SPRÁVA o finančnej účasti zamestnancov na zisku spoločností

18.12.2013 - (2013/2127(INI))

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
Spravodajca: Phil Bennion
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*):
Fabrizio Bertot, Výbor pre hospodárske a menové veci
(*) Postup pridružených výborov – článok 50 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o finančnej účasti zamestnancov na zisku spoločností

(2013/2127(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej článok 3 ods. 3,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. decembra 2012 s názvom Akčný plán: Európske právo obchodných spoločností a správa a riadenie spoločností – moderný právny rámec pre väčšiu angažovanosť akcionárov a udržateľné spoločnosti (COM(2012)0740),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. júla 2002 o rámci na podporu finančnej účasti zamestnanca (COM(2002)0364) a s tým súvisiace uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júna 2003[1],

–   so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 21. októbra 2010 na tému Finančná účasť zamestnancov v Európe[2],

–   so zreteľom na štúdiu vypracovanú na žiadosť Výboru Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci na tému Finančná účasť zamestnancov na zisku spoločností[3], ktorá bola uverejnená v septembri 2012,

–   so zreteľom na správu PEPPER IV s názvom Referenčné porovnávanie účasti zamestnancov na ziskoch a hospodárskych výsledkoch spoločností v členských štátoch a kandidátskych krajinách Európskej únie, ktorú uverejnila Slobodná univerzita v Berlíne v októbri 2009,

–   so zreteľom na správu PEPPER III s názvom Presadzovanie účasti zamestnancov na ziskoch a hospodárskych výsledkoch spoločností v nových členských štátoch a kandidátskych krajinách Európskej únie, ktorú uverejnila Slobodná univerzita v Berlíne v júni 2006,

–   so zreteľom na správu PEPPER II z 8. januára 1997 s názvom Presadzovanie účasti zamestnancov na ziskoch a hospodárskych výsledkoch spoločností (vrátane kapitálovej účasti) v členských štátoch, ktorú vypracovala Komisia (COM(1996)0697),

–   so zreteľom na správu PEPPER I s názvom Presadzovanie účasti zamestnancov na ziskoch a hospodárskych výsledkoch spoločností, ktorú uverejnila Komisia a Európsky univerzitný inštitút v marci 1991,

–   so zreteľom na pilotný projekt Komisie týkajúci sa presadzovania zamestnaneckého vlastníctva a účasti[4],

–   so zreteľom na správu z 18. decembra 2003 o nadnárodných prekážkach zvyšovania finančnej účasti zamestnancov v nadnárodných spoločnostiach, ktorú vypracovala skupina nezávislých odborníkov na vysokej úrovni,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2012 s názvom Akt o jednotnom trhu II – Spoločne za nový rast (COM(2012)0573),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. marca 2006 s názvom Vykonávanie programu Lisabonskej stratégie – Spoločenstva pre rast a zamestnanosť – Prevody podnikov – Kontinuita prostredníctvom nového začiatku“ (COM(2006) 0117);

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2013 o informovaní zamestnancov a konzultáciách s nimi, predvídaní a riadení reštrukturalizácie[5],

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre hospodárstvo a menové veci (A7-0465/2013),

A. keďže schémy finančnej účasti zamestnancov (FÚZ) môžu poskytovať priame finančné výhody presahujúce dohodnuté základné štruktúry odmeny, a to prostredníctvom:

–   podielu na vlastníctve, ktorý zamestnancom ponúka právo požívať výhody spojené s úspechom spoločnosti a zároveň mať podiel na zodpovednosti za strategické rozhodnutia a s nimi spojené riziká;

–   podielu na ziskoch, či už vo forme hotovosti, akcií alebo výhod, ktorý môže byť odmenou za úspech alebo mimoriadny výkon, dopĺňať príjem zamestnancov a posilniť ich kúpnu silu, čo môže mať priamy ekonomický externý vplyv na miestne hospodárstvo;

B.  keďže zamestnanci čelia v čase krízy dvojnásobnému riziku: na jednej strane riziku straty zamestnania a príjmu, a na strane druhej riziku straty kapitálu investovaného do spoločnosti;

C. keďže existujú tri hlavné modely FÚZ, ktoré si spoločnosť môže vybrať: podiel na ziskoch (vyplácaný v hotovosti, ako odložená platba alebo v akciách), podiel jednotlivých zamestnancov na vlastníctve (zamestnanecké akcie alebo akciové opcie), a plány vlastníctva zamestnaneckých akcií (Employee Stock Ownership Plans – ESOP); keďže FÚZ môže mať podobu akcií alebo hotovosti;

D. keďže najvhodnejší model FÚZ bude často závisieť od veľkosti a situácie spoločnosti, najmä od toho, či je alebo nie je kótovaná;

