SPRÁVA o akčnom pláne elektronického zdravotníctva na roky 2012 – 2020 – inovačná zdravotná starostlivosť pre 21. storočie
5.12.2013 - (2013/2061(INI))
Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
Spravodajkyňa: Pilar Ayuso
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o akčnom pláne elektronického zdravotníctva na roky 2012 – 2020 – inovačná zdravotná starostlivosť pre 21. storočie
Európsky parlament,
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. decembra 2012 s názvom Akčný plán elektronického zdravotníctva na roky 2012-2020 – inovačná zdravotná starostlivosť pre 21. storočie) (COM(2012)0736),
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. apríla 2004 s názvom Elektronické zdravotníctvo – zlepšenie zdravotnej starostlivosti pre občanov Európy: akčný plán pre európsky priestor elektronického zdravotníctva (COM(2004)0356),
– so zreteľom na odporúčanie Komisie z 2. júla 2008 o cezhraničnej interoperabilite systémov elektronických zdravotných záznamov(2008/594/EC),
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. novembra 2008 o telemedicíne v prospech pacientov, systémov zdravotnej starostlivosti a spoločnosti (COM(2008)0689),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti,
– so zreteľom na správu Komisie o stratégii elektronického zdravotníctva z januára 2011 s názvom Európske krajiny na ceste k národným infraštruktúram elektronického zdravotníctva[1],
– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7–0443/2013),
A. keďže rovnaký prístup ku kvalitnej univerzálnej zdravotnej starostlivosti je medzinárodne uznávaným základným právom, najmä v EÚ;
B. keďže prístup k systému zdravotnej starostlivosti je v mnohých prípadoch obmedzený buď z dôvodu finančných, alebo regionálnych obmedzení (napríklad v riedko osídlených oblastiach) a systémy elektronického zdravotníctva môžu zohrávať dôležitú úlohu pri zlepšovaní týchto nerovností v oblasti zdravia;
C. keďže dôvera pacientov v poskytované služby zdravotnej starostlivosti je pre zabezpečenie kvalitnej zdravotnej starostlivosti kľúčová;
D. keďže v článku 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa ustanovuje, že činnosti Európskej únie, ktoré dopĺňajú vnútroštátne politiky, sa zameriavajú na zlepšenie verejného zdravia, prevenciu ľudských chorôb a ochorení a odstraňovanie zdrojov nebezpečenstva pre telesné a duševné zdravie;
E. keďže v dôsledku toho majú opatrenia Únie v oblasti elektronického zdravotníctva pomôcť všetkým príslušným orgánom na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej alebo štátnej úrovni koordinovať na vnútroštátnej a cezhraničnej úrovni ich snahy v tejto záležitosti a podporovať ich opatrenia v oblastiach, kde môže zásah EÚ priniesť pridanú hodnotu, pričom cieľom je zlepšenie kvality života občanov;
F. keďže hospodársky pokles znamená škrty v rozpočtoch jednotlivých štátov, pokiaľ ide o zdravotnú starostlivosť, čo znamená, že je potrebné nájsť riešenia zamerané na zvýšenie účinnosti systémov zdravotnej starostlivosti a zabezpečiť tak ich udržateľnosť;
G. keďže elektronické zdravotníctvo by malo byť nákladovo efektívnym a účinným spôsobom poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientom a zameriavať sa na zníženie ich výdavkov na liečebné náklady bez toho, aby to predstavovalo nadmernú záťaž pre súčasné vnútroštátne systémy zdravotnej starostlivosti;
H. keďže nerovnosti vyplývajúce z digitálnej priepasti sa rozšíria o nerovnosti v oblasti zdravotnej starostlivosti, ak sa po rozšírení služieb v oblasti elektronického zdravotníctva nezlepší prístup k vysokorýchlostnému internetovému pripojeniu.
I. keďže organizačné a kultúrne prístupy k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti sa v jednotlivých členských štátoch líšia, čo má značný význam, najmä pre podporu inovácie;
J. keďže čelíme viacnásobným cezhraničným problémom v súvislosti so zdravím;
K. keďže sa zvyšuje mobilita občanov v rámci zdravotných systémov ich vlastnej krajiny a keďže je teraz pre niektorých pacientov bežnejšie absolvovať lekárske ošetrenie mimo svojej krajiny pobytu;
L. keďže v článku 4 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti sa stanovuje, že opatreniami Únie nie sú dotknuté zákony a právne predpisy členských štátov týkajúce sa používania jazykov;
M. keďže pre pacientov nie je výhodné, keď musia zbytočne opakovať klinické vyšetrenia, ktoré už existujú v ich zdravotných záznamoch a sú dostupné zdravotníkom, ktorí im poskytujú zdravotnú starostlivosť na rôznych miestach;
N. keďže informačné a komunikačné technológie (IKT) dosiahli dostatočne vyspelú úroveň, aby mohli byť využité v systémoch elektronického zdravotníctva, a keďže výsledky v rôznych členských štátoch EÚ a krajinách na celom svete boli uspokojujúce a priniesli množstvo výhod na vnútroštátnej úrovni, najmä pokiaľ ide o zvýšenie bezpečnosti pacientov, uľahčenie holistického prístupu k starostlivosti o pacientov, posilnenie rozvoja personalizovanej medicíny a zvýšenie efektívnosti a tým aj udržateľnosti systémov zdravotnej starostlivosti;
O. keďže sú však potrebné ďalšie investície do výskumu, vývoja, hodnotenia a monitorovania s cieľom zabezpečiť, aby systémy elektronického zdravotníctva vrátane mobilných aplikácií, viedli k pozitívnym výsledkom;
P. keďže je potrebné, aby vzájomne spolupracovali odborníci na IKT, spotrebitelia, pacienti, neformálni opatrovatelia, zdravotníci vo všeobecnosti a konkrétne lekári, ako aj verejné zdravotnícke orgány;
Q. keďže úspešné iniciatívy a projekty v oblasti elektronického zdravotníctva, ako sú projekt epSOS alebo iniciatíva Virtuálny fyziologický človek, preukázali veľký prínos pre riešenia elektronického zdravotníctva;
R. keďže by sa mal prikladať význam databázam, napríklad cloud computingu, ich umiestneniu a správe, a keďže bezpečnosť týchto databáz musí byť prioritou;;
S. keďže prednostne by sa mali riešiť právne aspekty a ochrana údajov týkajúce sa elektronického zdravotníctva a keďže je potrebné vytvoriť rovnováhu medzi ochranou údajov a prístupom k nim a jasne stanoviť zodpovednosť, pretože údaje o zdravotnom stave pacientov sú mimoriadne citlivé;
T. keďže pokiaľ ide o elektronické zdravotníctvo, vo všetkých členských štátoch je potrebný regulačný rámec;
U. keďže sú potrebné usmernenia EÚ pre zdravotníkov o správnom používaní údajov pacientov;
V. keďže pri navrhovaní systémov elektronického zdravotníctva je nutné v celej EÚ posilniť používanie noriem a zaistiť, aby boli tieto normy interoperabilné v rôznych členských štátoch, s cieľom zabezpečiť ich účinnosť na európskej a cezhraničnej úrovni, pričom sa tiež musí zaistiť, aby cieľom normalizačných opatrení bolo iba zaistenie interoperability a aby nevyústili do monopolného postavenia jediného účastníka;
W. keďže nie všetci občania a zdravotníci majú možnosť používať nástroje IT a nemajú ani zručnosti potrebné na využívanie služieb elektronického zdravotníctva;
X. keďže v dôsledku toho a s cieľom poskytnúť všetkým subjektom znalosti a zručnosti potrebné na prácu v elektronickom zdravotníctve
• by mali byť zdravotníci odborne vzdelávaní, a to aj v rámci ich trvalého odborného rozvoja, v oblasti využitia IKT aplikovaných v zdravotníctve a
• pacientom a neformálnym opatrovateľom by sa mala poskytovať pomoc pri využívaní IKT aplikovaných v zdravotníctve;
Y. keďže ženy vo vyššej miere než muži trpia na chronické ochorenia a ochorenia spôsobujúce zdravotné postihnutie z dôvodu dlhšej strednej dĺžky života;
