravinové podvody;

W. keďže upozornenia týkajúce sa zvýšeného počtu zabitých koní v niektorých členských štátoch príslušné orgány, najmä FVO, úplne ignorovali;

X. keďže Europol zaznamenal zvýšený počet prípadov potravinových podvodov a očakáva, že tento trend bude pokračovať spolu s čoraz väčším zapojením zločineckých organizácií do potravinových podvodov;

Y. keďže členské štáty môžu využívať informačný systém Europolu na výmenu informácií o cezhraničných vyšetrovaniach; keďže Europol môže členským štátom pomáhať na požiadanie iba prostredníctvom svojich odborných poznatkov, analytických nástrojov a databáz; keďže v prípade podvodov s konským mäsom členské štáty najskôr odmietali spolupracovať s Europolom ;

Z.  keďže od roku 2011 Europol úspešne uskutočnil niekoľko operácií OPSON v oblasti falšovaných a nekvalitných potravinových produktov; keďže pri vykonávaní týchto operácií Europol spolupracuje s Interpolom, orgánmi členských štátov, tretími krajinami a so súkromnými partnermi;

AA.     keďže samotné označovanie krajiny alebo miesta pôvodu mäsa a mäsových výrobkov nebráni podvodom; keďže pôvod potravinového výrobku v niektorých prípadoch čiastočne určuje cenu potravinového výrobku; keďže označovanie pôvodu môže dokonca viesť k ďalším podvodom;

AB.     keďže uzatvorenie dohôd o voľnom obchode, ktoré v súčasnosti EÚ plánuje, by mohlo spôsobiť oslabenie európskych právnych predpisov v oblasti bezpečnosti potravín;

AC.     keďže treba vyvinúť nové úsilie na to, aby bolo možné pochopiť podvody v hospodárskych súvislostiach, pre ktoré je príznačná svetová finančná kríza, ale aj sociálny damping v rámci EÚ, ako aj mimo nej;

AD.     keďže obchodovanie a obrátené aukcie sú postupy, ktoré podporujú smerovanie k poklesu kvality, bezpečnosti, transparentnosti a ktoré majú vplyv na ziskové marže celého odvetvia;

AE.     keďže distribučné postupy a využívanie distribučných sprostredkovateľov sú zdrojmi destabilizácie výrobných trhov prostredníctvom znižovania marží výrobcov;

Potravinové podvody: rozsah a vymedzenie pojmov

1.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že boj proti potravinovým podvodom je relatívne nová úloha v rámci európskej agendy a že v minulosti nepatril k hlavným prioritám pri tvorbe a presadzovaní zákonov na úrovni EÚ ani na vnútroštátnej úrovni;

2.  vyjadruje svoje znepokojenie, pokiaľ ide o potenciálny vplyv potravinových podvodov na dôveru spotrebiteľov, bezpečnosť potravín, fungovanie potravinového reťazca a stabilitu poľnohospodárskych cien, a zdôrazňuje význam rýchleho obnovenia dôvery európskych spotrebiteľov;

3.  vyzýva preto Komisiu, aby potravinovým podvodom venovala plnú pozornosť, ktorú si táto oblasť vyžaduje, a aby prijala všetky opatrenia potrebné na to, aby sa predchádzanie potravinovým podvodom a boj proti nim stali neoddeliteľnou súčasťou politiky EÚ;

4.  vyzdvihuje nutnosť získať lepší prehľad o rozsahu, výskyte a súčastí prípadov potravinových podvodov v EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby systematicky zhromažďovali údaje o prípadoch podvodov a vymieňali si najlepšie postupy odhaľovania potravinových podvodov a boja proti nim;

5.  konštatuje, že právo EÚ v súčasnosti nevymedzuje pojem potravinového podvodu a že členské štáty na jeho vymedzenie používajú rôznu metodiku; nazdáva sa, že jednotné vymedzenie pojmu je nevyhnutné pre vytvorenie celoeurópskeho prístupu k boju proti potravinovým podvodom; zdôrazňuje, že je potrebné na základe diskusií s členskými štátmi, príslušnými zainteresovanými stranami a odborníkmi urýchlene prijať harmonizované vymedzenie pojmu na úrovni EÚ, ktoré by zahŕňalo aj prvky ako je nedodržiavanie potravinového práva a/alebo zavádzanie spotrebiteľa (vrátane neuvedenia informácií o výrobku), úmysel a potenciálny finančný zisk a/alebo konkurenčná výhoda;

6.  zdôrazňuje skutočnosť, že potravinové podvody sa vzhľadom na charakter jednotného trhu EÚ rozširujú v mnohých prípadoch za hranicami členských štátov a stávajú sa hrozbou pre zdravie všetkých európskych občanov;

7.  konštatuje, že nedávne prípady potravinových podvodov odhalili rôzne druhy týchto podvodov, ako je nahrádzanie základných zložiek lacnejšími alebo menej kvalitnými alternatívami, nesprávne označovanie živočíšnych druhov použitých v mäsových výrobkoch alebo výrobkoch z morských plodov, nesprávne uvedenie hmotnosti, predaj obyčajných potravín ako biopotravín, neoprávnené používanie známky kvality označujúcej pôvod alebo dokladajúcej dobré životné podmienky zvierat, označovanie rýb chovaných v akvakultúre ako voľne žijúce ulovené ryby, uvádzanie menej kvalitných druhov rýb na trh pod názvom rýb patriacich do triedy s vyššou kvalitou alebo drahších druhov rýb, ako aj falšovanie a predaj potravín po uplynutí záručnej lehoty;

8.  zdôrazňuje, že k potravinám, ktoré sú často predmetom nekalej činnosti, patria olivový olej, ryby, biovýrobky, obilniny, med, káva čaj, koreniny, víno, niektoré ovocné džúsy, mlieko a mäso;

9.  vyjadruje znepokojenie nad signálmi, ktoré svedčia o tom, že počet prípadov narastá a že potravinové podvody predstavujú silnejúci trend, ktorý je odrazom štrukturálnych nedostatkov v potravinovom reťazci;