E.  keďže FÚZ, najmä vo forme ESOP alebo čiastočného vlastníctva, môže slúžiť ako absorbér šokov tým, že umožňuje, aby bonusy a iné formy dodatočného platu alebo odmeny spravovali tretie strany, rozkladá investičné riziko medzi hlavných akcionárov spoločnosti a zabezpečuje pre zamestnancov aj portfólio uložených akcií;

F.  keďže finančná účasť zamestnancov na svojich podnikoch prináša pre zamestnancov celý rad potenciálnych rizík; keďže finančná účasť by sa nemala zneužívať na vyhýbanie sa dodržiavaniu pracovnoprávnych predpisov, ako prostriedok na znižovanie získaných sociálnych a pracovných práv alebo na vyvíjanie tlaku na zvyšovanie pružnosti pracovného trhu;

G. keďže ak zamestnanci získajú od vlastníkov svojej spoločnosti prioritné právo na odkúpenie podniku, na základe čoho môžu prevziať spoločnosti nachádzajúce sa vo finančných ťažkostiach, môžu sa snažiť zabezpečiť vlastné pracovné miesta a tento postup môže viesť k zníženiu neistoty spojenej s ich pokračujúcim zamestnaním v prípade možného odkúpenia podniku inými spoločnosťami; keďže zamestnanecké vlastníctvo môže riešiť problémy súvisiace s dedením spoločnosti, keďže spoločnosť sa často ruší alebo predáva v záujme možnej racionalizácie alebo zrušenia, keď dedenie nie je možné; keďže tento postup môže pomôcť najmä MSP a mikropodnikom v zabezpečení pokračovania udržateľnej obchodnej prevádzky; keďže tieto výhody možno zabezpečiť iba za účasti zamestnancov;

H. keďže ESOP je príkladom účinného modelu odkúpenia podnikom zamestnancami pre nekótované spoločnosti, kde sa na získanie akcií v mene zamestnancov využíva sprostredkovateľ; keďže zamestnanci nie sú vystavení ďalšiemu riziku, pretože akvizícia je financovaná z podielu na zisku alebo z úveru, ktorý je splatený z podielu na zisku, a ktorý dopĺňa mzdy zamestnancov;

I.   keďže koncept Sociedades Laborales v Španielsku je príkladom osvedčeného postupu schémy FÚZ pre mikropodniky; keďže umožňuje aj nezamestnaným rozhodnúť sa, či budú poberať podporu v nezamestnanosti ako paušálne platby s cieľom otvoriť novú sociedad, alebo rekapitalizovať existujúcu spoločnosť;

J.   keďže FÚZ znižuje krátkozrakosť a podporuje udržateľnosť a dlhodobý výhľad manažérov pri strategickom rozhodovaní manažérov a môže zvýšiť záujem zamestnancov o dlhodobý záväzok a snahu o inovačné riešenia vo výrobnom procese; keďže FÚZ takto môže zabezpečiť stabilitu, rozvoj a rast a zároveň znížiť riziká spojené s nadmerným rozmachom, ktoré vedú k strate pracovných miest; domnieva sa, že tieto účinky sa môžu posilniť stabilnými a fungujúcimi inštitúciami účasti zamestnancov;

K. keďže schémy finančnej účasti podporujú investície do odbornej prípravy, pretože zvyšujú pravdepodobnosť, že spoločnosti si z dlhodobého hľadiska zachovajú kvalifikovaných pracovníkov;

L.  keďže finančná účasť zamestnancov na zisku a pridružená účasť zamestnancov na procese rozhodovania môžu prispieť k zlepšeniu spokojnosti zamestnancov v práci a k celkovej výkonnosti a motivácii; keďže môže tiež podnietiť rozvoj pocitu vlastníctva a lepšie pochopiť spoločnosť ako aj zvýšiť vzájomnú úctu medzi zamestnancami a zamestnávateľmi;

M. keďže povzbudením zamestnancov k tomu, aby si vytvorili pocit vlastníctva a zodpovednosti, sa zvýši aj ich pocit spolupatričnosti a pravdepodobnosť, že zamestnávatelia ich zapoja do rozhodovania a porozumejú ich obavám, stanoviskám a návrhom;

N. keďže stanovenie FÚZ môže prispieť k zvýšeniu produktivity, zlepšeniu výkonnosti, podpore zosúladenia záujmov zamestnancov a akcionárov a pritiahnuť a udržať kľúčových zamestnancov;

O. keďže účasť zamestnancov na riadení prostredníctvom hlasovacích práv, práva byť prítomný alebo iných foriem správy a riadenia môže zlepšiť riadenie a tok informácií a zamestnancom pomôcť lepšie chápať situáciu, keď ich spoločnosť čelí problémom, a môže im takisto dať lepší prístup k odmenám v prípade, keď sa spoločnosti darí;