Z. keďže pacienti s chronickými ochoreniami si vyžadujú multidisciplinárny prístup;
AA. keďže riešenia v oblasti elektronického zdravotníctva môžu zvýšiť dobrý zdravotný stav pacientov – najmä chronických, pretože sa jednoduchšie liečia doma;
1. víta oznámenie Komisie zo 6. decembra 2012 s názvom Akčný plán elektronického zdravotníctva na roky 2012 – 2020 – inovačná zdravotná starostlivosť pre 21. storočie, ktorým sa aktualizuje akčný plán elektronického zdravotníctva prijatý v roku 2004 tým, že sa zavádzajú ďalšie opatrenia, najmä pokiaľ ide o zlepšenie prístupu k zdravotníckym službám, znižovanie nákladov na zdravotnú starostlivosť a zabezpečenie väčšej rovnoprávnosti medzi európskymi občanmi; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí o všeobecné zavedenie elektronického zdravotníctva v celej EÚ;
2. sa domnieva, že elektronické zdravotníctvo má napriek všetkým nedostatkom veľký potenciál a mohlo by byť prínosné pre odborníkov pôsobiacich v oblasti zdravotnej starostlivosti, pacientov, neformálnych opatrovateľov a samotné príslušné orgány;
3. poukazuje na spôsobilosť aplikácií elektronického zdravotníctva umožniť decentralizované politiky elektronického zdravotníctva na regionálnej alebo miestnej úrovni a prispôsobiť politiky v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti miestnym potrebám a rozdielom;
4. domnieva sa, že poskytovanie nástrojov potrebných na využívanie verejných údajov v reálnom čase uľahčí lepšie pochopenie pomeru prínosu a rizika, predvídanie nežiaducich udalostí a zvýšenie účinnosti hodnotenia zdravotníckych technológií;
5. zdôrazňuje, že aplikácie elektronického zdravotníctva musia byť dostupné pre všetkých a že pri vývoji akéhokoľvek produktu alebo softvérovej aplikácie by povinnou podmienkou mala byť dostupnosť, aby sa zabránilo nerovnosti v oblasti prístupu;
6. odporúča, aby sa prijali opatrenia potrebné na prekonanie digitálnej priepasti medzi rôznymi regiónmi členských štátov a aby sa zaistilo, že sa prístup k elektronickému zdravotníctvu a jeho využívanie nestanú zdrojom sociálnych a územných nerovností, ale aby ich mohli v rovnakej miere využívať všetci občania EÚ, a to aj pacienti, ktorí nevedia pracovať s IKT i tí, ktorí by inak boli vylúčení z vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti alebo ktorí by k nej mali nedostatočný prístup;
7. žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili rovný prístup žien k oblasti elektronického zdravotníctva, a to nielen v postavení pacientov, ale aj v úlohe poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (profesionálov a neprofesionálov), odborníkov v oblasti IKT a tvorcov politiky; zdôrazňuje skutočnosť, že ženy sú počas celého svojho života zapojené do všetkých úrovní odvetvia zdravotníctva;
8. vyzýva Komisiu, aby povzbudzovala a presadzovala služby elektronického zdravotníctva vytvorené pre (neformálnych) opatrovateľov o rodinných príslušníkov, pričom väčšinou túto úlohu vykonávajú ženy, aby im bola v ich často náročných opatrovateľských povinnostiach poskytnutá podpora a aby sa im umožnili poskytovať tú najlepšiu možnú starostlivosť;
9. poukazuje na to, že prijatie kultúry elektronického zdravotníctva zdravotníkmi má rozhodujúci význam, rovnako ako vytvorenie podmienok pre posilnenie postavenia pacientov a ich dôvery v elektronické zdravotníctvo;
10. v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité posilňovať úlohu zdravotníkov, pacientov a organizácií pacientov pri rozvoji a vykonávaní akčného plánu elektronického zdravotníctva;
11. predovšetkým zdôrazňuje, že je potrebné zaistiť, aby mali pacienti možnosť prezrieť si a použiť informácie týkajúce sa ich zdravia, a žiada Komisiu a členské štáty, aby zaistili zdravotnú gramotnosť pacientov s cieľom napomáhať účinné uplatňovanie nástrojov elektronického zdravotníctva;
12. žiada Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť digitálnej gramotnosti a odbornej technickej príprave žien, a najmä starších žien, s cieľom zabezpečiť, aby nástroje elektronického zdravotníctva, predovšetkým však telemedicína, boli skutočne účinné a prístupné celému obyvateľstvu;
13. považuje za poľutovaniahodné, že najmä vzhľadom na súčasnú krízu konkurencieschopnosti v Únii bolo navrhnuté obmedzenie prostriedkov, ktoré sú v Nástroji na prepájanie Európy vyčlenené na širokopásmové a digitálne služby; dúfa, že sa zachová financovanie tejto oblasti v rámci programu Horizont 2020; povzbudzuje miestne a regionálne orgány, aby zefektívnili využívanie fondov EÚ na financovanie elektronického zdravotníctva, bez toho, aby sa tým obmedzovalo napríklad financovanie tradičných zdravotných služieb alebo zatvárali komunálne nemocnice, a na spoločné využívanie poznatkov zdravotnej gramotnosti;
14. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli ekonomické, ľudské a materiálne zdroje potrebné na zabezpečenie toho, aby prístup k službám elektronického zdravotníctva a jeho využívanie neprispeli k územným nerovnostiam, ktoré už ovplyvňujú prístup k existujúcim službám IKT;
15. vyzýva predovšetkým príslušné orgány v členských štátoch, aby plne využívali štrukturálne fondy EÚ na zlepšenie internetového spojenia a zmenšenie digitálnej priepasti;
16. vyzýva Komisiu, aby podporila tieto snahy prostredníctvom Digitálnej agendy pre Európu, aby uľahčila využívanie týchto fondov na tento účel a vydala jasné usmernenia týkajúce sa financovania s cieľom priamo podporiť sektor IKT a sektor zdravotníctva a aby naďalej spolupracovala s telekomunikačnými operátormi na podpore širokopásmového mapovania;
17. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali nové nástroje elektronického zdravotníctva, ktoré by boli dostupné a užívateľsky prijateľné pre starších ľudí a osoby so zdravotným postihnutím;
18. vyzýva Komisiu, aby podnecovala riešenia elektronického zdravotníctva pre izolované ženy, a to nielen tie, ktoré žijú vo vzdialených oblastiach, ale aj pre ženy, ktoré sú z dôvodu nedostatočnej mobility a/alebo siete (sociálnej) podpory nútené ostávať doma, na zachovanie ich zdravia a telesnej a duševnej pohody;
19. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zohrávali významnú úlohu pri vytváraní kontaktov medzi jednotlivými zúčastnenými stranami na účely výmeny skúseností a najlepších postupov;
20. v súvislosti s týmito úvahami vyzýva na vytvorenie platformy spolupráce v oblasti výskumu medzi pacientmi, akademickou obcou, priemyslom a zdravotníkmi s cieľom zabezpečiť poskytovanie účinnej a komplexnej politiky elektronického zdravotníctva;
21. poukazuje na to, že rozvoj aplikácií elektronického zdravotníctva vrátane využívania a opätovného využívania zdravotných údajov si vyžaduje opatrenia týkajúce sa zachovania dôvernosti, ochrany údajov a zodpovednosti a náhrady výdavkov s cieľom zabezpečiť ochranu citlivých údajov pred hackerstvom, nelegálnym predajom údajov alebo inými formami zneužitia; v tejto súvislosti víta zámer Komisie iniciovať štúdiu týkajúcu sa právnych aspektov služieb elektronického zdravotníctva;
22. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predložili usmernenia a legislatívne návrhy, ktoré odstránia momentálne existujúce právne medzery, najmä v oblasti zodpovednosti a povinností, a aby zabezpečili účinné uplatňovanie systému elektronického zdravotníctva v celej EÚ;