Priaznivé faktory

10. konštatuje, že k potravinovým podvodom vo všeobecnosti dochádza vtedy, keď je potenciálny finančný zisk vysoký a riziko prichytenia nízke; nazdáva sa, že je neudržateľné, aby sa páchanie potravinových podvodov v EÚ považovalo za lukratívne a že šance odhalenia sú pomerne nízke;

11. poukazuje na zložitosť a cezhraničný charakter potravinového reťazca v kombinácii s prevažne vnútroštátnym charakterom kontrol, sankcií a vynucovania, čo je stav, ktorý pravdepodobne zvyšuje riziko potravinového podvodu; domnieva sa, že lepšia vysledovateľnosť ingrediencií a výrobkov v rámci celého potravinového reťazca by pomohla v boji proti podvodom;

12. zdôrazňuje, že je potrebné venovať väčšiu pozornosť kontrole tovaru dovážaného z tretích krajín a tomu, či spĺňa normy EÚ v oblasti bezpečnosti potravín a krmív;

13. upriamuje tiež pozornosť na ostatné faktory, o ktorých sa často uvádza, že prispievajú k potravinovým podvodom, ako je súčasná hospodárska kríza, úsporné opatrenia ovplyvňujúce fungovanie kontrolných orgánov a tlak zo strany maloobchodného sektora a ostatných subjektov vyrábať potraviny čoraz lacnejšie;

Poučenia a odporúčania

Inštitucionálny rámec

14. víta rozhodnutie Komisie vytvoriť tím pre boj proti potravinovým podvodom a uznáva úsilie Europolu v boji proti potravinovým podvodom; nabáda Komisiu, aby zvážila vytvorenie referenčného laboratória EÚ (RLEÚ) pre autentickosť potravín;

15. víta plán Komisie zorganizovať v roku 2014 konferenciu o potravinových podvodoch s cieľom zvýšiť informovanosť príslušných subjektov;

16. je presvedčený, že neohlásené nezávislé inšpekcie majú zásadný význam pre zabezpečenie účinného uplatňovania noriem v oblasti bezpečnosti potravín a označovania; preto sa domnieva, že by normou mali byť neohlásené inšpekcie;

17. vyzýva Komisiu, aby rozšírila zameranie auditov FVO tak, aby zahŕňali aj potravinové podvody; nazdáva sa, že FVO a členské štáty by mali využívať pravidelné, nezávislé a povinné neohlásené kontroly na zisťovanie prípadov zámerného porušenia predpisov s cieľom zabezpečiť dodržiavanie najprísnejších noriem bezpečnosti potravín; je presvedčený, že na obnovu a zachovanie dôvery spotrebiteľov je dôležité uplatňovať transparentný prístup k spôsobu vykonávania úradných kontrol a inšpekcií, a zverejňovať správy a výsledky z kontrol a inšpekcií, pokiaľ ide o prevádzkovateľov potravinárskych podnikov;

18. vyjadruje poľutovanie nad obmedzenou viditeľnosťou správ a auditov FVO a nad obmedzenou ich zohľadňovania zo strany Komisie a členských štátov; vyzýva Komisiu, aby podľa správ a odporúčaní FVO postupovala dôslednejšie;

19. vyzýva rozpočtový orgán, aby zvýšil kapacitu a zdroje FVO a tímu Komisie pre boj proti podvodom;

20. je znepokojený poklesom objemu finančných prostriedkov z EÚ venovaných orgánom, ktoré vykonávajú tieto zásadné monitorovacie úlohy;

21. vyzýva členské štáty a európske regióny, aby kontrolným orgánom poskytli dostatočné personálne, finančné a technické zdroje;

22. zdôrazňuje, že účinné kontroly a inšpekcie by sa mali vykonávať tak, aby nevytvárali zbytočnú administratívnu záťaž pre MSP;

23. navrhuje, aby sa raz ročne konalo vypočutie FVO vo výbore ENVI, na ktorom by sa prediskutovali ukončené aj budúce audity skôr, ako FVO prijme pracovný program na nasledujúci rok;

24. vyzýva členské štáty, aby zaistili, aby sa záležitosti, na ktoré upozorňuje FVO, náležitým spôsobom riešili;

25. konštatuje, že žiadne zmeny v postupe revízie a určovania priorít pracovného programu FVO by nemali viesť k zmene právneho postupu pri prijímaní pracovných programov FVO;

26. z konkrétnejšieho hľadiska naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby konali podľa výsledkov auditov FVO v oblasti falšovaných veterinárnych záznamov zvierat určených na zabitie a vývoz do EÚ a aby zakázali uvádzať na trh EÚ mäso a iné živočíšne výrobky z tretích krajín, v prípade ktorých nemožno zaručiť ich súlad s požiadavkami EÚ v oblasti bezpečnosti potravín;

27. konštatuje, že členské štáty majú v dôsledku problémov s jurisdikciou často ťažkosti, pokiaľ ide o úspešné stíhanie podvodných prevádzkovateľov potravinárskych podnikov pôsobiacich za hranicami EÚ; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že členské štáty nespolupracujú s Europolom pri cezhraničných prípadoch potravinových podvodov systematicky, ale pracujú na základe bilaterálnych vzťahov;

28. uznáva význam informátorov pri odhaľovaní nekalých postupov v potravinárskom odvetví; vyzýva členské štáty, aby vytvárali správne podmienky umožňujúce informátorom bezpečne a anonymne oznamovať nesprávne postupy;

29. domnieva sa, že príslušné vnútroštátne orgány by mali v možnom a vhodnom rozsahu informovať verejnosť o stiahnutí výrobku z trhu a iných opatreniach príslušných orgánov prijatých v súvislosti s výskytom potravinových podvodov;

Legislatívny rámec

30. domnieva sa, že úradné kontroly by sa nemali zameriavať iba na otázky potravinovej bezpečnosti, ale aj na predchádzanie podvodom a riziku uvedenia spotrebiteľov do omylu; víta skutočnosť, že návrh Komisie na revíziu úradných kontrol zahŕňa kontroly navyše, čo sa týka potravinových podvodov v prípade, ak príslušné orgány dôvodne podozrievajú niektorého prevádzkovateľa z podvodného konania;