P.  keďže v modeloch FÚZ, ktoré využívajú sprostredkovateľa, môže tento subjekt uplatňovať hlasovacie práva alebo iné formy správy a riadenia v mene zamestnancov, čo umožní kolektívne zastupovanie;

Q. keďže schémy FÚZ môžu zohrávať významnú úlohu pri ďalšom zapájaní zamestnancov do postupov poskytovania informácií, konzultácií a rozhodovania počas reštrukturalizácie;

R.  keďže FÚZ závisí od vnútroštátnych pravidiel zdaňovania a keďže nie je vhodné, aby sa na úrovni EÚ vyvinul jeden všeobecný univerzálny model FÚZ; keďže o FÚZ musí obozretne rozhodnúť každá spoločnosť a jej zamestnanci s náležitým ohľadom na širšie vnútroštátne a odvetvové súvislosti; keďže zavedenie súboru základných usmernení by mohlo viesť k vybudovaniu dôvery verejnosti a pomôcť schémam FÚZ dosiahnuť stanovené ciele;

S.  keďže FÚZ nemusí byť vhodná pre všetky spoločnosti alebo zamestnancov, a preto by sa mala pred realizáciou takejto schémy veľmi dôkladne zvážiť;

Prekážky zavedenia FÚZ v EÚ

1.  vyzýva členské štáty, aby zohľadnili nadnárodné prekážky, ktorým čelia spoločnosti ponúkajúce schémy zamestnancom v niekoľkých členských štátoch, a zamestnanci, pre ktorých môže dvojité zdanenie predstavovať porušenie práva na voľný pohyb;

2.  poukazuje na rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o príspevky na povinné sociálne zabezpečenie príjmu na finančnú účasť;

3.  vyzdvihuje, že v niektorých prípadoch môže byť užitočné uskutočniť postupné zbližovanie existujúcich schém finančnej účasti a súvisiacich vnútroštátnych právnych predpisov, s cieľom umožniť zamestnávateľom, aby mohli v budúcnosti poskytovať schémy v rovnakej alebo podobnej forme vo všetkých členských štátoch, v ktorých majú zamestnancov;

4.  trvá na tom, že nedostatok informácií o existujúcich schémach finančnej účasti možno prekonať väčším množstvom informácií, ktoré možno porovnať na medzinárodnej úrovni, čím by sa znížili náklady veľkých spoločností, ako aj MSP tým, že by mohli poskytovať schémy účasti zamestnancov, ktoré vyhovujú ich konkrétnym potrebám;

5.  poukazuje na nedostatok národných legislatívnych opatrení podporujúcich vývoj schém FÚZ; v tejto súvislosti berie na vedomie rozdiely medzi krajinami EÚ-15[6] a EÚ-13[7], čo sa týka ich mier účasti na schémach FÚZ; uznáva prepojenie medzi zavedením legislatívnych opatrení v prospech schém FÚZ na vnútroštátnej úrovni a počtom zamestnancov zúčastňujúcich sa na takýchto schémach[8];

Daňové otázky

6.  zdôrazňuje, že treba zabezpečiť väčšiu transparentnosť v rámci vnútroštátnych systémov zamestnaneckého vlastníctva, najmä pri výpočte efektívnej daňovej záťaže v krajinách EÚ-28, s cieľom predchádzať dvojitému zdaneniu a diskriminácii;

7.  konštatuje, že rámec pre európsky model zamestnaneckého vlastníctva by nemal prevažovať nad vnútroštátnymi daňovými predpismi;

8.  vyzýva členské štáty, aby pri podpore systémov zamestnaneckého vlastníctva poskytovali daňové stimuly v súlade s osvedčenými postupmi;

9.  poukazuje na to, že presne zacielenými daňovými stimulmi by sa mohlo zvýšiť finančné vlastníctvo zamestnancov v rôznych členských štátoch, ba dokonca prispieť k hospodárskemu rastu;

10. domnieva sa preto, že Komisia by mala predložiť usmernenia o zdanení majetkovej účasti zamestnancov;

Odporúčania

11. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali vhodné opatrenia podporujúce dobrovoľne fungujúce spoločnosti vo vyvíjaní a poskytovaní schém FÚZ otvorených pre všetkých zamestnancov bez rozdielu, a zároveň zohľadnili osobitnú situáciu MSP a mikropodnikov; vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti zintenzívnili výmenu najlepších postupov;

12. domnieva sa, že finančná účasť zamestnanca môže predstavovať aj formu prémie určenej zamestnancovi, a to prostredníctvom kapitálovej účasti alebo špecifických dlhopisov, v závislosti od použitého finančného produktu a druhu danej spoločnosti;

13. domnieva sa, že akékoľvek opatrenia týkajúce sa finančnej účasti zamestnancov na zisku spoločnosti by mali byť dlhodobo udržateľné a založené na zásadách dobrovoľnej účasti, rovnosti zamestnancov a náležitej starostlivosti, a to najmä v prípade MSP; zdôrazňuje skutočnosť, že napriek pochopeniu užitočnosti systémov majetkovej účasti zamestnancov nepatrí táto oblasť do právomoci EÚ;

14. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby intenzívnejšie zapojili do dialógu medzi tvorcami politiky, zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov sociálnych partnerov v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi, organizácie združujúce spoločnosti so zamestnaneckým vlastníctvom a zainteresované strany na príslušnej úrovni pri súčasnom rešpektovaní autonómie sociálnych partnerov pri kolektívnom vyjednávaní s cieľom zaručiť zohľadňovanie existujúcich príkladov najlepších postupov pri vývoji národných politík zacielených na uľahčenie zavádzania FÚZ v podnikoch;

15. očakáva výsledky pilotného projektu, najmä rozvoj virtuálneho centra FÚZ a nástroja na výpočet efektívnej dane CETREPS; žiada Komisiu, aby ponúkla členským štátom nápady týkajúce sa mechanizmov účasti s ohľadom na tento pilotný projekt;

16. so záujmom vníma 29. režim ako možný jednotný právny rámec prístupný pre zamestnancov v celej EÚ, ktorý by bral ohľad na oblasti právomocí členských štátov v oblasti fiškálneho a pracovného práva, pokiaľ ide o;

(a) súbor jednoduchých, elementárnych a základných podporných modelov vypracovaných z príkladov osvedčených postupov pre každý typ a veľkosť podniku,

(b) trhovo orientovaný prístup, v prípade ktorého by jednotný režim využívali len tie spoločnosti, ktorým by sa zdal užitočný;

(c) umožnenie rozdielov v právnej kultúre členských štátov v tom, že vnútroštátne režimy by naďalej súbežne existovali;

(d) zlepšenie transparentnosti a prístupu k informáciám s cieľom uľahčiť rovnaké vykonávanie v jednotlivých členských štátoch,

(e) platnosť na vnútroštátnej úrovni a/alebo v prípade potreby na úrovni EÚ a nielen pri cezhraničných spoločnostiach, so zreteľom na daňové otázky a finančné riziká pre zamestnancov[9];

17. domnieva sa, že hodnotenie vplyvy 29. režimu by pomohlo posúdiť možnosti vytvorenia rovnakých podmienok a zabránenia internacionalizácii podnikov;

18. poukazuje na to, že zamestnanecké vlastníctvo posilňuje veľmi potrebnú sociálnu súdržnosť a predstavuje dôležitý doplnok trvalo udržateľnej správy a riadenia spoločností; zdôrazňuje však, že pri podpore systémov vlastníctva treba prijať preventívne opatrenia, aby sa mzdy nenahradili systémami podielov na zisku;

19. preto vyzýva Komisiu a príslušné zainteresované strany, aby naďalej presadzovali dodržiavanie tzv. stavebnicového prístupu;

20. nabáda Komisiu k tomu, aby predložila nezávislé posúdenie vplyvu a štúdiu týkajúce sa takéhoto 29. režimu FÚZ; očakáva zahrnutie informácii o ňom do predbežnej správy Komisie;

21. vyzýva Komisiu, aby po uverejnení nezávislého hodnotenia vplyvu a v spolupráci s organizáciami združujúcimi spoločnosti so zamestnaneckým vlastníctvom, členskými štátmi a, v prípade potreby, sociálnymi partnermi zvážila vypracovanie súboru základných usmernení úspešných schém FÚZ, ktorý bude zahŕňať tieto prvky:

(a) zameranie na ciele: spoločnosti by mali stanoviť ciele schémy FÚZ, aby zvolili model, ktorý je pre nich najvhodnejší, a mali čo najväčšiu šancu dosiahnuť želané výsledky; schémy FÚZ by pred zavedením mali podliehať konzultácii o dohode so zamestnancami alebo zástupcami zamestnancov; kolektívne zmluvy nesmú byť podmienené dohodami o schémach FÚZ;

(b) flexibilná správa a dobrovoľnosť: FÚZ sa riadi rôzne v závislosti od odvetvia, veľkosti a druhu spoločnosti a členského štátu; rozhodnutie o vypracovaní a zavedení schémy FÚZ by sa malo prijať na úrovni spoločnosti s ohľadom na platné vnútroštátne právne predpisy a postupy a na finančnú situáciu spoločnosti;

(c) doplnok k zmluvnej odmene: každá schéma FÚZ by mala dopĺňať základnú mzdu a zmluvné práva zamestnanca, a nie ich nahrádzať;

(d) dobrovoľná účasť zamestnancov: FÚZ predstavuje prostriedok, ktorý zamestnancom ponúka možnosť, ako získať prospech z užšieho finančného vzťahu so zamestnávateľom; dobrovoľnosť účasti či neúčasti na tejto schéme sa musí nakoniec vzťahovať nielen na jednotlivých zamestnancov, ale rovnako na všetkých zamestnancov spoločnosti vrátane zamestnancov na čiastočný úväzok bez rozdielu, aby sa dosiahlo skutočné začlenenie;