23. naliehavo vyzýva predovšetkým Komisiu a členské štáty, aby vydali usmernenia a právne predpisy týkajúce sa právnych aspektov a ochrany údajov vo vzťahu k elektronickému zdravotníctvu, najmä právne predpisy, ktoré umožnia zabezpečiť výmenu, spracovanie a analýzu údajov, s cieľom vytvoriť rovnováhu medzi ochranou údajov a prístupom k nim;
24. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dobrú správu a prevádzku, pokiaľ ide o informácie v oblasti zdravia na internete;
25. zdôrazňuje, že je potrebné, aby lekárom a ďalším pracovníkom v oblasti zdravotníctva, pacientom a neformálnym opatrovateľom bola poskytovaná stála a špecializovaná pomoc a odborná príprava v oblasti elektronického zdravotníctva, aby sa im tak pomohlo rozvinúť ich digitálnu gramotnosť a čo najlepšie využiť služby elektronického zdravotníctva, a to bez toho, aby sa zhoršili sociálne a územné nerovnosti;
26. je presvedčený, že pomoc a odborná príprava by sa mali prednostne zameriavať na:
1) odbornú prípravu v oblasti používania nástrojov IT a v oblasti digitálneho zdravia, ktorou by sa mali zdokonaliť príslušné zručnosti odborníkov pôsobiacich v oblasti zdravotnej starostlivosti; na tento účel by mali byť noví zdravotníci oboznámení s aktualizovanými učebnými plánmi k elektronickému zdravotníctvu;
2) gramotnosť v oblasti IT a informovanosť o službách elektronického zdravotníctva pre pacientov na vnútroštátnej a cezhraničnej úrovni;
27. odporúča, aby sa názor lekárov a ostatných pracovníkov pôsobiacich v oblasti zdravotnej starostlivosti, ako aj názor združení pacientov zohľadňoval nielen pri vývoji elektronických aplikácií, ale aj pri ich hodnotení a sledovaní;
28. poukazuje na význam zachovania ľudského rozmeru zdravotnej starostlivosti, najmä vzhľadom na starnutie obyvateľstva, a na skutočnosť, že z tohto dôvodu je čoraz ťažšie odlíšiť zdravotnícku stránku od sociálnej; preto vyzýva Komisiu, aby zaistila, že technológie elektronického zdravotníctva sa nestanú náhradou za vzťah dôvery medzi pacientmi a ich odbornými poskytovateľmi (zdravotnej) starostlivosti;
29. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby spustili osvetové kampane v oblasti elektronického zdravotníctva a kampane odbornej prípravy, pokiaľ ide o gramotnosť v oblasti informačných technológií (berúc do úvahy sociálne a územné nerovnosti), určené na doplnenie nedostatočných znalostí a na zvýšenie dôvery medzi pacientmi, občanmi a zdravotníkmi; je presvedčený, že tieto kampane by mali byť prispôsobené každej sociálnej skupine, na ktorú sú zamerané, pretože informovanosť a aktívna účasť občanov sú kľúčovými prvkami pre účinný rozvoj nových modelov zdravotnej starostlivosti;
30. povzbudzuje členské štáty k tomu, aby pokračovali v spolupráci v oblasti elektronického zdravotníctva a aby ju zintenzívnili, a to na vnútroštátnej a regionálnej, ale i na cezhraničnej úrovni, aby tak skúsenejšie krajiny mohli odovzdať svoje vedomosti krajinám s menšími skúsenosťami;
31. žiada členské štáty, aby sa podelili o svoje skúsenosti, znalosti a osvedčené postupy a aby pritom spolupracovali medzi sebou navzájom i s Komisiou a zúčastnenými stranami, aby sa tak dosiahla čo najvyššia účinnosť systémov elektronického zdravotníctva zameraných na pacientov;
32. zdôrazňuje, že na tento účel by členské štáty mali naďalej spolupracovať prostredníctvom elektronických platforiem umožňujúcich vymieňanie osvedčených postupov týkajúcich sa systémov a riešení elektronického zdravotníctva, a že Komisia, ako i členské štáty by mali podporiť prepojenie rôznych projektov elektronického zdravotníctva v EÚ;
33. zdôrazňuje potenciál aplikácií pre mobilné zariadenia pre pacientov, najmä pre pacientov trpiacich chronickými ochoreniami, a podnecuje vývoj pomocných, špecificky zdravotníckych aplikácií so zdravotnícky overeným obsahom;
34. vyzýva Komisiu, aby predložila „akčný plán mobilného zdravotníctva“ pre mobilné zariadenia, ktorý by mal obsahovať usmernenia týkajúce sa dohľadu nad trhom s aplikáciami mobilného zdravotníctva, s cieľom zabezpečiť ochranu údajov a spoľahlivosť poskytovaných informácií o zdraví a zaručiť, aby sa tieto aplikácie vyvíjali s príslušnou lekárskou kontrolou;
35. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali normy pre mobilné aplikácie týkajúce sa zdravia a zabezpečili, že vysielané informácie budú presné, a aby napravili nedostatok právnej zrozumiteľnosti a transparentnosti, pokiaľ ide o používanie údajov zhromažďovaných pomocou takýchto aplikácií;
36. Komisiu a členské štáty k tomu, aby naďalej pracovali prostredníctvom pilotných projektov, ako projekt epSOS a Obnovenie zdravia a/alebo iniciatíva Virtuálny fyziologický človek s cieľom rozvinúť interoperabilitu na celoeurópskej úrovni, a aby naďalej podporovali inovačné riešenia pre osobnú starostlivosť vrátane pokročilého modelovania a simulácií potrebných na dosiahnutie cieľov prediktívnej a personalizovanej medicíny;
37. zdôrazňuje, že organizácia systémov zdravotnej starostlivosti patrí do právomoci orgánov v členských štátoch; nalieha však na Komisiu, aby pri vypracúvaní svojich politík a pri riešení konfliktných priorít v elektronickom zdravotníctve naďalej spolupracovala so zdravotníkmi, organizáciami pacientov, ďalšími kľúčovými zainteresovanými stranami a príslušnými orgánmi členských štátov, pričom je potrebné mať na zreteli, že hlavnou prioritou je prístup pacientov k účinnému a cenovo dostupnému systému zdravotnej starostlivosti;
38. zdôrazňuje, že elektronické zdravotníctvo prispieva k vytváraniu nových pracovných miest v oblasti zdravotníctva, výskumu a zdravotníckych služieb, a v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby podporila vnútroštátne orgány vo využívaní fondov EÚ na financovanie programov týkajúcich sa elektronického zdravotníctva a cezhraničných zdravotných hrozieb;
39. vzhľadom na to, že cieľom akčného plánu elektronického zdravotníctva je vytvoriť nové pracovné príležitosti v oblasti výskumu, zdravotníctva, lekárstva a IKT, vyzýva členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť otázke rodovej rovnosti vo vzdelávaní, odbornej príprave a prijímaní do zamestnania v týchto odvetviach;
40. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali na rozvoji udržateľných modelov financovania služieb elektronického zdravotníctva v rámci vnútroštátnych rozpočtov pre zdravotníctvo a aby v tejto súvislosti viedli konzultácie s ostatnými zainteresovanými stranami, napríklad fondmi zdravotného poistenia, národnými zdravotnými inštitúciami, zdravotníkmi a organizáciami pacientov;
41. zdôrazňuje skutočnosť, že inovácie v oblasti elektronického zdravotníctva vytvárajú podnikateľské príležitosti a prispievajú k budúcemu rastu;
42. zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť výskum systémov elektronického zdravotníctva, ale bez toho, aby výdavky na výskum mali priamy vplyv na cenu poskytovaných služieb;
43. naliehavo vyzýva Komisiu, aby v kontexte budúcich rámcových programov v oblasti výskumu a vývoja vyčlenila zdroje na elektronické zdravotníctvo;
44. zdôrazňuje, že je potrebné zaručiť primeranú podporu malým a stredným podnikom s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky v odvetví elektronického zdravotníctva, posilniť prístup MSP na trh v tejto oblasti a zaistiť, aby prispievali k sociálnej a územnej súdržnosti;
45. vyzýva preto Komisiu, aby podporila a uľahčila projekty MSP týkajúce sa elektronického zdravotníctva stanovením usmernení o trhu elektronického zdravotníctva a zlepšením spolupráce medzi MSP na jednej strane a zúčastnenými stranami, výskumnými subjektmi a systémami zdravotného poistenia na druhej strane, v záujme vytvorenia inovácie pre poskytovateľov zdravotníckych služieb;