31. poznamenáva, že v niektorých členských štátoch sú kontroly čiastočne delegované na súkromné kontrolné orgány; zdôrazňuje, že príslušné orgány členských štátov by mali vždy dohliadať na systémy kontroly a overovať, schvaľovať a dôkladne preskúmavať všetky súkromné systémy kontroly, a zabezpečovať tak súlad s vnútroštátnymi a medzinárodnými normami s cieľom sprístupniť ich zistenia verejným agentúram;

32. odmieta akékoľvek plány na delegovanie inšpekčných úloh z verejných orgánov na hospodárske subjekty;

33. domnieva sa, že by sa mala objasniť aj úloha obchodníkov a legislatívny rámec, ktorý platí pre predaj medzi podnikmi (business-to-business);

34. nazdáva sa, že všetci prevádzkovatelia, ktorí uskladňujú suroviny, potravinové prísady alebo potravinové výrobky z ľudského potravinového reťazca, vrátane obchodníkov a majiteľov chladiarenských skladov, by mali byť zaregistrovaní ako prevádzkovatelia poľnohospodárskych podnikov a mali by podliehať kontrolám;

35. domnieva sa, že prevádzkovatelia potravinárskych podnikov by mali byť schopní zistiť, odkiaľ použité potraviny alebo ingrediencie pochádzajú, čo znamená, že každý prevádzkovateľ potravinárskeho podniku v rámci výrobného reťazca nesie svoj diel zodpovednosti za koncový výrobok;

36. uznáva dôležitosť jasného a transparentného označovania, pokiaľ ide o obchod medzi podnikmi a obchod medzi podnikmi a spotrebiteľmi, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala potravinové právo EÚ v tejto oblasti, a to s cieľom znížiť riziko potravinových podvodov;

37. vyzýva na lepšiu informovanosť a zlepšené monitorovanie označovania mrazených potravín v rámci obchodu medzi podnikmi a medzi podnikmi a spotrebiteľmi; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh týkajúci sa povinného označovania mäsa a rýb, v ktorom by sa uvádzalo, či produkty boli zmrazené, koľkokrát boli zmrazené a na ako dlho;

38. domnieva sa, že hoci nejde o nástroj na boj proti potravinovým podvodom ako taký, označovanie krajiny pôvodu môže pomôcť zabezpečiť lepšiu vysledovateľnosť v rámci potravinového dodávateľského reťazca, stabilnejšie vzťahy medzi dodávateľmi a spracovateľmi mäsa a väčšiu obozretnosť pri výbere dodávateľov a výrobkov prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov, ako aj spoľahlivejšie informácie pre spotrebiteľov, čím sa obnoví dôvera spotrebiteľov;

39. pripomína, že v nariadení (EÚ) č. 1169/2011 sa uvádza, že Komisia do decembra 2013 v nadväznosti na posúdenie vplyvu prijme vykonávacie akty týkajúce sa povinného označovania krajiny pôvodu v prípade mäsa zo svíň, oviec, kôz a hydiny, ako aj dobrovoľného označovania potravín;

40. vyzýva Komisiu, aby tieto vykonávacie akty týkajúce sa označovania mäsa zo svíň, oviec, kôz a hydiny predložila čo najskôr a aby sa pritom inšpirovala predpismi, ktoré sa už uplatňujú na nespracované hovädzie a teľacie mäso, čím by sa zabezpečilo, že spotrebitelia budú informovaní o mieste narodenia, chovu a zabitia zvierat, a aby zároveň zohľadnila jestvujúce vnútroštátne a regionálne systémy uvádzania pôvodu mäsa;

41. pripomína navyše, že Parlament už v minulosti vyzval na označovanie pôvodu v prípade mäsa v spracovaných potravinách, a že Komisia pracuje na správe o povinnom označovaní pôvodu mäsa používaného ako zložka; nalieha na Komisiu, aby svoju správu urýchlene predložila a aby po nej nasledovali legislatívne návrhy, na základe ktorých by sa uvádzanie pôvodu mäsa v spracovaných potravinách stalo povinným, a aby pri tom zohľadnila svoje posúdenia vplyvu a vyhla sa nadmerným nákladom a nadmernej administratívnej záťaži;

42. vyzýva na lepšie označovanie spracovaných potravín, ktoré obsahujú ryby, a to najmä pokiaľ ide o oblasti a techniky rybolovu;

43. vyzýva Komisiu, aby spoločne so zúčastnenými stranami a členskými štátmi urýchlila svoje úsilie pri preskúmaní rozsahu a nutnosti zavádzania elektronických certifikačných systémov do potravinového reťazca, ktorými by sa mohla znížiť pravdepodobnosť podvodu založeného na papierových osvedčeniach;

44. žiada Komisiu, aby zaviedla centralizovaný európsky register pasov koní s cieľom zabrániť podvodnému vydávaniu duplicitných pasov;

45. je znepokojený tým, že neexistuje európsky legislatívny rámec pre mäso pochádzajúce z klonovaných zvierat, a vyzýva Komisiu, aby dodržala svoj záväzok a čo najskôr predložila legislatívny návrh týkajúci sa klonovania zvierat;

46. vyzýva Komisiu, aby vyvinula novú metódu sledovania a identifikácie mäsa pochádzajúceho z klonovaných zvierat, napríklad vytvorením medzinárodnej databázy genetických informácií o klonovaných zvieratách;

Sociálna zodpovednosť podnikov

47. nazdáva sa, že okrem systému úradných kontrol, ktorý by sa tým nemal nahradiť, je pre potravinárske odvetvie prínosné, ak sa vyvíja proaktívne a ak využíva iniciatívy súkromného sektora zamerané na boj proti podvodom, ako sú testy integrity výrobkov, vlastné monitorovanie, analýzy, plány sledovania výrobkov, audity a certifikácia, a víta súčasné iniciatívy, ako je globálna iniciatíva pre potravinovú bezpečnosť a iniciatíva za boj proti potravinovým podvodom na Michiganskej štátnej univerzite;

48. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili stanovenie zákonnej povinnosti pre prevádzkovateľov poľnohospodárskych podnikov nahlasovať príslušným orgánom výskyt prípadov potravinových podvodov;

49. je presvedčený, že maloobchodný sektor má osobitnú zodpovednosť za zaručenie integrity potravín a za to, aby od dodávateľov vyžadoval istý a bezpečný dodávateľský reťazec; domnieva sa, že je zodpovednosťou maloobchodných predajcov, aby overili aspoň formálne dodržiavanie pravidiel označovania; nesúhlasí s tlakom na prvotných výrobcov spomedzi maloobchodných prevádzkovateľov a ostatných potravinárskych podnikov vyrábať čoraz lacnejšie potraviny, často na úkor kvality potravín alebo ich zložiek;

50. konštatuje, že prevádzkovatelia potravinárskych podnikov v súčasnosti nie vždy poznajú zdroj zložiek, ktoré používajú; v tejto súvislosti poznamenáva, že krátke (miestne a regionálne) dodávateľské reťazce môžu zaručiť väčšiu transparentnosť a nahradiť dlhé a zložité dodávateľské reťazce, ktoré zohrávali hlavnú úlohu v rámci krízy súvisiacej s potravinovými podvodmi;

51. vyzýva Komisiu, aby v súlade s nariadením (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny predložila legislatívne návrhy na označenie vzťahujúce sa na „miestne poľnohospodárstvo a priamy predaj“, a to s cieľom pomôcť propagovať príslušné trhy a pomôcť poľnohospodárom zvýšiť hodnotu svojej výroby;

Presadzovanie a kontroly

52. vyzýva Komisiu, aby podľa článkov 7 a 17 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom sledovala uvádzanie takých výrobkov, ktoré na trhu zostávajú pod zámerne nepresným alebo zavádzajúcim názvom, na trh a aby takýmto prípadom zabránila, pretože ich tiež treba považovať za určitý druh potravinového podvodu;

53. je presvedčený, že v rámci príslušných orgánov je potrebná zmena postoja presunom z administratívneho a veterinárneho prístupu smerom k politickému prístupu, a to na základe skúseností zvláštnej skupiny (flying squad) dánskej potravinárskej správy a útvarov Arma dei Carabinieri a Guardia di Finanza v Taliansku; zdôrazňuje, že takýto prístup závisí od obsadenia príslušných súdov sudcami s odbornými poznatkami v oblasti potravinového práva;

54. zdôrazňuje, že vykonávanie kontrol by malo byť založené na riziku a malo by zahŕňať rozvoj profilu rizika a hodnotenia zraniteľnosti pre každý dodávateľský reťazec a každú potravinu, pričom by sa malo vychádzať z prebiehajúcich akademických štúdií, ktoré spájajú poznatky z oblasti pravosti potravín a kriminológie, ako sú výskumné projekty Slobodnej univerzity v Amsterdame a univerzity vo Wageningene;

55. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ešte viac motivovali európske a vnútroštátne výskumné a vývojové programy k tomu, aby vytvorili a zaviedli technológie a metódy používané na zisťovanie potravinových podvodov, ako sú senzorové technológie, analýza údajov a tzv. sledovanie odtlačkov prstov výrobkov, a aby uľahčili komerčné sprístupnenie testov v krátkom časovom horizonte; uznáva súčasné európske výskumné projekty v oblasti integrity a pravosti potravín ako TRACE a AuthenticFood;

56. odporúča, aby FVO a orgány jednotlivých štátov zahrnuli do svojich auditov aj tzv. kontroly hmotnostnej bilancie vstupných, výstupných a odpadových tokov;

57. naliehavo vyzýva na zlepšenie koordinácie a komunikácie medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vyšetrovanie potravinových podvodov, čím sa členským štátom pomôže zintenzívniť ich úsilie o boj proti tomuto problému; vyzýva preto Komisiu, aby urýchlene zaviedla elektronický systém umožňujúci rýchlu výmenu informácií medzi členskými štátmi a Komisiou v prípadoch potravinových podvodov, ktorý by sa zakladal na jestvujúcom systéme rýchleho varovania pre potraviny a krmivá (RASFF); vyzýva na zverejňovanie výročných správ uvádzajúcich odhalené prípady potravinových podvodov, analogicky ku správam RASFF;

58. vyzýva na vytvorenie siete proti potravinovým podvodom, ktorá by bola prostriedkom na zlepšenie koordinácie medzi príslušnými európskymi orgánmi (Europol, Eurojust, FVO), a tým aj na účinnejšie predchádzanie potravinovým podvodom a na ich odhaľovanie;

59. navrhuje zavedenie testovania DNA ako štandardného postupu pri kontrolách na mieste, ktorých cieľom je určenie druhov, najmä pokiaľ ide o výrobky z mäsa a rýb, a zároveň navrhuje vytvorenie centralizovanej databázy DNA na tento účel;

60. vyzýva Komisiu, aby riešila nedostatky v súčasných pravidlách bezpečnosti a vysledovateľnosti potravín, pokiaľ ide o dovoz potravín z tretích krajín, v prípade ktorého je riziko výskytu potravinových podvodov vyššie;

61. trvá na tom, že dohody o voľnom obchode, ktoré uzavrela Európsky únia, nesmú viesť k zmenám v európskych právnych predpisoch v oblasti bezpečnosti potravín a potravinovej bezpečnosti, ani  k poklesu úsilia pri presadzovaní týchto právnych predpisov;

62. domnieva sa, že výsledky kontrol by sa mali zverejňovať spôsobom, ktorý je pre spotrebiteľov ľahko prístupný a zrozumiteľný, napríklad vo forme systému hodnotenia; je presvedčený, že by to spotrebiteľom pomohlo pri rozhodovaní a že by to tiež motivovalo prevádzkovateľov potravinárskych podnikov k dobrým výkonom;