(e) rokovania so sociálnymi partnermi: v prípadoch, keď vnútroštátne postupy a tradície zahŕňajú sociálnych partnerov na úrovni spoločností, príslušní sociálni partneri by mali rokovať o schémach FÚZ, a to na miestnej úrovni a s každým podnikom alebo spoločnosťou individuálne, aby daná schéma zodpovedala osobitným podmienkam a okolnostiam spoločnosti a jej zamestnancov; tieto schémy by nemali diskriminovať zamestnancov za to, že sú členmi odborových organizácií, ani z akéhokoľvek iného dôvodu diskriminácie uvedeného v článku 10 ZFEÚ;

(f)  jasné informácie: zamestnancom sa musia poskytnúť takéto informácie o rizikách a právach spojených s účasťou na schéme FÚZ vrátane obdobia nároku: rozhodnutie zapojiť sa do schémy FÚZ by malo byť založené na informovanom súhlase zamestnanca po získaní úplných informácií o právach, povinnostiach a súvisiacich rizikách, ako aj účinkoch zdaňovania vyplývajúcich z účasti na schéme a o podmienkach uplatňovaných pri opustení spoločnosti alebo schémy za akýchkoľvek okolností;

(g) zapojenie do správy a riadenia: zamestnávateľ by mal v závislosti od schémy vyzvať zamestnanca alebo pracovníkov, aby sa priamo zapojili do správy a riadenia spoločnosti; v takomto prípade by mali byť práva a povinnosti jasne a spoločne vymedzené;

(h) ak je schváleným modelom podiel na vlastníctve, uprednostňuje sa kolektívne vlastníctvo akcií, napríklad v truste; v rámci tohto modelu by sa akcie mali prideľovať tak, aby sa nezvyšovali existujúce mzdové rozdiely;

(i)  je nevyhnutné uzatvoriť poistenie s cieľom chrániť účasť zamestnancov pred platobnou neschopnosťou podniku;

(j)  vplyv rodovej rovnosti by sa mal zakaždým posúdiť v prípade schválenia schém FÚZ;

(k) transparentnosť: informácie o ekonomickej situácii predmetnej spoločnosti a informácie o súvisiacich rizikách by príslušní zamestnanci mali mať po celý čas k dispozícii;

22. pripomína, že ako sa preukázalo v období pred vypuknutím finančnej krízy, politiky odmeňovania, ktoré podnecujú zamestnancov k nadmernému riskovaniu, môžu mať negatívny vplyv na správne a účinné riadenie úverových inštitúcií, investičných fondov a iných podnikov vo finančnom sektore;

23. nabáda sociálnych partnerov, aby naďalej spolupracovali s cieľom zabezpečiť nové príležitosti a inovácie pre FÚZ na príslušných úrovniach;

24. domnieva sa, že v záujme podpory finančnej účasti s cieľom vytvorenia novej formy financovania spoločností a umožnenia zamestnancom, aby si vytvorili pevnejšie puto k spoločnosti, ktorá ich zamestnáva, by zamestnávatelia mali mať možnosť ponúknuť zamestnancom rôzne formy upisovania základného imania alebo dlhových cenných papierov vydaných na špecifický účel (dlhopisov); zastáva názor, že finančné prostriedky by mali zamestnanci, ako aj spoločnosti upisovať na dobrovoľnej báze, a to či už ide o jednotlivcov, alebo skupinu;

25. uznáva, že sukcesia podnikov, dodatočné financovanie, udržanie si zamestnancov a ostatné typické problémy MSP možno zmierniť plánmi podielov zamestnancov na vlastníctve; zastáva názor, že systémy zamestnaneckého vlastníctva v malých podnikoch a mikropodnikoch možno spojiť s opatreniami na trhu práce, ako sú dávky v nezamestnanosti, a tak zabezpečiť opätovné začlenenie nezamestnaných do práce;

26. poukazuje na nedostatok informácií a vzdelávania v oblasti možných systémov zamestnaneckého vlastníctva, najmä v prípade MSP; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu a členské štáty, aby lepšie organizovali informačné kampane a podnecovali cezhraničnú prenosnosť plánov osvedčených postupov medzi členskými štátmi.