46. zdôrazňuje, že pokiaľ ide o vývoj nástrojov IKT malými a strednými podnikmi, je potrebná transparentnosť a konkurencieschopnosť, aby sa zabezpečilo, že nástroje elektronického zdravotníctva budú za dostupné ceny;
47. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali dátové normy pre zhromažďovanie, výmenu a podávanie správ o cezhraničných otázkach súvisiacich so zdravím;
48. povzbudzuje Komisiu a členské štáty k tomu, aby spoločne s pacientmi a ďalšími príslušnými zúčastnenými stranami usilovali o identifikáciu nástrojov a modelov elektronického zdravotníctva, ktoré budú môcť podporiť vykonávanie alebo rozvoj článku 12 smernice 2011/24/EÚ, ktorý sa zaoberá rozvojom európskych referenčných sietí medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a odbornými centrami;
49. nabáda Komisiu a členské štáty k tomu, aby ďalej pracovali na uplatňovaní článku 14smernice 2011/24/EÚ o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, ktorou sa stanovuje sieť elektronického zdravotníctva;
50. vyzýva Komisiu, aby schválila členstvo všetkých regionálnych orgánov zodpovedných za aplikácie elektronického zdravotníctva v sieti elektronického zdravotníctva zriadenej smernicou 2011/24/EÚ;
51. zdôrazňuje potrebu etického kódexu postupov pre cezhraničné aktivity bez toho, aby tým bola dotknutá zásada subsidiarity;
52. zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby mali pacienti prístup k vlastným osobným zdravotným údajom; zdôrazňuje, že pacienti, ktorí udelili predchádzajúci súhlas na používanie týchto údajov, by mali byť vždy zrozumiteľne a transparentne informovaní o spôsobe spracovania svojich údajov;
53. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uplatňovali spracovateľské normy pre osobné zdravotné údaje v súlade s ustanoveniami návrhu nariadenia o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia;
54. zdôrazňuje, že je potrebné používať medzinárodné normy na modelovanie informácií, ako aj na ich výmenu vo všetkých členských štátoch a vytvoriť medzinárodné kódexy pre povolania v oblasti elektronického zdravotníctva a harmonizovať príslušné vymedzenia;
55. v tejto súvislosti víta prebiehajúcu medzinárodnú spoluprácu s WHO a OECD;
56. víta spoluprácu medzi EÚ a USA v oblasti elektronického zdravotníctva, ktorá sa vyznačuje priebežnou spoluprácou vrátane spolupráce nadviazanej v kontexte memoranda o porozumení o spolupráci v oblasti zdravotníckych informačných a komunikačných technológií, a konkrétne vrátane spoločne vypracovaného plánu ES a Ministerstva zdravotníctva USA pre vývoj medzinárodne uznávaných noriem interoperability a špecifikácií vykonávania interoperability pre informačné systémy elektronického zdravotníctva;
57. zdôrazňuje, že je potrebné zaistiť technickú normalizáciu a interoperabilitu riešení na základe IKT a výmeny údajov na všetkých úrovniach európskych systémov zdravotnej starostlivosti a zároveň vypracúvať usmernenia pre interoperabilitu týchto systémov v celej EÚ;
58. zdôrazňuje význam zabezpečenia interoperability medzi softvérovými aplikáciami, ktoré používajú pacienti, a softvérovými aplikáciami, ktoré používajú lekári, s cieľom dosiahnuť lepšie výsledky a zlepšiť komunikáciu;
59. víta zámer Komisie navrhnúť rámec interoperability elektronického zdravotníctva do roku 2015 a považuje tento zámer za veľmi dôležitý krok smerom k posilneniu postavenia pacientov v rámci elektronického zdravotníctva; pokladá za dôležité zahrnúť do tohto rámca vytváranie štandardizovaných správ v zdravotných záznamoch, ako aj podporu vývoja zdravotníckych pomôcok vrátane funkcie automatického elektronického ukladania zdravotných záznamov;
60. zdôrazňuje potrebu zabezpečiť plné rešpektovanie kultúrnej a jazykovej rozmanitosti Európskej únie so zreteľom na technickú normalizáciu a interoperabilitu európskych systémov zdravotnej starostlivosti;
61. žiada, aby vývoj nástrojov elektronického zdravotníctva nebol motivovaný iba technologickým či finančným záujmom, ale aby vychádzal z účinnosti týchto nástrojov a z ich užitočnosti v oblasti zlepšenia vplyvov na zdravie a kvality života a zdôrazňuje, že prvoradým cieľom pri ich vývoji by mal byť záujem pacientov vrátane starších osôb a pacientov so zdravotným postihnutím;
62. rovnako vyzýva členské štáty, aby podporili uvedený plán tým, že budú trvať na nutnom preskúmaní rodovej rovnosti;
63. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili rodovo vyvážený prístup k zdravotnej starostlivosti a medicíne a aby pri vykonávaní akčného plánu elektronického zdravotníctva zohľadnili osobitné potreby, ktoré majú ženy a dievčatá ako príjemcovia zdravotnej starostlivosti;
64. zdôrazňuje význam celosvetových prieskumov v oblasti vytvárania záznamov v rámci elektronického zdravotníctva;
65. odporúča členským štátom a Komisii, aby s pomocou Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) zbierali rodovo diferencované údaje o úvodných zisteniach týkajúcich sa dostupnosti a vplyvu systémov a nástrojov elektronického zdravotníctva, a žiada, aby boli prijaté opatrenia na výmenu osvedčených postupov pri realizácii elektronického zdravotníctva;
66. pripomína, že je potrebné, aby budúci akčný plán elektronického zdravotníctva zaručoval tieto kľúčové zásady:
– optimalizáciu výdavkov na zdravotnú starostlivosť v čase hospodárskej krízy;
– posilňovanie a podporu aplikácií a riešení zameraných na rozvoj trhu;
– zabezpečenie interoperability systémov zdravotnej starostlivosti a nemocničných informačných systémov;
67. vyzýva Komisiu, aby každé dva roky zverejňovala preskúmanie pokroku pri vykonávaní akčného plánu elektronického zdravotníctva, ktorý bol dosiahnutý v jednotlivých členských štátoch, v ktorom preukáže, akým spôsobom bol tento nástroj inovatívne upravený s cieľom zabezpečiť pre občanov kvalitné a efektívne systémy zdravotnej starostlivosti, a aby v tejto súvislosti stanovila na vnútroštátnej úrovni a úrovni Únie účinné ukazovatele na hodnotenie pokroku a dosahu plánovaných činností, pričom osobitná pozornosť by sa venovala prípadnej diskriminácii alebo rozdielom v prístupe, ktoré by mohli ovplyvniť spotrebiteľov a pacientov.
68. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, Výboru regiónov a členským štátom.
- [1] http://www.ehealth-strategies.eu/report/eHealth_Strategies_Final_Report_Web.pdf
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Elektronické zdravotníctvo je prostriedkom na zlepšenie kvality a účinnosti zdravotnej starostlivosti v 21.storočí, ako aj spôsobom, ako dosiahnuť univerzálnejšiu zdravotnú starostlivosť.
Potenciálny trh elektronického zdravotníctva je roziahly. Hodnota celosvetového trhu s telemedicínou sa zvýšil z 9 800 miliónov dolárov v roku 2010 na 11 600 miliónov v roku 2011 a predpokladá sa, že bude rásť až na 27 300 miliónov v roku 2016, čo predstavuje 18,6 % ročnú mieru rastu.
Hoci je prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti uznávaným základným právom, nárast v dopyte po zdravotníckych službách v dôsledku starnutia populácie, dosah chronických ochorení, mobilita pacientov a zdravotníkov, spolu s rastúcimi očakávaniami občanov vo vzťahu ku kvalite zdravotnej starostlivosti a čoraz obmedzenejšími rozpočtami zdravotníctva spôsobili, že systémy zdravotníctva musia v súčasnosti riešiť veľké problémy.