Sankcie

63. víta návrh Komisie posilniť tresty, a to minimálne s cieľom neutralizovať odhadované hospodárske výhody vyplývajúce z porušenia predpisov, nazdáva sa však, že takéto opatrenie nie je dostatočne odrádzajúce; domnieva sa, že členské štáty by mali stanoviť tresty za potravinové podvody, ktoré by predstavovali aspoň dvojnásobok odhadovanej výšky hospodárskej výhody, ktorá sa mala dosiahnuť podvodnou činnosťou; považuje za nevyhnutné, aby členské štáty ako dodatočne odstrašujúci prvok stanovili ešte vyššie sankcie vrátane trestnoprávnych sankcií za podvody, v ktorých je zámerne ohrozované verejné zdravie, alebo v prípadoch podvodov týkajúcich sa výrobkov určených pre zraniteľných spotrebiteľov; okrem toho navrhuje, aby sa v prípade opakovaných prečinov prevádzkovateľom potravinárskych podnikov odobrala registrácia;

64. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nemá prehľad o jednotlivých vnútroštátnych systémoch sankcií za potravinové podvody ani o fungovaní týchto sankčných režimov na základe právnych predpisov EÚ; vyzýva Komisiu, aby takýto prehľad čo najskôr získala;

65. vyzýva na lepšie zohľadňovanie pravidiel dobrých životných podmienok zvierat a na sprísnenie sankcií v prípade nedodržania pravidiel;

66. vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala údaje z členských štátov a podávala správy o rôznych režimoch v členských štátoch, pokiaľ ide o druhy a úrovne sankcií za prečiny potravinového podvodu a o fungovaní sankčných režimov;

67. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili aj iné metódy zamerané na predchádzanie potravinovým podvodom a odrádzanie od ich páchania, napríklad zverejňovanie páchateľov prostredníctvom európskeho registra odsúdených podvodných prevádzkovateľov potravinárskych podnikov;

68. žiada o rozšírenie doterajších systémov vysledovateľnosti a dôsledné uplatňovanie plynulej vysledovateľnosti stanovenej v základnom nariadení EÚ č. 178/2002, ktoré zahŕňa potraviny a krmivá, zvieratá určené na produkciu potravín a všetky ostatné látky, ktoré slúžia na tento účel alebo od ktorých možno očakávať, že boli spracované na potraviny alebo krmivo; žiada, aby boli všetky fázy výroby, spracovania a distribúcie v rámci celej Európy pre kontrolórov v celom reťazci dokonale zabezpečené a transparentné s cieľom urýchlene identifikovať falšované potravinárske výrobky v každej fáze výroby;

69. odporúča, aby sa pre všetky výskumné laboratóriá a ich zamestnancov zaviedla povinnosť oznamovať príslušným orgánom dohľadu výsledky všetkých testov potravín a krmív, ktoré naznačujú, že mohlo dôjsť k podvodu, alebo ktoré sú dôležité z hľadiska boja proti podvodom;

70. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

• [1]  http://ec.europa.eu/food/food/horsemeat/plan_en.htm.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Potravinová bezpečnosť a záujmy spotrebiteľov ako celok vždy stáli v centre pozornosti práce Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, ako aj Európskeho parlamentu. Okrem toho sa v posledných rokoch čoraz viac dostával do popredia s tým súvisiaci, no predsa samostatný problém potravinového podvodu ako dôsledok prípadov podvodného označovania potravín a iných potravinových podvodov, ktoré sa prejavili na potravinovom reťazci EÚ. Príklady, ako je používanie cestárskej soli v potravinách, predaj bežných vajec označených ako biovajcia či najnovšie škandály s konským mäsom poukazujú na možný pretrvávajúci alebo štrukturálny problém. Tieto prípady potravinových podvodov sa už negatívne prejavili na dôvere spotrebiteľov v potravinový reťazec, čo spôsobuje značný paradox: potraviny sú bezpečnejšie než kedykoľvek predtým, no dôvera spotrebiteľov je nízka. Pravdepodobnosť, že bežný európsky občan zomrie v dôsledku chrípky než v dôsledku nebezpečných potravín, je 260-krát vyššia, napriek tomu jedna tretina spotrebiteľov nedôveruje informáciám na označeniach potravín.

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín sa z tohto dôvodu rozhodol predložiť iniciatívnu správu, v ktorej sa bude venovať potravinovému podvodu, a najmä jeho vymedzeniu a rozsahu pôsobnosti; faktorom prispievajúcim k jeho výskytu a možným riešeniam.

Rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

EÚ na rozdiel od USA nedisponuje všeobecne uznávaným vymedzením pojmu potravinového podvodu, keďže súčasný legislatívny rámec EÚ sa zameriava prevažne na potravinovú bezpečnosť. Jediné všeobecné usmernenie možno nájsť v nariadení č. 178/2002 o všeobecných zásadách a požiadavkách potravinového práva, v ktorom sa uvádza, že označovanie, propagácia, prezentácia a balenie „nesmú spotrebiteľov uvádzať do omylu”, hoci praktické uplatňovanie tohto ustanovenia sa v jednotlivých členských štátoch značne líši a počet kontrol v tejto oblasti je nanajvýš obmedzený. Potravinový podvod preto zostáva prevažne neodhalený, najmä vtedy, ak nemá dôsledky na verejné zdravie či bezpečnosť potravín. Preto je ťažké určiť súčasný rozsah potravinového podvodu v EÚ, hoci väčšina strán podieľajúcich sa na tejto správe uvádza, že je čoraz väčší.

Podľa autorov Spinka a Moyera[1] je „potravinový podvod kolektívny pojem zahŕňajúci dobrovoľnú a zámernú náhradu, pridanie, manipuláciu alebo nesprávny podiel potraviny, potravinovej zložky alebo potravinového obalu, prípadne chybný alebo zavádzajúci údaj o výrobku v záujme hospodárskeho zisku”. Ak vychádzame z tohto vymedzenia pojmu, hlavnými charakteristikami potravinového podvodu sú: 1) nedodržanie potravinového práva a/alebo zavádzanie spotrebiteľa, 2) k čomu dochádza úmyselne, a to 3) z dôvodu finančného zisku.