27. povzbudzuje členské štáty k tomu, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi, organizáciami združujúcimi spoločnosti so zamestnaneckým vlastníctvom a Komisiou využili existujúce jednotné informačné portály – jednotné kontaktné miesta – prístupné pre zamestnávateľov a zamestnancov, na vysvetlenie prínosov a výhod, ako aj rizík FÚZ, dostupných vnútroštátnych stimulov a rôznych modely, ktoré existujú, aby umožnili pracovníkom a zamestnávateľom prijímať informované rozhodnutia o schémach FÚZ a nájsť najlepšie možnosti pre dohody na podnikovej úrovni, a lepšie zhodnotiť im dostupné možnosti a výzvy spojené so vstupom do schémy FÚZ; navrhuje, aby sa tieto jednotné kontaktné miesta pripojili alebo začlenili do existujúcich príslušných orgánov alebo orgánov na vnútroštátnej úrovni;

28. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

• [1]  Ú. v. EÚ C68 E, 18.3.2004, s. 429.
• [2]  Ú. v. EÚ C 51, 17.2.2011, s. 1.
• [3]  IP/A/EMPL/ST/2011-02 – PE 475.098.
• [4]  MARKT/2013/019/F 2013/S 077-128533
• [5]  Prijaté texty, P7_TA(2013)0005.
• [6]  Členské štáty, ktoré vstúpili do Únie do roku 1995.
• [7]  Členské štáty, ktoré vstúpili do Únie po roku 1995.
• [8]  Finančná účasť zamestnancov na zisku spoločností (PE 475.098), s. 36.
• [9]  Finančná účasť zamestnancov na zisku spoločností (PE 475.098), s. 16.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Stratégia Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu poukazuje na potrebu inkluzívneho rastu, ktorým sa okrem iného posilní postavenie občanov prostredníctvom zamestnania, investovania do zručností, boja proti chudobe, modernizácie pracovných trhov a sociálnej ochrany.

Finančná účasť zamestnancov (FÚZ) predstavuje konkrétny prostriedok na rozvoj týchto tém, a to väčším zapojením zamestnancov do rozhodovacieho procesu spoločností, pre ktoré pracujú, poskytnutím pomoci pri posilňovaní dobrej správy a riadenia a zabezpečením podielu na finančných prínosoch úspešného podniku.

Takéto zapojenie zamestnancov do správy a riadenia spoločností môže rozšíriť ich príležitosti na prístup k zmysluplnému celoživotnému vzdelávaniu v rámci zamestnania, pretože FÚZ vedie často k mysleniu do budúcnosti, keďže tým, že sa zamestnanci vo väčšej miere zúčastňujú na rozhodovacích procesoch a finančných odmenách, budujú si dlhodobejšie vzťahy so svojimi zamestnávateľmi, čo zas podnecuje zamestnávateľov k investovaniu do odbornej prípravy svojich zamestnancov.

FÚZ môže takisto posilniť MSP tým, že ponúka mechanizmy na inovatívne financovanie, keďže zamestnanci môžu mať záujem o investovanie do akcií spoločnosti, v ktorej sú zamestnaní, a tak financovať expanziu. Rozvoj dlhodobého investovania do spoločnosti zo strany zamestnancov môže rovnako prispieť k stabilite a istote, ktorými sa posilní postavenie MSP, a tým aj k väčšej istote pracovných miest.

Napriek týmto výhodám sa účasť na schémach FÚZ líši v závislosti od odvetví, veľkosti spoločností, demografickej štruktúry zamestnancov a členských štátov.

Celková účasť na schémach FÚZ je stále relatívne nízka, a to aj napriek zvyšujúcemu sa záujmu o takéto schémy.

Najmä v porovnaní s USA Európa zaostáva, a to z dôvodu roztrieštených úrovní daňovej podpory a nedostatku regulačných stimulov a jasných praktických vykonávacích usmernení, čo má neúmerný vplyv na MSP.

Cieľom tejto správy je vyzdvihnúť pozitívnu úlohu, ktorú schémy FÚZ zohrávajú pri rozvoji účasti zamestnancov na správe, riadení a finančnom úspechu spoločností, v ktorých pracujú.

Táto správa zdôrazňuje najmä niekoľko postrehov a odporúčaní týkajúcich sa FÚZ, ktoré môžu prispieť k dobrovoľnému rámcu na poskytovanie poradenstva spoločnostiam, zamestnancom, sociálnym partnerom a národným orgánom, ako zabezpečiť čo najlepší vývoj a zriadenie schém FÚZ.

Schémy finančnej účasti zamestnancov predstavujú niekoľko modelov, ktoré podnikom a zamestnancom poskytujú príležitosti na spoluprácu s cieľom vlastného prospechu a prospechu širšej spoločnosti.

Rôzne modely slúžia na rôzne ciele: kým priamym zapojením zamestnancov do správy a riadenia spoločností sa zabezpečí prijímanie dlhodobých rozhodnutí v najlepšom záujme zamestnancov, výkon založený na malom riziku a bonusy za výnosnosť či investičné možnosti umožňujú zamestnancom získavať finančný prínos z úspechu spoločností.