Elektronické zdravotníctvo môže byť čiastočnou odpoveďou na tieto problémy a prostriedkom, ako zlepšiť prístup k zdravotnej starostlivosti osobám, ktoré žijú v odľahlých či riedko obývaných oblastiach, ako zlepšiť pracovné podmienky, znížiť čakacie lehoty, a čo je najdôležitejšie, prispieť k vytvoreniu bezpečnej, účinnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti.
Samozrejme na to, aby sme dosiahli tieto ciele, potrebujeme, aby poskytovatelia zdravotníckych služieb medzi sebou spolupracovali nad rámec svojich kompetenčných a jazykových obmedzení, s cieľom poskytovať kvalitné služby zamerané na bezpečnosť pacienta. Z tohto dôvodu je potrebné dosiahnuť technickú štandardizáciu, interoperabilitu európskych systémov zdravotníctva a na úrovni EÚ vymedziť systémy osvedčovania a overovania.
Aby občania, ale i zdravotníci mali dôveru vo výhody aplikácií elektronického zdravotníctva a aby v ne verili, musíme im poskytnúť právnu istotu. Ochrana údajov, dôvernosť, súkromie či zodpovednosť – to sú niektoré otázky, ktoré treba vyriešiť, ak chceme, aby sa služby elektronického zdravotníctva úspešne presadzovali.
Je nevyhnutné, aby si členské štáty vymieňali znalosti, skúsenosti a osvedčené postupy, a pritom aby spolupracovali navzájom a s Komisiou s cieľom dosiahnuť väčšiu účinnosť systémov elektronického zdravotníctva. Elektronické zdravotníctvo by sa malo stať skutočnosťou, pričom k tomu môžu prispieť členské štáty, ktoré sú v tejto oblasti priekopníkmi, tým, že sa o svoje skúsenosti podelia s tými štátmi, ktoré priekopníkmi nie sú.
Je rozhodujúce, aby sa pred a po vypracovaní týchto zdravotníckych aplikácií zohľadňovalo stanovisko lekárov a zdravotníkov, ako aj združení pacientov. Práve oni ich budú totiž používať, a tak musia byť nielen presvedčení o ich užitočnosti, ale musia tiež vedieť, ako ich používať. Tak verejný, ako aj súkromný sektor musia poskytnúť všetky potrebné informácie zrozumiteľne a prispôsobiť ich odvetviu, ktorému sú adresované.
A napokon je najdôležitejšie, aby sa pri vypracúvaní týchto projektov zohľadňoval najmä záujem pacienta, pretože v konečnom dôsledku naším prvoradým cieľom je zlepšenie kvality zdravotnej starostlivosti poskytovanej občanom v EÚ, a to bez toho, aby sa zabúdalo na kultúrne rozdiely, ktoré v oblasti zdravotnej starostlivosti existujú medzi členskými štátmi.
STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (8.10.2013)
pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
k akčnému plánu elektronického zdravotníctva na roky 2012 – 2020: inovačná zdravotná starostlivosť pre 21. storočie
(2013/2061(INI))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: María Irigoyen Pérez
NÁVRHY
Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. víta akčný plán elektronického zdravotníctva na roky 2012 – 2020, ktorým sa aktualizuje akčný plán elektronického zdravotníctva prijatý v roku 2004 tým, že sa zavádzajú ďalšie opatrenia, najmä pokiaľ ide o zlepšenie prístupu k zdravotníckym službám, znižovanie nákladov na zdravotnú starostlivosť a zabezpečenie väčšej rovnoprávnosti medzi európskymi občanmi;
2. domnieva sa, že narastajúce možnosti, pokiaľ ide o zdravotnú starostlivosť prispôsobenú individuálnym potrebám, sú jedným z najdôležitejších prínosov elektronického zdravotníctva vzhľadom na to, že zdravotné záznamy pacientov možno automaticky uchovávať v elektronickej podobe, sú nezávislé od umiestnenia pacientov a prístup k nim môžu mať výhradne samotní pacienti prostredníctvom osobnej identifikačnej karty;
3. víta zámer Komisie navrhnúť rámec interoperability elektronického zdravotníctva do roku 2015 a považuje tento zámer za veľmi dôležitý krok smerom k posilneniu postavenia pacientov v rámci elektronického zdravotníctva; pokladá za dôležité zahrnúť do tohto rámca vytváranie štandardizovaných správ v zdravotných záznamoch, ako aj podporu vývoja zdravotníckych pomôcok s funkciou automatického elektronického ukladania zdravotných záznamov;
4. víta zámer Komisie iniciovať štúdiu týkajúcu sa právnych aspektov služieb elektronického zdravotníctva; zdôrazňuje však, že je potrebné prijať účinné opatrenia týkajúce sa náhrady výdavkov, zodpovednosti a ochrany údajov;
5. zdôrazňuje, že je potrebné podporovať širšiu koncepciu elektronického zdravotníctva, a upozorňuje, že je dôležité posilňovať úlohu odborníkov v oblasti zdravotnej starostlivosti, ako sú lekári, lekárnici a zdravotné sestry, ako aj pacienti a organizácie pacientov, pri vykonávaní a rozvoji akčného plánu elektronického zdravotníctva so zreteľom na to, že pacienti by mali mať možnosť prezrieť si a použiť informácie týkajúce sa ich zdravia;
6. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zohrávali významnú úlohu pri vytváraní kontaktov medzi jednotlivými zúčastnenými stranami na účely výmeny skúseností a najlepších postupov. vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť kľúčovej úlohe, ktorú zohráva pri podpore výmeny najlepších postupov v oblasti zriedkavých chorôb;
7. zdôrazňuje potrebu vhodne prispôsobenej pomoci, informovanosti a odbornej prípravy, ktoré by mali byť dostupné v celej Únii, s cieľom v plnej miere využívať výhody služieb elektronického zdravotníctva a zároveň neprehlbovať sociálne alebo územné rozdiely; takisto zdôrazňuje potrebu vyvíjať systémy, ktoré by boli prístupné pre všetkých, pričom treba mať na pamäti cieľ, ktorým je intuitívne rozhranie; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zachovať pre všetkých rovnaký prístup k bežným službám zdravotnej starostlivosti; domnieva sa, že pomoc a odborná príprava by sa mali prednostne zameriavať na: 1) odbornú prípravu v oblasti používania nástrojov IT a v oblasti digitálneho zdravia, ktorou by sa mali zdokonaliť príslušné zručnosti odborníkov pôsobiacich v oblasti zdravotnej starostlivosti; a 2) gramotnosť v oblasti IT a informovanosť o službách elektronického zdravotníctva pre pacientov na vnútroštátnej a cezhraničnej úrovni, s osobitným dôrazom na sociálne a územné rozdiely;
8. vyjadruje presvedčenie, že zdravotná gramotnosť pacientov, ktorá ich povzbudzuje k tomu, aby sledovali a posudzovali svoj zdravotný stav, rozumeli údajom týkajúcim sa ich zdravia a kontrolovali ich, a tým eliminovali v súčasnosti prítomný nerovný vzťah medzi špecialistom a pacientom, je kľúčovým faktorom potrebným na zlepšenie kvality zdravotníckych služieb, zvýšenie transparentnosti zdravotníckych zariadení, boj proti korupcii a zabezpečenie toho, aby pacienti umožnili opätovné využívanie svojich údajov na získanie nových poznatkov;
9. zdôrazňuje, že je potrebné zaručiť primeranú podporu MSP s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky v odvetví elektronického zdravotníctva a posilniť prístup MSP na trh v tejto oblasti, najmä vytvorením osobitnej databázy zdrojov a výskumu pre MSP; zdôrazňuje, že inovácie v oblasti elektronického zdravotníctva vytvárajú podnikateľské príležitosti a prispievajú k budúcemu rastu;
10. pripomína, že je potrebné, aby budúci akčný plán elektronického zdravotníctva zaručoval tieto kľúčové zásady:
– optimalizáciu výdavkov na zdravotnú starostlivosť v čase hospodárskej krízy;
– posilňovanie a podporu aplikácií a riešení zameraných na rozvoj trhu;
– zabezpečenie interoperability systémov zdravotnej starostlivosti a nemocničných informačných systémov;