K rôznym druhom potravinového podvodu patrí falšovanie, náhrada, manipulácia alebo napodobovanie. K najviac ohrozeným výrobkom patria ryby, olivový olej a biopotraviny.

10 produktov, ktoré sú najviac ohrozené potravinovým podvodom
1	Olivový olej
2	Ryby
3	Biopotraviny
4	Mlieko
5	Obilniny
6	Med a javorový sirup
7	Káva a čaj
8	Koreniny (napr. šafran a čili korenie)
9	Víno
10	Niektoré ovocné džúsy

Tabuľka č. 1. Založené na údajoch Spinka a kol.[2] a na informáciách od maloobchodných a odvetvových organizácií.

Podporné faktory

Riziko podvodu je najvyššie vtedy, keď je riziko prichytenia najmenšie a potenciálny hospodársky zisk vysoký. Zložitosť a cezhraničný charakter potravinového reťazca v kombinácii s prevládajúcim zameraním na potravinovú bezpečnosť a prevažne vnútroštátnym charakterom kontrol a vynucovania sa často uvádzajú ako faktory prispievajúce k tomu, že riziko skutočného odhalenia potravinového podvodu je nízke. Hospodársky zisk z podvodu sa navyše zvyšuje často neúčinným sankčným režimom – sankcie sú relatívne nízke a rozdiely medzi členskými štátmi sú veľké. K ďalším faktorom prispievajúcim k potravinovému podvodu patrí súčasná hospodárska kríza, úsporné opatrenia ovplyvňujúce kontrolné orgány a tlak zo strany maloobchodného sektora a ostatných subjektov vyrábať potraviny čoraz lacnejšie. Okrem toho by sa mala objasniť aj úloha obchodníkov a legislatívny rámec, ktorý platí pre predaj medzi podnikmi (business-to-business). Dôkaz, že zločinecké organizácie sa čoraz viac zapájajú do potravinového podvodu, preto vyvoláva o to väčšie znepokojenie.

Poučenia

Hoci verejné zdravie a bezpečnosť potravín majú aj naďalej najvyššiu prioritu, navrhuje sa, aby Komisia a členské štáty rozšírili svoj záber, politiky a kontroly zo záležitostí zdravia a bezpečnosti potravín aj na potravinový podvod.

V prvom rade treba vymedziť, čo predstavuje potravinový podvod – potrebné je jasné a harmonizované vymedzenie pojmu, ktoré je dôležitým základom účinného prístupu jednotlivých štátov a prístupu EÚ. Po druhé treba posilniť úlohu FVO pri odhaľovaní potravinových podvodov a spolu s ňou aj jeho zdroje. Členské štáty by mali viac spolupracovať pri cezhraničných vyšetrovaniach prostredníctvom Europolu. Po tretie, úradné kontroly by sa mali zameriavať aj na boj proti potravinovému podvodu a príslušné orgány by mali vždy preverovať a schvaľovať súkromné orgány kontroly, ktoré prevezmú niektoré úlohy úradných kontrol. Prehodnotiť by sa mali aj pravidlá o sprostredkovateľskom označovaní a sprostredkujúcich obchodníkoch. Po štvrté, potravinársky sektor samotný zohráva kľúčovú úlohu. Mali by sa povzbudzovať súkromné iniciatívy na stanovovanie programov boja proti podvodom a zákonná povinnosť prevádzkovateľov potravinárskych podnikov ohlasovať príslušným orgánom prípady podvodov v ich odvetví by mohla prispieť k odhaleniu väčšieho počtu prípadov v skoršom štádiu a obmedziť nebezpečenstvo pre verejné zdravie. Po piate, postoj orgánov na presadzovanie práva by sa mal posunúť z administratívneho a veterinárneho prístupu k politickému prístupu, čo dokazujú úspechy v niektorých členských štátoch, a mal by vychádzať z rizikového profilu.

A nakoniec treba povedať, že by sa mali zvýšiť sankcie na minimálne dvojnásobok sumy hospodárskeho zisku zamýšľaného podvodom a že prevádzkovateľom potravinárskych podnikov, ktorí opakovane porušia pravidlá, by sa mala odobrať registrácia.

• [1]  SPINK, J. – Moyer, DC: Defining the Public Health Threat of Food Fraud. In: Journal of Food Science, 2011, zväzok 75, číslo 9, s. 57 – 63.
• [2]  MOORE, J. – SPINK, J. – LIPKUS, M.: Development and Application of a Database of Food Ingredient Fraud and Economically Motivated Adulteration from 1980 to 2010. In: Journal of Food Science, 2012, zväzok 77, číslo 4, s. R118 – R126.

STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (6.11.2013)

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k potravinovej kríze, podvodom v potravinovom reťazci a jeho kontrole
(2013/2091(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Anna Maria Corazza Bildt

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že pre spotrebiteľov je dôležité vedieť, odkiaľ pochádzajú potraviny, ktoré kupujú; víta preto pripravované vykonávacie akty Komisie o uplatňovaní dobrovoľného označovania pôvodu všetkých zložiek potravín; vyzýva prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, aby v tomto smere vyvinuli iniciatívu a zabezpečili účinné systémy vysledovateľnosti a zaručili transparentnosť uvádzaním presných informácií na svojich výrobkoch;

2.  víta pripravovaný vykonávací akt Komisie o označovaní pôvodu všetkého mäsa a o posúdení vplyvu označovania pôvodu v prípade mäsa použitého ako potravinová zložka; zdôrazňuje význam jasných, harmonizovaných pravidiel a vyzýva členské štáty aby urýchlene a uceleným spôsobom presadzovali tieto pravidlá v celej EÚ; je však znepokojený skutočnosťou, že akékoľvek ďalšie právne predpisy v tejto oblasti môžu narušiť hospodársku súťaž, obmedziť prístup na trh alebo viesť k zvýšeniu nákladov pre MSP a spotrebiteľov;