FÚZ závisí vo veľkej miere od vnútroštátnych právnych rámcov a podmienok. Fiškálne politiky a zdaňovanie sú kľúčom k vývoju a zavádzaniu schém FÚZ v spoločnostiach v každom členskom štáte, no otázky týkajúce sa subsidiarity a pretrvávajúca neistota, pokiaľ ide o možnú harmonizáciu zdaňovania, majú za následok, že vykonanie akéhokoľvek zásadného legislatívneho kroku na úrovni EÚ je nepravdepodobné a neprimerané.

Existujú ale opatrenia, ktoré možno na úrovni EÚ prijať s cieľom uľahčiť zavádzanie schém FÚZ v členských štátoch.

EÚ by mohla poskytnúť rámcovú koncepciu zahŕňajúcu všeobecné usmernenia týkajúce sa základných zásad a najlepších postupov, ktoré by pomohli viesť rozhodovanie o schémach FÚZ na vnútroštátnej a podnikovej úrovni.

Naskytajú sa aj otázky, ako by schémy FÚZ mohli účinne fungovať v prípade nadnárodných spoločností pôsobiacich vo viac ako jednom členskom štáte EÚ, najmä keď neexistujú spoločné pravidlá zdaňovania. Komisia by mohla uskutočniť prieskum možných metód na uľahčenie cezhraničnej FÚZ, a to najmä prostredníctvom dobrovoľného tzv. 29. režimu.

STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci (28.11.2013)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

k finančnej účasti zamestnancov na zisku spoločností
(2013/2127(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko(*): Fabrizio Bertot

           (*)       Postup pridružených výborov – článok 50 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre hospodárske a menové veci vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  domnieva sa, že v záujme podpory finančnej účasti s cieľom vytvorenia novej formy financovania spoločností a umožnenia zamestnancom, aby si vytvorili pevnejšie puto k spoločnosti, ktorá ich zamestnáva, by zamestnávatelia mali mať možnosť ponúknuť zamestnancom rôzne formy upisovania základného imania alebo dlhových cenných papierov vydaných na špecifický účel (dlhopisov); zastáva názor, že finančné prostriedky by mali zamestnanci, ako aj spoločnosti upisovať na dobrovoľnej báze, a to či už ide o jednotlivcov, alebo skupinu;

2.  domnieva sa, že finančná účasť zamestnanca môže predstavovať aj formu prémie určenej zamestnancovi, a to prostredníctvom kapitálovej účasti alebo špecifických dlhopisov emitovaných na účely osobitnej odmeny v závislosti od použitého finančného produktu a druhu danej spoločnosti;

3.  zdôrazňuje, že treba zabezpečiť väčšiu transparentnosť v rámci vnútroštátnych systémov zamestnaneckého vlastníctva, najmä pri výpočte efektívnej daňovej záťaže v krajinách EÚ-28, s cieľom predchádzať dvojitému zdaneniu a diskriminácii;

4.  poukazuje na rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o príspevky na povinné sociálne zabezpečenie príjmu na finančnú účasť;

5.  poznamenáva tiež, že daňové rozdiely v rámci systémov zamestnaneckého vlastníctva sú prekážkou mobility pracovníkov a voľného pohybu kapitálu;

6.  v tejto súvislosti znovu zdôrazňuje, že ako prvý krok k spoločnému európskemu modelu treba zaručiť vzájomné uznávanie systémov zamestnaneckého vlastníctva;

7.  vyzýva Komisiu, aby predložila rámec pre európsky model zamestnaneckého vlastníctva, ktorý sa vytvorí ako alternatíva, voliteľný nástroj pre členské štáty zameraný na prehĺbenie jednotného trhu, zlepšenie cezhraničnej činnosti spoločností, najmä MSP, a ochranu zamestnancov dcérskych spoločností; poznamenáva, že tento európsky rámec by mal slúžiť iba ako osvedčený postup a jeho použitie by malo byť pre spoločnosti dobrovoľné;

8.  konštatuje, že rámec pre európsky model zamestnaneckého vlastníctva by nemal prevažovať nad vnútroštátnymi daňovými predpismi;

9.  vyzýva členské štáty, aby pri podpore systémov zamestnaneckého vlastníctva poskytovali daňové stimuly v súlade s osvedčenými postupmi;

10. poukazuje na to, že presne zacielenými daňovými stimulmi by sa mohlo zvýšiť finančné vlastníctvo zamestnancov v rôznych členských štátoch, ba dokonca prispieť k hospodárskemu rastu;

11. domnieva sa, že v záujme vytvorenia rovnakých podmienok a nebránenia internacionalizácii podnikov, predchádzania dvojitému zdaneniu a diskriminácii by Komisia mala zvážiť voliteľný, dobrovoľný a spoločný 29. režim, ktorý by doplnil vnútroštátne daňové systémy;

12. domnieva sa preto, že Komisia by mala predložiť usmernenia o zdanení majetkovej účasti zamestnancov;