11. vyzýva členské štáty, aby zohľadnili služby elektronického zdravotníctva v existujúcich systémoch zdravotníctva; zdôrazňuje, že je dôležité zachovať v oblasti zdravotnej starostlivosti ľudský rozmer, ktorý je orientovaný na pacienta, najmä v súvislosti so starnutím obyvateľstva, s čím súvisí skutočnosť, že často je ťažké odlíšiť zdravotnícku stránku od sociálnej;
12. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby bezodkladne prijali opatrenia na vytvorenie jednotného právneho rámca na správu rôznych typov zdravotných údajov a ich využívanie; zdôrazňuje, že rýchly úspech nástrojov sociálnych sietí dokazuje, že jednotlivci ochotne poskytujú osobné údaje a nie vždy sú si vedomí dôsledkov svojich rozhodnutí, pričom podmienky využívania nových aplikácií a nástrojov zberu údajov stanovujú poskytovatelia, a to často bez primeraných bezpečnostných opatrení a ochrany; zdôrazňuje, že dôvera občanov je nevyhnutná pre domáce i cezhraničné služby elektronického zdravotníctva; zdôrazňuje potrebu dodržiavať pravidlá ochrany súkromia a osobných údajov, pretože je to základný predpoklad pre ochranu občanov, dôveru pacientov v služby elektronického zdravotníctva a pre riadne fungovanie a intenzívnejšie využívanie bezpečných, zabezpečených a interoperabilných elektronických komunikácií a systémov na ukladanie údajov, ako je tzv. výpočtové mračno (cloud computing), v odvetví zdravotnej starostlivosti; zdôrazňuje, že opatrenia na ochranu údajov by sa mali vytvárať v záujme silnej individuálnej ochrany, ale takým spôsobom, aby sa nebránilo budúcemu výskumu v oblasti zdravotníctva; zdôrazňuje, že citlivé údaje, najmä zdravotné údaje, musia byť chránené pred počítačovým pirátstvom, únikmi, narúšaním súkromia a inými formami zneužívania;
13. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej spolupracovali s cieľom zabezpečiť zodpovednosť zdravotníckeho personálu na vnútroštátnej a cezhraničnej úrovni;
14. vyzýva Komisiu, aby každé dva roky zverejňovala preskúmanie pokroku pri vykonávaní akčného plánu elektronického zdravotníctva, ktorý bol dosiahnutý v jednotlivých členských štátoch, v ktorom preukáže, akým spôsobom bol tento nástroj inovatívne upravený s cieľom zabezpečiť pre občanov kvalitné a efektívne systémy zdravotnej starostlivosti, a aby v tejto súvislosti stanovila na vnútroštátnej úrovni a úrovni Únie účinné ukazovatele na hodnotenie pokroku a dosahu plánovaných činností, pričom osobitná pozornosť by sa venovala prípadnej diskriminácii alebo rozdielom v prístupe, ktoré by mohli ovplyvniť spotrebiteľov a pacientov.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
30.9.2013 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
30 1 0 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Preslav Borissov, Jorgo Chatzimarkakis, Sergio Gaetano Cofferati, Birgit Collin-Langen, Anna Maria Corazza Bildt, Christian Engström, Ildikó Gáll-Pelcz, Vicente Miguel Garcés Ramón, Evelyne Gebhardt, Małgorzata Handzlik, Sandra Kalniete, Edvard Kožušník, Hans-Peter Mayer, Mitro Repo, Heide Rühle, Christel Schaldemose, Catherine Stihler, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Bernadette Vergnaud, Barbara Weiler |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Erik Bánki, Susy De Martini, Tamás Deutsch, Kinga Gál, María Irigoyen Pérez, Ádám Kósa, Morten Løkkegaard, Roberta Metsola, Marc Tarabella, Wim van de Camp, Patricia van der Kammen |
||||
STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (26.9.2013)
pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
k akčnému plánu elektronického zdravotníctva na roky 2012 – 2020 – inovačná zdravotná starostlivosť pre 21. storočie
(2013/2061(INI))
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Juozas Imbrasas
NÁVRHY
Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. víta oznámenie Komisie o akčnom pláne elektronického zdravotníctva na roky 2012 – 2020 (COM(2012)0736) a nazdáva sa, že tento plán ponúka dôležitý súbor usmernení pre vnútroštátne, regionálne a miestne inštitúcie na to, ako zabezpečiť udržateľnosť zdravotných systémov a zároveň zaručiť všeobecný prístup k službám a pripraviť zdravotné systémy v EÚ na dnešné výzvy, medzi ktoré patrí starnutie obyvateľstva, hromadný odchod mladých ľudí z vidieckych oblastí, rozsiahlejší výskyt chronických ochorení, potreba poskytovať vhodnú starostlivosť pacientom s niektorou formou postihnutia, zachovanie ľudského rozmeru zdravotnej starostlivosti, čoraz naliehavejší problém s oddeľovaním zdravotníckych otázok od sociálnej problematiky, otázka zvyšujúceho sa množstva pacientov využívajúcich zdravotnú turistiku, rastúci dopyt po kvalitnej starostlivosti a špecializovaných službách, potreba efektívnejšieho využívania čoraz vzácnejších zdrojov, obmedzenie byrokracie a korupcie a potreba vytvoriť prístupné a stabilné trhové prostredie s cieľom podporiť inovácie, zamestnanosť, sociálny rozvoj a spravodlivosť;
2. domnieva sa, že Európska únia a členské štáty musia vzhľadom na vplyv demografických zmien a pokles počtu zdravotníckych pracovníkov prijať rozsiahle štrukturálne reformy s cieľom zaistiť udržateľnosť zdravotných systémov a prístup verejnosti k vysokokvalitným službám vo všetkých regiónoch EÚ bez výnimky;
3. nazdáva sa, že elektronickým zdravotníctvom, ako doplnkom k tradičným zdravotným službám, sa otvárajú obrovské príležitosti na zlepšenie dostupnosti, flexibility a noriem poskytovania vysokokvalitnej a udržateľnej vnútroštátnej a cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, služieb a systémov pre všetkých občanov EÚ nezávisle od miesta ich pobytu, štátnej príslušnosti, príjmu či spoločenského postavenia alebo zdravotného postihnutia či veku; zdôrazňuje, že zdravotná gramotnosť pacientov, digitálne zručnosti pacientov a zdravotného personálu (predovšetkým pokiaľ ide o ochranu údajov, ktorá má zásadný význam pre budovanie dôvery na všetkých stranách a efektívnejšie začleňovanie IKT do odvetvia zdravotníctva) širokopásmový prístup a prístup k ľahko použiteľným nástrojom IKT v oblasti elektronického zdravotníctva sú rozhodujúce pre posilnenie sociálnej a územnej súdržnosti, zlepšenie spôsobov organizácie liečby, ako aj kvality a bezpečnosti pri poskytovaní liečby a zdravotnej starostlivosti, odstránenie rozdielov v zdravotnej starostlivosti, uspokojenie potrieb pacientov v oblasti zdravotnej starostlivosti, zabezpečenie bezpečnosti a sledovania pacientov a poskytnutie prístupu k preventívnym opatreniam v oblasti zdravotnej starostlivosti a lekárskemu poradenstvu v odľahlých, riedko obývaných a inak znevýhodnených regiónoch; nazdáva sa, že z tohto hľadiska zohrávajú miestne a regionálne orgány kľúčovú úlohu pri šírení informácií o výhodách a možnostiach elektronického zdravotníctva, uľahčovaní digitalizácie, organizácii vzdelávania a priebežných školení v súlade s potrebami miestnych spoločenstiev, ako aj zapájaní organizácií občianskej spoločnosti a dobrovoľníkov, ktorí prinášajú pridanú hodnotu tým, že prispievajú k sociálnej súdržnosti;
4. domnieva sa, že Komisia musí uľahčiť použitie štrukturálnych fondov EÚ pri budovaní infraštruktúry elektronického zdravotníctva v EÚ a zároveň vypracovať usmernenia pre interoperabilitu týchto systémov na celoeurópskom základe;