3.  zdôrazňuje potrebu znovu získať dôveru spotrebiteľov v jednotný trh s potravinami; zdôrazňuje, že ďalší postup by mal skôr spočívať v samoregulácii, kvalitnejších a transparentnejších právnych predpisoch a ich efektívnom vykonávaní a nie v zavádzaní nových právnych predpisov;

4.  vyzýva členské štáty na zlepšenie koordinácie medzi orgánmi zodpovednými za zdravie v jednotlivých členských štátoch, keďže chýbajúca primeraná výmena informácií často vytvára priestor pre nečestné subjekty v dodávateľskom reťazci;

5.  domnieva sa, že odkaz na podvodné praktiky vo všeobecnom potravinovom práve je nedostatočný a neuvádza podvody, ktoré nepredstavujú riziko z hľadiska bezpečnosti potravín či verejného zdravia; vyzýva Komisiu, aby poskytla vymedzenie pojmu podvod, ktoré zahrnie finančný zisk a úmysel vykonávať podvodné praktiky;

6.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili poskytnutie dostatočných prostriedkov na neoznámené a nezávislé úradné kontroly vykonávané dobre vybaveným a vyškoleným personálom; zdôrazňuje, že účinné kontroly a inšpekcie by sa mali vykonávať tak, aby nevytvárali zbytočnú administratívnu záťaž pre MSP;

7.  víta skutočnosť, že Komisia v rámci svojho preskúmania úradných kontrol stanovila ekonomické opatrenia odradzujúce od podvodov; zdôrazňuje však, že sankcie v súčasnosti uplatňované v potravinárstve sú nedostatočné na to, aby bránili podvodom; naliehavo preto žiada Komisiu a členské štáty, aby zaviedli prísnejšie, primeranejšie a odrádzajúcejšie sankcie;

8.  vyjadruje znepokojenie, že prípady podvodov zriedkavo vyústia do podania žaloby; zdôrazňuje, že treba lepšie stanoviť priority v rámci týchto vyšetrovaní a zlepšiť spoluprácu medzi všetkými príslušnými verejnými orgánmi (ako je Potravinový a veterinárny úrad, Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), colné orgány a orgány presadzovania práva) a prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov, najmä čo sa týka cezhraničných podvodov; zdôrazňuje potrebu zlepšenia zručností proti podvodom, ako sú kompetencie v oblasti používania IT nástrojov a zberu údajov, ako aj zabezpečiť primerané zdroje pre potravinárske a veterinárne orgány; vyzýva členské štáty, aby zvážili vytvorenie špecializovaných kriminálnych jednotiek a zaujali skôr proaktívny než reaktívny prístup pri zabezpečovaní komplexného monitorovania a zavádzania efektívnych opatrení na boj proti podvodom týkajúcich sa potravín.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	5.11.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	30 2 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Preslav Borissov, Jorgo Chatzimarkakis, Birgit Collin-Langen, Lara Comi, Anna Maria Corazza Bildt, António Fernando Correia de Campos, Cornelis de Jong, Vicente Miguel Garcés Ramón, Evelyne Gebhardt, Thomas Händel, Małgorzata Handzlik, Malcolm Harbour, Sandra Kalniete, Edvard Kožušník, Hans-Peter Mayer, Emma McClarkin, Claudio Morganti, Phil Prendergast, Zuzana Roithová, Heide Rühle, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Catherine Stihler, Emilie Turunen, Barbara Weiler
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Regina Bastos, Jürgen Creutzmann, María Irigoyen Pérez, Constance Le Grip, Roberta Metsola, Pier Antonio Panzeri, Konstantinos Poupakis, Marek Siwiec, Kerstin Westphal

STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (25.11.2013)

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k potravinovej kríze, podvodom v potravinovom reťazci a jeho kontrole
(2013/2091(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Ulrike Rodust

NÁVRHY

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  konštatuje, že prípady podvodov v potravinovom reťazci otriasli dôverou spotrebiteľov v bezpečnosť potravín v EÚ, a to na úkor celého potravinového reťazca od výrobcu až po spotrebiteľa; konštatuje, že sa musí obnoviť dôvera spotrebiteľov; v tejto súvislosti sa domnieva, že krátke dodávateľské reťazce (miestne a regionálne) môžu zaistiť väčšiu transparentnosť a môžu nahradiť dlhé a zložité dodávateľské reťazce, ktoré zohrali významnú úlohu v kríze v oblasti potravinových podvodov;

2.  vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívne návrhy podľa nariadenia 1151/2012 (kvalitné výrobky), o označovaní „miestneho poľnohospodárstva a priameho predaja“ s cieľom pomôcť propagovať príslušné trhy a pomôcť poľnohospodárom zvýšiť hodnotu, ktorú vytvárajú;

3.  konštatuje, že potravinový podvod má potenciál ohroziť významné množstvo práce vykonanej na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ pri posilňovaní a modernizácii kontrol bezpečnosti a ochrany zdravia a kontrol kvality v potravinovom reťazci a poškodiť dobrú povesť európskych potravín;

4.  konštatuje, že je potrebná jasná a právne platná definícia potravinového podvodu na úrovni celej EÚ s cieľom umožniť účinný a úspešný boj proti podvodom v potravinovom reťazci;

5.  zdôrazňuje, že potravinové podvody sa vzhľadom na charakter jednotného trhu EÚ rozširujú v mnohých prípadoch za hranicami členských štátov a stávajú sa hrozbou pre zdravie všetkých európskych občanov;

6.  poukazuje na nevyhnutnosť štandardných požiadaviek na kvalitnú kontrolu potravín v súlade s nariadením č. 178/2002 na úrovni celej EÚ a na to, že dodržiavanie a presadzovanie pravidiel EÚ závisí na členských štátoch, ktoré vykonávajú činnosti úradnej kontroly;

7.  konštatuje, že koncentrácia veľkoobchodu a maloobchodu podnecuje k bezohľadným praktikám v potravinovom dodávateľskom reťazci;