13. pripomína, že ako sa preukázalo v období pred vypuknutím finančnej krízy, politiky odmeňovania, ktoré podnecujú zamestnancov k nadmernému riskovaniu, môžu mať negatívny vplyv na správne a účinné riadenie úverových inštitúcií, investičných fondov a iných podnikov vo finančnom sektore;

14. poukazuje na to, že zamestnanecké vlastníctvo posilňuje veľmi potrebnú sociálnu súdržnosť a predstavuje dôležitý doplnok udržateľnej správy a riadenia spoločností; zdôrazňuje však, že pri podpore systémov vlastníctva treba prijať preventívne opatrenia, aby sa mzdy nenahradili systémami podielov na zisku;

15. domnieva sa, že akékoľvek opatrenia týkajúce sa finančnej účasti zamestnancov na zisku spoločnosti by mali byť dlhodobo udržateľné a založené na zásadách dobrovoľnej účasti, rovnosti zamestnancov a náležitej starostlivosti, a to najmä v prípade MSP; zdôrazňuje skutočnosť, že napriek pochopeniu užitočnosti systémov majetkovej účasti zamestnancov nepatrí táto oblasť do právomoci EÚ;

16. uznáva, že sukcesia podnikov, dodatočné financovanie, udržanie si zamestnancov a ostatné typické problémy MSP možno zmierniť plánmi podielov zamestnancov na vlastníctve; zastáva názor, že systémy zamestnaneckého vlastníctva v malých podnikoch a mikropodnikoch možno spojiť s opatreniami na trhu práce, ako sú dávky v nezamestnanosti, a tak zabezpečiť opätovné začlenenie nezamestnaných do práce;

17. poukazuje na nedostatok informácií a vzdelávania v oblasti možných systémov zamestnaneckého vlastníctva, najmä v prípade MSP; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu a členské štáty, aby lepšie organizovali informačné kampane a podnecovali cezhraničnú prenosnosť plánov osvedčených postupov medzi členskými štátmi.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	26.11.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	32 3 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Burkhard Balz, Jean-Paul Besset, Sharon Bowles, Udo Bullmann, George Sabin Cutaş, Rachida Dati, Derk Jan Eppink, Elisa Ferreira, Ildikó Gáll-Pelcz, Jean-Paul Gauzès, Sven Giegold, Liem Hoang Ngoc, Syed Kamall, Astrid Lulling, Ivana Maletić, Hans-Peter Martin, Arlene McCarthy, Sławomir Nitras, Ivari Padar, Anni Podimata, Antolín Sánchez Presedo, Theodor Dumitru Stolojan, Ivo Strejček, Sampo Terho, Marianne Thyssen, Ramon Tremosa i Balcells, Corien Wortmann-Kool, Pablo Zalba Bidegain
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Fabrizio Bertot, Philippe De Backer, Sari Essayah, Ashley Fox, Olle Ludvigsson, Nils Torvalds, Emilie Turunen, Oleg Valjalo

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	26.11.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	32 3 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Burkhard Balz, Jean-Paul Besset, Sharon Bowles, Udo Bullmann, George Sabin Cutaş, Rachida Dati, Derk Jan Eppink, Elisa Ferreira, Ildikó Gáll-Pelcz, Jean-Paul Gauzès, Sven Giegold, Liem Hoang Ngoc, Syed Kamall, Astrid Lulling, Ivana Maletić, Hans-Peter Martin, Arlene McCarthy, Sławomir Nitras, Ivari Padar, Anni Podimata, Antolín Sánchez Presedo, Theodor Dumitru Stolojan, Ivo Strejček, Sampo Terho, Marianne Thyssen, Ramon Tremosa i Balcells, Corien Wortmann-Kool, Pablo Zalba Bidegain
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Fabrizio Bertot, Philippe De Backer, Sari Essayah, Ashley Fox, Olle Ludvigsson, Nils Torvalds, Emilie Turunen, Oleg Valjalo

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	5.12.2013
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	32 3 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Regina Bastos, Edit Bauer, Heinz K. Becker, Phil Bennion, Pervenche Berès, Vilija Blinkevičiūtė, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Minodora Cliveti, Emer Costello, Frédéric Daerden, Richard Falbr, Thomas Händel, Marian Harkin, Stephen Hughes, Ádám Kósa, Jean Lambert, Patrick Le Hyaric, Verónica Lope Fontagné, Olle Ludvigsson, Elisabeth Morin-Chartier, Csaba Őry, Siiri Oviir, Licia Ronzulli, Elisabeth Schroedter, Joanna Katarzyna Skrzydlewska, Gabriele Stauner, Jutta Steinruck, Traian Ungureanu, Inês Cristina Zuber
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Georges Bach, Sergio Gutiérrez Prieto, Anthea McIntyre, Evelyn Regner, Csaba Sógor