5. zdôrazňuje potrebu poskytnúť primeranú podporu malým a stredným podnikom v rámci elektronického zdravotníctva s cieľom zaručiť rovnaký prístup na trh v rozvíjajúcom sa sociálnom trhovom hospodárstve a zaistiť, aby tieto podniky prispievali k sociálnej a územnej súdržnosti;
6. domnieva sa, že elektronické zdravotníctvo má napriek všetkým nedostatkom veľký potenciál a mohlo by byť prínosné pre širokú verejnosť, pacientov, zdravotný personál a samotné orgány;
7. domnieva sa, že poskytovanie nástrojov potrebných na využívanie verejných údajov v reálnom čase uľahčí lepšie pochopenie pomeru prínosu a rizika, predvídanie nežiaducich udalostí a zvýšenie účinnosti hodnotenia zdravotníckych technológií;
8. zdôrazňuje potrebu nepretržitého úsilia v oblasti politiky súdržnosti a regionálnych politík s cieľom odstrániť rozdiely medzi regiónmi, predovšetkým pokiaľ ide o prístup k službám IKT;
9. poukazuje na skutočnosť, že efektívne zdravotné služby predstavujú dôležitý nástroj regionálneho rozvoja a konkurencieschopnosti; poznamenáva, že v mnohých členských štátoch je politika v oblasti zdravotníctva do rozličnej miery zverená regionálnym a miestnym orgánom, a víta ich aktívne zapojenie do tvorby a vykonávania projektov elektronického zdravotníctva; žiada, aby sa posilnila úloha regionálnych a miestnych orgánov v rozvíjaní služieb a infraštruktúr elektronického zdravotníctva, a naliehavo požaduje rozvíjanie verejno-súkromných partnerstiev na optimalizáciu lekárskych služieb a ich maximálne efektívne využívanie; zastáva názor, že riadne fungujúca viacúrovňová koncepcia riadenia je podmienkou pre úspešné vybudovanie a používanie elektronického zdravotníctva, ako aj získanie a zdokonalenie nových druhov digitálnych zručností zdravotníckymi pracovníkmi a pacientmi;
10. poznamenáva, že vzhľadom na podstatné rozdiely medzi regiónmi EÚ by sa elektronické zdravotníctvo mohlo osvedčiť ako jedinečná výhoda pre obyvateľov menej rozvinutých regiónov a poskytnúť im lepší, transparentnejší a menej nákladný prístup k vysokokvalitným službám;
11. zdôrazňuje, že rozvoj elektronického zdravotníctva môžu spomaľovať regionálne rozdiely v prístupe k službám IKT a nedostatočné širokopásmové pokrytie v určitých oblastiach; odporúča zvýšenie investícií do infraštruktúry IKT a zohľadnenie budúcich možností financovania dostupných v rámci politiky súdržnosti s cieľom odstrániť rozdiely a zjednodušiť využívanie služieb elektronického zdravotníctva;
12. zdôrazňuje, že organizácia systémov zdravotnej starostlivosti patrí do právomoci orgánov členských štátov, ktoré sú zodpovedné za zaručenie dostupnosti vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých a povinné zaistiť takúto starostlivosť, ako aj udržateľnosť základnej verejnej služby z hľadiska sociálnej a územnej súdržnosti; naliehavo však žiada Komisiu, aby zohrávala aktívnejšiu úlohu pri koordinovaní činností členských štátov a pri povzbudzovaní k spolupráci v oblasti telemedecíny, zvyšovaní informovanosti, pri podpore investícií do inovatívnych technológií a pri vyjasňovaní podmienok a určovaní spoločných prekážok brániacich cezhraničnému poskytovaniu zdravotnej starostlivosti s cieľom zaručiť jej interoperabilitu, napríklad pokiaľ ide o postupy úhrady výdavkov a zhromažďovanie a hodnotenie údajov v rámci zdravotnej starostlivosti, pri podpore spoločného vývoja databáz v celej EÚ, ako aj pri hodnotení účinnosti existujúcich aplikácií elektronického zdravotníctva s cieľom rozšíriť výmenu osvedčených postupov medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a pacientmi na úrovni EÚ, regiónov a jednotlivých štátov;
13. považuje za poľutovaniahodné, že najmä vzhľadom na súčasnú krízu konkurencieschopnosti v Únii bolo navrhnuté obmedzenie prostriedkov, ktoré sú v Nástroji na prepojenie Európy vyčlenené na širokopásmové a digitálne služby; dúfa, že sa zachová financovanie tejto oblasti v rámci programu Horizont 2020; povzbudzuje miestne a regionálne orgány, aby zefektívnili využívanie fondov EÚ na financovanie elektronického zdravotníctva, bez obmedzovania napríklad financovania tradičných zdravotných služieb ani zatvárania komunálnych nemocníc, a na spoločné využívanie poznatkov zdravotnej gramotnosti;
14. je znepokojený zásadnými nedostatkami v poskytovaní zdravotných služieb v čase krízy, okrem iného zatváraním zdravotných stredísk a znižovaním počtu zamestnancov, čo predstavuje ďalší z osobitných problémov pre ostrovy a odľahlé a horské oblasti, pokiaľ ide o zaistenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti;
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
24.9.2013 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
44 1 1 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
François Alfonsi, Charalampos Angourakis, Catherine Bearder, John Bufton, Francesco De Angelis, Tamás Deutsch, Rosa Estaràs Ferragut, Danuta Maria Hübner, Filiz Hakaeva Hyusmenova, Iñaki Irazabalbeitia Fernández, María Irigoyen Pérez, Seán Kelly, Mojca Kleva Kekuš, Constanze Angela Krehl, Jacek Olgierd Kurski, Petru Constantin Luhan, Vladimír Maňka, Iosif Matula, Erminia Mazzoni, Miroslav Mikolášik, Jens Nilsson, Jan Olbrycht, Wojciech Michał Olejniczak, Younous Omarjee, Tomasz Piotr Poręba, Ovidiu Ioan Silaghi, Monika Smolková, Georgios Stavrakakis, Nuno Teixeira, Lambert van Nistelrooij, Oldřich Vlasák, Kerstin Westphal, Hermann Winkler, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Andrea Cozzolino, Joseph Cuschieri, Ivars Godmanis, Juozas Imbrasas, Karin Kadenbach, James Nicholson, Elisabeth Schroedter, Richard Seeber, Giommaria Uggias, Iuliu Winkler |
||||
|
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
António Fernando Correia de Campos, Sabine Verheyen |
||||
STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (4.10.2013)
pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
k akčnému plánu elektronického zdravotníctva na roky 2012 – 2020: inovačná zdravotná starostlivosť pre 21. storočie
(2013/2061(INI))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Licia Ronzulli
NÁVRHY
Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. vzhľadom na to, že cieľom akčného plánu elektronického zdravotníctva je vytvoriť nové pracovné príležitosti v oblasti výskumu, zdravotníctva, lekárstva a IKT, vyzýva členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť otázke rodovej rovnosti vo vzdelávaní, odbornej príprave a prijímaní do zamestnania v týchto odvetviach;
2. zdôrazňuje, že ženy sú zvlášť nedostatočne zastúpené v sektore výskumu a v sektore IKT; zdôrazňuje, že Komisia by preto mala podporovať integrované a kolektívne činnosti, ako je napríklad vypracúvanie programov a systémov mentorstva s cieľom podporiť účasť žien v týchto odvetviach;
3. vyzýva členské štáty, aby v prípade ponúkaných pracovných miest dôsledne zabezpečovali rovnaké zaobchádzanie s mužmi a so ženami a ich rovnaké odmeňovanie;
4. vyzýva členské štáty, aby pri presadzovaní plánu zdôraznili dôležitosť rovnováhy v rodovom zastúpení;
5. žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili rovný prístup žien k oblasti elektronického zdravotníctva, a to nielen v postavení pacientov, ale aj v úlohe poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (profesionálov a neprofesionálov), odborníkov v oblasti IKT a tvorcov politiky; zdôrazňuje skutočnosť, že ženy sú počas celého svojho života zapojené do všetkých úrovní odvetvia zdravotníctva;
6. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili rodový prístup k zdravotnej starostlivosti a medicíne a aby pri vykonávaní akčného plánu elektronického zdravotníctva zohľadnili osobitné potreby, ktoré majú ženy a dievčatá ako príjemcovia zdravotnej starostlivosti; keďže ženy vo vyššej miere trpia na chronické ochorenia a ochorenia spôsobujúce zdravotné postihnutie z dôvodu dlhšej strednej dĺžky života;
7. vyzýva Komisiu, aby povzbudila a podporila služby elektronického zdravotníctva navrhnuté pre ženy každého veku, najmä tie, ktoré sa zaoberajú ženskými zdravotnými otázkami, a preto poskytujú poradenstvo a riešenia v oblasti starostlivosti zamerané na ženy;
8. vyzýva Komisiu, aby povzbudzovala a presadzovala služby elektronického zdravotníctva vytvorené pre (neformálnych) opatrovateľov o rodinných príslušníkov, pričom väčšinou túto úlohu vykonávajú ženy, aby im bola v ich často náročných opatrovateľských povinnostiach poskytnutá podpora a aby sa im umožnili poskytovať tú najlepšiu možnú starostlivosť;
9. vyzýva Komisiu, aby povzbudzovala riešenia elektronického zdravotníctva pre izolované ženy, nielen tie, ktoré žijú v odľahlých oblastiach, a ženy, ktoré sú z dôvodu nedostatku potrebnej mobility a/alebo siete (sociálnej) podpory nútené ostávať doma, na zachovanie ich zdravia a telesnej a duševnej pohody;
10. vyzýva Komisiu, aby podporovala riešenia elektronického zdravotníctva, ktoré uľahčujú nezávislý život a zamedzujú nehodám v domácnosti s cieľom umožniť starším ženám viesť nezávislý život tak dlho, ako si prajú alebo potrebujú, bez ohľadu na ich zdravotný stav;
11. vyzýva Komisiu, aby riešila informačnú izolovanosť starších generácií, najmä starších žien, a aby podnecovala a podporovala technológie elektronického zdravotníctva ako príspevok k cieľom Komisie týkajúcim sa aktívneho a zdravého starnutia (stredná dĺžka života v zdraví + 2 roky);
12. zdôrazňuje, že náklady na príslušné zariadenia, spojenia a komunikácie môžu predstavovať významnú prekážku brániacu ženám v prístupe k IKT a v ich využívaní v oblasti zdravotníctva, tak pre príjemcov ako aj pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti;
13. uznáva potrebu technológií elektronického zdravotníctva na uvoľnenie jeho potenciálu najmä v súvislosti so zdravotnými otázkami, ktoré sú stále zaťažené závažnými tabuizovanými témami, ako sú zlé zaobchádzanie so starými ľuďmi, sexuálne zneužívanie a iné otázky týkajúce sa sexuálneho a reprodukčného zdravia;
14. vyzýva Komisiu, aby vnímala a podporovala elektronické zdravotníctvo ako príspevok k efektívnejším systémom (zdravotnej) starostlivosti zameraným na zlepšenie zdravia a telesnej a duševnej pohody žien počas celého života, čím by prispela k odstráneniu rodových rozdielov v rámci celkových zdravotných výsledkov;
15. pripomína, že jedným z hlavných cieľov akčného plánu elektronického zdravotníctva je zabezpečenie rovného prístupu k službám zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov Únie, a preto by sa mali bezodkladne prijať opatrenia, ktoré umožnia preklenutie digitálnej priepasti medzi rôznymi regiónmi členských štátov, obyvateľmi miest a vidieka a hlavne pokiaľ ide o rozdiely v prístupe žien, starších ľudí, osôb so zdravotným postihnutím a znevýhodnených sociálnych skupín k IKT v rámci členských štátov; zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať ženám žijúcim v nízkopríjmovom prostredí a vo vidieckych oblastiach, ako aj starším ženám, ktorým často chýbajú zručnosti v oblasti IKT;
16. žiada Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť digitálnej gramotnosti a odbornej technickej príprave žien, a najmä starších žien, s cieľom zabezpečiť, aby nástroje elektronického zdravotníctva, predovšetkým však telemedicína, boli skutočne účinné a prístupné celému obyvateľstvu;
17. vyzýva Komisiu, aby podporovala gramotnosť starších generácií, najmä starších žien, v oblasti zdravotníctva a IKT, a aby podnecovala a podporovala riešenia elektronického zdravotníctva, ktoré sú zamerané na používateľov a prispôsobené potrebám žien, ako príspevok k cieľom Komisie týkajúcim sa aktívneho a zdravého starnutia;
18. vyzýva členské štáty, aby pri riešení operačných cieľov akčného plánu odstránili prekážky v oblasti profesijnej mobility žien v sektore elektronického zdravotníctva, najmä pokiaľ ide o odbornú prípravu dievčat v oblasti IKT zameranú na ich budúce povolania;
19. vyzýva Komisiu, aby vydala jasné usmernenia týkajúce sa financovania s cieľom priamo podporiť sektor IKT a sektor zdravotníctva, ktoré boli uznané za sektory s najvyšším potenciálom rastu a zamestnanosti;
20. odporúča členským štátom a Komisii, aby s pomocou Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) zbierali rodovo diferencované údaje o úvodných zisteniach týkajúcich sa dostupnosti a vplyvu systémov a nástrojov elektronického zdravotníctva, a žiada, aby boli prijaté opatrenia na výmenu osvedčených postupov pri realizácii elektronického zdravotníctva;
21. žiada Komisiu a členské štáty, aby venovali pozornosť gramotnosti pacientov v oblasti zdravia s cieľom zabezpečiť účinné používanie nástrojov elektronického zdravotníctva.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
3.10.2013 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
19 0 1 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Regina Bastos, Andrea Češková, Edite Estrela, Iratxe García Pérez, Mary Honeyball, Astrid Lulling, Elisabeth Morin-Chartier, Krisztina Morvai, Joanna Senyszyn, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Britta Thomsen, Marina Yannakoudakis |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Izaskun Bilbao Barandica, Minodora Cliveti, Mariya Gabriel, Nicole Kiil-Nielsen, Christa Klaß, Doris Pack, Angelika Werthmann |
||||
|
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Gesine Meissner |
||||
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
27.11.2013 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania: |
+: –: 0: |
62 0 0 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Elena Oana Antonescu, Pilar Ayuso, Paolo Bartolozzi, Sandrine Bélier, Sergio Berlato, Lajos Bokros, Franco Bonanini, Biljana Borzan, Yves Cochet, Spyros Danellis, Chris Davies, Esther de Lange, Bas Eickhout, Edite Estrela, Jill Evans, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Satu Hassi, Jolanta Emilia Hibner, Dan Jørgensen, Martin Kastler, Holger Krahmer, Corinne Lepage, Kartika Tamara Liotard, Linda McAvan, Miroslav Ouzký, Gilles Pargneaux, Andrés Perelló Rodríguez, Pavel Poc, Frédérique Ries, Anna Rosbach, Oreste Rossi, Dagmar Roth-Behrendt, Kārlis Šadurskis, Carl Schlyter, Richard Seeber, Theodoros Skylakakis, Bogusław Sonik, Dubravka Šuica, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Salvatore Tatarella, Thomas Ulmer, Glenis Willmott, Sabine Wils, Marina Yannakoudakis |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Erik Bánki, Gaston Franco, Julie Girling, Eduard-Raul Hellvig, Georgios Koumoutsakos, Marusya Lyubcheva, Judith A. Merkies, Miroslav Mikolášik, James Nicholson, Alojz Peterle, Vittorio Prodi, Marita Ulvskog, Vladimir Urutchev, Anna Záborská, Andrea Zanoni |
||||