8.  vyzýva členské štáty, aby preskúmali svoje trestné právo v oblasti potravinových podvodov s cieľom zaistiť, aby bola tvrdosť trestov účinná, primeraná a odrádzajúca v porovnaní s nezákonným ziskom, ktorý sa dá dosiahnuť prostredníctvom podvodu, a aby v prípade potreby uložili tvrdšie tresty fungujúce ako odstrašujúci prostriedok;

9.  poukazuje na to, že priama a posilnená spolupráca medzi príslušnými orgánmi členských štátov v prípadoch, ak existuje podozrenie z potravinového podvodu alebo sa toto podozrenie potvrdí, je kľúčová pre vypátranie a vyšetrovanie podvodov;

10. poznamenáva, že je kľúčové, aby sa riadne uplatňovali a presadzovali existujúce právne predpisy; navrhuje, aby sa informácie o produktoch a výrobcoch, v prípade ktorých sa konštatovalo porušenie európskeho potravinového práva, sprístupnili spotrebiteľom pri najbližšej príležitosti, a vyzýva Komisiu, aby v tejto oblasti vypracovala pravidlá; navrhuje tiež intenzívnejšiu výmenu informácií a zdieľanie prostriedkov medzi príslušnými orgánmi, ktoré sa musia jasne určiť, a policajnými zložkami na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ, s cieľom zisťovať a odhaľovať podvodné praktiky a zvýšiť dôveru spotrebiteľov;

11. navrhuje nariadiť, aby všetky výskumné laboratóriá a ich personál oznamovali príslušným orgánom dohľadu výsledky všetkých testov potravín a krmív, ktoré naznačujú, že mohlo dôjsť k podvodu, alebo majú význam pri boji proti podvodom;

12. zdôrazňuje, že jasné a komplexné povinné označovanie pôvodu je zásadné a môže prispieť k boju proti potravinovým podvodom prostredníctvom väčšej transparentnosti v celom potravinovom dodávateľskom reťazci; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila legislatívne návrhy na zlepšenie vysledovateľnosti v potravinovom reťazci tým, že pri mäsových výrobkov zavedie povinné označovanie;

13. víta ustanovenia v novej právnej úprave o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorá stanovuje povinné označovanie pôvodu pre hovädzie, bravčové, hydinové a baranie mäso; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila legislatívne návrhy na zlepšenie vysledovateľnosti v potravinovom reťazci tým, že pri týchto mäsových výrobkov zavedie povinné označovanie miesta narodenia, miesta chovu a miesta zabitia, ak tieto miesta sú navzájom odlišné; vyzýva tiež na predloženie legislatívnych návrhov na povinné označovanie pôvodu pre mlieko a mliečne výrobky, nespracované potraviny, mäso používané ako zložka, jednozložkové výrobky a zložky predstavujúce viac ako 50 % potravinového produktu;

14. zdôrazňuje potrebu vysledovateľnosti, kontroly a náležitej starostlivosti zo strany maloobchodných predajcov v záujme ochrany dlhých dodávateľských reťazcov a zaistenia toho, aby sa spotrebitelia nestali nič netušiacimi obeťami podvodu;

15. žiada o rozšírenie doterajších systémov vysledovateľnosti a dôsledné uplatňovanie plynulej vysledovateľnosti stanovenej v základnom nariadení EÚ 178/2002, ktoré zahŕňa potraviny a krmivá, zvieratá určené na produkciu potravín a všetky ostatné látky, ktoré slúžia na tento účel alebo od ktorých možno očakávať, že budú spracované na potraviny alebo krmivo; žiada, aby všetky fázy výroby, spracovania, predaja a distribúcie boli v celom potravinovom reťazci v Európe transparentné a plne otvorené kontrolám s cieľom zabezpečiť urýchlené identifikovanie falšovaných potravinárskych výrobkov;

16. požaduje právnu ochranu oznamovateľov pracujúcich v potravinárskom priemysle, ktorí príslušným orgánom oznamujú porušenia.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	25.11.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	25 2 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	John Stuart Agnew, José Bové, Luis Manuel Capoulas Santos, Paolo De Castro, Hynek Fajmon, Iratxe García Pérez, Julie Girling, Sergio Gutiérrez Prieto, Elisabeth Jeggle, Jarosław Kalinowski, Elisabeth Köstinger, Agnès Le Brun, Gabriel Mato Adrover, Mairead McGuinness, Marit Paulsen, Ulrike Rodust, Alfreds Rubiks, Giancarlo Scottà, Alyn Smith, Ewald Stadler, Csaba Sándor Tabajdi, Marc Tarabella
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Karin Kadenbach, Giovanni La Via, Anthea McIntyre, Maria do Céu Patrão Neves, Dimitar Stoyanov

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	27.11.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	58 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Elena Oana Antonescu, Pilar Ayuso, Paolo Bartolozzi, Sandrine Bélier, Sergio Berlato, Lajos Bokros, Franco Bonanini, Biljana Borzan, Yves Cochet, Chris Davies, Esther de Lange, Bas Eickhout, Edite Estrela, Jill Evans, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Jolanta Emilia Hibner, Dan Jørgensen, Martin Kastler, Corinne Lepage, Kartika Tamara Liotard, Linda McAvan, Miroslav Ouzký, Gilles Pargneaux, Andrés Perelló Rodríguez, Pavel Poc, Frédérique Ries, Anna Rosbach, Oreste Rossi, Dagmar Roth-Behrendt, Kārlis Šadurskis, Richard Seeber, Theodoros Skylakakis, Bogusław Sonik, Dubravka Šuica, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Salvatore Tatarella, Thomas Ulmer, Glenis Willmott, Sabine Wils, Marina Yannakoudakis
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Erik Bánki, Gaston Franco, Julie Girling, Eduard-Raul Hellvig, Marusya Lyubcheva, Miroslav Mikolášik, James Nicholson, Alojz Peterle, Vittorio Prodi, Bart Staes, Marita Ulvskog, Vladimir Urutchev, Anna Záborská, Andrea Zanoni
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Spyros Danellis